Moravec, J. a kol., 1994: Fytocenologie. Academia, Praha, 403 s.

Šomšák, L., 1999: Flóra a fauna v rastlinných spoločenstvách strednej Európy. Vysokoškolské skriptá PRIF UK, Bratislava, 308 s.

Skúška bude prebiehať ústnou formou. Študent bude odpovedať na dve otázky vybrané z okruhu tém, ktoré sú súčasťou osnovy predmetu. Na získanie hodnotenia A je potrebné zodpovedať otázky minimálne na 95%, hodnotenia B na 85%, hodnotenia C na 75%, hodnotenia D na 65% a hodnotenia E na 60%.

slovenský jazyk

1. Paleogeobotanika a metódy jej výskumu, 2. Chorológia, 3. Sukcesia, definícia, štádiá sukcesie, sukcesné série, zákonitosti sukcesie, rozdelenie sukcesie podľa pôvodnosti, 4. Indikačná geobotanika, 5. História geobotaniky, jednotlivé smery a školy, 6. Predmet fytocenológie- základné pojmy a termíny, 7. Zloženie a štruktúra rastlinného spoločenstva, 8. Analýza a popis RS - terénny výskum, štruktúrne znaky RS, kvantitatívne znaky populácií, doplňujúce znaky druhových populácií, fytocenologický zápis, 9. Technika syntézy fytocenologických údajov - syntetické znaky, 10. Syntaxonómia - princípy, tvorba hierarchického systému, klasifikácia, ordinácia, numerické metódy, syntaxonomické úrovne, zaradenie spoločenstva do fytocenologického systému, 11. Zonálnosť vegetácie - prehľad vegetačných zón, 12. Výšková vegetačná stupňovitosť - vegetačné stupne, azonálne spoločenstvá, sekundárne lesy, 13. Opis vybraných lesných spoločenstiev v jednotlivých vegetačných stupňoch.

Študent by mal po absolvovaní predmetu ovládať základné pojmy súvisiace so zložením a štruktúrou rastlinného spoločenstva, analytické metódy, ktoré sú potrebné pre terénne spracovanie rastlinných spoločenstiev a techniku syntézy fytocenologických údajov. Študent by mal tiež mať základný prehľad o zonálnosti vegetácie a vedieť opísať vybrané lesné spoločenstvá v jednotlivých vegetačných stupňoch na území Slovenska.

Kolektív, 2014: Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. VÚPOP, Bratislava.

Čurlík, J., Šurina, B., 1998: Príručka terénneho prieskumu a mapovania pôd, VUPOP, Bratislava, 134 s.

Němeček, J., Smolíková, L., Kutílek, M., 1990: Pedologie a paleopedologie. – Academia. Praha, 552 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

slovenský jazyk

1.Úvod do problematiky, história klasifikácie pôd u nás a vo svete. 2. Pôdne horizonty: povrchové a podpovrchové a ich sled, ako základ klasifikácie pôd. 3. Hierarchia Morfogenetického klasifikačného systému pôd. Iniciálne pôdy. 4. Rendzinové a molické pôdy pôdy. 5. Vertické a umbrické pôdy. 6. Ilimerické pôdy. 7. Kambické a andické pôdy. 8. Podzolové pôdy. 9. Hygromorfné a organické pôdy. 10. Salinické pôdy. 11. Kultivačné a technogénne pôdy. 12. Morfogenetický klasifikačný systém a bonitácia pôd. 13. Pôdotvorné procesy, pôdne režimy a klasifikácia pôd. Prednášky sú doplnené seminármi, ktoré sú zamerané na praktickú aplikáciu poznatkov pri opise a klasifikácii reálnych pôdnych profilov.

Predmet prezentuje princípy klasifikácie pôd, rozoberá postavenie u nás používaného morfogenetického klasifikačného systému v rámci svetových klasifikačných systémov, podrobne predstavuje diagnostické horizonty a ich rozhodujúce vlastnosti. Na základe týchto poznatkov podrobne prezentuje náš klasifikačný systém na všetkých jeho úrovniach s prezentáciou priestorového výskytu pôdnych jednotiek. Po úspešnom absolvovaní predmetu poslucháči vedia klasifikovať reálne pôdne profily a robiť interpretácie rozšírenia rôznych pôdnych jednotiek v krajine.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Študenti majú priebežne k dispozícii študijný materiál (napr. v podobe prednášok, či niektorých kníh) ako aj ďalšiu dobrovoľnú odporučenú literatúru v e-learningovom prostredí programu Moodle (https://moodle.uniba.sk).

Chmielewská, E., a kol. (2011): Ochrana a využívanie prírodných zdrojov, Epos, Bratislava, 349 s.

Molnárová, M. (2011): Využiteľné zdroje energie a dekontaminácia prostredia, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 107 s.

Fedor, P., a kol. (2011): Fyziotaktika živočíchov. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 145 s.

Národná správa o trvalo udržateľnom rozvoji v SR (Správa RIO+10), 2002, MŽP SR, 105 s. (dostupné na internete)

Izakovičová, Z., Miklós, L., Drdoš, J. (1997): Krajinnoekologické podmienky trvalo udržateľného rozvoja, Veda SAV, Bratislava, 183 s.

kol. autorov (2002): Atlas krajiny SR, ESPRIT, spol. s.r.o., Banská Štiavnica, 342 s. (verzia z r. 1980 dostupná aj napr. na http://globus.sazp.sk/atlassr/,

či alternatíva autorov z ŠGÚDŠ: Atlas krajiny SR z r. 2002 na http://mapserver.geology.sk/Atlas_krajiny_sk/).

Šottník, P., Jurkovič, Ľ., Hiller, E., Kordík, J., Slaninka, I., 2015: Environmentálne záťaže.

Vysokoškolská učebnica. Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, 301 s.

Na úspešné absolvovanie predmetu a udelenie kreditov je potrebné získať minimálne 22 bodov (60 %) z 36 bodového písomného testu, ktorý sa píše na záver semestra (hodnotenie E). Na získanie hodnotenia D je potrebné získať minimálne 25 bodov (69 %), na hodnotenie C minimálne 28 bodov (78 %), na hodnotenie B minimálne 31 bodov (86 %) a na hodnotenie A minimálne 33 bodov (92 %). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

slovenský jazyk

Predmet sa vyučuje len v letnom semestri.

1. Prírodné zdroje ako potenciál. Klasifikácia prírodných zdrojov. Neobnoviteľné zdroje energie. 2. Krajina ako prírodný zdroj a potenciál. 3. Ovzdušie ako prírodný zdroj a potenciál, globálne otepľovanie, možné vplyvy na ekosystémy. 4. Voda ako prírodný zdroj a potenciál, svetové vodné zdroje, vodné zdroje SR, voda ako ekologický činiteľ, kolobeh vody. 5. Rudné a nerudné suroviny SR. Priemyselná infraštruktúra v kontexte s energetickým potenciálom krajiny. Prírodné bohatstvo SR na aluminosilikáty (zeolity). 6. Pôda ako prírodný zdroj a potenciál. 7. Rastlinstvo ako prírodný zdroj a potenciál, fotosyntéza a jej efektívnosť, využívanie rastlinstva, rozdelenie kultúrnych rastlín. 8. Súčasný stav, vývoj a základné trendy v exploatácii živočíchov, historický prierez problematikou domestifikácie zvierat, živočíšstvo ako prírodný zdroj a potenciál - interpretácia pojmu v priebehu ľudskej existencie. 9. Obnoviteľné zdroje energie. Základné charakteristiky. Fotovoltaika, história a prognózy vývoja, typy polovodičových článkov. Slnečné kolektory v SR. 10. Geotermálna energia a biomasa ako prírodný zdroj a potenciál. 11. Veterná energia ako prírodný zdroj a potenciál. 12. Základné legislatívne predpisy súvisiace s ochranou prírodných zdrojov. 13. Problematika ochrany prírodných zdrojov a trvalo udržateľný rozvoj.

Obsah študijného predmetu je zameraný na klasifikáciu ako aj využívanie obnoviteľných a neobnoviteľných prírodných zdrojov so zameraním sa na trvalo udržateľný rozvoj ich využívania. V prednáškach sa preberajú charakteristiky a možnosti využívania aj alternatívnych zdrojov energie, a osobitná pozornosť sa zameriava na zhodnotenie výhod aj nevýhod využívania jednotlivých prírodných zdrojov nielen z legislatívneho, ale predovšetkým z environmentálneho pohľadu.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (P) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Begon, M., J. L. Harper & C. R. Townsend, 1986. Ecology: individuals, populations and communities. Blackwell Scientific Publications, Oxford

Odum, E: P., 1977: Základy ekológie. Academia, Praha, 736 pp.

Losos, B., Gulička, J., Lellák, J., Pelikán, J., 1984: Ekologie živočichů. SPN, Praha, 316 pp.

Townsend C.R., Begon M., Harper J.H., 2010: Základy ekológie. Univerzita Palackého v Olomouci,

Olomouc (preklad z originálu - Blackwell Publ.) 505 s.

Písomná skúška v hodnote 50 bodov.

Hodnotenie písomnej skúšky: A= 100-91 %; B= 90-81 %, C= 80-73 %, D= 72-66 %, E= 65-60 %.

Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Hlavnou náplňou predmetu Všeobecná ekológia je oboznámenie študenta so základnými princípmi z oblasti ekológie, ktoré úzko súvisia v fungovaním ekologických systémov. V rámci osnovy tento predmet predstavuje nevyhnutnú súčasť environmentálneho štúdia, kde dochádza k prepojeniu medzi abiotickou a biotickou zložkou prírody, pričom dôraz je kladený na významné úrovne ekologického systému: organizmus, druh, populácia, spoločenstvo, ekosystém. V tomto zmysle sa študent oboznamuje s bohatou ekologickou terminológiou v priebehu prelínania jednotlivých tém. Predmet začína pohľadom na ekológiu vo svetle histórie s načrtnutím základných konceptov. Pokračuje zameraním sa na abioticko-biotickú podstatu prostredia, kde v rámci prednášanej témy sú do popredia umiestnené podmienky a zdroje ako významné faktory podmieňujúce prežívanie organizmov a ich schopnosť obývať konkrétny typ prostredia. Dôležitú súčasť tematického zamerania predmetu sú aj kapitoly z evolučnej a behaviorálnej ekológie, ktoré napomáhajú študentovi porozumieť dôležitým procesom fungovania organizmov, druhov a ich populácií. Súčasťou sú aj kapitoly o populačnej dynamike a priestorovom rozmiestnení organizmov, vnútrodruhových a medzidruhových vzťahoch. Okrem iného sa študent oboznámi s dôležitými témami ako sú ekologická sukcesia, biocenóza, diverzita, ekosystém a ekologická stabilita. Jednotlivé témy sú zamerané na vývoj živých spoločenstiev, ich štruktúru a dynamiku, pričom sa vyučujúci venujú aj ekologickému systému v zmysle kolobehu a toku látok a živín, produkcie živých organizmov a rozkladu živej hmoty. Súčasťou obsahovej náplne predmetu sú aj kapitoly z

aplikovanej ekológie.

Študent sa oboznámi so širokým diapazónom tém z oblasti všeobecnej ekológie, pohybujúc sa od základných ekologických pojmov až po hlbšiu charakteristiku abiotického a biotického prostredia v ich vzájomnej interakcii, pričom do centra sa dostávajú pojmy organizmus, druh, populácia, spoločenstvo a ekosystém. Získané vedomosti zo všeobecnej ekológie predstavujú základný pilier biologických a environmentálnych vied. V tomto zmysle Všeobecná ekológia patrí k interdisciplinárnym predmetom, pričom nadobudnuté vedomosti dopomáhajú k pochopeniu a prepojeniu znalostí z oblasti veľkého množstva predmetov v rámci environmentálneho štúdia. Navyše, po absolvovaní predmetu bude študent schopný využiť široké spektrum získaných vedomosti do environmentálnej praxe a ochrany životného prostredia a prírody.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Nevřelová, M., 2013: Ekosozológia, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 80 s.

Ružičková, J., Moravčíková, Z., Lehotská, B.: Ochrana a využívanie krajiny (CD-ROM). Bratislava: Univerzita Komenského, 2009, 1. vyd., 228 s.

Ružičková, J., Šíbl, J. et al., 2000: Ekologické siete v krajine. Vysokoškolské učebné texty, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského Bratislava, Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra, 181 pp.

Míchal, I., 1994: Ekologická stabilita. Brno, Veronica, 2. rozš. vyd., 276 pp.

Vološčuk I., Šíbl J., 2001: Lesné hospodárstvo a ochrana biodiverzity v lesných ekosystémoch

Šíbl J., Klinda j., Lisický M. J., 2000: Územná ochrana prírody a starostlivosť o chránené územia

Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny a súvisiace právne normy

Povinná účasť na prednáškach. Hodnotenie predmetu prebieha formou ústnej skúšky, ktorej úspešné absolvovanie odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike na úrovni výbornej s vynikajúcimi študijnými výsledkami (A: 100–95 %), veľmi dobrej so stále nadpriemernými výsledkami (B: 94–90 %), dobrej s priemerným prehľadom v predmetnej oblasti (C: 89–80 %), uspokojivej s prijateľnými výsledkami (D: 79–70 %) alebo dostatočnej s minimálne akceptovateľnými študijnými výsledkami (E: 69–60 %). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Vymedzenie pojmov ochrana a tvorba krajiny, krajinná pokrývka, krajinná štruktúra a využívanie krajiny, krajinná pokrývka Európy

2. Zmeny v štruktúre a využívaní krajiny ako dôsledok vplyvu prírodných a socio- ekonomických faktorov, historický vývoj

3. Analýza štruktúry krajiny, vybrané indikátory hodnotenia kompozície a konfigurácie krajinných prvkov, plošné a priestorové parametre, index tvaru, index členitosti.

4. Analýza pôsobenia stresových faktorov v krajine vo vzťahu k intenzite využívania územia človekom, prírodná, kultúrna a devastovaná krajina.

5. Fragmentácia ako indikátor stavu krajiny a biotopov, indikátory fragmentácie.

6. Metódy hodnotenia krajiny, koeficient antropického ovplyvnenia, koeficient ekologickej stability, hodnotenie ekologickej kvality krajiny, index diverzity krajiny.

7. Teoretické východiská pre ochranu a využívanie prírody a krajiny, aplikácia teórie ostrovnej biogeografie, metapopulačnej teórie a matricovo-koridorovo-plôškovej paradigmy.

8. Koncepcie ochrany a tvorby krajiny, ekologické siete, zelená infraštruktúra, územný systém ekologickej stability krajiny.

9. Špecifiká využívania, ochrany a tvorby poľnohospodárskej a sídelnej krajiny.

10. Medzinárodné aspekty ochrany krajiny, Európsky dohovor o krajine (EDoK). Medzinárodné kategórie chránených území a Medzinárodné siete chránených území, NATURA 2000.

11. Stupne územnej ochrany prírody a krajiny podľa zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, kategórie chránených území podľa zákona č.543/2002, ich charakteristika, stupeň ochrany, ochranné pásma, označovanie chránených území

12. Ekonomické nástroje a mechanizmy územnej ochrany (finančný príspevok, náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania, predkupné právo štátu, náhrada škody spôsobená určenými živočíchmi, spoločenská hodnota druhov a biotopov)

13. Ochrana a tvorba lesnej krajiny, kategórie lesov a ich percentuálne zastúpenie v SR, priestorové rozdelenie lesov, hospodárske tvary a hospodárske spôsoby, Program starostlivosti o lesy PSoL, tradícia lesného hospodárstva, obnova lesa

Územná ochrana a využívanie krajiny ako študijný predmet uvádza základné východiská a princípy ochrany a tvorby krajiny, ochrany prírody a ekologickej optimalizácie krajiny z hľadiska koncepcie územných systémov ekologickej stability. Osobitná pozornosť je venovaná hodnotiacim procesom v krajinnom plánovaní v súvislostiach s ochranou druhovej a krajinnej diverzity, legislatívnym a medzinárodným aspektom ochrany krajiny. Predmet je orientovaný na riešenie kategorizácie a manažmentu územnej ochrany prírody, na kategóriách územnej ochrany a medzinárodnej spolupráci, na územnú ochranu prírody v regionálnych štruktúrach Slovenska.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26 hodín

Metóda štúdia: prezenčná

zozbierané odborné materiály dostupné v jednotlivých kurzoch v Moodle alebo MS Teams

Cihová, J. et al.: English for Biology Students

Cihová, J. et al.: English for Environmental Studies

Dugovičová, Š.: English for Students of Earth Sciences

Dugovičová, Š., Pažitková, O.: English for Students of Geography

pravidelná dochádzka a aktívna účasť na vyučovaní. V priebehu semestra budú dve písomné previerky.

Hodnotiaca škála je nasledovná:

A (100-92%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Anglický jazyk na úrovni B1 a vyššie

odporúčané pre predmet UNIcert v 1. ročníku magisterského štúdia

odporúčané pre predmet CLIL v 1. ročníku magisterského štúdia

Cieľom cudzojazyčného vzdelávania je pripraviť študentov na jazykové požiadavky

prírodovedných odborov (biológia, geografia, geológia, environmentalistika) a poskytnúť im

primeraný úvod do odborného jazyka. Príprava je zameraná na rozvoj všetkých jazykových

zručností.

Študent po absolvovaní predmetu ESP 1/English for Specific Purposes dokáže porozumieť odborným písaným aj hovoreným textom, vie sa na základe nadobudnutej odbornej slovnej zásoby a s využitím charakteristických morfologickosyntaktických javov v odbornom texte vyjadriť k vybraným prírodovedným témam. Študent vie zvládnuť jazykové situácie spojené s vysokoškolským štúdiom doma i v zahraničí (mobility).

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 24 hodín

Metóda štúdia: prezenčná

zozbierané odborné materiály dostupné v jednotlivých kurzoch v Moodle alebo MS Teams

Cihová, J. et al.: English for Biology Students

Cihová, J. et al.: English for Environmental Studies

Dugovičová, Š.: English for Students of Earth Sciences

Dugovičová, Š., Pažitková, O.: English for Students of Geography

pravidelná dochádzka a aktívna účasť na vyučovaní. V priebehu semestra budú dve písomné previerky.

Hodnotiaca škála je nasledovná:

A (100-92%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Anglický jazyk na úrovni B1 a vyššie

odporúčané pre predmet UNIcert v 1. ročníku magisterského štúdia

odporúčané pre predmet CLIL v 1. ročníku magisterského štúdia

Cieľom cudzojazyčného vzdelávania je pripraviť študentov na jazykové požiadavky

prírodovedných odborov (biológia, geografia, geológia, environmentalistika) a poskytnúť im

primeraný úvod do odborného jazyka. Tematicky nadväzuje na predmet ESP 1/English for

Specific Purposes a ďalej rozvíja zručnosti získané v zimnom semestri.

Študent po absolvovaní predmetu ESP 1/English for Specific

Purposes dokáže porozumieť odborným písaným aj hovoreným textom, vie sa na základe

nadobudnutej odbornej slovnej zásoby a s využitím charakteristických morfologickosyntaktických javov v odbornom texte vyjadriť k vybraným prírodovedným témam. Študent vie

zvládnuť jazykové situácie spojené s vysokoškolským štúdiom doma i v zahraničí (mobility).

Na základe získaných zručností vie pripraviť a odprezentovať prezentáciu vybranej témy zo

svojho odboru v anglickom jazyku.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 26 hodín

Metóda štúdia: kombinovaná

zozbierané odborné materiály dostupné v jednotlivých kurzoch v Moodle

Priebežné vypracovávanie a odovzdávanie zadaní podľa dohodnutého harmonogramu. Výsledné hodnotenie bude priemerom výsledkov získaných za jednotlivé zadania.

Hodnotiaca škála je nasledovná:

A (100-92%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Anglický jazyk na úrovni B1 a vyššie

odporúčané pre predmet UNIcert v 1. ročníku magisterského štúdia

odporúčané pre predmet CLIL v 1. ročníku magisterského štúdia

Študent si prehĺbi jazykové vedomosti z jednotlivých prírodovedných odborov. Výučba

angličtiny v rámci predmetu ESP 3/English for Specific Purposes je zameraná predovšetkým

na porozumenie odborných textov v písomnej a zvukovej podobe, na prehĺbenie odbornej

slovnej zásoby a gramatiky. Dôležitým cieľom je rozvíjať u študentov schopnosť študovať

anglický jazyk samostatne, resp. s minimálnou podporou učiteľa (autonómne štúdium)

a motivovať ich ku ďalšiemu samoštúdiu.

Študent získa schopnosť študovať anglický jazyk samostatne, resp. s minimálnou podporou

učiteľa (autonómne štúdium) a je motivovaný ku ďalšiemu samoštúdiu.