Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 110

Týždenný: 10 Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Podľa zamerania bakalárskej práce

Študent na konci semestra predloží vypracovanú bakalársku prácu. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Študent pod vedením školiteľa skompletizuje bakalársku prácu

Po absolvovaní cvičení bude mať diplomant vypracovanú bakalársku prácu

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Meško a kol., 2004: Akademická príručka. Vydavateľstvo OSVETA, Martin.

Hodnotená bude priebežná práca. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Pravidlá citovania vedeckej literatúry. Pravidlá pri písaní bakalárskej práce. Postup pri vyhľadávaní vedeckých publikácií v rôznych databázach.

Cieľom seminára usmerniť študentov pri postupnom spracovávaní zadanej bakalárskej práce. Študenti preukazujú schopnosť orientovať sa v základnej odbornej literatúre k danej téme a zvládajú pravidlá citovania vedeckej literatúry. Študenti získajú vedomosti o základných náležitostiach bakalárskej práce a sú vedení k napísaniu práce v predpísanej štruktúre a rozsahu.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 22

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Meško a kol., 2004: Akademická príručka. Vydavateľstvo OSVETA, Martin.

Hodnotená bude priebežná práca. Hodnotenie: A – výborne, vynikajúce výsledky; B – veľmi dobre, nadpriemerný štandard; C – dobre, bežná spoľahlivá práca; D – uspokojivo, prijateľné výsledky; E – dostatočne, výsledky spĺňajú minimálne kritériá; Fx – nedostatočne, vyžaduje sa ďalšia práca. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Študent pripravuje prezentáciu k téme bakalárskej práce.

Cieľom seminára je naučiť študentov pripraviť prezentáciu týkajúcu sa témy bakalárskej práce. Simulácia obhajoby bakalárskej práce.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 110 hodín

Týždenný: 10 hodín Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Odborná literatúra podľa odporúčania školiteľom.

V rámci predmetu študent získa teoretické vedomosti i praktické zručnosti, ktoré využíva pri písaní svojej bakalárskej práce. Vedomosti, ktoré študent získa štúdiom vedeckých publikácií, konzultuje v priebehu semestra so svojim školiteľom. Hodnotenie odzrkadľuje študentovu prácu v priebehu semestra, kvalitu spracovania práce. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B – nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Účasť na seminároch je povinná. Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Štúdium odbornej literatúry pod vedením školiteľa bakalárskej práce a konzultácie so školiteľom.

V rámci predmetu študent získa vedomosti i zručnosti, ktoré využije pri písaní svojej bakalárskej práce, naučí sa analyzovať a interpretovať výsledky experimentov a spracovať ich vo forme bakalárskej práce.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26 hodín

Týždenný: 2 hodiny Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed

http://www.sciencedirect.com/

http://wokinfo.com

Podmienkou pre hodnotenie predmetu: (i) absolvovanie seminárov, (ii) schopnosť odprezentovať vybranú publikáciu a (iii) schopnosť správne a pohotovo odpovedať na otázky v diskusii. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B – nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Kredity nebudú udelené v prípade, ak študent neodprezentuje požadovanú prezentáciu. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Účasť na seminároch je povinná. Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Postup pri vyhľadávaní vedeckej publikácie v rôznych databázach. Študent si po konzultácii so svojím školiteľom bakalárskej práce vyberie publikáciu z vedeckého časopisu, ktorá súvisí s témou bakalárskej práce študenta a obsahuje výsledky experimentálnej práce. Vo svojej prezentácii uvedie stručne tému svojej bakalárskej práce a jej vzťah k publikácii. Stručne odprezentuje metodické postupy, výsledky a závery článku.

Cieľom seminára je:

(i) naučiť študentov vyhľadávať vedeckú literatúru,

(ii) pracovať s vedeckou literatúrou,

(iii) pripraviť krátku prezentáciu výsledkov experimentálnej práce.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 22 hodín

Týždenný: 2 hodiny Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Meško a kolektív. (2004) Akademická príručka. Vydavateľstvo OSVETA, Martin.

Podmienky pre hodnotenie predmetu: (i) absolvovanie seminárov, (ii) odprezentovanie príspevku na tému bakalárskej práce (iii) schopnosť správne a pohotovo odpovedať na otázky v diskusii. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B – nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Kredity nebudú udelené v prípade, ak študent neodprezentuje požadovanú prezentáciu. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Účasť na seminároch je povinná. Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Postup pri vyhľadávaní vedeckej publikácie v rôznych databázach.

Príprava prezentácie týkajúcej sa témy bakalárskej práce.

Pravidlá pri písaní bakalárskej práce.

Pravidlá citovania vedeckej literatúry.

Cieľom seminára je:

(i) naučiť študentov spracovať rešerš z vedeckej literatúry,

(ii) pripraviť prezentáciu týkajúcu sa témy bakalárskej práce,

(iii) naučiť študentov pravidlá citovania vedeckej literatúry.

Študenti súčasne získajú vedomosti o základných náležitostiach bakalárskej práce.

Forma výučby: prednášky

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 26 hodín v 4 . semestri a 22 hodín v 6. semestri

Týždenný: 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov / 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Gilbet, S.F., 2010. Developmental biology. 9th ed., Sunderland: Sinauer Associate, Inc., 2010. ISBN 978-0- 87893-384-6.

Gould, S. J. 2002. The Structure of evolutionary theory. Cambrige (Massachusetts)/London: The Belknap Press of Harvard University Press.

Hall, B. K. 1999. Evolutionary developmental biology. 2. Vydanie Dordrecht/Boston/London: Kluwer Academic Publishers.

Jablonka, E., Lamb, M. 2005. Evolution in four dimensions. Cambridge/-London: MIT Press.

Kováč, V. 2009. Vybrané aspekty evolučnej vývinovej biológie. 1.vyd., Bratislava: AQ-BIOS, spol. s r. o.. ISBN 978-80-970224-5-7.

Schlosser, G., Wagner, G. P. (Eds.) 2004. Modularity in development and evolution. Chicago: The University of Chicago Press.

Predmet končí písomnou skúškou. Pre získanie hodnotenia A potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Hodnotenie Fx bude udelené študentovi, ktorý nedosiahne hranicu 60% bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Úvod do evolučnej vývinovej biológie, história a perspektívy evo-devo, ontogenéza a evolúcia; Modely evolúcie nohobunkovosti, príklady koopcie génov, polarizácia buniek a skoré fázy embryogenézy v kontexte evolúcie; Evolúcia vývinu rastlín – príklady z praxe, koopcia génov v evolúcii rastlín, homeotické gény rastlín; Diferenciácia buniek, determinácia somatických a pohlavných buniek, pôvod stavby tela, homeotické gény; Morfogenéza, organizovanie buniek, tkanív a štruktúr do funkčných celkov, regulačné mechanizmy bunkového delenia a rast organizmu, regenerácia; Hox gény, kanalizácia vývinu, reprodukcia – pohlavné bunky a ich osobité vlastnosti, Weissmanova bariéra; Integrácia do prostredia – embryá, prostredie, fenotypová plasticita a evolúcia

Epigenetická regulácia expresie génov, epigenetické mechanizmy; Transgeneračné účinky a pigenetická dedičnosť; Evolučné novoty – princíp vzniku morfologických a funkčných zmien v evolúcii, genetická asimilácia; Epigenéza a jej vzťah k epigenetike a evolúcii, emergentné procesy v procese ontogenézy; Čas a priestor v ontogenéze a evolúcii, heterochrónia a heterotopia; Modularita a robustnosť vývinových a evolučných procesov; Systémová biológia – od vývinovej biológie k medicíne, ekológii a evolúcii; Rekapitulácia a zhrnutie.

Prednáška voľne nadväzuje na predmet Evolučná biológia. V rámci predmetu Evolučná vývinová biológia sa poslucháči oboznámia s ďalšími dôležitými aspektmi evolúcie súvisiacimi najmä s vývinovými procesmi organizmov. Ústrednou témou predmetu je evolučná vývinová biológia (evo-devo), ktorá integruje klasické odvetvia evolučnej biológie a biológie vôbec, napríklad embryológiu, systematiku, paleobiológiu a porovnávaciu anatómiu, s molekulárnou biológiou, genetikou a genomikou. Spája tak výskum na úrovni organizmov s výskumom na bunkovej a molekulovej úrovni, no zahŕňa aj prepojenia s vyššími hierarchickými úrovňami – ekológiou či systémovou biológiou. Študenti sa oboznámia so základnými princípmi vývinovej biológie, s teóriami, ktoré nám pomáhajú interpretovať ontogenetické procesy na úrovni organizmu, ako aj základnými princípmi, ktorými sa riadia interakcie medzi genotypom a fenotypom. Ťažiskovými témami sú aj diferenciácia buniek, morfogenéza, rast a reprodukcia organizmov, regenerácia tkanív či integrácia organizmov do prostredia. Analyzovaná je tiež úloha Hox génov, epigenetická regulácia expresie génov, epigenetická dedičnosť, fenotypová plasticita, kanalizácia vývinu, genetická asimilácia, ale aj heterochrónia a chronobiologické aspekty ontogenézy, či modularita procesov ontogenézy a evolúcie.

Forma výučby: prednáška / seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň prednáška a 1 hodina/týždeň seminár, spolu 22 hodín prednáška a 11 hodín seminár

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h prednáška a 1h seminár Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Zeman M., Herichová I.: Chronobiológia, in: Lekárska fyziológia, Javorka K., (ed.), Osveta, 2020;

Refinetti, Roberto. Circadian physiology. CRC press, 2019;

učebné texty a prednášky prednášajúcich

Predmet končí prezentáciou výsledkov získaných na seminároch z chronobiológie a písomnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby študent preukázal najmenej 92% znalosť učiva, na získanie hodnotenia B minimálne 84%, na zyskanie hodnotenia C minimálne 76%, na získanie D minimálne 68% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% znalosť učiva. Hodnotenie Fx bude udelené študentovi, ktorý preukáže znalosť učiva menšiu ako 60%. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Miesto chronobiológie v systéme biologických disciplín a jej členenie. Integrujúca funkcia chronobiológie vo vzťahoch medzi organizmami a prostredím. Predmet štúdia chronobiológie, jej vznik a história. Frekvenčná analýza ako základná metóda v chronobiológii. Definícia základných pojmov a princípov z teórie fyzikálnych a biologických rytmov: rytmus, akrofáza, amplitúda, perióda, fázový uhol, fázový vzťah, synchronizácia. Pojem biologických hodín, model presýpacích hodín, oscilačný model. Biologické rytmy, ich rozdelenie podľa pôvodu a periódy. Biologická časová štruktúra. Podstata oscilátora s dôrazom na cirkadiánne oscilácie. Exogénne a endogénne biologické rytmy, ich pôvod a význam pre fungovanie biologickej časovej štruktúry a orientácia v čase. Definícia cirkadiánneho oscilátora, jeho formálne vlastnosti na úrovni tkanív a buniek. Anatomická lokalizácia cirkadiánnych oscilátorov v jednotlivých skupinách živočíchov. Popis funkcie aviárneho cirkadiánneho systému ako modelu pre nižšie triedy stavovcov. Štruktúra a fungovanie cirkadiánneho systému cicavcov. Molekulárna podstata biologických hodín, genetický pôvod biologických rytmov. Úloha rytmickej transkripcie hodinových génov per, tim, cry, Bmal, clock. Suprachiazmatické jadro hypothalamu ako centrálny oscilátor cicavcov. Strana: 2 Neurotransmitery zapojené vo fungovaní cirkadiánneho systému. Epifýza a retina ako štruktúry obsahujúce cirkadiánny oscilátor u nižších stavovcov. Melatonín ako dominantný hormón epifýzy. Fylogenetický a ekologický význam biologických rytmov. Proximálne a ultimatívne faktory prostredia. Anticipácia, sezónnosť, význam a regulácia sezónnych migrácií. Synchronizácia biologických rytmov s rytmickými zmenami prostredia. Krivka fázových odpovedí. Externý a interný koincidenčný model ako základ pre vysvetlenie mechanizmov regulujúcich sezónne cykly. Fotoperiodickosť a fotorefrakternosť. Hormonálne a behaviorálne cykly v reprodukcii živočíchov, generátor pulzov LH. Význam biologických rytmov v biochémii, fyziológii a farmakológii. Posuny časov, narušenie rytmov pri prechode časových pásiem, posunutých pracovných smenách a patofyziologických procesoch. Biologické rytmy ako najorganizovanejšia forma prispôsobenia živej hmoty k faktorom prostredia. Ontogenéza rytmov a starnutie, cirkadiánne rytmy a kardiovaskulárny systém.

Študenti získajú poznatky o integrovanosti časového faktora s fyziologickými procesmi v živočíšnych organizmoch. Zoznámia sa s pojmom biologické rytmy, s ich klasifikáciou podľa pôvodu a periódy, s molekulárnou podstatou generovania cirkadiánnych rytmov, so synchronizáciou biologických rytmov s rytmickými zmenami prostredia, so sezónnymi rytmami a fotoperiodizmom, s biologickými rytmami rozmnožovania živočíchov, cirkadiánnou organizáciou fyziologických procesov a správania.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 22 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Squire L., Berg D., Bloom E.F., Lac S., Ghosh A., Spitzer N.C.: Fundamental Neuroscience, 4th Edition, 2012, Elsevier

Predmet končí písomnou skúškou, kontrolou protokolov a v nich výpočtov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na získanie D najmenej 68% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský jazyk

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Úvod do neurobiológie, história prelomových objavov v neurobiológii, neurálna regulácia fyziologických a kognitívnych procesov.

Bunková neurobiológia, typy neurónov, synapsií, neurotransmitery, nervový vzruch.

Metódy analýzy nervového systému.

Ontogenéza a fylogenéza nervového systému.

Organizácia centrálneho a periférneho nervového systému, funkčná lateralizácia mozgu.

Hematoencefalická bariéra a cirkumventrikulárne orgány.

Pohlavný dimorfizmus činnosti mozgových oblastí.

Hormonálna regulácia mozgových procesov.

Neurálna plasticita - učenie a pamäť - klasifikácia pamäte podľa funkcie, dĺžky trvania a miesta uloženia pamäťových stôp (implicitná, explicitná pamäť), molekulárne mechanizmy učenia (krátkodobá a dlhodobá habituácia, senzibilizácia, podmieňovanie, explicitná pamäť).

Študenti sa oboznámia organizáciou, ontogenézou a funkciami mozgu v základných fyziologických aj zložitých kognitívnych procesoch. Porozumejú ako sa v priebehu evolúcie prepájali morfológia so zmenami mozgových funkcií pri tvarovaní konečnej podoby ľudského mozgu. Porozumejú aké formy plasticity sa pri neurálnych procesoch uplatňujú a na čo sú pre nás užitočné. Zistia ako pracuje neurón a tiež ako sa neurón začleňuje do komplikovanej organizácie neurálneho tkaniva. Študenti sa taktiež naučia aké metódy sa dajú používať na štúdium neurálnych procesov.

Forma výučby: prednáška / cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň prednáška a 2 hodiny/ týždeň cvičenie, spolu 26 hodín prednáška a 26 hodín cvičenie

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h prednáška a 2h cvičenie Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Lüllmann-Rauch, R. Histologie. 3. vydanie, Grada publishing, a.s., 2012, ISBN 9788024737294

Widmaier, E. P., Raff, H., Strang, K. T. Vander’S Human Physiology: the Mechanisms of Body Function, 15th edition, New York, NY: McGraw-Hill Education, 2019, ISBN 9781259903885

Eroschenko V. P.: Atlas of histology with functional correlations, Lippincott Williams & Wilkins, 2008, ISBN 9780781770576

Účasť na cvičeniach ku predmetu je povinná. Počas cvičenia budú študenti písať dve písomky. Študent musí ukázať minimálne 60%-nú znalosť učiva pri každej písomke, aby sa mohol prihlásiť na skúšku. Hodnotenie za cvičenia (body) sa pripočítava ku bodom zo skúšky. Skúška bude formou písomného testu z učiva preberaného na cvičeniach aj prednáškach. Záverečné hodnotenie predmetu: Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby študent preukázal najmenej 92% znalosť učiva, na získanie hodnotenia B najmenej 84 % znalosť učiva, na získanie hodnotenia C najmenej 76% znalosť učiva, na získanie hodnotenia D najmenej 68% znalosť učiva a na získanie hodnotenia E najmenej 60% znalosť učiva. Hodnotenie nebude študentovi pridelené v prípade, ak odpoveď bude na nedostatočnej úrovni a študent nepreukáže znalosť 60% učiva.

Slovenský jazyk (študijná literatúra je aj v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Prednášky:

Bunka ako funkčný základ organizmu - medzibunkové kontakty, cytoskelet. Funkčná morfológia epitelovových tkanív. Funkčná morfológia spojivových tkanív – väzivá, chrupky, kosti. Funkčná morfológia svalového tkaniva. Funkčná morfológia trofického tkaniva. Funkčná morfológia nervového tkaniva. Štruktúra krvného a lymfatického cievneho systému a srdca. Lymfatické tkanivo, centrálne a periférne lymfatické orgány. Funkčná morfológia orgánov regulujúcich hormonálne funkcie organizmu. Funkčná morfológia centrálneho a periférneho nervového systému

Cvičenia:

Okruhy prebrané na prednáške budú doplnené pozorovaním daných štruktúr pod mikroskopom.

Študenti získajú základné vedomosti z funkčnej morfológie vyšších živočíchov, ktoré vytvoria dobrý základ pre ďalšie štúdium predmetov fyziológie živočíchov a človeka a pochopenia fungovania organizmu.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 26 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Prednášky vyučujúceho.

Predmet končí písomnou skúškou (testom). Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 95% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 90%, na hodnotenie C najmenej 80%, na získanie D najmenej 70% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Úvodná prednáška o výžive, terminológia, 6 základných skupín živín, zdravá výživa. Gastrointestinálny trakt (GIT), tráviace ústroje a ich funkcia, trávenie a absorbcia, transport živín. Regulácia gastrointestinálnych procesov, patofyziológia GIT, podvýživa. Esenciálne živiny, ich funkcia a fyziologické účinky v organizme - proteíny - aminokyseliny, lipidy - nenasýtené mastné kyseliny, sacharidy - vláknina. Esenciálne mikroživiny, ich funkcia a fyziologické účinky v organizme - vitamíny - rozpustné v tukoch. Vitamíny rozpustné vo vode. Minerály - makroelementy. Minerály - mikroelementy. Antioxidanty (a voľné radikály), mechanizmy, obranné systémy organizmu. Fytochemikálie. Niektoré prirodzené a cudzorodé látky v potravinách, aditíva, kontaminácia potravy. Potravinová pyramída, pyramídy iných geografických oblastí, niektoré alternatívne diéty (vegetariánstvo - pozitíva a negatíva). Výživa a životný cyklus. Udržiavanie správnej hmotnosti, BMI, obezita - boj s nadváhou. Výživa - primárna a sekundárna prevencia proti degeneratívnym ochoreniam (srdcovocievne choroby, rakovina, atď.) a iným civilizačným vplyvom.

Študenti sa zoznámia s funkciou a fyziologickými účinkami esenciálnych živín v organizme. Svoju pozornosť upriamia na proteíny a aminokyseliny, lipidy a esenciálne mastné kyseliny, sacharidy a vlákninu, na vitamíny rozpustné v tukoch a vode, na minerály - makro a mikroelementy. Zoznámia sa tiež s problematikou potravinovej pyramídy, s procesom udržiavania hmotnosti, s niektorými látkami prirodzene obsiahnutými v potravinách, s aditívami a kontamináciou potravín, ako aj s problematikou výživy a špecifických chorôb.

Forma výučby: prednáška / cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň prednáška a 1 hodina/týždeň cvičenie, spolu 22 hodín prednáška a 11 hodín cvičenie

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h prednáška a 1h cvičenie Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Kršková L., Olexová L., Pichová K.: Metódy etologického výskumu. ASAP-translation.com, s.r.o., Nitra, 2015. Lehner P.N.: Handbook of ethological methods. Cambridge university press, 1996. Prednášky vyučujúceho.

V priebehu semestra študent samostatne prezentuje (písomne, resp. ústne) výsledky experimentálnej práce. Na získanie hodnotenia A musí výsledky svojej experimentálnej práce prezentovať na vynikajúcej úrovni, na získanie hodnotenia B na nadpriemernej, na získanie hodnotenia C na priemernej, na získanie hodnotenia D na prijateľnej a na získanie hodnotenia E na dostatočnej úrovni. Kredity nebudú študentovi udelené v prípade, ak bude prezentácia na nedostatočnej úrovni. Celkové hodnotenie sa študentovi udelí na základe priemeru hodnotení z jednotlivých prezentácií. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Úvod do problematiky - zoznámenie sa s obsahovou náplňou predmetu, význam experimentálneho výskumu správania. Základy práce s humánnymi a animálnymi modelmi, registrácia vybraných foriem správania - experimenty na ľuďoch a zvieratách vs. legislatíva; základy práce s ľudskými probandami; základy práce so zvieratami (manipulácia, značenie, handling, spôsoby aplikácie liečiv a iných fyziologicky aktívnych látok); príprava a realizácia manuálneho záznamu, práca s vybranými druhmi registračných zariadení. Kvalitatívno-kvantitatívna analýza správania, tvorba protokolov, zásady prezentovania získaných výsledkov pred odbornou a laickou verejnosťou. Tvorba etogramu a jeho využitie pri hodnotení dennej aktivity. Výskum personality na humánnej a animálnej úrovni. Výskum individuálnych rozdielov medzi jedincami za využitia testu otvoreného poľa. Výskum emocionality za využitia testu otvoreného poľa a určovanie emocionálneho rozpoloženia na základe hodnotenia zmien v tvárovej mimike. Výskum správania podobného úzkosti za využitia testu otvoreného poľa a vyvýšeného bludiska v tvare plus. Výskum učebných schopností na základe habituácie v teste otvoreného poľa a za využitia klasického bludiska. Využitie neverbálnej komunikácie pri hodnotení sociálneho postavenia sledovaného jedinca. Výskum sociálneho správania za využitia testu párovej interakcie a testu sociability. Výskum sociálneho správania za využitia deskriptívnej metódy priameho pozorovania, tvorba sociogramu.

Študenti sa po praktickej stránke zoznámia s metodickými postupmi najčastejšie využívanými pri experimentálnom výskume správania živočíchov (vrátane človeka). V priebehu semestra sa naučia, ako pracovať s experimentálnymi jedincami, ako zaznamenávať vybrané behaviorálne ukazovatele (v rôznych prostrediach, rôznymi metódami a u rôznych druhov živočíchov), spracovávať získané dáta a prezentovať získané výsledky nielen pred odbornou, ale aj laickou verejnosťou.

Forma výučby: prednáška / seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň prednáška a 1 hodina/týždeňseminár, spolu 22 hodín prednáška a 11 hodín seminár

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h prednáška a 1h seminár Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Herichová I.: Metódy a metodológia fyziológie živočíchov a človeka. Omega Info. 2005

Predmet končí písomnou skúškou, kontrolou protokolov a v nich výpočtov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na získanie D najmenej 68% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

slovenský jazyk

kapacita predmetu je obmedzená na 20 študentov, v prípade vyššieho záujmu sa študenti vyberú

1. Plánovanie pokusu

2. Otázky, ktoré sa dajú a ktoré sa nedajú experimentálnou prácou zodpovedať

3. Ako si overíme, že pracujeme správne

4. Praktické precvičenie si validácie použitej metodiky

5. Vyhodnocovanie pokusov a ich grafická interpretácia

6. Metodiky prakticky používané vo fyziológii živočíchov

Študenti sa naučia ako sa získavajú nové informácie v experimentálnej vede, aké otázky je potrebné položiť, aby vedec správne naplánoval experimentálnu prácu, aké problémy sa môžu vyskytnúť v experimentálnej práci a ako si experimentátor môže overiť, či pokus prebehol správne a jeho výsledky sú platné. Naučia sa, aké chyby sa môžu udiať v experimentálnej práci, ako sa ich vyvarovať a akú presnosť je možné dosiahnuť. Okrem toho sa naučia teoreticky a v niektorých prípadoch aj prakticky techniky často používanie v živočíšnej fyziológii.

Forma výučby: prednáška / cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň prednáška a 2 hodiny/týždeň cvičenie, spolu 26 hodín prednáška a 26 hodín cvičenie

Týždenný: áno, 1x týždenne 2h prednáška a 2h cvičenie Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Hadley, ME.: Endocrinology. Prentice Hall, New Jersey, 1998;

Kreze A, Langer P, Klimeš I, Stárka L, Payer J, Michálek J, a kol.: Všeobecná a klinická endokrinológia. Bratislava: Academic Electronic Press 2004.

Predmet končí ústnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby študent preukázal znalosť učiva najmenej 92%, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na hodnotenie D najmenej 68% a na získanie hodnotenia E najmenej 60%. Hodnotenie Fx bude udelené študentovi, ktorý nepreukáže znalosť učiva najmenej na 60%. Podmienkou absolvovania predmetu je povinná a aktívna účasť na cvičeniach. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Základné pojmy v teórii regulácií. Všeobecná klasifikácia systémov. Systémová analýza, abstraktné metódy systémovej analýzy, špecifické metódy systémovej analýzy pre živé systémy. Pojem spätnej väzby – negatívna vs. pozitívna. Regulácia otvoreným oblúkom a uzatvoreným oblúkom. Regulácia v biologických systémoch: nervový, endokrinný, imunitný systém. Prenos informácie v neuroendokrinnom systéme. Rozdelenie signálov, syntéza, sekrécia, transport a vychytávanie hormónov. Prenos signálu cez synapsu, jednotlivé triedy transmiterov. Receptorová teória. Charakteristika receptorov v neuroendokrinnom systéme. Jadrové receptory, receptory lokalizované na bunkovej membráne. Prenos signálu v bunke, postreceptorické mechanizmy. Koncepcia druhých postov, G – regulačné proteíny, signálna úloha vápnikových iónov. Štruktúra neuroendokrinného systému, jednotlivé regulačné osi, difúzny neuroendokrinný systém (DNES, APUD). Model fungovania tyroidnej regulačnej osi. Funkcia štítnej žľazy v normálnych patofyziologických podmienkach. Vývinové efekty tyroidných hormónov. Regulácia reprodukčných procesov u samcov a samíc. Princípy antikoncepcie. Regulácia vývinu a rastu. Hormóny riadiace rast za normálnych a patofyziologických podmienok. Regulácia metabolizmu. Endokrinný pankreas, riadenie hladiny glukózy v cirkulácii, jednotlivé typy diabetu. Regulácia hladín vápnika v jednotlivých kompartmentoch; parathormón, kalcitonín, vitamín D3. Acidobázická rovnováha. Úloha neurohypofýzy pri regulácii vodnej bilancie, úloha vazopresínu a oxytocínu a regulácia ich syntézy. Úloha oboch hormónov pri vytváraní párových vzťahov a regulácii správania. Autonómny nervový systém. Úloha sympatika a parasympatika v regulácii jednotlivých fyziologických systémov.

Študenti sa zoznámia so základnými pojmami v teórii regulácií a so vzťahmi v regulačných systémoch. Získajú tiež informácie o všeobecnej klasifikácii systémov, o systémovej analýze a jej prístupoch, o regulačných systémoch vo fyziológii s dôrazom na neuroendokrinológiu, o hormonálnych systémoch stavovcov a ich klasifikácií, o metodológii endokrinológie a mechanizmoch účinku hormónov. Dozvedia sa o jadrových a membránových receptoroch a vnútrobunkovom prenose signálov, o hormónoch štítnej žľazy a steroidných hormónoch, o hormonálnej regulácii rastu, o pankreatických hormónoch a metabolických reguláciách, ako aj o neuroendokrinnej regulácii reprodukcie.

Forma výučby: prednáška / seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň prednáška a 1 hodina/týždeň seminár, spolu 26 hodín prednáška a 13 hodín seminár

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h prednáška a 1h seminár Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Kršková L., Olexová L., Pichová K.: Metódy etologického výskumu, ASAP-translation.com Nitra, 2015; Novacký, M., Czako, M.: Základy etológie, SPN Bratislava, 1987; prednášky vyučujúceho.

Predmet končí písomnou skúškou (testom). Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na získanie D najmenej 68% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% bodov. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý hranicu 60% bodov nedosiahne. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Úvod do problematiky - definícia základných pojmov a metód etologického výskumu, tvorba etogramu, výberové a záznamové pravidlá. Metódy využívané na výskum správania v prirodzenom prostredí - význam, úskalia, technické pomôcky, najčastejšie využívané metódy. Osobnosti terénneho výskumu a ich prístup k výskumu správania. Metódy využívané na výskum správania v poloprirodzenom prostredí - priekopníci, význam, úskalia, technické pomôcky, najčastejšie využívané metódy. Metódy využívané na výskum správania v laboratórnom prostredí - priekopníci, význam, úskalia, technické pomôcky, najčastejšie využívané metódy. Metódy využívané na výskum správania vo farmakológii, teratológii a neurovedách - metódy na výskum správania podobného úzkosti a depresii, emocionality, empatie, kognitívnych schopností, materského a sociálneho správania. Metódy využívané na výskum správania hospodárskych, spoločenských, služobných a terapeutických zvierat - význam, úskalia, technické pomôcky, najčastejšie využívané metódy. Metódy využívané na výskum welfare zvierat - význam, úskalia, technické pomôcky, najčastejšie využívané metódy. Metódy výskumu správania využívané vo veterinárnej praxi. Základy správnej interpretácie a prezentácie metodických postupov používaných pri výskume správania.

Študenti sa na teoretickej rovine zoznámia s metodickými postupmi využívanými pri výskume správania živočíchov (vrátane človeka). Získajú bližšie informácie o metódach najčastejšie využívaných v prirodzenom, poloprirodzenom a laboratórnom prostredí, vo farmakológii, pri výskume správania hospodárskych, spoločenských a terapeutických zvierat, pri výskume emócií a empatie, hodnotení welfare a veterinárnej praxi. Zoznámia sa tiež so základmi správnej interpretácie a prezentácie vybraných metodických postupov. Po úspešnom absolvovaní predmetu budú schopní samostatného výberu vhodnej metodiky uplatniteľnej pri výskume zvolenej formy správania.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 26 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Prezentácie vyučujúceho, literatúra súvisiaca s bakalárskou prácou jednotlivých študentov.

Konečné hodnotenie je študentovi udelené za aktívnu účasť a prezentovanie stavu rozpracovania svojej bakalárskej práce. Na základe charakteru plnenia vyššie uvedených požiadaviek bude študentovi udelené nasledovné hodnotenie: A - vynikajúce výsledky, B – nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Hodnotenie nebude študentovi udelené v prípade, ak budú stanovené kritéria plnené na nedostatočnej úrovni. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Semináre sú venované zásadám kritického štúdia vedeckej literatúry, písania bakalárskych prác (formálne členenie práce, obsahová náplň, zásady citovania), ako aj analýze stavu riešenia bakalárskych prác jednotlivých študentov.

Študenti si osvoja znalosti týkajúce sa prípravy bakalárskej práce a využívanie vedeckých databáz. Oboznámia sa so zásadami kritického štúdia vedeckej literatúry. Metódu štúdia budú demonštrovať pred spolužiakmi prezentáciou jednej vedeckej prác, ktorá sa kľúčovo týka témy bakalárskej práce. Prezentácia bude podrobená diskusii a hodnoteniu spolužiakov a vyučujúceho. Prácu vyberú po konzultácii so školiteľom a vyučujúcim. Počas semestra si vytvoria systém ukladania preštudovanej literatúry k svojej bakalárskej práce, ktorý budú na požiadanie prezentovať.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 22 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Odborná literatúra podľa odporúčania školiteľa.

Podmienkou pre hodnotenie predmetu je absolvovanie seminárov, aktivita pri realizácii práce. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B – nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Na základe individuálnej, aktívnej spolupráce študenta a vedúceho bakalárskej práce študenti analyzujú a interpretujú získané poznatky a spracúvajú ich do finálnej podoby písomnej práce. Súčasne sa zdokonaľujú v ústnej prezentácii, argumentácii a obhajobe výsledkov vedeckej práce.

V rámci predmetu študent získa vedomosti i zručnosti, ktoré využije pri písaní svojej bakalárskej práce, naučí sa analyzovať a interpretovať výsledky experimentov a spracovať ich vo forme bakalárskej práce.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 26 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Ujházy E., Mach M., Navarová J., Dubovický M.: Teratology on the crossroads: historical aspects and modern approaches. Neuroendocrinology Letters 33, 304-313, 2012; Ujházy E., Mach M., Navarová J., Gajdošíková A., Gajdošík A., Janšák J., Dytrichová M., Dubovický M.: Trends in developmental toxicology: protection of the developing organism – an ever topical issue, in: Trends in pharmacological research (Bauer V ed), Institute of Experimental Pharmacology, SASc., Bratislava, 140-150, 2008; Ujházy E, Mach M, Dubovický M, Navarová J, Bezek Š, Brucknerová I.: Úloha vývinovej toxikológie pri hodnotení relatívnej bezpečnosti liečiv. Aktuality súčasného biomedicínského výskumu II. D. Böhmer, D. Danišovič (eds). Asklepios, Bratislava, 54 – 58, 2008.

Predmet končí ústnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby študent preukázal najmenej 95% znalosť učiva, na získanie hodnotenia B najmenej 90%, na hodnotenie C najmenej 80%, na získanie D najmenej 70% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% znalosť učiva. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý nepreukáže znalosť 60% učiva. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Vznik, vývin a predmet teratológie, významní predstavitelia, experimentálne prístupy v teratológii. Teratogénne noxy a ich pôsobenie na organizmus, fyzikálne, chemické a biologické. Všeobecné princípy a mechanizmy teratogenézy, definícia pojmu embryotoxicita a teratogenita, základné postuláty teratológie. Lieky a teratogenéza, embryotoxicita a teratogenita liečiv v experimente a v klinike. Lieky a teratogenéza, kauzalistika najvýznamnejších prípadov, Talitomidová aféra, Minamata diseasa. Experimentálne prístupy v teratológii, hodnotenie embryotoxocity a teratogenity, základné postupy. Biomodely používané v teratológii - charakteristika animálnych modelov používaných v in vivo a in vitro podmienkach. Biomodely používané v teratológii, ontogenetické prístupy, podávanie látok gravidným organizmom. Funkčná teratológia, základné pojmy a charakteristika - sledovanie neuromotorického a reflexného vývinu potomstva. Funkčná teratológia - využitie etologických metód na zisťovanie kognitívnych funkcií potomstva. Vyhodnocovanie experimentov a praktické pozorovania - spôsoby aplikácie látok do organizmu a sledovanie toxických prejavov, hodnotenia viscerálnych a skeletálnych malformácii u plodov. Vyhodnocovanie

experimentov a praktické pozorovania - hodnotenie funkčného poškodenia organizmu (test

otvoreného poľa, rôzne bludiská, správanie podobné úzkosti a depresii).

Študenti sa zoznámia so všeobecnými princípmi a mechanizmami teratogenézy. Získajú informácie o testovacích systémoch, o voľbe dávok v experimente, o spôsobe aplikácie látok a metodických postupoch vyhodnotenia experimentov. Zoznámia sa s biomodelmi používanými v experimentálnej teratológii, s pitvou gravidných samíc, s metódami sledovania kvantitatívneho obsahu uteru a so spracovaním plodov za účelom hodnotenia skeletových a orgánových anomálií, ako aj so základmi behaviorálnej teratológie a s metódami in vitro, používanými v experimentálnej teratológii.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 22 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Škárka B., Ferenčík M.: Biochémia, Alfa, Bratislava, 1992; Voet D., Voetova J.: Biochémia, Victoria Publishing, Praha, 1990; Hulín I.: Patofyziológia, Slovak Academic Press, Bratislava, 2002; Dobrota D., Lekárska biochémia, Martin, 2016; prednášky vyučujúceho.

Predmet končí ústnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné, aby študent preukázal najmenej 95% znalosť učiva, na získanie hodnotenia B najmenej 90%, na hodnotenie C najmenej 80%, na získanie D najmenej 70% a na získanie hodnotenia E najmenej 60% znalosť učiva. Hodnotenie nebude udelené študentovi, ktorý nepreukáže znalosť 60% učiva. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Základné reakcie a procesy uskutočňujúce sa v organizmoch s ohľadom na fyziológiu jednotlivých tkanív. Metabolické dráhy a ich fyziologický význam (rozdelenie metabolických dráh podľa zmeny molekuly substrátu a podľa zmeny jeho voľnej energie, stručný biochemický popis jednotlivých dráh s ohľadom na ich fyziologický význam). Využitie energie makroergických zlúčenín na fyziologické funkcie (voľná energia v biochemických reakciách, makroergické zlúčeniny, získavanie a premeny metabolickej energie v organizmoch). Fyziologický význam transportných, informačných a regulačných systémov organizmov. Bunkové membrány a preferencia transportných systémov u jednotlivých tkanív (typy bunkových membrán, prestup a prenos látok cez biologické membrány). Vnútrobunková regulácia (základná funkcia, špecifické vlastnosti informačných enzýmov). Medzibunková regulácia (signalizačný systém, fyziologický význam signalizačného systému u jednotlivých tkanív). Biochemické základy fyziológie a patofyziológie tkanív a systémov. Biochemická podstata funkcie kardiovaskulárneho systému a kostrového svalstva. Biochémia nervového systému, pamäť. Biochémia pečene. Biochémia obličiek. Biochémia tráviaceho ústrojenstva.

Biochémia dýchania. Základy patobiochémie.

Študenti sa zoznámia okrem nevyhnutného popisu látok tvoriacich živú hmotu (s bielkovinami, nukleovými kyselinami, lipidmi, sacharidmi, minerálmi, regulačnými látkami) predovšetkým s dynamickou biochémiou, ktorá študuje metabolické pochody nevyhnutné k získaniu chemickej energie a k výstavbe vlastných bunkových látok. Tieto chemické reakcie prebiehajú pomocou katalytického pôsobenia enzýmov, ktorými sa predmet bude zaoberať hlavne z fyziologického hľadiska. Študenti tiež budú mať možnosť dôkladnejšie pochopiť molekulový a biochemický mechanizmus fyziologických i patofyziologických pochodov. Ich pozornosť sa tiež upriami na špeciálne biochemické funkcie niektorých orgánov ako je srdce, cievny systém, mozog, pečeň, obličky a iné.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 10 hodín/týždeň, spolu 110 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 10 h Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Vedecká literatúra podľa odporúčaní školiteľa.

V rámci predmetu študent získa teoretické vedomosti i praktické zručnosti, ktoré využíva pri písaní svojej bakalárskej práce. Vedomosti, ktoré študent získa štúdiom vedeckých publikácií, konzultuje v priebehu semestra so svojim školiteľom. Hodnotenie odzrkadľuje študentovu prácu v priebehu semestra, kvalitu spracovania práce. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A – vynikajúce výsledky, B – nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E – výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Štúdium odbornej literatúry pod vedením školiteľa bakalárskej práce a konzultácie so školiteľom.

V rámci predmetu študent získa vedomosti i zručnosti, ktoré využije pri písaní svojej bakalárskej práce, naučí sa analyzovať a interpretovať výsledky experimentov a spracovať ich vo forme bakalárskej práce.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 26 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Odborná literatúra podľa odporúčania školiteľa.

V rámci predmetu študent získa teoretické vedomosti, ktoré využíva pri písaní svojej bakalárskej práce. Vedomosti, ktoré študent získa štúdiom vedeckých publikácií, konzultuje v priebehu semestra so svojim školiteľom. Hodnotenie odzrkadľuje študentovu prácu v priebehu semestra, kvalitu spracovania písomného textu. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A – vynikajúce výsledky, B – nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E – výsledky

spĺňajúce minimálne kritériá. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Študenti priebežne študujú vedeckú literatúru, na pravidelných individuálnych konzultáciách so školiteľom kriticky hodnotia a analyzujú spracovávaný text.

100/0

Cieľom seminára je naučiť študenta vyberať najdôležitejšie publikácie a spracovať ich písomnou formou v súlade s platnými zásadami spisovania záverečných prác na UK.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 22 hodín

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Odborná literatúra podľa odporúčania školiteľa.

Podmienkou pre hodnotenie predmetu je absolvovanie seminárov, aktivita pri realizácii práce. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B – nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Na základe individuálnej, aktívnej spolupráce študenta a vedúceho bakalárskej práce študenti analyzujú a interpretujú získané poznatky a spracúvajú ich do finálnej podoby písomnej práce. Súčasne sa zdokonaľujú v ústnej prezentácii, argumentácii a obhajobe výsledkov vedeckej práce.

V rámci predmetu študent získa vedomosti i zručnosti, ktoré využije pri písaní svojej bakalárskej práce, naučí sa analyzovať a interpretovať výsledky experimentov a spracovať ich vo forme bakalárskej práce.

Snustadt, Simmons (2017). Genetika. MUNI Press, Masarykova univerzita, Brno. ISBN: 978-80-210-8613-5

žiadne

Podmienkou pre hodnotenie predmetu je:

(i) absolvovanie všetkých seminárov,

(ii) vypracovanie piatich úloh, ktoré vyplývajú z osnovy predmetu a študent ich odovzdá príslušnému pedagógovi. Za každé vypracované zadanie je potrebné získať min. 60 % bodov.

Celkové hodnotenie seminára tvoria výsledky z vypracovaných zadaní úloh a účasť na všetkých seminároch. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B - nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nesplní minimálne kritéria pre celkové hodnotenie predmetu.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu

neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby. Hodnotenie je identické aj

pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s českým (študijná literatúra v českom jazyku).

Predmet je určený len pre študentov 2. ročníka bakalárskeho štúdia.

Mendelizmus, viacnásobný alelizmus a génové interakcie. Väzba génov a rekombinačné mapovanie. Génové mutácie a chromozómové aberácie. Základy molekulárnej genetiky. Genetika mikroorganizmov.

Po absolvovaní predmetu si študent, na základe riešenia problémových úloh z oblastí uvedených v osnove predmetu, prakticky osvojí teoretické poznatky získané v predmete Genetika 1 a naučí sa analyzovať experimentálne údaje, ktoré vedú k týmto poznatkom.

Podľa odporúčania školiteľa.

Študenti sú povinní absolvovať prax v plnom rozsahu predpísaných hodín. Svoju činnosť v

laboratóriu dokumentujú vedením laboratórneho denníka. Hodnotenie navrhujú jednotliví

školitelia na základe nasledovnej stupnice: A - vynikajúca činnosť, B – nadpriemerná práca,

C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľná činnosť, E - činnosť spĺňajúca minimálne kritériá.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu

neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby. Hodnotenie je identické aj

pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet je určený len pre študentov 3. ročníka bakalárskeho štúdia, ktorí svoju bakalársku

prácu vypracovávajú na Katedre genetiky PriF UK.

Študenti budú do jednotlivých laboratórií prijatí na základe dohovoru s pedagógmi a

vedeckými pracovníkmi z Katedry genetiky, čo obe strany potvrdia vyplnením a podpísaním a

jej odovzdaním v stanovenom termíne.

Prax môže byť vykonaná priebežne počas semestra, alebo naraz blokovo.

Študenti, vedení pedagógmi a vedeckými pracovníkmi z Katedry genetiky, budú počas praxe zapojení do riešenia projektov jednotlivých laboratórií tak, že sa budú podieľať na zabezpečení základných činností laboratória, pričom sa budú mať možnosť naučiť vybrané techniky využívané v súčasnom genetickom výskume.

Počas praxe si študenti prakticky osvoja základy laboratórnych metód a zdokonalia sa v laboratórnych technikách.

Flegr, J. (2004/2009/2018). Evoluční biologie. 1., 2. alebo 3. vydanie. Academia, Praha.

Flegr, J. (2007). Úvod do evoluční biologie. Galileo.

Ridley, M. (2004). Evolution. 3rd edition. Blackwell Publishing.

Barton, N.H., Briggs, D.E.G., Eisen, J.A., Goldstein, D.B., Patel, N.H. (2017). Evolution. Cold Spring Harbor Laboratory Press. Futuyama, D.J. & Kirkpatrick, M. (2017). Evolution. 4th edition, Oxford University Press

Darwin, C. (2016). O pôvode druhov. Citadella.

žiadne

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná písomná skúška. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 %, na hodnotenie C najmenej 77 %, na hodnotenie D najmenej 69 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Evolúcia ako biologický fenomén. Evolučné hypotézy pred Darwinom. J. B. Lamarck a jeho evolučná teória. Lamarkizmus a dedičnosť získaných vlastností. Weismannova bariéra a "centrálna dogma molekulárnej biológie". Adaptívnosť mutácii – dnešný pohľad. Delbruck-Luriov fluktuačný test. Doklady evolúcie (skameneliny, šľachtiteľská prax, biogeografia, porovnávacia anatómia, systematická biológia, molekulárna biológia).

Darwin a jeho evolučná teória. Darwinov životopis a Darwinove východiská. Formulovanie Darwinových teórií. Umelý versus prirodzený výber. Selekcia. Obdobie klasického darwinizmu a Alfred Russel Wallace. Neodarwinizmus – syntéza darwinizmu s

mendelistickou genetikou. Postneodarwinizmus – neutrálna evolúcia, sebecký gén, nespojitý charakter evolúcie.

Speciácia. Realita druhu. Druhové koncepty. Alopatrická a sympatrická speciácia. Izolačné bariéry – prezygotická a postzygotická izolácia. Genetika vnútornej postzygotickej izolácie. Dobzhanskeho-Mullerov model.

Genetika populácii ako podklad evolučnej teórie. Populácia a jej genofond. Efektívna veľkosť populácie. Mendelistické populácie. Genetické javy v populácii. Faktory, ovplyvňujúce genofond a meniace jeho zloženie: základné faktory (mikro)evolúcie. Panmiktická populácia a Hardyho-Weinbergov zákon. Rovnovážne populácie bez mutácii a selekcie. Nenáhodné kríženie: homogamia, inbríding. Genetické javy v ohraničených populáciách: genetický drift, inbredná depresia. Drift a heterozygotnosť populácie. Evolúcia v genetických izolátoch. Post-neodarwinistické teórie.

Mutácie a selekcia ako evolučné činitele. Mutácie: zdroj genetickej variability, "surovina" pre selekciu. Typy mutácii. Selekcia, koeficient selekcie a reprodukčná zdatnosť (fitness). Základné populačno-genetické selekčné modely. Rovnovážne populácie so selekciou. Genetický polymorfizmus - stabilný a prechodný. Polymorfizmus ako adaptácia populácie. Heterozygotnosť populácie ako jedna z mier genetickej variability v populácii. "Fisherova základná veta" o rýchlosti evolúcie ako funkcii rozsahu genetickej variability v populácii. Evolučná výhoda rekombinácií a sexu. Úloha náhody v evolúcii. Fenotypová variabilita nepodmieňená selekciou.

Genetický drift ako evolučný činiteľ. Haldaneov "evolučný paradox" a jeho riešenie. Kimurova teória neutrálnej evolúcie. Selekčne neutrálne mutácie. Pojem molekulárnej evolúcie: evolúcia génov a génových produktov. Molekulárne evolučné hodiny (základné info). Rýchlosť substitúcií pri selekčnej neutralite. Rozhodujúca úloha náhody ("survival of the luckiest") v Kimurovej teórii.

Génové duplikácie ako evolučný činitel'. Vznik evolučných noviniek. Génové duplikácie ako evolučný činiteľ. Mechanizmy vzniku génových duplikácií. Chromozómové prestavby v evolúcii. Iné mechanizmy vzniku nových génov: preskupovanie exónov, horizontálny génový transfer, de novo gény. Evolúcia regulačných oblastí génov. Úloha epigenetiky v evolúcii.

Molekulárna evolúcia. Evolúcia genómov. Gény ako historické dokumenty: princípy štúdia evolúcie organizmov na molekulárnej úrovni, informačné makromolekuly ako východisko pre analýzu príbuzenských vzťahov medzi organizmami. Molekulárne hodiny. Úloha nekódujúcich sekvencií v evolúcii.

Primárna klasifikácia organizmov. Od makrosveta (živočíchy, rastliny, huby) k objaveniu mikrosveta (prvoky, prokaryoty) a dopad na klasifikáciu (mikro)organizmov. Molekulárna biológia a odhalenie dichotómie prokaryotov (baktérie a archeóny). Dichotómia prokaryotov a problematika vzniku eukaryotov. Historický vývoj klasifikácie eukaryotov – od konceptu Archezoa k piatim (šiestim?) superskupinám.

Pôvod a evolúcia eukaryotickej bunky. Definícia eukaryotov a špecifické cytologické znaky eukaryotov. Teórie vzniku eukaryotov z historického uhľa pohľadu. Vznik mitochondrií a organel mitochondriálneho pôvodu (mitochondrie, hydrogenozómy, mitozómy). Pôvod chloroplastov a šírenie plastidov medzi rôznymi evolučnými líniami eukaryotov. Evolúcia organelových genómov (mtDNA, ptDNA, cpDNA) a nutnosť importu jadrom kódovaných proteínov do mitochondrií a chloroplastov. Prečo si organely endosymbiotického pôvodu, mitochondrie a plastidy, zachovávajú svoj organelový genóm (oDNA)?

Hlavné aspekty evolúcie čoveka. Kroky na ceste k “človeku”. Mechanizmy regulácie ontogenézy a ich význam v biomedicíne a evolúcii.

Vznik života. Definície života. Vznikol život na Zemi alebo bol na Zem importovaný? Koncept Panspermie. Kedy vznikol život? Najstaršie známky života na Zemi. Kde a ako mohol vzniknúť život na Zemi? Možná úloha hydrotermálnych systémov pri vzniku života na Zemi. Oparin, Haldane a koncept prebiotickej polievky. Millerov-Ureyho experiment.

Fylogenetika. Koncept fylogenetických stromov. Apomorfie a pleziomorfie, homoplázie. Zoradenie sekvencií. Evolučné modely. Metódy konštrukcie fylogentických stromov – distančné metódy, prehľadávanie stromového priestoru, maximálna úspornosť, maximálna vierhodnosť, Bayesovská analýza.

Kritika a obrana evolučných teórií. Prehľad najvýznamnejších argumentov v prospech evolučnej teórie v porovnaní s kritickými pohľadmi odporcov evolučnej teórie.

Absolvent predmetu získa prehľad hypotéz a teórií o biologickej evolúcii s dôrazom na

najnovšie poznatky a názory v tejto oblasti, o dokladoch a dôkazoch procesu evolúcie

organizmov. Získa poznatky o hlavných faktoroch, ktoré vplývajú na chod evolúcie

a mechanizmoch, akými sa uplatňujú. Detailnejšie sa oboznámi so syntetickou evolučnou

teóriou (neodarwinizmus) a základmi genetiky populácií ako podkladu tejto teórie. Ďalej

absolvent získa vedomosti o evolúcii genetického aparátu buniek, génov a genómov, o

súčasných názoroch na otázku vzniku života, na pôvod a evolúciu buniek s akcentom na

bunku eukaryotickú, získa prehľad o metódach analýzy fylogenézy.

http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed

http://www.sciencedirect.com/

http://wokinfo.com

žiadne

Podmienkou pre hodnotenie predmetu: (i) absolvovanie seminárov, (ii) schopnosť odprezentovať vybranú publikáciu a (iii) schopnosť správne a pohotovo odpovedať na otázky v diskusii. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B – nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá. Kredity nebudú udelené v prípade, ak študent neodprezentuje požadovanú prezentáciu.

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu

neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby. Hodnotenie je identické aj

pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Účasť na seminároch je povinná. Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

Postup pri vyhľadávaní vedeckej publikácie v rôznych databázach. Študent si po konzultácii so svojím školiteľom bakalárskej práce vyberie publikáciu z vedeckého časopisu, ktorá súvisí s témou bakalárskej práce študenta a obsahuje výsledky experimentálnej práce. Vo svojej prezentácii uvedie stručne tému svojej bakalárskej práce a jej vzťah k publikácii. Stručne odprezentuje metodické postupy, výsledky a závery článku.

100/0

Cieľom seminára je:

(i) naučiť študentov vyhľadávať vedeckú literatúru,

(ii) pracovať s vedeckou literatúrou,

(iii) pripraviť krátku prezentáciu výsledkov experimentálnej práce.