Forma výučby: prednáška + cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 44 (22+22)

Týždenný: 4 (2P+2C) Za obdobie štúdia: 11 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Krno, I., 2009: Limnológia tečúcich vôd Slovenska. 1. vyd. - Bratislava : Univerzita Komenského, 76 s.

Lellák J., Kubíček F.,1991: Hydrobiologie. Univerzita Karlova, Praha, 256 s.

Allan J. D., Castillo M. M.: Stream ecology: Structure and function of running waters 2ed., Chapman and Hall, New York. http://dx.doi.org/10.1007/978-1-4020-5583-6

Hauer, F. R., & Lamberti, G. A. (2007). Methods in stream ecology. Amsterdam: Academic Press.

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené zvládnutím písomnej skúšky minimálne na 60%. Pri celkovom hodnotení skúšky na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 95% bodov, na získanie B minimálne 87% bodov, na získanie C minimálne 79% bodov, na získanie D minimálne 70% bodov, na získanie E minimálne 61% bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje iba v letnom semestri.

1. Vývoj hydrosféry, veľký a malý hydrologický cyklus, odlesnenie a vodné ekosystémy. Prietok, ekologický prietok, prúdenie vôd a adaptácie vodných organizmov, hydraulický stres, viskozita, povrchové napätie vody; 2.Teplota tečúcich vôd, zonácia tokov, teplota stojatých vôd, teplotné cirkulácie. Svetlo a voda, chromatické adaptácie hydrobiontov, fotofilné a fotofóbne vodné organizmy. Kyslík vo vodách, polyoxybiontné a oligooxybiontné vodné organizmy; 3. Mikrobentos a meiobentos, hyporeos a planktón funkcia a ekológia indikačne významných druhov; 4. Podzemné, podriečne, ľadovcové vody a prameniská; 5. Tečúce , stojaté a temporárne vody; 6. Eutrofizácia a saprobita vôd, členenie vôd na ich základe, charakteristické vodné organizmy; 7. Acidifikácia vôd a globálne oteplenie, a ich vplyv na vodné ekosystém; 8. Migrácie vodných organizmov, aktívne, pasívne, ich charakteristickí predstavitelia; 9. Antropické vplyvy, umelé vodné nádrže a toky, sukcesia priehrad.

Študijný predmet Hydrobiológia 2 nadväzuje na poznatky prezentované v kurze Hydrobiológia 1. Jeho úlohou je predstaviť hydrobiológiu ako interdisciplinárnu vednú ekologickú disciplínu, prezentovať poznatky o sladkovodných ekosystémoch. Je koncipovaný tak, že každá prednáška postupne predstavuje jednotlivé celky súvisiace s vodnými ekosystémami. Od abiotických, fyziografických a chemicko – fyzikálnych faktorov, cez hydrocenózy ich ekologické členenie a spoločenstvá, až po ich ovplyvnenie človekom. Prednášky sú doplnené praktickými laboratórnymi prácami a terénnym cvičením.

Forma výučby: prednáška/cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 52 (26+26)

Týždenný: 4 (2P + 2C) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Bulánková E., Stloukalová V., Korte T. 2012. Bentické bezstavovce. UK, Bratislava, 76s.

Williams D. D., Feltmate B. W. 1992. Aquatic insects. CAB International, UK, 358 s.

Lancaster J., Downes B. 2013. Aquatic entomology. Oxford University Press, 285 s.

Kriska G. 2009. Freshwater invertebrates in Central Europe. Springer-Verlag, Wien, 411 s.

Rufusová A., Beracko P., Bulánková E. 2017. Bentické bezstavovce a ich biotopy. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 160 s.

Absolvovanie skúšky z identifikácie sladkovodných organizmov, ktorá je podmienkou na pripustenie na záverečný písomný test. Na absolvovanie skúšky z identifikácie sladkovodných organizmov je potrebné správne určiť pomocou determinačných kľúčov 60% položiek. Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať zo záverečného písomného testu zo 100 bodov najmenej 95 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 90 bodov, na hodnotenie C najmenej 80 bodov, na hodnotenie D najmenej 70 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

1. Úvod do hydrobiológie 2. Ekológia cyanobaktérií, rias a makrofytov. 3. Systém, morfológia a ekológia hubiek (Porifera), ploskulíc (Turbellaria), vodných mäkkýšov (Mollusca) a červov (Annelida). 4.Systém, morfológia a ekológia vodných kôrovcov (Crustacea). 5. Systém, morfológia a ekológia podeniek(Ephemeroptera) a vážok (Odonata). 6. Systém, morfológia, ekológia pošvatiek (Plecoptera) a potočníkov (Trichoptera). 7. Systém, morfológia a ekológia vodných bzdôch (Heteroptera), sieťokrídlovcov (Plannipenia),vodnárkok (Megaloptera). 8. Systém, morfológia a ekológia a vodných chrobákov (Coleoptera). 9. Systém, morfológia a ekológia vodných dvojkrídlovcov (Diptera). 10. Systém, morfológia a ekológia rýb. 11. Systém, morfológia a ekológia obojživelníkov a vodných plazov. 12. Systém, morfológia a ekológia obojživelníkov, vodných vtákov a cicavcov.

Študent získa prehľad systematike, morfológii a ekológii mikroskopických a makroskopických organizmov tečúcich a stojatých vôd. Tento predmet je podmieňujúci pre predmet Hydrobiológia 2.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 13

Týždenný: 1 h Za obdobie štúdia: 13 h

Metóda štúdia: prezenčná

1. P. Tarapčík: Elektronická zbierka príkladov a úloh z analytickej chémie, FCHPT, STU v Bratislave,

2006.

2. Aktuálne informácie v odborných a vedeckých časopisoch - Analytical Chemistry, Journal

Chromatography A, B, Journal of Separation Science, Electrophoresis a iné.

Hodnotenie predmetu zahŕňa záverečný písomný test maximálne za 100 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné celkovo získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v slovenskom a anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje v letnom semestri formou dvojhodinových seminárov.

• Základy výpočtov v kvantitatívnej analytickej chémii. Výpočet koncentrácie roztokov

(hmotnostnej a molárnej koncentrácie). Zrieďovanie roztokov. Hmotnostné a objemové

percento.

• Základy štatistického spracovania nameraných dát. Chemometrické výpočty. Presnosť správnosť

a spoľahlivosť analytických výsledkov.

• Výpočty v kvantitatívnej analýze environmentálnych vzoriek. Metóda kalibračnej čiary a jej

parametre. Korelačný koeficient. Metóda prídavku štandardu.

• Výpočty pH tlmivých roztokov. Titrácia kyselín a zásad. Výpočet obsahu stanovovanej látky pri

acidobázických titračných stanoveniach. Príklady využitia v analýze environmentálnych vzoriek.

• Výpočty k optickým a spektrálnym metódam. Lambert-Beerov zákon. Vzťah koncentrácie

a absorbancie. Príklady využitia v analýze environmentálnych vzoriek.

• Výpočty k elektrochemickým metódam. Nernstova rovnica. Rovnovážny potenciál. Výpočet

obsahu stanovovanej látky pri oxidačno-redukčných stanoveniach. Príklady využitia v analýze

environmentálnych vzoriek.

• Výpočty k úpravným technikám na báze extrakcie. Extrakčný a distribučný pomer. Extrakcia

kvapalina – kvapalina. Extrakcia tuhou fázou. Príklady využitia extrakčných úpravných techník v

analýze vôd, pôd a ovzdušia.

• Výpočty k separačným metódam. Separačná účinnosť, rozlíšenie, elučný (migračný) čas, atď.

Príklady využitia separačných metód v stanovení cudzorodých látok vo vodách a rôznych

polutantov v životnom prostredí.

• Vyhodnotenie nameraných dát v analýze environmentálnych vzoriek z hľadiska spoľahlivosti

analytických výsledkov. Spoľahlivá interpretácia nameraných výsledkov.

Predmet je určený ako podpora na zvládnutie a rozšírenie poznatkov z predmetov Environmentálna

analytická chémia a Cvičenie z environmentálnej analytickej chémie prostredníctvom riešenia

konkrétnych výpočtových a modelových príkladov v oblasti analýzy vzoriek životného prostredia

metódami analytickej chémie. Študent získa podrobnejšie a kompaktné informácie o jednotlivých

analytických metódach vhodných na analýzu environmentálnych vzoriek. Študent vie na základe

precvičovaných chemických príkladov vypočítať, správne vyhodnotiť a interpretovať výsledky

chemickej analýzy. Súčasťou predmetu sú tiež základné chemometrické výpočty potrebné na

spoľahlivú interpretáciu nameraných výsledkov.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 h Za obdobie štúdia: 26 h

Metóda štúdia: distančná

Maximálny počet študentov: 250

• Navrátil O., Hála J., Kopunec R., Lešetický L., Macášek F., Mikulaj V. Jaderná chemie., Praha, Academia, 1985. 303 s.

• Mátel Ľ., Dulanská S. Základy jadrovej chémie. Bratislava, Univ. Komenského, 2013. ISBN 978-80-223-3365-8.

• Kuruc J. Rádiobiológia (elektronická multimediálna kniha na CD). Bratislava, Omega Info, 2009. ISBN 978-80-89337-02-6.

• Kuruc J. Chémia vysokých energií. (elektronická multimediálna kniha na CD). Bratislava, Omega Info, 2011. ISBN 978-80-89337-07-1.

• Mátel Ľ. Rádioekológia. Bratislava, KARTPRINT, 2011. ISBN 978-80-89553-01-3. 184 s.

• Chmielewská E., Kuruc J. Odpady. Nakladanie s tuhým neaktívnym a rádioaktívnym odpadom. Bratislava, Univ. Komenského, 2008. 336 s. ISBN 978-80-223-2407-6. 336 s.

• Chmielewská E., Kuruc J. Odpadové hospodárstvo. Bratislava, Príroda, 2010. ISBN 978-80-07-01812-9. 84 s.

• Dulanská S., Mátel Ľ., Galanda D. Rádioaktívne odpady. Skalica, ALIJA, 2010. ISBN 978-80-970083-6-9. 108 s.

Nutnou podmienkou je pravidelná účasť na prednáškach a seminároch a vypracovanie semestrálnej práce na zvolené témy v rámci obsahu kurzu. Pre hodnotenie A (výborne) je potrebné získať najmenej 92–100%, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre) najmenej 84–91%, na hodnotenie C (dobre) najmenej 76–83%, na hodnotenie D (uspokojivo) najmenej 68–75% a na hodnotenie E (dostatočne) najmenej 60–67%. Hodnotenie pod 60% je hodnotené ako FX (nedostatočne).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Študentom bakalárskeho programu Chémia, biochémia, biológia a ekológia, vrátane tých, ktorí zvažujú pokračovanie na magisterskom programe Jadrová chémia rádioekológia sa odporúča absolvovať tento predmet.

• Elektromagnetické a ionizujúce časticové žiarenie (IŽ).

• Je potrava rádioaktívna? Rádionuklidy v životnom prostredí.

• Biologické pôsobenie ionizujúce žiarenia a život, dá sa využiť IŽ na terapiu?

• Sme všetci ožarovaný? Ochrana pred ionizujúcim žiarením.

• Môže byť ionizujúceho žiarenie užitočné? Praktické využitie IŽ.

• Môžu byť lieky rádioaktívne?

• Môže byť užitočné IŽ v chémii, vo vede a technike?

• Jadrové zbrane, jadrová energetika a jadrové námorníctvo.

• Radiačné havárie a havárie reaktorov, medzinárodná stupnica INES.

• Rádioaktívne odpady a čo s nimi?

• Významné objavy v jadrových vedách.

Čo by mal študent vedieť:

• Získať vedomosti o rádioaktivite a ionizujúcom žiarení, vrátane UV-VIS, ich vplyve na živé objekty a ochrana pre nimi.

• Základné vedomosti z rádioekológie.

• Základné vedomosti z rádiobiológie.

• Poznatky o využití rádioaktivity vo vede, technike, vojenstve a v doprave.

•Kuruc J.: Rádiobiológia (CD-ROM). Bratislava, Omega Info, 2005. ISBN: 978-80-89337-02-6. •Havránková R. a kol.: Klinická rádiobiológia. Praha, Grada Publishing, 2020. ISBN: 9788-02-474-0980. •Podgorsak E.B.: Radiation Oncology Physics: A Handbook for Teachers and Students. Vienna, IAEA Publication, 2005. ISBN: 92-0-107304-6. •Pöschl, M., Nollet, L.: Radionuclide Concentrations in Food and the Environment. Boca Raton - London - New York : CRC Press, Taylor & Francis Group, 2007. ISBN 0-8493-3594-9. •Jurga Ľ. M.: Klinická a radiačná onkológia. 2 diely. Martin, Osveta, 2010. ISBN: 978-80-8063-302-8. •Bailey D.L., Humm J.L., Todd-Pokropek A., van Aswegen A.: Radiation Medicine Physics: A Handbook for Teachers and Students. Vienna, IAEA Publication, 2014. ISBN: 978-92-0-143810-2. • Koprda V.: Vnútorná kontaminácia rádioaktívnymi látkami. Bratislava, Veda, 1986. •Šimko I., Vilček E.: Rádiobiológia. Osveta, 1973 •Daňo M. a kol.: Jadrové žiarenie: zákony, meranie, výpočty, štatistika. UK, Bratislava, 2021.

Úspešné absolvovanie predmetu je podmienené získaním min. 50 %: záverečná práca s rozpravou (50 %) + záverečná skúška (50 %). Pre hodnotenie A (výborne) je potrebné získať najmenej 92–100%, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre) najmenej 84–91%, na hodnotenie C (dobre) najmenej 76–83%, na hodnotenie D (uspokojivo) najmenej 68–75% a na hodnotenie E (dostatočne) najmenej 60–67%. Hodnotenie pod 60% je hodnotené ako FX (nedostatočne).

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

1. Predmet a historický vývoj rádiobiológie, radiačná citlivosť biologických druhov. 2. Fyzikálne základy rádiobiológie, veličiny a terminológia. 3. Poškodenie buniek ionizujúcim žiarením, poškodenia jadra bunky a molekuly DNA, krivky biologický efekt vs. dávka. 4. Modifikácia poškodenia buniek žiarením, rádioprotektory a rádiosensibilizátory. 5. Reparácia radiačného poškodenia buniek. 6. Molekulárna radiačná biológia a biochémia, vplyv ionizujúceho žiarenia na metabolizmus. 7. Syndrómy z ožiarenia a ich modifikácia: kostno-dreňový syndróm, žalúdočno-črevný syndróm, syndróm centrálnej nervovej sústavy. 8. Choroby z ožiarenia: akútne a chronické stavy, klasifikácia, priebeh, diagnóza, terapia. 9. Radiačné poškodenie tkanív, pôsobenie žiarenia na embryo a plod. 10-11.. Využitie žiarenia a inkorporovaných rádionuklidov medicíne. Rádioterapia - externá a interná. 12. Teoretické predstavy o mechanizme pôsobenia ionizujúceho žiarenia. 13. Vzdialené následky ožiarenia: somatické a genetické, limitné dávky, ALARA, indukcia vzniku rakoviny pôsobením ionizujúceho žiarenia.

Cieľom predmetu je študentom sprostredkovať fyzikálne základy rádiobiológie, reakcie bunky a organizmu na ožiarenie a opravné mechanizmy poškodenia, možnosti využívania ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia v medicínskych odboroch. Súčasťou kurzu je návšteva pracoviska s rádiobiológickým zameraním. Absolvovaním predmetu nadobudnú študenti fyzikálne základy rádiobiológie, teoretické predstavy o mechanizme pôsobenia ionizujúceho žiarenia na živý organizmus. Opravné mechanizmy poškodenia buniek, choroby z ožiarenia a ich terapia, radiačné syndrómy, ochrana organizmu pred ožiarením, využitie ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia v medicíne. Efekty slnečného UV žiarenia a ochrana pred ním.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2 hodiny/týždeň, spolu 26 hodín pre 2. a 4. semester / 22 hodín pre 6. semester

Týždenný: áno, 1x týždenne 2 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov pre 2. a 4. semester / 11 týždňov pre 6. semester

Metóda štúdia: prezenčná / dištančná

Polland I.: Bioscience Ethics. Cambridge University Press, 2009; Smolková E. Bioetika - otázky, problémy a súvislosti. Infopress 2007.

Fobel P.: Aplikovaná etika – teoretické východiská a súčasné trendy. Honner, Martin, 2002.

Univerzálna deklarácia OSN o bioetike a ľudských právach.

Deklarácie o ľudskom genóme a ľudských genetických dátach a iné materiály UNESCO – dostupné na Internete.

Webster J.: Welfare: životní pohoda zvířat aneb Střízlivé kázaní o ráji. IFAW, Crowborough, 1999.

Webster J.: Životní pohoda zvířat: kulhání k ráji. Blackwell Publishing LtD, Oxford, 2005.

Prednášky vyučujúcich.

Predmet končí vypracovaním eseje na témy vypísané jednotlivými vyučujúcimi. Hodnotenie esejí bude udeľované nasledovne: A – vynikajúce vypracovanie práce (100 – 92 %), B – vypracovanie práce presahujúce priemernú úroveň (91 – 84 %), C - priemerné vypracovanie práce (83 – 76 %), D - vypracovanie vystihujúce podstatu zadanej témy (75 – 68 %), E - vypracovanie neúplne vystihujúce podstatu zadanej témy (67 – 60 %). Hodnotenie Fx bude udelené študentovi, ktorý esej neodovzdá, alebo esej nebude spĺňať minimálne kritéria (jej kvalita dosiahne menej ako 60 %).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Úvod do študovanej problematiky. Bioetika v sústave vied, bioetika ako súčasť aplikovanej etiky, etika vo vede. Rekombinantné DNA technológie. Geneticky modifikované organizmy. Eugenika. Reprodukčné a terapeutické klonovanie Bioetické dôsledky sekvenácie ľudského genómu. Environmentálna etika a bioetika trvalo udržateľného rozvoja. Dodržiavanie etických noriem a zásad welfare pri práci so zvieratami používanými na pokusné a iné vedecké účely.

Študenti sa zoznámia s problematikou bioetiky, s jej teoretickými východiskami a postavením v modernej biológii. Získajú aktuálne informácie o legislatívnych normách, deklaráciách a dohovoroch pojednávajúcich o environmentálnej etike a trvalo udržateľnom rozvoji, ako aj bioetike a ľudských právach. Zoznámia sa s legislatívou a prácou týkajúcou sa GMO, eugenikou, s problematikou reprodukčného a terapeutického klonovanie, s používaním dát získaných pri analýze ľudského genómu a s možnosťami ich zverejňovania. Oboznámia sa s dodržiavaním etických noriem a zásad welfare pri práci so zvieratami a možnosťami minimalizácie utrpenia zvierat používaných vo vede.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 13

Týždenný: 1 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

(1) Meško, D., Katuščák, D., Findra, J. a kol., 2005: Akademická príručka. 2. upravené a doplnené vydanie. Osveta Martin, 495;

(2) Kováč, M. – Mattoš, B., 2006 Etiketa a spoločenské správanie. Vyd. Ekonóm, Bratislava, 125;

(3) Aktuálny VŠ zákon; aktuálne dotknuté vnútorné predpisy UK a PriF UK.

Záverečné hodnotenie bude stanovené na základe výsledkov písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať minimálne 91% bodov, hodnotenie B 81% bodov, hodnotenie C 73 % bodov, hodnotenie D 66 % bodov a hodnotenie E aspoň 60 % bodov. Pri získaní menej ako 60 % z celkového počtu bodov je hodnotenie Fx. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský jazyk.

1. História a súčasnosť VŠ vzdelávania na území Slovenska, organizácia VŠ štúdia na Slovensku. 2. Reálie Univerzity Komenského v Bratislave a jej Prírodovedeckej fakulty, história a súčasnosť. 3. Kto je kto na VŠ a ďalšie reálie slovenského vysokého školstva. 4. Legislatívny rámec VŠ štúdia: Vysokoškolský zákon 5. Vnútorné predpisy UK a PriF UK: Štatút UK, Študijný poriadok I. 6. Vnútorné predpisy UK a PriF UK: Študijný poriadok II., Disciplinárny poriadok. 7. Program Erasmus+ 8. Akademická knižnica UK, externé informačné zdroje, 9. Záverečné práce 10. Akademická etika, Etický kódex, citačná etika a plagiátorstvo. 11. Vysoká škola bontónu alebo o etikete – ako sa správať na akademickej pôde I.: princíp prednosti, pozdrav, oslovenie, verbálna a neverbálna komunikácia. 12. Vysoká škola bontónu alebo o etikete – ako sa správať na akademickej pôde II.: písomná komunikácia, telefonovanie. 13. Písanie e-mailov – netiketa, šaty robia človeka.

Študenti absolvovaním predmetu získajú prehľad o základných reáliách vysokoškolského štúdia na Slovensku. Mali by vedieť kto sú akademickí funkcionári na VŠ, orientovať sa v právnych normách týkajúcich sa vysokého školstva – poznať svoje povinnosti a práva. Taktiež by mali vedieť ako sa na VŠ správať eticky a dodržiavať spoločenskú etiketu najmä z aspektu špecifík vysokoškolského štúdia.

Forma výučby: prednášky a cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 65

Týždenný: 3 h prednášky + 2 h cvičenia Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná, resp. kombinovaná

Prednášky 3 hodiny prezenčne, resp. kombinovane / cvičenie 2 hodiny iba prezenčne

1. Šimonovičová, A., Nosalj, S., Machariková, M., Pelechová Drongová, Z., Takáčová, A., Mišíková, K., Guttová, A., 2021: Pôdne mikroskopické vláknité huby, cyanobaktérie, riasy, machorasty, lichenizované huby a ich biodiverzita. Univerzita Komenského v Bratislave, 264 pp.

2. Asta J., Erhardt W., Ferretti M., Fornasier F., Kirschbaum U., Nimis P.L., Purvis O.W., Pirintsos S., Scheidegger C., Van Haluwyn C., Wirth V. European guideline form mapping lichen diversity as an indicator of environmental stress. Based on the German VDI Lichen Mapping Guideline (VDI, 1995) and the Italian Guideline of ANPA (Nimis, 1999). (Germany)http://www.merseysidebiobank.org.uk/Downloads/The%20Lichen%20Society%20-%20EUROPEAN%20GUIDELINES%20FOR%20MAPPING%20LICHENS[11082008].pdf

3. Guttová A., Lackovičová A., Pišút I. 2013 Revised and updated checklist of lichens of Slovakia (May 2013). Biologia 68: 845–850. + 50pp electronic appendix.

Bačkor M. 2011. Lichens and heavy metals: toxicity and tolerance. Pavol Jozef Šafárik University, Košice.

4. Honegger R. 2012: The symbiotic phenotype of lichen-forming Ascomycetes and their Endo- and epibionts. In: Hock B. (ed.), Fungal Associations, 2nd edition. Springer-Verlag Berlin Heidelberg, pp. 287–339.

5. Kolář F., Matějů J., Lučanová M., Chlumská Z., Černá K., Prach J., Baláž V., Faltejsek L. 2012: Ochrana přírody z pohledu biologa. Proč a jak chránit Českou přírodu. Dokořán, Praha.

6. Kukwa M., Kosecka M, Guzow-Krzemińska, B. 2020. One Name – One Fungus: The Infuence of Photosynthetic Partners on the Taxonomy and Systematics of Lichenized Fungi. Acta Societatis Botanicorum Poloniae 89: 89311.

7. Lhotský J. 2015. Úvod do studia symbiotických interakcí mikroorganismů. Academia Praha, 207 p.

8.Lipnicki, L. I. 2015. The role of symbiosis in the transition of some eukaryotes from aquatic to terrestrial environments. Symbiosis, 65: 39–53.

9. Kovář P. 2012. Ekosystémová a krajinná ekologie. Karolinum, UK Praha.

10. Nimis P.L., Scheidegger C., Wolseley P.A. 2002. Monitoring with Lichens - Monitoring Lichens. NATO Science Series, IV. Earth and Environmental Sciences, Vol. 7. Kluwer Academic Publishers. Dordrecht – Boston – London. 408 pp.

Študent v priebehu semestra absolvuje prednášky a cvičenia (v laboratóriu a v teréne). Hodnotenie bude prebiehať písomnou formou. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 93-100% z celkového počtu bodov, na hodnotenie B 83-92%, na získanie hodnotenia C 73-82%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov.

slovenský jazyk v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Zmeny životného prostredia vyvolané tak ľudskou činnosťou, ako aj vplyvom prírodných procesov (napr. prirodzené disturbancie) vytvárajú podmienky pre formovanie environmentálnych systémov s novými vlastnosťami. Tieto sa, obyčajne, od pôvodných môžu značne líšiť, prípadne ich nové vlastnosti môžu byť buď málo známe alebo celkom neznáme. Príkladom novo formovaných environmentálnych systémov môžeme uviesť územie, ktorého pôvodný prírodný charakter zmenila výstavba (infraštruktúra, obytná alebo priemyselná zóna), alebo územie dlhodobo využívané človekom (urbanizovaná oblasť s priemyslom, staré priemyselné oblasti najmä po banskej činnosti a pod.) doplnené o ďalšie, nové socio-ekonomické elementy. Zmeny v environmentálnych systémoch je veľmi dôležité zaznamenávať, identifikovať a dlhodobo sledovať, čiže monitorovať. Na indikáciu a monitoring zmien sa úspešne využívajú živé organizmy, preto hovoríme o bioindikácii a biomonitoringu. K najznámejším a dlhodobo najvyužívanejším patria mikroskopické vláknité huby (napr. fytopatogénne druhy), nižšie rastliny (sinice a riasy) a lichenizované huby (lišajníky). Predmet Biodiverzita 1 je zameraný na štúdium druhového zloženia, t. j. biodiverzitu mikroskopických vláknitých húb, nižších rastlín, lichenizovaných húb a v životnom prostredí so zameraním na indikačné druhy z každej systematickej skupiny.

Absolvovaním predmetu by mal študent rozumieť a pochopiť základné princípy a postupy monitoringu. Mal by tiež vedieť správne odobrať, spracovať a vyhodnotiť vzorky z každej oblasti v rámci predmetu. Mal by vedieť poznať a využiť indikačné druhy nižších rastlín pri sledovaní zmien životného prostredia.

Forma výučby: prednášky a cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 65

Týždenný: 3 h prednášky + 2 h cvičenia Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Prednášky 3 hodiny prezenčne, resp. kombinovane / cvičenie 2 hodiny iba prezenčne

Baranec, T., Poláčiková, M., Košťál, J. 2004: Systematická botanika. Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra, 205 s.

Dostál, J., Červenka, M. 1991: Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. I. časť, SPN, Bratislava, 775 s.

Dostál, J., Červenka, M. 1992: Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. II. časť, SPN, Bratislava, 781 s.

Kolektív, 1984: Z našej prírody (Rastliny, Horniny, Minerály, Skameneliny). Príroda, Bratislava, 404 s.

Jedna písomná previerka počas semestra za 30 bodov, z ktorej je potrebné získať minimálne 18 bodov (60 %). Na záver cvičení determinácia druhov. Pre 20 vybraných druhov je potrebné vedieť slovenský názov, vedecký názov a zaradenie do čeľade. Pre úspešné absolvovanie je potrebné určiť správne minimálne 12 druhov (60 %). Záverečná písomná previerka za 60 bodov, z ktorej je potrebné získať minimálne 36 bodov. Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať 100 až 110 bodov, hodnotenia B 90 až 98 bodov, hodnotenia C 80 až 88 bodov, hodnotenia D 70 až 78 bodov a hodnotenia E minimálne 66 bodov (60 %).

slovenský jazyk v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Prednášky budú venované morfológii rastlín, systému rastlinnej ríše, historickému vývoju vegetácie, biodiverzite rastlinstva vo svete a na Slovensku, kde bude konkrétnejšie venovaná pozornosť rôznym skupinám druhov (chránené a ohrozené, endemity, relikty, dominantné a charakteristické druhy spoločenstiev, introdukované druhy, invázne druhy a ich vplyv na biodiverzitu). Taktiež sa druhy rastlín a rastlinné spoločenstvá budú posudzovať z hľadiska využívania prírodných zdrojov (voda, živiny, svetlo, teplota), čo je základom ich adaptácie na meniace sa prostredie. Základom tejto reakcie sú zmeny fenologických, morfologických a fyziologických parametrov (tzv. funkčné charakteristiky), ktoré zabezpečujú nielen stabilitu fytocenóz (hlavne ich biodiverzitu na všetkých úrovniach), ale aj fungovanie pôvodných prírodných ekosystémov a formujúcich sa nových environmentálnych systémov. Prednášky budú doplnené cvičeniami, kde by si študenti mali osvojiť metodické postupy pri determinácii druhov rastlín v praxi, zoznámiť sa so štrukturálnymi znakmi rastlín, správnymi zásadami odberu rastlinného materiálu a využitím herbárových položiek a existujúcich databáz flóry.

Študent by mal po absolvovaní predmetu nadobudnúť zručnosti pri determinácii vybraných druhov rastlín a vedomosti z biodiverzity rastlinstva, čo je predpokladom úspešného absolvovania tematicky nadväzujúcich predmetov v ďalších semestroch.

Forma výučby: prednáška; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 2 hodiny prednášok; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná

(1) Fortescue, J.A. C, 1980: Environmental Geochemistry: A Holistic Approach (Ecological Studies). Springer-Verlag New York. 342 s.,

(2) Čurlík J., 1988: Geochémia geologických procesov – hypergénne procesy. PRIF UK, Bratislava, 287 s.,

(3) Knödel, K. et al., 2007: Environmental geology - Handbook of Field Methods and Case Studies. Springer-Verlag Berlin Heidelberg, 1374

(4) Čurlík J., Jurkovič Ľ. (2020): Geochémia krajiny. Interný štúdijný materiál, manuskript, Katedra geochémie PRIF UK Bratislava

Úspešné absolvovanie písomného testu je podmienkou pre absolovovanie predmetu. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Klasifikácia geochemických krajín. Migračná schopnosť chemických prvkov v krajine. Geochemické bariéry – princípy a základné fenomény v krajine. Vodná migrácia prvkov v krajine. Systematika geochemických krajín a faktory podmieňujúce rozmiestnenie geochemických krajín. Epigenetické procesy v zóne hypergenézy – základné princípy. Procesy oxidačného radu. Procesy redukčného radu. Prospekčné metódy v geochemickom výskume krajiny. Praktické aplikácie geochémie krajiny. Metódy vedeckých výskumov v geochémii krajiny. Prípadové štúdie aplikácie geochemických výskumov v krajine.

Po absolvovaní predmetu sú študenti schopní charakterizovať základné geochemické aspekty v krajine vo väzbe na komplexné hodnotenie migrácie chemických prvkov v jednotlivých zložkách krajiny. Získané informácie o jednotlivých geochemických fenoménoch v krajine (geochemické bariéry, migrácia prvkov) umožnia študentom komplexný pohľad na spätosť jednotlivých zložiek krajiny a doplnia nevyhnutné informácie pre správny manažment krajiny a východiská pre praktické hodnotenie a prieskum krajiny.

Týždenný počet hodín výučby: 2 hodiny prednášok

Metóda: prezenčná

Holec P. 2004: Vývoj prírody. Skriptum, Univerzita Komenského, Bratislava, 113s.

Účasť na prednáškach a úspešné zvládnutie testov počas semestra. Študent môže mať maximálne 1 neospravedlnenú absenciu. Výsledné hodnotenie v %: A (100-92), B (92-84), C (84-76), D (76-68) E (68-60), FX (menej ako 60 %).

slovenský

Predmet sa vyučuje len v zimnom semestri.

Prehľad hlavných udalostí v histórie Zeme a života. Evolucionisti a kreacionisti. Vznik Vesmíru, Slnečnej sústavy a formovanie Zeme - hadaikum. Faktory ovplyvňujúce život na Zemi. Prvý život na Zemi. Teórie vzniku života. Archaikum a proterozoikum. Najstaršie formy života, jednobunkové a mnohobunkové organizmy, fotosyntéza, kyslíková atmosféra, celoplanetárne zaľadnenia. Paleozoikum: kambrická explózia, vývoj života, vývoj rýb, obojživelníkov a plazov, vývoj rastlín, osídlenie súše, vývoj klímy, zaľadnenia, klimatické a katastrofické udalosti. Mezozoikum: vývoj života, vývoj plazov, vtákov a cicavcov, vývoj rastlín, klimatické a katastrofické udalosti. Paleogén a neogén: vývoj cicavcov a iných organizmov, vývoj biómov, klimatické a katastrofické udalosti. Kvartér – pleistocén: ľadové a medziľadové doby, vývoj a vyhynutia organizmov, vývoj biómov, vývoj človeka a príroda, klimatické výkyvy, katastrofické udalosti. Kvartér – holocén: klimatické výkyvy a katastrofické udalosti, chladné a teplé periódy, vývoj a vyhynutia organizmov, vývoj biómov, vývoj človeka a príroda. Zhrnutie vývoja prírody Zeme, aplikácia na dnešný vývoj neživej a živej prírody.

Cieľom predmetu je poskytnúť študentom základné informácie o vývoji živej prírody v rôznych obdobiach Zeme v závislosti na zmenách neživej prírody. Študent má pochopiť neustálu dynamiku neživej a živej prírody Zeme.

Moravec, J. a kol., 1994: Fytocenologie. Academia, Praha, 403 s.

Šomšák, L., 1999: Flóra a fauna v rastlinných spoločenstvách strednej Európy. Vysokoškolské skriptá PRIF UK, Bratislava, 308 s.

Skúška bude prebiehať ústnou formou. Študent bude odpovedať na dve otázky vybrané z okruhu tém, ktoré sú súčasťou osnovy predmetu. Na získanie hodnotenia A je potrebné zodpovedať otázky minimálne na 95%, hodnotenia B na 85%, hodnotenia C na 75%, hodnotenia D na 65% a hodnotenia E na 60%.

slovenský jazyk

1. Paleogeobotanika a metódy jej výskumu, 2. Chorológia, 3. Sukcesia, definícia, štádiá sukcesie, sukcesné série, zákonitosti sukcesie, rozdelenie sukcesie podľa pôvodnosti, 4. Indikačná geobotanika, 5. História geobotaniky, jednotlivé smery a školy, 6. Predmet fytocenológie- základné pojmy a termíny, 7. Zloženie a štruktúra rastlinného spoločenstva, 8. Analýza a popis RS - terénny výskum, štruktúrne znaky RS, kvantitatívne znaky populácií, doplňujúce znaky druhových populácií, fytocenologický zápis, 9. Technika syntézy fytocenologických údajov - syntetické znaky, 10. Syntaxonómia - princípy, tvorba hierarchického systému, klasifikácia, ordinácia, numerické metódy, syntaxonomické úrovne, zaradenie spoločenstva do fytocenologického systému, 11. Zonálnosť vegetácie - prehľad vegetačných zón, 12. Výšková vegetačná stupňovitosť - vegetačné stupne, azonálne spoločenstvá, sekundárne lesy, 13. Opis vybraných lesných spoločenstiev v jednotlivých vegetačných stupňoch.

Študent by mal po absolvovaní predmetu ovládať základné pojmy súvisiace so zložením a štruktúrou rastlinného spoločenstva, analytické metódy, ktoré sú potrebné pre terénne spracovanie rastlinných spoločenstiev a techniku syntézy fytocenologických údajov. Študent by mal tiež mať základný prehľad o zonálnosti vegetácie a vedieť opísať vybrané lesné spoločenstvá v jednotlivých vegetačných stupňoch na území Slovenska.

Forma výučby: prednáška; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 2 hodiny prednášok; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná

(1) Ivan, P., 2021: Geochémia prírodných a antropogénnych materiálov. Pomocný učebný text. Bratislava, PRIF Uk, 59 s. + výukové prezentácie

(2) Ivan, P., 2008: Geochémia geologických procesov. I. Vysokoškolské skriptá. Univerzita Komenského. Elektronická verzia., 1-130

(3) Rollinson, H., Pease, V., 2021: Using geochemical data: To understand geological processes. Second edition. Cambridge, Cambridge Univ. Press, 1-450.

(4) Environmental Geochemistry: Site characterization, data analysis and case histories.

Second edition.

(5) De Vivo, B., Belkin, H.E., Lima, A. (eds.). Amsterdam, Elsevier, 2018, 1-623 Alexandre, P., 2021: Practical geochemistry. Cham, Springer Nature Switzerland AG, 1-115

Úspešné absolvovanie písomného testu je podmienkou pre absolovovanie predmetu. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Príčiny variability zloženia pevných geologických a antropogénnych materiálov, analyzované chemické prvky a výber ich asociácií. Výber optimálnych analytických metód a metódy kontroly kvality ich výsledkov. Aplikácia izotopov v environmentálnom výskume. Stratégia a zásady správneho vzorkovania pevných geologických a antropogénnych materiálov. Výskum zloženia minerálov a interpretácia výsledkov. Zloženie magmatických hornín a jeho využitie na účely klasifikácie a riešenie genetických problémov. Geochemické metódy skúmania procesov zvetrávania a vzniku sedimentárnych hornín. Geochemické metódy skúmania vzniku a pôvodu metamorfovaných hornín. Geochemické metódy pri výskume plošnej kontaminácie území. Geochemický výskum environmentálnych rizík spojených s lokálnymi zdrojmi kontaminácie a ich hodnotenie.

Získanie prehľadných znalostí o geochemických metódach výskumu pevných geologických a antropogénnych materiálov a o možnostiach, ktoré poskytujú pri riešení genézy týchto materiálov. Osvojenie si zásad stratégie vzorkovania, výberu asociácie záujmových chemických prvkov, metód hodnotenia a kontroly kvality chemických analýz, metód štúdia zloženia minerálov a ich vyhodnotenia, metód geochemickej klasifikácie magmatických hornín, evolúcie ich zloženia a diskriminácie rôznych geochemických typov, geochemických metód používaných pri riešení otázok klasifikácie a genézy sedimentárnych a metamorfovaných hornín, geochemické metódy používané pri štúdiu zloženia a podmienok vzniku zvetralín a tiež geochemické metódy a stratégia výskumu pri štúdiu environmentálnych rizík odvalov po ťažbe a úprave nerastných surovín, skládok pevných priemyselných a komunálnych odpadov a pôd.

Forma výučby: prednáška, cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 65

Týždenný: P3/C2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Baruš V., Oliva O. a kol., 1995: Fauna ČR a SR 28/1. Mihulovci Petromyzontes a ryby Osteichthyes (1). Academia, Praha. 623 pp.

Baruš V., Oliva O. a kol., 1995: Fauna ČR a SR 28/2. Mihulovci Petromyzontes a ryby Osteichthyes (2). Academia, Praha. 698 pp.

Baruš V., Oliva O. a kol., 1992: Fauna ČSFR 25. Obojživelníci Amphibia. Academia, Praha. 338 pp.

Baruš V., Oliva O. a kol., 1992: Fauna ČSFR 26. Plazi Reptilia. Academia, Praha. 222 pp.

Hudec K., Černý W. et al., 1972: Fauna ČSSR 19. Ptáci – Aves I. Academia, Praha. 536 pp.

Hudec K., Černý W. et al., 1977: Fauna ČSSR 21. Ptáci – Aves II. Academia, Praha. 893 pp.

Hudec K. et al., 1983: Fauna ČSSR 23. Ptáci – Aves III/1. Academia, Praha. 704 pp.

Hudec K. et al., 1983: Fauna ČSSR 24. Ptáci – Aves III/2. Academia, Praha. 709 - 1234 pp.

Hudec K. et al., 1994: Fauna ČR a SR 27. Ptáci – Aves I (2., přepracované a doplněné vydání). Academia, Praha. 671 pp.

Hudec K., Šťastný K. et al., 2005: Fauna ČR 29/1. Ptáci – Aves II/1 (2., přepracované a doplněné vydání). Academia, Praha. 572 pp.

Hudec K., Šťastný K. et al., 2005: Fauna ČR 29/2. Ptáci – Aves II/2 (2., přepracované a doplněné vydání). Academia, Praha. 581 - 1203 pp.

Hudec K., Šťastný K. et al., 2005: Fauna ČR 30/1. Ptáci – Aves III/1 (2., přepracované a doplněné vydání). Academia, Praha. 643 pp.

Hudec K., Šťastný K. et al., 2005: Fauna ČR 30/2. Ptáci – Aves III/1 (2., přepracované a doplněné vydání). Academia, Praha. 649 - 1189 pp.

Krištofík J., Danko Š., 2012: Cicavce Slovenska. Rozšírenie, bionómia a ochrana. Veda, Bratislava. 711 pp.

Literatúra k cvičeniam:

Dungel, J., Řehák Z., 2011: Atlas ryb, obojživelníků a plazů České a Slovenské republiky. Academia, Praha. 184 pp.

Dungel, J., Hudec K., 2011: Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Academia, Praha. 252 pp.

Dungel, J., Gaisler J., 2002: Atlas savců České a Slovenské republiky. Academia, Praha. 152 pp.

Minimálne 60 % úspešnosť (hodnotenie v zmysle nižšie uvedeného hodnotenia A – FX) v každej z dvoch písomných zápočtových previerok na cvičení; absolvovanie skúšky formou písomného zodpovedania dvoch otázok (s prípadným ústnym doskúšaním) s hodnotením podľa schémy: A (vynikajúca odpoveď na obe otázky: 93 – 100 %), B (odpoveď na obe otázky presahujúca priemernú úroveň: 84 – 92 %), C (priemerná odpoveď na obe otázky: 76 – 83 %), D (odpoveď vystihujúca podstatu oboch otázok: 68 – 75 %) E (odpoveď prezentujúca porozumenie oboch otázok s vystihnutím podstaty jednej z nich: 60 – 67 %), FX (odpoveď bez relevantných informácií k otázkam, a/alebo s nesprávnymi tézami).

Slovenský v kombinácii s českým (študijná literatúra v českom, prípadne v maďarskom, v poľskom, v ruskom, v ukrajinskom, v nemeckom, v anglickom jazyku)

Študijný predmet je orientovaný na diverzitu stavovcov Slovenska, ich topické a trofické nároky, vnútro- a medzidruhové vzťahy s prepojením na ohrozenosť taxónov a ich predispozície k nej, invazibilitu a pod.. Cvičenie je zamerané na získanie poznatkov umožňujúcich spoľahlivú determinácie stavovcov Slovenska.

1 – 3: Úvod do predmetu, kruhoústnice, ryby.

4: Obojživelníky

5: Plazy.

6 – 10: Vtáky

11 – 13: Cicavce

Absolvent kurzu disponuje poznatkami o stavovcoch Slovenska a ich diverzite v rozsahu a kvalite, umožňujúcich ich aplikáciu v praxi ochrany biodiverzity, ako aj spoľahlivú determináciu jednotlivých druhov v teréne.

Kolektív, 2014: Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska. VÚPOP, Bratislava.

Čurlík, J., Šurina, B., 1998: Príručka terénneho prieskumu a mapovania pôd, VUPOP, Bratislava, 134 s.

Němeček, J., Smolíková, L., Kutílek, M., 1990: Pedologie a paleopedologie. – Academia. Praha, 552 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

slovenský jazyk

1.Úvod do problematiky, história klasifikácie pôd u nás a vo svete. 2. Pôdne horizonty: povrchové a podpovrchové a ich sled, ako základ klasifikácie pôd. 3. Hierarchia Morfogenetického klasifikačného systému pôd. Iniciálne pôdy. 4. Rendzinové a molické pôdy pôdy. 5. Vertické a umbrické pôdy. 6. Ilimerické pôdy. 7. Kambické a andické pôdy. 8. Podzolové pôdy. 9. Hygromorfné a organické pôdy. 10. Salinické pôdy. 11. Kultivačné a technogénne pôdy. 12. Morfogenetický klasifikačný systém a bonitácia pôd. 13. Pôdotvorné procesy, pôdne režimy a klasifikácia pôd. Prednášky sú doplnené seminármi, ktoré sú zamerané na praktickú aplikáciu poznatkov pri opise a klasifikácii reálnych pôdnych profilov.

Predmet prezentuje princípy klasifikácie pôd, rozoberá postavenie u nás používaného morfogenetického klasifikačného systému v rámci svetových klasifikačných systémov, podrobne predstavuje diagnostické horizonty a ich rozhodujúce vlastnosti. Na základe týchto poznatkov podrobne prezentuje náš klasifikačný systém na všetkých jeho úrovniach s prezentáciou priestorového výskytu pôdnych jednotiek. Po úspešnom absolvovaní predmetu poslucháči vedia klasifikovať reálne pôdne profily a robiť interpretácie rozšírenia rôznych pôdnych jednotiek v krajine.

Forma výučby: prednáška; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 2 hodiny prednášok; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná

(1) Schlesinger W.H., Bernhardt S.E., 2013: Biogeochemistry: an analysis of global change. Academic Press. Oxford UK, ISBN 978-0-12-385874-0, 672.

(2) Bianchi t.S., Anand M., Bauch C.T., Canfield d.e., De Meester L., Fennel k., Groffman m., L., Pace M.L., Saito M., Simpson M.J., 2020: Ideas and perspectives: Biogeochemistry - Its Future Role in Interdisciplinary Frontiers. Biogeosciences. CEGU.

(3) Kipllops S.D., Killops V.J., 1993: An introduction to Organic Geochemistry. Longman Group UK Ltd., 265 p.

(4) Tissot B.P., Welte D.H. 1978: Petroleum formation and occurrence. Springer Verlag Berlin-Heidelberg-New York, 538.

(5) Milička J., Müller P., 2005: Biogeochémia. 2. doplnené vyd. Univerzita Komenského Bratislava, 86 s. ISBN 80-223-2021-8

Študijná literatúra ako aj ďalšia odporúčaná literatúra je dostupná u vyučujúceho.

Písomná skúška. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Biogeochémia vo vzťahu k ostatným prírodným vedám (geológia, chémia). Objekt štúdia a metóda výskumu. Fotosyntéza a bilancia organického uhlíka počas geologickej histórie Zeme. Produkcia a akumulácia organickej hmoty. Biogeochemická evolúcia. Biogeochemické cykly. Chemické zloženie biomasy. Biomarkery Charakteristika počiatočných premien organickej hmoty. Diagenéza, katagenéza, metagenéza a metamorfizmus organickej hmoty. Procesy sedimentácie a akumulácie organickej hmoty. Procesy biomineralizácie. Biogeochemické prospekčné metódy. Neutralizácia nebezpečných odpadov. Mikrobiálne ovplyvnená korózia.

Po ukončení štúdia predmetu sú študenti schopní: utvoriť si predstavu o štruktúrnych zmenách biopolymérov (živých organizmov) po ich odumretí v rôznych typoch sedimentačného prostredia; osvojiť si poznatky o biogeochemických cykloch biogénnych prvkov, ich rovnováhach a dynamických zmenách v rámci jednotlivých rezervoárov týchto prvkov; diagnostikovať podmienky, za ktorých je možná transformácia degradačných produktov biopolymérov na geopolyméry (humín, kerogén); základné vedomosti o výskyte a možností využitia geochemických fosílií (biomarkerov); vedomosti z aplikovanej časti biogeochémie využiť v praktických odvetviach hospodárstva (biogeochemická prospekcia nerastných surovín; neutralizácia nebezpečných odpadov; mikrobiálne ovplyvnená korózia podzemných úložných zariadení).

Forma výučby: 5 dní

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná

Turanová L. a Bizubová M. 2008. Geovedné exkurzie na Slovensku. Inovácia didaktických kompetencií. Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta, Bratislava

Podmienkou na získanie hodnotenia je aktívna účasť na terénnych prácach s ústnym overením

nadobudnutých poznatkov.

slovenský jazyk

Študenti počas cesty autobusom majú výklad o geomorfologických celkoch, tvaroch reliéfu a horninách, ktoré ich tvoria. Počas peších vychádzok, túr a návštev odkryvov hornín a chránených lokalít vidia z blízka tvary reliéfu, geologické procesy a horniny, ktoré ich budujú. Učia sa orientovať v topografickej a geologickej mape. Kladivom si získajú vzorky hornín, minerálov a fosílií. Sú upozornení na súvislosti a prepojenia neživej a živej prírody, na dôsledky ťažby nerastných surovín. V rámci terénnych prác absolvujú, vidia a pochopia:

1. praktické znalosti z geológie a geomorfológie Slovenska

2. práca s topografickými a geologickými mapami

3. formy reliéfu z diaľky i z blízka, genéza a hierarchia foriem

4. vzťahy procesov, foriem a hornín

5. časové súvislosti a kauzalita procesov

6. formy reliéfu a odkryvy hornín ako chránené lokality

7. horniny, minerály a fosílie v čerstvom, v tektonicky porušenom a v zvetranom stave

8. praktické využitie hornín a minerálov, dôsledky ťažby nerastných surovín

9. dokumentácia odkryvov, zbieranie hornín, minerálov a fosílií

10. vzťahy neživej a živej prírody v teréne

Študent získa praktické znalosti z geológie a geomorfológie Slovenska. Pochopí vzájomné vzťahy medzi geologickými procesmi, formami a horninami. Na konkrétnych lokalitách uvidí rozmanité

formy, horniny, minerály a fosílie.

Forma výučby: prednáška, seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: P2+1S Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Bohuš M., 2018:Druhová ochrana. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava. 205 pp.

Polák, P., Saxa, A., 2005: Priaznivý stav biotopov a druhov európskeho významu. ŠOP SR, Banská Bystrica, 736 pp.

Sedláček K. et al., 1988: Červená kniha ohrožených a vzácných druhů rostlin a živočichů ČSSR 1. Ptáci. SZN, Praha, 176 pp.

Baruš V. et al., 1989: Červená kniha ohrožených a vzácných druhů rostlin a živočichů ČSSR 2. Kruhoústí, ryby, obojživelníci, plazi a savci. SZN, Praha, 133 pp.

Škapec L. et al., 1992: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov ČSFR 3. Bezstavovce. Príroda, Bratislava, 149 pp.

Kotlaba F. et al., 1995: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR 4. Sinice a riasy Huby Lišajníky Machorasty. Príroda, Bratislava, 220 pp.

Čeřovský J., Feráková V., Holub J., Maglocký Š., Procházka F., 1999: Červená kniha ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov SR a ČR 5. Vyššie rastliny. Príroda, Bratislava, 453 pp.

Šíbl, J., Holčík, Š., Bohuš, M., Uhrin, M., Valachovič, D., 1999: Ochrana fauny v Slovenskej republike. Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Bratislava, Nitra, 204 pp.

Maglocký Š. et al., 2000: Ochrana flóry v Slovenskej republike. Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Bratislava, Nitra, 180 pp.

Conservation Biology http://onlinelibrary.wiley.com/journal/10.1111/(ISSN)1523-1739/issues

Conservation Letters http://onlinelibrary.wiley.com/journal/10.1111/(ISSN)1755-263X/issues

Biological Conservation. http://www.journals.elsevier.com/biological-conservation/

Ekosozológia

Biodiverzita 1

Biodiverzita 2

Biodiverzita 3

Biodiverzita 4

Všeobecná ekológia

Krajinná ekológia

Skúška pozostáva z vypracovania eseje na vybranú tému druhovej ochrany a ústnej odpovede na otázku týkajúcu sa modelovej situácie v druhovej ochrane s hodnotením podľa schémy: A (vynikajúca odpoveď: 93 – 100 %), B (odpoveď presahujúca priemernú úroveň: 84 – 92 %), C (priemerná odpoveď: 76 – 83 %), D (odpoveď vystihujúca podstatu: 68 – 75 %), E (odpoveď prezentujúca porozumenie: 60 – 67 %), FX (odpoveď bez relevantných informácií k otázke, a/alebo s nesprávnymi tézami).

Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s českým (študijná literatúra v českom, v anglickom, v nemeckom, v ruskom jazyku; podľa možností a záujmu študentov tiež v maďarskom, poľskom, ukrajinskom jazyku)

Študijný predmet je orientovaný na negatívne prírodné aj antropické faktory ohrozujúce prežívanie taxónov bioty a mechanizmus ich pôsobenia, taxonšpecifické predispozície negatívnej a pozitívnej reakcie na ne, dokumentáciu miery ohrozenia taxónov a riešenia jej eliminácie.

1: Úvod do predmetu, terminológia, vymieranie taxónov ako prirodzený a antropický proces

2 – 3: Prehľad negatívnych prírodných a antropických faktorov spôsobujúcich negatívne populačné a areálové trendy organizmov s príkladmi dotknutých taxónov, pincípy druhovej ochrany

4: Dokumentácia a kategorizácia miery ohrozenia, trendy

5 – 8: Modelové príklady ohrozených taxónov ekosystémov Slovenska (východiskový stav, príčiny negatívnych trendov, teória a prax riešenia)

9: Trendy výskumu v druhovej ochrane

Absolvent kurzu disponuje poznatkami o princípoch druhovej ochrany, orientuje sa v problémoch druhovej ochrany v podmienkach Slovenska a vie navrhnúť ich riešenie.

Čaboun, V., 1996: Ekológia lesa. Zvolen : Technická univerzita, 184 s., ISBN: 80-228-0540-8

Krippel, E., 1986: Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska. VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 312 s.

Pagan, J., 1999: Lesnícka dendrológia. 2. vyd. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, ISBN 80-228-0821-0

Šomšák, L., 1998: Flóra a fauna v rastlinných spoločenstvách strednej Európy: (aplikovaná biocenológia). Vysokoškolské skriptá / Univerzita Komenského, 308 s.

Valachovič, M., Kliment, J., Hegedüšová Vantarová, K. (eds.): Rastlinné spoločenstvá Slovenska. 6. Spoločenstvá krovín a lesov. VEDA, Bratislava (in press.).

Vološčuk, I., 2000: Environmentálne systémy. Lesný ekosystém. Zvolen : Technická univerzita, 117 s., ISBN 80-228-0949-7.

Zákon o lesoch č. 326/2005 o lesoch úplné novelizované znenie.

Na konci semestra jedna písomná a jedna doplňujúca ústna skúška. Podmienkou na absolvovanie ústnej skúšky je získanie 60% v písomnej časti. Na hodnotenie A je potrebné zodpovedať otázky na 80%, B 75%, C 70%, D 65% a E 60%.

slovenský jazyk

Distribúcia lesa v priestore (vegetačné zóny a stupne) a čase (procesy sukcesie, holocénny vývoj lesnej vegetácie s dôrazom na pomery strednej Európy), faktory prostredia. Vybrané kapitoly z lesného hospodárstva ako jedného z kľúčových faktorov determinujúcich stav a ďalší vývoj lesov, Hlavné typy lesnej vegetácie Slovenska – stanovištné pomery, floristické zloženie. Ekologická charakteristika pôvodných drevín Západných Karpát. Ekologická charakteristika nepôvodných drevín.

Študent sa oboznámi s termínmi a definíciami, ktoré súvisia s ekológiou lesa. Získa základne informácie o distribúcii lesa v priestore a čase, získa prehľad o lesoch na Slovensku z pohľadu historického, biologického a socio-ekonomického. Nadobudne poznatky o základoch lesného hospodárstva. Oboznámi sa so základnými typmi lesnej vegetácie a s podrobnou ekologickou charakteristikou pôvodných a nepôvodných drevín typických pre Západné Karpaty.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 2 hodiny prednášok /1 hodina cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná

(1) Hiller, E., Rapant, S. 2014. Základy environmentálnej geochémie, 1. časť, globálne environmentálne problémy. Univerzita Komenského v Bratislave, 173 s., ISBN 978-80-223-3646-8.

(2) Gaffney, J.S., Marley, N.A. 2020. Chemistry of Environmental Systems. John Wiley & Sons Ltd., Hoboken, USA, 553 s., ISBN 9781119313403.

(3) Khun, M., Ďurža, O., Milička, J. 2008. Environmentálna geochémia. Geo–grafika, Bratislava, 278 s., ISBN 978-80-89317-03-5.

(4) Frankovská, J., Slaninka, I., Kordík, J. a kol. 2010. Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 360 s., ISBN 978-80-89343-38-6.

(5) Pepper, I.L., Gerba, C.P., Brusseau, M.L. 2006. Environmental and Pollution Science. 2nd edition. Elsevier, Amsterdam, 532 s., ISBN 978-0-12-551-503-0.

Úspešné absolvovanie písomného testu je podmienkou pre absolvovanie predmetu. Vyžaduje sa aj účasť na cvičeniach, pričom ospravedlnené môžu byť v odôvodnených prípadoch dve neúčasti.Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Úvod do štúdia environmentálnej geochémie – definícia, náplň, história vzniku, význam pre spoločnosť, znečisťovanie životného prostredia, druhy znečisťujúcich látok, príklady znečisťovania životného prostredia na Slovensku a vo svete a ich environmentálno- geochemický výskum. Globálny kolobeh uhlíka na Zemi a jeho úloha v regulácii klímy – výmena uhlíka medzi geosférami Zeme, vplyv človeka na uhlíkový kolobeh, pozmenený kolobeh uhlíka, zosilnený skleníkový účinok a mechanizmy vzniku, radiačné zosilnenie, spätné väzby, prirodzená variabilita teploty v geologickej histórii Zeme, klimatická zmena, kontrola emisií skleníkových plynov. Ozónová vrstva Zeme a jej poškodzovanie – úloha ozónu v ochrane života na Zemi a distribúcia ozónu v zemskej atmosfére, tvorba a rozpad ozónu v stratosfére, katalytická deštrukcia ozónu v stratosfére a látky, ktoré ju spôsobujú, dopad poškodzovania ozónovej vrstvy Zeme na životné prostredie, opatrenia na ochranu ozónovej vrstvy Zeme. Znečisťovanie ovzdušia - fotochemický smog a zdravie, PM10 a PM2,5, monitorovanie kvality ovzdušia na Slovensku, kyslá depozícia a jej dopady na životné prostredie, mitigácia kyslej depozície. Kultúrna eutrofizácia prírodných vôd – príčiny eutrofizácie, indikátory eutrofizácie, rozdelenie vôd podľa trofie, bujnenie rias a siníc, dopady eutrofizácie na vodný ekosystém, opatrenia na zníženie eutrofizácie. Geochémia kyslých a neutrálnych banských vôd – vznik, chemické zloženie, impakt na okolité prostredie, regulácia mobility rizikových stopových prvkov. Organické polutanty I: Pesticídy – definícia a ich klasifikácia podľa rozličných kritérií, príklady pesticídov, dopady používania pesticídov na životné prostredie, procesy uplatňujúce sa pri osude pesticídov v životnom prostredí (volatilizácia, sorpcia, abiotická a biologická transformácia, bioakumulácia a biomagnifikácia). Organické polutanty II: Perzistentné organické polutanty – Štokholmská konvencia, ich zdroje v životnom prostredí a globálne rozšírenie, škodlivé účinky na životné prostredie (hormonálne a ďalšie účinky), ich fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti. Potenciálne toxické prvky – definícia, ich zdroje v prostredí, esencialita, škodlivé účinky potenciálne toxických prvkov na živé organizmy, geochemické procesy v pôdach a vodách a ich dôležitosť pre prestup do potravového reťazca. Hodnotenie znečistenia pôd – princípy, limitné hodnoty znečisťujúcich látok, kvantitatívne ukazovatele. Hodnotenie znečistenia vôd – princípy, limitné hodnoty znečisťujúcich látok, kvantitatívne ukazovatele. Metódy sanácie zložiek životného prostredia – metódy sanácie „in situ“ a „ex situ“, biologické metódy a fyzikálno–chemické metódy. Aktuálne environmentálne problémy z pohľadu geochémie. Témy cvičení: Rýchlosť reakcií rozpadu ozónu a výpočet koncentrácie ozónu v stratosfére. Výpočet solárneho toku na zemský povrch a latentného tepla z odparovania vody na Zemi, výpočet nárastu hladiny svetového oceánu s teplotou. Prepočet jednotiek objemovej koncentrácie plynov na hmotnostnú koncentráciu. Výpočet hmotnostnej bilancie prvkov a látok v jednoduchých systémoch (ustálené a neustálené systémy). Acido–bázické rovnováhy, kyslý dážď, rozpustnosť karbonátov a pH prírodných vôd. Tlak nasýtených pár a rozpustnosť vo vode – základné fyzikálne veličiny podmieňujúce správanie sa perzistentných organických polutantov v životnom prostredí (vplyv teploty a narábanie s reálnymi údajmi). Geochemické pozadie a jeho možnosti výpočtu. Sorpcia prvkov a látok v horninovom prostredí – význam štúdia sorpcie. Grafické a numerické vyhodnotenie experimentálnych údajov v štatistických programoch. Rozklad organických polutantov v pôdach a sedimentoch a jeho grafické a numerické vyhodnotenie. Štatistika v geochemických štúdiách a jej význam pre interpretáciu.

Absolvovaním predmetu “Environmentálna geochémia” získa študent poznatky ako antropogénne zmeny v kolobehoch chemických prvkov, či už majoritných alebo minoritných, ovplyvňujú prírodné procesy a javy na Zemi. Študent porozumie ako vedná disciplína – geochémia – pomáha pri vysvetľovaní chemických zmien jednotlivých sfér Zeme, ktoré sú nevyhnutné pre živé organizmy, vrátane človeka, t.j. atmosféry, hydrosféry, biosféry a pedosféry, a pri hľadaní riešení vedúcich k zníženiu negatívnych dopadov antropogénne indukovaných chemických zmien životného prostredia na človeka a ostatné živé organizmy.

Forma výučby: prednáška; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 2 hodiny prednášok; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná

(1) Ivan, P., 2008: Geochémia geologických procesov. I. Vysokoškolské skriptá. Bratislava, UK Bratislava;

(2) Feather, R.M., Jr., Zike, D., 2005: Earth materials and processes. Columbus, Glencoe/McGraw-Hill, 1-241

(3) De Vivo, B., Belkin, H.E., Lima, A. (eds.)., 2008: Environmental Geochemistry. Site characterization, data analysis and case histories. Second edition. Amsterdam, Elsevier, 1-623

(4) Ivan, P., 2021: Úvod do štúdia prírodných materiálov. Pomocný výukový text. Bratislava, PRIF UK, 81 s. + výukové prezentácie.

Vypracovanie písomných zadaní a úspešné absolvovanie písomného testu je podmienkou pre absolovovanie predmetu. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Definícia a základná klasifikácia geologických materiálov, vedecké odbory študujúce geologické materiály, základy metodológie vedeckého výskum, metódy výskumu geologických materiálov, všeobecné zásady vzorkovania a jeho stratégia; Príprava vzoriek na analytický výskum, základy metód chemickej a izotopovej analýzy geologických materiálov; Spracovanie a vyhodnocovanie analytických údajov; Minerály ako prírodné zlúčeniny, ich zloženie, fyzikálne vlastnosti a klasifikácia, minerálne zloženie pevných geologických materiálov; Základné horninotvorné minerály; Geologické materiály v geologických procesoch, horninový a Wilsonov cyklus; Magmatické horniny, ich vznik, zloženie a klasifikácia; Zvetrávanie, erózia, sedimentácia, zvetraliny, pôdy; Sedimentárne horniny, ich vznik a klasifikácia; Metamorfóza, metamorfné horniny, ich vznik a klasifikácia; Organické geologické materiály, kaustobiolity; Vody, hydrotermálne systémy, hydrotermality, hydrotermálne ložiská; Antropogénne ovplyvnené geologické materiály.

Cieľom predmetu je zabezpečiť študentom základnú orientáciu v klasifikácii a vzniku základných druhov geologických materiálov, metódach ich terénneho a laboratórneho štúdia ako aj získavania, spracovania a interpretácie kvantitatívne meraných dát o nich; osvojenie si základov vedeckej metódy výskumu geologických substrátov a kritického myslenia, ktoré je nevyhnutne potrebné pri exaktnom hodnotení procesov prebiehajúcich v životnom prostredí.

Forma výučby: prednáška/cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39; Týždenný: 2 hodiny prednášok / 1 hodina cvičení; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná

(1) Bouška a kol., 1980: Geochemie. Academia Praha, 1-555;

(2) Ivan, P., 2008: Geochémia geologických procesov. I. Vysokoškolské skriptá. Bratislava, UK Bratislava, 1-130;

(3) Čurlík J., 1988: Geochémia geologických procesov – hypergénne procesy. PRIF UK, Bratislava, 1-287;

(4) Alexandre, P., 2021: Practical geochemistry. Cham, Springer Nature Switzerland AG, 1-115;

(5) Albarède, F., 2009: Geochemistry. An introduction. 2nd edition. Cambridge, Cambridge Univ. Press, 1-352;

(6) Ivan, P., 2021: Všeobecná geochémia. 1.časť. Pomocný výukový text. Bratislava, PRIF UK, 70 s. + výukové prezentácie.

Účasť na cvičeniach, vypracovanie písomných zadaní a úspešné absolvovanie písomného testu je podmienkou pre absolovovanie predmetu. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Predmet výskumu, úlohy a odbory geochémie; Metódy vzorkovania, príprava vzoriek na analýzy a najpoužívanejšie analytické metódy v geochémii; Kontrola, prezentácia a interpretácia geochemických dát; Chemické prvky v geologických procesoch, geochemické klasifikácie prvkov; Základy geochémie stabilných a rádiogénnych izotopov; Vznik chemických prvkov, kozmochémia, chemické zloženie planét a meteoritov; Vnútorná stavba a chemické zloženie Zeme; Geochemická charakteristika magmatických procesov; Geochemická charakteristika hydrotermálnych a metamorfných procesov; Vývoj a geochémia hydrosféry a atmosféry; Geochemická charakteristika procesov zvetrávania, hypergénna migrácia prvkov, geochemické bariéry; Geochemické predpoklady vzniku života a organická geochémia; geochemické cykly a chemická evolúcia Zeme; Geochemická prospekcia a geochemické aspekty antropogénnych vplyvov na životné prostredie.

Osvojenie si základných poznatkov o pôvode a vlastnostiach chemických prvkov vo vzťahu k prírodným materiálom, o spôsoboch ich usporiadania a väzby v prírodných materiáloch, príčinách ich rozdielneho správania sa v geologických procesoch a z toho vyplývajúcich geochemických klasifikáciách prvkov. Získanie základných vedomostí o mobilizácii, migrácii a uložení prvkov v endogénnych a exogénnych geologických procesoch formujúcich vrchnú časť zemského telesa s dôrazom na procesy zvetrávania, hypergénneho transportu a redistribúcie prvkov v rôznych prostrediach biosféry. Zvládnutie základných poznatkov o geochemických predpokladoch vzniku a rozvoja života, o vplyve živých organizmov na priebeh geologických procesov, o geochemických cykloch environmentálne významných prvkov a geochemických aspektov geologických rizík.

Forma výučby: prednáška a cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (2P , 1C) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

(1) Artiola, J., Pepper, I. L., Brusseau, M. L., 2004: Environmental monitoring and characterization. Academic Press, 410 p.;

(2) Wiersma, G. B., 2004: Environmental monitoring, CRC Press, 792 p.;

(3) Knödel, K. et al., 2007: Environmental geology – Handbook of Field Methods and Case Studies. Springer – Verlag Berlin, Heidelberg, 1374 p.;

(4) Fedor, P., 2008: Vybrané kapitoly z monitoringu životného prostredia. AX Inzert, Bratislava, 79 p.;

(5) Kalivoda, H., 2015: Metodika monitoringu druhu európskeho významu spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria). In Saxa, A., Černecký, J., Galvánková, J., Mútňanová, M., Balážová, A., Gubková Mihaliková, M. (eds.), 2015 Príručka metód monitoringu biotopov a druhov európskeho významu. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 148 p.;

(6) Pauditšová, E., 2002: Geografický informačný systém v krajinnoekologickom výskume, Acta Environ. Univ. Comenianae (Bratislava), 11, Suppl.: 105-110;

(7) Pauditšová, E., 2009: Geoinformatika pre environmentalistov, Bratislava: Univerzita Komenského, 105 p.;

(8) Saxa, A., Černecký, J., Galvánková, J., Mútňanová, M., Balážová, A., Gubková Mihaliková, M. (eds.), 2015: Príručka metód monitoringu biotopov a druhov európskeho významu. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 148 p. Dostupné na: https://www.biomonitoring.sk/CMS/Publication/Detail/34;

(9) Spellerberg, I. E., 1991: Monitoring ecological change. Cambridge University Press, 334 p.;

(10) Šebeň, V., 2015: Metodika monitoringu lesných biotopov európskeho vyznamu. In Saxa, A., Černecký, J., Galvánková, J., Mútňanová, M., Balážová, A., Gubková Mihaliková, M. (eds.), 2015: Príručka metód monitoringu biotopov a druhov európskeho významu. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. 148 p.;

(11) Šefferová Stanová, V., Šeffer, J., Lasák, R., 2015: Metodika monitoringu biotopu európskeho významu 2340* Pannonic inland dunes (Pi1 Vnútrozemské panónske pieskové duny). In Saxa, A., Černecký, J., Galvánková, J., Mútňanová, M., Balážová, A., Gubková Mihaliková, M. (eds.), 2015: Príručka metód monitoringu biotopov a druhov európskeho významu. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 148 p.

Vypracovanie písomnej seminárnej práce na vopred zadanú tému. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76 %, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68 %, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, FX: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Predmet predstavuje základné poznatky o problematike sledovania a hodnotenia zložiek životného prostredia a ich kvality. Jednotlivé prednášky a cvičenia sa venujú vybraným zložkám životného prostredia voda, pôda, ovzdušie a biota s osobitným dôrazom na aktuálne environmentálne problémy. Úvodné prednášky sú venované základnej terminológii. Vyučujúci sa postupne venujú monitoringu a praktickému hodnoteniu kvality vody z pohľadu jej chemického zloženia, ale pozornosť obracajú aj na využitie poznatkov o akvatických organizmoch pri hodnotení vodných ekosystémov. Dôraz je kladený aj na špecifické súčasné problémy ako napríklad monitorovanie liekov, narkotík a rezistentných mikroorganizmov vo vode. V rámci environmentálnych problémov sa vyučujúci zameriavajú aj na monitoring geofaktorov a antropogénne ovplyvnené oblasti. Súčasťou výučby sú prednášky a cvičenia zamerané na monitoring kvality a vlastností pôdy a na hodnotenie poľnohospodárskych pôd. Študenti sa v dôsledku plynulého prelínania tém dozvedia aj informácie o monitoringu kvality ovzdušia, ale aj iných dôležitých parametrov, ktoré sú súčasťou sledovania kvality urbanizovaného životného prostredia. Dôležitou súčasťou tematického zamerania predmetu je monitorovanie biotických zložiek prostredia, pričom je dôraz kladený na biologické indikátory a ich využitie v biomonitoringu, ale aj na monitoring populácií ohrozených a európsky významných druhov rastlín a živočíchov. V rámci prednášok sa nezabúda ani na aktuálne využitie geografických informačných systémov (GIS) v monitoringu životného prostredia a v hodnotení jeho kvality.

Študenti získajú rozsiahle vedomosti z oblasti monitoringu životného prostredia. Oboznámia sa s vybranými metódami, ktoré sa používajú pri analyzovaní zložiek životného prostredia (napr. voda, pôda, ovzdušie, biota) potrebných pre charakterizáciu ich kvality a stanovenia environmentálnych parametrov za účelom presnej kvantifikácie vplyvu ľudskej činnosti na životné prostredie. Výsledky vzdelávania sa nesporne prejavia na prehľade študenta v oblasti metodológie v predmetnej problematike. Získané vedomosti môže absolvent v budúcnosti plne etablovať v rámci environmentálnej praxe, či už pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, pri hodnotení kvality a ochrane životného prostredia, pri vypracovávaní environmentálne zameraných projektov a projektovej dokumentácie (napr. štúdie uskutočniteľnosti, dokumentácia pre územné rozhodnutie, dokumentácia pre stavebné povolenie a pod.).

Forma výučby: cvičenie

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13

Metóda štúdia: kombinovaná

Bohuš, M., 1994: Fotodokumentácia. Štud. text editovaný ako dokument Word, 157 kB, distribuované na požiadanie učiteľom.

Bohuš, M., 2001: Fotodokumentácia. Priebežne aktualizovaný štud. materiál editovaný ako dokument PowerPoint, 31,3 MB, distribuované na požiadanie učiteľom.

Caputo R., 2003: Škola fotografovania – Krajina. Slovart, Bratislava.

Gatcum Ch., 2018: Kompletní fotografie. Zoner Press, Brno.

Guy E., 2005: Naučte se dobře fotografovat krajiny. Zoner Press, Brno.

Peterson B., 2013: Naučte se fotografovat dobře. Zoner Press, Brno.

Taylor D., 2018: Ovládněte makrofotografii. Zoner Press, Brno.

účasť na cvičeniach, konzultácia vlastných fotografií, prípadne vybraných fotografíí; zodpovedanie otázky s hodnotením podľa schémy: A (vynikajúca odpoveď: 93 – 100 %), B (odpoveď presahujúca priemernú úroveň: 84 – 92 %), C (priemerná odpoveď: 76 – 83 %), D (odpoveď vystihujúca podstatu: 68 – 75 %) E (odpoveď prezentujúca porozumenie otázky: 60 – 67 %), FX (odpoveď bez relevantných informácií k otázke, a/alebo s nesprávnymi tézami).

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom, prípadne inom jazyku podľa záujmu a dispozície študentov)

Predmet je zameraný na teoretické základy fotografie, konštrukciu fotografickej kamery a základné typy fotoaparátov, príslušenstvo, základy fotografovania prírodnín, krajiny a pamiatok, základy kompozície a úspešné zvládnutie špecifík fotografovania v prírodných podmienkach. Súčasťou výuky sú v prípade záujmu a dostatku času verejné konzultácie k vytvoreným fotografiám.

1: Úvod do problematiky, oblasti dokumentárnej fotografie, konštrukcia a typy

fotografických kamier a ich využitie pre odbory dok. fotografie.

2: Konštrukcia fotografickej kamery. Príslušenstvo a doplnkové zariadenia.

3: Praktická dokumentárna fotografia. Meranie osvitu. Základy kompozície.

5: Dokumentárna fotografia krajiny.

6: Dokumentárna fotografia rastlín a húb.

7: Dokumentárna fotografia živočíchov.

8: Dokumentárna fotografia prírodnín v štúdiu, použitie osvetľovacej techniky. Dokumentárna makrofotografia.

9: Dokumentárna fotografia v extrémnych podmienkach. Ochrana fotografickej techniky.

Absolvent predmetu ovláda teóriu fotografie, rozumie technickej stránke fotografickej kamery a je oboznámený s teóriou a praxou dokumentárneho fotografovania so zreteľom na prírodniny, krajinu, prírodné javy a pamiatky. Má poznatky o odvetviach dokumentárnej fotografie prírody a pamiatok, orientuje sa v kladených technických požiadavkach dokumentácie a pre jej požadovanú formu vie vybrať optimálne technické vybavenie a realizovať ju. Získané vedomosti vytvárajú predpoklad aj pre zvládnutie fotografickej dokumentácie na tvorivej úrovni.

Forma výučby: cvičenie; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): - ; Týždenný: - ; Za obdobie štúdia: 5 dní; Metóda štúdia: 5 dni cvičení v teréne, prezenčná metóda

(1) Knödel K. et al., 2007: Environmental geology - Handbook of Field Methods and Case Studies. Springer-Verlag Berlin Heidelberg, 1374 s.

(2) Šottník, P., Jurkovič, Ľ., Hiller, E., Kordík, J., Slaninka, I., 2015: Environmentálne záťaže. Vysokoškolská učebnica. Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, 301 s.

Aktívna účasť na exkurzii, vypracovanie správy z exkurzie. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Terénna exkurzia na vybrané lokality znečistených území a environmentálnych záťaží na Slovensku. Praktická prezentácia a odskúšanie prieskumných metód používaných pri terénnom prieskume znečistených území a environmentálnych záťaží, pri ich monitoringu a prezentácia vybraných metód sanácie horninového prostredia, pôd a podzemných vôd - demonštrácia realizovaných sanačných opatrení v aktívnych priemyselných prevádzkach a brownfieldoch.

Cieľom terénnej exkurzie je umožniť študentom reálny vstup do problematiky znečistených území cez návštevu vybraných lokalít environmentálnych záťaží. Po absolvovaní predmetu sú študenti schopní chápať kontext potreby interdisciplinárneho a exaktného štúdia znečistených území. Na reálnych lokalitách sa oboznámia so základnými princípmi prieskumu znečistených území ako aj možnosťami realizácie vhodných postupov na elimináciu rizík vyplývajúcich so znečistenia na lokalite. Vedomosti sú podkladom pre správny manažment zaťažených oblastí a východiskom pre prax v prieskume životného prostredia.

Forma výučby: prednáška;

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26;

Týždenný: 2; Za obdobie štúdia: 13 týždňov;

Metóda štúdia: kombinovaná

(1) Prasad, M.N.V., Pietrzykowski, M. Climate Change and Soil Interactions (1st Edition), Elsevier Ltd., New York, NY, USA, 2020, p. 822, https://doi.org/10.1016/B978-0-12-818032-7.00033-3;

(2) Bjorkman, C., & Niemela, P. (Eds.). (2015). Climate change and insect pests (Vol. 8). CABI;

(3) Middleton, N. (2018). The global casino: an introduction to environmental issues. Routledge;

(4) J. R. Petit, J. Jouzel, D. Raynaud, N. I. Barkov, J.-M. Barnola, I. Basile, M. Bender, J. Chappellaz, M. Davis, G. Delaygue, M. Delmotte, V. M. Kotlyakov, M. Legrand, V. Y. Lipenkov, C. Lorius, L. PÉpin, C. Ritz, E. Saltzman & M. Stievenard, 1999 :. Climate and atmospheric history of the past 420,000 years from the Vostok ice core, Antarctica. Nature 399, 429–436;

(5) Sehti, M., 2017: Climate change and Urban settlements, A Spatial Perspective of Carbon Footprint and Beyond, Taylor & Francis Group, 230 p.;

(6) Nowlin, M. C., Environmental Policymaking in an Era of Climate Change, Publ. Routledge, Taylor & Francis Group, NY, 200 p.;

(7) Kumar, R., Singh V. P., Jhajharia, D., Mirabbasi, R., 2020: Agricultural Impacts of Climate Change, Publ. Taylor & Francis Group, 303 p.;

(8) Hamid Infield, E.M., Abunnasr, Y., Ryan, R. L. (ed.), 2019: Planning for Climate Change. A reader in Green Infrastructure and Sustainable Design for Resilient Cities, Publ. Routledge, Taylor & Francis Group, NY, 391 p.;

(9) Zalasiewicz J, Williams M., 2021: Climate change through Earth’s history. In: Letcher T.M., (Ed): 2021 Climate Change. Observed Impacts on Planet Earth. 3rd. Edition, Elsevier, 832p. ISBN 9780128215753.

Študent na záver odovzdáva esej na ľubovoľnú tému dotýkajúcu sa prednášanej problematiky. Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76 %, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68 %, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, FX: 59 - 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku).

Študijný predmet Klimatická zmena – príčiny a dopady poslucháčom ponúka širokú paletu vedomostí o vzniku a impakte klimatickej zmeny, ktorá patrí k najdiskutovanejším environmentálnym témam dneška, a to od od dôb dávnej geologickej minulosti, cez počiatky antropocénu až po “dynamickú súčasnosť”. Komplexne sú poňaté dopady klimatickej zmeny od ovplyvnenia stability ekosystémov a biodiverzity, cez novodobé šírenie chorôb a škodcov, cez biologické invázie až po pôdohospodárske aspekty a problémy urbánnej krajiny. V nesposlednom rade je mimoriadne dôležitá aj medzinárodná legislatíva spojená s klimatickou zmenou ako aj akčné plány a stratégie mitigácie dôsledkov klimatickej zmeny na život ľudí.

Absolvent predmetu získava komplexné znalosti o problematike klimatickej zmeny. Pozná príčiny, ktoré ju vyvolávajú a zároveň je oboznámený aj s konsekvenciami na viacerých úrovniach. Je tak schopný synteticky uvažovať o vplyve človeka na životné prostredie, chápe dôležitosť a komplexnosť celého problému, a pozná základy mitigačných stratégií pre zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny.

Forma výučby: prednáška; Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26; Týždenný: 2 hodiny prednášok; Za obdobie štúdia: 13 týždňov; Metóda štúdia: prezenčná, dištančná, kombinovaná.

(1) Ďurža, O., Khun, M. 2002: Environmentálna geochémia niektorých ťažkých kovov. UK Bratislava, 116 s.;

(2) Siegel, F.R., 2002: Environmental Geochemistry of Potentially Toxic Heavy Metals, Springer-Verlag, Heidelberg. 218 s.;

(3) Čurlík, J. 2011: Potenciálne toxické stopové prvky a ich distribúcia v pôdach Slovenska. Suma print Bratislava, 462 s.

Záverečný test na konci semestra (80% z celkového hodnotenia) + individuálna príprava a prednesenie prezentácie na zadanú tému (20% z celkového hodnotenia). Hodnotenie: A: 100-92 %, výborne – vynikajúce výsledky, B: 91-84%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, C: 83-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, D: 75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, E: 67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, Fx: 59 - 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PRIF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku).

Zdroje a pôvod potenciálne toxických prvkov v životnom prostredí. Úlohy geochémie pri analýze znečistenia ekosystémov potenciálne toxickými prvkami. Regionálne znečistenie Slovenska potenciálne toxickými prvkami. Environmentálna geochémia As a Sb. Environmentálna geochémia Cd a Hg. Environmentálna geochémia Ni a Cr. Environmentálna geochémia Cu a Zn. Environmentálna geochémia Pb a Bi. Environmentálna geochémia Sr a Ba. Environmentálna geochémia U a Ra.

Predmet osud anorganických polutantov v životnom prostredí má za cieľ poskytnúť študentom bakalárskeho štúdia prehľad o geochemických vlastnostiach anorganických polutantov, ich mobilite, bioprístupnosti a správaní sa v jednotlivých geosférach, ako aj o ich vplyve na zdravotný stav obyvateľstva.

Whitten, K.W., Davis, R.E., Peck, M.L., Stanley, G.G., 2007. Chemistry, Eighth Edition. Thomson Brooks Cole, 1129 s.

Fajnor, V., Schwendt, P., Tatiersky, J., 2020: Všeobecná a anorganická chémia pre biológov. 2. vyd. UK v Bratislave.

Jesenák, K., 2010: Environmentálna anorganická chémia, Univerzita Komenského v Bratislave.

OpenStaxCollege (2015): Chemistry. OpenStaxCollege, Rice University, Houston, Texas. Avalaible at: http://cnx.org//content/col11760/latest/

Hodnotenie predmetu prebieha formou písomného testu. Záverečné hodnotenie prebieha v zmysle schémy: A: 100 – 91 %, B: 90 – 81 %, C: 80 – 71 %, D: 70 – 61 %, E: 60 – 51 %. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

1. Chemické prvky (čo je to chemický prvok, protónové a neutrónové číslo, atómová hmotnosť, prečo majú rôzne vlastnosti a reaktivitu?, periodická tabuľka chemických prvkov a jej význam pre environmentálne vedy a vedy o Zemi).

2. Chemická väzba (iónová väzba a vlastnosti iónových zlúčenín, kovalentná väzba, koncept elektronegativity, väzba v kovoch a vlastnosti kovov, vodíkový mostík, Lewisova symbolika, oktetové pravidlo)

3. Vyjadrovanie chemického zloženia roztokov, tuhých látok a plynov (mólová a hmotnostná koncentrácia, mólové a hmotnostné zlomky, parciálny tlak, váhové a objemové percentá, ppm, ppb a ďalše príbuzné jednotky, riedenie roztokov, koncentrácia verzus obsah, molalita).

4. Úvod do chemických reakcií (zápis pomocou chemických rovníc, stechiometria a vyrovnávanie chemických rovníc, základná klasifikácia chemických reakcií (zrážanie, rozpúšťanie, protolytické (acido-bázické) reakcie a elektrolytické (oxidačno-redukčné) reakcie, základy kvantitatívnej chemickej analýzy: titrácia a gravimetria).

5. Tri skupenstvá hmoty – plyny, kvapaliny, tuhé látky (zákonitosti pre plyny, vlastnosti kvapalín, skupenské premeny, mriežková štruktúra kryštalických látok (základná bunka), roentgenová difrakcia, izomorfia, polymorfia, zvýšenie bodu varu a zníženie bodu tuhnutia roztokov).

6. Rýchlosť chemických reakcií (zápis rýchlosti chemických reakcií, faktory ovplyvňujúce rýchlosť chemickej reakcie, poriadok reakcie, reakcie 1. poriadku v životnom prostredí (atmosférické reakcie, mikrobiálna degradácia organických látok v pôdach, rádioaktívny rozpad), polčas rozpadu).

7. Chemická rovnováha (definovanie rovnovážneho stavu a rovnovážnej konštanty, spôsoby zápisu rovnovážnej konštanty, predpovedanie priebehu reakcie, vplyv zmien v experimentálnych podmienkach (teplota, tlak, koncentrácia) a Le Chatelierov princíp).

8. Acido-bázické reakcie/rovnováhy (Brønsted-Lowryho koncept kyselín a zásad, autoprotolýza vody a pH koncept, sila kyselín a zásad, disociačná konštanta (Ka, Kb), hydrolýza solí kyselín a zásad, tlmivé roztoky (pufre), pufre v prírode a ich význam).

9. Rozpúšťanie a zrážanie (súčin rozpustnosti, stav nasýtenia vodného roztoku a jeho kvantitatívne vyjadrenie, efekt spoločného iónu, pH a rozpúšťanie málo rozpustných solí, jaskyne, škrapy, stalaktity a stalagmity).

10. Oxidačno-redukčné reakcie/rovnováhy (definovanie oxidačno-redukčných reakcií, galvanické články, štandardný elektródový potenciál, elektrochemický rad napätia kovov, Nernstova rovnica, korózne javy, elektrolýza a pokovovanie, Pourbaixove diagramy).

11. Deje na fázových rozhraniach (adsorpcia a iónová výmena, experimentálne stanovenie adsorpcie a iónovej výmeny, kvantitatívne vyjadrenie (Langmuirova izoterma, koeficient selektivity), vplyv pH na adsorpciu katiónov a aniónov chemických prvkov, čistenie vôd, katexy a anexy).

12. Stabilné a nestabilné izotopy chemických prvkov (definícia a rozdiely medzi stabilnými a nestabilnými izotopmi, typy rádioaktívnych rozpadov, rádiometrické datovanie archelogických objektov, sedimentárnych vrstiev a hornín, vyjadrovanie zloženia stabilných izotopov, aplikácia stabilných izotopov v ekológii, pedológii, klimatológii a ďalších vedných odboroch).

Absolvovaním predmetu si študent osvojí základné pojmy v chémii, ktoré využije v štúdiu environmentalistiky. Po absolvovaní prednášok a cvičení budú študenti poznať štruktúru atómu, vzťahy medzi chemickou väzbou a vlastnosťami látok, charakterizáciu chemických systémov v plynnom, kvapalnom a tuhom skupenstve, osvoja si pohľad na chemickú rovnováhu, základné chemické deje a rôzne typy chemických reakcií. Výsledkom praktických cvičení bude pre študenta osvojenie si základných zručností pri práci v laboratóriu.

Clayden, J., Greeves, N., Warren, S., 2012. Organic chemistry. Oxford University Press, 1264 strán.

McMurry, J. 2008. Fundamentals of Organic Chemistry, 7th Edition, Thomson Brooks Cole, 672 strán

Záhradník, P., Mečiarová, M., Magdolen, P., 2019: Organická chémia, Univerzita Komenského Bratislava, 406 strán

Hodnotenie predmetu prebieha formou písomného testu. Záverečné hodnotenie prebieha v zmysle schémy: A: 100 – 91 %, B: 90 – 81 %, C: 80 – 71 %, D: 70 – 61 %, E: 60 – 51 %. Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra aj v anglickom jazyku)

1. Úvod do organickej chémie a základy názvoslovia

2. Povaha chemických väzieb v organických molekulách, dipólový moment, vodíkové väzby, indukčný a mezomérny efekt

3. Funkčné skupiny ako základné jednotky štruktúry organických látok a reakčné centrá

4. Reakčné mechanizmy v organickej chémii, prenos elektrónov, substitučné, adičné, eliminačné, polymerizačné reakcie, radikálové štiepenie

5. Systematika organických látok (nasýtené a nenasýtené uhľovodíky, aromatické uhľovodíky, halogén deriváty, organické zlúčeniny kyslíka, síry, dusíka, heterocykly, organokovové zlúčeniny)

6. Priestorová štruktúra organických látok, orbitály, hybridizácia, ich vplyv na vlastnosti a reaktivitu

7. Acidobázické a redoxné reakcie v organickej chémii

8. Stereochémia, izoméria, chiralita, optická aktivita organických látok

9. Termodynamika a kinetika reakcií organických látok, energetická povaha chemických zmien, aktivačná energia, rýchlosť reakcie

10. Vlastnosti organických látok ovplyvňujúce ich toxicitu a povahu interakcie s prostredím (štruktúrna stabilita, rozpustnosť, viskozita, povrchové napätie, henryho konštanta, hustota)

11. Syntetické polyméry a makromolekulová chémia v kontexte aktuálnych environmentálnych problémov

12. Fyziologický dôležité organické látky v biologických systémoch (polysacharidy, lignín, bielkoviny, lipidy, nukleové kyseliny)

Absolvovaním predmetu študent získa základné poznatky týkajúce sa organických zlúčenín, ich reaktivity a správaní sa. Oboznámi sa s jednotlivými skupinami organických zlúčenín a ich výskytom v životnom prostredí, transformáciou a potenciálnymi toxickými vlastnosťami.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Študenti majú priebežne k dispozícii študijný materiál (napr. v podobe prednášok, či niektorých kníh) ako aj ďalšiu dobrovoľnú odporučenú literatúru v e-learningovom prostredí programu Moodle (https://moodle.uniba.sk).

Chmielewská, E., a kol. (2011): Ochrana a využívanie prírodných zdrojov, Epos, Bratislava, 349 s.

Molnárová, M. (2011): Využiteľné zdroje energie a dekontaminácia prostredia, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 107 s.

Fedor, P., a kol. (2011): Fyziotaktika živočíchov. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 145 s.

Národná správa o trvalo udržateľnom rozvoji v SR (Správa RIO+10), 2002, MŽP SR, 105 s. (dostupné na internete)

Izakovičová, Z., Miklós, L., Drdoš, J. (1997): Krajinnoekologické podmienky trvalo udržateľného rozvoja, Veda SAV, Bratislava, 183 s.

kol. autorov (2002): Atlas krajiny SR, ESPRIT, spol. s.r.o., Banská Štiavnica, 342 s. (verzia z r. 1980 dostupná aj napr. na http://globus.sazp.sk/atlassr/,

či alternatíva autorov z ŠGÚDŠ: Atlas krajiny SR z r. 2002 na http://mapserver.geology.sk/Atlas_krajiny_sk/).

Šottník, P., Jurkovič, Ľ., Hiller, E., Kordík, J., Slaninka, I., 2015: Environmentálne záťaže.

Vysokoškolská učebnica. Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, 301 s.

Na úspešné absolvovanie predmetu a udelenie kreditov je potrebné získať minimálne 22 bodov (60 %) z 36 bodového písomného testu, ktorý sa píše na záver semestra (hodnotenie E). Na získanie hodnotenia D je potrebné získať minimálne 25 bodov (69 %), na hodnotenie C minimálne 28 bodov (78 %), na hodnotenie B minimálne 31 bodov (86 %) a na hodnotenie A minimálne 33 bodov (92 %). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

slovenský jazyk

Predmet sa vyučuje len v letnom semestri.

1. Prírodné zdroje ako potenciál. Klasifikácia prírodných zdrojov. Neobnoviteľné zdroje energie. 2. Krajina ako prírodný zdroj a potenciál. 3. Ovzdušie ako prírodný zdroj a potenciál, globálne otepľovanie, možné vplyvy na ekosystémy. 4. Voda ako prírodný zdroj a potenciál, svetové vodné zdroje, vodné zdroje SR, voda ako ekologický činiteľ, kolobeh vody. 5. Rudné a nerudné suroviny SR. Priemyselná infraštruktúra v kontexte s energetickým potenciálom krajiny. Prírodné bohatstvo SR na aluminosilikáty (zeolity). 6. Pôda ako prírodný zdroj a potenciál. 7. Rastlinstvo ako prírodný zdroj a potenciál, fotosyntéza a jej efektívnosť, využívanie rastlinstva, rozdelenie kultúrnych rastlín. 8. Súčasný stav, vývoj a základné trendy v exploatácii živočíchov, historický prierez problematikou domestifikácie zvierat, živočíšstvo ako prírodný zdroj a potenciál - interpretácia pojmu v priebehu ľudskej existencie. 9. Obnoviteľné zdroje energie. Základné charakteristiky. Fotovoltaika, história a prognózy vývoja, typy polovodičových článkov. Slnečné kolektory v SR. 10. Geotermálna energia a biomasa ako prírodný zdroj a potenciál. 11. Veterná energia ako prírodný zdroj a potenciál. 12. Základné legislatívne predpisy súvisiace s ochranou prírodných zdrojov. 13. Problematika ochrany prírodných zdrojov a trvalo udržateľný rozvoj.

Obsah študijného predmetu je zameraný na klasifikáciu ako aj využívanie obnoviteľných a neobnoviteľných prírodných zdrojov so zameraním sa na trvalo udržateľný rozvoj ich využívania. V prednáškach sa preberajú charakteristiky a možnosti využívania aj alternatívnych zdrojov energie, a osobitná pozornosť sa zameriava na zhodnotenie výhod aj nevýhod využívania jednotlivých prírodných zdrojov nielen z legislatívneho, ale predovšetkým z environmentálneho pohľadu.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Barták,1988: Metodika a metódy žurnalistickej práce, VŠ skriptá

denná tlač, populárno-náučné časopisy, vedecké a odborné zborníky a časopisy, videofilmy s problematikou ochrany prírody a krajiny a životného prostredia

Povinná účasť na seminároch. Hodnotenie predmetu prebieha formou ústnej prezentácie študentov so svojim vypracovaným projektom na vybranú tému propagácie ochrany prírody, ktorej úspešné absolvovanie odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike na úrovni výbornej s vynikajúcimi študijnými výsledkami (A: 100–95%), veľmi dobrej so stále nadpriemernými výsledkami (B: 94–90%), dobrej s priemerným prehľadom v predmetnej oblasti (C: 89–80%), uspokojivej s prijateľnými výsledkami (D: 79–70%) alebo dostatočnej s minimálne akceptovateľnými študijnými výsledkami (E: 69–60%). Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Základné spôsoby propagácie ochrany prírody (masovo-komunikačné prostriedky a ich možnosti pri propagácii environmentálnych myšlienok, environmentálna výchova a jej vplyv na environmentálne povedomie verejnosti, projekty a možnosti ich využitia pri realizácii

manažmentových opatrení ochrany prírody a propagácii ochrany prírody, propagácia ochrany prírody priame v teréne, úloha konferencií a seminárov pri propagácii vedeckých myšlienok)

2. Metódy žurnalistickej práce so zameraním na ochranu prírody a krajiny (zásady poskytovania informácií pri poskytovaní odborných a vedeckých informácií v oblasti ochrany prírody a krajiny)

3. Denná tlač, noviny a časopisy a ich úloha pri propagácii ochrany prírody (denná tlač a populárno-náučné časopisy zamerané na ochranu prírody a životného prostredia a ich možnosti propagácie environmentálne zameraných myšlienok)

4. Odborné a vedecké časopisy a ich úloha pri propagácii ochrany prírody (odborné a vedecké časopisy zamerané na ochranu prírody a životného prostredia a ich možnosti pri propagácii environmentálne zameraných myšlienok, spôsoby publikovania odborných a vedeckých článkov)

5. Vedecké konferencie a semináre v oblasti starostlivosti o životné prostredie, príprava a organizácia podujatí (spôsoby a metódy pri propagovaní environmentálnych myšlienok v rámci uvedených podujatí, výmena vedeckých a odborných skúseností, nové vedecké trendy v environmentálnej oblasti)

6. Propagácia environmentálne vhodných myšlienok na uvedených podujatiach, interpretácia vedeckých poznatkov pre najširšiu verejnosť (ako pripraviť prezentáciu v rámci propagovania vedeckých výsledkov, iné formy prezentovania vedeckých poznatkov: poster, tvorba video-prezentácie)

7. Úloha masmédií ako sú internet, rozhlas a televízia pri propagácii environmentálnych myšlienok (spôsoby a možnosti rozlišovania pravdivých a nepravdivých informácií, spoľahlivosť poskytovaných informácií, výber zdrojov informácií)

8. Ekofilm/Envirofilm a jeho úloha pri propagácii ochrany prírody (filmy s environmentálnou tematikou a ich úloha pri propagácii)

9. Úloha organizácií v propagácii ochrany prírody (štátne a mimovládne organizácie zamerané na propagáciu environmentálne ladených myšlienok, ich možnosti pri propagácii ochrany prírody a krajiny, úlohy a stratégie environmentálnej výchovy).

10. Ekocentrá a environmentálna výchova (úloha denných a pobytových ekocentier na Slovensku a v zahraničí pri zvyšovaní environmentálneho povedomia detí, motivačné a aktivizujúce metódy environmentálnej výchovy).

11. Propagačné materiály, ich tvorba a využitie v rámci propagácie ochrany prírody (tvorba posterov, letákov a ďalších informačných materiálov zameraných na ochranu biodiverzity).

12. Náučné chodníky a ďalšie formy externej propagácie ochrany prírody (náučné chodníky a ich úloha pri zvyšovaní povedomia detí aj dospelých a možnosti pri propagácii ochrany prírody a krajiny, metódy tvorby náučných chodníkov, terénne exkurzie).

13. Medzinárodná spolupráca pri propagácii ochrany prírody, medzinárodné granty a projekty, spôsoby podávania projektov, metodika vypracovania projektov so zameraním na ochranu prírody a krajiny.

V predmete sú zahrnuté spôsoby a možnosti propagácie ochrany prírody. Študenti sú oboznámení so zásadami organizácie práce pri propagácii environmentálnych myšlienok v masmédiách a telekomunikačných prostriedkoch. V nadväznosti na prednášku si študenti osvojujú metodické postupy pri organizovaní podujatí s environmentálnou problematikou, ako aj zásady dodržiavania vedeckej a žurnalistickej etiky.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Nepal, S.-K., Weber, K.W. 2012: Managing resources and resolving conflicts: national parks and local people.

nternational Journal of Sustainable Development & World Ecology, Volume 2, 1995 - Issue 1, p. 11-25.

Lewis, C. (1996). Managing Conflicts in Protected Areas. IUCN, Gland, Switzerland, and Cambridge, UK. xii + 100 pp Europarc Federation (eds.) 2009, Living Parks, 100 Years of National Parks in Europe, Oekom Verlag, München

Bonnett, A. (2016). The Geography of Nostalgia: Global and Local Perspectives on Modernity and Loss. Routledge. p. 68. ISBN 978-1-315-88297-0.

Eagles, Paul F.J. "Trends in Park Tourism: Economics, Finance and Management". Journal of Sustainable Tourism Volume 10, Issue 2, 2002, p. 133.

Povinná účasť na seminároch. 100/0, záverečná písomná skúška počas skúškového obdobia. Celkové hodnotenie predmetu: A= 100-94 %; B= 93-86 %, C= 85-78 %, D= 77-70 %, E= 69-60 %, Fx = menej ako 60 % z celkového počtu bodov.

Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Úvod, predstavenie syláb predmetu a spôsobu hodnotenia predmetu

2. Ekonomické efekty NP (prípadová štúdia)

3. Impakt zmeny klímy na NP (prípadové štúdie)

4. Efektívne riešenie konfliktov v NP (prípadové štúdie)

5. Aktuálne problémy manažmentu NP v regióne Strednej Európy – komparačná štúdia

6. Systém územnej ochrany, aktuálne problémy a výzvy ochrany prírody v regióne Severnej Európy, efekt klimatickek zmeny - Nórsko

7. Systém územnej ochrany, jeho stručná história a aktuálne problémy ochrany prírody - Španielsko

8. Systém územnej ochrany, jeho stručný historický prierez a aktuálne problémy ochrany prírody v postsocialistických krajinách - Poľsko

9. Systém územnej ochrany, jeho špecifiká, komparačná analýza so SR a aktuálne problémy ochrany prírody - Švajčiarsko

10. Systém územnej ochrany, jeho špecifiká, efekt klimatickej zmeny a aktuálne problémy ochrany prírody - Island

11. Systém územnej ochrany, aktuálne výzvy ochrany prírody, efekt klimatickej zmeny - Dánsko

12. Manažment antropogénnych aktivít v NP, príkladové štúdie z chránaných území Strednej Európy

13. Záverečná diskusia a organizačné informácie k ukončeniu predmetu

Cieľom predmetu je prehĺbenie znalostí študentov o národnom parku, ako jednej z najvýznamnejších (historicky, environmentálne i ekonomicky) kategórií chránených území. V rámci predmetu Národné parky sveta II bude focus na konkrétne národné parky z rôznych geografických oblastí sveta, ich ekologické a environmentálne špecifiká, aktuálne problémy/konflikty, ktoré vyplývajú o. i. z globálnych environmentálnych problémov (klimatická zmena, znižovanie biodiverzity, nárast ľudskej populácie, etc.). Veľká pozornosť bude venovaná prípadovým štúdiám, na ktorých budú objasnené základné spôsoby manažmentu NP, riešenia konfliktov a to najmä s prihliadnutím na implementáciu inovatívnych postupov a techník = maximálne využitie poznatkov z praxe, ergo prepojenie aplikačnej a akademickej sféry.

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Sabo, P. et al. 2011: Ohrozenie a ochrana biodiverzity. Vybrané problémy z globálnych environmentálnych problémov. UMB, Banská Bystrica, 320 s.

Succow, M., Jeschke, L., Knapp, H. D. 2001: Die Krise als Chance – Naturschutz in neuer Dimension. Michael Succow Stiftung, Neuenhagen, 256 s. Gissibl, B., S. Höhler and P. Kupper, 2012, Civilizing Nature, National Parks in Global Historical Perspective, Berghahn, Oxford

Povinná účasť na seminároch. 100/0, záverečná písomná skúška počas skúškového obdobia. Celkové hodnotenie predmetu: A= 100-94 %; B= 93-86 %, C= 85-78 %, D= 77-70 %, E= 69-60 %, Fx = menej ako 60 % z celkového počtu bodov.

Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

1. Úvod, predstavenie syláb predmetu a spôsobu hodnotenia predmetu

2. História vzniku národných parkov vo svete

3. Systém chránených území v SR

4. Systém starostlivosti o chránené územia vo vybraných krajinách sveta

5. Aktuálne problémy manažmentu CHÚ

6. Systém územnej ochrany a aktuálne problémy ochrany prírody v krajinách Balkánskeho polostrova: Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Srbsko

7. Systém územnej ochrany, jeho špecifiká, SWOT analýza a aktuálne problémy ochrany prírody v postsovietskych krajinách: Estónsko, Lotyšsko a Litva

8. Systém územnej ochrany, jeho špecifiká a komparačná štúdia s EÚ a aktuálne problémy ochrany prírody v regióne Južnej Ameriky (Venezuela)

9. Systém územnej ochrany a aktuálne problémy ochrany prírody v regióne Strednej Európy: Nemecko

10. Systém územnej ochrany a aktuálne problémy ochrany prírody v rámci ostrovných ekosystémov: Makaronézia

11. Ochrana prírody a turizmus v NP, SWOT analýza

12. Manažment návštevníkov NP

13. Záverečná diskusia a organizačné informácie k ukončeniu predmetu

Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s národným parkom, s jeho postavením v medzinárodnom práve, s históriou vzniku NP, s jeho nezastupiteľnými funkciami, ktoré plní. Predstavený bude systém chránených území v SR a vo vybraných krajinách sveta s ich špecifikami, ďalej budú študenti oboznámení s aktuálnymi problémami v manažmente CHÚ, s akcentom na NP. Významnou súčasťou predmetu bude detailné predstavenie národných parkov vybraných krajín sveta tak, aby boli zastúpené krajiny EÚ, ale i krajiny z mimoeurópskeho geografického priestoru. V závere budú študenti oboznámení s aktuálnymi problémami/stretmi záujmov vyplývajúcimi z využitia NP pre turizmus a predstavené budú i základné nástroje manažmentu návštevníkov NP.

Forma výučby: laboratórne cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 13

Týždenný: 1 h Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná

Peter Magdolen, Mária Mečiarová, Viera Poláčková, Eva Veverková: Praktikum z organickej chémie, UK v Bratislave, 2016

Na každom laboratórnom cvičení bude hodnotená krátka písomná previerka pre bezpečný priebeh cvičenia (20 % hodnotenia), praktické uskutočnenie úlohy (20 % hodnotenia) a z každého cvičenia študent vypracuje protokol (60 % hodnotenia). Na získanie hodnotenia A je potrebné získať spolu najmenej 92 %, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu sa vyžaduje získanie aspoň 60 % bodov z celkového hodnotenia laboratórnych cvičení

slovenský

Organizácia v rozvrhu: 3 štvorhodinové cvičenia. Predmet sa vyučuje len v letnom semestri, ak si ho zapíše aspoň 5 študentov.

Bezpečnosť pri práci v laboratóriu organickej chémie. Izolácie organických zlúčenín z prírodných materiálov pomocou destilácie, extrakcie a ich identifikácia pomocou tenkovrstvovej chromatografie. Premena esterov vyšších mastných kyselín na jednoduché organické zlúčeniny. Rýchle dôkazové reakcie jednoduchých organických zlúčenín s vizuálnym prejavom, napríklad, nenasýtených uhľovodíkov, alkoholov, fenolov, karbonylov, karboxylových kyselín a ich derivátov.

V laboratóriu organickej chémie študent získa praktické skúsenosti z izolácií

organických zlúčenín z prírodných materiálov a tiež z chemických premien prírodných materiálov na získanie jednoduchých organických látok. Študent na základe poznania štruktúry a reaktivity dokáže rýchlym jednoduchým chemickým testom s vizuálnym prejavom identifikovať organické zlúčeniny.

Forma výučby: Prednáška / Seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 39

Týždenný: 3 (2 P / 1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Pavličková, K., Kozová (eds.).: Environmentálne plánovanie a manažment. VŠ učebnica , PriF UK v Bratislave, vyd. UK v Bratislave (CD), 2009, 127 s.v aktualizovanej verzii

Drdoš, J., Michaeli E., Hrnčiarová, T.: Geoekológia a environmentalistika, II. časť, Vysokoškolské učebné texty, Prešovská univerzity, Prešov, 2005 (odporučené kapitoly) – učebný text je dostupný na http://www.fhpv.unipo.sk/PU/FHPV/pdf/geoeko-enviro.pdf

Enviromagazín, časopis o tvorbe a ochrane životného prostredia (aktuálne odporučené články) časopis je dostupný na www.enviromagazin.sk

Životné prostredie, Revue pre teóriu a starostlivosť o životné prostredie (aktuálne odporúčané články), časopis je v knižnici KKE alebo u prednášajúcich

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky, MŽP SR (aktuálny ročník) – správa je dostupná na www.sazp.sk

Súčasťou hodnotenia je aktívna účasť na seminároch, príprava a prezentácia vybranej témy. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 42 - 39 bodov záverečného testu, na získanie hodnotenia B najmenej 38 - 35 bodov záverečného testu, na hodnotenie C 34 - 31 bodov záverečného testu, na hodnotenie D 30 – 27 bodov bodov záverečného testu a na hodnotenie E 26 – 25 bodov záverečného testu.

Podmienky pre úspešné absolvovanie predmetu upravuje zároveň Študijný poriadok PriF UK.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

- Úloha environmentálneho plánovania a manažmentu pri plánovaní rozvoja územia na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Prehľad vývoja a smerovania environmentálnej politiky v EÚ a SR – príklady zásadných environmentálnych dokumentov platných pre členské štáty EÚ.

- Posudzovanie vplyvov na životné prostredie – celosvetový nástroj podporujúci udržateľný rozvoj spoločnosti. Uplatnenie procesu posudzovania vplyvov v SR. Základné vysvetlenie pojmov. Vysvetlenie postupu posudzovania vplyvov činností a strategických dokumentov na životné prostredie podľa slovenskej legislatívy.

- Prehľad o aktuálnom inštitucionálnom zabezpečení starostlivosti o životné prostredie v SR. Zásadné národné stratégie, politiky, koncepcie, plány a programy, významné pre oblasť starostlivosti o životné prostredie v Slovenskej republike.

- Krajinné plánovanie. Slovenská metodika krajinno-ekologického plánovania LANDEP. Krajinné plánovanie a jeho väzba na územné plánovanie a regionálny rozvoj.

- Účasť verejnosti v environmentálnych rozhodovacích procesoch v SR (pravidlá a postupy) a prístup k informáciám o životnom prostredí. Metódy a techniky.

- Definície, dimenzie a ciele udržateľného rozvoja. Princípy, kritériá a indikátory udržateľného rozvoja ako základný pilier environmentálneho plánovania. Environmentálne, sociálne, ekonomické a behaviorálne aspekty udržateľného rozvoja.

- Človek, jeho životné prostredie a udržateľný rozvoj, životné prostredie a udržateľný rozvoj vo vnímaní a predstavách obyvateľstva. Strategické environmentálne dokumenty. Výklad pojmu AGENDA 21. Uplatňovanie Agendy 21 v SR na národnej, regionálnej a miestnej úrovni.

- Stratégia udržateľného rozvoja územia, proces strategického plánovania.

- Systémy environmentálneho manažérstva (EMS) a Systémy environmentálneho auditu a manažérstva EMAS II 10: Environmentálny audit, označovanie výrobkov.

Predmet je venovaný integrovaniu environmentálnych aspektov do rozhodovacích procesov, pričom sa dôraz kladie na komplexnosť a interdisciplinárnosť. Hlavné témy sú venované významu integrovania environmentálnych aspektov do rozhodovacích procesov, environmentálnej politike a inštitucionálnemu zabezpečeniu starostlivosti o životné prostredie ako aj environmentálnym koncepčným dokumentom. Ako ďalší výsledok vzdelávania môžeme označiť znalosť problematiky udržateľného rozvoja a Agendy 21, krajinného plánovania, posudzovania vplyvov na životné prostredie, systémov environmentálneho manažérstva a pravidiel účasti verejnosti. Prednášky sú doplnené seminármi, v rámci ktorých študenti v skupinách spracovávajú a prezentujú vybrané témy, čím sa naučia rozpoznávať a objasniť praktické problémy. Súčasťou seminárov bude aj príprava

základných častí projektov, aby boli študenti pripravení do praxe (SWOT analýza, vstupy, výstupy, rozpočet) .

Forma výučby: prednáška a seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 1 hodina prednáška a 1 hodina seminár

Týždenný: Za obdobie štúdia:

Metóda štúdia: prezenčná

Klein C., 2006: Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava.

Huraiová M., Ondrejka M., 2016: Petrológia magmatických hornín. UK,Bratislava.

Putiš M., 2004: Petrografia metamorfovaných hornín. UK, Bratislava.

Vozárová A., 2009: Petrografia sedimentárnych hornín. UK, Bratislava.

Podmienkou na absolvovanie predmetu je ústne hodnotenie vrátane praktického poznávania základných minerálov a hornín. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať 91 % až 100 %, na získanie hodnotenia B 81 % až 90 %, na získanie hodnotenia C 71 % až 80 %, na získanie hodnotenia D 61 % až 70 %, na získanie hodnotenia E 51 % až 60 %. Dosiahnutie menej ako 51 % z jednej alebo obidvoch častí hodnotenia znamená sumárne hodnotenie Fx a študentovi nebudú zapísané kredity.

slovenský

Základné pojmy, definícia minerálu. Formy výskytu minerálov v prírode a ich základné fyzikálne a chemické vlastnosti (napr. farba, lesk, tvar, hustota, tvrdosť). úvod do kryštálových štruktúr minerálov. Systematická mineralógia: charakteristika najdôležitejších minerálov). Genéza a evolúcia minerálov ako súčasť geologických procesov. Základné pojmy a definícia horniny, formy ich výskytu, štruktúry a textúry. Genéza hornín v rámci magmatických, metamorfných a sedimentárnych procesov. Praktické využitie hornín cez ich vlastnosti (napr. zrnitosť, pórovitosť, leštiteľnosť, schopnosť sorbovať, pevnosť). Charakteristika základných magmatických, metamorfovaných a sedimentárnych typov hornín. Práca s geologickou mapou: poznávanie výskytov hornín na mape.

Absolvovaním predmetu študent získa základné poznatky o najbežnejších mineráloch a horninách v prírode s dôrazom na formy výskytu, základné fyzikálne a chemické vlastnosti, kryštálové štruktúry minerálov, systematickú mineralógiu a petrológiu, praktické využitie minerálov a hornín, ako aj ich genézu. Zároveň sa študent naučí poznávať základné druhy minerálov a hornín. Predmet bude vyučovaný v logickom prepojení na ostané geologické predmety tak, aby študent pochopil genetické interakcie vzniku minerálov a hornín v rámci geologických procesov. Hlavným zámerom predmetu je, aby budúci pedagóg vedel svojim žiakom vysvetliť rozdiel medzi minerálom a horninou, prezentovať ich variabilitu, vlastnosti a význam pre spoločnosť. Súčasťou vzdelávania bude aj jednodňová exkurzia, zameraná na rôzne genetické typy minerálov a hornín v okolí Bratislavy.

Forma výučby: cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: Za obdobie štúdia: 40 (5 dní)

Metóda štúdia: kombinovaná

Maglocký Š. a kol., 2000: Ochrana flóry v Slovenskej republike. PriF UK Bratislava, SPU Nitra, 180 s.

Šíbl J., Holčík J., Bohuš M., Uhrin M., Valachovič D., 1999: Ochrana fauny v Slovenskej republike. PriF UK Bratislava, SPU Nitra, 204 s.

V priebehu semestra sa študenti budú aktívne zapájať do plánovaných aktivít v teréne. Záverečné hodnotenie bude stanovené na základe účasti a aktivity na terénnych cvičeniach. Na získanie hodnotenia A je potrebná aktívna účasť minimálne na 4 terénnych cvičeniach, na získanie hodnotenia B minimálne na 3, na hodnotenie C minimálne na 2, na hodnotenie D minimálne na 1 a na hodnotenie E vypracovanie seminárnej práce na zadanú tému.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

- možnosti monitoringu a ochrany vybraných skupín živočíchov a rastlín v podmienkach SR

- realizácia konkrétnych aktivít v teréne smerujúcich k zabezpečeniu ochrany vybraných skupín bioty, ktoré budú organizované v spolupráci s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody SR a členmi mimovládnych organizácií (napr. ochrana obojživelníkov počas jarných migrácií, opatrenia na záchranu živočíchov pri rekonštrukciách budov)

Predmet je zameraný na oboznámenie študentov s možnosťami a rôznymi formami zabezpečenia praktickej ochrany vybraných skupín živočíchov (napr. obojživelníky, vtáky, cicavce), príp. rastlín (napr. vstavačovité), ktoré sa realizujú v SR a v okolitých štátoch. Nosnou časťou výučby bude zapojenie študentov do konkrétnych akcií zameraných na monitoring a realizáciu manažmentových opatrení na zabezpečenie ochrany vybraných taxónov a biotopov s cieľom získať nové poznatky a praktické skúsenosti.

Šimonovičová, A., Nosalj, S., Mistríková, J., Ferianc, P., Piecková, E., Feketeová, Z., Hanajík, P., 2022: Mikrobiológia životného prostredia. Univerzita Komenského v Bratislave, ISBN 978-80-223-5375-5.

Javoreková, S., Maková, J., 2019: Mikrobiológia. 137 s. SPU v Nitre. ISBN 978-80-552-2113-7.

Šimonovičová, A., a kol. 2013: Environmentálna mikrobiológia. Univerzita Komenského v Bratislave, 276 s.

Študent v priebehu semestra absolvuje prednášky. Hodnotenie bude prebiehať písomnou formou. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 93-100% z celkového počtu bodov, na hodnotenie B 83-92%, na získanie hodnotenia C 73-82%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov.

slovenský jazyk

1. Úvod do mikrobiológie (historické medzníky a objavy v mikrobiológii, rozdelenie mikrobiológie, chemické zloženie mikroorganizmov). 2. Základné rozdelenie mikroorganizmov (nebunkové organizmy, bunkové organizmy – prokaryota, štruktúra prokaryotickej (bakteriálnej) bunky, štruktúra eukaryotickej bunky. 3. Mikroskopické vláknité huby a kvasinky (stručné rozdelenie mikroskopických húb, mykotoxíny a ich biologické účinky na organizmus, mykoalergie). 4. Odpoveď mikroorganizmov na zmeny prostredia (odpoveď baktérií na zmeny prostredia, vplyv ťažkých kovov na mikroskopické vláknité huby). 5. Metabolizmus (príjem a transport živín, význam ATP pri premene energie, enzýmy, katabolizmus, anabolizmus, rozdelenie mikroorganizmov podľa spôsobu získavania živín a energie). 6. Úloha mikroorganizmov v premenách látok (kolobeh uhlíka, kolobeh dusíka, syntetické procesy, mineralizácia organických látok – amonizácia, mikrobiálne premeny minerálnych foriem dusíka, kolobeh síry, premeny fosforu, premeny železa, premeny draslíka). 7. Rast a rozmnožovanie mikroorganizmov (rast a jeho analýza, rozmnožovanie, ekologické factory, vzťahy mikroorganizmov v ekosystéme, autoregulačné mechanizmy mikrobiocenózy, vzťahy medzi mikroorganizmami a vyššími rastlinami). 8. Patogénne mikroorganizmy (vzdušné nákazy, alimentárne nákazy a otravy, nákazy prenášané hmyzom, antropozoonózy, nákazy kože a vonkajších slizníc). 9. Pôda ako prostredie mikroorganizmov (diverzita baktérií v pôdach, diverzita mikroskopických vláknitých húb v pôdach). 10. Voda v biosfére (voda, jej význam, výskyt a rozdelenie, hydrobiológia, mikrobiológia vody, pitná voda, voda na kúpanie). 11. Mikroorganizmy v ovzduší – Aero(mikro)biológia (metódy detekcie mikroorganizmov – mikroskopických vláknitých húb v prostredí bytov, prchavé organické zlúčeniny produkované mikroorganizmami do prostredia). 12. Význam a využitie mikroorganizmov (vírusy, archaea, baktérie, mikroskopické vláknité huby.

Študent absolvovaním predmetu získa základné vedomosti o výskyte základných skupín mikroorganizmov v jednotlivých zložkách životného prostredia, o ich fyziologických funkciách a procesoch, na ktorých sa podieľajú.

Forma výučby: Prednáška / Seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 (1 P / 1S) Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: kombinovaná

Otrubová, E. Humánna geografia. Bratislava: Univerzita Komenského, 1996, 146 s.; Krnáčová a kol. Integrovaný rozvoj turizmu v mikroregióne Svätý Jur. Bratislava: ÚKE SAV, PriF UK, 2005, 174 s.; Schneider, J., Fialová, J., Vyskot, I., 2008: Krajinná rekreologie I., LDF MZLU v Brne, 140 s., Schneider, J., Fialová, J., Vyskot, I., 2009: Krajinná rekreologie II., LDF MZLU v Brne, 132 s.

Absolvovanie predmetu je kombináciou hodnotenia prezentácie riešeného územia (1/3) a záverečného testu (2/3).

Prezentácia je hodnotená nasledovne: A (100 – 92 %) - prezentácia správne aplikuje zvolenú metodiku, výsledky sú úplné a originálne; B (91 – 84 %) - prezentácia správne aplikuje zvolenú metodiku, výsledky sú úplné; C (83 – 76 %) – prezentácia aplikuje zvolenú metodiku s menšími nedostatkami, výsledky sú úplné; D (75 – 68 %) – prezentácia aplikuje zvolenú metodiku s nedostatkami, výsledky sú s menšími chybami; E (67 – 60 %) – prezentácia aplikuje zvolenú metodiku s nedostatkami, výsledky nie sú úplné.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

- Základné pojmy a definície (cestovný ruch, rekreácia, turizmus). Etapy vývoja rekreácie cestovného ruchu na Slovensku. Rekreácia ako spoločenský jav - formy a druhy rekreácie. Základy turizmu – trendy, cieľové skupiny, dopyt - ponuka.

- Krajinnoekologické aspekty rozvoja rekreačných činností. Vlastnosti krajiny vo vzťahu k jej rekreačnému využívaniu.

- Plánovanie v oblasti turizmu ako úloha ochrany prírody a krajiny, plánovanie turizmu v regionálnom rozvoji – príklady zo SR a z EÚ.

- Nástroje a metódy plánovania v oblasti turizmu – koncepty, plány, odborné fóra v SR a v EÚ. Základné dokumenty súvisiace s cestovným ruchom, legislatívne zabezpečenie cestovného ruchu v podmienkach SR.

- Vybrané metódy hodnotenia potenciálu priestoru pre rekreáciu. Interakcie medzi turizmom a ostatnými antropogénnymi aktivitami v krajine.

- Ekologické, sociálne a ekonomické efekty turizmu.

- Udržateľnosť v turizme, vidiecky turizmus, ekoturizmus, relevantné príklady zo SR a z EÚ.

- Turizmus v chránených územiach (NP, BR), konflikty a možnosti ich riešenia, manažment návštevníkov v CHÚ.

- Ekonomický a environmentálny význam turizmu pre rozvoj vidieka (všeobecne a v CHÚ), špecifické - marginálne regióny.

- Špecifické voľno-časové aktivity vo voľnej prírode – konflikty, spôsoby ich riešenia.

- V rámci predmetu sa uskutoční ½ -dňová, resp. celodenná exkurzia napr. do niektorého NP (NP Donauauen...) – infocentrum, koncept manažmentu návštevníkov v NP, voľno časové aktivity, konflikty, možnosti ich riešenia.

Ako výsledok vzdelávania bude mať študent základné poznatky týkajúce sa cestovného ruchu a rekreácie ako spoločenského javu. Keďže rekreácia a turizmus sú činnosťami, s ktorými sú spojené významné vplyvy na krajinu, pozornosť bude venovaná krajinno-ekologickým aspektom rozvoja rekreácie a vzťahu rekreácia - životné prostredie. Ďalšími výsledkami vzdelávania bude osvojenie si základných metodík využívaných pri hodnotení predpokladov krajiny pre rozvoj rekreácie, a to aj v rámci cvičení. Samostatná časť bude venovaná vidieckemu turizmu a ekoturizmu ako aj vybraným príkladom z EÚ a SR. V rámci cvičení budú študenti pracovať po 3 - 4, čím získajú vedomosť práce v malých skupinách.

Bedrna, Z., 2002: Environmentálne pôdoznalectvo. Veda, Bratislava, 352 s.

Šarapatka, B.; Dlapa, P., Bedrna, Z., 2002: Kvalita a degradace půdy. Univerzita Palackého, Olomouc, 246 s.

Jureková Z., Kotrla, M., Prčík, M., 2011: Ekológia rastlín. SPÚ v Nitre, 137 s.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

slovenský jazyk

Environmentálne problémy pôd nížinných oblastí. Poľnohospodárska antropizácia pôd pahorkatín. Pôdy horských oblastí a ich ohrozenie procesmi fyzikálnej a chemickej degradácie. Najvýznamnejšie typy bodových zdrojov znečistenia a ich vplyv na pôdy. Vplyv environmentálnych zmien na pôdnu biotu. Charakteristika systému pôda-rastlina z hľadiska využívania prírodných zdrojov (voda, živiny, svetlo, teplota) a adaptácia vegetácie na meniace sa prostredie. Pôda v systéme máp geofaktorov životného prostredia. Problémy vyplývajúce z priemyslu a poľnohospodárstva vyspelých ekonomík. Legislatívne normy, ktoré sa vzťahujú na ochranu pôd Slovenska. Využitie znalostí o vlastnostiach pôd a zákonitostiach pôdnych procesov pri riešení environmentálnych problémov krajiny. Prednášky budú doplnené seminármi, v rámci ktorých sa študenti oboznámia s parametrami, ktoré indikujú procesy fyzikálnej, chemickej a biologickej degradácie pôd. Študenti si osvoja princípy hodnotenia jednotlivých indikátorov, vrátane interpretácií smerujúcim k identifikácii príčin degradačných procesov na konkrétnom území a k návrhom nápravných opatrení.

Cieľom prednášky je podať základnú informáciu o environmentálnych problémoch, ktoré súvisia s vlastnosťami a využívaním pôdneho fondu v jednotlivých regiónoch Slovenska. Pozornosť bude venovaná rozdielom v pôsobení lokálnych a globálnych faktorov na kvalitu pôd v jednotlivých regiónoch. Preberaná bude tiež problematika vplyvu priemyslu a poľnohospodárstva rozvinutých ekonomík na pôdny fond a problémy spojené s určovaním ceny pôdy. Po úspešnom absolvovaní predmetu budú študenti schopní hodnotiť a interpretovať informácie z uvedenej oblasti.

Zvára, K., 2006: Biostatistika, Karolinum, Praha.

Webster, R., Oliver, M.A., 1990: Statistical Methods in Land Resource Survey.- Oxford University Press.

Záverečné hodnotenie bude urobené na základe písomného testu, ktorý bude obsahovať teoretické otázky a príklady. Na získanie hodnotenia A je potrebné dosiahnuť 91-100% z celkového počtu bodov testu, na hodnotenie B je treba získať 81-90%, na získanie hodnotenia C treba dosiahnuť 73-80%, k hodnoteniu D 66-72% a na získanie hodnotenia E je potrebné dosiahnuť 60-65% bodov z testu. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60% z celkového počtu bodov, ktoré možno získať z písomného testu.

slovenský jazyk v kombinácii s jazykom anglickým (študijná literatúra je v anglickom jazyku)

1. Úvod do problematiky využívania štatistických metód v environmentálnom výskume. 2. Typy spracovávaných údajov (kvalitatívne, kvantitatívne), chyby vznikajúce pri realizácii výskumu. 3. Popisná analýza spracovávaných dát. Výpočet základných štatistických charakteristík a vizualizácia kvalitatívnych a kvantitatívnych dát. 4. Vylučovanie odľahlých hodnôt. 5. Normálne rozdelenie pravdepodobnosti, ďalšie typy rozdelení, testovanie normality, transformácia dát. 6. Intervalové odhady, smerodajná odchýlka, smerodajná chyba, interval spoľahlivosti. 7. Testovanie hypotéz, hladina významnosti testu, t-test, párový t-test. 8. Analýza rozptylu ANOVA. 9. Hodnotenie vzťahu medzi dvoma premennými, korelačná analýza. 10. Regresná analýza, objasnený a reziduálny rozptyl, koeficient determinovanosti. Prednášky sú doplnené seminármi, v rámci ktorých sa študenti naučia prakticky využívať jednotlivé štatistické metódy na konkrétnych dátach z environmentálnych prieskumov. Súčasne sa precvičuje schopnosť hodnotiť a interpretovať výsledky štatistických analýz.

Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základmi štatistických metód, ktoré sa bežne používajú pri vyhodnocovaní dát v environmentálnom výskume. Pri úspešnom absolvovaní predmetu študenti získajú základnú orientáciu v štatistických metódach, schopnosť aplikovať tieto metódy pri riešení environmentálnych problémov a interpretovať dosiahnuté výsledky.