Základy matematiky / Mário Boroš : Ikar, 2016

Seminár z matematiky 1-3 / Zbyněk Kubáček, Ján Žabka : Mapa Slovakia

Za semester môže študent získať 50% za cvičenia a 50% za záverečnú skúšku. Študent musí získať aspoň polovicu bodov za cvičenia, aby mohol absolvovať záverečnú skúšku. Študent má počas výučbovej časti semestra možnosť získavať hodnotenie vypracovávaním písomných domácich úloh.

Záverečná skúška pozostáva z vstupnej písomky (10%) a riadnej písomky (20% príklady, 20% teoretické otázky). Úspešné absolvovanie (8b z 10b) vstupnej písomky je nutnou podmienkou pripustenia k riadnej písomke. Na úspešné absolvovanie termínu skúšky je potrebné získať spolu za prístupovú a riadnu písomku aspoň polovicu bodov, inak je termín hodnotený známkou Fx.

Známkovanie: A (100-92), B (91-84), C (83-76), D (75-68), E (67-60), Fx (<60).

slovenský, anglický

8. Základy počítania s postupnosťami a radmi (aritmetická a geometrická postupnosť, čiastočné súčty) a ich aplikácie (úroky)

9. Lineárne (ne)rovnice s dvoma, troma neznámymi a ich riešenie. (Ne)rovnice s parametrom.

10. Elementárna analytická geometria v rovine (vektory, priamky, trojuholník, mnohouholník, kružnica, kužeľosečka, skalárny súčin) a prepojenie s riešením rovníc. Zhodné a podobné zobrazenia.

11. Elementárna analytická geometria v priestore (roviny, vektorový súčin). Základné telesá a ich zobrazovanie.

12. Komplexné čísla, počítanie s nimi a ich geometrické vlastnosti (reprezentácie, základné operácie, komplexná mocnina a odmocnina, Moivreova veta)

13. Základné kombinatorické postupy a riešenie bez pomoci tradičných vzorcov

14. Základný pojem pravdepodobnosti a štatistika (čítanie diagramov a porozumenie základným štatistickým ukazovateľom, základné pochopenie vzťahu pravda a štatistický ukazovateľ)

15. Pojem limity geometricky a výpočtovo (základné pravidlá počítania limít, derivácie elementárnych funkcií, priebeh funkcie)

Priebežné hodnotenie 50% (písomné domáce úlohy) / 50% záverečná skúška (10% prítupová a 40% riadna písomka).

Študenti získajú potrebné zručnosti pri matematických operácách s komplexnými číslami, z kombinatoriky, základov pravdepodobnosti a štatistiky a z analytickej a syntetickej geometrie v rovine a priestore.

Javorka K.a kol.: Lekárska fyziológia, Osveta, Martin, 2001 a novšie vydania;

Predmet končí ústnou skúškou. Na získanie hodnotenia A je potrebné preukázať vynikajúcu úroveň znalostí, na získanie hodnotenia B nadpriemernú, na získanie hodnotenia C priemernú, na získanie hodnotenia D prijateľnú a na získanie hodnotenia E dostatočnú úroveň znalostí počas semestra prezentovanej problematiky. Hodnotenie nebude študentovi pridelené v prípade, ak ním získané vedomosti budú na nedostatočnej úrovni.

Predmet a história fyziológie živočíchov. Bunkové membrány a ich funkcie. Interakcie bunky ako otvoreného systému s okolitým prostredím. Transportné systémy, transport iónovými kanálmi, napäťovo závislé a metabotropné kanály, pasívny prenášačový transport, aktívny prenášačový transport - primárny aktívny transport, sekundárny aktívny transport, skupinová translokácia. Rovnováha iónov na membráne a membránové potenciály. Pokojový membránový potenciál. Mechanizmus odpovede membrány na podráždenie, akčný potenciál - vlastnosti akčného potenciálu, šírenie akčného potenciálu. Synaptický prenos akčného potenciálu, excitačná a inhibičná synapsia, nervosvalová platnička. Príjem živín, ich spracovanie a trávenie. Vstrebávanie a metabolizmus. Telové tekutiny, krv a jej komponenty. Zrážanie krvi a hemostáza. Obranné reakcie krvi - fagocytóza, imunita. Funkcie srdcovocievnej sústavy. Dýchacia sústava. Výmena a transport plynov medzi krvou a tkanivami, účinky na acidobázickú rovnováhu. Regulácia dýchania. Adaptácie na vysokú nadmorskú výšku a na vysoký hydrostatický tlak. Vylučovacia sústava: Oblička - funkčná morfológia. Mechanizmus transport solí a vody. Neurálna a humorálna kontrola nefrónu. Regulácia acidobázickej rovnováhy. Základné princípy regulačných mechanizmov. Autonómny nervový systém a hormonálne regulácie. Mechanizmy regulačného pôsobenia hormónov. Pôsobenie hormónu interakciou s receptormi lokalizovanými v jadre a na bunkovej membráne. Postreceptorické vnútrobunkové signalizačné dráhy. Transkripčné a translačné účinky hormónov. Neuroendokrinný systém. Typy hormónov. Hypotalamus, adenohypofýza a neurohypofýza. Periferné endokrinné žľazy, typy sekrécie, regulačné osy. Tkanivové hormóny a mediátory. Hormonálna regulácia metabolizmus s dôrazom na hormóny pankreasu a metabolizmus glukózy. Hormonálna regulácia reprodukcie, ovulačný cyklus a spermiogenéza. Nervová sústava stavovcov a jej zložky. Periférne jednotky nervovej sústavy. Prenos informácií v nervovej sústave. Autonómna nervová sústava a jej centrálna kontrola. Zmyslové orgány a svalová sústava.

Študenti sa zoznámia s najnovšími poznatkami z vybraných oblastí fyziológie živočíchov. Prednášatelia - špecialisti v oblasti živočíšnej fyziológie na svojich prednáškach zoznámia študentov s najaktuálnejšími poznatkami z oblasti, v ktorej pracujú. Pozornosť sústredia na kontrolné neuroendokrinné mechanizmy, elektrofyziológiu a fyziológiu zmyslov.

Flegr, J. (2004/2009/2018). Evoluční biologie. 1., 2. alebo 3. vydanie. Academia, Praha.

Flegr, J. (2007). Úvod do evoluční biologie. Galileo.

Ridley, M. (2004). Evolution. 3rd edition. Blackwell Publishing.

Barton, N.H., Briggs, D.E.G., Eisen, J.A., Goldstein, D.B., Patel, N.H. (2017). Evolution. Cold Spring Harbor Laboratory Press. Futuyama, D.J. & Kirkpatrick, M. (2017). Evolution. 4th edition, Oxford University Press

Darwin, C. (2016). O pôvode druhov. Citadella.

žiadne

Podmienkou na absolvovanie predmetu je záverečná písomná skúška. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 %, na hodnotenie C najmenej 77 %, na hodnotenie D najmenej 69 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Evolúcia ako biologický fenomén. Evolučné hypotézy pred Darwinom. J. B. Lamarck a jeho evolučná teória. Lamarkizmus a dedičnosť získaných vlastností. Weismannova bariéra a "centrálna dogma molekulárnej biológie". Adaptívnosť mutácii – dnešný pohľad. Delbruck-Luriov fluktuačný test. Doklady evolúcie (skameneliny, šľachtiteľská prax, biogeografia, porovnávacia anatómia, systematická biológia, molekulárna biológia).

Darwin a jeho evolučná teória. Darwinov životopis a Darwinove východiská. Formulovanie Darwinových teórií. Umelý versus prirodzený výber. Selekcia. Obdobie klasického darwinizmu a Alfred Russel Wallace. Neodarwinizmus – syntéza darwinizmu s

mendelistickou genetikou. Postneodarwinizmus – neutrálna evolúcia, sebecký gén, nespojitý charakter evolúcie.

Speciácia. Realita druhu. Druhové koncepty. Alopatrická a sympatrická speciácia. Izolačné bariéry – prezygotická a postzygotická izolácia. Genetika vnútornej postzygotickej izolácie. Dobzhanskeho-Mullerov model.

Genetika populácii ako podklad evolučnej teórie. Populácia a jej genofond. Efektívna veľkosť populácie. Mendelistické populácie. Genetické javy v populácii. Faktory, ovplyvňujúce genofond a meniace jeho zloženie: základné faktory (mikro)evolúcie. Panmiktická populácia a Hardyho-Weinbergov zákon. Rovnovážne populácie bez mutácii a selekcie. Nenáhodné kríženie: homogamia, inbríding. Genetické javy v ohraničených populáciách: genetický drift, inbredná depresia. Drift a heterozygotnosť populácie. Evolúcia v genetických izolátoch. Post-neodarwinistické teórie.

Mutácie a selekcia ako evolučné činitele. Mutácie: zdroj genetickej variability, "surovina" pre selekciu. Typy mutácii. Selekcia, koeficient selekcie a reprodukčná zdatnosť (fitness). Základné populačno-genetické selekčné modely. Rovnovážne populácie so selekciou. Genetický polymorfizmus - stabilný a prechodný. Polymorfizmus ako adaptácia populácie. Heterozygotnosť populácie ako jedna z mier genetickej variability v populácii. "Fisherova základná veta" o rýchlosti evolúcie ako funkcii rozsahu genetickej variability v populácii. Evolučná výhoda rekombinácií a sexu. Úloha náhody v evolúcii. Fenotypová variabilita nepodmieňená selekciou.

Genetický drift ako evolučný činiteľ. Haldaneov "evolučný paradox" a jeho riešenie. Kimurova teória neutrálnej evolúcie. Selekčne neutrálne mutácie. Pojem molekulárnej evolúcie: evolúcia génov a génových produktov. Molekulárne evolučné hodiny (základné info). Rýchlosť substitúcií pri selekčnej neutralite. Rozhodujúca úloha náhody ("survival of the luckiest") v Kimurovej teórii.

Génové duplikácie ako evolučný činitel'. Vznik evolučných noviniek. Génové duplikácie ako evolučný činiteľ. Mechanizmy vzniku génových duplikácií. Chromozómové prestavby v evolúcii. Iné mechanizmy vzniku nových génov: preskupovanie exónov, horizontálny génový transfer, de novo gény. Evolúcia regulačných oblastí génov. Úloha epigenetiky v evolúcii.

Molekulárna evolúcia. Evolúcia genómov. Gény ako historické dokumenty: princípy štúdia evolúcie organizmov na molekulárnej úrovni, informačné makromolekuly ako východisko pre analýzu príbuzenských vzťahov medzi organizmami. Molekulárne hodiny. Úloha nekódujúcich sekvencií v evolúcii.

Primárna klasifikácia organizmov. Od makrosveta (živočíchy, rastliny, huby) k objaveniu mikrosveta (prvoky, prokaryoty) a dopad na klasifikáciu (mikro)organizmov. Molekulárna biológia a odhalenie dichotómie prokaryotov (baktérie a archeóny). Dichotómia prokaryotov a problematika vzniku eukaryotov. Historický vývoj klasifikácie eukaryotov – od konceptu Archezoa k piatim (šiestim?) superskupinám.

Pôvod a evolúcia eukaryotickej bunky. Definícia eukaryotov a špecifické cytologické znaky eukaryotov. Teórie vzniku eukaryotov z historického uhľa pohľadu. Vznik mitochondrií a organel mitochondriálneho pôvodu (mitochondrie, hydrogenozómy, mitozómy). Pôvod chloroplastov a šírenie plastidov medzi rôznymi evolučnými líniami eukaryotov. Evolúcia organelových genómov (mtDNA, ptDNA, cpDNA) a nutnosť importu jadrom kódovaných proteínov do mitochondrií a chloroplastov. Prečo si organely endosymbiotického pôvodu, mitochondrie a plastidy, zachovávajú svoj organelový genóm (oDNA)?

Hlavné aspekty evolúcie čoveka. Kroky na ceste k “človeku”. Mechanizmy regulácie ontogenézy a ich význam v biomedicíne a evolúcii.

Vznik života. Definície života. Vznikol život na Zemi alebo bol na Zem importovaný? Koncept Panspermie. Kedy vznikol život? Najstaršie známky života na Zemi. Kde a ako mohol vzniknúť život na Zemi? Možná úloha hydrotermálnych systémov pri vzniku života na Zemi. Oparin, Haldane a koncept prebiotickej polievky. Millerov-Ureyho experiment.

Fylogenetika. Koncept fylogenetických stromov. Apomorfie a pleziomorfie, homoplázie. Zoradenie sekvencií. Evolučné modely. Metódy konštrukcie fylogentických stromov – distančné metódy, prehľadávanie stromového priestoru, maximálna úspornosť, maximálna vierhodnosť, Bayesovská analýza.

Kritika a obrana evolučných teórií. Prehľad najvýznamnejších argumentov v prospech evolučnej teórie v porovnaní s kritickými pohľadmi odporcov evolučnej teórie.

Absolvent predmetu získa prehľad hypotéz a teórií o biologickej evolúcii s dôrazom na

najnovšie poznatky a názory v tejto oblasti, o dokladoch a dôkazoch procesu evolúcie

organizmov. Získa poznatky o hlavných faktoroch, ktoré vplývajú na chod evolúcie

a mechanizmoch, akými sa uplatňujú. Detailnejšie sa oboznámi so syntetickou evolučnou

teóriou (neodarwinizmus) a základmi genetiky populácií ako podkladu tejto teórie. Ďalej

absolvent získa vedomosti o evolúcii genetického aparátu buniek, génov a genómov, o

súčasných názoroch na otázku vzniku života, na pôvod a evolúciu buniek s akcentom na

bunku eukaryotickú, získa prehľad o metódach analýzy fylogenézy.

•Walter D. Loveland, David J. Morrissey, Glenn T. Seaborg (2006). Modern Nuclear Chemistry. John Wiley & Sons, Inc. ISBN:9780471115328. •József Kónya, Noémi M. Nagy (2012). Nuclear and Radiochemistry. ELSEVIER. ISBN 978-0-12-391430-9. DOI https://doi.org/10.1016/C2011-0-06943-0 •Gregory Choppin (2013) Radiochemistry and Nuclear Chemistry. Elsevier Books. EAN: 9780124058972.

The applicant successful graduation of the course is to obtain minimally 60 % of points of the final examination: seminar work (50%) + examination (50%). For the grade A (excellent) it is necessary to obtain at least 92–100%, to obtain the grade B (very good) at least 84–91%, for the grade C (good) at least 76–83%, for the grade D (satisfactory) at least 68– 75% and for E rating (adequate) at least 60–67%. A rating below 60% is rated as FX (insufficient).

1.-2. Nuclear chemistry fundamentals: nuclear decay, nuclear properties, and kinetics of nuclear decay. 3. Interaction with matter. 4.-5. Production of radionuclides. 6. Nuclear reactions and nuclear fission. 7. Nuclear Analytical Techniques. 8. Detection of radiation and measurement techniques. 9. Radiation therapy. 10. Radiotracers. 11. Radiochemical separation techniques. 12.-13. Nuclear energy – nuclear power plants, nuclear fuel cycle, nuclear wastes.

•Podgorsak E.B.: Radiation Oncology Physics: A Handbook for Teachers and Students. Vienna, IAEA Publication, 2005. ISBN: 92-0-107304-6. •Pöschl, M., Nollet, L.: Radionuclide Concentrations in Food and the Environment. Boca Raton - London - New York : CRC Press, Taylor & Francis Group, 2007. ISBN 0-8493-3594-9. •Bailey D.L., Humm J.L., Todd-Pokropek A., van Aswegen A.: Radiation Medicine Physics: A Handbook for Teachers and Students. Vienna, IAEA Publication, 2014. ISBN: 978-92-0-143810-2.

The applicant successful graduation of the course is to obtain minimally 60 % of points of the final examination: seminar work (50%) + examination (50%). For the grade A (excellent) it is necessary to obtain at least 92–100%, to obtain the grade B (very good) at least 84–91%, for the grade C (good) at least 76–83%, for the grade D (satisfactory) at least 68– 75% and for E rating (adequate) at least 60–67%. A rating below 60% is rated as FX (insufficient).

1. The subject and historical overview of radiobiology, radiation sensitivity of biological species. 2. Physical basics of radiobiology, quantities and terminology. 3. DNA- and cell damage produced by ionizing radiation, biological effect vs. dose curves. 4. Modification of cell damage by radiation, radioprotectors and radiation sensitivity. 5. Repair of cell damage induced by radiation. 6. Molecular radiation biology and biochemistry, the effect of ionizing radiation on metabolism. 7. Radiation syndroms (sickness) and their modulation: bone marrow syndrom, gastrointestinal syndrom, central nervous system syndrom. 8. Radiation sicknesses: acute and chronic cases, their classification, development, diagnosis, therapy. 9. Radiation induced tissue damage, radiation effect on embryo and fetus. 10. Radiation application and incorporated radionuclides in medicíne. Radiotherapy - external and internal. 11. Theoretical conception of mechanisms involved in ionizing radiation systemic effects. 12. After-effects of ionizing radiation: somatic and genetic, limit doses, ALARA, radiation-induced cancer, risk factors, dose response.

Course covers the physical and chemical basics of radiobiology, cell- organism interaction with radiation and radiation damage repair, the applications of ionizing and non-ionizing radiation in medicine. Within the frame of the course is the visit of workplace focused on radiobiology. Students who enroll in this course can benefit from the following: physical basics of radiobiology, mechanisms of effects of ionizing radiation on living organisms and cell repair mechanisms, radiation-caused diseases and therapy, radiation syndromes, protection of the organisms against radiation damage, the usage of ionizing and non-ionizing radiation in medicine, the effects of solar UV radiation and protection.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Campbell, N.A., Reece, J.B. (2006). Biologie. Computer Press (český preklad)

Predmet končí písomnou skúškou a výsledné hodnotenie predmetu je výsledkom hodnotenia zo skúšky. Z výsledného hodnotenia predmetu je pre získanie hodnotenia A potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pod zisk 59 % bodov (vrátane) získa študent hodnotenie Fx. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

V jednotlivých prednáškach budú pedagógovia z rôznych biologických disciplín (antropológia, biotechnológie, botanika, ekológia, genetika, mikrobiológia, molekulárna biológia, virológia, fyziológia živočíchov, etológia, fyziológia rastlín, zoológia) informovať študentov o výzvach, resp. perspektívach jednotlivých biologických vedných disciplín.

Cieľom predmetu je študentom predstaviť moderné trendy v súčasnej biológii a formulovať otázky, ktoré majú ambíciu riešiť biologické vedné disciplíny. Získané poznatky by mal študent zužitkovať po absolvovaní štúdia v praxi pri výskume, vedeckom bádaní alebo klinických štúdiách.

Koskinen, A. M. P. Asymmetric Synthesis of Natural Products; Wiley: Chichester, 2012.

Lindhorst, T. K. Essentials of Carbohydrate Chemistry and Biochemistry; Wiley-VCH: Weinheim, 2007

V priebehu semestra budú dve písomné previerky po 50 bodoch. Na získanie hodnotenia A je

potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 % bodov, na hodnotenie C najmenej 76 % bodov, na hodnotenie D najmenej 68 % bodov a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri.

1. Úvod

2. Vitamíny

3. Monosacharidy, oligosacharidy a polysacharidy.

4. Mastné kyseliny.

5. Mastné kyseliny a ich deriváty, sfingolipidy a prostaglandíny.

6. Polyketidy. Polypropionáty – polyéterové antiobiotiká, makrolidy a spiroketály.

7. Fenylpropánoidy, šikimátová a lignínová dráha, flavonoidy.

8. Terpénoidy (1). Monoerpénoidy, seskviterpénoidy, diterpénoidy.

9. Terpénoidy (2). Steroidy, karotenoidy.

10. Alkaloidy (1). Heterocyklické (indolové, pyrolidínové a tropánové, chinolínové

a izochinolínové, izidínové).

11. Alkaloidy (2). Iné (polyamidové, peptidové, terpénové)

12. Iné typy prírodných zlúčenín.

Predmet má za cieľ ukázať študentom chémie a biochémie, ako aj iných odborov, prehľad

chemických a biologických vlastností hlavných skupín prírodných zlúčenín. Bude tiež ukázaná

spojitosť medzi chemickou štruktúrou a biologickými vlastnosťami. Budú demonštrované typické

metabolické dráhy. Pozornosť bude venovaná aj praktickému využitiu vybraných prírodných

zlúčenín v nadväznosti na ich chemické vlastnosti.

Forma výučby: prednáška

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 26

Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/ dištančná

Kontseková, E., Kontsek, P. (2012): Základy imunológie, vyd. UK Bratislava; Buc, M. (2012): Základná a klinická imunológia, vyd. VEDA SAV; Abbas (2019) Basic Immunology: Functions and Disorders of the Immune System, 6th edn. AP Elsevier; Male (2020) Immunology, 9e AP Elsevier.

Predmet končí písomnou a ústnou skúškou, ktorá je hodnotená štandardným spôsobom: A (100-92 %); B (91-84 %); C (83-76 %); D (75-68 %); E (67-60 %); FX (59-0 %). Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Imunitný systém. Bunky imunitného systému. Tkanivá a orgány imunitného systému. Bunkové adhezívne molekuly a migrácia leukocytov. Cytokíny. Mediátory imunitných reakcií. Komplement. Zápal. Molekuly hlavného histokompatibilného komplexu. Štruktúra imunoglobulínov a T-bunkových receptorov. Antigény a ich rozpoznávanie. Bunkové imunitné reakcie. Kooperácia buniek pri tvorbe protilátok. Regulácia imunitnej odpovede, imunitná tolerancia. Imunitný systém a mikroorganizmy. Imunitná obrana pred vírusmi, baktériami, hubami, parazitickými protozoa a červami. Protinádorová imunita. Imunoprofylaxia. Vakcinácia. Imunopatologické procesy. Hypersenzitívne reakcie (I.-V. typu). Autoimunitné ochorenia, príčiny autoimunity. Imunodeficientné stavy, primárne a sekundárne imunodeficiencie.

Imunológia je jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich vedných disciplín, ktoré ovplyvňujú aj klinickú virológiu a mikrobiológiu. Prednášky z imunológie poskytnú študentom základné poznatky o imunitnom systéme, jeho anatómii, štruktúre a funkcii v ľudskom organizme. Cieľom prednášok je tiež priblížiť študentom základné imunologické procesy, ktoré prebiehajú v organizme počas infekcie rôznym infekčným patogénom.

Snustadt, D.P., Simmons, M.J. (2009). Genetika. MUNI Press, Masarykova univerzita, Brno.

Russell, P.J. (2006). iGenetics: A Molecular Approach. 2nd Edition. Pearson/Benjamin Cummings. International Edition.

žiadne

Podmienkou pre hodnotenie predmetu je absolvovanie cvičení a získanie minimálne 60 % bodov z písomného testu na cvičeniach. Hodnotenie cvičenia bude predstavovať 20 % hodnotenia predmetu. Zvyšok hodnotenia bude predstavovať záverečný písomný test zostavený z otázok a z tém uvedených v stručnej osnove predmetu. Na absolvovanie predmetu je potrebné v písomnom teste spolu s bodmi za cvičenia získať 60% bodov. Zvyšok je rozdelený do 5-tich intervalov zodpovedajúcich hodnoteniu A-E (60-69 % = E; 69-77 % = D; 77-85 % = C; 85-92 % = B; 92-100 % = A)

Predmet sa uskutočňuje prezenčnou formou. V prípade situácie, ktorá prezenčnú formu neumožní, vyučujúci rozhodne o spôsobe dištančnej formy výučby.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

· Predmet štúdia. História genetiky. Základné pojmy a terminológia. Cytologické základy dedičnosti. Distribúcia genetických štruktúr pri delení buniek eukaryotov.

· Mendelistická dedičnosť. Monohybridné, dihybridné a polyhybridné kríženia pri úplnej, neúplnej dominancii a kodominancii. Princípy a možnosti genetickej analýzy u človeka.

· Rozšírenie mendelistickej genetickej analýzy. Mnohonásobný alelizmus. Interakcie génov. Esenciálne gény a letálne alely. Penetrancia a expresivita.

· Chromozómové základy mendelistickej dedičnosti. Dedičnosť a pohlavie. Determinácia pohlavia (eukaryotické mikroorganizmy, rastliny, živočíchy, človek). Dedičnosť znakov, ktorých gény sú lokalizované na pohlavných chomozómoch. Dedičnosť znakov pohlavím ovládaných a ovplyvnených. Lyonovej hypotéza.

· Väzba génov. Väzbové skupiny. Dedičnosť znakov pri úplnej a neúplnej väzbe génov. Genetické mapy. Mapovanie chromozómov. Dvojbodový test. Trojbodový test. Význam rekombinácie v evolúcii.

· Genetika prokaryotov – modelové organizmy. Genetika vírusov, bakteriofágov, baktérií. Transformácia. Konjugácia. Transdukcia. Plazmidy. Epizómy. Evolučný význam genetickej výmeny u baktérií. Antibiotiká.

· DNA a molekulárna štruktúra chromozómov. Objavenie DNA ako genetického materiálu. Dôkaz DNA – transformačný agens. Viroidy a prióny. Chemická štruktúra DNA a RNA. Štruktúra polynukleotidového reťazca. Hlavné rysy modelu DNA molekuly. Nadzávitnica – superšpirála. Chromozómová štruktúra u prokaryotov a vírusov. Štruktúra eukaryotických chromozómov. Karyotyp človeka. Chemické zloženie chromatínu. Rôzne úrovne DNA usporiadania. Centroméra. Teloméra.

· Základné rysy replikácie DNA in vivo. Modely DNA replikácie. Replikácia u E. coli. DNA polymerázy a DNA syntéza in vitro. Objav DNA polymerázy. Komplexný replikačný aparát. Schéma replizómu u E. coli. DNA replikácia u eukaryotov. Eukaryotické replikačné proteíny. Rozobratie a znovu zostavenie nukleozómov. Dĺžka telomér a starnutie človeka.

· Transkripcia a translácia. Prenos genetickej informácie. Centrálna dogma. Transkripcia a translácia u prokaryotov. Transkripcia a translácia u eukaryotov. Typy RNA molekúl. Transkripcia a RNA úprava/procesing u eukaryotov. Editácia RNA. Exóny a intróny. Splicing. Translácia a genetický kód. Syntéza proteínov. Makromolekuly zapojené v translácii. Ribozómy. Jadierko. rRNA gény. Transferová RNA (tRNA). Genetický kód. Párovanie báz medzi antikodónom a kodónom.

· Mutácie a opravné mechanizmy DNA. Mutácie v somatických alebo zárodočných bunkách. Mutácia spontánna alebo indukovaná. Typy mutácií. Molekulárna podstata mutácií. Tautomérne presuny. Substitúcia báz. Posunové mutácie. Indukované mutácie. Mutagény. Transpozóny. Reparačné mechanizmy DNA. Ľudské ochorenia s poruchou opravy DNA.

· Chromozómové aberácie. Zvýšenie alebo zníženie počtu chromozómov. Aneuploidia. Monoploidia. Polyploidia. Delécia⁄deficiencia. Duplikácia. Inverzia. Translokácia. Ľudské chromozómy.

· Mimojadrová dedičnosť. Chloroplasty. Mitochondrie.

· Populačná genetika. Hardy-Weinbergov zákon populačnej rovnováhy; génové a genotypové frekvencie; zmeny v génových frekvenciách populácie: mutácie, selekcia, migrácia, génový drift; genetika populácií v praxi.

· Kvantitatívna genetika. Kvantifikácia komplexných znakov; komplexné znaky väčšinou ovplyvňuje viac génov, polygénna dedičnosť; štatistický popis kvantitatívnych znakov: distribúcia početností, priemer a modálna trieda; rozptyl (variancia) a smerodajná odchýlka; koeficient dedivosti (heritabilita); kvantitatívna genetika znakov správania človeka; inteligencia.

Študenti získajú všeobecný prehľad o klasickej genetike, cytogenetike, molekulárnych základoch dedičnosti, mechanizmoch vzniku mutácií, populačnej a kvantitatívnej genetike, genetických metódach a mimojadrovej dedičnosti.

Forma výučby: prednášky a cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 52 (26+26)

Týždenný: 2 prednášky + 2 cvičenia Za obdobie štúdia: 13 týždňov

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Bobák M., Šamaj J. 1999. Cytológia. Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstvo UK, Bratislava: 284 s.

Jásik J. 2001. Praktikum z cytológie rastlín. Univerzita Komenského v Bratislave, Vydavateľstvo UK, Bratislava: 96 s.

Alberts, Bray, Johnson, Lewis, Raff, Roberts, Walter 2003. Základy buněčné biologie. Espero Publishing

Vesteg M., Krajčovič J. 2011. The falsifiability of the models for the origin of eukaryotes. Current Genetics 57: 367-390.

V priebehu semestra budú hodnotené laboratórne protokoly, priebežné ústne, príp. písomné skúšania, aktivita na hodine. Predmet končí písomnou skúškou. Podmienkou pre účasť na skúške je získanie minimálne 60 % bodov z hodnotenia na cvičeniach, ktoré zahŕňa hodnotenie laboratórnych protokolov, priebežných ústnych, resp. písomných skúšaní a aktivity študenta/študentky na hodinách výučby predmetu. Výsledné hodnotenie predmetu je výsledkom priemeru hodnotenia z cvičení a hodnotenia zo skúšky, pričom váha hodnotenia z cvičení je 10 % a váha hodnotenia zo skúšky je 90 %. Z výsledného hodnotenia predmetu je pre získanie hodnotenia A potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na

hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pod zisk 59 % bodov (vrátane) získa študent hodnotenie Fx. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.

Definovanie rôznych typov buniek a ich ontogenéza. Metódy a techniky skúmania buniek. Bunkové steny, cytoplazmatická membrána, cytoskelet. Endomembránový systém buniek. Plastidy a mitochondrie. Vakuoly, lyzozómy, mikrotelieska. Jadro a bunkový cyklus. Funkčná a morfologická diferenciácia živočíšnych buniek a ich kultivácia. Mechanizmy diferenciácie, dediferenciácie a regenerácie jednotlivých typov živočíšnych buniek. Bunkové a nebunkové štruktúry v mikrobiológii. Funkčná a morfologická diferenciácia buniek Protista. Eukaryotická bunka ako integrovaný systém genetických kompartmentov, jej pôvod a evolúcia. Základné princípy bunkovej signalizácie.

Študent absolvovaním predmetu získa poznatky o stavbe, fyziológii, metabolizme a funkcii buniek, o kompletnej ontogenéze buniek – od vzniku cez diferenciáciu až po ich smrť. Získa poznatky a zručnosti o spôsoboch kultivácie, spracovania, pozorovania a analýzy buniek, ktoré by mal zužitkovať po absolvovaní štúdia v praxi pri výskume, vedeckom bádaní alebo klinických štúdiách.

Tatiersky, J.: Základné chemické výpočty. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021.

Ulická, Ľ., Ulický, L.: Príklady zo všeobecnej a anorganickej chémie. Bratislava/Praha : Alfa/SNTL, 1987.

Langfelderová, H. a i.: Anorganická chémia : príklady a úlohy v anorganickej chémii. Bratislava : Alfa, 1990.

Počas semestra budú dve písomné previerky, spolu za 100 b.

A: 100 – 92%, B: 91-84%, C: 83 – 76%, D: 75 – 68%, E: 67 – 60%, FX: 59 – 0%.

slovenský jazyk

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

1. Vybrané výpočty týkajúce sa roztokov (kryštalizácia, elektrolytická disociácia, konštanta rozpustnosti, osmóza). 2. Acidobázické vlastnosti roztokov (pH, autoprotolytická konštanta, silné a slabé kyseliny/zásady, hydrolýza, tlmivé roztoky). 3. Termochemické výpočty. 4. Posúdenie smeru priebehu chemickej reakcie (termodynamické faktory, DS, DG, DH, DE°). 5. Stupeň konverzie. 6. Rozsah reakcie.

Absolvovaním predmetu študent získa a upevní si vedomosti potrebné z oblasti pokročilých chemických výpočtov, ktoré sú nevyhnutné na úspešné absolvovanie laboratórnych cvičení a seminárov z rozličných chemických disciplín.

Hornyak G. L. a i., Introduction to Nanoscience, CRC Press 2008

Vollath D., Nanoparticles-Nanocomposites-Nanomaterials, Wiley 2013

Predmet je hodnotený na základe písomnej semestrálnej skúšky za 100 b. Výsledná známka sa určí podľa nasledovnej stupnice: A = ≥92%, B = ≥84 %, C = ≥76, D = ≥ 68%, E = ≥ 60%, FX = menej ako 60% z celkového počtu 100 bodov.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa vyučuje len v zimnom semestri

Nanoštrukturované látky – základné charakteristiky a delenie nanomateriálov , nanočastice a nanokompozity, význam povrchu v nanomateriáloch. Jedno- a dvojdimezionálne nanolátky, nanobodky, nanotrúbky, nanovrstvy, nanoporézne materiály.

Prehľad syntézy nanomateriálov – syntézy typu bottom-up a top-bottom, chemické syntézy z plynnej a kvapalnej fázy, syntézy s pomocou templátov. Anorganické, organické a hybridné nanomateriály, príprava a vlastnosti. Prehľad metód štúdia nanomateriálov. Optické vlastnosti tuhých látok a nanomateriálov, optické vlastnosti závislé na povrchu, luminiscencia, fotochromické a elektrochromické nanomateriály, plazmónová rezonancia. Elektrické vlastnosti tuhých látok a nanomaterálov, polovodiče, senzory. Magnetické vlastnosti tuhých látok a nanomateriálov , superparamagnetizmus, molekulárne magnety. Prírodné nanomateriály a nanokompozity, ílové minerály, hydrotalcity. Nanochémia biologických systémov, supramolekulová chémia v biologických systémoch, samoorganizujúce sa systémy. Katalýza nanomateriálmi, vzájomné konverzia elektrickej, optickej a chemickej energie pomocou nanomateriálov, fotokatalýza, batérie, palivové články

Študent spozná základy modernej nanochémie a nanotechnológie. Získa prehľad o metódach prípravy materiálov s rozmermi primárnych častíc v oblasti 1 – 100 nm a ich jedinečných fyzikálnych a chemických vlastnostiach, ktoré vyplývajú z týchto rozmerov. Získa tiež prehľad o nadôležitejších fyzikálno-chemických metódach štúdia nanomateriálov a o aplikáciach nanomateriálov v súčasnej praxi.

Šesták, Z. (2000) Jak psát a přednášet o vědě, Academia. Praha; Databáza SciFinder®

Externé informačné zdroje (napr. www.sciencedirect.com, SCOPUS, Web of Knowledge a iné)

Pôvodné vedecké publikácie vybrané podľa témy bakalárskej práce.

Smernica pre záverečné práce na Univerzite Komenského v Bratislave.

Spracovanie analýzy vybraných pôvodných vedeckých publikácií týkajúcich sa tém bakalárskych prác, ich prezentácia a diskusia k nim. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B - nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá, Fx - nedostatočné výsledky.

slovenský, anglický (literatúra)

Predmet sa poskytuje v zimnom semestri. Študentom bakalárskeho programu Biochémia a Biochémia konverzný, ktorí zvažujú pokračovanie na magisterskom programe Anorganická chémia sa odporúča absolvovať tento predmet.

1) Odborné a formálne požiadavky na bakalárske práce.

2) Základy spracovania a prezentácie prehľadu literárnych poznatkov ako aj pôvodných vedeckých výsledkov.

3) Spracovanie a grafická úprava vedeckých výsledkov pre potreby záverečnej práce a publikovania vo vedeckom časopise.

4) Študenti budú písomne a formou ústnej prezentácie analyzovať vybrané pôvodné vedecké publikácie týkajúcich sa tém bakalárskych prác.

5)Práca na téme bakalárskej práce. Literárna rešerš k bakalárskej práci. Individuálny prístup študenta k riešeniu zvolenej problematiky v interakcii s učiteľom.

Po absolvovaní predmetu získajú študenti skúsenosti s prácou s vedeckou literatúrou v odbore anorganická chémia a príbuzných vedných disciplínach. Naučia sa tieto poznatky spracovať do formy rešerše, prezentovať prehľadovú vedeckú prácu písomnou formou aj prostredníctvom prednášky. Oboznámia sa so základmi odbornej prezentácie, ako aj odbornými a formálnymi požiadavkami, ktoré sú kladené na záverečné práce a ich obhajoby v študijnom programe bakalárskeho štúdia chémia.

Boča, R.: Chémia koordinačných a organokovových zlúčenín. 1. vyd. Bratislava : STU, 2009.

Predmet bude hodnotený na základe písomnej skúšky za 100 bodov. Na získanie hodnotenia A treba získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 b, na získanie hodnotenia C najmenej 76 b, na získanie hodnotenia D najmenej 68 b, na získanie hodnotenia E najmenej 60 b.

slovenský jazyk

Predmet sa poskytuje len v letnom semestri.

Symetria. Základné stereochemické pojmy. Geometria molekúl a iónov vyplývajúca zo VSEPR. Komplexy a koordinačné zlúčeniny – dôležité pojmy, definície. Ligandy – klasifikácia (denticita, hapticita, mostíkové ligandy, donorové súbory, kappa-konvencia). Problematické ligandy („non- innocent“ ligandy). Koordinačná väzba. Optické a magnetické vlastnosti komplexov. Geometria komplexov. Izoméria (konštitučná, konfiguračná). Jahnov-Tellerov efekt. Koordinačné zlúčeniny v tuhom stave – supramolekulové interakcie. Koordinačné zlúčeniny v roztokoch (termodynamika, kinetika). Reaktivita komplexov. Koncepcia tvrdých/mäkkých kyselín/zásad. Trans-efekt. Koordinačná chémia vybraných prvkov.

Absolvovaním predmetu študent nadobudne vedomosti z oblasti stereochémie potrebné na samostatný popis štruktúr molekúl a iónov, ako aj vedomosti z koordinačnej chémie, ktoré pokrývajú rozsiahlu oblasť vlastností komplexov.

Plesch, G., Tatiersky, J.: Systematická anorganická chémia. 1. vyd. Bratislava : Omega Info, 2004

(http://anorganika.fns.uniba.sk/~plesch)

Atkins P. a i.: Inorganic Chemistry, 5th Edition, Oxford University Press, 2010

C. Housecroft, A. G. Sharpe: Anorganická chemie, Vydavatelství VŠCHT, 2014.

Predmet je hodnotený na základe aktívnej účasti a formou záverečného testu. Aktívnou účasťou sa rozumie absolvovanie minimálne 10 seminárov a položenie minimálne jednej relevantnej otázky k diskutovaným výskumným oblastiam anorganickej chémie. Za každú ďalšiu otázku môže študent získať dva bonusové body. Záverečný test (100 b) pozostáva zo základnej anorganickej chémie diskutovanej v rámci opakovacích a rozširujúcich seminárov.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský, anglický (literatúra)

predmet sa poskytuje len v letnom semestri

1. Precvičovanie názvoslovia anorganických látok.

2. Čo je bioanorganická chémia?

3. Čo je lekárska anorganická chémia?

4. Reaktivita anorganických látok: základné princípy a typy reakcií.

5. Čo je materiálová chémia?

6. Zhrnutie chémie neprechodných prvkov.

7. Čo je koordinačná a organokovová chémia?

8. Riešenie úloh z chémie prechodných prvkov.

9. Diskusia s doktorandami katedry o využití anorganickej chémie vo výskume.

10. Zhrnutie chémie prechodných prvkov.

11. Opakovanie a precvičovanie látky prebranej na prednáške z anorganickej chémie. Modelová skúška.

12. Záverečný test.

Cieľom predmetu je zopakovať a prehĺbiť vedomosti študentov v oblasti vlastností prvkov a ich zlúčenín, reaktivity a využitia anorganických látok v praxi. Predmet je realizovaný formou klasických seminárov a formou kolokvia – prednášky spojenej s diskusiou s doktorandami a zamestnancami katedry, ktorí študentom priblížia reálne využitie anorganických látok v oblasti materiálovej, koordinačnej, bioanorganickej a lekárskej chémie.

Plesch, G., Tatiersky, J.: Systematická anorganická chémia. 1. vyd. Bratislava : Omega Info, 2004 (http://anorganika.fns.uniba.sk/~plesch).

C. Housecroft, A. G. Sharpe: Anorganická chemie, Vydavatelství VŠCHT, 2014.

Atkins P. a i.: Inorganic Chemistry, 5th Edition, Oxford University Press, 2010.

J. Gažo a kol.: Všeobecná a anorganická chémia. Alfa Bratislava 1978.

H. Remy: Anorganická chemie I. a II. díl. SNTL Praha (1971, 1972).

V priebehu semestra bude jedna písomná previerka za 50 bodov, v skúšobnom období bude druhá písomná previerka za 50 bodov. Zameranie previerok predstavuje obsahovú náplň prednášok. Spolu je možné získať 100 bodov za celý semester.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Predmet sa poskytuje len v zimnom semestri. Študentom bakalárskeho programu Biochémia, Biochémia konverzný, ktorí zvažujú pokračovanie na magisterskom programe Anorganická chémia sa odporúča absolvovať tento predmet.

1. Úvod do štúdia anorganickej chémie. Vodík.

2. 1. skupina: Li, Na, K, Rb, Cs, Fr.

3. 2. skupina: Be, Mg, Ca, Sr, Ba, Ra.

4. 13. skupina: B, Al.

5. 13. skupina: Ga, In, Tl. 14. skupina: C.

6. 14. skupina: Si. Ge, Sn, Pb.

7. 1. písomná previerka. 15. skupina: N.

8. 15. skupina: P. As, Sb, Bi.

9. 16. skupina: O.

10. 16. skupina: S, Se, Te, Po.

11. 17. skupina: F, Cl.

12. 17. skupina: Br, I, At. 18. skupina: He, Ne, Ar, Kr, Xe, Rn.

Cieľom predmetu je oboznámiť sa so systematikou chemických prvkov hlavných skupín (1., 2., 13. – 18. skupina periodickej sústavy prvkov). Predmet sa zaoberá výskytom, prípravou, výrobou, fyzikálnymi a chemickými vlastnosťami prvkov. Zahŕňa najdôležitejšie anorganické zlúčeniny, ich prípravu, štruktúru, vlastnosti a reaktivitu. Popísané sú príklady použitia prvkov a ich zlúčenín v praxi. Použitie prvkov je diskutované aj v kontexte materiálovej a bioanorganickej chémie.

F. Albert Cotton, Geoffrey Wilkinson, Carlos A. Murillo, Manfred Bochmann: Advanced Inorganic Chemistry, 6th Edition. Wiley 1999.

Atkins P. a i.: Inorganic Chemistry, 5th Edition, Oxford University Press, 2010.

C. Housecroft, A. G. Sharpe: Anorganická chemie, Vydavatelství VŠCHT, 2014.

Predmet je hodnotený formou prezentácie projektov študentov a záverečnou písomnou previerkou. V prvom týždni semestra vyučujúci oznámi témy projektov, ktoré študenti spracujú vo forme prezentácie s dĺžkou cca 15 minút. Za úspešné spracovanie a prezentáciu projektu možno získať maximálne 50 bodov. Záverečná písomná previerka nadväzuje na obsah prednášok a možno za ňu získať maximálne 50 bodov.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský, anglický (literatúra)

Študentom bakalárskeho programu Biochémia a Biochémia konverzný, ktorí zvažujú pokračovanie na magisterskom programe Anorganická chémia sa odporúča absolvovať tento predmet. Predmet sa poskytuje v zimnom semestri.

1. Koordinačná chémia I: Príprava a vlastnosti tried komplexov: Akvakomplexy. Oxido- a hydroxidokomplexy. O-donorové ligandy. Amminkomplexy a N-donorové ligandy. Kyanidokomplexy. Karbonylkomplexy. Klastre. Princípy organokovovej chémie – odlišnosti vo väzbe v alkyl- a arylkomplexoch a v metalocénoch.

2. Koordinačná chémia II: Komplexotvorné reakcie – rovnováhy, kinetika a mechanizmy. Reakcie na centrálnom atóme a v koordinačnej sfére (na ligandoch).

3. Koordinačná chémia III: Spektrálne a magnetické vlastnosti koordinačných zlúčenín. Elektrónové spektrá, spektrá elektrónovej spinovej rezonancie, molekulový magnetizmus a nukleárna magnetická rezonancia jadier 27Al, 15N, 31P, 17O, 19F, 51V, 99Tc. Uplatnenie uvedených metód v praxi a vo výskume.

4. Bioanorganická chémia I: Vznik a vývoj života z pohľadu anorganickej chémie.

5. Bioanorganická chémia II: Stručný prehľad bioanorganickej chémie prvkov 1. – 12. skupiny. Biosyntéza z východiskových malých anorganických molekúl: záchyt, transport a uchovávanie O2, N2 a CO2. Metaloenzýmy: biosyntéza za katalýzy enzýmami Fe, Zn a Cu. Fe: hemoproteíny, peroxidázy, katalázy, Fe-S centrá. Zn: aktivácia H2O, karboanhydrázy, karboxypeptidázy, alkohol dehydrogenázy. Cu: ceruloplazmín, „modré“ Cu-proteíny, cytochróm c oxidáza. Cu, Zn-superoxiddismutáza.

6. Materiálová chémia I: Úvod do pokročilej materiálovej anorganickej chémie.

7. Materiálová chémia II: Základy vodíkovej ekonomiky.

8. Materiálová chémia III: Využitie anorganických látok pripravených „mokrými“ metódami.

9. Materiálová chémia IV: Fotoaktívne materiály v degradácií polutantov a mikrorganizmov.

10. Materiálová chémia V: 1D materiály pre biomedicínske a (foto)elektrochemické aplikácie.

11. Moderné trendy v materiálovej chémii.

12. Prezentácia študentských projektov.

Semináre nadväzujú na obsah prednášok a pozostávajú z riešenia súvisiacich úloh a z diskusie k danej problematike.

Cieľom predmetu je rozšíriť vedomosti študentov z oblasti anorganickej chémie o uplatnenie anorganických látok v hraničných vedách, kde sa využívajú ich fyzikálne a/alebo biologické vlastnosti a účinky. Študenti budú schopní porozumieť mechanizmom vzniku a reaktivity koordinačných zlúčenín a anorganických materiálov. Pochopia vzťahy medzi spektrálnymi vlastnosťami a štruktúrou anorganických látok. V rámci prednášok budú predstavené moderné aplikácie a pokročilá anorganická chémia so zameraním na bioanorganickú a materiálovú chémiu.

Odborná časopisecká literatúra a elektronické informačné zdroje podľa doporučení učiteľa a podľa zvolenej témy bakalárskej diplomovej práce.

Spracovanie analýzy vybraných pôvodných vedeckých publikácií a získaných teoretických a experimentálnych údajov týkajúcich sa tém bakalárskych prác a diskusia k nim. Hodnotenie bude udeľované nasledovne: A - vynikajúce výsledky, B - nadpriemerná práca, C - bežná spoľahlivá práca, D - prijateľné výsledky, E - výsledky spĺňajúce minimálne kritériá, Fx - nedostatočné výsledky.

slovenský, anglický (literatúra)

Predmet sa poskytuje v zimnom semestri. Študentom bakalárskeho programu Chémia/Biochémia a Chémia konverzný/Biochémia konverzný, ktorí zvažujú pokračovanie na magisterskom programe Anorganická chémia sa odporúča absolvovať tento predmet.

1. Oboznámenie sa s výskumnou prácou v konkrétnom výskumnom laboratóriu.

2. Práca na zadaní diplomovej práce podľa harmonogramu dohodnutého s vedúcim bakalárskej práce.

3. Praktická výskumná práca. Získavanie teoretických a experimentálnych údajov pre bakalársku prácu pod vedením vedúceho diplomovej bakalárskej práce.

4. Spresnenie témy bakalárskej práce na základe preštudovanej literatúry a získaných experimentálnych výsledkov a spracovanie výsledkov do bakalárskej práce.

Študent získa teoretické a praktické zručnosti práce vo výskumnom laboratóriu, vedecké informácie a experimentálne údaje potrebné na vypracovanie bakalárskej práce. Naučí sa interpretovať získané výsledky a spracovať ich do písomnej formy.

Hausecroft C., Sharpe A. G.: Anorganická chemie, VŠChT Praha, 2014

Predmet je hodnotený na základe domácich úloh (80 bodov) a záverečnej písomnej previerky (20 bodov). Z písomnej previerky je potrebné dosiahnuť najmenej 10 bodov. Hodnotenie sa udelí nasledovne: na získanie hodnotenia A je potrebné získať spolu najmenej 92 %, hodnotenia B najmenej 84 %, hodnotenia C najmenej 76 %, hodnotenia D najmenej 68 % a hodnotenia E najmenej 60 % bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodov.

slovenský jazyk

predmet sa poskytuje v letnom semestri.

Príprava anorganických látok v laboratóriu, klasifikácia reakcií. Prvky a ich vlastnosti. Oxidy a ich vlastnosti. Hydroxidy a ich vlastnosti. Kyseliny a ich vlastnosti. Soli, hydrogensoli, podvojné a zmiešané soli. Hydrolýza. Sulfidy a tiozlúčeniny. Kryštalohydráty, vlastnosti a termická stabilita kryštalohydrátov. Príprava zlúčenín s prvkom v zriedkavom oxidačnom stave. Izopoly- a heteropolyzlúčeniny. Príprava a vlastnosti komplexov.

Predmet obsahom dopĺňa predmet Cvičenie z anorganickej chémie. Absolvovaním predmetu študenti získajú základné poznatky o vlastnostiach, reaktivite a princípoch laboratórnej prípravy rôznych typov anorganických látok.

Forma výučby: prednáška / seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 1 h / 1 h Za obdobie štúdia: 13 h / 13 h

Metóda štúdia: prezenčná, dištančná

Š. Kováč, J. Leško, Spektrálne metódy v organickej chémii, ALFA, Bratislava, 1980.

J. Kuruc, Úvod do hmotnostnej spektrometrie, Omega Info, Bratislava, 2004.

J. Kuruc, Tabuľky pre hmotnostnú spektrometriu, Omega Info, Bratislava, 2000.

F. W. McLafferty, F. Tureček, Interpretation of Mass Spectra, 4th Edition, University Science Book, Mill Valley, CA, USA, 1993.

Výsledná známka zahŕňa hodnotenie zo seminárnej práce a záverečného písomného testu. Seminár – maximálny počet je 40 bodov, ktorý zahŕňa vypracovanie a prezentáciu seminárnej práce. Prednáška - maximálny počet je 60 bodov, ktorý zahŕňa záverečný písomný test. Výsledná známka zahŕňa hodnotenie zo záverečného písomného testu a seminára, spolu maximálne za 100 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné celkovo získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Hodnotenie je identické aj pri dištančnej forme vzdelávania.

Slovenský v kombinácii s anglickým (študijná literatúra v anglickom jazyku)

Výberový predmet sa vyučuje len v zimnom semestri.

Postavenie hmotnostnej spektrometrie (MS) v chémii. Štruktúra atómu, izotopy, dôsledok

existencie izotopov na merania v chémii a v MS. Koncepcia hmotnosti v MS, nominálna hmotnosť,

exaktná hmotnosť, priemerná hmotnosť, monoizotopická hmotnosť. Rozdelenie prvkov do tried

(A - prvky, A+1 - prvky, A+2 – prvky).