Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 10S (seminár) + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Vzdelávacia činnosť sa uskutočňuje prevažne prezenčnou, ale aj dištančnou alebo kombinovanou formou.

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium, 13 hodín príprava seminárnej práce; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 25 hodín príprava na záverečné hodnotenie. Spolu 90 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: vysvetľovanie; prednáška; diskusia o prebranej téme; demonštračné metódy, metóda písomných prác, aplikačné metódy, analýza odborného textu, výučba vychádzajúca z praktických skúseností.

Odporúčaná literatúra:

GAVORA, P. 2008. Úvod do pedagogického výskumu. 4. prepracované a rozšírené vydanie.

Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského.

GAVORA, P. 2007. Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. 2. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského.

GAVORA, P., KOLLÁRIKOVÁ, Z., NOVÁKOVÁ, E. 2010. Manuál na tvorbu bakalárskej a diplomovej práce. Bratislava : PdF UK.

KATUŠČÁK, D. 2004. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Bratislava : Enigma.

KOSTRUB, D. 2016. Základy kvalitatívnej metodológie. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

1. Študent počas semestra vypracuje seminárnu prácu v kontexte zadania vyučujúcim v hodnote 20 bodov. Seminárna práca bude vychádzať z požiadaviek kladených na diplomovú prácu. Môže to byť napísanie napr. predhovoru alebo sformulovanie výskumného problému, ktorého koncipovanie prinesie inovatívne poznanie. Súčasťou seminárnej práce bude i jasná a zrozumiteľná formulácia cieľa práce, t. z. konkrétneho návrhu riešenia (netriviálneho) problému či zodpovedanie špecifickej výskumnej otázky. Odovzdaním seminárnej práce študent preukazuje schopnosť zhromažďovať a interpretovať relevantné údaje, ktoré zvyčajne vychádzajú z rámca študijného odboru.

2. Približne na šiestom až siedmom stretnutí bude priebežné hodnotenie. To bude pozostávať z úvodných tém diplomového seminára. Väčšia časť priebežného hodnotenie bude pozostávať zo schopnosti študenta koncipovať bibliografické zdroje podľa preberanej citačnej normy. Študent tým preukáže zručnosť písať odborný text s využitím citovaných a parafrázovaných zdrojov podľa platnej citačnej normy a bude vedieť vytvárať bibliografické odkazy. Za priebežné hodnotenie bude možné získať 40 bodov.

3. Na konci semestra v hodnotiacom týždni bude študent hodnotený na základe písomného testu v hodnote 40 bodov z nadobudnutých vedomostí za celý semester.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): Nadobudnuté vedomosti a skúsenosti dokáže študent pohotovo uplatniť v diplomovej práci. Aktívnym spôsobom získava nové znalosti a využíva ich pri praktických aplikáciách vo svojej záverečnej práci. Študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky a navrhovaných tém predmetu. Študent sa výborne orientuje v metodologickej a odbornej literatúre, dokáže ju uplatniť v rámci svojej diplomovej práce. Jeho znalosti v priebežnom a záverečnom hodnotení sú na vynikajúcej úrovni. Jeho priebežné a záverečné hodnotenie dosahuje vynikajúce bodové ohodnotenie. Seminárna práca je napísaná zrozumiteľne, jasne, študent v nej uplatňuje nadobudnuté poznatky z úvodných stretnutí seminára.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): Nadobudnuté vedomosti a skúsenosti dokáže študent pohotovo uplatniť v diplomovej práci. Pri hodnotení javov a zákonitostí študent uplatňuje svoje vedomosti samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi vyučujúceho. Aktívnym spôsobom získava nové znalosti a využíva ich pri praktických aplikáciách vo svojej záverečnej práci. Študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky a navrhovaných tém predmetu. Študent sa výborne orientuje v metodologickej a odbornej literatúre, dokáže ju uplatniť v rámci svojej diplomovej práce. Jeho znalosti v priebežnom a záverečnom hodnotení sú na veľmi dobrej úrovni.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): Nadobudnuté vedomosti a skúsenosti dokáže študent uplatniť v diplomovej práci s nepodstatnými medzerami. Pri hodnotení javov a zákonitostí študent uplatňuje svoje vedomosti samostatne alebo s menšími podnetmi vyučujúceho. Bežným spôsobom získava nové znalosti a využíva ich pri praktických aplikáciách vo svojej záverečnej práci. Študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky a navrhovaných tém predmetu. Študent sa dobre orientuje v metodologickej a odbornej literatúre, dokáže ju uplatniť v rámci svojej diplomovej práce. Jeho znalosti v priebežnom a záverečnom hodnotení sú na dobrej úrovni.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): Nadobudnuté vedomosti a skúsenosti dokáže študent uplatniť v diplomovej práci na uspokojivej úrovni. Pri hodnotení javov a zákonitostí študent uplatňuje svoje vedomosti samostatne alebo s menšími podnetmi vyučujúceho. Bežným spôsobom získava nové znalosti a využíva ich pri praktických aplikáciách vo svojej záverečnej práci. Počas výučby nie je aktívny, neprináša nové nápady, zastáva rolu pasívneho príjemcu. Jeho znalosti v priebežnom a záverečnom hodnotení sú na uspokojivej úrovni.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): Nadobudnuté vedomosti a skúsenosti nedokáže študent dostatočne pohotovo uplatniť v diplomovej práci. Pri hodnotení javov a zákonitostí študent neuplatňuje svoje vedomosti samostatne. Nové znalosti získava neaktívnym spôsobom a málo ich využíva pri tvorbe svojej záverečnej práce. Študent nie je iniciatívny a nezaujíma sa o kontext riešenej problematiky. Študent sa neorientuje v metodologickej a odbornej literatúre a nedokáže ju uplatniť v rámci svojej diplomovej práce. Jeho znalosti v priebežnom a záverečnom hodnotení spĺňajú kritériá iba na minimálnej úrovni.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): získa študent vtedy, ak sa nezúčastní riadnych termínov hodnotenia bez uvedenia dôvodu, alebo v prípade, že študent nesplní predpísanú úroveň priebežného hodnotenia, čo predstavuje aspoň 50 %.

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu:

Diplomový seminár je orientovaný na praktickú aplikáciu tém riešených v rámci obsahovej náplne predmetu. Študenti v rámci predmetu majú zvládnuť metodiku koncipovania diplomovej práce. Cieľom je precvičovanie jednotlivých aspektov pedagogických javov na modelových príkladoch. Pozornosť

je venovaná výberu tém problematiky k zvoleným témam, ďalej tematickej, jazykovej a štylistickej výstavbe odborného textu, dodržiavanie citačnej etiky a správneho citovania použitej literatúry.

1. Ponímanie diplomovej práce ako výsledného aplikačného ukončenia vysokoškolského

magisterského štúdia. Predstavovanie tém schválených diplomových prác. Stručné predstavenie diplomových prác v nadväznosti na rozšírenie bakalárskych prác. Diskusia o tom, aké ponaučenie si študent vzal z obhajoby bakalárskej práce. Študent tak vie uplatniť svoje nadobudnuté skúsenosti z tvorby a obhajoby bakalárskej práce a rozumenie spôsobom, ktorý naznačuje profesionálny prístup k tvorbe jeho diplomovej práce.

2. Charakteristika diplomovej práce a tvorba štruktúry diplomovej práce. Úvodná časť, hlavná textová časť, záverečná časť, prílohy a ďalšie doplnkové materiály. Obal a titulný list záverečnej práce. Zadanie, poďakovanie, abstrakt, predhovor. Obsah, zoznam ilustrácií, zoznam tabuliek, príloh, zoznam skratiek a značiek.

3. Členenie jadra diplomovej práce. Požiadavky na diplomovú prácu – ukazovatele kvality diplomovej práce. Súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí, cieľ práce, metodika práce a metódy skúmania, výsledky práce, diskusia. Analýza súčasného stavu daného problému, jeho rozpracovanosť v relevantnej literatúre.

4. Tvorba teoretickej časti diplomovej práce. Úroveň odborného spracovania problematiky, odborná terminológia autora. Definovanie základných pojmov. Logická následnosť textu, jeho zrozumiteľnosť a čitateľnosť, vnútorná nadväznosť a koncepčnosť.

5. Vyhľadávanie literárnych prameňov. Hodnotenie literárnych zdrojov a význam autorského komentáru. Možnosti na hľadanie inšpiratívnych zdrojov pre realizáciu výskumov. Inšpirácia v teréne, v teoretickej literatúre, v iných publikovaných výskumoch. Vyhľadávanie v printových a v elektronických časopisoch, v databázach, v monografiách výskumného zamerania, na internete a v kvalifikačných prácach. Využívanie iných zdrojov a publikácií, ktoré môžu byť prínosom pri tvorbe diplomovej práce. Študent preukazuje primeranú znalosť vedomostí o problematike a uplatňuje svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry.

6. Priebežné hodnotenie z úvodných tém diplomového seminára. Väčšia časť priebežného hodnotenie bude pozostávať zo schopnosti študenta koncipovať bibliografické zdroje podľa preberanej citačnej normy. Študent tým preukáže zručnosť písať odborný text s využitím citovaných a parafrázovaných zdrojov podľa platnej citačnej normy.

7. Formálna úprava záverečnej práce. Typ a veľkosť písma, riadkovanie, nastavenie okrajov, rozsah práce. Jazyková stránka záverečnej práce. Zrozumiteľnosť a informatívna obsažnosť. Odborný štýl (vecnosť, jednoznačnosť, presnosť jazyka). Pravopisná bezchybnosť.

8. Problémy realizácie výskumu, chyby pri realizácii výskumu. Výskum založený na metodológii kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu. Spôsoby vyhodnocovania výskumu a možnosti prezentácie výsledkov výskumu v diplomovej práci. Analýza výskumného problému a význam výberu adekvátnej metodológie pre výskum. Správnosť formulovania problému a jeho konfrontácia štúdiom literatúry z danej problematiky.

9. Problémy realizácie aplikačnej časti, časté chyby pri jej realizácii. Spôsoby interpretovania metodickej časti s dôrazom na vlastnú reflexiu a odporúčania pre pedagogickú prax. Koncipovanie relevantných záverov a diskusie.

10. Analýza jednej vybranej diplomovej práce, ktorá už bola odovzdaná a obhájená a ktorá získala negatívne hodnotenie. Počas seminára sa budú podrobne analyzovať nezvládnuté časti diplomovej práce študentom. Pozornosť bude zameraná na posúdenie formálnej stránky, na posúdenie úrovne spracovania teoretickej časti práce, na posúdenie úrovne spracovania empirickej alebo aplikačnej časti práce, vrátane spracovania výsledkov a ich interpretáciu. Študenti zanalyzujú, či sú výsledky práce uplatniteľné pre školskú prax a stručne zhodnotia, či autor prezentuje originálne riešenia a spôsoby spracovania.

11. Predkladanie záverečnej práce, licenčná zmluva a kontrola originality. Technické parametre diplomovej práce. Etická stránka záverečnej práce. Záverečné postupy: odovzdanie diplomovej práce, práca s posudkami a obhajoba diplomovej práce. Vyjadrenie sa k pripomienkam. Študent spracovaním záverečnej práce vie komunikovať zrozumiteľné, jasné a zreteľné informácie, koncepty, problémy a riešenia odbornému aj laickému publiku.

Výsledky vzdelávania:

Diplomový seminár je premostením medzi získanými poznatkami z predmetov, ktoré študent doteraz absolvoval, a konzultáciami počas tvorby záverečnej práce. Seminár má za cieľ na konkrétnych prípadoch poukázať na možnosti aplikovania teoretických poznatkov v záverečnej práci. Uplatňujú sa tu spravidla modelové situácie, v ktorých študenti pre konkrétne témy riešenia spresňujú problém, operacionalizujú k nemu sa vzťahujúce javy, formulujú predpoklady a volia k nim vhodné metódy skúmania a vyhodnocovania výsledkov. Získané skúsenosti zo seminára majú pomôcť študentom v samostatnej práci v procese tvorby záverečnej práce.

Diplomová práca je záverečnou prácou 2. stupňa vysokoškolského štúdia (magisterské štúdium) a jej obhajoba tvorí organickú súčasť štátnej skúšky. Diplomovou prácou študent spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi, výskumnými otázkami alebo hypotézami. Študent v konkrétnej diplomovej práci vie realizovať, vyhodnotiť, zdôvodniť a obhájiť aplikačnú alebo empirickú časť so súčasnou implementáciou odbornej terminológie.

Študent po absolvovaní predmetu pochopí význam diplomovej práce pre jeho štúdium na vysokej škole. Je schopný uvažovať v súvislostiach a má osvojené odborné kompetencie. Porozumie zákonitostiam vedeckovýskumnej práce a porozumie rôznym metodológiám výskumu v pedagogike. Pochopí a dokáže vysvetliť jednotlivé výskumné metódy a spôsoby získavania validných výskumných výsledkov. V prípade, že predmetom diplomovej práce študenta nebude výskum, ale aplikácia, získa prehľad o možnostiach vypracovania kvalitnej metodickej časti s podrobnými krokmi jej spracovania. Študent sa oboznámi s legislatívnymi predpismi a potrebnými náležitosťami vzťahujúcich sa na tvorbu a odovzdávanie záverečnej práce. Študent nadobudne aj spôsobilosť prezentovať diplomovú prácu a naučí sa kultivovane reagovať na oponentské posudky. Študent bude svoje prezentačné schopnosti rozvíjať aj prostredníctvom digitálnych technológií.

Študent po absolvovaní predmetu dokáže odborne, tvorivo a samostatne využívať vedomosti získané v priebehu vysokoškolského štúdia pri riešení problematiky diplomovej práce v rámci študijného programu. Študent porozumie filozofickým a propedeutickým základom skúmania pedagogických javov. Študent dokáže charakterizovať jednotlivé zvolené metódy a techniky. Zvládnu vytvoriť základný design odbornej práce (formulácia problému, stanovenie cieľa, výber vzorky, adekvátna voľba vybraných metód a metodík).

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium; 40 hodín príprava seminárnej práce; 18 hodín štúdium literatúry, 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie. Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy:

Kombinácia monologických metód (inštruktáž), situačných metód (prípadové štúdie), dialogických metód (rozhovor, diskusia), a praktických metód ((indukcia, dedukcia, analýza, syntéza).

Povinná literatúra:

BALCÁROVÁ, Božena. Integrovaná didaktiky hudobnej výchovy v primárnej edukácii. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2004. ISBN 978-80-555-2324-8.

BOROŠ, Tomáš. Hudobná edukácia. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4430-2.

FRIDMAN, Libor a kol. Aktuálne podnety modernizácie didaktiky hudobnej edukácie. Banská Bystrica: PF UMB, 2013. ISBN 978-80-8083-755-6.

BARANOVÁ, Eleonóra. Hudobná výchova – výchova hudbou k hudbe. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2010. ISBN 978-80-8083-866-9.

Odporúčaná (záujmová) literatúra:

BALCÁROVÁ, Božena. Alfa didaktiky hudobnej výchovy. Prešov: Súzvuk, 2004. ISBN 80-89188-00-1.

BARANOVÁ, Eleonóra. Ako učiť hudobnú výchovu. Ružomberok: Katolícka univerzita, 2001. ISBN 80-89039-03-0.

HURNÍK, Ilja. Umění poslouchat hudbu. 6 CD. Praha: Supraphon, 2004.

JENČKOVÁ, Eva. Hudba a pohyb ve škole. Hradec Králové: Tandem, 2002. ISBN 80-903115-7-1.

KODEJŠKA, Miloš. Integratívni hudební výchova dítěte předškolního věku. Praha: PF UK Praha, 2002. ISBN 80-7290-080-3.

SEDLÁK, František, VÁŇOVÁ, Hana: Hudební psychologie pro učitele. Praha: Karolinum, 2013. ISBN 978-80-246-2060-2.

Poznámka:

V prípade dobrých jazykových schopností študenta/tky uvádzame okrem odbornej literatúry v slovenskom jazyku aj relevantnú cudzojazyčnú literatúru.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

V priebehu semestra budú dve písomné seminárne práce po 50 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z dvoch písomných previerok získa menej ako 25 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský jazyk, český jazyk

Stručná osnova predmetu:

Vyučovacia hodiny – štruktúra, etapy, výstavba, princípy. Hudobnoedukačné aktivity, hudobnodidaktické hry. Príprava učiteľa na vyučovanie – ciele, obsah, metodický postup. Materiálno-didaktické prostriedky, aktuálne učebnice. Osobnosť učiteľa. Interaktica učiteľ – žiak, umelecká a pedagogická komunikácia. Hudobnodidaktické modely a koncepcie. Tvorba hudobnopedagogického projektu. Manažment hudobnoedukačného procesu.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Študent ovláda teoreticky i prakticky (vlastné návrhy) problematiku vyučovacej hodiny – jej etapy, štruktúru, formu, tektoniku, ako aj súvisiace činnosti – príprava učiteľa na vyučovanie. Študent sa orientuje v hudobnopedagogických a didaktických konštruktoch (plány, osnovy, štandardy, programy), v aktuálnych učebniciach, v problematike materiálno-didaktických prostriedkov, ovláda základné princípy interakcie učiteľ- žiak a pedagogickej komunikácie, dokáže aplikovať všeobecné didaktické zásady v hudobnej edukácii. Získa prehľad o aktuálnych progresívnych didaktických modeloch a koncepciách.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium; 40 hodín príprava seminárnej práce; 18 hodín štúdium literatúry, 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie. Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy:

Kombinácia monologických metód (inštruktáž), situačných metód (prípadové štúdie), dialogických metód (rozhovor, diskusia), a praktických metód ((indukcia, dedukcia, analýza, syntéza).

Povinná literatúra:

BALCÁROVÁ, Božena. Integrovaná didaktiky hudobnej výchovy v primárnej edukácii. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta, 2004. ISBN 978-80-555-2324-8.

BOROŠ, Tomáš. Hudobná edukácia. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4430-2.

FRIDMAN, Libor a kol. Aktuálne podnety modernizácie didaktiky hudobnej edukácie. Banská Bystrica: PF UMB, 2013. ISBN 978-80-8083-755-6.

BARANOVÁ, Eleonóra. Hudobná výchova – výchova hudbou k hudbe. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2010. ISBN 978-80-8083-866-9.

Odporúčaná (záujmová) literatúra:

BALCÁROVÁ, Božena. Alfa didaktiky hudobnej výchovy. Prešov: Súzvuk, 2004. ISBN 80-89188-00-1.

BARANOVÁ, Eleonóra. Ako učiť hudobnú výchovu. Ružomberok: Katolícka univerzita, 2001. ISBN 80-89039-03-0.

HURNÍK, Ilja. Umění poslouchat hudbu. 6 CD. Praha: Supraphon, 2004.

JENČKOVÁ, Eva. Hudba a pohyb ve škole. Hradec Králové: Tandem, 2002. ISBN 80-903115-7-1.

KODEJŠKA, Miloš. Integratívni hudební výchova dítěte předškolního věku. Praha: PF UK Praha, 2002. ISBN 80-7290-080-3.

SEDLÁK, František, VÁŇOVÁ, Hana: Hudební psychologie pro učitele. Praha: Karolinum, 2013. ISBN 978-80-246-2060-2.

Poznámka:

V prípade dobrých jazykových schopností študenta/tky uvádzame okrem odbornej literatúry v slovenskom jazyku aj relevantnú cudzojazyčnú literatúru.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

V priebehu semestra budú dve písomné seminárne práce po 50 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z dvoch písomných previerok získa menej ako 25 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský jazyk, český jazyk

Stručná osnova predmetu:

Vyučovacia hodiny – štruktúra, etapy, výstavba, princípy. Hudobnoedukačné aktivity, hudobnodidaktické hry. Príprava učiteľa na vyučovanie – ciele, obsah, metodický postup. Materiálno-didaktické prostriedky, aktuálne učebnice. Osobnosť učiteľa. Interaktica učiteľ – žiak, umelecká a pedagogická komunikácia. Hudobnodidaktické modely a koncepcie. Tvorba hudobnopedagogického projektu. Manažment hudobnoedukačného procesu.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Študent ovláda teoreticky i prakticky (vlastné návrhy) problematiku vyučovacej hodiny – jej etapy, štruktúru, formu, tektoniku, ako aj súvisiace činnosti – príprava učiteľa na vyučovanie. Študent sa orientuje v hudobnopedagogických a didaktických konštruktoch (plány, osnovy, štandardy, programy), v aktuálnych učebniciach, v problematike materiálno-didaktických prostriedkov, ovláda základné princípy interakcie učiteľ- žiak a pedagogickej komunikácie, dokáže aplikovať všeobecné didaktické zásady v hudobnej edukácii. Získa prehľad o aktuálnych progresívnych didaktických modeloch a koncepciách.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby: 2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín (seminár) + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Organizačná forma: kombinovaná (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín,

Samoštúdium = 12 hodín,

návrh aktivít písania v prípravnom období = 18 hodín,

návrh kompletnej vyučovacej hodiny písania a čítania = 28 hodín,

príprava na záverečný test = 22 hodín.

Spolu 90 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy:

diskusia o preberanej téme (počas a po ukončení každej témy je realizovaná diskusia súvisiaca s obsahom témy), aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe (konkrétne metodické postupy budú podnetmi k hľadaniu možností realizácie v praxi v podobe vymedzených modelových situácií), e-learning (využívanie Moodle, spravidla aj vypracovanie záverečného testu, vkladanie spracovaných výstupov), riešenie problémových úloh študentmi (súvisí s viacerými témami, kde sa očakáva, že študent kriticky zdôvodní opodstatnenosť didaktických rozhodnutí a postupov pri rozvoji písania a čítania žiaka), práca v malých skupinách (využitá najmä pri vytváraní kritérií hodnotenia písania a čítania).

Odporúčaná literatúra:

- Belásová, Ľ. (2010). Písmo a písanie - súčasť elementárnej gramotnosti. Prešov: PF PU.

- Gavora, P., & Zápotočná, O. a kol. (2003). Gramotnosť. Vývin a možnosti jej didaktického usmerňovania. Bratislava: Univerzita Komenského. (vybrané kapitoly)

- Kožík Lehotayová, B. (2021). Rozvíjanie grafomotoriky v predškolskom veku. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. (vybraná kapitola)

- Kožík Lehotayová, B., & Osaďan, R. (2021). Možnosti podpory grafomotoriky z pohľadu učiteľa. In. Miňová, M., & Slováček, M. Výchova a vzdelávanie v materskej škole: otázky a odpovede. Prešov: Rokus. Dostupné na: http://omep.sk/wp-content/uploads/2021/12/Zborn%C3%ADk-DM%C5%A0-2021.pdf

- Kožík Lehotayová, B. (2022). Stratégie podpory v začiatočnom písaní. Ružomberok: VERBUM KU v Ružomberku. (vybrané kapitoly)

- Lipnická, M., a kol. (2019). Rozvoj jazykovej a literárnej gramotnosti v predškolskej a elementárnej pedagogike [online] Banská Bystrica: Belianum. (vybrané kapitoly). Dostupné na:https://www.pdf.umb.sk/katedry/katedra-elementarnej-a-predskolskej-pedagogiky/publikacie/book-19442/rozvoj-jazykovej-a-literarnej-gramotnosti-v-predskolskej-a-elementarnej-pedagogike-online-dokument.html

- ŠVP pre primárne vzdelávanie – 1. stupeň základnej školy [online]. Bratislava: ŠPÚ. Dostupné na:http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/svp_pv_2015.pdf

- Slovenský jazyk a literatúra 1. ročník. Dostupné na: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/sjl_pv_2014.pdf

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený hodnotením, ktoré pozostáva z dvoch priebežných zadaní a záverečného testu.

Za priebežné zadania – aplikačné výstupy, ktoré predstavujú súčasť vedenia predmetového portfólia študenta, možno získať celkovo maximálne 60 bodov. Aplikačné výstupy budú obsahovať:

- návrh činností a didaktických prostriedkov k nácviku grafického prvku v prípravnom období písania (maximálne 20 bodov),

- projekt vyučovacej hodiny – metodický postup vyvodenia vybranej hlásky/písmena a slabiky, s konkrétnymi metódami, s vytvorením vlastnej didaktickej pomôcky – šlabikárové obdobie písania a čítania (maximálne 40 bodov).

Za vypracovanie záverečného testu môže študent získať maximálne 40 bodov. Záverečný test overí úroveň zvládnutia obsahu predmetu, odbornú terminológiu, prepájanie teoretických a aplikačných rovín vyučovania písania a čítania v elementárnom ročníku.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 93 bodov, výborne – vynikajúce výsledky) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, aplikuje porozumenie didaktických a metodických postupov, dokáže kriticky zdôvodniť prezentované prístupy vo výučbe písania a čítania,

B (92 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, pri zdôvodňovaní aplikačných návrhov vo výučbe písania a čítania sa vyskytujú minimálne nepresnosti,

C (84 – 77 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám, nižšia úroveň sa prejavuje v aplikovaní didaktických a metodických postupov vo výučbe písania a čítania, ako aj počas diskusie pri riešení problémových úloh v priebehu seminára,

D (76 – 69 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent neúplne ovláda teóriu, v aplikovaní didaktických rozhodnutí a metodických postupov vo výučbe písania a čítania sa vyskytujú výraznejšie nepresnosti,

E (68 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent v poznaní a aplikovaní didaktických a metodických postupov vo výučbe písania a čítania dosahuje nízku úroveň so značnými nepresnosťami,

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca naviac) – vedomosti a zručnosti študenta sú pod hranicou splnenia minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu:

- Cieľ, obsah a štruktúrovanie predmetu Slovenský jazyk a literatúra v 1. ročníku ZŠ. Dimenzie rozvoja komunikačnej gramotnosti v 1. ročníku ZŠ vzhľadom ku kurikulu.

- Pedagogické a psychologické aspekty písania a čítania. Faktory ovplyvňujúce čítanie a písanie. Úroveň pregramotnosti žiaka pri nástupe do 1. ročníka ZŠ. Diagnostikovanie gramotnostných schopností detí pri vstupe do školy. Psychogenetická teória vývinu gramotnosti E. Ferreiro. Metodika pozorovania a hodnotenia raných prejavov gramotnosti detí v období začiatkov osvojovania si písanej reči v 1. ročníku ZŠ podľa M. M. Clay.

- Didaktické základy začiatočného čítania a písania. Psychologické, hygienické a technické zásady a požiadavky pri rozvoji čítania a písania. Didaktické hry k rozvíjaniu predpokladov písania a čítania (v zameraní najmä na rozvoj slovnej zásoby, fonematického uvedomovania, sluchového a zrakového vnímania, jemnej motoriky, pozornosti, pamäti).

- Základné teórie čítania a písania – fonologický, celoslovný a duálny prístup k čítaniu. Rozvoj gramotnosti z pohľadu prístupu zdola nahor a zhora nadol. Súčasné prístupy k výučbe počiatočného písania a čítania – globálna metóda, genetická metóda, hlásková analyticko-syntetická metóda.

- Etapy vo výučbe písania a čítania. Prípravné obdobie v písaní a čítaní. Šlabikárové obdobie v písaní a čítaní. Písanie a čítanie v čítankovom období.

- Metódy vo výučbe písania a čítania. Didaktické prostriedky – šlabikár, čítanka, predlohové písanky, pracovné zošity, nápovedné obrázky, skladacia abeceda a pod.

- Tvarové prvky a znaky písaného písma. Spojité a nespojité písmo. Kvalitatívne a kvantitatívne znaky písania a čítania.

- Fázy nácviku čítania a písania podľa hláskovej analyticko-syntetickej metódy. Vyvodenie a nácvik čítania a písania hlásky/písmena, slabiky, slova hláskovou analyticko-syntetickou metódou.

- Diagnostikovanie, hodnotenie a sebahodnotenie čítania a písania. Opis, prepis, diktát, autodiktát. Hodnotenie a sebahodnotenie písaného písma na základe vlastnej skúsenosti.

- Podpora pri problémoch v písaní a čítaní. Individualizácia a diferenciácia výučby písania a čítania v elementárnom ročníku základnej školy.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania:

Hlavným cieľom predmetu je, aby študent nadobudol vedomosti potrebné k rozvoju žiakov vo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia v predmete Slovenský jazyk a literatúra v 1. ročníku základnej školy. Poznanie a porozumenie teoretickým východiskám a ich aplikovanie do konkrétnych didaktických súvislostí vytvára predpoklad, že študent nadobudne zručnosti a kompetencie, ktoré súvisia s projektovaním, realizovaním a reflektovaním výučby písania a čítania ako nevyhnutnej súčasti rozvíjania elementárnej gramotnosti žiaka.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné vedomosti:

- pozná aktuálne platné kurikulum pre primárne vzdelávanie vo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia,

- pozná rozdiel medzi sluchovým a vizuálnym prístupom k rozvoju čítania,

- porozumie špecifikám výučby začiatočného písania a čítania, ktoré sa viažu k didaktickým rozhodnutiam a metodickým postupom súčinným s jednotlivými obdobiami nácviku písania a čítania,

- pozná vyučovacie metódy rozvíjania písania a čítania v elementárnom ročníku,

- rozlišuje a dokáže zdôvodniť výber jednotlivých metód pri podpore písania a čítania,

- pozná techniky diagnostikovania a hodnotenia čítania a písania,

- pozná stratégie individualizovanej podpory a diferencovaného prístupu k žiakovi s ťažkosťami v písaní a čítaní.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné zručnosti:

- nakreslí nápovedný obrázok písmena,

- napíše tvary písmena podľa predlohy,

- zaznamená tvar písmena podľa postupu metódy pri vyvodzovaní neznámeho písmena,

- vytvorí piktogramy a jednoduché obrázky k sebahodnoteniu písania a čítania.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné kompetencie, vrátane prenositeľných spôsobilostí:

- dokáže aplikovať didaktické a metodické postupy s uplatnením metód výučby začiatočného písania a čítania,

- dokáže hodnotiť vlastné tvary písmen a grafické prvky podľa kritérií vzorového písma,

- dokáže zrealizovať metodický postup vybranej metódy písania a čítania v rámci mikrovýstupu,

- dokáže reflektovať a kriticky zhodnotiť vlastné i cudzie návrhy didaktických postupov prípravného a šlabikárového obdobia,

- dokáže vytvoriť a posúdiť úlohy alebo aktivity vhodné na rozvíjanie písania a čítania,

- uplatňuje interpersonálne kompetencie,

- uplatňuje komunikačné spôsobilosti (dokáže prezentovať návrhy, diskutovať),

- uvažovanie v súvislostiach (dokáže syntetizovať obsah predmetu prepájaním súčinných tém).

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby: 2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín (seminár) + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Organizačná forma: kombinovaná (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín,

Samoštúdium = 12 hodín,

návrh aktivít písania v prípravnom období = 18 hodín,

návrh kompletnej vyučovacej hodiny písania a čítania = 28 hodín,

príprava na záverečný test = 22 hodín.

Spolu 90 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy:

diskusia o preberanej téme (počas a po ukončení každej témy je realizovaná diskusia súvisiaca s obsahom témy), aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe (konkrétne metodické postupy budú podnetmi k hľadaniu možností realizácie v praxi v podobe vymedzených modelových situácií), e-learning (využívanie Moodle, spravidla aj vypracovanie záverečného testu, vkladanie spracovaných výstupov), riešenie problémových úloh študentmi (súvisí s viacerými témami, kde sa očakáva, že študent kriticky zdôvodní opodstatnenosť didaktických rozhodnutí a postupov pri rozvoji písania a čítania žiaka), práca v malých skupinách (využitá najmä pri vytváraní kritérií hodnotenia písania a čítania).

Odporúčaná literatúra:

- Belásová, Ľ. (2010). Písmo a písanie - súčasť elementárnej gramotnosti. Prešov: PF PU.

- Gavora, P., & Zápotočná, O. a kol. (2003). Gramotnosť. Vývin a možnosti jej didaktického usmerňovania. Bratislava: Univerzita Komenského. (vybrané kapitoly)

- Kožík Lehotayová, B. (2021). Rozvíjanie grafomotoriky v predškolskom veku. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. (vybraná kapitola)

- Kožík Lehotayová, B., & Osaďan, R. (2021). Možnosti podpory grafomotoriky z pohľadu učiteľa. In. Miňová, M., & Slováček, M. Výchova a vzdelávanie v materskej škole: otázky a odpovede. Prešov: Rokus. Dostupné na: http://omep.sk/wp-content/uploads/2021/12/Zborn%C3%ADk-DM%C5%A0-2021.pdf

- Kožík Lehotayová, B. (2022). Stratégie podpory v začiatočnom písaní. Ružomberok: VERBUM KU v Ružomberku. (vybrané kapitoly)

- Lipnická, M., a kol. (2019). Rozvoj jazykovej a literárnej gramotnosti v predškolskej a elementárnej pedagogike [online] Banská Bystrica: Belianum. (vybrané kapitoly). Dostupné na:https://www.pdf.umb.sk/katedry/katedra-elementarnej-a-predskolskej-pedagogiky/publikacie/book-19442/rozvoj-jazykovej-a-literarnej-gramotnosti-v-predskolskej-a-elementarnej-pedagogike-online-dokument.html

- ŠVP pre primárne vzdelávanie – 1. stupeň základnej školy [online]. Bratislava: ŠPÚ. Dostupné na:http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/svp_pv_2015.pdf

- Slovenský jazyk a literatúra 1. ročník. Dostupné na: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/sjl_pv_2014.pdf

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený hodnotením, ktoré pozostáva z dvoch priebežných zadaní a záverečného testu.

Za priebežné zadania – aplikačné výstupy, ktoré predstavujú súčasť vedenia predmetového portfólia študenta, možno získať celkovo maximálne 60 bodov. Aplikačné výstupy budú obsahovať:

- návrh činností a didaktických prostriedkov k nácviku grafického prvku v prípravnom období písania (maximálne 20 bodov),

- projekt vyučovacej hodiny – metodický postup vyvodenia vybranej hlásky/písmena a slabiky, s konkrétnymi metódami, s vytvorením vlastnej didaktickej pomôcky – šlabikárové obdobie písania a čítania (maximálne 40 bodov).

Za vypracovanie záverečného testu môže študent získať maximálne 40 bodov. Záverečný test overí úroveň zvládnutia obsahu predmetu, odbornú terminológiu, prepájanie teoretických a aplikačných rovín vyučovania písania a čítania v elementárnom ročníku.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 93 bodov, výborne – vynikajúce výsledky) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, aplikuje porozumenie didaktických a metodických postupov, dokáže kriticky zdôvodniť prezentované prístupy vo výučbe písania a čítania,

B (92 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, pri zdôvodňovaní aplikačných návrhov vo výučbe písania a čítania sa vyskytujú minimálne nepresnosti,

C (84 – 77 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám, nižšia úroveň sa prejavuje v aplikovaní didaktických a metodických postupov vo výučbe písania a čítania, ako aj počas diskusie pri riešení problémových úloh v priebehu seminára,

D (76 – 69 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent neúplne ovláda teóriu, v aplikovaní didaktických rozhodnutí a metodických postupov vo výučbe písania a čítania sa vyskytujú výraznejšie nepresnosti,

E (68 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent v poznaní a aplikovaní didaktických a metodických postupov vo výučbe písania a čítania dosahuje nízku úroveň so značnými nepresnosťami,

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca naviac) – vedomosti a zručnosti študenta sú pod hranicou splnenia minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu:

- Cieľ, obsah a štruktúrovanie predmetu Slovenský jazyk a literatúra v 1. ročníku ZŠ. Dimenzie rozvoja komunikačnej gramotnosti v 1. ročníku ZŠ vzhľadom ku kurikulu.

- Pedagogické a psychologické aspekty písania a čítania. Faktory ovplyvňujúce čítanie a písanie. Úroveň pregramotnosti žiaka pri nástupe do 1. ročníka ZŠ. Diagnostikovanie gramotnostných schopností detí pri vstupe do školy. Psychogenetická teória vývinu gramotnosti E. Ferreiro. Metodika pozorovania a hodnotenia raných prejavov gramotnosti detí v období začiatkov osvojovania si písanej reči v 1. ročníku ZŠ podľa M. M. Clay.

- Didaktické základy začiatočného čítania a písania. Psychologické, hygienické a technické zásady a požiadavky pri rozvoji čítania a písania. Didaktické hry k rozvíjaniu predpokladov písania a čítania (v zameraní najmä na rozvoj slovnej zásoby, fonematického uvedomovania, sluchového a zrakového vnímania, jemnej motoriky, pozornosti, pamäti).

- Základné teórie čítania a písania – fonologický, celoslovný a duálny prístup k čítaniu. Rozvoj gramotnosti z pohľadu prístupu zdola nahor a zhora nadol. Súčasné prístupy k výučbe počiatočného písania a čítania – globálna metóda, genetická metóda, hlásková analyticko-syntetická metóda.

- Etapy vo výučbe písania a čítania. Prípravné obdobie v písaní a čítaní. Šlabikárové obdobie v písaní a čítaní. Písanie a čítanie v čítankovom období.

- Metódy vo výučbe písania a čítania. Didaktické prostriedky – šlabikár, čítanka, predlohové písanky, pracovné zošity, nápovedné obrázky, skladacia abeceda a pod.

- Tvarové prvky a znaky písaného písma. Spojité a nespojité písmo. Kvalitatívne a kvantitatívne znaky písania a čítania.

- Fázy nácviku čítania a písania podľa hláskovej analyticko-syntetickej metódy. Vyvodenie a nácvik čítania a písania hlásky/písmena, slabiky, slova hláskovou analyticko-syntetickou metódou.

- Diagnostikovanie, hodnotenie a sebahodnotenie čítania a písania. Opis, prepis, diktát, autodiktát. Hodnotenie a sebahodnotenie písaného písma na základe vlastnej skúsenosti.

- Podpora pri problémoch v písaní a čítaní. Individualizácia a diferenciácia výučby písania a čítania v elementárnom ročníku základnej školy.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania:

Hlavným cieľom predmetu je, aby študent nadobudol vedomosti potrebné k rozvoju žiakov vo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia v predmete Slovenský jazyk a literatúra v 1. ročníku základnej školy. Poznanie a porozumenie teoretickým východiskám a ich aplikovanie do konkrétnych didaktických súvislostí vytvára predpoklad, že študent nadobudne zručnosti a kompetencie, ktoré súvisia s projektovaním, realizovaním a reflektovaním výučby písania a čítania ako nevyhnutnej súčasti rozvíjania elementárnej gramotnosti žiaka.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné vedomosti:

- pozná aktuálne platné kurikulum pre primárne vzdelávanie vo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia,

- pozná rozdiel medzi sluchovým a vizuálnym prístupom k rozvoju čítania,

- porozumie špecifikám výučby začiatočného písania a čítania, ktoré sa viažu k didaktickým rozhodnutiam a metodickým postupom súčinným s jednotlivými obdobiami nácviku písania a čítania,

- pozná vyučovacie metódy rozvíjania písania a čítania v elementárnom ročníku,

- rozlišuje a dokáže zdôvodniť výber jednotlivých metód pri podpore písania a čítania,

- pozná techniky diagnostikovania a hodnotenia čítania a písania,

- pozná stratégie individualizovanej podpory a diferencovaného prístupu k žiakovi s ťažkosťami v písaní a čítaní.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné zručnosti:

- nakreslí nápovedný obrázok písmena,

- napíše tvary písmena podľa predlohy,

- zaznamená tvar písmena podľa postupu metódy pri vyvodzovaní neznámeho písmena,

- vytvorí piktogramy a jednoduché obrázky k sebahodnoteniu písania a čítania.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné kompetencie, vrátane prenositeľných spôsobilostí:

- dokáže aplikovať didaktické a metodické postupy s uplatnením metód výučby začiatočného písania a čítania,

- dokáže hodnotiť vlastné tvary písmen a grafické prvky podľa kritérií vzorového písma,

- dokáže zrealizovať metodický postup vybranej metódy písania a čítania v rámci mikrovýstupu,

- dokáže reflektovať a kriticky zhodnotiť vlastné i cudzie návrhy didaktických postupov prípravného a šlabikárového obdobia,

- dokáže vytvoriť a posúdiť úlohy alebo aktivity vhodné na rozvíjanie písania a čítania,

- uplatňuje interpersonálne kompetencie,

- uplatňuje komunikačné spôsobilosti (dokáže prezentovať návrhy, diskutovať),

- uvažovanie v súvislostiach (dokáže syntetizovať obsah predmetu prepájaním súčinných tém).

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín (prednáška) + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium; priebežná príprava 5 hodín; príprava na priebežný test 10 hodín; 15 hodín príprava seminárnej práce - výstup vo video formáte; 8 hodín reflexia prezentácií, 30 hodín príprava na záverečnú skúšku. Spolu 90 hodín.

Metódy vzdelávania:

Prednáška, skupinová diskusia, heuristická metóda, analýza videí a reálnych situácií, realizácie ukážok týkajúcich sa učenia, analýza problémových situácií, riadené samoštúdium a práca s textom

Povinná literaúra:

Čáp, J., Mareš, J.( 2007).Psychológie pro učitele. Praha: Portál, 2007.

Valihorová,M., Gajdošová, E.(2009). Kapitoly zo školskej psychológie. Banská Bystrica: UMB, 2009.

Odporúčaná literatúra:

Veselský, M.(2007). Pedagogická psychológia 1. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007.

Jedlička, R., Koťa, J., Slavík, J. (2018). Pedagogická psychologie pro učitele. Psychologie vo výchově a vzdělávaní. Praha: Grada. (vybrané kapitoly: 1.., 2., 3.2, 3.3. 3.4., 3.5, 3.6 ale aj 4., 5.6 a 9)

Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, Ľ., Sokolová, L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Bratislava: Univerzita Komenského. (vybrané kapitoly: 2.2. Rozdielnosť detí – pohľad spoza učiteľskej katedry a 2.3 Rastové alebo fixné nastavenie pri vnímaní rozdielnosti, 2.4 Predsudky učiteľov a učiteliek voči rómskemu etniku vo vzťahu k inklúzii) https://www.havava.eu/accounts/Zlatica/Predsudky_inkluzia_monog_JZ_Final.pdf

Sokolová, L., Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Cabanová, K., Šramová, B. (2015). Osobnosť a sociálno-psychologické kompetencie učiteľov a učiteliek. Univerzita Komenského. s 7-69.

Brunclíková, Z. (2015). K problematike šikanovania a prejavom agresie v základných školách. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa. Roč.l 49. č. 1-2. s. 10-18.

Webové stránky:

Asociácia školskej psychológie - http://www.aspsr.sk/skolska-psychologia

Pedagogická a školská psychológia (Učebnica) https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/

Časopis: Školní psycholog/Školský psychológ: https://journals.muni.cz/skolnipsycholog/index

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

V priebehu semestra študenti absolvujú jeden priebežný test s možnosťou získať 30 bodov, prezentujú seminárnu prácu v rozsahu 20 minút za 20 bodov urobia reflexiu prezentácií za 10 bodov. Záverečné hodnotenie bude pozostávať z písomnej časti (40 bodov)

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia, dokázali uvažovať o predkladaných problémoch.

Študenti sa vedia orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vedia analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie a vystupovať pred skupinou, vedia zhodnotiť výstupy, ovládajú základy pedagogickej a školskej psychológie a vedia tieto informácie aplikovať v praxi.

Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládali základné informácie týkajúce sa pedagogickej a školskej psychológie, vedia sa orientovať v literatúre, vedia zhodnotiť výstupy a vedia aplikovať získané poznatky do praxe, no ich kritické myslenie je hraničné.

Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.

Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a majú väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.

Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyhávajú v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do prax, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

1. Systém a metódy pedagogickej a školskej psychológie, determinanty utvárania psychiky jednotlivca

2. Sociálno-psychologické poznanie v pedagogickom priestore (utváranie dojmu, skresľujúce mechanizmy o iných, postoje, stereotypy)

3. Komunikácia v pedagogickom procese – konfliktné situácie a ich riešenie

4. Psychologické otázky učenia. Pojem učenie z hľadiska psychologických teórií učenia, druhy učenia, zákony učenia, riadenie procesov učenia, motivácia a jej vplyv na učenie.

5. Rozvíjanie tvorivosti.

6. Psychologický rozbor úspechu a neúspechu žiakov v škole. Psychologické aspekty osobnosti učiteľa/človeka pracujúceho s dieťaťom. Sociálno- psychologické kompetencie učiteľa,

7. Psychologické otázky výchovy, logické dôsledky.

8. Poradenstvo v školách, školský psychológ a jeho úlohy v škole, etické normy práce školského psychológa.

9. Sekvenčný model činnosti školského psychológa.

10. Individuálne osobitosti žiakov a práca s nimi. Multikulturalizmus.

11. Prezentácia nových výskumných zistení školskej a pedagogickej psychológie.

Výsledky vzdelávania:

Pedagogická psychológia poskytuje poznatky psychologických zákonitostí výchovno- vzdelávacieho procesu. Objasňuje pojmy ako sú učenie, výchova, tvorivosť, výkonnosť. Školská psychológia syntetizuje poznatky základných psychologických disciplín a ich využívanie v podmienkach školy. Cieľom je poznávanie individuálnych osobitostí a špecifík vychovávaného jednotlivca a skupín s orientáciou na návrhy a optimalizáciu ich rozvoja. Študentky a študenti budú schopní tvorivo a aktívne pristupovať k edukačnej práci so žiakmi v škole, poznajú ich motiváciu a vedia selektovať správny spôsob učenia v individuálnych podmienkach pri práci s dieťaťom, rozlišujú medzi jednotlivými výchovnými štýlmi a výchovnými situáciami, rozumejú neprospievaniu žiakov a vedia akým spôsobom ich motivovať. Zároveň sú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať informácie, budú schopní kriticky myslieť a hodnotiť jednotlivé modely učenia v edukačnej práci so žiakmi.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín (prednáška) + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium; priebežná príprava 5 hodín; príprava na priebežný test 10 hodín; 15 hodín príprava seminárnej práce - výstup vo video formáte; 8 hodín reflexia prezentácií, 30 hodín príprava na záverečnú skúšku. Spolu 90 hodín.

Metódy vzdelávania:

Prednáška, skupinová diskusia, heuristická metóda, analýza videí a reálnych situácií, realizácie ukážok týkajúcich sa učenia, analýza problémových situácií, riadené samoštúdium a práca s textom

Povinná literaúra:

Čáp, J., Mareš, J.( 2007).Psychológie pro učitele. Praha: Portál, 2007.

Valihorová,M., Gajdošová, E.(2009). Kapitoly zo školskej psychológie. Banská Bystrica: UMB, 2009.

Odporúčaná literatúra:

Veselský, M.(2007). Pedagogická psychológia 1. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007.

Jedlička, R., Koťa, J., Slavík, J. (2018). Pedagogická psychologie pro učitele. Psychologie vo výchově a vzdělávaní. Praha: Grada. (vybrané kapitoly: 1.., 2., 3.2, 3.3. 3.4., 3.5, 3.6 ale aj 4., 5.6 a 9)

Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, Ľ., Sokolová, L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Bratislava: Univerzita Komenského. (vybrané kapitoly: 2.2. Rozdielnosť detí – pohľad spoza učiteľskej katedry a 2.3 Rastové alebo fixné nastavenie pri vnímaní rozdielnosti, 2.4 Predsudky učiteľov a učiteliek voči rómskemu etniku vo vzťahu k inklúzii) https://www.havava.eu/accounts/Zlatica/Predsudky_inkluzia_monog_JZ_Final.pdf

Sokolová, L., Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Cabanová, K., Šramová, B. (2015). Osobnosť a sociálno-psychologické kompetencie učiteľov a učiteliek. Univerzita Komenského. s 7-69.

Brunclíková, Z. (2015). K problematike šikanovania a prejavom agresie v základných školách. In Psychológia a patopsychológia dieťaťa. Roč.l 49. č. 1-2. s. 10-18.

Webové stránky:

Asociácia školskej psychológie - http://www.aspsr.sk/skolska-psychologia

Pedagogická a školská psychológia (Učebnica) https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/

Časopis: Školní psycholog/Školský psychológ: https://journals.muni.cz/skolnipsycholog/index

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

V priebehu semestra študenti absolvujú jeden priebežný test s možnosťou získať 30 bodov, prezentujú seminárnu prácu v rozsahu 20 minút za 20 bodov urobia reflexiu prezentácií za 10 bodov. Záverečné hodnotenie bude pozostávať z písomnej časti (40 bodov)

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia, dokázali uvažovať o predkladaných problémoch.

Študenti sa vedia orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vedia analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie a vystupovať pred skupinou, vedia zhodnotiť výstupy, ovládajú základy pedagogickej a školskej psychológie a vedia tieto informácie aplikovať v praxi.

Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládali základné informácie týkajúce sa pedagogickej a školskej psychológie, vedia sa orientovať v literatúre, vedia zhodnotiť výstupy a vedia aplikovať získané poznatky do praxe, no ich kritické myslenie je hraničné.

Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.

Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a majú väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.

Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyhávajú v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do prax, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

1. Systém a metódy pedagogickej a školskej psychológie, determinanty utvárania psychiky jednotlivca

2. Sociálno-psychologické poznanie v pedagogickom priestore (utváranie dojmu, skresľujúce mechanizmy o iných, postoje, stereotypy)

3. Komunikácia v pedagogickom procese – konfliktné situácie a ich riešenie

4. Psychologické otázky učenia. Pojem učenie z hľadiska psychologických teórií učenia, druhy učenia, zákony učenia, riadenie procesov učenia, motivácia a jej vplyv na učenie.

5. Rozvíjanie tvorivosti.

6. Psychologický rozbor úspechu a neúspechu žiakov v škole. Psychologické aspekty osobnosti učiteľa/človeka pracujúceho s dieťaťom. Sociálno- psychologické kompetencie učiteľa,

7. Psychologické otázky výchovy, logické dôsledky.

8. Poradenstvo v školách, školský psychológ a jeho úlohy v škole, etické normy práce školského psychológa.

9. Sekvenčný model činnosti školského psychológa.

10. Individuálne osobitosti žiakov a práca s nimi. Multikulturalizmus.

11. Prezentácia nových výskumných zistení školskej a pedagogickej psychológie.

Výsledky vzdelávania:

Pedagogická psychológia poskytuje poznatky psychologických zákonitostí výchovno- vzdelávacieho procesu. Objasňuje pojmy ako sú učenie, výchova, tvorivosť, výkonnosť. Školská psychológia syntetizuje poznatky základných psychologických disciplín a ich využívanie v podmienkach školy. Cieľom je poznávanie individuálnych osobitostí a špecifík vychovávaného jednotlivca a skupín s orientáciou na návrhy a optimalizáciu ich rozvoja. Študentky a študenti budú schopní tvorivo a aktívne pristupovať k edukačnej práci so žiakmi v škole, poznajú ich motiváciu a vedia selektovať správny spôsob učenia v individuálnych podmienkach pri práci s dieťaťom, rozlišujú medzi jednotlivými výchovnými štýlmi a výchovnými situáciami, rozumejú neprospievaniu žiakov a vedia akým spôsobom ich motivovať. Zároveň sú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať informácie, budú schopní kriticky myslieť a hodnotiť jednotlivé modely učenia v edukačnej práci so žiakmi.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne) + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

10S (4 kredity):

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín;

samoštúdium = 12 hodín,

10 hodín samostatného štúdia – štúdium legislatívnych a kurikulárnych dokumentov primárneho vzdelávania;

30 hodín príprava výstupov zo zadaných semestrálnych úloh;

40 hodín príprava na priebežné hodnotenie.

Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: aktivizujúce metódy; prepájanie teórie s praxou, demonštračné metódy, diskusia, skupinová práca, štúdium literatúry, metóda riešenia problémov

Odporúčaná literatúra:

FUCHSOVÁ, M., ADAMKOVÁ, M., PIRHÁČOVÁ LAPŠANSKÁ, M., 2020. Uses of augmented reality in biology education. In: Augmented reality in educational settings. 1. vyd., Leiden: Brill, 2020, S. 168-194, ISBN 978-90-04-40883-8. Registrované v wos

HELD, Ľ. a kol. Výskumne ladená koncepcia prírodovedného vzdelávania - IBSE v slovenskom kontexte. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, VEDA, 2011. ISBN 978-80-8082-486-0

KOPÁČOVÁ, J. Vývoj učebníc prírodovedy na Slovensku. Ružomberok: VERBUM – vydavateľstvo KU, 2012. ISBN 978-80-8084-4

ROCHOVSKÁ, I., AKIMJAKOVÁ, B. a kol. Prírodovedné vzdelávanie a prírodovedná gramotnosť v predškolskej a elementárnej pedagogike. Ružomberok: VERBUM – vydavateľstvo KU, 2012. ISBN 978-80-8084-926-9

Štátny vzdelávací program pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 1 – primárne vzdelávanie. Štátny pedagogický ústav, 2008. Dostupné na: www.statpedu.sk

ZORMANOVÁ, L. Výukové metody v pedagogice. Praha: Grada, 2012. ISBN 978-80-247-4100-0.

ŽOLDOŠOVÁ, K. Východiská primárneho prírodovedného vzdelávania. Trnava: VEDA_TYPI Universitas Tyrnaviensis, 2006. ISBN 80-8082-095-3.

ŽOLDOŠOVÁ, K. Implementácia konštruktivistických princípov prírodovedného vzdelávania do školských vzdelávacích programov MŠ a 1. Stupňa ZŠ. Prešov: Rokus, 2010. ISBN 978-80-89510-00-9

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Študent bude hodnotený priebežne:

a/vypracovanie dvoch príprav na vyučovaciu hodinu zameraných na učivo primárneho prírodovedného vzdelávania (Prvouka, Prírodoveda) s hodnotou á 20 bodov

b/návrh a prezentácia učebného materiálu na vybrané učivo v primárnom prírodovednom vzdelávaní využiteľného pre ktorúkoľvek časť vyučovacej hodiny s hodnotou á 40 bodov

c/predmet bude ukončený písomným priebežným testom s hodnotou á 40 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda teoretické poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania, dokáže analyzovať vyučovacie prostriedky a metódy využívané v primárnom vzdelávaní a didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent ovláda teoretické poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania veľmi dobre, jeho schopnosť analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy a didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania je však hraničná

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda teoretické poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania, ale dokáže analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy využívané v primárnom vzdelávaní a didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania iba čiastočne

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda teoretické poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania, je schopný iba čiastočne analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy využívané v primárnom vzdelávaní, ale schopnosť didakticky reflektovať čiastočne absentuje

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda teoretické poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania na minimálnej úrovni a jeho schopnosť analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy a didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania čiastočne absentuje.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania a nie je schopný analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy a didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania.

vyžaduje sa znalosť slovenského, českého a anglického jazyka

Stručná osnova predmetu:

1.Prírodovedné poznávanie, vzdelávanie, vedecká a prírodovedná gramotnosť. (študent sa oboznámi s princípmi primárneho vzdelávania, výchovy a rozvoja detského poznania a pozná základné zložky prírodovednej gramotnosti detí mladšieho školského veku)

2.Obsah a cieľ prírodovedného vzdelávania na 1. stupni ZŠ. Analýza Štátneho vzdelávacieho programu pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 1 – primárne vzdelávanie. Princípy tvorby školského vzdelávacieho programu so zameraním na prírodovedné vzdelávanie. Obsahový a vzdelávací štandard. Analýza vybraných tém z obsahu prírodovedného vzdelávania na 1. stupni ZŠ. Prierezové témy zamerané na environmentálne a ekologické vzdelávanie. Možnosti integrácie prírodovedných tém v rôznych vyučovacích predmetoch (študent sa dokáže orientovať a pracovať s legislatívnymi a kurikulárnymi dokumentami v primárnom vzdelávaní a vie ich aplikovať a využívať v pedagogickej praxi, študent dokáže didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania)

3.Aktivizujúce didaktické metódy a stratégie v procese prírodovedného poznávania. Organizačné formy (vychádzka, exkurzia, škola v prírode) v procese prírodovedného vzdelávania. Pozorovanie, experiment a bádateľské aktivity v prírodovednom poznávaní. Alternatívne možnosti realizácie vyučovacieho predmetu prírodoveda na 1. stupni ZŠ.

4. Didaktické prostriedky v procese prírodovedného poznávania. Analýza učebných materiálov dostupných na Slovensku i v zahraničí. (študent je schopný analyzovať vhodné didaktické prostriedky a učebné materiály využívané v primárnom prírodovednom vzdelávaní)

5.Hodnotenie, klasifikácia, diagnostika v primárnom prírodovednom vzdelávaní.(študent ovláda princípy klasifikácie a diagnostikovania v procese primárneho prírodovedného vzdelávania)

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Po absolvovaní predmetu by mal mať študent ucelenú predstavu o vnímaní sveta dieťaťom v mladšom školskom veku s dôrazom na vnímanie prostredia a prírody. Študent by mal vedieť identifikovať, analyzovať a primerane eliminovať detské naivné predstavy detí mladšieho školského veku o prírodných javoch. Dôraz sa kladie na to, aby študent vedel na konci predmetu didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania, analyzovať vyučovacie prostriedky (učebnice, pracovné listy) využívané v procese primárneho prírodovedného vzdelávania na Slovensku, porovnávať a následne analyzovať rôzne koncepcie a programy zamerané na prírodovedné vzdelávanie na Slovensku a v zahraničí. Súčasne si študent v priebehu predmetu posilní svoje interpersonálne schopnosti, schopnosť kritického myslenia, analytické schopnosti a digitálne zručnosti pri tvorbe a prezentovaní výstupov zo zadaných semestrálnych úloh.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne) + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

10S (4 kredity):

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín;

samoštúdium = 12 hodín,

10 hodín samostatného štúdia – štúdium legislatívnych a kurikulárnych dokumentov primárneho vzdelávania;

30 hodín príprava výstupov zo zadaných semestrálnych úloh;

40 hodín príprava na priebežné hodnotenie.

Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: aktivizujúce metódy; prepájanie teórie s praxou, demonštračné metódy, diskusia, skupinová práca, štúdium literatúry, metóda riešenia problémov

Odporúčaná literatúra:

FUCHSOVÁ, M., ADAMKOVÁ, M., PIRHÁČOVÁ LAPŠANSKÁ, M., 2020. Uses of augmented reality in biology education. In: Augmented reality in educational settings. 1. vyd., Leiden: Brill, 2020, S. 168-194, ISBN 978-90-04-40883-8. Registrované v wos

HELD, Ľ. a kol. Výskumne ladená koncepcia prírodovedného vzdelávania - IBSE v slovenskom kontexte. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, VEDA, 2011. ISBN 978-80-8082-486-0

KOPÁČOVÁ, J. Vývoj učebníc prírodovedy na Slovensku. Ružomberok: VERBUM – vydavateľstvo KU, 2012. ISBN 978-80-8084-4

ROCHOVSKÁ, I., AKIMJAKOVÁ, B. a kol. Prírodovedné vzdelávanie a prírodovedná gramotnosť v predškolskej a elementárnej pedagogike. Ružomberok: VERBUM – vydavateľstvo KU, 2012. ISBN 978-80-8084-926-9

Štátny vzdelávací program pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 1 – primárne vzdelávanie. Štátny pedagogický ústav, 2008. Dostupné na: www.statpedu.sk

ZORMANOVÁ, L. Výukové metody v pedagogice. Praha: Grada, 2012. ISBN 978-80-247-4100-0.

ŽOLDOŠOVÁ, K. Východiská primárneho prírodovedného vzdelávania. Trnava: VEDA_TYPI Universitas Tyrnaviensis, 2006. ISBN 80-8082-095-3.

ŽOLDOŠOVÁ, K. Implementácia konštruktivistických princípov prírodovedného vzdelávania do školských vzdelávacích programov MŠ a 1. Stupňa ZŠ. Prešov: Rokus, 2010. ISBN 978-80-89510-00-9

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Študent bude hodnotený priebežne:

a/vypracovanie dvoch príprav na vyučovaciu hodinu zameraných na učivo primárneho prírodovedného vzdelávania (Prvouka, Prírodoveda) s hodnotou á 20 bodov

b/návrh a prezentácia učebného materiálu na vybrané učivo v primárnom prírodovednom vzdelávaní využiteľného pre ktorúkoľvek časť vyučovacej hodiny s hodnotou á 40 bodov

c/predmet bude ukončený písomným priebežným testom s hodnotou á 40 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda teoretické poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania, dokáže analyzovať vyučovacie prostriedky a metódy využívané v primárnom vzdelávaní a didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent ovláda teoretické poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania veľmi dobre, jeho schopnosť analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy a didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania je však hraničná

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda teoretické poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania, ale dokáže analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy využívané v primárnom vzdelávaní a didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania iba čiastočne

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda teoretické poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania, je schopný iba čiastočne analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy využívané v primárnom vzdelávaní, ale schopnosť didakticky reflektovať čiastočne absentuje

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda teoretické poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania na minimálnej úrovni a jeho schopnosť analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy a didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania čiastočne absentuje.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky primárneho prírodovedného vzdelávania a nie je schopný analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy a didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania.

vyžaduje sa znalosť slovenského, českého a anglického jazyka

Stručná osnova predmetu:

1.Prírodovedné poznávanie, vzdelávanie, vedecká a prírodovedná gramotnosť. (študent sa oboznámi s princípmi primárneho vzdelávania, výchovy a rozvoja detského poznania a pozná základné zložky prírodovednej gramotnosti detí mladšieho školského veku)

2.Obsah a cieľ prírodovedného vzdelávania na 1. stupni ZŠ. Analýza Štátneho vzdelávacieho programu pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 1 – primárne vzdelávanie. Princípy tvorby školského vzdelávacieho programu so zameraním na prírodovedné vzdelávanie. Obsahový a vzdelávací štandard. Analýza vybraných tém z obsahu prírodovedného vzdelávania na 1. stupni ZŠ. Prierezové témy zamerané na environmentálne a ekologické vzdelávanie. Možnosti integrácie prírodovedných tém v rôznych vyučovacích predmetoch (študent sa dokáže orientovať a pracovať s legislatívnymi a kurikulárnymi dokumentami v primárnom vzdelávaní a vie ich aplikovať a využívať v pedagogickej praxi, študent dokáže didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania)

3.Aktivizujúce didaktické metódy a stratégie v procese prírodovedného poznávania. Organizačné formy (vychádzka, exkurzia, škola v prírode) v procese prírodovedného vzdelávania. Pozorovanie, experiment a bádateľské aktivity v prírodovednom poznávaní. Alternatívne možnosti realizácie vyučovacieho predmetu prírodoveda na 1. stupni ZŠ.

4. Didaktické prostriedky v procese prírodovedného poznávania. Analýza učebných materiálov dostupných na Slovensku i v zahraničí. (študent je schopný analyzovať vhodné didaktické prostriedky a učebné materiály využívané v primárnom prírodovednom vzdelávaní)

5.Hodnotenie, klasifikácia, diagnostika v primárnom prírodovednom vzdelávaní.(študent ovláda princípy klasifikácie a diagnostikovania v procese primárneho prírodovedného vzdelávania)

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Po absolvovaní predmetu by mal mať študent ucelenú predstavu o vnímaní sveta dieťaťom v mladšom školskom veku s dôrazom na vnímanie prostredia a prírody. Študent by mal vedieť identifikovať, analyzovať a primerane eliminovať detské naivné predstavy detí mladšieho školského veku o prírodných javoch. Dôraz sa kladie na to, aby študent vedel na konci predmetu didakticky reflektovať proces primárneho prírodovedného vzdelávania, analyzovať vyučovacie prostriedky (učebnice, pracovné listy) využívané v procese primárneho prírodovedného vzdelávania na Slovensku, porovnávať a následne analyzovať rôzne koncepcie a programy zamerané na prírodovedné vzdelávanie na Slovensku a v zahraničí. Súčasne si študent v priebehu predmetu posilní svoje interpersonálne schopnosti, schopnosť kritického myslenia, analytické schopnosti a digitálne zručnosti pri tvorbe a prezentovaní výstupov zo zadaných semestrálnych úloh.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: pedagogická prax v rozsahu 80 hodín za semester vo fakultných cvičných školách, kombinovanou formou; (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta: 80sO (8 kreditov): 40 hodín praxe (náčuv, výstup, rozbor) a 40 hodín rozborov vyučovacích hodín (dištančne); 100 hodín prípravy na vyučovanie; 30 hodín vypracovanie požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie praktickej edukačnej a výučbovej činnosti a zostavenie praxového denníka (portfólia); 10 hodín inštruktáž k realizácii praxí a odovzdávaniu podkladov na hodnotenie; 20 hodín príprava na kolokviálnu skúšku. Spolu 240 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: inštruktáž a vysvetlenie spôsobu realizácie pedagogickej praxe, pozorovanie a analýza vyučovacích hodín v prostredí primárneho vzdelávania, rozbor vyučovacích jednotiek, samostatná práca, konzultácie s cvičným učiteľom, pedagogická prax, reflexia a sebareflexia.

Základom je realizácia súvislej pedagogickej praxe, ktorá sa delí na vstupnú hospitačnú pedagogickú prax a súvislú pedagogickú prax, počas ktorej študent plánuje a realizuje výučbu. Pred nástupom na prax študent absolvuje povinnú inštruktáž k priebehu, realizácii a hodnoteniu pedagogickej praxe a sú mu vysvetlené všetky podmienky a náležitosti týkajúce sa praxe. Študent počas praxe realizuje pozorovanie vyučovacích hodín a pozorované hodiny analyzuje a hodnotí do vopred pripraveného pozorovacieho hárku. Cvičný učiteľ po každom dni poskytne študentovi spätnú väzbu v podobe rozboru vyučovacej jednotky, v ktorom sa zameria na odbornú a didaktickú stránku učiva a interakciu medzi učiteľom a žiakom/žiakmi. Pri príprave na vyučovanie využíva študent metódu samostatnej práce a pred realizáciou výučby využíva konzultácie s cvičným učiteľom alebo s didaktikmi z fakulty na kontrolu študentom vypracovanej prípravy. K všetkým odučeným vyučovacím hodinám je študent povinný vypracovať podrobnú sebareflexiu a zhodnotiť vlastnú pedagogickú činnosť. Počas obdobia trvania pedagogickej praxe sú k jedenému cvičnému učiteľovi zadelení maximálne dvaja študenti.

Na pedagogickej praxi sú prítomní aj didaktici ako náhodná kontrola. Na kontrolu zo strany fakulty sú študenti informovaní v rámci inštruktáže.

Odporúčaná literatúra:

 KOŽUCHOVÁ, M. a kol. (2019). Kurikulum primárneho vzdelávania. Bratislava: UK. ISBN 978-80-223-4767-9.

 KOSOVÁ, B., TOMENGOVÁ, A. a kol. (2015). Profesijná praktická príprava budúcich učiteľov. Banská Bystrica: Belianum. ISBN 978-80-557-0860-7. Dostupná na: https://www.minedu.sk/data/att/8032.pdf

 PETLÁK, E. (2002). Pedagogicko-didaktická práca učiteľa. Bratislava: IRIS. ISBN 80-89018-05-X.

 ZELINA, M. (2006). Kvalita školy a mikrovyučovacie analýzy. 1. vyd. Bratislava: OG-Vydavateľstvo Poľana. ISBN 80-89192-29-7.

 GAVORA, P. a kol. (2003). Učiteľ a žiaci v komunikácii. Bratislava: Vydavateľstvo UK. ISBN 80-223-1716-0.

 PETLÁK, E., HUPKOVÁ, M. (2004). Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava: Iris. ISBN 80-89018-77-7.

 TÓTHOVÁ, R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Prešov: Rokus. ISBN 978-80-89510-61-0.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu: Predmet je ukončený súvislou pedagogickou praxou, z ktorej si musí študent samostatne viesť sumár požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie praktickej edukačnej a výučbovej činnosti. Hodnotenie študenta pozostáva z hodnotenia cvičného učiteľa, z hodnotenia pedagogického denníka (portfólia) a kolokviálnej skúšky.

Hodnotenie cvičného učiteľa pozostáva zo slovného hodnotenia, v ktorom cvičný učiteľ hodnotí komunikáciu a spoluprácu študenta s cvičným učiteľom, pripravenosť študenta na prax, záujem a aktivitu študenta, jeho odbornú a metodickú pripravenosť, organizáciu výučby a komunikáciu a interakciu so žiakmi. Cvičný učiteľ môže študentovi udeliť maximálne 30 bodov.

Maximálne 40 bodov môže študent získať za pedagogický denník (portfólio), ktorý tvorí sumár požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie praktickej edukačnej a výučbovej činnosti. Pedagogický denník má obsahovať úvodnú stranu s čestným vyhlásením, charakteristiku základnej školy a triedy, charakteristiku preferovaného modelu výučby, výber 8 pozorovacích hárkov a k nim prislúchajúce rozbory vyučovacích hodín, výber 8 príprav vyučovacích hodín a k nim prislúchajúce rozbory vyučovacích hodín a sebareflexie študenta, použité didaktické prostriedky a pedagogickú dokumentáciu. Študent vkladá do portfólia aj hodnotenie od cvičného učiteľa.

Po ukončení praxe a odovzdaní praxového denníka absolvuje študent kolokviálnu skúšku, na ktorú pripraví prezentáciu o praxi a obhajuje prax pred komisiou. Na kolokviálnej skúške môže študent získať ďalších 30 bodov, ktoré sú súčasťou hodnotenia.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): študent výborne ovláda teoretické poznatky o fungovaní primárneho vzdelávania a dokáže teoretické poznatky aplikovať do pedagogickej praxe na vysokej úrovni. Študent dokáže objektívne analyzovať a hodnotiť pedagogický proces, samostatne a na vysokej úrovni projektovať a realizovať výučbu primárneho vzdelávania. Študent vie pohotovo a spontánne reagovať počas pedagogickej praxe, je iniciatívny a prejavuje v praxi tvorivé a originálne riešenia.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent ovláda teoretické poznatky o fungovaní primárneho vzdelávania a dokáže teoretické poznatky aplikovať do pedagogickej praxe na veľmi dobrej úrovni. Študent dokáže objektívne analyzovať a hodnotiť pedagogický proces, samostatne a na veľmi dobrej úrovni projektovať a realizovať výučbu primárneho vzdelávania. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent len drobné nedostatky, ktoré dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa odstrániť.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent ovláda teoretické poznatky o fungovaní primárneho vzdelávania na priemernej úrovni a dokáže primerane aplikovať teoretické poznatky do pedagogickej praxe. Študent dokáže objektívne analyzovať a hodnotiť pedagogický proces, samostatne a na priemernej úrovni projektovať a realizovať výučbu primárneho vzdelávania. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent menej iniciatívy a potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa. Nedostatky v praxi dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa odstrániť.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent ovláda teoretické poznatky o fungovaní primárneho vzdelávania na uspokojivej úrovni a dokáže ich primerane aplikovať do pedagogickej praxe. Študent dokáže analyzovať a hodnotiť pedagogický proces a projektovať a realizovať výučbu primárneho vzdelávania na uspokojivej úrovni s pomocou cvičného učiteľa. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent menej iniciatívy, neprináša vlastné riešenia a potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa. Nedostatky v praxi dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa odstrániť.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent ovláda teoretické poznatky o fungovaní primárneho vzdelávania na nízkej úrovni a má nedostatky v aplikovaní teoretických poznatkov do pedagogickej praxe. Študent potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa pri analyzovaní a hodnotení pedagogického procesu, taktiež pri projektovaní a realizovaní výučby primárneho vzdelávania. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent menej iniciatívy a potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa. Nedostatky v praxi dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa odstrániť.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): študent má výrazné nedostatky v oblasti teoretických poznatkov o primárnom vzdelávaní a/alebo v ich aplikácii do pedagogickej praxe. Hodnotenie získava študent, ak získa menej ako 60 bodov z celkového hodnotenia.

Hodnotenie cvičného učiteľa 30%, hodnotenie pedagogického denníka 40%, obhajoba 30% z celkového 100% hodnotenia. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý niektorú zo zadaných tém a úloh nezrealizuje.

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu: obsah predmetu s konkrétnymi témami prispieva k profilu absolventa (cieľom a výstupom vzdelávania), ktoré sa zameriavajú na:

- Ciele a organizácia súvislej pedagogickej praxe, štruktúra semestrálneho projektu.

- Analýza vyučovacej hodiny z hľadiska cieľov, metód, vyučovacích foriem, didaktických prostriedkov. Rozvíjajú sa schopnosti analýzy a reflexie vyučovacej hodiny. Skúma sa, či a ako boli naplnené špecifické ciele, vhodnosť a prínos metód, organizačných foriem a didaktických prostriedkov na splnenie stanovených cieľov.

- Analýza vyučovacej hodiny z hľadiska rozvoja poznávacích funkcií žiakov. Rozvíjajú sa schopnosti analýzy a reflexie vyučovacej hodiny s dôrazom na učenie sa žiaka a jeho poznávacie funkcie.

- Analýza vyučovacej hodiny z hľadiska motivácie a aktivizácie žiakov. Analýza spôsobov motivácie a aktivizácie žiakov a ich následný vplyv na priebeh vyučovacej hodiny.

- Analýza vyučovacej hodiny z hľadiska komunikácie učiteľa so žiakmi. Rozvoj pedagogickej komunikácie a komunikačných kompetencií študenta.

- Projektovanie a realizácia výučby primárneho vzdelávania. Daný obsah prispieva k rozvoju pedagogických a didaktických kompetencií študenta, aby dokázal samostatne projektovať a realizovať výučbu primárneho vzdelávania a efektívne koncipovať vyučovací proces.

- 4 týždne súvislej pedagogickej praxe. Na pedagogickej praxi rozvíja študent schopnosti vykonávať výchovno-vzdelávaciu činnosť v súlade splatnou školskou legislatívou, projektovať a realizovať výchovno-vzdelávaciu činnosť vo všetkých vzdelávacích oblastiach a vyberať vhodné organizačné formy a vyučovacie metódy.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania: cieľom predmetu je aplikovanie teoretických vedomostí v pedagogickej praxi. Študent realizuje pozorovanie výchovno-vzdelávacieho procesu, ďalej prípravu, realizáciu a reflexiu procesu výučby. Cieľom je rozvíjať profesijné kompetencie učiteľa s dôrazom na predmetovo-odborové, didaktické a psychodidaktické, pedagogické, sociálne, komunikačné a manažérske. Študent po absolvovaní predmetu:

- dokáže analyzovať vyučovacie hodiny z hľadiska cieľov, metód, vyučovacích foriem, didaktických prostriedkov, z hľadiska rozvoja poznávacích funkcií žiakov, z hľadiska motivácie a aktivizácie žiakov, z hľadiska komunikácie učiteľa so žiakmi,

- dokáže koncipovať efektívne vyučovacie hodiny,

- samostatne projektovať a realizovať výučbu primárneho vzdelávania,

- dokáže posúdiť vlastné odučené hodiny a realizovať k nim reflexiu a sebareflexiu,

- dokáže aplikovať teoretické vedomosti do vlastnej pedagogickej praxe,

- efektívne riadiť vyučovací proces.

V rámci absolvovania predmetu študent si bude rozvíjať nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné, organizačné, digitálne, analytické, interpersonálne, metakognitívne, ako i kreativitu a schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa a uvažovať v súvislostiach.

V prípade účasti na online vzdelávaní počas pedagogickej praxe si študent rozvíja aj potrebné kompetencie k plánovaniu a realizovaniu online vyučovania. Študent si rozvíja aj kompetencie v oblasti využívania digitálnych technológií na vyučovaní v závislosti od materiálneho zabezpečenia konkrétnej cvičnej školy, na ktorú je zaradený.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

15 PS prednáška + seminár; spolu za semester 15 hodín + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 27 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

3 x 5 hodiny priamej výučby = 15 hodín;

Samoštúdium = 18 hodín,

11 hodín priebežnej prípravy na vyučovanie;

23 hodín prípravy na priebežný test;

10 hodín prípravy na seminárnu prácu,

43 hodín prípravy na záverečný test.

Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: problémový výklad učiva, diskusia o prebranej téme, riešenie úloh a zadaní, praktické riešenie problémových úloh, e-learning

Povinná literatúra:

Palenčárová, Jana – Kesselová, Jana – Kupcová, Jana. 2004. Učíme slovenčinu komunikačne a zážitkovo. Bratislava : SPN, 2004. 221 s. ISBN 80-10-00328-X.

Odporúčaná literatúra:

Liptáková, Ľudmila (a kol.). 2015. Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie. Druhé, prepracované a doplnené vydanie. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2015. 490 s. ISBN 978-80-555-1252-5.

O dieťati, jazyku, literatúre. Red. M. Klimovič. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove.

Gianitsová-Ološtiaková, Lucia – Ološtiak, Martin. 2018. Slovenský jazyk v kocke. Bratislava : Vydavateľstvo Fragment, 2018. 112 s. ISBN 9788056605974.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Študent bude v priebehu semestra hodnotený formou:

- priebežného testu (30 bodov),

- seminárnej práce (20 bodov).

V skúškovom období bude hodnotený formou záverečného testu (50 bodov).

V testoch bude hodnotený stupeň osvojenia teoretických vedomostí a praktických zručností potrebných na vyučovanie fonetickej, ortografickej a lexikálnej roviny slovenského jazyka v primárnom vzdelávaní.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B 81 bodov, na hodnotenie C 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Ku skúške nebude pripustený študent, ktorý z priebežného hodnotenia získa menej ako 25 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 51 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 91 %, výborne – vynikajúce výsledky), študent má vynikajúce vedomosti, získané vedomosti vie tvorivo aplikovať v praxi. Má schopnosť tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania.

B (90 – 81 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent má výborné vedomosti, získané vedomosti vie veľmi dobre aplikovať v praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania.

C (80 – 73 %, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent má dobré vedomosti, získané vedomosti vie dobre aplikovať v praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania.

D (72 – 66 %, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent má uspokojivé vedomosti, vie ich uspokojivo aplikovať v praxi, vie priemerne riešiť jednotlivé úlohy a zadania.

E (65 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí, vie riešiť jednotlivé úlohy a zadania na minimálnej úrovni, vie ich v minimálnej miere aplikovať v praxi.

Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študent nepreukazuje dostatočné vedomosti, nevie ich aplikovať v praxi a nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania.

Slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

1. Slovenský jazyk ako vyučovací predmet. Komunikačné vyučovanie slovenského jazyka.

Študent sa oboznámi so základnými pojmami komunikačného vyučovania. Osvojí si metodický postup rozvíjania a nácviku komunikačných kompetencií. Študent rozumie rozdeleniu komunikačných kompetencií na receptívne a produktívne, chápe ich význam vo vyučovaní slovenského jazyka, dokáže ich identifikovať v jednotlivých jazykových cvičeniach a navrhovať vlastné cvičenia na rozvíjanie receptívnych i produktívnych komunikačných kompetencií.

2. Didaktický materiál a učebné pomôcky vo vyučovaní slovenského jazyka.

Študent sa oboznámi s didaktickým materiálom, ktorý sa využíva pri výučbe slovenského jazyka v primárnom vzdelávaní, osvojí si schopnosť pracovať s podpornými online zdrojmi na výučbu slovenského jazyka. Študent bude aktívnym spôsobom získavať informácie z webovej stránky Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (kodifikačné príručky, slovníkový portál) a bude ich vedieť využívať na riešenie praktických jazykových úloh.

3. Vyučovanie zvukovej roviny. Slovenské hlásky a ich delenie. Výslovnostné problémy slovenských samohlások, spoluhlások a dvojhlások.

Študent bude poznať mieru zastúpenia segmantálnych javov vo vyučovaní zvukovej roviny v primárnom vzdelávaní. Bude poznať princípy vyvodzovania zvukových segmentov ako sú samohlásky, dvojhlásky, tvrdé a mäkké spoluhlásky, bude schopný identifikovať problémy vo výslovnosti slovenských hlások a oboznámi sa s možnosťami nácviku spisovnej výslovnosti.

4. Hláskové zmeny. Rytmický zákon a znelostná asimilácia (spodobovanie).

Študent sa oboznámi s podstatou hláskových zmien, bude ich vedieť identifikovať v konkrétnych príkladoch a vysvetliť príčiny ich vzniku. Študent bude poznať obdobie, v ktorom sa jednotlivé hláskové zmeny v primárnom vzdelávaní vyučujú, bude chápať odlišnosti v žiackych písomných výstupoch (diktátoch) pred a po osvojení zásad hláskových zmien.

5. Suprasegmentálne javy. Časová, silová a tónová modulácia reči.

Študent si osvojí správne používanie suprasegmentálnyh javov, ktoré uplatní pri nácviku suprasegmentálnych javov vo výučbe slovenského jazyka. Študent bude schopný odlíšiť uplatňovanie zásad správnej výslovnosti v pripravených a nepripravených prejavoch a bude poznať podstatu vzniku jednotlivých chýb, ako aj správny spôsob pedagogickej intervencie.

6. Vyučovanie pravopisu.

Študent bude schopný identifikovať pravopis ako jeden zo základných predpokladov správneho kreovania a porozumenia textu, bude poznať pravopisné princípy, ako aj proces osvojovania si pravopisných vedomostí, zručností a návykov. Študent bude vedieť identifikovať činitele sťažujúce a uľahčujúce osvojovanie si pravopisu.

7. Typy pravopisných cvičení. Diktáty. Vybrané slová.

Študent bude poznať proces automatizácie činnosti pri riešení pravopisných cvičení, bude vedieť identifikovať rozdiel medzi pravopisnou vedomosťou, pravopisnou zručnosťou a pravopisným návykom. Študent bude schopný používať rôzne typy pravopisných cvičení a diktátov a osvojí si schopnosť ich opravovať, analyzovať a hodnotiť. Študent bude poznať predpoklady a faktory osvojovania si vybraných slov a bude ich vedieť uplatniť v praxi.

8. Vyučovanie lexikológie. Slovná zásoba a význam slova.

Študent bude poznať rozdiel medzi aktívnou a pasívnou slovnou zásobou dieťaťa, bude poznať spôsoby vysvetľovania významu a dôležitosť jeho vhodného používania pri vyučovaní slovenského jazyka na prvom stupni. Študent bude poznať princípy diferenciácie slovnej zásoby na základe rôznych parametrov. Študent bude schopný určiť špecifiká vyučovania lexikológie v jednotlivých ročníkoch primárneho vzdelávania a uvedomí si formatívny aspekt, ktorý vyučovanie lexikológie ponúka prostredníctvom rozvíjania poznania a kritického myslenia u detí.

9. Paradigmatické a syntagmatické vzťahy v slovnej zásobe. Synonymia, antonymia, homonymia, polysémia, hyperonymia, hyponymia a kohyponymia.

Študent bude poznať podstatu paradigmatických a syntagmatických vzťahov v slovnej zásobe, bude ich vedieť správne a kreatívne uplatniť vo vlastnom prejave, pričom aktívne využije príslušné slovníky a slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľudovíta štúra. Študent bude poznať typy lexikálnych cvičení, bude ich vedieť využívať a samostatne vytvárať.

10. Obohacovanie slovnej zásoby. Tvorenie, modifikovanie a preberanie slov.

Študent bude poznať zákonitosti slovotvorby a preberania slov a mieru ich zastúpenia vo vyučovaní slovenského jazyka v primárnom vzdelávaní. Bude schopný identifikovať komunikačno-poznávací aspekt vo vyučovaní tvorenia slov. Študent sa oboznámi s cvičeniami na tvorenie slov predponami, bude ich vedieť tvorivo využívať aj aktíve utvárať.

11. Frazeologická lexika. Lexikografia. Kodifikačné príručky.

Študent bude poznať podstatu frazeológie a skupiny frazeologizmov, ktoré zodpovedajú recepcii detského príjemcu (príslovia, porekadlá, pranostiky a pod.) a bude poznať typy frazeologických cvičení. Študent bude schopný porozumieť významu vyučovania frazeológie v primárnom vzdelávaní z hľadiska výchovného pôsobenia, rozvíjania poznania a kreatívneho myslenia a z hľadiska formovania kultivovaného čitateľa. Študent bude poznať jednotlivé slovníky, ich charakteristiky, výstavbu slovníkového hesla a bude schopný aktívne využiť lexikografické vedomostí v práci s lexikografickými cvičeniami a online zdrojmi.

Študent si upevní základné vedomosti zo zvukovej, ortografickej a lexikálnej roviny slovenského jazyka a osvojí si základné vedomosti z didaktiky slovenského jazyka, ktoré súvisia s výučbou uvedených jazykových rovín v primárnom vzdelávaní s cieľom vedieť ich spoľahlivo aplikovať v pedagogickej praxi. Študent bude schopný nadobudnuté poznatky tvorivo uplatniť pri analýze a využívaní didaktického materiálu, ako aj pri navrhovaní vlastných jazykových cvičení.

Výsledky vzdelávania:

Študent si upevní poznanie vybraných fonetických, ortografických a lexikálnych javov, ktoré bude vedieť identifikovať a kriticky hodnotiť v didaktických materiáloch určených na vyučovanie slovenského jazyka v primárnom vzdelávaní. Bude poznať koncepciu komunikačného vyučovania slovenského jazyka a bude ju vedieť uplatniť pri analýze dostupného didaktického materiálu, ako aj pri tvorbe vlastných cvičení so zameraním na vybrané otázky fonetiky, ortografie a lexikológie.

Analytický a kritický prístup k didaktickému materiálu študenta podnecuje k rozvíjaniu prenositeľných spôsobilostí, pretože najmä v seminárnej časti je akcentované kritické myslenie, uvažovanie v súvislostiach, rozvíjanie komunikačných a digitálnych kompetencií, ktoré študent preukazuje riešením konkrétnych zadaní, ako aj zostavením vlastných návrhov na jazykové cvičenia.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

15 PS prednáška + seminár; spolu za semester 15 hodín + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 27 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

3 x 5 hodiny priamej výučby = 15 hodín;

Samoštúdium = 18 hodín,

11 hodín priebežnej prípravy na vyučovanie;

23 hodín prípravy na priebežný test;

10 hodín prípravy na seminárnu prácu,

43 hodín prípravy na záverečný test.

Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: problémový výklad učiva, diskusia o prebranej téme, riešenie úloh a zadaní, praktické riešenie problémových úloh, e-learning

Povinná literatúra:

Palenčárová, Jana – Kesselová, Jana – Kupcová, Jana. 2004. Učíme slovenčinu komunikačne a zážitkovo. Bratislava : SPN, 2004. 221 s. ISBN 80-10-00328-X.

Odporúčaná literatúra:

Liptáková, Ľudmila (a kol.). 2015. Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie. Druhé, prepracované a doplnené vydanie. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2015. 490 s. ISBN 978-80-555-1252-5.

O dieťati, jazyku, literatúre. Red. M. Klimovič. Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove.

Gianitsová-Ološtiaková, Lucia – Ološtiak, Martin. 2018. Slovenský jazyk v kocke. Bratislava : Vydavateľstvo Fragment, 2018. 112 s. ISBN 9788056605974.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Študent bude v priebehu semestra hodnotený formou:

- priebežného testu (30 bodov),

- seminárnej práce (20 bodov).

V skúškovom období bude hodnotený formou záverečného testu (50 bodov).

V testoch bude hodnotený stupeň osvojenia teoretických vedomostí a praktických zručností potrebných na vyučovanie fonetickej, ortografickej a lexikálnej roviny slovenského jazyka v primárnom vzdelávaní.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B 81 bodov, na hodnotenie C 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Ku skúške nebude pripustený študent, ktorý z priebežného hodnotenia získa menej ako 25 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 51 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 91 %, výborne – vynikajúce výsledky), študent má vynikajúce vedomosti, získané vedomosti vie tvorivo aplikovať v praxi. Má schopnosť tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania.

B (90 – 81 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent má výborné vedomosti, získané vedomosti vie veľmi dobre aplikovať v praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania.

C (80 – 73 %, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent má dobré vedomosti, získané vedomosti vie dobre aplikovať v praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania.

D (72 – 66 %, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent má uspokojivé vedomosti, vie ich uspokojivo aplikovať v praxi, vie priemerne riešiť jednotlivé úlohy a zadania.

E (65 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí, vie riešiť jednotlivé úlohy a zadania na minimálnej úrovni, vie ich v minimálnej miere aplikovať v praxi.

Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študent nepreukazuje dostatočné vedomosti, nevie ich aplikovať v praxi a nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania.

Slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

1. Slovenský jazyk ako vyučovací predmet. Komunikačné vyučovanie slovenského jazyka.

Študent sa oboznámi so základnými pojmami komunikačného vyučovania. Osvojí si metodický postup rozvíjania a nácviku komunikačných kompetencií. Študent rozumie rozdeleniu komunikačných kompetencií na receptívne a produktívne, chápe ich význam vo vyučovaní slovenského jazyka, dokáže ich identifikovať v jednotlivých jazykových cvičeniach a navrhovať vlastné cvičenia na rozvíjanie receptívnych i produktívnych komunikačných kompetencií.

2. Didaktický materiál a učebné pomôcky vo vyučovaní slovenského jazyka.

Študent sa oboznámi s didaktickým materiálom, ktorý sa využíva pri výučbe slovenského jazyka v primárnom vzdelávaní, osvojí si schopnosť pracovať s podpornými online zdrojmi na výučbu slovenského jazyka. Študent bude aktívnym spôsobom získavať informácie z webovej stránky Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (kodifikačné príručky, slovníkový portál) a bude ich vedieť využívať na riešenie praktických jazykových úloh.

3. Vyučovanie zvukovej roviny. Slovenské hlásky a ich delenie. Výslovnostné problémy slovenských samohlások, spoluhlások a dvojhlások.

Študent bude poznať mieru zastúpenia segmantálnych javov vo vyučovaní zvukovej roviny v primárnom vzdelávaní. Bude poznať princípy vyvodzovania zvukových segmentov ako sú samohlásky, dvojhlásky, tvrdé a mäkké spoluhlásky, bude schopný identifikovať problémy vo výslovnosti slovenských hlások a oboznámi sa s možnosťami nácviku spisovnej výslovnosti.

4. Hláskové zmeny. Rytmický zákon a znelostná asimilácia (spodobovanie).

Študent sa oboznámi s podstatou hláskových zmien, bude ich vedieť identifikovať v konkrétnych príkladoch a vysvetliť príčiny ich vzniku. Študent bude poznať obdobie, v ktorom sa jednotlivé hláskové zmeny v primárnom vzdelávaní vyučujú, bude chápať odlišnosti v žiackych písomných výstupoch (diktátoch) pred a po osvojení zásad hláskových zmien.

5. Suprasegmentálne javy. Časová, silová a tónová modulácia reči.

Študent si osvojí správne používanie suprasegmentálnyh javov, ktoré uplatní pri nácviku suprasegmentálnych javov vo výučbe slovenského jazyka. Študent bude schopný odlíšiť uplatňovanie zásad správnej výslovnosti v pripravených a nepripravených prejavoch a bude poznať podstatu vzniku jednotlivých chýb, ako aj správny spôsob pedagogickej intervencie.

6. Vyučovanie pravopisu.

Študent bude schopný identifikovať pravopis ako jeden zo základných predpokladov správneho kreovania a porozumenia textu, bude poznať pravopisné princípy, ako aj proces osvojovania si pravopisných vedomostí, zručností a návykov. Študent bude vedieť identifikovať činitele sťažujúce a uľahčujúce osvojovanie si pravopisu.

7. Typy pravopisných cvičení. Diktáty. Vybrané slová.

Študent bude poznať proces automatizácie činnosti pri riešení pravopisných cvičení, bude vedieť identifikovať rozdiel medzi pravopisnou vedomosťou, pravopisnou zručnosťou a pravopisným návykom. Študent bude schopný používať rôzne typy pravopisných cvičení a diktátov a osvojí si schopnosť ich opravovať, analyzovať a hodnotiť. Študent bude poznať predpoklady a faktory osvojovania si vybraných slov a bude ich vedieť uplatniť v praxi.

8. Vyučovanie lexikológie. Slovná zásoba a význam slova.

Študent bude poznať rozdiel medzi aktívnou a pasívnou slovnou zásobou dieťaťa, bude poznať spôsoby vysvetľovania významu a dôležitosť jeho vhodného používania pri vyučovaní slovenského jazyka na prvom stupni. Študent bude poznať princípy diferenciácie slovnej zásoby na základe rôznych parametrov. Študent bude schopný určiť špecifiká vyučovania lexikológie v jednotlivých ročníkoch primárneho vzdelávania a uvedomí si formatívny aspekt, ktorý vyučovanie lexikológie ponúka prostredníctvom rozvíjania poznania a kritického myslenia u detí.

9. Paradigmatické a syntagmatické vzťahy v slovnej zásobe. Synonymia, antonymia, homonymia, polysémia, hyperonymia, hyponymia a kohyponymia.

Študent bude poznať podstatu paradigmatických a syntagmatických vzťahov v slovnej zásobe, bude ich vedieť správne a kreatívne uplatniť vo vlastnom prejave, pričom aktívne využije príslušné slovníky a slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľudovíta štúra. Študent bude poznať typy lexikálnych cvičení, bude ich vedieť využívať a samostatne vytvárať.

10. Obohacovanie slovnej zásoby. Tvorenie, modifikovanie a preberanie slov.

Študent bude poznať zákonitosti slovotvorby a preberania slov a mieru ich zastúpenia vo vyučovaní slovenského jazyka v primárnom vzdelávaní. Bude schopný identifikovať komunikačno-poznávací aspekt vo vyučovaní tvorenia slov. Študent sa oboznámi s cvičeniami na tvorenie slov predponami, bude ich vedieť tvorivo využívať aj aktíve utvárať.

11. Frazeologická lexika. Lexikografia. Kodifikačné príručky.

Študent bude poznať podstatu frazeológie a skupiny frazeologizmov, ktoré zodpovedajú recepcii detského príjemcu (príslovia, porekadlá, pranostiky a pod.) a bude poznať typy frazeologických cvičení. Študent bude schopný porozumieť významu vyučovania frazeológie v primárnom vzdelávaní z hľadiska výchovného pôsobenia, rozvíjania poznania a kreatívneho myslenia a z hľadiska formovania kultivovaného čitateľa. Študent bude poznať jednotlivé slovníky, ich charakteristiky, výstavbu slovníkového hesla a bude schopný aktívne využiť lexikografické vedomostí v práci s lexikografickými cvičeniami a online zdrojmi.

Študent si upevní základné vedomosti zo zvukovej, ortografickej a lexikálnej roviny slovenského jazyka a osvojí si základné vedomosti z didaktiky slovenského jazyka, ktoré súvisia s výučbou uvedených jazykových rovín v primárnom vzdelávaní s cieľom vedieť ich spoľahlivo aplikovať v pedagogickej praxi. Študent bude schopný nadobudnuté poznatky tvorivo uplatniť pri analýze a využívaní didaktického materiálu, ako aj pri navrhovaní vlastných jazykových cvičení.

Výsledky vzdelávania:

Študent si upevní poznanie vybraných fonetických, ortografických a lexikálnych javov, ktoré bude vedieť identifikovať a kriticky hodnotiť v didaktických materiáloch určených na vyučovanie slovenského jazyka v primárnom vzdelávaní. Bude poznať koncepciu komunikačného vyučovania slovenského jazyka a bude ju vedieť uplatniť pri analýze dostupného didaktického materiálu, ako aj pri tvorbe vlastných cvičení so zameraním na vybrané otázky fonetiky, ortografie a lexikológie.

Analytický a kritický prístup k didaktickému materiálu študenta podnecuje k rozvíjaniu prenositeľných spôsobilostí, pretože najmä v seminárnej časti je akcentované kritické myslenie, uvažovanie v súvislostiach, rozvíjanie komunikačných a digitálnych kompetencií, ktoré študent preukazuje riešením konkrétnych zadaní, ako aj zostavením vlastných návrhov na jazykové cvičenia.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

10 S seminár +prednáška/týždeň; spolu za semester 10 hodín, + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium, 15 hodín príprava študenta na prvú priebežnú úlohu;30 hodín príprava študenta na druhú priebežnú úlohu; 20 hodín príprava študenta na tretiu priebežnú úlohu; 32 hodín príprava študenta na záverečnú ústnu skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: Východiskovou metódou bude prednáška vyučujúceho o jednotlivých okruhoch didaktiky prvouky a didaktiky sociálnych reálií (vlastivedy). Prednáška je koncipovaná tak, aby pokryla všetky témy vzdelávacej oblasti ŠVP Človek a spoločnosť, ku ktorej tieto dva predmety prislúchajú. Počas prednášky vyučujúci v závislosti od témy využíva rôznorodé učebné prostriedky a pomôcky (aktuálne učebnice, encyklopédie s vlastivedným zameraním, kartografický materiál, ale aj trojrozmerné pomôcky: hmotné objekty, makety, textílie a ukážky remeselných výrobkov). Tým sa zároveň realizuje didaktická zásada názornosti, ktorú by mal študent zachovávať aj počas svojej pedagogickej praxe.

Na prednášku organicky nadväzuje diskusia študentov s vyučujúcim aj vzájomná diskusia študentov v skupinách o preberaných témach) a najmä o sporných a „problémových“ okruhoch a otázkach, ktoré sa v súvislosti s nimi môžu vo výučbe vyskytnúť. Problémové zadania dávame do súvislosti najmä s prierezovými predmetmi, ktoré majú so sociálnymi štúdiami najvýraznejší prienik (Multikultúrna výchova a Environmentálna výchova).

Často využívanou metódou najmä v prvej časti predmetu je kritická analýza kurikulárnych dokumentov príslušných predmetov. Jej cieľom je priviesť študentov k tomu, aby dokázali vykonávať výchovno-vzdelávaciu činnosť v súlade s platnou školskou legislatívou, no zároveň si dokázali utvoriť na danú legislatívu autonómny a kritický názor.

Pri riešení problémových okruhov využívame heuristické metódy (DITOR, brainstorming, brainwriting), s pomocou ktorých študenti získavajú a využívajú aj prenositeľné zručnosti (upevňuje sa ich schopnosť tvorivého nekonvenčného myslenia, ale aj schopnosť kooperácie v skupine/tíme, ktorú následne aplikujú aj vo svojej pedagogickej praxi.)

Práca s mapou je nielen organickou súčasťou didaktiky sociálnych reálií, ale rozvíja aj orientačné zručnosti študentov, upevňuje ich poznatky o fyzickej geografii priestoru, prostredia a krajiny a má aj prepojenie so vzdelávacou oblasťou Matematika a práca s informáciami.

Často využívanou bude aj samostatná práca študenta na zadaných úlohách, ktoré sú súčasťou záverečného hodnotenia a majú okrem poznatkového aj didaktický presah, pri náležitom spracovaní ich študent môže použiť aj ako pomôcku vo svojej didaktickej praxi.

Ako doplnkovú avšak dôležitú metódu využívame aj prácu s IKT, a to predovšetkým na sprostredkovanie a aj cielené vyhľadávanie relevantných zdrojov, ktoré možno v didaktike sociálnych štúdií využiť. Študenti sú pri práci s IKT do veľkej miery odkázaní na samostatnú prácu, čím si rozvíjajú a upevňujú svoje digitálne zručnosti a digitálnu gramotnosť všeobecne.

Odporúčaná literatúra:

KANCÍR, J., MADZIKOVÁ, A. Didaktika vlastivedy. 1. vyd. Prešov: Universum Prešov, 2003. ISBN 80-89046-13-4.

KLUSÁK, M. Orientace v čase. In Psychický vývoj dítetě od 1. do 5. třídy. Praha: Karolinum, 2005.

KOŽUCHOVÁ, M. a kol.: Kurikulum primárneho vzdelávania. Bratislava: Univerzita Komenského, 2019. ISBN 978-80-223-4767-9

KOŽUCHOVÁ, M., ROCHOVSKÁ, I. Prvouka 2 : pre 2. ročník ZŠ. Bratislava : Expol pedagogika, 2018. Prvouka1: pre 1. ročník ZŠ. Bratislava: Expol pedagogika, 2019.

KOŽUCHOVÁ, M. – MATUŠKOVÁ, R. Vlastiveda pre 3. ročník základnej školy. Prievidza : Patria I., 2018. ISBN 978-80-85674-55-2

STARÁ, L.: Výchova k demokratickému občanství a vzájemné toleranci v multikulturní společnosti sborník příspěvků z 11. ročníku Letní školy "Výchova k demokratickému občanství a vzájemné toleranci v multikulturní společnosti". Olomouc: Univerzita Palackého, 2004. ISBN 80-244-0952-6

ŠEBKOVÁ, VYSKOČILOVÁ. Chápaní prostorových vztahú u detí mladšího školního věku. In Pedagogika, 1997, roč. 47.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

V priebehu semestra študent odovzdá tri vypracované úlohy s maximálnym počtom 20 bodov za každú úlohu. Ďalej absolvuje záverečnú ústnu skúšku s maximálnym počtom 40 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

A-vynikajúci výkon, študent vie/ovláda poznatky z okruhu sociálnych štúdií a dokáže ich aplikovať na kognitívnej, socio-afektívnej aj psychomotorickej úrovni. Dokáže správne a adekvátne používať všetky didaktické prostriedky využívané v rámci didaktiky vlastivedy; B-výborný výkon, študent ovláda vedomosti z didaktiky sociálnych štúdií, aplikačné zručnosti vykazujú len malé nedostatky. C-dobrý výkon, študent ovláda poznatky na teoretickej úrovni, avšak do praxe ich aplikuje nedostatočne, práca s mapou a učebnými textami vykazuje závažnejšie nedostatky; D- teoretické poznatky ovláda študent na nedostatočnej úrovni, nedokáže správne stanoviť didaktické ciele pri príprave vyučovacej hodiny, prítomné sú aj závažné nedostatky v porozumení základných pojmov; E- práca študenta spĺňa minimálne kritériá, nedostatočne ovláda poznatky a nedokáže ich didakticky ani tvorivo aplikovať, porozumenie základným pojmom je na minimálnej úrovni; Fx – práca študenta nespĺňa nároky na absolvovanie predmetu v žiadnom z požadovaných kritérií a je nevyhnutné, aby si predmet zopakoval.

Slovenský jazyk, český jazyk

Stručná osnova predmetu:

1.Objasnenie témotvorných pojmov a vzťahov medzi nimi: sociálne štúdie/poznávanie sociálnych reálií/ spoločenskovedné vzdelávanie/kultúrna gramotnosť – obsah, funkcie, kompetencie, dilemy, poznávanie, vzdelávanie, výchova, učenie, didaktika.

Prvá kapitola predmetu objasňuje základné pojmy predmetu a ich vzájomné súvislosti. Vzťah kultúrnej gramotnosti k sociálnym štúdiám a ich didaktike. Charakterizuje pojem reálie, ich spoločenskú, národnú a osobnú subjektívnu hodnotu. Akcentuje vzdelávaciu a výchovnú funkciu sociálnych štúdií. Ozrejmuje vzťah kultúrnej gramotnosti, prvouky a vlastivedy k občianstvu, vlastenectvu a etickým hodnotám. Zacielením tejto témy predmetu odkazujeme aj k nevyhnutnej kompetencii študenta, ktorou je znalosť kultúrnej gramotnosti a jej adekvátna implementácia do vzdelávania.

2.Pôvod a povaha poznania sociálnych reálií, kurikulum a jeho možné chápanie.

Druhá téma predmetu sa venuje chápaniu predmetového kurikula prvouky a vlastivedy a ich vymedzenie na pomedzí predmetu vedeckého výskumu a didaktickej aplikácie poznatkov z rôznych vedných disciplín. Prvouka i vlastiveda sa v rámci predmetu vymedzujú ako súčasť spoločenskovedného vzdelávania i keď najmä prvouka má blízko aj k prírodovednému vzdelávaniu. S týmto vymedzením sa následne pracuje ďalej, pričom odkazujeme na znalosť teoretických východísk inštitucionálneho vzdelávania, ako na jednu zo základných získaných vedomostí absolventa programu Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie.

3.Analýza obsahu a cieľov spoločenskovedného vzdelávania v predmetoch prvouka a vlastiveda na 1. stupni ZŠ na základe platných dokumentov (vzdelávacie štandardy pre vlastivedu a prvouku, tvorba učebných osnov v rámci ŠkVP).

Kapitola predmetu sa venuje analýze legislatívnych dokumentov predmetov prvouka a vlastiveda, predovšetkým analýze obsahových a výkonových štandardov ŠVP. Kritický pohľad na dané dokumenty, aktuálnosť ich tematického obsahu, zvládnuteľnosť pre žiakov daných ročníkov, ako aj prepojenosť s ich praktickou a empirickou skúsenosťou, tvorí východisko pre uvažovanie o didaktických prístupoch k obom týmto predmetom. Zároveň aj touto časťou predmetu využívame komplexnú znalosť obsahu vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť, ktorá je jedným z vedomostných pilierov absolventa programu Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie.

4. Prvouka a jej didaktické a obsahové špecifiká v komparácii s didaktikou vlastivedy

Daná kapitola sa venuje špecifikám didaktiky prvouky v porovnaní s vlastivedou, ako aj komparácii ich vzdelávacieho obsahu. Východiskom komparácie je predovšetkým výraznejšie zapojenie učiva s tematikou živej i neživej prírody v učive prvouky v porovnaní s vlastivedou, kde sa do poznania prírody ako celku výraznejšie zapája geografia. Ďalej je to špecifické učivo prvouky, ktoré vo vlastivede nenachádzame, ani na ne nenadväzujeme (napr. zmysly). Analýza a komparácia oboch predmetov má význam, aby sa študent stal plne kompetentný posudzovať didaktické materiály prislúchajúce k obom predmetom, ale tiež diagnostikovať a hodnotiť úroveň znalostí, kompetencií a zručností žiakov v oboch predmetoch.

5.Analýza učebných materiálov predmetu prvouka a vlastiveda a tematických celkov učebných materiálov

Kapitola je venovaná analýze základných učebných materiálov oboch predmetov (učebníc, pracovných zošitov, predstavuje koncept pracovnej učebnice, učebnice založenom na objaviteľskom prístupe). Venuje sa analýze jednotlivých tematických celkov, hlavného a doplňujúceho textu, ako aj aparátu samostatného osvojenia si učiva (otázkam a úlohám). So študentmi analyzujeme ich náročnosť a primeranosť, ako aj chyby a alogizmy, ktoré sa v nich vyskytujú, aby na ne boli vo svojej pedagogickej praxi pripravení a vedeli nájsť alternatívne riešenie/vysvetlenie.

6. Analýza vyučovacích metód využívaných na predmete prvouka a vlastiveda a ich priame prepojenie s učebnými materiálmi – demonštrácia problémových okruhov v učebnici

Táto časť predmetu je venovaná charakteristike, analýze a aplikácii vyučovacích metód, ktoré možno pri výučbe didaktike prvouky a vlastivedy využiť v priamom prepojení s učebnicou, prípadne metodickou príručkou. Vysvetlené sú slovné, demonštratívne, konštrukčné, ale aj heuristické metódy a tiež zásada objaviteľského a zážitkového vyučovania vlastivedy, spočívajúca v objaviteľskom prístupe, pri ktorom učiteľ vystupuje „len“ v úlohe facilitátora. Študent dokáže vybrať vhodné vyučovacie formy v súlade s vyučovacími cieľmi a aktivitou žiakov.

7. Geografická zložka vlastivedy – pojmový aparát a orientácia v priestore: vedecké východiská

Orientácia v priestore, geografické pojmy a texty – jazyk geografie, základy kartografie).

Kapitola je venovaná základným pojmom súvisiacim s orientáciou v priestore, fyzickou geografiou a

kartografiou. Vysvetlené sú základné spôsoby osvojenia si svetových strán, orientácie podľa tieňa a polohy slnka, ale aj základné geografické pojmy – mapa, atlas, miestopis, polohopis a výškopis mapy, ako aj typy a druhy máp, s ktorými sa môžeme stretnúť. Rovnako je ozrejmený prístup k čítaniu mapy a základným zručnostiam súvisiacim s mapou, ktoré od žiakov požadujeme v 3. a 4. ročníku (lokalizácia bodu na mape, určenie vzdialenosti, mierka mapy, čítanie mapy). U študenta sú týmto spôsobom rozvíjané orientačné spôsobilosti a kompetencie.

8.Orientácia v čase a v priestore, poznávanie sociokultúrneho priestoru so súčasným osvojovaním si orientácie v ňom.

Keďže orientácia v priestore má aj svoje sociokultúrne aspekty, nasleduje charakteristika základných jednotiek, ktoré sú základnými prvkami sídelnej geografie: mesto, vidiek, ich základné charakteristiky a diferencie, prípadné iné typy osídlení (sídliská, predmestia, lazy, samoty), rovnako sú priblížené orientačné body v meste a na vidieku, ktoré majú charakter inštitúcií a žiak sa podľa nich môže orientovať (pošta, zdravotné stredisko, obecný úrad a p.). Významnú úlohu pri orientácii v čase zohráva téma ročných období, ktorá je najmä v kurikule vlastivedy pre 3. ročník výrazne zastúpená. Táto téma sa zároveň rozširuje o znalosť výročných sviatkov a s nimi spojených tradícií, čím dochádza k rozvoju sociálnych kompetencií študenta.

9. Historické učivo vlastivedy: pojmový aparát a podnecovanie schopnosti orientácie v čase.

Historické učivo tvorí tretinu kurikula vlastivedy vo 4. ročníku, preto mu treba venovať osobitnú pozornosť. Pomocou základného pojmového aparátu (časová priamka, minulosť, história, naši predkovia a potomkovia, základné smerovanie v čase na osi: minulosť-prítomnosť-budúcnosť) pripravuje žiakov na konkrétne historické obdobia, o ktorých sa budú učiť a na ich predstaviteľov. Okrem časovej priamky študenti pracujú aj s veľkým množstvom ilustračného materiálu, prípadne hmotných artefaktov, ktoré vzdialenú minulosť žiakom priblížia efektívnejšie, než textový materiál. Študent dokáže vyhľadávať širšie a komplexnejšie informácie aj mimo predpísaných učebných materiálov.

10. Učivo vlastivedy s historickým zameraním – osobnosti a dejinné medzníky histórie Slovenska, ich didaktická aplikácia v učebnici vlastivedy.

V danej časti predmetu sa študenti podrobnejšie oboznamujú s obsahom historického učiva vlastivedy (Slovania na území Slovenska, Veľká Morava, Konštantín (Cyril) a Metod a ich misia, vpády Tatárov, stredoveké mestá, ich vznik a postavenie, Turci na území Slovenska, Mária Terézia a jej reformy, Štúrovci a kodifikácia spisovnej slovenčiny, Prvá svetová vojna a vznik 1. ČSR, Druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, samostatná Slovenská republika a jej postavenie v Európe). Všetky tieto témy môžu byť pre žiakov obzvlášť abstraktné, preto je na seminári analyzovaný najmä obrazový materiál približujúci jednotlivé osobnosti a udalosti a taktiež je poskytnutý základný prehľad inštitúcií, ktoré môžu byť cieľom exkurzie s historickým zameraním. Dôraz je taktiež kladený na beletrizované texty s historickým obsahom (povesti), ktoré majú potenciál urobiť danú tému pre žiakov zaujímavejšou. Všetky obsahy a zručnosti prezentované v tejto časti odkazujú k jednej zo základných vedomostí absolventa, a síce ovládať obsah vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť.

11. Regionálna kultúra ako súčasť kurikula vlastivedy – predstavenie jednotlivých regiónov Slovenska, ich etnologických a kultúrnych špecifík.

Poslednou tému semestra je téma regiónov Slovenska, keďže tie rovnako tvoria tretinu vzdelávacieho obsahu vlastivedy v 4. ročníku. Študent na seminári získa základný prehľad o regiónoch, ich geografickom ohraničení a názvosloví, prírodných zaujímavostiach a pamätihodnostiach, ale aj o nárečiach, folklóre, etnickom zložení, remeslách a tradíciách, teda o etnologickej zložke regionálneho poznania. Zároveň sú tieto poznatky konfrontované so spracovaním regionálneho učiva v učebných textoch a doplnené o ďalšie dôležité informácie, prípadne zdroje, kde ich možno nájsť. Rozvíjané sú aj medzipredmetové vzťahy, predovšetkým so slovenským jazykom a literatúrou. Na prácu v tejto časti predmetu, ako aj na spracovanie priebežnej úlohy, je študentom poskytnutý bohatý dokumentačný a vizuálny materiál. Znalosťou témy študent získava kultúrne kompetencie a na ich základe vie riadiť vyučovací proces v kontexte poznávania sociálnych reálií.

Výsledky vzdelávania:

Absolvovaním predmetu študent získa základné poznatky o sociálnych reáliách, ktoré tvoria základné sociálne prostredie ľudskej existencie (mesto, vidiek, príroda, fyzická a urbánna geografia, cyklus ročných období, výročných sviatkov a tradícií). Ďalej získa poznatky o základných kultúrnych a sociálnych reáliách Slovenska ako celku, ako aj jeho jednotlivých regiónov, v rámci fyzickej geografie a ľudovej, tradičnej kultúry a folklóru. Získa základné vedomosti o didaktickej aplikácii predmetu prvouka a vlastiveda (obsah, formy, metódy, organizačné prostriedky). Bude kompetentný plánovať a organizovať špecifické formy vyučovania, súvisiace s charakterom predmetu (vychádzky, výlety, exkurzie). Osvojí si komplex organizačných a komunikačných zručností a kompetencií, potrebných k realizácii predmetu a medzipredmetových vzťahov. V rámci rozvoja a upevňovania digitálnych kompetencií a zručností si osvojí prácu s internetovými zdrojmi, využiteľnými vo výučbe prvouky a vlastivedy.

Fázy hodnotenia študenta:

Študent bude hodnotený za prácu a aktivitu na seminároch (aktivita bude hodnotená bonusovými bodmi). Ďalej bude hodnotený na základe troch priebežných zadaní a záverečného písomného testu. Všetky priebežné zadania odkazujú ku kompetencii študenta samostatne vytvárať a využívať didaktické pomôcky, pričom úzko súvisia s kurikulom predmetov.

Prvá priebežná úloha bude spočívať vo vypracovaní rodokmeňa vlastnej rodiny študenta v takej podobe, aby zohľadňoval rodinné vzťahy a označenia, ako ich charakterizuje kurikulum učiva vlastivedy v 3. ročníku. Priebežná úloha bude hodnotená na základe presnosti, ale aj primeranosti celkového spracovania. Veľký dôraz bude kladený aj na ilustračnú stránku spracovania.

Druhá priebežná úloha je založená na tvorbe kartografickej pomôcky (mapy) daného časti územia Slovenska. Zvolili sme ju preto, lebo práca s kartografickým materiálom je kľúčovou kompetenciou nevyhnutnou vo výučbe vlastivedy. Na spracovaní mapy bude učiteľ hodnotiť terminologickú, ale aj kartografickú presnosť zobrazenia, znalosť legendy mapy pri označovaní jednotlivých bodov na mape a v neposlednom rade ilustračnú a poznatkovú primeranosť žiakom daného veku.

Tretia priebežná úloha spočíva vo vypracovaní súboru pracovných listov, zameraných na poznávanie konkrétneho regiónu Slovenska. Študent si na spracovanie vyberá región, z ktorého pochádza, prípadne ktorý mu je blízky a v pracovných listoch pokryje najmä tému folklóru, zvykoslovia a národných tradícií. Táto úloha úzko nadväzuje na jednu z kľúčových kompetencií absolventa primárneho vzdelávania, a síce poznávanie národných a kultúrnych tradícií.

Záverečný vedomostný test je zameraný na celkový prehľad tematiky preberanej počas celého semestra (tématotvorné pojmy, didaktika prvouky a vlastivedy, vyučovacie metódy, organizačné formy, tematické celky obsiahnuté v kurikulárnych dokumentoch, fyzická a sídelná geografia ako súčasť didaktiky vlastivedy, orientácia v čase a priestore, historické učivo vlastivedy, regionálna kultúra).

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma (v dennom štúdiu):

10 PC (prednáška a cvičenie) + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

Príklad predmetu 10PC (4 kredity): 2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium, 18 hodín príprava seminárnej práce; 18 hodín príprava prezentácie projektu; 60 hodín príprava na záverečné hodnotenie. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: prednáška; vysvetľovanie; diskusia a interakcia vyučujúceho so študentmi o preberanej téme; výučba vychádzajúca z praktických skúseností; metóda skupinovej práce; metóda samostatnej práce študentov; metóda praktického cvičenia; metóda vedenia a sprievodu pohybu; metóda opakovania pohybových činností v stabilných a zmenených podmienkach; metóda rozvíjania silových, rýchlostných, vytrvalostných a koordinačných schopností, metóda rozvíjania kĺbovej pohyblivosti a ohybnosti v školskej telesnej výchove primárneho vzdelávania.

Odporúčaná literatúra:

ANTALA, B. et al. 2014. Telesná a športová výchova a súčasná škola. Bratislava: NŠC, FTVŠ UK, 2014. 343 s. ISBN 978-80-971466-1-0.

DVOŘÁKOVÁ, H., ENGELTHALEROVÁ, Z., et. al. 2017. Tĕlesná výchova na 1. stupni základní školy. Praha: Karolinum, 2017. 274 s. ISBN 978-80-246-3308-4.

KOLEKTÍV. 2014. Telesná a športová výchova – Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti a športy v prírode. Bratislava: NŠC, FTVŠ UK, 2014. 193 s. ISBN 978-80-971466-2-7.

KOLEKTÍV. 2014. Telesná a športová výchova – Kolektívne športové činnosti, gymnastické a tanečné pohybové činnosti. Bratislava: NŠC, FTVŠ UK, 2014. 246 s. ISBN 978-80-971466-3-4.

ŠIMONEK, J., et al. 2014. Metodická príručka telesnej výchovy pre materské školy a prvý stupeň základných škôl. Bratislava: AT Publishing, 2014. 140 s. ISBN 978-80-88954-62-0.

ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM Primárne vzdelávanie – 1. stupeň Základnej školy. 2015. Bratislava: ŠPU, MŠVVaŠ. 2015.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Váha podmienok na úspešné ukončenie predmetu je 20/30/50. V priebehu semestra študent odovzdá seminárnu prácu v hodnote 20 bodov. Ďalej študent realizuje prezentáciu projektu zameranú na výučbu hodiny telesnej výchovy v hodnote 30 bodov. Prezentácia projektu by mala preukázať praktickú aplikáciu teoretických vedomostí študenta. Študent absolvuje záverečný test v hodnote 50 bodov z nadobudnutých vedomostí za celý semester.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z troch podmienok získa menej ako polovicu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

A-(výborne), študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní a vie ich aplikovať do praktických činností, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok na vyučujúceho výzvy, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky, dokáže na vysokej úrovni odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy, ústny a písomný prejav študenta je správny, korektný, gramaticky bezchybný a tvorivý.

B-(veľmi dobre), študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní a dokáže ich aplikovať do činností s menšími nedostatkami, vie dobre reagovať počas prednášok na otázky a úlohy vyučujúceho, študent je aktívny a iniciatívny a reaguje na otázky k riešenej problematike, vie veľmi dobre odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy, ústny a písomný prejav študenta je správny, korektný, gramaticky bezchybný. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami.

C-(dobre), študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní, a dokáže ich aplikovať do praktických činností na dobrej úrovni, študent vie reagovať na vyzvanie vyučujúceho. Študent je veľmi zriedkavo samostatný v aktivite a iniciatíve, otázky k riešenej problematike kladie s menšími problémami, prezentuje na dobrej úrovni s malými nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta je správny, ale menej kvalitný a gramaticky s menšími chybami.

D-(uspokojivo), študent uspokojivo ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní a s problémami ich vie aplikovať do praktických činností, vo výučbe je málo aktívny a iniciatívny, zastáva skôr rolu pasívneho pozorovateľa, vie prezentovať na uspokojivej úrovni, ústny a písomný prejav študenta má isté nepresnosti a tiež väčšie nedostatky.

E-(dostatočne), práca študenta spĺňa minimálne kritériá, nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní, ktoré sú na slabej úrovni a s ťažkosťami ich vie aplikovať do praktických činností, na výzvy vyučujúceho reaguje s nepresnosťami, študent sám nie je aktívny a iniciatívny, nekladie otázky k riešenej problematike, študent prezentuje na veľmi slabej úrovni, ústny a písomný prejav študenta má vážnejšie nepresnosti a nedostatky;

Fx-(nedostatočne), práca študenta nespĺňa nároky na absolvovanie predmetu v žiadnych z požadovaných podmienok a predmet si musí zopakovať. Študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

Slovenský a český jazyk

Stručná osnova predmetu:

Osnova predmetu Telesná výchova v primárnom vzdelávaní je navrhnutá tak, aby po jej praktickej výučbe študenti dokázali aplikovať teoretické vedomosti do praktických súvislostí výkonu učiteľskej profesie v telesnej výchove. Študenti ovládajú odborný obsah daných prednášok a z praktických častí hodín daného predmetu majú osvojenú terminológiu telesných cvičení. Poznajú vhodné metódy pedagogického výskumu na skúmanie edukačného procesu v telesnej výchove. S týmito vedomosťami a poznatkami dokážu aktívne pracovať a využívať ich v pozícii pedagogického zamestnanca v primárnom vzdelávaní. Študenti sú spôsobilí celoživotne si rozširovať vedomosti, spôsobilosti a zručnosti v telesnej a športovej výchove.

Dokážu použiť a tvoriť metodické materiály a didaktické pomôcky s aktívnym využitím didaktickej techniky a digitálnych technológii. Teoretické a praktické poznatky, ktoré študenti získajú počas predmetu Telesná výchova v primárnom vzdelávaní, im umožnia vytvorenie základov vlastného učiteľského štýlu, kultivovať vlastné rozhodovacie procesy a rozvinúť ich ďalšie motorické schopnosti a zručnosti. Získané didaktické spôsobilosti uplatnia v procese riešenia projektu na prípravu výučby hodiny telesnej a športovej výchovy. Budú odborne a metodicky spôsobilí vyučovať predmety vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb. Študenti dokážu samostatne získavať, triediť, spracúvať a efektívne využívať nové poznatky, aplikovať ich do edukačného procesu telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní.

1. Úvod do problematiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní. Didaktika školskej telesnej výchovy a jej postavenie v systéme vied – Vedy o športe. Skupina vied nazývaná „Vedy o športe sa skladá z 3 vedeckých disciplín:1. Športová edukológia 2. Športová humanistika 3. Športová kinantropológia. Historický vývoj vyučovania telesnej výchovy v školách u nás a v zahraničí. Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb v rámci Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie – 1. stupeň Základnej školy. Priblíženie jej troch podoblastí s aplikáciou do praktickej činnosti študentov: 1. Podoblasť Zdravie a zdravý životný štýl. 2. Podoblasť Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť. 3. Podoblasť Športové činnosti pohybového režimu.

Edukačný proces v telesnej výchove – telovýchovný proces. Edukačný proces, v ktorom sa na základe vzájomných interakcií medzi telovýchovným pedagógom, žiakom, obsahom (ktorého základ tvoria pohybové činnosti) a podmienkami sa plnia ciele a úlohy telesnej výchovy u detí mladšieho školského veku na základe uplatňovania didaktických, výchovných a špecifických zásad. Vyučovacie postupy, zásady a metódy realizované v školskej telesnej a športovej výchove. Organizačné formy, didaktické štýly, prostriedky a diferenciácia v školskej telesnej a športovej výchove. Zásady (princípy) riadenie telovýchovného procesu s využitím v praxi u študentov. Ciele a úlohy vyučovacieho predmetu Telesnej a športovej výchovy. Štruktúra hodiny Telesnej a športovej výchovy.

2. Možnosti rozcvičenia a využitie najznámejších metód strečingu na hodinách telesnej a športovej výchovy u detí mladšieho školského veku. Metódy strečingu: 1. Metóda permanentného - viacfázového naťahovania (Statická metóda B. Andersona). 2. Metóda postizometrického naťahovania – dilitácie, ktorá sa dá označiť aj ako metóda počiatočného napínania s následným naťahovaním (Sölverbernova metóda). 3. Metóda prerušovaného naťahovania - PNF (Holtova metóda 3S – na naťahovanie využívame vlastnú hmotnosť, alebo hmotnosť a silu pomocného cvičenca alebo náradia). 4. Metóda dynamického strečingu - primerane sa striedajú kontrakcie a dilitácie svalu. Prečo cvičiť strečing – hlavné dôvody. Rady pre bezpečný strečing. Rozdelenie strečingových cvičení podľa rôznych častí tela: Strečing šijových a trapézových svalov. Strečing svalov horných končatín. Strečing svalov chrbta. Strečing svalov hrudníka (prsné svaly). Strečing svalov dolných končatín. Príklady strečingových cvičení so zameraním na rôzne časti tela. Strečing s fit-loptou zameraný na viaceré svalové oblasti u detí v mladšom školskom veku. Názorné praktické ukážky strečingu a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

Terminológia telesných cvičení (telocvičné názvoslovie) v pohybovej edukácii predprimárneho vzdelávania. Prostredníctvom termínov (odborných názvov) sa vytvára presná predstava o polohe, o pohybe, o cvičebnom tvare. Jednotlivé polohy a pohyby sa vyjadrujú prostredníctvom predpôn a prípon, ktoré zodpovedajú pohybu, alebo polohe časti tela (hlava, trup, paža, noha). Predpony: pred, za, u, vz, pri, roz, po, v. Prípony: ný, mo, ka. Rozdelenie telesných cvičení. Telesné cvičenia sú zatriedené do skupín ktorých cvičebným obsahom sú: Poradové cvičenia (tvar, povel, hlásenia), Cvičenia bez náčinia. Pohyby častí tela: pohyby paží, pohyby dolných končatín, pohyby trupu, pohyby hlavy. Pohyby celého tela: postoje, kľaky, sedy, ľahy, podpory. Jednoduchá akrobacia u detí v mladšom školskom veku: prevaly, obraty, kotúle, stojka na lopatkách, stojka na hlave. Cvičenia na náradí: lavičky, rebriny, debna, preliezačky, lezecké a prekážkové dráhy. Cvičenia s náčiním a a pomôckami – gymnastickým náčiním: lopta, stuha, obruč, krátka tyč, overbal, fitbal, švihadlo, lano, expander. Príklady cvičení.

3. Pohybové predpoklady, pohybové schopnosti a pohybové zručnosti u detí mladšieho školského veku. Možnosti rozvoja pohybových schopností a zručností. Regulácia a obmedzenie intenzity zaťaženia pri telesných cvičeniach s prihliadnutím na vek detí a ich psychické a fyzické predpoklady. Rozdelenie pohybových schopností: 1. Kondičné schopnosti: rozvoj silových schopností u detí v predškolskom veku, rozvoj rýchlosti u detí predškolského veku, rozvoj vytrvalosti v predškolskom veku, rozvoj ohybnosti u detí v predškolskom veku. 2. Koordinačné schopnosti: kinesteticko-diferenciačná schopnosť, priestorovo-orientačná schopnosť, rytmická schopnosť, reakčná schopnosť, rovnováhová schopnosť. 3. Komplexné schopnosti (hybridné). Rozvoj kondičných a koordinačných schopností detí prostredníctvom vybraných pohybových prostriedkov Príklady cvičení a hier na jednotlivé pohybové schopnosti a zručnosti a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

Osvojovanie si pohybových návykov a zručností prostredníctvom motorického učenia.

Motorické učenie a jeho štyri základné fázy vytvárania pohybových návykov a zručností.. Motorické učenie (pohybové učenie – učenie sa pohybu) ako proces osvojovania a upevňovania si pohybových návykov a zručností u detí v predškolskom veku: 1 fáza - oboznámenie sa s danou pohybovou činnosťou (Generalizácia) 2. fáza - opakovanie nacvičených pohybových činností (Diferenciácia). 3. fáza - zdokonaľovanie sa pohybovej činnosti v celku (Automatizácia). 4 - vyznačuje sa plastickosťou v uplatnení zvládnutej techniky (Tvorivá koordinácia). Priblíženie jednotlivých fáz motorického učenia a praktické cvičenia a hry na využitie jednotlivých fáz motorického učenia u detí mladšieho školského veku.

4. Zdravie a zdravý životný štýl. Problematika zdravia je súčasťou vyučovacieho predmetu Telesná a športová výchova. Oboznámenie žiakov so základnými poznatkami v tejto problematike: 1. Identifikovať znaky zdravého životného štýlu a rozlišovať zdravú a nezdravú výživu; 2. Rozpoznať nebezpečenstvo návykových látok a ich negatívny vplyv na zdravie človeka; 3. Vysvetliť význam pohybovej aktivity pre zdravie človeka; 4. Rozpoznať základné spôsoby a význam otužovania organizmu; 5. Dodržiavať hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti a aplikovať zásady bezpečnosti pri cvičení; 5. Opísať zásady poskytovania prvej pomoci v rôznom prostredí; 6. Popísať znaky správneho držania tela v rôznych polohách a aplikovať osvojené pohybové zručnosti v režime dňa. 6. Pohybové prostriedky na rozvoj kondičných a koordinačných schopností.

5. Základné pohybové zručnosti v telesnej a športovej výchove. Pomenovať základné povely a útvary poradových cvičení realizovaných vo výučbe: postoje, obraty a pochodové útvary – pozor, pohov, vpravo vbok, vľavo vbok, čelom vzad. Rad (dvojrad, trojrad ap.), zástup (dvojstup, trojstup ap.). Používať základné povely a správne na ne reagovať pohybom a vysvetliť význam a potrebu rozcvičenia pred vykonávaním pohybovej činnosti. Pomenovať základné pohybové zručnosti. Zvládnuť techniku behu, skoku do diaľky a hodu tenisovou loptičkou. Pomenovať a vykonať základné polohy tela a jeho častí. Zvládnuť techniku základných akrobatických cvičení v rôznych obmenách a väzbách a skokov. Vykonať ukážku z úpolových cvičení. zameraných na: odpory, pretláčanie, preťahovanie. Cvičenia a hry s prvkami poradovej prípravy ako prostriedky účelnej organizácie činností v priestore. Bežecká abeceda, beh rýchly, beh vytrvalostný, beh akceleračný, beh z rôznych polôh, beh so zmenami smeru.

6. Manipulačné, prípravné a športové hry. Charakterizovať základné pojmy súvisiace s hrami - pohybová hra, športová hra, hráč, spoluhráč, súper, kapitán, rozhodca, útočník – útok, útočná činnosť, obranca - obrana, obranná činnosť, Ihrisko (hrací priestor, hracia plocha), stredová čiara, bránka, kôš, hracie náčinie (lopta, pálka, hokejka a pod.), gól, bod, prihrávka, hod, streľba, dribling. Pomenovať základné herné činnosti jednotlivca a vymenovať názvy hier realizovaných vo výučbe. Aplikovať v hre dohodnuté pravidlá a rešpektovať ich. Zvládnuť techniku manipulácie s náčiním. Uplatniť manipuláciu s náčiním v pohybovej alebo prípravnej športovej hre. Zvládnuť herné činnosti jednotlivca v hrách realizovaných vo výučbe. Využívať naučené zručnosti z hier v rôznom prostredí (telocvičňa, príroda, voda). Hry so zameraním na manipuláciu s rôznym tradičným, ale aj netradičným náčiním a s inými pomôckami. Pravidlá realizovaných hier, ich význam a sankcie za porušenie pravidlá fair-play. Pohybové hry zamerané na rozvoj pohybových schopností (kondičných, koordinačných a hybridných). Prípravné športové hry zamerané na futbal, basketbal, volejbal, hádzanú, tenis. Pohybové hry zamerané na precvičovanie osvojovaných pohybových zručností rôzneho charakteru (gymnastického, atletického, plaveckého).

7. Hudobno-pohybové a tanečné činnosti. Vymenovať základné pojmy rytmickej gymnastiky - rytmická gymnastika (rytmus, takt, tempo, dynamika), moderná gymnastika – náčinie a cvičenia s ním (lopta, švihadlo, stuha, kužele, obruč), rovnovážne výdrže – pózy, poskoky a skoky (nožnicový, čertík, kadetkový). Tanec – ľudový, moderný, tanečný krok (prísunný, cval, poskočný, polkový, valčíkový, mazúrkový), tanečný motív, tanečná väzba. Pomenovať tanečné kroky realizované vo výučbe a vykonať ukážku rytmických cvičení. Zladiť pohyby tela, chôdzu, skoky a beh s rytmom navodeným potleskom, zvukovým signálom, hudbou. Rytmické cvičenia spojené s vytlieskávaním, vydupávaním, hrou na telo. Cvičenia a hry na rozvoj rytmickej schopnosti Zvládnuť základné tanečné kroky, tanečné motívy v rôznych obmenách realizovaných vo výučbe. Vytvoriť krátke väzby a motívy z naučených tanečných krokov ľudových i moderných tancov. Uplatniť prvky rytmiky a tanca v hudobno-pohybových, tanečných a dramatických hrách. Improvizovať na zadanú tému alebo hudobný motív. Aerobik, zumba, brušné tance a iné formy cvičení s hudobným sprievodom. Rytmizované pohyby s využitím hudby alebo rôznych jednoduchých hudobných nástrojov. Imitačné pohyby so slovným navádzaním, napodobňovacie pohyby (napr. zvierat, športovcov, činností človeka. Tanečná improvizácia na základe naučených tanečných krokov, motívov, väzieb.

8. Psychomotorické a zdravotne orientované cvičenia. Naučiť sa postupne uvoľniť pri slovnom doprovode svalstvo končatín i celého tela a opísať základné spôsoby dýchania. Vykonať jednoduché strečingové cvičenia a charakterizovať cvičenia z psychomotoriky. Vysvetliť podstatu psychomotorických cvičení a ich význam. Aplikovať naučené zručnosti v cvičeniach a hrách. Relaxačné (uvoľňovacie) cvičenia a hry (vyklepávanie, vytriasanie, automasáž a pod.). Cvičenia so zameraním na riadené spevňovanie a uvoľňovanie svalstva (svalové napätie a uvoľnenie). Aktivity zamerané na rozvoj dýchania, dýchacie cvičenia – cvičenia zamerané na nácvik správneho dýchania v rôznych polohách. Kompenzačné (vyrovnávajúce) cvičenia a cvičenia na rozvoj flexibility (ohybnosť, pohyblivosť). Rozvoj rovnováhových schopností, statickej rýchlosti. Balansovanie s predmetmi (žonglovanie, prenášanie predmetov rôznym spôsobom a pod.). Cvičenia telesnej schémy zamerané na uvedomovanie si vlastného tela – pohybových možností jeho jednotlivých častí. Cvičenia spájajúce zmyslové vnímanie s pohybovým (napr. pohybové reakcie na zmyslové podnety). Psychomotorické hry, cvičenia a hry s neštandardným náčiním (balóny, štipce, noviny a pod.).

9. Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti. Vymenovať základné pojmy a poznatky zo sezónnych aktivít realizovaných v primárnom vzdelávaní. Základné druhy realizovaných sezónnych pohybových aktivít vo výučbe: Korčuľovanie (in-line a na ľade) – jazda vpred, vzad, zastavenie, obrat, hry a súťaže na korčuliach. Lyžovanie – lyže zjazdové, bežecké, skokanské, zjazd, slalom, beh na lyžiach, základná manipulácia s lyžami a palicami, chôdza, obraty, výstupy, padanie, zjazdy (po spádnici), brzdenie jazdy, jazda šikmo svahom, prívrat (oboma lyžami, jednou lyžou, v pokoji a v pohybe), odvrat, oblúky. Cvičenia a hry zamerané na oboznámenie sa s vodným prostredím, splývanie, dýchanie a orientáciu vo vode, skoky do vody z rôznych polôh, nácvik techniky jedného plaveckého spôsobu, plavecký spôsob (kraul, znak, prsia), štartový skok, obrátka. Chôdza a jej rôzne druhy a spôsoby vzhľadom na povrch a terén. Turistika – jej druhy a formy, turistický výstroj, turistický chodník, turistická značka, mapa, buzola, zásady a význam otužovania, pohybu a pobytu v prírode v každom ročnom období a počasí. Jazda, hry a súťaže na kolobežke, bicykli“. Zvládnuť pohybové zručnosti vybraných sezónnych aktivít. Uplatniť prvky sezónnych pohybových činností v hrách, súťažiach, v škole i vo voľnom čase. Bezpečne sa pohybovať v rôznom priestore a v rôznych podmienkach. Prekonať pohybom rôzne terénne nerovnosti. Vysvetliť význam a zásady ochrany prírody počas pohybových aktivít v nej.

10. Diagnostika telesného rozvoja, všeobecnej pohybovej výkonnosti a funkčných schopností žiaka v primárnom vzdelávaní. Vysvetliť význam diagnostiky pohybovej výkonnosti pre zdravie a osobný telesný, motorický a funkčný vývin; Individuálne sa zlepšiť v stanovených ukazovateľoch vybraných testov; Odmerať pulzovú frekvenciu na krčnej tepne; Rozpoznať základné prejavy únavy pri fyzickej záťaži; Využívať prostriedky na rozvoj pohybových schopností. Odporúčané testy pre posudzovanie individuálnych výkonov: skok do diaľky z miesta, člnkový beh 10x5 m, výdrž v zhybe, ľah–sed za 30 sek, vytrvalostný člnkový beh. Meranie pulzovej frekvencie na krčnej tepne pred zaťažením a po zaťažení, vysvetlenie rozdielov v pulzovej frekvencii, príčiny zmien, poznatky o vonkajších prejavoch únavy pri zaťažení (potenie, dýchanie, farba pokožky, koordinácia pohybov). Testy EUROFIT. Hodnotenie, klasifikácia, evidencia a kontrola v školskej telesnej a športovej výchove.

11. Príprava a prezentácia vzdelávacej aktivity zameranej na Telesnú výchovu v primárnom vzdelávaní. Na základe získaných vedomostí, poznatkov, skúseností a zručností - zostaviť prípravu a prezentovať vyučovaciu hodinu z telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní žiakov na základnej škole.

20/30/50.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu Telesná výchova v primárnom vzdelávaní je získať primerané teoretické poznatky zručnosti a kompetencie súvisiace s vykonávaním profesie učiteľa primárneho vzdelávania v telesnej výchove. Majú osvojené vedomosti zo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, kde dokážu projektovať a realizovať výchovno-vzdelávaciu činnosť. Rozšíria si poznatky v spojitosti s didaktickým uvažovaním a reflektovaním subjektov a objektov procesu výučby. Poznajú psychomotorický a sociálny vývin i vývinové osobitosti dieťaťa mladšieho školského veku, ktoré dokážu aplikovať do telovýchovného procesu s rešpektovaním intenzity zaťaženia vzhľadom na zdravie detí a možností rozvoja ich motorických schopností a zručností. Dokážu aktívne využívať didaktickú techniku a digitálne technológie vo výchovno-vzdelávacej a administratívnej činnosti v spojitosti s telesnou výchovou. Študenti nadobudnú kompetencie práce učiteľa v oblasti organizácie a riadenia vzdelávania športových aktivít na škole i v mimoškolských športových organizáciách. Študenti sú schopní uvažovať v súvislostiach, ktoré budú môcť rozvíjať v rozličných vzniknutých situáciách. Študenti sú schopní argumentovať a obhajovať svoje postupy s prihliadnutím na širšie spoločenské dôsledky v spojení s telesnou výchovou. Študenti dokážu identifikovať a zhodnotiť etické, sociálne a ďalšie súvislosti riešených problémov v telesnej výchove v primárnom vzdelávaní. Budú vedieť prepojiť teoretické poznatky z telesnej výchovy do praxe.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma (v dennom štúdiu):

10 PC (prednáška a cvičenie) + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

Príklad predmetu 10PC (4 kredity): 2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium, 18 hodín príprava seminárnej práce; 18 hodín príprava prezentácie projektu; 60 hodín príprava na záverečné hodnotenie. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: prednáška; vysvetľovanie; diskusia a interakcia vyučujúceho so študentmi o preberanej téme; výučba vychádzajúca z praktických skúseností; metóda skupinovej práce; metóda samostatnej práce študentov; metóda praktického cvičenia; metóda vedenia a sprievodu pohybu; metóda opakovania pohybových činností v stabilných a zmenených podmienkach; metóda rozvíjania silových, rýchlostných, vytrvalostných a koordinačných schopností, metóda rozvíjania kĺbovej pohyblivosti a ohybnosti v školskej telesnej výchove primárneho vzdelávania.

Odporúčaná literatúra:

ANTALA, B. et al. 2014. Telesná a športová výchova a súčasná škola. Bratislava: NŠC, FTVŠ UK, 2014. 343 s. ISBN 978-80-971466-1-0.

DVOŘÁKOVÁ, H., ENGELTHALEROVÁ, Z., et. al. 2017. Tĕlesná výchova na 1. stupni základní školy. Praha: Karolinum, 2017. 274 s. ISBN 978-80-246-3308-4.

KOLEKTÍV. 2014. Telesná a športová výchova – Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti a športy v prírode. Bratislava: NŠC, FTVŠ UK, 2014. 193 s. ISBN 978-80-971466-2-7.

KOLEKTÍV. 2014. Telesná a športová výchova – Kolektívne športové činnosti, gymnastické a tanečné pohybové činnosti. Bratislava: NŠC, FTVŠ UK, 2014. 246 s. ISBN 978-80-971466-3-4.

ŠIMONEK, J., et al. 2014. Metodická príručka telesnej výchovy pre materské školy a prvý stupeň základných škôl. Bratislava: AT Publishing, 2014. 140 s. ISBN 978-80-88954-62-0.

ŠTÁTNY VZDELÁVACÍ PROGRAM Primárne vzdelávanie – 1. stupeň Základnej školy. 2015. Bratislava: ŠPU, MŠVVaŠ. 2015.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Váha podmienok na úspešné ukončenie predmetu je 20/30/50. V priebehu semestra študent odovzdá seminárnu prácu v hodnote 20 bodov. Ďalej študent realizuje prezentáciu projektu zameranú na výučbu hodiny telesnej výchovy v hodnote 30 bodov. Prezentácia projektu by mala preukázať praktickú aplikáciu teoretických vedomostí študenta. Študent absolvuje záverečný test v hodnote 50 bodov z nadobudnutých vedomostí za celý semester.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z troch podmienok získa menej ako polovicu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

A-(výborne), študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní a vie ich aplikovať do praktických činností, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok na vyučujúceho výzvy, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky, dokáže na vysokej úrovni odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy, ústny a písomný prejav študenta je správny, korektný, gramaticky bezchybný a tvorivý.

B-(veľmi dobre), študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní a dokáže ich aplikovať do činností s menšími nedostatkami, vie dobre reagovať počas prednášok na otázky a úlohy vyučujúceho, študent je aktívny a iniciatívny a reaguje na otázky k riešenej problematike, vie veľmi dobre odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy, ústny a písomný prejav študenta je správny, korektný, gramaticky bezchybný. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami.

C-(dobre), študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní, a dokáže ich aplikovať do praktických činností na dobrej úrovni, študent vie reagovať na vyzvanie vyučujúceho. Študent je veľmi zriedkavo samostatný v aktivite a iniciatíve, otázky k riešenej problematike kladie s menšími problémami, prezentuje na dobrej úrovni s malými nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta je správny, ale menej kvalitný a gramaticky s menšími chybami.

D-(uspokojivo), študent uspokojivo ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní a s problémami ich vie aplikovať do praktických činností, vo výučbe je málo aktívny a iniciatívny, zastáva skôr rolu pasívneho pozorovateľa, vie prezentovať na uspokojivej úrovni, ústny a písomný prejav študenta má isté nepresnosti a tiež väčšie nedostatky.

E-(dostatočne), práca študenta spĺňa minimálne kritériá, nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní, ktoré sú na slabej úrovni a s ťažkosťami ich vie aplikovať do praktických činností, na výzvy vyučujúceho reaguje s nepresnosťami, študent sám nie je aktívny a iniciatívny, nekladie otázky k riešenej problematike, študent prezentuje na veľmi slabej úrovni, ústny a písomný prejav študenta má vážnejšie nepresnosti a nedostatky;

Fx-(nedostatočne), práca študenta nespĺňa nároky na absolvovanie predmetu v žiadnych z požadovaných podmienok a predmet si musí zopakovať. Študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

Slovenský a český jazyk

Stručná osnova predmetu:

Osnova predmetu Telesná výchova v primárnom vzdelávaní je navrhnutá tak, aby po jej praktickej výučbe študenti dokázali aplikovať teoretické vedomosti do praktických súvislostí výkonu učiteľskej profesie v telesnej výchove. Študenti ovládajú odborný obsah daných prednášok a z praktických častí hodín daného predmetu majú osvojenú terminológiu telesných cvičení. Poznajú vhodné metódy pedagogického výskumu na skúmanie edukačného procesu v telesnej výchove. S týmito vedomosťami a poznatkami dokážu aktívne pracovať a využívať ich v pozícii pedagogického zamestnanca v primárnom vzdelávaní. Študenti sú spôsobilí celoživotne si rozširovať vedomosti, spôsobilosti a zručnosti v telesnej a športovej výchove.

Dokážu použiť a tvoriť metodické materiály a didaktické pomôcky s aktívnym využitím didaktickej techniky a digitálnych technológii. Teoretické a praktické poznatky, ktoré študenti získajú počas predmetu Telesná výchova v primárnom vzdelávaní, im umožnia vytvorenie základov vlastného učiteľského štýlu, kultivovať vlastné rozhodovacie procesy a rozvinúť ich ďalšie motorické schopnosti a zručnosti. Získané didaktické spôsobilosti uplatnia v procese riešenia projektu na prípravu výučby hodiny telesnej a športovej výchovy. Budú odborne a metodicky spôsobilí vyučovať predmety vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb. Študenti dokážu samostatne získavať, triediť, spracúvať a efektívne využívať nové poznatky, aplikovať ich do edukačného procesu telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní.

1. Úvod do problematiky telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní. Didaktika školskej telesnej výchovy a jej postavenie v systéme vied – Vedy o športe. Skupina vied nazývaná „Vedy o športe sa skladá z 3 vedeckých disciplín:1. Športová edukológia 2. Športová humanistika 3. Športová kinantropológia. Historický vývoj vyučovania telesnej výchovy v školách u nás a v zahraničí. Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb v rámci Štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie – 1. stupeň Základnej školy. Priblíženie jej troch podoblastí s aplikáciou do praktickej činnosti študentov: 1. Podoblasť Zdravie a zdravý životný štýl. 2. Podoblasť Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť. 3. Podoblasť Športové činnosti pohybového režimu.

Edukačný proces v telesnej výchove – telovýchovný proces. Edukačný proces, v ktorom sa na základe vzájomných interakcií medzi telovýchovným pedagógom, žiakom, obsahom (ktorého základ tvoria pohybové činnosti) a podmienkami sa plnia ciele a úlohy telesnej výchovy u detí mladšieho školského veku na základe uplatňovania didaktických, výchovných a špecifických zásad. Vyučovacie postupy, zásady a metódy realizované v školskej telesnej a športovej výchove. Organizačné formy, didaktické štýly, prostriedky a diferenciácia v školskej telesnej a športovej výchove. Zásady (princípy) riadenie telovýchovného procesu s využitím v praxi u študentov. Ciele a úlohy vyučovacieho predmetu Telesnej a športovej výchovy. Štruktúra hodiny Telesnej a športovej výchovy.

2. Možnosti rozcvičenia a využitie najznámejších metód strečingu na hodinách telesnej a športovej výchovy u detí mladšieho školského veku. Metódy strečingu: 1. Metóda permanentného - viacfázového naťahovania (Statická metóda B. Andersona). 2. Metóda postizometrického naťahovania – dilitácie, ktorá sa dá označiť aj ako metóda počiatočného napínania s následným naťahovaním (Sölverbernova metóda). 3. Metóda prerušovaného naťahovania - PNF (Holtova metóda 3S – na naťahovanie využívame vlastnú hmotnosť, alebo hmotnosť a silu pomocného cvičenca alebo náradia). 4. Metóda dynamického strečingu - primerane sa striedajú kontrakcie a dilitácie svalu. Prečo cvičiť strečing – hlavné dôvody. Rady pre bezpečný strečing. Rozdelenie strečingových cvičení podľa rôznych častí tela: Strečing šijových a trapézových svalov. Strečing svalov horných končatín. Strečing svalov chrbta. Strečing svalov hrudníka (prsné svaly). Strečing svalov dolných končatín. Príklady strečingových cvičení so zameraním na rôzne časti tela. Strečing s fit-loptou zameraný na viaceré svalové oblasti u detí v mladšom školskom veku. Názorné praktické ukážky strečingu a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

Terminológia telesných cvičení (telocvičné názvoslovie) v pohybovej edukácii predprimárneho vzdelávania. Prostredníctvom termínov (odborných názvov) sa vytvára presná predstava o polohe, o pohybe, o cvičebnom tvare. Jednotlivé polohy a pohyby sa vyjadrujú prostredníctvom predpôn a prípon, ktoré zodpovedajú pohybu, alebo polohe časti tela (hlava, trup, paža, noha). Predpony: pred, za, u, vz, pri, roz, po, v. Prípony: ný, mo, ka. Rozdelenie telesných cvičení. Telesné cvičenia sú zatriedené do skupín ktorých cvičebným obsahom sú: Poradové cvičenia (tvar, povel, hlásenia), Cvičenia bez náčinia. Pohyby častí tela: pohyby paží, pohyby dolných končatín, pohyby trupu, pohyby hlavy. Pohyby celého tela: postoje, kľaky, sedy, ľahy, podpory. Jednoduchá akrobacia u detí v mladšom školskom veku: prevaly, obraty, kotúle, stojka na lopatkách, stojka na hlave. Cvičenia na náradí: lavičky, rebriny, debna, preliezačky, lezecké a prekážkové dráhy. Cvičenia s náčiním a a pomôckami – gymnastickým náčiním: lopta, stuha, obruč, krátka tyč, overbal, fitbal, švihadlo, lano, expander. Príklady cvičení.

3. Pohybové predpoklady, pohybové schopnosti a pohybové zručnosti u detí mladšieho školského veku. Možnosti rozvoja pohybových schopností a zručností. Regulácia a obmedzenie intenzity zaťaženia pri telesných cvičeniach s prihliadnutím na vek detí a ich psychické a fyzické predpoklady. Rozdelenie pohybových schopností: 1. Kondičné schopnosti: rozvoj silových schopností u detí v predškolskom veku, rozvoj rýchlosti u detí predškolského veku, rozvoj vytrvalosti v predškolskom veku, rozvoj ohybnosti u detí v predškolskom veku. 2. Koordinačné schopnosti: kinesteticko-diferenciačná schopnosť, priestorovo-orientačná schopnosť, rytmická schopnosť, reakčná schopnosť, rovnováhová schopnosť. 3. Komplexné schopnosti (hybridné). Rozvoj kondičných a koordinačných schopností detí prostredníctvom vybraných pohybových prostriedkov Príklady cvičení a hier na jednotlivé pohybové schopnosti a zručnosti a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

Osvojovanie si pohybových návykov a zručností prostredníctvom motorického učenia.

Motorické učenie a jeho štyri základné fázy vytvárania pohybových návykov a zručností.. Motorické učenie (pohybové učenie – učenie sa pohybu) ako proces osvojovania a upevňovania si pohybových návykov a zručností u detí v predškolskom veku: 1 fáza - oboznámenie sa s danou pohybovou činnosťou (Generalizácia) 2. fáza - opakovanie nacvičených pohybových činností (Diferenciácia). 3. fáza - zdokonaľovanie sa pohybovej činnosti v celku (Automatizácia). 4 - vyznačuje sa plastickosťou v uplatnení zvládnutej techniky (Tvorivá koordinácia). Priblíženie jednotlivých fáz motorického učenia a praktické cvičenia a hry na využitie jednotlivých fáz motorického učenia u detí mladšieho školského veku.

4. Zdravie a zdravý životný štýl. Problematika zdravia je súčasťou vyučovacieho predmetu Telesná a športová výchova. Oboznámenie žiakov so základnými poznatkami v tejto problematike: 1. Identifikovať znaky zdravého životného štýlu a rozlišovať zdravú a nezdravú výživu; 2. Rozpoznať nebezpečenstvo návykových látok a ich negatívny vplyv na zdravie človeka; 3. Vysvetliť význam pohybovej aktivity pre zdravie človeka; 4. Rozpoznať základné spôsoby a význam otužovania organizmu; 5. Dodržiavať hygienické požiadavky pri vykonávaní pohybovej činnosti a aplikovať zásady bezpečnosti pri cvičení; 5. Opísať zásady poskytovania prvej pomoci v rôznom prostredí; 6. Popísať znaky správneho držania tela v rôznych polohách a aplikovať osvojené pohybové zručnosti v režime dňa. 6. Pohybové prostriedky na rozvoj kondičných a koordinačných schopností.

5. Základné pohybové zručnosti v telesnej a športovej výchove. Pomenovať základné povely a útvary poradových cvičení realizovaných vo výučbe: postoje, obraty a pochodové útvary – pozor, pohov, vpravo vbok, vľavo vbok, čelom vzad. Rad (dvojrad, trojrad ap.), zástup (dvojstup, trojstup ap.). Používať základné povely a správne na ne reagovať pohybom a vysvetliť význam a potrebu rozcvičenia pred vykonávaním pohybovej činnosti. Pomenovať základné pohybové zručnosti. Zvládnuť techniku behu, skoku do diaľky a hodu tenisovou loptičkou. Pomenovať a vykonať základné polohy tela a jeho častí. Zvládnuť techniku základných akrobatických cvičení v rôznych obmenách a väzbách a skokov. Vykonať ukážku z úpolových cvičení. zameraných na: odpory, pretláčanie, preťahovanie. Cvičenia a hry s prvkami poradovej prípravy ako prostriedky účelnej organizácie činností v priestore. Bežecká abeceda, beh rýchly, beh vytrvalostný, beh akceleračný, beh z rôznych polôh, beh so zmenami smeru.

6. Manipulačné, prípravné a športové hry. Charakterizovať základné pojmy súvisiace s hrami - pohybová hra, športová hra, hráč, spoluhráč, súper, kapitán, rozhodca, útočník – útok, útočná činnosť, obranca - obrana, obranná činnosť, Ihrisko (hrací priestor, hracia plocha), stredová čiara, bránka, kôš, hracie náčinie (lopta, pálka, hokejka a pod.), gól, bod, prihrávka, hod, streľba, dribling. Pomenovať základné herné činnosti jednotlivca a vymenovať názvy hier realizovaných vo výučbe. Aplikovať v hre dohodnuté pravidlá a rešpektovať ich. Zvládnuť techniku manipulácie s náčiním. Uplatniť manipuláciu s náčiním v pohybovej alebo prípravnej športovej hre. Zvládnuť herné činnosti jednotlivca v hrách realizovaných vo výučbe. Využívať naučené zručnosti z hier v rôznom prostredí (telocvičňa, príroda, voda). Hry so zameraním na manipuláciu s rôznym tradičným, ale aj netradičným náčiním a s inými pomôckami. Pravidlá realizovaných hier, ich význam a sankcie za porušenie pravidlá fair-play. Pohybové hry zamerané na rozvoj pohybových schopností (kondičných, koordinačných a hybridných). Prípravné športové hry zamerané na futbal, basketbal, volejbal, hádzanú, tenis. Pohybové hry zamerané na precvičovanie osvojovaných pohybových zručností rôzneho charakteru (gymnastického, atletického, plaveckého).

7. Hudobno-pohybové a tanečné činnosti. Vymenovať základné pojmy rytmickej gymnastiky - rytmická gymnastika (rytmus, takt, tempo, dynamika), moderná gymnastika – náčinie a cvičenia s ním (lopta, švihadlo, stuha, kužele, obruč), rovnovážne výdrže – pózy, poskoky a skoky (nožnicový, čertík, kadetkový). Tanec – ľudový, moderný, tanečný krok (prísunný, cval, poskočný, polkový, valčíkový, mazúrkový), tanečný motív, tanečná väzba. Pomenovať tanečné kroky realizované vo výučbe a vykonať ukážku rytmických cvičení. Zladiť pohyby tela, chôdzu, skoky a beh s rytmom navodeným potleskom, zvukovým signálom, hudbou. Rytmické cvičenia spojené s vytlieskávaním, vydupávaním, hrou na telo. Cvičenia a hry na rozvoj rytmickej schopnosti Zvládnuť základné tanečné kroky, tanečné motívy v rôznych obmenách realizovaných vo výučbe. Vytvoriť krátke väzby a motívy z naučených tanečných krokov ľudových i moderných tancov. Uplatniť prvky rytmiky a tanca v hudobno-pohybových, tanečných a dramatických hrách. Improvizovať na zadanú tému alebo hudobný motív. Aerobik, zumba, brušné tance a iné formy cvičení s hudobným sprievodom. Rytmizované pohyby s využitím hudby alebo rôznych jednoduchých hudobných nástrojov. Imitačné pohyby so slovným navádzaním, napodobňovacie pohyby (napr. zvierat, športovcov, činností človeka. Tanečná improvizácia na základe naučených tanečných krokov, motívov, väzieb.

8. Psychomotorické a zdravotne orientované cvičenia. Naučiť sa postupne uvoľniť pri slovnom doprovode svalstvo končatín i celého tela a opísať základné spôsoby dýchania. Vykonať jednoduché strečingové cvičenia a charakterizovať cvičenia z psychomotoriky. Vysvetliť podstatu psychomotorických cvičení a ich význam. Aplikovať naučené zručnosti v cvičeniach a hrách. Relaxačné (uvoľňovacie) cvičenia a hry (vyklepávanie, vytriasanie, automasáž a pod.). Cvičenia so zameraním na riadené spevňovanie a uvoľňovanie svalstva (svalové napätie a uvoľnenie). Aktivity zamerané na rozvoj dýchania, dýchacie cvičenia – cvičenia zamerané na nácvik správneho dýchania v rôznych polohách. Kompenzačné (vyrovnávajúce) cvičenia a cvičenia na rozvoj flexibility (ohybnosť, pohyblivosť). Rozvoj rovnováhových schopností, statickej rýchlosti. Balansovanie s predmetmi (žonglovanie, prenášanie predmetov rôznym spôsobom a pod.). Cvičenia telesnej schémy zamerané na uvedomovanie si vlastného tela – pohybových možností jeho jednotlivých častí. Cvičenia spájajúce zmyslové vnímanie s pohybovým (napr. pohybové reakcie na zmyslové podnety). Psychomotorické hry, cvičenia a hry s neštandardným náčiním (balóny, štipce, noviny a pod.).

9. Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti. Vymenovať základné pojmy a poznatky zo sezónnych aktivít realizovaných v primárnom vzdelávaní. Základné druhy realizovaných sezónnych pohybových aktivít vo výučbe: Korčuľovanie (in-line a na ľade) – jazda vpred, vzad, zastavenie, obrat, hry a súťaže na korčuliach. Lyžovanie – lyže zjazdové, bežecké, skokanské, zjazd, slalom, beh na lyžiach, základná manipulácia s lyžami a palicami, chôdza, obraty, výstupy, padanie, zjazdy (po spádnici), brzdenie jazdy, jazda šikmo svahom, prívrat (oboma lyžami, jednou lyžou, v pokoji a v pohybe), odvrat, oblúky. Cvičenia a hry zamerané na oboznámenie sa s vodným prostredím, splývanie, dýchanie a orientáciu vo vode, skoky do vody z rôznych polôh, nácvik techniky jedného plaveckého spôsobu, plavecký spôsob (kraul, znak, prsia), štartový skok, obrátka. Chôdza a jej rôzne druhy a spôsoby vzhľadom na povrch a terén. Turistika – jej druhy a formy, turistický výstroj, turistický chodník, turistická značka, mapa, buzola, zásady a význam otužovania, pohybu a pobytu v prírode v každom ročnom období a počasí. Jazda, hry a súťaže na kolobežke, bicykli“. Zvládnuť pohybové zručnosti vybraných sezónnych aktivít. Uplatniť prvky sezónnych pohybových činností v hrách, súťažiach, v škole i vo voľnom čase. Bezpečne sa pohybovať v rôznom priestore a v rôznych podmienkach. Prekonať pohybom rôzne terénne nerovnosti. Vysvetliť význam a zásady ochrany prírody počas pohybových aktivít v nej.

10. Diagnostika telesného rozvoja, všeobecnej pohybovej výkonnosti a funkčných schopností žiaka v primárnom vzdelávaní. Vysvetliť význam diagnostiky pohybovej výkonnosti pre zdravie a osobný telesný, motorický a funkčný vývin; Individuálne sa zlepšiť v stanovených ukazovateľoch vybraných testov; Odmerať pulzovú frekvenciu na krčnej tepne; Rozpoznať základné prejavy únavy pri fyzickej záťaži; Využívať prostriedky na rozvoj pohybových schopností. Odporúčané testy pre posudzovanie individuálnych výkonov: skok do diaľky z miesta, člnkový beh 10x5 m, výdrž v zhybe, ľah–sed za 30 sek, vytrvalostný člnkový beh. Meranie pulzovej frekvencie na krčnej tepne pred zaťažením a po zaťažení, vysvetlenie rozdielov v pulzovej frekvencii, príčiny zmien, poznatky o vonkajších prejavoch únavy pri zaťažení (potenie, dýchanie, farba pokožky, koordinácia pohybov). Testy EUROFIT. Hodnotenie, klasifikácia, evidencia a kontrola v školskej telesnej a športovej výchove.

11. Príprava a prezentácia vzdelávacej aktivity zameranej na Telesnú výchovu v primárnom vzdelávaní. Na základe získaných vedomostí, poznatkov, skúseností a zručností - zostaviť prípravu a prezentovať vyučovaciu hodinu z telesnej výchovy v primárnom vzdelávaní žiakov na základnej škole.

20/30/50.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu Telesná výchova v primárnom vzdelávaní je získať primerané teoretické poznatky zručnosti a kompetencie súvisiace s vykonávaním profesie učiteľa primárneho vzdelávania v telesnej výchove. Majú osvojené vedomosti zo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, kde dokážu projektovať a realizovať výchovno-vzdelávaciu činnosť. Rozšíria si poznatky v spojitosti s didaktickým uvažovaním a reflektovaním subjektov a objektov procesu výučby. Poznajú psychomotorický a sociálny vývin i vývinové osobitosti dieťaťa mladšieho školského veku, ktoré dokážu aplikovať do telovýchovného procesu s rešpektovaním intenzity zaťaženia vzhľadom na zdravie detí a možností rozvoja ich motorických schopností a zručností. Dokážu aktívne využívať didaktickú techniku a digitálne technológie vo výchovno-vzdelávacej a administratívnej činnosti v spojitosti s telesnou výchovou. Študenti nadobudnú kompetencie práce učiteľa v oblasti organizácie a riadenia vzdelávania športových aktivít na škole i v mimoškolských športových organizáciách. Študenti sú schopní uvažovať v súvislostiach, ktoré budú môcť rozvíjať v rozličných vzniknutých situáciách. Študenti sú schopní argumentovať a obhajovať svoje postupy s prihliadnutím na širšie spoločenské dôsledky v spojení s telesnou výchovou. Študenti dokážu identifikovať a zhodnotiť etické, sociálne a ďalšie súvislosti riešených problémov v telesnej výchove v primárnom vzdelávaní. Budú vedieť prepojiť teoretické poznatky z telesnej výchovy do praxe.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 10 PS prednáška + seminár + 5 hodín pedagogickej praxe v ZŠ + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 27 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

2x5 hodín priama výučba = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium, 20 hod. príprava na semináre a prax; 7 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 20 hod. príprava na semestrálny projekt; 16 hodín na záverečný test; 5 hodín na prax. Spolu 90 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: vysvetľovanie; prednáška; diskusia o prebranej téme; brainstorming; metóda práce s textovým materiálom; výučba vychádzajúca z praktických skúseností; metóda samostatnej práce študentov; prax.

Základná vyučovacia metóda je prednáška pri preberaní nového učiva. Prednáška je spájaná s diskusiou pri hľadaní konkrétnych riešení, názorov, postrehov a pod. , resp. s využitím poznatkov, ktoré mali študenti k téme naštudovať. Na prednáške sú využívané digitálne technológie ako Power Point na prezentáciu základných myšlienok, obrázkov, schém, diagramov, ale aj videozáznam z ukážky vyučovacej hodiny. Na seminároch sú využívané rôzne metódy práce. Hlavne pri téme vyučovacie metódy je využívaný brainstorming, projektové vyučovanie a i. Pri téme koncepcie vyučovania využívame mikrovýstupy študentov, kde tá istá téma sa vyučuje podľa rôznych koncepcií, aby študenti si uvedomili, aké sú rozdiely v jednotlivých prístupoch. Metóda samostatnej práce je využívaná hlavne pri téme „Obsah primárneho vzdelávania“, kde študenti hľadajú učebné plány a obsah vzdelávania v iných krajinách a v diskusii ho porovnávajú s našim vzdelávacím programom. Pri téme organizačné formy využívame viaceré formy organizácie výučby, hlavne skupinovú prácu so zadaním rôznych typov úloh. Študenti sa učia, ako si majú žiaci rozdeliť úlohy v skupine, ako prezentovať výsledok a ako skupinovú prácu hodnotiť. Práca v skupine sa využíva pri prezentovaní prípravy na seminár (domáce zadanie). Metóda práce s textom sa využíva pri vyučovacích metódach a pri koncepciách vzdelávania, predovšetkým je spájaná s metódou EUR, kde na aktívne učenie sa využívame INSERT. Metóda sebahodnotenia sa využíva pri prezentovaní seminárneho projektu, ale aj pri záverečnom hodnotení. Metóda dištančnej úlohy - študenti sa učia hodnotiť žiakov digitálnou formou - vytvoria tabuľku fiktívneho hodnotenia žiakov v rozsahu najmenej 20 riadkov a 10 stĺpcov. Z tabuľky sa snažia vytvoriť rôzne grafické vizualizácie dát.

Odporúčaná literatúra:

BELEŠOVÁ, M. 2018. Primárne vzdelávanie v teórii a v praxi. Bratislava: Univerzita Komenského.

KALHOUS, Z., OBST, O. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál.

KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. a kol. 2010. Predškolská a elementárna pedagogika. 2. vydanie. Praha: Portál.

KOŽUCHOVÁ, M. a kol. 2019. Kurikulum primárneho vzdelávania. Bratislava: Univerzita Komenského.

TÓTHOVÁ, R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š. 2017. Žiak, učiteľ a výučba (všeobecná didaktika

pre študentov učiteľstva). Prešov: Rokus.

ŠVP pre primárne vzdelávanie. ŠVP pre predprimárne vzdelávanie.

Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Váha semestrálneho projektu, priebežného testu spolu s aktivitou na seminároch a záverečného testu je 15/10/10/15/50.

V priebehu semestra študent vypracuje semestrálny projekt v hodnote 15 bodov. Ten by mal preukázať praktickú aplikáciu teoretických vedomostí študenta v súvislosti s projektovaním vyučovacieho procesu, pričom sa sleduje jeho schopnosť riešiť konkrétne problémy. Projekt je postavený na vedeckom chápaní problémov a na ich praktickom riešení. Študent si ich môže uvedomovať iba za predpokladu dôslednej reflexie.

Ďalších 10 bodov (max.) môže študent získať za priebežný test zameraný na teoretické poznatky.

Za aktivitu na seminároch, ktorých cieľom je prehĺbiť systém poznatkov na praktickej úrovni formou čiastkových projektov, môže študent získať 10 bodov (max.). Študent má preukázať aktívny vedecko-metodologický a tvorivý postup k zadaným úlohám.

Za prax v základnej škole zameranú na organizačné kompetencie učiteľa a na spoluprácu s rodinou, kde preukáže analytické a hodnotiace myslenie a kreativitu, môže študent získať – 15 bodov (min. 9 bodov). Pedagogická prax je hodnotená cvičným učiteľom ZŠ podľa nami zostavených kritérií a spätne vyučujúcimi na seminároch.

Na záverečný vedomostný test sa môže prihlásiť za predpokladu, že v každej časti priebežného hodnotenia získal aspoň minimálny počet bodov, a to:

- Semestrálny projekt – 15 bodov (min. 9 bodov)

- Aktivita na seminároch – 10 bodov (min. 6 bodov)

- Priebežný test – 10 bodov (min. 6 bodov)

- Prax v ZŠ zameranú na organizačné kompetencie učiteľa a na spoluprácu s rodinou – 15 bodov (min. 9 bodov)

- Vedomostný záverečný test – 50 bodov (má zvládnuť min. 30 bodov)

100 – 95% A; 94 – 89% B; 88 – 80% C; 79 – 72% D; 71 – 60% E; 59% – 0% FX

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-95%, výborne – vynikajúce výsledky): študent výborne ovláda zákonitosti a princípy fungovania primárneho vzdelávania a edukácie; úlohy rieši tvorivým spôsobom, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok a systematicky si pripravuje zadania na semináre, študent je iniciatívny, kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Na seminároch je aktívny. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Jeho ústny a písomný prejav je správny, citačne korektný, gramaticky bezchybný a z prvých štyroch položiek získal minimálne 47 bodov.

B (94-89%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent ovláda zákonitosti a princípy fungovania primárneho vzdelávania a edukácie s menšími nedostatkami, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie pohotovo reagovať počas prednášok na výzvy vyučujúceho, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho písomný prejav v seminárnej práci je správny, gramaticky bezchybný a tvorivý. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami. Pri hodnotení prvých štyroch položiek získal minimálne 44 bodov.

C (88-80%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent ovláda zákonitosti a princípy fungovania primárneho vzdelávania a edukácie na priemernej, teda dobrej úrovni, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie reagovať na výzvy vyučujúceho. Sám nie je iniciatívny, nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho komunikačný štýl nepôsobí rušivo, no nie je si istý svojou odpoveďou a jeho reč nemá výraznejšie rušivé elementy. Skúsenosti z praxe prenáša s problémami. Jeho, gramatický prejav je menej kvalitný. Prvé štyri položky sú hodnotené minimálne 40 bodmi.

D (79-72%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent ovláda učivo na uspokojivej úrovni. Teóriu ovláda s menšími medzerami, ale nevie ju aplikovať do riešenia praktických skúseností. Počas výučby je málo aktívny, neprináša nové riešenia, zastáva rolu pasívneho pozorovateľa. U študenta prevláda skôr memorovanie na rozdiel od kritického uvažovania. Analýza z praxe je menej konštruktívna. Jeho písomný prejav má isté nepresnosti až vážnejšie nedostatky. Prvé štyri položky hodnotenia sú hodnotené minimálne 36 bodmi.

E (71-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent ovláda zákonitosti a princípy fungovania primárnej pedagogiky na nízkej úrovni, na pokyny a výzvy vyučujúceho reaguje so značnými nepresnosťami; študent sám nie je iniciatívny a nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Teoretické poznatky uplatňuje so značnými problémami, v praktickej rovine nemá odporúčania pre správne možnosti riešenia. Študent je skôr v pozícii pasívneho prijímateľa poznatkov a na seminároch nie je aktívny. Študent nie je tvorivý, opiera sa o početné citácie bez vlastného názoru. Jeho gramatický prejav nie je bezchybný a štylizačne korektný a prvé štyri položky sú hodnotené minimálne 30 bodmi.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): toto hodnotenie získa študent vtedy, ak nesplní niektoré z požadovaných minimálnych kritérií a je nepripustený k záverečnému testu. Tiež vtedy, ak v prvých štyroch položkách získa menej ako 30 bodov, rovnako aj v záverečnom teste získa menej ako 30 bodov. Znamená to, že študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

Vyžaduje sa znalosť slovenského a českého jazyka, ale na štúdium ďalšej literatúry(napr. študijné programy v iných krajinách) je vítaná schopnosť minimálne jedeného svetového jazyka.

Stručná osnova predmetu:

Osnova predmetu je navrhnutá tak, aby po jej praktickej výučbe študenti dokázali aplikovať teoretické vedomosti do praktických súvislostí výkonu učiteľskej profesie. Absolvent ovláda odborný obsah a terminológiu príslušných témotvorných prvkov daných prednášok a vie ich prakticky aplikovať do praxe (na seminároch a v semestrálnom projekte). So získanými poznatkami dokáže aktívne pracovať a využívať ich v pozícii pedagogického zamestnanca v primárnom vzdelávaní. Absolvent je spôsobilý celoživotne si prehlbovať a rozširovať vedomosti, spôsobilosti a zručnosti vo svojej profesii. Teoretické poznatky, ktoré študent získa počas predmetu Teória a prax primárneho vzdelávania, mu umožnia vytvorenie základov vlastného učiteľského štýlu, rozvinúť jeho schopnosti, skúmať kvalitu a účinnosť pedagogickej činnosti a schopnosť flexibilne meniť prístupy a stratégie činnosti.

1. Úloha primárneho vzdelávania v procese celoživotného vzdelávania (terminológia, ciele, obsah a pedagogické stratégie). Téma je zameraná na správnu pedagogickú terminológiu. Študent sa oboznamuje s cieľom a obsahom primárneho vzdelávania a vzdelávaním v širšom kontexte až po celoživotné vzdelávanie. Absolvent študijného programu nadobudne základné terminologické poznatky a spôsobilosti súvisiace s problematikou predškolskej a elementárnej pedagogiky. Vie aktívnym spôsobom získavať nové znalosti (z prednášky a priamou aplikáciou plnením zadania na seminár), integrovať a využívať ich v aplikáciách pre rozvoj odboru.

2. Vstup dieťaťa do školy; skúmanie školskej pripravenosti. Cieľom prednášky je získať poznatky o skúmaní pripravenosti dieťaťa na školu a o princípoch detského poznávania v mladšom školskom veku. Na seminári študenti prezentujú rôzne programy diagnostikovania školskej pripravenosti. Študent má nadobudnúť kompetencie organizovať, realizovať a vyhodnocovať rôzne ukazovatele školskej pripravenosti (reč, motoriku, sociabilitu, grafomotoriku a iné). Študent pozná vývinové osobitosti dieťaťa mladšieho školského veku, ktoré dokáže aplikovať vo výchove a vzdelávaní.

3. Teoretické východiská vzdelávania a koncepcie vyučovania. Cieľom je oboznámiť sa a vyhodnotiť základné koncepcie vyučovania (behavioristický, humanistický a konštruktivistický prístup). Analyzovať kladné stránky týchto koncepcií, ale poznať aj ich nedostatky. Na seminári uplatňujeme všetky tri prístupy na rovnakej téme (krt podzemný) formou mikrovýstupov študentov. Ostatní študenti predstavujú žiakov, ale každý študent dostane úlohu na hodnotenie po mikrovýstupe. Študent témou získa schopnosť posudzovať viaceré koncepcie vzdelania, vie sa rozhodnúť pre výber vlastnej koncepcie a vie zdôvodniť svoj výber. Je schopný polemizovať o koncepciách vzdelávania a obhájiť si svoj názor.

4. Ciele a funkcie primárneho vzdelávania - legislatívny a koncepčný rámec. Cieľom témy je oboznámiť sa celkovou koncepciou základných dokumentov na úrovni požiadaviek štátu (štátny vzdelávací program) a tvorbou druhej úrovne kurikula (školský vzdelávací program). Študent má nadobudnúť schopnosť aplikovať výchovné a vzdelávacie programy príslušných inštitúcií a vytvárať (spolupodieľať sa) na tvorbe školského vzdelávacieho programu. Vie hodnotiť vzdelávací štandard predmetu (podľa vlastného výberu) a vie vyhľadať základné dokumenty vzdelávania iného štátu a porovnávať ho s našim vzdelávacím programom.

5. Obsah primárneho vzdelávania a kurikulárne reformy. Dôvody kurikulárnych zmien. Cieľom témy je charakterizovať obsah vzdelávania, aké funkcie vzdelávanie plní a činitele, ktoré ovplyvňujú obsah vzdelávania. Sme krajina, v ktorej najčastejšie dochádza ku kurikulárnym reformám. Spoločne sa nad tým zamyslieť a analyzovať reformy, za posledných 10-15 rokov - pozitíva a negatíva reformných zmien. Na seminári charakterizovať obsah vzdelávania vybraného predmetu a analyzovať ho z viacerých aspektov. Študent je schopný flexibilne reagovať na meniace sa prostredie. Je schopný citlivo vnímať stratégie vzdelávania a vie ich posudzovať z viacerých aspektov.

6. Projektovanie a riadenie procesu výučby. Cieľom témy je schopnosť študenta naučiť sa projektovať výučbu a ovládať základné princípy riadenia vyučovacieho procesu. Študent dokáže samostatne projektovať prípravu na vyučovaciu hodinu a vie efektívne riadiť vyučovací proces (preukázať to v rámci miktovýstupu). Dokáže analyzovať a vyhodnotiť programy primárneho vzdelávania.

7. Metódy vyučovania. Organizačné formy vyučovania. Zdôvodnenie ich výberu. Cieľom témy je osvojiť si rôzne metódy výučby a organizovať vyučovací proces v rozličných podmienkach. Hľadanie najvhodnejších postupov a podmienok na splnenie cieľa. Analýza výberu vhodnosti metód a postupov učiteľa na videozázname. Vlastné návrhy na riešenie. Schopnosť flexibilne meniť prístupy a stratégie činnosti. Študent dokáže vybrať vhodné organizačné formy a vyučovacie metódy v súlade so vzdelávacím cieľom a aktivitou žiakov.

8. Klíma v škole a triede. Tvorba a rozvoj pozitívnej klímy. Téma úzko súvisí s humanistickou koncepciou vzdelávania, napriek tomu ju považujeme za dôležitú, pretože od nej závisí pohoda a spokojnosť žiakov zo školského vzdelávania. Je to hraničná téma výchovy a vzdelávania. Je nesmierne dôležité, aby učiteľ vedel, čo tvorí klímu školy, triedy a robil všetko, aby sa v škole dobre cítili všetci žiaci. Študent získava kompetencie riešiť problémy výchovného charakteru, je spôsobilý vytvárať podnetné a neohrozené prostredia pre vzdelávanie. Vie identifikovať a zhodnotiť etické, sociálne a ďalšie súvislosti riešených problémov. Je schopný citlivo vnímať individuálne potreby, záujmy a schopnosti žiakov a reflektovať ich.

9. Subjekty, vzťahy a pravidlá primárneho vzdelávania (kompetenčný profil učiteľa; žiaka). Učiteľ svojou každodennou prácou so žiakmi a rodičmi plní dôležité poslanie. Vytvára podmienky, ktoré umožňujú harmonizovať a tvorivo rozvíjať osobnostný vývin i psychickú reguláciu žiakov so zreteľom na kognitívny ale aj sociálno-ekonomický rozvoj. Študent má poznať kompetencie učiteľa v zmysle zákona č. 138/2019 Z. z.(Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch), ale aj z pohľadu viacerých autorov, ktorí sa danou problematikou zaoberajú. Študent ovláda kompetencie učiteľa a vie, ako ich uplatňovať. Je pripravený niesť zodpovednosť za svoju činnosť a rozhodnutia. V procese výučby dbá na to, aby rozvíjal požadované kompetencie všetkých žiakov.

10. Diagnostikovanie a hodnotenie aktuálneho stavu žiakov, práva a povinnosti pri diagnostikovaní, metódy diagnostikovania, vzťah diagnostikovania a hodnotenia. Študent pozná širokú paletu metód diagnostikovania a hodnotenia. Dokáže diagnostikovať a hodnotiť úroveň rozvoja žiakov primárneho vzdelávania, a to aj stránku sociálnu, etickú. Vie aplikovať pedagogickú diagnostiku a dokáže navrhnúť a realizovať pre žiakov primeranú intervenciu. Vie formulovať informácie o výsledkoch vzdelávania a správania sa žiakom a rodičom. Využíva formatívne hodnotenie, aby žiaka motivoval a posúval ho do zóny proximálneho vývinu.

11. Vzťah školy a verejnosti, postavenie rodičov vo vzťahu k škole. Cieľom témy je osvojiť si rôzne formy spolupráce s rodičmi, ale aj širšou verejnosťou. Študent pozná a uplatňuje legitimitu vzťahu s rodinou, vie urobiť prípravu na stretnutie triedneho aktívu a správne ho viesť s dodržaním všetkých etických princípov. Ovláda spôsoby komunikácie s rodičmi.

15/10/10/15/50.

Ciele a výstupy vzdelávania:

Nadobudnúť teoretickú líniu procesu vzdelávania na primárnom stupni základnej školy a osvojiť si základné didaktické charakteristiky. Porovnávať a následne analyzovať rôzne koncepcie vzdelávania na Slovensku a v zahraničí. Identifikovať problémy vyskytujúce sa v prostredí primárneho vzdelávania a hľadať možnosti ich riešenia. Aktívnym spôsobom získavať nové poznatky. Projektovať, realizovať a hodnotiť výučbu v primárnom vzdelávaní. Poznať význam primárneho vzdelávania v procese celoživotného vzdelávania v širšom spoločenskom kontexte.

Semestrálny projekt býva zameraný na riešenie konkrétnych problémov v priebehu výučby a na spoluprácu triedneho učiteľa s rodinou. Študent má nadobudnúť kompetencie práce učiteľa v riadení a hodnotení výučby. Nadobudnúť kompetencie v oblasti organizácie a riadenia triedy (príprava, priebeh a vyhodnotenie triedneho aktívu, spôsob komunikácie učiteľa s rodinou žiaka, administratívne činnosti učiteľa). Študent dokáže analyticky, synteticky a tvorivo uvažovať, je schopný argumentácie a vie zaujať a obhájiť vlastný postoj k akémukoľvek uvedenému problému v kontexte prezentovaných tém. Je schopný uvažovať v súvislostiach, ktoré bude môcť rozvíjať v rozličných vzniknutých situáciách v pozícii učiteľa.

Aktivita na seminároch v priebehu semestra je pravidelne hodnotená. Študent vie, koľko bodov získal na každom seminári. Ak nemal príležitosť sa na seminári prihlásiť pre výraznejšiu aktivitu iných študentov, má možnosť svoju prípravu odovzdať vyučujúcemu. V čase online výučby vkladá svoje podklady do súboru vytvoreného tímu. Zadania na každý seminár sú v sylaboch predmetu.

Priebežný test je spravidla v polovici semestra. Študent ním preukazuje úroveň teoretických poznatkov predmetu a či vie teoretické poznatky aplikovať do praktických situácií.

Prax v ZŠ zameraná na organizačné kompetencie učiteľa a na spoluprácu s rodinou – jej cieľom je zvládnuť organizačné úkony, ktoré súvisia s prípravou a organizáciou výučby a na spoluprácu s rodinou (príprava a riadenie triedneho aktívu, komunikácia s rodičmi a pod.). Prax vyhodnocuje cvičný učiteľ a príslušní metodici, protokoly z praxe overujú vyučujúci predmetu. Ich analýza prebieha na seminári.

Vedomostný záverečný test – ním študent preukazuje úroveň zvládnutia odborného obsahu predmetu a odbornú terminológiu. Testom sa overuje, do akej miery vie študent poznatky z predmetu aplikovať do praktických situácií. Vyžaduje sa aj hodnotiace a kreatívne myslenie. Pre úspešný záverečný test je potrebné získať minimálne 30 bodov. Test v čase dištančnej výučby sa realizuje cez platformu Microsoft 365. Študent nemá nárok na opakovanie záverečného testu, nakoľko predmet končí hodnotením, nie skúškou. V takom prípade predmet opakuje ďalší semester.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma

10S + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

10S (4 kredity): 2x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium, 20 hodín príprava seminárnej práce; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 23 hodín diskusné skupiny a hodnotenie, 35 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: diskusia o prezentovanej téme, riešenie problémových úloh v skupinách, brainstorming v rámci vybraných tém, diskusné skupiny, aplikácia teoretických poznatkov do príkladov z praxe.

Odporúčaná literatúra:

HAZUKOVÁ, H., ŠAMŠULA, P. Didaktika výtvarné výchovy I, II. Praha: Karolinum, 1990, 1991. ISBN 80-7066-368-5.

KMEŤ, M., VALACHOVÁ, D. Míľniky (auto)evalvácie vo výtvarnej výchove. Belianum Pedagogická fakulta UMB Banská Bystrica 2019, ISBN 978-80-557-1590-2

SLAVÍK, J. Hodnocení v současné škole. Praha: Portál, 1999. ISBN 80-717-826-29.

Štátne vzdelávacie programy ISCED 0, 1, 2, 3.

VALACHOVÁ, D., LIPÁROVÁ, L. Didaktika výtvarnej výchovy 1. Banská Bystrica : Belianum. 2020, ISBN 978-80-557-1808-8.

Štátne vzdelávacie programy: aktuálne platné

VALACHOVÁ, D. Didaktika výtvarnej výchovy v primárnom vzdelávaní. Bratislava: UK, 2012. ISBN ISBN: 978-80-223-3215-6.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený skúškou, ktorá pozostáva z testu a semestrálnej práce. Počas semestra sú realizované priebežné úlohy a zadania.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Test 30%, semestrálna práca 20%, rozprava 10%, priebežné úlohy a zadania 20%,diskusné skupiny 20% z celkového 100% hodnotenia. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý niektorú zo zadaných tém a úloh nezrealizuje.

Slovenský jazyk a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

1.Výtvarná výchova v kurikulárnych dokumentoch. Charakteristika a cieľ predmetu. Poznávací a komunikačný obsah výtvarnej výchovy.

2.Projektovanie obsahu a didaktický rozmer výtvarnej edukácie na primárnom stupni vzdelávania. Výtvarné umenie ako súčasť poznávacieho procesu a stimul detskej výtvarnej tvorby. 3.Interdisciplinárne projektovanie edukačných (výtvarných) modelov a ich implementácia do výučby prierezových tém Štátneho vzdelávacieho programu.

4.Osobnosť učiteľa. Zodpovedné a kompetentné rozhodovanie učiteľa v situáciách školskej výtvarnej výchovy na základe pochopenia špecifickosti výtvarno-estetickej interakcie a vzťahu výtvarnej tvorby a tvorivých procesov. Úloha, funkcia a didaktické postupy učiteľa na vyučovacej hodine, formy a metódy práce. Funkčný slovník učiteľa výtvarnej výchovy.

5.Hodnotenie a vytváranie hodnôt vo výtvarnej výchove. Hodnotenie a diagnostikovanie výtvarného prejavu. Teória a výtvarná prax. Predchádzanie formalizmu vo výtvarnej edukácii.

6.Postupné nadobúdanie psychodidaktickej dimenzie profesionálnej kompetencie učiteľa vo výtvarnej výchove (v oblasti psychosociálnej, projektovej, realizačnej i reflektívnej).

7.Priame výtvarné aktivity v školskom prostredí.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania: rozpísať

Cieľom vzdelávania v predmete je prípravu učiteľov – špecialistov pre edukáciu kultúry a výtvarného umenia na primárnom stupni vzdelávania.

Študent po absolvovaní predmetu:

- je schopný kompetentne, profesionálne a odborne viesť tvorivé výtvarno-pedagogické aktivity so žiakmi v školskej výtvarnej edukácii,

- je schopný teoretickej reflexii vlastnej činnosti i činnosti žiakov,

- odborne spolupracuje v oblasti pedagogického výskumu,

- poznaná a aplikuje teoretické východiská výtvarno- pedagogickej terminológie a aplikuje ich v didaktickej rovine výtvarnej výchovy.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 10 hodín prednáška + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta: 10P (2 kredity): 10 hodín priamej výučby; 14 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 12 hodín samoštúdium; 24 hodín príprava na záverečné hodnotenie. Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: diskusia o prebranej téme; problémové riešenie úloh; aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch, e-learning.

Odporúčaná literatúra:

 GAVORA, P. a kol. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava: UK. Dostupná na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/

 KOSTRUB, D. (2016). Základy kvalitatívnej metodológie. Keď interpretované významy znamenajú viac ako vysoké čísla. Bratislava: UK.

 SEVERINI, E., KOSTRUB, D. (2018). Kvalitatívne skúmanie v predprimárnom vzdelávaní. [online]. Prešov: Rokus. Dostupná na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPPE/publikacie/Kvalitativne_skumanie_severini_kostrub_2018.pdf

 SEVERINI, E., KOŽUCHOVÁ, M., BREZOVSKÁ, L. (2021). Kvalitatívna metodológia ako základ realizácie nášho skúmania. In Individuálne (domáce) vzdelávanie. [online]. Ostrava: Key Publishing s.r.o., s. 59-93. Dostupná na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPPE/publikacie/Individualne_vzdelavanie_severini_kozuchova_brezovska_2021.pdf

 TOMŠIK, R. (2017). Kvantitatívny výskum v pedagogických vedách. Úvod do metodológie a štatistického spracovania. [online]. Nitra: PdF, UKF v Nitre. Dostupná na: https://www.pf.ukf.sk/images/docs/projekty/2017/pC-Cp/publikacie/Kvantitat%C3%ADvny%20v%C3%BDskum.pdf

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu: v priebehu semestra budú dve formy hodnotenia za 50 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z niektorej formy hodnotenia získa menej ako 30 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Priebežné hodnotenie: písomný test (študent má dokázať odlíšiť kvantitatívnu metodológiu od kvalitatívnej metodológie aj s prislúchajúcim terminologickým aparátom).

Záverečné hodnotenie: samostatná písomná práca (študent má vypracovať samostatnú písomnú prácu koncepčného charakteru, odovzdať ju v elektronickej podobe a slovné prezentovať riešenia aplikácie výskumných metód vo vlastnom redukovanom výskumnom projekte vzťahujúcom sa na vybranú výskumnú tému).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): študent výborne prezentuje teoretické poznatky využitia výskumných metód a dokáže teoretické poznatky tvorivo a originálne aplikovať do návrhu vlastného výskumného projektu;

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent prezentuje teoretické poznatky využitia výskumných metód na veľmi dobrej úrovni a dokáže teoretické poznatky tvorivo na veľmi dobrej úrovni aplikovať do návrhu vlastného výskumného projektu;

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent prezentuje teoretické poznatky využitia výskumných metód na priemernej úrovni a dokáže primerane teoretické poznatky aplikovať do návrhu vlastného výskumného projektu;

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent prezentuje teoretické poznatky využitia výskumných metód na uspokojivej úrovni a dokáže primerane teoretické poznatky aplikovať do návrhu vlastného výskumného projektu;

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent prezentuje teoretické poznatky využitia výskumných metód na nízkej úrovni a má nedostatky v aplikovaní teoretických poznatkov do návrhu vlastného výskumného projektu;

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): študent má výrazné nedostatky v oblasti teoretických poznatkov o využití výskumných metód a/alebo v ich aplikácii do návrhu vlastného výskumného projektu.

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu: obsah predmetu prispieva k cieľom a výstupom vzdelávania (profilu absolventa) s nasledovnými témami:

Metodológia kvantitatívne a kvalitatívne orientovaného výskumu. Cieľom témy je oboznámiť sa s kvantitatívnou a kvalitatívnou metodológiou výskumu, ktorá skúma a opisuje plánovanie, organizáciu a realizáciu výskumu vrátane vyhodnotenia výskumných dát. Študent má nadobudnúť poznatky o činnosti výskumníka pred vstupom do terénu (o plánovaní výskumu), počas terénnej fázy výskumu (o využití výskumných metód) a po návrate z terénu (o vyhodnocovaní a interpretácii dát získaných v teréne). Študent je spôsobilý zhodnotiť význam jednotlivých činností výskumníka a dokáže ich aplikovať v praxi.

Rozbor a analýza vybraných kvantitatívnych a kvalitatívnych výskumných metód. Cieľom témy je oboznámiť študenta s vybranými výskumnými metódami, ktoré sa využívajú v kvantitatívne a kvalitatívne orientovanom výskume. Študent má nadobudnúť schopnosti aplikovať jednotlivé výskumné metódy vo výskume s presne určeným spôsobom zberu výskumných dát a ich spracovaním. Študent má nadobudnúť poznatky o metodike výskumu ako súbore viacerých metód a postupov, ktoré využíva výskumník v konkrétnom výskume a následne je spôsobilý ich aplikovať vo vlastných výskumných činnostiach.

Metodológia procesu pedagogického výskumu. Cieľom témy je oboznámiť sa s pedagogickým skúmaním vo vzdelávaní ako jedným z druhov vedeckého výskumu, v ktorom výskumník (a učiteľ) systematicky skúmajú pedagogickú prax. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé stratégie pedagogického skúmania v pedagogickej praxi.

Metodológia procesu učiteľského výskumu. Cieľom témy je oboznámiť sa s učiteľským skúmaním vo vzdelávaní ako jedným z druhov vedeckého výskumu, v ktorom učiteľ ako výskumník systematicky skúma vlastnú didaktickú prax. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé stratégie učiteľského skúmania v pedagogickej praxi.

Metodológia procesu akčného výskumu. Cieľom témy je oboznámiť sa s praktickým skúmaním vo vzdelávaní ako jedným z druhov vedeckého výskumu, v ktorom učitelia výskumníci systematicky skúmajú vlastnú didaktickú prax. Študent má nadobudnúť spôsobilosti aplikovať jednotlivé stratégie akčného skúmania v pedagogickej praxi.

Výskumná téma a výskumný problém. Cieľom témy je oboznámiť študenta s faktormi, ktoré rozhodujú o voľbe, vývoji výskumnej témy a systematickej tvorby koncepcie témy. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať dané faktory v rámci vymedzenia výskumnej témy. Študent má nadobudnúť poznatky o teoretickom chápaní výskumného problému, v ktorom má kľúčovú úlohu informačná príprava výskumu a následne ju dokáže aplikovať v praxi.

Výskumný projekt. Cieľom témy je oboznámiť sa s poňatím výskumného plánu ako podrobného opisu pripravovaného výskumu, ktorý sa zhotovuje pred výskumom a slúži ako scenár jeho realizácie. Študent má nadobudnúť poznatky o poňatí výskumného projektu, ktorý následne dokáže aplikovať v praxi a je spôsobilý určiť úlohy výskumníka v priebehu skúmania.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania: cieľom predmetu je získanie teoretických poznatkov o metodológii pedagogického, učiteľského a akčného výskumu. Študent získa absolvovaním predmetu primerané poznatky o výskumných nástrojoch a metódach kvantitatívne a kvalitatívne orientovaného výskumu. Študent bude spôsobilý vzťahovať princípy metodológie vedy na učiteľstvo a pedagogické vedy. Študent bude spôsobilý uplatňovať vedeckú terminológiu a viesť tematickú diskusiu v rámci metodológie výskumu. Študent bude spôsobilý kriticky posúdiť výskumnú situáciu a od nej odvodiť zodpovedajúci dizajn výskumu, žáner výskumu, repertoár výskumného konania a inventár nástrojov, metód a techník výskumu. Študent absolvovaním predmetu bude spôsobilý pokračovať v rozširovaní odborných poznatkov a vo vedecko-výskumnej činnosti v rámci rigorózneho pokračovania alebo doktorandského štúdia. V rámci absolvovania predmetu študent si bude rozvíjať nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné, matematické, organizačné, digitálne, analytické, ako i kreativitu a tvorivosť, motiváciu a disponibilnosť učiť sa a uvažovať v súvislostiach.

Rozsah a forma vzdelávacích činností (denné štúdium)

20 S kombináciou prednášky a seminára + 22 hodín samoštúdium; spolu za semester 42 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Počet kreditov: 5

Pracovná záťaž študenta je 150 hodín. Z toho priebežná výučba 20, samoštúdium 22 hodín, príprava na vyučovanie 22 hodín, príprava na priebežné testy 15h, príprava projektu 15h, prax 10h príprava na prax a rozbor 10h, príprava na záverečnú skúšku 36h.

Aplikované vyučovacie metódy: prednáška, riešenie problémov, diskusia, prezentovanie a obhajovanie študentských nápadov, modelovanie pojmov a postupov, rozbor vyučovacej hodiny, analýza a oprava chýb.

Odporúčaná literatúra:

HEJNÝ M., & KUŘINA, F. Dítě, škola a matematika. Portál: Praha, 200.

KOŽUCHOVÁ, M. a kol. Kurikulum primárneho vzdelávania. 2019.

PARTOVÁ, E. Vyučovanie matematiky pomocou moderných technológií. 1 vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, 2011.

PARTOVÁ, E. Vyučovanie aritmetiky v primárnom vzdelávaní. (Elektronický kurz v LMS moodle v aktuálnom akademickom roku.)

PARTOVÁ,E., & MARCINEK, T.: Metódy vyučovania matematiky v primárnom vzdelávaní 1. Verbum, Ružomberok 2020.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Zvládnutie priebežných testov (2 x10b),

vypracovanie individuálnych zadaní (5 b),

prezentácia a obhajoba semestrálneho projektu (15b),

vykonanie písomnej a ústnej skúšky z učiva celého semestra (40 + 10b).

Súčasťou hodnotenia je absolvovanie predmetovej odbornej pedagogickej praxe v rozsahu 10 hodín a odovzdanie správy (10b).

Zo všetkých súčastí hodnotenia študent musí dosiahnuť minimálne 40% úspešnosť.

Ciele vzdelávania

Oboznámiť študentov s rôznymi teóriami poznávania matematických poznatkov,

a ich aplikáciami vo vyučovaní primárnej matematiky. Naučiť modelovať abstraktné matematické pojmy, najmä pojem čísla a základné aritmetické operácie rôznymi spôsobmi vrátane elektronických prostriedkov s akceptovaním teórie reprezentácií. Objavovať analyzovať, porovnávať, zjednodušovať a didakticky spracovať algoritmy základných číselných operácií. Viesť študentov k vlastnej tvorbe pri prezentácií učiva o číslach a číselných operáciách s využitím dynamických prezentačných softvérových prostriedkov. Ukázať metódy, ktoré umožňujú žiakom pozorovať a objavovať vlastnosti číselných operácií a rôzne závislosti medzi číselnými údajmi a operáciami. Viesť študentov k výberu a tvorbe didaktických pomôcok a prostriedkov pre konkrétne učivo. Oboznámiť študentov so súborom didaktických hier a iných netradičných aktivít a viesť ich k tvorbe podobných aktivít. Viesť študentov k tomu, aby boli aktívnymi riešiteľmi matematických úloh a tým získali schopnosť akceptovať a hodnotiť rôzne stratégie žiakov a navrhnúť postup pri náprave chybného riešenia.

Oboznámiť študentov s aplikáciu taxonómie vzdelávacích cieľov a viesť ich k aplikácii týchto cieľov pri plánovaní vyučovania. Motivovať študentov vyhľadávaniu a vhodne použiť informácie a využiť pri návrhu vyučovanie konkrétneho učiva a diferencovať aktivity pre žiakov s rôznymi schopnosťami a potrebami

Výstupy vzdelávania

Poznatky:

rôzne teórie poznávania matematických poznatkov,

hlboké poznatky o číslach a číselných operáciách a ich vlastnostiach

taxonómie vzdelávacích cieľov,

teórie reprezentácií,

metódy vyučovania matematiky

didaktické pomôcky a prostriedky vrátane digitálnych

celoštátne dokumenty vymedzujúce obsah vzdelávania

učebnice a iné učebné texty

metódy a techniky diagnostikovania a hodnotenia

Zručnosti

tvorivé využitie teórie poznávania matematických poznatkov pri vyvodení abstraktných matematických poznatkov ( číslo, číselné operácie, vzťahy medzi nimi

plánovanie učiva podľa taxonómie vzdelávacích cieľov,

výber a používanie didaktické pomôcky pre konkrétne učivo,

schopnosť motivovať k osvojeniu konkrétneho pojmu alebo postupu,

tvorba slovných úloh

riešenie matematických úloh rôznymi stratégiami,

rozhodovanie o správnosti žiackych riešení matematických problémov úloh,

znázornenie a modelovanie abstraktných matematických pojmov

tvorba jednoduchých prezentácií alebo iné dynamických modelov

využívanie didaktických hier

vyhľadávanie informácií a ich využívanie vo vyučovaní

Prenositeľné kompetencie

metódy riešenia problémov, návrh postupu pri náprave chybného riešenia, diferencovaný prístup k žiakom s rôznymi schopnosťami, dramatizácia jednoduchých situácií, matematizácia reálnych situácií, návrh objaviteľských aktivít, ktoré vedú k objaveniu zákonitostí a závislostí, organizácia skupinovej práce, kooperatívne aktivity, argumentácia a obhajovanie svojich názorov, prezentovanie projektov.

Stupnica hodnotenia:

A 95 - 100%, výborne – vynikajúce výsledky),

študent pozná rôzne teórie poznávania matematických poznatkov a dokáže ich tvorivo využiť pri sprostredkovaní poznatkov o číslach a číselných operáciách, vie usporiadať učivo podľa taxonómie vzdelávacích cieľov, vie si vybrať didaktické pomôcky pre konkrétne učivo, je schopný vytvoriť motivačné alebo demonštračné úlohy k danému učivu, je schopný riešiť matematické úloha rôznymi stratégiami, pozná a akceptuje rôzne metódy riešenia úloh, ktoré sa vyskytujú v primárnej matematike, vie znázorniť a modelovať abstraktné matematické pojmy rôznymi spôsobmi vrátane elektronických prostriedkov s akceptovaním teórie reprezentácií, vie vytvoriť jednoduché prezentácie alebo iné dynamické modely vlastností aritmetických operácií, pozná didaktické hry a iné vhodné aktivity na spestrenie hodiny, vie vyhľadať a vhodne použiť informácie a využiť pri návrhu vyučovanie konkrétneho učiva, vie analyzovať žiacke odpovede a riešenia úloh, vie navrhnúť postup pri náprave chybného riešenia, vie poskytnúť diferencované aktivita pre žiakov s rôznymi schopnosťami, pozná metódy precvičovania a automatizácie poznatkov, vie vytvoriť postupnosti úloh na objavenie zákonitostí (napríklad priamu úmernosť, zvyšok je menší ako deliteľ, súčet párnych čísel...)

B (88- 94%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

študent preukáže znalosť teórií poznávania matematických poznatkov a dokáže ich tvorivo využiť pri sprostredkovaní poznatkov o číslach a číselných operáciách, vie usporiadať učivo podľa taxonómie vzdelávacích cieľov, vie si vybrať didaktické pomôcky pre konkrétne učivo, je schopný vytvoriť motivačné alebo demonštračné úloha k danému učivu, pozná a akceptuje rôzne metódy riešenia úloh, ktoré sa vyskytujú v primárnej matematike, vie znázorniť a modelovať abstraktné matematické pojmy rôznymi spôsobmi vrátane elektronických prostriedkov s akceptovaním teórie reprezentácií, vie vytvoriť jednoduché prezentácie alebo iné dynamické modely vlastností aritmetických operácií, vie vyhľadať a vhodne použiť informácie a využiť pri návrhu vyučovanie konkrétneho učiva, návrhy, vie rozhodnúť o správnosti žiackych odpovedí a vie navrhnúť vhodné „lešenie“ pri oprave nesprávneho riešenia, vie zistiť deformáciu v poznatkoch žiaka a navrhnúť reedukáciu, vie vytvoriť postupnosti úloh na objavenie zákonitostí (napríklad priamu úmernosť, zvyšok je menší ako deliteľ, súčet párnych čísel...)

C (79-87%, dobre

študent preukáže znalosť teórií poznávania matematických poznatkov a dokáže ich tvorivo využiť pri sprostredkovaní poznatkov o číslach a číselných operáciách, vie určiť náročnosť konkrétneho učivo podľa taxonómie vzdelávacích cieľov, vie si vybrať didaktické pomôcky pre konkrétne učivo, pozná a akceptuje rôzne metódy riešenia úloh, ktoré sa vyskytujú v primárnej matematike, vie znázorniť a modelovať abstraktné matematické pojmy a postupy podľa teórie reprezentácií rôznymi spôsobmi, vie vyhľadať a vhodne použiť informácie a didaktické návrhy, vie rozhodnúť o správnosti žiackych odpovedí a vie navrhnúť vhodné „lešenie“ pri oprave nesprávneho riešenia, vie zistiť deformáciu v poznatkoch žiaka a navrhnúť reedukáciu.

D 72- 78%, študent preukáže znalosť aspoň jednej teórie poznávania matematických poznatkov a dokáže ich využiť pri sprostredkovaní poznatkov o číslach a číselných operáciách aspoň jedným spôsobom, vie usporiadať učivo podľa taxonómie vzdelávacích cieľov, vie spoľahlivo posúdiť vhodnosť spracovania učiva v učebnici a flexibilne používať učebnice a pracovné listy, pozná a akceptuje aspoň dve metódy riešenia úloh, ktoré sa vyskytujú v primárnej matematike, vie znázorniť a modelovať abstraktné matematické pojmy a postupy podľa teórie reprezentácií, vie rozhodnúť o správnosti žiackych odpovedí a vie poskytnúť pomoc pri oprave chýb.

E 66 - 71%, študent preukáže znalosť aspoň jednej teória poznávania matematických poznatkov, vie aplikovať túto teóriu vo vyučovaní, vie spoľahlivo použiť dostupné vyučovacie materiály pre primárnu matematiku na sprostredkovanie poznatkov o číslach a číselných operáciách, vie aspoň jedným spôsobom znázorniť a modelovať abstraktné matematické pojmy a postupy, vie rozhodnúť o správnosti žiackych odpovedí, pozná aspoň dve metódy riešenia úloh, ktoré sa vyskytujú v primárnej matematike, vie rozhodnúť o správnosti žiackych odpovedí.

Fx 65-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše.

slovenský jazyk alebo anglický jazyk

Obsah

1. Teórie poznávania matematických poznatkov, Hejného etapy vytvárania matematických poznatkov, Marzanova teória dimenzií učenia sa, Brunnerova teória reprezentácií (predpokladá sa znalosť teórie Piageta a Vygotského), Pólyova teória riešenia problémov.

2. Proces vytvárania pojmu prirodzené číslo, definície čísla a ich didaktická transformácia, určenie počtu prvkov v množine, priradenie názvov čísel k prvkom množiny a vytváranie množiny s daným počtom prvkov, rozklad čísla na súčet čítania symbolov čísel a ich priradenie k množstvu, porovnávanie a usporiadanie čísel, písanie čísel, číselná os, predchodca nasledovník Osobitosti čísla 0 a 10, princíp desiatkovej sústavy, párnosť a nepárnosť čísel, číslo a číslica , rozklad viacciferných čísel, rozvinutý a pozičný zápis, pozičná hodnota, rozdelenie učiva do etáp podľa číselného oboru, stupňovanie učiva podľa náročnosti.

3. Zavedenie sčítania prirodzených čísel, dynamické a statické modely, usporiadané množiny, súčet ordinálnych čísel, abstraktné modely (peniaze), základné spoje sčítania bez prechodu cez 10 a s prechodom cez 10) metódy vyvodenia, upevnenia a automatizácie, didaktické hry na sčítanie, vlastnosti sčítanie, využitie slovných úloh na objavenie vlastností sčítania, praktické ukážky, algoritmy sčítania pamäťové sčítanie podľa algoritmu, písomné algoritmy, sčítanie viac čísel, elektronické algoritmy, skúška správnosti. Riešenie slovných úloh ktoré vedú k sčítaniu.

Priebežný test z tém 1,2,3.

4. Odčítanie prirodzených čísel. Zavedenie odčítania prirodzených čísel, odčítanie odoberaním a odčítanie dopočítaním, dynamické a statické modely, usporiadané množiny, virtuálna a abstraktné modely, zápis operácie a vzťah medzi sčítaním a odčítaním, základné spoje odčítania (bez prechodu cez 10 a s prechodom cez 10) metódy vyvodenia, upevnenia a automatizácie, didaktické hry na odčítanie , vlastnosti odčítania, odčítanie ako rozdiel, zachovanie rozdielu, využitie slovných úloh na objavenie vlastností odčítania, praktické ukážky, algoritmy odčítania pamäťové odčítanie podľa algoritmu, písomné odčítanie, objavenie, vysvetlenie a vykonávanie algoritmov, zámena poradia operácií sčítania a odčítania, elektronické algoritmy, skúška správnosti. Riešenie slovných úloh ktoré vedú k odčítaniu, riešenia zložených slovných úloh pomocou sčítania a odčítania. Rozvoj finančnej gramotnosti, pozorovanie pravidiel pri sčítaní a odčítaní prirodzených čísel.

5. Zavedenie násobenia prirodzených čísel, násobenie ako vonkajšia a vnútorná operácia, násobenie ako zjednotenie ekvivalentných množín, modely (neusporiadané prvky, lineárne usporiadané prvky, číselná os), prvky usporiadané v tvare pravouholníka, objavenie vlastností násobenia, násobenie ako počet prvkov usporiadaných dvojíc, vzťah medzi sčítaním a násobením, základné spoje násobenia, vyvodenie upevnenie a automatizovanie, rozdelenie upevnenia základných spojov násobenia podľa náročnosti, algoritmy násobenia, priama úmernosť a tabuľka násobkov, grafy priamej úmernosti, Slovné úlohy na násobenie, zložené slovné úlohy s operáciou násobenia aj s dvoma (troma) rôznymi operáciami.

Priebežný test z tém 4,5.

6. Delenie prirodzených čísel. Zavedenie delenia podľa obsahu a delenia na rovnaké časti, dynamické a statické modely, vzťah medzi násobením a delením, vyvodenia základných spojov delenia, využitie základných spojov násobenia pri zapamätaní základných spojov delenia, vlastnosti delenia, využitie slovných úloh pri objavovaní vlastností delenia, delenie so zvyškom, vzťah delenia a odčítania, vzťah medzi deliteľom a zvyškom, algoritmy delenia, pamäťové delenie, rozklad delenca na násobky deliteľa, písomné delenia jednociferným deliteľom, slovné úlohy na delenie, zlomok ako časť celku (delenie 1), zlomok ako počet prvkov časti celku, časť celku vyjadrená rôznymi zlomkami, porovnávanie zlomkov, desatinné zlomky, slovné úlohy riešené zlomkami, nepriama úmernosť

7. Slovné úlohy na prvom stupni ZŠ. Jednoduché a zložené slovné úlohy. Rozdelenie, riešenia. Nepriamo formulované slovné úlohy, grafické riešenie a grafické znázornenie slovných úloh, analytické a syntetické riešenie, rôzne stratégie riešenia. Rovnice a nerovnice v učive 1. stupňa ZŠ. metódy riešenia rovníc a nerovníc, ktoré vyplývajú z rozboru slovných úloh.

8. Funkcie a závislosti v primárnom vzdelávaní. ukážky závislosti , tabuľky, postupnosti úloh, grafy a diagramy, rozvoj funkčného myslenia vyhľadávaním funkčných vzťahov medzi dvoma premennými.

9. Prezentovanie a obhajoba skupinových projektov.

Oboznámiť študentov s rôznymi teóriami poznávania matematických poznatkov,

a ich aplikáciami vo vyučovaní primárnej matematiky. Naučiť modelovať abstraktné matematické pojmy, najmä pojem čísla a základné aritmetické operácie rôznymi spôsobmi vrátane elektronických prostriedkov s akceptovaním teórie reprezentácií. Objavovať analyzovať, porovnávať, zjednodušovať a didakticky spracovať algoritmy základných číselných operácií. Viesť študentov k vlastnej tvorbe pri prezentácií učiva o číslach a číselných operáciách s využitím dynamických prezentačných softvérových prostriedkov. Ukázať metódy, ktoré umožňujú žiakom pozorovať a objavovať vlastnosti číselných operácií a rôzne závislosti medzi číselnými údajmi a operáciami. Viesť študentov k výberu a tvorbe didaktických pomôcok a prostriedkov pre konkrétne učivo. Oboznámiť študentov so súborom didaktických hier a iných netradičných aktivít a viesť ich k tvorbe podobných aktivít. Viesť študentov k tomu, aby boli aktívnymi riešiteľmi matematických úloh a tým získali schopnosť akceptovať a hodnotiť rôzne stratégie žiakov a navrhnúť postup pri náprave chybného riešenia.

Oboznámiť študentov s aplikáciu taxonómie vzdelávacích cieľov a viesť ich k aplikácii týchto cieľov pri plánovaní vyučovania. Motivovať študentov vyhľadávaniu a vhodne použiť informácie a využiť pri návrhu vyučovanie konkrétneho učiva a diferencovať aktivity pre žiakov s rôznymi schopnosťami a potrebami

Výstupy vzdelávania

Poznatky:

rôzne teórie poznávania matematických poznatkov,

hlboké poznatky o číslach a číselných operáciách a ich vlastnostiach

taxonómie vzdelávacích cieľov,

teórie reprezentácií,

metódy vyučovania matematiky

didaktické pomôcky a prostriedky vrátane digitálnych

celoštátne dokumenty vymedzujúce obsah vzdelávania

učebnice a iné učebné texty

metódy a techniky diagnostikovania a hodnotenia

Zručnosti

tvorivé využitie teórie poznávania matematických poznatkov pri vyvodení abstraktných matematických poznatkov ( číslo, číselné operácie, vzťahy medzi nimi

plánovanie učiva podľa taxonómie vzdelávacích cieľov,

výber a používanie didaktické pomôcky pre konkrétne učivo,

schopnosť motivovať k osvojeniu konkrétneho pojmu alebo postupu,

tvorba slovných úloh

riešenie matematických úloh rôznymi stratégiami,

rozhodovanie o správnosti žiackych riešení matematických problémov úloh,

znázornenie a modelovanie abstraktných matematických pojmov

tvorba jednoduchých prezentácií alebo iné dynamických modelov

využívanie didaktických hier

vyhľadávanie informácií a ich využívanie vo vyučovaní

Prenositeľné kompetencie

metódy riešenia problémov, návrh postupu pri náprave chybného riešenia, diferencovaný prístup k žiakom s rôznymi schopnosťami, dramatizácia jednoduchých situácií, matematizácia reálnych situácií, návrh objaviteľských aktivít, ktoré vedú k objaveniu zákonitostí a závislostí, organizácia skupinovej práce, kooperatívne aktivity, argumentácia a obhajovanie svojich názorov, prezentovanie projektov.

Rozsah a forma vzdelávacích činností (denné štúdium)

20 S kombináciou prednášky a seminára + 22 hodín samoštúdium; spolu za semester 42 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Počet kreditov: 5

Pracovná záťaž študenta je 150 hodín. Z toho priebežná výučba 20, samoštúdium 22 hodín, príprava na vyučovanie 22 hodín, príprava na priebežné testy 15h, príprava projektu 15h, prax 10h príprava na prax a rozbor 10h, príprava na záverečnú skúšku 36h.

Aplikované vyučovacie metódy: prednáška, riešenie problémov, diskusia, prezentovanie a obhajovanie študentských nápadov, modelovanie pojmov a postupov, rozbor vyučovacej hodiny, analýza a oprava chýb.

Odporúčaná literatúra:

HEJNÝ M., & KUŘINA, F. Dítě, škola a matematika. Portál: Praha, 200.

KOŽUCHOVÁ, M. a kol. Kurikulum primárneho vzdelávania. 2019.

PARTOVÁ, E. Vyučovanie matematiky pomocou moderných technológií. 1 vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, 2011.

PARTOVÁ, E. Vyučovanie aritmetiky v primárnom vzdelávaní. (Elektronický kurz v LMS moodle v aktuálnom akademickom roku.)

PARTOVÁ,E., & MARCINEK, T.: Metódy vyučovania matematiky v primárnom vzdelávaní 1. Verbum, Ružomberok 2020.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Zvládnutie priebežných testov (2 x10b),

vypracovanie individuálnych zadaní (5 b),

prezentácia a obhajoba semestrálneho projektu (15b),

vykonanie písomnej a ústnej skúšky z učiva celého semestra (40 + 10b).

Súčasťou hodnotenia je absolvovanie predmetovej odbornej pedagogickej praxe v rozsahu 10 hodín a odovzdanie správy (10b).

Zo všetkých súčastí hodnotenia študent musí dosiahnuť minimálne 40% úspešnosť.

Ciele vzdelávania

Oboznámiť študentov s rôznymi teóriami poznávania matematických poznatkov,

a ich aplikáciami vo vyučovaní primárnej matematiky. Naučiť modelovať abstraktné matematické pojmy, najmä pojem čísla a základné aritmetické operácie rôznymi spôsobmi vrátane elektronických prostriedkov s akceptovaním teórie reprezentácií. Objavovať analyzovať, porovnávať, zjednodušovať a didakticky spracovať algoritmy základných číselných operácií. Viesť študentov k vlastnej tvorbe pri prezentácií učiva o číslach a číselných operáciách s využitím dynamických prezentačných softvérových prostriedkov. Ukázať metódy, ktoré umožňujú žiakom pozorovať a objavovať vlastnosti číselných operácií a rôzne závislosti medzi číselnými údajmi a operáciami. Viesť študentov k výberu a tvorbe didaktických pomôcok a prostriedkov pre konkrétne učivo. Oboznámiť študentov so súborom didaktických hier a iných netradičných aktivít a viesť ich k tvorbe podobných aktivít. Viesť študentov k tomu, aby boli aktívnymi riešiteľmi matematických úloh a tým získali schopnosť akceptovať a hodnotiť rôzne stratégie žiakov a navrhnúť postup pri náprave chybného riešenia.

Oboznámiť študentov s aplikáciu taxonómie vzdelávacích cieľov a viesť ich k aplikácii týchto cieľov pri plánovaní vyučovania. Motivovať študentov vyhľadávaniu a vhodne použiť informácie a využiť pri návrhu vyučovanie konkrétneho učiva a diferencovať aktivity pre žiakov s rôznymi schopnosťami a potrebami

Výstupy vzdelávania

Poznatky:

rôzne teórie poznávania matematických poznatkov,

hlboké poznatky o číslach a číselných operáciách a ich vlastnostiach

taxonómie vzdelávacích cieľov,

teórie reprezentácií,

metódy vyučovania matematiky

didaktické pomôcky a prostriedky vrátane digitálnych

celoštátne dokumenty vymedzujúce obsah vzdelávania

učebnice a iné učebné texty

metódy a techniky diagnostikovania a hodnotenia

Zručnosti

tvorivé využitie teórie poznávania matematických poznatkov pri vyvodení abstraktných matematických poznatkov ( číslo, číselné operácie, vzťahy medzi nimi

plánovanie učiva podľa taxonómie vzdelávacích cieľov,

výber a používanie didaktické pomôcky pre konkrétne učivo,

schopnosť motivovať k osvojeniu konkrétneho pojmu alebo postupu,

tvorba slovných úloh

riešenie matematických úloh rôznymi stratégiami,

rozhodovanie o správnosti žiackych riešení matematických problémov úloh,

znázornenie a modelovanie abstraktných matematických pojmov

tvorba jednoduchých prezentácií alebo iné dynamických modelov

využívanie didaktických hier

vyhľadávanie informácií a ich využívanie vo vyučovaní

Prenositeľné kompetencie

metódy riešenia problémov, návrh postupu pri náprave chybného riešenia, diferencovaný prístup k žiakom s rôznymi schopnosťami, dramatizácia jednoduchých situácií, matematizácia reálnych situácií, návrh objaviteľských aktivít, ktoré vedú k objaveniu zákonitostí a závislostí, organizácia skupinovej práce, kooperatívne aktivity, argumentácia a obhajovanie svojich názorov, prezentovanie projektov.

Stupnica hodnotenia:

A 95 - 100%, výborne – vynikajúce výsledky),

študent pozná rôzne teórie poznávania matematických poznatkov a dokáže ich tvorivo využiť pri sprostredkovaní poznatkov o číslach a číselných operáciách, vie usporiadať učivo podľa taxonómie vzdelávacích cieľov, vie si vybrať didaktické pomôcky pre konkrétne učivo, je schopný vytvoriť motivačné alebo demonštračné úlohy k danému učivu, je schopný riešiť matematické úloha rôznymi stratégiami, pozná a akceptuje rôzne metódy riešenia úloh, ktoré sa vyskytujú v primárnej matematike, vie znázorniť a modelovať abstraktné matematické pojmy rôznymi spôsobmi vrátane elektronických prostriedkov s akceptovaním teórie reprezentácií, vie vytvoriť jednoduché prezentácie alebo iné dynamické modely vlastností aritmetických operácií, pozná didaktické hry a iné vhodné aktivity na spestrenie hodiny, vie vyhľadať a vhodne použiť informácie a využiť pri návrhu vyučovanie konkrétneho učiva, vie analyzovať žiacke odpovede a riešenia úloh, vie navrhnúť postup pri náprave chybného riešenia, vie poskytnúť diferencované aktivita pre žiakov s rôznymi schopnosťami, pozná metódy precvičovania a automatizácie poznatkov, vie vytvoriť postupnosti úloh na objavenie zákonitostí (napríklad priamu úmernosť, zvyšok je menší ako deliteľ, súčet párnych čísel...)

B (88- 94%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

študent preukáže znalosť teórií poznávania matematických poznatkov a dokáže ich tvorivo využiť pri sprostredkovaní poznatkov o číslach a číselných operáciách, vie usporiadať učivo podľa taxonómie vzdelávacích cieľov, vie si vybrať didaktické pomôcky pre konkrétne učivo, je schopný vytvoriť motivačné alebo demonštračné úloha k danému učivu, pozná a akceptuje rôzne metódy riešenia úloh, ktoré sa vyskytujú v primárnej matematike, vie znázorniť a modelovať abstraktné matematické pojmy rôznymi spôsobmi vrátane elektronických prostriedkov s akceptovaním teórie reprezentácií, vie vytvoriť jednoduché prezentácie alebo iné dynamické modely vlastností aritmetických operácií, vie vyhľadať a vhodne použiť informácie a využiť pri návrhu vyučovanie konkrétneho učiva, návrhy, vie rozhodnúť o správnosti žiackych odpovedí a vie navrhnúť vhodné „lešenie“ pri oprave nesprávneho riešenia, vie zistiť deformáciu v poznatkoch žiaka a navrhnúť reedukáciu, vie vytvoriť postupnosti úloh na objavenie zákonitostí (napríklad priamu úmernosť, zvyšok je menší ako deliteľ, súčet párnych čísel...)

C (79-87%, dobre

študent preukáže znalosť teórií poznávania matematických poznatkov a dokáže ich tvorivo využiť pri sprostredkovaní poznatkov o číslach a číselných operáciách, vie určiť náročnosť konkrétneho učivo podľa taxonómie vzdelávacích cieľov, vie si vybrať didaktické pomôcky pre konkrétne učivo, pozná a akceptuje rôzne metódy riešenia úloh, ktoré sa vyskytujú v primárnej matematike, vie znázorniť a modelovať abstraktné matematické pojmy a postupy podľa teórie reprezentácií rôznymi spôsobmi, vie vyhľadať a vhodne použiť informácie a didaktické návrhy, vie rozhodnúť o správnosti žiackych odpovedí a vie navrhnúť vhodné „lešenie“ pri oprave nesprávneho riešenia, vie zistiť deformáciu v poznatkoch žiaka a navrhnúť reedukáciu.

D 72- 78%, študent preukáže znalosť aspoň jednej teórie poznávania matematických poznatkov a dokáže ich využiť pri sprostredkovaní poznatkov o číslach a číselných operáciách aspoň jedným spôsobom, vie usporiadať učivo podľa taxonómie vzdelávacích cieľov, vie spoľahlivo posúdiť vhodnosť spracovania učiva v učebnici a flexibilne používať učebnice a pracovné listy, pozná a akceptuje aspoň dve metódy riešenia úloh, ktoré sa vyskytujú v primárnej matematike, vie znázorniť a modelovať abstraktné matematické pojmy a postupy podľa teórie reprezentácií, vie rozhodnúť o správnosti žiackych odpovedí a vie poskytnúť pomoc pri oprave chýb.

E 66 - 71%, študent preukáže znalosť aspoň jednej teória poznávania matematických poznatkov, vie aplikovať túto teóriu vo vyučovaní, vie spoľahlivo použiť dostupné vyučovacie materiály pre primárnu matematiku na sprostredkovanie poznatkov o číslach a číselných operáciách, vie aspoň jedným spôsobom znázorniť a modelovať abstraktné matematické pojmy a postupy, vie rozhodnúť o správnosti žiackych odpovedí, pozná aspoň dve metódy riešenia úloh, ktoré sa vyskytujú v primárnej matematike, vie rozhodnúť o správnosti žiackych odpovedí.

Fx 65-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše.

slovenský jazyk alebo anglický jazyk

Obsah

1. Teórie poznávania matematických poznatkov, Hejného etapy vytvárania matematických poznatkov, Marzanova teória dimenzií učenia sa, Brunnerova teória reprezentácií (predpokladá sa znalosť teórie Piageta a Vygotského), Pólyova teória riešenia problémov.

2. Proces vytvárania pojmu prirodzené číslo, definície čísla a ich didaktická transformácia, určenie počtu prvkov v množine, priradenie názvov čísel k prvkom množiny a vytváranie množiny s daným počtom prvkov, rozklad čísla na súčet čítania symbolov čísel a ich priradenie k množstvu, porovnávanie a usporiadanie čísel, písanie čísel, číselná os, predchodca nasledovník Osobitosti čísla 0 a 10, princíp desiatkovej sústavy, párnosť a nepárnosť čísel, číslo a číslica , rozklad viacciferných čísel, rozvinutý a pozičný zápis, pozičná hodnota, rozdelenie učiva do etáp podľa číselného oboru, stupňovanie učiva podľa náročnosti.

3. Zavedenie sčítania prirodzených čísel, dynamické a statické modely, usporiadané množiny, súčet ordinálnych čísel, abstraktné modely (peniaze), základné spoje sčítania bez prechodu cez 10 a s prechodom cez 10) metódy vyvodenia, upevnenia a automatizácie, didaktické hry na sčítanie, vlastnosti sčítanie, využitie slovných úloh na objavenie vlastností sčítania, praktické ukážky, algoritmy sčítania pamäťové sčítanie podľa algoritmu, písomné algoritmy, sčítanie viac čísel, elektronické algoritmy, skúška správnosti. Riešenie slovných úloh ktoré vedú k sčítaniu.

Priebežný test z tém 1,2,3.

4. Odčítanie prirodzených čísel. Zavedenie odčítania prirodzených čísel, odčítanie odoberaním a odčítanie dopočítaním, dynamické a statické modely, usporiadané množiny, virtuálna a abstraktné modely, zápis operácie a vzťah medzi sčítaním a odčítaním, základné spoje odčítania (bez prechodu cez 10 a s prechodom cez 10) metódy vyvodenia, upevnenia a automatizácie, didaktické hry na odčítanie , vlastnosti odčítania, odčítanie ako rozdiel, zachovanie rozdielu, využitie slovných úloh na objavenie vlastností odčítania, praktické ukážky, algoritmy odčítania pamäťové odčítanie podľa algoritmu, písomné odčítanie, objavenie, vysvetlenie a vykonávanie algoritmov, zámena poradia operácií sčítania a odčítania, elektronické algoritmy, skúška správnosti. Riešenie slovných úloh ktoré vedú k odčítaniu, riešenia zložených slovných úloh pomocou sčítania a odčítania. Rozvoj finančnej gramotnosti, pozorovanie pravidiel pri sčítaní a odčítaní prirodzených čísel.

5. Zavedenie násobenia prirodzených čísel, násobenie ako vonkajšia a vnútorná operácia, násobenie ako zjednotenie ekvivalentných množín, modely (neusporiadané prvky, lineárne usporiadané prvky, číselná os), prvky usporiadané v tvare pravouholníka, objavenie vlastností násobenia, násobenie ako počet prvkov usporiadaných dvojíc, vzťah medzi sčítaním a násobením, základné spoje násobenia, vyvodenie upevnenie a automatizovanie, rozdelenie upevnenia základných spojov násobenia podľa náročnosti, algoritmy násobenia, priama úmernosť a tabuľka násobkov, grafy priamej úmernosti, Slovné úlohy na násobenie, zložené slovné úlohy s operáciou násobenia aj s dvoma (troma) rôznymi operáciami.

Priebežný test z tém 4,5.

6. Delenie prirodzených čísel. Zavedenie delenia podľa obsahu a delenia na rovnaké časti, dynamické a statické modely, vzťah medzi násobením a delením, vyvodenia základných spojov delenia, využitie základných spojov násobenia pri zapamätaní základných spojov delenia, vlastnosti delenia, využitie slovných úloh pri objavovaní vlastností delenia, delenie so zvyškom, vzťah delenia a odčítania, vzťah medzi deliteľom a zvyškom, algoritmy delenia, pamäťové delenie, rozklad delenca na násobky deliteľa, písomné delenia jednociferným deliteľom, slovné úlohy na delenie, zlomok ako časť celku (delenie 1), zlomok ako počet prvkov časti celku, časť celku vyjadrená rôznymi zlomkami, porovnávanie zlomkov, desatinné zlomky, slovné úlohy riešené zlomkami, nepriama úmernosť

7. Slovné úlohy na prvom stupni ZŠ. Jednoduché a zložené slovné úlohy. Rozdelenie, riešenia. Nepriamo formulované slovné úlohy, grafické riešenie a grafické znázornenie slovných úloh, analytické a syntetické riešenie, rôzne stratégie riešenia. Rovnice a nerovnice v učive 1. stupňa ZŠ. metódy riešenia rovníc a nerovníc, ktoré vyplývajú z rozboru slovných úloh.

8. Funkcie a závislosti v primárnom vzdelávaní. ukážky závislosti , tabuľky, postupnosti úloh, grafy a diagramy, rozvoj funkčného myslenia vyhľadávaním funkčných vzťahov medzi dvoma premennými.

9. Prezentovanie a obhajoba skupinových projektov.

Oboznámiť študentov s rôznymi teóriami poznávania matematických poznatkov,

a ich aplikáciami vo vyučovaní primárnej matematiky. Naučiť modelovať abstraktné matematické pojmy, najmä pojem čísla a základné aritmetické operácie rôznymi spôsobmi vrátane elektronických prostriedkov s akceptovaním teórie reprezentácií. Objavovať analyzovať, porovnávať, zjednodušovať a didakticky spracovať algoritmy základných číselných operácií. Viesť študentov k vlastnej tvorbe pri prezentácií učiva o číslach a číselných operáciách s využitím dynamických prezentačných softvérových prostriedkov. Ukázať metódy, ktoré umožňujú žiakom pozorovať a objavovať vlastnosti číselných operácií a rôzne závislosti medzi číselnými údajmi a operáciami. Viesť študentov k výberu a tvorbe didaktických pomôcok a prostriedkov pre konkrétne učivo. Oboznámiť študentov so súborom didaktických hier a iných netradičných aktivít a viesť ich k tvorbe podobných aktivít. Viesť študentov k tomu, aby boli aktívnymi riešiteľmi matematických úloh a tým získali schopnosť akceptovať a hodnotiť rôzne stratégie žiakov a navrhnúť postup pri náprave chybného riešenia.

Oboznámiť študentov s aplikáciu taxonómie vzdelávacích cieľov a viesť ich k aplikácii týchto cieľov pri plánovaní vyučovania. Motivovať študentov vyhľadávaniu a vhodne použiť informácie a využiť pri návrhu vyučovanie konkrétneho učiva a diferencovať aktivity pre žiakov s rôznymi schopnosťami a potrebami

Výstupy vzdelávania

Poznatky:

rôzne teórie poznávania matematických poznatkov,

hlboké poznatky o číslach a číselných operáciách a ich vlastnostiach

taxonómie vzdelávacích cieľov,

teórie reprezentácií,

metódy vyučovania matematiky

didaktické pomôcky a prostriedky vrátane digitálnych

celoštátne dokumenty vymedzujúce obsah vzdelávania

učebnice a iné učebné texty

metódy a techniky diagnostikovania a hodnotenia

Zručnosti

tvorivé využitie teórie poznávania matematických poznatkov pri vyvodení abstraktných matematických poznatkov ( číslo, číselné operácie, vzťahy medzi nimi

plánovanie učiva podľa taxonómie vzdelávacích cieľov,

výber a používanie didaktické pomôcky pre konkrétne učivo,

schopnosť motivovať k osvojeniu konkrétneho pojmu alebo postupu,

tvorba slovných úloh

riešenie matematických úloh rôznymi stratégiami,

rozhodovanie o správnosti žiackych riešení matematických problémov úloh,

znázornenie a modelovanie abstraktných matematických pojmov

tvorba jednoduchých prezentácií alebo iné dynamických modelov

využívanie didaktických hier

vyhľadávanie informácií a ich využívanie vo vyučovaní

Prenositeľné kompetencie

metódy riešenia problémov, návrh postupu pri náprave chybného riešenia, diferencovaný prístup k žiakom s rôznymi schopnosťami, dramatizácia jednoduchých situácií, matematizácia reálnych situácií, návrh objaviteľských aktivít, ktoré vedú k objaveniu zákonitostí a závislostí, organizácia skupinovej práce, kooperatívne aktivity, argumentácia a obhajovanie svojich názorov, prezentovanie projektov.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností

Rozsah: 10 S (seminár, spolu za semester 10 hodín/semester)

10 hodín náčuvovej praxe/semester + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 32 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Organizačná forma: kombinovaná (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby;

12 hodín samoštúdium,

10 hodín praxe + príprava na prax (3) + rozbory (10)=23 hodín

príprava seminárnej práce = 15 hodín;

príprava na priebežné testy (8 + 8) = 16 hodín;

príprava na skúšku = 14 hodín príprava na skúšku.

Spolu 90 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: aktivizujúce a interaktívne metódy, situačné metódy – prípadové štúdie (analýza videozáznamov), dialogické metódy (diskusia), problémové metódy (tvorba myšlienkovej mapy, brainstorming, riešenie problémových úloh), práca v skupinách, praktické metódy (praktické činnosti v geometrii a jej vyučovaní), e-learning

Odporúčaná literatúra:

• Žilková, K (2013). Geometria. Pedagogická fakulta TU: Trnava. ISBN 978-80-8082-689-5. Dostupné na https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/geometria/

• Žilková, K (2013). Teória a prax geometrických manipulácií v primárnom vzdelávaní. Praha: PowerPrint.

• Partová, E., & Marcinek, T. (2020). Metódy vyučovania matematiky v primárnom vzdelávaní. Ružomberok: Verbum. (výber len geometrického učiva)

• Ďalší študijný text bude študentom dostupný a v pravidelných intervaloch sprístupňovaný v elektronickej podobe prostredníctvom LMS Moodle – kurz s názvom: Vyučovanie geometrie v primárnom vzdelávaní.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie zahŕňa:

• 2 priebežné testy (prvý v polovici semestra po 5. téme, druhý na konci priebežnej výučby, oba testy po 25 bodov);

• vypracovanie seminárnej práce (15 bodov) na tému zadanú v prvom výučbovom týždni;

• absolvovanie predmetovej odbornej pedagogickej praxe v rozsahu 10 hodín a odovzdaním správy (15 bodov);

• skúšku (20 bodov), z teoretických vedomostí aj praktických zručností potrebných na vyučovanie geometrie.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent ovláda na výbornej úrovni teoretické poznatky z geometrie, dokáže samostatne a bez chýb definovať geometrické pojmy, pozná ich vlastnosti a vzťahy medzi nimi, ovláda metodiku vyučovania geometrie, bez odborných a metodických chýb dokáže navrhovať a formulovať úlohy, zadania a aktivity pre žiakov, dokáže analyzovať a kriticky posúdiť a vytvoriť metodické materiály pre vyučovanie geometrie.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent sa veľmi dobre orientuje v odborných geometrických témach a v metodike vyučovania geometrie, dokáže aplikovať vedomosti a navrhovať praktické činnosti vo výučbe geometrie bez významnejších chýb, vie kriticky posúdiť a zdôvodniť výučbové materiály pre vyučovanie geometrie, je schopný na veľmi dobrej úrovni vyučovať geometrické učivo na primárnom stupni vzdelávania

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent má dobré geometrické vedomosti, chápe geometrické pojmy a vzťahy medzi nimi na dobrej úrovni, avšak s významnejšími chybami. Dobre pozná metodické postupy vo vyučovaní geometrie, vie ich aplikovať a dokáže projektovať vyučovanie geometrie v primárnom vzdelávaní.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) - študent rozumie geometrickým pojmom, pozná na uspokojivej úrovni ich vlastnosti a vzťahy medzi nimi, na prijateľnej úrovni pozná a vie aplikovať metodické postupy vo vyučovaní geometrie.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent má osvojené základy geometrického učiva a metodických postupov, rozumie základným geometrickým pojmom a vie ich vysvetliť, avšak s výraznejšími terminologickými a jazykovými chybami. Dokáže aplikovať jednoduché metodické postupy vo vyučovaní geometrie a potrebuje výraznejšiu odbornú pomoc.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) – študent nemá dostatočné odborné vedomosti, nemá osvojené geometrické pojmy na dostatočnej úrovni s ohľadom na ich porozumenie, neovláda metodické postupy potrebné pre vyučovanie geometrie.

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do štúdia predmetu. Hladiny geometrického uvažovania žiaka a reflexia v učive geometrie. Študent spozná teoretické východiská o hladinách geometrického uvažovania žiakov primárneho vzdelávania, rozumie procesu vytvárania geometrických predstáv a chápe význam edukačných intervencií pri rozvíjaní geometrického uvažovania žiakov primárneho vzdelávania s akceptovaním ich aktuálnych edukačných potrieb, schopností a záujmov. Dokáže diagnostikovať úroveň geometrického myslenia žiakov a navrhovať edukačné intervencie.

2. Základné a odvodené pojmy školskej geometrie. Študent nadobudne kompetencie pre vyučovanie základných a odvodených pojmov školskej geometrie (bod, úsečka, priamka, polpriamka, rovina, polrovina, opačné polpriamky a pod.). Rozumie a vie aplikovať rozličné metodické postupy s akcentom na prirodzenú gradáciu úloh. Používa odbornú terminológiu a vekuprimeraný jazyk. Vie používať rôzne modely na sprístupňovanie pojmov.

3. Rovinné útvary v primárnej matematike. Študent pozná rovinné útvary a ich vlastnosti, dokáže tvoriť jednoduché definície, chápe triedenie rovinných útvarov podľa rôznych kritérií. Pozná obsah a štruktúru učiva o rovinných útvaroch v aktuálnych národných dokumentoch a dostupných pracovných zošitoch z matematiky. Pozná metodiku zavedenia pojmov a vie navrhnúť manipulačné aj virtuálne aktivity na prácu s rovinnými útvarmi.

4. Metódy zavedenia pojmov: kružnica, kruh, uhol. Študent pozná a rozumie definíciám pojmu kruh, kružnica a uhol ako množinám bodov sa danou vlastnosťou. Pozná pojmy konvexný, nekonvexný uhol, susedný a styčný uhol, priamy a pravý uhol, vnútorné a vonkajšieho uhly trojuholníkov a pod. Pozná aktivizačné metódy sprístupňovania uvedených pojmov a ich vlastností, pozná metodiku rysovania kružníc, zásady práce a bezpečnosť pri práci s kružidlom.

5. Jednoduché geometrické konštrukcie v rovine rysovaním a inými nástrojmi. Jednoduché geometrické konštrukcie v dynamickom geometrickom systéme Geogebra. Študent pozná a vie zdôvodniť postup rysovania jednoduchých geometrických konštrukcií (prenášanie úsečky/uhla, porovnávanie, grafický súčet a rozdiel, os uhla, os úsečky a pod.). Pozná a vie uplatniť praktické činnosti, pri ktorých sa uvedené postupy využívajú v bežnom živote pri mnohých profesiách. Chápe význam konštrukcií inými nástrojmi (s reálnymi predmetmi aj sotvérovými nástrojmi) ako dôležitú súčasť rozvíjania žiackych kompetencií. Vie použiť dynamický geometrický systém pre potreby vyučovania nielen geometrického učiva.

6. Prvý priebežný test. Skladanie a rozkladanie rovinných útvarov. Študent vie odborne a metodicky správne navrhnúť motivačné a didaktické aktivity zamerané na skladanie a rozkladanie rovinných útvarov pomocou rôznych skladačiek (napr. Tangram, Puzzle), vie navrhnúť vlastné aktivity zamerané napríklad na vyplňovanie časti roviny (tzv. tesalácie).

7. Zhodné zobrazenia, vlastnosti a skladanie. Pozná zhodné zobrazenia v rovine (osová súmernosť, stredová súmernosť, posunutie, otočenie), ich vlastnosti a aplikácie vhodné pre žiakov primárneho vzdelávania. Chápe proces skladania zhodných zobrazení. Vie samostatne riešiť úlohy zamerané na aplikáciu zhodných zobrazení v štvorcovej sieti aj bez nej. Dokáže na primeranej úrovni navrhovať metodický postup práce so zhodnými zobrazeniami (napr. využitie zrkadla na tvorbu súmerných útvarov).

8. Rozvoj priestorovej predstavivosti. Telesá v primárnej matematike. Študent pozná metódy na rozvíjanie priestorovej predstavivosti žiakov primárneho vzdelávania napríklad pomocou kociek, hracích kociek, stavebníc a pedagogického softvéru. Chápe a vie tvoriť jednoduché definície telies (napríklad kocka, guľa, ihlan, hranol, pravidelné mnohosteny a pod.), pozná ich vlastnosti, dokáže ich triediť. Dokáže projektovať výučbu o telesách s využitím sietí telies. Vie použiť voľné rovnobežné premietanie na znázornenie jednoduchých mnohostenov. Dokáže diagnostikovať úroveň priestorovej predstavivosti žiakov a navrhnúť individuálnu edukačnú intervenciu. Vie navrhnúť rôzne formy a metódy práce zamerané na rozvíjanie priestorovej predstavivosti žiakov a podporuje ich v tímovej spolupráci.

9. Stavby z kociek. Študent pozná metódy zaznamenávania stavieb z telies (voľné rovnobežné premietanie, plán, tri pohľady – nárys, pôdorys, bokorys, šifra alebo slovný opis). Dokáže navrhnúť gradovanú postupnosť úloh podľa schopností žiakov a využiť moderné prostriedky (softvér, aplety, interaktívna tabuľa, tablet, telefón) na vizualizáciu stavieb z kociek a ich pohľadov. Dokáže podporovať žiakov v objavovaní postupov a rozvíjať ich prirodzený matematický jazyk, najmä pri slovnom opise stavby z kociek.

10. Miera a meranie v primárnom vzdelávaní. Študent pozná teoretické východiská miery a merania (Jordanova teória miery, Archimedova axióma, vlastnosti miery). Vie organizovať aktivity zamerané na určovanie miery pomocou rôznych pomôcok. Dokáže určiť mieru úsečky a mieru uhla, mieru mnohouholníkov (obvod, obsah) a mieru vybraných priestorových útvarov (objem kvádra). Vie navrhnúť didaktické postupy a zvoliť vhodné organizačné formy na vyučovanie miery a merania. Pozná rôzne vlastné jednotky a univerzálne jednotky miery, dokáže realizovať prevody medzi jednotkami a má osvojené metodické postupy na vyučovanie uvedenej témy. Chápe význam odhadu na rozvíjanie predstavy o miere a jednotkách miery.

11. Druhý priebežný test. Metódy rozvíjania schopnosti orientácie v rovine a v priestore. Študent chápe význam orientácie a pozná metódy jej rozvíjania v rôznych prostrediach (štvorcová sieť, labyrinty, softvérové aplikácie). Akceptuje psychologické východiská vývinu žiakov týkajúce sa oblasti rozvíjania orientácie sa v priestore a vie ich aplikovať v podobe úloh, aktivít a ďalších intervencií. Vie formulovať a riešiť úlohy na určovanie polohy, určovanie smeru (pohybu), na orientáciu v rovine, orientáciu v priestore, chápe rozdiel medzi nimi.

Výsledky vzdelávania

Hlavným cieľom predmetu je, aby študent nadobudol kompetencie potrebné na vyučovanie geometrie v primárnom vzdelávaní. Študenti si osvojí a dokáže prakticky realizovať rôzne metódy sprístupnenia učiva z geometrie na primárnom stupni základnej školy, metódy modelovania geometrických pojmov, metódy objavovania postupov v geometrii. Študent dokáže plánovať a realizovať hodiny elementárnej matematiky so zameraním na geometrickú časť učiva. Počas praxe dokáže pozorovať kľúčové prvky vyučovania geometrie a analyzovať ich. Dokáže vytvárať podnetné prostredia na manipulačné geometrické aktivity v reálnom aj virtuálnom prostredí. Pozná teoretickú aj praktickú časť vzdelávacieho obsahu a metódy na samostatné žiacke objavovanie geometrických vlastností a vzťahov. Chápe význam geometrických aktivít pre praktický život, tiež na rozvoj kreativity žiakov a uvedomuje si význam nadobúdania praktických geometrických skúseností žiakov primárneho vzdelávania. Je spôsobilý používať digitálne technológie a softvérové prostredia na vyučovanie geometrie. Pozná hladiny geometrického uvažovania detí mladšieho školského veku, dokáže diagnostikovať a vyhodnocovať úroveň geometrického myslenia žiakov a navrhovať individuálne edukačné intervencie podľa ich potrieb a schopností. Dokáže pri vyučovaní geometrie využívať rôzne organizačné formy a povzbudzovať žiakov k aktívnemu nadobúdaniu geometrických poznatkov.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností

Rozsah: 10 S (seminár, spolu za semester 10 hodín/semester)

10 hodín náčuvovej praxe/semester + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 32 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Organizačná forma: kombinovaná (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby;

12 hodín samoštúdium,

10 hodín praxe + príprava na prax (3) + rozbory (10)=23 hodín

príprava seminárnej práce = 15 hodín;

príprava na priebežné testy (8 + 8) = 16 hodín;

príprava na skúšku = 14 hodín príprava na skúšku.

Spolu 90 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: aktivizujúce a interaktívne metódy, situačné metódy – prípadové štúdie (analýza videozáznamov), dialogické metódy (diskusia), problémové metódy (tvorba myšlienkovej mapy, brainstorming, riešenie problémových úloh), práca v skupinách, praktické metódy (praktické činnosti v geometrii a jej vyučovaní), e-learning

Odporúčaná literatúra:

• Žilková, K (2013). Geometria. Pedagogická fakulta TU: Trnava. ISBN 978-80-8082-689-5. Dostupné na https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/geometria/

• Žilková, K (2013). Teória a prax geometrických manipulácií v primárnom vzdelávaní. Praha: PowerPrint.

• Partová, E., & Marcinek, T. (2020). Metódy vyučovania matematiky v primárnom vzdelávaní. Ružomberok: Verbum. (výber len geometrického učiva)

• Ďalší študijný text bude študentom dostupný a v pravidelných intervaloch sprístupňovaný v elektronickej podobe prostredníctvom LMS Moodle – kurz s názvom: Vyučovanie geometrie v primárnom vzdelávaní.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie zahŕňa:

• 2 priebežné testy (prvý v polovici semestra po 5. téme, druhý na konci priebežnej výučby, oba testy po 25 bodov);

• vypracovanie seminárnej práce (15 bodov) na tému zadanú v prvom výučbovom týždni;

• absolvovanie predmetovej odbornej pedagogickej praxe v rozsahu 10 hodín a odovzdaním správy (15 bodov);

• skúšku (20 bodov), z teoretických vedomostí aj praktických zručností potrebných na vyučovanie geometrie.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent ovláda na výbornej úrovni teoretické poznatky z geometrie, dokáže samostatne a bez chýb definovať geometrické pojmy, pozná ich vlastnosti a vzťahy medzi nimi, ovláda metodiku vyučovania geometrie, bez odborných a metodických chýb dokáže navrhovať a formulovať úlohy, zadania a aktivity pre žiakov, dokáže analyzovať a kriticky posúdiť a vytvoriť metodické materiály pre vyučovanie geometrie.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent sa veľmi dobre orientuje v odborných geometrických témach a v metodike vyučovania geometrie, dokáže aplikovať vedomosti a navrhovať praktické činnosti vo výučbe geometrie bez významnejších chýb, vie kriticky posúdiť a zdôvodniť výučbové materiály pre vyučovanie geometrie, je schopný na veľmi dobrej úrovni vyučovať geometrické učivo na primárnom stupni vzdelávania

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent má dobré geometrické vedomosti, chápe geometrické pojmy a vzťahy medzi nimi na dobrej úrovni, avšak s významnejšími chybami. Dobre pozná metodické postupy vo vyučovaní geometrie, vie ich aplikovať a dokáže projektovať vyučovanie geometrie v primárnom vzdelávaní.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) - študent rozumie geometrickým pojmom, pozná na uspokojivej úrovni ich vlastnosti a vzťahy medzi nimi, na prijateľnej úrovni pozná a vie aplikovať metodické postupy vo vyučovaní geometrie.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent má osvojené základy geometrického učiva a metodických postupov, rozumie základným geometrickým pojmom a vie ich vysvetliť, avšak s výraznejšími terminologickými a jazykovými chybami. Dokáže aplikovať jednoduché metodické postupy vo vyučovaní geometrie a potrebuje výraznejšiu odbornú pomoc.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) – študent nemá dostatočné odborné vedomosti, nemá osvojené geometrické pojmy na dostatočnej úrovni s ohľadom na ich porozumenie, neovláda metodické postupy potrebné pre vyučovanie geometrie.

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do štúdia predmetu. Hladiny geometrického uvažovania žiaka a reflexia v učive geometrie. Študent spozná teoretické východiská o hladinách geometrického uvažovania žiakov primárneho vzdelávania, rozumie procesu vytvárania geometrických predstáv a chápe význam edukačných intervencií pri rozvíjaní geometrického uvažovania žiakov primárneho vzdelávania s akceptovaním ich aktuálnych edukačných potrieb, schopností a záujmov. Dokáže diagnostikovať úroveň geometrického myslenia žiakov a navrhovať edukačné intervencie.

2. Základné a odvodené pojmy školskej geometrie. Študent nadobudne kompetencie pre vyučovanie základných a odvodených pojmov školskej geometrie (bod, úsečka, priamka, polpriamka, rovina, polrovina, opačné polpriamky a pod.). Rozumie a vie aplikovať rozličné metodické postupy s akcentom na prirodzenú gradáciu úloh. Používa odbornú terminológiu a vekuprimeraný jazyk. Vie používať rôzne modely na sprístupňovanie pojmov.

3. Rovinné útvary v primárnej matematike. Študent pozná rovinné útvary a ich vlastnosti, dokáže tvoriť jednoduché definície, chápe triedenie rovinných útvarov podľa rôznych kritérií. Pozná obsah a štruktúru učiva o rovinných útvaroch v aktuálnych národných dokumentoch a dostupných pracovných zošitoch z matematiky. Pozná metodiku zavedenia pojmov a vie navrhnúť manipulačné aj virtuálne aktivity na prácu s rovinnými útvarmi.

4. Metódy zavedenia pojmov: kružnica, kruh, uhol. Študent pozná a rozumie definíciám pojmu kruh, kružnica a uhol ako množinám bodov sa danou vlastnosťou. Pozná pojmy konvexný, nekonvexný uhol, susedný a styčný uhol, priamy a pravý uhol, vnútorné a vonkajšieho uhly trojuholníkov a pod. Pozná aktivizačné metódy sprístupňovania uvedených pojmov a ich vlastností, pozná metodiku rysovania kružníc, zásady práce a bezpečnosť pri práci s kružidlom.

5. Jednoduché geometrické konštrukcie v rovine rysovaním a inými nástrojmi. Jednoduché geometrické konštrukcie v dynamickom geometrickom systéme Geogebra. Študent pozná a vie zdôvodniť postup rysovania jednoduchých geometrických konštrukcií (prenášanie úsečky/uhla, porovnávanie, grafický súčet a rozdiel, os uhla, os úsečky a pod.). Pozná a vie uplatniť praktické činnosti, pri ktorých sa uvedené postupy využívajú v bežnom živote pri mnohých profesiách. Chápe význam konštrukcií inými nástrojmi (s reálnymi predmetmi aj sotvérovými nástrojmi) ako dôležitú súčasť rozvíjania žiackych kompetencií. Vie použiť dynamický geometrický systém pre potreby vyučovania nielen geometrického učiva.

6. Prvý priebežný test. Skladanie a rozkladanie rovinných útvarov. Študent vie odborne a metodicky správne navrhnúť motivačné a didaktické aktivity zamerané na skladanie a rozkladanie rovinných útvarov pomocou rôznych skladačiek (napr. Tangram, Puzzle), vie navrhnúť vlastné aktivity zamerané napríklad na vyplňovanie časti roviny (tzv. tesalácie).

7. Zhodné zobrazenia, vlastnosti a skladanie. Pozná zhodné zobrazenia v rovine (osová súmernosť, stredová súmernosť, posunutie, otočenie), ich vlastnosti a aplikácie vhodné pre žiakov primárneho vzdelávania. Chápe proces skladania zhodných zobrazení. Vie samostatne riešiť úlohy zamerané na aplikáciu zhodných zobrazení v štvorcovej sieti aj bez nej. Dokáže na primeranej úrovni navrhovať metodický postup práce so zhodnými zobrazeniami (napr. využitie zrkadla na tvorbu súmerných útvarov).

8. Rozvoj priestorovej predstavivosti. Telesá v primárnej matematike. Študent pozná metódy na rozvíjanie priestorovej predstavivosti žiakov primárneho vzdelávania napríklad pomocou kociek, hracích kociek, stavebníc a pedagogického softvéru. Chápe a vie tvoriť jednoduché definície telies (napríklad kocka, guľa, ihlan, hranol, pravidelné mnohosteny a pod.), pozná ich vlastnosti, dokáže ich triediť. Dokáže projektovať výučbu o telesách s využitím sietí telies. Vie použiť voľné rovnobežné premietanie na znázornenie jednoduchých mnohostenov. Dokáže diagnostikovať úroveň priestorovej predstavivosti žiakov a navrhnúť individuálnu edukačnú intervenciu. Vie navrhnúť rôzne formy a metódy práce zamerané na rozvíjanie priestorovej predstavivosti žiakov a podporuje ich v tímovej spolupráci.

9. Stavby z kociek. Študent pozná metódy zaznamenávania stavieb z telies (voľné rovnobežné premietanie, plán, tri pohľady – nárys, pôdorys, bokorys, šifra alebo slovný opis). Dokáže navrhnúť gradovanú postupnosť úloh podľa schopností žiakov a využiť moderné prostriedky (softvér, aplety, interaktívna tabuľa, tablet, telefón) na vizualizáciu stavieb z kociek a ich pohľadov. Dokáže podporovať žiakov v objavovaní postupov a rozvíjať ich prirodzený matematický jazyk, najmä pri slovnom opise stavby z kociek.

10. Miera a meranie v primárnom vzdelávaní. Študent pozná teoretické východiská miery a merania (Jordanova teória miery, Archimedova axióma, vlastnosti miery). Vie organizovať aktivity zamerané na určovanie miery pomocou rôznych pomôcok. Dokáže určiť mieru úsečky a mieru uhla, mieru mnohouholníkov (obvod, obsah) a mieru vybraných priestorových útvarov (objem kvádra). Vie navrhnúť didaktické postupy a zvoliť vhodné organizačné formy na vyučovanie miery a merania. Pozná rôzne vlastné jednotky a univerzálne jednotky miery, dokáže realizovať prevody medzi jednotkami a má osvojené metodické postupy na vyučovanie uvedenej témy. Chápe význam odhadu na rozvíjanie predstavy o miere a jednotkách miery.

11. Druhý priebežný test. Metódy rozvíjania schopnosti orientácie v rovine a v priestore. Študent chápe význam orientácie a pozná metódy jej rozvíjania v rôznych prostrediach (štvorcová sieť, labyrinty, softvérové aplikácie). Akceptuje psychologické východiská vývinu žiakov týkajúce sa oblasti rozvíjania orientácie sa v priestore a vie ich aplikovať v podobe úloh, aktivít a ďalších intervencií. Vie formulovať a riešiť úlohy na určovanie polohy, určovanie smeru (pohybu), na orientáciu v rovine, orientáciu v priestore, chápe rozdiel medzi nimi.

Výsledky vzdelávania

Hlavným cieľom predmetu je, aby študent nadobudol kompetencie potrebné na vyučovanie geometrie v primárnom vzdelávaní. Študenti si osvojí a dokáže prakticky realizovať rôzne metódy sprístupnenia učiva z geometrie na primárnom stupni základnej školy, metódy modelovania geometrických pojmov, metódy objavovania postupov v geometrii. Študent dokáže plánovať a realizovať hodiny elementárnej matematiky so zameraním na geometrickú časť učiva. Počas praxe dokáže pozorovať kľúčové prvky vyučovania geometrie a analyzovať ich. Dokáže vytvárať podnetné prostredia na manipulačné geometrické aktivity v reálnom aj virtuálnom prostredí. Pozná teoretickú aj praktickú časť vzdelávacieho obsahu a metódy na samostatné žiacke objavovanie geometrických vlastností a vzťahov. Chápe význam geometrických aktivít pre praktický život, tiež na rozvoj kreativity žiakov a uvedomuje si význam nadobúdania praktických geometrických skúseností žiakov primárneho vzdelávania. Je spôsobilý používať digitálne technológie a softvérové prostredia na vyučovanie geometrie. Pozná hladiny geometrického uvažovania detí mladšieho školského veku, dokáže diagnostikovať a vyhodnocovať úroveň geometrického myslenia žiakov a navrhovať individuálne edukačné intervencie podľa ich potrieb a schopností. Dokáže pri vyučovaní geometrie využívať rôzne organizačné formy a povzbudzovať žiakov k aktívnemu nadobúdaniu geometrických poznatkov.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

10 PS seminár v kombinácii s prednáškou + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

2x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium, 20 hodín príprava študenta na prvú priebežnú úlohu; 25 hodín príprava študenta na seminárnu prácu; 23 hodín príprava študenta na záverečný test; Spolu 90 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Východiskovou metódou bude prednáška vyučujúceho, približujúca jednotlivé témy z okruhu literatúry pre deti a mládež. V autorskom prehľade jednotlivých žánrov a typov budú zastúpení predovšetkým autori domácej proveniencie, s ktorou sa žiaci môžu stretnúť v učebných textoch (čítankách). Prehľadovo je však sprístupnený aj prehľad autorov zahraničnej literatúry. Prednáška je koncipovaná tak, aby v jej centre stál čitateľ (recipient) a zohľadnené jeho potreby a recepčné špecifiká.

Ďalšou metódou je analýza a interpretácia literárnych textov rôznych žánrov, pričom je dôraz kladený na ich vnútornú štruktúru, detský aspekt a prístupnosť pre detského recipienta. Len so sumou teoretických poznatkov je študent schopný v budúcej pedagogickej praxi koordinovane viesť a organizovať učebný proces.

Nadväzujúcou metódou je dialóg študentov s vyučujúcim a dialóg v skupine študentov o sporných miestach preberaných textoch a diel. Schopnosť viesť kultivovaný dialóg zároveň posilňuje rečové schopnosti a komunikačné kompetencie študentov.

Odporúčaná literatúra:

RUSŇÁK, R.: Svetová literatúra pre deti a mládež v didaktickej komunikácii. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2009. ISBN 9 7 8-8 0-5 5 5-0 0 7 1 -3.

SLIACKY, O. a kol. Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. 2., opr. a dopln. vyd. Bratislava: LIC, 2009. ISBN 978-80-89222-64-3.

SLIACKY, O. Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1960. 2., dopln. vyd. Bratislava: LIC, 2013. ISBN 978-80-8019-073-5.

STANISLAVOVÁ, Z. a kol. Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež po roku 1960. Bratislava: LIC, 2010. ISBN 978-80-8019-026-1.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

V priebehu semestra študent odovzdá jednu interpretáciu kratšieho literárneho úryvku s maximálnym počtom 20 bodov. Ďalej odovzdá seminárnu prácu v rozsahu 12 strán s maximálnym hodnotením 30 bodov. Napokon absolvuje záverečný test s maximálnym hodnotením 50 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

A-vynikajúci výkon, študent výborne ovláda poznatky z literárnej teórie aj zo žánrovej typológie detskej literatúry, dokáže ich plnohodnotne uplatniť aj v didaktickej praxi; B-výborný výkon, študent dokáže plne uplatniť poznatky z typológie textov, ako aj svoje interpretačné zručnosti, jeho znalosti vykazujú len malé nedostatky; C- priemerný výkon, schopnosť interpretácie textov je na priemernej úrovni, študent pracuje svedomito, avšak bez hlbšieho záujmu o text; D- študent len s veľkými problémami dokáže interpretovať texty, má nedostatky v porozumení a uplatnení základných literárnoteoretických pojmov ; E- práca študenta spĺňa len minimálne kritéria, interpretačná práca s textom je na veľmi nízkej úrovni; Fx – práca študenta nespĺňa nároky na absolvovanie predmetu v žiadnom z požadovaných kritérií a je nevyhnutné, aby si predmet zopakoval.

Slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

1.Konštituovanie klasickej umeleckej literatúry pre deti a mládež, teoretické a poetologické východiská (F. Miko, V. Obert, R. Rusňák)

V úvodnej časti predmetu budú predstavené základné pojmy a ich charakteristika: literatúra pre deti a mládež, detský aspekt v literatúre, modelový čitateľ a fázy detského čitateľstva, funkcia a poslanie literárnej výchovy vo vzdelávaní. Zároveň budú predstavené kľúčové osobnosti, ktoré v slovenskom prostredí konštituovali uvažovanie o literatúre a detskom čitateľovi.

2.Ľudová povesť, poetika a typológia. Intencionálna povesť pre deti a mládež v 20. storočí. Prehľad autorov (M. Ďuríčková, R. Moric, M. Ferko)

V ďalšej kapitole bude predstavený žáner povesti, základná k nemu prislúchajúca terminológia (zoomorfia, antropomorfizácia, spätosť žánru s fyzickými reáliami a prírodnou geografiou) a rovnako budú predstavení autori a autorky, ktorí sa v slovenskom prostredí danému žánru venovali a konštituovali jeho podobu.

3. Ľudová a autorská rozprávka: jej postavenie a charakteristika. Prehľad autorov (J. Uličiansky, D. Hevier, K. Bendová, G. Futová, E. J. Groch)

Ďalšia kapitola je venovaná ľudovej (folklórnej) rozprávke v slovenskom národnom kontexte, zberateľom a šíriteľom ľudových rozprávok a spätosti žánru s folklórom. Ľudová rozprávka je prezentovaná v komparácii s modernou autorskou rozprávkou, s výrazným zastúpením imaginatívnosti a narušujúcou v rámci žánru prirodzenú ontológiu vecí a javov. Rovnako kapitola obsahuje aj prehľad autorských osobností venujúcich sa danému žánru.

4. Subverzívny model autorskej rozprávky a jeho vzťah k archetypálnym textom (D. Taragel, V. Klimáček, Ľ. Feldek)

Nasledujúca kapitola je venovaná subverzívnej a postmodernej podobe rozprávky, narúšajúcej archetypálne podoby žánru, so špecifickým zapojením komických prvkov, siahajúcich často až na hranicu nonsensu. Ide o autorsky nanajvýš produktívny typ žánrovej kategórie, príťažlivý aj pre čitateľov daného veku, preto je mu na seminári venovaná osobitná pozornosť.

5. Spoločenská próza pre deti (K. Jarunková, M. Ďuríčková, T. Lehenová, G. Futová, J. Blažková)

Ďalej sa venujeme variantu spoločenskej prózy pre deti a mládež, umeleckou formou reflektujúcemu reálnu skúsenosť dieťaťa. Táto podkategória je pomerne rôznorodá, preto aj výber k nej prislúchajúcich autorov je široký, pričom sa osobitný dôraz kladie na emocionalizáciu (prežívanie) literárnych hrdinov. Opäť je v rámci tejto kategórie poskytnutý aj základný prehľad autorov.

6. Moderná poézia pre deti (Ľ. Feldek, M. Válek, T. Janovic, D. Hevier, V. Klimáček)

Poézia pre deti a mládež je jednou z tých kategórií, kde najčastejšie dochádza k neporozumeniu až odmietaniu textov žiakmi. Interpretačným kľúčom nej je jazyková hra a hravosť, ktorú veľká časť autorov programovo využíva, na seminári sa však venujeme aj jej meditatívnejším a lyrickým podobám a významu jednotlivých použitých básnických prostriedkov. Opäť je poskytnutý základný prehľad autorov a v tomto prípade aj ilustrátorov, venujúcich sa danému žánru.

7. Kresťanský variant poézie pre deti (M. Rúfus)

Tvorba Milana Rúfusa je špecifická svojim hodnotovým presahom, ale aj koncipovaním nového žánru: modlitby pre deti. Ide o básnika s pomerne konzervatívnou autorskou poetikou, ktorý však preukázal výrazne inovatívny prístup v spracovaní, resp. „prebásnení“ slovenských folklórnych rozprávok. Jeho tvorba je špecifická výrazným kresťanským a mravoučným posolstvom, no práve pre žiakov so zodpovedajúcim hodnotovým zázemím môže predstavovať recepčne prijateľný variant poézie.

8. Didaktická interpretácia textu jej špecifiká a limity I. Detské čitateľstvo a jeho osobitosti

Prvá kapitola venovaná didaktickej interpretácii textu sa zaoberá statusom čitateľa v primárnom vzdelávaní, jeho špecifickými potrebami, ale aj limitmi recepcie textu, danými predovšetkým vekovým obmedzením, ale aj predchádzajúcou čitateľskou skúsenosťou. Dôležitosť tejto kapitoly spočíva v správne zvolenom prístupe, ktorý učiteľ voči svojim žiakom ako čitateľom zvolí.

9. Didaktická interpretácia textu II. Text ako umenie alebo učivo v kontexte primárneho vzdelávania

Druhá časť didaktickej interpretácie sa zaoberá interpretačnými možnosťami a prístupom k textu v edukačnej praxi, upozaďovaniu estetickej funkcie textu a hľadaniu prienikov medzi textom ako zdrojom učiva a poznatkov a jeho estetickou hodnotou.

10. Svetová literatúra pre deti a mládež – autorské a žánrové podoby I. (A. de Saint Exupéry, A. Lindgrenová).

Posledné dve kapitoly sú venované autorským portrétom z okruhu svetovej literatúry pre deti a mládež. V komparácii prvých dvoch diel: Malý princ a Pippi Dlhá Pančucha sa dostáva do kontaktu model filozofickej rozprávky s mravoučným posolstvom, s výrazne imaginatívnym príbehom, akcentujúcim hodnotu slobody, nezávislosti, ale aj bezprostrednú radosť zo života.

11. Svetová literatúra pre deti a mládež – autorské a žánrové podoby II. (O. Wilde, H. Ch. Andersen).

V poslednej kapitole seminára dostáva priestor lyrickejšia podoba autorskej rozprávky zo zbierky O. Wilde-a Šťastný princ, ale aj téma detskej sociálnej balady, ktorú v európskej tradícii konštituoval svojimi príbehmi H. CH. Andersen.

Osnova predmetu je koncipovaná tak, aby pokryla spektrum poznatkov, ktoré študent primárneho vzdelávania využije vo svojej edukačnej praxi.

Výsledky vzdelávania: Absolvovaním predmetu študent získa základné poznatky z teórie žánrov, pričom dôraz je kladený najmä na literatúru pre deti a mládež ako subsystém umeleckej literatúry a na jeho poetologické špecifiká. Študent získa prehľad o najvýznamnejších autoroch jednotlivých žánrov literatúry pre deti a mládež slovenskom prostredí a oboznámi sa s najvýznamnejšími textami daného subsystému umeleckej literatúry. Osvojí si špecifiká potrebné pri práci s čítankou v jednotlivých ročníkoch primárneho vzdelávania. Predmet je predovšetkým interpretačne zameraný, nakoľko práve interpretáciu považujeme pri didaktickej práci s textom za kľúčovú. V neposlednom rade si študenti zdokonaľujú aj svoje prenositeľné zručnosti: schopnosť komunikovať a organizovať (literárne) a edukačné aktivity v primárnom vzdelávaní. V rámci rozvoja a zdokonaľovania digitálnych zručností a digitálnej gramotnosti získajú študenti prehľad o relevantných internetových zdrojoch, s pomocou ktorých si môžu rozšíriť vedomosti o literatúre.

Fázy hodnotenia:

Prvou priebežnou úlohou bude krátka interpretačná esej, venovaná vybranému textu. Jej podstatou bude subjektivizované čítanie, ktoré však musí byť dostatočne argumentačne podložené. Cieľom priebežnej úlohy je skultivovať vyjadrovanie sa študentov o prečítaných literárnych textoch, keďže ide o jednu zo zručností, ktoré budú vo svojej budúcej pedagogickej praxi zdokonaľovať aj u svojich žiakov.

Druhým priebežným zadaním bude seminárna práca, v ktorej študent komplexne analyzuje vybrané literárne dielo. Posúdi jeho štruktúru, didaktický potenciál, ale aj jeho použiteľnosť v primárnom vzdelávaní. Pri hodnotení bude kladený dôraz na odborné znalosti a presnosť vyjadrovania.

Posledným zadaním bude záverečný test, overujúci predovšetkým poznatky zo žánrovej typológie a tvorby autorských osobností, venujúcich sa tvorbe pre deti a mládež.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

10 S seminár + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín; 12 hodín samoštúdium, 15 hodín príprava študenta na prvú priebežnú úlohu; 25 hodín príprava študenta na druhú priebežnú úlohu; 28 hodín príprava študenta na záverečný test; Spolu 90 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: Východiskovou metódou je prednáška vyučujúceho, analyzujúca jednotlivé javy súvisiace s procesom čítania a následne čítania s porozumením. Prednáška je koncipovaná tak, aby postupne pokryla všetky témy predmetu a zároveň kontinuálne rozvíjala komunikačné a rečové schopnosti a kompetencie žiakov a predovšetkým zdokonaľovala ich schopnosť analyzovať text a vytvárať otázky a zadania, pokrývajúce všetky úrovne porozumenia textu.

Ďalšou ťažiskovou metódou je metóda analytickej práce s literárnym a náučným textom, pričom pod analýzou máme na mysli určenie štruktúry textu a návrh spôsobov, ako s nim didakticky pracovať a ako o ňom komunikovať so žiakmi. Počas analytickej práce študenti analyzujú široké spektrum textov, berúc do úvahy ich prístupnosť, jazykovú stránku a vnútornú koncepčnú štruktúru tak, aby v kooperácii so žiakmi dokázali odkryť ich komunikačný potenciál.

Výučba sa ďalej opiera o nácvik rozvoja rôznych úrovní porozumenia textu, keďže ide o základnú kompetenciu porozumenia textu, ktorú (ako ukazujú aj výsledky testovania PIRLS) treba u žiakov aj učiteľov kontinuálne rozvíjať. Jej praktický nácvik vedie k hlbšiemu uvedomeniu si podstaty porozumenia rozdielu medzi obsahom a významom textu a formulácii adekvátnych otázok, ktoré nepokrývajú len prvú (pamäťovú, resp. orientačnú) úroveň porozumenia, ale smerovali aj k hlbším, komplexnejším a zmysluplnejším úrovniam porozumenia.

Významné postavenie má aj diskusia študentov s vyučujúcim i vzájomne v skupinách, pričom sa kladie dôraz najmä na momenty neporozumenia textu na rôznych úrovniach (jazyková neprístupnosť, komplikovaná formulácia otázok a zadaní, prípadne nezohľadnenie kognitívnych schopností danej skupiny žiakov.

Poslednou kontinuálne využívanou metódou je práca s IKT, ktorá slúži najmä na vyhľadávanie zdrojov, použiteľných pri rozvoji porozumenia textu, textovej a komunikačnej gramotnosti.

Odporúčaná literatúra:

ALABÁNOVÁ, M. Recepcia a interpretácia literárneho textu. Nitra: UKF, 2015. ISBN 978-80-558-0776-8.

GAVORA, P. Žiak a porozumenie textu. In KOLLÁRIKOVÁ Z. Komunikácia písanou rečou. Bratislava: PDF UK, 1998. ISBN 80-88868-43-2.

GAVORA, P. a kol. Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Bratislava: Enigma, 2008. ISBN 978-80-89132-57-7.

LIPTÁKOVÁ, L.: Edukačný model rozvíjania porozumenia textu v primárnom vzdelávaní. Univerzita v Prešove: Prešov, 2013. ISBN 978-80-555-0980-8.

VÁRIOVÁ, B. Pohľad na čítanie z hľadiska jazykových a kognitívnych procesov. In Psychologia, 1999, r. 37, č. 1.

HLEBOVÁ, B. Žánre detskej literatúry v čítaní s porozumením. Príručka pre asistenta učiteľa. Prešov: Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2006. ISBN 80-8068-403-0.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu: V priebehu semestra študent zrealizuje dve priebežné hodnotenia, každé s maximálnym počtom 30 bodov. Ďalej absolvuje záverečný test s maximálnym počtom 40 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

A-vynikajúci výkon, študent vie/ovláda všetky poznatky súvisiace s porozumením textu, dokáže ich bezchybne uplatniť aj pri rozličných aktivitách; B-výborný výkon, študent dokáže plne uplatniť stratégie porozumenia textu na všetkých úrovniach a pri všetkých typoch textov, jeho práca vykazuje len malé nedostatky; C- priemerný výkon, schopnosť rozvíjať porozumenie textu u žiakov je u študenta problematická, najmä v oblasti uplatnenia tvorivých aktivít; D- študent len s veľkými problémami dokáže rozkryť rôzne úrovne porozumenia textu, takisto aj v znalosti teórie vykazuje veľké nedostatky; E- práca študenta spĺňa len minimálne kritéria, porozumenie textu a práca s nim je na veľmi nízkej úrovni; Fx – práca študenta nespĺňa nároky na absolvovanie predmetu v žiadnom z požadovaných kritérií a je nevyhnutné, aby si predmet zopakoval.

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu:

1.Čítanie s porozumením, čitateľská gramotnosť.

Prvá téma predmetu definuje oboznamuje študentov so základnými pojmami, s ktorými sa pracuje počas celého semestra: čitateľská, kultúrna a literárna gramotnosť, čítanie ako proces a intelektuálna aktivita, jeho technická a významová úroveň. S týmito pojmami následne v rôznych súvislostiach konceptuálne pracuje a analyzuje.

2.Text, jeho základné charakteristiky, typy textov

Kapitola objasňuje charakteristiku textu ako znakovej štruktúry, druhy a typy textov, objasňuje špecifiká učebného textu, jeho funkcie a využitie. Znalosť typu textu je kľúčová kompetencia pre následnú analýzu a rozvoj porozumenia. V rámci oboch kapitol sú kontinuálne rozvíjané komunikačné a rečové kompetencie študentov.

3.Učebný text – charakteristika, typy a využitie.

Kapitola je venovaná učebnému textu a jeho špecifikám – analýze jeho štruktúry a kompetenciám, ktoré prostredníctvom nich žiaka usmerňujú a riadia jeho učenie sa. Pozornosť je venovaná hlavnému textu, doplňujúcim informáciám, aparátu samostatného osvojovania učiva, ako aj orientačnému aparátu učebného textu. Táto kapitola je pre didaktickú prax študentov mimoriadne dôležitá, keďže učebný text reprezentuje základný typ textu, s ktorým sa v edukačnom prostredí budú stretávať.

4. Porozumenie textu – základná charakteristika, úrovne porozumenia a ich identifikácia

V tejto kapitole ozrejmujeme súvislosti porozumenia textu: kognitívne a neurologické procesy, vďaka ktorým k nemu dochádza, spracovanie porozumenia do obrazových schém, ako aj spôsob osvojovania si jednotlivých štruktúr, žánrov a typov textov. Rovnako sa študenti oboznamujú aj s jednotlivými úrovňami porozumenia textu a spôsobmi ich identifikácie a aplikácie.

5. Stratégie vyvodzovania významu neznámych slov v texte

V ďalšej časti predmetu sa pracuje so sémantikou slova, s vyvodzovaním významu slov cudzieho pôvodu, archaizmov a knižných výrazov, s ktorými sa žiaci môžu stretnúť. Študent si osvojí jednotlivé stratégie vyvodenia významu slov, naučí sa pracovať s rôznymi druhmi synonymických slovníkov, osvojí si princíp sémantickej príbuznosti slov a spôsoby ako o nej komunikovať so žiakmi.

6. Aktivity zamerané na porozumenie textu pred, počas a po jeho čítaní

Kapitola predmetu je, ako už názov napovedá, zameraná na aktivity, ktoré možno so žiakmi realizovať pred čítaním textu, aby sa aktivizovala ich pozornosť a nadviazalo na predošlé poznatky o danej téme, aktivity, ktoré je vhodné zaradiť počas čítania textu, a napokon po jeho čítaní (otázky, dialóg, rozhovory v skupinách a p.). Pri všetkých stratégiách sa spolu s poznatkami zapájajú aj metakognitívne procesy a stratégie, prostredníctvom ktorý si samotný žiak dokáže regulovať proces recepcie textu.

7. Stratégie overovania porozumenia textu

Nasledujúca kapitola je venovaná stratégiám overujúcim porozumenie textu, pričom tie sa líšia v závislosti od toho, či ide o umelecký alebo poznatkový text. Súčasťou kapitoly je nácvik vernej a voľnej reprodukcie textu, tvorba poznatkovej osnovy, ako aj stratégie tvorby výpiskov, či už v skrátenej alebo rozšírenej podobe. Rovnako pri tejto téme dochádza aj k rozvoju medzipredmetových vzťahov, najmä prepojenosť so slohovou výchovou a informačným slohovým postupom.

8. Práca s ilustráciou pri porozumení textu

Táto kapitola predmetu sa zaoberá postavením ilustrácie pri celkovom porozumení textu, ktoré je z hľadiska dodržania didaktického princípu názornosti. Téma sa venuje obrazovej gramatike, jednotlivým znázorňovacím technikám, ako aj súčinnosti ilustrácie a textu pri spracovaní vo vnímaní dieťaťa. Študenti sa zároveň naučia aplikovať rôzne typy ilustrácií pri porozumení textu (vizuálnemu kódovaniu textu).

9. Mentálna mapa a jej funkcia pri porozumení textu

Mentálna mapa predstavuje jeden zo základných spôsobov grafického usporiadania textu a je veľmi prospešná najmä pri systematizácii náučného textu. Jej využiteľnosť pri sumarizácii poznatkov je nesporná, stratégia mentálneho mapovania vo všeobecnosti je v súčasnosti čím ďalej tým viac rozšírená, podporuje logické usporiadanie myšlienok a metakognitívnu prácu so stratégiami čítania, preto jej bude na predmete venovaná osobitná pozornosť.

10. Inovatívne stratégie porozumenia textu

Nadväzujúcou témou predmetu je použitie inovatívnych stratégií a procesov porozumenia textu (brainstorming, brainwriting, tvorivé písanie, tvorba obrázkovej osnovy, zdieľaného čitateľského denníka a ďalšie). Použitie inovatívnych stratégií podporuje tvorivosť a schopnosť tvorivého uvažovania o texte. Študent vďaka inovatívnym metódam a prístupom dokáže tvorivo pristupovať k výučbe čítania a práci s textom všeobecne.

11. Testovanie PIRLS: ukážka modelových úloh a ich riešenie.

Posledná kapitola predmetu je venovaná prehľadu testovacích úloh v medzinárodnej štúdii o čitateľskej gramotnosti (PIRLS), analýze úloh prislúchajúcich k náučnému i umeleckému textu, ako aj analýze výsledkov slovenských študentov a identifikácii príčin ich opakovaného zlyhávania.

Osnova predmetu je koncipovaná tak, aby v plnej miere pokryla všetky vedomosti a zručnosti, ktoré študent k porozumeniu rôznych typov textu potrebuje.

Výsledky vzdelávania: Absolvovaním predmetu študent získa základné poznatky z teórie čítania a čitateľstva, získa poznatky o procese porozumenia textu, jeho úrovniach a stratégiách jeho rozvíjania. Predmet sa venuje analytickej práci s textom literárnym, náučným i didaktickým (učebným), rozvíja komunikačné schopnosti študentov a schopnosť „priblížiť“ text a jeho charakteristiky aj žiakom na primárnom vzdelávaní. Porozumenie textu je v rámci predmetu vnímané ako odstupňovaný mentálny proces dekódovania textu. Schopnosť komplexne pracovať s textom považujeme u študentov primárneho vzdelávania za kľúčovú aj s ohľadom na zhoršujúce sa výsledky slovenských žiakov v rôznych modeloch testovania gramotnosti (PIRLS). V rámci rozvoja digitálnej gramotnosti a digitálnych zručností si študent osvojí zásady práce s textom v online prostredí.

Fázy hodnotenia: Študent dostáva k celkovému hodnoteniu bonusové body za aktivitu na seminároch a v priebehu predmetu odovzdá dve priebežné úlohy.

Prvá priebežná úloha pracuje so stratégiami vyvodenia významu pri neznámych slovách (odvodenie z kontextu, morfologická analýza, vysvetlenie terminologických pojmov, využitie obrázkov a ilustrácií, hľadanie slovenského ekvivalentu). Táto úloha je zvolená preto, lebo práve slovo je základným komponentom porozumenia a pri jeho neporozumení nie je možné postúpiť k vyšším úrovniam.

Druhá priebežná úloha je postavená na vytvorení úloh a zadaní k jednému náučnému a jednému literárnemu textu. Úlohy k textom musia byť koncipované didakticky správne, primerane a tak, aby pokryli všetky úrovne porozumenia. Veľký dôraz je kladený na správnu formuláciu otázok a zadaní.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

Rozsah: 10S seminár + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Organizačná forma: kombinovaná forma (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín;

12 hodín = samoštúdium,

22 hodín priebežná príprava vrátane štúdia literatúry;

8 hodín príprava semestrálnej aktivity;

8 hodín tvorba semestrálnej práce.

Spolu 60 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: výklad, demonštrácia, diskusia, práca s textom, projektové vyučovanie, riešenie problémových úloh, práca v skupinách, individuálna práca, e-learning, individuálne samoštúdium

Povinná literatúra:

• Eliašová, V. (2017). Tvorivé písanie a možnosti jeho využitia v edukačnom procese. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-3079-4.

• Klimovič, M. (2009). Tvorivé písanie v primárnej škole. Prešov: Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. ISBN 978-80-8068-982-7.

Odporúčaná literatúra:

• Eliašová, V., Kočanová, M., Lacko, I. (2007). Na stope slovám. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. ISBN 978-80-89225-35-4. Dostupné na: https://www.yumpu.com/xx/

document/view/34886824/na-stope-slovam-a-tatny-pedagogicka-1-2-astav/2.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie zahŕňa:

• priebežné plnenie mikrozadaní na seminároch (40 bodov) z teoretických vedomostí a praktických zručností potrebných pri kreatívnom písaní v edukačnom procese;

• realizovanie semestrálnej aktivity (30 bodov) spočívajúcej v projektovaní a riadení konkrétnej techniky kreatívneho písania, frekventantmi sú účastníci seminára;

• vypracovanie semestrálnej práce (30 bodov), ktorá je správou o zrealizovanej semestrálnej aktivite, obsahuje jej teoretickú a kritickú reflexiu a aplikáciu na primárne vzdelávanie.

Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).

Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia (najmenej 60 bodov). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (mikrozadania: menej ako 24 bodov; semestrálna aktivita: menej ako 18 bodov, semestrálna práca: menej ako 18 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 91 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon:

študent vynikajúco ovláda teóriu kreatívneho písania a jeho využitia vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry na primárnom stupni vzdelávania, dokáže na vynikajúcej úrovni aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať aktivity kreatívneho písania vo vyučovacej praxi, dokáže analyzovať a kriticky posudzovať teoretické a odborné poznatky, bez chýb dokáže tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania, vie sa samostatne ďalej vzdelávať.

B (90 – 81 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent veľmi dobre ovláda teóriu kreatívneho písania a jeho využitia vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry, dokáže aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať aktivity kreatívneho písania vo vyučovacej praxi bez významnejších chýb, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania, vie sa samostatne ďalej vzdelávať.

C (80 – 73 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z teórie kreatívneho písania a jeho využitia vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry, dokáže aplikovať, adaptovať a inovovať aktivity kreatívneho písania vo vyučovacej praxi, získané vedomosti vie spoľahlivo aplikovať v praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, vie sa spoľahlivo ďalej vzdelávať.

D (72 – 66 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent uspokojivo rozumie teórii a didaktickému využitiu kreatívneho písania vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry, dokáže aplikovať a adaptovať existujúce aktivity kreatívneho písania vo vyučovacej praxi, získané vedomosti uspokojivo aplikuje v praxi, vie uspokojivo riešiť jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľné zručnosti na samoštúdium.

E (65 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z teórie a didaktického využitia kreatívneho písania vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry, dokáže aplikovať existujúce aktivity kreatívneho písania vo vyučovacej praxi, vedomosti vie vysvetliť, avšak s výraznými chybami, vie riešiť jednotlivé úlohy a zadania na minimálnej úrovni a s výraznou odbornou pomocou, má minimálne zručnosti na samoštúdium.

Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z teórie a praxe kreatívneho písania vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry, nevie ich aplikovať pri projektovaní aktivít kreatívneho písania vo vyučovacej praxi, nedostatočne rozumie poznatkom, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.

Slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

1. Rôzne tradície a podoby kreatívneho písania.

Študent spozná rôzne tradície kreatívneho písania v diachrónnej postupnosti a v medzinárodnom meradle so zameraním na integráciu kreatívneho písania do vzdelávacích systémov. Získa nadobudne poznatky o inštitucionalizácii kreatívneho písania na Slovensku. V rámci rôznych členení kreatívneho písania dokáže odlíšiť prístup orientovaný na produkt a na proces. Vie aplikovať oba prístupy na vybranú techniku kreatívneho písania.

2. Tvorivosť, tvorivé myslenie a tvorivé vyučovanie. Kreatívne písanie ako stratégia tvorivého vyučovania.

Študent porozumie ukotveniu kreatívneho písania v tvorivosti ako psychologickej kategórii a pochopí vzťah kreatívneho písania k tvorivému vyučovaniu. Rozumie transformácii fáz tvorivého procesu na fázy kreatívneho písania ako didaktickej aktivity a vie ju aplikovať. Rozumie špecifickým funkciám a cieľom kreatívneho písania v škole. Vie realizovať vybrané techniky asociačného kreatívneho písania zamerané na splnenie didaktických cieľov.

3. Kreatívne písanie vo výchovno-vzdelávacom procese so zameraním na predmet slovenský jazyk a literatúra na primárnom vzdelávaní.

Študent porozumie špecifikám kreatívneho písania v predmete slovenský jazyk a literatúra na primárnom vzdelávaní. Osvojí si koncept kreatívneho písania ako tvorivej dielne stojacej na tvorivých etudách. Na primeranej úrovni vie navrhnúť tvorivú etudu z kreatívneho písania. Vie realizovať vybrané techniky hrového kreatívneho písania zamerané na splnenie didaktických cieľov.

4. Organizácia kreatívneho písania v školských podmienkach.

Študent rozumie podmienkam implementácie kreatívneho písania do výchovno-vzdelávacieho procesu vzhľadom na základné vzdelávacie dokumenty (štátny vzdelávací program, obsahové a výkonové vzdelávacie štandardy a i.). Vie posúdiť efektívne organizačné formy, vyučovacie metódy a pomôcky pri didaktickom využití kreatívneho písania. Vie realizovať vybrané techniky štruktúrovaného kreatívneho písania zamerané na splnenie didaktických cieľov.

5. Funkcie kreatívneho písania vo výchovno-vzdelávacom procese. Kreatívne písanie a rozvíjanie žiackych kompetencií.

Študent porozumie osobitostiam uplatnenia kreatívneho písania vo výchovno-vzdelávacom procese v primárnom vzdelávaní s dôrazom na kreatívne písanie ako prostriedok rozvíjania celej škály žiackych kompetencií (nadpredmetové, predmetové). Vie realizovať vybrané techniky literárneho kreatívneho písania zamerané na splnenie didaktických cieľov. Dokáže navrhnúť primerané motivačné a expozičné postupy pri kreatívnom písaní.

6. Žiak a učiteľ ako účastník a lektor kreatívneho písania.

Študent spozná typológiu účastníkov kreatívneho písania a jej využitie v školskej praxi. Osvojí si nároky na pôsobenie učiteľa v úlohe lektora kreatívneho písania a na jeho zručnosti. Dokáže navrhnúť primerané fixačné a prezentačné postupy pri kreatívnom písaní.

Vie odstraňovať blokády kreatívneho písania.

7. Špecifiká hodnotenia pri kreatívnom písaní.

Študent porozumie osobitostiam diagnostiky pri kreatívnom písaní. Osvojí si zásady primeraného hodnotenia v rámci tvorivých dielní orientovaných na produkt a na proces a chápe rolu tvorivých dielní pri rozvíjaní hodnotiacich schopností účastníkov kreatívneho písania. Dokáže uskutočniť kritickú sebareflexiu realizovanej aktivity kreatívneho písania.

8. Kreatívne písanie ako prostriedok rozvíjajúci osobnosť dieťaťa mladšieho školského veku.

Študent sa naučí efektívne projektovať a realizovať techniky kreatívneho písania zamerané na rozvoj osobnosti dieťaťa mladšieho školského veku. Dokáže primerane prepájať techniky kreatívneho písania s didaktickými cieľmi. Dokáže rozlíšiť organizačné formy, vyučovacie metódy a pomôcky primerané pri kreatívnom písaní zameranom na osobnostný rozvoj.

9. Kreatívne písanie ako prostriedok rozvoja komunikačnej kompetencie.

Študent sa naučí efektívne projektovať a realizovať techniky kreatívneho písania zamerané na rozvíjanie komunikačnej kompetencie dieťaťa mladšieho školského veku. Dokáže primerane prepájať techniky kreatívneho písania s didaktickými cieľmi. Dokáže rozlíšiť organizačné formy, vyučovacie metódy a pomôcky primerané pri kreatívnom písaní zameranom na rozvoj komunikácie.

10. Kreatívne písanie ako integrujúci prostriedok podporujúci vnútrozložkové a medzizložkové vzťahy.

Študent sa naučí efektívne projektovať a realizovať techniky kreatívneho písania podporujúce prepájanie vedomostí a zručností v rámci jednotlivých zložiek predmetu slovenský jazyk a literatúra a medzi nimi navzájom. Dokáže primerane prepájať techniky kreatívneho písania s didaktickými cieľmi. Dokáže rozlíšiť organizačné formy, vyučovacie metódy a pomôcky primerané pri kreatívnom písaní zameranom na prepájanie vedomostí a zručností v rámci predmetu.

11. Kreatívne písanie ako integrujúci prostriedok podporujúci medzipredmetové vzťahy.

Študent sa naučí efektívne projektovať a realizovať techniky kreatívneho písania podporujúce vzťahy medzi predmetmi a vzdelávacími oblasťami. Dokáže primerane prepájať techniky kreatívneho písania s didaktickými cieľmi. Dokáže rozlíšiť organizačné formy, vyučovacie metódy a pomôcky primerané pri kreatívnom písaní zameranom na medzipredmetové vzťahy.

Osnova predmetu pokrýva spektrum poznatkov a zručností, ktoré študent využije vo svojej edukačnej praxi. Študenti na predmete aplikujú vedomosti z teórie vyučovania predmetov primárneho vzdelávania, najmä jazyk a komunikácia, ako aj poznatky o organizácii a riadení vzdelávania. Predmet prispieva k tomu, že študenti rozvíjajú svoje zručnosti v projektovaní, realizovaní, efektívnom riadení, diagnostikovaní a hodnotení výsledkov vzdelávacieho procesu, v používaní a tvorbe metodických materiálov a didaktických pomôcok. Študent na predmete rozvíja spôsobilosť vytvárať podnetné a rešpektujúce vzdelávacie prostredie, reflektovať na individuálne potreby, schopnosti a záujmy žiakov, získavať, triediť, spracúvať a aplikovať nové poznatky do edukačného procesu.

Výsledky vzdelávania:

Študent získa základné vedomosti o kreatívnom písaní ako o stratégii tvorivého vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra v primárnom vzdelávaní. Osvojí si poznatky o histórii a rôznych koncepciách kreatívneho písania, získa poznatky o stratégiách, ktoré rozvíjajú tvorivosť, spozná osobitosti organizácie kreatívneho písania v školských podmienkach a špecifiká vzťahu žiaka a učiteľa pri kreatívnom písaní, nadobudne poznatky o nástrojoch na vyhodnocovanie kreatívneho písania z hľadiska efektivity. Študent získa zručnosti potrebné na projektovanie, realizáciu a hodnotenie techník kreatívneho písania v edukačnej praxi. Naučí sa efektívne využívať kreatívne písanie vo vyučovaní predmetu slovenský jazyk a literatúra ako prostriedok na rozvoj osobnosti dieťaťa mladšieho školského veku a jeho komunikačnej kompetencie, ako nástroj na osvojovanie učiva v jednotlivých zložkách predmetu slovenský jazyk a literatúra aj ako integrujúci prostriedok podporujúci vnútrozložkové, medzizložkové a medzipredmetové vzťahy.

Predmet je zameraný najmä aplikačne na nácvik projektovania, realizovania, riadenia a vyhodnocovania techník kreatívneho písania ako prostriedku výchovno-vzdelávacej činnosti. Pri ich precvičovaní si študent upevní a rozvinie zručnosť v používaní a tvorbe metodických materiálov, didaktických pomôcok a digitálnych technológií. Študent si rozvinie spôsobilosť vytvárať podnetné a rešpektujúce prostredie na vzdelávanie. Pri riešení projektových úloh si študent upevní a rozvinie aj viaceré prenositeľné zručnosti ako napr. kreativitu, komunikačné a organizačné zručnosti, uvažovanie v súvislostiach, schopnosť abstraktného a kritického myslenia.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

Rozsah: 10S seminár + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Organizačná forma: kombinovaná forma (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

2 x 5 hodín priamej výučby = 10 hodín;

12 hodín = samoštúdium,

22 hodín priebežná príprava vrátane štúdia literatúry;

8 hodín príprava semestrálnej aktivity;

8 hodín tvorba semestrálnej práce.

Spolu 60 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: výklad, demonštrácia, diskusia, práca s textom, projektové vyučovanie, riešenie problémových úloh, práca v skupinách, individuálna práca, e-learning, individuálne samoštúdium

Povinná literatúra:

• Eliašová, V. (2017). Tvorivé písanie a možnosti jeho využitia v edukačnom procese. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-3079-4.

• Klimovič, M. (2009). Tvorivé písanie v primárnej škole. Prešov: Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. ISBN 978-80-8068-982-7.

Odporúčaná literatúra:

• Eliašová, V., Kočanová, M., Lacko, I. (2007). Na stope slovám. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. ISBN 978-80-89225-35-4. Dostupné na: https://www.yumpu.com/xx/

document/view/34886824/na-stope-slovam-a-tatny-pedagogicka-1-2-astav/2.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie zahŕňa:

• priebežné plnenie mikrozadaní na seminároch (40 bodov) z teoretických vedomostí a praktických zručností potrebných pri kreatívnom písaní v edukačnom procese;

• realizovanie semestrálnej aktivity (30 bodov) spočívajúcej v projektovaní a riadení konkrétnej techniky kreatívneho písania, frekventantmi sú účastníci seminára;

• vypracovanie semestrálnej práce (30 bodov), ktorá je správou o zrealizovanej semestrálnej aktivite, obsahuje jej teoretickú a kritickú reflexiu a aplikáciu na primárne vzdelávanie.

Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).

Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia (najmenej 60 bodov). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (mikrozadania: menej ako 24 bodov; semestrálna aktivita: menej ako 18 bodov, semestrálna práca: menej ako 18 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 91 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon:

študent vynikajúco ovláda teóriu kreatívneho písania a jeho využitia vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry na primárnom stupni vzdelávania, dokáže na vynikajúcej úrovni aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať aktivity kreatívneho písania vo vyučovacej praxi, dokáže analyzovať a kriticky posudzovať teoretické a odborné poznatky, bez chýb dokáže tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania, vie sa samostatne ďalej vzdelávať.

B (90 – 81 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent veľmi dobre ovláda teóriu kreatívneho písania a jeho využitia vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry, dokáže aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať aktivity kreatívneho písania vo vyučovacej praxi bez významnejších chýb, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania, vie sa samostatne ďalej vzdelávať.

C (80 – 73 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z teórie kreatívneho písania a jeho využitia vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry, dokáže aplikovať, adaptovať a inovovať aktivity kreatívneho písania vo vyučovacej praxi, získané vedomosti vie spoľahlivo aplikovať v praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, vie sa spoľahlivo ďalej vzdelávať.

D (72 – 66 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent uspokojivo rozumie teórii a didaktickému využitiu kreatívneho písania vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry, dokáže aplikovať a adaptovať existujúce aktivity kreatívneho písania vo vyučovacej praxi, získané vedomosti uspokojivo aplikuje v praxi, vie uspokojivo riešiť jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľné zručnosti na samoštúdium.

E (65 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z teórie a didaktického využitia kreatívneho písania vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry, dokáže aplikovať existujúce aktivity kreatívneho písania vo vyučovacej praxi, vedomosti vie vysvetliť, avšak s výraznými chybami, vie riešiť jednotlivé úlohy a zadania na minimálnej úrovni a s výraznou odbornou pomocou, má minimálne zručnosti na samoštúdium.

Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z teórie a praxe kreatívneho písania vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry, nevie ich aplikovať pri projektovaní aktivít kreatívneho písania vo vyučovacej praxi, nedostatočne rozumie poznatkom, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.

Slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

1. Rôzne tradície a podoby kreatívneho písania.

Študent spozná rôzne tradície kreatívneho písania v diachrónnej postupnosti a v medzinárodnom meradle so zameraním na integráciu kreatívneho písania do vzdelávacích systémov. Získa nadobudne poznatky o inštitucionalizácii kreatívneho písania na Slovensku. V rámci rôznych členení kreatívneho písania dokáže odlíšiť prístup orientovaný na produkt a na proces. Vie aplikovať oba prístupy na vybranú techniku kreatívneho písania.

2. Tvorivosť, tvorivé myslenie a tvorivé vyučovanie. Kreatívne písanie ako stratégia tvorivého vyučovania.

Študent porozumie ukotveniu kreatívneho písania v tvorivosti ako psychologickej kategórii a pochopí vzťah kreatívneho písania k tvorivému vyučovaniu. Rozumie transformácii fáz tvorivého procesu na fázy kreatívneho písania ako didaktickej aktivity a vie ju aplikovať. Rozumie špecifickým funkciám a cieľom kreatívneho písania v škole. Vie realizovať vybrané techniky asociačného kreatívneho písania zamerané na splnenie didaktických cieľov.

3. Kreatívne písanie vo výchovno-vzdelávacom procese so zameraním na predmet slovenský jazyk a literatúra na primárnom vzdelávaní.

Študent porozumie špecifikám kreatívneho písania v predmete slovenský jazyk a literatúra na primárnom vzdelávaní. Osvojí si koncept kreatívneho písania ako tvorivej dielne stojacej na tvorivých etudách. Na primeranej úrovni vie navrhnúť tvorivú etudu z kreatívneho písania. Vie realizovať vybrané techniky hrového kreatívneho písania zamerané na splnenie didaktických cieľov.

4. Organizácia kreatívneho písania v školských podmienkach.

Študent rozumie podmienkam implementácie kreatívneho písania do výchovno-vzdelávacieho procesu vzhľadom na základné vzdelávacie dokumenty (štátny vzdelávací program, obsahové a výkonové vzdelávacie štandardy a i.). Vie posúdiť efektívne organizačné formy, vyučovacie metódy a pomôcky pri didaktickom využití kreatívneho písania. Vie realizovať vybrané techniky štruktúrovaného kreatívneho písania zamerané na splnenie didaktických cieľov.

5. Funkcie kreatívneho písania vo výchovno-vzdelávacom procese. Kreatívne písanie a rozvíjanie žiackych kompetencií.

Študent porozumie osobitostiam uplatnenia kreatívneho písania vo výchovno-vzdelávacom procese v primárnom vzdelávaní s dôrazom na kreatívne písanie ako prostriedok rozvíjania celej škály žiackych kompetencií (nadpredmetové, predmetové). Vie realizovať vybrané techniky literárneho kreatívneho písania zamerané na splnenie didaktických cieľov. Dokáže navrhnúť primerané motivačné a expozičné postupy pri kreatívnom písaní.

6. Žiak a učiteľ ako účastník a lektor kreatívneho písania.

Študent spozná typológiu účastníkov kreatívneho písania a jej využitie v školskej praxi. Osvojí si nároky na pôsobenie učiteľa v úlohe lektora kreatívneho písania a na jeho zručnosti. Dokáže navrhnúť primerané fixačné a prezentačné postupy pri kreatívnom písaní.

Vie odstraňovať blokády kreatívneho písania.

7. Špecifiká hodnotenia pri kreatívnom písaní.

Študent porozumie osobitostiam diagnostiky pri kreatívnom písaní. Osvojí si zásady primeraného hodnotenia v rámci tvorivých dielní orientovaných na produkt a na proces a chápe rolu tvorivých dielní pri rozvíjaní hodnotiacich schopností účastníkov kreatívneho písania. Dokáže uskutočniť kritickú sebareflexiu realizovanej aktivity kreatívneho písania.

8. Kreatívne písanie ako prostriedok rozvíjajúci osobnosť dieťaťa mladšieho školského veku.

Študent sa naučí efektívne projektovať a realizovať techniky kreatívneho písania zamerané na rozvoj osobnosti dieťaťa mladšieho školského veku. Dokáže primerane prepájať techniky kreatívneho písania s didaktickými cieľmi. Dokáže rozlíšiť organizačné formy, vyučovacie metódy a pomôcky primerané pri kreatívnom písaní zameranom na osobnostný rozvoj.

9. Kreatívne písanie ako prostriedok rozvoja komunikačnej kompetencie.

Študent sa naučí efektívne projektovať a realizovať techniky kreatívneho písania zamerané na rozvíjanie komunikačnej kompetencie dieťaťa mladšieho školského veku. Dokáže primerane prepájať techniky kreatívneho písania s didaktickými cieľmi. Dokáže rozlíšiť organizačné formy, vyučovacie metódy a pomôcky primerané pri kreatívnom písaní zameranom na rozvoj komunikácie.

10. Kreatívne písanie ako integrujúci prostriedok podporujúci vnútrozložkové a medzizložkové vzťahy.

Študent sa naučí efektívne projektovať a realizovať techniky kreatívneho písania podporujúce prepájanie vedomostí a zručností v rámci jednotlivých zložiek predmetu slovenský jazyk a literatúra a medzi nimi navzájom. Dokáže primerane prepájať techniky kreatívneho písania s didaktickými cieľmi. Dokáže rozlíšiť organizačné formy, vyučovacie metódy a pomôcky primerané pri kreatívnom písaní zameranom na prepájanie vedomostí a zručností v rámci predmetu.

11. Kreatívne písanie ako integrujúci prostriedok podporujúci medzipredmetové vzťahy.

Študent sa naučí efektívne projektovať a realizovať techniky kreatívneho písania podporujúce vzťahy medzi predmetmi a vzdelávacími oblasťami. Dokáže primerane prepájať techniky kreatívneho písania s didaktickými cieľmi. Dokáže rozlíšiť organizačné formy, vyučovacie metódy a pomôcky primerané pri kreatívnom písaní zameranom na medzipredmetové vzťahy.

Osnova predmetu pokrýva spektrum poznatkov a zručností, ktoré študent využije vo svojej edukačnej praxi. Študenti na predmete aplikujú vedomosti z teórie vyučovania predmetov primárneho vzdelávania, najmä jazyk a komunikácia, ako aj poznatky o organizácii a riadení vzdelávania. Predmet prispieva k tomu, že študenti rozvíjajú svoje zručnosti v projektovaní, realizovaní, efektívnom riadení, diagnostikovaní a hodnotení výsledkov vzdelávacieho procesu, v používaní a tvorbe metodických materiálov a didaktických pomôcok. Študent na predmete rozvíja spôsobilosť vytvárať podnetné a rešpektujúce vzdelávacie prostredie, reflektovať na individuálne potreby, schopnosti a záujmy žiakov, získavať, triediť, spracúvať a aplikovať nové poznatky do edukačného procesu.

Výsledky vzdelávania:

Študent získa základné vedomosti o kreatívnom písaní ako o stratégii tvorivého vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra v primárnom vzdelávaní. Osvojí si poznatky o histórii a rôznych koncepciách kreatívneho písania, získa poznatky o stratégiách, ktoré rozvíjajú tvorivosť, spozná osobitosti organizácie kreatívneho písania v školských podmienkach a špecifiká vzťahu žiaka a učiteľa pri kreatívnom písaní, nadobudne poznatky o nástrojoch na vyhodnocovanie kreatívneho písania z hľadiska efektivity. Študent získa zručnosti potrebné na projektovanie, realizáciu a hodnotenie techník kreatívneho písania v edukačnej praxi. Naučí sa efektívne využívať kreatívne písanie vo vyučovaní predmetu slovenský jazyk a literatúra ako prostriedok na rozvoj osobnosti dieťaťa mladšieho školského veku a jeho komunikačnej kompetencie, ako nástroj na osvojovanie učiva v jednotlivých zložkách predmetu slovenský jazyk a literatúra aj ako integrujúci prostriedok podporujúci vnútrozložkové, medzizložkové a medzipredmetové vzťahy.

Predmet je zameraný najmä aplikačne na nácvik projektovania, realizovania, riadenia a vyhodnocovania techník kreatívneho písania ako prostriedku výchovno-vzdelávacej činnosti. Pri ich precvičovaní si študent upevní a rozvinie zručnosť v používaní a tvorbe metodických materiálov, didaktických pomôcok a digitálnych technológií. Študent si rozvinie spôsobilosť vytvárať podnetné a rešpektujúce prostredie na vzdelávanie. Pri riešení projektových úloh si študent upevní a rozvinie aj viaceré prenositeľné zručnosti ako napr. kreativitu, komunikačné a organizačné zručnosti, uvažovanie v súvislostiach, schopnosť abstraktného a kritického myslenia.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

10 hodín cvičenie + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

10C (2 kredity) u externého študenta:

10 hodín výučby;

30 hodín vypracovanie projektu na zvolenú prírodovednú tému v podobe praktického hodnotenia bádateľských aktivít (pozorovania, pokusu a experimentovania) využiteľných v predmete Prvouky a Prírodovedy primárneho prírodovedného vzdelávania,

8 hodín príprava na praktický výstup – didaktický rozbor učiva prírodovednej témy primárneho vzdelávania zo vzdelávacej oblasti Človek a príroda s aplikáciou aktivizujúcich a zážitkových metód v procese primárneho prírodovedného vzdelávania.

12 hodín samoštúdium,

Spolu 60 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: zážitkové metódy, aktivizujúce metódy, projektové metódy

Odporúčaná literatúra:

FUCHSOVÁ, M., ADAMKOVÁ, M., PIRHÁČOVÁ LAPŠANSKÁ, M., 2020. Uses of augmented reality in biology education. In: Augmented reality in educational settings. 1. vyd., Leiden: Brill, 2020, S. 168-194, ISBN 978-90-04-40883-8. Registrované v wos

FUCHSOVÁ, M., KOREŇOVÁ, L., 2019. Visualisation in basic science and engineering education of future primary school teachers in human biology education using augmented reality. In: European journal of contemporary education. Roč. 8, č. 1 (2019), s. 92-102 Registrované v: wos, scopus

HELD, Ľ. A KOL., 2019. Koncepcia prírodovedného kurikula pre základnú školu 2020. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, VEDA, 2019, 385 s., ISBN 978-80-568-0197-0

HELD, Ľ., A KOL., 2011. Výskumne ladená koncepcia prírodovedného vzdelávania IBSE v slovenskom kontexte. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, VEDA, 2011. ISBN 978-80-8082-486-0. Online: file:///C:/Users/EME201~1/AppData/Local/Temp/zoldosova-VLKPV-1.pdf

ISCED 1 – primárne vzdelávanie . Štátny pedagogický ústav, Dostupné na: http://www.statpedu.sk/sk/svp/inovovany-statny-vzdelavaci-program/inovovany-svp-1.stupen-zs/clovek-priroda/

ROCHOVSKÁ, I., AKIMJAKOVÁ, B. A KOL., 2012. Prírodovedná gramotnosť a prírodovedné vzdelávanie v predškolskej a elementárnej pedagogike. Ružomberok: Verbum, 2012, 137 s., ISBN 978-80-8084-926-9

ŽOLDOŠOVÁ, K., 2013. Primárne prírodovedné vzdelávanie. Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, ISBN 978-80-8082-688-8. Online: http://pdf.truni.sk/e-ucebnice/primarne-prirodovedne-vzdelavanie/

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Študent bude hodnotený priebežne:

a) formou vypracovania projektu na zvolenú prírodovednú tému v podobe praktického hodnotenia bádateľských aktivít (pozorovania, pokusu a experimentovania) využiteľných v predmete Prvouky a Prírodovedy primárneho prírodovedného vzdelávania s maximálnou hodnotou 60 bodov;

b) následne sa uskutoční praktický výstup - prezentácia zvolenej prírodovednej témy v podobe vyučovacej hodiny hodnotenej ako didaktický rozbor učiva prírodovednej témy primárneho vzdelávania zo vzdelávacej oblasti Človek a príroda s aplikáciou aktivizujúcich a zážitkových metód v procese primárneho prírodovedného vzdelávania s maximálnou hodnotou 40 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z vypracovaného projektu získa menej ako 40 bodov a z praktického výstupu didaktického rozboru učiva prírodovednej témy primárneho vzdelávania menej ako 20 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent sa výborne orientuje v kurikulárnych dokumentoch primárneho prírodovedného vzdelávania, vie pracovať s aktuálnymi učebnicami Prvouky a Prírodovedy, pozná postupy, metodologické nástroje, spôsoby a formy realizácie prírodovedného primárneho vzdelávania a vie ich aplikovať do pedagogického procesu

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent vie pracovať s aktuálnymi učebnicami Prvouky a Prírodovedy veľmi dobre, jeho orientácia v kurikulárnych dokumentoch primárneho prírodovedného vzdelávania je však hraničná, pozná však postupy, metodologické nástroje, spôsoby a formy realizácie prírodovedného primárneho vzdelávania a vie ich aplikovať do pedagogického procesu

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda prácu s s aktuálnymi učebnicami Prvouky a Prírodovedy, ale orientácia v kurikulárnych dokumentoch primárneho prírodovedného vzdelávania čiastočne absentuje a čiastočne pozná postupy, metodologické nástroje, spôsoby a formy realizácie prírodovedného primárneho vzdelávania, ale tie, ktoré pozná, vie aplikovať do pedagogického procesu

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent iba čiastočne ovláda prácu s aktuálnymi učebnicami Prvouky a Prírodovedy, orientácia v kurikulárnych dokumentoch primárneho prírodovedného vzdelávania čiastočne absentuje, pozná iba niektoré postupy, metodologické nástroje, spôsoby a formy realizácie prírodovedného primárneho vzdelávania a iba čiastočne ich vie aplikovať do pedagogického procesu

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent minimálne ovláda prácu s aktuálnymi učebnicami Prvouky a Prírodovedy a jeho orientácia v kurikulárnych dokumentoch primárneho prírodovedného vzdelávania je na minimálnej úrovni, pozná iba minimum základných postupov realizácie prírodovedného primárneho vzdelávania a iba čiastočne ich vie aplikovať do pedagogického procesu

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda prácu s aktuálnymi učebnicami Prvouky a Prírodovedy, orientácia v kurikulárnych dokumentoch primárneho prírodovedného vzdelávania úplne absentuje, nepozná ani základné postupy realizácie prírodovedného primárneho vzdelávania a nie je schopný ich aplikovať do pedagogického procesu

slovenský jazyk a anglický jazyk

Stručná osnova predmetu:

1.Základné metódy prírodovedných výskumných činností. Výskumné aktivity využiteľné v prírodovednom vzdelávaní na 1. stupni ZŠ. Pozorovanie, pokus, experiment v primárnom prírodovednom vzdelávaní. (študent pozná relevantné metódy prírodovedných výskumných činností a vie ich vhodne aplikovať do pedagogického procesu primárneho prírodovedného vzdelávania)

2.Zásady a bezpečnosť práce v laboratóriu. Laboratórne pomôcky a mikroskopická technika.(študent pozná a dokáže využívať základné laboratórne pomôcky potrebné pre realizáciu prírodovedných pokusov v procese primárneho vzdelávania a zároveň ovláda zásady bezpečnosti práce v laboratóriu v zmysle ochrany zdravia dieťaťa, žiaka mladšieho školského veku)

3.Práca v teréne. Základné postupy pri terénnom výskume.(študent pozná vhodné organizačné formy primárneho prírodovedného vzdelávania a získa základné poznatky a vedomosti organizácie práce pri terénnom výskume)

4.Praktické poznávanie a určovanie vybraných zástupcov rastlín a živočíchov. (študent získa praktické zručnosti pri určovaní vybraných druhov rastlín a živočíchov, ktoré sú súčasťou vzdelávacích štandardov predmetu Prvouky a Prírodovedy primárneho prírodovedného vzdelávania, študent si osvojí prácu s atlasmi určovania rastlín a živočíchov a získa digitálne zručnosti pri určovaní vybraných druhov rastlín a živočíchov pomocou využitia interaktívnych mobilných aplikácií)

5.Tvorba pomôcok, tvorba zbierok. Alternatívne pomôcky pre realizáciu jednoduchých biologických pozorovaní a experimentov. (študent má možnosť rozvíjať svoju kreativitu pri tvorbe vlastných pomôcok a zbierok, a zároveň študent nadobudne skúsenosti s prácou so špeciálnymi alternatívnymi pomôckami využiteľnými v primárnom prírodovednom vzdelávaní)

6.Tvorba a prezentácia edukačnej aktivity so zameraním na rozvoj praktických výskumných zručností. (študent sa vie orientovať v kurikulárnych dokumentoch primárneho prírodovedného vzdelávania, vie pracovať s aktuálnymi učebnicami Prvouky a Prírodovedy, vie v nich identifikovať a zároveň praktizovať tie výskumné činnosti, ktoré sú aplikovateľné v edukačnom procese primárneho vzdelávania)

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Študent by mal poznať postupy, metodologické nástroje, spôsoby a formy realizácie prírodovedného vzdelávania v mladšom školskom veku a vedieť ich aplikovať do pedagogického procesu primárneho prírodovedného vzdelávania. Študent by mal byť schopný orientovať sa v aktuálnych učebniciach Prvouky a Prírodovedy, ako aj kurikulárnych dokumentoch primárneho prírodovedného vzdelávania. V rámci predmetu by mali študenti nadobudnúť skúsenosti s prácou a zároveň budú mať možnosť posilniť si digitálne zručnosti so špeciálnymi pomôckami využiteľnými v prírodovednom vzdelávaní na primárnom stupni vzdelávania.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma

Rozsah: 10PS; 10 hodín za semester + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Druh/spôsob výučby: seminár

Organizačná forma: externá, dvojodborové štúdium

Metóda štúdia: kombinovaná (primárne prezenčne) V rámci bleanded learningu sa bude využívať LMS MOODLE.

Pracovná záťaž študenta (denná forma)

Priama výučba: 10 hodín

Samoštúdium: 12 hodín

Realizácia čiastkových (dištančných) úloh: 3 hodín x 8 (dištančných úloh) = 24 hodín

Príprava na test: 20 hodín

Príprava na priebežné hodnotenie (vypracovanie semestrálneho projektu): 30 hodín

Príprava na skúšku 16 hodín

Celková pracovná záťaž študenta: 10 S (3 kredity) – 90 hodín

Vyučovacie metódy

Monologické metódy – prednáška, výklad učiva,

Dialogické metódy – rozhovor, diskusia

Konštruktivistické metódy: práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh, projekt

Riadené samoštúdium – spracovanie čiastkových úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí

Odporúčaná literatúra:

1. Kožuchová, M. a kol. Elektronická učebnica didaktika technickej výchovy. Bratislava: UK 2011. Dostupné na: http://utv.ki.ku.sk/ , ISBN 978-80-223-3031-2.

2. ŠVP Pracovné vyučovanie, vzdelávacia oblasť Človek a svet práce ISCED1. ŠPÚ. 2009. Dostupné na https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-program/pracovne_vyu__ovanie_isced1.pdf

3. Koreňová, L., Dostál, J. STEAM education a rozšírená realita v príprave učiteľov primárneho vzdelávania. Súčasnosť a perspektívy pregraduálnej prípravy učiteľov: aká je a aká by mohla byť príprava budúcich učiteľov. Bratislava. Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. - S. 75-82

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

V priebehu semestra študenti:

• odovzdajú 8 vypracovaných zadaní po 3 body (spolu za 24 bodov), ktoré budú zamerané na praktické činnosti z oblastí Človek a práca, technické vynálezy, Tvorivé využitie technických materiálov, Základy konštruovania, Technické materiály, Stravovanie a príprava pokrmov, Ľudové tradície a remeslá, Digitálne technológie a technické vzdelávanie,

• na konci semestra študent odovzdá a prezentuje semestrálnu prácu za 46 bodov

• absolvujú test (v rámci skúšky) z teoretických vedomostí za 30 bodov; test bude zameraný na témy: Prístupy k technickému vzdelávaniu v historickej perspektíve, Technické vzdelávanie v kontexte STEM a STEAM vzdelávania, Vyučovacie ciele technickej výchovy a jej taxonómia, Projektovanie a realizácia výučby, vyučovacie metódy a postupy,

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z 8 zadaní získa menej ako 5 body. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

Predmet je zameraný na ciele technickej výchovy v primárnom vzdelávaní. Obsahovú náplň aktivít - práca s materiálmi a konštruovanie. Príprava učiteľa primárneho vzdelávania na vyučovanie. Metódy vedenia edukačných aktivít na hodinách technickej výchovy. Osobnosť učiteľa primárneho vzdelávania. Vplyv techniky na žiaka - význam technickej hračky pre rozvoj osobnosti žiaka v mladšom školskom veku.

1. Prístupy k technickému vzdelávaniu v historickej perspektíve. Technické vzdelávanie v kontexte STEM a STEAM vzdelávania.

2. Vyučovacie ciele technickej výchovy a jej taxonómia úloh

3. Projektovanie a realizácia výučby, vyučovacie metódy a postupy

4. Obsah technického vzdelávania v primárnej edukácii.

5. Človek a práca, technické vynálezy. Tvorivé využitie technických materiálov.

6. Základy konštruovania. Technické materiály.

7. Stravovanie a príprava pokrmov. Ľudové tradície a remeslá.

8. Digitálne technológie a technické vzdelávanie

9. – 10. Prezentácia semestrálnych projektov

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania: Študent absolvovaním predmetu získa prehľad o teóriách edukácie v technickej výchove a bude poznať obsah technického vzdelávania v primárnej edukácii. Študent nadobudne vedomosti o riadení edukačného procesu v základnej škole v rámci technickej výchovy. Po ukončení predmetu študent bude schopný riadiť edukačný proces vyhľadávaním a aplikovaním vhodných metód a postupov, ktoré budú viesť žiakov k rozvoju technickej tvorivosti v rámci výučby a podpore technických záujmov.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

Rozsah: 10S; 10 hodín za semester + 12 hodín samoštúdium; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou prevažne prezenčne.

Druh/spôsob výučby: seminár

Organizačná forma: externá

Metóda štúdia: kombinovaná (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

Priama výučba: 10 hodín

Realizácia 1 čiastkovej (dištančnej) úlohy: 8 hodín x 6 (dištančných úloh) = 48 hodín

Príprava na priebežné hodnotenie: 20 hodín

Samoštúdium: 12 hodín

Celková pracovná záťaž študenta: 10S (3 kredity) – 90 hodín

Vyučovacie metódy:

Monologické metódy – prednáška, výklad učiva,

Dialogické metódy – rozhovor, diskusia

Riadené samoštúdium – spracovanie čiastkových úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí

Odporúčaná literatúra:

ZÁHOREC, J. (2021). Inovatívne digitálne riešenia v školskej edukácii žiakov. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 1. vydanie. Rozsah vytlačenej publikácie 141 strán, ISBN 978-80-223-5121-8. [Vyšlo ako elektronická publikácia].

ZÁHOREC, J. – BREČKA, P. (2021). Uplatnenie platformy SMART Learning Suite v oblasti tvorby edukačných aktivít. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 1. vydanie. Rozsah vytlačenej publikácie vrátane časti príloh 129 strán, ISBN 978-80-223-5127-0 [Vyšlo ako elektronická publikácia].

ZÁHOREC, J. – HAŠKOVÁ, A. – MUNK, M. (2020). Digitálna gramotnosť učiteľov v kontexte ich profesijnej prípravy. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 1. vydanie. Rozsah vytlačenej publikácie 225 strán, rozsah vrátane časti príloh 305 strán, ISBN 978-80-223-4882-9.

LABJAKOVÁ, I. (2019). Interaktívna tabuľa v edukačnom procese, 1. vyd., Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2019, 100 s., ISBN 978-80-565-1444-3

ZIKOVÁ, J., SLAVIČINSKÝ, R., KREJČÍ, J., VESELÝ, P., MATULA, KYLAR, M. (2004). Zoner Callisto 5: Užívateľská príručka. ImageStream® Graphics Filters: Copyright © 1991-1999 Inso Chicago Corporation