1 hodina prednáška a 1 hodina seminár, hodiny / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta: 2PS (4 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava seminárnej práce; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; príprava na skúšku 40 hodín, spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom a riešenie priebežne zadávaných úloh).

Povinná literatúra:

BREZINKA, V (1996) Filozofické základy výchovy. Praha: Zvon, 174 s. ISBN 80-7113-169-5

KASPER, T.- KASPEROVÁ, D. Dejiny pedagogiky. Praha : GRADA, 224 s. ISBN 978-80-247-2429-4

KOSOVÁ, B. (2013) Filozofické a globálne súvislosti edukácie. Banská Bystrica: UMB, 165 s. ISBN 978-80-557-0434-0

KUDLÁČOVÁ, B. (2003) Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PF TU, 168 s. ISBN 80-89074-66-9

RAJSKÝ, A. (2021) Filozofia výchovy. Vybrané state. Trnava : Trnavská univerzita a VEDA vydavateľstvo SAV, 265 s. ISBN 978-80-568-0407-0

Odporučená literatúra:

BREZINKA, W. (2001) Východiská k poznání výchovy. Brno: Nakladatelství L.Marek, 310 s.

ISBN- 80-86263-23-1

GÁLIKOVÁ- TOLNAIOVÁ, S. (2007) Problém výchovy na prahu 21. storočia v súčasnej filozofii výchovy. Bratislava : IRIS, 231 s. ISBN 978-80-89256-04-4

KUDLÁČOVÁ, B. 2010. Európske pedagogické myslenie od antiky po modernu. Trnava: Trnavská univerzita/ VEDA, 2010, 317 s. ISBN 978-80-8082-336-8A

KUDLÁČOVÁ, B.; RAJSKÝ, A. 2012. Európske pedagogické myslenie od moderny k postmoderne po súčasnosť. Trnava: Trnavská univerzita/ VEDA. 293 s. ISBN 978-80-8082-574-4

PALOUŠ, R. (1991) K filosofii výchovy. Praha: SNP, 115 s.

ISBN 80-04-25390-3

PELCOVÁ, N. (2000) Filozofická a pedagogická antropologie. Praha : Karolinum, 196 s. ISBN 80-246-0076-5

SKARUPSKÁ, H. (2016) Filozofie a Teorie výchovy. Studijní opora. Praha: Hnutí R. 51 s. ISBN 978-80- 86798-70-7

ŠARNÍKOVÁ, G. (2011) Z dejín filozofie výchovy. Starovek. Ružomberok : KU- VERBUM, 75 s. ISBN 978-80-8084-685-5

ŠARNÍKOVÁ, G. (2012) Z dejín filozofie výchovy. Od scholastiky po osvietenstvo. Ružomberok : KU- VERBUM, 132 s. ISBN 978-80-8084- 868-2

Predmet je ukončený skúškou, pomer priebežného a záverečného hodnotenia 50/50.

Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 50). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študenti v rámci záverečného hodnotenia predmetu absolvujú ústnu skúšku (maximálny možný počet získaných bodov - 50).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

FX (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

slovenský jazyk a český jazyk

Tematické zameranie prednášok:

1. Úvod do filozofie výchovy

- základné terminologické otázky (charakteristika filozofie a pedagogiky ako vedy)

- vzťah filozofie a výchovy

- filozofia výchovy ako filozofická disciplína

- historický náčrt konštituovania filozofie výchovy

- význam filozofie pre výchovu a pedagogiku

- človek a výchova v dejinách európskeho filozofického myslenia

2. Antická filozofia a jej odraz vo výchove

- charakteristika obdobia a filozofie

- najvýznamnejší predstavitelia antickej filozofie (sofisti, Sokrates, Demokritos, Platon, Aristoteles a ďalší)

- filozofické východiská výchovy v dielach filozofov

3. Výchovné ideály v období patristiky a scholastiky

- charakteristika obdobia a filozofie

- najvýznamnejší predstavitelia patristiky (Aurélius Augustínus, ...) a scholastiky (Tomáš Akvinský, Roger Bacon, ...)

- odraz filozofie v názoroch na výchovu

4. Výchovné ideály v období humanizmu a renesancie

- charakteristika obdobia a filozofie

- najvýznamnejší predstavitelia (Thomas Morus, J.L. Vivés, F. Rabelais...)

- odraz filozofického renesančného myslenia vo výchove

5. Novoveká filozofia a jej odraz vo výchove

- charakteristika obdobia a filozofie

- najvýznamnejšie filozofické smery: empirizmus a racionalizmus, ich predstavitelia a vplyv na výchovu (Francis Bacon, Francois Rabelais ...)- osvietenská filozofia a pedagogika a jej filozofické východiská

6. Filozofické východiská pedagogického systému J. A. Komenského

- charakteristika obdobia a filozofie

- filozofické východiská pedagogického systému J. A. Komenského

- etapy pedagogickej tvorby Komenského (predpansofické, pansofické a všenápravné) - ich odraz v jeho dielach

- význam Komenského pre filozofiu výchovy a pedagogiku

7. Základné filozofické smery v 19. storočí a ich vplyv na výchovu- charakteristika obdobia a filozofie

- najvýznamnejšie filozofické smery, ich charakteristika a predstavitelia:

a) pozitivizmus

b) marxizmus

c) voluntarizmus

d) antropologická filozofia

e) filozofia života, a ďalšie

- ich predstavitelia a vplyv na pedagogické myslenie v Európe

8. Vplyv filozofických smerov na pedagogické myslenie v 20. storočí

- charakteristika obdobia a filozofie – najvýznamnejšie filozofické smery (neopozitivizmus, pragmatizmus, existencializmus, marxizmus ...)

- filozofická a pedagogická antropológia

- človek a výchova z aspektu filozofickej antropológie

- antropologické sociálne axiologické a globálne súvislosti výchovy človeka

9. Filozofické východiská výchovy v súčasnosti

- charakteristika obdobia a filozofie - najvýznamnejšie filozofické smery v Európe

- filozofické východiská výchovy v súčasnosti – europeizácia a globalizácia výchovy

- súčasné smerovanie a predstavitelia filozofie výchovy v Európe

10. Ciele výchovy a ich filozofické východiská

- charakteristika cieľov výchovy vo vzťahu k vymedzovaniu podstaty výchovy

- filozofické východiská cieľov výchovy

- prístupy k stanovovaniu cieľov výchovy (sociologické, psychologické a konvergentné koncepcie výchovy)

- determinácia a konkretizácia cieľov výchovy v historickom kontexte a v súčasnosti

- vzťah filozofie výchovy a sociológie výchovy

11. Všestrannosť a harmónia vo výchove

- historické aspekty vývoja všestrannosti a harmónie vo výchove v jednotlivých vývojových obdobiach (starovek, stredovek, humanizmus a renesancia, novovek, 19. a 20. storočie, súčasnosť)

- mnohostranný a harmonický rozvoj osobnosti – odraz všestrannosti a harmónie v cieľoch a obsahu vzdelávania

12. Demokracia a moc vo výchove

- charakteristika demokracie a pluralizmu, odraz demokracie a moci vo výchove v oblasti cieľov, obsahu, metód, riadenia,

- manipulatívna a komunikatívna pedagogika, ich charakteristika a prejavy

50/50

Ciele a výstupy vzdelávania: Cieľom filozofie výchovy je osvojiť si a pochopiť filozofické východiská pedagogických teórií a výchovných systémov v ich historickom vývine a súčasnosti, rozvíjať schopnosť analyzovať výchovné situácie z hľadiska ich filozofickej a spoločenskej podmienenosti. Študent vie aplikovať svoje vedomosti z filozofie výchovy v nadväznosti na ďalšie povinne voliteľné premety – Dejiny školstva a pedagogiky či Súčasné alternatívne smery v pedagogike.

Študent si v rámci predmetu rozvíja prenositeľné spôsobilosti – komunikačné schopnosti, kritické myslenie, uvažovanie v súvislostiach.

1 hodina prednáška a 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 22 hodín prípravy na priebežné hodnotenie 76 hodín prípravy na záverečné hodnotenie. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, inštruktáž, diskusia, polemika, kolokvium, tvorba myšlienkových máp, brainstorming, heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium.

Povinná literatúra:

KOSTRUB, D. 2005. Dizajn procesu výučby. Bratislava: Rokus, 2005. ISBN 80-89055-56-7.

Odporúčaná literatúra:

KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89055-87-6.

PORUBSKÝ, Š. 2014. ŠKOLA A KURIKULUM – TRANSFORMÁCIA V SLOVENSKOM KONTEXTE. UMB Banská Bystrica, 2014, Belianum , ISBN 978-80-557-0838-6

TÓTHOVÁ, R. 2013. Implementácia kurikula do vyučovacieho procesu. Bratislava : Z-F Lingua, 2013. ISBN 978-80-89328-93-2.

TOTHOVÁ R. - KOSTRUB, D. - FERKOVÁ Š. 2017. Žiak, učiteľ a výučba (všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva). Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89510-61-0.

https://www.minedu.sk/8387-sk/statne-vzdelavacie-programy/

https://www.statpedu.sk/sk/svp/statny-vzdelavaci-program/

https://siov.sk/statne-vzdelavacie-programy/

https://www.nucem.sk/sk/nucem

Predmet je ukončený skúškou, pomer priebežného/záverečného hodnotenia je 50/50. V priebehu semestra študenti musia vypracovať 2 seminárne práce po 25 bodov (podľa zadania vyučujúceho: napr. projektovanie učebného plánu vlastnej školy, učebných osnov vlastného predmetu pre daný ročník, tematického výchovno-vzdelávacieho plánu pre daný predmet a ročník a pod.). Študenti v rámci záverečného hodnotenia predmetu absolvujú ústnu skúšku (50 bodov). Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v problematike teórie kurikula, paradigmy výučby a dokáže ich dať do súvislosti so súčasnou podobou štátneho a školského kurikula na Slovensku a vie ich tiež kriticky analyzovať, hodnotiť a vie zvážiť ich využitie a zavádzanie s dôsledkami na prax.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v problematike teórie kurikula, paradigmy výučby a dokáže ich dať do súvislosti so súčasnou podobou štátneho a školského kurikula na Slovensku a vie ich tiež kriticky hodnotiť a vie zvážiť ich využitie a zavádzanie s dôsledkami na prax.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v problematike teórie kurikula, paradigmy výučby, ale absentuje ich kritické a zovšeobecňujúce hodnotenie.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v problematike teórie kurikula, paradigmy výučby je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v problematike teórie kurikula, paradigmy výučby je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie,

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v problematike teórie kurikula, paradigmy výučby je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.

slovenský jazyk a český jazyk

Obsahová štruktúra predmetu:

Pojem kurikulum, jeho definície v širšom a užšom slova zmysle. Vymedzenie základných pojmov súvisiacich s pojmom kurikulum – vzdelávací program, vzdelávací projekt, proces výučby (obsah, priebeh), kurikulum študijného odboru, učebného predmetu, vyučovacej jednotky. Druhy kurikula. Rôzne uhly pohľadu na kurikulum: formálne kurikulum, neformálne kurikulum, skryté kurikulum; koncepčná forma kurikula, plánované (predpísané) kurikulum, realizované kurikulum, dosiahnuté (osvojené, nadobudnuté) kurikulum, efektová forma kurikula; podporné

kurikulum. Klasifikácia a reflexia rôznych filozofických teórií kurikula (teórií vzdelávania). Súčasné kurikulárne trendy v štátoch OECD a EÚ. Chápanie kurikula v projekte Milénium. Medzinárodné merania plánovaného, realizovaného a dosiahnutého kurikula – medzinárodné výskumné štúdie: TIMSS, PISA, PIRLS, CIVIC a ďalšie (ICILS, ICCS, TALIS). Štátne vzdelávacie programy v SR: ISCED 0, 1, 2 a 3 (nižšie sekundárne vzdelávanie a vyššie sekundárne vzdelávanie) – základná štruktúra a rámcový obsah. Školský vzdelávací program. Základná štruktúra a rámcový obsah. Školský vzdelávací program strednej odbornej školy.

Princípy, metodika tvorby a projektovanie školského vzdelávacieho programu. Projektovanie školského učebného plánu a učebných osnov predmetov (najmä vlastných). Prvky školského učebného plánu a prístup k jeho tvorbe. Zložky učebných osnov a prístup k tvorbe školských učebných osnov vo vyučovacom predmete. Špecifiká dizajnovania edukačných (kurikulárnych) konštruktov vo vzťahu k zvolenej paradigme výučby.

Stručná osnova predmetu:

1. Širšie a užšie vymedzenie základných pojmov. Vymedzenia a interpretácie pojmov: školské kurikulum, edukačná realita, proces výučby, koncepcia výučby, pedagogicko-didaktická aktivita, subjekty výučby a pod.; gnozeologické, spoločenské, kultúrne a politické vymedzenie koncepčných východísk kurikulárneho projektovania.

2. Kurikulum v tuzemskom kontexte. Vymedzenie základných pojmov. Dokumenty vzdelávacej politiky na Slovensku po roku 1989. Plánované kurikulum. Decentralizácia kurikula. Dvojúrovňový model kurikula.

3. Kurikulum ako príklad dobrej praxe. Integrujúce a formatívne aspekty kurikula pre základné a stredné školy. Obsah edukácie v novej koncepcii. Vyučovaco-učebné činnosti v intenciách ústrednej myšlienky tejto koncepcie.

4. Učiteľ ako základný činiteľ kurikulárneho projektovania. Základné vymedzenia procesov plánovania, projektovania a programovania obsahu výučby. Pedagogicko-didaktické rozhodovanie sa učiteľa, profesijná autonómia a kreativita v užších a širších kontextoch.

5. Aktívnosť žiaka a učiteľa v procese výučby. Činnostný a rozvojatvorný potenciál výučby. Koncepcie výučby-informatívne vs. formatívne a pod.

6. Princípy kurikulárneho projektovania a tvorby projektu. Základné vymedzenie, charakteristika a cieľ kurikulárneho projektovania. Dizajnovanie, logicko-sekvenčné a obsahové parametre tvorby projektu. Didaktické princípy a pedagogické vyjadrenie kurikulárneho projektu.

7. Programovanie pedagogicko-didaktických aktivít. Princípy, ciele, praktické ukážky a ich kritická analýza. Praktické dizajnovanie kurikulárnych projektov, príprava, plánovanie, kritické hodnotenie projektov vo fáze ich tvorby.

8. Prezentácia a hodnotenie projektov. Kolokviálne prezentovanie a hodnotenie koncepčných návrhov projektov, riadená diskusia.

50/50

Študenti budú spôsobilí teoreticky reflektovať rôzne teórie kurikula, paradigmy výučby a dokážu ich dať do súvislosti so súčasnou podobou štátneho a školského kurikula na Slovensku (prípadne v krajinách EU). Študenti dokážu dizajnovať parciálne časti školského vzdelávacieho programu vlastnej školy s akcentom na tvorbu učebného plánu, učebných osnov aprobačných predmetov a tematických výchovno-vzdelávacích plánov.

Prenositeľné spôsobilosti: Študent bude poznať a vedieť aplikovať časti školského vzdelávacieho programu na rozvoj komunikačných, organizačných a (seba)poznávacích kompetencií.

1 hodina prednáška a 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 22 hodín prípravy na priebežné hodnotenie 76 hodín prípravy na záverečné hodnotenie. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, inštruktáž, diskusia, polemika, kolokvium, tvorba myšlienkových máp, brainstorming (Philips 66), heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium.

Povinná literatúra:

TÓBLOVÁ, E. 2019. Aktivizujúce vyučovacie metódy – analýza využívania aktivizujúcich metód. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. 1. vydanie, 146 s., ISBN 978-80-223-4817-1

Odporúčaná literatúra:

ČAPEK, R. 2015. Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha. Grada. 2015. 624s. ISBN 978-80-247-3450-7

FULKOVÁ, E. 2011. Teoretické východiská využívania aktivizujúcich metód vo vyučovacom procese. In Aktuálne otázky pedagogiky. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2011. ISBN 978-80-223-3121-0.

HANULIAKOVÁ, J. Inovatívne stratégie aktivizujúceho vyučovania. 95 s., VŠ DTI

ISBN 978-80-8222-006-6

JANKOVCOVÁ, M., PRŮCHA, J., KOUDELA, J. 1989. Aktivizujíci metody v pedagogické praxi středních škol. Praha : SPN, 1989. ISBN 80-04-23209-4.

KOLEŇÁKOVÁ, Š. (ed.), 2019. Inovatívne trendy odborových didaktík. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Zborník štúdií z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra: PF UKF, s.12-19. ISBN 978-80-558-1408-7

KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učivo - učiteľ, didaktický trojuholník alebo

bermudský trojuholník? Prešov : Rokus, 2008, 169 s. ISBN 978-80-89055-87-6.

KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. 2012. Proces výučby a digitálne technológie. 1. vyd. Bratislava/Martin : Alfa print, s. r. o., 2012. 110 s. ISBN 978- 80-971081-6-8.

KOSTURKOVÁ, M. - FERENCOVÁ, J. 2019. Stratégie rozvoja kritického myslenia. Kritické argumentovanie, debatovanie, písanie a organizovanie poznatkov. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019, 236 s. 978-80-571-0049-2

KOTRBA, T., LACINA, L. 2007. Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno: Barrister&Principial, 186 s., ISBN 808-702-912-7

KOTRBA, T., LACINA, L. 2011. Aktivizační metody ve výuce. Príručka moderního pedagoga. Brno: Barrister&Principial, 188 s., ISBN 978-80-8747-434-1

TÓBLOVÁ, E. 2021. Research of activating methods application in pedagogical disciplines from the perspective of teachers and students . INTED 2021, 15 [Valencia, Španielsko] In: INTED Proceedings 2021: 15th International Technology, Education and Development Conference , 1. vyd. – Valencia (Španielsko) : IATED, 2021. – ISBN 978-84-09-27666-0. – ISSN 2340-1079, s. 4077-4086 [online]

TOMENGOVÁ, A. 2012. Aktívne učenie sa žiakov-stratégie a metódy. Bratislava : MPC, 2012, 64 s. ISBN 978-80-8052-421-0.

TÓTHOVÁ, R. 2014. Konštruktivistický prístup vo výučbe ako možnosť rozvoja myslenia žiakov. Bratislava: MPC, 2014, 87 s. ISBN 978-80-565-0004-0.

TÓTHOVÁ, R.-KOSTRUB, D. - FERKOVÁ, Š. 2017. Žiak, učiteľ a výučba (všeobecná didaktika učiteľstva). Prešov: Rokus, 2017, 370 s. ISBN 978-80-89510-61-0.

TUREK, I. 2014. Didaktika. Bratislava: Iura Edition , 2014. ISBN 978-80-8168-004-5

Predmet je ukončený skúškou, pomer priebežného/záverečného hodnotenia je 50/50.

V priebehu semestra študenti musia vypracovať 2 seminárne práce po 25 bodov (podľa zadania vyučujúceho; jednou z nich môže byť mikrovýstup zameraný na priame vedenie výučby vybranou interaktívnou edukačnou metódou, druhou spracovanie recenzie na vybranú odbornú publikáciu venujúcu sa niektorej interaktívnej metóde výučby). Študenti v rámci záverečného hodnotenia predmetu absolvujú písomnú a/alebo ústnu skúšku (50 bodov). Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v problematike interaktívnych vyučovacích metód a vie ich tiež kriticky analyzovať, hodnotiť a vie zvážiť ich využitie a zavádzanie s dôsledkami na prax.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v problematike interaktívnych vyučovacích metód aktuálnych a vie ich tiež kriticky hodnotiť a vie zvážiť ich využitie a zavádzanie s dôsledkami na prax.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v problematike interaktívnych vyučovacích metód aktuálnych, ale absentuje ich kritické a zovšeobecňujúce hodnotenie.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v problematike interaktívnych vyučovacích metód je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v problematike interaktívnych vyučovacích metód je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie,

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v problematike interaktívnych vyučovacích metód je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.

slovenský jazyk a český jazyk

Predmet je zameraný na teoreticko-aplikačnú analýzu interaktívnych vyučovacích metód a postupov (a ich vzťahu voči transmisívnej verzus (sociálno)konštruktivistickej paradigme výučby), na charakteristiku a praktické ukážky jednotlivých interaktívnych vyučovacích metód a možnosti ich využitia vo výučbe pedagogických disciplín. Zdôrazňuje existenciu výraznej súvislosti medzi filozofiou koncepcií vzdelávania, koncepcií vyučovania a zvolenými interaktívnymi edukačnými metódami.

Obsahová štruktúra predmetu: Vymedzenie pojmov edukačná (vyučovacia) metóda a interaktívna edukačná metóda. Pozícia interaktívnych edukačných metód vo výučbe pedagogických disciplín a ich význam v edukácii v súčasnosti. Klasifikácia vyučovacích metód. Možnosti klasifikácie interaktívnych edukačných metód. Charakteristika vybraných interaktívnych metód. Možnosti a kritéria výberu adekvátnych interaktívnych metód vo výučbe konkrétnych pedagogických disciplín. Praktické ukážky niektorých interaktívnych vyučovacích metód. Špecifiká dizajnovania výučby (prípravy na výučbu) s využívaním interaktívnych edukačných metód vo vzťahu k zvolenej paradigme/stratégii výučby vo výučbe pedagogických disciplín. Evalvovanie efektívnosti využitých interaktívnych metód.

50/50

Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií interaktívnych metód výučby, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych výstupoch kurzu) konkrétne interaktívne vyučovacie metódy v pedagogických disciplínach. Študenti budú spôsobilí aj reflektovať adekvátnosť využitia konkrétnych interaktívnych edukačných metód v závislosti od paradigmy/stratégie výučby, ktorú zvolia.

Prenositeľné spôsobilosti: Študent bude poznať a vedieť aplikovať zdroje, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.

2 hodiny prednáška a 1 hodina seminár, 3 hodiny / týždeň, spolu za semester 33 hodín; kombinovanou formou; (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

11x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 37 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 50 hodín záverečné hodnotenie. Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy:

monologické metódy - výklad, dialogické metódy – diskusia, situačné metódy - prípadové štúdie, problémové metódy - brainstorming, riadené samoštúdium – práca s textom.

Povinná literatúra:

KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. 2017. Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0

Odporúčaná literatúra:

ČAPEK, R. 2015. Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha. Grada, 2015. 624s. ISBN 978-80-247-3450-7

KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský

OBDRŽÁLEK, Z. a kol. 2003. Didaktika pre študentov učiteľstva ZŠ. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003. ISBN 80-223-1772-1

PETLÁK, E. 2016. Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 2016. ISBN: 978-80-8153-064-7

ŠTURMA, J. Didaktika pedagogiky. Hradec Králové . Gaudeamus, 1993. ISBN 978-80-704-1228-2

TÓBLOVÁ, E. 2019. Aktivizujúce vyučovacie metódy. Bratislava : Univerzita Komenského, 2019. ISBN 978-80-223-4817-1

trojuholník? Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89055-87-6.

TUREK,I. 2014. Didaktika. Bratislava : Wolters Kluwer, 2014, ISBN 978-80-8168-004-5

ZORMANOVÁ, L. 2014. Obecná didaktika. Grada. Praha. ISBN 978-80-247-4590-9

Predmet je ukončený skúškou, pomer priebežného/záverečného hodnotenia je 50/50. V priebehu semestra študenti musia vypracovať 2 priebežné semestrálne práce po 25 bodov (podľa zadania vyučujúceho):

1. Projektovanie vyučovacej jednotky/Príprava na výučbu vybranej témy (v rámci výučby pedagogických predmetov na strednej škole).

2. Prípravy a tvorba didaktických prostriedkov-učebných pomôcok v súvislosti s projektovaním vyučovacej jednotky.

Študenti v rámci záverečného hodnotenia absolvujú ústnu obhajobu prípravy na výučbu/mikrovýstup (50 bodov). Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

slovenský jazyk a český jazyk

1. Vymedzenie základných pojmov: teórie výučby pedagogiky/didaktika pedagogiky ako vedná disciplína.

2. Dlhodobá a krátkodobá príprava učiteľa na výučbu pedagogických predmetov.

3. Ciele výučby pedagogických predmetov.

4. Štátne vzdelávacie programy pre stredné školy/rámcové učebné plány/vzdelávacie štandardy a iné pedagogické dokumenty.

5. Školské vzdelávacie programy vybraných stredných škôl s výučbou pedagogických predmetov – konkrétne študijné odbory/profil absolventa.

6. Súčasné paradigmy výučby a nové trendy vo výučbe pedagogických predmetov.

7. Didaktické princípy vo výučbe pedagogických predmetov.

8. Preferované edukačné metódy vo výučbe pedagogických disciplín a ich determinácia obsahom a cieľmi výučby.

9. Organizačné formy vyučovania (vyučovacia hodina: typológia, exkurzie, pedagogická prax – jej funkcie, druhy... ).

10. Využitie materiálnych didaktických prostriedkov (učebné pomôcky, didaktická technika) vo vyučovaní pedagogických predmetov. Možnosti využívania učebníc, odbornej pedagogickej literatúry a časopisov (pedagogických periodík).

11. Preverovanie a hodnotenie výkonov študentov v pedagogických predmetoch. Posudzovanie a hodnotenie dosiahnutého poznania a kompetencií študentov.

12. Osobnosť učiteľa pedagogiky. Sebareflexia a sebahodnotenie učiteľa, jej uplatnenie v príprave budúcich učiteľov.

50/50

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu je pripraviť študentov a študentky na výučbu pedagogických predmetov na stredných školách. Predmet je zameraný na metodiku prípravy (dlhodobej aj krátkodobej) a realizácie výučby pedagogických predmetov na stredných školách. Dôraz je kladený na aktívnu činnosť študentov s aktuálnymi štátnymi a školskými vzdelávacími programami stredných škôl, kde sa pedagogické predmety vyučujú. Predmet sa taktiež zameriava na uplatňovanie nových trendov vo výučbe pedagogiky na príslušných stredných školách. Študenti a študentky teoreticky a prakticky zvládnu metodiku prípravy aj metodiku realizácie výučby pedagogických predmetov a oboznámia sa s novými trendmi vo výučbe pedagogiky na príslušných stredných školách. Súčasťou predmetu budú aj mikrovýstupy študentov.

Prenositeľné spôsobilosti: Študenti a študentky dokážu analýzou, realizovaním a diskusiou priebežných a záverečných zadaní komunikovať svoje závery, kriticky myslieť a uvažovať v súvislostiach.

1 hodina prednáška a 1 hodina seminár, 2 hodiny/ týždeň, spolu za semester 22 hodín; kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 38 hodín prípravy na hodnotenie; Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, inštruktáž, diskusia, kolokvium, tvorba myšlienkových máp, brainstorming (Philips 66), heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium

Povinná literatúra:

KOSTRUB, D. 2016. Základy kvalitatívnej metodológie. Keď interpretované významy znamenajú viac ako vysoké čísla. Bratislava : Univerzita Komenského, 2016. ISBN 978-80-223-4166-0.

Odporúčaná literatúra:

FLICK, U. 2009. An Introduction to qualitative research. London : SAGE publications Inc. 2009. ISBN 978-1- 84787-323-1.

GAVORA, P. 2001. Výskum životného príbehu: učiteľka Adamová. In Pedagogika. 2001, roč. 51, č. 3, s. 352 – 368.


GAVORA, P. 2008. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2008. 236 s. ISBN 978-80-223-2391-8.

KOSTRUB, D. – OSTRADICKÝ, P. 2019. A qualitative methodology framework of investigation of learning and teaching based on the use of augmented reality. In ICETA 2019 [elektronický dokument] : 17th IEEE International conference on emerging elearning technologies and applications : Information and communication technologies in learning. Starý Smokovec, Slovakia. 2019, s. 425-440. - : 1. vyd. ISBN 978-1-7281-4967-7.

KOSTRUB, D. 2019. The inspiration by qualitative methodology in pedagogical research. Horn : Druckerei Berger, 2019. 238, s. ISBN 978-3-200-06619-9.

KOSTRUB, D. –SEVERINI, E. 2018. Výučba a kvalitatívny výskum. Akčný výskum v didaktickej realite. Siedlce : AKKA, 2018. ISBN 978-83-948104-5-0.

KOSTRUB, D. –TOMÁNKOVÁ, M. 2014. Interakčný príklon vs. interakčný odklon rodiča voči svojmu dieťaťu v pozorovanom správaní. In Sapere Aude 2014 : pedagogika, psychologie a dnešní společnost 4 Hradec Králové : Magnanimitas, 2014. S. 9-21. ISBN 978-80-87952-03-02.

OSTRADICKÝ, P. KOSTRUB, D. 2021. Chain (re)actions as the birth and development of pupil autonomy. In EDULEARN21 [elektronický dokument] : 13th annual International Conference on Education and New Learning Technologies, Barcelona, 5th - 6th of July, 2021 : Roč. 13. - : 1. vyd. ISBN 978-84-09-31267-2. - Barcelona : IATED, 2021. - S. 11734-11742 [CD-ROM].

ŠIPOŠOVÁ, M. OSTRADICKÝ, P. 2021. Formovanie pedagogického myslenia študentov učiteľstva angličtiny o problematike výučby gramatiky cudzieho jazyka v kontinuu ich cudzojazyčnej výučby (výskumná štúdia) In Forlang [elektronický dokument] : periodický zborník vedeckých príspevkov a odborných článkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej 23. - 24. júna 2021 : Roč. 8, č. 1. - : 1. vyd. ISBN 978-80-553-3948-1. - Košice : Technická univerzita v Košiciach, 2021. - S. 368-380 [CD-ROM].

ŠVAŘÍČEK, R.- ŠEĎOVÁ, K. a kol. 2014. Kvlaitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha : Portál, 2014. ISBN 978-80-262-0644-6.

ŠVEC, Š., a kol. 1998. Metodológia vied o výchove. Bratislava : IRIS. 1998. 303 s. ISBN 80-88778-73-5.

Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0. V rámci hodnotenia študenti vytvoria (25 bodov) a kriticky zanalyzujú (25 bodov) (seba)reflexívny denník (môže mať podobu konceptuálnej mapy) zameraný na pedagogicko-metodologickú situačnú (seba)reflexiu (spolu 50 bodov) a vypracujú (30 bodov) a obhája (v kolokviálnej diskusii) (20 bodov) semestrálnu prácu - koncepčný návrh výskumnej štúdie zameraný na kvalitatívne skúmanie edukačnej reality. Výstupy priebežného a záverečného hodnotenia budú hodnotené v hodnotiacom období.

Cieľom zadaných úloh je koherentná pedagogicko-metodologická (seba)reflexia študenta, kritika, identifikácia kritických momentov skúmania výučby a výchovy z pohľadu študentov učiteľstva pedagogiky a ucelený koncepčný návrh výskumnej štúdie zameraný na cieľavedomé a metodologicky presné (v súlade s princípmi kvalitatívnej metodológie) dizajnovanie výskumných aktivít.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách a vie ich tiež kriticky analyzovať, hodnotiť – vo vzťahu ku kľúčovým etapám ich vývoja a ich dôsledkov na prax. Vie anticipovať ich ďalší vývoj, identifikovať a navrhovať riešenia problémov vo vzťahu k potrebám praxe,

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách a vie ich tiež kriticky hodnotiť – vo vzťahu ku kľúčovým etapám ich vývoja a ich dôsledkov na prax, ale len vo vybraných problémoch, nie zovšeobecňujúco.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách, ale absentuje ich kritické a zovšeobecňujúce hodnotenie,

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie,

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie,

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.

slovenský a český a anglický jazyk

Princípy kvalitatívnej metodológie a ich teoreticko-metodologické východiska.

Kritériá metodologickej presnosti kvalitatívneho skúmania.

Subjekty a objekty kvalitatívneho výskumu.

Dizajny kvalitatívneho výskumu.

Procesy zberu a analýzy dát.

Interpretácia dát v kvalitatívnom výskume.

Špecifiká kvalitatívne orientovaného pedagogického výskumu.

Ciele kvalitatívne orientovaného pedagogického výskumu.

Učiteľ ako výskumník.

Akčný a učiteľský výskum.

100/0

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predemtu je, aby študenti po jeho úspešnom absolvovaní poznali a vedeli aplikovať základné princípy kvalitatívneho skúmania. Študenti si budú vedieť rozvíjať a aplikovať poznanie o všeobecných a špecifických oblastiach práce kvalitatívne orientovaného výskumníka a učiteľa - výskumníka.

Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií kvalitatívnej metodológie a pedagogického výskumu, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych výstupoch kurzu) k tomu potrebné zdroje, stratégie a metódy.

Prenositeľné spôsobilosti: Študent bude poznať a vedieť aplikovať zdroje, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.

1 hodina prednáška a 1 hodina seminár, 2 hodiny/ týždeň, spolu za semester 22 hodín; kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 38 hodín prípravy na hodnotenie; Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, inštruktáž, diskusia, kolokvium, tvorba myšlienkových máp, brainstorming (Philips 66), heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium

Povinná literatúra:

KOSTRUB, D. 2016. Základy kvalitatívnej metodológie. Keď interpretované významy znamenajú viac ako vysoké čísla. Bratislava : Univerzita Komenského, 2016. ISBN 978-80-223-4166-0.

Odporúčaná literatúra:

FLICK, U. 2009. An Introduction to qualitative research. London : SAGE publications Inc. 2009. ISBN 978-1- 84787-323-1.

GAVORA, P. 2001. Výskum životného príbehu: učiteľka Adamová. In Pedagogika. 2001, roč. 51, č. 3, s. 352 – 368.


GAVORA, P. 2008. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2008. 236 s. ISBN 978-80-223-2391-8.

KOSTRUB, D. – OSTRADICKÝ, P. 2019. A qualitative methodology framework of investigation of learning and teaching based on the use of augmented reality. In ICETA 2019 [elektronický dokument] : 17th IEEE International conference on emerging elearning technologies and applications : Information and communication technologies in learning. Starý Smokovec, Slovakia. 2019, s. 425-440. - : 1. vyd. ISBN 978-1-7281-4967-7.

KOSTRUB, D. 2019. The inspiration by qualitative methodology in pedagogical research. Horn : Druckerei Berger, 2019. 238, s. ISBN 978-3-200-06619-9.

KOSTRUB, D. –SEVERINI, E. 2018. Výučba a kvalitatívny výskum. Akčný výskum v didaktickej realite. Siedlce : AKKA, 2018. ISBN 978-83-948104-5-0.

KOSTRUB, D. –TOMÁNKOVÁ, M. 2014. Interakčný príklon vs. interakčný odklon rodiča voči svojmu dieťaťu v pozorovanom správaní. In Sapere Aude 2014 : pedagogika, psychologie a dnešní společnost 4 Hradec Králové : Magnanimitas, 2014. S. 9-21. ISBN 978-80-87952-03-02.

OSTRADICKÝ, P. KOSTRUB, D. 2021. Chain (re)actions as the birth and development of pupil autonomy. In EDULEARN21 [elektronický dokument] : 13th annual International Conference on Education and New Learning Technologies, Barcelona, 5th - 6th of July, 2021 : Roč. 13. - : 1. vyd. ISBN 978-84-09-31267-2. - Barcelona : IATED, 2021. - S. 11734-11742 [CD-ROM].

ŠIPOŠOVÁ, M. OSTRADICKÝ, P. 2021. Formovanie pedagogického myslenia študentov učiteľstva angličtiny o problematike výučby gramatiky cudzieho jazyka v kontinuu ich cudzojazyčnej výučby (výskumná štúdia) In Forlang [elektronický dokument] : periodický zborník vedeckých príspevkov a odborných článkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej 23. - 24. júna 2021 : Roč. 8, č. 1. - : 1. vyd. ISBN 978-80-553-3948-1. - Košice : Technická univerzita v Košiciach, 2021. - S. 368-380 [CD-ROM].

ŠVAŘÍČEK, R.- ŠEĎOVÁ, K. a kol. 2014. Kvlaitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha : Portál, 2014. ISBN 978-80-262-0644-6.

ŠVEC, Š., a kol. 1998. Metodológia vied o výchove. Bratislava : IRIS. 1998. 303 s. ISBN 80-88778-73-5.

Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0. V rámci hodnotenia študenti vytvoria (25 bodov) a kriticky zanalyzujú (25 bodov) (seba)reflexívny denník (môže mať podobu konceptuálnej mapy) zameraný na pedagogicko-metodologickú situačnú (seba)reflexiu (spolu 50 bodov) a vypracujú (30 bodov) a obhája (v kolokviálnej diskusii) (20 bodov) semestrálnu prácu - koncepčný návrh výskumnej štúdie zameraný na kvalitatívne skúmanie edukačnej reality. Výstupy priebežného a záverečného hodnotenia budú hodnotené v hodnotiacom období.

Cieľom zadaných úloh je koherentná pedagogicko-metodologická (seba)reflexia študenta, kritika, identifikácia kritických momentov skúmania výučby a výchovy z pohľadu študentov učiteľstva pedagogiky a ucelený koncepčný návrh výskumnej štúdie zameraný na cieľavedomé a metodologicky presné (v súlade s princípmi kvalitatívnej metodológie) dizajnovanie výskumných aktivít.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách a vie ich tiež kriticky analyzovať, hodnotiť – vo vzťahu ku kľúčovým etapám ich vývoja a ich dôsledkov na prax. Vie anticipovať ich ďalší vývoj, identifikovať a navrhovať riešenia problémov vo vzťahu k potrebám praxe,

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách a vie ich tiež kriticky hodnotiť – vo vzťahu ku kľúčovým etapám ich vývoja a ich dôsledkov na prax, ale len vo vybraných problémoch, nie zovšeobecňujúco.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách, ale absentuje ich kritické a zovšeobecňujúce hodnotenie,

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie,

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie,

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.

slovenský a český a anglický jazyk

Princípy kvalitatívnej metodológie a ich teoreticko-metodologické východiska.

Kritériá metodologickej presnosti kvalitatívneho skúmania.

Subjekty a objekty kvalitatívneho výskumu.

Dizajny kvalitatívneho výskumu.

Procesy zberu a analýzy dát.

Interpretácia dát v kvalitatívnom výskume.

Špecifiká kvalitatívne orientovaného pedagogického výskumu.

Ciele kvalitatívne orientovaného pedagogického výskumu.

Učiteľ ako výskumník.

Akčný a učiteľský výskum.

100/0

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predemtu je, aby študenti po jeho úspešnom absolvovaní poznali a vedeli aplikovať základné princípy kvalitatívneho skúmania. Študenti si budú vedieť rozvíjať a aplikovať poznanie o všeobecných a špecifických oblastiach práce kvalitatívne orientovaného výskumníka a učiteľa - výskumníka.

Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií kvalitatívnej metodológie a pedagogického výskumu, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych výstupoch kurzu) k tomu potrebné zdroje, stratégie a metódy.

Prenositeľné spôsobilosti: Študent bude poznať a vedieť aplikovať zdroje, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.

cvičenie, 20 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta: 20 hodín priamej výučby; 20 hodín venované reflexii diania na tréningu po jednotlivých blokoch; samoštúdium k problematike 20 hodín. Spolu 60 hodín práce.

Metódy vzdelávania: Rozhovor, diskusia s odborníkmi z praxe, brainstorming, riadená diskusia, prípadové štúdie, morfologická metóda, heuristické metódy, metóda konfliktných situácií, skupinová práca, experiencionálna výuka

De Zareta, A. (2021). Škola podľa našich predstáv, Učiť sa ako sa nám páči. Bratislava CEEV Živica, 2021. 165s.

Drtilová, T. (2020). Herník - zážitkové hry. Bratislava: MO Plusko, 2020. 239s.

Franc, D., Zounková, D., Martin, A. (2007). Učení zážitkem a hrou: praktická příručka

instruktora. Praha : Computer Press, 2007. 201s.

Martin, K. (2018). Learner centered Innovation: Spark Curiosity, Ignite Passion and Unleash Genius. Canterbury: IMP Press, UK, 2018. 356p.

Rasfeld, M., Breidenbach, S. (2019). Školy v pohybe, Ako pripraviť dnešné deti na svet zajtrajška. Bratislava: CEEV Živica, 2019. 142s.

Predmet je ukončený hodnotením 100/0.

Aktívne absolvovanie jednotlivých blokov kurzu prezenčne 50 bodov. V priebehu kurzu študenti spracujú 2 priebežné úlohy (reflexie diania na tréningu), 1 priebežná úloha 25 bodov, spolu 50 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

znalosť slovenského a anglického jazyka

1. Teoretické východiská zážitkovej pedagogiky - experienciálneho

učenia sa

2. Zážitková pedagogika a možnosti jej využívania u detí aj dospelých. Indoor a outdoor tréningy.

3. Typy aktivít využívaných v zážitkovej pedagogike

(Základná typológia a priame zažitie aktivít využívaných v rámci zážitkovej pedagogiky pri práci so skupinou: aktivity zoznamovacie, lámače ľadov (icebreakers), dynamizujúce, komunikačné, pohybové a pod.)

4. Zážitkové aktivity zamerané za zefektívnenie tímovej spolupráce

(práca so skupinou - triedou, metodikou zážitkovej pedagogiky so zameraním na zvyšovanie efektívnej vzájomnej komunikácie a spolupráce)

Priebežné úlohy: Študenti spracujú po každom vyučovacom bloku štruktúrovanú reflexiu na dianie počas tréningu (spolu tri reflexie).

Záverečné hodnotenie: Po absolvovaní celého tréningu a odovzdaní priebežných úloh absolvujú študenti, ktorí splnil podmienky priebežného hodnotenia, kolokviálne záverečné hodnotenie.

100/0

- Absolventi kurzu rozumejú princípom záźitkovej pedagogiky experiencionálnej výuky

- K zadaným úlohám pristupuje komplexne, pri hľadaní riešení využíva proces analýzy aj syntézy. Pri svojom rozhodovaní využíva stratégie myslenia založené na kritickom zhodnotení, ktoré sa opiera o fakty a jasne formulované informácie zo spoľahlivých informačných zdrojov.

- Metódy vyučovania zamerané na prácu zo zážitkom vníma ako jeden z možných prístupov a ako k zdroju inšpirácie pre svoju budúcu pedagogickú prax.

- Absolvent dokáže využívať nadobudnuté vedomosti a zručnosti pri práci so zážitkom vo vyučovaní. V súvislosti s touto témou vie formulovať jednoznačné závery a ich zdôvodnenia, ktoré dokáže prezentovať ako odbornej komunite, tak aj laickej verejnosti.

- Absolventi kurzu sú podporovaní k na rast orientovanému nastaveniu mysle a celoživotnému učeniu.

Prenositeľné spôsobilosti, na ktoré kurz reflektuje: rozvoj komunikačných, organizačných a digitálnych zručností. Podpora analytického, kritického, tvorivého a na rast orientovaného myslenia. rozvoj zručností spojených s facilitáciou a mentoringom. Podpora rozvoja schopnosti reflexie, sebareflexie a vnímanie vlastnej zodpovednosti za osobné rozhodnutia.

2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 38 hodín prípravy na hodnotenie; Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, inštruktáž, diskusia, kolokvium, tvorba myšlienkových máp, brainstorming (Philips 66), heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium

Povinná literatúra:

GERŠICOVÁ, Z., a kol. 2018. Školská pedagogika. Vysoká škola DTI. 2018. Dostupné na: http://www.dti.sk/data/files/file-1591599161-5edde039a38d9.pdf (VYBRANÉ KAPITOLY).

Odporúčaná literatúra:

BOĎO, M. 2011. Triedny učiteľ v súčasnej škole. Univerzita Palackého, Filozofická fakulta, Olomouc, 2011 Dostupné na: https://theses.cz/id/1luwsr/1102250

BOBEROVÁ, Z. 2017. Začínajúci učiteľ a školská legislatíva 1. Učiteľ a výchovno-vzdelávací proces z pohľadu školskej legislatívy. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2017. ISBN 978-80-8152-490-5

ČAVAJDOVÁ, B. 2006. Výchovná práca triedneho učiteľa. In: Mládež aspoločnosť. ISSN 1335-1109, roč. 12, č. 3, s. 54-58.

DUTKOVÁ, K., MEDLENOVÁ, J. 2007. Sprievodca triedneho učiteľa. 1. vyd. Bratislava: Raabe, 2007. 1800 s. ISBN 80-89182-03-0-8.

HLÁSNA, S. – HORVÁTHOVÁ, K. – MUCHA, M. – TÓTHOVÁ, R., 2006. Úvod do pedagogiky. Nitra : ENIGMA. ISBN: 80-89132-29-4 (3.kap.: Všeobecná didaktika).

PLAVČAN, P., OSTRADICKÝ, P., 2020. The social status of a teacher in selected school policy programme documents in the Slovak Republic. In Forum of foreign languages, politology and international relations. - Roč. 12, č. 2 (2020), s. 42-47

PORUBSKÝ, Š. 2007. Učiteľ-diskurz-žiak. Osobnostno-sociálny model primárnej edukácie. Banská Bystrica: UMB v Banskej Bystrici, 2007. ISBN 978-80-8083-392-3.

WIEGEROVÁ, A., VÁVROVÁ, S. 2011. Učiteľovo myslenie a uvažovanie. In Zborník príspevkov medzinárodného konferenčného cyklu. Cesty demokracie vo výchove a vzdelávaní XIII 2011(203).UK: Veľké Bílovce, 2011. ISBN 978-80-89443-10-9.ZÁKON č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.

V rámci hodnotenia študenti vytvoria (25 bodov) a kriticky zanalyzujú (25 bodov) (seba)reflexívny denník (môže mať podobu konceptuálnej mapy) zameraný na pedagogicko-didaktickú situačnú (seba)reflexiu (spolu 50 bodov) alebo kriticky zanalyzujú domáce a zahraničné študijné zdroje – 25 bodov a budú formulovať parciálne súčasti semestrálneho projektu – 25 bodov a vypracujú (30 bodov) a obhája v kolokviálnej diskusii (20 bodov) semestrálny projekt. Semestrálny projekt pozostáva: z kompletného vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu).

Cieľom zadaných úloh je koherentná pedagogicko-didaktická (seba)reflexia študenta, kritika, identifikácia kritických momentov výučby a výchovy (s dôrazom na manažment triedy) z pohľadu študentov učiteľstva pedagogiky a ucelený koncepčný návrh semestrálneho projektu – plánovanie, tvorba, realizácia, vyhodnotenie a (seba)reflexia študentov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách a vie ich tiež kriticky analyzovať, hodnotiť – vo vzťahu ku kľúčovým etapám ich vývoja a ich dôsledkov na prax. Vie anticipovať ich ďalší vývoj, identifikovať a navrhovať riešenia problémov vo vzťahu k potrebám praxe,

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách a vie ich tiež kriticky hodnotiť – vo vzťahu ku kľúčovým etapám ich vývoja a ich dôsledkov na prax, ale len vo vybraných problémoch, nie zovšeobecňujúco.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách, ale absentuje ich kritické a zovšeobecňujúce hodnotenie,

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie,

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie,

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.

slovenský a český a anglický jazyk

Obsahové zameranie kurzu je rozdelené na dve základné oblasti:

1. Všeobecné a špecifické princípy manažmentu triedy z pozície učiteľa akéhokoľvek predmetu a komunikácie s triednym kolektívom, tzn. manažment triedy vedúci k optimálnemu realizovaniu výchovno-vzdelávacieho procesu a spolupracujúcemu konaniu učiteľov, žiakov/študentov v ňom.

2.Všeobecnú a špecifickú profesijnú charakteristiku triedneho učiteľa, tzn. napr. úlohy triedneho učiteľa, činnosti triedneho učiteľa, požiadavky na činnosť triedneho učiteľa, požiadavky na osobnosť triedneho učiteľa, kompetencie triedneho učiteľa, administratívne činnosti - pedagogická dokumentácia triedy, plánovanie triednickej práce, evalvácia triednickej činnosti a pod.

Ciele:

Študenti po úspešnom absolvovaní predmetu budú poznať a vedieť konceptuálne aplikovať základné princípy optimálneho manažmentu triedy - zmysluplného výchovno-vzdelávacieho procesu. Študenti si budú vedieť rozvíjať a aplikovať poznanie o všeobecných a špecifických oblastiach práce triedneho učiteľa.

100/0

Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií pedagogiky a didaktiky, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych výstupoch kurzu) k tomu potrebné zdroje, stratégie a metódy. Prenositeľné spôsobilosti: Študent bude poznať a vedieť aplikovať zdroje, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.

2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 38 hodín prípravy na hodnotenie; Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, inštruktáž, diskusia, kolokvium, tvorba myšlienkových máp, brainstorming (Philips 66), heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium

Povinná literatúra:

GERŠICOVÁ, Z., a kol. 2018. Školská pedagogika. Vysoká škola DTI. 2018. Dostupné na: http://www.dti.sk/data/files/file-1591599161-5edde039a38d9.pdf (VYBRANÉ KAPITOLY).

Odporúčaná literatúra:

BOĎO, M. 2011. Triedny učiteľ v súčasnej škole. Univerzita Palackého, Filozofická fakulta, Olomouc, 2011 Dostupné na: https://theses.cz/id/1luwsr/1102250

BOBEROVÁ, Z. 2017. Začínajúci učiteľ a školská legislatíva 1. Učiteľ a výchovno-vzdelávací proces z pohľadu školskej legislatívy. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2017. ISBN 978-80-8152-490-5

ČAVAJDOVÁ, B. 2006. Výchovná práca triedneho učiteľa. In: Mládež aspoločnosť. ISSN 1335-1109, roč. 12, č. 3, s. 54-58.

DUTKOVÁ, K., MEDLENOVÁ, J. 2007. Sprievodca triedneho učiteľa. 1. vyd. Bratislava: Raabe, 2007. 1800 s. ISBN 80-89182-03-0-8.

HLÁSNA, S. – HORVÁTHOVÁ, K. – MUCHA, M. – TÓTHOVÁ, R., 2006. Úvod do pedagogiky. Nitra : ENIGMA. ISBN: 80-89132-29-4 (3.kap.: Všeobecná didaktika).

PLAVČAN, P., OSTRADICKÝ, P., 2020. The social status of a teacher in selected school policy programme documents in the Slovak Republic. In Forum of foreign languages, politology and international relations. - Roč. 12, č. 2 (2020), s. 42-47

PORUBSKÝ, Š. 2007. Učiteľ-diskurz-žiak. Osobnostno-sociálny model primárnej edukácie. Banská Bystrica: UMB v Banskej Bystrici, 2007. ISBN 978-80-8083-392-3.

WIEGEROVÁ, A., VÁVROVÁ, S. 2011. Učiteľovo myslenie a uvažovanie. In Zborník príspevkov medzinárodného konferenčného cyklu. Cesty demokracie vo výchove a vzdelávaní XIII 2011(203).UK: Veľké Bílovce, 2011. ISBN 978-80-89443-10-9.ZÁKON č. 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.

V rámci hodnotenia študenti vytvoria (25 bodov) a kriticky zanalyzujú (25 bodov) (seba)reflexívny denník (môže mať podobu konceptuálnej mapy) zameraný na pedagogicko-didaktickú situačnú (seba)reflexiu (spolu 50 bodov) alebo kriticky zanalyzujú domáce a zahraničné študijné zdroje – 25 bodov a budú formulovať parciálne súčasti semestrálneho projektu – 25 bodov a vypracujú (30 bodov) a obhája v kolokviálnej diskusii (20 bodov) semestrálny projekt. Semestrálny projekt pozostáva: z kompletného vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu).

Cieľom zadaných úloh je koherentná pedagogicko-didaktická (seba)reflexia študenta, kritika, identifikácia kritických momentov výučby a výchovy (s dôrazom na manažment triedy) z pohľadu študentov učiteľstva pedagogiky a ucelený koncepčný návrh semestrálneho projektu – plánovanie, tvorba, realizácia, vyhodnotenie a (seba)reflexia študentov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách a vie ich tiež kriticky analyzovať, hodnotiť – vo vzťahu ku kľúčovým etapám ich vývoja a ich dôsledkov na prax. Vie anticipovať ich ďalší vývoj, identifikovať a navrhovať riešenia problémov vo vzťahu k potrebám praxe,

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách a vie ich tiež kriticky hodnotiť – vo vzťahu ku kľúčovým etapám ich vývoja a ich dôsledkov na prax, ale len vo vybraných problémoch, nie zovšeobecňujúco.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách, ale absentuje ich kritické a zovšeobecňujúce hodnotenie,

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie,

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie,

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.

slovenský a český a anglický jazyk

Obsahové zameranie kurzu je rozdelené na dve základné oblasti:

1. Všeobecné a špecifické princípy manažmentu triedy z pozície učiteľa akéhokoľvek predmetu a komunikácie s triednym kolektívom, tzn. manažment triedy vedúci k optimálnemu realizovaniu výchovno-vzdelávacieho procesu a spolupracujúcemu konaniu učiteľov, žiakov/študentov v ňom.

2.Všeobecnú a špecifickú profesijnú charakteristiku triedneho učiteľa, tzn. napr. úlohy triedneho učiteľa, činnosti triedneho učiteľa, požiadavky na činnosť triedneho učiteľa, požiadavky na osobnosť triedneho učiteľa, kompetencie triedneho učiteľa, administratívne činnosti - pedagogická dokumentácia triedy, plánovanie triednickej práce, evalvácia triednickej činnosti a pod.

Ciele:

Študenti po úspešnom absolvovaní predmetu budú poznať a vedieť konceptuálne aplikovať základné princípy optimálneho manažmentu triedy - zmysluplného výchovno-vzdelávacieho procesu. Študenti si budú vedieť rozvíjať a aplikovať poznanie o všeobecných a špecifických oblastiach práce triedneho učiteľa.

100/0

Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií pedagogiky a didaktiky, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych výstupoch kurzu) k tomu potrebné zdroje, stratégie a metódy. Prenositeľné spôsobilosti: Študent bude poznať a vedieť aplikovať zdroje, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.

20 hodín stáž spolu za semester, kombinovaná (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

20 hodín stáž priebežnou alebo blokovou formou, príprava na priebežné hodnotenie 20 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 20 hodín, spolu 60 hodín.

Vyučovacie metódy:

dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, monologické metódy – inštruktáž, riadené samoštúdium – práca s textom, e-learning.

Platná legislatíva a vnútorné predpisy organizácie, v ktorej sa stáž uskutočňuje. Priebežné a záverečné správy realizovaných projektov, ktoré organizácia realizovala a realizuje.

100% priebežného hodnotenia

Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (30+20, spolu 50 bodov).

Priebežné hodnotenie: pozostáva z absolvovania stáže v požadovanom rozsahu 20 hodín priebežnou alebo blokovou formou (30 b.).

Záverečné hodnotenie: pozostáva zo spracovania písomnej reflexie z absolvovanej stáže podľa vopred stanovej štruktúry (20 b.).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

slovenský a český jazyk

Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.

Inštrukcie k organizácii stáže. Základné informácie o vybranej organizácii, pôsobiacej v oblasti výchovy a vzdelávania (prioritne takej, ktorá je v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky). Oboznámenie sa so štruktúrou, cieľmi, konkrétnymi úlohami, organizáciou práce a zabezpečovaním jej kvality. Absolvovanie stáže vo vybranej inštitúcii v stanovenom rozsahu priebežnou alebo blokovou formou. Spracovanie písomnej reflexie z absolvovanej stáže podľa vopred stanovej štruktúry.

100/0

Študent absolvovaním predmetu stáž v školských inštitúciách by mal:

- získať prehľad o školských a štátnych inštitúciách (prioritne tých, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky),

- oboznámiť sa s poslaním, fungovaním uvedených inštitúcií a možnosťami spolupráce so školou a učiteľmi,

- oboznámiť sa s reálnymi činnosťami, ktoré vykonávajú zamestnanci organizácií, pôsobiacich v oblasti výchovy a vzdelávania (prioritne tých, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky),

- získať praktické vedomosti o špecifikách práce v navštívenej inštitúcii.

Prenositeľné spôsobilosti: precvičiť si schopnosti získať a spracovať relevantné informácie o aktuálnej štruktúre navštívenej inštitúcie, jej cieľoch, úlohách, spôsoboch organizácie práce a zabezpečovaní jej kvality aplikovať poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.

2 hodiny seminár/ týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, 28 hodín spracovanie dištančných úloh, 10 hodín príprava na priebežné hodnotenie. Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: Rozhovor, diskusia s odborníkmi z praxe, brainstorming, riadená diskusia, prípadové štúdie, morfologická metóda, heuristické metódy, metóda konfliktných situácií, skupinová práca.

Doležal, J., Krátky, J. (2016). Projektový management v praxi. Bratislava: Grada, 2016.

176s.

Kuruc, M. (2021). Motivácia k učeniu sa študentov predprimárnej a primárnej pedagogiky. Týn nad Vltavou. 2021. 131s.

Martin, K. (2018). Learner centered Innovation: Spark Curiosity, Ignite Passion and Unleash Genius. Canterbury: IMP Press, UK, 2018. 356p.

Nash, J. B. 2019. Design Thinking in School: A Leader ́s Guide to Collaborating for Improvement. Harvard Educational Publishing Group, Cambridge, US.

Predmet je ukončený hodnotením 100/0.

V priebehu semestra budú dve kolokviálne priebežné hodnotenia po 15 bodov a spracovaná 1 priebežná úloha 30b. Záverečné hodnotenie vo forme skupinovej prezentácie projektu vzdelávacieho bloku 40b.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

znalosť slovenského a anglického jazyka

1. Projektové myslenie - učiteľ a tvorba projektov

2. Tvorba inovatívnej kultúry v škole

3. Tipy a triky - základy získavania finančných prostriedkov (fundraising)

4. Životný cyklus riadenia projektov

5. Skupinová dynamika a riešenie konfliktov v skupine metódou win-win

6. Metóda riešenia problémov dizajnového myslenia (Design Thinking).

Priebežné úlohy: študenti pracujú v menších skupinách na vlastnom projekte projektovom zámere (pracujú v roly učiteľov z jednej školy), ktorého cieľom, je priniesť do vyučovania princípy inovatívnej kultúry, ktorá umožní rozvoj kompetencií potrebných pre 21. storočie.

Kolokviálne priebežné hodnotenie: každá skupina študentov prezentuje 2x v priebehu semestra priebežne spracované úlohy, ktoré spoločne spracovali v skupine (projektový zámer a stanovené SMART ciele svojho projektu).

Záverečné hodnotenie: Študenti si v priebehu semestra vedú portfólio (nie čo ako denník) k predmetu, v ktorom zachytávajú reflexiu po každom spoločnom stretnutí (čo ma zaujalo, prekvapilo, čo som sa naučil, s čím som nesúhlasil, čo by som potreboval sprostredkovať inak). Na konci prednáškového obdobia absolvuje každý študent, ktorý splnil podmienky priebežného hodnotenia, individuálny rozhovor s vyučujúcim, kde prezentuje svoje portfólio, zrealizuje sebahodnotenie. Záverečné hodnotenie je prienikom spätnej väzby pedagóga, sebareflexie študenta a skupinovej prezentácie projektu pred zástupcami z praxe (učitelia a vedenie škôl).

100/0

- Absolvent kurzu sa dobre vie/naučil sa a dokáže vymedziť projektový zámer a vymedziť ciele projektu.

- Absolvent rozumie procesom tvorby inovatívnej kultúry v prostredí triedy.

- K zadaným úlohám pristupuje komplexne, pri hľadaní riešení využíva proces analýzy aj syntézy. Pri svojom rozhodovaní využíva stratégie myslenia založené na kritickom zhodnotení, ktoré sa opiera o fakty a jasne formulované informácie zo spoľahlivých informačných zdrojov.

- Absolvent rozumie procesu riadenia projektu a životnému cyklu projektu.

- Absolvent dokáže využívať nadobudnuté vedomosti a zručnosti pri riešení (problémovo) zadaných úloh tvorivo. Vie problém analyzovať a syntetizovať nové riešenia. Aktívne a pružne prináša nové riešenia na zadanú úlohu. Vedia formulovať jednoznačné závery a ich zdôvodnenia, ktoré dokážu prezentovať ako odbornej komunite, tak aj laickej verejnosti.

- Absolventi kurzu sú podporovaní k na rast orientovanému nastaveniu mysle a celoživotnému učeniu.

Prenositeľné spôsobilosti, na ktoré kurz reflektuje: rozvoj komunikačných, organizačných a digitálnych zručností. Podpora analytického, kritického, tvorivého a na rast orientovaného myslenia. rozvoj zručností spojených s facilitáciou a mentoringom. Podpora rozvoja schopnosti reflexie, sebareflexie a vnímanie vlastnej zodpovednosti za osobné rozhodnutia.

1 hodina prednáška a 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, 23 hodín príprava na semináre, spracovanie dištančných úloh, 25 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 50 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:. prednáška, dialogické a diskusné metódy, riadená diskusia o prebranej téme, analýza prípadovej štúdie, samoštúdium a práca s informačnými zdrojmi.

Povinná literatúra:

Lechta, V.(ed.) 2016. Inkluzivní pedagogika. 1. vyd. Praha: Portál. 600 s. ISBN 978-80-262-1123-5

Odporúčaná literatúra:

Bagalová, Ľ.; Bizíková, Ľ.; Fatulová, Z. 2015. Metodika podporujúca inkluzívne vzdelávanie v školách. 1.vyd. Bratislava : ŠPÚ. 154 s. ISBN 978-80-8118-143-6. Dostupné na internete. https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/projekty/eea_grants/metodika-podporujuca-inkluzivne-vzdelavanie-skolach.pdf-

Hrebeňárová, L., Žolnová, J., Hučík, J., Hučíková, A. (2015): Vybrané oblasti inkluzívnej edukácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v primárnom vzdelávaní. Vydavateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, Prešov. ISBN 978- 80-555 1457-4. Dostupné na internete: https://www.researchgate.net/publication/309012363_Vybrane_oblasti_inkluzivnej_edukacie_ziakov_so_specialnymi_vychovno-vzdelavacimi_potrebami_v_primarnom_vzdelavani.pdf

Lechta, V. 2010. Základy inkluzívní pedagogiky - dítě s postižením, narušením a ohrožením ve škole. Praha: Portál, 2010

Špotáková, M. a kol. 2018. Od integrácie k inklúzii. 1.vyd. Bratislava : VÚDPaP. ISBN 978-80-89698-27-1. Dostupné na internete: https://www.minedu.sk/data/att/14615.pdf

Vančová, A. 2010. Základy integratívnej (inkluzívnej) špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Iris, 2010.

Zemančíková, V. Dieťa z odlišného socio-kultúrneho prostredia v predškolskej edukácii z aspektu sociálnej pedagogiky. Pedagogika.sk. roč. 12, č. 3. s. 177-183. ISSN ISSN 1338 – 0982 Dostupné na internete: http://www.casopispedagogika.sk/rocnik-12/cislo-3/Pedagogika%202021.3.pdf

Predmet je ukončený skúškou, pomer priebežného/záverečného hodnotenia je 50/50.

V priebehu semestra študenti vypracujú a prezentujú seminárnu prácu k vybraným aktuálnym témam (max. 30 bodov). Predmetom hodnotenia je i aktivita študentov počas diskusií (max.20 bodov). Záverečná skúška bude realizovaná ústnou formou ( max. 50 bodov).

Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

slovenský a český jazyk

1. Úvod do problematiky - terminologické vymedzenie; vzťah medzi integráciou a inklúziou; stručná história integrácie/inklúzie ; súčasný legislatívny rámec inkluzívnej edukácie.

2. Možné bariéry a výhody pro-inkluzívneho vzdelávania; postoje spoločnosti k inkluzívnemu vzdelávaniu; faktory ovplyvňujúce inkluzívne vzdelávanie.

3. Vytváranie sociálnej klímy podporujúcej inklúziu každého žiaka. Vytváranie spoločenstva triedy.

4. Špecifiká vzdelávania zdravotne znevýhodnených žiakov v inkluzívnych podmienkach. Východiská, problémy, výzvy.

5. Inkluzívna edukácia žiakov s viacnásobným postihnutím. Podmienky a stratégie prístupu.

6. Špecifiká inkluzívneho vzdelávania žiakov so sociálnym znevýhodnením. Východiská, problémy, výzvy.

7. Inkluzívna edukácia mimoriadne nadaných žiakov.

8. Vypracovanie individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu (IVVP) pre rôzne typy žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP)

9. Metódy vzdelávania v inkluzívnych podmienkach. Metodika podporujúca inkluzívne vzdelávanie v školách.

10. Personálne a materiálne podmienky zabezpečujúce inkluzívne vzdelávanie.

11. Úloha školského poradenského systému pri integrácii žiakov so ŠVVP. Spolupráca medzi odborníkmi; spolupráca školy a rodiny.

50/50

Cieľom predmetu Integratívna a inkluzívna pedagogika je sprostredkovať študentom teoretické poznatky a praktické spôsobilosti súvisiace s integratívnym/inklúzivnym vzdelávaním detí s postihnutím alebo s akýmkoľvek sociálnym, kultúrnym, jazykovým, zdravotným alebo iným znevýhodnením v hlavnom vzdelávacom prúde.

Absolvovaním predmetu študenti získajú dôležité teoretické poznatky, potrebné pre prácu učiteľa v inkluzívnych podmienkach škôl s nižším aj vyšším stupňom sekundárneho vzdelávania. Budú rozumieť osobitostiam žiakov so špecifickými výchovno- vzdelávacími potrebami (ŠVVP), či už sa jedná o žiakov s postihnutím, sociálnym zanedbaním, no taktiež o mimoriadne nadaných žiakov. Budú schopní senzitívne reagovať na ich potreby, kompetentne sa zapojiť do školského poradenského tímu a získajú tiež spôsobilosť vytvárať a v praxi realizovať pre túto skupinu žiakov individuálne výchovno-vzdelávacie programy (budú vedieť k tomu uplatniť potrebné zdroje, stratégie a metódy).

Prenositeľné spôsobilosti: kontinuálne rozvíjanie komunikačných spôsobilostí.

2 hodiny seminár týždenne, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

2S (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 18 hodín príprava na semináre; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy výučby: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom)

Povinná literatúra:

ŠUHAJDOVÁ, I. 2019. Výchova detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2019. ISBN 978-80-568-0358-5.

ZEMANČÍKOVÁ, V. 2012. Školská sociálno-pedagogická práca v Nemecku, vznik a klasické koncepcie In: Sociálny pedagóg v škole : zborník príspevkov z medzinárodného odborného seminára, Banská Bystrica, 2012. s. 173-180. ISBN 978-80-557-0465-4.

ZEMANČÍKOVÁ, V. 2014. Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 2(1), s.22-36. 2014. ISSN 1805-8825.

Odporučená literatúra:

BAKOŠOVÁ, Z. 2005. Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava: Stimul, 2005. ISBN 80-89236-00-6.

ČOKYNA, J. A okraje máš kde? N Press, 2019. ISBN 978-80-99925-06-0.

LIBERČÁNOVÁ, K. 2020. Sociálnovýchovný proces u detí so špecifickými potrebami v oblasti správania sa. In Komponenty sociálnopedagogického procesu a ich aplikácia v spoločenskej praxi. Trnava: Trnavská univerzita, 2020, s.87-104. ISBN 978-80-568-0384-4.

NIKLOVÁ, M. 2020. Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. In Manažment školy v praxi. 1. 2020. ISSN 1339-925X.

ZEMANČÍKOVÁ, V. 2015. Rómske deti a ich vzdelanostný pokrok. In: Slovenská encyklopédia edukológie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. s. 292-700. ISBN 978-80-223-3747-2.

ZEMANČÍKOVÁ, V. 2021. Sociálne aspekty čitateľskej gramotnosti s akcentom na dieťa zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia na Slovensku. In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 8(2), 2021.

ZEMANČÍKOVÁ, V.- BOMBA, L. 2012. Vplyv socioekonomického statusu rodiny na prospech žiaka v škole - súčasný stav na Liptove In: Pedagogika.sk, 2012. roč.17, č. 3, s. 145-171. ISSN 1338-0982.

Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 40). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študent absolvuje priebežné písomné preverenie vedomostí (maximálny možný počet získaných bodov - 60). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

slovenský jazyk, český jazyk

Cieľové skupiny školskej sociálno-výchovnej práce. Funkcie školskej sociálno-výchovnej práce. Klasické koncepcie školskej sociálno-pedagogickej práce v Nemecku s akcentom na koncept Sociálno-pedagogickej školy (sociálno-pedagogické kompetencie učiteľa).

Spolupráca učiteľa so školským sociálnym pedagógom a inými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy.

Sociálno-pedagogické aspekty inkluzívneho vzdelávania. Sociálno-výchovná práca s triednym kolektívom v prostredí inkluzívnej školy.

Kategorizácia detí/žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Špecifiká edukácie žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Školská úspešnosť žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Sociálno-výchovné práca s deťmi a žiakmi zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Žiak cudzinec (s odlišným materinským jazykom). Podporné opatrenia a vybrané intervenčné programy pre deti a žiakov zo znevýhodňujúceho rodinného prostredia.

Sociálno-pedagogické aspekty edukácie žiakov v špecifickej životnej situácii: Žiak z náhradnej rodiny v škole. Žiak z rodiny v procese rozvodu. Žiak z rodiny ohrozenej domácim násilím.

Sociálno-výchovné aspekty práce so žiakmi s problémovým správaním, prevencia a intervencia.

100/0

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu Školská sociálna pedagogika je sprostredkovať študentom poznatky z oblasti školskej sociálnej pedagogiky. Študent pozná a rozumie špecifikám koncepcií školskej sociálno-pedagogickej práce. Rozumie funkciám a cieľovým skupinám školskej sociálno-výchovnej práce. Dokáže vysvetliť význam spolupráce učiteľa so školským sociálnym pedagógom a inými odbornými a pedagogickými zamestnancami v systéme východného poradenstva.

Vie vysvetliť negatívne dôsledky znevýhodňujúceho rodinného prostredia dieťaťa/žiaka do výchovno-vzdelávacieho procesu. Pozná a rozumie špecifikám edukácie detí a žiakov zo znevýhodňujúceho rodinného prostredia. Dokáže pomenovať a zdôvodniť vybrané podporné opatrenia a intervenčné programy v edukácii žiakov zo znevýhodňujúceho prostredia.

Študent rozumie sociálno-pedagogickým aspektom prevencie a intervencie problémového správania žiakov. Dokáže použiť osvojené poznatky v riešení výchovno-vzdelávacích ťažkostí žiaka vyplývajúcich z náročnej životnej situácie a zo špecifík rodinného života s osobitým akcentom na žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia.

Prenositeľné spôsobilosti rozvíjané počas práce študentov na seminároch: analýzou, riešením a diskusiou úloh zo seminárnych zadaní študent dokáže komunikovať svoje závery, kriticky myslieť a uvažovať v súvislostiach.

2 hodiny seminár týždenne, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

2S (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 18 hodín príprava na semináre; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy výučby: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom)

Povinná literatúra:

ŠUHAJDOVÁ, I. 2019. Výchova detí zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2019. ISBN 978-80-568-0358-5.

ZEMANČÍKOVÁ, V. 2012. Školská sociálno-pedagogická práca v Nemecku, vznik a klasické koncepcie In: Sociálny pedagóg v škole : zborník príspevkov z medzinárodného odborného seminára, Banská Bystrica, 2012. s. 173-180. ISBN 978-80-557-0465-4.

ZEMANČÍKOVÁ, V. 2014. Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 2(1), s.22-36. 2014. ISSN 1805-8825.

Odporučená literatúra:

BAKOŠOVÁ, Z. 2005. Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava: Stimul, 2005. ISBN 80-89236-00-6.

ČOKYNA, J. A okraje máš kde? N Press, 2019. ISBN 978-80-99925-06-0.

LIBERČÁNOVÁ, K. 2020. Sociálnovýchovný proces u detí so špecifickými potrebami v oblasti správania sa. In Komponenty sociálnopedagogického procesu a ich aplikácia v spoločenskej praxi. Trnava: Trnavská univerzita, 2020, s.87-104. ISBN 978-80-568-0384-4.

NIKLOVÁ, M. 2020. Edukácia žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. In Manažment školy v praxi. 1. 2020. ISSN 1339-925X.

ZEMANČÍKOVÁ, V. 2015. Rómske deti a ich vzdelanostný pokrok. In: Slovenská encyklopédia edukológie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. s. 292-700. ISBN 978-80-223-3747-2.

ZEMANČÍKOVÁ, V. 2021. Sociálne aspekty čitateľskej gramotnosti s akcentom na dieťa zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia na Slovensku. In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 8(2), 2021.

ZEMANČÍKOVÁ, V.- BOMBA, L. 2012. Vplyv socioekonomického statusu rodiny na prospech žiaka v škole - súčasný stav na Liptove In: Pedagogika.sk, 2012. roč.17, č. 3, s. 145-171. ISSN 1338-0982.

Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 40). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študent absolvuje priebežné písomné preverenie vedomostí (maximálny možný počet získaných bodov - 60). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

slovenský jazyk, český jazyk

Cieľové skupiny školskej sociálno-výchovnej práce. Funkcie školskej sociálno-výchovnej práce. Klasické koncepcie školskej sociálno-pedagogickej práce v Nemecku s akcentom na koncept Sociálno-pedagogickej školy (sociálno-pedagogické kompetencie učiteľa).

Spolupráca učiteľa so školským sociálnym pedagógom a inými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy.

Sociálno-pedagogické aspekty inkluzívneho vzdelávania. Sociálno-výchovná práca s triednym kolektívom v prostredí inkluzívnej školy.

Kategorizácia detí/žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Špecifiká edukácie žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Školská úspešnosť žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Sociálno-výchovné práca s deťmi a žiakmi zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia. Žiak cudzinec (s odlišným materinským jazykom). Podporné opatrenia a vybrané intervenčné programy pre deti a žiakov zo znevýhodňujúceho rodinného prostredia.

Sociálno-pedagogické aspekty edukácie žiakov v špecifickej životnej situácii: Žiak z náhradnej rodiny v škole. Žiak z rodiny v procese rozvodu. Žiak z rodiny ohrozenej domácim násilím.

Sociálno-výchovné aspekty práce so žiakmi s problémovým správaním, prevencia a intervencia.

100/0

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu Školská sociálna pedagogika je sprostredkovať študentom poznatky z oblasti školskej sociálnej pedagogiky. Študent pozná a rozumie špecifikám koncepcií školskej sociálno-pedagogickej práce. Rozumie funkciám a cieľovým skupinám školskej sociálno-výchovnej práce. Dokáže vysvetliť význam spolupráce učiteľa so školským sociálnym pedagógom a inými odbornými a pedagogickými zamestnancami v systéme východného poradenstva.

Vie vysvetliť negatívne dôsledky znevýhodňujúceho rodinného prostredia dieťaťa/žiaka do výchovno-vzdelávacieho procesu. Pozná a rozumie špecifikám edukácie detí a žiakov zo znevýhodňujúceho rodinného prostredia. Dokáže pomenovať a zdôvodniť vybrané podporné opatrenia a intervenčné programy v edukácii žiakov zo znevýhodňujúceho prostredia.

Študent rozumie sociálno-pedagogickým aspektom prevencie a intervencie problémového správania žiakov. Dokáže použiť osvojené poznatky v riešení výchovno-vzdelávacích ťažkostí žiaka vyplývajúcich z náročnej životnej situácie a zo špecifík rodinného života s osobitým akcentom na žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia.

Prenositeľné spôsobilosti rozvíjané počas práce študentov na seminároch: analýzou, riešením a diskusiou úloh zo seminárnych zadaní študent dokáže komunikovať svoje závery, kriticky myslieť a uvažovať v súvislostiach.

2 hodiny týždenne prednáška; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta: 2P (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 6 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 25 hodín príprava samostatnej písomnej práce; 7 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: diskusia o prebranej téme; argumentačný diskurz; samostatná práca študenta; e-learning.

JAKUBÍKOVÁ, Z., KOSTRUB, D. (2009). Vybrané didaktické modely materskej školy uplatňované v súčasnej didaktickej praxi. Prešov: Rokus.

KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. (2001). Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál.

KOSTRUB, D. (2003). Od pedagogiky k didaktike materskej školy. Prešov: Rokus.

KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent-učivo-učiteľ, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: Rokus.

KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. (2012). Proces výučby a digitálne technológie. Prešov: Rokus.

TÓTHOVÁ, R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Prešov: Rokus.

Predmet je ukončený 100% hodnotením.

V priebehu semestra budú tri formy hodnotenia (písomný test za 30 bodov; vypracovanie samostatnej písomnej práce za 30 bodov a slovné obhájenie samostatnej písomnej práce za 40 bodov).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z niektorej formy hodnotenia získa menej ako 20 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Priebežné hodnotenie: písomný test (študent má dokázať definovať základné pojmy, ciele a obsah predprimárnej pedagogiky s prislúchajúcim terminologickým aparátom).

Záverečné hodnotenie: samostatná písomná práca (študent má vypracovať samostatnú prácu koncepčného charakteru na vyučujúcim konkrétne vymedzenú tému a odovzdať ju v elektronickej podobe, ktorá bude obsahovať starostlivo vybrané dôkazy o tom, ako si študent utvára vedecké poznanie a kompetencie súvisiace s dizajnovaním výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní. Samostatnú prácu študent obhajuje formou ústnej skúšky, na ktorú si pripraví prezentáciu).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): študent výborne prezentuje teoretické poznatky a dokáže ich tvorivo a originálne aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent prezentuje teoretické poznatky na veľmi dobrej úrovni a dokáže ich tvorivo aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent prezentuje teoretické poznatky na priemernej úrovni a dokáže ich primerane aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent prezentuje teoretické poznatky na uspokojivej úrovni a dokáže ich primerane aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent prezentuje teoretické poznatky na nízkej úrovni a má nedostatky v ich aplikovaní do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): študent má výrazné nedostatky v oblasti teoretických poznatkov a/alebo v ich aplikácii do písomnej práce a jej ústnej obhajoby.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

slovenský jazyk

Obsah predmetu prispieva k cieľom a výstupom vzdelávania (profilu absolventa) s nasledovnými témami:

Predprimárna pedagogika ako súčasť pedagogických vied. Cieľom témy je oboznámiť sa s postavením predprimárnej pedagogiky v systéme vied. Študent má nadobudnúť poznatky ako jednotlivé pedagogické vedy spolu úzko súvisia, vzájomne sa ovplyvňujú a dopĺňajú.

Predmet predprimárnej pedagogiky. Cieľom témy je oboznámiť študenta s problematikou skúmania predprimárnej pedagogiky. Študent má nadobudnúť poznatky o predprimárnej pedagogiky ako odbore všeobecnej pedagogiky. Dokáže zhodnotiť význam predprimárnej pedagogiky ako aplikovanej pedagogickej disciplíny o výučbe a výchove detí v predprimárnom vzdelávaní.

Pedagogizácia detstva. Cieľom témy je oboznámiť sa so základnými právami detí podľa Deklarácie práv dieťaťa. Študent má nadobudnúť poznatky o kategóriách zodpovednosti za ochranu detstva podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré následne dokáže aplikovať vo svojej profesijnej činnosti. Prínos pedagogických vied v pedagogizácii detstva.

Koncepcie detstva a rané detstvo. Cieľom témy je oboznámiť sa s chápaním detstva v pedagogických vedách. Študent má nadobudnúť poznatky o vývine antropologických konštruktov detstva a je spôsobilý chápať význam tejto fázy života a rozvoj (premeny) v edukačných prístupoch k deťom. Cieľom témy je oboznámiť študenta s programami ranej starostlivosti a povinného predprimárneho vzdelávania. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé súčasti programov, ktoré sú zacielené na rozvoj detí od narodenia až do veku, keď nastupujú do školy.

Pedagogicky podmienené stratégie. Cieľom témy je oboznámiť sa významom podpory rozvoja dieťaťa v predškolskom veku. Študent má nadobudnúť poznatky o teóriách osobného, sociálneho, poznávacieho a morálneho vývinu dieťaťa. Uvedomiť si najdôležitejšie charakteristiky dieťaťa v predškolskom veku a vedieť ich prostredníctvo pedagogicky podmienených stratégií rozvíjať.

Laická vs. erudovaná edukácia najmladšej generácie. Cieľom témy je oboznámiť študentov, s tým že proces výučby a výchovy predprimárneho vzdelávania sa zakladá na koncepciách učenia sa a teóriách vyučovania. Študent má nadobudnúť poznatky o teóriách učenia sa a učenia, ich odlišnosti a didaktickom profile uplatňovania v podmienkach výučby a výchovy v materskej škole.

Koncepcie predprimárneho vzdelávania a učiteľstvo. Cieľom témy je oboznámiť študentov s projektovaním, plánovaním, prípravou, realizáciou a hodnotením programu výučby a výchovy v podmienkach materskej školy. Študent má nadobudnúť poznatky o spôsoboch modelovania procesu výučby a výchovy v materskej škole.

Procesy učenia sa a učenia vo výučbe. Cieľom témy je oboznámiť sa s didaktickým ovplyvňovaním učenia sa a rozvoja dieťaťa a profesijnou charakteristikou vyučujúceho učiteľa vo výučbe a výchove v materskej škole. Študent má nadobudnúť poznatky o didaktických špecifikách učiaceho sa dieťaťa a komponentoch, ktoré ich tvoria a previazanosť vzájomných vzťahov medzi nimi, ich podobnosť a odlišnosť od didaktických vyšších vzdelávacích stupňov.

Komplementárne a podporné komponenty výučby. Cieľom témy je oboznámiť sa projektovaním detských hier a využitím rôznych metód, foriem a stratégií učenia sa a tiež s typmi a etapami hier. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé stratégie do aktivít a činností hier.

Cieľ, učivo a pedagogické diagnostikovanie/evalvovanie. Cieľom témy je oboznámiť sa problematiku cieľa vo výučbe a výchove v materskej škole a problematikou stanovovania, určovania a didaktického operovania s učivom vo výučbe a výchove detí v predprimárnom vzdelávaní. Študent má nadobudnúť poznatky o pedagogickom diagnostikovaní, cieľoch, nástrojoch a význame evalvovania v podmienkach výučby a výchovy v materskej škole a aplikovať ich pri stanovovaní, určovaní cieľa a didaktickom operovaní s učivom.

Hra a hranie sa vo vyučovaco-učebnom kontexte. Cieľom témy je oboznámiť študenta s tým, že deti sa počas herných činností učia. Študent má nadobudnúť poznatky o učení sa v hre detí predprimárneho vzdelávania. Dokáže chápať, že hra je v didaktike chápaná ako stratégia, metóda a je prostriedkom k dosahovaniu výchovno-vzdelávacích cieľov, ako aj nástroj pedagogického diagnostikovania /evalvovania.

100/0

Ciele a výstupy vzdelávania: cieľom kurzu je nadobudnutie vedeckého poznania o predprimárnom vzdelávaní. Študent bude spôsobilý orientovať sa v jednotlivých koncepciách didaktickej podpory učenia sa dieťaťa a spôsobilý analyzovať rozdiely v nich. Študent bude spôsobilý pochopiť jednotlivé stratégie výučby a výchovy na rozvíjanie kompetencií dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní a spôsobilý ich interpretovať. Študent absolvovaním predmetu bude spôsobilý pokračovať v rozvíjaní odborných poznatkov a spôsobilostí v rámci študijného programu špeciálna pedagogika so zameraním na dieťa v predškolskom veku.

V rámci absolvovania predmetu si študent bude rozvíjať nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné, organizačné, digitálne, interpersonálne, ako i kreativitu a tvorivosť, pripravenosť učiť sa a uvažovať v súvislostiach.

2 hodiny týždenne prednáška; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta: 2P (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 6 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 25 hodín príprava samostatnej písomnej práce; 7 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: diskusia o prebranej téme; argumentačný diskurz; samostatná práca študenta; e-learning.

JAKUBÍKOVÁ, Z., KOSTRUB, D. (2009). Vybrané didaktické modely materskej školy uplatňované v súčasnej didaktickej praxi. Prešov: Rokus.

KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. (2001). Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál.

KOSTRUB, D. (2003). Od pedagogiky k didaktike materskej školy. Prešov: Rokus.

KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent-učivo-učiteľ, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: Rokus.

KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. (2012). Proces výučby a digitálne technológie. Prešov: Rokus.

TÓTHOVÁ, R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Prešov: Rokus.

Predmet je ukončený 100% hodnotením.

V priebehu semestra budú tri formy hodnotenia (písomný test za 30 bodov; vypracovanie samostatnej písomnej práce za 30 bodov a slovné obhájenie samostatnej písomnej práce za 40 bodov).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z niektorej formy hodnotenia získa menej ako 20 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Priebežné hodnotenie: písomný test (študent má dokázať definovať základné pojmy, ciele a obsah predprimárnej pedagogiky s prislúchajúcim terminologickým aparátom).

Záverečné hodnotenie: samostatná písomná práca (študent má vypracovať samostatnú prácu koncepčného charakteru na vyučujúcim konkrétne vymedzenú tému a odovzdať ju v elektronickej podobe, ktorá bude obsahovať starostlivo vybrané dôkazy o tom, ako si študent utvára vedecké poznanie a kompetencie súvisiace s dizajnovaním výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní. Samostatnú prácu študent obhajuje formou ústnej skúšky, na ktorú si pripraví prezentáciu).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): študent výborne prezentuje teoretické poznatky a dokáže ich tvorivo a originálne aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent prezentuje teoretické poznatky na veľmi dobrej úrovni a dokáže ich tvorivo aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent prezentuje teoretické poznatky na priemernej úrovni a dokáže ich primerane aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent prezentuje teoretické poznatky na uspokojivej úrovni a dokáže ich primerane aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent prezentuje teoretické poznatky na nízkej úrovni a má nedostatky v ich aplikovaní do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): študent má výrazné nedostatky v oblasti teoretických poznatkov a/alebo v ich aplikácii do písomnej práce a jej ústnej obhajoby.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

slovenský jazyk

Obsah predmetu prispieva k cieľom a výstupom vzdelávania (profilu absolventa) s nasledovnými témami:

Predprimárna pedagogika ako súčasť pedagogických vied. Cieľom témy je oboznámiť sa s postavením predprimárnej pedagogiky v systéme vied. Študent má nadobudnúť poznatky ako jednotlivé pedagogické vedy spolu úzko súvisia, vzájomne sa ovplyvňujú a dopĺňajú.

Predmet predprimárnej pedagogiky. Cieľom témy je oboznámiť študenta s problematikou skúmania predprimárnej pedagogiky. Študent má nadobudnúť poznatky o predprimárnej pedagogiky ako odbore všeobecnej pedagogiky. Dokáže zhodnotiť význam predprimárnej pedagogiky ako aplikovanej pedagogickej disciplíny o výučbe a výchove detí v predprimárnom vzdelávaní.

Pedagogizácia detstva. Cieľom témy je oboznámiť sa so základnými právami detí podľa Deklarácie práv dieťaťa. Študent má nadobudnúť poznatky o kategóriách zodpovednosti za ochranu detstva podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré následne dokáže aplikovať vo svojej profesijnej činnosti. Prínos pedagogických vied v pedagogizácii detstva.

Koncepcie detstva a rané detstvo. Cieľom témy je oboznámiť sa s chápaním detstva v pedagogických vedách. Študent má nadobudnúť poznatky o vývine antropologických konštruktov detstva a je spôsobilý chápať význam tejto fázy života a rozvoj (premeny) v edukačných prístupoch k deťom. Cieľom témy je oboznámiť študenta s programami ranej starostlivosti a povinného predprimárneho vzdelávania. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé súčasti programov, ktoré sú zacielené na rozvoj detí od narodenia až do veku, keď nastupujú do školy.

Pedagogicky podmienené stratégie. Cieľom témy je oboznámiť sa významom podpory rozvoja dieťaťa v predškolskom veku. Študent má nadobudnúť poznatky o teóriách osobného, sociálneho, poznávacieho a morálneho vývinu dieťaťa. Uvedomiť si najdôležitejšie charakteristiky dieťaťa v predškolskom veku a vedieť ich prostredníctvo pedagogicky podmienených stratégií rozvíjať.

Laická vs. erudovaná edukácia najmladšej generácie. Cieľom témy je oboznámiť študentov, s tým že proces výučby a výchovy predprimárneho vzdelávania sa zakladá na koncepciách učenia sa a teóriách vyučovania. Študent má nadobudnúť poznatky o teóriách učenia sa a učenia, ich odlišnosti a didaktickom profile uplatňovania v podmienkach výučby a výchovy v materskej škole.

Koncepcie predprimárneho vzdelávania a učiteľstvo. Cieľom témy je oboznámiť študentov s projektovaním, plánovaním, prípravou, realizáciou a hodnotením programu výučby a výchovy v podmienkach materskej školy. Študent má nadobudnúť poznatky o spôsoboch modelovania procesu výučby a výchovy v materskej škole.

Procesy učenia sa a učenia vo výučbe. Cieľom témy je oboznámiť sa s didaktickým ovplyvňovaním učenia sa a rozvoja dieťaťa a profesijnou charakteristikou vyučujúceho učiteľa vo výučbe a výchove v materskej škole. Študent má nadobudnúť poznatky o didaktických špecifikách učiaceho sa dieťaťa a komponentoch, ktoré ich tvoria a previazanosť vzájomných vzťahov medzi nimi, ich podobnosť a odlišnosť od didaktických vyšších vzdelávacích stupňov.

Komplementárne a podporné komponenty výučby. Cieľom témy je oboznámiť sa projektovaním detských hier a využitím rôznych metód, foriem a stratégií učenia sa a tiež s typmi a etapami hier. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé stratégie do aktivít a činností hier.

Cieľ, učivo a pedagogické diagnostikovanie/evalvovanie. Cieľom témy je oboznámiť sa problematiku cieľa vo výučbe a výchove v materskej škole a problematikou stanovovania, určovania a didaktického operovania s učivom vo výučbe a výchove detí v predprimárnom vzdelávaní. Študent má nadobudnúť poznatky o pedagogickom diagnostikovaní, cieľoch, nástrojoch a význame evalvovania v podmienkach výučby a výchovy v materskej škole a aplikovať ich pri stanovovaní, určovaní cieľa a didaktickom operovaní s učivom.

Hra a hranie sa vo vyučovaco-učebnom kontexte. Cieľom témy je oboznámiť študenta s tým, že deti sa počas herných činností učia. Študent má nadobudnúť poznatky o učení sa v hre detí predprimárneho vzdelávania. Dokáže chápať, že hra je v didaktike chápaná ako stratégia, metóda a je prostriedkom k dosahovaniu výchovno-vzdelávacích cieľov, ako aj nástroj pedagogického diagnostikovania /evalvovania.

100/0

Ciele a výstupy vzdelávania: cieľom kurzu je nadobudnutie vedeckého poznania o predprimárnom vzdelávaní. Študent bude spôsobilý orientovať sa v jednotlivých koncepciách didaktickej podpory učenia sa dieťaťa a spôsobilý analyzovať rozdiely v nich. Študent bude spôsobilý pochopiť jednotlivé stratégie výučby a výchovy na rozvíjanie kompetencií dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní a spôsobilý ich interpretovať. Študent absolvovaním predmetu bude spôsobilý pokračovať v rozvíjaní odborných poznatkov a spôsobilostí v rámci študijného programu špeciálna pedagogika so zameraním na dieťa v predškolskom veku.

V rámci absolvovania predmetu si študent bude rozvíjať nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné, organizačné, digitálne, interpersonálne, ako i kreativitu a tvorivosť, pripravenosť učiť sa a uvažovať v súvislostiach.

2 hodiny cvičenia za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 12 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 16 hodín, spolu 60 hodín.

Vyučovacie metódy:

Dialogické metódy – rozhovor, debata, diskusia v skupinách, tréning mikrovýstupov. Problémové metódy – brainwriting, brainstorming. Situačné metódy – simulácia edukačných situácií. Monologické metódy – prednáška. Riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.

Povinná literatúra:

KOSTURKOVÁ, M., FERENCOVÁ, J. (2019). Stratégie rozvoja kritického myslenia. Kritické argumentovanie, debatovanie, písanie a organizovanie poznatkov. Bratislava: Wolters Kluwer, 2019. 236s. ISBN 978-80-571-0049-2

Odporúčaná literatúra:

ALLHOFF, D. W. (2008). Rétorika a komunikace. Praha: Grada publishing. 200s. ISBN 978-80-247-2283-2

ČULENOVÁ, E. (2019). Verbálna manipulácia. Banská Bystrica: Signis, 2019. 233s. ISBN 978-80-999-3602-8

JASLOVSKÁ B., PISOŇOVÁ, M. (2019). Humanisticky orientovaná komunikácia a jej vplyv na produktivitu žiakov v edukačnom procese. Hradec Králové: Magnanimitas akademické sdružení. 45-56s. ISBN 978-80-87952-29-0

JASLOVSKÁ, B. (2019). Nástroj na sebahodnotenie žiakov v rámci Encounterovej skupiny a učiteľ ako facilitátor procesu hodnotenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 37-45s. ISBN 978-80-223-4847-8

KLAPETEK, M. (2008). Komunikace, argumentace, rétorika. Praha: Grada publishing. 256s. ISBN 978-80247-2652-6

KOTRBA, T. A LACINA, L. (2010). Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno: Barrister&Principal, 2010. 188s. ISBN 978-80-87029-12-1

ŠUŤÁKOVÁ, V., FERENCOVÁ, J., ZAHATŇANSKÁ, M. (2017). Sociálna a didaktická komunikácia. Prešov: Wolters Kluwer. 208s. ISBN 978-80-81685-48-4

100% priebežného hodnotenia.

Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (40+60, spolu 100 bodov).

Priebežné hodnotenie 1: študenti počas semestra budú na výučbe riešiť čiastkové problémové úlohy, ktoré neskôr využijú na záverečnom hodnotení – v rečníckom prejave a argumentácii. Tieto úlohy budú pozostávať: z tvorby správnych relevantných argumentov na vybrané témy zo školstva, výchovy a vzdelávania na základe vhodných informačných prameňov (za 20 bodov) a z druhej čiastkovej úlohy, ktorá pozostáva z analýza edukačných situácií v škole a tréningu vhodnej nemanipulatívnej, nedirektívnej komunikácie (za 20 bodov).

Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z tvorby rečníckeho prejavu a jeho odprezentovania na výučbe na základe vecných argumentov (mikrovýstup na cca 20minút / z toho 10 min. prezentácia a 10 min. diskusia) za 60 bodov.

Zadanie: študent si vytvorí na základe šablóny rečnícky prejav spolu s prezentáciou, t.j. argumentačnú líniu, kde:

A. naformuluje problém alebo tézu zo školstva, výchovy a vzdelávania,

B. vytvorí 3 celistvé argumenty na základe štruktúry 5 krokov (debata K. Poppera),

C. uvedie príslušný relevantný zdroj ku každému z argumentov,

D. ostatní študenti na výučbe budú protiargumentovať a tým vytvoria vecnú diskusiu k téme. Študent v rámci výstupu bude musieť reagovať na tieto otázky a odpovedať na ne.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.

Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.

Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.

Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.

slovenský a český jazyk

na predmete sa kvôli efektívnej interakcii na výučbe vyžadujú menšie skupiny, max. do 25 študentov

Cieľom predmetu je príprava študentov na budúcu profesiu učiteľa v oblasti kritického a samostatného myslenia, komunikačných a rétorických zručností, spolupráce, tvorivej činnosti, sebahodnotenia, spätnej väzby, selekcie a hodnotenia informácií a i. Pomocou rôznych aktivizujúcich metód a problémových úloh sa študenti budú aktívne zapájať do výučby a sami tvoriť obsah predmetu, v ktorom budú rozvíjať intra a interpersonálne stránky osobnosti. Je potrebné, aby študent vedel zvládať stresové situácie v každodennej práci učiteľa, a tiež vedel identifikovať a vyhodnocovať vlastné silné stránky, a naopak nedostatky v tejto oblasti prostredníctvom nácviku praktických aktivít a výstupov.

Témy:

Práca s informáciami, ktoré informácie sú dôveryhodné? Čo je to diskusia, aké má parametre, ako delíme diskusné metódy? Diskusia – kam smeruje VŠ vzdelávanie, na čo nám sú tituly? Kritické zhodnotenie videa. Čo je to plagiát? Ako sa spoločnosť stavia k podvádzaniu? Panelová diskusia - simulácia na vybranú tému zo školstva. Tvorba argumentov, ako efektívne diskutovať? Prečo potrebujeme viesť dialóg? Relevantné zdroje a selekcia informácií - orientovanie sa vo svete médií a internetu: konšpiračné teórie, trolling, dezinformácie a hoaxy. Omyly v argumentovaní, čo je to kritické myslenie a ako ho rozvíjať? Ako delíme aktivizujúce metódy? Ako vytvárame plán vyučovacej hodiny? Čo má obsahovať didaktická aktivita / úloha? Príprava inovatívneho vyučovania. Výber tém na analýzu – diskusia v skupinách, rozvíjanie kritického myslenia. Úlohy a didaktické metódy – interaktívne aktivity, precvičovanie si interaktívneho vyučovania na praktických ukážkach. Nedirektivita a žiakom-centrovaná výučba. Asertivita a asertívne techniky. Manipulácia a manipulatívne techniky.

100/0

Študent absolvovaním predmetu Pedagogická komunikácia by mal:

- vedieť vytvoriť a odprezentovať rečnícky prejav,

- vedieť vytvoriť vecnú argumentačnú líniu,

- dokázať argumentovať v diskusii jeden na jedného,

- vedieť riešiť edukačné situácie v školskom prostredí,

- vedieť zhodnotiť relevantnosť informácií a informačných zdrojov,

- vedieť pracovať v skupine.

Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné a prezentačné spôsobilosti, ďalej analytické myslenie pri hodnotení informácií a pri práci s textom, kritické myslenie a myslenie v súvislostiach pri tvorbe argumentov a prostredníctvom ich aplikácie v diskusii, posilňuje interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizáciu a prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.