2 hodina prednáška/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (4 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 18 hodín príprava na priebežnú diskusiu k predmetnej téme;60 hodín príprava na skúšku. Spolu 100 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška; vysvetľovanie; E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); analýza edukačných dokumentov; diskusia o predmetnej téme; Swot analýza.
Povinná literatúra:
BENEŠ, Z.-GRACOVÁ, B.-PRŮCHA, J.: Sondy a analýzy. Učebnice dějepisu – teorie a multikulturní aspekty edukačního média. Praha, 2008.
BOCKOVÁ, A.: Výučba dejepisu ako pedagogický problém (pohľad na funkčnosť dejepisného vzdelávania a funkčnosť faktografie). In: Verbum historiae 1. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2009.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
FISCHER, R.: Učíme děti myslet a učit se. Praha, 2004.
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
KRATOCHVÍL, V.: Metafora stromu ako model didaktiky dejepisu k predpokladom výučby. Bratislava : Raabe, 2019.
LABISCHOVÁ, D.-GRACOVÁ, B.: Příručka k didaktice dějepisu, Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, 2010.
Odporúčaná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Empirický prieskum. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
BOCKOVÁ, A.: Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae, 2/2014.
BOCKOVÁ, A.: Dejepisné vzdelávanie je hodnototvorný proces. In: Vita historiae dedicata, Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
BOCKOVÁ, A.: Obrazy priestorovej perspektívy slovenského územia v učebniciach dejepisu. In : Letz, R. a kol: Slovenské územie v historickom kontexte. Bratislava : Matica slovenská, 2017.
KÁZMEROVÁ, Ľ.: Premeny v školstve a vzdelávaní na Slovensku (1918 -1945), Bratislava : HÚ SAV, 2012.
KLÍMA, B. a kol: Mládež a dějiny. Brno : Masarykova univerzita, 2001.
LETZ, R.-MAKYNA, P. a kol.: Rok 1918 v historickej pamäti Slovenska a strednej Európy. Bratislava : Matica slovenská, 2020.
OTČENÁŠOVÁ, S.: Schválená minulosť. Kolektívne identita v československých a slovenských učebniciach (1918 – 1989). Košice : UPJŠ, 2010.
PETLÁK, E.: Súčasnosť a perspektívy didaktiky. In : Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019.
RÖTLING, Gustáv: Hodnotenie učebnej činnosti žiakov. Banská Bystrica: Metodické centrum, 1997.
STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : Metocké centrum mesta Bratislavy, 2002.
STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : Metodické centrum mesta Bratislavy, 2007.
SWAINOVÁ, H. (ed.): Velké otázky historie. Praha : Národní divadlo, 2006.
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
ZDECHOVANOVÁ, D., BOCKOVÁ,A., PÁNIK, P. (eds.): Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava: Strom života, 2006.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
30% priebežného a 70% záverečného hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra analyzuje a reflektuje obsah každej tematicky a problémovo zameranej prednášky, priebežne diskutuje, formuluje a kladie otázky, pričom uplatňuje metódu E-U-R. Záverečné hodnotenie sa praktizuje po absolvovaní ústnej skúšky. Študent/-ka (po vygenerovaní témy/otázky) prezentuje teoretické a praktické vedomosti z daného odboru, vecne diskutuje o kľúčových aspektoch školského dejepisu a odborovej didaktiky. Pri priebežnom a záverečnom hodnotení sa aplikuje Swot analýza. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent má hlboké vedomosti v špecializovanej oblasti odboru, rozumie teóriám, metódam a stratégiám edukácie a vie integrovať poznatky a uplatniť ich v teoretických i praktických súvislostiach, orientuje sa v súčasnom stave poznania histórie, odborovej didaktiky a hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo (originálne) ich aplikovať pri riešení problémových úloh, pozná výsledky aktuálnych empirických výskumov v odbore a zodpovedne rieši problémy samostatne aj v tímoch a vie jasne komunikovať o odborných záveroch a zdôvodneniach riešených problémov,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Študenti sa oboznámia s vybranými problémami teórie a metodiky dejepisu, identifikujú požiadavky kladené na vzdelávanie učiteľov a získavajú vedomosti o aplikácii metód a stratégií odporúčaných pre výučbu a učenie sa žiakov v základných a stredných školách. Nadobudnú prehľad o premenách dejepisnej výučby na Slovensku v európskych dimenziách a môžu sledovať jeho koncepčné zmeny.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy:
- „Veľké otázky histórie - o minulosti pre budúcnosť.“ Vnímanie medziodborových (interdisciplinárnych) súvislostí vo výučbe dejepisu.
- Špecifiká a zvláštnosti dejepisného vzdelávania z hľadiska náročnosti osvojovania historických poznatkov, osobnosť učiteľa v procese výučby a učenia sa žiakov.
- Retrospektívny pohľad na výučbu dejepisu od r. 1918 do r. 1993 na území Československa, komparácia a analýza učebníc používaných v školskom systéme dejepisného vzdelávania predmetného obdobia..
- Modely výučby dejepisu na Slovensku od roku 1993 a súčasné perspektívy dejepisného vzdelávania, premeny obsahovej a procedurálnej stránky výučby a učenia sa.
- Európska dimenzia vo výučbe dejepisu a hlavné trendy európskej didaktiky dejepisu.
- Didaktická analýza učiva a funkčnosť prepájania lokálnych, národných a nadnárodných dejín. Metodológia historického poznávania, rozvíjanie faktografického, konceptuálneho a procedurálneho poznania
- Metodika výučby väčších tematických celkov.
- Multiperspektivita ako jedna z najnáročnejších metód dejepisnej výučby.
- Efektivita edukačných pomôcok (techník) pri fixovaní poznatkov (myšlienkové mapy, historické a geografické mapy, multimediálne pomôcky infografiky a pod.).
- Hodnotenie a klasifikácia žiakov na hodinách dejepisu, identifikácia probémov.
- Historická pamäť, mýty a stereotypy - „prítomnosť minulosti“, vzťah študentov k dejepisu a histórii. Závery empirických výskumov.
30/70
Študent absolvovaním predmetu dokáže zaradiť teoretické poznatky odborovej didaktiky do širších kontextov konceptualizácie dejepisu v minulosti a súčasnosti. V nadväznosti na bakalárske štúdium pozná širšiu škálu diverzných metód, strategických postupov a foriem modernej výučby dejepisu a možnosti ich uplatnenia. Študent dokáže vo svojej práci aplikovať princípy tvorby a projektovania pedagogického a didaktického prostredia, ovláda metodológiu aplikácie empirického výskumu vo výučbe dejepisu a vie vyhodnocovať postoje študentov k dejepisu a štúdiu histórie.
2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2P (3 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 45 hodín príprava na skúšku. Spolu 75 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme, metóda analýzy situácie, fixácia prednášaných informácií prostredníctvom priebežného hodnotenia (testu), e-learning.
Povinná literatúra:
EWANS, R.J.W.: Vznik habsburské monarchie. Praha: Argo 2003.
KAMENICKÝ, M: Lexikón svetových dejín. Bratislava: SPN, 1997, 2001 a 2003.
KŘEN, Jan: Dvě století střední Evropy. Praha: Argo, 2005, s. 19-71.
Odporúčaná literatúra:
MÚCSKA, Vincent – DANIŠ, Miroslav – ŠEVČÍKOVÁ, Zuzana: Dejiny európskeho stredoveku. I. Raný stredovek (od. 5. storočia do polovice 11. storočia). Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
POHL, W. – VOCELKA, K.: Habsburkové. Praha 1996.
WANDYCZ, Piotr S.: Střední Evropa v dějinách od středověku do současnosti. Praha: Academia, 1966.
30 % priebežného a 70 % záverečného hodnotenia – test a ústna skúška. Študent absolvuje test v priebehu semestra, ústnu skúšku v skúškovom období. Test bude po 9. téme, bude obsahovať 15 otázok a študent bude môcť dosiahnuť max. 30 bodov (každá otázka 2 body). Ústna skúška v skúšobnom období bude pozostávať z dvoch otázok. Jedna bude zameraná na niektorý problém stredovekých a novovekých dejín strednej Európy. Druhá otázka bude zameraná na niektorú osobnosť. Za ústnu skúšku môže študent získať max. 70 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky. Študent sa plne orientuje v problematike histórie strednej Európy v stredoveku a ranom novoveku. Vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať, kriticky hodnotiť.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard. Študent sa orientuje v predmetnej problematike. Jeho schopnosť vlastnej analýzy a aplikácie poznatkov je však obmedzená.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca. Študent sa orientuje v problematike, vie sa naučiť, avšak jeho kritické myslenie je obmedzené.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky. Študent uspokojivo reprodukuje historické poznatky, jeho vedomosti sú však torzovité a kritické myslenie je obmedzené.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá. Študent vie reprodukovať len základnú faktografiu, získané vedomosti však nevie sumarizovať. Nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Študent neovláda najzákladnejšie poznatky, neorientuje sa v danej problematike.
slovenský a český jazyk
- Úvod do problematiky. Literatúra. Pramene.
- Zrod stredovekej strednej Európy.
- Vznik a rozvoj slovanských štátov v strednej Európe v ranom a vrcholnom stredoveku
- Situácia v strednej Európe koncom 15. a začiatkom 16. storočia. Renesancia. Reformácia. Nástup Habsburgovcov.
- Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Poľsko, Čechy v ranom novoveku.
- Stredoeurópska habsburská monarchia za Ferdinanda I. Hospodárska politika v strednej Európe v 16. storočí. Toliare ako nový typ mince.
- Monarchia za Maximiliána II. a Rudolfa II. Reformácia a jej konkrétne formy v strednej Európe.
- Fungovanie habsburskej monarchie ako jednotného štátu. Centrum a regióny. Šľachta. Katolícka cirkev v strednej Európe v 16. – 18. storočí.
- Hospodárske a sociálne dejiny 17. a 18. storočia v strednej Európe. Merkantilizmus. Ostendská spoločnosť.
- Konfesionalizácia. Disciplinizácia. Turecká otázka a jej vplyv na vnútropolitickú situáciu v strednej Európe.
- Stredná Európa v 18. storočí.
30/70
Cieľom kurzu je prehĺbenie vedomostí o histórii strednej Európy do konca 18. storočia. Študent na základe hlbšieho poznania stredoeurópskych súvislostí porozumie lepšie tomuto regiónu, jeho väzbám a vzťahom. Po úspešnom absolvovaní predmetu bude schopný vytvoriť si vlastné prednášky z danej tematiky, aby mohol učiť žiakov a študentov o dejinách strednej Európy.
2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (4 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 38 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 100 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: problémová diskusia/kolokvium o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning.
Povinná literatúra:
MACKOVÁ, M.: Paradigma osobnosti v slovenskom kultúrnom priestore. Bratislava : Eurokódex, 2015.
MAŤOVČÍK, A. – PARENIČKA, P.: Biografistika. Martin : Slovenská národná knižnica, 2005.
PARENIČKA, Pavol: Cvičenia z biografistiky. Žilina : EDIS, 2017.
Odporúčaná literatúra:
ADERHOLD, K. (ed.): Tvorcovia svetových dejín. Zv. 1. – 4. Bratislava : SPN, Mladé letá, 2002 – 2004.
BÁRTA, M. – KOVÁŘ, M.: Lidé a dějiny. K roli osobnosti v historii v multidisciplinární perspektivě. Praha : Academia, 2017.
DRAPELA, V. J.: Přehled teorií osobnosti. Praha : Portál, 1997.
DÜLMEN, van Richard: Historická antropologie: Vývoj – Problémy – Úkoly. Praha : DOKOŘÁN, 2002.
FERENČUHOVÁ, B. a kol.: Biografia a historiografia. Slovenský, český a francúzsky pohľad. Bratislava : Prohistoria, 2012.
GREGUŠ, C.: Slovenskí rodáci svetu. Trnava : SSV, 1999.
HALL, C. S. – Lindzey, G.: Psychológia osobnosti. Bratislava : SPN, 2002.
MAŤOVČÍK, A. (red.): Biografický lexikón Slovenska. Zv. 1 – 5. Martin : SNK, 2002 – 2013.
ORTEGA, Y – GASSET, J.: Vzpoura davů. Praha : Naše vojsko, 1993.
PECKA, D.: Člověk a dějiny. Praha : Vyšehrad, 1969.
SMÉKAL, Vladimír: Pozvání do psychologie osobnosti: člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno : Barrister&Principal, 2007.
50 % priebežného a 50 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v priebehu semestra a vypracuje projekt zameraný na konkrétnu historickú osobnosť na záverečné hodnotenie. Projekt je koncipovaný didakticko-historicky. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz oboznamuje študentov s fenoménom osobnosti v dejinách. Približuje význam osobnosti v dejinách v rámci národných i všeobecných dejín. Sústredí sa na problematiku ako vyučovať o osobnostiach v rámci predmetu dejepis na základných a stredných školách. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- kde možno nájsť informácie o osobnostiach
- čo je historická osobnosť
- čím sa osobnosť stáva osobnosťou (historicko-filozofická reflexia o úlohe osobnosti v dejinách)
- pokus o typológiu a osobnosti (interedisciplinarita, prienik medzi historiografiou, filozofiou, psychológiou a sociológiou)
- osobnosť vo všeobecných a národných dejinách, otázka personalizácie dejín
- osobnosť a moc
- osobnosť a kultúra
- slovenské osobnosti vo svete
- svetové osobnosti na Slovensku
- ako učiť o osobnostiach v školách
- osobnosti v učebniciach dejepisu
50/50
Študenti nadobudnú vedomosti o úlohe, mieste osobnosti v dejinách. Naučia sa orientovať v základných kategóriách a kritériách, ktoré sa vzťahujú na historické osobnosti. Dokážu si nájsť relevantné informácie o osobnostiach v archívoch, knižniciach, špecializovaných vedeckých pracoviskách a internetových databázach. Naučia sa analyzovať a kriticky hodnotiť život a tvorbu osobností a pripraviť kvalitné projekty o osobnostiach. Nadobudnú schopnosť užšie prepájať všeobecné a národné dejiny prostredníctvom osobností.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2P (4 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 78 hodín príprava na skúšku. Spolu 100 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning.
Povinná literatúra:
KŘEN, J.: Dvě století střední Evropy. Praha : Argo, 2006.
MATULA, P.: Stredná Európa na prelome 18. a 19. storočia. Bratislava : UK v Bratislave, 2021.
WANDYCZ, P. S.: Střední Evropa v dějinách. Praha : Academia, 2004.
Odporúčaná literatúra:
KONTLER, L.: Dějiny Maďarska. Praha : NLN, 2001.
KOVÁČ, D.: Dejiny Slovenska. Praha : NLN, 2002.
MELICHAR, V.: Dějiny Polska. Praha : Svoboda, 1975.
MÜLLER, H. a kol.: Dějiny Německa. Praha : NLN, 1999.
VEBER, V. a kol.: Dějiny Rakouska. Praha : NLN, 2002.
30 % priebežného a 70 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v priebehu semestra a ústnu skúšku v skúškovom období. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
Študenti sa prierezovou formou oboznámia s dejinami strednej Európy od konca 18. do začiatku 20. storočia. Sústreďuje sa na kľúčové problémy stredoeurópskeho priestoru v dlhom 19. storočí. Približuje interpretácie prelomových období, pomôže spoločne odkrývať tabuizované témy, spoznať dobovú spoločnosť a jej osobnosti. Sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- Stredná Európa v období osvietenstva. Delenie Poľska. Vývoj v jednotlivých štátoch.
- Francúzska revolúcia v r. 1789 – 1799 a jej vplyv na vývoj v strednej Európe.
- Napoleonská éra a nemecké reformy. Vývoj v habsburskej monarchii a Poľsku.
- Národné hnutia. Vznik moderných národov. Národotvorný proces v strednej Európe (Nemecko, Rakúsko, Poliaci, Maďari, Česi, Slováci, Židia).
- Predrevolučné obdobie v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Romantizmus. Biedermeier.
- Revolúcia 1848 - 1849. Revolúcia v strednej Európe. Slovanstvo. Koniec revolúcie a jej výsledky v strednej Európe.
- Neoabsolutizmus. Industrializácia a kapitalistická konjunktúra.
- Poľské povstanie v r. 1863 a jeho dôsledky.
- Zjednotenie Nemecka.
- Habsburská monarchia v liberálnej ére. Rakúsko-uhorské vyrovnanie. Ostatné národy.
- Stredná Európa v konzervatívnej ére (Bismarck, Taaffe, Tisza).
- Hospodársky zázrak a jeho negatíva.
- Demokratizácia a nacionalizácia (Poľsko, Uhorsko, Nemci a Česi).
- Badeniovské reformy a ich dôsledky. Všeobecné volebné právo.
30/70
Kurz umožňuje študentovi získať komplexné poznatky z dejín strednej Európy v dlhom 19. storočí. Naučí sa orientovať v sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch a prepájať ich analogicky so súčasnosťou. Získa schopnosť kriticky myslieť a objektívne hodnotiť nedávnu minulosť. Dokáže analyzovať a zhodnocovať toto historické obdobie, komparovať vývoj v jednotlivých stredoeurópskych krajinách a zároveň medzi strednou, západnou a východnou Európou ako makroregiónmi a dospievať k syntetizujúcim záverom. Dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, historických interpretáciách, rozlišovať ich a nadobudne schopnosť myslieť v súvislostiach.
2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (4 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 68 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: dialogická forma prednášky, spätná väzba – študentská reflexia funkčnosti získavaných informácií v závere prednášok, fixácia prednášaných informácií prostredníctvom priebežného hodnotenia (test po 7. prednáške), skúška formou kolokvia paralelne zameraná na prehlbovanie odborných i komunikačných schopností absolventov i tímovej práce nad rozborom a spracovaním kontroverzných tém.
Povinná literatúra:
TONKOVÁ, M.: Systemizovaná pamäť stredoeurópskeho regiónu - slovenské, české a slovinské dejepisné učebnice ako historický prameň. Nauka. - Wrocław : Tempo, 2014.
BENEŠ, Z. – BOCKOVÁ, A. - JESZKE, J. - TONKOVÁ, M. : Dejiny stredoeurópskeho priestoru a kultúrne dedičstvo stredoeurópskych štátov v študijnom (edukačnom) programe stredoeurópskych univerzít. Bratislava : UK, 2011.
KŘEN, J.: Čtvrt století střední Evropy. Visegrádské země v globálním příběhu 1992-2017.Praha: Karolinum, 2019.
Odporúčaná literatúra:
TONKOVÁ, M.: Slovinský a slovenský priestor: náčrt podobností a odlišností otázok historického vývoja územnej legitimity oboch súčasných štátov v moderných dejinách. In: Slovenské územie v historickom kontexte. - Martin : Matica slovenská, 2017.
TONKOVÁ,M : Kulturní vývoj dnešního slovinského území. In: Dějiny Slovinska. Praha 2011.
HORSKÁ, P.: Kapitalistická industrializace a středoevropská společnost. Praha : Academia,1970.
Kol.: Stredná a juhovýchodná Európa v politike veľmocí. Sondy do vývoja II. Bratislava :
Historický ústav SAV, 1994.
KŘEN, J.: Dvě století střední Evropy. Praha : Argo, 2006.
RUPNIK, J: Jiná Evropa. Praha : Prostor, 1992.
RUPNIK, J: Střední Evropa je jako pták s očima vzadu. Novela Bohemica, 2018.
WANDYCZ, P.: Cena slobody, Střední Evropa v dějinách. Praha : Academia, 1998.
30 % priebežného a 70 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v priebehu semestra a ústnu skúšku v skúškovom období. V písomnom teste sa hodnotia nadobudnuté vedomosti o hlavných historických osobnostiach a základných udalostiach stredoeurópskych dejín 20. storočia a súčasnosti vo forme doplnenia správnej odpovede jej dokončením alebo zakrúžkovaním príslušnej možnosti. Záverečné hodnotenie - na ústnej skúške si študent vytiahne dve otázky, prvú zo širšej historickej problematiky strednej Európy a druhú zameranú na konkrétny problém.
Maximálny možný počet bodov za test je 20, prístup na vykonanie ústnej skúšky študentovi zabezpečí získanie minimálne 15 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné (súhrnne) získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa plne a bezpečne orientuje v užších i širších kontextoch problematiky, v odpovediach s istotou používa potrebný syntetizujúci, sumarizačný postup zhodnotenia príslušnej problematiky, v odbornom tímovom rozhovore preukazuje žiaduci profesionálny prístup individuálneho účastníka, vnímanie spoludiskutujúcich i stupeň empatie nutne k úspešnému smerovaniu odbornej diskusie),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa bezpečne orientuje v užších i širších súvislostiach kontextu problematiky, ovláda syntetizujúci postup pri odpovediach na predložený stredoeurópsky problém, občas nevie rovnako precízne nadviazať na slová spoluúčastníkov kolokvia),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa vie orientovať v problematike, ale získané poznatky nevie rovnako úspešne aplikovať v tímovej odbornej diskusii),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, ovláda skôr parciálne faktografické údaje, nepreukazuje schopnosť sumarizovať ich a prezentovať v potrebnom širšom („stredoeurópskom“) kontexte,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie parciálne poznatky, jeho schopnosť samostatnej sumarizujúcej prezentácie akéhokoľvek kontextu nastolenej problematiky odborného kolokvia je takmer nulová),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
Staronový pojem „stredná Európa“ vo výskume všeobecných dejín – historiografické a politické súvislosti. Politický, hospodársky, sociálny a kultúrny život stredoeurópskeho regiónu, jeho štátov, národov a rôznych typov komunít od prvej svetovej vojny po rozpad bipolárneho sveta:
- historické a aktuálne interpretácie pojmu stredná Európa a príčiny odlišných vnímaní pojmu
- zrod súčasnej strednej Európy: versaillský systém a jeho vplyv na vznik stredoeurópskych „národných štátov“; komplikované výsledky novej reality
- národná verzus menšinová otázka v medzivojnovej strednej Európe a jej vplyv na politický vývoj Československa, Poľska, Juhoslávie, Maďarska, Rakúska
- medzivojnový ekonomický, sociálny, spoločenský vývoj stredoeurópskych štátov medzi dvoma vojnami optikou interdisciplinárnych výskumov
- európske mocnosti ako faktor medzivojnového vývoja stredoeurópskeho regiónu a pokusy stredoeurópskych štátov o samostatnú i “stredoeurópsku” politiku.
- stredoeurópsky región v čase nového rozpadu svetovej rovnováhy – hľadanie nového miesta pre
príslušné stredoeurópske národy.
- bilancia a vyústenie druhej svetovej vojny v strednej Európe, rozpad a „zánik“ stredoeurópskeho
regiónu, stredoeurópske štáty v sovietskom bloku.
- kultúrna a politická obnova pojmu stredná Európa po rozpade bipolárneho sveta
30/70
Študent spozná, aktívne analyzuje, interpretuje a vlastnými slovami komparuje spoločné a odlišné črty vývoja z vybranej problematiky stredoeurópskeho makroregiónu v 20. storočí, určuje miesto a rolu špecifického stredoeurópskeho vývoja a jeho jednotlivých súčastí v kontexte celoeurópskeho vývoja. Bezpečne identifikuje a hodnotí rôzne typy väzieb, resp. medzistupňov medzi národnými a všeobecnými dejinami a miesto Slovenska (slovenských dejín) v týchto väzbách. Tento typ odborných poznatkov absolventovi kurzu vytvára špecifické zázemie pre jeho predpokladanú profesijnú orientáciu učiteľa (resp. pracovníka kultúrnych inštitúcií): precíznejšie chápanie komplikovaného vývoja a tým i komplikovanej historickej pamäti obyvateľov regiónu a z toho vyplývajúcich ťažkostí vynárajúcich sa pri výučbe dejepisu na školách SR.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou metódou
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín tvorba seminárnych prác na predmetné témy s obhajobou. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); analýza a recenzia textov, ikonických textov a edukačných materiálov; brainstorming; inštruktáž; tvorba edukačných pomôcok, projektová metóda; metóda problémového vyučovania; tímová práca; diskusia o predmetnej úlohe; reťazová diskusia; Swot analýza
Povinná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae, 2/2014.
BOCKOVÁ, A.: Výučba dejepisu ako pedagogický problém (pohľad na funkčnosť dejepisného vzdelávania a funkčnosť faktografie). In: Verbum historiae 1. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2009.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
HUMAJ, R. – BOHUNICKÁ, J: Z histórie spoločnosti. Bratislava: Raabe, 2018.
JANČURA, M. – BOJKOVÁ, A. (ed.): Dejiny tvoríš ty! História, škola, verejný priestor. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2019.
RYBENSKÁ, Klára: Moderní přístupy k výuce dějepisu. Hradec Králové : UHK, 2020.
Odporúčaná literatúra:
BAUMANN, E.: Koncepcia historickej empatie ako inovatívny prístup v didaktike dejepisu. In : Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019.
BOCKOVÁ, A.: Empirický prieskum. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
BOCKOVÁ, A.: Konfrontácie vo výučbe súčasných dejín. In: I mlčení je lež. Ostrava : Občanské sdružení Pant, 2009.
BURIAN, V.: Trendy, ktoré možno zatrasú školami. In: Dobrá škola, roč. 7, 2015, č. 3.
HAVELKOVÁ, Lenka – HANUS, Martin: Rozvoj mapových dovedností ve výuce dějepisu. In: Geografické rozhledy, 2015, 24 (5), s. 14-15.
JANČURA, M., BOJKOVÁ, A. (ed): Dejiny tvoríš ty! História, škola, verejný priestor. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2019.
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
LABISCHOVÁ, D.-GRACOVÁ, B.: Příručka k didaktice dějepisu, Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, 2010.
NÁVOJSKÝ, A.: Dejepis. In: Globálne vzdelávanie ZŠ. Metodická príručka pre učiteľky a učiteľov 2. stupňa ZŠ. Biológia, dejepis, výtvarná a hudobná výchova umením, geografia, občianska náuka. Bratislava: Človek v ohrození, o. z. 2014.
Odporúčania RE ministrom školstva členských štátov pre výučbu dejepisu v 21. storočí. Bratislava : Informačná kancelária RE, 2001.
SLÁDKOVÁ, K.: Virtuálna cesta Myjavou. In : Myjavský región v didaktických variáciách. Diplomová práca. Bratislava : Pedagogická fakulta UK v Bratislave, 2021. Dostupné na internete: https://www.fedu.uniba.sk/sucasti/katedry/katedra-historie/dejepis-pre-21-storocie/
STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : Metodické centrum mesta Bratislavy, 2007.
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
Metodický pokyn č. 21/2011- na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Metodický pokyn č. 22/2011- na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy;
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
100 % priebežného slovného a bodového hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra prezentáciou riešených úloh reflektuje obsah tematického zamerania predmetu, pričom uplatňuje metódu E-U-R. Pri priebežnom a záverečnom hodnotení vlastných výstupov práce získava študent/-ka spätnú väzbu slovným a bodovým hodnotením kolektívu. Pri záverečnom hodnotení sa uplatňuje Swot analýza. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent má široké, kompaktné vedomosti v špecializovanej oblasti odboru a vie ich tvorivo a originálne uplatniť v teoretických i praktických súvislostiach, orientuje sa v súčasnom stave poznania hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje pri tvorbe metodických (edukačných) materiálov, zodpovedne pracuje samostatne aj v skupinách, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a odborne ich komunikovať a tvorivo aplikovať pri riešení problémových úloh. Pozná najnovšie trendy modernej didaktiky dejepisu a vie zvážiť vhodnosť ich aplikácie do dejepisnej praxe v rámci vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Študent analýzou tém získa vedomosti o teoretických a praktických premenách dejepisnej edukačnej praxe a možnostiach aplikácie moderných metód a stratégií odporúčaných pre výučbu a učenie sa žiakov v základných a stredných školách. Tvorivou činnosťou nadobudne intelektuálne, praktické a emocionálne skúsenosti a prehľad o procese modernizácie dejepisnej výučby.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy a aktivity:
- Diskusia o „veľkých otázkach histórie - o minulosti pre budúcnosť“, o výbere a aktualizácii učiva dejepisu s dôrazom na aspekt interdisciplinárnych súvislostí.
- Výber a interpretácia ukážok zviditeľňujúcich špecifiká a zvláštnosti dejepisného vzdelávania z hľadiska náročnosti osvojovania historických poznatkov. Učiteľ ako motivátor učenia sa žiakov.
- Analýza a komparácia dokumentov pre výučbu dejepisu od r. 1918 do r. 1993 na území Československa. Tvorba recenzných posudkov z pohľadu súčasníka.
- Grafické zobrazenia modelov výučby dejepisu na Slovensku od roku 1993 a súčasné perspektívy dejepisného vzdelávania.
- Rozbor a diskusia odporúčaní RE ministrom školstva členských štátov o výučbe dejepisu v 21. storočí.
- Didaktická analýza učiva a funkčnosť prepájania lokálnych, národných a nadnárodných dejín. Metodológia historického poznávania, rozvíjanie faktografického, konceptuálneho a procedurálneho poznania. Didaktická analýza učiva aplikovaná na konkrétne dejepisné učivo.
- Tvorba časovej priamky/osi s grafickým vyznačením kontextových súvislosti v rámci preberaného väčšieho tematického celku.
- Aplikácia metódy multiperspektivity ako jednej z najnáročnejších metód dejepisnej výučby (na vybranej téme).
- Efektivita edukačných pomôcok (techník) pri fixovaní poznatkov (myšlienkové mapy, historické a geografické mapy, multimediálne pomôcky infografiky a pod.). Tvorba konkrétnych ukážok ( podľa výberu aktivity) a argumentačné zdôvodnenie ich funkčnosti.
- Identifikácia pozitív a negatív hodnotiaceho procesu výkonov žiakov na hodinách dejepisu.
- Historická pamäť,, mýty a stereotypy - „prítomnosť minulosti“, vzťah študentov k dejepisu a histórii. Analýza dostupných záverov empirických výskumov.
100/0
Študent riešením priebežne zadávaných úloh na seminári získa potrebné spôsobilosti pre tvorivú prácu učiteľa dejepisu. Absolvovaním predmetu dokáže komplexnejšie hodnotiť historické deje a spracovať väčšie tematické celky do zrozumiteľnejších, rôznorodých „obrazov“ minulosti – primeraných pre chápanie žiakov rôznych vekových kategórií a mentálnej vyspelosti. Na konkrétnych príkladoch analyzuje vzťah historickej vedy a dejepisu a uplatňuje transfer teórie na školskú prax
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 5 hodín – príprava prezentácie zvolenej témy; 23 hodín – riešenie priebežných úloh; 40 hodín – tvorba seminárnej práce; Spolu: 90 hodín.
Metódy vzdelávania: priebežné individuálne riešenie parciálnych úloh, priebežné výstupy vo forme prezentácií, diskusia, metóda analýzy situácie, e-learning.
PŠENÁK, J.: Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina: Edis, 2012.
KAMENICKÝ, M.: Banícke školstvo na Slovensku do založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Bratislava: SAP, 2006.
Odporúčaná literatúra:
BRŤKOVÁ, M., et al. Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava : Pressent, 2000.
DENKOVÁ, Z. – KAMENICKÝ, M.: Vivat Akadémia. Banská Štiavnica: Slovenské banské múzeum, 2013, s. 4-59.
KAMENICKÝ, M.: Počiatky uršulínskej rehole a jej príchod do Bratislavy. In: Kresťanstvo v dejinách Slovenska. Editor: Mária Kohútová. Bratislava: Universum, 2003, s. 78-85.
KAMENICKÝ, M. – SZÖGI, L.: Študenti z Bratislavskej stolice na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918. Bratislava: Post Scriptum, 2017.
100 % priebežného hodnotenia.
V priebehu semestra študenti prezentujú zvolené témy z problematiky histórie školstva v Európe od staroveku do roku 1900 (30 % hodnotenia). Po prezentácii vždy nasleduje diskusia k danej téme. Študenti na základe diskusie dopracujú svoje témy do formy písomnej seminárnej práce. Táto má rozsah max. 15 strán vrátane poznámkového aparátu a zoznamu použitej literatúry a prameňov. Seminárnu prácu odovzdajú najneskôr 2 týždne po skončení semináru. Za seminárnu prácu môžu získať 60 % celkového hodnotenia. 10 % hodnotenia je ich aktivita na jednotlivých seminároch.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky. Študent vytvorí prezentáciu na výbornej úrovni, je aktívny na seminároch, odovzdá excelentnú seminárnu prácu. Má široké, kompaktné vedomosti z dejín školstva v Európe).
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard. Študent vytvorí a odprezentuje svoju prezentáciu na veľmi dobrej úrovni, je aktívny na seminároch, odovzdá veľmi dobrú seminárnu prácu. Orientuje sa v predmetnej problematike, ovláda ju.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca. Študent vytvorí prezentáciu na dobrej úrovni, orientuje sa v danej problematike. Jeho seminárna práca je na štandardnej úrovni, vyskytujú sa v nej sporadické chyby).
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky. Študent odprezentuje svoj referát na uspokojivo – prijateľnej úrovni. Jeho aktivita na seminároch nie je príliš veľká. Seminárna práca je na uspokojivej úrovni.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá. Študentova prezentácia spĺňa len minimálne kritériá, jeho aktivita na seminároch je slabá. Seminárna práca spĺňa minimálne kritériá.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Študentova prezentácia bola veľmi slabá, študent sa neorientuje v predmetnej problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky. Jeho seminárna práca nespĺňa ani minimálne kritériá (napr. nemá poznámkový aparát, zoznam použitej literatúry, je plná chýb).
slovenský jazyk
- Školstvo v neskororímskej dobe.
- Vývoj školstva a vzdelanosti v období raného stredoveku.
- Vznik stredovekých univerzít.
- Školstvo v období vrcholného a neskorého stredoveku.
- Vplyv reformácie na rozvoj školstva v 16. a 17. storočí.
- Ján Amos Komenský a jeho význam v oblasti rozvoja novovekého školstva.
- Katolícke školstvo v 16. – 18. storočí. Jezuitská a uršulínska rehoľa a ich miesto v dejinách novovekého školstva.
- Protestantské školstvo v Európe a na Slovensku do roku 1918.
- Vznik technickej inteligencie a prvých technických škôl. Miesto Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici (zal. 1735) v dejinách vysokého technického školstva.
- Významné osobnosti v oblasti vývoja novovekého školstva a ich najvýznamnejšie diela.
- Študenti zo Slovenska na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918.
100/0
Cieľom kurzu je sprostredkovať študentom základný prehľad o dejinách školstva v Európe. Študent sa oboznámi z fungovaním školských vzdelávacích systémov v minulosti. Dokáže sa orientovať v historickom priereze vývoja školstva od základného až po univerzitné. Vie prepájať vývoj školstva v Európe a na Slovensku v rôznych historických epochách. Na základe dobových prameňov analyzuje školstvo, zhodnocuje jeho vývoj a význam, diskutuje o jeho význame a poslaní.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava na priebežné hodnotenie a seminárne práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: syntetizujúce vstupy vyučujúcej k jednotlivým témam a následné moderované ústne diskusie k súbornej problematike väčších kapitol; priebežné individuálne študentské prezentácie vybranej problematiky seminára (každý absolvent kurzu 3 kratšie písomné seminárne výstupy) kombinované s diskusiou ostatných študentov.
Povinná literatúra:
IGGERS, G. G.: Dějepisectví ve 20. století. Praha : NLN, 2002.
TONKOVÁ, M.: Slovenská historiografia o úlohe osobnosti a osobnostiach v dejinách. In: Verbum historiae I. Bratislava, 2008.
Odporúčaná literatúra:
TONKOVÁ, M.: Prítomnosť minulosti - cesty modernej historiografie a cesty výučby moderného dejepisu. In: HOP/Historie-Otázky-Problémy, roč. 2, 2010, č. 2.
TONKOVÁ, M.: Dejepis a učitelia histórie v začiatkoch moderného slovenského vzdelávacieho systému. In: Verbum historiae, č. 2, 2018.
TONKOVÁ, M.: Civics and Civic Education in the Slovak Republic, its Traditions and Current Situation and Model in Relation to History Teaching. In: Prace Historyczne : Zeszyty Naukowe Uniwersytetu Jagiellońskiego, č. 142, 2015.
AVENARIUS, A.: Základné problémy slovenských dejín a historiografie. In: Krátke dejiny Slovenska. Bratislava : AEP, 2006.
BRAUDEL, F.: Dynamika kapitalismu. Praha : Argo, 1999.
HUDEK, A.: Najpolitickejšia veda. Slovenská historiografia v r. 1948-1968. Bratislava : HÚ SAV, 2012.
KUTNAR, F. – MAREK, J.: Přehledné dějiny českého a slovenského dějepisectví. Praha : NLN, 1997 (časti týkajúce sa všeobecných problémov svetového vývoja, časti o slovenskom dejepisectve ).
LE GOFF, J.: Středověká imaginace. Praha : Argo, 1998. (kapitoly: Predhovor, Dlhý stredovek, Tvoria politické dejiny i dnes os dejín?).
LE GOFF, J.: Život v znamení histórie. Bratislava : Kalligram, 2003.
100 % priebežného hodnotenia. Záverečné podoby troch priebežných seminárnych výstupov sa odovzdávajú v skúšobnom období. Jednu štvrtinu súhrnného hodnotenia absolventovi kurzu vytvorí aktivita a kvalifikovanosť účasti na moderovaných ústnych diskusiách k súbornej problematike jednotlivých kapitol. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa plne orientuje v oboch kontextoch problematiky seminára, kontinuálne sa vynárajúce koncepcie interpretácie dejín a vzdelávacieho procesu v historických otázkach vie v diskusiách a vlastných písomných výstupoch posúdiť podľa výsledkov dokumentovaného vedeckého poznávania, pričom tak v diskusiách ako i v individuálnych písomných výstupoch argumentovane a sebaisto syntetizuje vlastné poznatky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent preukazuje, že sa plne orientuje v oboch kontextoch problematiky seminára, jeho argumentácia výsledkov historiografie a výsledkov dejepisu je však v individuálnych písomných výstupoch občas nie plne precízna),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa v podstate bezpečne pohybuje v oblasti reprodukovania získaných informácií o vývoji koncepcií interpretácie dejín, získané poznatky však len s ťažkosťami aplikuje a syntetizuje pri riešení modelových situácií ),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa orientuje len v základnej kauzálnej problematike oboch kontextov, nepreukazuje však schopnosť získané poznatky samostatne aplikovať na podmienky praxe svojej budúcej špecializácie),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa orientoval v odbornej problematike oboch kontextov seminára iba s veľkými ťažkosťami a torzovito a ani v písomných výstupoch nedokázal sformulovať vlastný syntetizujúci pohľad na spôsob, ktorým sa vytvárali metódy spoznávania histórie v minulosti a súčasnosti
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovládol väčšinu najzákladnejších informácií seminára)
slovenský a český jazyk
- „Historiografia” ako veda o vývoji metód historickej práce a veda o filozofii dejín a “dejepis”( „školská história”) ako vzdelávacia disciplína. Základné problémy historickej periodizácie.
- Prvé úspešné systematické pokusy o určenie filozofie dejinného vývoja i určenie metód práce historika – judaistické, antické grécke a rímske dejepisectvo. Dejepisné vzdelávanie žiakov v antike.
- Dejepisectvo na prelome antiky a stredoveku. Nová filozofia dejín (kresťanstvo) v čase paralelných znalostí klasických metód historickej práce – dejepisecké úspechy obdobia.
- Stredoveký dejepisec – jeho svet a spôsob jeho práce. Podobnosť a rozdiely medzi historiografiou európskeho Západu a Východu. Stredoveký “dejepis” a dejepis.
- Nové názory na povahu historického vývoja i metódy práce historika za čias humanizmu a renesancie.
- Historiografia ako prostriedok propagácie osvietenských ideí. Osvietenský ahistorizmus a osvietenské učebnice dejepisu.
- Zrod moderných vedeckých disciplín a miesto moderného historického výskumu v ich kontexte. Liberálne a konzervatívne dejepisectvo 19. storočia, zrod moderného systémového vyučovania histórie (VŠ) a dejepisu (základné a stredoškolské vzdelávanie).
- Rozmach nových metód a tém historického bádania v 20. storočí. Špecifické postavenie školy Annales.
- Historiografia a dejepis na prelome storočí – rast či pokles významu?
- Základné problémy vývoja slovenskej historiografie a slovenskej školskej histórie.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Absolvent kurzu získa predovšetkým základné spôsobilosti a praktické zručnosti rozlišovania medzi odbornou historickou literatúrou a jej ideologickými napodobeninami; skúsenosti s porovnávaním rôznych metód práce historikov minulosti mu zároveň pomôžu hlbšie chápať konkrétne historické procesy minulosti a rovnako tak vzťah minulosti a súčasnosti. Paralelne sleduje vzťah a väzby minulosť – súčasnosť na špecifickom vývoji dejepisu ako vzdelávacej disciplíny.
Takto zacielené výsledky absolventovi kurzu pomôžu pri výkone budúcej pedagogickej funkcie – predovšetkým v budovaní jeho vlastného sebaistého zázemia pre chápanie príčin trvale existujúceho rôznorodého hodnotenia konkrétnych dejinných udalostí. Prehĺbené komunikačné schopnosti trénované na náročnej problematike mu zároveň vytvárajú základy pre precízne formulované odpovede na rovnaké otázky vychádzajúce zo študentského prostredia jeho budúcej profesie. Zvládnutím historického vývoja metodiky interpretácie histórie vo vzdelávacom procese tak absolvent završuje jeden z kľúčových cieľov obsahu vlastnej špecializácie.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: moderované diskusie k jednotlivým témam a k prezentovaným konkrétnym výstupom účastníkov seminára, systémovo zvýšená pozornosť venovaná študentským hodnoteniam prác prezentovaných ich kolegami a vzájomnému prezentovaniu najúspešnejších práce účastníkov jednej skupiny seminára účastníkom druhej skupiny, spätná väzba zabezpečovaná aj individuálnymi kontaktmi príslušných autorov prác s vyučujúcou.
CENTKOWSKI, J.: O formování evropského modelu školní historické výchovy. In: Historie a škola III. Praha : Ústav pro informace ve vzdělávání, 2006.
TONKOVÁ, M.: Dejepis na Slovensku v čase kultúrnej transformácie : problém historickej vedy i problém teórie vyučovania. In: Verbum historiae 2/2014.
TONKOVÁ, M.: Predstavy a realita - skúsenosti s digitalizáciou dejepisného učiva a dejepisnej výučby v Slovenskej republike In: Sborník prací Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity, řada společenských věd, roč. 25, č. 2, Brno 2011.
Odporúčaná literatúra:
TONKOVÁ, M.: Prítomnosť minulosti: slovenské učebnice dejepisu ako prameň pre výskum histórie a historickej pamäti – možnosti prípadových štúdií. In: Verbum historiae 1/2019.
COWLEY, R.. (ed.): Co by bylo, kdyby. Praha : Academia 2005.
FERRO, M.: Jak se vyprávějí dějiny dětem po celém světě. Praha : Academia 2019.
LIPTÁK, Ľ.: Historické pojmy. In: Storočie dlhšie ako sto rokov, Bratislava : Kalligram 1999, 2011.
LIPTÁK, Ľ.: Čo sú slovenské dejiny? Konflikt politiky a vedy. In: Storočie dlhšie ako sto rokov, Bratislava : Kalligram 1999, 2011.
Multimediálne pomôcky a výučbové multimediálne prostriedky: The Map as History – a multimedia Atlas https://www.the-map-as-history.com/ ; videá MŠ VV aŠ SR viki(iedu.sk); historické videohry: Attentat 1942 (2017), Kingdom Come/Deliverance (2018).
Učebnice dejepisu SR pre ZŠ a gymnáziá vydané po r. 1989.
100 % priebežného hodnotenia. Záverečné podoby troch priebežných seminárnych výstupov sa odovzdávajú v skúšobnom období. Jednu štvrtinu záverečného hodnotenia absolventovi kurzu vytvorí kvalifikovanosť jeho aktivít v moderovaných diskusiách seminára. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent aktívne preukazuje plné analytické vnímanie všetkých súčastí problematiky – t. j. otázok výberu i sprístupňovania historických tém do dejepisného vzdelávania a svoje vnímanie precízne a pritom zaujímavo prezentuje i na vlastných výstupoch zadávaných vyučujúcou),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent aktívne preukazuje svoje úspešné analytické schopnosti posúdenia otázok výberu i sprístupňovania historických tém v školskej histórii, jeho argumentácia k možným cestám dejepisu v 21. storočí je však občas nie plne precízna),
C (80-73%, dobre – bežná, spoľahlivá práca, študent sa v podstate bezpečne pohybuje v oblasti reprodukovania získaných informácií, získané poznatky však len s ťažkosťami aplikuje a syntetizuje pri riešení modelových situácií vlastných výstupov),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa orientuje v základnej kauzálnej problematike oboch kontextov, málo sa zapája do diskusií, jeho schopnosť samostatne prezentovať otázky výberu historických tém do dejepisného vzdelávania a problematiku ich funkčného sprístupňovania je len povrchná a značne obmedzená,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa orientoval v odbornej problematike iba s veľkými ťažkosťami a torzovito, nezapájal sa do diskusie z vlastnej iniciatívy a ani v písomných výstupoch nedokázal jednoznačne sformulovať vlastný pohľad na riešenie konkrétnych otázok svojej budúcej špecializácie),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovládol väčšinu najzákladnejších informácií seminára, prípadne chýbajú aj požadované výstupy)
slovenský a český jazyk
100/0
Absolventi kurzu dokážu aktívne a systémovo transponovať konkrétne historické témy reprezentujúce národnú i nadnárodnú problematiku európskych dejín (predovšetkým problematiku stredoeurópskeho priestoru) do súčasných tém dejepisnej výučby, pričom vyhľadávajú, analyzujú a komparujú existujúce moderné domáce i zahraničné multimediálne prostriedky ich výučby, a to tak, že zároveň predkladajú a formálne prezentujú vlastné návrhy na zaradenie prípadných nových tém do výučby dejepisu v SR a spôsoby ich funkčného vyučovania prostredníctvom modernej metodiky a možných technológií. Vyústením kurzu teda má byť dovŕšenie profesionálnej prípravy budúceho učiteľa dejepisu tak, aby sa s istotou pohyboval v oboch rovinách odbornej stránky svojej profesie – historickej i dejepisnej.
2 hodiny prednáška a seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
Povinná literatúra:
SOKOLOVSKÝ, L.: Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEPress, 2002.
MANNOVÁ, E. a kol.: Krátke dejiny Slovenska. Bratislava : AEPress, 2003.
ŠTEFÁNIK, M. – LUKAČKA, J.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický Ústav SAV, 2010.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J.: Nitriansky kódex a jeho posolstvo. Ružomberok : KU, 2006.
NEMEŠ, J.: Testament ako prameň materiálnej kultúry stredoveku. In: Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia II. Bratislava : Academic Electronic Press, 2000, s. 114 – 127.
NEMEŠ, J.: Kresťanskí pustovníci v stredoveku. In: Historická revue : vedecko-populárny časopis o dejinách, 2010, roč. 21, č. 3, s. 20 – 27.
NEMEŠ, J.: Drevené sudy a ich využitie pri skladovaní nápojov a potravín v stredovekom Uhorsku. In: Archaeologia historica. Brno : Masarykova univerzita. Filozofická fakulta, 2018, roč. 43, č. 1, s. 247 – 263.
KUČERA, M.: Slovenské dejiny I. Bratislava : LIC, 2011.
Domáce a zahraničné historické časopisy
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca bude prezentovaná počas prednáškového obdobia na kolokviu formou referátu a potom sa písomne odovzdá. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
- Ako učiť o každodennosti v stredoveku na dnešnom území Slovenska.
- Pomoc pomocných vied historických pri výskume každodennosti.
- Životný priestor stredovekého človeka. Analýza prameňov.
- Vývoj osídlenia na stredovekom Slovensku.
- Život na stredovekom hrade. Hrad a hradné panstvo.
- Život v stredovekej dedine. Kostol a cintorín. Obyčajové, nemecké a valašské právo.
- Život mešťana. Mestské právo, mestské výsady. Remeslá.
- Vývoj cirkevnej správy na stredovekom Slovensku.
- Život v stredovekom kláštore. Mníšske, kanonické, rytierske a žobravé rehole.
- Národnosti v živote stredovekého Slovenska (Nemci, Kumáni, Židia, Rómovia atď.).
- Stredoveká architektúra a umenie na Slovensku.
- Školstvo, vzdelanosť a písomná kultúra na stredovekom Slovensku.
- Kolokvium seminárnych prác 1.
- Kolokvium seminárnych prác 2.
100/0
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými charakteristikami dejín každodennosti na stredovekom Slovensku. Študenti si osvoja a budú sa vedieť orientovať v špecifickej problematike metodológie výskumu každodennosti. Na základe získaných vedomostí dokážu profesionálne narábať s historickými udalosťami rôzneho charakteru a prehĺbia si vedomosti prostredníctvom ich analýzy. Dokážu vyhodnocovať fakty v nich obsiahnuté, interpretovať ich v širšom kontexte, zhodnotiť ich historický a kultúrny význam pre súčasnosť. Po absolvovaní predmetu si rozšíria poznatky z hospodárskych, sociálnych a kultúrnych dejín stredovekého Slovenska. Osobitný dôraz sa kladie na kritické myslenie o stredoveku, používanie odbornej terminológie a argumentácie. Primeraná pozornosť bude venovaná diskusii o problémoch každodenného života v minulosti.
2 hodina prednáška/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava seminárnej práce; 10 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: analýza textov, vysvetľovanie; diskusia/kolokvium o predmetnej téme; problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning
Povinná literatúra:
PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam: Slovenské dejiny III. Bratislava : LIC, 2015.
Vybrané dokumenty podľa osobností z rôznych dobových prameňov:
Vydaná korešpondencia jednotlivých osobností, dobové noviny a časopisy.
Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 – 1918. I. – III. Zost. F. BOKES. Bratislava, 1962.
LETZ, Róbert: Andrej Hlinka vo svetle dokumentov. Bratislava : PostScriptum, 2014.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX. - XII. Bratislava: LIC.
Odporúčaná literatúra:
VIRŠINSKÁ, M.: Cirkevná a kňazsko-kazateľská činnosť. In: J. M. Hurban : Prvý predseda SNR. Bratislava, 2017, s. 127-142.
FRANCISCI, J.: Vlastný životopis. Črty z doby moysesovskej. Bratislava 1956.
HUČKO, J.: Michal Miloslav Hodža. Bratislava 1970.
DAXNER, Š. M.: V službe národa. Bratislava 1958.
Kol. Jozef Miloslav Hurban – prvý predseda slovenskej národnej rady. Bratislava NR : SR, 2017.
GOLIAN, Ján – MOLDA, Rastislav: (Ne)obyčajný život farára. Banská Bystrica: S4HS, 2018.
LETZ, Róbert – MULÍK, Peter: Pohľady na osobnosť Andreja Hlinku. Martin : MS, 2009.
HOLEC, Roman: Andrej Hlinka. Otec národa? Bratislava : Marenčin, 2020.
100 % priebežného hodnotenia. Študent vypracuje seminárnu prácu podľa zadania. Seminárnu prácu študent odovzdá na konci semestra. Študent prezentuje výsledky seminárnej práce v priebehu semestra.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť, koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský jazyk
Študenti sa na jednotlivých hodinách oboznámia najmä prostredníctvom analýzy textov vybraných osobností s ich životom a najmä dielom. Spomedzi osobností slovenských dejín 19. storočia sa pozornosť sústredí na najvýznamnejšie osobnosti slovenského národného hnutia v 19. storočí.
Anton Bernolák
Juraj Fándly
Ján Kollár
P. J. Šafárik
Ľudovít Štúr
J. M. Hurban
K. Kuzmány
Š. M. Daxner
J. Francisci
S. H. Vajanský
Š. Moyses
Elena Maróthy Šoltésová
Andrej Hlinka
100/0
Študent získava prehĺbené vedomosti a znalosti o významných osobnostiach slovenského národného hnutia v 19. storočí. Osvojí si informácie o ich účasti na politickom, kultúrnom a národnom živote Slovákov. Dokáže analyzovať a zhodnocovať podiel a účasť týchto osobností v slovenskom národnom hnutí v kontexte uhorských dejín. Študent posilňuje komunikačné schopnosti potrebné na prezentovanie výsledkov svojej práce. Pri tvorbe seminárnej práce a prezentácie študent rozvíja kreativitu, originálnosť a schopnosť kritického myslenia. Študent analýzou dobových prameňov sa učí uvažovať v historických súvislostiach doby a je schopný komparovať a hodnotiť zástoj osobností v slovenských dejinách. Je schopný selektovať a vyhodnocovať informácie z dostupných zdrojov (archívy, digitálne zbierky, literatúra).
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: analýza textov, vysvetľovanie; diskusia/kolokvium o predmetnej téme; problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning
Odporúčaná literatúra:
PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam: Slovenské dejiny IV. Bratislava : LIC, 2015.
Edované pramene (korešpondencia), dobové noviny a časopisy.
BOKES. F. (zost.): Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848–1918. I. – III. Bratislava, 1962.
Edícia Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov.
BLUCHE, F.: Za časů Ludvíka XIV. Král slunce a jeho století. Praha, 2006.
LEVI, A.: Ludvík XIV. Veřejný i soukromý život krále Slunce. Praha, 2007.
FURET, F.: (ed.), Člověk romantismu a jeho svět. Praha, 2010.
MUNCK, T.: Evropa sedmnáctého století. Praha, 2002.
BLACK, J.: Evropa osmnáctého století. Praha, 2005.
RAPPORT, M.: Evropa devatenáctého století. Praha 2011.
Miterrand, F.: Zvrhnutí orli. Pád Romanovovcov, Habsburgovcov a
Hohenzollernovcov. Bratislava, 2013.
VOCELKA, Karl – HELLER, Lynne. Život Habsburků. Praha: Plejáda, 2012.
VOCELKA, Karl – HELLER, Lynne. Soukromý život Habsburků. Praha : Plejáda, 2011.
RADY, Martin: Habsburgovci: Bratislava : Slovart, 2021.
NÁDASKÁ, Katarína: Čím žila slovenská rodina. Bratislava: Fortuna Libri, 2014.
HUPKO, Daniel – JANÁČKOVÁ, Ivana – TIHÁNYI, Jozef: Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948. SNM-Hrad Červený kameň, 2012.
100 % priebežného hodnotenia. Študent vypracuje seminárnu prácu podľa zadania. Seminárnu prácu študent odovzdá na konci semestra. Študent prezentuje výsledky seminárnej práce v priebehu semestra.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť, koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský jazyk
Študenti sa na jednotlivých hodinách oboznámia najmä prostredníctvom analýzy vybraných textov a výkladu vyučujúceho s každodenným životom človeka v období novoveku. Prierezovou formou sa oboznámia s vybranými témami z dejín každodennosti, spoznajú dobovú spoločnosť, uvedomia si rozdiely každodenného života medzi príslušníkmi privilegovaných a neprivilegovaných vrstiev.
Život na panovníckom dvore Habsburgovcov – každodennosť na dvore panovníčky Márie Terézie a Františka Jozefa – dynastická politika, náboženstvo, spôsob života na dvore
Život v meste (európskych metropolách – Londýn, Paríž, Berlín, Rím) v čase pred priemyselnou revolúciou a po nej.
Život na vidieku v čase pred priemyselnou revolúciou a po nej
Život na uhorskom šľachtickom dvore
Život na slovenskom vidieku v období novoveku
Obliekanie a móda
Bývanie a architektúra
Zábava a kultúra
Umenia baroka, klasicizmu, empíru, secesie
100/0
Študent získava prehĺbené vedomosti a znalosti k téme každodennosti. Osvojí si znalosti a vedomosti zo sociálnych, hospodárskych, cirkevných, kultúrnych dejín európskeho, ako aj slovenského/uhorského novoveku. Pochopí význam dejín každodennosti, sociálnych a kultúrnych dejín pre prácu historika. Osvojí si informácie o živote každodenného človeka v minulosti a dokáže ich komparovať so súčasnosťou, čo výrazným spôsobom prispieva k rozvoju ich kritického myslenia. Prácou na hodine študent dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, v historických interpretáciách Študent rozvíja komunikačné schopnosti potrebné na prezentovanie výsledkov svojej práce. Pri tvorbe seminárnej práce a prezentácie študent rozvíja kreativitu a schopnosť kritického myslenia. Študent sa analýzou dobových prameňov učí uvažovať v historických súvislostiach doby a je schopný aplikovať výsledky svojej práce v dejepisnej praxi.
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava seminárnej práce; 10 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: dialogická forma prednášky, spätná väzba – študentská reflexia funkčnosti získavaných informácií v závere prednášok, fixácia prednášaných informácií prostredníctvom dvoch priebežných parciálnych výstupov a seminárnej práce, paralelne zameraných na prehlbovanie odborných i komunikačných schopností absolventov i tímovej práce pri rozbore kontroverzných tém problematiky.
Povinná literatúra:
MOULIS, V. – VALENTA, J. - VYKOUKAL, J.: Vznik, krize a rozpad sovětského bloku. Ostrava: Amosium 1991.
TONKOVÁ, M.: Nad súčasnými otázkami o komunistických koncepciách a predstavách o integrácii východnej Európy po druhej svetovej vojne) In: Integračné a dezintegračné procesy v strednej Európe v 20. storočí. - Bratislava : Veda SAV, 2008.
TONKOVÁ, M.: Balkánske krajiny v čase prvých povojnových parlamentných volieb. In:
Prvé povojnové voľby v strednej a juhovýchodnej Európe. - Bratislava : Veda, 1998.
Povinná literatúra:
TONKOVÁ, M.: Zápas o interpretáciu komunistickej doktríny počas formovania a upevňovania politickej moci komunistických strán v balkánskom regióne. In: Stredná a juhovýchodná Európa v politike veľmocí: Sondy do vývoja 2. - Bratislava : Historický ústav SAV, 1994.
TONKOVÁ, M.: Balkánske krajiny v období formovania východného bloku. In: Stredná a juhovýchodná Európa: Sondy do vývoja v 40. rokoch. Bratislava : Historický ústav SAV,
1992.
VYKOUKAL, J. – LITERA, B. – TEJCHMAN, M.: Východ. Praha : Libri, 2000.
Kol: Cesty k trhovému hospodárstvu. Bratislava : Ekonomický ústav SAV, 1993.
100 % priebežné hodnotenie. Študent vypracuje dva parciálne výstupy v priebehu semestra a seminárnu prácu, ktorú odovzdá v skúškovom období , tieto výstupy (odovzdávané v písomnej podobe i ústnej prezentácii) mu vytvoria 25,25,30 bodov (ako maximum), pätinu z celkového možného maximálneho súhrnného počtu bodov získava za kvalifikovanosť svojich ďalších aktivít v príslušných moderovaných diskusiách seminára. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa plne a bezpečne orientuje v užších i širších kontextoch problematiky, jeho individuálne písomné výstupy precízne analyzujú i komparujú príslušnú problematiku na schopnosť analýzy i komparácie príslušnej problematiky, v odbornom tímovom rozhovore preukazuje žiaduci profesionálny i komunikačný prístup individuálneho účastníka,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa bezpečne orientuje v užších i širších súvislostiach kontextu problematiky, individuálne písomné výstupy sú úspešné, hoci nie plne precízne, dobre zvláda komunikáciu v tímovom odbornom rozhovore),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa vie orientovať v problematike, ale získané poznatky nevie rovnako úspešne aplikovať v tímovej odbornej diskusii),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na medzerovitej základnej úrovni, ovláda skôr parciálne faktografické údaje, písomné výstupy nie sú primerané požiadavkám kontextu),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie parciálne poznatky, jeho schopnosť samostatnej sumarizujúcej prezentácie akéhokoľvek kontextu nastolenej problematiky odborného kolokvia je takmer nulová),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, príp. chýbajú požadované priebežné výstupy)
slovenský a český jazyk
- Politická, hospodárska a sociálna analýza vývoja sovietskeho bloku v rokoch 1944 – 1989, t. j. od jeho vzniku až po vnútornú degradáciu.
- Spojenecký systém ZSSR - ZSSR a formovanie tzv. ľudových demokracií v začiatkoch studenej vojny, vnútorný povojnový vývin ZSSR a dôsledky na utváranie pevnejších väzieb medzi krajinami spojeneckého systému, otázniky vnútorného smerovania krajín pod sovietskym vplyvom
- Stalinizmus a prvá vlna kríz v krajinách komunistického bloku (sovietsky štát a spoločnosť v r. 1948 – 1953). Čo je sovietizácia: sovietsky model v krajinách strednej a východnej Európy a juhoslovanská otázka.
- Sociálny štát druhej polovice 20. storočia v praxi komunistického socializmu – spoločenský a hospodársky vývin krajín sovietskeho bloku v 50. – 60. rokoch, ich spoločné črty a špecifiká.
- Juhoslovanský model komunizmu a jeho vplyv v bloku.
- Sovietsky blok na začiatku tretej priemyslovej revolúcie: politický a ekonomický vývoj ZSSR v čase L. I. Brežneva ako vývoj od pokusov o reformu systému po nástup neokonzervativizmu a dôsledky neostalinizmu (brežnevizmu) na krajiny bloku (nové vnútorné členenie “jednotných” krajín bloku).
- Rozpad ZSSR a rozpad sovietskeho bloku – otázky hospodárske, sociálne, politické a etické.
100/0
Cieľom kurzu je osvetliť jeden z najvplyvnejších a najkomplikovanejších fenoménov vývoja 20. storočia – uplatňovanie totalitnej doktríny komunistického socializmu v satelitných štátoch ZSSR v jej základných medzníkoch od záverečných operácií druhej svetovej vojny po rozpad ZSSR. Absolvent kurzu vie definovať hlavné problémy a aspekty tohto vývoja od politických a hospodárskych po dejiny každodennosti a precíznejšie si uvedomuje spätosť vývoja tohto fenoménu s vývojom na Slovensku. Tento typ odborných poznatkov mu vytvorí špecifické zázemie pre jeho predpokladanú profesijnú orientáciu učiteľa: umožní profesionálne sa pohybovať v jednej z najkomplikovanejších, emocionálne najpálčivejších a pritom najmenej preberaných tém slovenského dejepisu.
2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava seminárnej práce; 10 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia/kolokvium o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning, projektové metódy.
Povinná literatúra:
KINČOK, Branislav: Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Bratislava : ÚPN, 2019.
LETZ, R. – MATULA, P. (eds.): Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol. Bratislava : ÚPN, 2009.
LETZ, R. (ed.): Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. Bratislava : ÚPN, 2007.
Odporúčaná literatúra:
HALAMOVÁ, V.: Politické procesy v Československu 1949 – 1953. Ostrava : Moravapress, 2014.
IVANOV, M.: Milada Horáková. Justiční vražda. Praha : XYZ, 2018.
JABLONICKÝ, J.: Podoby násilia. Bratislava : Kalligram, 2000.
KAPLAN, K.: Zpráva o zavraždění generálního tajemníka. Praha : Mladá fronta, 1992.
KAPLAN, K.: Nekrvavá revoluce. Praha : Mladá fronta, 1993.
KAPLAN, K. – PALEČEK, P.: Komunistický režim a politické procesy v Československu. Brno : Barrister & Principal, 2001.
Kol.: Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989. 1. a 2. diel. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2001.
MANDZÁK, D. A. (ed.): Dokumenty k procesu s Augustinom A. Machalkom a spol. Bratislava : ÚPN, 2009.
PEŠEK, J.: Odvrátená tvár totality. Bratislava : HÚ SAV, 1998.
PEŠEK, J, LETZ, R.: Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2004.
100 % priebežné hodnotenie. Študent vypracuje seminárnu prácu s tematikou politických procesov. Táto práca musí vychádzať z relevantnej historickej literatúry (najmenej desať zdrojov) a obsahovať aj didakticko-historický rozmer. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Študenti sa prierezovou formou oboznámia s dejinami Slovenska v 20. storočí. Sústreďuje sa na kľúčové problémy národných dejín 20. storočia. Približuje interpretácie prelomových období, pomôže spoločne odkrývať tabuizované témy, spoznať dobovú spoločnosť a jej osobnosti. Sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- čo je politický proces a z akých historických zdrojov čerpá
- politické procesy ako súčasť mocenského mechanizmu nedemokratických režimov
- pokus o typológiu a kategorizáciu politických procesov
- obraz nepriateľa v politických procesoch
- mechanizmus tvorby procesov
- justícia a moc
- najdôležitejšie politické procesy v slovenskom, česko-slovenskom a východoeurópskom kontexte
- reakcie spoločnosti na procesy, ohlasy doma a v zahraničí
- otázka rehabilitácie obetí
- osudy aktérov procesov, ich argumentácia
- úloha propagandy pri konštrukcii procesov
- ako učiť v školách o procesoch
100/0
Kurzom študenti získajú vedomosti o jednom z najdôležitejších fenoménov dejín po roku 1948 – o vykonštruovaných politických procesoch. Oboznámia sa s príčinami, ktoré viedli k vzniku procesov a s fungovaním mocenských mechanizmov, ktorého súčasť tvorili. Naučia sa spoznávať podstatu totalitných režimov a vedieť diskutovať o hodnotách demokracie. Dokážu analyzovať vykonštruovaný proces ako spoločenský, politický a propagandistický fenomén v domácom i širšom medzinárodnom kontexte tzv. sovietskeho bloku. Získajú schopnosť kriticky myslieť a objektívne hodnotiť nedávnu minulosť.
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava seminárnej práce; 10 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning, projektové metódy.
Povinná literatúra:
JAŠEK, P. (ed.): Politický exil z krajín strednej a východnej Európy. Motívy, stratégie, aktivity a perspektívy na Východe a Západe, 1945 – 1989. Bratislava : ÚPN, 2017.
ŠPETKO, J.: Slovenská politická emigrácia v 20. storočí. Praha : Danubius, 1994.
Odporúčaná literatúra:
BERNADIČ, J. M.: O emigrantoch a utečencoch. Bratislava : Postscriptum, 2008.
BRAXÁTOR, F.: Slovenský exil 68. Bratislava : LÚČ, 1992.
CABADAJ, P.: Slovenský literárny exil. Martin : Matica slovenská, 2002.
CHOVAN-REHÁK, J. a kol.: Slovenský povojnový exil. Martin : Matica slovenská, 1998.
JAŠEK, P. (ed.): Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu. Bratislava : ÚPN, 2018.
KAPLAN, K.: Poúnorový exil 1948-49. Liberec : Dialog, 2007.
KRATOCHVÍL, J:: Český a slovenský exil 20. století. Brno : Meadow Art, 2003.
LIČKO, M.: Ako chutí cudzina. Bratislava : Kalligram, 1999.
PEŠEK, J.: Slovenský poválečný exil. Bratislava : Historický ústav SAV, 2011.
REPKA, V.: Rozhovory z diaľky. Martin : Matica slovenská, 2000.
ŠPETKO, J.: Líšky kontra ježe. Slovenská politická emigrácia 1948 – 1989. Bratislava : Kalligram, 2002.
100 % priebežného hodnotenia. Študent napíše seminárnu prácu na tému slovenský politický exil v 20. storočí. Práca musí vychádzať z relevantnej historickej literatúry (najmenej desať zdrojov) a obsahovať historicko-didaktický rozmer. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz oboznamuje študentov so základnými informáciami o slovenskom politickom exile v 20. storočí. Sústreďuje sa na kľúčové problémy tohto fenoménu, medzinárodné súvislosti. Charakterizuje jednotlivé exilové vlny (1938 – 1939, 1945, 1948, 1968) a ich osobnosti. Sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- Čo je exil, vymedzenie pojmov migrácia, emigrácia a exil
- Odkedy možno hovoriť o slovenskom politickom exile?
- Príčiny exilu a jeho intenzita, krajiny, kde smeroval exil
- Exilová vlna z rokov 1938 a 1939 a jej osobnosti, zaradenie do kontextu protifašistickej rezistencie
- Exilová vlna z roku 1945 a jej osobnosti, zaradenie do kontextu povojnových exilov zo strednej Európy
- Exilová vlna z roku 1948 a jej osobnosti, zaradenie do kontextu
- Význam exilových vĺn vo vzťahu k protikomunistickej rezistencii
- Exilová vlna z roku 1968 a jej osobnosti
- Vzájomné vzťahy jednotlivých exilových vĺn
- Cirkevne orientovaný exil a jeho strediská Rím, Cleveland, Cambridge (Ontário)
- Postoje a hodnotenia exilu domácimi politickými režimami
- Zhodnotenie významu slovenského exilu v 20. storočí
- Ako učiť o exile
100/0
V kurze študenti získajú vedomosti o mimoriadne dôležitom, no doteraz málo spracovanom fenoméne slovenského politického exilu. Oboznámia sa s príčinami, ktoré viedli k vzniku exilu a jeho vĺn z rokov 1938/1939, 1945, 1948 a 1968. Nadobudnú vedomosti, ktoré im umožnia orientovať sa v zložitej problematike exilu, jeho prúdoch a osobnostiach. Budú sa vedieť orientovať v exilovej časopiseckej a knižnej produkcii. Dokážu zaradiť fenomén slovenského exilu do širších európskych a svetových súvislostí a komparovať ho s exilmi iných národov
2 hodiny prednáška a seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
Povinná literatúra:
LOPATKOVÁ, Z.: Cirkevné dejiny stredovekého Slovenska. Vysokoškolská učebnica. Trnava: TU, 2013.
KÜNG, H.: Katolícka cirkev. Stručné dejiny. Bratislava : Premedia, 2013.
FRANZEN, A.: Malé dějiny církve. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2006.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J. – KOŽIAK, R. a kol.: Svätý Vojtech - svätec, doba a kult. Bratislava : Chronos, 2011.
NEMEŠ, J.: Triumf barokovej zbožnosti : posledný biskup humanista v Uhorsku. In: Kultúrne dejiny / Cultural History, 2021, roč. 1, č. 2, s. 206 – 219.
NEMEŠ, J.: Uhorsko v 16. storočí : prísahy vernosti a poslušnosti cirkevných osôb. In: Studia Historica Nitriensia, 2013, roč. 17, č. 2, s. 64 – 79.
NEMEŠ, J.: Biskupi a testamenty uhorského duchovenstva v stredoveku. In: Studia Historica Nitriensia, 2020, roč. 24, č. 2, s. 322 – 338.
NEMEŠ, J.: Prehľad dejín Spoločnosti Ježišovej v Uhorsku a Sedmohradsku v 16. storočí. In: Ružomberský historický zborník I. Ružomberok : FF KU, 2007, s. 139 – 159.
NEMEŠ, J.: Presadzovanie uhorskej cirkevnej politiky na Tridentskom koncile : 3. zasadajúce obdobie. In: Slovensko a Svätá stolica. Eds. Marta Dobrotková, Mária Kohútová. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 2008, s. 128 – 147.
NEMEŠ, J.: Kresťanskí pustovníci v stredoveku. In: Historická revue : vedecko-populárny časopis o dejinách, 2010, roč. 21, č. 3, s. 20 – 27.
HAJDUK, A.: Všeobecné cirkevné dejiny. Od začiatku cirkvi po Lutherovu reformáciu. Bratislava : EBF UK, 1999.
VESELÝ, D.: Všeobecné cirkevné dejiny. Novovek 1500 – 2000. Bratislava : EBF UK, 1999.
KVASNICOVÁ, M. – ŠEREGI, M. (eds.): Architektúra kláštorov a rehoľných domov na Slovensku : Dejiny a pamiatková ochrana. Bratislava : Vydavateľstvo Spektrum STU, 2018.
Historia Ecclesiastica. Časopis pre dejiny cirkví a náboženstiev v Strednej Európe. Všetky čísla.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca bude prezentovaná počas prednáškového obdobia na kolokviu formou referátu a potom sa písomne odovzdá. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk a český jazyk
- Metodológia výskumu cirkevných dejín, ich špecifickosť a charakter.
- Edície historických dokumentov cirkevnej povahy. Odborná terminológia.
- Vznik cirkevnej organizácie, farnosti a biskupstvá, pápežstvo.
- Aktívny a kontemplatívny život v staroveku, stredoveku a novoveku.
- Pustovníci a pustovne, osobnosti v staroveku a stredoveku.
- Mníšske rehole. Benediktíni.
- Rytierske, liečiteľské, kanonické a žobravé rehole.
- Protestantské cirkvi, ich vznik a charakteristika. Osobnosti zakladateľov.
- Tridentský koncil vo svetle historických prameňov.
- Cirkevné školstvo. Jezuiti a piaristi, špecifiká náboženskej výučby.
- Špecifiká cirkevného novoveku. Analýza prameňov.
- Kolokvium seminárnych prác 1.
- Kolokvium seminárnych prác 2.
100/0
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými charakteristikami cirkevných dejín od staroveku po súčasnosť. Študenti si osvoja a budú sa vedieť orientovať v špecifickej problematike cirkevných dejín. Na základe získaných vedomostí dokážu profesionálne narábať s cirkevnými prameňmi rôzneho charakteru a prehĺbia si vedomosti prostredníctvom analýzy týchto prameňov. Dokážu vyhodnocovať fakty v nich obsiahnuté, interpretovať ich v širšom kontexte, zhodnotiť ich historický a kultúrny význam pre súčasnosť. Osobitný dôraz sa kladie na kritické myslenie a argumentovanie, používanie znalosť odbornej cirkevnej terminológie. Primeraná pozornosť bude venovaná diskusii o náboženských problémoch v minulosti.
2 hodiny prednáška a seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
Povinná literatúra:
SEGEŠ, V. – KLUBERT, T. – MEDVECKÝ, M.: Encyklopédia vojen. Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava : Ikar, 2020.
Kol. Vojenské dejiny od praveku do roku 1648. Stredná Európa. Praha : Ottovo nakladateľstvo, 2013.
Odporúčaná literatúra:
CLAUSEWITZ C.: O válce. Praha : Bonus A., 1996.
Kol. autorov: Vojenské dejiny Slovenska. Bratislava : MO SR, 1995, 1996.
HROCHOVÁ, V. – HROCH, M.: Křižáci ve Svaté zemi. Praha : Mladá fronta, 1996.
JOINVILLE, J.: Paměti křižákovy. Praha : SNKLU, 1956.
KOSIARZ, E: Námorné bitky. Bratislava : Pravda, 1984.
KOVAŘÍK, J.: Napoleonova tažení. I. – III. Praha : Akcent, 2001 – 2004.
KOVAŘÍK, J.: Války bez konce. Třebíč : Akcent, 2014.
MATLOFF, M.: Dejiny americkej armády. Praha : Baronet, 1999.
PETERSON, S.: Římske légie. Praha : Fighters Publications, 2006.
WESTWELL, Ian: I. svetová vojna. Bratislava : Fortuna libri, 2009.
100 % priebežného hodnotenia. Študent pracuje na seminárnej práci počas semestra. Seminárnu prácu odovzdá na konci výučbovej časti semestra. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk a český jazyk
- Ako vyučovať o vojnách v predmete dejepis.
- Vojenstvo v staroorientálnom svete (Sumer, Babylon, Egypt, Chetiti, Mitanni, Perzia, Izrael...)
- Vojenstvo v antickom Grécku. Sparta, Athény, Théby, Macedónsko.
- Vojenstvo v antickom Ríme. Rímske légie, štruktúra légie, fortifikačný systém Limes Romanus.
- Vojenstvo v období sťahovania národov. Byzancia, Arabi, Germáni, Slovania, Avari, Bulhari.
- Stredoveké vojenstvo. Križiaci. Stratégia a taktika. Stredoveké hrady a obrana miest.
- Nomádske spoločenstvá – Tatári a Turci a ich vojenská doktrína. Obrana Európy pred osmanským nebezpečenstvom.
- Vojenstvo v 16. a 17.storočí. Conquistadori, landsknechti, 30. ročná vojna. Rusko, Poľsko a kozáci. Koloniálne výboje.
- Vojenstvo 18. storočia. Vznik stálych armád, reformy, výcvik, taktika a stratégia. Význam Turennových reforiem.
- Napoleonské vojny a vojenstvo 19. storočia. Modernizácia výzbroje a taktiky. Carl von Clausewitz a jeho vojenská doktrína. Špecifiká armád USA, Veľkej Británie, habsburskej monarchie, Francúzska, Talianska, Ruska, Osmanskej ríše.
- Prvá svetová vojna a jej vojenské špecifiká. Letectvo, tanky a námorníctvo.
100/0
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými aspektami dejín svetového vojenstva, druhmi vojenskej výzbroje, výstroje, taktikou, stratégiou, logistikou a výcvikom. Študenti si osvoja a budú sa vedieť orientovať v osobitnej problematike dejín vojenstva od antiky po prvú svetovú vojnu. Na základe získaných vedomostí vedia definovať význam vojenstva vo všeobecných dejinách, vedia analyzovať dobové pramene z dejín vojenstva. Dokážu vyhodnocovať fakty v nich obsiahnuté, interpretovať ich v širšom kontexte dejín spoločnosti. Pochopia význam vojenstva v kontexte dejín násilia a mierových snáh.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh, e-learning
Povinná literatúra:
ČINÁTL, K. – PINKAS, J.: Dějiny ve filmu. Film ve výuce dějepisu. Praha : Ústav pro studium totalitních režimů, 2014.
HOMPSONOVÁ, K. – BORDWELL, D.: Dějiny filmu: přehled světové kinematografie. Praha : NLN, 2007.
Odporúčaná literatúra:
KOPAL, P. – BLAŽEK, P.: Film a dějiny. Praha : Casablanca, 2004.
KOPAL, P. (ed.): Film a dějiny 2. Praha : Casablanca, 2009.
FEIGELSON, K. – KOPAL, P. (ed.): Film a dějiny 3. Praha : Casablanca, 2012.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca na vybranú tému – spracovanie podľa zadania, ktorá sa odovzdáva pred začiatkom skúšobného obdobia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
Predmet študenta zoznamuje s pohľadom na dejiny prostredníctvom filmových diel. Študentovi umožní nazerať na historický vývoj a prelomové udalosti z odlišnej perspektívy. Film možno využiť v pedagogickej činnosti budúcich učiteľov na základných a stredných školách. Cyklus filmových projekcií predstaví výber zahraničnej i domácej kinematografie venujúcej sa rôznym historickým témam. Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- Film ako fenomén modernej doby
- Film a výučba dejepisu
- Výhody a nevýhody hraného filmu pre výučbu
- Výber filmu pre potreby výučby
- Fakty a fikcia, ako s nimi pracovať
- Hraný film kontra dokumentárny
- Využitie dramatickej a emocionálnej roviny hraného filmu
- Perspektíva tvorcov filmu
- Práca s časom
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa základné vedomosti o dejinách prostredníctvom filmu, ako aj o rôznych spôsoboch filmových interpretácií kľúčových historických udalostí a osobností. Študent dokáže kriticky analyzovať film ako historický prameň. Nadobudne schopnosť vhodného výberu a použitia filmových diel ako doplnku k budúcej výučbe na základných a stredných školách.
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o prebratej téme; metóda incidentu; zážitkové metódy; e-learning; monologické metód.
Povinná literatúra:
ZDECHOVANOVÁ, D. – BOCKOVÁ, A. – PÁNIK, P. (eds.): Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava : Strom života, 2006.
KAČÍREK, Ľ.: Kultúrne dedičstvo Slovenska. Bratislava : Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z., 2016.
Odporúčaná literatúra:
BEŇUŠKOVÁ, Z.: Ľudová kultúra. Bratislava : DAJAMA, 2010.
BOCKOVÁ, A. – BENEŠ, Z. – JESZKE, P. – TONKOVÁ, M.: Dejiny stredoeurópskeho priestoru a kultúrne dedičstvo stredoeurópskych štátov v študijnom (edukačnom) programe stredoeurópskych univerzít. In: Quo vadis, univerzitné vzdelávanie, veda a výskum na pedagogických fakultách? : v odboroch pripravujúcich učiteľov, logopédov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov, liečebných a sociálnych pedagógov [elektronický zdroj] Bratislava : Univerzita Komenského, 2011.
DVOŘÁKOVÁ, Viera: Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. Bratislava : DAJAMA, 2009.
DVOŘÁKOVÁ, V. – KOLLÁR, D.: Najkrajšie mestá. Bratislava : DAJAMA, 2007.
KOLLÁR, D. – NEŠPOR, J.: Hrady – najkrajšie zrúcaniny. Bratislava : DAJAMA, 2007.
KOLLÁR, D. – NEŠPOR, J.: Hrady a zámky. Bratislava : DAJAMA, 2008.
KRESÁNEK, P.: Slovensko – Ilustrovaná encyklopédia pamiatok: historická architektúrapamiatky výtvarného umenia, pamätihodnosti. Bratislava : Simplicissimus encyklopedia. 2014.
REŽNÁ, N. a kol.: Parky a záhrady. Bratislava : DAJAMA, 2010.
Audiovizuálne a elektronické pramene, dokumentárne filmy.
Študent/-ka pracuje v priebehu semestra na seminárnej práci, ktorú odovzdá na konci výučbovej časti semestra. V seminárnej práci vypracuje podklady k takémuto zápisu potenciálnej, hnuteľnej alebo nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, kde uvedie aj stručnú históriu vývoja tohto typu pamiatok a opíše jej unikátnosť v rámci národných dejín Slovenska a strednej Európy. Na konci prezenčnej výučby odprezentuje v priebehu asi 15 minút svoj návrh pred spolužiakmi/-čkami a vyučujúcim/ou. Seminárna práca obsahuje 60% celkového hodnotenia. Prezentácia projektu, zapojenie sa do diskusií a riešenie problémových úloh počas semestra zahŕňa 40% celkového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81% bodov, na hodnotenie C najmenej 73% bodov, na hodnotenie D najmenej 66% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zaoberá ochranou kultúrnych a prírodných pamiatok s dôrazom na územie Slovenska. Pri jednotlivých kategóriách kultúrneho dedičstva sa zdôrazňuje východisko životného prostredia, z ktorého duchovne i materiálne čerpá a v ktorom sa historicky vyvíjali.
- Úvod do kurzu „Ochrana pamiatok a kultúrneho dedičstva“. Oboznámenie sa s kurzom a organizačnou štruktúrou jeho priebehu a spôsobom hodnotenia.
- Organizácie a inštitúcie zaoberajúce sa osvetou a ochranou pamiatok a kultúrneho dedičstva na Slovensku, v rámci Európy a na celosvetovej úrovni.
- Termíny, slovníky a názvoslovie, s ktorým sa pracuje pri ochrane pamiatok.
- Hrady a zámky na území SR. Vznik, vývoj, premena, zánik, výskum a ochrana týchto stavieb.
- Vývoj miest na Slovensku – jednotlivé fázy a obdobia vývoja miest na území SR.
- Ľudová kultúra Slovenska – tradície, zvyky, folklór, ľudová architektúra, remeslá...
- Regióny Slovenska – Najvýznamnejšie pamiatky v jednotlivých historických regiónoch Slovenska a ich vývoj v závislosti od kultúrneho a prírodného prostredia.
- Diskusia s pracovníkom Pamiatkového úradu SR.
- Exkurzia.
- Prírodné pamiatky a ich ochrana na Slovensku
100/0
Študent/-ka si v rámci kurzu Ochrana kultúrneho a prírodného dedičstva osvojuje kľúčovú terminológiu, pozná význam inštitúcií, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Ochranu kultúrneho dedičstva vníma ako neoddeliteľnú súčasť a prepojenosť životného prostredia človeka a prírody. Pozná základnú históriu národných parkov, vývoja hmotných i nehmotných pamiatok na Slovensku. Dokáže spracovať stručný návrh zápisu medzi pamiatky a dôvody zápisu do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Študent/-ka sa orientuje v základnej literatúre k jednotlivým témam a pozná význam propagácie a osvety kultúrneho a prírodného dedičstva. Absolvent kurzu vie identifikovať základné architektonické prvky, a teda pozná ich terminológiu.
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning; projektové metódy
Povinná literatúra:
MLYNKA, L., HABERLANDOVÁ, K.: Technické pamiatky. Bratislava : Dajama, 2007.
Odporúčaná literatúra:
ŠULLOVÁ, Z. (ed.): Zbierky dejín techniky I. Košice: Slovenské technické múzeum, 2015.
ŠULLOVÁ, Z. (ed.): Zbierky dejín techniky I. Košice: Slovenské technické múzeum, 2016.
ŠULLOVÁ, Z. (ed.): Múzeá vedy a techniky : zbierky dejín vedy a techniky III. : unikáty v zbierkach dejín techniky. Košice: Slovenské technické múzeum, 2017.
BARTOŠÍKOVÁ, T. (ed.): Technické pamiatky – zbierky, výskum a nové využitie. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2018.
SARVAŠ, A. - LIPTÁK, M. -BEŇÁK, M.: Čierne diery: priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska. Bratislava: Čierne diery, 2018.
Audiovizuálne pramene, dokumentárne filmy.
Študent/-ka pracuje v priebehu semestra na seminárnej práci, ktorú odovzdá na konci výučbovej časti semestra. V seminárnej práci zhrnie poznatky z dejín vedy a techniky, ktoré nadobudol počas semestra, a súčasne navrhne potenciálnu technickú pamiatku na Slovensku do zoznamu pamiatkovo chránených nehnuteľností. Študent/-ka vypracuje podklady k takémuto zápisu, kde uvedie aj stručnú históriu vývoja tohto typu pamiatok a opíše jej unikátnosť v rámci priemyselných dejín Slovenska a strednej Európy. V závere prezenčnej výučby odprezentuje svoj návrh pred spolužiakmi/-čkami a vyučujúcim/ou. Seminárna práca obsahuje 60% celkového hodnotenia. Prezentácia projektu, zapojenie sa do diskusií a riešenie problémových úloh počas semestra zahŕňa 40% celkového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81% bodov, na hodnotenie C najmenej 73% bodov, na hodnotenie D najmenej 66% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania pamiatok technického charakteru na Slovensku v kontexte dejín vedy a techniky. Študent/-ka sa oboznámi so základnými faktami dejín vedy a techniky. Študent/-ka ako budúci pedagóg/-ička tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomostí žiakom. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- Úvod do štúdia dejín vedy a techniky. Základné medzníky historického vývoja a kategorizácia technických pamiatok.
- Mlyny. Vodné, parné a habánske mlyny na Slovensku.
- Banské pamiatky. Vývoj banského priemyslu na Slovensku a technické pamiatky hutnického charakteru.
- Mosty. Mostné stavby, ich architektúra a dopravné pamiatky na Slovensku.
- Pivovary a liehovary. Pivovarenské a liehovarenské pamiatky v kontexte technického vývoja na Slovensku a strednej Európy.
- Cukrovary a solivary. Cukor a soľ spracujúce zariadenia ako technické pamiatky Slovenska.
- Huty. Železolejárske pamiatky a ich význam v dejinách Slovenska.
- Továrne. Továrenské budovy rôzneho zamerania ako skvosty slovenskej techniky.
- Ďalšie slovenské technické pamiatky rôzneho druhu. Observatóriá, sýpky, elektrárne a i.
100/0
V rámci predmetu si študent/-ka osvojí kľúčové fakty z dejín vedy a techniky prostredníctvom slovenských technických pamiatok a ich možné využitie v pedagogickom procese na základnej alebo strednej škole. Študent/-ka dokáže analyzovať prínos potenciálnej technickej pamiatky, pozná jej unikátne postavenie v rámci slovenského a stredoeurópskeho územia. Dokáže tiež vypracovať odborný materiál k posúdeniu zápisu medzi pamiatky a pozná význam prezentácie pamiatky širokej verejnosti.
40S
Pracovná záťaž študenta: 2 kredity, 40S
Metódy vzdelávania: moderovaná diskusia k výberu exkurzie, organizačné práce na zabezpečovaní praktických i odborných súčastí exkurzie – tímová práca v malých skupinách, priebežné individuálne i tímové riešenie parciálnych odborných výstupov počas exkurzie („referátov“), záverečné kompexné hodnotenie všetkých stránok uskutočnenej exkurzie.
Príslušná literatúra sa odporúča každý rok na začiatku semestra podľa konkrétneho tematického zamerania exkurzie.
100 % priebežného hodnotenia. Hodnotia sa parciálne výstupy – prípravné práce exkurzie a odborné výstupy – prezentácie jednotlivých kultúrnych, historických a enviromentálnych pamiatok sa vypracúvajú priebežne resp. prezentujú počas exkurzie. Po návrate diskusia k hodnoteniu exkurzie .
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa plne zapája do prípravy exkurzie, jeho odborný výstup je všeobecne využiteľný a prínos preukázateľný),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa aktívne zapája do prípravy exkurzie i riešenia všetkých praktických i modelových situácií, preukazuje, že sa orientuje v problematike svojho parciálneho referátu),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa v podstate bezpečne pohybuje v oblasti organizačných otázok exkurzie i reprodukovania získaných informácií),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa slabšie orientuje v tematike pripravovanej exkurzie, nepreukazuje schopnosť získané poznatky aplikovať),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa minimálne zapája do prípravy exkurzie, pri záverečnom hodnotení len s veľkými ťažkosťami a torzovito prezentuje možné závery exkurzie pre prax),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa ani počas exkurzie nevie orientovať v problematike navštívených miest exkurzie, jeho spolupráca s kolektívom pri príprave exkurzie neexistovala)
slovenský jazyk
Tematická, odborná, historická exkurzia realizovaná v rozmanitých hraničných historických regiónoch strednej a juhovýchodnej Európy, predovšetkým s etnickým zmiešaným obyvateľstvom,teda v oblastiach, kde sa kontroverzne vníma (vnímala) minulosť oblasti. V príprave je študent upozorňovaný na tieto faktory, počas exkurzie a v jednotlivých referátoch má riešiť ich rolu, silu a vplyv na súčasnosť daného regiónu. V praxi si tak rieši otázky, s ktorými sa bude pravidelne stretávať v role učiteľa.
100/0
Spôsobom absolvovania prípravných prác exkurzie i celým jej priebehom študent má nadobudnúť prvé konkrétne organizačné zručnosti s riešením tematických (odborných) i praktických otázok zabezpečovania podujatí príslušného typu pre svojich budúcich študentov, naučiť sa konkrétne hodnotiť ich možný prínos i spôsoby efektívnych a funkčných riešení prípadných problémov.
2 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín tvorba portfólia a reflexií na prednášané témy a záverečné kolokvium. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); vysvetľovanie; inštruktáž; obsahová analýza edukačných médií; recenzia; reťazová diskusia o predmetnej téme; riešenie a tvorba úloh/projektov; Swot analýza.
Povinná literatúra:
BENEŠ, Z., GRACOVÁ, B., PRŮCHA, J.: Sondy a analýzy. Učebnice dějepisu – teorie a multikulturní aspekty edukačního média. Praha, 2008.
BOCKOVÁ, A.: Obrazy priestorovej perspektívy slovenského územia v učebniciach dejepisu. In : Letz, R. a kol: Slovenské územie v historickom kontexte. Bratislava : Matica slovenská, 2017.
BOCKOVÁ, A.-GÁPA, M.: Možnosti transferu historických poznatkov (múzejných zbierok) do edukačného procesu. In: Muzeológia a kultúrne dedičstvo I. 6/2018.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : Metocké centrum mesta Bratislavy, 2002.
Odporúčaná literatúra:
JUŠČÁKOVÁ, Z.: Hodnotenie kvality učebníc učiteľmi
Dejepis pre 5. – 9. ročník ZŠ a osemročné gymnáziá. Správa z výskumnej sondy. Bratislava : ŠpÚ, 2020.
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
LABISCHOVÁ, D.-GRACOVÁ, B.: Příručka k didaktice dějepisu, Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, 2010.
SLÁDKOVÁ, K.: Virtuálna cesta Myjavou. In : Myjavský región v didaktických variáciách. Diplomová práca. Bratislava : Pedagogická fakulta UK,, 2021. Dostupné na internete: https://www.fedu.uniba.sk/sucasti/katedry/katedra-historie/dejepis-pre-21-storocie/
STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : Metodické centrum mesta Bratislavy, 2007.
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy;
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
100 % priebežného slovného a bodového hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra analyzuje a recenzuje edukačné médiá, reflektuje ich funkčnosť v edukačnom prostredí, analyzuje obsah, tematické zameranie printových a digitálnych pomôcok, tvorí návrhy a prezentuje vývojové trendy v tvorbe edukačných médií, pričom uplatňuje metódu E-U-R. Jednotlivé výstupy práce sú kolektívne slovne a bodovo hodnotené. Celkové záverečné hodnotenie prebieha diskusiou/kolokviom a sčítaním získaných bodov. Pri hodnotení sa aplikuje metóda Swot analýzy. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent vie integrovať a kompatibilne uplatniť nadobudnuté vedomosti a zručnosti v špecializovanej oblasti poznania, vie praktizovať všeobecné a predmetové kompetencie v práci s edukačnými médiami, koncepčne uvažuje, vyhľadáva nové informácie a zodpovedne pristupuje k samostatnej i tímovej práci. Poznatky vie kriticky prehodnocovať a uplatňovať v aplikáciách pre rozvoj odboru (história, dejepis, didaktika dejepisu),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
nový kurz
Študenti sa oboznámia s vybranými problémami modernej didaktiky dejepisu, identifikujú požiadavky kladené na vzdelávanie učiteľov a získavajú vedomosti o aplikácii metód a stratégií odporúčaných pre výučbu a učenie sa žiakov v základných a stredných školách. Nadobudnú prehľad o modernizácii dejepisnej výučby na Slovensku a požiadavkách na funkčnosť didaktického systému v edukačnej praxi.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy:
- „Objektová didaktika“ a jej funkcia v historickom vzdelávaní.
- Metodika analýzy a posudzovania edukačných médií, vzdelávacích programov, odporúčaných literárnych a obrazových žánrov vhodných pre vzdelávaciu oblasť: Človek a spoločnosť.
- Kritériá pre tvorbu a analýzu učebníc dejepisu a pracovných zošitov.
- Uplatňovanie etickej a spoločenskej zodpovednosti pri prezentovaní poznatkov a stanovísk.
- Učiteľ v perspektíve tvorcu edukačných médií a aktívneho riešiteľa kurikulárnych projektov.
- Princípy práce s multimédiálnou pomôckou v dejepisnej výučbe.
- Dejepis on-line, online archívy ako zdroj historických prameňov.
- Limity virtuálneho sveta.
- Múzejné exponáty sa nám „prihovárajú“.
- Spomienková pamäť - výpovede svedkov (reliabilita spomienkového optimizmu/pesimizmu (oral history).
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa teoretické poznatky o modernej odborovej didaktike dejepisu, o európskych trendoch a odporúčaniach pre súčasný dejepis. Získa prehľad o modernizácii dejepisnej výučby na Slovensku a funkčnosti didaktického systému dejepisu. Vie analyzovať parciálne problémy modernej didaktiky dejepisu a výsledky empirických výskumov súčasnej školskej praxe. Je zorientovaný aj v tvorbe výučbových médií a procese kritického posudzovania vzdelávacích materiálov a programov.
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava seminárnej práce; 10 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh, e-learning.
Povinná literatúra:
BAČOVÁ D. – ONUŠKOVÁ, M.: Edukačné médiá a ich využívanie v spoločenskovedných predmetoch v základnej a strednej škole. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum, 2015.
KATRIŇÁK L.: Fotografia ako kultúrno-historický prameň (súčasné teoretické prístupy). In: Kultúrne dejiny, roč. 9, Supplement, 2018, s. 136-148.
Odporúčaná literatúra:
KRATOCHVÍL, V.: Fotografia ako historický obrazový prameň, História. Revue o dejinách spoločnosti, 2003, č. 1, s. 44-45.
KRATOCHVÍL, V.: Dokumentárny film ako školský historický prameň. Metodické podnety. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2008.
KRATOCHVÍL, V.: Historický prameň a jeho funkcie vo výučbe dejepisu, Historická revue : časopis o dejinách spoločnosti, 1999 10, č. 1, s. 29-30.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca na vybranú tému – spracovanie podľa zadania, ktorá sa odovzdáva pred začiatkom skúšobného obdobia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
nový kurz
Predmet študenta oboznámi s rôznymi druhmi historických audiovizuálnych prameňov a naučí ho ako optimálne vybrať a vyhovujúco zaradiť konkrétny do vyučovacieho procesu. Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- História vzniku a vývoja audiovizuálnych prameňov
- Špecifiká audiovizuálnych prameňov
- Historické audiovizuálne pramene vo výučbe dejepisu
- Fotografia a jej interpretácia
- Dobový zvukový záznam a ako s ním pracovať
- Dobový filmový záznam kontra dokumentárny film
- Skreslená minulosť, úprava a manipulácia s audioviziálnym prameňom
- Výber audiovizuálneho prameňa pre potreby výučby
- Práca s časom
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa základné vedomosti o auditívnych, vizuálnych a audiovizuálnych historických prameňoch a o rôznych spôsoboch ich využitia pri výučbe najnovších dejín. Študent nadobudne schopnosť vhodného výberu a použitia konkrétneho dobového zvukového, fotografického či filmového záznamu, ako súčasti budúcej výučbe na základných a stredných školách.
2 hodiny prednáška a seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
Povinná literatúra:
HLAVÁČEK, I. - KAŠPAR, J. - NOVÝ, R. Vademecum pomocných věd historických. Praha : Svoboda, 1988.
ZEMENE, R. - ZUBÁCKA, I. Kapitoly z pomocných vied historických. Bratislava : FiF UK, 1993.
SZYMAǸSKI, J. Nauki pomocnicze historii. Warszawa : Wydawnictwo Naukowe PWN, 2004.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J.: Nitriansky kódex a jeho posolstvo. Ružomberok : KU, 2006.
NOVÁK, J.: Paleografická čítanka : pomôcka na čítanie rukopisov z 12.-19. storočia Martin : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnost̕, 2001.
HLEDÍKOVÁ, Z. – KAŠPAR, J. – EBELOVÁ, I.: Paleografická čítanka. Praha : Karolinum, 2014.
ČOVAN, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650 (Corpus inscriptionum Slovaciae 1 / Nápisy na Slovensku 1). Martin : JLF UK, 2016.
KARTOUS, P. - NOVÁK, J. - VRTEĽ, L. Erby a vlajky miest v Slovenskej republike. Bratislava : Obzor, 1991.
VRTEĽ, L.: Osem storočí slovenskej heraldiky. Martin : Matica slovenská, 2003.
NOVÁK, J.: Pečate miest a obcí na Slovensku I, II. Bratislava : FiF UK, 2008.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca bude prezentovaná počas prednáškového obdobia na kolokviu formou referátu a potom sa písomne odovzdá. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský, český a poľský jazyk
nový kurz
- Čo sú PHV, ich rozdelenie a metodológia výskumu.
- Vývoj a vývin PVH v minulosti.
- PHV viažuce sa k jazyku, písmu a písomnej kultúre (paleografia, diplomatika, epigrafika, kodikológia).
- PHV viažuce sa k človeku, času a miestu (genealógia, chronológia, metrológia).
- PHV viažuce sa k výtvarným symbolom a obrazom v historických prameňoch (numizmatika, sfragistika, heraldika).
- Moderné PVH.
- Vývoj PVH na Slovensku. Trendy ich výskumu vo svete.
- Kolokvium seminárnych prác 1.
- Kolokvium seminárnych prác 2.
100/0
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými charakteristikami pomocných vied historických. Študenti si osvoja a budú sa vedieť orientovať v špecifickej problematike jednotlivých vied. Na základe získaných vedomostí dokážu profesionálne narábať s prameňmi pomocných vied historických (listiny, nápisy, kódexy, erby, pečate, mince, miery, váhy atď.) a prehĺbia si vedomosti prostredníctvom analýzy týchto prameňov. Dokážu vyhodnocovať význam pomocných vied historických, interpretovať ich a porovnávať, tiež konfrontovať s odbornou literatúrou. Osobitný dôraz sa kladie na kritické myslenie, používanie odbornej terminológie a argumentácie. Primeraná pozornosť bude venovaná diskusii o konkrétnych problémoch v minulosti.
štátna skúška
Metódy hodnotenia: ústne komisionálne skúšanie a moderovaná diskusia – dialóg študenta s členmi štátnicovej komisie o aktuálnych problémových otázkach zodpovedaných tém, spoločné hodnotenie výsledku komisiou
ČAPLOVIČ, D. – LUKAČKA, J. – ČIČAJ, V. – KOVÁČ, D. – LIPTÁK, Ľ.: Slovenské dejiny. Bratislava : AEP, 2000.
HOBSBAWM, E.: Věk extrémů. Praha : Argo, 1997.
HRADSKÁ, K. – KAMENEC, I. a kol.: Slovenská republika 1939 – 1945. Bratislava : VEDA, 2015.
HROCH, M. a kol.: Encyklopedie dějin novověku 1492 – 1815. Praha : Libri, 2005.
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 2003.
KENNEDY, P.: Vzestup a pád velmocí. Ekonomické proměny a vojenské konflikty v letech 1500 – 2000. Praha : NLN, 1998.
KOHÚTOVÁ, M.: Vybrané kapitoly z dejín novoveku. Trnava : FF TU, 2008.
MATULA, P.: Dejiny Slovenska 1780 – 1847. Bratislava, 2013.
MÚCSKA, Vincent a kol.: Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek (od 5. storočia do polovice 11. storočia). Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
PEČENKA, M. – LUŇÁK, P. a kol: Encyklopedie moderní historie. Praha : Libri, 1999.
RAPPORT, M.: Evropa devatenáctého století. Praha : Vyšehrad, 2011.
ŠKVARNA, D. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : SPN, 2006.
ROBERTS, J. M.: Přehledné dějiny světa. PlzeŇ : Beta-Dobrovský, 2002.
WOOLF, A.: Dejiny sveta od praveku po súčasnosť. Bratislava : Foni Book, 2019.
KUČERA, M.: Slovenské dejiny I. Bratislava : LIC, 2011.
BADA, M.: Slovenské dejiny II. Bratislava : LIC, 2017.
PODOLAN, P. – VIRŠINSKÁ, M.: Slovenské dejiny III. Bratislava : LIC, 2014.
LETZ, R.: Slovenské dejiny IV. Bratislava : LIC, 2010.
LETZ, R.: Slovenské dejiny V. Bratislava : LIC, 2012.
LETZ, R.: Slovenské dejiny VI. Bratislava : LIC, 2021.
Štátna skúška (vrátane obhajoby záverečnej práce) je v súlade s vnútorným predpisom č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj s vnútorným predpisom č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
V magisterskom stupni štúdia je potrebné získať v rámci študijného programu za jeho študijnú časť 94 kreditov v predpísanej skladbe. Ďalších 14 kreditov študent získava za úspešnú obhajobu záverečnej práce a 12 kreditov za predmety štátnej skúšky.
Podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave, časť šesť, Čl. 56, ods.2 musí študent preukázať vedomosti a porozumenie im, preukázať ich uplatnenie, ako aj schopnosť tvorivo riešiť problémy súvisiace s daným študijným odborom v širších kontextoch v nových/neznámych/simulovaných prostrediach. Tiež musí preukázať rozvinuté vzdelávacie zručnosti s vysokým stupňom samostatnosti a autonómie.
Úspešný absolvent ústnej štátnej skúšky z histórie teda preukazuje svoje spôsobilosti predovšetkým:
- ako úrovňou osvojenia si potrebných vedomostí, kompetentností v znalostiach jednotlivých historických disciplín, trendov a smerov s kľúčovým dôrazom na učiteľské zameranie znalostí z histórie, potrebných pre výkon indikovaného povolania;
- ako úrovňou analyzovania, skompletizovania, zovšeobecnenia a verbálnej interpretácie osvojených poznatkov;
- ako úrovňou kompetentností zvládať metodiku interpretácie vedeckej histórie vo vzdelávacom procese;
- ako úrovňou chápania významu všetkých kontinuálne sa vynárajúcich koncepcií interpretácií dejinných procesov, pričom ich posudzovanie študent zakladá na výsledkoch dokumentovaného vedeckého poznávania
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že si dôkladne a komplexne osvojil obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti historických vied i metodiku získavania historických poznatkov a plne sa orientuje v jej problematike, takže dôsledne a na vysokej úrovni komunikačných zručností analyzuje, sumarizuje a hodnotí charakter prezentovaných historických procesov i metodiku získavania poznatkov o minulosti, pričom si paralelne uvedomuje i základné princípy a spôsoby ich prenášania do (učiteľskej) praxe dejepisu;
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard); absolvent ústnej štátnej skúšky z histórie preukázal, že si osvojil komplexný obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti historických vied v analýze i v sumarizácii prezentovaných historických procesov, bezpečne a na výbornej komunikačnej úrovni sa orientuje v konkrétnych užších i širších súvislostiach odborného kontextu prezentovaných procesov, jeho aplikovanie metodiky získavania poznatkov o minulosti v historickej vede, resp. ich transponovanie do problematiky dejepisu je však ohraničené;
C (dobre – bežná spoľahlivá práca); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že ovláda analytický i syntetizujúci prístup hodnotenia prezentovaných historických poznatkov, bezpečne aj keď s čiastočnými medzerami tak zvládol obsah vlastnej špecializácie, jeho úroveň znalostí o teoretických metodických postupoch získavania znalostí v historickej vede a princípov ich transponovania do vzdelávania v dejepise však plne nedosahuje žiaducu úroveň;
D (uspokojivo – prijateľné výsledky); študent sa vie orientovať v odbornej problematike histórie iba na základnej úrovni, ovláda skôr parciálne faktografické údaje, nepreukazuje dostatočnú schopnosť sumarizovať ich a prezentovať v podstatných súvislostiach, prepájanie teoretických znalostí s ich praktickou aplikáciou v dejepisnom kontexte mu spôsobuje výrazné problémy;
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá); absolvent ústnej štátnej skúšky reprodukuje základnú historickú faktografiu iba s veľkými ťažkosťami, ovláda len jej najzákladnejší materiál, získané poznatky slabo sumarizuje a nevie funkčne aplikovať do praxe;
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše); študent sa nevie orientovať v problematike, nepresvedčil, že ovláda základné poznatky tejto časti svojej odbornej špecializácie učiteľstva histórie.
slovenský a český jazyk
Dejiny Slovenska
- Príchod Slovanov na naše územie. Samova ríša, Pribinovo a Mojmírovo kniežatstvo, Veľká Morava. Začlenenie Slovenska do uhorského štátu, vývoj do roku 1301.
- Politický a hospodársky vývoj v 14. – 15. storočí, vznik a význam miest v slovenských dejinách
- Kultúra, umenie, školstvo a úloha cirkvi v stredoveku na Slovensku, Academia Istropolitana.
- Vláda Jagelovcov, feudálna anarchia na prelome 15. – 16. storočia. Dóžovo povstanie, Moháčska bitka.
- Reformácia a protireformácia, kultúrny vývoj, vysoké školy na Slovensku v 16. – 17. storočí. Stavovské povstania v 17. storočí do satmarského mieru (1711).
- Vývoj habsburskej monarchie v 18. storočí. Vláda Karola III., Márie Terézie a Jozefa II. Napoleonské vojny, Metternichov absolutizmus. Bernolákovská generácia. Druhá generácia slovenských obrodencov v 20. a 30. rokoch 19. storočia. Spolková činnosť. Štúrovské hnutie v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Revolúcia 1848/49.
- Slovenská politika od 60. rokov 19. storočia do roku 1918. Memorandum, Matica slovenská, maďarizácia, Slováci v USA.
- Slováci a prvá svetová vojna, domáci a zahraničný odboj, vznik ČSR.
- Vnútorná a zahraničná politika 1. ČSR (1918 – 1938). Demokratický politický systém, politické strany, hranice, medzinárodné postavenie 1. ČSR. Úsilie o autonómiu Slovenska. Kultúra, školstvo a sociálne otázky.
- Prvá Slovenská republika (1939 – 1945). Autoritatívny politický systém, radikáli a umiernení, salzburské rokovania, perzekúcie, diskriminácia Židov a Rómov, medzinárodné postavenie Slovenska, účasť vo vojne. Kultúra, školstvo a sociálne otázky.
- Domáci a zahraničný odboj počas druhej svetovej vojny. Londýn – Moskva. SNP. Význam slovenského a česko-slovenského protifašistického odboja v európskom kontexte.
- Slovensko na ceste sovietizácie. Košický vládny program, tri pražské dohody, voľby v roku 1946. Komunistický režim v rokoch 1948 – 1968. Zakladateľské obdobie, perzekúcie, politické procesy, socializmus.
- Obrodný proces a normalizácia 1968 – 1989. Metamorfózy spoločnosti. Protikomunistická rezistencia a exil. Pád komunizmu a prvé kroky v demokracii.
- Kultúrne, školské a sociálne otázky v rokoch 1945 – 1989.
Všeobecné dejiny
- Praveký vývoj strednej Európy. Chronológia a rozdelenie (paleolit, mezolit, neolit, eneolit, doba bronzová, hallštat, latén, doba rímska, sťahovanie národov).
- Staroveké ríše (Sumer, Asýria, Babylon, Chetiti, Egypt).
- Egejský polostrov v staroveku. Mínojská a mykénska kultúra. Antické Grécko. Alexander Macedónsky a jeho doba.
- Vznik, rozmach a zánik Rímskej ríše.
- Európa v období sťahovania národov (Germáni, Huni, Slovania). Byzantská ríša v období rokov 395 – 568. Vizigótska ríša na Pyrenejskom polostrove. Ostrogótska ríša na Apeninskom polostrove. Franská ríša.
- Byzantská ríša. Ortodoxná cirkev. Kyjevská Rus. Bulharsko, Srbsko v stredoveku. Historický vývoj kresťanstva od Gregora I. Veľkého (590) do Tridentského koncilu (1545). Boj o investitúru. Križiacke výpravy.
- Vývoj Anglicka, Francúzska a Svätej rímskej ríše v stredoveku.
- Reformácia, jej príčiny a predstavitelia. Martin Luther, Ján Kalvín, Ulrich Zwingli. Anglikánska cirkev. Náboženské vojny.
- Veľké zámorské objavy, ich príčiny a následky. Cenová revolúcia.
- Románsky sloh. Gotika. Renesancia. Humanizmus. Baroková kultúra. Školstvo, mestá a obchod.
- Politický a hospodársky vývoj hlavných európskych štátov (Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, oblasť Nemecka, Rusko, Habsburská monarchia) v období rokov 1618 – 1914.
- Najvýznamnejšie revolúcie v Európe v období rokov 1789 – 1914 a ich charakteristika.
- Rozmach vedy a techniky v období rokov 1618 – 1914. Najvýznamnejší vedci a ich objavy.
- Príčiny, základný priebeh a dôsledky prvej svetovej vojny.
- Európa a svet po prvej svetovej vojne. Spoločné medzivojnové problémy tzv. nástupníckych štátov a cesty ich riešenia.
- Hlavné politické smery a hnutia v Európe 20. storočia (komunizmus, fašizmus).
- Sovietske Rusko 1917 – 1989 a jeho vplyv na svetový vývin.
- USA ako nová svetová veľmoc 1918 – 1989. Medzníky amerického
vývoja a ich medzinárodný vplyv.
- Svetový ekonomický, politický a spoločenský vývin medzivojnového obdobia – hlavné črty.
- Príčiny, priebeh a dôsledky druhej svetovej vojny.
- Sformovanie sovietskeho bloku. Základné etapy a krízy v jeho vývoji 1944 – 1989.
- Dekolonizácia a hlavné zmeny v Ázii a Afrike v druhej polovici 20. storočia.
- Studená vojna a jej hlavné politické krízy a vojenské konflikty.
- Rozpad sovietskeho satelitného systému – vonkajšie a vnútorné príčiny.
- Európske štáty Západu od druhej svetovej vojny po koniec bipolárneho sveta.
- Západoeurópska a európska integrácia v kontexte globalizačných trendov 20. storočia.
- Rozmach vedy a techniky v 20. storočí. Najvýznamnejší vedci a ich objavy. Základné aspekty vývoja umenia a kultúry.
- Hlavné trendy svetového a moderného slovenského dejepisectva.
0/100
Systémovo vybudovaná znalosť obsahu všetkých základných predmetov štátnej skúšky spolu so znalosťami princípov základného formovania ich vnútorných, obsahových štruktúr, komunikovaná na žiaducej úrovni budúceho pracovníka v učiteľskej sfére alebo v inštitúciách, organizáciách zaoberajúcich sa adekvátnou náplňou práce (ochrana historického, kultúrneho i environmentálneho dedičstva, múzejné inštitúcie). Plne osvojená metodika odbornej interpretácie vedeckej histórie so zvýšeným dôrazom na špecifiká tejto interpretácie vo vzdelávacom procese. Plné porozumenie podstate kontinuálne sa vynárajúcich premien v koncepciách interpretácie dejín (organický vývoj vedy ako celku, povaha vedy).
Znalosť kľúčovej faktografie z pravekých a starovekých dejín svetovej a slovenskej proveniencie s dôrazom na dejinný vývoj európskej civilizácie, prezentovaná ako hodnotenie prítomného presahu dobových kultúrnych javov optikou ich významu pre učiteľské štúdium histórie.
Schopnosť analýzy základných charakteristík stredovekého sveta a jeho špecifík od zániku Západorímskej ríše po objavenie Ameriky (476 – 1492), základných kategórií usporiadania a zmýšľania stredovekej spoločnosti z pohľadu najnovších výsledkov historickej vedy, základné zovšeobecnenie a zhodnotenie kultúrneho významu stredovekej európskej spoločnosti pre súčasnosť s primeranou pozornosťou venovanou dejinám islamu a neeurópskym civilizáciám.
Prierezová no kontextuálne sformovaná orientácia v období novovekých všeobecných dejín (1492-1789) bezpečne charakterizujúca otázky zásadnej zmeny spoločnosti a paradigiem jej novo sa formujúcich princípov usporiadania a fungovania v ekonomickom i kultúrnom dianí. Zaradenie nových javov (zámorské objavy, cenová revolúcia, štrukturálne hospodárske a sociálny premeny, náboženská situácia, fenomén absolutizmu) ako presahu na uvažovanie budúceho učiteľa histórie o prítomnosti.
Sumarizujúce znalosti o politickom, hospodárskom a sociálnom vývoji európskeho a mimoeurópskeho sveta v rokoch 1789-1914 ako bezpečná orientácia v základných otázkach moderných všeobecných dejín, analytické pohľady na kľúčové procesy a javy fundamentálnych premien modernizujúcich sa spoločností od Francúzskej revolúcie v r. 1789 – 1799 po začiatok prvej svetovej vojny. Osobitný dôraz na zdôraznenie javov bezprostredne ovplyvňujúcich vývin spoločnosti do dnešných čias.
Základný prehľad podstatných čŕt, trendov a periodizačných medzníkov moderných dejín 20. storočia, reflektovaný optikou a cieľmi budúcej učiteľskej profesie absolventov, ktorí tak dokážu interpretovať príčiny odlišných hodnotení príslušných historických procesov, čŕt a trendov v rôznych historických školách súčasnosti. Vzájomné väzby medzi sociálnymi, hospodárskymi a politickými dejinami 20. storočia, špecificky v európskom kontexte, ale zároveň s pripomenutím rastu významu neeurópskeho priestoru. Študent pozná, aktívne analyzuje, interpretuje, identifikuje a komparuje spoločné a odlišné črty tohto vývoja v jednotlivých častiach sveta v podmienkach silnejúcich globalizačných trendov 20. storočia.
Znalosť základnej charakteristiky stredovekých dejín Slovenska od príchodu Slovanov do bitky pri Moháči (1526), základných charakteristických kategórií a štruktúr stredovekej spoločnosti žijúcej na Slovensku. Syntetizujúca orientácia v politickej, hospodárskej, sociálnej, cirkevnej a kultúrnej problematike stredovekých dejín Slovenska spolu so schopnosťou bezpečne interpretovať a hodnotiť jej väzby so súčasnosťou.
Znalosti o podstatných črtách politického, hospodárskeho a sociálneho vývinu Slovenska a jeho obyvateľov v novovekom Uhorsku v rokoch 1526 – 1780, teda od moháčskej bitky po koniec vlády Mária Terézie, teda o kľúčových premenách spoločnosti v dôležitej etape národnouvedomovacieho procesu slovenského etnika v kontexte uhorských dejín.
Komplexné poznatky zo slovenských dejín dlhého 19. storočia (1780 – 1918) ako orientácia v jeho sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch v kontexte a komparácii s vývojom tohto obdobia v iných krajinách a s dôrazom na analýzu existujúcich protirečivých interpretácií závažných historických problémov epochy.
Komplexne vybudované poznatky zo slovenských dejín 20. storočia (1918 – 1992) a bezpečná orientácia študenta v sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch doby v prepojení a analógiách so súčasnosťou, so schopnosťou študentskej analýzy aj zložitejších problémov moderných a súčasných slovenských dejín vrátane hodnotenia ich aktuálnych interpretácií.
štátna skúška
Metódy vzdelávania: ústne komisionálne skúšanie a moderovaná diskusia, študentská reflexia najnovších poznatkov modernej odborovej didaktiky a ich implementácia do výučbových modulov, analýza konceptuálno-metodologických otázok dejepisu, rozbor tém v kontextoch vzťahu história – didaktika – dejepis, hodnotenie a aplikácia teoretických a praktických poznatkov získaných štúdiom a samoštúdiom špecializovaného odboru.
BENEŠ, Z., GRACOVÁ, B., PRŮCHA, J.: Sondy a analýzy. Učebnice dějepisu – teorie a multikulturní aspekty edukačního média. Praha : MŠ M a Tv, 2008.
BOCKOVÁ, A.: Výučba dejepisu ako pedagogický problém. In. Verbum Historiae I., Bratislava : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2008.
BOCKOVÁ, A.: Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae, 2/2014.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
ČAPEK, R.: Líný učitel – Jak učit dobře a efektivně. Bratislava : Raabe, 2018.
FISCHER, R.: Učíme děti myslet a učit se. Praha : Portál, 2004.
HUDECOVÁ, D.: Analýza dějepisných vzdelávacích programů ve vybraných státech Europy a její výsledky. Praha : Tauris, 2006.
JULÍNEK, S. a kol.: Základy oborové didaktiky dějepisu. Brno : MU v Brně, 2004.
KLÍMA, B. a kol. Mládež a dějiny. Publikace výsledků mezinárodního dotazníkového šetření a výzkumu historického vědomí adolescentů se zaměřením na Českou republiku. Brno : CERM, 2001.
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
KRATOCHVÍL, V.: Metafora stromu ako model didaktiky dejepisu k predpokladom výučby. Bratislava : Raabe, 2019.
KRATOCHVÍL, V.:Multiperspektivita v 26,učebných figurách. Bratislava : Raabe, 2021.
LABISCHOVÁ, D., GRACOVÁ, B.: Příručka ke studiu didaktiky dějepisu. Ostrava : FF Ostravské univerzity v Ostravě, 2010.
MAZUR, D., DANNER. A. Komiks od roku1968 do současnosti. Praha : Universum, 2015.
Odporúčania RE výboru ministrov členských štátov o vyučovaní dejepisu v Európe 21. storočia.. Bratislava : Informačná kancelária Rady Európy, 2001.
OTČENÁŠOVÁ, S.: Schválená minulosť. Kolektívne identita v československých a slovenských učebniciach (1918 -1989). Košice 2010.
PETLÁK, E.: Súčasnosť a perspektívy didaktiky. In : Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019.
RYBENSKÁ, Klára: Moderní přístupy k výuce dějepisu. Hradec Králové : UHK, 2020.
STUCHLÍKOVÁ,I.-JANÍK, T (et.al.): Oborové didaktiky: Vývoj – stav – perspektivy. Brno : MU, 2015.
STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : MCMB, 2002.
STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : MCMB, 2007.
SWAINOVÁ, H. ed.: Velké otázky historie. Praha : Abonet ND, 2006.
ZDECHOVANPVÁ, D., BOCKOVÁ, A, (eds.): Kultúrne dedičstvo inovatívnou formou (e- learning). Výukové CD k online kurzu. Bratislava L Strom života, 2012.
ZDECHOVANOVÁ, D., BOCKOVÁ, A., PÁNIK, P.: Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava : Strom života, 2006.
Vybrané učebnice dejepisu od 1. ČSR po r. 1989; súčasné učebnice dejepisu v SR; vybrané európske učebnice dejepisu.
Štátna skúška (vrátane obhajoby záverečnej práce) je v súlade s vnútorným predpisom č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj s vnútorným predpisom č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
V magisterskom stupni štúdia je potrebné získať v rámci študijného programu za jeho študijnú časť 94 kreditov v predpísanej skladbe. Ďalších 14 kreditov študent získava za úspešnú obhajobu záverečnej práce a 12 kreditov za predmety štátnej skúšky.
Podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave, časť šesť, Čl. 56, ods.2 musí študent preukázať vedomosti a porozumenie im, preukázať ich uplatnenie, ako aj schopnosť tvorivo riešiť problémy súvisiace s daným študijným odborom v širších kontextoch v nových/neznámych/simulovaných prostrediach. Tiež musí preukázať rozvinuté vzdelávacie zručnosti s vysokým stupňom samostatnosti a autonómie.
U študenta sa hodnotí najmä:
- úroveň osvojenia si potrebných vedomostí, zručností a kompetentností potrebných pre výkon indikovaného povolania;
- úroveň skompletizovania a verbálnej interpretácie osvojených poznatkov/spôsobilostí, schopnosť ich analýzy, syntézy a zovšeobecnenia;
- úroveň kompetentností študenta (racionalita učenia sa, schopnosť riešiť primerané problémové/simulované úlohy, úroveň kritického i tvorivého myslenia, komunikatívne schopnosti, personálne a interpersonálne kompetencie...)
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že si dôkladne a komplexne osvojil obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti modernej didaktiky dejepisu a plne sa orientuje v jej problematike, ovláda jej metódy, a tak dôsledne a na vysokej úrovni komunikačných zručností analyzuje, sumarizuje a hodnotí, pričom si paralelne uvedomuje i základné princípy a spôsoby ich aplikovania do (učiteľskej) praxe dejepisu;
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard); absolvent ústnej štátnej skúšky z didaktiky dejepisu preukázal, že si osvojil komplexný obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti didaktiky dejepisu, bezpečne a na výbornej komunikačnej úrovni sa orientuje v konkrétnych užších i širších súvislostiach odborného kontextu, jeho aplikovanie metodiky a transponovanie je však ohraničené;
C (dobre – bežná spoľahlivá práca); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že ovláda analytický i syntetizujúci prístup hodnotenia prezentovaných poznatkov z didaktiky dejepisu, bezpečne aj keď s čiastočnými medzerami tak zvládol obsah vlastnej špecializácie, jeho úroveň znalostí o teoretických metodických postupoch získavania znalostí v didaktike dejepisu a princípov ich transponovania do vzdelávania v dejepise však nedosahuje plne žiaducu úroveň;
D (uspokojivo – prijateľné výsledky); študent sa vie orientovať v odbornej problematike didaktiky dejepisu iba na základnej úrovni, ovláda skôr parciálne poznatky a nepreukazuje dostatočnú schopnosť sumarizovať ich a prezentovať, prepájať teoretické znalosti s ich praktickou aplikáciou v dejepisno-didaktickom kontexte mu spôsobuje výrazné problémy;
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá); absolvent ústnej štátnej skúšky reprodukuje základné poznatky z didaktiky dejepisu iba s veľkými ťažkosťami, preukazuje iba torzovité vedomosti, ktoré nedokáže prepájať, má iba najzákladnejšie poznatky, ktoré slabo sumarizuje a nevie funkčne aplikovať do praxe;
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše); študent sa nevie orientovať v problematike, nepresvedčil, že ovláda základné poznatky tejto časti svojej odbornej špecializácie učiteľstva histórie.
slovenský a český jazyk
- didaktika dejepisu ako vedná disciplína, didaktika a metodika dejepisu a ich predmet skúmania, didaktický systém,
- vzťah historickej vedy a dejepisu, práca historika a učiteľa dejepisu, metódy a fázy historického a pedagogického výskumu, základné funkcie histórie a dejepisu,
- dejepis ako školský predmet, jeho miesto v systéme edukačného procesu, funkčnosť faktografie a funkčná gramotnosť, aktualizácie (výberu) učiva dejepisu,
- výučba dejepisu v minulosti v našom priestore (stručná analýza konceptu dejepisu od roku 1918 do roku 1993),
- slovenské modely dejepisu, európske trendy vo výučbe dejepisu,
- základné postupy projektovania didaktického systému v dejepise pre všetky typy škôl v SR,
- špecifiká obsahu, cieľov a úloh výučby dejepisu v SR a okolitých krajinách, kritériá ich tvorby a rámcových vymedzení vo vzdelávacích programoch,
- odporúčané formy, druhy a stratégie modernej dejepisnej výučby,
- kognitívne, konceptuálne, procesuálne a metakognitívne poznanie rozvíjané dejepisnou výučbou,
- didaktická analýza učiva dejepisu, metodika spracovania väčšieho tematického celku,
- učebnice dejepisu, aktuálne problémy učebnicovej tvorby na Slovensku,
- historický prameň, základný zdroj historického poznania, multiperspektivita vo výučbe dejepisu a interpretácia historického poznania,
- multimediálne pomôcky vo výučbe dejepisu, význam myšlienkových máp a symbolického zobrazovania historických, geografických, demografických a iných faktov,
- dejepis v múzeu, archíve a galérii, v priestorovom teritóriu (kontexty lokálnych, národných, stredoeurópskych, európskych a svetových dejín),
- vzťah k ochrane historického, kultúrneho a prírodného dedičstva, systém jeho ochrany na Slovensku a vo svete,
- pedagogické praxe v kontexte teórie a metodiky hodnotenia a klasifikácie individuálnych a skupinových výkonov žiakov v procese dejepisnej výučby,
- výsledky empirických výskumov historického vedomia žiakov a ich vzťahu k štúdiu histórie a dejepisnej výučby.
0/100
Cieľom štátnej skúšky je overenie spôsobilosti študenta/študentky riešiť konkrétne zadania v kontextoch: história – didaktika dejepisu – dejepis. Študent/ka musí preukázať všeobecné (prenositeľné) a predmetové kompetencie a v rámcoch nadobudnutých teoretických a praktických poznatkov vie:
- uvažovať a na zodpovedajúcej úrovni komunikovať v súvislostiach a rozumieť základným problémom transponovania historických poznatkov, všeobecnej a odborovej didaktiky do praxe učiteľa dejepisu,
- komparovať historické deje (udalosti), riešiť kontroverzné témy a aplikovať multiperspektívny prístup k štúdiu historických tém a zaujať relevantné odborné stanovisko k rôznym historickým a didaktickým otázkam a problémom,
- charakterizovať a definovať základné didaktické pojmy so zameraním na osobitosti vo výučbe dejepisu v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní,
- projektovať vyučovaciu hodinu predmetu dejepis v súlade s didaktickými zásadami a požiadavkami príslušnej pedagogickej dokumentácie pre jednotlivé typy škôl,
- charakterizovať, aplikovať a hodnotiť didaktické metódy a stratégie odporúčané pre modernú výučbu dejepisu, argumentovať výhody a úskalia ich konkrétnej aplikácie pre rôzne cieľové skupiny žiakov,
- navrhnúť adekvátne kritériá hodnotenia študentských výkonov v dejepise a vzdelávacom systéme, a rozumieť funkčnosti uplatňovania metakognitívneho poznania, dokáže aplikovať princípy pedagogickej diagnostiky aj v prípadoch individuálnych osobitostí žiakov a študentov,
- na základe poznania významu medziodborových súvislostí vo výučbe dejepisu rozpracovať obsah a cieľové požiadavky predmetu pre rôzne vekové skupiny,
- na základe reflexie pedagogickej praxe a didaktickej analýzy učiva v predmete dejepis projektovať rôznorodé vyučovacie modely a stratégie so zdôvodnením výberu odborného materiálu, metód, postupov a foriem jeho spracovania.
- pri tvorbe edukačných pomôcok (rôznorodých médií) uplatniť schopnosť analyticky a koncepčne myslieť, kreatívne a originálne pristupovať k aplikácii vedomostí špecializovaného odboru a digitálnych zručností,
- zodpovedne pristupovať k riešeniu problémových úloh v tíme a komunikovať o organizovaní, postupoch a výsledkoch spoločnej práce (napr. pri simulácii udalostí, hraní rolí, projektovom a problémovom vyučovaní a pod.),
- svoje teoretické znalosti z metodológie dejepisného a pedagogického (empirického) výskumu využiť pre didaktické stvárnenie zámerov vlastnej učiteľskej činnosti,
Obsahová náplň štátnej skúšky je zameraná na historické znalosti špecificky potrebné pre učiteľské povolanie, osvojenie si metodológie historického poznávania a jeho transponovania do dejepisnej výučby, porozumenie potrebám inovatívnych prístupov k vzdelávacím programom a vzhľadom na učiteľskú špecializáciu absolventa sa kladie dôraz aj na posúdenie formy prezentácie príslušných znalostí.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny týždenne prednáška + seminár, spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 20 hodín priebežnej prípravy na témy jednotlivých stretnutí vrátane analýzy učebníc a vzdelávacích štandardov; 17 hodín prípravy na realizáciu vyučovacej hodiny a na vytvorenie písomnej prípravy na ňu; 50 hodín prípravy na záverečný test v skúškovom období vrátane štúdia odbornej literatúry. Spolu 120 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad, induktívno-generalizujúci rozhovor, demonštrácia a analýza konkrétnych príkladov, riešenie problémových úloh, diskusia, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
BETÁKOVÁ, V. – TARCALOVÁ, Ž. 1984. Didaktika materinského jazyka. Bratislava: SPN. 313 s.
PALENČÁROVÁ, J. – KESSELOVÁ, J. – KUPCOVÁ, J. 2003. Učíme slovenčinu komunikačne a zážitkovo. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 222 s. ISBN 801000328X.
Odporúčaná literatúra:
ELIAŠOVÁ, V. – KOČANOVÁ, M. – LACKO, I. Eds. 2007. Na stope slovám. Príručka tvorivého písania pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. 136 s. ISBN 978-80-89225-35-4.
HORVÁTHOVÁ, Ľ. 2022. Hodnotenie a rozvíjanie vedomostí, zručností a nadania žiakov v kontexte pregraduálnej prípravy učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Národné merania, predmetová olympiáda, recitačné súťaže, školský časopis a rozhlas [elektronický zdroj]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 65 s. ISBN 978-80-223-5360-1. (vybrané časti)
LIPTÁKOVÁ, Ľ. a kolektív. 2011. Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie. Prešov: Alldata, v. o. s. 580 s. ISBN 978-80-555-0462-9. (vybrané kapitoly)
učebnice slovenského jazyka pre 5. – 9. ročník ZŠ a 1. – 4. roč. SŠ
vzdelávacie štandardy zo slovenského jazyka a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený priebežne na základe realizácie vyučovacej hodiny zameranej na zadanú tému v konkrétnom ročníku základnej/strednej školy a vytvorenej podrobnej písomnej prípravy na túto vyučovaciu hodinu (50 bodov) a v skúškovom období formou záverečného testu (50 bodov).
Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia a zo záverečnej kontroly študijných výsledkov (50/50). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (realizácia vyučovacej hodiny a písomná príprava na vyučovaciu hodinu: menej ako 30 bodov; záverečný test: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a tvorivo aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri tvorivom a samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových a didaktických súvislostiach, výborne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a zväčša aj tvorivo aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových a didaktických súvislostiach, veľmi dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, dokáže metodicky správne aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka aj z jednotlivých jazykovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri spoľahlivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu len v obmedzenej miere, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže uspokojivo aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri uspokojivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu len na minimálnej úrovni a preukazuje nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže len v minimálnej miere aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nedokáže aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
Slovak
1. Teória vyučovania slovenského jazyka ako hraničná vedná disciplína. Slovenský jazyk ako vyučovací predmet. Základné pedagogické dokumenty.
2. Príprava učiteľa slovenského jazyka na vyučovanie, učebnice slovenského jazyka, didaktické pomôcky, informačné zdroje.
3. Klasifikácia vyučovacích metód, ich modernizácia. Využitie motivačných metód v jazykovej zložke.
4. Využitie expozičných metód v jazykovej zložke.
5. Využitie fixačných metód v jazykovej zložke. Komplexný jazykový rozbor.
6. Využitie diagnostických a klasifikačných metód v jazykovej zložke.
7. Vyučovanie zvukovej roviny a pravopisu – návrhy a praktické ukážky vyučovacích hodín, ich analýza a hodnotenie.
8. Vyučovanie lexikálnej roviny – návrhy a praktické ukážky vyučovacích hodín, ich analýza a hodnotenie.
9. Vyučovanie morfologickej roviny – návrhy a praktické ukážky vyučovacích hodín, ich analýza a hodnotenie.
10. Vyučovanie syntaktickej roviny – návrhy a praktické ukážky vyučovacích hodín, ich analýza a hodnotenie.
11. Vyučovanie slohu – návrhy a praktické ukážky vyučovacích hodín, ich analýza a hodnotenie.
Študenti nadobudnú vedomosti z didaktiky slovenského jazyka, osvoja si odbornú terminológiu, spoznajú obsah a štruktúru pedagogických dokumentov, najmä vzdelávacích štandardov zo slovenského jazyka a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie (výkonových a obsahových štandardov v jazykovej zložke predmetu), ako aj obsah a štruktúru učebníc slovenského jazyka pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie. Spoznajú rôzne typy motivačných, expozičných, fixačných, diagnostických a klasifikačných metód, možnosti ich modernizácie a špecifiká ich využitia pri rôznom učebnom obsahu v jazykovej zložke predmetu slovenský jazyk a literatúra. Získané teoretické poznatky budú vedieť aplikovať spolu s vedomosťami z jednotlivých jazykovedných disciplín pri navrhovaní, realizovaní, analyzovaní a kritickom hodnotení výučby konkrétneho učebného obsahu v konkrétnom ročníku základnej/strednej školy so zreteľom na plnenie cieľov a požiadaviek stanovených v príslušnom vzdelávacom štandarde zo slovenského jazyka a literatúry. Pri plánovaní konkrétnej vyučovacej hodiny si budú vedieť stanoviť primerané ciele a navrhnúť priebeh vyučovacej hodiny tak, aby použité metódy, organizačné formy a aktivity viedli k ich plneniu, aby žiakov motivovali a umožňovali im aktívne si osvojovať vedomosti a nadobúdať potrebné zručnosti. Pri plnení cieľov vyučovacej hodiny budú vedieť efektívne využívať prácu s učebnicou slovenského jazyka a s ďalšími vhodnými učebnými pomôckami, pričom nadobudnú schopnosť vytvárať si aj vlastné učebné materiály a pomôcky. Naučia sa vhodne transformovať vedecké poznatky z jednotlivých jazykovedných disciplín a metodicky správne, odborne, efektívne aj tvorivo doviesť žiakov k vytvoreniu pojmov, definícií a pravidiel, vytvárať im primerané podmienky na aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí a na rozvíjanie nielen predmetových, ale aj kľúčových kompetencií. Študenti si na predmete upevnia a rozvinú aj svoje komunikačné zručnosti, schopnosť správne interpretovať fakty, dodržiavať zásady autorskej etiky, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce a byť aktívne zodpovedný nielen za vlastné vzdelávanie, ale aj za vzdelávanie iných (žiakov).
50/50
Študent má osvojené teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka vrátane odbornej terminológie, pozná obsah a štruktúru pedagogických dokumentov, ako aj obsah a štruktúru učebníc slovenského jazyka pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie. Vie vyhľadávať potrebné informácie v relevantných zdrojoch, vnímať ich vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach, kriticky ich hodnotiť, integrovať a komplexne využívať spolu s nadobudnutými teoretickými poznatkami z odborovej didaktiky a jazykovedy pri plánovaní, realizácii, analyzovaní a hodnotení vyučovacej činnosti a pri tvorbe vlastných učebných materiálov a pomôcok, výsledkom čoho je rozvinutie kritického a tvorivého myslenia, ako aj analytických, organizačných, interpersonálnych a komunikačných zručností. Je schopný tvorivo a samostatne riešiť problémové úlohy a zadania aj v širších jazykových a didaktických súvislostiach, vie komunikovať poznatky odborníkom aj laickým adresátom. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti vie využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny týždenne prednáška + seminár, spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 20 hodín priebežnej prípravy na témy jednotlivých stretnutí vrátane analýzy učebníc a vzdelávacích štandardov; 17 hodín prípravy na realizáciu vyučovacej hodiny a na vytvorenie písomnej prípravy na ňu; 50 hodín prípravy na záverečný test v skúškovom období vrátane štúdia odbornej literatúry. Spolu 120 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad, induktívno-generalizujúci rozhovor, demonštrácia a analýza konkrétnych príkladov, riešenie problémových úloh, diskusia, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
BETÁKOVÁ, V. – TARCALOVÁ, Ž. 1984. Didaktika materinského jazyka. Bratislava: SPN. 313 s.
PALENČÁROVÁ, J. – KESSELOVÁ, J. – KUPCOVÁ, J. 2003. Učíme slovenčinu komunikačne a zážitkovo. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 222 s. ISBN 801000328X.
Odporúčaná literatúra:
ELIAŠOVÁ, V. – KOČANOVÁ, M. – LACKO, I. Eds. 2007. Na stope slovám. Príručka tvorivého písania pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. 136 s. ISBN 978-80-89225-35-4.
HORVÁTHOVÁ, Ľ. 2022. Hodnotenie a rozvíjanie vedomostí, zručností a nadania žiakov v kontexte pregraduálnej prípravy učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Národné merania, predmetová olympiáda, recitačné súťaže, školský časopis a rozhlas [elektronický zdroj]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 65 s. ISBN 978-80-223-5360-1. (vybrané časti)
LIPTÁKOVÁ, Ľ. a kolektív. 2011. Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie. Prešov: Alldata, v. o. s. 580 s. ISBN 978-80-555-0462-9. (vybrané kapitoly)
učebnice slovenského jazyka pre 5. – 9. ročník ZŠ a 1. – 4. roč. SŠ
vzdelávacie štandardy zo slovenského jazyka a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený priebežne na základe realizácie vyučovacej hodiny zameranej na zadanú tému v konkrétnom ročníku základnej/strednej školy a vytvorenej podrobnej písomnej prípravy na túto vyučovaciu hodinu (50 bodov) a v skúškovom období formou záverečného testu (50 bodov).
Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia a zo záverečnej kontroly študijných výsledkov (50/50). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (realizácia vyučovacej hodiny a písomná príprava na vyučovaciu hodinu: menej ako 30 bodov; záverečný test: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a tvorivo aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri tvorivom a samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových a didaktických súvislostiach, výborne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a zväčša aj tvorivo aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových a didaktických súvislostiach, veľmi dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, dokáže metodicky správne aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka aj z jednotlivých jazykovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri spoľahlivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu len v obmedzenej miere, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže uspokojivo aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri uspokojivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu len na minimálnej úrovni a preukazuje nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže len v minimálnej miere aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nedokáže aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
Slovak
1. Teória vyučovania slovenského jazyka ako hraničná vedná disciplína. Slovenský jazyk ako vyučovací predmet. Základné pedagogické dokumenty.
2. Príprava učiteľa slovenského jazyka na vyučovanie, učebnice slovenského jazyka, didaktické pomôcky, informačné zdroje.
3. Klasifikácia vyučovacích metód, ich modernizácia. Využitie motivačných metód v jazykovej zložke.
4. Využitie expozičných metód v jazykovej zložke.
5. Využitie fixačných metód v jazykovej zložke. Komplexný jazykový rozbor.
6. Využitie diagnostických a klasifikačných metód v jazykovej zložke.
7. Vyučovanie zvukovej roviny a pravopisu – návrhy a praktické ukážky vyučovacích hodín, ich analýza a hodnotenie.
8. Vyučovanie lexikálnej roviny – návrhy a praktické ukážky vyučovacích hodín, ich analýza a hodnotenie.
9. Vyučovanie morfologickej roviny – návrhy a praktické ukážky vyučovacích hodín, ich analýza a hodnotenie.
10. Vyučovanie syntaktickej roviny – návrhy a praktické ukážky vyučovacích hodín, ich analýza a hodnotenie.
11. Vyučovanie slohu – návrhy a praktické ukážky vyučovacích hodín, ich analýza a hodnotenie.
Študenti nadobudnú vedomosti z didaktiky slovenského jazyka, osvoja si odbornú terminológiu, spoznajú obsah a štruktúru pedagogických dokumentov, najmä vzdelávacích štandardov zo slovenského jazyka a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie (výkonových a obsahových štandardov v jazykovej zložke predmetu), ako aj obsah a štruktúru učebníc slovenského jazyka pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie. Spoznajú rôzne typy motivačných, expozičných, fixačných, diagnostických a klasifikačných metód, možnosti ich modernizácie a špecifiká ich využitia pri rôznom učebnom obsahu v jazykovej zložke predmetu slovenský jazyk a literatúra. Získané teoretické poznatky budú vedieť aplikovať spolu s vedomosťami z jednotlivých jazykovedných disciplín pri navrhovaní, realizovaní, analyzovaní a kritickom hodnotení výučby konkrétneho učebného obsahu v konkrétnom ročníku základnej/strednej školy so zreteľom na plnenie cieľov a požiadaviek stanovených v príslušnom vzdelávacom štandarde zo slovenského jazyka a literatúry. Pri plánovaní konkrétnej vyučovacej hodiny si budú vedieť stanoviť primerané ciele a navrhnúť priebeh vyučovacej hodiny tak, aby použité metódy, organizačné formy a aktivity viedli k ich plneniu, aby žiakov motivovali a umožňovali im aktívne si osvojovať vedomosti a nadobúdať potrebné zručnosti. Pri plnení cieľov vyučovacej hodiny budú vedieť efektívne využívať prácu s učebnicou slovenského jazyka a s ďalšími vhodnými učebnými pomôckami, pričom nadobudnú schopnosť vytvárať si aj vlastné učebné materiály a pomôcky. Naučia sa vhodne transformovať vedecké poznatky z jednotlivých jazykovedných disciplín a metodicky správne, odborne, efektívne aj tvorivo doviesť žiakov k vytvoreniu pojmov, definícií a pravidiel, vytvárať im primerané podmienky na aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí a na rozvíjanie nielen predmetových, ale aj kľúčových kompetencií. Študenti si na predmete upevnia a rozvinú aj svoje komunikačné zručnosti, schopnosť správne interpretovať fakty, dodržiavať zásady autorskej etiky, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce a byť aktívne zodpovedný nielen za vlastné vzdelávanie, ale aj za vzdelávanie iných (žiakov).
50/50
Študent má osvojené teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka vrátane odbornej terminológie, pozná obsah a štruktúru pedagogických dokumentov, ako aj obsah a štruktúru učebníc slovenského jazyka pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie. Vie vyhľadávať potrebné informácie v relevantných zdrojoch, vnímať ich vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach, kriticky ich hodnotiť, integrovať a komplexne využívať spolu s nadobudnutými teoretickými poznatkami z odborovej didaktiky a jazykovedy pri plánovaní, realizácii, analyzovaní a hodnotení vyučovacej činnosti a pri tvorbe vlastných učebných materiálov a pomôcok, výsledkom čoho je rozvinutie kritického a tvorivého myslenia, ako aj analytických, organizačných, interpersonálnych a komunikačných zručností. Je schopný tvorivo a samostatne riešiť problémové úlohy a zadania aj v širších jazykových a didaktických súvislostiach, vie komunikovať poznatky odborníkom aj laickým adresátom. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti vie využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne prednáška, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
20 hodín priebežnej prípravy na vyučovanie spojenej s čítaním literárnych textov na jednotlivé vyučovacie hodiny;
18 hodín prípravy na dva priebežné testy;
30 hodín prípravy na ústnu skúšku spojenej so štúdiom odbornej literatúry.
Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
prednášanie, výklad teoretických poznatkov a ich aplikácia na praktických príkladoch, moderovaný rozhovor, analýza textu, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
KÁKOŠOVÁ, Z. 2007. Príručka k dejinám staršej slovenskej literatúry. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. 209 s. ISBN 978-80-8922-064-9.
TKÁČIKOVÁ, E. 2005. Staršia slovenská literatúra. Antológia textov. Bratislava: Univerzita Komenského. 203 s. ISBN 802-23-1947-3.
Odporúčaná literatúra:
BRTÁŇOVÁ, E. 2012. Na margo staršej literatúry. Zo žánrovej problematiky 11. – 18. storočia. Bratislava: Ústav slovenskej literatúry SAV – Kalligram. 294 s. ISBN 978-80-8101-678-3.
BRTÁŇOVÁ, E. 2000. Stredoveká scholastická kázeň. K recepcii latinských sermones v kódexoch slovenskej proveniencie. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. 200 s. ISBN 80-2240-634-1. (vybrané časti)
ŠMATLÁK, S. 2007. Dejiny slovenskej literatúry I. (9. – 18. storočie). 4. vyd. Bratislava: Literárne informačné centrum. 359 s. ISBN 978-80-89222-28-5.
Ďalšie študijné texty budú dostupné v elektronickej podobe v aplikácii MS Teams/Moodle.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený na základe dvoch priebežných písomných testov (prvý absolvuje v polovici semestra po 6. téme, druhý na konci priebežnej výučby, oba testy po 25 bodov). Predmet je ukončený záverečnou ústnou skúškou z vedomostí za celý semester (50 bodov). Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia a zo záverečnej kontroly študijných výsledkov (50/50).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (priebežný test: menej ako 15 bodov; záverečný test: menej ako 15 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z dejín staršej literatúry v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané literárnohistorické vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, tvorivo aplikovať a adaptovať v praxi, má schopnosť tvorivo samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z dejín staršej literatúry v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným literárnohistorickým vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže ich veľmi dobre aplikovať a adaptovať v praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z dejín staršej literatúry v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, získané literárnohistorické vedomosti dokáže spoľahlivo aplikovať a adaptovať v praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z dejín staršej literatúry v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané literárnohistorické vedomosti dokáže uspokojivo aplikovať v praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z dejín staršej literatúry v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, získané literárnohistorické vedomosti dokáže minimálne aplikovať v praxi, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z dejín staršej literatúry v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané literárnohistorické vedomosti nevie aplikovať v praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Staršia slovenská literatúra. Literárna kultúra na stredovekom Slovensku, historický kontext a podmienky. Literárne pamiatky z predkresťanského obdobia.
2. Staroslovienska písomná kultúra, jej význam a európsky kontext.
3. Uhorský štát a nové formovanie kultúry v 11. – 15. storočí. Druhová a žánrová skladba.
4. Literatúra renesančného humanizmu, historický kontext a podmienky. Kultúrne centrá. Autorská obec. Druhová a žánrová skladba. Manierizmus.
5. Poézia 16. storočia a jej výrazové prostriedky. Tradícia duchovných a historických piesní. Ľúbostná lyrika z Fanchaliho kódexu.
6. Špecifické zvláštnosti renesančnej drámy.
7. Literatúra baroka, historický kontext a podmienky. Kultúrne centrá. Autorská obec. Druhová a žánrová skladba.
8. Duchovná piesňová a kázňová tvorba a dobový kánon.
9. Znaky barokovej poetiky. Ľúbostná a príležitostná lyrika. Historická a časová veršovaná epika.
10. Rétorické stratégie barokových autorov. Memoárová a cestopisná próza. Žartovná a parodická spisba.
11. Vzdelanostné centrá. Vedecká a náučná spisba. Prejavy národného uvedomenia.
Predmet poskytne študentovi priestor pre integráciu vedomostí a ich usústavnenie formou vlastnej študijnej cesty vedúcej k profilovaniu odborne spôsobilej osobnosti pripravenej realizovať metódy kritického myslenia o slovenskej literatúre, najmä v kontexte aktuálnych smerovaní v myslení o historicko-kultúrnom vývine európskeho kultúrneho priestoru. Študent nadobudne kompetencie potrebné na vyučovanie dejín staršej literatúry. Bude vedieť plánovať a realizovať jednotlivé hodiny, prakticky aplikovať rôzne metódy sprístupnenia učiva z daného obdobia. Bude spôsobilý používať digitálne technológie počas vyučovania dejín literatúry. Na základe osvojených poznatkov a vedomostí získa predpoklady a motiváciu rozvíjať si zručnosti potrebné pre ďalšie vzdelávanie a povzbudzovanie žiakov k aktívnemu nadobúdaniu literárno-historických poznatkov.
Predmet bude viesť študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje.
50/50
Študent má vedomosti zo základných literárnovedných termínov, literárnej genológie a estetiky, má osvojené periodizačné medzníky a všeobecnú charakteristiku jednotlivých období (stredovek, humanizmus a renesancia, barok). Pozná dominantné autorské postavy 9. – 18. storočia, vývin literárnych jazykov a medzikultúrne vzťahy v stredoeurópskom priestore. Je schopný zaradiť jednotlivé literárne pamiatky do historických období a odborne analyzovať a interpretovať literárny umelecký text staršej literatúry. Teoretické vedomostí vie študent uplatniť aj vo vyššom stupni vysokoškolského štúdia. Vie ich využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny týždenne prednáška + seminár, spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 22 hodín priebežnej prípravy na jednotlivé vyučovacie hodiny vrátane vypracovania a prezentovania parciálnych zadaní s využitím moderných vyučovacích metód; 15 hodín prípravy na prezentovanie parciálnych zadaní s použitím vopred určenej vyučovacej metódy v konkrétnej fáze vyučovacej hodiny v rámci tímového vyučovania, 50 hodín prípravy na záverečný test v skúškovom období vrátane štúdia odbornej literatúry. Spolu 120 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: výklad, induktívno-generalizujúci rozhovor, diskusia, demonštrácia a analýza konkrétnych príkladov, práca s textom, problémové úlohy, práca v malých skupinách, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
GERMUŠKOVÁ, M. a kol. 2013. Kapitoly z didaktiky slovenského jazyka a literatúry. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 159 s. ISBN 978-80-555-0903-3. (vybrané kapitoly)
Odporúčaná literatúra:
HNÍK, O. 2014. Didaktika literatury: výzvy oboru. Od textů umělecké povahy k didaktice estetickovýchovného oboru. Praha: Karolinum. 180 s. ISBN 978-80-246-2626-0. (vybrané kapitoly)
LIPTÁKOVÁ, Ľ. a kol. 2011. Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta. 580 s. ISBN 978-80-555-0462-9. (vybrané kapitoly)
PRŠOVÁ, E. 2015. Literárny text v komunikačno-zážitkovom vyučovaní. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. 121 s. ISBN 978-80-557-1052-5. (vybrané kapitoly)
ŠRANK, J. 2013. Individualizovaná literatúra. Bratislava: Cathedra. 470 s. ISBN 978-80-89495-12-2. (vybrané kapitoly)
ŠRANK, J. 2009. Nesamozrejmá poézia. Bratislava: Literárne informačné centrum. 239 s. ISBN 978-80-89222-73-0. (vybrané kapitoly)
VITÉZOVÁ, E. 2021. Moderné metódy vo vyučovaní literatúry I. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. 102 s. ISBN 978-80-568-0423-0.
učebnice literárnej výchovy pre 5. – 9. ročník ZŠ a učebnice literatúry 1. – 4. roč. SŠ
vzdelávací štandard zo slovenského jazyka a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie
O DIEŤATI, JAZYKU, LITERATÚRE. Časopis pre otázky rozvíjania komunikačnej a literárnej kompetencie.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie zahŕňa:
• v rámci priebežného hodnotenia vypracovanie a prezentovanie parciálnych zadaní s využitím moderných vyučovacích metód (30 bodov) a vypracovanie a prezentovanie parciálnych zadaní s použitím vopred určenej vyučovacej metódy v konkrétnej fáze vyučovacej hodiny v rámci tímového vyučovania (20 bodov);
• v skúškovom období záverečný test (50 bodov). V teste bude hodnotený stupeň osvojenia si teoretických vedomostí a praktických zručností z oblasti vyučovania literatúry.
Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia aj v skúškovom období (50/50).
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia (najmenej 60 bodov). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (zadania s využitím moderných vyučovacích metód: menej ako 18 bodov; zadania s použitím vopred určenej vyučovacej metódy v konkrétnej fáze vyučovacej hodiny: menej ako 12 bodov; záverečný test: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni a metodicky správne, odborne, efektívne a tvorivo aplikovať, adaptovať a inovovať vedomosti z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri tvorivom a samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších literárnych a didaktických súvislostiach, výborne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj, dokáže na spoľahlivo a metodicky správne, odborne, efektívne a zväčša aj tvorivo aplikovať, adaptovať a inovovať vedomosti z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri tvorivom a samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších literárnych a didaktických súvislostiach, veľmi dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo a metodicky správne aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky literatúry aj z jednotlivých literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri spoľahlivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu len v obmedzenej miere, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti a existujúce postupy práce dokáže uspokojivo aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri uspokojivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu len na minimálnej úrovni a preukazuje značné nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti a existujúce postupy práce dokáže len v minimálnej miere aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nedokáže aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský, český
1. Základné pedagogické dokumenty, obsah a ciele vyučovania literárnej výchovy a literatúry v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní, učebnice literárnej výchovy a literatúry, didaktické pomôcky, informačné zdroje a ich úloha pri príprave učiteľa slovenského jazyka a literatúry na vyučovanie.
2. Ontogenetické a psychosociálne predpoklady dekódovania literárneho posolstva. Proces recepcie textu. Druhy čítania.
3. Prístupy k literárnemu textu v didaktickej komunikácii, význam interpretačného prístupu v školskom literárnom vzdelávaní. Kreatívna interpretácia. Školská interpretácia umeleckého textu.
4. Formovanie kultúrneho a kultivovaného čitateľa.
5. Možnosti rozvíjania literárnej kompetencie žiaka. Praktické ukážky analýzy a interpretácie literárnych textov s dôrazom na rozvíjanie literárnej kompetencie žiaka nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
6. Klasifikácia a modernizácia vyučovacích metód v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní. Využitie didaktickej hry, tvorivého písania, tvorivej dramatiky.
7. Využitie vizualizácií a mentálneho mapovania, zvukových nástrojov a projektového vyučovania v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
8. Praktické ukážky využitia motivačných metód v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
9. Praktické ukážky využitia expozičných metód v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
10. Praktické ukážky využitia fixačných metód v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
11. Praktické ukážky využitia diagnostických a klasifikačných metód v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
Študent si osvojí základný obsah a ciele vyučovania literárnej výchovy a literatúry v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní, bude rozumieť konceptuálnym východiskám integrovaného vyučovania slovenského jazyka a literatúry, bude chápať význam komplexného rozvíjania kompetencií žiaka v kontexte transkurikulárnych kľúčových kompetencií. Spozná učebnice literárnej výchovy a učebnice literatúry, didaktické pomôcky, informačné zdroje a ich úlohu pri príprave učiteľa slovenského jazyka a literatúry na vyučovanie. Oboznámi sa s ontogenetickými a psychosociálnymi predpokladmi dekódovania literárneho posolstva, porozumie procesu interiorizácie aj procesu recepcie textu. Osvojí si druhy čítania aj kritériá výberu primeraného textu na didaktickú interpretáciu, ktoré bude schopný implementovať v školskej praxi. Bude vedieť vysvetliť potrebu intenzívnych estetických podnetov z vekovo primeranej literatúry v pestrej žánrovej skladbe pri rozvoji procesu recepcie textu. Oboznámi sa so základnými charakteristikami interpretačného, informačného a ilustračného prístupu, bude ich vedieť vhodne využívať pri práci s rôznymi druhmi textov. Uvedomí si význam interpretačného prístupu v školskom literárnom vzdelávaní. Bude vedieť vysvetliť literárnu kompetenciu a literárne dielo ako zdroj estetického zážitku a súčasne literárno-komunikačných aktivít. Oboznámi sa s kognitívnymi a nonkognitívnymi predpokladmi formovania literárnej kultúry, uvedomí si zmysel literatúry vo svete človeka, potrebu podnetov v pravom čase a v adekvátnej intenzite. Bude vedieť tvoriť jednoduché definície literárnovedných termínov a uvádzať k nim vekuprimerané príklady. Bude poznať aktivizačné metódy zavádzania a fixácie vybraných pojmov. Bude schopný identifikovať a korigovať najfrekventovanejšie chyby, objavujúce sa pri práci s textom v školskej praxi. Nadobudnuté vedomosti bude vhodne využívať pri práci s vybraným textovým materiálom. Študent bude schopný vnímať, zažiť, interpretovať a hodnotiť umelecký text a využiť skúsenosť s umeleckým textom vo vlastnej individuálnej (recepčnej i produkčnej) aktivite. Osvojené poznatky bude tvorivo aplikovať do aktivít zameraných na zintenzívňovanie estetickej citlivosti voči literárnemu textu s prihliadnutím na skúsenostný a poznatkový obzor žiaka. Bude poznať metódy rozvíjajúce literárnu kompetenciu žiaka a bude ich schopný implementovať. Bude schopný tvorivo aplikovať metódy podporujúce čitateľskú apetenciu (spontánnu detskú chuť čítať), bude poznať takto orientované projekty. Bude poznať metódy rozvíjajúce kultivovaného detského čitateľa (napr. z projektu Izba čítania) a bude ich schopný implementovať do hodín literárnej výchovy a literatúry. Študent si upevní tvorivú prácu s literárnym textom pomocou analýzy a interpretácie s dôrazom na rozvíjanie literárnej kompetencie žiaka nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania, s naznačením potenciálu úloh zadávaných pred čítaním, počas čítania a po prečítaní textu, ako aj so zreteľom na prosociálnu, jazykovú, environmentálnu a interkultúrnu výchovu prostredníctvom literatúry pre deti a mládež. Študent sa naučí aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať inovatívne postupy práce s literárnym textom v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní, ako aj navrhovať, realizovať, analyzovať a kriticky hodnotiť výučbu konkrétneho učebného obsahu so zreteľom na plnenie cieľov stanovených v príslušnom vzdelávacom štandarde, aplikujúc nadobudnuté teoretické a analyticko-interpretačné zručnosti. Študent sa naučí aktívne získavať informácie, upevní si a rozvinie zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, dodržiavať zásady autorskej etiky, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, ale aj za vzdelávanie iných (žiakov), rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje v duchu demokracie, používať vo vyučovaní digitálne technológie.
50/50
Študent preukázateľne ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry vrátane odbornej terminológie, pozná obsah a štruktúru pedagogických dokumentov (vzdelávacieho štandardu zo slovenského jazyka a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie – výkonový a obsahový štandard v literárnej zložke predmetu), obsah a štruktúru učebníc literárnej výchovy pre nižšie sekundárne vzdelávanie a učebníc literatúry pre vyššie sekundárne vzdelávanie, ako aj proces recepcie textu, druhy čítania, prístupy k literárnemu textu v didaktickej komunikácii, školskú interpretáciu umeleckého textu, predpoklady formovania literárnej kultúry a literárnu kompetenciu. Študent má rozvinutú zručnosť aktívne získavať informácie v relevantných zdrojoch, vnímať ich vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach, kriticky ich hodnotiť, integrovať a komplexne využívať spolu s nadobudnutými teoretickými poznatkami z odborovej didaktiky a z teórie a dejín literatúry pri príprave (plánovaní), realizácii, analýze a kritickom hodnotení vyučovacej hodiny literatúry, ako aj pri tvorbe vlastných učebných materiálov a pomôcok. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti dokáže metodicky správne, odborne, efektívne, tvorivo a samostatne využívať aj pri práci s literárnym textom v školskej praxi s dôrazom na zintenzívňovanie estetickej citlivosti voči literárnemu textu a s prihliadnutím na skúsenostný a poznatkový obzor žiaka, dokáže transformovať a aplikovať teoretické vedomosti z jednotlivých literárnovedných disciplín vo výučbe, nepredkladá žiakom hotové poznatky, ale vytvára im primerané podmienky na aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí a na rozvíjanie nielen predmetových, ale aj kľúčových kompetencií. Študent je schopný aktívne hľadať aj nové prístupy k textu a vie ich implementovať do práce s literárnym textom vo vyučovacej praxi. Je schopný tvorivo a samostatne riešiť problémové úlohy a zadania aj v širších literárnych a didaktických súvislostiach, vie komunikovať fakty, koncepcie a názory, formulovať a obhajovať argumenty, tvorivo a samostatne ich použiť a interpretovať, má rozvinuté analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, a uvažovanie v súvislostiach, ako aj digitálne, organizačné, interpersonálne a komunikačné zručnosti. Vie komunikovať poznatky odborníkom aj laickým adresátom. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti vie využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny týždenne prednáška + seminár, spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 22 hodín priebežnej prípravy na jednotlivé vyučovacie hodiny vrátane vypracovania a prezentovania parciálnych zadaní s využitím moderných vyučovacích metód; 15 hodín prípravy na prezentovanie parciálnych zadaní s použitím vopred určenej vyučovacej metódy v konkrétnej fáze vyučovacej hodiny v rámci tímového vyučovania, 50 hodín prípravy na záverečný test v skúškovom období vrátane štúdia odbornej literatúry. Spolu 120 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: výklad, induktívno-generalizujúci rozhovor, diskusia, demonštrácia a analýza konkrétnych príkladov, práca s textom, problémové úlohy, práca v malých skupinách, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
GERMUŠKOVÁ, M. a kol. 2013. Kapitoly z didaktiky slovenského jazyka a literatúry. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. 159 s. ISBN 978-80-555-0903-3. (vybrané kapitoly)
Odporúčaná literatúra:
HNÍK, O. 2014. Didaktika literatury: výzvy oboru. Od textů umělecké povahy k didaktice estetickovýchovného oboru. Praha: Karolinum. 180 s. ISBN 978-80-246-2626-0. (vybrané kapitoly)
LIPTÁKOVÁ, Ľ. a kol. 2011. Integrovaná didaktika slovenského jazyka a literatúry pre primárne vzdelávanie. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Pedagogická fakulta. 580 s. ISBN 978-80-555-0462-9. (vybrané kapitoly)
PRŠOVÁ, E. 2015. Literárny text v komunikačno-zážitkovom vyučovaní. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. 121 s. ISBN 978-80-557-1052-5. (vybrané kapitoly)
ŠRANK, J. 2013. Individualizovaná literatúra. Bratislava: Cathedra. 470 s. ISBN 978-80-89495-12-2. (vybrané kapitoly)
ŠRANK, J. 2009. Nesamozrejmá poézia. Bratislava: Literárne informačné centrum. 239 s. ISBN 978-80-89222-73-0. (vybrané kapitoly)
VITÉZOVÁ, E. 2021. Moderné metódy vo vyučovaní literatúry I. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. 102 s. ISBN 978-80-568-0423-0.
učebnice literárnej výchovy pre 5. – 9. ročník ZŠ a učebnice literatúry 1. – 4. roč. SŠ
vzdelávací štandard zo slovenského jazyka a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie
O DIEŤATI, JAZYKU, LITERATÚRE. Časopis pre otázky rozvíjania komunikačnej a literárnej kompetencie.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie zahŕňa:
• v rámci priebežného hodnotenia vypracovanie a prezentovanie parciálnych zadaní s využitím moderných vyučovacích metód (30 bodov) a vypracovanie a prezentovanie parciálnych zadaní s použitím vopred určenej vyučovacej metódy v konkrétnej fáze vyučovacej hodiny v rámci tímového vyučovania (20 bodov);
• v skúškovom období záverečný test (50 bodov). V teste bude hodnotený stupeň osvojenia si teoretických vedomostí a praktických zručností z oblasti vyučovania literatúry.
Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia aj v skúškovom období (50/50).
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia (najmenej 60 bodov). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (zadania s využitím moderných vyučovacích metód: menej ako 18 bodov; zadania s použitím vopred určenej vyučovacej metódy v konkrétnej fáze vyučovacej hodiny: menej ako 12 bodov; záverečný test: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni a metodicky správne, odborne, efektívne a tvorivo aplikovať, adaptovať a inovovať vedomosti z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri tvorivom a samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších literárnych a didaktických súvislostiach, výborne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj, dokáže na spoľahlivo a metodicky správne, odborne, efektívne a zväčša aj tvorivo aplikovať, adaptovať a inovovať vedomosti z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri tvorivom a samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších literárnych a didaktických súvislostiach, veľmi dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo a metodicky správne aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky literatúry aj z jednotlivých literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri spoľahlivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu len v obmedzenej miere, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti a existujúce postupy práce dokáže uspokojivo aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri uspokojivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu len na minimálnej úrovni a preukazuje značné nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti a existujúce postupy práce dokáže len v minimálnej miere aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry a z jednotlivých literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nedokáže aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský, český
1. Základné pedagogické dokumenty, obsah a ciele vyučovania literárnej výchovy a literatúry v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní, učebnice literárnej výchovy a literatúry, didaktické pomôcky, informačné zdroje a ich úloha pri príprave učiteľa slovenského jazyka a literatúry na vyučovanie.
2. Ontogenetické a psychosociálne predpoklady dekódovania literárneho posolstva. Proces recepcie textu. Druhy čítania.
3. Prístupy k literárnemu textu v didaktickej komunikácii, význam interpretačného prístupu v školskom literárnom vzdelávaní. Kreatívna interpretácia. Školská interpretácia umeleckého textu.
4. Formovanie kultúrneho a kultivovaného čitateľa.
5. Možnosti rozvíjania literárnej kompetencie žiaka. Praktické ukážky analýzy a interpretácie literárnych textov s dôrazom na rozvíjanie literárnej kompetencie žiaka nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
6. Klasifikácia a modernizácia vyučovacích metód v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní. Využitie didaktickej hry, tvorivého písania, tvorivej dramatiky.
7. Využitie vizualizácií a mentálneho mapovania, zvukových nástrojov a projektového vyučovania v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
8. Praktické ukážky využitia motivačných metód v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
9. Praktické ukážky využitia expozičných metód v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
10. Praktické ukážky využitia fixačných metód v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
11. Praktické ukážky využitia diagnostických a klasifikačných metód v literárnej zložke v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
Študent si osvojí základný obsah a ciele vyučovania literárnej výchovy a literatúry v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní, bude rozumieť konceptuálnym východiskám integrovaného vyučovania slovenského jazyka a literatúry, bude chápať význam komplexného rozvíjania kompetencií žiaka v kontexte transkurikulárnych kľúčových kompetencií. Spozná učebnice literárnej výchovy a učebnice literatúry, didaktické pomôcky, informačné zdroje a ich úlohu pri príprave učiteľa slovenského jazyka a literatúry na vyučovanie. Oboznámi sa s ontogenetickými a psychosociálnymi predpokladmi dekódovania literárneho posolstva, porozumie procesu interiorizácie aj procesu recepcie textu. Osvojí si druhy čítania aj kritériá výberu primeraného textu na didaktickú interpretáciu, ktoré bude schopný implementovať v školskej praxi. Bude vedieť vysvetliť potrebu intenzívnych estetických podnetov z vekovo primeranej literatúry v pestrej žánrovej skladbe pri rozvoji procesu recepcie textu. Oboznámi sa so základnými charakteristikami interpretačného, informačného a ilustračného prístupu, bude ich vedieť vhodne využívať pri práci s rôznymi druhmi textov. Uvedomí si význam interpretačného prístupu v školskom literárnom vzdelávaní. Bude vedieť vysvetliť literárnu kompetenciu a literárne dielo ako zdroj estetického zážitku a súčasne literárno-komunikačných aktivít. Oboznámi sa s kognitívnymi a nonkognitívnymi predpokladmi formovania literárnej kultúry, uvedomí si zmysel literatúry vo svete človeka, potrebu podnetov v pravom čase a v adekvátnej intenzite. Bude vedieť tvoriť jednoduché definície literárnovedných termínov a uvádzať k nim vekuprimerané príklady. Bude poznať aktivizačné metódy zavádzania a fixácie vybraných pojmov. Bude schopný identifikovať a korigovať najfrekventovanejšie chyby, objavujúce sa pri práci s textom v školskej praxi. Nadobudnuté vedomosti bude vhodne využívať pri práci s vybraným textovým materiálom. Študent bude schopný vnímať, zažiť, interpretovať a hodnotiť umelecký text a využiť skúsenosť s umeleckým textom vo vlastnej individuálnej (recepčnej i produkčnej) aktivite. Osvojené poznatky bude tvorivo aplikovať do aktivít zameraných na zintenzívňovanie estetickej citlivosti voči literárnemu textu s prihliadnutím na skúsenostný a poznatkový obzor žiaka. Bude poznať metódy rozvíjajúce literárnu kompetenciu žiaka a bude ich schopný implementovať. Bude schopný tvorivo aplikovať metódy podporujúce čitateľskú apetenciu (spontánnu detskú chuť čítať), bude poznať takto orientované projekty. Bude poznať metódy rozvíjajúce kultivovaného detského čitateľa (napr. z projektu Izba čítania) a bude ich schopný implementovať do hodín literárnej výchovy a literatúry. Študent si upevní tvorivú prácu s literárnym textom pomocou analýzy a interpretácie s dôrazom na rozvíjanie literárnej kompetencie žiaka nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania, s naznačením potenciálu úloh zadávaných pred čítaním, počas čítania a po prečítaní textu, ako aj so zreteľom na prosociálnu, jazykovú, environmentálnu a interkultúrnu výchovu prostredníctvom literatúry pre deti a mládež. Študent sa naučí aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať inovatívne postupy práce s literárnym textom v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní, ako aj navrhovať, realizovať, analyzovať a kriticky hodnotiť výučbu konkrétneho učebného obsahu so zreteľom na plnenie cieľov stanovených v príslušnom vzdelávacom štandarde, aplikujúc nadobudnuté teoretické a analyticko-interpretačné zručnosti. Študent sa naučí aktívne získavať informácie, upevní si a rozvinie zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, dodržiavať zásady autorskej etiky, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, ale aj za vzdelávanie iných (žiakov), rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje v duchu demokracie, používať vo vyučovaní digitálne technológie.
50/50
Študent preukázateľne ovláda teoretické poznatky z didaktiky literatúry vrátane odbornej terminológie, pozná obsah a štruktúru pedagogických dokumentov (vzdelávacieho štandardu zo slovenského jazyka a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie – výkonový a obsahový štandard v literárnej zložke predmetu), obsah a štruktúru učebníc literárnej výchovy pre nižšie sekundárne vzdelávanie a učebníc literatúry pre vyššie sekundárne vzdelávanie, ako aj proces recepcie textu, druhy čítania, prístupy k literárnemu textu v didaktickej komunikácii, školskú interpretáciu umeleckého textu, predpoklady formovania literárnej kultúry a literárnu kompetenciu. Študent má rozvinutú zručnosť aktívne získavať informácie v relevantných zdrojoch, vnímať ich vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach, kriticky ich hodnotiť, integrovať a komplexne využívať spolu s nadobudnutými teoretickými poznatkami z odborovej didaktiky a z teórie a dejín literatúry pri príprave (plánovaní), realizácii, analýze a kritickom hodnotení vyučovacej hodiny literatúry, ako aj pri tvorbe vlastných učebných materiálov a pomôcok. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti dokáže metodicky správne, odborne, efektívne, tvorivo a samostatne využívať aj pri práci s literárnym textom v školskej praxi s dôrazom na zintenzívňovanie estetickej citlivosti voči literárnemu textu a s prihliadnutím na skúsenostný a poznatkový obzor žiaka, dokáže transformovať a aplikovať teoretické vedomosti z jednotlivých literárnovedných disciplín vo výučbe, nepredkladá žiakom hotové poznatky, ale vytvára im primerané podmienky na aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí a na rozvíjanie nielen predmetových, ale aj kľúčových kompetencií. Študent je schopný aktívne hľadať aj nové prístupy k textu a vie ich implementovať do práce s literárnym textom vo vyučovacej praxi. Je schopný tvorivo a samostatne riešiť problémové úlohy a zadania aj v širších literárnych a didaktických súvislostiach, vie komunikovať fakty, koncepcie a názory, formulovať a obhajovať argumenty, tvorivo a samostatne ich použiť a interpretovať, má rozvinuté analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, a uvažovanie v súvislostiach, ako aj digitálne, organizačné, interpersonálne a komunikačné zručnosti. Vie komunikovať poznatky odborníkom aj laickým adresátom. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti vie využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne prednáška, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
30 hodín priebežnej prípravy na vyučovanie spojenej s čítaním literárnych textov na jednotlivé vyučovacie hodiny;
2 x 14 hodín prípravy na dva priebežné písomné testy = 28 hodín;
40 hodín prípravy na ústnu skúšku spojenej so štúdiom odbornej literatúry.
Spolu 120 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
prednášanie, výklad, vysvetľovanie, rozhovor, riadené samoštúdium – práca s textom, e-learning
Povinná literatúra:
BRTÁŇOVÁ, E.(ed.) 2017. Literárnohistorické kolokvium. IV. Klasicizmus. Bratislava: Ústav slovenskej literatúry SAV. 185 s. ISBN 978-80-88746-37-9. (vybrané kapitoly)
ŠMATLÁK, S. 2007. Dejiny slovenskej literatúry II (19. storočie a prvá polovica 20. storočia). 3. vyd. Bratislava: Literárne informačné centrum, s. 11 – 143. ISBN 978-80-89222-29-2.
VOJTECH, M. 2020. Slovenská klasicistická a preromantická literatúra. 2. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského. 185 s. ISBN 978-80-223-5022-8.
Odporúčaná literatúra:
BLAŽENCOVÁ, Ľ. 2023. Meditatívne tóny duchovnej poézie Andreja Sládkoviča. In:
Philologia, roč. 33, č. 1, s. 49 – 60. ISSN (print) 1339-2026.
BRTÁŇOVÁ, E. 2017. Doležalov pokus o veľkú epiku. In: Český a slovenský literární klasicismus. Brno: Host, s. 245 – 271. ISBN 978-80-7577-186-5.
BRTÁŇOVÁ, E. 2018. Jonáš Záborský a antická kultúra. In: Ideológia v premenách času v pamiatkach gréckej a latinskej tradície. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s. 344 – 353. ISBN 978-80-223-4626-9.
BRTÁŇOVÁ, E. 2014. Záborského predstava národnej literatúry. In: DORUĽA, J. (ed.). Historický význam a odkaz diela osobností slovenského národného obrodenia. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, s. 42 – 54. ISBN 978-80-89489-18-3.
Ďalší študijný text sa študentom sprístupní v elektronickej podobe.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie zahŕňa:
• dva priebežné písomné testy literárnohistorického zamerania (prvý test v polovici semestra po 5. téme, 25 bodov, druhý test v závere priebežnej výučby po 10 téme, 25 bodov);
• ústna skúška z odborných poznatkov a analyticko-interpretačných zručností (50 bodov).
Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia a zo záverečnej kontroly študijných výsledkov (50/50).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (prvý priebežný test: menej ako 15 bodov; druhý priebežný test: menej ako 15 bodov; ústna skúška: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z dejín literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané literárnohistorické vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce s literárnymi dielami v školskej praxi, má schopnosť tvorivo samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z dejín literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným literárnohistorickým vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže veľmi dobre aplikovať, adaptovať a inovovať postupy práce s literárnymi dielami v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z dejín literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnymi dielami v školskej praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže uspokojivo aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnymi dielami v školskej praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže minimálne aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnymi dielami v školskej praxi, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z dejín literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané literárnohistorické vedomosti nevie aplikovať pri práci s literárnymi dielami v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Problematika prechodu od staršej literatúry k literatúre novodobej. Filozofické a estetické východiská klasicizmu, osvietenská a vrcholná fáza klasicizmu v slovenskej literatúre, tematické a žánrové rozvrstvenie klasicistickej literatúry.
2. Osvietenská fáza klasicizmu v slovenskej literatúre, spoločenské reformy, osvetové snahy, učené spoločnosti. Problematika prózy v období osvietenského klasicizmu, prvý slovenský román.
3. Typologická a poetologická charakteristika slovenskej poézie obdobia osvietenského klasicizmu, problematika verša a prozódie. Prehľad autorov a ich tvorby.
4. Vrcholná fáza klasicizmu v slovenskej literatúre. Literárna tvorba J. Hollého.
5. Genéza slovenského preromantizmu, estetické východiská, tematické a žánrové rozvrstvenie preromantickej literatúry. Literárna tvorba J. Kollára.
6. Slovenská preromantická próza a dráma (K. Kuzmány, J. Chalupka a i.).
7. Genéza slovenského literárneho romantizmu. Ideová diferenciácia romantizmu (predmetno-pragmatický a mesianistický prúd), tematické a žánrové rozvrstvenie romantickej literatúry.
8. Diferenciačné tendencie v slovenskej romantickej poézii (folklorizujúca a artistná línia). Podoby poézie v období slovenského literárneho romantizmu (S. Chalupka, J. Kráľ, A. Sládkovič, J. Botto a i.).
9. Mesianistický prúd v slovenskej romantickej poézii (S. B. Hroboň, M. M. Hodža a i.).
10. Podoby prózy a drámy v období slovenského literárneho romantizmu (J. M. Hurban, J. Kalinčiak, J. Záborský, J. Palárik a i).
11. Literárna tvorba na pomedzí romantizmu a realizmu (G. K. Zechenter-Laskomerský, Ľ. Kubáni a i.).
Osnova kurzu pokrýva spektrum poznatkov a zručností, ktoré študent využije vo svojej edukačnej praxi. Študent si na predmete prehĺbi a rozvinie vedomosti o dejinách literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu. Osvojí si a bude vedieť prakticky realizovať rôzne metódy sprístupnenia učiva z dejín literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu, naučí sa hľadať typologické súvislosti a špecifiká európskeho a slovenského klasicizmu, preromantizmu a romantizmu. Na základe nadobudnutých poznatkov bude vedieť posúdiť mieru nadväznosti literárnohistorického vývinu na európsky a stredoeurópsky kontext i na špecifiká nášho regiónu. Naučí sa diskutovať, zdôvodňovať a porovnávať význam kľúčových osobností, ako i myšlienkového prúdenia, vyberať a pomenúvať jeho zdroje a základné atribúty literárneho a kultúrneho života na Slovensku na konci 18. storočia a v 19. storočí. V období literárneho klasicizmu bude vedieť vysvetliť podstatu spoločenských reforiem a osvetových snáh bernolákovcov, ako aj objasniť pozadie bernolákovských polemík. Spozná tvorcu prvého slovenského románu a bude vedieť vyzdvihnúť význam tohto diela i ďalších prozaických diel v kontexte európskej osvietenskej literatúry i v kontexte dejín slovenskej literatúry. Študent si prehĺbi a rozvinie vedomosti o slovenskej poézii obdobia osvietenského klasicizmu, spozná tvorcov poézie doznievajúceho baroka i rokokovej poézie. Bude poznať typologické charakteristiky preromantizmu a dominantné osobnosti tohto obdobia v oblasti poézie, prózy a drámy. Osvojí si poznatky o spoločenských a kultúrnych pomeroch na Slovensku v období literárneho romantizmu, pochopí filozofické východiská tohto obdobia a porozumie podstate ideovej diferenciácie literárneho romantizmu. Nadobudne vedomosti o poézii slovenských romantikov i o prozaickej a dramatickej tvorbe uvedeného obdobia a jej hlavných predstaviteľoch. Študent bude vedieť plánovať a realizovať hodiny dejín literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu so zameraním na dôležité periodizačné medzníky uvedených literárnych období a ideovo-estetické rysy týchto smerov, ako sa javia v tvorbe reprezentatívnych autorov. Bude vedieť identifikovať a vysvetliť vývin našej literatúry v širšom medziliterárnom kontexte. Bude vedieť vyjadriť a demonštrovať základné atribúty literárneho a kultúrneho života na Slovensku v období literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu. Študent bude poznať teoretickú aj praktickú časť vzdelávacieho obsahu a metódy na samostatné žiacke objavovanie literárnych vzťahov. Pochopí význam výskumu kvalít tohto literárneho fenoménu, potrebu definovať jeho historické poslanie a pôsobnosť jeho odkazu v literárnom dianí. Úspešným absolvovaním predmetu študent nadobudne kompetenciu zorientovať sa v otázkach dejín slovenského literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu. Na základe získaných poznatkov a vedomostí si osvojí predpoklady a motiváciu rozvíjať si zručnosti potrebné pre ďalšie vzdelávanie a kritické myslenie a povzbudzovať žiakov k aktívnemu nadobúdaniu literárno-historických poznatkov. Predmet privedie študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvinie a upevní si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje. Bude spôsobilý používať digitálne technológie počas vyučovania dejín literatúry.
50/50
Študent má hlboké a prierezové vedomosti o typologickej charakteristike obdobia literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu, má osvojené poznatky o histórii a rôznych koncepciách vnímania literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu. Má poznatky o literárnej kultúre daného obdobia v kontexte dobových politických, spoločenských a kultúrnych procesov, o periodizačných modeloch a vnútornom diferencovaní pôvodnej slovenskej tvorby tohto obdobia. Vie zaujať postoj k literárnym dielam, rozumie teóriám, metódam a postupom, ktoré sú využívané v literárnom klasicizme, preromantizme a romantizme. Preukázateľne ovláda typologické charakteristiky obdobia slovenského literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu a dokáže uvažovať v súvislostiach vývinu slovenskej literatúry v širšom medziliterárnom kontexte, pozná súvislosti a vzťahy s ďalšími literárno-historickými obdobiami. Disponuje ucelenými teoretickými vedomosťami a poznatkami o najvýznamnejších osobnostiach uvedených období v kontexte dejín slovenskej literatúry. Informácie dokáže integrovať a prepojiť so základnými atribútmi literárneho a kultúrneho života na Slovensku v období literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu. Ovláda poznatky o literárnohistorických termínoch, pozná periodizačné medzníky, všeobecnú charakteristiku obdobia a dominantných literárnych tvorcov. Dokáže využiť analytické schopnosti a kreativitu pri odbornej literárnovednej analýze umeleckého textu. Má rozvinuté analytické schopnosti, ako aj schopnosť abstraktného a kritického myslenia. Dôkladne osvojené teoretické vedomosti, praktické zručnosti a dosiahnuté kompetentnosti vie študent tvorivo aplikovať pri praktickej pedagogickej školskej interpretácii v praxi. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti. Študent dokáže sprostredkovať informácie z dejín literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu širokej verejnosti aj laickým adresátom. Vie ich využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne: seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 27 hodín prípravy na priebežný test, 14 hodín prípravy na referát, 27 hodín prípravy na jazykovú korektúru
Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad, vysvetľovanie, diskusia o prebranej téme, riešenie úloh a zadaní, praktické riešenie problémových úloh, práca s textom, práca v malých skupinách, e-learning
Povinná literatúra:
KAČALA, J. 2021. Súčasný spisovný jazyk. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej. 142 s. ISBN 978-80-8115-310-5.
Kultúra slova. Red. S. Mislovičová. Bratislava: JÚĽŠ v Bratislave.
Odporúčaná literatúra:
KAČALA, J. 2014. State o slovenskej kvantite a rytmickom zákone. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 140 s. ISBN 978-80-223-3833-2. (vybrané kapitoly)
DOLNÍK, J. 2010. Teória spisovného jazyka. 1. vyd. Bratislava: VEDA. 301 s. ISBN 978-80-224-1119-6. (vybrané kapitoly)
ŽEŇUCH, P. 2020. Zvuková rovina cirkevnej slovančiny u Slovákov. Bratislava: Ústav filologických štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra slovenského jazyka a literatúry. Elektronická publikácia vyšla vlastným nákladom autora na študijné účely. 57 s. ISBN 978-80-570-2716-4. Internetový odkaz: – https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KSJL/rozne/ZENUCH_Peter_Zvukova_rovina_cirkevnej_slovanciny_u_Slovakov__1_.pdf (vybrané časti)
Pravidlá slovenského pravopisu. Red. M. Považaj. Bratislava: 2013. 592 s. ISBN 978-80-224-1331-2.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude v priebehu semestra hodnotený formou:
• priebežného testu po 4. téme (40 bodov),
• referátu (20 bodov),
• jazykovej korektúry textu po 10. téme (40 bodov).
Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (priebežný test: menej ako 24 bodov; referát: menej ako 12 bodov, jazyková korektúra textu: menej ako 24 bodov).
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, má schopnosť tvorivo samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže veľmi dobre aplikovať, adaptovať a inovovať postupy práce v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže uspokojivo aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže minimálne aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať pri práci v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Súčasný spisovný jazyk a súčasná spisovná slovenčina. Stabilita a dynamickosť spisovného jazyka.
2. Národný jazyk a jeho stratifikácia. Norma, kodifikácia, jazykový úzus, spisovný úzus, platné kodifikačné príručky súčasnej spisovnej slovenčiny.
3. Používateľ spisovnej slovenčiny, jazykové vzory, jazykové osobnosti. Jazyková výchova školská a mimoškolská.
4. Súčasná spisovná slovenčina. Jazyková kultúra a kritériá spisovnosti.
5. Problematické javy zvukovej roviny. Vybraté ortoepické javy.
6. Rytmický zákon z pohľadu kodifikácie.
7. Problematické javy morfologickej a syntaktickej roviny.
8. Problematické javy lexikálnej roviny. Spisovná a nespisovná lexika.
9. Otázka ochrany slovenského jazyka. Inojazyčné vplyvy. Preberanie výrazov. Anglicizmy a bohemizmy.
10. Vybraté ortografické javy.
11. Jazyková korektúra textu.
Študent bude vedieť zadefinovať jazykovú normu a jej vzťah k jazykovej praxi. Bude vedieť interpretovať teoretické východiská podmienok na vymedzenie pojmu a termínu používateľ spisovnej slovenčiny. Osvojí si poznatky o základných činiteľoch, ktoré pôsobia na jazykovú kultúru a na jazykové vzdelávanie. Bude vedieť vysvetliť spôsoby osvojovania si a používania národného, resp. spisovného jazyka so zameraním na školskú a mimoškolskú jazykovú výchovu. Ako jazykový vzor bude vedieť prirodzene aktivizovať a rozvíjať kladný vzťah žiaka k jazyku a osobitne k spisovnej slovenčine. Naučí sa porovnať a kriticky hodnotiť systémovolingvistický a sociolingvistický prístup k používateľovi jazyka a k jeho jazykovým prejavom. V súvislosti s problematickými javmi zvukovej roviny si študent upevní a precvičí poznatky zamerané na výslovnosť mäkkých a tvrdých spoluhlások, na hláskové zmeny vo vnútri a na konci slova. Spozná podstatu rytmického zákona a jeho reflexiu v starších a novších kodifikačných a nekodifikačných príručkách, pričom ho bude vedieť správne uplatniť pri tvorbe vlastných prejavov. Študent bude ovládať praktické využívanie vybratých ortoepických a ortografických pravidiel a naučí sa ich implementovať do výchovno-vzdelávacej činnosti v školských zariadeniach. Bude schopný identifikovať a korigovať najfrekventovanejšie lexikálne, morfologické a syntaktické jazykové chyby. Na základe diferenciácie slovnej zásoby si uvedomí rozdielne využívanie spisovných a nespisovných lexikálnych prostriedkov v oficiálnych a neoficiálnych rečových a jazykových prejavoch a bude schopný vhodne ich využívať v konkrétnych jazykových a rečových prejavoch. Oboznámi sa s otázkou ochrany spisovného jazyka obsiahnutou v zákone o štátnom jazyku a s koncepciou starostlivosti o štátny jazyk v aplikačnej rovine so zameraním na školstvo a vzdelávanie. Bude poznať a vedieť kriticky hodnotiť puristický a funkčný prístup k ochrane spisovného jazyka a s tým súvisiace inojazyčné vplyvy. Oboznámi sa s najfrekventovanejšími a zaužívanými bohemizmami v slovenskom jazyku a bude schopný kriticky posúdiť ich výskyt v jazykových a rečových prejavoch z pohľadu systémovej lingvistiky a sociolingvistiky. Naučí sa aktívnym spôsobom získavať informácie týkajúce sa jazykovej normy, ortoepickej, ortografickej normy a jazykovej kultúry z webovej stránky Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (predovšetkým z archívu časopisu Kultúra slova, využívaním online verzie aktuálne platných kodifikačných príručiek a vyžívaním slovníkového portálu) a implementovať ich do výchovno-vzdelávacej a korektorskej činnosti. Predmet bude viesť študenta k efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie.
100/0
Študent pozná teoretické východiská v oblasti jazykovej kultúry. Rozumie pojmom a termínom súčasný spisovný jazyk a súčasná spisovná slovenčina so zameraním na periodizáciu dejín spisovného jazyka, resp. spisovnej slovenčiny. Je oboznámený s kodifikačnými príručkami, ktoré stáli na začiatku etapy súčasnej spisovnej slovenčiny, ako aj s aktuálne platnými kodifikačnými príručkami v knižnej i elektronickej podobe dostupnej na stránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Študent disponuje poznatkami o systémovolingvistickom a sociolingvistickom prístupe k jazykovej kultúre, k norme, k jazykovej praxi, ku kodifikácii či k používateľovi spisovného jazyka a vie kriticky vyhodnotiť využitie uvedených prístupov v učiteľskej a korektorskej praxi. Má osvojený prístup aktívneho a kreatívneho používateľa jazyka a dokáže správne vyhodnocovať využitie jazykových prostriedkov vzhľadom na komunikačné prostredie a spôsob komunikácie so zameraním na deti školského veku. Študent disponuje vedomosťami týkajúcimi sa aktuálnych problematických javov z oblasti jazykovej normy v rámci jednotlivých rovín jazyka a dokáže ich tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Jednotlivé javy dokáže vnímať v širších jazykových, kultúrnych a spoločenských súvislostiach. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty.
Má osvojené aj viaceré prenositeľné zručnosti, a to predovšetkým analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia. Schopnosť kritického posúdenia vhodnosti a primeranosti získaných informácií vie využiť pri tvorbe vlastného jazykového prejavu a pri zdokonaľovaní komunikatívnej kompetencie žiakov v rámci nižšieho i vyššieho sekundárneho vzdelávania. Nadobudnuté informácie dokáže komunikovať odborníkom i laikom. Študent má nadobudnutú kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne: seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 27 hodín prípravy na priebežný test, 14 hodín prípravy na referát, 27 hodín prípravy na jazykovú korektúru
Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad, vysvetľovanie, diskusia o prebranej téme, riešenie úloh a zadaní, praktické riešenie problémových úloh, práca s textom, práca v malých skupinách, e-learning
Povinná literatúra:
KAČALA, J. 2021. Súčasný spisovný jazyk. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej. 142 s. ISBN 978-80-8115-310-5.
Kultúra slova. Red. S. Mislovičová. Bratislava: JÚĽŠ v Bratislave.
Odporúčaná literatúra:
KAČALA, J. 2014. State o slovenskej kvantite a rytmickom zákone. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 140 s. ISBN 978-80-223-3833-2. (vybrané kapitoly)
DOLNÍK, J. 2010. Teória spisovného jazyka. 1. vyd. Bratislava: VEDA. 301 s. ISBN 978-80-224-1119-6. (vybrané kapitoly)
ŽEŇUCH, P. 2020. Zvuková rovina cirkevnej slovančiny u Slovákov. Bratislava: Ústav filologických štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra slovenského jazyka a literatúry. Elektronická publikácia vyšla vlastným nákladom autora na študijné účely. 57 s. ISBN 978-80-570-2716-4. Internetový odkaz: – https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KSJL/rozne/ZENUCH_Peter_Zvukova_rovina_cirkevnej_slovanciny_u_Slovakov__1_.pdf (vybrané časti)
Pravidlá slovenského pravopisu. Red. M. Považaj. Bratislava: 2013. 592 s. ISBN 978-80-224-1331-2.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude v priebehu semestra hodnotený formou:
• priebežného testu po 4. téme (40 bodov),
• referátu (20 bodov),
• jazykovej korektúry textu po 10. téme (40 bodov).
Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (priebežný test: menej ako 24 bodov; referát: menej ako 12 bodov, jazyková korektúra textu: menej ako 24 bodov).
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, má schopnosť tvorivo samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže veľmi dobre aplikovať, adaptovať a inovovať postupy práce v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže uspokojivo aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže minimálne aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti zo súčasnej teórie jazykovej kultúry v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať pri práci v oblasti jazykovej normy a jazykovej praxe v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Súčasný spisovný jazyk a súčasná spisovná slovenčina. Stabilita a dynamickosť spisovného jazyka.
2. Národný jazyk a jeho stratifikácia. Norma, kodifikácia, jazykový úzus, spisovný úzus, platné kodifikačné príručky súčasnej spisovnej slovenčiny.
3. Používateľ spisovnej slovenčiny, jazykové vzory, jazykové osobnosti. Jazyková výchova školská a mimoškolská.
4. Súčasná spisovná slovenčina. Jazyková kultúra a kritériá spisovnosti.
5. Problematické javy zvukovej roviny. Vybraté ortoepické javy.
6. Rytmický zákon z pohľadu kodifikácie.
7. Problematické javy morfologickej a syntaktickej roviny.
8. Problematické javy lexikálnej roviny. Spisovná a nespisovná lexika.
9. Otázka ochrany slovenského jazyka. Inojazyčné vplyvy. Preberanie výrazov. Anglicizmy a bohemizmy.
10. Vybraté ortografické javy.
11. Jazyková korektúra textu.
Študent bude vedieť zadefinovať jazykovú normu a jej vzťah k jazykovej praxi. Bude vedieť interpretovať teoretické východiská podmienok na vymedzenie pojmu a termínu používateľ spisovnej slovenčiny. Osvojí si poznatky o základných činiteľoch, ktoré pôsobia na jazykovú kultúru a na jazykové vzdelávanie. Bude vedieť vysvetliť spôsoby osvojovania si a používania národného, resp. spisovného jazyka so zameraním na školskú a mimoškolskú jazykovú výchovu. Ako jazykový vzor bude vedieť prirodzene aktivizovať a rozvíjať kladný vzťah žiaka k jazyku a osobitne k spisovnej slovenčine. Naučí sa porovnať a kriticky hodnotiť systémovolingvistický a sociolingvistický prístup k používateľovi jazyka a k jeho jazykovým prejavom. V súvislosti s problematickými javmi zvukovej roviny si študent upevní a precvičí poznatky zamerané na výslovnosť mäkkých a tvrdých spoluhlások, na hláskové zmeny vo vnútri a na konci slova. Spozná podstatu rytmického zákona a jeho reflexiu v starších a novších kodifikačných a nekodifikačných príručkách, pričom ho bude vedieť správne uplatniť pri tvorbe vlastných prejavov. Študent bude ovládať praktické využívanie vybratých ortoepických a ortografických pravidiel a naučí sa ich implementovať do výchovno-vzdelávacej činnosti v školských zariadeniach. Bude schopný identifikovať a korigovať najfrekventovanejšie lexikálne, morfologické a syntaktické jazykové chyby. Na základe diferenciácie slovnej zásoby si uvedomí rozdielne využívanie spisovných a nespisovných lexikálnych prostriedkov v oficiálnych a neoficiálnych rečových a jazykových prejavoch a bude schopný vhodne ich využívať v konkrétnych jazykových a rečových prejavoch. Oboznámi sa s otázkou ochrany spisovného jazyka obsiahnutou v zákone o štátnom jazyku a s koncepciou starostlivosti o štátny jazyk v aplikačnej rovine so zameraním na školstvo a vzdelávanie. Bude poznať a vedieť kriticky hodnotiť puristický a funkčný prístup k ochrane spisovného jazyka a s tým súvisiace inojazyčné vplyvy. Oboznámi sa s najfrekventovanejšími a zaužívanými bohemizmami v slovenskom jazyku a bude schopný kriticky posúdiť ich výskyt v jazykových a rečových prejavoch z pohľadu systémovej lingvistiky a sociolingvistiky. Naučí sa aktívnym spôsobom získavať informácie týkajúce sa jazykovej normy, ortoepickej, ortografickej normy a jazykovej kultúry z webovej stránky Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (predovšetkým z archívu časopisu Kultúra slova, využívaním online verzie aktuálne platných kodifikačných príručiek a vyžívaním slovníkového portálu) a implementovať ich do výchovno-vzdelávacej a korektorskej činnosti. Predmet bude viesť študenta k efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie.
100/0
Študent pozná teoretické východiská v oblasti jazykovej kultúry. Rozumie pojmom a termínom súčasný spisovný jazyk a súčasná spisovná slovenčina so zameraním na periodizáciu dejín spisovného jazyka, resp. spisovnej slovenčiny. Je oboznámený s kodifikačnými príručkami, ktoré stáli na začiatku etapy súčasnej spisovnej slovenčiny, ako aj s aktuálne platnými kodifikačnými príručkami v knižnej i elektronickej podobe dostupnej na stránke Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra. Študent disponuje poznatkami o systémovolingvistickom a sociolingvistickom prístupe k jazykovej kultúre, k norme, k jazykovej praxi, ku kodifikácii či k používateľovi spisovného jazyka a vie kriticky vyhodnotiť využitie uvedených prístupov v učiteľskej a korektorskej praxi. Má osvojený prístup aktívneho a kreatívneho používateľa jazyka a dokáže správne vyhodnocovať využitie jazykových prostriedkov vzhľadom na komunikačné prostredie a spôsob komunikácie so zameraním na deti školského veku. Študent disponuje vedomosťami týkajúcimi sa aktuálnych problematických javov z oblasti jazykovej normy v rámci jednotlivých rovín jazyka a dokáže ich tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Jednotlivé javy dokáže vnímať v širších jazykových, kultúrnych a spoločenských súvislostiach. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty.
Má osvojené aj viaceré prenositeľné zručnosti, a to predovšetkým analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia. Schopnosť kritického posúdenia vhodnosti a primeranosti získaných informácií vie využiť pri tvorbe vlastného jazykového prejavu a pri zdokonaľovaní komunikatívnej kompetencie žiakov v rámci nižšieho i vyššieho sekundárneho vzdelávania. Nadobudnuté informácie dokáže komunikovať odborníkom i laikom. Študent má nadobudnutú kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne prednáška, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
30 hodín priebežnej prípravy na vyučovanie spojenej s čítaním literárnych textov na jednotlivé vyučovacie hodiny;
2 x 14 hodín prípravy na dva priebežné testy = 28 hodín;
40 hodín prípravy na ústnu skúšku spojenej so štúdiom odbornej literatúry.
Spolu 120 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
prednášanie, výklad, vysvetľovanie, rozhovor, riadené samoštúdium – práca s textom, e-learning
Povinná literatúra:
SEDLÁK, I. a kol. 2009. Dejiny slovenskej literatúry I. Martin: Matica slovenská, s. 418 – 518. ISBN 978-80-7090-935-5.
ŠMATLÁK, S. 2007. Dejiny slovenskej literatúry II (19. storočie a prvá polovica 20. storočia). Bratislava: Literárne informačné centrum, s. 147 – 259. ISBN 978-80-89222-29-2.
Odporúčaná literatúra:
BLAŽENCOVÁ, Ľ. 2021. Večný pútnik Martin Kukučín. In: SVORADOVÁ, V. – BLAŽENCOVÁ, Ľ. – MASARYK, M.: Osobnosti slovenskej literatúry v interkultúrnych kontextoch. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s. 7 – 28. ISBN 978-80-223-5287-1.
BRTÁŇOVÁ, E. 2014. Záborského predstava národnej literatúry. In: DORUĽA, J. (ed.): Historický význam a odkaz diela osobností slovenského národného obrodenia. Bratislava: Slavistický ústav Jána Stanislava SAV, s. 42 – 54. ISBN 978-80-89489-18-3.
ČEPAN, O. 1984. Stimuly realizmu. Bratislava: Tatran, 478 s. (vybrané kapitoly)
MIKULOVÁ, M. – MIKULA V. 2010. Kapitoly zo slovenského realizmu: dejiny, medailóny, štúdie, interpretácie. Bratislava: Vydavateľstvo UK. 235 s. ISBN 978-80-223-2855-5. (vybrané kapitoly)
Ďalší študijný text sa študentom sprístupní v elektronickej podobe.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie zahŕňa:
• dva priebežné písomné testy literárnohistorického zamerania (prvý test v polovici semestra po 5. téme, 25 bodov, druhý test v závere priebežnej výučby po 10 téme, 25 bodov);
• ústna skúška z odborných poznatkov a analyticko-interpretačných zručností (50 bodov).
Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia a zo záverečnej kontroly študijných výsledkov (50/50).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (prvý priebežný test: menej ako 15 bodov; druhý priebežný test: menej ako 15 bodov; ústna skúška: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z dejín literárneho realizmu v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané literárnohistorické vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce s literárnymi dielami v školskej praxi, má schopnosť tvorivo samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z dejín literárneho realizmu v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným literárnohistorickým vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže veľmi dobre aplikovať, adaptovať a inovovať postupy práce s literárnymi dielami v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z dejín literárneho realizmu v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnymi dielami v školskej praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z literárneho realizmu v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže uspokojivo aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnymi dielami v školskej praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z literárneho realizmu v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže minimálne aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnymi dielami v školskej praxi, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z dejín literárneho realizmu v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané literárnohistorické vedomosti nevie aplikovať pri práci s literárnymi dielami v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Politické a kultúrno-spoločenské pomery na Slovensku (koniec 19. – začiatok 20. storočia) a signály novej literárnej epochy.
2. Genéza slovenského literárneho realizmu, poetologické a žánrové špecifiká, zmena estetického kánonu.
3. Básnická iniciatíva a nová poetika S. Hurbana Vajanského.
4. Kreatívny voluntarizmus a vozvýšený štýl prózy S. Hurbana Vajanského.
5. Umelecký fenomén P. Országh Hviezdoslav, generačné konfrontácie a lyrika veľkých cyklov.
6. Epický a dramatický svet P. Országha Hviezdoslava.
7. Epická harmónia tvorby M. Kukučína.
8. Podoby autobiografickej a memoárovej prózy v období realizmu. Literárna tvorba E. Maróthy-Šoltésovej.
9. Vnútorná autobiografia ako tvorivý a výpovedný fenomén tvorby B. Slančíkovej Timravy.
10. Skeptický sentiment literárnej tvorby J. Gregora Tajovského.
11. Konštituovanie realistickej literárnej kritiky a literárnej vedy.
Osnova kurzu pokrýva spektrum poznatkov a zručností, ktoré študent využije vo svojej edukačnej praxi. Študent si na predmete prehĺbi a rozvinie vedomosti o dejinách literárneho realizmu. Osvojí si a bude vedieť prakticky realizovať rôzne metódy sprístupnenia učiva z dejín literárneho realizmu a postihnúť úsilie o zhodu zobrazovanej skutočnosti s jej literárnymi formami. Naučí sa hľadať typologické súvislosti a špecifiká európskeho a slovenského realizmu. Na základe osvojených poznatkov bude vedieť posúdiť mieru nadväznosti literárnohistorického vývinu na európsky a stredoeurópsky kontext i na špecifiká nášho regiónu. Bude vedieť diskutovať, zdôvodňovať a porovnávať význam kľúčových osobností, ako i myšlienkového prúdenia, vyberať a pomenúvať jeho zdroje a základné atribúty literárneho, kultúrneho a spoločenského života na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia, pochopí filozofické východiská tohto obdobia. Spozná poetologické a žánrové špecifiká slovenského literárneho realizmu, bude vedieť vysvetliť podstatu zmeny estetického kánonu v tomto období. Bude chápať odlišnosti v básnickej tvorbe dominantných predstaviteľov obdobia realizmu, bude vedieť vysvetliť zmenu prozodických vlastností básnického jazyka, pričom sa pozornosť bude upriamovať na vybrúsenosť a kultivovanosť básnickej formy a realistický detail. Študent bude schopný v dielach identifikovať tematiku každodenného života, heroizmus prostých osudov i ťažké položenie postáv. Bude poznať charakter a pojmové vymedzenie slovenského literárneho realizmu, dominantných tvorcov realistickej prózy a drámy a ich hlavné literárne diela. V nich bude vedieť odlíšiť úsilie o vytvorenie vyššieho konverzačného štýlu, ale aj snahu o využitie ľudového jazykového prejavu, či tvrdú dikciu reči. Spozná zakladajúcu generáciu realizmu i generáciu neskorého realizmu zobrazujúcu pesimisticko-naturalistickú koncepciu života a človeka. Študent si prehĺbi a rozvinie vedomosti o ideovo-estetických princípoch prózy patriacej k realistickému typu. Bude vedieť vyzdvihnúť význam realistických literárnych diel v kontexte európskej realistickej literatúry i v kontexte dejín slovenskej literatúry. Študent bude vedieť plánovať a realizovať hodiny dejín literárneho realizmu so zameraním na dôležité periodizačné medzníky daného literárneho obdobia a ideovo-estetické rysy tohto prúdu, ako sa javí v tvorbe reprezentatívnych realistických autorov. Oboznámi sa s teoretickou aj praktickou časťou vzdelávacieho obsahu a metódami na samostatné žiacke objavovanie literárnych vzťahov. Pochopí význam výskumu kvalít tohto literárneho fenoménu, potrebu definovať jeho historické poslanie a pôsobnosť jeho odkazu v literárnom dianí. Úspešným absolvovaním predmetu študent získa kompetenciu zorientovať sa v otázkach dejín slovenského literárneho realizmu. Na základe osvojených poznatkov a vedomostí nadobudne predpoklady a motiváciu rozvíjať si zručnosti potrebné pre ďalšie vzdelávanie a kritické myslenie a schopnosť povzbudzovať žiakov k aktívnemu osvojovaniu si literárno-historických poznatkov. Predmet bude viesť študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvinie a upevní si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje. Bude spôsobilý používať digitálne technológie počas vyučovania dejín literatúry.
50/50
Študent má hlboké a prierezové vedomosti o typologickej charakteristike obdobia literárneho realizmu. Má poznatky o literárnej kultúre daného obdobia v kontexte dobových politických, spoločenských a kultúrnych procesov, o periodizačných modeloch a vnútornom diferencovaní pôvodnej slovenskej tvorby tohto obdobia, má osvojené poznatky o histórii a rôznych koncepciách vnímania literárneho realizmu. Vie zaujať postoj k literárnym dielam, pozná a rozumie teóriám, metódam a postupom, ktoré sú využívané v literárnom realizme. Preukázateľne ovláda typologické charakteristiky obdobia slovenského literárneho realizmu a dokáže uvažovať v súvislostiach vývinu slovenskej literatúry v širšom medziliterárnom kontexte, pozná súvislosti a vzťahy s ďalšími literárno-historickými obdobiami. Disponuje ucelenými teoretickými vedomosťami a poznatkami o najvýznamnejších osobnostiach uvedeného obdobia v kontexte dejín slovenskej literatúry. Informácie dokáže integrovať a prepojiť so základnými atribútmi literárneho a kultúrneho života na Slovensku v období literárneho realizmu. Má osvojené poznatky o literárnohistorických termínoch, pozná periodizačné medzníky, všeobecnú charakteristiku obdobia a dominantných literárnych tvorcov. Dokáže využiť analytické schopnosti a kreativitu pri odbornej literárnovednej analýze umeleckého textu. Má rozvinuté analytické schopnosti, ako aj schopnosť abstraktného a kritického myslenia. Dôkladne osvojené teoretické vedomosti, praktické zručnosti, dosiahnuté kompetentnosti vie študent tvorivo aplikovať pri praktickej pedagogickej školskej interpretácii v praxi. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má rozvinuté aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti. Študent dokáže sprostredkovať informácie z dejín literárneho realizmu širokej verejnosti aj laickým adresátom. Vie ich využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma
2 hodiny týždenne prednáška a seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby – 22 hodín; 28 hodín príprava formou samoštúdia odbornej literatúry; 30 hodín zahrnuje príprava na priebežný test a 40 hodín príprava na skúšku; spolu 120 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: výklad, vysvetľovanie, kolokvium, interpretácia, diskusia
Povinná literatúra:
KAČALA, J. – KRAJČOVIČ, R. 2011. Prehľad dejín spisovnej slovenčiny. 2. upravené a doplnené vydanie. Martin: Matica slovenská. 233 s. ISBN 978-80-8128-006-1.
PAULINY, E. 1983. Dejiny spisovnej slovenčiny od začiatkov po súčasnosť. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 254 s. (vybrané časti)
Odporúčaná literatúra:
ŽEŇUCH, P. 2020. Byzantsko-slovanská tradícia v staršom období vývinu slovenskej kultúry. In: Konštantínove listy, roč. 13, č. 1, s. 112 – 125.
ŽEŇUCH, P. 2019. Staroslovienčina a cirkevná slovančina – lingua franca. In: Historická revue, roč. 30, č. 6, s. 6 – 11.
ŽEŇUCH, P. 2016. Formovanie byzantsko-slovanskej konfesionálnej identity v staršom období slovenských kultúrnych dejín. In: Konštantínove listy, roč. 9, č. 1, s. 199 – 209.
Dostupné na: http://www.constantinesletters.ukf.sk/images/issues/2016_v9_iss1/CL_v9_iss1_199to209.pdf
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený na základe priebežného testu a záverečného písomného testu. Hodnotiaci test sa uskutoční po 10. téme a umožňuje získať 50 bodov z celkového hodnotenia predmetu. Záverečný test sa uskutoční v skúškovom období a umožňuje získať 50 bodov z celkového hodnotenia predmetu. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia (najmenej 60 bodov). Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (priebežný test: menej ako 30 bodov; záverečný test: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z dejín spisovnej slovenčiny v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť a tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce s procesmi dejinného vývinu spisovnej slovenčiny v školskej praxi, má schopnosť tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z dejín spisovnej slovenčiny v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a vie ich veľmi dobre aplikovať adaptovať a inovovať postupy práce s procesmi dejinného vývinu spisovnej slovenčiny v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z dejín spisovnej slovenčiny v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie spoľahlivo aplikovať a adaptovať existujúce postupy práce s procesmi dejinného vývinu spisovnej slovenčiny v školskej praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z dejín spisovnej slovenčiny a v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti s procesmi dejinného vývinu spisovnej slovenčiny vie uspokojivo aplikovať v školskej praxi, uspokojivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z dejín spisovnej slovenčiny v požadovanom rozsahu, získané vedomosti a existujúce postupy práce s procesmi dejinného vývinu spisovnej slovenčiny vie aplikovať v školskej praxi a má nedostatky v usporiadaní faktov, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z dejín spisovnej slovenčiny v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať v školskej v praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Periodizácia dejín spisovnej slovenčiny. Aktuálne interdisciplinárne prístupy k výskumu dejín slovenčiny.
2. Prehistorické obdobie: predveľkomoravské, veľkomoravské a poveľkomoravské obdobie dejín národného jazyka a doznievanie veľkomoravských tradície.
3. Predspisovné obdobie. Vznik a rozvoj slovenskej národnosti a slovenského písomníctva, používanie domáceho jazyka, latinčina, cirkevná slovančina, čeština, nemčina v slovenskom písomníctve.
4. Formovanie kultúrnych predspisovných útvarov národného jazyka, používanie kultivovaných foriem slovenčiny, jazyk cirkvi a literárny jazyk Slovákov.
5. Kamaldulská Biblia a rozšírenosť západoslovenského variantu slovenčiny. Pravopisné princípy v predspisovnom období vývinu slovenčiny.
6. Bernolákovské obdobie. Pravopisné princípy.
7. Štúrovská kodifikácia. Pravopisné princípy.
8. Reformné, matičné a martinské obdobie. Osobnosti jazykovedy a hlavné pravopisné princípy.
9. Medzivojnové obdobie, nová etapa v jazykovej politike. Osobnosti jazykovedy.
10. Dejiny slovenčiny a osobnosti slovenskej jazykovedy po roku 1945. Spoločensko-politické kontexty a spisovná slovenčina po roku 1968 a po roku 1993. Kodifikácia spisovného jazyka a kodifikačné príručky.
11. Charakteristické črty jazykovej politiky v súčasnosti: okruhy praktického využitia poznatkov z dejín slovenčiny v súčasnosti v odborných, popularizačných a edukačných kontextoch.
Vzdelávacím cieľom predmetu bude predstaviť základný súhrn najnovších poznatkov o periodizačných etapách a kľúčových momentoch v dejinách slovenského jazyka. Absolvovaním predmetu študent získa prehľad, osvojí si a bude si pamätať logickú postupnosť poznatkov o hlavných dejinno-periodizačných etapách, v ktorých sa slovenčina uplatňovala v ústnej i písomnej komunikácii v predspisovnom i spisovnom období. Dôraz sa bude klásť na formovanie kultúrnych predspisovných útvarov národného jazyka, vznik a používanie celonárodnej, kultivovanej a kodifikovanej podoby slovenčiny ako existenčnej formy národného jazyka. Do popredia sa dostanú dejinné osudy slovenčiny od zakladateľskej bernolákovskej a štúrovskej kodifikácie až po súčasné moderné obdobie. Študent na základe získaných poznatkov bude schopný synopticky a systematicky interpretovať najdôležitejšie medzníky dejinného vývinu slovenského jazyka a bude vedieť tieto poznatky aplikovať v konkrétnych aktuálne kultúrno-spoločensky determinovaných situáciách, ako aj vo vzdelávacom procese.
Rozvrstvenie tém predmetu umožní študentovi postupnými krokmi získať základný prehľad o dejinách slovenčiny a účasti nárečovej stratifikácie na kultivácii a formovaní národného jazykového povedomia Slovákov. Súbor tém poskytne študentovi nevyhnutný súbor poznatkov, podporujúcich formovanie tvorivých a syntetizujúcich zručností, ktoré sú potrebné najmä z hľadiska profilácie absolventa. Úspešným absolvovaním predmetu získa študent kompetenciu zorientovať sa v otázkach dejín národného jazyka a kriticky myslieť o jednotlivých dejinných etapách slovenského jazykového myslenia. Predmet bude tvoriť priestor pre komplementárny a interdisciplinárny prístup potrebný pre formovanie a rozvoj komplexne pripravenej osobnosti absolventa, ktorá bude podľa profilu disponovať zručnosťami zameranými na dejiny výskumu predmetu svojej odbornej profilácie s presahmi aj do oblastí vývinu slovenčiny, dejín písomnej a literárnej kultúry a dejín jazykového myslenia. Študent získa predpoklady a motiváciu rozvíjať zručnosti potrebné pre ďalšie vzdelávanie a kritické myslenie o nezastupiteľnom podiele Slovákov pri formovaní dejín myslenia o národnom jazyku aj v kontexte európskej kultúrnej jednoty založenej na rozmanitosti jazykov a kultúr.
Predmet privedie študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí o dejinách spisovnej slovenčiny. Upevní a rozvinie zručnosť študenta zameranú na formulovanie a argumentovanie. Stimuluje zručnosť na základe argumentačne postavených základoch navrhovať a realizovať inovatívne riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie aj komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje.
50/50
Výstupy vzdelávania sa prejavujú v aktualizačnom uplatňovaní poznatkov v školskej praxi a pri ich uplatňovaní pri komplexnom vzdelávaní. Získané poznatky tvoria logický obraz o dejinách a rozvoji národného jazyka, o jeho uplatňovaní sa v literárnej komunikácii a o jeho fungovaní ako moderného spisovného vyjadrovacieho prostriedku. Absolvent vie v pracovnej praxi zhodnotiť jednotlivé dejinné etapy vývinu spisovnosti slovenčiny so zreteľom na produktívnosť, resp. neproduktívnosť istých pravidiel a prvkov jazyka. Na základe nadobudnutých vedomostí, zručností a kompetentností vie študent logicky usústavnené poznatky a súvislosti o dejinnom vývine spisovnej slovenčiny vyložiť v rámci edukačného procesu i v kontexte kultúrnej komunikácie. Na základe logicky zdôvodnených historických súvislostí o dejinách jazyka vie analyzovať a kriticky zhodnotiť nové i komparáciou získané poznatky, uplatniť ich vo výchovno-vzdelávacom procese a dokáže ich preniesť aj do ostatných oblastí kritického uvažovania o dejinách slovenského jazyka a slovenskej kultúre.
Vedomosti, zručnosti, kompetentnosti vie tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať, a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má aj viaceré prenositeľné zručnosti, napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti a pod.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma
2 hodiny týždenne prednáška a seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby – 22 hodín; 28 hodín príprava formou samoštúdia odbornej literatúry; 30 hodín zahrnuje príprava na priebežný test a 40 hodín príprava na skúšku; spolu 120 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: výklad, vysvetľovanie, kolokvium, interpretácia, diskusia
Povinná literatúra:
KAČALA, J. – KRAJČOVIČ, R. 2011. Prehľad dejín spisovnej slovenčiny. 2. upravené a doplnené vydanie. Martin: Matica slovenská. 233 s. ISBN 978-80-8128-006-1.
PAULINY, E. 1983. Dejiny spisovnej slovenčiny od začiatkov po súčasnosť. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 254 s. (vybrané časti)
Odporúčaná literatúra:
ŽEŇUCH, P. 2020. Byzantsko-slovanská tradícia v staršom období vývinu slovenskej kultúry. In: Konštantínove listy, roč. 13, č. 1, s. 112 – 125.
ŽEŇUCH, P. 2019. Staroslovienčina a cirkevná slovančina – lingua franca. In: Historická revue, roč. 30, č. 6, s. 6 – 11.
ŽEŇUCH, P. 2016. Formovanie byzantsko-slovanskej konfesionálnej identity v staršom období slovenských kultúrnych dejín. In: Konštantínove listy, roč. 9, č. 1, s. 199 – 209.
Dostupné na: http://www.constantinesletters.ukf.sk/images/issues/2016_v9_iss1/CL_v9_iss1_199to209.pdf
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený na základe priebežného testu a záverečného písomného testu. Hodnotiaci test sa uskutoční po 10. téme a umožňuje získať 50 bodov z celkového hodnotenia predmetu. Záverečný test sa uskutoční v skúškovom období a umožňuje získať 50 bodov z celkového hodnotenia predmetu. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia (najmenej 60 bodov). Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (priebežný test: menej ako 30 bodov; záverečný test: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z dejín spisovnej slovenčiny v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť a tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce s procesmi dejinného vývinu spisovnej slovenčiny v školskej praxi, má schopnosť tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z dejín spisovnej slovenčiny v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a vie ich veľmi dobre aplikovať adaptovať a inovovať postupy práce s procesmi dejinného vývinu spisovnej slovenčiny v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z dejín spisovnej slovenčiny v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie spoľahlivo aplikovať a adaptovať existujúce postupy práce s procesmi dejinného vývinu spisovnej slovenčiny v školskej praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z dejín spisovnej slovenčiny a v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti s procesmi dejinného vývinu spisovnej slovenčiny vie uspokojivo aplikovať v školskej praxi, uspokojivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z dejín spisovnej slovenčiny v požadovanom rozsahu, získané vedomosti a existujúce postupy práce s procesmi dejinného vývinu spisovnej slovenčiny vie aplikovať v školskej praxi a má nedostatky v usporiadaní faktov, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z dejín spisovnej slovenčiny v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať v školskej v praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Periodizácia dejín spisovnej slovenčiny. Aktuálne interdisciplinárne prístupy k výskumu dejín slovenčiny.
2. Prehistorické obdobie: predveľkomoravské, veľkomoravské a poveľkomoravské obdobie dejín národného jazyka a doznievanie veľkomoravských tradície.
3. Predspisovné obdobie. Vznik a rozvoj slovenskej národnosti a slovenského písomníctva, používanie domáceho jazyka, latinčina, cirkevná slovančina, čeština, nemčina v slovenskom písomníctve.
4. Formovanie kultúrnych predspisovných útvarov národného jazyka, používanie kultivovaných foriem slovenčiny, jazyk cirkvi a literárny jazyk Slovákov.
5. Kamaldulská Biblia a rozšírenosť západoslovenského variantu slovenčiny. Pravopisné princípy v predspisovnom období vývinu slovenčiny.
6. Bernolákovské obdobie. Pravopisné princípy.
7. Štúrovská kodifikácia. Pravopisné princípy.
8. Reformné, matičné a martinské obdobie. Osobnosti jazykovedy a hlavné pravopisné princípy.
9. Medzivojnové obdobie, nová etapa v jazykovej politike. Osobnosti jazykovedy.
10. Dejiny slovenčiny a osobnosti slovenskej jazykovedy po roku 1945. Spoločensko-politické kontexty a spisovná slovenčina po roku 1968 a po roku 1993. Kodifikácia spisovného jazyka a kodifikačné príručky.
11. Charakteristické črty jazykovej politiky v súčasnosti: okruhy praktického využitia poznatkov z dejín slovenčiny v súčasnosti v odborných, popularizačných a edukačných kontextoch.
Vzdelávacím cieľom predmetu bude predstaviť základný súhrn najnovších poznatkov o periodizačných etapách a kľúčových momentoch v dejinách slovenského jazyka. Absolvovaním predmetu študent získa prehľad, osvojí si a bude si pamätať logickú postupnosť poznatkov o hlavných dejinno-periodizačných etapách, v ktorých sa slovenčina uplatňovala v ústnej i písomnej komunikácii v predspisovnom i spisovnom období. Dôraz sa bude klásť na formovanie kultúrnych predspisovných útvarov národného jazyka, vznik a používanie celonárodnej, kultivovanej a kodifikovanej podoby slovenčiny ako existenčnej formy národného jazyka. Do popredia sa dostanú dejinné osudy slovenčiny od zakladateľskej bernolákovskej a štúrovskej kodifikácie až po súčasné moderné obdobie. Študent na základe získaných poznatkov bude schopný synopticky a systematicky interpretovať najdôležitejšie medzníky dejinného vývinu slovenského jazyka a bude vedieť tieto poznatky aplikovať v konkrétnych aktuálne kultúrno-spoločensky determinovaných situáciách, ako aj vo vzdelávacom procese.
Rozvrstvenie tém predmetu umožní študentovi postupnými krokmi získať základný prehľad o dejinách slovenčiny a účasti nárečovej stratifikácie na kultivácii a formovaní národného jazykového povedomia Slovákov. Súbor tém poskytne študentovi nevyhnutný súbor poznatkov, podporujúcich formovanie tvorivých a syntetizujúcich zručností, ktoré sú potrebné najmä z hľadiska profilácie absolventa. Úspešným absolvovaním predmetu získa študent kompetenciu zorientovať sa v otázkach dejín národného jazyka a kriticky myslieť o jednotlivých dejinných etapách slovenského jazykového myslenia. Predmet bude tvoriť priestor pre komplementárny a interdisciplinárny prístup potrebný pre formovanie a rozvoj komplexne pripravenej osobnosti absolventa, ktorá bude podľa profilu disponovať zručnosťami zameranými na dejiny výskumu predmetu svojej odbornej profilácie s presahmi aj do oblastí vývinu slovenčiny, dejín písomnej a literárnej kultúry a dejín jazykového myslenia. Študent získa predpoklady a motiváciu rozvíjať zručnosti potrebné pre ďalšie vzdelávanie a kritické myslenie o nezastupiteľnom podiele Slovákov pri formovaní dejín myslenia o národnom jazyku aj v kontexte európskej kultúrnej jednoty založenej na rozmanitosti jazykov a kultúr.
Predmet privedie študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí o dejinách spisovnej slovenčiny. Upevní a rozvinie zručnosť študenta zameranú na formulovanie a argumentovanie. Stimuluje zručnosť na základe argumentačne postavených základoch navrhovať a realizovať inovatívne riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie aj komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje.
50/50
Výstupy vzdelávania sa prejavujú v aktualizačnom uplatňovaní poznatkov v školskej praxi a pri ich uplatňovaní pri komplexnom vzdelávaní. Získané poznatky tvoria logický obraz o dejinách a rozvoji národného jazyka, o jeho uplatňovaní sa v literárnej komunikácii a o jeho fungovaní ako moderného spisovného vyjadrovacieho prostriedku. Absolvent vie v pracovnej praxi zhodnotiť jednotlivé dejinné etapy vývinu spisovnosti slovenčiny so zreteľom na produktívnosť, resp. neproduktívnosť istých pravidiel a prvkov jazyka. Na základe nadobudnutých vedomostí, zručností a kompetentností vie študent logicky usústavnené poznatky a súvislosti o dejinnom vývine spisovnej slovenčiny vyložiť v rámci edukačného procesu i v kontexte kultúrnej komunikácie. Na základe logicky zdôvodnených historických súvislostí o dejinách jazyka vie analyzovať a kriticky zhodnotiť nové i komparáciou získané poznatky, uplatniť ich vo výchovno-vzdelávacom procese a dokáže ich preniesť aj do ostatných oblastí kritického uvažovania o dejinách slovenského jazyka a slovenskej kultúre.
Vedomosti, zručnosti, kompetentnosti vie tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať, a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má aj viaceré prenositeľné zručnosti, napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti a pod.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
20 hodín priebežného čítania beletristických textov na jednotlivé vyučovacie hodiny;
8 hodín prípravy na prezentáciu prideleného zadania s dôrazom na aplikáciu nadobudnutých vedomostí a čitateľsko-interpretačných zručností;
10 hodín prípravy na písomný test zameraný na identifikáciu ukážok z prečítaných literárnych diel.
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
prednášanie, výklad teoretických poznatkov a ich aplikácia na praktických príkladoch, moderovaný rozhovor, analýza textu, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
KÁKOŠOVÁ, Z. 2007. Príručka k dejinám staršej slovenskej literatúry. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave. 209 s. ISBN 978-80-8922-064-9.
TKÁČIKOVÁ, E. 2005. Staršia slovenská literatúra. Antológia textov. Bratislava: Univerzita Komenského. 203 s. ISBN 802-23-1947-3.
Odporúčaná literatúra:
BRTÁŇOVÁ, E. 2012. Na margo staršej literatúry. Zo žánrovej problematiky 11. – 18. storočia. Bratislava: Ústav slovenskej literatúry SAV – Kalligram. 304 s. ISBN 978-80-8101-678-3.
MINÁRIK, J. 1985. Dejiny slovenskej literatúry I. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 375 s.
ŠMATLÁK, S. 2007. Dejiny slovenskej literatúry I. (9. – 18. storočie). 4. vyd. Bratislava: Literárne informačné centrum. 359 s. ISBN 978-80-89222-28-5.
Ďalšie študijné texty budú dostupné v elektronickej podobe v aplikácii MS Teams/Moodle.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený za prezentáciu prideleného zadania s dôrazom na aplikáciu nadobudnutých vedomostí a čitateľsko-interpretačných zručností (60 bodov) a za písomný test v závere priebežnej výučby zameraný na identifikáciu ukážok z prečítaných literárnych diel (40 bodov). Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (prezentácia: menej ako 36 bodov, záverečný test: menej ako 24 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti zo staršej literatúry v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané literárnohistorické vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, má schopnosť tvorivo samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti zo staršej literatúry v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným literárnohistorickým vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže veľmi dobre aplikovať, adaptovať a inovovať postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti zo staršej literatúry v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti zo staršej literatúry v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže uspokojivo aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí zo staršej literatúry v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže minimálne aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti zo staršej literatúry v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané literárnohistorické vedomosti nevie aplikovať pri práci s literárnym textom v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Ústna tradícia. Rímske príbehy. Exemplá a ich funkcia.
2. Staroslovienske literárne pamiatky a ich model poetickosti.
3. Normovaná poetika v stredovekých legendách a kronikách: Anonymova kronika, Maurova legenda, Legenda o sv. Ladislavovi, Legenda o sv. Margite.
4. Občiansko-politické reflexie v tvorbe M. Rakovského a J. Koppaya.
5. Duchovná lyrika J. Silvána, V. B. Nedožerského, E. Lániho. Historické piesne: skladba M. Bosňáka a príbeh Siládiho a Haďmážiho.
6. Biblická dramatika J. Tesáka Mošovského a komické prvky v drámach P. Kyrmezera.
7. Tematické okruhy dominujúce v didakticko-reflexívnych skladbách H. Gavloviča a P. Benického.
8. Dve trnavské tlače: zbierka modlitieb J. Abrahamffyho a zbierka kázní A. Máčaja.
9. Galantný charakter skladby Š. F. Seleckého. Existenciálna motivika v historickej a časovej veršovanej epike: J. Čerňanský, Š. Korbeľ, M. Markovič.
10. Rétorická analýza denníkových próz J. Simonidesa, T. Masníka a D. Krmana ml.
11. Ohlasy národnej kultúry v Novom trhu latinsko-slovenskom D. Sinapia Horčičku. Kompozícia a obsahové zameranie Historicko-zemepisných vedomostí M. Bela.
Vyučovaný predmet poskytne priestor pre integráciu vedomostí a ich usústavnenie formou vlastnej študijnej cesty vedúcej k profilovaniu odborne spôsobilej osobnosti pripravenej realizovať metódy kritického myslenia o slovenskej literatúre, najmä v kontexte aktuálnych smerovaní v myslení o historicko-kultúrnom vývine európskeho kultúrneho priestoru. Predmet bude viesť študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje.
100/0
Študent má vedomosti, zručnosti a kompetentnosť všestrannej interpretácie umeleckého textu z obdobia staršej slovenskej literatúry, má osvojenú schopnosť zaujať kritický postoj k interpretovanému textu a nadobudnuté poznatky dokáže originálne a tvorivo preniesť do pedagogickej praxe. Má dôkladne zvládnuté teoretické vedomosti týkajúce sa štýlu a poetiky daného obdobia a dokáže ich tvorivo uplatniť v literárno-analytickej praxi, čiže pri analýze konkrétnych textov. Nadobudnuté praktické zručnosti vie študent tvorivo a samostatne použiť, argumentovať a interpretovať pri komplexnej analýze literárneho diela. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má rozvinuté aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti. Teoretické vedomosti a praktické zručnosti vie študent uplatniť aj vo vyššom stupni vysokoškolského štúdia. Dokáže ich využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín priebežnej prípravy na jednotlivé semináre vrátane prípravy na 2 praktické pravopisné analýzy textu; 10 hodín prípravy na záverečný diktát. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad a vysvetľovanie učiva, demonštrácia teoretických poznatkov a pojmov na praktických príkladoch, precvičovanie a zdôvodňovanie problémových pravopisných javov, analýza a riešenie problémových úloh, diskusia o prebranej téme, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
Pravidlá slovenského pravopisu. 2013. 4., nezmenené vyd. Bratislava: Veda. 590 s. ISBN 978-80-224-1331-2.
Odporúčaná literatúra:
DZIVIAKOVÁ, M. 2016. Písmo. Jeho vznik, druhy a význam. In: Písmo a žiaci so stratou sluchu. Ed. D. Tarcsiová. Bratislava: Iris, s. 21 – 30. ISBN 978-80-89726-88-2.
KAČALA, J. 1998. Spisovná slovenčina v 20. storočí. Bratislava: Veda. 85 s. + príloha. ISBN 80-224-0497-7.
NAVRÁTIL, L. – ŠIMURKA, J. 2005. Praktická príručka slovenského pravopisu. 2., upravené a
doplnené vyd. Nitra: Enigma. 139 s. ISBN 80-89132-19-7.
RIPKA, I. – IMRICHOVÁ, M. – SKLADANÁ, J. 2005. Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo. 672 s. ISBN 978-80-969159-1-0. (vybrané kapitoly)
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude v priebehu semestra hodnotený formou 2 praktických pravopisných analýz textu po 6. a 11. téme, ktoré budú zamerané na aplikáciu získaných vedomostí a identifikáciu pravopisných javov (2 x 40 bodov = 80 bodov), a záverečného diktátu (20 bodov). Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (1. praktická analýza: ako menej ako 24 bodov; 2. praktická analýza: menej ako 24 bodov; diktát: menej ako 12 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti z pravopisu vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, tvorivo a na vynikajúcej úrovni aplikovať a adaptovať v školskej i jazykovej praxi, má schopnosť tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé pravopisné úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam z pravopisu zaujíma čiastočne kritický postoj a vie ich veľmi dobre aplikovať a adaptovať v školskej i jazykovej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé pravopisné úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti z pravopisu vie spoľahlivo aplikovať a adaptovať v školskej i jazykovej praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé pravopisné úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti z pravopisu vie uspokojivo aplikovať v školskej i jazykovej praxi, uspokojivo rieši jednotlivé pravopisné úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu a nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti z pravopisu vie minimálne aplikovať v školskej i jazykovej praxi, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé pravopisné úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti z pravopisu nevie aplikovať v školskej i jazykovej praxi, nevie riešiť jednotlivé pravopisné úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Jazyk a písmo, abeceda, pravopis (ortografia). Princípy slovenského pravopisu.
2. História Pravidiel slovenského pravopisu.
3. Interpunkcia a jej funkcie. Interpunkčné znamienka.
4. Čiarka a funkcie čiarky. Precvičovanie a zdôvodňovanie správneho písania čiarky v jednoduchej vete a v súvetí. Problémové javy pri písaní čiarky.
5. Písanie úvodzoviek. Správne použitie úvodzoviek v priamej reči a pri doslovnom citovaní.
6. Korektné písanie pomlčky, spojovníka, troch bodiek, apostrofu, zátvoriek a lomky.
7. Písanie i/í a y/ý v domácich slovách a v slovách cudzieho pôvodu. Precvičovanie a zdôvodňovanie správneho písania i/í a y/ý po tvrdých, mäkkých a obojakých spoluhláskach a v predponách i príponách domácich slov.
8. Problémové javy v pravopise i/í a y/ý pri jednotlivých slovných druhoch, najmä pri podstatných menách, prídavných menách, číslovkách, zámenách, slovesách a príslovkách. Prehľad a precvičovanie deklinácie a konjugácie slov.
9. Problémové javy pri písaní slov osobitne a dovedna. Precvičovanie danej problematiky.
10. Správne rozdeľovanie slov na rozhraní morfém a na rozhraní slabík. Precvičovanie danej problematiky.
11. Písanie veľkých písmen. Precvičovanie a zdôvodňovanie správneho písania veľkých písmen na začiatku proprií a vnútri viacslovných proprií, na začiatku viet, v skratkách a ustálených značkách, v poézii na začiatku veršov, na vyjadrenie úcty.
Študent na základe využitia osvojených teoretických vedomostí o slovenskom pravopise, ktoré jednak nadviažu na jeho vedomosti získané v danej oblasti v rámci stredoškolského, ale najmä bakalárskeho štúdia, jednak ďalej umožnia prehĺbenie a systematický rozvoj jeho poznania do komplexnej podoby, nadobudne praktické zručnosti, ktoré bude vedieť uplatniť pri posudzovaní a rozbore pravopisných javov. Študent si osvojí teoretické poznatky o slovenskom pravopise. Získa vedomosti o princípoch slovenského pravopisu, o histórii Pravidiel slovenského pravopisu ako pravopisnej kodifikačnej príručky, ako aj o základných pravopisných pravidlách uplatňujúcich sa v písomnej komunikácii v rámci spisovného slovenského jazyka s osobitným zreteľom na problematické javy v slovenskom pravopise. V tomto zmysle získa relevantné poznatky o uplatňovaní interpunkcie a jej funkciách v písomných prejavoch spisovnej slovenčiny s ohľadom na správne používanie jednotlivých interpunkčných znamienok, osvojí si problematiku korektného písania joty a ypsilonu v domácich slovách a v slovách cudzieho pôvodu, oboznámi sa s problematikou písania slov osobitne a dovedna a rozdeľovania slov a získa vedomosti o korektnom písaní veľkých písmen v slovenčine. Študent si vo vzťahu k slovenskému pravopisu prehĺbi a upevní aj základné teoretické poznatky o slovenskej deklinácii a konjugácii. Uvedené bude viesť k tomu, aby si poslucháč dôkladne osvojil a zvládol ortografickú normu spisovnej slovenčiny, a to tak v teoretickej, ako aj v praktickej rovine. Osobitne dôležité bude aj nadobudnutie praktických zručností uplatňovaných pri posudzovaní a analýze pravopisných javov, čo u študenta bude viesť k uplatňovaniu získaných teoretických vedomostí pri praktických pravopisných analýzach a cvičeniach, a najmä pri samostatnom riešení problémových pravopisných úloh a syntéze ich nových a tvorivých riešení. Študent bude pritom vedený aktívne získavať informácie z oblasti slovenskej pravopisu, používať digitálne technológie a zdroje, efektívne využívať nadobudnuté vedomosti, primerane formulovať a obhajovať argumenty a na ich základe riešiť odborné problémy z danej oblasti, využívajúc vhodné metódy odboru. Rozvinie si i svoje komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné samostatné vzdelávanie. Na osvojenú poznatkovú bázu sa naučí nazerať aj z pohľadu školskej praxe. Získané vedomosti a zručnosti z oblasti slovenského pravopisu budú pre študenta potrebné primárne v budúcej praxi učiteľa slovenského jazyka a literatúry na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania pri komplexnom posudzovaní, rozoberaní a vyhodnocovaní pravopisnej stránky jazykových prejavov žiakov a študentov, a následnej samostatnej analýze problému v danej oblasti na úrovni jazyka, prípadne aj pre potreby vydavateľského, resp. redakčného prostredia pri korigovaní jazykových prejavov, teda všade tam, kde je potrebné uplatniť schopnosť presvedčivo posudzovať, rozoberať a vyhodnocovať pravopisnú stránku písomných jazykových prejavov. Kladenie dôrazu na zvyšovanie odbornej úrovne a jazykovej kultúry študenta sa bude javiť ako nemenej dôležité aj pri primeranom sprostredkovaní informácií o ortografických javoch aj širokej verejnosti, ako aj pri ponúknutí relevantných záverov, pravopisných vysvetlení a zdôvodnení aj laickým adresátom.
100/0
Študent na teoretickej aj praktickej úrovni dôkladne ovláda ortografickú normu spisovnej slovenčiny. Má ucelený pohľad na slovenský pravopis, má poznatky o jeho princípoch a pravopisných pravidlách uplatňujúcich sa v písomnej komunikácii v spisovnom slovenskom jazyku a na danú poznatkovú bázu vie nazerať aj z pohľadu školskej praxe. Študent je osobitne oboznámený s problematickými javmi v slovenskom pravopise a dokáže aplikovať získané teoretické vedomosti na praktických príkladoch, dokáže zdôvodniť jednotlivé pravopisné javy a analyzovať písomné prejavy spisovnej slovenčiny z pravopisného hľadiska. Dokáže komplexne analyzovať pravopisné javy a problémové úlohy, samostatne ich riešiť, hľadať ich syntézu a ponúkať nové a tvorivé riešenia. Študent disponuje dôležitými praktickými zručnosťami pri posudzovaní pravopisných javov, ktoré vie tvorivo a samostatne použiť pri riešení problémových úloh z danej oblasti, pričom vie aktívne získavať a komunikovať potrebné informácie a fakty, a primerane formulovať a obhajovať relevantné odborné argumenty. Má rozvinuté analytické schopnosti, ako aj schopnosť abstraktného a kritického myslenia, dokáže uvažovať v súvislostiach a má rozvinutú aj schopnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti. Získané teoretické vedomosti a praktické zručnosti vie študent uplatniť a tvorivo aplikovať primárne v budúcej praxi učiteľa slovenského jazyka a literatúry na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania pri posudzovaní, rozoberaní a vyhodnocovaní pravopisnej stránky jazykových prejavov žiakov a študentov, a následnej samostatnej analýze problému v danej oblasti na úrovni jazyka, ako aj pri korigovaní jazykových prejavov pre potreby vydavateľského, resp. redakčného prostredia, pretože mu umožňujú nazerať na jazykové javy v najširších jazykových súvislostiach. Poslucháč dokáže sprostredkovať aj širokej verejnosti informácie o pravopisných javoch a ponúknuť závery a pravopisné zdôvodnenia aj laickým adresátom. Študent je dôkladne oboznámený s Pravidlami slovenského pravopisu ako s praktickou príručkou v rámci písomného styku a jeho odborná úroveň, ako aj jazyková kultúra je na vysokej úrovni, čo sa tiež javí ako veľmi potrebné z hľadiska budúcej praxe poslucháča.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín priebežnej prípravy na jednotlivé semináre vrátane prípravy na 2 praktické pravopisné analýzy textu; 10 hodín prípravy na záverečný diktát. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad a vysvetľovanie učiva, demonštrácia teoretických poznatkov a pojmov na praktických príkladoch, precvičovanie a zdôvodňovanie problémových pravopisných javov, analýza a riešenie problémových úloh, diskusia o prebranej téme, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
Pravidlá slovenského pravopisu. 2013. 4., nezmenené vyd. Bratislava: Veda. 590 s. ISBN 978-80-224-1331-2.
Odporúčaná literatúra:
DZIVIAKOVÁ, M. 2016. Písmo. Jeho vznik, druhy a význam. In: Písmo a žiaci so stratou sluchu. Ed. D. Tarcsiová. Bratislava: Iris, s. 21 – 30. ISBN 978-80-89726-88-2.
KAČALA, J. 1998. Spisovná slovenčina v 20. storočí. Bratislava: Veda. 85 s. + príloha. ISBN 80-224-0497-7.
NAVRÁTIL, L. – ŠIMURKA, J. 2005. Praktická príručka slovenského pravopisu. 2., upravené a
doplnené vyd. Nitra: Enigma. 139 s. ISBN 80-89132-19-7.
RIPKA, I. – IMRICHOVÁ, M. – SKLADANÁ, J. 2005. Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. Bratislava: Ottovo nakladateľstvo. 672 s. ISBN 978-80-969159-1-0. (vybrané kapitoly)
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude v priebehu semestra hodnotený formou 2 praktických pravopisných analýz textu po 6. a 11. téme, ktoré budú zamerané na aplikáciu získaných vedomostí a identifikáciu pravopisných javov (2 x 40 bodov = 80 bodov), a záverečného diktátu (20 bodov). Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (1. praktická analýza: ako menej ako 24 bodov; 2. praktická analýza: menej ako 24 bodov; diktát: menej ako 12 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti z pravopisu vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, tvorivo a na vynikajúcej úrovni aplikovať a adaptovať v školskej i jazykovej praxi, má schopnosť tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé pravopisné úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam z pravopisu zaujíma čiastočne kritický postoj a vie ich veľmi dobre aplikovať a adaptovať v školskej i jazykovej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé pravopisné úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti z pravopisu vie spoľahlivo aplikovať a adaptovať v školskej i jazykovej praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé pravopisné úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti z pravopisu vie uspokojivo aplikovať v školskej i jazykovej praxi, uspokojivo rieši jednotlivé pravopisné úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu a nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti z pravopisu vie minimálne aplikovať v školskej i jazykovej praxi, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé pravopisné úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti zo slovenského pravopisu v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti z pravopisu nevie aplikovať v školskej i jazykovej praxi, nevie riešiť jednotlivé pravopisné úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Jazyk a písmo, abeceda, pravopis (ortografia). Princípy slovenského pravopisu.
2. História Pravidiel slovenského pravopisu.
3. Interpunkcia a jej funkcie. Interpunkčné znamienka.
4. Čiarka a funkcie čiarky. Precvičovanie a zdôvodňovanie správneho písania čiarky v jednoduchej vete a v súvetí. Problémové javy pri písaní čiarky.
5. Písanie úvodzoviek. Správne použitie úvodzoviek v priamej reči a pri doslovnom citovaní.
6. Korektné písanie pomlčky, spojovníka, troch bodiek, apostrofu, zátvoriek a lomky.
7. Písanie i/í a y/ý v domácich slovách a v slovách cudzieho pôvodu. Precvičovanie a zdôvodňovanie správneho písania i/í a y/ý po tvrdých, mäkkých a obojakých spoluhláskach a v predponách i príponách domácich slov.
8. Problémové javy v pravopise i/í a y/ý pri jednotlivých slovných druhoch, najmä pri podstatných menách, prídavných menách, číslovkách, zámenách, slovesách a príslovkách. Prehľad a precvičovanie deklinácie a konjugácie slov.
9. Problémové javy pri písaní slov osobitne a dovedna. Precvičovanie danej problematiky.
10. Správne rozdeľovanie slov na rozhraní morfém a na rozhraní slabík. Precvičovanie danej problematiky.
11. Písanie veľkých písmen. Precvičovanie a zdôvodňovanie správneho písania veľkých písmen na začiatku proprií a vnútri viacslovných proprií, na začiatku viet, v skratkách a ustálených značkách, v poézii na začiatku veršov, na vyjadrenie úcty.
Študent na základe využitia osvojených teoretických vedomostí o slovenskom pravopise, ktoré jednak nadviažu na jeho vedomosti získané v danej oblasti v rámci stredoškolského, ale najmä bakalárskeho štúdia, jednak ďalej umožnia prehĺbenie a systematický rozvoj jeho poznania do komplexnej podoby, nadobudne praktické zručnosti, ktoré bude vedieť uplatniť pri posudzovaní a rozbore pravopisných javov. Študent si osvojí teoretické poznatky o slovenskom pravopise. Získa vedomosti o princípoch slovenského pravopisu, o histórii Pravidiel slovenského pravopisu ako pravopisnej kodifikačnej príručky, ako aj o základných pravopisných pravidlách uplatňujúcich sa v písomnej komunikácii v rámci spisovného slovenského jazyka s osobitným zreteľom na problematické javy v slovenskom pravopise. V tomto zmysle získa relevantné poznatky o uplatňovaní interpunkcie a jej funkciách v písomných prejavoch spisovnej slovenčiny s ohľadom na správne používanie jednotlivých interpunkčných znamienok, osvojí si problematiku korektného písania joty a ypsilonu v domácich slovách a v slovách cudzieho pôvodu, oboznámi sa s problematikou písania slov osobitne a dovedna a rozdeľovania slov a získa vedomosti o korektnom písaní veľkých písmen v slovenčine. Študent si vo vzťahu k slovenskému pravopisu prehĺbi a upevní aj základné teoretické poznatky o slovenskej deklinácii a konjugácii. Uvedené bude viesť k tomu, aby si poslucháč dôkladne osvojil a zvládol ortografickú normu spisovnej slovenčiny, a to tak v teoretickej, ako aj v praktickej rovine. Osobitne dôležité bude aj nadobudnutie praktických zručností uplatňovaných pri posudzovaní a analýze pravopisných javov, čo u študenta bude viesť k uplatňovaniu získaných teoretických vedomostí pri praktických pravopisných analýzach a cvičeniach, a najmä pri samostatnom riešení problémových pravopisných úloh a syntéze ich nových a tvorivých riešení. Študent bude pritom vedený aktívne získavať informácie z oblasti slovenskej pravopisu, používať digitálne technológie a zdroje, efektívne využívať nadobudnuté vedomosti, primerane formulovať a obhajovať argumenty a na ich základe riešiť odborné problémy z danej oblasti, využívajúc vhodné metódy odboru. Rozvinie si i svoje komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné samostatné vzdelávanie. Na osvojenú poznatkovú bázu sa naučí nazerať aj z pohľadu školskej praxe. Získané vedomosti a zručnosti z oblasti slovenského pravopisu budú pre študenta potrebné primárne v budúcej praxi učiteľa slovenského jazyka a literatúry na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania pri komplexnom posudzovaní, rozoberaní a vyhodnocovaní pravopisnej stránky jazykových prejavov žiakov a študentov, a následnej samostatnej analýze problému v danej oblasti na úrovni jazyka, prípadne aj pre potreby vydavateľského, resp. redakčného prostredia pri korigovaní jazykových prejavov, teda všade tam, kde je potrebné uplatniť schopnosť presvedčivo posudzovať, rozoberať a vyhodnocovať pravopisnú stránku písomných jazykových prejavov. Kladenie dôrazu na zvyšovanie odbornej úrovne a jazykovej kultúry študenta sa bude javiť ako nemenej dôležité aj pri primeranom sprostredkovaní informácií o ortografických javoch aj širokej verejnosti, ako aj pri ponúknutí relevantných záverov, pravopisných vysvetlení a zdôvodnení aj laickým adresátom.
100/0
Študent na teoretickej aj praktickej úrovni dôkladne ovláda ortografickú normu spisovnej slovenčiny. Má ucelený pohľad na slovenský pravopis, má poznatky o jeho princípoch a pravopisných pravidlách uplatňujúcich sa v písomnej komunikácii v spisovnom slovenskom jazyku a na danú poznatkovú bázu vie nazerať aj z pohľadu školskej praxe. Študent je osobitne oboznámený s problematickými javmi v slovenskom pravopise a dokáže aplikovať získané teoretické vedomosti na praktických príkladoch, dokáže zdôvodniť jednotlivé pravopisné javy a analyzovať písomné prejavy spisovnej slovenčiny z pravopisného hľadiska. Dokáže komplexne analyzovať pravopisné javy a problémové úlohy, samostatne ich riešiť, hľadať ich syntézu a ponúkať nové a tvorivé riešenia. Študent disponuje dôležitými praktickými zručnosťami pri posudzovaní pravopisných javov, ktoré vie tvorivo a samostatne použiť pri riešení problémových úloh z danej oblasti, pričom vie aktívne získavať a komunikovať potrebné informácie a fakty, a primerane formulovať a obhajovať relevantné odborné argumenty. Má rozvinuté analytické schopnosti, ako aj schopnosť abstraktného a kritického myslenia, dokáže uvažovať v súvislostiach a má rozvinutú aj schopnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti. Získané teoretické vedomosti a praktické zručnosti vie študent uplatniť a tvorivo aplikovať primárne v budúcej praxi učiteľa slovenského jazyka a literatúry na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania pri posudzovaní, rozoberaní a vyhodnocovaní pravopisnej stránky jazykových prejavov žiakov a študentov, a následnej samostatnej analýze problému v danej oblasti na úrovni jazyka, ako aj pri korigovaní jazykových prejavov pre potreby vydavateľského, resp. redakčného prostredia, pretože mu umožňujú nazerať na jazykové javy v najširších jazykových súvislostiach. Poslucháč dokáže sprostredkovať aj širokej verejnosti informácie o pravopisných javoch a ponúknuť závery a pravopisné zdôvodnenia aj laickým adresátom. Študent je dôkladne oboznámený s Pravidlami slovenského pravopisu ako s praktickou príručkou v rámci písomného styku a jeho odborná úroveň, ako aj jazyková kultúra je na vysokej úrovni, čo sa tiež javí ako veľmi potrebné z hľadiska budúcej praxe poslucháča.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
20 hodín priebežného čítania beletristických textov na jednotlivé vyučovacie hodiny;
8 hodín prípravy na prezentáciu prideleného zadania s dôrazom na aplikáciu nadobudnutých vedomostí a čitateľsko-interpretačných zručností;
10 hodín prípravy na písomný test zameraný na identifikáciu ukážok z prečítaných literárnych diel;
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad, demonštrácia, dialóg so študentmi, dialóg v skupine študentov, problémové úlohy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch, analytická a interpretačná práca s literárnym textom, e-learning, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
BRTÁŇOVÁ, E. 2016. Romantici – kazatelia. In: ZAJAC, P. Štúr, štúrovci, romantici, obrodenci. Bratislava: Ústav slovenskej literatúry SAV, s. 119 – 131. ISBN 978-80-88746-32-4.
VOJTECH, M. 2020. Slovenská klasicistická a preromantická literatúra. 2. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského.185 s. ISBN 978-80-223-5022-8.
Odporúčaná literatúra:
BLAŽENCOVÁ, Ľ. 2022. Tri žalmické adaptácie Andreja Sládkoviča. In: Slovenská literatúra, roč. 69, č. 2, s. 159 – 171. ISSN (print) 0037-6973.
BRTÁŇOVÁ, E.(ed.) 2017. Literárnohistorické kolokvium. IV. Klasicizmus. Bratislava: Ústav slovenskej literatúry SAV. 185 s. ISBN 978-80-88746-37-9. (vybrané kapitoly)
ČÚZY, L. a kol. 2004. Panoráma slovenskej literatúry I. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 196 s. ISBN 80-10-00316-6. (vybrané kapitoly)
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený za prezentáciu prideleného zadania s dôrazom na aplikáciu nadobudnutých vedomostí a čitateľsko-interpretačných zručností (60 bodov) a za písomný test v závere priebežnej výučby zameraný na identifikáciu ukážok z prečítaných literárnych diel (40 bodov). Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (prezentácia: menej ako 36 bodov, priebežný test: menej ako 24 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané literárnohistorické vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, má schopnosť tvorivo samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným literárnohistorickým vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže veľmi dobre aplikovať, adaptovať a inovovať postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže uspokojivo aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže minimálne aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané literárnohistorické vedomosti nevie aplikovať pri práci s literárnym textom v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Bernolák a bernolákovci, bernolákovské polemiky; osvetová a národnobuditeľská činnosť J. Fándlyho; osvietensko-racionalistické východiská v prvom slovenskom románe J. I. Bajzu.
2. Anakreontská poézia doznievajúceho rokoka; znaky a motívy nastupujúceho klasicizmu v básnickej tvorbe J. Palkoviča, B. Tablica a P. J. Šafárika.
3. Vyvrcholenie osvietenského klasicizmu v básnickej tvorbe J. Hollého, estetický ideál klasicizmu.
4. Preromantické tendencie a myšlienka slovanskej vzájomnosti v diele J. Kollára.
5. Estetické názory a umelecké, filozofické a spoločenské otázky v próze K. Kuzmányho; svet pokrivenej morálky v dramatickej tvorbe J. Chalupku.
6. Poézia slovenského romantizmu, koncepcie a podoby. Básnická tvorba S. Chalupku a A. Sládkoviča.
7. Rozličné podoby romantickej poézie; koncept veľkej cyklickej básne J. Kráľa, baladicky ladené básne a jánošíkovská tematika v poézii J. Bottu.
8. Podoby romantickej prózy a historickej povesti v tvorbe J. Kalinčiaka a J. M. Hurbana.
9. Mesianistická línia slovenského romantizmu v básnickej tvorbe S. B. Hroboňa.
10. Literárna polemika s romantickou koncepciou v diele J. Záborského, typológia dramatickej literatúry obdobia romantizmu, veselohra J. Palárika.
11. Epický obraz slovenskej spoločnosti v matičnom období. Postromantické tendencie v krátkej próze Ľ. Kubániho a G. K. Zechentera-Laskomerského.
Osnova kurzu pokrýva spektrum poznatkov a zručností, ktoré študent využije vo svojej edukačnej praxi. Študent si na predmete prehĺbi a rozvinie vedomosti z dejín slovenského literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu. Rozvrstvenie tém poskytne študentovi nevyhnutný súbor poznatkov podporujúcich formovanie tvorivých a syntetizujúcich zručností o literárnom a historicko-spoločenskom kontexte daného obdobia. Študent nadobudne čitateľsko-interpretačné skúsenosti s konkrétnymi literárnymi textami z tvorby klasicistických, preromantických a romantických autorov slovenskej literatúry. Študent sa naučí analyzovať zmysel jednotlivých diel počnúc jazykom uvedených období cez vzťahy a motivické plány (realita, postavy, dej) až k sujetovo-kompozičnej a žánrovej výstavbe diel. Pochopí význam bernolákovského hnutia a spozná podstatu osvetovej a národnobuditeľskej činnosti prozaických diel v období klasicizmu. Bude vedieť objasniť osvietensko-racionalistické východiská v prvom slovenskom románe J. I. Bajzu a špecifikovať znaky a motívy v poézii nastupujúceho klasicizmu i doznievajúceho rokoka vo vybraných básňach J. Palkoviča, B. Tablica a P. J. Šafárika. Bude schopný poukázať na monumentalizáciu slovenských dejín v eposoch J. Hollého a vnímať idylický svet prírody v selankách. Bude vedieť vysvetliť myšlienku slovanskej vzájomnosti, vlastenecké a národnobuditeľské témy a ľúbostné motívy v básňach J. Kollára. Bude vedieť analyzovať citový a myšlienkový svet literárnych postáv sprostredkujúcich estetické a filozofické názory K. Kuzmányho, pochopí vnímanie pokrivenej morálky v satirických veselohrách J. Chalupku. Spozná hlavných predstaviteľov obdobia slovenského literárneho romantizmu. V básnických dielach S. Chalupku, A. Sládkoviča, J. Kráľa a J. Bottu bude schopný vnímať vnútorný romantický rozpor lyrického hrdinu, rozpor ideálu a reality, ľúbostné motívy, historické námety a najmä prítomnosť národnej tendencie. Bude vedieť postihnúť zdôraznenie duchovného princípu všeobsahujúceho podstatné pravdy v mesianistickej tvorbe S. B. Hroboňa. V historickej romantickej próze J. Kalinčiaka a J. M. Hurbana, založenej na vyhrotenom dejovom základe, si bude všímať najmä historický kontext, na pozadí ktorého sa bude odohrávať ľúbostná línia. Spozná dominantné črty prozaického a dramatického diela J. Záborského a veselohry J. Palárika. Študent pochopí okolnosti doznievajúceho romantizmu a spozná epigónsku tvorbu Ľ. Kubániho a G. K. Zechentera-Laskomerského. Predmet bude zameraný najmä na rozvoj analytických a interpretačných zručností aplikovateľných pri odbornom a školskom rozbore a výklade konkrétnych literárnych textov. Študent si prehĺbi a rozvinie literárnovedné poznatky, ktoré bude vedieť aplikovať do literárnej praxe, čo zároveň prispeje k rozvoju kreativity žiakov. Bude vedieť o danej téme komunikovať a analyzovať štruktúru textov, vyzdvihnúť ich umeleckú a estetickú hodnotu, zaujať kritický postoj a bude vedieť o nej diskutovať v širších kultúrno-spoločenských súvislostiach. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti bude vedieť ďalej rozvíjať v pedagogickej praxi. Na ich základe nadobudne kompetentnosť aplikovať ich v rámci aktivít zameraných na rozvíjane literárno-kritickej analýzy literárnych textov a tiež do edukačného procesu a školskej praxe. Predmet bude viesť študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje.
100/0
Študent má zručnosti a kompetentnosť všestrannej interpretácie umeleckého textu z obdobia slovenského literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu a schopnosť zaujať kritický postoj k interpretovanému textu. Má dôkladne osvojené a zvládnuté teoretické vedomosti z dejín literárneho klasicizmu, preromantizmu a romantizmu a vie ich tvorivo uplatniť v literárno-analytickej praxi. Komplexne pozná súbor literárnych textov uvedených období, má osvojené poznatky o základných princípoch literárnej analýzy. Vie aplikovať získané teoretické vedomosti pri praktických analýzach konkrétnych literárnych textov, ako aj pri analýzach problémových úloh. Analytické a interpretačné zručnosti a nadobudnuté kompetentnosti dokáže aplikovať pri odbornom a školskom rozbore a výklade konkrétnych literárnych textov, chápe špecifiká a umeleckú hodnotu vybraných literárnych textov a dokáže aktívne hľadať nové možnosti v prístupe k literárnemu textu. Rozumie obsahu kľúčových literárnych diel, chápe ich vzájomné súvislosti a dokáže ich komparovať v kontexte obdobia klasicizmu, preromantizmu a romantizmu. Študent má osvojené praktické zručnosti pri kritickom uvažovaní o literárnych textoch. Vie komunikovať fakty, koncepcie a názory, formulovať a obhajovať argumenty a tvorivo a samostatne ich použiť a interpretovať pri komplexnej analýze diel slovenskej klasicistickej, preromantickej a romantickej literatúry. Má rozvinuté analytické schopnosti, ako aj schopnosť abstraktného a kritického myslenia. Je schopný interpretovať literárny text i vo vzťahu k iným druhom umenia. Študent vie riešiť problémové úlohy a má rozvinutú zručnosť aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti. Získané teoretické vedomosti, praktické zručnosti, dosiahnuté kompetentnosti dokáže študent sprostredkovať širokej verejnosti aj laickým adresátom a vie ich uplatniť vo vyššom stupni vysokoškolského štúdia, ale najmä tvorivo aplikovať v budúcej učiteľskej praxi v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 10 hodín priebežnej prípravy na jednotlivé semináre; 2 x 14 hodín priebežnej prípravy na 2 praktické jazykové rozbory textu = 28 hodín. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad a vysvetľovanie učiva, demonštrácia teoretických poznatkov a pojmov na praktických príkladoch, aplikácia teoretických poznatkov pri praktických komplexných jazykových rozboroch a pri analýzach jazykových javov, analýza problémových úloh, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
BETÁKOVÁ, V. – RÝZKOVÁ, A. 1987. Všestranný jazykový rozbor. 3., prepracované vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 317 s.
DZIVIAKOVÁ, M. 2016. Slovenský jazyk, jeho systém a charakteristika. In: Písmo a žiaci so stratou sluchu. Ed. D. Tarcsiová. Bratislava: Iris, s. 31 – 90. ISBN 978-80-89726-88-2.
Odporúčaná literatúra:
ČECHOVÁ, M. et al. 1992. Komplexní jazykové rozbory. Praha: SPN, 1992. 325 s. ISBN 8004243053. (vybrané kapitoly)
DAROVEC, M. 2007. Morfologická analýza textu. 2. vyd. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda. 97 s. ISBN 978-80-89220-96-0. (vybrané kapitoly)
MOŠKO, G. 2006. Príručka vetného rozboru. 2., doplnené a upravené vyd. Prešov: Náuka. 222 s. ISBN 80-89038-39-5. (vybrané kapitoly)
OLOŠTIAK, M. – GIANITSOVÁ-OLOŠTIAKOVÁ, L. 2007. Slovenský jazyk. Bratislava: Vydavateľstvo Fragment, s. r. o. 192 s. ISBN 978-80-8089-066-7. (vybrané kapitoly)
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude v priebehu semestra hodnotený formou 2 praktických jazykových rozborov textu po 6. a 11. téme (2 x 50 bodov = 100 bodov), ktoré budú zamerané na aplikáciu získaných vedomostí a identifikáciu jazykových javov. Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (1. praktický rozbor: menej ako 30 bodov; 2. praktický rozbor: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, tvorivo a na vynikajúcej úrovni aplikovať a adaptovať pri komplexných jazykových rozboroch textov v školskej i jazykovej praxi, má schopnosť tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a vie ich veľmi dobre aplikovať a adaptovať pri komplexných jazykových rozboroch textov v školskej i jazykovej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie spoľahlivo aplikovať a adaptovať pri komplexných jazykových rozboroch textov v školskej i jazykovej praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie uspokojivo aplikovať v školskej i jazykovej praxi, uspokojivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu a nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie minimálne aplikovať v školskej i jazykovej praxi, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať v školskej i jazykovej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský, český
1. Teória, stránky a koncepcia komplexného jazykového rozboru aj so zreteľom na školskú prax.
2. Metodika komplexného jazykového rozboru.
3. Úplný (kompletný) a neúplný (výberový/čiastkový) komplexný jazykový rozbor.
4. Fonický rozbor. Rozbor slova na slabiky a na hlásky. Ortoepický rozbor. Výslovnosť hlások a hláskových skupín, viazaná výslovnosť slov a iné zvukové javy, suprasegmentálne javy.
5. Lexikálnosémantický rozbor. Rozbor lexikálneho významu a paradigmatických vzťahov lexém.
6. Slovotvorný rozbor. Analýza spôsobov tvorenia slov, určovanie základových a odvodených slov a slovotvornej štruktúry odvodených slov.
7. Morfematický rozbor. Určovanie jednotlivých typov morfém v rámci slov.
8. Morfologický rozbor. Určovanie slovných druhov a gramatických a lexikálno-gramatických kategórií.
9. Syntaktický rozbor. Rozbor jednoduchej vety a súvetia. Určovanie vetných členov a jednotlivých typov konštrukcií.
10. Štylistický rozbor. Rozbor štylistických prostriedkov vo vete a v texte so zreteľom na konkrétnu modelovú štruktúru textu.
11. Ortografický rozbor. Analýza a zdôvodňovanie jednotlivých pravopisných javov.
Študent na základe využitia osvojených teoretických vedomostí o jazykovom systéme, jeho jednotlivých rovinách, ako aj o pravopisnej stránke jazyka, ktoré jednak nadviažu na jeho vedomosti získané v danej oblasti v rámci stredoškolského, ale najmä bakalárskeho štúdia, jednak ďalej umožnia prehĺbenie a systematický rozvoj jeho poznania do komplexnej podoby, nadobudne praktické zručnosti, ktoré bude vedieť uplatniť pri posudzovaní a komplexnom rozbore jazykových javov. Študent si osvojí teoretické vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore, o jeho teórii, stránkach, koncepcii a metodike. Oboznámi sa s podstatou fonických, ortoepických, lexikálnosémantických, slovotvorných, morfematických, morfologických, syntaktických, štylistických a ortografických rozborov. Na základe využitia daných vedomostí, ako aj relevantných teoretických poznatkov o jazykovom systéme, jeho jednotlivých rovinách a pravopisnej stránke jazyka, ktoré študent získal počas svojho štúdia, nadobudne praktické zručnosti uplatňované pri posudzovaní a analýze jazykových javov, čo sa u študenta odrazí v upotrebení získaných teoretických vedomostí pri praktických komplexných jazykových rozboroch textov, pri samostatnom riešení problémových jazykových úloh a syntéze ich nových a tvorivých riešení. Študent bude pritom vedený aktívne získavať informácie z danej oblasti, používať digitálne technológie a zdroje, efektívne využívať nadobudnuté vedomosti, primerane formulovať a obhajovať argumenty a na ich základe riešiť odborné problémy z danej oblasti, využívajúc vhodné metódy odboru. Rozvinie si i svoje komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné samostatné vzdelávanie. Na osvojenú poznatkovú bázu sa naučí nazerať aj z pohľadu školskej praxe. Získané vedomosti a zručnosti budú pre študenta potrebné primárne v budúcej praxi učiteľa slovenského jazyka a literatúry na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania pri komplexnom posudzovaní, rozoberaní a vyhodnocovaní jazykových rozborov, ale aj prejavov žiakov a študentov a následnej samostatnej analýze prípadného problému v danej oblasti na úrovni jazyka, pri korigovaní jazykových prejavov, pretože mu umožnia nazerať na jazykové javy v najširších jazykových súvislostiach. Kladenie dôrazu na zvyšovanie odbornej úrovne a jazykovej kultúry študenta bude nemenej dôležité aj pri primeranom sprostredkovaní informácií o jazykových javoch aj širokej verejnosti, ako aj pri ponúknutí relevantných záverov, jazykových vysvetlení a zdôvodnení aj laickým adresátom.
100/0
Teoretické vedomosti o jazykovom systéme a jeho jednotlivých rovinách, ako aj o pravopisnej stránke jazyka, ktoré študent nadobudol počas svojho predchádzajúceho štúdia, a následne poznatky o komplexnom jazykovom rozbore aj v školskej praxi, jeho teórii, stránkach, koncepcii a metodike vie študent aplikovať jednak pri praktických jazykových analýzach súvislých textov rôznych funkčných štýlov spisovnej slovenčiny, jednak pri praktických komplexných jazykových rozboroch tak, ako sa chápu a využívajú v školskej praxi. Výsledkom toho je získanie dôležitých praktických zručností pri posudzovaní jazykových javov z hľadiska ich zvukovej, lexikálnosémantickej, slovotvornej, morfematickej, morfologickej, syntaktickej, štylistickej a pravopisnej stránky, ktoré vie tvorivo a samostatne použiť pri komplexných jazykových rozboroch textov, pri riešení problémových úloh a syntéze nových riešení z danej oblasti, pričom vie aktívne získavať a komunikovať potrebné informácie a fakty a primerane formulovať a obhajovať relevantné odborné argumenty. Má rozvinuté svoje analytické schopnosti, ako aj schopnosť abstraktného a kritického myslenia, vie uvažovať v súvislostiach a má rozvinutú aj schopnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti. Získané teoretické vedomosti a praktické zručnosti vie študent uplatniť a tvorivo aplikovať primárne v budúcej praxi učiteľa slovenského jazyka a literatúry na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania pri komplexnom posudzovaní, rozoberaní a vyhodnocovaní jazykových rozborov, ale aj jazykových prejavov žiakov a študentov a následnej samostatnej analýze problému v danej oblasti na úrovni jazyka, prípadne aj pre potreby vydavateľského prostredia pri korigovaní jazykových prejavov, pretože vie nazerať na jazykové javy v najširších jazykových súvislostiach. Poslucháč dokáže sprostredkovať aj širokej verejnosti komplexné informácie o jazykových javoch a ponúknuť závery a jazykové zdôvodnenia aj laickým adresátom. Výsledkom tohto vzdelávania je zvýšenie odbornej úrovne, ale aj jazykovej kultúry poslucháčov, ktoré sa tiež javia ako veľmi potrebné z hľadiska budúcej praxe poslucháčov.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 10 hodín priebežnej prípravy na jednotlivé semináre; 2 x 14 hodín priebežnej prípravy na 2 praktické jazykové rozbory textu = 28 hodín. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad a vysvetľovanie učiva, demonštrácia teoretických poznatkov a pojmov na praktických príkladoch, aplikácia teoretických poznatkov pri praktických komplexných jazykových rozboroch a pri analýzach jazykových javov, analýza problémových úloh, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
BETÁKOVÁ, V. – RÝZKOVÁ, A. 1987. Všestranný jazykový rozbor. 3., prepracované vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 317 s.
DZIVIAKOVÁ, M. 2016. Slovenský jazyk, jeho systém a charakteristika. In: Písmo a žiaci so stratou sluchu. Ed. D. Tarcsiová. Bratislava: Iris, s. 31 – 90. ISBN 978-80-89726-88-2.
Odporúčaná literatúra:
ČECHOVÁ, M. et al. 1992. Komplexní jazykové rozbory. Praha: SPN, 1992. 325 s. ISBN 8004243053. (vybrané kapitoly)
DAROVEC, M. 2007. Morfologická analýza textu. 2. vyd. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda. 97 s. ISBN 978-80-89220-96-0. (vybrané kapitoly)
MOŠKO, G. 2006. Príručka vetného rozboru. 2., doplnené a upravené vyd. Prešov: Náuka. 222 s. ISBN 80-89038-39-5. (vybrané kapitoly)
OLOŠTIAK, M. – GIANITSOVÁ-OLOŠTIAKOVÁ, L. 2007. Slovenský jazyk. Bratislava: Vydavateľstvo Fragment, s. r. o. 192 s. ISBN 978-80-8089-066-7. (vybrané kapitoly)
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude v priebehu semestra hodnotený formou 2 praktických jazykových rozborov textu po 6. a 11. téme (2 x 50 bodov = 100 bodov), ktoré budú zamerané na aplikáciu získaných vedomostí a identifikáciu jazykových javov. Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (1. praktický rozbor: menej ako 30 bodov; 2. praktický rozbor: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, tvorivo a na vynikajúcej úrovni aplikovať a adaptovať pri komplexných jazykových rozboroch textov v školskej i jazykovej praxi, má schopnosť tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a vie ich veľmi dobre aplikovať a adaptovať pri komplexných jazykových rozboroch textov v školskej i jazykovej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie spoľahlivo aplikovať a adaptovať pri komplexných jazykových rozboroch textov v školskej i jazykovej praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie uspokojivo aplikovať v školskej i jazykovej praxi, uspokojivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu a nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie minimálne aplikovať v školskej i jazykovej praxi, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať v školskej i jazykovej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský, český
1. Teória, stránky a koncepcia komplexného jazykového rozboru aj so zreteľom na školskú prax.
2. Metodika komplexného jazykového rozboru.
3. Úplný (kompletný) a neúplný (výberový/čiastkový) komplexný jazykový rozbor.
4. Fonický rozbor. Rozbor slova na slabiky a na hlásky. Ortoepický rozbor. Výslovnosť hlások a hláskových skupín, viazaná výslovnosť slov a iné zvukové javy, suprasegmentálne javy.
5. Lexikálnosémantický rozbor. Rozbor lexikálneho významu a paradigmatických vzťahov lexém.
6. Slovotvorný rozbor. Analýza spôsobov tvorenia slov, určovanie základových a odvodených slov a slovotvornej štruktúry odvodených slov.
7. Morfematický rozbor. Určovanie jednotlivých typov morfém v rámci slov.
8. Morfologický rozbor. Určovanie slovných druhov a gramatických a lexikálno-gramatických kategórií.
9. Syntaktický rozbor. Rozbor jednoduchej vety a súvetia. Určovanie vetných členov a jednotlivých typov konštrukcií.
10. Štylistický rozbor. Rozbor štylistických prostriedkov vo vete a v texte so zreteľom na konkrétnu modelovú štruktúru textu.
11. Ortografický rozbor. Analýza a zdôvodňovanie jednotlivých pravopisných javov.
Študent na základe využitia osvojených teoretických vedomostí o jazykovom systéme, jeho jednotlivých rovinách, ako aj o pravopisnej stránke jazyka, ktoré jednak nadviažu na jeho vedomosti získané v danej oblasti v rámci stredoškolského, ale najmä bakalárskeho štúdia, jednak ďalej umožnia prehĺbenie a systematický rozvoj jeho poznania do komplexnej podoby, nadobudne praktické zručnosti, ktoré bude vedieť uplatniť pri posudzovaní a komplexnom rozbore jazykových javov. Študent si osvojí teoretické vedomosti o komplexnom jazykovom rozbore, o jeho teórii, stránkach, koncepcii a metodike. Oboznámi sa s podstatou fonických, ortoepických, lexikálnosémantických, slovotvorných, morfematických, morfologických, syntaktických, štylistických a ortografických rozborov. Na základe využitia daných vedomostí, ako aj relevantných teoretických poznatkov o jazykovom systéme, jeho jednotlivých rovinách a pravopisnej stránke jazyka, ktoré študent získal počas svojho štúdia, nadobudne praktické zručnosti uplatňované pri posudzovaní a analýze jazykových javov, čo sa u študenta odrazí v upotrebení získaných teoretických vedomostí pri praktických komplexných jazykových rozboroch textov, pri samostatnom riešení problémových jazykových úloh a syntéze ich nových a tvorivých riešení. Študent bude pritom vedený aktívne získavať informácie z danej oblasti, používať digitálne technológie a zdroje, efektívne využívať nadobudnuté vedomosti, primerane formulovať a obhajovať argumenty a na ich základe riešiť odborné problémy z danej oblasti, využívajúc vhodné metódy odboru. Rozvinie si i svoje komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné samostatné vzdelávanie. Na osvojenú poznatkovú bázu sa naučí nazerať aj z pohľadu školskej praxe. Získané vedomosti a zručnosti budú pre študenta potrebné primárne v budúcej praxi učiteľa slovenského jazyka a literatúry na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania pri komplexnom posudzovaní, rozoberaní a vyhodnocovaní jazykových rozborov, ale aj prejavov žiakov a študentov a následnej samostatnej analýze prípadného problému v danej oblasti na úrovni jazyka, pri korigovaní jazykových prejavov, pretože mu umožnia nazerať na jazykové javy v najširších jazykových súvislostiach. Kladenie dôrazu na zvyšovanie odbornej úrovne a jazykovej kultúry študenta bude nemenej dôležité aj pri primeranom sprostredkovaní informácií o jazykových javoch aj širokej verejnosti, ako aj pri ponúknutí relevantných záverov, jazykových vysvetlení a zdôvodnení aj laickým adresátom.
100/0
Teoretické vedomosti o jazykovom systéme a jeho jednotlivých rovinách, ako aj o pravopisnej stránke jazyka, ktoré študent nadobudol počas svojho predchádzajúceho štúdia, a následne poznatky o komplexnom jazykovom rozbore aj v školskej praxi, jeho teórii, stránkach, koncepcii a metodike vie študent aplikovať jednak pri praktických jazykových analýzach súvislých textov rôznych funkčných štýlov spisovnej slovenčiny, jednak pri praktických komplexných jazykových rozboroch tak, ako sa chápu a využívajú v školskej praxi. Výsledkom toho je získanie dôležitých praktických zručností pri posudzovaní jazykových javov z hľadiska ich zvukovej, lexikálnosémantickej, slovotvornej, morfematickej, morfologickej, syntaktickej, štylistickej a pravopisnej stránky, ktoré vie tvorivo a samostatne použiť pri komplexných jazykových rozboroch textov, pri riešení problémových úloh a syntéze nových riešení z danej oblasti, pričom vie aktívne získavať a komunikovať potrebné informácie a fakty a primerane formulovať a obhajovať relevantné odborné argumenty. Má rozvinuté svoje analytické schopnosti, ako aj schopnosť abstraktného a kritického myslenia, vie uvažovať v súvislostiach a má rozvinutú aj schopnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti. Získané teoretické vedomosti a praktické zručnosti vie študent uplatniť a tvorivo aplikovať primárne v budúcej praxi učiteľa slovenského jazyka a literatúry na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania pri komplexnom posudzovaní, rozoberaní a vyhodnocovaní jazykových rozborov, ale aj jazykových prejavov žiakov a študentov a následnej samostatnej analýze problému v danej oblasti na úrovni jazyka, prípadne aj pre potreby vydavateľského prostredia pri korigovaní jazykových prejavov, pretože vie nazerať na jazykové javy v najširších jazykových súvislostiach. Poslucháč dokáže sprostredkovať aj širokej verejnosti komplexné informácie o jazykových javoch a ponúknuť závery a jazykové zdôvodnenia aj laickým adresátom. Výsledkom tohto vzdelávania je zvýšenie odbornej úrovne, ale aj jazykovej kultúry poslucháčov, ktoré sa tiež javia ako veľmi potrebné z hľadiska budúcej praxe poslucháčov.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
20 hodín priebežného čítania beletristických textov na jednotlivé vyučovacie hodiny;
8 hodín prípravy na prezentáciu prideleného zadania s dôrazom na aplikáciu nadobudnutých vedomostí a čitateľsko-interpretačných zručností;
10 hodín prípravy na písomný test zameraný na identifikáciu ukážok z prečítaných literárnych diel;
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad, demonštrácia, dialóg so študentmi, dialóg v skupine študentov, problémové úlohy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch, analytická a interpretačná práca s literárnym textom, e-learning, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
KAČALA, J. – BOJNIČANOVÁ, R. eds. 2015. Obraz Argentíny, Čile a Francúzska v cestopisnej próze Martina Kukučína. Bratislava: Vydavateľstvo UK. 163 s. ISBN 978-80-223-4044-1. (vybrané kapitoly)
SEDLÁK, I. a kol. 2009. Dejiny slovenskej literatúry I. Martin: Matica slovenská, s. 418 – 518. ISBN 978-80-7090-935-5.
Odporúčaná literatúra:
BLAŽENCOVÁ, Ľ. 2021. Večný pútnik Martin Kukučín. In: SVORADOVÁ, V. – BLAŽENCOVÁ, Ľ. – MASARYK, M.: Osobnosti slovenskej literatúry v interkultúrnych kontextoch. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s. 7 – 28. ISBN 978-80-223-5287-1.
BLAŽENCOVÁ, Ľ. 2023. Reflexia básne Pavla Országha Hviezdoslava Žalm na tisícročnú pamiatku vierozvestcov sv. Cyrila a Metodeja. In: Studia Academica Slovaca: prednášky 59. letnej školy slovenského jazyka a kultúry, roč. 52. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s. 268 – 285. ISBN 978-80-223-5648-0.
ČEPAN, O. 2001. Próza slovenského realizmu. Bratislava: Veda. 290 s. ISBN 80-224-0654-6. (vybrané kapitoly)
ČÚZY, L. a kol. 2005. Panoráma slovenskej literatúry II. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 176 s. ISBN 80-10-00674-2. (vybrané kapitoly)
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený za prezentáciu prideleného zadania s dôrazom na aplikáciu nadobudnutých vedomostí a čitateľsko-interpretačných zručností (60 bodov) a za písomný test v závere priebežnej výučby zameraný na identifikáciu ukážok z prečítaných literárnych diel (40 bodov). Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (prezentácia: menej ako 36 bodov, priebežný test: menej ako 24 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z literárneho realizmu v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané literárnohistorické vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, má schopnosť tvorivo samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z literárneho realizmu v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným literárnohistorickým vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže veľmi dobre aplikovať, adaptovať a inovovať postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších literárnych, literárnohistorických a kultúrnych súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z literárneho realizmu v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z literárneho realizmu v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže uspokojivo aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z literárneho realizmu v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže minimálne aplikovať získané literárnohistorické vedomosti a existujúce postupy práce s literárnym textom v školskej praxi, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z literárneho realizmu v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané literárnohistorické vedomosti nevie aplikovať pri práci s literárnym textom v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Poézia na ceste od romantizmu k realizmu. Básnická zbierka S. Hurbana Vajanského a K. Banšella.
2. Významotvorný a kompozičný princíp v prozaickej tvorbe S. Hurbana Vajanského.
3. Lyrika v období realizmu a jej parnasistické tendencie v tvorbe P. Országha Hviezdoslava.
4. Veršovaná epika P. Országha Hviezdoslava.
5. Novátor tradícií M. Kukučín a jeho krátka próza.
6. Podoby autobiografickej a memoárovej prózy v období realizmu, próza E. Maróthy-Šoltésovej.
7. Metóda literárneho realizmu a prózy z dedinského prostredia v tvorbe B. Slančíkovej Timravy.
8. Prózy s autobiografickou hrdinkou a ironická dezilúzia v próze B. Slančíkovej Timravy.
9. Podoby stvárnenia rozprávača v prozaickej tvorbe J. Gregora Tajovského.
10. Dramatická tvorba J. Gregora Tajovského.
11. Estetické a etické princípy v tvorbe Ľ. Podjavorinskej a T. Vansovej.
Osnova kurzu pokrýva spektrum poznatkov a zručností, ktoré študent využije vo svojej edukačnej praxi. Študent bude disponovať vedomosťami z dejín slovenského literárneho realizmu, ktoré si prehĺbi a rozvinie. Rozvrstvenie tém poskytne študentovi nevyhnutný súbor poznatkov podporujúcich formovanie tvorivých a syntetizujúcich zručností o literárnom a historicko-spoločenskom kontexte daného obdobia. Študent bude mať čitateľsko-interpretačné skúsenosti s konkrétnymi literárnymi textami z tvorby realistických autorov slovenskej literatúry. Bude vedieť analyzovať zmysel jednotlivých diel počnúc jazykom uvedených období cez vzťahy a motivické plány (realita, postavy, dej) až k sujetovo-kompozičnej a žánrovej výstavbe diel. Študent pochopí postupnosť vývinu slovenského literárneho realizmu, jeho zakladajúcu generáciu, generáciu neskorého realizmu a nástup modernistických tendencií. Spozná podstatu názorových sporov o novú podobu literatúry na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia a ideovo-umelecké smerovanie mladých básnikov vyjadrené v almanachu Napred. Bude vedieť analyzovať postoje lyrického subjektu pri riešení otázok osobného a nadosobného v poézii vysokého básnického štýlu P. Országha Hviezdoslava a novú kvalitu básnického výrazu v tvorbe S. Hurbana Vajanského. Bude vedieť objasniť významotvorný a kompozičný princíp v prozaickej tvorbe S. Hurbana Vajanského i jeho otázku vedúcej sily v národe. Bude vedieť špecifikovať tematickú orientáciu na dedinského človeka a jeho zvykoslovné tradície, nový literárny jazyk i osobitný humor v próze M. Kukučína. Bude schopný poukázať na podoby autobiografickej a memoárovej prózy E. Maróthy-Šoltésovej. Bude vedieť vysvetliť špecifiká v literárnej tvorbe autorov na prelome 19. a 20. storočia. Naučí sa analyzovať citový a myšlienkový svet literárnych postáv a originálny spôsob zachytenia ľudských vzťahov a osudov v prozaickej tvorbe B. Slančíkovej Timravy. Spozná dominantné črty prozaického a dramatického diela J. Gregora Tajovského s tematizovaním biedy ako prirodzenej súčasti reality. Spozná veršovanú i prozaickú tvorbu tematizujúcu postavenie ženy v tvorbe Ľ. Podjavorinskej a T. Vansovej. Predmet bude zameraný najmä na rozvoj analytických a interpretačných zručností aplikovateľných pri odbornom a školskom rozbore a výklade konkrétnych literárnych textov. Študent si prehĺbi a rozvinie literárnovedné poznatky, ktoré bude schopný aplikovať do literárnej praxe, čo zároveň prispeje k rozvoju kreativity žiakov. Bude vedieť o danej téme komunikovať a analyzovať štruktúru realistických literárnych textov, vyzdvihnúť ich umeleckú a estetickú hodnotu a zaujať kritický postoj. Bude schopný o nej diskutovať v širších kultúrno-spoločenských súvislostiach. Nadobudnuté vedomosti a zručnosti bude ďalej rozvíjať v pedagogickej praxi. Na ich základe nadobudne kompetentnosť aplikovať ich v rámci aktivít zameraných na rozvíjane literárno-kritickej analýzy literárnych textov a tiež do edukačného procesu a školskej praxe. Predmet bude viesť študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje.
100/0
Študent má zručnosti a kompetentnosť všestrannej interpretácie umeleckého textu z obdobia slovenského literárneho realizmu a schopnosť zaujať kritický postoj k interpretovanému textu. Má dôkladne osvojené a zvládnuté teoretické vedomosti z dejín literárneho realizmu a vie ich tvorivo uplatniť v literárno-analytickej praxi. Komplexne pozná súbor literárnych textov obdobia slovenského literárneho realizmu, má osvojené poznatky o základných princípoch literárnej analýzy. Vie aplikovať získané teoretické vedomosti pri praktických analýzach konkrétnych literárnych textov, ako aj pri analýzach problémových úloh. Analytické a interpretačné zručnosti a nadobudnuté kompetentnosti vie aplikovať pri odbornom a školskom rozbore a výklade konkrétnych literárnych textov, chápe špecifiká a umeleckú hodnotu vybraných literárnych textov, aktívne hľadá nové možnosti v prístupe k literárnemu textu. Rozumie obsahu kľúčových literárnych diel, chápe ich vzájomné súvislosti a dokáže ich komparovať v kontexte celého obdobia realizmu. Študent má osvojené praktické zručnosti pri kritickom uvažovaní o literárnych textoch. Vie komunikovať fakty, koncepcie a názory, formulovať a obhajovať argumenty a tvorivo a samostatne ich použiť a interpretovať pri komplexnej analýze diel slovenskej realistickej literatúry. Má rozvinuté analytické schopnosti, ako aj schopnosť abstraktného a kritického myslenia. Je schopný interpretovať literárny text i vo vzťahu k iným druhom umenia. Študent vie riešiť problémové úlohy a má rozvinutú zručnosť aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti. Získané teoretické vedomosti, praktické zručnosti a dosiahnuté kompetentnosti dokáže študent sprostredkovať širokej verejnosti aj laickým adresátom a vie ich uplatniť vo vyššom stupni vysokoškolského štúdia, ale najmä tvorivo aplikovať v budúcej učiteľskej praxi v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rezník, J.: Po literárnych stopách na Slovensku. Bratislava : Mladé letá 1982.
Rezník, J.: Túry do literatúry. Bratislava : Slovart 2001.
Študent bude hodnotený priebežne za aktívnu účasť na literárnej exkurzii a za vypracovanie písomnej hodnotiacej reflexie. Na hodnotenie A je potrebné získať 100 – 93 %, B 92 – 85 %, C 84 – 77 %, D 76 – 69 %, E 68 – 60 % z celkového počtu bodov.
1. Návšteva jednotlivých miest a objektov spojených so životom a tvorbou spisovateľov.
2. Osvojenie si teoretickej bázy poznatkov o živote a tvorbe autorov a následná analýza tvorby na základe praktickej skúsenosti a jej prípadná reflexia.
100/0
V rámci kurzu literárna exkurzia získajú študenti praktické informácie o miestach, kde žili a pôsobili jednotliví autori, a o prostredí, ktoré sa spolupodieľalo na ich tvorbe a ovplyvňovalo ju. Miestopis im tak umožní reflektovať vývinový oblúk a pulzovanie našej literárnej kultúry od najstarších čias až po súčasnosť. Návštevou lokalít a objektov spojených s významnými osobnosťami si upevnia predchádzajúce teoretické vedomosti a vytvoria predpoklady pre ich budúcu implementáciu do vyučovacej praxe.
Rezník, J.: Po literárnych stopách na Slovensku. Bratislava : Mladé letá 1982.
Rezník, J.: Túry do literatúry. Bratislava : Slovart 2001.
Študent bude hodnotený priebežne za aktívnu účasť na literárnej exkurzii a za vypracovanie písomnej hodnotiacej reflexie. Na hodnotenie A je potrebné získať 100 – 93 %, B 92 – 85 %, C 84 – 77 %, D 76 – 69 %, E 68 – 60 % z celkového počtu bodov.
1. Návšteva jednotlivých miest a objektov spojených so životom a tvorbou spisovateľov.
2. Osvojenie si teoretickej bázy poznatkov o živote a tvorbe autorov a následná analýza tvorby na základe praktickej skúsenosti a jej prípadná reflexia.
100/0
V rámci kurzu literárna exkurzia získajú študenti praktické informácie o miestach, kde žili a pôsobili jednotliví autori, a o prostredí, ktoré sa spolupodieľalo na ich tvorbe a ovplyvňovalo ju. Miestopis im tak umožní reflektovať vývinový oblúk a pulzovanie našej literárnej kultúry od najstarších čias až po súčasnosť. Návštevou lokalít a objektov spojených s významnými osobnosťami si upevnia predchádzajúce teoretické vedomosti a vytvoria predpoklady pre ich budúcu implementáciu do vyučovacej praxe.
RYBÁR, L. 1970. Umelecký prednes prózy a poézie, rečníctvo. Bratislava: Univerzita Komenského. 139 s.
BEKÉNIOVÁ, Ľ. 2010. Kultivovanie jazyka a reči detského recitátora. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 56 s. ISBN 978-80-8052-356-5.
MATUŠKOVÁ, M. 2001. Umelecký text ako zážitok. Banská Bystrica: Metodické centrum. 19 s. ISBN 8080413851.
ČAJKOVÁ, J. 2013. Ako formovať umelecký prednes. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 64 s. ISBN 978-80-8052-491-3.
Študenti absolvujú stáž v cvičnej škole a zúčastnia sa školského alebo vyššieho kola recitačnej súťaže v celkovom rozsahu 6 hodín. Vypracujú záznam (reflexiu) podľa vopred stanovených kritérií (ohodnotí ju metodik katedry).
Cvičný učiteľ zhodnotí participáciu študentov počas ich stáže.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
1. Výber literárneho textu na prednes. Sémantická analýza a interpretácia textu.
2. Špecifiká umeleckého prednesu so zreteľom na druh a žáner literárneho textu.
3. Hlasová a pohybová príprava. Práca s výrazovými prostriedkami.
4. Kritériá hodnotenia prednesu. Analýza prednesu žiaka/študenta.
5. Participácia na príprave, zabezpečení, realizácii a vyhodnotení recitačnej súťaže.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa slovenského jazyka, ktoré sú spojené s prípravou recitátora, ako aj so zabezpečením, realizáciou a vyhodnotením rôznych recitačných súťaží.
RYBÁR, L. 1970. Umelecký prednes prózy a poézie, rečníctvo. Bratislava: Univerzita Komenského. 139 s.
BEKÉNIOVÁ, Ľ. 2010. Kultivovanie jazyka a reči detského recitátora. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 56 s. ISBN 978-80-8052-356-5.
MATUŠKOVÁ, M. 2001. Umelecký text ako zážitok. Banská Bystrica: Metodické centrum. 19 s. ISBN 8080413851.
ČAJKOVÁ, J. 2013. Ako formovať umelecký prednes. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 64 s. ISBN 978-80-8052-491-3.
Študenti absolvujú stáž v cvičnej škole a zúčastnia sa školského alebo vyššieho kola recitačnej súťaže v celkovom rozsahu 6 hodín. Vypracujú záznam (reflexiu) podľa vopred stanovených kritérií (ohodnotí ju metodik katedry).
Cvičný učiteľ zhodnotí participáciu študentov počas ich stáže.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
1. Výber literárneho textu na prednes. Sémantická analýza a interpretácia textu.
2. Špecifiká umeleckého prednesu so zreteľom na druh a žáner literárneho textu.
3. Hlasová a pohybová príprava. Práca s výrazovými prostriedkami.
4. Kritériá hodnotenia prednesu. Analýza prednesu žiaka/študenta.
5. Participácia na príprave, zabezpečení, realizácii a vyhodnotení recitačnej súťaže.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa slovenského jazyka, ktoré sú spojené s prípravou recitátora, ako aj so zabezpečením, realizáciou a vyhodnotením rôznych recitačných súťaží.
TUŠER, A. a kol. 2005. Vydávame školský časopis. 2., rozšírené vyd. Zvolen: Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene. 146 s. ISBN 80-85136-34-1.
KÁZIK, M. 2013. Školská rozhlasová relácia ako forma pedagogickej komunikácie. Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 42 s.
FINDRA, J. 2004. Štylistika slovenčiny. Martin: Vydavateľstvo Osveta. 320 s. ISBN 80-8063-142-5.
Študenti absolvujú v cvičnej škole stáž v rozsahu 4 hodín a vypracujú záznam (reflexiu) podľa vopred stanovených kritérií (ohodnotí ju metodik katedry).
Cvičný učiteľ zhodnotí participáciu študentov počas ich stáže v cvičnej škole.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
1. Koncepcia, štruktúra, obsahové zameranie časopisu/rozhlasového vysielania.
2. Organizácia práce v školskom časopise/rozhlase.
3. Participácia študenta (stážistu) na tvorbe školského časopisu/rozhlasového vysielania (posúdenie príspevkov, ich zaradenie, korekcia).
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa participácie učiteľa slovenského jazyka na príprave školského časopisu/rozhlasového vysielania v cvičnej škole.
TUŠER, A. a kol. 2005. Vydávame školský časopis. 2., rozšírené vyd. Zvolen: Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene. 146 s. ISBN 80-85136-34-1.
KÁZIK, M. 2013. Školská rozhlasová relácia ako forma pedagogickej komunikácie. Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 42 s.
FINDRA, J. 2004. Štylistika slovenčiny. Martin: Vydavateľstvo Osveta. 320 s. ISBN 80-8063-142-5.
Študenti absolvujú v cvičnej škole stáž v rozsahu 4 hodín a vypracujú záznam (reflexiu) podľa vopred stanovených kritérií (ohodnotí ju metodik katedry).
Cvičný učiteľ zhodnotí participáciu študentov počas ich stáže v cvičnej škole.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
1. Koncepcia, štruktúra, obsahové zameranie časopisu/rozhlasového vysielania.
2. Organizácia práce v školskom časopise/rozhlase.
3. Participácia študenta (stážistu) na tvorbe školského časopisu/rozhlasového vysielania (posúdenie príspevkov, ich zaradenie, korekcia).
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa participácie učiteľa slovenského jazyka na príprave školského časopisu/rozhlasového vysielania v cvičnej škole.
HINCOVÁ, K. – HÚSKOVÁ, A. 2012. Tvorba testov a možnosti ich využitia v predmete slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 68 s. ISBN 978-80-8052-405-0.
HINCOVÁ, K. – BARKOVÁ, I. – BARTOŠOVÁ, Z. 2017. Testovanie 5 zo slovenského jazyka a literatúry. Testy pre 5. ročník základnej školy. 2. vydanie. Bratislava: Raabe. 72 s. ISBN 978-80-8140-276-0.
KOVÁROVÁ, D. – KURTULÍKOVÁ, A. 2020. Rozšírená príprava na Testovanie 5. Slovenský jazyk a literatúra pre ZŠ. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana. 48 s. ISBN 9788081205279.
SOMOROVÁ, R. – KROČITÁ, A. 2019. Testovanie 9. Slovenský jazyk a testy. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá. 240 s. ISBN 978-80-10-03362-1.
Študenti absolvujú v cvičnej škole stáž v rozsahu 6 hodín a vypracujú záznam (reflexiu) podľa vopred stanovených kritérií (ohodnotí ju metodik katedry).
Cvičný učiteľ zhodnotí participáciu študentov počas ich stáže v cvičnej škole.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
1. Príprava žiakov na celoslovenské Testovanie 5/Testovanie 9 zo slovenského jazyka a literatúry (analýza testových úloh z predchádzajúcich testovaní, identifikácia problémových úloh).
2. Priama účasť študenta na prebiehajúcom testovaní.
3. Analýza výsledkov testovania.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa slovenského jazyka, ktoré súvisia s prípravou žiakov na celoslovenské testovanie vedomostí žiakov 5. a 9. ročníka základnej školy (Testovanie 5, Testovanie 9), s jeho realizáciou a hodnotením v cvičnej škole.
HINCOVÁ, K. – HÚSKOVÁ, A. 2012. Tvorba testov a možnosti ich využitia v predmete slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 68 s. ISBN 978-80-8052-405-0.
HINCOVÁ, K. – BARKOVÁ, I. – BARTOŠOVÁ, Z. 2017. Testovanie 5 zo slovenského jazyka a literatúry. Testy pre 5. ročník základnej školy. 2. vydanie. Bratislava: Raabe. 72 s. ISBN 978-80-8140-276-0.
KOVÁROVÁ, D. – KURTULÍKOVÁ, A. 2020. Rozšírená príprava na Testovanie 5. Slovenský jazyk a literatúra pre ZŠ. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana. 48 s. ISBN 9788081205279.
SOMOROVÁ, R. – KROČITÁ, A. 2019. Testovanie 9. Slovenský jazyk a testy. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá. 240 s. ISBN 978-80-10-03362-1.
Študenti absolvujú v cvičnej škole stáž v rozsahu 6 hodín a vypracujú záznam (reflexiu) podľa vopred stanovených kritérií (ohodnotí ju metodik katedry).
Cvičný učiteľ zhodnotí participáciu študentov počas ich stáže v cvičnej škole.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
1. Príprava žiakov na celoslovenské Testovanie 5/Testovanie 9 zo slovenského jazyka a literatúry (analýza testových úloh z predchádzajúcich testovaní, identifikácia problémových úloh).
2. Priama účasť študenta na prebiehajúcom testovaní.
3. Analýza výsledkov testovania.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa slovenského jazyka, ktoré súvisia s prípravou žiakov na celoslovenské testovanie vedomostí žiakov 5. a 9. ročníka základnej školy (Testovanie 5, Testovanie 9), s jeho realizáciou a hodnotením v cvičnej škole.
Cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti maturantov zo slovenského jazyka a literatúry. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2016.
Kritériá na hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky. Slovenský jazyk a literatúra. Maďarský jazyk a literatúra. Ukrajinský jazyk a literatúra. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, 2019.
Pokyny na hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky (vydáva každoročne Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania)
https://www.nucem.sk/sk/merania/narodne-merania/maturita
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3 (vzdelávacie štandardy predmetu slovenský jazyk a literatúra)
HINCOVÁ, K. – HÚSKOVÁ, A. 2012. Tvorba testov a možnosti ich využitia v predmete slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 68 s. ISBN 978-80-8052-405-0.
Študenti absolvujú v cvičnej škole stáž v rozsahu 10 hodín a vypracujú záznam (reflexiu) podľa vopred stanovených kritérií (ohodnotí ju metodik katedry).
Cvičný učiteľ zhodnotí participáciu študentov počas ich stáže v cvičnej škole.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
1. Analýza testových úloh externej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry.
2. Analýza hodnotenia písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.
3. Účasť na maturitných skúškach.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa slovenského jazyka a literatúry, ktoré súvisia s prípravou maturantov na maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry, s realizáciou a hodnotením jej externej aj internej časti v cvičnej škole.
Cieľové požiadavky na vedomosti a zručnosti maturantov zo slovenského jazyka a literatúry. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2016.
Kritériá na hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky. Slovenský jazyk a literatúra. Maďarský jazyk a literatúra. Ukrajinský jazyk a literatúra. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, 2019.
Pokyny na hodnotenie písomnej formy internej časti maturitnej skúšky (vydáva každoročne Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania)
https://www.nucem.sk/sk/merania/narodne-merania/maturita
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3 (vzdelávacie štandardy predmetu slovenský jazyk a literatúra)
HINCOVÁ, K. – HÚSKOVÁ, A. 2012. Tvorba testov a možnosti ich využitia v predmete slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 68 s. ISBN 978-80-8052-405-0.
Študenti absolvujú v cvičnej škole stáž v rozsahu 10 hodín a vypracujú záznam (reflexiu) podľa vopred stanovených kritérií (ohodnotí ju metodik katedry).
Cvičný učiteľ zhodnotí participáciu študentov počas ich stáže v cvičnej škole.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
1. Analýza testových úloh externej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry.
2. Analýza hodnotenia písomnej formy internej časti maturitnej skúšky.
3. Účasť na maturitných skúškach.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa slovenského jazyka a literatúry, ktoré súvisia s prípravou maturantov na maturitnú skúšku zo slovenského jazyka a literatúry, s realizáciou a hodnotením jej externej aj internej časti v cvičnej škole.
BELÁKOVÁ, M. 2017. Teória a prax vyučovania slovenského jazyka I. (Úvod do problematiky). Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. 76 s. ISBN 978-80-568-0066-9.
HINCOVÁ, K. – HÚSKOVÁ, A. 2012. Tvorba testov a možnosti ich využitia v predmete slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 68 s. ISBN 978-80-8052-405-0.
Zbierka úloh pre vzdelávací stupeň ISCED 2. Matematika. Slovenský jazyk a literatúra. Slovenský jazyk a slovenská literatúra. Maďarský jazyk a literatúra. Zost. B. Mizerová. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, 2013. 145 s. ISBN 978-80-89638-04-8.
Zbierka úloh pre vzdelávací stupeň ISCED 3. Slovenský jazyk a literatúra. Maďarský jazyk a literatúra. Slovenský jazyk a slovenská literatúra. Zost. E. Péteryová. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, 2013. 96 s. ISBN 978-80-89638-15-4
Študenti absolvujú v cvičnej škole stáž v rozsahu 4 hodín a vypracujú záznam (reflexiu) podľa vopred stanovených kritérií (ohodnotí ju metodik katedry).
Cvičný učiteľ zhodnotí participáciu študentov počas ich stáže v cvičnej škole.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
1. Problematika prípravy písomnej a ústnej časti olympiády zo slovenského jazyka a literatúry. 2. Zásady tvorby testov. Obsahové zameranie testov.
3. Návrhy tém písomných slohových prác (resp. výber textov na transformáciu) a návrhy tém ústnych (rečníckych) prejavov.
4. Spôsob a kritériá hodnotenia písomných a ústnych zadaní olympiády zo slovenského jazyka a literatúry, analýza výsledkov.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti sa oboznámia s procesom tvorby a hodnotenia súťažných zadaní určených pre školské kolo olympiády zo slovenského jazyka a literatúry. Zapojením sa do organizovania olympiády v cvičnej škole získajú nové kompetencie a nadobudnú praktické skúsenosti s prípravou písomných a ústnych zadaní, ako aj s ich analýzou a hodnotením.
BELÁKOVÁ, M. 2017. Teória a prax vyučovania slovenského jazyka I. (Úvod do problematiky). Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. 76 s. ISBN 978-80-568-0066-9.
HINCOVÁ, K. – HÚSKOVÁ, A. 2012. Tvorba testov a možnosti ich využitia v predmete slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 68 s. ISBN 978-80-8052-405-0.
Zbierka úloh pre vzdelávací stupeň ISCED 2. Matematika. Slovenský jazyk a literatúra. Slovenský jazyk a slovenská literatúra. Maďarský jazyk a literatúra. Zost. B. Mizerová. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, 2013. 145 s. ISBN 978-80-89638-04-8.
Zbierka úloh pre vzdelávací stupeň ISCED 3. Slovenský jazyk a literatúra. Maďarský jazyk a literatúra. Slovenský jazyk a slovenská literatúra. Zost. E. Péteryová. Bratislava: Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, 2013. 96 s. ISBN 978-80-89638-15-4
Študenti absolvujú v cvičnej škole stáž v rozsahu 4 hodín a vypracujú záznam (reflexiu) podľa vopred stanovených kritérií (ohodnotí ju metodik katedry).
Cvičný učiteľ zhodnotí participáciu študentov počas ich stáže v cvičnej škole.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
1. Problematika prípravy písomnej a ústnej časti olympiády zo slovenského jazyka a literatúry. 2. Zásady tvorby testov. Obsahové zameranie testov.
3. Návrhy tém písomných slohových prác (resp. výber textov na transformáciu) a návrhy tém ústnych (rečníckych) prejavov.
4. Spôsob a kritériá hodnotenia písomných a ústnych zadaní olympiády zo slovenského jazyka a literatúry, analýza výsledkov.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti sa oboznámia s procesom tvorby a hodnotenia súťažných zadaní určených pre školské kolo olympiády zo slovenského jazyka a literatúry. Zapojením sa do organizovania olympiády v cvičnej škole získajú nové kompetencie a nadobudnú praktické skúsenosti s prípravou písomných a ústnych zadaní, ako aj s ich analýzou a hodnotením.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby – 22 hodín; 18 hodín prípravy na semináre so zameraním na analýzu pramenných textov a samoštúdium odbornej literatúry k jednotlivým témam; 20 hodín prípravy na záverečný test. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: výklad, vysvetľovanie, heuristické metódy, interpretácia, kolokvium, diskusia
Povinná literatúra:
KRAJČOVIČ, R. 1989. Vývin slovenského jazyka a dialektológia. Bratislava: SPN. 344 s. (vybrané časti)
ŠTOLC, J. 1994. Slovenská dialektológia. Bratislava: Veda, 179 s. + 37 máp. ISBN 80-224-0036-X. (vybrané časti)
Odporúčaná literatúra:
ŽEŇUCH, P. 2021. Z problematiky vývinu slovenčiny. Cyrilská písomná tradícia [elektronický zdroj]. Bratislava: Ústav filologický štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra slovenského jazyka a literatúry. 83 s. ISBN 978-80-570-2715-7. Dostupné na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KSJL/rozne/ZENUCH_Peter_Z_problematiky_vyvinu_slovenciny.pdf (vybrané časti)
ŽEŇUCH, P. 2018. Vojvodinskí Rusnáci a slovenskí rusnáci: jazyková, konfesionálna a etnická identita v komparácii. In: Slavica Slovaca, roč. 53, č. 3 – 4, s. 75 – 85. Dostupné na:
http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/2018_1/posekana%20slavika/%C5%BDe%C5%88uch.pdf
ŽEŇUCH, P. 2015. K dejinám cyrilskej písomnej kultúry na Slovensku. Nitra: UKF. 175 s. ISBN 978-80-558-0740-9 . (vybrané časti)
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený na základe prezentácie k zadanej téme a na základe písomného testu v závere priebežnej výučby (100 bodov). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (prezentácia: menej ako 30 bodov; záverečný test: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z oblasti vývinu slovenčiny a jej nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, tvorivo aplikovať a adaptovať v praxi, má schopnosť tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať, poznatky dokáže na vynikajúcej úrovni aplikovať pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a aplikovať ich v školskej praxi;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z oblasti vývinu slovenčiny a nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a vie ich veľmi dobre aplikovať v praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať, poznatky na veľmi dobrej úrovni dokáže aplikovať pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a vie nadobudnuté vedomosti adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce s nimi v školskej praxi;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z oblasti vývinu slovenčiny a nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie spoľahlivo aplikovať v praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať, poznatky dokáže na spoľahlivej úrovni aplikovať pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a adaptovať ich. v školskej praxi;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z oblasti vývinu slovenčiny a nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie uspokojivo aplikovať v praxi, uspokojivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium, poznatky dokáže aplikovať pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a adaptovať ich v školskej praxi;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z oblasti vývinu slovenčiny a nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu a nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie minimálne aplikovať v praxi, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium, poznatky dokáže na v dostatočnej miere aplikovať pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a uplatniť existujúce postupy práce s nimi v školskej praxi;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z oblasti vývinu slovenčiny a nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať v praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať a nedostatočne aplikuje poznatky pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a nevie ich uplatniť v školskej praxi.
slovenský
1. Praslovanský pôvod slovenčiny.
2. Slovenčina v rodine slovanských jazykov v kontexte teórií o jej pôvode.
3. Staroslovienčina a cirkevná slovančina.
4. Hlavné zmeny v praslovanskom základe slovenčiny (zvuková a morfologická rovina).
5. Hlavné črty vo vývine slovnej zásoby slovenčiny. Lexika zdedená z praslovančiny.
6. Prevzatia z neslovanských jazykov.
7. Slovenská dialektológia a metódy jej výskumu.
8. Základné znaky nárečových makroareálov slovenčiny a ich členenie.
9. Charakteristika kultúrnych variantov slovenčiny v kontexte staršej slovenskej písomnej kultúry.
10. Odraz jazykového vývinu slovenčinu v súčasnom spisovnom jazyku.
11. Dialektológia a výskum slovenčiny vo vzťahu k slovanským i neslovanským jazykom (slovanský jazykový atlas, celokarpatský dialektologický atlas, atlas slovenského jazyka, projekty a medzinárodný výskum).
Tematické rozvrstvenie predmetu podľa jednotlivých okruhov umožní študentovi postupnými krokmi získať základný prehľad o vývine a nárečovej stratifikácii národného jazyka. Poskytne sa nevyhnutný súbor poznatkov, ktorými sa podporí formovanie tvorivých a syntetizujúcich zručnosti, ktoré budú nevyhnutné najmä z hľadiska profilácie absolventa, ktorý sa bude schopný zorientovať v otázkach vývinu národného jazyka, dejín a kultúry. Predmet vytvorí priestor pre komplementárnosť prístupov potrebných pre sformovanie osobnosti absolventa podľa profilu a so zručnosťami presahujúcimi do oblastí dejín a kultúry spoločnosti. Študent zároveň získa predpoklady a motiváciu rozvíjať získané zručnosti v ďalšom vzdelávaní sa a kritickom myslení.
Predmet privedie študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje.
100/0
Študent disponuje základným súhrnom poznatkov o starších etapách vývinu a nárečovej stratifikácii slovenčiny. Má poznatky o hlavných vývinových a jazykovo-integračných javoch v slovenskom národnom jazyku, ktoré sa uplatnili v jeho spisovnej podobe. Má rozvinuté zručnosti syntetizovať vedomosti, ktoré nadobudol pri štúdiu súčasného slovenského jazyka, a vie ich uplatniť v tvorivom poznávaní hlavných vývinových zmien v slovenskom jazyku a pri poznávaní ich fungovania v jazykovom systéme slovenčiny. Na základe poznatkov z dialektológie je študent schopný analyzovať a systematizovať hlavné znaky nárečového systému slovenského národného jazyka.
Študent dokáže uplatniť získané poznatky pri opise jazykových súvislostí spätých s vývinom a nárečovým členením slovenského národného jazyka a pri identifikácii vybraných nárečových a vývinových javov v písomných pamiatkach. Ide o prenositeľné poznatky, ktoré sú použiteľné v každodennej praxi, najmä ako analytické a interpretačné zručnosti, ktoré umožnia takto profilovanej osobnosti spojiť poznatky o súčasnom jazyku a kultúre s myslením o dejinách, kultúre a vývine slovenskej spoločnosti. Vedomosti, poznatky a zručnosti vie študent využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má osvojené aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby – 22 hodín; 18 hodín prípravy na semináre so zameraním na analýzu pramenných textov a samoštúdium odbornej literatúry k jednotlivým témam; 20 hodín prípravy na záverečný test. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: výklad, vysvetľovanie, heuristické metódy, interpretácia, kolokvium, diskusia
Povinná literatúra:
KRAJČOVIČ, R. 1989. Vývin slovenského jazyka a dialektológia. Bratislava: SPN. 344 s. (vybrané časti)
ŠTOLC, J. 1994. Slovenská dialektológia. Bratislava: Veda, 179 s. + 37 máp. ISBN 80-224-0036-X. (vybrané časti)
Odporúčaná literatúra:
ŽEŇUCH, P. 2021. Z problematiky vývinu slovenčiny. Cyrilská písomná tradícia [elektronický zdroj]. Bratislava: Ústav filologický štúdií Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra slovenského jazyka a literatúry. 83 s. ISBN 978-80-570-2715-7. Dostupné na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KSJL/rozne/ZENUCH_Peter_Z_problematiky_vyvinu_slovenciny.pdf (vybrané časti)
ŽEŇUCH, P. 2018. Vojvodinskí Rusnáci a slovenskí rusnáci: jazyková, konfesionálna a etnická identita v komparácii. In: Slavica Slovaca, roč. 53, č. 3 – 4, s. 75 – 85. Dostupné na:
http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/2018_1/posekana%20slavika/%C5%BDe%C5%88uch.pdf
ŽEŇUCH, P. 2015. K dejinám cyrilskej písomnej kultúry na Slovensku. Nitra: UKF. 175 s. ISBN 978-80-558-0740-9 . (vybrané časti)
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený na základe prezentácie k zadanej téme a na základe písomného testu v závere priebežnej výučby (100 bodov). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (prezentácia: menej ako 30 bodov; záverečný test: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z oblasti vývinu slovenčiny a jej nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, tvorivo aplikovať a adaptovať v praxi, má schopnosť tvorivo a samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať, poznatky dokáže na vynikajúcej úrovni aplikovať pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a aplikovať ich v školskej praxi;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z oblasti vývinu slovenčiny a nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a vie ich veľmi dobre aplikovať v praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať, poznatky na veľmi dobrej úrovni dokáže aplikovať pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a vie nadobudnuté vedomosti adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce s nimi v školskej praxi;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z oblasti vývinu slovenčiny a nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie spoľahlivo aplikovať v praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať, poznatky dokáže na spoľahlivej úrovni aplikovať pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a adaptovať ich. v školskej praxi;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z oblasti vývinu slovenčiny a nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie uspokojivo aplikovať v praxi, uspokojivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium, poznatky dokáže aplikovať pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a adaptovať ich v školskej praxi;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z oblasti vývinu slovenčiny a nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu a nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie minimálne aplikovať v praxi, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium, poznatky dokáže na v dostatočnej miere aplikovať pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a uplatniť existujúce postupy práce s nimi v školskej praxi;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z oblasti vývinu slovenčiny a nárečovej stratifikácie v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať v praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať a nedostatočne aplikuje poznatky pri identifikácii a charakteristike vybraných jazykových javov v textoch písomných pamiatok a nevie ich uplatniť v školskej praxi.
slovenský
1. Praslovanský pôvod slovenčiny.
2. Slovenčina v rodine slovanských jazykov v kontexte teórií o jej pôvode.
3. Staroslovienčina a cirkevná slovančina.
4. Hlavné zmeny v praslovanskom základe slovenčiny (zvuková a morfologická rovina).
5. Hlavné črty vo vývine slovnej zásoby slovenčiny. Lexika zdedená z praslovančiny.
6. Prevzatia z neslovanských jazykov.
7. Slovenská dialektológia a metódy jej výskumu.
8. Základné znaky nárečových makroareálov slovenčiny a ich členenie.
9. Charakteristika kultúrnych variantov slovenčiny v kontexte staršej slovenskej písomnej kultúry.
10. Odraz jazykového vývinu slovenčinu v súčasnom spisovnom jazyku.
11. Dialektológia a výskum slovenčiny vo vzťahu k slovanským i neslovanským jazykom (slovanský jazykový atlas, celokarpatský dialektologický atlas, atlas slovenského jazyka, projekty a medzinárodný výskum).
Tematické rozvrstvenie predmetu podľa jednotlivých okruhov umožní študentovi postupnými krokmi získať základný prehľad o vývine a nárečovej stratifikácii národného jazyka. Poskytne sa nevyhnutný súbor poznatkov, ktorými sa podporí formovanie tvorivých a syntetizujúcich zručnosti, ktoré budú nevyhnutné najmä z hľadiska profilácie absolventa, ktorý sa bude schopný zorientovať v otázkach vývinu národného jazyka, dejín a kultúry. Predmet vytvorí priestor pre komplementárnosť prístupov potrebných pre sformovanie osobnosti absolventa podľa profilu a so zručnosťami presahujúcimi do oblastí dejín a kultúry spoločnosti. Študent zároveň získa predpoklady a motiváciu rozvíjať získané zručnosti v ďalšom vzdelávaní sa a kritickom myslení.
Predmet privedie študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje.
100/0
Študent disponuje základným súhrnom poznatkov o starších etapách vývinu a nárečovej stratifikácii slovenčiny. Má poznatky o hlavných vývinových a jazykovo-integračných javoch v slovenskom národnom jazyku, ktoré sa uplatnili v jeho spisovnej podobe. Má rozvinuté zručnosti syntetizovať vedomosti, ktoré nadobudol pri štúdiu súčasného slovenského jazyka, a vie ich uplatniť v tvorivom poznávaní hlavných vývinových zmien v slovenskom jazyku a pri poznávaní ich fungovania v jazykovom systéme slovenčiny. Na základe poznatkov z dialektológie je študent schopný analyzovať a systematizovať hlavné znaky nárečového systému slovenského národného jazyka.
Študent dokáže uplatniť získané poznatky pri opise jazykových súvislostí spätých s vývinom a nárečovým členením slovenského národného jazyka a pri identifikácii vybraných nárečových a vývinových javov v písomných pamiatkach. Ide o prenositeľné poznatky, ktoré sú použiteľné v každodennej praxi, najmä ako analytické a interpretačné zručnosti, ktoré umožnia takto profilovanej osobnosti spojiť poznatky o súčasnom jazyku a kultúre s myslením o dejinách, kultúre a vývine slovenskej spoločnosti. Vedomosti, poznatky a zručnosti vie študent využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má osvojené aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 22 hodín priebežná príprava vrátane štúdia literatúry; 8 hodín príprava semestrálnej aktivity; 8 hodín tvorba semestrálnej práce.
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad, demonštrácia, diskusia, práca s textom, projektové vyučovanie, riešenie problémových úloh, práca v skupinách, individuálna práca, e-learning, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
ELIAŠOVÁ, V. 2017. Tvorivé písanie a možnosti jeho využitia v edukačnom procese. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 186 s. ISBN 978-80-223-3079-4.
Odporúčaná literatúra:
ELIAŠOVÁ, V. – KOČANOVÁ, M. – LACKO, I. 2007. Príručka tvorivého písania pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. 137 s. ISBN 978-80-89225-35-4.
FIŠER, Z. 2012. Tvůrčí psaní v literární výchově jako nástroj poznávaní. Brno: Masarykova univerzita. 226 s. ISBN 978-80-210-6121-7 Dostupné na webe: https://munispace.muni.cz/library/ catalog/book/873.
REHÚŠ, M. – ŠRANK, J. 2012. Nesystematický návod na použitie slovenskej experimentálnej poézie. In: V sieti strednej Európy: nielen o elektronickej literatúre. Bratislava: SAP a Ústav svetovej literatúry SAV, s. 241 – 264. ISBN 978-80-8095-076-7.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie zahŕňa:
• priebežné plnenie mikrozadaní na seminároch (40 bodov) z teoretických vedomostí a praktických zručností potrebných pri tvorivom písaní;
• realizovanie semestrálnej aktivity (30 bodov), ktorú si študent vyberie zo zoznamu techník tvorivého písania, pripraví ju a riadi na seminári podľa stanoveného harmonogramu, frekventantmi aktivity sú spolužiaci, prípadne aj vyučujúci;
• vypracovanie semestrálnej práce (30 bodov), v ktorej študent podá správu o svojej semestrálnej aktivite, podrobí ju teoretickej a kritickej reflexii a navrhne jej realizáciu v sekundárnom vzdelávaní.
Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (mikrozadania: menej ako 24 bodov, semestrálna aktivita: menej ako 18 bodov, semestrálna práca: menej ako 18 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z tvorivého písania v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce pri tvorivom písaní v školskej praxi, má schopnosť tvorivo samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, výborne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z tvorivého písania v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže veľmi dobre aplikovať, adaptovať a inovovať postupy práce pri tvorivom písaní v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, veľmi dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z tvorivého písania v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce pri tvorivom písaní v školskej praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z tvorivého písania v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže uspokojivo aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce pri tvorivom písaní v školskej praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, na uspokojivej úrovni podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z tvorivého písania v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže minimálne aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce pri tvorivom písaní v školskej praxi, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, iba minimálne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z tvorivého písania v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať pri tvorivom písaní v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie podporovať u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský, český
1. Korene, tradície a podoby tvorivého písania.
2. Tvorivosť, tvorivé myslenie a tvorivé vyučovanie. Tvorivé písanie ako stratégia tvorivého vyučovania.
3. Tvorivé písanie vo výchovno-vzdelávacom procese so zameraním na predmet slovenský jazyk a literatúra v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
4. Organizácia tvorivého písania v školských podmienkach.
5. Funkcie tvorivého písania vo výchovno-vzdelávacom procese. Tvorivé písanie a rozvíjanie žiackych kompetencií.
6. Žiak a učiteľ ako účastník a lektor tvorivého písania.
7. Špecifiká hodnotenia pri tvorivom písaní.
8. Tvorivé písanie ako prostriedok rozvíjajúci osobnosť žiaka
9. Tvorivé písanie ako prostriedok rozvoja komunikačnej kompetencie.
10. Tvorivé písanie ako integrujúci prostriedok podporujúci vnútrozložkové a medzizložkové vzťahy.
11. Tvorivé písanie ako integrujúci prostriedok podporujúci medzipredmetové vzťahy.
Osnova predmetu pokrýva spektrum poznatkov a zručností, ktoré študent využije pri svojom učiteľskom pôsobení. Osvojí si poznatky o histórii a rôznych koncepciách tvorivého písania, získa poznatky o stratégiách, ktoré rozvíjajú tvorivosť, spozná osobitosti organizácie tvorivého písania v školských podmienkach a špecifiká vzťahu žiaka a učiteľa pri tvorivom písaní, nadobudne poznatky o nástrojoch na vyhodnocovanie tvorivého písania z hľadiska efektivity. Študent získa zručnosti potrebné na projektovanie, realizáciu a hodnotenie techník tvorivého písania v edukačnej praxi. Naučí sa efektívne využívať tvorivé písanie vo vyučovaní predmetu slovenský jazyk a literatúra ako prostriedok na rozvoj osobnosti žiaka a jeho komunikačnej kompetencie, ako nástroj na osvojovanie učiva v jednotlivých zložkách predmetu slovenský jazyk a literatúra aj ako integrujúci prostriedok podporujúci vnútrozložkové, medzizložkové a medzipredmetové vzťahy. Predmet bude študenta viesť k reflexii najnovších teoretických poznatkov a k ich aplikácii vo vzdelávacom procese, mimoškolskej a záujmovej činnosti v súlade s aktuálnymi trendmi školskej praxe. Študent bude vedieť využiť svoje poznanie školského systému v prostredí Slovenskej republiky, naučí sa rešpektovať základné pedagogické dokumenty, upevní si a rozvinie poznatky o výchovno-vzdelávacom procese a školskej praxi s dôrazom na požiadavky moderného vzdelávania, ktoré je orientované na žiaka, založené na kreativite, na učení prostredníctvom objavovania poznatkov a na využívaní výsledkov kritického myslenia. Predmet u študenta stimuluje poznatky a zručnosti z oblasti moderných vyučovacích metód, foriem a prostriedkov. Študent si na predmete rozvinie spôsobilosti, ktoré sú predpokladom na efektívne projektovanie a kreatívne realizovanie edukačnej činnosti a aktívnu účasť na tvorbe edukačných a metodických materiálov aj s podporou digitálnych technológií. Študent si na predmete upevní a rozvinie strategické, koncepčné a kreatívne myslenie, vďaka ktorým bude vo svojej praxi u žiakov základných a stredných škôl podporovať zvyšovanie kvality poznania, myslenia a zodpovednosti.
100/0
Študent má základné vedomosti o tvorivom písaní ako o stratégii tvorivého vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra v sekundárnom vzdelávaní. Má osvojené poznatky o histórii, rôznych koncepciách a stratégiách tvorivého písania a pozná osobitosti organizácie tvorivého písania v školských podmienkach. Študent má zručnosti potrebné na projektovanie, realizáciu a hodnotenie techník tvorivého písania v edukačnej praxi. Vie efektívne využívať tvorivé písanie vo vyučovaní predmetu slovenský jazyk a literatúra. Predmet je zameraný najmä aplikačne na nácvik efektívneho projektovania, realizovania, riadenia a vyhodnocovania techník tvorivého písania ako prostriedku výchovno-vzdelávacej činnosti. Na základe ich precvičovania má študent rozvinutú zručnosť v používaní a tvorbe edukačných a metodických materiálov aj s podporou digitálnych technológií. Študent má rozvinutú spôsobilosť vytvárať podnetné a rešpektujúce prostredie na vzdelávanie.
Študent má nadobudnuté poznatky a zručnosti z oblasti moderných vyučovacích metód, foriem a prostriedkov. Študent je pripravený reflektovať najnovšie teoretické poznatky a aplikovať ich vo vzdelávacom procese, mimoškolskej a záujmovej činnosti v súlade s aktuálnymi trendmi školskej praxe. Študent dokáže využívať svoje poznanie školského systému v prostredí Slovenskej republiky, dokáže rešpektovať základné pedagogické dokumenty, spoľahlivo disponuje poznatkami o výchovno-vzdelávacom procese a školskej praxi s dôrazom na požiadavky moderného vzdelávania, ktoré je orientované na žiaka, založené na kreativite, na učení prostredníctvom objavovania poznatkov a na využívaní výsledkov kritického myslenia. Študent má rozvinuté strategické, koncepčné a kreatívne myslenie, vďaka ktorým dokáže vo svojej praxi u žiakov základných a stredných škôl podporovať zvyšovanie kvality poznania, myslenia a zodpovednosti.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 22 hodín priebežná príprava vrátane štúdia literatúry; 8 hodín príprava semestrálnej aktivity; 8 hodín tvorba semestrálnej práce.
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad, demonštrácia, diskusia, práca s textom, projektové vyučovanie, riešenie problémových úloh, práca v skupinách, individuálna práca, e-learning, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
ELIAŠOVÁ, V. 2017. Tvorivé písanie a možnosti jeho využitia v edukačnom procese. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 186 s. ISBN 978-80-223-3079-4.
Odporúčaná literatúra:
ELIAŠOVÁ, V. – KOČANOVÁ, M. – LACKO, I. 2007. Príručka tvorivého písania pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Bratislava: Štátny pedagogický ústav. 137 s. ISBN 978-80-89225-35-4.
FIŠER, Z. 2012. Tvůrčí psaní v literární výchově jako nástroj poznávaní. Brno: Masarykova univerzita. 226 s. ISBN 978-80-210-6121-7 Dostupné na webe: https://munispace.muni.cz/library/ catalog/book/873.
REHÚŠ, M. – ŠRANK, J. 2012. Nesystematický návod na použitie slovenskej experimentálnej poézie. In: V sieti strednej Európy: nielen o elektronickej literatúre. Bratislava: SAP a Ústav svetovej literatúry SAV, s. 241 – 264. ISBN 978-80-8095-076-7.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie zahŕňa:
• priebežné plnenie mikrozadaní na seminároch (40 bodov) z teoretických vedomostí a praktických zručností potrebných pri tvorivom písaní;
• realizovanie semestrálnej aktivity (30 bodov), ktorú si študent vyberie zo zoznamu techník tvorivého písania, pripraví ju a riadi na seminári podľa stanoveného harmonogramu, frekventantmi aktivity sú spolužiaci, prípadne aj vyučujúci;
• vypracovanie semestrálnej práce (30 bodov), v ktorej študent podá správu o svojej semestrálnej aktivite, podrobí ju teoretickej a kritickej reflexii a navrhne jej realizáciu v sekundárnom vzdelávaní.
Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (mikrozadania: menej ako 24 bodov, semestrálna aktivita: menej ako 18 bodov, semestrálna práca: menej ako 18 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti z tvorivého písania v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce pri tvorivom písaní v školskej praxi, má schopnosť tvorivo samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, výborne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti z tvorivého písania v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže veľmi dobre aplikovať, adaptovať a inovovať postupy práce pri tvorivom písaní v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, veľmi dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti z tvorivého písania v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce pri tvorivom písaní v školskej praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti z tvorivého písania v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže uspokojivo aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce pri tvorivom písaní v školskej praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, na uspokojivej úrovni podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí z tvorivého písania v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže minimálne aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce pri tvorivom písaní v školskej praxi, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, iba minimálne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti z tvorivého písania v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať pri tvorivom písaní v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie podporovať u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský, český
1. Korene, tradície a podoby tvorivého písania.
2. Tvorivosť, tvorivé myslenie a tvorivé vyučovanie. Tvorivé písanie ako stratégia tvorivého vyučovania.
3. Tvorivé písanie vo výchovno-vzdelávacom procese so zameraním na predmet slovenský jazyk a literatúra v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
4. Organizácia tvorivého písania v školských podmienkach.
5. Funkcie tvorivého písania vo výchovno-vzdelávacom procese. Tvorivé písanie a rozvíjanie žiackych kompetencií.
6. Žiak a učiteľ ako účastník a lektor tvorivého písania.
7. Špecifiká hodnotenia pri tvorivom písaní.
8. Tvorivé písanie ako prostriedok rozvíjajúci osobnosť žiaka
9. Tvorivé písanie ako prostriedok rozvoja komunikačnej kompetencie.
10. Tvorivé písanie ako integrujúci prostriedok podporujúci vnútrozložkové a medzizložkové vzťahy.
11. Tvorivé písanie ako integrujúci prostriedok podporujúci medzipredmetové vzťahy.
Osnova predmetu pokrýva spektrum poznatkov a zručností, ktoré študent využije pri svojom učiteľskom pôsobení. Osvojí si poznatky o histórii a rôznych koncepciách tvorivého písania, získa poznatky o stratégiách, ktoré rozvíjajú tvorivosť, spozná osobitosti organizácie tvorivého písania v školských podmienkach a špecifiká vzťahu žiaka a učiteľa pri tvorivom písaní, nadobudne poznatky o nástrojoch na vyhodnocovanie tvorivého písania z hľadiska efektivity. Študent získa zručnosti potrebné na projektovanie, realizáciu a hodnotenie techník tvorivého písania v edukačnej praxi. Naučí sa efektívne využívať tvorivé písanie vo vyučovaní predmetu slovenský jazyk a literatúra ako prostriedok na rozvoj osobnosti žiaka a jeho komunikačnej kompetencie, ako nástroj na osvojovanie učiva v jednotlivých zložkách predmetu slovenský jazyk a literatúra aj ako integrujúci prostriedok podporujúci vnútrozložkové, medzizložkové a medzipredmetové vzťahy. Predmet bude študenta viesť k reflexii najnovších teoretických poznatkov a k ich aplikácii vo vzdelávacom procese, mimoškolskej a záujmovej činnosti v súlade s aktuálnymi trendmi školskej praxe. Študent bude vedieť využiť svoje poznanie školského systému v prostredí Slovenskej republiky, naučí sa rešpektovať základné pedagogické dokumenty, upevní si a rozvinie poznatky o výchovno-vzdelávacom procese a školskej praxi s dôrazom na požiadavky moderného vzdelávania, ktoré je orientované na žiaka, založené na kreativite, na učení prostredníctvom objavovania poznatkov a na využívaní výsledkov kritického myslenia. Predmet u študenta stimuluje poznatky a zručnosti z oblasti moderných vyučovacích metód, foriem a prostriedkov. Študent si na predmete rozvinie spôsobilosti, ktoré sú predpokladom na efektívne projektovanie a kreatívne realizovanie edukačnej činnosti a aktívnu účasť na tvorbe edukačných a metodických materiálov aj s podporou digitálnych technológií. Študent si na predmete upevní a rozvinie strategické, koncepčné a kreatívne myslenie, vďaka ktorým bude vo svojej praxi u žiakov základných a stredných škôl podporovať zvyšovanie kvality poznania, myslenia a zodpovednosti.
100/0
Študent má základné vedomosti o tvorivom písaní ako o stratégii tvorivého vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra v sekundárnom vzdelávaní. Má osvojené poznatky o histórii, rôznych koncepciách a stratégiách tvorivého písania a pozná osobitosti organizácie tvorivého písania v školských podmienkach. Študent má zručnosti potrebné na projektovanie, realizáciu a hodnotenie techník tvorivého písania v edukačnej praxi. Vie efektívne využívať tvorivé písanie vo vyučovaní predmetu slovenský jazyk a literatúra. Predmet je zameraný najmä aplikačne na nácvik efektívneho projektovania, realizovania, riadenia a vyhodnocovania techník tvorivého písania ako prostriedku výchovno-vzdelávacej činnosti. Na základe ich precvičovania má študent rozvinutú zručnosť v používaní a tvorbe edukačných a metodických materiálov aj s podporou digitálnych technológií. Študent má rozvinutú spôsobilosť vytvárať podnetné a rešpektujúce prostredie na vzdelávanie.
Študent má nadobudnuté poznatky a zručnosti z oblasti moderných vyučovacích metód, foriem a prostriedkov. Študent je pripravený reflektovať najnovšie teoretické poznatky a aplikovať ich vo vzdelávacom procese, mimoškolskej a záujmovej činnosti v súlade s aktuálnymi trendmi školskej praxe. Študent dokáže využívať svoje poznanie školského systému v prostredí Slovenskej republiky, dokáže rešpektovať základné pedagogické dokumenty, spoľahlivo disponuje poznatkami o výchovno-vzdelávacom procese a školskej praxi s dôrazom na požiadavky moderného vzdelávania, ktoré je orientované na žiaka, založené na kreativite, na učení prostredníctvom objavovania poznatkov a na využívaní výsledkov kritického myslenia. Študent má rozvinuté strategické, koncepčné a kreatívne myslenie, vďaka ktorým dokáže vo svojej praxi u žiakov základných a stredných škôl podporovať zvyšovanie kvality poznania, myslenia a zodpovednosti.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
23 hodín priebežnej prípravy na semináre a prezentáciu;
15 hodín štúdia literatúry a prípravy na písomný test.
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
problémový výklad učiva, vysvetľovanie, diskusia o prebranej téme, rozhovor, riešenie úloh a zadaní, praktické riešenie problémových úloh, e-learning
Povinná literatúra:
PEKAROVIČOVÁ, J. 2020. Slovenčina ako cudzí jazyk: predmet aplikovanej lingvistiky. Bratislava: Stimul. 200 s. ISBN 978-80-8127-290-5. (vybrané kapitoly)
SEDLÁKOVÁ, M. a kol. 2021. Praktická didaktika slovenčiny ako cudzieho jazyka pre študentov slovakistiky. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 193 s. ISBN 978-80-574-0012-7. (vybrané kapitoly)
Odporúčaná literatúra:
BLAŽENCOVÁ, Ľ. 2023. Problematické aspekty vyučovania staršej slovenskej literatúry pre cudzincov. In: Slovenčina (nielen) ako cudzí jazyk v súvislostiach 3: zborník príspevkov venovaných výskumu a výučbe: 1. zväzok. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s. 282 – 299. ISBN 978-80-223-5656-5.
KVAPIL, R. a kol. 2018. Slovenčina ako cudzí jazyk. Príručka pre učiteľov. Bratislava: Metodicko-
-pedagogické centrum v Bratislave. 65 s. ISBN 978-80-565-1440-5. (vybrané kapitoly)
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený za prezentáciu založenú na aplikácii teoretických informácií pri praktickom riešení konkrétneho didaktického problému (60 bodov) a formou písomného testu v závere priebežnej výučby (40 bodov). Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (prezentácia: menej ako 36 bodov, priebežný test: menej ako 24 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a tvorivo aplikovať, adaptovať a inovovať vedomosti z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín pri tvorivom a samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových a didaktických súvislostiach, výborne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a zväčša aj tvorivo aplikovať, adaptovať a inovovať vedomosti z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín pri samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových a didaktických súvislostiach, veľmi dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, dokáže metodicky správne aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka aj z jednotlivých jazykovedných disciplín pri spoľahlivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu len v obmedzenej miere, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže uspokojivo aplikovať pri uspokojivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu len na minimálnej úrovni a preukazuje nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže len v minimálnej miere aplikovať pri riešení jednotlivých úloh a zadaní na dostatočnej úrovni, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nedokáže aplikovať, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Slovenčina v európskom kontexte, etnolingvistická a areálová charakteristika, európsky systém jazykového vzdelávania.
2. Slovenčina ako cudzí jazyk, špecifikácia predmetu, história a súčasný stav. Sociolingvistické a etnokultúrne aspekty.
3. Typologická charakteristika slovenčiny ako cudzieho jazyka. Metódy výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka.
4. Komunikácia a jej osvojovanie, komunikačné kompetencie, komunikačné bariéry a jazyková interferencia, pragmatické aspekty jazykovej komunikácie.
5. Kultúrno-spoločenské špecifiká slovenčiny ako cudzieho jazyka. Interkultúrna komunikácia, interkultúrna kompetencia.
6. Lektor, jeho didaktická kompetencia a odborno-metodická spôsobilosť.
7. Prehľad metodických postupov v didaktike slovenčiny ako cudzieho jazyka, charakter a prehľad učebníc, gramatík a učebných materiálov.
8. Lingvistický obsah a metódy pri vyučovaní slovenčiny ako cudzieho jazyka, osobitosti osvojovania zvukovej stavby slovenčiny.
9. Špecifiká osvojovania gramatického a lexikálneho systému slovenčiny, gramatické a lexikálne minimum slovenčiny pre cudzincov.
10. Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky. Hodnotenie a testovanie, štandardizácia a evalvácia jazykového vzdelávania, jazykové úrovne a testovanie jazykovej kompetencie.
11. Špecifiká výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka v škole u žiakov z inojazykového prostredia, žiak-cudzinec v slovenskej škole, zaradenie žiaka do ročníka, pravidlá hodnotenia žiaka.
Osnova kurzu pokrýva spektrum poznatkov a zručností, ktoré študent využije vo svojej edukačnej praxi. Študent bude vedieť prezentovať jazykový systém slovenčiny ako cudzieho jazyka s dôrazom na špecifiká jednotlivých jazykových rovín, spozná vzdelávacie programy podľa stupňa pokročilosti a študijného zamerania. Osvojí si vedomosti a praktické zručnosti v rámci rôznych vyučovacích metód so zreteľom na adresáta, spozná štýly učenia a osvojovania cudzieho jazyka, bude vedieť u žiakov podnietiť rozvíjanie receptívnych zručností (čítanie, počúvanie) a produktívnych zručností (hovorenie, písanie). Bude vedieť aplikovať metódy rozvíjania fonetickej kompetencie a nácvik prozodických vlastností slovenčiny, spozná formy precvičovania a upevňovania gramatických znalostí, rozvíjania lexikálnej zásoby a spôsoby explikácie novej lexiky. Študent si osvojí osobitosti lingvoreálií, odbornej komunikácie a sprístupňovanie vlastivedno-kultúrnych reálií Slovenska. Pochopí význam pôsobenia učiteľa, jeho pedagogického taktu, odbornej spôsobilosti, ale aj interkultúrnej citlivosti ako dôležitej súčasti rozvíjania žiackych kompetencií. Bude vedieť aplikovať aktivizačné metódy sprístupňovania interkultúrnej kompetencie a metodiku rozvíjania komunikačných zručností so zreteľom na efektívnosť osvojovania komunikatívnej kompetencie. Spozná obsah a štruktúru učiva v učebniciach, gramatikách, príručkách pre potreby výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka. Dôraz sa bude klásť na obsahovú a jazykovú primeranosť učebných textov vzhľadom na cieľovú skupinu žiakov a didaktický zámer. Študent bude schopný na primeranej úrovni adaptovať a tvoriť vlastné materiály a cvičenia pre jednotlivé stupne štúdia, kontrolovať a hodnotiť znalosti a zručnosti žiaka. Spozná Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky slúžiaci ako podklad na učenie sa a vyučovanie jazykov, ako aj na hodnotenie dosiahnutej jazykovej kompetencie. Osvojí si metodiku hodnotenia a testovania jazykových znalostí, bude vedieť opísať znalosti a schopnosti jednotlivých jazykových úrovní. Študent si osvojí základné špecifiká výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka v škole u žiakov z inojazykového prostredia, bude vedieť pracovať so žiakom-cudzincom v slovenskej škole, spozná niektoré špecifiká slovenčiny ako cudzieho jazyka v škole s iným vyučovacím jazykom. Študent bude disponovať odbornými spôsobilosťami, ktoré sú určené na implementovanie nových poznatkov o špecifikách lingvodidaktickej koncepcie, ktoré ovplyvňujú didaktický cieľ, obsah učiva i výber optimálnych učebných foriem a metód. Študent bude schopný nadobudnuté poznatky tvorivo uplatniť pri analýze a využívaní didaktického materiálu, naučí sa používať moderné vyučovacie metódy, formy a prostriedky. Predmet privedie študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvinie a upevní si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje. Bude spôsobilý používať digitálne technológie počas vyučovania didaktiky slovenčiny pre cudzincov.
100/0
Študent preukázateľne ovláda teoretické poznatky z teórie vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka. Pozná doterajší výskum slovenčiny ako cudzieho jazyka so zreteľom na vnútrojazykové, medzijazykové i mimojazykové vzťahy. Vie pomenovať a vymedziť špecifické vlastnosti slovenčiny z pohľadu cudzincov. Dokáže vysvetliť opis, prezentáciu, proces učenia i hodnotenie dosiahnutej jazykovej kompetencie. Má osvojené komunikačné zručnosti, ktoré podmieňujú u žiakov získanie komunikačnej kompetencie v slovenčine ako cudzom jazyku. Nadobudnuté teoretické poznatky dokáže integrovať a komplexne využiť metodicky správne, odborne, efektívne aj tvorivo vo výučbe slovenčiny ako cudzieho jazyka. Vie zohľadniť sociolingvistické a etnokultúrne faktory žiakov na pozadí podobností a rozdielov s vlastným jazykom a kultúrou. Je zorientovaný v odbornej literatúre, metodických príručkách a učebniciach slovenčiny ako cudzieho jazyka. Študent má rozvinuté kritické a tvorivé myslenie, analytické, organizačné, interpersonálne a komunikačné zručnosti. Má rozvinutú zručnosť v používaní a tvorbe metodických materiálov, didaktických pomôcok a digitálnych technológií. Študent má osvojené zásady vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka s dôrazom na jeho používanie v sociálnom kontexte, disponuje zručnosťami a kompetentnosťou ako predstaviť slovenčinu cudzincom, dokáže im sprístupniť súčasný slovenský jazyk, gramatický systém i lexikálnu bázu jednotlivých komunikačných sfér v závislosti od študijného zámeru a ich motivácie. Študent má rozvinutú spôsobilosť vytvárať podnetné a rešpektujúce prostredie na vzdelávanie. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má rozvinuté aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti. Študent dokáže sprostredkovať informácie z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka širokej verejnosti aj laickým adresátom. Vie ich využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
23 hodín priebežnej prípravy na semináre a prezentáciu;
15 hodín štúdia literatúry a prípravy na písomný test.
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
problémový výklad učiva, vysvetľovanie, diskusia o prebranej téme, rozhovor, riešenie úloh a zadaní, praktické riešenie problémových úloh, e-learning
Povinná literatúra:
PEKAROVIČOVÁ, J. 2020. Slovenčina ako cudzí jazyk: predmet aplikovanej lingvistiky. Bratislava: Stimul. 200 s. ISBN 978-80-8127-290-5. (vybrané kapitoly)
SEDLÁKOVÁ, M. a kol. 2021. Praktická didaktika slovenčiny ako cudzieho jazyka pre študentov slovakistiky. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 193 s. ISBN 978-80-574-0012-7. (vybrané kapitoly)
Odporúčaná literatúra:
BLAŽENCOVÁ, Ľ. 2023. Problematické aspekty vyučovania staršej slovenskej literatúry pre cudzincov. In: Slovenčina (nielen) ako cudzí jazyk v súvislostiach 3: zborník príspevkov venovaných výskumu a výučbe: 1. zväzok. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s. 282 – 299. ISBN 978-80-223-5656-5.
KVAPIL, R. a kol. 2018. Slovenčina ako cudzí jazyk. Príručka pre učiteľov. Bratislava: Metodicko-
-pedagogické centrum v Bratislave. 65 s. ISBN 978-80-565-1440-5. (vybrané kapitoly)
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený za prezentáciu založenú na aplikácii teoretických informácií pri praktickom riešení konkrétneho didaktického problému (60 bodov) a formou písomného testu v závere priebežnej výučby (40 bodov). Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (prezentácia: menej ako 36 bodov, priebežný test: menej ako 24 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a tvorivo aplikovať, adaptovať a inovovať vedomosti z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín pri tvorivom a samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových a didaktických súvislostiach, výborne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a zväčša aj tvorivo aplikovať, adaptovať a inovovať vedomosti z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín pri samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových a didaktických súvislostiach, veľmi dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, dokáže metodicky správne aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka aj z jednotlivých jazykovedných disciplín pri spoľahlivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu len v obmedzenej miere, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže uspokojivo aplikovať pri uspokojivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu len na minimálnej úrovni a preukazuje nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže len v minimálnej miere aplikovať pri riešení jednotlivých úloh a zadaní na dostatočnej úrovni, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka a z jednotlivých jazykovedných disciplín v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nedokáže aplikovať, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Slovenčina v európskom kontexte, etnolingvistická a areálová charakteristika, európsky systém jazykového vzdelávania.
2. Slovenčina ako cudzí jazyk, špecifikácia predmetu, história a súčasný stav. Sociolingvistické a etnokultúrne aspekty.
3. Typologická charakteristika slovenčiny ako cudzieho jazyka. Metódy výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka.
4. Komunikácia a jej osvojovanie, komunikačné kompetencie, komunikačné bariéry a jazyková interferencia, pragmatické aspekty jazykovej komunikácie.
5. Kultúrno-spoločenské špecifiká slovenčiny ako cudzieho jazyka. Interkultúrna komunikácia, interkultúrna kompetencia.
6. Lektor, jeho didaktická kompetencia a odborno-metodická spôsobilosť.
7. Prehľad metodických postupov v didaktike slovenčiny ako cudzieho jazyka, charakter a prehľad učebníc, gramatík a učebných materiálov.
8. Lingvistický obsah a metódy pri vyučovaní slovenčiny ako cudzieho jazyka, osobitosti osvojovania zvukovej stavby slovenčiny.
9. Špecifiká osvojovania gramatického a lexikálneho systému slovenčiny, gramatické a lexikálne minimum slovenčiny pre cudzincov.
10. Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky. Hodnotenie a testovanie, štandardizácia a evalvácia jazykového vzdelávania, jazykové úrovne a testovanie jazykovej kompetencie.
11. Špecifiká výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka v škole u žiakov z inojazykového prostredia, žiak-cudzinec v slovenskej škole, zaradenie žiaka do ročníka, pravidlá hodnotenia žiaka.
Osnova kurzu pokrýva spektrum poznatkov a zručností, ktoré študent využije vo svojej edukačnej praxi. Študent bude vedieť prezentovať jazykový systém slovenčiny ako cudzieho jazyka s dôrazom na špecifiká jednotlivých jazykových rovín, spozná vzdelávacie programy podľa stupňa pokročilosti a študijného zamerania. Osvojí si vedomosti a praktické zručnosti v rámci rôznych vyučovacích metód so zreteľom na adresáta, spozná štýly učenia a osvojovania cudzieho jazyka, bude vedieť u žiakov podnietiť rozvíjanie receptívnych zručností (čítanie, počúvanie) a produktívnych zručností (hovorenie, písanie). Bude vedieť aplikovať metódy rozvíjania fonetickej kompetencie a nácvik prozodických vlastností slovenčiny, spozná formy precvičovania a upevňovania gramatických znalostí, rozvíjania lexikálnej zásoby a spôsoby explikácie novej lexiky. Študent si osvojí osobitosti lingvoreálií, odbornej komunikácie a sprístupňovanie vlastivedno-kultúrnych reálií Slovenska. Pochopí význam pôsobenia učiteľa, jeho pedagogického taktu, odbornej spôsobilosti, ale aj interkultúrnej citlivosti ako dôležitej súčasti rozvíjania žiackych kompetencií. Bude vedieť aplikovať aktivizačné metódy sprístupňovania interkultúrnej kompetencie a metodiku rozvíjania komunikačných zručností so zreteľom na efektívnosť osvojovania komunikatívnej kompetencie. Spozná obsah a štruktúru učiva v učebniciach, gramatikách, príručkách pre potreby výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka. Dôraz sa bude klásť na obsahovú a jazykovú primeranosť učebných textov vzhľadom na cieľovú skupinu žiakov a didaktický zámer. Študent bude schopný na primeranej úrovni adaptovať a tvoriť vlastné materiály a cvičenia pre jednotlivé stupne štúdia, kontrolovať a hodnotiť znalosti a zručnosti žiaka. Spozná Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky slúžiaci ako podklad na učenie sa a vyučovanie jazykov, ako aj na hodnotenie dosiahnutej jazykovej kompetencie. Osvojí si metodiku hodnotenia a testovania jazykových znalostí, bude vedieť opísať znalosti a schopnosti jednotlivých jazykových úrovní. Študent si osvojí základné špecifiká výučby slovenčiny ako cudzieho jazyka v škole u žiakov z inojazykového prostredia, bude vedieť pracovať so žiakom-cudzincom v slovenskej škole, spozná niektoré špecifiká slovenčiny ako cudzieho jazyka v škole s iným vyučovacím jazykom. Študent bude disponovať odbornými spôsobilosťami, ktoré sú určené na implementovanie nových poznatkov o špecifikách lingvodidaktickej koncepcie, ktoré ovplyvňujú didaktický cieľ, obsah učiva i výber optimálnych učebných foriem a metód. Študent bude schopný nadobudnuté poznatky tvorivo uplatniť pri analýze a využívaní didaktického materiálu, naučí sa používať moderné vyučovacie metódy, formy a prostriedky. Predmet privedie študenta k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej etiky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvinie a upevní si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje. Bude spôsobilý používať digitálne technológie počas vyučovania didaktiky slovenčiny pre cudzincov.
100/0
Študent preukázateľne ovláda teoretické poznatky z teórie vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka. Pozná doterajší výskum slovenčiny ako cudzieho jazyka so zreteľom na vnútrojazykové, medzijazykové i mimojazykové vzťahy. Vie pomenovať a vymedziť špecifické vlastnosti slovenčiny z pohľadu cudzincov. Dokáže vysvetliť opis, prezentáciu, proces učenia i hodnotenie dosiahnutej jazykovej kompetencie. Má osvojené komunikačné zručnosti, ktoré podmieňujú u žiakov získanie komunikačnej kompetencie v slovenčine ako cudzom jazyku. Nadobudnuté teoretické poznatky dokáže integrovať a komplexne využiť metodicky správne, odborne, efektívne aj tvorivo vo výučbe slovenčiny ako cudzieho jazyka. Vie zohľadniť sociolingvistické a etnokultúrne faktory žiakov na pozadí podobností a rozdielov s vlastným jazykom a kultúrou. Je zorientovaný v odbornej literatúre, metodických príručkách a učebniciach slovenčiny ako cudzieho jazyka. Študent má rozvinuté kritické a tvorivé myslenie, analytické, organizačné, interpersonálne a komunikačné zručnosti. Má rozvinutú zručnosť v používaní a tvorbe metodických materiálov, didaktických pomôcok a digitálnych technológií. Študent má osvojené zásady vyučovania slovenčiny ako cudzieho jazyka s dôrazom na jeho používanie v sociálnom kontexte, disponuje zručnosťami a kompetentnosťou ako predstaviť slovenčinu cudzincom, dokáže im sprístupniť súčasný slovenský jazyk, gramatický systém i lexikálnu bázu jednotlivých komunikačných sfér v závislosti od študijného zámeru a ich motivácie. Študent má rozvinutú spôsobilosť vytvárať podnetné a rešpektujúce prostredie na vzdelávanie. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má rozvinuté aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti. Študent dokáže sprostredkovať informácie z didaktiky slovenčiny ako cudzieho jazyka širokej verejnosti aj laickým adresátom. Vie ich využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín priebežnej prípravy na jednotlivé semináre vrátane analýzy odborných zdrojov a vypracovania priebežne zadávaných parciálnych úloh. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad, vysvetľovanie, demonštrácia konkrétnych príkladov, analýza a hodnotenie testových úloh, súťažných zadaní a jazykových prejavov, riešenie problémových úloh, diskusia, učenie predmetu odborníkom z praxe, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
HORVÁTHOVÁ, Ľ. 2022. Hodnotenie a rozvíjanie vedomostí, zručností a nadania žiakov v kontexte pregraduálnej prípravy učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Národné merania, predmetová olympiáda, recitačné súťaže, školský časopis a rozhlas [elektronický zdroj]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 65 s. ISBN 978-80-223-5360-1.
Odporúčaná literatúra:
ČAJKOVÁ, J. 2013. Ako formovať umelecký prednes. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 64 s. ISBN 978-80-8052-491-3. Dostupné na: https://archiv.mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/j.cajkova_ako_formovat_umelecky_prednes.pdf
HINCOVÁ, K. – HÚSKOVÁ, A. 2012. Tvorba testov a možnosti ich využitia v predmete slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 68 s. ISBN 978-80-8052-405-0. Dostupné na: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/a_huskova_k_hincova_tvorba_testov_a_moznosti_ich_vyuzitia_v_predmete_sjl.pdf
HÚSKOVÁ, A. 2014. Kritériá hodnotenia slohových prác. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 54 s. 978-80-8052-760-0. Dostupné na: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/ A_ Huskova_Kriteria_hodnotenia_slohovych_prac.pdf
ŠRANK, J. 2015. Aktéri a tendencie literárnej kultúry na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Univerzita Komenského. 112 s. ISBN 978-80-223-4041-0. (vybrané časti)
TUŠER, A. a kol. 2015. Vydávame školský časopis. 2., rozšírené vyd. Zvolen: Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene. 146 s. ISBN 80-85136-34-1. Dostupné na: https://epale.ec.europa.eu/sites/default/files/vydavame_skolsky_casopis.pdf
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Na absolvovanie predmetu sa predpokladá úspešné plnenie priebežne zadávaných parciálnych úloh súvisiacich s jednotlivými okruhmi tém na seminároch (100 bodov). Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z priebežne zadaných parciálnych úloh získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (menej ako 60 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, tvorivo a na vynikajúcej úrovni aplikovať a adaptovať v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má vynikajúco rozvinuté zručnosti vzdelávať sa;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a vie ich veľmi dobre aplikovať a adaptovať v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti vzdelávať sa;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie spoľahlivo aplikovať a adaptovať v školskej praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti vzdelávať sa;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie uspokojivo aplikovať v školskej praxi, uspokojivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má uspokojivo rozvinuté zručnosti vzdelávať sa;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu a nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie minimálne aplikovať v školskej praxi, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti vzdelávať sa;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, má nedostatočné zručnosti vzdelávať sa.
slovenský
1. Národné merania vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry.
Testovanie 5 a Testovanie 9. Analýza testových úloh a výsledkov testovaní.
2. Maturitná skúška zo slovenského jazyka a literatúry. Analýza testových úloh a výsledkov externej časti maturitnej skúšky.
3. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry. Kritériá hodnotenia slohových prác, korektorské značky.
4. Analýza hodnotenia konkrétnych slohových prác. Vlastné zhodnotenie predloženej slohovej práce.
5. Rozvíjanie záujmu a nadania žiakov v oblasti slovenského jazyka a literatúry.
Olympiáda zo slovenského jazyka a literatúry. Analýza súťažných zadaní.
6. Hodnotenie súťažných zadaní na olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry. Vlastná tvorba súťažných zadaní.
7. Recitačné súťaže. Príprava recitátorov na prednes.
8. Kritériá hodnotenia prednesu. Vlastné zhodnotenie prednesu žiaka.
9. Školský časopis a rozhlas. Organizácia práce v školskom časopise a rozhlase.
10. Analýza koncepcie a štruktúry školského časopisu, prípadne školského rozhlasového vysielania.
11. Záverečná diskusia a zhodnotenie prínosu predmetu pre učiteľskú prax, sumarizácia a reflexia nových poznatkov a skúseností.
Predmet umožní prepojenie teoretickej a praktickej prípravy študentov učiteľstva slovenského jazyka a literatúry s aktuálnymi potrebami a požiadavkami školskej praxe. Študenti spoznajú aktuálne spôsoby celoslovenského hodnotenia výsledkov vzdelávania žiakov v predmete slovenský jazyk a literatúra po ich prechode z primárneho do nižšieho sekundárneho vzdelávania (Testovanie 5) a pri ich výstupe z nižšieho sekundárneho vzdelávania (Testovanie 9) a vyššieho sekundárneho vzdelávania (maturitná skúška zo slovenského jazyka a literatúry), špecifikáciu štandardizovaných testov z hľadiska ich formy a obsahu, ako aj závery analýz dosiahnutých výsledkov žiakov v národných meraniach v uplynulých rokoch. Prostredníctvom identifikácie a analýzy problémových typov testových úloh sa naučia, ako možno posilniť výučbu slovenského jazyka a literatúry v tých oblastiach, v ktorých žiaci v testovaniach nedosahujú želateľné výsledky. Osvoja si kritériá a korektorské značky využívané pri opravovaní a hodnotení slohových prác v rámci písomnej formy internej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, ústnych aj písomných jazykových prejavov žiakov na olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, ako aj kritériá využívané pri hodnotení umeleckého prednesu na recitačných súťažiach a naučia sa ich aplikovať pri analýze a hodnotení konkrétnych jazykových prejavov. Získané teoretické poznatky a praktické skúsenosti študenti budú vedieť využiť a aplikovať vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry v súlade s aktuálnymi potrebami školskej praxe, pri tvorbe vlastných testových úloh a súťažných zadaní. Predmet bude viesť študentov k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie ich zručnosť analyzovať a hodnotiť, formulovať aj obhajovať argumenty a riešiť odborné problémy i aktuálne problémy školskej praxe. Ako budúci učitelia slovenského jazyka a literatúry budú študenti pripravení pracovať aj vo sfére záujmovej činnosti žiakov zameranej na rozvíjanie ich vedomostí, zručností a nadania v oblasti slovenského jazyka a literatúry, v oblasti umeleckého prednesu a tvorby školského časopisu či školského rozhlasového vysielania.
100/0
Študenti majú osvojené teoretické poznatky o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, o olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, recitačných súťažiach a o tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania. Vedia analyzovať aj tvoriť testové úlohy a zadania, analyzovať a hodnotiť písomné aj ústne prejavy žiakov na základe stanovených hodnotiacich kritérií, pripravovať recitátorov na umelecký prednes a organizovať prácu v školskom časopise a rozhlase. Sú pripravení nielen systematizovať a prehlbovať vedomosti a zručnosti žiakov, ale aj podporovať a rozvíjať ich nadanie a záujem o slovenský jazyk a literatúru. Výsledkom analýzy a riešení praktických problémovo formulovaných úloh je rozvinutá schopnosť vnímať širšie súvislosti odbornej problematiky v spätosti so školskou praxou a zároveň prehĺbená schopnosť analyticky a kriticky myslieť. Nadobudnuté teoretické vedomosti a praktické zručnosti dokážu využiť a tvorivo aplikovať v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania, a to nielen počas vyučovania slovenského jazyka a literatúry, ale aj v rámci záujmovej činnosti žiakov.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín priebežnej prípravy na jednotlivé semináre vrátane analýzy odborných zdrojov a vypracovania priebežne zadávaných parciálnych úloh. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad, vysvetľovanie, demonštrácia konkrétnych príkladov, analýza a hodnotenie testových úloh, súťažných zadaní a jazykových prejavov, riešenie problémových úloh, diskusia, učenie predmetu odborníkom z praxe, riadené samoštúdium, e-learning
Povinná literatúra:
HORVÁTHOVÁ, Ľ. 2022. Hodnotenie a rozvíjanie vedomostí, zručností a nadania žiakov v kontexte pregraduálnej prípravy učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Národné merania, predmetová olympiáda, recitačné súťaže, školský časopis a rozhlas [elektronický zdroj]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 65 s. ISBN 978-80-223-5360-1.
Odporúčaná literatúra:
ČAJKOVÁ, J. 2013. Ako formovať umelecký prednes. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 64 s. ISBN 978-80-8052-491-3. Dostupné na: https://archiv.mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/j.cajkova_ako_formovat_umelecky_prednes.pdf
HINCOVÁ, K. – HÚSKOVÁ, A. 2012. Tvorba testov a možnosti ich využitia v predmete slovenský jazyk a literatúra. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. 68 s. ISBN 978-80-8052-405-0. Dostupné na: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/a_huskova_k_hincova_tvorba_testov_a_moznosti_ich_vyuzitia_v_predmete_sjl.pdf
HÚSKOVÁ, A. 2014. Kritériá hodnotenia slohových prác. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. 54 s. 978-80-8052-760-0. Dostupné na: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/ A_ Huskova_Kriteria_hodnotenia_slohovych_prac.pdf
ŠRANK, J. 2015. Aktéri a tendencie literárnej kultúry na Slovensku po roku 1989. Bratislava: Univerzita Komenského. 112 s. ISBN 978-80-223-4041-0. (vybrané časti)
TUŠER, A. a kol. 2015. Vydávame školský časopis. 2., rozšírené vyd. Zvolen: Vydavateľstvo Technickej univerzity vo Zvolene. 146 s. ISBN 80-85136-34-1. Dostupné na: https://epale.ec.europa.eu/sites/default/files/vydavame_skolsky_casopis.pdf
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Na absolvovanie predmetu sa predpokladá úspešné plnenie priebežne zadávaných parciálnych úloh súvisiacich s jednotlivými okruhmi tém na seminároch (100 bodov). Predmet je ukončený hodnotením vyplývajúcim z priebežnej kontroly študijných výsledkov počas výučbovej časti daného semestra štúdia (100/0). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z priebežne zadaných parciálnych úloh získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (menej ako 60 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, tvorivo a na vynikajúcej úrovni aplikovať a adaptovať v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má vynikajúco rozvinuté zručnosti vzdelávať sa;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a vie ich veľmi dobre aplikovať a adaptovať v školskej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti vzdelávať sa;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie spoľahlivo aplikovať a adaptovať v školskej praxi, spoľahlivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti vzdelávať sa;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie uspokojivo aplikovať v školskej praxi, uspokojivo rieši jednotlivé úlohy a zadania, má uspokojivo rozvinuté zručnosti vzdelávať sa;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu a nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti vie minimálne aplikovať v školskej praxi, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti vzdelávať sa;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, príprave recitátorov a tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať v školskej praxi, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, má nedostatočné zručnosti vzdelávať sa.
slovenský
1. Národné merania vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry.
Testovanie 5 a Testovanie 9. Analýza testových úloh a výsledkov testovaní.
2. Maturitná skúška zo slovenského jazyka a literatúry. Analýza testových úloh a výsledkov externej časti maturitnej skúšky.
3. Písomná forma internej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry. Kritériá hodnotenia slohových prác, korektorské značky.
4. Analýza hodnotenia konkrétnych slohových prác. Vlastné zhodnotenie predloženej slohovej práce.
5. Rozvíjanie záujmu a nadania žiakov v oblasti slovenského jazyka a literatúry.
Olympiáda zo slovenského jazyka a literatúry. Analýza súťažných zadaní.
6. Hodnotenie súťažných zadaní na olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry. Vlastná tvorba súťažných zadaní.
7. Recitačné súťaže. Príprava recitátorov na prednes.
8. Kritériá hodnotenia prednesu. Vlastné zhodnotenie prednesu žiaka.
9. Školský časopis a rozhlas. Organizácia práce v školskom časopise a rozhlase.
10. Analýza koncepcie a štruktúry školského časopisu, prípadne školského rozhlasového vysielania.
11. Záverečná diskusia a zhodnotenie prínosu predmetu pre učiteľskú prax, sumarizácia a reflexia nových poznatkov a skúseností.
Predmet umožní prepojenie teoretickej a praktickej prípravy študentov učiteľstva slovenského jazyka a literatúry s aktuálnymi potrebami a požiadavkami školskej praxe. Študenti spoznajú aktuálne spôsoby celoslovenského hodnotenia výsledkov vzdelávania žiakov v predmete slovenský jazyk a literatúra po ich prechode z primárneho do nižšieho sekundárneho vzdelávania (Testovanie 5) a pri ich výstupe z nižšieho sekundárneho vzdelávania (Testovanie 9) a vyššieho sekundárneho vzdelávania (maturitná skúška zo slovenského jazyka a literatúry), špecifikáciu štandardizovaných testov z hľadiska ich formy a obsahu, ako aj závery analýz dosiahnutých výsledkov žiakov v národných meraniach v uplynulých rokoch. Prostredníctvom identifikácie a analýzy problémových typov testových úloh sa naučia, ako možno posilniť výučbu slovenského jazyka a literatúry v tých oblastiach, v ktorých žiaci v testovaniach nedosahujú želateľné výsledky. Osvoja si kritériá a korektorské značky využívané pri opravovaní a hodnotení slohových prác v rámci písomnej formy internej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, ústnych aj písomných jazykových prejavov žiakov na olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, ako aj kritériá využívané pri hodnotení umeleckého prednesu na recitačných súťažiach a naučia sa ich aplikovať pri analýze a hodnotení konkrétnych jazykových prejavov. Získané teoretické poznatky a praktické skúsenosti študenti budú vedieť využiť a aplikovať vo vyučovaní slovenského jazyka a literatúry v súlade s aktuálnymi potrebami školskej praxe, pri tvorbe vlastných testových úloh a súťažných zadaní. Predmet bude viesť študentov k aktívnemu získavaniu informácií a efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie ich zručnosť analyzovať a hodnotiť, formulovať aj obhajovať argumenty a riešiť odborné problémy i aktuálne problémy školskej praxe. Ako budúci učitelia slovenského jazyka a literatúry budú študenti pripravení pracovať aj vo sfére záujmovej činnosti žiakov zameranej na rozvíjanie ich vedomostí, zručností a nadania v oblasti slovenského jazyka a literatúry, v oblasti umeleckého prednesu a tvorby školského časopisu či školského rozhlasového vysielania.
100/0
Študenti majú osvojené teoretické poznatky o národných meraniach vedomostí a zručností žiakov zo slovenského jazyka a literatúry, o olympiáde zo slovenského jazyka a literatúry, recitačných súťažiach a o tvorbe školského časopisu a školského rozhlasového vysielania. Vedia analyzovať aj tvoriť testové úlohy a zadania, analyzovať a hodnotiť písomné aj ústne prejavy žiakov na základe stanovených hodnotiacich kritérií, pripravovať recitátorov na umelecký prednes a organizovať prácu v školskom časopise a rozhlase. Sú pripravení nielen systematizovať a prehlbovať vedomosti a zručnosti žiakov, ale aj podporovať a rozvíjať ich nadanie a záujem o slovenský jazyk a literatúru. Výsledkom analýzy a riešení praktických problémovo formulovaných úloh je rozvinutá schopnosť vnímať širšie súvislosti odbornej problematiky v spätosti so školskou praxou a zároveň prehĺbená schopnosť analyticky a kriticky myslieť. Nadobudnuté teoretické vedomosti a praktické zručnosti dokážu využiť a tvorivo aplikovať v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania, a to nielen počas vyučovania slovenského jazyka a literatúry, ale aj v rámci záujmovej činnosti žiakov.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby – 22 hodín; 18 hodín prípravy na semináre, samoštúdium odbornej literatúry k problematike; 20 hodín prípravy na záverečný test; spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: výklad, vysvetľovanie, kolokvium, diskusia
Povinná literatúra:
BANÍK, A. A. 2010. Na dejinnej križovatke. Martin: Matica slovenská. 484 s. ISBN 978-80-709-096-45. (vybrané kapitoly)
ŽEŇUCH, P. 2002. Medzi Východom a Západom. Byzantsko-slovanská tradícia, kultúra a jazyk na východnom Slovensku. Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV. 288 s. ISBN 80-224-0697-X. (vybrané kapitoly)
Odporúčaná literatúra:
BRTÁŇOVÁ, E. 2013. Úvod do kultúry stredoveku [elektronický zdroj]. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. 101 s. ISBN 978-80-8082-596-6. Dostupné na: https://www.truni.sk/sites/default/files/uk/f000340.pdf (vybrané kapitoly)
FISCHEROVÁ, A. et al. 2004. Kulturologické koncepcie a koncepty na Slovensku v 20. storočí. Bratislava: PEEM – Peter Mačura. 200 s. ISBN 80-891-971-32. (vybrané kapitoly)
ŠRANK, J. 2020. Rehabilitačná komisia Zväzu slovenských spisovateľov 1968 – 1969 v dobových súvislostiach. In: Litikon, roč. 5, č. 2, s. 5 – 33.
ŠRANK, J. 2019. Reč električiek v slovenskej poézii. In: Vlna, roč. 21, č. 81, s. 16 – 21.
Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Študent bude hodnotený na základe prezentácie k zadanej téme a písomného testu v závere priebežnej výučby s celkovým hodnotením 100 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 77 bodov, na hodnotenie D najmenej 69 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov z celkového počtu bodov. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zložky hodnotenia získa menej ako 60 % bodového hodnotenia (prezentácia: menej ako 30 bodov; záverečný test: menej ako 30 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má vynikajúce vedomosti v požadovanom rozsahu, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže na vynikajúcej úrovni tvorivo aplikovať, adaptovať, inovovať a navrhovať postupy práce v oblasti zameriavajúcej sa na procesy a kontexty jazykovo-kultúrnej a axiologickej komunikácie v slovenskom prostredí v pedagogickej praxi, má schopnosť tvorivo, samostatne a nápadito riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca, má výborne rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobré vedomosti v požadovanom rozsahu, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže veľmi dobre aplikovať, adaptovať a inovovať postupy práce oblasti zameriavajúcej sa na procesy a kontexty jazykovo-kultúrnej a axiologickej komunikácie v slovenskom prostredí v pedagogickej praxi, má schopnosť samostatne riešiť jednotlivé úlohy a zadania aj v širších jazykových súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá, má veľmi dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobré vedomosti v požadovanom rozsahu, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže spoľahlivo aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce oblasti zameriavajúcej sa na procesy a kontexty jazykovo-kultúrnej a axiologickej komunikácie v slovenskom prostredí pedagogickej praxi, spoľahlivo samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má dobre rozvinuté zručnosti samostatne sa ďalej vzdelávať;
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivé vedomosti v požadovanom rozsahu, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže uspokojivo aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce oblasti zameriavajúcej sa na procesy a kontexty jazykovo-kultúrnej a axiologickej komunikácie v slovenskom prostredí v pedagogickej praxi, uspokojivo a prevažne samostatne rieši jednotlivé úlohy a zadania, má prijateľne rozvinuté zručnosti potrebné na samoštúdium;
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent preukazuje minimálne množstvo vedomostí v požadovanom rozsahu a značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže minimálne aplikovať získané vedomosti a existujúce postupy práce oblasti zameriavajúcej sa na procesy a kontexty jazykovo-kultúrnej a axiologickej komunikácie v slovenskom prostredí pedagogickej praxe, s výraznou pomocou na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, má minimálne zručnosti potrebné na samoštúdium;
Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné vedomosti v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nevie aplikovať pri práci oblasti zameriavajúcej sa na procesy a kontexty jazykovo-kultúrnej a axiologickej komunikácie v slovenskom prostredí pedagogickej praxe nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania, nevie sa samostatne ďalej vzdelávať.
slovenský
1. Slovakistika a jej kultúrno-filologické presahy, poznávanie kultúry, interdisciplinárny výskum kultúrnej komunikácie.
2. Jazyková, etnická, konfesionálna a kultúrna identita a mobilita.
3. Interkultúrne diskurzy slovensko-slovanských a slovensko-neslovanských vzťahov; procesy a kontexty vývinu národnej kultúry.
4. Národné, areálové a európske špecifiká a inšpirácie vzťahu jazyka a kultúry v písomníctve na Slovensku, kontexty latinskej a byzantskej kultúry.
5. Koncepty slovenskej jazykovej identity z historického, porovnávacieho a typologického hľadiska.
6. Slovenský konfesionalizmus a nadkonfesionálny rozmer spisovnej slovenčiny v praxi.
7. Prameň a identita.
8. Slovensko v kontexte európskej jazykovo-kultúrnej politiky. Jazyky a spoločenstvá, jazyk a jazykové práva.
9. Migrácia, emigrácia, diaspóra a reemigrácia: historické reálie a súčasný stav.
10. Kultúrne a civilizačné procesy v jazyku: médiá, globalizácia, individualizmus, koncepty každodennosti – synchrónny a diachrónny pohľad.
11. Náčrt teórií, prístupov a metód klasifikácie jazykovo-kultúrny javov: moderné interdisciplinárne prístupy k poznávaniu vzťahu jazyka a kultúry na príklade etnolingvistiky a moderných hodnotových konceptov.
Tematické rozvrstvenie predmetu umožní študentovi postupnými krokmi získať základný prehľad o kultúrnych kontextoch, konceptoch a aktuálnom vývine hodnotových procesov a postojov, ako aj o vzťahoch medzi jazykom a kultúrou. Predmet ponúkne nevyhnutný súbor poznatkov, ktoré budú podporovať tvorivé myslenie študenta a jeho syntetizujúce zručnosti. Po absolvovaní predmetu bude študent schopný zorientovať sa v rozmanitých otázkach slovenského jazykovo-kultúrneho vývinu a bude môcť synergicky spojiť koncepčné poznanie s aktuálnymi kultúrnymi trendmi v spoločnosti a vo vzdelávaní. Predmet poskytne priestor pre komplementárnosť prístupov potrebných pre prenositeľnosť učiteľských zručností ako komplexne pripravenej osobnosti, ktorá umožní prepojiť poznatky s aktuálnymi interpretačnými zručnosťami kritického myslenia o slovenskej kultúre. Študent získa predpoklady a motiváciu rozvíjať tieto zručnosti v ďalšom vzdelávaní sa, v kritickom myslení a pri aplikácii poznatkov vo vzdelávacom procese.
Predmet bude viesť študenta k aktívnemu získavaniu informácií a k efektívnemu využívaniu prierezových a špecializovaných vedomostí, upevní a rozvinie jeho zručnosť formulovať a obhajovať argumenty, stimuluje jeho zručnosť navrhovať a realizovať na ich základe riešenia odborných problémov, modifikovať pri tom svoje vedomosti a tvorivo používať vhodné a primerané metódy odboru. Študent si na predmete upevní a rozvinie komunikačné kompetencie, schopnosť správne interpretovať fakty, niesť zodpovednosť za kvalitu svojej práce, dodržiavať zásady autorskej iky, schopnosť plánovať a byť aktívne zodpovedný za vlastné vzdelávanie, rozvíjať a upevňovať si zmysel pre spoločensky zodpovedné konanie a pluralitné občianske postoje.
100/0
Študent dokáže systematizovať, kriticky a synergicky usporadúvať filologické poznatky, najmä v kontexte vývinu slovenskej kultúry. Študent má základný prehľad o procesoch ovplyvňujúcich vývin i súčasný kontext slovenskej kultúrnej komunikácie, mobility a axiologických procesov súvisiacich so zmenami v myslení o národnej identite. Študent má osvojené poznatky o národných, areálových a európskych špecifikách, ktoré sa formujú na pozadí procesov vyplývajúcich zo vzťahu jazyka a kultúry. Ich odrazom je písomná tradícia, ktorú treba vnímať najmä v kontexte latinskej i byzantskej kultúry a tradície. Študent má rozvinuté zručnosti umožňujúce syntetizovať vedomosti a používať ich pri synchrónno-diachrónnej aplikácii poznatkov vo výchovno-vzdelávacom procese v škole. Typológia koncepcií slovenskej kultúry poskytuje ucelený obraz o uplatňovaní sa slovenčiny v kultúrnej a spoločenskej praxi. Na základe získaných poznatkov je študent schopný analyzovať a systematizovať moderné interdisciplinárne prístupy v poznávaní vzťahu jazyka a kultúry na príklade moderných jazykovedných etnolingvistických a axiologických konceptov ovplyvňujúcich myslenie o slovenskej kultúre.
Výstupy vzdelávacieho procesu sa preukazujú v uplatnení poznatkov študenta v kontexte kultúrnej komunikácie. Poznatky tvoria základ pre ich prenositeľnosť najmä pri ďalšom rozvíjaní analytických a interpretačných zručnosti, ktoré absolventovi umožňujú prepojiť poznatky o dejinách s poznatkami o súčasnom stave jazyka a kultúry a s modernými konceptmi európskeho jazykovo-kultúrneho myslenia. Získané kompetentnosti umožňujú študentovi kriticky myslieť a usporadúvať poznatky v aktuálnych podmienkach vzdelávacej praxe. Študent dokáže sprostredkovať informácie z dejín literárneho realizmu širokej verejnosti aj laickým adresátom.
Vedomosti, zručnosti a kompetentnosti vie študent využiť a tvorivo aplikovať v školskom prostredí v pozícii učiteľa nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Na základe riešenia problémových úloh má študent nadobudnuté zručnosti aktívne získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore s využitím vhodných a primeraných postupov, ako aj zručnosť komunikovať fakty, koncepcie a názory a formulovať a obhajovať argumenty. Študent má kompetentnosť samostatne rozširovať svoje vedomosti a schopnosť identifikovať a zhodnotiť širšie súvislosti odbornej problematiky. Má aj viaceré prenositeľné zručnosti, ako napr. analytické myslenie, kreativitu a schopnosť abstraktného a kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, metakognitívne schopnosti.
štátna skúška
Metódy hodnotenia: ústne komisionálne skúšanie a moderovaná diskusia – dialóg študenta s členmi
štátnicovej komisie o aktuálnych problémových otázkach zodpovedaných tém, spoločné hodnotenie
výsledku komisiou
Odporúčaná študijná literatúra je uvedená v informačných listoch príslušných predmetov.
Štátna skúška (vrátane obhajoby záverečnej práce) je v súlade s vnútorným predpisom č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj s vnútorným predpisom č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
V magisterskom stupni štúdia je potrebné získať v rámci študijného programu za jeho študijnú časť 94 kreditov v predpísanej skladbe. Ďalších 14 kreditov študent získava za úspešnú obhajobu diplomovej práce a 12 kreditov za predmety štátnej skúšky.
Podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave, časť šesť, čl. 56, ods. 2 musí študent preukázať nadobudnuté vedomosti, ako aj to, že im porozumel a vie ich uplatniť. Je schopný tvorivo riešiť problémy aj v širších kontextoch súvisiacich s daným študijným odborom, má rozvinuté vzdelávacie zručnosti, disponuje vysokým stupňom samostatnosti a autonómie.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent má dôkladne a komplexne osvojené jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie i metodiku ich získavania, logicky bezchybne usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže ich na vynikajúcej úrovni prakticky aplikovať a adaptovať pri analýze textov, plne sa orientuje v širších jazykových, literárnych, literárnohistorických, kultúrnych a spoločenských súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca.
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent má veľmi dobre osvojené jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie i metodiku ich získavania, logicky iba s nepatrnými chybami usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj a dokáže ich veľmi dobre prakticky aplikovať a adaptovať pri analýze textov, plne sa orientuje v širších jazykových, literárnych, literárnohistorických, kultúrnych a spoločenských súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá.
C (dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent má dobre osvojené jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie i metodiku ich získavania, predstavené fakty usporadúva vhodne a chýb sa dopúšťa iba miestami, dokáže ich spoľahlivo prakticky aplikovať pri analýze textov, spoľahlivo sa orientuje v širších jazykových, literárnych, literárnohistorických, kultúrnych a spoločenských súvislostiach, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá.
D (uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent má uspokojivo osvojené jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie i metodiku ich získavania, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže ich uspokojivo prakticky aplikovať pri analýze textov, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá.
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent má na minimálnej úrovni osvojené jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie i metodiku ich získavania, preukazuje značné nedostatky v usporiadaní faktov, dokáže ich minimálne aplikovať pri analýze textov, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je dobrá.
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nepreukazuje dostatočné jazykovedné a literárnovedné vedomosti zo svojej špecializácie, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, nedokáže ich aplikovať pri analýze textov.
slovenský
Štátna skúška pozostáva z dvoch súčastí, a to 1. slovenský jazyk a 2. slovenská literatúra.
Slovenský jazyk – tematické okruhy
• Teórie o pôvode slovenčiny.
• Vplyv iných jazykov na slovenčinu v staršom období jej vývinu a v súčasnosti. Diferenciácia slovnej zásoby z hľadiska pôvodu.
• Genealogická, typologická (morfologická) a areálová charakteristika slovenčiny.
• Veľkomoravské obdobie vo vývine slovenčiny – jazyk, písmo, pamiatky.
• Bernolákovská a štúrovská kodifikácia spisovnej slovenčiny. Spisovná slovenčina v matičnom a martinskom období. Prehľad vývinu slovenčiny v 20. storočí.
• Stratifikácia slovenského národného jazyka z rozličných hľadísk. Územné členenie slovenských nárečí.
• Systém, štruktúra a štruktúrovanosť v jazyku. Jazyk a reč.
• Komunikačný proces. Systém slovenských hlások zo súčasného a vývinového hľadiska. Hláska a fonéma, varianty foném. Neutralizácie a alternácie. Suprasegmentálne fónické prostriedky. Podstata slabiky a jej podoby. Uplatňovanie rytmického zákona a iných fonetických javov pri ohýbaní slov v slovenčine.
• Lexikológia a jej čiastkové disciplíny. Slovo ako jazykový znak. Významová štruktúra slova. Spôsoby obohacovania slovnej zásoby. Základné kritériá diferenciácie slovnej zásoby.
• Morfematická a morfologická štruktúra slova. Slovné druhy z hľadiska pomenovacej hodnoty. Komplexná slovnodruhová charakteristika jednotlivých slovných druhov a ich klasifikácia. Slovnodruhové prechody. Gramatické kategórie zo súčasného a vývinového hľadiska.
• Syntaktická rovina. Typy syntaktických konštrukcií. Vetná syntax, podstata vety, aktualizácia a predikácia, veta a výpoveď, gramatická a modálna stavba viet, základné a rozvíjacie vetné členy. Polovetná, súvetná a nadvetná syntax.
• Štylistika. Štylémy a ich klasifikácia. Diferenciácia slovnej zásoby zo štylistického hľadiska. Štýlotvorné činitele. Modelové štruktúry textu (funkčné jazykové štýly, slohové postupy, žánre).
Slovenská literatúra – tematické okruhy
• Literárna veda, prehľad literárnovedných orientácií na Slovensku. Verzológia. Genológia. Tematická, kompozičná a jazyková štruktúra umeleckého diela.
• Literatúra pre deti a mládež, periodizačná štruktúra slovenskej literatúry pre deti a mládež. Konštituovanie klasickej umeleckej literatúry pre mládež v 30. rokoch 20. storočia. Moderná slovenská poézia a próza pre deti a mládež v druhej polovici 20. storočia. Poetika detského aspektu. Literatúra faktu pre deti a mládež.
• Ľudová rozprávka a povesť, poetika a typológia. Zberatelia a ich koncepcie. Literárny folklorizmus pre deti v 20. storočí.
• Špecifické črty staršej slovenskej literatúry. Periodizácia, literárne jazyky, druhy a žánre. Stredoveká literatúra. Ideový a umelecký charakter renesančného humanizmu. Literárna tvorba obdobia baroka.
• Klasicizmus, preromantizmus a romantizmus v slovenskej literatúre. Inonárodné a domáce vplyvy, periodizačná štruktúra, dominantné druhy a žánre.
• Slovenská literatúra na pomedzí romantizmu a realizmu.
• Slovenský literárny realizmus v poézii, próze a dráme. Generačné konfrontácie.
• Slovenská literárna moderna. Východiská, charakter, autori.
• Slovenská literatúra v medzivojnovom období. Vývinová diferenciácia. Pluralizmus smerov, impulzy, poetiky, autori.
• Próza socialistického realizmu a paralelná slobodná problémová reflexia človeka a spoločnosti.
• Individuálne a skupinové iniciatívy v poézii v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Vývinový prínos prozaikov generácie Mladej tvorby.
• Románová situácia v slovenskej próze 70. rokov 20. storočia, próza historizmu a regionalizmu.
• Postmoderné tendencie v slovenskej literatúre pred rokom 1989.
Študenti najskôr charakterizujú vybrané literárne obdobie, žáner a tému a následne budú svoje vedomosti, interpretačno-analytické zručnosti a príslušné kompetentnosti dokumentovať na ukážkach z prečítaných diel. Súčasne budú prezentovať stratégie pre využitie literárneho textu v pedagogickom procese. Tematické okruhy budú syntetizovať poznatky nadobudnuté v jednotlivých literárne orientovaných predmetoch.
Študent na štátnej skúške komplexne preukáže vedomosti, schopnosti a kompetentnosti podľa konkrétnych otázok z absolvovaných predmetov.
Výstupy vzdelávania sú v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF, v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi.
Študent dôkladne pozná systém a normu súčasnej spisovnej slovenčiny vo všetkých jej rovinách, pozná vývin a dejiny slovenského jazyka, kodifikácie spisovnej slovenčiny, má ucelený a komplexný súbor vedomostí z teórie jazyka a jazykovedy. Má ucelený a komplexný súbor vedomostí z teórie literatúry a o dejinách slovenskej literatúry od obdobia stredoveku až po súčasnosť, o literatúre pre deti a mládež, pozná umelecké smery, reprezentatívnych autorov a diela. Dôkladne ovláda metodológiu jazykovedného a literárnovedného výskumu na úrovni, ktorá mu umožňuje praktizovať jazykovú a literárnu analýzu, interpretáciu a hodnotenie textov.
štátna skúška
Metódy hodnotenia: ústne komisionálne skúšanie a moderovaná diskusia – dialóg študenta s členmi štátnicovej komisie o aktuálnych problémových otázkach zodpovedaných tém, spoločné hodnotenie výsledku komisiou
Odporúčaná študijná literatúra je uvedená v informačných listoch príslušných predmetov.
Štátna skúška (vrátane obhajoby záverečnej práce) je v súlade s vnútorným predpisom č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj s vnútorným predpisom č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
V magisterskom stupni štúdia je potrebné získať v rámci študijného programu za jeho študijnú časť 94 kreditov v predpísanej skladbe. Ďalších 14 kreditov študent získava za úspešnú obhajobu diplomovej práce a 12 kreditov za predmety štátnej skúšky.
Podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave, časť šesť, čl. 56, ods. 2 musí študent preukázať nadobudnuté vedomosti, ako aj to, že im porozumel a vie ich uplatniť. Je schopný tvorivo riešiť problémy aj v širších kontextoch súvisiacich s daným študijným odborom, má rozvinuté vzdelávacie zručnosti, disponuje vysokým stupňom samostatnosti a autonómie.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky): vynikajúci výkon: študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, získané vedomosti vie presvedčivo kriticky a samostatne hodnotiť, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a tvorivo aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri tvorivom a samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, výborne podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je vynikajúca;
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard): veľmi dobrý výkon: študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, logicky usporadúva predstavené fakty, k získaným vedomostiam zaujíma čiastočne kritický postoj, dokáže metodicky správne, odborne, efektívne a zväčša aj tvorivo aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri samostatnom riešení jednotlivých úloh a zadaní aj v širších jazykových, literárnych a didaktických súvislostiach, veľmi dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá;
C (dobre – bežná spoľahlivá práca): dobrý výkon: študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, vhodne usporadúva predstavené fakty, dokáže metodicky správne aplikovať a adaptovať vedomosti z didaktiky slovenského jazyka a literatúry aj z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín, ako aj požiadavky a informácie uvedené v pedagogických dokumentoch pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri spoľahlivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, dobre podporuje u žiakov aktívne osvojovanie si vedomostí, zručností a spôsobilostí, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá;
D (uspokojivo – prijateľné výsledky): uspokojivý výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu len v obmedzenej miere, preukazuje niektoré nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže uspokojivo aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny aj pri uspokojivom riešení jednotlivých úloh a zadaní, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je veľmi dobrá;
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): dostatočný výkon: študent ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu len na minimálnej úrovni a preukazuje nedostatky v usporiadaní faktov, získané vedomosti dokáže len v minimálnej miere aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, na dostatočnej úrovni rieši jednotlivé úlohy a zadania, jazyková a štylistická úroveň jeho prejavu je dobrá;
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): nedostatočný výkon: študent nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry a z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín v požadovanom rozsahu, nepozná fakty ani ich logické súvislosti, získané vedomosti nedokáže aplikovať pri príprave a realizácii vyučovacej hodiny, nevie riešiť jednotlivé úlohy a zadania.
slovenský
Tematické okruhy
• Základné pedagogické dokumenty. Obsahový a výkonový vzdelávací štandard zo slovenského jazyka a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie. Slovenský jazyk a literatúra ako vyučovací predmet, intrazložkové, medzizložkové a medzipredmetové vzťahy.
• Základné funkcie v jazykovej a literárnej zložke. Uplatnenie čiastkových a komplexných myšlienkových operácií. Učebný obsah a druhy učenia v jazykovej a literárnej zložke.
• Učebnice slovenského jazyka, literárnej výchovy a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie a ďalšie didaktické pomôcky a informačné zdroje na vyučovaní slovenského jazyka a literatúry.
• Vyučovacie metódy v jazykovej a literárnej zložke a ich modernizácia. Štruktúra klasickej a netradičnej vyučovacej hodiny. Využitie didaktickej hry, tvorivého písania a tvorivej dramatiky.
• Klasifikácie otázok a ich využitie pri výučbe slovenského jazyka a literatúry v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní.
• Pedagogické spôsobilosti učiteľa slovenského jazyka a literatúry. Príprava učiteľa na vyučovaciu hodinu. Tvorivosť a tvorivé vyučovanie.
• Druhy rozborov. Komplexný jazykový rozbor.
• Prístupy k literárnemu textu v didaktickej komunikácii. Kreatívna a školská interpretácia literárneho textu.
• Písomné slohové práce, ich príprava a hodnotenie. Nácvik ústnych prejavov a ich hodnotenie.
• Recepcia textu. Čítanie, jeho druhy a fázy. Rozvoj aktívneho a diskurzívneho čítania. Formovanie kultúrneho a kultivovaného čitateľa.
Každú tému bude potrebné konkretizovať na návrhu výučbovej aktivity. Študent na štátnej skúške komplexne preukáže vedomosti, schopnosti a kompetentnosti podľa konkrétnych otázok z absolvovaných predmetov.
Výstupy vzdelávania sú v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF, v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi.
Študent má osvojené teoretické poznatky z didaktiky slovenského jazyka a literatúry vrátane odbornej terminológie, pozná obsah a štruktúru pedagogických dokumentov, ako aj obsah a štruktúru učebníc slovenského jazyka, literárnej výchovy a literatúry pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie. Nadobudnuté poznatky dokáže vnímať vo vzájomných vzťahoch a súvislostiach, kriticky ich hodnotiť, integrovať a komplexne využívať spolu s poznatkami z jednotlivých jazykovedných a literárnovedných disciplín pri plánovaní, realizácii a analyzovaní vyučovacej činnosti. Študent disponuje odbornými spôsobilosťami, ktoré sú nevyhnutné na transformovanie a implementovanie nových poznatkov z odboru do výchovno-vzdelávacieho procesu.
prednáška a seminár, 1 hodina prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, 22 hodín spracovanie dištančných úloh, 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 26 hodín príprava na skúšku. Spolu 90 hodín práce študenta
Metódy vzdelávania: Rozhovor, panelová diskusia s odborníkmi z praxe, brainstorming, riadená diskusia, prípadové štúdie, morfologická metóda, heuristické metódy, metóda konfliktných situácií, metóda analýzy situácie, skupinová práca
Povinná literatúra:
Gavora, P. (2010). Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Nitra: Enigma. 216s. ISBN 978-80-89132-91-1
KURUC, M. (2013). Poruchy správania u detí a adolescentov a ich pedagogická diagnostika. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 65s. CD-Rom. ISBN 978-80-223-3512-6
Odporúčaná literatúra:
Hattie, J. (2012). Visible Learning For Teachers: Maximizing impact on Learning. New York: Routledge Taylor & Francis Group, US. 286p. ISBN 978-0-415-69015-7
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
Mertin, V., Krejčová, L. (2016). Metódy a postupy poznávávaní žáka, pedagogická diagnostika. 2. doplnené a aktualizované vydanie. Praha: Wolters Kluwer, CZ. 400s. ISBN 978-80-7552-014-2
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 50/50 - predmet je ukončený skúškou.
V priebehu semestra budú tri kolokviálne priebežné hodnotenia po 10 bodov a spracované štyri priebežné úlohy po 5b. Záverečná skúška bude hodnotená 50b.
Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z troch priebežných hodnotení získa menej ako 5 bodov a neodovzdá spracované všetky dištančné úlohy minimálne na 3b. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Úvod do pedagogickej diagnostiky:
Porozumenie zmyslu a cieľom pedagogickej diagnostiky v kontexte efektívneho vyučovania.
Možnosti sebapoznávania a dôležitosť sebareflexie učiteľa.
Základné nastavenia mysle (fixované a na rast orientované) v kontexte kontrolujúceho verzus autonómneho vyučovania.
Pedagogická diagnostika v kritických motivačných momentoch vyučovacieho procesu.
2. Diagnostický proces:
Diagnostický cyklus
Etapy diagnostiky
Edumetrický vz. kazuistický prístup
Implicitné a explicitné diagnostikovanie
Individuálna, skupinová diagnostika a diagnostika vo vzťahu k norme.
Zásady efektívnej pedagogickej diagnostiky
Známky, slovné hodnotenie a spätná väzba
3. Tri celky v jednom: Osobnosť žiaka v pedagogickej diagnostike.
Vnímanie osobnosti žiaka cez tri vzájomne prepojené časti: kognitívnu, afektívnu a (vôľovú) správanie.
Kognitívna oblasť: rozlíšenie kognitívnych funkcií a procesov, metakognície a exekutívnych funkcií. Práca s možnými obsahmi a kontextami pojmov: vedomosť, schopnosť, zručnosť, kompetencia a spôsobilosť.
Afektívna oblasť: rozlíšenie afektívnych funkcií a procesov v prežívaní (rozlíšenie emócií a pocitov). Práca s možnými obsahmi a kontextami pojmov: postoje, hodnoty, motivačné činitele.
Konatívna oblasť: prejavy prežívania a myslenia v správaní žiaka, vôľové procesy. Práca s možnými obsahmi a kontextami pojmov: vzťah, konanie, správanie, skupinová dynamika.
4. Pedagogická diagnostika a kognitívna oblasť osobnosti žiaka.
Prehľad základných metód a foriem diagnostiky vedomostí a zručností.
Zásady zostavovania didaktického testu (písomka verzus didaktický test a adaptívny didaktický test).
Slovné skúšanie verzus diagnostika prezentačných zručností.
Efektívna spätná väzba verzus slovné hodnotenie.
Sebahodnotenie žiaka
Globálny a analytický prístup k diagnostike pri kognitívnej oblasti.
5. Pedagogická diagnostika a afektívna oblasť osobnosti žiaka.
Prehľad základných metód a foriem diagnostiky postojov, hodnôt a motivačných činiteľov žiaka v škole.
Možnosti diagnostiky postojových a hodnotových preferencií.
Metódy rozpoznávania motivačných činiteľov (záujmov, vášní, nastavenia vnútorných cieľov) žiaka.
Diagnostika vzdelávacích potrieb žiaka (individuálnych preferencií v učení sa).
6. Pedagogická diagnostika a správanie žiaka.
Prehľad základných metód a foriem diagnostiky vzťahov a skupinovej dynamiky v triede.
Každý žiak - človek má svoje dôvody prečo sa správa ako sa správa (podvedomé alebo vedomé)
Nastavenie a posúdenie motivačného potenciálu aktivity/zadania.
Nastavenie a posúdenie zaangažovanosti žiaka vo vzťahu s učiteľom a vo vzťahoch so spolužiakmi.
Práca s konfliktom v triede (učiteľ ako aktér konfliktu a ako facilitátor).
Skupinová dynamika triedy a jej atmosféra, klíma a prostredie.
7. Stratégie myslenia a hlavné komunikačné zručnosti učiteľa.
Pravidlá efektívneho individuálneho a skupinového pozorovania
Pravidlá efektívneho (facilitatívneho) vedenia individuálneho a skupinového rozhovoru so žiakmi.
Zásady efektívneho rozhovoru s rodičom/mi žiaka.
Základné stratégie myslenia učiteľa potrebné pre efektívne vedenie pozorovania a rozhovoru.
Kolokviálne priebežné hodnotenie a dištančné úlohy: študent vypracuje v priebehu semestra štyri priebežné úlohy (napr. mikroanalýzy štyroch rozdielnych udalosti (video) z vyučovacej hodiny, model didaktického testu). Prezentuje a diskutuje svoju priebežnú úlohu v menšej skupine (3-4 študenti) a následne prebieha diskusia v triede naprieč skupinami (kolokviálne priebežné hodnotenie).
Záverečné hodnotenie: študent po každej prednáške a seminári (aj kolokviálnom priebežnom hodnotení) spracuje krátku reflexiu (čo ma zaujalo, čo som sa naučil, čo mi prekážalo, čo by som potreboval sprostredkovať inak) do jednoduchého portfólia. Záverečné hodnotenie prebieha individuálne prostredníctvom krátkeho rozhovoru vyučujúceho so študentom, pričom sa zameriavajú na študentove záznamy v portfóliu. Záverečné hodnotenie študenta je výsledkom jeho sebahodnotenia a spätnej väzby od vyučujúceho.
50/50
Absolvent kurzu vie originálne, pružne a plynulo reagovať na situácie, ktoré môže priniesť vyučovací proces. Dokáže si reálne nastaviť ciele a procesy pedagogickej diagnostiky, pričom ich dokáže prispôsobovať na základe reflexie vzdelávacím potrebám žiakov.
K pedagogickej diagnostike pristupuje komplexne, pri hľadaní riešení využíva proces analýzy aj syntézy. Pri svojom rozhodovaní využíva stratégie myslenia založené na kritickom zhodnotení, ktoré sa opiera o fakty a jasne formulované informácie zo spoľahlivých informačných zdrojov.
Uvedomuje si vlastnú zodpovednosť a spoločenský a etický dosah svojich rozhodnutí v procese pedagogickej diagnostiky. Vie sa rozhodovať aj pri neúplných informáciách a v nových situáciách, ktoré vyučovací proces a súčasná doba prináša. Uvedomuje si medziodborový presah pedagogickej diagnostiky nie len vo vzťahu k vyučovaniu ale aj vo vzťahu k aktuálnym potrebám spoločnosti.
Absolvent dokáže zrealizovať vlastnú mikroanalýzu - reflexiu vyučovacej hodiny a prijať potrebné rozhodnutia s ňou súvisiace. Dokáže zrealizovať v rámci vyučovania akčný výskum.
Absolvent dokáže využívať nadobudnuté vedomosti a zručnosti pri riešení́ (problémovo) zadaných úloh tvorivo. Vie problém analyzovať a syntetizovať̌ nové riešenia. Aktívne a pružne prináša nové riešenia na zadanú́ úlohu. Vedia formulovať jednoznačné závery a ich zdôvodnenia, ktoré dokážu prezentovať ako odbornej komunite, tak aj laickej verejnosti.
Absolventi kurzu sú podporovaní k na rast orientovanému nastaveniu mysle a celoživotné učenie.
Prenositeľné spôsobilosti, na ktoré kurz reflektuje: rozvoj komunikačných, organizačných a digitálnych zručností. Podpora analytického, kritického, tvorivého a na rast orientovaného myslenia. rozvoj zručností spojených s facilitáciou a mentoringom. Podpora rozvoja schopnosti reflexie, sebareflexie a vnímanie vlastnej zodpovednosti sa osobné rozhodnutia.
2 hodiny prednáška + seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 15 hodín príprava semestrálnej práce v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru; 23 hodín príprava na hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu: spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výklad spojený s diskusiou, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVČÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského. http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978–80–223–2951–4
KOSTRUB, D. (2016). Základy kvalitatívnej metodológie. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4166-0
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK. 236 s. ISBN 978-80-223-2391-8
MAŇÁK, J., ŠVEC, V. (2004). Cesty pedagogického výzkumu. Brno: Paido. ISBN 978-80-7315-0785
ŠVEC, Š. (2009). Metodologie věd o výchově: kvantitativně-scientické a kvalitativně-humanitní přístupy v edukačním výzkumu. Brno: Paido. 302 s. ISBN 978-80-731-5192-8
TOMŠIK, R. (2017). Kvantitatívny výskum v pedagogických vedách. Úvod do metodológie a štatistického spracovania. Nitra: PdF UKF. 508 s. ISBN 978-80-558-1206-9
Predmet je ukončený hodnotením: 100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
semestrálna práca v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru - 45 bodov,
hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu - 55 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (67-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Veda a výskum. Druhy výskumu. Validita, reliabilita a objektivita/objektívna pravda. Subjektivita/subjektívne pravdy. Etická stránka výskumu. Subjekty vo výskume a ich špecifiká.
Kvantitatívne a kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum. Zámery, subjekty a objekty v pedagogickom výskume, zadávatelia vo vedeckom bádaní, pozorované javy a podmienky realizácie kvantitatívne a kvalitatívne orientovaného pedagogického výskumu.
Vedecké hypotézy a premenné kvantifikovania skúmaných javov. Operacionalizácia premenných.
Tvorba, realizácia a vyhodnotenie dotazníka.
Posudzovacie škály – typológia, tvorba a vyhodnocovanie.
Metóda sociometrie a meranie sociálnej klímy.
Koncipovanie interview a jeho využitie. Rozdiely medzi kvantitatívne a kvalitatívne poňatým interview.
Kvantitatívne a kvalitatívne pozorovanie vo vedeckom bádaní.
Obsahová analýza dokumentov z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska.
Spracovanie údajov, analýza a interpretácia dát. Štatisticko-matematické procedúry a procesy triangulácie. Diseminácia zistení. Tvorba/koncipovanie štúdií.
50/50
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti nadobudnú poznanie zo základov pedagogického výskumu, oboznámia sa so základnými pojmami a teoreticko-metodologickým poznaním potrebným na dizajnovanie (plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie) v oblasti pedagogického výskumu. V teoreticko-empirickej rovine v rámci analýzy jednotlivých kvantitatívnych a kvalitatívnych nástrojov, metód a techník nadobudnú poznanie a získajú spôsobilosti potrebné na plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie pedagogického výskumu kvantitatívneho a kvalitatívneho charakteru. Študenti získajú spôsobilosti riešiť a vyriešiť problémy v oblasti výskumu.
Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace, kontextuálne a kreatívne myslenie a uvažovanie v súvislostiach. Z hľadiska sebareflexie je študent schopný zhodnotiť a posúdiť vlastnú disponibilitu realizovať pedagogický výskum.
2 hodiny prednáška + seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 15 hodín príprava semestrálnej práce v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru; 23 hodín príprava na hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu: spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výklad spojený s diskusiou, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVČÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského. http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978–80–223–2951–4
KOSTRUB, D. (2016). Základy kvalitatívnej metodológie. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4166-0
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK. 236 s. ISBN 978-80-223-2391-8
MAŇÁK, J., ŠVEC, V. (2004). Cesty pedagogického výzkumu. Brno: Paido. ISBN 978-80-7315-0785
ŠVEC, Š. (2009). Metodologie věd o výchově: kvantitativně-scientické a kvalitativně-humanitní přístupy v edukačním výzkumu. Brno: Paido. 302 s. ISBN 978-80-731-5192-8
TOMŠIK, R. (2017). Kvantitatívny výskum v pedagogických vedách. Úvod do metodológie a štatistického spracovania. Nitra: PdF UKF. 508 s. ISBN 978-80-558-1206-9
Predmet je ukončený hodnotením: 100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
semestrálna práca v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru - 45 bodov,
hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu - 55 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (67-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Veda a výskum. Druhy výskumu. Validita, reliabilita a objektivita/objektívna pravda. Subjektivita/subjektívne pravdy. Etická stránka výskumu. Subjekty vo výskume a ich špecifiká.
Kvantitatívne a kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum. Zámery, subjekty a objekty v pedagogickom výskume, zadávatelia vo vedeckom bádaní, pozorované javy a podmienky realizácie kvantitatívne a kvalitatívne orientovaného pedagogického výskumu.
Vedecké hypotézy a premenné kvantifikovania skúmaných javov. Operacionalizácia premenných.
Tvorba, realizácia a vyhodnotenie dotazníka.
Posudzovacie škály – typológia, tvorba a vyhodnocovanie.
Metóda sociometrie a meranie sociálnej klímy.
Koncipovanie interview a jeho využitie. Rozdiely medzi kvantitatívne a kvalitatívne poňatým interview.
Kvantitatívne a kvalitatívne pozorovanie vo vedeckom bádaní.
Obsahová analýza dokumentov z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska.
Spracovanie údajov, analýza a interpretácia dát. Štatisticko-matematické procedúry a procesy triangulácie. Diseminácia zistení. Tvorba/koncipovanie štúdií.
50/50
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti nadobudnú poznanie zo základov pedagogického výskumu, oboznámia sa so základnými pojmami a teoreticko-metodologickým poznaním potrebným na dizajnovanie (plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie) v oblasti pedagogického výskumu. V teoreticko-empirickej rovine v rámci analýzy jednotlivých kvantitatívnych a kvalitatívnych nástrojov, metód a techník nadobudnú poznanie a získajú spôsobilosti potrebné na plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie pedagogického výskumu kvantitatívneho a kvalitatívneho charakteru. Študenti získajú spôsobilosti riešiť a vyriešiť problémy v oblasti výskumu.
Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace, kontextuálne a kreatívne myslenie a uvažovanie v súvislostiach. Z hľadiska sebareflexie je študent schopný zhodnotiť a posúdiť vlastnú disponibilitu realizovať pedagogický výskum.
Prednáška, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na 1. priebežný test, 14 hodín príprava na 2. priebežný test, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60
Vyučovacie metódy: Problémový výklad. Študenti budú podnecovaní k preverovaniu nosnosti argumentačnej bázy preberaných antropologických konceptov. Diskusia bude orientovaná aj na rekonštrukciu kultúrno-historického (dobového spoločenského, ekonomického, politického, ideologického a hodnotového pozadia) aktuálne preberaných názorov na človeka.
Povinná literatúra:
MALÍK, B. (2008) Úvod do antropológie. Základné antropofémy v dejinách antropologického myslenia. Bratislava: Iris, 214 s. ISBN 978-80-89256-09-9
Odporúčaná literatúra:
BOSÁKOVÁ, K. (2019) Základy filozofickej antropológie I. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress. 54 s. ISBN 978-80-8152-773-9 (e-publikácia) Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/FF/filozoficka-antropologia-final.pdf
GÁLIK, S. (2008) Filozofická antropológia. Bratislava: Iris. 159 s. ISBN 978-80-89256-23-5.
NOVOSÁD, F. (2020) Elementy filozofickej antropológie. Bratislava: Iris. 224 s. ISBN 978-80-8200-057-6.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa dva priebežné didaktické testy (50% + 50% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Testy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský jazyk
Možnosti konceptualizácie antropologickej problematiky vo vedách a vo filozofii. Limity vedeckého spôsobu afirmácie antropologickej problematiky. Základné konceptuálne a metodologické problémy spojené s tematizáciou človeka vo filozofii. Typológia filozofických reflexií človeka podľa rôznych expertných hľadísk. Substanciálne a nesubstanciálne prístupy k človeku a ich svetonázorové a pedagogické dôsledky. Filozofická reflexia relačných vzťahov, v ktorých sa človek vo svete nachádza: človek a príroda, človek a spoločnosť, človek a technika, človek a sféra transcendentna. Mapovanie demarkačných čiar medzi animálnym a humánnym, medzi humánnym a posthumánnym. Filozofická kritika niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi. Axiologická dimenzia ľudského bytia. Význam poznania človeka pre pedagogické vedy. Výchova k humanizmu a k úcte k ľudskej dôstojnosti ako najbytostnejšie poslanie výchovy.
100/0
Cieľom kurzu je sprostredkovať poslucháčom širokú škálu názorov na človeka tak, ako ho v rozličných historických obdobiach a kultúrnych kontextoch uchopovala svojimi prostriedkami filozofia. Študenti si v rámci kurzu osvoja nielen základné obrazy, názory a koncepty človeka v ich dejinno-filozofickom, ale aj v ich eticko-axiologickom rámci. Budú poznať vzájomné inšpirácie a prieniky medzi filozofickými a špeciálno-vednými koncepciami človeka. Oboznámi sa s motívmi a argumentami filozofickej kritiky vedeckých konceptov človeka. Poslaním kurzu je, aby sa študenti naučili identifikovať hodnotové pozadie filozofických tematizácií človeka a domýšľať možné axiologické dôsledky plynúce z prijatia relevantných vedeckých
Prednáška, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na 1. priebežný test, 14 hodín príprava na 2. priebežný test, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60
Vyučovacie metódy: Problémový výklad. Študenti budú podnecovaní k preverovaniu nosnosti argumentačnej bázy preberaných antropologických konceptov. Diskusia bude orientovaná aj na rekonštrukciu kultúrno-historického (dobového spoločenského, ekonomického, politického, ideologického a hodnotového pozadia) aktuálne preberaných názorov na človeka.
Povinná literatúra:
MALÍK, B. (2008) Úvod do antropológie. Základné antropofémy v dejinách antropologického myslenia. Bratislava: Iris, 214 s. ISBN 978-80-89256-09-9
Odporúčaná literatúra:
BOSÁKOVÁ, K. (2019) Základy filozofickej antropológie I. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress. 54 s. ISBN 978-80-8152-773-9 (e-publikácia) Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/FF/filozoficka-antropologia-final.pdf
GÁLIK, S. (2008) Filozofická antropológia. Bratislava: Iris. 159 s. ISBN 978-80-89256-23-5.
NOVOSÁD, F. (2020) Elementy filozofickej antropológie. Bratislava: Iris. 224 s. ISBN 978-80-8200-057-6.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa dva priebežné didaktické testy (50% + 50% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Testy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský jazyk
Možnosti konceptualizácie antropologickej problematiky vo vedách a vo filozofii. Limity vedeckého spôsobu afirmácie antropologickej problematiky. Základné konceptuálne a metodologické problémy spojené s tematizáciou človeka vo filozofii. Typológia filozofických reflexií človeka podľa rôznych expertných hľadísk. Substanciálne a nesubstanciálne prístupy k človeku a ich svetonázorové a pedagogické dôsledky. Filozofická reflexia relačných vzťahov, v ktorých sa človek vo svete nachádza: človek a príroda, človek a spoločnosť, človek a technika, človek a sféra transcendentna. Mapovanie demarkačných čiar medzi animálnym a humánnym, medzi humánnym a posthumánnym. Filozofická kritika niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi. Axiologická dimenzia ľudského bytia. Význam poznania človeka pre pedagogické vedy. Výchova k humanizmu a k úcte k ľudskej dôstojnosti ako najbytostnejšie poslanie výchovy.
100/0
Cieľom kurzu je sprostredkovať poslucháčom širokú škálu názorov na človeka tak, ako ho v rozličných historických obdobiach a kultúrnych kontextoch uchopovala svojimi prostriedkami filozofia. Študenti si v rámci kurzu osvoja nielen základné obrazy, názory a koncepty človeka v ich dejinno-filozofickom, ale aj v ich eticko-axiologickom rámci. Budú poznať vzájomné inšpirácie a prieniky medzi filozofickými a špeciálno-vednými koncepciami človeka. Oboznámi sa s motívmi a argumentami filozofickej kritiky vedeckých konceptov človeka. Poslaním kurzu je, aby sa študenti naučili identifikovať hodnotové pozadie filozofických tematizácií človeka a domýšľať možné axiologické dôsledky plynúce z prijatia relevantných vedeckých
Seminár, 2 hodiny týždenne, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná) metóda
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín výučby, 22 hodín príprava na seminár – vypracovanie priebežných úloh, 16 príprava projektu záverečnej práce. Spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: výklad, práca s textom, prezentovanie, diskusia, riadené samoštúdium
Výber odbornej literatúry podľa zvolenej témy práce;
Aktuálna smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných prác;
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVĆÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, ISBN 978–80–223–2951–4 (dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/autori/zoznam.php)
LICHNEROVÁ, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác. Bratislava: Stimul. 85 s. ISBN 978-80-8127-155-7
KATUŠČÁK, D. (2013). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma, 162 s. ISBN 8089132454
STAROŇOVÁ, K.(2011). Vedecké písanie: ako písať akademické a vedecké texty. Bratislava: Osveta. 248 s. ISBN 978-80-8063-359-2.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a odovzdať záverečný projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia. Študent sa aktívne podieľa na prezentácii a diskutovaní riešení priebežných úloh na seminároch, za ktoré získava body (20%). Riešenie každej priebežnej úlohy, ktorá sa odovzdáva v stanovenom termíne, je hodnotené bodmi (40%). Za projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia získava študent body (40%). Všetky body sa na záver priebežného hodnotenia spočítajú. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky), študent aktívne priebežne pracuje na priebežných úlohách, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Kriticky aj tvorivo reflektuje priebežné zadania. Je schopný vypracovať projekt záverečnej práce na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent aktívne primerane pracuje na priebežných úloha, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Primerane reflektuje priebežné zadania a je schopný na veľmi dobrej úrovni vypracovať projekt záverečnej práce.
C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba mu však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať. Projekt záverečnej práce je vypracovaný na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie. Projekt záverečnej práce vypracoval na uspokojivej úrovni.
E (66-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať. Priebežné úlohy spĺňajú minimálne kritériá, rovnako ako vypracovanie projektu záverečnej práce.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský jazyk (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Typy diplomových prác. Časový harmonogram spracovania práce. Vymedzenie témy a cieľa záverečnej práce. Štúdium odbornej literatúry. Excerpcia materiálu. Teoreticko-metodologická koncepcia práce. Metodika spracovania problému. Metodika vypracovania záverečnej práce.
Formálno-kompozičné náležitosti záverečných prác. Ako sa pripraviť na obhajobu záverečnej práce.
100/0
Cieľom kurzu je oboznámiť študentov teoreticky aj prakticky so zásadami a postupmi, ktoré je potrebné osvojiť si pre úspešné spracovanie diplomovej práce.
Študent je schopný vymedziť si tému, prípadne výskumný problém vlastnej diplomovej práce, vie si správne určiť metódy jej spracovania, získa schopnosť selektívne a korektne pracovať s odbornou literatúrou k zvolenej téme. Vie spracovať aktuálny stav riešenej problematiky. Pozná jednotlivé časti záverečnej práce. Dokáže zvoliť vhodné výskumné nástroje, vyhodnotiť získané dáta, a analyzovať ich. Pri praktickom zameraní diplomovej práce dokáže vypracovať odporúčania pre prax. Dokáže si pripraviť a prezentovať výsledky záverečnej práce a je schopný reagovať na otázky k záverečnej práci v diskusii.
Seminár, 2 hodiny týždenne, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná) metóda
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín výučby, 22 hodín príprava na seminár – vypracovanie priebežných úloh, 16 príprava projektu záverečnej práce. Spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: výklad, práca s textom, prezentovanie, diskusia, riadené samoštúdium
Výber odbornej literatúry podľa zvolenej témy práce;
Aktuálna smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných prác;
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVĆÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, ISBN 978–80–223–2951–4 (dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/autori/zoznam.php)
LICHNEROVÁ, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác. Bratislava: Stimul. 85 s. ISBN 978-80-8127-155-7
KATUŠČÁK, D. (2013). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma, 162 s. ISBN 8089132454
STAROŇOVÁ, K.(2011). Vedecké písanie: ako písať akademické a vedecké texty. Bratislava: Osveta. 248 s. ISBN 978-80-8063-359-2.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a odovzdať záverečný projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia. Študent sa aktívne podieľa na prezentácii a diskutovaní riešení priebežných úloh na seminároch, za ktoré získava body (20%). Riešenie každej priebežnej úlohy, ktorá sa odovzdáva v stanovenom termíne, je hodnotené bodmi (40%). Za projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia získava študent body (40%). Všetky body sa na záver priebežného hodnotenia spočítajú. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky), študent aktívne priebežne pracuje na priebežných úlohách, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Kriticky aj tvorivo reflektuje priebežné zadania. Je schopný vypracovať projekt záverečnej práce na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent aktívne primerane pracuje na priebežných úloha, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Primerane reflektuje priebežné zadania a je schopný na veľmi dobrej úrovni vypracovať projekt záverečnej práce.
C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba mu však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať. Projekt záverečnej práce je vypracovaný na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie. Projekt záverečnej práce vypracoval na uspokojivej úrovni.
E (66-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať. Priebežné úlohy spĺňajú minimálne kritériá, rovnako ako vypracovanie projektu záverečnej práce.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský jazyk (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Typy diplomových prác. Časový harmonogram spracovania práce. Vymedzenie témy a cieľa záverečnej práce. Štúdium odbornej literatúry. Excerpcia materiálu. Teoreticko-metodologická koncepcia práce. Metodika spracovania problému. Metodika vypracovania záverečnej práce.
Formálno-kompozičné náležitosti záverečných prác. Ako sa pripraviť na obhajobu záverečnej práce.
100/0
Cieľom kurzu je oboznámiť študentov teoreticky aj prakticky so zásadami a postupmi, ktoré je potrebné osvojiť si pre úspešné spracovanie diplomovej práce.
Študent je schopný vymedziť si tému, prípadne výskumný problém vlastnej diplomovej práce, vie si správne určiť metódy jej spracovania, získa schopnosť selektívne a korektne pracovať s odbornou literatúrou k zvolenej téme. Vie spracovať aktuálny stav riešenej problematiky. Pozná jednotlivé časti záverečnej práce. Dokáže zvoliť vhodné výskumné nástroje, vyhodnotiť získané dáta, a analyzovať ich. Pri praktickom zameraní diplomovej práce dokáže vypracovať odporúčania pre prax. Dokáže si pripraviť a prezentovať výsledky záverečnej práce a je schopný reagovať na otázky k záverečnej práci v diskusii.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (A), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (A), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenia.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1A je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (A) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (A), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (A), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenia.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1A je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (A) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia,
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (B), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (B), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1 (B) je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (B) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia,
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (B), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (B), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1 (B) je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (B) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (A), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (A) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (A) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (A) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (A), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (A) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (A) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (A) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (B), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (B) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (B) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (B) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (B), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (B) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (B) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (B) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
lavná literatúra:
GLUCHMANOVÁ, M. 2011. Profesijná etika v učiteľskom povolaní. Prešov: MVEK, 2011.
HUPKOVÁ, M. 2006. Profesijná sebareflexia učiteľov. Nitra : UKF, PF, 2006.
KASÁČOVÁ, B. 2004. Učiteľská profesia v trendoch teórie a praxe. Prešov: MPC, 2004.
KOSOVÁ, B. a kol. 2006. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2006.
PETLÁK, E. a kol. 2005. Diferenciácia ako prostriedok zefektívnenia pedagogickej činnosti v školských zariadeniach. Nitra: UKF, 2005.
PETLÁK, E., FENYVESIOVÁ, L. 2009. Interakcia vo vyučovaní. Bratislava: Iris, 2009. PISOŇOVÁ, M. 2012. Osobnostný rozvoj riaditeľa školy – východiská a determinanty. Bratislava: Iura Edition, 2012.
PISOŇOVÁ, M. 2011. Kompetenčný profil manažéra výchovno-vzdelávacej inštitúcie. Bratislava: Iura Edition, 2011.
PISOŇOVÁ, M. 2009. Teória a prax efektívneho sebariadenia. Tvorba osobných cieľov a organizácia času. Nitra : UKF, 2009.
PISOŇOVÁ, M. 2007. Motivácia zamestnancov. In Riadenie školy : praktické informácie k vedeniu zamestnancov, výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzke školy. Bratislava: Vydavateľstvo Dr. Josefa Raabeho, 2007.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. a kol. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Nitra : UKF, PF, 2007.
PORUBSKÁ, G., SEIDLER, P., KURINCOVÁ, V. 2001. Diferenciácia, integrácia a kooperácia v edukačnom prostredí. Nitra : UKF, PF, 2001.
ŽILÍNEK, M. 1997. Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: IRIS, 1997. Legislatívne normy:
Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Vyhláška č. 97/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokumentácii akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o obsahu žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a o projekte vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o osvedčení o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o náležitostiach osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii a osvedčenia o úplnej kvalifikácii
Vyhláška č. 445/2009 Z. z. o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
100% priebežného hodnotenia.
V priebehu semestra študenti musia vypracovať semestrálnu prácu (v hodnote 50 bodov) so zameraním na jednotlivé oblasti predmetu a absolvovať písomný test v hodnote 50 bodov. Spolu môže študent získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky v kombinácii.
Podstata a význam pojmu učiteľ a učiteľská profesia z pohľadu jednotlivých dimenzií, kategórií a kariérových pozícií pedagogických zamestnancov. Historický vývoj učiteľskej profesie s jej charakteristikou, normami, kompetenciami a základnými činnosťami; s myslením; postojmi a motivačnými faktormi učiteľa, ako aj s rizikovými faktormi učiteľskej profesie. Komparácia učiteľskej profesie v medzinárodnom kontexte so zameraním na požiadavky pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov.
100/0
Absolvovaním uvedeného predmetu študent získa základné teoretické poznatky o pedeutológii ako vede o učiteľovi s akcentom na riešenie aktuálnych problémov spojených s problematikou súčasného statusu učiteľa v spoločnosti, feminizácie pedagogických kolektívov, syndrómu vyhorenia, kvalitou pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov a pod.
lavná literatúra:
GLUCHMANOVÁ, M. 2011. Profesijná etika v učiteľskom povolaní. Prešov: MVEK, 2011.
HUPKOVÁ, M. 2006. Profesijná sebareflexia učiteľov. Nitra : UKF, PF, 2006.
KASÁČOVÁ, B. 2004. Učiteľská profesia v trendoch teórie a praxe. Prešov: MPC, 2004.
KOSOVÁ, B. a kol. 2006. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2006.
PETLÁK, E. a kol. 2005. Diferenciácia ako prostriedok zefektívnenia pedagogickej činnosti v školských zariadeniach. Nitra: UKF, 2005.
PETLÁK, E., FENYVESIOVÁ, L. 2009. Interakcia vo vyučovaní. Bratislava: Iris, 2009. PISOŇOVÁ, M. 2012. Osobnostný rozvoj riaditeľa školy – východiská a determinanty. Bratislava: Iura Edition, 2012.
PISOŇOVÁ, M. 2011. Kompetenčný profil manažéra výchovno-vzdelávacej inštitúcie. Bratislava: Iura Edition, 2011.
PISOŇOVÁ, M. 2009. Teória a prax efektívneho sebariadenia. Tvorba osobných cieľov a organizácia času. Nitra : UKF, 2009.
PISOŇOVÁ, M. 2007. Motivácia zamestnancov. In Riadenie školy : praktické informácie k vedeniu zamestnancov, výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzke školy. Bratislava: Vydavateľstvo Dr. Josefa Raabeho, 2007.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. a kol. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Nitra : UKF, PF, 2007.
PORUBSKÁ, G., SEIDLER, P., KURINCOVÁ, V. 2001. Diferenciácia, integrácia a kooperácia v edukačnom prostredí. Nitra : UKF, PF, 2001.
ŽILÍNEK, M. 1997. Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: IRIS, 1997. Legislatívne normy:
Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Vyhláška č. 97/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokumentácii akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o obsahu žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a o projekte vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o osvedčení o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o náležitostiach osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii a osvedčenia o úplnej kvalifikácii
Vyhláška č. 445/2009 Z. z. o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
100% priebežného hodnotenia.
V priebehu semestra študenti musia vypracovať semestrálnu prácu (v hodnote 50 bodov) so zameraním na jednotlivé oblasti predmetu a absolvovať písomný test v hodnote 50 bodov. Spolu môže študent získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky v kombinácii.
Podstata a význam pojmu učiteľ a učiteľská profesia z pohľadu jednotlivých dimenzií, kategórií a kariérových pozícií pedagogických zamestnancov. Historický vývoj učiteľskej profesie s jej charakteristikou, normami, kompetenciami a základnými činnosťami; s myslením; postojmi a motivačnými faktormi učiteľa, ako aj s rizikovými faktormi učiteľskej profesie. Komparácia učiteľskej profesie v medzinárodnom kontexte so zameraním na požiadavky pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov.
100/0
Absolvovaním uvedeného predmetu študent získa základné teoretické poznatky o pedeutológii ako vede o učiteľovi s akcentom na riešenie aktuálnych problémov spojených s problematikou súčasného statusu učiteľa v spoločnosti, feminizácie pedagogických kolektívov, syndrómu vyhorenia, kvalitou pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov a pod.
BENEŠ, M. 2003. Andragogika – teoretické základy. Praha: Eurolex Bohemia, 2003.
EGER, L.2005. Technologie vzdělávání dospělých. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni, 2005.
KRYSTOŇ, M., SABOLOVÁ, G. 2003. Úvod do andragogiky a psychológie dospelých. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2003.
MUŽÍK, J. 2000. Management ve vzdělávání dospělých. Praha: EUROLEX BOHEMIA, 2000.
PALÁN, Z. 2010. Základy andragogiky. Praha: Vysoká škola J. A. Komenského, 2010.
PISOŇOVÁ, M. 2010. Analýza vzdelávacích potrieb vedúcich pedagogických zamestnancov v kontexte andragogického výskumu. In: Profesijné kompetencie pracovníkov v edukácii detí, mládeže a dospelých. Ostrava : Vysoká škola báňská, TU, 2010. s. 153-174.
PORUBSKÁ, G., ĎURDIAK, Ľ. 2005. Manažment vzdelávania dospelých. Nitra: Slodidac, 2005.
PORUBSKÁ, G., HATÁR, C. 2009. Kapitoly z andragogiky pre pomáhajúce profesie. Nitra: UKF, 2009.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Nitra: PF UKF.
TOMÁNEK, P. 2013. Základy andragogiky a rodinnej výchovy pre sociálnych pracovníkov. Brno : Tribun EU, 2013.
100% priebežného hodnotenia;
V priebehu semestra vypracuje študent seminárnu prácu za 40 bodov. Seminárna práca je podmienkou k celkovému hodnoteniu (záverečný test, za 60 bodov).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Základné andragogické pojmy – dospelosť, edukácia dospelých, celoživotné vzdelávanie (CZV), ďalšie vzdelávanie, kontinuálne vzdelávanie, formálne, neformálne a informálne vzdelávanie, výchova, sebavzdelávanie, učenie sa. Začlenenie andragogiky v pedagogických disciplínach a história andragogiky. Edukácia dospelých ako veda – jej predmet skúmania a systém, andragogické disciplíny, medzinárodné dokumenty o vzdelávaní dospelých. Cieľové skupiny vo vzdelávaní dospelých, ciele obsah , metódy a formy vzdelávania dospelých. Druhy, formy a metódy ďalšieho vzdelávania (profesijné, záujmové, občianske...). Manažment vzdelávania, osobnosť andragóga, vzdelávatelia dospelých a poradenstvo.
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných andragogických pojmoch ako edukácia dospelých, dospelosť, ďalšie vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a pod. Vie sa orientovať v procese vzdelávania dospelých vo vzťahu k základným problémom pedagogiky, sociálnej pedagogiky, výchovy v rodine a vie vysvetliť rozdielne a spoločné prvky medzi pedagogikou a andragogikou ako vedou o edukácii dospelých. V praxi vie flexibilne a altruisticky pracovať s rozdielnou klientelou vďaka poznatkom z andragogickej komunikácie a konfliktoch v skupinách.
BENEŠ, M. 2003. Andragogika – teoretické základy. Praha: Eurolex Bohemia, 2003.
EGER, L.2005. Technologie vzdělávání dospělých. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni, 2005.
KRYSTOŇ, M., SABOLOVÁ, G. 2003. Úvod do andragogiky a psychológie dospelých. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2003.
MUŽÍK, J. 2000. Management ve vzdělávání dospělých. Praha: EUROLEX BOHEMIA, 2000.
PALÁN, Z. 2010. Základy andragogiky. Praha: Vysoká škola J. A. Komenského, 2010.
PISOŇOVÁ, M. 2010. Analýza vzdelávacích potrieb vedúcich pedagogických zamestnancov v kontexte andragogického výskumu. In: Profesijné kompetencie pracovníkov v edukácii detí, mládeže a dospelých. Ostrava : Vysoká škola báňská, TU, 2010. s. 153-174.
PORUBSKÁ, G., ĎURDIAK, Ľ. 2005. Manažment vzdelávania dospelých. Nitra: Slodidac, 2005.
PORUBSKÁ, G., HATÁR, C. 2009. Kapitoly z andragogiky pre pomáhajúce profesie. Nitra: UKF, 2009.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Nitra: PF UKF.
TOMÁNEK, P. 2013. Základy andragogiky a rodinnej výchovy pre sociálnych pracovníkov. Brno : Tribun EU, 2013.
100% priebežného hodnotenia;
V priebehu semestra vypracuje študent seminárnu prácu za 40 bodov. Seminárna práca je podmienkou k celkovému hodnoteniu (záverečný test, za 60 bodov).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Základné andragogické pojmy – dospelosť, edukácia dospelých, celoživotné vzdelávanie (CZV), ďalšie vzdelávanie, kontinuálne vzdelávanie, formálne, neformálne a informálne vzdelávanie, výchova, sebavzdelávanie, učenie sa. Začlenenie andragogiky v pedagogických disciplínach a história andragogiky. Edukácia dospelých ako veda – jej predmet skúmania a systém, andragogické disciplíny, medzinárodné dokumenty o vzdelávaní dospelých. Cieľové skupiny vo vzdelávaní dospelých, ciele obsah , metódy a formy vzdelávania dospelých. Druhy, formy a metódy ďalšieho vzdelávania (profesijné, záujmové, občianske...). Manažment vzdelávania, osobnosť andragóga, vzdelávatelia dospelých a poradenstvo.
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných andragogických pojmoch ako edukácia dospelých, dospelosť, ďalšie vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a pod. Vie sa orientovať v procese vzdelávania dospelých vo vzťahu k základným problémom pedagogiky, sociálnej pedagogiky, výchovy v rodine a vie vysvetliť rozdielne a spoločné prvky medzi pedagogikou a andragogikou ako vedou o edukácii dospelých. V praxi vie flexibilne a altruisticky pracovať s rozdielnou klientelou vďaka poznatkom z andragogickej komunikácie a konfliktoch v skupinách.
KARNSOVÁ, M. 1995. Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Portál 1995.
HEILMANN, Ch. M. 2013. Reč tela: gesta – mimika – emoce. Praha : Grada, 2013. KŘIVOHLAVÝ, J. 2011. Rozprávaj, počúvam. Bratislava : Karmelitánske nakladateľstvo, 2011.
LAZAROVÁ, B. 2008. Netradiční role učitele. Brno: Paido, 2008.
FABER. A., MAZLISH, E. 2010. Jak mluvit, aby se děti lépe učili – doma i ve škole. Praha : Computer Press, 2010.
FABER. A., MAZLISH, E. 2012. Jak mluvit, aby nás teenageři poslouchali. Praha: CPress, 2012.
CAPPONI, V. , NOVÁK, T. 2004. Asertivně do života. Praha: Grada, 2004.
NOVÁK, T. 2011. Asertivitou k sebedůvěře. Praha : Grada, 2011.
NOVÁK, T. 2012. Jednej asertivně! Praha: Grada, 2012.
KŘIVOHLAVÝ, J. 2004. Jak přežít vztek, zlost a agresi. Praha: Grada, 2004.
PRAŠKO, J., PRAŠKOVÁ, H. 2007. Asertivitou proti stresu. Praha: Grada, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Podmienkou absolvovania uvedeného predmetu je aktívna účasť študentov v blokovej výučbe (50 bodov) a spracovanie reflexie (50 bodov) z absolvovaného cvičenia so zameraním na možnosti využitia zažitých a získaných skúseností a poznatkov v učiteľskej praxi študentov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
výučba sa realizuje blokovou formou.
Stručná osnova predmetu:
Obsahovú náplň tréningu zastrešuje ústredná tematika – emocionálna inteligencia učiteľa vrátane sociálnej inteligencie komunikovaná na kurze prostredníctvom praktických cvičení so zameraním na:
a) charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru (a pomáhajúceho rozhovoru) medzi učiteľom a žiakom a medzi učiteľom a žiakmi ako skupinou (triedou), hodnotenie v rozhovore, ofenzíva v rozhovore;
b) základy tréningu asertívneho správania sa – metódy, postupy, techniky, princípy, druhy, prvky, fázy asertívneho správania sa, asertívna komunikácia verzus submisívna a manipulatívna (agresívna) komunikácia a možnosti komunikačnej odpovede na ne.
100/0
Študenti si v priebehu absolvovania kurzu rozšíria teoretické vedomosti, spôsobilosti a praktické zručnosti v tematike emocionálnej inteligencie vrátane sociálnej inteligencie, so zameraním na charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru medzi učiteľom a žiakom, resp. žiakmi ako skupinou (triedou) a medzi učiteľom a rodičom. Študenti taktiež nadobudnú základné teoretické vedomosti o asertívnej komunikácii, asertívnych právach a základné praktické zručnosti v používaní vybraných techník asertívnej komunikácie v kontraste so submisívnou a manipulatívnou (agresívnou) komunikáciou, budú vedieť tieto tri druhy komunikácie správne identifikovať, rozlíšiť a viesť ďalšiu komunikáciu v asertívnej rovine.
KARNSOVÁ, M. 1995. Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Portál 1995.
HEILMANN, Ch. M. 2013. Reč tela: gesta – mimika – emoce. Praha : Grada, 2013. KŘIVOHLAVÝ, J. 2011. Rozprávaj, počúvam. Bratislava : Karmelitánske nakladateľstvo, 2011.
LAZAROVÁ, B. 2008. Netradiční role učitele. Brno: Paido, 2008.
FABER. A., MAZLISH, E. 2010. Jak mluvit, aby se děti lépe učili – doma i ve škole. Praha : Computer Press, 2010.
FABER. A., MAZLISH, E. 2012. Jak mluvit, aby nás teenageři poslouchali. Praha: CPress, 2012.
CAPPONI, V. , NOVÁK, T. 2004. Asertivně do života. Praha: Grada, 2004.
NOVÁK, T. 2011. Asertivitou k sebedůvěře. Praha : Grada, 2011.
NOVÁK, T. 2012. Jednej asertivně! Praha: Grada, 2012.
KŘIVOHLAVÝ, J. 2004. Jak přežít vztek, zlost a agresi. Praha: Grada, 2004.
PRAŠKO, J., PRAŠKOVÁ, H. 2007. Asertivitou proti stresu. Praha: Grada, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Podmienkou absolvovania uvedeného predmetu je aktívna účasť študentov v blokovej výučbe (50 bodov) a spracovanie reflexie (50 bodov) z absolvovaného cvičenia so zameraním na možnosti využitia zažitých a získaných skúseností a poznatkov v učiteľskej praxi študentov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
výučba sa realizuje blokovou formou.
Stručná osnova predmetu:
Obsahovú náplň tréningu zastrešuje ústredná tematika – emocionálna inteligencia učiteľa vrátane sociálnej inteligencie komunikovaná na kurze prostredníctvom praktických cvičení so zameraním na:
a) charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru (a pomáhajúceho rozhovoru) medzi učiteľom a žiakom a medzi učiteľom a žiakmi ako skupinou (triedou), hodnotenie v rozhovore, ofenzíva v rozhovore;
b) základy tréningu asertívneho správania sa – metódy, postupy, techniky, princípy, druhy, prvky, fázy asertívneho správania sa, asertívna komunikácia verzus submisívna a manipulatívna (agresívna) komunikácia a možnosti komunikačnej odpovede na ne.
100/0
Študenti si v priebehu absolvovania kurzu rozšíria teoretické vedomosti, spôsobilosti a praktické zručnosti v tematike emocionálnej inteligencie vrátane sociálnej inteligencie, so zameraním na charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru medzi učiteľom a žiakom, resp. žiakmi ako skupinou (triedou) a medzi učiteľom a rodičom. Študenti taktiež nadobudnú základné teoretické vedomosti o asertívnej komunikácii, asertívnych právach a základné praktické zručnosti v používaní vybraných techník asertívnej komunikácie v kontraste so submisívnou a manipulatívnou (agresívnou) komunikáciou, budú vedieť tieto tri druhy komunikácie správne identifikovať, rozlíšiť a viesť ďalšiu komunikáciu v asertívnej rovine.
11 hodín semestra: 2 hodiny prednáška/týždeň; t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín je prezenčná výučba; priebežná príprava na vyučovanie (11 hodín); tvorba 5 edukačných aktivít na vybranú tému príslušnej aprobácie študenta s uplatnením poznatkov kognitívnej psychológie a zásad neurodidaktiky (15 hodín); písanie záverečnej eseje (2 hodiny); príprava na priebežný test v polovici semestra (10 hodín). Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Prednášanie, skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, riešenie problémových úloh, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
Predmet je ukončený hodnotením (váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0). V priebehu semestra budú študenti a študentky vypracovávať edukačné aktivity vychádzajúce z poznatkov predmetu (max. 50 bodov), napísať záverečnú štruktúrovanú esej v rozsahu 1-2 strany (10 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent sa vie orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, ovláda základy kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy a je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy, vie sa orientovať v literatúre, jeho kritické myslenie je hraničné.
Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský, český a anglický jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
100/0
Cieľom je získať poznatky z oblasti vedných disciplín kognitívnej psychológie a neurodidaktiky a vedieť ich aplikovať do edukačného procesu v zmysle jeho zefektívnenia.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie, vie samostatne projektovať, realizovať a vyhodnocovať výchovno-vzdelávací proces, respektíve jeho časti, dokáže efektívne realizovať a vyhodnocovať vlastné aktivity na hodinách, dokáže tvorivo aplikovať pedagogicko-psychologické poznanie vo výchovno-vzdelávacom procese, dokáže sa rozhodovať aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách a tvorivo pristupovať k ich riešeniu, vie identifikovať individuálne a vývinové charakteristiky žiaka v neurokognitívnej oblasti a aplikovať ich do edukačného procesu.
11 hodín semestra: 2 hodiny prednáška/týždeň; t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín je prezenčná výučba; priebežná príprava na vyučovanie (11 hodín); tvorba 5 edukačných aktivít na vybranú tému príslušnej aprobácie študenta s uplatnením poznatkov kognitívnej psychológie a zásad neurodidaktiky (15 hodín); písanie záverečnej eseje (2 hodiny); príprava na priebežný test v polovici semestra (10 hodín). Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Prednášanie, skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, riešenie problémových úloh, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
Predmet je ukončený hodnotením (váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0). V priebehu semestra budú študenti a študentky vypracovávať edukačné aktivity vychádzajúce z poznatkov predmetu (max. 50 bodov), napísať záverečnú štruktúrovanú esej v rozsahu 1-2 strany (10 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent sa vie orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, ovláda základy kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy a je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy, vie sa orientovať v literatúre, jeho kritické myslenie je hraničné.
Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský, český a anglický jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
100/0
Cieľom je získať poznatky z oblasti vedných disciplín kognitívnej psychológie a neurodidaktiky a vedieť ich aplikovať do edukačného procesu v zmysle jeho zefektívnenia.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie, vie samostatne projektovať, realizovať a vyhodnocovať výchovno-vzdelávací proces, respektíve jeho časti, dokáže efektívne realizovať a vyhodnocovať vlastné aktivity na hodinách, dokáže tvorivo aplikovať pedagogicko-psychologické poznanie vo výchovno-vzdelávacom procese, dokáže sa rozhodovať aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách a tvorivo pristupovať k ich riešeniu, vie identifikovať individuálne a vývinové charakteristiky žiaka v neurokognitívnej oblasti a aplikovať ich do edukačného procesu.
11 týždňov semestra: seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, kombinovane (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 60 hodín (22 hodín prezenčne + 38 hodín dištančne)
Vyučovacie metódy: Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P., a kol. Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Nitra: Enigma, 2008.
KNECHT,P. , JANÍK,T. a kol. Učebnice z pohledu pedagogického výzkumu. Brno: Paido, 2008.
MAŇÁK,J., KNECHT, P. Hodnocení učebnic. Brno: Paido, 2007.
MAŇÁK, J., KLAPKO, D. Učebnice pod lupou. Brno: Paido, 2006.
NOGOVÁ, M. a kol. Postup tvorby a vydávania učebníc. Bratislava : ŠPÚ, 2005.
PŠENÁKOVÁ, I. Tvorba didaktických interaktívnych materiálov a kritériá hodnotenia ich kvality. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave, 2021.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Riešenie každej úlohy je hodnotené bodmi. Maximálny možný počet získaných bodov za všetky úlohy spolu je 30.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Učebnica ako špecifický druh učebnej pomôcky. Funkcie a štruktúra učebnice. Systém tvorby učebníc a učebnicová politika v SR. Analýza a hodnotenie kvality učebníc. Východiská tvorby učebných textov, učebníc a iných edukačných zdrojov. Špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe. Používanie centrálnych úložísk digitálneho edukačného obsahu a otvorených edukačných zdrojov.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Po absolvovaní predmetu študenti dokážu vysvetliť funkcie a jednotlivé prvky štruktúry učebnice, opísať systém jej tvorby a aktuálnu učebnicovú politiku v SR. Budú vedieť analyzovať v jednotlivých zadaniach vymedzené prvky kvality konkrétnej učebnice, kriticky o nich uvažovať a diskutovať. Študenti budú vedieť vysvetliť východiská tvorby rôznych edukačných zdrojov a vymedziť špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe.
Budú vedieť vyhľadávať digitálny edukačný obsah v jeho centrálnych úložiskách a otvorených edukačných zdrojoch. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti. Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších didaktických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
11 týždňov semestra: seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, kombinovane (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 60 hodín (22 hodín prezenčne + 38 hodín dištančne)
Vyučovacie metódy: Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P., a kol. Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Nitra: Enigma, 2008.
KNECHT,P. , JANÍK,T. a kol. Učebnice z pohledu pedagogického výzkumu. Brno: Paido, 2008.
MAŇÁK,J., KNECHT, P. Hodnocení učebnic. Brno: Paido, 2007.
MAŇÁK, J., KLAPKO, D. Učebnice pod lupou. Brno: Paido, 2006.
NOGOVÁ, M. a kol. Postup tvorby a vydávania učebníc. Bratislava : ŠPÚ, 2005.
PŠENÁKOVÁ, I. Tvorba didaktických interaktívnych materiálov a kritériá hodnotenia ich kvality. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave, 2021.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Riešenie každej úlohy je hodnotené bodmi. Maximálny možný počet získaných bodov za všetky úlohy spolu je 30.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Učebnica ako špecifický druh učebnej pomôcky. Funkcie a štruktúra učebnice. Systém tvorby učebníc a učebnicová politika v SR. Analýza a hodnotenie kvality učebníc. Východiská tvorby učebných textov, učebníc a iných edukačných zdrojov. Špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe. Používanie centrálnych úložísk digitálneho edukačného obsahu a otvorených edukačných zdrojov.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Po absolvovaní predmetu študenti dokážu vysvetliť funkcie a jednotlivé prvky štruktúry učebnice, opísať systém jej tvorby a aktuálnu učebnicovú politiku v SR. Budú vedieť analyzovať v jednotlivých zadaniach vymedzené prvky kvality konkrétnej učebnice, kriticky o nich uvažovať a diskutovať. Študenti budú vedieť vysvetliť východiská tvorby rôznych edukačných zdrojov a vymedziť špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe.
Budú vedieť vyhľadávať digitálny edukačný obsah v jeho centrálnych úložiskách a otvorených edukačných zdrojoch. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti. Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších didaktických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 60 hodín práce študenta
Vyučovacie metódy: Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikovanie situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.
Povinná literatúra:
ZAVIŠ, M. (2008). Repetitórium z religionistiky 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 96 s., ISBN 978-80-223-2554-7
Odporúčaná literatúra:
ELIADE, M. (1995). Dejiny náboženských predstáv a ideí I. Bratislava: Agora, 398 s., ISBN 80-967210-1-1
ELIADE, M. (1997). Dejiny náboženských predstáv a ideí II. Bratislava: Agora, 424 s., ISBN 80-967210-2-X
ELIADE, M. (199+75). Dejiny náboženských predstáv a ideí I-III. Bratislava: Agora, 294 s., ISBN 80-967210-3-8
GLASSENAPP, H.(2009). Päť svetových náboženstiev. Bratislava: Talentum, 488 s., ISBN 9788088979609
HORYNA, B. (1994). Úvod do religionistiky. Praha: Oikoymenh,. 134 s., ISBN 80-85241-64-1
KEENE, M. (2003). Svetové náboženstvá, Bratislava: Ikar, 192 s., ISBN 80-711-8480-2
KOMOROVSKÝ, J. (2000). Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny. Bratislava: Univerzita Komenského, 154 s. 80-223-0823-4.
KÜNG, H. (2007). Po stopách světových náboženství. Brno: CDK. 179 s. ISBN 80-7325-059-4
ZAVIŠ, M. (2005). New Age – pragmatický synkretizmus dneška/New Age – Pragmatic Syncretism of Today. In: New Age. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005. S. 662-673. ISBN 80-89096-19-0
ZAVIŠ, M. (2013). Paradigma osobnosti kresťanského učiteľa v minulosti a dnes. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 139 s., ISBN 978-80-223-3218-7
Predmet je ukončený na 100% priebežným hodnotením, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečné kolokvium v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného kolokvia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Religionistika ako vedná disciplína a jej kľúčové pojmy.
2. Hypotézy o vzniku náboženstva; náboženská scéna dneška.
3. Prvotné náboženstvá: manizmus a totemizmus.
4. Staroveké náboženstvá: egyptské, kanaánske, grécke, rímske, keltské a slovanské.
5. Etnické náboženstvá: taoizmus, konfucianizmus a šintoizmus.
6. Judaizmus: učenie a prax.
7. Kresťanstvo: učenie a prax.
8. Islam: učenie a prax.
9. Hinduizmus: učenie a prax.
10. Buddhizmus: učenie a prax.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev a
dostatočný priestor pre pochopenie náboženstva ako významnej duchovnej súčasti života spoločnosti.
Absolvovaním predmetu študenti získajú schopnosť analyzovať náboženstvá vo vzájomnom prepojení, ako
osobný, historický, kultúrny, etický, sociálny a transcendentný fenomén. Zorientuje ich vo veľkých svetových
náboženských systémoch ako i nových náboženských hnutiach. Získané poznatky budú schopní efektívne
využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s dôrazom na výchovu k náboženskej a vo
všeobecnosti názorovej tolerancii. Študenti absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach. Ciele vzdelávania: Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako fenoménu, ktorý zohráva významnú úlohu v živote jednotlivca ako i spoločnosti a oboznámiť ich predovšetkým so svetovo dominantnými náboženskými systémami, ktoré sú najväčšie jednak podľa počtu vyznávačov, ako aj geografického zastúpenia
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 60 hodín práce študenta
Vyučovacie metódy: Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikovanie situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.
Povinná literatúra:
ZAVIŠ, M. (2008). Repetitórium z religionistiky 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 96 s., ISBN 978-80-223-2554-7
Odporúčaná literatúra:
ELIADE, M. (1995). Dejiny náboženských predstáv a ideí I. Bratislava: Agora, 398 s., ISBN 80-967210-1-1
ELIADE, M. (1997). Dejiny náboženských predstáv a ideí II. Bratislava: Agora, 424 s., ISBN 80-967210-2-X
ELIADE, M. (199+75). Dejiny náboženských predstáv a ideí I-III. Bratislava: Agora, 294 s., ISBN 80-967210-3-8
GLASSENAPP, H.(2009). Päť svetových náboženstiev. Bratislava: Talentum, 488 s., ISBN 9788088979609
HORYNA, B. (1994). Úvod do religionistiky. Praha: Oikoymenh,. 134 s., ISBN 80-85241-64-1
KEENE, M. (2003). Svetové náboženstvá, Bratislava: Ikar, 192 s., ISBN 80-711-8480-2
KOMOROVSKÝ, J. (2000). Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny. Bratislava: Univerzita Komenského, 154 s. 80-223-0823-4.
KÜNG, H. (2007). Po stopách světových náboženství. Brno: CDK. 179 s. ISBN 80-7325-059-4
ZAVIŠ, M. (2005). New Age – pragmatický synkretizmus dneška/New Age – Pragmatic Syncretism of Today. In: New Age. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005. S. 662-673. ISBN 80-89096-19-0
ZAVIŠ, M. (2013). Paradigma osobnosti kresťanského učiteľa v minulosti a dnes. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 139 s., ISBN 978-80-223-3218-7
Predmet je ukončený na 100% priebežným hodnotením, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečné kolokvium v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného kolokvia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Religionistika ako vedná disciplína a jej kľúčové pojmy.
2. Hypotézy o vzniku náboženstva; náboženská scéna dneška.
3. Prvotné náboženstvá: manizmus a totemizmus.
4. Staroveké náboženstvá: egyptské, kanaánske, grécke, rímske, keltské a slovanské.
5. Etnické náboženstvá: taoizmus, konfucianizmus a šintoizmus.
6. Judaizmus: učenie a prax.
7. Kresťanstvo: učenie a prax.
8. Islam: učenie a prax.
9. Hinduizmus: učenie a prax.
10. Buddhizmus: učenie a prax.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev a
dostatočný priestor pre pochopenie náboženstva ako významnej duchovnej súčasti života spoločnosti.
Absolvovaním predmetu študenti získajú schopnosť analyzovať náboženstvá vo vzájomnom prepojení, ako
osobný, historický, kultúrny, etický, sociálny a transcendentný fenomén. Zorientuje ich vo veľkých svetových
náboženských systémoch ako i nových náboženských hnutiach. Získané poznatky budú schopní efektívne
využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s dôrazom na výchovu k náboženskej a vo
všeobecnosti názorovej tolerancii. Študenti absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach. Ciele vzdelávania: Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako fenoménu, ktorý zohráva významnú úlohu v živote jednotlivca ako i spoločnosti a oboznámiť ich predovšetkým so svetovo dominantnými náboženskými systémami, ktoré sú najväčšie jednak podľa počtu vyznávačov, ako aj geografického zastúpenia
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
seminár, 24 hodín za semester, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž: 24 hodín priamej výučby; 12 hodín individuálne úlohy; 2 hodiny venované reflexii po ukončení predmetu; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Metódy vzdelávania: metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, zoznamovacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej, práca s autentickým textom, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou, metódy práce s textom (práca s informačnými zdrojmi)
Povinná literatúra:
HAMRANOVÁ, A. (2013). Sociálno – psychologický výcvik v príprave učiteľov (metodické pokyny). In: SOKOLOVÁ, L. et al. (eds.). (2013). Psychológia (v) škole. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Univerzita Komenského. 2013, s. 33-36. ISBN 978-80-223-3483-9 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPP/Publikacie/zbornik_prispevkov_PSYCHOLOGIA_V_SKOLE.pdf
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOLOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
LEMEŠOVÁ, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0.
Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie. (kap. 3 Práca so skupinou - skupinová dynamika;
kap. 5 Keď je tréningová skupina inkluzívna, kap. 7 Zážitkové učenie = učenie zážitkom, kap. 10 a
11 – o pomôckach a priestore). 213 s. ISBN 978-80-974026-1-7
Štátny vzdelávací program a dokumenty viažuce sa k prierezovej téme dostupné na webstránkach
Štátneho pedagogického ústavu:Štátny pedagogický ústav - ŠPÚ (statpedu.sk)
Odporúčaná literatúra:
HERMOCHOVÁ, S. (2005). Skupinová dynamika ve školní třídě. Kladno: AISIS. 180 s. ISBN 8023956124
HERMOCHOVÁ, S. (2006). Teambuilding. Praha: Grada. 116 s. ISBN: 80-247-1155-9
KOLAŘÍK, M. (2019). Interakční psychologický výcvik. Praha: Grada. 192 s. ISBN 9788027121939
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou v rôznych fázach realizácie predmetu. Úlohy individuálneho charakteru sú zamerané na prípravu materiálov a vypracovanie zadaní, z ktorých sa v rámci priamej výučby bude vychádzať. Ide o prácu s rôznymi dotazníkmi a testami, informačnými zdrojmi (publikácie zamerané na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií žiakov) a oficiálnymi školskými dokumentmi (30% hodnotenia). V rámci skupinovej práce je priestor venovaný konkrétnym nácvikom a simulácii zážitkového učenia v učiteľskej práci (30%) a analýze cieľov, významu, metód prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a jej integrácie do vybraných vzdelávacích oblastí (30%). Priebežné hodnotenie uzatvára reflektívna esej (10% hodnotenia).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie A získa študent, ak má osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré so sebou zážitkové učenie prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B sa udelí, ak má študent osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ktorý má na priemernej úrovni osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, spravidla sa aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, no len v niektorých témach a oblastiach, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša zážitkové učenie, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie D sa udelí, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, spravidla sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, v obmedzenej miere sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy a aspoň čiastočne sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, správa sa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, v skupiny si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx si vyžaduje ďalšiu prácu, štúdium navyše, toto hodnotenie sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených priebežných úloh, odmietania akejkoľvek spolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *) Predmet je realizovaný spravidla formou blokovej výučby alebo priebežne počas semestra.
Stručná osnova predmetu:
1. Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj a štátne vzdelávacie programy pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie
2. Ciele, výstupy, obsah, metódy prierezovej témy a jej integrácia do vybraných vzdelávacích oblastí
3. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: modely a teórie učenia, metódy a techniky.
4. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: priestor, pomôcky, pravidlá a náročné situácie.
5. Školská trieda ako skupina (postavenie, status a rola jednotlivca v skupine).
6. Skupinová dynamika – dynamika skupiny.
100/0
Výsledky vzdelávania
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s prierezovou témou osobnostný a sociálny rozvoj a zážitkovým spôsobom vzdelávania zameraným na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií v prostredí školy a školskej triedy.
Študent po absolvovaní predmetu:
rozlišuje rôzne fázy vývinu skupiny, vníma jej premenlivosť a dokáže posúdiť vplyv učiteľskej roly v tejto oblasti,
pozná obsah, metódy a ciele prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a dokáže identifikovať a navrhnúť jej integráciu v rámci svojho študijného programu,
vie využívať techniky a stratégie zážitkového a aktívneho sociálneho učenia vedúce k naplneniu cieľov prierezovej témy, k podpore skupinovej kohézie a pozitívnej atmosféry v skupine,
orientuje sa v dostupnej literatúre a dokáže získané poznatky modifikovať pre účely vzdelávacej praxe,
prostredníctvom zážitkovým aktivít získa vlastnú skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
seminár, 24 hodín za semester, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž: 24 hodín priamej výučby; 12 hodín individuálne úlohy; 2 hodiny venované reflexii po ukončení predmetu; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Metódy vzdelávania: metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, zoznamovacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej, práca s autentickým textom, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou, metódy práce s textom (práca s informačnými zdrojmi)
Povinná literatúra:
HAMRANOVÁ, A. (2013). Sociálno – psychologický výcvik v príprave učiteľov (metodické pokyny). In: SOKOLOVÁ, L. et al. (eds.). (2013). Psychológia (v) škole. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Univerzita Komenského. 2013, s. 33-36. ISBN 978-80-223-3483-9 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPP/Publikacie/zbornik_prispevkov_PSYCHOLOGIA_V_SKOLE.pdf
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOLOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
LEMEŠOVÁ, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0.
Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie. (kap. 3 Práca so skupinou - skupinová dynamika;
kap. 5 Keď je tréningová skupina inkluzívna, kap. 7 Zážitkové učenie = učenie zážitkom, kap. 10 a
11 – o pomôckach a priestore). 213 s. ISBN 978-80-974026-1-7
Štátny vzdelávací program a dokumenty viažuce sa k prierezovej téme dostupné na webstránkach
Štátneho pedagogického ústavu:Štátny pedagogický ústav - ŠPÚ (statpedu.sk)
Odporúčaná literatúra:
HERMOCHOVÁ, S. (2005). Skupinová dynamika ve školní třídě. Kladno: AISIS. 180 s. ISBN 8023956124
HERMOCHOVÁ, S. (2006). Teambuilding. Praha: Grada. 116 s. ISBN: 80-247-1155-9
KOLAŘÍK, M. (2019). Interakční psychologický výcvik. Praha: Grada. 192 s. ISBN 9788027121939
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou v rôznych fázach realizácie predmetu. Úlohy individuálneho charakteru sú zamerané na prípravu materiálov a vypracovanie zadaní, z ktorých sa v rámci priamej výučby bude vychádzať. Ide o prácu s rôznymi dotazníkmi a testami, informačnými zdrojmi (publikácie zamerané na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií žiakov) a oficiálnymi školskými dokumentmi (30% hodnotenia). V rámci skupinovej práce je priestor venovaný konkrétnym nácvikom a simulácii zážitkového učenia v učiteľskej práci (30%) a analýze cieľov, významu, metód prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a jej integrácie do vybraných vzdelávacích oblastí (30%). Priebežné hodnotenie uzatvára reflektívna esej (10% hodnotenia).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie A získa študent, ak má osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré so sebou zážitkové učenie prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B sa udelí, ak má študent osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ktorý má na priemernej úrovni osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, spravidla sa aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, no len v niektorých témach a oblastiach, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša zážitkové učenie, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie D sa udelí, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, spravidla sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, v obmedzenej miere sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy a aspoň čiastočne sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, správa sa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, v skupiny si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx si vyžaduje ďalšiu prácu, štúdium navyše, toto hodnotenie sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených priebežných úloh, odmietania akejkoľvek spolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *) Predmet je realizovaný spravidla formou blokovej výučby alebo priebežne počas semestra.
Stručná osnova predmetu:
1. Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj a štátne vzdelávacie programy pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie
2. Ciele, výstupy, obsah, metódy prierezovej témy a jej integrácia do vybraných vzdelávacích oblastí
3. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: modely a teórie učenia, metódy a techniky.
4. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: priestor, pomôcky, pravidlá a náročné situácie.
5. Školská trieda ako skupina (postavenie, status a rola jednotlivca v skupine).
6. Skupinová dynamika – dynamika skupiny.
100/0
Výsledky vzdelávania
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s prierezovou témou osobnostný a sociálny rozvoj a zážitkovým spôsobom vzdelávania zameraným na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií v prostredí školy a školskej triedy.
Študent po absolvovaní predmetu:
rozlišuje rôzne fázy vývinu skupiny, vníma jej premenlivosť a dokáže posúdiť vplyv učiteľskej roly v tejto oblasti,
pozná obsah, metódy a ciele prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a dokáže identifikovať a navrhnúť jej integráciu v rámci svojho študijného programu,
vie využívať techniky a stratégie zážitkového a aktívneho sociálneho učenia vedúce k naplneniu cieľov prierezovej témy, k podpore skupinovej kohézie a pozitívnej atmosféry v skupine,
orientuje sa v dostupnej literatúre a dokáže získané poznatky modifikovať pre účely vzdelávacej praxe,
prostredníctvom zážitkovým aktivít získa vlastnú skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením.
2 hodiny seminár/ týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; plnenie priebežných úloh a zadaní (20 hodín), príprava na realizáciu seminárnej práce a prezentácia (14hodín); spolu 56 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, dialogické a diskusné metódy, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, zážitkové a aktivizujúce metódy (inscenačné metódy, psychologické hry, situačné a prípadové metódy), aktívna skupinová práca, brainstorming.
Povinná literatúra:
BENDL, S. (2011). Školní kázeň v teorii a praxi. Praha: Triton.208 s., ISBN 978-80-7387-432-2
CANGELOSI, J. S. (2006). Strategie řízení třídy. Portál. 289 s. ISBN 978-80-7367-650-6
Odporúčaná literatúra.
FONTANA, D. (2010). Psychologie ve školní praxi.Praha: Portál. 384 s. ISBN 978-80-262-0741-2
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
SOKOLOVÁ, L., LEMEŠOVÁ, M., HARVANOVÁ, S. (2019). Čo sa deje v školskej triede? Dva pohľady na nevhodné správanie detí v škole. Pedagogika.sk, 10(1), 47-65. ISSN (online) 1338-0982.
ŠRAMOVÁ, B., DEPTOVÁ, T., HAMRANOVÁ, A., POLIAKOVÁ, E.. (2019). Násilie v intímnych vzťahoch dospievajúcich. Metodika pre prácu v oblasti prevencie. Univerzita Komenského v Bratislave. 189 s. ISBN 978-80-223-4849-2
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou. Ide najmä o zážitkové aktivity a cvičenia zamerané na riešenie školských výchovných situácii. Pomocou rolových a kooperatívnych hier si študent nacvičuje rôzne stratégie a techniky zvládania nevhodného správania žiakov (max. 30 bodov). V rámci malých skupín počas vyučovania vytvárajú návrh preventívneho alebo intervenčného programu zameraného na eliminovanie alebo riešenie nevhodných školských situácií (max.20 bodov), ktoré následne prezentujú (max. 10 bodov). Študent individuálne spracuje seminárnu prácu (na vopred zadanú konkrétnu problémovú výchovnú situáciu v škole), v rámci ktorej navrhne možný spôsob riešenia (max. 30 bodov). Seminárnu prácu bude prezentovať priebežne podľa časového harmonogramu (max. 10 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedeli sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium. Študenti majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní svoje poznatky zmysluplne použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedia sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní primerane svoje poznatky použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení sú na dobrej úrovni, no majú nedostatky v schopnosti tieto poznatky aplikovať, majú nedostatky v kritickom zhodnotení a porovnaní literárnych zdrojov a psychologických poznatkov.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa rôznych výchovných situácií v školskom prostredí a ich riešení. Majú značné problémy v samostatnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *
Stručná osnova predmetu:
1. Základné východiská nevhodného správania dieťaťa v škole a jeho možné príčiny.
2. Vybrané druhy nevhodného správania sa žiaka v edukačnom prostredí a možnosti ich identifikácie.
3. Vplyv rodinného prostredia a súrodeneckej konštelácie na nevhodné správanie dieťaťa v škole.
4. Vplyv rôznych druhov výchovných štýlov v prostredí rodiny a školy na správanie dieťaťa.
5. Dreikursova teória chybných cieľov správania (pozornosť, moc, odplata, vyhýbanie sa neúspechu).
6. Intervenčné techniky vhodné na riešenie jednotlivých druhov nevhodného správania.
7. Preventívne techniky aplikovateľné pri prevencii jednotlivých druhov nevhodného správania. Plánovanie preventívnych stratégií.
8. Dynamika školskej triedy ako sociálnej skupiny a jej vplyv na správanie žiakov.
9. Stratégie a techniky riadenia triedy.
10. Spolupráca rodiny a školy. Rozhovor s rodičmi.
11. Nácvik praktických zručností študentov v oblasti riešenia výchovných situácii v škole.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom je zvyšovať citlivosť k interindividuálnym rozdielom a skupinovej dynamike v kontexte riešenia školských výchovných situácií a osvojiť si konkrétne stratégie a techniky riešenia týchto situácií.
Študenti po absolvovaní predmetu:
porozumejú a orientujú sa v základných východiskách a možných dôvodoch správania sa žiaka v škole
poznajú rôzne podoby nevhodného správania sa žiaka v škole
rozumejú procesom skupinovej dynamiky školskej triedy
ovládajú postupy riešenia rôznych druhov nevhodného správania sa žiaka v škole
poznajú intervenčné metódy využiteľné pri prevencii a riešení rôznych výchovných situácií
Študenti po absolvovaní predmetu získajú schopnosť:
identifikovať nevhodné správanie žiaka v edukačnom prostredí
riešiť výskyt rôznych podôb nevhodného správania sa žiaka
citlivo zohľadniť interindividuálne rozdiely v skupinovej dynamike pri riešení školských situácií
navrhnúť a realizovať intervenčný program zameraný na nevhodné správanie žiakov v zmysle jeho prevencie
navrhnúť a realizovať intervenčný program na riešenie nevhodného správania žiakov
Študenti po absolvovaní predmetu sú kompetentní:
analyticky a kriticky myslieť pri tvorbe preventívnych a intervenčných programov
adekvátne komunikovať v rámci spolupráce s rodičmi žiaka, resp. samotným žiakom
2 hodiny seminár/ týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; plnenie priebežných úloh a zadaní (20 hodín), príprava na realizáciu seminárnej práce a prezentácia (14hodín); spolu 56 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, dialogické a diskusné metódy, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, zážitkové a aktivizujúce metódy (inscenačné metódy, psychologické hry, situačné a prípadové metódy), aktívna skupinová práca, brainstorming.
Povinná literatúra:
BENDL, S. (2011). Školní kázeň v teorii a praxi. Praha: Triton.208 s., ISBN 978-80-7387-432-2
CANGELOSI, J. S. (2006). Strategie řízení třídy. Portál. 289 s. ISBN 978-80-7367-650-6
Odporúčaná literatúra.
FONTANA, D. (2010). Psychologie ve školní praxi.Praha: Portál. 384 s. ISBN 978-80-262-0741-2
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
SOKOLOVÁ, L., LEMEŠOVÁ, M., HARVANOVÁ, S. (2019). Čo sa deje v školskej triede? Dva pohľady na nevhodné správanie detí v škole. Pedagogika.sk, 10(1), 47-65. ISSN (online) 1338-0982.
ŠRAMOVÁ, B., DEPTOVÁ, T., HAMRANOVÁ, A., POLIAKOVÁ, E.. (2019). Násilie v intímnych vzťahoch dospievajúcich. Metodika pre prácu v oblasti prevencie. Univerzita Komenského v Bratislave. 189 s. ISBN 978-80-223-4849-2
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou. Ide najmä o zážitkové aktivity a cvičenia zamerané na riešenie školských výchovných situácii. Pomocou rolových a kooperatívnych hier si študent nacvičuje rôzne stratégie a techniky zvládania nevhodného správania žiakov (max. 30 bodov). V rámci malých skupín počas vyučovania vytvárajú návrh preventívneho alebo intervenčného programu zameraného na eliminovanie alebo riešenie nevhodných školských situácií (max.20 bodov), ktoré následne prezentujú (max. 10 bodov). Študent individuálne spracuje seminárnu prácu (na vopred zadanú konkrétnu problémovú výchovnú situáciu v škole), v rámci ktorej navrhne možný spôsob riešenia (max. 30 bodov). Seminárnu prácu bude prezentovať priebežne podľa časového harmonogramu (max. 10 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedeli sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium. Študenti majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní svoje poznatky zmysluplne použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedia sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní primerane svoje poznatky použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení sú na dobrej úrovni, no majú nedostatky v schopnosti tieto poznatky aplikovať, majú nedostatky v kritickom zhodnotení a porovnaní literárnych zdrojov a psychologických poznatkov.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa rôznych výchovných situácií v školskom prostredí a ich riešení. Majú značné problémy v samostatnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *
Stručná osnova predmetu:
1. Základné východiská nevhodného správania dieťaťa v škole a jeho možné príčiny.
2. Vybrané druhy nevhodného správania sa žiaka v edukačnom prostredí a možnosti ich identifikácie.
3. Vplyv rodinného prostredia a súrodeneckej konštelácie na nevhodné správanie dieťaťa v škole.
4. Vplyv rôznych druhov výchovných štýlov v prostredí rodiny a školy na správanie dieťaťa.
5. Dreikursova teória chybných cieľov správania (pozornosť, moc, odplata, vyhýbanie sa neúspechu).
6. Intervenčné techniky vhodné na riešenie jednotlivých druhov nevhodného správania.
7. Preventívne techniky aplikovateľné pri prevencii jednotlivých druhov nevhodného správania. Plánovanie preventívnych stratégií.
8. Dynamika školskej triedy ako sociálnej skupiny a jej vplyv na správanie žiakov.
9. Stratégie a techniky riadenia triedy.
10. Spolupráca rodiny a školy. Rozhovor s rodičmi.
11. Nácvik praktických zručností študentov v oblasti riešenia výchovných situácii v škole.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom je zvyšovať citlivosť k interindividuálnym rozdielom a skupinovej dynamike v kontexte riešenia školských výchovných situácií a osvojiť si konkrétne stratégie a techniky riešenia týchto situácií.
Študenti po absolvovaní predmetu:
porozumejú a orientujú sa v základných východiskách a možných dôvodoch správania sa žiaka v škole
poznajú rôzne podoby nevhodného správania sa žiaka v škole
rozumejú procesom skupinovej dynamiky školskej triedy
ovládajú postupy riešenia rôznych druhov nevhodného správania sa žiaka v škole
poznajú intervenčné metódy využiteľné pri prevencii a riešení rôznych výchovných situácií
Študenti po absolvovaní predmetu získajú schopnosť:
identifikovať nevhodné správanie žiaka v edukačnom prostredí
riešiť výskyt rôznych podôb nevhodného správania sa žiaka
citlivo zohľadniť interindividuálne rozdiely v skupinovej dynamike pri riešení školských situácií
navrhnúť a realizovať intervenčný program zameraný na nevhodné správanie žiakov v zmysle jeho prevencie
navrhnúť a realizovať intervenčný program na riešenie nevhodného správania žiakov
Študenti po absolvovaní predmetu sú kompetentní:
analyticky a kriticky myslieť pri tvorbe preventívnych a intervenčných programov
adekvátne komunikovať v rámci spolupráce s rodičmi žiaka, resp. samotným žiakom
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
11 týždňov semestra: Prednáška+Seminár, 2 hodiny/ týždenne, t.j. spolu 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 22 hodín prípravy na priebežné hodnotenie; 46 hodín prípravy na záverečné hodnotenie. Spolu 90 hodín práce študenta
Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, diskusné metódy, tvorba myšlienkových máp, heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
TOTHOVÁ R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba (všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva). Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89510-61-0 (kapitoly: 5. s. 104-131; 6. s. 132 –179; 8. s.199-223)
Odporúčaná literatúra:
BERTRAND, Y. (1998). Soudobé teorie vzdělávání. Praha: Portál, 248 s. ISBN 80-7178-216-5
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. 1. vydání. Praha: Grada Publishing, a. s., 608 s. ISBN 978-80-247-3450-7
FISHER, R. (2011). Učíme děti myslet a učit se. Praha: Portál, 176 s. ISBN 978-80-26200-43-7
HANULIAKOVÁ, J. Aktivizujúce vyučovanie. 1. vydanie. Bratislava: PhDr. Milan Štefanko – IRIS, 2015. 127 s. ISBN 978-80-8153-036-4
KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS, 169 s. ISBN 978-80-89055-87-6
OSTRADICKÝ, P. (2017). Interakčný príklon vs. interakčný odklon vo vyučovaco-učebných činnostiach výučby. In MMK 2017, Brno: Masarykova univerzita, s. 843-852. ISBN 978-80-87952-22-1.
ROVŇANOVÁ, L. (2015). Vyučovacie prístupy v pregraduálnej príprave budúcich učiteľov. In: Edukácia, ročník 1, číslo 1, 2015, s. 225-234
TÓBLOVÁ, E. (2019). Aktivizujúce vyučovacie metódy. Analýza využívania aktivizujúcich metód. Bratislava: Univerzita Komenského, 146 s., ISBN 978-80-223-4817
Tóthová, R. (2014). Konštruktivistický prístup vo výučbe ako možnosť rozvoja myslenia žiakov. Metodicko pedagogické centrum, 90 s. Bratislava. ISBN: 978-80-565-0004-0
ZELINA, M. (2000). Alternatívne školstvo. Bratislava: IRIS, 255 s. ISBN 80-88778-98-0
ZORMANOVÁ, L. (2012). Výukové metody v pedagogice. Praha: Grada Publishing, a. s., 160 s. ISBN 978-80-247-4100-0
Váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50. Predmet je ukončený skúškou. V rámci priebežného hodnotenia študenti vytvoria priebežné práce počas semestra ( základné princípy teórií učenia sa a koncepcií vyučovania). Priebežné práce sú hodnotené za 20 bodov. V rámci semestrálneho hodnotenia vypracujú a v mikrovýstupe predvedú semestrálnu prácu – koncepčný návrh vyučovacej jednotky s využitím zvolenej koncepcie vyučovania. Záverečná práca je hodnotená za 30 bodov. V závere semestra absolvujú študenti kolokviálne hodnotenie, cieľom ktorého bude analýza, hodnotenie a kritické posúdenie aktuálnych didaktických teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Záverečné kolokvium je hodnotené za 50 bodov. Do hodnotenia predmetu sa započítava hodnotenie priebežné, semestrálne a záverečné.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Charakteristika výkonu študenta:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, ale absentuje kritické zhodnotenie.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, úplne absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.
slovenský a český jazyk
Obsahom predmetu sú teórie učenia sa, ktoré možno chápať ako východiská koncipovania vyučovania, pri ktorom bude prebiehať učenie sa. Študenti sa po uvedení do problematiky procesu učenia sa zoznámia s asociatívnou teóriou učenia sa, behaviorálnymi teóriami učenia sa, konštruktivistickými teóriami a teóriami sociálneho učenia sa. Pri každej teórii sa zameriame na samotné využitie vedomostí pri plánovaní a vedení vyučovania. Študenti pochopia základné princípy a dokážu identifikovať a analyzovať rozličné teórie v podmienkach školskej a didaktickej praxe.
Okrem tradičných teórií učenia sa a koncepciách vyučovania sa študenti oboznámia aj s aktuálnymi a alternatívnymi teóriami 20. a 21. storočia, ktoré môžeme zaradiť medzi moderné prístupy v edukácii v teoretických východiskách slovenských a zahraničných autorov.
Témy:
1. Úvod do problematiky teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Základné pojmy, terminológia. Prehľad všetkých teórií učenia sa.
2. Vybrané koncepcie výučby. Úvod ku koncepciám výučby; Slovno-názorné vyučovanie; Problémové vyučovanie; Kooperatívne vyučovanie; Konštruktivistické a konštrukcionistické koncepcie výučby; Konštruktivizmus a konštrukcionizmus ako teória poznania; Východiská konštruktivizmu/konštrukcionizmu a socio-kognitívneho konštruktivizmu/konštrukcionizmu v teóriách J. Piageta a L. S.Vygotského, K.R. Poppera. Didaktická aplikácia vo výučbe.
3. Transmisia verzus konštrukcia v realizácii výučby. Základné znaky dvoch antagonistických prístupov k výučbe - Behaviorizmus vs. konštruktivzmus; Deduktívny, induktívny a participatívny prístup vo výučbe.
4. Moderné prístupy v edukácii - stratégie a metódy Pojem aktivizujúce vyučovacej metódy; Klasifikácia vyučovacích metód a ich charakteristika – logické postupy učenia; Charakteristika vybraných metód, Determinácie optimálneho výberu metód.
5. Prehľad aktuálnych a alternatívnych teórií učenia sa.
50/50
Absolvovaním predmetu študenti nadobudnú poznatky o pedagogických teóriách, koncepciách učenia (sa). Študenti budú schopní využiť svoje vedomosti z teórií učenia (sa) pri plánovaní a vedení vyučovacej jednotky. Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií didaktiky, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych mikro-výstupoch kurzu) k tomu potrebné teórie, koncepcie, zdroje, stratégie a metódy.
Prenositeľné spôsobilosti:
Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne a semestrálne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne spôsobilosti. Osvojené vedomosti a spôsobilosti budú študenti vedieť tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi. Študenti budú poznať a vedieť aplikovať teórie, koncepcie, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
11 týždňov semestra: Prednáška+Seminár, 2 hodiny/ týždenne, t.j. spolu 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 22 hodín prípravy na priebežné hodnotenie; 46 hodín prípravy na záverečné hodnotenie. Spolu 90 hodín práce študenta
Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, diskusné metódy, tvorba myšlienkových máp, heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
TOTHOVÁ R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba (všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva). Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89510-61-0 (kapitoly: 5. s. 104-131; 6. s. 132 –179; 8. s.199-223)
Odporúčaná literatúra:
BERTRAND, Y. (1998). Soudobé teorie vzdělávání. Praha: Portál, 248 s. ISBN 80-7178-216-5
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. 1. vydání. Praha: Grada Publishing, a. s., 608 s. ISBN 978-80-247-3450-7
FISHER, R. (2011). Učíme děti myslet a učit se. Praha: Portál, 176 s. ISBN 978-80-26200-43-7
HANULIAKOVÁ, J. Aktivizujúce vyučovanie. 1. vydanie. Bratislava: PhDr. Milan Štefanko – IRIS, 2015. 127 s. ISBN 978-80-8153-036-4
KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS, 169 s. ISBN 978-80-89055-87-6
OSTRADICKÝ, P. (2017). Interakčný príklon vs. interakčný odklon vo vyučovaco-učebných činnostiach výučby. In MMK 2017, Brno: Masarykova univerzita, s. 843-852. ISBN 978-80-87952-22-1.
ROVŇANOVÁ, L. (2015). Vyučovacie prístupy v pregraduálnej príprave budúcich učiteľov. In: Edukácia, ročník 1, číslo 1, 2015, s. 225-234
TÓBLOVÁ, E. (2019). Aktivizujúce vyučovacie metódy. Analýza využívania aktivizujúcich metód. Bratislava: Univerzita Komenského, 146 s., ISBN 978-80-223-4817
Tóthová, R. (2014). Konštruktivistický prístup vo výučbe ako možnosť rozvoja myslenia žiakov. Metodicko pedagogické centrum, 90 s. Bratislava. ISBN: 978-80-565-0004-0
ZELINA, M. (2000). Alternatívne školstvo. Bratislava: IRIS, 255 s. ISBN 80-88778-98-0
ZORMANOVÁ, L. (2012). Výukové metody v pedagogice. Praha: Grada Publishing, a. s., 160 s. ISBN 978-80-247-4100-0
Váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50. Predmet je ukončený skúškou. V rámci priebežného hodnotenia študenti vytvoria priebežné práce počas semestra ( základné princípy teórií učenia sa a koncepcií vyučovania). Priebežné práce sú hodnotené za 20 bodov. V rámci semestrálneho hodnotenia vypracujú a v mikrovýstupe predvedú semestrálnu prácu – koncepčný návrh vyučovacej jednotky s využitím zvolenej koncepcie vyučovania. Záverečná práca je hodnotená za 30 bodov. V závere semestra absolvujú študenti kolokviálne hodnotenie, cieľom ktorého bude analýza, hodnotenie a kritické posúdenie aktuálnych didaktických teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Záverečné kolokvium je hodnotené za 50 bodov. Do hodnotenia predmetu sa započítava hodnotenie priebežné, semestrálne a záverečné.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Charakteristika výkonu študenta:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, ale absentuje kritické zhodnotenie.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, úplne absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.
slovenský a český jazyk
Obsahom predmetu sú teórie učenia sa, ktoré možno chápať ako východiská koncipovania vyučovania, pri ktorom bude prebiehať učenie sa. Študenti sa po uvedení do problematiky procesu učenia sa zoznámia s asociatívnou teóriou učenia sa, behaviorálnymi teóriami učenia sa, konštruktivistickými teóriami a teóriami sociálneho učenia sa. Pri každej teórii sa zameriame na samotné využitie vedomostí pri plánovaní a vedení vyučovania. Študenti pochopia základné princípy a dokážu identifikovať a analyzovať rozličné teórie v podmienkach školskej a didaktickej praxe.
Okrem tradičných teórií učenia sa a koncepciách vyučovania sa študenti oboznámia aj s aktuálnymi a alternatívnymi teóriami 20. a 21. storočia, ktoré môžeme zaradiť medzi moderné prístupy v edukácii v teoretických východiskách slovenských a zahraničných autorov.
Témy:
1. Úvod do problematiky teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Základné pojmy, terminológia. Prehľad všetkých teórií učenia sa.
2. Vybrané koncepcie výučby. Úvod ku koncepciám výučby; Slovno-názorné vyučovanie; Problémové vyučovanie; Kooperatívne vyučovanie; Konštruktivistické a konštrukcionistické koncepcie výučby; Konštruktivizmus a konštrukcionizmus ako teória poznania; Východiská konštruktivizmu/konštrukcionizmu a socio-kognitívneho konštruktivizmu/konštrukcionizmu v teóriách J. Piageta a L. S.Vygotského, K.R. Poppera. Didaktická aplikácia vo výučbe.
3. Transmisia verzus konštrukcia v realizácii výučby. Základné znaky dvoch antagonistických prístupov k výučbe - Behaviorizmus vs. konštruktivzmus; Deduktívny, induktívny a participatívny prístup vo výučbe.
4. Moderné prístupy v edukácii - stratégie a metódy Pojem aktivizujúce vyučovacej metódy; Klasifikácia vyučovacích metód a ich charakteristika – logické postupy učenia; Charakteristika vybraných metód, Determinácie optimálneho výberu metód.
5. Prehľad aktuálnych a alternatívnych teórií učenia sa.
50/50
Absolvovaním predmetu študenti nadobudnú poznatky o pedagogických teóriách, koncepciách učenia (sa). Študenti budú schopní využiť svoje vedomosti z teórií učenia (sa) pri plánovaní a vedení vyučovacej jednotky. Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií didaktiky, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych mikro-výstupoch kurzu) k tomu potrebné teórie, koncepcie, zdroje, stratégie a metódy.
Prenositeľné spôsobilosti:
Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne a semestrálne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne spôsobilosti. Osvojené vedomosti a spôsobilosti budú študenti vedieť tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi. Študenti budú poznať a vedieť aplikovať teórie, koncepcie, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; priebežná príprava (10 hodín);realizácia seminárnej práce a prezentácia (10 hodín); príprava na priebežný didaktický test (18 hodín), spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, skupinová diskusia – problémové riešenie zadaných úloh, práca v malých skupinách-vypracovanie návrhu projektu k aktuálnym problémom, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra
VÁGNEROVÁ, M. (2014). Současná psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál, 816 s., ISBN 9788026206965
VÁRYOVÁ, B., ANDREÁNSKA, V. (2016). Vývinové poruchy. In: HERETIK, A. sr., HERETIK, A. jr. (ed.), Klinická psychológia, 2. prepracované a rozšírené vydanie. s. 415-459. Psychoprof, s .r. o. ISBN 9788089322244
Odporúčaná literatúra:
BRUNCLÍKOVÁ, Z. (2020). Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu učiteľov. In Tolerancia inakosti ako priorita (nielen) sociálnej pedagogiky. Univerzita Komenského. s 6-13. ISBN 978-80-223-4976-5
BRUNCLÍKOVÁ, Z., ANDREÁNSKA, V. (2013). Problematika dyslexie vo vyučovaní cudzích jazykov. In Psychológia (v) škole (elektronický zdroj). Univerzita Komenského. s. 171-177, ISBN 978-80-223-3483-9
GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU, E. (2021). Emocionálna regulácia a vzťahová väzba. In: GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU E., Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u adolescentov. 1. vyd., s. 26-32. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-5131-7
GLASOVÁ, M., GROMA, M. (2019). Psychologické posudzovanie bariér a facilitátorov aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím v kontexte inklúzie. In Groma, M. a kolektív, Aktivita a participácia detí so zdravotným postihnutím v kontexte integrovaného/inkluzívneho vzdelávania. 1. vyd., s. 57-96.Bratislava: Univerzita Komenského. ISNB 978-80-223-4862-1
POKORNÁ, V. (2015). Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. 3. rozšírené vydanie. Praha: Portál. 339 s. ISBN 978-80-7367-817-3
periodiká a vedecké databázy:
PsycInfo (APA); Psychológia a patopsychológia dieťaťa, Československá psychologie a iné
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením.
V priebehu semestra študenti vypracujú seminárnu prácu (max. 30 bodov), prezentujú seminárnu prácu (max. 10 bodov) a absolvujú priebežný didaktický test (max. 60 bodov). Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test a seminárna práca sú pripravené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia zo všetkých dielčích úloh.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v rôznych literárnych zdrojoch, vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vedia sa orientovať v problematike porúch detského vývinu, porúch učenia sa a správania, tj. majú základné informácie o ich etiopatogenéze, epidemiológii, diagnostike a diferenciálnej diagnostike, ako aj v možných formách intervencie.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa porúch detského vývinu, porúch správania a učenia sa, vedia sa orientovať v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky a zlyhávajú v kritickom myslení, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
1. Úvod do problematiky vývinových porúch /definícia vývinových porúch, prekurzory vývinových porúch, klasifikácie vývinových porúch.
2. Etiológia porúch vývinu /patogénne činitele a komplexnosť ich pôsobenia, riziká v pre-, peri- a post-natálnom období, včasná diagnostika, intervencia, stimulácia, deprivácia/.
3. Psychomotorická retardácia /všeobecné vývinové oneskorenie/ a mentálna retardácia /poruchy intelektu, etiológia, klasifikácia, možnosti a obmedzenia intervencie.
4. Enuréza, enkopréza, tiky - psychogénne podmienené poruchy v somatickej oblasti. Prejavy, formy, možnosti intervencie.
5. Primárne psychogénne podmienené poruchy komunikácie - zajakávanie a mutizmus /vymedzenie, klasifikácia, možnosti intervencie/.
6.Pervazívne vývinové poruchy resp. poruchy autistického spektra /autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm, etiológia, klinický obraz, organizácia starostlivosti.
7. Problém organicity v detskej psychológii. Detská mozgová obrna - etiológia, klinický obraz. Vývinová porucha motorických funkcií.
8. Ľahká mozgová dysfunkcia, súčasnosť – hyperkinetický syndróm, resp.ADHD
Najvýznamnejšie faktory v práci s deťmi s ADHD, ADD.
9. Špecifické poruchy učenia - diagnostika a diferenciálna diagnostika, nápravné programy v práci s deťmi so špecifickými poruchami učenia.
10. Emočné poruchy v detskom veku - úzkostné poruchy a depresie v detstve a dospievaní.
11.Poruchy správania, klasifikácia, prejavy a možnosti intervencie.
Cieľom je oboznámiť študentov so základnou klasifikáciou a prejavmi vývinových porúch, porúch správania a učenia v detskom veku a ich dopadmi na školské fungovanie dieťaťa. Študenti získajú základné informácie o najčastejších vývinových poruchách, poruchách správania a učenia sa vyskytujúcich sa najmä v školskom veku dieťaťa. Schopnosť orientácie v danej problematike je nevyhnutná pre budúcich učiteľov predmetových špecializácií na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania najmä v súvislosti s proinkluzívnou školskou politikou. Nadobudnú nielen teoretické vedomosti, ale získajú dostatok kompetencií pre spoluprácu aj s inými odborníkmi, ktorí sa podieľajú na riešení vývinových porúch, porúch učenia sa a správania. Predpokladá sa, že učitelia v nasledujúcich rokoch vo zvýšenej miere budú konfrontovaní s rôznym obrazom vývinových porúch a preto je nevyhnutné získať nielen vedomosti, ale aj kompetencie pre možnú spoluprácu. Študenti sú oboznámení s problematikou normality v detskej psychológii, s rizikami vývinu porúch a s medzinárodnými klasifikáciami, čo im umožní lepšie porozumieť vzniku a prejavom jednotlivých porúch. Dobrá orientácia v danej problematike je totiž nevyhnutným predpokladom individualizovaného vzťahu učiteľ - žiak s vývinovou poruchou, poruchou učenia a správania. Takýto vzťah si vyžaduje nielen empatiu, ale musí byť podložený aj získanými zručnosťami. Dôležitým cieľom je pripraviť študentov pre participáciu na realizovaní individuálnych vzdelávacích plánoch pre deti s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania. Väčšina detí s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania (až na malé výnimky) sú žiakmi bežných základných škôl a preto je dôležité, aby študenti vedeli kompetentne spolupracovať s inkluzívnym tímom, ale aj so špecialistami v iných odvetviach ako napríklad neurológ, psychológ, logopéd, pediater.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; priebežná príprava (10 hodín);realizácia seminárnej práce a prezentácia (10 hodín); príprava na priebežný didaktický test (18 hodín), spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, skupinová diskusia – problémové riešenie zadaných úloh, práca v malých skupinách-vypracovanie návrhu projektu k aktuálnym problémom, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra
VÁGNEROVÁ, M. (2014). Současná psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál, 816 s., ISBN 9788026206965
VÁRYOVÁ, B., ANDREÁNSKA, V. (2016). Vývinové poruchy. In: HERETIK, A. sr., HERETIK, A. jr. (ed.), Klinická psychológia, 2. prepracované a rozšírené vydanie. s. 415-459. Psychoprof, s .r. o. ISBN 9788089322244
Odporúčaná literatúra:
BRUNCLÍKOVÁ, Z. (2020). Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu učiteľov. In Tolerancia inakosti ako priorita (nielen) sociálnej pedagogiky. Univerzita Komenského. s 6-13. ISBN 978-80-223-4976-5
BRUNCLÍKOVÁ, Z., ANDREÁNSKA, V. (2013). Problematika dyslexie vo vyučovaní cudzích jazykov. In Psychológia (v) škole (elektronický zdroj). Univerzita Komenského. s. 171-177, ISBN 978-80-223-3483-9
GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU, E. (2021). Emocionálna regulácia a vzťahová väzba. In: GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU E., Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u adolescentov. 1. vyd., s. 26-32. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-5131-7
GLASOVÁ, M., GROMA, M. (2019). Psychologické posudzovanie bariér a facilitátorov aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím v kontexte inklúzie. In Groma, M. a kolektív, Aktivita a participácia detí so zdravotným postihnutím v kontexte integrovaného/inkluzívneho vzdelávania. 1. vyd., s. 57-96.Bratislava: Univerzita Komenského. ISNB 978-80-223-4862-1
POKORNÁ, V. (2015). Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. 3. rozšírené vydanie. Praha: Portál. 339 s. ISBN 978-80-7367-817-3
periodiká a vedecké databázy:
PsycInfo (APA); Psychológia a patopsychológia dieťaťa, Československá psychologie a iné
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením.
V priebehu semestra študenti vypracujú seminárnu prácu (max. 30 bodov), prezentujú seminárnu prácu (max. 10 bodov) a absolvujú priebežný didaktický test (max. 60 bodov). Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test a seminárna práca sú pripravené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia zo všetkých dielčích úloh.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v rôznych literárnych zdrojoch, vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vedia sa orientovať v problematike porúch detského vývinu, porúch učenia sa a správania, tj. majú základné informácie o ich etiopatogenéze, epidemiológii, diagnostike a diferenciálnej diagnostike, ako aj v možných formách intervencie.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa porúch detského vývinu, porúch správania a učenia sa, vedia sa orientovať v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky a zlyhávajú v kritickom myslení, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
1. Úvod do problematiky vývinových porúch /definícia vývinových porúch, prekurzory vývinových porúch, klasifikácie vývinových porúch.
2. Etiológia porúch vývinu /patogénne činitele a komplexnosť ich pôsobenia, riziká v pre-, peri- a post-natálnom období, včasná diagnostika, intervencia, stimulácia, deprivácia/.
3. Psychomotorická retardácia /všeobecné vývinové oneskorenie/ a mentálna retardácia /poruchy intelektu, etiológia, klasifikácia, možnosti a obmedzenia intervencie.
4. Enuréza, enkopréza, tiky - psychogénne podmienené poruchy v somatickej oblasti. Prejavy, formy, možnosti intervencie.
5. Primárne psychogénne podmienené poruchy komunikácie - zajakávanie a mutizmus /vymedzenie, klasifikácia, možnosti intervencie/.
6.Pervazívne vývinové poruchy resp. poruchy autistického spektra /autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm, etiológia, klinický obraz, organizácia starostlivosti.
7. Problém organicity v detskej psychológii. Detská mozgová obrna - etiológia, klinický obraz. Vývinová porucha motorických funkcií.
8. Ľahká mozgová dysfunkcia, súčasnosť – hyperkinetický syndróm, resp.ADHD
Najvýznamnejšie faktory v práci s deťmi s ADHD, ADD.
9. Špecifické poruchy učenia - diagnostika a diferenciálna diagnostika, nápravné programy v práci s deťmi so špecifickými poruchami učenia.
10. Emočné poruchy v detskom veku - úzkostné poruchy a depresie v detstve a dospievaní.
11.Poruchy správania, klasifikácia, prejavy a možnosti intervencie.
Cieľom je oboznámiť študentov so základnou klasifikáciou a prejavmi vývinových porúch, porúch správania a učenia v detskom veku a ich dopadmi na školské fungovanie dieťaťa. Študenti získajú základné informácie o najčastejších vývinových poruchách, poruchách správania a učenia sa vyskytujúcich sa najmä v školskom veku dieťaťa. Schopnosť orientácie v danej problematike je nevyhnutná pre budúcich učiteľov predmetových špecializácií na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania najmä v súvislosti s proinkluzívnou školskou politikou. Nadobudnú nielen teoretické vedomosti, ale získajú dostatok kompetencií pre spoluprácu aj s inými odborníkmi, ktorí sa podieľajú na riešení vývinových porúch, porúch učenia sa a správania. Predpokladá sa, že učitelia v nasledujúcich rokoch vo zvýšenej miere budú konfrontovaní s rôznym obrazom vývinových porúch a preto je nevyhnutné získať nielen vedomosti, ale aj kompetencie pre možnú spoluprácu. Študenti sú oboznámení s problematikou normality v detskej psychológii, s rizikami vývinu porúch a s medzinárodnými klasifikáciami, čo im umožní lepšie porozumieť vzniku a prejavom jednotlivých porúch. Dobrá orientácia v danej problematike je totiž nevyhnutným predpokladom individualizovaného vzťahu učiteľ - žiak s vývinovou poruchou, poruchou učenia a správania. Takýto vzťah si vyžaduje nielen empatiu, ale musí byť podložený aj získanými zručnosťami. Dôležitým cieľom je pripraviť študentov pre participáciu na realizovaní individuálnych vzdelávacích plánoch pre deti s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania. Väčšina detí s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania (až na malé výnimky) sú žiakmi bežných základných škôl a preto je dôležité, aby študenti vedeli kompetentne spolupracovať s inkluzívnym tímom, ale aj so špecialistami v iných odvetviach ako napríklad neurológ, psychológ, logopéd, pediater.
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne). V rámci blended learningu sa bude využívať LMS MOODLE.
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín príprava priebežných úloh; 20 hodín príprava seminárnej práce a 10 hodín príprava na záverečný test. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: prednáška, diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh.
CHAJDIAK, J. (2013). Štatistika jednoducho v Exceli, Bratislava, Statis, 341 s. ISBN 978-80-855-974-0
NEUBAUER, J., SEDLAČÍK, M., KŘÍŽ, O. (2016). Základy statistiky. Praha, Grada, 280 s. ISBN 978-80-247-5786-5
RIMARČÍK, M. (2007). Štatistika pre prax. Košice, Marián Rimarčík, 200 s. ISBN 8096981311
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.
Študent bude hodnotený záverečným testom za 30 bodov z teoretických vedomostí a riešení úloh zameraných na porozumenie a interpretáciu štatistických konceptov. V priebehu semestra študenti odovzdajú 5 vypracovaných zadaní po 6 bodov, ktoré budú zamerané na riešenie štatistických zadaní pomocou softvéru MS EXCEL a JASP z jednotlivých tém (deskriptívna štatistika, korelačná a regresná analýza, výberové šetrenie, testovanie hypotéz) a na konci semestra študent odovzdá a odprezentuje semestrálnu prácu za 40 bodov. Semestrálny práca bude obsahovať samostatné štatistické spracovanie a interpretáciu kvantitatívneho výskumu (vlastného alebo z prevzatých dát napríklad z diplomových, rigoróznych alebo doktorandských prác). Študent odovzdá prácu v elektronickej podobe MS Word a MS EXCEL, prezentáciu pripraví v MS PowerPoint alebo Prezi. Študent preukáže vypracovaním a prezentáciou semestrálneho projektu, že je schopný samostatne štatisticky vyhodnotiť kvantitatívny výskum a interpretovať ich.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z 5 zadaní získa menej ako 3 body. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent výborne ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať; úlohy rieši tvorivým spôsobom, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok a systematicky si pripravuje zadania na semináre, študent je iniciatívny, kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Na seminároch je aktívny. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Jeho ústny a písomný prejav je správny, citačne korektný, gramaticky bezchybný.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať s menšími nedostatkami, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie pohotovo reagovať počas prednášok na výzvy vyučujúceho, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho písomný prejav v seminárnej práci je správny, gramaticky bezchybný a tvorivý. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich interpretovať na priemernej, teda dobrej úrovni, má nadobudnuté teoretické vedomosti a zručnosti s použitím softvérov MS EXCEL a JASP pri riešení úloh, vie reagovať na výzvy vyučujúceho. Sám nie je iniciatívny, nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho komunikačný štýl nepôsobí rušivo, no nie je si istý svojou odpoveďou a jeho reč nemá výraznejšie rušivé elementy. Skúsenosti z praxe prenáša s problémami. Jeho, gramatický prejav je menej kvalitný.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent ovláda učivo na uspokojivej úrovni. Teóriu ovláda s menšími medzerami, ale nevie ju aplikovať do riešenia praktických skúseností, pri interpretácii získaných štatistických údajov potrebuje pomoc. Počas výučby je málo aktívny, neprináša nové riešenia, zastáva rolu pasívneho pozorovateľa. U študenta prevláda skôr memorovanie na rozdiel od kritického uvažovania. Analýza z praxe je menej konštruktívna. Jeho písomný prejav má isté nepresnosti až vážnejšie nedostatky.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát na nízkej úrovni, na pokyny a výzvy vyučujúceho reaguje so značnými nepresnosťami; študent sám nie je iniciatívny a nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Teoretické poznatky uplatňuje so značnými problémami, v praktickej rovine nemá odporúčania pre správne možnosti riešenia. Študent je skôr v pozícii pasívneho prijímateľa poznatkov a na seminároch nie je aktívny. Študent nie je tvorivý, opiera sa o početné citácie bez vlastného názoru. Jeho gramatický prejav nie je bezchybný a štylizačne korektný.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) toto hodnotenie získa študent vtedy, ak nesplní niektoré z požadovaných minimálnych kritérií a nie je pripustený k záverečnému testu. Znamená to, že študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Zoznámenie sa s druhmi premenných a základnou teóriou štatistiky. Zvládnutie tvorby deskriptívnych štatistík súboru v programe MS Excel a JASP. Schopnosť testovania štatistických hypotéz s využitím parametrických testov. Analýza rozptylu - ANOVA. Korelačná a regresná analýza.
1. Deskriptívna štatistika – opis štatistického súboru
2. Deskriptívna štatistika – vizualizácia dát
3. Korelačná a regresná analýza
4. Pravdepodobnosť
5. Náhodné veličiny
6. Rozdelenie pravdepodobnosti
7. Výberové šetrenie
8. Odhady charakteristík základného súboru
9. Testovanie hypotéz
10. Prezentácia semestrálneho projektu
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študent po absolvovaní kurzu bude schopný vhodne si zvoliť štatistickú metódu v rámci kvantitatívneho výskumu. Získa zručnosti v spracovaní a vyhodnotení dát a bude vedieť vhodne použiť softvér MS EXCEL a JASP. Bude rozumieť významu získaných štatistických údajov a bude vedieť vyhodnotiť a interpretovať získané štatistické výstupy kvantitatívneho skúmania.
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne). V rámci blended learningu sa bude využívať LMS MOODLE.
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín príprava priebežných úloh; 20 hodín príprava seminárnej práce a 10 hodín príprava na záverečný test. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: prednáška, diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh.
CHAJDIAK, J. (2013). Štatistika jednoducho v Exceli, Bratislava, Statis, 341 s. ISBN 978-80-855-974-0
NEUBAUER, J., SEDLAČÍK, M., KŘÍŽ, O. (2016). Základy statistiky. Praha, Grada, 280 s. ISBN 978-80-247-5786-5
RIMARČÍK, M. (2007). Štatistika pre prax. Košice, Marián Rimarčík, 200 s. ISBN 8096981311
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.
Študent bude hodnotený záverečným testom za 30 bodov z teoretických vedomostí a riešení úloh zameraných na porozumenie a interpretáciu štatistických konceptov. V priebehu semestra študenti odovzdajú 5 vypracovaných zadaní po 6 bodov, ktoré budú zamerané na riešenie štatistických zadaní pomocou softvéru MS EXCEL a JASP z jednotlivých tém (deskriptívna štatistika, korelačná a regresná analýza, výberové šetrenie, testovanie hypotéz) a na konci semestra študent odovzdá a odprezentuje semestrálnu prácu za 40 bodov. Semestrálny práca bude obsahovať samostatné štatistické spracovanie a interpretáciu kvantitatívneho výskumu (vlastného alebo z prevzatých dát napríklad z diplomových, rigoróznych alebo doktorandských prác). Študent odovzdá prácu v elektronickej podobe MS Word a MS EXCEL, prezentáciu pripraví v MS PowerPoint alebo Prezi. Študent preukáže vypracovaním a prezentáciou semestrálneho projektu, že je schopný samostatne štatisticky vyhodnotiť kvantitatívny výskum a interpretovať ich.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z 5 zadaní získa menej ako 3 body. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent výborne ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať; úlohy rieši tvorivým spôsobom, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok a systematicky si pripravuje zadania na semináre, študent je iniciatívny, kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Na seminároch je aktívny. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Jeho ústny a písomný prejav je správny, citačne korektný, gramaticky bezchybný.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať s menšími nedostatkami, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie pohotovo reagovať počas prednášok na výzvy vyučujúceho, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho písomný prejav v seminárnej práci je správny, gramaticky bezchybný a tvorivý. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich interpretovať na priemernej, teda dobrej úrovni, má nadobudnuté teoretické vedomosti a zručnosti s použitím softvérov MS EXCEL a JASP pri riešení úloh, vie reagovať na výzvy vyučujúceho. Sám nie je iniciatívny, nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho komunikačný štýl nepôsobí rušivo, no nie je si istý svojou odpoveďou a jeho reč nemá výraznejšie rušivé elementy. Skúsenosti z praxe prenáša s problémami. Jeho, gramatický prejav je menej kvalitný.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent ovláda učivo na uspokojivej úrovni. Teóriu ovláda s menšími medzerami, ale nevie ju aplikovať do riešenia praktických skúseností, pri interpretácii získaných štatistických údajov potrebuje pomoc. Počas výučby je málo aktívny, neprináša nové riešenia, zastáva rolu pasívneho pozorovateľa. U študenta prevláda skôr memorovanie na rozdiel od kritického uvažovania. Analýza z praxe je menej konštruktívna. Jeho písomný prejav má isté nepresnosti až vážnejšie nedostatky.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát na nízkej úrovni, na pokyny a výzvy vyučujúceho reaguje so značnými nepresnosťami; študent sám nie je iniciatívny a nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Teoretické poznatky uplatňuje so značnými problémami, v praktickej rovine nemá odporúčania pre správne možnosti riešenia. Študent je skôr v pozícii pasívneho prijímateľa poznatkov a na seminároch nie je aktívny. Študent nie je tvorivý, opiera sa o početné citácie bez vlastného názoru. Jeho gramatický prejav nie je bezchybný a štylizačne korektný.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) toto hodnotenie získa študent vtedy, ak nesplní niektoré z požadovaných minimálnych kritérií a nie je pripustený k záverečnému testu. Znamená to, že študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Zoznámenie sa s druhmi premenných a základnou teóriou štatistiky. Zvládnutie tvorby deskriptívnych štatistík súboru v programe MS Excel a JASP. Schopnosť testovania štatistických hypotéz s využitím parametrických testov. Analýza rozptylu - ANOVA. Korelačná a regresná analýza.
1. Deskriptívna štatistika – opis štatistického súboru
2. Deskriptívna štatistika – vizualizácia dát
3. Korelačná a regresná analýza
4. Pravdepodobnosť
5. Náhodné veličiny
6. Rozdelenie pravdepodobnosti
7. Výberové šetrenie
8. Odhady charakteristík základného súboru
9. Testovanie hypotéz
10. Prezentácia semestrálneho projektu
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študent po absolvovaní kurzu bude schopný vhodne si zvoliť štatistickú metódu v rámci kvantitatívneho výskumu. Získa zručnosti v spracovaní a vyhodnotení dát a bude vedieť vhodne použiť softvér MS EXCEL a JASP. Bude rozumieť významu získaných štatistických údajov a bude vedieť vyhodnotiť a interpretovať získané štatistické výstupy kvantitatívneho skúmania.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 8 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 8 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 22 hodín, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, inštruktáž, projektové metódy, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, e-learning.
Povinná literatúra:
DUBEC, M. (2007). Třídnické hodiny. Praha: Projekt Odyssea, s. 4–5. [online] [cit. 2. 6. 2020] Dostupné z: http://www.odyssea.cz/localImages/tridnicke_hodiny.pdf.
DUTKOVÁ, K., MEDLENOVÁ, J. (2007). Sprievodca triedneho učiteľa. 1. vyd. Bratislava: Raabe, 1800 s. ISBN 80-89182-03-0-8.
EICHHORN, E. – GEBAUER, K. (2014). Manažment triedy, Bratislava: Dr. Josef Raabe. 194 s. ISBN 978-80-8140-096-4. http://is.komposyt.com/pre-odbornikov/ziak-so-svvp/preview-file/1-manazment-tr-982.pdf
KOREŇOVÁ, S. (2020). Príklady dobrej praxe - Aktivity na triednických hodinách. Online časopis Didaktika 6/2020. https://www.direktor.sk/sk/casopis/didaktika/priklady-dobrej-praxe-aktivity-na-triednickych-hodinach.m-1013.html
SITKOVÁ, D. (2014). Skúsenosti s intervenciou žiakov s problémovým správaním na primárnom stupni vzdelávania. Banská Bystrica: Metodicko-pedagogické centrum, 35 s..
VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – BABICOVÁ, Z. (2012). Triedny Učiteľ a spolupráca školy s rodinou. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 153 s.. ISBN 9788055705071.
Ďalší študijný text bude študentom dostupný a v pravidelných intervaloch sprístupňovaný v elektronickej podobe prostredníctvom univerzitného LMS Moodle – kurz s názvom Triedny manažment.
Najmä pre začínajúcich triednych učiteľov je nevyhnutné zorientovať sa v právnych predpisoch, ktoré sa priamo dotýkajú postavenia triedneho učiteľa:
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 553/2003 Z. z. Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
Nariadenie vlády SR č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (namiesto Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov).
vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 437/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov.
Právne predpisy, ktoré súvisia s výkonom práce triedneho učiteľa:
Zákon č. 357/2009 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky 357/2009.
Zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška č. 326/2008 Z. z. o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia.
Vyhláška č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách.
Vyhláška č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (20+30, spolu 50 bodov).
Priebežné hodnotenie: pozostáva z kritickej analýzy domácich a zahraničných zdrojov – 10 bodov a formulácia parciálnych súčastí semestrálneho projektu – 10 bodov.
Záverečné hodnotenie pozostáva: pozostáva z vypracovania semestrálneho projektu a jeho ústneho odprezentovania.
Semestrálny projekt pozostáva: z kompletného vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry za 30b. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu) v 11. týždni priebežnej výučby.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 46 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 41 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 37 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 33 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 30 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Obsahové zameranie predmetu je rozdelené na dve základné oblasti: manažment triedy z pozície učiteľa akéhokoľvek predmetu a komunikácia s triednym kolektívom z pozície triedneho učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Manažment triedy vedúci k úspešne realizovanému vyučovaciemu procesu a spolupracujúcemu konaniu žiakov v ňom s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov, čím je možné smerovať k zmysluplnému učeniu sa žiakov.
Metodika riadenia a koordinácie vyučovacieho procesu – základné piliere úspešného manažmentu triedy – plánovanie, vytváranie produktívnej klímy triedy a podpora tímovej práce v triede, usporiadanie podmienok učebného priestoru, usmerňovanie učebnej činnosti žiakov/študentov, usmerňovanie úloh žiakov/študentov súvisiacich s chodom triedy, aktivity na udržanie disciplíny v triede, aktivity na prevenciu problémového správania, triedne pravidlá. Triedny manažment a triedny učiteľ v kontexte legislatívy – kvalifikačné predpoklady pre výkon triednictva, práva a povinnosti triedneho učiteľa. Role a činnosti triedneho učiteľa. Kompetencie a zručnosti triedneho učiteľa. Požiadavky na osobnosť triedneho učiteľa. Pedagogická dokumentácia triedy. Plán, organizácia a riadenie triednických hodín a aktivity na triednické hodiny. Problémové správanie a východiskové dokumenty. Triedny učiteľ a výchovné opatrenia. Komunikácia a spolupráca triednych učiteľov s vedením školy, pedagogickými zamestnancami, odbornými zamestnancami, so zákonnými zástupcami žiakov/študentov, a so zástupcami rôznych inštitúcií a organizácií. Evalvácia triednickej činnosti.
Študent absolvovaním predmetu Triedny manažment by mal:
poznať základné zásady úspešného manažmentu triedy smerujúce k vedeniu zmysluplného vyučovacieho procesu s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov,
osvojiť si vedomosti o riadení triedy a triedneho kolektívu z pozície triedneho učiteľa v súčinnosti s inými pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami,
získať zručnosti v rámci administrácie pedagogickej dokumentácie triedneho učiteľa,
poznať kompetencie a náplň práce triedneho učiteľa,
dokáže analyzovať jednotlivé formy spolupráce rodiny a školy a posúdiť ich vhodnosť vo vzťahu k rodičom a žiakom,
byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín pri tvorbe semestrálneho projektu,
byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorby semestrálneho projektu na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, organizačné zručnosti, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tvorivosť a predstavivosť, kritické myslenie, analytické schopnosti, schopnosť riešenia problémov, a ďalšie.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 8 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 8 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 22 hodín, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, inštruktáž, projektové metódy, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, e-learning.
Povinná literatúra:
DUBEC, M. (2007). Třídnické hodiny. Praha: Projekt Odyssea, s. 4–5. [online] [cit. 2. 6. 2020] Dostupné z: http://www.odyssea.cz/localImages/tridnicke_hodiny.pdf.
DUTKOVÁ, K., MEDLENOVÁ, J. (2007). Sprievodca triedneho učiteľa. 1. vyd. Bratislava: Raabe, 1800 s. ISBN 80-89182-03-0-8.
EICHHORN, E. – GEBAUER, K. (2014). Manažment triedy, Bratislava: Dr. Josef Raabe. 194 s. ISBN 978-80-8140-096-4. http://is.komposyt.com/pre-odbornikov/ziak-so-svvp/preview-file/1-manazment-tr-982.pdf
KOREŇOVÁ, S. (2020). Príklady dobrej praxe - Aktivity na triednických hodinách. Online časopis Didaktika 6/2020. https://www.direktor.sk/sk/casopis/didaktika/priklady-dobrej-praxe-aktivity-na-triednickych-hodinach.m-1013.html
SITKOVÁ, D. (2014). Skúsenosti s intervenciou žiakov s problémovým správaním na primárnom stupni vzdelávania. Banská Bystrica: Metodicko-pedagogické centrum, 35 s..
VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – BABICOVÁ, Z. (2012). Triedny Učiteľ a spolupráca školy s rodinou. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 153 s.. ISBN 9788055705071.
Ďalší študijný text bude študentom dostupný a v pravidelných intervaloch sprístupňovaný v elektronickej podobe prostredníctvom univerzitného LMS Moodle – kurz s názvom Triedny manažment.
Najmä pre začínajúcich triednych učiteľov je nevyhnutné zorientovať sa v právnych predpisoch, ktoré sa priamo dotýkajú postavenia triedneho učiteľa:
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 553/2003 Z. z. Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
Nariadenie vlády SR č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (namiesto Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov).
vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 437/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov.
Právne predpisy, ktoré súvisia s výkonom práce triedneho učiteľa:
Zákon č. 357/2009 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky 357/2009.
Zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška č. 326/2008 Z. z. o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia.
Vyhláška č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách.
Vyhláška č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (20+30, spolu 50 bodov).
Priebežné hodnotenie: pozostáva z kritickej analýzy domácich a zahraničných zdrojov – 10 bodov a formulácia parciálnych súčastí semestrálneho projektu – 10 bodov.
Záverečné hodnotenie pozostáva: pozostáva z vypracovania semestrálneho projektu a jeho ústneho odprezentovania.
Semestrálny projekt pozostáva: z kompletného vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry za 30b. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu) v 11. týždni priebežnej výučby.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 46 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 41 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 37 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 33 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 30 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Obsahové zameranie predmetu je rozdelené na dve základné oblasti: manažment triedy z pozície učiteľa akéhokoľvek predmetu a komunikácia s triednym kolektívom z pozície triedneho učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Manažment triedy vedúci k úspešne realizovanému vyučovaciemu procesu a spolupracujúcemu konaniu žiakov v ňom s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov, čím je možné smerovať k zmysluplnému učeniu sa žiakov.
Metodika riadenia a koordinácie vyučovacieho procesu – základné piliere úspešného manažmentu triedy – plánovanie, vytváranie produktívnej klímy triedy a podpora tímovej práce v triede, usporiadanie podmienok učebného priestoru, usmerňovanie učebnej činnosti žiakov/študentov, usmerňovanie úloh žiakov/študentov súvisiacich s chodom triedy, aktivity na udržanie disciplíny v triede, aktivity na prevenciu problémového správania, triedne pravidlá. Triedny manažment a triedny učiteľ v kontexte legislatívy – kvalifikačné predpoklady pre výkon triednictva, práva a povinnosti triedneho učiteľa. Role a činnosti triedneho učiteľa. Kompetencie a zručnosti triedneho učiteľa. Požiadavky na osobnosť triedneho učiteľa. Pedagogická dokumentácia triedy. Plán, organizácia a riadenie triednických hodín a aktivity na triednické hodiny. Problémové správanie a východiskové dokumenty. Triedny učiteľ a výchovné opatrenia. Komunikácia a spolupráca triednych učiteľov s vedením školy, pedagogickými zamestnancami, odbornými zamestnancami, so zákonnými zástupcami žiakov/študentov, a so zástupcami rôznych inštitúcií a organizácií. Evalvácia triednickej činnosti.
Študent absolvovaním predmetu Triedny manažment by mal:
poznať základné zásady úspešného manažmentu triedy smerujúce k vedeniu zmysluplného vyučovacieho procesu s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov,
osvojiť si vedomosti o riadení triedy a triedneho kolektívu z pozície triedneho učiteľa v súčinnosti s inými pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami,
získať zručnosti v rámci administrácie pedagogickej dokumentácie triedneho učiteľa,
poznať kompetencie a náplň práce triedneho učiteľa,
dokáže analyzovať jednotlivé formy spolupráce rodiny a školy a posúdiť ich vhodnosť vo vzťahu k rodičom a žiakom,
byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín pri tvorbe semestrálneho projektu,
byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorby semestrálneho projektu na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, organizačné zručnosti, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tvorivosť a predstavivosť, kritické myslenie, analytické schopnosti, schopnosť riešenia problémov, a ďalšie.
Forma výučby: konzultácie, samoštúdium
Typ predmetu: voliteľný
Odporúčaný rozsah výučby: rozsah a frekvenciu konzultácií určí vedúci/vedúca práce ŠVOUČ
Časová záťaž študenta: 60 hodín (konzultácie, samoštúdium, spracovanie práce/ tvorba diela, prezentácia práce/umeleckého diela)
Metóda štúdia: individuálna tvorba, konzultácie
Podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce ŠVOUČ vzhľadom na tému práce ŠVOUČ.
Podmienkou absolvovania predmetu a získania kreditov je účasť na ústavnom/fakultnom kole ŠVOUČ. Záverečné hodnotenie sa stanovuje na základe predloženej práce ŠVOUČ a jej prezentácie.
Udelené hodnotenie predmetu: absolvoval/absolvovala
slovenský jazyk
-Príprava a tvorba práce.
-Príprava a tvorba/interpretácia umeleckého diela podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce.
- Príprava prezentácie práce ŠVOUČ.
- Prezentácia práce ŠVOUČ pred odbornou a študentskou verejnosťou.
Absolvovaním predmetu študent/študentka:
- Nadobudne hlbšiu znalosť riešenej problematiky práce ŠVOUČ a znalosťbibliografických noriem alebo hlbší rozvoj umeleckých, či interpretačných zručností
- Je schopný/-á plánovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť
- Využíva relevantné teoretické poznatky v metodických aplikáciách, v metodológii výskumu alebo relevantné umelecké postupy/techniky pri tvorbe/interpretácii diela
- Dokáže realizovať a prezentovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť a reagovať na otázky s ňou súvisiace
- Vytvára konzistentný odborný text teoreticko-výskumného resp. teoreticko-metodického charakteru, originálne umelecké dielo, alebo originálnu interpretáciu diela
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, ktorý pozostáva z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie prípadných interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Cieľom kurzu je získavanie a rozvíjanie vokálneho kolektívneho prejavu v podmienkach zborového telesa. Študent si osvojuje zásady zborovo-speváckej techniky a harmonicko-rytmického cítenia. Študent rozvíja schopnosť kolektívnej spolupráce a komunikačné schopnosti. Študent taktiež nadobúda pódiovú skúsenosť a reprezentuje univerzitu na domácich aj zahraničných podujatiach.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, ktorý pozostáva z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie prípadných interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Cieľom kurzu je získavanie a rozvíjanie vokálneho kolektívneho prejavu v podmienkach zborového telesa. Študent si osvojuje zásady zborovo-speváckej techniky a harmonicko-rytmického cítenia. Študent rozvíja schopnosť kolektívnej spolupráce a komunikačné schopnosti. Študent taktiež nadobúda pódiovú skúsenosť a reprezentuje univerzitu na domácich aj zahraničných podujatiach.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, pozostávajúceho z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta, ktoré posudzuje dirigent zboru. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho/individuálneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
FX (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Študent má zmysel pre kultivovaný spev, primeraný výraz a prejav, vkus a zároveň sa učí interpretácii skladieb rôznych štýlových období a žánrov.
Študent rozvíja svoju muzikálnosť a nadobudnuté poznatky v oblasti vokálnych činností pri práci s hudobným materiálom v zborových ansámbloch.
Študent má prehľad v otázkach dramaturgie koncertu.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, pozostávajúceho z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta, ktoré posudzuje dirigent zboru. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho/individuálneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
FX (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Študent má zmysel pre kultivovaný spev, primeraný výraz a prejav, vkus a zároveň sa učí interpretácii skladieb rôznych štýlových období a žánrov.
Študent rozvíja svoju muzikálnosť a nadobudnuté poznatky v oblasti vokálnych činností pri práci s hudobným materiálom v zborových ansámbloch.
Študent má prehľad v otázkach dramaturgie koncertu.
Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda
podľa zamerania témy diplomovej práce
Štátnu skúšku obhajoba diplomovej, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č.
1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov
za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie
štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené
disciplinárne konanie.
Študent získava 14 kreditov za úspešnú obhajobu diplomovej práce (kredity započítané v študijnom pláne
VUZ).
U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave
hodnotí najmä:
- preukázanie schopnosti študenta schopnosť integrovať vedomosti, zvládať zložitosť a formulovať
rozhodnutia pri neúplných alebo obmedzených informáciách, pričom však zahŕňajú spoločenskú
a etickú zodpovednosť spojenú s uplatňovaním ich vedomostí a rozhodnutí;
- preukázanie, že vie jasne a jednoznačne komunikovať závery, ich poznatky a zdôvodnenia
odborníkom aj laickým adresátom;
- spracovanie zvolenej témy na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej
literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi, hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je
možné verifikovať. Súčasne diplomová práca musí byť prínosom v konkrétnom odbore.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100 – 91% (výborne – vynikajúce výsledky),
B 90 – 81% (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C 80 – 73% (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D 72 – 66% (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E 65 – 60% (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx 59 a menej % (nedostatočne).
Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nedosahujúcej 60 %
z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky –
obhajoba diplomovej práce. Rovnako je študent hodnotený hodnotením FX, ak odovzdal diplomovú prácu v
rozpore s odsekom 7 č. 56 Vnútorného predpisu UK č. 23/2021 alebo odovzdal diplomovú prácu, ktorá v
podstatnej miere nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 písm. d), odseku 2 písm. d) alebo odseku 3 písm. d) čl.
56 Vnútorného predpisu UK 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK
v Bratislave.
Podrobnosti a konkretizácie náležitostí záverečných prác pre jednotlivé učiteľské študijné programy
v kombinácii (aprobácie) budú spresnené v príslušných Opisoch študijných programov.
slovenský jazyk, v prípade jazykových špecializácií aj jazyk príslušnej predmetovej špecializácie
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri
hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej
štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a
či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom
v príslušnom študijnom odbore, v ktorom študent absolvoval študijný program;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva
iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sú aj
protokoly originality: z centrálneho registra a Theses, k výsledkom ktorých sa školiteľ a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a
autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských
kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 2/2018
Smernica rektora UK v Bratislave;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je
spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce
posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na
pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
8. V študijnom programe zameranom na učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov môže byť súčasťou
záverečnej práce a jej obhajoby aj prezentácia umeleckých výstupov a výkonov.
Ciele a výstupy vzdelávania:
Výstup vzdelávania je v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF,
v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade
s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi. Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.