Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 55 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
priama výučba (55 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (15 hodín), príprava na záverečný test (15 hodín); príprava seminárnej práce a jej prezentácia - výstup (20 hodín); príprava na záverečnú skúšku (20 hodín); spolu 125 hodín.
Vyučovacie metódy:
Prednáška – prednáška, skupinová diskusia, heuristická metóda, riadená diskusia,
Seminár – didaktické, psychologické a kooperatívne hry, analýza problémových situácií, prípadové štúdie, aktívna skupinová práca, riadené samoštúdium a práca s textom.
Odporúčaná literatúra:
Kosíková, V. (2011). Psychologie ve vzdělávání a její psychodidaktické aspekty. Grada.
Kyriacou, Ch. (2005). Klíčové dovednosti učitele. Portál.
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak. Univerzita Komenského v Bratislave.
Miškolciová, L. (2003). Vybrané kapitoly z didaktiky psychológie. Univerzita Mateja Bela.
Petlák, E. (2004). Všeobecná didaktika. Iris.
Sokolová, L. (2010, 2013). Didaktika psychológie. Univerzita Komenského.
Sokolová, L. et al. (2013). Psychológia v sekundárnom vzdelávaní. Univerzita Komenského.
Škoda, J., & Doulík, P. (2011). Psychodidaktika. Metody efektivního a smysluplného učení a vyučování. Grada.
Turek, I. (2010). Didaktika. Iura Edition.
Učebné osnovy, štátne a školské vzdelávacie programy (dostupné na www.statpedu.sk a www.siov.sk)
Vybrané učebnice psychológie pre stredné školy domácej a zahraničnej proveniencie.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie tvorí 50% hodnotenia, študenti spracujú a prezentujú seminárnu prácu: prípravy vyučovacích hodín podľa zadania (max. 25 b.), súbor didaktických materiálov podľa zadania (max. 15 b.), reflexiu mikrovyučovania na seminári (max. 10b.).
Záverečné hodnotenie tvorí písomný vedomostný test (max. 30 b.) a ústna skúška (max. 20 b.).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Predmet didaktiky psychológie a špecifiká výučby predmetu Psychológia na stredných školách.
2. Didaktické zásady a etické princípy vo vyučovaní psychológie.
3. Didaktická analýza učiva psychológie a metodický postup učenia pojmov.
4. Učebnice a ďalšie didaktické prostriedky vo vyučovaní psychológie.
5. Digitálna gramotnosť učiteľa psychológie.
6. Skupinová dynamika vo vyučovaní psychológie.
7. Edukačné metódy vo vyučovaní psychológie, problematika výberu a evaluácie metód.
8. Metodika zážitkového učenia, psychologických hier a psychologických cvičení v predmete psychológia.
9. Sociálno-psychologický tréning ako forma vyučovania psychológie.
10. Inovatívne metódy hodnotenia a klasifikácie v predmete psychológia.
11. Predmetovo-špecifické kompetencie a dispozície učiteľa psychológie.
12. Osobnostný a sociálny rozvoj študenta v predmete psychológia.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je získať základné teoretické poznatky a praktické skúsenosti potrebné pre prípravu a realizáciu výučby psychológie v rôznych typoch vzdelávania. Študenti po absolvovaní predmetu:
Upevnia a prehĺbia si poznatky všeobecnej didaktiky a naučia sa ich aplikovať v odborovej didaktike psychológie.
Naučia sa plánovať a organizovať vyučovaciu hodinu psychológie v súlade s požiadavkami ŠtVP/ŠkVP pre jednotlivé typy stredných škôl.
Prostredníctvom zážitkových aktivít sa oboznámia s vybranými metódami vyučovania psychológie a možnosťami a úskaliami ich konkrétnej aplikácie.
Prostredníctvom skupinových aktivít rozvinú niektoré nonkognitívne kompetencie kľúčové pre učiteľa psychológie.
Prostredníctvom aktívneho a sebapoznávacieho princípu vybraných aktivít rozvinú schopnosť didaktickej reflexie, sebareflexie a hodnotenia.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (44 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (15 hodín), príprava na priebežný test (20 hodín); príprava seminárnej práce - výstup (15); príprava na záverečnú skúšku (26 hodín); spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
Prednáška – prednáška, skupinová diskusia, heuristická metóda, riadená diskusia.
Seminár – didaktické, psychologické a kooperatívne hry, analýza problémových situácií, aktívna skupinová práca, prípadové štúdie, riadené samoštúdium a práca s textom.
Odporúčaná literatúra:
Bieliková, M. (2017). Sociálno-patologické javy v školskom prostredí. Vydavateľstvo UK.
Černá, M., & Kováčová, M. (2019). Prevencia a intervencia sociálno-patologických javov u detí a mládeže. Vydavateľstvo SPU.
Mikulová, H., & Švecová, M. (2018). Sociálno-patologické javy: Šikanovanie, kyberšikanovanie a prevencia v školách. Pedagogická fakulta UK.
Nováková, A. (2015). Zneužívanie návykových látok medzi mládežou: Sociálno-patologické faktory. Vydavateľstvo UK.
Petrík, M., & Židová, I. (2020). Krízová intervencia a podpora duševného zdravia detí v školskom prostredí. Vydavateľstvo Akadémia.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra bude priebežný test s možnosťou získať 30 bodov, študenti odprezentujú seminárnu prácu v rozsahu max. 20 minút + 10 minút diskusia ( max. 15 bodov), poskytovanie spätnej väzby v skupine (5 bodov). Skúška bude pozostávať z písomnej časti (30 bodov) a ústnej časti (20 bodov). Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Charakteristika sociálno-patologických javov v školskom prostredí.
Typy sociálno-patologických javov v školách.
Faktory ovplyvňujúce vznik sociálno-patologických javov.
Prevencia sociálno-patologických javov v školách.
Intervencia a riešenie sociálno-patologických javov v školách.
Podporné služby pre žiakov, ktorí sú obete.
Rola učiteľa v prevencii a riešení problémov v rámci sociálno-patologických javov.
Rola školského podporného tímu v prevencii a riešení sociálno-patologických javov.
Multidisciplinárny prístup k riešeniu sociálno-patologických javov v školách.
Etické a legislatívne otázky pri riešení sociálno-patologických javov.
Vzdelávanie pedagógov v oblasti sociálno-patologických javov.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať súvislosti medzi individuálnymi, rodinnými, školskými a sociálnymi faktormi, ktoré ovplyvňujú vznik sociálno-patologických javov v školskom prostredí a identifikovať rizikové faktory a varovné signály u žiakov.
Študenti budú vedieť kriticky posúdiť účinnosť preventívnych stratégií a zásahov zameraných na riešenie šikanovania, násilia, drogovej závislosti a iných negatívnych javov, a argumentovať pri výbere najvhodnejších prístupov v konkrétnych školských situáciách.
Študenti budú schopní vytvoriť a implementovať preventívne programy na mieru pre konkrétnu školu alebo skupinu žiakov a navrhovať inovatívne spôsoby spolupráce so školou, rodinou a odborníkmi pri poskytovaní podpory obetiam sociálno-patologických javov.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 55 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
priama výučba (55 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (15 hodín), príprava na priebežný test (20 hodín); príprava seminárnej práce - výstup (20 hodín); príprava na záverečnú skúšku (30 hodín); spolu 140 hodín.
Vyučovacie metódy:
Prednáška – prednáška, skupinová diskusia, heuristická metóda, riadená diskusia.
Seminár – didaktické, psychologické a kooperatívne hry, analýza problémových situácií, prípadové štúdie, aktívna skupinová práca, riadené samoštúdium a práca s textom.
Odporúčaná literatúra:
Gajdošová, E. (2015). Školská psychológia a školský psychológ v 21. storočí. Eurokódex.
Čáp, J., & Mareš, J. (2007). Psychologie pro učitele. Portál.
Fontana, D. (2010). Psychologie ve školní praxi. Portál.
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak. Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-5955-9.
Asociácia školskej psychológie - http://www.aspsr.sk/skolska-psychologia.
Pedagogická a školská psychológia (Učebnica) https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/.
Časopis: Školní psycholog/Školský psychológ: https://journals.muni.cz/skolnipsycholog/index.
VUDPaP: www.vudpap.sk.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra bude priebežný test s možnosťou získať 30 bodov, študenti odprezentujú seminárnu prácu v rozsahu max. 15 minút + 10 minút diskusia (max. 15 bodov), poskytovanie spätnej väzby v skupine (5 bodov). Skúška bude pozostávať z písomnej časti (30 bodov) a ústnej časti (20 bodov). Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
1.Predmet a systém školskej psychológie ako aplikovanej psychologickej disciplíny.
2.Úlohy a kompetencie školského psychológa.
3. Etické zásady práce psychológa v školskom prostredí.
4. Sekvenčný model činnosti.
5.Identifikačno-diagnostická činnosť v školskom prostredí.
6 Poradenstvo a intervencie.
7.Prevencie a podpora duševného zdravia žiakov.
8.Spolupráca školského podporného tímu a s inými odborníkmi.
9.Práca so špecifickými skupinami žiakov.
10. Stratégie pri riadení školskej triedy.
11. Identifikácia problémov v učení a v správaní.
12. Spolupráca školy a rodiny prostredníctvom aktivít školského psychológa.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je u absolventov dosiahnuť, aby vedeli, ako sa orientovať v teoretických a empirických výskumoch podložených poznatkami zo školskej psychológie.
Študenti budú schopní analyzovať teoretické a empirické výskumy zo školskej psychológie, identifikovať ich kľúčové východiská, metodologické prístupy a aplikovateľnosť v kontexte pedagogickej praxe.
Študenti budú vedieť kriticky zhodnotiť prístupy a metódy práce školského psychológa, posúdiť ich účinnosť v rôznych pedagogických situáciách a obhájiť výber vhodných intervencií v kontexte individuálnych potrieb žiakov.
Študenti budú schopní navrhovať inovatívne a tvorivé postupy práce s deťmi a žiakmi v školskom prostredí vychádzajúc z poznatkov školskej psychológie a aktuálnych výskumných zistení, ako aj vytvárať vlastné návrhy riešení konkrétnych problémov z praxe.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
22 hodín cvičenia za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 10 hodín príprava pred realizáciou výcviku; 2 hodiny venované reflexii diania na tréningu po jeho ukončení; 16 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, sebapoznávacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej)
Odporúčaná literatúra:
Hermochová, S. (2005). Skupinová dynamika ve školní třídě. AISIS.
Hermochová, S. (2006). Teambuilding. Grada.
Kolařík, M. (2011). Interakční psychologický výcvik. Grada.
Kolařík, M. (2013). Interakční psychologický výcvik pro praxi. Grada.
Komárková, R., Výrost, J., & Slaměník, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Grada.
Lemešová, M., & Sokolová, L. (2023). QUESTions UNI. Hra plná otázok. SAUP.
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak. Univerzita Komenského v Bratislave.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie najmä plnenia priebežných úloh a zadaní počas tréningu (90%). Po tréningu tvorí priebežné hodnotenie štruktúrovaná spätná väzba na dianie v skupine (10%).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Predmet sa realizuje prostredníctvom zážitkových aktivít a cvičení zameraných najmä na:
Zvyšovanie citlivosti k dynamike skupiny a skupinovým javom.
Techniky riešenia interpersonálnych konfliktov.
Budovanie pozitívnej atmosféry v skupine.
Zvládanie záťaže.
Techniky asertívneho správania sa.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je stimulovať rozvoj kompetencií osobnosti spojených so zvládaním náročných situácií v prostredí školy a usmerňovaním dynamiky školskej triedy. Študenti po absolvovaní predmetu budú schopní:
Poznať základné techniky asertívnej komunikácie, podpory skupinovej kohézie a riešenia konfliktov v školskom prostredí.
Identifikovať typické stresové a konfliktné situácie v školskej triede.
Vysvetliť vplyv skupinovej dynamiky na triednu klímu a učenie žiakov.
Aplikovať vhodné stratégie na riešenie modelových výchovno-vzdelávacích situácií (napr. pri problémoch so správaním alebo komunikáciou).
Využiť techniky asertívnej komunikácie pri vedení rozhovorov s jednotlivcami aj so skupinou.
Analyzovať situácie z pedagogickej praxe z pohľadu skupinovej dynamiky a identifikovať hlavné príčiny vzniknutých problémov.
Kriticky reflektovať vlastné pedagogické rozhodnutia, komunikačné štýly a postoje.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina prednáška a 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Heretik, A., sr., & Heretik, A., jr. et al. (2016). Klinická psychológia. Psychoprof. (vybrané kapitoly).
Ostatníková, D. et al. (2022). Autismus od A po S. Ikar.
Zaneva, M., Coll-Martín, T., Héjja-Brichard, Y., Kalandadze, T., Kis, A., Koperska, A., Manalili, M. A. R., Mathy, A., Graham, C. J., Hollis, A., Ross, R. M., Yeung, S. K., Allen, V., Azevedo, F., Friedel, E., Fuller, S., Giannouli, V., Gjoneska, B., Hartmann, H., … Zisk, A. H. (2024). An Annotated Introductory Reading List for Neurodiversity (Version 1). Deakin University. https://hdl.handle.net/10779/DRO/DU:27617379.v1
Axline, V. M. (2017). Dibs v hľadaní seba samého pri terapii hrou. Vydavateľstvo F.
Hansen, A. (2024). Dobrá správa o ADHD. Barecz & Conrad Books.
Understanding Neurodiversity A guide to Specific Learning Differences. Department for Education. https://cdn.bdadyslexia.org.uk/uploads/documents/Dyslexia/A_Guide_to_SpLD_2nd_ed.pdf
Časopisy APA
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra sa budú študenti aktívne zapájať na seminároch do úloh (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (15 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (15 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (50 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Neurodiverzita – definícia a význam konceptu, historický kontext, etiológia, používanie pojmov a komunikácia o neurodiverzite, aktuálne odborné diskusie.
PAS, ADHD a ich častý spoločný výskyt – identifikácia a rozpoznávanie prejavov v prežívaní a správaní.
Poruchy učenia, poruchy reči, Tourettov syndróm a iné – identifikácia a rozpoznávanie prejavov v prežívaní a správaní.
Komunikácia v triede a nastavenie vzdelávacích postupov pre neurodivergentných žiakov.
Komunikácia priamo s neurodivergentnými žiakmi.
Zvládanie sociálnej interakcie (interpersonálne vzťahy, sociálna opora a i.) u neurodivergentných žiakov.
Spolupráca s rodičmi a rodinami s neurodivergentnými žiakmi (odporúčané postupy, porozumenie, efektívna komunikácia a spolupráca).
Problematické prípady rodičov alebo rodín s neurodivergentnými žiakmi (poruchy osobnosti rodiča, depresia alebo iné duševné poruchy, existenčná a sociálna tieseň, špecifická kultúrna diverzita a pod.).
Súrodenci, rovesníci, priatelia žiakov s neurodiverzitou - ekologický inkluzívny model ich vzdelávania a výchovy.
Osobitosti riešenia vývinových kríz u ľudí s neurodiverzitou (adolescencia a i.; identita, intimita, generativita atď.).
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú prejavy neurodiverzity a súvisiace psychosociálne osobitosti u detí, adolescentov a dospelých z hľadiska ich vplyvu na učenie, správanie a sociálne vzťahy.
Rozlišujú rôzne formy neurodiverzity (napr. ADHD, autizmus, dyslexia atď.) na základe pozorovateľných prejavov bez potreby klinickej diagnostiky.
Identifikujú potenciálne riziká a potreby neurodivergentných žiakov v edukačnom procese.
Študenti kriticky posúdia vhodnosť vzdelávacích prístupov ku žiakom s neurodiverzitou.
Kriticky posúdia komunikačné stratégie v práci s neurodivergentnými žiakmi a ich rodičmi (vrátane problematických prípadov, napr. rodičov s poruchami osobnosti, a pod.).
Zvážia efektivitu rôznych adaptačných opatrení podmienok vzdelávania a výchovy z hľadiska individuálnych potrieb žiaka s neurodiverzitou a reálnych možností systému školy.
Kriticky reflektujú vlastné postoje alebo predsudky voči jednotlivcom s neurodiverzitou a ich edukácii a inklúzii.
Študenti navrhnú vhodné podporné stratégie a vzdelávacie prístupy pre žiakov s rôznymi formami neurodiverzity.
Vytvoria plán komunikácie so žiakmi a rodičmi, ktorý je citlivý na špecifiká porúch správania alebo osobnosti alebo iných problémov vo vzťahoch tak, aby podporili spoluprácu.
Navrhnú preventívne aktivity alebo edukačný program, ktorý rozvíja empatiu a citlivosť voči odlišnostiam v rámci triedneho alebo školského kolektívu.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška a 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (44 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); príprava na záverečný test (20), spolu 86 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Dlabal, M. (2021). Komunikace v poháhajícich profesiích. Portál.
Prochádza, R., Smahaj, J, Kolařík M., & Lešbych, M. (2014). Teorie a praxe poradenské psychologie, Grada.
Timuľák, L. (2007). Základy vedení psychoterapeutického rozhovoru. Portál.
Gabura, J., & Pružinská, J. (1995). Poradenský proces. Sociologické nakladatelství.
Zimbardo, P., & Coulomb, N.D. (2017). Odpojený muž. Jak technologie připravuje muže o mužství a co s tím. Grada.
Smitková, H. (2024). Poradenská psychológia a jej využitie v praxi. Grada.
Šefránková, M. (2007). Výchovný poradca. Iris.
Bartoš, R. (2023). Predchádzanie vzniku krízových situácií počas mimoriadnej situácie v dôsledku vojnových udalostí na Ukrajine. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Faber, A., & Malizlish, E. (2013). Ako hovoriť, aby nás deti počúvali. CPRESS.
Kallwass, A. (2007). Syndrom vyhoření v pŕaci a osobním životě. Portál.
Šramová B. et al. (2019). Násilie v intímnych vzťahoch dospievajúcich: Metodika pre prácu v oblasti prevencie. Univerzita Komenského v Bratislave.
Stránka VUDPAP https://vudpap.sk/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (20 bodov), absolvovať dyadickú a skupinovú prácu (10 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (50 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Stručný exkurz do rozvoja poradenstva, vymedzenie poradenstva, systémy poradenstva, koncepcie.
Vybrané prístupy k poradenstvu.
Psychologický poradenský vzťah (vývin vzťahu; faktory poradenského vzťahu; prenos a proti prenos).
Metódy poradenskej práce – ako pracovať s klientom.
Poradenský proces, štruktúra, fázy poradenského procesu.
Verbálna a neverbálna komunikácia v poradenskom procese.
Typy klientov – rodičov, učiteľov, žiakov.
Skupinová práca a poradenstvo.
Školská trieda a logické dôsledky.
Dištančné poradenstvo.
Ako technológia mení myseľ a mozog chlapcov a dievčat.
Supervízia a etika v práci poradenského psychológa, syndróm vyhorenia u poradcov.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je poskytnúť študentom základnú orientáciu v teoretických predpokladoch psychologického a výchovného poradenstva, v jestvujúcich systémoch psychologického poradenstva v slovenských podmienkach a v zahraničí.
Študenti po ukončení predmetu:
Vedia sa zorientovať v informáciách v oblasti výchovného a psychologického poradenstva.
Poznajú jednotlivé zložky a spôsoby fungovania výchovného poradenstva v rezorte školstva.
Študenti navrhnú konkrétne opatrenia alebo zmeny, ktoré by mohli prispieť k zefektívneniu poradenských služieb v škole.
Vytvoria modelový návrh spolupráce medzi poradenským pracovníkom a školou s dôrazom na potreby detí a rodín.
Vypracujú návrh preventívneho alebo intervenčného programu, založeného na teoretických poznatkoch a osvedčených postupoch v poradenstve.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina prednáška a 2 hodiny seminár/týždeň, prezenčná alebo kombinovaná metóda
Pracovná záťaž študenta:
11x3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; príprava seminárnej práce (10 hodín), príprava na priebežný test (15 hodín), individuálna práca (28 hodín). Spolu 86 hodín.
Vyučovacie metódy:
prednáška, heuristická metóda, práca s odborným textom a informačnými zdrojmi, rozbor prípadovej štúdie, aktivizujúce metódy vzdelávania, dialogické (diskusné) metódy, metódy skupinového vyučovania, metódy rozvíjajúce kritické myslenie, modelovanie, skupinové a individuálne aktívne sociálne učenie, zážitkové techniky, tvorba programov.
Odporúčaná literatúra:.
Vendel, Š. 2007. Kariérní poradenství. Grada.
Amundson, N. E., Harris-bowlsbeyová, J., Niles, S. G. (2012). Základné zložky kariérového poradenstva: Postupy a techniky. SAAIC - centrum Euroguidance.
OECD. (2004). Kariérové poradenstvo. Príručka pre tvorcov koncepcií. Bratislava: OECD, SAAIC - centrum Euroguidance, 2004. Dostupné na: http://web.saaic.sk/nrcg_new/kniznica%5COECD-KP_prirucka%5CKarierove_poradenstvo-Koncepcna_prirucka.pdf
Groma, M. (2012). Kariérové poradenstvo a facilitácia kariérového vývinu nepočujúcich.
Univerzita Komenského v Bratislave.
Časopis Kariérové poradenstvo v teórii a praxi. http://www.euroguidance.sk/index.php?sw=6
www.koposyt.sk
Václavů, J. (2009). Metodika k programu „Mentoring“.Společnost Tady a Teď.
Meier, D., Szabó, P. (2011). Koučovanie - krátko, jednoducho, účinne. Vydavateľstvo Co/Man.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie seminárnej práce na vybranú tému z oblasti kariérovej výchovy a kariérového poradenstva, mentoringu alebo koučingu (max. 50 bodov).
Záverečné hodnotenie zahŕňa písomný test (max. 50 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský a český jazyk, anglický jazyk (na prehĺbenie štúdia)
Stručná osnova predmetu:
1. Kariérové poradenstvo. Predmet, význam a ciele kariérového poradenstva.
a kariérovej výchovy. Formy a metódy kariérového poradenstva.
2. Poskytovanie kariérového poradenstva v rezorte školstva a rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. 3. Kroky na kariérovej ceste: Sebapoznávanie. Informácie o svete práce a povolaniach. Stavanie
kariérových cieľov, kariérové rozhodovanie. Stratégie vyhľadávania pracovného miesta, pracovný pohovor. Kariérový rozvoj. Reflexia kariérového vývinu.
4. Teórie v kariérovom poradenstve, klasifikácia teórií. Teórie kariérového vývinu.
5. Posudzovanie kariérového vývinu a diagnostika v kariérovom poradenstve a kariérovej výchove.
6. Kariérové portfólio.
7. Kariérové poradenstvo pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Špecializované kariérové poradenstvo.
8. Mentoring a jeho vymedzenie. Druhy mentoringu: Formálny a neformálny mentoring.
9. Rola mentora. Budovanie vzťahov medzi mentormi a mentorovanými (mentee).
10. Kompetencie mentora. Integrácia mentoringu do vzdelávacieho prostredia.
11. Koučing. Prístupy v koučingu. Druhy koučingu. Manažérsky koučing. Kariérny koučing. Koučing zručností. Koučing vzťahov. Koučing osobného života.
12. Profesionálna a osobná rola koučovania. Kompetencie v koučingu.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať teórie kariérového vývinu a rozlíšiť ich aplikovateľnosť na rôzne cieľové skupiny, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Budú vedieť kriticky skúmať faktory ovplyvňujúce kariérové rozhodovanie, ako aj porovnávať individuálne a skupinové techniky kariérového poradenstva a výchovy v rôznych typoch školského prostredia.
Získajú prehľad o teóriách kariérového poradenstva, budú rozumieť všeobecným zákonitostiam kariérového vývinu ako aj špecifikám kariérového vývinu jednotlivých cieľových skupín.
Študenti budú schopní posudzovať efektivitu kariérových intervencií v kontexte inkluzívneho vzdelávania a špeciálnych škôl, zhodnotiť vhodnosť použitia rôznych diagnostických nástrojov a kriticky reflektovať prínos mentorských a koučovacích prístupov v kariérovom poradenstve.
Študenti budú schopní tvorivo navrhovať a implementovať kariérové programy a intervencie, ktoré zohľadňujú individuálne potreby detí a žiakov, vrátane tých so zdravotným znevýhodnením.
Zároveň budú schopní integrovať poznatky z psychologického a výchovného poradenstva do inovatívnych riešení v oblasti kariérového rozvoja, mentorstva a koučingu.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 14 hodín individuálne úlohy; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psychologické a kooperatívne hry, práca s autentickým, didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, výklad s multimediálnou podporou, videoanalýzy
Odporúčaná literatúra:
Drahanská, P., Langrová, J., Slejšková, L., & Trčková, R. (2011). Škola zážitkem. Zážitková pedagogika při výuce klíčových kompetencí a hodnocení žáků. Prázdninová škola Lipnice.
Hermochová, S. (2005). Skupinová dynamika ve školní tříde. AISIS.
Kolařík, M. (2011). Interakční psychologický výcvik. Grada.
Kolařík, M. (2013). Interakční psychologický výcvik pro praxi. Grada.
Lemešová, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0. SAUP.
Lemešová, M., & Sokolová, L. (2023). QUESTions UNI. Hra plná otázok. SAUP.
Lemešová, M., & Sokolová, L. (2024). Opäť v škole: Hra vracajúca do školských čias. Univerzita
Komenského v Bratislave.
Komárková, R., Slaměník, I., & Výrost, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Grada.
Macků, R. (2020). Třikrát stejně a přece jinak! Gymnasion, 14(2), 33-40.
Macků, R., & Škopková, Z. (2019). Atmosférotvorné prvky pedagogického procesu. Gymnasion,
13(2), 35-39.
Ondrušek, D. & Labáth, V. (2007). Tréning? Tréning. PDCS.
Pelánek, R. (2008). Příručka instruktora zážitkových akcí. Portál .
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a priebežný test (60% hodnotenia). Seminárna práca spočíva vo vypracovaní prípravy na celodenný tréningový blok (7 x 45 minútových hodín) v jednej z ponúkaných tematických oblastí realizovaných v rámci sociálno-psychologického tréningu.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
História sociálno-psychologického tréningu.
Sociálno-psychologický tréning ako vyučovací predmet a jeho špecifiká v školskom prostredí.
Učiteľ/učiteľka psychológie ako vedúci sociálno-psychologického tréningu.
Inkluzívna tréningová skupina.
Skupinová dynamika a dynamika tréningu.
Metódy a techniky v tréningu.
Priestor tréningu (škola, mimo školy, online)
Plánovanie, príprava, realizácia a hodnotenie tréningu.
Náročné situácie v tréningu a etické otázky.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je umožniť študentom a študentkám učiteľstva psychológie získať teoretické a praktické skúsenosti s prípravou, realizáciou a hodnotením predmetov tréningového charakteru.
Študenti po ukončení predmetu:
vedia definovať cieľ vyučovacieho predmetu sociálno-psychologický tréning a poznajú jeho možnosti i úskalia,
orientujú sa v dostupnej literatúre a dokážu získané poznatky modifikovať pre účely vzdelávacej praxe,
dokážu metodicky zostaviť sociálno-psychologický tréning pre potreby vzdelávania a tento tréning viesť,
cielene pracujú so skupinovou dynamikou, poznajú jednotlivé štádiá vývinu skupiny.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
22 hodín cvičenia za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 14 hodín individuálne úlohy; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, inscenačné metódy, práca s autentickým textom a informačnými zdrojmi, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou, videoanalýzy
Odporúčaná literatúra:
De Vitto, J. (2001). Základy mezilidské komunikace. Grada.
Helcl, Z. (2013). Jak zvládnout 77 obtížných situací při prezentacích a přednáškách. Grada.
Kolařík, M. (2011). Interakční psychologický výcvik. Grada.
Kolařík, M. (2013). Interakční psychologický výcvik pro praxi. Grada.
Komárková, R., Výrost, J., & Slaměník, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Grada.
Lemešová, M., & Sokolová, L. (2023). QUESTions UNI. Hra plná otázok. SAUP.
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak.
Univerzita Komenského v Bratislave.
Medlíková, O. (2010). Presvědčivá prezentace. Grada.
Plamínek, J. (2012). Komunikace a prezentace. Grada.
Šeďová, K., Švaříček, R., & Šalamounová, Z. (2012). Komunikace ve školní třídě. Portál.
Vybíral, Z. (2005). Psychologie komunikace. Portál.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie a prezentáciu projektu (50% hodnotenia) a aktívnu účasť na modelových situáciách (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Komunikácia a jej význam v učiteľstve.
Interpersonálne kompetencie a ich rozvíjanie (sociálna percepcia, aktívne počúvanie, verbálne a neverbálne komunikačné zručnosti, zručnosti spojené so sociálnymi interakciami a riešením interpersonálnych konfliktov).
Typológie komunikačných a prezentačných učiteľských štýlov.
Zásady efektívnej komunikácie a prezentácie vo vzťahu k rôznym cieľovým skupinám.
Príprava prezentácie.
Efektívna argumentácia.
Komunikačné a prezentačné chyby v učiteľskej práci.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať vlastné komunikačné a prezentačné prejavy, identifikovať ich silné a slabé stránky a rozlišovať medzi rôznymi štýlmi a stratégiami komunikácie vhodnými pre učiteľskú profesiu.
Študenti budú vedieť kriticky zhodnotiť efektívnosť rôznych komunikačných a prezentačných techník v edukačnom procese a obhájiť výber konkrétnych stratégií vo vzťahu k veku, typu publika a cieľovej skupine.
Študenti budú schopní tvorivo navrhovať a aplikovať techniky na rozvoj komunikačných zručností u žiakov a zároveň vytvárať vlastné didaktické nástroje a aktivity, ktoré podporujú rozvoj sebavedomého a kultivovaného prejavu v pedagogickej praxi.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
22 hodín cvičenia za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 14 hodín individuálne úlohy; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, inscenačné metódy, práca s autentickým textom a informačnými zdrojmi, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou, videoanalýzy
Odporúčaná literatúra:
De Vitto, J. (2001). Základy mezilidské komunikace. Grada.
Helcl, Z. (2013). Jak zvládnout 77 obtížných situací při prezentacích a přednáškách. Grada.
Kolařík, M. (2011). Interakční psychologický výcvik. Grada.
Kolařík, M. (2013). Interakční psychologický výcvik pro praxi. Grada.
Komárková, R., Výrost, J., & Slaměník, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Grada.
Lemešová, M., & Sokolová, L. (2023). QUESTions UNI. Hra plná otázok. SAUP.
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak.
Univerzita Komenského v Bratislave.
Medlíková, O. (2010). Presvědčivá prezentace. Grada.
Plamínek, J. (2012). Komunikace a prezentace. Grada.
Šeďová, K., Švaříček, R., & Šalamounová, Z. (2012). Komunikace ve školní třídě. Portál.
Vybíral, Z. (2005). Psychologie komunikace. Portál.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie a prezentáciu projektu (50% hodnotenia) a aktívnu účasť na modelových situáciách (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Komunikácia a jej význam v učiteľstve.
Interpersonálne kompetencie a ich rozvíjanie (sociálna percepcia, aktívne počúvanie, verbálne a neverbálne komunikačné zručnosti, zručnosti spojené so sociálnymi interakciami a riešením interpersonálnych konfliktov).
Typológie komunikačných a prezentačných učiteľských štýlov.
Zásady efektívnej komunikácie a prezentácie vo vzťahu k rôznym cieľovým skupinám.
Príprava prezentácie.
Efektívna argumentácia.
Komunikačné a prezentačné chyby v učiteľskej práci.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať vlastné komunikačné a prezentačné prejavy, identifikovať ich silné a slabé stránky a rozlišovať medzi rôznymi štýlmi a stratégiami komunikácie vhodnými pre učiteľskú profesiu.
Študenti budú vedieť kriticky zhodnotiť efektívnosť rôznych komunikačných a prezentačných techník v edukačnom procese a obhájiť výber konkrétnych stratégií vo vzťahu k veku, typu publika a cieľovej skupine.
Študenti budú schopní tvorivo navrhovať a aplikovať techniky na rozvoj komunikačných zručností u žiakov a zároveň vytvárať vlastné didaktické nástroje a aktivity, ktoré podporujú rozvoj sebavedomého a kultivovaného prejavu v pedagogickej praxi.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška a 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (44 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (22 hodín); realizácia a opísanie experimentov (20 hodín), príprava na priebežný test (12 hodín), príprava na záverečný test (28 hodín). Spolu 126 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Kahneman, D. (2019). Myšlení rychlé a pomalé. Jan Melvil publishing.
Sternberg, R.J. (1999). Kognitívní psychologie. Portál.
Sternberg, R. J. (2001). Úspěšná inteligence. Jak rozvíjet praktickou a tvúrčí inteligenci. Grada.
Průcha, J. (2011). Dětská reč a komunikace. Poznaky vývojové psycholingvistiky. Grada.
Kovalčíková I. (2017). Kognitívna pedagogika 1. Vydavateľstvo prešovskej univerzity.
Sack, O. (2017). Zrak mysle. INAQUE.
Jursová Zacharová, Z., & Sokolová L. (2013). Na ceste za dvojjazyčnosťou: od informálneho k formálnemu vzdelávaniu On the Path to Bilingualism: from informal to formal education. DITI srl.
Webové stránky organizácií:
https://psycnet.apa.org/search
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra budú študenti a študentky realizovať seminárnu prácu (20 bodov), prezentovať seminárnu prácu spolužiakom (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (10 bodov) a úspešne absolvovať záverečný test (50 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
azyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému textu)
Stručná osnova predmetu:
História kognitívnej psychológie ako vednej disciplíny.
Základné oblasti kognitívnej psychológie. Poznávanie a mentálne reprezentácie.
Pozornosť a vedomie.
Vnímanie v kognitívnej psychológii, organizácia poľa.
Pamäť, tradičné modely, alternatívne modely, pamäťové procesy.
Reprezentácie poznatkov.
Kognitívny vývin.
Riešenie problémov, ľudská a umelá inteligencia.
Povaha jazyka, osvojovanie si jazyka.
Monolingvizmus, bilingvizmus a multilingvizmus.
Jazyk a jeho súvislosti, metalingvistické schopnosti.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti rozanalyzujú vybrané kognitívne procesy (napr. pozornosť, pamäť, jazykové spracovanie) v kontexte učenia a vyučovania.
Identifikujú a rozlíšia kľúčové koncepty kognitívnej psychológie a psychológie jazyka na základe odborných textov a praktických príkladov.
Preskúmajú súvislosti medzi teoretickými modelmi a ich prejavmi v edukačných situáciách.
Študenti budú schopní kriticky posúdiť vybrané psychologické prístupy a teórie z hľadiska ich uplatniteľnosti v učiteľskej praxi.
Vyhodnotia efektívnosť rôznych stratégií učenia z pohľadu poznatkov o fungovaní kognitívnych procesov.
Argumentáciou obhajujú svoj postoj k vybraným teoretickým a praktickým otázkam v oblasti psychológie jazyka a kognície.
Študenti budú schopní navrhnúť a odôvodniť pedagogické stratégie alebo edukačné aktivity na základe poznatkov z kognitívnej psychológie.
Vytvoria modelové situácie alebo prípady, v ktorých demonštrujú uplatnenie psychologických teórií v konkrétnych učebných situáciách.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška a 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (44 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (22 hodín); realizácia a opísanie experimentov (20 hodín), príprava na priebežný test (12 hodín), príprava na záverečný test (28 hodín). Spolu 126 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Kahneman, D. (2019). Myšlení rychlé a pomalé. Jan Melvil publishing.
Sternberg, R.J. (1999). Kognitívní psychologie. Portál.
Sternberg, R. J. (2001). Úspěšná inteligence. Jak rozvíjet praktickou a tvúrčí inteligenci. Grada.
Průcha, J. (2011). Dětská reč a komunikace. Poznaky vývojové psycholingvistiky. Grada.
Kovalčíková I. (2017). Kognitívna pedagogika 1. Vydavateľstvo prešovskej univerzity.
Sack, O. (2017). Zrak mysle. INAQUE.
Jursová Zacharová, Z., & Sokolová L. (2013). Na ceste za dvojjazyčnosťou: od informálneho k formálnemu vzdelávaniu On the Path to Bilingualism: from informal to formal education. DITI srl.
Webové stránky organizácií:
https://psycnet.apa.org/search
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra budú študenti a študentky realizovať seminárnu prácu (20 bodov), prezentovať seminárnu prácu spolužiakom (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (10 bodov) a úspešne absolvovať záverečný test (50 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
azyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému textu)
Stručná osnova predmetu:
História kognitívnej psychológie ako vednej disciplíny.
Základné oblasti kognitívnej psychológie. Poznávanie a mentálne reprezentácie.
Pozornosť a vedomie.
Vnímanie v kognitívnej psychológii, organizácia poľa.
Pamäť, tradičné modely, alternatívne modely, pamäťové procesy.
Reprezentácie poznatkov.
Kognitívny vývin.
Riešenie problémov, ľudská a umelá inteligencia.
Povaha jazyka, osvojovanie si jazyka.
Monolingvizmus, bilingvizmus a multilingvizmus.
Jazyk a jeho súvislosti, metalingvistické schopnosti.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti rozanalyzujú vybrané kognitívne procesy (napr. pozornosť, pamäť, jazykové spracovanie) v kontexte učenia a vyučovania.
Identifikujú a rozlíšia kľúčové koncepty kognitívnej psychológie a psychológie jazyka na základe odborných textov a praktických príkladov.
Preskúmajú súvislosti medzi teoretickými modelmi a ich prejavmi v edukačných situáciách.
Študenti budú schopní kriticky posúdiť vybrané psychologické prístupy a teórie z hľadiska ich uplatniteľnosti v učiteľskej praxi.
Vyhodnotia efektívnosť rôznych stratégií učenia z pohľadu poznatkov o fungovaní kognitívnych procesov.
Argumentáciou obhajujú svoj postoj k vybraným teoretickým a praktickým otázkam v oblasti psychológie jazyka a kognície.
Študenti budú schopní navrhnúť a odôvodniť pedagogické stratégie alebo edukačné aktivity na základe poznatkov z kognitívnej psychológie.
Vytvoria modelové situácie alebo prípady, v ktorých demonštrujú uplatnenie psychologických teórií v konkrétnych učebných situáciách.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (10 hodín) spolu 54 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Sobotková, I. (2007). Psychologie rodiny. 2. vyd. Portál.
Klimeš, J. (2015). Partneři a rozchody. Portál.
Koteková, R., Šimová, E., & Gecková, A. (1998). Psychológia rodiny. PeGaS s. r. o.
Pavluvčíková, E. (2008). Psychologické poradenstvo pre partnerov a rodiny. Privatpress.
Prevendárová, J. (1998). Rodinná terapia a poradenstvo. PdF UK.
Cierpka, M. Hrsg. (2024). Handbuch der Familiendiagnostik. 3. Aufl. Springer.
Walsh, F. (Ed.) (2015). Normal Family Processes. Growing diversity and complexity. 4-th ed. Guilford Press.
Hargašová, M. (1991). Ruka v ruke. SPN.
VUDPAP https://vudpap.sk/
APA Division 43: Society for Couple and Family Psychology https://www.apadivisions.org/division-43/index); American Association for Marriage and Family Therapy https://www.aamft.org/;
European Family Therapy Association https://europeanfamilytherapy.eu/ a i.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (40 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať poznatky v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (20 bodov). Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Psychológia rodiny - vymedzenie, história, vývin.
Inštitucionálne zázemie rodinnej terapie a poradenstva.
Charakteristiky a funkcie rodiny. Formy a typy rodiny. Citové vzťahy v rodine.
Systémový prístup k rodine. Vybrané pojmy z psychológie rodiny ako systému. Psychologické hodnotenie rodinných vzťahov a premenných rodinného systému.
Modely rodinného fungovania. Teórie fungovania rodinného systému.
Odolnosť rodiny (family resilience), jej zdravé fungovanie a stres a zvládanie záťaže v rodine.
Voľba partnera, kompatibilita partnerov a vstup do manželstva.
Rodina v priebehu času, vývinové štádiá rodinného života.
Komunikácia v rodine. Komunikácia vo vzťahu. Komunikačné problémy.
Jednorodičovské rodiny. Nevlastné (zošívané) rodiny. Nové formy usporiadania blízkych vzťahov (bezdetní partneri, a i.; trend odkladania materstva, otcovstva, rodičovstva a i.)
Postupy na zlepšovanie interpersonálnych vzťahov a komunikácie v rodine (medzi partnermi).
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je prepojiť poznatky odbornej terminológii predmetu s aktuálnymi výskumnými zisteniami v oblasti Psychológie rodiny.
Študenti sú schopní prepájať získané poznatky a rozumejú vzťahom medzi nimi.
Študenti vedia analyzovať situácie týkajúce sa tém Psychológie rodiny a dokážu ich posúdiť.
Študenti sú spôsobilí identifikovať problémy rodiny a dať ich do súvisu s vývinovými štádiami rodinného života, teda rodinným životným cyklom, čo môže byť nápomocné pri diagnostikovaní problémov rodiny.
Študenti sú schopní formulovať návrhy využitia poznatkov psychológie rodiny v praxi a dokážu ich aplikovať do praxe.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (10 hodín) spolu 54 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Sobotková, I. (2007). Psychologie rodiny. 2. vyd. Portál.
Klimeš, J. (2015). Partneři a rozchody. Portál.
Koteková, R., Šimová, E., & Gecková, A. (1998). Psychológia rodiny. PeGaS s. r. o.
Pavluvčíková, E. (2008). Psychologické poradenstvo pre partnerov a rodiny. Privatpress.
Prevendárová, J. (1998). Rodinná terapia a poradenstvo. PdF UK.
Cierpka, M. Hrsg. (2024). Handbuch der Familiendiagnostik. 3. Aufl. Springer.
Walsh, F. (Ed.) (2015). Normal Family Processes. Growing diversity and complexity. 4-th ed. Guilford Press.
Hargašová, M. (1991). Ruka v ruke. SPN.
VUDPAP https://vudpap.sk/
APA Division 43: Society for Couple and Family Psychology https://www.apadivisions.org/division-43/index); American Association for Marriage and Family Therapy https://www.aamft.org/;
European Family Therapy Association https://europeanfamilytherapy.eu/ a i.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (40 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať poznatky v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (20 bodov). Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Psychológia rodiny - vymedzenie, história, vývin.
Inštitucionálne zázemie rodinnej terapie a poradenstva.
Charakteristiky a funkcie rodiny. Formy a typy rodiny. Citové vzťahy v rodine.
Systémový prístup k rodine. Vybrané pojmy z psychológie rodiny ako systému. Psychologické hodnotenie rodinných vzťahov a premenných rodinného systému.
Modely rodinného fungovania. Teórie fungovania rodinného systému.
Odolnosť rodiny (family resilience), jej zdravé fungovanie a stres a zvládanie záťaže v rodine.
Voľba partnera, kompatibilita partnerov a vstup do manželstva.
Rodina v priebehu času, vývinové štádiá rodinného života.
Komunikácia v rodine. Komunikácia vo vzťahu. Komunikačné problémy.
Jednorodičovské rodiny. Nevlastné (zošívané) rodiny. Nové formy usporiadania blízkych vzťahov (bezdetní partneri, a i.; trend odkladania materstva, otcovstva, rodičovstva a i.)
Postupy na zlepšovanie interpersonálnych vzťahov a komunikácie v rodine (medzi partnermi).
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je prepojiť poznatky odbornej terminológii predmetu s aktuálnymi výskumnými zisteniami v oblasti Psychológie rodiny.
Študenti sú schopní prepájať získané poznatky a rozumejú vzťahom medzi nimi.
Študenti vedia analyzovať situácie týkajúce sa tém Psychológie rodiny a dokážu ich posúdiť.
Študenti sú spôsobilí identifikovať problémy rodiny a dať ich do súvisu s vývinovými štádiami rodinného života, teda rodinným životným cyklom, čo môže byť nápomocné pri diagnostikovaní problémov rodiny.
Študenti sú schopní formulovať návrhy využitia poznatkov psychológie rodiny v praxi a dokážu ich aplikovať do praxe.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín) spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, Ľ., Sokolová, & L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Univerzita Komenského.
Silveira-Maia, M., Neto, C., Sanches-Ferreira, M., Alves, S., Durães, H., Breyer, C., Vandenbussche, E., Boonen, H., Zacharová, Z., Ferková, Š., Schukoff, P., Unterreiner, S., & Teijsen, E. (2025). Mapping CoP for inclusion: a Knowledge Base. Instituto Politécnico do Porto. https://doi.org/10.26537/e.ipp.136
Bezáková, J. et al. (2022). Školský podporný tím. Teoretický a praktický sprievodca. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Dweck, C.S. (2015). Nastavenie mysle. Nová psychológia úspechu. Citadella.
Joseph, S. (2015). Positive psychology in Practice. WILEY. (kap. 9 str 615-712). https://students.aiu.edu/submissions/profiles/resources/onlineBook/L3Y2z4_positive%20psychology%202.pdf
Zacharová, Z. & Michálková, M. (2025). Pracujeme spolu. Multidisciplinárny prístup v oblasti migrácie, Univerzita Komenského v Bratislave. (kap. 1).
European Agency for Special Needs and Inclusive Education. (2019). Inclusive School Leadership: Exploring Policies Across Europe. https://www.european-agency.org/resources/publications/inclusive-school-leadership-synthesis
Anderson, J., Boyle, C., & Deppeler, J. (2014): The Ecology of Inclusive Education
Stránka VUDPAP https://vudpap.sk/
Inklucentrum https://inklucentrum.sk/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Úvod do tvorby komunít praxe – definícia a význam komunity praxe.
Pojem inklúzia, ekosystémový model inklúzie. Význam inklúzie v školskom prostredí, implementácia inklúzie v slovenských podmienkach.
Význam interdisciplinarity a porozumenia práce pedagogických aj nepedagogických zamestnancov školy.
Definícia a význam aktívneho zapojenia študentov, praktické príklady a metódy.
Nastavenie mysle pre spoluprácu a rast.
Techniky moderovania diskusií.
Facilitácia skupín a hlboká demokracia.
Podpora a rozvoj študentských iniciatív.
Riešenie konfliktov a problémov.
Nenásilná komunikácia.
Tvorba komunít pomocou integrácie a regenerácie vnútorných zdrojov.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú výzvy a bariéry inkluzívneho vzdelávania z pohľadu rôznych odborných disciplín (napr. psychológia, sociológia, pedagogika).
Rozanalyzujú vzťahy medzi školským prostredím, študentskou participáciou a psychickou pohodou všetkých aktérov.
Identifikujú potreby rôznych skupín detí, vrátane detí so znevýhodnením, a ich vplyv na školské podmienky.
Študenti budú schopní kriticky hodnotiť prístupy k inklúzii a ich dopad na kvalitu školského života.
Vyhodnotia prínosy a limity interdisciplinárnej spolupráce pri podpore duševného zdravia a inklúzie v škole.
Argumentujú a obhajujú výber konkrétnych postupov či zásahov na podporu inkluzívneho prostredia v rôznych školských kontextoch.
Vytvoria návrh komunitného projektu alebo intervencie, v ktorej integrujú poznatky z viacerých disciplín a reflektujú potreby rôznych skupín detí.
Navrhnú a facilitujú komunitu praxe v škole ako spôsob participatívnej zmeny a podpory duševného zdravia.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín) spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, Ľ., Sokolová, & L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Univerzita Komenského.
Silveira-Maia, M., Neto, C., Sanches-Ferreira, M., Alves, S., Durães, H., Breyer, C., Vandenbussche, E., Boonen, H., Zacharová, Z., Ferková, Š., Schukoff, P., Unterreiner, S., & Teijsen, E. (2025). Mapping CoP for inclusion: a Knowledge Base. Instituto Politécnico do Porto. https://doi.org/10.26537/e.ipp.136
Bezáková, J. et al. (2022). Školský podporný tím. Teoretický a praktický sprievodca. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Dweck, C.S. (2015). Nastavenie mysle. Nová psychológia úspechu. Citadella.
Joseph, S. (2015). Positive psychology in Practice. WILEY. (kap. 9 str 615-712). https://students.aiu.edu/submissions/profiles/resources/onlineBook/L3Y2z4_positive%20psychology%202.pdf
Zacharová, Z. & Michálková, M. (2025). Pracujeme spolu. Multidisciplinárny prístup v oblasti migrácie, Univerzita Komenského v Bratislave. (kap. 1).
European Agency for Special Needs and Inclusive Education. (2019). Inclusive School Leadership: Exploring Policies Across Europe. https://www.european-agency.org/resources/publications/inclusive-school-leadership-synthesis
Anderson, J., Boyle, C., & Deppeler, J. (2014): The Ecology of Inclusive Education
Stránka VUDPAP https://vudpap.sk/
Inklucentrum https://inklucentrum.sk/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Úvod do tvorby komunít praxe – definícia a význam komunity praxe.
Pojem inklúzia, ekosystémový model inklúzie. Význam inklúzie v školskom prostredí, implementácia inklúzie v slovenských podmienkach.
Význam interdisciplinarity a porozumenia práce pedagogických aj nepedagogických zamestnancov školy.
Definícia a význam aktívneho zapojenia študentov, praktické príklady a metódy.
Nastavenie mysle pre spoluprácu a rast.
Techniky moderovania diskusií.
Facilitácia skupín a hlboká demokracia.
Podpora a rozvoj študentských iniciatív.
Riešenie konfliktov a problémov.
Nenásilná komunikácia.
Tvorba komunít pomocou integrácie a regenerácie vnútorných zdrojov.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú výzvy a bariéry inkluzívneho vzdelávania z pohľadu rôznych odborných disciplín (napr. psychológia, sociológia, pedagogika).
Rozanalyzujú vzťahy medzi školským prostredím, študentskou participáciou a psychickou pohodou všetkých aktérov.
Identifikujú potreby rôznych skupín detí, vrátane detí so znevýhodnením, a ich vplyv na školské podmienky.
Študenti budú schopní kriticky hodnotiť prístupy k inklúzii a ich dopad na kvalitu školského života.
Vyhodnotia prínosy a limity interdisciplinárnej spolupráce pri podpore duševného zdravia a inklúzie v škole.
Argumentujú a obhajujú výber konkrétnych postupov či zásahov na podporu inkluzívneho prostredia v rôznych školských kontextoch.
Vytvoria návrh komunitného projektu alebo intervencie, v ktorej integrujú poznatky z viacerých disciplín a reflektujú potreby rôznych skupín detí.
Navrhnú a facilitujú komunitu praxe v škole ako spôsob participatívnej zmeny a podpory duševného zdravia.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (13 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín), príprava na test (15 hodín); spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy:
Seminár - skupinová diskusia, heuristická metóda, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, nácvik praktických zručností, prípadové štúdie, riadené samoštúdium a práca s odborným textom
Odporúčaná literatúra:
Špatenková, N. et al. (2017). Krize a krizová intervence. Grada Publishing.
Šuvada, J. et al. (2021). Krízová intervencia a psychosociálna pomoc. Mc Gurrin Hall Scranton.
Vodáčková, D. (2020). Krizová intervence. Portál.
Petrík, M., & Židová, I. (2020). Krízová intervencia a podpora duševného zdravia detí v školskom prostredí. Vydavateľstvo Akadémia.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra bude test s možnosťou získať 60 bodov. Študenti odprezentujú seminárnu prácu v rozsahu max. 20 minút + 10 minút diskusia (max. 20 bodov). Za prezentáciu je možné získať max. 20 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Kríza a definovanie krízovej situácie.
Typy krízových situácií.
Rizikové faktory ovplyvňujúce vznik krízových situácií, protektívne faktory.
Identifikácia krízových situácií v školskom prostredí.
Manažment krízovej situácie a práca s médiami.
Psychologické reakcie na krízové situácie, práca s emóciami.
Individuálna a skupinová krízová intervencia pri vzniku krízových situácií, príprava, intervencia, postvencia.
Rola pedagogického personálu a školského podporného tímu pri krízovej intervencii, spolupráca s odborníkmi.
Copingové stratégie, práca s traumou a stresom, smútkové poradenstvo.
Praktické zručnosti, cvičenia a nácvik krízovej intervencie, rozbor prípadových štúdií.
Etické zásady pri poskytovaní krízovej intervencie.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Študenti analyzujú typy krízových situácií (napr. šikanovanie, zanedbávanie, smrť v rodine, násilie, psychické kolapsy) a ich výskyt v školskom prostredí.
Identifikujú rizikové faktory a varovné signály, ktoré môžu predchádzať krízovým javom u žiakov, učiteľov alebo rodičov.
Rozčlenia individuálne, rodinné, školské a komunitné faktory, ktoré prispievajú k vzniku kríz.
Študenti kriticky zhodnotia existujúce preventívne programy a intervencie z hľadiska ich efektivity, etickosti a prispôsobenia potrebám školy.
Posúdia primeranosť a riziká konkrétnych zásahov v krízových situáciách z pohľadu dieťaťa, učiteľa aj rodiča.
Reflektujú vlastné kapacity a limity pri poskytovaní podpory v náročných situáciách v rámci školského systému.
Študenti navrhnú a naplánujú preventívny program alebo sériu aktivít zameraných na predchádzanie krízam v školskom prostredí.
Vytvoria plán intervencie v simulovanej krízovej situácii, ktorý zohľadní rôzne zainteresované strany (žiaci, učitelia, rodičia).
Vypracujú informačné alebo podporné materiály (letáky, workshopy, prezentácie) pre školskú komunitu s cieľom posilniť odolnosť a pripravenosť na krízy.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (13 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín), príprava na test (15 hodín); spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy:
Seminár - skupinová diskusia, heuristická metóda, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, nácvik praktických zručností, prípadové štúdie, riadené samoštúdium a práca s odborným textom
Odporúčaná literatúra:
Špatenková, N. et al. (2017). Krize a krizová intervence. Grada Publishing.
Šuvada, J. et al. (2021). Krízová intervencia a psychosociálna pomoc. Mc Gurrin Hall Scranton.
Vodáčková, D. (2020). Krizová intervence. Portál.
Petrík, M., & Židová, I. (2020). Krízová intervencia a podpora duševného zdravia detí v školskom prostredí. Vydavateľstvo Akadémia.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra bude test s možnosťou získať 60 bodov. Študenti odprezentujú seminárnu prácu v rozsahu max. 20 minút + 10 minút diskusia (max. 20 bodov). Za prezentáciu je možné získať max. 20 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Kríza a definovanie krízovej situácie.
Typy krízových situácií.
Rizikové faktory ovplyvňujúce vznik krízových situácií, protektívne faktory.
Identifikácia krízových situácií v školskom prostredí.
Manažment krízovej situácie a práca s médiami.
Psychologické reakcie na krízové situácie, práca s emóciami.
Individuálna a skupinová krízová intervencia pri vzniku krízových situácií, príprava, intervencia, postvencia.
Rola pedagogického personálu a školského podporného tímu pri krízovej intervencii, spolupráca s odborníkmi.
Copingové stratégie, práca s traumou a stresom, smútkové poradenstvo.
Praktické zručnosti, cvičenia a nácvik krízovej intervencie, rozbor prípadových štúdií.
Etické zásady pri poskytovaní krízovej intervencie.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Študenti analyzujú typy krízových situácií (napr. šikanovanie, zanedbávanie, smrť v rodine, násilie, psychické kolapsy) a ich výskyt v školskom prostredí.
Identifikujú rizikové faktory a varovné signály, ktoré môžu predchádzať krízovým javom u žiakov, učiteľov alebo rodičov.
Rozčlenia individuálne, rodinné, školské a komunitné faktory, ktoré prispievajú k vzniku kríz.
Študenti kriticky zhodnotia existujúce preventívne programy a intervencie z hľadiska ich efektivity, etickosti a prispôsobenia potrebám školy.
Posúdia primeranosť a riziká konkrétnych zásahov v krízových situáciách z pohľadu dieťaťa, učiteľa aj rodiča.
Reflektujú vlastné kapacity a limity pri poskytovaní podpory v náročných situáciách v rámci školského systému.
Študenti navrhnú a naplánujú preventívny program alebo sériu aktivít zameraných na predchádzanie krízam v školskom prostredí.
Vytvoria plán intervencie v simulovanej krízovej situácii, ktorý zohľadní rôzne zainteresované strany (žiaci, učitelia, rodičia).
Vypracujú informačné alebo podporné materiály (letáky, workshopy, prezentácie) pre školskú komunitu s cieľom posilniť odolnosť a pripravenosť na krízy.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak. Univerzita Komenského v Bratislave.
Jursová Zacharová, Z. (2019). Naratívny formát v škole od metódy k výskum Podpora naratívnej kompetencie v slovenskom jazyku u detí z marginalizovaného jazykového prostredia. Havava.
Marneros, A. (2024). Môj brat Sizyfos, môj priateľ Minotaurus, Vydavateľstvo F.
Potočárová, M., & Zacharová, Z. (2023). Harry Potter and the mediated experience of trauma and grief. In M. Kazmierczak, M. T. Signes, & C. Carreira Zafra (Eds.), Aproximaciones interdisciplinares a la resiliencia en la sociedad del siglo XXI (pp. 219-233). Dykinson. https://doi.org/10.14679/2367
https://eduma.sk/e-booky/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminárov do úloh (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Úvod do interaktívnych metód vo výučbe psychológie. Význam a výhody interaktívnych metód.
Využitie príbehov a narácie vo výučbe. Naratívne techniky a storytelling.
Naratívny formát – využitie emócií, zmyslov, príbehu a pohybu pri práci so žiakmi.
Práca s mýtmi, analýza a aplikácia mýtov v psychológii pri vysvetľovaní rôznych pojmov.
Využitie prípadových štúdií na ilustráciu psychologických konceptov.
Práca s kartami a obrázkami, vizuálne techniky na podporu učenia.
Využitie pohybu vo výučbe, návrh a implementácia interaktívnych aktivít.
Využitie filmov, seriálov a videohier vo vzdelávaní.
Živé knižnice vo vzdelávaní.
Tvorba posterov a photovoice.
Tvorba videí a podkastov a ich využívanie pri vyučovaní psychológie.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú účinok naratívnych a interaktívnych metód (napr. storytelling, prípadové štúdie, pohyb) na učenie psychologických konceptov.
Identifikujú komponenty efektívnej interaktívnej výučby ako sú zapojenie, emócia, význam a aktivizácia poznania.
Študenti budú schopní kriticky hodnotiť vhodnosť a účinnosť zvolených interaktívnych metód vo vzdelávacom procese.
Vyhodnotia dopad vyučovacích zásahov na úroveň porozumenia a angažovanosti študentov.
Reflektujú vlastnú výučbu, identifikujú silné a slabé stránky použitých prístupov a navrhujú možnosti zlepšenia.
Študenti vytvoria vlastné výučbové aktivity využívajúce príbehy, mýty, prípadové štúdie alebo pohyb na sprostredkovanie psychologických konceptov.
Navrhnú inovatívne výučbové scenáre podporujúce aktívne učenie a interakciu študentov.
Kreatívne kombinujú rôzne metódy (naratívne, pohybové, dramatické) s cieľom vytvoriť dynamické, inkluzívne a pútavé učebné prostredie.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak. Univerzita Komenského v Bratislave.
Jursová Zacharová, Z. (2019). Naratívny formát v škole od metódy k výskum Podpora naratívnej kompetencie v slovenskom jazyku u detí z marginalizovaného jazykového prostredia. Havava.
Marneros, A. (2024). Môj brat Sizyfos, môj priateľ Minotaurus, Vydavateľstvo F.
Potočárová, M., & Zacharová, Z. (2023). Harry Potter and the mediated experience of trauma and grief. In M. Kazmierczak, M. T. Signes, & C. Carreira Zafra (Eds.), Aproximaciones interdisciplinares a la resiliencia en la sociedad del siglo XXI (pp. 219-233). Dykinson. https://doi.org/10.14679/2367
https://eduma.sk/e-booky/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminárov do úloh (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Úvod do interaktívnych metód vo výučbe psychológie. Význam a výhody interaktívnych metód.
Využitie príbehov a narácie vo výučbe. Naratívne techniky a storytelling.
Naratívny formát – využitie emócií, zmyslov, príbehu a pohybu pri práci so žiakmi.
Práca s mýtmi, analýza a aplikácia mýtov v psychológii pri vysvetľovaní rôznych pojmov.
Využitie prípadových štúdií na ilustráciu psychologických konceptov.
Práca s kartami a obrázkami, vizuálne techniky na podporu učenia.
Využitie pohybu vo výučbe, návrh a implementácia interaktívnych aktivít.
Využitie filmov, seriálov a videohier vo vzdelávaní.
Živé knižnice vo vzdelávaní.
Tvorba posterov a photovoice.
Tvorba videí a podkastov a ich využívanie pri vyučovaní psychológie.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú účinok naratívnych a interaktívnych metód (napr. storytelling, prípadové štúdie, pohyb) na učenie psychologických konceptov.
Identifikujú komponenty efektívnej interaktívnej výučby ako sú zapojenie, emócia, význam a aktivizácia poznania.
Študenti budú schopní kriticky hodnotiť vhodnosť a účinnosť zvolených interaktívnych metód vo vzdelávacom procese.
Vyhodnotia dopad vyučovacích zásahov na úroveň porozumenia a angažovanosti študentov.
Reflektujú vlastnú výučbu, identifikujú silné a slabé stránky použitých prístupov a navrhujú možnosti zlepšenia.
Študenti vytvoria vlastné výučbové aktivity využívajúce príbehy, mýty, prípadové štúdie alebo pohyb na sprostredkovanie psychologických konceptov.
Navrhnú inovatívne výučbové scenáre podporujúce aktívne učenie a interakciu študentov.
Kreatívne kombinujú rôzne metódy (naratívne, pohybové, dramatické) s cieľom vytvoriť dynamické, inkluzívne a pútavé učebné prostredie.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 33 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (33 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava na seminárnu prácu (12 hodín), príprava na záverečnú písomku (18 hodín). Spolu 75 hodín.
Vyučovacie metódy:
prednáška, riadená diskusia, skupinová diskusia, riadené samoštúdium, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, didaktické hry, výklad s multimediálnou podporou.
Odporúčaná literatúra:
Dobeš, M. (2005). Základy neuropsychológie. SAV.
Kulišťák, P. (2003, 2011). Neuropsychologie. Grada.
Costandi, M. (2014). Lidský mozek. 50 myšlenek, které musíte znát. Slovart.
Eagleman, D. (2017). Mozek. Váš příběh. Bizbook.
Koukolík, F. (2014). Mozek a jeho duše. Galén.
Lurija, A.R. (1983). Základy neuropsychológie. SPN.
Preiss, M., & Kučerová, H. (2006). Neuropsychologie v neurologii. Grada.
Preiss, M. et al. (1998). Klinická neuropsychológie. Grada.
Procházka, R., Orel, M. et al. (2021). Vývojová neuropsychológie. Grada.
Ramachandran, V. S. (2013). Mozek a jeho tajemství. Aneb pátrání neurologů po tom, co nás činí lidmi. Dybbuk.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa prípravu a prezentáciu seminárnej práce na zadanú tému (max. 50 b.) a záverečnú písomku (max. 50 b.).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej úlohy získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému textu)
Stručná osnova predmetu:
Predmet neuropsychológie, zaradenie v systéme vied, história neuropsychológie.
Anatómia a fyziológia centrálnej nervovej sústavy. Stavba mozgu a mozgovej kôry, nervová bunka, neurotransmitery, plasticita mozgu, dimorfizmus mozgovej kôry, exekutívne funkcie.
Vnímanie a poznávanie (pomocou sluchu, zraku, chuti, čuchu, hmatu), príslušné poruchy vnímania (agnózie).
Motorický systém z hľadiska neuropsychológie, poruchy hybnosti (apraxie).
Neuropsychológia emócií.
Motivácia z neuropsychologického hľadiska.
Neuropsychológia pamäte, poruchy pamäte.
Učenie z neuropsychologického hľadiska.
Jazyk, reč a poruchy reči (afázia).
Osobnosť a psychosociálne následky poškodenia mozgu.
Neuropsychologická diagnostika a rehabilitácia. Zobrazovacie techniky nervového systému.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Hlavným cieľom predmetu je poskytnúť učiteľom základné poznatky o tom, ako funguje ľudský mozog a ako ovplyvňuje správanie, učenie a vývin dieťaťa – v bežnom vývine aj pri poruchách. Po absolvovaní predmetu študenti:
Majú vedomosti o:
základnej stavbe a funkcii centrálneho nervového systému (CNS),
tom, ako sú jednotlivé psychické procesy (napr. pozornosť, pamäť, reč, myslenie) organizované v mozgu,
základných princípoch neuropsychológie ako vedy o vzťahu medzi mozgom a správaním,
najdôležitejších diagnostických metódach využívaných v neuropsychológii,
základných princípoch neuropsychologickej intervencie a rehabilitácie.
Rozumejú:
ako sa prejavujú rôzne neuropsychologické syndrómy (napr. poruchy vnímania, pamäti, reči),
tomu, ako kognitívne, jazykové a pohybové schopnosti súvisia s konkrétnymi oblasťami mozgu – v normálnom vývine aj v patológii,
špecifikám fungovania mozgu v detskom veku a ich vplyvu na učenie,
tomu, ako môžu poznatky z neuropsychológie pomôcť učiteľom lepšie pochopiť a podporiť žiakov s vývinovými poruchami (napr. ADHD, dyslexia, poruchy reči).
Sú schopní:
rozpoznať prejavy možných neuropsychologických porúch v správaní žiakov,
aplikovať základné poznatky o fungovaní mozgu pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho prístupu,
spolupracovať s odborníkmi (napr. školskí psychológovia, logopédi) pri diagnostike a podpore žiakov s ťažkosťami.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 33 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (33 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava na seminárnu prácu (12 hodín), príprava na záverečnú písomku (18 hodín). Spolu 75 hodín.
Vyučovacie metódy:
prednáška, riadená diskusia, skupinová diskusia, riadené samoštúdium, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, didaktické hry, výklad s multimediálnou podporou.
Odporúčaná literatúra:
Dobeš, M. (2005). Základy neuropsychológie. SAV.
Kulišťák, P. (2003, 2011). Neuropsychologie. Grada.
Costandi, M. (2014). Lidský mozek. 50 myšlenek, které musíte znát. Slovart.
Eagleman, D. (2017). Mozek. Váš příběh. Bizbook.
Koukolík, F. (2014). Mozek a jeho duše. Galén.
Lurija, A.R. (1983). Základy neuropsychológie. SPN.
Preiss, M., & Kučerová, H. (2006). Neuropsychologie v neurologii. Grada.
Preiss, M. et al. (1998). Klinická neuropsychológie. Grada.
Procházka, R., Orel, M. et al. (2021). Vývojová neuropsychológie. Grada.
Ramachandran, V. S. (2013). Mozek a jeho tajemství. Aneb pátrání neurologů po tom, co nás činí lidmi. Dybbuk.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa prípravu a prezentáciu seminárnej práce na zadanú tému (max. 50 b.) a záverečnú písomku (max. 50 b.).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej úlohy získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému textu)
Stručná osnova predmetu:
Predmet neuropsychológie, zaradenie v systéme vied, história neuropsychológie.
Anatómia a fyziológia centrálnej nervovej sústavy. Stavba mozgu a mozgovej kôry, nervová bunka, neurotransmitery, plasticita mozgu, dimorfizmus mozgovej kôry, exekutívne funkcie.
Vnímanie a poznávanie (pomocou sluchu, zraku, chuti, čuchu, hmatu), príslušné poruchy vnímania (agnózie).
Motorický systém z hľadiska neuropsychológie, poruchy hybnosti (apraxie).
Neuropsychológia emócií.
Motivácia z neuropsychologického hľadiska.
Neuropsychológia pamäte, poruchy pamäte.
Učenie z neuropsychologického hľadiska.
Jazyk, reč a poruchy reči (afázia).
Osobnosť a psychosociálne následky poškodenia mozgu.
Neuropsychologická diagnostika a rehabilitácia. Zobrazovacie techniky nervového systému.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Hlavným cieľom predmetu je poskytnúť učiteľom základné poznatky o tom, ako funguje ľudský mozog a ako ovplyvňuje správanie, učenie a vývin dieťaťa – v bežnom vývine aj pri poruchách. Po absolvovaní predmetu študenti:
Majú vedomosti o:
základnej stavbe a funkcii centrálneho nervového systému (CNS),
tom, ako sú jednotlivé psychické procesy (napr. pozornosť, pamäť, reč, myslenie) organizované v mozgu,
základných princípoch neuropsychológie ako vedy o vzťahu medzi mozgom a správaním,
najdôležitejších diagnostických metódach využívaných v neuropsychológii,
základných princípoch neuropsychologickej intervencie a rehabilitácie.
Rozumejú:
ako sa prejavujú rôzne neuropsychologické syndrómy (napr. poruchy vnímania, pamäti, reči),
tomu, ako kognitívne, jazykové a pohybové schopnosti súvisia s konkrétnymi oblasťami mozgu – v normálnom vývine aj v patológii,
špecifikám fungovania mozgu v detskom veku a ich vplyvu na učenie,
tomu, ako môžu poznatky z neuropsychológie pomôcť učiteľom lepšie pochopiť a podporiť žiakov s vývinovými poruchami (napr. ADHD, dyslexia, poruchy reči).
Sú schopní:
rozpoznať prejavy možných neuropsychologických porúch v správaní žiakov,
aplikovať základné poznatky o fungovaní mozgu pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho prístupu,
spolupracovať s odborníkmi (napr. školskí psychológovia, logopédi) pri diagnostike a podpore žiakov s ťažkosťami.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
22 hodín cvičení za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, inscenačné metódy, práca s autentickým textom a informačnými zdrojmi, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
Haggerty, R. J., Sherrod, L. R., Garmezy, N., & Rutter, M. (1996). Stress, Risk, and Resilience in Children and Adolescents. Processes, Mechanisms. Cambridge University Press.
Hanson, R., & Hanson, F. (2023). Odolnosť. Grada.
Možný, P., & Praško, J. (1999). Kognitívne-behavioralní terapie. Úvod do teorie a praxe. Triton.
Ollierová, K., & Hobdayová, A. (2000). Tvořivé činnosti pro terapeutickou práci s dětmi. Portál.
Portmannová, R. (1999). Hry pro posílení psychické odolnosti. Portál.
Ronenová, T. (2000). Psychologická pomoc dětem v nesnázích. Kognitivně-behaviorální přístupy při práci s dětmi. Portál.
Vancu, E., & Glasová, M. (2016). Integratívna metodika na zlepšenie interpersonálnych komunikačných kompetencií, rozvoj emočnej inteligencie a reziliencie žiakov a adolescentov.Vydavateľstvo Univerzity Komenského.
Vancu, E., Glasová, & M. Felcanová, L. (2024). Emočná inteligencia a psychická odolnosť u adolescentov. Vybrané teoretické modely a empirické výskumy. Vydavateľstvo Univerzity Komenského.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie a prezentáciu projektu (50% hodnotenia) a aktívnu účasť na modelových situáciách (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Modely stresu, prevencia a zvládanie záťaže.
Záťaž, stres, coping.
Reziliencia a možnosti jej zvyšovania.
Konflikt, frustrácia, psychická kríza.
Obranné mechanizmy a copingové stratégie.
Racionálne uvažovanie, zmena postoja.
Interpersonálna komunikácia, empatia, životný štýl.
Hodnoty a ašpirácie, zmysel života.
Osobný manažment.
Komponenty psychoedukačného modelu.
KBT prístupy, metódy a kombinované smery.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať faktory a prejavy stresu a psychickej záťaže v učiteľskej profesii, rozpoznať individuálne spôsoby zvládania záťaže a rozlíšiť účinnosť rôznych komponentov psychickej odolnosti.
Študenti budú vedieť kriticky zhodnotiť efektívnosť techník zvyšovania psychickej odolnosti u seba aj u svojich žiakov, reflektovať ich uplatniteľnosť v rôznych edukačných a životných situáciách a vybrať vhodné stratégie pre konkrétne prípady.
Študenti budú schopní tvorivo navrhovať a aplikovať psycho-edukačné aktivity zamerané na prevenciu a zvládanie stresu,
Budú schopní vytvárať vlastné programy alebo modifikovať existujúce postupy zamerané na rozvoj psychickej odolnosti u cieľových skupín v školskom prostredí.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
22 hodín cvičení za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, inscenačné metódy, práca s autentickým textom a informačnými zdrojmi, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
Haggerty, R. J., Sherrod, L. R., Garmezy, N., & Rutter, M. (1996). Stress, Risk, and Resilience in Children and Adolescents. Processes, Mechanisms. Cambridge University Press.
Hanson, R., & Hanson, F. (2023). Odolnosť. Grada.
Možný, P., & Praško, J. (1999). Kognitívne-behavioralní terapie. Úvod do teorie a praxe. Triton.
Ollierová, K., & Hobdayová, A. (2000). Tvořivé činnosti pro terapeutickou práci s dětmi. Portál.
Portmannová, R. (1999). Hry pro posílení psychické odolnosti. Portál.
Ronenová, T. (2000). Psychologická pomoc dětem v nesnázích. Kognitivně-behaviorální přístupy při práci s dětmi. Portál.
Vancu, E., & Glasová, M. (2016). Integratívna metodika na zlepšenie interpersonálnych komunikačných kompetencií, rozvoj emočnej inteligencie a reziliencie žiakov a adolescentov.Vydavateľstvo Univerzity Komenského.
Vancu, E., Glasová, & M. Felcanová, L. (2024). Emočná inteligencia a psychická odolnosť u adolescentov. Vybrané teoretické modely a empirické výskumy. Vydavateľstvo Univerzity Komenského.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie a prezentáciu projektu (50% hodnotenia) a aktívnu účasť na modelových situáciách (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Modely stresu, prevencia a zvládanie záťaže.
Záťaž, stres, coping.
Reziliencia a možnosti jej zvyšovania.
Konflikt, frustrácia, psychická kríza.
Obranné mechanizmy a copingové stratégie.
Racionálne uvažovanie, zmena postoja.
Interpersonálna komunikácia, empatia, životný štýl.
Hodnoty a ašpirácie, zmysel života.
Osobný manažment.
Komponenty psychoedukačného modelu.
KBT prístupy, metódy a kombinované smery.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať faktory a prejavy stresu a psychickej záťaže v učiteľskej profesii, rozpoznať individuálne spôsoby zvládania záťaže a rozlíšiť účinnosť rôznych komponentov psychickej odolnosti.
Študenti budú vedieť kriticky zhodnotiť efektívnosť techník zvyšovania psychickej odolnosti u seba aj u svojich žiakov, reflektovať ich uplatniteľnosť v rôznych edukačných a životných situáciách a vybrať vhodné stratégie pre konkrétne prípady.
Študenti budú schopní tvorivo navrhovať a aplikovať psycho-edukačné aktivity zamerané na prevenciu a zvládanie stresu,
Budú schopní vytvárať vlastné programy alebo modifikovať existujúce postupy zamerané na rozvoj psychickej odolnosti u cieľových skupín v školskom prostredí.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 33 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priamej výučby; 22 hodín individuálne úlohy; 22 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 77 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psychologické a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, práca so štatistickými softwarmi, výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
Clauss, G., & Ebner, H (1988). Základy štatistiky pre psychológov, pedagógov a sociológov. SPN.
Chajdiak, J., Komorník, J., & Komorníková, M. (2002). Štatistické metódy. Statis.
Chajdiak, J. (2002). Štatistika v Exceli. Statis.
Hendl, J. (2004). Přehled statistických metod zpracování dat. Portál.
Madsen, B. S. (2012). Statistics for Non-Statisticians. Second Edition. Springer.
Terek, M. (2017). Interpretácia štatistiky a dát. Equilibria, s.r.o.
Terek, M. (2017). Interpretácia štatistiky a dát. Podporný učebný materiál. Equilibria, s.r.o.
Elektronické učebnice štatistiky a analýzy dát:
http://www.statsoft.com/textbook/stathome.html
http://iastat.vse.cz/
http://en.wikibooks.org/wiki/Statistics
http://home.zcu.cz/~friesl/hpsb/hPsbS.pdf
http://psychclassics.yorku.ca/Fisher/Methods/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a priebežný test (60% hodnotenia). Seminárna práca spočíva vo vypracovaní štatistickej analýzy výskumného projektu záverečnej práce.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Meranie štatistickej závislosti.
Modelovanie štatistickej závislosti: analýza problému, regresná priamka, posúdenie kvality a praktické použitie modelu.
Štatistický software.
Výberové metódy: výber vzorky, bodové odhady, intervalové odhady.
Testovanie hypotéz.
Plány experimentu: formulácia modelu.
Tabuľka analýzy rozptylu a opisných štatistík.
Metódy korelačnej analýzy.
Metódy kovariačnej analýzy.
Metódy faktorovej analýzy.
Metódy zhlukovej analýzy.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je umožniť študentom učiteľstva psychológie získať praktické skúsenosti pri práci s dátami a ich spracovaním s ohľadom na výskumný projekt záverečnej práce.
Študenti po ukončení predmetu:
Vedia definovať, ktoré analýzy sú vhodné pre konkrétne dáta.
Orientujú sa v pokročilejších metódach analýz a interpretácií kvantitatívnych údajov v praktickej oblasti pedagogicko-psychologického výskumu.
Cielene pracujú s rozličných štatistickými softwarmi.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 33 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priamej výučby; 22 hodín individuálne úlohy; 22 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 77 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psychologické a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, práca so štatistickými softwarmi, výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
Clauss, G., & Ebner, H (1988). Základy štatistiky pre psychológov, pedagógov a sociológov. SPN.
Chajdiak, J., Komorník, J., & Komorníková, M. (2002). Štatistické metódy. Statis.
Chajdiak, J. (2002). Štatistika v Exceli. Statis.
Hendl, J. (2004). Přehled statistických metod zpracování dat. Portál.
Madsen, B. S. (2012). Statistics for Non-Statisticians. Second Edition. Springer.
Terek, M. (2017). Interpretácia štatistiky a dát. Equilibria, s.r.o.
Terek, M. (2017). Interpretácia štatistiky a dát. Podporný učebný materiál. Equilibria, s.r.o.
Elektronické učebnice štatistiky a analýzy dát:
http://www.statsoft.com/textbook/stathome.html
http://iastat.vse.cz/
http://en.wikibooks.org/wiki/Statistics
http://home.zcu.cz/~friesl/hpsb/hPsbS.pdf
http://psychclassics.yorku.ca/Fisher/Methods/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a priebežný test (60% hodnotenia). Seminárna práca spočíva vo vypracovaní štatistickej analýzy výskumného projektu záverečnej práce.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Meranie štatistickej závislosti.
Modelovanie štatistickej závislosti: analýza problému, regresná priamka, posúdenie kvality a praktické použitie modelu.
Štatistický software.
Výberové metódy: výber vzorky, bodové odhady, intervalové odhady.
Testovanie hypotéz.
Plány experimentu: formulácia modelu.
Tabuľka analýzy rozptylu a opisných štatistík.
Metódy korelačnej analýzy.
Metódy kovariačnej analýzy.
Metódy faktorovej analýzy.
Metódy zhlukovej analýzy.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je umožniť študentom učiteľstva psychológie získať praktické skúsenosti pri práci s dátami a ich spracovaním s ohľadom na výskumný projekt záverečnej práce.
Študenti po ukončení predmetu:
Vedia definovať, ktoré analýzy sú vhodné pre konkrétne dáta.
Orientujú sa v pokročilejších metódach analýz a interpretácií kvantitatívnych údajov v praktickej oblasti pedagogicko-psychologického výskumu.
Cielene pracujú s rozličných štatistickými softwarmi.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 39 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priamej výučby; 22 hodín individuálne úlohy; 22 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 77 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
práca s výskumnými textami, informačnými zdrojmi a aplikáciami, výklad s multimediálnou podporou, prípadové metódy, metódy samostatnej práce
Odporúčaná literatúra:
Masaryk, R. (2021). Ten druhý výskum: Úvod do kvalitatívnych metód v psychológii. Univerzita Komenského v Bratislave.
Miovský, M. (2006). Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu. Grada.
Plichtová, J. (2002). Metódy sociálnej psychológie zblízka. Media.
Severiny, E., & Kostrub, D. (2018). Kvalitatívne skúmanie v predprimárnom vzdelávaní. Rokus.
Strauss, A., & Corbinová, J. (1999). Základy kvalitativního výzkumu: postupy a techniky metody zakotvené teorie. Albert.
Švaříček, R., Šeďová, K. et al. (2007). Kvalitatívní výskum v pedagogických vědách: pravidla hry.
Portál.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežných zadaní (50% hodnotenia) a návrh kvalitatívneho výskumného dizajnu v zvolenej téme (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Kvalitatívny prístup a jeho metodologické východiská.
Benefity a úskalia kvalitatívneho spôsobu skúmania.
Plánovanie a fázy kvalitatívneho výskumu.
Metódy zberu dát.
Zaznamenávanie dát.
Analýza kvalitatívnych dát a vytváranie výstupov.
Nástroje analýzy kvalitatívnych dát (aplikácie).
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je získať informácie o kvalitatívnom výskumnom dizajne a osvojiť si základné výskumné zručnosti.
Študenti po ukončení predmetu:
Poznajú charakteristiku kvalitatívneho prístupu a jeho metodologické východiská.
Dokážu naplánovať kvalitatívny výskum v jeho jednotlivých fázach
Dokážu analyzovať kvalitatívne dáta a svoje výsledky prezentovať.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 39 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priamej výučby; 22 hodín individuálne úlohy; 22 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 77 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
práca s výskumnými textami, informačnými zdrojmi a aplikáciami, výklad s multimediálnou podporou, prípadové metódy, metódy samostatnej práce
Odporúčaná literatúra:
Masaryk, R. (2021). Ten druhý výskum: Úvod do kvalitatívnych metód v psychológii. Univerzita Komenského v Bratislave.
Miovský, M. (2006). Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu. Grada.
Plichtová, J. (2002). Metódy sociálnej psychológie zblízka. Media.
Severiny, E., & Kostrub, D. (2018). Kvalitatívne skúmanie v predprimárnom vzdelávaní. Rokus.
Strauss, A., & Corbinová, J. (1999). Základy kvalitativního výzkumu: postupy a techniky metody zakotvené teorie. Albert.
Švaříček, R., Šeďová, K. et al. (2007). Kvalitatívní výskum v pedagogických vědách: pravidla hry.
Portál.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežných zadaní (50% hodnotenia) a návrh kvalitatívneho výskumného dizajnu v zvolenej téme (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Kvalitatívny prístup a jeho metodologické východiská.
Benefity a úskalia kvalitatívneho spôsobu skúmania.
Plánovanie a fázy kvalitatívneho výskumu.
Metódy zberu dát.
Zaznamenávanie dát.
Analýza kvalitatívnych dát a vytváranie výstupov.
Nástroje analýzy kvalitatívnych dát (aplikácie).
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je získať informácie o kvalitatívnom výskumnom dizajne a osvojiť si základné výskumné zručnosti.
Študenti po ukončení predmetu:
Poznajú charakteristiku kvalitatívneho prístupu a jeho metodologické východiská.
Dokážu naplánovať kvalitatívny výskum v jeho jednotlivých fázach
Dokážu analyzovať kvalitatívne dáta a svoje výsledky prezentovať.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Csikszentmihaly, M. (2015). Flow. Psychológia, optimálneho prežívania.
Seligman, M. (2002). Opravdové štěstí. Pozitívní sychologie v praxi. Ikar.
Křivohlavý, J. (2003). Pozitivní psychologie. Portál.
Křivohlavý, J. (2007). Psychologie vděčnosti a nevděčnosti. Grada.
Křivohlavý, J. (2012). Psychologie moudrosti a dobrého života. Grada.
Křivohlavý, J. (2013). Psychologie pocitu štěstí. Grada.
Joseph, S. (2015). Positive psychology in Practice. WILEY. https://students.aiu.edu/submissions/profiles/resources/onlineBook/L3Y2z4_positive%20psychology%202.pdf
Lopez, S.J., Pedrotti, J., T., & Snyder, C.R. (2007). Positive psychology. The Scientific and Practical Explorations of Human Strengths, Sage. https://perpus.univpancasila.ac.id/repository/EBUPT200950.pdf
Snyder, C.R. & Lopez, S.J. (2002). Handbook of positive psychology. Oxford. https://aishwaryajaiswal.com/wp-content/uploads/2022/01/Handbook_of_Positive-Psychology-C._R._Snyder_Shane_J._Lopez-1.pdf
Gajdošová E. (eds.) (2022). Pozitívna psychológia pre pozitívny život. Paneurópska vysoká škola. https://www.pozitivnyzivot.sk/wp-content/uploads/2022/02/zbornik_pozitivna_psychologia_pre_pozitivny_zivot_2022.pdf
Hansen. A. (2021). Dobrá sprava o úzkosti. Barecz&Conrad books Forbes.
Hansen, A. (2019). Dobehni svoj mozog. Barecz&Conrad books Forbes.
Smith, J.(2022). Prečo mi to nikto nepovedal? Ikar.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (40 bodov), absolvovať skupinovú prácu (30 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (30 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Pozitívna psychológia – od naučenej bezmocnosti k naučenému šťastiu.
Pozitívne emócie, prístup zameraný na emócie, sebahodnota.
Spokojnosť s minulosťou, optimistická budúcnosť.
Silné stránky osobnosti a cnosti.
Koncept Flow.
Well-being, Mindfullness a pozitívne hodnotenie.
Ako sa vyrovnať s kritikou a strachom.
Autenticita – pravda alebo ilúzia.
Láska a partnerský vzťah.
Život, ktorý má zmysel, budovanie vnútorných zdrojov, spiritualita.
Ako prežiť v práci a vo vzťahoch s ľuďmi.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú základné koncepty pozitívnej psychológie, ako sú šťastie, flow, zmysel života, silné stránky osobnosti a ich vplyv na duševné zdravie.
Rozlišujú individuálne a sociálne faktory, ktoré ovplyvňujú subjektívnu pohodu a pozitívne prežívanie u detí aj dospelých.
Preskúmajú súvislosti medzi školským prostredím, medziľudskými vzťahmi a psychickou pohodou žiakov a učiteľov.
Študenti kriticky posúdia možnosti a limity aplikácie pozitívnej psychológie v školskom prostredí s ohľadom na rôzne vekové skupiny a kontexty.
Vyhodnotia efektivitu pozitívne orientovaných intervencií (napr. programy rozvoja optimizmu, zvládania stresu, podpory vďačnosti) z pohľadu ich vplyvu na well-being.
Reflektuje vlastné stratégie zvládania záťaže a vyhorenia a overí ich funkčnosť v kontexte práce s mládežou.
Študenti navrhnú a vytvoria program alebo aktivitu na podporu duševnej pohody žiakov v školskom prostredí.
Vypracujú edukačný alebo preventívny modul zameraný na rozvoj pozitívneho myslenia, vďačnosti, medziľudských vzťahov alebo reziliencie.
Kreatívne aplikujú poznatky z pozitívnej psychológie do vlastného osobnostného rastu a pedagogickej práce s dôrazom na prevenciu vyhorenia.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Csikszentmihaly, M. (2015). Flow. Psychológia, optimálneho prežívania.
Seligman, M. (2002). Opravdové štěstí. Pozitívní sychologie v praxi. Ikar.
Křivohlavý, J. (2003). Pozitivní psychologie. Portál.
Křivohlavý, J. (2007). Psychologie vděčnosti a nevděčnosti. Grada.
Křivohlavý, J. (2012). Psychologie moudrosti a dobrého života. Grada.
Křivohlavý, J. (2013). Psychologie pocitu štěstí. Grada.
Joseph, S. (2015). Positive psychology in Practice. WILEY. https://students.aiu.edu/submissions/profiles/resources/onlineBook/L3Y2z4_positive%20psychology%202.pdf
Lopez, S.J., Pedrotti, J., T., & Snyder, C.R. (2007). Positive psychology. The Scientific and Practical Explorations of Human Strengths, Sage. https://perpus.univpancasila.ac.id/repository/EBUPT200950.pdf
Snyder, C.R. & Lopez, S.J. (2002). Handbook of positive psychology. Oxford. https://aishwaryajaiswal.com/wp-content/uploads/2022/01/Handbook_of_Positive-Psychology-C._R._Snyder_Shane_J._Lopez-1.pdf
Gajdošová E. (eds.) (2022). Pozitívna psychológia pre pozitívny život. Paneurópska vysoká škola. https://www.pozitivnyzivot.sk/wp-content/uploads/2022/02/zbornik_pozitivna_psychologia_pre_pozitivny_zivot_2022.pdf
Hansen. A. (2021). Dobrá sprava o úzkosti. Barecz&Conrad books Forbes.
Hansen, A. (2019). Dobehni svoj mozog. Barecz&Conrad books Forbes.
Smith, J.(2022). Prečo mi to nikto nepovedal? Ikar.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (40 bodov), absolvovať skupinovú prácu (30 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (30 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Pozitívna psychológia – od naučenej bezmocnosti k naučenému šťastiu.
Pozitívne emócie, prístup zameraný na emócie, sebahodnota.
Spokojnosť s minulosťou, optimistická budúcnosť.
Silné stránky osobnosti a cnosti.
Koncept Flow.
Well-being, Mindfullness a pozitívne hodnotenie.
Ako sa vyrovnať s kritikou a strachom.
Autenticita – pravda alebo ilúzia.
Láska a partnerský vzťah.
Život, ktorý má zmysel, budovanie vnútorných zdrojov, spiritualita.
Ako prežiť v práci a vo vzťahoch s ľuďmi.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú základné koncepty pozitívnej psychológie, ako sú šťastie, flow, zmysel života, silné stránky osobnosti a ich vplyv na duševné zdravie.
Rozlišujú individuálne a sociálne faktory, ktoré ovplyvňujú subjektívnu pohodu a pozitívne prežívanie u detí aj dospelých.
Preskúmajú súvislosti medzi školským prostredím, medziľudskými vzťahmi a psychickou pohodou žiakov a učiteľov.
Študenti kriticky posúdia možnosti a limity aplikácie pozitívnej psychológie v školskom prostredí s ohľadom na rôzne vekové skupiny a kontexty.
Vyhodnotia efektivitu pozitívne orientovaných intervencií (napr. programy rozvoja optimizmu, zvládania stresu, podpory vďačnosti) z pohľadu ich vplyvu na well-being.
Reflektuje vlastné stratégie zvládania záťaže a vyhorenia a overí ich funkčnosť v kontexte práce s mládežou.
Študenti navrhnú a vytvoria program alebo aktivitu na podporu duševnej pohody žiakov v školskom prostredí.
Vypracujú edukačný alebo preventívny modul zameraný na rozvoj pozitívneho myslenia, vďačnosti, medziľudských vzťahov alebo reziliencie.
Kreatívne aplikujú poznatky z pozitívnej psychológie do vlastného osobnostného rastu a pedagogickej práce s dôrazom na prevenciu vyhorenia.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny cvičenia/týždeň; 22 hodín cvičenia za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psychologické a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, práca so štatistickými softwarmi, výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
American Educational Research Association, American Psychological Association, National Council on Measurement in Education a Joint Committee on Standards for Educational and Psychological Testing (U.S.). (2014). Standards for educational and psychological testing.
Džuka, J. (2006). Základy psychometrie a teórie testov. FF PU.
Urbánek, T., Denglerová, D., Širuček, J. (2011). Psychometrika. Měření v psychológii. Portál.
Brooks, R., te Riele, K., & Maguire, M. (2014). Ethics and education research. SAGE Publ. / BERA (British Educational Research Association).
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a záverečnú prácu (60% hodnotenia). Seminárna a záverečná práca spočíva vo vypracovaní analýz k zapojenému výskumnému projektu na pracovisku.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Povaha jednotlivých pedagogicko-psychologických výskumov/experimentov bude upresnená na začiatku výučby predmetu podľa jednotlivých vedecko-výskumných projektov na pracovisku.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je umožniť študentom učiteľstva psychológie získať praktické skúsenosti pri práci s dátami a ich spracovaním.
Prostredníctvom účasti na výskumných štúdiách sa študenti oboznámia s procesom pedagogicko-psychologického výskumu.
Účasť na psychologickom výskume pomôže porozumieť metódam skúmania ľudskej psychiky a správania.
Z pozície účastníka výskumu študent získa poznatky aplikovateľné pri tvorbe a realizácii vlastného výskumného plánu (napr. pri záverečnej práci) a taktiež schopnosť lepšie porozumieť a interpretovať výsledky iných výskumov.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny cvičenia/týždeň; 22 hodín cvičenia za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psychologické a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, práca so štatistickými softwarmi, výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
American Educational Research Association, American Psychological Association, National Council on Measurement in Education a Joint Committee on Standards for Educational and Psychological Testing (U.S.). (2014). Standards for educational and psychological testing.
Džuka, J. (2006). Základy psychometrie a teórie testov. FF PU.
Urbánek, T., Denglerová, D., Širuček, J. (2011). Psychometrika. Měření v psychológii. Portál.
Brooks, R., te Riele, K., & Maguire, M. (2014). Ethics and education research. SAGE Publ. / BERA (British Educational Research Association).
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a záverečnú prácu (60% hodnotenia). Seminárna a záverečná práca spočíva vo vypracovaní analýz k zapojenému výskumnému projektu na pracovisku.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Povaha jednotlivých pedagogicko-psychologických výskumov/experimentov bude upresnená na začiatku výučby predmetu podľa jednotlivých vedecko-výskumných projektov na pracovisku.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je umožniť študentom učiteľstva psychológie získať praktické skúsenosti pri práci s dátami a ich spracovaním.
Prostredníctvom účasti na výskumných štúdiách sa študenti oboznámia s procesom pedagogicko-psychologického výskumu.
Účasť na psychologickom výskume pomôže porozumieť metódam skúmania ľudskej psychiky a správania.
Z pozície účastníka výskumu študent získa poznatky aplikovateľné pri tvorbe a realizácii vlastného výskumného plánu (napr. pri záverečnej práci) a taktiež schopnosť lepšie porozumieť a interpretovať výsledky iných výskumov.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina seminár /týždeň + 11 hodín cvičenie (v bloku); 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a informačnými zdrojmi, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie
Odporúčaná literatúra:
Glasová, M. (2025). Základy z psychoterapie hrou. Učebné texty. PdF UK.
Kaduson, H., & Schaefer, Ch. (eds.) (2001). 101 more favorite play therapy techniques. Jason Aronson.
O’Connor, K. (2000). The play therapy primer. John Wiley and Sons.
O’Connor, K., & Braveman, L. (1997). Play therapy. Theory and practice. A comparative presentation. John Wiley and Sons.
O’Connor, K., & Schaefer, Ch. (eds) (1994). Handbook of play therapy. Advances and innovations. vol. 2. John Wiley and Sons.
Schaefer, C. E., & Reid, S. E. (1986). Game play. Therapeutic use of childhood games. John Wiley and Sons.
Axline, V. M. (1947/1969). Play therapy. Houghton and Mifflin.
Axline, V. M. (1964/1967). Dibs in search for himself. Ballantine Books.
Landreth, G. (2001). Innovations in play therapy. Brunner-Routledge.
Landreth, G. (2002). Play therapy. The art of relationship. Brunner-Routledge.
International Journal of Play Therapy; Play Therapy™ Magazine; Association for Play Therapy - https://www.a4pt.org/; The International Consortium of Play Therapy Associations IC-PTA https://www.ic-pta.com/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a záverečnú prácu (60% hodnotenia). Seminárna a záverečná práca spočíva v prezentácii vybraného prístupu terapie hrou a kazuistiky a písomné osobné portfólio záznamu z nácviku techník terapie hrou.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Pojem hra, funkcie a formy hry v terapii hrou a ich efektívnosť.
Vývoj, smery a teoretické východiská (a výskum) v terapii hrou (psychodynamické, individuálno-analytické, humanistické; kognitívno-behaviorálne; geštalt; rodinno-terapeutické; ekosystémové; eklektické a i.).
Inovatívne techniky terapie hrou (filiálna terapia a iné).
Správna prax terapie hrou (štruktúra, organizácia, etické princípy aplikácie hrovej terapie).
Všeobecné odporúčania pre aplikáciu hrovej terapie u detí a mladistvých, adolescentov, dospelých a geriatrických pacientov.
Aplikácia postupov a techník terapie hrou u rôznych prípadov detí a adolescentov: v podmienkach edukácie; hospitalizovaných alebo chronicky chorých; deprivovaných; traumatizovaných; zneužívaných; postihnutých rozvodom; s odchýlkami v psycho-sexuálnom vývine; agresívnych, impulzívnych alebo s inými poruchami správania; s narušeným vývinom osobnosti; s poruchami učenia; s poruchou vývinu intelektu; s PAS; s vývinovým oneskorením, s telesným alebo zmyslovým postihnutím a podobne.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať princípy a techniky terapie hrou a ich vhodnosť vo vzdelávacom kontexte, najmä v oblasti sociálno-emocionálneho rozvoja, psychickej pohody žiakov a kvality učiteľsko-žiackych vzťahov.
Budú vedieť rozlišovať medzi rôznymi modelmi terapie hrou a identifikovať ich aplikovateľnosť vzhľadom na individuálne potreby detí a konkrétnu pedagogickú situáciu.
Študenti budú schopní kriticky zhodnotiť výskumné poznatky o účinnosti terapie hrou a posúdiť potenciál jej techník pre pedagogickú prax.
Budú vedieť reflektovať účinnosť a primeranosť zvolených intervencií, ako aj vlastné profesijné spôsobilosti pri ich realizácii.
Študenti budú schopní navrhnúť vlastné modelové edukačné situácie, v ktorých kreatívne využijú vybrané techniky terapie hrou na podporu osobnostného a sociálneho rozvoja žiakov.
Budú vedieť vytvoriť a obhájiť návrh jednoduchého intervenčného plánu, vrátane monitorovania účinkov zvolených techník v triednom prostredí.
V rámci praktických cvičení si študenti vytvoria a overia funkčné nástroje a scenáre využitia terapie hrou v kontexte pedagogickej práce.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina seminár /týždeň + 11 hodín cvičenie (v bloku); 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a informačnými zdrojmi, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie
Odporúčaná literatúra:
Glasová, M. (2025). Základy z psychoterapie hrou. Učebné texty. PdF UK.
Kaduson, H., & Schaefer, Ch. (eds.) (2001). 101 more favorite play therapy techniques. Jason Aronson.
O’Connor, K. (2000). The play therapy primer. John Wiley and Sons.
O’Connor, K., & Braveman, L. (1997). Play therapy. Theory and practice. A comparative presentation. John Wiley and Sons.
O’Connor, K., & Schaefer, Ch. (eds) (1994). Handbook of play therapy. Advances and innovations. vol. 2. John Wiley and Sons.
Schaefer, C. E., & Reid, S. E. (1986). Game play. Therapeutic use of childhood games. John Wiley and Sons.
Axline, V. M. (1947/1969). Play therapy. Houghton and Mifflin.
Axline, V. M. (1964/1967). Dibs in search for himself. Ballantine Books.
Landreth, G. (2001). Innovations in play therapy. Brunner-Routledge.
Landreth, G. (2002). Play therapy. The art of relationship. Brunner-Routledge.
International Journal of Play Therapy; Play Therapy™ Magazine; Association for Play Therapy - https://www.a4pt.org/; The International Consortium of Play Therapy Associations IC-PTA https://www.ic-pta.com/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a záverečnú prácu (60% hodnotenia). Seminárna a záverečná práca spočíva v prezentácii vybraného prístupu terapie hrou a kazuistiky a písomné osobné portfólio záznamu z nácviku techník terapie hrou.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Pojem hra, funkcie a formy hry v terapii hrou a ich efektívnosť.
Vývoj, smery a teoretické východiská (a výskum) v terapii hrou (psychodynamické, individuálno-analytické, humanistické; kognitívno-behaviorálne; geštalt; rodinno-terapeutické; ekosystémové; eklektické a i.).
Inovatívne techniky terapie hrou (filiálna terapia a iné).
Správna prax terapie hrou (štruktúra, organizácia, etické princípy aplikácie hrovej terapie).
Všeobecné odporúčania pre aplikáciu hrovej terapie u detí a mladistvých, adolescentov, dospelých a geriatrických pacientov.
Aplikácia postupov a techník terapie hrou u rôznych prípadov detí a adolescentov: v podmienkach edukácie; hospitalizovaných alebo chronicky chorých; deprivovaných; traumatizovaných; zneužívaných; postihnutých rozvodom; s odchýlkami v psycho-sexuálnom vývine; agresívnych, impulzívnych alebo s inými poruchami správania; s narušeným vývinom osobnosti; s poruchami učenia; s poruchou vývinu intelektu; s PAS; s vývinovým oneskorením, s telesným alebo zmyslovým postihnutím a podobne.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať princípy a techniky terapie hrou a ich vhodnosť vo vzdelávacom kontexte, najmä v oblasti sociálno-emocionálneho rozvoja, psychickej pohody žiakov a kvality učiteľsko-žiackych vzťahov.
Budú vedieť rozlišovať medzi rôznymi modelmi terapie hrou a identifikovať ich aplikovateľnosť vzhľadom na individuálne potreby detí a konkrétnu pedagogickú situáciu.
Študenti budú schopní kriticky zhodnotiť výskumné poznatky o účinnosti terapie hrou a posúdiť potenciál jej techník pre pedagogickú prax.
Budú vedieť reflektovať účinnosť a primeranosť zvolených intervencií, ako aj vlastné profesijné spôsobilosti pri ich realizácii.
Študenti budú schopní navrhnúť vlastné modelové edukačné situácie, v ktorých kreatívne využijú vybrané techniky terapie hrou na podporu osobnostného a sociálneho rozvoja žiakov.
Budú vedieť vytvoriť a obhájiť návrh jednoduchého intervenčného plánu, vrátane monitorovania účinkov zvolených techník v triednom prostredí.
V rámci praktických cvičení si študenti vytvoria a overia funkčné nástroje a scenáre využitia terapie hrou v kontexte pedagogickej práce.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár / týždeň; 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 14 hodín individuálne úlohy; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné, kooperatívne a diskusné metódy, práca s didaktickým textom, kritické štúdium vybraného odborného alebo vedeckého textu, práca s informačnými zdrojmi, vrátane videonahrávok, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie.
Odporúčaná literatúra:
Dragomirecká, E., Jarolímová, E., & Georgi, H. (2024). Psychologie stárnutí a stáří. Grada.
Hvozdík, S. (2014). Psychológia starších dospelých a poradenstvo starším dospelým. Univerzita P. J. Šafárika.
Arnett, J. J. (2024). Emerging adulthood: The winding road from the late teens through the twenties (3rd ed.). Oxford University Press.
Lang, F. R., Albert, I., & Kliegel, M. (2020). Psychology and aging: European perspectives. European Psychologist, 25, 3, 159-161;
Special Issue: Psychology and aging: European perspectives. European Psychologist, 25, 3, July 2020.
Bjorklund, B. R. & Earles, J. L. (2020). The journey of adulthood. (9th Ed.). Pearson.
Levitin, D. J. (2020). Successful aging: A neuroscientist explores the power and potential of our lives. Penguin Canada.
Dark-Freudeman, A. (2024). Problem-focused pedagogy: The value of interdisciplinary and applied learning experiences. Adult Development & Aging News, October 2024.
Ghissleta, P. (2024). On some challenges of psychological research in late adulthood and aging. Current Opinion in Psychology. Volume 55, February 2024, 101745; Late adulthood, 2024, edited by A. M. Freund & J. Rolison, Current Opinion in Psychology. Volume 55, February 2024.
Smith, M. C., & Pourchot, T. (eds.) (1998). Adult learning and development perspectives from educational psychology. Routledge.
Periodiká a ďalšie zdroje:; APA Division 20: https://www.apadivisions.org/division-20/;
https://www.apadivisions.org/division-20/education/video; EFPA SC on Ageing (former SC on Geropsychology) https://www.efpa.eu/working-groups/geropsychology
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vedomostný test (30%), prezentáciu na seminári (30%) a písomnú seminárnu prácu a návrh vzdelávacej aktivity (40%). Prezentácia a písomná seminárna práca je zameraná na kritický rozbor výskumu psychológie dospelých alebo seniorov a edukačnej psychológie dospelých alebo seniorov, súčasťou je tvorivý návrh vlastnej vzdelávacej aktivity pre dospelých alebo seniorov (podľa zamerania odboru štúdia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Psychológia dospelých a seniorov (geronto-psychológia): teoretické východiská (koncept emerging adulthood J. J. Arnetta, koncept gero-transcendencie E. a J. Eriksonovcov, poznatky neurovied a kognitívnych vied, atď.).
Osobitosti psychického vývinu a socializácie dospelých rôzneho veku a seniorov.
Osobnosť dospelých a seniorov.
Kognícia a inteligencia.
Sociálne vzťahy, zdravie a well-being.
Psychologické a existenciálne otázky.
Starší dospelí a seniori a IKT technológie.
Starší dospelí a seniori a súčasné sociálno-kultúrne výzvy.
Edukácia a osobný rozvoj dospelých rôzneho veku a seniorov.
Osobitosti učenia, vzdelávania a osobného rozvoja dospelých rôzneho veku a seniorov.
Výskum psychológie edukácie a príklady dobrej praxe edukácie dospelých rôzneho veku a seniorov: v SR a ČR, EÚ, inde vo svete.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti po absolvovaní seminárov budú kriticky reflektovať osobitosti psychológie dospelých a starších osôb v zmysle konceptu celoživotného vývinu a rozvoja, ako aj možností celoživotného vzdelávania (ontogeneticko-psychologické, edukačné, inkluzívne, preventívne a well-being hľadisko).
Študenti učiteľstva (akademických predmetov) budú s ohľadom na tieto poznatky schopní pružne, informovane a tvorivo adaptovať vzdelávacie a rozvojové postupy pre jednotlivé oblasti gramotnosti vo svojej predmetovej špecializácii aj pre dospelých rôzneho veku a seniorov (vzhľadom na súčasné požiadavky flexibility svojho profesijného uplatnenia, demografický vývoj a požiadavky praxe).
Budú sa správne orientovať v aktuálnych poznatkoch z psychológie edukácie a podpory osobného rozvoja dospelých rôzneho veku a seniorov, ako aj v relevantných postupoch založených na výskume.
Súčasťou seminárov bude rozbor praktických ukážok psychologického a interdisciplinárneho výskumu a postupov vzdelávania dospelých rôzneho veku a seniorov; prezentácia, rozbor a diskusia k výskumným a prípadovým štúdiám; riadené samostatné štúdium; prezentácia návrhu vzdelávacieho postupu s ohľadom na konkrétny vek dospelých rôzneho veku a seniorov.
Z oblasti prenositeľných spôsobilostí a gramotnosti (digitálna, všeobecná metodologická, a komunikačná, a pod.) ich štúdium privádza k objektívnejšiemu reflektovaniu svojich výchovno-vzdelávacích profesijných, ale aj osobnostných psychologických spôsobilostí a gramotnosti.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár / týždeň; 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 14 hodín individuálne úlohy; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné, kooperatívne a diskusné metódy, práca s didaktickým textom, kritické štúdium vybraného odborného alebo vedeckého textu, práca s informačnými zdrojmi, vrátane videonahrávok, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie.
Odporúčaná literatúra:
Dragomirecká, E., Jarolímová, E., & Georgi, H. (2024). Psychologie stárnutí a stáří. Grada.
Hvozdík, S. (2014). Psychológia starších dospelých a poradenstvo starším dospelým. Univerzita P. J. Šafárika.
Arnett, J. J. (2024). Emerging adulthood: The winding road from the late teens through the twenties (3rd ed.). Oxford University Press.
Lang, F. R., Albert, I., & Kliegel, M. (2020). Psychology and aging: European perspectives. European Psychologist, 25, 3, 159-161;
Special Issue: Psychology and aging: European perspectives. European Psychologist, 25, 3, July 2020.
Bjorklund, B. R. & Earles, J. L. (2020). The journey of adulthood. (9th Ed.). Pearson.
Levitin, D. J. (2020). Successful aging: A neuroscientist explores the power and potential of our lives. Penguin Canada.
Dark-Freudeman, A. (2024). Problem-focused pedagogy: The value of interdisciplinary and applied learning experiences. Adult Development & Aging News, October 2024.
Ghissleta, P. (2024). On some challenges of psychological research in late adulthood and aging. Current Opinion in Psychology. Volume 55, February 2024, 101745; Late adulthood, 2024, edited by A. M. Freund & J. Rolison, Current Opinion in Psychology. Volume 55, February 2024.
Smith, M. C., & Pourchot, T. (eds.) (1998). Adult learning and development perspectives from educational psychology. Routledge.
Periodiká a ďalšie zdroje:; APA Division 20: https://www.apadivisions.org/division-20/;
https://www.apadivisions.org/division-20/education/video; EFPA SC on Ageing (former SC on Geropsychology) https://www.efpa.eu/working-groups/geropsychology
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vedomostný test (30%), prezentáciu na seminári (30%) a písomnú seminárnu prácu a návrh vzdelávacej aktivity (40%). Prezentácia a písomná seminárna práca je zameraná na kritický rozbor výskumu psychológie dospelých alebo seniorov a edukačnej psychológie dospelých alebo seniorov, súčasťou je tvorivý návrh vlastnej vzdelávacej aktivity pre dospelých alebo seniorov (podľa zamerania odboru štúdia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Psychológia dospelých a seniorov (geronto-psychológia): teoretické východiská (koncept emerging adulthood J. J. Arnetta, koncept gero-transcendencie E. a J. Eriksonovcov, poznatky neurovied a kognitívnych vied, atď.).
Osobitosti psychického vývinu a socializácie dospelých rôzneho veku a seniorov.
Osobnosť dospelých a seniorov.
Kognícia a inteligencia.
Sociálne vzťahy, zdravie a well-being.
Psychologické a existenciálne otázky.
Starší dospelí a seniori a IKT technológie.
Starší dospelí a seniori a súčasné sociálno-kultúrne výzvy.
Edukácia a osobný rozvoj dospelých rôzneho veku a seniorov.
Osobitosti učenia, vzdelávania a osobného rozvoja dospelých rôzneho veku a seniorov.
Výskum psychológie edukácie a príklady dobrej praxe edukácie dospelých rôzneho veku a seniorov: v SR a ČR, EÚ, inde vo svete.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti po absolvovaní seminárov budú kriticky reflektovať osobitosti psychológie dospelých a starších osôb v zmysle konceptu celoživotného vývinu a rozvoja, ako aj možností celoživotného vzdelávania (ontogeneticko-psychologické, edukačné, inkluzívne, preventívne a well-being hľadisko).
Študenti učiteľstva (akademických predmetov) budú s ohľadom na tieto poznatky schopní pružne, informovane a tvorivo adaptovať vzdelávacie a rozvojové postupy pre jednotlivé oblasti gramotnosti vo svojej predmetovej špecializácii aj pre dospelých rôzneho veku a seniorov (vzhľadom na súčasné požiadavky flexibility svojho profesijného uplatnenia, demografický vývoj a požiadavky praxe).
Budú sa správne orientovať v aktuálnych poznatkoch z psychológie edukácie a podpory osobného rozvoja dospelých rôzneho veku a seniorov, ako aj v relevantných postupoch založených na výskume.
Súčasťou seminárov bude rozbor praktických ukážok psychologického a interdisciplinárneho výskumu a postupov vzdelávania dospelých rôzneho veku a seniorov; prezentácia, rozbor a diskusia k výskumným a prípadovým štúdiám; riadené samostatné štúdium; prezentácia návrhu vzdelávacieho postupu s ohľadom na konkrétny vek dospelých rôzneho veku a seniorov.
Z oblasti prenositeľných spôsobilostí a gramotnosti (digitálna, všeobecná metodologická, a komunikačná, a pod.) ich štúdium privádza k objektívnejšiemu reflektovaniu svojich výchovno-vzdelávacích profesijných, ale aj osobnostných psychologických spôsobilostí a gramotnosti.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár / týždeň; 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 10 hodín príprava seminárnej práce a prezentácie, 8 hodín príprava na test, 10 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné, kooperatívne a diskusné metódy, práca s didaktickým textom, kritické štúdium vybraného odborného alebo vedeckého textu, práca s informačnými zdrojmi vrátane videonahrávok, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie.
Odporúčaná literatúra:
Cooper, J., Heron, T., & Heward, W. (2024). Aplikovaná behaviorální analyza. MUNI.
Kearney, A. J. (2020). Jak porozumět aplikované behaviorální analýze. Úvod do ABA pro rodiče, učitele a další profesionály. Pasparta.
Glasová, M. (2025). Úvod do aplikovanej behaviorálnej analýzy. Aktualizované manuskripty prednášok. Katedra psychológie a patopsychológie PdF UK.
Mikurčíková, L., Čelárová, D., & Trelová, I. (2022). S. 196 – 237. Efektívne intervencie pri poruchách autistického spektra – ako sa dá deťom s autizmom pomôcť? In D. Ostatníková et al. (2022). Autizmus od A po S. Ikar;
Hnilicová, S., Pivovarčiová, A., & Siklenková, L. (2015). Terapia autizmu. In Ostatníková, D. et al., Máme dieťa s autizmom. Kompas pre rodičov. Veda.
Heward, W. L., Heron, T. E., Neef, N. A., Peterson, S. M., Sainato, D. M., Cartledge, G., Gardner III, R., Peterson, L. D., Hersh, S. B., & Dardig, J. C. (Eds.). (2005). Focus on behavior analysis in education: Achievements, challenges, and opportunities. Upper Saddle River. Merrill/Prentice Hall.
Vargas, J. S. (2020). Behavior analysis for effective teaching (3rd ed.). Routledge.
Periodiká a ďalšie zdroje: Journal of the Experimental Analysis of Behavior; Journal of Applied Behavioral Analysis; European Journal of Behavior Analysis; The Behavior Analyst; APA Division 25: Behavior Analysis https://www.apadivisions.org/division-25/index;https://europeanaba.org/ https://www.bacb.com/about-behavior-analysis/ a iné.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vedomostný test (30%), prezentáciu na seminári (30%) a písomnú seminárnu prácu (40%). Seminárna a záverečná práca je zameraná na prezentáciu a kritický rozbor postupu podľa štúdie alebo kazuistiky aplikácie ABA.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Vývoj a súčasný stav metód aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA) v SR a ČR, EÚ a vo svete. Najvýznamnejší predstavitelia ABA. Monografie a periodiká a odborné spoločnosti.
Aplikačné možnosti a špecializované vzdelávanie.
Kľúčové koncepty a postupy ABA (a fBA).
Teoretické východiská ABA, odborné/kritické diskusie.
Klasifikácia a analýza rozličných druhov správania a podmieňovania (problém účinnosti trestu, atď.); diferencované postupy podmieňovania a posilňovania žiaduceho správania; špecifické princípy a techniky ABA (a fBA).
Metódy zaznamenávania správania, grafické zobrazenie údajov, digitalizácia v ABA.
Postupy a techniky ABA aplikované v praxi (a výskume).
8. ABA a stredne závažné a závažné poruchy správania (poruchy autistického spektra, sebapoškodzujúce správanie, narušená komunikačná schopnosť, rušivé alebo agresívne správanie, a pod.).
9. ABA a ľahšie neurovývinové poruchy a iné poruchy vývinu a správania, a ďalšie prípady využitia u detí, adolescentov a dospelých.
10. ABA v systéme vzdelávania (školy bežného typu). Aktuálna situácia v SR, ČR, EÚ a inde vo svete.
11. Prípadové štúdie - príklady dobrej praxe.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať metodologické prístupy aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA) a identifikovať ich vhodnosť pri riešení konkrétnych výchovno-vzdelávacích a behaviorálnych problémov v rôznych kontextoch (vek, typ poruchy, inkluzívne prostredie).
Budú vedieť rozlišovať medzi rôznymi typmi intervencií ABA na základe dôkazov z výskumu a ich aplikovateľnosti v praxi.
Študenti budú schopní kriticky posúdiť účinnosť aplikácie ABA v konkrétnych kazuistikách a výskumných štúdiách, a to na základe princípov evidence-based prístupu.
Budú schopní reflektovať a hodnotiť svoje vlastné profesionálne a osobnostné spôsobilosti v kontexte inkluzívneho tímu a ABA praxe.
Študenti budú schopní navrhnúť výskumný projekt alebo kazuistiku zameranú na overovanie účinnosti ABA pri konkrétnych problémoch správania, vrátane formulácie hypotéz, výberu metodiky a zohľadnenia etických aspektov.
Študenti budú schopní koncipovať a prezentovať odborný výstup (napr. prezentáciu, analytickú esej, návrh intervencie), ktorý integruje teoretické poznatky s praktickými zručnosťami ABA.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár / týždeň; 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 10 hodín príprava seminárnej práce a prezentácie, 8 hodín príprava na test, 10 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné, kooperatívne a diskusné metódy, práca s didaktickým textom, kritické štúdium vybraného odborného alebo vedeckého textu, práca s informačnými zdrojmi vrátane videonahrávok, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie.
Odporúčaná literatúra:
Cooper, J., Heron, T., & Heward, W. (2024). Aplikovaná behaviorální analyza. MUNI.
Kearney, A. J. (2020). Jak porozumět aplikované behaviorální analýze. Úvod do ABA pro rodiče, učitele a další profesionály. Pasparta.
Glasová, M. (2025). Úvod do aplikovanej behaviorálnej analýzy. Aktualizované manuskripty prednášok. Katedra psychológie a patopsychológie PdF UK.
Mikurčíková, L., Čelárová, D., & Trelová, I. (2022). S. 196 – 237. Efektívne intervencie pri poruchách autistického spektra – ako sa dá deťom s autizmom pomôcť? In D. Ostatníková et al. (2022). Autizmus od A po S. Ikar;
Hnilicová, S., Pivovarčiová, A., & Siklenková, L. (2015). Terapia autizmu. In Ostatníková, D. et al., Máme dieťa s autizmom. Kompas pre rodičov. Veda.
Heward, W. L., Heron, T. E., Neef, N. A., Peterson, S. M., Sainato, D. M., Cartledge, G., Gardner III, R., Peterson, L. D., Hersh, S. B., & Dardig, J. C. (Eds.). (2005). Focus on behavior analysis in education: Achievements, challenges, and opportunities. Upper Saddle River. Merrill/Prentice Hall.
Vargas, J. S. (2020). Behavior analysis for effective teaching (3rd ed.). Routledge.
Periodiká a ďalšie zdroje: Journal of the Experimental Analysis of Behavior; Journal of Applied Behavioral Analysis; European Journal of Behavior Analysis; The Behavior Analyst; APA Division 25: Behavior Analysis https://www.apadivisions.org/division-25/index;https://europeanaba.org/ https://www.bacb.com/about-behavior-analysis/ a iné.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vedomostný test (30%), prezentáciu na seminári (30%) a písomnú seminárnu prácu (40%). Seminárna a záverečná práca je zameraná na prezentáciu a kritický rozbor postupu podľa štúdie alebo kazuistiky aplikácie ABA.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Vývoj a súčasný stav metód aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA) v SR a ČR, EÚ a vo svete. Najvýznamnejší predstavitelia ABA. Monografie a periodiká a odborné spoločnosti.
Aplikačné možnosti a špecializované vzdelávanie.
Kľúčové koncepty a postupy ABA (a fBA).
Teoretické východiská ABA, odborné/kritické diskusie.
Klasifikácia a analýza rozličných druhov správania a podmieňovania (problém účinnosti trestu, atď.); diferencované postupy podmieňovania a posilňovania žiaduceho správania; špecifické princípy a techniky ABA (a fBA).
Metódy zaznamenávania správania, grafické zobrazenie údajov, digitalizácia v ABA.
Postupy a techniky ABA aplikované v praxi (a výskume).
8. ABA a stredne závažné a závažné poruchy správania (poruchy autistického spektra, sebapoškodzujúce správanie, narušená komunikačná schopnosť, rušivé alebo agresívne správanie, a pod.).
9. ABA a ľahšie neurovývinové poruchy a iné poruchy vývinu a správania, a ďalšie prípady využitia u detí, adolescentov a dospelých.
10. ABA v systéme vzdelávania (školy bežného typu). Aktuálna situácia v SR, ČR, EÚ a inde vo svete.
11. Prípadové štúdie - príklady dobrej praxe.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať metodologické prístupy aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA) a identifikovať ich vhodnosť pri riešení konkrétnych výchovno-vzdelávacích a behaviorálnych problémov v rôznych kontextoch (vek, typ poruchy, inkluzívne prostredie).
Budú vedieť rozlišovať medzi rôznymi typmi intervencií ABA na základe dôkazov z výskumu a ich aplikovateľnosti v praxi.
Študenti budú schopní kriticky posúdiť účinnosť aplikácie ABA v konkrétnych kazuistikách a výskumných štúdiách, a to na základe princípov evidence-based prístupu.
Budú schopní reflektovať a hodnotiť svoje vlastné profesionálne a osobnostné spôsobilosti v kontexte inkluzívneho tímu a ABA praxe.
Študenti budú schopní navrhnúť výskumný projekt alebo kazuistiku zameranú na overovanie účinnosti ABA pri konkrétnych problémoch správania, vrátane formulácie hypotéz, výberu metodiky a zohľadnenia etických aspektov.
Študenti budú schopní koncipovať a prezentovať odborný výstup (napr. prezentáciu, analytickú esej, návrh intervencie), ktorý integruje teoretické poznatky s praktickými zručnosťami ABA.
2 hodiny prednáška+seminár/týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 40 hodín práca na projekte, 58 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- prednáška: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe.
Dôraz na diskusiu, kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá, spravodajstvo a pod.), kooperáciu. Výstup – odovzdanie projektu a skúška v skúškovom období.
BECK, U. 2011. Riziková společnost. Na cestě k jiné moderně. Praha : SLON. ISBN 978-80-7419-047-6 MALÍK, B. 2012. Politická antropológia. Futurológia bez budúcnosti. Bratislava : Iris. ISBN 978-80-81530-02-9 SAKTOROVÁ, Ľ. 2021. Globálna občianska spoločnosť v kontexte medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva. Praha : Leges. ISBN 9788075024725. SOPÓCI, J. 2000. Sociálne inštitúcie a sociálna zmena. Bratislava : Univerzita Komenského.ISBN 80-223-1453-0
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Skupinový projekt (2 - 3 študenti) analyzujúci konkrétny občiansky problém v súčasnej Európe na pozadí najnovšej politologickej, kultúrno-historickej a sociologickej literatúry. Projekt bude analyzovať charakter problému, príčiny jeho vzniku, jeho dopad na Slovensko. Jedným z kritérií hodnotenia bude aj schopnosť študentov vyhľadávať relevantnú literatúru a pracovať s informáciami. Priebežné hodnotenie: Anotácia a projekt – max 50 bodov. Záverečné hodnotenie: obhájenie projektu, skúška k preberaným témam z prednášok – max 50 bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Občianska spoločnosť, štát a škola. Historické podoby občianstva.
2. Možnosti vedenia k aktívnemu občianstvu v školskom prostredí a mimo neho.
3. Európa a občianstvo, globalizácia. 4. Aktuálna spoločensko-politická situácia doma a v zahraničí.
50/50
Študenti si osvoja samostatný pohľad na občiansku spoločnosť, na politické, kultúrne a ekonomické pohyby v súčasnej Európe. Študenti budú schopní vnímať globálne súvislosti. Svoje poznanie dokážu aplikovať na problematiku školskej výchovy k občianstvu. Predmet prehĺbi teoretické poznanie občianstva z bakalárskeho štúdia tak, aby študenti boli schopní aplikovať teóriu na súčasné procesy vo svete a aby boli schopní samostatného teoretického myslenia o občianstve s dôrazom na teoretickú reflexiu súčasnosti.
Zvolené metódy vzdelávania prispejú k ďalšiemu rozvoju kompetencií (kognitívna oblasť: kritické myslenie, myslenie v súvislostiach, argumentácia; afektívna oblasť: postoje a presvedčenia, hodnoty; psychomotorická oblasť: digitálne zručnosti; sociálna oblasť: kooperácia, komunikácia).
Ciele predmetu: Študent sa dokáže orientovať v aktuálnej problematike občianstva, globálnych súvislostiach, vplyve médií a mediálnej výchovy vo výchove k občianstvu. Dokáže efektívne pracovať ako člen tímu. Vie pracovať s informačno-komunikačnými technológiami, vie uvažovať kriticky a v súvislostiach. Predmet svojím zameraním a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju dôležitých profesijných kompetencií budúcich učiteľov v súlade s profilom absolventa.
2 hodiny prednáška+seminár/týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 40 hodín práca na projekte, 58 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- prednáška: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe.
Dôraz na diskusiu, kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá, spravodajstvo a pod.), kooperáciu. Výstup – odovzdanie projektu a skúška v skúškovom období.
BECK, U. 2011. Riziková společnost. Na cestě k jiné moderně. Praha : SLON. ISBN 978-80-7419-047-6 MALÍK, B. 2012. Politická antropológia. Futurológia bez budúcnosti. Bratislava : Iris. ISBN 978-80-81530-02-9 SAKTOROVÁ, Ľ. 2021. Globálna občianska spoločnosť v kontexte medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva. Praha : Leges. ISBN 9788075024725. SOPÓCI, J. 2000. Sociálne inštitúcie a sociálna zmena. Bratislava : Univerzita Komenského.ISBN 80-223-1453-0
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Skupinový projekt (2 - 3 študenti) analyzujúci konkrétny občiansky problém v súčasnej Európe na pozadí najnovšej politologickej, kultúrno-historickej a sociologickej literatúry. Projekt bude analyzovať charakter problému, príčiny jeho vzniku, jeho dopad na Slovensko. Jedným z kritérií hodnotenia bude aj schopnosť študentov vyhľadávať relevantnú literatúru a pracovať s informáciami. Priebežné hodnotenie: Anotácia a projekt – max 50 bodov. Záverečné hodnotenie: obhájenie projektu, skúška k preberaným témam z prednášok – max 50 bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Občianska spoločnosť, štát a škola. Historické podoby občianstva.
2. Možnosti vedenia k aktívnemu občianstvu v školskom prostredí a mimo neho.
3. Európa a občianstvo, globalizácia. 4. Aktuálna spoločensko-politická situácia doma a v zahraničí.
50/50
Študenti si osvoja samostatný pohľad na občiansku spoločnosť, na politické, kultúrne a ekonomické pohyby v súčasnej Európe. Študenti budú schopní vnímať globálne súvislosti. Svoje poznanie dokážu aplikovať na problematiku školskej výchovy k občianstvu. Predmet prehĺbi teoretické poznanie občianstva z bakalárskeho štúdia tak, aby študenti boli schopní aplikovať teóriu na súčasné procesy vo svete a aby boli schopní samostatného teoretického myslenia o občianstve s dôrazom na teoretickú reflexiu súčasnosti.
Zvolené metódy vzdelávania prispejú k ďalšiemu rozvoju kompetencií (kognitívna oblasť: kritické myslenie, myslenie v súvislostiach, argumentácia; afektívna oblasť: postoje a presvedčenia, hodnoty; psychomotorická oblasť: digitálne zručnosti; sociálna oblasť: kooperácia, komunikácia).
Ciele predmetu: Študent sa dokáže orientovať v aktuálnej problematike občianstva, globálnych súvislostiach, vplyve médií a mediálnej výchovy vo výchove k občianstvu. Dokáže efektívne pracovať ako člen tímu. Vie pracovať s informačno-komunikačnými technológiami, vie uvažovať kriticky a v súvislostiach. Predmet svojím zameraním a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju dôležitých profesijných kompetencií budúcich učiteľov v súlade s profilom absolventa.
Prednáška+seminár, 2 hodiny týždeň / spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 50 hodín príprava na záverečnú ústnu skúšku, 30 hodín na vypracovanie priebežnej písomnej práce, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s politologickým textom). Spolu 120 hodín
Vyučovacie metódy:
V rámci prednášok: problémový výklad s diskusiou
V rámci seminárov: práca v skupinách pri vypracovávaní projektov ku globálnej a európskej dimenzii vo vzdelávaní v školskom prostredí ZŠ a SŠ, komentované prezentovanie realizovaných projektov, diskusia, polemika, debata.
LYSÝ J. a kol. 2007. Globálne rozvojové vzdelávanie, Bratislava: Album, 180 s. ISBN978-80968667-7-9
LIESSMANN, K. P.: Vzdělání jako provokace. Praha. Academia 2018. ISBN 978-80-200-2875-4
NOVÁČEK, P. 1999. Křižovatky budoucnosti. Směřování k udržitelnému rozvoji a globálnímu řízení. Praha. Nakladatelství G plus G. 284 s. ISBN 80-86103-27-7
MISTRÍK, E. a kol. 2008. Multikultúrna výchova v škole. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, (dostupná na internete www.osf.sk v sekcii Publikácie) ISBN 978-80-969271-4-2
ZAVIŠ, M.:: Udržateľný spôsob života. In: Životné prostredie. - Č. 3 (2003), s. 158-160. - ISSN 0044-4863
ZAVIŠ, M: Biologické aspekty osobnej spirituality.In: Kultúra, religiozita a spoločnosť: Skúmanie vzájomných interakcií. - Ljubljana : KUD Apokalipsa : CERISK, 2014. - S. 224-248. - ISBN 978-961-6894-35-7
Odporúčaná literatúra:
BAUMAN, Z. 1999. Globalizace, důsledky pro člověka. Praha: Mladá fronta, 157 s. ISBN80-204-0817-7
BECK, U. 2005. Čo je globalizácia? Bratislava. Vydavateľstvo SSS, 189 s. ISBN 80-8061-190-4
GONĚC, V. 2003. Od "malé Evropy" k "velké Evropě". Dějiny rozšiřování Evropskýchspolečenství/Evropské unie, 1950-2002, sv. 2. Brno: Masarykova univerzita, 237 s. ISBN80-210-3255-3
Ústavy států Evropské unie. 1997. Praha: Linde, 800 s. ISBN 80-7201-056-5
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie písomnej práce (štruktúrovaná esej) na určenú tému podľa určených podmienok: (50 % hodnotenia). Záverečné hodnotenie zahŕňa absolvovanie ústnej skúšky zameranej na globálnu a európsku dimenziu vo vzdelávaní. Vzdelávanie zdôrazňuje globálny a európsky kontext v učení (sa). Obidve dimenzie vo vzdelávaní poskytujú priestor k zmene postojov a posilňujú uvedomenie si vlastnej úlohy vo svete. Motivujú študentov k zodpovednosti a vedú smerom k osvojeniu si hodnôt aktívneho občianstva. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študent v štruktúrovanej eseji preukázal takú úroveň osvojenia a zosúladenia spracovanej témy so zadanými kritériami (osvojené poznatky a mobizované kognitívne schopnosti), ktoré zodpovedajú hdnoteniu A. V ústnej skúške správne, aktívne, kriticky a tvorivo si osvojuje obidve dimenzie vzdelávania a dokáže ich začleniť do výchovy k demkratickému občianstvu. Kriticky reflektuje vplyv politických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych, religióznych, kultúrnych a historických faktorov na obidve dimentie vo vzdelávaní. Vysvetľuje aktérsky, teoretický a kritický rozmer zodpovednosti za súčasný svet a pozíciu Slovenska.
Štruktúrovaná esej a ústná skúška sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študent primerane kriticky reflektuje globálnu a európsku dimenziu vo vzdelávaní (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu B. V štruktúrovanej eseji preukázal veľmi dobrú úroveň osvojenia spracovanej témy so zadanými kritériami a v ústnej skúške si správne, kriticky a tvorivo osvojuje obidve dimenzie vzdelávania a dokáže ich začleniť do výchovy k demkratickému občianstvu. Kriticky reflektuje vplyv politických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych, religióznych, kultúrnych a historických faktorov na obidve dimentie vo vzdelávaní. Vysvetľuje teoretický a kritický rozmer zodpovednosti za súčasný svet a pozíciu Slovenska.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študent v štrukturovanej eseji a v ústnej skúške viac-menej kriticky reflektuje poznatky z globálnej a európskej dimenzie vo vzdelávaní (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu C.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študent v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektuje poznatky z globálnej a európskej dimenzie vo vzdelávaní (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), v štruktúrovanej eseji a na ústnej skúške preukázal poznatky na stupni D.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) študent v štruktúrovanej eseji a na ústnej skúške preukázal len obmedzenú mieru kriticky reflektovať obidve dimenzie vo vzdelávaní a aktuálny vývoj disciplíny.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše).
slovenský a český jazyk
Vývoj pojmov globálna a európska dimenzia: rôznorodosť koncepcií a prístupov; Globalizácia v politickej teórii; Európska únia v procesoch globalizácie. Európska únia, jej história a inštitúcie: Rada ministrov, Európska komisia, Európsky parlament, Európsky súdny dvor; Hlavné politiky spoločenstva: obchod, doprava, mena, hospodárstvo, zamestnanosť, sociálna politika a životné prostredie, spotrebiteľ, bezpečnosť a súdy; Preambuly štátov Európskej únie: porovnanie. Európsky dohovor o ľudských právach, Listina základných práv a slobôd; Perspektívy európskych integračných procesov. Idea zjednotenej Európy. Slovenská republika a Európska únia. Rozširovanie EÚ; Fenomén utečencov a právo na azyl. Implementácia globálnej a európskej dimenzie do procesu výchovy a vzdelávania. Programy Európskej komisie a Rady Európy zamerané na túto problematiku; Globálna a európska dimenzia prostredníctvom medzinárodných školských projektov (napr. Európa v škole, Európske kluby, Výchova k demokracii, Jeden svet a pod;).
50/50
Študenti sú oboznámení so začlenením problematiky globálnej a európskej dimenzie do systému výchovy k demokratickému občianstvu a humanitných disciplín. Vysvetliť vplyv globalizácie na oblasť vzdelávania. Nasleduje európska dimenzia ako užší priestor od európskych inštitúcií po konkrétne školské projekty. Osvojenie zmyslu predmetu, spôsoby citácie, "development thinking". Svet je globálny, ľudské spoločenstvo je aj v Európe rozdelené do parciálnych kultúr, expertných komunít, ideologických táborov, ekonomickými ukazovateľmi profilovaných tried resp. vrstiev a s nimi spojenými vzdelávacími aktivitami. Nimi podmienená mnohosť pohľadov na svet si vyžaduje sprostredkovanie, bez ktorého by sa ľudská existencia na tomto svete stala neúnosnou. Sprostredkovateľom je aj globálna a európska dimenzia vzdelávania, študent rešpektuje a pozná ciele vzdelávania (ISCED 1-3). Jednou z úloh je aj hľadanie styčných bodov medzi disparátnymi ľudskými spoločenstvami tak, aby uvedeným globálnym výzvam či problémom nečelili izolované skupiny či dokonca indivíduá, ale (aspoň v základných otázkach) zjednotené ľudstvo.
Prednáška+seminár, 2 hodiny týždeň / spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 50 hodín príprava na záverečnú ústnu skúšku, 30 hodín na vypracovanie priebežnej písomnej práce, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s politologickým textom). Spolu 120 hodín
Vyučovacie metódy:
V rámci prednášok: problémový výklad s diskusiou
V rámci seminárov: práca v skupinách pri vypracovávaní projektov ku globálnej a európskej dimenzii vo vzdelávaní v školskom prostredí ZŠ a SŠ, komentované prezentovanie realizovaných projektov, diskusia, polemika, debata.
LYSÝ J. a kol. 2007. Globálne rozvojové vzdelávanie, Bratislava: Album, 180 s. ISBN978-80968667-7-9
LIESSMANN, K. P.: Vzdělání jako provokace. Praha. Academia 2018. ISBN 978-80-200-2875-4
NOVÁČEK, P. 1999. Křižovatky budoucnosti. Směřování k udržitelnému rozvoji a globálnímu řízení. Praha. Nakladatelství G plus G. 284 s. ISBN 80-86103-27-7
MISTRÍK, E. a kol. 2008. Multikultúrna výchova v škole. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, (dostupná na internete www.osf.sk v sekcii Publikácie) ISBN 978-80-969271-4-2
ZAVIŠ, M.:: Udržateľný spôsob života. In: Životné prostredie. - Č. 3 (2003), s. 158-160. - ISSN 0044-4863
ZAVIŠ, M: Biologické aspekty osobnej spirituality.In: Kultúra, religiozita a spoločnosť: Skúmanie vzájomných interakcií. - Ljubljana : KUD Apokalipsa : CERISK, 2014. - S. 224-248. - ISBN 978-961-6894-35-7
Odporúčaná literatúra:
BAUMAN, Z. 1999. Globalizace, důsledky pro člověka. Praha: Mladá fronta, 157 s. ISBN80-204-0817-7
BECK, U. 2005. Čo je globalizácia? Bratislava. Vydavateľstvo SSS, 189 s. ISBN 80-8061-190-4
GONĚC, V. 2003. Od "malé Evropy" k "velké Evropě". Dějiny rozšiřování Evropskýchspolečenství/Evropské unie, 1950-2002, sv. 2. Brno: Masarykova univerzita, 237 s. ISBN80-210-3255-3
Ústavy států Evropské unie. 1997. Praha: Linde, 800 s. ISBN 80-7201-056-5
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie písomnej práce (štruktúrovaná esej) na určenú tému podľa určených podmienok: (50 % hodnotenia). Záverečné hodnotenie zahŕňa absolvovanie ústnej skúšky zameranej na globálnu a európsku dimenziu vo vzdelávaní. Vzdelávanie zdôrazňuje globálny a európsky kontext v učení (sa). Obidve dimenzie vo vzdelávaní poskytujú priestor k zmene postojov a posilňujú uvedomenie si vlastnej úlohy vo svete. Motivujú študentov k zodpovednosti a vedú smerom k osvojeniu si hodnôt aktívneho občianstva. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študent v štruktúrovanej eseji preukázal takú úroveň osvojenia a zosúladenia spracovanej témy so zadanými kritériami (osvojené poznatky a mobizované kognitívne schopnosti), ktoré zodpovedajú hdnoteniu A. V ústnej skúške správne, aktívne, kriticky a tvorivo si osvojuje obidve dimenzie vzdelávania a dokáže ich začleniť do výchovy k demkratickému občianstvu. Kriticky reflektuje vplyv politických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych, religióznych, kultúrnych a historických faktorov na obidve dimentie vo vzdelávaní. Vysvetľuje aktérsky, teoretický a kritický rozmer zodpovednosti za súčasný svet a pozíciu Slovenska.
Štruktúrovaná esej a ústná skúška sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študent primerane kriticky reflektuje globálnu a európsku dimenziu vo vzdelávaní (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu B. V štruktúrovanej eseji preukázal veľmi dobrú úroveň osvojenia spracovanej témy so zadanými kritériami a v ústnej skúške si správne, kriticky a tvorivo osvojuje obidve dimenzie vzdelávania a dokáže ich začleniť do výchovy k demkratickému občianstvu. Kriticky reflektuje vplyv politických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych, religióznych, kultúrnych a historických faktorov na obidve dimentie vo vzdelávaní. Vysvetľuje teoretický a kritický rozmer zodpovednosti za súčasný svet a pozíciu Slovenska.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študent v štrukturovanej eseji a v ústnej skúške viac-menej kriticky reflektuje poznatky z globálnej a európskej dimenzie vo vzdelávaní (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu C.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študent v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektuje poznatky z globálnej a európskej dimenzie vo vzdelávaní (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), v štruktúrovanej eseji a na ústnej skúške preukázal poznatky na stupni D.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) študent v štruktúrovanej eseji a na ústnej skúške preukázal len obmedzenú mieru kriticky reflektovať obidve dimenzie vo vzdelávaní a aktuálny vývoj disciplíny.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše).
slovenský a český jazyk
Vývoj pojmov globálna a európska dimenzia: rôznorodosť koncepcií a prístupov; Globalizácia v politickej teórii; Európska únia v procesoch globalizácie. Európska únia, jej história a inštitúcie: Rada ministrov, Európska komisia, Európsky parlament, Európsky súdny dvor; Hlavné politiky spoločenstva: obchod, doprava, mena, hospodárstvo, zamestnanosť, sociálna politika a životné prostredie, spotrebiteľ, bezpečnosť a súdy; Preambuly štátov Európskej únie: porovnanie. Európsky dohovor o ľudských právach, Listina základných práv a slobôd; Perspektívy európskych integračných procesov. Idea zjednotenej Európy. Slovenská republika a Európska únia. Rozširovanie EÚ; Fenomén utečencov a právo na azyl. Implementácia globálnej a európskej dimenzie do procesu výchovy a vzdelávania. Programy Európskej komisie a Rady Európy zamerané na túto problematiku; Globálna a európska dimenzia prostredníctvom medzinárodných školských projektov (napr. Európa v škole, Európske kluby, Výchova k demokracii, Jeden svet a pod;).
50/50
Študenti sú oboznámení so začlenením problematiky globálnej a európskej dimenzie do systému výchovy k demokratickému občianstvu a humanitných disciplín. Vysvetliť vplyv globalizácie na oblasť vzdelávania. Nasleduje európska dimenzia ako užší priestor od európskych inštitúcií po konkrétne školské projekty. Osvojenie zmyslu predmetu, spôsoby citácie, "development thinking". Svet je globálny, ľudské spoločenstvo je aj v Európe rozdelené do parciálnych kultúr, expertných komunít, ideologických táborov, ekonomickými ukazovateľmi profilovaných tried resp. vrstiev a s nimi spojenými vzdelávacími aktivitami. Nimi podmienená mnohosť pohľadov na svet si vyžaduje sprostredkovanie, bez ktorého by sa ľudská existencia na tomto svete stala neúnosnou. Sprostredkovateľom je aj globálna a európska dimenzia vzdelávania, študent rešpektuje a pozná ciele vzdelávania (ISCED 1-3). Jednou z úloh je aj hľadanie styčných bodov medzi disparátnymi ľudskými spoločenstvami tak, aby uvedeným globálnym výzvam či problémom nečelili izolované skupiny či dokonca indivíduá, ale (aspoň v základných otázkach) zjednotené ľudstvo.
prednáška + seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 40 hodín na vypracovanie priebežných úloh, 40 hodín na vypracovanie záverečnej úlohy, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s textom a videom, analýza obsahu a použitých výrazových prostriedkov). Spolu: 120 hodín.
Metóda vzdelávania:
- V rámci prednášok: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Inštruktáž. Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Prezentovanie ukážok rôznych mediálnych produktov (film, reklama a pod.).
- V rámci seminárov: práca v skupinách na vypracovaní príslušného zadania (napríklad pri tvorbe daného mediálneho produktu), komentované prezentácie realizovaných výstupov. Individuálna supervízia.
Povinná literatúra:
MIČIENKA, M; JIRÁK, J. 2007. Základy mediální výchovy. 1.vyd. Praha : Portál. 296 s. ISBN
978-80-7367-315-4.
MALÍK, B. 2008. Mediomorfóza sveta. Filozofické, antropologické, sociálne a politické aspekty súčasných médií. Bratislava: Iris, 157 s. ISBN 978-80-89256-25-9.
MALÍK, B. 2013. Problém výberu relevantného v občianskom vzdelávaní v kontexte multikultúrneho prostredia a súčasného informačného boomu. In Teoretické reflexie výchovy k demokratickému občianstvu na školách (slovenský a český kontext). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 217 s. ISBN 978-80-223-3534-8.
Odporúčaná literatúra:
SAK, P. 2007. Člověk a vzdělání v informační společnosti. Praha: Portál. 290 s. ISBN 978-80-7367-230-0.
MALÍK, B. 2008. Mediomorfóza sveta a jej presahy do školského prostredia. In: Pedagogická
revue, Roč. 60, č. 1/2, 2008, s. 140 - 156. ISSN 1335-1982.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie štyroch priebežných úloh (50% hodnotenia). Úlohy budú zamerané na analýzu médií, tvorbu mediálnych produktov a zvládnutie nových prezentačných programov. Dve z uvedených úloh budú orientované na skupinové výstupy.
Záverečné hodnotenie pozostáva z praktickej ukážky vzorovej hodiny mediálnej výchovy na vybranú tému pozostávajúcej z jej prezentácie a v samostatnom dokumente zaslanej reflexie použitých prezentačných postupov – zdôvodnenie účelu výberu použitých vizuálnych prostriedkov (farieb, fontu písma, grafických a obrázkových prvkov a pod.), jej dramaturgie a očakávaných edukačných efektov zvolených prezentačných postupov (50% hodnotenia). Zadané úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu A.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Koncepcie mediálnej výchovy doma a vo svete. Prehodnotenie aktuálne platného konceptu mediálnej výchovy vo svetle zmien, ktoré sa na mediálnej scéne udiali od jeho implementácie do štátneho vzdelávacieho programu. Ciele mediálnej výchovy diferencované podľa jednotlivých stupňov vzdelávania (ISCED 1-3) Média a demokracia. Mediálna a digitálna gramotnosť ako predpoklad aktívneho občianstva (ako prostriedok k prevencii a zníženiu rizík vylúčenia jednotlivcov a skupín zo života spoločnosti). Etická a právna regulácia médií. Ambivalentná povaha médií. Pictorial turn a ním iniciované zmeny mediálnej scény. Antropologické, politické a sociálne dôsledky uvedených transferov. Vplyv médií na jednotlivé segmenty spoločnosti s dôrazom na školskú realitu. Identifikovanie základných rovín formačných účinkov médií. Audit kladov a záporov vybraných médií, foriem a obsahu nimi šírených posolstiev. Hrozba mediokracie a diskurzívneho totalitarizmu a stratégie, ako jej efektívne čeliť. Zásady správania na internete (netiketa). Zásady pre tvorbu prezentačných dokumentov a mediálnych kampaní (voľby, sociálna reklama) podporujúcich občiansku angažovanosť a participáciu.
50/50
Študenti získajú kompetencie týkajúce sa mediálnej a digitálnej gramotnosti. Prostredníctvom ich uplatňovania v modelových situáciách nadobudnú schopnosť samostatnej tvorby vybraných mediálnych produktov. Osvoja si určité princípy kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi. Naučia sa orientovať v mediálnej ponuke, predovšetkým v elektronických informačných zdrojoch a posudzovať ich kvalitu a vierohodnosť. Osvoja si zásady, ktoré im umožnia kompetentnejšie selektovať informácie. Naučia sa zaujímať kritický postoj a vlastný názor k mediálnym obsahom a rozlišovať medzi svojimi záujmami a záujmami vlastníkov médií a ich inzerentov. Budú vedieť zhodnotiť vplyv súčasných médií na rôzne oblasti spoločenského života, kultúry a politiky a tematizovať nimi iniciované zmeny a vývojové trendy v uvedených oblastiach. Poznajú prínos médií pre rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti. Nadobudnú tiež určité prezentačné zručnosti.
prednáška + seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 40 hodín na vypracovanie priebežných úloh, 40 hodín na vypracovanie záverečnej úlohy, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s textom a videom, analýza obsahu a použitých výrazových prostriedkov). Spolu: 120 hodín.
Metóda vzdelávania:
- V rámci prednášok: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Inštruktáž. Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Prezentovanie ukážok rôznych mediálnych produktov (film, reklama a pod.).
- V rámci seminárov: práca v skupinách na vypracovaní príslušného zadania (napríklad pri tvorbe daného mediálneho produktu), komentované prezentácie realizovaných výstupov. Individuálna supervízia.
Povinná literatúra:
MIČIENKA, M; JIRÁK, J. 2007. Základy mediální výchovy. 1.vyd. Praha : Portál. 296 s. ISBN
978-80-7367-315-4.
MALÍK, B. 2008. Mediomorfóza sveta. Filozofické, antropologické, sociálne a politické aspekty súčasných médií. Bratislava: Iris, 157 s. ISBN 978-80-89256-25-9.
MALÍK, B. 2013. Problém výberu relevantného v občianskom vzdelávaní v kontexte multikultúrneho prostredia a súčasného informačného boomu. In Teoretické reflexie výchovy k demokratickému občianstvu na školách (slovenský a český kontext). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 217 s. ISBN 978-80-223-3534-8.
Odporúčaná literatúra:
SAK, P. 2007. Člověk a vzdělání v informační společnosti. Praha: Portál. 290 s. ISBN 978-80-7367-230-0.
MALÍK, B. 2008. Mediomorfóza sveta a jej presahy do školského prostredia. In: Pedagogická
revue, Roč. 60, č. 1/2, 2008, s. 140 - 156. ISSN 1335-1982.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie štyroch priebežných úloh (50% hodnotenia). Úlohy budú zamerané na analýzu médií, tvorbu mediálnych produktov a zvládnutie nových prezentačných programov. Dve z uvedených úloh budú orientované na skupinové výstupy.
Záverečné hodnotenie pozostáva z praktickej ukážky vzorovej hodiny mediálnej výchovy na vybranú tému pozostávajúcej z jej prezentácie a v samostatnom dokumente zaslanej reflexie použitých prezentačných postupov – zdôvodnenie účelu výberu použitých vizuálnych prostriedkov (farieb, fontu písma, grafických a obrázkových prvkov a pod.), jej dramaturgie a očakávaných edukačných efektov zvolených prezentačných postupov (50% hodnotenia). Zadané úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu A.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Koncepcie mediálnej výchovy doma a vo svete. Prehodnotenie aktuálne platného konceptu mediálnej výchovy vo svetle zmien, ktoré sa na mediálnej scéne udiali od jeho implementácie do štátneho vzdelávacieho programu. Ciele mediálnej výchovy diferencované podľa jednotlivých stupňov vzdelávania (ISCED 1-3) Média a demokracia. Mediálna a digitálna gramotnosť ako predpoklad aktívneho občianstva (ako prostriedok k prevencii a zníženiu rizík vylúčenia jednotlivcov a skupín zo života spoločnosti). Etická a právna regulácia médií. Ambivalentná povaha médií. Pictorial turn a ním iniciované zmeny mediálnej scény. Antropologické, politické a sociálne dôsledky uvedených transferov. Vplyv médií na jednotlivé segmenty spoločnosti s dôrazom na školskú realitu. Identifikovanie základných rovín formačných účinkov médií. Audit kladov a záporov vybraných médií, foriem a obsahu nimi šírených posolstiev. Hrozba mediokracie a diskurzívneho totalitarizmu a stratégie, ako jej efektívne čeliť. Zásady správania na internete (netiketa). Zásady pre tvorbu prezentačných dokumentov a mediálnych kampaní (voľby, sociálna reklama) podporujúcich občiansku angažovanosť a participáciu.
50/50
Študenti získajú kompetencie týkajúce sa mediálnej a digitálnej gramotnosti. Prostredníctvom ich uplatňovania v modelových situáciách nadobudnú schopnosť samostatnej tvorby vybraných mediálnych produktov. Osvoja si určité princípy kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi. Naučia sa orientovať v mediálnej ponuke, predovšetkým v elektronických informačných zdrojoch a posudzovať ich kvalitu a vierohodnosť. Osvoja si zásady, ktoré im umožnia kompetentnejšie selektovať informácie. Naučia sa zaujímať kritický postoj a vlastný názor k mediálnym obsahom a rozlišovať medzi svojimi záujmami a záujmami vlastníkov médií a ich inzerentov. Budú vedieť zhodnotiť vplyv súčasných médií na rôzne oblasti spoločenského života, kultúry a politiky a tematizovať nimi iniciované zmeny a vývojové trendy v uvedených oblastiach. Poznajú prínos médií pre rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti. Nadobudnú tiež určité prezentačné zručnosti.
Prednáška+seminár, 3 hodiny za týždeň (1P+2S), t.j. 33 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priama výučba, 25 hodín na vypracovanie priebežných úloh, 20 hodín vypracovanie seminárnej práce, 15 hodín príprava na kolokvium, 12 hodín riadené samoštúdium (práca s textom a videom), 15 príprava na seminár. Spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
- V rámci prednášok: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
- V rámci seminárov: práca v skupinách, komentované prezentácie, nácvik metód vyučovania, práca s textom, prezentovanie, rolové hry, simulačné hry
Štátne vzdelávacie programy pre základné a stredné školy a ich ďalšie úpravy. ŠPÚ a ŠIOV po roku 2015.
Učebné osnovy/štandardy predmetu Občianska náuka.
BEDNAŘÍK, A. a kol.: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať . Bratislava : NDS, 2004. 228 s. ISBN 80-969209-5-2.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika. Praha : Grada, 2015. 624 s. ISBN 978-80-2473-450-7.
KARNSOVÁ, M.: Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Potrál, 1994. 153 s. ISBN 80-7178-032-4.
LUKÁŠOVÁ, H.: Kvalita života dětí a didaktika. Praha : Portál, 2010. 201 s. ISBN 978-80-7367-784-8.
STARÝ, K., LAUFKOVÁ, V. a kol: Formativní hodnocení ve výuce. Praha : Portál, 2016. 152 s. ISBN 978-80-262-1001-6.
TUREK, I.: Didaktika. Bratislava : Wolters Kluwer, 2014. 618 s. ISBN 978-80-8168-004-5.
študijné materiály budú k dispozícii v kurze na moodle.uniba.sk
Predmet je ukončený skúškou 50/50. 50% priebežného hodnotenia a 50% záverečného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa spracovanie priebežných úloh cca 3-4 (50%). Záverečné hodnotenie zahŕňa vypracovanie seminárnej práce (30% hodnotenia) a kolokvium (20%).
Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 95% bodového hodnotenia, na získanie hodnotenia B najmenej 86%, na hodnotenie C najmenej 78%, na hodnotenie D najmenej 69 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodového hodnotenia. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodového hodnotenia.
slovenský a český jazyk
A: Oblasť vedomostí:
Kontakt so školou: Odborová didaktika . Občianska náuka v kurikulu základných a stredných škôl. Súčasnosť výchovy k občianstvu (po roku 1989). Štátne vzdelávacie programy, občianske kompetencie. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť. Prierezové témy a občianske kompetencie. Občianstvo, výchova k občianstvu ako „téma“.
Identifikácia vzdelávacích potrieb a výchova k občianstvu: Žiak, detstvo. Diagnostika vo vzťahu k výchove k občianstvu. Učenie, učebné štýly. Plánovanie a príprava vyučovania: Kontext pre plánovanie. Ciele vyučovania občianskej náuky a učivo. Koncepcie vyučovacieho procesu didaktické zásady. Príprava na vyučovanie.
Realizácia vyučovacej aktivity: Metódy vyučovania. Príprava na realizáciu vyučovania.. Disciplína a klíma triedy na hodinách občianskej náuky. Reflexia a sebareflexia (vo vzťahu k pozorovaniam z pedagogickej praxe).
Hodnotenie vyučovania a výchova k občianstvu – formy hodnotenia a ich dôsledky.
B: Osobnostný a sociálny rozvoj budúcich učiteľov - oblasť zručností a postojov
Prezentovať výsledky práce s cieľom naučiť členov skupiny orientovať sa v problematike.
Reflexia aktivity. Schopnosť spolupráce a kooperácie pri plnení skupinových úloh (práca v malých pomocných skupinách). Preukázať schopnosť prepojenia teoretických záverov a budúcej praxe v ON.
50/50
Didaktika občianskej náuky I .je orientovaná na didaktické a manažérske profesijné kompetencie a podnecuje osobnostný a sociálny rozvoj budúcich učiteľov.
Študenti získajú poznatky o jednotlivých prvkoch odborovej didaktiky. Pochopia logiku vzdelávacieho cyklu, podľa ktorých je zostavená osnova predmetu a spoznajú špecifiká občianskej náuky ako predmetu na základných a stredných školách. Cieľom kurzu je oboznámiť študentov s aktuálnymi problémami vo výchove k občianstvu v minulosti a po roku 1989 až po súčasnosť, s postavením a cieľmi občianskej náuky v učebných plánoch ZŠ, SŠ a gymnáziách, so vzdelávacími štandardmi, s obsahom, výkonom, metódami a formami práce so žiakmi na hodinách ON. Poznať nové reformné zmeny v edukačnom procese - ich zmysel a podstatu. Vedieť charakterizovať a analyzovať platné základné pedagogické dokumenty. Schopnosť aplikovať získané teoretické poznatky a zručnosti pri formulovaní cieľov vzdelávania, písomnej príprave na vyučovanie, zostaviť tematický plán vyučovania.
Naučia sa ciele, metódy a spôsoby hodnotenia výsledkov v občianskej náuke. Prípravou seminárnej práce získajú skúsenosti s projektovým vyučovaním a naučia sa využívať získané poznatky v prospech nových, aktivizujúcich vyučovacích postupov. Kurz podporuje u študentov hľadanie prístupov, ktoré zodpovedajú potrebám spoločnosti a dovolia učiteľovi využívať jeho silné stránky.
Prednáška+seminár, 3 hodiny za týždeň (1P+2S), t.j. 33 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priama výučba, 25 hodín na vypracovanie priebežných úloh, 20 hodín vypracovanie seminárnej práce, 15 hodín príprava na kolokvium, 12 hodín riadené samoštúdium (práca s textom a videom), 15 príprava na seminár. Spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
- V rámci prednášok: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
- V rámci seminárov: práca v skupinách, komentované prezentácie, nácvik metód vyučovania, práca s textom, prezentovanie, rolové hry, simulačné hry
Štátne vzdelávacie programy pre základné a stredné školy a ich ďalšie úpravy. ŠPÚ a ŠIOV po roku 2015.
Učebné osnovy/štandardy predmetu Občianska náuka.
BEDNAŘÍK, A. a kol.: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať . Bratislava : NDS, 2004. 228 s. ISBN 80-969209-5-2.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika. Praha : Grada, 2015. 624 s. ISBN 978-80-2473-450-7.
KARNSOVÁ, M.: Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Potrál, 1994. 153 s. ISBN 80-7178-032-4.
LUKÁŠOVÁ, H.: Kvalita života dětí a didaktika. Praha : Portál, 2010. 201 s. ISBN 978-80-7367-784-8.
STARÝ, K., LAUFKOVÁ, V. a kol: Formativní hodnocení ve výuce. Praha : Portál, 2016. 152 s. ISBN 978-80-262-1001-6.
TUREK, I.: Didaktika. Bratislava : Wolters Kluwer, 2014. 618 s. ISBN 978-80-8168-004-5.
študijné materiály budú k dispozícii v kurze na moodle.uniba.sk
Predmet je ukončený skúškou 50/50. 50% priebežného hodnotenia a 50% záverečného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa spracovanie priebežných úloh cca 3-4 (50%). Záverečné hodnotenie zahŕňa vypracovanie seminárnej práce (30% hodnotenia) a kolokvium (20%).
Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 95% bodového hodnotenia, na získanie hodnotenia B najmenej 86%, na hodnotenie C najmenej 78%, na hodnotenie D najmenej 69 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodového hodnotenia. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodového hodnotenia.
slovenský a český jazyk
A: Oblasť vedomostí:
Kontakt so školou: Odborová didaktika . Občianska náuka v kurikulu základných a stredných škôl. Súčasnosť výchovy k občianstvu (po roku 1989). Štátne vzdelávacie programy, občianske kompetencie. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť. Prierezové témy a občianske kompetencie. Občianstvo, výchova k občianstvu ako „téma“.
Identifikácia vzdelávacích potrieb a výchova k občianstvu: Žiak, detstvo. Diagnostika vo vzťahu k výchove k občianstvu. Učenie, učebné štýly. Plánovanie a príprava vyučovania: Kontext pre plánovanie. Ciele vyučovania občianskej náuky a učivo. Koncepcie vyučovacieho procesu didaktické zásady. Príprava na vyučovanie.
Realizácia vyučovacej aktivity: Metódy vyučovania. Príprava na realizáciu vyučovania.. Disciplína a klíma triedy na hodinách občianskej náuky. Reflexia a sebareflexia (vo vzťahu k pozorovaniam z pedagogickej praxe).
Hodnotenie vyučovania a výchova k občianstvu – formy hodnotenia a ich dôsledky.
B: Osobnostný a sociálny rozvoj budúcich učiteľov - oblasť zručností a postojov
Prezentovať výsledky práce s cieľom naučiť členov skupiny orientovať sa v problematike.
Reflexia aktivity. Schopnosť spolupráce a kooperácie pri plnení skupinových úloh (práca v malých pomocných skupinách). Preukázať schopnosť prepojenia teoretických záverov a budúcej praxe v ON.
50/50
Didaktika občianskej náuky I .je orientovaná na didaktické a manažérske profesijné kompetencie a podnecuje osobnostný a sociálny rozvoj budúcich učiteľov.
Študenti získajú poznatky o jednotlivých prvkoch odborovej didaktiky. Pochopia logiku vzdelávacieho cyklu, podľa ktorých je zostavená osnova predmetu a spoznajú špecifiká občianskej náuky ako predmetu na základných a stredných školách. Cieľom kurzu je oboznámiť študentov s aktuálnymi problémami vo výchove k občianstvu v minulosti a po roku 1989 až po súčasnosť, s postavením a cieľmi občianskej náuky v učebných plánoch ZŠ, SŠ a gymnáziách, so vzdelávacími štandardmi, s obsahom, výkonom, metódami a formami práce so žiakmi na hodinách ON. Poznať nové reformné zmeny v edukačnom procese - ich zmysel a podstatu. Vedieť charakterizovať a analyzovať platné základné pedagogické dokumenty. Schopnosť aplikovať získané teoretické poznatky a zručnosti pri formulovaní cieľov vzdelávania, písomnej príprave na vyučovanie, zostaviť tematický plán vyučovania.
Naučia sa ciele, metódy a spôsoby hodnotenia výsledkov v občianskej náuke. Prípravou seminárnej práce získajú skúsenosti s projektovým vyučovaním a naučia sa využívať získané poznatky v prospech nových, aktivizujúcich vyučovacích postupov. Kurz podporuje u študentov hľadanie prístupov, ktoré zodpovedajú potrebám spoločnosti a dovolia učiteľovi využívať jeho silné stránky.
Prednáška+seminár, 3 hodiny za týždeň (1P+2S), t.j. 33 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priama výučba, spracovanie a prezentácia priebežnej úlohy 15 hodín, 20 hodín vypracovanie priebežných úloh, 20 hodín riadené samoštúdium, Príprava na záverečný test 32 hodín. Spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
- V rámci prednášok: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
- V rámci seminárov: práca v skupinách, komentované prezentácie, nácvik metód vyučovania, aktivizujúce metódy, heuristické metódy, rolové hry, simulačné metódy
ČAPEK, R. Moderní didaktika. Praha: Grada. 2015. ISBN 978-80-2473-450-7
ČECHOVÁ, B. H.: Nápady pro rozvoj hodnocení klíčových kompetencí žáků. Praha : Portál, 2009. 177 s. ISBN 978-80-7367-388-8.
KYRIACOU, Ch.: Klíčové dovednosti učitele. Praha : Portál, 1996. 155 s. ISBN 80-7178-965-8.
MACHÁČEK, L., ŠŤAVA, E.: Občianske vzdelávanie a výchova mládeže k občianstvu. Národná správa z medzinárodného výskumu občianskeho vzdelávania ICCS 2009. Bratislava : Dolis, 2012. ISBN 978-80-970261-7-2.
PETLÁK, E. a kol.: Kapitoly zo súčasnej didaktiky. Bratislava : IRIS, 2005. 189 s. ISBN 80-89018-89-0.
ROSA, V.: Metodika tvorby didaktických testov. Bratislava : ŠPÚ, 2007. ISBN 978-80-89225-32-3.
TUREK, I.: Inovácie v didaktike. Bratislava : MPC v Bratislave, 2005. ISBN 80-8052-230-8.
Učebnice občianskej náuky pre ZŠ, SŠ a Gymnáziá
M-VOBde004 Didaktika občianskej náuky I.
Predmet je ukončený skúškou, 50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie prípravy na vyučovaciu hodinu v predmete občianska náuka podľa výberu a typu školy (20%), odprezentovanie vyučovacej hodiny (10%), odovzdanie priebežných úloh (20%), záverečný test s aplikačnými úlohami (50%). Podmienkou účasti na záverečnom teste je splnenie všetkých častí priebežného hodnotenia.
Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 95% bodového hodnotenia, na získanie hodnotenia B najmenej 86%, na hodnotenie C najmenej 78%, na hodnotenie D najmenej 69 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodového hodnotenia. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodového hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Súčasné kurikulárne trendy v štátoch EÚ v ON, vrátane SR. Systém a štruktúra kľúčových kompetencií. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť a vzdelávacie štandardy predmetu ON pre nižšie sekundárne vzdelávanie (ISCED 2) a vyššie sekundárne vzdelávanie (ISCED 3A). Nová rola učiteľa – realizátora ŠtVP a tvorcu ŠkVP. Metódy vyučovania ON. Hodnotenie a klasifikácia ON. Didaktické testy. Tvorba a vydávanie učebníc, analýza učebníc. Didaktické pomôcky a technika na vyučovaní ON. Koncepcia maturitnej skúšky z predmetu ON.
50/50
absolvovaním predmetu študent: pozná predmet občianska náuka (ON), jeho ciele, obsahový a výkonový štandard, inovatívne formy a metódy práce so žiakmi na hodinách ON, nové reformné zmeny – ich zmysel a potrebu, orientuje sa a vie analyzovať aktuálne pedagogické dokumenty (Pedagogicko-organizačné pokyny, Štátny vzdelávací program, Štandardy pre občiansku náuka na ZŠ a SŠ a gymnáziách), pozná profil žiaka nižšieho sekundárneho vzdelávania a vyššieho sekundárneho vzdelávania, kompetenčný profil začínajúceho učiteľa (realizátora ŠtVP a tvorcu ŠkVP), je schopný aplikovať získané teoretické poznatky a nadobudnuté zručnosti pri formulovaní cieľov vzdelávania, písomnej príprave na vyučovanie ON a pri nácviku základných metód a foriem vyučovania ON.
Prednáška+seminár, 3 hodiny za týždeň (1P+2S), t.j. 33 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priama výučba, spracovanie a prezentácia priebežnej úlohy 15 hodín, 20 hodín vypracovanie priebežných úloh, 20 hodín riadené samoštúdium, Príprava na záverečný test 32 hodín. Spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
- V rámci prednášok: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
- V rámci seminárov: práca v skupinách, komentované prezentácie, nácvik metód vyučovania, aktivizujúce metódy, heuristické metódy, rolové hry, simulačné metódy
ČAPEK, R. Moderní didaktika. Praha: Grada. 2015. ISBN 978-80-2473-450-7
ČECHOVÁ, B. H.: Nápady pro rozvoj hodnocení klíčových kompetencí žáků. Praha : Portál, 2009. 177 s. ISBN 978-80-7367-388-8.
KYRIACOU, Ch.: Klíčové dovednosti učitele. Praha : Portál, 1996. 155 s. ISBN 80-7178-965-8.
MACHÁČEK, L., ŠŤAVA, E.: Občianske vzdelávanie a výchova mládeže k občianstvu. Národná správa z medzinárodného výskumu občianskeho vzdelávania ICCS 2009. Bratislava : Dolis, 2012. ISBN 978-80-970261-7-2.
PETLÁK, E. a kol.: Kapitoly zo súčasnej didaktiky. Bratislava : IRIS, 2005. 189 s. ISBN 80-89018-89-0.
ROSA, V.: Metodika tvorby didaktických testov. Bratislava : ŠPÚ, 2007. ISBN 978-80-89225-32-3.
TUREK, I.: Inovácie v didaktike. Bratislava : MPC v Bratislave, 2005. ISBN 80-8052-230-8.
Učebnice občianskej náuky pre ZŠ, SŠ a Gymnáziá
M-VOBde004 Didaktika občianskej náuky I.
Predmet je ukončený skúškou, 50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie prípravy na vyučovaciu hodinu v predmete občianska náuka podľa výberu a typu školy (20%), odprezentovanie vyučovacej hodiny (10%), odovzdanie priebežných úloh (20%), záverečný test s aplikačnými úlohami (50%). Podmienkou účasti na záverečnom teste je splnenie všetkých častí priebežného hodnotenia.
Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 95% bodového hodnotenia, na získanie hodnotenia B najmenej 86%, na hodnotenie C najmenej 78%, na hodnotenie D najmenej 69 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodového hodnotenia. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodového hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Súčasné kurikulárne trendy v štátoch EÚ v ON, vrátane SR. Systém a štruktúra kľúčových kompetencií. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť a vzdelávacie štandardy predmetu ON pre nižšie sekundárne vzdelávanie (ISCED 2) a vyššie sekundárne vzdelávanie (ISCED 3A). Nová rola učiteľa – realizátora ŠtVP a tvorcu ŠkVP. Metódy vyučovania ON. Hodnotenie a klasifikácia ON. Didaktické testy. Tvorba a vydávanie učebníc, analýza učebníc. Didaktické pomôcky a technika na vyučovaní ON. Koncepcia maturitnej skúšky z predmetu ON.
50/50
absolvovaním predmetu študent: pozná predmet občianska náuka (ON), jeho ciele, obsahový a výkonový štandard, inovatívne formy a metódy práce so žiakmi na hodinách ON, nové reformné zmeny – ich zmysel a potrebu, orientuje sa a vie analyzovať aktuálne pedagogické dokumenty (Pedagogicko-organizačné pokyny, Štátny vzdelávací program, Štandardy pre občiansku náuka na ZŠ a SŠ a gymnáziách), pozná profil žiaka nižšieho sekundárneho vzdelávania a vyššieho sekundárneho vzdelávania, kompetenčný profil začínajúceho učiteľa (realizátora ŠtVP a tvorcu ŠkVP), je schopný aplikovať získané teoretické poznatky a nadobudnuté zručnosti pri formulovaní cieľov vzdelávania, písomnej príprave na vyučovanie ON a pri nácviku základných metód a foriem vyučovania ON.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 18 hodín príprava na priebežný test, 10 hodín vypracovanie priebežných úloh, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60 hodín.
Metóda vzdelávania: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
Povinná literatúra:
GBÚROVÁ, M.: 2002 Dotyky spolitikou. Trenčín Q-EX. 224 s. ISBN 80-968594-8-X
LYSÝ, J.: Bondyho Odysea na Slovensko. Praha. Machiavelli Press 2020. ISBN 978-80-88147-08-4
LYSÝ J. 2006. Dejiny politického myslenia II., Bratislava: UK. ISBN 80-223-2242-3
ČERNÍK, V., VICENÍK, J., VIŠŇOVSKÝ, E. 1997. Historické typy racionality. Bratislava: IRIS.324 s. ISBN 80-88778-45-X
PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita. I. časť, Bratislava 2021. ISBN978-80-224-1904-8 (súbor)
PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita. II. časť, Bratislava 2021. ISBN978-80-224-1891-1 (II. časť)
Odporúčaná literatúra:
VEYNE, P.: 2010. Jak se píšou dějiny. Červený Kostelec. Pavel Merhaut. 444 s. ISBN 978-80-87378-26-7
SCOTUS VIATOR: Národnostná otázka vUhorsku. Bratislava SKSI SLOVAKIA PLUS. 533 s. ISBN 80-88750-07-5
BALLESTREM, K., OTTMANN, H.: 1993 Politická filosofie 20. století. Praha OIKOYMENH. 302 s. ISBN 80-85241-52-8
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežnej písomnej úlohy z oblasti filozofických a politických otázok dejín (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A. Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežnej úlohy vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežná písomná úloha sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Zjednocujúcim pohľadom sú portréty niekoľkých význačných postáv a hlavných prúdov myslenia o politike v dejinnej konštelácii devätnásteho a dvadsiateho storočia v Európe (Kant, Hegel, Marx, Arendtová, Aron, Hayek, kritická teória frankfurtskej školy, kritický racionalizmus) a v ďalších civilizačných okruhoch. Dotyky so slovenskou politikou tvoria portréty Kollára, Štúra, Hečku, Palárika, Záborského, Vajanského, Štefánika, Šrobára, Dérera, Hodžu, Masaryka, Beneša, Hlinku, Clementisa, Dubčeka, Husáka.
100/0
Poslucháči budú oboznámení s politickými a filozofickými otázkami dejín, ktoré formujú zručnosti dôležité vo výchove k občianstvu. Získajú prehľad a porozumenie o tom ako filozofia testuje svoje východiská na pozadí dejín 19. a 20. storočia predovšetkým v Európe, ale aj v iných civilizačných okruhoch. V kurze poslucháči získajú rámcový prehľad o slovenskom a československom politickom myslení v posledných dvoch storočiach. Poslucháč získa prehľad o politickom pohybe Slovenska a jeho smerovaní k parlamentnej demokracii.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 18 hodín príprava na priebežný test, 10 hodín vypracovanie priebežných úloh, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60 hodín.
Metóda vzdelávania: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
Povinná literatúra:
GBÚROVÁ, M.: 2002 Dotyky spolitikou. Trenčín Q-EX. 224 s. ISBN 80-968594-8-X
LYSÝ, J.: Bondyho Odysea na Slovensko. Praha. Machiavelli Press 2020. ISBN 978-80-88147-08-4
LYSÝ J. 2006. Dejiny politického myslenia II., Bratislava: UK. ISBN 80-223-2242-3
ČERNÍK, V., VICENÍK, J., VIŠŇOVSKÝ, E. 1997. Historické typy racionality. Bratislava: IRIS.324 s. ISBN 80-88778-45-X
PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita. I. časť, Bratislava 2021. ISBN978-80-224-1904-8 (súbor)
PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita. II. časť, Bratislava 2021. ISBN978-80-224-1891-1 (II. časť)
Odporúčaná literatúra:
VEYNE, P.: 2010. Jak se píšou dějiny. Červený Kostelec. Pavel Merhaut. 444 s. ISBN 978-80-87378-26-7
SCOTUS VIATOR: Národnostná otázka vUhorsku. Bratislava SKSI SLOVAKIA PLUS. 533 s. ISBN 80-88750-07-5
BALLESTREM, K., OTTMANN, H.: 1993 Politická filosofie 20. století. Praha OIKOYMENH. 302 s. ISBN 80-85241-52-8
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežnej písomnej úlohy z oblasti filozofických a politických otázok dejín (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A. Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežnej úlohy vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežná písomná úloha sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Zjednocujúcim pohľadom sú portréty niekoľkých význačných postáv a hlavných prúdov myslenia o politike v dejinnej konštelácii devätnásteho a dvadsiateho storočia v Európe (Kant, Hegel, Marx, Arendtová, Aron, Hayek, kritická teória frankfurtskej školy, kritický racionalizmus) a v ďalších civilizačných okruhoch. Dotyky so slovenskou politikou tvoria portréty Kollára, Štúra, Hečku, Palárika, Záborského, Vajanského, Štefánika, Šrobára, Dérera, Hodžu, Masaryka, Beneša, Hlinku, Clementisa, Dubčeka, Husáka.
100/0
Poslucháči budú oboznámení s politickými a filozofickými otázkami dejín, ktoré formujú zručnosti dôležité vo výchove k občianstvu. Získajú prehľad a porozumenie o tom ako filozofia testuje svoje východiská na pozadí dejín 19. a 20. storočia predovšetkým v Európe, ale aj v iných civilizačných okruhoch. V kurze poslucháči získajú rámcový prehľad o slovenskom a československom politickom myslení v posledných dvoch storočiach. Poslucháč získa prehľad o politickom pohybe Slovenska a jeho smerovaní k parlamentnej demokracii.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 18 hodín príprava na priebežný test, 10 hodín vypracovanie priebežných úloh, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
Povinná literatúra:
MALÍK, B. 2021. Sociálna filozofia. Bratislava: Iris. ISBN 978-80-8200-089-7.
Odporúčaná literatúra:
NOVOSÁD, F. – SMREKOVÁ, D. (ed.) 2013. Dejiny sociálneho a politického myslenia. Bratislava: Kaligram. ISBN 978-80-8101-679-0.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie dvoch zadaných priebežných úloh (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežných úloh vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v zadaní každej z úloh. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežné úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
V rámci kurzu sociálnej filozofie budú tematizované špecifiká filozofického prístupu k skúmaniu spoločnosti a sociálnych javov. Sociálna filozofia bude tiež lokalizovaná v systematike iných vied o spoločnosti. Predstavené budú jej hlavné problémové okruhy. Problematika bude artikulovaná prizmou troch kľúčových filozofických disciplín – ontológie, axiológie a gnozeológie. V rámci prvého tematického okruhu budú analyzované najmä tie faktory, ktoré garantujú sociálny poriadok a vytvárajú poistku pred sociálnymi dysfunkciami a celkovou anómiou spoločnosti. V rámci druhého budú nosnou témou sociálne ideály a hodnoty orientujúce ľudské sociálne a politické aktivity v priebehu ľudských dejín. Z nich sa zameriame najmä na filozofické názory na slobodu, sociálnu rovnosť a sociálnu spravodlivosť. Obsahom tretieho z avizovaných tematických okruhov bude predstavenie možných spôsobov a metód konceptualizácie sociálnej skutočnosti a špecifík, ktoré je nutné pri jej konceptualizácii zohľadniť. Zhodnotené budú aj možnosti operacionalizácie sociálnou filozofiou spravovaných poznatkov a metód na občiansku každodennosť.
100/0
Cieľom predmetu je predstaviť sociálnu filozofiu v zornom poli jej možného využitia v príprave študentov občianskej náuky, pre ktorých je v ich odbornej príprave a budúcom profesijnom i osobnom živote dôležitá znalosť spoločnosti a faktorov, ktoré pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú jej celkový habitus a funkčnosť a zodpovedajú za jej integritu, zmenu či vývoj. Dôraz bude kladený na špecifiká filozofického prístupu k skúmaniu sociálnej skutočnosti a na zodpovedanie otázky, v čom spočíva pridaná hodnota filozofickej reflexie k jej hlbšiemu poznaniu. Študenti budú v rámci kurzu vedení k tomu, aby reflektovali teoretické a metodologické východiská etablovaných sociálno-filozofických konceptov rôznej proveniencie a k zvažovaniu ich argumentačnej opory. Účelom takejto práce so študentmi je cielene kultivovať a rozvíjať ich analytické, interpretačné a argumentačné schopnosti. Študent pozná faktory garantujúce sociálny poriadok a tiež faktory, ktoré na spoločnosť pôsobia rozkladne. Pozná tiež základné sociálne hodnoty, na ktorých je demokratická spoločnosť postavená, ich vzájomnú podmienenosť a úskalia pri ich presadzovaní. Získa argumentačnú bázu pre obhajobu demokracie v konfrontácii s názormi, ktoré sú kladené ako jej alternatívy. Pozná tiež faktory, ktoré je nutné zohľadniť pri teoretickej reflexii sociálnej reality. Bude vedený k tomu, aby získané teoretické poznatky vedel aplikovať na občiansku každodennosť. Predmet bude podaný tak, aby prispel aj k rozvoju odborno-predmetovej kompetencie študentov – budúcich učiteľov občianskej náuky. Pomáha rozvíjať ich profesijné kompetencie, keďže prispieva aj k pochopeniu významu sociokultúrneho prostredia na rozvoj osobnosti žiaka, resp. študenta.
Cieľom priebežne zadávaných úloh je, aby študent vedel vyhľadávať relevantné informačné zdroje, zaujímal k nim kvalifikované stanoviská, tvorivo s nimi pracoval a zaujímal k nim hodnotiace postoje.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 18 hodín príprava na priebežný test, 10 hodín vypracovanie priebežných úloh, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
Povinná literatúra:
MALÍK, B. 2021. Sociálna filozofia. Bratislava: Iris. ISBN 978-80-8200-089-7.
Odporúčaná literatúra:
NOVOSÁD, F. – SMREKOVÁ, D. (ed.) 2013. Dejiny sociálneho a politického myslenia. Bratislava: Kaligram. ISBN 978-80-8101-679-0.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie dvoch zadaných priebežných úloh (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežných úloh vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v zadaní každej z úloh. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežné úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
V rámci kurzu sociálnej filozofie budú tematizované špecifiká filozofického prístupu k skúmaniu spoločnosti a sociálnych javov. Sociálna filozofia bude tiež lokalizovaná v systematike iných vied o spoločnosti. Predstavené budú jej hlavné problémové okruhy. Problematika bude artikulovaná prizmou troch kľúčových filozofických disciplín – ontológie, axiológie a gnozeológie. V rámci prvého tematického okruhu budú analyzované najmä tie faktory, ktoré garantujú sociálny poriadok a vytvárajú poistku pred sociálnymi dysfunkciami a celkovou anómiou spoločnosti. V rámci druhého budú nosnou témou sociálne ideály a hodnoty orientujúce ľudské sociálne a politické aktivity v priebehu ľudských dejín. Z nich sa zameriame najmä na filozofické názory na slobodu, sociálnu rovnosť a sociálnu spravodlivosť. Obsahom tretieho z avizovaných tematických okruhov bude predstavenie možných spôsobov a metód konceptualizácie sociálnej skutočnosti a špecifík, ktoré je nutné pri jej konceptualizácii zohľadniť. Zhodnotené budú aj možnosti operacionalizácie sociálnou filozofiou spravovaných poznatkov a metód na občiansku každodennosť.
100/0
Cieľom predmetu je predstaviť sociálnu filozofiu v zornom poli jej možného využitia v príprave študentov občianskej náuky, pre ktorých je v ich odbornej príprave a budúcom profesijnom i osobnom živote dôležitá znalosť spoločnosti a faktorov, ktoré pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú jej celkový habitus a funkčnosť a zodpovedajú za jej integritu, zmenu či vývoj. Dôraz bude kladený na špecifiká filozofického prístupu k skúmaniu sociálnej skutočnosti a na zodpovedanie otázky, v čom spočíva pridaná hodnota filozofickej reflexie k jej hlbšiemu poznaniu. Študenti budú v rámci kurzu vedení k tomu, aby reflektovali teoretické a metodologické východiská etablovaných sociálno-filozofických konceptov rôznej proveniencie a k zvažovaniu ich argumentačnej opory. Účelom takejto práce so študentmi je cielene kultivovať a rozvíjať ich analytické, interpretačné a argumentačné schopnosti. Študent pozná faktory garantujúce sociálny poriadok a tiež faktory, ktoré na spoločnosť pôsobia rozkladne. Pozná tiež základné sociálne hodnoty, na ktorých je demokratická spoločnosť postavená, ich vzájomnú podmienenosť a úskalia pri ich presadzovaní. Získa argumentačnú bázu pre obhajobu demokracie v konfrontácii s názormi, ktoré sú kladené ako jej alternatívy. Pozná tiež faktory, ktoré je nutné zohľadniť pri teoretickej reflexii sociálnej reality. Bude vedený k tomu, aby získané teoretické poznatky vedel aplikovať na občiansku každodennosť. Predmet bude podaný tak, aby prispel aj k rozvoju odborno-predmetovej kompetencie študentov – budúcich učiteľov občianskej náuky. Pomáha rozvíjať ich profesijné kompetencie, keďže prispieva aj k pochopeniu významu sociokultúrneho prostredia na rozvoj osobnosti žiaka, resp. študenta.
Cieľom priebežne zadávaných úloh je, aby študent vedel vyhľadávať relevantné informačné zdroje, zaujímal k nim kvalifikované stanoviská, tvorivo s nimi pracoval a zaujímal k nim hodnotiace postoje.
Seminár, 2 hodiny /týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 22 hodín samoštúdium; 16 hodín príprava na kolokvium. Spolu 60 hodín.
Metódy vzdelávania:
Popri monologických metódach výkladu, vysvetľovania a prednášania sú zastúpené dialogické metódy diskusie, rozhovoru ako aj práca s textom, práca v skupinách, prezentácia a analýza prípadových štúdií, riešenie morálnych dilem a iné.
Povinná literatúra:
Klimeková, A.: Etika, mravná výchova a profesná etika. Prešov: Lana, 2005.
Odporúčaná literatúra:
Bohunická, L.: Rozličné podoby normativity v aplikovanej etike. In: Člověk, dějiny, hodnoty 3 : jako filozofický, socio-kulturní, politický, historický a pedagogický fenomén. - Ostrava: Ostravská univerzita, 2007, s. 271-275.
Dorotíková, S.: Profesní etika učitelství. Praha: Univerzita Karlova, 2003.
Gluchmanová, M. – Gluchman, V.: Učiteľská etika. Prešov: FF PF, 2008.
Göbelová, T.: Profesní hodnoty a etické principy v práci učitele. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2015.
Lorenzová , J.: Kontexty vzdělávaní v postmoderní situaci. Praha: Univerzita Karlova, 2016.
Malankievičová, S.: Profesijná etika. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008.
Pelcová, N.: Fenomén výchovy a učitelská etika povolání. Praha: Karolinum, 2014.
Remišová, A.: Aplikovaná etika. In: Filozofia, roč. 54, 1999, č. 4, s. 228-237.
Remišová, A.: Profesijné etické kódexy. In: Filozofia, roč. 55, 2000, č. 3, s. 218-228.
Remišová, A.: Etika a ekonomika. Bratislava: Kalligram, 2011, s. 22-54.
Zaviš, M.: Potreba etickej prísahy pre vedcov. In: Fyzika a etika IV. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2010. S. 234-247.
Návrh etického kódexu učiteľa: http://sku.sk/download/eticky-kodex-ucitela/
Predmet je ukončený hodnotením. 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: 30% aktivita na hodinách; 70% kolokvium.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, ich teoretické znalosti z oblasti profesijnej etiky sú na vysokej úrovni, bez problémov dokážu aplikovať osvojené poznatky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, ich teoretické znalosti z oblasti profesijnej etiky sú na veľmi dobrej úrovni, osvojené poznatky dokážu aplikovať),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z oblasti profesijnej etiky sú na dobrej úrovni, v obmedzenej miere dokážu aplikovať osvojené poznatky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti profesijnej etiky; majú problémy aplikovať osvojené poznatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti sa len minimálne zapájali do priebehu výučby, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti profesijnej etiky; majú značné problémy aplikovať osvojené poznatky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
Aplikovaná etika; Rozličné podoby normativity v aplikovanej etike (libertarizmus, kontraktualizmus, etika cnosti, utilitarizmus, etika povinnosti); Profesijná etika ako podoba aplikovanej etiky; Profesijná etika učiteľa; Etický kódex; Riešenie morálnych dilem
100/0
Študent po absolvovaní predmetu vie: vymedziť vzťah medzi teoretickou a aplikovanou etikou, pomenovať a vysvetliť základné paradigmy normativity v oblasti aplikovanej etiky, vymedziť základné úlohy a pojmy profesijnej etiky, vysvetliť teoretické a metodologické aspekty profesijnej etiky a učiteľskej etiky, rozlíšiť rôzne typy etických kódexov, vysvetliť zásady tvorby etických kódexov, vysvetliť paradox morálnych dilem v učiteľskom povolaní a určiť ich miesto v rámci profesijnej etiky učiteľa. Študent absolvovaním predmetu rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné schopnosti, interpersonálne schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania:
Oboznámiť študentov so základnými princípmi profesijnej etiky ako aj etiky učiteľa.
Seminár, 2 hodiny /týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 22 hodín samoštúdium; 16 hodín príprava na kolokvium. Spolu 60 hodín.
Metódy vzdelávania:
Popri monologických metódach výkladu, vysvetľovania a prednášania sú zastúpené dialogické metódy diskusie, rozhovoru ako aj práca s textom, práca v skupinách, prezentácia a analýza prípadových štúdií, riešenie morálnych dilem a iné.
Povinná literatúra:
Klimeková, A.: Etika, mravná výchova a profesná etika. Prešov: Lana, 2005.
Odporúčaná literatúra:
Bohunická, L.: Rozličné podoby normativity v aplikovanej etike. In: Člověk, dějiny, hodnoty 3 : jako filozofický, socio-kulturní, politický, historický a pedagogický fenomén. - Ostrava: Ostravská univerzita, 2007, s. 271-275.
Dorotíková, S.: Profesní etika učitelství. Praha: Univerzita Karlova, 2003.
Gluchmanová, M. – Gluchman, V.: Učiteľská etika. Prešov: FF PF, 2008.
Göbelová, T.: Profesní hodnoty a etické principy v práci učitele. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2015.
Lorenzová , J.: Kontexty vzdělávaní v postmoderní situaci. Praha: Univerzita Karlova, 2016.
Malankievičová, S.: Profesijná etika. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008.
Pelcová, N.: Fenomén výchovy a učitelská etika povolání. Praha: Karolinum, 2014.
Remišová, A.: Aplikovaná etika. In: Filozofia, roč. 54, 1999, č. 4, s. 228-237.
Remišová, A.: Profesijné etické kódexy. In: Filozofia, roč. 55, 2000, č. 3, s. 218-228.
Remišová, A.: Etika a ekonomika. Bratislava: Kalligram, 2011, s. 22-54.
Zaviš, M.: Potreba etickej prísahy pre vedcov. In: Fyzika a etika IV. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2010. S. 234-247.
Návrh etického kódexu učiteľa: http://sku.sk/download/eticky-kodex-ucitela/
Predmet je ukončený hodnotením. 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: 30% aktivita na hodinách; 70% kolokvium.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, ich teoretické znalosti z oblasti profesijnej etiky sú na vysokej úrovni, bez problémov dokážu aplikovať osvojené poznatky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, ich teoretické znalosti z oblasti profesijnej etiky sú na veľmi dobrej úrovni, osvojené poznatky dokážu aplikovať),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z oblasti profesijnej etiky sú na dobrej úrovni, v obmedzenej miere dokážu aplikovať osvojené poznatky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti profesijnej etiky; majú problémy aplikovať osvojené poznatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti sa len minimálne zapájali do priebehu výučby, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti profesijnej etiky; majú značné problémy aplikovať osvojené poznatky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
Aplikovaná etika; Rozličné podoby normativity v aplikovanej etike (libertarizmus, kontraktualizmus, etika cnosti, utilitarizmus, etika povinnosti); Profesijná etika ako podoba aplikovanej etiky; Profesijná etika učiteľa; Etický kódex; Riešenie morálnych dilem
100/0
Študent po absolvovaní predmetu vie: vymedziť vzťah medzi teoretickou a aplikovanou etikou, pomenovať a vysvetliť základné paradigmy normativity v oblasti aplikovanej etiky, vymedziť základné úlohy a pojmy profesijnej etiky, vysvetliť teoretické a metodologické aspekty profesijnej etiky a učiteľskej etiky, rozlíšiť rôzne typy etických kódexov, vysvetliť zásady tvorby etických kódexov, vysvetliť paradox morálnych dilem v učiteľskom povolaní a určiť ich miesto v rámci profesijnej etiky učiteľa. Študent absolvovaním predmetu rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné schopnosti, interpersonálne schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania:
Oboznámiť študentov so základnými princípmi profesijnej etiky ako aj etiky učiteľa.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na priebežný test, 18 hodín vypracovanie priebežných úloh, 6 hodín riadené samoštúdium (obsahová analýza vybraných pedagogických dokumentov). Spolu: 60 hodín.
Metóda vzdelávania: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Študenti budú napríklad vyzývaní k analýze argumentov pre a proti určitých tvrdení a téz, ktoré tvoria stredobod konkrétnych vedeckých a filozofických úvah o človeku, resp. o jeho výchove, vzdelávaní a školskej socializácii. Budú tiež podnecovaní k tomu, aby domýšľali pedagogické a ľudsko-právne konzekvencie plynúce z konkrétnych názorov na človeka.
Povinná literatúra:
MALÍK, B. (2013) Pedagogická antropológia I. Antropologické pozadie výchovy. Bratislava: Iris, 128 s. ISBN 978-80-8153-006-7.
MALÍK, B. (2015) Pedagogická antropológia II. Antropologické pozadie vzdelávania, habitualizácie a kvalifikovania. Bratislava: Iris, 2015, 121 s. ISBN 978-80-8153-048-7.
Odporúčaná literatúra:
MALÍK, B. (2010) Spoločensko-politický a axiologický kontext vo vzťahu k výchove. In: Európske pedagogické myslenie od antiky po modernu. Trnava: Trnavská univerzita, 2010, s. 162-189. ISBN 978-80-8082-336-8.
MALÍK, B. (2012) Školská politika, učiteľ a výchova. In: Európske pedagogické myslenie od moderny k postmoderne po súčasnosť. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012, s. 262-285. ISBN 978-80-8082-574-4.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie štyroch zadaných priebežných úloh (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežných úloh vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v zadaní každej z priebežných úloh. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežné úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský jazyk
Vyjasnenie vzájomných vzťahov medzi antropológiou a pedagogikou a miesta pedagogickej antropológie v štruktúre pedagogických a antropologických disciplín. Špecifikácia miesta výchovy, vzdelávania a školskej socializácie v ostatných profilových aktivitách školy a spriehľadnenie ich antropologického pozadia. Najvýznamnejšie koncepcie človeka, ktoré zaznamenali najširšiu recepciu v pedagogických vedách. Antropológia detstva a ňou inšpirované predstavy o výchove. Kritické posúdenie katalógu požiadaviek na osobnostný profil človeka ako cieľového produktu procesu školovania z pohľadu rôznych pedagogicko-antropologických prístupov a koncepcií. Zdôvodnenie dôležitosti tematizácií problematiky človeka v edukačnom portfóliu škôl pripravujúcich budúcich pedagógov.
100/0
Zámerom kurzu je spriehľadnenie antropologického pozadia rôznych dobovo, sociálne a kultúrne podmienených predstáv o školovaní a jeho kľúčových komponentoch (výchove, vzdelávaní, školskej socializácii a pod.). Študent bude poznať ich antropologické východiská a nimi kladené limity. Naučí sa školu vnímať nielen ako inštitúciu s jej vlastnými pravidlami prevádzky a záväzkami voči štátu, sfére práce a občianskej spoločnosti, ale aj ako priestor pre kultiváciu ľudských bytostí v intencii určitých humanistických ideálov. Študent bude vedieť posúdiť, kedy sa formovanie človeka v intencii určitých spoločenských požiadaviek a očakávaní, ktoré na človeka kladie decízna sféra a sféra práce, dostávajú do rozporu s požiadavkou humanity a ľudskej dôstojnosti. Oboznámi sa tiež s kritikou niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi a bude poznať ich ľudsko-právne dôsledky. Poznatky a zručnosti, ktoré študenti nadobudnú v rámci kurzu pedagogickej antropológie im pomôžu rozvíjať aj ich profesijné kompetencie, keďže im po vstupe do profesie umožnia reflektovať ich vlastnú edukačnú činnosť a lepšie porozumieť ich žiakom a študentom.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na priebežný test, 18 hodín vypracovanie priebežných úloh, 6 hodín riadené samoštúdium (obsahová analýza vybraných pedagogických dokumentov). Spolu: 60 hodín.
Metóda vzdelávania: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Študenti budú napríklad vyzývaní k analýze argumentov pre a proti určitých tvrdení a téz, ktoré tvoria stredobod konkrétnych vedeckých a filozofických úvah o človeku, resp. o jeho výchove, vzdelávaní a školskej socializácii. Budú tiež podnecovaní k tomu, aby domýšľali pedagogické a ľudsko-právne konzekvencie plynúce z konkrétnych názorov na človeka.
Povinná literatúra:
MALÍK, B. (2013) Pedagogická antropológia I. Antropologické pozadie výchovy. Bratislava: Iris, 128 s. ISBN 978-80-8153-006-7.
MALÍK, B. (2015) Pedagogická antropológia II. Antropologické pozadie vzdelávania, habitualizácie a kvalifikovania. Bratislava: Iris, 2015, 121 s. ISBN 978-80-8153-048-7.
Odporúčaná literatúra:
MALÍK, B. (2010) Spoločensko-politický a axiologický kontext vo vzťahu k výchove. In: Európske pedagogické myslenie od antiky po modernu. Trnava: Trnavská univerzita, 2010, s. 162-189. ISBN 978-80-8082-336-8.
MALÍK, B. (2012) Školská politika, učiteľ a výchova. In: Európske pedagogické myslenie od moderny k postmoderne po súčasnosť. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012, s. 262-285. ISBN 978-80-8082-574-4.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie štyroch zadaných priebežných úloh (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežných úloh vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v zadaní každej z priebežných úloh. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežné úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský jazyk
Vyjasnenie vzájomných vzťahov medzi antropológiou a pedagogikou a miesta pedagogickej antropológie v štruktúre pedagogických a antropologických disciplín. Špecifikácia miesta výchovy, vzdelávania a školskej socializácie v ostatných profilových aktivitách školy a spriehľadnenie ich antropologického pozadia. Najvýznamnejšie koncepcie človeka, ktoré zaznamenali najširšiu recepciu v pedagogických vedách. Antropológia detstva a ňou inšpirované predstavy o výchove. Kritické posúdenie katalógu požiadaviek na osobnostný profil človeka ako cieľového produktu procesu školovania z pohľadu rôznych pedagogicko-antropologických prístupov a koncepcií. Zdôvodnenie dôležitosti tematizácií problematiky človeka v edukačnom portfóliu škôl pripravujúcich budúcich pedagógov.
100/0
Zámerom kurzu je spriehľadnenie antropologického pozadia rôznych dobovo, sociálne a kultúrne podmienených predstáv o školovaní a jeho kľúčových komponentoch (výchove, vzdelávaní, školskej socializácii a pod.). Študent bude poznať ich antropologické východiská a nimi kladené limity. Naučí sa školu vnímať nielen ako inštitúciu s jej vlastnými pravidlami prevádzky a záväzkami voči štátu, sfére práce a občianskej spoločnosti, ale aj ako priestor pre kultiváciu ľudských bytostí v intencii určitých humanistických ideálov. Študent bude vedieť posúdiť, kedy sa formovanie človeka v intencii určitých spoločenských požiadaviek a očakávaní, ktoré na človeka kladie decízna sféra a sféra práce, dostávajú do rozporu s požiadavkou humanity a ľudskej dôstojnosti. Oboznámi sa tiež s kritikou niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi a bude poznať ich ľudsko-právne dôsledky. Poznatky a zručnosti, ktoré študenti nadobudnú v rámci kurzu pedagogickej antropológie im pomôžu rozvíjať aj ich profesijné kompetencie, keďže im po vstupe do profesie umožnia reflektovať ich vlastnú edukačnú činnosť a lepšie porozumieť ich žiakom a študentom.
seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
Priama výučba 22 hodín, 10 hodín vypracovanie priebežných úloh, 8 riadené samoštúdium, 10 hodín príprava na seminár. Spolu 50 hodín
Vyučovacie metódy:
Prednášanie, diskusia, práca s odborným textom, tabuľkami a grafmi, práca v skupinách, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
MOŽNÝ, I.: Rodina a společnost. Praha : Sociologické nakladatelství, 2006. 312 s. ISBN 80-86429-58-X.
Odporúčaná literatúra:
BOTÍKOVÁ, M. a kol. 1997. Tradície slovenskej rodiny. Bratislava: Veda, 1997. 242s. ISBN 80-224-0461-6.
MOŽNÝ, I.: Sociologie rodiny. SLON : Praha, 2002. ISBN 80-85850-75-3.
SINGLY, F., De.: Sociologie současné rodiny. Portál : Praha, 1999. ISBN 80-7178-249-1.
ZAVIŠ, M.: Detskí migranti a edukačné dôsledky migrácie. Migrant children and educational implications of migration. In: Medzinárodný dialóg a migračná kríza. Trnava: Pedagogická fakulta, 2018. S. 80-105. ISBN 978-80-568-0134-5.
ZAVIŠ, M.: Manželstvo a rozvod vo svetových mimokresťanských náboženstvách s dôrazom na ich pozíciu v islame. In: Manželstvo a rodina v náboženskom kontexte. Trnava: Dobrá kniha, 2013. S. 13-56. ISBN 978-80-7141-814-6.
Vybrané kapitoly ku kurzu budú poskytnuté v kurze na moodle.uniba.sk
žiadne
Predmet je ukončený hodnotením 100/0.
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa cca 8 úloh (spracovanie odborného textu podľa zadania). Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici A (výborne – vynikajúce výsledky), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (dobre – bežná spoľahlivá práca), D (uspokojivo – prijateľné výsledky), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) a Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše). Klasifikácia (ECTS): A: 100-91%, B 90-81%, C 80-73%, D 72-66%, E 65-60%, FX 59-0%.
Slovenský a český jazyk
Čo je rodina, príbuzenský systém, manželstvo, typy rodín. Historický pohľad na rodinu a manželstvo. Kultúrna variabilita rodiny. Rodina z pohľadu základných sociologických paradigiem. Rodové roly a rodina. Postavenie detí v tradičnej a modernej spoločnosti. Vybrané problémy v dnešnej rodine. Rodina a škola, rodina a štát. Alternatívne životné štýly. Budúcnosť rodiny.
100/0
Kurz vedie študentky a študentov k pochopeniu rodiny (jej rôznych funkcií a významov) ako súčasti spoločnosti a spoločenskej inštitúcie. Dôraz sa kladie na kultúrnu variabilitu rodiny v rôznych typoch spoločností v minulosti a dnes, na premenu rolí žien, mužov a detí v súčasnej rodine..
seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
Priama výučba 22 hodín, 10 hodín vypracovanie priebežných úloh, 8 riadené samoštúdium, 10 hodín príprava na seminár. Spolu 50 hodín
Vyučovacie metódy:
Prednášanie, diskusia, práca s odborným textom, tabuľkami a grafmi, práca v skupinách, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
MOŽNÝ, I.: Rodina a společnost. Praha : Sociologické nakladatelství, 2006. 312 s. ISBN 80-86429-58-X.
Odporúčaná literatúra:
BOTÍKOVÁ, M. a kol. 1997. Tradície slovenskej rodiny. Bratislava: Veda, 1997. 242s. ISBN 80-224-0461-6.
MOŽNÝ, I.: Sociologie rodiny. SLON : Praha, 2002. ISBN 80-85850-75-3.
SINGLY, F., De.: Sociologie současné rodiny. Portál : Praha, 1999. ISBN 80-7178-249-1.
ZAVIŠ, M.: Detskí migranti a edukačné dôsledky migrácie. Migrant children and educational implications of migration. In: Medzinárodný dialóg a migračná kríza. Trnava: Pedagogická fakulta, 2018. S. 80-105. ISBN 978-80-568-0134-5.
ZAVIŠ, M.: Manželstvo a rozvod vo svetových mimokresťanských náboženstvách s dôrazom na ich pozíciu v islame. In: Manželstvo a rodina v náboženskom kontexte. Trnava: Dobrá kniha, 2013. S. 13-56. ISBN 978-80-7141-814-6.
Vybrané kapitoly ku kurzu budú poskytnuté v kurze na moodle.uniba.sk
žiadne
Predmet je ukončený hodnotením 100/0.
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa cca 8 úloh (spracovanie odborného textu podľa zadania). Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici A (výborne – vynikajúce výsledky), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (dobre – bežná spoľahlivá práca), D (uspokojivo – prijateľné výsledky), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) a Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše). Klasifikácia (ECTS): A: 100-91%, B 90-81%, C 80-73%, D 72-66%, E 65-60%, FX 59-0%.
Slovenský a český jazyk
Čo je rodina, príbuzenský systém, manželstvo, typy rodín. Historický pohľad na rodinu a manželstvo. Kultúrna variabilita rodiny. Rodina z pohľadu základných sociologických paradigiem. Rodové roly a rodina. Postavenie detí v tradičnej a modernej spoločnosti. Vybrané problémy v dnešnej rodine. Rodina a škola, rodina a štát. Alternatívne životné štýly. Budúcnosť rodiny.
100/0
Kurz vedie študentky a študentov k pochopeniu rodiny (jej rôznych funkcií a významov) ako súčasti spoločnosti a spoločenskej inštitúcie. Dôraz sa kladie na kultúrnu variabilitu rodiny v rôznych typoch spoločností v minulosti a dnes, na premenu rolí žien, mužov a detí v súčasnej rodine..
Seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminára týždenne (= 22 hodín za semester), príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra 19 hodín, príprava záverečnej práce v druhej polovici semestra 19 hodín Spolu 60 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Brainstormingy, diskusie o preberanej téme, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, sokratovský rozhovor, tvorba projektu.
BABYRÁDOVÁ, H. 2002: Rituál, umění a výchova. Brno : PdF MU. ISBN 80-210-3029-1
MISTRÍK, E. 2016: Estetická výchova ako nástroj sebareflexie. Bratislava : UK. ISBN 978-80-223-4207-0
MISTRÍK, E. 2009: Umenie a kultúra pre 1. ročník gymnázií. Prievidza : Združenie EDUCO. ISBN 978-80-8941303-8
MISTRÍK, E. 2009: Umenie a kultúra pre 2. ročník gymnázií. Prievidza : Združenie EDUCO. ISBN 978-80-89413-04-5
MISTRÍK, E. – JANIKOVIČ, Z. 2012: Umenie a kultúra pre 3. ročník gymnázií. Prievidza : Združenie EDUCO. ISBN 978-80-89413-31-1
MISTRÍK, E. 2019: Základy estetiky a etikety. Bratislava : SPN. ISBN 978-80-10-03446-8
PRŠOVÁ, E. 2000: Aktivizácia žiakov metódami dramatickej výchovy. Banská Bystrica : Metodické centrum. ISBN 80-8041-354-1
V priebehu semestra študenti pracujú na vlastnom projekte využitia umenia v školskej občianskej náuke. V polovici semestra odovzdajú anotáciu projektu – názov, výber diela, s ktorým by pracovali, základné ciele práce na občianskej náuke a charakteristika cieľovej skupiny. Hodnotí sa vhodnosť a diela pre dané ciele a pre cieľovú skupinu, adekvátna väzba cieľov a cieľovej skupiny.
Na záver semestra odovzdávajú kompletný projekt. Projekt bude obsahovať:
• Ciele aktivity (zručnosti žiakov podľa Štátneho vzdelávacieho programu).
• Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).
• Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).
• Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študenti realizovali).
• Hodnotenie aktivity (ako by hodnotili žiakov).
• Teoretický pohľad na aktivitu (študenti uvedú tri kľúčové slová z teórie práce s umením a stručne rozvedú, ako tieto tri kľúčové slová reflektujú ich aktivitu).
• Využitá literatúra.
Hodnotí sa schopnosť využiť umelecké dielo pre rozvoj občianskych zručností a schopností žiakov, ktoré musia byť v projekte jasne definované.
Hodnotenie:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt práce s umením, ktorý bude premyslený ako koncízny celok a bude plniť ciele občianskej náuky podľa Štátneho vzdelávacieho programu,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt práce s umením, ktorý bude plniť ciele občianskej náuky a bude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom,
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt práce s umením, ktorý nebude narúšať princípy občianskej náuky a bude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom,
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne dôkladne previazaný, ale nebude porušovať princípy občianskej náuky,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt práce s umením, ktorý bude nebude narúšať princípy výchovy k občianstvu, ale nebude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom,
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý nebude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom a nebude smerovať k plneniu cieľov výchovy k občianstvu.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0.
slovenský a český jazyk
Predpoklady pre prácu s umením v občianskej náuke. Metódy práce s umením všeobecne a špeciálne v občianskej náuke. Zmysel práce s umením vo výchove k občianstvu. Ukážky tém, ktoré možno rozvíjať s pomocou umenia: Kritické myslenie, holokaust, komunizmus, ako sa žilo v minulosti, rovnosť ľudí, globálne problémy. Spôsoby hodnotenia práce s umením v občianskej náuke.
Pretože cieľom predmetu je pripraviť študentov na didakticky správne plnenie cieľov občianskej náuky alebo výchovy k občianstvu podľa platného Štátneho vzdelávacieho programu aj podľa aktuálnej spoločensko-politickej situácie, budú sa témy, ktoré možno rozvíjať s pomocou umenia, upravovať podľa zmien ŠtVP a podľa aktuálnej spoločenskej situácie doma či vo svete.
100/0
Študenti poznajú a osvojili si hlavné metódy práce s umením na občianskej náuke, alebo širšie vo výchove k občianstvu. Vedia plánovať takú prácu a kombinujú vhodné didaktické prístupy pri konkrétnych skupinách žiakov. Nachádzajú v umení občianske témy a sú schopní previazať umelecké diela s konkrétnymi cieľmi a témami občianskej náuky.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminára týždenne (= 22 hodín za semester), príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra 19 hodín, príprava záverečnej práce v druhej polovici semestra 19 hodín Spolu 60 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Brainstormingy, diskusie o preberanej téme, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, sokratovský rozhovor, tvorba projektu.
BABYRÁDOVÁ, H. 2002: Rituál, umění a výchova. Brno : PdF MU. ISBN 80-210-3029-1
MISTRÍK, E. 2016: Estetická výchova ako nástroj sebareflexie. Bratislava : UK. ISBN 978-80-223-4207-0
MISTRÍK, E. 2009: Umenie a kultúra pre 1. ročník gymnázií. Prievidza : Združenie EDUCO. ISBN 978-80-8941303-8
MISTRÍK, E. 2009: Umenie a kultúra pre 2. ročník gymnázií. Prievidza : Združenie EDUCO. ISBN 978-80-89413-04-5
MISTRÍK, E. – JANIKOVIČ, Z. 2012: Umenie a kultúra pre 3. ročník gymnázií. Prievidza : Združenie EDUCO. ISBN 978-80-89413-31-1
MISTRÍK, E. 2019: Základy estetiky a etikety. Bratislava : SPN. ISBN 978-80-10-03446-8
PRŠOVÁ, E. 2000: Aktivizácia žiakov metódami dramatickej výchovy. Banská Bystrica : Metodické centrum. ISBN 80-8041-354-1
V priebehu semestra študenti pracujú na vlastnom projekte využitia umenia v školskej občianskej náuke. V polovici semestra odovzdajú anotáciu projektu – názov, výber diela, s ktorým by pracovali, základné ciele práce na občianskej náuke a charakteristika cieľovej skupiny. Hodnotí sa vhodnosť a diela pre dané ciele a pre cieľovú skupinu, adekvátna väzba cieľov a cieľovej skupiny.
Na záver semestra odovzdávajú kompletný projekt. Projekt bude obsahovať:
• Ciele aktivity (zručnosti žiakov podľa Štátneho vzdelávacieho programu).
• Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).
• Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).
• Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študenti realizovali).
• Hodnotenie aktivity (ako by hodnotili žiakov).
• Teoretický pohľad na aktivitu (študenti uvedú tri kľúčové slová z teórie práce s umením a stručne rozvedú, ako tieto tri kľúčové slová reflektujú ich aktivitu).
• Využitá literatúra.
Hodnotí sa schopnosť využiť umelecké dielo pre rozvoj občianskych zručností a schopností žiakov, ktoré musia byť v projekte jasne definované.
Hodnotenie:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt práce s umením, ktorý bude premyslený ako koncízny celok a bude plniť ciele občianskej náuky podľa Štátneho vzdelávacieho programu,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt práce s umením, ktorý bude plniť ciele občianskej náuky a bude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom,
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt práce s umením, ktorý nebude narúšať princípy občianskej náuky a bude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom,
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne dôkladne previazaný, ale nebude porušovať princípy občianskej náuky,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt práce s umením, ktorý bude nebude narúšať princípy výchovy k občianstvu, ale nebude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom,
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý nebude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom a nebude smerovať k plneniu cieľov výchovy k občianstvu.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0.
slovenský a český jazyk
Predpoklady pre prácu s umením v občianskej náuke. Metódy práce s umením všeobecne a špeciálne v občianskej náuke. Zmysel práce s umením vo výchove k občianstvu. Ukážky tém, ktoré možno rozvíjať s pomocou umenia: Kritické myslenie, holokaust, komunizmus, ako sa žilo v minulosti, rovnosť ľudí, globálne problémy. Spôsoby hodnotenia práce s umením v občianskej náuke.
Pretože cieľom predmetu je pripraviť študentov na didakticky správne plnenie cieľov občianskej náuky alebo výchovy k občianstvu podľa platného Štátneho vzdelávacieho programu aj podľa aktuálnej spoločensko-politickej situácie, budú sa témy, ktoré možno rozvíjať s pomocou umenia, upravovať podľa zmien ŠtVP a podľa aktuálnej spoločenskej situácie doma či vo svete.
100/0
Študenti poznajú a osvojili si hlavné metódy práce s umením na občianskej náuke, alebo širšie vo výchove k občianstvu. Vedia plánovať takú prácu a kombinujú vhodné didaktické prístupy pri konkrétnych skupinách žiakov. Nachádzajú v umení občianske témy a sú schopní previazať umelecké diela s konkrétnymi cieľmi a témami občianskej náuky.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
Rozsah: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; príprava na skupinovú prezentáciu = 18 hodín; príprava novinového článku = 20 hodín. Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, rozhovor, metóda hrania rolí, kvízy, brainstorming, prípadová štúdia, tvorba myšlienkových máp, výklad, práca s textom, práca v malých skupinách, skupinová prezentácia
ČAČOVÁ, Z. – LENČO, P. eds. Ľudské práva vy výchove a vzdelávaní: aktuálny stav, výzvy a inšpirácie. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. 2016. ISBN 978-80-89571-12-3
DEBRECÉNIOVÁ, J. Antidiskriminačný zákon – Komentár. Bratislava : Občan, demokracia a zodpovednosť. 2008. ISBN 978-80-89140-16-9
HORNÁ, D. – KÁLMÁN, P. eds. Vybrané texty k ľudským právam: Príručka pre Olympiádu ľudských práv. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave. 2013. ISBN 978-80-223-3523-2
KRESÁK, P. et al. Občan a demokracia. Bratislava : Nadácia Občan a demokracia (Minority Rights Group – Slovakia). 1997. ISBN 80-967169-7-2
KRÍŽ, M. a kol. Stručný katalóg ĽP s námetmi na ich uplatnenie v škole. ŠPÚ. 2005.
KVIEČINSKÁ, J. ed. Prvé kroky – metodická príručka pre výchovu k ľudským právam. Bratislava : Nadácia Milana Šimečku. 1998. ISBN 80-967588-3-7
POLLMANN, Arnd – LOHMANN, Georg. Ľudské práva : Interdisciplinárna príručka. Bratislava : Kalligram, 2017. ISBN 978-80-8101-960-9.
VARGOVÁ, D.: Práva detí v kontexte Dohovoru o právach dieťaťa. Bratislava : MPC Bratislava. 2007. ISBN 978-80-8052-288-9.
VARGOVÁ, D. – ĎURAJOVÁ, D. Výchova k ľudským právam v školách. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum. 2011. ISBN 978-80-8052-393-0
VARGOVÁ, D. KRÍŽOVÁ, O. Nielen ja, ale aj tí iní. MPC Bratislava. 2008.
všetky kľúčové medzinárodné dohovory o ĽP
žiadne
Priebežná časť hodnotenia bude pozostávať s týchto komponentov:
● participácia na hodinách, resp. aktívne zapájanie sa do diskusií (20 bodov);
● skupinová prezentácia z výberu niekoľkých tém (napr. utečenci, ženy, ľudia s postihnutím, Rómovia, deti, LGBTI ľudia) (40 bodov);
Každá skupina bude zodpovedná odprezentovať interaktívnym a pútavým spôsobom zvolenú tému (ktoré hlavné medzinárodne-právne dokumenty sa danej témy dotýkajú; aké formy diskriminácie daná ohrozená sociálna skupina zažíva; aké konkrétne súdne spory na národnej alebo medzinárodnej úrovni sa v minulosti odohrali, ktoré sa týkali tejto témy; aké hlavné argumenty a predsudky sa v spoločnosti objavujú na potieranie ĽP tejto skupiny a ako možno na ne reagovať, atď.). Ďalej skupina odprezentuje konkrétnu aktivitu či prípravu celej vyučovacej hodiny pre žiakov/čky 2. stupňa základnej školy alebo strednej školy v presne špecifikovanom ročníku (podľa vlastného výberu), na ktorej sa členovia/ky prezentujúcej skupiny ako budúci učitelia/ky budú snažiť priblížiť konkrétnu tému danej ohrozenej sociálnej skupiny v ĽP svojim žiakom/čkam. Pri príprave prezentácie je nutné čerpať nielen z titulov uvedených v týchto sylaboch.
● novinový článok advokujúci za práva vybranej ohrozenej sociálnej skupiny (napr. utečenci, ženy, ľudia s postihnutím, Rómovia, deti, LGBTI ľudia – ale iná než skupinová prezentácia) (40 bodov).
Individuálna písomná práca. Ide o krátky text (400-550 slov), resp. argumentačný a advokačný novinový článok do sekcie Komentárov pre Denník SME, Denník N, Hospodárske noviny alebo iný celoštátny denník. Zároveň ide o analytický text založený na rôznych odborných dôkazoch a existujúcich výskumoch v danej téme. Článok bude hodnotený kladne, ak bude aktívne pracovať so štatistickými dátami o diskriminácii týchto skupín, príp. ak bude aktívne vyvracať predsudky o tejto skupine.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, dokázal uvažovať o predkladaných problémoch. Študent vie kriticky hodnotiť predkladané informácie, identifikovať problémy a navrhovať originálne riešenia, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vie analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie, ovláda teoretické a empirické poznatky v oblasti ľudských práv a vie ich aplikovať vo svojej pedagogickej v praxi. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa ľudských práv, vie sa orientovať v literatúre, a vie aplikovať získané poznatky do praxe pri práci s deťmi a žiakmi, no v jeho kritickom a tvorivom myslení sú aj nedostatky. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie C znamená, že študent alebo študentka počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje. Objavuje sa viac nedostatkov v kritickom a indukčnom myslení, ako aj v skupinovej práci.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do prax, no ovláda väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský jazyk
1. Stereotypy a mýty o ľudských právach (ĽP);
2. Základné pojmy ĽP;
3. Základné dokumenty ĽP;
4. Ústava SR a ĽP;
5. Systém ochrany ĽP na národnej a medzinárodnej úrovni;
6. Kritika univerzalizmu ĽP;
7. Jednotlivé práva v rámci celej skupiny ĽP;
8. Ukážková hodina s (online) živou knižnicou;
9. ĽP a rôzne sociálne skupiny ohrozené diskrimináciou: Rómovia v ĽP; Utečenci v ĽP; LGBTI ľudia v ĽP; Ženy a ĽP; Ľudia s postihnutím a ĽP; Deti a ĽP
100/0
Uviesť študentov a študentky do problematiky ľudských práv (ĽP), pochopiť filozofiu a proces implementácie ĽP a práv dieťaťa do edukačného procesu. Študenti a študentky po absolvovaní seminára vedia: vysvetliť ĽP ako ideu vyššieho práva, vymedziť základné pojmy: prirodzené práva, ľudské práva, občianske práva, odlíšiť tri generácie ĽP od skupín ĽP v 2. hlave Ústavy SR, vysvetliť a pochopiť systém ochrany ĽP na národnej a medzinárodnej úrovni, orientovať sa v základných dokumentoch o ĽP a právach dieťaťa (PD), kriticky analyzovať univerzalizmus ĽP, argumentovať a zaujať postoj k situáciám porušovania ĽP v škole, na Slovensku, vo svete a v neposlednom rade poskytnúť a overiť (prostredníctvom inovačných metód vyučovania) škálu aktivít zameraných na problematiku ĽP.
Zároveň sú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať informácie, budú schopní kriticky myslieť a hodnotiť jednotlivé príklady dobrej praxe a generalizovať poznatky.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
Rozsah: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; príprava na skupinovú prezentáciu = 18 hodín; príprava novinového článku = 20 hodín. Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, rozhovor, metóda hrania rolí, kvízy, brainstorming, prípadová štúdia, tvorba myšlienkových máp, výklad, práca s textom, práca v malých skupinách, skupinová prezentácia
ČAČOVÁ, Z. – LENČO, P. eds. Ľudské práva vy výchove a vzdelávaní: aktuálny stav, výzvy a inšpirácie. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. 2016. ISBN 978-80-89571-12-3
DEBRECÉNIOVÁ, J. Antidiskriminačný zákon – Komentár. Bratislava : Občan, demokracia a zodpovednosť. 2008. ISBN 978-80-89140-16-9
HORNÁ, D. – KÁLMÁN, P. eds. Vybrané texty k ľudským právam: Príručka pre Olympiádu ľudských práv. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave. 2013. ISBN 978-80-223-3523-2
KRESÁK, P. et al. Občan a demokracia. Bratislava : Nadácia Občan a demokracia (Minority Rights Group – Slovakia). 1997. ISBN 80-967169-7-2
KRÍŽ, M. a kol. Stručný katalóg ĽP s námetmi na ich uplatnenie v škole. ŠPÚ. 2005.
KVIEČINSKÁ, J. ed. Prvé kroky – metodická príručka pre výchovu k ľudským právam. Bratislava : Nadácia Milana Šimečku. 1998. ISBN 80-967588-3-7
POLLMANN, Arnd – LOHMANN, Georg. Ľudské práva : Interdisciplinárna príručka. Bratislava : Kalligram, 2017. ISBN 978-80-8101-960-9.
VARGOVÁ, D.: Práva detí v kontexte Dohovoru o právach dieťaťa. Bratislava : MPC Bratislava. 2007. ISBN 978-80-8052-288-9.
VARGOVÁ, D. – ĎURAJOVÁ, D. Výchova k ľudským právam v školách. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum. 2011. ISBN 978-80-8052-393-0
VARGOVÁ, D. KRÍŽOVÁ, O. Nielen ja, ale aj tí iní. MPC Bratislava. 2008.
všetky kľúčové medzinárodné dohovory o ĽP
žiadne
Priebežná časť hodnotenia bude pozostávať s týchto komponentov:
● participácia na hodinách, resp. aktívne zapájanie sa do diskusií (20 bodov);
● skupinová prezentácia z výberu niekoľkých tém (napr. utečenci, ženy, ľudia s postihnutím, Rómovia, deti, LGBTI ľudia) (40 bodov);
Každá skupina bude zodpovedná odprezentovať interaktívnym a pútavým spôsobom zvolenú tému (ktoré hlavné medzinárodne-právne dokumenty sa danej témy dotýkajú; aké formy diskriminácie daná ohrozená sociálna skupina zažíva; aké konkrétne súdne spory na národnej alebo medzinárodnej úrovni sa v minulosti odohrali, ktoré sa týkali tejto témy; aké hlavné argumenty a predsudky sa v spoločnosti objavujú na potieranie ĽP tejto skupiny a ako možno na ne reagovať, atď.). Ďalej skupina odprezentuje konkrétnu aktivitu či prípravu celej vyučovacej hodiny pre žiakov/čky 2. stupňa základnej školy alebo strednej školy v presne špecifikovanom ročníku (podľa vlastného výberu), na ktorej sa členovia/ky prezentujúcej skupiny ako budúci učitelia/ky budú snažiť priblížiť konkrétnu tému danej ohrozenej sociálnej skupiny v ĽP svojim žiakom/čkam. Pri príprave prezentácie je nutné čerpať nielen z titulov uvedených v týchto sylaboch.
● novinový článok advokujúci za práva vybranej ohrozenej sociálnej skupiny (napr. utečenci, ženy, ľudia s postihnutím, Rómovia, deti, LGBTI ľudia – ale iná než skupinová prezentácia) (40 bodov).
Individuálna písomná práca. Ide o krátky text (400-550 slov), resp. argumentačný a advokačný novinový článok do sekcie Komentárov pre Denník SME, Denník N, Hospodárske noviny alebo iný celoštátny denník. Zároveň ide o analytický text založený na rôznych odborných dôkazoch a existujúcich výskumoch v danej téme. Článok bude hodnotený kladne, ak bude aktívne pracovať so štatistickými dátami o diskriminácii týchto skupín, príp. ak bude aktívne vyvracať predsudky o tejto skupine.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, dokázal uvažovať o predkladaných problémoch. Študent vie kriticky hodnotiť predkladané informácie, identifikovať problémy a navrhovať originálne riešenia, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vie analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie, ovláda teoretické a empirické poznatky v oblasti ľudských práv a vie ich aplikovať vo svojej pedagogickej v praxi. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa ľudských práv, vie sa orientovať v literatúre, a vie aplikovať získané poznatky do praxe pri práci s deťmi a žiakmi, no v jeho kritickom a tvorivom myslení sú aj nedostatky. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie C znamená, že študent alebo študentka počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje. Objavuje sa viac nedostatkov v kritickom a indukčnom myslení, ako aj v skupinovej práci.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do prax, no ovláda väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský jazyk
1. Stereotypy a mýty o ľudských právach (ĽP);
2. Základné pojmy ĽP;
3. Základné dokumenty ĽP;
4. Ústava SR a ĽP;
5. Systém ochrany ĽP na národnej a medzinárodnej úrovni;
6. Kritika univerzalizmu ĽP;
7. Jednotlivé práva v rámci celej skupiny ĽP;
8. Ukážková hodina s (online) živou knižnicou;
9. ĽP a rôzne sociálne skupiny ohrozené diskrimináciou: Rómovia v ĽP; Utečenci v ĽP; LGBTI ľudia v ĽP; Ženy a ĽP; Ľudia s postihnutím a ĽP; Deti a ĽP
100/0
Uviesť študentov a študentky do problematiky ľudských práv (ĽP), pochopiť filozofiu a proces implementácie ĽP a práv dieťaťa do edukačného procesu. Študenti a študentky po absolvovaní seminára vedia: vysvetliť ĽP ako ideu vyššieho práva, vymedziť základné pojmy: prirodzené práva, ľudské práva, občianske práva, odlíšiť tri generácie ĽP od skupín ĽP v 2. hlave Ústavy SR, vysvetliť a pochopiť systém ochrany ĽP na národnej a medzinárodnej úrovni, orientovať sa v základných dokumentoch o ĽP a právach dieťaťa (PD), kriticky analyzovať univerzalizmus ĽP, argumentovať a zaujať postoj k situáciám porušovania ĽP v škole, na Slovensku, vo svete a v neposlednom rade poskytnúť a overiť (prostredníctvom inovačných metód vyučovania) škálu aktivít zameraných na problematiku ĽP.
Zároveň sú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať informácie, budú schopní kriticky myslieť a hodnotiť jednotlivé príklady dobrej praxe a generalizovať poznatky.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín výučby za semester, príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra 15 hodín, priebežné štúdium literatúry 8 hodín, príprava záverečnej práce v druhej polovici semestra 15 hodín za semester. Spolu 60 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusie o preberanej téme, zážitok multikultúrnosti, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, tvorba projektu prípravy na hodinu.
KASÍKOVÁ, H. a kol. 2003: Interkulturní výchova a vzdělávání: efektivní metody a formy. Praha : FF UK. (bez ISBN)
KOMINAREC, I. – KOMINARECOVÁ, E. 2009: Multikulturalita a komunikácia. Prešov : PO. ISBN 978-80-555-0061-4
MISTRÍK A kol. 2008: Multikultúrna výchova v škole. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. ISBN 978-80-969271-4-2
MISTRÍK, E. – HAAPANEN, S. – HEIKKINEN, H. – JAZUDEK, R. – ONDRUŠKOVÁ, N. – RÄSÄNEN, R. 1999: Kultúra a multikultúrna výchova. Culture and Multicultural Education. Bratislava : Iris. ISBN 80-88778-81-3
MISTRÍK, E. 2008: Multikultúrna výchova. In: Školské vzdelávacie programy. Praktický manuál pre zostavenie vlastného školského vzdelávacieho programu. 3. E1. Bratislava : RAABE. ISBN 978-80-89182-27-5
PRŮCHA. J. 2006: Multikulturní výchova. Praha : Triton. ISBN 80-7254-866-2
VANČÍKOVÁ, K. 2013: Multikultúrna výchova, jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PdF UMB. ISBN 978-80-557-0512-5
Študenti si vyberú jednu z aktivít, ktoré budú súčasťou hodín, systematicky ju spracujú a rozvinú do komplexnej prípravy hodiny občianskej náuky podľa tejto štruktúry:
a) Ciele aktivity (aké zručnosti a schopnosti rozvíja, pri akej téme občianskej náuky by ju bolo možné využiť v škole – študenti si vyberú jednu tému).
b) Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).
c) Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).
d) Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študent/študentka realizovali).
e) Hodnotenie aktivity (ako by hodnotili žiakov).
f) Teoretický pohľad na aktivitu (študenti využijú tri kľúčové slová z teórie multikultúrnej výchovy).
g) Využitá literatúra.
Hodnotiť sa bude plnenie princípov multikultúrnej výchovy, vhodnosť projektu pre vyučovanie občianskej náuky, systematickosť prípravy a vzájomná previazanosť jej súčastí. Negatívne hodnotenia získavajú projekty, ktoré by mohli posilňovať stereotypy a predsudky u žiakov, alebo v ktorých študenti prezentujú stereotypné pohľady na iné kultúry.
Hodnotenie:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt, ktorý bude premyslený ako koncízny celok na rozvíjanie medzikultúrneho pochopenia,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt, ktorý bude pomáhať pri rozvíjaní medzikultúrneho pochopenia,
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt, ktorý nebude narúšať princípy multikultúrnej výchovy,
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne previazaný, ale nebude porušovať princípy multikultúrnej výchovy,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt, ktorý bude okrajovo narúšať princípy multikultúrnej výchovy,
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý bude podporovať kultúrne stereotypy a predsudky.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0.
slovenský a český jazyk
Problém, pred ktorým stojí multikultúrna výchova – stereotypy a predsudky v nás. Stretnutie s inou kultúrou. Kultúrny šok. Ako získavame informácie o iných kultúrach. Ako sa vyrovnávať s príchodom cudzincov. Čo si myslíme o medzikultúrnej komunikácii. Migrácia a hodnoty v multikultúrnej výchove. Ako postupovať v multikultúrnej výchove. Hodnotenie v multikultúrnej výchove.
100/0
Študenti chápu princípy a postupy multikultúrnej výchovy. Vedia, ako na hodinách pracovať so stereotypmi a predsudkami. Dokážu plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu a dokážu ju ako prierezovú tému začleniť do vyučovania občianskej náuky. Rozvíjajú si interkultúrne porozumenie. Zvládajú hlavné didaktické postupy pri realizácii multikultúrnej výchovy.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín výučby za semester, príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra 15 hodín, priebežné štúdium literatúry 8 hodín, príprava záverečnej práce v druhej polovici semestra 15 hodín za semester. Spolu 60 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusie o preberanej téme, zážitok multikultúrnosti, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, tvorba projektu prípravy na hodinu.
KASÍKOVÁ, H. a kol. 2003: Interkulturní výchova a vzdělávání: efektivní metody a formy. Praha : FF UK. (bez ISBN)
KOMINAREC, I. – KOMINARECOVÁ, E. 2009: Multikulturalita a komunikácia. Prešov : PO. ISBN 978-80-555-0061-4
MISTRÍK A kol. 2008: Multikultúrna výchova v škole. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. ISBN 978-80-969271-4-2
MISTRÍK, E. – HAAPANEN, S. – HEIKKINEN, H. – JAZUDEK, R. – ONDRUŠKOVÁ, N. – RÄSÄNEN, R. 1999: Kultúra a multikultúrna výchova. Culture and Multicultural Education. Bratislava : Iris. ISBN 80-88778-81-3
MISTRÍK, E. 2008: Multikultúrna výchova. In: Školské vzdelávacie programy. Praktický manuál pre zostavenie vlastného školského vzdelávacieho programu. 3. E1. Bratislava : RAABE. ISBN 978-80-89182-27-5
PRŮCHA. J. 2006: Multikulturní výchova. Praha : Triton. ISBN 80-7254-866-2
VANČÍKOVÁ, K. 2013: Multikultúrna výchova, jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PdF UMB. ISBN 978-80-557-0512-5
Študenti si vyberú jednu z aktivít, ktoré budú súčasťou hodín, systematicky ju spracujú a rozvinú do komplexnej prípravy hodiny občianskej náuky podľa tejto štruktúry:
a) Ciele aktivity (aké zručnosti a schopnosti rozvíja, pri akej téme občianskej náuky by ju bolo možné využiť v škole – študenti si vyberú jednu tému).
b) Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).
c) Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).
d) Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študent/študentka realizovali).
e) Hodnotenie aktivity (ako by hodnotili žiakov).
f) Teoretický pohľad na aktivitu (študenti využijú tri kľúčové slová z teórie multikultúrnej výchovy).
g) Využitá literatúra.
Hodnotiť sa bude plnenie princípov multikultúrnej výchovy, vhodnosť projektu pre vyučovanie občianskej náuky, systematickosť prípravy a vzájomná previazanosť jej súčastí. Negatívne hodnotenia získavajú projekty, ktoré by mohli posilňovať stereotypy a predsudky u žiakov, alebo v ktorých študenti prezentujú stereotypné pohľady na iné kultúry.
Hodnotenie:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt, ktorý bude premyslený ako koncízny celok na rozvíjanie medzikultúrneho pochopenia,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt, ktorý bude pomáhať pri rozvíjaní medzikultúrneho pochopenia,
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt, ktorý nebude narúšať princípy multikultúrnej výchovy,
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne previazaný, ale nebude porušovať princípy multikultúrnej výchovy,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt, ktorý bude okrajovo narúšať princípy multikultúrnej výchovy,
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý bude podporovať kultúrne stereotypy a predsudky.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0.
slovenský a český jazyk
Problém, pred ktorým stojí multikultúrna výchova – stereotypy a predsudky v nás. Stretnutie s inou kultúrou. Kultúrny šok. Ako získavame informácie o iných kultúrach. Ako sa vyrovnávať s príchodom cudzincov. Čo si myslíme o medzikultúrnej komunikácii. Migrácia a hodnoty v multikultúrnej výchove. Ako postupovať v multikultúrnej výchove. Hodnotenie v multikultúrnej výchove.
100/0
Študenti chápu princípy a postupy multikultúrnej výchovy. Vedia, ako na hodinách pracovať so stereotypmi a predsudkami. Dokážu plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu a dokážu ju ako prierezovú tému začleniť do vyučovania občianskej náuky. Rozvíjajú si interkultúrne porozumenie. Zvládajú hlavné didaktické postupy pri realizácii multikultúrnej výchovy.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín/semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 18 hodín samoštúdium; 20 hodín príprava na skupinovú prezentáciu. Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
Popri monologických metódach výkladu, vysvetľovania a prednášania sú zastúpené dialogické metódy diskusie, rozhovoru prípadne sokratovského rozhovoru ako aj zážitkové a aktivizujúce metódy, hry, riešenia morálnych dilem, prezentácie a analýzy prípadových štúdií a iné.
Povinná literatúra:
Valica, M. – Fridrichová, P. – Kaliský, J. – Rohn, T. – Hajnalová Buvalová, Ľ. – Bradová, G.: Modely výučby etickej výchovy a kompetenčného profilu učiteľa etickej výchovy. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2011. Dostupné na: https://www.pdf.umb.sk/katedry/katedra-pedagogiky/publikacie/book-18418/modely-vyucby-etickej-vychovy-a-kompetencneho-profilu-ucitela-etickej-vychovy.html
Odporúčaná literatúra:
Brestovanský, M.: Hodnoty, vzťahy a škola. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2019.
Hollá, K.: Didaktika etickej výchovy. Nitra: Univerzita Konštatntína Filozofa v Nitre, 2014.
Hollá, Z. (et al.): Vybrané pedagogické aspekty rozvoja prosociálnosti u detí. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2009.
Komárik, E. – Maďarová, A. – Malá, D.: Charakter: Príspevok k rozvoju morálnej gramotnosti. Nitra: Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, 2014.
Lencz, L. – Krížová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova. Prešov: Rokus, 2006.
Olivar, R. R.: Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1992.
Podmanický, I.: Teória a prax etickej výchovy 1. Trnava: Trnavská Univerzita, 2012.
Podmanický, I.: Teória a prax etickej výchovy 2. Trnava: Trnavská Univerzita, 2013.
Vacek, P.: Rozvoj morálního vědomí žáků. Praha: Portál, 2008.
Vacek, P.: Psychologie morálky a výchova charakteru žáků. 2. vyd., Hradec Králové: Gaudeamus, 2013.
Vargová, D.: Výchova k prosociálnosti ako prostriedok, nie cieľ etickej výchovy. In:
Zborník ved. štúdií: Dobro a zlo, alebo o morálke. UMB Banská Bystrica, 2013, dostupné na: https://www.pdf.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=6658.
Zaviš, M.: Prevencia religiofóbie pedagogickým vedením školopovinných detí. In: Religiofóbia: realita, prevencia a edukácia. Trnava: Trnavská univerzita, 2016. S. 57-66.
Predmet je ukončený hodnotením; 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: 30% aktivita na hodinách; 70% skupinová prezentácia, ktorá je úlohou, kde študenti rozdelení do skupín majú spracovať ľubovoľnú tému z programu EV tak, ako by ju podali svojim žiakom, čiže okrem teórie musia ovládať aj prax, pretože v rámci ich výstupov realizujeme de facto ukážky ich prednesu a interpretácie problematiky vo fiktívnej triede.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, ich teoretické znalosti z oblasti etickej výchovy sú na vysokej úrovni, bez problémov dokážu aplikovať osvojené poznatky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, ich teoretické znalosti z oblasti etickej výchovy sú na veľmi dobrej úrovni, osvojené poznatky dokážu aplikovať),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z oblasti etickej výchovy sú na dobrej úrovni, v obmedzenej miere dokážu aplikovať osvojené poznatky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti etickej výchovy; majú problémy aplikovať osvojené poznatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti sa len minimálne zapájali do priebehu výučby, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti etickej výchovy; majú značné problémy aplikovať osvojené poznatky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Úvod do etickej výchovy (základné pojmy, cieľ).
2. Predstavenie slovenského programu etickej výchovy (výchovný program, štýl výchovy, výchovné metódy).
3. Procesuálna stránka etickej výchovy.
4. Problémy – pozitíva a negatíva etickej výchovy v podobe, akú máme dnes.
5. Psychológia morálneho vývinu.
6. Rôzne podoby výchovy charakteru.
100/0
Študent po absolvovaní predmetu vie: zadefinovať a vysvetliť kľúčové pojmy etickej výchovy; orientuje sa v slovenskom programe etickej výchovy; rozlíšiť cieľovú a procesuálne zložky etickej výchovy, rozumie psychológii morálneho vývoja; rozlíšiť rôzne prístupy k výchove charakteru, aplikovať v pedagogickej praxi inovatívne metódy pri utváraní mravnej identity žiaka. Študent absolvovaním predmetu rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, interpersonálne schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania:
Poskytnúť študentom základné informácie o vyučovacom predmete etická výchova a oboznámiť ich s rôznymi prístupmi k výchove charakteru.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín/semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 18 hodín samoštúdium; 20 hodín príprava na skupinovú prezentáciu. Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
Popri monologických metódach výkladu, vysvetľovania a prednášania sú zastúpené dialogické metódy diskusie, rozhovoru prípadne sokratovského rozhovoru ako aj zážitkové a aktivizujúce metódy, hry, riešenia morálnych dilem, prezentácie a analýzy prípadových štúdií a iné.
Povinná literatúra:
Valica, M. – Fridrichová, P. – Kaliský, J. – Rohn, T. – Hajnalová Buvalová, Ľ. – Bradová, G.: Modely výučby etickej výchovy a kompetenčného profilu učiteľa etickej výchovy. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2011. Dostupné na: https://www.pdf.umb.sk/katedry/katedra-pedagogiky/publikacie/book-18418/modely-vyucby-etickej-vychovy-a-kompetencneho-profilu-ucitela-etickej-vychovy.html
Odporúčaná literatúra:
Brestovanský, M.: Hodnoty, vzťahy a škola. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2019.
Hollá, K.: Didaktika etickej výchovy. Nitra: Univerzita Konštatntína Filozofa v Nitre, 2014.
Hollá, Z. (et al.): Vybrané pedagogické aspekty rozvoja prosociálnosti u detí. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2009.
Komárik, E. – Maďarová, A. – Malá, D.: Charakter: Príspevok k rozvoju morálnej gramotnosti. Nitra: Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, 2014.
Lencz, L. – Krížová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova. Prešov: Rokus, 2006.
Olivar, R. R.: Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1992.
Podmanický, I.: Teória a prax etickej výchovy 1. Trnava: Trnavská Univerzita, 2012.
Podmanický, I.: Teória a prax etickej výchovy 2. Trnava: Trnavská Univerzita, 2013.
Vacek, P.: Rozvoj morálního vědomí žáků. Praha: Portál, 2008.
Vacek, P.: Psychologie morálky a výchova charakteru žáků. 2. vyd., Hradec Králové: Gaudeamus, 2013.
Vargová, D.: Výchova k prosociálnosti ako prostriedok, nie cieľ etickej výchovy. In:
Zborník ved. štúdií: Dobro a zlo, alebo o morálke. UMB Banská Bystrica, 2013, dostupné na: https://www.pdf.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=6658.
Zaviš, M.: Prevencia religiofóbie pedagogickým vedením školopovinných detí. In: Religiofóbia: realita, prevencia a edukácia. Trnava: Trnavská univerzita, 2016. S. 57-66.
Predmet je ukončený hodnotením; 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: 30% aktivita na hodinách; 70% skupinová prezentácia, ktorá je úlohou, kde študenti rozdelení do skupín majú spracovať ľubovoľnú tému z programu EV tak, ako by ju podali svojim žiakom, čiže okrem teórie musia ovládať aj prax, pretože v rámci ich výstupov realizujeme de facto ukážky ich prednesu a interpretácie problematiky vo fiktívnej triede.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, ich teoretické znalosti z oblasti etickej výchovy sú na vysokej úrovni, bez problémov dokážu aplikovať osvojené poznatky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, ich teoretické znalosti z oblasti etickej výchovy sú na veľmi dobrej úrovni, osvojené poznatky dokážu aplikovať),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z oblasti etickej výchovy sú na dobrej úrovni, v obmedzenej miere dokážu aplikovať osvojené poznatky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti etickej výchovy; majú problémy aplikovať osvojené poznatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti sa len minimálne zapájali do priebehu výučby, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti etickej výchovy; majú značné problémy aplikovať osvojené poznatky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Úvod do etickej výchovy (základné pojmy, cieľ).
2. Predstavenie slovenského programu etickej výchovy (výchovný program, štýl výchovy, výchovné metódy).
3. Procesuálna stránka etickej výchovy.
4. Problémy – pozitíva a negatíva etickej výchovy v podobe, akú máme dnes.
5. Psychológia morálneho vývinu.
6. Rôzne podoby výchovy charakteru.
100/0
Študent po absolvovaní predmetu vie: zadefinovať a vysvetliť kľúčové pojmy etickej výchovy; orientuje sa v slovenskom programe etickej výchovy; rozlíšiť cieľovú a procesuálne zložky etickej výchovy, rozumie psychológii morálneho vývoja; rozlíšiť rôzne prístupy k výchove charakteru, aplikovať v pedagogickej praxi inovatívne metódy pri utváraní mravnej identity žiaka. Študent absolvovaním predmetu rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, interpersonálne schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania:
Poskytnúť študentom základné informácie o vyučovacom predmete etická výchova a oboznámiť ich s rôznymi prístupmi k výchove charakteru.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na priebežný test, 18 hodín vypracovanie priebežných úloh, 6 hodín riadené samoštúdium (obsahová analýza vybraných dokumentov). Spolu: 60 hodín.
Metóda vzdelávania: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Študenti budú analyzovať argumenty pre a proti určitým tvrdeniam a tézam, ktoré tvoria základ vedeckých, politických a filozofických úvah o vzťahu globalizácie, človeka a občana. Zámerom je reflexia, a dopad vplyvu globalizácie na výchovu k demokratickému občianstvu.
Povinná literatúra
BAUMAN, Z. 1999 Globalizace, důsledky pro člověka. Praha, Mladá fronta, 157 s.ISBN 80-204-0817-BECK, U. 2005 Čo je globalizácia? Bratislava. Vydavateľstvo SSS, 189 s.ISBN 80-8061-190-4
GONĚC, V. 2003. Od "malé Evropy" k "velké Evropě". Dějiny rozšiřování Evropských společenství/Evropské unie, 1950-2002, sv. 2. Brno : Masarykova univerzita, 237 s. ISBN80-210-3255-3
LYSÝ J. A kol. 2007 Globálne rozvojové vzdelávanie, Bratislava. Album, 180 s. ISBN978-80968667-7-9.
MISTRÍK E. a kol. 2008. Multikultúrna výchova v škole. Bratislava : Nadácia otvorenejspoločnosti, (dostupná na internete www.osf.sk v sekcii Publikácie) ISBN 978-80-969271-4-2
SAFRANSKI, R. 2006 Koľko globalizácie unesie človek. Bratislava. Kalligram. 96 s. ISBN80-7149-858-8
Odporúčaná literatúra:
WEIDENFELD, W., WESSELS, W. 1999 Európa od A do Z. Sprievodca európskou integráciou,Sprint, Bratislava, ISBN 80-88848-08-3-6.ň
SCHMIDT, H. 2003 Sebezáchova Evropy, Praha. PASEKA. 184 s. ISBN 80-7185-561-8
STIEGLITZ, J. E. 2003 Jiná cesta k trhu. Praha. Prostor. 403 s. ISBN 80-7260-095-8H. HENDERSONOVÁ: 2001 Za horizontem globalizace, Praha DharmaGaia. 134 s. ISBN80-85905-93-0
KORTEN, D. 2001 Keď korporácie vládnu svetu. Košice. Vienala. 351 s. ISBN 80-968603-0-5
WRIGHT, G. VON. 2001 Humanizmus ako životný postoj. Bratislava. Kalligram 160s. ISBN80-7149-363-5
KREJČÍ, O. 2010 Mezinárodní politika. Praha. Ekopress.730 s. ISBN 987-80-86929-60-6
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežnej písomnej úlohy z oblasti filozofických a politických otázok dejín (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A. Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežnej úlohy vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežná písomná úloha sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Globalizácia ako dôsledok modernity. Dimenzie globalizácie. Dôvera a modernita. Riziko a nebezpečenstvo v modernom svete. Modernita ako západný projekt. Dôsledky globalizácie na človeka. Osud národného štátu. Globalizácia a lokálny poriadok. Utváranie globálne udržateľnej ekonomiky. Od ekonomiky k systémovému mysleniu. Európa v globalizovanom svete. Globalizácia a étos. Osud korporácií v procesoch globalizácie. Slovensko v procesoch globalizácie. Medzinárodné organizácie. Alter a antiglobalizačné hnutia.
100/0
Poslucháči budú oboznámení s fenoménom globalizácie ako dôsledku modernity. Globalizácia je koncom geografie a otázke demokracie je potrebné porozumieť z tohoto rámca. Študenti získajú prehľad a porozumenie k najdôležitejším problémom a prístupmi spojenými s globalizáciou. Výchova k občianstvu a vplyv politických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych, religióznych, kultúrnych a historických faktorov sa formujú so zreteľom k aktuálnej politickej situácii vo svete a k úlohe aktérov medzinárodnej politiky. Kurz sa obsahovo sústredí na kľúčové politické pri inštitúcii pri riešení konfliktných situácií globálnej povahy. Dve podoby globalizácie: win a win-win. Poslucháč získa zručnosť pri hľadaní odpovede na problém vzdelania v globálnom kontexte vrátane alter a antiglobalizačných prúdov.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na priebežný test, 18 hodín vypracovanie priebežných úloh, 6 hodín riadené samoštúdium (obsahová analýza vybraných dokumentov). Spolu: 60 hodín.
Metóda vzdelávania: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Študenti budú analyzovať argumenty pre a proti určitým tvrdeniam a tézam, ktoré tvoria základ vedeckých, politických a filozofických úvah o vzťahu globalizácie, človeka a občana. Zámerom je reflexia, a dopad vplyvu globalizácie na výchovu k demokratickému občianstvu.
Povinná literatúra
BAUMAN, Z. 1999 Globalizace, důsledky pro člověka. Praha, Mladá fronta, 157 s.ISBN 80-204-0817-BECK, U. 2005 Čo je globalizácia? Bratislava. Vydavateľstvo SSS, 189 s.ISBN 80-8061-190-4
GONĚC, V. 2003. Od "malé Evropy" k "velké Evropě". Dějiny rozšiřování Evropských společenství/Evropské unie, 1950-2002, sv. 2. Brno : Masarykova univerzita, 237 s. ISBN80-210-3255-3
LYSÝ J. A kol. 2007 Globálne rozvojové vzdelávanie, Bratislava. Album, 180 s. ISBN978-80968667-7-9.
MISTRÍK E. a kol. 2008. Multikultúrna výchova v škole. Bratislava : Nadácia otvorenejspoločnosti, (dostupná na internete www.osf.sk v sekcii Publikácie) ISBN 978-80-969271-4-2
SAFRANSKI, R. 2006 Koľko globalizácie unesie človek. Bratislava. Kalligram. 96 s. ISBN80-7149-858-8
Odporúčaná literatúra:
WEIDENFELD, W., WESSELS, W. 1999 Európa od A do Z. Sprievodca európskou integráciou,Sprint, Bratislava, ISBN 80-88848-08-3-6.ň
SCHMIDT, H. 2003 Sebezáchova Evropy, Praha. PASEKA. 184 s. ISBN 80-7185-561-8
STIEGLITZ, J. E. 2003 Jiná cesta k trhu. Praha. Prostor. 403 s. ISBN 80-7260-095-8H. HENDERSONOVÁ: 2001 Za horizontem globalizace, Praha DharmaGaia. 134 s. ISBN80-85905-93-0
KORTEN, D. 2001 Keď korporácie vládnu svetu. Košice. Vienala. 351 s. ISBN 80-968603-0-5
WRIGHT, G. VON. 2001 Humanizmus ako životný postoj. Bratislava. Kalligram 160s. ISBN80-7149-363-5
KREJČÍ, O. 2010 Mezinárodní politika. Praha. Ekopress.730 s. ISBN 987-80-86929-60-6
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežnej písomnej úlohy z oblasti filozofických a politických otázok dejín (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A. Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežnej úlohy vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežná písomná úloha sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Globalizácia ako dôsledok modernity. Dimenzie globalizácie. Dôvera a modernita. Riziko a nebezpečenstvo v modernom svete. Modernita ako západný projekt. Dôsledky globalizácie na človeka. Osud národného štátu. Globalizácia a lokálny poriadok. Utváranie globálne udržateľnej ekonomiky. Od ekonomiky k systémovému mysleniu. Európa v globalizovanom svete. Globalizácia a étos. Osud korporácií v procesoch globalizácie. Slovensko v procesoch globalizácie. Medzinárodné organizácie. Alter a antiglobalizačné hnutia.
100/0
Poslucháči budú oboznámení s fenoménom globalizácie ako dôsledku modernity. Globalizácia je koncom geografie a otázke demokracie je potrebné porozumieť z tohoto rámca. Študenti získajú prehľad a porozumenie k najdôležitejším problémom a prístupmi spojenými s globalizáciou. Výchova k občianstvu a vplyv politických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych, religióznych, kultúrnych a historických faktorov sa formujú so zreteľom k aktuálnej politickej situácii vo svete a k úlohe aktérov medzinárodnej politiky. Kurz sa obsahovo sústredí na kľúčové politické pri inštitúcii pri riešení konfliktných situácií globálnej povahy. Dve podoby globalizácie: win a win-win. Poslucháč získa zručnosť pri hľadaní odpovede na problém vzdelania v globálnom kontexte vrátane alter a antiglobalizačných prúdov.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikujeme situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu toho textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.
Povinná literatúra:
Hejna, D.: Náboženství a společnost. Praha: Grada Publishing, a.s., 2010.
Odporúčaná literatúra:
Čeplíková, M.: Štát, cirkvi a právo na Slovensku - História a súčasnosť. Košice: UPJŠ, 2005.
Juran, J. a kol.: Právna úprava postavenia cirkví a ich registrácie v SR. In: Európa a nové náboženské hnutia. Bratislava: ÚVŠC, 2003.
Lužný, D.: Náboženství a moderní společnost. Brno: Masarykova univerzita, 1999.
Lysý, J. a kol.: Globálne rozvojové vzdelávanie. Bratislava: Album, 2007.
Mistrík, E. a kol.: Občan a občianstvo. Veľký Biel: Pope Print, 2001.
Moravčíková, M. - Cipár, M.: Cisárovo - Cisárovi. Bratislava: ÚVŠC, 2003.
Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti v SR. Dostupné na:
https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti/registracia-cirvii/registrovane-cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti/
Robbers, G. (ed.): Stát a církev v zemích EU. Praha: Academia, 2002.
Zaviš, M.: Výchova a vzdelávanie v učení a praxi Bahájskeho spoločenstva. In: Alternatívna religiozita a vzdelávanie. Trnava: Pedagogická fakulta, 2020. S. 76-101.
Zaviš, M.: Slovak Muslims and their perception of social environment in Slovakia. In: Čas nám daný: zborník vedeckých štúdií pre prof. Pavla Procházku k jeho 70. narodeninám. Banská Bystrica: Katedra teológie a katechetiky, 2021. S. 311-324.
Predmet je ukončený na 100% priebežným hodnotením, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečné kolokvium v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného kolokvia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z predmetu sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z predmetu sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z predmetu sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z predmetu),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z predmetu),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský, český a anglický jazyk
1. Definícia pojmov náboženstva, spirituality a religiozity.
2. Náboženstvo ako determinanta kvality života jednotlivca a spoločnosti.
3. Typológia náboženstiev.
4. Organizačné formy žitých náboženstiev dnes.
5. Historické korene postavenia náboženstva v kontexte meniacej sa spoločnosti.
6. Vybrané etnické náboženstvá.
7. Ukotvenie náboženskej slobody a postavenia náboženských inštitúcií v legislatíve SR.
8. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti v SR.
100/0
Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev v diverzite ich organizačných, najmä inštitucionalizovaných foriem v kontexte meniacej sa spoločnosti. Získané poznatky budú schopní efektívne využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s tým, že v rámci sebavýchovy k pochopeniu rôznych náboženských ašpirácií na základe absolvovania prednášok, samoštúdia povinnej a odporúčanej literatúry, ako aj prípravy prezentácií či verbálnej formulácie svojich poznatkov na kolokviu, budú mentálne a vedomostne pripravení správať sa v súčasnej multikultúrnej a multireligióznej spoločnosti ako zodpovední občania, ktorí dokážu kriticky myslieť a vedieť prijať inakosť náboženského presvedčenia s úctou k inému, bez toho, aby upadali do populistických foriem xeno- či religiofóbie. Študenti si absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania:
Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako sociálneho fenoménu minulosti a súčasnosti, ktorý je jednou z významných determinánt kvality života jednotlivca aj celej spoločnosti. Študent má mať prehľad o typológii náboženstiev, organizačných formách a legislatívnom ukotvení postavenia registrovaných cirkví a náboženských spoločností v SR.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikujeme situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu toho textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.
Povinná literatúra:
Hejna, D.: Náboženství a společnost. Praha: Grada Publishing, a.s., 2010.
Odporúčaná literatúra:
Čeplíková, M.: Štát, cirkvi a právo na Slovensku - História a súčasnosť. Košice: UPJŠ, 2005.
Juran, J. a kol.: Právna úprava postavenia cirkví a ich registrácie v SR. In: Európa a nové náboženské hnutia. Bratislava: ÚVŠC, 2003.
Lužný, D.: Náboženství a moderní společnost. Brno: Masarykova univerzita, 1999.
Lysý, J. a kol.: Globálne rozvojové vzdelávanie. Bratislava: Album, 2007.
Mistrík, E. a kol.: Občan a občianstvo. Veľký Biel: Pope Print, 2001.
Moravčíková, M. - Cipár, M.: Cisárovo - Cisárovi. Bratislava: ÚVŠC, 2003.
Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti v SR. Dostupné na:
https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti/registracia-cirvii/registrovane-cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti/
Robbers, G. (ed.): Stát a církev v zemích EU. Praha: Academia, 2002.
Zaviš, M.: Výchova a vzdelávanie v učení a praxi Bahájskeho spoločenstva. In: Alternatívna religiozita a vzdelávanie. Trnava: Pedagogická fakulta, 2020. S. 76-101.
Zaviš, M.: Slovak Muslims and their perception of social environment in Slovakia. In: Čas nám daný: zborník vedeckých štúdií pre prof. Pavla Procházku k jeho 70. narodeninám. Banská Bystrica: Katedra teológie a katechetiky, 2021. S. 311-324.
Predmet je ukončený na 100% priebežným hodnotením, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečné kolokvium v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného kolokvia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z predmetu sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z predmetu sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z predmetu sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z predmetu),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z predmetu),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský, český a anglický jazyk
1. Definícia pojmov náboženstva, spirituality a religiozity.
2. Náboženstvo ako determinanta kvality života jednotlivca a spoločnosti.
3. Typológia náboženstiev.
4. Organizačné formy žitých náboženstiev dnes.
5. Historické korene postavenia náboženstva v kontexte meniacej sa spoločnosti.
6. Vybrané etnické náboženstvá.
7. Ukotvenie náboženskej slobody a postavenia náboženských inštitúcií v legislatíve SR.
8. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti v SR.
100/0
Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev v diverzite ich organizačných, najmä inštitucionalizovaných foriem v kontexte meniacej sa spoločnosti. Získané poznatky budú schopní efektívne využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s tým, že v rámci sebavýchovy k pochopeniu rôznych náboženských ašpirácií na základe absolvovania prednášok, samoštúdia povinnej a odporúčanej literatúry, ako aj prípravy prezentácií či verbálnej formulácie svojich poznatkov na kolokviu, budú mentálne a vedomostne pripravení správať sa v súčasnej multikultúrnej a multireligióznej spoločnosti ako zodpovední občania, ktorí dokážu kriticky myslieť a vedieť prijať inakosť náboženského presvedčenia s úctou k inému, bez toho, aby upadali do populistických foriem xeno- či religiofóbie. Študenti si absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania:
Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako sociálneho fenoménu minulosti a súčasnosti, ktorý je jednou z významných determinánt kvality života jednotlivca aj celej spoločnosti. Študent má mať prehľad o typológii náboženstiev, organizačných formách a legislatívnom ukotvení postavenia registrovaných cirkví a náboženských spoločností v SR.
seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby, 6 hodín riadené samoštúdium, 11 hodín príprava priebežných úloh, príprava na seminár 11 hodín, spolu 50 hodín
Vyučovacie metódy:
Prednášanie, práca s odborným textom, praktické ukážky práce so softvérom
GAVORA, P. a kol. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/
ISBN 978-80-223-2951-4.
HENDL, J.: Kvalitativní výzkum. Praha : Portál, 2005. ISBN 978-80-7367-485-4.
HENDL, J.: Přehled statistických metod zpracování dat. Praha : Portál, 2006. 696 s.
ISBN 978-80-7367-482-3.
CHRÁSKA, M.: Metody pedagogického výzkumu. Praha : Grada, 2007. 265 s.
ISBN 80-2471-369-4.
PUNCH, K. F.: Úspěšný návrh výzkumu. Praha : Portál, 2008. 232 s.
ISBN 978-80-7367-468-7
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa cca 4 úlohy (40%), vypracovanie projektového návrhu podľa zadaných kritérií (40%) a jeho prezentovanie (20%). Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici A (výborne – vynikajúce výsledky), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (dobre – bežná spoľahlivá práca), D (uspokojivo – prijateľné výsledky), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) a Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše). Klasifikácia (ECTS): A: 100-91%, B 90-81%, C 80-73%, D 72-66%, E 65-60%, FX 59-0%.
Slovenský a český jazyk
Vedecký výskum a analyzovanie. Meranie v pedagogickom výskume. Kvantitatívny a kvalitatívny prístup – možnosti prepojenia vo výskume. Technika, informačné technológie a výskum, možnosti spracovania dát. Spracovanie dát v kvantitatívnom a kvalitatívnom výskume. Výskumný projekt, jeho fázy. Spracovanie výskumnej správy, prezentácia výsledkov výskumu.
100/0
Študenti a študentky získajú základné zručnosti a znalosti, ako zostaviť vlastný výskumný plán a projekt. Prakticky si precvičia základné možnosti spracovania kvantitatívnych a kvalitatívnych dát. Nadobudnú základné zručnosti spracovania výskumnej správy a prezentovania výsledkov výskumu v oblasti výchovy k občianstvu.
seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby, 6 hodín riadené samoštúdium, 11 hodín príprava priebežných úloh, príprava na seminár 11 hodín, spolu 50 hodín
Vyučovacie metódy:
Prednášanie, práca s odborným textom, praktické ukážky práce so softvérom
GAVORA, P. a kol. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/
ISBN 978-80-223-2951-4.
HENDL, J.: Kvalitativní výzkum. Praha : Portál, 2005. ISBN 978-80-7367-485-4.
HENDL, J.: Přehled statistických metod zpracování dat. Praha : Portál, 2006. 696 s.
ISBN 978-80-7367-482-3.
CHRÁSKA, M.: Metody pedagogického výzkumu. Praha : Grada, 2007. 265 s.
ISBN 80-2471-369-4.
PUNCH, K. F.: Úspěšný návrh výzkumu. Praha : Portál, 2008. 232 s.
ISBN 978-80-7367-468-7
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa cca 4 úlohy (40%), vypracovanie projektového návrhu podľa zadaných kritérií (40%) a jeho prezentovanie (20%). Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici A (výborne – vynikajúce výsledky), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (dobre – bežná spoľahlivá práca), D (uspokojivo – prijateľné výsledky), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) a Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše). Klasifikácia (ECTS): A: 100-91%, B 90-81%, C 80-73%, D 72-66%, E 65-60%, FX 59-0%.
Slovenský a český jazyk
Vedecký výskum a analyzovanie. Meranie v pedagogickom výskume. Kvantitatívny a kvalitatívny prístup – možnosti prepojenia vo výskume. Technika, informačné technológie a výskum, možnosti spracovania dát. Spracovanie dát v kvantitatívnom a kvalitatívnom výskume. Výskumný projekt, jeho fázy. Spracovanie výskumnej správy, prezentácia výsledkov výskumu.
100/0
Študenti a študentky získajú základné zručnosti a znalosti, ako zostaviť vlastný výskumný plán a projekt. Prakticky si precvičia základné možnosti spracovania kvantitatívnych a kvalitatívnych dát. Nadobudnú základné zručnosti spracovania výskumnej správy a prezentovania výsledkov výskumu v oblasti výchovy k občianstvu.
2 hodiny seminár; spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne
Pracovná záťaž študenta:
Účasť na hodine: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
Príprava plánu hodiny: 15 hodín;
Príprava seminárnej práce: 18 hodín.
Spolu 55 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Monologický výklad s prezentáciou (prepájanie teoretických poznatkov s praxou výučby tém vzťahovej a sexuálnej výchovy), skupinové riešenia úloh (napr. myšlienkové mapy a prípadové štúdie), práca s vybranými textami. Súčasťou záverečného hodnotenia je kolektívna práca v malých skupinách (diskusia a práca s textom), stimulácia pedagogickej praxe.
GLOSOVÁ, K., a kol. 2013. Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv II. – Stručný manuál pre rovesnícke vzdelávanie. Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. ISBN 978-80-89558-05-6
HOLLÁ, K. 2016. Sexting a kyberšikana. Bratislava: IRIS. ISBN 978-80-8153-061-6.
KURUC, A., VALKOVIČOVÁ, V. 2020. Čo so sexuálnym obťažovaním? Príručka pre vysoké školy. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny.
MADRASOVÁ GECKOVÁ, A., a kol. 2019. Sociálne determinanty zdravia školákov. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
OČENÁŠOVÁ, Z., MICHALÍK, P. 2017. Sexuálne násilie na ženách – správa z reprezentatívneho výskumu. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. ISBN 978-80-7138-159-4
ROVŇANOVÁ, L. a kol. 2007. Metodická príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.
ROVŇANOVÁ, L. a kol. 2012. Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv – Stručný sprievodca. Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.
Odporúčaná literatúra:
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. 2006. Rodovo citlivá výchova. Bratislava: EsFem, 2006.
CVIKOVÁ, J., LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M. 2003. Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach. Bratislava: Humanitas, 2003.
RENZETTI, C.M., CURRAN, D. J. 2005. Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum, 2005. ISBN 8-0246-0525-2
ROVŇANOVÁ, L., LUKŠÍK, I., LUKŠÍKOVÁ, Ľ. (Eds.). 2007. Príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: OKAT PLUS, 2007.
VALKOVIČOVÁ, V., JAKALOVÁ, Z. (Eds.). 2020. Bez súhlasu.txt. Bratislava, Praha: APART, Display.cz, Kapitál, 2020. ISBN 9-7880-9715-695-4
žiadne
Predmet je ukončený hodnotením (H). 100% priebežného hodnotenia.
Študenti vypracovávajú počas semestra dve zadania (celkové hodnotenie 100 bodov):
- Príprava plánu hodiny pre študentov stredných škôl – 40 bodov
- Príprava seminárnej práce o vybranej problematike – 60 bodov
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Študenti s hodnotením disponujú nasledujúcimi zručnosťami:
Hodnotenie A: vynikajúci výkon, študent excelentne ovláda teoretické i praktické zručnosti vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy,
Hodnotenie B: veľmi dobrý výkon, študent má veľmi dobré teoretické znalosti i praktické zručnosti vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy,
Hodnotenie C: dobrý výkon, študent disponuje teoretickými znalosťami v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy, no má len slabé praktické zručnosti v oblasti výučby,
Hodnotenie D: uspokojivý výkon, študent disponuje slabými teoretickými znalosťami v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy a má slabé praktické zručnosti v oblasti výučby,
Hodnotenie E: dostatočný výkon, študent preukazuje len teoretické alebo len praktické zručnosti vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy,
Hodnotenie Fx: nedostatočný výkon, študent nepreukázal žiadne teoretické ani praktické zručnosti v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy.
slovenský a český jazyk
Predmet je rozčlenený do niekoľkých tematických okruhov, ktoré sa venujú aktuálnym poznatkom v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy v medziach Výchovy k manželstvu a rodičovstvu:
1. téma – Rôzne aspekty intímnych a rodinných vzťahov
2. téma – Vplyv kultúry na sexualitu
3. téma – Pohlavie a rod – sociálne aspekty sexuality
4. téma – Násilie a bezpečnosť vo vzťahoch
5. téma – Zručnosti pre zdravie a pohodu
6. téma – Telo a vývin – sexualita a telesnosť
7. téma – Rôzne aspekty sexuálneho správania
8. téma – Sexuálne a reprodukčné zdravie
9. téma – Diverzita a sexualita v populácii
10. téma – Sexualita a mediálna reprezentácia
11. téma – Príprava učiteľa a tvorba plánu hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy
100/0
Cieľom kurzu je poskytnúť študentom odborné a metodologické poznatky o vzťahovej a sexuálnej výchove a poskytnúť tak odbornú prípravu budúcim učiteľom/koordinátorom Výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Študenti si budú trénovať schopnosť kritického uvažovania a komunikácie v oblasti tém sexuality, sexuálneho zdravia a vzťahového života. Predmet zároveň rozvíja ich organizačné zručnosti v oblasti prípravy plánu hodiny a zručnosti vyhľadávania aktuálnych odborných poznatkov v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy.
Študenti po absolvovaní kurzu budú:
- Schopní vytvoriť plán hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy;
- Poznať a aplikovať do pedagogickej praxe témy aktuálnej a komplexnej vzťahovej a sexuálnej výchovy;
- Reflektovať postup prípravy hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy;
- Správne vekovo a tematicky zacieliť vzdelávanie v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy;
- Využívať a vyhľadávať aktuálne poznatky pri výučbe;
- Pomenovať vedomosti, zručnosti a postoje učiteľa vzťahovej a sexuálnej výchovy.
2 hodiny seminár; spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne
Pracovná záťaž študenta:
Účasť na hodine: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
Príprava plánu hodiny: 15 hodín;
Príprava seminárnej práce: 18 hodín.
Spolu 55 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Monologický výklad s prezentáciou (prepájanie teoretických poznatkov s praxou výučby tém vzťahovej a sexuálnej výchovy), skupinové riešenia úloh (napr. myšlienkové mapy a prípadové štúdie), práca s vybranými textami. Súčasťou záverečného hodnotenia je kolektívna práca v malých skupinách (diskusia a práca s textom), stimulácia pedagogickej praxe.
GLOSOVÁ, K., a kol. 2013. Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv II. – Stručný manuál pre rovesnícke vzdelávanie. Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. ISBN 978-80-89558-05-6
HOLLÁ, K. 2016. Sexting a kyberšikana. Bratislava: IRIS. ISBN 978-80-8153-061-6.
KURUC, A., VALKOVIČOVÁ, V. 2020. Čo so sexuálnym obťažovaním? Príručka pre vysoké školy. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny.
MADRASOVÁ GECKOVÁ, A., a kol. 2019. Sociálne determinanty zdravia školákov. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
OČENÁŠOVÁ, Z., MICHALÍK, P. 2017. Sexuálne násilie na ženách – správa z reprezentatívneho výskumu. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. ISBN 978-80-7138-159-4
ROVŇANOVÁ, L. a kol. 2007. Metodická príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.
ROVŇANOVÁ, L. a kol. 2012. Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv – Stručný sprievodca. Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.
Odporúčaná literatúra:
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. 2006. Rodovo citlivá výchova. Bratislava: EsFem, 2006.
CVIKOVÁ, J., LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M. 2003. Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach. Bratislava: Humanitas, 2003.
RENZETTI, C.M., CURRAN, D. J. 2005. Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum, 2005. ISBN 8-0246-0525-2
ROVŇANOVÁ, L., LUKŠÍK, I., LUKŠÍKOVÁ, Ľ. (Eds.). 2007. Príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: OKAT PLUS, 2007.
VALKOVIČOVÁ, V., JAKALOVÁ, Z. (Eds.). 2020. Bez súhlasu.txt. Bratislava, Praha: APART, Display.cz, Kapitál, 2020. ISBN 9-7880-9715-695-4
žiadne
Predmet je ukončený hodnotením (H). 100% priebežného hodnotenia.
Študenti vypracovávajú počas semestra dve zadania (celkové hodnotenie 100 bodov):
- Príprava plánu hodiny pre študentov stredných škôl – 40 bodov
- Príprava seminárnej práce o vybranej problematike – 60 bodov
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Študenti s hodnotením disponujú nasledujúcimi zručnosťami:
Hodnotenie A: vynikajúci výkon, študent excelentne ovláda teoretické i praktické zručnosti vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy,
Hodnotenie B: veľmi dobrý výkon, študent má veľmi dobré teoretické znalosti i praktické zručnosti vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy,
Hodnotenie C: dobrý výkon, študent disponuje teoretickými znalosťami v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy, no má len slabé praktické zručnosti v oblasti výučby,
Hodnotenie D: uspokojivý výkon, študent disponuje slabými teoretickými znalosťami v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy a má slabé praktické zručnosti v oblasti výučby,
Hodnotenie E: dostatočný výkon, študent preukazuje len teoretické alebo len praktické zručnosti vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy,
Hodnotenie Fx: nedostatočný výkon, študent nepreukázal žiadne teoretické ani praktické zručnosti v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy.
slovenský a český jazyk
Predmet je rozčlenený do niekoľkých tematických okruhov, ktoré sa venujú aktuálnym poznatkom v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy v medziach Výchovy k manželstvu a rodičovstvu:
1. téma – Rôzne aspekty intímnych a rodinných vzťahov
2. téma – Vplyv kultúry na sexualitu
3. téma – Pohlavie a rod – sociálne aspekty sexuality
4. téma – Násilie a bezpečnosť vo vzťahoch
5. téma – Zručnosti pre zdravie a pohodu
6. téma – Telo a vývin – sexualita a telesnosť
7. téma – Rôzne aspekty sexuálneho správania
8. téma – Sexuálne a reprodukčné zdravie
9. téma – Diverzita a sexualita v populácii
10. téma – Sexualita a mediálna reprezentácia
11. téma – Príprava učiteľa a tvorba plánu hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy
100/0
Cieľom kurzu je poskytnúť študentom odborné a metodologické poznatky o vzťahovej a sexuálnej výchove a poskytnúť tak odbornú prípravu budúcim učiteľom/koordinátorom Výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Študenti si budú trénovať schopnosť kritického uvažovania a komunikácie v oblasti tém sexuality, sexuálneho zdravia a vzťahového života. Predmet zároveň rozvíja ich organizačné zručnosti v oblasti prípravy plánu hodiny a zručnosti vyhľadávania aktuálnych odborných poznatkov v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy.
Študenti po absolvovaní kurzu budú:
- Schopní vytvoriť plán hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy;
- Poznať a aplikovať do pedagogickej praxe témy aktuálnej a komplexnej vzťahovej a sexuálnej výchovy;
- Reflektovať postup prípravy hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy;
- Správne vekovo a tematicky zacieliť vzdelávanie v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy;
- Využívať a vyhľadávať aktuálne poznatky pri výučbe;
- Pomenovať vedomosti, zručnosti a postoje učiteľa vzťahovej a sexuálnej výchovy.
Odporúčaná literatúra:
ČAČOVÁ, Z. LENČO, P. (eds.) 2016. Ľudské práva vo výchove a vzdelávaní: aktuálny stav, výzvy a inšpirácie. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2016.
ČAČOVÁ, Z. LENČO, P. (eds.) 2016. Škola ako aktér zmeny v životoch detí a v komunite. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2016.
DE COSTER, I., SIGALAS, E. et al. 2017. Výchova k občianstvu v Európskych školách. 2017.
FEHERPATAKY-KUZMOVÁ, J. et al. 2017. Metodická príručka pre občiansku náuku, mediálnu a etickú výchovu pre základné a stredné školy. Bratislava: Inštitút pre aktívne občianstvo. 2017.
FOUNTAINOVÁ, S. 2016. Vzdelávanie pre rozvoj: Globálne vzdelávanie, metodická príručka pre učiteľov. Bratislava: Slovenský výbor pre UNICEF. 2016.
HORNÁ, D., KÁLMÁN, P. (eds.) 2013. Vybrané texty k ľudským právam: Príručka pre Olympiádu ľudských práv. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 2013.
POLLMANN, A., LOHMANN, G. 2017. Ľudské práva : Interdisciplinárna príručka. Bratislava: Kalligram, 2017.
Študent vypracuje denník študenta zo stáže, ktorý bude mať vopred stanovené kritériá zhodnotenia a reflexie študenta na stáž. Cvičný učiteľ cvičnej školy/osoba zodpovedná v organizácii, vytvorí hodnotenie študenta a posúdi jeho participáciu počas stáže. Celkové hodnotenie študenta bude realizovať metodik stáže na katedre.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Neformálne vzdelávanie. Olympiáda ľudských práv. Žiacke školské rady, rodičovské združenia, rada rodičov. Aktivity vo výchove k aktívnemu a demokratickému občianstvu. Projektová činnosť v občianskej náuke. Otvorené školy – demokratické prostredie na školách. Globálne vzdelávanie. Ľudsko-právne aktivity a vzdelávanie.
100/0
Cieľom stáže je zapojenie študentov do aktivít v organizácii, v škole napríklad v procese tvorby „olympiády ľudských práv“, oboznámenie sa s fungovaním žiackych školských rád a aktivitami školy, ktoré súvisia s výchovou k aktívnemu a demokratickému občianstvu. Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa z oblasti prípravy, priebehu a vyhodnotenia formálneho či neformálneho vzdelávania, s aktivitami školy súvisiacimi s výchovou k aktívnemu a demokratickému občianstvu, globálnym vzdelávaním, ľudsko-právne vzdelávanie, aktivitami organizácie zameranej na formálne či neformálne vzdelávanie.
Odporúčaná literatúra:
ČAČOVÁ, Z. LENČO, P. (eds.) 2016. Ľudské práva vo výchove a vzdelávaní: aktuálny stav, výzvy a inšpirácie. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2016.
ČAČOVÁ, Z. LENČO, P. (eds.) 2016. Škola ako aktér zmeny v životoch detí a v komunite. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2016.
DE COSTER, I., SIGALAS, E. et al. 2017. Výchova k občianstvu v Európskych školách. 2017.
FEHERPATAKY-KUZMOVÁ, J. et al. 2017. Metodická príručka pre občiansku náuku, mediálnu a etickú výchovu pre základné a stredné školy. Bratislava: Inštitút pre aktívne občianstvo. 2017.
FOUNTAINOVÁ, S. 2016. Vzdelávanie pre rozvoj: Globálne vzdelávanie, metodická príručka pre učiteľov. Bratislava: Slovenský výbor pre UNICEF. 2016.
HORNÁ, D., KÁLMÁN, P. (eds.) 2013. Vybrané texty k ľudským právam: Príručka pre Olympiádu ľudských práv. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 2013.
POLLMANN, A., LOHMANN, G. 2017. Ľudské práva : Interdisciplinárna príručka. Bratislava: Kalligram, 2017.
Študent vypracuje denník študenta zo stáže, ktorý bude mať vopred stanovené kritériá zhodnotenia a reflexie študenta na stáž. Cvičný učiteľ cvičnej školy/osoba zodpovedná v organizácii, vytvorí hodnotenie študenta a posúdi jeho participáciu počas stáže. Celkové hodnotenie študenta bude realizovať metodik stáže na katedre.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Neformálne vzdelávanie. Olympiáda ľudských práv. Žiacke školské rady, rodičovské združenia, rada rodičov. Aktivity vo výchove k aktívnemu a demokratickému občianstvu. Projektová činnosť v občianskej náuke. Otvorené školy – demokratické prostredie na školách. Globálne vzdelávanie. Ľudsko-právne aktivity a vzdelávanie.
100/0
Cieľom stáže je zapojenie študentov do aktivít v organizácii, v škole napríklad v procese tvorby „olympiády ľudských práv“, oboznámenie sa s fungovaním žiackych školských rád a aktivitami školy, ktoré súvisia s výchovou k aktívnemu a demokratickému občianstvu. Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa z oblasti prípravy, priebehu a vyhodnotenia formálneho či neformálneho vzdelávania, s aktivitami školy súvisiacimi s výchovou k aktívnemu a demokratickému občianstvu, globálnym vzdelávaním, ľudsko-právne vzdelávanie, aktivitami organizácie zameranej na formálne či neformálne vzdelávanie.
štátna skúška
LYSÝ, J. 2006: Dejiny politického myslenia I. Bratislava : Univerzita Komenského. ISBN 80-223-2168-8
LYSÝ, J. 2006: Dejiny politického myslenia II. Bratislava : Univerzita Komenského. ISBN 80-223-2242-3
LYSÝ, J. a kol. 2007: Globálne rozvojové vzdelávanie. Bratislava : Album. ISBN 80-968626-6-9
MISTRÍK, E. et al. 2001: Občan a občianstvo, Veľký Biel: Pope print. ISBN 80-88778-81-6
MISTRÍK, E. – HAAPANEN, S. – HEIKKINEN, H. – JAZUDEK, R. – ONDRUŠKOVÁ, N. RÄSÄNEN, R. 1999: Kultúra a multikultúrna výchova. Bratislava : Iris. ISBN 80-88778-81-6
REMIŠOVÁ, A (ed.) 2008: Dejiny etického myslenia. Bratislava : Kalligram. ISBN 978-80-8101-103-0
SARTORI, G. 1995: Teória demokracie. Bratislava : Archa. ISBN 80-71150-49-5
STÖRIG, H. J. 2007: Malé dějiny filosofie. Praha : Karmelitánské nakladatelství. ISBN 978-80-7195-206-0
VAJDA J. 1995: Etika. Nitra : Enigma. ISBN 80-85471-23-X
podmienky prihlasovania na štátnu skúšku definuje čl. 15 Študijného poriadku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Štátna skúška z oblasti teoretického poznania výchovy k občianstvu. Schopnosť aplikácie teoretických poznatkov na situácie z reálneho života alebo na modelové situácie z literatúry.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
1. Vzťah indivídua a sociálneho celku, politická, etická, právna rovina.
2. Filozofické názory na spoločnosť.
3. Teoretická analýza súčasných spoločenských procesov.
4. Morálka, náboženstvo, veda ako sociálne javy.
5. Morálna filozofia. Hodnoty v spoločnosti. Environmentálna etika, profesijná etika.
6. Kultúra a umenie ako sociálne javy.
Cieľom štátnej skúšky je overiť spôsobilosť študenta adekvátne interpretovať teoretickú literatúru výchovy k občianstvu, orientovať sa vo vedných odboroch tvoriacich základ výchovy k občianstvu a riešiť problémové situácie občianstva z hľadiska teoretickej literatúry.
Študent je schopný aplikovať teoretické poznatky na modelové alebo reálne situácie. Vie interpretovať vzťahy medzi vednými disciplínami a realitou občianstva, pričom sa orientuje aj v súčasnej verejno-spoločenskej situácii a dokáže ju reflektovať z hľadiska teoretických poznatkov.
štátna skúška
BEDNAŘÍK, A. a kol. 2004: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať. Bratislava : NDS. ISBN 80-969209-5-2
KALHOUS, Z. OBST, O. 2002: Školní didaktika. Praha : Portál. ISBN 80-717-825-3-X
PETTY, G. 2013: Moderní vyučování. Praha : Portál. ISBN 978-80-262-036-7-4
SILBERMAN, M. 1997: 101 metod pro aktivní výcvik a vyučování. Praha : Portál. ISBN 80-717-812-4-X
STARÝ, K., LAUFKOVÁ, V. a kol: Formativní hodnocení ve výuce. Praha : Portál, 2016. 152 s. ISBN 978-80-262-1001-6.
TUREK, I.: Didaktika. Bratislava : Wolters Kluwer, 2014. 618 s. ISBN 978-80-8168-004-5.
podmienky prihlasovania na štátnu skúšku definuje čl. 15 Študijného poriadku Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Štátna skúška z oblasti teoretického poznania odborovej didaktiky výchovy k občianstvu a ich aplikácie v projektovaní a riadení vyučovacieho procesu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
1. Organizácia a štruktúra školy.
2. Identifikácia vzdelávacích potrieb žiakov so zreteľom na výchovu k občianstvu.
3. Príprava na vyučovanie občianskej náuky a realizácia vyučovania.
4. Hodnotenie vyučovania, tvorba didaktických testov.
5. Osobnostný a sociálny rozvoj žiakov.
6. Osobnosť učiteľa výchovy k občianstvu.
7. Metódy vyučovania na občianskej náuke, vyučovací štýl a štýly učenia
Cieľom štátnej skúšky je overenie kompetentnosti študenta riešiť konkrétne didaktické zadania v predmete ZŠ a SŠ občianska náuka. Študent preukáže schopnosti a kompetentnosti:
- aplikovať poznatky a teórie všeobecnej didaktiky v odborovej didaktike občianskej náuky,
- charakterizovať a definovať základné didaktické pojmy so zameraním na osobitosti vo výučbe občianskej náuky v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní,
- navrhnúť a pripraviť vyučovaciu hodinu predmetu občianska náuky v súlade s didaktickými zásadami a s požiadavkami príslušnej pedagogickej dokumentácie pre jednotlivé typy škôl,
- charakterizovať, aplikovať a hodnotiť didaktické metódy vyučovania občianskej náuky, poznať výhody a úskalia ich konkrétnej aplikácie pre rôzne cieľové skupiny,
- navrhnúť adekvátne metódy hodnotenia študentských výkonov v predmete občianska náuka,
- na základe analýzy obsahových vzťahov vedných disciplín, ktoré tvoria základ i obsah predmetu občianska náuka, ako aj na základe znalosti požiadaviek a štandardov pre jednotlivé typy stredných škôl dokáže navrhnúť obsah a rozpracovať didaktickú analýzu učiva predmetu občianska náuka pre rôzne cieľové skupiny,
- na základe reflexie pedagogickej praxe v predmete občianska náuka dokáže dokumentovať vybrané problémy v oblasti prípravy vyučovacej hodiny, výberu vyučovacích metód a didaktickej analýzy učiva,
- pracovať s portfóliom a s dokumentmi relevantnými pre výučbu predmetu občianska náuka.
prednáška a seminár, 1 hodina prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, 22 hodín spracovanie dištančných úloh, 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 26 hodín príprava na skúšku. Spolu 90 hodín práce študenta
Metódy vzdelávania: Rozhovor, panelová diskusia s odborníkmi z praxe, brainstorming, riadená diskusia, prípadové štúdie, morfologická metóda, heuristické metódy, metóda konfliktných situácií, metóda analýzy situácie, skupinová práca
Povinná literatúra:
Gavora, P. (2010). Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Nitra: Enigma. 216s. ISBN 978-80-89132-91-1
KURUC, M. (2013). Poruchy správania u detí a adolescentov a ich pedagogická diagnostika. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 65s. CD-Rom. ISBN 978-80-223-3512-6
Odporúčaná literatúra:
Hattie, J. (2012). Visible Learning For Teachers: Maximizing impact on Learning. New York: Routledge Taylor & Francis Group, US. 286p. ISBN 978-0-415-69015-7
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
Mertin, V., Krejčová, L. (2016). Metódy a postupy poznávávaní žáka, pedagogická diagnostika. 2. doplnené a aktualizované vydanie. Praha: Wolters Kluwer, CZ. 400s. ISBN 978-80-7552-014-2
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 50/50 - predmet je ukončený skúškou.
V priebehu semestra budú tri kolokviálne priebežné hodnotenia po 10 bodov a spracované štyri priebežné úlohy po 5b. Záverečná skúška bude hodnotená 50b.
Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z troch priebežných hodnotení získa menej ako 5 bodov a neodovzdá spracované všetky dištančné úlohy minimálne na 3b. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Úvod do pedagogickej diagnostiky:
Porozumenie zmyslu a cieľom pedagogickej diagnostiky v kontexte efektívneho vyučovania.
Možnosti sebapoznávania a dôležitosť sebareflexie učiteľa.
Základné nastavenia mysle (fixované a na rast orientované) v kontexte kontrolujúceho verzus autonómneho vyučovania.
Pedagogická diagnostika v kritických motivačných momentoch vyučovacieho procesu.
2. Diagnostický proces:
Diagnostický cyklus
Etapy diagnostiky
Edumetrický vz. kazuistický prístup
Implicitné a explicitné diagnostikovanie
Individuálna, skupinová diagnostika a diagnostika vo vzťahu k norme.
Zásady efektívnej pedagogickej diagnostiky
Známky, slovné hodnotenie a spätná väzba
3. Tri celky v jednom: Osobnosť žiaka v pedagogickej diagnostike.
Vnímanie osobnosti žiaka cez tri vzájomne prepojené časti: kognitívnu, afektívnu a (vôľovú) správanie.
Kognitívna oblasť: rozlíšenie kognitívnych funkcií a procesov, metakognície a exekutívnych funkcií. Práca s možnými obsahmi a kontextami pojmov: vedomosť, schopnosť, zručnosť, kompetencia a spôsobilosť.
Afektívna oblasť: rozlíšenie afektívnych funkcií a procesov v prežívaní (rozlíšenie emócií a pocitov). Práca s možnými obsahmi a kontextami pojmov: postoje, hodnoty, motivačné činitele.
Konatívna oblasť: prejavy prežívania a myslenia v správaní žiaka, vôľové procesy. Práca s možnými obsahmi a kontextami pojmov: vzťah, konanie, správanie, skupinová dynamika.
4. Pedagogická diagnostika a kognitívna oblasť osobnosti žiaka.
Prehľad základných metód a foriem diagnostiky vedomostí a zručností.
Zásady zostavovania didaktického testu (písomka verzus didaktický test a adaptívny didaktický test).
Slovné skúšanie verzus diagnostika prezentačných zručností.
Efektívna spätná väzba verzus slovné hodnotenie.
Sebahodnotenie žiaka
Globálny a analytický prístup k diagnostike pri kognitívnej oblasti.
5. Pedagogická diagnostika a afektívna oblasť osobnosti žiaka.
Prehľad základných metód a foriem diagnostiky postojov, hodnôt a motivačných činiteľov žiaka v škole.
Možnosti diagnostiky postojových a hodnotových preferencií.
Metódy rozpoznávania motivačných činiteľov (záujmov, vášní, nastavenia vnútorných cieľov) žiaka.
Diagnostika vzdelávacích potrieb žiaka (individuálnych preferencií v učení sa).
6. Pedagogická diagnostika a správanie žiaka.
Prehľad základných metód a foriem diagnostiky vzťahov a skupinovej dynamiky v triede.
Každý žiak - človek má svoje dôvody prečo sa správa ako sa správa (podvedomé alebo vedomé)
Nastavenie a posúdenie motivačného potenciálu aktivity/zadania.
Nastavenie a posúdenie zaangažovanosti žiaka vo vzťahu s učiteľom a vo vzťahoch so spolužiakmi.
Práca s konfliktom v triede (učiteľ ako aktér konfliktu a ako facilitátor).
Skupinová dynamika triedy a jej atmosféra, klíma a prostredie.
7. Stratégie myslenia a hlavné komunikačné zručnosti učiteľa.
Pravidlá efektívneho individuálneho a skupinového pozorovania
Pravidlá efektívneho (facilitatívneho) vedenia individuálneho a skupinového rozhovoru so žiakmi.
Zásady efektívneho rozhovoru s rodičom/mi žiaka.
Základné stratégie myslenia učiteľa potrebné pre efektívne vedenie pozorovania a rozhovoru.
Kolokviálne priebežné hodnotenie a dištančné úlohy: študent vypracuje v priebehu semestra štyri priebežné úlohy (napr. mikroanalýzy štyroch rozdielnych udalosti (video) z vyučovacej hodiny, model didaktického testu). Prezentuje a diskutuje svoju priebežnú úlohu v menšej skupine (3-4 študenti) a následne prebieha diskusia v triede naprieč skupinami (kolokviálne priebežné hodnotenie).
Záverečné hodnotenie: študent po každej prednáške a seminári (aj kolokviálnom priebežnom hodnotení) spracuje krátku reflexiu (čo ma zaujalo, čo som sa naučil, čo mi prekážalo, čo by som potreboval sprostredkovať inak) do jednoduchého portfólia. Záverečné hodnotenie prebieha individuálne prostredníctvom krátkeho rozhovoru vyučujúceho so študentom, pričom sa zameriavajú na študentove záznamy v portfóliu. Záverečné hodnotenie študenta je výsledkom jeho sebahodnotenia a spätnej väzby od vyučujúceho.
50/50
Absolvent kurzu vie originálne, pružne a plynulo reagovať na situácie, ktoré môže priniesť vyučovací proces. Dokáže si reálne nastaviť ciele a procesy pedagogickej diagnostiky, pričom ich dokáže prispôsobovať na základe reflexie vzdelávacím potrebám žiakov.
K pedagogickej diagnostike pristupuje komplexne, pri hľadaní riešení využíva proces analýzy aj syntézy. Pri svojom rozhodovaní využíva stratégie myslenia založené na kritickom zhodnotení, ktoré sa opiera o fakty a jasne formulované informácie zo spoľahlivých informačných zdrojov.
Uvedomuje si vlastnú zodpovednosť a spoločenský a etický dosah svojich rozhodnutí v procese pedagogickej diagnostiky. Vie sa rozhodovať aj pri neúplných informáciách a v nových situáciách, ktoré vyučovací proces a súčasná doba prináša. Uvedomuje si medziodborový presah pedagogickej diagnostiky nie len vo vzťahu k vyučovaniu ale aj vo vzťahu k aktuálnym potrebám spoločnosti.
Absolvent dokáže zrealizovať vlastnú mikroanalýzu - reflexiu vyučovacej hodiny a prijať potrebné rozhodnutia s ňou súvisiace. Dokáže zrealizovať v rámci vyučovania akčný výskum.
Absolvent dokáže využívať nadobudnuté vedomosti a zručnosti pri riešení́ (problémovo) zadaných úloh tvorivo. Vie problém analyzovať a syntetizovať̌ nové riešenia. Aktívne a pružne prináša nové riešenia na zadanú́ úlohu. Vedia formulovať jednoznačné závery a ich zdôvodnenia, ktoré dokážu prezentovať ako odbornej komunite, tak aj laickej verejnosti.
Absolventi kurzu sú podporovaní k na rast orientovanému nastaveniu mysle a celoživotné učenie.
Prenositeľné spôsobilosti, na ktoré kurz reflektuje: rozvoj komunikačných, organizačných a digitálnych zručností. Podpora analytického, kritického, tvorivého a na rast orientovaného myslenia. rozvoj zručností spojených s facilitáciou a mentoringom. Podpora rozvoja schopnosti reflexie, sebareflexie a vnímanie vlastnej zodpovednosti sa osobné rozhodnutia.
2 hodiny prednáška + seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 15 hodín príprava semestrálnej práce v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru; 23 hodín príprava na hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu: spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výklad spojený s diskusiou, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVČÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského. http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978–80–223–2951–4
KOSTRUB, D. (2016). Základy kvalitatívnej metodológie. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4166-0
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK. 236 s. ISBN 978-80-223-2391-8
MAŇÁK, J., ŠVEC, V. (2004). Cesty pedagogického výzkumu. Brno: Paido. ISBN 978-80-7315-0785
ŠVEC, Š. (2009). Metodologie věd o výchově: kvantitativně-scientické a kvalitativně-humanitní přístupy v edukačním výzkumu. Brno: Paido. 302 s. ISBN 978-80-731-5192-8
TOMŠIK, R. (2017). Kvantitatívny výskum v pedagogických vedách. Úvod do metodológie a štatistického spracovania. Nitra: PdF UKF. 508 s. ISBN 978-80-558-1206-9
Predmet je ukončený hodnotením: 100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
semestrálna práca v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru - 45 bodov,
hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu - 55 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (67-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Veda a výskum. Druhy výskumu. Validita, reliabilita a objektivita/objektívna pravda. Subjektivita/subjektívne pravdy. Etická stránka výskumu. Subjekty vo výskume a ich špecifiká.
Kvantitatívne a kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum. Zámery, subjekty a objekty v pedagogickom výskume, zadávatelia vo vedeckom bádaní, pozorované javy a podmienky realizácie kvantitatívne a kvalitatívne orientovaného pedagogického výskumu.
Vedecké hypotézy a premenné kvantifikovania skúmaných javov. Operacionalizácia premenných.
Tvorba, realizácia a vyhodnotenie dotazníka.
Posudzovacie škály – typológia, tvorba a vyhodnocovanie.
Metóda sociometrie a meranie sociálnej klímy.
Koncipovanie interview a jeho využitie. Rozdiely medzi kvantitatívne a kvalitatívne poňatým interview.
Kvantitatívne a kvalitatívne pozorovanie vo vedeckom bádaní.
Obsahová analýza dokumentov z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska.
Spracovanie údajov, analýza a interpretácia dát. Štatisticko-matematické procedúry a procesy triangulácie. Diseminácia zistení. Tvorba/koncipovanie štúdií.
50/50
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti nadobudnú poznanie zo základov pedagogického výskumu, oboznámia sa so základnými pojmami a teoreticko-metodologickým poznaním potrebným na dizajnovanie (plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie) v oblasti pedagogického výskumu. V teoreticko-empirickej rovine v rámci analýzy jednotlivých kvantitatívnych a kvalitatívnych nástrojov, metód a techník nadobudnú poznanie a získajú spôsobilosti potrebné na plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie pedagogického výskumu kvantitatívneho a kvalitatívneho charakteru. Študenti získajú spôsobilosti riešiť a vyriešiť problémy v oblasti výskumu.
Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace, kontextuálne a kreatívne myslenie a uvažovanie v súvislostiach. Z hľadiska sebareflexie je študent schopný zhodnotiť a posúdiť vlastnú disponibilitu realizovať pedagogický výskum.
2 hodiny prednáška + seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 15 hodín príprava semestrálnej práce v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru; 23 hodín príprava na hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu: spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výklad spojený s diskusiou, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVČÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského. http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978–80–223–2951–4
KOSTRUB, D. (2016). Základy kvalitatívnej metodológie. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4166-0
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK. 236 s. ISBN 978-80-223-2391-8
MAŇÁK, J., ŠVEC, V. (2004). Cesty pedagogického výzkumu. Brno: Paido. ISBN 978-80-7315-0785
ŠVEC, Š. (2009). Metodologie věd o výchově: kvantitativně-scientické a kvalitativně-humanitní přístupy v edukačním výzkumu. Brno: Paido. 302 s. ISBN 978-80-731-5192-8
TOMŠIK, R. (2017). Kvantitatívny výskum v pedagogických vedách. Úvod do metodológie a štatistického spracovania. Nitra: PdF UKF. 508 s. ISBN 978-80-558-1206-9
Predmet je ukončený hodnotením: 100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
semestrálna práca v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru - 45 bodov,
hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu - 55 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (67-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Veda a výskum. Druhy výskumu. Validita, reliabilita a objektivita/objektívna pravda. Subjektivita/subjektívne pravdy. Etická stránka výskumu. Subjekty vo výskume a ich špecifiká.
Kvantitatívne a kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum. Zámery, subjekty a objekty v pedagogickom výskume, zadávatelia vo vedeckom bádaní, pozorované javy a podmienky realizácie kvantitatívne a kvalitatívne orientovaného pedagogického výskumu.
Vedecké hypotézy a premenné kvantifikovania skúmaných javov. Operacionalizácia premenných.
Tvorba, realizácia a vyhodnotenie dotazníka.
Posudzovacie škály – typológia, tvorba a vyhodnocovanie.
Metóda sociometrie a meranie sociálnej klímy.
Koncipovanie interview a jeho využitie. Rozdiely medzi kvantitatívne a kvalitatívne poňatým interview.
Kvantitatívne a kvalitatívne pozorovanie vo vedeckom bádaní.
Obsahová analýza dokumentov z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska.
Spracovanie údajov, analýza a interpretácia dát. Štatisticko-matematické procedúry a procesy triangulácie. Diseminácia zistení. Tvorba/koncipovanie štúdií.
50/50
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti nadobudnú poznanie zo základov pedagogického výskumu, oboznámia sa so základnými pojmami a teoreticko-metodologickým poznaním potrebným na dizajnovanie (plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie) v oblasti pedagogického výskumu. V teoreticko-empirickej rovine v rámci analýzy jednotlivých kvantitatívnych a kvalitatívnych nástrojov, metód a techník nadobudnú poznanie a získajú spôsobilosti potrebné na plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie pedagogického výskumu kvantitatívneho a kvalitatívneho charakteru. Študenti získajú spôsobilosti riešiť a vyriešiť problémy v oblasti výskumu.
Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace, kontextuálne a kreatívne myslenie a uvažovanie v súvislostiach. Z hľadiska sebareflexie je študent schopný zhodnotiť a posúdiť vlastnú disponibilitu realizovať pedagogický výskum.
Prednáška, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na 1. priebežný test, 14 hodín príprava na 2. priebežný test, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60
Vyučovacie metódy: Problémový výklad. Študenti budú podnecovaní k preverovaniu nosnosti argumentačnej bázy preberaných antropologických konceptov. Diskusia bude orientovaná aj na rekonštrukciu kultúrno-historického (dobového spoločenského, ekonomického, politického, ideologického a hodnotového pozadia) aktuálne preberaných názorov na človeka.
Povinná literatúra:
MALÍK, B. (2008) Úvod do antropológie. Základné antropofémy v dejinách antropologického myslenia. Bratislava: Iris, 214 s. ISBN 978-80-89256-09-9
Odporúčaná literatúra:
BOSÁKOVÁ, K. (2019) Základy filozofickej antropológie I. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress. 54 s. ISBN 978-80-8152-773-9 (e-publikácia) Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/FF/filozoficka-antropologia-final.pdf
GÁLIK, S. (2008) Filozofická antropológia. Bratislava: Iris. 159 s. ISBN 978-80-89256-23-5.
NOVOSÁD, F. (2020) Elementy filozofickej antropológie. Bratislava: Iris. 224 s. ISBN 978-80-8200-057-6.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa dva priebežné didaktické testy (50% + 50% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Testy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský jazyk
Možnosti konceptualizácie antropologickej problematiky vo vedách a vo filozofii. Limity vedeckého spôsobu afirmácie antropologickej problematiky. Základné konceptuálne a metodologické problémy spojené s tematizáciou človeka vo filozofii. Typológia filozofických reflexií človeka podľa rôznych expertných hľadísk. Substanciálne a nesubstanciálne prístupy k človeku a ich svetonázorové a pedagogické dôsledky. Filozofická reflexia relačných vzťahov, v ktorých sa človek vo svete nachádza: človek a príroda, človek a spoločnosť, človek a technika, človek a sféra transcendentna. Mapovanie demarkačných čiar medzi animálnym a humánnym, medzi humánnym a posthumánnym. Filozofická kritika niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi. Axiologická dimenzia ľudského bytia. Význam poznania človeka pre pedagogické vedy. Výchova k humanizmu a k úcte k ľudskej dôstojnosti ako najbytostnejšie poslanie výchovy.
100/0
Cieľom kurzu je sprostredkovať poslucháčom širokú škálu názorov na človeka tak, ako ho v rozličných historických obdobiach a kultúrnych kontextoch uchopovala svojimi prostriedkami filozofia. Študenti si v rámci kurzu osvoja nielen základné obrazy, názory a koncepty človeka v ich dejinno-filozofickom, ale aj v ich eticko-axiologickom rámci. Budú poznať vzájomné inšpirácie a prieniky medzi filozofickými a špeciálno-vednými koncepciami človeka. Oboznámi sa s motívmi a argumentami filozofickej kritiky vedeckých konceptov človeka. Poslaním kurzu je, aby sa študenti naučili identifikovať hodnotové pozadie filozofických tematizácií človeka a domýšľať možné axiologické dôsledky plynúce z prijatia relevantných vedeckých
Prednáška, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na 1. priebežný test, 14 hodín príprava na 2. priebežný test, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60
Vyučovacie metódy: Problémový výklad. Študenti budú podnecovaní k preverovaniu nosnosti argumentačnej bázy preberaných antropologických konceptov. Diskusia bude orientovaná aj na rekonštrukciu kultúrno-historického (dobového spoločenského, ekonomického, politického, ideologického a hodnotového pozadia) aktuálne preberaných názorov na človeka.
Povinná literatúra:
MALÍK, B. (2008) Úvod do antropológie. Základné antropofémy v dejinách antropologického myslenia. Bratislava: Iris, 214 s. ISBN 978-80-89256-09-9
Odporúčaná literatúra:
BOSÁKOVÁ, K. (2019) Základy filozofickej antropológie I. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress. 54 s. ISBN 978-80-8152-773-9 (e-publikácia) Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/FF/filozoficka-antropologia-final.pdf
GÁLIK, S. (2008) Filozofická antropológia. Bratislava: Iris. 159 s. ISBN 978-80-89256-23-5.
NOVOSÁD, F. (2020) Elementy filozofickej antropológie. Bratislava: Iris. 224 s. ISBN 978-80-8200-057-6.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa dva priebežné didaktické testy (50% + 50% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Testy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský jazyk
Možnosti konceptualizácie antropologickej problematiky vo vedách a vo filozofii. Limity vedeckého spôsobu afirmácie antropologickej problematiky. Základné konceptuálne a metodologické problémy spojené s tematizáciou človeka vo filozofii. Typológia filozofických reflexií človeka podľa rôznych expertných hľadísk. Substanciálne a nesubstanciálne prístupy k človeku a ich svetonázorové a pedagogické dôsledky. Filozofická reflexia relačných vzťahov, v ktorých sa človek vo svete nachádza: človek a príroda, človek a spoločnosť, človek a technika, človek a sféra transcendentna. Mapovanie demarkačných čiar medzi animálnym a humánnym, medzi humánnym a posthumánnym. Filozofická kritika niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi. Axiologická dimenzia ľudského bytia. Význam poznania človeka pre pedagogické vedy. Výchova k humanizmu a k úcte k ľudskej dôstojnosti ako najbytostnejšie poslanie výchovy.
100/0
Cieľom kurzu je sprostredkovať poslucháčom širokú škálu názorov na človeka tak, ako ho v rozličných historických obdobiach a kultúrnych kontextoch uchopovala svojimi prostriedkami filozofia. Študenti si v rámci kurzu osvoja nielen základné obrazy, názory a koncepty človeka v ich dejinno-filozofickom, ale aj v ich eticko-axiologickom rámci. Budú poznať vzájomné inšpirácie a prieniky medzi filozofickými a špeciálno-vednými koncepciami človeka. Oboznámi sa s motívmi a argumentami filozofickej kritiky vedeckých konceptov človeka. Poslaním kurzu je, aby sa študenti naučili identifikovať hodnotové pozadie filozofických tematizácií človeka a domýšľať možné axiologické dôsledky plynúce z prijatia relevantných vedeckých
Seminár, 2 hodiny týždenne, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná) metóda
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín výučby, 22 hodín príprava na seminár – vypracovanie priebežných úloh, 16 príprava projektu záverečnej práce. Spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: výklad, práca s textom, prezentovanie, diskusia, riadené samoštúdium
Výber odbornej literatúry podľa zvolenej témy práce;
Aktuálna smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných prác;
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVĆÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, ISBN 978–80–223–2951–4 (dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/autori/zoznam.php)
LICHNEROVÁ, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác. Bratislava: Stimul. 85 s. ISBN 978-80-8127-155-7
KATUŠČÁK, D. (2013). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma, 162 s. ISBN 8089132454
STAROŇOVÁ, K.(2011). Vedecké písanie: ako písať akademické a vedecké texty. Bratislava: Osveta. 248 s. ISBN 978-80-8063-359-2.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a odovzdať záverečný projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia. Študent sa aktívne podieľa na prezentácii a diskutovaní riešení priebežných úloh na seminároch, za ktoré získava body (20%). Riešenie každej priebežnej úlohy, ktorá sa odovzdáva v stanovenom termíne, je hodnotené bodmi (40%). Za projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia získava študent body (40%). Všetky body sa na záver priebežného hodnotenia spočítajú. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky), študent aktívne priebežne pracuje na priebežných úlohách, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Kriticky aj tvorivo reflektuje priebežné zadania. Je schopný vypracovať projekt záverečnej práce na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent aktívne primerane pracuje na priebežných úloha, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Primerane reflektuje priebežné zadania a je schopný na veľmi dobrej úrovni vypracovať projekt záverečnej práce.
C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba mu však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať. Projekt záverečnej práce je vypracovaný na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie. Projekt záverečnej práce vypracoval na uspokojivej úrovni.
E (66-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať. Priebežné úlohy spĺňajú minimálne kritériá, rovnako ako vypracovanie projektu záverečnej práce.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský jazyk (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Typy diplomových prác. Časový harmonogram spracovania práce. Vymedzenie témy a cieľa záverečnej práce. Štúdium odbornej literatúry. Excerpcia materiálu. Teoreticko-metodologická koncepcia práce. Metodika spracovania problému. Metodika vypracovania záverečnej práce.
Formálno-kompozičné náležitosti záverečných prác. Ako sa pripraviť na obhajobu záverečnej práce.
100/0
Cieľom kurzu je oboznámiť študentov teoreticky aj prakticky so zásadami a postupmi, ktoré je potrebné osvojiť si pre úspešné spracovanie diplomovej práce.
Študent je schopný vymedziť si tému, prípadne výskumný problém vlastnej diplomovej práce, vie si správne určiť metódy jej spracovania, získa schopnosť selektívne a korektne pracovať s odbornou literatúrou k zvolenej téme. Vie spracovať aktuálny stav riešenej problematiky. Pozná jednotlivé časti záverečnej práce. Dokáže zvoliť vhodné výskumné nástroje, vyhodnotiť získané dáta, a analyzovať ich. Pri praktickom zameraní diplomovej práce dokáže vypracovať odporúčania pre prax. Dokáže si pripraviť a prezentovať výsledky záverečnej práce a je schopný reagovať na otázky k záverečnej práci v diskusii.
Seminár, 2 hodiny týždenne, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná) metóda
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín výučby, 22 hodín príprava na seminár – vypracovanie priebežných úloh, 16 príprava projektu záverečnej práce. Spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: výklad, práca s textom, prezentovanie, diskusia, riadené samoštúdium
Výber odbornej literatúry podľa zvolenej témy práce;
Aktuálna smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných prác;
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVĆÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, ISBN 978–80–223–2951–4 (dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/autori/zoznam.php)
LICHNEROVÁ, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác. Bratislava: Stimul. 85 s. ISBN 978-80-8127-155-7
KATUŠČÁK, D. (2013). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma, 162 s. ISBN 8089132454
STAROŇOVÁ, K.(2011). Vedecké písanie: ako písať akademické a vedecké texty. Bratislava: Osveta. 248 s. ISBN 978-80-8063-359-2.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a odovzdať záverečný projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia. Študent sa aktívne podieľa na prezentácii a diskutovaní riešení priebežných úloh na seminároch, za ktoré získava body (20%). Riešenie každej priebežnej úlohy, ktorá sa odovzdáva v stanovenom termíne, je hodnotené bodmi (40%). Za projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia získava študent body (40%). Všetky body sa na záver priebežného hodnotenia spočítajú. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky), študent aktívne priebežne pracuje na priebežných úlohách, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Kriticky aj tvorivo reflektuje priebežné zadania. Je schopný vypracovať projekt záverečnej práce na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent aktívne primerane pracuje na priebežných úloha, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Primerane reflektuje priebežné zadania a je schopný na veľmi dobrej úrovni vypracovať projekt záverečnej práce.
C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba mu však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať. Projekt záverečnej práce je vypracovaný na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie. Projekt záverečnej práce vypracoval na uspokojivej úrovni.
E (66-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať. Priebežné úlohy spĺňajú minimálne kritériá, rovnako ako vypracovanie projektu záverečnej práce.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský jazyk (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Typy diplomových prác. Časový harmonogram spracovania práce. Vymedzenie témy a cieľa záverečnej práce. Štúdium odbornej literatúry. Excerpcia materiálu. Teoreticko-metodologická koncepcia práce. Metodika spracovania problému. Metodika vypracovania záverečnej práce.
Formálno-kompozičné náležitosti záverečných prác. Ako sa pripraviť na obhajobu záverečnej práce.
100/0
Cieľom kurzu je oboznámiť študentov teoreticky aj prakticky so zásadami a postupmi, ktoré je potrebné osvojiť si pre úspešné spracovanie diplomovej práce.
Študent je schopný vymedziť si tému, prípadne výskumný problém vlastnej diplomovej práce, vie si správne určiť metódy jej spracovania, získa schopnosť selektívne a korektne pracovať s odbornou literatúrou k zvolenej téme. Vie spracovať aktuálny stav riešenej problematiky. Pozná jednotlivé časti záverečnej práce. Dokáže zvoliť vhodné výskumné nástroje, vyhodnotiť získané dáta, a analyzovať ich. Pri praktickom zameraní diplomovej práce dokáže vypracovať odporúčania pre prax. Dokáže si pripraviť a prezentovať výsledky záverečnej práce a je schopný reagovať na otázky k záverečnej práci v diskusii.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (A), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (A), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenia.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1A je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (A) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (A), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (A), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenia.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1A je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (A) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia,
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (B), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (B), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1 (B) je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (B) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia,
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (B), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (B), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1 (B) je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (B) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (A), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (A) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (A) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (A) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (A), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (A) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (A) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (A) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (B), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (B) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (B) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (B) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (B), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (B) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (B) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (B) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
lavná literatúra:
GLUCHMANOVÁ, M. 2011. Profesijná etika v učiteľskom povolaní. Prešov: MVEK, 2011.
HUPKOVÁ, M. 2006. Profesijná sebareflexia učiteľov. Nitra : UKF, PF, 2006.
KASÁČOVÁ, B. 2004. Učiteľská profesia v trendoch teórie a praxe. Prešov: MPC, 2004.
KOSOVÁ, B. a kol. 2006. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2006.
PETLÁK, E. a kol. 2005. Diferenciácia ako prostriedok zefektívnenia pedagogickej činnosti v školských zariadeniach. Nitra: UKF, 2005.
PETLÁK, E., FENYVESIOVÁ, L. 2009. Interakcia vo vyučovaní. Bratislava: Iris, 2009. PISOŇOVÁ, M. 2012. Osobnostný rozvoj riaditeľa školy – východiská a determinanty. Bratislava: Iura Edition, 2012.
PISOŇOVÁ, M. 2011. Kompetenčný profil manažéra výchovno-vzdelávacej inštitúcie. Bratislava: Iura Edition, 2011.
PISOŇOVÁ, M. 2009. Teória a prax efektívneho sebariadenia. Tvorba osobných cieľov a organizácia času. Nitra : UKF, 2009.
PISOŇOVÁ, M. 2007. Motivácia zamestnancov. In Riadenie školy : praktické informácie k vedeniu zamestnancov, výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzke školy. Bratislava: Vydavateľstvo Dr. Josefa Raabeho, 2007.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. a kol. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Nitra : UKF, PF, 2007.
PORUBSKÁ, G., SEIDLER, P., KURINCOVÁ, V. 2001. Diferenciácia, integrácia a kooperácia v edukačnom prostredí. Nitra : UKF, PF, 2001.
ŽILÍNEK, M. 1997. Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: IRIS, 1997. Legislatívne normy:
Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Vyhláška č. 97/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokumentácii akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o obsahu žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a o projekte vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o osvedčení o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o náležitostiach osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii a osvedčenia o úplnej kvalifikácii
Vyhláška č. 445/2009 Z. z. o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
100% priebežného hodnotenia.
V priebehu semestra študenti musia vypracovať semestrálnu prácu (v hodnote 50 bodov) so zameraním na jednotlivé oblasti predmetu a absolvovať písomný test v hodnote 50 bodov. Spolu môže študent získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky v kombinácii.
Podstata a význam pojmu učiteľ a učiteľská profesia z pohľadu jednotlivých dimenzií, kategórií a kariérových pozícií pedagogických zamestnancov. Historický vývoj učiteľskej profesie s jej charakteristikou, normami, kompetenciami a základnými činnosťami; s myslením; postojmi a motivačnými faktormi učiteľa, ako aj s rizikovými faktormi učiteľskej profesie. Komparácia učiteľskej profesie v medzinárodnom kontexte so zameraním na požiadavky pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov.
100/0
Absolvovaním uvedeného predmetu študent získa základné teoretické poznatky o pedeutológii ako vede o učiteľovi s akcentom na riešenie aktuálnych problémov spojených s problematikou súčasného statusu učiteľa v spoločnosti, feminizácie pedagogických kolektívov, syndrómu vyhorenia, kvalitou pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov a pod.
lavná literatúra:
GLUCHMANOVÁ, M. 2011. Profesijná etika v učiteľskom povolaní. Prešov: MVEK, 2011.
HUPKOVÁ, M. 2006. Profesijná sebareflexia učiteľov. Nitra : UKF, PF, 2006.
KASÁČOVÁ, B. 2004. Učiteľská profesia v trendoch teórie a praxe. Prešov: MPC, 2004.
KOSOVÁ, B. a kol. 2006. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2006.
PETLÁK, E. a kol. 2005. Diferenciácia ako prostriedok zefektívnenia pedagogickej činnosti v školských zariadeniach. Nitra: UKF, 2005.
PETLÁK, E., FENYVESIOVÁ, L. 2009. Interakcia vo vyučovaní. Bratislava: Iris, 2009. PISOŇOVÁ, M. 2012. Osobnostný rozvoj riaditeľa školy – východiská a determinanty. Bratislava: Iura Edition, 2012.
PISOŇOVÁ, M. 2011. Kompetenčný profil manažéra výchovno-vzdelávacej inštitúcie. Bratislava: Iura Edition, 2011.
PISOŇOVÁ, M. 2009. Teória a prax efektívneho sebariadenia. Tvorba osobných cieľov a organizácia času. Nitra : UKF, 2009.
PISOŇOVÁ, M. 2007. Motivácia zamestnancov. In Riadenie školy : praktické informácie k vedeniu zamestnancov, výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzke školy. Bratislava: Vydavateľstvo Dr. Josefa Raabeho, 2007.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. a kol. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Nitra : UKF, PF, 2007.
PORUBSKÁ, G., SEIDLER, P., KURINCOVÁ, V. 2001. Diferenciácia, integrácia a kooperácia v edukačnom prostredí. Nitra : UKF, PF, 2001.
ŽILÍNEK, M. 1997. Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: IRIS, 1997. Legislatívne normy:
Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Vyhláška č. 97/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokumentácii akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o obsahu žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a o projekte vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o osvedčení o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o náležitostiach osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii a osvedčenia o úplnej kvalifikácii
Vyhláška č. 445/2009 Z. z. o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
100% priebežného hodnotenia.
V priebehu semestra študenti musia vypracovať semestrálnu prácu (v hodnote 50 bodov) so zameraním na jednotlivé oblasti predmetu a absolvovať písomný test v hodnote 50 bodov. Spolu môže študent získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky v kombinácii.
Podstata a význam pojmu učiteľ a učiteľská profesia z pohľadu jednotlivých dimenzií, kategórií a kariérových pozícií pedagogických zamestnancov. Historický vývoj učiteľskej profesie s jej charakteristikou, normami, kompetenciami a základnými činnosťami; s myslením; postojmi a motivačnými faktormi učiteľa, ako aj s rizikovými faktormi učiteľskej profesie. Komparácia učiteľskej profesie v medzinárodnom kontexte so zameraním na požiadavky pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov.
100/0
Absolvovaním uvedeného predmetu študent získa základné teoretické poznatky o pedeutológii ako vede o učiteľovi s akcentom na riešenie aktuálnych problémov spojených s problematikou súčasného statusu učiteľa v spoločnosti, feminizácie pedagogických kolektívov, syndrómu vyhorenia, kvalitou pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov a pod.
BENEŠ, M. 2003. Andragogika – teoretické základy. Praha: Eurolex Bohemia, 2003.
EGER, L.2005. Technologie vzdělávání dospělých. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni, 2005.
KRYSTOŇ, M., SABOLOVÁ, G. 2003. Úvod do andragogiky a psychológie dospelých. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2003.
MUŽÍK, J. 2000. Management ve vzdělávání dospělých. Praha: EUROLEX BOHEMIA, 2000.
PALÁN, Z. 2010. Základy andragogiky. Praha: Vysoká škola J. A. Komenského, 2010.
PISOŇOVÁ, M. 2010. Analýza vzdelávacích potrieb vedúcich pedagogických zamestnancov v kontexte andragogického výskumu. In: Profesijné kompetencie pracovníkov v edukácii detí, mládeže a dospelých. Ostrava : Vysoká škola báňská, TU, 2010. s. 153-174.
PORUBSKÁ, G., ĎURDIAK, Ľ. 2005. Manažment vzdelávania dospelých. Nitra: Slodidac, 2005.
PORUBSKÁ, G., HATÁR, C. 2009. Kapitoly z andragogiky pre pomáhajúce profesie. Nitra: UKF, 2009.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Nitra: PF UKF.
TOMÁNEK, P. 2013. Základy andragogiky a rodinnej výchovy pre sociálnych pracovníkov. Brno : Tribun EU, 2013.
100% priebežného hodnotenia;
V priebehu semestra vypracuje študent seminárnu prácu za 40 bodov. Seminárna práca je podmienkou k celkovému hodnoteniu (záverečný test, za 60 bodov).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Základné andragogické pojmy – dospelosť, edukácia dospelých, celoživotné vzdelávanie (CZV), ďalšie vzdelávanie, kontinuálne vzdelávanie, formálne, neformálne a informálne vzdelávanie, výchova, sebavzdelávanie, učenie sa. Začlenenie andragogiky v pedagogických disciplínach a história andragogiky. Edukácia dospelých ako veda – jej predmet skúmania a systém, andragogické disciplíny, medzinárodné dokumenty o vzdelávaní dospelých. Cieľové skupiny vo vzdelávaní dospelých, ciele obsah , metódy a formy vzdelávania dospelých. Druhy, formy a metódy ďalšieho vzdelávania (profesijné, záujmové, občianske...). Manažment vzdelávania, osobnosť andragóga, vzdelávatelia dospelých a poradenstvo.
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných andragogických pojmoch ako edukácia dospelých, dospelosť, ďalšie vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a pod. Vie sa orientovať v procese vzdelávania dospelých vo vzťahu k základným problémom pedagogiky, sociálnej pedagogiky, výchovy v rodine a vie vysvetliť rozdielne a spoločné prvky medzi pedagogikou a andragogikou ako vedou o edukácii dospelých. V praxi vie flexibilne a altruisticky pracovať s rozdielnou klientelou vďaka poznatkom z andragogickej komunikácie a konfliktoch v skupinách.
BENEŠ, M. 2003. Andragogika – teoretické základy. Praha: Eurolex Bohemia, 2003.
EGER, L.2005. Technologie vzdělávání dospělých. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni, 2005.
KRYSTOŇ, M., SABOLOVÁ, G. 2003. Úvod do andragogiky a psychológie dospelých. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2003.
MUŽÍK, J. 2000. Management ve vzdělávání dospělých. Praha: EUROLEX BOHEMIA, 2000.
PALÁN, Z. 2010. Základy andragogiky. Praha: Vysoká škola J. A. Komenského, 2010.
PISOŇOVÁ, M. 2010. Analýza vzdelávacích potrieb vedúcich pedagogických zamestnancov v kontexte andragogického výskumu. In: Profesijné kompetencie pracovníkov v edukácii detí, mládeže a dospelých. Ostrava : Vysoká škola báňská, TU, 2010. s. 153-174.
PORUBSKÁ, G., ĎURDIAK, Ľ. 2005. Manažment vzdelávania dospelých. Nitra: Slodidac, 2005.
PORUBSKÁ, G., HATÁR, C. 2009. Kapitoly z andragogiky pre pomáhajúce profesie. Nitra: UKF, 2009.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Nitra: PF UKF.
TOMÁNEK, P. 2013. Základy andragogiky a rodinnej výchovy pre sociálnych pracovníkov. Brno : Tribun EU, 2013.
100% priebežného hodnotenia;
V priebehu semestra vypracuje študent seminárnu prácu za 40 bodov. Seminárna práca je podmienkou k celkovému hodnoteniu (záverečný test, za 60 bodov).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Základné andragogické pojmy – dospelosť, edukácia dospelých, celoživotné vzdelávanie (CZV), ďalšie vzdelávanie, kontinuálne vzdelávanie, formálne, neformálne a informálne vzdelávanie, výchova, sebavzdelávanie, učenie sa. Začlenenie andragogiky v pedagogických disciplínach a história andragogiky. Edukácia dospelých ako veda – jej predmet skúmania a systém, andragogické disciplíny, medzinárodné dokumenty o vzdelávaní dospelých. Cieľové skupiny vo vzdelávaní dospelých, ciele obsah , metódy a formy vzdelávania dospelých. Druhy, formy a metódy ďalšieho vzdelávania (profesijné, záujmové, občianske...). Manažment vzdelávania, osobnosť andragóga, vzdelávatelia dospelých a poradenstvo.
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných andragogických pojmoch ako edukácia dospelých, dospelosť, ďalšie vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a pod. Vie sa orientovať v procese vzdelávania dospelých vo vzťahu k základným problémom pedagogiky, sociálnej pedagogiky, výchovy v rodine a vie vysvetliť rozdielne a spoločné prvky medzi pedagogikou a andragogikou ako vedou o edukácii dospelých. V praxi vie flexibilne a altruisticky pracovať s rozdielnou klientelou vďaka poznatkom z andragogickej komunikácie a konfliktoch v skupinách.
KARNSOVÁ, M. 1995. Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Portál 1995.
HEILMANN, Ch. M. 2013. Reč tela: gesta – mimika – emoce. Praha : Grada, 2013. KŘIVOHLAVÝ, J. 2011. Rozprávaj, počúvam. Bratislava : Karmelitánske nakladateľstvo, 2011.
LAZAROVÁ, B. 2008. Netradiční role učitele. Brno: Paido, 2008.
FABER. A., MAZLISH, E. 2010. Jak mluvit, aby se děti lépe učili – doma i ve škole. Praha : Computer Press, 2010.
FABER. A., MAZLISH, E. 2012. Jak mluvit, aby nás teenageři poslouchali. Praha: CPress, 2012.
CAPPONI, V. , NOVÁK, T. 2004. Asertivně do života. Praha: Grada, 2004.
NOVÁK, T. 2011. Asertivitou k sebedůvěře. Praha : Grada, 2011.
NOVÁK, T. 2012. Jednej asertivně! Praha: Grada, 2012.
KŘIVOHLAVÝ, J. 2004. Jak přežít vztek, zlost a agresi. Praha: Grada, 2004.
PRAŠKO, J., PRAŠKOVÁ, H. 2007. Asertivitou proti stresu. Praha: Grada, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Podmienkou absolvovania uvedeného predmetu je aktívna účasť študentov v blokovej výučbe (50 bodov) a spracovanie reflexie (50 bodov) z absolvovaného cvičenia so zameraním na možnosti využitia zažitých a získaných skúseností a poznatkov v učiteľskej praxi študentov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
výučba sa realizuje blokovou formou.
Stručná osnova predmetu:
Obsahovú náplň tréningu zastrešuje ústredná tematika – emocionálna inteligencia učiteľa vrátane sociálnej inteligencie komunikovaná na kurze prostredníctvom praktických cvičení so zameraním na:
a) charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru (a pomáhajúceho rozhovoru) medzi učiteľom a žiakom a medzi učiteľom a žiakmi ako skupinou (triedou), hodnotenie v rozhovore, ofenzíva v rozhovore;
b) základy tréningu asertívneho správania sa – metódy, postupy, techniky, princípy, druhy, prvky, fázy asertívneho správania sa, asertívna komunikácia verzus submisívna a manipulatívna (agresívna) komunikácia a možnosti komunikačnej odpovede na ne.
100/0
Študenti si v priebehu absolvovania kurzu rozšíria teoretické vedomosti, spôsobilosti a praktické zručnosti v tematike emocionálnej inteligencie vrátane sociálnej inteligencie, so zameraním na charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru medzi učiteľom a žiakom, resp. žiakmi ako skupinou (triedou) a medzi učiteľom a rodičom. Študenti taktiež nadobudnú základné teoretické vedomosti o asertívnej komunikácii, asertívnych právach a základné praktické zručnosti v používaní vybraných techník asertívnej komunikácie v kontraste so submisívnou a manipulatívnou (agresívnou) komunikáciou, budú vedieť tieto tri druhy komunikácie správne identifikovať, rozlíšiť a viesť ďalšiu komunikáciu v asertívnej rovine.
KARNSOVÁ, M. 1995. Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Portál 1995.
HEILMANN, Ch. M. 2013. Reč tela: gesta – mimika – emoce. Praha : Grada, 2013. KŘIVOHLAVÝ, J. 2011. Rozprávaj, počúvam. Bratislava : Karmelitánske nakladateľstvo, 2011.
LAZAROVÁ, B. 2008. Netradiční role učitele. Brno: Paido, 2008.
FABER. A., MAZLISH, E. 2010. Jak mluvit, aby se děti lépe učili – doma i ve škole. Praha : Computer Press, 2010.
FABER. A., MAZLISH, E. 2012. Jak mluvit, aby nás teenageři poslouchali. Praha: CPress, 2012.
CAPPONI, V. , NOVÁK, T. 2004. Asertivně do života. Praha: Grada, 2004.
NOVÁK, T. 2011. Asertivitou k sebedůvěře. Praha : Grada, 2011.
NOVÁK, T. 2012. Jednej asertivně! Praha: Grada, 2012.
KŘIVOHLAVÝ, J. 2004. Jak přežít vztek, zlost a agresi. Praha: Grada, 2004.
PRAŠKO, J., PRAŠKOVÁ, H. 2007. Asertivitou proti stresu. Praha: Grada, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Podmienkou absolvovania uvedeného predmetu je aktívna účasť študentov v blokovej výučbe (50 bodov) a spracovanie reflexie (50 bodov) z absolvovaného cvičenia so zameraním na možnosti využitia zažitých a získaných skúseností a poznatkov v učiteľskej praxi študentov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
výučba sa realizuje blokovou formou.
Stručná osnova predmetu:
Obsahovú náplň tréningu zastrešuje ústredná tematika – emocionálna inteligencia učiteľa vrátane sociálnej inteligencie komunikovaná na kurze prostredníctvom praktických cvičení so zameraním na:
a) charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru (a pomáhajúceho rozhovoru) medzi učiteľom a žiakom a medzi učiteľom a žiakmi ako skupinou (triedou), hodnotenie v rozhovore, ofenzíva v rozhovore;
b) základy tréningu asertívneho správania sa – metódy, postupy, techniky, princípy, druhy, prvky, fázy asertívneho správania sa, asertívna komunikácia verzus submisívna a manipulatívna (agresívna) komunikácia a možnosti komunikačnej odpovede na ne.
100/0
Študenti si v priebehu absolvovania kurzu rozšíria teoretické vedomosti, spôsobilosti a praktické zručnosti v tematike emocionálnej inteligencie vrátane sociálnej inteligencie, so zameraním na charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru medzi učiteľom a žiakom, resp. žiakmi ako skupinou (triedou) a medzi učiteľom a rodičom. Študenti taktiež nadobudnú základné teoretické vedomosti o asertívnej komunikácii, asertívnych právach a základné praktické zručnosti v používaní vybraných techník asertívnej komunikácie v kontraste so submisívnou a manipulatívnou (agresívnou) komunikáciou, budú vedieť tieto tri druhy komunikácie správne identifikovať, rozlíšiť a viesť ďalšiu komunikáciu v asertívnej rovine.
11 hodín semestra: 2 hodiny prednáška/týždeň; t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín je prezenčná výučba; priebežná príprava na vyučovanie (11 hodín); tvorba 5 edukačných aktivít na vybranú tému príslušnej aprobácie študenta s uplatnením poznatkov kognitívnej psychológie a zásad neurodidaktiky (15 hodín); písanie záverečnej eseje (2 hodiny); príprava na priebežný test v polovici semestra (10 hodín). Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Prednášanie, skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, riešenie problémových úloh, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
Predmet je ukončený hodnotením (váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0). V priebehu semestra budú študenti a študentky vypracovávať edukačné aktivity vychádzajúce z poznatkov predmetu (max. 50 bodov), napísať záverečnú štruktúrovanú esej v rozsahu 1-2 strany (10 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent sa vie orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, ovláda základy kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy a je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy, vie sa orientovať v literatúre, jeho kritické myslenie je hraničné.
Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský, český a anglický jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
100/0
Cieľom je získať poznatky z oblasti vedných disciplín kognitívnej psychológie a neurodidaktiky a vedieť ich aplikovať do edukačného procesu v zmysle jeho zefektívnenia.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie, vie samostatne projektovať, realizovať a vyhodnocovať výchovno-vzdelávací proces, respektíve jeho časti, dokáže efektívne realizovať a vyhodnocovať vlastné aktivity na hodinách, dokáže tvorivo aplikovať pedagogicko-psychologické poznanie vo výchovno-vzdelávacom procese, dokáže sa rozhodovať aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách a tvorivo pristupovať k ich riešeniu, vie identifikovať individuálne a vývinové charakteristiky žiaka v neurokognitívnej oblasti a aplikovať ich do edukačného procesu.
11 hodín semestra: 2 hodiny prednáška/týždeň; t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín je prezenčná výučba; priebežná príprava na vyučovanie (11 hodín); tvorba 5 edukačných aktivít na vybranú tému príslušnej aprobácie študenta s uplatnením poznatkov kognitívnej psychológie a zásad neurodidaktiky (15 hodín); písanie záverečnej eseje (2 hodiny); príprava na priebežný test v polovici semestra (10 hodín). Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Prednášanie, skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, riešenie problémových úloh, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
Predmet je ukončený hodnotením (váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0). V priebehu semestra budú študenti a študentky vypracovávať edukačné aktivity vychádzajúce z poznatkov predmetu (max. 50 bodov), napísať záverečnú štruktúrovanú esej v rozsahu 1-2 strany (10 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent sa vie orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, ovláda základy kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy a je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy, vie sa orientovať v literatúre, jeho kritické myslenie je hraničné.
Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský, český a anglický jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
100/0
Cieľom je získať poznatky z oblasti vedných disciplín kognitívnej psychológie a neurodidaktiky a vedieť ich aplikovať do edukačného procesu v zmysle jeho zefektívnenia.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie, vie samostatne projektovať, realizovať a vyhodnocovať výchovno-vzdelávací proces, respektíve jeho časti, dokáže efektívne realizovať a vyhodnocovať vlastné aktivity na hodinách, dokáže tvorivo aplikovať pedagogicko-psychologické poznanie vo výchovno-vzdelávacom procese, dokáže sa rozhodovať aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách a tvorivo pristupovať k ich riešeniu, vie identifikovať individuálne a vývinové charakteristiky žiaka v neurokognitívnej oblasti a aplikovať ich do edukačného procesu.
11 týždňov semestra: seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, kombinovane (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 60 hodín (22 hodín prezenčne + 38 hodín dištančne)
Vyučovacie metódy: Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P., a kol. Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Nitra: Enigma, 2008.
KNECHT,P. , JANÍK,T. a kol. Učebnice z pohledu pedagogického výzkumu. Brno: Paido, 2008.
MAŇÁK,J., KNECHT, P. Hodnocení učebnic. Brno: Paido, 2007.
MAŇÁK, J., KLAPKO, D. Učebnice pod lupou. Brno: Paido, 2006.
NOGOVÁ, M. a kol. Postup tvorby a vydávania učebníc. Bratislava : ŠPÚ, 2005.
PŠENÁKOVÁ, I. Tvorba didaktických interaktívnych materiálov a kritériá hodnotenia ich kvality. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave, 2021.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Riešenie každej úlohy je hodnotené bodmi. Maximálny možný počet získaných bodov za všetky úlohy spolu je 30.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Učebnica ako špecifický druh učebnej pomôcky. Funkcie a štruktúra učebnice. Systém tvorby učebníc a učebnicová politika v SR. Analýza a hodnotenie kvality učebníc. Východiská tvorby učebných textov, učebníc a iných edukačných zdrojov. Špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe. Používanie centrálnych úložísk digitálneho edukačného obsahu a otvorených edukačných zdrojov.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Po absolvovaní predmetu študenti dokážu vysvetliť funkcie a jednotlivé prvky štruktúry učebnice, opísať systém jej tvorby a aktuálnu učebnicovú politiku v SR. Budú vedieť analyzovať v jednotlivých zadaniach vymedzené prvky kvality konkrétnej učebnice, kriticky o nich uvažovať a diskutovať. Študenti budú vedieť vysvetliť východiská tvorby rôznych edukačných zdrojov a vymedziť špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe.
Budú vedieť vyhľadávať digitálny edukačný obsah v jeho centrálnych úložiskách a otvorených edukačných zdrojoch. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti. Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších didaktických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
11 týždňov semestra: seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, kombinovane (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 60 hodín (22 hodín prezenčne + 38 hodín dištančne)
Vyučovacie metódy: Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P., a kol. Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Nitra: Enigma, 2008.
KNECHT,P. , JANÍK,T. a kol. Učebnice z pohledu pedagogického výzkumu. Brno: Paido, 2008.
MAŇÁK,J., KNECHT, P. Hodnocení učebnic. Brno: Paido, 2007.
MAŇÁK, J., KLAPKO, D. Učebnice pod lupou. Brno: Paido, 2006.
NOGOVÁ, M. a kol. Postup tvorby a vydávania učebníc. Bratislava : ŠPÚ, 2005.
PŠENÁKOVÁ, I. Tvorba didaktických interaktívnych materiálov a kritériá hodnotenia ich kvality. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave, 2021.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Riešenie každej úlohy je hodnotené bodmi. Maximálny možný počet získaných bodov za všetky úlohy spolu je 30.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Učebnica ako špecifický druh učebnej pomôcky. Funkcie a štruktúra učebnice. Systém tvorby učebníc a učebnicová politika v SR. Analýza a hodnotenie kvality učebníc. Východiská tvorby učebných textov, učebníc a iných edukačných zdrojov. Špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe. Používanie centrálnych úložísk digitálneho edukačného obsahu a otvorených edukačných zdrojov.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Po absolvovaní predmetu študenti dokážu vysvetliť funkcie a jednotlivé prvky štruktúry učebnice, opísať systém jej tvorby a aktuálnu učebnicovú politiku v SR. Budú vedieť analyzovať v jednotlivých zadaniach vymedzené prvky kvality konkrétnej učebnice, kriticky o nich uvažovať a diskutovať. Študenti budú vedieť vysvetliť východiská tvorby rôznych edukačných zdrojov a vymedziť špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe.
Budú vedieť vyhľadávať digitálny edukačný obsah v jeho centrálnych úložiskách a otvorených edukačných zdrojoch. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti. Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších didaktických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 60 hodín práce študenta
Vyučovacie metódy: Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikovanie situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.
Povinná literatúra:
ZAVIŠ, M. (2008). Repetitórium z religionistiky 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 96 s., ISBN 978-80-223-2554-7
Odporúčaná literatúra:
ELIADE, M. (1995). Dejiny náboženských predstáv a ideí I. Bratislava: Agora, 398 s., ISBN 80-967210-1-1
ELIADE, M. (1997). Dejiny náboženských predstáv a ideí II. Bratislava: Agora, 424 s., ISBN 80-967210-2-X
ELIADE, M. (199+75). Dejiny náboženských predstáv a ideí I-III. Bratislava: Agora, 294 s., ISBN 80-967210-3-8
GLASSENAPP, H.(2009). Päť svetových náboženstiev. Bratislava: Talentum, 488 s., ISBN 9788088979609
HORYNA, B. (1994). Úvod do religionistiky. Praha: Oikoymenh,. 134 s., ISBN 80-85241-64-1
KEENE, M. (2003). Svetové náboženstvá, Bratislava: Ikar, 192 s., ISBN 80-711-8480-2
KOMOROVSKÝ, J. (2000). Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny. Bratislava: Univerzita Komenského, 154 s. 80-223-0823-4.
KÜNG, H. (2007). Po stopách světových náboženství. Brno: CDK. 179 s. ISBN 80-7325-059-4
ZAVIŠ, M. (2005). New Age – pragmatický synkretizmus dneška/New Age – Pragmatic Syncretism of Today. In: New Age. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005. S. 662-673. ISBN 80-89096-19-0
ZAVIŠ, M. (2013). Paradigma osobnosti kresťanského učiteľa v minulosti a dnes. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 139 s., ISBN 978-80-223-3218-7
Predmet je ukončený na 100% priebežným hodnotením, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečné kolokvium v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného kolokvia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Religionistika ako vedná disciplína a jej kľúčové pojmy.
2. Hypotézy o vzniku náboženstva; náboženská scéna dneška.
3. Prvotné náboženstvá: manizmus a totemizmus.
4. Staroveké náboženstvá: egyptské, kanaánske, grécke, rímske, keltské a slovanské.
5. Etnické náboženstvá: taoizmus, konfucianizmus a šintoizmus.
6. Judaizmus: učenie a prax.
7. Kresťanstvo: učenie a prax.
8. Islam: učenie a prax.
9. Hinduizmus: učenie a prax.
10. Buddhizmus: učenie a prax.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev a
dostatočný priestor pre pochopenie náboženstva ako významnej duchovnej súčasti života spoločnosti.
Absolvovaním predmetu študenti získajú schopnosť analyzovať náboženstvá vo vzájomnom prepojení, ako
osobný, historický, kultúrny, etický, sociálny a transcendentný fenomén. Zorientuje ich vo veľkých svetových
náboženských systémoch ako i nových náboženských hnutiach. Získané poznatky budú schopní efektívne
využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s dôrazom na výchovu k náboženskej a vo
všeobecnosti názorovej tolerancii. Študenti absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach. Ciele vzdelávania: Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako fenoménu, ktorý zohráva významnú úlohu v živote jednotlivca ako i spoločnosti a oboznámiť ich predovšetkým so svetovo dominantnými náboženskými systémami, ktoré sú najväčšie jednak podľa počtu vyznávačov, ako aj geografického zastúpenia
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 60 hodín práce študenta
Vyučovacie metódy: Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikovanie situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.
Povinná literatúra:
ZAVIŠ, M. (2008). Repetitórium z religionistiky 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 96 s., ISBN 978-80-223-2554-7
Odporúčaná literatúra:
ELIADE, M. (1995). Dejiny náboženských predstáv a ideí I. Bratislava: Agora, 398 s., ISBN 80-967210-1-1
ELIADE, M. (1997). Dejiny náboženských predstáv a ideí II. Bratislava: Agora, 424 s., ISBN 80-967210-2-X
ELIADE, M. (199+75). Dejiny náboženských predstáv a ideí I-III. Bratislava: Agora, 294 s., ISBN 80-967210-3-8
GLASSENAPP, H.(2009). Päť svetových náboženstiev. Bratislava: Talentum, 488 s., ISBN 9788088979609
HORYNA, B. (1994). Úvod do religionistiky. Praha: Oikoymenh,. 134 s., ISBN 80-85241-64-1
KEENE, M. (2003). Svetové náboženstvá, Bratislava: Ikar, 192 s., ISBN 80-711-8480-2
KOMOROVSKÝ, J. (2000). Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny. Bratislava: Univerzita Komenského, 154 s. 80-223-0823-4.
KÜNG, H. (2007). Po stopách světových náboženství. Brno: CDK. 179 s. ISBN 80-7325-059-4
ZAVIŠ, M. (2005). New Age – pragmatický synkretizmus dneška/New Age – Pragmatic Syncretism of Today. In: New Age. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005. S. 662-673. ISBN 80-89096-19-0
ZAVIŠ, M. (2013). Paradigma osobnosti kresťanského učiteľa v minulosti a dnes. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 139 s., ISBN 978-80-223-3218-7
Predmet je ukončený na 100% priebežným hodnotením, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečné kolokvium v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného kolokvia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Religionistika ako vedná disciplína a jej kľúčové pojmy.
2. Hypotézy o vzniku náboženstva; náboženská scéna dneška.
3. Prvotné náboženstvá: manizmus a totemizmus.
4. Staroveké náboženstvá: egyptské, kanaánske, grécke, rímske, keltské a slovanské.
5. Etnické náboženstvá: taoizmus, konfucianizmus a šintoizmus.
6. Judaizmus: učenie a prax.
7. Kresťanstvo: učenie a prax.
8. Islam: učenie a prax.
9. Hinduizmus: učenie a prax.
10. Buddhizmus: učenie a prax.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev a
dostatočný priestor pre pochopenie náboženstva ako významnej duchovnej súčasti života spoločnosti.
Absolvovaním predmetu študenti získajú schopnosť analyzovať náboženstvá vo vzájomnom prepojení, ako
osobný, historický, kultúrny, etický, sociálny a transcendentný fenomén. Zorientuje ich vo veľkých svetových
náboženských systémoch ako i nových náboženských hnutiach. Získané poznatky budú schopní efektívne
využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s dôrazom na výchovu k náboženskej a vo
všeobecnosti názorovej tolerancii. Študenti absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach. Ciele vzdelávania: Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako fenoménu, ktorý zohráva významnú úlohu v živote jednotlivca ako i spoločnosti a oboznámiť ich predovšetkým so svetovo dominantnými náboženskými systémami, ktoré sú najväčšie jednak podľa počtu vyznávačov, ako aj geografického zastúpenia
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
seminár, 24 hodín za semester, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž: 24 hodín priamej výučby; 12 hodín individuálne úlohy; 2 hodiny venované reflexii po ukončení predmetu; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Metódy vzdelávania: metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, zoznamovacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej, práca s autentickým textom, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou, metódy práce s textom (práca s informačnými zdrojmi)
Povinná literatúra:
HAMRANOVÁ, A. (2013). Sociálno – psychologický výcvik v príprave učiteľov (metodické pokyny). In: SOKOLOVÁ, L. et al. (eds.). (2013). Psychológia (v) škole. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Univerzita Komenského. 2013, s. 33-36. ISBN 978-80-223-3483-9 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPP/Publikacie/zbornik_prispevkov_PSYCHOLOGIA_V_SKOLE.pdf
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOLOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
LEMEŠOVÁ, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0.
Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie. (kap. 3 Práca so skupinou - skupinová dynamika;
kap. 5 Keď je tréningová skupina inkluzívna, kap. 7 Zážitkové učenie = učenie zážitkom, kap. 10 a
11 – o pomôckach a priestore). 213 s. ISBN 978-80-974026-1-7
Štátny vzdelávací program a dokumenty viažuce sa k prierezovej téme dostupné na webstránkach
Štátneho pedagogického ústavu:Štátny pedagogický ústav - ŠPÚ (statpedu.sk)
Odporúčaná literatúra:
HERMOCHOVÁ, S. (2005). Skupinová dynamika ve školní třídě. Kladno: AISIS. 180 s. ISBN 8023956124
HERMOCHOVÁ, S. (2006). Teambuilding. Praha: Grada. 116 s. ISBN: 80-247-1155-9
KOLAŘÍK, M. (2019). Interakční psychologický výcvik. Praha: Grada. 192 s. ISBN 9788027121939
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou v rôznych fázach realizácie predmetu. Úlohy individuálneho charakteru sú zamerané na prípravu materiálov a vypracovanie zadaní, z ktorých sa v rámci priamej výučby bude vychádzať. Ide o prácu s rôznymi dotazníkmi a testami, informačnými zdrojmi (publikácie zamerané na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií žiakov) a oficiálnymi školskými dokumentmi (30% hodnotenia). V rámci skupinovej práce je priestor venovaný konkrétnym nácvikom a simulácii zážitkového učenia v učiteľskej práci (30%) a analýze cieľov, významu, metód prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a jej integrácie do vybraných vzdelávacích oblastí (30%). Priebežné hodnotenie uzatvára reflektívna esej (10% hodnotenia).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie A získa študent, ak má osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré so sebou zážitkové učenie prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B sa udelí, ak má študent osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ktorý má na priemernej úrovni osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, spravidla sa aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, no len v niektorých témach a oblastiach, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša zážitkové učenie, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie D sa udelí, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, spravidla sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, v obmedzenej miere sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy a aspoň čiastočne sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, správa sa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, v skupiny si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx si vyžaduje ďalšiu prácu, štúdium navyše, toto hodnotenie sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených priebežných úloh, odmietania akejkoľvek spolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *) Predmet je realizovaný spravidla formou blokovej výučby alebo priebežne počas semestra.
Stručná osnova predmetu:
1. Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj a štátne vzdelávacie programy pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie
2. Ciele, výstupy, obsah, metódy prierezovej témy a jej integrácia do vybraných vzdelávacích oblastí
3. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: modely a teórie učenia, metódy a techniky.
4. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: priestor, pomôcky, pravidlá a náročné situácie.
5. Školská trieda ako skupina (postavenie, status a rola jednotlivca v skupine).
6. Skupinová dynamika – dynamika skupiny.
100/0
Výsledky vzdelávania
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s prierezovou témou osobnostný a sociálny rozvoj a zážitkovým spôsobom vzdelávania zameraným na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií v prostredí školy a školskej triedy.
Študent po absolvovaní predmetu:
rozlišuje rôzne fázy vývinu skupiny, vníma jej premenlivosť a dokáže posúdiť vplyv učiteľskej roly v tejto oblasti,
pozná obsah, metódy a ciele prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a dokáže identifikovať a navrhnúť jej integráciu v rámci svojho študijného programu,
vie využívať techniky a stratégie zážitkového a aktívneho sociálneho učenia vedúce k naplneniu cieľov prierezovej témy, k podpore skupinovej kohézie a pozitívnej atmosféry v skupine,
orientuje sa v dostupnej literatúre a dokáže získané poznatky modifikovať pre účely vzdelávacej praxe,
prostredníctvom zážitkovým aktivít získa vlastnú skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
seminár, 24 hodín za semester, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž: 24 hodín priamej výučby; 12 hodín individuálne úlohy; 2 hodiny venované reflexii po ukončení predmetu; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Metódy vzdelávania: metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, zoznamovacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej, práca s autentickým textom, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou, metódy práce s textom (práca s informačnými zdrojmi)
Povinná literatúra:
HAMRANOVÁ, A. (2013). Sociálno – psychologický výcvik v príprave učiteľov (metodické pokyny). In: SOKOLOVÁ, L. et al. (eds.). (2013). Psychológia (v) škole. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Univerzita Komenského. 2013, s. 33-36. ISBN 978-80-223-3483-9 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPP/Publikacie/zbornik_prispevkov_PSYCHOLOGIA_V_SKOLE.pdf
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOLOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
LEMEŠOVÁ, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0.
Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie. (kap. 3 Práca so skupinou - skupinová dynamika;
kap. 5 Keď je tréningová skupina inkluzívna, kap. 7 Zážitkové učenie = učenie zážitkom, kap. 10 a
11 – o pomôckach a priestore). 213 s. ISBN 978-80-974026-1-7
Štátny vzdelávací program a dokumenty viažuce sa k prierezovej téme dostupné na webstránkach
Štátneho pedagogického ústavu:Štátny pedagogický ústav - ŠPÚ (statpedu.sk)
Odporúčaná literatúra:
HERMOCHOVÁ, S. (2005). Skupinová dynamika ve školní třídě. Kladno: AISIS. 180 s. ISBN 8023956124
HERMOCHOVÁ, S. (2006). Teambuilding. Praha: Grada. 116 s. ISBN: 80-247-1155-9
KOLAŘÍK, M. (2019). Interakční psychologický výcvik. Praha: Grada. 192 s. ISBN 9788027121939
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou v rôznych fázach realizácie predmetu. Úlohy individuálneho charakteru sú zamerané na prípravu materiálov a vypracovanie zadaní, z ktorých sa v rámci priamej výučby bude vychádzať. Ide o prácu s rôznymi dotazníkmi a testami, informačnými zdrojmi (publikácie zamerané na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií žiakov) a oficiálnymi školskými dokumentmi (30% hodnotenia). V rámci skupinovej práce je priestor venovaný konkrétnym nácvikom a simulácii zážitkového učenia v učiteľskej práci (30%) a analýze cieľov, významu, metód prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a jej integrácie do vybraných vzdelávacích oblastí (30%). Priebežné hodnotenie uzatvára reflektívna esej (10% hodnotenia).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie A získa študent, ak má osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré so sebou zážitkové učenie prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B sa udelí, ak má študent osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ktorý má na priemernej úrovni osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, spravidla sa aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, no len v niektorých témach a oblastiach, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša zážitkové učenie, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie D sa udelí, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, spravidla sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, v obmedzenej miere sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy a aspoň čiastočne sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, správa sa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, v skupiny si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx si vyžaduje ďalšiu prácu, štúdium navyše, toto hodnotenie sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených priebežných úloh, odmietania akejkoľvek spolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *) Predmet je realizovaný spravidla formou blokovej výučby alebo priebežne počas semestra.
Stručná osnova predmetu:
1. Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj a štátne vzdelávacie programy pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie
2. Ciele, výstupy, obsah, metódy prierezovej témy a jej integrácia do vybraných vzdelávacích oblastí
3. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: modely a teórie učenia, metódy a techniky.
4. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: priestor, pomôcky, pravidlá a náročné situácie.
5. Školská trieda ako skupina (postavenie, status a rola jednotlivca v skupine).
6. Skupinová dynamika – dynamika skupiny.
100/0
Výsledky vzdelávania
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s prierezovou témou osobnostný a sociálny rozvoj a zážitkovým spôsobom vzdelávania zameraným na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií v prostredí školy a školskej triedy.
Študent po absolvovaní predmetu:
rozlišuje rôzne fázy vývinu skupiny, vníma jej premenlivosť a dokáže posúdiť vplyv učiteľskej roly v tejto oblasti,
pozná obsah, metódy a ciele prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a dokáže identifikovať a navrhnúť jej integráciu v rámci svojho študijného programu,
vie využívať techniky a stratégie zážitkového a aktívneho sociálneho učenia vedúce k naplneniu cieľov prierezovej témy, k podpore skupinovej kohézie a pozitívnej atmosféry v skupine,
orientuje sa v dostupnej literatúre a dokáže získané poznatky modifikovať pre účely vzdelávacej praxe,
prostredníctvom zážitkovým aktivít získa vlastnú skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením.
2 hodiny seminár/ týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; plnenie priebežných úloh a zadaní (20 hodín), príprava na realizáciu seminárnej práce a prezentácia (14hodín); spolu 56 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, dialogické a diskusné metódy, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, zážitkové a aktivizujúce metódy (inscenačné metódy, psychologické hry, situačné a prípadové metódy), aktívna skupinová práca, brainstorming.
Povinná literatúra:
BENDL, S. (2011). Školní kázeň v teorii a praxi. Praha: Triton.208 s., ISBN 978-80-7387-432-2
CANGELOSI, J. S. (2006). Strategie řízení třídy. Portál. 289 s. ISBN 978-80-7367-650-6
Odporúčaná literatúra.
FONTANA, D. (2010). Psychologie ve školní praxi.Praha: Portál. 384 s. ISBN 978-80-262-0741-2
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
SOKOLOVÁ, L., LEMEŠOVÁ, M., HARVANOVÁ, S. (2019). Čo sa deje v školskej triede? Dva pohľady na nevhodné správanie detí v škole. Pedagogika.sk, 10(1), 47-65. ISSN (online) 1338-0982.
ŠRAMOVÁ, B., DEPTOVÁ, T., HAMRANOVÁ, A., POLIAKOVÁ, E.. (2019). Násilie v intímnych vzťahoch dospievajúcich. Metodika pre prácu v oblasti prevencie. Univerzita Komenského v Bratislave. 189 s. ISBN 978-80-223-4849-2
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou. Ide najmä o zážitkové aktivity a cvičenia zamerané na riešenie školských výchovných situácii. Pomocou rolových a kooperatívnych hier si študent nacvičuje rôzne stratégie a techniky zvládania nevhodného správania žiakov (max. 30 bodov). V rámci malých skupín počas vyučovania vytvárajú návrh preventívneho alebo intervenčného programu zameraného na eliminovanie alebo riešenie nevhodných školských situácií (max.20 bodov), ktoré následne prezentujú (max. 10 bodov). Študent individuálne spracuje seminárnu prácu (na vopred zadanú konkrétnu problémovú výchovnú situáciu v škole), v rámci ktorej navrhne možný spôsob riešenia (max. 30 bodov). Seminárnu prácu bude prezentovať priebežne podľa časového harmonogramu (max. 10 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedeli sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium. Študenti majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní svoje poznatky zmysluplne použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedia sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní primerane svoje poznatky použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení sú na dobrej úrovni, no majú nedostatky v schopnosti tieto poznatky aplikovať, majú nedostatky v kritickom zhodnotení a porovnaní literárnych zdrojov a psychologických poznatkov.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa rôznych výchovných situácií v školskom prostredí a ich riešení. Majú značné problémy v samostatnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *
Stručná osnova predmetu:
1. Základné východiská nevhodného správania dieťaťa v škole a jeho možné príčiny.
2. Vybrané druhy nevhodného správania sa žiaka v edukačnom prostredí a možnosti ich identifikácie.
3. Vplyv rodinného prostredia a súrodeneckej konštelácie na nevhodné správanie dieťaťa v škole.
4. Vplyv rôznych druhov výchovných štýlov v prostredí rodiny a školy na správanie dieťaťa.
5. Dreikursova teória chybných cieľov správania (pozornosť, moc, odplata, vyhýbanie sa neúspechu).
6. Intervenčné techniky vhodné na riešenie jednotlivých druhov nevhodného správania.
7. Preventívne techniky aplikovateľné pri prevencii jednotlivých druhov nevhodného správania. Plánovanie preventívnych stratégií.
8. Dynamika školskej triedy ako sociálnej skupiny a jej vplyv na správanie žiakov.
9. Stratégie a techniky riadenia triedy.
10. Spolupráca rodiny a školy. Rozhovor s rodičmi.
11. Nácvik praktických zručností študentov v oblasti riešenia výchovných situácii v škole.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom je zvyšovať citlivosť k interindividuálnym rozdielom a skupinovej dynamike v kontexte riešenia školských výchovných situácií a osvojiť si konkrétne stratégie a techniky riešenia týchto situácií.
Študenti po absolvovaní predmetu:
porozumejú a orientujú sa v základných východiskách a možných dôvodoch správania sa žiaka v škole
poznajú rôzne podoby nevhodného správania sa žiaka v škole
rozumejú procesom skupinovej dynamiky školskej triedy
ovládajú postupy riešenia rôznych druhov nevhodného správania sa žiaka v škole
poznajú intervenčné metódy využiteľné pri prevencii a riešení rôznych výchovných situácií
Študenti po absolvovaní predmetu získajú schopnosť:
identifikovať nevhodné správanie žiaka v edukačnom prostredí
riešiť výskyt rôznych podôb nevhodného správania sa žiaka
citlivo zohľadniť interindividuálne rozdiely v skupinovej dynamike pri riešení školských situácií
navrhnúť a realizovať intervenčný program zameraný na nevhodné správanie žiakov v zmysle jeho prevencie
navrhnúť a realizovať intervenčný program na riešenie nevhodného správania žiakov
Študenti po absolvovaní predmetu sú kompetentní:
analyticky a kriticky myslieť pri tvorbe preventívnych a intervenčných programov
adekvátne komunikovať v rámci spolupráce s rodičmi žiaka, resp. samotným žiakom
2 hodiny seminár/ týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; plnenie priebežných úloh a zadaní (20 hodín), príprava na realizáciu seminárnej práce a prezentácia (14hodín); spolu 56 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, dialogické a diskusné metódy, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, zážitkové a aktivizujúce metódy (inscenačné metódy, psychologické hry, situačné a prípadové metódy), aktívna skupinová práca, brainstorming.
Povinná literatúra:
BENDL, S. (2011). Školní kázeň v teorii a praxi. Praha: Triton.208 s., ISBN 978-80-7387-432-2
CANGELOSI, J. S. (2006). Strategie řízení třídy. Portál. 289 s. ISBN 978-80-7367-650-6
Odporúčaná literatúra.
FONTANA, D. (2010). Psychologie ve školní praxi.Praha: Portál. 384 s. ISBN 978-80-262-0741-2
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
SOKOLOVÁ, L., LEMEŠOVÁ, M., HARVANOVÁ, S. (2019). Čo sa deje v školskej triede? Dva pohľady na nevhodné správanie detí v škole. Pedagogika.sk, 10(1), 47-65. ISSN (online) 1338-0982.
ŠRAMOVÁ, B., DEPTOVÁ, T., HAMRANOVÁ, A., POLIAKOVÁ, E.. (2019). Násilie v intímnych vzťahoch dospievajúcich. Metodika pre prácu v oblasti prevencie. Univerzita Komenského v Bratislave. 189 s. ISBN 978-80-223-4849-2
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou. Ide najmä o zážitkové aktivity a cvičenia zamerané na riešenie školských výchovných situácii. Pomocou rolových a kooperatívnych hier si študent nacvičuje rôzne stratégie a techniky zvládania nevhodného správania žiakov (max. 30 bodov). V rámci malých skupín počas vyučovania vytvárajú návrh preventívneho alebo intervenčného programu zameraného na eliminovanie alebo riešenie nevhodných školských situácií (max.20 bodov), ktoré následne prezentujú (max. 10 bodov). Študent individuálne spracuje seminárnu prácu (na vopred zadanú konkrétnu problémovú výchovnú situáciu v škole), v rámci ktorej navrhne možný spôsob riešenia (max. 30 bodov). Seminárnu prácu bude prezentovať priebežne podľa časového harmonogramu (max. 10 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedeli sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium. Študenti majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní svoje poznatky zmysluplne použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedia sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní primerane svoje poznatky použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení sú na dobrej úrovni, no majú nedostatky v schopnosti tieto poznatky aplikovať, majú nedostatky v kritickom zhodnotení a porovnaní literárnych zdrojov a psychologických poznatkov.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa rôznych výchovných situácií v školskom prostredí a ich riešení. Majú značné problémy v samostatnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *
Stručná osnova predmetu:
1. Základné východiská nevhodného správania dieťaťa v škole a jeho možné príčiny.
2. Vybrané druhy nevhodného správania sa žiaka v edukačnom prostredí a možnosti ich identifikácie.
3. Vplyv rodinného prostredia a súrodeneckej konštelácie na nevhodné správanie dieťaťa v škole.
4. Vplyv rôznych druhov výchovných štýlov v prostredí rodiny a školy na správanie dieťaťa.
5. Dreikursova teória chybných cieľov správania (pozornosť, moc, odplata, vyhýbanie sa neúspechu).
6. Intervenčné techniky vhodné na riešenie jednotlivých druhov nevhodného správania.
7. Preventívne techniky aplikovateľné pri prevencii jednotlivých druhov nevhodného správania. Plánovanie preventívnych stratégií.
8. Dynamika školskej triedy ako sociálnej skupiny a jej vplyv na správanie žiakov.
9. Stratégie a techniky riadenia triedy.
10. Spolupráca rodiny a školy. Rozhovor s rodičmi.
11. Nácvik praktických zručností študentov v oblasti riešenia výchovných situácii v škole.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom je zvyšovať citlivosť k interindividuálnym rozdielom a skupinovej dynamike v kontexte riešenia školských výchovných situácií a osvojiť si konkrétne stratégie a techniky riešenia týchto situácií.
Študenti po absolvovaní predmetu:
porozumejú a orientujú sa v základných východiskách a možných dôvodoch správania sa žiaka v škole
poznajú rôzne podoby nevhodného správania sa žiaka v škole
rozumejú procesom skupinovej dynamiky školskej triedy
ovládajú postupy riešenia rôznych druhov nevhodného správania sa žiaka v škole
poznajú intervenčné metódy využiteľné pri prevencii a riešení rôznych výchovných situácií
Študenti po absolvovaní predmetu získajú schopnosť:
identifikovať nevhodné správanie žiaka v edukačnom prostredí
riešiť výskyt rôznych podôb nevhodného správania sa žiaka
citlivo zohľadniť interindividuálne rozdiely v skupinovej dynamike pri riešení školských situácií
navrhnúť a realizovať intervenčný program zameraný na nevhodné správanie žiakov v zmysle jeho prevencie
navrhnúť a realizovať intervenčný program na riešenie nevhodného správania žiakov
Študenti po absolvovaní predmetu sú kompetentní:
analyticky a kriticky myslieť pri tvorbe preventívnych a intervenčných programov
adekvátne komunikovať v rámci spolupráce s rodičmi žiaka, resp. samotným žiakom
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
11 týždňov semestra: Prednáška+Seminár, 2 hodiny/ týždenne, t.j. spolu 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 22 hodín prípravy na priebežné hodnotenie; 46 hodín prípravy na záverečné hodnotenie. Spolu 90 hodín práce študenta
Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, diskusné metódy, tvorba myšlienkových máp, heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
TOTHOVÁ R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba (všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva). Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89510-61-0 (kapitoly: 5. s. 104-131; 6. s. 132 –179; 8. s.199-223)
Odporúčaná literatúra:
BERTRAND, Y. (1998). Soudobé teorie vzdělávání. Praha: Portál, 248 s. ISBN 80-7178-216-5
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. 1. vydání. Praha: Grada Publishing, a. s., 608 s. ISBN 978-80-247-3450-7
FISHER, R. (2011). Učíme děti myslet a učit se. Praha: Portál, 176 s. ISBN 978-80-26200-43-7
HANULIAKOVÁ, J. Aktivizujúce vyučovanie. 1. vydanie. Bratislava: PhDr. Milan Štefanko – IRIS, 2015. 127 s. ISBN 978-80-8153-036-4
KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS, 169 s. ISBN 978-80-89055-87-6
OSTRADICKÝ, P. (2017). Interakčný príklon vs. interakčný odklon vo vyučovaco-učebných činnostiach výučby. In MMK 2017, Brno: Masarykova univerzita, s. 843-852. ISBN 978-80-87952-22-1.
ROVŇANOVÁ, L. (2015). Vyučovacie prístupy v pregraduálnej príprave budúcich učiteľov. In: Edukácia, ročník 1, číslo 1, 2015, s. 225-234
TÓBLOVÁ, E. (2019). Aktivizujúce vyučovacie metódy. Analýza využívania aktivizujúcich metód. Bratislava: Univerzita Komenského, 146 s., ISBN 978-80-223-4817
Tóthová, R. (2014). Konštruktivistický prístup vo výučbe ako možnosť rozvoja myslenia žiakov. Metodicko pedagogické centrum, 90 s. Bratislava. ISBN: 978-80-565-0004-0
ZELINA, M. (2000). Alternatívne školstvo. Bratislava: IRIS, 255 s. ISBN 80-88778-98-0
ZORMANOVÁ, L. (2012). Výukové metody v pedagogice. Praha: Grada Publishing, a. s., 160 s. ISBN 978-80-247-4100-0
Váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50. Predmet je ukončený skúškou. V rámci priebežného hodnotenia študenti vytvoria priebežné práce počas semestra ( základné princípy teórií učenia sa a koncepcií vyučovania). Priebežné práce sú hodnotené za 20 bodov. V rámci semestrálneho hodnotenia vypracujú a v mikrovýstupe predvedú semestrálnu prácu – koncepčný návrh vyučovacej jednotky s využitím zvolenej koncepcie vyučovania. Záverečná práca je hodnotená za 30 bodov. V závere semestra absolvujú študenti kolokviálne hodnotenie, cieľom ktorého bude analýza, hodnotenie a kritické posúdenie aktuálnych didaktických teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Záverečné kolokvium je hodnotené za 50 bodov. Do hodnotenia predmetu sa započítava hodnotenie priebežné, semestrálne a záverečné.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Charakteristika výkonu študenta:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, ale absentuje kritické zhodnotenie.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, úplne absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.
slovenský a český jazyk
Obsahom predmetu sú teórie učenia sa, ktoré možno chápať ako východiská koncipovania vyučovania, pri ktorom bude prebiehať učenie sa. Študenti sa po uvedení do problematiky procesu učenia sa zoznámia s asociatívnou teóriou učenia sa, behaviorálnymi teóriami učenia sa, konštruktivistickými teóriami a teóriami sociálneho učenia sa. Pri každej teórii sa zameriame na samotné využitie vedomostí pri plánovaní a vedení vyučovania. Študenti pochopia základné princípy a dokážu identifikovať a analyzovať rozličné teórie v podmienkach školskej a didaktickej praxe.
Okrem tradičných teórií učenia sa a koncepciách vyučovania sa študenti oboznámia aj s aktuálnymi a alternatívnymi teóriami 20. a 21. storočia, ktoré môžeme zaradiť medzi moderné prístupy v edukácii v teoretických východiskách slovenských a zahraničných autorov.
Témy:
1. Úvod do problematiky teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Základné pojmy, terminológia. Prehľad všetkých teórií učenia sa.
2. Vybrané koncepcie výučby. Úvod ku koncepciám výučby; Slovno-názorné vyučovanie; Problémové vyučovanie; Kooperatívne vyučovanie; Konštruktivistické a konštrukcionistické koncepcie výučby; Konštruktivizmus a konštrukcionizmus ako teória poznania; Východiská konštruktivizmu/konštrukcionizmu a socio-kognitívneho konštruktivizmu/konštrukcionizmu v teóriách J. Piageta a L. S.Vygotského, K.R. Poppera. Didaktická aplikácia vo výučbe.
3. Transmisia verzus konštrukcia v realizácii výučby. Základné znaky dvoch antagonistických prístupov k výučbe - Behaviorizmus vs. konštruktivzmus; Deduktívny, induktívny a participatívny prístup vo výučbe.
4. Moderné prístupy v edukácii - stratégie a metódy Pojem aktivizujúce vyučovacej metódy; Klasifikácia vyučovacích metód a ich charakteristika – logické postupy učenia; Charakteristika vybraných metód, Determinácie optimálneho výberu metód.
5. Prehľad aktuálnych a alternatívnych teórií učenia sa.
50/50
Absolvovaním predmetu študenti nadobudnú poznatky o pedagogických teóriách, koncepciách učenia (sa). Študenti budú schopní využiť svoje vedomosti z teórií učenia (sa) pri plánovaní a vedení vyučovacej jednotky. Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií didaktiky, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych mikro-výstupoch kurzu) k tomu potrebné teórie, koncepcie, zdroje, stratégie a metódy.
Prenositeľné spôsobilosti:
Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne a semestrálne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne spôsobilosti. Osvojené vedomosti a spôsobilosti budú študenti vedieť tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi. Študenti budú poznať a vedieť aplikovať teórie, koncepcie, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
11 týždňov semestra: Prednáška+Seminár, 2 hodiny/ týždenne, t.j. spolu 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 22 hodín prípravy na priebežné hodnotenie; 46 hodín prípravy na záverečné hodnotenie. Spolu 90 hodín práce študenta
Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, diskusné metódy, tvorba myšlienkových máp, heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
TOTHOVÁ R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba (všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva). Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89510-61-0 (kapitoly: 5. s. 104-131; 6. s. 132 –179; 8. s.199-223)
Odporúčaná literatúra:
BERTRAND, Y. (1998). Soudobé teorie vzdělávání. Praha: Portál, 248 s. ISBN 80-7178-216-5
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. 1. vydání. Praha: Grada Publishing, a. s., 608 s. ISBN 978-80-247-3450-7
FISHER, R. (2011). Učíme děti myslet a učit se. Praha: Portál, 176 s. ISBN 978-80-26200-43-7
HANULIAKOVÁ, J. Aktivizujúce vyučovanie. 1. vydanie. Bratislava: PhDr. Milan Štefanko – IRIS, 2015. 127 s. ISBN 978-80-8153-036-4
KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS, 169 s. ISBN 978-80-89055-87-6
OSTRADICKÝ, P. (2017). Interakčný príklon vs. interakčný odklon vo vyučovaco-učebných činnostiach výučby. In MMK 2017, Brno: Masarykova univerzita, s. 843-852. ISBN 978-80-87952-22-1.
ROVŇANOVÁ, L. (2015). Vyučovacie prístupy v pregraduálnej príprave budúcich učiteľov. In: Edukácia, ročník 1, číslo 1, 2015, s. 225-234
TÓBLOVÁ, E. (2019). Aktivizujúce vyučovacie metódy. Analýza využívania aktivizujúcich metód. Bratislava: Univerzita Komenského, 146 s., ISBN 978-80-223-4817
Tóthová, R. (2014). Konštruktivistický prístup vo výučbe ako možnosť rozvoja myslenia žiakov. Metodicko pedagogické centrum, 90 s. Bratislava. ISBN: 978-80-565-0004-0
ZELINA, M. (2000). Alternatívne školstvo. Bratislava: IRIS, 255 s. ISBN 80-88778-98-0
ZORMANOVÁ, L. (2012). Výukové metody v pedagogice. Praha: Grada Publishing, a. s., 160 s. ISBN 978-80-247-4100-0
Váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50. Predmet je ukončený skúškou. V rámci priebežného hodnotenia študenti vytvoria priebežné práce počas semestra ( základné princípy teórií učenia sa a koncepcií vyučovania). Priebežné práce sú hodnotené za 20 bodov. V rámci semestrálneho hodnotenia vypracujú a v mikrovýstupe predvedú semestrálnu prácu – koncepčný návrh vyučovacej jednotky s využitím zvolenej koncepcie vyučovania. Záverečná práca je hodnotená za 30 bodov. V závere semestra absolvujú študenti kolokviálne hodnotenie, cieľom ktorého bude analýza, hodnotenie a kritické posúdenie aktuálnych didaktických teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Záverečné kolokvium je hodnotené za 50 bodov. Do hodnotenia predmetu sa započítava hodnotenie priebežné, semestrálne a záverečné.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Charakteristika výkonu študenta:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, ale absentuje kritické zhodnotenie.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, úplne absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.
slovenský a český jazyk
Obsahom predmetu sú teórie učenia sa, ktoré možno chápať ako východiská koncipovania vyučovania, pri ktorom bude prebiehať učenie sa. Študenti sa po uvedení do problematiky procesu učenia sa zoznámia s asociatívnou teóriou učenia sa, behaviorálnymi teóriami učenia sa, konštruktivistickými teóriami a teóriami sociálneho učenia sa. Pri každej teórii sa zameriame na samotné využitie vedomostí pri plánovaní a vedení vyučovania. Študenti pochopia základné princípy a dokážu identifikovať a analyzovať rozličné teórie v podmienkach školskej a didaktickej praxe.
Okrem tradičných teórií učenia sa a koncepciách vyučovania sa študenti oboznámia aj s aktuálnymi a alternatívnymi teóriami 20. a 21. storočia, ktoré môžeme zaradiť medzi moderné prístupy v edukácii v teoretických východiskách slovenských a zahraničných autorov.
Témy:
1. Úvod do problematiky teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Základné pojmy, terminológia. Prehľad všetkých teórií učenia sa.
2. Vybrané koncepcie výučby. Úvod ku koncepciám výučby; Slovno-názorné vyučovanie; Problémové vyučovanie; Kooperatívne vyučovanie; Konštruktivistické a konštrukcionistické koncepcie výučby; Konštruktivizmus a konštrukcionizmus ako teória poznania; Východiská konštruktivizmu/konštrukcionizmu a socio-kognitívneho konštruktivizmu/konštrukcionizmu v teóriách J. Piageta a L. S.Vygotského, K.R. Poppera. Didaktická aplikácia vo výučbe.
3. Transmisia verzus konštrukcia v realizácii výučby. Základné znaky dvoch antagonistických prístupov k výučbe - Behaviorizmus vs. konštruktivzmus; Deduktívny, induktívny a participatívny prístup vo výučbe.
4. Moderné prístupy v edukácii - stratégie a metódy Pojem aktivizujúce vyučovacej metódy; Klasifikácia vyučovacích metód a ich charakteristika – logické postupy učenia; Charakteristika vybraných metód, Determinácie optimálneho výberu metód.
5. Prehľad aktuálnych a alternatívnych teórií učenia sa.
50/50
Absolvovaním predmetu študenti nadobudnú poznatky o pedagogických teóriách, koncepciách učenia (sa). Študenti budú schopní využiť svoje vedomosti z teórií učenia (sa) pri plánovaní a vedení vyučovacej jednotky. Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií didaktiky, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych mikro-výstupoch kurzu) k tomu potrebné teórie, koncepcie, zdroje, stratégie a metódy.
Prenositeľné spôsobilosti:
Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne a semestrálne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne spôsobilosti. Osvojené vedomosti a spôsobilosti budú študenti vedieť tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi. Študenti budú poznať a vedieť aplikovať teórie, koncepcie, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; priebežná príprava (10 hodín);realizácia seminárnej práce a prezentácia (10 hodín); príprava na priebežný didaktický test (18 hodín), spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, skupinová diskusia – problémové riešenie zadaných úloh, práca v malých skupinách-vypracovanie návrhu projektu k aktuálnym problémom, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra
VÁGNEROVÁ, M. (2014). Současná psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál, 816 s., ISBN 9788026206965
VÁRYOVÁ, B., ANDREÁNSKA, V. (2016). Vývinové poruchy. In: HERETIK, A. sr., HERETIK, A. jr. (ed.), Klinická psychológia, 2. prepracované a rozšírené vydanie. s. 415-459. Psychoprof, s .r. o. ISBN 9788089322244
Odporúčaná literatúra:
BRUNCLÍKOVÁ, Z. (2020). Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu učiteľov. In Tolerancia inakosti ako priorita (nielen) sociálnej pedagogiky. Univerzita Komenského. s 6-13. ISBN 978-80-223-4976-5
BRUNCLÍKOVÁ, Z., ANDREÁNSKA, V. (2013). Problematika dyslexie vo vyučovaní cudzích jazykov. In Psychológia (v) škole (elektronický zdroj). Univerzita Komenského. s. 171-177, ISBN 978-80-223-3483-9
GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU, E. (2021). Emocionálna regulácia a vzťahová väzba. In: GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU E., Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u adolescentov. 1. vyd., s. 26-32. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-5131-7
GLASOVÁ, M., GROMA, M. (2019). Psychologické posudzovanie bariér a facilitátorov aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím v kontexte inklúzie. In Groma, M. a kolektív, Aktivita a participácia detí so zdravotným postihnutím v kontexte integrovaného/inkluzívneho vzdelávania. 1. vyd., s. 57-96.Bratislava: Univerzita Komenského. ISNB 978-80-223-4862-1
POKORNÁ, V. (2015). Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. 3. rozšírené vydanie. Praha: Portál. 339 s. ISBN 978-80-7367-817-3
periodiká a vedecké databázy:
PsycInfo (APA); Psychológia a patopsychológia dieťaťa, Československá psychologie a iné
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením.
V priebehu semestra študenti vypracujú seminárnu prácu (max. 30 bodov), prezentujú seminárnu prácu (max. 10 bodov) a absolvujú priebežný didaktický test (max. 60 bodov). Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test a seminárna práca sú pripravené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia zo všetkých dielčích úloh.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v rôznych literárnych zdrojoch, vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vedia sa orientovať v problematike porúch detského vývinu, porúch učenia sa a správania, tj. majú základné informácie o ich etiopatogenéze, epidemiológii, diagnostike a diferenciálnej diagnostike, ako aj v možných formách intervencie.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa porúch detského vývinu, porúch správania a učenia sa, vedia sa orientovať v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky a zlyhávajú v kritickom myslení, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
1. Úvod do problematiky vývinových porúch /definícia vývinových porúch, prekurzory vývinových porúch, klasifikácie vývinových porúch.
2. Etiológia porúch vývinu /patogénne činitele a komplexnosť ich pôsobenia, riziká v pre-, peri- a post-natálnom období, včasná diagnostika, intervencia, stimulácia, deprivácia/.
3. Psychomotorická retardácia /všeobecné vývinové oneskorenie/ a mentálna retardácia /poruchy intelektu, etiológia, klasifikácia, možnosti a obmedzenia intervencie.
4. Enuréza, enkopréza, tiky - psychogénne podmienené poruchy v somatickej oblasti. Prejavy, formy, možnosti intervencie.
5. Primárne psychogénne podmienené poruchy komunikácie - zajakávanie a mutizmus /vymedzenie, klasifikácia, možnosti intervencie/.
6.Pervazívne vývinové poruchy resp. poruchy autistického spektra /autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm, etiológia, klinický obraz, organizácia starostlivosti.
7. Problém organicity v detskej psychológii. Detská mozgová obrna - etiológia, klinický obraz. Vývinová porucha motorických funkcií.
8. Ľahká mozgová dysfunkcia, súčasnosť – hyperkinetický syndróm, resp.ADHD
Najvýznamnejšie faktory v práci s deťmi s ADHD, ADD.
9. Špecifické poruchy učenia - diagnostika a diferenciálna diagnostika, nápravné programy v práci s deťmi so špecifickými poruchami učenia.
10. Emočné poruchy v detskom veku - úzkostné poruchy a depresie v detstve a dospievaní.
11.Poruchy správania, klasifikácia, prejavy a možnosti intervencie.
Cieľom je oboznámiť študentov so základnou klasifikáciou a prejavmi vývinových porúch, porúch správania a učenia v detskom veku a ich dopadmi na školské fungovanie dieťaťa. Študenti získajú základné informácie o najčastejších vývinových poruchách, poruchách správania a učenia sa vyskytujúcich sa najmä v školskom veku dieťaťa. Schopnosť orientácie v danej problematike je nevyhnutná pre budúcich učiteľov predmetových špecializácií na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania najmä v súvislosti s proinkluzívnou školskou politikou. Nadobudnú nielen teoretické vedomosti, ale získajú dostatok kompetencií pre spoluprácu aj s inými odborníkmi, ktorí sa podieľajú na riešení vývinových porúch, porúch učenia sa a správania. Predpokladá sa, že učitelia v nasledujúcich rokoch vo zvýšenej miere budú konfrontovaní s rôznym obrazom vývinových porúch a preto je nevyhnutné získať nielen vedomosti, ale aj kompetencie pre možnú spoluprácu. Študenti sú oboznámení s problematikou normality v detskej psychológii, s rizikami vývinu porúch a s medzinárodnými klasifikáciami, čo im umožní lepšie porozumieť vzniku a prejavom jednotlivých porúch. Dobrá orientácia v danej problematike je totiž nevyhnutným predpokladom individualizovaného vzťahu učiteľ - žiak s vývinovou poruchou, poruchou učenia a správania. Takýto vzťah si vyžaduje nielen empatiu, ale musí byť podložený aj získanými zručnosťami. Dôležitým cieľom je pripraviť študentov pre participáciu na realizovaní individuálnych vzdelávacích plánoch pre deti s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania. Väčšina detí s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania (až na malé výnimky) sú žiakmi bežných základných škôl a preto je dôležité, aby študenti vedeli kompetentne spolupracovať s inkluzívnym tímom, ale aj so špecialistami v iných odvetviach ako napríklad neurológ, psychológ, logopéd, pediater.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; priebežná príprava (10 hodín);realizácia seminárnej práce a prezentácia (10 hodín); príprava na priebežný didaktický test (18 hodín), spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, skupinová diskusia – problémové riešenie zadaných úloh, práca v malých skupinách-vypracovanie návrhu projektu k aktuálnym problémom, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra
VÁGNEROVÁ, M. (2014). Současná psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál, 816 s., ISBN 9788026206965
VÁRYOVÁ, B., ANDREÁNSKA, V. (2016). Vývinové poruchy. In: HERETIK, A. sr., HERETIK, A. jr. (ed.), Klinická psychológia, 2. prepracované a rozšírené vydanie. s. 415-459. Psychoprof, s .r. o. ISBN 9788089322244
Odporúčaná literatúra:
BRUNCLÍKOVÁ, Z. (2020). Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu učiteľov. In Tolerancia inakosti ako priorita (nielen) sociálnej pedagogiky. Univerzita Komenského. s 6-13. ISBN 978-80-223-4976-5
BRUNCLÍKOVÁ, Z., ANDREÁNSKA, V. (2013). Problematika dyslexie vo vyučovaní cudzích jazykov. In Psychológia (v) škole (elektronický zdroj). Univerzita Komenského. s. 171-177, ISBN 978-80-223-3483-9
GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU, E. (2021). Emocionálna regulácia a vzťahová väzba. In: GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU E., Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u adolescentov. 1. vyd., s. 26-32. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-5131-7
GLASOVÁ, M., GROMA, M. (2019). Psychologické posudzovanie bariér a facilitátorov aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím v kontexte inklúzie. In Groma, M. a kolektív, Aktivita a participácia detí so zdravotným postihnutím v kontexte integrovaného/inkluzívneho vzdelávania. 1. vyd., s. 57-96.Bratislava: Univerzita Komenského. ISNB 978-80-223-4862-1
POKORNÁ, V. (2015). Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. 3. rozšírené vydanie. Praha: Portál. 339 s. ISBN 978-80-7367-817-3
periodiká a vedecké databázy:
PsycInfo (APA); Psychológia a patopsychológia dieťaťa, Československá psychologie a iné
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením.
V priebehu semestra študenti vypracujú seminárnu prácu (max. 30 bodov), prezentujú seminárnu prácu (max. 10 bodov) a absolvujú priebežný didaktický test (max. 60 bodov). Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test a seminárna práca sú pripravené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia zo všetkých dielčích úloh.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v rôznych literárnych zdrojoch, vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vedia sa orientovať v problematike porúch detského vývinu, porúch učenia sa a správania, tj. majú základné informácie o ich etiopatogenéze, epidemiológii, diagnostike a diferenciálnej diagnostike, ako aj v možných formách intervencie.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa porúch detského vývinu, porúch správania a učenia sa, vedia sa orientovať v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky a zlyhávajú v kritickom myslení, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
1. Úvod do problematiky vývinových porúch /definícia vývinových porúch, prekurzory vývinových porúch, klasifikácie vývinových porúch.
2. Etiológia porúch vývinu /patogénne činitele a komplexnosť ich pôsobenia, riziká v pre-, peri- a post-natálnom období, včasná diagnostika, intervencia, stimulácia, deprivácia/.
3. Psychomotorická retardácia /všeobecné vývinové oneskorenie/ a mentálna retardácia /poruchy intelektu, etiológia, klasifikácia, možnosti a obmedzenia intervencie.
4. Enuréza, enkopréza, tiky - psychogénne podmienené poruchy v somatickej oblasti. Prejavy, formy, možnosti intervencie.
5. Primárne psychogénne podmienené poruchy komunikácie - zajakávanie a mutizmus /vymedzenie, klasifikácia, možnosti intervencie/.
6.Pervazívne vývinové poruchy resp. poruchy autistického spektra /autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm, etiológia, klinický obraz, organizácia starostlivosti.
7. Problém organicity v detskej psychológii. Detská mozgová obrna - etiológia, klinický obraz. Vývinová porucha motorických funkcií.
8. Ľahká mozgová dysfunkcia, súčasnosť – hyperkinetický syndróm, resp.ADHD
Najvýznamnejšie faktory v práci s deťmi s ADHD, ADD.
9. Špecifické poruchy učenia - diagnostika a diferenciálna diagnostika, nápravné programy v práci s deťmi so špecifickými poruchami učenia.
10. Emočné poruchy v detskom veku - úzkostné poruchy a depresie v detstve a dospievaní.
11.Poruchy správania, klasifikácia, prejavy a možnosti intervencie.
Cieľom je oboznámiť študentov so základnou klasifikáciou a prejavmi vývinových porúch, porúch správania a učenia v detskom veku a ich dopadmi na školské fungovanie dieťaťa. Študenti získajú základné informácie o najčastejších vývinových poruchách, poruchách správania a učenia sa vyskytujúcich sa najmä v školskom veku dieťaťa. Schopnosť orientácie v danej problematike je nevyhnutná pre budúcich učiteľov predmetových špecializácií na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania najmä v súvislosti s proinkluzívnou školskou politikou. Nadobudnú nielen teoretické vedomosti, ale získajú dostatok kompetencií pre spoluprácu aj s inými odborníkmi, ktorí sa podieľajú na riešení vývinových porúch, porúch učenia sa a správania. Predpokladá sa, že učitelia v nasledujúcich rokoch vo zvýšenej miere budú konfrontovaní s rôznym obrazom vývinových porúch a preto je nevyhnutné získať nielen vedomosti, ale aj kompetencie pre možnú spoluprácu. Študenti sú oboznámení s problematikou normality v detskej psychológii, s rizikami vývinu porúch a s medzinárodnými klasifikáciami, čo im umožní lepšie porozumieť vzniku a prejavom jednotlivých porúch. Dobrá orientácia v danej problematike je totiž nevyhnutným predpokladom individualizovaného vzťahu učiteľ - žiak s vývinovou poruchou, poruchou učenia a správania. Takýto vzťah si vyžaduje nielen empatiu, ale musí byť podložený aj získanými zručnosťami. Dôležitým cieľom je pripraviť študentov pre participáciu na realizovaní individuálnych vzdelávacích plánoch pre deti s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania. Väčšina detí s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania (až na malé výnimky) sú žiakmi bežných základných škôl a preto je dôležité, aby študenti vedeli kompetentne spolupracovať s inkluzívnym tímom, ale aj so špecialistami v iných odvetviach ako napríklad neurológ, psychológ, logopéd, pediater.
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne). V rámci blended learningu sa bude využívať LMS MOODLE.
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín príprava priebežných úloh; 20 hodín príprava seminárnej práce a 10 hodín príprava na záverečný test. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: prednáška, diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh.
CHAJDIAK, J. (2013). Štatistika jednoducho v Exceli, Bratislava, Statis, 341 s. ISBN 978-80-855-974-0
NEUBAUER, J., SEDLAČÍK, M., KŘÍŽ, O. (2016). Základy statistiky. Praha, Grada, 280 s. ISBN 978-80-247-5786-5
RIMARČÍK, M. (2007). Štatistika pre prax. Košice, Marián Rimarčík, 200 s. ISBN 8096981311
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.
Študent bude hodnotený záverečným testom za 30 bodov z teoretických vedomostí a riešení úloh zameraných na porozumenie a interpretáciu štatistických konceptov. V priebehu semestra študenti odovzdajú 5 vypracovaných zadaní po 6 bodov, ktoré budú zamerané na riešenie štatistických zadaní pomocou softvéru MS EXCEL a JASP z jednotlivých tém (deskriptívna štatistika, korelačná a regresná analýza, výberové šetrenie, testovanie hypotéz) a na konci semestra študent odovzdá a odprezentuje semestrálnu prácu za 40 bodov. Semestrálny práca bude obsahovať samostatné štatistické spracovanie a interpretáciu kvantitatívneho výskumu (vlastného alebo z prevzatých dát napríklad z diplomových, rigoróznych alebo doktorandských prác). Študent odovzdá prácu v elektronickej podobe MS Word a MS EXCEL, prezentáciu pripraví v MS PowerPoint alebo Prezi. Študent preukáže vypracovaním a prezentáciou semestrálneho projektu, že je schopný samostatne štatisticky vyhodnotiť kvantitatívny výskum a interpretovať ich.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z 5 zadaní získa menej ako 3 body. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent výborne ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať; úlohy rieši tvorivým spôsobom, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok a systematicky si pripravuje zadania na semináre, študent je iniciatívny, kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Na seminároch je aktívny. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Jeho ústny a písomný prejav je správny, citačne korektný, gramaticky bezchybný.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať s menšími nedostatkami, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie pohotovo reagovať počas prednášok na výzvy vyučujúceho, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho písomný prejav v seminárnej práci je správny, gramaticky bezchybný a tvorivý. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich interpretovať na priemernej, teda dobrej úrovni, má nadobudnuté teoretické vedomosti a zručnosti s použitím softvérov MS EXCEL a JASP pri riešení úloh, vie reagovať na výzvy vyučujúceho. Sám nie je iniciatívny, nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho komunikačný štýl nepôsobí rušivo, no nie je si istý svojou odpoveďou a jeho reč nemá výraznejšie rušivé elementy. Skúsenosti z praxe prenáša s problémami. Jeho, gramatický prejav je menej kvalitný.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent ovláda učivo na uspokojivej úrovni. Teóriu ovláda s menšími medzerami, ale nevie ju aplikovať do riešenia praktických skúseností, pri interpretácii získaných štatistických údajov potrebuje pomoc. Počas výučby je málo aktívny, neprináša nové riešenia, zastáva rolu pasívneho pozorovateľa. U študenta prevláda skôr memorovanie na rozdiel od kritického uvažovania. Analýza z praxe je menej konštruktívna. Jeho písomný prejav má isté nepresnosti až vážnejšie nedostatky.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát na nízkej úrovni, na pokyny a výzvy vyučujúceho reaguje so značnými nepresnosťami; študent sám nie je iniciatívny a nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Teoretické poznatky uplatňuje so značnými problémami, v praktickej rovine nemá odporúčania pre správne možnosti riešenia. Študent je skôr v pozícii pasívneho prijímateľa poznatkov a na seminároch nie je aktívny. Študent nie je tvorivý, opiera sa o početné citácie bez vlastného názoru. Jeho gramatický prejav nie je bezchybný a štylizačne korektný.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) toto hodnotenie získa študent vtedy, ak nesplní niektoré z požadovaných minimálnych kritérií a nie je pripustený k záverečnému testu. Znamená to, že študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Zoznámenie sa s druhmi premenných a základnou teóriou štatistiky. Zvládnutie tvorby deskriptívnych štatistík súboru v programe MS Excel a JASP. Schopnosť testovania štatistických hypotéz s využitím parametrických testov. Analýza rozptylu - ANOVA. Korelačná a regresná analýza.
1. Deskriptívna štatistika – opis štatistického súboru
2. Deskriptívna štatistika – vizualizácia dát
3. Korelačná a regresná analýza
4. Pravdepodobnosť
5. Náhodné veličiny
6. Rozdelenie pravdepodobnosti
7. Výberové šetrenie
8. Odhady charakteristík základného súboru
9. Testovanie hypotéz
10. Prezentácia semestrálneho projektu
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študent po absolvovaní kurzu bude schopný vhodne si zvoliť štatistickú metódu v rámci kvantitatívneho výskumu. Získa zručnosti v spracovaní a vyhodnotení dát a bude vedieť vhodne použiť softvér MS EXCEL a JASP. Bude rozumieť významu získaných štatistických údajov a bude vedieť vyhodnotiť a interpretovať získané štatistické výstupy kvantitatívneho skúmania.
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne). V rámci blended learningu sa bude využívať LMS MOODLE.
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín príprava priebežných úloh; 20 hodín príprava seminárnej práce a 10 hodín príprava na záverečný test. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: prednáška, diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh.
CHAJDIAK, J. (2013). Štatistika jednoducho v Exceli, Bratislava, Statis, 341 s. ISBN 978-80-855-974-0
NEUBAUER, J., SEDLAČÍK, M., KŘÍŽ, O. (2016). Základy statistiky. Praha, Grada, 280 s. ISBN 978-80-247-5786-5
RIMARČÍK, M. (2007). Štatistika pre prax. Košice, Marián Rimarčík, 200 s. ISBN 8096981311
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.
Študent bude hodnotený záverečným testom za 30 bodov z teoretických vedomostí a riešení úloh zameraných na porozumenie a interpretáciu štatistických konceptov. V priebehu semestra študenti odovzdajú 5 vypracovaných zadaní po 6 bodov, ktoré budú zamerané na riešenie štatistických zadaní pomocou softvéru MS EXCEL a JASP z jednotlivých tém (deskriptívna štatistika, korelačná a regresná analýza, výberové šetrenie, testovanie hypotéz) a na konci semestra študent odovzdá a odprezentuje semestrálnu prácu za 40 bodov. Semestrálny práca bude obsahovať samostatné štatistické spracovanie a interpretáciu kvantitatívneho výskumu (vlastného alebo z prevzatých dát napríklad z diplomových, rigoróznych alebo doktorandských prác). Študent odovzdá prácu v elektronickej podobe MS Word a MS EXCEL, prezentáciu pripraví v MS PowerPoint alebo Prezi. Študent preukáže vypracovaním a prezentáciou semestrálneho projektu, že je schopný samostatne štatisticky vyhodnotiť kvantitatívny výskum a interpretovať ich.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z 5 zadaní získa menej ako 3 body. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent výborne ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať; úlohy rieši tvorivým spôsobom, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok a systematicky si pripravuje zadania na semináre, študent je iniciatívny, kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Na seminároch je aktívny. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Jeho ústny a písomný prejav je správny, citačne korektný, gramaticky bezchybný.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať s menšími nedostatkami, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie pohotovo reagovať počas prednášok na výzvy vyučujúceho, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho písomný prejav v seminárnej práci je správny, gramaticky bezchybný a tvorivý. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich interpretovať na priemernej, teda dobrej úrovni, má nadobudnuté teoretické vedomosti a zručnosti s použitím softvérov MS EXCEL a JASP pri riešení úloh, vie reagovať na výzvy vyučujúceho. Sám nie je iniciatívny, nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho komunikačný štýl nepôsobí rušivo, no nie je si istý svojou odpoveďou a jeho reč nemá výraznejšie rušivé elementy. Skúsenosti z praxe prenáša s problémami. Jeho, gramatický prejav je menej kvalitný.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent ovláda učivo na uspokojivej úrovni. Teóriu ovláda s menšími medzerami, ale nevie ju aplikovať do riešenia praktických skúseností, pri interpretácii získaných štatistických údajov potrebuje pomoc. Počas výučby je málo aktívny, neprináša nové riešenia, zastáva rolu pasívneho pozorovateľa. U študenta prevláda skôr memorovanie na rozdiel od kritického uvažovania. Analýza z praxe je menej konštruktívna. Jeho písomný prejav má isté nepresnosti až vážnejšie nedostatky.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát na nízkej úrovni, na pokyny a výzvy vyučujúceho reaguje so značnými nepresnosťami; študent sám nie je iniciatívny a nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Teoretické poznatky uplatňuje so značnými problémami, v praktickej rovine nemá odporúčania pre správne možnosti riešenia. Študent je skôr v pozícii pasívneho prijímateľa poznatkov a na seminároch nie je aktívny. Študent nie je tvorivý, opiera sa o početné citácie bez vlastného názoru. Jeho gramatický prejav nie je bezchybný a štylizačne korektný.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) toto hodnotenie získa študent vtedy, ak nesplní niektoré z požadovaných minimálnych kritérií a nie je pripustený k záverečnému testu. Znamená to, že študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Zoznámenie sa s druhmi premenných a základnou teóriou štatistiky. Zvládnutie tvorby deskriptívnych štatistík súboru v programe MS Excel a JASP. Schopnosť testovania štatistických hypotéz s využitím parametrických testov. Analýza rozptylu - ANOVA. Korelačná a regresná analýza.
1. Deskriptívna štatistika – opis štatistického súboru
2. Deskriptívna štatistika – vizualizácia dát
3. Korelačná a regresná analýza
4. Pravdepodobnosť
5. Náhodné veličiny
6. Rozdelenie pravdepodobnosti
7. Výberové šetrenie
8. Odhady charakteristík základného súboru
9. Testovanie hypotéz
10. Prezentácia semestrálneho projektu
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študent po absolvovaní kurzu bude schopný vhodne si zvoliť štatistickú metódu v rámci kvantitatívneho výskumu. Získa zručnosti v spracovaní a vyhodnotení dát a bude vedieť vhodne použiť softvér MS EXCEL a JASP. Bude rozumieť významu získaných štatistických údajov a bude vedieť vyhodnotiť a interpretovať získané štatistické výstupy kvantitatívneho skúmania.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 8 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 8 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 22 hodín, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, inštruktáž, projektové metódy, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, e-learning.
Povinná literatúra:
DUBEC, M. (2007). Třídnické hodiny. Praha: Projekt Odyssea, s. 4–5. [online] [cit. 2. 6. 2020] Dostupné z: http://www.odyssea.cz/localImages/tridnicke_hodiny.pdf.
DUTKOVÁ, K., MEDLENOVÁ, J. (2007). Sprievodca triedneho učiteľa. 1. vyd. Bratislava: Raabe, 1800 s. ISBN 80-89182-03-0-8.
EICHHORN, E. – GEBAUER, K. (2014). Manažment triedy, Bratislava: Dr. Josef Raabe. 194 s. ISBN 978-80-8140-096-4. http://is.komposyt.com/pre-odbornikov/ziak-so-svvp/preview-file/1-manazment-tr-982.pdf
KOREŇOVÁ, S. (2020). Príklady dobrej praxe - Aktivity na triednických hodinách. Online časopis Didaktika 6/2020. https://www.direktor.sk/sk/casopis/didaktika/priklady-dobrej-praxe-aktivity-na-triednickych-hodinach.m-1013.html
SITKOVÁ, D. (2014). Skúsenosti s intervenciou žiakov s problémovým správaním na primárnom stupni vzdelávania. Banská Bystrica: Metodicko-pedagogické centrum, 35 s..
VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – BABICOVÁ, Z. (2012). Triedny Učiteľ a spolupráca školy s rodinou. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 153 s.. ISBN 9788055705071.
Ďalší študijný text bude študentom dostupný a v pravidelných intervaloch sprístupňovaný v elektronickej podobe prostredníctvom univerzitného LMS Moodle – kurz s názvom Triedny manažment.
Najmä pre začínajúcich triednych učiteľov je nevyhnutné zorientovať sa v právnych predpisoch, ktoré sa priamo dotýkajú postavenia triedneho učiteľa:
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 553/2003 Z. z. Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
Nariadenie vlády SR č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (namiesto Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov).
vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 437/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov.
Právne predpisy, ktoré súvisia s výkonom práce triedneho učiteľa:
Zákon č. 357/2009 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky 357/2009.
Zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška č. 326/2008 Z. z. o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia.
Vyhláška č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách.
Vyhláška č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (20+30, spolu 50 bodov).
Priebežné hodnotenie: pozostáva z kritickej analýzy domácich a zahraničných zdrojov – 10 bodov a formulácia parciálnych súčastí semestrálneho projektu – 10 bodov.
Záverečné hodnotenie pozostáva: pozostáva z vypracovania semestrálneho projektu a jeho ústneho odprezentovania.
Semestrálny projekt pozostáva: z kompletného vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry za 30b. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu) v 11. týždni priebežnej výučby.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 46 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 41 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 37 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 33 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 30 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Obsahové zameranie predmetu je rozdelené na dve základné oblasti: manažment triedy z pozície učiteľa akéhokoľvek predmetu a komunikácia s triednym kolektívom z pozície triedneho učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Manažment triedy vedúci k úspešne realizovanému vyučovaciemu procesu a spolupracujúcemu konaniu žiakov v ňom s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov, čím je možné smerovať k zmysluplnému učeniu sa žiakov.
Metodika riadenia a koordinácie vyučovacieho procesu – základné piliere úspešného manažmentu triedy – plánovanie, vytváranie produktívnej klímy triedy a podpora tímovej práce v triede, usporiadanie podmienok učebného priestoru, usmerňovanie učebnej činnosti žiakov/študentov, usmerňovanie úloh žiakov/študentov súvisiacich s chodom triedy, aktivity na udržanie disciplíny v triede, aktivity na prevenciu problémového správania, triedne pravidlá. Triedny manažment a triedny učiteľ v kontexte legislatívy – kvalifikačné predpoklady pre výkon triednictva, práva a povinnosti triedneho učiteľa. Role a činnosti triedneho učiteľa. Kompetencie a zručnosti triedneho učiteľa. Požiadavky na osobnosť triedneho učiteľa. Pedagogická dokumentácia triedy. Plán, organizácia a riadenie triednických hodín a aktivity na triednické hodiny. Problémové správanie a východiskové dokumenty. Triedny učiteľ a výchovné opatrenia. Komunikácia a spolupráca triednych učiteľov s vedením školy, pedagogickými zamestnancami, odbornými zamestnancami, so zákonnými zástupcami žiakov/študentov, a so zástupcami rôznych inštitúcií a organizácií. Evalvácia triednickej činnosti.
Študent absolvovaním predmetu Triedny manažment by mal:
poznať základné zásady úspešného manažmentu triedy smerujúce k vedeniu zmysluplného vyučovacieho procesu s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov,
osvojiť si vedomosti o riadení triedy a triedneho kolektívu z pozície triedneho učiteľa v súčinnosti s inými pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami,
získať zručnosti v rámci administrácie pedagogickej dokumentácie triedneho učiteľa,
poznať kompetencie a náplň práce triedneho učiteľa,
dokáže analyzovať jednotlivé formy spolupráce rodiny a školy a posúdiť ich vhodnosť vo vzťahu k rodičom a žiakom,
byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín pri tvorbe semestrálneho projektu,
byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorby semestrálneho projektu na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, organizačné zručnosti, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tvorivosť a predstavivosť, kritické myslenie, analytické schopnosti, schopnosť riešenia problémov, a ďalšie.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 8 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 8 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 22 hodín, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, inštruktáž, projektové metódy, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, e-learning.
Povinná literatúra:
DUBEC, M. (2007). Třídnické hodiny. Praha: Projekt Odyssea, s. 4–5. [online] [cit. 2. 6. 2020] Dostupné z: http://www.odyssea.cz/localImages/tridnicke_hodiny.pdf.
DUTKOVÁ, K., MEDLENOVÁ, J. (2007). Sprievodca triedneho učiteľa. 1. vyd. Bratislava: Raabe, 1800 s. ISBN 80-89182-03-0-8.
EICHHORN, E. – GEBAUER, K. (2014). Manažment triedy, Bratislava: Dr. Josef Raabe. 194 s. ISBN 978-80-8140-096-4. http://is.komposyt.com/pre-odbornikov/ziak-so-svvp/preview-file/1-manazment-tr-982.pdf
KOREŇOVÁ, S. (2020). Príklady dobrej praxe - Aktivity na triednických hodinách. Online časopis Didaktika 6/2020. https://www.direktor.sk/sk/casopis/didaktika/priklady-dobrej-praxe-aktivity-na-triednickych-hodinach.m-1013.html
SITKOVÁ, D. (2014). Skúsenosti s intervenciou žiakov s problémovým správaním na primárnom stupni vzdelávania. Banská Bystrica: Metodicko-pedagogické centrum, 35 s..
VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – BABICOVÁ, Z. (2012). Triedny Učiteľ a spolupráca školy s rodinou. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 153 s.. ISBN 9788055705071.
Ďalší študijný text bude študentom dostupný a v pravidelných intervaloch sprístupňovaný v elektronickej podobe prostredníctvom univerzitného LMS Moodle – kurz s názvom Triedny manažment.
Najmä pre začínajúcich triednych učiteľov je nevyhnutné zorientovať sa v právnych predpisoch, ktoré sa priamo dotýkajú postavenia triedneho učiteľa:
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 553/2003 Z. z. Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
Nariadenie vlády SR č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (namiesto Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov).
vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 437/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov.
Právne predpisy, ktoré súvisia s výkonom práce triedneho učiteľa:
Zákon č. 357/2009 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky 357/2009.
Zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška č. 326/2008 Z. z. o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia.
Vyhláška č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách.
Vyhláška č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (20+30, spolu 50 bodov).
Priebežné hodnotenie: pozostáva z kritickej analýzy domácich a zahraničných zdrojov – 10 bodov a formulácia parciálnych súčastí semestrálneho projektu – 10 bodov.
Záverečné hodnotenie pozostáva: pozostáva z vypracovania semestrálneho projektu a jeho ústneho odprezentovania.
Semestrálny projekt pozostáva: z kompletného vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry za 30b. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu) v 11. týždni priebežnej výučby.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 46 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 41 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 37 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 33 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 30 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Obsahové zameranie predmetu je rozdelené na dve základné oblasti: manažment triedy z pozície učiteľa akéhokoľvek predmetu a komunikácia s triednym kolektívom z pozície triedneho učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Manažment triedy vedúci k úspešne realizovanému vyučovaciemu procesu a spolupracujúcemu konaniu žiakov v ňom s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov, čím je možné smerovať k zmysluplnému učeniu sa žiakov.
Metodika riadenia a koordinácie vyučovacieho procesu – základné piliere úspešného manažmentu triedy – plánovanie, vytváranie produktívnej klímy triedy a podpora tímovej práce v triede, usporiadanie podmienok učebného priestoru, usmerňovanie učebnej činnosti žiakov/študentov, usmerňovanie úloh žiakov/študentov súvisiacich s chodom triedy, aktivity na udržanie disciplíny v triede, aktivity na prevenciu problémového správania, triedne pravidlá. Triedny manažment a triedny učiteľ v kontexte legislatívy – kvalifikačné predpoklady pre výkon triednictva, práva a povinnosti triedneho učiteľa. Role a činnosti triedneho učiteľa. Kompetencie a zručnosti triedneho učiteľa. Požiadavky na osobnosť triedneho učiteľa. Pedagogická dokumentácia triedy. Plán, organizácia a riadenie triednických hodín a aktivity na triednické hodiny. Problémové správanie a východiskové dokumenty. Triedny učiteľ a výchovné opatrenia. Komunikácia a spolupráca triednych učiteľov s vedením školy, pedagogickými zamestnancami, odbornými zamestnancami, so zákonnými zástupcami žiakov/študentov, a so zástupcami rôznych inštitúcií a organizácií. Evalvácia triednickej činnosti.
Študent absolvovaním predmetu Triedny manažment by mal:
poznať základné zásady úspešného manažmentu triedy smerujúce k vedeniu zmysluplného vyučovacieho procesu s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov,
osvojiť si vedomosti o riadení triedy a triedneho kolektívu z pozície triedneho učiteľa v súčinnosti s inými pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami,
získať zručnosti v rámci administrácie pedagogickej dokumentácie triedneho učiteľa,
poznať kompetencie a náplň práce triedneho učiteľa,
dokáže analyzovať jednotlivé formy spolupráce rodiny a školy a posúdiť ich vhodnosť vo vzťahu k rodičom a žiakom,
byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín pri tvorbe semestrálneho projektu,
byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorby semestrálneho projektu na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, organizačné zručnosti, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tvorivosť a predstavivosť, kritické myslenie, analytické schopnosti, schopnosť riešenia problémov, a ďalšie.
Forma výučby: konzultácie, samoštúdium
Typ predmetu: voliteľný
Odporúčaný rozsah výučby: rozsah a frekvenciu konzultácií určí vedúci/vedúca práce ŠVOUČ
Časová záťaž študenta: 60 hodín (konzultácie, samoštúdium, spracovanie práce/ tvorba diela, prezentácia práce/umeleckého diela)
Metóda štúdia: individuálna tvorba, konzultácie
Podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce ŠVOUČ vzhľadom na tému práce ŠVOUČ.
Podmienkou absolvovania predmetu a získania kreditov je účasť na ústavnom/fakultnom kole ŠVOUČ. Záverečné hodnotenie sa stanovuje na základe predloženej práce ŠVOUČ a jej prezentácie.
Udelené hodnotenie predmetu: absolvoval/absolvovala
slovenský jazyk
-Príprava a tvorba práce.
-Príprava a tvorba/interpretácia umeleckého diela podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce.
- Príprava prezentácie práce ŠVOUČ.
- Prezentácia práce ŠVOUČ pred odbornou a študentskou verejnosťou.
Absolvovaním predmetu študent/študentka:
- Nadobudne hlbšiu znalosť riešenej problematiky práce ŠVOUČ a znalosťbibliografických noriem alebo hlbší rozvoj umeleckých, či interpretačných zručností
- Je schopný/-á plánovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť
- Využíva relevantné teoretické poznatky v metodických aplikáciách, v metodológii výskumu alebo relevantné umelecké postupy/techniky pri tvorbe/interpretácii diela
- Dokáže realizovať a prezentovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť a reagovať na otázky s ňou súvisiace
- Vytvára konzistentný odborný text teoreticko-výskumného resp. teoreticko-metodického charakteru, originálne umelecké dielo, alebo originálnu interpretáciu diela
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, ktorý pozostáva z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie prípadných interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Cieľom kurzu je získavanie a rozvíjanie vokálneho kolektívneho prejavu v podmienkach zborového telesa. Študent si osvojuje zásady zborovo-speváckej techniky a harmonicko-rytmického cítenia. Študent rozvíja schopnosť kolektívnej spolupráce a komunikačné schopnosti. Študent taktiež nadobúda pódiovú skúsenosť a reprezentuje univerzitu na domácich aj zahraničných podujatiach.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, ktorý pozostáva z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie prípadných interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Cieľom kurzu je získavanie a rozvíjanie vokálneho kolektívneho prejavu v podmienkach zborového telesa. Študent si osvojuje zásady zborovo-speváckej techniky a harmonicko-rytmického cítenia. Študent rozvíja schopnosť kolektívnej spolupráce a komunikačné schopnosti. Študent taktiež nadobúda pódiovú skúsenosť a reprezentuje univerzitu na domácich aj zahraničných podujatiach.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, pozostávajúceho z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta, ktoré posudzuje dirigent zboru. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho/individuálneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
FX (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Študent má zmysel pre kultivovaný spev, primeraný výraz a prejav, vkus a zároveň sa učí interpretácii skladieb rôznych štýlových období a žánrov.
Študent rozvíja svoju muzikálnosť a nadobudnuté poznatky v oblasti vokálnych činností pri práci s hudobným materiálom v zborových ansámbloch.
Študent má prehľad v otázkach dramaturgie koncertu.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, pozostávajúceho z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta, ktoré posudzuje dirigent zboru. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho/individuálneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
FX (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Študent má zmysel pre kultivovaný spev, primeraný výraz a prejav, vkus a zároveň sa učí interpretácii skladieb rôznych štýlových období a žánrov.
Študent rozvíja svoju muzikálnosť a nadobudnuté poznatky v oblasti vokálnych činností pri práci s hudobným materiálom v zborových ansámbloch.
Študent má prehľad v otázkach dramaturgie koncertu.
Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda
podľa zamerania témy diplomovej práce
Štátnu skúšku obhajoba diplomovej, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č.
1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov
za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie
štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené
disciplinárne konanie.
Študent získava 14 kreditov za úspešnú obhajobu diplomovej práce (kredity započítané v študijnom pláne
VUZ).
U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave
hodnotí najmä:
- preukázanie schopnosti študenta schopnosť integrovať vedomosti, zvládať zložitosť a formulovať
rozhodnutia pri neúplných alebo obmedzených informáciách, pričom však zahŕňajú spoločenskú
a etickú zodpovednosť spojenú s uplatňovaním ich vedomostí a rozhodnutí;
- preukázanie, že vie jasne a jednoznačne komunikovať závery, ich poznatky a zdôvodnenia
odborníkom aj laickým adresátom;
- spracovanie zvolenej témy na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej
literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi, hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je
možné verifikovať. Súčasne diplomová práca musí byť prínosom v konkrétnom odbore.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100 – 91% (výborne – vynikajúce výsledky),
B 90 – 81% (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C 80 – 73% (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D 72 – 66% (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E 65 – 60% (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx 59 a menej % (nedostatočne).
Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nedosahujúcej 60 %
z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky –
obhajoba diplomovej práce. Rovnako je študent hodnotený hodnotením FX, ak odovzdal diplomovú prácu v
rozpore s odsekom 7 č. 56 Vnútorného predpisu UK č. 23/2021 alebo odovzdal diplomovú prácu, ktorá v
podstatnej miere nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 písm. d), odseku 2 písm. d) alebo odseku 3 písm. d) čl.
56 Vnútorného predpisu UK 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK
v Bratislave.
Podrobnosti a konkretizácie náležitostí záverečných prác pre jednotlivé učiteľské študijné programy
v kombinácii (aprobácie) budú spresnené v príslušných Opisoch študijných programov.
slovenský jazyk, v prípade jazykových špecializácií aj jazyk príslušnej predmetovej špecializácie
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri
hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej
štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a
či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom
v príslušnom študijnom odbore, v ktorom študent absolvoval študijný program;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva
iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sú aj
protokoly originality: z centrálneho registra a Theses, k výsledkom ktorých sa školiteľ a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a
autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských
kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 2/2018
Smernica rektora UK v Bratislave;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je
spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce
posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na
pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
8. V študijnom programe zameranom na učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov môže byť súčasťou
záverečnej práce a jej obhajoby aj prezentácia umeleckých výstupov a výkonov.
Ciele a výstupy vzdelávania:
Výstup vzdelávania je v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF,
v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade
s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi. Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.