2 hodina prednáška/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (4 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 18 hodín príprava na priebežnú diskusiu k predmetnej téme;60 hodín príprava na skúšku. Spolu 100 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška; vysvetľovanie; E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); analýza edukačných dokumentov; diskusia o predmetnej téme; Swot analýza.
Povinná literatúra:
BENEŠ, Z.-GRACOVÁ, B.-PRŮCHA, J.: Sondy a analýzy. Učebnice dějepisu – teorie a multikulturní aspekty edukačního média. Praha, 2008.
BOCKOVÁ, A.: Výučba dejepisu ako pedagogický problém (pohľad na funkčnosť dejepisného vzdelávania a funkčnosť faktografie). In: Verbum historiae 1. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2009.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
FISCHER, R.: Učíme děti myslet a učit se. Praha, 2004.
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
KRATOCHVÍL, V.: Metafora stromu ako model didaktiky dejepisu k predpokladom výučby. Bratislava : Raabe, 2019.
LABISCHOVÁ, D.-GRACOVÁ, B.: Příručka k didaktice dějepisu, Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, 2010.
Odporúčaná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Empirický prieskum. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
BOCKOVÁ, A.: Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae, 2/2014.
BOCKOVÁ, A.: Dejepisné vzdelávanie je hodnototvorný proces. In: Vita historiae dedicata, Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
BOCKOVÁ, A.: Obrazy priestorovej perspektívy slovenského územia v učebniciach dejepisu. In : Letz, R. a kol: Slovenské územie v historickom kontexte. Bratislava : Matica slovenská, 2017.
KÁZMEROVÁ, Ľ.: Premeny v školstve a vzdelávaní na Slovensku (1918 -1945), Bratislava : HÚ SAV, 2012.
KLÍMA, B. a kol: Mládež a dějiny. Brno : Masarykova univerzita, 2001.
LETZ, R.-MAKYNA, P. a kol.: Rok 1918 v historickej pamäti Slovenska a strednej Európy. Bratislava : Matica slovenská, 2020.
OTČENÁŠOVÁ, S.: Schválená minulosť. Kolektívne identita v československých a slovenských učebniciach (1918 – 1989). Košice : UPJŠ, 2010.
PETLÁK, E.: Súčasnosť a perspektívy didaktiky. In : Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019.
RÖTLING, Gustáv: Hodnotenie učebnej činnosti žiakov. Banská Bystrica: Metodické centrum, 1997.
STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : Metocké centrum mesta Bratislavy, 2002.
STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : Metodické centrum mesta Bratislavy, 2007.
SWAINOVÁ, H. (ed.): Velké otázky historie. Praha : Národní divadlo, 2006.
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
ZDECHOVANOVÁ, D., BOCKOVÁ,A., PÁNIK, P. (eds.): Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava: Strom života, 2006.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
30% priebežného a 70% záverečného hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra analyzuje a reflektuje obsah každej tematicky a problémovo zameranej prednášky, priebežne diskutuje, formuluje a kladie otázky, pričom uplatňuje metódu E-U-R. Záverečné hodnotenie sa praktizuje po absolvovaní ústnej skúšky. Študent/-ka (po vygenerovaní témy/otázky) prezentuje teoretické a praktické vedomosti z daného odboru, vecne diskutuje o kľúčových aspektoch školského dejepisu a odborovej didaktiky. Pri priebežnom a záverečnom hodnotení sa aplikuje Swot analýza. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent má hlboké vedomosti v špecializovanej oblasti odboru, rozumie teóriám, metódam a stratégiám edukácie a vie integrovať poznatky a uplatniť ich v teoretických i praktických súvislostiach, orientuje sa v súčasnom stave poznania histórie, odborovej didaktiky a hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo (originálne) ich aplikovať pri riešení problémových úloh, pozná výsledky aktuálnych empirických výskumov v odbore a zodpovedne rieši problémy samostatne aj v tímoch a vie jasne komunikovať o odborných záveroch a zdôvodneniach riešených problémov,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Študenti sa oboznámia s vybranými problémami teórie a metodiky dejepisu, identifikujú požiadavky kladené na vzdelávanie učiteľov a získavajú vedomosti o aplikácii metód a stratégií odporúčaných pre výučbu a učenie sa žiakov v základných a stredných školách. Nadobudnú prehľad o premenách dejepisnej výučby na Slovensku v európskych dimenziách a môžu sledovať jeho koncepčné zmeny.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy:
- „Veľké otázky histórie - o minulosti pre budúcnosť.“ Vnímanie medziodborových (interdisciplinárnych) súvislostí vo výučbe dejepisu.
- Špecifiká a zvláštnosti dejepisného vzdelávania z hľadiska náročnosti osvojovania historických poznatkov, osobnosť učiteľa v procese výučby a učenia sa žiakov.
- Retrospektívny pohľad na výučbu dejepisu od r. 1918 do r. 1993 na území Československa, komparácia a analýza učebníc používaných v školskom systéme dejepisného vzdelávania predmetného obdobia..
- Modely výučby dejepisu na Slovensku od roku 1993 a súčasné perspektívy dejepisného vzdelávania, premeny obsahovej a procedurálnej stránky výučby a učenia sa.
- Európska dimenzia vo výučbe dejepisu a hlavné trendy európskej didaktiky dejepisu.
- Didaktická analýza učiva a funkčnosť prepájania lokálnych, národných a nadnárodných dejín. Metodológia historického poznávania, rozvíjanie faktografického, konceptuálneho a procedurálneho poznania
- Metodika výučby väčších tematických celkov.
- Multiperspektivita ako jedna z najnáročnejších metód dejepisnej výučby.
- Efektivita edukačných pomôcok (techník) pri fixovaní poznatkov (myšlienkové mapy, historické a geografické mapy, multimediálne pomôcky infografiky a pod.).
- Hodnotenie a klasifikácia žiakov na hodinách dejepisu, identifikácia probémov.
- Historická pamäť, mýty a stereotypy - „prítomnosť minulosti“, vzťah študentov k dejepisu a histórii. Závery empirických výskumov.
30/70
Študent absolvovaním predmetu dokáže zaradiť teoretické poznatky odborovej didaktiky do širších kontextov konceptualizácie dejepisu v minulosti a súčasnosti. V nadväznosti na bakalárske štúdium pozná širšiu škálu diverzných metód, strategických postupov a foriem modernej výučby dejepisu a možnosti ich uplatnenia. Študent dokáže vo svojej práci aplikovať princípy tvorby a projektovania pedagogického a didaktického prostredia, ovláda metodológiu aplikácie empirického výskumu vo výučbe dejepisu a vie vyhodnocovať postoje študentov k dejepisu a štúdiu histórie.
2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2P (3 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 45 hodín príprava na skúšku. Spolu 75 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme, metóda analýzy situácie, fixácia prednášaných informácií prostredníctvom priebežného hodnotenia (testu), e-learning.
Povinná literatúra:
EWANS, R.J.W.: Vznik habsburské monarchie. Praha: Argo 2003.
KAMENICKÝ, M: Lexikón svetových dejín. Bratislava: SPN, 1997, 2001 a 2003.
KŘEN, Jan: Dvě století střední Evropy. Praha: Argo, 2005, s. 19-71.
Odporúčaná literatúra:
MÚCSKA, Vincent – DANIŠ, Miroslav – ŠEVČÍKOVÁ, Zuzana: Dejiny európskeho stredoveku. I. Raný stredovek (od. 5. storočia do polovice 11. storočia). Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
POHL, W. – VOCELKA, K.: Habsburkové. Praha 1996.
WANDYCZ, Piotr S.: Střední Evropa v dějinách od středověku do současnosti. Praha: Academia, 1966.
30 % priebežného a 70 % záverečného hodnotenia – test a ústna skúška. Študent absolvuje test v priebehu semestra, ústnu skúšku v skúškovom období. Test bude po 9. téme, bude obsahovať 15 otázok a študent bude môcť dosiahnuť max. 30 bodov (každá otázka 2 body). Ústna skúška v skúšobnom období bude pozostávať z dvoch otázok. Jedna bude zameraná na niektorý problém stredovekých a novovekých dejín strednej Európy. Druhá otázka bude zameraná na niektorú osobnosť. Za ústnu skúšku môže študent získať max. 70 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky. Študent sa plne orientuje v problematike histórie strednej Európy v stredoveku a ranom novoveku. Vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať, kriticky hodnotiť.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard. Študent sa orientuje v predmetnej problematike. Jeho schopnosť vlastnej analýzy a aplikácie poznatkov je však obmedzená.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca. Študent sa orientuje v problematike, vie sa naučiť, avšak jeho kritické myslenie je obmedzené.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky. Študent uspokojivo reprodukuje historické poznatky, jeho vedomosti sú však torzovité a kritické myslenie je obmedzené.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá. Študent vie reprodukovať len základnú faktografiu, získané vedomosti však nevie sumarizovať. Nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Študent neovláda najzákladnejšie poznatky, neorientuje sa v danej problematike.
slovenský a český jazyk
- Úvod do problematiky. Literatúra. Pramene.
- Zrod stredovekej strednej Európy.
- Vznik a rozvoj slovanských štátov v strednej Európe v ranom a vrcholnom stredoveku
- Situácia v strednej Európe koncom 15. a začiatkom 16. storočia. Renesancia. Reformácia. Nástup Habsburgovcov.
- Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, Poľsko, Čechy v ranom novoveku.
- Stredoeurópska habsburská monarchia za Ferdinanda I. Hospodárska politika v strednej Európe v 16. storočí. Toliare ako nový typ mince.
- Monarchia za Maximiliána II. a Rudolfa II. Reformácia a jej konkrétne formy v strednej Európe.
- Fungovanie habsburskej monarchie ako jednotného štátu. Centrum a regióny. Šľachta. Katolícka cirkev v strednej Európe v 16. – 18. storočí.
- Hospodárske a sociálne dejiny 17. a 18. storočia v strednej Európe. Merkantilizmus. Ostendská spoločnosť.
- Konfesionalizácia. Disciplinizácia. Turecká otázka a jej vplyv na vnútropolitickú situáciu v strednej Európe.
- Stredná Európa v 18. storočí.
30/70
Cieľom kurzu je prehĺbenie vedomostí o histórii strednej Európy do konca 18. storočia. Študent na základe hlbšieho poznania stredoeurópskych súvislostí porozumie lepšie tomuto regiónu, jeho väzbám a vzťahom. Po úspešnom absolvovaní predmetu bude schopný vytvoriť si vlastné prednášky z danej tematiky, aby mohol učiť žiakov a študentov o dejinách strednej Európy.
2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (4 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 38 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 100 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: problémová diskusia/kolokvium o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning.
Povinná literatúra:
MACKOVÁ, M.: Paradigma osobnosti v slovenskom kultúrnom priestore. Bratislava : Eurokódex, 2015.
MAŤOVČÍK, A. – PARENIČKA, P.: Biografistika. Martin : Slovenská národná knižnica, 2005.
PARENIČKA, Pavol: Cvičenia z biografistiky. Žilina : EDIS, 2017.
Odporúčaná literatúra:
ADERHOLD, K. (ed.): Tvorcovia svetových dejín. Zv. 1. – 4. Bratislava : SPN, Mladé letá, 2002 – 2004.
BÁRTA, M. – KOVÁŘ, M.: Lidé a dějiny. K roli osobnosti v historii v multidisciplinární perspektivě. Praha : Academia, 2017.
DRAPELA, V. J.: Přehled teorií osobnosti. Praha : Portál, 1997.
DÜLMEN, van Richard: Historická antropologie: Vývoj – Problémy – Úkoly. Praha : DOKOŘÁN, 2002.
FERENČUHOVÁ, B. a kol.: Biografia a historiografia. Slovenský, český a francúzsky pohľad. Bratislava : Prohistoria, 2012.
GREGUŠ, C.: Slovenskí rodáci svetu. Trnava : SSV, 1999.
HALL, C. S. – Lindzey, G.: Psychológia osobnosti. Bratislava : SPN, 2002.
MAŤOVČÍK, A. (red.): Biografický lexikón Slovenska. Zv. 1 – 5. Martin : SNK, 2002 – 2013.
ORTEGA, Y – GASSET, J.: Vzpoura davů. Praha : Naše vojsko, 1993.
PECKA, D.: Člověk a dějiny. Praha : Vyšehrad, 1969.
SMÉKAL, Vladimír: Pozvání do psychologie osobnosti: člověk v zrcadle vědomí a jednání. Brno : Barrister&Principal, 2007.
50 % priebežného a 50 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v priebehu semestra a vypracuje projekt zameraný na konkrétnu historickú osobnosť na záverečné hodnotenie. Projekt je koncipovaný didakticko-historicky. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz oboznamuje študentov s fenoménom osobnosti v dejinách. Približuje význam osobnosti v dejinách v rámci národných i všeobecných dejín. Sústredí sa na problematiku ako vyučovať o osobnostiach v rámci predmetu dejepis na základných a stredných školách. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- kde možno nájsť informácie o osobnostiach
- čo je historická osobnosť
- čím sa osobnosť stáva osobnosťou (historicko-filozofická reflexia o úlohe osobnosti v dejinách)
- pokus o typológiu a osobnosti (interedisciplinarita, prienik medzi historiografiou, filozofiou, psychológiou a sociológiou)
- osobnosť vo všeobecných a národných dejinách, otázka personalizácie dejín
- osobnosť a moc
- osobnosť a kultúra
- slovenské osobnosti vo svete
- svetové osobnosti na Slovensku
- ako učiť o osobnostiach v školách
- osobnosti v učebniciach dejepisu
50/50
Študenti nadobudnú vedomosti o úlohe, mieste osobnosti v dejinách. Naučia sa orientovať v základných kategóriách a kritériách, ktoré sa vzťahujú na historické osobnosti. Dokážu si nájsť relevantné informácie o osobnostiach v archívoch, knižniciach, špecializovaných vedeckých pracoviskách a internetových databázach. Naučia sa analyzovať a kriticky hodnotiť život a tvorbu osobností a pripraviť kvalitné projekty o osobnostiach. Nadobudnú schopnosť užšie prepájať všeobecné a národné dejiny prostredníctvom osobností.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2P (4 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 78 hodín príprava na skúšku. Spolu 100 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning.
Povinná literatúra:
KŘEN, J.: Dvě století střední Evropy. Praha : Argo, 2006.
MATULA, P.: Stredná Európa na prelome 18. a 19. storočia. Bratislava : UK v Bratislave, 2021.
WANDYCZ, P. S.: Střední Evropa v dějinách. Praha : Academia, 2004.
Odporúčaná literatúra:
KONTLER, L.: Dějiny Maďarska. Praha : NLN, 2001.
KOVÁČ, D.: Dejiny Slovenska. Praha : NLN, 2002.
MELICHAR, V.: Dějiny Polska. Praha : Svoboda, 1975.
MÜLLER, H. a kol.: Dějiny Německa. Praha : NLN, 1999.
VEBER, V. a kol.: Dějiny Rakouska. Praha : NLN, 2002.
30 % priebežného a 70 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v priebehu semestra a ústnu skúšku v skúškovom období. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
Študenti sa prierezovou formou oboznámia s dejinami strednej Európy od konca 18. do začiatku 20. storočia. Sústreďuje sa na kľúčové problémy stredoeurópskeho priestoru v dlhom 19. storočí. Približuje interpretácie prelomových období, pomôže spoločne odkrývať tabuizované témy, spoznať dobovú spoločnosť a jej osobnosti. Sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- Stredná Európa v období osvietenstva. Delenie Poľska. Vývoj v jednotlivých štátoch.
- Francúzska revolúcia v r. 1789 – 1799 a jej vplyv na vývoj v strednej Európe.
- Napoleonská éra a nemecké reformy. Vývoj v habsburskej monarchii a Poľsku.
- Národné hnutia. Vznik moderných národov. Národotvorný proces v strednej Európe (Nemecko, Rakúsko, Poliaci, Maďari, Česi, Slováci, Židia).
- Predrevolučné obdobie v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Romantizmus. Biedermeier.
- Revolúcia 1848 - 1849. Revolúcia v strednej Európe. Slovanstvo. Koniec revolúcie a jej výsledky v strednej Európe.
- Neoabsolutizmus. Industrializácia a kapitalistická konjunktúra.
- Poľské povstanie v r. 1863 a jeho dôsledky.
- Zjednotenie Nemecka.
- Habsburská monarchia v liberálnej ére. Rakúsko-uhorské vyrovnanie. Ostatné národy.
- Stredná Európa v konzervatívnej ére (Bismarck, Taaffe, Tisza).
- Hospodársky zázrak a jeho negatíva.
- Demokratizácia a nacionalizácia (Poľsko, Uhorsko, Nemci a Česi).
- Badeniovské reformy a ich dôsledky. Všeobecné volebné právo.
30/70
Kurz umožňuje študentovi získať komplexné poznatky z dejín strednej Európy v dlhom 19. storočí. Naučí sa orientovať v sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch a prepájať ich analogicky so súčasnosťou. Získa schopnosť kriticky myslieť a objektívne hodnotiť nedávnu minulosť. Dokáže analyzovať a zhodnocovať toto historické obdobie, komparovať vývoj v jednotlivých stredoeurópskych krajinách a zároveň medzi strednou, západnou a východnou Európou ako makroregiónmi a dospievať k syntetizujúcim záverom. Dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, historických interpretáciách, rozlišovať ich a nadobudne schopnosť myslieť v súvislostiach.
2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (4 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 68 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: dialogická forma prednášky, spätná väzba – študentská reflexia funkčnosti získavaných informácií v závere prednášok, fixácia prednášaných informácií prostredníctvom priebežného hodnotenia (test po 7. prednáške), skúška formou kolokvia paralelne zameraná na prehlbovanie odborných i komunikačných schopností absolventov i tímovej práce nad rozborom a spracovaním kontroverzných tém.
Povinná literatúra:
TONKOVÁ, M.: Systemizovaná pamäť stredoeurópskeho regiónu - slovenské, české a slovinské dejepisné učebnice ako historický prameň. Nauka. - Wrocław : Tempo, 2014.
BENEŠ, Z. – BOCKOVÁ, A. - JESZKE, J. - TONKOVÁ, M. : Dejiny stredoeurópskeho priestoru a kultúrne dedičstvo stredoeurópskych štátov v študijnom (edukačnom) programe stredoeurópskych univerzít. Bratislava : UK, 2011.
KŘEN, J.: Čtvrt století střední Evropy. Visegrádské země v globálním příběhu 1992-2017.Praha: Karolinum, 2019.
Odporúčaná literatúra:
TONKOVÁ, M.: Slovinský a slovenský priestor: náčrt podobností a odlišností otázok historického vývoja územnej legitimity oboch súčasných štátov v moderných dejinách. In: Slovenské územie v historickom kontexte. - Martin : Matica slovenská, 2017.
TONKOVÁ,M : Kulturní vývoj dnešního slovinského území. In: Dějiny Slovinska. Praha 2011.
HORSKÁ, P.: Kapitalistická industrializace a středoevropská společnost. Praha : Academia,1970.
Kol.: Stredná a juhovýchodná Európa v politike veľmocí. Sondy do vývoja II. Bratislava :
Historický ústav SAV, 1994.
KŘEN, J.: Dvě století střední Evropy. Praha : Argo, 2006.
RUPNIK, J: Jiná Evropa. Praha : Prostor, 1992.
RUPNIK, J: Střední Evropa je jako pták s očima vzadu. Novela Bohemica, 2018.
WANDYCZ, P.: Cena slobody, Střední Evropa v dějinách. Praha : Academia, 1998.
30 % priebežného a 70 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v priebehu semestra a ústnu skúšku v skúškovom období. V písomnom teste sa hodnotia nadobudnuté vedomosti o hlavných historických osobnostiach a základných udalostiach stredoeurópskych dejín 20. storočia a súčasnosti vo forme doplnenia správnej odpovede jej dokončením alebo zakrúžkovaním príslušnej možnosti. Záverečné hodnotenie - na ústnej skúške si študent vytiahne dve otázky, prvú zo širšej historickej problematiky strednej Európy a druhú zameranú na konkrétny problém.
Maximálny možný počet bodov za test je 20, prístup na vykonanie ústnej skúšky študentovi zabezpečí získanie minimálne 15 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné (súhrnne) získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa plne a bezpečne orientuje v užších i širších kontextoch problematiky, v odpovediach s istotou používa potrebný syntetizujúci, sumarizačný postup zhodnotenia príslušnej problematiky, v odbornom tímovom rozhovore preukazuje žiaduci profesionálny prístup individuálneho účastníka, vnímanie spoludiskutujúcich i stupeň empatie nutne k úspešnému smerovaniu odbornej diskusie),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa bezpečne orientuje v užších i širších súvislostiach kontextu problematiky, ovláda syntetizujúci postup pri odpovediach na predložený stredoeurópsky problém, občas nevie rovnako precízne nadviazať na slová spoluúčastníkov kolokvia),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa vie orientovať v problematike, ale získané poznatky nevie rovnako úspešne aplikovať v tímovej odbornej diskusii),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, ovláda skôr parciálne faktografické údaje, nepreukazuje schopnosť sumarizovať ich a prezentovať v potrebnom širšom („stredoeurópskom“) kontexte,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie parciálne poznatky, jeho schopnosť samostatnej sumarizujúcej prezentácie akéhokoľvek kontextu nastolenej problematiky odborného kolokvia je takmer nulová),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
Staronový pojem „stredná Európa“ vo výskume všeobecných dejín – historiografické a politické súvislosti. Politický, hospodársky, sociálny a kultúrny život stredoeurópskeho regiónu, jeho štátov, národov a rôznych typov komunít od prvej svetovej vojny po rozpad bipolárneho sveta:
- historické a aktuálne interpretácie pojmu stredná Európa a príčiny odlišných vnímaní pojmu
- zrod súčasnej strednej Európy: versaillský systém a jeho vplyv na vznik stredoeurópskych „národných štátov“; komplikované výsledky novej reality
- národná verzus menšinová otázka v medzivojnovej strednej Európe a jej vplyv na politický vývoj Československa, Poľska, Juhoslávie, Maďarska, Rakúska
- medzivojnový ekonomický, sociálny, spoločenský vývoj stredoeurópskych štátov medzi dvoma vojnami optikou interdisciplinárnych výskumov
- európske mocnosti ako faktor medzivojnového vývoja stredoeurópskeho regiónu a pokusy stredoeurópskych štátov o samostatnú i “stredoeurópsku” politiku.
- stredoeurópsky región v čase nového rozpadu svetovej rovnováhy – hľadanie nového miesta pre
príslušné stredoeurópske národy.
- bilancia a vyústenie druhej svetovej vojny v strednej Európe, rozpad a „zánik“ stredoeurópskeho
regiónu, stredoeurópske štáty v sovietskom bloku.
- kultúrna a politická obnova pojmu stredná Európa po rozpade bipolárneho sveta
30/70
Študent spozná, aktívne analyzuje, interpretuje a vlastnými slovami komparuje spoločné a odlišné črty vývoja z vybranej problematiky stredoeurópskeho makroregiónu v 20. storočí, určuje miesto a rolu špecifického stredoeurópskeho vývoja a jeho jednotlivých súčastí v kontexte celoeurópskeho vývoja. Bezpečne identifikuje a hodnotí rôzne typy väzieb, resp. medzistupňov medzi národnými a všeobecnými dejinami a miesto Slovenska (slovenských dejín) v týchto väzbách. Tento typ odborných poznatkov absolventovi kurzu vytvára špecifické zázemie pre jeho predpokladanú profesijnú orientáciu učiteľa (resp. pracovníka kultúrnych inštitúcií): precíznejšie chápanie komplikovaného vývoja a tým i komplikovanej historickej pamäti obyvateľov regiónu a z toho vyplývajúcich ťažkostí vynárajúcich sa pri výučbe dejepisu na školách SR.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou metódou
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín tvorba seminárnych prác na predmetné témy s obhajobou. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); analýza a recenzia textov, ikonických textov a edukačných materiálov; brainstorming; inštruktáž; tvorba edukačných pomôcok, projektová metóda; metóda problémového vyučovania; tímová práca; diskusia o predmetnej úlohe; reťazová diskusia; Swot analýza
Povinná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae, 2/2014.
BOCKOVÁ, A.: Výučba dejepisu ako pedagogický problém (pohľad na funkčnosť dejepisného vzdelávania a funkčnosť faktografie). In: Verbum historiae 1. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2009.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
HUMAJ, R. – BOHUNICKÁ, J: Z histórie spoločnosti. Bratislava: Raabe, 2018.
JANČURA, M. – BOJKOVÁ, A. (ed.): Dejiny tvoríš ty! História, škola, verejný priestor. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2019.
RYBENSKÁ, Klára: Moderní přístupy k výuce dějepisu. Hradec Králové : UHK, 2020.
Odporúčaná literatúra:
BAUMANN, E.: Koncepcia historickej empatie ako inovatívny prístup v didaktike dejepisu. In : Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019.
BOCKOVÁ, A.: Empirický prieskum. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
BOCKOVÁ, A.: Konfrontácie vo výučbe súčasných dejín. In: I mlčení je lež. Ostrava : Občanské sdružení Pant, 2009.
BURIAN, V.: Trendy, ktoré možno zatrasú školami. In: Dobrá škola, roč. 7, 2015, č. 3.
HAVELKOVÁ, Lenka – HANUS, Martin: Rozvoj mapových dovedností ve výuce dějepisu. In: Geografické rozhledy, 2015, 24 (5), s. 14-15.
JANČURA, M., BOJKOVÁ, A. (ed): Dejiny tvoríš ty! História, škola, verejný priestor. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2019.
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
LABISCHOVÁ, D.-GRACOVÁ, B.: Příručka k didaktice dějepisu, Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, 2010.
NÁVOJSKÝ, A.: Dejepis. In: Globálne vzdelávanie ZŠ. Metodická príručka pre učiteľky a učiteľov 2. stupňa ZŠ. Biológia, dejepis, výtvarná a hudobná výchova umením, geografia, občianska náuka. Bratislava: Človek v ohrození, o. z. 2014.
Odporúčania RE ministrom školstva členských štátov pre výučbu dejepisu v 21. storočí. Bratislava : Informačná kancelária RE, 2001.
SLÁDKOVÁ, K.: Virtuálna cesta Myjavou. In : Myjavský región v didaktických variáciách. Diplomová práca. Bratislava : Pedagogická fakulta UK v Bratislave, 2021. Dostupné na internete: https://www.fedu.uniba.sk/sucasti/katedry/katedra-historie/dejepis-pre-21-storocie/
STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : Metodické centrum mesta Bratislavy, 2007.
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
Metodický pokyn č. 21/2011- na hodnotenie a klasifikáciu žiakov stredných škôl.
Metodický pokyn č. 22/2011- na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy;
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
100 % priebežného slovného a bodového hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra prezentáciou riešených úloh reflektuje obsah tematického zamerania predmetu, pričom uplatňuje metódu E-U-R. Pri priebežnom a záverečnom hodnotení vlastných výstupov práce získava študent/-ka spätnú väzbu slovným a bodovým hodnotením kolektívu. Pri záverečnom hodnotení sa uplatňuje Swot analýza. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent má široké, kompaktné vedomosti v špecializovanej oblasti odboru a vie ich tvorivo a originálne uplatniť v teoretických i praktických súvislostiach, orientuje sa v súčasnom stave poznania hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje pri tvorbe metodických (edukačných) materiálov, zodpovedne pracuje samostatne aj v skupinách, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a odborne ich komunikovať a tvorivo aplikovať pri riešení problémových úloh. Pozná najnovšie trendy modernej didaktiky dejepisu a vie zvážiť vhodnosť ich aplikácie do dejepisnej praxe v rámci vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Študent analýzou tém získa vedomosti o teoretických a praktických premenách dejepisnej edukačnej praxe a možnostiach aplikácie moderných metód a stratégií odporúčaných pre výučbu a učenie sa žiakov v základných a stredných školách. Tvorivou činnosťou nadobudne intelektuálne, praktické a emocionálne skúsenosti a prehľad o procese modernizácie dejepisnej výučby.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy a aktivity:
- Diskusia o „veľkých otázkach histórie - o minulosti pre budúcnosť“, o výbere a aktualizácii učiva dejepisu s dôrazom na aspekt interdisciplinárnych súvislostí.
- Výber a interpretácia ukážok zviditeľňujúcich špecifiká a zvláštnosti dejepisného vzdelávania z hľadiska náročnosti osvojovania historických poznatkov. Učiteľ ako motivátor učenia sa žiakov.
- Analýza a komparácia dokumentov pre výučbu dejepisu od r. 1918 do r. 1993 na území Československa. Tvorba recenzných posudkov z pohľadu súčasníka.
- Grafické zobrazenia modelov výučby dejepisu na Slovensku od roku 1993 a súčasné perspektívy dejepisného vzdelávania.
- Rozbor a diskusia odporúčaní RE ministrom školstva členských štátov o výučbe dejepisu v 21. storočí.
- Didaktická analýza učiva a funkčnosť prepájania lokálnych, národných a nadnárodných dejín. Metodológia historického poznávania, rozvíjanie faktografického, konceptuálneho a procedurálneho poznania. Didaktická analýza učiva aplikovaná na konkrétne dejepisné učivo.
- Tvorba časovej priamky/osi s grafickým vyznačením kontextových súvislosti v rámci preberaného väčšieho tematického celku.
- Aplikácia metódy multiperspektivity ako jednej z najnáročnejších metód dejepisnej výučby (na vybranej téme).
- Efektivita edukačných pomôcok (techník) pri fixovaní poznatkov (myšlienkové mapy, historické a geografické mapy, multimediálne pomôcky infografiky a pod.). Tvorba konkrétnych ukážok ( podľa výberu aktivity) a argumentačné zdôvodnenie ich funkčnosti.
- Identifikácia pozitív a negatív hodnotiaceho procesu výkonov žiakov na hodinách dejepisu.
- Historická pamäť,, mýty a stereotypy - „prítomnosť minulosti“, vzťah študentov k dejepisu a histórii. Analýza dostupných záverov empirických výskumov.
100/0
Študent riešením priebežne zadávaných úloh na seminári získa potrebné spôsobilosti pre tvorivú prácu učiteľa dejepisu. Absolvovaním predmetu dokáže komplexnejšie hodnotiť historické deje a spracovať väčšie tematické celky do zrozumiteľnejších, rôznorodých „obrazov“ minulosti – primeraných pre chápanie žiakov rôznych vekových kategórií a mentálnej vyspelosti. Na konkrétnych príkladoch analyzuje vzťah historickej vedy a dejepisu a uplatňuje transfer teórie na školskú prax
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 5 hodín – príprava prezentácie zvolenej témy; 23 hodín – riešenie priebežných úloh; 40 hodín – tvorba seminárnej práce; Spolu: 90 hodín.
Metódy vzdelávania: priebežné individuálne riešenie parciálnych úloh, priebežné výstupy vo forme prezentácií, diskusia, metóda analýzy situácie, e-learning.
PŠENÁK, J.: Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina: Edis, 2012.
KAMENICKÝ, M.: Banícke školstvo na Slovensku do založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Bratislava: SAP, 2006.
Odporúčaná literatúra:
BRŤKOVÁ, M., et al. Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava : Pressent, 2000.
DENKOVÁ, Z. – KAMENICKÝ, M.: Vivat Akadémia. Banská Štiavnica: Slovenské banské múzeum, 2013, s. 4-59.
KAMENICKÝ, M.: Počiatky uršulínskej rehole a jej príchod do Bratislavy. In: Kresťanstvo v dejinách Slovenska. Editor: Mária Kohútová. Bratislava: Universum, 2003, s. 78-85.
KAMENICKÝ, M. – SZÖGI, L.: Študenti z Bratislavskej stolice na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918. Bratislava: Post Scriptum, 2017.
100 % priebežného hodnotenia.
V priebehu semestra študenti prezentujú zvolené témy z problematiky histórie školstva v Európe od staroveku do roku 1900 (30 % hodnotenia). Po prezentácii vždy nasleduje diskusia k danej téme. Študenti na základe diskusie dopracujú svoje témy do formy písomnej seminárnej práce. Táto má rozsah max. 15 strán vrátane poznámkového aparátu a zoznamu použitej literatúry a prameňov. Seminárnu prácu odovzdajú najneskôr 2 týždne po skončení semináru. Za seminárnu prácu môžu získať 60 % celkového hodnotenia. 10 % hodnotenia je ich aktivita na jednotlivých seminároch.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky. Študent vytvorí prezentáciu na výbornej úrovni, je aktívny na seminároch, odovzdá excelentnú seminárnu prácu. Má široké, kompaktné vedomosti z dejín školstva v Európe).
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard. Študent vytvorí a odprezentuje svoju prezentáciu na veľmi dobrej úrovni, je aktívny na seminároch, odovzdá veľmi dobrú seminárnu prácu. Orientuje sa v predmetnej problematike, ovláda ju.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca. Študent vytvorí prezentáciu na dobrej úrovni, orientuje sa v danej problematike. Jeho seminárna práca je na štandardnej úrovni, vyskytujú sa v nej sporadické chyby).
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky. Študent odprezentuje svoj referát na uspokojivo – prijateľnej úrovni. Jeho aktivita na seminároch nie je príliš veľká. Seminárna práca je na uspokojivej úrovni.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá. Študentova prezentácia spĺňa len minimálne kritériá, jeho aktivita na seminároch je slabá. Seminárna práca spĺňa minimálne kritériá.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše. Študentova prezentácia bola veľmi slabá, študent sa neorientuje v predmetnej problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky. Jeho seminárna práca nespĺňa ani minimálne kritériá (napr. nemá poznámkový aparát, zoznam použitej literatúry, je plná chýb).
slovenský jazyk
- Školstvo v neskororímskej dobe.
- Vývoj školstva a vzdelanosti v období raného stredoveku.
- Vznik stredovekých univerzít.
- Školstvo v období vrcholného a neskorého stredoveku.
- Vplyv reformácie na rozvoj školstva v 16. a 17. storočí.
- Ján Amos Komenský a jeho význam v oblasti rozvoja novovekého školstva.
- Katolícke školstvo v 16. – 18. storočí. Jezuitská a uršulínska rehoľa a ich miesto v dejinách novovekého školstva.
- Protestantské školstvo v Európe a na Slovensku do roku 1918.
- Vznik technickej inteligencie a prvých technických škôl. Miesto Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici (zal. 1735) v dejinách vysokého technického školstva.
- Významné osobnosti v oblasti vývoja novovekého školstva a ich najvýznamnejšie diela.
- Študenti zo Slovenska na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918.
100/0
Cieľom kurzu je sprostredkovať študentom základný prehľad o dejinách školstva v Európe. Študent sa oboznámi z fungovaním školských vzdelávacích systémov v minulosti. Dokáže sa orientovať v historickom priereze vývoja školstva od základného až po univerzitné. Vie prepájať vývoj školstva v Európe a na Slovensku v rôznych historických epochách. Na základe dobových prameňov analyzuje školstvo, zhodnocuje jeho vývoj a význam, diskutuje o jeho význame a poslaní.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava na priebežné hodnotenie a seminárne práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: syntetizujúce vstupy vyučujúcej k jednotlivým témam a následné moderované ústne diskusie k súbornej problematike väčších kapitol; priebežné individuálne študentské prezentácie vybranej problematiky seminára (každý absolvent kurzu 3 kratšie písomné seminárne výstupy) kombinované s diskusiou ostatných študentov.
Povinná literatúra:
IGGERS, G. G.: Dějepisectví ve 20. století. Praha : NLN, 2002.
TONKOVÁ, M.: Slovenská historiografia o úlohe osobnosti a osobnostiach v dejinách. In: Verbum historiae I. Bratislava, 2008.
Odporúčaná literatúra:
TONKOVÁ, M.: Prítomnosť minulosti - cesty modernej historiografie a cesty výučby moderného dejepisu. In: HOP/Historie-Otázky-Problémy, roč. 2, 2010, č. 2.
TONKOVÁ, M.: Dejepis a učitelia histórie v začiatkoch moderného slovenského vzdelávacieho systému. In: Verbum historiae, č. 2, 2018.
TONKOVÁ, M.: Civics and Civic Education in the Slovak Republic, its Traditions and Current Situation and Model in Relation to History Teaching. In: Prace Historyczne : Zeszyty Naukowe Uniwersytetu Jagiellońskiego, č. 142, 2015.
AVENARIUS, A.: Základné problémy slovenských dejín a historiografie. In: Krátke dejiny Slovenska. Bratislava : AEP, 2006.
BRAUDEL, F.: Dynamika kapitalismu. Praha : Argo, 1999.
HUDEK, A.: Najpolitickejšia veda. Slovenská historiografia v r. 1948-1968. Bratislava : HÚ SAV, 2012.
KUTNAR, F. – MAREK, J.: Přehledné dějiny českého a slovenského dějepisectví. Praha : NLN, 1997 (časti týkajúce sa všeobecných problémov svetového vývoja, časti o slovenskom dejepisectve ).
LE GOFF, J.: Středověká imaginace. Praha : Argo, 1998. (kapitoly: Predhovor, Dlhý stredovek, Tvoria politické dejiny i dnes os dejín?).
LE GOFF, J.: Život v znamení histórie. Bratislava : Kalligram, 2003.
100 % priebežného hodnotenia. Záverečné podoby troch priebežných seminárnych výstupov sa odovzdávajú v skúšobnom období. Jednu štvrtinu súhrnného hodnotenia absolventovi kurzu vytvorí aktivita a kvalifikovanosť účasti na moderovaných ústnych diskusiách k súbornej problematike jednotlivých kapitol. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa plne orientuje v oboch kontextoch problematiky seminára, kontinuálne sa vynárajúce koncepcie interpretácie dejín a vzdelávacieho procesu v historických otázkach vie v diskusiách a vlastných písomných výstupoch posúdiť podľa výsledkov dokumentovaného vedeckého poznávania, pričom tak v diskusiách ako i v individuálnych písomných výstupoch argumentovane a sebaisto syntetizuje vlastné poznatky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent preukazuje, že sa plne orientuje v oboch kontextoch problematiky seminára, jeho argumentácia výsledkov historiografie a výsledkov dejepisu je však v individuálnych písomných výstupoch občas nie plne precízna),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa v podstate bezpečne pohybuje v oblasti reprodukovania získaných informácií o vývoji koncepcií interpretácie dejín, získané poznatky však len s ťažkosťami aplikuje a syntetizuje pri riešení modelových situácií ),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa orientuje len v základnej kauzálnej problematike oboch kontextov, nepreukazuje však schopnosť získané poznatky samostatne aplikovať na podmienky praxe svojej budúcej špecializácie),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa orientoval v odbornej problematike oboch kontextov seminára iba s veľkými ťažkosťami a torzovito a ani v písomných výstupoch nedokázal sformulovať vlastný syntetizujúci pohľad na spôsob, ktorým sa vytvárali metódy spoznávania histórie v minulosti a súčasnosti
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovládol väčšinu najzákladnejších informácií seminára)
slovenský a český jazyk
- „Historiografia” ako veda o vývoji metód historickej práce a veda o filozofii dejín a “dejepis”( „školská história”) ako vzdelávacia disciplína. Základné problémy historickej periodizácie.
- Prvé úspešné systematické pokusy o určenie filozofie dejinného vývoja i určenie metód práce historika – judaistické, antické grécke a rímske dejepisectvo. Dejepisné vzdelávanie žiakov v antike.
- Dejepisectvo na prelome antiky a stredoveku. Nová filozofia dejín (kresťanstvo) v čase paralelných znalostí klasických metód historickej práce – dejepisecké úspechy obdobia.
- Stredoveký dejepisec – jeho svet a spôsob jeho práce. Podobnosť a rozdiely medzi historiografiou európskeho Západu a Východu. Stredoveký “dejepis” a dejepis.
- Nové názory na povahu historického vývoja i metódy práce historika za čias humanizmu a renesancie.
- Historiografia ako prostriedok propagácie osvietenských ideí. Osvietenský ahistorizmus a osvietenské učebnice dejepisu.
- Zrod moderných vedeckých disciplín a miesto moderného historického výskumu v ich kontexte. Liberálne a konzervatívne dejepisectvo 19. storočia, zrod moderného systémového vyučovania histórie (VŠ) a dejepisu (základné a stredoškolské vzdelávanie).
- Rozmach nových metód a tém historického bádania v 20. storočí. Špecifické postavenie školy Annales.
- Historiografia a dejepis na prelome storočí – rast či pokles významu?
- Základné problémy vývoja slovenskej historiografie a slovenskej školskej histórie.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Absolvent kurzu získa predovšetkým základné spôsobilosti a praktické zručnosti rozlišovania medzi odbornou historickou literatúrou a jej ideologickými napodobeninami; skúsenosti s porovnávaním rôznych metód práce historikov minulosti mu zároveň pomôžu hlbšie chápať konkrétne historické procesy minulosti a rovnako tak vzťah minulosti a súčasnosti. Paralelne sleduje vzťah a väzby minulosť – súčasnosť na špecifickom vývoji dejepisu ako vzdelávacej disciplíny.
Takto zacielené výsledky absolventovi kurzu pomôžu pri výkone budúcej pedagogickej funkcie – predovšetkým v budovaní jeho vlastného sebaistého zázemia pre chápanie príčin trvale existujúceho rôznorodého hodnotenia konkrétnych dejinných udalostí. Prehĺbené komunikačné schopnosti trénované na náročnej problematike mu zároveň vytvárajú základy pre precízne formulované odpovede na rovnaké otázky vychádzajúce zo študentského prostredia jeho budúcej profesie. Zvládnutím historického vývoja metodiky interpretácie histórie vo vzdelávacom procese tak absolvent završuje jeden z kľúčových cieľov obsahu vlastnej špecializácie.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: moderované diskusie k jednotlivým témam a k prezentovaným konkrétnym výstupom účastníkov seminára, systémovo zvýšená pozornosť venovaná študentským hodnoteniam prác prezentovaných ich kolegami a vzájomnému prezentovaniu najúspešnejších práce účastníkov jednej skupiny seminára účastníkom druhej skupiny, spätná väzba zabezpečovaná aj individuálnymi kontaktmi príslušných autorov prác s vyučujúcou.
CENTKOWSKI, J.: O formování evropského modelu školní historické výchovy. In: Historie a škola III. Praha : Ústav pro informace ve vzdělávání, 2006.
TONKOVÁ, M.: Dejepis na Slovensku v čase kultúrnej transformácie : problém historickej vedy i problém teórie vyučovania. In: Verbum historiae 2/2014.
TONKOVÁ, M.: Predstavy a realita - skúsenosti s digitalizáciou dejepisného učiva a dejepisnej výučby v Slovenskej republike In: Sborník prací Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity, řada společenských věd, roč. 25, č. 2, Brno 2011.
Odporúčaná literatúra:
TONKOVÁ, M.: Prítomnosť minulosti: slovenské učebnice dejepisu ako prameň pre výskum histórie a historickej pamäti – možnosti prípadových štúdií. In: Verbum historiae 1/2019.
COWLEY, R.. (ed.): Co by bylo, kdyby. Praha : Academia 2005.
FERRO, M.: Jak se vyprávějí dějiny dětem po celém světě. Praha : Academia 2019.
LIPTÁK, Ľ.: Historické pojmy. In: Storočie dlhšie ako sto rokov, Bratislava : Kalligram 1999, 2011.
LIPTÁK, Ľ.: Čo sú slovenské dejiny? Konflikt politiky a vedy. In: Storočie dlhšie ako sto rokov, Bratislava : Kalligram 1999, 2011.
Multimediálne pomôcky a výučbové multimediálne prostriedky: The Map as History – a multimedia Atlas https://www.the-map-as-history.com/ ; videá MŠ VV aŠ SR viki(iedu.sk); historické videohry: Attentat 1942 (2017), Kingdom Come/Deliverance (2018).
Učebnice dejepisu SR pre ZŠ a gymnáziá vydané po r. 1989.
100 % priebežného hodnotenia. Záverečné podoby troch priebežných seminárnych výstupov sa odovzdávajú v skúšobnom období. Jednu štvrtinu záverečného hodnotenia absolventovi kurzu vytvorí kvalifikovanosť jeho aktivít v moderovaných diskusiách seminára. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent aktívne preukazuje plné analytické vnímanie všetkých súčastí problematiky – t. j. otázok výberu i sprístupňovania historických tém do dejepisného vzdelávania a svoje vnímanie precízne a pritom zaujímavo prezentuje i na vlastných výstupoch zadávaných vyučujúcou),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent aktívne preukazuje svoje úspešné analytické schopnosti posúdenia otázok výberu i sprístupňovania historických tém v školskej histórii, jeho argumentácia k možným cestám dejepisu v 21. storočí je však občas nie plne precízna),
C (80-73%, dobre – bežná, spoľahlivá práca, študent sa v podstate bezpečne pohybuje v oblasti reprodukovania získaných informácií, získané poznatky však len s ťažkosťami aplikuje a syntetizuje pri riešení modelových situácií vlastných výstupov),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa orientuje v základnej kauzálnej problematike oboch kontextov, málo sa zapája do diskusií, jeho schopnosť samostatne prezentovať otázky výberu historických tém do dejepisného vzdelávania a problematiku ich funkčného sprístupňovania je len povrchná a značne obmedzená,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa orientoval v odbornej problematike iba s veľkými ťažkosťami a torzovito, nezapájal sa do diskusie z vlastnej iniciatívy a ani v písomných výstupoch nedokázal jednoznačne sformulovať vlastný pohľad na riešenie konkrétnych otázok svojej budúcej špecializácie),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovládol väčšinu najzákladnejších informácií seminára, prípadne chýbajú aj požadované výstupy)
slovenský a český jazyk
100/0
Absolventi kurzu dokážu aktívne a systémovo transponovať konkrétne historické témy reprezentujúce národnú i nadnárodnú problematiku európskych dejín (predovšetkým problematiku stredoeurópskeho priestoru) do súčasných tém dejepisnej výučby, pričom vyhľadávajú, analyzujú a komparujú existujúce moderné domáce i zahraničné multimediálne prostriedky ich výučby, a to tak, že zároveň predkladajú a formálne prezentujú vlastné návrhy na zaradenie prípadných nových tém do výučby dejepisu v SR a spôsoby ich funkčného vyučovania prostredníctvom modernej metodiky a možných technológií. Vyústením kurzu teda má byť dovŕšenie profesionálnej prípravy budúceho učiteľa dejepisu tak, aby sa s istotou pohyboval v oboch rovinách odbornej stránky svojej profesie – historickej i dejepisnej.
2 hodiny prednáška a seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
Povinná literatúra:
SOKOLOVSKÝ, L.: Správa stredovekej dediny na Slovensku. Bratislava : AEPress, 2002.
MANNOVÁ, E. a kol.: Krátke dejiny Slovenska. Bratislava : AEPress, 2003.
ŠTEFÁNIK, M. – LUKAČKA, J.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : Historický Ústav SAV, 2010.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J.: Nitriansky kódex a jeho posolstvo. Ružomberok : KU, 2006.
NEMEŠ, J.: Testament ako prameň materiálnej kultúry stredoveku. In: Studia Archaeologica Slovaca Mediaevalia II. Bratislava : Academic Electronic Press, 2000, s. 114 – 127.
NEMEŠ, J.: Kresťanskí pustovníci v stredoveku. In: Historická revue : vedecko-populárny časopis o dejinách, 2010, roč. 21, č. 3, s. 20 – 27.
NEMEŠ, J.: Drevené sudy a ich využitie pri skladovaní nápojov a potravín v stredovekom Uhorsku. In: Archaeologia historica. Brno : Masarykova univerzita. Filozofická fakulta, 2018, roč. 43, č. 1, s. 247 – 263.
KUČERA, M.: Slovenské dejiny I. Bratislava : LIC, 2011.
Domáce a zahraničné historické časopisy
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca bude prezentovaná počas prednáškového obdobia na kolokviu formou referátu a potom sa písomne odovzdá. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
- Ako učiť o každodennosti v stredoveku na dnešnom území Slovenska.
- Pomoc pomocných vied historických pri výskume každodennosti.
- Životný priestor stredovekého človeka. Analýza prameňov.
- Vývoj osídlenia na stredovekom Slovensku.
- Život na stredovekom hrade. Hrad a hradné panstvo.
- Život v stredovekej dedine. Kostol a cintorín. Obyčajové, nemecké a valašské právo.
- Život mešťana. Mestské právo, mestské výsady. Remeslá.
- Vývoj cirkevnej správy na stredovekom Slovensku.
- Život v stredovekom kláštore. Mníšske, kanonické, rytierske a žobravé rehole.
- Národnosti v živote stredovekého Slovenska (Nemci, Kumáni, Židia, Rómovia atď.).
- Stredoveká architektúra a umenie na Slovensku.
- Školstvo, vzdelanosť a písomná kultúra na stredovekom Slovensku.
- Kolokvium seminárnych prác 1.
- Kolokvium seminárnych prác 2.
100/0
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými charakteristikami dejín každodennosti na stredovekom Slovensku. Študenti si osvoja a budú sa vedieť orientovať v špecifickej problematike metodológie výskumu každodennosti. Na základe získaných vedomostí dokážu profesionálne narábať s historickými udalosťami rôzneho charakteru a prehĺbia si vedomosti prostredníctvom ich analýzy. Dokážu vyhodnocovať fakty v nich obsiahnuté, interpretovať ich v širšom kontexte, zhodnotiť ich historický a kultúrny význam pre súčasnosť. Po absolvovaní predmetu si rozšíria poznatky z hospodárskych, sociálnych a kultúrnych dejín stredovekého Slovenska. Osobitný dôraz sa kladie na kritické myslenie o stredoveku, používanie odbornej terminológie a argumentácie. Primeraná pozornosť bude venovaná diskusii o problémoch každodenného života v minulosti.
2 hodina prednáška/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava seminárnej práce; 10 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: analýza textov, vysvetľovanie; diskusia/kolokvium o predmetnej téme; problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning
Povinná literatúra:
PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam: Slovenské dejiny III. Bratislava : LIC, 2015.
Vybrané dokumenty podľa osobností z rôznych dobových prameňov:
Vydaná korešpondencia jednotlivých osobností, dobové noviny a časopisy.
Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 – 1918. I. – III. Zost. F. BOKES. Bratislava, 1962.
LETZ, Róbert: Andrej Hlinka vo svetle dokumentov. Bratislava : PostScriptum, 2014.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX. - XII. Bratislava: LIC.
Odporúčaná literatúra:
VIRŠINSKÁ, M.: Cirkevná a kňazsko-kazateľská činnosť. In: J. M. Hurban : Prvý predseda SNR. Bratislava, 2017, s. 127-142.
FRANCISCI, J.: Vlastný životopis. Črty z doby moysesovskej. Bratislava 1956.
HUČKO, J.: Michal Miloslav Hodža. Bratislava 1970.
DAXNER, Š. M.: V službe národa. Bratislava 1958.
Kol. Jozef Miloslav Hurban – prvý predseda slovenskej národnej rady. Bratislava NR : SR, 2017.
GOLIAN, Ján – MOLDA, Rastislav: (Ne)obyčajný život farára. Banská Bystrica: S4HS, 2018.
LETZ, Róbert – MULÍK, Peter: Pohľady na osobnosť Andreja Hlinku. Martin : MS, 2009.
HOLEC, Roman: Andrej Hlinka. Otec národa? Bratislava : Marenčin, 2020.
100 % priebežného hodnotenia. Študent vypracuje seminárnu prácu podľa zadania. Seminárnu prácu študent odovzdá na konci semestra. Študent prezentuje výsledky seminárnej práce v priebehu semestra.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť, koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský jazyk
Študenti sa na jednotlivých hodinách oboznámia najmä prostredníctvom analýzy textov vybraných osobností s ich životom a najmä dielom. Spomedzi osobností slovenských dejín 19. storočia sa pozornosť sústredí na najvýznamnejšie osobnosti slovenského národného hnutia v 19. storočí.
Anton Bernolák
Juraj Fándly
Ján Kollár
P. J. Šafárik
Ľudovít Štúr
J. M. Hurban
K. Kuzmány
Š. M. Daxner
J. Francisci
S. H. Vajanský
Š. Moyses
Elena Maróthy Šoltésová
Andrej Hlinka
100/0
Študent získava prehĺbené vedomosti a znalosti o významných osobnostiach slovenského národného hnutia v 19. storočí. Osvojí si informácie o ich účasti na politickom, kultúrnom a národnom živote Slovákov. Dokáže analyzovať a zhodnocovať podiel a účasť týchto osobností v slovenskom národnom hnutí v kontexte uhorských dejín. Študent posilňuje komunikačné schopnosti potrebné na prezentovanie výsledkov svojej práce. Pri tvorbe seminárnej práce a prezentácie študent rozvíja kreativitu, originálnosť a schopnosť kritického myslenia. Študent analýzou dobových prameňov sa učí uvažovať v historických súvislostiach doby a je schopný komparovať a hodnotiť zástoj osobností v slovenských dejinách. Je schopný selektovať a vyhodnocovať informácie z dostupných zdrojov (archívy, digitálne zbierky, literatúra).
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: analýza textov, vysvetľovanie; diskusia/kolokvium o predmetnej téme; problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning
Odporúčaná literatúra:
PODOLAN, Peter – VIRŠINSKÁ, Miriam: Slovenské dejiny IV. Bratislava : LIC, 2015.
Edované pramene (korešpondencia), dobové noviny a časopisy.
BOKES. F. (zost.): Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848–1918. I. – III. Bratislava, 1962.
Edícia Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov.
BLUCHE, F.: Za časů Ludvíka XIV. Král slunce a jeho století. Praha, 2006.
LEVI, A.: Ludvík XIV. Veřejný i soukromý život krále Slunce. Praha, 2007.
FURET, F.: (ed.), Člověk romantismu a jeho svět. Praha, 2010.
MUNCK, T.: Evropa sedmnáctého století. Praha, 2002.
BLACK, J.: Evropa osmnáctého století. Praha, 2005.
RAPPORT, M.: Evropa devatenáctého století. Praha 2011.
Miterrand, F.: Zvrhnutí orli. Pád Romanovovcov, Habsburgovcov a
Hohenzollernovcov. Bratislava, 2013.
VOCELKA, Karl – HELLER, Lynne. Život Habsburků. Praha: Plejáda, 2012.
VOCELKA, Karl – HELLER, Lynne. Soukromý život Habsburků. Praha : Plejáda, 2011.
RADY, Martin: Habsburgovci: Bratislava : Slovart, 2021.
NÁDASKÁ, Katarína: Čím žila slovenská rodina. Bratislava: Fortuna Libri, 2014.
HUPKO, Daniel – JANÁČKOVÁ, Ivana – TIHÁNYI, Jozef: Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948. SNM-Hrad Červený kameň, 2012.
100 % priebežného hodnotenia. Študent vypracuje seminárnu prácu podľa zadania. Seminárnu prácu študent odovzdá na konci semestra. Študent prezentuje výsledky seminárnej práce v priebehu semestra.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť, koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský jazyk
Študenti sa na jednotlivých hodinách oboznámia najmä prostredníctvom analýzy vybraných textov a výkladu vyučujúceho s každodenným životom človeka v období novoveku. Prierezovou formou sa oboznámia s vybranými témami z dejín každodennosti, spoznajú dobovú spoločnosť, uvedomia si rozdiely každodenného života medzi príslušníkmi privilegovaných a neprivilegovaných vrstiev.
Život na panovníckom dvore Habsburgovcov – každodennosť na dvore panovníčky Márie Terézie a Františka Jozefa – dynastická politika, náboženstvo, spôsob života na dvore
Život v meste (európskych metropolách – Londýn, Paríž, Berlín, Rím) v čase pred priemyselnou revolúciou a po nej.
Život na vidieku v čase pred priemyselnou revolúciou a po nej
Život na uhorskom šľachtickom dvore
Život na slovenskom vidieku v období novoveku
Obliekanie a móda
Bývanie a architektúra
Zábava a kultúra
Umenia baroka, klasicizmu, empíru, secesie
100/0
Študent získava prehĺbené vedomosti a znalosti k téme každodennosti. Osvojí si znalosti a vedomosti zo sociálnych, hospodárskych, cirkevných, kultúrnych dejín európskeho, ako aj slovenského/uhorského novoveku. Pochopí význam dejín každodennosti, sociálnych a kultúrnych dejín pre prácu historika. Osvojí si informácie o živote každodenného človeka v minulosti a dokáže ich komparovať so súčasnosťou, čo výrazným spôsobom prispieva k rozvoju ich kritického myslenia. Prácou na hodine študent dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, v historických interpretáciách Študent rozvíja komunikačné schopnosti potrebné na prezentovanie výsledkov svojej práce. Pri tvorbe seminárnej práce a prezentácie študent rozvíja kreativitu a schopnosť kritického myslenia. Študent sa analýzou dobových prameňov učí uvažovať v historických súvislostiach doby a je schopný aplikovať výsledky svojej práce v dejepisnej praxi.
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava seminárnej práce; 10 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: dialogická forma prednášky, spätná väzba – študentská reflexia funkčnosti získavaných informácií v závere prednášok, fixácia prednášaných informácií prostredníctvom dvoch priebežných parciálnych výstupov a seminárnej práce, paralelne zameraných na prehlbovanie odborných i komunikačných schopností absolventov i tímovej práce pri rozbore kontroverzných tém problematiky.
Povinná literatúra:
MOULIS, V. – VALENTA, J. - VYKOUKAL, J.: Vznik, krize a rozpad sovětského bloku. Ostrava: Amosium 1991.
TONKOVÁ, M.: Nad súčasnými otázkami o komunistických koncepciách a predstavách o integrácii východnej Európy po druhej svetovej vojne) In: Integračné a dezintegračné procesy v strednej Európe v 20. storočí. - Bratislava : Veda SAV, 2008.
TONKOVÁ, M.: Balkánske krajiny v čase prvých povojnových parlamentných volieb. In:
Prvé povojnové voľby v strednej a juhovýchodnej Európe. - Bratislava : Veda, 1998.
Povinná literatúra:
TONKOVÁ, M.: Zápas o interpretáciu komunistickej doktríny počas formovania a upevňovania politickej moci komunistických strán v balkánskom regióne. In: Stredná a juhovýchodná Európa v politike veľmocí: Sondy do vývoja 2. - Bratislava : Historický ústav SAV, 1994.
TONKOVÁ, M.: Balkánske krajiny v období formovania východného bloku. In: Stredná a juhovýchodná Európa: Sondy do vývoja v 40. rokoch. Bratislava : Historický ústav SAV,
1992.
VYKOUKAL, J. – LITERA, B. – TEJCHMAN, M.: Východ. Praha : Libri, 2000.
Kol: Cesty k trhovému hospodárstvu. Bratislava : Ekonomický ústav SAV, 1993.
100 % priebežné hodnotenie. Študent vypracuje dva parciálne výstupy v priebehu semestra a seminárnu prácu, ktorú odovzdá v skúškovom období , tieto výstupy (odovzdávané v písomnej podobe i ústnej prezentácii) mu vytvoria 25,25,30 bodov (ako maximum), pätinu z celkového možného maximálneho súhrnného počtu bodov získava za kvalifikovanosť svojich ďalších aktivít v príslušných moderovaných diskusiách seminára. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa plne a bezpečne orientuje v užších i širších kontextoch problematiky, jeho individuálne písomné výstupy precízne analyzujú i komparujú príslušnú problematiku na schopnosť analýzy i komparácie príslušnej problematiky, v odbornom tímovom rozhovore preukazuje žiaduci profesionálny i komunikačný prístup individuálneho účastníka,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa bezpečne orientuje v užších i širších súvislostiach kontextu problematiky, individuálne písomné výstupy sú úspešné, hoci nie plne precízne, dobre zvláda komunikáciu v tímovom odbornom rozhovore),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa vie orientovať v problematike, ale získané poznatky nevie rovnako úspešne aplikovať v tímovej odbornej diskusii),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na medzerovitej základnej úrovni, ovláda skôr parciálne faktografické údaje, písomné výstupy nie sú primerané požiadavkám kontextu),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie parciálne poznatky, jeho schopnosť samostatnej sumarizujúcej prezentácie akéhokoľvek kontextu nastolenej problematiky odborného kolokvia je takmer nulová),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, príp. chýbajú požadované priebežné výstupy)
slovenský a český jazyk
- Politická, hospodárska a sociálna analýza vývoja sovietskeho bloku v rokoch 1944 – 1989, t. j. od jeho vzniku až po vnútornú degradáciu.
- Spojenecký systém ZSSR - ZSSR a formovanie tzv. ľudových demokracií v začiatkoch studenej vojny, vnútorný povojnový vývin ZSSR a dôsledky na utváranie pevnejších väzieb medzi krajinami spojeneckého systému, otázniky vnútorného smerovania krajín pod sovietskym vplyvom
- Stalinizmus a prvá vlna kríz v krajinách komunistického bloku (sovietsky štát a spoločnosť v r. 1948 – 1953). Čo je sovietizácia: sovietsky model v krajinách strednej a východnej Európy a juhoslovanská otázka.
- Sociálny štát druhej polovice 20. storočia v praxi komunistického socializmu – spoločenský a hospodársky vývin krajín sovietskeho bloku v 50. – 60. rokoch, ich spoločné črty a špecifiká.
- Juhoslovanský model komunizmu a jeho vplyv v bloku.
- Sovietsky blok na začiatku tretej priemyslovej revolúcie: politický a ekonomický vývoj ZSSR v čase L. I. Brežneva ako vývoj od pokusov o reformu systému po nástup neokonzervativizmu a dôsledky neostalinizmu (brežnevizmu) na krajiny bloku (nové vnútorné členenie “jednotných” krajín bloku).
- Rozpad ZSSR a rozpad sovietskeho bloku – otázky hospodárske, sociálne, politické a etické.
100/0
Cieľom kurzu je osvetliť jeden z najvplyvnejších a najkomplikovanejších fenoménov vývoja 20. storočia – uplatňovanie totalitnej doktríny komunistického socializmu v satelitných štátoch ZSSR v jej základných medzníkoch od záverečných operácií druhej svetovej vojny po rozpad ZSSR. Absolvent kurzu vie definovať hlavné problémy a aspekty tohto vývoja od politických a hospodárskych po dejiny každodennosti a precíznejšie si uvedomuje spätosť vývoja tohto fenoménu s vývojom na Slovensku. Tento typ odborných poznatkov mu vytvorí špecifické zázemie pre jeho predpokladanú profesijnú orientáciu učiteľa: umožní profesionálne sa pohybovať v jednej z najkomplikovanejších, emocionálne najpálčivejších a pritom najmenej preberaných tém slovenského dejepisu.
2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava seminárnej práce; 10 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia/kolokvium o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning, projektové metódy.
Povinná literatúra:
KINČOK, Branislav: Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Bratislava : ÚPN, 2019.
LETZ, R. – MATULA, P. (eds.): Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol. Bratislava : ÚPN, 2009.
LETZ, R. (ed.): Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom. Bratislava : ÚPN, 2007.
Odporúčaná literatúra:
HALAMOVÁ, V.: Politické procesy v Československu 1949 – 1953. Ostrava : Moravapress, 2014.
IVANOV, M.: Milada Horáková. Justiční vražda. Praha : XYZ, 2018.
JABLONICKÝ, J.: Podoby násilia. Bratislava : Kalligram, 2000.
KAPLAN, K.: Zpráva o zavraždění generálního tajemníka. Praha : Mladá fronta, 1992.
KAPLAN, K.: Nekrvavá revoluce. Praha : Mladá fronta, 1993.
KAPLAN, K. – PALEČEK, P.: Komunistický režim a politické procesy v Československu. Brno : Barrister & Principal, 2001.
Kol.: Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989. 1. a 2. diel. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2001.
MANDZÁK, D. A. (ed.): Dokumenty k procesu s Augustinom A. Machalkom a spol. Bratislava : ÚPN, 2009.
PEŠEK, J.: Odvrátená tvár totality. Bratislava : HÚ SAV, 1998.
PEŠEK, J, LETZ, R.: Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2004.
100 % priebežné hodnotenie. Študent vypracuje seminárnu prácu s tematikou politických procesov. Táto práca musí vychádzať z relevantnej historickej literatúry (najmenej desať zdrojov) a obsahovať aj didakticko-historický rozmer. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Študenti sa prierezovou formou oboznámia s dejinami Slovenska v 20. storočí. Sústreďuje sa na kľúčové problémy národných dejín 20. storočia. Približuje interpretácie prelomových období, pomôže spoločne odkrývať tabuizované témy, spoznať dobovú spoločnosť a jej osobnosti. Sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- čo je politický proces a z akých historických zdrojov čerpá
- politické procesy ako súčasť mocenského mechanizmu nedemokratických režimov
- pokus o typológiu a kategorizáciu politických procesov
- obraz nepriateľa v politických procesoch
- mechanizmus tvorby procesov
- justícia a moc
- najdôležitejšie politické procesy v slovenskom, česko-slovenskom a východoeurópskom kontexte
- reakcie spoločnosti na procesy, ohlasy doma a v zahraničí
- otázka rehabilitácie obetí
- osudy aktérov procesov, ich argumentácia
- úloha propagandy pri konštrukcii procesov
- ako učiť v školách o procesoch
100/0
Kurzom študenti získajú vedomosti o jednom z najdôležitejších fenoménov dejín po roku 1948 – o vykonštruovaných politických procesoch. Oboznámia sa s príčinami, ktoré viedli k vzniku procesov a s fungovaním mocenských mechanizmov, ktorého súčasť tvorili. Naučia sa spoznávať podstatu totalitných režimov a vedieť diskutovať o hodnotách demokracie. Dokážu analyzovať vykonštruovaný proces ako spoločenský, politický a propagandistický fenomén v domácom i širšom medzinárodnom kontexte tzv. sovietskeho bloku. Získajú schopnosť kriticky myslieť a objektívne hodnotiť nedávnu minulosť.
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava seminárnej práce; 10 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning, projektové metódy.
Povinná literatúra:
JAŠEK, P. (ed.): Politický exil z krajín strednej a východnej Európy. Motívy, stratégie, aktivity a perspektívy na Východe a Západe, 1945 – 1989. Bratislava : ÚPN, 2017.
ŠPETKO, J.: Slovenská politická emigrácia v 20. storočí. Praha : Danubius, 1994.
Odporúčaná literatúra:
BERNADIČ, J. M.: O emigrantoch a utečencoch. Bratislava : Postscriptum, 2008.
BRAXÁTOR, F.: Slovenský exil 68. Bratislava : LÚČ, 1992.
CABADAJ, P.: Slovenský literárny exil. Martin : Matica slovenská, 2002.
CHOVAN-REHÁK, J. a kol.: Slovenský povojnový exil. Martin : Matica slovenská, 1998.
JAŠEK, P. (ed.): Svetový kongres Slovákov v zápase proti komunistickému režimu. Bratislava : ÚPN, 2018.
KAPLAN, K.: Poúnorový exil 1948-49. Liberec : Dialog, 2007.
KRATOCHVÍL, J:: Český a slovenský exil 20. století. Brno : Meadow Art, 2003.
LIČKO, M.: Ako chutí cudzina. Bratislava : Kalligram, 1999.
PEŠEK, J.: Slovenský poválečný exil. Bratislava : Historický ústav SAV, 2011.
REPKA, V.: Rozhovory z diaľky. Martin : Matica slovenská, 2000.
ŠPETKO, J.: Líšky kontra ježe. Slovenská politická emigrácia 1948 – 1989. Bratislava : Kalligram, 2002.
100 % priebežného hodnotenia. Študent napíše seminárnu prácu na tému slovenský politický exil v 20. storočí. Práca musí vychádzať z relevantnej historickej literatúry (najmenej desať zdrojov) a obsahovať historicko-didaktický rozmer. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz oboznamuje študentov so základnými informáciami o slovenskom politickom exile v 20. storočí. Sústreďuje sa na kľúčové problémy tohto fenoménu, medzinárodné súvislosti. Charakterizuje jednotlivé exilové vlny (1938 – 1939, 1945, 1948, 1968) a ich osobnosti. Sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- Čo je exil, vymedzenie pojmov migrácia, emigrácia a exil
- Odkedy možno hovoriť o slovenskom politickom exile?
- Príčiny exilu a jeho intenzita, krajiny, kde smeroval exil
- Exilová vlna z rokov 1938 a 1939 a jej osobnosti, zaradenie do kontextu protifašistickej rezistencie
- Exilová vlna z roku 1945 a jej osobnosti, zaradenie do kontextu povojnových exilov zo strednej Európy
- Exilová vlna z roku 1948 a jej osobnosti, zaradenie do kontextu
- Význam exilových vĺn vo vzťahu k protikomunistickej rezistencii
- Exilová vlna z roku 1968 a jej osobnosti
- Vzájomné vzťahy jednotlivých exilových vĺn
- Cirkevne orientovaný exil a jeho strediská Rím, Cleveland, Cambridge (Ontário)
- Postoje a hodnotenia exilu domácimi politickými režimami
- Zhodnotenie významu slovenského exilu v 20. storočí
- Ako učiť o exile
100/0
V kurze študenti získajú vedomosti o mimoriadne dôležitom, no doteraz málo spracovanom fenoméne slovenského politického exilu. Oboznámia sa s príčinami, ktoré viedli k vzniku exilu a jeho vĺn z rokov 1938/1939, 1945, 1948 a 1968. Nadobudnú vedomosti, ktoré im umožnia orientovať sa v zložitej problematike exilu, jeho prúdoch a osobnostiach. Budú sa vedieť orientovať v exilovej časopiseckej a knižnej produkcii. Dokážu zaradiť fenomén slovenského exilu do širších európskych a svetových súvislostí a komparovať ho s exilmi iných národov
2 hodiny prednáška a seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
Povinná literatúra:
LOPATKOVÁ, Z.: Cirkevné dejiny stredovekého Slovenska. Vysokoškolská učebnica. Trnava: TU, 2013.
KÜNG, H.: Katolícka cirkev. Stručné dejiny. Bratislava : Premedia, 2013.
FRANZEN, A.: Malé dějiny církve. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2006.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J. – KOŽIAK, R. a kol.: Svätý Vojtech - svätec, doba a kult. Bratislava : Chronos, 2011.
NEMEŠ, J.: Triumf barokovej zbožnosti : posledný biskup humanista v Uhorsku. In: Kultúrne dejiny / Cultural History, 2021, roč. 1, č. 2, s. 206 – 219.
NEMEŠ, J.: Uhorsko v 16. storočí : prísahy vernosti a poslušnosti cirkevných osôb. In: Studia Historica Nitriensia, 2013, roč. 17, č. 2, s. 64 – 79.
NEMEŠ, J.: Biskupi a testamenty uhorského duchovenstva v stredoveku. In: Studia Historica Nitriensia, 2020, roč. 24, č. 2, s. 322 – 338.
NEMEŠ, J.: Prehľad dejín Spoločnosti Ježišovej v Uhorsku a Sedmohradsku v 16. storočí. In: Ružomberský historický zborník I. Ružomberok : FF KU, 2007, s. 139 – 159.
NEMEŠ, J.: Presadzovanie uhorskej cirkevnej politiky na Tridentskom koncile : 3. zasadajúce obdobie. In: Slovensko a Svätá stolica. Eds. Marta Dobrotková, Mária Kohútová. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 2008, s. 128 – 147.
NEMEŠ, J.: Kresťanskí pustovníci v stredoveku. In: Historická revue : vedecko-populárny časopis o dejinách, 2010, roč. 21, č. 3, s. 20 – 27.
HAJDUK, A.: Všeobecné cirkevné dejiny. Od začiatku cirkvi po Lutherovu reformáciu. Bratislava : EBF UK, 1999.
VESELÝ, D.: Všeobecné cirkevné dejiny. Novovek 1500 – 2000. Bratislava : EBF UK, 1999.
KVASNICOVÁ, M. – ŠEREGI, M. (eds.): Architektúra kláštorov a rehoľných domov na Slovensku : Dejiny a pamiatková ochrana. Bratislava : Vydavateľstvo Spektrum STU, 2018.
Historia Ecclesiastica. Časopis pre dejiny cirkví a náboženstiev v Strednej Európe. Všetky čísla.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca bude prezentovaná počas prednáškového obdobia na kolokviu formou referátu a potom sa písomne odovzdá. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk a český jazyk
- Metodológia výskumu cirkevných dejín, ich špecifickosť a charakter.
- Edície historických dokumentov cirkevnej povahy. Odborná terminológia.
- Vznik cirkevnej organizácie, farnosti a biskupstvá, pápežstvo.
- Aktívny a kontemplatívny život v staroveku, stredoveku a novoveku.
- Pustovníci a pustovne, osobnosti v staroveku a stredoveku.
- Mníšske rehole. Benediktíni.
- Rytierske, liečiteľské, kanonické a žobravé rehole.
- Protestantské cirkvi, ich vznik a charakteristika. Osobnosti zakladateľov.
- Tridentský koncil vo svetle historických prameňov.
- Cirkevné školstvo. Jezuiti a piaristi, špecifiká náboženskej výučby.
- Špecifiká cirkevného novoveku. Analýza prameňov.
- Kolokvium seminárnych prác 1.
- Kolokvium seminárnych prác 2.
100/0
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými charakteristikami cirkevných dejín od staroveku po súčasnosť. Študenti si osvoja a budú sa vedieť orientovať v špecifickej problematike cirkevných dejín. Na základe získaných vedomostí dokážu profesionálne narábať s cirkevnými prameňmi rôzneho charakteru a prehĺbia si vedomosti prostredníctvom analýzy týchto prameňov. Dokážu vyhodnocovať fakty v nich obsiahnuté, interpretovať ich v širšom kontexte, zhodnotiť ich historický a kultúrny význam pre súčasnosť. Osobitný dôraz sa kladie na kritické myslenie a argumentovanie, používanie znalosť odbornej cirkevnej terminológie. Primeraná pozornosť bude venovaná diskusii o náboženských problémoch v minulosti.
2 hodiny prednáška a seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
Povinná literatúra:
SEGEŠ, V. – KLUBERT, T. – MEDVECKÝ, M.: Encyklopédia vojen. Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava : Ikar, 2020.
Kol. Vojenské dejiny od praveku do roku 1648. Stredná Európa. Praha : Ottovo nakladateľstvo, 2013.
Odporúčaná literatúra:
CLAUSEWITZ C.: O válce. Praha : Bonus A., 1996.
Kol. autorov: Vojenské dejiny Slovenska. Bratislava : MO SR, 1995, 1996.
HROCHOVÁ, V. – HROCH, M.: Křižáci ve Svaté zemi. Praha : Mladá fronta, 1996.
JOINVILLE, J.: Paměti křižákovy. Praha : SNKLU, 1956.
KOSIARZ, E: Námorné bitky. Bratislava : Pravda, 1984.
KOVAŘÍK, J.: Napoleonova tažení. I. – III. Praha : Akcent, 2001 – 2004.
KOVAŘÍK, J.: Války bez konce. Třebíč : Akcent, 2014.
MATLOFF, M.: Dejiny americkej armády. Praha : Baronet, 1999.
PETERSON, S.: Římske légie. Praha : Fighters Publications, 2006.
WESTWELL, Ian: I. svetová vojna. Bratislava : Fortuna libri, 2009.
100 % priebežného hodnotenia. Študent pracuje na seminárnej práci počas semestra. Seminárnu prácu odovzdá na konci výučbovej časti semestra. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk a český jazyk
- Ako vyučovať o vojnách v predmete dejepis.
- Vojenstvo v staroorientálnom svete (Sumer, Babylon, Egypt, Chetiti, Mitanni, Perzia, Izrael...)
- Vojenstvo v antickom Grécku. Sparta, Athény, Théby, Macedónsko.
- Vojenstvo v antickom Ríme. Rímske légie, štruktúra légie, fortifikačný systém Limes Romanus.
- Vojenstvo v období sťahovania národov. Byzancia, Arabi, Germáni, Slovania, Avari, Bulhari.
- Stredoveké vojenstvo. Križiaci. Stratégia a taktika. Stredoveké hrady a obrana miest.
- Nomádske spoločenstvá – Tatári a Turci a ich vojenská doktrína. Obrana Európy pred osmanským nebezpečenstvom.
- Vojenstvo v 16. a 17.storočí. Conquistadori, landsknechti, 30. ročná vojna. Rusko, Poľsko a kozáci. Koloniálne výboje.
- Vojenstvo 18. storočia. Vznik stálych armád, reformy, výcvik, taktika a stratégia. Význam Turennových reforiem.
- Napoleonské vojny a vojenstvo 19. storočia. Modernizácia výzbroje a taktiky. Carl von Clausewitz a jeho vojenská doktrína. Špecifiká armád USA, Veľkej Británie, habsburskej monarchie, Francúzska, Talianska, Ruska, Osmanskej ríše.
- Prvá svetová vojna a jej vojenské špecifiká. Letectvo, tanky a námorníctvo.
100/0
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými aspektami dejín svetového vojenstva, druhmi vojenskej výzbroje, výstroje, taktikou, stratégiou, logistikou a výcvikom. Študenti si osvoja a budú sa vedieť orientovať v osobitnej problematike dejín vojenstva od antiky po prvú svetovú vojnu. Na základe získaných vedomostí vedia definovať význam vojenstva vo všeobecných dejinách, vedia analyzovať dobové pramene z dejín vojenstva. Dokážu vyhodnocovať fakty v nich obsiahnuté, interpretovať ich v širšom kontexte dejín spoločnosti. Pochopia význam vojenstva v kontexte dejín násilia a mierových snáh.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh, e-learning
Povinná literatúra:
ČINÁTL, K. – PINKAS, J.: Dějiny ve filmu. Film ve výuce dějepisu. Praha : Ústav pro studium totalitních režimů, 2014.
HOMPSONOVÁ, K. – BORDWELL, D.: Dějiny filmu: přehled světové kinematografie. Praha : NLN, 2007.
Odporúčaná literatúra:
KOPAL, P. – BLAŽEK, P.: Film a dějiny. Praha : Casablanca, 2004.
KOPAL, P. (ed.): Film a dějiny 2. Praha : Casablanca, 2009.
FEIGELSON, K. – KOPAL, P. (ed.): Film a dějiny 3. Praha : Casablanca, 2012.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca na vybranú tému – spracovanie podľa zadania, ktorá sa odovzdáva pred začiatkom skúšobného obdobia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
Predmet študenta zoznamuje s pohľadom na dejiny prostredníctvom filmových diel. Študentovi umožní nazerať na historický vývoj a prelomové udalosti z odlišnej perspektívy. Film možno využiť v pedagogickej činnosti budúcich učiteľov na základných a stredných školách. Cyklus filmových projekcií predstaví výber zahraničnej i domácej kinematografie venujúcej sa rôznym historickým témam. Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- Film ako fenomén modernej doby
- Film a výučba dejepisu
- Výhody a nevýhody hraného filmu pre výučbu
- Výber filmu pre potreby výučby
- Fakty a fikcia, ako s nimi pracovať
- Hraný film kontra dokumentárny
- Využitie dramatickej a emocionálnej roviny hraného filmu
- Perspektíva tvorcov filmu
- Práca s časom
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa základné vedomosti o dejinách prostredníctvom filmu, ako aj o rôznych spôsoboch filmových interpretácií kľúčových historických udalostí a osobností. Študent dokáže kriticky analyzovať film ako historický prameň. Nadobudne schopnosť vhodného výberu a použitia filmových diel ako doplnku k budúcej výučbe na základných a stredných školách.
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o prebratej téme; metóda incidentu; zážitkové metódy; e-learning; monologické metód.
Povinná literatúra:
ZDECHOVANOVÁ, D. – BOCKOVÁ, A. – PÁNIK, P. (eds.): Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava : Strom života, 2006.
KAČÍREK, Ľ.: Kultúrne dedičstvo Slovenska. Bratislava : Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z., 2016.
Odporúčaná literatúra:
BEŇUŠKOVÁ, Z.: Ľudová kultúra. Bratislava : DAJAMA, 2010.
BOCKOVÁ, A. – BENEŠ, Z. – JESZKE, P. – TONKOVÁ, M.: Dejiny stredoeurópskeho priestoru a kultúrne dedičstvo stredoeurópskych štátov v študijnom (edukačnom) programe stredoeurópskych univerzít. In: Quo vadis, univerzitné vzdelávanie, veda a výskum na pedagogických fakultách? : v odboroch pripravujúcich učiteľov, logopédov, špeciálnych pedagógov, sociálnych pracovníkov, liečebných a sociálnych pedagógov [elektronický zdroj] Bratislava : Univerzita Komenského, 2011.
DVOŘÁKOVÁ, Viera: Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. Bratislava : DAJAMA, 2009.
DVOŘÁKOVÁ, V. – KOLLÁR, D.: Najkrajšie mestá. Bratislava : DAJAMA, 2007.
KOLLÁR, D. – NEŠPOR, J.: Hrady – najkrajšie zrúcaniny. Bratislava : DAJAMA, 2007.
KOLLÁR, D. – NEŠPOR, J.: Hrady a zámky. Bratislava : DAJAMA, 2008.
KRESÁNEK, P.: Slovensko – Ilustrovaná encyklopédia pamiatok: historická architektúrapamiatky výtvarného umenia, pamätihodnosti. Bratislava : Simplicissimus encyklopedia. 2014.
REŽNÁ, N. a kol.: Parky a záhrady. Bratislava : DAJAMA, 2010.
Audiovizuálne a elektronické pramene, dokumentárne filmy.
Študent/-ka pracuje v priebehu semestra na seminárnej práci, ktorú odovzdá na konci výučbovej časti semestra. V seminárnej práci vypracuje podklady k takémuto zápisu potenciálnej, hnuteľnej alebo nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, kde uvedie aj stručnú históriu vývoja tohto typu pamiatok a opíše jej unikátnosť v rámci národných dejín Slovenska a strednej Európy. Na konci prezenčnej výučby odprezentuje v priebehu asi 15 minút svoj návrh pred spolužiakmi/-čkami a vyučujúcim/ou. Seminárna práca obsahuje 60% celkového hodnotenia. Prezentácia projektu, zapojenie sa do diskusií a riešenie problémových úloh počas semestra zahŕňa 40% celkového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81% bodov, na hodnotenie C najmenej 73% bodov, na hodnotenie D najmenej 66% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zaoberá ochranou kultúrnych a prírodných pamiatok s dôrazom na územie Slovenska. Pri jednotlivých kategóriách kultúrneho dedičstva sa zdôrazňuje východisko životného prostredia, z ktorého duchovne i materiálne čerpá a v ktorom sa historicky vyvíjali.
- Úvod do kurzu „Ochrana pamiatok a kultúrneho dedičstva“. Oboznámenie sa s kurzom a organizačnou štruktúrou jeho priebehu a spôsobom hodnotenia.
- Organizácie a inštitúcie zaoberajúce sa osvetou a ochranou pamiatok a kultúrneho dedičstva na Slovensku, v rámci Európy a na celosvetovej úrovni.
- Termíny, slovníky a názvoslovie, s ktorým sa pracuje pri ochrane pamiatok.
- Hrady a zámky na území SR. Vznik, vývoj, premena, zánik, výskum a ochrana týchto stavieb.
- Vývoj miest na Slovensku – jednotlivé fázy a obdobia vývoja miest na území SR.
- Ľudová kultúra Slovenska – tradície, zvyky, folklór, ľudová architektúra, remeslá...
- Regióny Slovenska – Najvýznamnejšie pamiatky v jednotlivých historických regiónoch Slovenska a ich vývoj v závislosti od kultúrneho a prírodného prostredia.
- Diskusia s pracovníkom Pamiatkového úradu SR.
- Exkurzia.
- Prírodné pamiatky a ich ochrana na Slovensku
100/0
Študent/-ka si v rámci kurzu Ochrana kultúrneho a prírodného dedičstva osvojuje kľúčovú terminológiu, pozná význam inštitúcií, ktoré sa touto problematikou zaoberajú. Ochranu kultúrneho dedičstva vníma ako neoddeliteľnú súčasť a prepojenosť životného prostredia človeka a prírody. Pozná základnú históriu národných parkov, vývoja hmotných i nehmotných pamiatok na Slovensku. Dokáže spracovať stručný návrh zápisu medzi pamiatky a dôvody zápisu do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Študent/-ka sa orientuje v základnej literatúre k jednotlivým témam a pozná význam propagácie a osvety kultúrneho a prírodného dedičstva. Absolvent kurzu vie identifikovať základné architektonické prvky, a teda pozná ich terminológiu.
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning; projektové metódy
Povinná literatúra:
MLYNKA, L., HABERLANDOVÁ, K.: Technické pamiatky. Bratislava : Dajama, 2007.
Odporúčaná literatúra:
ŠULLOVÁ, Z. (ed.): Zbierky dejín techniky I. Košice: Slovenské technické múzeum, 2015.
ŠULLOVÁ, Z. (ed.): Zbierky dejín techniky I. Košice: Slovenské technické múzeum, 2016.
ŠULLOVÁ, Z. (ed.): Múzeá vedy a techniky : zbierky dejín vedy a techniky III. : unikáty v zbierkach dejín techniky. Košice: Slovenské technické múzeum, 2017.
BARTOŠÍKOVÁ, T. (ed.): Technické pamiatky – zbierky, výskum a nové využitie. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2018.
SARVAŠ, A. - LIPTÁK, M. -BEŇÁK, M.: Čierne diery: priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska. Bratislava: Čierne diery, 2018.
Audiovizuálne pramene, dokumentárne filmy.
Študent/-ka pracuje v priebehu semestra na seminárnej práci, ktorú odovzdá na konci výučbovej časti semestra. V seminárnej práci zhrnie poznatky z dejín vedy a techniky, ktoré nadobudol počas semestra, a súčasne navrhne potenciálnu technickú pamiatku na Slovensku do zoznamu pamiatkovo chránených nehnuteľností. Študent/-ka vypracuje podklady k takémuto zápisu, kde uvedie aj stručnú históriu vývoja tohto typu pamiatok a opíše jej unikátnosť v rámci priemyselných dejín Slovenska a strednej Európy. V závere prezenčnej výučby odprezentuje svoj návrh pred spolužiakmi/-čkami a vyučujúcim/ou. Seminárna práca obsahuje 60% celkového hodnotenia. Prezentácia projektu, zapojenie sa do diskusií a riešenie problémových úloh počas semestra zahŕňa 40% celkového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81% bodov, na hodnotenie C najmenej 73% bodov, na hodnotenie D najmenej 66% bodov a na hodnotenie E najmenej 60% bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania pamiatok technického charakteru na Slovensku v kontexte dejín vedy a techniky. Študent/-ka sa oboznámi so základnými faktami dejín vedy a techniky. Študent/-ka ako budúci pedagóg/-ička tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomostí žiakom. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- Úvod do štúdia dejín vedy a techniky. Základné medzníky historického vývoja a kategorizácia technických pamiatok.
- Mlyny. Vodné, parné a habánske mlyny na Slovensku.
- Banské pamiatky. Vývoj banského priemyslu na Slovensku a technické pamiatky hutnického charakteru.
- Mosty. Mostné stavby, ich architektúra a dopravné pamiatky na Slovensku.
- Pivovary a liehovary. Pivovarenské a liehovarenské pamiatky v kontexte technického vývoja na Slovensku a strednej Európy.
- Cukrovary a solivary. Cukor a soľ spracujúce zariadenia ako technické pamiatky Slovenska.
- Huty. Železolejárske pamiatky a ich význam v dejinách Slovenska.
- Továrne. Továrenské budovy rôzneho zamerania ako skvosty slovenskej techniky.
- Ďalšie slovenské technické pamiatky rôzneho druhu. Observatóriá, sýpky, elektrárne a i.
100/0
V rámci predmetu si študent/-ka osvojí kľúčové fakty z dejín vedy a techniky prostredníctvom slovenských technických pamiatok a ich možné využitie v pedagogickom procese na základnej alebo strednej škole. Študent/-ka dokáže analyzovať prínos potenciálnej technickej pamiatky, pozná jej unikátne postavenie v rámci slovenského a stredoeurópskeho územia. Dokáže tiež vypracovať odborný materiál k posúdeniu zápisu medzi pamiatky a pozná význam prezentácie pamiatky širokej verejnosti.
40S
Pracovná záťaž študenta: 2 kredity, 40S
Metódy vzdelávania: moderovaná diskusia k výberu exkurzie, organizačné práce na zabezpečovaní praktických i odborných súčastí exkurzie – tímová práca v malých skupinách, priebežné individuálne i tímové riešenie parciálnych odborných výstupov počas exkurzie („referátov“), záverečné kompexné hodnotenie všetkých stránok uskutočnenej exkurzie.
Príslušná literatúra sa odporúča každý rok na začiatku semestra podľa konkrétneho tematického zamerania exkurzie.
100 % priebežného hodnotenia. Hodnotia sa parciálne výstupy – prípravné práce exkurzie a odborné výstupy – prezentácie jednotlivých kultúrnych, historických a enviromentálnych pamiatok sa vypracúvajú priebežne resp. prezentujú počas exkurzie. Po návrate diskusia k hodnoteniu exkurzie .
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa plne zapája do prípravy exkurzie, jeho odborný výstup je všeobecne využiteľný a prínos preukázateľný),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa aktívne zapája do prípravy exkurzie i riešenia všetkých praktických i modelových situácií, preukazuje, že sa orientuje v problematike svojho parciálneho referátu),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa v podstate bezpečne pohybuje v oblasti organizačných otázok exkurzie i reprodukovania získaných informácií),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa slabšie orientuje v tematike pripravovanej exkurzie, nepreukazuje schopnosť získané poznatky aplikovať),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa minimálne zapája do prípravy exkurzie, pri záverečnom hodnotení len s veľkými ťažkosťami a torzovito prezentuje možné závery exkurzie pre prax),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa ani počas exkurzie nevie orientovať v problematike navštívených miest exkurzie, jeho spolupráca s kolektívom pri príprave exkurzie neexistovala)
slovenský jazyk
Tematická, odborná, historická exkurzia realizovaná v rozmanitých hraničných historických regiónoch strednej a juhovýchodnej Európy, predovšetkým s etnickým zmiešaným obyvateľstvom,teda v oblastiach, kde sa kontroverzne vníma (vnímala) minulosť oblasti. V príprave je študent upozorňovaný na tieto faktory, počas exkurzie a v jednotlivých referátoch má riešiť ich rolu, silu a vplyv na súčasnosť daného regiónu. V praxi si tak rieši otázky, s ktorými sa bude pravidelne stretávať v role učiteľa.
100/0
Spôsobom absolvovania prípravných prác exkurzie i celým jej priebehom študent má nadobudnúť prvé konkrétne organizačné zručnosti s riešením tematických (odborných) i praktických otázok zabezpečovania podujatí príslušného typu pre svojich budúcich študentov, naučiť sa konkrétne hodnotiť ich možný prínos i spôsoby efektívnych a funkčných riešení prípadných problémov.
2 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín tvorba portfólia a reflexií na prednášané témy a záverečné kolokvium. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); vysvetľovanie; inštruktáž; obsahová analýza edukačných médií; recenzia; reťazová diskusia o predmetnej téme; riešenie a tvorba úloh/projektov; Swot analýza.
Povinná literatúra:
BENEŠ, Z., GRACOVÁ, B., PRŮCHA, J.: Sondy a analýzy. Učebnice dějepisu – teorie a multikulturní aspekty edukačního média. Praha, 2008.
BOCKOVÁ, A.: Obrazy priestorovej perspektívy slovenského územia v učebniciach dejepisu. In : Letz, R. a kol: Slovenské územie v historickom kontexte. Bratislava : Matica slovenská, 2017.
BOCKOVÁ, A.-GÁPA, M.: Možnosti transferu historických poznatkov (múzejných zbierok) do edukačného procesu. In: Muzeológia a kultúrne dedičstvo I. 6/2018.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : Metocké centrum mesta Bratislavy, 2002.
Odporúčaná literatúra:
JUŠČÁKOVÁ, Z.: Hodnotenie kvality učebníc učiteľmi
Dejepis pre 5. – 9. ročník ZŠ a osemročné gymnáziá. Správa z výskumnej sondy. Bratislava : ŠpÚ, 2020.
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
LABISCHOVÁ, D.-GRACOVÁ, B.: Příručka k didaktice dějepisu, Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, 2010.
SLÁDKOVÁ, K.: Virtuálna cesta Myjavou. In : Myjavský región v didaktických variáciách. Diplomová práca. Bratislava : Pedagogická fakulta UK,, 2021. Dostupné na internete: https://www.fedu.uniba.sk/sucasti/katedry/katedra-historie/dejepis-pre-21-storocie/
STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : Metodické centrum mesta Bratislavy, 2007.
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy;
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
100 % priebežného slovného a bodového hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra analyzuje a recenzuje edukačné médiá, reflektuje ich funkčnosť v edukačnom prostredí, analyzuje obsah, tematické zameranie printových a digitálnych pomôcok, tvorí návrhy a prezentuje vývojové trendy v tvorbe edukačných médií, pričom uplatňuje metódu E-U-R. Jednotlivé výstupy práce sú kolektívne slovne a bodovo hodnotené. Celkové záverečné hodnotenie prebieha diskusiou/kolokviom a sčítaním získaných bodov. Pri hodnotení sa aplikuje metóda Swot analýzy. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent vie integrovať a kompatibilne uplatniť nadobudnuté vedomosti a zručnosti v špecializovanej oblasti poznania, vie praktizovať všeobecné a predmetové kompetencie v práci s edukačnými médiami, koncepčne uvažuje, vyhľadáva nové informácie a zodpovedne pristupuje k samostatnej i tímovej práci. Poznatky vie kriticky prehodnocovať a uplatňovať v aplikáciách pre rozvoj odboru (história, dejepis, didaktika dejepisu),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
nový kurz
Študenti sa oboznámia s vybranými problémami modernej didaktiky dejepisu, identifikujú požiadavky kladené na vzdelávanie učiteľov a získavajú vedomosti o aplikácii metód a stratégií odporúčaných pre výučbu a učenie sa žiakov v základných a stredných školách. Nadobudnú prehľad o modernizácii dejepisnej výučby na Slovensku a požiadavkách na funkčnosť didaktického systému v edukačnej praxi.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy:
- „Objektová didaktika“ a jej funkcia v historickom vzdelávaní.
- Metodika analýzy a posudzovania edukačných médií, vzdelávacích programov, odporúčaných literárnych a obrazových žánrov vhodných pre vzdelávaciu oblasť: Človek a spoločnosť.
- Kritériá pre tvorbu a analýzu učebníc dejepisu a pracovných zošitov.
- Uplatňovanie etickej a spoločenskej zodpovednosti pri prezentovaní poznatkov a stanovísk.
- Učiteľ v perspektíve tvorcu edukačných médií a aktívneho riešiteľa kurikulárnych projektov.
- Princípy práce s multimédiálnou pomôckou v dejepisnej výučbe.
- Dejepis on-line, online archívy ako zdroj historických prameňov.
- Limity virtuálneho sveta.
- Múzejné exponáty sa nám „prihovárajú“.
- Spomienková pamäť - výpovede svedkov (reliabilita spomienkového optimizmu/pesimizmu (oral history).
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa teoretické poznatky o modernej odborovej didaktike dejepisu, o európskych trendoch a odporúčaniach pre súčasný dejepis. Získa prehľad o modernizácii dejepisnej výučby na Slovensku a funkčnosti didaktického systému dejepisu. Vie analyzovať parciálne problémy modernej didaktiky dejepisu a výsledky empirických výskumov súčasnej školskej praxe. Je zorientovaný aj v tvorbe výučbových médií a procese kritického posudzovania vzdelávacích materiálov a programov.
2 hodiny prednáška a seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava seminárnej práce; 10 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh, e-learning.
Povinná literatúra:
BAČOVÁ D. – ONUŠKOVÁ, M.: Edukačné médiá a ich využívanie v spoločenskovedných predmetoch v základnej a strednej škole. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum, 2015.
KATRIŇÁK L.: Fotografia ako kultúrno-historický prameň (súčasné teoretické prístupy). In: Kultúrne dejiny, roč. 9, Supplement, 2018, s. 136-148.
Odporúčaná literatúra:
KRATOCHVÍL, V.: Fotografia ako historický obrazový prameň, História. Revue o dejinách spoločnosti, 2003, č. 1, s. 44-45.
KRATOCHVÍL, V.: Dokumentárny film ako školský historický prameň. Metodické podnety. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2008.
KRATOCHVÍL, V.: Historický prameň a jeho funkcie vo výučbe dejepisu, Historická revue : časopis o dejinách spoločnosti, 1999 10, č. 1, s. 29-30.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca na vybranú tému – spracovanie podľa zadania, ktorá sa odovzdáva pred začiatkom skúšobného obdobia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
nový kurz
Predmet študenta oboznámi s rôznymi druhmi historických audiovizuálnych prameňov a naučí ho ako optimálne vybrať a vyhovujúco zaradiť konkrétny do vyučovacieho procesu. Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- História vzniku a vývoja audiovizuálnych prameňov
- Špecifiká audiovizuálnych prameňov
- Historické audiovizuálne pramene vo výučbe dejepisu
- Fotografia a jej interpretácia
- Dobový zvukový záznam a ako s ním pracovať
- Dobový filmový záznam kontra dokumentárny film
- Skreslená minulosť, úprava a manipulácia s audioviziálnym prameňom
- Výber audiovizuálneho prameňa pre potreby výučby
- Práca s časom
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa základné vedomosti o auditívnych, vizuálnych a audiovizuálnych historických prameňoch a o rôznych spôsoboch ich využitia pri výučbe najnovších dejín. Študent nadobudne schopnosť vhodného výberu a použitia konkrétneho dobového zvukového, fotografického či filmového záznamu, ako súčasti budúcej výučbe na základných a stredných školách.
2 hodiny prednáška a seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na prezentáciu seminárnej práce. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
Povinná literatúra:
HLAVÁČEK, I. - KAŠPAR, J. - NOVÝ, R. Vademecum pomocných věd historických. Praha : Svoboda, 1988.
ZEMENE, R. - ZUBÁCKA, I. Kapitoly z pomocných vied historických. Bratislava : FiF UK, 1993.
SZYMAǸSKI, J. Nauki pomocnicze historii. Warszawa : Wydawnictwo Naukowe PWN, 2004.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J.: Nitriansky kódex a jeho posolstvo. Ružomberok : KU, 2006.
NOVÁK, J.: Paleografická čítanka : pomôcka na čítanie rukopisov z 12.-19. storočia Martin : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnost̕, 2001.
HLEDÍKOVÁ, Z. – KAŠPAR, J. – EBELOVÁ, I.: Paleografická čítanka. Praha : Karolinum, 2014.
ČOVAN, M.: Historické nápisy zo Šariša do roku 1650 (Corpus inscriptionum Slovaciae 1 / Nápisy na Slovensku 1). Martin : JLF UK, 2016.
KARTOUS, P. - NOVÁK, J. - VRTEĽ, L. Erby a vlajky miest v Slovenskej republike. Bratislava : Obzor, 1991.
VRTEĽ, L.: Osem storočí slovenskej heraldiky. Martin : Matica slovenská, 2003.
NOVÁK, J.: Pečate miest a obcí na Slovensku I, II. Bratislava : FiF UK, 2008.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca bude prezentovaná počas prednáškového obdobia na kolokviu formou referátu a potom sa písomne odovzdá. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský, český a poľský jazyk
nový kurz
- Čo sú PHV, ich rozdelenie a metodológia výskumu.
- Vývoj a vývin PVH v minulosti.
- PHV viažuce sa k jazyku, písmu a písomnej kultúre (paleografia, diplomatika, epigrafika, kodikológia).
- PHV viažuce sa k človeku, času a miestu (genealógia, chronológia, metrológia).
- PHV viažuce sa k výtvarným symbolom a obrazom v historických prameňoch (numizmatika, sfragistika, heraldika).
- Moderné PVH.
- Vývoj PVH na Slovensku. Trendy ich výskumu vo svete.
- Kolokvium seminárnych prác 1.
- Kolokvium seminárnych prác 2.
100/0
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými charakteristikami pomocných vied historických. Študenti si osvoja a budú sa vedieť orientovať v špecifickej problematike jednotlivých vied. Na základe získaných vedomostí dokážu profesionálne narábať s prameňmi pomocných vied historických (listiny, nápisy, kódexy, erby, pečate, mince, miery, váhy atď.) a prehĺbia si vedomosti prostredníctvom analýzy týchto prameňov. Dokážu vyhodnocovať význam pomocných vied historických, interpretovať ich a porovnávať, tiež konfrontovať s odbornou literatúrou. Osobitný dôraz sa kladie na kritické myslenie, používanie odbornej terminológie a argumentácie. Primeraná pozornosť bude venovaná diskusii o konkrétnych problémoch v minulosti.
štátna skúška
Metódy hodnotenia: ústne komisionálne skúšanie a moderovaná diskusia – dialóg študenta s členmi štátnicovej komisie o aktuálnych problémových otázkach zodpovedaných tém, spoločné hodnotenie výsledku komisiou
ČAPLOVIČ, D. – LUKAČKA, J. – ČIČAJ, V. – KOVÁČ, D. – LIPTÁK, Ľ.: Slovenské dejiny. Bratislava : AEP, 2000.
HOBSBAWM, E.: Věk extrémů. Praha : Argo, 1997.
HRADSKÁ, K. – KAMENEC, I. a kol.: Slovenská republika 1939 – 1945. Bratislava : VEDA, 2015.
HROCH, M. a kol.: Encyklopedie dějin novověku 1492 – 1815. Praha : Libri, 2005.
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 2003.
KENNEDY, P.: Vzestup a pád velmocí. Ekonomické proměny a vojenské konflikty v letech 1500 – 2000. Praha : NLN, 1998.
KOHÚTOVÁ, M.: Vybrané kapitoly z dejín novoveku. Trnava : FF TU, 2008.
MATULA, P.: Dejiny Slovenska 1780 – 1847. Bratislava, 2013.
MÚCSKA, Vincent a kol.: Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek (od 5. storočia do polovice 11. storočia). Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
PEČENKA, M. – LUŇÁK, P. a kol: Encyklopedie moderní historie. Praha : Libri, 1999.
RAPPORT, M.: Evropa devatenáctého století. Praha : Vyšehrad, 2011.
ŠKVARNA, D. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : SPN, 2006.
ROBERTS, J. M.: Přehledné dějiny světa. PlzeŇ : Beta-Dobrovský, 2002.
WOOLF, A.: Dejiny sveta od praveku po súčasnosť. Bratislava : Foni Book, 2019.
KUČERA, M.: Slovenské dejiny I. Bratislava : LIC, 2011.
BADA, M.: Slovenské dejiny II. Bratislava : LIC, 2017.
PODOLAN, P. – VIRŠINSKÁ, M.: Slovenské dejiny III. Bratislava : LIC, 2014.
LETZ, R.: Slovenské dejiny IV. Bratislava : LIC, 2010.
LETZ, R.: Slovenské dejiny V. Bratislava : LIC, 2012.
LETZ, R.: Slovenské dejiny VI. Bratislava : LIC, 2021.
Štátna skúška (vrátane obhajoby záverečnej práce) je v súlade s vnútorným predpisom č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj s vnútorným predpisom č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
V magisterskom stupni štúdia je potrebné získať v rámci študijného programu za jeho študijnú časť 94 kreditov v predpísanej skladbe. Ďalších 14 kreditov študent získava za úspešnú obhajobu záverečnej práce a 12 kreditov za predmety štátnej skúšky.
Podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave, časť šesť, Čl. 56, ods.2 musí študent preukázať vedomosti a porozumenie im, preukázať ich uplatnenie, ako aj schopnosť tvorivo riešiť problémy súvisiace s daným študijným odborom v širších kontextoch v nových/neznámych/simulovaných prostrediach. Tiež musí preukázať rozvinuté vzdelávacie zručnosti s vysokým stupňom samostatnosti a autonómie.
Úspešný absolvent ústnej štátnej skúšky z histórie teda preukazuje svoje spôsobilosti predovšetkým:
- ako úrovňou osvojenia si potrebných vedomostí, kompetentností v znalostiach jednotlivých historických disciplín, trendov a smerov s kľúčovým dôrazom na učiteľské zameranie znalostí z histórie, potrebných pre výkon indikovaného povolania;
- ako úrovňou analyzovania, skompletizovania, zovšeobecnenia a verbálnej interpretácie osvojených poznatkov;
- ako úrovňou kompetentností zvládať metodiku interpretácie vedeckej histórie vo vzdelávacom procese;
- ako úrovňou chápania významu všetkých kontinuálne sa vynárajúcich koncepcií interpretácií dejinných procesov, pričom ich posudzovanie študent zakladá na výsledkoch dokumentovaného vedeckého poznávania
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že si dôkladne a komplexne osvojil obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti historických vied i metodiku získavania historických poznatkov a plne sa orientuje v jej problematike, takže dôsledne a na vysokej úrovni komunikačných zručností analyzuje, sumarizuje a hodnotí charakter prezentovaných historických procesov i metodiku získavania poznatkov o minulosti, pričom si paralelne uvedomuje i základné princípy a spôsoby ich prenášania do (učiteľskej) praxe dejepisu;
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard); absolvent ústnej štátnej skúšky z histórie preukázal, že si osvojil komplexný obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti historických vied v analýze i v sumarizácii prezentovaných historických procesov, bezpečne a na výbornej komunikačnej úrovni sa orientuje v konkrétnych užších i širších súvislostiach odborného kontextu prezentovaných procesov, jeho aplikovanie metodiky získavania poznatkov o minulosti v historickej vede, resp. ich transponovanie do problematiky dejepisu je však ohraničené;
C (dobre – bežná spoľahlivá práca); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že ovláda analytický i syntetizujúci prístup hodnotenia prezentovaných historických poznatkov, bezpečne aj keď s čiastočnými medzerami tak zvládol obsah vlastnej špecializácie, jeho úroveň znalostí o teoretických metodických postupoch získavania znalostí v historickej vede a princípov ich transponovania do vzdelávania v dejepise však plne nedosahuje žiaducu úroveň;
D (uspokojivo – prijateľné výsledky); študent sa vie orientovať v odbornej problematike histórie iba na základnej úrovni, ovláda skôr parciálne faktografické údaje, nepreukazuje dostatočnú schopnosť sumarizovať ich a prezentovať v podstatných súvislostiach, prepájanie teoretických znalostí s ich praktickou aplikáciou v dejepisnom kontexte mu spôsobuje výrazné problémy;
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá); absolvent ústnej štátnej skúšky reprodukuje základnú historickú faktografiu iba s veľkými ťažkosťami, ovláda len jej najzákladnejší materiál, získané poznatky slabo sumarizuje a nevie funkčne aplikovať do praxe;
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše); študent sa nevie orientovať v problematike, nepresvedčil, že ovláda základné poznatky tejto časti svojej odbornej špecializácie učiteľstva histórie.
slovenský a český jazyk
Dejiny Slovenska
- Príchod Slovanov na naše územie. Samova ríša, Pribinovo a Mojmírovo kniežatstvo, Veľká Morava. Začlenenie Slovenska do uhorského štátu, vývoj do roku 1301.
- Politický a hospodársky vývoj v 14. – 15. storočí, vznik a význam miest v slovenských dejinách
- Kultúra, umenie, školstvo a úloha cirkvi v stredoveku na Slovensku, Academia Istropolitana.
- Vláda Jagelovcov, feudálna anarchia na prelome 15. – 16. storočia. Dóžovo povstanie, Moháčska bitka.
- Reformácia a protireformácia, kultúrny vývoj, vysoké školy na Slovensku v 16. – 17. storočí. Stavovské povstania v 17. storočí do satmarského mieru (1711).
- Vývoj habsburskej monarchie v 18. storočí. Vláda Karola III., Márie Terézie a Jozefa II. Napoleonské vojny, Metternichov absolutizmus. Bernolákovská generácia. Druhá generácia slovenských obrodencov v 20. a 30. rokoch 19. storočia. Spolková činnosť. Štúrovské hnutie v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Revolúcia 1848/49.
- Slovenská politika od 60. rokov 19. storočia do roku 1918. Memorandum, Matica slovenská, maďarizácia, Slováci v USA.
- Slováci a prvá svetová vojna, domáci a zahraničný odboj, vznik ČSR.
- Vnútorná a zahraničná politika 1. ČSR (1918 – 1938). Demokratický politický systém, politické strany, hranice, medzinárodné postavenie 1. ČSR. Úsilie o autonómiu Slovenska. Kultúra, školstvo a sociálne otázky.
- Prvá Slovenská republika (1939 – 1945). Autoritatívny politický systém, radikáli a umiernení, salzburské rokovania, perzekúcie, diskriminácia Židov a Rómov, medzinárodné postavenie Slovenska, účasť vo vojne. Kultúra, školstvo a sociálne otázky.
- Domáci a zahraničný odboj počas druhej svetovej vojny. Londýn – Moskva. SNP. Význam slovenského a česko-slovenského protifašistického odboja v európskom kontexte.
- Slovensko na ceste sovietizácie. Košický vládny program, tri pražské dohody, voľby v roku 1946. Komunistický režim v rokoch 1948 – 1968. Zakladateľské obdobie, perzekúcie, politické procesy, socializmus.
- Obrodný proces a normalizácia 1968 – 1989. Metamorfózy spoločnosti. Protikomunistická rezistencia a exil. Pád komunizmu a prvé kroky v demokracii.
- Kultúrne, školské a sociálne otázky v rokoch 1945 – 1989.
Všeobecné dejiny
- Praveký vývoj strednej Európy. Chronológia a rozdelenie (paleolit, mezolit, neolit, eneolit, doba bronzová, hallštat, latén, doba rímska, sťahovanie národov).
- Staroveké ríše (Sumer, Asýria, Babylon, Chetiti, Egypt).
- Egejský polostrov v staroveku. Mínojská a mykénska kultúra. Antické Grécko. Alexander Macedónsky a jeho doba.
- Vznik, rozmach a zánik Rímskej ríše.
- Európa v období sťahovania národov (Germáni, Huni, Slovania). Byzantská ríša v období rokov 395 – 568. Vizigótska ríša na Pyrenejskom polostrove. Ostrogótska ríša na Apeninskom polostrove. Franská ríša.
- Byzantská ríša. Ortodoxná cirkev. Kyjevská Rus. Bulharsko, Srbsko v stredoveku. Historický vývoj kresťanstva od Gregora I. Veľkého (590) do Tridentského koncilu (1545). Boj o investitúru. Križiacke výpravy.
- Vývoj Anglicka, Francúzska a Svätej rímskej ríše v stredoveku.
- Reformácia, jej príčiny a predstavitelia. Martin Luther, Ján Kalvín, Ulrich Zwingli. Anglikánska cirkev. Náboženské vojny.
- Veľké zámorské objavy, ich príčiny a následky. Cenová revolúcia.
- Románsky sloh. Gotika. Renesancia. Humanizmus. Baroková kultúra. Školstvo, mestá a obchod.
- Politický a hospodársky vývoj hlavných európskych štátov (Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, oblasť Nemecka, Rusko, Habsburská monarchia) v období rokov 1618 – 1914.
- Najvýznamnejšie revolúcie v Európe v období rokov 1789 – 1914 a ich charakteristika.
- Rozmach vedy a techniky v období rokov 1618 – 1914. Najvýznamnejší vedci a ich objavy.
- Príčiny, základný priebeh a dôsledky prvej svetovej vojny.
- Európa a svet po prvej svetovej vojne. Spoločné medzivojnové problémy tzv. nástupníckych štátov a cesty ich riešenia.
- Hlavné politické smery a hnutia v Európe 20. storočia (komunizmus, fašizmus).
- Sovietske Rusko 1917 – 1989 a jeho vplyv na svetový vývin.
- USA ako nová svetová veľmoc 1918 – 1989. Medzníky amerického
vývoja a ich medzinárodný vplyv.
- Svetový ekonomický, politický a spoločenský vývin medzivojnového obdobia – hlavné črty.
- Príčiny, priebeh a dôsledky druhej svetovej vojny.
- Sformovanie sovietskeho bloku. Základné etapy a krízy v jeho vývoji 1944 – 1989.
- Dekolonizácia a hlavné zmeny v Ázii a Afrike v druhej polovici 20. storočia.
- Studená vojna a jej hlavné politické krízy a vojenské konflikty.
- Rozpad sovietskeho satelitného systému – vonkajšie a vnútorné príčiny.
- Európske štáty Západu od druhej svetovej vojny po koniec bipolárneho sveta.
- Západoeurópska a európska integrácia v kontexte globalizačných trendov 20. storočia.
- Rozmach vedy a techniky v 20. storočí. Najvýznamnejší vedci a ich objavy. Základné aspekty vývoja umenia a kultúry.
- Hlavné trendy svetového a moderného slovenského dejepisectva.
0/100
Systémovo vybudovaná znalosť obsahu všetkých základných predmetov štátnej skúšky spolu so znalosťami princípov základného formovania ich vnútorných, obsahových štruktúr, komunikovaná na žiaducej úrovni budúceho pracovníka v učiteľskej sfére alebo v inštitúciách, organizáciách zaoberajúcich sa adekvátnou náplňou práce (ochrana historického, kultúrneho i environmentálneho dedičstva, múzejné inštitúcie). Plne osvojená metodika odbornej interpretácie vedeckej histórie so zvýšeným dôrazom na špecifiká tejto interpretácie vo vzdelávacom procese. Plné porozumenie podstate kontinuálne sa vynárajúcich premien v koncepciách interpretácie dejín (organický vývoj vedy ako celku, povaha vedy).
Znalosť kľúčovej faktografie z pravekých a starovekých dejín svetovej a slovenskej proveniencie s dôrazom na dejinný vývoj európskej civilizácie, prezentovaná ako hodnotenie prítomného presahu dobových kultúrnych javov optikou ich významu pre učiteľské štúdium histórie.
Schopnosť analýzy základných charakteristík stredovekého sveta a jeho špecifík od zániku Západorímskej ríše po objavenie Ameriky (476 – 1492), základných kategórií usporiadania a zmýšľania stredovekej spoločnosti z pohľadu najnovších výsledkov historickej vedy, základné zovšeobecnenie a zhodnotenie kultúrneho významu stredovekej európskej spoločnosti pre súčasnosť s primeranou pozornosťou venovanou dejinám islamu a neeurópskym civilizáciám.
Prierezová no kontextuálne sformovaná orientácia v období novovekých všeobecných dejín (1492-1789) bezpečne charakterizujúca otázky zásadnej zmeny spoločnosti a paradigiem jej novo sa formujúcich princípov usporiadania a fungovania v ekonomickom i kultúrnom dianí. Zaradenie nových javov (zámorské objavy, cenová revolúcia, štrukturálne hospodárske a sociálny premeny, náboženská situácia, fenomén absolutizmu) ako presahu na uvažovanie budúceho učiteľa histórie o prítomnosti.
Sumarizujúce znalosti o politickom, hospodárskom a sociálnom vývoji európskeho a mimoeurópskeho sveta v rokoch 1789-1914 ako bezpečná orientácia v základných otázkach moderných všeobecných dejín, analytické pohľady na kľúčové procesy a javy fundamentálnych premien modernizujúcich sa spoločností od Francúzskej revolúcie v r. 1789 – 1799 po začiatok prvej svetovej vojny. Osobitný dôraz na zdôraznenie javov bezprostredne ovplyvňujúcich vývin spoločnosti do dnešných čias.
Základný prehľad podstatných čŕt, trendov a periodizačných medzníkov moderných dejín 20. storočia, reflektovaný optikou a cieľmi budúcej učiteľskej profesie absolventov, ktorí tak dokážu interpretovať príčiny odlišných hodnotení príslušných historických procesov, čŕt a trendov v rôznych historických školách súčasnosti. Vzájomné väzby medzi sociálnymi, hospodárskymi a politickými dejinami 20. storočia, špecificky v európskom kontexte, ale zároveň s pripomenutím rastu významu neeurópskeho priestoru. Študent pozná, aktívne analyzuje, interpretuje, identifikuje a komparuje spoločné a odlišné črty tohto vývoja v jednotlivých častiach sveta v podmienkach silnejúcich globalizačných trendov 20. storočia.
Znalosť základnej charakteristiky stredovekých dejín Slovenska od príchodu Slovanov do bitky pri Moháči (1526), základných charakteristických kategórií a štruktúr stredovekej spoločnosti žijúcej na Slovensku. Syntetizujúca orientácia v politickej, hospodárskej, sociálnej, cirkevnej a kultúrnej problematike stredovekých dejín Slovenska spolu so schopnosťou bezpečne interpretovať a hodnotiť jej väzby so súčasnosťou.
Znalosti o podstatných črtách politického, hospodárskeho a sociálneho vývinu Slovenska a jeho obyvateľov v novovekom Uhorsku v rokoch 1526 – 1780, teda od moháčskej bitky po koniec vlády Mária Terézie, teda o kľúčových premenách spoločnosti v dôležitej etape národnouvedomovacieho procesu slovenského etnika v kontexte uhorských dejín.
Komplexné poznatky zo slovenských dejín dlhého 19. storočia (1780 – 1918) ako orientácia v jeho sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch v kontexte a komparácii s vývojom tohto obdobia v iných krajinách a s dôrazom na analýzu existujúcich protirečivých interpretácií závažných historických problémov epochy.
Komplexne vybudované poznatky zo slovenských dejín 20. storočia (1918 – 1992) a bezpečná orientácia študenta v sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch doby v prepojení a analógiách so súčasnosťou, so schopnosťou študentskej analýzy aj zložitejších problémov moderných a súčasných slovenských dejín vrátane hodnotenia ich aktuálnych interpretácií.
štátna skúška
Metódy vzdelávania: ústne komisionálne skúšanie a moderovaná diskusia, študentská reflexia najnovších poznatkov modernej odborovej didaktiky a ich implementácia do výučbových modulov, analýza konceptuálno-metodologických otázok dejepisu, rozbor tém v kontextoch vzťahu história – didaktika – dejepis, hodnotenie a aplikácia teoretických a praktických poznatkov získaných štúdiom a samoštúdiom špecializovaného odboru.
BENEŠ, Z., GRACOVÁ, B., PRŮCHA, J.: Sondy a analýzy. Učebnice dějepisu – teorie a multikulturní aspekty edukačního média. Praha : MŠ M a Tv, 2008.
BOCKOVÁ, A.: Výučba dejepisu ako pedagogický problém. In. Verbum Historiae I., Bratislava : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2008.
BOCKOVÁ, A.: Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae, 2/2014.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
ČAPEK, R.: Líný učitel – Jak učit dobře a efektivně. Bratislava : Raabe, 2018.
FISCHER, R.: Učíme děti myslet a učit se. Praha : Portál, 2004.
HUDECOVÁ, D.: Analýza dějepisných vzdelávacích programů ve vybraných státech Europy a její výsledky. Praha : Tauris, 2006.
JULÍNEK, S. a kol.: Základy oborové didaktiky dějepisu. Brno : MU v Brně, 2004.
KLÍMA, B. a kol. Mládež a dějiny. Publikace výsledků mezinárodního dotazníkového šetření a výzkumu historického vědomí adolescentů se zaměřením na Českou republiku. Brno : CERM, 2001.
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
KRATOCHVÍL, V.: Metafora stromu ako model didaktiky dejepisu k predpokladom výučby. Bratislava : Raabe, 2019.
KRATOCHVÍL, V.:Multiperspektivita v 26,učebných figurách. Bratislava : Raabe, 2021.
LABISCHOVÁ, D., GRACOVÁ, B.: Příručka ke studiu didaktiky dějepisu. Ostrava : FF Ostravské univerzity v Ostravě, 2010.
MAZUR, D., DANNER. A. Komiks od roku1968 do současnosti. Praha : Universum, 2015.
Odporúčania RE výboru ministrov členských štátov o vyučovaní dejepisu v Európe 21. storočia.. Bratislava : Informačná kancelária Rady Európy, 2001.
OTČENÁŠOVÁ, S.: Schválená minulosť. Kolektívne identita v československých a slovenských učebniciach (1918 -1989). Košice 2010.
PETLÁK, E.: Súčasnosť a perspektívy didaktiky. In : Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019.
RYBENSKÁ, Klára: Moderní přístupy k výuce dějepisu. Hradec Králové : UHK, 2020.
STUCHLÍKOVÁ,I.-JANÍK, T (et.al.): Oborové didaktiky: Vývoj – stav – perspektivy. Brno : MU, 2015.
STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : MCMB, 2002.
STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : MCMB, 2007.
SWAINOVÁ, H. ed.: Velké otázky historie. Praha : Abonet ND, 2006.
ZDECHOVANPVÁ, D., BOCKOVÁ, A, (eds.): Kultúrne dedičstvo inovatívnou formou (e- learning). Výukové CD k online kurzu. Bratislava L Strom života, 2012.
ZDECHOVANOVÁ, D., BOCKOVÁ, A., PÁNIK, P.: Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava : Strom života, 2006.
Vybrané učebnice dejepisu od 1. ČSR po r. 1989; súčasné učebnice dejepisu v SR; vybrané európske učebnice dejepisu.
Štátna skúška (vrátane obhajoby záverečnej práce) je v súlade s vnútorným predpisom č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj s vnútorným predpisom č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
V magisterskom stupni štúdia je potrebné získať v rámci študijného programu za jeho študijnú časť 94 kreditov v predpísanej skladbe. Ďalších 14 kreditov študent získava za úspešnú obhajobu záverečnej práce a 12 kreditov za predmety štátnej skúšky.
Podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave, časť šesť, Čl. 56, ods.2 musí študent preukázať vedomosti a porozumenie im, preukázať ich uplatnenie, ako aj schopnosť tvorivo riešiť problémy súvisiace s daným študijným odborom v širších kontextoch v nových/neznámych/simulovaných prostrediach. Tiež musí preukázať rozvinuté vzdelávacie zručnosti s vysokým stupňom samostatnosti a autonómie.
U študenta sa hodnotí najmä:
- úroveň osvojenia si potrebných vedomostí, zručností a kompetentností potrebných pre výkon indikovaného povolania;
- úroveň skompletizovania a verbálnej interpretácie osvojených poznatkov/spôsobilostí, schopnosť ich analýzy, syntézy a zovšeobecnenia;
- úroveň kompetentností študenta (racionalita učenia sa, schopnosť riešiť primerané problémové/simulované úlohy, úroveň kritického i tvorivého myslenia, komunikatívne schopnosti, personálne a interpersonálne kompetencie...)
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že si dôkladne a komplexne osvojil obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti modernej didaktiky dejepisu a plne sa orientuje v jej problematike, ovláda jej metódy, a tak dôsledne a na vysokej úrovni komunikačných zručností analyzuje, sumarizuje a hodnotí, pričom si paralelne uvedomuje i základné princípy a spôsoby ich aplikovania do (učiteľskej) praxe dejepisu;
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard); absolvent ústnej štátnej skúšky z didaktiky dejepisu preukázal, že si osvojil komplexný obsah vlastnej špecializácie v teoretickej oblasti didaktiky dejepisu, bezpečne a na výbornej komunikačnej úrovni sa orientuje v konkrétnych užších i širších súvislostiach odborného kontextu, jeho aplikovanie metodiky a transponovanie je však ohraničené;
C (dobre – bežná spoľahlivá práca); absolvent ústnej štátnej skúšky preukázal, že ovláda analytický i syntetizujúci prístup hodnotenia prezentovaných poznatkov z didaktiky dejepisu, bezpečne aj keď s čiastočnými medzerami tak zvládol obsah vlastnej špecializácie, jeho úroveň znalostí o teoretických metodických postupoch získavania znalostí v didaktike dejepisu a princípov ich transponovania do vzdelávania v dejepise však nedosahuje plne žiaducu úroveň;
D (uspokojivo – prijateľné výsledky); študent sa vie orientovať v odbornej problematike didaktiky dejepisu iba na základnej úrovni, ovláda skôr parciálne poznatky a nepreukazuje dostatočnú schopnosť sumarizovať ich a prezentovať, prepájať teoretické znalosti s ich praktickou aplikáciou v dejepisno-didaktickom kontexte mu spôsobuje výrazné problémy;
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá); absolvent ústnej štátnej skúšky reprodukuje základné poznatky z didaktiky dejepisu iba s veľkými ťažkosťami, preukazuje iba torzovité vedomosti, ktoré nedokáže prepájať, má iba najzákladnejšie poznatky, ktoré slabo sumarizuje a nevie funkčne aplikovať do praxe;
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše); študent sa nevie orientovať v problematike, nepresvedčil, že ovláda základné poznatky tejto časti svojej odbornej špecializácie učiteľstva histórie.
slovenský a český jazyk
- didaktika dejepisu ako vedná disciplína, didaktika a metodika dejepisu a ich predmet skúmania, didaktický systém,
- vzťah historickej vedy a dejepisu, práca historika a učiteľa dejepisu, metódy a fázy historického a pedagogického výskumu, základné funkcie histórie a dejepisu,
- dejepis ako školský predmet, jeho miesto v systéme edukačného procesu, funkčnosť faktografie a funkčná gramotnosť, aktualizácie (výberu) učiva dejepisu,
- výučba dejepisu v minulosti v našom priestore (stručná analýza konceptu dejepisu od roku 1918 do roku 1993),
- slovenské modely dejepisu, európske trendy vo výučbe dejepisu,
- základné postupy projektovania didaktického systému v dejepise pre všetky typy škôl v SR,
- špecifiká obsahu, cieľov a úloh výučby dejepisu v SR a okolitých krajinách, kritériá ich tvorby a rámcových vymedzení vo vzdelávacích programoch,
- odporúčané formy, druhy a stratégie modernej dejepisnej výučby,
- kognitívne, konceptuálne, procesuálne a metakognitívne poznanie rozvíjané dejepisnou výučbou,
- didaktická analýza učiva dejepisu, metodika spracovania väčšieho tematického celku,
- učebnice dejepisu, aktuálne problémy učebnicovej tvorby na Slovensku,
- historický prameň, základný zdroj historického poznania, multiperspektivita vo výučbe dejepisu a interpretácia historického poznania,
- multimediálne pomôcky vo výučbe dejepisu, význam myšlienkových máp a symbolického zobrazovania historických, geografických, demografických a iných faktov,
- dejepis v múzeu, archíve a galérii, v priestorovom teritóriu (kontexty lokálnych, národných, stredoeurópskych, európskych a svetových dejín),
- vzťah k ochrane historického, kultúrneho a prírodného dedičstva, systém jeho ochrany na Slovensku a vo svete,
- pedagogické praxe v kontexte teórie a metodiky hodnotenia a klasifikácie individuálnych a skupinových výkonov žiakov v procese dejepisnej výučby,
- výsledky empirických výskumov historického vedomia žiakov a ich vzťahu k štúdiu histórie a dejepisnej výučby.
0/100
Cieľom štátnej skúšky je overenie spôsobilosti študenta/študentky riešiť konkrétne zadania v kontextoch: história – didaktika dejepisu – dejepis. Študent/ka musí preukázať všeobecné (prenositeľné) a predmetové kompetencie a v rámcoch nadobudnutých teoretických a praktických poznatkov vie:
- uvažovať a na zodpovedajúcej úrovni komunikovať v súvislostiach a rozumieť základným problémom transponovania historických poznatkov, všeobecnej a odborovej didaktiky do praxe učiteľa dejepisu,
- komparovať historické deje (udalosti), riešiť kontroverzné témy a aplikovať multiperspektívny prístup k štúdiu historických tém a zaujať relevantné odborné stanovisko k rôznym historickým a didaktickým otázkam a problémom,
- charakterizovať a definovať základné didaktické pojmy so zameraním na osobitosti vo výučbe dejepisu v nižšom a vyššom sekundárnom vzdelávaní,
- projektovať vyučovaciu hodinu predmetu dejepis v súlade s didaktickými zásadami a požiadavkami príslušnej pedagogickej dokumentácie pre jednotlivé typy škôl,
- charakterizovať, aplikovať a hodnotiť didaktické metódy a stratégie odporúčané pre modernú výučbu dejepisu, argumentovať výhody a úskalia ich konkrétnej aplikácie pre rôzne cieľové skupiny žiakov,
- navrhnúť adekvátne kritériá hodnotenia študentských výkonov v dejepise a vzdelávacom systéme, a rozumieť funkčnosti uplatňovania metakognitívneho poznania, dokáže aplikovať princípy pedagogickej diagnostiky aj v prípadoch individuálnych osobitostí žiakov a študentov,
- na základe poznania významu medziodborových súvislostí vo výučbe dejepisu rozpracovať obsah a cieľové požiadavky predmetu pre rôzne vekové skupiny,
- na základe reflexie pedagogickej praxe a didaktickej analýzy učiva v predmete dejepis projektovať rôznorodé vyučovacie modely a stratégie so zdôvodnením výberu odborného materiálu, metód, postupov a foriem jeho spracovania.
- pri tvorbe edukačných pomôcok (rôznorodých médií) uplatniť schopnosť analyticky a koncepčne myslieť, kreatívne a originálne pristupovať k aplikácii vedomostí špecializovaného odboru a digitálnych zručností,
- zodpovedne pristupovať k riešeniu problémových úloh v tíme a komunikovať o organizovaní, postupoch a výsledkoch spoločnej práce (napr. pri simulácii udalostí, hraní rolí, projektovom a problémovom vyučovaní a pod.),
- svoje teoretické znalosti z metodológie dejepisného a pedagogického (empirického) výskumu využiť pre didaktické stvárnenie zámerov vlastnej učiteľskej činnosti,
Obsahová náplň štátnej skúšky je zameraná na historické znalosti špecificky potrebné pre učiteľské povolanie, osvojenie si metodológie historického poznávania a jeho transponovania do dejepisnej výučby, porozumenie potrebám inovatívnych prístupov k vzdelávacím programom a vzhľadom na učiteľskú špecializáciu absolventa sa kladie dôraz aj na posúdenie formy prezentácie príslušných znalostí.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 55 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
priama výučba (55 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (15 hodín), príprava na záverečný test (15 hodín); príprava seminárnej práce a jej prezentácia - výstup (20 hodín); príprava na záverečnú skúšku (20 hodín); spolu 125 hodín.
Vyučovacie metódy:
Prednáška – prednáška, skupinová diskusia, heuristická metóda, riadená diskusia,
Seminár – didaktické, psychologické a kooperatívne hry, analýza problémových situácií, prípadové štúdie, aktívna skupinová práca, riadené samoštúdium a práca s textom.
Odporúčaná literatúra:
Kosíková, V. (2011). Psychologie ve vzdělávání a její psychodidaktické aspekty. Grada.
Kyriacou, Ch. (2005). Klíčové dovednosti učitele. Portál.
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak. Univerzita Komenského v Bratislave.
Miškolciová, L. (2003). Vybrané kapitoly z didaktiky psychológie. Univerzita Mateja Bela.
Petlák, E. (2004). Všeobecná didaktika. Iris.
Sokolová, L. (2010, 2013). Didaktika psychológie. Univerzita Komenského.
Sokolová, L. et al. (2013). Psychológia v sekundárnom vzdelávaní. Univerzita Komenského.
Škoda, J., & Doulík, P. (2011). Psychodidaktika. Metody efektivního a smysluplného učení a vyučování. Grada.
Turek, I. (2010). Didaktika. Iura Edition.
Učebné osnovy, štátne a školské vzdelávacie programy (dostupné na www.statpedu.sk a www.siov.sk)
Vybrané učebnice psychológie pre stredné školy domácej a zahraničnej proveniencie.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie tvorí 50% hodnotenia, študenti spracujú a prezentujú seminárnu prácu: prípravy vyučovacích hodín podľa zadania (max. 25 b.), súbor didaktických materiálov podľa zadania (max. 15 b.), reflexiu mikrovyučovania na seminári (max. 10b.).
Záverečné hodnotenie tvorí písomný vedomostný test (max. 30 b.) a ústna skúška (max. 20 b.).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Predmet didaktiky psychológie a špecifiká výučby predmetu Psychológia na stredných školách.
2. Didaktické zásady a etické princípy vo vyučovaní psychológie.
3. Didaktická analýza učiva psychológie a metodický postup učenia pojmov.
4. Učebnice a ďalšie didaktické prostriedky vo vyučovaní psychológie.
5. Digitálna gramotnosť učiteľa psychológie.
6. Skupinová dynamika vo vyučovaní psychológie.
7. Edukačné metódy vo vyučovaní psychológie, problematika výberu a evaluácie metód.
8. Metodika zážitkového učenia, psychologických hier a psychologických cvičení v predmete psychológia.
9. Sociálno-psychologický tréning ako forma vyučovania psychológie.
10. Inovatívne metódy hodnotenia a klasifikácie v predmete psychológia.
11. Predmetovo-špecifické kompetencie a dispozície učiteľa psychológie.
12. Osobnostný a sociálny rozvoj študenta v predmete psychológia.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je získať základné teoretické poznatky a praktické skúsenosti potrebné pre prípravu a realizáciu výučby psychológie v rôznych typoch vzdelávania. Študenti po absolvovaní predmetu:
Upevnia a prehĺbia si poznatky všeobecnej didaktiky a naučia sa ich aplikovať v odborovej didaktike psychológie.
Naučia sa plánovať a organizovať vyučovaciu hodinu psychológie v súlade s požiadavkami ŠtVP/ŠkVP pre jednotlivé typy stredných škôl.
Prostredníctvom zážitkových aktivít sa oboznámia s vybranými metódami vyučovania psychológie a možnosťami a úskaliami ich konkrétnej aplikácie.
Prostredníctvom skupinových aktivít rozvinú niektoré nonkognitívne kompetencie kľúčové pre učiteľa psychológie.
Prostredníctvom aktívneho a sebapoznávacieho princípu vybraných aktivít rozvinú schopnosť didaktickej reflexie, sebareflexie a hodnotenia.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (44 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (15 hodín), príprava na priebežný test (20 hodín); príprava seminárnej práce - výstup (15); príprava na záverečnú skúšku (26 hodín); spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
Prednáška – prednáška, skupinová diskusia, heuristická metóda, riadená diskusia.
Seminár – didaktické, psychologické a kooperatívne hry, analýza problémových situácií, aktívna skupinová práca, prípadové štúdie, riadené samoštúdium a práca s textom.
Odporúčaná literatúra:
Bieliková, M. (2017). Sociálno-patologické javy v školskom prostredí. Vydavateľstvo UK.
Černá, M., & Kováčová, M. (2019). Prevencia a intervencia sociálno-patologických javov u detí a mládeže. Vydavateľstvo SPU.
Mikulová, H., & Švecová, M. (2018). Sociálno-patologické javy: Šikanovanie, kyberšikanovanie a prevencia v školách. Pedagogická fakulta UK.
Nováková, A. (2015). Zneužívanie návykových látok medzi mládežou: Sociálno-patologické faktory. Vydavateľstvo UK.
Petrík, M., & Židová, I. (2020). Krízová intervencia a podpora duševného zdravia detí v školskom prostredí. Vydavateľstvo Akadémia.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra bude priebežný test s možnosťou získať 30 bodov, študenti odprezentujú seminárnu prácu v rozsahu max. 20 minút + 10 minút diskusia ( max. 15 bodov), poskytovanie spätnej väzby v skupine (5 bodov). Skúška bude pozostávať z písomnej časti (30 bodov) a ústnej časti (20 bodov). Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Charakteristika sociálno-patologických javov v školskom prostredí.
Typy sociálno-patologických javov v školách.
Faktory ovplyvňujúce vznik sociálno-patologických javov.
Prevencia sociálno-patologických javov v školách.
Intervencia a riešenie sociálno-patologických javov v školách.
Podporné služby pre žiakov, ktorí sú obete.
Rola učiteľa v prevencii a riešení problémov v rámci sociálno-patologických javov.
Rola školského podporného tímu v prevencii a riešení sociálno-patologických javov.
Multidisciplinárny prístup k riešeniu sociálno-patologických javov v školách.
Etické a legislatívne otázky pri riešení sociálno-patologických javov.
Vzdelávanie pedagógov v oblasti sociálno-patologických javov.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať súvislosti medzi individuálnymi, rodinnými, školskými a sociálnymi faktormi, ktoré ovplyvňujú vznik sociálno-patologických javov v školskom prostredí a identifikovať rizikové faktory a varovné signály u žiakov.
Študenti budú vedieť kriticky posúdiť účinnosť preventívnych stratégií a zásahov zameraných na riešenie šikanovania, násilia, drogovej závislosti a iných negatívnych javov, a argumentovať pri výbere najvhodnejších prístupov v konkrétnych školských situáciách.
Študenti budú schopní vytvoriť a implementovať preventívne programy na mieru pre konkrétnu školu alebo skupinu žiakov a navrhovať inovatívne spôsoby spolupráce so školou, rodinou a odborníkmi pri poskytovaní podpory obetiam sociálno-patologických javov.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 55 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
priama výučba (55 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (15 hodín), príprava na priebežný test (20 hodín); príprava seminárnej práce - výstup (20 hodín); príprava na záverečnú skúšku (30 hodín); spolu 140 hodín.
Vyučovacie metódy:
Prednáška – prednáška, skupinová diskusia, heuristická metóda, riadená diskusia.
Seminár – didaktické, psychologické a kooperatívne hry, analýza problémových situácií, prípadové štúdie, aktívna skupinová práca, riadené samoštúdium a práca s textom.
Odporúčaná literatúra:
Gajdošová, E. (2015). Školská psychológia a školský psychológ v 21. storočí. Eurokódex.
Čáp, J., & Mareš, J. (2007). Psychologie pro učitele. Portál.
Fontana, D. (2010). Psychologie ve školní praxi. Portál.
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak. Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-5955-9.
Asociácia školskej psychológie - http://www.aspsr.sk/skolska-psychologia.
Pedagogická a školská psychológia (Učebnica) https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/.
Časopis: Školní psycholog/Školský psychológ: https://journals.muni.cz/skolnipsycholog/index.
VUDPaP: www.vudpap.sk.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra bude priebežný test s možnosťou získať 30 bodov, študenti odprezentujú seminárnu prácu v rozsahu max. 15 minút + 10 minút diskusia (max. 15 bodov), poskytovanie spätnej väzby v skupine (5 bodov). Skúška bude pozostávať z písomnej časti (30 bodov) a ústnej časti (20 bodov). Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
1.Predmet a systém školskej psychológie ako aplikovanej psychologickej disciplíny.
2.Úlohy a kompetencie školského psychológa.
3. Etické zásady práce psychológa v školskom prostredí.
4. Sekvenčný model činnosti.
5.Identifikačno-diagnostická činnosť v školskom prostredí.
6 Poradenstvo a intervencie.
7.Prevencie a podpora duševného zdravia žiakov.
8.Spolupráca školského podporného tímu a s inými odborníkmi.
9.Práca so špecifickými skupinami žiakov.
10. Stratégie pri riadení školskej triedy.
11. Identifikácia problémov v učení a v správaní.
12. Spolupráca školy a rodiny prostredníctvom aktivít školského psychológa.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je u absolventov dosiahnuť, aby vedeli, ako sa orientovať v teoretických a empirických výskumoch podložených poznatkami zo školskej psychológie.
Študenti budú schopní analyzovať teoretické a empirické výskumy zo školskej psychológie, identifikovať ich kľúčové východiská, metodologické prístupy a aplikovateľnosť v kontexte pedagogickej praxe.
Študenti budú vedieť kriticky zhodnotiť prístupy a metódy práce školského psychológa, posúdiť ich účinnosť v rôznych pedagogických situáciách a obhájiť výber vhodných intervencií v kontexte individuálnych potrieb žiakov.
Študenti budú schopní navrhovať inovatívne a tvorivé postupy práce s deťmi a žiakmi v školskom prostredí vychádzajúc z poznatkov školskej psychológie a aktuálnych výskumných zistení, ako aj vytvárať vlastné návrhy riešení konkrétnych problémov z praxe.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
22 hodín cvičenia za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 10 hodín príprava pred realizáciou výcviku; 2 hodiny venované reflexii diania na tréningu po jeho ukončení; 16 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, sebapoznávacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej)
Odporúčaná literatúra:
Hermochová, S. (2005). Skupinová dynamika ve školní třídě. AISIS.
Hermochová, S. (2006). Teambuilding. Grada.
Kolařík, M. (2011). Interakční psychologický výcvik. Grada.
Kolařík, M. (2013). Interakční psychologický výcvik pro praxi. Grada.
Komárková, R., Výrost, J., & Slaměník, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Grada.
Lemešová, M., & Sokolová, L. (2023). QUESTions UNI. Hra plná otázok. SAUP.
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak. Univerzita Komenského v Bratislave.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie najmä plnenia priebežných úloh a zadaní počas tréningu (90%). Po tréningu tvorí priebežné hodnotenie štruktúrovaná spätná väzba na dianie v skupine (10%).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Predmet sa realizuje prostredníctvom zážitkových aktivít a cvičení zameraných najmä na:
Zvyšovanie citlivosti k dynamike skupiny a skupinovým javom.
Techniky riešenia interpersonálnych konfliktov.
Budovanie pozitívnej atmosféry v skupine.
Zvládanie záťaže.
Techniky asertívneho správania sa.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je stimulovať rozvoj kompetencií osobnosti spojených so zvládaním náročných situácií v prostredí školy a usmerňovaním dynamiky školskej triedy. Študenti po absolvovaní predmetu budú schopní:
Poznať základné techniky asertívnej komunikácie, podpory skupinovej kohézie a riešenia konfliktov v školskom prostredí.
Identifikovať typické stresové a konfliktné situácie v školskej triede.
Vysvetliť vplyv skupinovej dynamiky na triednu klímu a učenie žiakov.
Aplikovať vhodné stratégie na riešenie modelových výchovno-vzdelávacích situácií (napr. pri problémoch so správaním alebo komunikáciou).
Využiť techniky asertívnej komunikácie pri vedení rozhovorov s jednotlivcami aj so skupinou.
Analyzovať situácie z pedagogickej praxe z pohľadu skupinovej dynamiky a identifikovať hlavné príčiny vzniknutých problémov.
Kriticky reflektovať vlastné pedagogické rozhodnutia, komunikačné štýly a postoje.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina prednáška a 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Heretik, A., sr., & Heretik, A., jr. et al. (2016). Klinická psychológia. Psychoprof. (vybrané kapitoly).
Ostatníková, D. et al. (2022). Autismus od A po S. Ikar.
Zaneva, M., Coll-Martín, T., Héjja-Brichard, Y., Kalandadze, T., Kis, A., Koperska, A., Manalili, M. A. R., Mathy, A., Graham, C. J., Hollis, A., Ross, R. M., Yeung, S. K., Allen, V., Azevedo, F., Friedel, E., Fuller, S., Giannouli, V., Gjoneska, B., Hartmann, H., … Zisk, A. H. (2024). An Annotated Introductory Reading List for Neurodiversity (Version 1). Deakin University. https://hdl.handle.net/10779/DRO/DU:27617379.v1
Axline, V. M. (2017). Dibs v hľadaní seba samého pri terapii hrou. Vydavateľstvo F.
Hansen, A. (2024). Dobrá správa o ADHD. Barecz & Conrad Books.
Understanding Neurodiversity A guide to Specific Learning Differences. Department for Education. https://cdn.bdadyslexia.org.uk/uploads/documents/Dyslexia/A_Guide_to_SpLD_2nd_ed.pdf
Časopisy APA
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra sa budú študenti aktívne zapájať na seminároch do úloh (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (15 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (15 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (50 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Neurodiverzita – definícia a význam konceptu, historický kontext, etiológia, používanie pojmov a komunikácia o neurodiverzite, aktuálne odborné diskusie.
PAS, ADHD a ich častý spoločný výskyt – identifikácia a rozpoznávanie prejavov v prežívaní a správaní.
Poruchy učenia, poruchy reči, Tourettov syndróm a iné – identifikácia a rozpoznávanie prejavov v prežívaní a správaní.
Komunikácia v triede a nastavenie vzdelávacích postupov pre neurodivergentných žiakov.
Komunikácia priamo s neurodivergentnými žiakmi.
Zvládanie sociálnej interakcie (interpersonálne vzťahy, sociálna opora a i.) u neurodivergentných žiakov.
Spolupráca s rodičmi a rodinami s neurodivergentnými žiakmi (odporúčané postupy, porozumenie, efektívna komunikácia a spolupráca).
Problematické prípady rodičov alebo rodín s neurodivergentnými žiakmi (poruchy osobnosti rodiča, depresia alebo iné duševné poruchy, existenčná a sociálna tieseň, špecifická kultúrna diverzita a pod.).
Súrodenci, rovesníci, priatelia žiakov s neurodiverzitou - ekologický inkluzívny model ich vzdelávania a výchovy.
Osobitosti riešenia vývinových kríz u ľudí s neurodiverzitou (adolescencia a i.; identita, intimita, generativita atď.).
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú prejavy neurodiverzity a súvisiace psychosociálne osobitosti u detí, adolescentov a dospelých z hľadiska ich vplyvu na učenie, správanie a sociálne vzťahy.
Rozlišujú rôzne formy neurodiverzity (napr. ADHD, autizmus, dyslexia atď.) na základe pozorovateľných prejavov bez potreby klinickej diagnostiky.
Identifikujú potenciálne riziká a potreby neurodivergentných žiakov v edukačnom procese.
Študenti kriticky posúdia vhodnosť vzdelávacích prístupov ku žiakom s neurodiverzitou.
Kriticky posúdia komunikačné stratégie v práci s neurodivergentnými žiakmi a ich rodičmi (vrátane problematických prípadov, napr. rodičov s poruchami osobnosti, a pod.).
Zvážia efektivitu rôznych adaptačných opatrení podmienok vzdelávania a výchovy z hľadiska individuálnych potrieb žiaka s neurodiverzitou a reálnych možností systému školy.
Kriticky reflektujú vlastné postoje alebo predsudky voči jednotlivcom s neurodiverzitou a ich edukácii a inklúzii.
Študenti navrhnú vhodné podporné stratégie a vzdelávacie prístupy pre žiakov s rôznymi formami neurodiverzity.
Vytvoria plán komunikácie so žiakmi a rodičmi, ktorý je citlivý na špecifiká porúch správania alebo osobnosti alebo iných problémov vo vzťahoch tak, aby podporili spoluprácu.
Navrhnú preventívne aktivity alebo edukačný program, ktorý rozvíja empatiu a citlivosť voči odlišnostiam v rámci triedneho alebo školského kolektívu.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška a 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (44 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); príprava na záverečný test (20), spolu 86 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Dlabal, M. (2021). Komunikace v poháhajícich profesiích. Portál.
Prochádza, R., Smahaj, J, Kolařík M., & Lešbych, M. (2014). Teorie a praxe poradenské psychologie, Grada.
Timuľák, L. (2007). Základy vedení psychoterapeutického rozhovoru. Portál.
Gabura, J., & Pružinská, J. (1995). Poradenský proces. Sociologické nakladatelství.
Zimbardo, P., & Coulomb, N.D. (2017). Odpojený muž. Jak technologie připravuje muže o mužství a co s tím. Grada.
Smitková, H. (2024). Poradenská psychológia a jej využitie v praxi. Grada.
Šefránková, M. (2007). Výchovný poradca. Iris.
Bartoš, R. (2023). Predchádzanie vzniku krízových situácií počas mimoriadnej situácie v dôsledku vojnových udalostí na Ukrajine. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Faber, A., & Malizlish, E. (2013). Ako hovoriť, aby nás deti počúvali. CPRESS.
Kallwass, A. (2007). Syndrom vyhoření v pŕaci a osobním životě. Portál.
Šramová B. et al. (2019). Násilie v intímnych vzťahoch dospievajúcich: Metodika pre prácu v oblasti prevencie. Univerzita Komenského v Bratislave.
Stránka VUDPAP https://vudpap.sk/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (20 bodov), absolvovať dyadickú a skupinovú prácu (10 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (50 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Stručný exkurz do rozvoja poradenstva, vymedzenie poradenstva, systémy poradenstva, koncepcie.
Vybrané prístupy k poradenstvu.
Psychologický poradenský vzťah (vývin vzťahu; faktory poradenského vzťahu; prenos a proti prenos).
Metódy poradenskej práce – ako pracovať s klientom.
Poradenský proces, štruktúra, fázy poradenského procesu.
Verbálna a neverbálna komunikácia v poradenskom procese.
Typy klientov – rodičov, učiteľov, žiakov.
Skupinová práca a poradenstvo.
Školská trieda a logické dôsledky.
Dištančné poradenstvo.
Ako technológia mení myseľ a mozog chlapcov a dievčat.
Supervízia a etika v práci poradenského psychológa, syndróm vyhorenia u poradcov.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je poskytnúť študentom základnú orientáciu v teoretických predpokladoch psychologického a výchovného poradenstva, v jestvujúcich systémoch psychologického poradenstva v slovenských podmienkach a v zahraničí.
Študenti po ukončení predmetu:
Vedia sa zorientovať v informáciách v oblasti výchovného a psychologického poradenstva.
Poznajú jednotlivé zložky a spôsoby fungovania výchovného poradenstva v rezorte školstva.
Študenti navrhnú konkrétne opatrenia alebo zmeny, ktoré by mohli prispieť k zefektívneniu poradenských služieb v škole.
Vytvoria modelový návrh spolupráce medzi poradenským pracovníkom a školou s dôrazom na potreby detí a rodín.
Vypracujú návrh preventívneho alebo intervenčného programu, založeného na teoretických poznatkoch a osvedčených postupoch v poradenstve.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina prednáška a 2 hodiny seminár/týždeň, prezenčná alebo kombinovaná metóda
Pracovná záťaž študenta:
11x3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; príprava seminárnej práce (10 hodín), príprava na priebežný test (15 hodín), individuálna práca (28 hodín). Spolu 86 hodín.
Vyučovacie metódy:
prednáška, heuristická metóda, práca s odborným textom a informačnými zdrojmi, rozbor prípadovej štúdie, aktivizujúce metódy vzdelávania, dialogické (diskusné) metódy, metódy skupinového vyučovania, metódy rozvíjajúce kritické myslenie, modelovanie, skupinové a individuálne aktívne sociálne učenie, zážitkové techniky, tvorba programov.
Odporúčaná literatúra:.
Vendel, Š. 2007. Kariérní poradenství. Grada.
Amundson, N. E., Harris-bowlsbeyová, J., Niles, S. G. (2012). Základné zložky kariérového poradenstva: Postupy a techniky. SAAIC - centrum Euroguidance.
OECD. (2004). Kariérové poradenstvo. Príručka pre tvorcov koncepcií. Bratislava: OECD, SAAIC - centrum Euroguidance, 2004. Dostupné na: http://web.saaic.sk/nrcg_new/kniznica%5COECD-KP_prirucka%5CKarierove_poradenstvo-Koncepcna_prirucka.pdf
Groma, M. (2012). Kariérové poradenstvo a facilitácia kariérového vývinu nepočujúcich.
Univerzita Komenského v Bratislave.
Časopis Kariérové poradenstvo v teórii a praxi. http://www.euroguidance.sk/index.php?sw=6
www.koposyt.sk
Václavů, J. (2009). Metodika k programu „Mentoring“.Společnost Tady a Teď.
Meier, D., Szabó, P. (2011). Koučovanie - krátko, jednoducho, účinne. Vydavateľstvo Co/Man.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie seminárnej práce na vybranú tému z oblasti kariérovej výchovy a kariérového poradenstva, mentoringu alebo koučingu (max. 50 bodov).
Záverečné hodnotenie zahŕňa písomný test (max. 50 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský a český jazyk, anglický jazyk (na prehĺbenie štúdia)
Stručná osnova predmetu:
1. Kariérové poradenstvo. Predmet, význam a ciele kariérového poradenstva.
a kariérovej výchovy. Formy a metódy kariérového poradenstva.
2. Poskytovanie kariérového poradenstva v rezorte školstva a rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. 3. Kroky na kariérovej ceste: Sebapoznávanie. Informácie o svete práce a povolaniach. Stavanie
kariérových cieľov, kariérové rozhodovanie. Stratégie vyhľadávania pracovného miesta, pracovný pohovor. Kariérový rozvoj. Reflexia kariérového vývinu.
4. Teórie v kariérovom poradenstve, klasifikácia teórií. Teórie kariérového vývinu.
5. Posudzovanie kariérového vývinu a diagnostika v kariérovom poradenstve a kariérovej výchove.
6. Kariérové portfólio.
7. Kariérové poradenstvo pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Špecializované kariérové poradenstvo.
8. Mentoring a jeho vymedzenie. Druhy mentoringu: Formálny a neformálny mentoring.
9. Rola mentora. Budovanie vzťahov medzi mentormi a mentorovanými (mentee).
10. Kompetencie mentora. Integrácia mentoringu do vzdelávacieho prostredia.
11. Koučing. Prístupy v koučingu. Druhy koučingu. Manažérsky koučing. Kariérny koučing. Koučing zručností. Koučing vzťahov. Koučing osobného života.
12. Profesionálna a osobná rola koučovania. Kompetencie v koučingu.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať teórie kariérového vývinu a rozlíšiť ich aplikovateľnosť na rôzne cieľové skupiny, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Budú vedieť kriticky skúmať faktory ovplyvňujúce kariérové rozhodovanie, ako aj porovnávať individuálne a skupinové techniky kariérového poradenstva a výchovy v rôznych typoch školského prostredia.
Získajú prehľad o teóriách kariérového poradenstva, budú rozumieť všeobecným zákonitostiam kariérového vývinu ako aj špecifikám kariérového vývinu jednotlivých cieľových skupín.
Študenti budú schopní posudzovať efektivitu kariérových intervencií v kontexte inkluzívneho vzdelávania a špeciálnych škôl, zhodnotiť vhodnosť použitia rôznych diagnostických nástrojov a kriticky reflektovať prínos mentorských a koučovacích prístupov v kariérovom poradenstve.
Študenti budú schopní tvorivo navrhovať a implementovať kariérové programy a intervencie, ktoré zohľadňujú individuálne potreby detí a žiakov, vrátane tých so zdravotným znevýhodnením.
Zároveň budú schopní integrovať poznatky z psychologického a výchovného poradenstva do inovatívnych riešení v oblasti kariérového rozvoja, mentorstva a koučingu.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 14 hodín individuálne úlohy; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psychologické a kooperatívne hry, práca s autentickým, didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, výklad s multimediálnou podporou, videoanalýzy
Odporúčaná literatúra:
Drahanská, P., Langrová, J., Slejšková, L., & Trčková, R. (2011). Škola zážitkem. Zážitková pedagogika při výuce klíčových kompetencí a hodnocení žáků. Prázdninová škola Lipnice.
Hermochová, S. (2005). Skupinová dynamika ve školní tříde. AISIS.
Kolařík, M. (2011). Interakční psychologický výcvik. Grada.
Kolařík, M. (2013). Interakční psychologický výcvik pro praxi. Grada.
Lemešová, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0. SAUP.
Lemešová, M., & Sokolová, L. (2023). QUESTions UNI. Hra plná otázok. SAUP.
Lemešová, M., & Sokolová, L. (2024). Opäť v škole: Hra vracajúca do školských čias. Univerzita
Komenského v Bratislave.
Komárková, R., Slaměník, I., & Výrost, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Grada.
Macků, R. (2020). Třikrát stejně a přece jinak! Gymnasion, 14(2), 33-40.
Macků, R., & Škopková, Z. (2019). Atmosférotvorné prvky pedagogického procesu. Gymnasion,
13(2), 35-39.
Ondrušek, D. & Labáth, V. (2007). Tréning? Tréning. PDCS.
Pelánek, R. (2008). Příručka instruktora zážitkových akcí. Portál .
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a priebežný test (60% hodnotenia). Seminárna práca spočíva vo vypracovaní prípravy na celodenný tréningový blok (7 x 45 minútových hodín) v jednej z ponúkaných tematických oblastí realizovaných v rámci sociálno-psychologického tréningu.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
História sociálno-psychologického tréningu.
Sociálno-psychologický tréning ako vyučovací predmet a jeho špecifiká v školskom prostredí.
Učiteľ/učiteľka psychológie ako vedúci sociálno-psychologického tréningu.
Inkluzívna tréningová skupina.
Skupinová dynamika a dynamika tréningu.
Metódy a techniky v tréningu.
Priestor tréningu (škola, mimo školy, online)
Plánovanie, príprava, realizácia a hodnotenie tréningu.
Náročné situácie v tréningu a etické otázky.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je umožniť študentom a študentkám učiteľstva psychológie získať teoretické a praktické skúsenosti s prípravou, realizáciou a hodnotením predmetov tréningového charakteru.
Študenti po ukončení predmetu:
vedia definovať cieľ vyučovacieho predmetu sociálno-psychologický tréning a poznajú jeho možnosti i úskalia,
orientujú sa v dostupnej literatúre a dokážu získané poznatky modifikovať pre účely vzdelávacej praxe,
dokážu metodicky zostaviť sociálno-psychologický tréning pre potreby vzdelávania a tento tréning viesť,
cielene pracujú so skupinovou dynamikou, poznajú jednotlivé štádiá vývinu skupiny.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
22 hodín cvičenia za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 14 hodín individuálne úlohy; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, inscenačné metódy, práca s autentickým textom a informačnými zdrojmi, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou, videoanalýzy
Odporúčaná literatúra:
De Vitto, J. (2001). Základy mezilidské komunikace. Grada.
Helcl, Z. (2013). Jak zvládnout 77 obtížných situací při prezentacích a přednáškách. Grada.
Kolařík, M. (2011). Interakční psychologický výcvik. Grada.
Kolařík, M. (2013). Interakční psychologický výcvik pro praxi. Grada.
Komárková, R., Výrost, J., & Slaměník, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Grada.
Lemešová, M., & Sokolová, L. (2023). QUESTions UNI. Hra plná otázok. SAUP.
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak.
Univerzita Komenského v Bratislave.
Medlíková, O. (2010). Presvědčivá prezentace. Grada.
Plamínek, J. (2012). Komunikace a prezentace. Grada.
Šeďová, K., Švaříček, R., & Šalamounová, Z. (2012). Komunikace ve školní třídě. Portál.
Vybíral, Z. (2005). Psychologie komunikace. Portál.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie a prezentáciu projektu (50% hodnotenia) a aktívnu účasť na modelových situáciách (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Komunikácia a jej význam v učiteľstve.
Interpersonálne kompetencie a ich rozvíjanie (sociálna percepcia, aktívne počúvanie, verbálne a neverbálne komunikačné zručnosti, zručnosti spojené so sociálnymi interakciami a riešením interpersonálnych konfliktov).
Typológie komunikačných a prezentačných učiteľských štýlov.
Zásady efektívnej komunikácie a prezentácie vo vzťahu k rôznym cieľovým skupinám.
Príprava prezentácie.
Efektívna argumentácia.
Komunikačné a prezentačné chyby v učiteľskej práci.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať vlastné komunikačné a prezentačné prejavy, identifikovať ich silné a slabé stránky a rozlišovať medzi rôznymi štýlmi a stratégiami komunikácie vhodnými pre učiteľskú profesiu.
Študenti budú vedieť kriticky zhodnotiť efektívnosť rôznych komunikačných a prezentačných techník v edukačnom procese a obhájiť výber konkrétnych stratégií vo vzťahu k veku, typu publika a cieľovej skupine.
Študenti budú schopní tvorivo navrhovať a aplikovať techniky na rozvoj komunikačných zručností u žiakov a zároveň vytvárať vlastné didaktické nástroje a aktivity, ktoré podporujú rozvoj sebavedomého a kultivovaného prejavu v pedagogickej praxi.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
22 hodín cvičenia za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 14 hodín individuálne úlohy; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, inscenačné metódy, práca s autentickým textom a informačnými zdrojmi, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou, videoanalýzy
Odporúčaná literatúra:
De Vitto, J. (2001). Základy mezilidské komunikace. Grada.
Helcl, Z. (2013). Jak zvládnout 77 obtížných situací při prezentacích a přednáškách. Grada.
Kolařík, M. (2011). Interakční psychologický výcvik. Grada.
Kolařík, M. (2013). Interakční psychologický výcvik pro praxi. Grada.
Komárková, R., Výrost, J., & Slaměník, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Grada.
Lemešová, M., & Sokolová, L. (2023). QUESTions UNI. Hra plná otázok. SAUP.
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak.
Univerzita Komenského v Bratislave.
Medlíková, O. (2010). Presvědčivá prezentace. Grada.
Plamínek, J. (2012). Komunikace a prezentace. Grada.
Šeďová, K., Švaříček, R., & Šalamounová, Z. (2012). Komunikace ve školní třídě. Portál.
Vybíral, Z. (2005). Psychologie komunikace. Portál.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie a prezentáciu projektu (50% hodnotenia) a aktívnu účasť na modelových situáciách (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Komunikácia a jej význam v učiteľstve.
Interpersonálne kompetencie a ich rozvíjanie (sociálna percepcia, aktívne počúvanie, verbálne a neverbálne komunikačné zručnosti, zručnosti spojené so sociálnymi interakciami a riešením interpersonálnych konfliktov).
Typológie komunikačných a prezentačných učiteľských štýlov.
Zásady efektívnej komunikácie a prezentácie vo vzťahu k rôznym cieľovým skupinám.
Príprava prezentácie.
Efektívna argumentácia.
Komunikačné a prezentačné chyby v učiteľskej práci.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať vlastné komunikačné a prezentačné prejavy, identifikovať ich silné a slabé stránky a rozlišovať medzi rôznymi štýlmi a stratégiami komunikácie vhodnými pre učiteľskú profesiu.
Študenti budú vedieť kriticky zhodnotiť efektívnosť rôznych komunikačných a prezentačných techník v edukačnom procese a obhájiť výber konkrétnych stratégií vo vzťahu k veku, typu publika a cieľovej skupine.
Študenti budú schopní tvorivo navrhovať a aplikovať techniky na rozvoj komunikačných zručností u žiakov a zároveň vytvárať vlastné didaktické nástroje a aktivity, ktoré podporujú rozvoj sebavedomého a kultivovaného prejavu v pedagogickej praxi.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška a 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (44 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (22 hodín); realizácia a opísanie experimentov (20 hodín), príprava na priebežný test (12 hodín), príprava na záverečný test (28 hodín). Spolu 126 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Kahneman, D. (2019). Myšlení rychlé a pomalé. Jan Melvil publishing.
Sternberg, R.J. (1999). Kognitívní psychologie. Portál.
Sternberg, R. J. (2001). Úspěšná inteligence. Jak rozvíjet praktickou a tvúrčí inteligenci. Grada.
Průcha, J. (2011). Dětská reč a komunikace. Poznaky vývojové psycholingvistiky. Grada.
Kovalčíková I. (2017). Kognitívna pedagogika 1. Vydavateľstvo prešovskej univerzity.
Sack, O. (2017). Zrak mysle. INAQUE.
Jursová Zacharová, Z., & Sokolová L. (2013). Na ceste za dvojjazyčnosťou: od informálneho k formálnemu vzdelávaniu On the Path to Bilingualism: from informal to formal education. DITI srl.
Webové stránky organizácií:
https://psycnet.apa.org/search
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra budú študenti a študentky realizovať seminárnu prácu (20 bodov), prezentovať seminárnu prácu spolužiakom (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (10 bodov) a úspešne absolvovať záverečný test (50 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
azyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému textu)
Stručná osnova predmetu:
História kognitívnej psychológie ako vednej disciplíny.
Základné oblasti kognitívnej psychológie. Poznávanie a mentálne reprezentácie.
Pozornosť a vedomie.
Vnímanie v kognitívnej psychológii, organizácia poľa.
Pamäť, tradičné modely, alternatívne modely, pamäťové procesy.
Reprezentácie poznatkov.
Kognitívny vývin.
Riešenie problémov, ľudská a umelá inteligencia.
Povaha jazyka, osvojovanie si jazyka.
Monolingvizmus, bilingvizmus a multilingvizmus.
Jazyk a jeho súvislosti, metalingvistické schopnosti.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti rozanalyzujú vybrané kognitívne procesy (napr. pozornosť, pamäť, jazykové spracovanie) v kontexte učenia a vyučovania.
Identifikujú a rozlíšia kľúčové koncepty kognitívnej psychológie a psychológie jazyka na základe odborných textov a praktických príkladov.
Preskúmajú súvislosti medzi teoretickými modelmi a ich prejavmi v edukačných situáciách.
Študenti budú schopní kriticky posúdiť vybrané psychologické prístupy a teórie z hľadiska ich uplatniteľnosti v učiteľskej praxi.
Vyhodnotia efektívnosť rôznych stratégií učenia z pohľadu poznatkov o fungovaní kognitívnych procesov.
Argumentáciou obhajujú svoj postoj k vybraným teoretickým a praktickým otázkam v oblasti psychológie jazyka a kognície.
Študenti budú schopní navrhnúť a odôvodniť pedagogické stratégie alebo edukačné aktivity na základe poznatkov z kognitívnej psychológie.
Vytvoria modelové situácie alebo prípady, v ktorých demonštrujú uplatnenie psychologických teórií v konkrétnych učebných situáciách.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška a 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (44 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (22 hodín); realizácia a opísanie experimentov (20 hodín), príprava na priebežný test (12 hodín), príprava na záverečný test (28 hodín). Spolu 126 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Kahneman, D. (2019). Myšlení rychlé a pomalé. Jan Melvil publishing.
Sternberg, R.J. (1999). Kognitívní psychologie. Portál.
Sternberg, R. J. (2001). Úspěšná inteligence. Jak rozvíjet praktickou a tvúrčí inteligenci. Grada.
Průcha, J. (2011). Dětská reč a komunikace. Poznaky vývojové psycholingvistiky. Grada.
Kovalčíková I. (2017). Kognitívna pedagogika 1. Vydavateľstvo prešovskej univerzity.
Sack, O. (2017). Zrak mysle. INAQUE.
Jursová Zacharová, Z., & Sokolová L. (2013). Na ceste za dvojjazyčnosťou: od informálneho k formálnemu vzdelávaniu On the Path to Bilingualism: from informal to formal education. DITI srl.
Webové stránky organizácií:
https://psycnet.apa.org/search
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra budú študenti a študentky realizovať seminárnu prácu (20 bodov), prezentovať seminárnu prácu spolužiakom (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (10 bodov) a úspešne absolvovať záverečný test (50 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
azyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému textu)
Stručná osnova predmetu:
História kognitívnej psychológie ako vednej disciplíny.
Základné oblasti kognitívnej psychológie. Poznávanie a mentálne reprezentácie.
Pozornosť a vedomie.
Vnímanie v kognitívnej psychológii, organizácia poľa.
Pamäť, tradičné modely, alternatívne modely, pamäťové procesy.
Reprezentácie poznatkov.
Kognitívny vývin.
Riešenie problémov, ľudská a umelá inteligencia.
Povaha jazyka, osvojovanie si jazyka.
Monolingvizmus, bilingvizmus a multilingvizmus.
Jazyk a jeho súvislosti, metalingvistické schopnosti.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti rozanalyzujú vybrané kognitívne procesy (napr. pozornosť, pamäť, jazykové spracovanie) v kontexte učenia a vyučovania.
Identifikujú a rozlíšia kľúčové koncepty kognitívnej psychológie a psychológie jazyka na základe odborných textov a praktických príkladov.
Preskúmajú súvislosti medzi teoretickými modelmi a ich prejavmi v edukačných situáciách.
Študenti budú schopní kriticky posúdiť vybrané psychologické prístupy a teórie z hľadiska ich uplatniteľnosti v učiteľskej praxi.
Vyhodnotia efektívnosť rôznych stratégií učenia z pohľadu poznatkov o fungovaní kognitívnych procesov.
Argumentáciou obhajujú svoj postoj k vybraným teoretickým a praktickým otázkam v oblasti psychológie jazyka a kognície.
Študenti budú schopní navrhnúť a odôvodniť pedagogické stratégie alebo edukačné aktivity na základe poznatkov z kognitívnej psychológie.
Vytvoria modelové situácie alebo prípady, v ktorých demonštrujú uplatnenie psychologických teórií v konkrétnych učebných situáciách.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (10 hodín) spolu 54 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Sobotková, I. (2007). Psychologie rodiny. 2. vyd. Portál.
Klimeš, J. (2015). Partneři a rozchody. Portál.
Koteková, R., Šimová, E., & Gecková, A. (1998). Psychológia rodiny. PeGaS s. r. o.
Pavluvčíková, E. (2008). Psychologické poradenstvo pre partnerov a rodiny. Privatpress.
Prevendárová, J. (1998). Rodinná terapia a poradenstvo. PdF UK.
Cierpka, M. Hrsg. (2024). Handbuch der Familiendiagnostik. 3. Aufl. Springer.
Walsh, F. (Ed.) (2015). Normal Family Processes. Growing diversity and complexity. 4-th ed. Guilford Press.
Hargašová, M. (1991). Ruka v ruke. SPN.
VUDPAP https://vudpap.sk/
APA Division 43: Society for Couple and Family Psychology https://www.apadivisions.org/division-43/index); American Association for Marriage and Family Therapy https://www.aamft.org/;
European Family Therapy Association https://europeanfamilytherapy.eu/ a i.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (40 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať poznatky v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (20 bodov). Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Psychológia rodiny - vymedzenie, história, vývin.
Inštitucionálne zázemie rodinnej terapie a poradenstva.
Charakteristiky a funkcie rodiny. Formy a typy rodiny. Citové vzťahy v rodine.
Systémový prístup k rodine. Vybrané pojmy z psychológie rodiny ako systému. Psychologické hodnotenie rodinných vzťahov a premenných rodinného systému.
Modely rodinného fungovania. Teórie fungovania rodinného systému.
Odolnosť rodiny (family resilience), jej zdravé fungovanie a stres a zvládanie záťaže v rodine.
Voľba partnera, kompatibilita partnerov a vstup do manželstva.
Rodina v priebehu času, vývinové štádiá rodinného života.
Komunikácia v rodine. Komunikácia vo vzťahu. Komunikačné problémy.
Jednorodičovské rodiny. Nevlastné (zošívané) rodiny. Nové formy usporiadania blízkych vzťahov (bezdetní partneri, a i.; trend odkladania materstva, otcovstva, rodičovstva a i.)
Postupy na zlepšovanie interpersonálnych vzťahov a komunikácie v rodine (medzi partnermi).
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je prepojiť poznatky odbornej terminológii predmetu s aktuálnymi výskumnými zisteniami v oblasti Psychológie rodiny.
Študenti sú schopní prepájať získané poznatky a rozumejú vzťahom medzi nimi.
Študenti vedia analyzovať situácie týkajúce sa tém Psychológie rodiny a dokážu ich posúdiť.
Študenti sú spôsobilí identifikovať problémy rodiny a dať ich do súvisu s vývinovými štádiami rodinného života, teda rodinným životným cyklom, čo môže byť nápomocné pri diagnostikovaní problémov rodiny.
Študenti sú schopní formulovať návrhy využitia poznatkov psychológie rodiny v praxi a dokážu ich aplikovať do praxe.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (10 hodín) spolu 54 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Sobotková, I. (2007). Psychologie rodiny. 2. vyd. Portál.
Klimeš, J. (2015). Partneři a rozchody. Portál.
Koteková, R., Šimová, E., & Gecková, A. (1998). Psychológia rodiny. PeGaS s. r. o.
Pavluvčíková, E. (2008). Psychologické poradenstvo pre partnerov a rodiny. Privatpress.
Prevendárová, J. (1998). Rodinná terapia a poradenstvo. PdF UK.
Cierpka, M. Hrsg. (2024). Handbuch der Familiendiagnostik. 3. Aufl. Springer.
Walsh, F. (Ed.) (2015). Normal Family Processes. Growing diversity and complexity. 4-th ed. Guilford Press.
Hargašová, M. (1991). Ruka v ruke. SPN.
VUDPAP https://vudpap.sk/
APA Division 43: Society for Couple and Family Psychology https://www.apadivisions.org/division-43/index); American Association for Marriage and Family Therapy https://www.aamft.org/;
European Family Therapy Association https://europeanfamilytherapy.eu/ a i.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (40 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať poznatky v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (20 bodov). Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Psychológia rodiny - vymedzenie, história, vývin.
Inštitucionálne zázemie rodinnej terapie a poradenstva.
Charakteristiky a funkcie rodiny. Formy a typy rodiny. Citové vzťahy v rodine.
Systémový prístup k rodine. Vybrané pojmy z psychológie rodiny ako systému. Psychologické hodnotenie rodinných vzťahov a premenných rodinného systému.
Modely rodinného fungovania. Teórie fungovania rodinného systému.
Odolnosť rodiny (family resilience), jej zdravé fungovanie a stres a zvládanie záťaže v rodine.
Voľba partnera, kompatibilita partnerov a vstup do manželstva.
Rodina v priebehu času, vývinové štádiá rodinného života.
Komunikácia v rodine. Komunikácia vo vzťahu. Komunikačné problémy.
Jednorodičovské rodiny. Nevlastné (zošívané) rodiny. Nové formy usporiadania blízkych vzťahov (bezdetní partneri, a i.; trend odkladania materstva, otcovstva, rodičovstva a i.)
Postupy na zlepšovanie interpersonálnych vzťahov a komunikácie v rodine (medzi partnermi).
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je prepojiť poznatky odbornej terminológii predmetu s aktuálnymi výskumnými zisteniami v oblasti Psychológie rodiny.
Študenti sú schopní prepájať získané poznatky a rozumejú vzťahom medzi nimi.
Študenti vedia analyzovať situácie týkajúce sa tém Psychológie rodiny a dokážu ich posúdiť.
Študenti sú spôsobilí identifikovať problémy rodiny a dať ich do súvisu s vývinovými štádiami rodinného života, teda rodinným životným cyklom, čo môže byť nápomocné pri diagnostikovaní problémov rodiny.
Študenti sú schopní formulovať návrhy využitia poznatkov psychológie rodiny v praxi a dokážu ich aplikovať do praxe.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín) spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, Ľ., Sokolová, & L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Univerzita Komenského.
Silveira-Maia, M., Neto, C., Sanches-Ferreira, M., Alves, S., Durães, H., Breyer, C., Vandenbussche, E., Boonen, H., Zacharová, Z., Ferková, Š., Schukoff, P., Unterreiner, S., & Teijsen, E. (2025). Mapping CoP for inclusion: a Knowledge Base. Instituto Politécnico do Porto. https://doi.org/10.26537/e.ipp.136
Bezáková, J. et al. (2022). Školský podporný tím. Teoretický a praktický sprievodca. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Dweck, C.S. (2015). Nastavenie mysle. Nová psychológia úspechu. Citadella.
Joseph, S. (2015). Positive psychology in Practice. WILEY. (kap. 9 str 615-712). https://students.aiu.edu/submissions/profiles/resources/onlineBook/L3Y2z4_positive%20psychology%202.pdf
Zacharová, Z. & Michálková, M. (2025). Pracujeme spolu. Multidisciplinárny prístup v oblasti migrácie, Univerzita Komenského v Bratislave. (kap. 1).
European Agency for Special Needs and Inclusive Education. (2019). Inclusive School Leadership: Exploring Policies Across Europe. https://www.european-agency.org/resources/publications/inclusive-school-leadership-synthesis
Anderson, J., Boyle, C., & Deppeler, J. (2014): The Ecology of Inclusive Education
Stránka VUDPAP https://vudpap.sk/
Inklucentrum https://inklucentrum.sk/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Úvod do tvorby komunít praxe – definícia a význam komunity praxe.
Pojem inklúzia, ekosystémový model inklúzie. Význam inklúzie v školskom prostredí, implementácia inklúzie v slovenských podmienkach.
Význam interdisciplinarity a porozumenia práce pedagogických aj nepedagogických zamestnancov školy.
Definícia a význam aktívneho zapojenia študentov, praktické príklady a metódy.
Nastavenie mysle pre spoluprácu a rast.
Techniky moderovania diskusií.
Facilitácia skupín a hlboká demokracia.
Podpora a rozvoj študentských iniciatív.
Riešenie konfliktov a problémov.
Nenásilná komunikácia.
Tvorba komunít pomocou integrácie a regenerácie vnútorných zdrojov.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú výzvy a bariéry inkluzívneho vzdelávania z pohľadu rôznych odborných disciplín (napr. psychológia, sociológia, pedagogika).
Rozanalyzujú vzťahy medzi školským prostredím, študentskou participáciou a psychickou pohodou všetkých aktérov.
Identifikujú potreby rôznych skupín detí, vrátane detí so znevýhodnením, a ich vplyv na školské podmienky.
Študenti budú schopní kriticky hodnotiť prístupy k inklúzii a ich dopad na kvalitu školského života.
Vyhodnotia prínosy a limity interdisciplinárnej spolupráce pri podpore duševného zdravia a inklúzie v škole.
Argumentujú a obhajujú výber konkrétnych postupov či zásahov na podporu inkluzívneho prostredia v rôznych školských kontextoch.
Vytvoria návrh komunitného projektu alebo intervencie, v ktorej integrujú poznatky z viacerých disciplín a reflektujú potreby rôznych skupín detí.
Navrhnú a facilitujú komunitu praxe v škole ako spôsob participatívnej zmeny a podpory duševného zdravia.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín) spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, Ľ., Sokolová, & L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Univerzita Komenského.
Silveira-Maia, M., Neto, C., Sanches-Ferreira, M., Alves, S., Durães, H., Breyer, C., Vandenbussche, E., Boonen, H., Zacharová, Z., Ferková, Š., Schukoff, P., Unterreiner, S., & Teijsen, E. (2025). Mapping CoP for inclusion: a Knowledge Base. Instituto Politécnico do Porto. https://doi.org/10.26537/e.ipp.136
Bezáková, J. et al. (2022). Školský podporný tím. Teoretický a praktický sprievodca. Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie
Dweck, C.S. (2015). Nastavenie mysle. Nová psychológia úspechu. Citadella.
Joseph, S. (2015). Positive psychology in Practice. WILEY. (kap. 9 str 615-712). https://students.aiu.edu/submissions/profiles/resources/onlineBook/L3Y2z4_positive%20psychology%202.pdf
Zacharová, Z. & Michálková, M. (2025). Pracujeme spolu. Multidisciplinárny prístup v oblasti migrácie, Univerzita Komenského v Bratislave. (kap. 1).
European Agency for Special Needs and Inclusive Education. (2019). Inclusive School Leadership: Exploring Policies Across Europe. https://www.european-agency.org/resources/publications/inclusive-school-leadership-synthesis
Anderson, J., Boyle, C., & Deppeler, J. (2014): The Ecology of Inclusive Education
Stránka VUDPAP https://vudpap.sk/
Inklucentrum https://inklucentrum.sk/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Úvod do tvorby komunít praxe – definícia a význam komunity praxe.
Pojem inklúzia, ekosystémový model inklúzie. Význam inklúzie v školskom prostredí, implementácia inklúzie v slovenských podmienkach.
Význam interdisciplinarity a porozumenia práce pedagogických aj nepedagogických zamestnancov školy.
Definícia a význam aktívneho zapojenia študentov, praktické príklady a metódy.
Nastavenie mysle pre spoluprácu a rast.
Techniky moderovania diskusií.
Facilitácia skupín a hlboká demokracia.
Podpora a rozvoj študentských iniciatív.
Riešenie konfliktov a problémov.
Nenásilná komunikácia.
Tvorba komunít pomocou integrácie a regenerácie vnútorných zdrojov.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú výzvy a bariéry inkluzívneho vzdelávania z pohľadu rôznych odborných disciplín (napr. psychológia, sociológia, pedagogika).
Rozanalyzujú vzťahy medzi školským prostredím, študentskou participáciou a psychickou pohodou všetkých aktérov.
Identifikujú potreby rôznych skupín detí, vrátane detí so znevýhodnením, a ich vplyv na školské podmienky.
Študenti budú schopní kriticky hodnotiť prístupy k inklúzii a ich dopad na kvalitu školského života.
Vyhodnotia prínosy a limity interdisciplinárnej spolupráce pri podpore duševného zdravia a inklúzie v škole.
Argumentujú a obhajujú výber konkrétnych postupov či zásahov na podporu inkluzívneho prostredia v rôznych školských kontextoch.
Vytvoria návrh komunitného projektu alebo intervencie, v ktorej integrujú poznatky z viacerých disciplín a reflektujú potreby rôznych skupín detí.
Navrhnú a facilitujú komunitu praxe v škole ako spôsob participatívnej zmeny a podpory duševného zdravia.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (13 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín), príprava na test (15 hodín); spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy:
Seminár - skupinová diskusia, heuristická metóda, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, nácvik praktických zručností, prípadové štúdie, riadené samoštúdium a práca s odborným textom
Odporúčaná literatúra:
Špatenková, N. et al. (2017). Krize a krizová intervence. Grada Publishing.
Šuvada, J. et al. (2021). Krízová intervencia a psychosociálna pomoc. Mc Gurrin Hall Scranton.
Vodáčková, D. (2020). Krizová intervence. Portál.
Petrík, M., & Židová, I. (2020). Krízová intervencia a podpora duševného zdravia detí v školskom prostredí. Vydavateľstvo Akadémia.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra bude test s možnosťou získať 60 bodov. Študenti odprezentujú seminárnu prácu v rozsahu max. 20 minút + 10 minút diskusia (max. 20 bodov). Za prezentáciu je možné získať max. 20 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Kríza a definovanie krízovej situácie.
Typy krízových situácií.
Rizikové faktory ovplyvňujúce vznik krízových situácií, protektívne faktory.
Identifikácia krízových situácií v školskom prostredí.
Manažment krízovej situácie a práca s médiami.
Psychologické reakcie na krízové situácie, práca s emóciami.
Individuálna a skupinová krízová intervencia pri vzniku krízových situácií, príprava, intervencia, postvencia.
Rola pedagogického personálu a školského podporného tímu pri krízovej intervencii, spolupráca s odborníkmi.
Copingové stratégie, práca s traumou a stresom, smútkové poradenstvo.
Praktické zručnosti, cvičenia a nácvik krízovej intervencie, rozbor prípadových štúdií.
Etické zásady pri poskytovaní krízovej intervencie.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Študenti analyzujú typy krízových situácií (napr. šikanovanie, zanedbávanie, smrť v rodine, násilie, psychické kolapsy) a ich výskyt v školskom prostredí.
Identifikujú rizikové faktory a varovné signály, ktoré môžu predchádzať krízovým javom u žiakov, učiteľov alebo rodičov.
Rozčlenia individuálne, rodinné, školské a komunitné faktory, ktoré prispievajú k vzniku kríz.
Študenti kriticky zhodnotia existujúce preventívne programy a intervencie z hľadiska ich efektivity, etickosti a prispôsobenia potrebám školy.
Posúdia primeranosť a riziká konkrétnych zásahov v krízových situáciách z pohľadu dieťaťa, učiteľa aj rodiča.
Reflektujú vlastné kapacity a limity pri poskytovaní podpory v náročných situáciách v rámci školského systému.
Študenti navrhnú a naplánujú preventívny program alebo sériu aktivít zameraných na predchádzanie krízam v školskom prostredí.
Vytvoria plán intervencie v simulovanej krízovej situácii, ktorý zohľadní rôzne zainteresované strany (žiaci, učitelia, rodičia).
Vypracujú informačné alebo podporné materiály (letáky, workshopy, prezentácie) pre školskú komunitu s cieľom posilniť odolnosť a pripravenosť na krízy.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (13 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín), príprava na test (15 hodín); spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy:
Seminár - skupinová diskusia, heuristická metóda, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, nácvik praktických zručností, prípadové štúdie, riadené samoštúdium a práca s odborným textom
Odporúčaná literatúra:
Špatenková, N. et al. (2017). Krize a krizová intervence. Grada Publishing.
Šuvada, J. et al. (2021). Krízová intervencia a psychosociálna pomoc. Mc Gurrin Hall Scranton.
Vodáčková, D. (2020). Krizová intervence. Portál.
Petrík, M., & Židová, I. (2020). Krízová intervencia a podpora duševného zdravia detí v školskom prostredí. Vydavateľstvo Akadémia.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra bude test s možnosťou získať 60 bodov. Študenti odprezentujú seminárnu prácu v rozsahu max. 20 minút + 10 minút diskusia (max. 20 bodov). Za prezentáciu je možné získať max. 20 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Kríza a definovanie krízovej situácie.
Typy krízových situácií.
Rizikové faktory ovplyvňujúce vznik krízových situácií, protektívne faktory.
Identifikácia krízových situácií v školskom prostredí.
Manažment krízovej situácie a práca s médiami.
Psychologické reakcie na krízové situácie, práca s emóciami.
Individuálna a skupinová krízová intervencia pri vzniku krízových situácií, príprava, intervencia, postvencia.
Rola pedagogického personálu a školského podporného tímu pri krízovej intervencii, spolupráca s odborníkmi.
Copingové stratégie, práca s traumou a stresom, smútkové poradenstvo.
Praktické zručnosti, cvičenia a nácvik krízovej intervencie, rozbor prípadových štúdií.
Etické zásady pri poskytovaní krízovej intervencie.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Študenti analyzujú typy krízových situácií (napr. šikanovanie, zanedbávanie, smrť v rodine, násilie, psychické kolapsy) a ich výskyt v školskom prostredí.
Identifikujú rizikové faktory a varovné signály, ktoré môžu predchádzať krízovým javom u žiakov, učiteľov alebo rodičov.
Rozčlenia individuálne, rodinné, školské a komunitné faktory, ktoré prispievajú k vzniku kríz.
Študenti kriticky zhodnotia existujúce preventívne programy a intervencie z hľadiska ich efektivity, etickosti a prispôsobenia potrebám školy.
Posúdia primeranosť a riziká konkrétnych zásahov v krízových situáciách z pohľadu dieťaťa, učiteľa aj rodiča.
Reflektujú vlastné kapacity a limity pri poskytovaní podpory v náročných situáciách v rámci školského systému.
Študenti navrhnú a naplánujú preventívny program alebo sériu aktivít zameraných na predchádzanie krízam v školskom prostredí.
Vytvoria plán intervencie v simulovanej krízovej situácii, ktorý zohľadní rôzne zainteresované strany (žiaci, učitelia, rodičia).
Vypracujú informačné alebo podporné materiály (letáky, workshopy, prezentácie) pre školskú komunitu s cieľom posilniť odolnosť a pripravenosť na krízy.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak. Univerzita Komenského v Bratislave.
Jursová Zacharová, Z. (2019). Naratívny formát v škole od metódy k výskum Podpora naratívnej kompetencie v slovenskom jazyku u detí z marginalizovaného jazykového prostredia. Havava.
Marneros, A. (2024). Môj brat Sizyfos, môj priateľ Minotaurus, Vydavateľstvo F.
Potočárová, M., & Zacharová, Z. (2023). Harry Potter and the mediated experience of trauma and grief. In M. Kazmierczak, M. T. Signes, & C. Carreira Zafra (Eds.), Aproximaciones interdisciplinares a la resiliencia en la sociedad del siglo XXI (pp. 219-233). Dykinson. https://doi.org/10.14679/2367
https://eduma.sk/e-booky/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminárov do úloh (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Úvod do interaktívnych metód vo výučbe psychológie. Význam a výhody interaktívnych metód.
Využitie príbehov a narácie vo výučbe. Naratívne techniky a storytelling.
Naratívny formát – využitie emócií, zmyslov, príbehu a pohybu pri práci so žiakmi.
Práca s mýtmi, analýza a aplikácia mýtov v psychológii pri vysvetľovaní rôznych pojmov.
Využitie prípadových štúdií na ilustráciu psychologických konceptov.
Práca s kartami a obrázkami, vizuálne techniky na podporu učenia.
Využitie pohybu vo výučbe, návrh a implementácia interaktívnych aktivít.
Využitie filmov, seriálov a videohier vo vzdelávaní.
Živé knižnice vo vzdelávaní.
Tvorba posterov a photovoice.
Tvorba videí a podkastov a ich využívanie pri vyučovaní psychológie.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú účinok naratívnych a interaktívnych metód (napr. storytelling, prípadové štúdie, pohyb) na učenie psychologických konceptov.
Identifikujú komponenty efektívnej interaktívnej výučby ako sú zapojenie, emócia, význam a aktivizácia poznania.
Študenti budú schopní kriticky hodnotiť vhodnosť a účinnosť zvolených interaktívnych metód vo vzdelávacom procese.
Vyhodnotia dopad vyučovacích zásahov na úroveň porozumenia a angažovanosti študentov.
Reflektujú vlastnú výučbu, identifikujú silné a slabé stránky použitých prístupov a navrhujú možnosti zlepšenia.
Študenti vytvoria vlastné výučbové aktivity využívajúce príbehy, mýty, prípadové štúdie alebo pohyb na sprostredkovanie psychologických konceptov.
Navrhnú inovatívne výučbové scenáre podporujúce aktívne učenie a interakciu študentov.
Kreatívne kombinujú rôzne metódy (naratívne, pohybové, dramatické) s cieľom vytvoriť dynamické, inkluzívne a pútavé učebné prostredie.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Lemešová, M., Minarovičová, K., Sokolová, L., & Zacharová, Z. (2024). Psychológia x-krát inak. Univerzita Komenského v Bratislave.
Jursová Zacharová, Z. (2019). Naratívny formát v škole od metódy k výskum Podpora naratívnej kompetencie v slovenskom jazyku u detí z marginalizovaného jazykového prostredia. Havava.
Marneros, A. (2024). Môj brat Sizyfos, môj priateľ Minotaurus, Vydavateľstvo F.
Potočárová, M., & Zacharová, Z. (2023). Harry Potter and the mediated experience of trauma and grief. In M. Kazmierczak, M. T. Signes, & C. Carreira Zafra (Eds.), Aproximaciones interdisciplinares a la resiliencia en la sociedad del siglo XXI (pp. 219-233). Dykinson. https://doi.org/10.14679/2367
https://eduma.sk/e-booky/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminárov do úloh (20 bodov), absolvovať skupinovú prácu (20 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (20 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Úvod do interaktívnych metód vo výučbe psychológie. Význam a výhody interaktívnych metód.
Využitie príbehov a narácie vo výučbe. Naratívne techniky a storytelling.
Naratívny formát – využitie emócií, zmyslov, príbehu a pohybu pri práci so žiakmi.
Práca s mýtmi, analýza a aplikácia mýtov v psychológii pri vysvetľovaní rôznych pojmov.
Využitie prípadových štúdií na ilustráciu psychologických konceptov.
Práca s kartami a obrázkami, vizuálne techniky na podporu učenia.
Využitie pohybu vo výučbe, návrh a implementácia interaktívnych aktivít.
Využitie filmov, seriálov a videohier vo vzdelávaní.
Živé knižnice vo vzdelávaní.
Tvorba posterov a photovoice.
Tvorba videí a podkastov a ich využívanie pri vyučovaní psychológie.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú účinok naratívnych a interaktívnych metód (napr. storytelling, prípadové štúdie, pohyb) na učenie psychologických konceptov.
Identifikujú komponenty efektívnej interaktívnej výučby ako sú zapojenie, emócia, význam a aktivizácia poznania.
Študenti budú schopní kriticky hodnotiť vhodnosť a účinnosť zvolených interaktívnych metód vo vzdelávacom procese.
Vyhodnotia dopad vyučovacích zásahov na úroveň porozumenia a angažovanosti študentov.
Reflektujú vlastnú výučbu, identifikujú silné a slabé stránky použitých prístupov a navrhujú možnosti zlepšenia.
Študenti vytvoria vlastné výučbové aktivity využívajúce príbehy, mýty, prípadové štúdie alebo pohyb na sprostredkovanie psychologických konceptov.
Navrhnú inovatívne výučbové scenáre podporujúce aktívne učenie a interakciu študentov.
Kreatívne kombinujú rôzne metódy (naratívne, pohybové, dramatické) s cieľom vytvoriť dynamické, inkluzívne a pútavé učebné prostredie.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 33 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (33 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava na seminárnu prácu (12 hodín), príprava na záverečnú písomku (18 hodín). Spolu 75 hodín.
Vyučovacie metódy:
prednáška, riadená diskusia, skupinová diskusia, riadené samoštúdium, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, didaktické hry, výklad s multimediálnou podporou.
Odporúčaná literatúra:
Dobeš, M. (2005). Základy neuropsychológie. SAV.
Kulišťák, P. (2003, 2011). Neuropsychologie. Grada.
Costandi, M. (2014). Lidský mozek. 50 myšlenek, které musíte znát. Slovart.
Eagleman, D. (2017). Mozek. Váš příběh. Bizbook.
Koukolík, F. (2014). Mozek a jeho duše. Galén.
Lurija, A.R. (1983). Základy neuropsychológie. SPN.
Preiss, M., & Kučerová, H. (2006). Neuropsychologie v neurologii. Grada.
Preiss, M. et al. (1998). Klinická neuropsychológie. Grada.
Procházka, R., Orel, M. et al. (2021). Vývojová neuropsychológie. Grada.
Ramachandran, V. S. (2013). Mozek a jeho tajemství. Aneb pátrání neurologů po tom, co nás činí lidmi. Dybbuk.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa prípravu a prezentáciu seminárnej práce na zadanú tému (max. 50 b.) a záverečnú písomku (max. 50 b.).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej úlohy získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému textu)
Stručná osnova predmetu:
Predmet neuropsychológie, zaradenie v systéme vied, história neuropsychológie.
Anatómia a fyziológia centrálnej nervovej sústavy. Stavba mozgu a mozgovej kôry, nervová bunka, neurotransmitery, plasticita mozgu, dimorfizmus mozgovej kôry, exekutívne funkcie.
Vnímanie a poznávanie (pomocou sluchu, zraku, chuti, čuchu, hmatu), príslušné poruchy vnímania (agnózie).
Motorický systém z hľadiska neuropsychológie, poruchy hybnosti (apraxie).
Neuropsychológia emócií.
Motivácia z neuropsychologického hľadiska.
Neuropsychológia pamäte, poruchy pamäte.
Učenie z neuropsychologického hľadiska.
Jazyk, reč a poruchy reči (afázia).
Osobnosť a psychosociálne následky poškodenia mozgu.
Neuropsychologická diagnostika a rehabilitácia. Zobrazovacie techniky nervového systému.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Hlavným cieľom predmetu je poskytnúť učiteľom základné poznatky o tom, ako funguje ľudský mozog a ako ovplyvňuje správanie, učenie a vývin dieťaťa – v bežnom vývine aj pri poruchách. Po absolvovaní predmetu študenti:
Majú vedomosti o:
základnej stavbe a funkcii centrálneho nervového systému (CNS),
tom, ako sú jednotlivé psychické procesy (napr. pozornosť, pamäť, reč, myslenie) organizované v mozgu,
základných princípoch neuropsychológie ako vedy o vzťahu medzi mozgom a správaním,
najdôležitejších diagnostických metódach využívaných v neuropsychológii,
základných princípoch neuropsychologickej intervencie a rehabilitácie.
Rozumejú:
ako sa prejavujú rôzne neuropsychologické syndrómy (napr. poruchy vnímania, pamäti, reči),
tomu, ako kognitívne, jazykové a pohybové schopnosti súvisia s konkrétnymi oblasťami mozgu – v normálnom vývine aj v patológii,
špecifikám fungovania mozgu v detskom veku a ich vplyvu na učenie,
tomu, ako môžu poznatky z neuropsychológie pomôcť učiteľom lepšie pochopiť a podporiť žiakov s vývinovými poruchami (napr. ADHD, dyslexia, poruchy reči).
Sú schopní:
rozpoznať prejavy možných neuropsychologických porúch v správaní žiakov,
aplikovať základné poznatky o fungovaní mozgu pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho prístupu,
spolupracovať s odborníkmi (napr. školskí psychológovia, logopédi) pri diagnostike a podpore žiakov s ťažkosťami.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 33 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (33 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava na seminárnu prácu (12 hodín), príprava na záverečnú písomku (18 hodín). Spolu 75 hodín.
Vyučovacie metódy:
prednáška, riadená diskusia, skupinová diskusia, riadené samoštúdium, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, didaktické hry, výklad s multimediálnou podporou.
Odporúčaná literatúra:
Dobeš, M. (2005). Základy neuropsychológie. SAV.
Kulišťák, P. (2003, 2011). Neuropsychologie. Grada.
Costandi, M. (2014). Lidský mozek. 50 myšlenek, které musíte znát. Slovart.
Eagleman, D. (2017). Mozek. Váš příběh. Bizbook.
Koukolík, F. (2014). Mozek a jeho duše. Galén.
Lurija, A.R. (1983). Základy neuropsychológie. SPN.
Preiss, M., & Kučerová, H. (2006). Neuropsychologie v neurologii. Grada.
Preiss, M. et al. (1998). Klinická neuropsychológie. Grada.
Procházka, R., Orel, M. et al. (2021). Vývojová neuropsychológie. Grada.
Ramachandran, V. S. (2013). Mozek a jeho tajemství. Aneb pátrání neurologů po tom, co nás činí lidmi. Dybbuk.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa prípravu a prezentáciu seminárnej práce na zadanú tému (max. 50 b.) a záverečnú písomku (max. 50 b.).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej úlohy získa menej ako 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému textu)
Stručná osnova predmetu:
Predmet neuropsychológie, zaradenie v systéme vied, história neuropsychológie.
Anatómia a fyziológia centrálnej nervovej sústavy. Stavba mozgu a mozgovej kôry, nervová bunka, neurotransmitery, plasticita mozgu, dimorfizmus mozgovej kôry, exekutívne funkcie.
Vnímanie a poznávanie (pomocou sluchu, zraku, chuti, čuchu, hmatu), príslušné poruchy vnímania (agnózie).
Motorický systém z hľadiska neuropsychológie, poruchy hybnosti (apraxie).
Neuropsychológia emócií.
Motivácia z neuropsychologického hľadiska.
Neuropsychológia pamäte, poruchy pamäte.
Učenie z neuropsychologického hľadiska.
Jazyk, reč a poruchy reči (afázia).
Osobnosť a psychosociálne následky poškodenia mozgu.
Neuropsychologická diagnostika a rehabilitácia. Zobrazovacie techniky nervového systému.
100% priebežného hodnotenia
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Hlavným cieľom predmetu je poskytnúť učiteľom základné poznatky o tom, ako funguje ľudský mozog a ako ovplyvňuje správanie, učenie a vývin dieťaťa – v bežnom vývine aj pri poruchách. Po absolvovaní predmetu študenti:
Majú vedomosti o:
základnej stavbe a funkcii centrálneho nervového systému (CNS),
tom, ako sú jednotlivé psychické procesy (napr. pozornosť, pamäť, reč, myslenie) organizované v mozgu,
základných princípoch neuropsychológie ako vedy o vzťahu medzi mozgom a správaním,
najdôležitejších diagnostických metódach využívaných v neuropsychológii,
základných princípoch neuropsychologickej intervencie a rehabilitácie.
Rozumejú:
ako sa prejavujú rôzne neuropsychologické syndrómy (napr. poruchy vnímania, pamäti, reči),
tomu, ako kognitívne, jazykové a pohybové schopnosti súvisia s konkrétnymi oblasťami mozgu – v normálnom vývine aj v patológii,
špecifikám fungovania mozgu v detskom veku a ich vplyvu na učenie,
tomu, ako môžu poznatky z neuropsychológie pomôcť učiteľom lepšie pochopiť a podporiť žiakov s vývinovými poruchami (napr. ADHD, dyslexia, poruchy reči).
Sú schopní:
rozpoznať prejavy možných neuropsychologických porúch v správaní žiakov,
aplikovať základné poznatky o fungovaní mozgu pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho prístupu,
spolupracovať s odborníkmi (napr. školskí psychológovia, logopédi) pri diagnostike a podpore žiakov s ťažkosťami.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
22 hodín cvičení za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, inscenačné metódy, práca s autentickým textom a informačnými zdrojmi, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
Haggerty, R. J., Sherrod, L. R., Garmezy, N., & Rutter, M. (1996). Stress, Risk, and Resilience in Children and Adolescents. Processes, Mechanisms. Cambridge University Press.
Hanson, R., & Hanson, F. (2023). Odolnosť. Grada.
Možný, P., & Praško, J. (1999). Kognitívne-behavioralní terapie. Úvod do teorie a praxe. Triton.
Ollierová, K., & Hobdayová, A. (2000). Tvořivé činnosti pro terapeutickou práci s dětmi. Portál.
Portmannová, R. (1999). Hry pro posílení psychické odolnosti. Portál.
Ronenová, T. (2000). Psychologická pomoc dětem v nesnázích. Kognitivně-behaviorální přístupy při práci s dětmi. Portál.
Vancu, E., & Glasová, M. (2016). Integratívna metodika na zlepšenie interpersonálnych komunikačných kompetencií, rozvoj emočnej inteligencie a reziliencie žiakov a adolescentov.Vydavateľstvo Univerzity Komenského.
Vancu, E., Glasová, & M. Felcanová, L. (2024). Emočná inteligencia a psychická odolnosť u adolescentov. Vybrané teoretické modely a empirické výskumy. Vydavateľstvo Univerzity Komenského.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie a prezentáciu projektu (50% hodnotenia) a aktívnu účasť na modelových situáciách (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Modely stresu, prevencia a zvládanie záťaže.
Záťaž, stres, coping.
Reziliencia a možnosti jej zvyšovania.
Konflikt, frustrácia, psychická kríza.
Obranné mechanizmy a copingové stratégie.
Racionálne uvažovanie, zmena postoja.
Interpersonálna komunikácia, empatia, životný štýl.
Hodnoty a ašpirácie, zmysel života.
Osobný manažment.
Komponenty psychoedukačného modelu.
KBT prístupy, metódy a kombinované smery.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať faktory a prejavy stresu a psychickej záťaže v učiteľskej profesii, rozpoznať individuálne spôsoby zvládania záťaže a rozlíšiť účinnosť rôznych komponentov psychickej odolnosti.
Študenti budú vedieť kriticky zhodnotiť efektívnosť techník zvyšovania psychickej odolnosti u seba aj u svojich žiakov, reflektovať ich uplatniteľnosť v rôznych edukačných a životných situáciách a vybrať vhodné stratégie pre konkrétne prípady.
Študenti budú schopní tvorivo navrhovať a aplikovať psycho-edukačné aktivity zamerané na prevenciu a zvládanie stresu,
Budú schopní vytvárať vlastné programy alebo modifikovať existujúce postupy zamerané na rozvoj psychickej odolnosti u cieľových skupín v školskom prostredí.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
22 hodín cvičení za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, inscenačné metódy, práca s autentickým textom a informačnými zdrojmi, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
Haggerty, R. J., Sherrod, L. R., Garmezy, N., & Rutter, M. (1996). Stress, Risk, and Resilience in Children and Adolescents. Processes, Mechanisms. Cambridge University Press.
Hanson, R., & Hanson, F. (2023). Odolnosť. Grada.
Možný, P., & Praško, J. (1999). Kognitívne-behavioralní terapie. Úvod do teorie a praxe. Triton.
Ollierová, K., & Hobdayová, A. (2000). Tvořivé činnosti pro terapeutickou práci s dětmi. Portál.
Portmannová, R. (1999). Hry pro posílení psychické odolnosti. Portál.
Ronenová, T. (2000). Psychologická pomoc dětem v nesnázích. Kognitivně-behaviorální přístupy při práci s dětmi. Portál.
Vancu, E., & Glasová, M. (2016). Integratívna metodika na zlepšenie interpersonálnych komunikačných kompetencií, rozvoj emočnej inteligencie a reziliencie žiakov a adolescentov.Vydavateľstvo Univerzity Komenského.
Vancu, E., Glasová, & M. Felcanová, L. (2024). Emočná inteligencia a psychická odolnosť u adolescentov. Vybrané teoretické modely a empirické výskumy. Vydavateľstvo Univerzity Komenského.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie a prezentáciu projektu (50% hodnotenia) a aktívnu účasť na modelových situáciách (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Modely stresu, prevencia a zvládanie záťaže.
Záťaž, stres, coping.
Reziliencia a možnosti jej zvyšovania.
Konflikt, frustrácia, psychická kríza.
Obranné mechanizmy a copingové stratégie.
Racionálne uvažovanie, zmena postoja.
Interpersonálna komunikácia, empatia, životný štýl.
Hodnoty a ašpirácie, zmysel života.
Osobný manažment.
Komponenty psychoedukačného modelu.
KBT prístupy, metódy a kombinované smery.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať faktory a prejavy stresu a psychickej záťaže v učiteľskej profesii, rozpoznať individuálne spôsoby zvládania záťaže a rozlíšiť účinnosť rôznych komponentov psychickej odolnosti.
Študenti budú vedieť kriticky zhodnotiť efektívnosť techník zvyšovania psychickej odolnosti u seba aj u svojich žiakov, reflektovať ich uplatniteľnosť v rôznych edukačných a životných situáciách a vybrať vhodné stratégie pre konkrétne prípady.
Študenti budú schopní tvorivo navrhovať a aplikovať psycho-edukačné aktivity zamerané na prevenciu a zvládanie stresu,
Budú schopní vytvárať vlastné programy alebo modifikovať existujúce postupy zamerané na rozvoj psychickej odolnosti u cieľových skupín v školskom prostredí.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 33 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priamej výučby; 22 hodín individuálne úlohy; 22 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 77 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psychologické a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, práca so štatistickými softwarmi, výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
Clauss, G., & Ebner, H (1988). Základy štatistiky pre psychológov, pedagógov a sociológov. SPN.
Chajdiak, J., Komorník, J., & Komorníková, M. (2002). Štatistické metódy. Statis.
Chajdiak, J. (2002). Štatistika v Exceli. Statis.
Hendl, J. (2004). Přehled statistických metod zpracování dat. Portál.
Madsen, B. S. (2012). Statistics for Non-Statisticians. Second Edition. Springer.
Terek, M. (2017). Interpretácia štatistiky a dát. Equilibria, s.r.o.
Terek, M. (2017). Interpretácia štatistiky a dát. Podporný učebný materiál. Equilibria, s.r.o.
Elektronické učebnice štatistiky a analýzy dát:
http://www.statsoft.com/textbook/stathome.html
http://iastat.vse.cz/
http://en.wikibooks.org/wiki/Statistics
http://home.zcu.cz/~friesl/hpsb/hPsbS.pdf
http://psychclassics.yorku.ca/Fisher/Methods/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a priebežný test (60% hodnotenia). Seminárna práca spočíva vo vypracovaní štatistickej analýzy výskumného projektu záverečnej práce.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Meranie štatistickej závislosti.
Modelovanie štatistickej závislosti: analýza problému, regresná priamka, posúdenie kvality a praktické použitie modelu.
Štatistický software.
Výberové metódy: výber vzorky, bodové odhady, intervalové odhady.
Testovanie hypotéz.
Plány experimentu: formulácia modelu.
Tabuľka analýzy rozptylu a opisných štatistík.
Metódy korelačnej analýzy.
Metódy kovariačnej analýzy.
Metódy faktorovej analýzy.
Metódy zhlukovej analýzy.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je umožniť študentom učiteľstva psychológie získať praktické skúsenosti pri práci s dátami a ich spracovaním s ohľadom na výskumný projekt záverečnej práce.
Študenti po ukončení predmetu:
Vedia definovať, ktoré analýzy sú vhodné pre konkrétne dáta.
Orientujú sa v pokročilejších metódach analýz a interpretácií kvantitatívnych údajov v praktickej oblasti pedagogicko-psychologického výskumu.
Cielene pracujú s rozličných štatistickými softwarmi.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 33 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priamej výučby; 22 hodín individuálne úlohy; 22 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 77 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psychologické a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, práca so štatistickými softwarmi, výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
Clauss, G., & Ebner, H (1988). Základy štatistiky pre psychológov, pedagógov a sociológov. SPN.
Chajdiak, J., Komorník, J., & Komorníková, M. (2002). Štatistické metódy. Statis.
Chajdiak, J. (2002). Štatistika v Exceli. Statis.
Hendl, J. (2004). Přehled statistických metod zpracování dat. Portál.
Madsen, B. S. (2012). Statistics for Non-Statisticians. Second Edition. Springer.
Terek, M. (2017). Interpretácia štatistiky a dát. Equilibria, s.r.o.
Terek, M. (2017). Interpretácia štatistiky a dát. Podporný učebný materiál. Equilibria, s.r.o.
Elektronické učebnice štatistiky a analýzy dát:
http://www.statsoft.com/textbook/stathome.html
http://iastat.vse.cz/
http://en.wikibooks.org/wiki/Statistics
http://home.zcu.cz/~friesl/hpsb/hPsbS.pdf
http://psychclassics.yorku.ca/Fisher/Methods/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a priebežný test (60% hodnotenia). Seminárna práca spočíva vo vypracovaní štatistickej analýzy výskumného projektu záverečnej práce.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Meranie štatistickej závislosti.
Modelovanie štatistickej závislosti: analýza problému, regresná priamka, posúdenie kvality a praktické použitie modelu.
Štatistický software.
Výberové metódy: výber vzorky, bodové odhady, intervalové odhady.
Testovanie hypotéz.
Plány experimentu: formulácia modelu.
Tabuľka analýzy rozptylu a opisných štatistík.
Metódy korelačnej analýzy.
Metódy kovariačnej analýzy.
Metódy faktorovej analýzy.
Metódy zhlukovej analýzy.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je umožniť študentom učiteľstva psychológie získať praktické skúsenosti pri práci s dátami a ich spracovaním s ohľadom na výskumný projekt záverečnej práce.
Študenti po ukončení predmetu:
Vedia definovať, ktoré analýzy sú vhodné pre konkrétne dáta.
Orientujú sa v pokročilejších metódach analýz a interpretácií kvantitatívnych údajov v praktickej oblasti pedagogicko-psychologického výskumu.
Cielene pracujú s rozličných štatistickými softwarmi.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 39 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priamej výučby; 22 hodín individuálne úlohy; 22 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 77 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
práca s výskumnými textami, informačnými zdrojmi a aplikáciami, výklad s multimediálnou podporou, prípadové metódy, metódy samostatnej práce
Odporúčaná literatúra:
Masaryk, R. (2021). Ten druhý výskum: Úvod do kvalitatívnych metód v psychológii. Univerzita Komenského v Bratislave.
Miovský, M. (2006). Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu. Grada.
Plichtová, J. (2002). Metódy sociálnej psychológie zblízka. Media.
Severiny, E., & Kostrub, D. (2018). Kvalitatívne skúmanie v predprimárnom vzdelávaní. Rokus.
Strauss, A., & Corbinová, J. (1999). Základy kvalitativního výzkumu: postupy a techniky metody zakotvené teorie. Albert.
Švaříček, R., Šeďová, K. et al. (2007). Kvalitatívní výskum v pedagogických vědách: pravidla hry.
Portál.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežných zadaní (50% hodnotenia) a návrh kvalitatívneho výskumného dizajnu v zvolenej téme (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Kvalitatívny prístup a jeho metodologické východiská.
Benefity a úskalia kvalitatívneho spôsobu skúmania.
Plánovanie a fázy kvalitatívneho výskumu.
Metódy zberu dát.
Zaznamenávanie dát.
Analýza kvalitatívnych dát a vytváranie výstupov.
Nástroje analýzy kvalitatívnych dát (aplikácie).
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je získať informácie o kvalitatívnom výskumnom dizajne a osvojiť si základné výskumné zručnosti.
Študenti po ukončení predmetu:
Poznajú charakteristiku kvalitatívneho prístupu a jeho metodologické východiská.
Dokážu naplánovať kvalitatívny výskum v jeho jednotlivých fázach
Dokážu analyzovať kvalitatívne dáta a svoje výsledky prezentovať.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
3 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 39 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
33 hodín priamej výučby; 22 hodín individuálne úlohy; 22 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 77 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
práca s výskumnými textami, informačnými zdrojmi a aplikáciami, výklad s multimediálnou podporou, prípadové metódy, metódy samostatnej práce
Odporúčaná literatúra:
Masaryk, R. (2021). Ten druhý výskum: Úvod do kvalitatívnych metód v psychológii. Univerzita Komenského v Bratislave.
Miovský, M. (2006). Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu. Grada.
Plichtová, J. (2002). Metódy sociálnej psychológie zblízka. Media.
Severiny, E., & Kostrub, D. (2018). Kvalitatívne skúmanie v predprimárnom vzdelávaní. Rokus.
Strauss, A., & Corbinová, J. (1999). Základy kvalitativního výzkumu: postupy a techniky metody zakotvené teorie. Albert.
Švaříček, R., Šeďová, K. et al. (2007). Kvalitatívní výskum v pedagogických vědách: pravidla hry.
Portál.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežných zadaní (50% hodnotenia) a návrh kvalitatívneho výskumného dizajnu v zvolenej téme (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Kvalitatívny prístup a jeho metodologické východiská.
Benefity a úskalia kvalitatívneho spôsobu skúmania.
Plánovanie a fázy kvalitatívneho výskumu.
Metódy zberu dát.
Zaznamenávanie dát.
Analýza kvalitatívnych dát a vytváranie výstupov.
Nástroje analýzy kvalitatívnych dát (aplikácie).
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je získať informácie o kvalitatívnom výskumnom dizajne a osvojiť si základné výskumné zručnosti.
Študenti po ukončení predmetu:
Poznajú charakteristiku kvalitatívneho prístupu a jeho metodologické východiská.
Dokážu naplánovať kvalitatívny výskum v jeho jednotlivých fázach
Dokážu analyzovať kvalitatívne dáta a svoje výsledky prezentovať.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Csikszentmihaly, M. (2015). Flow. Psychológia, optimálneho prežívania.
Seligman, M. (2002). Opravdové štěstí. Pozitívní sychologie v praxi. Ikar.
Křivohlavý, J. (2003). Pozitivní psychologie. Portál.
Křivohlavý, J. (2007). Psychologie vděčnosti a nevděčnosti. Grada.
Křivohlavý, J. (2012). Psychologie moudrosti a dobrého života. Grada.
Křivohlavý, J. (2013). Psychologie pocitu štěstí. Grada.
Joseph, S. (2015). Positive psychology in Practice. WILEY. https://students.aiu.edu/submissions/profiles/resources/onlineBook/L3Y2z4_positive%20psychology%202.pdf
Lopez, S.J., Pedrotti, J., T., & Snyder, C.R. (2007). Positive psychology. The Scientific and Practical Explorations of Human Strengths, Sage. https://perpus.univpancasila.ac.id/repository/EBUPT200950.pdf
Snyder, C.R. & Lopez, S.J. (2002). Handbook of positive psychology. Oxford. https://aishwaryajaiswal.com/wp-content/uploads/2022/01/Handbook_of_Positive-Psychology-C._R._Snyder_Shane_J._Lopez-1.pdf
Gajdošová E. (eds.) (2022). Pozitívna psychológia pre pozitívny život. Paneurópska vysoká škola. https://www.pozitivnyzivot.sk/wp-content/uploads/2022/02/zbornik_pozitivna_psychologia_pre_pozitivny_zivot_2022.pdf
Hansen. A. (2021). Dobrá sprava o úzkosti. Barecz&Conrad books Forbes.
Hansen, A. (2019). Dobehni svoj mozog. Barecz&Conrad books Forbes.
Smith, J.(2022). Prečo mi to nikto nepovedal? Ikar.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (40 bodov), absolvovať skupinovú prácu (30 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (30 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Pozitívna psychológia – od naučenej bezmocnosti k naučenému šťastiu.
Pozitívne emócie, prístup zameraný na emócie, sebahodnota.
Spokojnosť s minulosťou, optimistická budúcnosť.
Silné stránky osobnosti a cnosti.
Koncept Flow.
Well-being, Mindfullness a pozitívne hodnotenie.
Ako sa vyrovnať s kritikou a strachom.
Autenticita – pravda alebo ilúzia.
Láska a partnerský vzťah.
Život, ktorý má zmysel, budovanie vnútorných zdrojov, spiritualita.
Ako prežiť v práci a vo vzťahoch s ľuďmi.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú základné koncepty pozitívnej psychológie, ako sú šťastie, flow, zmysel života, silné stránky osobnosti a ich vplyv na duševné zdravie.
Rozlišujú individuálne a sociálne faktory, ktoré ovplyvňujú subjektívnu pohodu a pozitívne prežívanie u detí aj dospelých.
Preskúmajú súvislosti medzi školským prostredím, medziľudskými vzťahmi a psychickou pohodou žiakov a učiteľov.
Študenti kriticky posúdia možnosti a limity aplikácie pozitívnej psychológie v školskom prostredí s ohľadom na rôzne vekové skupiny a kontexty.
Vyhodnotia efektivitu pozitívne orientovaných intervencií (napr. programy rozvoja optimizmu, zvládania stresu, podpory vďačnosti) z pohľadu ich vplyvu na well-being.
Reflektuje vlastné stratégie zvládania záťaže a vyhorenia a overí ich funkčnosť v kontexte práce s mládežou.
Študenti navrhnú a vytvoria program alebo aktivitu na podporu duševnej pohody žiakov v školskom prostredí.
Vypracujú edukačný alebo preventívny modul zameraný na rozvoj pozitívneho myslenia, vďačnosti, medziľudských vzťahov alebo reziliencie.
Kreatívne aplikujú poznatky z pozitívnej psychológie do vlastného osobnostného rastu a pedagogickej práce s dôrazom na prevenciu vyhorenia.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín), príprava a realizácia praktickej práce (10 hodín); priebežný test (12 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, riadené samoštúdium a práca s textom
Odporúčaná literatúra:
Csikszentmihaly, M. (2015). Flow. Psychológia, optimálneho prežívania.
Seligman, M. (2002). Opravdové štěstí. Pozitívní sychologie v praxi. Ikar.
Křivohlavý, J. (2003). Pozitivní psychologie. Portál.
Křivohlavý, J. (2007). Psychologie vděčnosti a nevděčnosti. Grada.
Křivohlavý, J. (2012). Psychologie moudrosti a dobrého života. Grada.
Křivohlavý, J. (2013). Psychologie pocitu štěstí. Grada.
Joseph, S. (2015). Positive psychology in Practice. WILEY. https://students.aiu.edu/submissions/profiles/resources/onlineBook/L3Y2z4_positive%20psychology%202.pdf
Lopez, S.J., Pedrotti, J., T., & Snyder, C.R. (2007). Positive psychology. The Scientific and Practical Explorations of Human Strengths, Sage. https://perpus.univpancasila.ac.id/repository/EBUPT200950.pdf
Snyder, C.R. & Lopez, S.J. (2002). Handbook of positive psychology. Oxford. https://aishwaryajaiswal.com/wp-content/uploads/2022/01/Handbook_of_Positive-Psychology-C._R._Snyder_Shane_J._Lopez-1.pdf
Gajdošová E. (eds.) (2022). Pozitívna psychológia pre pozitívny život. Paneurópska vysoká škola. https://www.pozitivnyzivot.sk/wp-content/uploads/2022/02/zbornik_pozitivna_psychologia_pre_pozitivny_zivot_2022.pdf
Hansen. A. (2021). Dobrá sprava o úzkosti. Barecz&Conrad books Forbes.
Hansen, A. (2019). Dobehni svoj mozog. Barecz&Conrad books Forbes.
Smith, J.(2022). Prečo mi to nikto nepovedal? Ikar.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
V priebehu semestra sa budú študenti a študentky aktívne zapájať na seminároch do úloh (40 bodov), absolvovať skupinovú prácu (30 bodov), prezentovať získané kompetencie v skupine (30 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Pozitívna psychológia – od naučenej bezmocnosti k naučenému šťastiu.
Pozitívne emócie, prístup zameraný na emócie, sebahodnota.
Spokojnosť s minulosťou, optimistická budúcnosť.
Silné stránky osobnosti a cnosti.
Koncept Flow.
Well-being, Mindfullness a pozitívne hodnotenie.
Ako sa vyrovnať s kritikou a strachom.
Autenticita – pravda alebo ilúzia.
Láska a partnerský vzťah.
Život, ktorý má zmysel, budovanie vnútorných zdrojov, spiritualita.
Ako prežiť v práci a vo vzťahoch s ľuďmi.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti analyzujú základné koncepty pozitívnej psychológie, ako sú šťastie, flow, zmysel života, silné stránky osobnosti a ich vplyv na duševné zdravie.
Rozlišujú individuálne a sociálne faktory, ktoré ovplyvňujú subjektívnu pohodu a pozitívne prežívanie u detí aj dospelých.
Preskúmajú súvislosti medzi školským prostredím, medziľudskými vzťahmi a psychickou pohodou žiakov a učiteľov.
Študenti kriticky posúdia možnosti a limity aplikácie pozitívnej psychológie v školskom prostredí s ohľadom na rôzne vekové skupiny a kontexty.
Vyhodnotia efektivitu pozitívne orientovaných intervencií (napr. programy rozvoja optimizmu, zvládania stresu, podpory vďačnosti) z pohľadu ich vplyvu na well-being.
Reflektuje vlastné stratégie zvládania záťaže a vyhorenia a overí ich funkčnosť v kontexte práce s mládežou.
Študenti navrhnú a vytvoria program alebo aktivitu na podporu duševnej pohody žiakov v školskom prostredí.
Vypracujú edukačný alebo preventívny modul zameraný na rozvoj pozitívneho myslenia, vďačnosti, medziľudských vzťahov alebo reziliencie.
Kreatívne aplikujú poznatky z pozitívnej psychológie do vlastného osobnostného rastu a pedagogickej práce s dôrazom na prevenciu vyhorenia.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny cvičenia/týždeň; 22 hodín cvičenia za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psychologické a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, práca so štatistickými softwarmi, výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
American Educational Research Association, American Psychological Association, National Council on Measurement in Education a Joint Committee on Standards for Educational and Psychological Testing (U.S.). (2014). Standards for educational and psychological testing.
Džuka, J. (2006). Základy psychometrie a teórie testov. FF PU.
Urbánek, T., Denglerová, D., Širuček, J. (2011). Psychometrika. Měření v psychológii. Portál.
Brooks, R., te Riele, K., & Maguire, M. (2014). Ethics and education research. SAGE Publ. / BERA (British Educational Research Association).
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a záverečnú prácu (60% hodnotenia). Seminárna a záverečná práca spočíva vo vypracovaní analýz k zapojenému výskumnému projektu na pracovisku.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Povaha jednotlivých pedagogicko-psychologických výskumov/experimentov bude upresnená na začiatku výučby predmetu podľa jednotlivých vedecko-výskumných projektov na pracovisku.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je umožniť študentom učiteľstva psychológie získať praktické skúsenosti pri práci s dátami a ich spracovaním.
Prostredníctvom účasti na výskumných štúdiách sa študenti oboznámia s procesom pedagogicko-psychologického výskumu.
Účasť na psychologickom výskume pomôže porozumieť metódam skúmania ľudskej psychiky a správania.
Z pozície účastníka výskumu študent získa poznatky aplikovateľné pri tvorbe a realizácii vlastného výskumného plánu (napr. pri záverečnej práci) a taktiež schopnosť lepšie porozumieť a interpretovať výsledky iných výskumov.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny cvičenia/týždeň; 22 hodín cvičenia za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psychologické a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a s informačnými zdrojmi, práca so štatistickými softwarmi, výklad s multimediálnou podporou
Odporúčaná literatúra:
American Educational Research Association, American Psychological Association, National Council on Measurement in Education a Joint Committee on Standards for Educational and Psychological Testing (U.S.). (2014). Standards for educational and psychological testing.
Džuka, J. (2006). Základy psychometrie a teórie testov. FF PU.
Urbánek, T., Denglerová, D., Širuček, J. (2011). Psychometrika. Měření v psychológii. Portál.
Brooks, R., te Riele, K., & Maguire, M. (2014). Ethics and education research. SAGE Publ. / BERA (British Educational Research Association).
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a záverečnú prácu (60% hodnotenia). Seminárna a záverečná práca spočíva vo vypracovaní analýz k zapojenému výskumnému projektu na pracovisku.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Povaha jednotlivých pedagogicko-psychologických výskumov/experimentov bude upresnená na začiatku výučby predmetu podľa jednotlivých vedecko-výskumných projektov na pracovisku.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu je umožniť študentom učiteľstva psychológie získať praktické skúsenosti pri práci s dátami a ich spracovaním.
Prostredníctvom účasti na výskumných štúdiách sa študenti oboznámia s procesom pedagogicko-psychologického výskumu.
Účasť na psychologickom výskume pomôže porozumieť metódam skúmania ľudskej psychiky a správania.
Z pozície účastníka výskumu študent získa poznatky aplikovateľné pri tvorbe a realizácii vlastného výskumného plánu (napr. pri záverečnej práci) a taktiež schopnosť lepšie porozumieť a interpretovať výsledky iných výskumov.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina seminár /týždeň + 11 hodín cvičenie (v bloku); 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a informačnými zdrojmi, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie
Odporúčaná literatúra:
Glasová, M. (2025). Základy z psychoterapie hrou. Učebné texty. PdF UK.
Kaduson, H., & Schaefer, Ch. (eds.) (2001). 101 more favorite play therapy techniques. Jason Aronson.
O’Connor, K. (2000). The play therapy primer. John Wiley and Sons.
O’Connor, K., & Braveman, L. (1997). Play therapy. Theory and practice. A comparative presentation. John Wiley and Sons.
O’Connor, K., & Schaefer, Ch. (eds) (1994). Handbook of play therapy. Advances and innovations. vol. 2. John Wiley and Sons.
Schaefer, C. E., & Reid, S. E. (1986). Game play. Therapeutic use of childhood games. John Wiley and Sons.
Axline, V. M. (1947/1969). Play therapy. Houghton and Mifflin.
Axline, V. M. (1964/1967). Dibs in search for himself. Ballantine Books.
Landreth, G. (2001). Innovations in play therapy. Brunner-Routledge.
Landreth, G. (2002). Play therapy. The art of relationship. Brunner-Routledge.
International Journal of Play Therapy; Play Therapy™ Magazine; Association for Play Therapy - https://www.a4pt.org/; The International Consortium of Play Therapy Associations IC-PTA https://www.ic-pta.com/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a záverečnú prácu (60% hodnotenia). Seminárna a záverečná práca spočíva v prezentácii vybraného prístupu terapie hrou a kazuistiky a písomné osobné portfólio záznamu z nácviku techník terapie hrou.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Pojem hra, funkcie a formy hry v terapii hrou a ich efektívnosť.
Vývoj, smery a teoretické východiská (a výskum) v terapii hrou (psychodynamické, individuálno-analytické, humanistické; kognitívno-behaviorálne; geštalt; rodinno-terapeutické; ekosystémové; eklektické a i.).
Inovatívne techniky terapie hrou (filiálna terapia a iné).
Správna prax terapie hrou (štruktúra, organizácia, etické princípy aplikácie hrovej terapie).
Všeobecné odporúčania pre aplikáciu hrovej terapie u detí a mladistvých, adolescentov, dospelých a geriatrických pacientov.
Aplikácia postupov a techník terapie hrou u rôznych prípadov detí a adolescentov: v podmienkach edukácie; hospitalizovaných alebo chronicky chorých; deprivovaných; traumatizovaných; zneužívaných; postihnutých rozvodom; s odchýlkami v psycho-sexuálnom vývine; agresívnych, impulzívnych alebo s inými poruchami správania; s narušeným vývinom osobnosti; s poruchami učenia; s poruchou vývinu intelektu; s PAS; s vývinovým oneskorením, s telesným alebo zmyslovým postihnutím a podobne.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať princípy a techniky terapie hrou a ich vhodnosť vo vzdelávacom kontexte, najmä v oblasti sociálno-emocionálneho rozvoja, psychickej pohody žiakov a kvality učiteľsko-žiackych vzťahov.
Budú vedieť rozlišovať medzi rôznymi modelmi terapie hrou a identifikovať ich aplikovateľnosť vzhľadom na individuálne potreby detí a konkrétnu pedagogickú situáciu.
Študenti budú schopní kriticky zhodnotiť výskumné poznatky o účinnosti terapie hrou a posúdiť potenciál jej techník pre pedagogickú prax.
Budú vedieť reflektovať účinnosť a primeranosť zvolených intervencií, ako aj vlastné profesijné spôsobilosti pri ich realizácii.
Študenti budú schopní navrhnúť vlastné modelové edukačné situácie, v ktorých kreatívne využijú vybrané techniky terapie hrou na podporu osobnostného a sociálneho rozvoja žiakov.
Budú vedieť vytvoriť a obhájiť návrh jednoduchého intervenčného plánu, vrátane monitorovania účinkov zvolených techník v triednom prostredí.
V rámci praktických cvičení si študenti vytvoria a overia funkčné nástroje a scenáre využitia terapie hrou v kontexte pedagogickej práce.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina seminár /týždeň + 11 hodín cvičenie (v bloku); 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 15 hodín individuálne úlohy; 15 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 52 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné a kooperatívne metódy, práca s didaktickým textom a informačnými zdrojmi, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie
Odporúčaná literatúra:
Glasová, M. (2025). Základy z psychoterapie hrou. Učebné texty. PdF UK.
Kaduson, H., & Schaefer, Ch. (eds.) (2001). 101 more favorite play therapy techniques. Jason Aronson.
O’Connor, K. (2000). The play therapy primer. John Wiley and Sons.
O’Connor, K., & Braveman, L. (1997). Play therapy. Theory and practice. A comparative presentation. John Wiley and Sons.
O’Connor, K., & Schaefer, Ch. (eds) (1994). Handbook of play therapy. Advances and innovations. vol. 2. John Wiley and Sons.
Schaefer, C. E., & Reid, S. E. (1986). Game play. Therapeutic use of childhood games. John Wiley and Sons.
Axline, V. M. (1947/1969). Play therapy. Houghton and Mifflin.
Axline, V. M. (1964/1967). Dibs in search for himself. Ballantine Books.
Landreth, G. (2001). Innovations in play therapy. Brunner-Routledge.
Landreth, G. (2002). Play therapy. The art of relationship. Brunner-Routledge.
International Journal of Play Therapy; Play Therapy™ Magazine; Association for Play Therapy - https://www.a4pt.org/; The International Consortium of Play Therapy Associations IC-PTA https://www.ic-pta.com/
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a záverečnú prácu (60% hodnotenia). Seminárna a záverečná práca spočíva v prezentácii vybraného prístupu terapie hrou a kazuistiky a písomné osobné portfólio záznamu z nácviku techník terapie hrou.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Pojem hra, funkcie a formy hry v terapii hrou a ich efektívnosť.
Vývoj, smery a teoretické východiská (a výskum) v terapii hrou (psychodynamické, individuálno-analytické, humanistické; kognitívno-behaviorálne; geštalt; rodinno-terapeutické; ekosystémové; eklektické a i.).
Inovatívne techniky terapie hrou (filiálna terapia a iné).
Správna prax terapie hrou (štruktúra, organizácia, etické princípy aplikácie hrovej terapie).
Všeobecné odporúčania pre aplikáciu hrovej terapie u detí a mladistvých, adolescentov, dospelých a geriatrických pacientov.
Aplikácia postupov a techník terapie hrou u rôznych prípadov detí a adolescentov: v podmienkach edukácie; hospitalizovaných alebo chronicky chorých; deprivovaných; traumatizovaných; zneužívaných; postihnutých rozvodom; s odchýlkami v psycho-sexuálnom vývine; agresívnych, impulzívnych alebo s inými poruchami správania; s narušeným vývinom osobnosti; s poruchami učenia; s poruchou vývinu intelektu; s PAS; s vývinovým oneskorením, s telesným alebo zmyslovým postihnutím a podobne.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať princípy a techniky terapie hrou a ich vhodnosť vo vzdelávacom kontexte, najmä v oblasti sociálno-emocionálneho rozvoja, psychickej pohody žiakov a kvality učiteľsko-žiackych vzťahov.
Budú vedieť rozlišovať medzi rôznymi modelmi terapie hrou a identifikovať ich aplikovateľnosť vzhľadom na individuálne potreby detí a konkrétnu pedagogickú situáciu.
Študenti budú schopní kriticky zhodnotiť výskumné poznatky o účinnosti terapie hrou a posúdiť potenciál jej techník pre pedagogickú prax.
Budú vedieť reflektovať účinnosť a primeranosť zvolených intervencií, ako aj vlastné profesijné spôsobilosti pri ich realizácii.
Študenti budú schopní navrhnúť vlastné modelové edukačné situácie, v ktorých kreatívne využijú vybrané techniky terapie hrou na podporu osobnostného a sociálneho rozvoja žiakov.
Budú vedieť vytvoriť a obhájiť návrh jednoduchého intervenčného plánu, vrátane monitorovania účinkov zvolených techník v triednom prostredí.
V rámci praktických cvičení si študenti vytvoria a overia funkčné nástroje a scenáre využitia terapie hrou v kontexte pedagogickej práce.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár / týždeň; 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 14 hodín individuálne úlohy; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné, kooperatívne a diskusné metódy, práca s didaktickým textom, kritické štúdium vybraného odborného alebo vedeckého textu, práca s informačnými zdrojmi, vrátane videonahrávok, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie.
Odporúčaná literatúra:
Dragomirecká, E., Jarolímová, E., & Georgi, H. (2024). Psychologie stárnutí a stáří. Grada.
Hvozdík, S. (2014). Psychológia starších dospelých a poradenstvo starším dospelým. Univerzita P. J. Šafárika.
Arnett, J. J. (2024). Emerging adulthood: The winding road from the late teens through the twenties (3rd ed.). Oxford University Press.
Lang, F. R., Albert, I., & Kliegel, M. (2020). Psychology and aging: European perspectives. European Psychologist, 25, 3, 159-161;
Special Issue: Psychology and aging: European perspectives. European Psychologist, 25, 3, July 2020.
Bjorklund, B. R. & Earles, J. L. (2020). The journey of adulthood. (9th Ed.). Pearson.
Levitin, D. J. (2020). Successful aging: A neuroscientist explores the power and potential of our lives. Penguin Canada.
Dark-Freudeman, A. (2024). Problem-focused pedagogy: The value of interdisciplinary and applied learning experiences. Adult Development & Aging News, October 2024.
Ghissleta, P. (2024). On some challenges of psychological research in late adulthood and aging. Current Opinion in Psychology. Volume 55, February 2024, 101745; Late adulthood, 2024, edited by A. M. Freund & J. Rolison, Current Opinion in Psychology. Volume 55, February 2024.
Smith, M. C., & Pourchot, T. (eds.) (1998). Adult learning and development perspectives from educational psychology. Routledge.
Periodiká a ďalšie zdroje:; APA Division 20: https://www.apadivisions.org/division-20/;
https://www.apadivisions.org/division-20/education/video; EFPA SC on Ageing (former SC on Geropsychology) https://www.efpa.eu/working-groups/geropsychology
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vedomostný test (30%), prezentáciu na seminári (30%) a písomnú seminárnu prácu a návrh vzdelávacej aktivity (40%). Prezentácia a písomná seminárna práca je zameraná na kritický rozbor výskumu psychológie dospelých alebo seniorov a edukačnej psychológie dospelých alebo seniorov, súčasťou je tvorivý návrh vlastnej vzdelávacej aktivity pre dospelých alebo seniorov (podľa zamerania odboru štúdia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Psychológia dospelých a seniorov (geronto-psychológia): teoretické východiská (koncept emerging adulthood J. J. Arnetta, koncept gero-transcendencie E. a J. Eriksonovcov, poznatky neurovied a kognitívnych vied, atď.).
Osobitosti psychického vývinu a socializácie dospelých rôzneho veku a seniorov.
Osobnosť dospelých a seniorov.
Kognícia a inteligencia.
Sociálne vzťahy, zdravie a well-being.
Psychologické a existenciálne otázky.
Starší dospelí a seniori a IKT technológie.
Starší dospelí a seniori a súčasné sociálno-kultúrne výzvy.
Edukácia a osobný rozvoj dospelých rôzneho veku a seniorov.
Osobitosti učenia, vzdelávania a osobného rozvoja dospelých rôzneho veku a seniorov.
Výskum psychológie edukácie a príklady dobrej praxe edukácie dospelých rôzneho veku a seniorov: v SR a ČR, EÚ, inde vo svete.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti po absolvovaní seminárov budú kriticky reflektovať osobitosti psychológie dospelých a starších osôb v zmysle konceptu celoživotného vývinu a rozvoja, ako aj možností celoživotného vzdelávania (ontogeneticko-psychologické, edukačné, inkluzívne, preventívne a well-being hľadisko).
Študenti učiteľstva (akademických predmetov) budú s ohľadom na tieto poznatky schopní pružne, informovane a tvorivo adaptovať vzdelávacie a rozvojové postupy pre jednotlivé oblasti gramotnosti vo svojej predmetovej špecializácii aj pre dospelých rôzneho veku a seniorov (vzhľadom na súčasné požiadavky flexibility svojho profesijného uplatnenia, demografický vývoj a požiadavky praxe).
Budú sa správne orientovať v aktuálnych poznatkoch z psychológie edukácie a podpory osobného rozvoja dospelých rôzneho veku a seniorov, ako aj v relevantných postupoch založených na výskume.
Súčasťou seminárov bude rozbor praktických ukážok psychologického a interdisciplinárneho výskumu a postupov vzdelávania dospelých rôzneho veku a seniorov; prezentácia, rozbor a diskusia k výskumným a prípadovým štúdiám; riadené samostatné štúdium; prezentácia návrhu vzdelávacieho postupu s ohľadom na konkrétny vek dospelých rôzneho veku a seniorov.
Z oblasti prenositeľných spôsobilostí a gramotnosti (digitálna, všeobecná metodologická, a komunikačná, a pod.) ich štúdium privádza k objektívnejšiemu reflektovaniu svojich výchovno-vzdelávacích profesijných, ale aj osobnostných psychologických spôsobilostí a gramotnosti.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár / týždeň; 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 14 hodín individuálne úlohy; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné, kooperatívne a diskusné metódy, práca s didaktickým textom, kritické štúdium vybraného odborného alebo vedeckého textu, práca s informačnými zdrojmi, vrátane videonahrávok, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie.
Odporúčaná literatúra:
Dragomirecká, E., Jarolímová, E., & Georgi, H. (2024). Psychologie stárnutí a stáří. Grada.
Hvozdík, S. (2014). Psychológia starších dospelých a poradenstvo starším dospelým. Univerzita P. J. Šafárika.
Arnett, J. J. (2024). Emerging adulthood: The winding road from the late teens through the twenties (3rd ed.). Oxford University Press.
Lang, F. R., Albert, I., & Kliegel, M. (2020). Psychology and aging: European perspectives. European Psychologist, 25, 3, 159-161;
Special Issue: Psychology and aging: European perspectives. European Psychologist, 25, 3, July 2020.
Bjorklund, B. R. & Earles, J. L. (2020). The journey of adulthood. (9th Ed.). Pearson.
Levitin, D. J. (2020). Successful aging: A neuroscientist explores the power and potential of our lives. Penguin Canada.
Dark-Freudeman, A. (2024). Problem-focused pedagogy: The value of interdisciplinary and applied learning experiences. Adult Development & Aging News, October 2024.
Ghissleta, P. (2024). On some challenges of psychological research in late adulthood and aging. Current Opinion in Psychology. Volume 55, February 2024, 101745; Late adulthood, 2024, edited by A. M. Freund & J. Rolison, Current Opinion in Psychology. Volume 55, February 2024.
Smith, M. C., & Pourchot, T. (eds.) (1998). Adult learning and development perspectives from educational psychology. Routledge.
Periodiká a ďalšie zdroje:; APA Division 20: https://www.apadivisions.org/division-20/;
https://www.apadivisions.org/division-20/education/video; EFPA SC on Ageing (former SC on Geropsychology) https://www.efpa.eu/working-groups/geropsychology
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vedomostný test (30%), prezentáciu na seminári (30%) a písomnú seminárnu prácu a návrh vzdelávacej aktivity (40%). Prezentácia a písomná seminárna práca je zameraná na kritický rozbor výskumu psychológie dospelých alebo seniorov a edukačnej psychológie dospelých alebo seniorov, súčasťou je tvorivý návrh vlastnej vzdelávacej aktivity pre dospelých alebo seniorov (podľa zamerania odboru štúdia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Psychológia dospelých a seniorov (geronto-psychológia): teoretické východiská (koncept emerging adulthood J. J. Arnetta, koncept gero-transcendencie E. a J. Eriksonovcov, poznatky neurovied a kognitívnych vied, atď.).
Osobitosti psychického vývinu a socializácie dospelých rôzneho veku a seniorov.
Osobnosť dospelých a seniorov.
Kognícia a inteligencia.
Sociálne vzťahy, zdravie a well-being.
Psychologické a existenciálne otázky.
Starší dospelí a seniori a IKT technológie.
Starší dospelí a seniori a súčasné sociálno-kultúrne výzvy.
Edukácia a osobný rozvoj dospelých rôzneho veku a seniorov.
Osobitosti učenia, vzdelávania a osobného rozvoja dospelých rôzneho veku a seniorov.
Výskum psychológie edukácie a príklady dobrej praxe edukácie dospelých rôzneho veku a seniorov: v SR a ČR, EÚ, inde vo svete.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti po absolvovaní seminárov budú kriticky reflektovať osobitosti psychológie dospelých a starších osôb v zmysle konceptu celoživotného vývinu a rozvoja, ako aj možností celoživotného vzdelávania (ontogeneticko-psychologické, edukačné, inkluzívne, preventívne a well-being hľadisko).
Študenti učiteľstva (akademických predmetov) budú s ohľadom na tieto poznatky schopní pružne, informovane a tvorivo adaptovať vzdelávacie a rozvojové postupy pre jednotlivé oblasti gramotnosti vo svojej predmetovej špecializácii aj pre dospelých rôzneho veku a seniorov (vzhľadom na súčasné požiadavky flexibility svojho profesijného uplatnenia, demografický vývoj a požiadavky praxe).
Budú sa správne orientovať v aktuálnych poznatkoch z psychológie edukácie a podpory osobného rozvoja dospelých rôzneho veku a seniorov, ako aj v relevantných postupoch založených na výskume.
Súčasťou seminárov bude rozbor praktických ukážok psychologického a interdisciplinárneho výskumu a postupov vzdelávania dospelých rôzneho veku a seniorov; prezentácia, rozbor a diskusia k výskumným a prípadovým štúdiám; riadené samostatné štúdium; prezentácia návrhu vzdelávacieho postupu s ohľadom na konkrétny vek dospelých rôzneho veku a seniorov.
Z oblasti prenositeľných spôsobilostí a gramotnosti (digitálna, všeobecná metodologická, a komunikačná, a pod.) ich štúdium privádza k objektívnejšiemu reflektovaniu svojich výchovno-vzdelávacích profesijných, ale aj osobnostných psychologických spôsobilostí a gramotnosti.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár / týždeň; 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 10 hodín príprava seminárnej práce a prezentácie, 8 hodín príprava na test, 10 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné, kooperatívne a diskusné metódy, práca s didaktickým textom, kritické štúdium vybraného odborného alebo vedeckého textu, práca s informačnými zdrojmi vrátane videonahrávok, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie.
Odporúčaná literatúra:
Cooper, J., Heron, T., & Heward, W. (2024). Aplikovaná behaviorální analyza. MUNI.
Kearney, A. J. (2020). Jak porozumět aplikované behaviorální analýze. Úvod do ABA pro rodiče, učitele a další profesionály. Pasparta.
Glasová, M. (2025). Úvod do aplikovanej behaviorálnej analýzy. Aktualizované manuskripty prednášok. Katedra psychológie a patopsychológie PdF UK.
Mikurčíková, L., Čelárová, D., & Trelová, I. (2022). S. 196 – 237. Efektívne intervencie pri poruchách autistického spektra – ako sa dá deťom s autizmom pomôcť? In D. Ostatníková et al. (2022). Autizmus od A po S. Ikar;
Hnilicová, S., Pivovarčiová, A., & Siklenková, L. (2015). Terapia autizmu. In Ostatníková, D. et al., Máme dieťa s autizmom. Kompas pre rodičov. Veda.
Heward, W. L., Heron, T. E., Neef, N. A., Peterson, S. M., Sainato, D. M., Cartledge, G., Gardner III, R., Peterson, L. D., Hersh, S. B., & Dardig, J. C. (Eds.). (2005). Focus on behavior analysis in education: Achievements, challenges, and opportunities. Upper Saddle River. Merrill/Prentice Hall.
Vargas, J. S. (2020). Behavior analysis for effective teaching (3rd ed.). Routledge.
Periodiká a ďalšie zdroje: Journal of the Experimental Analysis of Behavior; Journal of Applied Behavioral Analysis; European Journal of Behavior Analysis; The Behavior Analyst; APA Division 25: Behavior Analysis https://www.apadivisions.org/division-25/index;https://europeanaba.org/ https://www.bacb.com/about-behavior-analysis/ a iné.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vedomostný test (30%), prezentáciu na seminári (30%) a písomnú seminárnu prácu (40%). Seminárna a záverečná práca je zameraná na prezentáciu a kritický rozbor postupu podľa štúdie alebo kazuistiky aplikácie ABA.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Vývoj a súčasný stav metód aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA) v SR a ČR, EÚ a vo svete. Najvýznamnejší predstavitelia ABA. Monografie a periodiká a odborné spoločnosti.
Aplikačné možnosti a špecializované vzdelávanie.
Kľúčové koncepty a postupy ABA (a fBA).
Teoretické východiská ABA, odborné/kritické diskusie.
Klasifikácia a analýza rozličných druhov správania a podmieňovania (problém účinnosti trestu, atď.); diferencované postupy podmieňovania a posilňovania žiaduceho správania; špecifické princípy a techniky ABA (a fBA).
Metódy zaznamenávania správania, grafické zobrazenie údajov, digitalizácia v ABA.
Postupy a techniky ABA aplikované v praxi (a výskume).
8. ABA a stredne závažné a závažné poruchy správania (poruchy autistického spektra, sebapoškodzujúce správanie, narušená komunikačná schopnosť, rušivé alebo agresívne správanie, a pod.).
9. ABA a ľahšie neurovývinové poruchy a iné poruchy vývinu a správania, a ďalšie prípady využitia u detí, adolescentov a dospelých.
10. ABA v systéme vzdelávania (školy bežného typu). Aktuálna situácia v SR, ČR, EÚ a inde vo svete.
11. Prípadové štúdie - príklady dobrej praxe.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať metodologické prístupy aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA) a identifikovať ich vhodnosť pri riešení konkrétnych výchovno-vzdelávacích a behaviorálnych problémov v rôznych kontextoch (vek, typ poruchy, inkluzívne prostredie).
Budú vedieť rozlišovať medzi rôznymi typmi intervencií ABA na základe dôkazov z výskumu a ich aplikovateľnosti v praxi.
Študenti budú schopní kriticky posúdiť účinnosť aplikácie ABA v konkrétnych kazuistikách a výskumných štúdiách, a to na základe princípov evidence-based prístupu.
Budú schopní reflektovať a hodnotiť svoje vlastné profesionálne a osobnostné spôsobilosti v kontexte inkluzívneho tímu a ABA praxe.
Študenti budú schopní navrhnúť výskumný projekt alebo kazuistiku zameranú na overovanie účinnosti ABA pri konkrétnych problémoch správania, vrátane formulácie hypotéz, výberu metodiky a zohľadnenia etických aspektov.
Študenti budú schopní koncipovať a prezentovať odborný výstup (napr. prezentáciu, analytickú esej, návrh intervencie), ktorý integruje teoretické poznatky s praktickými zručnosťami ABA.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár / týždeň; 22 hodín za semester; prezenčnou alebo kombinovanou metódou
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 10 hodín príprava seminárnej práce a prezentácie, 8 hodín príprava na test, 10 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
didaktické, psycho-edukačné, kooperatívne a diskusné metódy, práca s didaktickým textom, kritické štúdium vybraného odborného alebo vedeckého textu, práca s informačnými zdrojmi vrátane videonahrávok, výklad a modelovanie techník s multimediálnou podporou, akčné a zážitkové učenie.
Odporúčaná literatúra:
Cooper, J., Heron, T., & Heward, W. (2024). Aplikovaná behaviorální analyza. MUNI.
Kearney, A. J. (2020). Jak porozumět aplikované behaviorální analýze. Úvod do ABA pro rodiče, učitele a další profesionály. Pasparta.
Glasová, M. (2025). Úvod do aplikovanej behaviorálnej analýzy. Aktualizované manuskripty prednášok. Katedra psychológie a patopsychológie PdF UK.
Mikurčíková, L., Čelárová, D., & Trelová, I. (2022). S. 196 – 237. Efektívne intervencie pri poruchách autistického spektra – ako sa dá deťom s autizmom pomôcť? In D. Ostatníková et al. (2022). Autizmus od A po S. Ikar;
Hnilicová, S., Pivovarčiová, A., & Siklenková, L. (2015). Terapia autizmu. In Ostatníková, D. et al., Máme dieťa s autizmom. Kompas pre rodičov. Veda.
Heward, W. L., Heron, T. E., Neef, N. A., Peterson, S. M., Sainato, D. M., Cartledge, G., Gardner III, R., Peterson, L. D., Hersh, S. B., & Dardig, J. C. (Eds.). (2005). Focus on behavior analysis in education: Achievements, challenges, and opportunities. Upper Saddle River. Merrill/Prentice Hall.
Vargas, J. S. (2020). Behavior analysis for effective teaching (3rd ed.). Routledge.
Periodiká a ďalšie zdroje: Journal of the Experimental Analysis of Behavior; Journal of Applied Behavioral Analysis; European Journal of Behavior Analysis; The Behavior Analyst; APA Division 25: Behavior Analysis https://www.apadivisions.org/division-25/index;https://europeanaba.org/ https://www.bacb.com/about-behavior-analysis/ a iné.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Priebežné hodnotenie zahŕňa vedomostný test (30%), prezentáciu na seminári (30%) a písomnú seminárnu prácu (40%). Seminárna a záverečná práca je zameraná na prezentáciu a kritický rozbor postupu podľa štúdie alebo kazuistiky aplikácie ABA.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Jazyk, ktorého znalosť je potrebná na absolvovanie predmetu: slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému a počutému textu)
Stručná osnova predmetu:
Vývoj a súčasný stav metód aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA) v SR a ČR, EÚ a vo svete. Najvýznamnejší predstavitelia ABA. Monografie a periodiká a odborné spoločnosti.
Aplikačné možnosti a špecializované vzdelávanie.
Kľúčové koncepty a postupy ABA (a fBA).
Teoretické východiská ABA, odborné/kritické diskusie.
Klasifikácia a analýza rozličných druhov správania a podmieňovania (problém účinnosti trestu, atď.); diferencované postupy podmieňovania a posilňovania žiaduceho správania; špecifické princípy a techniky ABA (a fBA).
Metódy zaznamenávania správania, grafické zobrazenie údajov, digitalizácia v ABA.
Postupy a techniky ABA aplikované v praxi (a výskume).
8. ABA a stredne závažné a závažné poruchy správania (poruchy autistického spektra, sebapoškodzujúce správanie, narušená komunikačná schopnosť, rušivé alebo agresívne správanie, a pod.).
9. ABA a ľahšie neurovývinové poruchy a iné poruchy vývinu a správania, a ďalšie prípady využitia u detí, adolescentov a dospelých.
10. ABA v systéme vzdelávania (školy bežného typu). Aktuálna situácia v SR, ČR, EÚ a inde vo svete.
11. Prípadové štúdie - príklady dobrej praxe.
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti budú schopní analyzovať metodologické prístupy aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA) a identifikovať ich vhodnosť pri riešení konkrétnych výchovno-vzdelávacích a behaviorálnych problémov v rôznych kontextoch (vek, typ poruchy, inkluzívne prostredie).
Budú vedieť rozlišovať medzi rôznymi typmi intervencií ABA na základe dôkazov z výskumu a ich aplikovateľnosti v praxi.
Študenti budú schopní kriticky posúdiť účinnosť aplikácie ABA v konkrétnych kazuistikách a výskumných štúdiách, a to na základe princípov evidence-based prístupu.
Budú schopní reflektovať a hodnotiť svoje vlastné profesionálne a osobnostné spôsobilosti v kontexte inkluzívneho tímu a ABA praxe.
Študenti budú schopní navrhnúť výskumný projekt alebo kazuistiku zameranú na overovanie účinnosti ABA pri konkrétnych problémoch správania, vrátane formulácie hypotéz, výberu metodiky a zohľadnenia etických aspektov.
Študenti budú schopní koncipovať a prezentovať odborný výstup (napr. prezentáciu, analytickú esej, návrh intervencie), ktorý integruje teoretické poznatky s praktickými zručnosťami ABA.
prednáška a seminár, 1 hodina prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, 22 hodín spracovanie dištančných úloh, 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 26 hodín príprava na skúšku. Spolu 90 hodín práce študenta
Metódy vzdelávania: Rozhovor, panelová diskusia s odborníkmi z praxe, brainstorming, riadená diskusia, prípadové štúdie, morfologická metóda, heuristické metódy, metóda konfliktných situácií, metóda analýzy situácie, skupinová práca
Povinná literatúra:
Gavora, P. (2010). Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Nitra: Enigma. 216s. ISBN 978-80-89132-91-1
KURUC, M. (2013). Poruchy správania u detí a adolescentov a ich pedagogická diagnostika. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 65s. CD-Rom. ISBN 978-80-223-3512-6
Odporúčaná literatúra:
Hattie, J. (2012). Visible Learning For Teachers: Maximizing impact on Learning. New York: Routledge Taylor & Francis Group, US. 286p. ISBN 978-0-415-69015-7
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
Mertin, V., Krejčová, L. (2016). Metódy a postupy poznávávaní žáka, pedagogická diagnostika. 2. doplnené a aktualizované vydanie. Praha: Wolters Kluwer, CZ. 400s. ISBN 978-80-7552-014-2
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 50/50 - predmet je ukončený skúškou.
V priebehu semestra budú tri kolokviálne priebežné hodnotenia po 10 bodov a spracované štyri priebežné úlohy po 5b. Záverečná skúška bude hodnotená 50b.
Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z troch priebežných hodnotení získa menej ako 5 bodov a neodovzdá spracované všetky dištančné úlohy minimálne na 3b. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Úvod do pedagogickej diagnostiky:
Porozumenie zmyslu a cieľom pedagogickej diagnostiky v kontexte efektívneho vyučovania.
Možnosti sebapoznávania a dôležitosť sebareflexie učiteľa.
Základné nastavenia mysle (fixované a na rast orientované) v kontexte kontrolujúceho verzus autonómneho vyučovania.
Pedagogická diagnostika v kritických motivačných momentoch vyučovacieho procesu.
2. Diagnostický proces:
Diagnostický cyklus
Etapy diagnostiky
Edumetrický vz. kazuistický prístup
Implicitné a explicitné diagnostikovanie
Individuálna, skupinová diagnostika a diagnostika vo vzťahu k norme.
Zásady efektívnej pedagogickej diagnostiky
Známky, slovné hodnotenie a spätná väzba
3. Tri celky v jednom: Osobnosť žiaka v pedagogickej diagnostike.
Vnímanie osobnosti žiaka cez tri vzájomne prepojené časti: kognitívnu, afektívnu a (vôľovú) správanie.
Kognitívna oblasť: rozlíšenie kognitívnych funkcií a procesov, metakognície a exekutívnych funkcií. Práca s možnými obsahmi a kontextami pojmov: vedomosť, schopnosť, zručnosť, kompetencia a spôsobilosť.
Afektívna oblasť: rozlíšenie afektívnych funkcií a procesov v prežívaní (rozlíšenie emócií a pocitov). Práca s možnými obsahmi a kontextami pojmov: postoje, hodnoty, motivačné činitele.
Konatívna oblasť: prejavy prežívania a myslenia v správaní žiaka, vôľové procesy. Práca s možnými obsahmi a kontextami pojmov: vzťah, konanie, správanie, skupinová dynamika.
4. Pedagogická diagnostika a kognitívna oblasť osobnosti žiaka.
Prehľad základných metód a foriem diagnostiky vedomostí a zručností.
Zásady zostavovania didaktického testu (písomka verzus didaktický test a adaptívny didaktický test).
Slovné skúšanie verzus diagnostika prezentačných zručností.
Efektívna spätná väzba verzus slovné hodnotenie.
Sebahodnotenie žiaka
Globálny a analytický prístup k diagnostike pri kognitívnej oblasti.
5. Pedagogická diagnostika a afektívna oblasť osobnosti žiaka.
Prehľad základných metód a foriem diagnostiky postojov, hodnôt a motivačných činiteľov žiaka v škole.
Možnosti diagnostiky postojových a hodnotových preferencií.
Metódy rozpoznávania motivačných činiteľov (záujmov, vášní, nastavenia vnútorných cieľov) žiaka.
Diagnostika vzdelávacích potrieb žiaka (individuálnych preferencií v učení sa).
6. Pedagogická diagnostika a správanie žiaka.
Prehľad základných metód a foriem diagnostiky vzťahov a skupinovej dynamiky v triede.
Každý žiak - človek má svoje dôvody prečo sa správa ako sa správa (podvedomé alebo vedomé)
Nastavenie a posúdenie motivačného potenciálu aktivity/zadania.
Nastavenie a posúdenie zaangažovanosti žiaka vo vzťahu s učiteľom a vo vzťahoch so spolužiakmi.
Práca s konfliktom v triede (učiteľ ako aktér konfliktu a ako facilitátor).
Skupinová dynamika triedy a jej atmosféra, klíma a prostredie.
7. Stratégie myslenia a hlavné komunikačné zručnosti učiteľa.
Pravidlá efektívneho individuálneho a skupinového pozorovania
Pravidlá efektívneho (facilitatívneho) vedenia individuálneho a skupinového rozhovoru so žiakmi.
Zásady efektívneho rozhovoru s rodičom/mi žiaka.
Základné stratégie myslenia učiteľa potrebné pre efektívne vedenie pozorovania a rozhovoru.
Kolokviálne priebežné hodnotenie a dištančné úlohy: študent vypracuje v priebehu semestra štyri priebežné úlohy (napr. mikroanalýzy štyroch rozdielnych udalosti (video) z vyučovacej hodiny, model didaktického testu). Prezentuje a diskutuje svoju priebežnú úlohu v menšej skupine (3-4 študenti) a následne prebieha diskusia v triede naprieč skupinami (kolokviálne priebežné hodnotenie).
Záverečné hodnotenie: študent po každej prednáške a seminári (aj kolokviálnom priebežnom hodnotení) spracuje krátku reflexiu (čo ma zaujalo, čo som sa naučil, čo mi prekážalo, čo by som potreboval sprostredkovať inak) do jednoduchého portfólia. Záverečné hodnotenie prebieha individuálne prostredníctvom krátkeho rozhovoru vyučujúceho so študentom, pričom sa zameriavajú na študentove záznamy v portfóliu. Záverečné hodnotenie študenta je výsledkom jeho sebahodnotenia a spätnej väzby od vyučujúceho.
50/50
Absolvent kurzu vie originálne, pružne a plynulo reagovať na situácie, ktoré môže priniesť vyučovací proces. Dokáže si reálne nastaviť ciele a procesy pedagogickej diagnostiky, pričom ich dokáže prispôsobovať na základe reflexie vzdelávacím potrebám žiakov.
K pedagogickej diagnostike pristupuje komplexne, pri hľadaní riešení využíva proces analýzy aj syntézy. Pri svojom rozhodovaní využíva stratégie myslenia založené na kritickom zhodnotení, ktoré sa opiera o fakty a jasne formulované informácie zo spoľahlivých informačných zdrojov.
Uvedomuje si vlastnú zodpovednosť a spoločenský a etický dosah svojich rozhodnutí v procese pedagogickej diagnostiky. Vie sa rozhodovať aj pri neúplných informáciách a v nových situáciách, ktoré vyučovací proces a súčasná doba prináša. Uvedomuje si medziodborový presah pedagogickej diagnostiky nie len vo vzťahu k vyučovaniu ale aj vo vzťahu k aktuálnym potrebám spoločnosti.
Absolvent dokáže zrealizovať vlastnú mikroanalýzu - reflexiu vyučovacej hodiny a prijať potrebné rozhodnutia s ňou súvisiace. Dokáže zrealizovať v rámci vyučovania akčný výskum.
Absolvent dokáže využívať nadobudnuté vedomosti a zručnosti pri riešení́ (problémovo) zadaných úloh tvorivo. Vie problém analyzovať a syntetizovať̌ nové riešenia. Aktívne a pružne prináša nové riešenia na zadanú́ úlohu. Vedia formulovať jednoznačné závery a ich zdôvodnenia, ktoré dokážu prezentovať ako odbornej komunite, tak aj laickej verejnosti.
Absolventi kurzu sú podporovaní k na rast orientovanému nastaveniu mysle a celoživotné učenie.
Prenositeľné spôsobilosti, na ktoré kurz reflektuje: rozvoj komunikačných, organizačných a digitálnych zručností. Podpora analytického, kritického, tvorivého a na rast orientovaného myslenia. rozvoj zručností spojených s facilitáciou a mentoringom. Podpora rozvoja schopnosti reflexie, sebareflexie a vnímanie vlastnej zodpovednosti sa osobné rozhodnutia.
2 hodiny prednáška + seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 15 hodín príprava semestrálnej práce v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru; 23 hodín príprava na hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu: spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výklad spojený s diskusiou, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVČÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského. http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978–80–223–2951–4
KOSTRUB, D. (2016). Základy kvalitatívnej metodológie. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4166-0
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK. 236 s. ISBN 978-80-223-2391-8
MAŇÁK, J., ŠVEC, V. (2004). Cesty pedagogického výzkumu. Brno: Paido. ISBN 978-80-7315-0785
ŠVEC, Š. (2009). Metodologie věd o výchově: kvantitativně-scientické a kvalitativně-humanitní přístupy v edukačním výzkumu. Brno: Paido. 302 s. ISBN 978-80-731-5192-8
TOMŠIK, R. (2017). Kvantitatívny výskum v pedagogických vedách. Úvod do metodológie a štatistického spracovania. Nitra: PdF UKF. 508 s. ISBN 978-80-558-1206-9
Predmet je ukončený hodnotením: 100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
semestrálna práca v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru - 45 bodov,
hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu - 55 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (67-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Veda a výskum. Druhy výskumu. Validita, reliabilita a objektivita/objektívna pravda. Subjektivita/subjektívne pravdy. Etická stránka výskumu. Subjekty vo výskume a ich špecifiká.
Kvantitatívne a kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum. Zámery, subjekty a objekty v pedagogickom výskume, zadávatelia vo vedeckom bádaní, pozorované javy a podmienky realizácie kvantitatívne a kvalitatívne orientovaného pedagogického výskumu.
Vedecké hypotézy a premenné kvantifikovania skúmaných javov. Operacionalizácia premenných.
Tvorba, realizácia a vyhodnotenie dotazníka.
Posudzovacie škály – typológia, tvorba a vyhodnocovanie.
Metóda sociometrie a meranie sociálnej klímy.
Koncipovanie interview a jeho využitie. Rozdiely medzi kvantitatívne a kvalitatívne poňatým interview.
Kvantitatívne a kvalitatívne pozorovanie vo vedeckom bádaní.
Obsahová analýza dokumentov z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska.
Spracovanie údajov, analýza a interpretácia dát. Štatisticko-matematické procedúry a procesy triangulácie. Diseminácia zistení. Tvorba/koncipovanie štúdií.
50/50
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti nadobudnú poznanie zo základov pedagogického výskumu, oboznámia sa so základnými pojmami a teoreticko-metodologickým poznaním potrebným na dizajnovanie (plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie) v oblasti pedagogického výskumu. V teoreticko-empirickej rovine v rámci analýzy jednotlivých kvantitatívnych a kvalitatívnych nástrojov, metód a techník nadobudnú poznanie a získajú spôsobilosti potrebné na plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie pedagogického výskumu kvantitatívneho a kvalitatívneho charakteru. Študenti získajú spôsobilosti riešiť a vyriešiť problémy v oblasti výskumu.
Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace, kontextuálne a kreatívne myslenie a uvažovanie v súvislostiach. Z hľadiska sebareflexie je študent schopný zhodnotiť a posúdiť vlastnú disponibilitu realizovať pedagogický výskum.
2 hodiny prednáška + seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 15 hodín príprava semestrálnej práce v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru; 23 hodín príprava na hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu: spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výklad spojený s diskusiou, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVČÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského. http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978–80–223–2951–4
KOSTRUB, D. (2016). Základy kvalitatívnej metodológie. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4166-0
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK. 236 s. ISBN 978-80-223-2391-8
MAŇÁK, J., ŠVEC, V. (2004). Cesty pedagogického výzkumu. Brno: Paido. ISBN 978-80-7315-0785
ŠVEC, Š. (2009). Metodologie věd o výchově: kvantitativně-scientické a kvalitativně-humanitní přístupy v edukačním výzkumu. Brno: Paido. 302 s. ISBN 978-80-731-5192-8
TOMŠIK, R. (2017). Kvantitatívny výskum v pedagogických vedách. Úvod do metodológie a štatistického spracovania. Nitra: PdF UKF. 508 s. ISBN 978-80-558-1206-9
Predmet je ukončený hodnotením: 100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
semestrálna práca v podobe predmetového portfólia: návrh (dizajn) edukačného výskumu kvantitatívneho alebo kvalitatívneho charakteru - 45 bodov,
hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu - 55 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (67-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Veda a výskum. Druhy výskumu. Validita, reliabilita a objektivita/objektívna pravda. Subjektivita/subjektívne pravdy. Etická stránka výskumu. Subjekty vo výskume a ich špecifiká.
Kvantitatívne a kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum. Zámery, subjekty a objekty v pedagogickom výskume, zadávatelia vo vedeckom bádaní, pozorované javy a podmienky realizácie kvantitatívne a kvalitatívne orientovaného pedagogického výskumu.
Vedecké hypotézy a premenné kvantifikovania skúmaných javov. Operacionalizácia premenných.
Tvorba, realizácia a vyhodnotenie dotazníka.
Posudzovacie škály – typológia, tvorba a vyhodnocovanie.
Metóda sociometrie a meranie sociálnej klímy.
Koncipovanie interview a jeho využitie. Rozdiely medzi kvantitatívne a kvalitatívne poňatým interview.
Kvantitatívne a kvalitatívne pozorovanie vo vedeckom bádaní.
Obsahová analýza dokumentov z kvantitatívneho a kvalitatívneho hľadiska.
Spracovanie údajov, analýza a interpretácia dát. Štatisticko-matematické procedúry a procesy triangulácie. Diseminácia zistení. Tvorba/koncipovanie štúdií.
50/50
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti nadobudnú poznanie zo základov pedagogického výskumu, oboznámia sa so základnými pojmami a teoreticko-metodologickým poznaním potrebným na dizajnovanie (plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie) v oblasti pedagogického výskumu. V teoreticko-empirickej rovine v rámci analýzy jednotlivých kvantitatívnych a kvalitatívnych nástrojov, metód a techník nadobudnú poznanie a získajú spôsobilosti potrebné na plánovanie, realizovanie a vyhodnocovanie pedagogického výskumu kvantitatívneho a kvalitatívneho charakteru. Študenti získajú spôsobilosti riešiť a vyriešiť problémy v oblasti výskumu.
Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace, kontextuálne a kreatívne myslenie a uvažovanie v súvislostiach. Z hľadiska sebareflexie je študent schopný zhodnotiť a posúdiť vlastnú disponibilitu realizovať pedagogický výskum.
Prednáška, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na 1. priebežný test, 14 hodín príprava na 2. priebežný test, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60
Vyučovacie metódy: Problémový výklad. Študenti budú podnecovaní k preverovaniu nosnosti argumentačnej bázy preberaných antropologických konceptov. Diskusia bude orientovaná aj na rekonštrukciu kultúrno-historického (dobového spoločenského, ekonomického, politického, ideologického a hodnotového pozadia) aktuálne preberaných názorov na človeka.
Povinná literatúra:
MALÍK, B. (2008) Úvod do antropológie. Základné antropofémy v dejinách antropologického myslenia. Bratislava: Iris, 214 s. ISBN 978-80-89256-09-9
Odporúčaná literatúra:
BOSÁKOVÁ, K. (2019) Základy filozofickej antropológie I. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress. 54 s. ISBN 978-80-8152-773-9 (e-publikácia) Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/FF/filozoficka-antropologia-final.pdf
GÁLIK, S. (2008) Filozofická antropológia. Bratislava: Iris. 159 s. ISBN 978-80-89256-23-5.
NOVOSÁD, F. (2020) Elementy filozofickej antropológie. Bratislava: Iris. 224 s. ISBN 978-80-8200-057-6.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa dva priebežné didaktické testy (50% + 50% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Testy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský jazyk
Možnosti konceptualizácie antropologickej problematiky vo vedách a vo filozofii. Limity vedeckého spôsobu afirmácie antropologickej problematiky. Základné konceptuálne a metodologické problémy spojené s tematizáciou človeka vo filozofii. Typológia filozofických reflexií človeka podľa rôznych expertných hľadísk. Substanciálne a nesubstanciálne prístupy k človeku a ich svetonázorové a pedagogické dôsledky. Filozofická reflexia relačných vzťahov, v ktorých sa človek vo svete nachádza: človek a príroda, človek a spoločnosť, človek a technika, človek a sféra transcendentna. Mapovanie demarkačných čiar medzi animálnym a humánnym, medzi humánnym a posthumánnym. Filozofická kritika niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi. Axiologická dimenzia ľudského bytia. Význam poznania človeka pre pedagogické vedy. Výchova k humanizmu a k úcte k ľudskej dôstojnosti ako najbytostnejšie poslanie výchovy.
100/0
Cieľom kurzu je sprostredkovať poslucháčom širokú škálu názorov na človeka tak, ako ho v rozličných historických obdobiach a kultúrnych kontextoch uchopovala svojimi prostriedkami filozofia. Študenti si v rámci kurzu osvoja nielen základné obrazy, názory a koncepty človeka v ich dejinno-filozofickom, ale aj v ich eticko-axiologickom rámci. Budú poznať vzájomné inšpirácie a prieniky medzi filozofickými a špeciálno-vednými koncepciami človeka. Oboznámi sa s motívmi a argumentami filozofickej kritiky vedeckých konceptov človeka. Poslaním kurzu je, aby sa študenti naučili identifikovať hodnotové pozadie filozofických tematizácií človeka a domýšľať možné axiologické dôsledky plynúce z prijatia relevantných vedeckých
Prednáška, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na 1. priebežný test, 14 hodín príprava na 2. priebežný test, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60
Vyučovacie metódy: Problémový výklad. Študenti budú podnecovaní k preverovaniu nosnosti argumentačnej bázy preberaných antropologických konceptov. Diskusia bude orientovaná aj na rekonštrukciu kultúrno-historického (dobového spoločenského, ekonomického, politického, ideologického a hodnotového pozadia) aktuálne preberaných názorov na človeka.
Povinná literatúra:
MALÍK, B. (2008) Úvod do antropológie. Základné antropofémy v dejinách antropologického myslenia. Bratislava: Iris, 214 s. ISBN 978-80-89256-09-9
Odporúčaná literatúra:
BOSÁKOVÁ, K. (2019) Základy filozofickej antropológie I. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress. 54 s. ISBN 978-80-8152-773-9 (e-publikácia) Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/FF/filozoficka-antropologia-final.pdf
GÁLIK, S. (2008) Filozofická antropológia. Bratislava: Iris. 159 s. ISBN 978-80-89256-23-5.
NOVOSÁD, F. (2020) Elementy filozofickej antropológie. Bratislava: Iris. 224 s. ISBN 978-80-8200-057-6.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa dva priebežné didaktické testy (50% + 50% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Testy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v oboch didaktických testoch preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v súhrnnom bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský jazyk
Možnosti konceptualizácie antropologickej problematiky vo vedách a vo filozofii. Limity vedeckého spôsobu afirmácie antropologickej problematiky. Základné konceptuálne a metodologické problémy spojené s tematizáciou človeka vo filozofii. Typológia filozofických reflexií človeka podľa rôznych expertných hľadísk. Substanciálne a nesubstanciálne prístupy k človeku a ich svetonázorové a pedagogické dôsledky. Filozofická reflexia relačných vzťahov, v ktorých sa človek vo svete nachádza: človek a príroda, človek a spoločnosť, človek a technika, človek a sféra transcendentna. Mapovanie demarkačných čiar medzi animálnym a humánnym, medzi humánnym a posthumánnym. Filozofická kritika niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi. Axiologická dimenzia ľudského bytia. Význam poznania človeka pre pedagogické vedy. Výchova k humanizmu a k úcte k ľudskej dôstojnosti ako najbytostnejšie poslanie výchovy.
100/0
Cieľom kurzu je sprostredkovať poslucháčom širokú škálu názorov na človeka tak, ako ho v rozličných historických obdobiach a kultúrnych kontextoch uchopovala svojimi prostriedkami filozofia. Študenti si v rámci kurzu osvoja nielen základné obrazy, názory a koncepty človeka v ich dejinno-filozofickom, ale aj v ich eticko-axiologickom rámci. Budú poznať vzájomné inšpirácie a prieniky medzi filozofickými a špeciálno-vednými koncepciami človeka. Oboznámi sa s motívmi a argumentami filozofickej kritiky vedeckých konceptov človeka. Poslaním kurzu je, aby sa študenti naučili identifikovať hodnotové pozadie filozofických tematizácií človeka a domýšľať možné axiologické dôsledky plynúce z prijatia relevantných vedeckých
Seminár, 2 hodiny týždenne, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná) metóda
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín výučby, 22 hodín príprava na seminár – vypracovanie priebežných úloh, 16 príprava projektu záverečnej práce. Spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: výklad, práca s textom, prezentovanie, diskusia, riadené samoštúdium
Výber odbornej literatúry podľa zvolenej témy práce;
Aktuálna smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných prác;
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVĆÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, ISBN 978–80–223–2951–4 (dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/autori/zoznam.php)
LICHNEROVÁ, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác. Bratislava: Stimul. 85 s. ISBN 978-80-8127-155-7
KATUŠČÁK, D. (2013). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma, 162 s. ISBN 8089132454
STAROŇOVÁ, K.(2011). Vedecké písanie: ako písať akademické a vedecké texty. Bratislava: Osveta. 248 s. ISBN 978-80-8063-359-2.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a odovzdať záverečný projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia. Študent sa aktívne podieľa na prezentácii a diskutovaní riešení priebežných úloh na seminároch, za ktoré získava body (20%). Riešenie každej priebežnej úlohy, ktorá sa odovzdáva v stanovenom termíne, je hodnotené bodmi (40%). Za projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia získava študent body (40%). Všetky body sa na záver priebežného hodnotenia spočítajú. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky), študent aktívne priebežne pracuje na priebežných úlohách, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Kriticky aj tvorivo reflektuje priebežné zadania. Je schopný vypracovať projekt záverečnej práce na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent aktívne primerane pracuje na priebežných úloha, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Primerane reflektuje priebežné zadania a je schopný na veľmi dobrej úrovni vypracovať projekt záverečnej práce.
C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba mu však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať. Projekt záverečnej práce je vypracovaný na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie. Projekt záverečnej práce vypracoval na uspokojivej úrovni.
E (66-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať. Priebežné úlohy spĺňajú minimálne kritériá, rovnako ako vypracovanie projektu záverečnej práce.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský jazyk (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Typy diplomových prác. Časový harmonogram spracovania práce. Vymedzenie témy a cieľa záverečnej práce. Štúdium odbornej literatúry. Excerpcia materiálu. Teoreticko-metodologická koncepcia práce. Metodika spracovania problému. Metodika vypracovania záverečnej práce.
Formálno-kompozičné náležitosti záverečných prác. Ako sa pripraviť na obhajobu záverečnej práce.
100/0
Cieľom kurzu je oboznámiť študentov teoreticky aj prakticky so zásadami a postupmi, ktoré je potrebné osvojiť si pre úspešné spracovanie diplomovej práce.
Študent je schopný vymedziť si tému, prípadne výskumný problém vlastnej diplomovej práce, vie si správne určiť metódy jej spracovania, získa schopnosť selektívne a korektne pracovať s odbornou literatúrou k zvolenej téme. Vie spracovať aktuálny stav riešenej problematiky. Pozná jednotlivé časti záverečnej práce. Dokáže zvoliť vhodné výskumné nástroje, vyhodnotiť získané dáta, a analyzovať ich. Pri praktickom zameraní diplomovej práce dokáže vypracovať odporúčania pre prax. Dokáže si pripraviť a prezentovať výsledky záverečnej práce a je schopný reagovať na otázky k záverečnej práci v diskusii.
Seminár, 2 hodiny týždenne, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná) metóda
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín výučby, 22 hodín príprava na seminár – vypracovanie priebežných úloh, 16 príprava projektu záverečnej práce. Spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: výklad, práca s textom, prezentovanie, diskusia, riadené samoštúdium
Výber odbornej literatúry podľa zvolenej témy práce;
Aktuálna smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných prác;
GAVORA, P., KOLDEOVÁ, L., DVORSKÁ, D., PEKÁROVÁ, J., MORAVĆÍK, M. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, ISBN 978–80–223–2951–4 (dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/index.php/autori/zoznam.php)
LICHNEROVÁ, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác. Bratislava: Stimul. 85 s. ISBN 978-80-8127-155-7
KATUŠČÁK, D. (2013). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma, 162 s. ISBN 8089132454
STAROŇOVÁ, K.(2011). Vedecké písanie: ako písať akademické a vedecké texty. Bratislava: Osveta. 248 s. ISBN 978-80-8063-359-2.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a odovzdať záverečný projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia. Študent sa aktívne podieľa na prezentácii a diskutovaní riešení priebežných úloh na seminároch, za ktoré získava body (20%). Riešenie každej priebežnej úlohy, ktorá sa odovzdáva v stanovenom termíne, je hodnotené bodmi (40%). Za projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia získava študent body (40%). Všetky body sa na záver priebežného hodnotenia spočítajú. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky), študent aktívne priebežne pracuje na priebežných úlohách, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Kriticky aj tvorivo reflektuje priebežné zadania. Je schopný vypracovať projekt záverečnej práce na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent aktívne primerane pracuje na priebežných úloha, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Primerane reflektuje priebežné zadania a je schopný na veľmi dobrej úrovni vypracovať projekt záverečnej práce.
C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba mu však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať. Projekt záverečnej práce je vypracovaný na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie. Projekt záverečnej práce vypracoval na uspokojivej úrovni.
E (66-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať. Priebežné úlohy spĺňajú minimálne kritériá, rovnako ako vypracovanie projektu záverečnej práce.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský jazyk (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Typy diplomových prác. Časový harmonogram spracovania práce. Vymedzenie témy a cieľa záverečnej práce. Štúdium odbornej literatúry. Excerpcia materiálu. Teoreticko-metodologická koncepcia práce. Metodika spracovania problému. Metodika vypracovania záverečnej práce.
Formálno-kompozičné náležitosti záverečných prác. Ako sa pripraviť na obhajobu záverečnej práce.
100/0
Cieľom kurzu je oboznámiť študentov teoreticky aj prakticky so zásadami a postupmi, ktoré je potrebné osvojiť si pre úspešné spracovanie diplomovej práce.
Študent je schopný vymedziť si tému, prípadne výskumný problém vlastnej diplomovej práce, vie si správne určiť metódy jej spracovania, získa schopnosť selektívne a korektne pracovať s odbornou literatúrou k zvolenej téme. Vie spracovať aktuálny stav riešenej problematiky. Pozná jednotlivé časti záverečnej práce. Dokáže zvoliť vhodné výskumné nástroje, vyhodnotiť získané dáta, a analyzovať ich. Pri praktickom zameraní diplomovej práce dokáže vypracovať odporúčania pre prax. Dokáže si pripraviť a prezentovať výsledky záverečnej práce a je schopný reagovať na otázky k záverečnej práci v diskusii.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (A), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (A), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenia.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1A je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (A) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (A), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (A), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenia.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1A je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (A) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 A vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia,
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (B), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (B), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1 (B) je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (B) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 2 týždne za semester, t.j. 30 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 15 hodín príprava na prax, 30 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov, 10 hodín rozborov), 13 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia,
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobačného predmetu (B), zrealizuje v rámci 2 týždňov 30 hodín praxe z aprobačného predmetu (B), z toho 10 hodín náčuvov, 10 hodín výstupov a 10 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na vyučovanie, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a rozbor výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 1 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 1 (B) je orientácia študenta na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese aprobačného predmetu (B) na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) sa vie orientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 1 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej aprobácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (A), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (A) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (A) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (A) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (A), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (A):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (A) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (A) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (A) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (A) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (B), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (B) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (B) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (B) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
Prax, 3 týždne za semester, t.j. v rozsahu 45 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta: 1 hodina predpraxové stretnutie, 8 hodín príprava na realizáciu praxe, 45 hodín realizácie praxe (10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov, 15 hodín rozborov), 10 hodín spracovanie portfólia z praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 65 hodín.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 196 s. 978-80-8083-867-6
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 115 s. ISBN 978-80-7097-834-4
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. (2016). Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. Masarykova univerzita. 2016 s. 150-156. ISBN 978-80-210-8274-8
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. ISBN 978-80-210-9581-6
Pedagogická dokumentácia podľa predmetovej špecializácie.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe aprobácie (B), zrealizuje 45 hodín praxe, z toho 10 hodín náčuvov, 20 hodín výstupov a 15 hodín rozborov s cvičným učiteľom na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej aprobácie. Z náčuvov a výstupov si študent vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Slovenský, anglický a český (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Prax sa realizuje v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK. Predchádza jej úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe danej aprobácie. Označenie (A) pri praxiach platí pre prvú odborovú aprobáciu v kombinácii, označenie (B) pre druhú (podľa skratky študijného programu).
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza hospitácie: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov.
Záverečná fáza hospitácie: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia.
Výstupová činnosť:
Prípravná fáza na výstup: spracovanie metodickej prípravy na, analýza metodickej prípravy na vyučovanie s cvičným učiteľom,
Realizačná fáza výstupu: Realizácia vyučovacej jednotky, implementácia jednotlivých cieľov, metód, foriem, vyučovacích prostriedkov a fáz do vyučovacieho procesu.
Záverečná fáza výstupu: Reflexia vlastnej prípravy a výučby s cvičným učiteľom.
Záverečné kolokvium z pedagogickej praxe 2 (B):
Kolokvium realizované s metodikom pedagogickej praxe aprobačného predmetu (B) vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem vnímali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi.
100/0
Cieľom pedagogickej praxe 2 (B) je orientácia na reálnu školskú prax, prácu učiteľov a žiakov vo vyučovacom procese na základných a stredných školách. Počas náčuvov študent pozoruje vyučovací proces cvičného učiteľa a na základe teoretických poznatkov z didaktiky predmetovej aprobácie (B) analyzuje vyučovací proces v celej jeho šírke. Počas výstupov študent vie spracovať metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku, dokáže vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu.
Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) sa vie zorientovať v reálnej školskej praxi, v práci učiteľov a žiakov na vyučovaní základných a stredných škôl. Študent dokáže integrovať a konfrontovať teoretickú a praktickú zložku vysokoškolskej prípravy, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky, dokáže viesť vlastné vyučovacie výstupy a reálnu edukačnú činnosť v podmienkach základnej a strednej školy. Študent po absolvovaní pedagogickej praxe 2 (B) vie aplikovať požiadavky školskej dokumentácie pri projektovaní vyučovacej jednotky, vie spracovať prípravu na vyučovaciu hodinu podľa predmetovej špecializácie, vie interpretovať a predvídať edukačné javy, vie vhodne implementovať jednotlivé ciele, metódy, formy, vyučovacie prostriedky a fázy do vyučovacieho procesu. Študent dokáže vnímať pedagogické a psychologické javy v reálnej školskej situácii, presne ich registrovať a interpretovať.
lavná literatúra:
GLUCHMANOVÁ, M. 2011. Profesijná etika v učiteľskom povolaní. Prešov: MVEK, 2011.
HUPKOVÁ, M. 2006. Profesijná sebareflexia učiteľov. Nitra : UKF, PF, 2006.
KASÁČOVÁ, B. 2004. Učiteľská profesia v trendoch teórie a praxe. Prešov: MPC, 2004.
KOSOVÁ, B. a kol. 2006. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2006.
PETLÁK, E. a kol. 2005. Diferenciácia ako prostriedok zefektívnenia pedagogickej činnosti v školských zariadeniach. Nitra: UKF, 2005.
PETLÁK, E., FENYVESIOVÁ, L. 2009. Interakcia vo vyučovaní. Bratislava: Iris, 2009. PISOŇOVÁ, M. 2012. Osobnostný rozvoj riaditeľa školy – východiská a determinanty. Bratislava: Iura Edition, 2012.
PISOŇOVÁ, M. 2011. Kompetenčný profil manažéra výchovno-vzdelávacej inštitúcie. Bratislava: Iura Edition, 2011.
PISOŇOVÁ, M. 2009. Teória a prax efektívneho sebariadenia. Tvorba osobných cieľov a organizácia času. Nitra : UKF, 2009.
PISOŇOVÁ, M. 2007. Motivácia zamestnancov. In Riadenie školy : praktické informácie k vedeniu zamestnancov, výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzke školy. Bratislava: Vydavateľstvo Dr. Josefa Raabeho, 2007.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. a kol. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Nitra : UKF, PF, 2007.
PORUBSKÁ, G., SEIDLER, P., KURINCOVÁ, V. 2001. Diferenciácia, integrácia a kooperácia v edukačnom prostredí. Nitra : UKF, PF, 2001.
ŽILÍNEK, M. 1997. Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: IRIS, 1997. Legislatívne normy:
Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Vyhláška č. 97/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokumentácii akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o obsahu žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a o projekte vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o osvedčení o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o náležitostiach osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii a osvedčenia o úplnej kvalifikácii
Vyhláška č. 445/2009 Z. z. o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
100% priebežného hodnotenia.
V priebehu semestra študenti musia vypracovať semestrálnu prácu (v hodnote 50 bodov) so zameraním na jednotlivé oblasti predmetu a absolvovať písomný test v hodnote 50 bodov. Spolu môže študent získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky v kombinácii.
Podstata a význam pojmu učiteľ a učiteľská profesia z pohľadu jednotlivých dimenzií, kategórií a kariérových pozícií pedagogických zamestnancov. Historický vývoj učiteľskej profesie s jej charakteristikou, normami, kompetenciami a základnými činnosťami; s myslením; postojmi a motivačnými faktormi učiteľa, ako aj s rizikovými faktormi učiteľskej profesie. Komparácia učiteľskej profesie v medzinárodnom kontexte so zameraním na požiadavky pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov.
100/0
Absolvovaním uvedeného predmetu študent získa základné teoretické poznatky o pedeutológii ako vede o učiteľovi s akcentom na riešenie aktuálnych problémov spojených s problematikou súčasného statusu učiteľa v spoločnosti, feminizácie pedagogických kolektívov, syndrómu vyhorenia, kvalitou pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov a pod.
lavná literatúra:
GLUCHMANOVÁ, M. 2011. Profesijná etika v učiteľskom povolaní. Prešov: MVEK, 2011.
HUPKOVÁ, M. 2006. Profesijná sebareflexia učiteľov. Nitra : UKF, PF, 2006.
KASÁČOVÁ, B. 2004. Učiteľská profesia v trendoch teórie a praxe. Prešov: MPC, 2004.
KOSOVÁ, B. a kol. 2006. Profesijný rozvoj učiteľa. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, 2006.
PETLÁK, E. a kol. 2005. Diferenciácia ako prostriedok zefektívnenia pedagogickej činnosti v školských zariadeniach. Nitra: UKF, 2005.
PETLÁK, E., FENYVESIOVÁ, L. 2009. Interakcia vo vyučovaní. Bratislava: Iris, 2009. PISOŇOVÁ, M. 2012. Osobnostný rozvoj riaditeľa školy – východiská a determinanty. Bratislava: Iura Edition, 2012.
PISOŇOVÁ, M. 2011. Kompetenčný profil manažéra výchovno-vzdelávacej inštitúcie. Bratislava: Iura Edition, 2011.
PISOŇOVÁ, M. 2009. Teória a prax efektívneho sebariadenia. Tvorba osobných cieľov a organizácia času. Nitra : UKF, 2009.
PISOŇOVÁ, M. 2007. Motivácia zamestnancov. In Riadenie školy : praktické informácie k vedeniu zamestnancov, výchovno-vzdelávacieho procesu a prevádzke školy. Bratislava: Vydavateľstvo Dr. Josefa Raabeho, 2007.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. a kol. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Nitra : UKF, PF, 2007.
PORUBSKÁ, G., SEIDLER, P., KURINCOVÁ, V. 2001. Diferenciácia, integrácia a kooperácia v edukačnom prostredí. Nitra : UKF, PF, 2001.
ŽILÍNEK, M. 1997. Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: IRIS, 1997. Legislatívne normy:
Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení
Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Vyhláška č. 97/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokumentácii akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o obsahu žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania a o projekte vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o osvedčení o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o náležitostiach osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii a osvedčenia o úplnej kvalifikácii
Vyhláška č. 445/2009 Z. z. o kontinuálnom vzdelávaní, kreditoch a atestáciách pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
100% priebežného hodnotenia.
V priebehu semestra študenti musia vypracovať semestrálnu prácu (v hodnote 50 bodov) so zameraním na jednotlivé oblasti predmetu a absolvovať písomný test v hodnote 50 bodov. Spolu môže študent získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky v kombinácii.
Podstata a význam pojmu učiteľ a učiteľská profesia z pohľadu jednotlivých dimenzií, kategórií a kariérových pozícií pedagogických zamestnancov. Historický vývoj učiteľskej profesie s jej charakteristikou, normami, kompetenciami a základnými činnosťami; s myslením; postojmi a motivačnými faktormi učiteľa, ako aj s rizikovými faktormi učiteľskej profesie. Komparácia učiteľskej profesie v medzinárodnom kontexte so zameraním na požiadavky pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov.
100/0
Absolvovaním uvedeného predmetu študent získa základné teoretické poznatky o pedeutológii ako vede o učiteľovi s akcentom na riešenie aktuálnych problémov spojených s problematikou súčasného statusu učiteľa v spoločnosti, feminizácie pedagogických kolektívov, syndrómu vyhorenia, kvalitou pregraduálneho a postgraduálneho vzdelávania učiteľov a pod.
BENEŠ, M. 2003. Andragogika – teoretické základy. Praha: Eurolex Bohemia, 2003.
EGER, L.2005. Technologie vzdělávání dospělých. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni, 2005.
KRYSTOŇ, M., SABOLOVÁ, G. 2003. Úvod do andragogiky a psychológie dospelých. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2003.
MUŽÍK, J. 2000. Management ve vzdělávání dospělých. Praha: EUROLEX BOHEMIA, 2000.
PALÁN, Z. 2010. Základy andragogiky. Praha: Vysoká škola J. A. Komenského, 2010.
PISOŇOVÁ, M. 2010. Analýza vzdelávacích potrieb vedúcich pedagogických zamestnancov v kontexte andragogického výskumu. In: Profesijné kompetencie pracovníkov v edukácii detí, mládeže a dospelých. Ostrava : Vysoká škola báňská, TU, 2010. s. 153-174.
PORUBSKÁ, G., ĎURDIAK, Ľ. 2005. Manažment vzdelávania dospelých. Nitra: Slodidac, 2005.
PORUBSKÁ, G., HATÁR, C. 2009. Kapitoly z andragogiky pre pomáhajúce profesie. Nitra: UKF, 2009.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Nitra: PF UKF.
TOMÁNEK, P. 2013. Základy andragogiky a rodinnej výchovy pre sociálnych pracovníkov. Brno : Tribun EU, 2013.
100% priebežného hodnotenia;
V priebehu semestra vypracuje študent seminárnu prácu za 40 bodov. Seminárna práca je podmienkou k celkovému hodnoteniu (záverečný test, za 60 bodov).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Základné andragogické pojmy – dospelosť, edukácia dospelých, celoživotné vzdelávanie (CZV), ďalšie vzdelávanie, kontinuálne vzdelávanie, formálne, neformálne a informálne vzdelávanie, výchova, sebavzdelávanie, učenie sa. Začlenenie andragogiky v pedagogických disciplínach a história andragogiky. Edukácia dospelých ako veda – jej predmet skúmania a systém, andragogické disciplíny, medzinárodné dokumenty o vzdelávaní dospelých. Cieľové skupiny vo vzdelávaní dospelých, ciele obsah , metódy a formy vzdelávania dospelých. Druhy, formy a metódy ďalšieho vzdelávania (profesijné, záujmové, občianske...). Manažment vzdelávania, osobnosť andragóga, vzdelávatelia dospelých a poradenstvo.
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných andragogických pojmoch ako edukácia dospelých, dospelosť, ďalšie vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a pod. Vie sa orientovať v procese vzdelávania dospelých vo vzťahu k základným problémom pedagogiky, sociálnej pedagogiky, výchovy v rodine a vie vysvetliť rozdielne a spoločné prvky medzi pedagogikou a andragogikou ako vedou o edukácii dospelých. V praxi vie flexibilne a altruisticky pracovať s rozdielnou klientelou vďaka poznatkom z andragogickej komunikácie a konfliktoch v skupinách.
BENEŠ, M. 2003. Andragogika – teoretické základy. Praha: Eurolex Bohemia, 2003.
EGER, L.2005. Technologie vzdělávání dospělých. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni, 2005.
KRYSTOŇ, M., SABOLOVÁ, G. 2003. Úvod do andragogiky a psychológie dospelých. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta UMB, 2003.
MUŽÍK, J. 2000. Management ve vzdělávání dospělých. Praha: EUROLEX BOHEMIA, 2000.
PALÁN, Z. 2010. Základy andragogiky. Praha: Vysoká škola J. A. Komenského, 2010.
PISOŇOVÁ, M. 2010. Analýza vzdelávacích potrieb vedúcich pedagogických zamestnancov v kontexte andragogického výskumu. In: Profesijné kompetencie pracovníkov v edukácii detí, mládeže a dospelých. Ostrava : Vysoká škola báňská, TU, 2010. s. 153-174.
PORUBSKÁ, G., ĎURDIAK, Ľ. 2005. Manažment vzdelávania dospelých. Nitra: Slodidac, 2005.
PORUBSKÁ, G., HATÁR, C. 2009. Kapitoly z andragogiky pre pomáhajúce profesie. Nitra: UKF, 2009.
PORUBSKÁ, G., PERHÁCS, J. 2007. Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Nitra: PF UKF.
TOMÁNEK, P. 2013. Základy andragogiky a rodinnej výchovy pre sociálnych pracovníkov. Brno : Tribun EU, 2013.
100% priebežného hodnotenia;
V priebehu semestra vypracuje študent seminárnu prácu za 40 bodov. Seminárna práca je podmienkou k celkovému hodnoteniu (záverečný test, za 60 bodov).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Základné andragogické pojmy – dospelosť, edukácia dospelých, celoživotné vzdelávanie (CZV), ďalšie vzdelávanie, kontinuálne vzdelávanie, formálne, neformálne a informálne vzdelávanie, výchova, sebavzdelávanie, učenie sa. Začlenenie andragogiky v pedagogických disciplínach a história andragogiky. Edukácia dospelých ako veda – jej predmet skúmania a systém, andragogické disciplíny, medzinárodné dokumenty o vzdelávaní dospelých. Cieľové skupiny vo vzdelávaní dospelých, ciele obsah , metódy a formy vzdelávania dospelých. Druhy, formy a metódy ďalšieho vzdelávania (profesijné, záujmové, občianske...). Manažment vzdelávania, osobnosť andragóga, vzdelávatelia dospelých a poradenstvo.
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných andragogických pojmoch ako edukácia dospelých, dospelosť, ďalšie vzdelávanie, celoživotné vzdelávanie a pod. Vie sa orientovať v procese vzdelávania dospelých vo vzťahu k základným problémom pedagogiky, sociálnej pedagogiky, výchovy v rodine a vie vysvetliť rozdielne a spoločné prvky medzi pedagogikou a andragogikou ako vedou o edukácii dospelých. V praxi vie flexibilne a altruisticky pracovať s rozdielnou klientelou vďaka poznatkom z andragogickej komunikácie a konfliktoch v skupinách.
KARNSOVÁ, M. 1995. Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Portál 1995.
HEILMANN, Ch. M. 2013. Reč tela: gesta – mimika – emoce. Praha : Grada, 2013. KŘIVOHLAVÝ, J. 2011. Rozprávaj, počúvam. Bratislava : Karmelitánske nakladateľstvo, 2011.
LAZAROVÁ, B. 2008. Netradiční role učitele. Brno: Paido, 2008.
FABER. A., MAZLISH, E. 2010. Jak mluvit, aby se děti lépe učili – doma i ve škole. Praha : Computer Press, 2010.
FABER. A., MAZLISH, E. 2012. Jak mluvit, aby nás teenageři poslouchali. Praha: CPress, 2012.
CAPPONI, V. , NOVÁK, T. 2004. Asertivně do života. Praha: Grada, 2004.
NOVÁK, T. 2011. Asertivitou k sebedůvěře. Praha : Grada, 2011.
NOVÁK, T. 2012. Jednej asertivně! Praha: Grada, 2012.
KŘIVOHLAVÝ, J. 2004. Jak přežít vztek, zlost a agresi. Praha: Grada, 2004.
PRAŠKO, J., PRAŠKOVÁ, H. 2007. Asertivitou proti stresu. Praha: Grada, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Podmienkou absolvovania uvedeného predmetu je aktívna účasť študentov v blokovej výučbe (50 bodov) a spracovanie reflexie (50 bodov) z absolvovaného cvičenia so zameraním na možnosti využitia zažitých a získaných skúseností a poznatkov v učiteľskej praxi študentov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
výučba sa realizuje blokovou formou.
Stručná osnova predmetu:
Obsahovú náplň tréningu zastrešuje ústredná tematika – emocionálna inteligencia učiteľa vrátane sociálnej inteligencie komunikovaná na kurze prostredníctvom praktických cvičení so zameraním na:
a) charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru (a pomáhajúceho rozhovoru) medzi učiteľom a žiakom a medzi učiteľom a žiakmi ako skupinou (triedou), hodnotenie v rozhovore, ofenzíva v rozhovore;
b) základy tréningu asertívneho správania sa – metódy, postupy, techniky, princípy, druhy, prvky, fázy asertívneho správania sa, asertívna komunikácia verzus submisívna a manipulatívna (agresívna) komunikácia a možnosti komunikačnej odpovede na ne.
100/0
Študenti si v priebehu absolvovania kurzu rozšíria teoretické vedomosti, spôsobilosti a praktické zručnosti v tematike emocionálnej inteligencie vrátane sociálnej inteligencie, so zameraním na charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru medzi učiteľom a žiakom, resp. žiakmi ako skupinou (triedou) a medzi učiteľom a rodičom. Študenti taktiež nadobudnú základné teoretické vedomosti o asertívnej komunikácii, asertívnych právach a základné praktické zručnosti v používaní vybraných techník asertívnej komunikácie v kontraste so submisívnou a manipulatívnou (agresívnou) komunikáciou, budú vedieť tieto tri druhy komunikácie správne identifikovať, rozlíšiť a viesť ďalšiu komunikáciu v asertívnej rovine.
KARNSOVÁ, M. 1995. Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Portál 1995.
HEILMANN, Ch. M. 2013. Reč tela: gesta – mimika – emoce. Praha : Grada, 2013. KŘIVOHLAVÝ, J. 2011. Rozprávaj, počúvam. Bratislava : Karmelitánske nakladateľstvo, 2011.
LAZAROVÁ, B. 2008. Netradiční role učitele. Brno: Paido, 2008.
FABER. A., MAZLISH, E. 2010. Jak mluvit, aby se děti lépe učili – doma i ve škole. Praha : Computer Press, 2010.
FABER. A., MAZLISH, E. 2012. Jak mluvit, aby nás teenageři poslouchali. Praha: CPress, 2012.
CAPPONI, V. , NOVÁK, T. 2004. Asertivně do života. Praha: Grada, 2004.
NOVÁK, T. 2011. Asertivitou k sebedůvěře. Praha : Grada, 2011.
NOVÁK, T. 2012. Jednej asertivně! Praha: Grada, 2012.
KŘIVOHLAVÝ, J. 2004. Jak přežít vztek, zlost a agresi. Praha: Grada, 2004.
PRAŠKO, J., PRAŠKOVÁ, H. 2007. Asertivitou proti stresu. Praha: Grada, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Podmienkou absolvovania uvedeného predmetu je aktívna účasť študentov v blokovej výučbe (50 bodov) a spracovanie reflexie (50 bodov) z absolvovaného cvičenia so zameraním na možnosti využitia zažitých a získaných skúseností a poznatkov v učiteľskej praxi študentov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
výučba sa realizuje blokovou formou.
Stručná osnova predmetu:
Obsahovú náplň tréningu zastrešuje ústredná tematika – emocionálna inteligencia učiteľa vrátane sociálnej inteligencie komunikovaná na kurze prostredníctvom praktických cvičení so zameraním na:
a) charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru (a pomáhajúceho rozhovoru) medzi učiteľom a žiakom a medzi učiteľom a žiakmi ako skupinou (triedou), hodnotenie v rozhovore, ofenzíva v rozhovore;
b) základy tréningu asertívneho správania sa – metódy, postupy, techniky, princípy, druhy, prvky, fázy asertívneho správania sa, asertívna komunikácia verzus submisívna a manipulatívna (agresívna) komunikácia a možnosti komunikačnej odpovede na ne.
100/0
Študenti si v priebehu absolvovania kurzu rozšíria teoretické vedomosti, spôsobilosti a praktické zručnosti v tematike emocionálnej inteligencie vrátane sociálnej inteligencie, so zameraním na charakteristiky efektívnej komunikácie, aktívneho počúvania, kladenia otázok, vedenie rozhovoru medzi učiteľom a žiakom, resp. žiakmi ako skupinou (triedou) a medzi učiteľom a rodičom. Študenti taktiež nadobudnú základné teoretické vedomosti o asertívnej komunikácii, asertívnych právach a základné praktické zručnosti v používaní vybraných techník asertívnej komunikácie v kontraste so submisívnou a manipulatívnou (agresívnou) komunikáciou, budú vedieť tieto tri druhy komunikácie správne identifikovať, rozlíšiť a viesť ďalšiu komunikáciu v asertívnej rovine.
11 hodín semestra: 2 hodiny prednáška/týždeň; t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín je prezenčná výučba; priebežná príprava na vyučovanie (11 hodín); tvorba 5 edukačných aktivít na vybranú tému príslušnej aprobácie študenta s uplatnením poznatkov kognitívnej psychológie a zásad neurodidaktiky (15 hodín); písanie záverečnej eseje (2 hodiny); príprava na priebežný test v polovici semestra (10 hodín). Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Prednášanie, skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, riešenie problémových úloh, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
Predmet je ukončený hodnotením (váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0). V priebehu semestra budú študenti a študentky vypracovávať edukačné aktivity vychádzajúce z poznatkov predmetu (max. 50 bodov), napísať záverečnú štruktúrovanú esej v rozsahu 1-2 strany (10 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent sa vie orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, ovláda základy kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy a je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy, vie sa orientovať v literatúre, jeho kritické myslenie je hraničné.
Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský, český a anglický jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
100/0
Cieľom je získať poznatky z oblasti vedných disciplín kognitívnej psychológie a neurodidaktiky a vedieť ich aplikovať do edukačného procesu v zmysle jeho zefektívnenia.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie, vie samostatne projektovať, realizovať a vyhodnocovať výchovno-vzdelávací proces, respektíve jeho časti, dokáže efektívne realizovať a vyhodnocovať vlastné aktivity na hodinách, dokáže tvorivo aplikovať pedagogicko-psychologické poznanie vo výchovno-vzdelávacom procese, dokáže sa rozhodovať aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách a tvorivo pristupovať k ich riešeniu, vie identifikovať individuálne a vývinové charakteristiky žiaka v neurokognitívnej oblasti a aplikovať ich do edukačného procesu.
11 hodín semestra: 2 hodiny prednáška/týždeň; t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín je prezenčná výučba; priebežná príprava na vyučovanie (11 hodín); tvorba 5 edukačných aktivít na vybranú tému príslušnej aprobácie študenta s uplatnením poznatkov kognitívnej psychológie a zásad neurodidaktiky (15 hodín); písanie záverečnej eseje (2 hodiny); príprava na priebežný test v polovici semestra (10 hodín). Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Prednášanie, skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, riešenie problémových úloh, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
Predmet je ukončený hodnotením (váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0). V priebehu semestra budú študenti a študentky vypracovávať edukačné aktivity vychádzajúce z poznatkov predmetu (max. 50 bodov), napísať záverečnú štruktúrovanú esej v rozsahu 1-2 strany (10 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (40 bodov).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent sa vie orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, ovláda základy kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy a je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa kognitívnej psychológie a neurodidaktiky ako vedy, vie sa orientovať v literatúre, jeho kritické myslenie je hraničné.
Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský, český a anglický jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
tručná osnova predmetu:
1. Úvod do kognitívnej psychológie a neurodidaktiky Základné teoretické východiská. Historický náčrt predmetu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky, metódy kognitívnej psychológie, oblasti kognitívnej psychológie.
2. Pozornosť a vedomie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
3. Vnímanie (percepcia) - od vnemu k reprezentácii, teória percepcie, poruchy vnímania.
4. Pamäť a pamäťové procesy, kódovanie a presun informácie, vybavovanie, skreslenie pamäte.
5. Reprezentácia poznatkov a organizácia poznatkov, tvorba mentálnych reprezentácií, reprezentácia procesov v procedurálnej a deklaratívnej pamäti.
6. Pomalé a rýchle myslenie, dva systémy a myšlienkové skreslenia.
7. Emócie z pohľadu kognitívnej psychológie a neurodidaktiky.
8. Exekutívne funkcie a spôsob ich rozvoja vo vzdelávacom procese.
9. Rozvíjanie praktickej a tvorivej inteligencie v modernom svete.
10. Aplikácia neurodidaktických poznatkov v učení a pri vyučovaní.
11. Zásady efektívneho učenia sa, kognitívne determinanty procesu učenia.
100/0
Cieľom je získať poznatky z oblasti vedných disciplín kognitívnej psychológie a neurodidaktiky a vedieť ich aplikovať do edukačného procesu v zmysle jeho zefektívnenia.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže tvorivo použiť vedomosti pri riešení zadaných úloh, analyzovať problém a syntetizovať nové riešenie, vie samostatne projektovať, realizovať a vyhodnocovať výchovno-vzdelávací proces, respektíve jeho časti, dokáže efektívne realizovať a vyhodnocovať vlastné aktivity na hodinách, dokáže tvorivo aplikovať pedagogicko-psychologické poznanie vo výchovno-vzdelávacom procese, dokáže sa rozhodovať aj pri neúplných alebo obmedzených informáciách a tvorivo pristupovať k ich riešeniu, vie identifikovať individuálne a vývinové charakteristiky žiaka v neurokognitívnej oblasti a aplikovať ich do edukačného procesu.
11 týždňov semestra: seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, kombinovane (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 60 hodín (22 hodín prezenčne + 38 hodín dištančne)
Vyučovacie metódy: Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P., a kol. Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Nitra: Enigma, 2008.
KNECHT,P. , JANÍK,T. a kol. Učebnice z pohledu pedagogického výzkumu. Brno: Paido, 2008.
MAŇÁK,J., KNECHT, P. Hodnocení učebnic. Brno: Paido, 2007.
MAŇÁK, J., KLAPKO, D. Učebnice pod lupou. Brno: Paido, 2006.
NOGOVÁ, M. a kol. Postup tvorby a vydávania učebníc. Bratislava : ŠPÚ, 2005.
PŠENÁKOVÁ, I. Tvorba didaktických interaktívnych materiálov a kritériá hodnotenia ich kvality. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave, 2021.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Riešenie každej úlohy je hodnotené bodmi. Maximálny možný počet získaných bodov za všetky úlohy spolu je 30.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Učebnica ako špecifický druh učebnej pomôcky. Funkcie a štruktúra učebnice. Systém tvorby učebníc a učebnicová politika v SR. Analýza a hodnotenie kvality učebníc. Východiská tvorby učebných textov, učebníc a iných edukačných zdrojov. Špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe. Používanie centrálnych úložísk digitálneho edukačného obsahu a otvorených edukačných zdrojov.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Po absolvovaní predmetu študenti dokážu vysvetliť funkcie a jednotlivé prvky štruktúry učebnice, opísať systém jej tvorby a aktuálnu učebnicovú politiku v SR. Budú vedieť analyzovať v jednotlivých zadaniach vymedzené prvky kvality konkrétnej učebnice, kriticky o nich uvažovať a diskutovať. Študenti budú vedieť vysvetliť východiská tvorby rôznych edukačných zdrojov a vymedziť špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe.
Budú vedieť vyhľadávať digitálny edukačný obsah v jeho centrálnych úložiskách a otvorených edukačných zdrojoch. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti. Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších didaktických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
11 týždňov semestra: seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, kombinovane (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 60 hodín (22 hodín prezenčne + 38 hodín dištančne)
Vyučovacie metódy: Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).
Odporúčaná literatúra:
GAVORA, P., a kol. Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Nitra: Enigma, 2008.
KNECHT,P. , JANÍK,T. a kol. Učebnice z pohledu pedagogického výzkumu. Brno: Paido, 2008.
MAŇÁK,J., KNECHT, P. Hodnocení učebnic. Brno: Paido, 2007.
MAŇÁK, J., KLAPKO, D. Učebnice pod lupou. Brno: Paido, 2006.
NOGOVÁ, M. a kol. Postup tvorby a vydávania učebníc. Bratislava : ŠPÚ, 2005.
PŠENÁKOVÁ, I. Tvorba didaktických interaktívnych materiálov a kritériá hodnotenia ich kvality. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave, 2021.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Riešenie každej úlohy je hodnotené bodmi. Maximálny možný počet získaných bodov za všetky úlohy spolu je 30.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Učebnica ako špecifický druh učebnej pomôcky. Funkcie a štruktúra učebnice. Systém tvorby učebníc a učebnicová politika v SR. Analýza a hodnotenie kvality učebníc. Východiská tvorby učebných textov, učebníc a iných edukačných zdrojov. Špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe. Používanie centrálnych úložísk digitálneho edukačného obsahu a otvorených edukačných zdrojov.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Po absolvovaní predmetu študenti dokážu vysvetliť funkcie a jednotlivé prvky štruktúry učebnice, opísať systém jej tvorby a aktuálnu učebnicovú politiku v SR. Budú vedieť analyzovať v jednotlivých zadaniach vymedzené prvky kvality konkrétnej učebnice, kriticky o nich uvažovať a diskutovať. Študenti budú vedieť vysvetliť východiská tvorby rôznych edukačných zdrojov a vymedziť špecifiká tvorby a používania digitálnych edukačných zdrojov vo výučbe.
Budú vedieť vyhľadávať digitálny edukačný obsah v jeho centrálnych úložiskách a otvorených edukačných zdrojoch. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti. Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších didaktických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 60 hodín práce študenta
Vyučovacie metódy: Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikovanie situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.
Povinná literatúra:
ZAVIŠ, M. (2008). Repetitórium z religionistiky 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 96 s., ISBN 978-80-223-2554-7
Odporúčaná literatúra:
ELIADE, M. (1995). Dejiny náboženských predstáv a ideí I. Bratislava: Agora, 398 s., ISBN 80-967210-1-1
ELIADE, M. (1997). Dejiny náboženských predstáv a ideí II. Bratislava: Agora, 424 s., ISBN 80-967210-2-X
ELIADE, M. (199+75). Dejiny náboženských predstáv a ideí I-III. Bratislava: Agora, 294 s., ISBN 80-967210-3-8
GLASSENAPP, H.(2009). Päť svetových náboženstiev. Bratislava: Talentum, 488 s., ISBN 9788088979609
HORYNA, B. (1994). Úvod do religionistiky. Praha: Oikoymenh,. 134 s., ISBN 80-85241-64-1
KEENE, M. (2003). Svetové náboženstvá, Bratislava: Ikar, 192 s., ISBN 80-711-8480-2
KOMOROVSKÝ, J. (2000). Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny. Bratislava: Univerzita Komenského, 154 s. 80-223-0823-4.
KÜNG, H. (2007). Po stopách světových náboženství. Brno: CDK. 179 s. ISBN 80-7325-059-4
ZAVIŠ, M. (2005). New Age – pragmatický synkretizmus dneška/New Age – Pragmatic Syncretism of Today. In: New Age. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005. S. 662-673. ISBN 80-89096-19-0
ZAVIŠ, M. (2013). Paradigma osobnosti kresťanského učiteľa v minulosti a dnes. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 139 s., ISBN 978-80-223-3218-7
Predmet je ukončený na 100% priebežným hodnotením, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečné kolokvium v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného kolokvia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Religionistika ako vedná disciplína a jej kľúčové pojmy.
2. Hypotézy o vzniku náboženstva; náboženská scéna dneška.
3. Prvotné náboženstvá: manizmus a totemizmus.
4. Staroveké náboženstvá: egyptské, kanaánske, grécke, rímske, keltské a slovanské.
5. Etnické náboženstvá: taoizmus, konfucianizmus a šintoizmus.
6. Judaizmus: učenie a prax.
7. Kresťanstvo: učenie a prax.
8. Islam: učenie a prax.
9. Hinduizmus: učenie a prax.
10. Buddhizmus: učenie a prax.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev a
dostatočný priestor pre pochopenie náboženstva ako významnej duchovnej súčasti života spoločnosti.
Absolvovaním predmetu študenti získajú schopnosť analyzovať náboženstvá vo vzájomnom prepojení, ako
osobný, historický, kultúrny, etický, sociálny a transcendentný fenomén. Zorientuje ich vo veľkých svetových
náboženských systémoch ako i nových náboženských hnutiach. Získané poznatky budú schopní efektívne
využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s dôrazom na výchovu k náboženskej a vo
všeobecnosti názorovej tolerancii. Študenti absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach. Ciele vzdelávania: Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako fenoménu, ktorý zohráva významnú úlohu v živote jednotlivca ako i spoločnosti a oboznámiť ich predovšetkým so svetovo dominantnými náboženskými systémami, ktoré sú najväčšie jednak podľa počtu vyznávačov, ako aj geografického zastúpenia
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 60 hodín práce študenta
Vyučovacie metódy: Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikovanie situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.
Povinná literatúra:
ZAVIŠ, M. (2008). Repetitórium z religionistiky 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 96 s., ISBN 978-80-223-2554-7
Odporúčaná literatúra:
ELIADE, M. (1995). Dejiny náboženských predstáv a ideí I. Bratislava: Agora, 398 s., ISBN 80-967210-1-1
ELIADE, M. (1997). Dejiny náboženských predstáv a ideí II. Bratislava: Agora, 424 s., ISBN 80-967210-2-X
ELIADE, M. (199+75). Dejiny náboženských predstáv a ideí I-III. Bratislava: Agora, 294 s., ISBN 80-967210-3-8
GLASSENAPP, H.(2009). Päť svetových náboženstiev. Bratislava: Talentum, 488 s., ISBN 9788088979609
HORYNA, B. (1994). Úvod do religionistiky. Praha: Oikoymenh,. 134 s., ISBN 80-85241-64-1
KEENE, M. (2003). Svetové náboženstvá, Bratislava: Ikar, 192 s., ISBN 80-711-8480-2
KOMOROVSKÝ, J. (2000). Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny. Bratislava: Univerzita Komenského, 154 s. 80-223-0823-4.
KÜNG, H. (2007). Po stopách světových náboženství. Brno: CDK. 179 s. ISBN 80-7325-059-4
ZAVIŠ, M. (2005). New Age – pragmatický synkretizmus dneška/New Age – Pragmatic Syncretism of Today. In: New Age. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005. S. 662-673. ISBN 80-89096-19-0
ZAVIŠ, M. (2013). Paradigma osobnosti kresťanského učiteľa v minulosti a dnes. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 139 s., ISBN 978-80-223-3218-7
Predmet je ukončený na 100% priebežným hodnotením, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečné kolokvium v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného kolokvia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Religionistika ako vedná disciplína a jej kľúčové pojmy.
2. Hypotézy o vzniku náboženstva; náboženská scéna dneška.
3. Prvotné náboženstvá: manizmus a totemizmus.
4. Staroveké náboženstvá: egyptské, kanaánske, grécke, rímske, keltské a slovanské.
5. Etnické náboženstvá: taoizmus, konfucianizmus a šintoizmus.
6. Judaizmus: učenie a prax.
7. Kresťanstvo: učenie a prax.
8. Islam: učenie a prax.
9. Hinduizmus: učenie a prax.
10. Buddhizmus: učenie a prax.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev a
dostatočný priestor pre pochopenie náboženstva ako významnej duchovnej súčasti života spoločnosti.
Absolvovaním predmetu študenti získajú schopnosť analyzovať náboženstvá vo vzájomnom prepojení, ako
osobný, historický, kultúrny, etický, sociálny a transcendentný fenomén. Zorientuje ich vo veľkých svetových
náboženských systémoch ako i nových náboženských hnutiach. Získané poznatky budú schopní efektívne
využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s dôrazom na výchovu k náboženskej a vo
všeobecnosti názorovej tolerancii. Študenti absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach. Ciele vzdelávania: Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako fenoménu, ktorý zohráva významnú úlohu v živote jednotlivca ako i spoločnosti a oboznámiť ich predovšetkým so svetovo dominantnými náboženskými systémami, ktoré sú najväčšie jednak podľa počtu vyznávačov, ako aj geografického zastúpenia
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
seminár, 24 hodín za semester, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž: 24 hodín priamej výučby; 12 hodín individuálne úlohy; 2 hodiny venované reflexii po ukončení predmetu; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Metódy vzdelávania: metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, zoznamovacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej, práca s autentickým textom, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou, metódy práce s textom (práca s informačnými zdrojmi)
Povinná literatúra:
HAMRANOVÁ, A. (2013). Sociálno – psychologický výcvik v príprave učiteľov (metodické pokyny). In: SOKOLOVÁ, L. et al. (eds.). (2013). Psychológia (v) škole. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Univerzita Komenského. 2013, s. 33-36. ISBN 978-80-223-3483-9 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPP/Publikacie/zbornik_prispevkov_PSYCHOLOGIA_V_SKOLE.pdf
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOLOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
LEMEŠOVÁ, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0.
Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie. (kap. 3 Práca so skupinou - skupinová dynamika;
kap. 5 Keď je tréningová skupina inkluzívna, kap. 7 Zážitkové učenie = učenie zážitkom, kap. 10 a
11 – o pomôckach a priestore). 213 s. ISBN 978-80-974026-1-7
Štátny vzdelávací program a dokumenty viažuce sa k prierezovej téme dostupné na webstránkach
Štátneho pedagogického ústavu:Štátny pedagogický ústav - ŠPÚ (statpedu.sk)
Odporúčaná literatúra:
HERMOCHOVÁ, S. (2005). Skupinová dynamika ve školní třídě. Kladno: AISIS. 180 s. ISBN 8023956124
HERMOCHOVÁ, S. (2006). Teambuilding. Praha: Grada. 116 s. ISBN: 80-247-1155-9
KOLAŘÍK, M. (2019). Interakční psychologický výcvik. Praha: Grada. 192 s. ISBN 9788027121939
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou v rôznych fázach realizácie predmetu. Úlohy individuálneho charakteru sú zamerané na prípravu materiálov a vypracovanie zadaní, z ktorých sa v rámci priamej výučby bude vychádzať. Ide o prácu s rôznymi dotazníkmi a testami, informačnými zdrojmi (publikácie zamerané na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií žiakov) a oficiálnymi školskými dokumentmi (30% hodnotenia). V rámci skupinovej práce je priestor venovaný konkrétnym nácvikom a simulácii zážitkového učenia v učiteľskej práci (30%) a analýze cieľov, významu, metód prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a jej integrácie do vybraných vzdelávacích oblastí (30%). Priebežné hodnotenie uzatvára reflektívna esej (10% hodnotenia).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie A získa študent, ak má osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré so sebou zážitkové učenie prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B sa udelí, ak má študent osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ktorý má na priemernej úrovni osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, spravidla sa aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, no len v niektorých témach a oblastiach, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša zážitkové učenie, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie D sa udelí, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, spravidla sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, v obmedzenej miere sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy a aspoň čiastočne sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, správa sa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, v skupiny si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx si vyžaduje ďalšiu prácu, štúdium navyše, toto hodnotenie sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených priebežných úloh, odmietania akejkoľvek spolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *) Predmet je realizovaný spravidla formou blokovej výučby alebo priebežne počas semestra.
Stručná osnova predmetu:
1. Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj a štátne vzdelávacie programy pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie
2. Ciele, výstupy, obsah, metódy prierezovej témy a jej integrácia do vybraných vzdelávacích oblastí
3. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: modely a teórie učenia, metódy a techniky.
4. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: priestor, pomôcky, pravidlá a náročné situácie.
5. Školská trieda ako skupina (postavenie, status a rola jednotlivca v skupine).
6. Skupinová dynamika – dynamika skupiny.
100/0
Výsledky vzdelávania
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s prierezovou témou osobnostný a sociálny rozvoj a zážitkovým spôsobom vzdelávania zameraným na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií v prostredí školy a školskej triedy.
Študent po absolvovaní predmetu:
rozlišuje rôzne fázy vývinu skupiny, vníma jej premenlivosť a dokáže posúdiť vplyv učiteľskej roly v tejto oblasti,
pozná obsah, metódy a ciele prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a dokáže identifikovať a navrhnúť jej integráciu v rámci svojho študijného programu,
vie využívať techniky a stratégie zážitkového a aktívneho sociálneho učenia vedúce k naplneniu cieľov prierezovej témy, k podpore skupinovej kohézie a pozitívnej atmosféry v skupine,
orientuje sa v dostupnej literatúre a dokáže získané poznatky modifikovať pre účely vzdelávacej praxe,
prostredníctvom zážitkovým aktivít získa vlastnú skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
seminár, 24 hodín za semester, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž: 24 hodín priamej výučby; 12 hodín individuálne úlohy; 2 hodiny venované reflexii po ukončení predmetu; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Metódy vzdelávania: metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, zoznamovacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej, práca s autentickým textom, metódy rozvoja tvorivosti a kritického myslenia), výklad s multimediálnou podporou, metódy práce s textom (práca s informačnými zdrojmi)
Povinná literatúra:
HAMRANOVÁ, A. (2013). Sociálno – psychologický výcvik v príprave učiteľov (metodické pokyny). In: SOKOLOVÁ, L. et al. (eds.). (2013). Psychológia (v) škole. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Univerzita Komenského. 2013, s. 33-36. ISBN 978-80-223-3483-9 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPP/Publikacie/zbornik_prispevkov_PSYCHOLOGIA_V_SKOLE.pdf
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOLOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
LEMEŠOVÁ, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0.
Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie. (kap. 3 Práca so skupinou - skupinová dynamika;
kap. 5 Keď je tréningová skupina inkluzívna, kap. 7 Zážitkové učenie = učenie zážitkom, kap. 10 a
11 – o pomôckach a priestore). 213 s. ISBN 978-80-974026-1-7
Štátny vzdelávací program a dokumenty viažuce sa k prierezovej téme dostupné na webstránkach
Štátneho pedagogického ústavu:Štátny pedagogický ústav - ŠPÚ (statpedu.sk)
Odporúčaná literatúra:
HERMOCHOVÁ, S. (2005). Skupinová dynamika ve školní třídě. Kladno: AISIS. 180 s. ISBN 8023956124
HERMOCHOVÁ, S. (2006). Teambuilding. Praha: Grada. 116 s. ISBN: 80-247-1155-9
KOLAŘÍK, M. (2019). Interakční psychologický výcvik. Praha: Grada. 192 s. ISBN 9788027121939
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením.
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou v rôznych fázach realizácie predmetu. Úlohy individuálneho charakteru sú zamerané na prípravu materiálov a vypracovanie zadaní, z ktorých sa v rámci priamej výučby bude vychádzať. Ide o prácu s rôznymi dotazníkmi a testami, informačnými zdrojmi (publikácie zamerané na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií žiakov) a oficiálnymi školskými dokumentmi (30% hodnotenia). V rámci skupinovej práce je priestor venovaný konkrétnym nácvikom a simulácii zážitkového učenia v učiteľskej práci (30%) a analýze cieľov, významu, metód prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a jej integrácie do vybraných vzdelávacích oblastí (30%). Priebežné hodnotenie uzatvára reflektívna esej (10% hodnotenia).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie A získa študent, ak má osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré so sebou zážitkové učenie prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B sa udelí, ak má študent osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, aktívne sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií v stanovených kľúčových oblastiach, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ktorý má na priemernej úrovni osvojené poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, orientuje sa v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, spravidla sa aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, no len v niektorých témach a oblastiach, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša zážitkové učenie, prejavuje sa ako plnohodnotný člen skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie D sa udelí, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy, spravidla sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, v obmedzenej miere sa zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ak má študent osvojené základné poznatky týkajúce sa obsahu prierezovej témy a aspoň čiastočne sa orientuje v metódach, technikách a iných osobitostiach viažucich sa na oblasť zážitkového a aktívneho sociálneho učenia, správa sa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré zážitkové učenie prináša, v skupiny si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx si vyžaduje ďalšiu prácu, štúdium navyše, toto hodnotenie sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených priebežných úloh, odmietania akejkoľvek spolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *) Predmet je realizovaný spravidla formou blokovej výučby alebo priebežne počas semestra.
Stručná osnova predmetu:
1. Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj a štátne vzdelávacie programy pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie
2. Ciele, výstupy, obsah, metódy prierezovej témy a jej integrácia do vybraných vzdelávacích oblastí
3. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: modely a teórie učenia, metódy a techniky.
4. Zážitkové a aktívne sociálne učenie: priestor, pomôcky, pravidlá a náročné situácie.
5. Školská trieda ako skupina (postavenie, status a rola jednotlivca v skupine).
6. Skupinová dynamika – dynamika skupiny.
100/0
Výsledky vzdelávania
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s prierezovou témou osobnostný a sociálny rozvoj a zážitkovým spôsobom vzdelávania zameraným na rozvoj sociálno-psychologických kompetencií v prostredí školy a školskej triedy.
Študent po absolvovaní predmetu:
rozlišuje rôzne fázy vývinu skupiny, vníma jej premenlivosť a dokáže posúdiť vplyv učiteľskej roly v tejto oblasti,
pozná obsah, metódy a ciele prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj a dokáže identifikovať a navrhnúť jej integráciu v rámci svojho študijného programu,
vie využívať techniky a stratégie zážitkového a aktívneho sociálneho učenia vedúce k naplneniu cieľov prierezovej témy, k podpore skupinovej kohézie a pozitívnej atmosféry v skupine,
orientuje sa v dostupnej literatúre a dokáže získané poznatky modifikovať pre účely vzdelávacej praxe,
prostredníctvom zážitkovým aktivít získa vlastnú skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením.
2 hodiny seminár/ týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; plnenie priebežných úloh a zadaní (20 hodín), príprava na realizáciu seminárnej práce a prezentácia (14hodín); spolu 56 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, dialogické a diskusné metódy, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, zážitkové a aktivizujúce metódy (inscenačné metódy, psychologické hry, situačné a prípadové metódy), aktívna skupinová práca, brainstorming.
Povinná literatúra:
BENDL, S. (2011). Školní kázeň v teorii a praxi. Praha: Triton.208 s., ISBN 978-80-7387-432-2
CANGELOSI, J. S. (2006). Strategie řízení třídy. Portál. 289 s. ISBN 978-80-7367-650-6
Odporúčaná literatúra.
FONTANA, D. (2010). Psychologie ve školní praxi.Praha: Portál. 384 s. ISBN 978-80-262-0741-2
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
SOKOLOVÁ, L., LEMEŠOVÁ, M., HARVANOVÁ, S. (2019). Čo sa deje v školskej triede? Dva pohľady na nevhodné správanie detí v škole. Pedagogika.sk, 10(1), 47-65. ISSN (online) 1338-0982.
ŠRAMOVÁ, B., DEPTOVÁ, T., HAMRANOVÁ, A., POLIAKOVÁ, E.. (2019). Násilie v intímnych vzťahoch dospievajúcich. Metodika pre prácu v oblasti prevencie. Univerzita Komenského v Bratislave. 189 s. ISBN 978-80-223-4849-2
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou. Ide najmä o zážitkové aktivity a cvičenia zamerané na riešenie školských výchovných situácii. Pomocou rolových a kooperatívnych hier si študent nacvičuje rôzne stratégie a techniky zvládania nevhodného správania žiakov (max. 30 bodov). V rámci malých skupín počas vyučovania vytvárajú návrh preventívneho alebo intervenčného programu zameraného na eliminovanie alebo riešenie nevhodných školských situácií (max.20 bodov), ktoré následne prezentujú (max. 10 bodov). Študent individuálne spracuje seminárnu prácu (na vopred zadanú konkrétnu problémovú výchovnú situáciu v škole), v rámci ktorej navrhne možný spôsob riešenia (max. 30 bodov). Seminárnu prácu bude prezentovať priebežne podľa časového harmonogramu (max. 10 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedeli sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium. Študenti majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní svoje poznatky zmysluplne použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedia sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní primerane svoje poznatky použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení sú na dobrej úrovni, no majú nedostatky v schopnosti tieto poznatky aplikovať, majú nedostatky v kritickom zhodnotení a porovnaní literárnych zdrojov a psychologických poznatkov.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa rôznych výchovných situácií v školskom prostredí a ich riešení. Majú značné problémy v samostatnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *
Stručná osnova predmetu:
1. Základné východiská nevhodného správania dieťaťa v škole a jeho možné príčiny.
2. Vybrané druhy nevhodného správania sa žiaka v edukačnom prostredí a možnosti ich identifikácie.
3. Vplyv rodinného prostredia a súrodeneckej konštelácie na nevhodné správanie dieťaťa v škole.
4. Vplyv rôznych druhov výchovných štýlov v prostredí rodiny a školy na správanie dieťaťa.
5. Dreikursova teória chybných cieľov správania (pozornosť, moc, odplata, vyhýbanie sa neúspechu).
6. Intervenčné techniky vhodné na riešenie jednotlivých druhov nevhodného správania.
7. Preventívne techniky aplikovateľné pri prevencii jednotlivých druhov nevhodného správania. Plánovanie preventívnych stratégií.
8. Dynamika školskej triedy ako sociálnej skupiny a jej vplyv na správanie žiakov.
9. Stratégie a techniky riadenia triedy.
10. Spolupráca rodiny a školy. Rozhovor s rodičmi.
11. Nácvik praktických zručností študentov v oblasti riešenia výchovných situácii v škole.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom je zvyšovať citlivosť k interindividuálnym rozdielom a skupinovej dynamike v kontexte riešenia školských výchovných situácií a osvojiť si konkrétne stratégie a techniky riešenia týchto situácií.
Študenti po absolvovaní predmetu:
porozumejú a orientujú sa v základných východiskách a možných dôvodoch správania sa žiaka v škole
poznajú rôzne podoby nevhodného správania sa žiaka v škole
rozumejú procesom skupinovej dynamiky školskej triedy
ovládajú postupy riešenia rôznych druhov nevhodného správania sa žiaka v škole
poznajú intervenčné metódy využiteľné pri prevencii a riešení rôznych výchovných situácií
Študenti po absolvovaní predmetu získajú schopnosť:
identifikovať nevhodné správanie žiaka v edukačnom prostredí
riešiť výskyt rôznych podôb nevhodného správania sa žiaka
citlivo zohľadniť interindividuálne rozdiely v skupinovej dynamike pri riešení školských situácií
navrhnúť a realizovať intervenčný program zameraný na nevhodné správanie žiakov v zmysle jeho prevencie
navrhnúť a realizovať intervenčný program na riešenie nevhodného správania žiakov
Študenti po absolvovaní predmetu sú kompetentní:
analyticky a kriticky myslieť pri tvorbe preventívnych a intervenčných programov
adekvátne komunikovať v rámci spolupráce s rodičmi žiaka, resp. samotným žiakom
2 hodiny seminár/ týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; plnenie priebežných úloh a zadaní (20 hodín), príprava na realizáciu seminárnej práce a prezentácia (14hodín); spolu 56 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, dialogické a diskusné metódy, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, zážitkové a aktivizujúce metódy (inscenačné metódy, psychologické hry, situačné a prípadové metódy), aktívna skupinová práca, brainstorming.
Povinná literatúra:
BENDL, S. (2011). Školní kázeň v teorii a praxi. Praha: Triton.208 s., ISBN 978-80-7387-432-2
CANGELOSI, J. S. (2006). Strategie řízení třídy. Portál. 289 s. ISBN 978-80-7367-650-6
Odporúčaná literatúra.
FONTANA, D. (2010). Psychologie ve školní praxi.Praha: Portál. 384 s. ISBN 978-80-262-0741-2
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOVÁ, L., SOKOLOVÁ, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského. 497 s. ISBN 978-80-223-3655-0
SOKOLOVÁ, L., LEMEŠOVÁ, M., HARVANOVÁ, S. (2019). Čo sa deje v školskej triede? Dva pohľady na nevhodné správanie detí v škole. Pedagogika.sk, 10(1), 47-65. ISSN (online) 1338-0982.
ŠRAMOVÁ, B., DEPTOVÁ, T., HAMRANOVÁ, A., POLIAKOVÁ, E.. (2019). Násilie v intímnych vzťahoch dospievajúcich. Metodika pre prácu v oblasti prevencie. Univerzita Komenského v Bratislave. 189 s. ISBN 978-80-223-4849-2
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou. Ide najmä o zážitkové aktivity a cvičenia zamerané na riešenie školských výchovných situácii. Pomocou rolových a kooperatívnych hier si študent nacvičuje rôzne stratégie a techniky zvládania nevhodného správania žiakov (max. 30 bodov). V rámci malých skupín počas vyučovania vytvárajú návrh preventívneho alebo intervenčného programu zameraného na eliminovanie alebo riešenie nevhodných školských situácií (max.20 bodov), ktoré následne prezentujú (max. 10 bodov). Študent individuálne spracuje seminárnu prácu (na vopred zadanú konkrétnu problémovú výchovnú situáciu v škole), v rámci ktorej navrhne možný spôsob riešenia (max. 30 bodov). Seminárnu prácu bude prezentovať priebežne podľa časového harmonogramu (max. 10 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedeli sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium. Študenti majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní svoje poznatky zmysluplne použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, vedia sa orientovať v rôznych literárnych zdrojoch a kriticky si vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, majú poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení, sú schopní primerane svoje poznatky použiť na tvorbu zadaných úloh.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení sú na dobrej úrovni, no majú nedostatky v schopnosti tieto poznatky aplikovať, majú nedostatky v kritickom zhodnotení a porovnaní literárnych zdrojov a psychologických poznatkov.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa rôznych výchovných situácií v školskom prostredí a ich riešení. Majú značné problémy v samostatnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *
Stručná osnova predmetu:
1. Základné východiská nevhodného správania dieťaťa v škole a jeho možné príčiny.
2. Vybrané druhy nevhodného správania sa žiaka v edukačnom prostredí a možnosti ich identifikácie.
3. Vplyv rodinného prostredia a súrodeneckej konštelácie na nevhodné správanie dieťaťa v škole.
4. Vplyv rôznych druhov výchovných štýlov v prostredí rodiny a školy na správanie dieťaťa.
5. Dreikursova teória chybných cieľov správania (pozornosť, moc, odplata, vyhýbanie sa neúspechu).
6. Intervenčné techniky vhodné na riešenie jednotlivých druhov nevhodného správania.
7. Preventívne techniky aplikovateľné pri prevencii jednotlivých druhov nevhodného správania. Plánovanie preventívnych stratégií.
8. Dynamika školskej triedy ako sociálnej skupiny a jej vplyv na správanie žiakov.
9. Stratégie a techniky riadenia triedy.
10. Spolupráca rodiny a školy. Rozhovor s rodičmi.
11. Nácvik praktických zručností študentov v oblasti riešenia výchovných situácii v škole.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom je zvyšovať citlivosť k interindividuálnym rozdielom a skupinovej dynamike v kontexte riešenia školských výchovných situácií a osvojiť si konkrétne stratégie a techniky riešenia týchto situácií.
Študenti po absolvovaní predmetu:
porozumejú a orientujú sa v základných východiskách a možných dôvodoch správania sa žiaka v škole
poznajú rôzne podoby nevhodného správania sa žiaka v škole
rozumejú procesom skupinovej dynamiky školskej triedy
ovládajú postupy riešenia rôznych druhov nevhodného správania sa žiaka v škole
poznajú intervenčné metódy využiteľné pri prevencii a riešení rôznych výchovných situácií
Študenti po absolvovaní predmetu získajú schopnosť:
identifikovať nevhodné správanie žiaka v edukačnom prostredí
riešiť výskyt rôznych podôb nevhodného správania sa žiaka
citlivo zohľadniť interindividuálne rozdiely v skupinovej dynamike pri riešení školských situácií
navrhnúť a realizovať intervenčný program zameraný na nevhodné správanie žiakov v zmysle jeho prevencie
navrhnúť a realizovať intervenčný program na riešenie nevhodného správania žiakov
Študenti po absolvovaní predmetu sú kompetentní:
analyticky a kriticky myslieť pri tvorbe preventívnych a intervenčných programov
adekvátne komunikovať v rámci spolupráce s rodičmi žiaka, resp. samotným žiakom
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
11 týždňov semestra: Prednáška+Seminár, 2 hodiny/ týždenne, t.j. spolu 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 22 hodín prípravy na priebežné hodnotenie; 46 hodín prípravy na záverečné hodnotenie. Spolu 90 hodín práce študenta
Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, diskusné metódy, tvorba myšlienkových máp, heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
TOTHOVÁ R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba (všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva). Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89510-61-0 (kapitoly: 5. s. 104-131; 6. s. 132 –179; 8. s.199-223)
Odporúčaná literatúra:
BERTRAND, Y. (1998). Soudobé teorie vzdělávání. Praha: Portál, 248 s. ISBN 80-7178-216-5
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. 1. vydání. Praha: Grada Publishing, a. s., 608 s. ISBN 978-80-247-3450-7
FISHER, R. (2011). Učíme děti myslet a učit se. Praha: Portál, 176 s. ISBN 978-80-26200-43-7
HANULIAKOVÁ, J. Aktivizujúce vyučovanie. 1. vydanie. Bratislava: PhDr. Milan Štefanko – IRIS, 2015. 127 s. ISBN 978-80-8153-036-4
KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS, 169 s. ISBN 978-80-89055-87-6
OSTRADICKÝ, P. (2017). Interakčný príklon vs. interakčný odklon vo vyučovaco-učebných činnostiach výučby. In MMK 2017, Brno: Masarykova univerzita, s. 843-852. ISBN 978-80-87952-22-1.
ROVŇANOVÁ, L. (2015). Vyučovacie prístupy v pregraduálnej príprave budúcich učiteľov. In: Edukácia, ročník 1, číslo 1, 2015, s. 225-234
TÓBLOVÁ, E. (2019). Aktivizujúce vyučovacie metódy. Analýza využívania aktivizujúcich metód. Bratislava: Univerzita Komenského, 146 s., ISBN 978-80-223-4817
Tóthová, R. (2014). Konštruktivistický prístup vo výučbe ako možnosť rozvoja myslenia žiakov. Metodicko pedagogické centrum, 90 s. Bratislava. ISBN: 978-80-565-0004-0
ZELINA, M. (2000). Alternatívne školstvo. Bratislava: IRIS, 255 s. ISBN 80-88778-98-0
ZORMANOVÁ, L. (2012). Výukové metody v pedagogice. Praha: Grada Publishing, a. s., 160 s. ISBN 978-80-247-4100-0
Váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50. Predmet je ukončený skúškou. V rámci priebežného hodnotenia študenti vytvoria priebežné práce počas semestra ( základné princípy teórií učenia sa a koncepcií vyučovania). Priebežné práce sú hodnotené za 20 bodov. V rámci semestrálneho hodnotenia vypracujú a v mikrovýstupe predvedú semestrálnu prácu – koncepčný návrh vyučovacej jednotky s využitím zvolenej koncepcie vyučovania. Záverečná práca je hodnotená za 30 bodov. V závere semestra absolvujú študenti kolokviálne hodnotenie, cieľom ktorého bude analýza, hodnotenie a kritické posúdenie aktuálnych didaktických teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Záverečné kolokvium je hodnotené za 50 bodov. Do hodnotenia predmetu sa započítava hodnotenie priebežné, semestrálne a záverečné.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Charakteristika výkonu študenta:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, ale absentuje kritické zhodnotenie.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, úplne absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.
slovenský a český jazyk
Obsahom predmetu sú teórie učenia sa, ktoré možno chápať ako východiská koncipovania vyučovania, pri ktorom bude prebiehať učenie sa. Študenti sa po uvedení do problematiky procesu učenia sa zoznámia s asociatívnou teóriou učenia sa, behaviorálnymi teóriami učenia sa, konštruktivistickými teóriami a teóriami sociálneho učenia sa. Pri každej teórii sa zameriame na samotné využitie vedomostí pri plánovaní a vedení vyučovania. Študenti pochopia základné princípy a dokážu identifikovať a analyzovať rozličné teórie v podmienkach školskej a didaktickej praxe.
Okrem tradičných teórií učenia sa a koncepciách vyučovania sa študenti oboznámia aj s aktuálnymi a alternatívnymi teóriami 20. a 21. storočia, ktoré môžeme zaradiť medzi moderné prístupy v edukácii v teoretických východiskách slovenských a zahraničných autorov.
Témy:
1. Úvod do problematiky teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Základné pojmy, terminológia. Prehľad všetkých teórií učenia sa.
2. Vybrané koncepcie výučby. Úvod ku koncepciám výučby; Slovno-názorné vyučovanie; Problémové vyučovanie; Kooperatívne vyučovanie; Konštruktivistické a konštrukcionistické koncepcie výučby; Konštruktivizmus a konštrukcionizmus ako teória poznania; Východiská konštruktivizmu/konštrukcionizmu a socio-kognitívneho konštruktivizmu/konštrukcionizmu v teóriách J. Piageta a L. S.Vygotského, K.R. Poppera. Didaktická aplikácia vo výučbe.
3. Transmisia verzus konštrukcia v realizácii výučby. Základné znaky dvoch antagonistických prístupov k výučbe - Behaviorizmus vs. konštruktivzmus; Deduktívny, induktívny a participatívny prístup vo výučbe.
4. Moderné prístupy v edukácii - stratégie a metódy Pojem aktivizujúce vyučovacej metódy; Klasifikácia vyučovacích metód a ich charakteristika – logické postupy učenia; Charakteristika vybraných metód, Determinácie optimálneho výberu metód.
5. Prehľad aktuálnych a alternatívnych teórií učenia sa.
50/50
Absolvovaním predmetu študenti nadobudnú poznatky o pedagogických teóriách, koncepciách učenia (sa). Študenti budú schopní využiť svoje vedomosti z teórií učenia (sa) pri plánovaní a vedení vyučovacej jednotky. Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií didaktiky, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych mikro-výstupoch kurzu) k tomu potrebné teórie, koncepcie, zdroje, stratégie a metódy.
Prenositeľné spôsobilosti:
Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne a semestrálne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne spôsobilosti. Osvojené vedomosti a spôsobilosti budú študenti vedieť tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi. Študenti budú poznať a vedieť aplikovať teórie, koncepcie, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
11 týždňov semestra: Prednáška+Seminár, 2 hodiny/ týždenne, t.j. spolu 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 22 hodín prípravy na priebežné hodnotenie; 46 hodín prípravy na záverečné hodnotenie. Spolu 90 hodín práce študenta
Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, diskusné metódy, tvorba myšlienkových máp, heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
TOTHOVÁ R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba (všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva). Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89510-61-0 (kapitoly: 5. s. 104-131; 6. s. 132 –179; 8. s.199-223)
Odporúčaná literatúra:
BERTRAND, Y. (1998). Soudobé teorie vzdělávání. Praha: Portál, 248 s. ISBN 80-7178-216-5
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. 1. vydání. Praha: Grada Publishing, a. s., 608 s. ISBN 978-80-247-3450-7
FISHER, R. (2011). Učíme děti myslet a učit se. Praha: Portál, 176 s. ISBN 978-80-26200-43-7
HANULIAKOVÁ, J. Aktivizujúce vyučovanie. 1. vydanie. Bratislava: PhDr. Milan Štefanko – IRIS, 2015. 127 s. ISBN 978-80-8153-036-4
KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS, 169 s. ISBN 978-80-89055-87-6
OSTRADICKÝ, P. (2017). Interakčný príklon vs. interakčný odklon vo vyučovaco-učebných činnostiach výučby. In MMK 2017, Brno: Masarykova univerzita, s. 843-852. ISBN 978-80-87952-22-1.
ROVŇANOVÁ, L. (2015). Vyučovacie prístupy v pregraduálnej príprave budúcich učiteľov. In: Edukácia, ročník 1, číslo 1, 2015, s. 225-234
TÓBLOVÁ, E. (2019). Aktivizujúce vyučovacie metódy. Analýza využívania aktivizujúcich metód. Bratislava: Univerzita Komenského, 146 s., ISBN 978-80-223-4817
Tóthová, R. (2014). Konštruktivistický prístup vo výučbe ako možnosť rozvoja myslenia žiakov. Metodicko pedagogické centrum, 90 s. Bratislava. ISBN: 978-80-565-0004-0
ZELINA, M. (2000). Alternatívne školstvo. Bratislava: IRIS, 255 s. ISBN 80-88778-98-0
ZORMANOVÁ, L. (2012). Výukové metody v pedagogice. Praha: Grada Publishing, a. s., 160 s. ISBN 978-80-247-4100-0
Váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50. Predmet je ukončený skúškou. V rámci priebežného hodnotenia študenti vytvoria priebežné práce počas semestra ( základné princípy teórií učenia sa a koncepcií vyučovania). Priebežné práce sú hodnotené za 20 bodov. V rámci semestrálneho hodnotenia vypracujú a v mikrovýstupe predvedú semestrálnu prácu – koncepčný návrh vyučovacej jednotky s využitím zvolenej koncepcie vyučovania. Záverečná práca je hodnotená za 30 bodov. V závere semestra absolvujú študenti kolokviálne hodnotenie, cieľom ktorého bude analýza, hodnotenie a kritické posúdenie aktuálnych didaktických teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Záverečné kolokvium je hodnotené za 50 bodov. Do hodnotenia predmetu sa započítava hodnotenie priebežné, semestrálne a záverečné.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Charakteristika výkonu študenta:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, vie ich kriticky analyzovať, hodnotiť.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, ale absentuje kritické zhodnotenie.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania, úplne absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je po správnosti limitovaná na vymedzené kontexty, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, rozumie, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych teóriách učenia sa a koncepciách vyučovania je nesúrodá, limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.
slovenský a český jazyk
Obsahom predmetu sú teórie učenia sa, ktoré možno chápať ako východiská koncipovania vyučovania, pri ktorom bude prebiehať učenie sa. Študenti sa po uvedení do problematiky procesu učenia sa zoznámia s asociatívnou teóriou učenia sa, behaviorálnymi teóriami učenia sa, konštruktivistickými teóriami a teóriami sociálneho učenia sa. Pri každej teórii sa zameriame na samotné využitie vedomostí pri plánovaní a vedení vyučovania. Študenti pochopia základné princípy a dokážu identifikovať a analyzovať rozličné teórie v podmienkach školskej a didaktickej praxe.
Okrem tradičných teórií učenia sa a koncepciách vyučovania sa študenti oboznámia aj s aktuálnymi a alternatívnymi teóriami 20. a 21. storočia, ktoré môžeme zaradiť medzi moderné prístupy v edukácii v teoretických východiskách slovenských a zahraničných autorov.
Témy:
1. Úvod do problematiky teórií učenia sa a koncepcií vyučovania. Základné pojmy, terminológia. Prehľad všetkých teórií učenia sa.
2. Vybrané koncepcie výučby. Úvod ku koncepciám výučby; Slovno-názorné vyučovanie; Problémové vyučovanie; Kooperatívne vyučovanie; Konštruktivistické a konštrukcionistické koncepcie výučby; Konštruktivizmus a konštrukcionizmus ako teória poznania; Východiská konštruktivizmu/konštrukcionizmu a socio-kognitívneho konštruktivizmu/konštrukcionizmu v teóriách J. Piageta a L. S.Vygotského, K.R. Poppera. Didaktická aplikácia vo výučbe.
3. Transmisia verzus konštrukcia v realizácii výučby. Základné znaky dvoch antagonistických prístupov k výučbe - Behaviorizmus vs. konštruktivzmus; Deduktívny, induktívny a participatívny prístup vo výučbe.
4. Moderné prístupy v edukácii - stratégie a metódy Pojem aktivizujúce vyučovacej metódy; Klasifikácia vyučovacích metód a ich charakteristika – logické postupy učenia; Charakteristika vybraných metód, Determinácie optimálneho výberu metód.
5. Prehľad aktuálnych a alternatívnych teórií učenia sa.
50/50
Absolvovaním predmetu študenti nadobudnú poznatky o pedagogických teóriách, koncepciách učenia (sa). Študenti budú schopní využiť svoje vedomosti z teórií učenia (sa) pri plánovaní a vedení vyučovacej jednotky. Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií didaktiky, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych mikro-výstupoch kurzu) k tomu potrebné teórie, koncepcie, zdroje, stratégie a metódy.
Prenositeľné spôsobilosti:
Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne a semestrálne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne spôsobilosti. Osvojené vedomosti a spôsobilosti budú študenti vedieť tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi. Študenti budú poznať a vedieť aplikovať teórie, koncepcie, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; priebežná príprava (10 hodín);realizácia seminárnej práce a prezentácia (10 hodín); príprava na priebežný didaktický test (18 hodín), spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, skupinová diskusia – problémové riešenie zadaných úloh, práca v malých skupinách-vypracovanie návrhu projektu k aktuálnym problémom, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra
VÁGNEROVÁ, M. (2014). Současná psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál, 816 s., ISBN 9788026206965
VÁRYOVÁ, B., ANDREÁNSKA, V. (2016). Vývinové poruchy. In: HERETIK, A. sr., HERETIK, A. jr. (ed.), Klinická psychológia, 2. prepracované a rozšírené vydanie. s. 415-459. Psychoprof, s .r. o. ISBN 9788089322244
Odporúčaná literatúra:
BRUNCLÍKOVÁ, Z. (2020). Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu učiteľov. In Tolerancia inakosti ako priorita (nielen) sociálnej pedagogiky. Univerzita Komenského. s 6-13. ISBN 978-80-223-4976-5
BRUNCLÍKOVÁ, Z., ANDREÁNSKA, V. (2013). Problematika dyslexie vo vyučovaní cudzích jazykov. In Psychológia (v) škole (elektronický zdroj). Univerzita Komenského. s. 171-177, ISBN 978-80-223-3483-9
GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU, E. (2021). Emocionálna regulácia a vzťahová väzba. In: GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU E., Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u adolescentov. 1. vyd., s. 26-32. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-5131-7
GLASOVÁ, M., GROMA, M. (2019). Psychologické posudzovanie bariér a facilitátorov aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím v kontexte inklúzie. In Groma, M. a kolektív, Aktivita a participácia detí so zdravotným postihnutím v kontexte integrovaného/inkluzívneho vzdelávania. 1. vyd., s. 57-96.Bratislava: Univerzita Komenského. ISNB 978-80-223-4862-1
POKORNÁ, V. (2015). Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. 3. rozšírené vydanie. Praha: Portál. 339 s. ISBN 978-80-7367-817-3
periodiká a vedecké databázy:
PsycInfo (APA); Psychológia a patopsychológia dieťaťa, Československá psychologie a iné
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením.
V priebehu semestra študenti vypracujú seminárnu prácu (max. 30 bodov), prezentujú seminárnu prácu (max. 10 bodov) a absolvujú priebežný didaktický test (max. 60 bodov). Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test a seminárna práca sú pripravené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia zo všetkých dielčích úloh.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v rôznych literárnych zdrojoch, vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vedia sa orientovať v problematike porúch detského vývinu, porúch učenia sa a správania, tj. majú základné informácie o ich etiopatogenéze, epidemiológii, diagnostike a diferenciálnej diagnostike, ako aj v možných formách intervencie.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa porúch detského vývinu, porúch správania a učenia sa, vedia sa orientovať v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky a zlyhávajú v kritickom myslení, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
1. Úvod do problematiky vývinových porúch /definícia vývinových porúch, prekurzory vývinových porúch, klasifikácie vývinových porúch.
2. Etiológia porúch vývinu /patogénne činitele a komplexnosť ich pôsobenia, riziká v pre-, peri- a post-natálnom období, včasná diagnostika, intervencia, stimulácia, deprivácia/.
3. Psychomotorická retardácia /všeobecné vývinové oneskorenie/ a mentálna retardácia /poruchy intelektu, etiológia, klasifikácia, možnosti a obmedzenia intervencie.
4. Enuréza, enkopréza, tiky - psychogénne podmienené poruchy v somatickej oblasti. Prejavy, formy, možnosti intervencie.
5. Primárne psychogénne podmienené poruchy komunikácie - zajakávanie a mutizmus /vymedzenie, klasifikácia, možnosti intervencie/.
6.Pervazívne vývinové poruchy resp. poruchy autistického spektra /autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm, etiológia, klinický obraz, organizácia starostlivosti.
7. Problém organicity v detskej psychológii. Detská mozgová obrna - etiológia, klinický obraz. Vývinová porucha motorických funkcií.
8. Ľahká mozgová dysfunkcia, súčasnosť – hyperkinetický syndróm, resp.ADHD
Najvýznamnejšie faktory v práci s deťmi s ADHD, ADD.
9. Špecifické poruchy učenia - diagnostika a diferenciálna diagnostika, nápravné programy v práci s deťmi so špecifickými poruchami učenia.
10. Emočné poruchy v detskom veku - úzkostné poruchy a depresie v detstve a dospievaní.
11.Poruchy správania, klasifikácia, prejavy a možnosti intervencie.
Cieľom je oboznámiť študentov so základnou klasifikáciou a prejavmi vývinových porúch, porúch správania a učenia v detskom veku a ich dopadmi na školské fungovanie dieťaťa. Študenti získajú základné informácie o najčastejších vývinových poruchách, poruchách správania a učenia sa vyskytujúcich sa najmä v školskom veku dieťaťa. Schopnosť orientácie v danej problematike je nevyhnutná pre budúcich učiteľov predmetových špecializácií na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania najmä v súvislosti s proinkluzívnou školskou politikou. Nadobudnú nielen teoretické vedomosti, ale získajú dostatok kompetencií pre spoluprácu aj s inými odborníkmi, ktorí sa podieľajú na riešení vývinových porúch, porúch učenia sa a správania. Predpokladá sa, že učitelia v nasledujúcich rokoch vo zvýšenej miere budú konfrontovaní s rôznym obrazom vývinových porúch a preto je nevyhnutné získať nielen vedomosti, ale aj kompetencie pre možnú spoluprácu. Študenti sú oboznámení s problematikou normality v detskej psychológii, s rizikami vývinu porúch a s medzinárodnými klasifikáciami, čo im umožní lepšie porozumieť vzniku a prejavom jednotlivých porúch. Dobrá orientácia v danej problematike je totiž nevyhnutným predpokladom individualizovaného vzťahu učiteľ - žiak s vývinovou poruchou, poruchou učenia a správania. Takýto vzťah si vyžaduje nielen empatiu, ale musí byť podložený aj získanými zručnosťami. Dôležitým cieľom je pripraviť študentov pre participáciu na realizovaní individuálnych vzdelávacích plánoch pre deti s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania. Väčšina detí s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania (až na malé výnimky) sú žiakmi bežných základných škôl a preto je dôležité, aby študenti vedeli kompetentne spolupracovať s inkluzívnym tímom, ale aj so špecialistami v iných odvetviach ako napríklad neurológ, psychológ, logopéd, pediater.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; priebežná príprava (10 hodín);realizácia seminárnej práce a prezentácia (10 hodín); príprava na priebežný didaktický test (18 hodín), spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: Prednáška, skupinová diskusia – problémové riešenie zadaných úloh, práca v malých skupinách-vypracovanie návrhu projektu k aktuálnym problémom, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra
VÁGNEROVÁ, M. (2014). Současná psychopatologie pro pomáhající profese. Praha: Portál, 816 s., ISBN 9788026206965
VÁRYOVÁ, B., ANDREÁNSKA, V. (2016). Vývinové poruchy. In: HERETIK, A. sr., HERETIK, A. jr. (ed.), Klinická psychológia, 2. prepracované a rozšírené vydanie. s. 415-459. Psychoprof, s .r. o. ISBN 9788089322244
Odporúčaná literatúra:
BRUNCLÍKOVÁ, Z. (2020). Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu učiteľov. In Tolerancia inakosti ako priorita (nielen) sociálnej pedagogiky. Univerzita Komenského. s 6-13. ISBN 978-80-223-4976-5
BRUNCLÍKOVÁ, Z., ANDREÁNSKA, V. (2013). Problematika dyslexie vo vyučovaní cudzích jazykov. In Psychológia (v) škole (elektronický zdroj). Univerzita Komenského. s. 171-177, ISBN 978-80-223-3483-9
GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU, E. (2021). Emocionálna regulácia a vzťahová väzba. In: GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU E., Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u adolescentov. 1. vyd., s. 26-32. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-5131-7
GLASOVÁ, M., GROMA, M. (2019). Psychologické posudzovanie bariér a facilitátorov aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím v kontexte inklúzie. In Groma, M. a kolektív, Aktivita a participácia detí so zdravotným postihnutím v kontexte integrovaného/inkluzívneho vzdelávania. 1. vyd., s. 57-96.Bratislava: Univerzita Komenského. ISNB 978-80-223-4862-1
POKORNÁ, V. (2015). Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. 3. rozšírené vydanie. Praha: Portál. 339 s. ISBN 978-80-7367-817-3
periodiká a vedecké databázy:
PsycInfo (APA); Psychológia a patopsychológia dieťaťa, Československá psychologie a iné
100% priebežného hodnotenia, predmet je ukončený hodnotením.
V priebehu semestra študenti vypracujú seminárnu prácu (max. 30 bodov), prezentujú seminárnu prácu (max. 10 bodov) a absolvujú priebežný didaktický test (max. 60 bodov). Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test a seminárna práca sú pripravené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia zo všetkých dielčích úloh.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v rôznych literárnych zdrojoch, vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vedia sa orientovať v problematike porúch detského vývinu, porúch učenia sa a správania, tj. majú základné informácie o ich etiopatogenéze, epidemiológii, diagnostike a diferenciálnej diagnostike, ako aj v možných formách intervencie.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa porúch detského vývinu, porúch správania a učenia sa, vedia sa orientovať v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky a zlyhávajú v kritickom myslení, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský a český jazyk
predmet so psychologickým zameraním, v študijnom pláne ozn.: *)
1. Úvod do problematiky vývinových porúch /definícia vývinových porúch, prekurzory vývinových porúch, klasifikácie vývinových porúch.
2. Etiológia porúch vývinu /patogénne činitele a komplexnosť ich pôsobenia, riziká v pre-, peri- a post-natálnom období, včasná diagnostika, intervencia, stimulácia, deprivácia/.
3. Psychomotorická retardácia /všeobecné vývinové oneskorenie/ a mentálna retardácia /poruchy intelektu, etiológia, klasifikácia, možnosti a obmedzenia intervencie.
4. Enuréza, enkopréza, tiky - psychogénne podmienené poruchy v somatickej oblasti. Prejavy, formy, možnosti intervencie.
5. Primárne psychogénne podmienené poruchy komunikácie - zajakávanie a mutizmus /vymedzenie, klasifikácia, možnosti intervencie/.
6.Pervazívne vývinové poruchy resp. poruchy autistického spektra /autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm, etiológia, klinický obraz, organizácia starostlivosti.
7. Problém organicity v detskej psychológii. Detská mozgová obrna - etiológia, klinický obraz. Vývinová porucha motorických funkcií.
8. Ľahká mozgová dysfunkcia, súčasnosť – hyperkinetický syndróm, resp.ADHD
Najvýznamnejšie faktory v práci s deťmi s ADHD, ADD.
9. Špecifické poruchy učenia - diagnostika a diferenciálna diagnostika, nápravné programy v práci s deťmi so špecifickými poruchami učenia.
10. Emočné poruchy v detskom veku - úzkostné poruchy a depresie v detstve a dospievaní.
11.Poruchy správania, klasifikácia, prejavy a možnosti intervencie.
Cieľom je oboznámiť študentov so základnou klasifikáciou a prejavmi vývinových porúch, porúch správania a učenia v detskom veku a ich dopadmi na školské fungovanie dieťaťa. Študenti získajú základné informácie o najčastejších vývinových poruchách, poruchách správania a učenia sa vyskytujúcich sa najmä v školskom veku dieťaťa. Schopnosť orientácie v danej problematike je nevyhnutná pre budúcich učiteľov predmetových špecializácií na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania najmä v súvislosti s proinkluzívnou školskou politikou. Nadobudnú nielen teoretické vedomosti, ale získajú dostatok kompetencií pre spoluprácu aj s inými odborníkmi, ktorí sa podieľajú na riešení vývinových porúch, porúch učenia sa a správania. Predpokladá sa, že učitelia v nasledujúcich rokoch vo zvýšenej miere budú konfrontovaní s rôznym obrazom vývinových porúch a preto je nevyhnutné získať nielen vedomosti, ale aj kompetencie pre možnú spoluprácu. Študenti sú oboznámení s problematikou normality v detskej psychológii, s rizikami vývinu porúch a s medzinárodnými klasifikáciami, čo im umožní lepšie porozumieť vzniku a prejavom jednotlivých porúch. Dobrá orientácia v danej problematike je totiž nevyhnutným predpokladom individualizovaného vzťahu učiteľ - žiak s vývinovou poruchou, poruchou učenia a správania. Takýto vzťah si vyžaduje nielen empatiu, ale musí byť podložený aj získanými zručnosťami. Dôležitým cieľom je pripraviť študentov pre participáciu na realizovaní individuálnych vzdelávacích plánoch pre deti s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania. Väčšina detí s vývinovými poruchami, poruchami učenia a správania (až na malé výnimky) sú žiakmi bežných základných škôl a preto je dôležité, aby študenti vedeli kompetentne spolupracovať s inkluzívnym tímom, ale aj so špecialistami v iných odvetviach ako napríklad neurológ, psychológ, logopéd, pediater.
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne). V rámci blended learningu sa bude využívať LMS MOODLE.
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín príprava priebežných úloh; 20 hodín príprava seminárnej práce a 10 hodín príprava na záverečný test. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: prednáška, diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh.
CHAJDIAK, J. (2013). Štatistika jednoducho v Exceli, Bratislava, Statis, 341 s. ISBN 978-80-855-974-0
NEUBAUER, J., SEDLAČÍK, M., KŘÍŽ, O. (2016). Základy statistiky. Praha, Grada, 280 s. ISBN 978-80-247-5786-5
RIMARČÍK, M. (2007). Štatistika pre prax. Košice, Marián Rimarčík, 200 s. ISBN 8096981311
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.
Študent bude hodnotený záverečným testom za 30 bodov z teoretických vedomostí a riešení úloh zameraných na porozumenie a interpretáciu štatistických konceptov. V priebehu semestra študenti odovzdajú 5 vypracovaných zadaní po 6 bodov, ktoré budú zamerané na riešenie štatistických zadaní pomocou softvéru MS EXCEL a JASP z jednotlivých tém (deskriptívna štatistika, korelačná a regresná analýza, výberové šetrenie, testovanie hypotéz) a na konci semestra študent odovzdá a odprezentuje semestrálnu prácu za 40 bodov. Semestrálny práca bude obsahovať samostatné štatistické spracovanie a interpretáciu kvantitatívneho výskumu (vlastného alebo z prevzatých dát napríklad z diplomových, rigoróznych alebo doktorandských prác). Študent odovzdá prácu v elektronickej podobe MS Word a MS EXCEL, prezentáciu pripraví v MS PowerPoint alebo Prezi. Študent preukáže vypracovaním a prezentáciou semestrálneho projektu, že je schopný samostatne štatisticky vyhodnotiť kvantitatívny výskum a interpretovať ich.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z 5 zadaní získa menej ako 3 body. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent výborne ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať; úlohy rieši tvorivým spôsobom, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok a systematicky si pripravuje zadania na semináre, študent je iniciatívny, kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Na seminároch je aktívny. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Jeho ústny a písomný prejav je správny, citačne korektný, gramaticky bezchybný.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať s menšími nedostatkami, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie pohotovo reagovať počas prednášok na výzvy vyučujúceho, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho písomný prejav v seminárnej práci je správny, gramaticky bezchybný a tvorivý. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich interpretovať na priemernej, teda dobrej úrovni, má nadobudnuté teoretické vedomosti a zručnosti s použitím softvérov MS EXCEL a JASP pri riešení úloh, vie reagovať na výzvy vyučujúceho. Sám nie je iniciatívny, nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho komunikačný štýl nepôsobí rušivo, no nie je si istý svojou odpoveďou a jeho reč nemá výraznejšie rušivé elementy. Skúsenosti z praxe prenáša s problémami. Jeho, gramatický prejav je menej kvalitný.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent ovláda učivo na uspokojivej úrovni. Teóriu ovláda s menšími medzerami, ale nevie ju aplikovať do riešenia praktických skúseností, pri interpretácii získaných štatistických údajov potrebuje pomoc. Počas výučby je málo aktívny, neprináša nové riešenia, zastáva rolu pasívneho pozorovateľa. U študenta prevláda skôr memorovanie na rozdiel od kritického uvažovania. Analýza z praxe je menej konštruktívna. Jeho písomný prejav má isté nepresnosti až vážnejšie nedostatky.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát na nízkej úrovni, na pokyny a výzvy vyučujúceho reaguje so značnými nepresnosťami; študent sám nie je iniciatívny a nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Teoretické poznatky uplatňuje so značnými problémami, v praktickej rovine nemá odporúčania pre správne možnosti riešenia. Študent je skôr v pozícii pasívneho prijímateľa poznatkov a na seminároch nie je aktívny. Študent nie je tvorivý, opiera sa o početné citácie bez vlastného názoru. Jeho gramatický prejav nie je bezchybný a štylizačne korektný.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) toto hodnotenie získa študent vtedy, ak nesplní niektoré z požadovaných minimálnych kritérií a nie je pripustený k záverečnému testu. Znamená to, že študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Zoznámenie sa s druhmi premenných a základnou teóriou štatistiky. Zvládnutie tvorby deskriptívnych štatistík súboru v programe MS Excel a JASP. Schopnosť testovania štatistických hypotéz s využitím parametrických testov. Analýza rozptylu - ANOVA. Korelačná a regresná analýza.
1. Deskriptívna štatistika – opis štatistického súboru
2. Deskriptívna štatistika – vizualizácia dát
3. Korelačná a regresná analýza
4. Pravdepodobnosť
5. Náhodné veličiny
6. Rozdelenie pravdepodobnosti
7. Výberové šetrenie
8. Odhady charakteristík základného súboru
9. Testovanie hypotéz
10. Prezentácia semestrálneho projektu
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študent po absolvovaní kurzu bude schopný vhodne si zvoliť štatistickú metódu v rámci kvantitatívneho výskumu. Získa zručnosti v spracovaní a vyhodnotení dát a bude vedieť vhodne použiť softvér MS EXCEL a JASP. Bude rozumieť významu získaných štatistických údajov a bude vedieť vyhodnotiť a interpretovať získané štatistické výstupy kvantitatívneho skúmania.
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne). V rámci blended learningu sa bude využívať LMS MOODLE.
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín príprava priebežných úloh; 20 hodín príprava seminárnej práce a 10 hodín príprava na záverečný test. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: prednáška, diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh.
CHAJDIAK, J. (2013). Štatistika jednoducho v Exceli, Bratislava, Statis, 341 s. ISBN 978-80-855-974-0
NEUBAUER, J., SEDLAČÍK, M., KŘÍŽ, O. (2016). Základy statistiky. Praha, Grada, 280 s. ISBN 978-80-247-5786-5
RIMARČÍK, M. (2007). Štatistika pre prax. Košice, Marián Rimarčík, 200 s. ISBN 8096981311
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.
Študent bude hodnotený záverečným testom za 30 bodov z teoretických vedomostí a riešení úloh zameraných na porozumenie a interpretáciu štatistických konceptov. V priebehu semestra študenti odovzdajú 5 vypracovaných zadaní po 6 bodov, ktoré budú zamerané na riešenie štatistických zadaní pomocou softvéru MS EXCEL a JASP z jednotlivých tém (deskriptívna štatistika, korelačná a regresná analýza, výberové šetrenie, testovanie hypotéz) a na konci semestra študent odovzdá a odprezentuje semestrálnu prácu za 40 bodov. Semestrálny práca bude obsahovať samostatné štatistické spracovanie a interpretáciu kvantitatívneho výskumu (vlastného alebo z prevzatých dát napríklad z diplomových, rigoróznych alebo doktorandských prác). Študent odovzdá prácu v elektronickej podobe MS Word a MS EXCEL, prezentáciu pripraví v MS PowerPoint alebo Prezi. Študent preukáže vypracovaním a prezentáciou semestrálneho projektu, že je schopný samostatne štatisticky vyhodnotiť kvantitatívny výskum a interpretovať ich.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z 5 zadaní získa menej ako 3 body. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent výborne ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať; úlohy rieši tvorivým spôsobom, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok a systematicky si pripravuje zadania na semináre, študent je iniciatívny, kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Na seminároch je aktívny. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Jeho ústny a písomný prejav je správny, citačne korektný, gramaticky bezchybný.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich korektne a jasne interpretovať s menšími nedostatkami, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie pohotovo reagovať počas prednášok na výzvy vyučujúceho, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho písomný prejav v seminárnej práci je správny, gramaticky bezchybný a tvorivý. Do výučby vnáša vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát a vie ich interpretovať na priemernej, teda dobrej úrovni, má nadobudnuté teoretické vedomosti a zručnosti s použitím softvérov MS EXCEL a JASP pri riešení úloh, vie reagovať na výzvy vyučujúceho. Sám nie je iniciatívny, nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Jeho komunikačný štýl nepôsobí rušivo, no nie je si istý svojou odpoveďou a jeho reč nemá výraznejšie rušivé elementy. Skúsenosti z praxe prenáša s problémami. Jeho, gramatický prejav je menej kvalitný.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent ovláda učivo na uspokojivej úrovni. Teóriu ovláda s menšími medzerami, ale nevie ju aplikovať do riešenia praktických skúseností, pri interpretácii získaných štatistických údajov potrebuje pomoc. Počas výučby je málo aktívny, neprináša nové riešenia, zastáva rolu pasívneho pozorovateľa. U študenta prevláda skôr memorovanie na rozdiel od kritického uvažovania. Analýza z praxe je menej konštruktívna. Jeho písomný prejav má isté nepresnosti až vážnejšie nedostatky.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent ovláda teoretické vedomosti štatistického spracovania dát na nízkej úrovni, na pokyny a výzvy vyučujúceho reaguje so značnými nepresnosťami; študent sám nie je iniciatívny a nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Teoretické poznatky uplatňuje so značnými problémami, v praktickej rovine nemá odporúčania pre správne možnosti riešenia. Študent je skôr v pozícii pasívneho prijímateľa poznatkov a na seminároch nie je aktívny. Študent nie je tvorivý, opiera sa o početné citácie bez vlastného názoru. Jeho gramatický prejav nie je bezchybný a štylizačne korektný.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) toto hodnotenie získa študent vtedy, ak nesplní niektoré z požadovaných minimálnych kritérií a nie je pripustený k záverečnému testu. Znamená to, že študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Zoznámenie sa s druhmi premenných a základnou teóriou štatistiky. Zvládnutie tvorby deskriptívnych štatistík súboru v programe MS Excel a JASP. Schopnosť testovania štatistických hypotéz s využitím parametrických testov. Analýza rozptylu - ANOVA. Korelačná a regresná analýza.
1. Deskriptívna štatistika – opis štatistického súboru
2. Deskriptívna štatistika – vizualizácia dát
3. Korelačná a regresná analýza
4. Pravdepodobnosť
5. Náhodné veličiny
6. Rozdelenie pravdepodobnosti
7. Výberové šetrenie
8. Odhady charakteristík základného súboru
9. Testovanie hypotéz
10. Prezentácia semestrálneho projektu
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študent po absolvovaní kurzu bude schopný vhodne si zvoliť štatistickú metódu v rámci kvantitatívneho výskumu. Získa zručnosti v spracovaní a vyhodnotení dát a bude vedieť vhodne použiť softvér MS EXCEL a JASP. Bude rozumieť významu získaných štatistických údajov a bude vedieť vyhodnotiť a interpretovať získané štatistické výstupy kvantitatívneho skúmania.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 8 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 8 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 22 hodín, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, inštruktáž, projektové metódy, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, e-learning.
Povinná literatúra:
DUBEC, M. (2007). Třídnické hodiny. Praha: Projekt Odyssea, s. 4–5. [online] [cit. 2. 6. 2020] Dostupné z: http://www.odyssea.cz/localImages/tridnicke_hodiny.pdf.
DUTKOVÁ, K., MEDLENOVÁ, J. (2007). Sprievodca triedneho učiteľa. 1. vyd. Bratislava: Raabe, 1800 s. ISBN 80-89182-03-0-8.
EICHHORN, E. – GEBAUER, K. (2014). Manažment triedy, Bratislava: Dr. Josef Raabe. 194 s. ISBN 978-80-8140-096-4. http://is.komposyt.com/pre-odbornikov/ziak-so-svvp/preview-file/1-manazment-tr-982.pdf
KOREŇOVÁ, S. (2020). Príklady dobrej praxe - Aktivity na triednických hodinách. Online časopis Didaktika 6/2020. https://www.direktor.sk/sk/casopis/didaktika/priklady-dobrej-praxe-aktivity-na-triednickych-hodinach.m-1013.html
SITKOVÁ, D. (2014). Skúsenosti s intervenciou žiakov s problémovým správaním na primárnom stupni vzdelávania. Banská Bystrica: Metodicko-pedagogické centrum, 35 s..
VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – BABICOVÁ, Z. (2012). Triedny Učiteľ a spolupráca školy s rodinou. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 153 s.. ISBN 9788055705071.
Ďalší študijný text bude študentom dostupný a v pravidelných intervaloch sprístupňovaný v elektronickej podobe prostredníctvom univerzitného LMS Moodle – kurz s názvom Triedny manažment.
Najmä pre začínajúcich triednych učiteľov je nevyhnutné zorientovať sa v právnych predpisoch, ktoré sa priamo dotýkajú postavenia triedneho učiteľa:
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 553/2003 Z. z. Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
Nariadenie vlády SR č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (namiesto Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov).
vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 437/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov.
Právne predpisy, ktoré súvisia s výkonom práce triedneho učiteľa:
Zákon č. 357/2009 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky 357/2009.
Zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška č. 326/2008 Z. z. o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia.
Vyhláška č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách.
Vyhláška č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (20+30, spolu 50 bodov).
Priebežné hodnotenie: pozostáva z kritickej analýzy domácich a zahraničných zdrojov – 10 bodov a formulácia parciálnych súčastí semestrálneho projektu – 10 bodov.
Záverečné hodnotenie pozostáva: pozostáva z vypracovania semestrálneho projektu a jeho ústneho odprezentovania.
Semestrálny projekt pozostáva: z kompletného vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry za 30b. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu) v 11. týždni priebežnej výučby.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 46 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 41 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 37 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 33 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 30 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Obsahové zameranie predmetu je rozdelené na dve základné oblasti: manažment triedy z pozície učiteľa akéhokoľvek predmetu a komunikácia s triednym kolektívom z pozície triedneho učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Manažment triedy vedúci k úspešne realizovanému vyučovaciemu procesu a spolupracujúcemu konaniu žiakov v ňom s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov, čím je možné smerovať k zmysluplnému učeniu sa žiakov.
Metodika riadenia a koordinácie vyučovacieho procesu – základné piliere úspešného manažmentu triedy – plánovanie, vytváranie produktívnej klímy triedy a podpora tímovej práce v triede, usporiadanie podmienok učebného priestoru, usmerňovanie učebnej činnosti žiakov/študentov, usmerňovanie úloh žiakov/študentov súvisiacich s chodom triedy, aktivity na udržanie disciplíny v triede, aktivity na prevenciu problémového správania, triedne pravidlá. Triedny manažment a triedny učiteľ v kontexte legislatívy – kvalifikačné predpoklady pre výkon triednictva, práva a povinnosti triedneho učiteľa. Role a činnosti triedneho učiteľa. Kompetencie a zručnosti triedneho učiteľa. Požiadavky na osobnosť triedneho učiteľa. Pedagogická dokumentácia triedy. Plán, organizácia a riadenie triednických hodín a aktivity na triednické hodiny. Problémové správanie a východiskové dokumenty. Triedny učiteľ a výchovné opatrenia. Komunikácia a spolupráca triednych učiteľov s vedením školy, pedagogickými zamestnancami, odbornými zamestnancami, so zákonnými zástupcami žiakov/študentov, a so zástupcami rôznych inštitúcií a organizácií. Evalvácia triednickej činnosti.
Študent absolvovaním predmetu Triedny manažment by mal:
poznať základné zásady úspešného manažmentu triedy smerujúce k vedeniu zmysluplného vyučovacieho procesu s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov,
osvojiť si vedomosti o riadení triedy a triedneho kolektívu z pozície triedneho učiteľa v súčinnosti s inými pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami,
získať zručnosti v rámci administrácie pedagogickej dokumentácie triedneho učiteľa,
poznať kompetencie a náplň práce triedneho učiteľa,
dokáže analyzovať jednotlivé formy spolupráce rodiny a školy a posúdiť ich vhodnosť vo vzťahu k rodičom a žiakom,
byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín pri tvorbe semestrálneho projektu,
byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorby semestrálneho projektu na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, organizačné zručnosti, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tvorivosť a predstavivosť, kritické myslenie, analytické schopnosti, schopnosť riešenia problémov, a ďalšie.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 8 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 8 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 22 hodín, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, inštruktáž, projektové metódy, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, e-learning.
Povinná literatúra:
DUBEC, M. (2007). Třídnické hodiny. Praha: Projekt Odyssea, s. 4–5. [online] [cit. 2. 6. 2020] Dostupné z: http://www.odyssea.cz/localImages/tridnicke_hodiny.pdf.
DUTKOVÁ, K., MEDLENOVÁ, J. (2007). Sprievodca triedneho učiteľa. 1. vyd. Bratislava: Raabe, 1800 s. ISBN 80-89182-03-0-8.
EICHHORN, E. – GEBAUER, K. (2014). Manažment triedy, Bratislava: Dr. Josef Raabe. 194 s. ISBN 978-80-8140-096-4. http://is.komposyt.com/pre-odbornikov/ziak-so-svvp/preview-file/1-manazment-tr-982.pdf
KOREŇOVÁ, S. (2020). Príklady dobrej praxe - Aktivity na triednických hodinách. Online časopis Didaktika 6/2020. https://www.direktor.sk/sk/casopis/didaktika/priklady-dobrej-praxe-aktivity-na-triednickych-hodinach.m-1013.html
SITKOVÁ, D. (2014). Skúsenosti s intervenciou žiakov s problémovým správaním na primárnom stupni vzdelávania. Banská Bystrica: Metodicko-pedagogické centrum, 35 s..
VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – BABICOVÁ, Z. (2012). Triedny Učiteľ a spolupráca školy s rodinou. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 153 s.. ISBN 9788055705071.
Ďalší študijný text bude študentom dostupný a v pravidelných intervaloch sprístupňovaný v elektronickej podobe prostredníctvom univerzitného LMS Moodle – kurz s názvom Triedny manažment.
Najmä pre začínajúcich triednych učiteľov je nevyhnutné zorientovať sa v právnych predpisoch, ktoré sa priamo dotýkajú postavenia triedneho učiteľa:
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 553/2003 Z. z. Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.
Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
Nariadenie vlády SR č. 201/2019 Z. z. o priamej výchovno-vzdelávacej činnosti (namiesto Vyhláška MŠVVaŠ SR č. 445/2009 Z. z. o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov).
vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 437/2020 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov.
Právne predpisy, ktoré súvisia s výkonom práce triedneho učiteľa:
Zákon č. 357/2009 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky 357/2009.
Zákon č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch SR a ich používaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
Vyhláška č. 326/2008 Z. z. o druhoch a náležitostiach vysvedčení a ostatných školských tlačív vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia.
Vyhláška č. 231/2009 Z. z. o podrobnostiach o organizácii školského roka na základných školách, na stredných školách, na základných umeleckých školách, na praktických školách, na odborných učilištiach a na jazykových školách.
Vyhláška č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním.
100% priebežného hodnotenia, kurz je ukončený hodnotením
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (20+30, spolu 50 bodov).
Priebežné hodnotenie: pozostáva z kritickej analýzy domácich a zahraničných zdrojov – 10 bodov a formulácia parciálnych súčastí semestrálneho projektu – 10 bodov.
Záverečné hodnotenie pozostáva: pozostáva z vypracovania semestrálneho projektu a jeho ústneho odprezentovania.
Semestrálny projekt pozostáva: z kompletného vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry za 30b. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu) v 11. týždni priebežnej výučby.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 46 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 41 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 37 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 33 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 30 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
Obsahové zameranie predmetu je rozdelené na dve základné oblasti: manažment triedy z pozície učiteľa akéhokoľvek predmetu a komunikácia s triednym kolektívom z pozície triedneho učiteľa na úrovni nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania. Manažment triedy vedúci k úspešne realizovanému vyučovaciemu procesu a spolupracujúcemu konaniu žiakov v ňom s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov, čím je možné smerovať k zmysluplnému učeniu sa žiakov.
Metodika riadenia a koordinácie vyučovacieho procesu – základné piliere úspešného manažmentu triedy – plánovanie, vytváranie produktívnej klímy triedy a podpora tímovej práce v triede, usporiadanie podmienok učebného priestoru, usmerňovanie učebnej činnosti žiakov/študentov, usmerňovanie úloh žiakov/študentov súvisiacich s chodom triedy, aktivity na udržanie disciplíny v triede, aktivity na prevenciu problémového správania, triedne pravidlá. Triedny manažment a triedny učiteľ v kontexte legislatívy – kvalifikačné predpoklady pre výkon triednictva, práva a povinnosti triedneho učiteľa. Role a činnosti triedneho učiteľa. Kompetencie a zručnosti triedneho učiteľa. Požiadavky na osobnosť triedneho učiteľa. Pedagogická dokumentácia triedy. Plán, organizácia a riadenie triednických hodín a aktivity na triednické hodiny. Problémové správanie a východiskové dokumenty. Triedny učiteľ a výchovné opatrenia. Komunikácia a spolupráca triednych učiteľov s vedením školy, pedagogickými zamestnancami, odbornými zamestnancami, so zákonnými zástupcami žiakov/študentov, a so zástupcami rôznych inštitúcií a organizácií. Evalvácia triednickej činnosti.
Študent absolvovaním predmetu Triedny manažment by mal:
poznať základné zásady úspešného manažmentu triedy smerujúce k vedeniu zmysluplného vyučovacieho procesu s minimalizáciou rušivého správania sa žiakov,
osvojiť si vedomosti o riadení triedy a triedneho kolektívu z pozície triedneho učiteľa v súčinnosti s inými pedagogickými a nepedagogickými zamestnancami,
získať zručnosti v rámci administrácie pedagogickej dokumentácie triedneho učiteľa,
poznať kompetencie a náplň práce triedneho učiteľa,
dokáže analyzovať jednotlivé formy spolupráce rodiny a školy a posúdiť ich vhodnosť vo vzťahu k rodičom a žiakom,
byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín pri tvorbe semestrálneho projektu,
byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorby semestrálneho projektu na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, organizačné zručnosti, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tvorivosť a predstavivosť, kritické myslenie, analytické schopnosti, schopnosť riešenia problémov, a ďalšie.
Forma výučby: konzultácie, samoštúdium
Typ predmetu: voliteľný
Odporúčaný rozsah výučby: rozsah a frekvenciu konzultácií určí vedúci/vedúca práce ŠVOUČ
Časová záťaž študenta: 60 hodín (konzultácie, samoštúdium, spracovanie práce/ tvorba diela, prezentácia práce/umeleckého diela)
Metóda štúdia: individuálna tvorba, konzultácie
Podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce ŠVOUČ vzhľadom na tému práce ŠVOUČ.
Podmienkou absolvovania predmetu a získania kreditov je účasť na ústavnom/fakultnom kole ŠVOUČ. Záverečné hodnotenie sa stanovuje na základe predloženej práce ŠVOUČ a jej prezentácie.
Udelené hodnotenie predmetu: absolvoval/absolvovala
slovenský jazyk
-Príprava a tvorba práce.
-Príprava a tvorba/interpretácia umeleckého diela podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce.
- Príprava prezentácie práce ŠVOUČ.
- Prezentácia práce ŠVOUČ pred odbornou a študentskou verejnosťou.
Absolvovaním predmetu študent/študentka:
- Nadobudne hlbšiu znalosť riešenej problematiky práce ŠVOUČ a znalosťbibliografických noriem alebo hlbší rozvoj umeleckých, či interpretačných zručností
- Je schopný/-á plánovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť
- Využíva relevantné teoretické poznatky v metodických aplikáciách, v metodológii výskumu alebo relevantné umelecké postupy/techniky pri tvorbe/interpretácii diela
- Dokáže realizovať a prezentovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť a reagovať na otázky s ňou súvisiace
- Vytvára konzistentný odborný text teoreticko-výskumného resp. teoreticko-metodického charakteru, originálne umelecké dielo, alebo originálnu interpretáciu diela
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, ktorý pozostáva z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie prípadných interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Cieľom kurzu je získavanie a rozvíjanie vokálneho kolektívneho prejavu v podmienkach zborového telesa. Študent si osvojuje zásady zborovo-speváckej techniky a harmonicko-rytmického cítenia. Študent rozvíja schopnosť kolektívnej spolupráce a komunikačné schopnosti. Študent taktiež nadobúda pódiovú skúsenosť a reprezentuje univerzitu na domácich aj zahraničných podujatiach.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, ktorý pozostáva z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie prípadných interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Cieľom kurzu je získavanie a rozvíjanie vokálneho kolektívneho prejavu v podmienkach zborového telesa. Študent si osvojuje zásady zborovo-speváckej techniky a harmonicko-rytmického cítenia. Študent rozvíja schopnosť kolektívnej spolupráce a komunikačné schopnosti. Študent taktiež nadobúda pódiovú skúsenosť a reprezentuje univerzitu na domácich aj zahraničných podujatiach.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, pozostávajúceho z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta, ktoré posudzuje dirigent zboru. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho/individuálneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
FX (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Študent má zmysel pre kultivovaný spev, primeraný výraz a prejav, vkus a zároveň sa učí interpretácii skladieb rôznych štýlových období a žánrov.
Študent rozvíja svoju muzikálnosť a nadobudnuté poznatky v oblasti vokálnych činností pri práci s hudobným materiálom v zborových ansámbloch.
Študent má prehľad v otázkach dramaturgie koncertu.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, pozostávajúceho z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta, ktoré posudzuje dirigent zboru. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho/individuálneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
FX (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Študent má zmysel pre kultivovaný spev, primeraný výraz a prejav, vkus a zároveň sa učí interpretácii skladieb rôznych štýlových období a žánrov.
Študent rozvíja svoju muzikálnosť a nadobudnuté poznatky v oblasti vokálnych činností pri práci s hudobným materiálom v zborových ansámbloch.
Študent má prehľad v otázkach dramaturgie koncertu.
Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda
podľa zamerania témy diplomovej práce
Štátnu skúšku obhajoba diplomovej, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č.
1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov
za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie
štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené
disciplinárne konanie.
Študent získava 14 kreditov za úspešnú obhajobu diplomovej práce (kredity započítané v študijnom pláne
VUZ).
U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave
hodnotí najmä:
- preukázanie schopnosti študenta schopnosť integrovať vedomosti, zvládať zložitosť a formulovať
rozhodnutia pri neúplných alebo obmedzených informáciách, pričom však zahŕňajú spoločenskú
a etickú zodpovednosť spojenú s uplatňovaním ich vedomostí a rozhodnutí;
- preukázanie, že vie jasne a jednoznačne komunikovať závery, ich poznatky a zdôvodnenia
odborníkom aj laickým adresátom;
- spracovanie zvolenej témy na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej
literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi, hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je
možné verifikovať. Súčasne diplomová práca musí byť prínosom v konkrétnom odbore.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100 – 91% (výborne – vynikajúce výsledky),
B 90 – 81% (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C 80 – 73% (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D 72 – 66% (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E 65 – 60% (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx 59 a menej % (nedostatočne).
Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nedosahujúcej 60 %
z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky –
obhajoba diplomovej práce. Rovnako je študent hodnotený hodnotením FX, ak odovzdal diplomovú prácu v
rozpore s odsekom 7 č. 56 Vnútorného predpisu UK č. 23/2021 alebo odovzdal diplomovú prácu, ktorá v
podstatnej miere nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 písm. d), odseku 2 písm. d) alebo odseku 3 písm. d) čl.
56 Vnútorného predpisu UK 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK
v Bratislave.
Podrobnosti a konkretizácie náležitostí záverečných prác pre jednotlivé učiteľské študijné programy
v kombinácii (aprobácie) budú spresnené v príslušných Opisoch študijných programov.
slovenský jazyk, v prípade jazykových špecializácií aj jazyk príslušnej predmetovej špecializácie
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri
hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej
štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a
či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom
v príslušnom študijnom odbore, v ktorom študent absolvoval študijný program;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva
iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sú aj
protokoly originality: z centrálneho registra a Theses, k výsledkom ktorých sa školiteľ a oponent vyjadrujú
vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a
autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských
kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 2/2018
Smernica rektora UK v Bratislave;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je
spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce
posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na
pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
8. V študijnom programe zameranom na učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov môže byť súčasťou
záverečnej práce a jej obhajoby aj prezentácia umeleckých výstupov a výkonov.
Ciele a výstupy vzdelávania:
Výstup vzdelávania je v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF,
v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade
s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi. Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami/výskumnými otázkami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.