2 hodiny prednáška+seminár/týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 40 hodín práca na projekte, 58 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce.

Vyučovacie metódy:

- prednáška: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe.

Dôraz na diskusiu, kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá, spravodajstvo a pod.), kooperáciu. Výstup – odovzdanie projektu a skúška v skúškovom období.

BECK, U. 2011. Riziková společnost. Na cestě k jiné moderně. Praha : SLON. ISBN 978-80-7419-047-6 MALÍK, B. 2012. Politická antropológia. Futurológia bez budúcnosti. Bratislava : Iris. ISBN 978-80-81530-02-9 SAKTOROVÁ, Ľ. 2021. Globálna občianska spoločnosť v kontexte medzinárodných vzťahov a medzinárodného práva. Praha : Leges. ISBN 9788075024725. SOPÓCI, J. 2000. Sociálne inštitúcie a sociálna zmena. Bratislava : Univerzita Komenského.ISBN 80-223-1453-0

50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia

Skupinový projekt (2 - 3 študenti) analyzujúci konkrétny občiansky problém v súčasnej Európe na pozadí najnovšej politologickej, kultúrno-historickej a sociologickej literatúry. Projekt bude analyzovať charakter problému, príčiny jeho vzniku, jeho dopad na Slovensko. Jedným z kritérií hodnotenia bude aj schopnosť študentov vyhľadávať relevantnú literatúru a pracovať s informáciami. Priebežné hodnotenie: Anotácia a projekt – max 50 bodov. Záverečné hodnotenie: obhájenie projektu, skúška k preberaným témam z prednášok – max 50 bodov.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje

poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.

B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,

vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.

C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.

D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie.

E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.

Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský a český jazyk

1. Občianska spoločnosť, štát a škola. Historické podoby občianstva.

2. Možnosti vedenia k aktívnemu občianstvu v školskom prostredí a mimo neho.

3. Európa a občianstvo, globalizácia. 4. Aktuálna spoločensko-politická situácia doma a v zahraničí.

50/50

Študenti si osvoja samostatný pohľad na občiansku spoločnosť, na politické, kultúrne a ekonomické pohyby v súčasnej Európe. Študenti budú schopní vnímať globálne súvislosti. Svoje poznanie dokážu aplikovať na problematiku školskej výchovy k občianstvu. Predmet prehĺbi teoretické poznanie občianstva z bakalárskeho štúdia tak, aby študenti boli schopní aplikovať teóriu na súčasné procesy vo svete a aby boli schopní samostatného teoretického myslenia o občianstve s dôrazom na teoretickú reflexiu súčasnosti.

Zvolené metódy vzdelávania prispejú k ďalšiemu rozvoju kompetencií (kognitívna oblasť: kritické myslenie, myslenie v súvislostiach, argumentácia; afektívna oblasť: postoje a presvedčenia, hodnoty; psychomotorická oblasť: digitálne zručnosti; sociálna oblasť: kooperácia, komunikácia).

Ciele predmetu: Študent sa dokáže orientovať v aktuálnej problematike občianstva, globálnych súvislostiach, vplyve médií a mediálnej výchovy vo výchove k občianstvu. Dokáže efektívne pracovať ako člen tímu. Vie pracovať s informačno-komunikačnými technológiami, vie uvažovať kriticky a v súvislostiach. Predmet svojím zameraním a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju dôležitých profesijných kompetencií budúcich učiteľov v súlade s profilom absolventa.

Prednáška+seminár, 2 hodiny týždeň / spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín priama výučba, 50 hodín príprava na záverečnú ústnu skúšku, 30 hodín na vypracovanie priebežnej písomnej práce, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s politologickým textom). Spolu 120 hodín

Vyučovacie metódy:

V rámci prednášok: problémový výklad s diskusiou

V rámci seminárov: práca v skupinách pri vypracovávaní projektov ku globálnej a európskej dimenzii vo vzdelávaní v školskom prostredí ZŠ a SŠ, komentované prezentovanie realizovaných projektov, diskusia, polemika, debata.

LYSÝ J. a kol. 2007. Globálne rozvojové vzdelávanie, Bratislava: Album, 180 s. ISBN978-80968667-7-9

LIESSMANN, K. P.: Vzdělání jako provokace. Praha. Academia 2018. ISBN 978-80-200-2875-4

NOVÁČEK, P. 1999. Křižovatky budoucnosti. Směřování k udržitelnému rozvoji a globálnímu řízení. Praha. Nakladatelství G plus G. 284 s. ISBN 80-86103-27-7

MISTRÍK, E. a kol. 2008. Multikultúrna výchova v škole. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, (dostupná na internete www.osf.sk v sekcii Publikácie) ISBN 978-80-969271-4-2

ZAVIŠ, M.:: Udržateľný spôsob života. In: Životné prostredie. - Č. 3 (2003), s. 158-160. - ISSN 0044-4863

ZAVIŠ, M: Biologické aspekty osobnej spirituality.In: Kultúra, religiozita a spoločnosť: Skúmanie vzájomných interakcií. - Ljubljana : KUD Apokalipsa : CERISK, 2014. - S. 224-248. - ISBN 978-961-6894-35-7

Odporúčaná literatúra:

BAUMAN, Z. 1999. Globalizace, důsledky pro člověka. Praha: Mladá fronta, 157 s. ISBN80-204-0817-7

BECK, U. 2005. Čo je globalizácia? Bratislava. Vydavateľstvo SSS, 189 s. ISBN 80-8061-190-4

GONĚC, V. 2003. Od "malé Evropy" k "velké Evropě". Dějiny rozšiřování Evropskýchspolečenství/Evropské unie, 1950-2002, sv. 2. Brno: Masarykova univerzita, 237 s. ISBN80-210-3255-3

Ústavy států Evropské unie. 1997. Praha: Linde, 800 s. ISBN 80-7201-056-5

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50

Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie písomnej práce (štruktúrovaná esej) na určenú tému podľa určených podmienok: (50 % hodnotenia). Záverečné hodnotenie zahŕňa absolvovanie ústnej skúšky zameranej na globálnu a európsku dimenziu vo vzdelávaní. Vzdelávanie zdôrazňuje globálny a európsky kontext v učení (sa). Obidve dimenzie vo vzdelávaní poskytujú priestor k zmene postojov a posilňujú uvedomenie si vlastnej úlohy vo svete. Motivujú študentov k zodpovednosti a vedú smerom k osvojeniu si hodnôt aktívneho občianstva. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % celkového bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študent v štruktúrovanej eseji preukázal takú úroveň osvojenia a zosúladenia spracovanej témy so zadanými kritériami (osvojené poznatky a mobizované kognitívne schopnosti), ktoré zodpovedajú hdnoteniu A. V ústnej skúške správne, aktívne, kriticky a tvorivo si osvojuje obidve dimenzie vzdelávania a dokáže ich začleniť do výchovy k demkratickému občianstvu. Kriticky reflektuje vplyv politických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych, religióznych, kultúrnych a historických faktorov na obidve dimentie vo vzdelávaní. Vysvetľuje aktérsky, teoretický a kritický rozmer zodpovednosti za súčasný svet a pozíciu Slovenska.

Štruktúrovaná esej a ústná skúška sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.

B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študent primerane kriticky reflektuje globálnu a európsku dimenziu vo vzdelávaní (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu B. V štruktúrovanej eseji preukázal veľmi dobrú úroveň osvojenia spracovanej témy so zadanými kritériami a v ústnej skúške si správne, kriticky a tvorivo osvojuje obidve dimenzie vzdelávania a dokáže ich začleniť do výchovy k demkratickému občianstvu. Kriticky reflektuje vplyv politických, ekonomických, sociálnych, environmentálnych, religióznych, kultúrnych a historických faktorov na obidve dimentie vo vzdelávaní. Vysvetľuje teoretický a kritický rozmer zodpovednosti za súčasný svet a pozíciu Slovenska.

C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študent v štrukturovanej eseji a v ústnej skúške viac-menej kriticky reflektuje poznatky z globálnej a európskej dimenzie vo vzdelávaní (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu C.

D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študent v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektuje poznatky z globálnej a európskej dimenzie vo vzdelávaní (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), v štruktúrovanej eseji a na ústnej skúške preukázal poznatky na stupni D.

E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) študent v štruktúrovanej eseji a na ústnej skúške preukázal len obmedzenú mieru kriticky reflektovať obidve dimenzie vo vzdelávaní a aktuálny vývoj disciplíny.

Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše).

slovenský a český jazyk

Vývoj pojmov globálna a európska dimenzia: rôznorodosť koncepcií a prístupov; Globalizácia v politickej teórii; Európska únia v procesoch globalizácie. Európska únia, jej história a inštitúcie: Rada ministrov, Európska komisia, Európsky parlament, Európsky súdny dvor; Hlavné politiky spoločenstva: obchod, doprava, mena, hospodárstvo, zamestnanosť, sociálna politika a životné prostredie, spotrebiteľ, bezpečnosť a súdy; Preambuly štátov Európskej únie: porovnanie. Európsky dohovor o ľudských právach, Listina základných práv a slobôd; Perspektívy európskych integračných procesov. Idea zjednotenej Európy. Slovenská republika a Európska únia. Rozširovanie EÚ; Fenomén utečencov a právo na azyl. Implementácia globálnej a európskej dimenzie do procesu výchovy a vzdelávania. Programy Európskej komisie a Rady Európy zamerané na túto problematiku; Globálna a európska dimenzia prostredníctvom medzinárodných školských projektov (napr. Európa v škole, Európske kluby, Výchova k demokracii, Jeden svet a pod;).

50/50

Študenti sú oboznámení so začlenením problematiky globálnej a európskej dimenzie do systému výchovy k demokratickému občianstvu a humanitných disciplín. Vysvetliť vplyv globalizácie na oblasť vzdelávania. Nasleduje európska dimenzia ako užší priestor od európskych inštitúcií po konkrétne školské projekty. Osvojenie zmyslu predmetu, spôsoby citácie, "development thinking". Svet je globálny, ľudské spoločenstvo je aj v Európe rozdelené do parciálnych kultúr, expertných komunít, ideologických táborov, ekonomickými ukazovateľmi profilovaných tried resp. vrstiev a s nimi spojenými vzdelávacími aktivitami. Nimi podmienená mnohosť pohľadov na svet si vyžaduje sprostredkovanie, bez ktorého by sa ľudská existencia na tomto svete stala neúnosnou. Sprostredkovateľom je aj globálna a európska dimenzia vzdelávania, študent rešpektuje a pozná ciele vzdelávania (ISCED 1-3). Jednou z úloh je aj hľadanie styčných bodov medzi disparátnymi ľudskými spoločenstvami tak, aby uvedeným globálnym výzvam či problémom nečelili izolované skupiny či dokonca indivíduá, ale (aspoň v základných otázkach) zjednotené ľudstvo.

prednáška + seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín priama výučba, 40 hodín na vypracovanie priebežných úloh, 40 hodín na vypracovanie záverečnej úlohy, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s textom a videom, analýza obsahu a použitých výrazových prostriedkov). Spolu: 120 hodín.

Metóda vzdelávania:

- V rámci prednášok: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Inštruktáž. Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Prezentovanie ukážok rôznych mediálnych produktov (film, reklama a pod.).

- V rámci seminárov: práca v skupinách na vypracovaní príslušného zadania (napríklad pri tvorbe daného mediálneho produktu), komentované prezentácie realizovaných výstupov. Individuálna supervízia.

Povinná literatúra:

MIČIENKA, M; JIRÁK, J. 2007. Základy mediální výchovy. 1.vyd. Praha : Portál. 296 s. ISBN

978-80-7367-315-4.

MALÍK, B. 2008. Mediomorfóza sveta. Filozofické, antropologické, sociálne a politické aspekty súčasných médií. Bratislava: Iris, 157 s. ISBN 978-80-89256-25-9.

MALÍK, B. 2013. Problém výberu relevantného v občianskom vzdelávaní v kontexte multikultúrneho prostredia a súčasného informačného boomu. In Teoretické reflexie výchovy k demokratickému občianstvu na školách (slovenský a český kontext). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 217 s. ISBN 978-80-223-3534-8.

Odporúčaná literatúra:

SAK, P. 2007. Člověk a vzdělání v informační společnosti. Praha: Portál. 290 s. ISBN 978-80-7367-230-0.

MALÍK, B. 2008. Mediomorfóza sveta a jej presahy do školského prostredia. In: Pedagogická

revue, Roč. 60, č. 1/2, 2008, s. 140 - 156. ISSN 1335-1982.

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50

Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie štyroch priebežných úloh (50% hodnotenia). Úlohy budú zamerané na analýzu médií, tvorbu mediálnych produktov a zvládnutie nových prezentačných programov. Dve z uvedených úloh budú orientované na skupinové výstupy.

Záverečné hodnotenie pozostáva z praktickej ukážky vzorovej hodiny mediálnej výchovy na vybranú tému pozostávajúcej z jej prezentácie a v samostatnom dokumente zaslanej reflexie použitých prezentačných postupov – zdôvodnenie účelu výberu použitých vizuálnych prostriedkov (farieb, fontu písma, grafických a obrázkových prvkov a pod.), jej dramaturgie a očakávaných edukačných efektov zvolených prezentačných postupov (50% hodnotenia). Zadané úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu A.

B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu B.

C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu C.

D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu D.

E 65-60%, dostatočne. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu E.

Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.

slovenský a český jazyk

Koncepcie mediálnej výchovy doma a vo svete. Prehodnotenie aktuálne platného konceptu mediálnej výchovy vo svetle zmien, ktoré sa na mediálnej scéne udiali od jeho implementácie do štátneho vzdelávacieho programu. Ciele mediálnej výchovy diferencované podľa jednotlivých stupňov vzdelávania (ISCED 1-3) Média a demokracia. Mediálna a digitálna gramotnosť ako predpoklad aktívneho občianstva (ako prostriedok k prevencii a zníženiu rizík vylúčenia jednotlivcov a skupín zo života spoločnosti). Etická a právna regulácia médií. Ambivalentná povaha médií. Pictorial turn a ním iniciované zmeny mediálnej scény. Antropologické, politické a sociálne dôsledky uvedených transferov. Vplyv médií na jednotlivé segmenty spoločnosti s dôrazom na školskú realitu. Identifikovanie základných rovín formačných účinkov médií. Audit kladov a záporov vybraných médií, foriem a obsahu nimi šírených posolstiev. Hrozba mediokracie a diskurzívneho totalitarizmu a stratégie, ako jej efektívne čeliť. Zásady správania na internete (netiketa). Zásady pre tvorbu prezentačných dokumentov a mediálnych kampaní (voľby, sociálna reklama) podporujúcich občiansku angažovanosť a participáciu.

50/50

Študenti získajú kompetencie týkajúce sa mediálnej a digitálnej gramotnosti. Prostredníctvom ich uplatňovania v modelových situáciách nadobudnú schopnosť samostatnej tvorby vybraných mediálnych produktov. Osvoja si určité princípy kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi. Naučia sa orientovať v mediálnej ponuke, predovšetkým v elektronických informačných zdrojoch a posudzovať ich kvalitu a vierohodnosť. Osvoja si zásady, ktoré im umožnia kompetentnejšie selektovať informácie. Naučia sa zaujímať kritický postoj a vlastný názor k mediálnym obsahom a rozlišovať medzi svojimi záujmami a záujmami vlastníkov médií a ich inzerentov. Budú vedieť zhodnotiť vplyv súčasných médií na rôzne oblasti spoločenského života, kultúry a politiky a tematizovať nimi iniciované zmeny a vývojové trendy v uvedených oblastiach. Poznajú prínos médií pre rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti. Nadobudnú tiež určité prezentačné zručnosti.

prednáška + seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín priama výučba, 40 hodín na vypracovanie priebežných úloh, 40 hodín na vypracovanie záverečnej úlohy, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s textom a videom, analýza obsahu a použitých výrazových prostriedkov). Spolu: 120 hodín.

Metóda vzdelávania:

- V rámci prednášok: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Inštruktáž. Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Prezentovanie ukážok rôznych mediálnych produktov (film, reklama a pod.).

- V rámci seminárov: práca v skupinách na vypracovaní príslušného zadania (napríklad pri tvorbe daného mediálneho produktu), komentované prezentácie realizovaných výstupov. Individuálna supervízia.

Povinná literatúra:

MIČIENKA, M; JIRÁK, J. 2007. Základy mediální výchovy. 1.vyd. Praha : Portál. 296 s. ISBN

978-80-7367-315-4.

MALÍK, B. 2008. Mediomorfóza sveta. Filozofické, antropologické, sociálne a politické aspekty súčasných médií. Bratislava: Iris, 157 s. ISBN 978-80-89256-25-9.

MALÍK, B. 2013. Problém výberu relevantného v občianskom vzdelávaní v kontexte multikultúrneho prostredia a súčasného informačného boomu. In Teoretické reflexie výchovy k demokratickému občianstvu na školách (slovenský a český kontext). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 217 s. ISBN 978-80-223-3534-8.

Odporúčaná literatúra:

SAK, P. 2007. Člověk a vzdělání v informační společnosti. Praha: Portál. 290 s. ISBN 978-80-7367-230-0.

MALÍK, B. 2008. Mediomorfóza sveta a jej presahy do školského prostredia. In: Pedagogická

revue, Roč. 60, č. 1/2, 2008, s. 140 - 156. ISSN 1335-1982.

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50

Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie štyroch priebežných úloh (50% hodnotenia). Úlohy budú zamerané na analýzu médií, tvorbu mediálnych produktov a zvládnutie nových prezentačných programov. Dve z uvedených úloh budú orientované na skupinové výstupy.

Záverečné hodnotenie pozostáva z praktickej ukážky vzorovej hodiny mediálnej výchovy na vybranú tému pozostávajúcej z jej prezentácie a v samostatnom dokumente zaslanej reflexie použitých prezentačných postupov – zdôvodnenie účelu výberu použitých vizuálnych prostriedkov (farieb, fontu písma, grafických a obrázkových prvkov a pod.), jej dramaturgie a očakávaných edukačných efektov zvolených prezentačných postupov (50% hodnotenia). Zadané úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu A.

B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu B.

C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu C.

D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu D.

E 65-60%, dostatočne. Študent v priebežných i koncovej úlohe preukázal takú úroveň a rozsah nadobudnutých mediálnych kompetencií a zručností pri tvorbe zadaných mediálnych produktov, ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení zodpovedá hodnoteniu E.

Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.

slovenský a český jazyk

Koncepcie mediálnej výchovy doma a vo svete. Prehodnotenie aktuálne platného konceptu mediálnej výchovy vo svetle zmien, ktoré sa na mediálnej scéne udiali od jeho implementácie do štátneho vzdelávacieho programu. Ciele mediálnej výchovy diferencované podľa jednotlivých stupňov vzdelávania (ISCED 1-3) Média a demokracia. Mediálna a digitálna gramotnosť ako predpoklad aktívneho občianstva (ako prostriedok k prevencii a zníženiu rizík vylúčenia jednotlivcov a skupín zo života spoločnosti). Etická a právna regulácia médií. Ambivalentná povaha médií. Pictorial turn a ním iniciované zmeny mediálnej scény. Antropologické, politické a sociálne dôsledky uvedených transferov. Vplyv médií na jednotlivé segmenty spoločnosti s dôrazom na školskú realitu. Identifikovanie základných rovín formačných účinkov médií. Audit kladov a záporov vybraných médií, foriem a obsahu nimi šírených posolstiev. Hrozba mediokracie a diskurzívneho totalitarizmu a stratégie, ako jej efektívne čeliť. Zásady správania na internete (netiketa). Zásady pre tvorbu prezentačných dokumentov a mediálnych kampaní (voľby, sociálna reklama) podporujúcich občiansku angažovanosť a participáciu.

50/50

Študenti získajú kompetencie týkajúce sa mediálnej a digitálnej gramotnosti. Prostredníctvom ich uplatňovania v modelových situáciách nadobudnú schopnosť samostatnej tvorby vybraných mediálnych produktov. Osvoja si určité princípy kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi. Naučia sa orientovať v mediálnej ponuke, predovšetkým v elektronických informačných zdrojoch a posudzovať ich kvalitu a vierohodnosť. Osvoja si zásady, ktoré im umožnia kompetentnejšie selektovať informácie. Naučia sa zaujímať kritický postoj a vlastný názor k mediálnym obsahom a rozlišovať medzi svojimi záujmami a záujmami vlastníkov médií a ich inzerentov. Budú vedieť zhodnotiť vplyv súčasných médií na rôzne oblasti spoločenského života, kultúry a politiky a tematizovať nimi iniciované zmeny a vývojové trendy v uvedených oblastiach. Poznajú prínos médií pre rozvoj demokracie a občianskej spoločnosti. Nadobudnú tiež určité prezentačné zručnosti.

Prednáška+seminár, 3 hodiny za týždeň (1P+2S), t.j. 33 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

33 hodín priama výučba, 25 hodín na vypracovanie priebežných úloh, 20 hodín vypracovanie seminárnej práce, 15 hodín príprava na kolokvium, 12 hodín riadené samoštúdium (práca s textom a videom), 15 príprava na seminár. Spolu 120 hodín.

Vyučovacie metódy:

- V rámci prednášok: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.

- V rámci seminárov: práca v skupinách, komentované prezentácie, nácvik metód vyučovania, práca s textom, prezentovanie, rolové hry, simulačné hry

Štátne vzdelávacie programy pre základné a stredné školy a ich ďalšie úpravy. ŠPÚ a ŠIOV po roku 2015.

Učebné osnovy/štandardy predmetu Občianska náuka.

BEDNAŘÍK, A. a kol.: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať . Bratislava : NDS, 2004. 228 s. ISBN 80-969209-5-2.

ČAPEK, R.: Moderní didaktika. Praha : Grada, 2015. 624 s. ISBN 978-80-2473-450-7.

KARNSOVÁ, M.: Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Potrál, 1994. 153 s. ISBN 80-7178-032-4.

LUKÁŠOVÁ, H.: Kvalita života dětí a didaktika. Praha : Portál, 2010. 201 s. ISBN 978-80-7367-784-8.

STARÝ, K., LAUFKOVÁ, V. a kol: Formativní hodnocení ve výuce. Praha : Portál, 2016. 152 s. ISBN 978-80-262-1001-6.

TUREK, I.: Didaktika. Bratislava : Wolters Kluwer, 2014. 618 s. ISBN 978-80-8168-004-5.

študijné materiály budú k dispozícii v kurze na moodle.uniba.sk

Predmet je ukončený skúškou 50/50. 50% priebežného hodnotenia a 50% záverečného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa spracovanie priebežných úloh cca 3-4 (50%). Záverečné hodnotenie zahŕňa vypracovanie seminárnej práce (30% hodnotenia) a kolokvium (20%).

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 95% bodového hodnotenia, na získanie hodnotenia B najmenej 86%, na hodnotenie C najmenej 78%, na hodnotenie D najmenej 69 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodového hodnotenia. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodového hodnotenia.

slovenský a český jazyk

A: Oblasť vedomostí:

Kontakt so školou: Odborová didaktika . Občianska náuka v kurikulu základných a stredných škôl. Súčasnosť výchovy k občianstvu (po roku 1989). Štátne vzdelávacie programy, občianske kompetencie. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť. Prierezové témy a občianske kompetencie. Občianstvo, výchova k občianstvu ako „téma“.

Identifikácia vzdelávacích potrieb a výchova k občianstvu: Žiak, detstvo. Diagnostika vo vzťahu k výchove k občianstvu. Učenie, učebné štýly. Plánovanie a príprava vyučovania: Kontext pre plánovanie. Ciele vyučovania občianskej náuky a učivo. Koncepcie vyučovacieho procesu didaktické zásady. Príprava na vyučovanie.

Realizácia vyučovacej aktivity: Metódy vyučovania. Príprava na realizáciu vyučovania.. Disciplína a klíma triedy na hodinách občianskej náuky. Reflexia a sebareflexia (vo vzťahu k pozorovaniam z pedagogickej praxe).

Hodnotenie vyučovania a výchova k občianstvu – formy hodnotenia a ich dôsledky.

B: Osobnostný a sociálny rozvoj budúcich učiteľov - oblasť zručností a postojov

Prezentovať výsledky práce s cieľom naučiť členov skupiny orientovať sa v problematike.

Reflexia aktivity. Schopnosť spolupráce a kooperácie pri plnení skupinových úloh (práca v malých pomocných skupinách). Preukázať schopnosť prepojenia teoretických záverov a budúcej praxe v ON.

50/50

Didaktika občianskej náuky I .je orientovaná na didaktické a manažérske profesijné kompetencie a podnecuje osobnostný a sociálny rozvoj budúcich učiteľov.

Študenti získajú poznatky o jednotlivých prvkoch odborovej didaktiky. Pochopia logiku vzdelávacieho cyklu, podľa ktorých je zostavená osnova predmetu a spoznajú špecifiká občianskej náuky ako predmetu na základných a stredných školách. Cieľom kurzu je oboznámiť študentov s aktuálnymi problémami vo výchove k občianstvu v minulosti a po roku 1989 až po súčasnosť, s postavením a cieľmi občianskej náuky v učebných plánoch ZŠ, SŠ a gymnáziách, so vzdelávacími štandardmi, s obsahom, výkonom, metódami a formami práce so žiakmi na hodinách ON. Poznať nové reformné zmeny v edukačnom procese - ich zmysel a podstatu. Vedieť charakterizovať a analyzovať platné základné pedagogické dokumenty. Schopnosť aplikovať získané teoretické poznatky a zručnosti pri formulovaní cieľov vzdelávania, písomnej príprave na vyučovanie, zostaviť tematický plán vyučovania.

Naučia sa ciele, metódy a spôsoby hodnotenia výsledkov v občianskej náuke. Prípravou seminárnej práce získajú skúsenosti s projektovým vyučovaním a naučia sa využívať získané poznatky v prospech nových, aktivizujúcich vyučovacích postupov. Kurz podporuje u študentov hľadanie prístupov, ktoré zodpovedajú potrebám spoločnosti a dovolia učiteľovi využívať jeho silné stránky.

Prednáška+seminár, 3 hodiny za týždeň (1P+2S), t.j. 33 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

33 hodín priama výučba, 25 hodín na vypracovanie priebežných úloh, 20 hodín vypracovanie seminárnej práce, 15 hodín príprava na kolokvium, 12 hodín riadené samoštúdium (práca s textom a videom), 15 príprava na seminár. Spolu 120 hodín.

Vyučovacie metódy:

- V rámci prednášok: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.

- V rámci seminárov: práca v skupinách, komentované prezentácie, nácvik metód vyučovania, práca s textom, prezentovanie, rolové hry, simulačné hry

Štátne vzdelávacie programy pre základné a stredné školy a ich ďalšie úpravy. ŠPÚ a ŠIOV po roku 2015.

Učebné osnovy/štandardy predmetu Občianska náuka.

BEDNAŘÍK, A. a kol.: Životné zručnosti a ako ich rozvíjať . Bratislava : NDS, 2004. 228 s. ISBN 80-969209-5-2.

ČAPEK, R.: Moderní didaktika. Praha : Grada, 2015. 624 s. ISBN 978-80-2473-450-7.

KARNSOVÁ, M.: Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Potrál, 1994. 153 s. ISBN 80-7178-032-4.

LUKÁŠOVÁ, H.: Kvalita života dětí a didaktika. Praha : Portál, 2010. 201 s. ISBN 978-80-7367-784-8.

STARÝ, K., LAUFKOVÁ, V. a kol: Formativní hodnocení ve výuce. Praha : Portál, 2016. 152 s. ISBN 978-80-262-1001-6.

TUREK, I.: Didaktika. Bratislava : Wolters Kluwer, 2014. 618 s. ISBN 978-80-8168-004-5.

študijné materiály budú k dispozícii v kurze na moodle.uniba.sk

Predmet je ukončený skúškou 50/50. 50% priebežného hodnotenia a 50% záverečného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa spracovanie priebežných úloh cca 3-4 (50%). Záverečné hodnotenie zahŕňa vypracovanie seminárnej práce (30% hodnotenia) a kolokvium (20%).

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 95% bodového hodnotenia, na získanie hodnotenia B najmenej 86%, na hodnotenie C najmenej 78%, na hodnotenie D najmenej 69 % a na hodnotenie E najmenej 60 % bodového hodnotenia. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 60 % bodového hodnotenia.

slovenský a český jazyk

A: Oblasť vedomostí:

Kontakt so školou: Odborová didaktika . Občianska náuka v kurikulu základných a stredných škôl. Súčasnosť výchovy k občianstvu (po roku 1989). Štátne vzdelávacie programy, občianske kompetencie. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť. Prierezové témy a občianske kompetencie. Občianstvo, výchova k občianstvu ako „téma“.

Identifikácia vzdelávacích potrieb a výchova k občianstvu: Žiak, detstvo. Diagnostika vo vzťahu k výchove k občianstvu. Učenie, učebné štýly. Plánovanie a príprava vyučovania: Kontext pre plánovanie. Ciele vyučovania občianskej náuky a učivo. Koncepcie vyučovacieho procesu didaktické zásady. Príprava na vyučovanie.

Realizácia vyučovacej aktivity: Metódy vyučovania. Príprava na realizáciu vyučovania.. Disciplína a klíma triedy na hodinách občianskej náuky. Reflexia a sebareflexia (vo vzťahu k pozorovaniam z pedagogickej praxe).

Hodnotenie vyučovania a výchova k občianstvu – formy hodnotenia a ich dôsledky.

B: Osobnostný a sociálny rozvoj budúcich učiteľov - oblasť zručností a postojov

Prezentovať výsledky práce s cieľom naučiť členov skupiny orientovať sa v problematike.

Reflexia aktivity. Schopnosť spolupráce a kooperácie pri plnení skupinových úloh (práca v malých pomocných skupinách). Preukázať schopnosť prepojenia teoretických záverov a budúcej praxe v ON.

50/50

Didaktika občianskej náuky I .je orientovaná na didaktické a manažérske profesijné kompetencie a podnecuje osobnostný a sociálny rozvoj budúcich učiteľov.

Študenti získajú poznatky o jednotlivých prvkoch odborovej didaktiky. Pochopia logiku vzdelávacieho cyklu, podľa ktorých je zostavená osnova predmetu a spoznajú špecifiká občianskej náuky ako predmetu na základných a stredných školách. Cieľom kurzu je oboznámiť študentov s aktuálnymi problémami vo výchove k občianstvu v minulosti a po roku 1989 až po súčasnosť, s postavením a cieľmi občianskej náuky v učebných plánoch ZŠ, SŠ a gymnáziách, so vzdelávacími štandardmi, s obsahom, výkonom, metódami a formami práce so žiakmi na hodinách ON. Poznať nové reformné zmeny v edukačnom procese - ich zmysel a podstatu. Vedieť charakterizovať a analyzovať platné základné pedagogické dokumenty. Schopnosť aplikovať získané teoretické poznatky a zručnosti pri formulovaní cieľov vzdelávania, písomnej príprave na vyučovanie, zostaviť tematický plán vyučovania.

Naučia sa ciele, metódy a spôsoby hodnotenia výsledkov v občianskej náuke. Prípravou seminárnej práce získajú skúsenosti s projektovým vyučovaním a naučia sa využívať získané poznatky v prospech nových, aktivizujúcich vyučovacích postupov. Kurz podporuje u študentov hľadanie prístupov, ktoré zodpovedajú potrebám spoločnosti a dovolia učiteľovi využívať jeho silné stránky.

Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 18 hodín príprava na priebežný test, 10 hodín vypracovanie priebežných úloh, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60 hodín.

Metóda vzdelávania: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.

Povinná literatúra:

GBÚROVÁ, M.: 2002 Dotyky spolitikou. Trenčín Q-EX. 224 s. ISBN 80-968594-8-X

LYSÝ, J.: Bondyho Odysea na Slovensko. Praha. Machiavelli Press 2020. ISBN 978-80-88147-08-4

LYSÝ J. 2006. Dejiny politického myslenia II., Bratislava: UK. ISBN 80-223-2242-3

ČERNÍK, V., VICENÍK, J., VIŠŇOVSKÝ, E. 1997. Historické typy racionality. Bratislava: IRIS.324 s. ISBN 80-88778-45-X

PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita. I. časť, Bratislava 2021. ISBN978-80-224-1904-8 (súbor)

PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita. II. časť, Bratislava 2021. ISBN978-80-224-1891-1 (II. časť)

Odporúčaná literatúra:

VEYNE, P.: 2010. Jak se píšou dějiny. Červený Kostelec. Pavel Merhaut. 444 s. ISBN 978-80-87378-26-7

SCOTUS VIATOR: Národnostná otázka vUhorsku. Bratislava SKSI SLOVAKIA PLUS. 533 s. ISBN 80-88750-07-5

BALLESTREM, K., OTTMANN, H.: 1993 Politická filosofie 20. století. Praha OIKOYMENH. 302 s. ISBN 80-85241-52-8

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0

Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežnej písomnej úlohy z oblasti filozofických a politických otázok dejín (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A. Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežnej úlohy vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežná písomná úloha sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.

B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.

C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.

D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.

E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.

Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.

slovenský a český jazyk

Zjednocujúcim pohľadom sú portréty niekoľkých význačných postáv a hlavných prúdov myslenia o politike v dejinnej konštelácii devätnásteho a dvadsiateho storočia v Európe (Kant, Hegel, Marx, Arendtová, Aron, Hayek, kritická teória frankfurtskej školy, kritický racionalizmus) a v ďalších civilizačných okruhoch. Dotyky so slovenskou politikou tvoria portréty Kollára, Štúra, Hečku, Palárika, Záborského, Vajanského, Štefánika, Šrobára, Dérera, Hodžu, Masaryka, Beneša, Hlinku, Clementisa, Dubčeka, Husáka.

100/0

Poslucháči budú oboznámení s politickými a filozofickými otázkami dejín, ktoré formujú zručnosti dôležité vo výchove k občianstvu. Získajú prehľad a porozumenie o tom ako filozofia testuje svoje východiská na pozadí dejín 19. a 20. storočia predovšetkým v Európe, ale aj v iných civilizačných okruhoch. V kurze poslucháči získajú rámcový prehľad o slovenskom a československom politickom myslení v posledných dvoch storočiach. Poslucháč získa prehľad o politickom pohybe Slovenska a jeho smerovaní k parlamentnej demokracii.

Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín priama výučba, 18 hodín príprava na priebežný test, 10 hodín vypracovanie priebežných úloh, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60 hodín.

Vyučovacie metódy: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.

Povinná literatúra:

MALÍK, B. 2021. Sociálna filozofia. Bratislava: Iris. ISBN 978-80-8200-089-7.

Odporúčaná literatúra:

NOVOSÁD, F. – SMREKOVÁ, D. (ed.) 2013. Dejiny sociálneho a politického myslenia. Bratislava: Kaligram. ISBN 978-80-8101-679-0.

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0

Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie dvoch zadaných priebežných úloh (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu A.

Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežných úloh vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v zadaní každej z úloh. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežné úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.

B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu B.

C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu C.

D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu D.

E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu E.

Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.

slovenský a český jazyk

V rámci kurzu sociálnej filozofie budú tematizované špecifiká filozofického prístupu k skúmaniu spoločnosti a sociálnych javov. Sociálna filozofia bude tiež lokalizovaná v systematike iných vied o spoločnosti. Predstavené budú jej hlavné problémové okruhy. Problematika bude artikulovaná prizmou troch kľúčových filozofických disciplín – ontológie, axiológie a gnozeológie. V rámci prvého tematického okruhu budú analyzované najmä tie faktory, ktoré garantujú sociálny poriadok a vytvárajú poistku pred sociálnymi dysfunkciami a celkovou anómiou spoločnosti. V rámci druhého budú nosnou témou sociálne ideály a hodnoty orientujúce ľudské sociálne a politické aktivity v priebehu ľudských dejín. Z nich sa zameriame najmä na filozofické názory na slobodu, sociálnu rovnosť a sociálnu spravodlivosť. Obsahom tretieho z avizovaných tematických okruhov bude predstavenie možných spôsobov a metód konceptualizácie sociálnej skutočnosti a špecifík, ktoré je nutné pri jej konceptualizácii zohľadniť. Zhodnotené budú aj možnosti operacionalizácie sociálnou filozofiou spravovaných poznatkov a metód na občiansku každodennosť.

100/0

Cieľom predmetu je predstaviť sociálnu filozofiu v zornom poli jej možného využitia v príprave študentov občianskej náuky, pre ktorých je v ich odbornej príprave a budúcom profesijnom i osobnom živote dôležitá znalosť spoločnosti a faktorov, ktoré pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú jej celkový habitus a funkčnosť a zodpovedajú za jej integritu, zmenu či vývoj. Dôraz bude kladený na špecifiká filozofického prístupu k skúmaniu sociálnej skutočnosti a na zodpovedanie otázky, v čom spočíva pridaná hodnota filozofickej reflexie k jej hlbšiemu poznaniu. Študenti budú v rámci kurzu vedení k tomu, aby reflektovali teoretické a metodologické východiská etablovaných sociálno-filozofických konceptov rôznej proveniencie a k zvažovaniu ich argumentačnej opory. Účelom takejto práce so študentmi je cielene kultivovať a rozvíjať ich analytické, interpretačné a argumentačné schopnosti. Študent pozná faktory garantujúce sociálny poriadok a tiež faktory, ktoré na spoločnosť pôsobia rozkladne. Pozná tiež základné sociálne hodnoty, na ktorých je demokratická spoločnosť postavená, ich vzájomnú podmienenosť a úskalia pri ich presadzovaní. Získa argumentačnú bázu pre obhajobu demokracie v konfrontácii s názormi, ktoré sú kladené ako jej alternatívy. Pozná tiež faktory, ktoré je nutné zohľadniť pri teoretickej reflexii sociálnej reality. Bude vedený k tomu, aby získané teoretické poznatky vedel aplikovať na občiansku každodennosť. Predmet bude podaný tak, aby prispel aj k rozvoju odborno-predmetovej kompetencie študentov – budúcich učiteľov občianskej náuky. Pomáha rozvíjať ich profesijné kompetencie, keďže prispieva aj k pochopeniu významu sociokultúrneho prostredia na rozvoj osobnosti žiaka, resp. študenta.

Cieľom priebežne zadávaných úloh je, aby študent vedel vyhľadávať relevantné informačné zdroje, zaujímal k nim kvalifikované stanoviská, tvorivo s nimi pracoval a zaujímal k nim hodnotiace postoje.

Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na priebežný test, 18 hodín vypracovanie priebežných úloh, 6 hodín riadené samoštúdium (obsahová analýza vybraných pedagogických dokumentov). Spolu: 60 hodín.

Metóda vzdelávania: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam. Študenti budú napríklad vyzývaní k analýze argumentov pre a proti určitých tvrdení a téz, ktoré tvoria stredobod konkrétnych vedeckých a filozofických úvah o človeku, resp. o jeho výchove, vzdelávaní a školskej socializácii. Budú tiež podnecovaní k tomu, aby domýšľali pedagogické a ľudsko-právne konzekvencie plynúce z konkrétnych názorov na človeka.

Povinná literatúra:

MALÍK, B. (2013) Pedagogická antropológia I. Antropologické pozadie výchovy. Bratislava: Iris, 128 s. ISBN 978-80-8153-006-7.

MALÍK, B. (2015) Pedagogická antropológia II. Antropologické pozadie vzdelávania, habitualizácie a kvalifikovania. Bratislava: Iris, 2015, 121 s. ISBN 978-80-8153-048-7.

Odporúčaná literatúra:

MALÍK, B. (2010) Spoločensko-politický a axiologický kontext vo vzťahu k výchove. In: Európske pedagogické myslenie od antiky po modernu. Trnava: Trnavská univerzita, 2010, s. 162-189. ISBN 978-80-8082-336-8.

MALÍK, B. (2012) Školská politika, učiteľ a výchova. In: Európske pedagogické myslenie od moderny k postmoderne po súčasnosť. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012, s. 262-285. ISBN 978-80-8082-574-4.

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0

Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie štyroch zadaných priebežných úloh (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu A.

Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežných úloh vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v zadaní každej z priebežných úloh. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežné úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.

B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu B.

C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu C.

D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu D.

E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu E.

Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.

slovenský jazyk

Vyjasnenie vzájomných vzťahov medzi antropológiou a pedagogikou a miesta pedagogickej antropológie v štruktúre pedagogických a antropologických disciplín. Špecifikácia miesta výchovy, vzdelávania a školskej socializácie v ostatných profilových aktivitách školy a spriehľadnenie ich antropologického pozadia. Najvýznamnejšie koncepcie človeka, ktoré zaznamenali najširšiu recepciu v pedagogických vedách. Antropológia detstva a ňou inšpirované predstavy o výchove. Kritické posúdenie katalógu požiadaviek na osobnostný profil človeka ako cieľového produktu procesu školovania z pohľadu rôznych pedagogicko-antropologických prístupov a koncepcií. Zdôvodnenie dôležitosti tematizácií problematiky človeka v edukačnom portfóliu škôl pripravujúcich budúcich pedagógov.

100/0

Zámerom kurzu je spriehľadnenie antropologického pozadia rôznych dobovo, sociálne a kultúrne podmienených predstáv o školovaní a jeho kľúčových komponentoch (výchove, vzdelávaní, školskej socializácii a pod.). Študent bude poznať ich antropologické východiská a nimi kladené limity. Naučí sa školu vnímať nielen ako inštitúciu s jej vlastnými pravidlami prevádzky a záväzkami voči štátu, sfére práce a občianskej spoločnosti, ale aj ako priestor pre kultiváciu ľudských bytostí v intencii určitých humanistických ideálov. Študent bude vedieť posúdiť, kedy sa formovanie človeka v intencii určitých spoločenských požiadaviek a očakávaní, ktoré na človeka kladie decízna sféra a sféra práce, dostávajú do rozporu s požiadavkou humanity a ľudskej dôstojnosti. Oboznámi sa tiež s kritikou niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi a bude poznať ich ľudsko-právne dôsledky. Poznatky a zručnosti, ktoré študenti nadobudnú v rámci kurzu pedagogickej antropológie im pomôžu rozvíjať aj ich profesijné kompetencie, keďže im po vstupe do profesie umožnia reflektovať ich vlastnú edukačnú činnosť a lepšie porozumieť ich žiakom a študentom.

seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

Priama výučba 22 hodín, 10 hodín vypracovanie priebežných úloh, 8 riadené samoštúdium, 10 hodín príprava na seminár. Spolu 50 hodín

Vyučovacie metódy:

Prednášanie, diskusia, práca s odborným textom, tabuľkami a grafmi, práca v skupinách, riadené samoštúdium

Povinná literatúra:

MOŽNÝ, I.: Rodina a společnost. Praha : Sociologické nakladatelství, 2006. 312 s. ISBN 80-86429-58-X.

Odporúčaná literatúra:

BOTÍKOVÁ, M. a kol. 1997. Tradície slovenskej rodiny. Bratislava: Veda, 1997. 242s. ISBN 80-224-0461-6.

MOŽNÝ, I.: Sociologie rodiny. SLON : Praha, 2002. ISBN 80-85850-75-3.

SINGLY, F., De.: Sociologie současné rodiny. Portál : Praha, 1999. ISBN 80-7178-249-1.

ZAVIŠ, M.: Detskí migranti a edukačné dôsledky migrácie. Migrant children and educational implications of migration. In: Medzinárodný dialóg a migračná kríza. Trnava: Pedagogická fakulta, 2018. S. 80-105. ISBN 978-80-568-0134-5.

ZAVIŠ, M.: Manželstvo a rozvod vo svetových mimokresťanských náboženstvách s dôrazom na ich pozíciu v islame. In: Manželstvo a rodina v náboženskom kontexte. Trnava: Dobrá kniha, 2013. S. 13-56. ISBN 978-80-7141-814-6.

Vybrané kapitoly ku kurzu budú poskytnuté v kurze na moodle.uniba.sk

žiadne

Predmet je ukončený hodnotením 100/0.

100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa cca 8 úloh (spracovanie odborného textu podľa zadania). Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici A (výborne – vynikajúce výsledky), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (dobre – bežná spoľahlivá práca), D (uspokojivo – prijateľné výsledky), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) a Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše). Klasifikácia (ECTS): A: 100-91%, B 90-81%, C 80-73%, D 72-66%, E 65-60%, FX 59-0%.

Slovenský a český jazyk

Čo je rodina, príbuzenský systém, manželstvo, typy rodín. Historický pohľad na rodinu a manželstvo. Kultúrna variabilita rodiny. Rodina z pohľadu základných sociologických paradigiem. Rodové roly a rodina. Postavenie detí v tradičnej a modernej spoločnosti. Vybrané problémy v dnešnej rodine. Rodina a škola, rodina a štát. Alternatívne životné štýly. Budúcnosť rodiny.

100/0

Kurz vedie študentky a študentov k pochopeniu rodiny (jej rôznych funkcií a významov) ako súčasti spoločnosti a spoločenskej inštitúcie. Dôraz sa kladie na kultúrnu variabilitu rodiny v rôznych typoch spoločností v minulosti a dnes, na premenu rolí žien, mužov a detí v súčasnej rodine..

Seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

2 hodiny seminára týždenne (= 22 hodín za semester), príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra 19 hodín, príprava záverečnej práce v druhej polovici semestra 19 hodín Spolu 60 hodín za semester.

Vyučovacie metódy:

Brainstormingy, diskusie o preberanej téme, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, sokratovský rozhovor, tvorba projektu.

BABYRÁDOVÁ, H. 2002: Rituál, umění a výchova. Brno : PdF MU. ISBN 80-210-3029-1

MISTRÍK, E. 2016: Estetická výchova ako nástroj sebareflexie. Bratislava : UK. ISBN 978-80-223-4207-0

MISTRÍK, E. 2009: Umenie a kultúra pre 1. ročník gymnázií. Prievidza : Združenie EDUCO. ISBN 978-80-8941303-8

MISTRÍK, E. 2009: Umenie a kultúra pre 2. ročník gymnázií. Prievidza : Združenie EDUCO. ISBN 978-80-89413-04-5

MISTRÍK, E. – JANIKOVIČ, Z. 2012: Umenie a kultúra pre 3. ročník gymnázií. Prievidza : Združenie EDUCO. ISBN 978-80-89413-31-1

MISTRÍK, E. 2019: Základy estetiky a etikety. Bratislava : SPN. ISBN 978-80-10-03446-8

PRŠOVÁ, E. 2000: Aktivizácia žiakov metódami dramatickej výchovy. Banská Bystrica : Metodické centrum. ISBN 80-8041-354-1

V priebehu semestra študenti pracujú na vlastnom projekte využitia umenia v školskej občianskej náuke. V polovici semestra odovzdajú anotáciu projektu – názov, výber diela, s ktorým by pracovali, základné ciele práce na občianskej náuke a charakteristika cieľovej skupiny. Hodnotí sa vhodnosť a diela pre dané ciele a pre cieľovú skupinu, adekvátna väzba cieľov a cieľovej skupiny.

Na záver semestra odovzdávajú kompletný projekt. Projekt bude obsahovať:

• Ciele aktivity (zručnosti žiakov podľa Štátneho vzdelávacieho programu).

• Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).

• Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).

• Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študenti realizovali).

• Hodnotenie aktivity (ako by hodnotili žiakov).

• Teoretický pohľad na aktivitu (študenti uvedú tri kľúčové slová z teórie práce s umením a stručne rozvedú, ako tieto tri kľúčové slová reflektujú ich aktivitu).

• Využitá literatúra.

Hodnotí sa schopnosť využiť umelecké dielo pre rozvoj občianskych zručností a schopností žiakov, ktoré musia byť v projekte jasne definované.

Hodnotenie:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt práce s umením, ktorý bude premyslený ako koncízny celok a bude plniť ciele občianskej náuky podľa Štátneho vzdelávacieho programu,

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt práce s umením, ktorý bude plniť ciele občianskej náuky a bude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom,

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt práce s umením, ktorý nebude narúšať princípy občianskej náuky a bude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom,

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne dôkladne previazaný, ale nebude porušovať princípy občianskej náuky,

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt práce s umením, ktorý bude nebude narúšať princípy výchovy k občianstvu, ale nebude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom,

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý nebude previazaný so Štátnym vzdelávacím programom a nebude smerovať k plneniu cieľov výchovy k občianstvu.

Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0.

slovenský a český jazyk

Predpoklady pre prácu s umením v občianskej náuke. Metódy práce s umením všeobecne a špeciálne v občianskej náuke. Zmysel práce s umením vo výchove k občianstvu. Ukážky tém, ktoré možno rozvíjať s pomocou umenia: Kritické myslenie, holokaust, komunizmus, ako sa žilo v minulosti, rovnosť ľudí, globálne problémy. Spôsoby hodnotenia práce s umením v občianskej náuke.

Pretože cieľom predmetu je pripraviť študentov na didakticky správne plnenie cieľov občianskej náuky alebo výchovy k občianstvu podľa platného Štátneho vzdelávacieho programu aj podľa aktuálnej spoločensko-politickej situácie, budú sa témy, ktoré možno rozvíjať s pomocou umenia, upravovať podľa zmien ŠtVP a podľa aktuálnej spoločenskej situácie doma či vo svete.

100/0

Študenti poznajú a osvojili si hlavné metódy práce s umením na občianskej náuke, alebo širšie vo výchove k občianstvu. Vedia plánovať takú prácu a kombinujú vhodné didaktické prístupy pri konkrétnych skupinách žiakov. Nachádzajú v umení občianske témy a sú schopní previazať umelecké diela s konkrétnymi cieľmi a témami občianskej náuky.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

Rozsah: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; príprava na skupinovú prezentáciu = 18 hodín; príprava novinového článku = 20 hodín. Spolu 60 hodín.

Vyučovacie metódy:

Diskusia, rozhovor, metóda hrania rolí, kvízy, brainstorming, prípadová štúdia, tvorba myšlienkových máp, výklad, práca s textom, práca v malých skupinách, skupinová prezentácia

ČAČOVÁ, Z. – LENČO, P. eds. Ľudské práva vy výchove a vzdelávaní: aktuálny stav, výzvy a inšpirácie. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. 2016. ISBN 978-80-89571-12-3

DEBRECÉNIOVÁ, J. Antidiskriminačný zákon – Komentár. Bratislava : Občan, demokracia a zodpovednosť. 2008. ISBN 978-80-89140-16-9

HORNÁ, D. – KÁLMÁN, P. eds. Vybrané texty k ľudským právam: Príručka pre Olympiádu ľudských práv. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave. 2013. ISBN 978-80-223-3523-2

KRESÁK, P. et al. Občan a demokracia. Bratislava : Nadácia Občan a demokracia (Minority Rights Group – Slovakia). 1997. ISBN 80-967169-7-2

KRÍŽ, M. a kol. Stručný katalóg ĽP s námetmi na ich uplatnenie v škole. ŠPÚ. 2005.

KVIEČINSKÁ, J. ed. Prvé kroky – metodická príručka pre výchovu k ľudským právam. Bratislava : Nadácia Milana Šimečku. 1998. ISBN 80-967588-3-7

POLLMANN, Arnd – LOHMANN, Georg. Ľudské práva : Interdisciplinárna príručka. Bratislava : Kalligram, 2017. ISBN 978-80-8101-960-9.

VARGOVÁ, D.: Práva detí v kontexte Dohovoru o právach dieťaťa. Bratislava : MPC Bratislava. 2007. ISBN 978-80-8052-288-9.

VARGOVÁ, D. – ĎURAJOVÁ, D. Výchova k ľudským právam v školách. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum. 2011. ISBN 978-80-8052-393-0

VARGOVÁ, D. KRÍŽOVÁ, O. Nielen ja, ale aj tí iní. MPC Bratislava. 2008.

všetky kľúčové medzinárodné dohovory o ĽP

žiadne

Priebežná časť hodnotenia bude pozostávať s týchto komponentov:

● participácia na hodinách, resp. aktívne zapájanie sa do diskusií (20 bodov);

● skupinová prezentácia z výberu niekoľkých tém (napr. utečenci, ženy, ľudia s postihnutím, Rómovia, deti, LGBTI ľudia) (40 bodov);

Každá skupina bude zodpovedná odprezentovať interaktívnym a pútavým spôsobom zvolenú tému (ktoré hlavné medzinárodne-právne dokumenty sa danej témy dotýkajú; aké formy diskriminácie daná ohrozená sociálna skupina zažíva; aké konkrétne súdne spory na národnej alebo medzinárodnej úrovni sa v minulosti odohrali, ktoré sa týkali tejto témy; aké hlavné argumenty a predsudky sa v spoločnosti objavujú na potieranie ĽP tejto skupiny a ako možno na ne reagovať, atď.). Ďalej skupina odprezentuje konkrétnu aktivitu či prípravu celej vyučovacej hodiny pre žiakov/čky 2. stupňa základnej školy alebo strednej školy v presne špecifikovanom ročníku (podľa vlastného výberu), na ktorej sa členovia/ky prezentujúcej skupiny ako budúci učitelia/ky budú snažiť priblížiť konkrétnu tému danej ohrozenej sociálnej skupiny v ĽP svojim žiakom/čkam. Pri príprave prezentácie je nutné čerpať nielen z titulov uvedených v týchto sylaboch.

● novinový článok advokujúci za práva vybranej ohrozenej sociálnej skupiny (napr. utečenci, ženy, ľudia s postihnutím, Rómovia, deti, LGBTI ľudia – ale iná než skupinová prezentácia) (40 bodov).

Individuálna písomná práca. Ide o krátky text (400-550 slov), resp. argumentačný a advokačný novinový článok do sekcie Komentárov pre Denník SME, Denník N, Hospodárske noviny alebo iný celoštátny denník. Zároveň ide o analytický text založený na rôznych odborných dôkazoch a existujúcich výskumoch v danej téme. Článok bude hodnotený kladne, ak bude aktívne pracovať so štatistickými dátami o diskriminácii týchto skupín, príp. ak bude aktívne vyvracať predsudky o tejto skupine.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, dokázal uvažovať o predkladaných problémoch. Študent vie kriticky hodnotiť predkladané informácie, identifikovať problémy a navrhovať originálne riešenia, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vie analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie, ovláda teoretické a empirické poznatky v oblasti ľudských práv a vie ich aplikovať vo svojej pedagogickej v praxi. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.

Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa ľudských práv, vie sa orientovať v literatúre, a vie aplikovať získané poznatky do praxe pri práci s deťmi a žiakmi, no v jeho kritickom a tvorivom myslení sú aj nedostatky. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.

Hodnotenie C znamená, že študent alebo študentka počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje. Objavuje sa viac nedostatkov v kritickom a indukčnom myslení, ako aj v skupinovej práci.

Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.

Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do prax, no ovláda väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.

slovenský jazyk

1. Stereotypy a mýty o ľudských právach (ĽP);

2. Základné pojmy ĽP;

3. Základné dokumenty ĽP;

4. Ústava SR a ĽP;

5. Systém ochrany ĽP na národnej a medzinárodnej úrovni;

6. Kritika univerzalizmu ĽP;

7. Jednotlivé práva v rámci celej skupiny ĽP;

8. Ukážková hodina s (online) živou knižnicou;

9. ĽP a rôzne sociálne skupiny ohrozené diskrimináciou: Rómovia v ĽP; Utečenci v ĽP; LGBTI ľudia v ĽP; Ženy a ĽP; Ľudia s postihnutím a ĽP; Deti a ĽP

100/0

Uviesť študentov a študentky do problematiky ľudských práv (ĽP), pochopiť filozofiu a proces implementácie ĽP a práv dieťaťa do edukačného procesu. Študenti a študentky po absolvovaní seminára vedia: vysvetliť ĽP ako ideu vyššieho práva, vymedziť základné pojmy: prirodzené práva, ľudské práva, občianske práva, odlíšiť tri generácie ĽP od skupín ĽP v 2. hlave Ústavy SR, vysvetliť a pochopiť systém ochrany ĽP na národnej a medzinárodnej úrovni, orientovať sa v základných dokumentoch o ĽP a právach dieťaťa (PD), kriticky analyzovať univerzalizmus ĽP, argumentovať a zaujať postoj k situáciám porušovania ĽP v škole, na Slovensku, vo svete a v neposlednom rade poskytnúť a overiť (prostredníctvom inovačných metód vyučovania) škálu aktivít zameraných na problematiku ĽP.

Zároveň sú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať informácie, budú schopní kriticky myslieť a hodnotiť jednotlivé príklady dobrej praxe a generalizovať poznatky.

Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín výučby za semester, príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra 15 hodín, priebežné štúdium literatúry 8 hodín, príprava záverečnej práce v druhej polovici semestra 15 hodín za semester. Spolu 60 hodín za semester.

Vyučovacie metódy:

Diskusie o preberanej téme, zážitok multikultúrnosti, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, tvorba projektu prípravy na hodinu.

KASÍKOVÁ, H. a kol. 2003: Interkulturní výchova a vzdělávání: efektivní metody a formy. Praha : FF UK. (bez ISBN)

KOMINAREC, I. – KOMINARECOVÁ, E. 2009: Multikulturalita a komunikácia. Prešov : PO. ISBN 978-80-555-0061-4

MISTRÍK A kol. 2008: Multikultúrna výchova v škole. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. ISBN 978-80-969271-4-2

MISTRÍK, E. – HAAPANEN, S. – HEIKKINEN, H. – JAZUDEK, R. – ONDRUŠKOVÁ, N. – RÄSÄNEN, R. 1999: Kultúra a multikultúrna výchova. Culture and Multicultural Education. Bratislava : Iris. ISBN 80-88778-81-3

MISTRÍK, E. 2008: Multikultúrna výchova. In: Školské vzdelávacie programy. Praktický manuál pre zostavenie vlastného školského vzdelávacieho programu. 3. E1. Bratislava : RAABE. ISBN 978-80-89182-27-5

PRŮCHA. J. 2006: Multikulturní výchova. Praha : Triton. ISBN 80-7254-866-2

VANČÍKOVÁ, K. 2013: Multikultúrna výchova, jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PdF UMB. ISBN 978-80-557-0512-5

Študenti si vyberú jednu z aktivít, ktoré budú súčasťou hodín, systematicky ju spracujú a rozvinú do komplexnej prípravy hodiny občianskej náuky podľa tejto štruktúry:

a) Ciele aktivity (aké zručnosti a schopnosti rozvíja, pri akej téme občianskej náuky by ju bolo možné využiť v škole – študenti si vyberú jednu tému).

b) Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).

c) Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).

d) Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študent/študentka realizovali).

e) Hodnotenie aktivity (ako by hodnotili žiakov).

f) Teoretický pohľad na aktivitu (študenti využijú tri kľúčové slová z teórie multikultúrnej výchovy).

g) Využitá literatúra.

Hodnotiť sa bude plnenie princípov multikultúrnej výchovy, vhodnosť projektu pre vyučovanie občianskej náuky, systematickosť prípravy a vzájomná previazanosť jej súčastí. Negatívne hodnotenia získavajú projekty, ktoré by mohli posilňovať stereotypy a predsudky u žiakov, alebo v ktorých študenti prezentujú stereotypné pohľady na iné kultúry.

Hodnotenie:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt, ktorý bude premyslený ako koncízny celok na rozvíjanie medzikultúrneho pochopenia,

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt, ktorý bude pomáhať pri rozvíjaní medzikultúrneho pochopenia,

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt, ktorý nebude narúšať princípy multikultúrnej výchovy,

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne previazaný, ale nebude porušovať princípy multikultúrnej výchovy,

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt, ktorý bude okrajovo narúšať princípy multikultúrnej výchovy,

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý bude podporovať kultúrne stereotypy a predsudky.

Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0.

slovenský a český jazyk

Problém, pred ktorým stojí multikultúrna výchova – stereotypy a predsudky v nás. Stretnutie s inou kultúrou. Kultúrny šok. Ako získavame informácie o iných kultúrach. Ako sa vyrovnávať s príchodom cudzincov. Čo si myslíme o medzikultúrnej komunikácii. Migrácia a hodnoty v multikultúrnej výchove. Ako postupovať v multikultúrnej výchove. Hodnotenie v multikultúrnej výchove.

100/0

Študenti chápu princípy a postupy multikultúrnej výchovy. Vedia, ako na hodinách pracovať so stereotypmi a predsudkami. Dokážu plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu a dokážu ju ako prierezovú tému začleniť do vyučovania občianskej náuky. Rozvíjajú si interkultúrne porozumenie. Zvládajú hlavné didaktické postupy pri realizácii multikultúrnej výchovy.

Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín výučby za semester, príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra 15 hodín, priebežné štúdium literatúry 8 hodín, príprava záverečnej práce v druhej polovici semestra 15 hodín za semester. Spolu 60 hodín za semester.

Vyučovacie metódy:

Diskusie o preberanej téme, zážitok multikultúrnosti, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, tvorba projektu prípravy na hodinu.

KASÍKOVÁ, H. a kol. 2003: Interkulturní výchova a vzdělávání: efektivní metody a formy. Praha : FF UK. (bez ISBN)

KOMINAREC, I. – KOMINARECOVÁ, E. 2009: Multikulturalita a komunikácia. Prešov : PO. ISBN 978-80-555-0061-4

MISTRÍK A kol. 2008: Multikultúrna výchova v škole. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. ISBN 978-80-969271-4-2

MISTRÍK, E. – HAAPANEN, S. – HEIKKINEN, H. – JAZUDEK, R. – ONDRUŠKOVÁ, N. – RÄSÄNEN, R. 1999: Kultúra a multikultúrna výchova. Culture and Multicultural Education. Bratislava : Iris. ISBN 80-88778-81-3

MISTRÍK, E. 2008: Multikultúrna výchova. In: Školské vzdelávacie programy. Praktický manuál pre zostavenie vlastného školského vzdelávacieho programu. 3. E1. Bratislava : RAABE. ISBN 978-80-89182-27-5

PRŮCHA. J. 2006: Multikulturní výchova. Praha : Triton. ISBN 80-7254-866-2

VANČÍKOVÁ, K. 2013: Multikultúrna výchova, jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PdF UMB. ISBN 978-80-557-0512-5

Študenti si vyberú jednu z aktivít, ktoré budú súčasťou hodín, systematicky ju spracujú a rozvinú do komplexnej prípravy hodiny občianskej náuky podľa tejto štruktúry:

a) Ciele aktivity (aké zručnosti a schopnosti rozvíja, pri akej téme občianskej náuky by ju bolo možné využiť v škole – študenti si vyberú jednu tému).

b) Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).

c) Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).

d) Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študent/študentka realizovali).

e) Hodnotenie aktivity (ako by hodnotili žiakov).

f) Teoretický pohľad na aktivitu (študenti využijú tri kľúčové slová z teórie multikultúrnej výchovy).

g) Využitá literatúra.

Hodnotiť sa bude plnenie princípov multikultúrnej výchovy, vhodnosť projektu pre vyučovanie občianskej náuky, systematickosť prípravy a vzájomná previazanosť jej súčastí. Negatívne hodnotenia získavajú projekty, ktoré by mohli posilňovať stereotypy a predsudky u žiakov, alebo v ktorých študenti prezentujú stereotypné pohľady na iné kultúry.

Hodnotenie:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt, ktorý bude premyslený ako koncízny celok na rozvíjanie medzikultúrneho pochopenia,

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt, ktorý bude pomáhať pri rozvíjaní medzikultúrneho pochopenia,

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt, ktorý nebude narúšať princípy multikultúrnej výchovy,

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne previazaný, ale nebude porušovať princípy multikultúrnej výchovy,

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt, ktorý bude okrajovo narúšať princípy multikultúrnej výchovy,

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý bude podporovať kultúrne stereotypy a predsudky.

Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0.

slovenský a český jazyk

Problém, pred ktorým stojí multikultúrna výchova – stereotypy a predsudky v nás. Stretnutie s inou kultúrou. Kultúrny šok. Ako získavame informácie o iných kultúrach. Ako sa vyrovnávať s príchodom cudzincov. Čo si myslíme o medzikultúrnej komunikácii. Migrácia a hodnoty v multikultúrnej výchove. Ako postupovať v multikultúrnej výchove. Hodnotenie v multikultúrnej výchove.

100/0

Študenti chápu princípy a postupy multikultúrnej výchovy. Vedia, ako na hodinách pracovať so stereotypmi a predsudkami. Dokážu plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu a dokážu ju ako prierezovú tému začleniť do vyučovania občianskej náuky. Rozvíjajú si interkultúrne porozumenie. Zvládajú hlavné didaktické postupy pri realizácii multikultúrnej výchovy.

Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín/semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 18 hodín samoštúdium; 20 hodín príprava na skupinovú prezentáciu. Spolu 60 hodín.

Vyučovacie metódy:

Popri monologických metódach výkladu, vysvetľovania a prednášania sú zastúpené dialogické metódy diskusie, rozhovoru prípadne sokratovského rozhovoru ako aj zážitkové a aktivizujúce metódy, hry, riešenia morálnych dilem, prezentácie a analýzy prípadových štúdií a iné.

Povinná literatúra:

Valica, M. – Fridrichová, P. – Kaliský, J. – Rohn, T. – Hajnalová Buvalová, Ľ. – Bradová, G.: Modely výučby etickej výchovy a kompetenčného profilu učiteľa etickej výchovy. Banská Bystrica: Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2011. Dostupné na: https://www.pdf.umb.sk/katedry/katedra-pedagogiky/publikacie/book-18418/modely-vyucby-etickej-vychovy-a-kompetencneho-profilu-ucitela-etickej-vychovy.html

Odporúčaná literatúra:

Brestovanský, M.: Hodnoty, vzťahy a škola. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2019.

Hollá, K.: Didaktika etickej výchovy. Nitra: Univerzita Konštatntína Filozofa v Nitre, 2014.

Hollá, Z. (et al.): Vybrané pedagogické aspekty rozvoja prosociálnosti u detí. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2009.

Komárik, E. – Maďarová, A. – Malá, D.: Charakter: Príspevok k rozvoju morálnej gramotnosti. Nitra: Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, 2014.

Lencz, L. – Krížová, O.: Metodický materiál k predmetu etická výchova. Prešov: Rokus, 2006.

Olivar, R. R.: Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1992.

Podmanický, I.: Teória a prax etickej výchovy 1. Trnava: Trnavská Univerzita, 2012.

Podmanický, I.: Teória a prax etickej výchovy 2. Trnava: Trnavská Univerzita, 2013.

Vacek, P.: Rozvoj morálního vědomí žáků. Praha: Portál, 2008.

Vacek, P.: Psychologie morálky a výchova charakteru žáků. 2. vyd., Hradec Králové: Gaudeamus, 2013.

Vargová, D.: Výchova k prosociálnosti ako prostriedok, nie cieľ etickej výchovy. In:

Zborník ved. štúdií: Dobro a zlo, alebo o morálke. UMB Banská Bystrica, 2013, dostupné na: https://www.pdf.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=6658.

Zaviš, M.: Prevencia religiofóbie pedagogickým vedením školopovinných detí. In: Religiofóbia: realita, prevencia a edukácia. Trnava: Trnavská univerzita, 2016. S. 57-66.

Predmet je ukončený hodnotením; 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: 30% aktivita na hodinách; 70% skupinová prezentácia, ktorá je úlohou, kde študenti rozdelení do skupín majú spracovať ľubovoľnú tému z programu EV tak, ako by ju podali svojim žiakom, čiže okrem teórie musia ovládať aj prax, pretože v rámci ich výstupov realizujeme de facto ukážky ich prednesu a interpretácie problematiky vo fiktívnej triede.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, ich teoretické znalosti z oblasti etickej výchovy sú na vysokej úrovni, bez problémov dokážu aplikovať osvojené poznatky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, ich teoretické znalosti z oblasti etickej výchovy sú na veľmi dobrej úrovni, osvojené poznatky dokážu aplikovať),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z oblasti etickej výchovy sú na dobrej úrovni, v obmedzenej miere dokážu aplikovať osvojené poznatky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti etickej výchovy; majú problémy aplikovať osvojené poznatky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti sa len minimálne zapájali do priebehu výučby, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti etickej výchovy; majú značné problémy aplikovať osvojené poznatky),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský a český jazyk

1. Úvod do etickej výchovy (základné pojmy, cieľ).

2. Predstavenie slovenského programu etickej výchovy (výchovný program, štýl výchovy, výchovné metódy).

3. Procesuálna stránka etickej výchovy.

4. Problémy – pozitíva a negatíva etickej výchovy v podobe, akú máme dnes.

5. Psychológia morálneho vývinu.

6. Rôzne podoby výchovy charakteru.

100/0

Študent po absolvovaní predmetu vie: zadefinovať a vysvetliť kľúčové pojmy etickej výchovy; orientuje sa v slovenskom programe etickej výchovy; rozlíšiť cieľovú a procesuálne zložky etickej výchovy, rozumie psychológii morálneho vývoja; rozlíšiť rôzne prístupy k výchove charakteru, aplikovať v pedagogickej praxi inovatívne metódy pri utváraní mravnej identity žiaka. Študent absolvovaním predmetu rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, interpersonálne schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.

Ciele vzdelávania:

Poskytnúť študentom základné informácie o vyučovacom predmete etická výchova a oboznámiť ich s rôznymi prístupmi k výchove charakteru.

Seminár, 2 hodiny/týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 60 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy:

Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikujeme situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu toho textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.

Povinná literatúra:

Hejna, D.: Náboženství a společnost. Praha: Grada Publishing, a.s., 2010.

Odporúčaná literatúra:

Čeplíková, M.: Štát, cirkvi a právo na Slovensku - História a súčasnosť. Košice: UPJŠ, 2005.

Juran, J. a kol.: Právna úprava postavenia cirkví a ich registrácie v SR. In: Európa a nové náboženské hnutia. Bratislava: ÚVŠC, 2003.

Lužný, D.: Náboženství a moderní společnost. Brno: Masarykova univerzita, 1999.

Lysý, J. a kol.: Globálne rozvojové vzdelávanie. Bratislava: Album, 2007.

Mistrík, E. a kol.: Občan a občianstvo. Veľký Biel: Pope Print, 2001.

Moravčíková, M. - Cipár, M.: Cisárovo - Cisárovi. Bratislava: ÚVŠC, 2003.

Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti v SR. Dostupné na:

https://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti/registracia-cirvii/registrovane-cirkvi-a-nabozenske-spolocnosti/

Robbers, G. (ed.): Stát a církev v zemích EU. Praha: Academia, 2002.

Zaviš, M.: Výchova a vzdelávanie v učení a praxi Bahájskeho spoločenstva. In: Alternatívna religiozita a vzdelávanie. Trnava: Pedagogická fakulta, 2020. S. 76-101.

Zaviš, M.: Slovak Muslims and their perception of social environment in Slovakia. In: Čas nám daný: zborník vedeckých štúdií pre prof. Pavla Procházku k jeho 70. narodeninám. Banská Bystrica: Katedra teológie a katechetiky, 2021. S. 311-324.

Predmet je ukončený na 100% priebežným hodnotením, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečné kolokvium v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného kolokvia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z predmetu sú na vysokej úrovni),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z predmetu sú na veľmi dobrej úrovni),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z predmetu sú na dobrej úrovni),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z predmetu),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z predmetu),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský, český a anglický jazyk

1. Definícia pojmov náboženstva, spirituality a religiozity.

2. Náboženstvo ako determinanta kvality života jednotlivca a spoločnosti.

3. Typológia náboženstiev.

4. Organizačné formy žitých náboženstiev dnes.

5. Historické korene postavenia náboženstva v kontexte meniacej sa spoločnosti.

6. Vybrané etnické náboženstvá.

7. Ukotvenie náboženskej slobody a postavenia náboženských inštitúcií v legislatíve SR.

8. Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti v SR.

100/0

Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev v diverzite ich organizačných, najmä inštitucionalizovaných foriem v kontexte meniacej sa spoločnosti. Získané poznatky budú schopní efektívne využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s tým, že v rámci sebavýchovy k pochopeniu rôznych náboženských ašpirácií na základe absolvovania prednášok, samoštúdia povinnej a odporúčanej literatúry, ako aj prípravy prezentácií či verbálnej formulácie svojich poznatkov na kolokviu, budú mentálne a vedomostne pripravení správať sa v súčasnej multikultúrnej a multireligióznej spoločnosti ako zodpovední občania, ktorí dokážu kriticky myslieť a vedieť prijať inakosť náboženského presvedčenia s úctou k inému, bez toho, aby upadali do populistických foriem xeno- či religiofóbie. Študenti si absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.

Ciele vzdelávania:

Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako sociálneho fenoménu minulosti a súčasnosti, ktorý je jednou z významných determinánt kvality života jednotlivca aj celej spoločnosti. Študent má mať prehľad o typológii náboženstiev, organizačných formách a legislatívnom ukotvení postavenia registrovaných cirkví a náboženských spoločností v SR.