Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška/týždeň; spolu za semester/22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

Prezenčná alebo kombinovaná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (18 hodín); príprava a realizácia seminárnej práce v rozsahu 5-7 AH a ppt prezentácie (20 hodín); príprava na záverečnú skúšku test (30 hodín), spolu 90 hodín.

Vyučovacie metódy:

Využitie monologických, dialogických, situačných metód a metódy Riadené samoštúdium: Výklad témy je spojený so skupinovou riadenou diskusiou k prebranej téme uvádzajú sa príklady aplikácie poznatkov a výskumných zistení v tejto oblasti v praxi; konkrétne námety na kritickú reflexiu poznatkov (vývoj poznatkov, diverzita argumentácie, aktuálne riešené problémy a otvorené otázky, prípadové štúdie, a pod.), konvergentné a divergentné uzavreté a otvorené otázky, otázky k ďalšej reflexii a štúdiu, riadené samoštúdium (práca s textom).

Povinná literatúra:

NOLEN-HOEKSEMA, S., FREDERICKSON, B. L., LOFTUS, G. R. & WAGENAAR, W. A.,2012. Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. Portál. Vybrané kapitoly: 1, 4, 5, 8-12, 14.

KUBÁNI, V. (2000). Všeobecná psychológia. FHPV.

Odporúčaná literatúra:

NAKONEČNÝ, M.,1997. Encyklopedie obecné psychologie. Academia.

PLHÁKOVÁ, A.,2007. Učebnice obecné psychologie. Academia.

ŠRAMOVÁ, B.,2020. Základy psychologie (nejen) pro marketingové komunikace. VeRBuM.

JURSOVÁ-ZACHAROVÁ, Z., LEMEŠOVÁ, M., MIŠKOLCI, J., CABANOVÁ, K., HORVÁTHOVÁ, Ľ., SOKOLOVÁ, L., 2019. Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Bratislava: Univerzita Komenského. Dostupné na: https://www.havava.eu/accounts/Zlatica/Predsudky_inkluzia_monog_JZ_Final.pdf

Webové stránky organizácií:

www.saup.sk

www.vudpap.sk

http://www.komorapsychologov.sk/

https://psycnet.apa.org/search

V priebehu semestra budú študenti a študentky realizovať seminárnu prácu (max. 35 bodov), prezentovať seminárnu prácu spolužiakom (20 bodov), reflexiu seminárnych prác (10 bodov) a úspešne absolvovať záverečný test (35 bodov).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent alebo študentka podával priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent alebo študentka sa vie orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, ovláda základy psychológie ako vedy a je schopný na základe svojich poznatkov vystupovať pred skupinou, vedia zhodnotiť výstupy, porovnať a jednotlivé moderné psychologické smery.

Hodnotenie B znamená, že študent alebo študentka počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa psychológie ako vedy, vie sa orientovať v literatúre, vystupovať pred skupinou, vedia zhodnotiť výstupy, jeho kritické myslenie je hraničné.

Hodnotenie C znamená, že študent alebo študentka počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.

Hodnotenie D znamená, že študent alebo študentka bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.

Hodnotenie E znamená, že študent alebo študentka zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe.

Slovenský, český a anglický jazyk

Cieľom predmetu je charakterizovať a vysvetliť základné dimenzie psychiky, procesy, stavy a javy v psychike, poznať základné psychologické teórie, senzorické procesy, kognitívne a nonkognitívne procesy a porozumieť sociálno-pedagogickému poznaniu v pedagogickom priestore.

1. Predmet psychológie, poslanie psychológie, základné dimenzie psychiky, formy psychiky, psychické javy (procesy, stavy, vlastnosti).

2. Základné psychologické teórie.

3. Senzorické procesy. Pociťovanie.

4. Vnímanie a predstavy.

5. Pozornosť.

6. Pamäť.

7. Myslenie a inteligencia.

8. Myslenie, jazyk a reč.

9. Emócie.

10. Motivácia a vôľové procesy, frustrácia, stres, konflikt, záťaž a jej zvládanie.

11. Sociálno-psychologické poznanie v pedagogickom priestore (utváranie dojmu, skresľujúce mechanizmy o iných, postoje, stereotypy).

50/50

Cieľom predmetu Všeobecná psychológia je sprístupniť základné informácie o všeobecných zákonitostiach ľudského prežívania a správania tak, aby mohli tvoriť platformu pre pochopenie fungovania ľudskej psychiky a syntetizovať psychologické poznatky, fakty, teórie, výskumné prístupy do uceleného pohľadu na psychickú realitu pre potreby tvorivej profesionálnej aplikácie v špeciálno-pedagogickej praxi. Študenti sa po absolvovaní predmetu vedia orientovať v terminológii všeobecnej psychológie, ovládajú základné psychologické teórie, dokážu aplikovať poznatky všeobecnej psychológie v špeciálno-pedagogickom kontexte.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednášky za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovane (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 18 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 20 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 30 hodín, spolu 90 hodín.

Vyučovacie metódy:

Monologické metódy – sa sústredia na prednášku, výklad, prezentáciu seminárnej práce, názorných ukážok. Dialogické metódy – rozhovor, riadená frontálna diskusia o témach, diskusia v skupinách.

Samoštúdium – metóda práce s textom, riešenie úloh a zadaní. Situačné a problémové metódy – analýza rôznych typov výchovných situácií, analýza pedagogických/ výchovných problémov z pohľadu teórie i praxe.

Povinná literatúra :

HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., MUCHA, M., TÓTHOVÁ, R. Úvod do pedagogiky. Nitra: Enigma, 2006

KOHOUT, K. 2010. Základy obecní pedagogiky. Praha: Univerzita J.A.Komenského, 2010

PRŮCHA, J. 2002. Moderní pedagogika. Praha: Portál, 1997 2. vyd. 2002

Odporúčaná literatúra:

GRECMANOVÁ, H. et al. 1999. Obecná pedagogika I. Olomouc: HANEX, 1999

SVOBODOVÁ, J., ŠMAHELOVÁ, B. 2007. Kapitoly z obecné pedagogiky. Brno: MSD, 2007

ŠVEC, Š. 1995. Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava: Iris, 1995

VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ, H. 2008. Pedagogika pro učitele. Praha : GRADA, 2008

VORLÍČEK, Ch. 2000. Úvod do pedagogiky. Praha: Karolinum, 1994. 2. vyd. Praha: H H, 2000.

50% priebežného hodnotenia a 50% záverečného hodnotenia. Hodnotenie je sumou z priebežného a záverečného hodnotenia (50 b. +50 b., spolu 100 bodov).

Priebežné hodnotenie: pozostáva z vypracovania seminárnej práce a jej ústneho odprezentovania na výučbe vo forme referátu. Alternatíva miesto referátu - prezentácia praktickej ukážky analýzy vybraného pedagogického problému z oblasti vzdelávania, školskej pedagogiky alebo riešenia konkrétneho výchovného problému alebo výchovnej situácie. Hodnotenie sa získava za vypracovania tvorivej úlohy za 50 b. (25b.+25b.) rozdelenej na – teoretickú analýzu v semestrálnej práci (25b.) a jej prezentácie s aplikáciou počas seminára na výučbe (25b.)

Záverečné hodnotenie: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí didaktickým testom za 50b. Písomná skúška / test preverí vedomosti študenta z teoretickej prípravy na výučbu a zo samostatného štúdia odbornej literatúry

Hodnotenie predmetov

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici :

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Slovenský jazyk a český jazyk

Všeobecná pedagogika sa zaoberá najširším chápaním predmetu pedagogiky:

• Poňatím pedagogiky (vedy o výchove a vzdelávaní) a teoreticko-vednými prístupmi k edukačnej skutočnosti.

• Všeobecná pedagogika vysvetľuje základné pedagogické pojmy, javy a zaoberá sa ich obsahovým a terminologickým výkladom.

• Oboznamuje so sústavou pedagogických disciplín a ich charakteristikami, zaraďuje ich do systému vied o výchove. Buduje poznatky o základoch vedeckého výskumu v pedagogike.

• Nadväzuje na vzťah pedagogiky k iným vedám. Tematicky dáva do súvislosti faktory rozvoja ľudského jedinca, základné činitele výchovy a procesu výchovy.

• Opisuje inštitucionalizáciu výchovy a vzdelávania. Škola, jej vývin a funkcie. Školský systém. Rodina a jej funkcie. Voľný čas a možnosti edukácie.

• Predmet Všeobecná pedagogika plní aj istú "propedeutickú" funkciu úvodu do štúdia vied o výchove. Poskytuje základnú orientáciu o podobách (formách) inštitucionálnej edukačnej praxe.

50/50

Absolventi predmetu získajú základné vedomosti zo všeobecnej pedagogiky, na ktoré nadviažu v pokračujúcom štúdiu a v ďalších predmetoch.

Získajú základnú orientáciu o systéme pedagogických vied, naučia sa analyzovať pedagogické pojmy a hodnotiť výchovno- vzdelávacie otázky z pohľadu teórie aj praxe.

Študenti s poznaním pedagogiky nadobudnú zároveň aj poznatky zo základov vedeckej práce, metodológie pedagogiky a pedagogickej diagnostiky. Nadobudnuté poznatky a spôsobilosť môžu tvorivo využiť aj pri svojej budúcej pracovnej činnosti v pedagogickej profesii.

Základným cieľom je získanie kompetencie odbornej komunikácie v oblasti vied o výchove, schopnosti explanácie a aplikácie základných teoreticko-metodologických špecifík vo výchove a vzdelávaní.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín priebežná práca: príprava seminárnej práce; 60 hodín príprava na hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

výklad spojený s diskusiou, situačné metódy, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní.

Povinná literatúra:

GOGOVÁ, A., KROČKOVÁ, Š., PINTES, G. 2004. Žiak - sloboda - výchova. Prešov: Vydavateľstvo M. Vaška. 312 s. ISBN 80-8050-675-2

HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., MUCHA, M., TÓTHOVÁ, R. 2006. Úvod do pedagogiky. Nitra: Enigma, 2006. 356 s. ISBN 80-89132-29-4

KRATOCHVÍLOVÁ, E. et a. 2007. Úvod do pedagogiky. Trnava: PF TU. 168 s. ISBN: 978-80-8082-145-6

POTOČÁROVÁ, M. Pedagogika rodiny. 2008. Teoretické východiská rodinnej výchovy. Bratislava: Univerzita Komenského. 216 s. ISBN: 978-80-223-2458-8

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Danek, J. 2022. Výchova v teórii a praxi. Trnava : UCM. 152 s. ISBN 978-80-572-0248-6.

Ferková, Š., Potočárová, M., Danek, J., Labudová, E. 2025. Teória výchovy 2. Bratislava : UK.ISBN 978-80-223-60838.

Odporúčaná literatúra:

DERKOVÁ, J. 2018. Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: Iris, 2018. 144 s. ISBN 978-80-8200-034-7

FERKOVÁ, Š., PREVENDÁROVÁ, J., KOLDEOVÁ, L. et al 2017. Morálne kompetencie žiakov. Metodická príručka pre učiteľov na nižšom sekundárnom stupni vzdelávania. Bratislava: UK. 212 s. ISBN 978-80-223-4432-6

KOLDEOVÁ, L. 2018. Odmeny a tresty v rodinnej výchove. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4649-8

KOSOVÁ, B. 2015. Filozofické a globálne súvislosti edukácie. Banská Bystrica: Belianum. 174 s. ISBN 978-80-557-1021-1

PELIKÁN, J. 1995. Výchova jako teoretický problém. Ostrava: Amosium Servis. ISBN 80-85498-27-8

SKARUPSKÁ, H. 2016. Filozofie a Teorie výchovy. Studijní opora. Praha: Hnutí R. ISBN 978-80-86798-70-7

STROUHAL, M. 2013. Teorie výchovy. Praha: Grada. ISBN 978-80-2474-0

TRABALÍKOVÁ, J., MACHÁČEK, D., ZEMANČÍKOVÁ, V. 2014. Výchova v utváraní osobnosti. Žilina: Žilinská univerzita. ISBN 978-80-554-0904-7

ZELINA, M. 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN. ISBN 80-10-00456-1.

Predmet je ukončený skúškou, pomer priebežného/záverečného hodnotenia je 50/50.

Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:

• priebežná práca: príprava seminárnej práce - 40 bodov.

Záverečné hodnotenie zahŕňa nasledovné:

• hodnotenie poznania a vybraných spôsobilostí formou písomného testu - 60 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (67-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Slovenský jazyk a český jazyk

• Úvod do disciplíny teórie výchovy. Teoretické východiská a determinanty výchovy. Tvorivo humanistická výchova.

• Názory na výchovu. Výchova v jednotlivých historických obdobiach.

• Školské dokumenty a legislatíva so zameraním na výchovu.

• Ciele výchovy a ich determinácia.

• Pojem výchova a sebavýchova, funkcie, podmienky a faktory výchovy. Proces výchovy/sebavýchovy a jeho fázy.

• Metódy výchovného pôsobenia a nové trendy.

• Charakteristika a klasifikácia výchovných zásad.

• Konkretizácia obsahu výchovného pôsobenia: mravná výchova, prosociálna výchova, rozumová výchova, estetická výchova, pracovná výchova, telesná výchova, ekologická a environmentálna výchova, multikultúrna výchova a i.

• Organizačné formy a prostriedky výchovy.

• Osobnosť špeciálneho pedagóga vo výchovnom procese. Výchovné štýly a požiadavky na osobnosť špeciálneho pedagóga. Etický kódex.

• Osobnosť dieťaťa vo výchovnom procese. Kategorizácia činiteľov formovania osobnosti, bio-psycho-sociálna determinácia vývinu osobnosti a výchovy.

• Výchovné prostredie a jeho význam pre človeka.

• Rodina a rodinná výchova. Výchovné štýly v rodine. Negatívne tendencie v rodinnej výchove.

• Výchovné podmienky školského prostredia. Negatívne javy v školskom prostredí a ich prevencia.

• Výchova mimo vyučovania a jej špecifiká.

50/50

Študenti nadobudnú poznanie a pochopia výchovný a sebavýchovný proces v spoločenskom kontexte s dôrazom na uplatňovanie zásad tvorivo-humanistickej výchovy a prezentovanie nových prístupov a perspektív v rozvoji modernej teórie výchovy. V teoreticko-empirickej rovine sú študenti schopní realizovať rôznorodé výchovné činnosti a aktivity, ktoré môžu uplatniť v rámci profesie špeciálneho pedagóga a majú spôsobilosti riešiť základné problémové situácie vo výchovnej praxi v spolupráci s inými odborníkmi.

Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace a kreatívne myslenie, uvažovanie v súvislostiach a podporuje rozvoj ich interpersonálnych schopností, sebarozvoj a osobnostný i profesionálny rast.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 3 hodiny týždenne prednáška; spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta: 3P (4 kredity): 11 x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 47 hodín príprava samostatnej písomnej práce; 10 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: diskusia o prebranej téme; argumentačný diskurz; samostatná práca študenta; e-learning.

Odporúčaná literatúra:

KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. (2001). Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál.

KOSTRUB, D. (2003). Od pedagogiky k didaktike materskej školy. Prešov: Rokus.

KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent-učivo-učiteľ, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: Rokus.

JAKUBÍKOVÁ, Z., KOSTRUB, D. (2009). Vybrané didaktické modely materskej školy uplatňované v súčasnej didaktickej praxi. Prešov: Rokus.

KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. (2012). Proces výučby a digitálne technológie. Prešov: Rokus.

TÓTHOVÁ, R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Prešov: Rokus.

V priebehu semestra budú tri formy hodnotenia (písomný test za 30 bodov; vypracovanie samostatnej písomnej práce za 30 bodov a slovné obhájenie samostatnej písomnej práce za 40 bodov).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z niektorej formy hodnotenia získa menej ako 20 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Priebežné hodnotenie: písomný test (študent má dokázať definovať základné pojmy, ciele a obsah predprimárnej pedagogiky s prislúchajúcim terminologickým aparátom).

Záverečné hodnotenie: samostatná písomná práca (študent má vypracovať samostatnú prácu koncepčného charakteru na vyučujúcim konkrétne vymedzenú tému a odovzdať ju v elektronickej podobe, ktorá bude obsahovať starostlivo vybrané dôkazy o tom, ako si študent utvára vedecké poznanie a kompetencie súvisiace s dizajnovaním výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní. Samostatnú prácu študent obhajuje formou ústnej skúšky, na ktorú si pripraví prezentáciu).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 91 %, výborne – vynikajúce výsledky): študent výborne prezentuje teoretické poznatky a dokáže ich tvorivo a originálne aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

B (90 – 81 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent prezentuje teoretické poznatky na veľmi dobrej úrovni a dokáže ich tvorivo aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

C (80 – 73 %, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent prezentuje teoretické poznatky na priemernej úrovni a dokáže ich primerane aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

D (72 – 66 %, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent prezentuje teoretické poznatky na uspokojivej úrovni a dokáže ich primerane aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

E (65 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent prezentuje teoretické poznatky na nízkej úrovni a má nedostatky v ich aplikovaní do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): študent má výrazné nedostatky v oblasti teoretických poznatkov a/alebo v ich aplikácii do písomnej práce a jej ústnej obhajoby.

slovenský jazyk

Obsah predmetu prispieva k cieľom a výstupom vzdelávania (profilu absolventa) s nasledovnými témami:

Predprimárna pedagogika ako súčasť pedagogických vied. Cieľom témy je oboznámiť sa s postavením predprimárnej pedagogiky v systéme vied. Študent má nadobudnúť poznatky ako jednotlivé pedagogické vedy spolu úzko súvisia, vzájomne sa ovplyvňujú a dopĺňajú.

Predmet predprimárnej pedagogiky. Cieľom témy je oboznámiť študenta s problematikou skúmania predprimárnej pedagogiky. Študent má nadobudnúť poznatky o predprimárnej pedagogiky ako odbore všeobecnej pedagogiky. Dokáže zhodnotiť význam predprimárnej pedagogiky ako aplikovanej pedagogickej disciplíny o výučbe a výchove detí v predprimárnom vzdelávaní.

Pedagogizácia detstva. Cieľom témy je oboznámiť sa so základnými právami detí podľa Deklarácie práv dieťaťa. Študent má nadobudnúť poznatky o kategóriách zodpovednosti za ochranu detstva podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré následne dokáže aplikovať vo svojej profesijnej činnosti. Prínos pedagogických vied v pedagogizácii detstva.

Koncepcie detstva a rané detstvo. Cieľom témy je oboznámiť sa s chápaním detstva v pedagogických vedách. Študent má nadobudnúť poznatky o vývine antropologických konštruktov detstva a je spôsobilý chápať význam tejto fázy života a rozvoj (premeny) v edukačných prístupoch k deťom. Cieľom témy je oboznámiť študenta s programami ranej starostlivosti a povinného predprimárneho vzdelávania. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé súčasti programov, ktoré sú zacielené na rozvoj detí od narodenia až do veku, keď nastupujú do školy.

Pedagogicky podmienené stratégie. Cieľom témy je oboznámiť sa s významom podpory rozvoja dieťaťa v predškolskom veku. Študent má nadobudnúť poznatky o teóriách osobného, sociálneho, poznávacieho a morálneho vývinu dieťaťa. Uvedomiť si najdôležitejšie charakteristiky dieťaťa v predškolskom veku a vedieť ich prostredníctvo pedagogicky podmienených stratégií rozvíjať.

Laická vs. erudovaná edukácia najmladšej generácie. Cieľom témy je oboznámiť študentov, s tým že proces výučby a výchovy predprimárneho vzdelávania sa zakladá na koncepciách učenia sa a teóriách vyučovania. Študent má nadobudnúť poznatky o teóriách učenia sa a učenia, ich odlišnosti a didaktickom profile uplatňovania v podmienkach výučby a výchovy v materskej škole.

Koncepcie predprimárneho vzdelávania a učiteľstvo. Cieľom témy je oboznámiť študentov s projektovaním, plánovaním, prípravou, realizáciou a hodnotením programu výučby a výchovy v podmienkach materskej školy. Študent má nadobudnúť poznatky o spôsoboch modelovania procesu výučby a výchovy v materskej škole.

Procesy učenia sa a učenia vo výučbe. Cieľom témy je oboznámiť sa s didaktickým ovplyvňovaním učenia sa a rozvoja dieťaťa a profesijnou charakteristikou vyučujúceho učiteľa vo výučbe a výchove v materskej škole. Študent má nadobudnúť poznatky o didaktických špecifikách učiaceho sa dieťaťa a komponentoch, ktoré ich tvoria a previazanosť vzájomných vzťahov medzi nimi, ich podobnosť a odlišnosť od didaktických vyšších vzdelávacích stupňov.

Komplementárne a podporné komponenty výučby. Cieľom témy je oboznámiť sa projektovaním detských hier a využitím rôznych metód, foriem a stratégií učenia sa a tiež s typmi a etapami hier. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé stratégie do aktivít a činností hier.

Cieľ, učivo a pedagogické diagnostikovanie/evalvovanie. Cieľom témy je oboznámiť sa problematikou cieľa vo výučbe a výchove v materskej škole a problematikou stanovovania, určovania a didaktického operovania s učivom vo výučbe a výchove detí v predprimárnom vzdelávaní. Študent má nadobudnúť poznatky o pedagogickom diagnostikovaní, cieľoch, nástrojoch a význame evalvovania v podmienkach výučby a výchovy v materskej škole a aplikovať ich pri stanovovaní, určovaní cieľa a didaktickom operovaní s učivom.

Hra a hranie sa vo vyučovaco-učebnom kontexte. Cieľom témy je oboznámiť študenta s tým, že deti sa počas herných činností učia. Študent má nadobudnúť poznatky o učení sa v hre detí predprimárneho vzdelávania. Dokáže chápať, že hra je v didaktike chápaná ako stratégia, metóda a je prostriedkom k dosahovaniu výchovno-vzdelávacích cieľov, ako aj nástroj pedagogického diagnostikovania/evalvovania.

50/50

Cieľom kurzu je nadobudnutie vedeckého poznania o predprimárnom vzdelávaní. Študent bude spôsobilý orientovať sa v jednotlivých koncepciách didaktickej podpory učenia sa dieťaťa a spôsobilý analyzovať rozdiely v nich. Študent bude spôsobilý pochopiť jednotlivé stratégie výučby a výchovy na rozvíjanie kompetencií dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní a spôsobilý ich interpretovať. Študent absolvovaním predmetu bude spôsobilý pokračovať v rozvíjaní odborných poznatkov a spôsobilostí v rámci študijného programu špeciálna pedagogika so zameraním na dieťa v predškolskom veku. V rámci absolvovania predmetu si študent bude rozvíjať nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné, organizačné, digitálne, interpersonálne, ako i kreativitu a tvorivosť, pripravenosť učiť sa a uvažovať v súvislostiach.

2S/týždeň; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou metódou

Pracovná záťaž študenta:

11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 14 hodín príprava seminárnej práce; 24 hodín príprava na priebežné hodnotenie. Spolu 60 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Monologické metódy – výklad, inštruktáž; dialogické metódy – rozhovor, riadená diskusia o prebranej téme; praktické metódy – osvojenie si hry na zobcovej flaute, vokálnej interpretácie, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch.

Povinná literatúra:

ZENKL, L. 2003. ABC hudební náuky. Praha: Bärenreite, 2003. ISBN 9788086385211

BARTELTOVÁ, M. 1998. Úvod do štúdia hudobnej výchovy I. Bratislava: Univerzita Komenského, 1998. ISBN 8022307351

Odporúčaná literatúra:

ABRAHAM, G. 2019. Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné Centrum 2019. EAN 9788089427406

MODR, A. 2003. Hudební nástroje. Praha: Bärenreite, 2003. ISBN 9788086385129

ŽIKAVSKÁ, M., PAVLOVSKÁ-DINDOVÁ, O. 2007. Učebnice hudobnej výchovy pre 4.-9. roč. ŠZŠ. Bratislava: SPN, 2007. ISBN 9788010038527

DANIEL, L. 2003. Škola hry na sopránovú zobcovú flautu. 1.a 2. diel. Praha: Panton, 2003.ISBN 9790205004804

V priebehu semestra budú 2 písomné previerky a dve praktické skúšky z hry na zobcovej flaute a spevu po 25 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, vynikajúci výkon, študent vie/ovláda/tvorí/kriticky hodnotí)

B (90-81%, výborný výkon, študent vie/ovláda, ale kritické myslenie je hraničné),

C (80-73%, dobrý výkon, študent síce vie/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe),

D (72-66%, prijateľný výkon, študent uspokojivo vie/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe),

E (65-60%, dostatočný výkon, študent spĺňa minimálne kritériá v osvojených poznatkoch, nevie aplikovať do praxe),

Fx (59-0%, nedostatočný výkon, študent nespĺňa stanovené kritériá, nevie aplikovať do praxe).

slovenský jazyk a český jazyk

• Tónová sústava (kľúče, notová osnova, notové písmo, odvodené tóny).

• Rytmika, metrika, tempové a dynamické označenia.

• Hudobné nástroje (rozdelenie, nástrojové zoskupenie).

• Periodizácia dejín svetovej i slovenskej hudby.

• Rozoznávanie hudobných štýlov na základe predhrávaných skladieb.

• Štúdium a nácvik piesní z učebníc hudobnej výchovy pre ŠZŠ a hudobno-výchovných spevníkov.

• Technické zvládnutie hry na zobcovú flautu pomocou základných rytmických, melodických útvarov a ľudových piesní.

100/0

Študenti nadobudnú základné poznatky z oblasti hudobnej náuky, z náuky o hudobných nástrojoch, z dejín svetovej a slovenskej hudby. Študenti budú spôsobilí orientovať sa v tónovej sústave, rytmických zásadách a delení nôt, v prehľade a funkcii posuviek ako aj v ďalších hudobno teoretických poznatkoch, ktoré tvoria vhodnú bázu pre získanie praktickej spôsobilosti v hre na hudobných nástrojoch. V uvedenom predmete študenti rozvíjajú schopnosť abstraktného myslenia v oblasti periodizácie dejín hudby, analytické myslenie pri rozoznávaní hudobných štýlov a hudobno kompozičného jazyka významných hudobných skladateľov v oblasti vážnej hudby ako aj hudobnú predstavivosť, kreativitu v rámci praktických hudobných činností. Študenti si osvoja základné spôsobilosti a zručnosti v hre na zobcovej flaute a vo vokálnych činnostiach, ktoré tvoria dôležité miesto v komplexnej rehabilitácii jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

2S – 2 hodiny semináru týždenne, spolu 22 hodín za semester.

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

11x2=22 hodín; 14 hodín – príprava seminárnej práce + praktický výstup; 20 hodín – príprava na priebežné hodnotenie – test. SPOLU: 56 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

monologické, (prednášanie, výklad, vysvetľovanie, inštruktáž), dialogické (rozhovor), praktické (nácvik, výcvik)

Kyselovičová, O. (2012). Základy terminológie telesných cvičení. ICM Agency

Buková, A. (2015). Didaktika základnej telesnej výchovy a rekreačného športu. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Miňová, M. (2017). Pohybový program pre deti materských škôl. Rokus

Winnick, J.P., Porretta, D.L. (2017). Adapted physical education and sport. Human Kinetics

Nemček, D. (2024). Inkluzívne vzdelávanie v telesnej a športovej výchove: Príklady dobrej praxe. Pedagogická fakulta UK a Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport

Portál: www.telocvikari.sk

Predmet bude ukončený písomným testom z nadobudnutých vedomostí + praktický výstup 50% + 50% =100%.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej previerky získa menej ako 25 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky praktické aj teoretické),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, hraničné myslenie),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, nevie aplikovať do praxe),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Slovenský jazyk, anglický jazyk a český jazyk

Charakteristika a obsah základných pojmov z oblasti vied o športe. Poukázanie na telesnú výchovua šport z historického spoločenského javu, ako produktu a procesu integrálnej súčasti globálnej kultúry. Akcentovanie vnímanie obsahu, rozsahu, štruktúry telesnej výchovy a športu, ktoré sú integrálnou súčasťou výchovy. V centre pozornosti, okrem vymedzenia teoretických pojmov, je aj problematika školskej telesnej výchovy jej historický vývoj, funkcia, ciele, štruktúra a jej miesto v systéme výchovy a vzdelávania mládeže a dospelých. Predmet sa zameriava aj na prehĺbenie poznatkov o vnútorných podmienkach determinujúcich proces optimálneho prirodzeného telesného a motorického vývinu detí, predškolského, mladšieho školského veku prostredníctvom pohybu. Zároveň sa predkladajú najnovšie poznatky o možnostiach a spôsoboch intencionálnej stimulácie prostriedkami telesnej výchovy v predškolskej, školskej edukácii. Systematika atletiky, gymnastiky, plávania, pohybových, drobných, prípravných, netradičných a športových hier, tanca, kalanetiky, jogy, strečingu, turistiky zimne, letnej, lyžovania bežeckého, zjazdového, snowbordingu.

100/0

Študenti získajú teoretické a praktické vedomosti o osobitostiach vyučovacieho procesu telesnej a športovej výchovy v jednotlivých športoch. V jednotlivých praktických prezentáciách určených tém, nadobúdajú komunikačné schopnosti,organizačné, digitálne zručnosti, analytické schopnosti, kreativitu, uvažovanie v súvislostiach a zareagovanie na riešenie danej situácie.

2S - 2 hodiny seminár (S)/týždeň, spolu za semester 22 hodín.

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín (výučba, vrátane praktickej činnosti študenta na hodinách); príprava praktických výstupov a prezentácie študenta - 20 hodín; príprava na záverečné hodnotenia študenta - 10 hodín. SPOLU: 52 hodín záťaže študenta.

Metódy vzdelávania:

prevaha praktických metód, grafické a výtvarné činností, monologické metódy formou výkladu a prednášky, dialogické metódy formou rozhovoru a diskusii, výtvarné a konštrukčné práce ako praktické metódy, samoštúdium prostredníctvom e-learningu, realizácia výtvarných techník podľa zadania, predvádzanie predmetov a činností, kópia, parafráza, kedy študent realizuje práce podľa predlôh, alebo sa inšpiruje a využíva štylizáciu, ďalšie špecifické metódy, realizujeme výtvarné aktivity zmiešaného typu.

Povinná literatúra:

MINICHOVÁ, L. 2018. Riadená a voľná kresba detí v predškolskom veku. In: Ars et Educatio IV. 1. vyd. Ružomberok (Slovensko) : Katolícka univerzita v Ružomberku, VERBUM, vydavateľstvo KU, 2018. ISBN 978-80-561-0581-8, s. 59-65

MINICHOVÁ, L. 2019. Prejavy tvorivosti v kresbe detí predškolského veku-

In: Výtvarná edukácia v premenách času. 1 vyd. Banská Bystrica (Slovensko) : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Pedagogická fakulta, 2019. ISBN 978-80-557-1553-7, s. 89-98

MINICHOVÁ, L. 2020. Kresba ako prostriedok tvorivého sebavyjadrenia dieťaťa v predškolskom veku. In: Špeciálnopedagogické vedecké a praxeologické problémy v kontexte transformačných procesov. 1. vyd. Prešov (Slovensko) : Prešovská univerzita v Prešove. Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2020. ISBN 978-80-555-2591-4, s. 363-375

Odporúčaná literatúra:

ROESELOVÁ, V. 1996, Techniky ve výtvarné výchově. Praha: SARAH, 1996. 243 s. ISBN 80-902267-1-X

SMITH, R. 2013. Encyklopedie výtvarných technik a materiálů. Slovart, s.r.o., 2013. 384 s. ISBN 978-80-7391-482-0

Nepovinná literatúra

BEAN, R. 1995. Jak rozvíjet tvořivost dítěte. Praha: Portál, 1995. s. 86. ISBN 80-7178-035-9

GREGUŠOVÁ, Hedviga. 2002. Kresba a jej význam v diagnostike mentálne postihnutých jednotlivcov. In Efeta -otvor sa. Martin: Osveta, 2002.

GREGUŠOVÁ, H. 2010. Špecifiká edukácie výtvarnej výchovy. In: VANČOVÁ, Alica a kol.: Edukácia mentálne postihnutých. Bratislava: Iris, 2010. ISBN 978-80-89256-53-2.

MINICHOVÁ, Lucia. 2020. Tvorivé vyjadrovanie dieťaťa v kresbe, možnosti podnecovania alebo obmedzovania tvorivosti. In: Paedagogica specialis. 1. vyd. – Bratislava (Slovensko) : Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. – ISBN 978-80-223-5049-5, s. 251-260

ROESELOVÁ, V. 1997, Řady a projekty ve výtvarné výchově. Praha: SARAH, 1997. 224 s. ISBN 80-902267-2-8

Študent je priebežne hodnotený za aktívnu účasť a rovnako za aktívne zapojenie sa do prednášok, reagovanie na otázky, adekvátne odpovede. Študent je hodnotený slovne, alebo získava body. Študent je hodnotený za priebežné doplnkové úlohy k aktuálnej téme, ktoré vyučujúci zadá. Študent je hodnotený za prezentovanie, jeho obsah a formálnu úpravu zadania.

Študent bude hodnotený priebežne za aktívnu účasť na seminároch (30%) a za práce z výtvarného vyjadrovania (70%) priebežne. Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 59 bodov.

A - študent pristupuje k činnostiam a zadaniam zodpovedne a tvorivo, obohacuje ich o nové myšlienky, poznatky, vyjadruje vlastné názory, vyjadruje sa k veci, je aktívny, svoje vyjadrovanie rozvíja a samostatne uvažuje, je kritický a objektívny, vo svojej tvorbe je originálny;

B - študent pristupuje k činnostiam a zadaniam zodpovedne, snaží sa o tvorivý náhľad, sporadicky obohacuje výučbu o vlastné názory, študent je menej originálny, vychádza z predlôh, menej sa zaujíma o nové trendy;

C - študent prejavuje primeraný záujem, plný si povinnosti podľa určenia, nie navyše, neprejavuje sa výrazne tvorivo, či originálne, študent odpovedá na otázky jednoducho, svoje odpovede neprehlbuje, ani nerozvíja, zaujíma skôr neutrálnu, pasívnu pozíciu, poznatky neuplatňuje dostatočne pri realizáciách;

D - vo svojich činnostiach a pri plnení zadaní študent naplní očakávania vyučujúceho len do určitej miery, študent si splní zadanie, ,,urobí, čo musí“, výsledky nie sú dostatočne kvalitné, študent sa nesnaží podať vyšší výkon, absentuje kritické myslenie, či využitie poznatkov v praxi;

E -, študent si plní povinnosti v najnižšej možnej miere, svoje povinnosti plní minimálne, je pasívny, neaktívny, neprejavuje záujem, je apatický, urobí minimum pre ukončenie a uzavretie predmetu;

Fx - študent nenapĺňa požiadavky a očakávania vyučujúceho, nenapĺňa podmienky na dostatočné ukončenie predmetu.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovenský jazyk, český jazyk a anglický jazyk

Tvorivosť vo výtvarnej výchove a výchova k tvorivosti. Teoretické informácie o zákonitostiach kresby, grafiky, maľby, modelovania a teória farieb. Plošné a priestorové techniky. Techniky kresby, maľby, grafiky. Pomocné metódy a metodika v kresbe, grafike, maľbe a modelovaní. Výtvarné techniky a materiály v jednotlivých oblastiach výtvarnej tvorby. Výtvarno-vyjadrovacie prostriedky – bod, línia, svetlo, tieň, polotieň, tvar, farba, priestor, (kompozícia, kontrast...). Vyjadrovanie prostredníctvom šrafovania, zobrazovanie perspektívy.

Obsah predmetu má praktický charakter. Prednášky sú vedené tak, aby bol študent vizuálne oboznámený s postupmi práce pri jednotlivých výtvarných technikách. Zároveň ich sám realizuje podľa prezentácie, alebo ukážok. Študent jednotlivé techniky počas ich realizácie a po nej konzultuje s vyučujúcim. Študent sa tak učí a zdokonaľuje priamo na svojich prácach, alebo prácach svojich spolužiakov. Študent sa zameriava na techniku a jej správne aplikovanie, použitie. Tematický je oslobodený, to znamená, že si tematiku volí sám, podľa svojho uváženia. Uprednostňované sú témy dekoračného charakteru, experimentovanie a témy objavného charakteru. Zároveň sú techniky a ich spoznávanie približované študentom formou objavovania týchto techník, formou pokusov a zisťovania, čo ktorá technika ponúka a ako ju možno obmieňať, inak kombinovať. Tento spôsob má v študentovi vzbudiť záujem, tvorivý prístup, motiváciu a zároveň eliminovať strach a obavy z výtvarného vyjadrovania.

100/0

Po úspešnom ukončení predmetu by si mal študent osvojiť základné teoretické poznatky, pojmy týkajúce sa výtvarnej výchovy. Študent by mal porozumieť princípom tvorby vo výtvarnom umení, mal by byť schopný zachytiť jednoduché prejavy tvorby. Teoreticky študent ovláda základné výtvarné techniky, ich rozdelenie a postupy. Pozná základné výtvarné materiály, nástroje a pomôcky.

Študent ovláda obsahovú aj procesuálnu stránku jednotlivých postupov realizácie výtvarných techník.

Seminár sleduje tiež rozvoj praktických zručnosti a tvorivosti študentov vo výtvarnom vyjadrovaní v technikách, ktoré je možné uplatniť vo výtvarných aktivitách s intaktnými, s deťmi a žiakmi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Študent prakticky ovláda jednotlivé postupy, vie samostatne realizovať základné výtvarné techniky.

Študent rozvíja svoje komunikačné a organizačné schopnosti, abstraktné a tvorivé myslenie, motiváciu. Prostredníctvom predmetu študent môže získať/nadobudnúť vedomosti a praktické skúsenosti pre prácu s intaktnými a neskôr tieto poznatky aplikovať pri práci s jednotlivcami so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

Študent dokáže aplikovať poznatky pri ďalšom štúdiu príbuzných predmetov zameraných na výtvarnú tvorbu s deťmi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.

Študent získava schopnosti, ktoré môže neskôr aplikovať v rámci asistentskej, poradenskej, či vzdelávacej činnosti v rôznych organizačných jednotkách.

2S, 2 hodiny týždenne/ za obdobie štúdia 22 hodín, kombinovanou formou

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín seminárov priamou výučbou, 10 hodín prípravy metodického pracovného postupu, 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie formou testu. Spolu 52 hodín práce študenta

Metódy vzdelávania:

Prednášanie a výklad základných informácií o predmete, neskôr vedenie dialógu, diskusie. Využívanie prezentácií, fotografií a videí z praxe, opisy a charakteristika činností. Po nadobudnutí základných informácií o predmete formou obrazovej dokumentácie, fotografií a videí dochádza najprv pozorovaním, neskôr opisom študentov a diskusiou k identifikácii chybných postupov, nedostatočného zabezpečenia pracovného priestoru a vzápätí modulácia k hľadaniu riešenia a nápravy. V priebehu výučby prechádzame praktickou prácou s materiálmi, s ktorými sa stretávame pri práci v dielni.

Povinná literatúra:

BAJO, I. a VAŠEK, Š. 1994. Pedagogika mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia, 1994. ISBN 80-967180-1-0.

BAJTOŠ, J. a PAVELKA, J. 1999. Základy didaktiky technickej výchovy. Prešov: Prešovská univerzita, 1999. ISBN 80-88722-46-2.

Odporúčaná literatúra:

HAASOVÁ, E. 2012. Metódy a formy práce v predmetoch pracovné vyučovanie, svet práce a technika. Bratislava: MPC, 2012. ISBN 978-80-8052-415-9.

HUČÍK, J. 2007. Profesijná príprava žiakov s mentálnym postihnutím. Martin: Osveta, 2007. ISBN 978-80-8063-260-1.

KOŽUCHOVÁ, M. 1998. Didaktika technickej výchovy. 1. vyd. Bratislava: UK, 1998. ISBN 80-223-1319-X.

KOŽUCHOVÁ, M., HABŠUDOVÁ, M. a BRNKA, K. 1995. Pracovná výchova II. Bratislava: UK, 1995. ISBN 80-223-0855-2.

KRUŠPÁN, I. a VOLNÍKOVÁ, M. 2000. Didaktika odborného výcviku. Dubnica nad Váhom: Dubnický technologický inštitút, 2000. ISBN 978-80-969615-7-3.

MAJZLANOVÁ, K. 1997. Pracovná výchova mentálne postihnutých detí predškolského veku. AT Publishing s.r.o 1997. ISBN 80-967429-5-7.

VANČOVÁ, A. a kol. 2010. Edukácia mentálne postihnutých. Bratislava: IRIS, 2010. 978-80-89256-53-2.

VARGOVÁ, M. 2007. Metodika pracovnej výchovy a pracovného vyučovania. Nitra: UKF, 2007. ISBN 978-80-8094-171-0.

Hodnotenie pozostáva z priebežného hodnotenia prostredníctvom vytvorenia metodického pracovného postupu v powerpoint prezentácií, za ktoré môže študent získať spolu 20 bodov a záverečného hodnotiaceho testu s hodnotou 80 bodov.

Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať najmenej 60 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent vie/ovláda/tvorí/kriticky hodnotí

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent vie/ovláda/kritické myslenie je hraničné

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent vie/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent čiastočne vie/nenaučil sa však dostatočne

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent minimálne vie/neučil sa dostatočne

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

Slovenský jazyk

• Z histórie pracovnej výchovy.

• Osobitosti pracovnej výchovy mentálne znevýhodnených.

• Ciele a úlohy pracovnej edukácie zdravotne znevýhodnených.

• Pracovné zložky, stránky a okruhy pracovných činností v pracovnej edukácií zdravotne znevýhodnených.

• Pracovné vedomosti, zručnosti, návyk, pracovné pohyby a pracovné operácie vedúce k získaniu pracovných spôsobilostí.

• Sledované pracovné zručnosti, v pracovných zložkách s hlavným dôrazom na sebaobslužné činnosti.

• Ďalej členenie na práce v dielni a pestovateľské práce.

• Pri práci v dielni zameranie na: práce s papierom, kartónom, s textilom. Práce s modelovacími materiálmi – modelovanie.

• Práce s drevom. Práce s kovmi. Práce s drobným materiálom - prírodnými a syntetickými materiálmi (plasty), montážne a demontážne práce.

• Praktické cvičenia s materiálmi a nástrojmi a veľmi dôležitá je i príprava pracovného prostredia a miesta.

• Exkurzia do pracovných dielní, chránených dielní a na pracovný pozemok.

100/0

Po absolvovaní kurzu, študenti musia získať a poznať obsah a osobitosti pracovnej výchovy zdravotne znevýhodnených v špeciálnych školách.

Musia chápať význam a odlišnosti získavania pracovných vedomostí, zručností a návykov hlavne mentálne znevýhodnených v komparácií s intaktnými. Musia chápať význam pracovnej výchovy ako prostriedku reedukácie, rehabilitácie, terapie, sociálnej a pracovnej integrácie a inklúzie zdravotne postihnutých.

Musia poznať a ovládať používané materiály, nástroje a technologické postupy aplikované v pracovných činnostiach v rámci edukačného procesu pracovnej výchovy. Musia vedieť zadefinovať odborné pracovné pojmy. Kreatívne použiť a rozvíjať získané vedomosti o predmete pracovnej výchovy.

2P (22 hodín za semester)

Kombinovaná forma vzdelávania.

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín priamej výučby; 12 hodín príprava na priebežný test; 12 hodín príprava na záverečný test; 29 hodín príprava na ústnu skúšku. SPOLU: 75 hodín.

Metódy vzdelávania:

výklad jednotlivých tém metodológie a výskumných metód v špeciálnej pedagogike, s diskusiou k preberanej téme, demonštrovanie príkladov výskumných paradigiem, modelovanie výskumu v špeciálnej pedagogike, modelovanie príkladov použitia výskumných metód, aktuálne riešené problémy a otvorené otázky vo výskumne v špeciálnej pedagogike.

Povinná literatúra:

GAVORA, P. et al. 2010. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/ ISBN 978–80–223–2951–4.

GAVORA, P. 2008. Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: UK, 2008. ISBN 978-80-223-2391-8.

BAČÍKOVÁ, M., JANOVSKÁ, M. 2018. Základy metodológie pedagogicko-psychologického výskumu. Košice: ŠafárikPress, 2018. ISBN 978-80-8152-695-4

Odporúčaná literatúra:

VAŠEK, Š. 2008. Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia, 2008, kap. Metodológia špeciálnej pedagogiky, s. 68-86.

GAVORA, P. 2006. Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava: Regent, 2006. ISBN 80-88904-46-3.

ŠVEC, Š. 1998. Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS, 1998. ISBN 80-88778-73-5.

50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia

Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežný test (50% hodnotenia), záverečné hodnotenie zahŕňa záverečný test (25% hodnotenia) a ústnu skúšku (25% hodnotenia).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky). Študent počas štúdia predmetu získal výnimočnú úroveň poznatkov z metodológie výskumu v špeciálnej pedagogike, na vynikajúcej úrovni sa orientuje vo výskumných metódach v špeciálnej pedagogike, orientuje sa vo výskumných paradigmách špeciálnej pedagogiky, na vysokej úrovni získal prehľad o súčasnom výskume v špeciálnej pedagogike.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard). Študent počas štúdia predmetu získal nadpriemernú úroveň poznatkov z metodológie výskumu v špeciálnej pedagogike, na nadpriemernej úrovni sa orientuje vo výskumných metódach v špeciálnej pedagogike, má solídny prehľad o výskumných paradigmách špeciálnej pedagogiky, na nadpriemernej úrovni získal prehľad o súčasnom výskume v špeciálnej pedagogike.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca). nadpriemerný štandard). Študent počas štúdia predmetu získal priemernú úroveň poznatkov z metodológie výskumu v špeciálnej pedagogike, na priemernej úrovni sa orientuje vo výskumných metódach v špeciálnej pedagogike, má solídny prehľad o výskumných paradigmách špeciálnej pedagogiky, na priemernej úrovni získal prehľad o súčasnom výskume v špeciálnej pedagogike. Dokáže prepájať poznatky z metodológie výskumu s poznatkami získanými v iných predmetoch štúdia špeciálnej pedagogiky.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), Študent spĺňa základné požiadavky na absolvovanie predmetu, disponuje základnými poznatkami z metodológie výskumu a výskumných metód v špeciálnej pedagogike, vytvoril si prehľad o súčasnom výskume a výskumných paradigmách v špeciálnej pedagogike. Dokáže spájať poznatky z predmetu s poznatkami získanými v ďalších predmetoch štúdia špeciálnej pedagogiky.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Študent počas štúdia predmetu získal minimálne akceptovanú úroveň poznatkov z metodológie výskumu v špeciálnej pedagogike, na elementárnej úrovni sa orientuje vo výskumných metódach v špeciálnej pedagogike, vytvoril si predstavu o výskumných paradigmách špeciálnej pedagogiky, na nízkej úrovni získal prehľad o súčasnom výskume v špeciálnej pedagogike. Dokáže iba na elementárnej úrovni prepájať poznatky z metodológie výskumu s poznatkami získanými v iných predmetoch štúdia špeciálnej pedagogiky.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), Študent nespĺňa ani minimálne požiadavky na absolvovanie predmetu, nedisponuje základnými poznatkami z metodológie výskumu a výskumných metód v špeciálnej pedagogike, nevytvoril si prehľad o súčasnom výskume a výskumných paradigmách v špeciálnej pedagogike. Nedokáže spájať poznatky z predmetu s poznatkami získanými v ďalších predmetoch štúdia špeciálnej pedagogiky.

Slovenský jazyk, český jazyk a anglický jazyk

• Veda a výskum. Úloha výskumu vo vedných disciplínach. Výskum v špeciálnej pedagogike. Význam teórie vo výskume v špeciálnej pedagogike.

• Výskum vo vzťahu k paradigmám v špeciálnej pedagogike.

• Druhy a typy výskumov v špeciálnej pedagogike. Druhy a typy výskumov v špeciálnej pedagogike v rámci subdisciplín špeciálnej pedagogiky.

• Základný vs. aplikovaný výskum. Deskriptívny výskum, kedy a ako? Korelačný a kuzálny výskum. Príklady výskumov v špeciálnej pedagogike.

• Kvatitatívny vs. kvalitatívny výskum? Miešané výskumné dizajny v špeciálnej pedagogike. Akčný výskum.

• Kvantitatívny výskumný dizajn v špeciálnej pedagogike.

• Štruktúra výskumného plánu. Formulácia výskumných zámerov, cieľov, hypotéz. Orientácia v téme, práca s literatúrou. Špecifiká výskumných vzoriek v špeciálnopedagogickom výskume. Základy matematicko-štatistického spracovania výskumných dát. Interpretácia výsledkov a formulácia záverov výskumu.

• Kvalitatívny výskumný dizajn v špeciálnej pedagogike.

• Výskumné metódy kvalitatívnej metodológie: fókusové skupiny, fenemenologická analýza, kazuistická štúdia, časové línie.

• Novšie výskumné paradigmy v špeciálnej pedagogike. Výskumy s malým počtom subjektov. Single-subject study.

• Etika vo výskume v špeciálnej pedagogike.

50/50

Cieľom je osvojiť si základné poznatky o metodológii špeciálnej pedagogiky, výskumných metódach používaných v špeciálnej pedagogike, porozumieť významu a úlohe výskumu v napredovaní špeciálnej pedagogiky, porozumieť výskumnému dizajnu a získať schopnosť interpretovať výsledky výskumu v kontexte výskumnej metodológie špeciálnej pedagogiky.

Študent sa po absolvovaní rozumie účelom výskumu všeobecne a účelom špeciálnopedagogického výskumu, koncepciám a špecifikám špeciálnopedagogického výskumu.

Študent rozumie rôznym typom výskumných metód, dizajnu štúdia všeobecne a v výskumných metód využívaných v prostredí špeciálnej pedagogiky.

Študent má znalosti z prehľadu odporúčanej literatúry. vypracovať výskumnú otázku

Študent pozná súčasti výskumného protokol, rozumie významom deskriptívneho, korelačného a kauzálneho výskumu a ich úloh v teórii a praxi špeciálnej pedagogiky, získa

zručnosti súvisiace s tvorbou a realizáciou výskumného plánu. Dokáže aplikovať vedomostí vo výskumných projektoch malého rozsahu) Študent dokáže sformulovať výskumnú otázku, stanoviť ciele v súlade s výskumnou otázkou a vybrať vhodný dizajn štúdie na riešenie výskumnej otázky.

Dokáže analyzovať metodológiu použitú v jednotlivých výskumov publikovaných vo vedeckých časopisoch, kriticky zdôvodniť ich platnosť.

Disponuje znalosťami a zručnosťami v oblasti etiky a ochrany výskumných subjektov.

2S (22 hodín za semester)

Kombinovaná forma vzdelávania

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín priamej výučby; 22 hodín priebežné úlohy; 31 hodín prípravy na semestrálnu prácu. SPOLU: 80 hodín

Metódy vzdelávania:

výklad učiva, aktivizujúce metódy, práca v malých skupinách, kooperatívne učenie, e-learning

Povinná literatúra:

GAVORA, P. a kol. 2010. Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/

HENDL, J. 2024. Kvalitativní výzkum. Praha: Portál. 2024. 496 s. ISBN 9788026219682.

VP č. 32/2023 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave (2023).

https://uniba.sk/fileadmin/ruk/legislativa/2023/Vp_2023_32.pdf

VP č. 2/2024 k používaniu nástrojov umelej inteligencie na Univerzite Komenského v Bratislave (2024). https://uniba.sk/fileadmin/ruk/legislativa/2024/VP_2024_02.pdf

TOMŠIK, R. 2017. Kvantitatívny výskum v pedagogických vedách. [online]. Nitra: Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2017. 505 s.

Dostupné na internete:

https://www.pf.ukf.sk/images/docs/projekty/2017/pC-

Cp/publikacie/Kvantitat%C3%ADvny%20v%C3%BDskum.pdf

Odporúčaná literatúra:

GAVORA, P., KOLLÁRIKOVÁ, Z., NOVÁKOVÁ, E. 2010. Manuál pre tvorbu bakalárskej a diplomovej práce. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. 51 s.

Dostupné na internete:

https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Akademicka_Kniznica_Pdf_UK/dokumenty/Manual_pre_Bc_a_Mgr_prace_2010.pdf

KIMLIČKA, Š. 2005. Metodika písania vysokoškolských a kvalifikačných prác. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2005. 58 s. Dostupné na internete:

https://uniba.sk/fileadmin/ruk/cit/ais/zaverecne-prace/metodika_pisania_zp.pdf

RYBÁROVÁ, Ľ., et al. 2009. Metodika písania bakalárskej práce. 2. doplnené vydanie. Martin: Osveta, spol. s.r.o., 2009. 82 s. ISBN 80-8063-204-9.

STAROŇOVÁ, K. 2011. Vedecké písanie: Ako písať akademické a vedecké texty. Prvé vydanie. Martin: Osveta, spol. s.r.o., 2011. 248 s. ISBN 978-80-8063-359-2.

ŠVAŘÍČEK, R., ŠEĎOVÁ, K. a kol. 2014. Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál, 2014. 384 s. ISBN: 9788026206446.

V priebehu semestra bude 10 priebežných úloh po 3 body, spolu môže študent priebežne získať 30 bodov. Na konci semestra bude študent odovzdávať semestrálnu prácu, za ktorú môže získať 70 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z priebežného hodnotenia získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

A – vynikajúci výkon, študent ovláda podmienky pre úspešné napísanie bakalárskej práce; B – výborný výkon, študent vie aplikovať poznatky pri písaní záverečnej práce, ale objavujú sa nedostatky; C – dobrý výkon, študent aplikuje poznatky pri písaní záverečnej práce s chybami; D – uspokojivo, študent pozná podmienky pre úspešné písanie bakalárskej práce, ale nevie ich aplikovať; E – študent má minimálne poznatky o písaní bakalárskej práce; Fx – študent nepozná podmienky na písanie bakalárskej práce a nevie aplikovať poznatky.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Slovenský jazyk a český jazyk

• Čo je bakalárska práca, jej príprava, typy záverečných prác a ich členenie, štruktúra.

• Konzultácie práce so školiteľom. Harmonogram tvorby bakalárskej práce.

• Formálne požiadavky na prácu, obsahové požiadavky na bakalársku prácu, úprava a obsah jednotlivých častí.

• IMRAD ako základná štruktúra pre tvorbu záverečnej práce.

• Metodológia – veda, výskum, výskumné metódy, spracovanie dát, interpretácia, zápis dát.

• Práca s literatúrou, citácie/parafrázovanie, bibliografia, etika tvorby práce, pramene, ukážky práce s textom, ukážky citácií, parafrázovania.

• Posudky, príprava pred obhajobou, obhajoba práce (priebeh obhajoby, vystupovanie, oblečenie pri obhajobe a pod.), kontrola originality.

• Štúdium a interpretácia vedeckých štúdií.

• Prezentovanie vedeckej štúdie.

100/0

Študenti získajú poznatky o tvorbe bakalárskej práce v rámci jej jednotlivých typoch – teoretická, teoreticko-empirická, teoreticko-aplikačná. Budú spôsobilí koncipovať teoretickú časť bakalárskej práce ako aj vytvoriť a realizovať výskumný projekt z oblasti špeciálnej pedagogiky.

Prostredníctvom semináru získajú zručnosti v čítaní a interpretácii výskumných štúdií, komunikačné kompetencie, digitálne zručnosti, analytické schopnosti, nadobudnú schopnosť kritického myslenia.

Druh výučby: seminár, 2S.

Rozsah výučby:

2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, prezenčnou alebo kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na priebežný test, 14 hodín vypracovanie priebežných úloh, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60 hodín.

Metóda vzdelávania:

Problémový výklad. Študenti budú na hodinách podnecovaní k tomu, aby rekonštruovali medzipredmetové, resp. interdisciplinárne väzby medzi preberanou látkou a tematicky blízkym učivom, ktoré si študenti osvojili v rámci iných predmetov absolvovaných v rámci ich študijného programu. Budú vyzývaní k analýze argumentov pre a proti určitých tvrdení a téz, ktoré tvoria stredobod konkrétnych vedeckých a filozofických úvah o človeku, resp. o jeho výchove. Budú tiež podnecovaní k tomu, aby domýšľali pedagogické konzekvencie plynúce z určitých filozofických názorov na človeka.

Povinná literatúra:

MALÍK, B., 2010. Spoločensko-politický a axiologický kontext vo vzťahu k výchove. In: Európske pedagogické myslenie od antiky po modernu. Trnava: Trnavská univerzita, 2010, s. 162-189. ISBN 978-80-8082-336-8.

MALÍK, B., 2012. Školská politika, učiteľ a výchova. In: Európske pedagogické myslenie od moderny k postmoderne po súčasnosť. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012, s. 262-285. ISBN 978-80-8082-574-4.

MALÍK, B., 2014. Filozofická antropológia. Možnosti a limity filozofických tematizácií človeka. Bratislava: Iris, 2014, 135 s. ISBN 978-80-8153-028-9.

Odporúčaná literatúra:

MALÍK, B., 2013. Pedagogická antropológia I. Antropologické pozadie výchovy. Bratislava: Iris, 128 s. ISBN 978-80-8153-006-7.

MALÍK, B., 2015. Pedagogická antropológia II. Antropologické pozadie vzdelávania, habitualizácie a kvalifikovania. Bratislava: Iris, 2015, 121 s. ISBN 978-80-8153-048-7.

Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie zadaných priebežných úloh (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu A.

Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežných úloh vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v zadaní každej z úloh. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežné úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.

B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu B.

C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu C.

D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu D.

E 65-60%, dostatočne. Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu E.

Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu

slovenský jazyk

Rozdiely medzi tematickými a netematickými, noetickými a nenoetickými spôsobmi afirmácie problematiky človeka. Špecifiká filozofického prístupu k problematike človeka a jeho odlišnosť od iných tematizácií človeka (v náboženstve, ideológii a vo vede). Klasifikácia filozofických názorov na človeka podľa relevantných filozofických disciplín, filozofických škôl, autorov a tradícií. Riziká a prekážky konceptualizácie antropologickej problematiky a návrhy na ich prekonanie pochádzajúce z konceptuálneho, pojmového a metodologického inštrumentária filozofie. Typológia a komparácia spôsobov kladenia otázok pýtajúcich sa po povahe človeka vo vede a vo filozofii. Možné intencie filozofických prístupov k vymedzeniu bytostnej povahy človeka. Čo rozumieť pod celostným chápaním človeka. Kótovanie vzťahovej oblasti medzi filozofiou, antropológiou a pedagogickými vedami. Filozoficko-antropologické inšpirácie vo výchove. Zdôvodnenie dôležitosti filozofických reflexií človeka pre pedagogické vedy.

100/0

Cieľom kurzu je rozšíriť v rámci iných predmetov nadobudnuté znalosti o človeku o sociokultúrnu a duchovnú dimenziu tak, ako sú reflektované najmä v prostredí filozofie. Jeho ďalším cieľom bude zmapovať vzťahovú oblasť medzi filozofiou, človekom a výchovou a to tak v synchrónnej ako aj diachrónnej perspektíve. Jeho zámerom bude spriehľadniť antropologické a filozofické pozadie rôznych dobovo, sociálne a kultúrne podmienených predstáv o výchove a vzdelávaní. Predstavené budú aj najvýznamnejšie filozofické koncepcie človeka, ktoré ovplyvnili tematizáciu problematiky človeka v pedagogických vedách. Cieľom kurzu je naučiť študentov reflektovať tieto názorové pozície a ich filozofické a hodnotové východiská, aby boli schopní konfrontovať ich nosnosť s názormi vychádzajúcimi z inak filozoficky fundovaných predpokladov a ideových východísk. Študent dokáže rozpoznať tematizácie človeka rôznej proveniencie a vie pomenovať rozdiely medzi vedeckými a filozofickými spôsobmi konceptualizácie antropologickej problematiky. Oboznámi sa tiež s filozofickou kritikou niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi. Študent sa tiež naučí vnímať školu nielen ako inštitúciu s jej vlastnými pravidlami prevádzky a záväzkami voči štátu a občianskej spoločnosti, ale aj ako priestor pre kultiváciu ľudských bytostí v intencii určitých humanistických ideálov.

Druh výučby: seminár, 2S.

Rozsah výučby:

2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, prezenčnou alebo kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na priebežný test, 14 hodín vypracovanie priebežných úloh, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60 hodín.

Metóda vzdelávania:

Problémový výklad. Študenti budú na hodinách podnecovaní k tomu, aby rekonštruovali medzipredmetové, resp. interdisciplinárne väzby medzi preberanou látkou a tematicky blízkym učivom, ktoré si študenti osvojili v rámci iných predmetov absolvovaných v rámci ich študijného programu. Budú vyzývaní k analýze argumentov pre a proti určitých tvrdení a téz, ktoré tvoria stredobod konkrétnych vedeckých a filozofických úvah o človeku, resp. o jeho výchove. Budú tiež podnecovaní k tomu, aby domýšľali pedagogické konzekvencie plynúce z určitých filozofických názorov na človeka.

Povinná literatúra:

MALÍK, B., 2010. Spoločensko-politický a axiologický kontext vo vzťahu k výchove. In: Európske pedagogické myslenie od antiky po modernu. Trnava: Trnavská univerzita, 2010, s. 162-189. ISBN 978-80-8082-336-8.

MALÍK, B., 2012. Školská politika, učiteľ a výchova. In: Európske pedagogické myslenie od moderny k postmoderne po súčasnosť. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012, s. 262-285. ISBN 978-80-8082-574-4.

MALÍK, B., 2014. Filozofická antropológia. Možnosti a limity filozofických tematizácií človeka. Bratislava: Iris, 2014, 135 s. ISBN 978-80-8153-028-9.

Odporúčaná literatúra:

MALÍK, B., 2013. Pedagogická antropológia I. Antropologické pozadie výchovy. Bratislava: Iris, 128 s. ISBN 978-80-8153-006-7.

MALÍK, B., 2015. Pedagogická antropológia II. Antropologické pozadie vzdelávania, habitualizácie a kvalifikovania. Bratislava: Iris, 2015, 121 s. ISBN 978-80-8153-048-7.

Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie zadaných priebežných úloh (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu A.

Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežných úloh vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v zadaní každej z úloh. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežné úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.

B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu B.

C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu C.

D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu D.

E 65-60%, dostatočne. Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu E.

Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu

slovenský jazyk

Rozdiely medzi tematickými a netematickými, noetickými a nenoetickými spôsobmi afirmácie problematiky človeka. Špecifiká filozofického prístupu k problematike človeka a jeho odlišnosť od iných tematizácií človeka (v náboženstve, ideológii a vo vede). Klasifikácia filozofických názorov na človeka podľa relevantných filozofických disciplín, filozofických škôl, autorov a tradícií. Riziká a prekážky konceptualizácie antropologickej problematiky a návrhy na ich prekonanie pochádzajúce z konceptuálneho, pojmového a metodologického inštrumentária filozofie. Typológia a komparácia spôsobov kladenia otázok pýtajúcich sa po povahe človeka vo vede a vo filozofii. Možné intencie filozofických prístupov k vymedzeniu bytostnej povahy človeka. Čo rozumieť pod celostným chápaním človeka. Kótovanie vzťahovej oblasti medzi filozofiou, antropológiou a pedagogickými vedami. Filozoficko-antropologické inšpirácie vo výchove. Zdôvodnenie dôležitosti filozofických reflexií človeka pre pedagogické vedy.

100/0

Cieľom kurzu je rozšíriť v rámci iných predmetov nadobudnuté znalosti o človeku o sociokultúrnu a duchovnú dimenziu tak, ako sú reflektované najmä v prostredí filozofie. Jeho ďalším cieľom bude zmapovať vzťahovú oblasť medzi filozofiou, človekom a výchovou a to tak v synchrónnej ako aj diachrónnej perspektíve. Jeho zámerom bude spriehľadniť antropologické a filozofické pozadie rôznych dobovo, sociálne a kultúrne podmienených predstáv o výchove a vzdelávaní. Predstavené budú aj najvýznamnejšie filozofické koncepcie človeka, ktoré ovplyvnili tematizáciu problematiky človeka v pedagogických vedách. Cieľom kurzu je naučiť študentov reflektovať tieto názorové pozície a ich filozofické a hodnotové východiská, aby boli schopní konfrontovať ich nosnosť s názormi vychádzajúcimi z inak filozoficky fundovaných predpokladov a ideových východísk. Študent dokáže rozpoznať tematizácie človeka rôznej proveniencie a vie pomenovať rozdiely medzi vedeckými a filozofickými spôsobmi konceptualizácie antropologickej problematiky. Oboznámi sa tiež s filozofickou kritikou niektorých konceptov normality a predstáv o ideálnom statuse človeka udomácnených v edukačnej teórii a praxi. Študent sa tiež naučí vnímať školu nielen ako inštitúciu s jej vlastnými pravidlami prevádzky a záväzkami voči štátu a občianskej spoločnosti, ale aj ako priestor pre kultiváciu ľudských bytostí v intencii určitých humanistických ideálov.

2P/prednáška

2 hodiny /týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 14 hodín príprava na priebežný test; 14 hodín príprava na záverečný test. Spolu 50 hodín.

Vyučovacie metódy:

Popri monologických metódach výkladu, vysvetľovania a prednášania sú zastúpené dialogické metódy diskusie, rozhovoru prípadne sokratovského rozhovoru ako aj zážitkové a aktivizujúce metódy hry, riešenia morálnych dilem a iné.

Povinná literatúra:

BRESTOVANSKÝ, M. 2019. Hodnoty, vzťahy a škola. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2019.

HOLLÁ, K. 2014. Didaktika etickej výchovy. Nitra: Univerzita Konštatntína Filozofa v Nitre, 2014.

HOLLÁ, Z. et al. 2009. Vybrané pedagogické aspekty rozvoja prosociálnosti u detí. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2009.

Odporúčaná literatúra:

KOMÁRIK, E., MAĎAROVÁ, A., MALÁ, D. 2014. Charakter: Príspevok k rozvoju morálnej gramotnosti. Nitra: Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, 2014.

LENCZ, L., KRÍŽOVÁ, O. 2006. Metodický materiál k predmetu etická výchova. Prešov: Rokus, 2006.

OLIVAR, R. R. 1992. Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1992.

PODMANICKÝ, I. 2012. Teória a prax etickej výchovy 1. Trnava: Trnavská Univerzita, 2012.

PODMANICKÝ, I. 2013. Teória a prax etickej výchovy 2. Trnava: Trnavská Univerzita, 2013.

SOKOL, J. 2014. Etika, život, instituce. Pokus o praktickou filosofii. Praha: Vyšehrad, 2014.

VACEK, P. 2008. Rozvoj morálního vědomí žáků. Praha: Portál, 2008.

100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa: 50% priebežný test, 50% záverečný test.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia z obidvoch testov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky)

B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard)

C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca)

D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky)

E (65-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú)

Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca)

slovenský jazyk a český jazyk

• Úvod do etiky (vymedzenie predmetu etiky a základných pojmov etika, morálka, etiketa, sloboda, zodpovednosť);

• Predstavenie základných etických koncepcií (etika cnosti, etika povinnosti, utilitarizmus); úvod do etickej výchovy;

• Predstavenie slovenského programu etickej výchovy (výchovný program, štýl výchovy, výchovné metódy; procesuálna stránka);

• Psychológia morálneho vývinu;

• Rôzne podoby výchovy charakteru.

100/0

Študenti si osvoja základnú pojmovo-kategoriálnu výbavu, informácie a orientácie z oblasti etiky, ktoré sú využiteľné aj v oblasti edukácie; vedia pochopiť psychológiu morálneho vývoja; orientujú sa v slovenskom programe etickej výchovy; dokážu rozlíšiť rôzne prístupy k výchove charakteru; sú schopní efektívne využívať získané poznatky v budúcom povolaní špeciálneho pedagóga. Študent absolvovaním predmetu rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, interpersonálne schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.

Ciele vzdelávania: Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie etiky a jej významu v živote jedinca, spoločnosti a oboznámiť ich s vyučovacím predmetom etická výchova.

2P/prednáška

2 hodiny /týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 14 hodín príprava na priebežný test; 14 hodín príprava na záverečný test. Spolu 50 hodín.

Vyučovacie metódy:

Popri monologických metódach výkladu, vysvetľovania a prednášania sú zastúpené dialogické metódy diskusie, rozhovoru prípadne sokratovského rozhovoru ako aj zážitkové a aktivizujúce metódy hry, riešenia morálnych dilem a iné.

Povinná literatúra:

BRESTOVANSKÝ, M. 2019. Hodnoty, vzťahy a škola. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2019.

HOLLÁ, K. 2014. Didaktika etickej výchovy. Nitra: Univerzita Konštatntína Filozofa v Nitre, 2014.

HOLLÁ, Z. et al. 2009. Vybrané pedagogické aspekty rozvoja prosociálnosti u detí. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2009.

Odporúčaná literatúra:

KOMÁRIK, E., MAĎAROVÁ, A., MALÁ, D. 2014. Charakter: Príspevok k rozvoju morálnej gramotnosti. Nitra: Univerzita Konštantína filozofa v Nitre, 2014.

LENCZ, L., KRÍŽOVÁ, O. 2006. Metodický materiál k predmetu etická výchova. Prešov: Rokus, 2006.

OLIVAR, R. R. 1992. Etická výchova. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 1992.

PODMANICKÝ, I. 2012. Teória a prax etickej výchovy 1. Trnava: Trnavská Univerzita, 2012.

PODMANICKÝ, I. 2013. Teória a prax etickej výchovy 2. Trnava: Trnavská Univerzita, 2013.

SOKOL, J. 2014. Etika, život, instituce. Pokus o praktickou filosofii. Praha: Vyšehrad, 2014.

VACEK, P. 2008. Rozvoj morálního vědomí žáků. Praha: Portál, 2008.

100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa: 50% priebežný test, 50% záverečný test.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia z obidvoch testov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky)

B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard)

C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca)

D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky)

E (65-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú)

Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca)

slovenský jazyk a český jazyk

• Úvod do etiky (vymedzenie predmetu etiky a základných pojmov etika, morálka, etiketa, sloboda, zodpovednosť);

• Predstavenie základných etických koncepcií (etika cnosti, etika povinnosti, utilitarizmus); úvod do etickej výchovy;

• Predstavenie slovenského programu etickej výchovy (výchovný program, štýl výchovy, výchovné metódy; procesuálna stránka);

• Psychológia morálneho vývinu;

• Rôzne podoby výchovy charakteru.

100/0

Študenti si osvoja základnú pojmovo-kategoriálnu výbavu, informácie a orientácie z oblasti etiky, ktoré sú využiteľné aj v oblasti edukácie; vedia pochopiť psychológiu morálneho vývoja; orientujú sa v slovenskom programe etickej výchovy; dokážu rozlíšiť rôzne prístupy k výchove charakteru; sú schopní efektívne využívať získané poznatky v budúcom povolaní špeciálneho pedagóga. Študent absolvovaním predmetu rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, interpersonálne schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.

Ciele vzdelávania: Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie etiky a jej významu v živote jedinca, spoločnosti a oboznámiť ich s vyučovacím predmetom etická výchova.

2 hodiny seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;

20 hodín príprava seminárnej práce v podobe rozboru a analýzy odbornej literatúry na zvolenú environmentálnu tému, vyjadrenia kritického postoja k danej problematike a v neposlednom rade v podobe prípravy aktivity, ktorou študent priblíži problematiku environmentálneho problému žiakom so zdravotným postihnutím;

13 hodín príprava na priebežné hodnotenie v podobe prezentácie seminárnej práce so spracovanou zvolenou environmentálnou problematikou.

Spolu 55 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Prezentácia seminárnej práce, riešenie problémov študentmi, diskusia o prebranej téme, aktivizujúce metódy

FUCHSOVÁ, M., GALIKOVÁ, D. 2017. Environmentálna výchova v edukačnom procese špeciálnych základných škôl na Slovensku a v Srbsku z pohľadu učiteľov. In: Paedagogica specialis. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. – Roč. 31 (2017), s. 278 – 290. ISBN 978-80-223-4438-8

CHRENŠČOVÁ, V., ELEK, Š., FUCHSOVÁ, M., MATIS, D., ŽARNOVIČAN, H. 2010. Pracovný zošit o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie : Vzdelávací program Modrá škola. - 1. vyd. - Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 2010. - 31 s.ISBN 978-80-970496-2-1

CHRENŠČOVÁ, V., ELEK, Š., ELEK, T., FUCHSOVÁ, M., JASAŇ, I., LIBOVIČ, M., MATIS, D., ŽARNOVIČAN, H. 2010. Doplnkové študijné texty o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie: Vzdelávací program Modrá škola. 1. vyd. Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 2010. ISBN 978-80-970496-1-4

BIELIKOVÁ, D., FÜRY, D., FUCHSOVÁ, M. 2011. Environmentálne aktivity využiteľné vo výchovno-vzdelávacom procese na základných školách. In: Envirohorizonty ... od teórie k praxi .... Bratislava: Univerzita Komenského, 2011. - S. 20. – ISBN 978-80-223-3083-1

MAJZLAN, O. A FEDOR, P. 2012. Základy ekológie a environmentalistiky pre pedagogické smery. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, 2012. ISBN 978-80-223-3175-3

Predmet bude ukončený:

a) obhajobou semestrálnej práce s obsahom aktuálnych environmentálnych problémov na území Slovenskej republiky ako aj environmentálnych problémov, ktoré sa riešia celosvetovo s maximálnou hodnotou 20 bodov

b) jej spracovaním v podobe analýzy a kritického hodnotenia zvolenej environmentálnej problematiky a jej aplikácie do vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím s maximálnou hodnotou 80 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z vypracovanej seminárnej práce získa menej ako 40 bodov a prácu si neobháji. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent vie výborne pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni , dokáže kriticky hodnotiť environmentálne problémy v spoločnosti a tvoriť vhodné aktivizujúce metódy na daný environmentálny problém využiteľné v špeciálnopedagogickej praxi

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent vie pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni veľmi dobre, ale kritické myslenie v oblasti environmentalistiky je hraničné, dokáže však tvoriť vhodné aktivizujúce metódy na daný environmentálny problém využiteľné v v špeciálnopedagogickej praxi

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce vie dobre pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni, ale kritické myslenie v oblasti environmentalistiky čiastočne absentuje, dokáže však tvoriť vhodné aktivizujúce metódy na daný environmentálny problém využiteľné v v špeciálnopedagogickej praxi

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent vie iba čiastočne pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni, kritické myslenie v oblasti environmentalistiky čiastočne absentuje a iba čiastočne vie aplikovať environmentálnu teóriu v podobe tvorby aktivizujúcich metód do špeciálnopedagogickej praxe

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), dostatočný výkon, študent vie pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni na minimálnej úrovni, kritické myslenie v oblasti environmentalistiky však absentuje a jeho schopnosť aplikovať environmentálnu teóriu v podobe tvorby aktivizujúcich metód do špeciálnopedagogickej praxe je minimálna

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent nie je schopný pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni, ani kriticky hodnotiť environmentálne problémy a nie je schopný aplikovať environmentálnu teóriu v podobe tvorby aktivizujúcich metód do špeciálnopedagogickej praxe

Slovenský jazyk, český jazyk

1. Ekológia. Endogénne a exogénne faktory prostredia. (študent vie rozlíšiť pojmy ekológie a environmentalistiky, pozná vzťahy organizmov v prostredí a ako endogénne a exogénne faktory toto prostredie ovplyvňujú)

2. Stabilita a biodiverzita ekosystémov. Chránené územia. Regulácia trofických reťazcov. Antropocentrizmus, biocentrizmus a ekocentrizmus . (študent sa naučí vnímať súvislosť vzťahov v prírode, citlivosť stability ekosystémov, ako túto stabilitu ovplyvňuje sám človek a v konečnom dôsledku vie zaujať postoj k ochrane jednotlivých ekosystémov pre potrebu zachovania rovnováhy v prírode)

3. Odpadové hospodárstvo. (študent sa oboznámi s problematikou odpadového hospodárstva, tvorby a regulácie množstva odpadu v spoločnosti, s problémom čiernych skládok ale aj s procesom recyklácie ako možnosťou ochrany životného prostredia)

4. Doprava a skleníkový efekt. (študent dokáže posúdiť negatívny dopad využívania dopravy na životné prostredie a dokáže prijať správny postoj k riešeniu problematiky v zmysle ochrany životného prostredia, v ktorom sám žije)

5. Environmentálna výchova na ZŠ, SŠ a špeciálnych ZŠ a SŠ. Environmentálne projekty SR. (študent ovláda začlenenie environmentálnej výchovy ako prierezovej témy do štátneho vzdelávacieho programu pre vzdelávanie žiakov so zdravotným postihnutím, vie ako environmentálna výchova prispieva k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu, v konečnom dôsledku sa študent zároveň oboznámi s aktuálnymi environmentálnymi projektmi SR, ktoré túto výchovu na ZŠ, SŠ a špeciálnych ZŠ, SŠ podporujú a dokáže dané environmentálne problémy vhodnými aktivizujúcimi metódami priblížiť žiakovi so zdravotným postihnutím)

100/0

Po absolvovaní predmetu študent získa základné informácie o ochrane prírody, zabezpečenia kvality života a možnosti nápravy, čím bude následne schopný riešenia problémov v otázkach životného prostredia. Všetky tieto poznatky bude vedieť aplikovať do špeciálnopedagogickej praxe; posilní si digitálne zručnosti pri vyhľadávaní odbornej literatúry na danú environmentálnu problematiku na vhodných odborných domácich a zahraničných internetových portáloch, ako aj komunikačnú schopnosť, schopnosť kritického myslenia a hodnotenia environmentálnych problémov v spoločnosti.

2 hodiny seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;

20 hodín príprava seminárnej práce v podobe rozboru a analýzy odbornej literatúry na zvolenú environmentálnu tému, vyjadrenia kritického postoja k danej problematike a v neposlednom rade v podobe prípravy aktivity, ktorou študent priblíži problematiku environmentálneho problému žiakom so zdravotným postihnutím;

13 hodín príprava na priebežné hodnotenie v podobe prezentácie seminárnej práce so spracovanou zvolenou environmentálnou problematikou.

Spolu 55 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Prezentácia seminárnej práce, riešenie problémov študentmi, diskusia o prebranej téme, aktivizujúce metódy

FUCHSOVÁ, M., GALIKOVÁ, D. 2017. Environmentálna výchova v edukačnom procese špeciálnych základných škôl na Slovensku a v Srbsku z pohľadu učiteľov. In: Paedagogica specialis. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. – Roč. 31 (2017), s. 278 – 290. ISBN 978-80-223-4438-8

CHRENŠČOVÁ, V., ELEK, Š., FUCHSOVÁ, M., MATIS, D., ŽARNOVIČAN, H. 2010. Pracovný zošit o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie : Vzdelávací program Modrá škola. - 1. vyd. - Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 2010. - 31 s.ISBN 978-80-970496-2-1

CHRENŠČOVÁ, V., ELEK, Š., ELEK, T., FUCHSOVÁ, M., JASAŇ, I., LIBOVIČ, M., MATIS, D., ŽARNOVIČAN, H. 2010. Doplnkové študijné texty o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie: Vzdelávací program Modrá škola. 1. vyd. Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 2010. ISBN 978-80-970496-1-4

BIELIKOVÁ, D., FÜRY, D., FUCHSOVÁ, M. 2011. Environmentálne aktivity využiteľné vo výchovno-vzdelávacom procese na základných školách. In: Envirohorizonty ... od teórie k praxi .... Bratislava: Univerzita Komenského, 2011. - S. 20. – ISBN 978-80-223-3083-1

MAJZLAN, O. A FEDOR, P. 2012. Základy ekológie a environmentalistiky pre pedagogické smery. 1. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského, 2012. ISBN 978-80-223-3175-3

Predmet bude ukončený:

a) obhajobou semestrálnej práce s obsahom aktuálnych environmentálnych problémov na území Slovenskej republiky ako aj environmentálnych problémov, ktoré sa riešia celosvetovo s maximálnou hodnotou 20 bodov

b) jej spracovaním v podobe analýzy a kritického hodnotenia zvolenej environmentálnej problematiky a jej aplikácie do vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím s maximálnou hodnotou 80 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z vypracovanej seminárnej práce získa menej ako 40 bodov a prácu si neobháji. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent vie výborne pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni , dokáže kriticky hodnotiť environmentálne problémy v spoločnosti a tvoriť vhodné aktivizujúce metódy na daný environmentálny problém využiteľné v špeciálnopedagogickej praxi

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent vie pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni veľmi dobre, ale kritické myslenie v oblasti environmentalistiky je hraničné, dokáže však tvoriť vhodné aktivizujúce metódy na daný environmentálny problém využiteľné v v špeciálnopedagogickej praxi

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce vie dobre pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni, ale kritické myslenie v oblasti environmentalistiky čiastočne absentuje, dokáže však tvoriť vhodné aktivizujúce metódy na daný environmentálny problém využiteľné v v špeciálnopedagogickej praxi

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent vie iba čiastočne pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni, kritické myslenie v oblasti environmentalistiky čiastočne absentuje a iba čiastočne vie aplikovať environmentálnu teóriu v podobe tvorby aktivizujúcich metód do špeciálnopedagogickej praxe

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), dostatočný výkon, študent vie pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni na minimálnej úrovni, kritické myslenie v oblasti environmentalistiky však absentuje a jeho schopnosť aplikovať environmentálnu teóriu v podobe tvorby aktivizujúcich metód do špeciálnopedagogickej praxe je minimálna

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent nie je schopný pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych environmentálnych problémov nie len na území Slovenskej republiky ale aj na celosvetovej úrovni, ani kriticky hodnotiť environmentálne problémy a nie je schopný aplikovať environmentálnu teóriu v podobe tvorby aktivizujúcich metód do špeciálnopedagogickej praxe

Slovenský jazyk, český jazyk

1. Ekológia. Endogénne a exogénne faktory prostredia. (študent vie rozlíšiť pojmy ekológie a environmentalistiky, pozná vzťahy organizmov v prostredí a ako endogénne a exogénne faktory toto prostredie ovplyvňujú)

2. Stabilita a biodiverzita ekosystémov. Chránené územia. Regulácia trofických reťazcov. Antropocentrizmus, biocentrizmus a ekocentrizmus . (študent sa naučí vnímať súvislosť vzťahov v prírode, citlivosť stability ekosystémov, ako túto stabilitu ovplyvňuje sám človek a v konečnom dôsledku vie zaujať postoj k ochrane jednotlivých ekosystémov pre potrebu zachovania rovnováhy v prírode)

3. Odpadové hospodárstvo. (študent sa oboznámi s problematikou odpadového hospodárstva, tvorby a regulácie množstva odpadu v spoločnosti, s problémom čiernych skládok ale aj s procesom recyklácie ako možnosťou ochrany životného prostredia)

4. Doprava a skleníkový efekt. (študent dokáže posúdiť negatívny dopad využívania dopravy na životné prostredie a dokáže prijať správny postoj k riešeniu problematiky v zmysle ochrany životného prostredia, v ktorom sám žije)

5. Environmentálna výchova na ZŠ, SŠ a špeciálnych ZŠ a SŠ. Environmentálne projekty SR. (študent ovláda začlenenie environmentálnej výchovy ako prierezovej témy do štátneho vzdelávacieho programu pre vzdelávanie žiakov so zdravotným postihnutím, vie ako environmentálna výchova prispieva k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu, v konečnom dôsledku sa študent zároveň oboznámi s aktuálnymi environmentálnymi projektmi SR, ktoré túto výchovu na ZŠ, SŠ a špeciálnych ZŠ, SŠ podporujú a dokáže dané environmentálne problémy vhodnými aktivizujúcimi metódami priblížiť žiakovi so zdravotným postihnutím)

100/0

Po absolvovaní predmetu študent získa základné informácie o ochrane prírody, zabezpečenia kvality života a možnosti nápravy, čím bude následne schopný riešenia problémov v otázkach životného prostredia. Všetky tieto poznatky bude vedieť aplikovať do špeciálnopedagogickej praxe; posilní si digitálne zručnosti pri vyhľadávaní odbornej literatúry na danú environmentálnu problematiku na vhodných odborných domácich a zahraničných internetových portáloch, ako aj komunikačnú schopnosť, schopnosť kritického myslenia a hodnotenia environmentálnych problémov v spoločnosti.

2 hodiny seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

2S (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;

20 hodín príprava seminárnej práce v podobe rozboru a analýzy odbornej literatúry na zvolenú tému prevencie a ochrany zdravia detí, vyjadrenia kritického postoja k danej problematike a v neposlednom rade v podobe prípravy aktivity, ktorou študent priblíži problematiku prevencie a ochrany zdravia žiakom so zdravotným postihnutím;

13 hodín príprava na priebežné hodnotenie v podobe prezentácie seminárnej práce so spracovanou zvolenou problematikou prevencie a ochrany zdravia detí.

Spolu 55 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: prezentácia seminárnej práce, diskusia o prebranej téme, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch, aktivizujúce metódy

MAČUROVÁ, Ľ., PAVÚK, A.2007. Školská hygiena a primárna prevencia drogových závislostí. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2007. ISBN 978-80-8068-655-0

FUCHSOVÁ, M., KOHÚTOVÁ, D., BODORIKOVÁ, S. , ŠVÁBOVÁ, P., NEŠČÁKOVÁ, E. 2018. Riziko vzniku obezity a podvýživy u slovenských detí s mentálnym postihnutím In: Slovenská antropológia. Roč. 21, č. 2 (2018), s. 29-35

FUCHSOVÁ, M. 2020. Somatický vývin dieťaťa a jeho poruchy s využitím vzdelávacích moderných technológií. 1. vyd. – Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. – 145 s. ISBN 978-80-223-4812-6

Predmet bude ukončený:

a) obhajobou semestrálnej práce s obsahom aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí riešených v domácej a zahraničnej odbornej literatúre s maximálnou hodnotou 20 bodov

b) jej spracovaním v podobe analýzy a kritického hodnotenia zvolenej problematiky prevencie a ochrany zdravia detí a jej aplikácie do vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím s maximálnou hodnotou 80 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z vypracovanej seminárnej práce získa menej ako 40 bodov a prácu si neobháji. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent vie výborne pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí , dokáže kriticky hodnotiť problémy prevencie a ochrany zdravia v spoločnosti a tvoriť vhodné aktivizujúce metódy podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím a aplikovať teoretické poznatky v praxi

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent vie pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí veľmi dobre, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia problémov prevencie a ochrany zdravia detí v spoločnosti je hraničné, dokáže však tvoriť vhodné aktivizujúce metódy podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím a aplikovať teoretické poznatky v praxi

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce vie dobre pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia problémov prevencie a ochrany zdravia detí v spoločnosti čiastočne absentuje, dokáže však tvoriť vhodné aktivizujúce metódy podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím a aplikovať teoretické poznatky v praxi

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent vie iba čiastočne pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí, kritické myslenie v oblasti hodnotenia problémov prevencie a ochrany zdravia detí v spoločnosti čiastočne absentuje a iba čiastočne vie aplikovať teóriu prevencie a ochrany zdravia detí v praxi ako aj v podobe tvorby aktivizujúcich metód podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), dostatočný výkon, študent vie pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí na minimálnej úrovni, kritické myslenie v oblasti hodnotenia problémov prevencie a ochrany zdravia detí v spoločnosti však absentuje a jeho schopnosť aplikovať teóriu prevencie a ochrany zdravia detí v praxi ako aj v podobe tvorby aktivizujúcich metód podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím je minimálna

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent nie je schopný pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí, ani kriticky hodnotiť problémy prevencie a ochrany zdravia detí v spoločnosti a nie je schopný aplikovať teóriu prevencie a ochrany zdravia detí v praxi ako aj v podobe tvorby aktivizujúcich metód podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím

Slovenský jazyk, český jazyk

1. Biologické rytmy. Dynamický stereotyp. Spánok.(študent pozná ako biologické rytmy žiaka, ako aj žiaka so zdravotným postihnutím ovplyvňujú jeho adaptáciu na edukačný proces vzdelávania)

2. Životospráva. Výživa a stravovanie . (študent sa oboznámi s dopadmi nesprávnej životosprávy a nesprávneho stravovania detí na ich zdravotný stav a naučí sa ako môže ako budúci špeciálny pedagóg správne pôsobiť na žiaka v oblasti prevencie a ochrany zdravia žiaka so zdravotným postihnutím v oblasti správnych zásad zdravého stravovania)

3. Životospráva. Telesná aktivita a odpočinok. (študent sa oboznámi s dopadmi nesprávnej životosprávy, nedostatočného pohybu detí, príp. nadmernej fyzickej či statickej záťaži na ich zdravotný stav a naučí sa ako môže ako budúci špeciálny pedagóg správne pôsobiť na žiaka v oblasti prevencie a ochrany zdravia žiaka so zdravotným postihnutím v oblasti primeranej telesnej aktivity vzhľadom na jeho zdravotný stav)

4. Biologické a medicínske poznatky v školskej hygiene. (študent pozná zásadné rozdiely infekčných a civilizačných ochorení detí a možné príčiny ich vzniku a ako je možné v prostredí školy minimalizovať ich vplyv v zmysle prevencie a ochrany zdravia v oblasti znižovania rizika výskytu týchto ochorení v detskom veku)

5. Prevencia drogových závislostí. (študent ovláda, ktoré látky spôsobujú drogovú závislosť, dokáže rozpoznať ich účinok na detský organizmus a ovláda spôsoby prevencie voči jednotlivým typom závislostí u detí, ako budúci špeciálny pedagóg aj u detí so zdravotným postihnutím)

6. Zásady organizácie vyučovania z hľadiska telesnej a duševnej hygieny. Hygiena školského prostredia. Hygienické zásady organizácie mimoškolskej činnosti. (študent ovláda základné zásady organizácie vyučovania a správnu hygienu školského prostredia z hľadiska telesnej a duševnej hygieny žiaka)

100/0

Po absolvovaní predmetu si študent osvojí poznatky, ktoré ako učiteľ a špeciálny pedagóg môže aplikovať v pedagogickej praxi pri vytváraní zdravotne nezávadných podmienok a spôsobov školskej a mimoškolskej práce a života žiakov so zdravotným postihnutím. Súčasne si študent posilní digitálne zručnosti pri vyhľadávaní odbornej literatúry na danú problematiku prevencie a ochrany zdravia detí na vhodných odborných domácich a zahraničných internetových portáloch a komunikačnú schopnosť, schopnosť kritického myslenia a hodnotenia problémov prevencie a ochrany zdravia detí.

2 hodiny seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

2S (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;

20 hodín príprava seminárnej práce v podobe rozboru a analýzy odbornej literatúry na zvolenú tému prevencie a ochrany zdravia detí, vyjadrenia kritického postoja k danej problematike a v neposlednom rade v podobe prípravy aktivity, ktorou študent priblíži problematiku prevencie a ochrany zdravia žiakom so zdravotným postihnutím;

13 hodín príprava na priebežné hodnotenie v podobe prezentácie seminárnej práce so spracovanou zvolenou problematikou prevencie a ochrany zdravia detí.

Spolu 55 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: prezentácia seminárnej práce, diskusia o prebranej téme, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch, aktivizujúce metódy

MAČUROVÁ, Ľ., PAVÚK, A.2007. Školská hygiena a primárna prevencia drogových závislostí. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2007. ISBN 978-80-8068-655-0

FUCHSOVÁ, M., KOHÚTOVÁ, D., BODORIKOVÁ, S. , ŠVÁBOVÁ, P., NEŠČÁKOVÁ, E. 2018. Riziko vzniku obezity a podvýživy u slovenských detí s mentálnym postihnutím In: Slovenská antropológia. Roč. 21, č. 2 (2018), s. 29-35

FUCHSOVÁ, M. 2020. Somatický vývin dieťaťa a jeho poruchy s využitím vzdelávacích moderných technológií. 1. vyd. – Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. – 145 s. ISBN 978-80-223-4812-6

Predmet bude ukončený:

a) obhajobou semestrálnej práce s obsahom aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí riešených v domácej a zahraničnej odbornej literatúre s maximálnou hodnotou 20 bodov

b) jej spracovaním v podobe analýzy a kritického hodnotenia zvolenej problematiky prevencie a ochrany zdravia detí a jej aplikácie do vzdelávania žiakov so zdravotným postihnutím s maximálnou hodnotou 80 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z vypracovanej seminárnej práce získa menej ako 40 bodov a prácu si neobháji. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent vie výborne pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí , dokáže kriticky hodnotiť problémy prevencie a ochrany zdravia v spoločnosti a tvoriť vhodné aktivizujúce metódy podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím a aplikovať teoretické poznatky v praxi

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent vie pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí veľmi dobre, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia problémov prevencie a ochrany zdravia detí v spoločnosti je hraničné, dokáže však tvoriť vhodné aktivizujúce metódy podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím a aplikovať teoretické poznatky v praxi

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce vie dobre pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia problémov prevencie a ochrany zdravia detí v spoločnosti čiastočne absentuje, dokáže však tvoriť vhodné aktivizujúce metódy podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím a aplikovať teoretické poznatky v praxi

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent vie iba čiastočne pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí, kritické myslenie v oblasti hodnotenia problémov prevencie a ochrany zdravia detí v spoločnosti čiastočne absentuje a iba čiastočne vie aplikovať teóriu prevencie a ochrany zdravia detí v praxi ako aj v podobe tvorby aktivizujúcich metód podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), dostatočný výkon, študent vie pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí na minimálnej úrovni, kritické myslenie v oblasti hodnotenia problémov prevencie a ochrany zdravia detí v spoločnosti však absentuje a jeho schopnosť aplikovať teóriu prevencie a ochrany zdravia detí v praxi ako aj v podobe tvorby aktivizujúcich metód podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím je minimálna

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent nie je schopný pracovať s odbornou literatúrou zaoberajúcou sa problematikou aktuálnych tém prevencie a ochrany zdravia detí, ani kriticky hodnotiť problémy prevencie a ochrany zdravia detí v spoločnosti a nie je schopný aplikovať teóriu prevencie a ochrany zdravia detí v praxi ako aj v podobe tvorby aktivizujúcich metód podporujúce prevenciu a ochranu zdravia žiakov so zdravotným postihnutím

Slovenský jazyk, český jazyk

1. Biologické rytmy. Dynamický stereotyp. Spánok.(študent pozná ako biologické rytmy žiaka, ako aj žiaka so zdravotným postihnutím ovplyvňujú jeho adaptáciu na edukačný proces vzdelávania)

2. Životospráva. Výživa a stravovanie . (študent sa oboznámi s dopadmi nesprávnej životosprávy a nesprávneho stravovania detí na ich zdravotný stav a naučí sa ako môže ako budúci špeciálny pedagóg správne pôsobiť na žiaka v oblasti prevencie a ochrany zdravia žiaka so zdravotným postihnutím v oblasti správnych zásad zdravého stravovania)

3. Životospráva. Telesná aktivita a odpočinok. (študent sa oboznámi s dopadmi nesprávnej životosprávy, nedostatočného pohybu detí, príp. nadmernej fyzickej či statickej záťaži na ich zdravotný stav a naučí sa ako môže ako budúci špeciálny pedagóg správne pôsobiť na žiaka v oblasti prevencie a ochrany zdravia žiaka so zdravotným postihnutím v oblasti primeranej telesnej aktivity vzhľadom na jeho zdravotný stav)

4. Biologické a medicínske poznatky v školskej hygiene. (študent pozná zásadné rozdiely infekčných a civilizačných ochorení detí a možné príčiny ich vzniku a ako je možné v prostredí školy minimalizovať ich vplyv v zmysle prevencie a ochrany zdravia v oblasti znižovania rizika výskytu týchto ochorení v detskom veku)

5. Prevencia drogových závislostí. (študent ovláda, ktoré látky spôsobujú drogovú závislosť, dokáže rozpoznať ich účinok na detský organizmus a ovláda spôsoby prevencie voči jednotlivým typom závislostí u detí, ako budúci špeciálny pedagóg aj u detí so zdravotným postihnutím)

6. Zásady organizácie vyučovania z hľadiska telesnej a duševnej hygieny. Hygiena školského prostredia. Hygienické zásady organizácie mimoškolskej činnosti. (študent ovláda základné zásady organizácie vyučovania a správnu hygienu školského prostredia z hľadiska telesnej a duševnej hygieny žiaka)

100/0

Po absolvovaní predmetu si študent osvojí poznatky, ktoré ako učiteľ a špeciálny pedagóg môže aplikovať v pedagogickej praxi pri vytváraní zdravotne nezávadných podmienok a spôsobov školskej a mimoškolskej práce a života žiakov so zdravotným postihnutím. Súčasne si študent posilní digitálne zručnosti pri vyhľadávaní odbornej literatúry na danú problematiku prevencie a ochrany zdravia detí na vhodných odborných domácich a zahraničných internetových portáloch a komunikačnú schopnosť, schopnosť kritického myslenia a hodnotenia problémov prevencie a ochrany zdravia detí.

Seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, prezenčne alebo kombinovane (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

60 hodín (22 hodín prezenčne + 38 hodín dištančne).

Vyučovacie metódy:

Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).

Povinná literatúra:

BRŤKOVÁ, M., et al., 2000. Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava: Pressent 2000.

JŮVA,V., JŮVA, V., 2003. Stručné dějiny pedagogiky. Brno: Paido 2003.

KASPER, T, KASPEROVÁ, D., 2008. Dějiny pedagogiky. Praha: Grada. 2008.

Odporúčaná literatúra:

KUDLÁČOVÁ, B., 2007. Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PF TU, 2007.

PORUBSKÝ, Š., 2012. Úryvky z dejín pedagogického myslenia. Banská Bystrica: PF UMB, 2012.

PŠENÁK, J., 2012. Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽUŽ 2012.

ŠMAHELOVÁ, B., 2008. Nástin vývoje pedagogického myšlení. Brno: MSD, spol. s r.o., 2008.

Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).

Úlohou študentov je v priebehu semestra vyriešiť zadania 10 priebežne zadávaných úloh a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Každé zadanie je hodnotené na bodovej škále 3-0 (3 body za výborne vyriešené zadanie, 2 body za dobre vyriešené zadanie, 1 bod za dostatočne vyriešené zadanie a 0 bodov za nedostatočne vyriešené a nevyriešené zadanie).

Maximálny možný počet získaných bodov je 30.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov.

slovenský jazyk a český jazyk

Cieľom predmetu je poznanie dejín výchovy a vzdelávania v období staroveku a stredoveku, charakterizovať školstvo a pedagogické názory v období humanizmu a renesancie. Poznať a analyzovať život a dielo J.A. Komenského a rozvoj školstva a pedagogického myslenia od 17. storočia až po súčasnosť.

Výchova a vzdelávanie v staroveku a stredoveku. Školstvo a pedagogické názory v období humanizmu a renesancie. Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského. Rozvoj školstva a pedagogického myslenia vo svete a na území dnešného Slovenska v 17.-19. storočí. Pedagogické smery 20. storočia. Školstvo na Slovensku v 20.storočí. Súčasné trendy vo výchove a vzdelávaní.

100/0

Po absolvovaní predmetu študenti dokážu vysvetliť kontext vzniku a hlavné znaky dejinných prúdov pedagogikého myslenia, opísať systémy výchovy a vzdelávania v jednotlivých historických obdobiach, vysvetliť názory a charakterizovať dielo významných osobností v dejinách výchovy a vzdelávania, kriticky ich hodnotiť a identifikovať ich vplyv na výchovu a vzdelávanie v súčasnosti.

Pri práci s pôvodnými historickými prameňmi a ich súčasnými interpretáciami budú študenti vedieť kriticky uvažovať a diskutovať o etických otázkách výchovy a vzdelávania, postavení a úlohách subjektov výchovy a vzdelávania. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti.

Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.

Seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, prezenčne alebo kombinovane (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

60 hodín (22 hodín prezenčne + 38 hodín dištančne).

Vyučovacie metódy:

Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).

Povinná literatúra:

BRŤKOVÁ, M., et al., 2000. Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava: Pressent 2000.

JŮVA,V., JŮVA, V., 2003. Stručné dějiny pedagogiky. Brno: Paido 2003.

KASPER, T, KASPEROVÁ, D., 2008. Dějiny pedagogiky. Praha: Grada. 2008.

Odporúčaná literatúra:

KUDLÁČOVÁ, B., 2007. Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PF TU, 2007.

PORUBSKÝ, Š., 2012. Úryvky z dejín pedagogického myslenia. Banská Bystrica: PF UMB, 2012.

PŠENÁK, J., 2012. Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽUŽ 2012.

ŠMAHELOVÁ, B., 2008. Nástin vývoje pedagogického myšlení. Brno: MSD, spol. s r.o., 2008.

Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).

Úlohou študentov je v priebehu semestra vyriešiť zadania 10 priebežne zadávaných úloh a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Každé zadanie je hodnotené na bodovej škále 3-0 (3 body za výborne vyriešené zadanie, 2 body za dobre vyriešené zadanie, 1 bod za dostatočne vyriešené zadanie a 0 bodov za nedostatočne vyriešené a nevyriešené zadanie).

Maximálny možný počet získaných bodov je 30.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov.

slovenský jazyk a český jazyk

Cieľom predmetu je poznanie dejín výchovy a vzdelávania v období staroveku a stredoveku, charakterizovať školstvo a pedagogické názory v období humanizmu a renesancie. Poznať a analyzovať život a dielo J.A. Komenského a rozvoj školstva a pedagogického myslenia od 17. storočia až po súčasnosť.

Výchova a vzdelávanie v staroveku a stredoveku. Školstvo a pedagogické názory v období humanizmu a renesancie. Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského. Rozvoj školstva a pedagogického myslenia vo svete a na území dnešného Slovenska v 17.-19. storočí. Pedagogické smery 20. storočia. Školstvo na Slovensku v 20.storočí. Súčasné trendy vo výchove a vzdelávaní.

100/0

Po absolvovaní predmetu študenti dokážu vysvetliť kontext vzniku a hlavné znaky dejinných prúdov pedagogikého myslenia, opísať systémy výchovy a vzdelávania v jednotlivých historických obdobiach, vysvetliť názory a charakterizovať dielo významných osobností v dejinách výchovy a vzdelávania, kriticky ich hodnotiť a identifikovať ich vplyv na výchovu a vzdelávanie v súčasnosti.

Pri práci s pôvodnými historickými prameňmi a ich súčasnými interpretáciami budú študenti vedieť kriticky uvažovať a diskutovať o etických otázkách výchovy a vzdelávania, postavení a úlohách subjektov výchovy a vzdelávania. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti.

Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.

2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, prezenčná alebo kombinovaná forma (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 8 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 10 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 20 hodín, spolu 60 hodín.

Vyučovacie metódy:

dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, výklad, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.

Povinná literatúra:

NOVOTNÁ, E. 2017. Pedagogika voľného času. Teória výchovy mimo vyučovania vo voľnom

čase. Rokus: Prešov, 2017. 224s. ISBN 978-80-89540-58-0.

ZELINOVÁ, M. 2007. Hry pro rozvoj emocí a komunikace. Koncepce a model tvorivěhumanistické výchovy. Portál: Praha, 2007. 139s. ISBN 978-80-7367-197-6 (e-kniha).

Odporúčaná literatúra:

JASLOVSKÁ, B., KOLDEOVÁ, L. 2022. Voľný čas v práci učiteľa a ďalších pedagogických profesií. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži A, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, 2022.

JASLOVSKÁ, B., STRAKOŠ, J. 2022. Profesijný rast učiteľa: formálne a neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži B, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, 2022.

KRATOCHVÍLOVÁ, E. 2010. Pedagogika voľného času. Výchova v čase mimo vyučovania v

pedagogickej teórii a v praxi. Trnava: Typii Universitatis Tyrnaviensis, VEDY, 2010. 356 s. ISBN 978-80-8082-330-6.

ZELINOVÁ, M. 2012. Voľný čas efektívne a tvorivo. Teória a prax výchovy mimo vyučovania.

Iura Edition: Bratislava, 2012. 146s. ISBN 978-80-8078-479-9.

100% priebežného hodnotenia.

Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (40+60, spolu 100 bodov).

Priebežné hodnotenie: pozostáva z vypracovania semestrálnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe.

Záverečné hodnotenie: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí.

Semestrálna práca: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 40b (20+20). Zahŕňa elektronické portfólio - plán zážitkových aktivít v kontexte výchovy vo voľnom čase na základe stanovenej štruktúry (20b) a jeho odprezentovanie, resp. aplikácia vytvorených aktivít na výučbe (20b).

Záverečné hodnotenie pozostáva: z vedomostného testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov a štúdia odbornej literatúry.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

slovenský jazyk a český jazyk

Pedagogika voľného času má priblížiť študentom významnú sféru voľného času prostredníctvom záujmovej činnosti, ktorá predstavuje dôležitú hodnotu pre jednotlivca a je potrebná pri cielenej výchove detí, mládeže a dospelých. Predmet Pedagogika voľného času objasňuje základné pedagogické kategórie v priamom prepojení teoretickej i praktickej prípravy. Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných pojmoch z oblasti pedagogiky voľného času, o voľnočasových organizáciách zameraných pre deti, mládež, dospelých a o aktivizujúcich didaktických metódach či zážitkovom učení pre tvorbu záujmovej činnosti.

Témy:

Základné pojmy pedagogiky voľného času. Ciele výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Didaktický proces výchovy vo voľnom čase a tvorba plánu aktivizujúcej záujmovej činnosti - poslanie, ciele, úlohy, zásady, obsah, formy a metódy. Výchovno-vzdelávacie oblasti činnosti mimo vyučovania. Záujmy a záujmová činnosť vo výchove vo voľnom čase. Problémy výchovy vo voľnom čase. Terénne práce (streetwork), prevencia, dobrovoľníctvo. Nové prístupy v pedagogike voľného času. Osobnosť pedagóga, sociálneho asistenta, animátora v procesoch výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Inštitúcie a zariadenia zabezpečujúce voľný čas a záujmovú činnosť.

100/0

Študent absolvovaním predmetu Pedagogika voľného času by mal:

- poznať obsah pedagogiky voľného času ako vednej disciplíny: funkcie, ciele a požiadavky, oblasti výchovy vo voľnom čase,

- poznať subjekty výchovy vo voľnom čase a ich význam v rámci zmysluplného ovplyvňovania voľného času jedinca v spoločnosti,

- vedieť aplikovať nadobudnuté vedomosti pri tvorbe aktivít záujmovej činnosti vo voľnom čase,

- vedieť vytvoriť plán záujmovej činnosti a zároveň ho vedieť aplikovať v praxi,

- vedieť odprezentovať svoje tvorivé výstupy pred skupinou,

- vedieť odôvodniť vhodnosť výberu didaktických kategórií v rámci plánu záujmovej činnosti,

- porozumieť dôležitosti voľného času ako základnej hodnote v živote človeka.

Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej realizuje tvorbu webstránky ako e-portfólia s využitím spätnej väzby, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.

2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, prezenčná alebo kombinovaná forma (prevažne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 8 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 10 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 20 hodín, spolu 60 hodín.

Vyučovacie metódy:

dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, výklad, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.

Povinná literatúra:

NOVOTNÁ, E. 2017. Pedagogika voľného času. Teória výchovy mimo vyučovania vo voľnom

čase. Rokus: Prešov, 2017. 224s. ISBN 978-80-89540-58-0.

ZELINOVÁ, M. 2007. Hry pro rozvoj emocí a komunikace. Koncepce a model tvorivěhumanistické výchovy. Portál: Praha, 2007. 139s. ISBN 978-80-7367-197-6 (e-kniha).

Odporúčaná literatúra:

JASLOVSKÁ, B., KOLDEOVÁ, L. 2022. Voľný čas v práci učiteľa a ďalších pedagogických profesií. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži A, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, 2022.

JASLOVSKÁ, B., STRAKOŠ, J. 2022. Profesijný rast učiteľa: formálne a neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži B, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, 2022.

KRATOCHVÍLOVÁ, E. 2010. Pedagogika voľného času. Výchova v čase mimo vyučovania v

pedagogickej teórii a v praxi. Trnava: Typii Universitatis Tyrnaviensis, VEDY, 2010. 356 s. ISBN 978-80-8082-330-6.

ZELINOVÁ, M. 2012. Voľný čas efektívne a tvorivo. Teória a prax výchovy mimo vyučovania.

Iura Edition: Bratislava, 2012. 146s. ISBN 978-80-8078-479-9.

100% priebežného hodnotenia.

Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (40+60, spolu 100 bodov).

Priebežné hodnotenie: pozostáva z vypracovania semestrálnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe.

Záverečné hodnotenie: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí.

Semestrálna práca: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 40b (20+20). Zahŕňa elektronické portfólio - plán zážitkových aktivít v kontexte výchovy vo voľnom čase na základe stanovenej štruktúry (20b) a jeho odprezentovanie, resp. aplikácia vytvorených aktivít na výučbe (20b).

Záverečné hodnotenie pozostáva: z vedomostného testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov a štúdia odbornej literatúry.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

slovenský jazyk a český jazyk

Pedagogika voľného času má priblížiť študentom významnú sféru voľného času prostredníctvom záujmovej činnosti, ktorá predstavuje dôležitú hodnotu pre jednotlivca a je potrebná pri cielenej výchove detí, mládeže a dospelých. Predmet Pedagogika voľného času objasňuje základné pedagogické kategórie v priamom prepojení teoretickej i praktickej prípravy. Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných pojmoch z oblasti pedagogiky voľného času, o voľnočasových organizáciách zameraných pre deti, mládež, dospelých a o aktivizujúcich didaktických metódach či zážitkovom učení pre tvorbu záujmovej činnosti.

Témy:

Základné pojmy pedagogiky voľného času. Ciele výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Didaktický proces výchovy vo voľnom čase a tvorba plánu aktivizujúcej záujmovej činnosti - poslanie, ciele, úlohy, zásady, obsah, formy a metódy. Výchovno-vzdelávacie oblasti činnosti mimo vyučovania. Záujmy a záujmová činnosť vo výchove vo voľnom čase. Problémy výchovy vo voľnom čase. Terénne práce (streetwork), prevencia, dobrovoľníctvo. Nové prístupy v pedagogike voľného času. Osobnosť pedagóga, sociálneho asistenta, animátora v procesoch výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Inštitúcie a zariadenia zabezpečujúce voľný čas a záujmovú činnosť.

100/0

Študent absolvovaním predmetu Pedagogika voľného času by mal:

- poznať obsah pedagogiky voľného času ako vednej disciplíny: funkcie, ciele a požiadavky, oblasti výchovy vo voľnom čase,

- poznať subjekty výchovy vo voľnom čase a ich význam v rámci zmysluplného ovplyvňovania voľného času jedinca v spoločnosti,

- vedieť aplikovať nadobudnuté vedomosti pri tvorbe aktivít záujmovej činnosti vo voľnom čase,

- vedieť vytvoriť plán záujmovej činnosti a zároveň ho vedieť aplikovať v praxi,

- vedieť odprezentovať svoje tvorivé výstupy pred skupinou,

- vedieť odôvodniť vhodnosť výberu didaktických kategórií v rámci plánu záujmovej činnosti,

- porozumieť dôležitosti voľného času ako základnej hodnote v živote človeka.

Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej realizuje tvorbu webstránky ako e-portfólia s využitím spätnej väzby, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.

2S - 2 hodiny seminár/týždeň, spolu 22 hodín za semester.

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

2x11 – 22 hodín priamej výučby; 10 hodín vyhľadanie literatúry; 20 hodín príprava na záverečný test. SPOLU 52 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

výklad učiva, diskusia o preberanej téme, prípadové štúdie.

Povinná literatúra

OREL, M. 2019. Anatomie a fyziologie lidského těla. Pro humanitní obory. Praha: Grada Publishing, 2019. ISBN: 978-80-271-0531-1.

SLEZÁKOVÁ, J., HARČARÍKOVÁ, T. 2016. Pediatria pre špeciálnych pedagógov. IRIS – vydavateľstvo a tlač, s.r.o., Bratislava, 2016, 210 s. ISBN 978-80-89726-80-6.

SLEZÁKOVÁ, J. 2013. Inkluzívna edukácia v biomedicínskom kontexte. In: Lechta, V. (ed.) Inkluzívna pedagogika a jej komponenty. Vydavateľstvo Typi Universitatis Tyrnaviensis a VEDA SAV, 2013. s.141-157. ISBN 078-80-8082-704-5.

FUCHSOVÁ, M. Somatický vývin dieťaťa a jeho poruchy s využitím vzdelávacích moderných technológií. 1. vyd. – Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. – 145 s. ISBN 978-80-223-4812-6

Odporúčaná literatúra

SLEZÁKOVÁ, J. 2005. Pediatria pre špeciálnych a liečebných pedagógov. Bratislava: SEducoS, 2005. ISBN 80-85757-13-3.

OREL, M. a kol. 2014. Somatopatologie. Nauka o nemocech těla. Praha:Grada Publishing, 2014. ISBN 987-80-247-47.

MAČÁK, J. - MAČÁKOVÁ, J. - DVOŘÁČKOVÁ, J. 2012. Patologie. Praha: Grada Publishing, 2012.ISBN 978-80-247-3530-6.

HLATKÁ, M., SLEZÁKOVÁ, J. 2012. Procesuálne súvislosti porúch zdravia z biomedicínskeho aspektu. Etiopatogenéza, patofyziologické a somatopatologické aspekty. In: Vančová, A. a kol. Špeciálna pedgogika raného a predškolského veku. Bratislava: IRIS, vydavateľstvo a tlač s.r.o., 2012. s.193-220. ISBN 978-80-89238-68-2

MARSH MOHAN, 2011. Patológia. Vydavateľstvo Balneotherma, 2011. 976 s. ISBN 9788097015664

BENČAT, M. - BAYER, A. - DANIŠ, D. 2003. Základy patológie. Martin: Osveta, 2003. ISBN 80-8063-114-X.

KREJČÍ, J. - DVOŘÁČEK, Č. 1991. Patológia. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2001. ISBN 80-217-0360-1

Predmet bude ukončený hodnotením formou testu v závere semestra.

Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 60 bodov.

A – študent sa aktívne zúčastňuje vyučovania, participuje pri riešení prípadových štúdií, osvojí si teoretické poznatky a vie ich prakticky použiť v praxi, zo záverečného testu získa minimálne 91 bodov;

B – študent sa nepravidelne zapája do aktivít počas seminára, osvojí si teoretické poznatky, ale prakticky ich vie použiť len v obmedzenom rozsahu, zo záverečného testu získa minimálne 81 bodov;

C – študent sa pasívne zúčastňuje semináru, osvojí si len časť získaných poznatkov, zo záverečného testu získa minimálne 73 bodov;

D – študent sa pasívne zúčastňuje seminára, osvojí si časť poznatkov, má výrazné problémy s ich praktickým použitím, zo záverečného testu získa minimálne 66 bodov;

E – študent si osvojí len minimum základných poznatkov, nevie ich prakticky použiť, zo záverečného testu získa minimálne 60 bodov;

Fx – študent si neosvojí dostatočné množstvo poznatkov, zo záverečného testu získa menej ako 60 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovenský jazyk a český jazyk

Bio-psycho-sociálne aspekty zdravia a choroby. Etiológia, patogenéza, symptomatika. Priebeh choroby – charakteristika štádií v priebehu choroby z aspektu symptomatiky, diagnostiky, terapie a prognózy konca choroby. Biomedicínske a edukačné súvislosti. Všeobecné prejavy chorôb, základné kategórie všeobecnej patológie: regresívne a metabolické zmeny, poruchy obehu krvi a lymfy, progresívne zmeny, zápaly, nádory.

Porušenie prenatálneho vývinu dieťaťa. Nepravidelnosti tehotenstva a natálneho obdobia.. Orgánové a systémové choroby, špecifiká ich priebehu a výskytu v detskom veku s rizikom komplikácií a následkov. Nevyhnutná úprava životosprávy, resp. spôsobu života.

Cieľom predmetu je poznanie príčin a prejavov ochorení a ich pôsobenie na edukačný proces jednotlivca a ostatné oblasti života.

100/0

Po absolvovaní predmetu študent získa fond poznatkov, bazálny systém informácií o patologických procesoch v priebehu choroby. Z aspektu všeobecnej patológie ako základ pre nasledujúce medicínske disciplíny a súvislosti v edukačnom procese postihnutých žiakov. Študent bude pripravený pokračovať v štúdiu rôznych špecializácií v odbore špeciálnej pedagogiky.

Študent si rozvíja kritické myslenie, uvažovanie v súvislostiach a komunikačné schopnosti.

2S - 2 hodiny seminár/týždeň, spolu 22 hodín za semester.

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

11x2 = 22 hodín priamej výučby; 10 hodín vyhľadanie literatúry; 20 hodín príprava na záverečný test. SPOLU 52 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Výklad, diskusia o preberanej téme, prípadové štúdie.

Povinná literatúra:

LESNÝ, I., ŠPITZ, J. 1989. Neurologie a psychiatrie pro speciální pedagogy. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1989. ISBN 80-04-22922-0.

SEIDL, Z. 2008. Neurologie pro nelékarské odbory. Praha: Grada. 2008. 168 s. ISBN 8024727332.

ŠLAPAL, R. Dětská neurologie pro speciální pedagogy. Brno: Paido, 1996. 42 s. ISBN 8085931176.

Odporúčaná literatúra:

BROZMAN, M. 2011. Neurológia. Martin: Osveta. 2011. 188 s. ISBN 9788080633394.

JANKOVSKÝ, J. 2001. Ucelená rehabilitace dětí s tělesným a kombinovaným postižením. Praha: TRITON, 2001. 158 s. ISBN 80 7254 192 7.

KOMÁREK, V., ZUMROVÁ, A. ET AL. 2008. Dětská neurologie. Vybrané kapitoly. Praha: Galén. 2008. 196 s. ISBN 8072620819.

KRAUS, J. A KOL. Dětská mozková obrna. Praha: Grada Publishing, 2005. ISBN 8024719188.

SEIDL, Z., OBENBERGER, J. Neurologie pro studium i praxi. Praha: Grada Publishing, 2004. ISBN 8024706237.

Študent bude hodnotený záverečným hodnotením formou testu v závere semestra.

Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 50 bodov.

A – študent sa aktívne zúčastňuje vyučovania, participuje pri riešení prípadových štúdií, osvojí si teoretické poznatky a vie ich prakticky použiť v praxi, zo záverečného testu získa minimálne 91 bodov;

B – študent sa nepravidelne zapája do aktivít počas seminára, osvojí si teoretické poznatky, ale prakticky ich vie použiť len v obmedzenom rozsahu, zo záverečného testu získa minimálne 81 bodov;

C – študent sa pasívne zúčastňuje semináru, osvojí si len časť získaných poznatkov, zo záverečného testu získa minimálne 71 bodov;

D – študent sa pasívne zúčastňuje seminára, osvojí si časť poznatkov, má výrazné problémy s ich praktickým použitím, zo záverečného testu získa minimálne 61 bodov

E – študent si osvojí len minimum základných poznatkov, nevie ich prakticky použiť, zo záverečného testu získa minimálne 51 bodov;

Fx – študent si neosvojí dostatočné množstvo poznatkov, zo záverečného testu získa menej ako 50 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovenský jazyk a český jazyk

Všeobecná patofyziológia a symptomatológia. Špeciálne: DMO, nervosvalové choroby, úrazy, nádorové choroby, degeneratívne choroby CNS, záchvatové choroby. Možnosti terapie, prechodné a trvalé následky.

100/0

Prehľad v patofyziológii nervového systému, symptomatológii neurologických chorôb s prihliadnutím na špecializáciu štúdia a využitím v špeciálnopedagogickej praxi.

Študent si absolvovaním predmetu tiež rozvíja komunikačné zručnosti, logické uvažovanie a kritické myslenie.

Cieľom predmetu je poznanie príčin a prejavov neurologických ochorení a ich pôsobenie na edukačný proces žiaka a ostatné oblasti života.

2S - dve hodiny semináru týždenne, spolu 22 hodín priamej výučby za semester.

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

2S (2 kredity): 11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 15 hodín príprava seminárnej práce; 15 hodín prípravy na záverečné hodnotenie – prezentovanie seminárnej práce a diskusiu. Spolu 52 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Výklad, diskusia, riadené samoštúdium, analýza prípadu.

Povinná literatúra:

SLEZÁKOVÁ, J., HARČARÍKOVÁ . T. 2016. Pediatria pre špeciálnych pedagógov. Bratislava, IRIS, 2016, 210 s. ISBN: 978-80-89726-80-6.

SLEZÁKOVÁ,J. 2013. Inkluzívna edukácia v biomedicínskom kontexte. In: Lechta, V. (ed.) Inkluzívna pedagogika a jej komponenty. Vydavateľstvo Typi Universitatis Tyrnaviensis a VEDA SAV, 2013. s.141-157. ISBN 078-80-8082-704-5

SLEZÁKOVÁ, J. 2005. Pediatria pre špeciálnych a liečebných pedagógov. Bratislava: SEducoS, 2005. ISBN: 80-85757-13-3

Odporúčaná literatúra:

KOPECKÁ, K.,KOPECKÝ, P. 2012. Zdravie a klinika chorôb. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2012. ISBN: 8080632434

CHROMÝ, K., HONZÁK, R., A KOL.2005. Somatizace a funkční poruchy. Praha: Grada Publishing, 2005. ISBN: 80-247-1473-6

WIEDAMANN,H.-R., KUNZE, K.-J.1996. Atlas klinických syndrómov pre kliniku a prax. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 1996. ISBN 80-217-0516-7

K úspešnému ukončeniu predmetu je potrebné spracovanie témy seminárnej práce zadanej pedagógom, resp. kazuistiky a následné prezentovanie tejto práce v podobe PowerPoint a diskusia so závermi pre pedagogickú prax.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 50 bodov.

Váha hodnotenia: 100/0

A-vynikajúci výkon, študent kriticky hodnotí, vie/ovláda základné pojmy z pediatrie potrebné pre špeciálneho pedagóga, dokáže ich aplikovať do špeciálnopedagogickej praxe, aktívne sa zapája na prednáškach;

B-výborný výkon, študent vie/ovláda základné pojmy, avšak kritické myslenie je hraničné, zapájanie do aktivít na prednáškach nie je časté;

C-dobrý výkon, študent sa naučil, ale naučené nedokáže preklopiť do praxe, aktivita na prednáškach je minimálna;

D-prijateľný výkon, študent sa čiastočne naučil, naučené nie je schopný aplikovať v praxi, na prednáškach je minimálne aktívny;

E-minimálne prijateľný výkon, študent sa naučil minimálne, nedokáže vedomosti aplikovať do praxe, nie je aktívny na prednáškach;

FX-neprijateľný výkon, študent nesplnil podmienky na zadané kritériá.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovenský jazyk a český jazyk

Pediatria (detské lekárstvo) je medicínsky odbor, ktorý sa zaoberá vývinovým obdobím od narodenia do dovŕšenia 18 rokov života. Sleduje zdravotný stav detí a mládeže v stave zdravia a v stave choroby. Pre toto vekové obdobie je špecifická prevalencia, morbidita, priebeh a prognóza, terapeutické možnosti a mortalita chorobných procesov, resp. pre tento vek typických chorobných procesov. Zdôraznené musia byť špecifiká potrebnej starostlivosti o postihnuté dieťa v rodine, škole alebo inom (kolektívnom) zariadení.

100/0

Cieľom kurzu je, aby si študent, budúci špeciálny pedagóg, uvedomil možné, resp. potrebné úpravy, alebo obmedzenia životného režimu chorého dieťaťa, resp. zdravotne postihnutého dieťaťa, ktoré majú vplyv na edukačný proces, možnosti záujmovej a profesijnej orientácie.

Študent si osvojuje kritické myslenie, uvažovanie v súvislostiach.

Cieľom predmetu je poznanie príčin a prejavov ochorení a ich pôsobenie na edukačný proces žiaka a ostatné oblasti života dieťaťa.

4 hodiny týždenne formou prednášky, prezenčne, resp. kombinovanou metódou

Pracovná záťaž študenta:

44 hodín hodiny priamej výučby počas semestra; 30 hodín vypracovanie troch písomných zadaní; 24 hodín samostatné priebežné štúdium, príprava na priamu výučbu, 50 hodín príprava na záverečné hodnotenie, 2 hodiny záverečný test. Spolu 150 hodín práce študenta.

Metódy sprostredkovania obsahu vzdelávania:

Prednáška, výklad jednotlivých tém s diskusiou k témam so zameraním na jednotlivé špecializácie špeciálnej pedagogiky a kategórie jednotlivcov s postihnutím, demonštrovanie príkladov z histórie a súčasnosti, prezentácie informácií prostredníctvom multimédií, uplatnenie komparatívneho a kritického myslenia pri zadaní spoznávať vzťahy medzi javmi edukácie, diagnostiky, terapie a poradenstva, ako aj medzi javmi a procesmi stimulácie, korekcie, kompenzácie, terapie, edukácie a reedukácie u konkrétnych skupín jednotlivcov s postihnutím, práca s odbornými zdrojmi, vyhľadávanie v zdrojoch, spracovávanie odborných textov k zadaným témam zo zdrojov.

Povinná literatúra:

Vašek, Š. 2011. Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia 2011. ISBN 80-86723-13-5

HORŇÁK, L., KOLLÁROVÁ, E., MATUŠKA, O. 2002. Dejiny špeciálnej pedagogiky. Prešov: PU, 2002. ISBN 80-8068-122-8

Odporúčaná literatúra:

RENOTIÉROVÁ, M. a LUDÍKOVÁ, L. a kol. 2004. Speciální pedagogika. Olomouc, Pedagogická fakulta UK 2003, 2004. ISBN 978-80-7435-066-5.

VOJTKO, T. 2007 (ed.). Postižený člověk v dějinách II. Hradec Králové: Gaudeamus, 2007 s. ISBN 978-80-7041-081-3.

TITZL, B. 2000. Tradice, kořeny a vznik české speciální pedagogiky. In Speciální pedagogika, 2000, roč. 10, č. 2, s. 92-102.

VOJTKO, T. 2010. Speciální pedagogika. Čítanka textů k vývojovým etapám oboru I: 1883 – 1944. Hradec Králové: Gaudeamus, 2010. ISBN 978-80-7290-475-4.

LECHTA, V. (ed), 2016. Inkluzívna pedagogika. Praha: Portál. 2016. 463s. ISBN: 978-80-262-1123- 5.

V priebehu semestra každý študent vypracuje 3 písomné výstupy - zadania podľa pokynov vyučujúcich, z jednotlivých tematických oblastí a špecializácií (každé vypracované zadanie max. 10 bodov, spolu za 3 zadania max. 30 bodov) Študent musí absolvovať záverečný test (60 bodov), zo záverečného testu musí študent získať min. 50% bodov, čiže 30 bodov. Študent môže získať max. 10 bodov za aktivitu počas jednotlivých vyučovacích hodín.

Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60% z maximálneho možného hodnotenia predmetu.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

A – vynikajúci výkon, študent si osvojil vedomosti na požadovanej úrovni a v dostatočnom rozsahu, dokáže ich kriticky zhodnotiť, kombinuje skôr získané vedomosti s novými, systematizuje ich, vytvoril písomné výstupy na požadovanej úrovni, výstupy vrátane záverečného testu spĺňajú všetky zadané kritériá a sú do nich vynikajúco transferované osvojené poznatky.

B – výborný výkon, študent si osvojil vedomosti a požadovanej úrovni s miernymi odchýlkami, kritické myslenie je na vysokej úrovni ale s drobnými nedostatkami v systematizovaní vedomostí, vytvoril písomné výstupy s drobnými nedostatkami a sú do nich výborne transferované osvojené poznatky.

C – dobrý výkon, študent si osvojil požadované poznatky na priemernej úrovni, kritické myslenie a hodnotenie je oslabené, dokáže získané poznatky analyzovať, problémy sa objavujú v syntéze a prepájaní poznatkov , vytvoril písomné výstupy s určitými nedostatkami a sú do nich prijateľne transferované osvojené poznatky.

D – prijateľný výkon, študent si osvojil a nadobudol vedomosti z predmetnej oblasti na zníženej úrovni, kritické a syntetické myslenie je výrazne oslabené, absentuje prepájanie naučeného, písomné výstupy majú výrazné nedostatky, nie sú do nich transferované osvojené poznatky v dostatočnej miere.

E – minimálne prijateľný výkon, študent nadobudol vedomosti na veľmi nízkej úrovni, kritické myslenie zlyháva, absentuje rozvinutejšia úroveň syntézy a zovšeobecňovania, písomné výstupy majú závažné nedostatky, neprezentujú adekvátne osvojené vedomosti z daného predmetu,

Fx – neprijateľný výkon, študent nesplnil podmienky zadané pedagógom počas semestra.

slovenský jazyk, český jazyk

Definičný rámec špeciálnej pedagogiky v kontexte ďalších odborov. Základná terminológia a vedecký jazyk používaný v špeciálnej pedagogike. Špeciálnopedagogické javy, procesy a ich kategorizácia. Súčasná štruktúra odboru a jeho premeny. Paradigmy a inovácie v špeciálnej pedagogike. Aktuálne trendy v špeciálnej pedagogike. História a vývoj špeciálnej pedagogiky , etapy vývoja. Vývoj špeciálnej pedagogiky v kontexte spoločenských premien predovšetkým v 20.a v 21. storočí. Vplyv vývoja modernej genetiky, experimentálnej psychológie a ďalších disciplín vo vzťahu majority nepostihnutých k minorite postihnutých. Interdisciplinarita v špeciálnej pedagogike. Cieľové skupiny špeciálnej pedagogiky – tradičné vs. nové, tj. netradičné. Kategorizácia cieľových skupín. Inštitúcie výchovnej rehabilitácie. Socializácia a enkulturácia človeka s postihnutím. K filozofickým základom špeciálnej pedagogiky. Inklúzia, debarierizácia, destigmatizácia cieľových skupín. Poradenská, technická a multimediálna facilitácia výchovnej rehabilitácie cieľových skupín.

50/50

Študent má osvojené poznatky o cieľoch, úlohách, systéme špeciálnej pedagogiky, ako aj z oblasti základnej terminológie odboru, teoretických, resp. filozofických východísk edukácie a socializácie človeka znevýhodneného zdravotným postihnutím alebo sociokultúrnymi vplyvmi. Vedomosti dokáže aplikovať pri chápaní vzťahov medzi súvzťažnými vedami a špeciálnou pedagogikou. Nadobudol poznatky o historickom vývoji odboru v kontexte spoločenských zmien. Pozná cieľové skupiny odboru a ich kategorizáciu. Dokáže analyzovať, syntetizovať, komparovať a transferovať informácie a etiológii a symptomatológii postihnutí. Má osvojené poznatky o druhoch, stupňoch, typoch postihnutí, narušení a ohrození. Primerane sa orientuje v systéme škôl a zariadení pre postihnutých. Chápe rozdiely medzi hlavnoprúdovými a alternatívnymi špeciálnopedagogickými koncepciami. Rozumie významu filozofie špeciálnej výchovy. Má osvojené bázové poznatky o problematike inklúzie, debarierizácie, destigmatizácie cieľových skupín. Nadobudol základné poznatky o poradenskej, technickej a multimediálnej facilitácii výchovnej rehabilitácie cieľových skupín. Excerpoval odborné údaje z relevantných zdrojov, tieto dokázal primerane textovo a prezentačne spracovať, prezentovať a o nich diskutovať. Pochopil základné komparatívne kontexty problematiky.

2 hodiny týždenne formou prednášky, spolu za semester 22 hodín, prezenčnou alebo kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta:

11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 14 hodín príprava seminárnej práce; 20 hodín príprava na priebežný test; 30 hodín príprava na záverečnú skúšku (test). Spolu 86 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Monologické metódy (prednášanie, výklad, vysvetľovanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia, polemika, debata, beseda, kolokvium), situačné metódy (prípadové štúdie).

Povinná literatúra:

BIŠČO KASTELOVÁ, A., NÉMETH, O. 2020. Základy špeciálnopedagogickej diagnostiky a špeciálnopedagogického poradenstva. - 1. vyd. Bratislava: IRIS - Vydavateľstvo a tlač, 2020. ISBN 978-80-8200-056-9

VAŠEK, Š. 2004. ŠPECIÁLNOPEDAGOGICKÁ DIAGNOSTIKA. BRATISLAVA: SAPIENTIA, 2004. ISBN 80-9691120-1

Odporúčaná literatúra:

BIŠČO KASTELOVÁ, A. 2010. Špeciálnopedagogická diagnostika v procese edukácie mentálne postihnutých. In: Edukácia mentálne postihnutých: špeciálne metodiky predmetov špeciálnej základnej školy. Bratislava: Iris, 2010. S. 93 – 130. ISBN 978-80-89256-53-2

BIŠČO KASTELOVÁ, A. 2016. Špeciálnopedagogická diagnostika vo svetle desaťročí. In: Reflexie vývoja a trendy rozvoja špeciálnej pedagogiky na Slovensku v medzinárodných kontextoch. Bratislava: Iris, 2016. S. 93 – 103. ISBN 978-80-89726-79-0

BIŠČO KASTELOVÁ, A. NÉMETH, O. 2015. Aktuálne otázky špeciálnopedagogickej diagnostiky v ranom a predškolskom veku. In: Paedagogica specialis 29. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2015. S. 107 – 118. ISBN 978-80-223-4010-6

PŘINOSILOVÁ, D. 2007. Diagnostika ve speciální pedagogice. Brno: Paido, 2007. ISBN 978-80-7315-157-7

TICHÁ, E. 2008. Základy špeciálnopedagogickej diagnostiky. Bratislava: MABAG, 2008. ISBN 978-80-89113-60-6

ZELINKOVÁ, O. 2001. Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. 1.vydanie. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-544-X

Predmet je ukončený skúškou, pomer priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50. Študent vypracuje seminárnu prácu, ktorej bodové hodnotenie je 20 bodov. Študent absolvuje priebežný test, ktorého bodové hodnotenie je 30 bodov. Predmet je ukončený hodnotením – záverečným písomným testom z nadobudnutých vedomostí za celý semester v bodovom hodnotení 50 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý za celý semester získa menej ako 59 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 91 %, výborne – vynikajúce výsledky). Študent vo vysokom nadpriemernom pásme ovláda poznatky a vedomosti týkajúce sa teoretického vymedzenia vednej oblasti špeciálnopedagogická diagnostika, pozná a ovláda stručnú históriu špeciálnopedagogickej diagnostiky. Ovláda priebeh a proces špeciálnopedagogickej diagnostiky v základnom konštrukte. Ovláda komplexný, multidisciplinárny prístup k diagnostike jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pozná výstup zo špeciálnopedagogickej diagnostiky. Pozná problematiku merania (získavania dát) v špeciálnopedagogickej diagnostike. Má vedomosti o základných špeciálnopedagogických metódach. Vie diagnostikovať hlavné oblasti – motoriku, lateralitu, percepciu, komunikačné spôsobilosti, sebaobsluhu v základnej rovine. Vie využiť výsledky diagnostiky v praxi.

B (90 – 81 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, výborný výkon). Študent vie/ovláda výsledky vzdelávania konkrétne rozpísané vyššie pri hodnotení A na úrovni nadpriemeru, ale kritické myslenie je hraničné.

C (80 – 73 %, dobre – bežná spoľahlivá práca, dobrý výkon). Študent síce vie, ale nevie aplikovať do praxe, študent vo priemernom pásme ovláda výsledky vzdelávania konkrétne rozpísané vyššie pri hodnotení A),

D (72 – 66 %, uspokojivo – prijateľné výsledky). Študent vie, ale v uspokojivej forme. Študent uspokojivo ovláda výsledky vzdelávania konkrétne rozpísané vyššie pri hodnotení A. V praxi sa predpokladá ďalšie samoštúdium a získanie ďalších praktických zručností, hoci sú výsledky prijateľné.

E (65 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá). Študent vie bazálne vedomosti spĺňajúce minimálne kritériá. Študent ovláda s minimálnymi kritériami výsledky vzdelávania konkrétne rozpísané vyššie pri hodnotení A. V praxi sa predpokladá ďalšie samoštúdium a získanie ďalších praktických zručností, nakoľko sú výsledky hraničné s nedostatočným výkonom.

Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše). Študent nedostatočne ovláda ani s minimálnymi kritériami výsledky vzdelávania konkrétne rozpísané vyššie pri hodnotení A, Vyžaduje sa opakovanie kurzu.

Slovenský jazyk a český jazyk

Kurz Základy špeciálnopedagogickej diagnostiky je orientovaný tak, aby študent získal teoretické vedomosti ako aj praktické spôsobilosti a zručnosti v základnej rovine potrebné na výkon profesie vychovávateľa a pedagogického asistenta pri práci s jednotlivcami so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Hlavné tematické oblasti kurzu: Teoretické základy špeciálnopedagogickej diagnostiky. Stručná história špeciálnopedagogickej diagnostiky. Proces špeciálnopedagogickej diagnostiky. Špeciálnopedagogická diagnostika v inkluzívnych podmienkach. Komplexný prístup k diagnostike jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami. Výstup zo špeciálnopedagogickej diagnostiky. Problém merania v diagnostike. Metódy špeciálnopedagogickej diagnostiky. Metóda pozorovania. Anamnéza. Exploračné metódy. Testovacie metódy. Diagnostické skúšanie. Štúdium prípadu. Rozbor výsledkov činností. Vývinové škály. Hlavné oblasti špeciálnopedagogickej diagnostiky - zisťovanie úrovne motoriky a sebaobsluhy, zisťovanie laterality, zisťovanie úrovne komunikačných spôsobilostí, zisťovanie úrovne vizuálnej, auditívnej, taktilnej, kinestetickej percepcie. Orientačné vyšetrenie funkcie zmyslových orgánov. Využitie výsledkov diagnostiky v praxi. Špeciálny pedagóg – vychovávateľ a pedagogický asistent ako diagnostik.

50/50

Študent získa poznatky a vedomosti týkajúce sa teoretického vymedzenia vednej oblasti špeciálnopedagogická diagnostika, pozná a ovláda stručnú históriu špeciálnopedagogickej diagnostiky. Ovláda priebeh a proces špeciálnopedagogickej diagnostiky v základnom konštrukte. Ovláda komplexný, multidisciplinárny prístup k diagnostike jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pozná výstup zo špeciálnopedagogickej diagnostiky. Pozná problematiku merania (získavania dát) v špeciálnopedagogickej diagnostike. Má vedomosti o základných špeciálnopedagogických metódach. Vie diagnostikovať hlavné oblasti – motoriku, lateralitu, percepciu, komunikačné spôsobilosti, sebaobsluhu v základnej rovine. Vie využiť výsledky diagnostiky v praxi.

Ďalšie spôsobilosti: komunikačné spôsobilosti, organizačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativita, intuícia, abstraktné myslenie, kritické myslenie, metakognitívne schopnosti, digitálne zručnosti, interpersonálne schopnosti.

2S - hodiny týždenne formou seminárov (22 hodín za semester)

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

11x2 = 22 hodín priamej výučby, 10 hodín príprava seminárnych prác, 20 hodín príprava na vedomostný test. SPOLU: 52 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: výklad učiva s priebežnou aplikáciou prebraných teoretických poznatkov na praktických príkladoch a videoukážkach s následnou diskusiou k preberanej téme, grafické skupinové spracovanie a prezentovanie naštudovanej oblasti.

Povinná literatúra:

KEREKRÉTIOVÁ, A. a kol. Logopedická propedeutika. 2.vydanie. Bratislava: UK, 2020.

KEREKRÉTIOVÁ, A. a kol. Logopédia. 2 vydanie. Bratislava: UK, 2020.

Odporúčaná literatúra:

KAPALKOVÁ, S. a kol. 2010. Hodnotenie komunikačných schopností detí v ranom veku. Bratislava: MABAG, 2010.

HORŇÁKOVÁ, K. a kol. 2005. Kniha o detskej reči. Bratislava: Slniečko, 2005.

MIKULAJOVÁ, M. a kol. 2012. Čítanie, písanie a dyslexia. Bratislava: SAL, 2012.

Predmet bude ukončený hodnotením v závere semestra. Na jeho úspešné absolvovanie je potrebné splniť nasledujúce podmienky:

• seminárna práca 1 – vypracovanie letáka k jednému druhu narušenej komunikačnej schopnosti (20 bodov)

• seminárna práca 2 – spracovanie a prezentovanie štúdie k jednému druhu narušenej komunikačnej schopnosti (20 bodov)

• vedomostný test (60 bodov)

Zo záverečného testu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100 – 95 bodov = vynikajúce výsledky, študent ovláda základnú terminológiu a je pripravený na vzájomnú spoluprácu s logopédmi na výbornej úrovni

B 94 – 85 bodov = nadpriemerný štandard, študent ovláda základnú terminológiu a je pripravený na vzájomnú spoluprácu s logopédmi na veľmi dobrej úrovni

C 84 – 75 bodov = bežná spoľahlivá spolupráca, študent ovláda základnú terminológiu a je pripravený na vzájomnú spoluprácu s logopédmi na dobrej úrovni

D 74 – 65 bodov = prijateľné výsledky, študent ovláda základnú terminológiu a je pripravený na vzájomnú spoluprácu s logopédmi na postačujúcej úrovni

E 64 – 60 bodov = výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent má čiastočne osvojenú terminológiu, ktorá ale nemusí postačovať na efektívnu spoluprácu s logopédmi v praxi

Fx menej ako 60 bodov = vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent nemá osvojenú základnú terminológiu

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

slovenský jazyk

• logopédia ako vedný odbor a profesia

• narušená komunikačná schopnosť

• vývin reči v ranom, predškolskom a mladšom školskom veku

• špecifiká vývinu reči v bilingválnej populácii

• vývinová jazyková porucha

• artikulačná a fonologická porucha

• dyslexia (vývinové poruchy učenia)

• symptomatické poruchy reči

• poruchy plynulosti reči (zajakavosť a brblavosť)

• poruchy hlasu

• poruchy reči u dospelej populácie

100/0

Študent získa základné informácie z oblasti logopédie ako vedného odboru a profesie. Osvojí si základnú logopedickú terminológiu. Po úspešnom absolvovaní bude mať študent prehľad o jednotlivých štádiách vo vývine reči a získa informácie o etiológii, klasifikácii, symptomatológii najčastejších druhov narušenej komunikačnej schopnosti u detí v ranom, predškolskom a školskom veku. Nadobudnuté vedomosti sú kľúčové pre efektívnu spoluprácu špeciálnych pedagógov a logopédov v praxi. Študent si zároveň zlepší prezentačné schopnosti a naučí sa interpretovať a kriticky hodnotiť výskumy a klinické štúdie, čo následne môže aplikovať aj v iných oblastiach jeho štúdia.

Študent si osvojí vedomosti z logopédie ako súvzťažného vedného odboru, ktoré budú slúžiť na orientačné zhodnotenie vývinu dieťaťa vo vzťahu k iným vývinovým oblastiam, umožnia včasnú identifikáciu detí s narušenou komunikačnou schopnosťou v starostlivosti špeciálneho pedagóga.

1S/týždeň, spolu 11 hodín za semester, kombinovanou formou.

Pracovná záťaž študenta:

11 hodín priamej výučby + 10 hodín vyhľadanie literatúry + 30 hodín príprava na záverečný test , spolu 51 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Výklad, diskusia o preberanej téme, prípadové štúdie.

Povinná literatúra:

DRŠATA, J., Havlík, R. 2016. Foniatrie – Sluch. Praha: Tobiáš, 2016.

HAHN, A. 2019. Otolaringologie a foniatrie v současné praxi. 2. vyd. Praha: Grada, 2019.

KUCHYNKOVÁ. Z. 2015. Dětská otolaringologie. Praha: Grada, 2015.

Odporúčaná literatúra:

PRPFAMT, M. a kol. 2000. Otolaryngológia. Bratislava : ARM 333, 2000. ISBN 80-967945-3-1

KLAČANSKÝ, I. a JAKUBÍKOVÁ, J. 1992. Detská otorinolaryngológia. Martin: Osveta, 1992. ISBN 80-217033-4-2

JAUBÍKOVÁ, J. a kol. 2006. Detská audiológia. Bratislava: SAP, 2006. ISBN 80-891049-9-1

Študent bude hodnotený záverečným hodnotením formou testu v závere semestra.

Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 50 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent sa aktívne zúčastňuje vyučovania, participuje pri riešení prípadových štúdií, osvojí si teoretické poznatky a vie ich prakticky použiť v praxi, zo záverečného testu získa minimálne 91 bodov

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent sa nepravidelne zapája do aktivít počas seminára, osvojí si teoretické poznatky, ale prakticky ich vie použiť len v obmedzenom rozsahu, zo záverečného testu získa minimálne 81 bodov

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent sa pasívne zúčastňuje semináru, osvojí si len časť získaných poznatkov, zo záverečného testu získa minimálne 71 bodov

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent sa pasívne zúčastňuje seminára, osvojí si časť poznatkov, má výrazné problémy s ich praktickým použitím, zo záverečného testu získa minimálne 61 bodov

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent si osvojí len minimum základných poznatkov, nevie ich prakticky použiť, zo záverečného testu získa minimálne 51 bodov

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) – študent si neosvojí dostatočné množstvo poznatkov, zo záverečného testu získa menej ako 50 bodov

Slovenský jazyk a český jazyk

• Vrodené anomálie sluchových orgánov a hrtana a ich získané poškodenie (choroby, úrazy).

• Dôsledky patologických procesov (poruchy počutia, komunikácie).

• Základné informácie o spôsoboch vyšetrenia sluchu, diagnostiky porúch sluchu (audiometria a audiogram) a nástrojov audioprotetiky.

• Načúvacie aparáty, kochleárna implantácia, impatovateľné naslúchadlá.

100/0

Pochopenie fyziológie sluchového vnemu, morfologických funkčných zmien sluchového analyzátora a následného poškodenia sluchu. Základná orientácia nozologických jednotkách v ORL a foniatrii, v diagnostike a terapii, resp. kompenzácii.

Študent si absolvovaním predmetu tiež rozvíja komunikačné zručnosti, logické uvažovanie a kritické myslenie.

1S/týždeň, spolu 11 hodín za semester, kombinovanou formou.

Pracovná záťaž študenta:

11 hodín priamej výučby + 10 hodín vyhľadanie literatúry + 30 hodín príprava na záverečný test , spolu 51 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Výklad, diskusia o preberanej téme, prípadové štúdie.

Povinná literatúra:

DRŠATA, J., Havlík, R. 2016. Foniatrie – Sluch. Praha: Tobiáš, 2016.

HAHN, A. 2019. Otolaringologie a foniatrie v současné praxi. 2. vyd. Praha: Grada, 2019.

KUCHYNKOVÁ. Z. 2015. Dětská otolaringologie. Praha: Grada, 2015.

Odporúčaná literatúra:

PRPFAMT, M. a kol. 2000. Otolaryngológia. Bratislava : ARM 333, 2000. ISBN 80-967945-3-1

KLAČANSKÝ, I. a JAKUBÍKOVÁ, J. 1992. Detská otorinolaryngológia. Martin: Osveta, 1992. ISBN 80-217033-4-2

JAUBÍKOVÁ, J. a kol. 2006. Detská audiológia. Bratislava: SAP, 2006. ISBN 80-891049-9-1

Študent bude hodnotený záverečným hodnotením formou testu v závere semestra.

Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 50 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent sa aktívne zúčastňuje vyučovania, participuje pri riešení prípadových štúdií, osvojí si teoretické poznatky a vie ich prakticky použiť v praxi, zo záverečného testu získa minimálne 91 bodov

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent sa nepravidelne zapája do aktivít počas seminára, osvojí si teoretické poznatky, ale prakticky ich vie použiť len v obmedzenom rozsahu, zo záverečného testu získa minimálne 81 bodov

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent sa pasívne zúčastňuje semináru, osvojí si len časť získaných poznatkov, zo záverečného testu získa minimálne 71 bodov

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent sa pasívne zúčastňuje seminára, osvojí si časť poznatkov, má výrazné problémy s ich praktickým použitím, zo záverečného testu získa minimálne 61 bodov

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent si osvojí len minimum základných poznatkov, nevie ich prakticky použiť, zo záverečného testu získa minimálne 51 bodov

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) – študent si neosvojí dostatočné množstvo poznatkov, zo záverečného testu získa menej ako 50 bodov

Slovenský jazyk a český jazyk

• Vrodené anomálie sluchových orgánov a hrtana a ich získané poškodenie (choroby, úrazy).

• Dôsledky patologických procesov (poruchy počutia, komunikácie).

• Základné informácie o spôsoboch vyšetrenia sluchu, diagnostiky porúch sluchu (audiometria a audiogram) a nástrojov audioprotetiky.

• Načúvacie aparáty, kochleárna implantácia, impatovateľné naslúchadlá.

100/0

Pochopenie fyziológie sluchového vnemu, morfologických funkčných zmien sluchového analyzátora a následného poškodenia sluchu. Základná orientácia nozologických jednotkách v ORL a foniatrii, v diagnostike a terapii, resp. kompenzácii.

Študent si absolvovaním predmetu tiež rozvíja komunikačné zručnosti, logické uvažovanie a kritické myslenie.

1S - Jedna hodina semináru, spolu 11 hodín za semester.

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

1S - 11x1 hodina priamej výučby = 11 hodín; 10 hodín štúdia literatúry; 30 hodín príprava študenta na záverečné hodnotenie. SPOLU 51 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Výklad, diskusia, riadené samoštúdium, analýza prípadu.

Povinná literatúra:

BENEŠ, P., PANČOCHA, K., VRUBEL, M. 2020. Přehled oftalmologie pro pomáhajíci profese. Brno: Národní ošetrovatelství (NCO NZO), 2020. 126 s. ISBN: 978-80-7013-603-4.

GAVORNÍK, P. 2002. Vybrané kapitoly z oftalmológie.Trnava: Vydavateľstvo SAP,2002. 332 s., ISBN 8088908957

GERINEC, A. 2005. Detská oftalmológia. Martin:Vydavateľstvo Osveta,2005. ISBN 8080631816

Odporúčaná literatúra:

SYNEK, S., SKORKOVSKÁ Š. 2014. Fyziologie oka a vidění. Praha: Grada, 2014. ISBN 978802473992

HORNOVÁ, J. 2011. Oční propedeutika. Praha: Grada Publishing,2011. ISBN 9788024740874

HYCL,J.,TRYBUČKOVÁ, L.2008. Atlas oftalmologie.Praha:Triton,2008. ISBN 7988073871604

Predmet bude ukončený písomným záverečným testom v určenom termíne po ukončení kurzu.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 50 bodov.

A-vynikajúci výkon, študent kriticky hodnotí, vie/ovláda základné pojmy z oftalmológie potrebné pre špeciálneho pedagóga, dokáže ich aplikovať do špeciálnopedagogickej praxe, aktívne sa zapája na prednáškach;

B-výborný výkon, študent vie/ovláda základné pojmy, avšak kritické myslenie je hraničné, zapájanie do aktivít na prednáškach nie je časté;

C-dobrý výkon, študent sa naučil, ale naučené nedokáže aplikovať do praxe, aktivita na prednáškach je minimálna;

D-prijateľný výkon, študent sa čiastočne naučil, naučené nie je schopný aplikovať v praxi, na prednáškach je minimálne aktívny;

E-minimálne prijateľný výkon, študent sa naučil minimálne, nedokáže vedomosti aplikovať do praxe, nie je aktívny na prednáškach;

FX-neprijateľný výkon, študent nesplnil podmienky na zadané kritériá.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovenský jazyk a český jazyk

Etiológia a patogenéza poškodenia zrakového analyzátora a následné poškodenie zraku (kauzálny a ontogenetický aspekt), základné diagnostické metódy, možnosti terapeutickej intervencie, resp. korekcie.

100/0

Cieľom kurzu je sprostredkovanie informácií z funkčnej morfológie zrakového analyzátora a princípov fyziológie a patofyzilógie videnia. Absolvovanie kurzu je základom pre prepojenie (horizontálne aj vertikálne) na kurzy z psychológie zrakovo postihnutých a špeciálnej pedagogiky.

Študent si rozvíja kritické myslenie, uvažovanie v súvislostiach a komunikačné schopnosti.

Cieľom predmetu je poznanie príčin poškodenia zrakového analyzátora, ich prognózu, diagnostické a terapeutické možnosti. Osvojenie si týchto vedomostí je pre budúceho špeciálneho pedagóga dôležité, vzhľadom na možnosť práce s jednotlivcom so zrakovým postihnutím v praxi.

1S - Jedna hodina semináru, spolu 11 hodín za semester.

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

1S - 11x1 hodina priamej výučby = 11 hodín; 10 hodín štúdia literatúry; 30 hodín príprava študenta na záverečné hodnotenie. SPOLU 51 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Výklad, diskusia, riadené samoštúdium, analýza prípadu.

Povinná literatúra:

BENEŠ, P., PANČOCHA, K., VRUBEL, M. 2020. Přehled oftalmologie pro pomáhajíci profese. Brno: Národní ošetrovatelství (NCO NZO), 2020. 126 s. ISBN: 978-80-7013-603-4.

GAVORNÍK, P. 2002. Vybrané kapitoly z oftalmológie.Trnava: Vydavateľstvo SAP,2002. 332 s., ISBN 8088908957

GERINEC, A. 2005. Detská oftalmológia. Martin:Vydavateľstvo Osveta,2005. ISBN 8080631816

Odporúčaná literatúra:

SYNEK, S., SKORKOVSKÁ Š. 2014. Fyziologie oka a vidění. Praha: Grada, 2014. ISBN 978802473992

HORNOVÁ, J. 2011. Oční propedeutika. Praha: Grada Publishing,2011. ISBN 9788024740874

HYCL,J.,TRYBUČKOVÁ, L.2008. Atlas oftalmologie.Praha:Triton,2008. ISBN 7988073871604

Predmet bude ukončený písomným záverečným testom v určenom termíne po ukončení kurzu.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 50 bodov.

A-vynikajúci výkon, študent kriticky hodnotí, vie/ovláda základné pojmy z oftalmológie potrebné pre špeciálneho pedagóga, dokáže ich aplikovať do špeciálnopedagogickej praxe, aktívne sa zapája na prednáškach;

B-výborný výkon, študent vie/ovláda základné pojmy, avšak kritické myslenie je hraničné, zapájanie do aktivít na prednáškach nie je časté;

C-dobrý výkon, študent sa naučil, ale naučené nedokáže aplikovať do praxe, aktivita na prednáškach je minimálna;

D-prijateľný výkon, študent sa čiastočne naučil, naučené nie je schopný aplikovať v praxi, na prednáškach je minimálne aktívny;

E-minimálne prijateľný výkon, študent sa naučil minimálne, nedokáže vedomosti aplikovať do praxe, nie je aktívny na prednáškach;

FX-neprijateľný výkon, študent nesplnil podmienky na zadané kritériá.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovenský jazyk a český jazyk

Etiológia a patogenéza poškodenia zrakového analyzátora a následné poškodenie zraku (kauzálny a ontogenetický aspekt), základné diagnostické metódy, možnosti terapeutickej intervencie, resp. korekcie.

100/0

Cieľom kurzu je sprostredkovanie informácií z funkčnej morfológie zrakového analyzátora a princípov fyziológie a patofyzilógie videnia. Absolvovanie kurzu je základom pre prepojenie (horizontálne aj vertikálne) na kurzy z psychológie zrakovo postihnutých a špeciálnej pedagogiky.

Študent si rozvíja kritické myslenie, uvažovanie v súvislostiach a komunikačné schopnosti.

Cieľom predmetu je poznanie príčin poškodenia zrakového analyzátora, ich prognózu, diagnostické a terapeutické možnosti. Osvojenie si týchto vedomostí je pre budúceho špeciálneho pedagóga dôležité, vzhľadom na možnosť práce s jednotlivcom so zrakovým postihnutím v praxi.

1S/týždeň, spolu 11 hodín za semester, kombinovanou formou.

Pracovná záťaž študenta:

11 hodín priamej výučby + 10 hodín vyhľadanie literatúry + 30 hodín príprava na záverečný test , spolu 51 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Výklad, diskusia o preberanej téme, prípadové štúdie.

Povinná literatúra:

KOKAVEC, M. a kol. 2003. Vybrané kapitoly z detskej ortopédie. I.,II. Martin: Osveta, 2003 ISBN 80-806313-9-5

VOJTAŠŠÁK, J. 2006. Ortopédia a traumatológia. Bratislava: SAP, 2006. ISBN 80-091049-5-9

Odporúčaná literatúra:

BROZMANOVÁ, B. a kol. 2010. Aktuality z ortopedickej protetiky. Bratislava: Herba, 2010. ISBN 978-800-91717-7-4

JANKOVSKÝ, J. 2001. Ucelená rehabilitace dětí s tělesným a kombinovaným postižením. Praha: TRITON,2001. 158 s. ISBN 80 7254 192 7

POUL. J. a kol. 2009. Dětská ortopedie. Praha: Galén, 2009.

Študent bude hodnotený záverečným hodnotením formou testu v závere semestra.

Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 50 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent sa aktívne zúčastňuje vyučovania, participuje pri riešení prípadových štúdií, osvojí si teoretické poznatky a vie ich prakticky použiť v praxi, zo záverečného testu získa minimálne 91 bodov

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent sa nepravidelne zapája do aktivít počas seminára, osvojí si teoretické poznatky, ale prakticky ich vie použiť len v obmedzenom rozsahu, zo záverečného testu získa minimálne 81 bodov

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent sa pasívne zúčastňuje semináru, osvojí si len časť získaných poznatkov, zo záverečného testu získa minimálne 71 bodov

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent sa pasívne zúčastňuje seminára, osvojí si časť poznatkov, má výrazné problémy s ich praktickým použitím, zo záverečného testu získa minimálne 61 bodov

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent si osvojí len minimum základných poznatkov, nevie ich prakticky použiť, zo záverečného testu získa minimálne 51 bodov

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) – študent si neosvojí dostatočné množstvo poznatkov, zo záverečného testu získa menej ako 50 bodov.

slovenský jazyk a český jazyk

• Vrodené a získané poruchy pohybového systému – skelet, kĺby a svaly.

• Úrazy a ich následky (zlomeniny, amputácie).

• Deformácie hrudníka, chybné držanie tela.

• Perthesova choroba.

• DMO.

• Ortopedické pomôcky (ortézy, protézy).

100/0

Prehľad nozologických jednotiek, etiológia, symptomatológia. možnosti terapie. Prechodné a trvalé následky a ich zasahovanie do pedagogického procesu. Prehľad v problematike ortopedickej protetiky, aplikácia ortopedických pomôcok a ich kompenzačný efekt.

Študent si absolvovaním predmetu tiež rozvíja komunikačné zručnosti, logické uvažovanie a kritické myslenie.

1S/týždeň, spolu 11 hodín za semester, kombinovanou formou.

Pracovná záťaž študenta:

11 hodín priamej výučby + 10 hodín vyhľadanie literatúry + 30 hodín príprava na záverečný test , spolu 51 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Výklad, diskusia o preberanej téme, prípadové štúdie.

Povinná literatúra:

KOKAVEC, M. a kol. 2003. Vybrané kapitoly z detskej ortopédie. I.,II. Martin: Osveta, 2003 ISBN 80-806313-9-5

VOJTAŠŠÁK, J. 2006. Ortopédia a traumatológia. Bratislava: SAP, 2006. ISBN 80-091049-5-9

Odporúčaná literatúra:

BROZMANOVÁ, B. a kol. 2010. Aktuality z ortopedickej protetiky. Bratislava: Herba, 2010. ISBN 978-800-91717-7-4

JANKOVSKÝ, J. 2001. Ucelená rehabilitace dětí s tělesným a kombinovaným postižením. Praha: TRITON,2001. 158 s. ISBN 80 7254 192 7

POUL. J. a kol. 2009. Dětská ortopedie. Praha: Galén, 2009.

Študent bude hodnotený záverečným hodnotením formou testu v závere semestra.

Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 50 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent sa aktívne zúčastňuje vyučovania, participuje pri riešení prípadových štúdií, osvojí si teoretické poznatky a vie ich prakticky použiť v praxi, zo záverečného testu získa minimálne 91 bodov

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent sa nepravidelne zapája do aktivít počas seminára, osvojí si teoretické poznatky, ale prakticky ich vie použiť len v obmedzenom rozsahu, zo záverečného testu získa minimálne 81 bodov

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent sa pasívne zúčastňuje semináru, osvojí si len časť získaných poznatkov, zo záverečného testu získa minimálne 71 bodov

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent sa pasívne zúčastňuje seminára, osvojí si časť poznatkov, má výrazné problémy s ich praktickým použitím, zo záverečného testu získa minimálne 61 bodov

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent si osvojí len minimum základných poznatkov, nevie ich prakticky použiť, zo záverečného testu získa minimálne 51 bodov

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) – študent si neosvojí dostatočné množstvo poznatkov, zo záverečného testu získa menej ako 50 bodov.

slovenský jazyk a český jazyk

• Vrodené a získané poruchy pohybového systému – skelet, kĺby a svaly.

• Úrazy a ich následky (zlomeniny, amputácie).

• Deformácie hrudníka, chybné držanie tela.

• Perthesova choroba.

• DMO.

• Ortopedické pomôcky (ortézy, protézy).

100/0

Prehľad nozologických jednotiek, etiológia, symptomatológia. možnosti terapie. Prechodné a trvalé následky a ich zasahovanie do pedagogického procesu. Prehľad v problematike ortopedickej protetiky, aplikácia ortopedických pomôcok a ich kompenzačný efekt.

Študent si absolvovaním predmetu tiež rozvíja komunikačné zručnosti, logické uvažovanie a kritické myslenie.

1S - Jedna hodina semináru týždenne, spolu 11 hodín za semester.

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

1S - 11x1 hodina priamej výučby = 11 hodín; 10 hodín štúdia literatúry; 30 hodín príprava študenta na záverečné hodnotenie. Spolu 51 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Výklad, diskusia, riadené samoštúdium, analýza prípadu.

Povinná literatúra:

HOSÁK, L., HRDLIČKA, M., LIBIGER, J. 2015. Psychiatrie a pedospychiatrie. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 2019. 647 s. ISBN: 978-80-246-2998-8.

LESNÝ, I., ŠPITZ, J. 1989. Neurologie a psychiatrie pro speciální pedagogy. Praha: Státní pedagogické nakladaleství, 1989. 229 s. ISBN: 80-04-22922-0.

SVOBODA, M., ČEŠKOVÁ, E., KUČEROVÁ, H. 2015. Psychopatologie a psychiatrie pro psychology a speciální pedagogy. Praha: Portál, 2015. 317s. ISBN: 978-80-262-0976-8.

Odporúčaná literatúra:

HORT, V. 2000. Dětská a adolescentní psychiatrie. Praha: Portál, 2000. 492 s. ISBN: 80-7178-472-9.

MALÁ, E., PAVLOVSKÝ, P. 2005. Psychiatrie. Praha: Grada, 2005. ISBN: 9788073677237.

ONDRIÁŠOVÁ, M. 2005. Psychiatria. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2005. 117 s. ISBN 8080631999.

Predmet je ukončený písomným testom z nadobudnutých vedomostí za celý semester.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 50 bodov.

A - vynikajúci výkon, študent kriticky hodnotí, vie/ovláda základné pojmy zo psychiatrie potrebné pre špeciálneho pedagóga, dokáže ich aplikovať do špeciálnopedagogickej praxe, aktívne sa zapája na prednáškach;

B - výborný výkon, študent vie/ovláda základné pojmy, avšak kritické myslenie je hraničné, zapájanie do aktivít na prednáškach nie je časté;

C - dobrý výkon, študent sa naučil, ale naučené nedokáže preklopiť do praxe, aktivita na prednáškach je minimálna;

D - prijateľný výkon, študent sa čiastočne naučil, naučené nie je schopný aplikovať v praxi, na prednáškach je minimálne aktívny;

E - minimálne prijateľný výkon, študent sa naučil minimálne, nedokáže vedomosti aplikovať do praxe, nie je aktívny na prednáškach;

Fx - neprijateľný výkon, študent nesplnil podmienky na zadané kritériá.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovenský jazyk a český jazyk

Etiológia a všeobecná symptomatológia psychických chorôb. Priebeh, základné liečebné postupy a prognóza vybraných psychických chorôb: organické duševné poruchy, schizofrénia a schizotypové poruchy, afektívne poruchy, neurotické a stresom podmienené poruchy, poruchy príjmu potravy. Mentálna retardácia. Psychiatria mladistvých a pedopsychiatria. Závislosti.

100/0

Študent ovláda etiológiu a symptomatológiu psychických chorôb. Dokáže definovať priebeh psychických porúch, ich liečbu a prognózu. Študent pozná bližšie vybrané psychiatrické ochorenia, ktorými sú schizofrénie a schizotpyové poruchy, afektívne poruchy, neurotické a stresom podmienené poruchy, poruchy príjmu potravy, mentálna retardácia, rôzne závislosti.

Študent si rozvíja kritické myslenie, uvažovanie v súvislostiach a komunikačné schopnosti.

Cieľom predmetu je poznanie príčin a prejavov psychiatrických ochorení a ich pôsobenie na edukačný proces žiaka.

1S - Jedna hodina semináru týždenne, spolu 11 hodín za semester.

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

1S - 11x1 hodina priamej výučby = 11 hodín; 10 hodín štúdia literatúry; 30 hodín príprava študenta na záverečné hodnotenie. Spolu 51 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Výklad, diskusia, riadené samoštúdium, analýza prípadu.

Povinná literatúra:

HOSÁK, L., HRDLIČKA, M., LIBIGER, J. 2015. Psychiatrie a pedospychiatrie. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 2019. 647 s. ISBN: 978-80-246-2998-8.

LESNÝ, I., ŠPITZ, J. 1989. Neurologie a psychiatrie pro speciální pedagogy. Praha: Státní pedagogické nakladaleství, 1989. 229 s. ISBN: 80-04-22922-0.

SVOBODA, M., ČEŠKOVÁ, E., KUČEROVÁ, H. 2015. Psychopatologie a psychiatrie pro psychology a speciální pedagogy. Praha: Portál, 2015. 317s. ISBN: 978-80-262-0976-8.

Odporúčaná literatúra:

HORT, V. 2000. Dětská a adolescentní psychiatrie. Praha: Portál, 2000. 492 s. ISBN: 80-7178-472-9.

MALÁ, E., PAVLOVSKÝ, P. 2005. Psychiatrie. Praha: Grada, 2005. ISBN: 9788073677237.

ONDRIÁŠOVÁ, M. 2005. Psychiatria. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2005. 117 s. ISBN 8080631999.

Predmet je ukončený písomným testom z nadobudnutých vedomostí za celý semester.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý v hodnotení získa menej ako 50 bodov.

A - vynikajúci výkon, študent kriticky hodnotí, vie/ovláda základné pojmy zo psychiatrie potrebné pre špeciálneho pedagóga, dokáže ich aplikovať do špeciálnopedagogickej praxe, aktívne sa zapája na prednáškach;

B - výborný výkon, študent vie/ovláda základné pojmy, avšak kritické myslenie je hraničné, zapájanie do aktivít na prednáškach nie je časté;

C - dobrý výkon, študent sa naučil, ale naučené nedokáže preklopiť do praxe, aktivita na prednáškach je minimálna;

D - prijateľný výkon, študent sa čiastočne naučil, naučené nie je schopný aplikovať v praxi, na prednáškach je minimálne aktívny;

E - minimálne prijateľný výkon, študent sa naučil minimálne, nedokáže vedomosti aplikovať do praxe, nie je aktívny na prednáškach;

Fx - neprijateľný výkon, študent nesplnil podmienky na zadané kritériá.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovenský jazyk a český jazyk

Etiológia a všeobecná symptomatológia psychických chorôb. Priebeh, základné liečebné postupy a prognóza vybraných psychických chorôb: organické duševné poruchy, schizofrénia a schizotypové poruchy, afektívne poruchy, neurotické a stresom podmienené poruchy, poruchy príjmu potravy. Mentálna retardácia. Psychiatria mladistvých a pedopsychiatria. Závislosti.

100/0

Študent ovláda etiológiu a symptomatológiu psychických chorôb. Dokáže definovať priebeh psychických porúch, ich liečbu a prognózu. Študent pozná bližšie vybrané psychiatrické ochorenia, ktorými sú schizofrénie a schizotpyové poruchy, afektívne poruchy, neurotické a stresom podmienené poruchy, poruchy príjmu potravy, mentálna retardácia, rôzne závislosti.

Študent si rozvíja kritické myslenie, uvažovanie v súvislostiach a komunikačné schopnosti.

Cieľom predmetu je poznanie príčin a prejavov psychiatrických ochorení a ich pôsobenie na edukačný proces žiaka.

2S - 2 hodiny týždenne formou seminára, spolu za semester 22 hodín.

Prezenčná alebo kombinovaná metóda.

Pracovná záťaž študenta:

11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 14 hodín príprava seminárnej práce; 20 hodín príprava na záverečnú skúšku (test). SPOLU 56 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Monologické metódy (prednášanie, výklad, vysvetľovanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), situačné metódy (prípadové štúdie)

Medzinárodné dokumenty tretej generácie so zameraním na ochranu ľudských práv.

Zákon č.596/2003 Z.z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.

Zákon č.245/2008 Z.z o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č.138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v znení neskorších predpisov

Vyhláška MŠ SR č.223/2022 Z.z o základnej škole v znení neskorších predpisov.

Vyhláška MŠ SR č. 322/2008 Z.z o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov.

Vyhláška MŠ SR č..323/2008 Z.z o špeciálnych výchovných zariadeniach v znení neskorších predpisov.

Zákon č.24/2022 Z.z. o zariadeniach poradenstva a prevencie v znení neskorších predpisov

Zákon č.173/2023 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov

Mikuška, M., O. Nestorová a J. Verešová, 2015. Formovanie právneho vedomia vychovávateľa. Bratislava: MPC. ISBN 978-80-565-1354-5. Dostupné na:

https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/mikuska_nestorova_veresova_form_pravneho_vedomia_vychov.pdf

Profesijné štandardy pedagogických a odborných zamestnancov

Štátny výchovný program pre reedukačné centrum

Štátny výchovný program pre diagnostické cenrum

Štátny výchovný program pre liečebno-výchovné sanatórium

Zákon č.553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Študent vypracuje seminárnu prácu, ktorej bodové hodnotenie je 40 bodov. Predmet je ukončený hodnotením – záverečným písomným testom z nadobudnutých vedomostí za celý semester v bodovom hodnotení 60 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý za celý semester získa menej ako 59 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

A - študent vo vysokom nadpriemernom pásme ovláda poznatky a informácie o aktuálnych pedagogických a právnych normách týkajúcich sa výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami. Študent vo vysokom nadpriemernom pásme získal základný prehľad o pedagogických a právnych normách upravujúcich problematiku výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami z historického hľadiska. Študent vo vysokom nadpriemernom pásme získal poznatky o medzinárodných dokumentoch tretej generácie so zameraním na ochranu ľudských práv a ich dopad na edukáciu osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

B - študent vie/ovláda výsledky vzdelávania konkrétne rozpísané vyššie pri hodnotení A na úrovni nadpriemeru, ale kritické myslenie je hraničné.

C - študent síce vie, ale nevie aplikovať do praxe, študent vo priemernom pásme ovláda výsledky vzdelávania konkrétne rozpísané vyššie pri hodnotení A),

D - študent vie, ale v uspokojivej forme. Študent uspokojivo ovláda výsledky vzdelávania konkrétne rozpísané vyššie pri hodnotení A. V praxi sa predpokladá ďalšie samoštúdium a získanie ďalších praktických zručností, hoci sú výsledky prijateľné.

E - študent vie bazálne vedomosti spĺňajúce minimálne kritériá. Študent ovláda s minimálnymi kritériami výsledky vzdelávania konkrétne rozpísané vyššie pri hodnotení A. V praxi sa predpokladá ďalšie samoštúdium a získanie ďalších praktických zručností, nakoľko sú výsledky hraničné s nedostatočným výkonom.

Fx - študent nedostatočne ovláda ani s minimálnymi kritériami výsledky vzdelávania konkrétne rozpísané vyššie pri hodnotení A, Vyžaduje sa opakovanie kurzu.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský jazyk

Obsah predmetu je koncipovaný ako sumár poznatkov týkajúci sa problematiky tvorby, historiografie a aktuálne platných pedagogických a právnych noriem, ktorých poznanie je záväzné pre prácu špeciálneho pedagóga – vychovávateľa a pedagogického asistenta.

Hlavné tézy predmetu: Charakteristika právnych noriem, právneho systému v SR. Triedenie právnych noriem. Primárne a sekundárne právne normy. Problematika tvorby právnych noriem. Obsah predmetu je zameraný na stručnú historiografiu pedagogických a právnych noriem týkajúcich sa problematiky edukácie osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ďalej je to oboznámenie sa s aktuálnymi pedagogickými a právnymi normami platnými na Slovensku, ich komparácia so zahraničím. Medzinárodné dokumenty tretej generácie so zameraním na ochranu ľudských práv a ich dopad na edukáciu osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

100/0

Študent získa rozširujúce poznatky a informácie o aktuálnych pedagogických a právnych normách týkajúcich sa výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami. Študent získa základný prehľad o pedagogických a právnych normách upravujúcich problematiku výchovy a vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi edukačnými potrebami z historického hľadiska. Študent má poznatky o medzinárodných dokumentoch tretej generácie so zameraním na ochranu ľudských práv a ich dopad na edukáciu osôb so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Ďalšie spôsobilosti: komunikačné spôsobilosti, organizačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativita, intuícia, abstraktné myslenie, kritické myslenie, metakognitívne schopnosti, digitálne zručnosti, interpersonálne schopnosti.

2P – 2 hodiny týždenne formou prednášky, spolu 22 hodín za semester kombinovanou metódou primárne prezenčne

Pracovná záťaž študenta: 2x11 – 22 hodín priamej výučby; 16 hodín príprava praktického výstupu – pomôcky pre ZZ; 22 hodín príprava audiovizuálneho výstupu podľa zadania na záverečné hodnotenie. SPOLU: 60 hodín.

Metódy sprostredkovania obsahu vzdelávania: prednáška, výklad učiva s využitím názorných metód, diskusia, práca v skupinách, metódy praktickej činnosti.

1. Bendová, P., Jeřábková, K., & Růžičková, V. (2006). Kompenzační pomůcky pro osoby se specifickými potřebami. VUP. https://uss.upol.cz/wp-content/uploads/2015/01/REKOPO-NEUPRAVEN%C3%9D-RUKOPIS.pdf

2. Borovská, M. (2013). Využívanie multimediálnych programov vo vyučovaní žiakov s mentálnym postihnutím: Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe. https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/4_ops_borovska_marta_-_vyuzivanie_multimedialnych_programov_vo_vyucovani_ziakov_s_mentalnym_postihnutim.pdf

3. Horváthová, D., Trajteľ, Ľ., Vítko, P., Klimeš, J., Šperka, M., Hanuska, S., Polakovič, P., Fabián, P., & Dekrét, A. (2001). Komplexný pohľad na multimédiá. Koprint.

4. Lopúchová, J. (2015). Internetové poradenstvo a cloudové technológie v špeciálnej pedagogike. In M. Hutyrová, K. Kroupová, & J. Langer (Eds.), Perspektivy speciální pedagogiky – potřeby, možnosti a výzvy (s. 149–156). Univerzita Palackého.

https://uss.upol.cz/wp-content/uploads/2014/10/Sborn%C3%ADk2015.pdf

5. Lopúchová, J. (2016). Pomôcky a technológie v procese edukácie žiakov so sluchovým postihnutím. In M. Schmidtová (Ed.), Teória edukácie žiakov so sluchovým postihnutím II (s. 306–335). Iris.

6. Lopúchová, J., & Krajčí, P. (2014). Teória a výskum digitálnych a asistenčných technológií

v inkluzívnej špeciálnej pedagogike. Ostravská univerzita.

7. NIVAM. (2024). Poskytnutie špeciálnych edukačných publikácií a kompenzačných pomôcok. In NIVAM, Katalóg podporných opatrení (s. 84 – 88).

https://podporneopatrenia.minedu.sk/data/att/c09/31224.4fca50.pdf

8. Zikl, P. (2011). Využití ICT u dětí se speciálními potřebami. Grada.

Aktívna účasť na prednáškach, na ktorých študenti získavajú nové poznatky, tvoria praktické edukačné materiály a pomôcky, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí. Počas semestra v rámci priebežného hodnotenia študent na základe získaných informácií o princípoch a postupoch tvorby pomôcok vytvorí pomôcku pre jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením podľa vlastného výberu (ZP, SP, TP, MP, AUT, NKS, PU, VNPD...). Za túto pomôcku môže získať max. 30 bodov. Na záver semestra študenti vytvoria audio-vizuálny multimediálny výstup, ktorý budú prezentovať pred celou študijnou skupinou. Za tento výstup môžu získať max. 70 bodov.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Kritériá hodnotenia pomôcky – posudzovať sa bude: námet/nápad a jeho komplexné spracovanie, použitý materiál, farebnosť, možnosť dezinfekcie pomôcky, príťažlivosť, podnetnosť, štruktúrovanosť, optimálnosť výstupového signálu, vonkajší vzhľad, modifikovateľnosť, multifunkčnosť, kompaktnosť, spoľahlivosť, odolnosť a jednoduchá obsluha, bezpečnosť, pevnosť, trvanlivosť, adekvátna váha a veľkosť (objem).

Kritériá posudzovania audio-vizuálneho výstupu – námet a jeho spracovanie v zadanej oblasti, spôsob spracovania, náročnosť spracovania, kompaktnosť spracovania, kvalita spracovania a uplatnenia digitálnych kompetencií študenta, výpovednosť, použiteľnosť.

A – vynikajúci výkon, študent vytvoril pomôcku aj multimediálny výstup na požadovanej úrovni, výstupy spĺňajú všetky zadané kritériá a sú do nich transferované osvojené poznatky.

B – výborný výkon, študent vytvoril pomôcku a/alebo multimediálny výstup s drobnými nedostatkami, ktoré však nebránia ich použiteľnosti v špeciálnej výchove.

C – dobrý výkon, študent vytvoril pomôcku a/alebo multimediálny výstup s výraznejšími nedostatkami, avšak výstupy sú stále použiteľné v špeciálnej výchove.

D – prijateľný výkon, pomôcka aj multimediálny výstup majú výrazné nedostatky, nie sú do výstupov transferované osvojené poznatky v dostatočnej miere.

E – minimálne prijateľný výkon, pomôcka a/alebo multimediálny výstup majú závažné nedostatky, neprezentujú osvojené vedomosti z daného predmetu, výstupy nie sú použiteľné v špeciálnej výchove.

Fx – neprijateľný výkon, študent nesplnil podmienky zadané pedagógom počas semestra.

slovenský jazyk a český jazyk

Obsah predmetu je rozdelený do viacerých tematických okruhov a príslušných čiastkových tém tak, aby bolo zabezpečené dosiahnutie stanovených partikulárnych cieľov vzdelávania. Obsahová štruktúra je koncipovaná tak, aby študent kontinuálne rozvíjal svoje teoretické aj praktické digitálne a didakticko-technologické kompetencie a súčasne posilňoval svoju odbornú prípravu v predmetnej oblasti.

- Pomôcky, prístroje, technika a technológie pre jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením. Študent získa prehľad pomôcok/prístrojov pre jednotlivcov so ZZ. Osvojí si charakteristiky a diferenciáciu pomôcok/prístrojov v špeciálnej výchove.

- Význam multimédií a ich využitie vo výchovnej rehabilitácii zdravotne znevýhodnených. Študent nadobudne poznatky o aplikáciách a softvéroch v digitálnom prostredí. Získa zručnosti v interaktívnom spracovávaní informácií, využívaní interaktívnej tabule. Pochopí uplatnenie a využitie multimediálnych informácií v edukačnom procese žiakov s postihnutím.

- Využitie Power Pointu, PC, interaktívnej tabule, tabletu a i. v špeciálnej výchove. Špeciálne softvéry a programy pre jednotlivcov s postihnutím – študent sa oboznámi a zapamätá si vybrané aplikácie a softvéry pre ZZ - PETIT, KIJKDOOS, IN SIGHT, Look at Me, FONO, Altík, Pinf hry, Gaze viewer, Discom, Grid3, Logogames, Flow works, výučbové kartičky, Awaz, Detský kútik, Bitsboard, Go talk Now, maľovanie pre deti, Jaws, Magic, Méďa a i. Využitie animácií v Power Pointe.

- Tvorba multimediálnych programov – princípy, postupy, zásady. Študent si osvojí postupy a metodiku tvorby multimediálnych výstupov pre jednotlivcov s postihnutím. Bude ovládať video, grafiku, prácu s textom, obrazom, obrázkami a zvukom. Oboznámi sa s tvorbou multimediálnych programov v prostredí Open Source.

- Nahrávanie, import, export a spracovanie zvuku a obrazu do AV diela. Študent získa na úrovni zručností schopnosť konvertovať zvukové a obrazové formáty. Získa zručnosť pracovať s obrazovou kompresiou, uchovávaním výstupov na pamäťových médiách.

100/0

Študent absolvovaním predmetu nadobudne vedomosti o digitálnych a asistenčných technológiách pre zdravotne znevýhodnených, poznatky a aktuálne informácie o dostupných pomôckach využiteľných v komplexnej rehabilitácii zdravotne znevýhodnených. Absolvovaním predmetu študent nadobúda zručnosti v tvorbe pomôcok a multimediálnych výstupov pre odbornú prácu so ZZ. Nadobudne spôsobilosť vytvárať podľa vopred zadaných kritérií funkčné pomôcky a audio-vizuálne výstupy použiteľné v komplexnej rehabilitácii jednotlivcov so zdravotným znevýhodnením. Študent dokáže aplikovať získané teoretické poznatky na praktické zručnosti vytvorením edukačnej/kompenzačnej/diagnostickej pomôcky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením.

Naučí sa vytvárať jednoduché multimediálne výstupy a aplikovať ich v praxi v špeciálnom výchovno-rehabilitačnom prostredí. Študent bude vedieť natočiť, spracovať, postrihať, podporiť zvukom/hudbou a odprezentovať svoj multimediálny výstup na zadanú tému. Získa zručnosti v používaní moderných multimédií. Naučí sa na úrovni mierne pokročilého používateľa spracovávať multimediálne výstupy pre špeciálnu edukáciu s prihliadnutím na špecifiká jednotlivcov s postihnutím. Študent sa naučí využívať multimediálne prostriedky v edukačnom, reedukačnom a rehabilitačnom procese.

Naučí sa spracovávať výstupy rôzneho charakteru (zvuk, video, obraz, text, grafiku, animácie) pre jednotlivcov s postihnutím s prihliadnutím na špecifiká týchto jednotlivcov. Rozvinie si svoje digitálne zručnosti cestou tvorby AV výstupov, nadobudne spôsobilosti a pokročilé zručnosti (vrátane digitálnych) v oblasti návrhu a tvorby pomôcok a AV výstupov využiteľných vo výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

2S/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou

Pracovná záťaž študenta:

11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 14 hodín príprava seminárnej práce; 24 hodín príprava na priebežné hodnotenie. Spolu 60 hodín.

Metódy vzdelávania:

Monologické metódy – prednášanie, inštruktáž; dialogické metódy – rozhovor, riadená diskusia o prebranej téme; situačné metódy - prípadové štúdie, problémové metódy - problémový výklad, inscenačné metódy - štruktúrované a neštruktúrované hranie rolí; aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch.

Povinná literatúra:

OSVALDOVÁ, M. 2018. Hudobná edukácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Brno: MSD, 2018. ISBN 978-80-7392-284-9

OSVALDOVÁ, M. 2020. Problematika hudobného vzdelávania osôb so zdravotným postihnutím. Bratislava: Iris, 2020. ISBN: 978-80-8200-061-3

Odporúčaná literatúra:

OSVALDOVÁ, M. 2015. Muzikoterapia ako intervenčný dynamizmus u osôb s postihnutím. Bratislava : Iris, 2015. 216 s. ISBN 978-80-89726-47-1.

ŠIMANOVSKÝ, J. 2011. Hry a techniky muzikoterapie. Praha: Portál, 2011.

KANTOR, J., LIPSKÝ, M., WEBER, J. a kol. 2009. Základy muzikoterapie. Praha: Grada, 2009.

MÁTEJOVÁ, Z., MAŠURA, S. 1992. Muzikoterapia v špeciálnej a liečebnej pedagogike. Bratislava: SPN, 1992.

V priebehu semestra budú 1 písomná previerka a vypracovanie jednej seminárnej práce po 50 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z dvoch previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, vynikajúci výkon, študent vie/ovláda/tvorí/kriticky hodnotí)

B (90-81%, výborný výkon, študent vie/ovláda, ale kritické myslenie je hraničné),

C (80-73%, dobrý výkon, študent síce vie/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe),

D (72-66%, prijateľný výkon, študent uspokojivo vie/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe),

E (65-60%, dostatočný výkon, študent spĺňa minimálne kritériá v osvojených poznatkoch, nevie aplikovať do praxe),

Fx (59-0%, nedostatočný výkon, študent nespĺňa stanovené kritériá, nevie aplikovať do praxe).

slovenský jazyk a český jazyk

• Špecifiká špeciálnej hudobnej výchovy telesne postihnutých z hľadiska cieľov, úloh, obsahu, procesu; špecifiká hudobných intervencií pre rozvoj motorických schopností, sociálno-komunikačných zručností telesne postihnutých; využitie modernej hudobnej technológie u telesne postihnutých.

• Špecifiká špeciálnej hudobnej výchovy zrakovo postihnutých z hľadiska cieľov, úloh, obsahu, procesu; špecifiká hudobných intervencií pre rozvoj sociálno-komunikačných zručností, priestorovej orientácie a mobility, auditívnej a taktilnej percepcie; využitie modernej hudobnej technológie u zrakovo postihnutých.

• Špecifiká špeciálnej hudobnej výchovy sluchovo postihnutých z hľadiska cieľov, úloh, obsahu, procesu; špecifiká hudobných intervencií pre rozvoj sociálno-komunikačných zručností, auditívnej percepcie; rytmicko-pohybová výchova, sluchová a hlasová výchova u sluchovo postihnutých.

100/0

Študenti získajú základné poznatky o špecifikách špeciálnej hudobnej výchovy telesne, zrakovo a sluchovo postihnutých z hľadiska cieľov, úloh, obsahu, procesu. Poslucháči nadobudnú teoretické a praktické zručnosti v oblasti vokálneho, pohybového, inštrumentálneho, hudobno-dramatického prejavu a ich následnej aplikácii v rámci špeciálnych hudobných intervencií určených jednotlivcom s telesným, zrakovým a sluchovým postihnutím pre rozvoj oslabených schopností. Predmet umožní študentom nadobudnúť potrebné schopnosti analytického a tvorivého myslenia v rámci hudobno-edukačných a hudobno–rehabilitačných procesov, ktoré tvoria dôležité miesto v komplexnej rehabilitácii jednotlivcov so zdravotným postihnutím.

2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, prezenčnou, dištančnou a kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta:

11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, 14 hodín príprava seminárnej práce + praktický výstup, 20 hodín priebežné hodnotenie – test, spolu 56 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Monologické (prednášanie, výklad, vysvetľovanie, inštruktáž), dialogické (rozhovor), praktické (nácvik, výcvik).

Verešová, J. (2013). Zdravotná telesná výchova. Metodicko-pedagogické centrum

Ondrejová, D. (2016). Zdravotné cvičenia pre deti predškolského veku. Rokus

Jurašková, Ž. a kol. (2018). Cvičenia na správne držanie tela detí. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Encarnacao, P., Ray-Kaeser, S. and Bianquin, N. (2018). Guidelines for supporting children with disabilities’ play: Methodologies, tools, and contexts. Sciendo.

Westling, M.A., Zappaterra, T. (2019). Users’ needs report on play for children with disabilities: Parents' and children's views. de Gruyter

Nemček, D. (2024). Inkluzívne vzdelávanie v telesnej a športovej výchove: Príklady dobrej praxe. Pedagogická fakulta UK a Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport

Portál: www.telocvikari.sk

Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0. Predmet bude ukončený písomným testom z nadobudnutých vedomostí + praktický výstup 50 % + 50 % =100 %. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej previerky získa menej ako 25 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 91 %, výborne – vynikajúce výsledky, praktické aj teoretické),

B (90 – 81 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, kritické hraničné myslenie),

C (80 – 73 %, dobre – bežná spoľahlivá práca, nevie aplikovať do praxe),

D (72 – 66 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský jazyk a český jazyk

Vedy o športe. Ciele, úlohy, funkcia TV v špeciálnych školách. Vplyv TV a športu na rozvoj psychických, poznávacích procesov v TV mentálne, zrakovo, sluchovo, telesne postihnutých chorých a zdravotne oslabených. Osobitosti somatického vývinu a motoriky MP. Obsah vyučovania TV v špeciálnych ZŠ. Organizačné formy TV. Zdravotná TV. Kontraindikačné cvičenia. Cvičenia v prírode zima, leto. Formy, zásady prostriedky, organizovania TV, efektívnosť hodín TV. Metódy merania a hodnotenia somatického vývinu a telesnej zdatnosti. Výchova k správnemu držaniu tela. Praktické výstupy.

100/0

Študenti získajú teoretické a praktické vedomosti o osobitostiach vyučovacieho procesu telesnej výchovy u žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími (edukačnými) potrebami. V jednotlivých praktických prezentáciách určených tém, nadobúdajú komunikačné schopnosti, organizačné, digitálne zručnosti, analytické schopnosti, kreativitu, empatiu smerom k znevýhodnením žiakom, uvažovanie v súvislostiach a zareagovanie na riešenie danej situácie.

2 hodiny seminár (S)/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou, (primárne s preferenciou prezenčnej výučby, v prípade potreby a nepredvídateľných udalostí kombinovanej s dištančnou metódou)

Pracovná záťaž študenta:

11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín (výučba, vrátane praktickej činnosti študenta na hodinách), príprava výstupov a prezentácie študenta - 15 hodín, príprava na priebežné hodnotenia študenta - 5 hodín, príprava na záverečné hodnotenia študenta - 10 hodín. Spolu 22+15+5+10 = 52 hodín záťaže študenta.

Metódy sprostredkovania obsahu vzdelávania:

Monologické metódy formou výkladu a prednášky, dialogické metódy formou rozhovoru, diskusné metódy, výtvarné a konštrukčné práce ako praktické metódy, samoštúdium prostredníctvom e-learningu, metódy samostatného prístupu, realizácia výtvarných techník podľa zadania, kombinácia metód s vyučovacími pomôckami, výtvarné činností, metódy písomných prác a metódy práce s textovým materiálom.

Povinná literatúra:

GREGUŠOVÁ, H. a kol. 2011. Arteterapia v špeciálnej pedagogike. Teória a prax. Bratislava: Iris, 2011. 329 s. ISBN 978-80-89238-52-1.

MINICHOVÁ, L. 2018. Spontánne prejavy sprevádzajúce výtvarné vyjadrovanie detí v predškolskom veku. In: CREA-AE 2018: kreatívne reflexívne emocionálne alternatívne - umelecké vzdelávanie. 1 vyd. – Banská Bystrica (Slovensko) : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2018. – ISBN 978-80-557-1519-3, s. 161-169

MINICHOVÁ, L. 2019. Výtvarná podoba expresívnych prejavov detí v predškolskom veku.

In: Expresívne terapie vo vedách o človeku 2019. 1 vyd. – Ružomberok (Slovensko) : Katolícka univerzita v Ružomberku. VERBUM - vydavateľstvo KU, 2019. – ISBN 978-80-561-0701-0, s. 132-142

VALACHOVÁ, D. 2009. Povedzme to farbami alebo multikultúrna výchova a jej možnosti vo výtvarnej výchove. Vydání první. Brno: Tribun EU, 2009. 146 s. ISBN 9788073998554 132

Nepovinná literatúra:

GREGUŠOVÁ, H. 2009. Výtvarná komunikácia a počítač v špeciálnej výtvarnej výchove [elektronický optický disk (CD ROM)] In: Aktuálne otázky špeciálnej pedagogiky na Slovensku (CD ROM). - Senec : Slovenská únia mediátorov, 2009. - S.14-22. - ISBN 978-80-970251-2-0.

GREGUŠOVÁ, H. 1989. Výtvarné techniky v osobitnej škole (Pedagogické čítanie). Bratislava: Krajský pedagogický ústav, 1989. 77 s.

MÜLLER, O. 1993. Terapie ve speciální pedagogice. Olomouc: UP v Olomouci, 2005.

POGÁDY, I. a kol. 1993. Detská kresba v diagnostike a liečbe. Bratislava: SAB, 1993.

ŠICKOVÁ-FABRICI, J. 2016. Základy arteterapie, 2016. 304 s. ISBN 978-80-262-1043-6

UMENIE V KONTEXTE ŠPECIÁLNEJ PEDAGOGIKY. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: Iris, 2011. ISBN 978-80-89238-49-1.

UVÁČKOVÁ, I. et al. 2012. Metodika rozvíjania grafomotorických zručností detí v materských školách. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2012. 148 s. ISBN 978-80-8120-146-2

VALACHOVÁ, D. 2005. Výtvarný prejav detí z multikultúrneho prostredia. Bratislava: Psychodiagnostika, a.s., 2005. 194 s. ISBN 9788088714026

VALACHOVÁ, D. 2009. Perspektívy výtvarnej edukácie v rozvoji osobnosti dieťaťa. In: Súčasnosť a budúcnosť predprimárnej edukácie. Prešov: Prešovská univerzita, 2009, S. 249

ŠVP pre predprimárne vzdelávanie

Predmet je hodnotený priebežne na základe aktívnej účasti (30%) a tvorivej prípravy prezentácie modelu výtvarnej aktivity (70%) s využitím vhodnej výtvarnej techniky s deťmi (žiakmi) so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Súčasťou predmetu bývajú ďalšie priebežné úlohy, kde si vyučujúci overuje duchaprítomnosť a aktivitu študentov a ktoré prispievajú k vylepšeniu záverečného hodnotenia, alebo si nimi študent môže nahradiť iné nedostatočne naplnené zadanie, či absenciu. Pri výbere výtvarnej techniky by mal študent prihliadať na špecifické potreby dieťaťa (žiaka) a podľa toho danú aktivitu prispôsobiť a navrhnúť.

Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 59 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent pristupuje k činnostiam a zadaniam zodpovedne a tvorivo, obohacuje ich o nové myšlienky, poznatky, vyjadruje vlastné názory, vyjadruje sa k veci, je aktívny, svoje vyjadrovanie rozvíja a samostatne uvažuje, je kritický a objektívny, vo svojej tvorbe je originálny

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent pristupuje k činnostiam a zadaniam zodpovedne, snaží sa o tvorivý náhľad, sporadicky obohacuje výučbu o vlastné názory, študent je menej originálny, vychádza z predlôh, menej sa zaujíma o nové trendy

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent prejavuje primeraný záujem, plný si povinnosti podľa určenia, nie navyše, neprejavuje sa výrazne tvorivo, či originálne, študent odpovedá na otázky jednoducho, svoje odpovede neprehlbuje, ani nerozvíja, zaujíma skôr neutrálnu, pasívnu pozíciu, poznatky neuplatňuje dostatočne pri realizáciách

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), vo svojich činnostiach a pri plnení zadaní študent naplní očakávania vyučujúceho len do určitej miery, študent si splní zadanie, ,,urobí, čo musí“, výsledky nie sú dostatočne kvalitné, študent sa nesnaží podať vyšší výkon, absentuje kritické myslenie, či využitie poznatkov v praxi

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent si plní povinnosti v najnižšej možnej miere, svoje povinnosti plní minimálne, je pasívny, neaktívny, neprejavuje záujem, je apatický, urobí minimum pre ukončenie a uzavretie predmetu

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študent nenapĺňa požiadavky a očakávania vyučujúceho, nenapĺňa podmienky na dostatočné ukončenie predmetu

V priebehu semestra je študent hodnotený za aktívnu účasť a rovnako za aktívne zapojenie sa do prednášok, reagovanie na otázky, adekvátne odpovede. Študent je hodnotený slovne, alebo získava body. Študent je hodnotený za priebežné doplnkové úlohy k aktuálnej téme, ktoré vyučujúci zadá. Študent je hodnotený za prezentovanie, jeho obsah a formálnu úpravu zadania.

slovenský jazyk a český jazyk

• Špeciálna výtvarná výchova ako súčasť špeciálnej estetickej výchovy.

• Špecifiká obsahu, úloh, cieľov a foriem realizácie špeciálnej výtvarnej výchovy u jednotlivcov s rôznym druhom postihnutia, narušenia alebo ohrozenia.

• Špecifiká vývinu detskej kresby u intaktných detí a u detí so zdravotným postihnutím – porovnanie, podobnosti a rozdiely.

• Kompenzačné/špeciálne výtvarné pomôcky.

• Výtvarné techniky, kombinované výtvarné techniky vhodné pre detí so zdravotným postihnutím.

• Organizácia práce vychovávateľa v špeciálnej výtvarnej výchove.

• Osobnosť vychovávateľa a jeho príprava na realizáciu výtvarných aktivít v zariadeniach pre jednotlivcov so zdravotným postihnutím.

• Štruktúra výchovnej jednotky.

• Hodnotenie a interpretácia detského výtvarného prejavu.

• Štátny vzdelávací program.

Obsah predmetu má teoreticko-praktický charakter. Študent je oboznámený s teoretickými informáciami a praktickou realizáciou výtvarných techník. Výber techník vychádza z potrieb jednotlivca s postihnutím. Jednotlivé techniky sú upravené a prispôsobené jeho špecifickým potrebám.

Študent si vyberie výtvarnú techniku a prispôsobí ju dieťaťu (žiakovi) so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, následne ju aplikuje a overuje v praxi. Súčasťou postupu je využitie špeciálnej výtvarnej pomôcky, ktorá uľahčí dieťaťu samotný proces výtvarnej realizácie. Študent si vyberie z niekoľkých spôsobov jej realizácie. Následne prezentuje zvolený spôsob. Učí sa tak transformovať a využiť svoje poznatky do praxe. Študent zdieľa svoju prezentáciu s ostatnými. Vyučujúci hodnotí prezentáciu a priebežne dopĺňa informácie na konkrétnych príkladoch.

100/0

Študenti získajú poznatky o predmete špeciálna výtvarná výchova, jej obsahu, úlohách, cieľoch a formách realizácie v rámci pôsobenia vychovávateľskej a asistenčnej praxe v špeciálnopedagogických zariadeniach.

Študenti majú možnosť rozvíjať svoje komunikačné, organizačné a interpersonálne schopnosti, abstraktné a tvorivé myslenie. Prostredníctvom predmetu študent môže nadobudnúť vedomosti a praktické skúsenosti pri práci s jednotlivcami so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Po úspešnom ukončení predmetu si študent osvojí základné teoretické poznatky, pojmy týkajúce sa výtvarnej výchovy v kontexte špeciálnej pedagogiky, špeciálnej výtvarnej výchovy, ktorá je zameraná na tvorbu s deťmi so špecifickými potrebami. Teoreticky študent ovláda základné výtvarné techniky, ich rozdelenie a postupy a vie ich prispôsobiť špecifickým potrebám detí (žiakov) a vie ich adekvátne aplikovať v rámci výtvarných činností. Pozná odlišnosti špecifík vývinu detskej kresby u intaktných detí a u detí so zdravotným postihnutím. Študent ovláda obsahovú aj procesuálnu stránku jednotlivých postupov realizácie výtvarných techník s prihliadnutím na potreby jednotlivca..

Seminár umožňuje rozvoj praktických zručnosti a tvorivosti študentov vo výtvarnom vyjadrovaní s deťmi a žiakmi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami a rovnako aj s jednotlivcami rôznych marginálnych skupín.

2S (22 hodín za semester)

Kombinovaná forma vzdelávania.

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín seminárov priamou výučbou, 10 hodín prípravy metodického pracovného postupu, 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie formou testu. SPOLU: 52 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Prednášanie a výklad základných informácií o predmete, neskôr vedenie dialógu, diskusie. Využívanie prezentácií, fotografií a videí z praxe, opisy a charakteristika činností. Riadená diskusia Storytelling.

Po nadobudnutí základných informácií o predmete formou obrazovej dokumentácie, fotografií a videí dochádza najprv pozorovaním, neskôr opisom samotných študentov k identifikácii chybných postupov, nedostatočného zabezpečenia pracovného priestoru a vzápätí modulácia k hľadaniu riešenia a nápravy. Je vedená diskusia s vlastnými zážitkami z praxe. V priebehu výučby prechádzame praktickou prácou s materiálmi, s ktorými sa stretávame pri práci v dielni. Praktické videá a fotografie klientov s mentálnym znevýhodnením v pracovnom procese.

Povinná literatúra:

VARGOVÁ, M. 2007. Metodika pracovnej výchovy a pracovného vyučovania. Nitra: UKF, 2007.

ISBN 978-80-8094-171-0.

VANČOVÁ, A. a kol. 2010. Edukácia mentálne postihnutých. Bratislava: IRIS, 2010. 978-80-89256-53-2.

HUČÍK, J. 2007. Profesijná príprava žiakov s mentálnym postihnutím. Martin: Osveta, 2007. ISBN 978-80-8063-260-1.

Odporúčaná literatúra:

BAJO, I. a VAŠEK, Š. 1994. Pedagogika mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia, 1994. ISBN 80-967180-1-0.

HAASOVÁ, E. 2012. Metódy a formy práce v predmetoch pracovné vyučovanie, svet práce a technika. Bratislava: MPC, 2012. ISBN 978-80-8052-415-9.

HARČARÍKOVÁ, T. 2011. Pedagogika telesne postihnutých chorých a zdravotne oslabených - teoretické základy. Bratislava: IRIS, 2011. ISBN 978-80-89238-59-0.

KOŽUCHOVÁ, M., HABŠUDOVÁ, M. a BRNKA, K. 1995. Pracovná výchova II. Bratislava: UK, 1995. ISBN 80-223-0855-2.

KRUŠPÁN, I. a VOLNÍKOVÁ, M. 2000. Didaktika odborného výcviku. Dubnica nad Váhom: Dubnický technologický inštitút, 2000. ISBN 978-80-969615-7-3.

PIKÁLEK, Š. 2004. Výchovná a pracovno rehabilitačná činnosť ťažko mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia, 2004. 9788096879779.

VANČOVÁ, A. a kol. 2010. Pedagogika viacnásobne postihnutých. Bratislava: Sapientia, 2010. 978-80-970228-1-5.

VANČOVÁ, Alica a kol. 2010. Základy integratívnej špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Iris, 2010. ISBN 978-80-89238-37-8.

Štátny pedagogický ústav [online] 2011. www.statpedu.sk

Hodnotenie pozostáva z priebežného hodnotenia prostredníctvom vytvorenia metodického pracovného postupu v powerpoint prezentácií, za ktoré môže študent získať spolu 20 bodov a záverečného hodnotiaceho testu s hodnotou 80 bodov.

Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať najmenej 60 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent vie/ovláda/tvorí/kriticky hodnotí

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študent vie/ovláda/kritické myslenie je hraničné

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent vie/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent čiastočne vie/nenaučil sa však dostatočne

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent minimálne vie/neučil sa dostatočne

Fx (59-0%, nedostatočne) – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský jazyk

• Psychické a motorické osobitosti zdravotne znevýhodnených (ďalej ZZ) so ŠVVP v kontexte pracovnej edukácie a možnosti rozvíjania motoriky v pracovnej edukácií u takto postihnutých. Obsah, charakteristika, cieľ, úlohy a význam špeciálnej pracovnej výchovy.

• Dôležitosť sebaobslužných činností v živote znevýhodnených klientov ako pevnej základne k nadobúdaniu neskorších praktických pracovných zručností.

• Proces špeciálnej pracovnej výchovy zdravotne znevýhodnených so ŠVVP v jednotlivých variantoch inštitucionálneho vzdelávania. Predškolská špeciálna pracovná výchova ZZ (charakteristika, zameranie, ciele, úlohy, pracovné okruhy, pracovné činnosti, pracovné techniky, metodika práce. Špeciálna pracovná výchova ZZ so ŠVVP v školskom veku (ŠZŠ) v jednotlivých variantoch vzdelávania (charakteristika, obsah, ciele, úlohy, zameranie, pracovné zložky, materiály, pracovné techniky...).

• Odborná pracovná výchova ZZ so ŠVVP v stredných odborných školách, odborných učilištiach a praktických školách a vo výchove mimo vyučovania.

• Pracovná edukácia ZZ v procese integrovaného vzdelávania v ZŠ . Komparácia obsahu, cieľov, úloh a zamerania pracovnej edukácie v jednotlivých vzdelávacích inštitúciách, vzhľadom na vek a vzdelávací variant.

• Pracovná výchova ZZ so ŠVVP v iných inštitúciách zriaďovaných pre ZZ (chránené dielne...). Materiálne a inštrumentálne zabezpečenie pracovnej výchovy, hygiena, požiarna ochrana a bezpečnosť pri práci s materiálmi a nástrojmi. Osobitosti pracovnej edukácie ľavo rukých zdravotne znevýhodnených.

• Metodika priamej špeciálnej pracovnej edukačnej činnosti – konkrétne metodické postupy.

100/0

Po absolvovaní programu študenti musia poznať charakter, ciele, obsah, úlohy, proces a osobitosti pracovnej výchovy zdravotne znevýhodnených detí a mládeže so špecifickými výchovnými a vzdelávacími potrebami (ďalej len ŠVVP), vzhľadom na vzdelávací variant.

Musia poznať a chápať kritéria začleňovania zdravotne znevýhodnených so ŠVVP do výchovných, vzdelávacích a iných inštitúcií, zriaďovaných pre túto kategóriu detí a mládeže. Nadobudnúť schopnosť ovládať pracovné nástroje, používané materiály a technologické postupy, aplikované v pracovných činnostiach v rámci edukačného procesu pracovnej výchovy u zdravotne znevýhodnených so ŠVVP a musia vedieť charakterizovať zariadenia, slúžiace k pracovnej edukácií (dielne, odborné učebne...)

Musia chápať proces predprofesijnej a profesijnej prípravy ZP so ŠVVP a musia vedieť pomenovať a charakterizovať fázy tohto procesu v kontexte ich pracovnej edukácie.

2 hodiny týždenne formou prednášky, prezenčne, prípadne kombinovane.

Pracovná záťaž študenta:

11x2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava seminárnej práce; 24 hodín príprava na záverečné hodnotenie. 2 hodiny záverečný test. Spolu 58 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Základnou metódou počas úvodných prednášok je metóda monologická – prednáška a výklad teoretických východísk predmetu. Vo veľkej miere sa uplatňuje spájanie výučby s praxou a aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch. Diskusia o preberaných témach. Skupinová práca študentov v rámci brainstormingu. Uplatnenie komparatívneho a kritického myslenia pri zadaní identifikovať, pochopiť, osvojiť si a komparovať potrebné odborné informácie podľa tém predmetu, práca s odbornými zdrojmi, vyhľadávanie v zdrojoch, spracovávanie odborných textov k zadaným témam zo zdrojov.

Povinná literatúra:

VANČOVÁ, A. 2010. Pedagogika viacnásobne postihnutých. Bratislava : KKT, o.z., 2010. ISBN 978-80-970228-1-5.

VANČOVÁ, A. 2001. Edukácia viacnásobne postihnutých. Bratislava : Sapientia, 2001. ISBN 80-967180-7-X.

VANČOVÁ, A. 2010. Základy pedagogiky viacnásobne postihnutých. In: Základy integratívnej (inkluzívnej) špeciálnej pedagogiky. Bratislava : Iris, 2010. S. 355 – 395. ISBN 978-80-89238-37-8.

GOGOVÁ, T., KASTELOVÁ, A., PREČUCHOVÁ ŠTEFANOVIČOVÁ, A., ŠULOVSKÁ, M. a VANČOVÁ, A. 2013. Pedagogika mentálne a viacnásobne postihnutých raného a predškolského veku. 1. vyd. Bratislava: Iris, 2013. ISBN 978-80-89238-90-3.

Odporúčaná literatúra:

VAŠEK, Š., VANČOVÁ, A., GYULA, H., FÖLDIOVÁ, Z., KOVÁCSOVÁ, M., RADVÁNYIOVÁ, K., VÁGÖOVÁ, A. E., JAKUBÓCZYOVÁ, H., MÁRKUSOVÁ, E. 1999. Pedagogika viacnásobne postihnutých. - 1. vyd. Bratislava : Sapientia, 1999. ISBN 80-967180-4-5lh.

LUDÍKOVÁ, L. 2005. Kombinované vady. Olomouc : UP, 2005. ISBN 80-244-1154-7.

HANÁK, P. a kol. 2005. Diagnostika a edukace dětí a žákú s těžkým zdravotním postižením. Praha : IPPP, 2005. ISBN 80-868556-10-0.

VAŠEK, Š. 2005. Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava : Sapientia, 2005. ISBN 80-86723-13-5.

VOJTKO, T. 2011. Přehled skladebných komponent z latinské a řecké terminologie pro speciální pedagogiku. Hradec Králové : Gaudeamus, 2011. ISBN 978-80-7435-066-5.

Školský zákon a iné právne normy

BARTOŇOVÁ, M., VÍTKOVÁ, M. Edukace a intervence u žáků s těžkým a souběžným postižením více vadami se zřetelem na didaktické aspekty. Teorie, výzkum a praxe. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum Press, 2022. ISBN 978-80-7603-347-4.

V priebehu semestra každý študent vypracuje 2 písomné výstupy zadania podľa pokynov vyučujúcich, z jednotlivých tematických oblastí (každé vypracované zadanie max. 10 bodov, spolu za 2 zadania max. 20 bodov). Študent musí absolvovať záverečný test (60 bodov), zo záverečného testu musí študent získať min. 50 % bodov, čiže 30 bodov. Študent môže získať max. 20 bodov za aktivitu počas jednotlivých vyučovacích hodín.

Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90 – 81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80 – 73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72 – 66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

A – vynikajúci výkon, študent si osvojil vedomosti na požadovanej úrovni a v dostatočnom rozsahu, dokáže ich kriticky zhodnotiť, kombinuje skôr získané vedomosti s novými, systematizuje ich, vytvoril písomné výstupy na požadovanej úrovni, výstupy vrátane záverečného testu spĺňajú všetky zadané kritériá a sú do nich vynikajúco transferované osvojené poznatky.

B – výborný výkon, študent si osvojil vedomosti a požadovanej úrovni s miernymi odchýlkami, kritické myslenie je na vysokej úrovni ale s drobnými nedostatkami v systematizovaní vedomostí, vytvoril písomné výstupy s drobnými nedostatkami a sú do nich výborne transferované osvojené poznatky.

C – dobrý výkon, študent si osvojil požadované poznatky na priemernej úrovni, kritické myslenie a hodnotenie je oslabené, dokáže získané poznatky analyzovať, problémy sa objavujú v syntéze a prepájaní poznatkov, vytvoril písomné výstupy s určitými nedostatkami a sú do nich prijateľne transferované osvojené poznatky.

D – prijateľný výkon, študent si osvojil a nadobudol vedomosti z predmetnej oblasti na zníženej úrovni, kritické a syntetické myslenie je výrazne oslabené, absentuje prepájanie naučeného, písomné výstupy majú výrazné nedostatky, nie sú do nich transferované osvojené poznatky v dostatočnej miere.

E – minimálne prijateľný výkon, študent nadobudol vedomosti na veľmi nízkej úrovni, kritické myslenie zlyháva, absentuje rozvinutejšia úroveň syntézy a zovšeobecňovania, písomné výstupy majú závažné nedostatky, neprezentujú adekvátne osvojené vedomosti z daného predmetu,

Fx – neprijateľný výkon, študent nesplnil podmienky zadané pedagógom počas semestra.

slovenský jazyk, český jazyk

Význam, ponímanie, predmet, systém a členenie pedagogiky viacnásobne postihnutých. Historiografia pedagogiky viacnásobne postihnutých. Definovanie, terminológia, výskyt, etiológia viacnásobných postihnutí v kontexte poznania súvzťažných vied. Kategorizácia viacnásobných postihnutí. Selekcia a diagnostikovanie viacnásobne postihnutých. Základná charakteristika viacnásobne postihnutých osôb. Teória komunikácie viacnásobne postihnutých. Filozofia špeciálnej výchovy viacnásobne postihnutých. Systém škôl a zariadení pre viacnásobne postihnutých. Komparácia poznatkov disciplíny s poznatkami zo zahraničia.

100/0

Študent získal relevantné základné informácie o ponímaní, predmete, obsahu a systéme pedagogiky viacnásobne postihnutých a osvojil si primeranú úvodnú bázu do štúdia tejto špecializácie špeciálnej pedagogiky. Získal prehľad o histórii disciplíny a jej osobnostiach. Nadobudol poznatky o etiológii, symptomatológii, prevalencii, charakteristikách a kategorizácii viacnásobných postihnutí. Naučil sa aplikovať poznatky súvzťažných vedných odborov. Získal prehľad o systéme inštitúcií pre viacnásobne postihnutých a o základných komunikačných stratégiách viacnásobne postihnutých. Osvojil si primerané poznatky o diagnostike ako aj o výchovnej rehabilitácii viacnásobne postihnutých. Naučil sa základy komparácie v predmetnej disciplíne.