2 hodiny prednáška /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (4 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 50 hodín príprava na skúšku. Spolu 102 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; e-learning.
IVANIČ, P. – PINTÉROVÁ, B.: Kapitoly z dejín Slovenska v stredoveku. Vysokoškolská učebnica. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2020 (recenzoval J. Nemeš).
ČAPLOVIČ, D. – LUKAČKA, J. – ČIČAJ, V. – KOVÁČ, D. – LIPTÁK, Ľ.: Slovenské dejiny. Bratislava : AEP, 2000.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J. – KOŽIAK, R. (eds.): Pohanstvo a kresťanstvo. Bratislava: Chronos, 2004.
KUČERA, M.: Slovenské dejiny I. Od príchodu Slovanov do roku 1526. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011.
MANNOVÁ, E. a kol.: Krátke dejiny Slovenska. Bratislava : AEPress, 2003.
ŠKVARNA, D. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : SPN, 2006.
50 % priebežného a 50 % záverečného hodnotenia. Priebežné hodnotenie bude spočívať v písomnom teste v rámci poslednej prednášky, z ktorého môže študent získať max. 40 bodov, čo je 40 % celkového hodnotenia. 10 % priebežného hodnotenia môže študent získať za aktívny prístup v priebehu semestra, ktorý bude spočívať napr. v kladení otázok v rámci diskusie po jednotlivých prednáškach. V skúškovom období študent absolvuje ústnu skúšku. V rámci ústnej skúšky si študent vytiahne dve otázky, prvú zo širšej historickej problematiky a druhú zameranú na konkrétny problém. Maximálne bodové ohodnotenie oboch častí skúšky je 50 + 50 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť).
slovenský jazyk
- Chronológia vývoja stredoveku na Slovensku.
- Otázka pôvodu Slovanov a ich výskytu na našom území.
- Samova ríša. Nitrianske kniežatstvo.
- Veľká Morava. Osobnosti Veľkej Moravy. Byzantská misia.
- Otázka zániku Veľkej Moravy a vzniku Uhorského kráľovstva.
- Uhorsko (osobitne dnešné Slovensko) za vlády dynastie Arpádovcov.
- Uhorsko (osobitne dnešné Slovensko) za vlády dynastie Anjouovcov.
- Ľudovít I., ideál rytierskeho kráľa.
- Žigmund Luxemburský a Matej Korvín na uhorskom tróne.
- Dynastia Jagelovcov a bitka pri Moháči.
- Stredoveká kultúra v Uhorsku (osobitne na dnešnom Slovensku).
50/50
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými charakteristikami stredovekých dejín Slovenska. Študenti si osvoja poznatky o epoche od príchodu Slovanov do bitky pri Moháči v roku 1526. Na základe získaných vedomostí dokážu analyzovať základné kategórie stredovekej spoločnosti na Slovensku a jej zloženie. Naučia sa orientovať v politickej, hospodárskej, sociálnej, cirkevnej a kultúrnej problematike a prepájať ju analogicky so súčasnosťou. Získajú schopnosť kriticky myslieť a objektívne vyhodnotiť minulosť. Dokážu analyzovať toto historické obdobie, komparovať ho s vývojom v iných obdobiach a dospieť k syntetizujúcim záverom. Osobitný dôraz sa kladie na orientáciu v zložitejších problémoch dejín. Primeraná pozornosť bude venovaná aj historickým interpretáciám jednotlivých udalostí, ich rozlišovaniu a nadobudnutí schopnosti myslieť v širších súvislostiach.
2 hodiny prednáška/týždeň; spolu za semester
22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 35 hodín príprava na skúšku. Spolu 77 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme, heuristická metóda, metóda analýzy situácie, e-learning.
Povinná literatúra:
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 1997 (1. vydanie), 2001 (2. vydanie), 2003 (3. vydanie). Tam najmä strany 30 – 50 a od strany 146 heslá zamerané na dejiny stredoveku.
MÚCSKA, V. a kol.: Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek (od 5. storočia do polovice 11. storočia). Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
Odporúčaná literatúra:
GOFF, Le Jacques: Kultura středověké Evropy. Praha: Odeon l991.
GOFF, Le Jacques: Peníze a život. Praha: Argo 2005.
TYERMAN, Christoph: Svaté války. Dějiny křížových výprav. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2012.
ZELENKA, Jan: Beneficium et feudum. Praha: Historický ústav 2016.
40 % priebežného a 60 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test po ôsmej téme, z ktorého môže získať max. 30 bodov. V písomnom teste sa hodnotia nadobudnuté vedomosti o hlavných historických osobnostiach a základných udalostiach všeobecných dejín stredoveku z prvých ôsmich preberaných tém. V priebežnom hodnotení bude test predstavovať 30 %, 10 % študent získa za aktívny prístup na prednáškach. Tento aktívny prístup bude spočívať v položení aspoň jednej otázky vyučujúcemu z prebiehajúcej výučby. V skúškovom období absolvuje študent ústnu skúšku, z ktorej môže získať max. 60 bodov. V rámci ústnej skúšky si študent bude ťahať dve otázky. Jedna bude z problematiky obdobia do roku 1100, druhá bude z problematiky od roku 1101 do roku 1492. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nazhromaždí menej ako 59 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť). Vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení úloh.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní historických udalostí slabšie).
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie dostatočne kriticky a konštruktívne zhodnotiť)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť. Má slabé prierezové vedomosti.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť. Nemá prierezové vedomosti.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
- Zánik Západorímskej ríše. Huni. Vandali. Vizigóti. Ostrogóti. Longobardi. Burgundi. Avari. Gepidi. Bavori.
- Včasný stredovek do rozdelenia Karolínskej ríše. Verdunská zmluva (843). Vznik európskych „veľkých národov“.
- Byzantská ríša. Ortodoxná cirkev.
- Slovania v ranom stredoveku vo svetle prameňov. Vznik slovanských štátov. Normanská expanzia.
- Stredoveké kresťanstvo. Rehole – ich význam a postavenie v stredovekej spoločnosti. Boj o investitúru. Biskupstvá. Stredoveká vzdelanosť. Univerzity.
- Križiacke vojny. Avignonské zajatie pápežov a veľký rozkol.
- Mohamed a vznik Arabskej ríše. Život a kultúra v ríši umájjovskej a abbásovskej. Vláda Umájjovcov na Pyrenejskom polostrove.
- Politické koncepcie v stredovekej Európe. Dejiny Anglicka, Francúzska a Svätej rímskej ríše. Hierarchické usporiadanie stredovekej spoločnosti Jednotlivec a spoločnosť. Mongolská ríša.
- Renesancia, humanizmus. Pohľad na politické dianie na Apeninskom polostrove.
- Mimoeurópske civilizácie. Zámorské objavy od roku 1415 do roku 1492.
- Hospodárske dejiny stredoveku. Každodennosť v historickom procese.
50/50
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými charakteristikami stredovekého sveta a jeho špecifík od zániku Západorímskej ríše (r. 476 ) do objavenia Ameriky (r. 1492). Na základe získaných vedomostí študenti dokážu analyzovať základné kategórie stredovekej spoločnosti a jej myslenia. Oboznámia sa a budú sa vedieť zorientovať v zložitých dejinách stredoveku. Dokážu analyzovať stredovekú spoločnosť v Európe, zhodnotiť jej historický a kultúrny význam pre súčasnosť. Osobitný dôraz sa kladie na osvojenie vedomostí vo vývoji kresťanstva a islamu. Primeraná pozornosť bude venovaná aj dejinám islamu a mimoeurópskym civilizáciám.
2 hodina prednáška/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (4 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na diskusie, 68 hodín príprava skúšku. Spolu 100 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: monologické a dialogické metódy, problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning
Povinná literatúra:
Kolektív autorov: Dejiny Slovenska II. (1526 – 1848). Bratislava : SAV, 1987 .
BADA, Michal: Slovenské dejiny II. Bratislava : LIC, 2017.
MANNOVÁ, Elena a kol.: Krátke dejiny Slovenska. Bratislava 2004. – vybrané kapitoly
Kolektív autorov: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : SPN, 2006 – vybrané heslá
KÓNYA, Peter a kol: Dejiny Uhorska. Prešov 2014.
Odporúčaná literatúra:
DANGL, Vojtech: Slovensko vo víre stavovských povstaní. Bratislava: SPN, 1986.
DANGL, Vojtech: Vojenské dejiny Slovenska. 2. zv. (1526 – 1711). Bratislava: MO SR, 1995.
HORVÁTH, Pavol - KOPČAN, Vojtech: Turci na Slovensku. Bratislava: SPN, 1971
KAMENICKÝ, Miroslav: Cestopisy informujúce o slovenskom baníctve zo 17. a 18. storočia. In: Európsky význam slovenského baníctva v stredoveku a novoveku. Banská Štiavnica, SBM, 2010, s. 22-27.
KAMENICKÝ, Miroslav: Uplatnenie absolventov Rímskeho kolégia a Nemecko-uhorského kolégia v Ríme v katolíckych cirkevných štruktúrach v Uhorsku v 17. a 18. storočí. In: Cirkev a náboženstvo v Uhorsku v ranom novoveku. Prešov, Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2020, s. 432-443
KONTLER, László: Dějiny Maďarska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny 2001.
KOVÁČ, Dušan a kol.: Kronika Slovenska I. Bratislava: Fortuna Print, 1998.
SEGEŠ, Vladimír - VIŠVÁDER, František a kol.: Kniha kráľov : Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: SPN, 1998.
KÓNYA, Peter (ed.): Doba kuruckých bojov. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2014.
Leonard Stöckel a reformácia v strednej Európe. Prešov, Vydavateľstvo Prešovskej univerzity pre Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Bardejov, 2011.
40 % priebežného a 60 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v polovici semestra, z ktorého môže získať max. 30 bodov. Test bude zameraný na prebraté učivo. V priebežnom hodnotení bude test predstavovať 30 %, 10 % študent získa za aktívny prístup na prednáškach. Tento aktívny prístup bude spočívať v položení aspoň jednej otázky vyučujúcemu z prebiehajúcej výučby. V skúškovom období absolvuje ústnu skúšku. V rámci ústnej skúšky si študent bude ťahať dve otázky. Jedna otázka je prehľadová „veľká“ otázka. Druhá otázka je zameraná na konkrétne osobnosti a udalosti.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A ( 100 – 91 %, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (91 – 81 % veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80 – 72 % dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (71 – 66 % uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59 % a menej, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
- Habsburgovci a ich politika v Uhorsku v 16. storočí (od Ferdinanda I. do konca vlády Rudolfa II.): Boje Ferdinanda I. a Jána Zápoľského o uhorský trón - Reformy Ferdinanda I. a Maximiliána I. - Povstanie Štefana Bočkaja - Spor Rudolfa II. s bratom Matejom.
- Turecká expanzia v Uhorsku: Bitka pri Moháči - Turecká expanzia v 1. polovici 16. storočia - Výboje v 2. polovici 16. storočia - Pätnásťročná vojna - Od Žitavského mieru do začiatku invázie v 60. rokoch 17. storočia - Porážka Turkov pri Viedni a ich postupné vytlačenie z Uhorska.
Reformácia a protireformácia na území Slovenska v 16. a 17. storočí: Prenikanie reformácie na územie Uhorska - Podoba reformného učenia a cirkví - Protireformácia /dôsledky tridentského koncilu a pôsobenie jezuitského rádu v Uhorsku/ - Organizácia evanjelickej cirkvi - Zostrenie rekatolizácie za vlády Leopolda I.
- Uhorské stavovské povstania (od povstania Gabriela Bethlena po povstanie Františka II. Rákociho): Príčiny stavovských povstaní - Povstania ako súčasť tridsaťročnej vojny (Gabriel Bethlen a Juraj I. Rákoci) - Sprisahanie Františka Vešeléniho - Odboj Imricha Tököliho - Povstanie Františka II. Rákociho.
- Politický vývoj v Uhorsku po Satmárskom mieri - vláda cisára Karola VI. a kráľovnej Márie Terézie (1711 – 1780): Reformy Karola VI. - Vojny o rakúske dedičstvo (sliezske vojny) a sedemročná vojna - Osvietenské reformy Márie Terézie, zahraničná politika.
-Hospodársky vývoj v Uhorsku v 16. – 18. storočí: Vývoj feudálneho hospodárskeho systému - Počiatky kapitalistických vzťahov v podnikaní a výrobe - Baníctvo a hutníctvo na Slovensku - Remeselnícke cechy - Začiatky priemyselnej manufaktúrnej výroby - Obchod a merkantilistická politika.
- Ranonovoveká uhorská spoločnosť: Obyvateľstvo Uhorska a Slovenska - Jeho etnická podoba a sociálna štruktúra - Valašská kolonizácia a sťahovanie Slovákov do južných oblastí Uhorska - Postavenie slovenského etnika v Uhorsku v 16. ‒ 18. storočí.
- Duchovné a myšlienkové hnutia v 16. – 18. storočí: Humanizmus a reformné náboženské učenie - Najvýznamnejší uhorskí renesanční a barokoví spisovatelia a myslitelia - Reformačné a katolícke školstvo - Veda na Slovensku v 16. – 18. storočí - Výtvarné umenie a architektúra uhorskej renesancie a baroka, rozvoj slovenského etnika, slovenského povedomia v 16. – 18. storočí.
30/70
Študent získava potrebné znalosti a vedomosti o politickom, hospodárskom a sociálnom vývine Slovenska a jeho obyvateľov v novovekom Uhorsku v rokoch 1526 – 1780. Zámerom kurzu je oboznámiť študentov s dejinami Slovenska od moháčskej bitky po koniec vlády Márie Terézie, poskytnúť plastický obraz premeny spoločnosti počas dvoch storočí, zmeny v sociálnej štruktúre obyvateľstva na území dnešného Slovenska, podať vplyv európskych udalostí na národnouvedomovací proces slovenského etnika, príčiny vedúce k národnému obrodeniu. Študent získava prehĺbené vedomosti a znalosti o období novoveku v slovenských dejinách. Osvojí si informácie, na základe ktorých bude schopný kriticky myslieť a objektívne hodnotiť toto obdobie v kontexte uhorských dejín. Dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, v historických interpretáciách a dospievať k syntetizujúcim záverom. Študent si upevní komunikačné schopnosti potrebné na prezentovanie výsledkov svojej práce.
2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 24 hodín, prezenčná metóda
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 13x2 hodiny priamej výučby ꞊ 26 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 30 hodín príprava na skúšku. Spolu 76 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme, metóda analýzy situácie, fixácia prednášaných informácií pomocou priebežného testu (po 7. téme), e-learning.
Povinná literatúra:
HROCH, Miroslav a kol.: Encyklopedie dějin novověku 1492 – 1815. Praha: Libri, 2005.
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 1997 (1. vyd.), 2001 (2. vyd.), 2003 (3. vyd.), s. 50 – 76. Od s. 146 heslá ku všeobecným dejinám novoveku.
KINDER, H. – HILGEMANN, W.: Encyklopedický atlas světových dějin. Praha : Lidové noviny, 1999.
KOLDINSKÁ-ŠEDIVÁ, M. – CERMAN, I. a kol.: Základní problémy studia raného novověku. Praha : Nakladatelství Lidové noviny/FFUK Praha, 2013.
Odporúčaná literatúra:
BĚLINA a kol.: Dějiny evropské civilizace II. Praha: Litomyšl, Paseka l995.
DEJINY Európy. Bratislava: Mladé letá l995.
FRANZEN, August: Malé církevní dějiny. Praha: Zvon 1995.
HONZÁK, P. a kol.: Evropa v proměnách staletí. Praha: Nakladatelství Libri, 1997.
NEMEŠ, Jaroslav: Z prameňov dejín raného novoveku. Učebné texty k 16. a 17. storočiu. Ružomberok: Verbum, 2012.
40 % priebežného a 60 % záverečného hodnotenia – test a ústna skúška. Študent absolvuje test po siedmej téme a ústnu skúšku v skúškovom období. V písomnom teste sa hodnotia vedomosti získané na prvých siedmich prednáškach. V priebežnom hodnotení bude test predstavovať 30 %, 10 % Študent získa za aktívny prístup na prednáškach. Tento aktívny prístup bude spočívať v položení aspoň jednej otázky vyučujúcemu z prebiehajúcej výučby. V rámci ústnej skúšky si študent vytiahne dve otázky. Jedna bude z historickej problematiky, druhá bude zameraná na niektorú z osobností ranonovovekých dejín. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nazhromaždí menej ako 59 bodov.
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť). Vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení úloh.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní historických udalostí slabšie).
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie dostatočne kriticky a konštruktívne zhodnotiť).
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť. Má slabé prierezové vedomosti).
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť. Nemá prierezové vedomosti).
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť).
slovenský a český jazyk
- Ako učiť o novoveku na školách.
- Raný novovek. Vysvetlenie pojmu. Chronológia.
- Zámorské objavy. Utváranie španielskeho koloniálneho panstva. Štyri plavby Krištofa Kolumba. Fernao Magalhaes. Počiatky anglických a francúzskych koloniálnych výbojov. Hospodárske a sociálne dôsledky zámorských objavov. Cenová revolúcia.
- Počiatky reformácie. Martin Luther. Druhá reformácia. Ulrich Zwingli. Ján Kalvín.
- Rekatolizácia. Protireformácia. Tridentský koncil. Konfesionalizácia. Disciplinizácia.
- Habsburgovci v 16. a 17. storočí. Anglicko v 16. storočí. Francúzsko v 16. storočí.
- Expanzia Osmanskej ríše v 16. a 17. storočí.
- Východná Európa v 16. a 17. storočí. Vznik Poľsko-Litovskej únie. Rusko v 16. a 17. storočí.
- Politické, hospodárske a kultúrne pomery v Európe koncom 16. a začiatkom 17. storočia.
- Tridsaťročná vojna. Anglická revolúcia. Absolutizmus Ľudovíta XIV.
- Rusko za vlády Petra I. Veľkého a Kataríny II. Európa 1714 – 1748 (aliančný systém), vznik a vývoj Pruska.
- Koloniálna expanzia v 17. a 18. storočí. Americká revolúcia.
- Politické, hospodárske a kultúrne pomery v Európe v druhej polovici 17. a v 18. storočí. Každodenný život ľudí v období novoveku.
50/50
Cieľom predmetu je oboznámenie študentov s obdobím novoveku (1492 – 1789). Študent nadobudne vedomosti a dokáže sa orientovať v otázkach zásadnej zmeny spoločnosti zo stredoveku k novoveku a v samotnej novovekej spoločnosti. Dokáže analyzovať a kategorizovať princípy fungovania spoločnosti, jej kultúrne a hospodárske dianie. Získa nové poznatky o zámorských objavoch, cenovej revolúcii a zmenách v hospodárskom a sociálnom živote novovekej spoločnosti. Bude sa vedieť orientovať v zložitej náboženskej situácii v časoch reformácie a po nej (konfesionalizácia, disciplinizácia. Oboznámi sa s príčinami a historickým miestom fenoménu absolutizmu v dejinách raného novoveku.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 3 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
3P (4 kredity): 11x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 66 hodín príprava na skúšku. Spolu 100 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: monologická metóda, diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning
Povinná literatúra:
LETZ, R.: Slovenské dejiny IV. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2010.
MATULA, P.: Dejiny Slovenska 1780 – 1847. Bratislava, 2013.
MATULA, P.: Dejiny Slovenska 1848 – 1866. Bratislava, 2021.
PODOLAN, P. – VIRŠINSKÁ, M.: Slovenské dejiny III. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2014.
Odporúčaná literatúra:
Dejiny Slovenska II. Bratislava : VEDA, 1987.
Dejiny Slovenska III. Bratislava : VEDA, 1992.
Dejiny Slovenska IV. Bratislava : VEDA, 1986.
KOVÁČ, D. a kol.: Slovensko v 20. storočí I. Na začiatku storočia. Bratislava : VEDA, 2004.
KOVÁČ, D. a kol.: Slovensko v 20. storočí II. Prvá svetová vojna. Bratislava : VEDA, 2008.
MANNOVÁ, E. (ed.): Krátke dejiny Slovenska. Bratislava : AEP, 2003.
MRVA, I.: Slovensko a Slováci v 2. polovici 19. storočia. Bratislava : Slovart, 2010.
80 % hodnotenia zo záverečnej skúšky vo forme testu a 20 % hodnotenia z aktívneho zapájania sa do diskusie v priebehu celého semestra, pričom tie študent získa v prípade, ak sa relevantne zapojí aspoň do jednej tretiny z diskusií. Študent absolvuje test na konci semestra. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 %, na získanie hodnotenia B najmenej 81%, na hodnotenie C najmenej 73 %, na hodnotenie D najmenej 66 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Študenti sa prierezovou formou oboznámia s dejinami Slovenska od konca 18. do začiatku 20. storočia. Sústreďuje sa na kľúčové problémy národných dejín dlhého 19. storočia. Približuje interpretácie prelomových období, pomôže spoločne odkrývať tabuizované témy, spoznať dobovú spoločnosť a jej osobnosti. Sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- Habsburská monarchia a Uhorsko na konci 18. a v prvej polovici 19. storočia. Vláda Jozefa II., Leopolda II., Františka I. a Ferdinanda V. Napoleonské vojny. Metternichov absolutizmus. Uvoľňovanie feudálnych vzťahov, výkupy poddaných z poddanstva. Počiatky priemyselného rozvoja. Maďarské reformné hnutie.
- Modernizácia slovenského národa. Bernolákovská a evanjelická koncepcia. Osobnosti.
- Druhá generácia slovenských obrodencov v 20. a 30. rokoch 19. storočia. Zjednocovanie katolíckeho a evanjelického tábora. Spolková činnosť. Najvýznamnejšie osobnosti.
- Zavŕšenie slovenského národnopolitického programu v 40. rokoch 19. storočia. Zjednotenie štúrovskej a najmladšej bernolákovskej generácie. Prijatie jednotného spisovného jazyka, kultúrne inštitúcie.
- Revolúcia 1848/49 v habsburskej monarchii a slovenský politický program. Marcová revolúcia. Slovanský zjazd. Slovenské dobrovoľnícke výpravy. Snahy o vytvorenie slovenskej korunnej krajiny.
- Obdobie neoabsolutizmu v 50. rokoch 19. storočia. Centralizmus a germanizmus. Problematika spisovného jazyka. Staroslováci a Mladoslováci.
- Politický vývoj habsburskej monarchie v období provizória. Rakúsko-uhorské vyrovnanie. Hospodársky vývoj monarchie a Uhorska po vyrovnaní.
- Slovenská politika v 60. a 70. rokoch 19. storočia. Memorandum, Matica slovenská a slovenské gymnáziá. Národnostný zákon. Stará a Nová škola slovenská. Hlavné osobnosti.
- Obdobie politickej pasivity. Snahy uhorských vlád o premenu Uhorska na jednorečový maďarský štát. Turčiansky Svätý Martin a Slovenská národná strana. Česko-slovenská spolupráca. Rusofilstvo a panslavizmus.
- Diferenciácia slovenských politických prúdov na prelome 19. a 20. storočia. Priemyselná revolúcia v Uhorsku, maďarský liberalizmus, rozvoj robotníckeho a sociálnodemokratického hnutia. Spolupráca nemaďarských národov v Uhorsku. Slovenská národná strana. Slovenská ľudová strana. Hlasisti a prúdisti. Agrárny prúd. Slovenská sociálno-demokratická strana.
- Slováci a prvá svetová vojna, vznik ČSR. Zmedzinárodnenie slovenskej otázky pred prvou svetovou vojnou. Hlavné centrá slovenskej politiky počas prvej svetovej vojny. Americkí Slováci. Československá spolupráca, ČSNR a légie.
30/70
Kurz umožňuje študentovi získať komplexné poznatky zo slovenských dejín dlhého 19. storočia (1780 – 1918). Naučí sa orientovať v sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch a prepájať ich analogicky so súčasnosťou. Získa schopnosť kriticky myslieť a objektívne hodnotiť nedávnu minulosť. Dokáže analyzovať a zhodnocovať toto historické obdobie, komparovať ho s vývojom v iných krajinách a dospievať k syntetizujúcim záverom. Dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, historických interpretáciách, rozlišovať ich a nadobudne schopnosť myslieť v súvislostiach.
2 hodina prednáška/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 18 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 50 hodín príprava skúšku. Spolu 90 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: monologická metóda, problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning
Povinná literatúra:
SKŘIVAN, A.: Evropská politika 1648 – 1914. Praha 1999.
SKŘIVAN, A. – Drška, V. – STELLNER, F.: Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 – 1914. Praha 1994.
NÁLEVKA, V.: Koncert velmocí. Medzinárodní vztahy v letech 1871 – 1914. Praha 2006.
Encyklopedický atlas světových dějin. Praha 1999.
HROCH, M. a kol.: Encyklopedie dějin novověku 1492 – 1815. Praha 2005.
RAPPORT, M.: Evropa devatenáctého století. Praha 2011.
Odporúčaná literatúra:
JOHSON, P.: Zrození moderní doby. Praha 1998.
Dejiny jednotlivých štátov.
Charvát J. a kol.: Dejiny novověku I, II, III. 1969, 1973.,
Kol. autorov: Lexikón svetových dejín. Bratislava 1997.
Dějiny evropské civilizace II. Praha 1997.
UHLÍŘ, Dušan: Čas kongresů a tajných společností. Praha 2017.
40 % priebežného a 60 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v polovici semestra, z ktorého môže získať max. 30 bodov. To predstavuje 30 % hodnotenia. 10 % študent získa za aktívny prístup pri prednáškach, ktorý bude spočívať v tom, že študent vyučujúcemu položí v priebehu semestru aspoň jednu otázku z prebraného učiva. V skúškovom období absolvuje ústnu skúšku. V rámci ústnej skúšky si študent ťahá jednu hlavnú otázku zameraná na ťažiskovú tému a zodpovie 5 menších otázok zameraných na všeobecný prehľad daného obdobia
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Úvod do dejín 19. storočia
Priemyselná revolúcia
Veľká francúzska revolúcia v r. 1789 – 1799
Napoleonovské obdobie vo Francúzsku a v Európe, Viedenský kongres
Európsky systém 1815 – 1848 a jeho obrana
Revolučné udalosti v Európe v 20. a 30. rokoch 19. storočia a v rokoch 1848 – 1849
Vznik národných štátov (Talianska a Nemecka)
Veľká Británia a Francúzsko v 19. storočí
Myšlienkové prúdy a politické smery v 19. storočí
USA v 19. storočí, občianska vojna
Ruské impérium do prvej svetovej vojny
Východná otázka do prvej svetovej vojny
Základné trendy vývoja európskeho kolonializmu v 19. storočí
Európa na ceste k prvej svetovej vojne
30/70
Študent získava potrebné znalosti a vedomosti o politickom, hospodárskom a sociálnom vývoji európskeho aj mimoeurópskeho sveta v rokoch 1789 – 1914. Po úspešnom absolvovaní predmetu by mal byť študent schopný orientovať sa v základných otázkach moderných všeobecných dejín. Zámerom kurzu je oboznámiť študentov so všeobecnými dejinami od konca 18. storočia, od Veľkej francúzskej revolúcie v r. 1789 – 1799 po začiatok prvej svetovej vojny, poskytnúť plastický obraz premeny spoločnosti počas dlhého 19. storočia. Študent získava prehĺbené vedomosti a znalosti o období 19. storočia vo svetových dejinách. Osvojí si informácie, na základe ktorých bude schopný kriticky myslieť a objektívne hodnotiť toto obdobie v kontexte dejín jednotlivých európskych štátov. Dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, ovláda základné historické pojmy politického vývoja. Na dejiny 19. storočia sa v štúdiu dejín kladie osobitný dôraz, pretože práve v tomto období sa začínajú spoločenské javy a procesy, ktoré bezprostredne ovplyvnili vývin spoločnosti až do dnešných čias. Študent absolvovaním tohto predmetu vie zhodnotiť význam tohto obdobia pre novšie dejiny.
1 hodina prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (3 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 48 hodín tvorba portfólia a reflexií na prednášané témy;15 hodín príprava na priebežnú diskusiu; 15 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 90 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); analýza textov, ikonických textov a edukačných materiálov; vysvetľovanie; diskusia/kolokvium o predmetnej téme; riešenie problémových otázok teoretickej a praktickej roviny školského dejepisu; hodnotenie Swot analýzou
Povinná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae, 2/2014.
BOCKOVÁ, A.: Výučba dejepisu ako pedagogický problém (pohľad na funkčnosť dejepisného vzdelávania a funkčnosť faktografie). In: Verbum historiae 1. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2009.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
KRATOCHVÍL, V.: Metafora stromu ako model didaktiky dejepisu k predpokladom výučby. Bratislava : Raabe, 2019.
STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : Metocké centrum mesta Bratislavy, 2002.
Odporúčaná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Empirický prieskum. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
BURIAN, V.: Trendy, ktoré možno zatrasú školami. In: Dobrá škola, roč. 7, 2015, č. 3.
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
LABISCHOVÁ, D.-GRACOVÁ, B.: Příručka k didaktice dějepisu, Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, 2010.
STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : Metodické centrum mesta Bratislavy, 2007.
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy;
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
100 % priebežného slovného a písomného hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra analyzuje, reflektuje a písomne spracuje obsah prednášaných a diskutovaných tém, formuluje vlastné riešenia prezentovaných problémov (uplatňuje metódu E-U-R). Hodnotenie študentov prebieha priebežne diskusiou/kolokviom a obhajobou písomnej reflexie na prednášané témy. Pri celkovom hodnotení sa aplikuje Swot analýza. Hodnotí sa kvalita výstupov študentov Swot analýzou. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, nahodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent má široké, kompaktné vedomosti v špecializovanej oblasti odboru a vie ich uplatniť v teoretických i praktických súvislostiach, orientuje sa v súčasnom stave poznania hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Študenti sa oboznámia s vybranými problémami modernej didaktiky dejepisu, identifikujú požiadavky kladené na vzdelávanie učiteľov a získavajú vedomosti o aplikácii metód a stratégií odporúčaných pre výučbu a učenie sa žiakov v základných a stredných školách. Nadobudnú prehľad o modernizácii dejepisnej výučby na Slovensku a požiadavkách na funkčnosť didaktického systému v edukačnej praxi.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy:
- Základné pojmy odborovej didaktiky: „moderná“ didaktika dejepisu, metodika, historické vedomie, historická kultúra, historické poznanie, historické vzdelanie, historické povedomie, historická pamäť, funkčná gramotnosť, funkčnosť faktografie.
- Vzťah historickej vedy a dejepisu, ich prepojenosť i autonómne postavenie, popularizácia historického poznania, špecifiká práce historika a učiteľa dejepisu.
- Projektovanie (konceptualizácia) dejepisu ako školského predmetu, vízie a perspektívy, požiadavky a odporúčania RE a odborných komisií pre výučbu dejepisu v 21. storočí, aktualizácia výberu učiva dejepisu vo vzdelávacej oblasti: človek a spoločnosť.
- Didaktický systém, jeho komponenty a funkčnosť. Vzorec fungovania didaktického systému v dejepise.
- Úloha didaktiky dejepisu v súčasnom modernom vyučovaní, aplikácia 3 základných funkcií dejepisu.
- Ciele a úlohy dejepisu. Taxonómie cieľov a úloh, „operacionalizácia“ cieľov vsúčasnej výučbe dejepisu a učení sa. Aká je teória a aká je prax?
- Procesuálna stránka výučby dejepisu, závery empirických výskumov o stave školskej dejepisnej praxe.
- Moderné (aktivizujúce) metódy a techniky výučby a učenia sa, význam „neurodidaktiky“ v edukačnom procese.
- Rôznorodosť edukačných médií a ich funkčnosť v dejepisnom vzdelávaní, učebnice dejepisu ako najrozšírenejší druh historickej literatúry, funkcie a praktická využiteľnosť ich štruktúrnych komponentov.
- Dejepis zábavnejšou formou (didaktické hry, komiksy, karikatúry, koláže, grafické schémy a pod.).
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa teoretické poznatky o modernej odborovej didaktike dejepisu, o európskych trendoch a odporúčaniach pre súčasný dejepis. Získa prehľad o modernizácii dejepisnej výučby na Slovensku a funkčnosti didaktického systému dejepisu. Vie analyzovať parciálne problémy modernej didaktiky dejepisu a výsledky empirických výskumov súčasnej školskej praxe. Je zorientovaný aj v tvorbe výučbových médií a procese kritického posudzovania vzdelávacích materiálov a programov.
4 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
4P (6 kreditov): 11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 53 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 53 hodín príprava na skúšku. Spolu 150 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning
Povinná literatúra:
LETZ, R.: Slovenské dejiny IV. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2010.
LETZ, R.: Slovenské dejiny V. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2012.
LETZ, R.: Slovenské dejiny VI. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2021.
Odporúčaná literatúra:
BARNOVSKÝ, M.: Na ceste k monopolu moci. Mocenskopolitické zápasy na Slovensku v rokoch 1945 – 1948. Bratislava : Archa, 1993.
HRADSKÁ, K. – KAMENEC, I. a kol.: Slovenská republika 1939 – 1945. Bratislava : VEDA, 2015.
JABLONICKÝ, J.: Povstanie bez legiend. Bratislava : Obzor, 1990.
KAMENEC, I.: Po stopách tragédie. Bratislava : Premedia, 2020.
KLIMEK, A.: Boj o hrad. 1. a 2. diel. Praha : Panevropa, 1998.
LIPTÁK, Ľ. (zost.): Politické strany na Slovensku v r. 1860 – 1989. Bratislava : Archa, 1992.
LONDÁK, M. – SIKORA, S. – LONDÁKOVÁ, E.: Predjarie. Politický, ekonomický a kultúrny vývoj na Slovensku v rokoch 1960 – 1967. Bratislava : VEDA, 2002.
LONDÁK, M. – SIKORA, S. a kol.: Rok 1968 a jeho miesto v našich dejinách. Bratislava : VEDA, 2009.
PEŠEK, J – LETZ, R.: Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004.
RYCHLÍK, J.: Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2015.
VAŠŠ, M.: Slovenská otázka v 1. ČSR (1918 – 1938). Martin : Matica slovenská, 2011.
ZEMKO, M. – BYSTRICKÝ, V. (eds.): Slovensko v Československu 1918 – 1939. Bratislava : VEDA, 2004.
50 % priebežného a 50 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje písomný test v priebehu semestra a ústnu skúšku v skúškovom období. Priebežné hodnotenie - študent absolvuje písomný test na konci semestra a ústnu skúšku v skúškovom období. V písomnom teste sa hodnotia nadobudnuté vedomosti o historických osobnostiach a udalostiach vo forme doplnenia správnej odpovede doplnením, alebo zakrúžkovaním. Záverečné hodnotenie - na ústnej skúške si študent vytiahne dve otázky. Prvá je zameraná na konkrétny historický problém alebo udalosť, druhá na historickú osobnosť. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť
slovenský jazyk
Študenti sa prierezovou formou oboznámia s dejinami Slovenska v 20. storočí. Sústreďuje sa na kľúčové problémy národných dejín 20. storočia. Približuje interpretácie prelomových období, pomôže spoločne odkrývať tabuizované témy, spoznať dobovú spoločnosť a jej osobnosti. Sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- 1. ČSR, jej vznik, miesto a význam v dejinách
- autonomizmus verzus centralizmus
- rozmach kultúry po roku 1918
- osobnosti 1. ČSR
- Slovenský štát z roku 1939, jeho vznik a miesto v dejinách
- formy kolaborácie na Slovensku
- perzekúcie (politickí oponenti, Židia, Rómovia)
- zahraničný odboj, domáci odboj a jeho osobnosti
- Slovenské národné povstanie
- prechodné obdobie 1945 – 1948
- zakladateľské obdobie komunistického režimu 1948 – 1953
- perzekúcie (politické procesy, násilná kolektivizácia)
- socialistická spoločnosť
- pokus „o socializmus s ľudskou tvárou“ v roku 1968
- normalizácia
- tretí odboj
- nežná revolúcia a prvé kroky v demokracii
50/50
Kurz umožňuje študentovi možnosť získať komplexné poznatky zo slovenských dejín 20. storočia (1918 – 1992). Naučí sa orientovať v sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch a prepájať ich analogicky so súčasnosťou. Získa schopnosť kriticky myslieť a objektívne hodnotiť nedávnu minulosť. Dokáže analyzovať a zhodnocovať toto historické obdobie, komparovať ho s vývojom v iných krajinách a dospievať k syntetizujúcim záverom. Dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, historických interpretáciách, rozlišovať ich a nadobudne schopnosť myslieť v súvislostiach.
4 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
4P (6 kreditov): 11x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 36 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 100 hodín príprava na skúšku. Spolu 180 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: dialogická forma prednášky; použitie spätnej väzby na overenie funkčnosti formy odovzdávaných informácií, fixácia prednášaných informácií prostredníctvom priebežného hodnotenia (test po 7. prednáške)
Povinná literatúra
HOBSBAWM, E.: Věk extrémů. Praha : Argo, 1997.
KENNEDY, P.: Vzestup a pád velmocí. Ekonomické proměny a vojenské konflikty v letech 1500 – 2000. Praha : NLN, 1998.
PEČENKA, M. – LUŇÁK, P.: Encyklopedie moderní historie. Praha : Libri, vydanie z r.1999 (resp. dotlač 2005,2008)
Odporúčaná literatúra:
BARNOVSKÝ, M. – IVANIČKOVÁ, E. (ed.): Prvé povojnové voľby v strednej a juhovýchodnej Európe. Bratislava : VEDA, 1998.
JOHNSON, P.: Dějiny 20. století. (niekoľko vydaní - od Praha : Rozmluvy, 1991, najnovšie Leda 2014.
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN,1997 (predovšetkým
„heslár“ k dejinám 20. storočia)
KENNEDY, P.: Vzestup a pád velmocí. Ekonomické proměny a vojenské konflikty v letech 1500 – 2000. Praha : NLN, 1998.
Kol.: Stredná a juhovýchodná Európa v politike veľmocí. Sondy do vývoja II. Bratislava : HÚ SAV, 1994.
Kol: Cesty k trhovému hospodárstvu. Bratislava : EÚ SAV, 1993.
MEDVEDEV, R. – MEDVEDEV, Ž.: Neznámy Stalin. Bratislava : Slovart, 2006.
MOULIS, V. – VALENTA, J. – VYKOUKAL, J.: Vznik, krize a rozpad sovětského bloku v Evropě 1944 – 1989. Ostrava : Amosium Servis, 1991.
RUPNIK, J: Jiná Evropa. Praha : Prostor, 1992.
30 % priebežného a 70 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v priebehu semestra a ústnu skúšku v skúškovom období. V písomnom teste sa hodnotia nadobudnuté vedomosti o hlavných historických osobnostiach a základných udalostiach všeobecných dejín súčasnosti vo forme doplnenia správnej odpovede jej dokončením alebo zakrúžkovaním príslušnej možnosti. Záverečné hodnotenie - na ústnej skúške si študent vytiahne dve otázky, prvú zo širšej historickej problematiky a druhú zameranú na konkrétny problém.
Maximálny možný počet bodov za test je 20, prístup na vykonanie ústnej skúšky študentovi zabezpečí získanie minimálne 15 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať (súhrnne) najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý v niektorej časti z oboch podmienok nezíska predpísaný počet bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky – študent sa plne orientuje v problematike, pričom si paralelne uvedomuje základnú relevanciu a stupeň objektivity získavaných historických poznatkov a v základných princípoch i spôsoby ich prenášania do (učiteľskej) praxe dejepisu)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard - študent sa bezpečne orientuje v príslušnej historickej problematike, jeho schopnosť vlastnej analýzy a aplikácie získaných poznatkov do aktuálnych podmienok jeho sveta a ich prenášania do učiteľskej praxe je však medzerovitá a obmedzená
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa bezpečne orientuje v práve naučenej historickej problematike, získané poznatky však nedokáže úplne samostatne transponovať do ďalších žiaducich rovín dejepisného (učiteľského) vzdelávania)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent uspokojivo reprodukuje základné historické poznatky, optikou celkového kontextu problematiky sú však jeho vedomosti torzovité, pričom nepreukazuje schopnosť naučené poznatky zovšeobecniť)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent reprodukuje základnú historickú faktografiu iba s veľkými ťažkosťami, ovláda len jej najzákladnejší materiál, získané poznatky nevie sumarizovať ani aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda základnú faktografiu ani nepreukazuje schopnosť samostatne myslieť)
slovenský a český jazyk
Prierezová analýza základných čŕt, trendov a periodizačných medzníkov moderných dejín 20. storočia:
- základné teoretické problémy dejín 20. storočia (dejiny 20. storočia ako tzv. „krátke dejiny“ a iné pohľady, kľúčová historická terminológia využívaná v interpretácii dejín 20. storočia a jej význam)
- rekapitulácia vojnového konfliktu 1914 – 1918 a revolúcie v Rusku
- svet po prvej svetovej vojne: versailleský systém a jeho vplyv na vývoj medzinárodných politických a hospodárskych vzťahov, záujmy mocností verzus problémy malých štátov, vzostup veľkých mimoeurópskych krajín, zrod komunistického socializmu a nemecká otázka medzi dvoma vojnami, problémy demokracie
- totalitné štáty na ceste agresie: Nemecko a ZSSR a príčiny (európskej ) vojny, Japonsko a vojna mimo Európy
- koniec starej Európy – vývoj, vyústenie a bilancia druhej svetovej vojny
- medzivojnové obdobie očami interdisciplinárneho výskumu: pohľad na medzivojnovú spoločnosť pomocou historickej sociológie, demografie, kulturologických disciplín
- svet po druhej svetovej vojne: od záverečných rokovaní Spojencov po vznik a priebeh tzv. studenej vojny, utváranie sovietskeho bloku a prax komunistického socializmu, možnosti sociálneho štátu prezentované v západoeurópskom vývoji, západoeurópska integrácia a základné trendy a dôsledky globalizácie
- hospodársky rozmach európskych a neeurópskych krajín, rozklad koloniálnej ideológie a „tretí svet“ na medzinárodnej scéne
- od „zlatých šesťdesiatych“ rokov po prvé hospodárske a kultúrne otrasy vyspelých krajín a novú etapu vojenskopolitickej konfrontácie medzi Západom a Východom, výsledky brežnevovského ZSSR a krajiny strednej a východnej Európy v dobe platnosti tzv. Brežnevovej doktríny, pokusy o reformu sovietskeho systému, rozpad ZSSR, výsledky čínskeho komunistického modelu a rozpad medzinárodného komunistického hnutia
- záver studenej vojny na medzinárodnej scéne a otázniky nad modelmi medzinárodnej stability: kto boli víťazi?
30/70
Prierezová forma prednášok reflektuje ciele učiteľskej výučby histórie na bakalárskom stupni vzdelávania. To znamená, že poslucháči kurzu získajú základný prehľad o podstatných črtách, trendoch a periodizačných medzníkoch moderných dejín 20. storočia a v závere kurzu dokážu v hlavných črtách interpretovať príčiny odlišných hodnotení ich jednotlivých javov, resp. príslušných historických procesov v rôznych historických školách súčasnosti. Bližšie sa zoznámia so vzájomnými väzbami sociálnych, hospodárskych a politických dejín 20. storočia, špecificky budú upozornení na európsky a všimnú si stredoeurópsky kontext všeobecných dejín, všetko uvedené vždy s pripomenutím osobitostí interpretácií týchto väzieb v dejepisnej výučbe.
2 hodiny prednáška + 1 hodina seminár / týždeň, spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P+1S (2 kredity): 11 x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 27 hodín príprava na skúšku; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o prebratej téme; metóda incidentu; zážitkové metódy; e-learning; monologické metódy;
KRASNOVSKÝ, B.: Stručné dejiny praveku a staroveku. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2010, 146 s.
Odporúčaná literatúra:
KAMINSKÁ, Ľ.: Dejiny praveku a včasnej doby historickej na Slovensku. Košice : Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, 2019, 220 s.
FURMÁNEK, V.- KUJOVSKÝ, R.: Slovacchia - Crocevia delle civiltà Europee. Florencia : AÚ SAV, Istituto Slovacco, 2005, 133 s.
ROAF, M.: Svět Mezopotámie. Praha : Knižný klub Balios, 1998, 238 s.
BÁRTA, M.: Příběh civilizace. Praha : Academia, 2016, 360 s.
HABAJ, M.: Féničania. Bratislava : Perfekt, 2016, 160 s.
HABAJ, M. a kol: Od Tróje k Termopylám. Bratislava : Perfekt, 2019, 288 s.
FURIO, D.: Staroveké Řecko. Praha: Rebo, 2011, 228 s.
HABAJ, M.: Alexander Veľký. Bratislava : Perfekt, 2018, 358 s.
GRANT, M.: Dějiny antického Říma, BB/Art, 2011, 472 s.
Audiovizuálne pramene, dokumentárne filmy.
80 % hodnotenia zo záverečnej skúšky vo forme testu. 20 % hodnotenia z aktívneho zapájania sa do diskusie v priebehu celého semestra, pričom tie študent/-ka získa v prípade, ak sa zapojí aspoň do jednej tretiny z diskusií. Študent/-ka absolvuje test na konci semestra. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 %, na získanie hodnotenia B najmenej 81%, na hodnotenie C najmenej 73 %, na hodnotenie D najmenej 66 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania vývoja praveku a starovekých civilizácií s dôrazom na vývoj európskej civilizácie a slovenskej proveniencie. Študent/-ka sa oboznámi s dejinami praveku a staroveku prostredníctvom analýzy vzniku a úpadku jednotlivých kultúr v kontexte ich prírodných podmienok, resp. životného prostredia. Študent/-ka ako budúci pedagóg/-ička tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- Úvod do štúdia dejín praveku a staroveku. Predmet, delenie, historické pramene, metódy historického bádania.
- Dejiny praveku. Základná antropogenéza, chronológia európskeho praveku, charakteristika a periodizácia jednotlivých vývojových období (paleolit, mezolit, neolit, eneolit, doba bronzová, doba železná) a kultúr vyskytujúcich sa na území Slovenska.
- Charakteristika starovekej Mezopotámie. Vývoj civilizácií Sumeru, Akkadu, Babylónie, Asýrie.
- Staroveký Predný Východ. Charakteristika vývoja starovekého Izraela, Perzskej a Elamitskej ríše. Základná chronológia a najvýznamnejší panovníci.
- Egypt a jeho susedia v období Starej, Strednej, Novej ríše a Neskorej ríše. Charakteristika špecifík egyptského vývoja. Ríša Chetitov a Mitanni. Boj o hegemóniu v oblasti Malej Ázie a Blízkeho Východu. Základná chronológia a najvýznamnejší panovníci.
- Chetiti a Mitanni. Boj o hegemóniu v oblasti Malej Ázie a Blízkeho Východu. Základná chronológia a najvýznamnejší panovníci.
- Egejská oblasť – Minojská a Mykénska civilizácia. Homérske eposy ako prameň poznania „temného obdobia“ Grécka, archaické obdobie Grécka, charakteristika pomerov v Sparte a Aténach.
- Vrchol starovekej gréckej civilizácie a spory v oblasti Egejského mora. Grécko – perzské vojny, Aténsky námorný spolok, aténska spoločnosť v dobe Periklovej, charakteristika Sparty a jej spojencov. Príčiny a periodizácia Peloponézskej vojny.
- Thébska hegemónia, Grécko pod nadvládou Macedónie. Reformy Filipa II. a doba Alexandra Macedónskeho. Diadochovia a rozdelenie ríše po Alexandrovej smrti. Vznik helenistických štátov a ich boj s Rímom. Charakteristika pomerov a historického vývoja.
- Oblasť západného Stredomoria v rokoch 800 – 265 pred Kr. Kartágo, Etruskovia, vznik a počiatky Ríma, rané obdobie rímskej republiky, Grécka kolonizácia v západnom Stredomorí, dobytie Itálie Rimanmi.
- Vznik rímskeho impéria (264 – 30 pred Kr.). Púnske vojny a dobytie helénskych štátov, kríza a zánik republiky, reformy bratov Gracchovcov, Mariova reforma, Sulla. Prvý a druhý triumvirát.
- Rímska ríša za principátu (do roku 284 po Kr.). Mocenský rozmach Ríma, barbarská Európa v tomto období s dôrazom na územie dnešného Slovenska.
- Neskorá doba rímska (284 – 395). Charakteristika dominátu a celého uvedeného obdobia, až do rozdelenia Rímskej ríše. Zánik Západorímskej ríše a vznik barbarských kráľovstiev (395 – 476), sťahovanie národov, Slovania v susedstve Rímskeho impéria.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študent/-ka si v rámci kurzu Všeobecné dejiny I. osvojuje kľúčové fakty z pravekých a starovekých dejín svetovej a slovenskej proveniencie s dôrazom na dejinný vývoj európskej civilizácie. Rozvíja schopnosti historického myslenia a hodnotenia dejinných a kultúrnych javov a súvislostí v minulosti s dosahom do súčasnosti. Študent/-ka dokáže analyzovať staroveké civilizácie, príčiny ich rozkvetu a úpadku, orientuje sa vo významnejších osobnostiach. Syntetizuje informácie a vie aktualizovať získané poznatky o historickom význame starovekých kultúr a civilizácií. Vyučovanie kurzu prebieha v kontexte prípravy budúcich učiteľov na ich budúce povolanie.
2 hodiny prednáška/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava na skúšku. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: monologické metódy, problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning
Povinná literatúra:
BLOCH, M.: Obrana historie aneb historik a jeho řemeslo. Praha : Svoboda, 1967.
BARTL, J.: Úvod do štúdia dejepisu, Bratislava : UK, 1997.
Od Hegela k Fukuyamovi. In: Dějiny a současnost 2/1991.
HAVELKA, M.: Dějiny a smysl . Praha : KDS, 1999.
Úvod do studia dějepisu I., II. Brno : Masarykova univerzita, 2014.
FERIANCOVÁ, A. – GLEJTEK, M (eds.): Prameň – jeho funkcia, význam, interpretácia a limity v historickom výskume. Nitra 2010.
Odporúčaná literatúra:
LE GOFF, J.: Středověký člověk a jeho svět. Praha : Vyšehrad, 1999.
DAWSON, Ch.: Porozumět Evropě. Praha : Zvon, 1995.
ČORNEJ, P.: Tajemství českých kronik. Litomyšl : Paseka, 2003.
LIPTÁK, Ľ.: Storočie dlhšie ako sto rokov. Bratislava : Kalligram, 2011.
KLÍMA, B.: Mládež a dejiny. Brno : CERM, 2001.
10 % priebežného a 90 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v polovici semestra, z ktorého môže získať max. 20 bodov. V skúškovom období absolvuje ústnu skúšku. V rámci ústnej skúšky si študent bude ťahať dve otázky.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Predmet a poslanie histórie
- Postupy a etapy historického výskumu
- Bibliografie
- Štúdium historickej literatúry
- Písomné spracovanie a vedenie dokumentácie
- Klasifikácia historických prameňov
- Nepísané pramene
- Písané pramene
- Archívy a archívne pomôcky
- Metódy historického výskumu
- Písomné spracovanie výsledkov výskumu
10/90
Kurz je zameraný na pochopenie kľúčových pojmov z dejepisu, jeho aktuálneho významu, na získanie základných poznatkov z oblasti bibliografie, práce s historickými prameňmi a literatúrou, spôsobu citovania, ktoré študenti využijú v rámci svojho štúdia pri písaní seminárnych a diplomových prác, pri budúcej pedagogickej a odbornej práci. Absolvovaním predmetu si študent osvojí základné pojmy a metódy práce historika a získa predpoklady k ich praktickému využívaniu. Osvojí si schopnosť spájať teoretické poznatky s praktickými zručnosťami.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 20 hodín tvorba priebežných seminárnych prác na predmetné témy;10 hodín príprava výučby a učenia sa v teréne; 10 hodín diskusia; 15 hodín tvorba záverečnej prezentácie a obhajoba práce (projektu) na voľnú tému regionálnych dejín. Spolu 77 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); analýza historických prameňov; vychádzka; skupinová práca; metóda hrania rolí; štruktúrovaná inscenácia; projektová metóda; diskusia/kolokvium o predmetnej téme; Swot analýza
Povinná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Kultúrne a prírodné dedičstvo Slovenska – spoločné dedičstvo ľudstva. In: Verbum historiae 2/2019.
BOCKOVÁ, A.: Pamäť miest stredoeurópskeho regiónu (neformálna výučba histórie v teréne). In : Verbum historiae 1/2021.
BOCKOVÁ, A. – GÁPA, M.: Možnosti transferu historických poznatkov (múzejných zbierok) do edukačného procesu. In: Muzeológia a kultúrne dedičstvo I. 6/2018.
KAČÍREK, Ľ.: Kultúrne dedičstvo Slovenska. Vysokoškolské skriptá. Bratislava : Univerzita Komenského, 2016.
Odporúčaná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Regionálne dejiny v súvislosti s výchovou a vzdelávaním v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. In : Regionální dějiny v dějepisném vyučování na českých a slovenských školách. Ústí nad Labem, UJEP, 2006.
BOJKOVÁ, A.: Dejepis globálne. In : Rozvojové vzdelávanie. Témy a metódy IV. Bratislava : Portis 2018.
Monografie miest a obcí (podľa tematického výberu).
ŠTEFÁNIK, M. – LUKAČKA, J. a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : HÚ SAV, 2010.
ZDECHOVANOVÁ, D.-BOCKOVÁ, A. (eds.): Kultúrne dedičstvo inovatívnou formou (e-learning). Výukové CD. Bratislava : Strom života, 2012.
100 % priebežného slovného a bodového hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra analyzuje a reflektuje slovne, písomne, obrazom obsah tematického zamerania predmetu. Pri riešení priebežne zadávaných úloh (aj v teréne počas vychádzok) uplatňuje metódu E-U-R, diskusiu a skupinovú prácu. Výstup záverečnej seminárnej práce prezentuje v kolektíve a je slovne hodnotený. Celkové hodnotenie sa uzatvára diskusiou/kolokviom, sumarizáciou získaných bodov a aplikáciou Swot analýzy. Na získanie záverečného hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent preukazuje požadované výsledky v aplikácii prierezových vedomostí v oblasti odboru a príbuzných vied, vie ich uplatniť v teoretických i praktických súvislostiach aj v kontextoch miestnej, národnej i stredoeurópskej histórie. Orientuje sa v súčasnom stave poznania hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje, vie dešifrovať historické pramene a aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Študent sa oboznámi s vybranými problémami výučby regionálnych dejín, identifikuje požiadavky kladené na vzdelávanie učiteľov a žiakov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva, získava vedomosti o aplikácii metód a stratégií odporúčaných pre poznávanie „nadčasových“ hodnôt (nielen) lokálnych dejín. Nadobudne skúsenosti realizáciou tímovej práce pri tzv. „oživovaní“ histórie.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy:
- Dejepis vonku – dešifrovanie histórie v teréne v časovo-priestorových súradniciach.
- „Oživené“ učebnice dejepisu v meste Bratislava. Tri vychádzky s mapou a časovou priamkou v ruke. Význam objektovej didaktiky v edukačnej praxi.
- Modelové situácie (rámce) historického a procedurálneho poznávania. Modelové ukážky spracovania vybraných tém regionálnych dejín.
- Poznávanie historických regiónov Slovenska, špecifík ich vývoja a perspektív.
- Historické a symbolické cesty prechádzajúce regiónmi Slovenska, regionálne dejiny v kontexte národných a stredoeurópskych dejín.
- Aktívne vnímanie medziodborových súvislostí v prierezových témach regionálnych dejín.
- Miesta pamäte, o čom vypovedajú zachované pamiatky?
- Miesto regionálnych dejín v príprave budúcich učiteľov dejepisu.
- Tvorba projektov popularizujúcich artefakty regionálnej (miestnej) histórie.
100/0
Absolvent predmetu vie pracovať s ľubovoľným materiálom regionálnej „mikrohistórie“, chápe nevyhnutnosť prepájania miestnych a národných dejín pri štúdiu histórie, ako aj medziodborových súvislostí, vie reflektovať význam regionálneho bádania – či už historického, etnografického, sociologického, ktoré poskytuje výučbe dejepisu kontextové prepojenia. Preukazuje základné zručnosti spracovania regionálneho pramenného materiálu a ovláda metodiku tvorby didaktických, edukačných pomôcok pre popularizovanie regionálnej histórie. Popri aplikácii kognitívnej funkcie histórie vie uplatniť aj edukačnú a delektornú funkciu.
2 hodiny seminár/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 20 hodín príprava seminárnej práce, 5 hodín vypracovávanie individuálnych úloh na každú hodinu, 3 hodiny príprava prezentácie. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning, heuristická metóda, analýza prameňov
Povinná literatúra:
BLOCH, M.: Obrana historie aneb historik a jeho řemeslo. Praha : Svoboda, 1967.
KATUŠČÁK, D.: Ako písať vysokoškolské kvalifikačné práce. Bratislava : Stimul, 1998.
ŠVEC, Š. a kol.: Metodológia vied o výchove. Bratislava : IRIS, 1998.
BARTL, Július: Úvod do štúdia dejepisu. Bratislava. : Univerzita Komenského, 1997 (2003), 133 s.;
HROCH, Miroslav a kol.: Úvod do studia dějepisu. Praha : SPN, 1985, 304
100 % priebežného hodnotenia. Študent odovzdá na konci semestra seminárnu prácu – spracuje odborný text podľa zadania. Na každú hodinu vypracováva individuálne pracovné úlohy. Na získanie záverečného hodnotenia je potrebné aktívne pracovať na každej hodine, plniť predpísané zadania a odovzdať a odprezentovať seminárnu prácu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100 – 91 % (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B 90 – 81 %(veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C 80 – 73 %(dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D 72 – 66 %(uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E 65 – 60 %(dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx 59 % a menej (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský jazyk a český jazyk
Základné požiadavky na spracovanie odbornej práce z histórie:
- Cieľ a predmet práce
- Heuristika k historickej práci – bibliografie, historická literatúra, pramene
- Kritické štúdium informačných zdrojov a jeho dokumentácia
- Spracovanie projektu práce, vytvorenie štruktúry práce
- Príprava a realizácia odbornej práce
- Príprava a realizácia výskumu k odbornej práci
- Spracovanie výsledkov výskumu práce, ich analýza, interpretácia a syntéza
- Záverečná jazyková a formálna úprava práce
100/0
Cieľom kurzu je rozvíjať informačnú gramotnosť, odborné, metodologické a vyjadrovacie
schopnosti študentov a študentiek. Študent po absolvovaní predmetu:
- Pozná a vie sa orientovať v primárnych a sekundárnych odborných a vedeckých zdrojoch v odbore štúdia.
- Pozná a vie uplatňovať zásady autorskej etiky.
- Vie kriticky zhodnotiť odbornú kvalitu online zdrojov.
- Vie uplatňovať zásady písania odborného textu.
- Vie štruktúrovať odborný text v súlade so zvyklosťami odboru.
- Vie si pripraviť prezentáciu, rozvíja komunikačné zručnosti
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 19 hodín príprava na priebežné hodnotenie + 19 hodín príprava na seminárnu prácu; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh; e-learning; práca v malých skupinách, didaktické hry
VALACHOVIČ, P.: Zákonníky starovekých národov. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2003, 50 s.
PETIŠKA, E.: Staré grécke báje a povesti. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010, 191 s.
PROSECKÝ, J.: Epos o Gilgamešovi. Praha : Nakladelství Lidové novimy, 2019, 448 s.
HOMÉR: Ilias a Odysea. Praha : Leda, 2021, 440 a 552 s.
HÉRODOTOS: Dejiny. Praha : Academia, 2004, 552 s.
CAESAR, G. I.: Zápisky o vojne v Galii. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008, 208 s.
Audiovizuálne pramene, dokumentárne filmy.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárnu prácu študent/-ka odovzdá v skúšobnom období, z ktorej môže získať 70 % celkového hodnotenia. V priebehu semestra tiež prezentuje vybranú tému (30 % celkového hodnotenia), na ktorej priebežne pracuje, pred svojimi spolužiakmi a vyučujúcim/-ou. Vyvolá diskusiu a pripraví didaktickú hru. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81% bodov, na hodnotenie C najmenej 73 % bodov, na hodnotenie D najmenej 66 % bodov a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania a dôkladnejšie poznanie pramennej bázy starovekých dejín. Študent/-ka sa oboznámi s vývojom v období staroveku prostredníctvom analýzy historických prameňov. Študent/-ka ako budúci pedagóg/-ička tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom. Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- epos o Gilgamešovi
- Chammurapiho zákonník
- Chetitský zákonník
- Starogrécke báje
- Gortýnske zákony
- Ilias a Odysea
- Herodotove dejiny
- Zákony XII tabúľ
- Zápisky o vojne v Galii
- a i.
100/0
V rámci predmetu si študent dôkladne osvojí metódy práce s dobovými historickými prameňmi z dejín staroveku v rokoch 2 000 pr. Kr. – 476 po Kr. a ich možné využitie v pedagogickom procese na základnej alebo strednej škole. Študent dokáže profesionálne narábať s písomnými historickými prameňmi rôzneho charakteru (eposy, zákonníky, dobové historiografické spisy a i.) a prehĺbi si vedomosti prostredníctvom analýzy dobových historických prameňov. Dokáže vyhodnotiť význam prameňov, interpretovať ich a porovnávať s inými prameňmi. Okrem toho sa naučí kriticky myslieť, samostatnejšie argumentovať a diskutovať o problémoch.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 9 hodín – príprava na jednotlivé semináre; 7 hod – príprava na priebežné hodnotenie (test); 5 hodín vypracovávanie individuálnych úloh; 9 hod - príprava na záverečné hodnotenie (test). Spolu 52 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výučba latinskej gramatiky, preklad latinských textov a prameňov historickej povahy, práca s edíciami, problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning, heuristická metóda
BEJLOVEC, J.: Latina pro vysoké školy. Praha : SPN, 1972.
MAREK, M.: Slovník stredovekej a novovekej latinčiny na Slovensku. Trnava: FF TU v Trnave a Towarzystwo Slowaków w Polsce, 2020. Druhé vydanie.
ŠPAŇÁR, J. – HRABOVSKÝ, J.: Latinsko-slovenský, slovensko-latinský slovník. Bratislava : SPN, 2012.
ŠPAŇÁR, J. – KETTNER, E.: Latinčina pre gymnáziá. Bratislava : SPN, 1965.
ZACHOVÁ, J.: Latina pro historiky a archiváře. Praha : Academia, 2005.
V priebehu semestra budú dve písomné previerky po 25 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nazhromaždí menej ako 59 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa naučí základy latinskej gramatiky, napíše obe písomky minimálne spolu na 45 bodov, zvládne vynikajúco prácu s latinskými prameňmi.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, zvládne základy latinskej gramatiky, napíše písomky na minimálne 41 bodov, zvládne prácu s latinskými prameňmi.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale písomky ukázali nedostatky, keďže za ne súhrnne získal menej ako 40 bodov.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité. Z písomiek získal menej ako 35 bodov.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky. Z písomiek získal menej ako 29 bodov.
FX (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky.
slovenský a český jazyk
Predmet je zameraný na odbornú slovnú zásobu, na základy latinskej gramatiky a na prácu s latinskými historickými prameňmi.
- Úvod do štúdia latinského jazyka.
- I. deklinácia. Raný vek rímskej literatúry.
- II. deklinácia. Literatúra cisárskeho obdobia.
- I. a II. konjugácia. Stredoveké latinské pramene.
- Upevňovanie učiva. Edície stredovekých listín.
- III. a IV. konjugácia. Latinské pramene k dejinám stredovekého a ranonovovekého Slovenska.
- Sloveso esse a jeho zloženiny. Latinské pramene k dejinám miest na Slovensku.
- Zámená. Latinské pramene k cirkevným dejinám Slovenska.
- Imperfektum slovies I. – IV. konjugácie. Latinské novoveké pramene.
- III. deklinácia. Particípium prézenta. Futúrum slovies I. a II. konjugácie.
- Opakovanie, čítanie jednoduchých textov.
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa základy latinskej gramatiky. Získa základné vedomosti o latinskom jazyku, o skloňovaní podstatných mien a zámen a časovaní slovies v prítomnom, minulom a budúcom čase. Po absolvovaní predmetu bude študent schopný preložiť jednoduchšie texty z latinčiny do slovenčiny. Naučí sa pracovať s latinskými historickými prameňmi a s edíciami prameňov.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 9 hodín – príprava na jednotlivé semináre; 7 hod – príprava na priebežné hodnotenie (test); 5 hodín vypracovávanie individuálnych úloh; 9 hod - príprava na záverečné hodnotenie (test). Spolu 52 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výučba latinskej gramatiky, preklad latinských textov a prameňov historickej povahy, práca s edíciami, problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning, heuristická metóda
BEJLOVEC, J.: Latina pro vysoké školy. Praha : SPN, 1972.
MAREK, M.: Slovník stredovekej a novovekej latinčiny na Slovensku. Trnava: FF TU v Trnave a Towarzystwo Slowaków w Polsce, 2020. Druhé vydanie.
ŠPAŇÁR, J. – HRABOVSKÝ, J.: Latinsko-slovenský, slovensko-latinský slovník. Bratislava : SPN, 2012.
ŠPAŇÁR, J. – KETTNER, E.: Latinčina pre gymnáziá. Bratislava : SPN, 1965.
ZACHOVÁ, J.: Latina pro historiky a archiváře. Praha : Academia, 2005.
V priebehu semestra budú dve písomné previerky po 25 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nazhromaždí menej ako 59 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa naučí základy latinskej gramatiky, napíše obe písomky minimálne spolu na 45 bodov, zvládne vynikajúco prácu s latinskými prameňmi.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, zvládne základy latinskej gramatiky, napíše písomky na minimálne 41 bodov, zvládne prácu s latinskými prameňmi.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale písomky ukázali nedostatky, keďže za ne súhrnne získal menej ako 40 bodov.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité. Z písomiek získal menej ako 35 bodov.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky. Z písomiek získal menej ako 29 bodov.
FX (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky.
slovenský a český jazyk
Predmet je zameraný na odbornú slovnú zásobu, na základy latinskej gramatiky a na prácu s latinskými historickými prameňmi.
- Úvod do štúdia latinského jazyka.
- I. deklinácia. Raný vek rímskej literatúry.
- II. deklinácia. Literatúra cisárskeho obdobia.
- I. a II. konjugácia. Stredoveké latinské pramene.
- Upevňovanie učiva. Edície stredovekých listín.
- III. a IV. konjugácia. Latinské pramene k dejinám stredovekého a ranonovovekého Slovenska.
- Sloveso esse a jeho zloženiny. Latinské pramene k dejinám miest na Slovensku.
- Zámená. Latinské pramene k cirkevným dejinám Slovenska.
- Imperfektum slovies I. – IV. konjugácie. Latinské novoveké pramene.
- III. deklinácia. Particípium prézenta. Futúrum slovies I. a II. konjugácie.
- Opakovanie, čítanie jednoduchých textov.
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa základy latinskej gramatiky. Získa základné vedomosti o latinskom jazyku, o skloňovaní podstatných mien a zámen a časovaní slovies v prítomnom, minulom a budúcom čase. Po absolvovaní predmetu bude študent schopný preložiť jednoduchšie texty z latinčiny do slovenčiny. Naučí sa pracovať s latinskými historickými prameňmi a s edíciami prameňov.
2 hodiny seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava seminárnu prácu. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
Povinná literatúra:
MARSINA, R. (ed.): V kráľovstve svätého Štefana. Vznik uhorského štátu a čas arpádovských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov III. Bratislava : LIC, 2003.
BREZOVÁKOVÁ, B. – LUKAČKA, J. – SEDLÁK, V. – SOPKO, J.: Pod vládou anjouovských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV. Bratislava : LIC, 2002.
BARTL, J. – DVOŘÁKOVÁ, D. – LUKAČKA, J. – Sopko, J. (ed.): Prvý cisár na uhorskom tróne. Slovensko v čase polstoročnej vlády uhorského, českého, lombardského a nemeckého kráľa a rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského, syna Karola IV. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov V. Bratislava : LIC, 2001.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J. (ed.): Lampert z Hersfeldu: Veľké nemecké putovanie do Jeruzalema v rokoch 1064 – 1065. In: Kultúrne dejiny / Cultural History, 2014, roč. 5, č. 2, s. 238 – 251.
ČAPLOVIČ, D. a kol: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. Bratislava : LIC, 1998.
RATKOŠ, P. (ed.): Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968.
MARSINA, R. – STEINHUBEL, J. – LUKAČKA, J. – PAULINY, J. (ed.): Slovensko očami cudzincov. Vzácne správy o histórii nášho územia od 6. do 10. storočia, tak ako sa javia v písomnostiach prevažne cudzieho pôvodu. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Ed. Bratislava : LIC, 1999.
LUKAČKA, J. – SEGEŠ, V. – FRIMMOVÁ, E. – SKLADANÝ, M. – HRNČIAROVÁ, D. – ŠTEFÁNIK, M. (ed.): Pod osmanskou hrozbou. Osudy Slovenska od Albrechta Habsburského do tragickej bitky pri Moháči v roku 1526 s prihliadnutím na začiatky renesancie v čase vlády Mateja Korvína. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VI. Budmerice : Rak 2005.
SOPKO, J. (ed.): Kroniky stredovekého Slovenska. Budmerice: Rak, 1995.
MARSINA, R. (ed.): Legendy stredovekého Slovenska. Budmerice : Rak, 1997.
MÚCSKA, V. (ed.): Kronika anonymného notára kráľa Bela. Budmerice : Rak, 2000.
MARSINA, R., MAREK, M. (ed.): Tatársky vpád. Budmerice : Rak, 2008.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca bude prezentovaná počas prednáškového obdobia na kolokviu formou referátu a potom sa písomne odovzdá. Hodnotená bude odborná kvalita seminárnej práce, za ktorú môže študent získať 70 bodov, čo predstavuje 70 % celkového hodnotenia. 30 bodov môže študent získať za prezentovanie témy a vyvolanie diskusie. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
- Otázka pôvodu Slovanov a ich výskytu na našom území
- Samova ríša. Nitrianske kniežatstvo.
- Veľká Morava. Osobnosti Veľkej Moravy. Byzantská misia.
- Otázka zániku Veľkej Moravy a vzniku Uhorského kráľovstva.
- Uhorsko (osobitne dnešné Slovensko) za vlády dynastie Arpádovcov.
- Uhorsko (osobitne dnešné Slovensko) za vlády dynastie Anjouovcov.
- Ľudovít I., ideál rytierskeho kráľa.
- Žigmund Luxemburský a Matej Korvín na uhorskom tróne.
- Dynastia Jagelovcov a bitka pri Moháči.
- Stredoveká kultúra v Uhorsku (osobitne na dnešnom Slovensku).
- Kolokvium seminárnych prác 1.
- Kolokvium seminárnych prác 2.
100/0
Cieľom seminára je osvojenie si metód práce s historickými prameňmi k dejinám Slovenska v stredoveku (do roku 1526). Na základe získaných vedomostí študenti dokážu profesionálne narábať s dobovými prameňmi rôzneho charakteru (listiny, legendy, kroniky, anály atď.) a prehĺbia si vedomosti prostredníctvom ich analýzy. Oboznámia sa a budú sa vedieť zorientovať v zložitých dejinách stredoveku. Dokážu vyhodnotiť význam jednotlivých historických udalostí, interpretovať ich a porovnávať, tiež konfrontovať s odbornou literatúrou. Osobitný dôraz sa kladie na osvojenie si kritického myslenia a odbornej argumentácie. Primeraná pozornosť bude venovaná vzájomnej diskusii o problémoch Slovenska v období stredoveku.
2 hodiny seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 3 hodiny príprava na referát; 20 hodín príprava seminárnej práce, 15 hodín vypracovávanie individuálnych úloh na každú hodinu. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: problémové riešenie úloh; analýza stredovekých prameňov; diskusia o predmetnej téme; e-learning, heuristická metóda, práca s textom; riadená diskusia.
EINHARDUS: ... a neuniknout budoucímu věku. Vita Caroli Magni. Praha: Set Out, 1999.
GREGOR Z TOURS: O boji králů a údělu spravedlivých. Praha: Odeon, 1986.
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 1997 (1. vydanie), 2001 (2. vydanie), 2003 (3. vydanie).
MÚCSKA, V. a kol.: Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek (od 5. storočia do polovice 11. storočia). Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
100 % priebežného hodnotenia. Na jednotlivých seminároch sú zadávané študentom rôzne úlohy. Čítať a interpretovať sa budú stredoveké pramene. Napríklad Kronika Frankov Gregora z Tours, Životopis Karola Veľkého od Einharda (Vita Caroli Magni). Okrem rôznych čiastkových úloh najdôležitejším výstupom budú seminárne práce študentov. Na začiatku semestra si každý študent zvolí tému svojej seminárnej práce. Od piatej dvojhodinovky budú postupne študenti prezentovať témy svojich seminárnych prác vo forme referátov. Referáty bude slovne hodnotiť nielen učiteľ, ale v rámci diskusie aj ďalší študenti.
Referáty študenti následne dopracujú do formy seminárnej práce, ktorá musí mať rozsah minimálne 15 rkp. Strán. Musí obsahovať poznámkový aparát a zoznam použitej literatúry a prameňov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť. Študent vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax. Spracoval seminárnu prácu na výbornej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard. Študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy. Jeho seminárna práca je napísaná na veľmi dobrej úrovni).
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa v podstate bezpečne pohybuje v oblasti reprodukovania získaných vedomostí, získané poznatky však len s ťažkosťami aplikuje a syntetizuje. Jeho seminárna práca je napísaná na dobrej úrovni).
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe. Jeho seminárna práca obsahuje množstvo chýb a nepresností).
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe. Jeho seminárna práca spĺňa len minimálne kritériá.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť. Jeho seminárna práca nie je na požadovanej úrovni).
slovenský a český jazyk
- Oboznámenie so zameraním seminára. Študenti dostanú za úlohu, aby si premysleli témy svojich seminárnych prác. Na každom ďalšom seminári budú vždy dvaja študenti informovať o témach svojich seminárnych prác.
- Práca so stredovekými kronikami. Gregor z Tours: Historia Francorum.
- Čítanie z kroniky Gregora z Tours – kniha 2. – od nástupu Chlodovika I.
- Interpretácia získaných informácií z kroniky Gregora z Tours.
- Einhard: Vita Caroli Magni. Interpretácia životopisu Karola Veľkého.
- Práca s medievalistickou odbornou literatúrou.
- Práca s edíciami prameňov.
- Cestopis Marca Pola Milión. Interpretácia.
- Stredoveké listiny.
- Elektronické medievalistické informačné zdroje.
- Kolokvium seminárnych prác.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študent dokáže pracovať so stredovekými písomnými prameňmi, ako sú kroniky, letopisy, listiny atď. Dokáže ich analyzovať. Na seminári sa budú tieto pramene nielen čítať, ale aj interpretovať. Rovnako sa budú informácie z prameňov konfrontovať s údajmi v odbornej literatúre a diskutovať o nich Študenti sa tiež oboznámia s prácou s edíciami prameňov a s medievalistickou odbornou literatúrou.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava na skúšku; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o prebratej téme; metóda incidentu; zážitkové metódy; e-learning; monologické metódy;
Povinná literatúra:
HONZÁK, F., PEČENKA, M., STELLNER, F., VLČKOVÁ, J.: Evropa v proměnách staletí. Praha: Libri, 2001.
RÁBIK, V., LABANC, P,, TIBENSKÝ, M,: Historická geografia. Trnava: FF TU, 2013.
Odporúčaná literatúra:
ČÉPLÖ, S., KAČÍREK, Ľ., POCISKOVÁ, M., ŠPROCHOVÁ, T., ŠPROCHA, B., TIŠLIAR, P., VARGOVÁ, L.: Vybrané populačné štruktúry obcí na Slovensku (18. – 1. pol. 20. storočia). Bratislava: Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. v spolupráci s Centrom pre historickú demografiu a populačný vývoj Slovenska, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 2016.
CHRASTINA, P.: Vývoj využívania krajiny Trenčianskej kotliny a jej horskej obruby Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa 2009.
MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. Bratislava: VEDA, 2008.
PORUBSKÁ, B.: Vojenské mapovanie na Slovensku 1769 – 1883. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2010.
GAJDOŠ, A. a kol. Regionálna geografia Európy. Bratislava: VEDA, 2013.
Kol. autorov: Historica. Veľký atlas svetových dejín s viac ako 1 200 mapami. Bratislava: Slovart, 2011.
SEMOTANOVÁ, E.: Historická geografie českých zemí. Praha: Historický ústav, 1998. TIBENSKÝ, J. Priekopníci dejín vedy a techniky na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1979.
MUSIL, F.: Slovensko na nejstarších mapách. In: Historická geografie. Praha: 2003, s. 11-19.
PRIKRYL, Ľ.: Vývoj mapového zobrazenia Slovenska. Bratislava 1977.
BRŮNA, V., BUCHTA, I., UHLÍŘOVÁ, L.: Interpretace prvků mapy prvního a druhého vojenského mapování. In: Historická geografie. Praha: 2003, s. 93-113.
Audiovizuálne a elektronické pramene, dokumentárne filmy.
80 % hodnotenia zo záverečnej skúšky vo forme testu. 20 % hodnotenia z aktívneho zapájania sa do diskusie v priebehu celého semestra, pričom tie študent/-ka získa v prípade, ak sa zapojí aspoň do jednej tretiny z diskusií. Študent/-ka absolvuje test na konci semestra. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 %, na získanie hodnotenia B najmenej 81%, na hodnotenie C najmenej 73 %, na hodnotenie D najmenej 66 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania kartografického vývoja praveku, starovekých civilizácií, stredoveku, novoveku a moderných dejín európskej civilizácie. Dôraz tiež kladie na dejiny kartografie slovenskej proveniencie. Súčasťou kurzu je základný prehľad problémov environmentálnych dejín globalizovaného sveta. Študent/-ka ako budúci pedagóg/-ička tiež získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom – napr. pri práci s elektronickými databázami obsahujúcimi historické mapy. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- Čo je historická geografia, vymedzenie pojmov, metódy a pramene
- Fyzicko-geografické a humánno-geografické relikty krajiny
- Environmentálme dejiny – historický vývoj a súčasné smerovanie
- Kartografia a historický vývoj najstarších máp I. (pravek a antické Grécko)
- Historický vývoj máp II. (antický Rím, stredovek a novovek)
- Dejiny kartografického vývoja územia Slovensku od stredoveku po 20. storočie
- Práca s mapami tzv. vojenského mapovania
- Vývoj a zmeny geograficko-politických hraníc Slovenska
- Historické územia strednej a juhovýchodnej Európy
- Exkurzia
- Historická geografia v príprave učiteľov dejepisu
- Využitie historickej geografie v praxi
100/0
Študent/-ka si v rámci kurzu Historická geografia osvojuje kľúčové fakty z historického vývoja geografie v najširšom význame slova. Rozvíja schopnosti kritického a historického myslenia. Vie pracovať s historickými mapami, pozná dejinný vývoj historických území súvisiacich s históriou strednej Európy. Fyzicky sa orientuje v krajine (životnom prostredí) a to tak, že vie definovať jednotlivé prvky a humánno-geografické relikty krajiny. Študent/-ka pozná základné smerovanie odboru a jeho ťažiskové problémy. Vyučovanie kurzu prebieha v kontexte prípravy budúcich učiteľov na ich povolanie, a teda študent/-ka vie používať historickú i súčasnú mapu vo vzdelávacom procese.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín príprava referátu; 20 hodín príprava seminárnej práce. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; riešenie problémov študentmi, e-learning; práca v malých skupinách
Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. Bratislava : Národné literárne centrum,1998.
DUCHOŇOVÁ, D. – LENGYELOVÁ, T.: Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku. Radosti slávností, strasti každodennosti. Bratislava : Veda, 2016.
LENGYELOVÁ, T.: Život na šľachtickom dvore. Odev, strava, domácnosť, hygiena, voľný čas. Bratislava : Slovart, 2016.
NAGY, László: Odevy a účesy. Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2004.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VI. Pod osmanskou hrozbou. Osudy Slovenska od Albrechta Habsburského do tragickej bitky pri Moháči. Budmerice : Rak, 2005.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VII. Turci v Uhorsku. Budmerice : Rak, 2005.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VIII. Nový pohľad na svet. Budmerice : Rak, 2007.
100 % priebežného hodnotenia. Študent odprezentuje referát a tému svojej práce v priebehu semestra. Seminárna práca sa odovzdá pred začiatkom skúšobného obdobia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania a dôkladnejšie poznanie pramennej bázy dejín Slovenska od 16. do 18. storočia, ako aj dejín každodennosti. Študent sa oboznámi s históriou Slovenska v novoveku prostredníctvom analýzy historických prameňov, no tiež s bežným životom v uvedenej dobe pri spracovaní konkrétnych tém a ich prezentácií. Študent ako budúci pedagóg tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- zásady práce s historickými prameňmi slovenskej proveniencie v novoveku
- analýza prameňov k bitke pri Moháči r. 1526
- práca s prameňmi, ktoré sa týkajú prvých panovníkov z rodu Habsburgovcov
- pramene k dejinám osmanskej expanzie
- pramene k dejinám Bratislavy ako korunovačného mesta
- pramene k stavovským povstaniam v Uhorsku a Slovensko
- pramene k dejinám rozvoja školstva
- jánošíkovská tradícia v prameňoch
- Mária Terézia a jej syn Jozef II. v historických prameňoch
- slovenské obranné spisy v 18. storočí (J. B. Magin, S. Timon a i.)
- hygiena a zdravotná starostlivosť
- stravovanie
- žena (rodina a spoločnosť)
- deti (rodina a škola)
- sociálne rozvrstvenie
- náboženská otázka a konfesionalita
- doprava
- literatúra a divadlo
100/0
V rámci predmetu si študent dôkladne osvojí metódy práce s dobovými historickými prameňmi z dejín Slovenska v rokoch 1526 – 1780 a ich možné využitie v pedagogickom procese na základnej alebo strednej škole. Študent si prehĺbi vedomosti prostredníctvom analýzy dobových historických prameňov. Dokáže vyhodnotiť význam prameňov, interpretovať ich a porovnávať s inými prameňmi. Zároveň si rozšíri vnímanie dejín o rozmer každodennosti. Okrem toho sa naučí kriticky myslieť, samostatnejšie argumentovať a diskutovať o problémoch.
2 hodiny seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na seminárnu prácu. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
NEMEŠ, J.: Z prameňov dejín raného novoveku. Učebné texty k 16. a 17. storočiu. Ružomberok : Verbum, 2012.
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 1997 (1. vyd.), 2001 (2. vyd.), 2003 (3. vyd.).
KINDER, H. – HILGEMANN, W.: Encyklopedický atlas světových dějin. Praha : Lidové noviny, 1999.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J. – ĎURČO, M.: Kauza Martina Luthera (1520 – 1521). In: Kultúrne dejiny / Cultural History, Roč. 8, č. 2, 2017, s. 240 – 286.
HAMILTON, A. a kol.: Listy federalistov. Bratislava : Kalligram, 2002.
KOHÚTOVÁ, M.: Vybrané kapitoly z dejín novoveku. Trnava : FF TrU, 2008.
ŠTĚPÁNEK, K.: Obecné dějiny novověku I. (16. století). 3. vyd. Brno : Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta, 2018.
ŠTĚPÁNEK, K. – VACULÍK, J. Obecné dějiny novověku II.-III. (17. a 18. století). 2. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2017.
Domáce a zahraničné odborné časopisy
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca bude prezentovaná počas prednáškového obdobia na kolokviu formou referátu a potom sa písomne odovzdá. Hodnotená bude odborná kvalita seminárnej práce, za ktorú môže študent získať 70 bodov, čo predstavuje 70 % celkového hodnotenia. 30 bodov môže študent získať za prezentovanie témy a vyvolanie diskusie. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
- Práca s novovekými historickými prameňmi, metodológia ich výskumu.
- Edície novovekých historických dokumentov.
- Humanizmus a renesancia vo svetle prameňov.
- Pramene k objaveniu Ameriky, vzniku kolonizácie a obrana práv domorodcov.
- Analýza prameňov k dejinám reformácie v nemeckých krajinách. Martin Luther.
- Pramene o reformácii v iných krajinách. Kalvíni a anglikáni.
- Tridsaťročná vojna (1618 – 1648) vo svetle historických prameňov.
- Charakteristika absolutizmu vo svetle historických prameňov.
- Analýza prameňov k dejinám Francúzska v ranom novoveku.
- Pramene o dejinách Ruska v ranom novoveku a ich interpretácia.
- Pramene k téme Americká revolúcia (1765 – 1783).
- Kolokvium seminárnych prác 1.
- Kolokvium seminárnych prác 2.
100/0
Cieľom seminára je osvojenie si metód práce s historickými prameňmi zo všeobecných dejín raného novoveku (16. až 18. storočia). Na základe získaných vedomostí študenti dokážu profesionálne narábať s dobovými prameňmi rôzneho charakteru a prehĺbia si vedomosti prostredníctvom ich analýzy. Oboznámia sa a budú sa vedieť zorientovať v zložitých dejinách raného novoveku. Dokážu vyhodnotiť význam jednotlivých historických udalostí, interpretovať ich a porovnávať, tiež konfrontovať s odbornou literatúrou. Osobitný dôraz sa kladie na osvojenie si kritického myslenia a odbornej argumentácie. Primeraná pozornosť bude venovaná vzájomnej diskusii o vybraných problémoch, ich prínosu pre dnešné poznanie.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín príprava referátu; 20 hodín príprava seminárnej práce. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; riešenie problémov študentmi, e-learning; práca v malých skupinách
Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. Bratislava : Národné literárne centrum, 1998.
LENGYELOVÁ, T.: Život na šľachtickom dvore. Odev, strava, domácnosť, hygiena, voľný čas. Bratislava : Slovart, 2016. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX. Na prahu modernej doby. Bratislava : Rak, 2008.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov X. Od revolúcie 1848 – 1849 k dualistickému Rakúsko-Uhorsku. Bratislava : LIC, 2009.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XI. a. Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Bratislava : LIC, 2012.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XI.b. Slováci v prvej svetovej vojne 1914 – 1918. Bratislava : LIC, 2011.
100 % priebežného hodnotenia. Študent odprezentuje referát a tému svojej práce v priebehu semestra. Seminárna práca sa odovzdá pred začiatkom skúšobného obdobia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania a dôkladnejšie poznanie pramennej bázy dejín Slovenska od konca 18. do začiatku 20. storočia. Študent sa oboznámi s dejinami Slovenska v dlhom 19. storočí prostredníctvom analýzy historických prameňov. Študent ako budúci pedagóg tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- pramene ku generácii bernolákovcov
- pramene ku generácii kollárovcov
- pramene ku generácii štúrovcov
- pramene k výpravám slovenských dobrovoľníkov
- ilustrácia neoabsolutizmu na dobových prameňoch
- memorandové hnutie a Matica slovenská v prameňoch
- slovenské národné hnutie a rakúsko-uhorské vyrovnanie
- spolupráca slovenského, srbského a rumunského hnutia na konci 19. storočia
- osobnosti slovenského národného hnutia na prelome 19. a 20. storočia
- pramene k prvej svetovej vojne
- hygiena a zdravotná starostlivosť
- stravovanie
- žena (rodina a spoločnosť)
- deti (rodina a škola)
- sociálne rozvrstvenie
- náboženská otázka a konfesionalita
- doprava
- literatúra a divadlo
100/0
V rámci predmetu si študent dôkladne osvojí metódy práce s dobovými historickými prameňmi z dejín Slovenska v rokoch 1780 – 1918 a ich možné využitie v pedagogickom procese na základnej alebo strednej škole. Študent si prehĺbi vedomosti prostredníctvom analýzy dobových historických prameňov. Dokáže vyhodnotiť význam prameňov, interpretovať ich a porovnávať s inými prameňmi. Zároveň si rozšíri vnímanie dejín o rozmer každodennosti. Okrem toho sa naučí kriticky myslieť, samostatnejšie argumentovať a diskutovať o problémoch.
2 hodina seminár/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 3 hodiny príprava na referát; 10 hodín príprava recenzie, 15 hodín vypracovávanie individuálnych úloh na každú hodinu. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning, heuristická metóda, práca s textom, didaktické hry (doplňovačky, kvízy, slepé mapy), aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch
Povinná literatúra:
Pramenné edície (korešpondencia), dobová tlač bude zadaná na jednotlivých hodinách.
Myška, M. – Zářický, A.: Prameny k hospodářským a sociálním dejinám novověku. I. a II. Ostrava 2008, 2010.
MEJDŘICKÁ, Květa: Listy ze stromu svobody. Praha 1989.
TINKOVÁ, Daniela: Zrození občana. Praha 2015.
Odporúčaná literatúra:
SKŘIVAN, A.: Evropská politika 1648 – 1914. Praha 1999.
SKŘIVAN, A. – Drška, V. – STELLNER, F.: Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 – 1914. Praha 1994.
NÁLEVKA, V.: Koncert velmocí. Medzinárodní vztahy v letech 1871 – 1914. Praha 2006.
Encyklopedický atlas světových dějin. Praha 1999.
HROCH, M. a kol.: Encyklopedie dějin novověku 1492 – 1815. Praha 2005.
RAPPORT, M.: Evropa devatenáctého století. Praha 2011.
JOHSON, P.: Zrození moderní doby. Praha 1998.
Dejiny jednotlivých štátov.
100 % priebežného hodnotenia. Študent odovzdá na konci semestra recenziu na vybranú vedeckú publikáciu. V priebehu semestra vypracuje a odprezentuje referát na vybranú tému. Na každú hodinu vypracováva individuálne pracovné materiály. K úspešnému absolvovaniu predmetu je potrebná aktívna participácia študenta na každej vyučovacej hodine.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Kurz sa zameriava na prácu s prameňmi k dejinám tzv. dlhého 19. storočia. Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
Osvietenstvo
Priemyselná revolúcia
Veľká francúzska revolúcia
Napoleonovské obdobie vo Francúzsku a v Európe, Viedenský kongres
Európsky systém 1815 – 1848 a jeho obrana
Revolučné udalosti v Európe v 20. a 30. rokoch 19. storočia a v rokoch 1848 – 1849
Vznik národných štátov (Talianska a Nemecka)
Veľká Británia a Francúzsko v 19. storočí
Myšlienkové prúdy a politické smery v 19. storočí
USA v 19. storočí, občianska vojna
Ruské impérium do prvej svetovej vojny
Východná otázka do prvej svetovej vojny
Základné trendy vývoja európskeho kolonializmu v 19. storočí
Európa na ceste k prvej svetovej vojne
100/0
Študent získava potrebné znalosti a vedomosti o politickom, hospodárskom a sociálnom vývoji európskeho aj mimoeurópskeho sveta v rokoch 1789 – 1914, po úspešnom absolvovaní predmetu by mal byť študent schopný orientovať sa v základných otázkach moderných všeobecných dejín. Zámerom kurzu je oboznámiť študentov so všeobecnými dejinami od konca 18. storočia, od Veľkej francúzskej revolúcie v r. 1789 – 1799 po začiatok prvej svetovej vojny, poskytnúť plastický obraz premeny spoločnosti počas dlhého 19. storočia. Študent získava prehĺbené vedomosti a znalosti o období novoveku vo svetových dejinách. Študent získa komunikačné schopnosti potrebné na prezentovanie výsledkov svojej práce. Na dejiny 19. storočia sa v štúdiu dejín kladie osobitný dôraz, pretože práve v tomto období sa začínajú spoločenské javy a procesy, ktoré bezprostredne ovplyvnili vývin spoločnosti až do dnešných čias. Študent sa naučí pracovať s prameňmi k všeobecným dejinám v rokoch 1789 – 1914, naučí sa analyzovať a interpretovať historické pramene a na základe nich rekonštruovať historické udalosti.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 40 hodín tvorba seminárnych prác;15 hodín diskusia, argumentácia, konštruktívne hodnotenie priebežných výstupov študenta. Spolu 77 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: inštruktáž; E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); analýza textov, ikonických textov a edukačných materiálov; brainstorming; tvorba edukačných pomôcok, napr. myšlienkových máp, konštrukčnych projektov; diskusia k prezentovanej seminárnej práci; Swot analýza
Povinná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Dejepisné vzdelávanie je hodnototvorný proces. In: Vita historiae dedicata, Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
BOCKOVÁ, A.: Projektová činnosť. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2020.
ČAPEK, R.: Líný učitel – Jak učit dobře a efektivně. Bratislava : Raabe, 2018.
PETTY, G.: Moderní vyučování. Praha: Portál, 1996.
STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : Metocké centrum mesta Bratislavy, 2002.
Odporúčaná literatúra:
BAUMANN, E.: Hra vo výučbe – výučba hrou (ukážka možnosti využitia spoločenskej hry pri výučbe z dejín Strednej Európy na príklade praxe). In: Verbum historiae 2/2020.
BOCKOVÁ, A.: Empirický prieskum. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
BURIAN, V.: Trendy, ktoré možno zatrasú školami. In: Dobrá škola, roč. 7, 2015, č. 3.
DENDYS, I.: Didaktické hry a herné princípy vo výučbe dejepisu. In : Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019.
HAŠKOVÁ, A.: Učiteľ ako aktér inovácií. In: Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
LABISCHOVÁ, D.-GRACOVÁ, B.: Příručka k didaktice dějepisu, Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, 2010.
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy;
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
100 % priebežného slovného a bodového hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra analyzuje, reflektuje tematické zadania, rieši úlohy a výstupy pravidelne prezentuje a overuje v diskusii na jednotlivých hodinách seminára. Kvalita výstupov je hodnotená kolektívne a aplikovaním Swot analýzy. Do priebežného a celkového hodnotenia sa zahŕňa schopnosť študenta/-ky uplatňovať metódu E-U-R, zručnosť a schopnosť hodnotiť, tvoriť a aplikovať teoretické, praktické, emocionálne a metakognitívne roviny poznania. Záver priebežného hodnotenia prebieha transparentne diskusiou a sumarizáciou získaných bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent má široké, kompaktné vedomosti v špecializovanej oblasti odboru a vie ich uplatniť v teoretických i praktických súvislostiach, orientuje sa v súčasnom stave poznania hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Študenti sa oboznámia s vybranými problémami modernej didaktiky dejepisu, identifikujú požiadavky kladené na vzdelávanie učiteľov a získavajú vedomosti o aplikácii metód a stratégií odporúčaných pre výučbu a učenie sa žiakov v základných a stredných školách. Tvorivou činnosťou nadobúdajú skúsenosti a prehľad o procese modernizácie dejepisnej výučby v edukačnej praxi.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy a aktivity:
- Prezentácia chápania a aplikácie kľúčových pojmov didaktiky dejepisu: „moderná“ didaktika dejepisu, metodika, historické vedomie, historická kultúra, historické poznanie, historické vzdelanie, historické povedomie, historická pamäť, funkčná gramotnosť, funkčnosť faktografie.
- Uviesť príklady „napätého“ vzťahu historickej vedy a dejepisu a foriem/metód popularizácie historického poznania (napr. metódou „public history“).
- Projektovanie (konceptualizácia) dejepisu ako školského predmetu, vízie a perspektívy, požiadavky a odporúčania RE a odborných komisií pre výučbu dejepisu v 21. storočí, aktualizácia výberu učiva dejepisu vo vzdelávacej oblasti: človek a spoločnosť – kritická analýza a hodnotenie vzdelávacích programov a odporúčaní, tvorba vlastných návrhov na danú tému.
- Riadená diskusia (príp. panelová diskusia) k fungujúcemu didaktickému systému dejepisného vzdelávania..
- Tvorba príkladov na aplikáciu 3 základných funkcií dejepisu.
- V rámci ľubovoľného výberu dejepisného učiva aplikovať „operacionalizáciu“ cieľov a úloh. Aká je teória a aká je prax?
- Analyzovať výsledky vybraných empirických výskumov o stave školskej dejepisnej praxe.
- Diskusia a inštruktáž na tému: Prečo venovať pozornosť funkcii „neurodidaktiky“ v edukačnom procese? Aké typy úloh a a techník vyberať v tomto kontexte žiakom v procese výučby a učenia sa?
- Rozpoznávanie praktickej využiteľnosti štruktúrnych prvkov učebnice v rámci vyučovacej hodiny.
Brainstorming využiteľnosti a aplikácie prostriedkov pre realizáciu dejepisu zábavnejšou formou (didaktické hry, komiksy, karikatúry, koláže, grafické schémy a pod.).
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa prehľad o európskej dimenzii modernizácie dejepisnej výučby na Slovensku, o funkčnosti súčasného didaktického systému dejepisu, vie analyzovať parciálne problémy modernej odborovej didaktiky a výsledky empirických výskumov súčasnej školskej praxe. Je zorientovaný aj v tvorbe výučbových médií a procese kritického posudzovania a tvorby vzdelávacích materiálov a programov.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava seminárnej práce, 10 hodín príprava prezentácie; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning; práca v malých skupinách
Povinná literatúra:
Kol.: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. Zv. 1. – 2. Bratislava : Národné literárne centrum, 1998, 1999.
Odporúčaná literatúra:
LETZ, R. – VAŠŠ, M. – ROGUĽOVÁ, J. – PODOLEC, O. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XII a. Slováci pri budovaní Československej republiky. Bratislava : LIC, 2013.
LETZ, R. – PODOLEC, O. – ROGUĽOVÁ, J. – VAŠŠ, M. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XII b. Slováci vo víre tridsiatych rokov. Bratislava : LIC, 2014.
ROGUĽOVÁ, J. a kol. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XIII a. Slováci a druhá svetová vojna. Bratislava : LIC, 2015.
BYSTRICKÝ, V. – LETZ, R. – PODOLEC, O. (zost.): Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939. Spomienky aktérov historických udalostí. 1. diel. Bratislava : AEP, 2007.
BYSTRICKÝ, V. – LETZ, R. – PODOLEC, O. (zost.): Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939. Spomienky aktérov historických udalostí. 2. diel. Bratislava : AEP, 2008.
NIŽŇANSKÝ, E. (ed.): Holokaust na Slovensku 1 – 7. Dokumenty. Bratislava, Zvolen : Nadácia M. Šimečku, Židovská náboženská obec, 2001 – 2005.
ROGUĽOVÁ, J. a kol. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XIII c. Slováci a nástup socializmu. Bratislava : LIC, 2017.
ROGUĽOVÁ, J. a kol. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XIII d. Slováci a Československá socialistická republika. Bratislava : LIC, 2018.
HLAVOVÁ, V. – ŽATKULIAK, J. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XIV. Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod. Bratislava : LIC, 2002.
Tematicky orientované audiovizuálne pramene, dokumentárne filmy.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca sa odovzdá v skúšobnom období. Vychádza z relevantnej literatúry (najmenej desať zdrojov), prípadne aj z archívnych prameňov. Obsahuje didakticko-historický rozmer. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania a dôkladnejšie poznanie pramennej bázy dejín Slovenska v 20. storočí. Študent sa oboznámi s dejinami Slovenska v 20. storočí prostredníctvom analýzy historických prameňov. Študent ako budúci pedagóg si tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom. Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- pramene k vzniku Československej republiky
- medzivojnový kultúrny život vo svetle historických dokumentov
- pramene o osobnostiach prvej ČSR
- analýza prameňov k autonomizmu a centralizmu
- vznik Slovenského štátu vo svetle prameňov
- spoločnosť v Slovenskom štáte (pramene ku školstvu, kultúre a sociálnym dejinám)
- osobnosti Slovenského štátu
- pramene o perzekúciách (politickí oponenti, Židia, Rómovia)
- pramene k druhému odboju, hľadanie súvislostí medzi zahraničným a domácim odbojom
- prechodné roky 1945 – 1948 vo svetle historických prameňov
- analýza prameňov k perzekúciám (politické procesy, násilná kolektivizácia)
- socialistická spoločnosť a propaganda
- pramene k roku 1968
- analýza prameňov o normalizácii
- pramene k problematike tretieho odboja
- novembrové udalosti v r. 1989 vo svetle prameňov
100/0
V rámci predmetu si študent dôkladne osvojí metódy práce s dobovými historickými prameňmi z dejín Slovenska v rokoch 1918 – 1989 a ich možné využitie v pedagogickom procese na základnej alebo strednej škole. Študent dokáže profesionálne narábať s historickými prameňmi rôzneho charakteru (písomné, audio, video) a prehĺbi si vedomosti prostredníctvom analýzy dobových historických prameňov. Dokáže vyhodnotiť význam prameňov, interpretovať ich a porovnávať s inými prameňmi. Okrem toho sa naučí kriticky myslieť, samostatnejšie argumentovať a diskutovať o problémoch.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava na priebežné hodnotenie a seminárnu prácu. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: moderovaná diskusia k predmetnej téme; priebežné individuálne i tímové riešenie parciálnych tém seminára, priebežné výstupy vo forme prezentácií a simulačných postupov riešenia modelových situácií
Povinná literatúra:
DAHRENDORF, R.: Moderný sociálny konflikt. Bratislava : Archa, 1991.
BRAUDEL, F.: Dynamika kapitalismu. Praha : Argo, 1999.
NOLTE, E. – FURET, F.: Konfrontácia názorov. Bratislava : Agora, 2001.
Odporúčaná literatúra: (určené kapitoly)
AMSTRONG, K.: Islam. Bratislava : Slovart, 2002.
AMSTRONG, K.: Dějiny Boha. Praha: Argo 1996.
DAWSON, Ch.: Porozumět Evropě. Praha: Zvon, 1995.
FURET, F.: Promýšlet Francouzskou revoluci. Praha : Atlantis, 2003.
FUKUYAMA, F.: Konec dějin a poslední člověk. Praha : Rybka Publishers, 2002.
HUTTINGTON, S. P.: Střet civilizací. Praha : Rybka Publishers, 2001.
GUARDINI, R.: Konec novověku. Praha : Vyšehrad, 1992.
NOVAK, M.: Filozofia slobody. Bratislava : Charis, 1996.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca sa odovzdá v skúšobnom období. Jednu štvrtinu sumárneho záverečného hodnotenia absolventovi kurzu vytvorí jeho aktivita a zúčastnenosť pri moderovaných diskusiách k parciálnym témam seminára. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa plne orientuje v problematike jednotlivých tém pričom argumentovane a sebaisto syntetizuje vlastné poznatky a závery z modelových situácií, takže ich využitie možno považovať za všeobecne využiteľné a preukázateľné),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent preukazuje, že sa plne orientuje v problematike všetkých parciálnych tém, jeho vlastné riešenie modelových situácií preukazuje isté nezanedbateľné limity),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa v podstate bezpečne pohybuje v oblasti reprodukovania získaných informácií, získané poznatky však len s ťažkosťami aplikuje a syntetizuje pri riešení modelových situácií),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa orientuje len v základnej kauzálnej problematike vplyvu ideologických doktrín na jednotlivé sféry politického, hospodárskeho a spoločenského života moderných spoločností, nepreukazuje schopnosť získané poznatky aplikovať),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa orientuje v problematike vplyvu ideologických doktrín na každodenný život moderných spoločností iba s veľkými ťažkosťami a torzovito, takže nedokáže prezentovať samostatne jednoznačné závery pre prax),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
Moderované diskusné rozbory ideológií a politických doktrín, ktoré vznikli a rozvíjali sa v období tzv. moderných dejín; analýza modifikácií týchto doktrín na konkrétnom historickom materiáli a pomocou základných teoretických prác k príslušnému problému:
- kultúra – veda – ideológia“: určujúce ideové prúdy 19. a 20.storočia, ich vzájomná spätosť, nadväznosť a modifikácie
- „bratstvo – rovnosť – sloboda“: protirečivé princípy francúzskej (a americkej) revolúcie
- liberalizmus v 19. a liberalizmus v 20.storočí – zhody a zmeny
- radikálne sociálne ideológie v 19.storočí a ich hlavní predstavitelia
- sociálne ideológie v 20. storočí a realita ich uskutočňovania
- konzervativizmus v 19. a konzervativizmus v 20.storočí
- veľké cirkvi v moderných dejinách: sekularizácia života v 19. a v 20.storočí a úloha vedy
- totalitné ideológie v 20.storočí a ich vplyv
100/0
Cieľom kurzu je rozvíjanie a prehlbovanie informácií o podstatných trendoch moderných dejín získavaných na prednáškach a to poznávaním protirečivých optík, ktoré používajú (dobové i aktuálne) vzájomne súperiace ideológie pri hodnotení týchto trendov. Absolvent dokáže rozpoznať ich základné kritériá pri ich hodnotení minulosti a súčasnosti, a vlastnou analýzou ich príslušných znakov (prejavov) ich dokáže samostatne charakterizovať a hodnotiť. Týmto spôsobom je pripravovaný na možnú budúcu konfrontáciu svojich a žiackych postojov, t.j. na vlastnú pedagogickú prácu v rôznorodom žiackom kolektíve súčasnej slovenskej spoločnosti i rozvíjaním svojich komunikačných spôsobilostí.
100 % priebežného hodnotenia.
Referát na zadanú tému. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
študent vypracuje referát na zadanú tému
slovenský jazyk
Poznávacia exkurzia sa zameriava na výchovu a vzdelávanie k ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva, na riešenie metodických problémov sprístupňovania lokálnych dejín v kontexte s výučbou dejepisu.
Študent získa obraz o konkrétnom historickom mieste, získa možnosť orientovať sa v teréne. Bude aktívnejšie vnímať dôležitosť geografického priestoru v dejinách a študovať historické kultúrne a prírodné prostredie.
podľa odporúčania pedagóga a pracovníka vybranej kultúrnej inštitúcie
100 % priebežného hodnotenia.
Referát na zadanú tému. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Obsahové zameranie predmetu Prax v kultúrnych inštitúciách umožňuje študentom v rámci bakalárskeho štúdia poznávať funkčnosť vybranej kultúrnej inštitúcie v spoločnosti, jej stratégiu pri uchovávaní a sprostredkúvaní historických kultúrnych hodnôt širšej verejnosti.
Obsahové zameranie predmetu:
- Získanie základných informácií o realizácii praxi v kultúrnych inštitúciách, štúdium základných zdrojov o činnosti inštitúcie
- Spracovanie denníka o činnosti študenta v kultúrnej inštitúcii
- Vypracovanie vlastného projektu, návrhu formy popularizácie histórie
- Kolokvium a prezentácia vlastného projektu študenta (napr.: písomná forma, prezenčné panely, fotodokumentácia, kvízy, súťaže pre žiakov, multimediálne materiály, výtvarné zobrazenia a pod.)
Študent absolvovaním predmetu dokáže spolupracovať s vybranou kultúrnou inštitúciou na tvorbe edukačných materiálov určených pre deti a mládež, projektov inštitúcie, interaktívnych programov pre vymedzené vekové kategórie a pod. Študent by mal rozumieť procesom popularizácie histórie (jej artefaktov) prostredníctvom kultúrnych inštitúcií a mal by vedieť navrhnúť nové modely (vízie) edukačných pomôcok, materiálov, propagačných materiálov a programov. Študent by mal nadobudnúť aj praktické skúsenosti z lektorskej činnosti.
BAČOVÁ, D., ONUŠKOVÁ, M., RYCHNAVSKÁ, M. 2015. Riešenie divergentných úloh a tvorba ich kritérií úspešnosti v predmetoch na základných a stredných školách. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum, 2015.
DANIŠ, M., KRATOCHVÍL, V., ŠNIRCOVÁ, B. 2003. Rukoväť učiteľa. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
TOLLINGEROVÁ, D. Taxonomie učebních úloh (obtížnost - náročnost úloh na myšlení žáků). Dostupné na: file:///C:/Users/Ferino/Desktop/priloha2.pdf
Štátne vzdelávacie programy – dejepis. Dostupné na: www.statpedu.sk
Učebnice dejepisu pre základné a stredné školy (aktuálne tituly)
100% priebežného hodnotenia
Výstupom študenta z absolvovanej stáže „Dejepisná olympiáda“ bude záznam (reflexia participácie) študenta zo stáže podľa vopred stanovených kritérií.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Obsahové zameranie predmetu umožní študentovi poznať procedúru tvorby úloh, možnosti a formy príprav študenta na konkrétny typ súťaže v kategórii. Študent v priamom kontakte so žiakom/žiakmi zistí edukačné limity historického vzdelávania mimo vyučovací proces - v záujmovej oblasti.
Tematické zameranie predmetu:
- analýza Štátneho vzdelávacieho programu (dejepis);
- obsahová analýza aktuálnych učebníc dejepisu, jej štruktúrnych prvkov;
- taxonómia cieľov a úloh dejepisu pre jednotlivé typy škôl a vekové kategórie žiakov;
- praktická tvorba úloh - návrhov pre dejepisnú olympiádu;
- rozvíjanie faktografickej a procedurálnej stránky poznávania.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa prehľad o histórii realizácie dejepisných olympiád na Slovensku (príp. v Česku), o zmysluplnosti práce s talentovanou mládežou pri rozvíjaní ich historického poznávania prostredníctvom uvedeného typu súťaže. Absolvent predmetu nadobudne teoretické poznatky a praktické skúsenosti z oblasti taxonómie úloh pre rôzne vekové kategórie a stupne súťaží (školské, okresné, krajské a celoslovenké kolá). Bude rozumieť špecifikám a princípom súťaže, ako aj tvorbe rôznorodých úloh podľa požiadaviek modernej didaktiky dejepisu. Študent získa prehľad o aktivitách v rámci prípravy, realizácie a hodnotenia „dejepisnej olympiády“. Získa nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa histórie spojené s prácou na príprave, realizácii a zhodnotenia dejepisnej olympiády.
ZDECHOVANOVÁ, D., BOCKOVÁ, A. PÁNIK, P. 2006. Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava : Strom života, 2006.
ŠVEC, Š. 2005. Učiteľská taxonómia: systematika programových cieľov, učebných aktivít a hodnotených výsledkov. K revízii Bloomovej klasifikácie kognitívnej domény výchovy. In Pedagogická revue, 2005, roč. 57, č. 5, s. 453 – 477.
BOJKOVÁ, A., JANČURA, M. 2018. Rozvojové vzdelávanie. Témy a metódy IV. Bratislava : Nadácia Pontis, 2018.
ČAPEK, R. 2015. Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnotícich metod. Praha : Grada Publishing, 2015.
100% priebežného hodnotenia
Výstupom študentov z absolvovanej stáže „Projektová činnosť“ bude záznam (reflexia) študenta zo stáže podľa vopred stanovených kritérií.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Obsahové zameranie predmetu umožní študentovi konzultovať o typológii a vnútornej štruktúre projektov, o význame tímovej práce (pozn.: podľa výsledkov merania OECD, 15-roční žiaci na Slovensku výrazne zaostávajú v spôsobilostiach tímovo pracovať). Z hľadiska modernej didaktiky uvažovať o celkovom prínose projektovej činnosti (nielen) v oblasti historického vzdelávania.
Tematické zameranie predmetu:
- typológia projektov a ich vnútorná štruktúra;
-identifikovať všeobecné a predmetové kompetencie žiakov;
- možnosti uplatnenia troch základných funkcií dejepisu: noetickej (kognitívnej), edukačnej a delektornej(zábavnej);
- uplatňovanie intelektuálnych, emocionálnych a praktických zručností pri tvorbe a prezentácii projektov.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa praktické skúsenosti z priamej komunikácie so žiakmi v rámci prípravy, tvorby a prezentácie edukačných projektov. Sleduje organizáciu projektovej činnosti školy podľa nastavených kritérií cvičného učiteľa. Je schopný uplatniť kompetencie a praktické zručnosti v pozícii učiteľa, usmerňujúceho projektovú činnosť žiaka (resp. Celého tímu). Mal by hlavne pochopiť význam uplatňovania medziodborových (interdisciplinárnych) súvislostí v projektovej činnosti.
KAČÍREK, Ľ. 2016. kultúrne dedičstvo Slovenska. Vysokoškolské skriptá. Bratislava : Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. 2016.
ZDECHOVANOVÁ, D., BOCKOVÁ, A. PÁNIK, P. 2006. Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava : Strom života, 2006.
BUDAY, P. a kol. 2015. Monumentorum tutera. Ochrana pamiatok. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, 2015.
JANČURA, M., BOJKOVÁ, A. (eds.). 2019. Dejiny tvoríš ty! Histórie - škola - verejný priestor. Košice : UPJŠ v Košiciach, 2019.
100% priebežného hodnotenia.
Výstupom študentov z absolvovanej stáže „Exkurzia“ bude záznam (reflexia) študenta zo stáže podľa vopred stanovených kritérií.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Obsahové zameranie predmetu umožní študentovi poznávať a uvedomiť si viaceré aspekty regionálnych dejín, pracovať s pramenným materiálom primárneho a sekundárneho charakteru a uvedomovať si význam štúdia histórie pre kultivovanie historického vedomia a historickej kultúry.
Tematické zameranie predmetu:
- význam výchovy k ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva;
- fázy realizácie odbornej exkurzie;
- možnosti uplatnenia interaktívnych a reflexných metód výučby (odporúčania modernej didaktiky dejepisu a objektovej didaktiky);
- projektovanie a praktizovanie odbornej exkurzie.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa všeobecné a predmetové kompetencie. Mal by vedieť praktizovať a “kultivovať” spoluprácu učiteľa a žiaka vo výučbe v teréne a v širších kontextoch uvažovať o regionálnych, slovenských a stredoeurópskych dejinách. Mal by preukázať organizačné schopnosti na vytipovaných stanoviskách odbornej exkurzie a priamo vnímať stopy minulosti v priestorovo-časových súvislostiach.
KLÍMA, B. a kol 2001. Mládež a dějiny. Brno : CRM, 2001.
GAVORA, P. 2008. Úvod do pedagogického výskumu. 4.vyd. Bratislava : 2008.
PROKŠA-HELD--Metodológia-pedagogického-výskumu.pdf. Dostupné na:
http://www.ulozto.sk/xP376Nw/proksa-held-metodologia-pedagogickeho-vyskumu-pdf
GAVORA, P. a kol. 2010. Elektronická učebnica metodológie pedagogického výskumu. Bratislava: 2010. Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk
100% priebežného hodnotenia
Výstupom študentov z absolvovanej stáže „Empirický prieskum“ bude záznam (reflexia) študenta zo stáže podľa vopred stanovených kritérií.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Obsahové zameranie predmetu umožní študentovi oboznámiť sa s rolou výskumníka v “malom priestore” školského prostredia.V primeranej forme mu budú sprístupnené poznatky z oblasti metodológie výskumu, špecifík pedagogického, príp. historického výskumu. Funkčnosť nadobudnutých poznatkov sa preukáže pri tvorbe jednoduchého vlastného projektu, pri spracovaní a interpretácii získaných dát. Študent si osvojí základnú zostavu pojmov a kategórií z oblasti metodológie pedagogického výskumu, didaktiky dejepisu a histórie.
Tematické zameranie predmetu:
- základná charakteristika metodiky empirického výskumu/prieskumu;
- štruktúrne prvky projektu výskumu/prieskumu;
- základné otázky pedagogického výskumu;
- charakteristika kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu;
- tvorba vlastného projektu prieskumu edukačnej reality.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa všeobecné konceptuálne a procedurálne poznatky potrebné pre tvorbu projektu empirického prieskumu mapujúceho edukačnú realitu dejepisnej výučby v školskom prostredí. Študent nadobudne primeranú schopnosť tvoriť projekt , koncepciu prieskumu na menšej vzorke respondentov danej školy (pod vedením cvičného učiteľa a metodika stáže) tak, aby si osvojil základy výskumnej činnosti a v základoch porozumel metodike zberu, spracovania a interpretácii získaných dát.
BOCKOVÁ, A. 2014. Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae. [elektronický zdroj]. roč 2, č. 2 (2014).
BOCKOVÁ, A. 2009. Vyučovanie dejepisu ako pedagogický problém. In: Verbum historiae I., Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2009.
KRATOCHVÍL, V. 2019. Metafora stromu ako model didaktiky dejepisu k predpokladom výučby. Bratislava: Rabe, 2019.
HUMAJ, R., BOHUNICKÁ, j: 2018. Z histórie spoločnosti. Bratislava. Rabe, 2018.
100% priebežného hodnotenia
Výstupom študentov z absolvovanej stáže „Krúžková činnosť“ bude záznam (reflexia) študenta zo stáže podľa vopred stanovených kritérií.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Obsahové zameranie predmetu napomôže lepšiemu pochopeniu 3 základných funkcií dejepisu (noetickej/poznatkovej, edukačnej a delektornej/zábavnej) a objasní opodstatnenosť uplatňovania rôznorodých stratégií sprístupňovania historických udalostí.
Tematické zameranie predmetu:
- metódy historického poznávania; procedurálne a metakognitívne poznanie;
- práca s historickými prameňmi;
- didaktické hry a ich funkčnosť pri rozvíjaní historického myslenia žiakov;
- historické poznávanie ako pedagogický problém.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa základné informácie o možnostiach a limitoch realizácie krúžkovej činnosti v školskom prostredí, nadobudne praktické skúsenosti z interaktívnej záujmovej činnosti žiakov. Zároveň si overí tvorivé a organizačné schopnosti vzájomnou spoluprácou, lepšie pochopí mentalitu žiakov, ich spôsob uvažovania a vnímania historických a sociálnych kontextov.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 3 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
3S (3 kredity): 11x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 42 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 75 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh, e-learning
Povinná literatúra:
BARTL, J.: Úvod do štúdia dejepisu. Bratislava : Univerzita Komenského, 1997.
BERGER, S. – FELDNER, H. – PASSMORE, K. (eds.) Jak se píšou dějiny. Teorie
a praxe. Brno: CDK, 2016.
BLOCH, M.: Obrana historie aneb historik a jeho řemeslo. Praha: Argo, 2011.
Odporúčaná literatúra
EVANS, R. J.: Na obranu historie. Praha : Argo, 2019.
HROCH, M. a kol.: Úvod do studia dějepisu. Praha : SPN, 1985.
JANKOVIČ, V. – ŠKORUPOVÁ, A.: Bibliografia k dejinám Slovenska. Bratislava 1997.
SEDLIAKOVÁ, A.: Historiografia na Slovensku 1990-1994.
SEDLIAKOVÁ, A.: Slovenská historiografia 1995-1999. Bratislava : VEDA 2000.
SEDLIAKOVÁ, A.: Slovenská historiografia 2000-2004. Bratislava : VEDA 2006.
SEDLIAKOVÁ, A.: Slovenská historiografia 2005-2009. Bratislava : VEDA 2000.
Bibliografia k dejinám Slovenska. Literatúra do roku 1965. Bratislava 1997.
Historiografia na Slovensku 1990-1994. Výberová bibliografia. Bratislava 1995.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca na vybranú tému – spracovanie podľa zadania, ktorá sa odovzdáva pred začiatkom skúšobného obdobia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
nový kurz
Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- 1. Knižnice a ich využitie pre študenta histórie
- 2. Zoznámenie sa s archívom a jeho fungovaním
- 3. Vymedzenia témy seminárnej práce
- 4. Odborná literatúra a čím sa odlišuje od populárno-náučnej
- 5. Historické periodiká
- 6. Práca s bibliografiami
- 7. Práca s internetovými knižničnými katalógmi
- 8. Využitie digitalizovanej dobovej tlače a literatúry
- 9. Práce s odbornou literatúrou - výpisky, osobná kartotéka
- 10. Bibliografický odkaz a citovanie
- 11. Proces písania
- 12. Etika historikovej práce
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
V rámci predmetu sa študent naučí prakticky pracovať s odbornou historickou literatúrou a prameňmi, aplikovať metódy práce historika. Kurz umožní študentovi získanie základných poznatkov z oblasti bibliografie, práce s historickými prameňmi a literatúrou, spôsobu citovania, ktoré využije v rámci svojho štúdia pri písaní seminárnych a diplomových prác pri budúcej pedagogickej a odbornej práci. Osvojí si schopnosť spájať teoretické poznatky s praktickými zručnosťami.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 40 hodín tvorba seminárnych prác a reflexií na predmetné témy;15 hodín príprava na prezentáciu prác a diskusiu. Spolu 77 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); vedomostné súťaže, kvízy; brainwriting; dramatizácia; didaktické hry a iné záujmové aktivity historického vzdelávania; diskusia/kolokvium o predmetnej téme; problémové riešenie úloh; Swot analýza
Povinná literatúra:
BAČOVÁ, D., NOVAK DUCKÁ, Ľ., ONUŠKOVÁ, M.: Projektové vyučovanie v edukačnom procese. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2014.
BAUMANN, E.: Hra vo výučbe – výučba hrou (ukážka možnosti využitia spoločenskej hry pri výučbe z dejín Strednej Európy na príklade praxe), In : Verbum historiae 2/2020.
BOCKOVÁ, A.: Projektová činnosť. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
Odporúčaná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Krúžková činnosť. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
HUMAJ, R., BOHUNICKÁ, J: Z histórie spoločnosti. Bratislava: Rabe, 2018.
JANČURA, M., BOJKOVÁ, A. (ed): Dejiny tvoríš ty! História, škola, verejný priestor. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2019.
PETRAŠKOVÁ, E.: Projektové vyučovanie. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove 2007.
RYBENSKÁ, Klára: Moderní přístupy k výuce dějepisu. Hradec Králové : UHK, 2020.
HAVELKOVÁ, Lenka – HANUS, Martin: Rozvoj mapových dovedností ve výuce dějepisu. In: Geografické rozhledy, 2015, 24 (5).
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy;
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
100 % priebežného slovného a bodového hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra rieši zadania zamerané na aplikáciu troch funkcií dejepisného vzdelávania (poznatkovej, edukačnej a zábavne) v neformálnom prostredí, reflektuje tvorivou prácou obsah predmetných tém, uplatňuje viacero metód práce a prezentuje ich pred kolektívom a uplatnením Swot analýzy. Záverečnou diskusiou/kolokviom a sumarizáciou získaných bodov sa uzatvára celkové hodnotenie. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent má obsažné poznatky o možnostiach aplikovania herných princípov do dejepisnej výučby, má široké vedomosti v špecializovanej oblasti odboru a motivačných tendencií učiť sa a popularizovať históriu rozmanitými metódami, stratégiami. Orientuje sa v súčasnom stave poznania hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje o tvorbe motivačných výziev, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
nový kurz
Neformálne dejepisné vzdelávanie vnímame ako nárast kapacít každého študenta počas svojej vzdelávacej dráhy. Dôraz sa kladie na kompatibilitu poznatkov, aby učiteľské vzdelávanie bolo na jednej strane akademicky náročné, ale aby dôsledne zodpovedalo motivácii jednotlivca i praktickým potrebám vzdelávacieho systému.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy:
- Dejepis a história z pohľadu motivácie žiakov. O minulosti pre budúcnosť?
- Učiteľ ako významný prvok motivácie.
- Príklady motivačných stratégií.
- Motivačné výzvy. Typy námetov pre neformálne vzdelávanie v školskom a mimoškolskom prostredí. Talent a tvorivé zobrazovanie historických artefaktov.
- Princípy tvorby atraktívnych úloh.
- Je edukačná hra plnohodnotná metóda výučby a (historického) vzdelávania?
- Aké druhy hier odporúčame praktizovať na základnej a strednej škole?
- Čo dokážeme dramatizáciou historickej témy alebo metódou LARP? (príklad scenára: O čom rozpráva Váh?).
- Prednosti tímovej práce.
- Učíme sa debatovať (aspekty konštruktívnej debaty).
- Dejepis pre verejnosť (Public history), práca mladého historika na stanovištiach.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa teoretické a praktické poznatky o modernej výučbe dejepisu a rovnocennom postavení jeho troch funkcií (poznávacej, edukačnej a delektornej). Vie analyzovať potreby súčasnej školskej praxe v individuálnom prístupe k žiakom. Je zorientovaný aj v tvorbe výučbových médií a procese kritického posudzovania vzdelávacích materiálov a programov.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 2 seminár = 4 hodiny/ týždeň, spolu za semester 44 hodín,
kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11x4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; priebežná príprava na hodiny (15 hodín), príprava prezentácie seminárnej práce atraktívnou interaktívnou formou týkajúcou sa moderných výskumov v oblasti všeobecnej psychológie a jej písomné dopracovanie v rozsahu 5-7 strán (10 hodín); príprava na priebežný test (15 hodín); záverečná esej na tému najzaujímavejších oblastí všeobecnej psychológie a jej využitia v učiteľskej praxi (6 hodín); príprava na záverečný test (20 hodín); príprava na ústnu skúšku (10 hodín). Spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
Prednáška: prednáška s využitím heuristických metód, skupinová diskusia, práca v skupinách, analýza videí a reálnych situácií, analýza problémových situácií, riadené samoštúdium a práca s odborným textom.
Seminár: práca v skupine, analýza videí, samostatná práca s odborným textom, práca s autentickým textom, práca s ukážkami psychologických dotazníkov a iných psychologických testov, heuristické metódy: problémový výklad a brainstorming, pojmové mapovanie, kritická analýza psychologických výskumov, metóda voľných asociácií, práca s digitálnymi zdrojmi (textovými a audiovizuálnymi), hrové testové aktivity.
Nolen-Hoeksema, S., Frederickson, B. L., Loftus, G. R., & Wagneaar, W. A. (2012). Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. Portál. (Vybrané kapitoly)
Sokolová, L., & Brozmanová, E. (2015). Psychológia trochu inak. Univerzita Komenského.
Odporúčaná literatúra:
Jursová Zacharová, Z. (2013). Osvojovanie si materinského jazyka. In Jursová Zacharová, Z. & Sokolová L. Na ceste za dvojjazyčnosťou: od informálneho k formálnemu vzdelávaniu = On the path to bilingualism: from informal to formal education. DITI. 15-44.
Glasová, M., Harvanová, S., & Vancu, E. (2021). Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u adolescentov. Univerzita Komenského.
Kubáni, V. (2010). Všeobecná psychológia. Prešovská univerzita.
Sokolová, L., Brozmanová, E., Harvanová, S., Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., & Minarovičová, K. (2019). Empatia učiteľov a učiteliek: prierezová štúdia. In Československá psychologie. 63(1), 13–25.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra budú dve písomné previerky s možnosťou získať z každej max.15 bodov (15 uzatvorených otázok, 1 otázka = 1 bod), študenti vypracujú seminárnu prácu na tému zaujímavého psychologického experimentu z histórie alebo súčasnosti, ktorú prezentujú interaktívnym spôsobom v študijnej skupine (aj s využitím rôznych online aplikácií) v rozsahu cca. 10 minút (20 bodov). Skúška bude pozostávať z písomnej časti (15 otvorených a uzatvorených otázok) (30 bodov) a ústnej časti (20 bodov). Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu musí študent získať z každej úlohy minimálne 50 % a celkovo minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, dokázal uvažovať o predkladaných problémoch. Študent sa vie orientovať v rôznych odborných informáciách, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vie analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie, ovláda teoretické a empirickým výskumom odvodené poznatky všeobecnej psychológie a rozumie vedeckému spôsobu myslenia a tvorbe hypotéz. Rovnako je schopný sebareflexie, prijímať v procese hodnotenia svojho štúdia a pri výstupoch spätnú väzbu a poskytovať aj ostatným spätnú väzbu.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, veľmi dobre ovláda všetky dôležité poznatky všeobecnej psychológie, vie sa veľmi dobre orientovať v literatúre, rozumie vedeckému spôsobu myslenia, má však mierne nedostatky v tvorivom a kritickom myslení.
Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, zapájal sa do aktivít, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky celkom správne aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky. Nedokáže celkom adekvátne reflektovať a vyhodnotiť komplexnejšie alebo problematické situácie (psychologické teórie, pokusy a pod.), v úlohách na tvorivé a kritické myslenie potrebuje pomoc.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie celkom dobre kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať komplexnejšie poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent alebo študentka zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu/jej schopnosť samostatne správne analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva častejšie v kritickom myslení a aplikácii komplexnejších teoretických poznatkov do praxe, no ovláda väčšinu základných a nevyhnutných teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov na požadovanej úrovni štandardu (60%) ďalšie štúdium alebo prácu na zadaných úlohách navyše.
slovenský jazyk (aktívne), český a anglický jazyk (pasívne - štúdium literatúry, porozumenie videám).
1. Historické základy psychológie, základné psychologické smery.
2. Metódy skúmania v psychológii.
3. Biologické procesy, centrálna nervová sústava, komplexná organizácia nervového systému, podiel genetických procesov v psychických prejavoch a správaní.
4. Senzorické procesy; pociťovanie a vnímanie, vedomie a psychické stavy.
5. Pamäť, druhy alebo delenia pamäti a procesov pamäti, implicitná/explicitná a ďalšie druhy pamäti, zlepšovanie pamäti.
6. Učenie a podmieňovanie-teoretické prístupy k učeniu v psychológii, klasické a inštrumentálne podmieňovanie, ďalšie druhy učenia, učenie a poznávanie.
7. Pozornosť - koncept pozornosti v psychológii, klasifikácia druhov pozornosti, pozornosť a ďalšie kognitívne psychické funkcie. Predstavivosť- koncept predstavivosti v psychológii, klasifikácia druhov predstavivosti a ich vzťah k ďalším psychickým funkciám a osobnosti.
8. Myslenie a inteligencia–ich konceptualizácia v psychológii; usudzovanie, heuristické a analytické myslenie, riešenie problémov, posudzovanie intelektových schopností a ich limity, novodobé teórie inteligencie, dedičnosť a inteligencia, fixné a rastové nastavenie myslenia.
9. Jazyk a reč, jazyk a komunikácia v psychológii, pojmy a kategorizácia komunikácie, osvojovanie si reči.
10. Motivácia a emócie – koncept homeostázy v psychológii, pudy, potreby, vnútorné a vonkajšie motívy; koncept emócií v psychológii, zložky emócií, kognitívne hodnotenie a emócie, telesné zmeny a emócie, komplexné reakcie na emócie a emočná regulácia.
11. Osobnosť – koncept osobnosti v psychológii, typológie osobnosti, osobnosť a interindividuálne rozdiely, rôzne prístupy k teóriám osobnosti v psychológii, dedičné aspekty osobnosti.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Cieľom vzdelávania v predmete všeobecná psychológia - ktorá je zásadnou pojmovo-metodologickou základnou disciplínou v systéme psychologických vied - je sprostredkovať absolventom tohto predmetu ako budúcim učiteľom, okrem tohto základného systému teoretických poznatkov týkajúcich sa potrebného prehľadu poznatkov a terminológie všeobecnej psychológie, aj schopnosť porovnávať a kriticky vyhodnocovať odborné a vedecké informácie a súvisiace rôzne informačné zdroje. Študenti sú po úspešnom absolvovaní predmetu tiež schopní správne reprodukovať a objasniť odborné poznatky, aj používané grafy a tabuľky, aplikovať osvojené poznatky pri štúdiu ďalších nadväzujúcich psychologických disciplín a tiež v situáciách v reálnom živote, sú tiež schopní nachádzať v názoroch a myšlienkových úvahách logické súvislosti a diferencovať jednotlivé poznatky, vyhodnocovať ich a následne prezentovať a objasňovať. Vedia porovnať, vyhodnotiť a analyzovať výskumy a aplikovať poznatky z nich do praxe (v zmysle správneho vedeckého chápania psychických funkcií, osobnosti a správania v kontexte systému psychologických vied, ako aj v kontexte výchovy a vzdelávania). Tiež si absolvovaním predmetu rozvíjajú ďalšie organizačné a digitálne zručnosti (prenositeľné spôsobilosti), o. i. napr. pri práci s modernými informačnými technológiami, zlepšujú sa ich schopnosti sebahodnotenia i sociálnej komunikácie, účinnejším spôsobom poskytovania spätnej väzby.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; príprava seminárnej práce a jej prezentácia (18 hodín), príprava na priebežný test (30 hodín), príprava na skúšku (30 hodín). Spolu 100 hodín.
Vyučovacie metódy:
prednáška, heuristická metóda, práca s odborným textom a informačnými zdrojmi.
Povinná literatúra:
Silbernagl, S., & Despopoulos, A. (2004). Atlas fyziologie člověka. Grada.
Trojan, S. a kol. (1992). Fyziológia. Osveta.
Odporúčaná literatúra:
Abrahams, P. H., & Zlatoš J. (2004). Ľudské telo: atlas anatómie človeka. Ottovo nakl.
Ackermann, U. (1992). Essentials of human physiology. Mosby.
Beder, J. 2005. Fyziológia človeka. UK.
Carola, R. et al. (1990). Human Anatomy and Physiology. McGraw, Hill.
Ganong, W. F. (2005). Přehled lékařské fyziologie. 20. vyd. Galén.
Sperelakis, N. (1998). Cell Physiology. 2nd Ed. Acad. Press.
Widmaier, E. C., Raff, H., & Strang, K. T. (2011). Vander`s Human Physiology: the mechanisms of body function. 12th ed. McGraw-Hill.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežný test (30 bodov) a seminárnu prácu na zadanú tému a prezentáciu v Power Pointe (20 bodov). Záverečné hodnotenie bude pozostávať zo záverečnej skúšky vo forme písomného testu (50 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vedia sa orientovať v poznatkoch o anatómii a fyziológie nervovej sústavy a sú schopní na základe svojich poznatkov porovnať funkcie jednotlivých častí mozgu a mozgovej kôry.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa anatómie a fyziológie nervovej sústavy, vedia sa správne orientovať v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z anatómie a fyziológie nervovej sústavy sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky celkom správne aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa anatómie a fyziológie nervovej sústavy. Majú značné problémy v samostatnej práci, nevedia samostatne kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť správne analyzovať, porovnávať viaceré poznatky, no ovládajú väčšinu nevyhnutných teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných vedomostí ďalšie štúdium navyše.
slovenský a český jazyk, anglický jazyk (na prehĺbenie štúdia)
1. Úvod do štúdia: funkčné systémy ľudského mozgu, CNS a PNS, nervový vzruch.
2. Nervové tkanivo. Neurón. Synapsa. Mechanizmy a spôsoby signalizácie v neurónoch a v nervovom systéme.
3. Miecha. Predĺžená miecha.
4. Mozog. Stredný mozog. Predný mozog.
5. Zadný mozog. Mozoček. Most.
6. Nervy. Hlavové nervy. Miechové nervy. Vegetatívne nervy.
7. Pyramídová dráha.
8. Mozgová kôra. Neuróny mozgovej kôry.
9. Funkcie sympatika a parasympatika.
10. Reflexy a inštinkty.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Cieľom predmetu je vedieť sa orientovať v poznatkoch o anatómii a fyziológii nervovej sústavy a poznať funkcie nervovej sústavy (všeobecne) a jednotlivých častí mozgu. Absolvovaním predmetu si študent osvojí základne anatomické a fyziologické názvoslovie. Nadobudne vedomosti o stavbe, štruktúre, funkciách nervovej sústavy (všeobecne), jednotlivých častí mozgu, mozgovej kôry, centrálnej a periférnej nervovej sústavy. Získa základné informácie o štruktúre a funkčných prejavoch neurónu a nervového tkaniva. Vedomosti budú podkladom pre štúdium nadväzujúcich psychologických disciplín.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
cvičenie, 22 hodín za semester, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 12 hodín príprava pred realizáciou výcviku; 2 hodiny venované reflexii diania na výcviku po jeho ukončení; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, sebapoznávacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej).
Povinná literatúra:
Kolařík, M. (2019). Interakční psychologický výcvik. Grada.
Odporúčaná literatúra:
Hamranová, A. (2013). Sociálno-psychologický výcvik v príprave učiteľov (metodické pokyny). In: Sokolová, L. et al. (eds.): Psychológia (v) škole. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Univerzita Komenského. 2013. s. 33-36. Dostupné online: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPP/Publikacie/zbornik_prispevkov_PSYCHOLOGIA_V_SKOLE.pdf
Hermochová, S. (2006). Teambuilding. Grada.
Komárková, R. Slaměník, I., & Výrost, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Grada.
Kuneš, D. (2009). Sebepoznání. Portál.
Lemešová, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0. Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie.
Lemešová, M., Hamranová, A., Minarovičová, K., Sabová, L., & Sokolová, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského.
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou vo fáze pred, počas a po výcviku. Pred výcvikom pozostáva priebežné hodnotenie z troch úloh (reflektívna esej o očakávaniach spojených s výcvikom zameraným na sebapoznanie = 10%; práca s testami a dotazníkmi = 10%; cvičenie na rozvoj sebavnímania = 10%), s ktorými sa počas výcviku ďalej pracuje. V priebehu výcviku sú realizované aktivity a cvičenia umožňujúce najmä rozvoj intrapersonálnych (20%), interpersonálnych (20%) a sociálno-inkluzívnych kompetencií (20%) študentov (zoznamovacie aktivity, rolové hry, kooperatívne hry, hry dôvery a pod.). Po výcviku tvorí priebežné hodnotenie štruktúrovaná spätná väzba na dianie vo výcvikovej skupine (10%).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A sa študent výborne aktívne zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B znamená, že sa študent veľmi dobre aktívne zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ak sa spravidla aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, no len v niektorých témach a oblastiach, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša výcvik, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie D znamená, že sa študent v obmedzenej ale zároveň ešte prijateľnej miere zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen výcvikovej skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ktorý sa správa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, vo výcvikovej skupine si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených priebežných úloh, nespolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
Predmet je realizovaný blokovo.
1. Základná charakteristika a predstavenie sociálno-psychologického výcviku ako metódy rozvoja osobnosti.
2. Vymedzenie pojmu sebapoznanie (proces, spôsoby, dopady a problémy).
3. Intrapersonálne kompetencie jednotlivca (sebapoznanie, sebahodnotenie, sebareflexia, sebaakceptácia).
4. Interpersonálne kompetencie jednotlivca (sociálna percepcia, aktívne počúvanie, verbálne a neverbálne komunikačné zručnosti, riešenie konfliktov).
5. Sociálno-inkluzívne kompetencie jednotlivca (senzitivita k inakosti, empatia, akceptácia, adaptácia).
6. Miesto sebapoznania a reflexie v učiteľstve.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom predmetu Sociálno-psychologický výcvik I., je motivovať a prakticky rozvíjať sebapoznanie a sebareflexiu študentov učiteľstva psychológie. Vychádza sa z modelu sociálno-psychologických kompetencií (podstatných pre úspešnosť v učiteľskej profesii vo všeobecnosti), v rámci ktorého sa kompetencie rozvíjajú v troch dimenziách - znalosť a uvedomenie (odborné poznanie, ktorým jednotlivec v danej oblasti disponuje a význam, ktorý tomuto poznaniu pripisuje), naladenie a presvedčenia (ovplyvňuje reagovanie v konkrétnych edukačných situáciách) a zručnosť (konkrétne spôsoby správania).
Študent po absolvovaní predmetu:
· si uvedomuje význam sebapoznania a rozvoja osobnosti v učiteľskej praxi,
· dokáže zhodnotiť svoje silné a slabé stránky (úroveň svojich kompetencií), ich vplyv na vykonávanie budúcej profesie a motivovať sa k ďalšiemu rastu,
· dokáže určiť svoje priority a pomenuje oblasti/osoby/veci, ktoré vníma osobne ako dôležité,
· uvedomí si kľúčové momenty v doterajšom živote a pomenuje očakávania vo vzťahu k budúcej profesii,
· prostredníctvom zážitkovým aktivít získa skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením,
· vie uplatniť konkrétne techniky a aktivity v práci so skupinou.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; príprava na realizáciu seminárnej práce a jej prezentácia (14hodín); príprava na priebežný test (20 hodín), spolu 56 hodín.
Vyučovacie metódy:
Skupinová diskusia, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra:
Plháková, A. (2006). Dějiny psychologie. Grada.
Odporúčaná literatúra:
Bačová, V. (2000). Súčasné smery v psychológii. Prešovská Univerzita.
Brunclíková, Z. (2012). Významná osobnosť patopsychológie na Slovensku – profesor Ladislav Požár. In Patopsychológia – vznik, vývin a ... (elektronický zdroj). Univerzita Komenského.
Hoskovec, J., & Hoskovcová, S. (2000). Malé dějiny české a středoevropské psychologie. Portál.
Hunt, M. (2000). Dějiny psychologie. Portál.
Sokolová, L., & Brozmanová, E. (2015). Psychológia trochu inak. Univerzita Komenského.
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra budú študenti realizovať seminárnu prácu (analyzovať hlavné myšlienky od významných psychológov – autorské monografie, ktorí ovplyvnili základné smerovanie v psychológii, max. 30 bodov), prezentovať seminárnu prácu (podľa časového harmonogramu, max. 10 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (max. 60 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v spleti informácií rôznych literárnych zdrojov, vybrať relevantné zdroje informácií pre svoje štúdium, vedia sa orientovať v poznatkoch histórie psychológie, v jednotlivých psychologických smeroch a sú schopní na základe svojich poznatkov porovnať jednotlivé moderné psychologické smery.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, veľmi dobre ovládajú základné informácie týkajúce sa dejín psychológie, vedia sa veľmi dobre orientovať v informáciách v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z histórie psychológie sú na dobrej úrovni, no chýba im niekedy schopnosť tieto poznatky pri hlbšom štúdiu aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje informácií a súčasné psychologické smery.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa dejín psychológie. Majú značné problémy v samostatnej práci, nevedia samostatne celkom správne kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlýhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Zakladatelia samostatnej psychológie ako vedy.
2. Hlavné psychologické smery a prúdy.
3. Tvaroví psychológovia.
4. Behaviorizmus a neobehaviorizmus.
5. Reprezentanti psychodynamickej psychológie.
6. Existenciálna a humanistická psychológia.
7. Kognitívna psychológia.
8. Transpersonálna psychológia.
9. Postmoderná psychológia.
10. Vývoj psychológie a patopsychológie na Slovensku.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom úspešného absolvovania predmetu je vedieť sa správne orientovať v poznatkoch histórie psychológie, poznať psychologické smery a hlavných zakladateľov samotnej vedeckej psychológie. Študenti dokážu uvažovať v súvislostiach a orientujú sa v jednotlivých psychologických smeroch a prúdoch (tvarová psychológia, behaviorizmus, psychodynamická psychológia, exisenciálna a humanistická psychológia, kognitívna a transpersonálna psychológia), čo im napomôže v ďalšom procese vzdelávania. Dokážu na základe svojich získaných poznatkov porovnať jednotlivé moderné psychologické smery. Zároveň sú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať poznatky jednotlivých psychologických smerov, kriticky myslieť a hodnotiť autorské monografie od významných psychológov, ktorí ovplyvnili základné smerovanie v psychológii. Rozvíjajú si tak analytické myslenie pri práci s odbornými autorskými monografiami predstaviteľov najvýznamnejších psychologických smerov. Poznajú vývoj psychológie aj na Slovensku a významné osobnosti v oblasti psychológie a patopsychológie.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 prednáška + 2 hodiny seminár – 4 hodiny /týždeň, spolu 44 hodín /semester, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
44 (11 x (2 + 2)) hodín priamej výučby; 16 hodín príprava prezentácie seminárnej práce a jej písomné dopracovanie; 12 hodín príprava na priebežný test; 12 hodín príprava na záverečný test; 20 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu 104 hodín.
Vyučovacie metódy:
Prednáška: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme (konceptu); uvádzajú sa príklady aplikácie poznatkov o psychickom vývine a výskumných zisteniach v tejto oblasti v praxi, konkrétne námety na kritickú reflexiu poznatkov (vývoj poznatkov, diverzita argumentácie, aktuálne riešené problémy a otvorené otázky a pod.), konvergentné a divergentné, uzavreté a otvorené otázky, otázky k ďalšej reflexii a samostatnému štúdiu (aj s ohľadom na seminár, ústnu skúšku) a pod.
Seminár: diskusia, e-learning, kritická reflexia relevantných videozáznamov, kritická reflexia aktuálneho základného a aplikovaného výskumu psychického vývinu v SR a vo svete (mono-grafie, časopisy, databázy vedeckých poznatkov, kazuistiky a pod.), práca v malých skupinách (dvo-jici/trojici a pod.) na zadaní riešenia konkrétneho problému alebo aplikácie poznatkov z vývinovej psychológie v praxi (napr. s ohľadom na vývinovú etapu alebo vedecky aktuálny koncept vývinovej psychológie, simulované príklady praxe, kazuistiky); kooperatívne, resp. skupinové hodnotenie inter-disciplinárnych (transdiciplinárnych) aspektov poznatkov (perspektívy vedeckého vývoja, inovácií a ich aplikácie, napr. digitalizácia, robotizácia, konvergentné technológie a psychická ontogenéza a pod.); prezentácia výstupu (seminárnej práce) v študijnej skupine; písomná reflexia osobnej životnej cesty (ontogenézy) na podklade študovaných vývinovo psychologických poznatkov (odporúčané priebežne vypracovávať smerom k sebe, životnej ceste, skúsenostiam a prostrediu, vrátane vzdelávacieho prostredia, t. j. iných ľudí, žiakov, študentov).
Povinná literatúra:
Vágnerová, M., & Lisá, L. (2021). Vývojová psychologie. Dětství a dospívání. Karolinum. (vybrané časti)
Zacharová, Z. (2021). Od narodenia po maturitu. Poznatky vývinovej psychológie v kontexte vzdelávania. Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta, Katedra psychológie a patopsychológie. (vybrané časti)
Odporúčaná literatúra: (prehĺbenie štúdia, seminárne práce)
Monografie a učebné texty
Glasová, M. (1995). Vybrané kapitoly z vývinovej psychológie. S. 85 – 147. In Glasová, M., Páleník, Ľ., Solárová, E., & Štefanovič, J.: Vybrané kapitoly zo psychológie. Metodické centrum Tomášikova. (vybrané časti)
Langmeier, J., & Krejčířová, D. (2006). Vývojová psychologie. 2. aktual. vyd. Grada, 2006.
Šramová, B. (2007). Osobnosť v procese ontogenézy. Melius, 2007. (vybrané časti)
Periodiká a vedecké databázy
Developmental Psychology; Child Development; Psychológia a patopsychológia; Československá psychologie, Studia psychologica a iné; PsycInfo a iné.
B-PSYde001 Všeobecná psychológia
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežný test (20% hodnotenia), prezentáciu seminárnej práce v študijnej skupine na seminári a jej písomné dopracovanie (30% hodnotenia). Záverečné hodnotenie zahŕňa záverečný test (25% hodnotenia) a ústnu skúšku (25% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študenti správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektujú poznatky aj rámce ďalšieho vývoja disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami ďalších disciplín a kritickej i tvorivej aplikácie pri hodnotení alebo aj ovplyvnení psychického vývinu všeobecne, a konkrétne aj u seba, žiakov alebo študentov);
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študenti primerane kriticky reflektujú poznatky aj rámce ďalšieho vývoja disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami ďalších disciplín a kritickej aplikácie pri hodnotení a ovplyvnení psychického vývinu všeobecne, konkrétne aj u seba, žiakov alebo študentov);
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študenti viac-menej dobre kriticky reflektujú poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, poznajú interdisciplinárne súvislosti, sú schopní v zásade správne poznatky aplikovať pri hodnotení a ovplyvnení psychického vývinu všeobecne, konkrétne aj u seba, žiakov alebo študentov);
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektujú poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, poznajú interdisciplinárne súvislosti, sú vcelku prijateľne schopní poznatky aplikovať pri hodnotení psychického vývinu všeobecne, konkrétne aj u seba, žiakov alebo študentov);
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študenti len v obmedzenej miere samostatne kriticky reflektujú poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, poznajú interdisciplinárne súvislosti, sú však aspoň na základe diskusie schopní poznatky dostatočne správne aplikovať pri hodnotení psychického vývinu všeobecne, ako aj u seba, perspektívne u žiakov alebo študentov);
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše).
slovenský, český a anglický jazyk
(1) Predmet, metódy výskumu vo vývinovej psychológii a jej vzťah k príbuzným disciplínam, ďalší vývoj (transdisciplinárne vzťahy). (2) Všeobecná charakteristika psychického vývinu: klasifikácia vývinových zmien a procesov, činitele psychického vývinu, vývinová norma, otázky periodizácie psychického vývinu a kritická analýza a aktuálny a perspektívny (limity) vývoj poznania. (3) Teoretické modely psychického vývinu v kontexte vývoja disciplíny a nových trendov výskumu a jeho výsledkov: endogenistické, exogenistické a interakčné modely psychickej ontogenézy, ich prednosti a limity. (4) Motorika a jej význam v celkovom psychickom vývine: zákony a priebeh vývinu hrubej a jemnej motoriky, ich vzťah k celkovému psychickému vývinu. Hra a kresba a jej miesto v psychickom vývine (vývin a charakteristika hry a kresby v kontexte motorického, kognitívneho a sociálneho vývinu). (5) Kognitívny vývin: vývin kognitívnych psychických funkcií i vo vzťahu k základných teoretickým koncepciám (vnímanie, pozornosť, pamäť, predstavivosť, myslenie, reč a jej význam pre celkový psychický vývin, ľudské konanie a reguláciu správania). (6) Vývin osobnosti: formovanie self a psychickej identity (obraz seba, sebachápanie, sebahodnotenie), potrieb, hodnôt a záujmov a ich formujúce činitele (rodina, škola, vrstovnícka skupina, priatelia, kultúra) a poznatkový prínos hlavných teórií vývinu osobnosti. Budovanie interpersonálnej väzby (vzťahová väzba / attachment): teória a empirické poznatky. Vývin citov: etapy a činitele vývinu citov v kontexte socializácie (diferenciácia emócií a ich prejavu, emočná inteligencia, emočná regulácia s ohľadom na stupne ontogenézy). Psychosexuálny vývin: fyzické a psychické zložky ľudskej sexuality a jej vývin (psychosexuálna orientácia, rod, rodová rola, koncept gender a ontogenéza). (7) Sociálny vývin: vývin sociálneho self, sociálneho porozumenia a sociálnych vzťahov a socializácie jednotlivca (procesy socializácie v kontexte ontogenézy a kritickej sociálnej skupiny - rodiny, školy, hrovej /vrstovníckej skupiny, kolektív s ohľadom na aktuálne sociálno-kultúrne výzvy). Morálny vývin: psychologické koncepcie morálneho vývinu (podmienky a vývinové etapy, morálne usudzovanie a morálne konanie /prosociálne správanie, morálny charakter, morálne hodnoty, morálne cítenie a morálna identita; sebadisciplína a empatia). (8) Metódy hodnotenia vývinu: vývinové screeningy a škály a ich diagnostické možnosti, stránky školskej zrelosti. Charakteristika dosiahnutej vývinovej úrovne v jednotlivých vekových obdobiach celoživotnej ontogenézy (od počatia po starobu): vývinové úlohy, zmeny a znaky telesné (rast a dozrievanie organizmu), psychické a socializačné (percepcia, predstavy, myslenie a reč, osobnosť a emocionalita, motivácia, hodnoty, záujmy, morálny vývin, individuácia, sociálna interakcia, sociálna kognícia).
Poznámka: Najmä tematické celky 4 – 8 explicitne aj osobitne implicitne v rôzne miere rozvíjajú psychologickú gramotnosť a podporujú koexistenciu viacerých kompetencií študentov učiteľstva psychológie v kombinácii na bakalárskom stupni, aj s využitím jednotlivých metód vyučovania a štúdia (najmä pri aktivitách seminára, seminárnej práci a písomnej kritickej reflexii poznatkov študentom alebo študentkou), ako bolo uvedené vyššie, v súlade s profilom absolventa.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Cieľom predmetu vývinová psychológia (ktorá ako základná psychologická disciplína je integrálnou súčasťou systémového jadrového poznatkového rámca študijného odboru učiteľstva psychológie v kombinácii) je na základe jej úspešného absolvovania poskytnúť absolventom zásadný a aktuálny vedecko-empirický rámec poznatkov zo súčasnej psychológie ontogenézy. Sú tým pripravení na štúdium ďalších psychologických alebo iných relevantných disciplín svojho študijného programu, navyše si ďalej rozvíjajú aj svoju psychologickú gramotnosť (schopnosť posudzovania psychického vývinu, aj u seba) a pripravujú sa tým na profesiu učiteľa psychológie (ako o. i. odporúčajú dokumenty Slovenskej asociácie pre učiteľstvo psychológie (SAUP) a European Federation of Psychology Teachers' Associations (EFTPA).
Úspešným absolvovaním budú mať študenti kriticky osvojené (v miere ako je uvedené v stupnici hodnotenia vyššie) najmä tieto aktuálne teoretické a empirické okruhy poznatkov z vývinovej psychológie (predmet a metódy výskumu v ontogenetickej psychológii, pojmový systém vývinovej psychológie, inter- aj transdisciplinárne vzťahy a možnosti aplikácie; teórie a modely psychického vývinu, zákony psychického vývinu; podmienky a charakteristiky priebehu vývinových zmien jednotlivých psychických funkcií, osobnosti a sociálnej kompetencie v kontexte celoživotnej ontogenézy človeka; základné psychologické metódy a techniky hodnotenia vývinovej úrovne; aktuálne oblasti výskumu a vývoja vo vývinovej psychológii a ich výsledky).
Študenti učiteľstva psychológie by mali po úspešnom absolvovaní predmetu využiť nadobudnuté poznatky a zručnosti nielen pri ďalšom štúdiu (ako je uvedené vyššie), ale zásadne aj pri plánovaní metodiky alebo výskume vo svojej záverečnej bakalárskej práci; v praxi perspektívne na úrovni pomoc-nej participácie pri výučbe psychológie a pri preventívnom poradenskom a výchovnom pôsobení v systéme školy (smerom k posudzovaniu a optimalizácii podmienok vývinu u konkrétnych žiakov alebo študentov a riešeniu potenciálnych problémov súvisiacich s vývinom, v tomto smere aj spolu-prácou s ostatnými pracovníkmi školy a rodičmi a pod.).
Konkrétne metódy vzdelávania (uvedené vyššie) navyše prispejú k ďalšiemu rozvoju ich funkčnej gramotnosti v koexistencii s rastom aj ďalších oblastí psychologickej gramotnosti, najmä interaktívnej a kritickej gramotnosti, a to aj v záujme možností ďalšieho vysokoškolského štúdia (metakognitívne, kritické myslenie, konvergentné a divergentné myslenie, tvorivosť a i. prenositeľné spôsobilosti) a postupnej prípravy na úspešné pôsobenie v praxi v súlade s profilom absolventov bakalárskeho stupňa učiteľstva psychológie v kombinácii (o. i. uvažovanie v súvislostiach, aj v systémových, sebapoznanie a sebariadenie, zvýšenie motivácie vzdelávať sa, zlepšenie schopností študovať, digitálne, organizačné zručnosti atď.).
Predmet priamo svojím obsahom a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju odborovej a predmetovej kompetencie, implicitne k rozvoju odborovo-didaktickej a výchovnej kompetencie a tiež osobnostnej, komunikačnej a vzťahovej kompetencie, ktoré sú súčasťou profesijných kompetencií učiteľov.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina prednáška + 1 hodina seminár za týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 25 hodín príprava na priebežný test; 15 hodín príprava na seminárnu prácu, 35 hodín príprava na záverečný test a ústnu skúšku. Spolu 97 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
prednášanie a výklad s multimediálnou podporou, dialogické a diskusné metódy, demonštrácia rozboru vedeckého textu, kritická analýza metodologickej stránky vedeckej štúdie.
Povinná literatúra:
APA (2021). Journal Article Reporting Standards Manuals Qualitative/Quantitave (JARS), https://apastyle.apa.org/jars/glossary.
Ritomský, A. (2016). Metodológia projektovania psychologického výskumu. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk.
Odporúčaná literatúra:
Breakwell, G. M., Smith, J. A., & Wright, D. B. (eds.) (2009). Research methods in psychology. Sage Publications Ltd.
Disman, M. (2011). Jak se vyrábí sociologická znalost. Karolinum.
Ferjenčík, J. (2010). Úvod do metodológie psychologického výzkumu. Portál.
Reichel, J. (2009). Kapitoly metodologie sociálních výzkumů. Grada.
B-PSYde001 Všeobecná psychológia
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia.
Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežný test (30% hodnotenia) a skupinovú prácu (kritická analýza a prezentácia metodologického rámca prideleného psychologického výskumu, 20% hodnotenia). Záverečné hodnotenie zahŕňa záverečný test (30% hodnotenia) a ústnu skúšku (20% hodnotenia). Ústna skúška je realizovaná v menších skupinách a prebieha formou rozboru metodologického rámca vybranej výskumnej štúdie alebo otázok zameraných na metodológiu a výskum v oblasti psychológie. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše
Pri hodnotení A študent výborne rozumie a reflektuje základné metodologické rámce využívané pri tvorbe psychologického výskumu. Študent veľmi dobre pozná obsah a štruktúru týchto rámcov a vie jasne identifikovať ich jednotlivé časti vo vybraných psychologických štúdiách.
Pri hodnotení B študent primerane rozumie a reflektuje základné metodologické rámce využívané pri tvorbe psychologického výskumu. Študent dobre pozná obsah a štruktúru týchto rámcov a vie identifikovať prevažnú väčšinu jednotlivých časti vo vybraných psychologických štúdiách.
Hodnotenie C sa udeľuje študentovi, ak prevažne rozumie a reflektuje základné metodologické rámce využívané pri tvorbe psychologického výskumu. Študent je oboznámený s obsahom a štruktúrou týchto rámcov a vie identifikovať najkľúčovejšie jednotlivé časti vo vybraných psychologických štúdiách.
Hodnotenie D získa študent, ak priemerne rozumie a reflektuje základné metodologické rámce využívané pri tvorbe psychologického výskumu. Študent je oboznámený s obsahom a štruktúrou týchto rámcov a vie identifikovať len niektoré ich jednotlivé časti vo vybraných psychologických štúdiách.
Pri hodnotení E študent len v obmedzenej miere rozumie a reflektuje základné metodologické rámce využívané pri tvorbe psychologického výskumu. Študent je oboznámený s obsahom a štruktúrou týchto rámcov, avšak je pre neho náročné identifikovať ich jednotlivé časti vo vybraných psychologických štúdiách bez pomoci.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský, český jazyk a anglický jazyk
1. Vznik výskumných problémov. Ciele vedeckého skúmania. Jazyk vedy. Paradigma, teória, výskum, metodológia, metóda. História psychologického výskumu. Výskum ako vedecká metóda poznania.
2. IMRaD. Príprava výskumu. Projekt výskumnej práce: časť teoretická, metodologická a realizačná.
3. Výber skúmaných objektov. Etika vo výskume.
4. Vzťah teórie a empírie vo výskume. Psychologický výskum: špecifiká a vymedzenie. Základné typy výskumov. 20. storočie – kríza vo výskume, aktuálne výzvy v 21. storočí.
5. Štruktúra a stratégie výskumu. Kvantitatívny a kvalitatívny prístup.
6. Základné techniky zberu dát: pozorovanie, experiment, interview, fókusové skupiny, dotazník, psychologický test, kazuistika, štúdium dokumentov/analýza, sémantický diferenciál.
7. Výsledky v psychologickom výskume: vyhodnocovanie a interpretácia kvantitatívnych a kvalitatívnych dát. Sekundárna analýza dát a metaanalýza.
8. Diskusia vo výskume, peer-review, publikovanie výsledkov, nové trendy v metodológii výskumov.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia.
Študent získa prehľad poznatkov z metodológie psychológie, osvojí si štandardný rámec spracovania vedeckého textu v psychológii (IMRaD) a zručnosť kriticky analyzovať metodológiu psychologických štúdií pri samostatnej práci s vedeckými textami. Medzi ďalšie poznatky patrí: ako sa tvorí poznanie v spoločenských vedách; teoretické informácie o tvorbe projektov psychologického výskumu; funkciách a typoch výskumu. Študent by sa mal taktiež naučiť rozumieť sociálnemu zakotveniu vedy a etickým otázkam výskumu; kriticky zhodnotiť metodologický rámec výskumných štúdií a správne sa orientovať v informáciách vo vedeckých štúdiách a vedeckej literatúre. Študent je schopný identifikovať relevantnú literatúru, ktorá môže byť obohacujúca pre jeho pedagogickú prax, a vie ju kriticky zhodnotiť na základe kvalitatívnej úrovne jej metodologického rámca.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina prednáška + 1 hodina seminár za týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 15 hodín príprava na priebežný test; 25 hodín príprava na priebežné hodnotenie (skupinová práca + reflektívny denník), 10 hodín príprava na úlohy realizované v rámci seminárov, 28 hodín príprava na záverečný test a ústnu skúšku. Spolu 100 hodín práce.
Vyučovacie metódy: výklad s multimediálnou podporou, dialogické a diskusné metódy, psychologické hry, demonštrácia, kritická analýza psychologickej teórie, metódy práce s textom (práca s informačnými zdrojmi) rozbor prípadových štúdií, reflektívny denník.
Povinná literatúra:
Masaryk, R. (2013). Medzi človekom a ľuďmi. IRIS.
Nolen-Hoeksema, S., Fredrickson, L. B., Loftus, G. R., & Wagenaar, W. A. (2012). Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. 3. aktualizované vydání. Portál. (Kapitola: Sociální chování).
Odporúčaná literatúra:
Bačová, V. (2009). Súčasné smery v psychológii. Veda.
Hayesová, N. (2011). Základy sociálnej psychológie. Portál.
Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, L., & Sokolová, L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Univerzita Komenského.
Lemešová, M. (2012). Socializačné aspekty kultúry školy: o pravidlách, hraniciach a problémoch v školskom prostredí. In Lukšík, I. (Eds.). Kultúra škôl a výchovných zariadení. Univerzita Komenského, 146-168.
Petrík, J., & Popper, M. (2020). Contact Based School Intervention Program: Enhancing Cooperation Intention and Reducing Prejudice toward Roma. Studia Psychologica, 62(3), 232-245.
Petrík, J., Uhrecký, B., Popper, M., & Nôtová, L. (2021). Coworking with Roma: Exploration of Slovak majority’s cooperation intention using content analyses and networks of free association. Human Affairs, 31(2), 194-211.
Sollárová, E., Slaměník, I., & Výrost, J. (2019). Sociální psychologie. Teorie, metody, aplikace. Grada.
Vybíral, Z. (2015). Lži, polopravdy a pravda v lidské komunikaci. Portál.
B-PSYde001 Všeobecná psychológia
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežný test (30% hodnotenia), skupinovú prácu (spracovanie a prezentovanie prideleného sociálno-psychologického výskumu v študijnej skupine, 15% hodnotenia) a jej reflexiu (5%). Záverečné hodnotenie zahŕňa záverečný test (30% hodnotenia) a ústnu skúšku (20% hodnotenia). Ústna skúška je realizovaná v menších skupinách a prebieha formou rozboru prípadových štúdií alebo otázok zameraných na oblasť sociálnej psychológie. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50% bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pri hodnotení A študent pozná a reflektuje poznatky aj kľúčové rámce sociálnej psychológie, vrátane ich integrácie s poznatkami ďalších príbuzných disciplín, je výborne orientovaný v aktuálnom vývoji disciplíny, zmysluplne, kriticky a tvorivo aplikuje získané poznatky pri hodnotení a ovplyvňovaní skupinového diania z pohľadu jednotlivca a skupiny, ale i špecificky vo vzťahu k budúcej cieľovej skupine (školskej triede).
Pri hodnotení B študent pozná a reflektuje poznatky aj rámce sociálnej psychológie, vrátane ich integrácie s poznatkami ďalších príbuzných disciplín, je veľmi dobre orientovaný v aktuálnom vývoji disciplíny, takmer vždy zmysluplne a tvorivo aplikuje získané poznatky pri hodnotení a ovplyvňovaní skupinového diania z pohľadu jednotlivca a skupiny ale i špecificky vo vzťahu k budúcej cieľovej skupine (školskej triede).
Hodnotenie C sa udeľuje študentovi, ak v prevažnej miere pozná a reflektuje poznatky aj kľúčové rámce sociálnej psychológie, rozumie interdisciplinárnym súvislostiam a dokáže ich vo väčšine prípadov správne aplikovať pri hodnotení a ovplyvnení skupinového diania z pohľadu jednotlivca a skupiny ale i špecificky vo vzťahu k budúcej cieľovej skupine (školskej triede).
Hodnotenie D získa študent, ak na priemernej úrovni pozná poznatky aj kľúčové rámce sociálnej psychológie, rozumie interdisciplinárnym súvislostiam, s väčším usmernením aplikuje osvojené poznatky pri hodnotení a ovplyvnení skupinového diania z pohľadu jednotlivca a skupiny ale i špecificky vo vzťahu k budúcej cieľovej skupine (školskej triede).
Pri hodnotení E študent v pomerne obmedzenej no dostatočnej miere pozná a chápe poznatky sociálnej psychológie, aspoň čiastočne rozumie interdisciplinárnym súvislostiam, dokáže aspoň na minimálnej úrovni poznatky aplikovať pri hodnotení a ovplyvnení skupinového diania z pohľadu jednotlivca a skupiny ale i špecificky vo vzťahu k budúcej cieľovej skupine (školskej triede).
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský, český jazyk a anglický jazyk
1. Úvod do štúdia sociálnej psychológie: predmet, metódy a história sociálnej psychológie.
2. Socio-kultúrna determinácia psychiky: človek, spoločnosť a kultúra.
3. Socializácia jedinca: vymedzenie pojmu socializácia a jeho podstata, prostriedky a spôsoby socializácie, teórie socializácie.
4. Sociálne poznávanie: vnímanie iných, interpersonálna príťažlivosť, determinanty ovplyvňujúce formovanie dojmu, atribučné teórie.
5. Sociálna komunikácia: vymedzenie pojmu, komunikačný proces, neverbálna komunikácia (gestá, mimika, priestorové umiestnenie, pohyby, dotyky, paralingvistika), verbálna komunikácia, klamstvá alebo manipulácie skutočnosti ako súčasť komunikácie.
6. Postoje: definícia, funkcie a štruktúra postojov, utváranie a zmena postojov, meranie postojov.
7. Sociálne skupiny: klasifikácia a charakteristika sociálnych skupín, vplyv skupiny, štruktúra a vývin skupiny, skupinová dynamika, výkon skupiny, školská trieda ako sociálna skupina.
8. Sociálna interakcia: sociálna facilitácia a zaháľanie, konformita, poslušnosť, skupinové procesy (skupinová polarizácia, komunikácia, myslenie), kompetícia, kooperácia, vodcovstvo.
9. Sociálne správanie: sociálna norma, prosociálne správanie, agresívne správanie, davové správanie, konflikty.
10. Praktické uplatnenie sociálnej psychológie: využitie sociálnej psychológie, sociálno-psychologické problémy osobnosti učiteľov a učiteliek, sociálno-psychologický výcvik, sociálna psychológia a duševné zdravie.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Cieľom predmetu je umožniť študentom získať základný prehľad teórií a poznatkov v sociálnej psychológii (ktorá je súčasťou jadra základných disciplín psychológie) a osvojiť si schopnosť kriticky pracovať s poznatkami z tejto oblasti. Je tiež dôležitou bázou pre ďalšie štúdium a úspešnosť v učiteľskej profesii.
Študent po ukončení predmetu dokáže:
- definovať a vysvetliť základné sociálno-psychologické mechanizmy a javy ako aj základné sociálno-psychologické experimenty a ich aspekty,
- identifikovať sociálno-psychologické mechanizmy a javy vo svojom každodennom živote a v rámci svojho fungovania v rôznych sociálnych skupinách, ako i v školskej triede z pohľadu vzdelávacej praxe,
- kriticky posúdiť vplyv kultúrneho a sociálneho prostredia na jednotlivca (alebo skupinu),
- odporučiť postupy vedúce k zmenám v oblastiach, akými sú sociálne vnímanie, postoje, spôsoby komunikácie či skupinové javy,
- uviesť praktické príklady týchto javov v školskom ale i rodinnom prostredí či v príbuzných disciplínach (zdravotníctvo, manažment, marketing a pod.).
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín výučby, 16 hodín príprava seminárnej práce, 30 hodín príprava na skúšku, spolu 90 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
prednášanie, inštruktáž, diskusia na vybranú tému, prípadové štúdie, brainstorming, práca s odborným textom a informačnými zdrojmi.
Povinná literatúra:
Drapela, V. J. (1997). Přehled teorií osobnosti. Portál.
Odporúčaná literatúra:
Fábik, D., & Fábiková, J. (2021). Humanistická psychoanalýza Ericha Fromma: základné princípy v komparácii s klasickou psychoanalýzou. Psychiatria-Psychoterapia-Psychosomatika. 28(1), 30-37.
Fábik, D. (2021). Obranné mechanizmy v sne. Psychoterapie. 15(2), 122-133.
Hall, C.S., & Lindzey, G. (1997). Psychológia osobnosti. SPN.
PSYde005 Vývinová psychológia
50% priebežného hodnotenia a 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie tvorí 50% hodnotenia, študent/ka vypracuje seminárnu prácu. Záverečné hodnotenie tvorí písomný vedomostný test (30%) a ústna skúška (20%). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A podáva študent priebežne počas semestra vynikajúce výsledky, je schopný samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z psychológie osobnosti, ovláda základy psychológie osobnosti ako vednej disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami ďalších disciplín, je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.
Pre hodnotenie B dosahuje študent počas semestra nadpriemerné výsledky, je schopný samostatného štúdia a primeranej kritickej komparácie odborných textov z psychológie osobnosti, ovláda základy psychológie osobnosti ako vednej disciplíny, vrátane ich primeranej integrácie s poznatkami ďalších disciplín, je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.
Pre hodnotenie C podáva študent počas semestra štandardne dobrý výkon, je priemerný v samostatnom štúdiu a kritickej komparácii odborných textov z psychológie osobnosti, dosahuje priemernú úroveň teoretických poznatkov predmetnej problematiky a schopnosti prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.
Pre hodnotenie D je študent schopný slabšej úrovne samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z psychológie osobnosti, v teoretických poznatkoch predmetnej problematiky má mierne nedostatky, schopnosť prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh robí študentovi problém.
Pre hodnotenie E študent zlyháva v niektorých zadaných úlohách, chýba mu schopnosť samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z psychológie osobnosti, v teoretických poznatkoch má nedostatky, zlyháva v praktickej aplikácii teoretických poznatkov na vypracovanie zadaných úloh.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský a český jazyk
1. Základné vymedzenie a pojmy psychológie osobnosti – štruktúra a dynamika osobnosti.
2. Koncepty psychoanalytického prístupu – štruktúra osobnosti podľa S. Freuda, obranné mechanizmy A. Freudovej a ich vzťah k psychickým ťažkostiam v edukačnom prostredí (syndróm vyhorenia, depresia atď.).
3. Individuálna a analytická psychológia – túžba po moci podľa A. Adlera, potreba moci u žiakov v edukačnom prostredí; archetypy C. G. Junga, prijatie archetypálnych tendencií a ich vzťah k edukačnému procesu.
4. Humanistická psychoanalýza E. Fromma a K. Horneyovej.
5. Behaviorizmus a neobehaviorizmus – koncept behavioziorizmu E. L. Thorndika, J. B. Watsona, operačné podmieňovanie B. F. Skinnera a jeho význam v interakcii učiteľ-žiak, sociálne učenie A. Banduru - učiteľ ako vzor, teória naučenej bezmocnosti M. E. P. Seligmana, syntéza behaviorizmu a psychoanalýzy N. E. Millera a J. Dollarda..
6. Humanistická psychológia – koncepty A. H. Maslowa, V. E. Frankla, C. Rogersa, sebaaktualizácia a podpora sebaaktualizačného pudu ako cieľ edukačného procesu.
7. Črtové prístupy R. Cattella, H. J. Eysencka, G. W. Allporta.
8. Kognitívny prístup k chápaniu osobnosti podľa G. A. Kellyho, K. Lewina.
9. Psychologické metódy poznávania osobnosti.
10. Psychologické prístupy a ich význam v pedagogike.
50% priebežného hodnotenia a 50% záverečného hodnotenia
Cieľom je poznať teoretické základy formovania osobnosti a získať základný prehľad smerov a prístupov v psychológii.
Študenti po absolvovaní predmetu musia správne poznať:
• základné zložky osobnosti
• teoretické základy psychológie osobnosti
• základné teórie osobnosti
• metódy výskumu osobnosti
rozumieť:
• základným princípom formovania osobnosti
• štruktúre osobnosti
• základným osobitostiam vývinu osobnosti v norme a patológii.
byť schopní:
• využívať princípy formovania osobnosti k rozvoju kognitívnych, afektívnych vlastností a spôsobilostí žiakov a študentov
• integrovať rôzne psychologické prístupy do celostného chápania osobnosti
• rozvíjať jednotlivé zložky edukačného procesu v kontexte osobností žiakov v školskej triede
• používať empatický prístup a podporovať sebaaktualizačné tendencie žiakov a študentov
• kriticky analyzovať a porovnávať informácie v odbornej literatúre.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár /týždeň, spolu 22 hodín za semester, kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; priebežná príprava na vyučovanie (12 hodín); tvorba 2 x súboru učebných materiálov (20 hodín), spolu 54 hodín.
Vyučovacie metódy:
výklad, skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, riešenie problémových úloh, heuristická metóda, zážitkové metódy, tvorba pojmových máp, riadené samoštúdium, práca s didaktickým textom a informačnými zdrojmi, kritická analýza učebníc psychológie.
Povinná literatúra:
Hamranová, A. (2013). Sociálno – psychologický výcvik v príprave učiteľov (metodické pokyny). In: Sokolová, L. et al. (eds.): Psychológia (v) škole. Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Univerzita Komenského. s. 33-36. Dostupné online: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPP/Publikacie/zbornik_prispevkov_PSYCHOLOGIA_V_SKOLE.pdf.
Sokolová, L., Lemešová, M., Masaryk, R., Kanisová, D., Bašnáková, J., & Kostovičová, L. (2013). Psychológia v sekundárnom vzdelávaní. Bratislava: Univerzita Komenského, 2013. (kap. 1 a 4).
Sokolová, L. 2015. Metódy vyučovania psychológie a predmetov osobnostného a sociálneho rozvoja. Univerzita Komenského, 2015. (kap. 1-4).
Odporúčaná literatúra:
Kosíková, V. (2011). Psychologie ve vzdělávání a její psychodidaktické aspekty. Grada, (kap. 2).
Lemešová, M., Hamranová, A., Minarovičová, K., Sabová, L., & Sokolová, L. 2017. Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského.
Lemešová, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0. Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie. (kap. 1-2).
Sokolová, L., Lemešová, M., & Jursová Zacharová, Z. (2014). Psychologická príprava budúcich učiteľov a učiteliek: Inovatívne prístupy. Univerzita Komenského. (kap.1-2).
Sokolová, L. (2010, 2013). Didaktika psychológie. Univerzita Komenského. (kap. 1-2).
Škoda, J., & Doulík, P. (2011). Psychodidaktika. Metody efektivního a smysluplného učení a vyučování. Grada. (kap. 6)
Vybrané učebnice psychológie pre stredné školy.
Vybrané učebnice občianskej náuky pre 7. roč. ZŠ.
B-PSYde001 Všeobecná psychológia
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa plnenie priebežných úloh podľa zadania: tvorba a prezentovanie 2 x súboru učebných materiálov pre ZŠ a SŠ na vybranú tému, t. j. 1 x psychologická téma podľa obsahu učiva predmetu občianska náuka pre 7. roč. ZŠ, 1 x psychologická téma z vybranej učebnice psychológie pre stredné školy (50% + 50% hodnotenia). Každý vypracovaný súbor učebných materiálov obsahuje pracovný list k téme na prácu na hodine (10% hodnotenia), pojmovú mapu k vybranej téme (10% hodnotenia), zážitkovú aktivitu pre prácu na hodine na rozvoj vybranej témy (10% hodnotenia), kritickú analýzu učebnice, s ktorou študenti pracovali (10% hodnotenia), dodržanie témy, originalita, formálna a odborná správnosť jej spracovania a prezentovania (10% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
A - študent priebežne počas semestra podáva vynikajúce výsledky, je schopný samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z vyučovania psychológie, ovláda základy vyučovania psychológie ako vednej disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami ďalších disciplín, je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh;
B - študent počas semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, je schopný samostatného štúdia a primeranej kritickej komparácie odborných textov z vyučovania psychológie, ovláda základy vyučovania psychológie ako vednej disciplíny, vrátane ich primeranej integrácie s poznatkami ďalších disciplín, je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh;
C - študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, schopnosť samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z vyučovania psychológie je priemerná, teoretické poznatky predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, schopnosť prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh je priemerná;
D - schopnosť samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z vyučovania psychológie je u študenta na slabšej úrovni, teoretické poznatky predmetnej problematiky majú mierne nedostatky, schopnosť prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh robí študentovi problém;
E - študent zlyháva vo viac ako jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z vyučovania psychológie, v teoretických poznatkoch má nedostatky, zlyháva v praktickej aplikácii teoretických poznatkov na vypracovanie zadaných úloh.
FX - študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský a český jazyk
Slovak and Czech language
1. História a koncepcia vyučovania psychológie v sekundárnom a terciárnom vzdelávaní na Slovensku a v zahraničí.
2. Postavenie predmetu psychológia v študijných programoch gymnázií a stredných odborných škôl.
3. Všeobecné ciele vzdelávania v psychológii vo vyššom sekundárnom vzdelávaní.
4. Analýza obsahových a výkonových štandardov predmetu psychológia na rôznych typoch škôl, základná pedagogická dokumentácia.
5. Rozvíjanie kľúčových kompetencií a osobnostného a sociálneho rozvoja v predmete psychológia.
6. Špecifiká vyučovania psychológie: motivácia a očakávania študentov a študentiek vo vyučovaní psychológie.
7. Psychologická gramotnosť a psychologické myslenie – koncepcie a metódy ich výskumu a rozvíjania.
8. Teoretické východiská didaktiky psychológie.
9. Psychodidaktické aspekty vyučovania psychológie.
10. – 11. Vyučovanie psychológie v interdisciplinárnych súvislostiach a medzipredmetových vzťahoch. Sociálno-psychologický tréning a predmety osobnostného a sociálneho rozvoja.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom predmetu (ako kľúčovej zložky postupnej praktickej prípravy na profesiu v odbore učiteľstva psychológie v kombinácii na bakalárskom stupni) je získať prehľad o tradícii, koncepciách, cieľoch a obsahu vyučovania psychológie na Slovensku a v zahraničí (dokumenty a odporúčania SAUP a EFPTA), uvedomiť si význam psychologického vzdelávania v kontexte všeobecných cieľov vzdelávania a odbornej prípravy na povolanie.
Študent po absolvovaní predmetu:
pozná špecifiká vyučovania psychológie ako stredoškolského predmetu,
vie sa orientovať v pedagogickej dokumentácii predmetu psychológia a kriticky ju analyzovať,
pozná základné princípy a východiská rozvoja psychologického myslenia a psychologickej gramotnosti v predmete psychológia,
ovláda teoretické východiská didaktiky psychológie,
rozumie psychodidaktickým aspektom vyučovania psychológie,
vie tvorivo aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky na prípravu vybraných učebných materiálov,
dokáže kriticky posúdiť vhodnosť vytvorených učebných materiálov a poskytnúť konštruktívnu spätnú väzbu.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina prednáška + 1 hodina seminár; spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; príprava seminárnej práce a prezentácia (28 hodín), príprava na priebežný test (30 hodín), príprava na záverečnú skúšku (40 hodín). Spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
prednáška, heuristická metóda, práca s odborným textom a informačnými zdrojmi.
Povinná literatúra:
Požár, L. (1996). Psychológia osobnosti postihnutých. Univerzita Komenského v Bratislave.
Požár, L. (2007). Základy psychológie ľudí s postihnutím. Typi universitatis a VEDA SAV.
Odporúčaná literatúra:
Cabanová, K., Sokolová, L., & Karaffová, E. (eds.) (2012). Patopsychológia - vznik, vývin a... Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie. Univerzita Komenského v Bratislave.
Heretik, A. a kol. (2007). Klinická psychológia. Psychoprof.
Jakabčic, I., & Požár, L. (1995). Všeobecná patopsychológia. Patopsychológia mentálne postihnutých. IRIS.
Matějček, Z. (2001). Psychologie nemocných a telesne oslabených. IKAR.
Říčan, P., Krejčířová, D. et al. (2006). Dětská klinická psychologie. Grada.
Šmidová, M. (2012). Sociálna práca s osobami so zdravotným postihnutím. Dobrá kniha.
Vágnerová, M., Hadj-Moussová, Z., & Štech, S. (2004). Psychologie handicapu. Karolinum.
B-PSYde005 Vývinová psychológia
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežný test (30 bodov) a seminárnu prácu na zadanú tému a prezentáciu v Power Pointe (20 bodov). Záverečné hodnotenie bude pozostávať zo záverečnej skúšky vo forme písomného testu (50 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti si vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, chápu všeobecné zákonitosti utvárania psychiky v podmienkach zdravotného postihnutia a osobitosti psychiky jednotlivca s rôznym druhom postihnutia a sú schopní aplikovať poznatky v praxi.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa všeobecnej patopsychológie, vedia sa veľmi dobre orientovať v informáciách v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z všeobecnej patopsychológie sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky bez problémov aplikovať v praxi.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa všeobecnej patopsychológie. Majú značné problémy v samostatnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský a český jazyk, anglický jazyk (na prehĺbenie štúdia)
1. Úvod do štúdia všeobecnej patopsychológie: predmet, metódy a história v patopsychológii. Vývoj patopsychológie na Slovensku.
2. Základné pojmy všeobecnej patopsychológie a súvzťažných odborov.
3. Norma - abnormalita vo vzťahu k patopsychológii. Normalita a postihnutie.
4. Patopsychologický výskum psychických procesov. Vlastnosti patopsychologického výskumu detí a dospievajúcich.
5. Osobitosti vývinu jednotlivcov s postihnutím.
6. Sociálno-psychologické aspekty postihnutia. Postoje spoločnosti k postihnutým. Problematika rodiny postihnutého jedinca.
7. Osobnosť jedincov s postihnutím.
8. Psychologické problémy integrácie postihnutých do spoločnosti. Psychologické aspekty školskej integrácie/inklúzie.
50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia
Cieľom predmetu - ktorý reprezentuje pro-inkluzívny prúd v psychologických a príbuzných vedách a je aj zásadným prvkom postupnej komplexnej prípravy absolventov učiteľstva psychológie v kombinácii už na bakalárskom stupni - je vedieť sa správne orientovať v poznatkoch všeobecnej patopsychológie a poznať zákonitosti utvárania psychiky v podmienkach postihnutia a osobitosti psychiky jednotlivcov s postihnutím. Po absolvovaní predmetu si študent osvojí základné pojmy všeobecnej patopsychológie. Získava základný prehľad v teórií a súvisiacich poznatkoch všeobecnej patopsychológie, potrebných aj pre prácu s deťmi, dospievajúcimi a dospelými s postihnutím v kontexte celoživotného vývinu aj vzdelávania. Rozumie všeobecné zákonitosti utvárania psychiky v podmienkach zdravotného postihnutia a osobitosti psychiky jednotlivcov s postihnutím. Má vedieť identifikovať osobitosti psychických procesov u jednotlivcov s postihnutím a poznať základné metódy patopsychologickej diagnostiky. Získané poznatky vie uplatniť v ďalšom štúdiu a prakticky v prístupe a starostlivosti o jednotlivca s postihnutím. Absolventi sú schopní kriticky pracovať s poznatkami v oblasti všeobecnej patopsychológie a aplikovať poznatky v teórii a praxi.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; priebežná príprava (15 hodín); príprava na priebežný test (20 hodín); príprava seminárnej práce - výstup vo videoformáte (15 hodín); príprava na záverečnú skúšku (26 hodín). Spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
Prednáška - prednáška, skupinová diskusia, heuristická metóda, analýza videí a reálnych situácií.
Seminár - didaktické, psychologické a kooperatívne hry, analýza problémových situácií, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra:
Čáp, J., & Mareš, J. (2007). Psychologie pro učitele. Portál.
Jedlička, R., Koťa, J., & Slavík, J. (2018). Pedagogická psychologie pro učitele. Psychologie vo výchově a vzdělávaní. Grada. (vybrané kapitoly: 1.., 2., 3.2, 3.3. 3.4., 3.5, 3.6 ale aj 4., 5.6 a 9).
Odporúčaná literatúra:
Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, Ľ., & Sokolová, L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Univerzita Komenského. (vybrané kapitoly: 2.2. Rozdielnosť detí – pohľad spoza učiteľskej katedry a 2.3 Rastové alebo fixné nastavenie pri vnímaní rozdielnosti, 2.4 Predsudky učiteľov a učiteliek voči rómskemu etniku vo vzťahu k inklúzii).
Sokolová, L., Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Cabanová, K., & Šramová, B. (2015). Osobnosť a sociálno-psychologické kompetencie učiteľov a učiteliek. Univerzita Komenského. 7-69.
Veselský, M. (2007). Pedagogická psychológia 1. Teória a prax. Univerzita Komenského.
Webové stránky:
Asociácia školskej psychológie - http://www.aspsr.sk/skolska-psychologia.
Pedagogická a školská psychológia (Učebnica) https://pdf.truni.sk/e-ucebnice/psp/.
Časopis: Školní psycholog/Školský psychológ: https://journals.muni.cz/skolnipsycholog/index.
VUDPaP: www.vudpap.sk.
B-PSYde005 Vývinová psychológia
50% priebežného hodnotenia + 50 % záverečného hodnotenia
V priebehu semestra bude jedna písomná previerka s možnosťou získať 30 bodov, študenti a odprezentujú seminárnu prácu v rozsahu max. 20 minút + 10 minút diskusia, prípadne urobia výstup interaktívne na spôsob PepTalk/TedTalk, alebo ako videoprezentaćiu (podľa výberu študentov) ( max. 15 bodov), úroveň poskytovania spätnej väzby v skupine (5 bodov). Skúška bude pozostávať z písomnej časti (30 bodov) a ústnej časti (20 bodov). Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, dokázal uvažovať o predkladaných problémoch. Študent sa vie orientovať v rôznych literárnych zdrojoch informácií a vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vie analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie a vystupovať pred skupinou, ovláda základy pedagogickej psychológie a vie tieto informácie aplikovať v praxi. Rovnako je schopný sebareflexie, prijímať spätnú väzbu a poskytovať ostatným spätnú väzbu.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa pedagogickej psychológie, vie sa orientovať v literatúre, vie aplikovať získané poznatky do praxe pri výchovno-vzdelávacej práci s deťmi a žiakmi, je schopný sebareflexie, prijímať spätnú väzbu a poskytovať ostatným spätnú väzbu, vyskytujú sa mierne nedostatky v tvorivom a kritickom myslení.
Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky celkom správne aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky. Drobné nedostatky sa prejavujú v schopnosti pracovať so spätnou väzbou a v oblasti sebareflexie.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie samostatne kriticky analyzovať informácie a robí mu aj problém správne aplikovať poznatky do praxe, prezentačné zručnosti a schopnosť poskytovať spätnú väzbu sú na slabšej úrovni.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a častejšie zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe, no ovláda väčšinu teoretických poznatkov z predmetu a prezentačné zručnosti a schopnosť poskytovať spätnú väzbu sú na hraničnej úrovni v dostatočnosti.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský jazyk (aktívne), český jazyk a anglický jazyk (pasívne - čítanie literatúry, porozumenie videám).
1. Systém a metódy pedagogickej psychológie. Determinanty utvárania psychiky jednotlivca v kontexte výchovy a vyučovania.
2. Psychologické otázky učenia. Pojem učenie z hľadiska psychologických teórií učenia, druhy učenia, zákony učenia, riadenie procesov učenia, motivácia a jej vplyv na učenie.
3. Kognitívny a učebný štýl.
4. Sociálno-psychologické poznanie v pedagogickom priestore (utváranie dojmu, skresľujúce mechanizmy pri hodnotení výkonu alebo úspešnosti učenia, postoje, stereotypy).
5. Komunikácia v pedagogickom procese – verbálna a neverbálna komunikácia, konfliktné situácie a ich riešenie.
6. Stratégie učiteľa pri riadení školskej triedy, sociálno-psychologické kompetencie učiteľa.
7. Psychologický rozbor úspechu a neúspechu žiakov alebo študentov v škole. Psychologické aspekty osobnosti učiteľa/človeka pracujúceho s dieťaťom. Výkonnosť žiakov a učiteľov.
8. Psychologické otázky výchovy, logické dôsledky.
9. Individuálne osobitosti žiakov s nadaním a s poruchami správania.
10. Individuálne osobitosti žiakov s poruchami učenia.
11. Individuálne osobitosti žiakov a práca s nimi. Multikulturalizmus, kultúra chudoby.
50% priebežného hodnotenia + 50 % záverečného hodnotenia
Cieľom predmetu – ktorý je ďalším nosným komponentom v jadre základných psychologických disciplín, dôležitých v profile absolventov odboru učiteľstva psychológie v kombinácii už na bakalárskom stupni – je u absolventov dosiahnuť, aby vedeli, ako sa orientovať v základných teoretických a empirickým výskumom podložených poznatkoch z pedagogickej psychológie. Študenti ich budú schopní využiť pri ďalšom štúdiu i neskôr v pedagogickej praxi. Budú schopní tvorivo a aktívne pristupovať k práci s deťmi a žiakmi v škole, poznať ich motiváciu, učebné štýly a vedieť selektovať správny spôsob učenia v individuálnych podmienkach pri práci s dieťaťom, rozlišujú medzi jednotlivými výchovnými štýlmi a výchovnými situáciami, rozumejú neprospievaniu žiakov a vedia, akým spôsobom ich motivovať. Zároveň budú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať informácie, budú schopní kriticky myslieť a hodnotiť jednotlivé modely učenia a práce s deťmi. Navyše si ďalej rozvíjajú (prenositeľné spôsobilosti) svoje prezentačné zručnosti, prácu s modernými technológiami, schopnosť sebahodnotenia a poskytovania spätnej väzby.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny cvičení za týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 16 hodín príprava na priebežný test; 12 hodín individuálne spracovávanie štatistických zadaní. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
výklad s multimediálnou podporou, dialogické a diskusné metódy, demonštrácia rozboru vedeckého textu so zameraním na štatistické metódy, simulácia postupu tvorby štatistického výstupu, inštruktáž k základným štatistickým postupom a testom.
Povinná literatúra:
Guráň, P., Fero, P., & Ritomský, A. (2018). Základy spracovania sociologických dát pomocou SPSS.
Odporúčaná literatúra:
Field, A. (2013). Discovering statistics using IBM SPSS statistics. Sage.
Goss-Sampson, M. A. (2019). Statistical Analysis in JASP: A Guide for Students.
Harris, P. (2008). Designing and reporting experiments in psychology. McGraw-Hill Education.
Somorčík, J., & Teplička, I. (2015). Štatistika zrozumiteľne. ENIGMA Publishing.
Terek, M. (2017). Interpretácia štatistiky a dát. 5.vyd. Equilibria.
B-PSYde006 Metodológia psychologického výskumu
100% priebežného hodnotenia.
Priebežné hodnotenie zahŕňa vedomostný test (60% hodnotenia) a seminárnu prácu (40% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Seminárna práca pozostáva z odovzdania štyroch seminárnych zadaní (4 x10 bodov) pozostávajúcich z aplikovania osvojených poznatkov na dátovom súbore (deskripcia, inferencia, korelácia, vecná významnosť). Test pozostáva z teoretickej časti zameranej na základné štatistické pojmy a aplikačnej časti práce so základným dátovým súborom.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše
Pri hodnotení A študent výborne rozumie terminológii a princípom zberu a vyhodnocovania dát v psychológii. Vie poznatky do vysokej miery aplikovať pri samostatnej práci so štatistickým programom a taktiež bez chýb realizovať základné operácie deskriptívnej štatistiky na základnom dátovom súbore ako aj jednoduché operácie inferenčnej štatistiky a korelácie.
Pri hodnotení B študent primerane rozumie terminológii a princípom zberu a vyhodnocovania dát v psychológii. Vie poznatky do dostačujúcej miery aplikovať pri samostatnej práci so štatistickým programom a taktiež bez chýb realizovať základné operácie deskriptívnej štatistiky a korelácie na základnom dátovom súbore.
Hodnotenie C sa udeľuje študentovi, ak prevažne rozumie terminológii a princípom zberu a vyhodnocovania dát v psychológii. Vie poznatky do dostačujúcej miery aplikovať pri samostatnej práci so štatistickým programom a taktiež bez závažných chýb realizovať základné operácie deskriptívnej štatistiky a korelácie na základnom dátovom súbore.
Hodnotenie D získa študent, ak priemerne rozumie terminológii a princípom zberu a vyhodnocovania dát v psychológii. Vie poznatky do dostačujúcej miery aplikovať pri samostatnej práci so štatistickým programom a taktiež bez závažných chýb realizovať základné operácie deskriptívnej štatistiky. Študent rozumie teoreticky princípom korelácie a inferenčnej štatistiky bez ich schopnosti správneho výpočtu v štatistickom programe.
Pre hodnotenie E študent len v obmedzenej miere rozumie terminológii a princípom zberu a vyhodnocovania dát v psychológii. Vie poznatky aplikovať pri samostatnej práci so štatistickým programom len do malej miery a to výlučne na úrovni deskriptívnej štatistiky.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský jazyk, anglický jazyk
Je nutné mať nainštalovanú najnovšiu verziu program IBM-SPSS, prípadne obdobnú alternatívu bezplatného software ako JASP alebo Jamovi.
1. Výskumný problém, operacionalizácia, výskumné/teoretické hypotézy, výskumné dizajny.
2. Úvod do práce s SPSS, deskripcia dát (priemer, medián, variabilita atď.).
3. Korelácia verzus kauzalita, úvod do práce s dátami a ich triedenie.
4. Testy normality a distrubúcia dát, základná vizualizácia dát.
5. Inferenčné testy, nulová hypotéza, medzisubjektové a vnútrosubjektové dizajny.
6. Vecná významosť, Bonferroniho korekcia.
7. Validita a reliabilita testov.
8. Moderátor, mediátor, korelácia, regresia.
100% priebežného hodnotenia
Hlavným cieľom vzdelávania je, aby si študent v priebehu cvičení prakticky osvojil základné metódy analýzy a interpretácie kvantitatívnych údajov v oblasti psychologického výskumu. Využije ich aj pri štúdiu ďalších disciplín, event. pri výskume vo svojej bakalárskej záverečnej práci. Študent si osvojí zručnosť práce s vybraným programom na spracovanie štatistických dát. Študent sa naučí uchovávať zozbierané dáta, realizovať ich deskripciu a pomenovať kľúčové výstupy relevantné aj pre pedagogickú prax za využitia empirických postupov analýzy a komparácie vzhľadom na vymedzený výskumný problém. Študent porozumie výhodám aplikácie štatistických postupov v pedagogickej praxi a získa schopnosť relevantné dáta interpretovať a kriticky zhodnotiť.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny semináru za týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín seminárnej práce úpravy a editácie odborných textov; 20 hodín vypracovávanie záverečnej seminárnej práce. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
výklad s multimediálnou podporou, skupinové diskusie k editovaným textom, demonštrácia rozboru štylistiky vedeckého textu, demonštrácia tvorby a skvalitňovania obsahového cieľa vedeckého textu a následná simulácia postupu, systematické reflektívne editovanie spracovaných textov.
Povinná literatúra:
Petrík, J., & Kernová, L. (2020). Metóda reflektívneho písania vo výučbe akademického písania u študentov psychológie: obsahová analýza osvojených zručností. Psychológia a patopsychológia: študentská vedecká konferencia. Univerzita Komenského.
Staroňová, K. (2011). Vedecké písanie. Osveta.
Odporúčaná literatúra:
Katuščák, D. (2007). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Enigma.
Meško, D., Katuščák, D., & Findra, J. a kol. (2006). Akademická príručka. Osveta.
Vydra, A. (2010). Akademické písanie: Ako vzniká filozofický text. Trnavská univerzita.
B-PSYde006 Metodológia psychologického výskumu
100% priebežného hodnotenia
Seminárna práca – spracovanie odborného textu podľa zadania 50% hodnotenia. Zvyšné hodnotenie pozostáva z čiastkových úloh na hodinách za využitia techniky reflektívneho písania – študenti si navzájom hodnotenia vypracované texty a následne zapracovávajú zmeny na zlepšenie identifikované kolektívom. Študenti sú hodnotení 10 bodmi za každé skvalitnenie a editáciu textu na hodine pred odovzdaním finálneho textu. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše
Pri hodnotení A - je študent schopný výborne analyzovať a tvoriť texty so psychologickou orientáciou. Vypracované texty využívajú a syntetizujú moderné zdroje z oblasti psychológie a relevantných vedných disciplín a zaujímavým spôsobom odpovedajú na vopred stanovené odborné otázky. Študent je schopný taktiež veľmi kvalitne editovať chyby v cudzích odborných textoch a navrhovať úpravy na zvýšenie kvality textov po štylistickej a obsahovej stránke.
Pre hodnotenie B študent je schopný primerane veľmi dobre analyzovať a tvoriť texty so psychologickou orientáciou. Vypracované texty využívajú a syntetizujú relevantné zdroje z oblasti psychológie a odpovedajú na vopred stanovené otázky. Študent je schopný systematicky editovať chyby v cudzích odborných textoch a navrhovať úpravy na zvýšenie kvality textov po štylistickej a obsahovej stránke.
Hodnotenie C sa udeľuje študentovi, ak je priemerne dobre schopný analyzovať a tvoriť texty so psychologickou orientáciou. Vypracované texty využívajú relevantné zdroje z oblasti psychológie a odpovedajú na vopred stanovené otázky. Študent je schopný editovať chyby v cudzích odborných textoch a navrhovať úpravy na zvýšenie kvality textov po štylistickej stránke.
Hodnotenie D sa udeľuje študentovi, ak je v uspokojivej miere schopný analyzovať a tvoriť texty so psychologickou orientáciou. Vypracované texty využívajú zdroje z oblasti psychológie lokálneho charakteru staršieho dáta a kvality. V texte sa častejšie objavujú štylistické a gramatické chyby.
Hodnotenie E sa udeľuje študentovi, ak je schopný aspoň v minimálnej miere tvoriť texty so psychologickou orientáciou. Pri editácii textov však študentovi unikajú základné obsahové a štylistické chyby. Pri autorských textoch sa často objavujú chyby a študent využíva aj zdroje, ktoré nie sú relevantné a bez širšej syntetizácie viacerých autorov.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský jazyk, anglický jazyk
1. Pôvod a formulovanie vedeckých problémov, peer-review, APA JARS.
2. Argumentovanie a evidencia v odbornom texte. Modelový vzor seminárnej práce podľa APA7. Správne formulovanie a štylistika odsekov.
3. Citovanie. Vyhľadávanie literatúry v databázach a vo voľných repozitároch. Syntetizácia literatúry. Znaky odborného textu.
4. Najčastejšie chyby pri akademickom písaní. Etika pri písaní a plagiátorstvo. Etika písania odborného textu.
5. Metóda reflektívneho písania pri vylepšovaní odborného textu v psychológii.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom je, aby si študent osvojil postupy tvorby odborného textu s dôrazom na štandardy v psychológii, ako napríklad IMRaD, APA7 Publication manual a pod. a vedel kvalitatívne odlíšiť úroveň akademického a výskumného textu. Študent po úspešnom absolvovaní predmetu vie nielen kriticky zhodnotiť kvalitu dostupných psychologických odborných zdrojov, ale je schopný autorsky napísať vlastný text orientovaný na psychologickú problematiku (v miere ako je uvedené vyššie v hodnotení). V procese výučby sa študent naučí kriticky editovať texty, ako aj hodnotiť kvalitu vedeckých zdrojov. Cieľom kurzu je taktiež (prenositeľné spôsobilosti) rozvíjať informačnú gramotnosť, odborné, metodologické a vyjadrovacie schopnosti študentov. Dôraz sa kladie na prácu s modernými informačnými technológiami za účelom vyhľadania odbornej literatúry a jej následného syntetizovania v autorských textoch. Vzhľadom na rozvoj kritického myslenia sú študenti rozvíjaní v syntetizovaní a porovnávaní vedeckých poznatkov od viacerých autorov.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
cvičenie, spolu 22 hodín (2 hodiny týždenne), kombinovanou formou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby; 12 hodín príprava realizácie metód rozvoja tvorivosti; 2 hodiny venované reflexii prezentácií; 14 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, aktuálne riešené problémy a otvorené otázky, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra:
Carter, P., & Russell, K. (2003). Trénink paměti a kreativity. Příklady s řešením. Computer Press.
Carter, P., & Russell, K.(2004). Trénink paměti a kreativity II. Computer Press.
Žák, P. (2004). Kreativita a její rozvoj. Computer Press.
Odporúčaná literatúra:
Belz, H., & Siegrist, M. (2001). Klíčové kompetence a jejich rozvíjení. Portál.
Buzan, T. (2003). Jděte na to chytře. Columbus.
Maisel, E. (2002). Trénink kreativity. Portál.
PSYde005 Vývinová psychológia
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra budú študenti realizovať seminárnu prácu (analyzovať hlavné problémy psychológie tvorivosti od psychológov + prezentovať návrh vyučovacej hodiny rozvíjajúcej originalitu a flexibilitu žiakov. max. 30 bodov), verbálne hodnotiť prezentované seminárne práce (max. 10 bodov) a úspešne absolvovať priebežný test (max. 60 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti aktívne prejavili záujem a podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v literatúre, rozumejú teoretickým východiskám a poznajú metódy na rozvoj tvorivosti. Preukážu schopnosť v zostavovaní programov rozvoja tvorivosti na vyučovaní na výbornej úrovni.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa psychológie tvorivosti, vedia sa orientovať v literatúre a poznajú metódy na rozvoj tvorivosti. Preukážu schopnosť v zostavovaní programov rozvoja tvorivosti na vyučovaní na veľmi dobrej úrovni.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z psychológie tvorivosti sú na priemerne dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky správne aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky, poznajú metódy na rozvoj tvorivosti na priemerne dobrej úrovni.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa psychológie tvorivosti. Majú značné problémy v samostatnej práci, často nevedia správne kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť celkom správne analyzovať, porovnávať viaceré poznatky, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu aspoň na minimálne dostatočnej úrovni.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský a český jazyk
Kritériá a základné rysy tvorivosti. Tvorivá činnosť, tvorivý produkt, tvorivý proces, tvorivý postoj. Schopnosti a rozumové operácie v tvorivom procese. Systémy tvorivého riešenia problémov. Prekážky brániace tvorivému prístupu (v myslení, praktickej činnosti a pod.) a možnosti ich prekonania. Základná charakteristika tvorivej osobnosti. Kreatívne techniky a ich uplatnenie v praxi. Rozvoj tvorivosti, tvorivá úloha. Tréning a rozvoj jednotlivých zložiek kreativity. Rozvoj kreatívneho myslenia v skupinovej spolupráci. Zostavovanie programov rozvoja tvorivosti na vyučovaní.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom predmetu Psychológia tvorivosti – ako dôležitého teoreticko-praktického komponentu štruktúry psychologických disciplín v odbore učiteľstva psychológie v kombinácii na bakalárskom stupni – je oboznámiť študentov s teoretickými východiskami psychológie tvorivosti. Po absolvovaní predmetu budú mať študenti osvojené kreatívne techniky, budú poznať niektoré tréningy tvorivosti a naučia sa tak aj rozvíjať tvorivosť v skupinách a zostavovať programy tvorivosti pre svoj študijný odbor.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
1 hodina prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; priebežná príprava (14 hodín); príprava na priebežný test (20); príprava na realizáciu seminárnej práce a prezentácia (24 hodín); príprava na záverečnú skúšku (40 hodín), spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
prednáška, skupinová diskusia – problémové riešenie zadaných úloh, práca v malých skupinách, vypracovanie návrhu projektu k aktuálnym problémom, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra
Vágnerová, M. (2014). Současná psychopatologie pro pomáhající profese. Portál.
Váryová, B., & Andreánska, V. (2016). Vývinové poruchy. In Heretik, A. sr., Heretik, A. jr. (ed.), Klinická psychológia, 2. prepracované a rozšírené vydanie. s. 415-459. Psychoprof, s .r. o.
Odporúčaná literatúra:
Brunclíková, Z. (2020). Inkluzívne vzdelávanie z pohľadu učiteľov. In Tolerancia inakosti ako priorita (nielen) sociálnej pedagogiky [elektronický dokument] Univerzita Komenského.
Brunclíková, Z., & Andreánska, V. (2013). Problematika dyslexie vo vyučovaní cudzích jazykov. In Psychológia (v) škole (elektronický zdroj). Univerzita Komenského.
Glasová, M., & Groma, M. (2019). Psychologické posudzovanie bariér a facilitátorov aktivity a participácie detí a adolescentov so zdravotným postihnutím v kontexte inklúzie. In Groma, M. a kolektív, Aktivita a participácia detí so zdravotným postihnutím v kontexte integrovaného/inkluzívneho vzdelávania. 1. vyd., s. 57-96.Univerzita Komenského. CD-ROM.
Pokorná, V. (2015). Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. 3. rozšírené vydanie. Portál.
Periodiká a vedecké databázy: PsycInfo (APA); Psychológia a patopsychológia dieťaťa, Československá psychologie a iné.
B-PSYde005 Vývinová psychológia
50% priebežného hodnotenia a 50% záverečného hodnotenia
V priebehu semestra študenti vypracujú seminárnu prácu (max. 20 bodov) a prezentujú seminárnu prácu (max. 10 bodov), absolvujú priebežný test (max. 30bodov) a záverečnú skúšku (max. 40 bodov). Záverečná skúška bude pozostávať z písomného testu. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v rôznych literárnych zdrojoch informácií, vedia vybrať relevantné zdroje informácií pre svoje štúdium, vedia sa orientovať v problematike porúch detského vývinu, t. j. majú základné informácie o ich etiopatogenéze, epidemiológii, diagnostike a diferenciálnej diagnostike, ako aj o možných formách intervencie.
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa porúch detského vývinu, vedia sa veľmi dobre orientovať v informáciách v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky celkom správne aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky a častejšie zlyhávajú v kritickom myslení, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský a český jazyk (event. anglický jazyk pri vypracovaní seminárnej práce)
1. Úvod do problematiky vývinových porúch /definícia vývinových porúch, prekurzory vývinových porúch, klasifikácie vývinových porúch.
2. Etiológia porúch vývinu /patogénne činitele a komplexnosť ich pôsobenia, riziká v pre-, peri- a post-natálnom období, včasná diagnostika, intervencia, stimulácia, deprivácia/.
3. Psychomotorická retardácia /všeobecné vývinové oneskorenie/ a mentálna retardácia /poruchy intelektu, etiológia, klasifikácia, možnosti a obmedzenia intervencie.
4. Poruchy komunikačných schopností - oneskorený a narušený vývin reči, sociálna/pragmatická/ porucha reči.
5. Primárne psychogénne podmienené poruchy komunikácie - zajakávanie a mutizmus /vymedzenie, klasifikácia, možnosti intervencie/.
6. Pervazívne vývinové poruchy resp. poruchy autistického spektra /autizmus, Aspergerov syndróm, Rettov syndróm, etiológia, klinický obraz, organizácia starostlivosti.
7. Problém organicity v detskej psychológii. Detská mozgová obrna - etiológia, klinický obraz. Vývinová porucha motorických funkcií.
8. Ľahká mozgová dysfunkcia, súčasnosť – hyperkinetický syndróm, resp. ADHD. Najvýznamnejšie faktory v práci s deťmi s ADHD, ADD.
9. Špecifické poruchy učenia - diagnostika a diferenciálna diagnostika, nápravné programy v práci s deťmi so špecifickými poruchami učenia.
10. Emočné poruchy v detskom veku - úzkostné poruchy a depresie v detstve a dospievaní.
11. Enuréza, enkopréza, tiky - psychogénne podmienené poruchy v somatickej oblasti. Prejavy, formy, možnosti intervencie.
50% priebežného hodnotenia a 50% záverečného hodnotenia
Cieľom predmetu – ktorý je dôležitým komplementom v pro-inkluzívnom zameraní absolventov odboru učiteľstva psychológie v kombinácii už na bakalárskom stupni – je oboznámiť študentov so základnou klasifikáciou a prejavmi vývinových porúch v detskom veku a ich dopadmi na školské fungovanie dieťaťa. Študenti získajú základné informácie o najčastejších vývinových poruchách vyskytujúcich sa najmä v predškolskom a školskom veku dieťaťa. Schopnosť orientácie v danej problematike je nevyhnutná pre budúcich pedagogických asistentov a asistentky špecializovaných pracovníkov s vyšším stupňom vzdelania, najmä v súvislosti s pro-inkluzívnou školskou politikou. Nadobudnú nielen teoretické vedomosti, ale získajú dostatok kompetencií pre spoluprácu s inými odborníkmi, ktorí sa podieľajú na riešení vývinových porúch. Predpokladá sa, že učitelia v nasledujúcich rokoch vo zvýšenej miere budú konfrontovaní s rôznym obrazom vývinových porúch a preto je nevyhnutné získať nielen vedomosti, ale aj kompetencie pre možnú spoluprácu. Študenti sú oboznámení s problematikou normality v detskej psychológii, s rizikami vývinu porúch a s medzinárodnými klasifikáciami, čo im umožní lepšie porozumieť vzniku a prejavom jednotlivých porúch. Dobrá orientácia v danej problematike je totiž nevyhnutným predpokladom individualizovaného vzťahu učiteľ - žiak, pedagogický asistent - žiak s vývinovou poruchou. Takýto vzťah si vyžaduje nielen empatiu, ale musí byť podložený aj získanými zručnosťami. Dôležitým cieľom je pripraviť študentov pre participáciu na realizovaní individuálnych vzdelávacích plánoch pre deti s vývinovými poruchami. Väčšina detí s vývinovými poruchami (až na malé výnimky) sú žiakmi bežných základných škôl a preto je dôležité, aby študenti vedeli kompetentne spolupracovať s inkluzívnym tímom, ale aj so špecialistami v iných odvetviach ako napríklad neurológ, psychológ, logopéd, pediater.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (11 hodín), príprava a realizácia seminárnej práce a PPT prezentácie (15 hodín); príprava na priebežný test (12 hodín), spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
skupinová diskusia rozhovor, riadená diskusia, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, didaktické hry, tvorba myšlienkových máp, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra:
Sokolová, L., & Brozmanová, E. (2015). Psychológia trochu inak. Univerzita Komenského.
Šramová, B. (2020). Základy psychologie (nejen) pro marketingové komunikace. VeRBuM.
Odporúčaná literatúra:
Jursová Zacharová, Z., Sokolová, L. & Lemešová, M. (2015). Interactive Teaching of Psychology: Using design-based research in developing an interactive psychology course. In eLSE 2015. Bucharest : "Carol I" National Defence University.
Šramová B. et al. (2019). Násilie v intímnych vzťahoch dospievajúcich: Metodika pre prácu v oblasti prevencie. Univerzita Komenského v Bratislave.
Webové stránky organizácií:
www.saup.sk
www.vudpap.sk
http://www.komorapsychologov.sk/
https://psycnet.apa.org/search
V priebehu semestra budú študenti a študentky realizovať seminárnu prácu (35 bodov), prezentovať seminárnu prácu v študijnej skupine (20 bodov), preukazovať svoju aktivitu v študijnej skupine (10 bodov) a úspešne absolvujú priebežný test (35 bodov).
Kredity sa neudelia študentovi alebo študentke, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50% bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent alebo študentka podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent alebo študentka sa vedia orientovať v spleti informácií rôznych literárnych zdrojov a vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, ovládajú základné poznatky o psychológii ako vede a sú schopní na základe svojich poznatkov porovnať aj jednotlivé moderné psychologické smery.
Hodnotenie B znamená, že študent alebo študentka počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa psychológie ako vedy, vedia sa veľmi dobre orientovať v informáciách v literatúre, majú mierne nedostatky v tvorivom a kritickom myslení.
Hodnotenie C znamená, že študent alebo študentka počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky celkom správne aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študent alebo študentka boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a majú väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, častejšie nevedia kriticky analyzovať informácie alebo im robí problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent alebo študentka zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe.
Hodnotenie Fx znamená, že študent alebo študentka nedosahujú nevyhnutný štandard a vyžaduje sa ďalšie štúdium a práca navyše.
slovenský, český a anglický jazyk (schopnosť porozumieť čítanému textu)
1. Stručná história psychológie
2. Formovanie psychológie ako vedy
3. Predmet psychologického skúmania
4. Formovanie súčasného psychologického poznania
5. Moderná psychológia vo svete a na Slovensku a jej oblasti výskumu
6. Odborní psychológovia a ich činnosť
7. Psychologické inštitúcie a pracoviská v SR
8. Klasické a elektronické informácie o psychológii
9. Ako efektívne študovať
10. Slovenská asociácia učiteľov psychológie a jej aktivity a EFPTA v EU
11. Možnosti uplatnenia učiteľov psychológie na Slovensku a v zahraničí
100% priebežného hodnotenia
Cieľom predmetu je orientovať študentov v histórii psychológie ako vedy, ako aj v súčasných oblastiach modernej psychológie. Študent rozlišuje medzi psychologickými inštitúciami, pozná ich činnosť a aktivitu, rozvíja si analytické a aktívne myslenie pri práci so zadaným odborným textom, je schopný porovnávať a vyhodnocovať informácie, plánovať svoje aktivity, prípadne aktivity v skupine (pri skupinovej práci). Vie, kde a akým spôsobom má vyhľadávať odborné a relevantné bibliografické zdroje v oblasti psychológie a učiteľstva psychológie a aktívne používa digitálne technológie pre svoje ďalšie vzdelávanie a rozvíjanie svojich spôsobilostí v rámci štúdia učiteľstva psychológie na bakalárskom stupni. Pozná tiež svoje ďalšie profesijné možnosti po ukončení bakalárskeho stupňa vzdelávania.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na seminár – štúdium povinnej literatúry, 28 hodín práca na projekte a jeho prezentácia. Spolu 60 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
Seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa príklady toho, ako bola výchovná prax témou úvah filozofov a predmetom skúmania filozofie už od staroveku. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možností aplikácie týchto poznatkov v súčasnej dobe. Taktiež uvažovanie o dôležitosti vedenia k hodnotám v školskom prostredí cez postavu učiteľa a jednotlivé výučbové predmety.
Dôraz na diskusiu, e-learning, kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, databázy vedeckých poznatkov, videá a pod.), kooperáciu. Prezentácia výstupu projektu skupinou študentov (práca na projekte v skupine 2 – 3 študenti) v študijnej skupine, obhájenie projektu.
Povinná literatúra:
Prokop, J. (2005). Škola a společnost v kritických teoriích druhé poloviny 20. století. Karolinum.
Zelina, M. (2010). Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. SPN.
Odporúčaná literatúra:
Gray, P. (2016). Svoboda učení. PeopleComm.
Kaščák, O., & Pupala, B. (2009). Výchova a vzdelávanie v základných diskurzoch. Rokus. Liessmann, K. P. (2012). Teorie nevzdělanosti. Academia.
NeilL, A. S. (2015). Summerhill. Příběh první demokratické školy na světě. PeopleComm.
Pelcová, N. (2000). Filozofická a pedagogická antropologie. Karolinum.
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine a 70% projekt a jeho obhájenie.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje poznatky aj rámce ďalšieho vývoja disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie do pedagogickej praxe.
Pre hodnotenie B študent primerane kriticky reflektuje poznatky aj rámce ďalšieho vývoja disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie do pedagogickej praxe.
Pre hodnotenie C študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, jeho teoretické znalosti z filozofie výchovy sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť ich aktuálnosť pre dnešnú dobu.
Hodnotenie D získa študent, ktorý bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa prienikov medzi filozofiou a výchovou. Nevie kriticky analyzovať informácie.
Pre hodnotenie E spĺňa študent minimálne kritériá, len v obmedzenej miere kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, pozná interdisciplinárne súvislosti medzi filozofiou a výchovou, je aspoň minimálne schopný poznatky aplikovať.
Hodnotenie Fx si vyžaduje ďalšiu prácu a štúdium navyše.
slovenský a český jazyk
1. Ako vstupuje filozofia do premýšľania o výchove? Hľadanie prienikov medzi filozofiou a výchovou.
2. Východiská pre pedagogické koncepcie – od antiky po súčasnosť.
3. Konkrétne podoby vplyvu filozofických koncepcií na pedagogiku - 20. storočie:
1. Hermeneutický prístup k pedagogike (W. Dilthey, H.-G. Gadamer).
2. Fenomenologický prístup k pedagogike (J. Patočka, R. Palouš) Existencializmom ovplyvnené koncepcie (R. C. Rogers, V. E. Frankl)
3. Personalizmus (M. Scheler, M. Buber, E. Levinas, S. Freud, R. C. Rogers) Pozitivizmus, scientizmus v pedagogike (W. Brezinka).
4. Pragmatizmus v pedagogike (J. Dewey) Marxizmus a neomarxizmus (J. Habermas, P. Freire, H. Giroux).
5. Súčasné vzdelávacie teórie, ich štruktúrne prvky a teoretické východiská.
6. Filozofia výchovy cez reflexiu problémov výchovy - hodnoty a výchova.
Uvedené témy upriamujú pozornosť na prienik medzi filozofiou a výchovou, na využitie poznatkov, myšlienkových východísk, pojmového aparátu a vedeckej metodológie pochádzajúcej z oblasti filozofie v pedagogickej teórii a praxi.
Kurz rozvíja viaceré kompetencie v súlade s profilom absolventa odboru učiteľstva psychológie v kombinácii.
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine a 70% projekt a jeho obhájenie.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Cieľom predmetu je, aby si absolventi správne uvedomovali možnosti využitia myšlienkových východísk, pojmového aparátu a vedeckej metodológie, pochádzajúce z filozofie v pedagogickej teórii a praxi. Tematické zameranie kurzu vedie študentov kriticky uvažovať a hľadať prieniky medzi filozofiou a výchovou, uvedomiť si, ako boli a ako je možné myšlienkové východiská, pojmový aparát a vedecké metodológie pochádzajúce z filozofie aplikovať v pedagogickej teórii a praxi. Študenti budú vedieť kriticky zvážiť prínos jednotlivých koncepcií a ich využiteľnosť aj v dnešnej dobe. Nadobudnú poznatky o tom, ako bola výchovná prax (od antiky po súčasnosť) témou úvah filozofov a predmetom skúmania filozofie. Ďalej sú vedení k reflexii problémov výchovy, akými je vysoko aktuálna téma - hodnoty a výchova.
Tieto poznatky je možné využiť pri ďalšom štúdiu, ako aj plánovaní metodiky výskumu záverečnej práce, a potom aj v praxi. Zvolené metódy vzdelávania prispejú k ďalšiemu rozvoju ich kompetencií (kognitívna oblasť: pamäť, kritické myslenie, myslenie v súvislostiach, argumentácia; afektívna oblasť: postoje a presvedčenia, hodnoty; psychomotorická oblasť: digitálne zručnosti; sociálna oblasť: kooperácia, komunikácia).
Predmet svojím zameraním a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju odborovej a predmetovej kompetencie, ako aj k rozvoju dôležitých profesijných kompetencií budúcich učiteľov.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny cvičenie/ týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; priebežná príprava na vyučovanie (14 hodín); práca na príprave zadaných úloh (14 hodín), spolu 50 hodín
Vyučovacie metódy:
dialogické a diskusné metódy, zážitkové a aktivizujúce metódy (inscenačné metódy, psychologické hry, situačné a prípadové metódy), aktívna skupinová práca, práca s testami a dotazníkmi, heuristické a problémové metódy, reflektívna esej, riadené samoštúdium, práca s textom a informačnými zdrojmi.
Povinná literatúra:
De Vitto, J. (2001). Základy mezilidské komunikace. Grada.
Lemešová, M., Hamranová, A., Minarovičová, K., Sabová, L., & Sokolová, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského.
Odporúčaná literatúra:
Kolařík, M. (2011, 2019). Interakční psychologický výcvik. Grada.
Komárková, R., Výrost, J., & Slaměník, J. (Eds.). (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Grada.
Sokolová, L. (2015). Metódy vyučovania psychológie a predmetov osobnostného a sociálneho rozvoja. Univerzita Komenského (kap. 8-10.)
Škvareninová, O. (2004). Rečová komunikácia. SPN.
Vybíral, Z. (2005). Psychologie komunikace. Portál.
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa prácu študentov na plnení priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou prípravou zo strany študenta (spolu 30% hodnotenia), ako aj jeho aktívnou účasťou na aktivitách počas hodín realizácie predmetu (spolu 70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Úlohy individuálneho charakteru sú zamerané na vyhľadanie textu s ukážkou komunikácie (v rozsahu cca A4 formátu) a jeho analýzu podľa pokynov vyučujúcej (10%) a spracovania zadania na tému silných a slabých stránok komunikácie študenta (10%). S vypracovaným materiálom bude študent ďalej pracovať na vyučovaní. Na záver semestra študent spracuje reflektívnu esej poskytujúcu spätnú väzbu na predmet a názor študenta na jeho komunikačné kompetencie (10% hodnotenia).
V rámci vyučovania predmetu počas semestra je priestor venovaný konkrétnym aktivitám a simulácii riešenia rôznych komunikačných situácií, na ktorých študent aktívne participuje, na tému verbálnej (10%), neverbálnej (10%), asertívnej (10%) a negatívnej (10%) komunikácie, komunikácie v konfliktných situáciách (10%), aktívnemu počúvaniu (10%) a efektívnej spätnej väzbe (10%).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A je potrebné, aby sa študent priebežne počas semestra aktívne zapájal do riešenia techník a predkladaných činností v rámci vyučovania, aktívne riešil zadané individuálne úlohy, ovládal techniky na rozvíjanie komunikačných oblastí, mal snahu o rozvíjanie svojich komunikačných kompetencií, nastolené úlohy sa snažil riešiť tvorivo, aktívne vyjadroval svoj vlastný názor.
Hodnotenie B znamená, že študent sa priebežne počas semestra aktívne zapája do riešenia techník a predkladaných činností v rámci vyučovania, rieši zadané individuálne úlohy, ovláda techniky na rozvíjanie komunikačných oblastí, má snahu o rozvíjanie svojich komunikačných kompetencií, v menšej miere hľadá originálne riešenia nastolených úloh, aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C znamená, že študent sa počas semestra spravidla aktívne zapája do riešenia techník a predkladaných činností v rámci vyučovania, aktívne rieši iba niektoré zadané úlohy, ovláda techniky na rozvíjanie komunikačných oblastí, má snahu o rozvíjanie svojich komunikačných kompetencií iba v niektorých oblastiach, tvorivosť v riešení nastolených úloh využíva v menšej miere, aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie D znamená, že aktivita študenta počas semestra v riešení predkladaných činností v rámci vyučovania je na slabšej úrovni, riešenia zadaných úloh majú mierne nedostatky, študent má nedostatky v ovládaní techník na rozvíjanie komunikačných oblastí, záujem o rozvíjanie svojich komunikačných kompetencií je sporadický, nastolené úlohy často rieši až s externou pomocou, je pasívnejší vo vyjadrovaní svojich názorov.
Hodnotenie E znamená, že študent je počas semestra pasívny v riešení predkladaných činností v rámci vyučovania, minimálne sa zapája do činností a riešenia zadaných úloh, ovládanie techník na rozvíjanie komunikačných oblastí je minimálne, nejaví záujem o rozvíjanie svojich komunikačných kompetencií, pri riešení úloh sa viac spolieha na skupinu než seba, svoje názory vyjadruje len minimálne.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský a český jazyk
Predmet môže byť realizovaný formou blokovej výučby alebo priebežne počas semestra.
1. Komunikácia ako základ sociálnej interakcie. Funkcia a zložky komunikácie, motivácia ku komunikácii, komunikačný kontext. Interkultúrne rozdiely v komunikácii.
2. Základné teórie komunikácie.
3. Sociálne vnímanie ako súčasť ľudskej komunikácie.
4. Verbálna komunikácia a techniky na jej rozvoj.
5. Neverbálna komunikácia (haptika, proxemika, paralingvistika, posturika, gestika, mimika, kinezika) a techniky jej rozvíjania.
6. Aktívne a empatické počúvanie ako dôležitá súčasť komunikácie.
7. Asertívna komunikácia a techniky na jej rozvoj a trénovanie.
8. Spätná väzba v rámci komunikačných interakcií.
9. Komunikácia v konfliktných situáciách a zvládanie konfliktných situácií v rečovom prejave.
10. Negatívna komunikácia a manipulácia v komunikácii.
11. Špecifiká komunikácie v edukačnom prostredí. Chyby v komunikácií učiteľ – žiak.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom predmetu je získať prehľad o komunikačných technikách a nadobudnúť zručnosť v oblasti komunikačných kompetencií s ohľadom na špecifiká komunikácie v edukačnom prostredí.
Študent absolvovaním predmetu:
- rozumie základným teóriám komunikácie
- má poznatky o verbálnej a neverbálnej komunikácii
- získa prehľad o technikách na rozvoj komunikácie
- je schopný efektívne používať spätnú väzbu v sociálnej komunikácii
- ovláda špecifiká komunikácie v prostredí školy
- uvedomuje si dôležitosť efektívnej komunikácie v profesii učiteľa
- získa zručnosť v používaní rôznych techník a aktivít na rozvoj komunikácie
- dokáže zhodnotiť silné a slabé stránky svojich komunikačných kompetencií
- rozvíja a upevňuje svoje zručnosti v oblasti komunikačných kompetencií.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 16 hodín príprava na priebežný test, 12 hodín vypracovanie priebežných úloh, 10 hodín samoštúdium. Spolu: 60 hodín
Vyučovacie metódy:
problémový výklad, aplikácia metodickej skepsy vo vzťahu k etablovaným antropologickým konceptom (jej cieľom je študentov vyprovokovať k ich kritike a vznášaniu námietok voči ich východiskovým predpokladom), diskutované budú aj dokladované prípady zneužitia poznatkov pochádzajúcich z arzenálu antropológie a študenti budú vyzývaní k navrhovaniu opatrení, ktorými by bolo možné takýmto zlyhaniam predchádzať
Povinná literatúra:
Malík, B. (2014) Filozofická antropológia. Možnosti a limity filozofických tematizácií človeka. Iris.
Malík, B. (2008) Úvod do antropológie. Základné antropofémy v dejinách antropologického myslenia. Iris.
Odporúčaná literatúra:
Bosáková, K. (2019.) Základy filozofickej antropológie I. Vydavateľstvo ŠafárikPress. (e-publikácia) Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/FF/filozoficka-antropologia-final.pdf
Novosád, F. (2020). Elementy filozofickej antropológie. Iris.
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie zadaných priebežných úloh (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežných úloh vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v zadaní každej z úloh. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežné úlohy sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu A.
Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu B.
Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu C.
Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu D.
Študent vo vedomostnom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežných úloh, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx - Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský jazyk
1. Rozdiely v tematizáciách antropologickej problematiky v mýte, náboženstve, ideológii, filozofii a vo vede.
2. Typológia filozofických názorov na človeka podľa relevantných filozofických disciplín, filozofických smerov, autorov a tradícií.
3. Programové tézy, kategoriálny a metodologický aparát vybraných filozofických koncepcií človeka.
4. Vzájomné inšpirácie a prieniky medzi filozofickými a špeciálno-vednými koncepciami človeka. Filozofia ako advokát idey celostnosti človeka, jeho dôstojnosti a humanity.
5. Humanizmus, transhumanizmus a posthumanizmus.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom kurzu bude rozšíriť v rámci iných predmetov nadobudnutú znalosť človeka o sociokultúrnu a duchovnú dimenziu tak, ako sú reflektované najmä v prostredí filozofie.
Študent si v jeho rámci osvojí tiež schopnosť pristupovať k človeku ako k určitej celostnej a zároveň mnohodimenzionálnej bytosti. Dokáže odlíšiť filozofický a vedecký prístup ku konceptualizácii antropologickej problematiky a pozná ich silné i slabé stránky. Oboznámi sa s motívmi a argumentami filozofickej kritiky vedeckých konceptov človeka. Osvojí si metodologické prístupy filozofickej proveniencie, ktoré preukázali svoju produktívnosť aj v relevantných vedách o človeku. Jeho hlavným zámerom je študentov poznatkovo a argumentačne vybaviť tak, aby dokázali hájiť záujmy človeka, jeho dôstojnosti a humanity pred možnými dehumanizačnými vplyvmi. Študent bude vedený aj k domýšľaniu ľudsko-právnych dôsledkov plynúcich z určitých antropologických konceptov a výskumov človeka. Cieľom priebežne zadávaných úloh je, aby študent vedel vyhľadávať relevantné informačné zdroje, zaujímal k nim kvalifikované stanoviská, tvorivo s nimi pracoval a zaujímal k nim hodnotiace postoje.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na priebežný test 15 hodín, vypracovanie priebežných úloh 23 hodín, spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy:
výklad spojený s diskusiou, práca s odborným textom, riadené samoštúdium (e-learning, riešenie úloh a zadaní).
Povinná literatúra:
Baumann, Z. (2010). Myslet sociologicky. SLON.
Jandourek, J. (2003). Úvod do sociologie. Portál.
Odporúčaná literatúra:
Giddens, A. (2013). Sociologie. Argo.
Keller, J. (2012). Úvod do sociologie. SLON.
Kol. autorov. (2009). Stručný prehľad sociológie. Enigma.
100% priebežného hodnotenia.
Priebežné hodnotenie zahŕňa: 2x priebežný test (50%) a vypracovanie zadaných úloh (50%). Študenti budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Hodnotenia A sa udelí, ak študenti podávali výborné výkony, ich teoretické znalosti zo základov sociológie sú na vynikajúcej úrovni, majú štandardne dobrú schopnosť poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnávať literárne zdroje zo sociológie, priebežné úlohy odovzdávajú načas.
Hodnotenie B sa udelí, ak študenti podávali veľmi dobré výsledky, ich teoretické znalosti zo základov sociológie sú na veľmi dobrej úrovni, majú dobrú schopnosť poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnávať literárne zdroje na veľmi dobrej úrovni, priebežné úlohy odovzdávajú spravidla načas.
Hodnotenie C získajú študenti, ktorí podávali štandardne priemerne dobré výkony, ich teoretické znalosti zo základov sociológie sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať literárne zdroje a poznatky zo sociológie.
Hodnotenie D sa udelí, ak študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali priebežné úlohy po termíne zadania. Majú mierne nedostatky v teórii základov sociológie. Nevedia analyticky spracovať informácie.
Hodnotenie E získajú študenti, ktorí boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali úlohy po termíne zadanie. Majú väčšie nedostatky v teórii základov sociológie, nevedia analyticky a kriticky spracovať informácie.
Hodnotenie Fx si vyžaduje ďalšiu prácu a štúdium navyše.
slovenský a český jazyk
1. Sociologická imaginácia.
2. Jednotlivec a sociálny svet, v ktorom žije a ktorý utvára.
3. Základné teoretické prístupy a teoretické dilemy v sociológii.
4. Typy spoločností. Kultúra. Socializácia. Sociálna kontrola.
5. Sociálne interakcie a sociálne skupiny.
6. Sociálne nerovnosti a stratifikácia spoločnosti.
7. Inštitúcie (rodina, škola, médiá).
8. Sociálne zmeny.
9. Transformácia spoločnosti a sociálne problémy.
10. Metódy sociologického výskumu.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom vzdelávania je poskytnúť študentom základný prehľad o sociologickom pohľade na spoločnosť, jej štruktúru a zmeny.
Študenti sa oboznámia s predmetom a zameraním sociológie a so základmi sociologického poznávania, s kľúčovými pojmami sociológie. Vedia identifikovať sociálne nerovnosti v spoločnosti, problematiku človeka a spoločnosti, sociálne zmeny a štruktúru spoločnosti. Dokážu sa orientovať vo výskumných správach, v štatistických pojmoch a tabuľkách sociologického výskumu.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 33 hodín príprava na hodiny (vrátane písomnej prípravy); 2 hodina príprava na referát. Spolu 57
Vyučovacie metódy:
V rámci samoštúdia ide predovšetkým o prácu s textom (vybrané pasáže diel významných autorov relevantných pre preberanú problematiku, vedecké články) prípadne o kritickú reflexiu iného materiálu (film); počas seminárov nadväzujú na individuálne štúdium zadaného textu (materiálu) – ktorý stanovuje hlavnú tému hodiny – predovšetkým dialogické metódy ako sú diskusia, rozhovor, sokratovská metóda, ktoré sú doplnené o monologické metódy výkladu, vysvetľovania, prípadne prednášania.
Povinná literatúra:
Aristoteles (2011). Etika Nikomachova. Kalligram (Kniha druhá, kap. 1-6).
Epikuros (2014). O šťastnom živote l. Thetis, (List Menoikeovi).
Frankl, V. E. (1992). Vôľa k zmyslu. Filozofia 47(11), 680 – 685.
Freud, S. (2015). Totem a tabu. Európa (časť IV, 5-7).
Kant, I. (2004). Základy metafyziky mravov. Kalligram (Predslov a Prvá kapitola).
Kohák, E. (2004). Svoboda, svedomí, soužití. Kapitoly z mezilidské etiky. SLON (První prednáška. Filosofie, etika, svoboda).
Mill, J. S. (2005). Utilitarizmus. In: Mill, J. S.: Logika liberalizmu. Kalligram (II. kap. Čo je utilitarizmus).
Vacek, P. (2008). Rozvoj morálního vědomí žáků. Portál (1 Kapitoly z psychologie morálky 1.1 – 1.2).
Zimbardo, P. (2015). Luciferův efekt. Jak se z dobrých lidí stávají lidé zlí. Academia (X. kap. Význam a poselství Stanfordského vězěnského experimentu: alchymie transformace charakteru).
Odporúčaná literatúra:
Anzenbacher, A. (1994). Úvod do etiky. Zvon.
Čapek, J. et al. (2015). Přístupy k etice II. Filosofia.
Kohák, E. (1993). Člověk, dobro a zlo. JEŽEK.
Remišová, A. (ed.) (2008). Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Kalligram.
Sokol, J. (2014). Etika, život, instituce. Pokus o praktickou filosofii. Vyšehrad.
Špinka, Š. et al. (2014). Přístupy k etice I. Filosofia.
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa: 20% príprava na hodinu, 40% aktivita na hodine, 40% referát.
1) Príprava na každú hodinu, ktorá spočíva v prečítaní a skonspektovaní zadaného textu a odovzdaní konspektu do začiatku hodiny.
2) Aktívna účasť na hodinách – zapájanie sa do diskusie.
3) Pripraviť si a predniesť referát k vybranej téme.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, počas semestra boli vždy dôkladne pripravení na hodiny, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, ich teoretické znalosti z oblasti etiky sú na vysokej úrovni, bez problémov dokážu aplikovať osvojené poznatky, kriticky posúdiť a porovnať jednotlivé etické koncepcie a poznatky.
Pre hodnotenie B študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, na hodiny boli pripravení, participovali na výučbe, ich teoretické znalosti z oblasti etiky sú na veľmi dobrej úrovni, osvojené poznatky dokážu aplikovať, vedia kriticky posúdiť a porovnať jednotlivé etické koncepcie a poznatky.
Pre hodnotenie C študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z etiky sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé etické koncepcie a poznatky.
Pre hodnotenie D boli študenti v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa etiky; majú problémy v samostatnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie.
Pre hodnotenie E boli študenti v priebehu semestra len minimálne pripravení, len minimálne sa zapájali do priebehu výučby, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa etiky; majú značné problémy v samostatnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie.
Pre hodnotenie Fx boli študenti počas semestra nepripravení na hodiny, nezapájali sa do priebehu výučby a nedokázali reagovať na položené otázky, nedokážu samostatne pracovať, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z oblasti etiky.
slovenský a český jazyk
1. Úvod do etiky ako filozofickej disciplíny; vymedzenie predmetu etiky a základných pojmov etika, morálka, etiketa; základné podoby etiky.
2. Predstavenie základných etických koncepcií (etika cnosti, hedonizmus, deontologická etika, utilitarizmus).
3. Vybrané podoby psychologickej etiky (Freud, Fromm, Frankl).
4. Psychológia a problém zla (Zimbardo, Milgram).
5. Psychológia morálky (Piaget, Kohlberg).
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa: 20% príprava na hodinu, 40% aktivita na hodine, 40% referát.
Cieľom je vedieť sa orientovať v problematike sociálno-patologických javov, poznať ich príčinu vzniku, dôsledky na jedinca a vedieť realizovať preventívne opatrenia k ich eliminácii.
Študent po absolvovaní predmetu vie: zadefinovať predmet etiky a základné pojmy etiky, podať prehľad o najdôležitejších etických koncepciách, chápať vývoj morálky a etických koncepcií v historickom kontexte, pochopiť psychológiu morálneho vývoja, vyzdvihnúť alternatívnosť a rovnocennosť etických koncepcií, rozlišovať etickú od mimoetickej sféry, pomáhať orientovať sa v etických otázkach, poznať hodnotový aspekt etických kategórií, objasniť základné kategórie etiky, nájsť vnútorné motivačné zdroje správania, kultivovať a rozvíjať empatiu a dobro v nás. Študent absolvovaním predmetu rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, interpersonálne schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
prezenčná výučba (22 hodín), samostatná práca na úlohách (12 hodín), práca v skupinách (26 hodín), spolu 60 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
dialogické a diskusné metódy, práca s testami a dotazníkmi, práca s autentickým textom, práca s informačnými zdrojmi, prípadová štúdia, kazuistika, psychologické hry, brainstorming, problémový výklad.
Odporúčaná literatúra:
ECRI. (European Commission against Racism and Intolerance). (2020) Správa ECRI o Slovenskej republike. (Predklad z francúzskeho originálu). Conseil de l’Europe.
Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, Ľ., & Sokolová, L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Univerzita Komenského v Bratislave
Kalmárová, V. Lášticová, B., Findor, A., & Hruška, M. (2017). Aké vzdelávacie faktory súvisia s postojmi slovenských stredoškolákov a stredoškoláčok k menšinám? Správa z výskumu. Štátna školská inšpekcia, ÚVSK SAV, FSEV UK.
Lemešová, M. (2014). Národná a etnická rozmanitosť. In Psychológia zážitkom: metodická príručka. Univerzita Komenského.s. 1-66.
Morgensternová, M., & Šulová, L. a kol. (2009). Interkulturní psychologie. Karolinum.
Průcha, J. (2010). Interkulturní psychologie: sociopsychologické zkoumání kultur, etnik, ras a národů. Portál.
Shiraev, E. B., & David, L. A. (2020). Mezikulturní psychologie. Academia.
B-PSYde007 Sociálna psychológia
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa úlohy a zadania na samostatnú (40%) a skupinovú prácu (60% hodnotenia). Samostatná práca obsahuje prácu s kazuistikou (10%), kritickú analýzu psychologickej teórie (20%) a reflektívnu esej (10%). Skupinová práca v náhodne vytvorených podskupinách sa skladá z vytvorenia prípadovej štúdie (20%) a návrhu projektu rozvoja interkultúrnych kompetencií cieľovej skupiny (40%), v ktorom podskupina využije poznatky zo svojej študijnej kombinácie.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A študent správne vysvetlí a identifikuje poznatky a javy, ktoré sú súčasťou interkultúrnej psychológie a dokáže ich zmysluplne integrovať do poznatkov ďalších disciplín. Kriticky a tvorivo aplikuje získané informácie do školskej aj každodennej praxe pomocou rôznych nástrojoch, metód a techník. Dokáže navrhnúť stratégie vedúce k zmene vo vnímaní iných (inakosť spôsobená príslušnosťou k odlišnej kultúre, etniku a pod.).
Pre hodnotenie B študent na primeranej úrovni dokáže vysvetliť a identifikovať poznatky a javy, ktoré sú súčasťou interkultúrnej psychológie a vie ich integrovať do poznatkov ďalších disciplín. Kriticky a tvorivo aplikuje získané informácie do školskej aj každodennej praxe pomocou rôznych nástrojoch, metód a techník. Dokáže navrhnúť stratégie vedúce k zmene vo vnímaní iných (inakosť spôsobená príslušnosťou k odlišnej kultúre, etniku a pod.).
Hodnotenie C sa udeľuje študentovi, ak spravidla dokáže vysvetliť a identifikovať poznatky a javy, ktoré sú súčasťou interkultúrnej psychológie a vie ich integrovať do poznatkov ďalších disciplín. Získané informácie dokáže použiť v školskej aj každodennej praxi pomocou vybraných nástrojov, metód a techník. Vo väčšine prípadov správne navrhne stratégie vedúce k zmene vo vnímaní iných (inakosť spôsobená príslušnosťou k odlišnej kultúre, etniku a pod.).
Hodnotenie D získa študent, ak dokáže vysvetliť základné poznatky a javy, ktoré sú súčasťou interkultúrnej psychológie a pozná interdisciplinárne súvislosti. Získané informácie dokáže s väčším usmernením použiť v školskej aj každodennej praxi pomocou vybraných nástrojov, metód a techník. Vo väčšine prípadov správne navrhne stratégie vedúce k zmene vo vnímaní iných (inakosť spôsobená príslušnosťou k odlišnej kultúre, etniku a pod.).
Pre hodnotenie E študent len v obmedzenej miere dokáže vysvetliť základné poznatky a javy, ktoré sú súčasťou interkultúrnej psychológie a pozná interdisciplinárne súvislosti. Získané informácie dokáže na minimálnej úrovni použiť v školskej aj každodennej praxi pomocou vybraných nástrojov, metód a techník. Aspoň v niektorých prípadoch správne navrhne stratégie vedúce k zmene vo vnímaní iných (inakosť spôsobená príslušnosťou k odlišnej kultúre, etniku a pod.).
Hodnotenie Fx znamená, že študent potrebuje pre získanie potrebných poznatkov ďalšie štúdium navyše.
slovenský, český a anglický jazyk
1. Vymedzenie a história interkultúrnej psychológie (etnológia, sociológia, kultúrna antropológia).
2. Základná terminológia a oblasti skúmania (kultúra, asimilácia, etnikum, etnicita, etnické vedomie, národ, národnosť, národnostná menšina, rasy, rasizmus).
3. Stereotypy, predsudky a postoje k iným kultúram u detí a dospelých.
4. Kultúra ako kľúčový pojem.
5. Interkultúrne kompetencie, ich diagnostika a rozvoj (kognitívne, afektívne a behaviorálne kompetencie).
6. Aplikácia interkultúrnej psychológie v školskej praxi a učiteľstve psychológie.
7. Interkultúrny výcvik a jeho špecifiká.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom predmetu je priblížiť postavenie, históriu vzniku a základnú terminológiu interkultúrnej psychológie i možnosti rozvoja a diagnostiky interkultúrnych kompetencií.
Interkultúrna psychológia je v súčasnosti v dôsledku globalizácie a prelínania rôznych kultúr uznávanou teoretickou i výskumnou oblasťou.
Študent po ukončení predmetu:
- vie vymedziť oblasti skúmania interkultúrnej psychológie a definovať kľúčové pojmy, napr. kultúra, akulturácia, kultúrny šok a pod.,
- vie identifikovať univerzálne i kultúrne špecifické aspekty psychiky,
- rozpoznáva reakcie a javy vznikajúce pri strete rôznych kultúr a prechode ľudí z kultúry do kultúry,
- pozná nástroje, metódy a techniky, ktorými možno diagnostikovať a rozvíjať
interkultúrne kompetencie,
- aplikuje poznatky interkultúrnej psychológie do školskej praxe a špecificky pre učiteľstvo psychológie.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 14 hodín príprava na priebežný test; 20 hodín spracovanie kazuistiky a návrhu liečebnopedagogickej intervencie (súbor cvičení, program); 4 hodiny príprava prezentácie kazuistiky a programu. Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
seminár: výklad v spojení s diskusiou k preberanej téme, e-learning, kritická reflexia relevantných videozáznamov v oblasti uplatnenia liečebnopedagogických terapií v praxi, kritická reflexia aktuálneho základného a aplikovaného výskumu v oblasti liečebnopedagogickej intervencie v SR a vo svete (monografie, časopisy, databázy vedeckých poznatkov, kazuistiky a pod.), práca v malých skupinách (dvojici/trojici a pod.) na zadaní riešenia konkrétneho problému alebo aplikácií poznatkov z liečebnej pedagogiky v praxi (napr. metódy uplatniteľné v terapeuticko-výchovnej intervencii s jednotlivcom alebo rodinou, simulované príklady praxe / kazuistiky); kooperatívne, resp. skupinové zhodnotenie a zdieľanie poznatkov; prezentácia výstupu (kazuistiky a liečebnopedagogického návrhu intervencie) v študijnej skupine.
Povinná literatúra:
Horňáková, M. (2007). Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie. Občianske združenie Sociálna práca.
Janoško, P. et al. (2020). Učiace sa spoločenstvo – výzva pre inkluzívne vzdelávanie. Univerzita Komenského.
Odporúčaná literatúra:
Horňáková, M. (2014). Kroky k inkluzívnej škole. Verbum.
Janoško, P. (2015). Rodinný systém v kontexte teórie a praxe. Verbum.
Janoško, P., & Neslušanová, S. (2014). Škola s inkluzívnou klímou. Verbum.
Klein, F. et al. (2009). Liečebná pedagogika. Sapientia.
Revue liečebnej pedagogiky - vedecko-odborný časopis PRO LP asociácie liečebných pedagógov na Slovensku, https://prolp.sk/lp-revue/
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežný test (30% hodnotenia), spracovanie dvoch zadaní (20% hodnotenia), spracovanie a ústna prezentácia krátkej kazuistiky klienta v náročnej životnej situácii a návrhu liečebnopedagogickej intervencie (programu) (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent výborne správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektoval poznatky z odboru liečebná pedagogika, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami svojho študijného odboru ako aj ďalších disciplín. Preukázal schopnosť kvalitnej orientácie v princípoch, zásadách a metódach liečebnopedagogickej pomoci. Tiež v identifikácii potrieb a zdrojov klienta ako aj prostriedkoch pomoci.
Hodnotenie B znamená, že študent primerane veľmi dobre kriticky reflektuje poznatky z odboru liečebná pedagogika, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami svojho študijného odboru ako aj ďalších disciplín. Preukázal schopnosť veľmi dobrej orientácie v princípoch, zásadách a metódach liečebnopedagogickej pomoci, identifikácii potrieb a zdrojov klienta ako aj prostriedkoch pomoci.
Hodnotenie C sa udelí, ak je študent schopný dobre kriticky reflektovať poznatky z odboru liečebná pedagogika, vrátane ich primeranej integrácie s poznatkami svojho študijného odboru ako aj ďalších disciplín. Preukázal schopnosť dobrej orientácie v princípoch, zásadách a metódach liečebnopedagogickej pomoci, identifikácii potrieb a zdrojov klienta ako aj prostriedkoch pomoci.
Hodnotenie D znamená, že študent v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektuje poznatky z odboru liečebná pedagogika, vrátane ich primeranej integrácie s poznatkami svojho študijného odboru ako aj ďalších disciplín. Preukázal schopnosť uspokojivej orientácie v princípoch, zásadách a metódach liečebnopedagogickej pomoci, identifikácii potrieb a zdrojov klienta ako aj prostriedkoch pomoci.
Hodnotenie E získa študent, ak len v obmedzenej miere kriticky reflektuje poznatky z odboru liečebná pedagogika. Má ťažkosti porozumieť a orientovať sa v princípoch, zásadách a metódach liečebnopedagogickej pomoci, identifikácii potrieb a zdrojov klienta ako aj prostriedkoch pomoci.
Hodnotenie Fx si vyžaduje ďalšie štúdium a prácu študenta.
slovenský, český jazyk a anglický jazyk (na prehĺbenie štúdia a aktivity počas prednášok)
1. Teoretické východiská odboru Liečebná pedagogika (predmet, zásady, princípy) – špecifiká integrácie výchovného a terapeutického úsilia.
2. Obraz človeka - poskytovateľa a prijímateľa pomoci. Holistický prístup k človeku (žiak, klient, pacient) vo výchove a terapii. Orientácia v životnej situácii prijímateľa pomoci.
3. Úlohy a kompetencie liečebného pedagóga (diagnostika, prevencia, poradenstvo, liečebná výchova, sprevádzanie, terapia).
4. Inkluzívny potenciál liečebnopedagickej intervencie.
5. Orientácia v situácii človeka, včasná pomoc, pomoc rodine (kontakt, pomáhajúci vzťah). Druhy a špecifiká validizácie v komunikácii s prijímateľom pomoci a jeho opatrovníkmi (blízkymi vzťahovými osobami). Metódy liečebnopedagogickej pomoci.
6. LP cvičenia a programy v terapeuticko-výchovnej starostlivosti.
7. Terapeuticko-výchovné disciplíny v liečebnej pedagogike: arteterapia, biblioterapia, dramatoterapia, ergoterapia, muzikoterapia, psychomotorická terapia, terapia hrou.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom predmetu Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie je, aby si študenti osvojili poznatky súvisiace s celostným bytím človeka v kontexte jeho vývinu, prostredia a vzťahov, učenia, emocionálneho prežívania, konania a zdravia, so zameraním na osobnú pomoc, inklúziu a podporu participácie jednotlivca v každom veku. Predmet Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie je integrálnou súčasťou systémového poznatkového rámca študijného odboru učiteľstva psychológie v kombinácii, v súlade s poslaním a strategickými zámermi PdF UK, ako aj samotným profilom absolventa.
Úspešným absolvovaním budú mať študenti kriticky osvojené (v miere ako je uvedené v stupnici hodnotenia vyššie) aktuálne teoretické a empirické poznatky z odboru liečebná pedagogika - zásady, princípy a špecifiká integrácie výchovného a terapeutického úsilia, úlohy a kompetencie liečebného pedagóga v rovinách diagnostiky, prevencie, poradenstva, liečebnej výchovy, sprevádzania a terapeuticko-výchovnej intervencie). Budú schopní hlbšej orientácie v sťaženej situácii človeka, vo význame a možnostiach včasnej pomoci, ako aj pomoci zo strany vzťahových osôb prijímateľa pomoci. Preukážu (vzhľadom na rozsah predmetu) primeranú orientáciu v metódach liečebnopedagogickej pomoci a špecifikách liečebnopedagogických terapií: arteterapia, biblioterapia, dramatoterapia, ergoterapia, muzikoterapia, psychomotorická terapia, terapia hrou.
Študenti učiteľstva psychológie by mali využiť nadobudnuté poznatky a zručnosti pri štúdiu ďalších predmetov svojho študijného programu, no najmä v praxi, pri preventívnom poradenskom a výchovnom pôsobení v systéme školy (smerom k optimalizácii podmienok vývinu u konkrétnych žiakov /študentov a riešeniu potenciálnych problémov súvisiacich s vývinom, v tomto smere aj spoluprácou s ostatnými pracovníkmi školy a rodičmi a pod.).
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/ týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; priebežná príprava na vyučovanie (7 hodín), tvorba seminárnej práce vo forme Power Pointu (10 hodín), príprava na priebežnú písomku 15 hodín). Spolu 54 hodín.
Vyučovacie metódy:
Výklad, rozhovor, riadená diskusia, riešenie problémových úloh, heuristická metóda, riadené samoštúdium, práca s odborným textom a informačnými zdrojmi.
Povinná literatúra:
Jakabčic, I. (2017). Psychológia detí a mládeže s mentálnym postihnutím. Psychoprof.
Odporúčaná literatúra:
Jakabčic, I., & Požár, L. (1995). Všeobecná patopsychológia. Patopsychológia mentálne postihnutých. IRIS.
Švarcová, I. (2007, 2011). Mentální retardace. Portál.
Valenta, M., & Michalík, J. (2012). Mentální postižení. Grada.
Vágnerová, M., Hadj-Moussová, Z., & Štech, S. (2004). Psychologie handicapu. Karolinum.
B-PSYde010 - Všeobecná patopsychológia
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa plnenie nasledovných priebežných úloh:
- tvorbu a prezentovanie seminárnej práce v Power Pointe na zadanú tému týkajúcu sa problematiky rozvoja vybraného kognitívneho procesu alebo osobnosti u človeka s mentálnym postihnutím s prihliadnutím na špecifiká mentálneho postihnutia (40% hodnotenia),
- priebežnú písomku (60% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
A - študent priebežne počas semestra podáva vynikajúce výsledky, je schopný samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov zameraných na psychológiu ľudí s mentálnym postihnutím, ovláda základy psychológie ľudí s mentálnym postihnutím ako vednej disciplíny a dokáže tieto poznatky zmysluplne integrovať s poznatkami ďalších psychologických disciplín, je schopný na základe svojich poznatkov aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh,
B - študent počas semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, je schopný samostatného štúdia a primeranej kritickej komparácie odborných textov zameraných na psychológiu ľudí s mentálnym postihnutím, ovláda základy psychológie ľudí s mentálnym postihnutím ako vednej disciplíny a dokáže tieto poznatky primerane integrovať s poznatkami ďalších psychologických disciplín, je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh,
C - študent má schopnosť samostatného štúdia, kritická komparácia odborných textov zameraných na psychológiu ľudí s mentálnym postihnutím je priemerná, poznatky vednej disciplíny sú na dobrej úrovni, schopnosť prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh je priemerná, počas semestra podával štandardne dobrý výkon,
D - schopnosť samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov zo psychológiu ľudí s mentálnym postihnutím je u študenta na slabšej úrovni, má mierne nedostatky v teoretických poznatkoch predmetnej problematiky, schopnosť prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh robí študentovi problém,
E - študent zlyháva vo viac ako jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov zameraných na psychológiu ľudí s mentálnym postihnutím, v teoretických poznatkoch má väčšie nedostatky, zlyháva v praktickej aplikácii teoretických poznatkov na vypracovanie zadaných úloh.
FX - študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský a český jazyk, anglický jazyk (na doplnenie poznatkov)
1. Predmet psychológie ľudí s mentálnym postihnutím. Metódy výskumu v psychológii ľudí s mentálnym postihnutím.
2. Vymedzenie pojmu mentálne postihnutie. Klasifikácia mentálneho postihnutia. Príčiny vzniku mentálneho postihnutia.
3. Psychologická diagnostika u ľudí s mentálnym postihnutím. Problémy diagnostiky u ľudí s mentálnym postihnutím.
4. Psychický vývin vo vzťahu k mentálnemu postihnutiu.
5. Osobitosti kognitívnych procesov u ľudí s mentálnym postihnutím - vnímanie a predstavivosť.
6. Osobitosti kognitívnych procesov u ľudí s mentálnym postihnutím - myslenie a reč, pozornosť. Komunikácia s ľuďmi s mentálnym postihnutím.
7. Osobitosti pamäte a učenia u ľudí s mentálnym postihnutím. Možnosti zlepšenia výkonu v učení.
8. Osobnosť ľudí s mentálnym postihnutím. Faktory ovplyvňujúce sebahodnotenie u ľudí s mentálnym postihnutím. Motivácia, záujmy, citové prežívanie, vôľové konanie, tvorivosť a morálny vývin u ľudí s mentálnym postihnutím.
9. Právne vedomie ľudí s mentálnym postihnutím. Profesijná orientácia a voľba povolania ľudí s mentálnym postihnutím.
10. Špecifiká procesu socializácie u ľudí s mentálnym postihnutím. Integrácia a inklúzia ľudí s mentálnym postihnutím a ich možné problémy v školskom prostredí.
11. Rodina s dieťaťom s mentálnym postihnutím.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom je porozumieť základnej terminológii psychológie mentálneho postihnutia (MP), osobitostiam kognitívnych procesov a osobnosti ľudí s mentálnym postihnutím.
Študent po absolvovaní predmetu:
- ovláda základnú terminológiu psychológie mentálneho postihnutia
- pozná osobitosti kognitívnych procesov ľudí s MP
- rozumie vplyvu kognitívnych procesov ľudí s MP na jednotlivé druhy učenia v súvislosti s ich osobitosťami
- pozná osobitosti utvárania osobnosti ľudí s MP
- rozumie problémom integrácie a inklúzie ľudí s MP najmä s ohľadom na edukačné prostredie
- je schopný navrhnúť aktivity na rozvoj kognitívnych procesov a osobnosti ľudí s MP s ohľadom na ich špecifické potreby a osobitosti
- nadobúda a upevňuje svoje zručnosti v oblasti komunikačných kompetencií s ohľadom na komunikáciu s človekom s MP
- kriticky analyzuje informácie z odbornej literatúry, porovnáva ich a dokáže uvažovať v súvislostiach.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, 13 hodín príprava seminárnej práce vo forme Power Pointu na základe pridelenej témy, 20 hodín príprava na skúšku. Spolu 55 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
výklad, inštruktáž, diskusia na vybranú tému, štruktúrované hranie rolí, prípadové štúdie, brainstorming.
Povinná literatúra:
Kimplová, T. (2010). Ztráta zraku. Úvod do psychologické problematiky. Ostravská univerzita v Ostrave.
Požár, L. (2012). Základy psychológie ľudí so zrakovým postihnutím. Z-F Lingua.
Odporúčaná literatúra:
Čajka, K. (2008). Základy pedagogiky zrakovo postihnutých. Katolícka univerzita.
Lopúchová, J. (2008). Pedagogika zrakovo postihnutých (Vybrané kapitoly). MABAG.
Požár, L. (2007). Základy psychológie ľudí s postihnutím. Typi Universitatis Tyrnaviensis.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska. (2021). Dostupné na: https://unss.sk/
B-PSYde010 Všeobecná patopsychológia
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie tvorí seminárna práca a písomný vedomostný test. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotene sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A musí študent disponovať výbornými teoretickými znalosťami, vedieť ich zhodnotiť a kriticky analyzovať, poznatky flexibilne využívať pri prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie B musí študent disponovať veľmi dobrými teoretickými znalosťami, vedieť ich zhodnotiť a kriticky analyzovať, má mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie C musí študent disponovať dobrými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie D musí študent disponovať základnými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách).
Pre hodnotenia E musí študent disponovať základnými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, väčšie nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
FX - študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
slovenský a český jazyk
1. Vymedzenie základných pojmov – typológia zrakového postihnutia.
2. Postoje a predsudky.
3. Kognitívne procesy (kognitívny vývin, morálny vývin, predstavivosť, pamäť, emočné prežívanie, pozornosť, motivácia.
4. Rodinné zázemie a jej dopad na jedinca so zrakovým postihnutím.
5. Diagnostické a výskumné metódy.
6. Komunikácia a jej špecifiká pri osobách so zrakovým postihnutím.
7. Pomoc osobám so zrakovým postihnutím.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom je poznať zákonitosti kognitívneho, emočného a sociálneho vývinu jednotlivcov so zrakovým postihnutím.
Absolvent:
- uplatňuje pedagogické a psychologické intervencie v súlade so znalosťami kognitívneho a psychosociálneho vývinu osôb so zrakovým postihnutím,
- diferencuje vhodnú formu edukačného prostredia pre konkrétnu osobu so zrakovým postihnutím,
- má osvojené základné interpersonálne a komunikačné kompetencie pri osobách so zrakovým postihnutím,
- na podklade anamnestických údajov dokáže pochopiť, pomenovať a analyzovať vývin jedinca so zrakovým postihnutím,
- pozná a je schopný využívať vhodné psychologické metódy pre výskumné účely a psychodiagnostiku osôb so zrakovým postihnutím,
- vie kriticky zhodnotiť výskumy a štúdie z danej oblasti,
- uplatňuje svoju empatiu ako nástroj pedagogicko-psychologickej podpory,
- vystupuje v pedagogickom a psychologickom procese bez pozitívnych a negatívnych predsudkov.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodiny výučby, 14 hodín príprava seminárnych prác, 16 hodín príprava na vedomostný test. Spolu 50 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
výklad učiva s priebežnou aplikáciou prebraných teoretických poznatkov na praktických príkladoch a videoukážkach s následnou diskusiou k preberanej téme, grafické spracovanie naštudovanej oblasti.
Povinná literatúra:
Kerekrétiová, A. et al. (2016). Logopedická propedeutika. UK.
Kerekrétiová, A. et al. (2016). Logopédia. UK.
Odporúčaná literatúra:
Horňáková, K. et al. (2005). Kniha o detskej reči. Slniečko..
Kapalková, S. et al. (2010). Hodnotenie komunikačných schopností detí v ranom veku. MABAG.
100% priebežného hodnotenia
V priebehu semestra vypracuje študent seminárnu prácu 1 (vypracovanie letáka k jednej NKS, 20 %), seminárnu prácu 2 (spracovanie štúdie, 20 %) a zúčastní sa vedomostného testu (60 %) Z vedomostného testu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Hodnotenie A získa študent, ak správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje logopedické poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami zo psychológie.
Hodnotenie B si vyžaduje, aby študent primerane kriticky aj tvorivo reflektoval logopedické poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami zo psychológie.
Pre hodnotenie C študent viac-menej kriticky reflektuje logopedické poznatky a pozná interdisciplinárne súvislosti.
Hodnotenie D získa študent, ak v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektuje logopedické poznatky, čiastočne rozumie interdisciplinárnym súvislostiam.
Hodnotenie E sa udelí študentovi, ak spĺňa minimálne kritériá, len v obmedzenej miere reflektuje logopedické poznatky, interdisciplinárne prepojenie je nedostatočné.
Hodnotenie Fx znamená, že študent sa musí v problematike ďalej vzdelávať a vyžaduje sa ďalšia práca navyše.
slovenský
1. Logopédia ako vedný odbor a profesia
2. Narušená komunikačná schopnosť
3. Vývin reči v ranom, predškolskom a mladšom školskom veku
4. Špecifiká vývinu reči v bilingválnej populácii
5. Vývinová jazyková porucha
6. Artikulačná a fonologická porucha
7. Dyslexia (špecifické poruchy učenia)
8. Poruchy plynulosti reči (zajakavosť a brblavosť)
9. Poruchy hlasu
10. Poruchy motorickej realizácie reči
11. Získané poruchy produkcie a porozumenia reči (afázia, kognitívno-komunikačné deficity)
100% priebežného hodnotenia
Cieľom kurzu je osvojenie si základných teoretických poznatkov, týkajúcich sa jednotlivých druhov narušenej komunikačnej schopnosti a základného terminologického aparátu.
Študent získa základné informácie z oblasti logopédie ako vedného odboru a profesie. Osvojí si základnú logopedickú terminológiu. Po úspešnom absolvovaní bude mať študent prehľad o procesoch v produkcii a porozumení reči, oboznámi sa so štádiami vo vývine reči a získa informácie o etiológii, klasifikácii, symptomatológii najčastejších druhov narušenej komunikačnej schopnosti ako u detí, tak aj u dospelých logopedických pacientov. Nadobudnuté vedomosti sú kľúčové pre efektívnu spoluprácu psychológov a logopédov v praxi.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; príprava na realizáciu seminárnej práce a prezentácia seminárnej práce (8 hodín); príprava na priebežný test (25 hodín), spolu 55 hodín.
Vyučovacie metódy:
výklad a diskusia k jednotlivým témam, riadená diskusia o prebranej téme, heuristická metóda, štúdia s diskusiou, rozbor výskumných zistení, riešenie problémových situácií, samoštúdium a práca s odbornou literatúrou.
Povinná literatúra:
Groma, M. (2012). Špecifiká utvárania psychiky nepočujúcich. In Groma, M.: Kariérové poradenstvo a možnosti facilitácie kariérového vývinu nepočujúcich. Univerzita Komenského. (s. 43-59)
Požár, L. (2007). Základy psychológie ľudí so zdravotným postihnutím. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2007.
Odporúčaná literatúra:
Groma, M. (2016). Psychológia sluchovo postihnutých. In: Heretik, A. a kol.: Klinická psychológia. Psychoprof. (s. 686-691)
Uherík, A. (1992). Hluchota, reč, poznanie. Osveta.
B-PSYde010 - Všeobecná patopsychológia
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (40% hodnotenia) a dve písomné priebežné testy (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent si na vynikajúcej úrovni osvojil poznatky z predmetu, na vynikajúcej úrovni dokáže prepájať získané poznatky s profilujúcimi predmetmi študijného programu učiteľstva psychológie, najmä porozumieť získaným poznatkom v kontextu so všeobecno-psychologickými zákonitosťami ľudskej psychiky a vývinovými zákonitosťami),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent si na nadpriemernej úrovni osvojil poznatky zo psychológie ľudí so sluchovým postihnutím, na nadpriemernej úrovni dokáže prepájať získané poznatky s profilujúcimi predmetmi, dokáže interpretovať poznatky v kontexte psychologických teórií, najmä teórií psychického vývinu),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent si na priemernej úrovni osvojil poznatky z predmetu, na priemernej úrovni dokáže prepájať získané poznatky s profilujúcimi predmetmi študijného programu, na solídnej úrovni rozumie špecifikám utvárania psychických funkcií a osobnosti v podmienkach poruchy sluchu),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent si na uspokojivej úrovni osvojil poznatky z predmetu, na uspokojujúcej úrovni dokáže prepájať získané poznatky s profilujúcimi predmetmi študijného programu, rozumie špecifikám psychických funkcií a špecifikám utvárania osobnosti u ľudí s poruchou sluchu),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent len na dostatočnej úrovni rozumie problematike utvárania psychických funkcií a osobnosti v podmienkach poruchy sluchu),
Fx (nedostatočne, študent nedostatočne získal vhľad do psychológie ľudí s poruchou sluchu, nedokáže prepájať poznatky s poznatkami získanými štúdiom všeobecnej, vývinovej a sociálnej psychológie).
slovenský jazyk, anglický jazyk
1. 1.Predmet psychológie sluchovo postihnutých.
2. Klinická a kultúrno-antropologická interpretácia hluchoty- vplyv na psychológiu ľudí so sluchovým postihnutím.
3. Organizácia psychických funkcií u prelingválne nepočujúcich – porovnanie s počujúcimi, organizácia psychických funkcií a kochleárna implantácia.
4. Kompenzačné mechanizmy a kompenzačný potenciál jedincov s poruchou sluchu.
5. Vývin kognitívnych funkcií u prelingválne nepočujúcich.
6. Jazyk, reč a hluchota. Komunikačný modus a vzťah k rozvoju poznávania.
7. Nepočujúci ako kultúrne a jazykové spoločenstvo.
8. Osobnosť jedincov s poruchou sluchu. Prelingválna hluchota a utváranie osobnosti.
9. 9. Participácia ľudí s poruchou sluchu, kvalita života jedincov s prelingválnou a postlingválnou
poruchou sluchu
10. Psychické osobitosti žiaka s poruchou sluchu a inkluzívne vzdelávanie.
11. Kochleárna implantácia. Dopady na psychosociálny a kognitívny vývin jedinca.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom je porozumieť špecifikám vývinu psychických funkcií u jedincov s poruchou sluchu, diferencovať dopady prelingválnej a postlingválnej poruchy sluchu, zvýšiť vnímavosť na problémy ľudí s poruchou sluchu.
Študent po úspešnom absolvovaní predmetu porozumie dopadom poruchy sluchu na utváranie psychických funkcií, osobnosti jedinca s poruchou sluchu, porozumie rôznym pohľadom na hluchotu: klinickému a kultúrno-antropologickému modelu hluchoty, pozná úlohu psychológie v starostlivosti o jedincov s prelingválnou a postlingválnou poruchou sluchu, vie prepájať získané poznatky s poznatkami všeobecnej psychológie, vývinovej a sociálnej psychológie, vie aplikovať získané poznatky o psychológii jedincov s poruchou sluchu do výchovy a vzdelávania žiakov s poruchou sluchu, vie uplatňovať poznatky vo vyučovaní žiakov/študentov s poruchou sluchu vzdelávaných v integrovaných/inkluzívnych vzdelávacích podmienkach, vie kriticky identifikovať a zhodnotiť postoje a mylné presvedčenia k ľuďom so sluchovým postihnutím, rozširuje povedomie o kultúrnych a jazykových hodnotách nepočujúcich, dokáže participovať pri riešení edukačných a sociálnych problémov jedincov s poruchou sluchu, dokáže riešenia kriticky zhodnotiť opierajúc sa a argumentujúc poznatkami psychológie.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/ týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; príprava seminárnej práce (18) hodín, príprava na priebežnú písomku (20 hodín). Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
aktívna skupinová práca, heuristická metóda, analýza videí, prípadové štúdie, práca s odborným textom a informačnými zdrojmi.
Povinná literatúra:
Matějček, Z. (2001). Psychologie nemocných a telesne oslabených. IKAR.
Vágnerová, M., Hadj-Moussová, Z., & Štech, S. (2004). Psychologie handicapu. Karolinum.
Odporúčaná literatúra:
Heretik, A. et al. (2007). Klinická psychológia. Psychoprof.
Marini, I., Glover-Graf, N. M., & Millington, M. J. (2012). Psychosocial Aspects of Disability: Insider Perspectives and Strategies for Counselor.Springer Publishing Company.
Požár, L. (1996). Psychológia osobnosti postihnutých. Univerzita Komenského.
Požár, L. (2007). Základy psychológie ľudí s postihnutím. Typi universitatis a VEDA SAV.
Šmidová, M. (2012). Sociálna práca s osobami so zdravotným postihnutím. Dobrá kniha.
B-PSYde010 Všeobecná patopsychológia
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežný test (60 bodov) a seminárnu prácu na zadanú tému a prezentáciu v Power Pointe (40 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
A - študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje poznatky aj rámce ďalšieho vývoja disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami ďalších disciplín a kritickej a tvorivej aplikácie metód psychológie ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
B - študent primerane kriticky reflektuje poznatky aj rámce ďalšieho vývoja disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami ďalších disciplín.
C - študent viac-menej kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, pozná interdisciplinárne súvislosti, je schopný v zásade správne aplikovať poznatky z psychológie ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
D - študent v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, pozná interdisciplinárne súvislosti, je vcelku schopný aplikovať poznatky z psychológie ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
E - študent len v obmedzenej miere kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, pozná interdisciplinárne súvislosti, je aspoň minimálne schopný aplikovať poznatky z psychológie ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
Fx - 59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše.
slovenský jazyk, český jazyk a anglický jazyk
slovak, czech and english
1. Úvod do štúdia psychológie ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením: predmet, úlohy, metódy.
2. Základný pojmy v psychológii ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením a súvzťažných odboroch.
3. Norma - abnormalita vo vzťahu k psychológii ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
4. Osobitosti vývinu jednotlivcov s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
5. Osobitosti psychických procesov u ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
6. Patopsychologický výskum psychických procesov u ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
7. Osobnosť jedincov s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
8. Sociálno-psychologické aspekty telesného postihnutia. Postoje spoločnosti k ľuďom s telesným postihnutím alebo chronickým ochorením.
9. Problematika rodiny jednotlivcov s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
10. Psychologické problémy socializácie a integrácie/inklúzie ľudí s telesným postihnutým v spoločnosti.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom úspešného absolvovania predmetu je, že študent sa vie orientovať v osobitostiach psychických procesov a osobnosti ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením. Študenti získajú poznatky o základnej terminológii psychológie ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením.
Študenti po absolvovaní predmetu musia vedieť:
• teoretické základy psychológie ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením,
• základnú terminológiu psychológie ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením,
• osobitosti osobnosti ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením,
rozumieť:
• špecifiku utvárania psychiky v podmienkach telesného postihnutia,
• osobitosti správania ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením,
• osobitosti psychických procesov u ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením,
byť schopní:
• kriticky pracovať s poznatkami v oblasti psychológie ľudí s telesným postihnutím a chronickým ochorením,
• uplatniť poznatky v starostlivosti o jednotlivca s telesným postihnutím,
• kriticky analyzovať a porovnávať informácie v odbornej literatúre.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava seminárnej práce a prezentáciu (18 bodov), príprava na priebežnú písomku (20 hodín). Spolu 60 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
aktívna skupinová práca, heuristická metóda, prípadové štúdie, práca s odborným textom a informačnými zdrojmi.
Povinná literatúra:
Kolibáš, E. et al. (2011): Všeobecná psychiatria. UK.
Novotný, V. et al. (2010): Špeciálna psychiatria. UK.
Odporúčaná literatúra:
Fleischer J., & V. Čaplová (1991). Psychiatria pre študentov psychológie. UK.
Kolibáš, E. (2010). Príručka klinickej psychiatrie. Psychoprof.
Nábělková, A., Nábělek, L., & Vajda, D. (1988). Neurológia a psychiatria pre špeciálnych pedagógov. UK.
Praško, J. et al. (2003). Poruchy osobnosti. Portál: Praha.
B-PSYde008 Psychológia osobnosti
Podmienky na absolvovanie predmetu:
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu na zadanú tému a prezentáciu v Power Pointe (40% hodnotenia) a priebežnú písomku (60%). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotene sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A musí študent disponovať výbornými teoretickými znalosťami, vedieť ich zhodnotiť a kriticky analyzovať, poznatky flexibilne využívať pri prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie B musí študent disponovať výbornými teoretickými znalosťami, vedieť ich zhodnotiť a kriticky analyzovať, má mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie C musí študent disponovať výbornými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie D musí študent disponovať základnými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenia E musí študent disponovať základnými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, väčšie nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
Pri hodnotení Fx - nedostatočne sa vyžaduje ďalšia práca, štúdium navyše.
slovenský a český jazyk, anglický jazyk (na prehĺbenie štúdia)
1. Úvod do štúdia psychiatrie: predmet, úlohy, smery a história psychiatrie.
2. Epidemiológia, etiológia a patogenéza duševných porúch. Biopsychosociálny model.
3. Klasifikácia duševných porúch. Klasifikačné systémy MKCH-10, DSM-V.
4. Syndromológia: psychopatologický symptóm, syndróm, nozologická diagnóza.
5. Psychopatológia: poruchy vnímania, myslenia, pozornosti, intelektu, emotivity, pudov, vedomia.
6. Psychotické poruchy: epidemiológia, príčiny, klasifikácia, klinické prejavy. Schizofrénia: klinické formy, priebehy a prejavy.
7. Afektívne poruchy: epidemiológia, etiológia, klasifikácia, klinické prejavy.
8. Organické psychické poruchy. Epilepsia: klinické formy, priebehy a prejavy.
9. Poruchy osobnosti: epidemiológia, príčiny, klasifikácia, klinické prejavy.
10. Úzkostné poruchy: epidemiológia, etiológia, klasifikácia, klinické prejavy.
11. Látkové a nelátkové závislosti. Alkoholizmus: epidemiológia, klinické formy a prejavy.
12. Sexuálna patológia. Sexuálne dysfunkcie. Sexuálne deviácie (parafílie).
13. Detská psychiatria. Poruchy, charakteristické pre deti.
14. Prehľad terapeutických metód používaných v psychiatrii.
15. Organizácia psychiatrickej starostlivosti na Slovensku.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom je poznať teoretické základy psychiatrie a získať základný prehľad o prejavoch duševných porúch.
Po absolvovaní predmetu si študent osvojí základné pojmy z psychiatrie. Získava základný prehľad a informácie o klasifikácii duševných porúch, liečebných metódach používaných v psychiatrii.
Študenti po absolvovaní predmetu musia vedieť:
• teoretické základy psychiatrie
• základné smery psychiatrie
• základné metódy psychiatrie
rozumieť:
• kľúčovými pojmami psychiatrii
• epidemiológiu, etiológiu a patogenézu duševných porúch
• štruktúru psychopatologických syndrómov u dospelých a detí
byť schopní:
• pracovať s poznatkami v oblasti psychiatrie
• kriticky analyzovať psychopatologické klinické prejavy u dospelých a detí
• aplikovať poznatky v praxi.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 16 hodín príprava seminárnej práce a ppt prezentácie; 22 hodín príprava na priebežné hodnotenie. Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: výklad, skupinová diskusia, rozhovor, riadená diskusia o prebranej téme, riadené samoštúdium a práca s textom.
Povinná literatúra:
Ondrejkovič, P. et al. (2009). Sociálna patológia. VEDA.
Odporúčaná literatúra:
Černá, A. (2013). Kyberšikana. Grada.
Divínová, R. (2005). Cybersex. Forma internetové komunikace. Triton.
Fischer, S., & Škoda, J. (2009). Sociální patologie. Analýza příčin a možnosti ovlivňovaní závažných sociálně patologických jevů. Grada.
Hardy, M., & Hroncová, J. (2004). Sociálna patológia. Pedagogická fakulta UMB.
Mühlpachr, P., & Dudášová, T. (2011). Sociální patologie rodiny. Institut mezioborových studií.
Smetanová, D. (2014). Rizikové správanie detí a mládeže v kyberpriestore. In: Współczesne problemy profilaktyki szkolnej i rodzinnej. Wydawnictwo scriptum.
Smetanová, D. (2018). Mám sa báť? Virtuálny priestor ako potencionálne riziko pre deti a mládež. In: Sociálne prostredie ako (ne)výchovný činiteľ . Univerzita Komenského v Bratislave.
Vančová, A., Kečkéšová, M., & Smetanová, D. (2017). Ochrana práv dieťaťa a rodiny v Slovenskej republike rámcovaná platnou legislatívou. Slovak education publishing.
100% priebežného hodnotenia
Úlohou študentov je vypracovať priebežnú seminárnu prácu a prezentovať seminárnu prácu spolužiakom (40 bodov) a absolvovať priebežný test (60 bodov), spolu 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie min. 60% z max. možného hodnotenia predmetu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia. Študenti sa vedia orientovať v rôznych literárnych zdrojoch, vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vedia sa orientovať v problematike sociálno-patologických javov v spoločnosti
Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa sociálnej patológie, vedia sa orientovať v literatúre.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje.
Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky a zlyhávajú v kritickom myslení, no ovládajú väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
Pri hodnotení Fx - nedostatočne sa vyžaduje ďalšia práca, štúdium navyše.
slovenský a český jazyk
1. Sociálna patológia – vymedzenie základných pojmov.
2. Patológia rodiny
3. Syndróm CAN
4. Kriminalita a delikvencia
5. Drogy a drogové závislosti
6. Nelátkové závislosti- patologické hráčstvo, internet, počítač a iné
7. Poruchy príjmu potravy
8. Šikanovanie, kyberšikana, kybergrooming
9. Prostitúcia
10. Sebapoškodzovanie - samovražednosť
11. Obete a páchatelia násilia - obchodovanie s ľuďmi, domáce násilie, stalking, násilie na pracovisku a pod.
100% priebežného hodnotenia
Cieľom je vedieť sa orientovať v problematike sociálno-patologických javov, poznať ich príčiny, dôsledky na jedinca a vedieť realizovať preventívne opatrenia k ich eliminácií.
Študenti po úspešnom absolvovaní predmetu získajú prehľad základných teoretických poznatkov o vybraných negatívnych spoločenských javoch, ich rozšírenosti v populácii, príčinách vzniku, dôsledkoch, prevencii, náprave a tiež súvislostiach medzi nimi. Budú schopní analyzovať sociálno- patologické javy, získajú kompetenciu pre odbornú intervenciu v danej oblasti a budú schopní realizácie preventívnych opatrení k eliminácii sociálno-patologických javov v spoločnosti. Ďalej si študenti rozvíjajú analytické a aktívne myslenie pri práci so zadaným odborným textom, sú schopní sa porovnávať a vyhodnocovať informácie.
2 hodiny prednáška + seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné práce, 33 hodín príprava semestrálnej práce, 45 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výklad spojený s diskusiou, situačné metódy, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní
Povinná literatúra:
POTOČÁROVÁ, M., DERKOVÁ, J., FERKOVÁ, Š., KOLDEOVÁ, L. (2021). Teória výchovy 1. Bratislava: UK. ISBN 978-80-223-5327-4
GOGOVÁ, A., KROČKOVÁ, Š., PINTES, G. (2004). Žiak - sloboda - výchova. Prešov: Vydavateľstvo M. Vaška. 312 s. ISBN 80-8050-675-2
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odporúčaná literatúra:
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: Iris, 2018. 144s. ISBN 978-80-8200 034-7
FERKOVÁ, Š., PREVENDÁROVÁ, J., KOLDEOVÁ, L. et al. (2017). Morálne kompetencie žiakov. Metodická príručka pre učiteľov na nižšom sekundárnom stupni vzdelávania. Bratislava: UK. 212 s. ISBN 978-80-223-4432-6
HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., MUCHA, M., TÓTHOVÁ, R. (2006). Úvod do pedagogiky. Nitra: Enigma, 2006. 356 s. ISBN 80-89132-29-4
KOLDEOVÁ, L. (2018). Odmeny a tresty v rodinnej výchove. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4649-8
KOSOVÁ, B. (2015). Filozofické a globálne súvislosti edukácie. Banská Bystrica: Belianum. 174 s. ISBN 978-80-557-1021-1
KRATOCHVÍLOVÁ, E. et a. (2007). Úvod do pedagogiky. Trnava: PF TU. 168 s. ISBN 978-80-8082-145-6 PELIKÁN, J. (1995). Výchova jako teoretický problém. Ostrava: Amosium Servis. 234 s. ISBN 80-85498-27-8
SKARUPSKÁ, H. 2016. Filozofie a Teorie výchovy. Studijní opora. Praha: Hnutí R. 51 s. ISBN 978-80-86798-70-7
POTOČÁROVÁ, M. (2008). Pedagogika rodiny. Teoretické východiská rodinnej výchovy. Bratislava: Univerzita Komenského. 216 s. ISBN: 978-80-223-2458-8
STROUHAL, M. (2013). Teorie výchovy. Praha: Grada. 192 s. ISBN 978-80-2474-212-0 TRABALÍKOVÁ, J., MACHÁČEK, D., ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Výchova v utváraní osobnosti. Žilina: Žilinská univerzita. 195 s. ISBN 978-80-554-0904-7
ZELINA, M. (2010). Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN. 232 s. ISBN 978-80-1001-884-0
Predmet je ukončený skúškou, 50% priebežného a 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
priebežné práce počas semestra zamerané na aktuálne otázky výchovy, vymedzenie výchovných cieľov, konkretizovanie výchovných princípov, identifikovanie výchovnej metódy apod. - 15 bodov,
semestrálna práca zameraná na vybranú oblasť výchovy - 35 bodov.
Záverečné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
záverečná skúška písomnou formou - 50 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Stručná osnova predmetu:
Úvod do disciplíny teórie výchovy. Teoretické východiská a determinanty výchovy. Tvorivo-humanistická výchova.
Názory na výchovu. Výchova v jednotlivých historických obdobiach.
Školské dokumenty a legislatíva so zameraním na výchovu. Výchovný program.
Ciele výchovy a ich determinácia.
Pojem výchova a sebavýchova, funkcie, podmienky a faktory výchovy. Proces výchovy/sebavýchovy a jeho fázy.
Metódy výchovného pôsobenia a nové trendy.
Charakteristika a klasifikácia výchovných zásad.
Konkretizácia obsahu výchovného pôsobenia: mravná výchova, prosociálna výchova, rozumová výchova, estetická výchova, pracovná výchova, telesná výchova, ekologická a environmentálna výchova, multikultúrna výchova a i.
Organizačné formy a prostriedky výchovy.
Osobnosť učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta vo výchovnom procese. Výchovné štýly a požiadavky na osobnosť učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta. Etický kódex profesie učiteľa.
Osobnosť dieťaťa vo výchovnom procese. Kategorizácia činiteľov formovania osobnosti, bio-psycho-sociálna determinácia vývinu osobnosti a výchovy.
Výchovné prostredie a jeho význam pre človeka.
Rodina a rodinná výchova. Výchovné štýly v rodine. Negatívne tendencie v rodinnej výchove.
Výchovné podmienky školského prostredia. Negatívne javy v školskom prostredí a ich prevencia.
Výchova mimo vyučovania a jej špecifiká.
50/50
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti nadobudnú poznanie a pochopia výchovný a sebavýchovný proces v spoločenskom kontexte s dôrazom na uplatňovanie zásad tvorivo-humanistickej výchovy a prezentovanie nových prístupov a perspektív v rozvoji modernej teórie výchovy. V teoreticko-empirickej rovine sú študenti schopní realizovať rôznorodé výchovné činnosti a aktivity, ktoré môžu uplatniť v rámci profesie učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta a majú spôsobilosti riešiť základné problémové situácie vo výchovnej praxi v spolupráci s inými odborníkmi.
Prenositeľné kompetencie: Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace a kreatívne myslenie, uvažovanie v súvislostiach a podporuje rozvoj ich interpersonálnych schopností, sebarozvoj a osobnostný i profesionálny rast.
2 hodiny prednáška + seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné práce, 33 hodín príprava semestrálnej práce, 45 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výklad spojený s diskusiou, situačné metódy, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní
Povinná literatúra:
POTOČÁROVÁ, M., DERKOVÁ, J., FERKOVÁ, Š., KOLDEOVÁ, L. (2021). Teória výchovy 1. Bratislava: UK. ISBN 978-80-223-5327-4
GOGOVÁ, A., KROČKOVÁ, Š., PINTES, G. (2004). Žiak - sloboda - výchova. Prešov: Vydavateľstvo M. Vaška. 312 s. ISBN 80-8050-675-2
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odporúčaná literatúra:
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: Iris, 2018. 144s. ISBN 978-80-8200 034-7
FERKOVÁ, Š., PREVENDÁROVÁ, J., KOLDEOVÁ, L. et al. (2017). Morálne kompetencie žiakov. Metodická príručka pre učiteľov na nižšom sekundárnom stupni vzdelávania. Bratislava: UK. 212 s. ISBN 978-80-223-4432-6
HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., MUCHA, M., TÓTHOVÁ, R. (2006). Úvod do pedagogiky. Nitra: Enigma, 2006. 356 s. ISBN 80-89132-29-4
KOLDEOVÁ, L. (2018). Odmeny a tresty v rodinnej výchove. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4649-8
KOSOVÁ, B. (2015). Filozofické a globálne súvislosti edukácie. Banská Bystrica: Belianum. 174 s. ISBN 978-80-557-1021-1
KRATOCHVÍLOVÁ, E. et a. (2007). Úvod do pedagogiky. Trnava: PF TU. 168 s. ISBN 978-80-8082-145-6 PELIKÁN, J. (1995). Výchova jako teoretický problém. Ostrava: Amosium Servis. 234 s. ISBN 80-85498-27-8
SKARUPSKÁ, H. 2016. Filozofie a Teorie výchovy. Studijní opora. Praha: Hnutí R. 51 s. ISBN 978-80-86798-70-7
POTOČÁROVÁ, M. (2008). Pedagogika rodiny. Teoretické východiská rodinnej výchovy. Bratislava: Univerzita Komenského. 216 s. ISBN: 978-80-223-2458-8
STROUHAL, M. (2013). Teorie výchovy. Praha: Grada. 192 s. ISBN 978-80-2474-212-0 TRABALÍKOVÁ, J., MACHÁČEK, D., ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Výchova v utváraní osobnosti. Žilina: Žilinská univerzita. 195 s. ISBN 978-80-554-0904-7
ZELINA, M. (2010). Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN. 232 s. ISBN 978-80-1001-884-0
Predmet je ukončený skúškou, 50% priebežného a 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
priebežné práce počas semestra zamerané na aktuálne otázky výchovy, vymedzenie výchovných cieľov, konkretizovanie výchovných princípov, identifikovanie výchovnej metódy apod. - 15 bodov,
semestrálna práca zameraná na vybranú oblasť výchovy - 35 bodov.
Záverečné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
záverečná skúška písomnou formou - 50 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Stručná osnova predmetu:
Úvod do disciplíny teórie výchovy. Teoretické východiská a determinanty výchovy. Tvorivo-humanistická výchova.
Názory na výchovu. Výchova v jednotlivých historických obdobiach.
Školské dokumenty a legislatíva so zameraním na výchovu. Výchovný program.
Ciele výchovy a ich determinácia.
Pojem výchova a sebavýchova, funkcie, podmienky a faktory výchovy. Proces výchovy/sebavýchovy a jeho fázy.
Metódy výchovného pôsobenia a nové trendy.
Charakteristika a klasifikácia výchovných zásad.
Konkretizácia obsahu výchovného pôsobenia: mravná výchova, prosociálna výchova, rozumová výchova, estetická výchova, pracovná výchova, telesná výchova, ekologická a environmentálna výchova, multikultúrna výchova a i.
Organizačné formy a prostriedky výchovy.
Osobnosť učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta vo výchovnom procese. Výchovné štýly a požiadavky na osobnosť učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta. Etický kódex profesie učiteľa.
Osobnosť dieťaťa vo výchovnom procese. Kategorizácia činiteľov formovania osobnosti, bio-psycho-sociálna determinácia vývinu osobnosti a výchovy.
Výchovné prostredie a jeho význam pre človeka.
Rodina a rodinná výchova. Výchovné štýly v rodine. Negatívne tendencie v rodinnej výchove.
Výchovné podmienky školského prostredia. Negatívne javy v školskom prostredí a ich prevencia.
Výchova mimo vyučovania a jej špecifiká.
50/50
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti nadobudnú poznanie a pochopia výchovný a sebavýchovný proces v spoločenskom kontexte s dôrazom na uplatňovanie zásad tvorivo-humanistickej výchovy a prezentovanie nových prístupov a perspektív v rozvoji modernej teórie výchovy. V teoreticko-empirickej rovine sú študenti schopní realizovať rôznorodé výchovné činnosti a aktivity, ktoré môžu uplatniť v rámci profesie učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta a majú spôsobilosti riešiť základné problémové situácie vo výchovnej praxi v spolupráci s inými odborníkmi.
Prenositeľné kompetencie: Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace a kreatívne myslenie, uvažovanie v súvislostiach a podporuje rozvoj ich interpersonálnych schopností, sebarozvoj a osobnostný i profesionálny rast.
2h seminár / týždenne, 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta (denná forma)
Priama výučba: 22 hodín (2 hod. týždenne)
Realizácia 1 čiastkovej (dištančnej) úlohy: 8 hodín x 6 (dištančných úloh) = 48 hodín
Príprava na priebežné hodnotenie (vypracovanie semestrálneho projektu)= 20 hodín
Celková pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity) = 90 hodín
Vyučovacie metódy
Monologické metódy – prednáška, výklad učiva,
Dialogické metódy – rozhovor, diskusia
Riadené samoštúdium – spracovanie čiastkových úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí
ZÁHOREC, J. (2021). Inovatívne digitálne riešenia v školskej edukácii žiakov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 141 strán, ISBN 978-80-223-5121-8. [Vyšlo ako elektronická publikácia]
ZÁHOREC, J., BREČKA, P. (2021). Uplatnenie platformy SMART Learning Suite v oblasti tvorby edukačných aktivít. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 129 strán, ISBN 978-80-223-5127-0 [Vyšlo ako elektronická publikácia]
Záhorec, J., HAŠKOVÁ, a., mUNK, m. (2020). Digitálna gramotnosť učiteľov v kontexte ich profesijnej prípravy. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 305 strán, ISBN 978-80-223-4882-9
BREČKA, P. (2014). Interaktívne tabule v technickom vzdelávaní. IRIS, 140 s., ISBN: 978-80-8153-024-1
ŠTRBO, M. (2018). Tvorba prezentácií. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 45 s., ISBN 978-80-568-0179-6
Základný študijný text k vzdelávaciemu obsahu disciplíny Digitálne technológie 1 bude študentom pravidelných časových intervaloch sprístupňovaný v elektronickej forme prostredníctvom univerzitného LMS Moodle.
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.
aktívna účasť na seminároch realizovaných prezenčnou aj dištančnou metódou výučby;
spracovanie čiastkových (dištančných) výstupov/úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra z vybraných tematických okruhov a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 80 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov; Odovzdanie čiastkových úloh je podmienkou udelenia kreditov;
vypracovanie semestrálneho projektu – študent na konci semestra vypracuje prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Present originálnu a vizuálne pôsobivú prezentáciu vzdelávacieho obsahu vybraného vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; Štruktúru prezentácie je potrebné koncipovať na základe niektorej zo šablón z knižnice prispôsobiteľných šablón podporovaných aplikáciou Prezi Present; Osobná prezentácia vytvoreného projektu v Prezi pred celou študijnou skupinou; Úspešné realizácia a obhájenie projektu tvorí 20 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov a je podmienkou udelenia kreditov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie vzdelávacieho predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Maximálny počet študentov jednej študijnej skupine v rámci dennej formy štúdia je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Obsah vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 je rozdelený do štyroch tematických okruhov a príslušných čiastkových tém tak, aby bolo zabezpečené dosiahnutie stanovených partikulárnych cieľov vzdelávania. Obsahová štruktúra vzdelávacej disciplíny je koncipovaná tak, aby študent kontinuálne rozvíjal svoje didakticko-technologické kompetencie v oblasti vybraných didaktických softvérových aplikácií absolvovaním vzdelávacích tém organizovaných prezenčnou a dištančnou formou a súčasne posilňoval svoju odbornú prípravu v predmetnej oblasti.
Z dôvodu rýchleho vývoja nového didaktického softvéru využiteľného v pedagogickom procese sa konkrétna obsahová štruktúra disciplíny môže prispôsobovať aktuálnym požiadavkám praxe i študentov.
Uplatnenie softvérovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio v edukačnom procese
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať nástroje desktopovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov (vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania;
Nadobúdame digitálne zručnosti v práci s nástrojom SMART response 2 podporovaného desktopovou aplikáciou SMART Notebook a cloudovým prostredím SMART Lumio v kontexte tvorby vedomostných otázok typu – výber jednej správnej odpovede z viacerých alternatív odpovedí, výber viacerých správnych odpovedí z viacerých alternatív odpovedí, výber odpovede typu Áno/Nie, otázky s voľnou formou odpovede – v rámci testových relácií určených na preverovanie vedomostí žiakov regionálneho školstva SR;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných testov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie SMART response 2 v rámci desktopovej aplikácie SMART Notebook a gamifikačných aktivít podporovaných cloudovým prostredím SMART Lumio do procesu školského vyučovania predmetov na nižšom/vyššom sekundárnom stupni vzdelávania;
Posilňujeme profesijné digitálne kompetencie v oblasti práce s komplexnými interaktívnymi riešeniami využiteľnými vo vzdelávacích situáciách s akcentom na interaktívnu tabuľu SMART Board.
Témy:
Základné funkcie a kalibrácia interaktívneho dotykového displeja/tabule SMART Board; Symptómy, príčiny a riešenia niektorých problémov vzniknutých pri používaní interaktívneho dotykového displeja/tabule SMART Board; Inštalácia a aktualizácia desktopovej aplikácie SMART Notebook; Vytvorenie virtuálnej triedy učiteľa v platforme SMART;
Vytváranie a editácia objektov v prostredí aplikácie SMART Notebook; Využitie základných nástrojov pre podporu prezentácie spracovávaného obsahu; Práca s multimediálnym obsahom zo SMART Galérie; Zdieľanie vlastného obsahu na webových stránkach SMART Exchange; Pridávanie odkazov k externým edukačným zdrojom; Pridávanie zvuku do objektov, Animácia objektov; Používanie a zdieľanie vlastného obsahu; Uplatňovanie grafického obsahu z iných softvérových aplikácií – import a úprava objektov; Uplatňovanie objektov z Lesson Activity Toolkit 2.0; Vytváranie gamifikačných aktivít v SMART Lab; SMART Response 2 – tvorba a administrácia vedomostných testov/kvízov;
Princípy gamifikácie; Gamifikačné prvky vo vzdelávacom obsahu; Niektoré výsledky exaktných štúdií aplikovania gamifikácie vo vzdelávaní; Uplatnenie gamifikácie vo vzdelávaní na základnej a strednej škole; Ukážky gamifikačných aktivít používaných pri výučbe prírodovedných, spoločenskovedných, umelecko-výchovných a odborných vzdelávacích disciplín.
Prihlásenie sa učiteľa/žiaka do účtu cloudovej platformy SMART Lumio; Správa knižnice edukačných aktivít; Vytváranie gamifikačných aktivít v SMART Lumio – SMART Lesson Activity Builder (Lab); Editácia aktivít v režime úprav; Sprístupnenie aktivít žiakom – režim doručenia; Možnosti zdieľania gamifikačných aktivít;
Nastavenie a prevod stránky lekcie na aktivitu formátu Podklady (Handout) alebo Spoločný pracovný priestor (Workspace); Pracujeme s preddefinovanými grafickými šablónami aktivít využiteľnými pri aktivizácii nadobudnutých vedomostí žiakov, pri dopytovaní na vedomosti žiakov alebo pri uvažovaní; Zdieľanie lekcií s vytvorenými edukačnými podkladmi so študentmi v SMART Lumio.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor interaktívnych vzdelávacích/kvízových aktivít a digitálneho prezentačného materiálu pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím, pokiaľ možno najširšieho diapazónu preberaných nástrojov, objektov, predpripravených šablón, pokročilých funkcií, nastavení a vlastností podporovaných autorským prostredím SMART Notebook v rozsahu najmenej 10 prezentačných stránok/aktivít. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným prezentačným materiálom a edukačným aktivitám uložených vo formáte *.notebook študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 10 gamifikačných edukačných/kvízových aktivít pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím predpripravených šablón a nástrojov cloudového prostredia SMART Lumio. Podmienkou je, aby každý typ gamifikačnej aktivity sa vo vytvorenom súbore aktivít vyskytoval iba jedenkrát. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným gamifikačným edukačným/kvízovým aktivitám uložených študent uvedie metodiku ich aplikovania do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 3 strán s predpripraveným obsahom konvertovateľným do aktivít formátu Podklady (Handout) a súbor 3 strán s predpripraveným obsahom konvertovateľným do aktivít formátu Spoločný pracovný priestor (Workspace). Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným aktivitám formátu Podklady (Handout) a Spoločný pracovný priestor (Workspace) uložených v cloude SMART Lumio študent uvedie metodiku ich aplikovania do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
Tvorba a využívanie myšlienkových máp v edukačnom procese s podporou digitálnych riešení
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť v oblasti návrhu a tvorby myšlienkových máp prostredníctvom nástrojov softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind), využiteľných vo vlastných výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s cieľom zlepšenia komunikačných zručností a kritického myslenia;
Osvojujeme si metodiku aplikovania myšlienkových máp sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind) do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Témy:
Vysvetlenie terminológie z oblasti myšlienkového/pojmového mapovania; Desktopové/cloudové softvérové aplikácie určené na tvorbu myšlienkových máp v edukačnom procese na ZŠ/SŠ; Funkcie a typy myšlienkových máp; Princípy a zásady tvorby myšlienkových máp; Možnosti využitia myšlienkových máp v procese prípravy na vyučovanie i priamo na vyučovaní; Oboznámenie sa s užívateľským prostredím softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind);
Štruktúrovanie myšlienkovej mapy; Vkladanie, editácia a formátovanie uzlov; Vytváranie a formátovanie vetiev; Zašifrovaný uzol; Editovanie viacriadkových uzlov; Tvorba obrázkových uzlov; Presúvanie/kopírovanie uzlov a ich skupín v mape; Vkladanie poznámok k uzlom; Spájanie uzlov lokálnymi linkami – nezávislé prepájanie myšlienok; Hypertextové prepojenia uzlov na externé informačné zdroje – odkazy v uzloch vedúce k externým zdrojom (web) alebo k miestnym súborom na lokálnom disku počítača; Import obsahu do myšlienkovej mapy; Export mapy do výstupu rôznych formátov; Textové vyhľadávanie v podsieti aktuálneho uzla; Myšlienkové mapy a ich využitie pri práci so žiakmi so ŠVVP.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a vytvorí jednu myšlienkovú mapu z ľubovoľnej tematickej oblasti školského vyučovania predmetov na ZŠ/SŠ. Zameranie myšlienkovej mapy by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. V myšlienkovej mape budú aplikované nástroje a funkcie prostredia aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind) v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky. Študent v stručnej písomnej podobe zdôvodní výber spracovaného obsahu/témy do formy myšlienkovej mapy, ich funkčnosť a využitie vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti.
Vytváranie nelineárnych prezentácií vzdelávacieho obsahu prostredníctvom prezentačnej platformy Prezi podporujúcich výklad učiteľa a systematizáciu poznatkov žiakov
Nadobúdame profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych prezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present cloudovej platformy Prezi uplatniteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania prezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Prezi Present do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Témy:
Predstavenie softvérového nástroja Prezi Present ako prezentačnej platformy – tvorba trendových, efektívnych prezentácií; Vysvetlenie a spresnenie používaných pojmov z oblasti tvorby didaktických prezentácií v prostredí Prezi Present; Možnosti využitia prezentačnej aplikácie Prezi Present pri príprave a tvorbe podporných edukačných materiálov efektívne využiteľných pri vedení výučby vlastného predmetu; Uvedenie ukážok prezentácií používaných pri výučbe prírodovedných, spoločenskovedných, umelecko-výchovných a odborných vzdelávacích disciplín; Názorné porovnanie rozdielností medzi prezentáciami klasickými (Microsoft PowerPoint) a dynamickými (Prezi Present);
Teoretické východiská prípravy prezentácie a systému výberu prezentovaných informácií; Základné kroky postupu pri tvorbe didaktických prezentácií v Prezi Present; Funkcionalita online prezentačného nástroja Prezi Present; Tvorba dynamickej prezentácie v Prezi Present – práca s textovými a grafickými objektmi; Vytváranie štruktúr tém/podtém, zmena poradia tém/podtém, Vytvorenie efektu hĺbky a rotácie; Vkladanie ďalšieho grafického vizuálu do prezentácie v Prezi Present; Práca v režime úprav hlavných tém, podtém a ďalšieho prezentačného obsahu; Vytváranie vizuálnych efektov a animácií objektov prezentácie;
Využitie šablón – zmena dizajnu – farby, pozadie, fonty; Vkladanie zvukovej stopy na pozadie jednotlivých tém/podtém, celej prezentácie; 3D prezentácie; Importovanie a úprava PowerPoint prezentácií v Prezi Present; Zdieľanie prezentácie s inými užívateľmi, zdieľanie na sociálnych sieťach, na webových portáloch; Export prezentácie do formátu *.pdf a Portable Prezi (na prezentovanie off-line); Možnosti exportu a veľkosť prezentácie; Práca s aplikáciou Prezi Present v režime off-line.
V rámci dištančnej úlohy študent prostredníctvom prezentačného nástroja Prezi Present vytvorí originálnu didaktickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pútavú prezentáciu vzdelávacieho obsahu. Zameranie prezentácie by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Prezentácia bude v rozsahu najmenej 30 prezentačných pohľadov (= tém na najvyššej hierarchickej úrovni, podtém na nižších hierarchických úrovniach a stránok štruktúry zásobník) do minimálnej hierarchickej hĺbky vnorenia tri.
Využitie platformy Microsoft 365 v pedagogickej činnosti učiteľa
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby responzívnych prezentácií s edukačným obsahom a akcentom na cloudové riešenie Microsoft Sway využiteľné vo výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách alebo školských zariadeniach;
Osvojujeme si metodiku aplikovania prezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Microsoft Sway do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Zdokonaľujeme profesijné digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať diapazón formulárových ovládacích prvkov obsahu a prvkov ActiveX aplikácie Microsoft Word pri tvorbe interaktívnych pracovných listov, testov a doplnkových učebných materiálov pre žiakov alebo ďalších dokumentov triednej agendy využiteľných v intenciách pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania interaktívnych pracovných listov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Microsoft Word do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti vo vytváraní rozsiahlych dokumentov (ako napr. listov, pozvánok, štítkov) prostredníctvom nástroja hromadná korešpondencia využiteľných v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti v tvorbe štatistických výpočtov, zložených výrazov s použitím funkcií na zisťovanie podmienenej početnosti, súčtu, alebo aritmetického priemeru a techník adresovania súvislých a nesúvislých oblastí vo výrazoch/funkciách využiteľných v rámci tabelovaného spracovania údajov triednej agendy (hodnotenia žiakov v rámci vedomostných, respektíve športových aktivít) podporovaných aplikáciou Microsoft Excel;
Zdokonaľujeme profesijné kompetencie o spôsobilosť efektívneho aplikovania pokročilých podmienok a techník podmieneného formátovania záznamov tabuľky pomocou funkcií;
Rozširujeme digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne aplikovať nástroj rozšíreného filtrovania rozsiahlych tabelovaných údajov pomocou definovania zložených logických podmienok (AND/OR), zástupných symbolov (*, ?) a funkcie Subtotal využiteľnej v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti vo vytváraní kumulatívnych grafických vizualizácií tabelovaných údajov v kontexte zmeny atribútov jednotlivých prvkov grafu;
Aplikujeme ďalšie vybrané nástroje cloudovej platformy Microsoft 365 s akcentom na softvérovú aplikáciu Microsoft Teams využiteľnú učiteľom v rámci vedenia online vzdelávacej činnosti.
Témy:
Základný teoretický úvod do cloudových riešení Microsoft;
Prezentačná platforma Sway – tvorba interaktívnych školských materiálov (portfólií), pôsobivých prezentácií vzdelávacieho obsahu; Ďalšie možnosti praktického využitia Microsoft Sway vo výchovno-vzdelávacích aktivitách; Koncepcia tvorby multimediálnych responzívnych prezentácií; Tvorba nového Sway, tvorba Sway importovaním existujúceho súboru/prezentácie, tvorba Sway na základe šablóny; Členíme obsah prezentácie; Možnosti vkladania a formátovania podporovaného vizuálu prostredníctvom kariet; Zoskupujeme multimediálny obsah; Ovplyvňujeme vzhľad prezentácie; Zmena rozloženia obsahu; Prispôsobenie konkrétnych elementov štýlu prezentácie; Export prezentácie vo formáte *.pdf/*.docx; Ďalšie možnosti nastavenia prezentácie vo Sway; Zdieľame výstup Sway z osobného konta Microsoft; Zdieľame výstup Sway z konta prideleného vzdelávacou organizáciou;
Úprava rozsiahlych textových dokumentov v prostredí aplikácie Microsoft Word – štandardné nastavenia; Používanie tabulátorov; Textové bloky; Stĺpce; Objekty v texte – editor rovníc; Tabuľky v texte; Úprava dokumentu pomocou štýlu; Vytvorenie vlastného a úprava existujúceho štýlu. Revízia dokumentu. Definícia pojmov sekcia a referencia a možnosti ich používania; Revízia dokumentu a jej využitie pri písaní semestrálnych a kvalifikačných prác; Štruktúrovanie dokumentu – delenie dokumentu na sekcie, typy zlomov sekcií, nastavenia strany v sekciách, tvorenie hlavičky a päty v dokumente rozdelenom na sekcie; Možnosti využitia štruktúrovaného dokumentu v rámci agendy pedagogického zamestnanca; Tvorba referencií – automatická tvorba obsahu, nastavenie obsahu, formátovanie obsahu, číslovanie obrázkov a tabuliek, tvorba zoznamu tabuliek a obrázkov, poznámky pod čiarou a koncové poznámky, krížové odkazy, citácie a zoznam použitej literatúry, tvorenie registra dokumentu; Tvorenie šablón – význam dokumentu typu šablóna. Elektronické formuláre – čo sú to formulárové prvky a aký je ich rozdiel oproti ActiveX prvkom, nastavenia formulárových prvkov, ActiveX prvok a jeho nastavenie, Zabezpečenie formulára; Aplikácia získaných skúseností a zručností práce s textovým editorom Microsoft Word pri vytváraní dokumentov využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti; Vytváranie rozsiahlych dokumentov – listov, pozvánok, štítkov – prostredníctvom nástroja hromadná korešpondencia využiteľných v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie.
Práca s tabelovanou podobou dát v prostredí aplikácie Microsoft Excel; Vkladanie údajov do buniek; Preddefinovaný a vlastný formát údajov; Práca s bunkami – presun, vystrihovanie, kopírovanie; Hromadné napĺňanie údajov a tvorba výrazov/vzorcov; Aplikovanie elementárnych funkcií; Úprava parametrov funkcií; Úprava vzhľadu tabuľky; Triedenie tabelovaných údajov; Zoznamy dát – tvorba vlastných zoznamov; Navýšenie hodnoty. Zaokrúhlenie (Round); Absolútne a relatívne adresovanie buniek; Skrývanie hodnôt tabuľke; Poznámky v bunkách; Práca s rozsiahlymi údajmi – automatický a rozšírený filter údajov, funkcia Subtotal; Operácie medzi hárkami; Podmienené formátovanie údajov tabuľky; Pokročilejšie funkcie – If, Count, CountIf, SumIf, SumIfS, AverageIfS; Kontingenčná tabuľa; Vyhľadávacie funkcie; Tvorba formulárov.
Zoznamujeme sa s prostredím online komunikačnej platformy Microsoft Teams; Vytváranie tímov; Tvorba čistého tímu v MS Teams; Tvorba tímov z existujúceho tímu a základná úprava tímu; Vytvorenie tímu zo Skupiny Office 365; Nastavenie a správa tímov; Správa členov tímu; Hromadná správa tímov; Hosť v tíme Trieda; Pozvánka od MS Teams; Kanály; Karty; Vytvárame svoju prvú online vyučovaciu hodinu; Vytvorenie odkazu na vyučovaciu hodinu; Pripojenie žiakov na online hodinu; Priebeh hodiny s MS Teams; Príprava osnovy hodiny; Prezentovanie v MS Teams; Nástroje dostupné v priebehu realizácie online výučby na strane žiaka/učiteľa (napr. panel konverzácia; hlásenie sa o slovo; stiahnutie zoznamu účastníkov, atď.); Poznámky z predmetu – poznámkový blok; Nahrávanie súborov s edukačným obsahom; Vytvorenie zdieľaného súboru pre žiakov/študentov vo virtuálnej triede; Vytvorenie kvízu; Hodnotenie kvízu, Nastavenie kvízu.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v aplikácii Microsoft Word vytvorí dokument vo forme elektronického pracovného zošita použitím šablóny a aplikovaním obsahových ovládacích prvkov a prvkov ActiveX – textové pole, rozbaľovacie pole, rozbaľovací zoznam, začiarkovacie pole, tlačidlo voľby možností, príkazové tlačidlo – využiteľného v intenciách vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí tabuľku fiktívneho hodnotenia žiakov v rámci vedomostných, respektíve športových aktivít realizovaných v školách alebo v školských zariadeniach v rozsahu najmenej 20 riadkov a 10 stĺpcov, kde budú využité funkcie tabuľkovej aplikácie Microsoft Excel v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky.
V rámci dištančnej úlohy študent formátuje tabuľku fiktívneho hodnotenia žiakov v rámci vedomostných/športových aktivít, pričom aplikuje rôzne podmienky a techniky podmieneného formátovania záznamov tabuľky v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí tri rôzne grafické vizualizácie dát z tabuľky predchádzajúcej dištančnej úlohy, v ktorej spracoval dosiahnuté hodnotenia v rámci vedomostných/športových aktivít realizovaných v školách alebo v školských zariadeniach. Grafickú vizualizáciu doplnia o názov grafu, názvy osí, ako aj o ďalšie parametre grafu podľa vlastného uváženia v kontexte čitateľnosti grafu.
V rámci dištančnej úlohy študent aplikuje rozšírený filter na tabuľku z predchádzajúcej dištančnej úlohy pre zobrazenie mena žiaka a dosiahnutého hodnotenia v rámci realizovaných vedomostných/športových aktivít v školách alebo školských zariadeniach a vyfiltruje na iné miesto v rámci toho istého hárku/zošita pri definovaní konkrétnych filtračných podmienok (napríklad dosiahnutého hodnotenia pod/nad stanovenú hodnotu, atď.).
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom aplikácie Microsoft Sway obsahovo originálnu, dynamickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pôsobivú prezentáciu učebnej problematiky podľa vlastného uváženia v intenciách školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ. Cieľom prezentácie, ktorú bude študent realizovať je poňať ju celú multimediálne a súčasne pre cieľovú skupinu žiakov po obsahovej stránke atraktívne. Rozsah prezentácie v Microsoft Sway musí pozostávať z najmenej 25 prezentačných pohľadov – kariet s predmetným obsahom. Pre organizáciu prezentácie študent využite jej rozloženie do sekcií, podsekcií a vrstiev s cieľom zvýšenia prehľadnosti prezentovanej problematiky pre žiaka.
100/0
Cieľom vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 je rozvíjať u študentov študijných programov učiteľského zamerania na Pedagogickej fakulte UK (ďalej len PdF UK) digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať patričný diapazón didaktických softvérových aplikácií v kontexte koncepcie návrhu a tvorby interaktívnych edukačných aktivít, vedomostných kvízov a úloh, elektronických portfólií, pôsobivých didaktických prezentácií, nových interaktívnych foriem učebného materiálu a ďalšej pedagogickej/školskej dokumentácie využiteľných v intenciách ich budúcej pedagogickej profesie na jednotlivých stupňoch regionálneho školstva SR.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 má spôsobilosti a digitálne zručnosti efektívne využívať nástroje softvérovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny má taktiež spôsobilosti a digitálne zručnosti v oblasti návrhu a tvorby myšlienkových máp prostredníctvom nástrojov softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind, XMind) uplatniteľných vo výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s cieľom zlepšenia ich komunikačných zručností a kritického myslenia.
Absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 študent nadobúda profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych prezentácií a interaktívnych prezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti v školách alebo školských zariadeniach.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 má v neposlednom rade spôsobilosti a digitálne zručnosti efektívne využívať cloudovú platformu Microsoft 365 s akcentom na softvérové aplikácie Sway, Word a Excel cestou tvorby doplnkových učebných materiálov pre potreby školského vyučovania a vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie. Študent zvláda základné možnosti využitia online komunikačnej platformy Microsoft Teams uplatniteľnej v rámci realizácie dištančnej formy vzdelávania na úrovni regionálneho školstva.
2h seminár / týždenne, 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta (denná forma)
Priama výučba: 22 hodín (2 hod. týždenne)
Realizácia 1 čiastkovej (dištančnej) úlohy: 8 hodín x 6 (dištančných úloh) = 48 hodín
Príprava na priebežné hodnotenie (vypracovanie semestrálneho projektu)= 20 hodín
Celková pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity) = 90 hodín
Vyučovacie metódy
Monologické metódy – prednáška, výklad učiva,
Dialogické metódy – rozhovor, diskusia
Riadené samoštúdium – spracovanie čiastkových úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí
ZÁHOREC, J. (2021). Inovatívne digitálne riešenia v školskej edukácii žiakov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 141 strán, ISBN 978-80-223-5121-8. [Vyšlo ako elektronická publikácia]
ZÁHOREC, J., BREČKA, P. (2021). Uplatnenie platformy SMART Learning Suite v oblasti tvorby edukačných aktivít. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 129 strán, ISBN 978-80-223-5127-0 [Vyšlo ako elektronická publikácia]
Záhorec, J., HAŠKOVÁ, a., mUNK, m. (2020). Digitálna gramotnosť učiteľov v kontexte ich profesijnej prípravy. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 305 strán, ISBN 978-80-223-4882-9
BREČKA, P. (2014). Interaktívne tabule v technickom vzdelávaní. IRIS, 140 s., ISBN: 978-80-8153-024-1
ŠTRBO, M. (2018). Tvorba prezentácií. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 45 s., ISBN 978-80-568-0179-6
Základný študijný text k vzdelávaciemu obsahu disciplíny Digitálne technológie 1 bude študentom pravidelných časových intervaloch sprístupňovaný v elektronickej forme prostredníctvom univerzitného LMS Moodle.
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.
aktívna účasť na seminároch realizovaných prezenčnou aj dištančnou metódou výučby;
spracovanie čiastkových (dištančných) výstupov/úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra z vybraných tematických okruhov a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 80 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov; Odovzdanie čiastkových úloh je podmienkou udelenia kreditov;
vypracovanie semestrálneho projektu – študent na konci semestra vypracuje prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Present originálnu a vizuálne pôsobivú prezentáciu vzdelávacieho obsahu vybraného vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; Štruktúru prezentácie je potrebné koncipovať na základe niektorej zo šablón z knižnice prispôsobiteľných šablón podporovaných aplikáciou Prezi Present; Osobná prezentácia vytvoreného projektu v Prezi pred celou študijnou skupinou; Úspešné realizácia a obhájenie projektu tvorí 20 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov a je podmienkou udelenia kreditov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie vzdelávacieho predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Maximálny počet študentov jednej študijnej skupine v rámci dennej formy štúdia je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Obsah vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 je rozdelený do štyroch tematických okruhov a príslušných čiastkových tém tak, aby bolo zabezpečené dosiahnutie stanovených partikulárnych cieľov vzdelávania. Obsahová štruktúra vzdelávacej disciplíny je koncipovaná tak, aby študent kontinuálne rozvíjal svoje didakticko-technologické kompetencie v oblasti vybraných didaktických softvérových aplikácií absolvovaním vzdelávacích tém organizovaných prezenčnou a dištančnou formou a súčasne posilňoval svoju odbornú prípravu v predmetnej oblasti.
Z dôvodu rýchleho vývoja nového didaktického softvéru využiteľného v pedagogickom procese sa konkrétna obsahová štruktúra disciplíny môže prispôsobovať aktuálnym požiadavkám praxe i študentov.
Uplatnenie softvérovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio v edukačnom procese
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať nástroje desktopovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov (vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania;
Nadobúdame digitálne zručnosti v práci s nástrojom SMART response 2 podporovaného desktopovou aplikáciou SMART Notebook a cloudovým prostredím SMART Lumio v kontexte tvorby vedomostných otázok typu – výber jednej správnej odpovede z viacerých alternatív odpovedí, výber viacerých správnych odpovedí z viacerých alternatív odpovedí, výber odpovede typu Áno/Nie, otázky s voľnou formou odpovede – v rámci testových relácií určených na preverovanie vedomostí žiakov regionálneho školstva SR;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných testov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie SMART response 2 v rámci desktopovej aplikácie SMART Notebook a gamifikačných aktivít podporovaných cloudovým prostredím SMART Lumio do procesu školského vyučovania predmetov na nižšom/vyššom sekundárnom stupni vzdelávania;
Posilňujeme profesijné digitálne kompetencie v oblasti práce s komplexnými interaktívnymi riešeniami využiteľnými vo vzdelávacích situáciách s akcentom na interaktívnu tabuľu SMART Board.
Témy:
Základné funkcie a kalibrácia interaktívneho dotykového displeja/tabule SMART Board; Symptómy, príčiny a riešenia niektorých problémov vzniknutých pri používaní interaktívneho dotykového displeja/tabule SMART Board; Inštalácia a aktualizácia desktopovej aplikácie SMART Notebook; Vytvorenie virtuálnej triedy učiteľa v platforme SMART;
Vytváranie a editácia objektov v prostredí aplikácie SMART Notebook; Využitie základných nástrojov pre podporu prezentácie spracovávaného obsahu; Práca s multimediálnym obsahom zo SMART Galérie; Zdieľanie vlastného obsahu na webových stránkach SMART Exchange; Pridávanie odkazov k externým edukačným zdrojom; Pridávanie zvuku do objektov, Animácia objektov; Používanie a zdieľanie vlastného obsahu; Uplatňovanie grafického obsahu z iných softvérových aplikácií – import a úprava objektov; Uplatňovanie objektov z Lesson Activity Toolkit 2.0; Vytváranie gamifikačných aktivít v SMART Lab; SMART Response 2 – tvorba a administrácia vedomostných testov/kvízov;
Princípy gamifikácie; Gamifikačné prvky vo vzdelávacom obsahu; Niektoré výsledky exaktných štúdií aplikovania gamifikácie vo vzdelávaní; Uplatnenie gamifikácie vo vzdelávaní na základnej a strednej škole; Ukážky gamifikačných aktivít používaných pri výučbe prírodovedných, spoločenskovedných, umelecko-výchovných a odborných vzdelávacích disciplín.
Prihlásenie sa učiteľa/žiaka do účtu cloudovej platformy SMART Lumio; Správa knižnice edukačných aktivít; Vytváranie gamifikačných aktivít v SMART Lumio – SMART Lesson Activity Builder (Lab); Editácia aktivít v režime úprav; Sprístupnenie aktivít žiakom – režim doručenia; Možnosti zdieľania gamifikačných aktivít;
Nastavenie a prevod stránky lekcie na aktivitu formátu Podklady (Handout) alebo Spoločný pracovný priestor (Workspace); Pracujeme s preddefinovanými grafickými šablónami aktivít využiteľnými pri aktivizácii nadobudnutých vedomostí žiakov, pri dopytovaní na vedomosti žiakov alebo pri uvažovaní; Zdieľanie lekcií s vytvorenými edukačnými podkladmi so študentmi v SMART Lumio.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor interaktívnych vzdelávacích/kvízových aktivít a digitálneho prezentačného materiálu pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím, pokiaľ možno najširšieho diapazónu preberaných nástrojov, objektov, predpripravených šablón, pokročilých funkcií, nastavení a vlastností podporovaných autorským prostredím SMART Notebook v rozsahu najmenej 10 prezentačných stránok/aktivít. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným prezentačným materiálom a edukačným aktivitám uložených vo formáte *.notebook študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 10 gamifikačných edukačných/kvízových aktivít pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím predpripravených šablón a nástrojov cloudového prostredia SMART Lumio. Podmienkou je, aby každý typ gamifikačnej aktivity sa vo vytvorenom súbore aktivít vyskytoval iba jedenkrát. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným gamifikačným edukačným/kvízovým aktivitám uložených študent uvedie metodiku ich aplikovania do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 3 strán s predpripraveným obsahom konvertovateľným do aktivít formátu Podklady (Handout) a súbor 3 strán s predpripraveným obsahom konvertovateľným do aktivít formátu Spoločný pracovný priestor (Workspace). Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným aktivitám formátu Podklady (Handout) a Spoločný pracovný priestor (Workspace) uložených v cloude SMART Lumio študent uvedie metodiku ich aplikovania do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
Tvorba a využívanie myšlienkových máp v edukačnom procese s podporou digitálnych riešení
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť v oblasti návrhu a tvorby myšlienkových máp prostredníctvom nástrojov softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind), využiteľných vo vlastných výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s cieľom zlepšenia komunikačných zručností a kritického myslenia;
Osvojujeme si metodiku aplikovania myšlienkových máp sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind) do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Témy:
Vysvetlenie terminológie z oblasti myšlienkového/pojmového mapovania; Desktopové/cloudové softvérové aplikácie určené na tvorbu myšlienkových máp v edukačnom procese na ZŠ/SŠ; Funkcie a typy myšlienkových máp; Princípy a zásady tvorby myšlienkových máp; Možnosti využitia myšlienkových máp v procese prípravy na vyučovanie i priamo na vyučovaní; Oboznámenie sa s užívateľským prostredím softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind);
Štruktúrovanie myšlienkovej mapy; Vkladanie, editácia a formátovanie uzlov; Vytváranie a formátovanie vetiev; Zašifrovaný uzol; Editovanie viacriadkových uzlov; Tvorba obrázkových uzlov; Presúvanie/kopírovanie uzlov a ich skupín v mape; Vkladanie poznámok k uzlom; Spájanie uzlov lokálnymi linkami – nezávislé prepájanie myšlienok; Hypertextové prepojenia uzlov na externé informačné zdroje – odkazy v uzloch vedúce k externým zdrojom (web) alebo k miestnym súborom na lokálnom disku počítača; Import obsahu do myšlienkovej mapy; Export mapy do výstupu rôznych formátov; Textové vyhľadávanie v podsieti aktuálneho uzla; Myšlienkové mapy a ich využitie pri práci so žiakmi so ŠVVP.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a vytvorí jednu myšlienkovú mapu z ľubovoľnej tematickej oblasti školského vyučovania predmetov na ZŠ/SŠ. Zameranie myšlienkovej mapy by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. V myšlienkovej mape budú aplikované nástroje a funkcie prostredia aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind) v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky. Študent v stručnej písomnej podobe zdôvodní výber spracovaného obsahu/témy do formy myšlienkovej mapy, ich funkčnosť a využitie vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti.
Vytváranie nelineárnych prezentácií vzdelávacieho obsahu prostredníctvom prezentačnej platformy Prezi podporujúcich výklad učiteľa a systematizáciu poznatkov žiakov
Nadobúdame profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych prezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present cloudovej platformy Prezi uplatniteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania prezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Prezi Present do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Témy:
Predstavenie softvérového nástroja Prezi Present ako prezentačnej platformy – tvorba trendových, efektívnych prezentácií; Vysvetlenie a spresnenie používaných pojmov z oblasti tvorby didaktických prezentácií v prostredí Prezi Present; Možnosti využitia prezentačnej aplikácie Prezi Present pri príprave a tvorbe podporných edukačných materiálov efektívne využiteľných pri vedení výučby vlastného predmetu; Uvedenie ukážok prezentácií používaných pri výučbe prírodovedných, spoločenskovedných, umelecko-výchovných a odborných vzdelávacích disciplín; Názorné porovnanie rozdielností medzi prezentáciami klasickými (Microsoft PowerPoint) a dynamickými (Prezi Present);
Teoretické východiská prípravy prezentácie a systému výberu prezentovaných informácií; Základné kroky postupu pri tvorbe didaktických prezentácií v Prezi Present; Funkcionalita online prezentačného nástroja Prezi Present; Tvorba dynamickej prezentácie v Prezi Present – práca s textovými a grafickými objektmi; Vytváranie štruktúr tém/podtém, zmena poradia tém/podtém, Vytvorenie efektu hĺbky a rotácie; Vkladanie ďalšieho grafického vizuálu do prezentácie v Prezi Present; Práca v režime úprav hlavných tém, podtém a ďalšieho prezentačného obsahu; Vytváranie vizuálnych efektov a animácií objektov prezentácie;
Využitie šablón – zmena dizajnu – farby, pozadie, fonty; Vkladanie zvukovej stopy na pozadie jednotlivých tém/podtém, celej prezentácie; 3D prezentácie; Importovanie a úprava PowerPoint prezentácií v Prezi Present; Zdieľanie prezentácie s inými užívateľmi, zdieľanie na sociálnych sieťach, na webových portáloch; Export prezentácie do formátu *.pdf a Portable Prezi (na prezentovanie off-line); Možnosti exportu a veľkosť prezentácie; Práca s aplikáciou Prezi Present v režime off-line.
V rámci dištančnej úlohy študent prostredníctvom prezentačného nástroja Prezi Present vytvorí originálnu didaktickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pútavú prezentáciu vzdelávacieho obsahu. Zameranie prezentácie by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Prezentácia bude v rozsahu najmenej 30 prezentačných pohľadov (= tém na najvyššej hierarchickej úrovni, podtém na nižších hierarchických úrovniach a stránok štruktúry zásobník) do minimálnej hierarchickej hĺbky vnorenia tri.
Využitie platformy Microsoft 365 v pedagogickej činnosti učiteľa
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby responzívnych prezentácií s edukačným obsahom a akcentom na cloudové riešenie Microsoft Sway využiteľné vo výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách alebo školských zariadeniach;
Osvojujeme si metodiku aplikovania prezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Microsoft Sway do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Zdokonaľujeme profesijné digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať diapazón formulárových ovládacích prvkov obsahu a prvkov ActiveX aplikácie Microsoft Word pri tvorbe interaktívnych pracovných listov, testov a doplnkových učebných materiálov pre žiakov alebo ďalších dokumentov triednej agendy využiteľných v intenciách pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania interaktívnych pracovných listov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Microsoft Word do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti vo vytváraní rozsiahlych dokumentov (ako napr. listov, pozvánok, štítkov) prostredníctvom nástroja hromadná korešpondencia využiteľných v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti v tvorbe štatistických výpočtov, zložených výrazov s použitím funkcií na zisťovanie podmienenej početnosti, súčtu, alebo aritmetického priemeru a techník adresovania súvislých a nesúvislých oblastí vo výrazoch/funkciách využiteľných v rámci tabelovaného spracovania údajov triednej agendy (hodnotenia žiakov v rámci vedomostných, respektíve športových aktivít) podporovaných aplikáciou Microsoft Excel;
Zdokonaľujeme profesijné kompetencie o spôsobilosť efektívneho aplikovania pokročilých podmienok a techník podmieneného formátovania záznamov tabuľky pomocou funkcií;
Rozširujeme digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne aplikovať nástroj rozšíreného filtrovania rozsiahlych tabelovaných údajov pomocou definovania zložených logických podmienok (AND/OR), zástupných symbolov (*, ?) a funkcie Subtotal využiteľnej v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti vo vytváraní kumulatívnych grafických vizualizácií tabelovaných údajov v kontexte zmeny atribútov jednotlivých prvkov grafu;
Aplikujeme ďalšie vybrané nástroje cloudovej platformy Microsoft 365 s akcentom na softvérovú aplikáciu Microsoft Teams využiteľnú učiteľom v rámci vedenia online vzdelávacej činnosti.
Témy:
Základný teoretický úvod do cloudových riešení Microsoft;
Prezentačná platforma Sway – tvorba interaktívnych školských materiálov (portfólií), pôsobivých prezentácií vzdelávacieho obsahu; Ďalšie možnosti praktického využitia Microsoft Sway vo výchovno-vzdelávacích aktivitách; Koncepcia tvorby multimediálnych responzívnych prezentácií; Tvorba nového Sway, tvorba Sway importovaním existujúceho súboru/prezentácie, tvorba Sway na základe šablóny; Členíme obsah prezentácie; Možnosti vkladania a formátovania podporovaného vizuálu prostredníctvom kariet; Zoskupujeme multimediálny obsah; Ovplyvňujeme vzhľad prezentácie; Zmena rozloženia obsahu; Prispôsobenie konkrétnych elementov štýlu prezentácie; Export prezentácie vo formáte *.pdf/*.docx; Ďalšie možnosti nastavenia prezentácie vo Sway; Zdieľame výstup Sway z osobného konta Microsoft; Zdieľame výstup Sway z konta prideleného vzdelávacou organizáciou;
Úprava rozsiahlych textových dokumentov v prostredí aplikácie Microsoft Word – štandardné nastavenia; Používanie tabulátorov; Textové bloky; Stĺpce; Objekty v texte – editor rovníc; Tabuľky v texte; Úprava dokumentu pomocou štýlu; Vytvorenie vlastného a úprava existujúceho štýlu. Revízia dokumentu. Definícia pojmov sekcia a referencia a možnosti ich používania; Revízia dokumentu a jej využitie pri písaní semestrálnych a kvalifikačných prác; Štruktúrovanie dokumentu – delenie dokumentu na sekcie, typy zlomov sekcií, nastavenia strany v sekciách, tvorenie hlavičky a päty v dokumente rozdelenom na sekcie; Možnosti využitia štruktúrovaného dokumentu v rámci agendy pedagogického zamestnanca; Tvorba referencií – automatická tvorba obsahu, nastavenie obsahu, formátovanie obsahu, číslovanie obrázkov a tabuliek, tvorba zoznamu tabuliek a obrázkov, poznámky pod čiarou a koncové poznámky, krížové odkazy, citácie a zoznam použitej literatúry, tvorenie registra dokumentu; Tvorenie šablón – význam dokumentu typu šablóna. Elektronické formuláre – čo sú to formulárové prvky a aký je ich rozdiel oproti ActiveX prvkom, nastavenia formulárových prvkov, ActiveX prvok a jeho nastavenie, Zabezpečenie formulára; Aplikácia získaných skúseností a zručností práce s textovým editorom Microsoft Word pri vytváraní dokumentov využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti; Vytváranie rozsiahlych dokumentov – listov, pozvánok, štítkov – prostredníctvom nástroja hromadná korešpondencia využiteľných v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie.
Práca s tabelovanou podobou dát v prostredí aplikácie Microsoft Excel; Vkladanie údajov do buniek; Preddefinovaný a vlastný formát údajov; Práca s bunkami – presun, vystrihovanie, kopírovanie; Hromadné napĺňanie údajov a tvorba výrazov/vzorcov; Aplikovanie elementárnych funkcií; Úprava parametrov funkcií; Úprava vzhľadu tabuľky; Triedenie tabelovaných údajov; Zoznamy dát – tvorba vlastných zoznamov; Navýšenie hodnoty. Zaokrúhlenie (Round); Absolútne a relatívne adresovanie buniek; Skrývanie hodnôt tabuľke; Poznámky v bunkách; Práca s rozsiahlymi údajmi – automatický a rozšírený filter údajov, funkcia Subtotal; Operácie medzi hárkami; Podmienené formátovanie údajov tabuľky; Pokročilejšie funkcie – If, Count, CountIf, SumIf, SumIfS, AverageIfS; Kontingenčná tabuľa; Vyhľadávacie funkcie; Tvorba formulárov.
Zoznamujeme sa s prostredím online komunikačnej platformy Microsoft Teams; Vytváranie tímov; Tvorba čistého tímu v MS Teams; Tvorba tímov z existujúceho tímu a základná úprava tímu; Vytvorenie tímu zo Skupiny Office 365; Nastavenie a správa tímov; Správa členov tímu; Hromadná správa tímov; Hosť v tíme Trieda; Pozvánka od MS Teams; Kanály; Karty; Vytvárame svoju prvú online vyučovaciu hodinu; Vytvorenie odkazu na vyučovaciu hodinu; Pripojenie žiakov na online hodinu; Priebeh hodiny s MS Teams; Príprava osnovy hodiny; Prezentovanie v MS Teams; Nástroje dostupné v priebehu realizácie online výučby na strane žiaka/učiteľa (napr. panel konverzácia; hlásenie sa o slovo; stiahnutie zoznamu účastníkov, atď.); Poznámky z predmetu – poznámkový blok; Nahrávanie súborov s edukačným obsahom; Vytvorenie zdieľaného súboru pre žiakov/študentov vo virtuálnej triede; Vytvorenie kvízu; Hodnotenie kvízu, Nastavenie kvízu.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v aplikácii Microsoft Word vytvorí dokument vo forme elektronického pracovného zošita použitím šablóny a aplikovaním obsahových ovládacích prvkov a prvkov ActiveX – textové pole, rozbaľovacie pole, rozbaľovací zoznam, začiarkovacie pole, tlačidlo voľby možností, príkazové tlačidlo – využiteľného v intenciách vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí tabuľku fiktívneho hodnotenia žiakov v rámci vedomostných, respektíve športových aktivít realizovaných v školách alebo v školských zariadeniach v rozsahu najmenej 20 riadkov a 10 stĺpcov, kde budú využité funkcie tabuľkovej aplikácie Microsoft Excel v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky.
V rámci dištančnej úlohy študent formátuje tabuľku fiktívneho hodnotenia žiakov v rámci vedomostných/športových aktivít, pričom aplikuje rôzne podmienky a techniky podmieneného formátovania záznamov tabuľky v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí tri rôzne grafické vizualizácie dát z tabuľky predchádzajúcej dištančnej úlohy, v ktorej spracoval dosiahnuté hodnotenia v rámci vedomostných/športových aktivít realizovaných v školách alebo v školských zariadeniach. Grafickú vizualizáciu doplnia o názov grafu, názvy osí, ako aj o ďalšie parametre grafu podľa vlastného uváženia v kontexte čitateľnosti grafu.
V rámci dištančnej úlohy študent aplikuje rozšírený filter na tabuľku z predchádzajúcej dištančnej úlohy pre zobrazenie mena žiaka a dosiahnutého hodnotenia v rámci realizovaných vedomostných/športových aktivít v školách alebo školských zariadeniach a vyfiltruje na iné miesto v rámci toho istého hárku/zošita pri definovaní konkrétnych filtračných podmienok (napríklad dosiahnutého hodnotenia pod/nad stanovenú hodnotu, atď.).
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom aplikácie Microsoft Sway obsahovo originálnu, dynamickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pôsobivú prezentáciu učebnej problematiky podľa vlastného uváženia v intenciách školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ. Cieľom prezentácie, ktorú bude študent realizovať je poňať ju celú multimediálne a súčasne pre cieľovú skupinu žiakov po obsahovej stránke atraktívne. Rozsah prezentácie v Microsoft Sway musí pozostávať z najmenej 25 prezentačných pohľadov – kariet s predmetným obsahom. Pre organizáciu prezentácie študent využite jej rozloženie do sekcií, podsekcií a vrstiev s cieľom zvýšenia prehľadnosti prezentovanej problematiky pre žiaka.
100/0
Cieľom vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 je rozvíjať u študentov študijných programov učiteľského zamerania na Pedagogickej fakulte UK (ďalej len PdF UK) digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať patričný diapazón didaktických softvérových aplikácií v kontexte koncepcie návrhu a tvorby interaktívnych edukačných aktivít, vedomostných kvízov a úloh, elektronických portfólií, pôsobivých didaktických prezentácií, nových interaktívnych foriem učebného materiálu a ďalšej pedagogickej/školskej dokumentácie využiteľných v intenciách ich budúcej pedagogickej profesie na jednotlivých stupňoch regionálneho školstva SR.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 má spôsobilosti a digitálne zručnosti efektívne využívať nástroje softvérovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny má taktiež spôsobilosti a digitálne zručnosti v oblasti návrhu a tvorby myšlienkových máp prostredníctvom nástrojov softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind, XMind) uplatniteľných vo výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s cieľom zlepšenia ich komunikačných zručností a kritického myslenia.
Absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 študent nadobúda profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych prezentácií a interaktívnych prezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti v školách alebo školských zariadeniach.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 má v neposlednom rade spôsobilosti a digitálne zručnosti efektívne využívať cloudovú platformu Microsoft 365 s akcentom na softvérové aplikácie Sway, Word a Excel cestou tvorby doplnkových učebných materiálov pre potreby školského vyučovania a vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie. Študent zvláda základné možnosti využitia online komunikačnej platformy Microsoft Teams uplatniteľnej v rámci realizácie dištančnej formy vzdelávania na úrovni regionálneho školstva.
prednáška+seminár, 3 hodiny týždenne (1,5 hodina prednáška + 1,5 hodina seminár), spolu 33 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 36 hodín príprava seminárnej práce, 11 hodín príprava na priebežné hodnotenie, 40 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, výklad, problémový výklad, diskusné metódy, individuálna práca, práca v malých skupinách, myšlienkové mapovanie, didaktické hry, problémové metódy, metódy analýzy situácie.
Povinná literatúra:
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Prešov: Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha: Grada. 624s., ISBN 978-80-247-3450-7
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Brno: Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
KOMENSKÝ, J. A.1954. Veľká didaktika. Bratislava: SPN, 272 s. ISBN 9-3264/53
KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89055-87-6.
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2016). Participative didactics as an inspiration for students. In INWENCJA W EDUKACJI DZIECI, MLODZIEZY I DOROSLYCH, 2016, s. 428-438. ISBN 978-83-941235-5-0.
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2014). Phenomena that determine didactic teacher thinking within the process of selecting optimal methods of teaching. In EDUKACJA KU PRZYSZLOŠCI, 2014, s.114-122. ISBN 978-83-62160-20-4.
OBDRŽÁLEK, Z. a kol. (2003). Didaktika pre študentov učiteľstva ZŠ. Bratislava: Univerzita Komenského, 2003.
OSTRADICKÝ, P. (2017). Interakčný príklon vs. interakčný odklon vo vyučovaco-učebných činnostiach výučby. In MMK 2017. - Brno: Masarykova univerzita, 2017. ISBN 978-80-87952-22-1. - S. 843-852.
PETLÁK, E. (2016). Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 322 s. ISBN: 978-80-8153-064-7
TÓBLOVÁ, E. (2019). Aktivizujúce vyučovacie metódy. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-4817-1
TÓBLOVÁ,, E. a kol. (2017). The analysis of educational needs of managing teaching staff in schools in the Slovak Republic. Modern Journal of Language Teaching Methods. - Vol. 7, no. 5 (2017), p. 11-17. ISSN 2251-6204
TÓBLOVÁ,, E. a kol. (2017). Inovácia pregraduálnej prípravy učiteľov v oblasti didakticko-technologických kompetencií. Innovation of the pregraduate teacher training aimed at the didactic-technological competence development. Autoevaluační kultura a kvalita vzdělávání. Praha: Extrasystem, 2017. - ISBN 978-80-87570-36-4. - S. 91-95
TUREK,I. (2014). Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014, ISBN 978-80-8168-004-5
ZORMANOVÁ, L. (2014). Obecná didaktika. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-4590-9
Predmet je ukončený skúškou, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50.
Študenti pracujú na priebežných prácach počas semestra (stanovenie cieľov, taxonómie cieľov, tvorba materiálnej pomôcky, tvorba didaktického testu, ...). Priebežné práce sú hodnotené za 20 bodov. V závere priebežnej výučby odovzdajú semestrálnu prácu – metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku. Semestrálna práca je hodnotená za 30 bodov. Počas skúškového obdobia absolvujú záverečnú skúšku ústnou formou. Záverečné hodnotenie je za 50 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Charakteristika výkonu študenta:
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Dokáže vytvoriť portfólio vlastných výstupov podľa priebežných zadaní v súlade s nadobudnutými vedomosťami a požadovanými kritériami. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Študent je schopný vypracovať priebežné úlohy len za pomoci vyučujúceho. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
slovenský, český a anglický jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Stručná osnova predmetu:
Všeobecná didaktika ako základná pedagogická vedná disciplína skúma vzdelávací proces v celej jeho komplexnosti. Didaktika pomáha študentom vytvoriť a uvedomiť si základné pedagogické poznanie, porozumieť vzájomným didaktických vzťahom vo výučbe. Akcentuje základné koncepcie a teórie vyučovania, pre utváranie individuálnych koncepcií vyučovania u študentov. Sprístupňuje tvorbu a podstatu základných didaktických zásad, pedagogických dokumentov a cieľov vo vyučovacom procese. Vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem chápali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi. Charakterizuje celý proces prípravy vyučovacej jednotky, prostredníctvom interakcie učiteľa a žiakov, t.j. prostredníctvom metód, organizačných foriem a materiálnych prostriedkov.
Témy:
Historické a súčasné poňatie všeobecnej didaktiky. Všeobecná didaktika ako základná pedagogická disciplína a jej vzťah k iným vedám. Osobnosť žiaka a učiteľa. Základné pedagogické dokumenty. Didaktické zásady. Štýly učenia žiakov a vyučovacie štýly učiteľov. Didaktická analýza učiva. Výchovno-vzdelávacie ciele, taxonómie cieľov. Teórie a koncepcie vzdelávania. Tradičné a aktivizujúce vyučovacie metódy. Systém organizačných foriem. Vyučovací proces, jeho etapy a ich analýza. Materiálne vyučovacie prostriedky – učebné pomôcky, didaktická technika a ich význam. Hodnotenie, preverovanie, klasifikácia.
50/50
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študent nadobudne poznatky o význame všeobecnej didaktiky a jej podstaty pre úspešné fungovanie v praxi učiteľskej profesie. Študent vie vymedziť predmetový a metodologický profil didaktiky, rozvinutie znalostí, spôsobilostí a postojov spojených s profesiou učiteľa, znalostí a spôsobilostí plánovania a organizovania učebných činností žiakov. Dokáže vymedziť všeobecnú didaktiku v systéme pedagogických vied, vymenovať a charakterizovať jej funkcie a význam. Charakterizovať osobnosť žiaka a učiteľa v edukačných súvislostiach. Charakterizovať a analyzovať základné školské dokumenty a vysvetliť ich vzájomný vzťah, porovnať ich štruktúru. Dokáže analyzovať učivo z didaktického hľadiska, obhájiť a prezentovať svoje riešenie. Aplikovať postupy v procesoch formulácie špecifických cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Uvedomiť si podstatu a význam uplatňovania didaktických zásad vo vyučovacom procese. Orientuje sa v teóriách a koncepciách výučby. Dokáže charakterizovať rôzne prístupy ku klasifikácii metód a organizačných foriem vyučovacieho procesu. Analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Vytvoriť portfólio vlastných výstupov zo všeobecnej didaktiky v súlade s nadobudnutými vedomosťami. Dokáže kriticky a vecne posúdiť a zhodnotiť výstupy iných.
Prenositeľné spôsobilosti:
Pri diskusii, riešení a prezentovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh si študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné spôsobilosti, interpersonálne spôsobilosti, organizačné spôsobilosti, digitálne spôsobilosti, lektorské a metakognitívne spôsobilosti. Osvojené vedomosti a spôsobilosti budú študenti vedieť tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
prednáška+seminár, 3 hodiny týždenne (1,5 hodina prednáška + 1,5 hodina seminár), spolu 33 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 36 hodín príprava seminárnej práce, 11 hodín príprava na priebežné hodnotenie, 40 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, výklad, problémový výklad, diskusné metódy, individuálna práca, práca v malých skupinách, myšlienkové mapovanie, didaktické hry, problémové metódy, metódy analýzy situácie.
Povinná literatúra:
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Prešov: Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha: Grada. 624s., ISBN 978-80-247-3450-7
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Brno: Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
KOMENSKÝ, J. A.1954. Veľká didaktika. Bratislava: SPN, 272 s. ISBN 9-3264/53
KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89055-87-6.
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2016). Participative didactics as an inspiration for students. In INWENCJA W EDUKACJI DZIECI, MLODZIEZY I DOROSLYCH, 2016, s. 428-438. ISBN 978-83-941235-5-0.
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2014). Phenomena that determine didactic teacher thinking within the process of selecting optimal methods of teaching. In EDUKACJA KU PRZYSZLOŠCI, 2014, s.114-122. ISBN 978-83-62160-20-4.
OBDRŽÁLEK, Z. a kol. (2003). Didaktika pre študentov učiteľstva ZŠ. Bratislava: Univerzita Komenského, 2003.
OSTRADICKÝ, P. (2017). Interakčný príklon vs. interakčný odklon vo vyučovaco-učebných činnostiach výučby. In MMK 2017. - Brno: Masarykova univerzita, 2017. ISBN 978-80-87952-22-1. - S. 843-852.
PETLÁK, E. (2016). Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 322 s. ISBN: 978-80-8153-064-7
TÓBLOVÁ, E. (2019). Aktivizujúce vyučovacie metódy. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-4817-1
TÓBLOVÁ,, E. a kol. (2017). The analysis of educational needs of managing teaching staff in schools in the Slovak Republic. Modern Journal of Language Teaching Methods. - Vol. 7, no. 5 (2017), p. 11-17. ISSN 2251-6204
TÓBLOVÁ,, E. a kol. (2017). Inovácia pregraduálnej prípravy učiteľov v oblasti didakticko-technologických kompetencií. Innovation of the pregraduate teacher training aimed at the didactic-technological competence development. Autoevaluační kultura a kvalita vzdělávání. Praha: Extrasystem, 2017. - ISBN 978-80-87570-36-4. - S. 91-95
TUREK,I. (2014). Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014, ISBN 978-80-8168-004-5
ZORMANOVÁ, L. (2014). Obecná didaktika. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-4590-9
Predmet je ukončený skúškou, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50.
Študenti pracujú na priebežných prácach počas semestra (stanovenie cieľov, taxonómie cieľov, tvorba materiálnej pomôcky, tvorba didaktického testu, ...). Priebežné práce sú hodnotené za 20 bodov. V závere priebežnej výučby odovzdajú semestrálnu prácu – metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku. Semestrálna práca je hodnotená za 30 bodov. Počas skúškového obdobia absolvujú záverečnú skúšku ústnou formou. Záverečné hodnotenie je za 50 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Charakteristika výkonu študenta:
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Dokáže vytvoriť portfólio vlastných výstupov podľa priebežných zadaní v súlade s nadobudnutými vedomosťami a požadovanými kritériami. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Študent je schopný vypracovať priebežné úlohy len za pomoci vyučujúceho. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
slovenský, český a anglický jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Stručná osnova predmetu:
Všeobecná didaktika ako základná pedagogická vedná disciplína skúma vzdelávací proces v celej jeho komplexnosti. Didaktika pomáha študentom vytvoriť a uvedomiť si základné pedagogické poznanie, porozumieť vzájomným didaktických vzťahom vo výučbe. Akcentuje základné koncepcie a teórie vyučovania, pre utváranie individuálnych koncepcií vyučovania u študentov. Sprístupňuje tvorbu a podstatu základných didaktických zásad, pedagogických dokumentov a cieľov vo vyučovacom procese. Vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem chápali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi. Charakterizuje celý proces prípravy vyučovacej jednotky, prostredníctvom interakcie učiteľa a žiakov, t.j. prostredníctvom metód, organizačných foriem a materiálnych prostriedkov.
Témy:
Historické a súčasné poňatie všeobecnej didaktiky. Všeobecná didaktika ako základná pedagogická disciplína a jej vzťah k iným vedám. Osobnosť žiaka a učiteľa. Základné pedagogické dokumenty. Didaktické zásady. Štýly učenia žiakov a vyučovacie štýly učiteľov. Didaktická analýza učiva. Výchovno-vzdelávacie ciele, taxonómie cieľov. Teórie a koncepcie vzdelávania. Tradičné a aktivizujúce vyučovacie metódy. Systém organizačných foriem. Vyučovací proces, jeho etapy a ich analýza. Materiálne vyučovacie prostriedky – učebné pomôcky, didaktická technika a ich význam. Hodnotenie, preverovanie, klasifikácia.
50/50
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študent nadobudne poznatky o význame všeobecnej didaktiky a jej podstaty pre úspešné fungovanie v praxi učiteľskej profesie. Študent vie vymedziť predmetový a metodologický profil didaktiky, rozvinutie znalostí, spôsobilostí a postojov spojených s profesiou učiteľa, znalostí a spôsobilostí plánovania a organizovania učebných činností žiakov. Dokáže vymedziť všeobecnú didaktiku v systéme pedagogických vied, vymenovať a charakterizovať jej funkcie a význam. Charakterizovať osobnosť žiaka a učiteľa v edukačných súvislostiach. Charakterizovať a analyzovať základné školské dokumenty a vysvetliť ich vzájomný vzťah, porovnať ich štruktúru. Dokáže analyzovať učivo z didaktického hľadiska, obhájiť a prezentovať svoje riešenie. Aplikovať postupy v procesoch formulácie špecifických cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Uvedomiť si podstatu a význam uplatňovania didaktických zásad vo vyučovacom procese. Orientuje sa v teóriách a koncepciách výučby. Dokáže charakterizovať rôzne prístupy ku klasifikácii metód a organizačných foriem vyučovacieho procesu. Analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Vytvoriť portfólio vlastných výstupov zo všeobecnej didaktiky v súlade s nadobudnutými vedomosťami. Dokáže kriticky a vecne posúdiť a zhodnotiť výstupy iných.
Prenositeľné spôsobilosti:
Pri diskusii, riešení a prezentovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh si študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné spôsobilosti, interpersonálne spôsobilosti, organizačné spôsobilosti, digitálne spôsobilosti, lektorské a metakognitívne spôsobilosti. Osvojené vedomosti a spôsobilosti budú študenti vedieť tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, debata, diskusia v skupinách, tréning mikrovýstupov a spätnej väzby, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.
Povinná literatúra:
GAVORA, P. (2007). Učiteľ a žiaci v komunikácii. Bratislava: UK.. 197s. ISBN 978-80-223-2327-7
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ B., PISOŇOVÁ, M. (2019). Humanisticky orientovaná komunikácia a jej vplyv na produktivitu žiakov v edukačnom procese. Hradec Králové: Magnanimitas akademické sdružení. 45-56s. ISBN 978-80-87952-29-0
JASLOVSKÁ, B. (2019). Nástroj na sebahodnotenie žiakov v rámci Encounterovej skupiny a učiteľ ako facilitátor procesu hodnotenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 37-45s. ISBN 978-80-223-4847-8
KURUC, M. (2018). Rozvoj sebaregulácie a motivácie ako faktor úspechu slovenských žiakov v kontexte teórie sebaurčenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 143-160s. ISBN 978-80-223-4661-0
ALLHOFF, D.-W. (2008). Rétorika a komunikace. Praha: Grada publishing. 200s. ISBN 978-80-247-2283-2
KLAPETEK, M. (2008). Komunikace, argumentace, rétorika. Praha: Grada publishing. 256s. ISBN 978-80247-2652-6
ŠUŤÁKOVÁ, V., FERENCOVÁ, J., ZAHATŇANSKÁ, M. (2017). Sociálna a didaktická komunikácia. Prešov: Wolters Kluwer. 208s. ISBN 978-80-81685-48-4
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (40+60, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe. Ide o pripravený mikrovýstup (samostatne alebo vo dvojici).
Semestrálna práca k priebežnému hodnoteniu 1: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 40b (20+20). Zahŕňa prípravu ústneho mikrovýstupu na 10 – 15 minút a spätnej väzby (20b) a prípravu vizuálu prezentácie v grafickom programe (20b).
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí, teda z testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov a štúdia odbornej literatúry.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
na predmete sa kvôli efektívnej interakcii na výučbe vyžadujú menšie skupiny, max. do 25 študentov
Cieľom predmetu je praktické využitie teoretických poznatkov o efektívnej komunikácii vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom nácviku a mikrovýstupov. Predmet je koncipovaný tak, aby pripravil študentov na budúcu profesiu učiteľa v oblasti kritického a samostatného myslenia, komunikačných a rétorických zručností, spolupráce, tvorivej činnosti, sebahodnotenia, spätnej väzby a i. Pomocou rôznych aktivizujúcich metód a problémových úloh sa študenti budú aktívne zapájať do výučby a sami tvoriť obsah predmetu, v ktorom využijú vlastný potenciál a budú rozvíjať inter a intra personálne stránky vlastnej osobnosti.
Témy:
Pedagogická komunikácia v teórii - vymedzenie pojmu komunikácia, druhy komunikácie, teória informácie a jej zložky. Pedagogická komunikácia – jej funkcie, roviny, základné pravidlá, organizačné formy. Interakčné štýly učiteľa. Extralingvistické prostriedky komunikácie, paralingvistické aspekty reči. Verbálna komunikácia – monológ, dialóg, rozhovor, tvorba otázok, argumentácia. Organizačné formy a priestor v komunikácii. Typy vyučovania podľa počtu účastníkov. Usporiadanie učebne.
Pedagogická komunikácia v praxi – nevhodný prístupy učiteľa v pedagogickej komunikácii. Vhodné komunikačné prístupy a stratégie v práci učiteľa – žiakom centrovaný prístup, humanizmus, nedirektivita. Prezentácia - štruktúra a usporiadanie prejavu/reči/prednášky. Výber a vhodnosť informácií v rámci ústneho prejavu. Analýza rečníkov. Vizualizácia a vzbudenie záujmu. Organizácia času. Argumentácia - skladba argumentu, typy argumentov. Logika a chyby v argumentovaní. Typy rozhovorov. Diskusia - ako viesť rozhovor, štruktúra rozhovoru. Delenie diskusných metód. Spätná väzba - sebahodnotenie a sebareflexia, dávanie a prijímanie kritiky. Kritické myslenie a metódy na rozvoj kritického myslenia.
100/0
Študent absolvovaním predmetu Pedagogická komunikácia by mal:
vedieť porovnať žiakom centrovaný a učiteľom centrovaný prístup v komunikácii,
vedieť odôvodniť výber a vhodnosť uplatňovaných komunikačných prístupov vo výučbe,
vedieť vytvoriť obsahovo kvalitnú a vizuálne zaujímavú prezentáciu,
vedieť uplatniť teoretické poznatky pri tvorbe ústneho mikrovýstupu,
vedieť odprezentovať mikrovýstup pred skupinou a vedieť dať, resp. prijať spätnú väzbu,
vedieť správne argumentovať a vedieť vytvoriť vecne správny argument,
porozumieť dôležitosti selekcie a analýzy informácií a informačných zdrojov,
poznať metódy na rozvoj kritického myslenia,
nadobudnúť prezentačné a komunikačné zručnosti a vedieť ich aplikovať ich v praktických úlohách.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej analytické myslenie pri hodnotení informácií a pri práci s textom, kritické myslenie a myslenie v súvislostiach pri tvorbe argumentov a prostredníctvom ich aplikácie v diskusii, posilňuje interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizáciu a prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.
2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, debata, diskusia v skupinách, tréning mikrovýstupov a spätnej väzby, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.
Povinná literatúra:
GAVORA, P. (2007). Učiteľ a žiaci v komunikácii. Bratislava: UK.. 197s. ISBN 978-80-223-2327-7
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ B., PISOŇOVÁ, M. (2019). Humanisticky orientovaná komunikácia a jej vplyv na produktivitu žiakov v edukačnom procese. Hradec Králové: Magnanimitas akademické sdružení. 45-56s. ISBN 978-80-87952-29-0
JASLOVSKÁ, B. (2019). Nástroj na sebahodnotenie žiakov v rámci Encounterovej skupiny a učiteľ ako facilitátor procesu hodnotenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 37-45s. ISBN 978-80-223-4847-8
KURUC, M. (2018). Rozvoj sebaregulácie a motivácie ako faktor úspechu slovenských žiakov v kontexte teórie sebaurčenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 143-160s. ISBN 978-80-223-4661-0
ALLHOFF, D.-W. (2008). Rétorika a komunikace. Praha: Grada publishing. 200s. ISBN 978-80-247-2283-2
KLAPETEK, M. (2008). Komunikace, argumentace, rétorika. Praha: Grada publishing. 256s. ISBN 978-80247-2652-6
ŠUŤÁKOVÁ, V., FERENCOVÁ, J., ZAHATŇANSKÁ, M. (2017). Sociálna a didaktická komunikácia. Prešov: Wolters Kluwer. 208s. ISBN 978-80-81685-48-4
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (40+60, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe. Ide o pripravený mikrovýstup (samostatne alebo vo dvojici).
Semestrálna práca k priebežnému hodnoteniu 1: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 40b (20+20). Zahŕňa prípravu ústneho mikrovýstupu na 10 – 15 minút a spätnej väzby (20b) a prípravu vizuálu prezentácie v grafickom programe (20b).
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí, teda z testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov a štúdia odbornej literatúry.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
na predmete sa kvôli efektívnej interakcii na výučbe vyžadujú menšie skupiny, max. do 25 študentov
Cieľom predmetu je praktické využitie teoretických poznatkov o efektívnej komunikácii vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom nácviku a mikrovýstupov. Predmet je koncipovaný tak, aby pripravil študentov na budúcu profesiu učiteľa v oblasti kritického a samostatného myslenia, komunikačných a rétorických zručností, spolupráce, tvorivej činnosti, sebahodnotenia, spätnej väzby a i. Pomocou rôznych aktivizujúcich metód a problémových úloh sa študenti budú aktívne zapájať do výučby a sami tvoriť obsah predmetu, v ktorom využijú vlastný potenciál a budú rozvíjať inter a intra personálne stránky vlastnej osobnosti.
Témy:
Pedagogická komunikácia v teórii - vymedzenie pojmu komunikácia, druhy komunikácie, teória informácie a jej zložky. Pedagogická komunikácia – jej funkcie, roviny, základné pravidlá, organizačné formy. Interakčné štýly učiteľa. Extralingvistické prostriedky komunikácie, paralingvistické aspekty reči. Verbálna komunikácia – monológ, dialóg, rozhovor, tvorba otázok, argumentácia. Organizačné formy a priestor v komunikácii. Typy vyučovania podľa počtu účastníkov. Usporiadanie učebne.
Pedagogická komunikácia v praxi – nevhodný prístupy učiteľa v pedagogickej komunikácii. Vhodné komunikačné prístupy a stratégie v práci učiteľa – žiakom centrovaný prístup, humanizmus, nedirektivita. Prezentácia - štruktúra a usporiadanie prejavu/reči/prednášky. Výber a vhodnosť informácií v rámci ústneho prejavu. Analýza rečníkov. Vizualizácia a vzbudenie záujmu. Organizácia času. Argumentácia - skladba argumentu, typy argumentov. Logika a chyby v argumentovaní. Typy rozhovorov. Diskusia - ako viesť rozhovor, štruktúra rozhovoru. Delenie diskusných metód. Spätná väzba - sebahodnotenie a sebareflexia, dávanie a prijímanie kritiky. Kritické myslenie a metódy na rozvoj kritického myslenia.
100/0
Študent absolvovaním predmetu Pedagogická komunikácia by mal:
vedieť porovnať žiakom centrovaný a učiteľom centrovaný prístup v komunikácii,
vedieť odôvodniť výber a vhodnosť uplatňovaných komunikačných prístupov vo výučbe,
vedieť vytvoriť obsahovo kvalitnú a vizuálne zaujímavú prezentáciu,
vedieť uplatniť teoretické poznatky pri tvorbe ústneho mikrovýstupu,
vedieť odprezentovať mikrovýstup pred skupinou a vedieť dať, resp. prijať spätnú väzbu,
vedieť správne argumentovať a vedieť vytvoriť vecne správny argument,
porozumieť dôležitosti selekcie a analýzy informácií a informačných zdrojov,
poznať metódy na rozvoj kritického myslenia,
nadobudnúť prezentačné a komunikačné zručnosti a vedieť ich aplikovať ich v praktických úlohách.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej analytické myslenie pri hodnotení informácií a pri práci s textom, kritické myslenie a myslenie v súvislostiach pri tvorbe argumentov a prostredníctvom ich aplikácie v diskusii, posilňuje interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizáciu a prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny týždenne, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná) metóda
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín výučby, 22 hodín príprava na seminár – vypracovanie priebežných úloh, 16 príprava projektu záverečnej práce. Spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: výklad, práca s textom, prezentovanie, diskusia, riadené samoštúdium
Výber odbornej literatúry podľa zvolenej témy práce;
Aktuálna smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných prác;
LICHNEROVÁ, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác - vysokoškolské skriptá pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava: Stimul. ISBN 978-80-8127-155-7
KATUŠČÁK, D. (2013). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma. ISBN 8089132454
STAROŇOVÁ, K. (2011). Vedecké písanie: ako písať akademické a vedecké texty. Bratislava: Osveta, . ISBN 978-80-8063-359-2.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a odovzdať záverečný projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia. Študent sa aktívne podieľa na prezentácii a diskutovaní riešení priebežných úloh na seminároch, za ktoré získava body (20%). Riešenie každej priebežnej úlohy, ktorá sa odovzdáva v stanovenom termíne, je hodnotené bodmi (40%). Za projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia získava študent body (40%). Všetky body sa na záver priebežného hodnotenia spočítajú.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky), študent aktívne priebežne pracuje na priebežných úlohách, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Kriticky aj tvorivo reflektuje priebežné zadania. Je schopný vypracovať projekt záverečnej práce na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent aktívne primerane pracuje na priebežných úloha, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Primerane reflektuje priebežné zadania a je schopný na veľmi dobrej úrovni vypracovať projekt záverečnej práce.
C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba mu však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať. Projekt záverečnej práce je vypracovaný na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie. Projekt záverečnej práce vypracoval na uspokojivej úrovni.
E (66-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať. Priebežné úlohy spĺňajú minimálne kritériá, rovnako ako vypracovanie projektu záverečnej práce.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský jazyk (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Typy bakalárskych prác. Časový harmonogram spracovania práce. Vymedzenie témy a cieľa záverečnej práce. Štúdium odbornej literatúry. Excerpcia materiálu. Teoreticko-metodologická koncepcia práce. Metodika spracovania problému. Metodika vypracovania záverečnej práce.
Formálno-kompozičné náležitosti záverečných prác. Ako sa pripraviť na obhajobu záverečnej práce.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom kurzu je oboznámiť študentov teoreticky aj prakticky so zásadami a postupmi, ktoré je potrebné osvojiť si pre úspešné spracovanie bakalárskej práce.
Študent je schopný vymedziť si tému vlastnej bakalárskej práce, vie si správne určiť metódy jej spracovania, získa schopnosť selektívne a korektne pracovať s odbornou literatúrou k zvolenej téme. Pozná jednotlivé časti záverečnej práce. Dokáže si pripraviť a prezentovať výsledky záverečnej práce a je schopný reagovať na otázky k záverečnej práci v diskusii.
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny týždenne, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná) metóda
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín výučby, 22 hodín príprava na seminár – vypracovanie priebežných úloh, 16 príprava projektu záverečnej práce. Spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: výklad, práca s textom, prezentovanie, diskusia, riadené samoštúdium
Výber odbornej literatúry podľa zvolenej témy práce;
Aktuálna smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných prác;
LICHNEROVÁ, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác - vysokoškolské skriptá pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava: Stimul. ISBN 978-80-8127-155-7
KATUŠČÁK, D. (2013). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma. ISBN 8089132454
STAROŇOVÁ, K. (2011). Vedecké písanie: ako písať akademické a vedecké texty. Bratislava: Osveta, . ISBN 978-80-8063-359-2.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a odovzdať záverečný projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia. Študent sa aktívne podieľa na prezentácii a diskutovaní riešení priebežných úloh na seminároch, za ktoré získava body (20%). Riešenie každej priebežnej úlohy, ktorá sa odovzdáva v stanovenom termíne, je hodnotené bodmi (40%). Za projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia získava študent body (40%). Všetky body sa na záver priebežného hodnotenia spočítajú.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky), študent aktívne priebežne pracuje na priebežných úlohách, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Kriticky aj tvorivo reflektuje priebežné zadania. Je schopný vypracovať projekt záverečnej práce na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent aktívne primerane pracuje na priebežných úloha, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Primerane reflektuje priebežné zadania a je schopný na veľmi dobrej úrovni vypracovať projekt záverečnej práce.
C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba mu však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať. Projekt záverečnej práce je vypracovaný na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie. Projekt záverečnej práce vypracoval na uspokojivej úrovni.
E (66-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať. Priebežné úlohy spĺňajú minimálne kritériá, rovnako ako vypracovanie projektu záverečnej práce.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský jazyk (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Typy bakalárskych prác. Časový harmonogram spracovania práce. Vymedzenie témy a cieľa záverečnej práce. Štúdium odbornej literatúry. Excerpcia materiálu. Teoreticko-metodologická koncepcia práce. Metodika spracovania problému. Metodika vypracovania záverečnej práce.
Formálno-kompozičné náležitosti záverečných prác. Ako sa pripraviť na obhajobu záverečnej práce.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom kurzu je oboznámiť študentov teoreticky aj prakticky so zásadami a postupmi, ktoré je potrebné osvojiť si pre úspešné spracovanie bakalárskej práce.
Študent je schopný vymedziť si tému vlastnej bakalárskej práce, vie si správne určiť metódy jej spracovania, získa schopnosť selektívne a korektne pracovať s odbornou literatúrou k zvolenej téme. Pozná jednotlivé časti záverečnej práce. Dokáže si pripraviť a prezentovať výsledky záverečnej práce a je schopný reagovať na otázky k záverečnej práci v diskusii.
Prax, 1 týždeň za semester, t.j. v rozsahu min. 10 až 20 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2 hodiny príprava na prax, 1 hodina predpraxové stretnutie, 10-20 hodín realizácie praxe, 34 hodín spracovanie portfólia z praxe, 2 hodiny reflexia praxe, 1 hodina kolokvium. Spolu 50-60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
Povinná literatúra:
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 198 s. ISBN: 978-80-8083-867-6
Gogová, A., Kročková, Š., Pintes, G. 2004. Žiak - sloboda - výchova. Prešov: Vydavateľstvo M. Vaška, 312 s. ISBN 80-8050-675-2
Odporúčaná literatúra:
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7.
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 101 s. ISBN 978-80-7097-904-4.
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. 2016. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. 2016. Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-8274-8
STRAKOŠ, J. 2021. Mimovyučovacie činnosti učiteľa v škole: Metodika stáže A. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021. ISBN 978-80-223-5231-4
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3.
Pedagogická dokumentácia
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent/ka absolvuje úvodný praxový seminár s metodikom/metodičkou praxe a hospitácie v základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie praxe v rozsahu 10 – 20 hodín. Z hospitovaných hodín si vedie praxové portfólio, ktoré odovzdá na hodnotenie metodikovi/metodičke praxe v printovej alebo elektronickej podobe (podľa dohody s metodikom/metodičkou). Záverečné hodnotenie prebieha formou kolokvia. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom Pedagogickej praxe (A) je iniciovať profesijné videnie študentov a študentiek učiteľstva najmä v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní predmetu pozná a vie sa orientovať v školskej dokumentácii, vie spracovať záznam z hospitácie edukačnej jednotky, vie opísať edukačné javy (prvky komunikácie v učebnej skupine, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny), vie identifikovať jednotlivé výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy. Cieľom kurzu je pozorovať a analyzovať taktiež prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy. Študent/ka bude vedieť rozlíšiť a hodnotiť uplatňovanie pozitívneho a negatívneho hodnotenia vo výučbe, vedieť identifikovať neštandardné výchovné situácie a hodnotiť efektivitu ich riešenia.
slovenský jazyk
Študent si zapisuje Pedagogickú prax (A) súbežne s predmetom alebo až po absolvovaní predmetu Teoretické základy výchovy. Pedagogické praxe sa realizujú v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK a predchádza im úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe.
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie – predhospitačný seminár: vymedzenie cieľov, metód a zamerania hospitácie.
Realizačná fáza hospitácie – vlastné pozorovanie edukačného procesu a spracovanie hospitačného denníka s akcentom na aspekty pedagogickej komunikácie, psychologické a didaktické aspekty hospitovaných vyučovacích jednotiek.
Záverečná fáza hospitácie – pohospitačný seminár: analýza hospitačného denníka, reflexia a interpretácia pozorovaných edukačných javov.
Oboznámenie sa s dokumentáciou školy:
Štátny a školský vzdelávací program
Triedna kniha a klasifikačný záznam
Vzdelávacie štandardy, individuálne vzdelávacie plány a iné
100/0
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom Pedagogickej praxe (A) je iniciovať profesijné videnie študentov a študentiek učiteľstva najmä v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní predmetu pozná a vie sa orientovať v školskej dokumentácii, vie spracovať záznam z hospitácie edukačnej jednotky, vie opísať edukačné javy (prvky komunikácie v učebnej skupine, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny), vie identifikovať jednotlivé výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy. Cieľom kurzu je pozorovať a analyzovať taktiež prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy. Študent/ka bude vedieť rozlíšiť a hodnotiť uplatňovanie pozitívneho a negatívneho hodnotenia vo výučbe, vedieť identifikovať neštandardné výchovné situácie a hodnotiť efektivitu ich riešenia.
Stručná osnova predmetu:
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie – predpraxové stretnutie: vymedzenie cieľov, metód a zamerania hospitácie.
Realizačná fáza hospitácie – vlastné pozorovanie edukačného procesu a spracovanie hospitačného portfólia s akcentom na aspekty pedagogickej komunikácie, prvky komunikácie, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny, výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy, prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy, pozitívne a negatívne hodnotenia vo výučbe, neštandardné výchovné situácie.
Záverečná fáza hospitácie – pohospitačné kolokvium: analýza praxového portfólia, reflexia a interpretácia pozorovaných edukačných javov. Oboznámenie sa s dokumentáciou školy: Štátny a školský vzdelávací program, elektronická triedna kniha, internetová žiacka knižka, informačný systém Edupage. Vzdelávacie štandardy, individuálne vzdelávacie plány a iné.
Prax, 1 týždeň za semester, t.j. v rozsahu min. 10 až 20 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2 hodiny príprava na prax, 1 hodina predpraxové stretnutie, 10-20 hodín realizácie praxe, 34 hodín spracovanie portfólia z praxe, 2 hodiny reflexia praxe, 1 hodina kolokvium. Spolu 50-60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
Povinná literatúra:
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 198 s. ISBN: 978-80-8083-867-6
Gogová, A., Kročková, Š., Pintes, G. 2004. Žiak - sloboda - výchova. Prešov: Vydavateľstvo M. Vaška, 312 s. ISBN 80-8050-675-2
Odporúčaná literatúra:
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7.
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 101 s. ISBN 978-80-7097-904-4.
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. 2016. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. 2016. Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-8274-8
STRAKOŠ, J. 2021. Mimovyučovacie činnosti učiteľa v škole: Metodika stáže A. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021. ISBN 978-80-223-5231-4
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3.
Pedagogická dokumentácia
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent/ka absolvuje úvodný praxový seminár s metodikom/metodičkou praxe a hospitácie v základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie praxe v rozsahu 10 – 20 hodín. Z hospitovaných hodín si vedie praxové portfólio, ktoré odovzdá na hodnotenie metodikovi/metodičke praxe v printovej alebo elektronickej podobe (podľa dohody s metodikom/metodičkou). Záverečné hodnotenie prebieha formou kolokvia. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom Pedagogickej praxe (A) je iniciovať profesijné videnie študentov a študentiek učiteľstva najmä v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní predmetu pozná a vie sa orientovať v školskej dokumentácii, vie spracovať záznam z hospitácie edukačnej jednotky, vie opísať edukačné javy (prvky komunikácie v učebnej skupine, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny), vie identifikovať jednotlivé výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy. Cieľom kurzu je pozorovať a analyzovať taktiež prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy. Študent/ka bude vedieť rozlíšiť a hodnotiť uplatňovanie pozitívneho a negatívneho hodnotenia vo výučbe, vedieť identifikovať neštandardné výchovné situácie a hodnotiť efektivitu ich riešenia.
slovenský jazyk
Študent si zapisuje Pedagogickú prax (A) súbežne s predmetom alebo až po absolvovaní predmetu Teoretické základy výchovy. Pedagogické praxe sa realizujú v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK a predchádza im úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe.
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie – predhospitačný seminár: vymedzenie cieľov, metód a zamerania hospitácie.
Realizačná fáza hospitácie – vlastné pozorovanie edukačného procesu a spracovanie hospitačného denníka s akcentom na aspekty pedagogickej komunikácie, psychologické a didaktické aspekty hospitovaných vyučovacích jednotiek.
Záverečná fáza hospitácie – pohospitačný seminár: analýza hospitačného denníka, reflexia a interpretácia pozorovaných edukačných javov.
Oboznámenie sa s dokumentáciou školy:
Štátny a školský vzdelávací program
Triedna kniha a klasifikačný záznam
Vzdelávacie štandardy, individuálne vzdelávacie plány a iné
100/0
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom Pedagogickej praxe (A) je iniciovať profesijné videnie študentov a študentiek učiteľstva najmä v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní predmetu pozná a vie sa orientovať v školskej dokumentácii, vie spracovať záznam z hospitácie edukačnej jednotky, vie opísať edukačné javy (prvky komunikácie v učebnej skupine, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny), vie identifikovať jednotlivé výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy. Cieľom kurzu je pozorovať a analyzovať taktiež prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy. Študent/ka bude vedieť rozlíšiť a hodnotiť uplatňovanie pozitívneho a negatívneho hodnotenia vo výučbe, vedieť identifikovať neštandardné výchovné situácie a hodnotiť efektivitu ich riešenia.
Stručná osnova predmetu:
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie – predpraxové stretnutie: vymedzenie cieľov, metód a zamerania hospitácie.
Realizačná fáza hospitácie – vlastné pozorovanie edukačného procesu a spracovanie hospitačného portfólia s akcentom na aspekty pedagogickej komunikácie, prvky komunikácie, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny, výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy, prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy, pozitívne a negatívne hodnotenia vo výučbe, neštandardné výchovné situácie.
Záverečná fáza hospitácie – pohospitačné kolokvium: analýza praxového portfólia, reflexia a interpretácia pozorovaných edukačných javov. Oboznámenie sa s dokumentáciou školy: Štátny a školský vzdelávací program, elektronická triedna kniha, internetová žiacka knižka, informačný systém Edupage. Vzdelávacie štandardy, individuálne vzdelávacie plány a iné.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
prax, 1 týždeň za semester, t.j. v rozsahu min. 10 až 20 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2 hodiny príprava na prax, 1 hodina predpraxové stretnutie, 10-20 hodín realizácie praxe, 34 hodín spracovanie portfólia z praxe, 2 hodiny reflexia praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 50-60 hodín.
Metódy vzdelávania: pozorovanie, diskusia, reflexia
Počet kreditov: 2
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7.
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 101 s. ISBN 978-80-7097-904-4.
KOMENSKÝ, J. A. (1954). Veľká didaktika. Bratislava: SPN, 272 s. ISBN 9-3264/53
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: ŠVEC, V., LOJDOVÁ, K., PRAVDOVÁ, B. 2016. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno: Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-8274-8 https://munispace.muni.cz/library/catalog/book/829
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Prešov: Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89055-87-6
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2016). Participative didactics as an inspiration for students. In INWENCJA W EDUKACJI DZIECI, MLODZIEZY I DOROSLYCH, 2016, s. 428-438. ISBN 978-83
-941235-5-0.
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. 28 s. ISBN 978-80-210-9581-6 https://www.phil.muni.cz/do/fi/is/sebehodnotici_nastroj/Standard-kvality-profesnich-kompetenci.pdf
STRAKOŠ, J. 2021. Mimovyučovacie činnosti učiteľa v škole: Metodika stáže A. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021, 30 s., (1,45 AH), ISBN 978-80-223-5231-4
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent/ka absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe, zrealizuje min. 10 hodín hospitácií na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z hospitovaných hodín si študent/ka vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta/tky. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent/ka odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
slovenský, anglický a český jazyk
Študent si zapisuje Pedagogickú prax (B) súbežne s predmetom alebo až po absolvovaní predmetu Všeobecná didaktika. Pedagogické praxe sa realizujú v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK a predchádza im úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe.
Stručná osnova predmetu:
Cieľom pedagogickej praxe B je umožniť študentom sledovať vyučovací proces z pohľadu budúceho pedagóga. Počas náčuvov študenti pozorujú vyučovací proces cvičných učiteľov a na základe teoretických poznatkov zo všeobecnej didaktiky analyzujú vyučovací proces v celej jeho šírke a v záverečnej reflexii formulujú charakteristiku pozorovanej výučby, pracovnú atmosféru, hodnotia pedagogické spôsobilosti cvičných učiteľov, poukazujú na pozitíva i negatíva, navrhujú vlastné riešenie a popisujú návrhy na zmenu, uvádzajú vlastné uvažovanie o povolaní učiteľa, kde sa nachádzajú v súvislosti s pozorovaným procesom vyučovania.
Prípravná fáza na prax: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza praxe: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov s akcentom na aspekty cieľov, metód, pedagogickej komunikácie, činností učiteľa a žiakov, identifikáciu fáz výučby, kognitívne funkcie, aktivitu a aktivizáciu žiakov a komplexný záznam vyučovacieho procesu.
Hodnotiaca fáza praxe: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia, reflexia pedagogickej praxe B
100/0
Výsledky vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom pedagogickej praxe B je iniciovať profesijné videnie študentov v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní pedagogickej praxe B pozná a vie pracovať s pedagogickou dokumentáciou, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky. Identifikuje hlavné ciele, metódy, formy a fázy vyučovacieho procesu. Vie opísať prvky komunikácie a dynamiky triedy.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
prax, 1 týždeň za semester, t.j. v rozsahu min. 10 až 20 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2 hodiny príprava na prax, 1 hodina predpraxové stretnutie, 10-20 hodín realizácie praxe, 34 hodín spracovanie portfólia z praxe, 2 hodiny reflexia praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 50-60 hodín.
Metódy vzdelávania: pozorovanie, diskusia, reflexia
Počet kreditov: 2
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7.
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 101 s. ISBN 978-80-7097-904-4.
KOMENSKÝ, J. A. (1954). Veľká didaktika. Bratislava: SPN, 272 s. ISBN 9-3264/53
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: ŠVEC, V., LOJDOVÁ, K., PRAVDOVÁ, B. 2016. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno: Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-8274-8 https://munispace.muni.cz/library/catalog/book/829
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Prešov: Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89055-87-6
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2016). Participative didactics as an inspiration for students. In INWENCJA W EDUKACJI DZIECI, MLODZIEZY I DOROSLYCH, 2016, s. 428-438. ISBN 978-83
-941235-5-0.
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. 28 s. ISBN 978-80-210-9581-6 https://www.phil.muni.cz/do/fi/is/sebehodnotici_nastroj/Standard-kvality-profesnich-kompetenci.pdf
STRAKOŠ, J. 2021. Mimovyučovacie činnosti učiteľa v škole: Metodika stáže A. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021, 30 s., (1,45 AH), ISBN 978-80-223-5231-4
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent/ka absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe, zrealizuje min. 10 hodín hospitácií na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z hospitovaných hodín si študent/ka vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta/tky. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent/ka odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
slovenský, anglický a český jazyk
Študent si zapisuje Pedagogickú prax (B) súbežne s predmetom alebo až po absolvovaní predmetu Všeobecná didaktika. Pedagogické praxe sa realizujú v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK a predchádza im úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe.
Stručná osnova predmetu:
Cieľom pedagogickej praxe B je umožniť študentom sledovať vyučovací proces z pohľadu budúceho pedagóga. Počas náčuvov študenti pozorujú vyučovací proces cvičných učiteľov a na základe teoretických poznatkov zo všeobecnej didaktiky analyzujú vyučovací proces v celej jeho šírke a v záverečnej reflexii formulujú charakteristiku pozorovanej výučby, pracovnú atmosféru, hodnotia pedagogické spôsobilosti cvičných učiteľov, poukazujú na pozitíva i negatíva, navrhujú vlastné riešenie a popisujú návrhy na zmenu, uvádzajú vlastné uvažovanie o povolaní učiteľa, kde sa nachádzajú v súvislosti s pozorovaným procesom vyučovania.
Prípravná fáza na prax: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza praxe: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov s akcentom na aspekty cieľov, metód, pedagogickej komunikácie, činností učiteľa a žiakov, identifikáciu fáz výučby, kognitívne funkcie, aktivitu a aktivizáciu žiakov a komplexný záznam vyučovacieho procesu.
Hodnotiaca fáza praxe: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia, reflexia pedagogickej praxe B
100/0
Výsledky vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom pedagogickej praxe B je iniciovať profesijné videnie študentov v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní pedagogickej praxe B pozná a vie pracovať s pedagogickou dokumentáciou, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky. Identifikuje hlavné ciele, metódy, formy a fázy vyučovacieho procesu. Vie opísať prvky komunikácie a dynamiky triedy.
11 týždňov semestra: 2 hodiny/týždeň, seminár; t.j. 22 hodín za semester
Organizačná forma: denná, Metóda štúdia: kombinovaná (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta (denná forma)
Priama výučba: 22 hodín (2 hod. týždenne)
Realizácia 1 čiastkovej (dištančnej) úlohy: 8 hodín x 6 (dištančných úloh) = 48 hodín
Príprava na priebežné hodnotenie: 20 hodín
Celková pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity) – 90 hodín
Vyučovacie metódy
Monologické metódy – prednáška, výklad učiva,
Dialogické metódy – rozhovor, diskusia
Riadené samoštúdium – spracovanie čiastkových úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí
ZÁHOREC, J. (2021). Inovatívne digitálne riešenia v školskej edukácii žiakov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 141 strán, ISBN 978-80-223-5121-8. https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Inovativne_digitalne_riesenia.pdf
ZÁHOREC, J., BREČKA, P. (2021). Uplatnenie platformy SMART Learning Suite v oblasti tvorby edukačných aktivít. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 129 strán, ISBN 978-80-223-5127-0 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Pouzivame_SMART_Learning_Suite.pdf
Záhorec, J., HAŠKOVÁ, a., mUNK, m. (2020). Digitálna gramotnosť učiteľov v kontexte ich profesijnej prípravy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 305 strán, ISBN 978-80-223-4882-9.
LABJAKOVÁ, I. (2019). Interaktívna tabuľa v edukačnom procese, Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2019, 100 s., ISBN 978-80-565-1444-3
Základný študijný text k vzdelávaciemu obsahu disciplíny Digitálne technológie 2 bude študentom pravidelných časových intervaloch sprístupňovaný v elektronickej forme prostredníctvom univerzitného LMS Moodle.
Aktívna účasť na seminároch, na ktorých študenti riešia praktické úlohy, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 70 % bodov. Na záver semestra študenti vypracujú projekt na zadanú tému, ktorý budú prezentovať pred celou študijnou skupinou. Projekt bude hodnotiť vyučujúci aj študenti. Hodnotenie projektu tvorí 30 % celkového hodnotenia. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 %, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %.
slovenský a český jazyk
Maximálny počet študentov jednej študijnej skupiny v rámci dennej formy štúdia je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Obsah vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 je rozdelený do štyroch tematických okruhov a príslušných čiastkových tém tak, aby bolo zabezpečené dosiahnutie stanovených partikulárnych cieľov vzdelávania. Obsahová štruktúra vzdelávacej disciplíny je koncipovaná tak, aby študent kontinuálne rozvíjal svoje didakticko-technologické kompetencie v oblasti vybraných didaktických softvérových aplikácií absolvovaním vzdelávacích tém organizovaných prezenčnou a dištančnou formou a súčasne posilňoval svoju odbornú prípravu v predmetnej oblasti.
Z dôvodu rýchleho vývoja nového didaktického softvéru využiteľného v pedagogickom procese sa konkrétna obsahová štruktúra disciplíny môže prispôsobovať aktuálnym požiadavkám praxe i študentov.
Uplatnenie softvérovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow v edukačnom procese
Osvojujeme si princíp a metodiku práce s vybranými (Promethean World Ltd) digitálnymi didaktickými prostriedkami určenými pre podporu interaktívnej výučby predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ a SŠ;
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať softvérové nástroje desktopovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov (vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania; V kontexte uvedenej činnosti sa od účastníka vzdelávania očakáva aj osvojenie si metodiky aplikovania vytvorených aktivít do školského vyučovania;
Nadobúdame vedomosti o desktopových digitálnych hlasovacích riešeniach a (trendových) cloudových aplikáciách určených na tvorbu vedomostných testov/kvízov aktuálne dostupných na trhu ako interaktívneho didaktického prostriedku výučby, výhodách a nevýhodách ich nasadzovania do procesu vyučovania v oblasti regionálneho školstva;
Nadobúdame digitálne zručnosti vo vytváraní, editovaní a správe vedomostných testov prostredníctvom hlasovacích relácií a podporovaných softvérovou aplikáciou ActivInspire a digitálnym hlasovacím zariadením ActivExpression2 podnecujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine; Využívame hlasovaciu reláciu ExpressPoll; využívame sprievodcu tvorby otázok pri vytváraní testových aktivít v stimulácii učiteľa; realizujeme prácu so sprievodcom sady otázok pre spracovanie vlastným tempom žiaka (hlasovacia relácia v stimulácii žiaka) v rámci vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných testov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie ActivInspire a digitálneho hlasovacieho zariadenia ActivExpression2 do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame zručnosti v štatistickom spracovaní výsledkov hlasovacích aktivít v rámci celej skupiny žiakov do predvádzacieho zošita aplikácie ActivInspire, ako aj ich exportu do aplikácie Microsoft Excel;
Posilňujeme profesijné digitálne kompetencie v oblasti práce s komplexnými interaktívnymi riešeniami využiteľnými vo vzdelávacích situáciách s akcentom na interaktívnu tabuľu ActivBoard.
Témy:
Návrh predvádzacích zošitov – možnosti nastavenia a prispôsobenia pracovného prostredia aplikácie ActivInspire; Hlavný panel nástrojov – demonštračný výklad pre zoznámenie sa s najčastejšie používanými nástrojmi – námety na ich využitie pri tvorbe interaktívneho vzdelávacieho obsahu; Režim anotácií na pracovnej ploche; Prehliadače v aplikácii ActivInspire; Export/Import (*.flipchart) predvádzacích zošitov; Spolupráca učiteľa a žiaka/študenta na tabuli – režim duálneho užívateľa;
Pridávanie ďalšieho grafického obsahu do predvádzacieho zošita v ActivInspire; Import a export balíčkov prostriedkov; Definovanie vlastností objektov; Používanie vrstiev a vrstvenia: slepá mapa, magický tunel, magický atrament – námety na ich využitie pri tvorbe vzdelávacích aktivít zameraných pre cieľovú skupinu žiakov; Pridávanie a odstraňovanie odkazov na prepojené externé súbory/internetové zdroje; Vytváranie a využívanie funkcií mriežok pri návrhu edukačných aktivít; Vytváranie interaktívnych predvádzacích zošitov – vytváranie kontajnerov; Práca s akciami; Námety na ich využitie vybraných akcií pri tvorbe interaktívnych materiálov využiteľných vo vyučovaní; Výhody používania profilov; Anotácia pracovnej plochy; Používanie nástrojov pracovnej plochy; Práce v režime duálneho užívateľa; Používanie matematických a konštrukčných nástrojov; Ukážky využitia matematických a konštrukčných nástrojov pri tvorbe interaktívnych materiálov využiteľných vo vzdelávacom procese;
Rozširujeme profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne aplikovať gamifikačné edukačné aktivity prostredníctvom preddefinovaných šablón – Triedenie do kategórií, Krížovka, Výučbové kartičky, Priraďovanie a Zoraďovanie položiek a ďalších šablón podporovaných cloudovou aplikáciou ClassFlow;
Aktuálne trendy v uplatňovaní digitálnych hlasovacích riešení pre školstvo; Technologický princíp digitálnych hlasovacích systémov; Možnosti využívania digitálnych hlasovacích systémov v školskom vyučovaní na ZŠ/SŠ; Metodika práce s digitálnym hlasovacím systémom; Digitálne hlasovacie riešenia – efektívna podpora skupinovej spolupráce v triedach stimulujúca proces učenia;
Využívame vo výučbe digitálny hlasovací systém ActivExpression2; Komponenty inteligentného digitálneho hlasovacieho riešenia; Registrácia hlasovacích zariadení ActivExpression2 v aplikácii ActivInspire; Prehliadač hlasovania; Typy hlasovacích relácií a testových otázok podporovaných softvérovou aplikáciou ActivInspire a hlasovacím zariadením ActivExpression2; Práca s výsledkami hlasovacej relácie v aplikácii ActivInspire – zobrazenie výsledkov v rôznych formátoch; Export výsledkov z nástroja ExpressPoll z pripravených otázok a zo sady otázok pre spracovanie vlastným tempom do aplikácie Microsoft Excel; Námety na edukačné aktivity a hry využívajúce hlasovacie zariadenia ActivExpression2 podporujúce aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine.
V rámci dištančnej úlohy študent v prostredí ActivInspire spracuje súbor pôsobivých vzdelávacích aktivít, vedomostných hier, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu ako nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine. Pri koncepcii návrhu a vývoja úlohy študent využije pokiaľ možno najväčší diapazón dostupných nástrojov, funkcií, akcií a vlastností. V rámci vytvoreného predvádzacieho zošita v rozsahu najmenej 6 stránok sa v primárnej rovine od študenta očakáva využitie aktivity kontajner, magický atrament, magický tunel, nastavenia akcií a obmedzení na objekty, ako aj aplikovanie prezentačných nástrojov prostredia ActivInspire. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným prezentačným materiálom a edukačným aktivitám uložených vo formáte *.flipchart študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 10 gamifikačných edukačných aktivít pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím predpripravených šablón a nástrojov cloudového prostredia ClassFlow. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným gamifikačným aktivitám študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom cloudového prostredia ClassFlow testovaciu aktivitu koncipovanú z 20 testových otázok podporovaných typov s potenciálnou možnosťou jej využitia vo vyučovaní učebnej problematiky predmetov svojho aprobačného zamerania u žiakov na ZŠ/SŠ.
Vytvárame videoprezentácie vzdelávacieho obsahu prostredníctvom cloudovej aplikácie Prezi Video
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie v oblasti návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych videoprezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present a Prezi Video cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vizuálnych predstáv uplatniteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania videoprezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Prezi Video do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Inovujeme didaktické prístupy k výchovno-vzdelávacím aktivitám realizovaných v školách alebo školských zariadeniach prostredníctvom pôsobivých nelineárnych videoprezentácií vytvorených v prostredí cloudovej platformy Prezi.
Témy:
Vytvárame videoprezentáciu v prostredí online editora Prezi Video úplne od začiatku prostredníctvom nástroja Quick record – výber vhodnej šablóny, vkladanie textového obsahu a ďalšieho grafického vizuálu; doplnenie videoprezentácie nahrávkou vlastného obrazu a zvuku;
Vytvárame videoprezentáciu v prostredí online editora Prezi Video prostredníctvom ponuky opakovane použiteľných videí zaznamenaných inými používateľmi aplikácie Prezi Video;
Vytvárame videoprezentáciu založenú na prezentácii Prezi Present; Pridanie sprievodného komentáru; Pridanie videa so sprievodným komentárom.
V rámci dištančnej úlohy študent prostredníctvom cloudovej platformy Prezi (Prezi Present a Prezi Video) vytvorí originálnu didaktickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pútavú videoprezentáciu vzdelávacieho obsahu podľa vlastného výberu v rozsahu najmenej 20 prezentačných pohľadov, využiteľnú pri vyučovaní predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ.
Uplatnenie vybraných nástrojov webu 2.0 pre získavanie spätnej väzby v procese školského vyučovania na ZŠ/SŠ
Využívame vybrané softvérové nástroje webu 2.0 pre získavanie spätnej väzby od žiakov zúčastnených v procese školského vyučovania, prípade žiakov zaradených do dištančnej (online) formy výučby;
Rozširujeme vedomostný rámec v oblasti aplikovania gamifikácie (game-based learning) ako jednej z inovatívnych a aktivizujúcich metód uplatňovaných vo vzdelávacom procese na úrovni ZŠ;
Rozširujeme digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať cloudovú aplikáciu Socrative 2.0 určenú na tvorbu a správu vedomostných/kvízových aktivít s cieľom získavania okamžitej spätnej väzby od žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných/kvízových aktivít sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Socrative 2.0 do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozširujeme profesijné digitálne kompetencie o schopnosť vytvárať gamifikačné kvízové aktivity a vedomostné hry prostredníctvom online platformy Kahoot! do procesu školského vzdelávania zábavnou a hravou formou – premena tradičného overovania vedomostí prostredníctvom kvízu v aktivizujúcej forme s využitím digitálnych prostriedkov;
Nadobúdame spôsobilosti v uplatňovaní metodiky aplikovania, v prostredí aplikácie Kahoot! autorsky pripravených, gamifikovaných edukačných a kvízových aktivít do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Wizer.me pre vytváranie multimediálnych online pracovných listov s edukačným obsahom určených pre cieľovú skupinu žiakov ZŠ/SŠ;
Osvojujeme si metodiku aplikovania spracovaných digitálnych grafických výstupov vzdelávacieho obsahu sprostredkovaných žiakom prostredníctvom cloudového nástroja Wizer.me do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Osvojujeme si princíp a metodiku práce s cloudovou aplikáciou Google Formuláre určenou na tvorbu online vedomostných testov a výskumných nástrojov využiteľných v intenciách pedagogickej činnosti;
Témy:
Socratvive.com – webový nástroj pre online testovanie vedomostí žiakov; Bezplatná registrácia vs. benefity platenej registrácie pre učiteľa; Vytvorenie účtu učiteľa/žiaka; Panel administrácie testov v Socrative 2.0 – Vytvorenie nového testu – typy otázok pre tvorbu vlastných testov – viacnásobná voľba, odpoveď typu ÁNO/NIE a krátka otvorená odpoveď; Správa učiteľom vytvorených testov; Vytvorenie kópie testu – variant pre paralelnú skupinu s mierne odlišnými otázkami; Vymazanie testu; Stiahnutie (download) testu do dokumentu formátu *.pdf; Úprava vytvoreného testu; Import testu od iného učiteľa – vzájomné zdieľanie testov medzi učiteľmi; Prístup k výsledkom všetkých (už) zrealizovaných testov; Režimy sprístupnenia testu žiakom – okamžitá spätná väzba: Instatnt Feedback; Test riadený učiteľom; Výber spôsobov zobrazenia výsledkov; Definovanie vzhľadu výsledkov testu – celkový prehľad všetkých žiakov so štatistikou úspešnosti žiaka a otázok; Samostatné *.pdf súbory pre každého žiaka; Štatistika úspešnosti v jednotlivých testových otázkach; Praktické ukážky administrovaných testov v prostredí aplikácie Socrative 2.0 pre rôzne vzdelávacie disciplíny a učebné témy;
Pre stručnosť uvádzame, že tematické zameranie aplikácie Kahoot! je obsahovo analogické k aplikácii Socrative 2.0;
Cloud Computing; Disk Google; Zobrazenie možností Google Docs; Popis prostredia aplikácie Formuláre Google – záložky Otázky; Vytvorenie formulára; Editácia vzhľadu formulára; Nastavenie formulára ako kvíz; Vyhodnotenie získaných údajov z administrácie formulára – záložka Odpovede; Odoslanie formulára respondentom; Nastavenie zdieľania Google Formulára – v prostrední služby Google Disk a v editore Google Formulárov; Nastavenie zdieľania Google Formulára užívateľovi s nevytvoreným Google účtom.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom online softvérovej aplikácie Socrative vedomostný test s desiatimi otázkami typu viacnásobná voľba odpovede, s desiatimi otázkami typu odpovede ÁNO/NIE a s desiatimi otázkami typu krátka voľna forma odpovede. Zameranie vedomostného testu by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovaný vedomostný test študent zrealizuje medzi spolužiakmi vo svojej vzdelávacej skupine.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom softvérovej aplikácie Kahoot! testovú aktivitu koncipovanú z 20 vedomostných otázok podporovaných typov. Zameranie testovej aktivity by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovanú testovú aktivitu študent zrealizuje medzi spolužiakmi svojej vzdelávacej skupine.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja Wizer.me vytvorí pútavý multimediálny pracovný list s edukačným obsahom určený pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom cloudovej aplikácie Formuláre Google aktivitu – vedomostný kvíz s minimálne 15 otázkami podporovaných typov. Zameranie vedomostného kvízu by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovaný vedomostný kvíz študent zrealizuje medzi spolužiakmi svojej vzdelávacej skupine.
Vytváranie digitálnych grafických výstupov v prostredí vybraných cloudových aplikácií
Nadobúdame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Prezi Design cloudovej platformy Prezi pri vytváraní multimediálnych posterov s edukačným obsahom určených pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv;
Rozvíjame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Glogster (edu.Glogster.com) pre digitálne rozprávanie príbehov – vytváranie pútavých multimediálnych posterov s edukačným obsahom – určený pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv;
Osvojujeme si metodiku aplikovania spracovaných digitálnych grafických výstupov vzdelávacieho obsahu sprostredkovaných žiakom prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Design a Glogster do školského vyučovania predmetov ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK.
Témy:
Aplikácia Prezi Design ako komplexný nástroj pre grafický dizajn a vizualizáciu údajov; Knižnica šablón; Vytváranie a úprava obsahu pridávaním multimediálnych položiek v editore; Pridávanie, presúvanie a vrstvenie objektov; Použitie súborov *.ppt, *.pdf a *.doc v Prezi Design; Implementácia animovaných prvkov do vytváraného grafického obsahu; Vytvárame vizuálne efekty obrázkom aplikovaním masiek a filtrov; Pridávanie odkazov na textové objekty, grafiku a tvary; Viacstránkový dizajn; Prepojenie textu, obrázkov, ikon a tvarov so stránkami a sekciami; Zdieľame obsah vytvorený v Prezi Design s publikom na sociálnych médiách pomocou súkromných alebo verejných odkazov; Kolaboratívna práca v prostredí Prezi Design; Pridanie/odstránenie spolupracovníkov; Pridanie celého tímu spolupracovníkov; Spolupráca v reálnom čase;
Vytvárame a upravujeme pútavé vizualizácie údajov pomocou máp; Vytvorenie príspevku na sociálnej sieti – pridávanie a úprava obsahu, pridanie animácie do obsahu vytváraného príspevku; Stiahnutie a zdieľanie vytvoreného obsahu pre potreby jeho publikovania;
Vytvorenie infografiky pre vizuálnu reprezentáciu informácií a údajov, Pridávanie a úprava obsahu; Vytváranie gif a mp4 videí v prostredí Prezi Design; Vkladanie videí z Prezi Video do Prezi Design; Pridávanie videí do Prezi Design a úprava nastavení; Integrácie médií v Prezi Design – pridanie do projektov obsah z Prezi Video.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja Prezi Design vytvorí pútavý digitálny poster s multimediálnym edukačným obsahom využiteľný vo vyučovaní v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja edu.Glogster vytvorí pútavý digitálny poster s multimediálnym edukačným obsahom využiteľný vo vyučovaní v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
70/30
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
aktívna účasť na seminároch realizovaných prezenčnou aj dištančnou metódou výučby;
spracovanie čiastkových (dištančných) výstupov/úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra z vybraných tematických okruhov a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 80 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov; Odovzdanie čiastkových úloh je podmienkou udelenia kreditov;
vypracovanie semestrálneho projektu – študent na konci semestra vypracuje prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Video originálnu a vizuálne pôsobivú videoprezentáciu vzdelávacieho obsahu vybraného vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; Štruktúru videoprezentácie je potrebné koncipovať na základe prezentácie vytvorenej v softvérovej aplikácii Prezi Present; Osobná prezentácia vytvoreného projektu v Prezi pred celou študijnou skupinou; Úspešné realizácia a obhájenie projektu tvorí 20 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov a je podmienkou udelenia kreditov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie vzdelávacieho predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
Výsledky vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 je rozvíjať u študentov študijných programov učiteľského zamerania na Pedagogickej fakulte UK (ďalej len PdF UK) digitálne zručnosti v oblasti práce s vybranými softvérovými (desktopovými aj cloudovými) didaktickými aplikáciami a vedieť ich efektívne aplikovať v intenciách svojej budúcej pedagogickej profesie.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 má spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti efektívne využívať nástroje softvérovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania.
Absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 študent nadobúda pokročilé profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby interaktívnych videoprezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present a Prezi Video cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti v školách alebo školských zariadeniach.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny nadobúda spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti v oblasti koncepcie návrhu, tvorby a administrovania (gamifikačných) kvízových a edukačných aktivít a vedomostných hier s dynamickými prvkami vytvorených prostredníctvom cloudového nástroja Socrative 2.0, Kahoot!, Wizer.me a Google Formuláre využiteľných vo vlastných výchovno-vzdelávacích činnostiach realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 má v neposlednom rade spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti v oblasti grafickej tvorby vektorovej graficky v prostredí cloudovej aplikácie Prezi Design pri realizácii pracovných aktivít pedagogického zamestnanca regionálneho školstva alebo jeho vlastného profesijného rozvoja.
11 týždňov semestra: 2 hodiny/týždeň, seminár; t.j. 22 hodín za semester
Organizačná forma: denná, Metóda štúdia: kombinovaná (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta (denná forma)
Priama výučba: 22 hodín (2 hod. týždenne)
Realizácia 1 čiastkovej (dištančnej) úlohy: 8 hodín x 6 (dištančných úloh) = 48 hodín
Príprava na priebežné hodnotenie: 20 hodín
Celková pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity) – 90 hodín
Vyučovacie metódy
Monologické metódy – prednáška, výklad učiva,
Dialogické metódy – rozhovor, diskusia
Riadené samoštúdium – spracovanie čiastkových úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí
ZÁHOREC, J. (2021). Inovatívne digitálne riešenia v školskej edukácii žiakov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 141 strán, ISBN 978-80-223-5121-8. https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Inovativne_digitalne_riesenia.pdf
ZÁHOREC, J., BREČKA, P. (2021). Uplatnenie platformy SMART Learning Suite v oblasti tvorby edukačných aktivít. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 129 strán, ISBN 978-80-223-5127-0 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Pouzivame_SMART_Learning_Suite.pdf
Záhorec, J., HAŠKOVÁ, a., mUNK, m. (2020). Digitálna gramotnosť učiteľov v kontexte ich profesijnej prípravy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 305 strán, ISBN 978-80-223-4882-9.
LABJAKOVÁ, I. (2019). Interaktívna tabuľa v edukačnom procese, Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2019, 100 s., ISBN 978-80-565-1444-3
Základný študijný text k vzdelávaciemu obsahu disciplíny Digitálne technológie 2 bude študentom pravidelných časových intervaloch sprístupňovaný v elektronickej forme prostredníctvom univerzitného LMS Moodle.
Aktívna účasť na seminároch, na ktorých študenti riešia praktické úlohy, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 70 % bodov. Na záver semestra študenti vypracujú projekt na zadanú tému, ktorý budú prezentovať pred celou študijnou skupinou. Projekt bude hodnotiť vyučujúci aj študenti. Hodnotenie projektu tvorí 30 % celkového hodnotenia. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 %, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %.
slovenský a český jazyk
Maximálny počet študentov jednej študijnej skupiny v rámci dennej formy štúdia je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Obsah vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 je rozdelený do štyroch tematických okruhov a príslušných čiastkových tém tak, aby bolo zabezpečené dosiahnutie stanovených partikulárnych cieľov vzdelávania. Obsahová štruktúra vzdelávacej disciplíny je koncipovaná tak, aby študent kontinuálne rozvíjal svoje didakticko-technologické kompetencie v oblasti vybraných didaktických softvérových aplikácií absolvovaním vzdelávacích tém organizovaných prezenčnou a dištančnou formou a súčasne posilňoval svoju odbornú prípravu v predmetnej oblasti.
Z dôvodu rýchleho vývoja nového didaktického softvéru využiteľného v pedagogickom procese sa konkrétna obsahová štruktúra disciplíny môže prispôsobovať aktuálnym požiadavkám praxe i študentov.
Uplatnenie softvérovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow v edukačnom procese
Osvojujeme si princíp a metodiku práce s vybranými (Promethean World Ltd) digitálnymi didaktickými prostriedkami určenými pre podporu interaktívnej výučby predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ a SŠ;
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať softvérové nástroje desktopovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov (vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania; V kontexte uvedenej činnosti sa od účastníka vzdelávania očakáva aj osvojenie si metodiky aplikovania vytvorených aktivít do školského vyučovania;
Nadobúdame vedomosti o desktopových digitálnych hlasovacích riešeniach a (trendových) cloudových aplikáciách určených na tvorbu vedomostných testov/kvízov aktuálne dostupných na trhu ako interaktívneho didaktického prostriedku výučby, výhodách a nevýhodách ich nasadzovania do procesu vyučovania v oblasti regionálneho školstva;
Nadobúdame digitálne zručnosti vo vytváraní, editovaní a správe vedomostných testov prostredníctvom hlasovacích relácií a podporovaných softvérovou aplikáciou ActivInspire a digitálnym hlasovacím zariadením ActivExpression2 podnecujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine; Využívame hlasovaciu reláciu ExpressPoll; využívame sprievodcu tvorby otázok pri vytváraní testových aktivít v stimulácii učiteľa; realizujeme prácu so sprievodcom sady otázok pre spracovanie vlastným tempom žiaka (hlasovacia relácia v stimulácii žiaka) v rámci vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných testov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie ActivInspire a digitálneho hlasovacieho zariadenia ActivExpression2 do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame zručnosti v štatistickom spracovaní výsledkov hlasovacích aktivít v rámci celej skupiny žiakov do predvádzacieho zošita aplikácie ActivInspire, ako aj ich exportu do aplikácie Microsoft Excel;
Posilňujeme profesijné digitálne kompetencie v oblasti práce s komplexnými interaktívnymi riešeniami využiteľnými vo vzdelávacích situáciách s akcentom na interaktívnu tabuľu ActivBoard.
Témy:
Návrh predvádzacích zošitov – možnosti nastavenia a prispôsobenia pracovného prostredia aplikácie ActivInspire; Hlavný panel nástrojov – demonštračný výklad pre zoznámenie sa s najčastejšie používanými nástrojmi – námety na ich využitie pri tvorbe interaktívneho vzdelávacieho obsahu; Režim anotácií na pracovnej ploche; Prehliadače v aplikácii ActivInspire; Export/Import (*.flipchart) predvádzacích zošitov; Spolupráca učiteľa a žiaka/študenta na tabuli – režim duálneho užívateľa;
Pridávanie ďalšieho grafického obsahu do predvádzacieho zošita v ActivInspire; Import a export balíčkov prostriedkov; Definovanie vlastností objektov; Používanie vrstiev a vrstvenia: slepá mapa, magický tunel, magický atrament – námety na ich využitie pri tvorbe vzdelávacích aktivít zameraných pre cieľovú skupinu žiakov; Pridávanie a odstraňovanie odkazov na prepojené externé súbory/internetové zdroje; Vytváranie a využívanie funkcií mriežok pri návrhu edukačných aktivít; Vytváranie interaktívnych predvádzacích zošitov – vytváranie kontajnerov; Práca s akciami; Námety na ich využitie vybraných akcií pri tvorbe interaktívnych materiálov využiteľných vo vyučovaní; Výhody používania profilov; Anotácia pracovnej plochy; Používanie nástrojov pracovnej plochy; Práce v režime duálneho užívateľa; Používanie matematických a konštrukčných nástrojov; Ukážky využitia matematických a konštrukčných nástrojov pri tvorbe interaktívnych materiálov využiteľných vo vzdelávacom procese;
Rozširujeme profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne aplikovať gamifikačné edukačné aktivity prostredníctvom preddefinovaných šablón – Triedenie do kategórií, Krížovka, Výučbové kartičky, Priraďovanie a Zoraďovanie položiek a ďalších šablón podporovaných cloudovou aplikáciou ClassFlow;
Aktuálne trendy v uplatňovaní digitálnych hlasovacích riešení pre školstvo; Technologický princíp digitálnych hlasovacích systémov; Možnosti využívania digitálnych hlasovacích systémov v školskom vyučovaní na ZŠ/SŠ; Metodika práce s digitálnym hlasovacím systémom; Digitálne hlasovacie riešenia – efektívna podpora skupinovej spolupráce v triedach stimulujúca proces učenia;
Využívame vo výučbe digitálny hlasovací systém ActivExpression2; Komponenty inteligentného digitálneho hlasovacieho riešenia; Registrácia hlasovacích zariadení ActivExpression2 v aplikácii ActivInspire; Prehliadač hlasovania; Typy hlasovacích relácií a testových otázok podporovaných softvérovou aplikáciou ActivInspire a hlasovacím zariadením ActivExpression2; Práca s výsledkami hlasovacej relácie v aplikácii ActivInspire – zobrazenie výsledkov v rôznych formátoch; Export výsledkov z nástroja ExpressPoll z pripravených otázok a zo sady otázok pre spracovanie vlastným tempom do aplikácie Microsoft Excel; Námety na edukačné aktivity a hry využívajúce hlasovacie zariadenia ActivExpression2 podporujúce aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine.
V rámci dištančnej úlohy študent v prostredí ActivInspire spracuje súbor pôsobivých vzdelávacích aktivít, vedomostných hier, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu ako nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine. Pri koncepcii návrhu a vývoja úlohy študent využije pokiaľ možno najväčší diapazón dostupných nástrojov, funkcií, akcií a vlastností. V rámci vytvoreného predvádzacieho zošita v rozsahu najmenej 6 stránok sa v primárnej rovine od študenta očakáva využitie aktivity kontajner, magický atrament, magický tunel, nastavenia akcií a obmedzení na objekty, ako aj aplikovanie prezentačných nástrojov prostredia ActivInspire. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným prezentačným materiálom a edukačným aktivitám uložených vo formáte *.flipchart študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 10 gamifikačných edukačných aktivít pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím predpripravených šablón a nástrojov cloudového prostredia ClassFlow. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným gamifikačným aktivitám študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom cloudového prostredia ClassFlow testovaciu aktivitu koncipovanú z 20 testových otázok podporovaných typov s potenciálnou možnosťou jej využitia vo vyučovaní učebnej problematiky predmetov svojho aprobačného zamerania u žiakov na ZŠ/SŠ.
Vytvárame videoprezentácie vzdelávacieho obsahu prostredníctvom cloudovej aplikácie Prezi Video
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie v oblasti návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych videoprezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present a Prezi Video cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vizuálnych predstáv uplatniteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania videoprezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Prezi Video do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Inovujeme didaktické prístupy k výchovno-vzdelávacím aktivitám realizovaných v školách alebo školských zariadeniach prostredníctvom pôsobivých nelineárnych videoprezentácií vytvorených v prostredí cloudovej platformy Prezi.
Témy:
Vytvárame videoprezentáciu v prostredí online editora Prezi Video úplne od začiatku prostredníctvom nástroja Quick record – výber vhodnej šablóny, vkladanie textového obsahu a ďalšieho grafického vizuálu; doplnenie videoprezentácie nahrávkou vlastného obrazu a zvuku;
Vytvárame videoprezentáciu v prostredí online editora Prezi Video prostredníctvom ponuky opakovane použiteľných videí zaznamenaných inými používateľmi aplikácie Prezi Video;
Vytvárame videoprezentáciu založenú na prezentácii Prezi Present; Pridanie sprievodného komentáru; Pridanie videa so sprievodným komentárom.
V rámci dištančnej úlohy študent prostredníctvom cloudovej platformy Prezi (Prezi Present a Prezi Video) vytvorí originálnu didaktickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pútavú videoprezentáciu vzdelávacieho obsahu podľa vlastného výberu v rozsahu najmenej 20 prezentačných pohľadov, využiteľnú pri vyučovaní predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ.
Uplatnenie vybraných nástrojov webu 2.0 pre získavanie spätnej väzby v procese školského vyučovania na ZŠ/SŠ
Využívame vybrané softvérové nástroje webu 2.0 pre získavanie spätnej väzby od žiakov zúčastnených v procese školského vyučovania, prípade žiakov zaradených do dištančnej (online) formy výučby;
Rozširujeme vedomostný rámec v oblasti aplikovania gamifikácie (game-based learning) ako jednej z inovatívnych a aktivizujúcich metód uplatňovaných vo vzdelávacom procese na úrovni ZŠ;
Rozširujeme digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať cloudovú aplikáciu Socrative 2.0 určenú na tvorbu a správu vedomostných/kvízových aktivít s cieľom získavania okamžitej spätnej väzby od žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných/kvízových aktivít sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Socrative 2.0 do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozširujeme profesijné digitálne kompetencie o schopnosť vytvárať gamifikačné kvízové aktivity a vedomostné hry prostredníctvom online platformy Kahoot! do procesu školského vzdelávania zábavnou a hravou formou – premena tradičného overovania vedomostí prostredníctvom kvízu v aktivizujúcej forme s využitím digitálnych prostriedkov;
Nadobúdame spôsobilosti v uplatňovaní metodiky aplikovania, v prostredí aplikácie Kahoot! autorsky pripravených, gamifikovaných edukačných a kvízových aktivít do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Wizer.me pre vytváranie multimediálnych online pracovných listov s edukačným obsahom určených pre cieľovú skupinu žiakov ZŠ/SŠ;
Osvojujeme si metodiku aplikovania spracovaných digitálnych grafických výstupov vzdelávacieho obsahu sprostredkovaných žiakom prostredníctvom cloudového nástroja Wizer.me do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Osvojujeme si princíp a metodiku práce s cloudovou aplikáciou Google Formuláre určenou na tvorbu online vedomostných testov a výskumných nástrojov využiteľných v intenciách pedagogickej činnosti;
Témy:
Socratvive.com – webový nástroj pre online testovanie vedomostí žiakov; Bezplatná registrácia vs. benefity platenej registrácie pre učiteľa; Vytvorenie účtu učiteľa/žiaka; Panel administrácie testov v Socrative 2.0 – Vytvorenie nového testu – typy otázok pre tvorbu vlastných testov – viacnásobná voľba, odpoveď typu ÁNO/NIE a krátka otvorená odpoveď; Správa učiteľom vytvorených testov; Vytvorenie kópie testu – variant pre paralelnú skupinu s mierne odlišnými otázkami; Vymazanie testu; Stiahnutie (download) testu do dokumentu formátu *.pdf; Úprava vytvoreného testu; Import testu od iného učiteľa – vzájomné zdieľanie testov medzi učiteľmi; Prístup k výsledkom všetkých (už) zrealizovaných testov; Režimy sprístupnenia testu žiakom – okamžitá spätná väzba: Instatnt Feedback; Test riadený učiteľom; Výber spôsobov zobrazenia výsledkov; Definovanie vzhľadu výsledkov testu – celkový prehľad všetkých žiakov so štatistikou úspešnosti žiaka a otázok; Samostatné *.pdf súbory pre každého žiaka; Štatistika úspešnosti v jednotlivých testových otázkach; Praktické ukážky administrovaných testov v prostredí aplikácie Socrative 2.0 pre rôzne vzdelávacie disciplíny a učebné témy;
Pre stručnosť uvádzame, že tematické zameranie aplikácie Kahoot! je obsahovo analogické k aplikácii Socrative 2.0;
Cloud Computing; Disk Google; Zobrazenie možností Google Docs; Popis prostredia aplikácie Formuláre Google – záložky Otázky; Vytvorenie formulára; Editácia vzhľadu formulára; Nastavenie formulára ako kvíz; Vyhodnotenie získaných údajov z administrácie formulára – záložka Odpovede; Odoslanie formulára respondentom; Nastavenie zdieľania Google Formulára – v prostrední služby Google Disk a v editore Google Formulárov; Nastavenie zdieľania Google Formulára užívateľovi s nevytvoreným Google účtom.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom online softvérovej aplikácie Socrative vedomostný test s desiatimi otázkami typu viacnásobná voľba odpovede, s desiatimi otázkami typu odpovede ÁNO/NIE a s desiatimi otázkami typu krátka voľna forma odpovede. Zameranie vedomostného testu by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovaný vedomostný test študent zrealizuje medzi spolužiakmi vo svojej vzdelávacej skupine.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom softvérovej aplikácie Kahoot! testovú aktivitu koncipovanú z 20 vedomostných otázok podporovaných typov. Zameranie testovej aktivity by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovanú testovú aktivitu študent zrealizuje medzi spolužiakmi svojej vzdelávacej skupine.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja Wizer.me vytvorí pútavý multimediálny pracovný list s edukačným obsahom určený pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom cloudovej aplikácie Formuláre Google aktivitu – vedomostný kvíz s minimálne 15 otázkami podporovaných typov. Zameranie vedomostného kvízu by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovaný vedomostný kvíz študent zrealizuje medzi spolužiakmi svojej vzdelávacej skupine.
Vytváranie digitálnych grafických výstupov v prostredí vybraných cloudových aplikácií
Nadobúdame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Prezi Design cloudovej platformy Prezi pri vytváraní multimediálnych posterov s edukačným obsahom určených pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv;
Rozvíjame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Glogster (edu.Glogster.com) pre digitálne rozprávanie príbehov – vytváranie pútavých multimediálnych posterov s edukačným obsahom – určený pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv;
Osvojujeme si metodiku aplikovania spracovaných digitálnych grafických výstupov vzdelávacieho obsahu sprostredkovaných žiakom prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Design a Glogster do školského vyučovania predmetov ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK.
Témy:
Aplikácia Prezi Design ako komplexný nástroj pre grafický dizajn a vizualizáciu údajov; Knižnica šablón; Vytváranie a úprava obsahu pridávaním multimediálnych položiek v editore; Pridávanie, presúvanie a vrstvenie objektov; Použitie súborov *.ppt, *.pdf a *.doc v Prezi Design; Implementácia animovaných prvkov do vytváraného grafického obsahu; Vytvárame vizuálne efekty obrázkom aplikovaním masiek a filtrov; Pridávanie odkazov na textové objekty, grafiku a tvary; Viacstránkový dizajn; Prepojenie textu, obrázkov, ikon a tvarov so stránkami a sekciami; Zdieľame obsah vytvorený v Prezi Design s publikom na sociálnych médiách pomocou súkromných alebo verejných odkazov; Kolaboratívna práca v prostredí Prezi Design; Pridanie/odstránenie spolupracovníkov; Pridanie celého tímu spolupracovníkov; Spolupráca v reálnom čase;
Vytvárame a upravujeme pútavé vizualizácie údajov pomocou máp; Vytvorenie príspevku na sociálnej sieti – pridávanie a úprava obsahu, pridanie animácie do obsahu vytváraného príspevku; Stiahnutie a zdieľanie vytvoreného obsahu pre potreby jeho publikovania;
Vytvorenie infografiky pre vizuálnu reprezentáciu informácií a údajov, Pridávanie a úprava obsahu; Vytváranie gif a mp4 videí v prostredí Prezi Design; Vkladanie videí z Prezi Video do Prezi Design; Pridávanie videí do Prezi Design a úprava nastavení; Integrácie médií v Prezi Design – pridanie do projektov obsah z Prezi Video.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja Prezi Design vytvorí pútavý digitálny poster s multimediálnym edukačným obsahom využiteľný vo vyučovaní v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja edu.Glogster vytvorí pútavý digitálny poster s multimediálnym edukačným obsahom využiteľný vo vyučovaní v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
70/30
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
aktívna účasť na seminároch realizovaných prezenčnou aj dištančnou metódou výučby;
spracovanie čiastkových (dištančných) výstupov/úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra z vybraných tematických okruhov a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 80 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov; Odovzdanie čiastkových úloh je podmienkou udelenia kreditov;
vypracovanie semestrálneho projektu – študent na konci semestra vypracuje prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Video originálnu a vizuálne pôsobivú videoprezentáciu vzdelávacieho obsahu vybraného vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; Štruktúru videoprezentácie je potrebné koncipovať na základe prezentácie vytvorenej v softvérovej aplikácii Prezi Present; Osobná prezentácia vytvoreného projektu v Prezi pred celou študijnou skupinou; Úspešné realizácia a obhájenie projektu tvorí 20 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov a je podmienkou udelenia kreditov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie vzdelávacieho predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
Výsledky vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 je rozvíjať u študentov študijných programov učiteľského zamerania na Pedagogickej fakulte UK (ďalej len PdF UK) digitálne zručnosti v oblasti práce s vybranými softvérovými (desktopovými aj cloudovými) didaktickými aplikáciami a vedieť ich efektívne aplikovať v intenciách svojej budúcej pedagogickej profesie.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 má spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti efektívne využívať nástroje softvérovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania.
Absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 študent nadobúda pokročilé profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby interaktívnych videoprezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present a Prezi Video cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti v školách alebo školských zariadeniach.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny nadobúda spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti v oblasti koncepcie návrhu, tvorby a administrovania (gamifikačných) kvízových a edukačných aktivít a vedomostných hier s dynamickými prvkami vytvorených prostredníctvom cloudového nástroja Socrative 2.0, Kahoot!, Wizer.me a Google Formuláre využiteľných vo vlastných výchovno-vzdelávacích činnostiach realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 má v neposlednom rade spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti v oblasti grafickej tvorby vektorovej graficky v prostredí cloudovej aplikácie Prezi Design pri realizácii pracovných aktivít pedagogického zamestnanca regionálneho školstva alebo jeho vlastného profesijného rozvoja.
Allen, J., Potter, J., Sharp, J., Turvey, K.: Primary ICT. Knowledge, Understanding and Practice. Learning Matters Ltd, 2007, ISBN 978-1-84445-094-7.
Burkhardt, G., Monsour, M., Valdez, G., Gunn, C., Dawson, M., Lemke, Ch., Coughlin, E., Thadani, V., Martin, C.: enGauge® 21st Century Skills: Literacy in the Digital Age. The North Central Regional Educational Laboratory and the Metiri Group, 2003.
Buzan T.: Mentální mapování. Praha: Portál, 2007. ISBN 978-80-7367-200-3.
Kalaš, I. a kol.: Premeny školy v digitálnom veku. Bratislava: SPN, 2013. ISBN 978-80-10-02409-4.
Kostrub, D., Severini, E., Rehúš, M.: Proces výučby a digitálne technológie. Bratislava/Martin: Alfa print, 2012, 110 s. ISBN 978-80-971081-6-8. Dostupné na internete: <http://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/KPEP/foto/Kostrub_2012_knizka.pdf>
Zounek, J., Sudický, P.: E-learning učení (se) s online technologiemi. Wolters Kluwer, 2012. ISBN 9788073579036.
Počas semestra bude 10 bodovaných seminárov po 5 bodov, 2 eseje po 15 bodov. Na záver bude test za 20 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Kredity budú udelené študentovi, ktorý získa zo seminárov minimálne 25 bodov, odovzdá obe eseje a zúčastní sa záverečného testu.
slovenský, český a anglický jazyk
Maximálny počet študentov v jednej študijnej skupine je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Kompetencie a digitálna gramotnosť;
Digitálne technológie pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami;
Koncepcie vzdelávania v digitálnom veku, premeny školy;
Využitie DT vo vzdelávaní (napr. edukačná robotika, e-learning, interaktívne tabule, hlasovacie zariadenia, mobilné vzdelávanie...);
Edukačný softvér (jeho klasifikácia, hodnotenie, posudzovanie, trendy), edukačné webové stránky;
Formy organizácie vyučovania a učebné metódy,
Riziká digitálneho sveta.
80/20
Študent bude rozumieť pojmu kompetencie (bude vedieť, ktoré sú dôležité pre život v digitálnej spoločnosti) a digitálna gramotnosť, získa prehľad o digitálnych technológiách, ktoré pomáhajú žiakom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v komunikácii, v ich vzdelávaní, bude vedieť posúdiť vhodnosť použitia digitálnych technológií pre danú tému a vzdelávacie ciele svojho predmetu, spozná koncepcie moderného vzdelávania v 21. storočí, ktoré využívajú potenciál digitálnych technológií, spozná niektoré nové alebo menej tradičné formy učebných materiálov, spozná niektoré menej rozšírené technológie využiteľné v školskej praxi na Slovensku, bude rozumieť pojmu edukačný softvér, spozná jeho charakteristické vlastnosti a kritériá na jeho klasifikáciu, bude vedieť zhodnotiť riziká (pre žiakov) pri práci s digitálnymi technológiami, porozumie zásadám práce s digitálnym obsahom, ktoré vyplývajú z autorského zákona.
Allen, J., Potter, J., Sharp, J., Turvey, K.: Primary ICT. Knowledge, Understanding and Practice. Learning Matters Ltd, 2007, ISBN 978-1-84445-094-7.
Burkhardt, G., Monsour, M., Valdez, G., Gunn, C., Dawson, M., Lemke, Ch., Coughlin, E., Thadani, V., Martin, C.: enGauge® 21st Century Skills: Literacy in the Digital Age. The North Central Regional Educational Laboratory and the Metiri Group, 2003.
Buzan T.: Mentální mapování. Praha: Portál, 2007. ISBN 978-80-7367-200-3.
Kalaš, I. a kol.: Premeny školy v digitálnom veku. Bratislava: SPN, 2013. ISBN 978-80-10-02409-4.
Kostrub, D., Severini, E., Rehúš, M.: Proces výučby a digitálne technológie. Bratislava/Martin: Alfa print, 2012, 110 s. ISBN 978-80-971081-6-8. Dostupné na internete: <http://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/KPEP/foto/Kostrub_2012_knizka.pdf>
Zounek, J., Sudický, P.: E-learning učení (se) s online technologiemi. Wolters Kluwer, 2012. ISBN 9788073579036.
Počas semestra bude 10 bodovaných seminárov po 5 bodov, 2 eseje po 15 bodov. Na záver bude test za 20 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Kredity budú udelené študentovi, ktorý získa zo seminárov minimálne 25 bodov, odovzdá obe eseje a zúčastní sa záverečného testu.
slovenský, český a anglický jazyk
Maximálny počet študentov v jednej študijnej skupine je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Kompetencie a digitálna gramotnosť;
Digitálne technológie pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami;
Koncepcie vzdelávania v digitálnom veku, premeny školy;
Využitie DT vo vzdelávaní (napr. edukačná robotika, e-learning, interaktívne tabule, hlasovacie zariadenia, mobilné vzdelávanie...);
Edukačný softvér (jeho klasifikácia, hodnotenie, posudzovanie, trendy), edukačné webové stránky;
Formy organizácie vyučovania a učebné metódy,
Riziká digitálneho sveta.
80/20
Študent bude rozumieť pojmu kompetencie (bude vedieť, ktoré sú dôležité pre život v digitálnej spoločnosti) a digitálna gramotnosť, získa prehľad o digitálnych technológiách, ktoré pomáhajú žiakom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v komunikácii, v ich vzdelávaní, bude vedieť posúdiť vhodnosť použitia digitálnych technológií pre danú tému a vzdelávacie ciele svojho predmetu, spozná koncepcie moderného vzdelávania v 21. storočí, ktoré využívajú potenciál digitálnych technológií, spozná niektoré nové alebo menej tradičné formy učebných materiálov, spozná niektoré menej rozšírené technológie využiteľné v školskej praxi na Slovensku, bude rozumieť pojmu edukačný softvér, spozná jeho charakteristické vlastnosti a kritériá na jeho klasifikáciu, bude vedieť zhodnotiť riziká (pre žiakov) pri práci s digitálnymi technológiami, porozumie zásadám práce s digitálnym obsahom, ktoré vyplývajú z autorského zákona.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
Seminár, 2 hodiny týždenne, t. j. spolu 22 hodín za semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 30 hodín individuálna príprava na hodiny; 38 hodín príprava na záverečný test. Spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
V rámci individuálnej prípravy ide predovšetkým o prácu s textom (vybrané pasáže diel významných filozofov, ktoré sú relevantné pre preberanú problematiku); počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, sokratovská metóda a taktiež o prácu s textom.
Odporúčaná literatúra:
LEŠKO, V., MIHINA, F. (1993). Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 357 s., ISBN 80-967013-3-9
STORIG, H. J. (2007). Malé dějiny filosofie. Kostelní Vydří: KNA, 653 s. ISBN 978-80-7195-206-0 https://amper.ped.muni.cz/~jonas/umco/St%c3%b6rig-H.---Mal%c3%a9-d%c4%9bjiny-filosofie.pdf .
Dějiny filosofie zv. 1-9. Praha: Oikoymenh, 2001 – 2020.
Antológia z diel filozofov - Predsokratovci a Platón. Bratislava: IRIS, 607 s. 1998.
Antológia z diel filozofov - Od Aristotela po Plotina. Bratislava: IRIS, 600 s. 2007.
Antológia z diel filozofov - Patristika a scholastika. Bratislava: Dobrá kniha, 472 s. 2009.
Antológia z diel filozofov - Humanizmus a renesancia. Bratislava: IRIS, 560 s. 2009.
Antológia z diel filozofov V. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava: VPL, 539 s. 1976.
Antológia z diel filozofov VI. Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava: Epocha, 784 s. 1970.
Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného/záverečného hodnotenia je 100/0, ktoré zahŕňa záverečný test v hodnotiacom týždni semestra (100% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodov z celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Dejiny filozofie I. sú zamerané na obdobie od Antiky po francúzske osvietenstvo.
1. Úvod: Filozofia a jej význam pre človeka; Štúdium dejín filozofie ako úvod do filozofie; Periodizácia dejín filozofie.
2. Antická filozofia: Predsokratici (Iónska filozofia - Milétska škola, Xenofanes, Herakleitos; filozofia na Západe - Pytagoras, Parmenides, Zenón, Empedokles; reakcia iónskej filozofie – Anaxagoras, Demokritos); Klasická grécka filozofia (sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles); Obdobie helenizmu (stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus)
3. Stredoveká filozofia: Patristika (Augustín); Raná scholastika (Eriugena, Anzelm z Canterbury, Abaelard); Vrcholná scholastika (Albert Veľký, Akvinský, Bonaventúra, R. Bacon); Neskorá scholastika (Occam, Scotus)
4. Renesančná filozofia: M. Kuzánsky; Renesačný platonizmus a aristotelizmus (Ficinus, Mirandola, Pompanazzi); Renesančná prírodoveda (Kopernik, Kepler, Galilei)
Renesančná filozofia prírody (Telesio, Bruno); Renesančná sociálna filozofia (Machiavelli, More, Campanella); Renesančný humanizmus (Erasmus Rotteradamský, Montaigne); Reformácia (Luther, Kalvín, Münzer, Zwingli)
5. Novoveká filozofia: Počiatky novovekého empirizmu a mechanistického materializmu (F. Bacon, Hobbes); Novoveký racionalizmus (Descartes, Spinoza, Leibniz); Novoveký empirizmus (Locke, Berkley, Hume)
6. Osvietenstvo vo Francúzsku (Montesquieu, Voltaire, Rousseau, encyklopedisti,
Materialisti)
100/0
Absolvovanie predmetu poskytne poslucháčom určitú rukoväť pri orientácii v dnes už takmer neprehľadnej spleti rôznorodých filozofických smerov, hnutí, orientácií a postojov, poskytne im základnú kategoriálno-pojmovú výbavu a metodologické inštrumentárium upotrebiteľné i v iných špeciálnych vedách a disciplínach (sociológii, pedagogike, politológii, psychológii a pod.), čím napomôže preklenúť ich partikularizmus v prospech globálneho videnia a riešenia problémov súčasného sveta. Znalosť prístupov rozličných filozofických smerov k určitým problémom, poslucháčom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Kurz kladie dôraz i na mapovanie týchto presahov filozofie do iných zložiek kultúry. Takto vymedzené problémové pole poslucháčom pomôže reflektovať a špecifikovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytnúť argumenty pre obhájenie vlastných postojov a tým prispeje k lepšiemu sebapoznaniu a vlastnej sebaidentifikácii. Dejiny filozofie študentom umožňujú zážitok stretnutia s "iným", dávajú návody a pestujú návyky ako sa s ním vyrovnať a tým ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom. Študent absolvovaním predmetu rozvíja prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motivácia a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Oboznámiť študentov s dejinami európskeho filozofického myslenia a poskytnúť im základný pojmovo-metodologický aparát, ktorý budú môcť využiť v ďalších špeciálnych vedách ako sú pedagogika, politológia, psychológia, či sociológia.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
Seminár, 2 hodiny týždenne, t. j. spolu 22 hodín za semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 30 hodín individuálna príprava na hodiny; 38 hodín príprava na záverečný test. Spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
V rámci individuálnej prípravy ide predovšetkým o prácu s textom (vybrané pasáže diel významných filozofov, ktoré sú relevantné pre preberanú problematiku); počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, sokratovská metóda a taktiež o prácu s textom.
Odporúčaná literatúra:
LEŠKO, V., MIHINA, F. (1993). Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 357 s., ISBN 80-967013-3-9
STORIG, H. J. (2007). Malé dějiny filosofie. Kostelní Vydří: KNA, 653 s. ISBN 978-80-7195-206-0 https://amper.ped.muni.cz/~jonas/umco/St%c3%b6rig-H.---Mal%c3%a9-d%c4%9bjiny-filosofie.pdf .
Dějiny filosofie zv. 1-9. Praha: Oikoymenh, 2001 – 2020.
Antológia z diel filozofov - Predsokratovci a Platón. Bratislava: IRIS, 607 s. 1998.
Antológia z diel filozofov - Od Aristotela po Plotina. Bratislava: IRIS, 600 s. 2007.
Antológia z diel filozofov - Patristika a scholastika. Bratislava: Dobrá kniha, 472 s. 2009.
Antológia z diel filozofov - Humanizmus a renesancia. Bratislava: IRIS, 560 s. 2009.
Antológia z diel filozofov V. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava: VPL, 539 s. 1976.
Antológia z diel filozofov VI. Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava: Epocha, 784 s. 1970.
Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného/záverečného hodnotenia je 100/0, ktoré zahŕňa záverečný test v hodnotiacom týždni semestra (100% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodov z celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Dejiny filozofie I. sú zamerané na obdobie od Antiky po francúzske osvietenstvo.
1. Úvod: Filozofia a jej význam pre človeka; Štúdium dejín filozofie ako úvod do filozofie; Periodizácia dejín filozofie.
2. Antická filozofia: Predsokratici (Iónska filozofia - Milétska škola, Xenofanes, Herakleitos; filozofia na Západe - Pytagoras, Parmenides, Zenón, Empedokles; reakcia iónskej filozofie – Anaxagoras, Demokritos); Klasická grécka filozofia (sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles); Obdobie helenizmu (stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus)
3. Stredoveká filozofia: Patristika (Augustín); Raná scholastika (Eriugena, Anzelm z Canterbury, Abaelard); Vrcholná scholastika (Albert Veľký, Akvinský, Bonaventúra, R. Bacon); Neskorá scholastika (Occam, Scotus)
4. Renesančná filozofia: M. Kuzánsky; Renesačný platonizmus a aristotelizmus (Ficinus, Mirandola, Pompanazzi); Renesančná prírodoveda (Kopernik, Kepler, Galilei)
Renesančná filozofia prírody (Telesio, Bruno); Renesančná sociálna filozofia (Machiavelli, More, Campanella); Renesančný humanizmus (Erasmus Rotteradamský, Montaigne); Reformácia (Luther, Kalvín, Münzer, Zwingli)
5. Novoveká filozofia: Počiatky novovekého empirizmu a mechanistického materializmu (F. Bacon, Hobbes); Novoveký racionalizmus (Descartes, Spinoza, Leibniz); Novoveký empirizmus (Locke, Berkley, Hume)
6. Osvietenstvo vo Francúzsku (Montesquieu, Voltaire, Rousseau, encyklopedisti,
Materialisti)
100/0
Absolvovanie predmetu poskytne poslucháčom určitú rukoväť pri orientácii v dnes už takmer neprehľadnej spleti rôznorodých filozofických smerov, hnutí, orientácií a postojov, poskytne im základnú kategoriálno-pojmovú výbavu a metodologické inštrumentárium upotrebiteľné i v iných špeciálnych vedách a disciplínach (sociológii, pedagogike, politológii, psychológii a pod.), čím napomôže preklenúť ich partikularizmus v prospech globálneho videnia a riešenia problémov súčasného sveta. Znalosť prístupov rozličných filozofických smerov k určitým problémom, poslucháčom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Kurz kladie dôraz i na mapovanie týchto presahov filozofie do iných zložiek kultúry. Takto vymedzené problémové pole poslucháčom pomôže reflektovať a špecifikovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytnúť argumenty pre obhájenie vlastných postojov a tým prispeje k lepšiemu sebapoznaniu a vlastnej sebaidentifikácii. Dejiny filozofie študentom umožňujú zážitok stretnutia s "iným", dávajú návody a pestujú návyky ako sa s ním vyrovnať a tým ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom. Študent absolvovaním predmetu rozvíja prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motivácia a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Oboznámiť študentov s dejinami európskeho filozofického myslenia a poskytnúť im základný pojmovo-metodologický aparát, ktorý budú môcť využiť v ďalších špeciálnych vedách ako sú pedagogika, politológia, psychológia, či sociológia.
LEŠKO, V., MIHINA, F. 1993. Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 1993.
PETŘÍČEK, M. 1997. Úvod do (současné) filosofie. Praha: Herrmann & synové, 1997.
STORIG, H. J. 1995. Malé dějiny filosofie. Praha: Zvon, 1995.
100% priebežného hodnotenia;
Priebežné hodnotenie zahŕňa dva priebežné testy (30% a 70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať aspoň 20% z prvého priebežného testu a minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Dejiny filozofie 2 sú zamerané na obdobie od nemeckého osvietenstva po súčasnosť.
Globálna charakteristika filozofického myslenia rozvíjaného v uvedenom období a kľúčové ideové a tematické posuny, ktoré filozofické myslenie v porovnaní s jeho predchádzajúcimi historickými formami zaznamenalo. Reprezentatívne filozofické smery a orientácie rozvíjané v tomto období, s bližším zameraním na ich kultúrno-historické a sociálno-politické pozadie, ich symptomatické znaky, metódy a špecifické pojmové mapy.
100/0
Absolvovanie predmetu poskytne poslucháčom určitú rukoväť pri orientácii v dnes už takmer neprehľadnej spleti rôznorodých filozofických smerov, hnutí, orientácií a postojov, poskytne im základnú kategoriálno-pojmovú výbavu a metodologické inštrumentárium upotrebiteľné i v iných špeciálnych vedách a disciplínach (sociológii, pedagogike, politológii, psychológii a pod.), čím napomôže preklenúť ich partikularizmus v prospech globálneho videnia a riešenia problémov súčasného sveta. Znalosť prístupov rozličných filozofických smerov k určitým problémom, poslucháčom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Kurz kladie dôraz i na mapovanie týchto presahov filozofie do iných zložiek kultúry. Takto vymedzené problémové pole poslucháčom pomôže reflektovať a špecifikovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytnúť argumenty pre obhájenie vlastných postojov a tým prispeje k lepšiemu sebapoznaniu a vlastnej sebaidentifikácii. Dejiny filozofie študentom umožňujú zážitok stretnutia s "iným", dávajú návody a pestujú návyky ako sa s ním vyrovnať a tým ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom.
LEŠKO, V., MIHINA, F. 1993. Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 1993.
PETŘÍČEK, M. 1997. Úvod do (současné) filosofie. Praha: Herrmann & synové, 1997.
STORIG, H. J. 1995. Malé dějiny filosofie. Praha: Zvon, 1995.
100% priebežného hodnotenia;
Priebežné hodnotenie zahŕňa dva priebežné testy (30% a 70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať aspoň 20% z prvého priebežného testu a minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Dejiny filozofie 2 sú zamerané na obdobie od nemeckého osvietenstva po súčasnosť.
Globálna charakteristika filozofického myslenia rozvíjaného v uvedenom období a kľúčové ideové a tematické posuny, ktoré filozofické myslenie v porovnaní s jeho predchádzajúcimi historickými formami zaznamenalo. Reprezentatívne filozofické smery a orientácie rozvíjané v tomto období, s bližším zameraním na ich kultúrno-historické a sociálno-politické pozadie, ich symptomatické znaky, metódy a špecifické pojmové mapy.
100/0
Absolvovanie predmetu poskytne poslucháčom určitú rukoväť pri orientácii v dnes už takmer neprehľadnej spleti rôznorodých filozofických smerov, hnutí, orientácií a postojov, poskytne im základnú kategoriálno-pojmovú výbavu a metodologické inštrumentárium upotrebiteľné i v iných špeciálnych vedách a disciplínach (sociológii, pedagogike, politológii, psychológii a pod.), čím napomôže preklenúť ich partikularizmus v prospech globálneho videnia a riešenia problémov súčasného sveta. Znalosť prístupov rozličných filozofických smerov k určitým problémom, poslucháčom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Kurz kladie dôraz i na mapovanie týchto presahov filozofie do iných zložiek kultúry. Takto vymedzené problémové pole poslucháčom pomôže reflektovať a špecifikovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytnúť argumenty pre obhájenie vlastných postojov a tým prispeje k lepšiemu sebapoznaniu a vlastnej sebaidentifikácii. Dejiny filozofie študentom umožňujú zážitok stretnutia s "iným", dávajú návody a pestujú návyky ako sa s ním vyrovnať a tým ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 22 hodín príprava na seminár – štúdium povinnej literatúry, 31 hodín práca na projekte. Spolu 75 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe. Dôraz na diskusiu, e-learning (moodle), kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá a pod.), kooperáciu. Výstup – odovzdanie projektu.
ANZENBACHER, A. (2001). Úvod do etiky. Praha: Academia, s. 13 – 17. ISBN 978-80-200-0917-5
GLUCHMAN, V. (2000). Úvod do etiky. Prešov: Univerzum, s. 7 – 103, 122 – 133. ISBN 978- 80-890-1200-0
GLUCHMANOVÁ, M., GLUCHMAN, V. (2008). Učiteľská etika. Prešov: FF PU (ESF), s. 88 – 127, 194 – 215. ISBN 978-80-806-8808-0
Odporúčaná literatúra:
HUPKOVÁ, M., PETLÁK, E. (2004). Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava:
IRIS, 2004. s. 11 – 26, 81 – 96. ISBN 978-80-89018-77-7
KOSOVÁ B. a kol. (2012). Vysokoškolské vzdelávanie učiteľov. Banská Bystrica: Pedagogická
fakulta UMB v Banskej Bystrici, s. 6 – 21, 52 – 61. ISBN 978-80-557-0353-4
LIESSMANN, K. P. (2012). Teorie nevzdělanosti. Praha: ACADEMIA, s. 37 – 61. ISBN 978-80-200-1677-5
MALANKIEVIČOVÁ, S. (2008). Profesijná etika. Prešov: FF PU (ESF), s. 13 – 35. ISBN 978-80-806-8811-0
REMIŠOVÁ, A. (1997). Podnikateľská etika. Nitra: ENIGMA, s. 12 – 49, 198 – 211.
VAJDA, J. (2004). Úvod do etiky. Nitra: Enigma, s. 13 - 56. ISBN 978-80-8913-212-6
VETEŠKA, J., TURECKIOVÁ, M. (2008). Kompetence ve vzdělávání. Praha: GRADA, s. 13 – 57. ISBN 978-80-247-1770-8
ŽILÍNEK, M. (1997). Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: IRIS, s. 12 –
108. ISBN 978-80-88778-60-3
WILLIAMS, B. (2021). Morálka: úvod do etiky. Praha: OYIKOYMENH. ISBN 978-80-7298-569-2
DANIŠKOVÁ, Z. (2013). Môže prístup „new public management“ dopomôcť k etablovaniu etického
kódexu učiteľa? 2013 dostupné na http://www.casopispedagogika.sk/rocnik-4/cislo-2/studia_daniskova.pdf
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine (30 bodov) a 70% projekt (70 bodov).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba im však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevedia kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Úvod do predmetu: zadefinovanie základných pojmov: etika a morálka.
Etika a profesijná etika: vymedzenie základných pojmov: aplikovaná etika – odvetvové delenie aplikovanej etiky. Profesijná etika ako súčasť aplikovanej etiky.
2. Profesijný takt a etiketa ako východisko pre formovanie etického kódexu jednotlivých profesií.
3. Učiteľská profesia a etický kódex učiteľa. Status a rola učiteľa. Riešenie dilem v učiteľskej profesii.
4. Pozitívna klíma v triede, vzťahy medzi činiteľmi klímy v škole.
5. Dohovor o právach dieťaťa.
6. Bližšie vymedzenie bioetiky a okruhov jej záujmu na konkrétnych príkladoch, problematika etického kódexu. Klasické etické teórie a alternatívne metódy pri riešení etických dilem.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Tematické zameranie kurzu oboznamuje študentov s aplikovanou etikou a jej odvetvovým delením, s
vymedzením základných pojmov etiky, vysvetľuje morálku ako sociálny regulátor, morálne normy a zásady tvorby etických kódexov. Zameriava sa na profesijnú etiku učiteľa - učiteľskú profesiu (kompetencie učiteľa, etické dilemy v učiteľskej profesii atď.) a význam etického kódexu v tejto profesii. Cieľom kurzu je poukázať na dôležitosť priaznivej klímy v triede a škole a pracovať s obsahom Dohovoru o právach dieťaťa. Na vybraných príkladoch z iných odvetvových druhov aplikovanej etiky (bioetika, etika médií atď.) poukázať na dôležitosť prítomnosti etického kódexu v profesiách, možnosti využitia klasických etických koncepcií a tiež rôznych alternatív pri riešení etických dilem.
Tieto poznatky je možné využiť pri ďalšom štúdiu, ako aj v reálnom živote. Zvolené metódy vzdelávania prispejú k ďalšiemu rozvoju kompetencií (kognitívna oblasť: pamäť, kritické myslenie, myslenie v súvislostiach, argumentácia; afektívna oblasť: postoje a presvedčenia, hodnoty; psychomotorická oblasť: digitálne zručnosti; sociálna oblasť: kooperácia, komunikácia).
Predmet svojím zameraním a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju k rozvoju dôležitých profesijných kompetencií budúcich učiteľov.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 22 hodín príprava na seminár – štúdium povinnej literatúry, 31 hodín práca na projekte. Spolu 75 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe. Dôraz na diskusiu, e-learning (moodle), kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá a pod.), kooperáciu. Výstup – odovzdanie projektu.
ANZENBACHER, A. (2001). Úvod do etiky. Praha: Academia, s. 13 – 17. ISBN 978-80-200-0917-5
GLUCHMAN, V. (2000). Úvod do etiky. Prešov: Univerzum, s. 7 – 103, 122 – 133. ISBN 978- 80-890-1200-0
GLUCHMANOVÁ, M., GLUCHMAN, V. (2008). Učiteľská etika. Prešov: FF PU (ESF), s. 88 – 127, 194 – 215. ISBN 978-80-806-8808-0
Odporúčaná literatúra:
HUPKOVÁ, M., PETLÁK, E. (2004). Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava:
IRIS, 2004. s. 11 – 26, 81 – 96. ISBN 978-80-89018-77-7
KOSOVÁ B. a kol. (2012). Vysokoškolské vzdelávanie učiteľov. Banská Bystrica: Pedagogická
fakulta UMB v Banskej Bystrici, s. 6 – 21, 52 – 61. ISBN 978-80-557-0353-4
LIESSMANN, K. P. (2012). Teorie nevzdělanosti. Praha: ACADEMIA, s. 37 – 61. ISBN 978-80-200-1677-5
MALANKIEVIČOVÁ, S. (2008). Profesijná etika. Prešov: FF PU (ESF), s. 13 – 35. ISBN 978-80-806-8811-0
REMIŠOVÁ, A. (1997). Podnikateľská etika. Nitra: ENIGMA, s. 12 – 49, 198 – 211.
VAJDA, J. (2004). Úvod do etiky. Nitra: Enigma, s. 13 - 56. ISBN 978-80-8913-212-6
VETEŠKA, J., TURECKIOVÁ, M. (2008). Kompetence ve vzdělávání. Praha: GRADA, s. 13 – 57. ISBN 978-80-247-1770-8
ŽILÍNEK, M. (1997). Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: IRIS, s. 12 –
108. ISBN 978-80-88778-60-3
WILLIAMS, B. (2021). Morálka: úvod do etiky. Praha: OYIKOYMENH. ISBN 978-80-7298-569-2
DANIŠKOVÁ, Z. (2013). Môže prístup „new public management“ dopomôcť k etablovaniu etického
kódexu učiteľa? 2013 dostupné na http://www.casopispedagogika.sk/rocnik-4/cislo-2/studia_daniskova.pdf
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine (30 bodov) a 70% projekt (70 bodov).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba im však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevedia kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Úvod do predmetu: zadefinovanie základných pojmov: etika a morálka.
Etika a profesijná etika: vymedzenie základných pojmov: aplikovaná etika – odvetvové delenie aplikovanej etiky. Profesijná etika ako súčasť aplikovanej etiky.
2. Profesijný takt a etiketa ako východisko pre formovanie etického kódexu jednotlivých profesií.
3. Učiteľská profesia a etický kódex učiteľa. Status a rola učiteľa. Riešenie dilem v učiteľskej profesii.
4. Pozitívna klíma v triede, vzťahy medzi činiteľmi klímy v škole.
5. Dohovor o právach dieťaťa.
6. Bližšie vymedzenie bioetiky a okruhov jej záujmu na konkrétnych príkladoch, problematika etického kódexu. Klasické etické teórie a alternatívne metódy pri riešení etických dilem.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Tematické zameranie kurzu oboznamuje študentov s aplikovanou etikou a jej odvetvovým delením, s
vymedzením základných pojmov etiky, vysvetľuje morálku ako sociálny regulátor, morálne normy a zásady tvorby etických kódexov. Zameriava sa na profesijnú etiku učiteľa - učiteľskú profesiu (kompetencie učiteľa, etické dilemy v učiteľskej profesii atď.) a význam etického kódexu v tejto profesii. Cieľom kurzu je poukázať na dôležitosť priaznivej klímy v triede a škole a pracovať s obsahom Dohovoru o právach dieťaťa. Na vybraných príkladoch z iných odvetvových druhov aplikovanej etiky (bioetika, etika médií atď.) poukázať na dôležitosť prítomnosti etického kódexu v profesiách, možnosti využitia klasických etických koncepcií a tiež rôznych alternatív pri riešení etických dilem.
Tieto poznatky je možné využiť pri ďalšom štúdiu, ako aj v reálnom živote. Zvolené metódy vzdelávania prispejú k ďalšiemu rozvoju kompetencií (kognitívna oblasť: pamäť, kritické myslenie, myslenie v súvislostiach, argumentácia; afektívna oblasť: postoje a presvedčenia, hodnoty; psychomotorická oblasť: digitálne zručnosti; sociálna oblasť: kooperácia, komunikácia).
Predmet svojím zameraním a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju k rozvoju dôležitých profesijných kompetencií budúcich učiteľov.
KICZKOVÁ, Z., SZAPUOVÁ, M. (Eds.). 2011. Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2011.
KICZKOVÁ, Z., SZAPUOVÁ, M., ZEZULOVÁ, J. (eds.). 2009. Na ceste k rodovej rovnosti. Ženy a muži v akademickom prostredí. Bratislava: IRIS, 2009.
OATES-INDRUCHOVÁ, L. (Ed.). 1998. Dívčí válka s ideologií. Praha: SLON, 1998. RENZETTI, C. M., CURRAN, D. J. 2005. Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum, 2005.
100% priebežného hodnotenia.
Priebežné hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných 8-10 úloh a priebežný test, za ktoré môže študent získať spolu 100 bodov. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
predmet sa otvorí, ak si ho zapíše najmenej 10 študentov
Predmet a ciele rodových štúdií; základné pojmy (pohlavie/rod, identita, socializácia, telo/sexualita, rovnosť/inakosť); interdisciplinárny pohľad na vzťahy medzi ženským a mužským svetom, dejiny feministického myslenia a ženského hnutia, rodová dimenzia socializácie, verejná/súkromná sféra z rodového aspektu, rodičovstvo a rodová rovnosť, politické otázky rodovej rovnosti; médiá, umenie a rod.
100/0
Poslucháči/ky sa orientujú v terminológii a získajú orientáciu v problematike rodových štúdií.
KICZKOVÁ, Z., SZAPUOVÁ, M. (Eds.). 2011. Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2011.
KICZKOVÁ, Z., SZAPUOVÁ, M., ZEZULOVÁ, J. (eds.). 2009. Na ceste k rodovej rovnosti. Ženy a muži v akademickom prostredí. Bratislava: IRIS, 2009.
OATES-INDRUCHOVÁ, L. (Ed.). 1998. Dívčí válka s ideologií. Praha: SLON, 1998. RENZETTI, C. M., CURRAN, D. J. 2005. Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum, 2005.
100% priebežného hodnotenia.
Priebežné hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných 8-10 úloh a priebežný test, za ktoré môže študent získať spolu 100 bodov. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
predmet sa otvorí, ak si ho zapíše najmenej 10 študentov
Predmet a ciele rodových štúdií; základné pojmy (pohlavie/rod, identita, socializácia, telo/sexualita, rovnosť/inakosť); interdisciplinárny pohľad na vzťahy medzi ženským a mužským svetom, dejiny feministického myslenia a ženského hnutia, rodová dimenzia socializácie, verejná/súkromná sféra z rodového aspektu, rodičovstvo a rodová rovnosť, politické otázky rodovej rovnosti; médiá, umenie a rod.
100/0
Poslucháči/ky sa orientujú v terminológii a získajú orientáciu v problematike rodových štúdií.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 30 hodín vypracovanie priebežne zadávaných úloh počas semestra. 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, prednášanie, práca s textom – metóda analýzy, interpretácie, aplikácie, práca s učebnicou, zážitkové metódy, skupinová práca, riadené samoštúdium – moodle.uniba.sk
Povinná literatúra:
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2011). Rodovo citlivá výchova, In: Kiczková, Z., Szapuová, M. Rodové štúdiá, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, s. 161-181. ISBN 978-80-223-2934-7
SMETÁČKOVÁ, I. (2016). Genderové vyjednávaní ve školních třídách. In: Genderové představy a vztahy. Praha: SLON, s. 177-216. ISBN 978-80-7419-229-6
SMETÁČKOVÁ, I., VLKOVÁ, K. (zost.). (2005). Gender ve škole I, II. Praha: Otevřená společnost, 2005.
Odporúčaná literatúra:
BABANOVÁ, A., MIŠKOLCI, J. (zost.). (2007). Genderově citlivá výchova: Kde začít? Praha: Žába na prameni. ISBN 978-80-239-8798-0
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2006). Rodovo citlivá výchova. Bratislava: EsFem.
CVIKOVÁ, J., JURÁŇOVÁ, J. (ed.). (2003). Ružový a modrý svet. Bratislava: Aspekt. ISBN 0-89140-02-5.
HOPPE, H., HOPPE, S., KREBEL, J. (2001). Sociálně psychologické hry pro dospívající: Rozvoj pohlavní identity, prevence agresivity a zneužívání. Praha: Portál, ISBN 978-80-7178-434-0
JARKOVSKÁ, L. (2014). Gender před tabulí. Praha: SLON. ISBN 978-80-7419-119-0.
LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M. (2003). Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach. Bratislava: Humanitas,. ISBN 80-89124-01-1.
OSAĎAN, R. RAPOŠOVÁ, P. SMETANOVÁ, D. (v tlači). Úvod do problematiky rodovosti a sexuality detí. Vysokoškolská učebnica. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
RENZETTI, C.M., CURRAN, D. J. (2005). Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum. ISBN 80-246-0525-2
ROVŇANOVÁ, L., LUKŠÍK, I., LUKŠÍKOVÁ, Ľ. (Eds.). (2007). Príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: OKAT PLUS, ISBN 978-80-8872-010-2.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného / záverečného hodnotenia 100/0.
100% priebežného hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných cca 6 - 8 úloh: zameraných na prácu s odborným textom a jeho aplikácia v príklade a interpretácia príkladu spracovaná na základe odborného textu, analýza stereotypov v učebných textoch, spracovanie odbornej literatúry do anotácie s otázkami k prečítanému textu. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Vymedzenie pojmov: rod (gender), pohlavie (sex), rodové stereotypy, rodovo citlivá výchova, priama a nepriama diskriminácia. Výchova a vzdelávanie z rodového aspektu - teórie rodovej socializácie, feministická pedagogika, modely rodovo citlivej pedagogiky. Rod v pedagogickom procese. Nerovnosti v škole z rodového pohľadu. Jazyk - rodová ne-citlivosť. Výskum, projekty, tvorba študijných materiálov, metodík - pohľad z rodového aspektu. Rodové aspekty výchovy k manželstvu a rodičovstvu/sexuálnej vzťahovej výchovy na školách.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti a študentky poznajú mechanizmy ako predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov) vo vzdelávaní; vedia identifikovať rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky vo výchovno-vzdelávacom procese. Používajú metódy na prehlbovanie rodovej demokracie v škole; Vnímajú edukačný proces z rodového aspektu. Dokážu pomenovať a nájsť súvislosti rodovo citlivej výchovy a prierezovej témy výchova k manželstvu a rodičovstvu (sexuálna výchova), uplatniť rodové hľadisko vo vzťahovej sexuálnej výchove.
Ciele vzdelávania:
Študentky a študenti nadobudnú vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov), eliminovať vo výchovno-vzdelávacom procese rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky, prehlbovať rodovú demokraciu v škole, vnímať edukačný proces z rodového aspektu.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 30 hodín vypracovanie priebežne zadávaných úloh počas semestra. 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, prednášanie, práca s textom – metóda analýzy, interpretácie, aplikácie, práca s učebnicou, zážitkové metódy, skupinová práca, riadené samoštúdium – moodle.uniba.sk
Povinná literatúra:
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2011). Rodovo citlivá výchova, In: Kiczková, Z., Szapuová, M. Rodové štúdiá, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, s. 161-181. ISBN 978-80-223-2934-7
SMETÁČKOVÁ, I. (2016). Genderové vyjednávaní ve školních třídách. In: Genderové představy a vztahy. Praha: SLON, s. 177-216. ISBN 978-80-7419-229-6
SMETÁČKOVÁ, I., VLKOVÁ, K. (zost.). (2005). Gender ve škole I, II. Praha: Otevřená společnost, 2005.
Odporúčaná literatúra:
BABANOVÁ, A., MIŠKOLCI, J. (zost.). (2007). Genderově citlivá výchova: Kde začít? Praha: Žába na prameni. ISBN 978-80-239-8798-0
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2006). Rodovo citlivá výchova. Bratislava: EsFem.
CVIKOVÁ, J., JURÁŇOVÁ, J. (ed.). (2003). Ružový a modrý svet. Bratislava: Aspekt. ISBN 0-89140-02-5.
HOPPE, H., HOPPE, S., KREBEL, J. (2001). Sociálně psychologické hry pro dospívající: Rozvoj pohlavní identity, prevence agresivity a zneužívání. Praha: Portál, ISBN 978-80-7178-434-0
JARKOVSKÁ, L. (2014). Gender před tabulí. Praha: SLON. ISBN 978-80-7419-119-0.
LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M. (2003). Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach. Bratislava: Humanitas,. ISBN 80-89124-01-1.
OSAĎAN, R. RAPOŠOVÁ, P. SMETANOVÁ, D. (v tlači). Úvod do problematiky rodovosti a sexuality detí. Vysokoškolská učebnica. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
RENZETTI, C.M., CURRAN, D. J. (2005). Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum. ISBN 80-246-0525-2
ROVŇANOVÁ, L., LUKŠÍK, I., LUKŠÍKOVÁ, Ľ. (Eds.). (2007). Príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: OKAT PLUS, ISBN 978-80-8872-010-2.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného / záverečného hodnotenia 100/0.
100% priebežného hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných cca 6 - 8 úloh: zameraných na prácu s odborným textom a jeho aplikácia v príklade a interpretácia príkladu spracovaná na základe odborného textu, analýza stereotypov v učebných textoch, spracovanie odbornej literatúry do anotácie s otázkami k prečítanému textu. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Vymedzenie pojmov: rod (gender), pohlavie (sex), rodové stereotypy, rodovo citlivá výchova, priama a nepriama diskriminácia. Výchova a vzdelávanie z rodového aspektu - teórie rodovej socializácie, feministická pedagogika, modely rodovo citlivej pedagogiky. Rod v pedagogickom procese. Nerovnosti v škole z rodového pohľadu. Jazyk - rodová ne-citlivosť. Výskum, projekty, tvorba študijných materiálov, metodík - pohľad z rodového aspektu. Rodové aspekty výchovy k manželstvu a rodičovstvu/sexuálnej vzťahovej výchovy na školách.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti a študentky poznajú mechanizmy ako predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov) vo vzdelávaní; vedia identifikovať rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky vo výchovno-vzdelávacom procese. Používajú metódy na prehlbovanie rodovej demokracie v škole; Vnímajú edukačný proces z rodového aspektu. Dokážu pomenovať a nájsť súvislosti rodovo citlivej výchovy a prierezovej témy výchova k manželstvu a rodičovstvu (sexuálna výchova), uplatniť rodové hľadisko vo vzťahovej sexuálnej výchove.
Ciele vzdelávania:
Študentky a študenti nadobudnú vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov), eliminovať vo výchovno-vzdelávacom procese rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky, prehlbovať rodovú demokraciu v škole, vnímať edukačný proces z rodového aspektu.
11 týždňov semestra: seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, kombinovane (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 90 hodín (22 hodín prezenčne + 68 hodín dištančne).
Vyučovacie metódy: Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).
BRŤKOVÁ, M., et al. (2000). Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava: Pressent, 250 s. ISBN 80-967824-4-4
JŮVA,V, jun., JŮVA, V. sen. (2003). Stručné dějiny pedagogiky. Brno: Paido, 91 s. ISBN 80-7315-062-X
KASPER, T, KASPEROVÁ, D. (2008). Dějiny pedagogiky. Praha: Grada, 224 s. ISBN 978-80-247-2429-4
KUDLÁČOVÁ, B. (2003). Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PF TU, 168 s. ISBN 80-89074-66-9
PORUBSKÝ, Š. (2012). Úryvky z dejín pedagogického myslenia. Banská Bystrica: PF UMB, 110 s. ISBN: 978-80-557-0433-3
PŠENÁK, J. (2012). Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽUŽ, 167 s. ISBN 978-80-554-0596-4
ŠMAHELOVÁ, B. (2008). Nástin vývoje pedagogického myšlení. Brno: MSD, spol. s r.o., 98 s. ISBN 978-80-7392-040-1.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študentov je v priebehu semestra vyriešiť 10 priebežne zadávaných úloh a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Riešenie každej úlohy je hodnotené na bodovej škále 3-0 podľa špecifických kritérií stanovených pre jednotlivé úlohy. Maximálny možný počet získaných bodov je 30.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov.
slovenský a český jazyk
Predmet, terminológia a systém dejín pedagogiky. Výchova a vzdelávanie v staroveku a stredoveku. Školstvo a pedagogické názory v období humanizmu a renesancie. Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského. Rozvoj školstva a pedagogického myslenia v diele vybraných predstaviteľov vo svete (Lock. Rousseau, Pestalozzi, Herbart, Tolstoj) a na území dnešného Slovenska (Bel, Tešedík, Fándly, Lehocký) v 17.-19. storočí. Pedagogické smery a školy 20. storočia vo svete. Školstvo na Slovensku v 20.storočí. Súčasné trendy vo výchove a vzdelávaní.
100/0
Po absolvovaní predmetu študenti dokážu používať odbornú terminológiu, vymedziť predmet a opísať systém dejín pedagogiky. Vedia vysvetliť kontext vzniku a hlavné znaky dejinných prúdov pedagogického myslenia, opísať a porovnať systémy výchovy a vzdelávania v jednotlivých historických obdobiach, vysvetliť názory a charakterizovať dielo významných osobností v dejinách výchovy a vzdelávania, kriticky ich hodnotiť a identifikovať ich vplyv na výchovu a vzdelávanie v súčasnosti.
Pri práci s pôvodnými historickými prameňmi a ich súčasnými interpretáciami budú študenti vedieť kriticky uvažovať a diskutovať o etických otázkach výchovy a vzdelávania, postavení a úlohách subjektov výchovy a vzdelávania. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti.
Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
11 týždňov semestra: seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, kombinovane (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 90 hodín (22 hodín prezenčne + 68 hodín dištančne).
Vyučovacie metódy: Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).
BRŤKOVÁ, M., et al. (2000). Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava: Pressent, 250 s. ISBN 80-967824-4-4
JŮVA,V, jun., JŮVA, V. sen. (2003). Stručné dějiny pedagogiky. Brno: Paido, 91 s. ISBN 80-7315-062-X
KASPER, T, KASPEROVÁ, D. (2008). Dějiny pedagogiky. Praha: Grada, 224 s. ISBN 978-80-247-2429-4
KUDLÁČOVÁ, B. (2003). Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PF TU, 168 s. ISBN 80-89074-66-9
PORUBSKÝ, Š. (2012). Úryvky z dejín pedagogického myslenia. Banská Bystrica: PF UMB, 110 s. ISBN: 978-80-557-0433-3
PŠENÁK, J. (2012). Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽUŽ, 167 s. ISBN 978-80-554-0596-4
ŠMAHELOVÁ, B. (2008). Nástin vývoje pedagogického myšlení. Brno: MSD, spol. s r.o., 98 s. ISBN 978-80-7392-040-1.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študentov je v priebehu semestra vyriešiť 10 priebežne zadávaných úloh a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Riešenie každej úlohy je hodnotené na bodovej škále 3-0 podľa špecifických kritérií stanovených pre jednotlivé úlohy. Maximálny možný počet získaných bodov je 30.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov.
slovenský a český jazyk
Predmet, terminológia a systém dejín pedagogiky. Výchova a vzdelávanie v staroveku a stredoveku. Školstvo a pedagogické názory v období humanizmu a renesancie. Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského. Rozvoj školstva a pedagogického myslenia v diele vybraných predstaviteľov vo svete (Lock. Rousseau, Pestalozzi, Herbart, Tolstoj) a na území dnešného Slovenska (Bel, Tešedík, Fándly, Lehocký) v 17.-19. storočí. Pedagogické smery a školy 20. storočia vo svete. Školstvo na Slovensku v 20.storočí. Súčasné trendy vo výchove a vzdelávaní.
100/0
Po absolvovaní predmetu študenti dokážu používať odbornú terminológiu, vymedziť predmet a opísať systém dejín pedagogiky. Vedia vysvetliť kontext vzniku a hlavné znaky dejinných prúdov pedagogického myslenia, opísať a porovnať systémy výchovy a vzdelávania v jednotlivých historických obdobiach, vysvetliť názory a charakterizovať dielo významných osobností v dejinách výchovy a vzdelávania, kriticky ich hodnotiť a identifikovať ich vplyv na výchovu a vzdelávanie v súčasnosti.
Pri práci s pôvodnými historickými prameňmi a ich súčasnými interpretáciami budú študenti vedieť kriticky uvažovať a diskutovať o etických otázkach výchovy a vzdelávania, postavení a úlohách subjektov výchovy a vzdelávania. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti.
Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, výklad, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.
Povinná literatúra:
NOVOTNÁ, E. (2017). Pedagogika voľného času. Teória výchovy mimo vyučovania vo voľnom
čase. Rokus: Prešov. 224s. ISBN 978-80-89540-58-0
ZELINOVÁ, M. (2007). Hry pro rozvoj emocí a komunikace. Koncepce a model tvorivěhumanistické výchovy. Portál: Praha, 2007. 139s. ISBN 978-80-7367-197-6 (e-kniha)
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ, B., KOLDEOVÁ, L. (v tlači). Voľný čas v práci učiteľa a ďalších pedagogických profesií. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži A, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
JASLOVSKÁ, B., STRAKOŠ, J. (v tlači). Profesijný rast učiteľa: formálne a neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži B, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
KRATOCHVÍLOVÁ, E. (2010). Pedagogika voľného času. Výchova v čase mimo vyučovania v
pedagogickej teórii a v praxi. Trnava: Typii Universitatis Tyrnaviensis, VEDY. 356 s. ISBN
978-80-8082-330-6
ZELINOVÁ, M. (2012). Voľný čas efektívne a tvorivo. Teória a prax výchovy mimo vyučovania.
Bratislava: Iura Edition, 146s. ISBN 978-80-8078-479-9
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu: 100% priebežného hodnotenia.
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (40+60, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe.
Semestrálna práca: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 40b (20+20). Zahŕňa elektronické portfólio - plán zážitkových aktivít v kontexte výchovy vo voľnom čase na základe stanovenej štruktúry (20b) a jeho odprezentovanie, resp. aplikácia vytvorených aktivít na výučbe (20b).
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí, a to z vedomostného testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov a štúdia odbornej literatúry.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike voľného času, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike voľného času, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike voľného času, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike voľného času, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike voľného času, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský, český
Stručná osnova predmetu:
Pedagogika voľného času má priblížiť študentom významnú sféru voľného času prostredníctvom záujmovej činnosti, ktorá predstavuje dôležitú hodnotu pre jednotlivca, a ktorá je potrebná pri cielenej výchove detí, mládeže a dospelých. Predmet Pedagogika voľného času objasňuje základné pedagogické kategórie v priamom prepojení teoretickej i praktickej prípravy. Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných pojmoch z oblasti pedagogiky voľného času, o voľnočasových organizáciách zameraných pre deti, mládež, dospelých a o aktivizujúcich didaktických metódach či zážitkovom učení pre tvorbu záujmovej činnosti.
Témy:
Základné pojmy pedagogiky voľného času. Ciele výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Didaktický proces výchovy vo voľnom čase a tvorba plánu aktivizujúcej záujmovej činnosti - poslanie, ciele, úlohy, zásady, obsah, formy a metódy. Výchovno-vzdelávacie oblasti činnosti mimo vyučovania. Záujmy a záujmová činnosť vo výchove vo voľnom čase. Problémy výchovy vo voľnom čase. Terénne práce (streetwork), prevencia, dobrovoľníctvo. Nové prístupy v pedagogike voľného času. Osobnosť pedagóga, sociálneho asistenta, animátora v procesoch výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Vychovávateľ a výchova a vzdelávanie v ŠKD. Inštitúcie a zariadenia zabezpečujúce voľný čas a záujmovú činnosť.
100/0
Ciele a výsledky vzdelávania:
Študent absolvovaním predmetu Pedagogika voľného času by mal:
poznať obsah pedagogiky voľného času ako vednej disciplíny: funkcie, ciele a požiadavky, oblasti výchovy vo voľnom čase,
poznať subjekty výchovy vo voľnom čase a ich význam v rámci zmysluplného ovplyvňovania voľného času jedinca v spoločnosti,
vedieť aplikovať nadobudnuté vedomosti pri tvorbe aktivít záujmovej činnosti vo voľnom čase,
vedieť vytvoriť plán záujmovej činnosti a zároveň ho vedieť aplikovať cez praktické úlohy,
vedieť odprezentovať svoje tvorivé výstupy pred skupinou,
vedieť odôvodniť vhodnosť výberu didaktických kategórií v rámci plánu záujmovej činnosti,
porozumieť dôležitosti voľného času ako základnej hodnote v živote človeka.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej digitálne zručnosti – študent realizuje tvorbu webstránky ako e-portfólia s využitím spätnej väzby, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, výklad, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.
Povinná literatúra:
NOVOTNÁ, E. (2017). Pedagogika voľného času. Teória výchovy mimo vyučovania vo voľnom
čase. Rokus: Prešov. 224s. ISBN 978-80-89540-58-0
ZELINOVÁ, M. (2007). Hry pro rozvoj emocí a komunikace. Koncepce a model tvorivěhumanistické výchovy. Portál: Praha, 2007. 139s. ISBN 978-80-7367-197-6 (e-kniha)
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ, B., KOLDEOVÁ, L. (v tlači). Voľný čas v práci učiteľa a ďalších pedagogických profesií. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži A, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
JASLOVSKÁ, B., STRAKOŠ, J. (v tlači). Profesijný rast učiteľa: formálne a neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži B, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
KRATOCHVÍLOVÁ, E. (2010). Pedagogika voľného času. Výchova v čase mimo vyučovania v
pedagogickej teórii a v praxi. Trnava: Typii Universitatis Tyrnaviensis, VEDY. 356 s. ISBN
978-80-8082-330-6
ZELINOVÁ, M. (2012). Voľný čas efektívne a tvorivo. Teória a prax výchovy mimo vyučovania.
Bratislava: Iura Edition, 146s. ISBN 978-80-8078-479-9
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu: 100% priebežného hodnotenia.
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (40+60, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe.
Semestrálna práca: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 40b (20+20). Zahŕňa elektronické portfólio - plán zážitkových aktivít v kontexte výchovy vo voľnom čase na základe stanovenej štruktúry (20b) a jeho odprezentovanie, resp. aplikácia vytvorených aktivít na výučbe (20b).
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí, a to z vedomostného testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov a štúdia odbornej literatúry.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike voľného času, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike voľného času, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike voľného času, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike voľného času, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike voľného času, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský, český
Stručná osnova predmetu:
Pedagogika voľného času má priblížiť študentom významnú sféru voľného času prostredníctvom záujmovej činnosti, ktorá predstavuje dôležitú hodnotu pre jednotlivca, a ktorá je potrebná pri cielenej výchove detí, mládeže a dospelých. Predmet Pedagogika voľného času objasňuje základné pedagogické kategórie v priamom prepojení teoretickej i praktickej prípravy. Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných pojmoch z oblasti pedagogiky voľného času, o voľnočasových organizáciách zameraných pre deti, mládež, dospelých a o aktivizujúcich didaktických metódach či zážitkovom učení pre tvorbu záujmovej činnosti.
Témy:
Základné pojmy pedagogiky voľného času. Ciele výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Didaktický proces výchovy vo voľnom čase a tvorba plánu aktivizujúcej záujmovej činnosti - poslanie, ciele, úlohy, zásady, obsah, formy a metódy. Výchovno-vzdelávacie oblasti činnosti mimo vyučovania. Záujmy a záujmová činnosť vo výchove vo voľnom čase. Problémy výchovy vo voľnom čase. Terénne práce (streetwork), prevencia, dobrovoľníctvo. Nové prístupy v pedagogike voľného času. Osobnosť pedagóga, sociálneho asistenta, animátora v procesoch výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Vychovávateľ a výchova a vzdelávanie v ŠKD. Inštitúcie a zariadenia zabezpečujúce voľný čas a záujmovú činnosť.
100/0
Ciele a výsledky vzdelávania:
Študent absolvovaním predmetu Pedagogika voľného času by mal:
poznať obsah pedagogiky voľného času ako vednej disciplíny: funkcie, ciele a požiadavky, oblasti výchovy vo voľnom čase,
poznať subjekty výchovy vo voľnom čase a ich význam v rámci zmysluplného ovplyvňovania voľného času jedinca v spoločnosti,
vedieť aplikovať nadobudnuté vedomosti pri tvorbe aktivít záujmovej činnosti vo voľnom čase,
vedieť vytvoriť plán záujmovej činnosti a zároveň ho vedieť aplikovať cez praktické úlohy,
vedieť odprezentovať svoje tvorivé výstupy pred skupinou,
vedieť odôvodniť vhodnosť výberu didaktických kategórií v rámci plánu záujmovej činnosti,
porozumieť dôležitosti voľného času ako základnej hodnote v živote človeka.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej digitálne zručnosti – študent realizuje tvorbu webstránky ako e-portfólia s využitím spätnej väzby, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.
2 hodiny seminár týždenne, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava seminárnej práce; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom a riešenie priebežne zadávaných úloh).
Povinná literatúra:
POTOČÁROVÁ, M. (2018). Etika v rodinných vzťahoch. Bratislava: Univerzita Komenského, 228 s. ISBN 97-880-223-3998-8.
POTOČÁROVÁ, M. (2008). Pedagogika rodiny. Teoretické východiská RV. Bratislava: UK, 216 s. ISBN 978-80-223-2458-8.
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: IKAR, 146 s. ISBN 978-80-8200-034-7.
Odporučená literatúra:
BAKOŠOVÁ, Z., ZEMANČÍKOVÁ, V. (2011). Výchova sociálnych a prosociálnych kompetencií v rodine. In: Teórie sociálnej pedagogiky: edukačné, sociálne a komunikačné aspekty [Z. Bakošová]. Bratislava: Slovenská pedagogická spoločnosť SAV, 2011.184 s. ISBN 978-80-970675-0-2.
BRISCH, K. H. (2011). Bezpečná vzťahová väzba. Attachment v tehotenstve a prvých rokoch života. Trenčín: Vydavateľstvo F, 150 s. ISBN 978-80-88952-67-1.
POTOČÁROVÁ, M. Výchova k hodnotám v slovenskej rodine. In Pedagogická orientace, 45(5-6),1996.
PŠENIČKA, O. 1995. Sexuální výchova v rodině. Hradec Králové: Rodina, 310s. ISBN-10 8090152414.
ZEMANČÍKOVÁ, V. 2008. Fyzické tresty vo výchove detí v rodine. In: Výchova v pedagogickom výskume a praxi. zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2008.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 40). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študent absolvuje priebežné písomné preverenie vedomostí (maximálny možný počet získaných bodov - 60). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky (v kombinácii).
Stručná osnova predmetu:
1. Definícia rodiny (tradičné verzus novšie poňatie rodiny), typológia a funkcie rodiny.
2. Základné demografické zmeny rodiny v historickom kontexte (od tradičnej k postmodernej rodine).
3. Životný cyklus rodiny. Manželstvo ako inštitúcia. Výchova k manželstvu a rodičovstvu.
4. (Ne)stabilná rodina - súčasná rodina a otázka rozvodovosti. Nevhodné prístupy v rodinnej výchove v období rozvodu. Žiak v škole v období procesu rozvodu rodičov.
5. Alternatívne formy spolužitia (kohabitácia, mingle, single, „patchwork“, homosexuálne partnerstvá...) – špecifiká rodinnej výchovy v alternatívnych formách spolužitia.
6. Pedagogika rodiny. Teória rodinnej výchovy. Ciele, obsah, metódy a prostriedky rodinnej výchovy. Štýly rodinnej výchovy.
7. Vzťahová väzba (attachment) ako kľúčový predpoklad harmonického vývinu osobnosti. Prejavy žiaka v škole vzhľadom na typ vzťahovej väzby.
8. Náhradná rodinná výchova. Špecifiká výchovy dieťaťa v náhradnej starostlivosti.
9. Rôzne formy násilia v rodine a ich negatívny dopad na osobnosť dieťaťa.
10. Špecifiká rodinnej výchovy v rodine s deťmi so zdravotným postihnutím.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu Rodinná výchova je sprostredkovať základné informácie o rodine ako výchovnej inštitúcií a o možných dopadoch špecifík rodinného života a rodinnej výchovy do výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Študent dokáže definovať rodinu ako výchovnú inštitúciu, pamätá si jej funkcie, ovláda typológiu rodín. Vie vysvetliť premeny rodiny v historickom kontexte a premeny rodiny v rámci jej životného cyklu. Pozná a rozumie výchovným cieľom, obsahu, metódam a prostriedkom rodinnej výchovy. Študent dokáže kriticky zhodnotiť a sformulovať špecifiká rodinnej výchovy v alternatívnych formách partnerského spolužitia. Dokáže kategorizovať štýly rodinnej výchovy. Popísať a interpretovať nevhodné prístupy v rodinnej výchove a predpokladať ich možné dopady na prejavy žiaka v škole. Študent vie použiť osvojené vedomosti v riešení výchovno-vzdelávacích ťažkostí žiaka vyplývajúcich zo špecifík rodinného života a rodinnej výchovy.
Prenositeľné spôsobilosti: analýzou, navrhovaním riešení a diskusiou problémových úloh zadávaných počas seminárov je študent schopný komunikovať svoje závery, kriticky myslieť, uvažovať v súvislostiach.
2 hodiny seminár týždenne, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava seminárnej práce; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom a riešenie priebežne zadávaných úloh).
Povinná literatúra:
POTOČÁROVÁ, M. (2018). Etika v rodinných vzťahoch. Bratislava: Univerzita Komenského, 228 s. ISBN 97-880-223-3998-8.
POTOČÁROVÁ, M. (2008). Pedagogika rodiny. Teoretické východiská RV. Bratislava: UK, 216 s. ISBN 978-80-223-2458-8.
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: IKAR, 146 s. ISBN 978-80-8200-034-7.
Odporučená literatúra:
BAKOŠOVÁ, Z., ZEMANČÍKOVÁ, V. (2011). Výchova sociálnych a prosociálnych kompetencií v rodine. In: Teórie sociálnej pedagogiky: edukačné, sociálne a komunikačné aspekty [Z. Bakošová]. Bratislava: Slovenská pedagogická spoločnosť SAV, 2011.184 s. ISBN 978-80-970675-0-2.
BRISCH, K. H. (2011). Bezpečná vzťahová väzba. Attachment v tehotenstve a prvých rokoch života. Trenčín: Vydavateľstvo F, 150 s. ISBN 978-80-88952-67-1.
POTOČÁROVÁ, M. Výchova k hodnotám v slovenskej rodine. In Pedagogická orientace, 45(5-6),1996.
PŠENIČKA, O. 1995. Sexuální výchova v rodině. Hradec Králové: Rodina, 310s. ISBN-10 8090152414.
ZEMANČÍKOVÁ, V. 2008. Fyzické tresty vo výchove detí v rodine. In: Výchova v pedagogickom výskume a praxi. zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2008.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 40). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študent absolvuje priebežné písomné preverenie vedomostí (maximálny možný počet získaných bodov - 60). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky (v kombinácii).
Stručná osnova predmetu:
1. Definícia rodiny (tradičné verzus novšie poňatie rodiny), typológia a funkcie rodiny.
2. Základné demografické zmeny rodiny v historickom kontexte (od tradičnej k postmodernej rodine).
3. Životný cyklus rodiny. Manželstvo ako inštitúcia. Výchova k manželstvu a rodičovstvu.
4. (Ne)stabilná rodina - súčasná rodina a otázka rozvodovosti. Nevhodné prístupy v rodinnej výchove v období rozvodu. Žiak v škole v období procesu rozvodu rodičov.
5. Alternatívne formy spolužitia (kohabitácia, mingle, single, „patchwork“, homosexuálne partnerstvá...) – špecifiká rodinnej výchovy v alternatívnych formách spolužitia.
6. Pedagogika rodiny. Teória rodinnej výchovy. Ciele, obsah, metódy a prostriedky rodinnej výchovy. Štýly rodinnej výchovy.
7. Vzťahová väzba (attachment) ako kľúčový predpoklad harmonického vývinu osobnosti. Prejavy žiaka v škole vzhľadom na typ vzťahovej väzby.
8. Náhradná rodinná výchova. Špecifiká výchovy dieťaťa v náhradnej starostlivosti.
9. Rôzne formy násilia v rodine a ich negatívny dopad na osobnosť dieťaťa.
10. Špecifiká rodinnej výchovy v rodine s deťmi so zdravotným postihnutím.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu Rodinná výchova je sprostredkovať základné informácie o rodine ako výchovnej inštitúcií a o možných dopadoch špecifík rodinného života a rodinnej výchovy do výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Študent dokáže definovať rodinu ako výchovnú inštitúciu, pamätá si jej funkcie, ovláda typológiu rodín. Vie vysvetliť premeny rodiny v historickom kontexte a premeny rodiny v rámci jej životného cyklu. Pozná a rozumie výchovným cieľom, obsahu, metódam a prostriedkom rodinnej výchovy. Študent dokáže kriticky zhodnotiť a sformulovať špecifiká rodinnej výchovy v alternatívnych formách partnerského spolužitia. Dokáže kategorizovať štýly rodinnej výchovy. Popísať a interpretovať nevhodné prístupy v rodinnej výchove a predpokladať ich možné dopady na prejavy žiaka v škole. Študent vie použiť osvojené vedomosti v riešení výchovno-vzdelávacích ťažkostí žiaka vyplývajúcich zo špecifík rodinného života a rodinnej výchovy.
Prenositeľné spôsobilosti: analýzou, navrhovaním riešení a diskusiou problémových úloh zadávaných počas seminárov je študent schopný komunikovať svoje závery, kriticky myslieť, uvažovať v súvislostiach.
TÓTHOVÁ, R. 2013. Implementácia kurikula do vyučovacieho procesu. Bratislava: Z-F Lingua, 2013.
TOTHOVÁ, R. 2011. Tímové vyučovanie ako podporný faktor úspešnej implementácie konštruktivisticky vedeného vyučovania na ZŠ. In Aktuálne otázky pedagogiky: vedecký zborník pri príležitosti 65. výročia založenia PdF UK v Bratislave (CD-ROM). Bratislava: Univerzita Komenského, 2011.
KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS, 2008.
KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. 2012. Proces výučby a digitálne technológie. Bratislava/Martin: Alfa print, s. r. o., 2012.
TONUCCI, F. 1991. Vyučovat nebo naučit? Praha : PdF UK, 1991.
HELD, Ľ., PUPALA, B., OSUSKÁ, Ľ. 1994. Konštruktivistický prístup k učeniu a vyučovaniu (empirický pohľad). Pedagogická revue, 46, 1994, č. 7-8, s. 319-327
HELD, Ľ., PUPALA, B. 1995. Psychogenéza žiakovho poznania vo vyučovaní. Bratislava: PdF UK, 1995.
HELD, Ľ. 2001. Príroda – deti – vedecké vzdelávanie. In KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. (eds.): Předškolní a primární pedagogika. Praha : Portál 2001, s. 347 – 362.
PASCH, M. a kol. 2005. Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině. Praha: Portál, 2005. ŠKODA, J. – DOULÍK, P. 2011. Psychodidaktika: metody efektivního a smysluplného učení a vyučování. Praha : Grada, 2011.
100% priebežného hodnotenia;
V priebehu semestra študenti musia vypracovať 2 seminárne práce podľa zadania vyučujúceho v celkovej hodnote 60 bodov (jednou z nich bude Príprava na konštruktivisticky vedenú vyučovaciu jednotku), študenti v priebehu semestra taktiež absolvujú písomnú previerku vedomostí z predmetnej problematiky v celkovej hodnote 40 bodov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky (v kombinácii).
Predmet sa obsahovo zameriava na teoretické a zároveň aj praktické uchopenie konceptov (diskurzov) konštruktivizmus (sociálny konštruktivizmus) verzus transmisia v edukačnom procese.
Konštruktivizmus a sociálny konštruktivizmus sú reakciou na didaktické prístupy zodpovedajúce behaviorizmu, akademizmu, ako i programové vyučovanie. Konštruktivizmus tvrdí, že učenie sa je aktívny, kontextualizovaný proces konštruovania poznania. Poznanie je konštruované na základe osobnej skúsenosti (ide o aktívny pokus utvárať si poznanie) a hypotéz životného (sociokultúrneho) prostredia. Žiaci si priebežne tieto hypotézy overujú prostredníctvom sociálnych rokovaní. Každý jednotlivec má iné vysvetlenia, interpretácie a konštrukcie pochádzajúce z poznávacieho procesu. Dieťa, žiak, študent nie je nepopísaný list (tabula rasa), ale operuje skúsenosťami z minulosti a adaptuje ich, ako dôležité kultúrne faktory, na rôzne situácie. Učenie sa je poňaté ako sociokultúrna skúsenosť, aktívna činnosť a dialogický proces (vydiskutovávanie významov a uplatňovanie rokovacích stratégií), problém zakladajúci učenie sa.
100/0
Medzi hlavné vzdelávacie výstupy predmetu u študentov patrí nadobudnutie potrebnej miery teoretických poznatkov o konštruktivistickej (sociálno-konštruktivistickej) paradigme výučby verzus transmisívnej paradigme výučby, ktorá študentom umožní rozvoj schopnosti identifikovať v pozorovanom edukačnom (vyučovacom) procese transmisívne či konštruktivistické (sociálno-konštruktivistické) prvky, a tiež rozvoj schopnosti zmysluplne nadizajnovať vyučovací proces v rámci konštruktivistickej (sociálno-konštruktivistickej) paradigmy. Jedným z cieľov predmetu je, aby študenti učiteľského štúdia dokázali „konštruktivisticky myslieť“ o výučbe a dokázali si pripraviť konštruktivisticky vedenú vyučovaciu jednotku vo výučbe akéhokoľvek predmetu, ktorého učiteľstvo študujú.
TÓTHOVÁ, R. 2013. Implementácia kurikula do vyučovacieho procesu. Bratislava: Z-F Lingua, 2013.
TOTHOVÁ, R. 2011. Tímové vyučovanie ako podporný faktor úspešnej implementácie konštruktivisticky vedeného vyučovania na ZŠ. In Aktuálne otázky pedagogiky: vedecký zborník pri príležitosti 65. výročia založenia PdF UK v Bratislave (CD-ROM). Bratislava: Univerzita Komenského, 2011.
KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS, 2008.
KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. 2012. Proces výučby a digitálne technológie. Bratislava/Martin: Alfa print, s. r. o., 2012.
TONUCCI, F. 1991. Vyučovat nebo naučit? Praha : PdF UK, 1991.
HELD, Ľ., PUPALA, B., OSUSKÁ, Ľ. 1994. Konštruktivistický prístup k učeniu a vyučovaniu (empirický pohľad). Pedagogická revue, 46, 1994, č. 7-8, s. 319-327
HELD, Ľ., PUPALA, B. 1995. Psychogenéza žiakovho poznania vo vyučovaní. Bratislava: PdF UK, 1995.
HELD, Ľ. 2001. Príroda – deti – vedecké vzdelávanie. In KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. (eds.): Předškolní a primární pedagogika. Praha : Portál 2001, s. 347 – 362.
PASCH, M. a kol. 2005. Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině. Praha: Portál, 2005. ŠKODA, J. – DOULÍK, P. 2011. Psychodidaktika: metody efektivního a smysluplného učení a vyučování. Praha : Grada, 2011.
100% priebežného hodnotenia;
V priebehu semestra študenti musia vypracovať 2 seminárne práce podľa zadania vyučujúceho v celkovej hodnote 60 bodov (jednou z nich bude Príprava na konštruktivisticky vedenú vyučovaciu jednotku), študenti v priebehu semestra taktiež absolvujú písomnú previerku vedomostí z predmetnej problematiky v celkovej hodnote 40 bodov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky (v kombinácii).
Predmet sa obsahovo zameriava na teoretické a zároveň aj praktické uchopenie konceptov (diskurzov) konštruktivizmus (sociálny konštruktivizmus) verzus transmisia v edukačnom procese.
Konštruktivizmus a sociálny konštruktivizmus sú reakciou na didaktické prístupy zodpovedajúce behaviorizmu, akademizmu, ako i programové vyučovanie. Konštruktivizmus tvrdí, že učenie sa je aktívny, kontextualizovaný proces konštruovania poznania. Poznanie je konštruované na základe osobnej skúsenosti (ide o aktívny pokus utvárať si poznanie) a hypotéz životného (sociokultúrneho) prostredia. Žiaci si priebežne tieto hypotézy overujú prostredníctvom sociálnych rokovaní. Každý jednotlivec má iné vysvetlenia, interpretácie a konštrukcie pochádzajúce z poznávacieho procesu. Dieťa, žiak, študent nie je nepopísaný list (tabula rasa), ale operuje skúsenosťami z minulosti a adaptuje ich, ako dôležité kultúrne faktory, na rôzne situácie. Učenie sa je poňaté ako sociokultúrna skúsenosť, aktívna činnosť a dialogický proces (vydiskutovávanie významov a uplatňovanie rokovacích stratégií), problém zakladajúci učenie sa.
100/0
Medzi hlavné vzdelávacie výstupy predmetu u študentov patrí nadobudnutie potrebnej miery teoretických poznatkov o konštruktivistickej (sociálno-konštruktivistickej) paradigme výučby verzus transmisívnej paradigme výučby, ktorá študentom umožní rozvoj schopnosti identifikovať v pozorovanom edukačnom (vyučovacom) procese transmisívne či konštruktivistické (sociálno-konštruktivistické) prvky, a tiež rozvoj schopnosti zmysluplne nadizajnovať vyučovací proces v rámci konštruktivistickej (sociálno-konštruktivistickej) paradigmy. Jedným z cieľov predmetu je, aby študenti učiteľského štúdia dokázali „konštruktivisticky myslieť“ o výučbe a dokázali si pripraviť konštruktivisticky vedenú vyučovaciu jednotku vo výučbe akéhokoľvek predmetu, ktorého učiteľstvo študujú.
HERMOCHOVÁ, S. 2005. Skupinová dynamika ve školní tříde. Praha : Aisis, 2005. KARNSOVÁ, M. 1995. Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Portál 1995.
ALEXOVÁ, S., VOPEL, K. W. 1992. Nechaj ma, chcem sa učiť sám 1.-4. Bratislava: SPN 1992.
BAKALÁŘ, E. 2010. Hry pro osobní rozvoj: 50 osvědčených psychoher a aktivit pro posílení sociální inteligence. Praha : Computer Press, 2010.
HERMOCHOVÁ, S. 1994. Hry pro život. Praha : Portál 1994.
HERMOCHOVÁ, S. 2004. Hry pro dospělé. Praha : Grada, 2004.
HERMOCHOVÁ, S. 2006. Teambuilding. Praha : Grada, 2006.
FRANC, D., ZOUNKOVÁ, D., MARTIN, A. 2007. Učení zážitkem a hrou: praktická příručka instruktora. Praha : Computer Press, 2007.
INSTRUKTOŘI BRNO. 2007. Fond her: 52 nejlepších her z akcí a kurzů. Praha : Computer Press, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Podmienkou absolvovania uvedeného predmetu je aktívna účasť študentov v blokovej výučbe (50 bodov) a spracovanie reflexie (50 bodov) z absolvovaného cvičenia so zameraním na možnosti využitia zažitých a získaných skúseností a poznatkov v učiteľskej praxi študentov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
výučba prebieha blokovou formou
Obsahovú náplň tréningu zastrešuje ústredná tematika – práca so skupinou, skupinová dynamika, fázy vývoja skupiny (triedy), tímová spolupráca. Zameranie tréningu bude na 3 nasledujúce podtémy:
a) Činnosti: hry – zoznamovacie, skupinové, pohybové, relaxačné a ich výchovné a vzdelávacie využitie, riešenie praktických problémov zo života.
b) Komunity: činnosť v komunitách (triedach), princípy a organizácia komunity, otvorená a obojstranná komunikácia, sociálne učenie priamou skúsenosťou, dôraz na kontakty, vzťahy a spoluprácu.
c) Tímová spolupráca: práca so skupinou (triedou) metodikou zážitkovej pedagogiky so zameraním na zvyšovanie efektívnej vzájomnej spolupráce a komunikácie, sledovanie dynamiky skupiny a fáz vývoja skupiny (triedy).
100/0
Študenti si v priebehu absolvovania kurzu rozšíria teoretické vedomosti a najmä praktické zručnosti v tematike práce so skupinou (s triedou), dynamikou skupiny so zameraním sa na obojstrannú efektívnu komunikáciu učiteľa a žiakov a na formovanie úspešnej, spolupracujúcej komunity (triedy). Študenti v rámci praktického cvičenia nadobudnú základné zručnosti v práci so zážitkovými metódami.
HERMOCHOVÁ, S. 2005. Skupinová dynamika ve školní tříde. Praha : Aisis, 2005. KARNSOVÁ, M. 1995. Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Portál 1995.
ALEXOVÁ, S., VOPEL, K. W. 1992. Nechaj ma, chcem sa učiť sám 1.-4. Bratislava: SPN 1992.
BAKALÁŘ, E. 2010. Hry pro osobní rozvoj: 50 osvědčených psychoher a aktivit pro posílení sociální inteligence. Praha : Computer Press, 2010.
HERMOCHOVÁ, S. 1994. Hry pro život. Praha : Portál 1994.
HERMOCHOVÁ, S. 2004. Hry pro dospělé. Praha : Grada, 2004.
HERMOCHOVÁ, S. 2006. Teambuilding. Praha : Grada, 2006.
FRANC, D., ZOUNKOVÁ, D., MARTIN, A. 2007. Učení zážitkem a hrou: praktická příručka instruktora. Praha : Computer Press, 2007.
INSTRUKTOŘI BRNO. 2007. Fond her: 52 nejlepších her z akcí a kurzů. Praha : Computer Press, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Podmienkou absolvovania uvedeného predmetu je aktívna účasť študentov v blokovej výučbe (50 bodov) a spracovanie reflexie (50 bodov) z absolvovaného cvičenia so zameraním na možnosti využitia zažitých a získaných skúseností a poznatkov v učiteľskej praxi študentov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
výučba prebieha blokovou formou
Obsahovú náplň tréningu zastrešuje ústredná tematika – práca so skupinou, skupinová dynamika, fázy vývoja skupiny (triedy), tímová spolupráca. Zameranie tréningu bude na 3 nasledujúce podtémy:
a) Činnosti: hry – zoznamovacie, skupinové, pohybové, relaxačné a ich výchovné a vzdelávacie využitie, riešenie praktických problémov zo života.
b) Komunity: činnosť v komunitách (triedach), princípy a organizácia komunity, otvorená a obojstranná komunikácia, sociálne učenie priamou skúsenosťou, dôraz na kontakty, vzťahy a spoluprácu.
c) Tímová spolupráca: práca so skupinou (triedou) metodikou zážitkovej pedagogiky so zameraním na zvyšovanie efektívnej vzájomnej spolupráce a komunikácie, sledovanie dynamiky skupiny a fáz vývoja skupiny (triedy).
100/0
Študenti si v priebehu absolvovania kurzu rozšíria teoretické vedomosti a najmä praktické zručnosti v tematike práce so skupinou (s triedou), dynamikou skupiny so zameraním sa na obojstrannú efektívnu komunikáciu učiteľa a žiakov a na formovanie úspešnej, spolupracujúcej komunity (triedy). Študenti v rámci praktického cvičenia nadobudnú základné zručnosti v práci so zážitkovými metódami.
2 hodiny týždenne - seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava na semináre; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy - výklad, dialogické metódy – diskusia, situačné metódy - prípadové štúdie, problémové metódy - brainstorming, riadené samoštúdium – práca s textom.
Povinná literatúra:
HUPKOVÁ, I., LIBERČANOVÁ, K. (2012). Drogové závislosti a ich prevencia. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave. 153 s. ISBN 978-80-8082-563-8 Dostupné na: https://pdf.truni.sk/download?e-skripta/hupkova-libercanova-drogove-zavislosti.pdf
Odporúčaná literatúra:
FERKOVÁ, Š. (2014). Skúsenosti s využitím influenčného programu zameraného na elimináciu rizikového správania žiakov v škole. In Prevencia. roč. 13. č. 4. s. 37 – 44.
FISCHER, S., ŠKODA, J. (2009). Sociální patologie. Analýza příčin a možnosti ovlivňovaní závažných sociálně patologických jevů. Praha: Grada Publishing, a.s. 224 s. ISBN 978-80-247-7813
KALINA, K. (2008). Základy klinickej adiktológie. Praha: Grada, 387 s. ISBN978-80-247-1411-0. K
KALINA, K. et al. (2003). Drogy a drogové závislosti 1. a 2. Mezioborový přístup. Praha: ÚV ČR, 640 s. ISBN80-86734-05-6.
KUKLOVÁ, M. (2016). Kognitivně-behaviorální terapie v léčbě závislostí. Praha: Portál. 152 s. ISBN978-80-262-1101-3
NEŠPOR, K. (2003). Návykové chováni a závislost. Současné poznatky a prespektívy lěčby. Praha: Portál. 152 s. ISBN80-7178-831-7.
NOCIAR, A. (2009). Drogové závislosti. Bratislava: Vysoká škola Svätej Alžbety. 123 s. ISBN 978-80-892-7168-9
Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0. Úlohou študentov a študentiek je vypracovať priebežnú prácu za 40 bodov a absolvovať priebežný test za 60 bodov, spolu 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60% z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
1. Základná terminológia (sociálna patológia, droga, závislosť, abstinencia, spoluzávislosť, prevencia a pod.).
2. Klasifikácia a charakteristika vybraných skupín psychotropných látok.
3. Špecifiká a klasifikácia látkových závislostí.
4. Príčiny a faktory užívania drog.
3. Vznik závislosti a jej symptómy.
4. Nelátkové závislosti (klasifikácia, charakteristika).
7. Prevencia závislostí a jej formy.
8. Možnosti pomoci v oblasti závislostí (základné psychoterapeutické prístupy v liečbe závislostí, farmakoterapeutická pomoc, sprevádzanie rodiny).
8. Národný program boja proti drogám. Úlohy rezortu školstva, kultúry, zdravotníctva, spravodlivosti, vnútra a práce, sociálnych vecí a rodiny.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je poskytnúť základné poznatky o problematike konzumácie drog, ich účinkov, o problematike etiológie drogových závislostí. Osobitnú pozornosť venuje predmet otázkam drogovej scény, kreovania protidrogovej politiky a trestnoprávneho postihu, resp. drogovej kriminalite. Študenti a študentky budú vedieť identifikovať vnútorné a vonkajšie príčiny vzniku závislostí, sumarizovať prejavy jednotlivých typov závislostí, uviesť a navrhnúť konkrétne formy prevencie závislostí. Prehĺbia si vedomosti a kompetencie pri práci s ľuďmi so závislosťou, naučia sa aplikovať preventívne postupy na príkladoch a konkrétnych aktivitách v školskej praxi.
Študenti a študenti budú rozvíjať komunikačné schopnosti s využitím odbornej terminológie z oblasti látkových a nelátkových závislostí. Budú sa zdokonaľovať v práci s odbornou literatúrou a tvorbou odborných textov. Študenti a študentky budú vedieť tvorivo použiť vedomosti pri problémovo zadaných úlohách.
2 hodiny týždenne - seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava na semináre; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy - výklad, dialogické metódy – diskusia, situačné metódy - prípadové štúdie, problémové metódy - brainstorming, riadené samoštúdium – práca s textom.
Povinná literatúra:
HUPKOVÁ, I., LIBERČANOVÁ, K. (2012). Drogové závislosti a ich prevencia. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave. 153 s. ISBN 978-80-8082-563-8 Dostupné na: https://pdf.truni.sk/download?e-skripta/hupkova-libercanova-drogove-zavislosti.pdf
Odporúčaná literatúra:
FERKOVÁ, Š. (2014). Skúsenosti s využitím influenčného programu zameraného na elimináciu rizikového správania žiakov v škole. In Prevencia. roč. 13. č. 4. s. 37 – 44.
FISCHER, S., ŠKODA, J. (2009). Sociální patologie. Analýza příčin a možnosti ovlivňovaní závažných sociálně patologických jevů. Praha: Grada Publishing, a.s. 224 s. ISBN 978-80-247-7813
KALINA, K. (2008). Základy klinickej adiktológie. Praha: Grada, 387 s. ISBN978-80-247-1411-0. K
KALINA, K. et al. (2003). Drogy a drogové závislosti 1. a 2. Mezioborový přístup. Praha: ÚV ČR, 640 s. ISBN80-86734-05-6.
KUKLOVÁ, M. (2016). Kognitivně-behaviorální terapie v léčbě závislostí. Praha: Portál. 152 s. ISBN978-80-262-1101-3
NEŠPOR, K. (2003). Návykové chováni a závislost. Současné poznatky a prespektívy lěčby. Praha: Portál. 152 s. ISBN80-7178-831-7.
NOCIAR, A. (2009). Drogové závislosti. Bratislava: Vysoká škola Svätej Alžbety. 123 s. ISBN 978-80-892-7168-9
Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0. Úlohou študentov a študentiek je vypracovať priebežnú prácu za 40 bodov a absolvovať priebežný test za 60 bodov, spolu 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60% z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
1. Základná terminológia (sociálna patológia, droga, závislosť, abstinencia, spoluzávislosť, prevencia a pod.).
2. Klasifikácia a charakteristika vybraných skupín psychotropných látok.
3. Špecifiká a klasifikácia látkových závislostí.
4. Príčiny a faktory užívania drog.
3. Vznik závislosti a jej symptómy.
4. Nelátkové závislosti (klasifikácia, charakteristika).
7. Prevencia závislostí a jej formy.
8. Možnosti pomoci v oblasti závislostí (základné psychoterapeutické prístupy v liečbe závislostí, farmakoterapeutická pomoc, sprevádzanie rodiny).
8. Národný program boja proti drogám. Úlohy rezortu školstva, kultúry, zdravotníctva, spravodlivosti, vnútra a práce, sociálnych vecí a rodiny.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je poskytnúť základné poznatky o problematike konzumácie drog, ich účinkov, o problematike etiológie drogových závislostí. Osobitnú pozornosť venuje predmet otázkam drogovej scény, kreovania protidrogovej politiky a trestnoprávneho postihu, resp. drogovej kriminalite. Študenti a študentky budú vedieť identifikovať vnútorné a vonkajšie príčiny vzniku závislostí, sumarizovať prejavy jednotlivých typov závislostí, uviesť a navrhnúť konkrétne formy prevencie závislostí. Prehĺbia si vedomosti a kompetencie pri práci s ľuďmi so závislosťou, naučia sa aplikovať preventívne postupy na príkladoch a konkrétnych aktivitách v školskej praxi.
Študenti a študenti budú rozvíjať komunikačné schopnosti s využitím odbornej terminológie z oblasti látkových a nelátkových závislostí. Budú sa zdokonaľovať v práci s odbornou literatúrou a tvorbou odborných textov. Študenti a študentky budú vedieť tvorivo použiť vedomosti pri problémovo zadaných úlohách.
2 hodiny seminár týždenne, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 23 hodín príprava na semináre; 45 hodín príprava na priebežné hodnotenie; spolu 90 hodín práce študenta.
Metódy výučby: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom)
LECHTA, V. (eds.), (2016). Inkluzivní pedagogika. Praha: Portál, 600 s. ISBN 978-80-262-1123-5.
VAŠEK, Š. (2013). Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: SAPIENTIA. 213 s. ISBN 978-80-89229-21-5. http://www.specialnazs.sk/files/Stefan_Vasek_-_Zaklady_specialnej_pedagogiky.pdf
VLADOVÁ, K., a LECHTA, V., a kol., (2017). Aplikácia vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním. Bratislava: ŠPÚ, 201 s. ISBN 978-80-8118-196-2. https://www.statpedu.sk/files/sk/deti-ziaci-so-svvp/deti-ziaci-so-zdravotnym-znevyhodnenim-vseobecnym-intelektovym-nadanim/intelektove-nadanie.pdf
Vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním: Štátny pedagogický ústav
Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní školský zákon a prislúchajúce vyhlášky
Odporúčaná literatúra
BOOTH, T., AINSCOW, M., (2019). Index inklúzie: príručka na rozvoj škôl s dôrazom na inkluzívne hodnoty. Nadácia pre deti Slovenska, 224 s. ISBN 978-80-89403-19-6. https://www.ktochyba.sk/webroot/video/index-inkluzie.pdf
HARČARÍKOVA, T. (eds.),2020. Integrované/inkluzívne vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (zborník vedeckých príspevkov), Bratislava: IRIS, 187 s. ISBN 978-80-8200-058-3.
FISCHER, S., ŠKODA, J. (2008). Speciální pedagogika. Praha: Triton, 206 s. ISBN 978-80-7387-014-0.
Katalogy podpůrných opatření pro žáky s potřebou podpory ve vzdělávání z důvodu zdravotního nebo sociálního znevýhodnění. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2015.
RENOTIÉROVÁ, M. a kol. (2006). Speciální pedagogika. Olomouc: UP, 313 s. ISBN 80-244-0873-2.
SLOWÍK, J. (2007). Speciální pedagogika. Praha: Portál, 160 s. ISBN 97-880-2471733-3.
ŠUHAJOVÁ, I. (2014). Termín špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby versus dodatočné podporné opatrenia. In Efeta-otvor sa, 24(2), 2014.
TARCSIOVÁ, D.- JURÁNEKOVÁ, Z.- TOMÁŠKOVÁ, M. (2021). Príručka o vzdelávaní žiaka s poruchou sluchu v bežnej škole. Bratislava: IRIS, 114 s. ISBN 978-80-8200-100-9.
VALENTA, M. at al. (2014). Přehled speciální pedagogiky. Praha: Portál, 224 s. ISBN 97-880-2620602-6.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2015). Rómske deti a ich vzdelanostný pokrok. In: Slovenská encyklopédia edukológie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov. In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 2(1), 2014.
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 40). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študent absolvuje priebežné písomné preverenie vedomostí (maximálny možný počet získaných bodov - 60). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Všeobecné základy a terminologické vymedzenie špeciálnej pedagogiky.
Definícia základných pojmov v špeciálnej pedagogike.
Trendy vo vzdelávaní, súčasné možnosti a legislatívne podmienky vo vzdelávaní jednotlivcov so ŠVVP (so zameraním na inkluzívne vzdelávanie).
Špecifiká edukácie a podporné opatrenia detí a žiakov so ŠVVP podľa jednotlivých kategórií:
žiaci s mentálnym postihnutím a oslabením kognitívneho výkonu; žiaci s poruchou autistického spektra; žiaci s telesným postihnutím, chorí a zdravotne oslabení; žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou; žiaci so špecifickými poruchami učenia; žiaci s poruchami správania; žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia; nadaní a mimoriadne nadaní žiaci.
Vzdelávacie programy a individuálny výchovno-vzdelávací program pre žiakov so ŠVVP.
Pozícia žiaka so ŠVVP v triednom kolektíve intaktných spolužiakov.
Spolupráca učiteľa s inými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy a školského poradenského zariadenia v starostlivosti o žiakov ŠVVP (inkluzívny tím).
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Pedagogika jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami je sprístupniť základné informácie o špecifikách edukácie jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami a pripraviť tak študenta na pedagogickú prácu v kontexte diverzity vzdelávanej populácie. Študent dokáže definovať pojem špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, kategorizovať jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) vzhľadom na súčasný systém špeciálnej pedagogiky a v súlade so súčasnou legislatívou. Orientuje sa v základnej terminológii v špeciálnej pedagogike. Dokáže charakterizovať možnosti vzdelávania jednotlivcov so ŠVVP. Vie vysvetliť dôsledky postihnutia/narušenia/ohrozenia, respektíve inej ŠVVP do výchovno-vzdelávacieho procesu. Pozná a rozumie špecifikám edukácie jednotlivcov so ŠVVP. Dokáže pomenovať a zdôvodniť vybrané podporné opatrenia v edukácii detí a žiakov so ŠVVP. Vysvetliť význam spolupráce učiteľa s inými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy a školského poradenského zariadenia v starostlivosti o žiakov so ŠVVP začlenenými v hlavnom vzdelávacom prúde. Pozná vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a rozumie dokumentu Individuálny vzdelávací program. Študent je pripravený riešiť riziká súvisiace so začlenením žiaka so ŠVVP do triedneho kolektívu intaktných spolužiakov.
Prenositeľné spôsobilosti rozvíjané počas práce študentov na seminároch: schopnosť kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, komunikačné zručnosti.
2 hodiny seminár týždenne, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 23 hodín príprava na semináre; 45 hodín príprava na priebežné hodnotenie; spolu 90 hodín práce študenta.
Metódy výučby: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom)
LECHTA, V. (eds.), (2016). Inkluzivní pedagogika. Praha: Portál, 600 s. ISBN 978-80-262-1123-5.
VAŠEK, Š. (2013). Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: SAPIENTIA. 213 s. ISBN 978-80-89229-21-5. http://www.specialnazs.sk/files/Stefan_Vasek_-_Zaklady_specialnej_pedagogiky.pdf
VLADOVÁ, K., a LECHTA, V., a kol., (2017). Aplikácia vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním. Bratislava: ŠPÚ, 201 s. ISBN 978-80-8118-196-2. https://www.statpedu.sk/files/sk/deti-ziaci-so-svvp/deti-ziaci-so-zdravotnym-znevyhodnenim-vseobecnym-intelektovym-nadanim/intelektove-nadanie.pdf
Vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním: Štátny pedagogický ústav
Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní školský zákon a prislúchajúce vyhlášky
Odporúčaná literatúra
BOOTH, T., AINSCOW, M., (2019). Index inklúzie: príručka na rozvoj škôl s dôrazom na inkluzívne hodnoty. Nadácia pre deti Slovenska, 224 s. ISBN 978-80-89403-19-6. https://www.ktochyba.sk/webroot/video/index-inkluzie.pdf
HARČARÍKOVA, T. (eds.),2020. Integrované/inkluzívne vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (zborník vedeckých príspevkov), Bratislava: IRIS, 187 s. ISBN 978-80-8200-058-3.
FISCHER, S., ŠKODA, J. (2008). Speciální pedagogika. Praha: Triton, 206 s. ISBN 978-80-7387-014-0.
Katalogy podpůrných opatření pro žáky s potřebou podpory ve vzdělávání z důvodu zdravotního nebo sociálního znevýhodnění. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2015.
RENOTIÉROVÁ, M. a kol. (2006). Speciální pedagogika. Olomouc: UP, 313 s. ISBN 80-244-0873-2.
SLOWÍK, J. (2007). Speciální pedagogika. Praha: Portál, 160 s. ISBN 97-880-2471733-3.
ŠUHAJOVÁ, I. (2014). Termín špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby versus dodatočné podporné opatrenia. In Efeta-otvor sa, 24(2), 2014.
TARCSIOVÁ, D.- JURÁNEKOVÁ, Z.- TOMÁŠKOVÁ, M. (2021). Príručka o vzdelávaní žiaka s poruchou sluchu v bežnej škole. Bratislava: IRIS, 114 s. ISBN 978-80-8200-100-9.
VALENTA, M. at al. (2014). Přehled speciální pedagogiky. Praha: Portál, 224 s. ISBN 97-880-2620602-6.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2015). Rómske deti a ich vzdelanostný pokrok. In: Slovenská encyklopédia edukológie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov. In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 2(1), 2014.
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 40). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študent absolvuje priebežné písomné preverenie vedomostí (maximálny možný počet získaných bodov - 60). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Všeobecné základy a terminologické vymedzenie špeciálnej pedagogiky.
Definícia základných pojmov v špeciálnej pedagogike.
Trendy vo vzdelávaní, súčasné možnosti a legislatívne podmienky vo vzdelávaní jednotlivcov so ŠVVP (so zameraním na inkluzívne vzdelávanie).
Špecifiká edukácie a podporné opatrenia detí a žiakov so ŠVVP podľa jednotlivých kategórií:
žiaci s mentálnym postihnutím a oslabením kognitívneho výkonu; žiaci s poruchou autistického spektra; žiaci s telesným postihnutím, chorí a zdravotne oslabení; žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou; žiaci so špecifickými poruchami učenia; žiaci s poruchami správania; žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia; nadaní a mimoriadne nadaní žiaci.
Vzdelávacie programy a individuálny výchovno-vzdelávací program pre žiakov so ŠVVP.
Pozícia žiaka so ŠVVP v triednom kolektíve intaktných spolužiakov.
Spolupráca učiteľa s inými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy a školského poradenského zariadenia v starostlivosti o žiakov ŠVVP (inkluzívny tím).
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Pedagogika jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami je sprístupniť základné informácie o špecifikách edukácie jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami a pripraviť tak študenta na pedagogickú prácu v kontexte diverzity vzdelávanej populácie. Študent dokáže definovať pojem špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, kategorizovať jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) vzhľadom na súčasný systém špeciálnej pedagogiky a v súlade so súčasnou legislatívou. Orientuje sa v základnej terminológii v špeciálnej pedagogike. Dokáže charakterizovať možnosti vzdelávania jednotlivcov so ŠVVP. Vie vysvetliť dôsledky postihnutia/narušenia/ohrozenia, respektíve inej ŠVVP do výchovno-vzdelávacieho procesu. Pozná a rozumie špecifikám edukácie jednotlivcov so ŠVVP. Dokáže pomenovať a zdôvodniť vybrané podporné opatrenia v edukácii detí a žiakov so ŠVVP. Vysvetliť význam spolupráce učiteľa s inými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy a školského poradenského zariadenia v starostlivosti o žiakov so ŠVVP začlenenými v hlavnom vzdelávacom prúde. Pozná vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a rozumie dokumentu Individuálny vzdelávací program. Študent je pripravený riešiť riziká súvisiace so začlenením žiaka so ŠVVP do triedneho kolektívu intaktných spolužiakov.
Prenositeľné spôsobilosti rozvíjané počas práce študentov na seminároch: schopnosť kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, komunikačné zručnosti.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma
2 hodiny týždenne cvičenie, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2C (2 kredity) u denného študenta:
11x 2 hodiny výučby = 22 hodín;
10 hodín samostatného štúdia k základným postupom prvej pomoci, ktoré študent môže vykonávať ako laik aj ako budúci pedagogický pracovník;
13 hodín príprava aktivity na zvolenú tému prvej pomoci v podobe simulácie uvedeného zdravotného problému ako aj aktívne prevedenie nácviku základných zásad prvej pomoci,
15 hodín príprava na priebežné písomné hodnotenie.
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: interaktívne vzdelávanie; aktivizujúce metódy; práca v malých skupinách
Odporúčaná literatúra:
Dobiáš, V. (2017). 5P. Bratislava: Dixit, 302 s., ISBN 978-80-89662-24-1
Krajina záchranárov. Prvá pomoc. Online: www.prvapomoc.sk
ŠANTA, M. a kol. (2006). Prvá pomoc. Martin: Osveta, 179 s., ISBN 80-8063-207-3
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia:
a) priebežným písomným hodnotením s maximom bodov 80 zameraným na previerku vedomostí a poznatkov všeobecných zásad prvej pomoci ako aj základných zásad prvej pomoci pri stavoch ohrozujúcich život (zastavenie dýchania, krvného obehu), pri závažných poraneniach (krvácanie, popálenie, poleptanie, podchladenie, omrzliny, poranenie kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov) a poraneniach menšieho rozsahu
b) vypracovaním aktivity na zvolenú tému prvej pomoci v podobe simulácie uvedeného zdravotného problému ako aj aktívne prevedenie nácviku základných zásad prvej pomoci s maximom bodov 20.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej priebežnej previerky získa menej ako 40 bodov a nevypracuje prípravu na aktivitu. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, dokáže na základe teoretických poznatkov nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia veľmi dobre, dokáže na základe teoretických poznatkov nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu iba čiastočne, ale vie riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ale nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu, dokáže však čiastočne riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ale nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a je schopný aplikovať teóriu do praxe iba čiastočne
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia iba minimálne, nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a je schopný aplikovať teóriu do praxe iba čiastočne
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ani nie je schopný na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a aplikovať teóriu do praxe
slovenský jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Všeobecné zásady prvej pomoci. (študent získa základné poznatky a vedomosti o všeobecných zásadách prvej pomoci, vie rozpoznať základnú prvú pomoc od rýchlej zdravotnícke a technickej pomoci, dokáže zhodnotiť situáciu bez ohrozenia vlastného života, posúdiť zdravotný stav postihnutého – vážnosť a rozsah, vykonať neodkladné opatrenia na záchranu života a pozná správny postup na privolanie záchrannej služby)
2. Polohovanie a odsun. (študent sa oboznámi so základnými polohami pri poskytovaní prvej pomoci a možné spôsoby odsunu, tak, aby zdravotný stav postihnutého ešte viac neohrozil)
3. Prvá pomoc pri stavoch ohrozujúcich život (zastavenie dýchania, krvného obehu).(študent dokáže rozpoznať príznaky zastavenia dýchania a krvného obehu a následne poskytnúť správnym spôsobom kardiopulmonálnu resuscitáciu ako u dospelých tak aj u detí,)
4. Prvá pomoc pri závažných poraneniach (krvácanie, popálenie, poleptanie, podchladenie, omrzliny, poranenie kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov). (študent vie rozpoznať riziká ohrozenia zdravia pri rôznom stupni krvácania, popálenia, poleptania, podchladenia, omrzlín, poranenia kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov, podať primeranú základnú prvú pomoc vzhľadom na rozsah poranenia a následne vie rozpoznať príznaky šoku a zabezpečiť správne protišokové opatrenia)
5. Prvá pomoc pri poraneniach menšieho rozsahu.(študent dokáže rozpoznať poranenia menšieho rozsahu a poskytnúť primeranú prvú pomoc)
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je naučiť študentov poskytovať základy prvej pomoci, resuscitácie kardiopulmunálneho systému, ako aj riešenie závažných porúch zdravotného stavu. Po absolvovaní predmetu študent získava teoretické znalosti o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia detí a mládeže. Súčasne si študent posilní komunikačnú schopnosť a organizačné zručnosti pri riešení závažných porúch zdravotného stavu prostredníctvom simulovaných situácií.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma
2 hodiny týždenne cvičenie, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2C (2 kredity) u denného študenta:
11x 2 hodiny výučby = 22 hodín;
10 hodín samostatného štúdia k základným postupom prvej pomoci, ktoré študent môže vykonávať ako laik aj ako budúci pedagogický pracovník;
13 hodín príprava aktivity na zvolenú tému prvej pomoci v podobe simulácie uvedeného zdravotného problému ako aj aktívne prevedenie nácviku základných zásad prvej pomoci,
15 hodín príprava na priebežné písomné hodnotenie.
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: interaktívne vzdelávanie; aktivizujúce metódy; práca v malých skupinách
Odporúčaná literatúra:
Dobiáš, V. (2017). 5P. Bratislava: Dixit, 302 s., ISBN 978-80-89662-24-1
Krajina záchranárov. Prvá pomoc. Online: www.prvapomoc.sk
ŠANTA, M. a kol. (2006). Prvá pomoc. Martin: Osveta, 179 s., ISBN 80-8063-207-3
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia:
a) priebežným písomným hodnotením s maximom bodov 80 zameraným na previerku vedomostí a poznatkov všeobecných zásad prvej pomoci ako aj základných zásad prvej pomoci pri stavoch ohrozujúcich život (zastavenie dýchania, krvného obehu), pri závažných poraneniach (krvácanie, popálenie, poleptanie, podchladenie, omrzliny, poranenie kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov) a poraneniach menšieho rozsahu
b) vypracovaním aktivity na zvolenú tému prvej pomoci v podobe simulácie uvedeného zdravotného problému ako aj aktívne prevedenie nácviku základných zásad prvej pomoci s maximom bodov 20.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej priebežnej previerky získa menej ako 40 bodov a nevypracuje prípravu na aktivitu. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, dokáže na základe teoretických poznatkov nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia veľmi dobre, dokáže na základe teoretických poznatkov nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu iba čiastočne, ale vie riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ale nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu, dokáže však čiastočne riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ale nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a je schopný aplikovať teóriu do praxe iba čiastočne
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia iba minimálne, nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a je schopný aplikovať teóriu do praxe iba čiastočne
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ani nie je schopný na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a aplikovať teóriu do praxe
slovenský jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Všeobecné zásady prvej pomoci. (študent získa základné poznatky a vedomosti o všeobecných zásadách prvej pomoci, vie rozpoznať základnú prvú pomoc od rýchlej zdravotnícke a technickej pomoci, dokáže zhodnotiť situáciu bez ohrozenia vlastného života, posúdiť zdravotný stav postihnutého – vážnosť a rozsah, vykonať neodkladné opatrenia na záchranu života a pozná správny postup na privolanie záchrannej služby)
2. Polohovanie a odsun. (študent sa oboznámi so základnými polohami pri poskytovaní prvej pomoci a možné spôsoby odsunu, tak, aby zdravotný stav postihnutého ešte viac neohrozil)
3. Prvá pomoc pri stavoch ohrozujúcich život (zastavenie dýchania, krvného obehu).(študent dokáže rozpoznať príznaky zastavenia dýchania a krvného obehu a následne poskytnúť správnym spôsobom kardiopulmonálnu resuscitáciu ako u dospelých tak aj u detí,)
4. Prvá pomoc pri závažných poraneniach (krvácanie, popálenie, poleptanie, podchladenie, omrzliny, poranenie kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov). (študent vie rozpoznať riziká ohrozenia zdravia pri rôznom stupni krvácania, popálenia, poleptania, podchladenia, omrzlín, poranenia kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov, podať primeranú základnú prvú pomoc vzhľadom na rozsah poranenia a následne vie rozpoznať príznaky šoku a zabezpečiť správne protišokové opatrenia)
5. Prvá pomoc pri poraneniach menšieho rozsahu.(študent dokáže rozpoznať poranenia menšieho rozsahu a poskytnúť primeranú prvú pomoc)
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je naučiť študentov poskytovať základy prvej pomoci, resuscitácie kardiopulmunálneho systému, ako aj riešenie závažných porúch zdravotného stavu. Po absolvovaní predmetu študent získava teoretické znalosti o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia detí a mládeže. Súčasne si študent posilní komunikačnú schopnosť a organizačné zručnosti pri riešení závažných porúch zdravotného stavu prostredníctvom simulovaných situácií.
2 hodiny prednáška, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
36 hodín príprava seminárnej práce v podobe rozboru a analýzy odbornej literatúry na zvolenú environmentálnu tému, vyjadrenia kritického postoja k danej problematike, tvorbe reflexií na každú prezentovanú environmentálnu tému a v neposlednom rade v podobe prípravy aktivity, ktorou študent priblíži problematiku environmentálneho problému žiakom základnej školy;
17 hodín príprava na priebežné hodnotenie v podobe prezentácie seminárnej práce so spracovanou zvolenou environmentálnou problematikou.
Spolu 75 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prezentácia seminárnej práce, riešenie problémov študentmi, diskusia o prebranej téme, aktivizujúce metódy
Chrenščová, V., Elek, Š., Fuchsová, M., Matis, D., Žarnovičan, H. (2010). Pracovný zošit o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie : Vzdelávací program Modrá škola. Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 31 s. ISBN 978-80-970496-2-1 http://new.modraskola.sk/wp-content/uploads/2016/12/SV_doplnkoveTexty.pdf
Chrenščová, V., Elek, Š., Elek, T., Fuchsová, M., Jasaň, I., Libovič, M., Matis, D., Žarnovičan, H. (2010). Doplnkové študijné texty o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie: Vzdelávací program Modrá škola. Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 64 s. ISBN 978-80-970496-1-4 http://new.modraskola.sk/wp-content/uploads/2016/12/SV_doplnkoveTexty.pdf
Bieliková, D., Füry, D., Fuchsová, M. (2011) Environmentálne aktivity využiteľné vo výchovno-vzdelávacom procese na základných školách. In: Envirohorizonty ... od teórie k praxi .... Bratislava: Univerzita Komenského, 20 s, ISBN 978-80-223-3083-1
Majzlan, O. a Fedor, P. (2012). Základy ekológie a environmentalistiky pre pedagogické smery. Bratislava: Univerzita Komenského, 180 s. ISBN 978-80-223-3175-3
100% priebežného hodnotenia; Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežné úlohy vo forme reflexií a seminárnu prácu. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici: A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Ekológia. Endogénne a exogénne faktory prostredia. (študent vie rozlíšiť pojmy ekológie a environmentalistiky, pozná vzťahy organizmov v prostredí a ako endogénne a exogénne faktory toto prostredie ovplyvňujú)
2. Stabilita a biodiverzita ekosystémov. Chránené územia. Regulácia trofických reťazcov. Antropocentrizmus, biocentrizmus a ekocentrizmus . (študent sa naučí vnímať súvislosť vzťahov v prírode, citlivosť stability ekosystémov, ako túto stabilitu ovplyvňuje sám človek a v konečnom dôsledku vie zaujať postoj k ochrane jednotlivých ekosystémov pre potrebu zachovania rovnováhy v prírode)
3. Odpadové hospodárstvo. (študent sa oboznámi s problematikou odpadového hospodárstva, tvorby a regulácie množstva odpadu v spoločnosti, s problémom čiernych skládok ale aj s procesom recyklácie ako možnosťou ochrany životného prostredia)
4. Doprava a skleníkový efekt. (študent dokáže posúdiť negatívny dopad využívania dopravy na životné prostredie a dokáže prijať správny postoj k riešeniu problematiky v zmysle ochrany životného prostredia, v ktorom sám žije)
5. Environmentálna výchova na ZŠ. Environmentálne projekty SR. (študent ovláda začlenenie environmentálnej výchovy ako prierezovej témy do štátneho vzdelávacieho programu, vie ako environmentálna výchova prispieva k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu, v konečnom dôsledku sa študent zároveň oboznámi s aktuálnymi environmentálnymi projektmi SR, ktoré túto výchovu na ZŠ podporujú a dokáže dané environmentálne problémy vhodnými aktivizujúcimi metódami priblížiť žiakovi na jeho mentálnej úrovni)
100/0
Po absolvovaní predmetu študent získa základné informácie o ochrane prírody, zabezpečenia kvality života a možnosti nápravy, čím bude následne schopný riešenia problémov v otázkach životného prostredia. Všetky tieto poznatky bude vedieť aplikovať do pedagogickej praxe; posilní si digitálne zručnosti pri vyhľadávaní odbornej literatúry na danú environmentálnu problematiku na vhodných odborných domácich a zahraničných internetových portáloch, ako aj komunikačnú schopnosť, schopnosť kritického myslenia a hodnotenia environmentálnych problémov v spoločnosti.
2 hodiny prednáška, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
36 hodín príprava seminárnej práce v podobe rozboru a analýzy odbornej literatúry na zvolenú environmentálnu tému, vyjadrenia kritického postoja k danej problematike, tvorbe reflexií na každú prezentovanú environmentálnu tému a v neposlednom rade v podobe prípravy aktivity, ktorou študent priblíži problematiku environmentálneho problému žiakom základnej školy;
17 hodín príprava na priebežné hodnotenie v podobe prezentácie seminárnej práce so spracovanou zvolenou environmentálnou problematikou.
Spolu 75 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prezentácia seminárnej práce, riešenie problémov študentmi, diskusia o prebranej téme, aktivizujúce metódy
Chrenščová, V., Elek, Š., Fuchsová, M., Matis, D., Žarnovičan, H. (2010). Pracovný zošit o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie : Vzdelávací program Modrá škola. Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 31 s. ISBN 978-80-970496-2-1 http://new.modraskola.sk/wp-content/uploads/2016/12/SV_doplnkoveTexty.pdf
Chrenščová, V., Elek, Š., Elek, T., Fuchsová, M., Jasaň, I., Libovič, M., Matis, D., Žarnovičan, H. (2010). Doplnkové študijné texty o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie: Vzdelávací program Modrá škola. Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 64 s. ISBN 978-80-970496-1-4 http://new.modraskola.sk/wp-content/uploads/2016/12/SV_doplnkoveTexty.pdf
Bieliková, D., Füry, D., Fuchsová, M. (2011) Environmentálne aktivity využiteľné vo výchovno-vzdelávacom procese na základných školách. In: Envirohorizonty ... od teórie k praxi .... Bratislava: Univerzita Komenského, 20 s, ISBN 978-80-223-3083-1
Majzlan, O. a Fedor, P. (2012). Základy ekológie a environmentalistiky pre pedagogické smery. Bratislava: Univerzita Komenského, 180 s. ISBN 978-80-223-3175-3
100% priebežného hodnotenia; Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežné úlohy vo forme reflexií a seminárnu prácu. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici: A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Ekológia. Endogénne a exogénne faktory prostredia. (študent vie rozlíšiť pojmy ekológie a environmentalistiky, pozná vzťahy organizmov v prostredí a ako endogénne a exogénne faktory toto prostredie ovplyvňujú)
2. Stabilita a biodiverzita ekosystémov. Chránené územia. Regulácia trofických reťazcov. Antropocentrizmus, biocentrizmus a ekocentrizmus . (študent sa naučí vnímať súvislosť vzťahov v prírode, citlivosť stability ekosystémov, ako túto stabilitu ovplyvňuje sám človek a v konečnom dôsledku vie zaujať postoj k ochrane jednotlivých ekosystémov pre potrebu zachovania rovnováhy v prírode)
3. Odpadové hospodárstvo. (študent sa oboznámi s problematikou odpadového hospodárstva, tvorby a regulácie množstva odpadu v spoločnosti, s problémom čiernych skládok ale aj s procesom recyklácie ako možnosťou ochrany životného prostredia)
4. Doprava a skleníkový efekt. (študent dokáže posúdiť negatívny dopad využívania dopravy na životné prostredie a dokáže prijať správny postoj k riešeniu problematiky v zmysle ochrany životného prostredia, v ktorom sám žije)
5. Environmentálna výchova na ZŠ. Environmentálne projekty SR. (študent ovláda začlenenie environmentálnej výchovy ako prierezovej témy do štátneho vzdelávacieho programu, vie ako environmentálna výchova prispieva k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu, v konečnom dôsledku sa študent zároveň oboznámi s aktuálnymi environmentálnymi projektmi SR, ktoré túto výchovu na ZŠ podporujú a dokáže dané environmentálne problémy vhodnými aktivizujúcimi metódami priblížiť žiakovi na jeho mentálnej úrovni)
100/0
Po absolvovaní predmetu študent získa základné informácie o ochrane prírody, zabezpečenia kvality života a možnosti nápravy, čím bude následne schopný riešenia problémov v otázkach životného prostredia. Všetky tieto poznatky bude vedieť aplikovať do pedagogickej praxe; posilní si digitálne zručnosti pri vyhľadávaní odbornej literatúry na danú environmentálnu problematiku na vhodných odborných domácich a zahraničných internetových portáloch, ako aj komunikačnú schopnosť, schopnosť kritického myslenia a hodnotenia environmentálnych problémov v spoločnosti.
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (3 kredity) u denného študenta:
11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
10 hodín samostatného štúdia o problematike vekových osobitostiach jednotlivých orgánových sústav dieťaťa v rámci ontogenetického vývinu a ich primeranosti na fyzickú a psychickú záťaž dieťaťa v edukačnom procese vzdelávania žiaka;
10 hodín analýza študijných materiálov k metódam hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa;
13 hodín spracovanie protokolov z z hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa a jeho analýzy pre potreby prípravy edukačného procesu vzdelávania;
35 hodín príprava na priebežné písomné hodnotenie.
Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: seminár, diskusia o prebranej téme; aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch
Fuchsová, M. (2020). Somatický vývin dieťaťa a jeho poruchy s využitím vzdelávacích moderných technológií. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 145 s. ISBN 978-80-223-4812-6 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Fuchsova_def..pdf
DROBNÝ, I., DROBNÁ, M. (2000). Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov II. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 152 s. ISBN 80-223-1962-7
MACHOVÁ, J. Biologie člověka pro učitele. Praha: Karolinum, 2008, 269 s. ISBN 80-7184-867-0
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Predmet je ukončený:
a) priebežným písomným hodnotením s maximom bodov 80 zameraným na previerku vedomostí a poznatkov o vývinových osobitostiach dieťaťa a faktoroch, ktoré na biologický fyziologický vývin dieťaťa vplývajú a ktoré môžu byť príčinami patologického rastu a zároveň dôsledkami nižšej úrovne schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania; na previerku poznania a využívania metód, ktoré hodnotia a diagnostikujú fyziologicky zdravý , resp. patologický biologický rast a vývin dieťaťa a v konečnom dôsledku o problematike prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa
b) vypracovaním protokolov hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu s maximom bodov 20 ako formy schopnosti aplikácie teoretických poznatkov o fyziologicky zdravom, resp. patologickom biologickom vývine dieťaťa do pedagogickej praxe
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.
Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej priebežnej previerky získa menej ako 40 bodov a nevypracuje protokol hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa a výborne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kriticky hodnotí primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa, študent vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent veľmi dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, veľmi dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa je hraničné, študent ale vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje, dokáže však čiastočne aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa a čiastočne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje ale je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchovne a vzdelávaní detí iba čiastočne
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa iba minimálne, a podobne minimálne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje a je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí iba čiastočne
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, zároveň dostatočne nepozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ani nie je schopný kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a nie je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1.Definovanie ontogenézy. Progresívne a regresívne zmeny vekom. Biologické vysvetlenie pojmov rast a vývin. Zákonitosti rastu a vývinu. Typický a atypický rast a vývin. (študent vie rozlíšiť fyziologicky zdravý a patologický biologický vývin dieťaťa pre potreby aplikácie poznatkov vo výchove a vzdelávaní detí, v podobe efektívnej kooperácie so špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a ďalšími odborníkmi z praxe)
2.Faktory determinujúce rast a vývin: genetické, neurohormonálne, faktory prostredia. Genetické faktory: dedičnosť, mutácie – génové, chromozómové aberácie. Mutagény a teratogény. Mutácie. Chromozómové aberácie. (študent ovláda a pozná vnútorné endogénne faktory prostredia, ktoré rozhodujú o dedičnej predispozícii dieťaťa zvládnuť nároky edukačného procesu na psychickú a fyzickú záťaž organizmu)
3.Faktory prostredia. Definícia prostredia, vonkajšie, vnútorné prostredie. Neurohormonálna regulácia. Význam nervovej a hormonálnej regulácie ako mechanizmu biologickej adaptácie. Determinácia rastových a vývinových procesov faktormi prostredia. Výživa. Materské faktory. Klimatické a geografické faktory. Sociálno-ekonomická úroveň. Chorobnosť. (študent ovláda, ktoré z faktorov pôsobia na biologický vývin dieťaťa a ktoré môžu byť dôsledkami nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka)
4.Ontogenetický vývin. Rozdelenie ontogenézy: biologické vymedzenie jednotlivých období. Prenatálne, perinatálne, postnatálne obdobie. Prenatálne obdobie –vznik a vývin zárodku (gravidita), význam placenty. Rizikové faktory prostredia ohrozujúce prenatálny vývin. Perinatálne obdobie. Pôrod, rizikový novorodenec. Postnatálne obdobie- charakteristika novorodeneckého, dojčeneckého, batolivého, predškolského obdobia, obdobia mladšieho a staršieho školského veku z aspektu somatických zmien (rast, motorický vývin) a rizík narušenia vývinu. Stručný prehľad anatómie a fyziológie orgánových sústav. (študent rozlišuje vekové osobitosti jednotlivých sústav v jednotlivých obdobiach ontogenézy a vie tieto osobitosti využiť a aplikovať do praxe školského vzdelávania)
5.Metódy hodnotenia telesného rastu a vývinu, určovanie biologickej zrelosti. Primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa - Biologické rytmy. Dynamický stereotyp. Únava a obnovenie pracovnej činnosti. (študent dokáže diagnostikovať úroveň rozvoja detí predškolského a mladšieho školského veku, kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a na základe diagnostikovania navrhnúť a realizovať primeranú intervenciu)
6.Patologicky zmenený rast a vývin. Prevencia porúch somatického vývinu – primárna, sekundárna, terciárna. (študent ovláda ako predchádzať patologicky zmenenému rastu a vývinu v jeho počiatkoch, a ovláda základy prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa)
7. Zásady organizácie vyučovania z hľadiska telesnej a duševnej hygieny. Hygiena školského prostredia a podmienok pre výchovno-vzdelávaciu činnosť žiakov. (študent ovláda základné zásady organizácie vyučovania a správnu hygienu školského prostredia z hľadiska telesnej a duševnej hygieny žiaka)
Po absolvovaní kurzu by študenti mali disponovať poznatkami a vedomosťami o biologických zákonitostiach rastových a vývinových procesov a faktoroch, ktoré ich determinujú. Nadobudnú vedomosti o integrovanosti bio-psycho-sociálnej podstaty ľudského organizmu. Pochopia časovo-priestorovú následnosť a vzájomnú podmienenosť zmien v stavbe a funkcii ľudského organizmu. Oboznámia sa s kritickými vývinovými obdobiami a rizikovými faktormi, narúšajúcimi fyziologický rast a vývin. Pochopia princípy regulácie a adaptácie organizmu v kontexte vplyvov environmentu. Súčasne si študenti posilnia matematické zručnosti a analytické schopnosti pri tvorbe protokolov hodnotenia biologického vývinu dieťaťa. Študenti kurzom v konečnom dôsledku získajú schopnosť hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa v relácii k úrovni jeho biologickej maturácie.
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (3 kredity) u denného študenta:
11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
10 hodín samostatného štúdia o problematike vekových osobitostiach jednotlivých orgánových sústav dieťaťa v rámci ontogenetického vývinu a ich primeranosti na fyzickú a psychickú záťaž dieťaťa v edukačnom procese vzdelávania žiaka;
10 hodín analýza študijných materiálov k metódam hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa;
13 hodín spracovanie protokolov z z hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa a jeho analýzy pre potreby prípravy edukačného procesu vzdelávania;
35 hodín príprava na priebežné písomné hodnotenie.
Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: seminár, diskusia o prebranej téme; aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch
Fuchsová, M. (2020). Somatický vývin dieťaťa a jeho poruchy s využitím vzdelávacích moderných technológií. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 145 s. ISBN 978-80-223-4812-6 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Fuchsova_def..pdf
DROBNÝ, I., DROBNÁ, M. (2000). Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov II. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 152 s. ISBN 80-223-1962-7
MACHOVÁ, J. Biologie člověka pro učitele. Praha: Karolinum, 2008, 269 s. ISBN 80-7184-867-0
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Predmet je ukončený:
a) priebežným písomným hodnotením s maximom bodov 80 zameraným na previerku vedomostí a poznatkov o vývinových osobitostiach dieťaťa a faktoroch, ktoré na biologický fyziologický vývin dieťaťa vplývajú a ktoré môžu byť príčinami patologického rastu a zároveň dôsledkami nižšej úrovne schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania; na previerku poznania a využívania metód, ktoré hodnotia a diagnostikujú fyziologicky zdravý , resp. patologický biologický rast a vývin dieťaťa a v konečnom dôsledku o problematike prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa
b) vypracovaním protokolov hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu s maximom bodov 20 ako formy schopnosti aplikácie teoretických poznatkov o fyziologicky zdravom, resp. patologickom biologickom vývine dieťaťa do pedagogickej praxe
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.
Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej priebežnej previerky získa menej ako 40 bodov a nevypracuje protokol hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa a výborne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kriticky hodnotí primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa, študent vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent veľmi dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, veľmi dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa je hraničné, študent ale vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje, dokáže však čiastočne aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa a čiastočne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje ale je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchovne a vzdelávaní detí iba čiastočne
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa iba minimálne, a podobne minimálne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje a je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí iba čiastočne
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, zároveň dostatočne nepozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ani nie je schopný kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a nie je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1.Definovanie ontogenézy. Progresívne a regresívne zmeny vekom. Biologické vysvetlenie pojmov rast a vývin. Zákonitosti rastu a vývinu. Typický a atypický rast a vývin. (študent vie rozlíšiť fyziologicky zdravý a patologický biologický vývin dieťaťa pre potreby aplikácie poznatkov vo výchove a vzdelávaní detí, v podobe efektívnej kooperácie so špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a ďalšími odborníkmi z praxe)
2.Faktory determinujúce rast a vývin: genetické, neurohormonálne, faktory prostredia. Genetické faktory: dedičnosť, mutácie – génové, chromozómové aberácie. Mutagény a teratogény. Mutácie. Chromozómové aberácie. (študent ovláda a pozná vnútorné endogénne faktory prostredia, ktoré rozhodujú o dedičnej predispozícii dieťaťa zvládnuť nároky edukačného procesu na psychickú a fyzickú záťaž organizmu)
3.Faktory prostredia. Definícia prostredia, vonkajšie, vnútorné prostredie. Neurohormonálna regulácia. Význam nervovej a hormonálnej regulácie ako mechanizmu biologickej adaptácie. Determinácia rastových a vývinových procesov faktormi prostredia. Výživa. Materské faktory. Klimatické a geografické faktory. Sociálno-ekonomická úroveň. Chorobnosť. (študent ovláda, ktoré z faktorov pôsobia na biologický vývin dieťaťa a ktoré môžu byť dôsledkami nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka)
4.Ontogenetický vývin. Rozdelenie ontogenézy: biologické vymedzenie jednotlivých období. Prenatálne, perinatálne, postnatálne obdobie. Prenatálne obdobie –vznik a vývin zárodku (gravidita), význam placenty. Rizikové faktory prostredia ohrozujúce prenatálny vývin. Perinatálne obdobie. Pôrod, rizikový novorodenec. Postnatálne obdobie- charakteristika novorodeneckého, dojčeneckého, batolivého, predškolského obdobia, obdobia mladšieho a staršieho školského veku z aspektu somatických zmien (rast, motorický vývin) a rizík narušenia vývinu. Stručný prehľad anatómie a fyziológie orgánových sústav. (študent rozlišuje vekové osobitosti jednotlivých sústav v jednotlivých obdobiach ontogenézy a vie tieto osobitosti využiť a aplikovať do praxe školského vzdelávania)
5.Metódy hodnotenia telesného rastu a vývinu, určovanie biologickej zrelosti. Primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa - Biologické rytmy. Dynamický stereotyp. Únava a obnovenie pracovnej činnosti. (študent dokáže diagnostikovať úroveň rozvoja detí predškolského a mladšieho školského veku, kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a na základe diagnostikovania navrhnúť a realizovať primeranú intervenciu)
6.Patologicky zmenený rast a vývin. Prevencia porúch somatického vývinu – primárna, sekundárna, terciárna. (študent ovláda ako predchádzať patologicky zmenenému rastu a vývinu v jeho počiatkoch, a ovláda základy prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa)
7. Zásady organizácie vyučovania z hľadiska telesnej a duševnej hygieny. Hygiena školského prostredia a podmienok pre výchovno-vzdelávaciu činnosť žiakov. (študent ovláda základné zásady organizácie vyučovania a správnu hygienu školského prostredia z hľadiska telesnej a duševnej hygieny žiaka)
Po absolvovaní kurzu by študenti mali disponovať poznatkami a vedomosťami o biologických zákonitostiach rastových a vývinových procesov a faktoroch, ktoré ich determinujú. Nadobudnú vedomosti o integrovanosti bio-psycho-sociálnej podstaty ľudského organizmu. Pochopia časovo-priestorovú následnosť a vzájomnú podmienenosť zmien v stavbe a funkcii ľudského organizmu. Oboznámia sa s kritickými vývinovými obdobiami a rizikovými faktormi, narúšajúcimi fyziologický rast a vývin. Pochopia princípy regulácie a adaptácie organizmu v kontexte vplyvov environmentu. Súčasne si študenti posilnia matematické zručnosti a analytické schopnosti pri tvorbe protokolov hodnotenia biologického vývinu dieťaťa. Študenti kurzom v konečnom dôsledku získajú schopnosť hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa v relácii k úrovni jeho biologickej maturácie.
Seminár, 2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 22 hodín príprava na seminár – štúdium povinnej literatúry, 46 hodín práca na projekte a jeho prezentácia. Spolu 90 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe. Dôraz na diskusiu, e-learning (moodle), kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá a pod.), kooperácia. Prezentácia výstupu projektu skupinou študentov (práca na projekte v skupine 2 – 3 študenti) v študijnej skupine, obhájenie projektu.
Povinná literatúra:
IZRAEL, P. (2015). Mediálna výchova, výzva pre jednotlivca, rodinu a spoločnosť. Ružomberok: Verbum, 114 s. ISBN -80-561-0274-9.
BALÁŽOVÁ, E. (2013). Teoretické východiská mediálnej výchovy. Banská Bystrica: Občianske združenie Pedagóg, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 39 s. ISBN 978-80-557-0591-0 https://www.pdf.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=6331
Odporúčaná literatúra:
JURKOVIČ, ČAVOJOVÁ, BREZINA ed. (2019). Prečo ľudia veria nezmyslom. Bratislava: Premedia, 312 s. ISBN: 978-80-8159-757-2.
MALÍK, B. (2008). Mediomorfóza sveta. Filozofické, antropologické, sociálne a politické aspekty súčasných médií. Bratislava: Iris, 157 s. ISBN 978-80-89256-25-9.
MALÍK, B. (2008). Mediomorfóza sveta a jej presahy do školského prostredia. In: Pedagogická revue, Roč. 60, č. 1/2, 2008, s. 140 - 156. ISSN 1335-1982.
MIČIENKA, M; JIRÁK, J. (2007). Základy mediální výchovy. 1.vyd. Praha: Portál. 296 s. ISBN 978-80-7367-315-4.
SAK, P. (2007). Člověk a vzdělání v informační společnosti. Praha: Portál. 290 s. ISBN 978-80-7367-230-0.
ŠALMON, T. (2021). (Ne)bezpečný internet. Bratislava: Lindeni. 292 s. ISBN 9788056619414
TÁBORSKÝ, J. (2020). V síti dezinformací. Praha: Grada Publishing, a.s. 224 s. ISBN 978-80-271-2014-7.
slovenský a český jazyk
1. Médiá a masmédia. Stručná história médií a ich diferenciácia. Identifikovanie
kvalitatívnych zmien, ktorými prešla mediálna sféra.
2. Mediálna výchova v rodine.
3. Mediálna výchova v škole. Mediálna výchova v ISCED 0 – 3 podľa ŠPÚ. Médiá, masmédiá ako prostriedky učenia. Edutainment.
4. Vhodné a nevhodné mediálne obsahy pre nedospelých recipientov.
5. Špecifiká virtuálnej komunikácie. Bezpečnosť detí na internete. Kyberšikana.
6. Negatívny vplyv masmediálnej produkcie – manipulácia, ovplyvňovanie, propaganda, násilie. Manipulatívne techniky. 7. Pravda a lož, ako rozpoznať relevantné informácie. Hoaxy a dezinformácie.
8. Vplyv médií na život jednotlivca a spoločnosti, na verejnú mienku, vzťah médií a politiky.
9. Neetické prvky v reklame. Etický kódex.
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine (30 bodov) a 70% projekt a jeho obhájenie (70 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky z oblasti mediálnej výchovy, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z mediálnej výchovy sú na dobrej úrovni, chýba im však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z mediálnej výchovy. Nevedia kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Seminár, 2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 22 hodín príprava na seminár – štúdium povinnej literatúry, 46 hodín práca na projekte a jeho prezentácia. Spolu 90 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe. Dôraz na diskusiu, e-learning (moodle), kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá a pod.), kooperácia. Prezentácia výstupu projektu skupinou študentov (práca na projekte v skupine 2 – 3 študenti) v študijnej skupine, obhájenie projektu.
Povinná literatúra:
IZRAEL, P. (2015). Mediálna výchova, výzva pre jednotlivca, rodinu a spoločnosť. Ružomberok: Verbum, 114 s. ISBN -80-561-0274-9.
BALÁŽOVÁ, E. (2013). Teoretické východiská mediálnej výchovy. Banská Bystrica: Občianske združenie Pedagóg, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 39 s. ISBN 978-80-557-0591-0 https://www.pdf.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=6331
Odporúčaná literatúra:
JURKOVIČ, ČAVOJOVÁ, BREZINA ed. (2019). Prečo ľudia veria nezmyslom. Bratislava: Premedia, 312 s. ISBN: 978-80-8159-757-2.
MALÍK, B. (2008). Mediomorfóza sveta. Filozofické, antropologické, sociálne a politické aspekty súčasných médií. Bratislava: Iris, 157 s. ISBN 978-80-89256-25-9.
MALÍK, B. (2008). Mediomorfóza sveta a jej presahy do školského prostredia. In: Pedagogická revue, Roč. 60, č. 1/2, 2008, s. 140 - 156. ISSN 1335-1982.
MIČIENKA, M; JIRÁK, J. (2007). Základy mediální výchovy. 1.vyd. Praha: Portál. 296 s. ISBN 978-80-7367-315-4.
SAK, P. (2007). Člověk a vzdělání v informační společnosti. Praha: Portál. 290 s. ISBN 978-80-7367-230-0.
ŠALMON, T. (2021). (Ne)bezpečný internet. Bratislava: Lindeni. 292 s. ISBN 9788056619414
TÁBORSKÝ, J. (2020). V síti dezinformací. Praha: Grada Publishing, a.s. 224 s. ISBN 978-80-271-2014-7.
slovenský a český jazyk
1. Médiá a masmédia. Stručná história médií a ich diferenciácia. Identifikovanie
kvalitatívnych zmien, ktorými prešla mediálna sféra.
2. Mediálna výchova v rodine.
3. Mediálna výchova v škole. Mediálna výchova v ISCED 0 – 3 podľa ŠPÚ. Médiá, masmédiá ako prostriedky učenia. Edutainment.
4. Vhodné a nevhodné mediálne obsahy pre nedospelých recipientov.
5. Špecifiká virtuálnej komunikácie. Bezpečnosť detí na internete. Kyberšikana.
6. Negatívny vplyv masmediálnej produkcie – manipulácia, ovplyvňovanie, propaganda, násilie. Manipulatívne techniky. 7. Pravda a lož, ako rozpoznať relevantné informácie. Hoaxy a dezinformácie.
8. Vplyv médií na život jednotlivca a spoločnosti, na verejnú mienku, vzťah médií a politiky.
9. Neetické prvky v reklame. Etický kódex.
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine (30 bodov) a 70% projekt a jeho obhájenie (70 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky z oblasti mediálnej výchovy, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z mediálnej výchovy sú na dobrej úrovni, chýba im však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z mediálnej výchovy. Nevedia kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 15 hodín príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra, 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, 15 hodín príprava priebežnej práce v druhej polovici semestra. Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusie o preberanej téme, zážitok multikultúrnosti, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, tvorba projektu prípravy na hodinu.
Povinná literatúra:
MISTRÍK, E. a kol. (2008). Multikultúrna výchova v škole. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. ISBN 978-80-969271-4-2
MISTRÍK, E. a kol. 2006: Multi-kulti-na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku. ISBN 80-89008-21-6
Odporúčaná literatúra:
KASÍKOVÁ, H. a kol. (2003). Interkulturní výchova a vzdělávání: efektivní metody a formy. Praha : FF UK. (bez ISBN)
KOMINAREC, I. – KOMINARECOVÁ, E. (2009). Multikulturalita a komunikácia. Prešov : PO. ISBN 978-80-555-0061-4
MISTRÍK, E. (2008). Multikultúrna výchova. In: Školské vzdelávacie programy. Praktický manuál pre zostavenie vlastného školského vzdelávacieho programu. 3. E1. Bratislava : RAABE. ISBN 978-80-89182-27-5
PRŮCHA. J. (2006). Multikulturní výchova. Praha : Triton. ISBN 80-7254-866-2
VANČÍKOVÁ, K. (2013). Multikultúrna výchova, jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PdF UMB. ISBN 978-80-557-0512-5
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0, predmet končí hodnotením.
Študenti vypracujú dve priebežné aktivity/projekty v rámci priebežnej výučby hodnotené 40% a 40%. Hodnotí sa aktivita a príprava na seminároch (20%). Spolu 100% priebežného hodnotenia.
Študenti si vyberú jednu z aktivít, systematicky ju spracujú a rozvinú do komplexnej prípravy hodiny podľa tejto štruktúry:
a. Ciele aktivity (aké zručnosti a schopnosti rozvíja – študenti si vyberú vhodnú tému podľa svojej aprobácie, kde budú vedieť aktivitu aplikovať ako prierezovú tému).
b. Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).
c. Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).
d. Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študent/študentka realizovali).
e. Hodnotenie aktivity (rôzne spôsoby hodnotenia žiakov, sebahodnotenie a pod.).
f. Teoretický pohľad na aktivitu (interpretácia aktivity na základe aspoň troch kľúčových slov z teórie multikultúrnej výchovy).
g. Využitá literatúra.
Hodnotiť sa bude plnenie princípov multikultúrnej výchovy, vhodnosť aktivity pre vyučovanie v rámci prierezovej témy multikultúrna výchova, systematickosť prípravy a vzájomná previazanosť jej súčastí. Negatívne hodnotenia získavajú projekty, ktoré by mohli posilňovať stereotypy a predsudky u žiakov, alebo v ktorých študenti prezentujú stereotypné pohľady na iné kultúry.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt, ktorý bude premyslený ako koncízny celok na rozvíjanie medzikultúrneho pochopenia, všetky kritériá sú splnené na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt, ktorý bude pomáhať pri rozvíjaní medzikultúrneho pochopenia, Kritéria sú splnené na veľmi dobrej úrovni.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt, ktorý nebude narúšať princípy multikultúrnej výchovy, Kritériá sú splnené na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne previazaný, ale nebude porušovať princípy multikultúrnej výchovy, kritéria sú splnené uspokojivo.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt, ktorý bude okrajovo narúšať princípy multikultúrnej výchovy, Kritériá sú splnené dostatočne.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý bude podporovať kultúrne stereotypy a predsudky. Projekt nespĺňa minimálne stanovené kritériá.
slovenský a český jazyk
Problém, pred ktorým stojí multikultúrna výchova – stereotypy a predsudky v nás. Stretnutie s inou kultúrou. Kultúrny šok. Ako získavame informácie o iných kultúrach. Ako sa vyrovnávať s príchodom cudzincov. Čo si myslíme o medzikultúrnej komunikácii. Migrácia a hodnoty v multikultúrnej výchove. Ako postupovať v multikultúrnej výchove. Hodnotenie v multikultúrnej výchove.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti chápu princípy a postupy multikultúrnej výchovy. Vedia, ako na hodinách pracovať so stereotypmi a predsudkami. Dokážu plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu a dokážu ju ako prierezovú tému začleniť do vyučovania. Rozvíjajú si interkultúrne porozumenie. Zvládajú hlavné didaktické postupy pri realizácii multikultúrnej výchovy ako prierezovej témy.
Ciele vzdelávania:
Poskytnúť študentom základné informácie potrebné k pochopeniu princípov multikultúrnej výchovy ako prierezovej témy v štátnom vzdelávacom programe. Naučiť študentov pracovať s problematikou stereotypov a predsudkov, naučiť ich plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu na školách, ako prierezovú tému. Oboznámiť študentov so základnými didaktickými postupmi pri realizácii multikultúrnej výchovy vo vzdelávaní.
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 15 hodín príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra, 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, 15 hodín príprava priebežnej práce v druhej polovici semestra. Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusie o preberanej téme, zážitok multikultúrnosti, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, tvorba projektu prípravy na hodinu.
Povinná literatúra:
MISTRÍK, E. a kol. (2008). Multikultúrna výchova v škole. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. ISBN 978-80-969271-4-2
MISTRÍK, E. a kol. 2006: Multi-kulti-na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku. ISBN 80-89008-21-6
Odporúčaná literatúra:
KASÍKOVÁ, H. a kol. (2003). Interkulturní výchova a vzdělávání: efektivní metody a formy. Praha : FF UK. (bez ISBN)
KOMINAREC, I. – KOMINARECOVÁ, E. (2009). Multikulturalita a komunikácia. Prešov : PO. ISBN 978-80-555-0061-4
MISTRÍK, E. (2008). Multikultúrna výchova. In: Školské vzdelávacie programy. Praktický manuál pre zostavenie vlastného školského vzdelávacieho programu. 3. E1. Bratislava : RAABE. ISBN 978-80-89182-27-5
PRŮCHA. J. (2006). Multikulturní výchova. Praha : Triton. ISBN 80-7254-866-2
VANČÍKOVÁ, K. (2013). Multikultúrna výchova, jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PdF UMB. ISBN 978-80-557-0512-5
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0, predmet končí hodnotením.
Študenti vypracujú dve priebežné aktivity/projekty v rámci priebežnej výučby hodnotené 40% a 40%. Hodnotí sa aktivita a príprava na seminároch (20%). Spolu 100% priebežného hodnotenia.
Študenti si vyberú jednu z aktivít, systematicky ju spracujú a rozvinú do komplexnej prípravy hodiny podľa tejto štruktúry:
a. Ciele aktivity (aké zručnosti a schopnosti rozvíja – študenti si vyberú vhodnú tému podľa svojej aprobácie, kde budú vedieť aktivitu aplikovať ako prierezovú tému).
b. Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).
c. Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).
d. Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študent/študentka realizovali).
e. Hodnotenie aktivity (rôzne spôsoby hodnotenia žiakov, sebahodnotenie a pod.).
f. Teoretický pohľad na aktivitu (interpretácia aktivity na základe aspoň troch kľúčových slov z teórie multikultúrnej výchovy).
g. Využitá literatúra.
Hodnotiť sa bude plnenie princípov multikultúrnej výchovy, vhodnosť aktivity pre vyučovanie v rámci prierezovej témy multikultúrna výchova, systematickosť prípravy a vzájomná previazanosť jej súčastí. Negatívne hodnotenia získavajú projekty, ktoré by mohli posilňovať stereotypy a predsudky u žiakov, alebo v ktorých študenti prezentujú stereotypné pohľady na iné kultúry.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt, ktorý bude premyslený ako koncízny celok na rozvíjanie medzikultúrneho pochopenia, všetky kritériá sú splnené na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt, ktorý bude pomáhať pri rozvíjaní medzikultúrneho pochopenia, Kritéria sú splnené na veľmi dobrej úrovni.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt, ktorý nebude narúšať princípy multikultúrnej výchovy, Kritériá sú splnené na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne previazaný, ale nebude porušovať princípy multikultúrnej výchovy, kritéria sú splnené uspokojivo.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt, ktorý bude okrajovo narúšať princípy multikultúrnej výchovy, Kritériá sú splnené dostatočne.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý bude podporovať kultúrne stereotypy a predsudky. Projekt nespĺňa minimálne stanovené kritériá.
slovenský a český jazyk
Problém, pred ktorým stojí multikultúrna výchova – stereotypy a predsudky v nás. Stretnutie s inou kultúrou. Kultúrny šok. Ako získavame informácie o iných kultúrach. Ako sa vyrovnávať s príchodom cudzincov. Čo si myslíme o medzikultúrnej komunikácii. Migrácia a hodnoty v multikultúrnej výchove. Ako postupovať v multikultúrnej výchove. Hodnotenie v multikultúrnej výchove.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti chápu princípy a postupy multikultúrnej výchovy. Vedia, ako na hodinách pracovať so stereotypmi a predsudkami. Dokážu plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu a dokážu ju ako prierezovú tému začleniť do vyučovania. Rozvíjajú si interkultúrne porozumenie. Zvládajú hlavné didaktické postupy pri realizácii multikultúrnej výchovy ako prierezovej témy.
Ciele vzdelávania:
Poskytnúť študentom základné informácie potrebné k pochopeniu princípov multikultúrnej výchovy ako prierezovej témy v štátnom vzdelávacom programe. Naučiť študentov pracovať s problematikou stereotypov a predsudkov, naučiť ich plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu na školách, ako prierezovú tému. Oboznámiť študentov so základnými didaktickými postupmi pri realizácii multikultúrnej výchovy vo vzdelávaní.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, debata, diskusia v skupinách, tréning mikrovýstupov, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, simulácia, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, analýza a hodnotenie odborných prameňov, selekcia relevantných informácií.
Povinná literatúra:
ALLHOFF, D.-W. (2008). Rétorika a komunikace. Praha: Grada publishing, 200 s.. ISBN 978-80-247-2283-2
KLAPETEK, M. (2008). Komunikace, argumentace, rétorika. Praha: Grada publishing, 256 s. ISBN 978-80247-2652-6
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ B., PISOŇOVÁ, M. (2019). Humanisticky orientovaná komunikácia a jej vplyv na produktivitu žiakov v edukačnom procese. Hradec Králové: Magnanimitas akademické sdružení, 45-56s. ISBN 978-80-87952-29-0
JASLOVSKÁ, B. (2019). Nástroj na sebahodnotenie žiakov v rámci Encounterovej skupiny a učiteľ ako facilitátor procesu hodnotenia. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 37-45s. ISBN 978-80-223-4847-8
KURUC, M. (2018). Rozvoj sebaregulácie a motivácie ako faktor úspechu slovenských žiakov v kontexte teórie sebaurčenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 143-160s. ISBN 978-80-223-4661-0
ŠUŤÁKOVÁ, V., FERENCOVÁ, J., ZAHATŇANSKÁ, M. (2017). Sociálna a didaktická komunikácia. Prešov: Wolters Kluwer. 208s. ISBN 978-80-81685-48-4
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia.
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (60+40, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej kooperatívnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe. Ide o pripravený mikrovýstup v tíme: vytvorenie študentskej konferencie.
Semestrálna práca: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 60b (30+30). Zahŕňa prípravu simulácie študentskej konferencie v skupine (30b) spolu s odborným príspevkom na vybranú tému (30b) približne na 45 minút.
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z vytvorenia podkladov k študentskej konferencii (40b): plagát, pozvánka, program a i. v elektronickom prostredí (tvorba webu).
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
na predmete sa kvôli efektívnej interakcii na výučbe vyžadujú menšie skupiny, max. do 25 študentov
Stručná osnova predmetu:
Cieľom predmetu je praktické využitie poznatkov o efektívnej komunikácii prostredníctvom nácviku rétorických výstupov a práce v tíme, teda cez kooperatívne metódy a interaktívne aktivity. Pomocou rôznych aktivizujúcich metód a problémových úloh sa študenti budú aktívne zapájať do výučby a sami tvoriť obsah predmetu, v ktorom využijú vlastný potenciál a budú rozvíjať intra a inter personálne stránky vlastnej osobnosti. Dôležitou súčasťou je semestrálny projekt v skupine, prostredníctvom ktorého sa študenti naučia ako organizovať významné podujatia, a zároveň si budú rozvíjať správnu komunikáciu a rétorické zručnosti.
Témy:
Rétorika – typy reči, nácvik prezentačných zručností cez mikrovýstupy. Obsah/ forma/komunikačné zručnosti (verbálne a neverbálne) ústneho prejavu a analýza rečníkov. Prezentácia - štruktúra a usporiadanie prejavu/reči/prednášky. Hodnotenie informácií a hľadanie relevantných zdrojov. Simulácia debaty. Organizácia času a kooperácia v skupine. Vizualizácia a vzbudenie záujmu u poslucháča. Argumentácia - typy argumentov a logické chyby. Manipulácia a manipulačné techniky, asertivita. Typy rozhovoru, diskusia - ako viesť rozhovor, štruktúrovane rozhovoru. Delenie diskusných metód. Spätná väzba - sebahodnotenie a sebareflexia. Tvorba webstránky a e-portfólia s výstupmi študentov. Realizácia študentskej konferencie – simulácia / workshop.
Študent absolvovaním predmetu Rétorika a komunikácia by mal:
vedieť selektovať informácie, identifikovať relevantné zdroje k vybranej téme,
vedieť odôvodniť výber odborných prameňov pre spracovanie semestrálnej práce,
porozumieť dôležitosti selekcie a analýzy informácií a informačných zdrojov,
vedieť pracovať v tíme, organizovať aktivity na splnenie čiastkových úloh,
vedieť prezentovať priebežné úlohy pred skupinou,
vedieť správne odôvodňovať a diskutovať v skupine rôzne spoločenské témy súvisiace s výchovou a vzdelávaním,
nadobudnúť prezentačné a komunikačné zručnosti a vedieť ich uplatniť cez tvorivé aktivity na výučbe,
poznať metódy na rozvoj kritického myslenia a správnej argumentácie,
mal by vedieť identifikovať manipulatívne správanie.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej analytické myslenie pri hodnotení informácii a pri práci s textom, kritické myslenie a myslenie v súvislostiach pri tvorbe argumentov a ich aplikácii v diskusii, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia a prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tiež tvorivú prácu s e-portfóliom (schopnosť vytvoriť zaujímavú webovú stránku).
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, debata, diskusia v skupinách, tréning mikrovýstupov, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, simulácia, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, analýza a hodnotenie odborných prameňov, selekcia relevantných informácií.
Povinná literatúra:
ALLHOFF, D.-W. (2008). Rétorika a komunikace. Praha: Grada publishing, 200 s.. ISBN 978-80-247-2283-2
KLAPETEK, M. (2008). Komunikace, argumentace, rétorika. Praha: Grada publishing, 256 s. ISBN 978-80247-2652-6
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ B., PISOŇOVÁ, M. (2019). Humanisticky orientovaná komunikácia a jej vplyv na produktivitu žiakov v edukačnom procese. Hradec Králové: Magnanimitas akademické sdružení, 45-56s. ISBN 978-80-87952-29-0
JASLOVSKÁ, B. (2019). Nástroj na sebahodnotenie žiakov v rámci Encounterovej skupiny a učiteľ ako facilitátor procesu hodnotenia. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 37-45s. ISBN 978-80-223-4847-8
KURUC, M. (2018). Rozvoj sebaregulácie a motivácie ako faktor úspechu slovenských žiakov v kontexte teórie sebaurčenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 143-160s. ISBN 978-80-223-4661-0
ŠUŤÁKOVÁ, V., FERENCOVÁ, J., ZAHATŇANSKÁ, M. (2017). Sociálna a didaktická komunikácia. Prešov: Wolters Kluwer. 208s. ISBN 978-80-81685-48-4
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia.
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (60+40, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej kooperatívnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe. Ide o pripravený mikrovýstup v tíme: vytvorenie študentskej konferencie.
Semestrálna práca: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 60b (30+30). Zahŕňa prípravu simulácie študentskej konferencie v skupine (30b) spolu s odborným príspevkom na vybranú tému (30b) približne na 45 minút.
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z vytvorenia podkladov k študentskej konferencii (40b): plagát, pozvánka, program a i. v elektronickom prostredí (tvorba webu).
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
na predmete sa kvôli efektívnej interakcii na výučbe vyžadujú menšie skupiny, max. do 25 študentov
Stručná osnova predmetu:
Cieľom predmetu je praktické využitie poznatkov o efektívnej komunikácii prostredníctvom nácviku rétorických výstupov a práce v tíme, teda cez kooperatívne metódy a interaktívne aktivity. Pomocou rôznych aktivizujúcich metód a problémových úloh sa študenti budú aktívne zapájať do výučby a sami tvoriť obsah predmetu, v ktorom využijú vlastný potenciál a budú rozvíjať intra a inter personálne stránky vlastnej osobnosti. Dôležitou súčasťou je semestrálny projekt v skupine, prostredníctvom ktorého sa študenti naučia ako organizovať významné podujatia, a zároveň si budú rozvíjať správnu komunikáciu a rétorické zručnosti.
Témy:
Rétorika – typy reči, nácvik prezentačných zručností cez mikrovýstupy. Obsah/ forma/komunikačné zručnosti (verbálne a neverbálne) ústneho prejavu a analýza rečníkov. Prezentácia - štruktúra a usporiadanie prejavu/reči/prednášky. Hodnotenie informácií a hľadanie relevantných zdrojov. Simulácia debaty. Organizácia času a kooperácia v skupine. Vizualizácia a vzbudenie záujmu u poslucháča. Argumentácia - typy argumentov a logické chyby. Manipulácia a manipulačné techniky, asertivita. Typy rozhovoru, diskusia - ako viesť rozhovor, štruktúrovane rozhovoru. Delenie diskusných metód. Spätná väzba - sebahodnotenie a sebareflexia. Tvorba webstránky a e-portfólia s výstupmi študentov. Realizácia študentskej konferencie – simulácia / workshop.
Študent absolvovaním predmetu Rétorika a komunikácia by mal:
vedieť selektovať informácie, identifikovať relevantné zdroje k vybranej téme,
vedieť odôvodniť výber odborných prameňov pre spracovanie semestrálnej práce,
porozumieť dôležitosti selekcie a analýzy informácií a informačných zdrojov,
vedieť pracovať v tíme, organizovať aktivity na splnenie čiastkových úloh,
vedieť prezentovať priebežné úlohy pred skupinou,
vedieť správne odôvodňovať a diskutovať v skupine rôzne spoločenské témy súvisiace s výchovou a vzdelávaním,
nadobudnúť prezentačné a komunikačné zručnosti a vedieť ich uplatniť cez tvorivé aktivity na výučbe,
poznať metódy na rozvoj kritického myslenia a správnej argumentácie,
mal by vedieť identifikovať manipulatívne správanie.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej analytické myslenie pri hodnotení informácii a pri práci s textom, kritické myslenie a myslenie v súvislostiach pri tvorbe argumentov a ich aplikácii v diskusii, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia a prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tiež tvorivú prácu s e-portfóliom (schopnosť vytvoriť zaujímavú webovú stránku).
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 30 hodín vypracovanie priebežne zadávaných úloh počas semestra. 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, Sokratovská metóda, heuristické metódy, prednášanie, práca s textom – metóda analýzy, interpretácie, aplikácie, hranie rolí, skupinová práca, riadené samoštúdium – moodle.uniba.sk
Povinná literatúra:
KOSTURKOVÁ, M., FERENCOVÁ, J. (2019). Stratégie rozvoja kritického myslenia. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-571-0049-2
TUREK, I. (2003). Kritické myslenie. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum.
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika: lexikon výukových a hodnotících metod. Praha: Grada. ISBN 978-80-2473-450-7
KOZÁROVÁ, N., GUNIŠOVÁ, D. (2020). Stratégie rozvoja kritického myslenia vo vyučovaní pedagogiky. Nitra: UKF v Nitre. ISBN (online) 978-80-558-1520-6
MARKOŠ, J. (2019). Sila rozumu v bláznivej dobe: manuál kritického myslenia. Bratislava: N Press. ISBN 978-80-9992-501-5
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného / záverečného hodnotenia 100/0.
100% priebežného hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných cca 5 úloh (50%), 2x priebežný test počas semestra (spolu za 30%) a aktívna účasť na seminároch, zapájanie sa do diskusií (20%). Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent sa aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy vypracoval na vynikajúcej úrovni a priebežné úlohy spracoval vynikajúco.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), ), študent sa aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na veľmi dobrej úrovni
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent sa menej aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na dobrej úrovni s miernymi nedostatkami
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent sa nezapájal aktívne do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na uspokojivej úrovni
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent sa aktívne nezapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na minimálnej úrovni
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Princípy kritického myslenia, kritické argumentovanie, kritické debatovanie, kritické písanie, organizovanie poznatkov. Základné charakteristiky hoaxov. Identifikácia relevantných faktov a myšlienok. Metódy rozvoja kritického myslenia u žiakov, univerzálne scenáre vzdelávacích aktivít, príprava metodických materiálov. Hodnotenie kritického myslenia.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti a študentky poznajú princípy kritického myslenia, dokážu pripraviť na základe univerzálnych scenárov vlastné aktivity na predmete zamerané na rozvoj kritického myslenia. Vedia hodnotiť kritické myslenie u žiakov, rozoznávať hoaxy a identifikovať relevantné fakty a myšlienky. Dokážu aplikovať rôzne metódy na rozvoj kritického myslenia žiakov.
Ciele vzdelávania:
Cieľom semináru je, aby študentky a študenti nadobudli vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia pripravovať si metodické materiály, zamerané na rozvíjanie zručnosti žiakov kriticky myslieť. Oboznámiť študentov s univerzálnymi scenármi vzdelávacích aktivít a možnosťami hodnotenia kritického myslenia vo vzdelávaní.
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 30 hodín vypracovanie priebežne zadávaných úloh počas semestra. 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, Sokratovská metóda, heuristické metódy, prednášanie, práca s textom – metóda analýzy, interpretácie, aplikácie, hranie rolí, skupinová práca, riadené samoštúdium – moodle.uniba.sk
Povinná literatúra:
KOSTURKOVÁ, M., FERENCOVÁ, J. (2019). Stratégie rozvoja kritického myslenia. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-571-0049-2
TUREK, I. (2003). Kritické myslenie. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum.
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika: lexikon výukových a hodnotících metod. Praha: Grada. ISBN 978-80-2473-450-7
KOZÁROVÁ, N., GUNIŠOVÁ, D. (2020). Stratégie rozvoja kritického myslenia vo vyučovaní pedagogiky. Nitra: UKF v Nitre. ISBN (online) 978-80-558-1520-6
MARKOŠ, J. (2019). Sila rozumu v bláznivej dobe: manuál kritického myslenia. Bratislava: N Press. ISBN 978-80-9992-501-5
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného / záverečného hodnotenia 100/0.
100% priebežného hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných cca 5 úloh (50%), 2x priebežný test počas semestra (spolu za 30%) a aktívna účasť na seminároch, zapájanie sa do diskusií (20%). Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent sa aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy vypracoval na vynikajúcej úrovni a priebežné úlohy spracoval vynikajúco.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), ), študent sa aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na veľmi dobrej úrovni
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent sa menej aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na dobrej úrovni s miernymi nedostatkami
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent sa nezapájal aktívne do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na uspokojivej úrovni
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent sa aktívne nezapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na minimálnej úrovni
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Princípy kritického myslenia, kritické argumentovanie, kritické debatovanie, kritické písanie, organizovanie poznatkov. Základné charakteristiky hoaxov. Identifikácia relevantných faktov a myšlienok. Metódy rozvoja kritického myslenia u žiakov, univerzálne scenáre vzdelávacích aktivít, príprava metodických materiálov. Hodnotenie kritického myslenia.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti a študentky poznajú princípy kritického myslenia, dokážu pripraviť na základe univerzálnych scenárov vlastné aktivity na predmete zamerané na rozvoj kritického myslenia. Vedia hodnotiť kritické myslenie u žiakov, rozoznávať hoaxy a identifikovať relevantné fakty a myšlienky. Dokážu aplikovať rôzne metódy na rozvoj kritického myslenia žiakov.
Ciele vzdelávania:
Cieľom semináru je, aby študentky a študenti nadobudli vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia pripravovať si metodické materiály, zamerané na rozvíjanie zručnosti žiakov kriticky myslieť. Oboznámiť študentov s univerzálnymi scenármi vzdelávacích aktivít a možnosťami hodnotenia kritického myslenia vo vzdelávaní.
1 hodina prednáška a 1 hodina seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 22 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 36 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, inštruktáž, projektové metódy, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, e-learning.
PISOŇOVÁ, M. a kol. 2014. Školský manažment pre študijné odbory učiteľstva a prípravu
vedúcich pedagogických zamestnancov. Bratislava : Univerzita Komenského, 2014. 227 s. ISBN 978-80-223-3621-5
https://www.fedu.uniba.sk/uploads/media/Skolsky_manazment.pdf
Pisoňová, M. a kol. 2017. Školský manažment terminologický a výkladový slovník. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, 1. vyd., 167 s., ISBN 978-80-8168-660-3
https://moodle.uniba.sk/mod/quiz/view.php?id=57866
Učebný zdroj: ŠKOLSKÝ MANAŽMENT (moodle):
https://moodle.uniba.sk/course/view.php?id=162
Ústava Slovenskej republiky.
Aktuálne legislatívne normy týkajúce sa zriaďovania a činnosti, základných škôl, stredných škôl v Slovenskej republike.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
100% priebežného hodnotenia
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (30+40, spolu 70 bodov).
Priebežné hodnotenie: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí prostredníctvom vedomostného testu za 30 b, ktorý bude realizovaný v 6. týždni priebežnej výučby. Písomná skúška / test, pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu z jednotlivých tém výučbových jednotiek, ktoré budú zrealizované do 6. týždňa priebežnej výučby a štúdia odbornej literatúry.
Záverečné hodnotenie pozostáva: pozostáva z vypracovania semestrálneho projektu a jeho ústneho odprezentovania.
Semestrálny projekt pozostáva: z vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry za 40b. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu) v 11. týždni priebežnej výučby.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 64 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 57 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 51 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 46 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 42 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Základná terminológia, možnosti štúdia školského manažmentu, pramene štúdia. Školy a koncepcie manažmentu. Špecifiká školského manažmentu. Systém riadenia školstva v SR a systém vnútorného riadenia školy v kontexte manažérskych funkcií. Právne predpisy, ktoré upravujú činnosť základnej a strednej školy (zákony, vyhlášky, pracovný poriadok, pedagogicko-organizačné pokyny). Osobnosť vedúceho pedagogického zamestnanca – právne a osobnostné požiadavky. Imidž školy, kultúra školy. Klíma školy.
100/0
Študent absolvovaním predmetu Školský manažment by mal:
poznať obsah školského manažmentu ako vednej disciplíny: podstata riadenia školstva v SR na všetkých úrovniach riadenia školstva s akcentom na vnútorné riadenie školy a v kontexte manažérskych funkcií
poznať základné právne dokumenty a byť spôsobilý korektne interpretovať významy uvedené v týchto právnych dokumentoch, ktoré upravujú činnosť základnej školy a strednej školy, s akcentom na potreby práce pedagogického zamestnanca,
byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín v zameraní sa na oblasť: imidž, kultúra a klíma školy, na oblasť spolupráce s vedením školy a zákonnými zástupcami detí/žiakov pri riešení štandardných, špecifických a problémových úloh a situácií a v rámci rozvoja školy,
byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorby semestrálneho projektu na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, organizačné zručnosti, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tvorivosť a predstavivosť, kritické myslenie, analytické schopnosti, schopnosť riešenia problémov, a ďalšie.
1 hodina prednáška a 1 hodina seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 22 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 36 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, inštruktáž, projektové metódy, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, e-learning.
PISOŇOVÁ, M. a kol. 2014. Školský manažment pre študijné odbory učiteľstva a prípravu
vedúcich pedagogických zamestnancov. Bratislava : Univerzita Komenského, 2014. 227 s. ISBN 978-80-223-3621-5
https://www.fedu.uniba.sk/uploads/media/Skolsky_manazment.pdf
Pisoňová, M. a kol. 2017. Školský manažment terminologický a výkladový slovník. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, 1. vyd., 167 s., ISBN 978-80-8168-660-3
https://moodle.uniba.sk/mod/quiz/view.php?id=57866
Učebný zdroj: ŠKOLSKÝ MANAŽMENT (moodle):
https://moodle.uniba.sk/course/view.php?id=162
Ústava Slovenskej republiky.
Aktuálne legislatívne normy týkajúce sa zriaďovania a činnosti, základných škôl, stredných škôl v Slovenskej republike.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
100% priebežného hodnotenia
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (30+40, spolu 70 bodov).
Priebežné hodnotenie: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí prostredníctvom vedomostného testu za 30 b, ktorý bude realizovaný v 6. týždni priebežnej výučby. Písomná skúška / test, pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu z jednotlivých tém výučbových jednotiek, ktoré budú zrealizované do 6. týždňa priebežnej výučby a štúdia odbornej literatúry.
Záverečné hodnotenie pozostáva: pozostáva z vypracovania semestrálneho projektu a jeho ústneho odprezentovania.
Semestrálny projekt pozostáva: z vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry za 40b. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu) v 11. týždni priebežnej výučby.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 64 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 57 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 51 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 46 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 42 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Základná terminológia, možnosti štúdia školského manažmentu, pramene štúdia. Školy a koncepcie manažmentu. Špecifiká školského manažmentu. Systém riadenia školstva v SR a systém vnútorného riadenia školy v kontexte manažérskych funkcií. Právne predpisy, ktoré upravujú činnosť základnej a strednej školy (zákony, vyhlášky, pracovný poriadok, pedagogicko-organizačné pokyny). Osobnosť vedúceho pedagogického zamestnanca – právne a osobnostné požiadavky. Imidž školy, kultúra školy. Klíma školy.
100/0
Študent absolvovaním predmetu Školský manažment by mal:
poznať obsah školského manažmentu ako vednej disciplíny: podstata riadenia školstva v SR na všetkých úrovniach riadenia školstva s akcentom na vnútorné riadenie školy a v kontexte manažérskych funkcií
poznať základné právne dokumenty a byť spôsobilý korektne interpretovať významy uvedené v týchto právnych dokumentoch, ktoré upravujú činnosť základnej školy a strednej školy, s akcentom na potreby práce pedagogického zamestnanca,
byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín v zameraní sa na oblasť: imidž, kultúra a klíma školy, na oblasť spolupráce s vedením školy a zákonnými zástupcami detí/žiakov pri riešení štandardných, špecifických a problémových úloh a situácií a v rámci rozvoja školy,
byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorby semestrálneho projektu na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, organizačné zručnosti, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tvorivosť a predstavivosť, kritické myslenie, analytické schopnosti, schopnosť riešenia problémov, a ďalšie.
2 hodiny týždenne - seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava na semináre; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy - výklad, dialogické metódy – diskusia, situačné metódy - prípadové štúdie, problémové metódy - brainstorming, riadené samoštúdium – práca s textom.
HORVÁTHOVÁ, K. (2002). Aktuálne otázky výchovného poradenstva v školskej praxi. Bratislava: MPC Tomášikova, 57 s. ISBN 80-88796-25-3.
KNOTOVÁ, D. a kol. (2014). Školní poradenství. Praha: Grada. 258 s. ISBN 978-80-247-4502-2
Odporúčaná literatúra:
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: IRIS. 144 s. ISBN 978-80-8200-034-7
FERKOVÁ, Š. (2015), Skúsenosti s využitím influenčného programu zameraného na elimináciu rizikového správania žiakov v škole. In Prevencia. roč. 13., č. 4. s. 37 – 34.
KYRIACOU, CH. (2003). Řešení výchovných problémů ve škole. Praha: Portál, 151 s. ISBN 80-7178-945-3.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov. In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 2(1), 22-36. ISSN 1805-8825.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Úlohou študentov a študentiek je vypracovať priebežnú prácu za 40 bodov a absolvovať priebežný test za 60 bodov, spolu 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60% z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
1. Školský poradenský systém.
2.Rámec pre pôsobenie výchovného poradcu, odborné a osobnostné predpoklady výchovného poradcu, vzdelávanie výchovného poradcu.
3. Triedny učiteľ a jeho úloha v poskytovaní poradenstva žiakom a zákonným zástupcom vo výchove a vzdelávaní.
4. Metódy práce vo výchovnom poradenstve.
5. Stratégie prevencie problémového správania sa žiakov.
6. Riešenie výchovno-vzdelávacích ťažkostí žiakov.
7. Metódy a možnosti intervencie problémového správania sa žiakov.
8. Kariérové poradenstvo.
9. Výchovné poradenstvo v oblasti starostlivosti o žiakov s nadaním.
10. Spolupráca školy s inými inštitúciami, rodinou. Sociálno-právna ochrana detí a mládeže.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Výchovné poradenstvo je sprostredkovať študentom východiskový rámec poznatkov v oblasti systému výchovného poradenstva. Študenti a študentky sa po úspešnom absolvovaní predmetu dokážu orientovať v systéme školského poradenstva. Rozumejú miestu a úlohe výchovného poradcu v systéme výchovného poradenstva a ovládajú predpoklady pre výkon pozície výchovného poradcu. Poznajú rozdiely v kompetenciách triedneho učiteľa, výchovného poradcu alebo odborného zamestnanca školy v poskytovaní poradenstva v otázkach výchovy a vzdelávania. Ovládajú metódy výchovného poradenstva. Poznajú stratégie prevencie problémového správania sa žiakov a chápu ich významu. Získané poznatky dokážu aplikovať pri riešení konkrétnych problémových situácií vo výchovno-vzdelávacej praxi. Orientujú sa v školskom kariérovom poradenstve. Dokážu opísať a interpretovať význam spolupráce školy so zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, s orgánmi sociálno-právnej ochrany a ďalšími.
Prenositeľné spôsobilosti: Analýzou, riešením a diskusiou seminárnych zadaní študenti a študentky dokážu komunikovať svoje závery, kriticky myslieť a uvažovať v súvislostiach.
2 hodiny týždenne - seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava na semináre; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy - výklad, dialogické metódy – diskusia, situačné metódy - prípadové štúdie, problémové metódy - brainstorming, riadené samoštúdium – práca s textom.
HORVÁTHOVÁ, K. (2002). Aktuálne otázky výchovného poradenstva v školskej praxi. Bratislava: MPC Tomášikova, 57 s. ISBN 80-88796-25-3.
KNOTOVÁ, D. a kol. (2014). Školní poradenství. Praha: Grada. 258 s. ISBN 978-80-247-4502-2
Odporúčaná literatúra:
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: IRIS. 144 s. ISBN 978-80-8200-034-7
FERKOVÁ, Š. (2015), Skúsenosti s využitím influenčného programu zameraného na elimináciu rizikového správania žiakov v škole. In Prevencia. roč. 13., č. 4. s. 37 – 34.
KYRIACOU, CH. (2003). Řešení výchovných problémů ve škole. Praha: Portál, 151 s. ISBN 80-7178-945-3.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov. In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 2(1), 22-36. ISSN 1805-8825.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Úlohou študentov a študentiek je vypracovať priebežnú prácu za 40 bodov a absolvovať priebežný test za 60 bodov, spolu 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60% z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
1. Školský poradenský systém.
2.Rámec pre pôsobenie výchovného poradcu, odborné a osobnostné predpoklady výchovného poradcu, vzdelávanie výchovného poradcu.
3. Triedny učiteľ a jeho úloha v poskytovaní poradenstva žiakom a zákonným zástupcom vo výchove a vzdelávaní.
4. Metódy práce vo výchovnom poradenstve.
5. Stratégie prevencie problémového správania sa žiakov.
6. Riešenie výchovno-vzdelávacích ťažkostí žiakov.
7. Metódy a možnosti intervencie problémového správania sa žiakov.
8. Kariérové poradenstvo.
9. Výchovné poradenstvo v oblasti starostlivosti o žiakov s nadaním.
10. Spolupráca školy s inými inštitúciami, rodinou. Sociálno-právna ochrana detí a mládeže.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Výchovné poradenstvo je sprostredkovať študentom východiskový rámec poznatkov v oblasti systému výchovného poradenstva. Študenti a študentky sa po úspešnom absolvovaní predmetu dokážu orientovať v systéme školského poradenstva. Rozumejú miestu a úlohe výchovného poradcu v systéme výchovného poradenstva a ovládajú predpoklady pre výkon pozície výchovného poradcu. Poznajú rozdiely v kompetenciách triedneho učiteľa, výchovného poradcu alebo odborného zamestnanca školy v poskytovaní poradenstva v otázkach výchovy a vzdelávania. Ovládajú metódy výchovného poradenstva. Poznajú stratégie prevencie problémového správania sa žiakov a chápu ich významu. Získané poznatky dokážu aplikovať pri riešení konkrétnych problémových situácií vo výchovno-vzdelávacej praxi. Orientujú sa v školskom kariérovom poradenstve. Dokážu opísať a interpretovať význam spolupráce školy so zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, s orgánmi sociálno-právnej ochrany a ďalšími.
Prenositeľné spôsobilosti: Analýzou, riešením a diskusiou seminárnych zadaní študenti a študentky dokážu komunikovať svoje závery, kriticky myslieť a uvažovať v súvislostiach.
Forma výučby: konzultácie, samoštúdium
Odporúčaný rozsah výučby: rozsah a frekvenciu konzultácií určí vedúci/vedúca práce ŠVOUČ
Časová záťaž študenta: 60 hodín (konzultácie, samoštúdium, spracovanie práce/ tvorba diela, prezentácia práce/umeleckého diela)
Metóda štúdia: individuálna tvorba, konzultácie
Podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce ŠVOUČ vzhľadom na tému práce ŠVOUČ.
Podmienkou absolvovania predmetu a získania kreditov je účasť na ústavnom/fakultnom kole ŠVOUČ. Záverečné hodnotenie sa stanovuje na základe predloženej práce ŠVOUČ a jej prezentácie.
Udelené hodnotenie predmetu: absolvoval/absolvovala
slovenský jazyk
-Príprava a tvorba práce.
-Príprava a tvorba/interpretácia umeleckého diela podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce.
- Príprava prezentácie práce ŠVOUČ.
- Prezentácia práce ŠVOUČ pred odbornou a študentskou verejnosťou.
Absolvovaním predmetu študent/študentka:
- Nadobudne hlbšiu znalosť riešenej problematiky práce ŠVOUČ a znalosťbibliografických noriem alebo hlbší rozvoj umeleckých, či interpretačných zručností
- Je schopný/-á plánovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť
- Využíva relevantné teoretické poznatky v metodických aplikáciách, v metodológii výskumu alebo relevantné umelecké postupy/techniky pri tvorbe/interpretácii diela
- Dokáže realizovať a prezentovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť a reagovať na otázky s ňou súvisiace
- Vytvára konzistentný odborný text teoreticko-výskumného resp. teoreticko-metodického charakteru, originálne umelecké dielo, alebo originálnu interpretáciu diela
Forma výučby: konzultácie, samoštúdium
Odporúčaný rozsah výučby: rozsah a frekvenciu konzultácií určí vedúci/vedúca práce ŠVOUČ
Časová záťaž študenta: 60 hodín (konzultácie, samoštúdium, spracovanie práce/ tvorba diela, prezentácia práce/umeleckého diela)
Metóda štúdia: individuálna tvorba, konzultácie
Podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce ŠVOUČ vzhľadom na tému práce ŠVOUČ.
Podmienkou absolvovania predmetu a získania kreditov je účasť na ústavnom/fakultnom kole ŠVOUČ. Záverečné hodnotenie sa stanovuje na základe predloženej práce ŠVOUČ a jej prezentácie.
Udelené hodnotenie predmetu: absolvoval/absolvovala
slovenský jazyk
-Príprava a tvorba práce.
-Príprava a tvorba/interpretácia umeleckého diela podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce.
- Príprava prezentácie práce ŠVOUČ.
- Prezentácia práce ŠVOUČ pred odbornou a študentskou verejnosťou.
Absolvovaním predmetu študent/študentka:
- Nadobudne hlbšiu znalosť riešenej problematiky práce ŠVOUČ a znalosťbibliografických noriem alebo hlbší rozvoj umeleckých, či interpretačných zručností
- Je schopný/-á plánovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť
- Využíva relevantné teoretické poznatky v metodických aplikáciách, v metodológii výskumu alebo relevantné umelecké postupy/techniky pri tvorbe/interpretácii diela
- Dokáže realizovať a prezentovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť a reagovať na otázky s ňou súvisiace
- Vytvára konzistentný odborný text teoreticko-výskumného resp. teoreticko-metodického charakteru, originálne umelecké dielo, alebo originálnu interpretáciu diela
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, pozostávajúceho z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta, ktoré posudzuje dirigent zboru. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho/individuálneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
FX (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Cieľom kurzu je získavanie a rozvíjanie vokálneho kolektívneho prejavu v podmienkach zborového telesa. Študent si osvojuje zásady zborovo-speváckej techniky a harmonicko-rytmického cítenia. Študent rozvíja schopnosť kolektívnej spolupráce a komunikačné schopnosti. Študent taktiež nadobúda pódiovú skúsenosť a reprezentuje univerzitu na domácich aj zahraničných podujatiach.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, pozostávajúceho z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta, ktoré posudzuje dirigent zboru. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho/individuálneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
FX (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Cieľom kurzu je získavanie a rozvíjanie vokálneho kolektívneho prejavu v podmienkach zborového telesa. Študent si osvojuje zásady zborovo-speváckej techniky a harmonicko-rytmického cítenia. Študent rozvíja schopnosť kolektívnej spolupráce a komunikačné schopnosti. Študent taktiež nadobúda pódiovú skúsenosť a reprezentuje univerzitu na domácich aj zahraničných podujatiach.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie prípadných interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Študent má zmysel pre kultivovaný spev, primeraný výraz a prejav.
Študent rozvíja svoju muzikálnosť a nadobudnuté poznatky v oblasti vokálnych činností pri práci s hudobným materiálom v zborových ansámbloch.
Študent má prehľad v otázkach dramaturgie koncertu.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie prípadných interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Študent má zmysel pre kultivovaný spev, primeraný výraz a prejav.
Študent rozvíja svoju muzikálnosť a nadobudnuté poznatky v oblasti vokálnych činností pri práci s hudobným materiálom v zborových ansámbloch.
Študent má prehľad v otázkach dramaturgie koncertu.
Výsledná známka zahŕňa hodnotenie za priebežne spracované zadania, maximálne spolu 50 bodov
a záverečného hodnotenia predmetu na konci semestra, maximálne spolu 50 bodov. Váha
priebežného / záverečného hodnotenia počas semestra a hodnotenia na konci výučbovej časti
príslušného semestra je 50:50
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-91%) - Výborné výsledky
B (90-81%) - Veľmi dobré výsledky
C (80-73%) - Dobré výsledky
D (72-66%) - Uspokojivé výsledky
E (65-60%) - Dostačujúce výsledky
Fx (59-0%) - Nedostatočné výsledky
Úvod do kurzu + Základy tvorby vzdelávacích hier I
• Základy tvorby vzdelávacích hier II
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie stolové hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie kartové hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie digitálne hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie hry na vytlačenie a hranie
• Crowdfunding pre vzdelávacie hry
• Záverečné prezentácie – každý hrá každú hru
Ciele:
Študenti nadobudnú základné vedomosti a zručnosti z oblasti využívania vyučovania
prostredníctvom hier a gamifikácie do výučby:
• Študenti dokážu navrhnúť jednoduchý prototyp hry (stolovej, kartovej alebo digitálnej):
študenti dokážu aplikovať základné princípy návrhu hier v kontexte autentického učenia.
• Študenti dokážu navrhnúť komplexnú hru (stolovú, kartovú alebo digitálnu), ktorá je zábavná a
zároveň vzdelávacia: flexibilita a kreativita získaná prostredníctvom zvládnutia iteratívneho
návrhu hier na základe spätnej väzby od cieľovej skupiny.
• Študenti dokážu použiť vzdelávaciu hru v prostredí triedy: zvládnutie učenia prostredníctvom
hier v kontexte univerzálneho dizajnu pre učenie (Universal Design for Learning).
Výstupy:
Skupina študentov prezentuje prototyp vzdelávacej hry, na ktorej budú pracovať spoločne ako tím.
Sú možné tri varianty skupinového výstupu (skupina študentov si vyberá jeden variant, na ktorom
pracuje celý semester):
A variant: Prototyp stolovej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
B. variant: Prototyp kartovej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
C. variant: Prototyp digitálnej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
V prípade záujmu je možné doplniť si mentoring spojený s vytvorením crowdfundingovej kampane
a následné uverejnenie hry na web stránke n.o. Gamifactory.
Výsledná známka zahŕňa hodnotenie za priebežne spracované zadania, maximálne spolu 50 bodov
a záverečného hodnotenia predmetu na konci semestra, maximálne spolu 50 bodov. Váha
priebežného / záverečného hodnotenia počas semestra a hodnotenia na konci výučbovej časti
príslušného semestra je 50:50
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-91%) - Výborné výsledky
B (90-81%) - Veľmi dobré výsledky
C (80-73%) - Dobré výsledky
D (72-66%) - Uspokojivé výsledky
E (65-60%) - Dostačujúce výsledky
Fx (59-0%) - Nedostatočné výsledky
Úvod do kurzu + Základy tvorby vzdelávacích hier I
• Základy tvorby vzdelávacích hier II
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie stolové hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie kartové hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie digitálne hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie hry na vytlačenie a hranie
• Crowdfunding pre vzdelávacie hry
• Záverečné prezentácie – každý hrá každú hru
Ciele:
Študenti nadobudnú základné vedomosti a zručnosti z oblasti využívania vyučovania
prostredníctvom hier a gamifikácie do výučby:
• Študenti dokážu navrhnúť jednoduchý prototyp hry (stolovej, kartovej alebo digitálnej):
študenti dokážu aplikovať základné princípy návrhu hier v kontexte autentického učenia.
• Študenti dokážu navrhnúť komplexnú hru (stolovú, kartovú alebo digitálnu), ktorá je zábavná a
zároveň vzdelávacia: flexibilita a kreativita získaná prostredníctvom zvládnutia iteratívneho
návrhu hier na základe spätnej väzby od cieľovej skupiny.
• Študenti dokážu použiť vzdelávaciu hru v prostredí triedy: zvládnutie učenia prostredníctvom
hier v kontexte univerzálneho dizajnu pre učenie (Universal Design for Learning).
Výstupy:
Skupina študentov prezentuje prototyp vzdelávacej hry, na ktorej budú pracovať spoločne ako tím.
Sú možné tri varianty skupinového výstupu (skupina študentov si vyberá jeden variant, na ktorom
pracuje celý semester):
A variant: Prototyp stolovej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
B. variant: Prototyp kartovej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
C. variant: Prototyp digitálnej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
V prípade záujmu je možné doplniť si mentoring spojený s vytvorením crowdfundingovej kampane
a následné uverejnenie hry na web stránke n.o. Gamifactory.
Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda
podľa zamerania témy bakalárskej práce
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Štátnu skúšku obhajoba záverečnej práce, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
V bakalárskom stupni štúdia získava študent za úspešnú obhajobu bakalárskej práce 12 kreditov (kredity započítané v študijnom pláne UZ).
U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave hodnotí najmä:
preukázanie schopnosti študenta zhromažďovať a interpretovať relevantné údaje (fakty), spravidla v rámci študijného odboru, v ktorom absolvoval študijný program, v prípade potreby aj s možnosťou interdisciplinárneho presahu do iných odborov;
preukázanie schopnosti robiť informované rozhodnutia, ktoré zohľadňujú aj spoločenské, vedecké a etické aspekty;
schopnosť komunikovať informácie, koncepty, problémy a riešenia ako odbornému, tak aj laickému publiku.
schopnosť tvorivo myslieť a pracovať v danom študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program.
vedomosti a znalosť riešenej problematiky/ík.
uplatnenie svojich schopností pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, pričom môže ísť aj o jej aplikáciu v praxi, alebo o riešenie čiastkovej úlohy, ktorá súvisí s budúcim zameraním/uplatnením študenta.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100 – 91% (výborne – vynikajúce výsledky),
B 90 – 81% (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C 80 – 73% (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D 72 – 66% (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E 65 – 60% (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx 59 a menej % (nedostatočne).
Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nedosahujúcej 60 % z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky – obhajoba bakalárskej práce. Rovnako je študent hodnotený hodnotením FX, ak odovzdal záverečnú prácu v rozpore s odsekom 7 č. 56 Vnútorného predpisu UK č. 23/2021 alebo odovzdal záverečnú prácu, ktorá v podstatnej miere nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 písm. d), odseku 2 písm. d) alebo odseku 3 písm. d) čl. 56 Vnútorného predpisu UK 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave.
Podrobnosti a konkretizácie náležitostí záverečných prác pre jednotlivé učiteľské študijné programy v kombinácii (aprobácie) budú spresnené v príslušných Opisoch študijných programov.
slovenský jazyk, v prípade jazykových aprobácií aj jazyk príslušnej predmetovej aprobácie
Skúšobná komisia schválená Vedeckou radou PdF UK. Štátna skúška: obhajoba bakalárskej práce sa realizuje iba z jednej aprobácie. Kredity sa započítavajú do „UZ“.
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor. Pri hodnotení bakalárskej práce sa hodnotí, či študent pri jej koncipovaní adekvátne preukázal schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o problematike, posudzujú sa schopnosti uplatnené pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne to, do akej miery študent zvládol aplikáciu teoretických východísk v praxi alebo ako je schopný riešiť čiastkovú úlohu, ktorá súvisí so zameraním bakalárskej práce študenta;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sú aj protokoly originality: z centrálneho registra a Theses, k výsledkom ktorých sa školiteľ a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 2/2018 Smernica rektora UK v Bratislave;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah bakalárskej práce je spravidla 30 – 40 normostrán – 54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
8. V študijnom programe zameranom na učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov môže byť súčasťou záverečnej práce a jej obhajoby aj prezentácia umeleckých výstupov a výkonov.
Výstup vzdelávania je v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF, v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi.
Študent je pri koncipovaní bakalárskej práce schopný preukázať schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program. Študent vie preukázať primeranú znalosť vedomostí o problematike a uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne jej aplikáciu v praxi alebo je schopný riešiť čiastkovú úlohu, ktorá súvisí so zameraním bakalárskej práce študenta.