Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín; kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 40 hodín príprava seminárnej práce; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; príprava na vyučovanie 18 hodín. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Kombinácia monologických metód (inštruktáž), situačných metód (prípadové štúdie), dialogických metód (rozhovor, diskusia), a praktických metód ((indukcia, dedukcia, analýza, syntéza).

Odporúčaná literatúra:

DEREVJANÍKOVÁ, Anna. Hudobná výchova. Bratislava: Pro Solutions, s.r.o., 2025. ISBN 978-80-8139-182-8

BOROŠ, Tomáš. Hudobná edukácia. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4430-2.

FRIDMAN, Libor a kol. Aktuálne podnety modernizácie didaktiky hudobnej edukácie. Banská Bystrica: PF UMB, 2013. ISBN 978-80-8083-755-6.

KODEJŠKA, Miloš. Integratívni hudební výchova dítěte předškolního věku. Praha: PF UK Praha, 2002. ISBN 80-7290-080-3.

SEDLÁK, František – VÁŇOVÁ, Hana: Hudební psychologie pro učitele. Praha: Karolinum, 2013. ISBN 978-80-246-2060-2.

SLÁVIKOVÁ, Petra: Dětská hudební tvořivost v predprimárním vzdělávání, Praha: Karolinum, 2020. ISBN 978-80-7603-124-1.

ŠAŠALA, Radovan: Digitálne technológie v štruktúre integratívnej hudobnej výchovy, Prešov, Brookman, s.r.o., 2021. ISBN 978-80-8165-427-5.

Poznámka:

V prípade dobrých jazykových schopností študenta/tky uvádzame okrem odbornej literatúry v slovenskom jazyku aj relevantnú cudzojazyčnú literatúru.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

V priebehu semestra budú dve písomné seminárne práce po 50 bodov. Na získanie záverečného

hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov,

na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E

najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z dvoch písomných previerok

získa menej ako 25 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60%

bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu:

Vzdelávacie štandardy Hv, Hudobné činnosti v praxi. Hudobné schopnosti. Hudobno-výrazové prostriedky. Rytmické modely, rytmické činnosti, ručné znaky. Melodické modely, Fonogestika. Didaktika hudby a jej predmetové didaktiky. Hudobná pedagogika

Výsledky vzdelávania:

Po úspešnom absolvovaní vzdelávania študent: získa praktické skúsenosti z oblasti hudobnej edukácie – ovláda rytmické a melodické modely ako aj metódy ich osvojovania, prehlbuje vlastné hudobné schopnosti, získava zručnosti v oblasti hudobných činností, ovláda ich pedagogický transfer, teoreticky i prakticky ovláda princípy niektorých pedagogických koncepcii (Orff, Kodály a ich odvodeniny), tvorivo a samostatne pracuje s piesňovým materiálom - pedagogickou interpretáciou analyzuje hudobný materiál a navrhuje stratégiu jeho osvojenia prostredníctvom hudobných činností, pozná ciele, obsah a predmet skúmania hudobnej pedagogiky, didaktiky hudby, princípy hudobnej edukácie a metodiky.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín; kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 40 hodín príprava seminárnej práce; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; príprava na vyučovanie 18 hodín. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Kombinácia monologických metód (inštruktáž), situačných metód (prípadové štúdie), dialogických metód (rozhovor, diskusia), a praktických metód ((indukcia, dedukcia, analýza, syntéza).

Odporúčaná literatúra:

DEREVJANÍKOVÁ, Anna. Hudobná výchova. Bratislava: Pro Solutions, s.r.o., 2025. ISBN 978-80-8139-182-8

BOROŠ, Tomáš. Hudobná edukácia. Teória a prax. Bratislava: Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4430-2.

FRIDMAN, Libor a kol. Aktuálne podnety modernizácie didaktiky hudobnej edukácie. Banská Bystrica: PF UMB, 2013. ISBN 978-80-8083-755-6.

KODEJŠKA, Miloš. Integratívni hudební výchova dítěte předškolního věku. Praha: PF UK Praha, 2002. ISBN 80-7290-080-3.

SEDLÁK, František – VÁŇOVÁ, Hana: Hudební psychologie pro učitele. Praha: Karolinum, 2013. ISBN 978-80-246-2060-2.

SLÁVIKOVÁ, Petra: Dětská hudební tvořivost v predprimárním vzdělávání, Praha: Karolinum, 2020. ISBN 978-80-7603-124-1.

ŠAŠALA, Radovan: Digitálne technológie v štruktúre integratívnej hudobnej výchovy, Prešov, Brookman, s.r.o., 2021. ISBN 978-80-8165-427-5.

Poznámka:

V prípade dobrých jazykových schopností študenta/tky uvádzame okrem odbornej literatúry v slovenskom jazyku aj relevantnú cudzojazyčnú literatúru.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

V priebehu semestra budú dve písomné seminárne práce po 50 bodov. Na získanie záverečného

hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov,

na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E

najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z dvoch písomných previerok

získa menej ako 25 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60%

bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu:

Vzdelávacie štandardy Hv, Hudobné činnosti v praxi. Hudobné schopnosti. Hudobno-výrazové prostriedky. Rytmické modely, rytmické činnosti, ručné znaky. Melodické modely, Fonogestika. Didaktika hudby a jej predmetové didaktiky. Hudobná pedagogika

Výsledky vzdelávania:

Po úspešnom absolvovaní vzdelávania študent: získa praktické skúsenosti z oblasti hudobnej edukácie – ovláda rytmické a melodické modely ako aj metódy ich osvojovania, prehlbuje vlastné hudobné schopnosti, získava zručnosti v oblasti hudobných činností, ovláda ich pedagogický transfer, teoreticky i prakticky ovláda princípy niektorých pedagogických koncepcii (Orff, Kodály a ich odvodeniny), tvorivo a samostatne pracuje s piesňovým materiálom - pedagogickou interpretáciou analyzuje hudobný materiál a navrhuje stratégiu jeho osvojenia prostredníctvom hudobných činností, pozná ciele, obsah a predmet skúmania hudobnej pedagogiky, didaktiky hudby, princípy hudobnej edukácie a metodiky.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby:

2x5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín; kombinovaná forma (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby za semester, samoštúdium 12 hodín,

príprava priebežnej úlohy č.1 (vypracovať rešerš literatúry) 10 hodín,

príprava priebežnej úlohy č.2 (navrhnúť štruktúru bakalárskej práce) 18 hodín,

príprava priebežnej úlohy č.3 (uviesť citáciu, parafrázu, bibliografické odkazy) 10 hodín,

príprava priebežnej úlohy č.4 (naformulovať krátky odborný text) 20 hodín,

príprava priebežnej úlohy č.5 (prezentovať projekt bakalárskej práce) 20 hodín,

príprava záverečnej úlohy (vypracovať kritickú analýzu bakalárskej práce) 20 hodín.

Spolu 120 hodín práce študenta za semester.

Metódy vzdelávania:

komunikačné metódy (diskusia, rozhovor, výklad, výmena názorov), kooperatívne metódy (práca v malých skupinách), metódy práce s textom (práca s odbornou literatúrou, spoločné čítanie odborného textu, párové čítanie odborného textu, písomné riešenie úloh), analyticko-syntetická metóda, brainstorming, asociačná evokácia učiva, pojmové mapy, prepájanie výučby s praxou, riešenie problémov, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch, simulovanie praxe, prezentácia.

Odporúčaná literatúra:

ČIERŤAŽSKÁ, Ľ. 2021. Metodika písania odborného textu. [online Moodle kurz]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021.

GAVORA, P., KOLLÁRIKOVÁ, Z., NOVÁKOVÁ, E. 2010. Manuál na tvorbu bakalárskej a

diplomovej práce. Bratislava: PdF UK, 2010. Dostupné na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Studium/Celozivotne_vzdelavanie/Manual_pre_Bc_a_Mgr_prace_2010.pdf

GAVORA, P. 2008. Úvod do pedagogického výskumu. 4.vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2008. ISBN 978-80-223-2391-8.

KAHN, N., B. 2001. Jak efektivně studovat a pracovat s informacemi. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-443-5.

KATUŠČÁK, D. 2004. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava: Enigma, 2004. ISBN 80-89132.10-3.

RYBÁROVÁ, Ľ., CUPEROVÁ, J., RYBÁROVÁ,D. 2009. Metodika písania bakalárskej práce. Martin: Osveta, 2009. ISBN 978-80-8063-316-5.

TURZÁKOVÁ, J., SOLLÁR, T. 2016. Písanie odborného textu. Nitra: FSVaZ, 2016. ISBN 978-80-558-1081-2.

Ústredná knižnica SAV. Príklady bibliografických odkazov podľa ISO 690 - bibliografia pre harvardský systém. Dostupné na internete: < https://uk.sav.sk/pre-vedcov/podpora-vedeckeho-publikovania/ako-citovat/priklady-bibliografickych-odkazov-podla-iso-690-bibliografia-pre-harvardsky-system/ >.

Vnútorný predpis č. 2/2018, Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave, Úplné znenie vnútorného predpisu č. 12/2013 Smernice rektora Univerzity Komenského v Bratislave o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave v znení dodatku č. 1. Dostupné na internete: <https://uniba.sk/fileadmin/ruk/legislativa/2018/Vp_2018_02.pdf >.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Predmet pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia. Súčasťou priebežného hodnotenia je päť čiastkových úloh, ktoré študent realizuje počas semestra. Prvou úlohou študenta je vypracovať rešerš literatúry k téme bakalárskej práce (10 bodov). Druhá úloha študenta je navrhnúť štruktúru bakalárskej práce s krátkou charakteristikou (10 bodov). Tretia úloha študenta je uviesť citáciu, parafrázu, bibliografické odkazy podľa platnej ISO normy aspoň z 2 domácich a z 1 zahraničného odborného zdroju rôzneho typu (12 bodov). Štvrtá úloha študenta je naformulovať krátky odborný text súvzťažný k téme bakalárskej práce teoretického charakteru v rozsahu jednej normostrany (20 bodov). Piatou úlohou študenta je prezentovať projekt bakalárskej práce (23 bodov). Súčasťou záverečného hodnotenia je skupinová práca študentov - skupinový projekt. Študenti majú vypracovať kritickú analýzu bakalárskej práce (25 bodov).

Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 bodov z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)

Študent vie/ovláda/aplikuje/analyzuje/kriticky hodnotí/tvorí.

Študent prijíma podnety, reaguje, oceňuje hodnoty a integruje hodnoty.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)

Študent vie/ovláda/aplikuje/analyzuje, ale kritické myslenie a tvorivosť je hraničná.

Študent prijíma podnety, reaguje a oceňuje hodnoty, ale integrácia hodnôt je hraničná.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)

Študent vie/ovláda/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe.

Študent prijíma podnety, reaguje a oceňuje hodnoty.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)

Študent vie/naučil sa opísať, interpretovať, vysvetliť vlastnými slovami

Študent prijíma podnety a reaguje.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)

Študent vie/naučil sa na minimálne požadovanú úroveň

Študent prijíma podnety.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Študent si musí zopakovať predmet v ďalšom semestri.

Špecifikácia podmienok ukončenia predmetu

Priebežná úloha č. 1 (vypracovať rešerš literatúry) - 10 bodov

Študent počas semestra vypracuje rešerš literatúry k téme svojej bakalárskej práce. Zoznam literatúry k písaniu záverečnej práce bude obsahovať minimálne 10 domácich odborných publikácií, článkov z periodík (časopisov a novín), článkov zo zborníkov, atď. Zoznam literatúry k písaniu záverečnej práce bude obsahovať minimálne 5 zahraničných odborných publikácií, článkov z periodík (časopisov a novín), článkov zo zborníkov, atď. Študent odovzdá rešerš literatúry prostredníctvom MS Teams, do poznámkového bloku pre učebné predmety, do záložky s názvom Rešerš (alebo do Moodle PdF. UK formou zadaní).

Priebežná úloha č.2 (navrhnúť štruktúru bakalárskej práce) - 10 bodov

Študent počas semestra písomne navrhne stručnú štruktúru svojej bakalárskej práce s krátkou charakteristikou. Študent navrhne pracovný obsah záverečnej práce. Obsahová štruktúra záverečnej práce bude závisieť od typu záverečnej práce a charakteristiky problému. Študent odovzdá štruktúru bakalárskej práce prostredníctvom MS Teams, do poznámkového bloku pre učebné predmety, do záložky s názvom Štruktúra bakalárskej práce (alebo do Moodle PdF. UK formou zadaní).

Priebežná úloha č.3 (uviesť citáciu, parafrázu, bibliografické odkazy) - 12 bodov

Študent si vyberie 2 domáce odborné publikácie (monografia, zborník a iné) a 1 zahraničnú odbornú publikáciu. Publikácie musia vychádzať z témy bakalárskej práce študenta. Študent si z publikácií vyberie text, ktorý chce citovať a riadne ho odcituje (uvedie 2 ľubovoľné citáty z 2 rôznych domácich publikácií a 1 citát zo zahraničnej publikácie). Citovať bude metódou prvého údaju a dátumu. Ďalej si študent v publikáciách vyberie text, ktorý chce parafrázovať a bude ho riadne parafrázovať (uvedie 2 ľubovoľné parafrázy z dvoch rôznych domácich publikácií a 1 parafrázu zo zahraničnej publikácie). Nezabudne uviesť pôvodný text a pod ním parafrázu. Študent vybrané 2 domáce publikácie a 1 zahraničnú publikáciu správne uvedie v zozname bibliografických odkazov (pri použití metódy prvého údaju a dátumu). Študent odovzdá citáciu, parafrázu, bibliografické odkazy prostredníctvom MS Teams, do poznámkového bloku pre učebné predmety, do záložky s názvom citácia, parafráza, bibliografické odkazy (alebo do Moodle PdF. UK formou zadaní).

Priebežná úloha č.4 (naformulovať krátky odborný text) - 20 bodov

Študent naformuluje odborný text tak, aby bol použiteľný v jeho bakalárskej práci. V texte študent môže definovať pojmy, popisovať určitý problém, informovať, zaujať stanovisko, opisovať alebo vysvetľovať teórie. V odbornom texte študent nezabúda korektne citovať a parafrázovať. Študent odovzdá odborný text prostredníctvom MS Teams, do poznámkového bloku pre učebné predmety, do záložky s názvom odborný text (alebo do Moodle PdF. UK formou zadaní).

Priebežná úloha č.5 (prezentovať projekt bakalárskej práce) - 23 bodov

Študent prezentuje projekt svojej bakalárskej práce prostredníctvom PowerPoint-ovej prezentácie vyučujúcemu a ostatným účastníkom predmetu. Účelom prezentácie je najmä hodnotenie a spätná väzba na komunikačné a prezentačné zručnosti študenta a tiež hodnotenie a spätná väzba na štruktúru PowerPoint-ovej prezentácie. Študent odovzdá prezentáciu prostredníctvom MS Teams, do poznámkového bloku pre učebné predmety, do záložky s názvom prezentácia projektu bakalárskej práce (alebo do Moodle PdF. UK formou zadaní).

Záverečná úloha (vypracovať kritickú analýzu bakalárskej práce) - 25 bodov

Záverečná úloha má organizačnú formu skupinovej práce. Študenti sú rozdelení do skupín po päť členov. Skupina si vyberie 1 bakalársku prácu na ľubovoľnú tému zo študijného programu Predškolská a elementárna pedagogika a bakalársku prácu bude analyzovať (členovia skupiny sa stanú oponentmi bakalárskej práce). Bakalársku prácu si študenti rozdelia na menšie časti a jednotlivé časti bakalárskej práce podrobia analýze. Všímajú si jednotlivé kategórie (či sú uvedené správne, adekvátne a korektne). Ak nie, všetky nedostatky práce uvedú a zdôvodnia. V jednotlivých kategóriách sa zamerajú na popis kladov a popis nedostatkov bakalárskej práce (uvedú názorné príklady). Špecifikácia jednotlivých kategórií bakalárskej práce:

- 1. štruktúra práce (úvod, cieľ práce, metodika práce, výsledky a interpretácia výsledkov, závery a odporúčania)

- 2. typ záverečnej práce (typ záverečnej práce a jeho náležitosti)

- 3. jazyková stránka záverečnej práce (odborný štýl, pravopis, citáty, parafrázy, písanie zátvoriek, pomlčiek a spojovníkov, atď.)

- 4. etická stránka záverečnej práce (či bola dodržaná etická stránka záverečnej práce)

- 5. úprava záverečnej práce (rozsah záverečnej práce, písmo, okraje, riadkovanie, číslovanie strán, číslovanie kapitol a podkapitol, oddeľovanie nadpisov, číslovanie tabuliek, grafov a ilustrácií, spôsob citovania, štruktúra prednej časti záverečnej práce, štruktúra koncovej časti záverečnej práce, zoznam bibliografických odkazov)

Pri analýze študenti pracujú najmä s odporúčanou odbornou literatúrou:

- Manuál na tvorbu bakalárskej a diplomovej práce (Gavora-Kolláriková-Nováková)

https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Studium/Celozivotne_vzdelavanie/Manualpre_Bc_a_Mgr_prace_2010.pdf

- Príklady bibliografických odkazov podľa ISO 690 - bibliografia pre harvardský systém (ústredná knižnica SAV)

https://uk.sav.sk/pre-vedcov/podpora-vedeckeho-publikovania/ako-citovat/priklady-bibliografickych-odkazov-podla-iso-690-bibliografia-pre-harvardsky-system/

- Elektronická učebnica pedagogického výskumu (Gavora a kolektív)

http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/

- Manuál k písaniu bakalárskych, magisterských a záverečných prác

https://www.fedu.uniba.sk/sucasti/katedry/katedra-predprimarnej-a-primarnej-pedagogiky/katedra-predprimarnej-a-primarnej-pedagogikystudium/

Slovenský a český jazyk

Stručná osnova predmetu:

V rámci predmetu sa študent oboznámi s nasledujúcimi témami:

1. Informačné pramene a literárne pramene na podporu štúdia a samoštúdia. Písomné práce z hľadiska svojej pôvodnosti.

- Študent sa oboznámi so základnými informačnými prameňmi a literárnymi prameňmi, ktoré mu pomôžu pri písaní záverečnej práce. Študent rozumie rozdielu medzi primárnymi (tlačenými, obrázkovými, zvukovými a audiovizuálnymi primárnymi prameňmi), sekundárnymi (katalógy knižníc, bibliografie, referátové časopisy, bibliografické databázy, Current Contents, nakladateľské katalógy) a terciálnymi informačnými prameňmi.

- Študent rozumie rozdielu medzi pôvodnými dokumentami, sumarizačnými dokumentami, kompilačnými dokumentami, reedíciami a dokumentografickými dokumentami.

2. Význam písania záverečnej práce

- Študentovi je ozrejmený význam písania záverečnej práce. Bakalárska práca má význam pre študenta, ktorý si prostredníctvom písania rozvíja vedomosti, schopnosti a spôsobilosti. Bakalárska práca ma význam pre školu, pretože študent poskytuje škole svojrázne spracovanie problematiky na danú tému. Kvalitná bakalárska práca môže slúžiť ako študijný materiál ale i ako odborný teoretický alebo praktický výstup pre ďalších študentov alebo pedagógov. V rámci seminára študenti vypĺňajú dotazník s názvom Zhodnotenie vlastných schopností pred písaním záverečnej práce podľa autora Kahn (upravené Čierťažská). Študent rozumie príprave na písanie záverečnej práce a je oboznámený odporúčaniami podľa autora Kahna.

3. Typy záverečných prác a základné etapy prípravy záverečnej práce

- Študent chápe a vie vymenovať základné rozdiely medzi teoreticko-empirickou záverečnou prácou, teoretickou záverečnou prácou, teoreticko-aplikačnou záverečnou prácou.

- Študent chápe významu plánovania pri písaní záverečnej práce a rozumie potrebe časového plánu. Študent pozná základné etapy prípravy písomnej práce podľa autora Katuščáka a vie vlastnými slovami opísať jednotlivé etapy (voľba témy a stratégia prípravy, informačný prieskum, spracovanie výsledkov prieskumu, výskum, tvorba práce, príprava dokumentácie, príprava konečnej verzie práce, odovzdanie práce, obhajoba – prezentácia záverečnej práce)

4. Štruktúra záverečnej práce

- Študent získa informácie o obsahovej štruktúre záverečnej práce. Oboznámi sa ako konštruovať úvod, stanoviť cieľ práce, formulovať problém a uviesť teoretické východiská. Taktiež je oboznámený ako spracovávať údaje, interpretovať výsledky a formulovať závery a odporúčania.

- Študent vie, kde hľadať informácie potrebné pri spracovávaní svojej bakalárskej práce. Orientuje sa v Manuáli na tvorbu bakalárskej a diplomovej práce (Gavora a kol., 2010), vnútorných predpisoch a smerniciach Pedagogickej fakulty UK.

- Študent rozumie dôležitosti jazykovej stránky, etickej stránky a úprave záverečnej práce.

5. Citácia, techniky citovania, parafráza a bibliografické odkazy

- Študent získa informácie o medzinárodne používaných štandardoch v oblasti citovania a odkazovania použitej literatúry – štandard ISO 690 a ISO 690-2. Študent bol oboznámený o slovenskej norme STN ISO 2012 a autorskom zákone (autorskom práve).

- Študent pozná rozdiel medzi citáciou a parafrázou. Vie uviesť príklady, kedy je nutné v texte citovať a kedy sa v texte nemusí citovať. Vie rozdiel medzi technikami citovania (metóda číselných odkazov, metóda priebežných poznámok, metóda prvého údaju a dátumu).

- Študent vie samostatne odcitovať text podľa metódy prvého údaju a dátumu a je schopný korektne uviesť jednotlivé položky v zozname bibliografických odkazov pri použití metódy prvého údaju a dátumu.

Výsledky vzdelávania:

Prostredníctvom predmetu študent rozvíja svoju informačnú gramotnosť. Študent sa po absolvovaní predmetu dokáže odborne písomne vyjadrovať a vie sa orientovať v primárnych a sekundárnych vedeckých zdrojoch vo svojom odbore štúdia. Pozná a vie uplatňovať zásady autorskej etiky. Študent dokáže kriticky zhodnotiť kvalitu odborných zdrojov, vie uplatňovať zásady písania odborného textu a dokáže sám štrukturovať odborný text v súlade so zvyklosťami odboru. Chápe význam dôležitosti bakalárskej práce pre svoje štúdium na vysokej škole a porozumel rozdielom medzi jednotlivými spôsobmi prevedenia bakalárskej práce. Pochopil didaktické postupy a zákonitosti vedecko-výskumnej práce v odbore pedagogika. Študent absolvovaním predmetu nadobudne teoretické poznatky a praktické spôsobilosti súvisiace s písaním záverečnej práce. Študent si prostredníctvom predmetu rozvíja spôsobilosť:

- vedieť si stanoviť cieľ a postupne ho napĺňať

- zvoliť si primerané metódy a techniky na spracovanie témy

- písomne odlišovať vlastné myšlienky od prevzatých myšlienok

- samostatne tvorivo myslieť a adekvátne vyjadrovať svoje myšlienky

- syntetizovať teoretické vedomosti a praktické zručnosti

- samostatne pracovať so slovenskou i zahraničnou literatúrou vrátane jej správneho citovania

- napísať prácu v korektnej forme z jazykového a gramatického hľadiska

- pripraviť zrozumiteľnú a korektnú prezentáciu so zvyklosťami odboru

- prezentovať svoju prácu podľa požiadaviek oboru (efektívne odovzdávanie informácií, prejav pred publikom, verbálna a neverbálna komunikácia, riešenie krízových situácií pri prezentovaní, atď.)

- komunikovať, diskutovať, argumentovať v prospech vlastných názorov a prezentovať seba a svoju prácu

- spolupracovať v skupine, sledovať spoločný cieľ, rešpektovať názor ostatných a prijímať zodpovednosť za svoje konanie a konanie skupiny

- adekvátnou formou hodnotiť a zdôvodniť svoju prácu a prácu iných

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby:

2x5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín/semester; kombinovaná forma (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby za semester, samoštúdium 12 hodín,

príprava skupinového projektu 43 hodín;

príprava na priebežné testy (10 + 10) 20 hodín;

príprava individuálneho geometrického portfólia 35 hodín

Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

aktivizujúce a interaktívne metódy, situačné metódy – prípadové štúdie (analýza videozáznamov), dialogické metódy (diskusia), problémové metódy (tvorba myšlienkovej mapy, brainstorming, riešenie problémových úloh), práca v skupinách, praktické metódy (praktické činnosti v geometrii a simulácie geometrických aktivít), e-learning

Odporúčaná literatúra:

MOLNÁR, J., PERNÝ, J., STOPENOVÁ, A. Prostorová představivost a prostředky k jejímu rozvoji. Praha: JČMF, 2006.

ŽILKOVÁ, K., & ŽIDEK, O. Manipulačná geometria [online Moodle kurz]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2013.

ŽILKOVÁ, K. Teória a prax geometrických manipulácií v primárnom vzdelávaní. Praha: PowerPrint, 2013.

ŽILKOVÁ, K. Metódy rozvíjania geometrických pojmov. Aktuálne dostupný LMS Moodle kurz UK.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie predmetu zahŕňa:

- 2 priebežné testy (prvý v polovici semestra po 5. téme, druhý na konci priebežnej výučby, oba testy po 30 bodov);

- vypracovanie individuálneho geometrického portfólia (20 bodov);

- vypracovanie skupinového projektu (15 bodov) na tému zadanú v prvom výučbovom týždni;

- prezentovanie projektu (5 bodov);

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent dokáže na vynikajúcej úrovni tvoriť edukačné aktivity s geometrickým kontextom, pričom používa bez chýb matematickú terminológiu. Dokáže argumentačne bezchybne zdôvodniť výber metódy a pomôcok na sprístupňovanie geometrických pojmov, a tiež bezchybne formuluje gradované úlohy.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent dokáže tvorivo pristupovať k riešeniu problémov spojených s rozvíjaním geometrických pojmov, používa výborne matematickú terminológiu a dokáže vysvetliť súvislosti medzi geometrickou podstatou a metodickým prístupom. Rozlišuje gradáciu úloh a je schopný samostatne tvoriť a zdôvodniť gradované úlohy.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent adekvátne pomenúva geometrické problémy a vie ich aplikovať do didaktickej roviny, pozná dobre matematickú terminológiu a vie formulovať veku primerane aktivity a úlohy pre dieťa, chápe gradáciu úloh a vie ju dobre aplikovať.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent má prehľad o metódach na rozvíjanie geometrických predstáv, ale nie vždy adekvátne formuluje činnosti a úlohy pre dieťa predškolského alebo mladšieho školského veku, nedodrží vždy gradáciu úloh, matematickú terminológiu používa s chybami.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent opíše geometrický a didaktický problém zameraný na rozvíjanie geometrických predstáv detí, ale nedokáže samostatne tvoriť úlohy pre dieťa s geometrickým kontextom, v riešení jednoduchých problémov geometrického charakteru vykazuje značnú chybovosť, akceptuje gradáciu geometrických aktivít, ale nedokáže ju samostatne navrhnúť.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) – študent nedostatočne ovláda riešenie jednoduchých geometrických úloh, chybne aplikuje metódy na rozvíjanie geometrických pojmov, nerozlišuje gradáciu úloh s geometrickým kontextom, nevie samostatne použiť vhodné pomôcky a prostredia na geometrické aktivity detí.

Slovenský jazyk a český jazyk

Predmet bude otvorený v zimnom aj v letnom semestri, prípadne v letnom semestri 2 kurzy (podľa počtu prijatých študentov).

Stručná osnova predmetu a súvzťažnosť s cieľmi vzdelávania, výstupmi a profilom absolventa

- Úvod do štúdia predmetu. Geometrické myslenie dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku, reflexia vývinových štádií v rozvíjaní geometrických predstáv detí.

Študent sa oboznámi s aktuálne platným geometrickým kurikulom pre predprimárne vzdelávanie, bude chápať rozvíjanie geometrických predstáv detí v kontexte vývinových štádií, dokáže analyzovať úroveň geometrického myslenia dieťaťa v predškolskom a mladšom školskom veku.

- Rovinné útvary v predškolskom vzdelávaní, metódy rozvíjania rovinných geometrických pojmov u detí predškolského a mladšieho školského veku. Dienesov logický blok a jeho vyžitie pri triedení, usporiadaní a v geometrických lineárnych vzoroch. Interaktívne aplety na rozvíjanie predstáv o geometrických útvaroch – triedenie a vzory.

Študent bude vedieť vytvoriť a aplikovať úlohy s využitím rovinných geometrických útvarov, bude rozumieť rozdielom vo formulovaní úloh na triedenie, usporiadanie a úloh rozvíjajúcich špecifické funkčné myslenie s využitím vlastností rovinných útvarov. Bude poznať pomôcky a metódy na rozvíjanie predstáv o rovinných geometrických útvaroch, vrátane digitálnych prostredí (aplety) a vie argumentovať ich použitie.

- Skladanie a rozkladanie rovinných útvarov. Vyplňovanie časti roviny. Metodika použitia skladačiek s rovinnými geometrickými útvarmi – Tangram, puzzle, hlavolamy a podobne. Mozaikovanie a dláždenie.

Študent chápe, čo znamená vyplniť časť roviny, pozná metodiku skladania a rozkladania rovinných útvarov, vie navrhnúť edukačné aktivity a formulovať veku primerané úlohy na skladanie, rozklad a mozaikovanie. Rozumie geometrickej podstate a vie ju didakticky transponovať.

- Zhodnosti v rovine a ich využitie v predprimárnom vzdelávaní. Skladanie a strihanie papiera ako aplikácie zhodných zobrazení v MŠ. Geometria v štvorcovom papieri alebo na geodoske – podstata a aplikácie. Aktivity so zrkadlami na rozvíjanie predstáv o zhodných zobrazeniach. Interaktívne aplety na prácu so symetriami.

Študent pozná podstatu zhodných zobrazení v rovine, ich základné vlastnosti a ich aplikácie. Dokáže vytvárať aktivity a formulovať úlohy s využitím izometrií, pozná pomôcky a prostredia na prácu so zhodnými zobrazeniami, vrátane apletov alebo iných softvérových prostredí.

- Prvý priebežný test. Priestorové útvary v predprimárnom vzdelávaní. Priestorové útvary, ich pozorovanie, pomenovanie, spoločné a odlišné vlastnosti. Problém rozlišovania rovinných a priestorových útvarov.

Študent rozumie problému identifikácie priestorových útvarov detí predškolského a mladšieho školského veku v kontexte hladín geometrického uvažovania. Dokáže aplikovať poznatky a transponovať ich do edukačných intervencií zameraných na rozvíjanie predstáv o priestorových geometrických útvaroch.

- Rozvoj priestorovej predstavivosti – metodika rozvíjania priestorových geometrických pojmov u detí predškolského a mladšieho školského veku. Znázornenie trojrozmerných útvarov v rovine. Siete telies – stavebnice, skladanie a strihanie. Skladanie a rozkladanie geometrických útvarov v priestore, využitie stavebníc.

Študent chápe význam voľného rovnobežného premietania na znázorňovanie priestorových útvarov, rozumie a vie navrhnúť a zrealizovať aktivity zamerané na skladanie a rozklad priestorových útvarov. Pozná, vie kompetentne vybrať a použiť vhodnú stavebnicu.

- Stavby z kociek a ich využitie v predprimárnom vzdelávaní a v aktivitách ŠKD. Záznamy stavieb z kociek (tvorba stavby, tvorba plánu, opis stavby, použitie šifry) a metodika. Interaktívne aplikácie na rozvoj priestorovej predstavivosti.

Študent pozná metodiku na prácu so stavbami z kociek a spôsoby ich zaznamenania. Dokáže aplikovať metodiku a navrhovať gradované úlohy so stavbami z kociek podľa potrieb a schopností dieťaťa. Chápe problém slovného opisu stavby a zároveň pozná význam rozvíjania slovného opisu stavby aj v kontexte rozvíjania orientácie v priestore.

- Orientácia v rovine a priestore – rozdiely a podobnosti. Orientácia v priestore: určovanie polohy, etapy a metodika rozvíjania priestorovej predstavivosti. Odvaľovanie (farbenej, hracej) kocky – úlohy na rozvoj priestorovej predstavivosti. Štvorcová sieť, labyrinty a ďalšie aplikácie teórie grafov na orientáciu v rovine a nájdenie cesty.

Študent rozumie problematike orientácie v priestore, pozná a vie aplikovať metodiku rozvíjania orientácie sa v priestore. Chápe rozdiel v určovaní polohy objektov v rovine a v priestore. Dokáže navrhovať aktivity na rozvíjanie priestorovej orientácie v súlade s vývinovými špecifikami. Pozná pomôcky a prostredia na rozvíjanie schopnosti orientovať sa.

- Metodika rozvíjania predstáv detí o miere a činnosti súvisiace s meraním. Základné pojmy (dĺžkové miery: dĺžka, šírka, výška, vzdialenosť, hrúbka; ďalšie miery – časové, teplotné, objemové, rýchlostné, hmotnostné). Metodika merania, porovnávanie a usporiadanie, použitie vlastných jednotiek. Rozvíjanie odhadu.

Študent pozná metodiku rozvíjania predstáv detí o miere, dokáže navrhovať a realizovať aktivity spojené s meraním a určovaním miery. Na veku primeranej úrovni dokáže formulovať úlohy týkajúce sa rozličných mier. Chápe rozvíjanie odhadu detí ako dôležitú požiadavku užitočnú pre život dieťaťa.

- Druhý priebežný test. Hodnotenie geometrických portfólií študentov. Prezentácia skupinových projektov.

The subject will be open in both the winter and summer semesters, or two courses in the summer semester (depending on the number of admitted students).

Výsledky vzdelávania:

Cieľom predmetu je, aby študent spoznal metódy na rozvíjanie geometrických pojmov a dokázal ich vhodne aplikovať v pedagogickej praxi. Študent po absolvovaní predmetu: je schopný identifikovať geometrický základ v činnostiach a úlohách pre deti predškolského a mladšieho školského veku, a zároveň mu rozumie; nadobudne matematické a didaktické kompetencie pre návrh, implementáciu a realizáciu veku-primeraných geometrických aktivít detí daného veku. Dokáže vyhodnotiť geometrické aktivity a rozvíjať predstavy detí o geometrických pojmoch v kontexte ich edukačných potrieb a schopností. Chápe gradáciu úloh a vie stupňovať náročnosť geometrických aktivít. Rozvíja si „mäkké“ zručnosti spojené s komunikáciou, kreativitou, adaptabilitou, prezentovaním, resp. tímovou prácou v geometrickom a didaktickom kontexte.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby:

2x5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín/semester; kombinovaná forma (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby za semester, samoštúdium 12 hodín,

príprava skupinového projektu 43 hodín;

príprava na priebežné testy (10 + 10) 20 hodín;

príprava individuálneho geometrického portfólia 35 hodín

Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

aktivizujúce a interaktívne metódy, situačné metódy – prípadové štúdie (analýza videozáznamov), dialogické metódy (diskusia), problémové metódy (tvorba myšlienkovej mapy, brainstorming, riešenie problémových úloh), práca v skupinách, praktické metódy (praktické činnosti v geometrii a simulácie geometrických aktivít), e-learning

Odporúčaná literatúra:

MOLNÁR, J., PERNÝ, J., STOPENOVÁ, A. Prostorová představivost a prostředky k jejímu rozvoji. Praha: JČMF, 2006.

ŽILKOVÁ, K., & ŽIDEK, O. Manipulačná geometria [online Moodle kurz]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2013.

ŽILKOVÁ, K. Teória a prax geometrických manipulácií v primárnom vzdelávaní. Praha: PowerPrint, 2013.

ŽILKOVÁ, K. Metódy rozvíjania geometrických pojmov. Aktuálne dostupný LMS Moodle kurz UK.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Na absolvovanie predmetu sa predpokladá aktívna účasť na výučbe. Hodnotenie predmetu zahŕňa:

- 2 priebežné testy (prvý v polovici semestra po 5. téme, druhý na konci priebežnej výučby, oba testy po 30 bodov);

- vypracovanie individuálneho geometrického portfólia (20 bodov);

- vypracovanie skupinového projektu (15 bodov) na tému zadanú v prvom výučbovom týždni;

- prezentovanie projektu (5 bodov);

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent dokáže na vynikajúcej úrovni tvoriť edukačné aktivity s geometrickým kontextom, pričom používa bez chýb matematickú terminológiu. Dokáže argumentačne bezchybne zdôvodniť výber metódy a pomôcok na sprístupňovanie geometrických pojmov, a tiež bezchybne formuluje gradované úlohy.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent dokáže tvorivo pristupovať k riešeniu problémov spojených s rozvíjaním geometrických pojmov, používa výborne matematickú terminológiu a dokáže vysvetliť súvislosti medzi geometrickou podstatou a metodickým prístupom. Rozlišuje gradáciu úloh a je schopný samostatne tvoriť a zdôvodniť gradované úlohy.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent adekvátne pomenúva geometrické problémy a vie ich aplikovať do didaktickej roviny, pozná dobre matematickú terminológiu a vie formulovať veku primerane aktivity a úlohy pre dieťa, chápe gradáciu úloh a vie ju dobre aplikovať.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent má prehľad o metódach na rozvíjanie geometrických predstáv, ale nie vždy adekvátne formuluje činnosti a úlohy pre dieťa predškolského alebo mladšieho školského veku, nedodrží vždy gradáciu úloh, matematickú terminológiu používa s chybami.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent opíše geometrický a didaktický problém zameraný na rozvíjanie geometrických predstáv detí, ale nedokáže samostatne tvoriť úlohy pre dieťa s geometrickým kontextom, v riešení jednoduchých problémov geometrického charakteru vykazuje značnú chybovosť, akceptuje gradáciu geometrických aktivít, ale nedokáže ju samostatne navrhnúť.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) – študent nedostatočne ovláda riešenie jednoduchých geometrických úloh, chybne aplikuje metódy na rozvíjanie geometrických pojmov, nerozlišuje gradáciu úloh s geometrickým kontextom, nevie samostatne použiť vhodné pomôcky a prostredia na geometrické aktivity detí.

Slovenský jazyk a český jazyk

Predmet bude otvorený v zimnom aj v letnom semestri, prípadne v letnom semestri 2 kurzy (podľa počtu prijatých študentov).

Stručná osnova predmetu a súvzťažnosť s cieľmi vzdelávania, výstupmi a profilom absolventa

- Úvod do štúdia predmetu. Geometrické myslenie dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku, reflexia vývinových štádií v rozvíjaní geometrických predstáv detí.

Študent sa oboznámi s aktuálne platným geometrickým kurikulom pre predprimárne vzdelávanie, bude chápať rozvíjanie geometrických predstáv detí v kontexte vývinových štádií, dokáže analyzovať úroveň geometrického myslenia dieťaťa v predškolskom a mladšom školskom veku.

- Rovinné útvary v predškolskom vzdelávaní, metódy rozvíjania rovinných geometrických pojmov u detí predškolského a mladšieho školského veku. Dienesov logický blok a jeho vyžitie pri triedení, usporiadaní a v geometrických lineárnych vzoroch. Interaktívne aplety na rozvíjanie predstáv o geometrických útvaroch – triedenie a vzory.

Študent bude vedieť vytvoriť a aplikovať úlohy s využitím rovinných geometrických útvarov, bude rozumieť rozdielom vo formulovaní úloh na triedenie, usporiadanie a úloh rozvíjajúcich špecifické funkčné myslenie s využitím vlastností rovinných útvarov. Bude poznať pomôcky a metódy na rozvíjanie predstáv o rovinných geometrických útvaroch, vrátane digitálnych prostredí (aplety) a vie argumentovať ich použitie.

- Skladanie a rozkladanie rovinných útvarov. Vyplňovanie časti roviny. Metodika použitia skladačiek s rovinnými geometrickými útvarmi – Tangram, puzzle, hlavolamy a podobne. Mozaikovanie a dláždenie.

Študent chápe, čo znamená vyplniť časť roviny, pozná metodiku skladania a rozkladania rovinných útvarov, vie navrhnúť edukačné aktivity a formulovať veku primerané úlohy na skladanie, rozklad a mozaikovanie. Rozumie geometrickej podstate a vie ju didakticky transponovať.

- Zhodnosti v rovine a ich využitie v predprimárnom vzdelávaní. Skladanie a strihanie papiera ako aplikácie zhodných zobrazení v MŠ. Geometria v štvorcovom papieri alebo na geodoske – podstata a aplikácie. Aktivity so zrkadlami na rozvíjanie predstáv o zhodných zobrazeniach. Interaktívne aplety na prácu so symetriami.

Študent pozná podstatu zhodných zobrazení v rovine, ich základné vlastnosti a ich aplikácie. Dokáže vytvárať aktivity a formulovať úlohy s využitím izometrií, pozná pomôcky a prostredia na prácu so zhodnými zobrazeniami, vrátane apletov alebo iných softvérových prostredí.

- Prvý priebežný test. Priestorové útvary v predprimárnom vzdelávaní. Priestorové útvary, ich pozorovanie, pomenovanie, spoločné a odlišné vlastnosti. Problém rozlišovania rovinných a priestorových útvarov.

Študent rozumie problému identifikácie priestorových útvarov detí predškolského a mladšieho školského veku v kontexte hladín geometrického uvažovania. Dokáže aplikovať poznatky a transponovať ich do edukačných intervencií zameraných na rozvíjanie predstáv o priestorových geometrických útvaroch.

- Rozvoj priestorovej predstavivosti – metodika rozvíjania priestorových geometrických pojmov u detí predškolského a mladšieho školského veku. Znázornenie trojrozmerných útvarov v rovine. Siete telies – stavebnice, skladanie a strihanie. Skladanie a rozkladanie geometrických útvarov v priestore, využitie stavebníc.

Študent chápe význam voľného rovnobežného premietania na znázorňovanie priestorových útvarov, rozumie a vie navrhnúť a zrealizovať aktivity zamerané na skladanie a rozklad priestorových útvarov. Pozná, vie kompetentne vybrať a použiť vhodnú stavebnicu.

- Stavby z kociek a ich využitie v predprimárnom vzdelávaní a v aktivitách ŠKD. Záznamy stavieb z kociek (tvorba stavby, tvorba plánu, opis stavby, použitie šifry) a metodika. Interaktívne aplikácie na rozvoj priestorovej predstavivosti.

Študent pozná metodiku na prácu so stavbami z kociek a spôsoby ich zaznamenania. Dokáže aplikovať metodiku a navrhovať gradované úlohy so stavbami z kociek podľa potrieb a schopností dieťaťa. Chápe problém slovného opisu stavby a zároveň pozná význam rozvíjania slovného opisu stavby aj v kontexte rozvíjania orientácie v priestore.

- Orientácia v rovine a priestore – rozdiely a podobnosti. Orientácia v priestore: určovanie polohy, etapy a metodika rozvíjania priestorovej predstavivosti. Odvaľovanie (farbenej, hracej) kocky – úlohy na rozvoj priestorovej predstavivosti. Štvorcová sieť, labyrinty a ďalšie aplikácie teórie grafov na orientáciu v rovine a nájdenie cesty.

Študent rozumie problematike orientácie v priestore, pozná a vie aplikovať metodiku rozvíjania orientácie sa v priestore. Chápe rozdiel v určovaní polohy objektov v rovine a v priestore. Dokáže navrhovať aktivity na rozvíjanie priestorovej orientácie v súlade s vývinovými špecifikami. Pozná pomôcky a prostredia na rozvíjanie schopnosti orientovať sa.

- Metodika rozvíjania predstáv detí o miere a činnosti súvisiace s meraním. Základné pojmy (dĺžkové miery: dĺžka, šírka, výška, vzdialenosť, hrúbka; ďalšie miery – časové, teplotné, objemové, rýchlostné, hmotnostné). Metodika merania, porovnávanie a usporiadanie, použitie vlastných jednotiek. Rozvíjanie odhadu.

Študent pozná metodiku rozvíjania predstáv detí o miere, dokáže navrhovať a realizovať aktivity spojené s meraním a určovaním miery. Na veku primeranej úrovni dokáže formulovať úlohy týkajúce sa rozličných mier. Chápe rozvíjanie odhadu detí ako dôležitú požiadavku užitočnú pre život dieťaťa.

- Druhý priebežný test. Hodnotenie geometrických portfólií študentov. Prezentácia skupinových projektov.

The subject will be open in both the winter and summer semesters, or two courses in the summer semester (depending on the number of admitted students).

Výsledky vzdelávania:

Cieľom predmetu je, aby študent spoznal metódy na rozvíjanie geometrických pojmov a dokázal ich vhodne aplikovať v pedagogickej praxi. Študent po absolvovaní predmetu: je schopný identifikovať geometrický základ v činnostiach a úlohách pre deti predškolského a mladšieho školského veku, a zároveň mu rozumie; nadobudne matematické a didaktické kompetencie pre návrh, implementáciu a realizáciu veku-primeraných geometrických aktivít detí daného veku. Dokáže vyhodnotiť geometrické aktivity a rozvíjať predstavy detí o geometrických pojmoch v kontexte ich edukačných potrieb a schopností. Chápe gradáciu úloh a vie stupňovať náročnosť geometrických aktivít. Rozvíja si „mäkké“ zručnosti spojené s komunikáciou, kreativitou, adaptabilitou, prezentovaním, resp. tímovou prácou v geometrickom a didaktickom kontexte.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby:

2x5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín; kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 20 hodín príprava skupinového projektu; 48 hodín štúdium literatúry a príprava na test. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

výklad, vysvetľovanie, diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; tvorba a analýza úloh a aktivít, prezentovanie projektov, e-learning.

Semináre predmetu spravidla začínajú výkladom danej témy podľa osnovy predmetu, pokračujú riešením úloh vyžadujúcich aplikovanie daných teoretických poznatkov a hlavnú časť predstavuje analýza úloh a aktivít pre deti v predprimárnej edukácii, v ktorých študenti identifikujú dané teoretické koncepty. Následne študenti frontálne, v dvojiciach alebo v malých skupinách vytvárajú úlohy a aktivity pre deti v predprimárnej edukácií. Prostredníctvom diskusie sú študenti podporovaní k uvažovaniu o daných obsahoch a témach. Priebežná výučba je spravidla ukončená prezentovaním skupinových projektov.

Počet kreditov: 4

Odporúčaný semester/trimester štúdia: 3.-4.semester

Stupeň štúdia: 1.stupeň

Odporúčaná literatúra:

Partová, E. Relácie a ich aplikácie v predškolskej matematike. 1. vyd. Bratislava: ASCO

Art & Science, 2004. ISBN 80-88820-27-8.

Kaslová, M.: Předmatematické činnosti v predškolním vzdělávání, Raabe, Praha 2010

Opravilová, E.: Předškolní pedagogika. Grada, Praha, 2016

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený písomným testom z nadobudnutých vedomostí za celý semester (40 bodov). Počas semestra je študent hodnotený aj formou priebežného testu (30 bodov), vypracovaním a obhajobou skupinového projektu (maximálne 30 bodov).

Záverečný test preveruje vedomosti študenta získané za celý semester a pozostáva z teoretických vedomostí, riešenia úloh aj aplikačných úloh zameraných na aplikáciu teoretických poznatkov pri tvorbe úloh a aktivít pre deti v predprimárnej edukácii.

Priebežný test preveruje kvalitu priebežnej prípravy študenta počas semestra.

Skupinový projekt rozvíja a preveruje schopnosť študenta vypracovať návrh gradovaných edukačných aktivít do predprimárnej edukácie v jednej konkrétnej téme, so správnym stanovením príslušných cieľov, dodržanie metodických postupov a originálne a tvorivé riešenia konkrétnej témy. Študent je hodnotený za tvorivosť, originalitu a správnosť navrhovaných úloh/aktivít pre deti v predprimárnej edukácii.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky): študent ovláda teoretické vedomosti na výbornej úrovni, kriticky rozmýšľa o rozvíjaní matematickej gramotnosti detí v predprimárnej edukácií, na seminároch je iniciatívny, prináša originálne a tvorivé nápady v procese tvorby úloh a aktivít pre deti, ovláda postupnosť vo vytváraní predstavy dieťaťa o pojmoch, ktoré vedú k predstave o čísle ( prvky logiky, množina, triedenie, usporiadanie, zobrazenie...) na výbornej úrovni a dokáže tomu prispôsobiť stanovenie cieľov a tvorbu gradovaných úloh.

B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent ovláda teoretické vedomosti na veľmi dobrej úrovni, uvažuje o rozvíjaní matematickej gramotnosti detí v predprimárnej edukácií v súvislostiach, na seminároch je iniciatívny, prináša tvorivé nápady v procese tvorby úloh a aktivít pre deti ovláda postupnosť vo vytváraní predstavy dieťaťa o pojmoch, ktoré vedú k predstave o čísle ( prvky logiky, množina, triedenie, usporiadanie, zobrazenie...) na takej úrovni, aby dokázal stanoviť cieľov vzdelávacích aktivít.

C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent ovláda teoretické vedomosti na priemernej úrovni, pozná metódy rozvíjanie predstáv dieťaťa o pojmoch, ktoré vedú k predstave o čísle ( prvky logiky, množina, triedenie, usporiadanie, zobrazenie...), prináša štandardné a zmysluplné návrhy v procese tvorby úloh a aktivít pre deti, dokáže sformulovať ciele matematického vzdelávania a priradiť k nim vhodné aktivity,

D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent má menšie nedostatky v teoretických vedomostiach a vo vedomostiach o rozvíjaní matematickej gramotnosti detí v predprimárnom vzdelávaní, na seminároch je menej aktívny, prináša štandardné a priemerné návrhy edukácií ale nedokáže odhaliť súvislosti, pozná štandardné metódy, úlohy a dokáže postupovať podľa danej metodiky, ale nevie ju tvorivo prispôsobiť, má medzery v matematických základoch, ale ovláda štandardné metódy a techniky rozvíjania matematických predstáv.

E (67-60%, dostatočne – študent má medzery v teoretických vedomostiach a vo vedomostiach o rozvíjaní matematickej gramotnosti detí v predprimárnom vzdelávaní, na seminároch je pasívny, postupuje podľa vopred daných návrhov metód a odporúčaní, nemá vlastné návrhy edukačných aktivít, nedokáže odhaliť súvislosti, má medzery v hĺbke ovládania v matematických pojmov, ale dokáže použiť štandardné metódy a techniky rozvíjania matematických predstáv, nedokáže aplikovať aktivizujúce metódy pri rozvíjaní prvotných matematických predstáv.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): toto hodnotenie získa študent vtedy, ak nesplní niektoré z požadovaných minimálnych kritérií, alebo získa z celkového počtu bodov menej ako 60.

slovenský a český jazyk

Stručná osnova predmetu:

- Rozvoj prvotných predstáv o výrokoch, rozhodovať o pravdivosti výrokov v hrách a každodenných situáciách na základe vlastných skúseností detí, používanie logických spojok „a“, „alebo“ v bežných situáciách a počas aktivít (nie len matematických), používanie kvantifikátorov všetky, aspoň jeden, niektorý, ani jeden.

- Rozvoj prvotných predstáv o množinách, vymenovať prvky množiny, v gradovaných úlohách podľa veku v závislosti od počtu prvkov a od povahy prvkov, určiť spoločnú vlastnosť prvkov množiny, vytvoriť množinu na základe vymaňovania prvkov aj na základe spoločnej vlastnosti prvkov, zjednotenie množín, analýza ŠVP z hľadiska výskytu pojmov z matematickej logiky a teórie množín.

Priebežný test z tém 1 a 2

- Relácia ako množina usporiadaných dvojíc, vlastnosti relácií, relácia ekvivalencia a jej využitie pri triedení prvkov množiny, vyhodnotenie kritérií, či sú vhodné na triedenie, triedenie podľa dvoch kritérií, relácia usporiadania, vyhodnotenie kritérií pre usporiadanie, analýza výchovného programu z hľadiska výskytu relácií.

- Plánovanie aktivít s reláciami v rôznych vekových skupinách.

- Zobrazenia, vlastnosti zobrazení, bijektívne zobrazenie ako nástroj na porovnávanie prvkov množín, zobrazenie pri určení počtu prvkov množiny, postupnosti ako zobrazenia na množinu prirodzených čísel, príklady zobrazení v detskej činnosti a v ŠVP, pozorovanie a identifikácia pravidelností v predloženom vzore, opakovanie , pokračovanie a doplňovanie vzorov.

- Metodika vytvorenia pojmu číslo v obore do 5 a do 10, etapy numerácie do 5 (do 10), osvojenie si názvov čísel v prirodzenom usporiadaní do 5 a do 10, určenie počtu prvkov do 5, vytváranie množín s daným počtom prvkov do 5, modely s reálnymi predmetmi a s manipulačnými aktivitami, rozšírenie číselného oboru do 10 (bez desiatky), využiť princíp nasledovníka pri určovaní počtu prvkov množiny vo vzdelávacích aktivitách a hrových činnostiach, oboznámenie sa s tvarmi číslic bez požiadavky osvojenia si týchto poznatkov v plnom rozsahu. Modelovania operácií s číslami v obore do 5 (do 10) pomocou reálnych predmetov každodenného života alebo inými dostupnými predmetmi, príklady reálnych situácií sčítania alebo odčítania riešené modelovaním.

Záverečný test, prezentácia a obhajoba skupinového projektu

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu je získať poznatky o pojmoch, ktoré tvoria základ pre rozvoj číselnej predstavy nadobudnúť teoretické poznatky o rozvíjaní matematickej prvotných matematických predstáv detí v materskej škole, oboznámiť sa s metódami a formami matematického vzdelávania, získať praktické skúsenosti s výberom, posúdením a tvorbou aktivít, ktoré rozvíjajú prvotné matematické poznatky, vedúce k pojmu číslo, oboznámiť sa s cieľmi a štandardmi predprimárneho matematického vzdelávania.

Študent po absolvovaní predmetu:

Vedomosti

- poznatky o základných pojmoch logiky, o množinách a množinových operáciách, reláciách a zobrazeniach,

- vedomosti z teórie a metodiky rozvíjania prvotných matematických predstáv,

- chápe rôzne poňatie čísla, kardinálna a ordinálne číslo, čísla v vytvárané pomocou nasledovníka podľa axióm

- dokáže identifikovať pojmy a koncepty potrebné k rozvoju číselných predstáv v ŠVP a v rôznych edukačných aktivitách,

- poznatky o didaktických pomôckach a prostriedkoch vrátane digitálnych

- metódy a techniky diagnostikovania a hodnotenia

Zručnosti

- výber a používanie didaktických pomôcok pre konkrétne aktivity,

- tvorba adekvátnych úloh a aktivít k rozvíjaniu jednotlivých pojmov,

- využívanie didaktických hier a hrových činností,

- vyhľadávanie informácií a ich využívanie v edukačných aktivitách.

Prenositeľné kompetencie

diferencovaný prístup k deťom s rôznymi schopnosťami, dramatizácia jednoduchých situácií, návrh objaviteľských aktivít, ktoré vedú k objaveniu zákonitostí a závislostí, organizácia skupinovej práce, kooperatívne aktivity, argumentácia a obhajovanie svojich názorov, prezentovanie projektov, projektovanie vzdelávacej činnosti.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby:

2x5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín; kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 20 hodín príprava skupinového projektu; 48 hodín štúdium literatúry a príprava na test. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

výklad, vysvetľovanie, diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; tvorba a analýza úloh a aktivít, prezentovanie projektov, e-learning.

Semináre predmetu spravidla začínajú výkladom danej témy podľa osnovy predmetu, pokračujú riešením úloh vyžadujúcich aplikovanie daných teoretických poznatkov a hlavnú časť predstavuje analýza úloh a aktivít pre deti v predprimárnej edukácii, v ktorých študenti identifikujú dané teoretické koncepty. Následne študenti frontálne, v dvojiciach alebo v malých skupinách vytvárajú úlohy a aktivity pre deti v predprimárnej edukácií. Prostredníctvom diskusie sú študenti podporovaní k uvažovaniu o daných obsahoch a témach. Priebežná výučba je spravidla ukončená prezentovaním skupinových projektov.

Počet kreditov: 4

Odporúčaný semester/trimester štúdia: 3.-4.semester

Stupeň štúdia: 1.stupeň

Odporúčaná literatúra:

Partová, E. Relácie a ich aplikácie v predškolskej matematike. 1. vyd. Bratislava: ASCO

Art & Science, 2004. ISBN 80-88820-27-8.

Kaslová, M.: Předmatematické činnosti v predškolním vzdělávání, Raabe, Praha 2010

Opravilová, E.: Předškolní pedagogika. Grada, Praha, 2016

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený písomným testom z nadobudnutých vedomostí za celý semester (40 bodov). Počas semestra je študent hodnotený aj formou priebežného testu (30 bodov), vypracovaním a obhajobou skupinového projektu (maximálne 30 bodov).

Záverečný test preveruje vedomosti študenta získané za celý semester a pozostáva z teoretických vedomostí, riešenia úloh aj aplikačných úloh zameraných na aplikáciu teoretických poznatkov pri tvorbe úloh a aktivít pre deti v predprimárnej edukácii.

Priebežný test preveruje kvalitu priebežnej prípravy študenta počas semestra.

Skupinový projekt rozvíja a preveruje schopnosť študenta vypracovať návrh gradovaných edukačných aktivít do predprimárnej edukácie v jednej konkrétnej téme, so správnym stanovením príslušných cieľov, dodržanie metodických postupov a originálne a tvorivé riešenia konkrétnej témy. Študent je hodnotený za tvorivosť, originalitu a správnosť navrhovaných úloh/aktivít pre deti v predprimárnej edukácii.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky): študent ovláda teoretické vedomosti na výbornej úrovni, kriticky rozmýšľa o rozvíjaní matematickej gramotnosti detí v predprimárnej edukácií, na seminároch je iniciatívny, prináša originálne a tvorivé nápady v procese tvorby úloh a aktivít pre deti, ovláda postupnosť vo vytváraní predstavy dieťaťa o pojmoch, ktoré vedú k predstave o čísle ( prvky logiky, množina, triedenie, usporiadanie, zobrazenie...) na výbornej úrovni a dokáže tomu prispôsobiť stanovenie cieľov a tvorbu gradovaných úloh.

B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent ovláda teoretické vedomosti na veľmi dobrej úrovni, uvažuje o rozvíjaní matematickej gramotnosti detí v predprimárnej edukácií v súvislostiach, na seminároch je iniciatívny, prináša tvorivé nápady v procese tvorby úloh a aktivít pre deti ovláda postupnosť vo vytváraní predstavy dieťaťa o pojmoch, ktoré vedú k predstave o čísle ( prvky logiky, množina, triedenie, usporiadanie, zobrazenie...) na takej úrovni, aby dokázal stanoviť cieľov vzdelávacích aktivít.

C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent ovláda teoretické vedomosti na priemernej úrovni, pozná metódy rozvíjanie predstáv dieťaťa o pojmoch, ktoré vedú k predstave o čísle ( prvky logiky, množina, triedenie, usporiadanie, zobrazenie...), prináša štandardné a zmysluplné návrhy v procese tvorby úloh a aktivít pre deti, dokáže sformulovať ciele matematického vzdelávania a priradiť k nim vhodné aktivity,

D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent má menšie nedostatky v teoretických vedomostiach a vo vedomostiach o rozvíjaní matematickej gramotnosti detí v predprimárnom vzdelávaní, na seminároch je menej aktívny, prináša štandardné a priemerné návrhy edukácií ale nedokáže odhaliť súvislosti, pozná štandardné metódy, úlohy a dokáže postupovať podľa danej metodiky, ale nevie ju tvorivo prispôsobiť, má medzery v matematických základoch, ale ovláda štandardné metódy a techniky rozvíjania matematických predstáv.

E (67-60%, dostatočne – študent má medzery v teoretických vedomostiach a vo vedomostiach o rozvíjaní matematickej gramotnosti detí v predprimárnom vzdelávaní, na seminároch je pasívny, postupuje podľa vopred daných návrhov metód a odporúčaní, nemá vlastné návrhy edukačných aktivít, nedokáže odhaliť súvislosti, má medzery v hĺbke ovládania v matematických pojmov, ale dokáže použiť štandardné metódy a techniky rozvíjania matematických predstáv, nedokáže aplikovať aktivizujúce metódy pri rozvíjaní prvotných matematických predstáv.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): toto hodnotenie získa študent vtedy, ak nesplní niektoré z požadovaných minimálnych kritérií, alebo získa z celkového počtu bodov menej ako 60.

slovenský a český jazyk

Stručná osnova predmetu:

- Rozvoj prvotných predstáv o výrokoch, rozhodovať o pravdivosti výrokov v hrách a každodenných situáciách na základe vlastných skúseností detí, používanie logických spojok „a“, „alebo“ v bežných situáciách a počas aktivít (nie len matematických), používanie kvantifikátorov všetky, aspoň jeden, niektorý, ani jeden.

- Rozvoj prvotných predstáv o množinách, vymenovať prvky množiny, v gradovaných úlohách podľa veku v závislosti od počtu prvkov a od povahy prvkov, určiť spoločnú vlastnosť prvkov množiny, vytvoriť množinu na základe vymaňovania prvkov aj na základe spoločnej vlastnosti prvkov, zjednotenie množín, analýza ŠVP z hľadiska výskytu pojmov z matematickej logiky a teórie množín.

Priebežný test z tém 1 a 2

- Relácia ako množina usporiadaných dvojíc, vlastnosti relácií, relácia ekvivalencia a jej využitie pri triedení prvkov množiny, vyhodnotenie kritérií, či sú vhodné na triedenie, triedenie podľa dvoch kritérií, relácia usporiadania, vyhodnotenie kritérií pre usporiadanie, analýza výchovného programu z hľadiska výskytu relácií.

- Plánovanie aktivít s reláciami v rôznych vekových skupinách.

- Zobrazenia, vlastnosti zobrazení, bijektívne zobrazenie ako nástroj na porovnávanie prvkov množín, zobrazenie pri určení počtu prvkov množiny, postupnosti ako zobrazenia na množinu prirodzených čísel, príklady zobrazení v detskej činnosti a v ŠVP, pozorovanie a identifikácia pravidelností v predloženom vzore, opakovanie , pokračovanie a doplňovanie vzorov.

- Metodika vytvorenia pojmu číslo v obore do 5 a do 10, etapy numerácie do 5 (do 10), osvojenie si názvov čísel v prirodzenom usporiadaní do 5 a do 10, určenie počtu prvkov do 5, vytváranie množín s daným počtom prvkov do 5, modely s reálnymi predmetmi a s manipulačnými aktivitami, rozšírenie číselného oboru do 10 (bez desiatky), využiť princíp nasledovníka pri určovaní počtu prvkov množiny vo vzdelávacích aktivitách a hrových činnostiach, oboznámenie sa s tvarmi číslic bez požiadavky osvojenia si týchto poznatkov v plnom rozsahu. Modelovania operácií s číslami v obore do 5 (do 10) pomocou reálnych predmetov každodenného života alebo inými dostupnými predmetmi, príklady reálnych situácií sčítania alebo odčítania riešené modelovaním.

Záverečný test, prezentácia a obhajoba skupinového projektu

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu je získať poznatky o pojmoch, ktoré tvoria základ pre rozvoj číselnej predstavy nadobudnúť teoretické poznatky o rozvíjaní matematickej prvotných matematických predstáv detí v materskej škole, oboznámiť sa s metódami a formami matematického vzdelávania, získať praktické skúsenosti s výberom, posúdením a tvorbou aktivít, ktoré rozvíjajú prvotné matematické poznatky, vedúce k pojmu číslo, oboznámiť sa s cieľmi a štandardmi predprimárneho matematického vzdelávania.

Študent po absolvovaní predmetu:

Vedomosti

- poznatky o základných pojmoch logiky, o množinách a množinových operáciách, reláciách a zobrazeniach,

- vedomosti z teórie a metodiky rozvíjania prvotných matematických predstáv,

- chápe rôzne poňatie čísla, kardinálna a ordinálne číslo, čísla v vytvárané pomocou nasledovníka podľa axióm

- dokáže identifikovať pojmy a koncepty potrebné k rozvoju číselných predstáv v ŠVP a v rôznych edukačných aktivitách,

- poznatky o didaktických pomôckach a prostriedkoch vrátane digitálnych

- metódy a techniky diagnostikovania a hodnotenia

Zručnosti

- výber a používanie didaktických pomôcok pre konkrétne aktivity,

- tvorba adekvátnych úloh a aktivít k rozvíjaniu jednotlivých pojmov,

- využívanie didaktických hier a hrových činností,

- vyhľadávanie informácií a ich využívanie v edukačných aktivitách.

Prenositeľné kompetencie

diferencovaný prístup k deťom s rôznymi schopnosťami, dramatizácia jednoduchých situácií, návrh objaviteľských aktivít, ktoré vedú k objaveniu zákonitostí a závislostí, organizácia skupinovej práce, kooperatívne aktivity, argumentácia a obhajovanie svojich názorov, prezentovanie projektov, projektovanie vzdelávacej činnosti.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou; (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 20 hodín príprava na vyučovanie; 20 hodín príprava študenta na priebežný test; 12 hodín príprava študenta na prvú priebežnú úlohu – návrh aktivít; 18 hodín príprava študenta na druhú priebežnú úlohu-seminárna práca; 28 hodín príprava študenta na záverečný test. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

pri preberaní nového učiva, nových teoretických poznatkov sa využije metóda prednášky a vysvetľovania, po odprednášaní nových teoretických poznatkov sa využije na výučbe metóda diskusie vyučujúceho so študentmi o preberaných témach, metóda samostatnej i skupinovej práce sa využije pri spracovávaní seminárnej práce a pri tvorbe návrhov aktivít pre deti mladšieho školského veku, práca v skupinách sa využije aj pri diskusii k témam z pedagogiky voľného času, metóda práce s textom sa využije pri diskusii a interakcii so študentmi na jednotlivé témy z pedagogiky voľného času, kde si študenti pripravia a naštudujú potrebnú literatúru.

Odporúčaná literatúra:

KOŽUCHOVÁ, M., ČAVOJSKÝ, I. 2021. Pedagogika voľného času detí. I. vyd. Bratislava: UK, 2021. ISBN 978-80-223-5162-1.

KOŽUCHOVÁ, M, a kol. 2018. Školský klub detí z pohľadu vychovávateľov. I. vyd. Bratislava: UK, 2018. ISBN 978-80-223-4579-8.

NOVOTNÁ E. Pedagogika voľného času. 2017. Teória výchovy mimo vyučovania a vo voľnom čase. Prešov: Rokus, 2017. ISBN 9788089510580.

ZELINOVÁ. M. 2012. Voľný čas efektívne a tvorivo. Teória a prax výchovy mimo vyučovania. Bratislava: Iura Edition, 2012. ISBN 978-80-8078-479-9.

KRATOCHVÍLOVÁ, E. Pedagogika voľného času. 2010. Trnava: TYPI Universitatis Tyrnaviensis, 2010. ISBN 978-80-8082-330-6.

Dohovor o právach dieťaťa. Zbierka zákonov, č.104/1991.

Výchova mládeže – Deklarácia pri zrode 21.storočia.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. (školský zákon).

Zákon č.317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

Zákon č.282/2008 Z.z. o podpore práce s mládežou.

Vyhláška č. 306/2009 MŠ SR o školskom klube detí, školskom stredisku záujmovej činnosti, centre voľného času, školskom hospodárstve a stredisku odbornej praxe.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Váha podmienok na úspešné ukončenie predmetu je 15/10/15/60.

V priebehu semestra študent odovzdá seminárnu prácu s maximálnym počtom 15 bodov (min. 9 bodov). Ďalej študent počas semestra navrhne a odovzdá návrhy aktivít zameraných na voľnočasové činnosti pre deti a mládež s maximálnym počtom 10 bodov (min. 6 bodov). Študent absolvuje priebežný test z teoretických poznatkov s maximálnym počtom 15 bodov (min. 9 bodov) a absolvuje záverečný test s maximálnym počtom 60 bodov (min. 36 bodov). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch podmienok získa menej ako je určený minimálny počet bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

A-vynikajúci výkon, študent vie a ovláda teoretické poznatky z pedagogiky voľného času a mimoškolskej výchovy a vie ich aplikovať do činností, vie pohotovo reagovať počas prednášok na otázky a úlohy prednášajúceho, študent je počas výučby aktívny a iniciatívny, vie reagovať a kladie otázky v riešenej téme a problematike, študent prezentuje na veľmi vysokej úrovni, ústny a písomný prejav študenta je správny, korektný, gramaticky bezchybný a tvorivý; B-výborný výkon, študent vie a ovláda teoretické poznatky z pedagogiky voľného času a mimoškolskej výchovy a vie ich aplikovať do činností s menšími nedostatkami, vie dobre reagovať počas prednášok na otázky a úlohy vyučujúceho, študent je aktívny a iniciatívny a reaguje na otázky k riešenej problematike, prezentuje na veľmi dobrej úrovni s malými nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta je správny, korektný, gramaticky bezchybný; C-dobrý výkon, študent vie a ovláda teoretické poznatky z pedagogiky voľného času a mimoškolskej výchovy a vie ich aplikovať do činností na dobrej úrovni, študent vie reagovať na vyzvanie vyučujúceho. Študent je veľmi zriedkavo samostatný v aktivite a iniciatíve, otázky k riešenej problematike kladie s menšími problémami, prezentuje na dobrej úrovni s chybami, ústny a písomný prejav študenta je správny, ale menej kvalitný a gramaticky s menšími chybami; D- študent ovláda teoretické poznatky z pedagogiky voľného času a mimoškolskej výchovy na uspokojivej úrovni a s problémami ich vie aplikovať do činností, vo výučbe je málo aktívny a iniciatívny, zastáva skôr rolu pasívneho pozorovateľa, prezentuje na slabšej úrovni s nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta je má isté nepresnosti a tiež väčšie nedostatky; E- práca študenta spĺňa minimálne kritériá, nedostatočne ovláda teoretické poznatky z pedagogiky voľného času a mimoškolskej výchovy, ktoré sú na podpriemernej úrovni a s ťažkosťami ich vie aplikovať do činností, na výzvy vyučujúceho reaguje s nepresnosťami, študent sám nie je aktívny a iniciatívny, nekladie otázky k riešenej problematike, prezentuje na podpriemernej úrovni s veľkými nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta je má vážnejšie nepresnosti a nedostatky; Fx – práca študenta a prezentovanie nespĺňa nároky na absolvovanie predmetu v žiadnych z požadovaných podmienok a predmet si musí zopakovať.

Slovenský a český jazyk

Stručná osnova predmetu:

Pedagogika voľného času – predmet, ciele, obsah štúdia, história. Základná terminológia. Téma je zameraná na správnu pedagogickú terminológiu v oblasti mimoškolskej výchovy a pedagogiky voľného času. Študent sa oboznamuje s predmetom, cieľmi a obsahom pedagogiky voľného času a mimoškolskej výchovy. Nadobudne

základné terminologické poznatky a spôsobilosti súvisiace s problematikou pedagogiky voľného času. Študent má osvojené poznatky o podstate a funkcii voľného času. Ovláda základnú terminológiu (edukácia, mimotriedna výchova, mimoškolská výchova, výchova mimo vyučovania, výchova vo voľnom čase).

Legislatívny rámec výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Základné legislatívne dokumenty – školský zákon, vyhlášky. Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia. Výchova vo voľnom čase v spoločenskom systéme výchovy a vzdelávania v SR, prehľad o súčasnej organizácii v SR. Cieľom témy oboznámiť študenta s výchovou vo voľnom čase a organizáciou systému voľného času, základných dokumentov týkajúcich sa pedagogiky voľného času a výchovy mimo vyučovania (zákony, vyhlášky, výchovno-vzdelávacie zariadenia). Študent vie hodnotiť a vyhľadať základné dokumenty týkajúce sa výchovy mimo vyučovania iného štátu a porovnať ich s našimi základnými dokumentmi pedagogiky voľného času a výchovy mimo vyučovania. Pozná a rozumie inštitucionálnemu socializačnému procesu. Dokáže plánovať, analyzovať a hodnotiť činnosť vo voľnom čase. Premeny a história pedagogiky voľného času. Osobnosti pedagogiky voľného času. Cieľom témy je oboznámiť študentov s históriou pedagogiky voľného času a osobnosťami pedagogiky voľného času a výchovy mimo vyučovania. Študent má nadobudnúť poznatky z histórie voľného času a mimoškolskej výchovy od najstarších dejín voľného času až po súčasnosť. Vie zhodnotiť hľadanie koreňov voľného času a mimoškolskej výchovy, odkiaľ pochádzajú základy voľného času. Takisto študent vie pochopiť premeny vnímania voľného času a vie vymenovať osobnosti pedagogiky voľného času. Má osvojené vedomosti z histórie pedagogiky voľného času.

Proces výchovy vo voľnom čase – formy, metódy, funkcie, ciele, špecifické zásady voľného času. Téma je zameraná na formy, metódy, funkcie, ciele, zásady voľného času a mimoškolskej výchovy. Cieľom témy je oboznámiť študentov so základným poslaním a všeobecným cieľom výchovy mimo vyučovania. Študent má osvojené teoretické poznatky riadenia výchovného procesu v ŠKD a vie základné procesy výchovy vo voľnom čase aplikovať v praxi (zásady, formy, metódy výchovy vo voľnom čase).

Organizované a neorganizované formy voľného času detí a mládeže. Cieľom témy je oboznámiť sa s formami využívania voľného času detí (organizované a neorganizované). Študent má nadobudnúť schopnosť rozlíšiť organizované a neorganizované formy výchovy vo voľnom čase. Má osvojené vedomosti o rôznych formách výchovy vo voľnom čase a vie ich v praxi aplikovať. Dokáže viesť deti a žiakov k zmysluplnému tráveniu voľného času.

Záujmy a záujmová činnosť ako základná aktivita vo voľnom čase. Cieľom témy je oboznámiť sa so záujmami a záujmovou činnosťou vo voľnom čase a mimoškolskej výchove. Študent má nadobudnúť schopnosť aplikovať záujmy a záujmové činnosti do praxe vo voľnom čase a mimoškolskej výchove. Vie hodnotiť záujmy a záujmové činnosti zo psychologického a pedagogického hľadiska. Dokáže u deti odhaliť predispozície pre rôzne záujmy.

Organizácia výchovy vo voľnom čase v škole, v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach, v oblasti kultúry, umenia, telovýchovy, športu, prírodovedy, techniky, v občianskych združeniach, organizáciách detí a mládeže. Cieľom témy je oboznámiť sa s organizáciou a riadením voľného času a vo výchove mimo vyučovania. Študent má nadobudnúť schopnosť organizovať a riadiť výchovu vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach (školský klub detí). Dokáže poznatky z riadenia a organizácie mimoškolskej výchovnej činnosti aplikovať do praxe.

Osobnosť vychovávateľa, pedagóga voľného času. Cieľom témy je oboznámiť študenta s charakteristikou osobnosti pedagóga voľného času a mimoškolskej výchovy. Študent vie aplikovať poznatky z obsahovej prípravy pedagóga voľného času do praxe - má nadobudnúť kompetencie pedagóga voľného času.

Dohovor o právach dieťaťa, Charta výchovy pre voľný čas. Cieľom témy je oboznámiť sa s celkovou koncepciou dohovoru o právach dieťaťa týkajúcej sa voľného času. Študent má nadobudnúť poznatky o význame a dôležitosti voľného času, ktoré sú zahrnuté v dohovore o právach dieťaťa. Takisto sa študent oboznámi s významným dokumentom Charta výchovy pre voľný čas a vie ho uplatňovať v praxi.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania:

Študent bude oboznámený so sférou pedagogiky voľného času a mimoškolskej výchovy, s jeho významným potenciálom pre cielenú výchovu detí a mládeže. Študent si osvojí základné poznatky z teórie a praxe výchovy a vzdelávania vo voľnom čase (realizovanej v škole a mimo školy), s možnosťami výchovného ovplyvňovania voľného času, s jeho cieľmi, osobitosťami, organizáciou v spoločenskom systéme výchovy a vzdelávania v SR, vie objasniť základné pedagogické kategórie v priamom prepojení teoretickej i praktickej prípravy so zachovaním základných charakteristík pedagogiky voľného času a výchovy, ako vedomého pôsobenia zameraného na rozvoj individuálnych predpokladov a záujmov pri sebarealizácii osobnosti vo voľnočasových aktivitách a činnostiach. Pozná a ovláda legislatívny rámec výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Osvojí si osobnostné a odborné požiadavky na výkon funkcie vychovávateľa a tiež bude vedieť jeho kompetencie. Dokáže projektovať edukačnú realitu v podmienkach záujmovej činnosti. Je spôsobilý realizovať výchovné a vzdelávacie programy v konkrétnych skupinách detí v súlade s pedagogickými zámermi. Bude vedieť viesť deti a mládež k zmysluplnému využívaniu voľného času.

Priebežný test je spravidla v polovici semestra. Študent ním preukazuje úroveň teoretických poznatkov predmetu.

Seminárnu prácu študent vypracuje sám na vopred stanovenú tému z oblasti pedagogiky voľného času a mimoškolskej výchovy. Stanovené témy budú študentovi oznámené na začiatku semestra. Hodnotená bude nielen obsahová stránka seminárnej práce, ale aj gramatická a štylistická úroveň spracovania práce a prezentácia.

Návrh aktivít študent vypracuje v skupine so spolužiakmi a dané dva návrhy aktivít budú zamerané na deti a mládež mladšieho školského veku. Návrhy aktivít budú zamerané na ľubovoľné záujmové činnosti v oblasti pedagogiky voľného času.

Záverečný test je s pravidla na konci výučbového týždňa a test bude zameraný na teoretické poznatky a odbornú terminológiu z pedagogiky voľného času a mimoškolskej výchovy. Takisto sa test bude zamerať na aplikáciu teoretických poznatkov do výchovno-vzdelávacích činností.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár; spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 9 hodín príprava na diskusiu počas seminárov; 41 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 48 hodín príprava samostatnej písomnej práce; 30 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu 150 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

diskusia o prebranej téme; argumentačný diskurz; samostatná práca študenta; e-learning.

Odporúčaná literatúra:

KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. (2001). Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál.

KOSTRUB, D. (2003). Od pedagogiky k didaktike materskej školy. Prešov: Rokus.

KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent-učivo-učiteľ, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: Rokus.

JAKUBÍKOVÁ, Z., KOSTRUB, D. (2009). Vybrané didaktické modely materskej školy uplatňované v súčasnej didaktickej praxi. Prešov: Rokus.

KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. (2012). Proces výučby a digitálne technológie. Prešov: Rokus.

TÓTHOVÁ, R., KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Prešov: Rokus.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

V priebehu semestra budú tri formy hodnotenia (písomný test za 30 bodov; vypracovanie samostatnej písomnej práce za 30 bodov a slovné obhájenie samostatnej písomnej práce za 40 bodov).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z niektorej formy hodnotenia získa menej ako 20 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Priebežné hodnotenie: písomný test (študent má dokázať definovať základné pojmy, ciele a obsah predprimárnej pedagogiky s prislúchajúcim terminologickým aparátom).

Záverečné hodnotenie: samostatná písomná práca (študent má vypracovať samostatnú prácu koncepčného charakteru na vyučujúcim konkrétne vymedzenú tému a odovzdať ju v elektronickej podobe, ktorá bude obsahovať starostlivo vybrané dôkazy o tom, ako si študent utvára vedecké poznanie a kompetencie súvisiace s dizajnovaním výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní. Samostatnú prácu študent obhajuje formou ústnej skúšky, na ktorú si pripraví prezentáciu).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): študent výborne prezentuje teoretické poznatky a dokáže ich tvorivo a originálne aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent prezentuje teoretické poznatky na veľmi dobrej úrovni a dokáže ich tvorivo aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent prezentuje teoretické poznatky na priemernej úrovni a dokáže ich primerane aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent prezentuje teoretické poznatky na uspokojivej úrovni a dokáže ich primerane aplikovať do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent prezentuje teoretické poznatky na nízkej úrovni a má nedostatky v ich aplikovaní do písomnej práce a jej ústnej obhajoby;

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): študent má výrazné nedostatky v oblasti teoretických poznatkov a/alebo v ich aplikácii do písomnej práce a jej ústnej obhajoby.

slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

obsah predmetu prispieva k cieľom a výstupom vzdelávania (profilu absolventa) s nasledovnými témami:

Predprimárna pedagogika ako súčasť pedagogických vied. Cieľom témy je oboznámiť sa s postavením predprimárnej pedagogiky v systéme vied. Študent má nadobudnúť poznatky ako jednotlivé pedagogické vedy spolu úzko súvisia, vzájomne sa ovplyvňujú a dopĺňajú.

Predmet predprimárnej pedagogiky. Cieľom témy je oboznámiť študenta s problematikou skúmania predprimárnej pedagogiky. Študent má nadobudnúť poznatky o predprimárnej pedagogiky ako odbore všeobecnej pedagogiky. Dokáže zhodnotiť význam predprimárnej pedagogiky ako aplikovanej pedagogickej disciplíny o výučbe a výchove detí v predprimárnom vzdelávaní.

Pedagogizácia detstva. Cieľom témy je oboznámiť sa so základnými právami detí podľa Deklarácie práv dieťaťa. Študent má nadobudnúť poznatky o kategóriách zodpovednosti za ochranu detstva podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré následne dokáže aplikovať vo svojej profesijnej činnosti. Prínos pedagogických vied v pedagogizácii detstva.

Koncepcie detstva a rané detstvo. Cieľom témy je oboznámiť sa s chápaním detstva v pedagogických vedách. Študent má nadobudnúť poznatky o vývine antropologických konštruktov detstva a je spôsobilý chápať význam tejto fázy života a rozvoj (premeny) v edukačných prístupoch k deťom. Cieľom témy je oboznámiť študenta s programami ranej starostlivosti a povinného predprimárneho vzdelávania. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé súčasti programov, ktoré sú zacielené na rozvoj detí od narodenia až do veku, keď nastupujú do školy.

Pedagogicky podmienené stratégie. Cieľom témy je oboznámiť sa významom podpory rozvoja dieťaťa v predškolskom veku. Študent má nadobudnúť poznatky o teóriách osobného, sociálneho, poznávacieho a morálneho vývinu dieťaťa. Uvedomiť si najdôležitejšie charakteristiky dieťaťa v predškolskom veku a vedieť ich prostredníctvo pedagogicky podmienených stratégií rozvíjať.

Laická vs. erudovaná edukácia najmladšej generácie. Cieľom témy je oboznámiť študentov, s tým že proces výučby a výchovy predprimárneho vzdelávania sa zakladá na koncepciách učenia sa a teóriách vyučovania. Študent má nadobudnúť poznatky o teóriách učenia sa a učenia, ich odlišnosti a didaktickom profile uplatňovania v podmienkach výučby a výchovy v materskej škole.

Koncepcie predprimárneho vzdelávania a učiteľstvo. Cieľom témy je oboznámiť študentov s projektovaním, plánovaním, prípravou, realizáciou a hodnotením programu výučby a výchovy v podmienkach materskej školy. Študent má nadobudnúť poznatky o spôsoboch modelovania procesu výučby a výchovy v materskej škole.

Procesy učenia sa a učenia vo výučbe. Cieľom témy je oboznámiť sa s didaktickým ovplyvňovaním učenia sa a rozvoja dieťaťa a profesijnou charakteristikou vyučujúceho učiteľa vo výučbe a výchove v materskej škole. Študent má nadobudnúť poznatky o didaktických špecifikách učiaceho sa dieťaťa a komponentoch, ktoré ich tvoria a previazanosť vzájomných vzťahov medzi nimi, ich podobnosť a odlišnosť od didaktických vyšších vzdelávacích stupňov.

Komplementárne a podporné komponenty výučby. Cieľom témy je oboznámiť sa projektovaním detských hier a využitím rôznych metód, foriem a stratégií učenia sa a tiež s typmi a etapami hier. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé stratégie do aktivít a činností hier.

Cieľ, učivo a pedagogické diagnostikovanie/evalvovanie. Cieľom témy je oboznámiť sa problematiku edukačného cieľa v podmienkach výučby v materskej škole a problematikou didaktického operovania s učivom vo výučbe v predprimárnom vzdelávaní. Študent má nadobudnúť poznatky o pedagogickom diagnostikovaní, cieľoch, nástrojoch a význame evalvovania v podmienkach výučby v materskej škole a byť spôsobilý aplikovať ich pri stanovovaní a určovaní edukačného cieľa, ako i didaktickom operovaní s učivom vo výučbe.

Hra a hranie sa vo vyučovaco-učebnom kontexte. Cieľom témy je oboznámiť študenta s tým, že deti sa počas herných činností učia. Študent má nadobudnúť poznatky o učení sa v hre detí predprimárneho vzdelávania. Dokáže chápať, že hra je v didaktike chápaná ako stratégia, metóda a je prostriedkom k dosahovaniu edukačných cieľov, ako aj nástroj pedagogického diagnostikovania/evalvovania.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu je nadobudnutie vedeckého poznania o predprimárnom vzdelávaní. Študent bude spôsobilý orientovať sa v jednotlivých koncepciách didaktickej podpory učenia sa dieťaťa a spôsobilý analyzovať rozdiely v nich. Študent bude spôsobilý pochopiť jednotlivé stratégie výučby a výchovy na rozvíjanie kompetencií dieťaťa v predprimárnom vzdelávaní a spôsobilý ich interpretovať. Študent absolvovaním predmetu bude spôsobilý pokračovať v rozširovaní odborných poznatkov a spôsobilostí v rámci študijného programu predškolská a elementárna pedagogika. V rámci absolvovania predmetu si študent bude rozvíjať nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné, organizačné, digitálne, interpersonálne, ako i kreativitu a tvorivosť, pripravenosť učiť sa a uvažovať v súvislostiach.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby, 12 hodín samoštúdium, 22 hodín príprava na vyučovanie, 36 hodín príprava na testy, 20 hodín vypracovanie zadaní, 20 hodín príprava projektu. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: výklad, vysvetľovanie, diskusia o prebranej téme, práca v malých skupinách, tvorba a analýza úloh a aktivít, prezentovanie projektov, e-learning.

Vo výučbe sa strieda výklad danej témy podľa osnovy predmetu s diskusiou a riešením úloh. Hlavnú časť predstavuje analýza úloh a aktivít pre deti v predprimárnej edukácii a voľnočasovej edukácii, v ktorých študenti identifikujú dané teoretické koncepty. Prostredníctvom diskusie a rôznych aktivizujúcich metód sú študenti podporovaní k uvažovaniu o sprostredkovaní prírodovedných pojmov spôsobom, ktorý je pre deti pochopiteľný a príťažlivý. Priebežná výučba je ukončená prezentovaním projektov, ktoré sú zamerané na prípravu prírodovedných aktivít pre deti v materskej škole alebo na prípravu záujmových činností resp. projektov pre školský klub.

Odporúčaná literatúra:

MŠVVaŠ SR: Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie

MŠVVaŠ SR: Inovovaný štátny vzdelávací program

Pracovné listy pre predprimárne vzdelávanie

COUFALOVÁ, J. PROJEKTOVÉ VYUČOVÁNÍ pro první stupeň základní školy.FORTUNA: Praha, 2006. ISBN 80-7168-958-0

FUCHSOVÁ, M., ADAMKOVÁ, M., PIRHÁČOVÁ LAPŠANSKÁ, M., 2020. Uses of augmented reality in biology education. In: Augmented reality in educational settings. 1. vyd., Leiden: Brill, 2020, S. 168-194, ISBN 978-90-04-40883-8. Registrované v wos

KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. Předškolní a primární pedagogika/Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 2001. ISBN 978-80-7367-828-9

ŠMELOVÁ, E., PRÁŠILOVÁ, M. a kol. Didaktika predškolního vzdělávaní.Portál, s.r.o.:Praha, 2018. ISBN 978-80-262-1302-4

TUREK, I. Inovácie v didaktike. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, 2005. ISBN 80-8052-230-8

ŽOLDOŠOVÁ, K. Implementácia konštruktivistických princípov prírodovedného vzdelávania do školských vzdelávacích programov MŠ a 1. stupňa ZŠ. Rokus: Prešov, 2010. ISBN 978-80-89510-00-9

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je hodnotený dvoma písomnými testmi z nadobudnutých vedomostí vo vopred stanovenom termíne (maximálne 2x25 spolu 50 bodov). Počas semestra je študent hodnotený aj formou priebežných zadaní (25 bodov) a vypracovaním a obhajobou projektu (25 bodov).

Písomné testy preverujú teoretické vedomosti študenta z vedného oboru aj z didaktiky prírodovedy, najmä formou aplikačných úloh, zameraných na aplikáciu teoretických poznatkov. Študent musí získať za každý test minimálne 15 bodov.

Počas semestra vypracuje študent niekoľko individuálnych alebo skupinových priebežných zadaní, ktoré sa zameriavajú na riešenie konkrétnych problémov a aplikáciu teoretických poznatkov do praxe. Študent je hodnotený za tvorivosť, originalitu a správnosť navrhovaných úloh/aktivít pre deti v predprimárnej edukácii a voľnočasovej edukácii. Zo zadaní musí študent získať minimálne 15 bodov.

Projekt preveruje schopnosť študenta projektovať aktivity s vhodným didaktickým spracovaním prírodovedných poznatkov pre predprimárne vzdelávanie v jednej konkrétnej téme alebo naplánovať záujmovú činnosť zameranú na rozvoj konkrétneho pojmu alebo demonštráciu prírodovedného javu pre žiakov v školskom klube, hodnotí sa vedecká správnosť, dodržanie metodických postupov, prvok hravosti, originalita, tvorivosť, miera spolupráce a prezentovanie.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A viac ako 94%

Študent výborne ovláda základné definície, a vie charakterizovať najvýznamnejšie prírodovedné javy, ktoré majú uplatnenie aj v predprimárnom vzdelávaní alebo vo voľnočasových aktivitách. Výborne pozná metódy sprostredkovania prírodovedných pojmov a javov na úrovni detí predškolského a mladšieho školského veku. Výborne dokáže analyzovať vyučovacie prostriedky a metódy využívané v predprimárnom a voľnočasovom vzdelávaní a didakticky reflektovať proces prírodovedného vzdelávania.

Dokáže nájsť improvizované prostriedky na demonštrovanie prírodných javov a postupov a pojmov. Dokáže prírodovedné poznatky integrovať do rôznych vzdelávacích aktivít a do záujmovej činnosti v školskom klube. Dokáže vyhodnotiť prítomnosť miskoncepcií a vhodne to využiť pri rozvíjaní prírodovedných poznatkov. Dbá na rozvíjanie schopnosti spolupracovať, pozorovať, vyvodiť závery a dokazovať svoje tvrdenia pochádzajúce z pozorovania. Pozná rôzne elektronické zdroje, kde sú simulácie prírodných javov, ktoré nie sú reálne pozorovateľné v detskom prostredí. Dokáže používať elektronické zdroje, aplikácie na vysvetlenie prírodných javov a procesov. Na vyučovaní je aktívny, diskutuje, na otázky odpovie správne, predkladá originálne a správne riešenia. Má vynikajúce výsledky.

B viac ako 84% a menej ako 94%

Študent veľmi dobre ovláda základné definície a vie charakterizovať najvýznamnejšie prírodovedné javy, ktoré majú uplatnenie aj v predprimárnom vzdelávaní alebo vo voľnočasových aktivitách. Veľmi dobre pozná metódy sprostredkovania prírodovedných pojmov a javov na úrovni detí predškolského a mladšieho školského veku. Veľmi dobre vie analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy a didakticky reflektovať proces prírodovedného vzdelávania. Dokáže nájsť improvizované prostriedky na demonštrovanie prírodných javov a postupov a pojmov. Dokáže prírodovedné poznatky integrovať do rôznych vzdelávacích aktivít a do záujmovej činnosti v školskom klube. Dokáže vyhodnotiť prítomnosť miskoncepcií a vhodne to využiť pri rozvíjaní prírodovedných poznatkov. Dbá na rozvíjanie schopnosti spolupracovať, pozorovať, vyvodiť závery z pozorovania. Pozná rôzne elektronické zdroje, kde sú simulácie prírodných javov, ktoré nie sú reálne pozorovateľné v detskom prostredí. Dokáže používať štandardné elektronické zdroje, aplikácie a simulácie na vysvetlenie prírodných javov a procesov. Na vyučovaní je aktívny, diskutuje. na otázky odpovie spravidla správne, predkladá menej originálne, ale správne riešenia. Má nadpriemerné výsledky

C viac ako 74% a menej ako 84% :

Študent dobre ovláda základné definície a vie charakterizovať najvýznamnejšie prírodovedné javy, ktoré majú uplatnenie aj v predprimárnom vzdelávaní alebo vo voľnočasových aktivitách. Dobre pozná metódy sprostredkovania prírodovedných pojmov a javov na úrovni detí predškolského a mladšieho školského veku. Jeho schopnosť analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy využívané v prírodovednom vzdelávaní a didakticky reflektovať proces prírodovedného vzdelávania je však hraničná. Dokáže nájsť improvizované prostriedky na demonštrovanie prírodných javov a postupov a pojmov.

Prírodovedné poznatky dokáže integrovať do rôznych vzdelávacích aktivít a do záujmovej činnosti v školskom klube. Dokáže vyhodnotiť prítomnosť miskoncepcií a vhodne to využiť pri rozvíjaní prírodovedných poznatkov. Dbá na rozvíjanie schopnosti spolupracovať, pozorovať, vyvodiť závery z pozorovania. Pozná rôzne elektronické zdroje, kde sú simulácie prírodných javov, ktoré nie sú reálne pozorovateľné v detskom prostredí. Dokáže používať štandardné elektronické zdroje, aplikácie a simulácie na vysvetlenie prírodných javov a procesov. Na vyučovaní je menej aktívny, na otázky odpovie spravidla správne, predkladá štandardné správne riešenia. Študent odvádza bežnú spoľahlivú prácu.

D viac ako 66% a menej ako 74%

Študent ovláda základné definície a chápe najvýznamnejšie prírodovedné javy, ktoré majú uplatnenie aj v predprimárnom vzdelávaní alebo vo voľnočasových aktivitách. Študent má uspokojivé výsledky. Na prijateľnej úrovni pozná metódy sprostredkovania prírodovedných pojmov a javov na úrovni detí predškolského a mladšieho školského veku. Dokáže prírodovedné poznatky integrovať do rôznych vzdelávacích aktivít a do záujmovej činnosti v školskom klube. Dokáže používať štandardné výučbové materiály na vysvetlenie prírodných javov a procesov ale schopnosť analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy využívané v prírodovednom vzdelávaní a schopnosť didakticky reflektovať proces prírodovedného vzdelávania u neho čiastočne absentuje. Dokáže nájsť improvizované prostriedky na demonštrovanie prírodných javov a postupov a pojmov. Dokáže vyhodnotiť prítomnosť miskoncepcií a vhodne to využiť pri rozvíjaní prírodovedných poznatkov. Dbá na rozvíjanie schopnosti spolupracovať, pozorovať, vyvodiť závery z pozorovania. Pozná rôzne elektronické zdroje, kde sú simulácie prírodných javov, ktoré nie sú reálne pozorovateľné v detskom prostredí. Dokáže používať štandardné elektronické zdroje, aplikácie a simulácie na vysvetlenie prírodných javov a procesov.

Na vyučovaní je pasívny, na otázky odpovie s menšími chybami, ktoré dokáže sám korigovať, predkladá štandardné riešenia s menšími chybami.

E viac ako 60 % a menej ako 66%

Študent chápe najvýznamnejšie prírodovedné javy, ktoré majú uplatnenie aj v predprimárnom vzdelávaní alebo vo voľnočasových aktivitách. Dostatočne pozná metódy sprostredkovania prírodovedných pojmov a javov na úrovni detí predškolského a mladšieho školského veku. Dokáže používať štandardné výučbové materiály na vysvetlenie prírodných javov a procesov. Jeho výsledky spĺňajú minimálne kritériá. Jeho schopnosť analyzovať vyučovacie prostriedky, metódy a didakticky reflektovať proces prírodovedného vzdelávania v značnej miere absentuje. Dokáže nájsť improvizované prostriedky na demonštrovanie prírodných javov a postupov a pojmov. Dokáže prírodovedné poznatky integrovať do rôznych vzdelávacích aktivít a do záujmovej činnosti v školskom klube. Dokáže vyhodnotiť prítomnosť miskoncepcií a vhodne to využiť pri rozvíjaní prírodovedných poznatkov. Dbá na rozvíjanie schopnosti spolupracovať, pozorovať, vyvodiť závery z pozorovania. Pozná rôzne elektronické zdroje, kde sú simulácie prírodných javov, ktoré nie sú reálne pozorovateľné v detskom prostredí. Dokáže používať štandardné elektronické zdroje, aplikácie a simulácie na vysvetlenie prírodných javov a procesov. Na vyučovaní je pasívny, na otázky odpovie s menšími chybami, predkladá štandardné riešenia s menšími chybami.

Fx menej ako 60%

Toto hodnotenie získa študent vtedy, ak nesplní ani najnižšie požiadavky a nedosahuje minimálny počet bodov z jednotlivých požiadaviek na ukončenie predmetu. Vyžaduje sa ďalšia práca navyše.

slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

- Prírodovedná gramotnosť a jej rozvíjanie v predprimárnom prírodovednom vzdelávaní a prírodovednej záujmovej činnosti. STEM a prírodovedné vzdelávanie. Environmentálna výchova.

- Konštruktivizmus. Prekoncepty a ich diagnostika. Detská interpretácia niektorých pojmov z prírodovednej oblasti, ich analýza, pozorovanie a detské naivné teórie. Ciele a obsah predprimárneho prírodovedného vzdelávania a prírodovednej záujmovej činnosti. Motivácia detí k prírodovednému vzdelávaniu. Osobnosť učiteľa v prírodovednom vzdelávaní.

- Materiálne a nemateriálne vyučovacie prostriedky v predprimárnom prírodovednom vzdelávaní a prírodovednej záujmovej činnosti. Bádateľská činnosť. Vychádzka, Projektová metóda. Aktivizujúce metódy. Analýza obsahu prírodovedného vzdelávania v MŠ na základe platných dokumentov.

- Živá a neživá príroda. Voda. Vzduch. Pôda. Počasie a jeho prvky. Ročné obdobia. Podnebie. Príroda Slovenska. Vesmír. Zem. Slnko. Mesiac. Slnečná sústava. Ochrana životného prostredia. Ekológia. Ekosystémy.

- Morfológia a fyziológia rastlín. Rastliny a ich prostredie. Úžitkové rastliny a okrasné rastliny (Obilniny, Ovocie, Zelenina, Liečivé rastliny, Medonosné rastliny, Záhradné a lúčne kvety). Huby.

- Morfológia a fyziológia živočíchov. Živočíchy a ich prostredie. Mláďatá. Domáce zvieratá.

- Anatómia a fyziológia človeka. (Pohybová sústava, Oporná sústava, Dýchacia sústava, Tráviaca sústava, Obehová sústava, Zmysly) Zdravie a zdravý životný štýl. Zdroje potravín.

- Fyzikálne javy: svetlo, teplo, zvuk, magnetizmus, elektrina, metódy oboznámenia sa s uvedenými javmi na základe empirických skúseností. Aktivity na identifikáciu prejavov týchto javov napr. tvorba jednoduchého nástroja na prenos zvuku, pozorovanie rozkladu, odraz alebo lom svetla na rôznych materiáloch, (sklo, voda, priesvitný papier), prejavy tepla, bezpečnosť, prejavy magnetizmu, ukážka prítomnosti magnetického poľa, prejavy elektrickej energie, využitie.

- Fyzikálne veličiny: objem, čas, hmotnosť, dĺžka, sila, možnosti porovnávania a merania vlastnými meradlami, tvorba nástrojov na porovnávanie a meranie.

- Vlastnosti látok: vzduch, voda, kov, plast, prírodniny (drevo, bavlna, vlna), skupenstvo, zmeny látok pod vplyvom počasia,

- Prezentácia projektov

Ciele a výstupy vzdelávania:

Študent by mal ovládať definície alebo opis základných prírodovedných pojmov, a najvýznamnejších prírodovedných javov, ktoré majú uplatnenie aj v predprimárnom vzdelávaní alebo vo voľnočasových aktivitách. Oboznámi sa s metódami a formami sprostredkovania prírodovedných pojmov a javov na úrovni detí predškolského a mladšieho školského veku. Študent by mal dokázať zvoliť vhodné improvizované prostriedky na demonštrovanie prírodných javov, postupov a pojmov, integrovať prírodovedné poznatky do rôznych vzdelávacích aktivít a do záujmovej činnosti v školskom klube. Spozná rôzne elektronické zdroje, kde sú simulácie prírodných javov, ktoré nie sú reálne pozorovateľné v detskom prostredí. Dokáže vyhodnotiť prítomnosť miskoncepcií a vhodne to využiť pri rozvíjaní prírodovedných poznatkov. Dbá na rozvíjanie schopnosti spolupracovať, pozorovať, vyvodiť závery a dokazovať svoje tvrdenia pochádzajúce z pozorovania.

Výstupy vzdelávania:

Vedomosti:

• ovláda definície alebo opis základných prírodovedných pojmov a najvýznamnejších prírodovedných javov, ktoré majú uplatnenie aj v predprimárnom vzdelávaní alebo vo voľnočasových aktivitách

• pozná fyzikálne jednotky aj mimo SI sústavy

• ovláda zásady bezpečnosti práce s prírodninami, chemikáliami a pod.

• ovláda zásady bezpečnosti práce s elektrickými prístrojmi

• má osvojené teoretické vedomosti z oblasti anatómie a fyziológie rastlín, živočíchov a človeka, ako aj z oblasti neživej prírody zodpovedajúce súčasnému stavu poznania, ktoré vie efektívne aplikovať a integrovať do edukačných aktivít vo svojej

výchovnovzdelávacej praxi

• má osvojené teoretické vedomosti o spôsobe života rastlín a živočíchov, ich funkcii v rôznych ekosystémoch, má vedomosti o vybraných zástupcoch rastlinnej a živočíšnej ríše, ktoré vie v súlade s platnými dokumentami integrovať do rôznych edukačných aktivít v predprimárnom vzdelávaní alebo vo voľnočasových aktivitách

• má vedomosti z oblasti ochrany životného prostredia

• má vedomosti z oblasti ochrany zdravia človeka a zdravého životného štýlu

• má osvojené vedomosti z teórie a metodiky rozvíjania prírodovedných poznatkov detí predškolského a mladšieho školského veku

Zručnosti:

• dokáže predviesť prírodovedný pokus

• dokáže používať digitálnu tabuľu

• dokáže naplánovať a realizovať vychádzku

• dokáže zostaviť dostupné demonštračné pomôcky

• dokáže naplánovať vzdelávaciu a realizovať vzdelávaciu aktivitu z prírodovednej oblasti

• vie jasne, zrozumiteľne a odborne prezentovať poznatky z prírodovednej oblasti

• dokáže pripraviť a zostaviť vlastný výučbový materiál

• dokáže si vytvoriť vlastné portfólio aktivít pre rôzne témy prírodovedného vzdelávania

Schopnosti:

• je schopný vyberať vhodné aktivity a zvoliť vhodné improvizované prostriedky na demonštrovanie prírodných javov, postupov a pojmov

• je schopný integrovať prírodovedné poznatky do rôznych vzdelávacích aktivít a do záujmovej činnosti v školskom klube

• študent je schopný analyzovať vhodné vyučovacie formy, metódy a prostriedky pri plánovaní prírodovedného vzdelávania

• je schopný používať internetové zdroje a elektronické výučbové materiály, napr. aplikácie na digitálnej tabuli,

• preukáže schopnosť spolupracovať, pozorovať, vyvodiť závery a dokazovať

• je schopný identifikovať detské naivné koncepcie a usmerňovať ich

• je schopný identifikovať miskoncepcie a rozhodnúť o postupe nápravy

• je schopný využívať široké spektrum aktivizujúcich metód v prírodovednom vzdelávaní

• je schopný orientovať sa v odbornej literatúre a výučbových materiáloch dostupných pre prírodovedné vzdelávanie na konkrétnom stupni vzdelávania

• je schopný orientovať sa, kriticky hodnotiť a v procese plánovania a realizovania aktivít využívať a pracovať s populárno náučnou literatúrou zameranou

na prírodovednú oblasť

• dokáže sa orientovať a pracovať s legislatívnymi a kurikulárnymi dokumentmi a vie ich využívať pri plánovaní prírodovedného vzdelávania

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2x5 hodín prednáška, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 68 hodín príprava na záverečné hodnotenie. Spolu 90 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: vysvetľovanie; prednáška; diskusia o prebranej téme; brainstorming; výučba vychádzajúca z praktických skúseností.

Odporúčaná literatúra:

HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., MUCHA, M., TÓTHOVÁ, R. 2006. Úvod do pedagogiky.

Bratislava : Enigma.

KRATOCHVÍLOVÁ, E. a kol. 2007. Úvod do pedagogiky. Trnava : PdF, Trnavská univerzita.

MANNIOVÁ, J. 2004. Kapitoly z pedagogiky I. Bratislava : Luskpress.

PRŮCHA, J, WALTEROVÁ, E., MAREŠ, J. 2003. Pedagogický slovník. Praha : Portál.

PRŮCHA, J. 2017. Moderní pedagogika. 6. vydanie. Praha : Portál.

SIROTOVÁ, M., VANIŠ, L., RUČKOVÁ, G. 2011. Úvod do pedagogiky. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 0/100

Na konci semestra v hodnotiacom týždni bude študent hodnotený na základe písomného testu v hodnote 100 bodov z nadobudnutých vedomostí za celý semester.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): študent výborne ovláda zákonitosti a princípy výchovy, vzdelávania a učenia detí, mládeže a dospelých, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok na vyučujúceho výzvy, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Študent sa v istej miere spolupodieľa na tvorbe výučby, vnáša do nej vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Študent má systematický, ucelený a komplexný súbor vedomostí v špecializovanej oblasti, vrátane poznania a

porozumenia vzťahov k iným častiam odboru a k súvisiacim odborom.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent ovláda zákonitosti a princípy výchovy, vzdelávania a učenia detí, mládeže a dospelých s menšími nedostatkami, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie pohotovo reagovať počas prednášok na vyučujúceho výzvy, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent ovláda zákonitosti a princípy výchovy, vzdelávania a učenia detí, mládeže a dospelých na priemernej, teda dobrej úrovni, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie reagovať počas prednášok na vyučujúceho výzvy. Študent sám nie je iniciatívny, nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent ovláda učivo na uspokojivej úrovni. Teóriu síce ovláda s menšími medzerami, no nevie ju aplikovať do riešenia praktických skúseností. Počas výučby nie je aktívny, neprináša nové nápady, zastáva rolu pasívneho pozorovateľa. Prijíma učivo tak, ako mu ho vyučujúci sprostredkuje. U študenta prevláda skôr memorizácia na rozdiel od kritického uvažovania.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent ovláda iba minimálne zákonitosti a princípy výchovy, vzdelávania a učenia detí, mládeže a dospelých, na pokyny a výzvy vyučujúceho nereaguje takmer vôbec, študent sám nie je iniciatívny a nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Študent sa nedokáže orientovať v rozsiahlej škále pojmov súvisiacich s teoretickými základmi pedagogiky.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): získa študent vtedy, ak sa nezúčastní riadneho termínu hodnotenia bez uvedenia dôvodu, alebo v prípade, že študent nesplní predpísanú úroveň záverečného hodnotenia. Študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

Osnova predmetu je navrhnutá tak, aby po jej praktickej výučbe študenti dokázali aplikovať teoretické vedomosti do ostatných teoretických a praktických predmetov, ktoré budú nevyhnutnou súčasťou ich ďalšieho štúdia na pedagogickej fakulte, resp. súčasťou neskoršieho výkonu ich učiteľskej profesie.

Pre nadobudnutie kvalitnej profesionálnej kompetencie budúceho pedagogického pracovníka je nevyhnutné, aby mal vedomosti z pedagogiky, konkrétne z oblasti edukácie, pedagogických postupov a zásad, mal by mať osvojené pojmy ako výchova, ciele výchovy a vzdelávania, poznať druhy učenia, schopnosti a danosti osobnosti.

Celkový obraz predmetu Propedeutika pedagogiky bude dotvárať i stručná prezentácia učiva „Pedagogika ako veda“, kde študenti porozumejú procesom vzniku nových pedagogických disciplín a tvorbe novej pedagogickej teórie.

- Pedagogika, systém pedagogickej vedy. Vymedzenie základných pedagogických pojmov. Historický vývoj pedagogiky. Vplyv filozofických smerov na pedagogiku. Pedagogika ako spoločenskovedná disciplína. Predmet pedagogiky. Pedagogika v 21. storočí. Využitie pedagogiky v školskej i mimoškolskej oblasti. Pramene pedagogiky (historické, hmotné, ústne, písomné). Študent využije nadobudnuté poznatky aj na iných vyučovacích predmetoch v rámci svojho ďalšieho štúdia na pedagogickej fakulte. Súčasťou získaných vedomostí je aj reflexia jeho doterajšej prípravy na učiteľské povolanie (napríklad v rámci stredného odborného vzdelávania) a preukázanie dosiahnutia kompetencií formou vlastných tvrdení, názorov a skúseností.

- Filozofické, psychologické, sociologické aspekty výchovy a vzdelávania. Stručný dejinný prierez filozofického vnímania výchovy. Psychologická podstata výchovného javu. Vplyv prostredia na výchovu a vzdelávanie. Typológia prostredia (mikroprostredie, makroprostredie). Nadobudnuté poznatky študenta môžu mat aj komplexnejší charakter, ak budú vhodne zakomponované do plánovania, realizácie a hodnotenia ďalšieho výchovno-vzdelávacieho procesu.

- Pomocné vedy v pedagogike. Horizontálne a vertikálne členenie pedagogických vied. Členenie z hľadiska výchovnej inštitúcie. Členenie z hľadiska jednotlivých odborov. Členenie z integrujúceho hľadiska. Členenie z hľadiska konštituovanosti. Študent obohacuje svoju teoretickú základňu a naplňuje praktickú časť novým poznávacím systémom a štruktúr pedagogických vied, ktorá pozostáva z veľkého počtu rôznych odvetví a sekcií. Študent prepája svoje vedomosti jednotlivými odvetviami zaoberajúcimi sa vzdelávaním, ktoré spočívajú vo vzájomnej výmene informácií s ostatnými príbuznými pomocnými vedami.

- Základné, aplikované a hraničné pedagogické disciplíny. Vzťah pedagogiky k iným vedám. Novovznikajúce pedagogické vedné disciplíny (etnopedagogika, rodinná pedagogika, muzeopedagogika atď.).

- Pedagogická terminológia – základné pedagogické kategórie – výchova, vzdelávanie, vzdelanie, edukačné činitele (endogénne a exogénne), zásady a princípy. Vedomosti, zručnosti, návyky, schopnosti. Študent sa oboznamuje so základnou pedagogickou terminológiou a teoretické poznatky nadobudnuté v tomto predmete využije v ďalších rokoch štúdia na pedagogickej fakulte, taktiež aj v príprave na svoje budúce učiteľské povolanie. Študent porozumie, že je dôležité neustále aktualizovanie týchto poznatkov vzhľadom na relatívne rýchly vývoj pedagogických disciplín.

- Špecifiká pedagogiky a ich prejavy v prístupe k jednotlivým druhom výchovy z hľadiska veku edukantov. Problémy pedagogiky (v jednotlivých pedagogických oblastiach)

vnímané verejnosťou i odborníkmi. Študent bude vedieť vyjadriť svoje poznatky na základe vlastných praktických skúseností chcieť, prípadne si môže si uvedomiť čakajúce problémy a dilemy, ktoré školstvo a vzdelávanie neopomínajú.

- Teória výchovy. Ciele a úlohy výchovy (kognitivizácia, emocionalizácia, motivácia, socializácia, komunikácia, axiologizcia, kreaticizácia). Výchova ako cieľavedomé rozvíjanie psychických procesov, funkcií a vlastností osobnosti. Štýly výchovy. Sebavýchova. Ciele a úlohy vzdelávania. Vzťah výchovy a vzdelávania. Vzdelávanie ako proces zámerného a organizovaného osvojovania poznatkov, postojov a pod. Sebavzdelávanie.

- Učenie, druhy učenia. Učenie ako cieľavedomý proces nadobúdania poznatkov a vedomostí. Druhy učenia (senzomotorické, verbálne, pojmové, napodobňovaním, podmieňovaním, sociálne učenie, učenie riešením problému). Vyučovanie ako proces interakcie dvoch subjektov: vyučujúcich a (učiteľa, lektora, inštruktora, edukátora) a jedného, alebo skupiny vyučovaných. Študent získava, rozvíja a adekvátne využíva vedomosti, schopností a kľúčové kompetencie v priebehu vzdelávania. Je informovaný o schopnosti dieťaťa/žiaka učiť sa, teda individuálneho spôsobu, ako prebiehajú učiace sa procesy (nadobúdanie, podržanie a uchovávanie informácií v pamäti).

- Osobnosť v procese výchovy a vzdelávania. Profesia učiteľa a vychovávateľa. Vzdelanie pedagogického pracovníka, požiadavky na neho kladené. Kompetencie. Vychovávaný jedinec. Vnútorné a vonkajšie podmienky, psychické a fyzické predpoklady. Študent pochopí, že pohľadu pedagóga mať kompetenciu znamená, že človek disponuje súborom vzájomne prepojených vedomostí, zručností, schopností a postojov, ktorý mu umožňuje úspešne zvládnuť rôzne životné (osobné, pracovné, sociálne) situácie. Študent sa bude v určitej prirodzenej situácii primerane orientovať, adekvátne reagovať a následne aktivizovať vhodnú činnosť, zaujať prínosný postoj.

- Školský výchovno-vzdelávací systém v SR. Školy (materské, základné, stredné, vysoké, jazykové a špeciálne školy). Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia. Výchovno-vzdelávacie zariadenia (školské kluby detí, školské strediská záujmovej činnosti, centrá voľného času, domovy mládeže a školy v prírode). Špeciálne výchovné zariadenia (zariadenia výchovnej prevencie a zariadenia náhradnej výchovy). Poradenské zariadenia (pedagogicko-psychologická poradňa a zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva). Záujmovo-vzdelávacie zariadenia (jazyková škola, štátna jazyková škola a stenografická škola). Študenti diskutujú tak napr. o tom, ako sa školy spolupodieľajú na zvyšovaní vzdelanostnej úrovne národa, ako školské výchovno-vzdelávacie zariadenia ovplyvňujú kvalitu ich života.

- Pedagogika ako veda. Diskusia o tom, čo je a čo nie je veda. Konkrétne metódy pedagogiky. Veda, vedecká komunikácia. Príklad etablovania novej pedagogickej disciplíny. Komunikácia vo vede a o vede. Formy komunikácie v rámci vedeckej komunity. Popularizácia vedy. Študent skúma zmeny a analyzuje zistenia, ktoré prináša pedagogika ako vedný odbor a hľadá súvislosti s potrebami spoločnosti (vzdelávanej a vzdelávajúcej sa) v kontexte vzniku nových pedagogických disciplín. Študent identifikuje možnosti implementovania vedy do oblasti výchovy a vzdelávania, prípadne sám navrhuje riešenia jej popularizácie.

Výsledky vzdelávania:

Poznatky pedagogiky plnia funkciu teoretického základu pre usmerňovanie (riadenie) ďalších výchovných procesov. Študenti získajú primerané a aktuálne teoretické poznatky o celkovom obraze z pedagogiky – vede o edukácii (výchove a vzdelávaní). Oboznámia sa so systémom (štruktúrou) pedagogickej vedy, objasnia si základnú pedagogickú terminológiu, ktorá je nevyhnutná pre nadobúdanie ďalších propedeutických skúseností s pedagogickými vedami v rámci ich štúdia. Spoznajú interdisciplinárne aspekty edukácie, jej ciele a úlohy. Študenti dokážu objasniť výchovu zo svojho špecifického uhla pohľadu, analyzovať rôzne aspekty tohto zložitého fenoménu, ktorý je zásadne dôležitý pre rozvoj osobnosti človeka, jeho „fungovanie“, život s ľuďmi, so sebou samým. Nadobudnú poznatky o súčasnom školskom výchovno-vzdelávacom systéme v SR, počnúc charakteristikou materských škôl, až po školské účelové zariadenia. Študenti získajú aj aktuálne informácie o rôznych výchovných aspektoch prostredníctvom prezentovania poznatkov z najnovších publikácií zameraných na výchovu.

Pedagogické poznatky o výchove a vzdelávaní budú aplikovať v mnohých sférach spoločenského života pri šírení nových poznatkov, kde sa uplatňuje kultúrno-spoločenská, osvetová funkcia pedagogickej vedy. Pri výučbe sa dôraz bude klásť na bohaté praktické uplatnenie pedagogickej teórie vo výchove v rodine, v škole, vo výchovno-vzdelávacích, kultúrnych, športových a iných zariadeniach,

v cirkvách, všade, kde má výchova svoje miesto.

Študenti budú svoje propedeutické spôsobilosti nadobúdať a rozvíjať aj prostredníctvom digitálnych technológií, ktoré budú súčasťou vyučovacieho procesu.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

1x5 hodín prednáška, spolu za semester 5 hodín kombinovaná forma (primárne dištančne).

Pracovná záťaž študenta:

5 hodín priamej výučby, 6 hodín samoštúdium, príprava na výučbu počas semestra 7 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 22 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 20 hodín, spolu 60 hodín.

Vyučovacie metódy:

dialogické metódy-rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy-brainwriting, brainstorming, monologické metódy-prednáška, inštruktáž, riadené samoštúdium-práca s textom, e-learning.

Povinná literatúra:

KONEČNÁ VAVERKOVÁ, I. 2018. Materská škola – organizácia a manažment. Bratislava : Wolters Kluwer, 2018, 2. vyd., 120 s., ISBN 978-80-8168-845-4

PISOŇOVÁ, M. a kol. 2014. Školský manažment pre študijné odbory učiteľstva a prípravu

vedúcich pedagogických zamestnancov. Bratislava : Univerzita Komenského, 2014. 227 s. ISBN 978-80-223-3621-5

https://www.fedu.uniba.sk/uploads/media/Skolsky_manazment.pdf

PISOŇOVÁ, M. a kol. 2017. Školský manažment terminologický a výkladový slovník. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, 1. vyd., 167 s., ISBN 978-80-8168-660-3

https://moodle.uniba.sk/mod/quiz/view.php?id=57866

Učebný zdroj: ŠKOLSKÝ MANAŽMENT (moodle):

https://moodle.uniba.sk/course/view.php?id=162

Ústava Slovenskej republiky.

Aktuálne legislatívne normy týkajúce sa zriaďovania a činnosti, materských škôl, základných škôl, v Slovenskej republike.

Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

100% priebežného hodnotenia.

Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (30+20, spolu 50 bodov).

Priebežné hodnotenie: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí prostredníctvom vedomostného testu za 30 b, ktorý bude realizovaný v 6. týždni priebežnej výučby. Písomná skúška / test, pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu z jednotlivých tém výučbových jednotiek, ktoré budú zrealizované do 6. týždňa priebežnej výučby a štúdia odbornej literatúry.

Záverečné hodnotenie: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí prostredníctvom vedomostného testu za 20 b, ktorý bude realizovaný v 11. týždni priebežnej výučby. Písomná skúška / test, pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu z jednotlivých tém výučbových jednotiek, ktoré budú zrealizované od 6.- 11. týždňa priebežnej výučby a štúdia odbornej literatúry.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi nedostatkami),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími nedostatkami),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné nedostatkami),

E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

slovenský a český jazyk

Stručná osnova predmetu:

- Základná terminológia, pramene štúdia. Školy a koncepcie manažmentu. Systém riadenia školstva v SR a systém vnútorného riadenia školy v kontexte manažérskych funkcií. Právne a pedagogicko-organizačné predpisy uplatňované v školstve a ich význam. Interpretácia ústavy z hľadiska uplatňovania v školstve. Právne predpisy, ktoré upravujú činnosť materskej a základnej školy (zákony, vyhlášky, pracovný poriadok, pedagogicko-organizačné pokyny, usmernenia a nariadenia), s akcentom na potreby práce pedagogického zamestnanca. Osobnosť vedúceho pedagogického zamestnanca – právne a osobnostné požiadavky. Imidž školy, kultúra školy. Klíma školy.

Ciele a výsledky vzdelávania:

Študent absolvovaním predmetu Riadenie školstva a školy by mal:

- poznať teoretické východiská riadenia školstva a školy ako samostatnej vednej disciplíny: podstata riadenia školstva v SR na všetkých úrovniach riadenia školstva s akcentom na vnútorné riadenie školy a v kontexte manažérskych funkcií,

- poznať základné právne dokumenty a byť spôsobilý korektne interpretovať významy uvedené v týchto právnych dokumentoch, ktoré upravujú činnosť materskej školy a základnej školy, s akcentom na potreby práce pedagogického zamestnanca,

- byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín v zameraní sa na oblasť: imidž, kultúra a klíma školy, na oblasť spolupráce s vedením školy a zákonnými zástupcami detí/žiakov pri riešení štandardných, špecifických a problémových úloh a situácií a v rámci rozvoja školy,

- byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

pedagogická a odborná prax v rozsahu 40 hodín (20 hodín náčuvová prax a 20 hodín výstupová súvislá prax) za semester, kombinovanou formou; (primárne prezenčne) + 40 hodín (analýza a interpretácia videonahrávok učebných a výchovných aktivít) za semester, kombinovanou formou; (primárne dištančne).

Pracovná záťaž študenta: 40 praxe a 40 dištančne (8 kreditov); spolu 240 hodín práce študenta:

- náčuvová prax v materskej škole (15 hodín praxe v materskej škole + 15 hodín rozborov učebných a výchovných aktivít realizovaných v spolupráci študenta a cvičného učiteľa) = 30 hodín;

- náčuvová prax v školskom klube detí (5 hodín praxe v školskom klube detí + 5 hodín rozborov výchovných a učebných aktivít realizovaných v spolupráci študenta a cvičného vychovávateľa) = 10 hodín;

- výstupová súvislá prax v materskej škole (15 hodín výstupová prax v materskej škole + 15 hodín rozborov učebných a výchovných aktivít realizovaných v spolupráci študenta a cvičného učiteľa) = 30 hodín;

- výstupová súvislá prax v školskom klube detí (5 hodín výstupová prax v školskom klube detí + 5 hodín rozborov výchovných a učebných aktivít realizovaných v spolupráci študenta a cvičného vychovávateľa) = 10 hodín;

- 15 hodín prípravy na pozorovanie učebných a výchovných aktivít v materskej škole + 5 hodín prípravy na pozorovanie výchovných a učebných aktivít v školskom klube detí = 20 hodín;

- 14 hodín prípravy na proces výučby a výchovy v materskej škole + 8 hodín príprava na proces výchovy a výučby v školskom klube detí = 22 hodín;

- 40 hodín prezenčne + 40 hodín dištančne = 80 hodín;

- 30 hodín analýza hodín praxe, vypracovanie požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie praktickej výučbovej a výchovnej činnosti študenta a zostavenie praxového denníka (portfólia);

- 6 hodín príprava na prezentáciu portfólia;

- 2 hodiny prezentácia portfólia.

Metódy vzdelávania: inštruktáž a vysvetlenie spôsobu realizácie pedagogickej praxe, pozorovanie a analýza učebných a výchovných aktivít v prostredí materskej školy a školského klubu detí, rozbor pozorovaných učebných a výchovných aktivít, samostatná práca, konzultácie s cvičným učiteľom a cvičným vychovávateľom, pedagogická a odborná prax, reflexia a sebareflexia, e-learning.

Základom je realizácia pedagogickej a odbornej praxe, ktorá sa delí na vstupnú (náčuvovú) pedagogickú prax, počas ktorej študent pozoruje proces výučby a výchovy v materskej škole a v školskom klube detí a súvislú (výstupovú) pedagogickú prax, počas ktorej študent plánuje a realizuje vlastnú výučbovú a výchovnú činnosť. Pred nástupom na prax študent absolvuje povinnú inštruktáž k priebehu, realizácii a hodnoteniu pedagogickej a odbornej praxe a sú mu vysvetlené všetky podmienky a náležitosti týkajúce sa praxe. Študent počas praxe realizuje pozorovanie učebných a výchovných aktivít v materskej škole a v školskom klube detí, ako aj pozorované aktivity analyzuje a hodnotí. Cvičný učiteľ a cvičný vychovávateľ po každom dni poskytne študentovi spätnú väzbu v podobe rozboru učebnej a výchovnej aktivity, v ktorom sa zameria na odbornú, didaktickú stránku učiva a interakciu medzi učiteľom a dieťaťom/deťmi. Pri príprave na učebnú a výchovnú činnosť študent využíva metódu samostatnej práce a pred realizáciou výučbovej a výchovnej činnosti využíva konzultácie s cvičným učiteľom a cvičným vychovávateľom alebo s didaktikmi z fakulty na kontrolu študentom vypracovanej prípravy. K všetkým odučeným učebným a výchovným aktivitám je študent povinný vypracovať podrobnú sebareflexiu a zhodnotiť vlastnú pedagogickú činnosť. Počas obdobia trvania pedagogickej a odbornej praxe jeden študent realizuje prax u jedeného cvičného učiteľa a u jedného cvičného vychovávateľa.

Na pedagogickej a odbornej praxi sú prítomní aj didaktici ako náhodná kontrola. Na kontrolu zo strany fakulty sú študenti informovaní v rámci inštruktáže. Metodici z PdF UK môžu uskutočniť náhodnú kontrolu v materskej škole a v školskom klube detí kde študent realizuje prax.

Odporúčaná literatúra:

KOSOVÁ, B., TOMENGOVÁ, A. a kol. (2015). Profesijná praktická príprava budúcich učiteľov. Banská Bystrica: Belianum. Dostupná na: https://www.minedu.sk/data/att/8032.pdf

KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. (2012). Proces výučby a digitálne technológie. Prešov: Rokus. Dostupná na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPPE/PRE_DOCENTA/Kostrub_2012_knizka.pdf

KOSTRUB, D. a kol. (2005). Dizajn procesu výučby v materskej škole. Prešov: Rokus.

KOŽUCHOVÁ, M., ČAVOJSKÝ, I. (2021). Pedagogika voľného času detí. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.

KOŽUCHOVÁ, M., NEMCOVÁ, J., HRUBA, M. (2018). Školský klub detí z pohľadu vychovávateľov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.

PETLÁK, E., HUPKOVÁ, M. (2004). Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava: Iris.

SEVERINI, E., ČIERŤAŽSKÁ, Ľ. Semestrálny projekt: dokumenty k realizácii pedagogickej a odbornej praxe a podklady k tvorbe pedagogického denníka (portfólia) z realizovanej pedagogickej a odbornej praxe. Aktuálne dostupný LMS Moodle kurz UK.

Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie materských školách. (2022). https://www.minedu.sk/data/att/96d/24534.b6f65c.pdf

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu: predmet je ukončený pedagogickou a odbornou praxou, z ktorej si má študent samostatne viesť sumár požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie praktickej výučbovej a výchovnej činnosti. Hodnotenie študenta pozostáva z hodnotenia cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa, z ohodnotenia pedagogického denníka (portfólia) a kolokviálnej skúšky.

Hodnotenie cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa pozostáva zo slovného hodnotenia, v ktorom cvičný učiteľ a cvičný vychovávateľ hodnotí komunikáciu a spoluprácu študenta s cvičným učiteľom a cvičným vychovávateľom, pripravenosť študenta na prax, záujem a aktivitu študenta, jeho odbornú a metodickú pripravenosť, organizáciu procesu výučby a výchovy, ako aj komunikáciu a interakciu s deťmi.

Cvičný učiteľ môže študentovi udeliť maximálne 20 bodov a cvičný vychovávateľ môže študentovi udeliť maximálne 10 bodov.

Maximálne 40 bodov môže študent získať za pedagogický denník (portfólio), ktorý tvorí sumár požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie praktickej výučbovej a výchovnej činnosti. Pedagogický denník má obsahovať úvodnú stranu s čestným vyhlásením, charakteristiku materskej školy a triedy, ako aj základnej školy/školského klubu detí a oddelenia, charakteristiku preferovaného modelu výučby a výchovy, výber 4 pozorovacích hárkov z materskej školy/4 pozorovacích hárkov zo školského klubu detí a k nim prislúchajúce rozbory učebných a výchovných aktivít, výber 6 príprav na proces výučbu a výchovy v materskej škole/2 prípravy na výchovnú a výučbovú činnosť v školskom klube detí a k nim prislúchajúce rozbory učebných a výchovných aktivít a sebareflexie študenta, použité didaktické prostriedky a pedagogickú dokumentáciu. Študent vkladá do portfólia aj hodnotenie od cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa.

Po ukončení praxe a odovzdaní praxového denníka absolvuje študent kolokviálnu skúšku, na ktorú si pripraví prezentáciu o realizovanej praxi a ústne obhajuje prax pred komisiou. Na kolokviálnej skúške môže študent získať ďalších 30 bodov, ktoré sú súčasťou hodnotenia.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): študent výborne prezentuje teoretické poznatky o fungovaní predprimárneho vzdelávania a školského klubu detí, dokáže teoretické poznatky aplikovať do pedagogickej praxe na vysokej úrovni. Študent je spôsobilý objektívne analyzovať a hodnotiť pedagogický proces, samostatne a na vysokej úrovni projektovať a realizovať proces výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí. Študent dokáže pohotovo a spontánne reagovať počas pedagogickej praxe, je iniciatívny a prejavuje v praxi tvorivé a originálne riešenia.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent prezentuje teoretické poznatky o fungovaní predprimárneho vzdelávania a školského klubu detí, dokáže teoretické poznatky aplikovať do pedagogickej praxe na veľmi dobrej úrovni. Študent je spôsobilý objektívne analyzovať a hodnotiť pedagogický proces, samostatne a na veľmi dobrej úrovni projektovať a realizovať proces výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent len drobné nedostatky, ktoré dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa odstrániť.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent prezentuje teoretické poznatky o fungovaní predprimárneho vzdelávania a školského klubu detí na priemernej úrovni, dokáže primerane aplikovať teoretické poznatky do pedagogickej praxe. Študent je spôsobilý objektívne analyzovať a hodnotiť pedagogický proces, samostatne a na priemernej úrovni projektovať a realizovať proces výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent menej iniciatívy a potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa. Nedostatky v praxi dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa odstrániť.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent prezentuje teoretické poznatky o fungovaní predprimárneho vzdelávania a školského klubu detí na uspokojivej úrovni, dokáže ich primerane aplikovať do pedagogickej praxe. Študent dokáže analyzovať a hodnotiť pedagogický proces a projektovať a realizovať proces výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí na uspokojivej úrovni s pomocou cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent menej iniciatívy, neprináša vlastné riešenia a potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa. Nedostatky v praxi dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa odstrániť.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent prezentuje teoretické poznatky o fungovaní predprimárneho vzdelávania a školského klubu detí na nízkej úrovni, má nedostatky v aplikovaní teoretických poznatkov do pedagogickej praxe. Študent potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa pri analyzovaní a hodnotení pedagogického procesu, taktiež pri projektovaní a realizovaní procesu výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent menej iniciatívy a potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa. Nedostatky v praxi dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa odstrániť.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): študent má výrazné nedostatky v oblasti teoretických poznatkov o predprimárnom vzdelávaní a školskom klube detí a/alebo v ich aplikácii do pedagogickej praxe. Toto hodnotenie získava študent, ak získa menej ako 60 bodov z celkového hodnotenia.

Hodnotenie cvičného učiteľa 20% a cvičného vychovávateľa 10%, hodnotenie pedagogického denníka 40%, obhajoba 30% z celkového 100% hodnotenia.

Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý niektorú zo zadaných tém a úloh nezrealizuje.

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu: obsah predmetu prispieva k cieľom a výstupom vzdelávania (profilu absolventa) s nasledovnými témami:

Ciele a organizácia pedagogickej a odbornej praxe. Cieľom témy je oboznámiť sa s cieľmi a organizáciou pedagogickej a odbornej praxe v materskej škole a v školskom klube detí. Študent má nadobudnúť poznatky o cieľoch a organizácii pedagogickej a odbornej praxe v materskej škole a v školskom klube detí a dokáže ich aplikovať v praxi.

Štruktúra semestrálneho projektu. Cieľom témy je oboznámiť študenta so štruktúrou semestrálneho projektu v rozsahu 40 hodín. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé súčasti štruktúry semestrálneho projektu do procesu výučby a výchovy v materskej škole a v školskom klube detí. Študent má vedieť aplikovať získané teoretické poznatky, ktoré nadobudol absolvovaním vyučovaných predmetov v rámci ŠP a dokázať analyzovať učebnú a výchovnú aktivitu v materskej škole a v školskom klube detí z hľadiska cieľov, metód, foriem, didaktických prostriedkov; z hľadiska rozvoja kognitívnych a nonkognitívnych funkcií detí; z hľadiska motivácie a aktivizácie detí; z hľadiska komunikácie učiteľa a vychovávateľa s dieťaťom/deťmi. Študent má realizovať 5x pozorovanie procesu výučby a výchovy v materskej škole a 2x pozorovanie procesu výchovy a výučby v školskom klube detí. Študent má realizovať náčuvovú prax počas semestra v predpoludňajšom čase (od 7:00-10:30 hod.) v materskej škole a v popoludňajšom čase (od 13:00-14:30 hod.) v školskom klube detí; spolu v rozsahu 20 hodín praxe. Študent má vedieť aplikovať získané teoretické poznatky o projektovaní a realizácii procesu výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a školského klubu detí. Študent má dokázať naplánovať, realizovať a hodnotiť vlastnú pedagogickú a odbornú činnosť. Študent má realizovať výstupovú prax počas semestra v predpoludňajšom čase (od 7:00-10:30 hod.) 1 súvislý týždeň v materskej škole a z toho 2 súvislé dni v popoludňajšom čase (od 13:00-14:00 hod.) v školskom klube detí; spolu v rozsahu 20 hodín praxe. Študent má dokázať samostatne viesť sumár požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie pedagogickej a odbornej praxe v podobe pedagogického denníka (portfólia).

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania: Cieľom predmetu je aplikovanie teoretických poznatkov v pedagogickej a odbornej praxi. Študent realizuje pozorovanie procesu výučby a výchovy v materskej škole a v školskom klube detí, ďalej prípravu, realizáciu a reflexiu procesu výučby a výchovy. Cieľom predmetu je rozvíjať u študenta profesijné kompetencie učiteľa a profesijne kompetencie vychovávateľa s dôrazom na kompetencie orientované na dieťa, kompetencie orientované na proces výučby a výchovy v materskej škole a v školskom klube detí. Študent po absolvovaní predmetu je spôsobilý:

- analyzovať učebné a výchovné aktivity v materskej škole a v školskom klube detí z hľadiska cieľov, metód, foriem, didaktických prostriedkov, z hľadiska rozvoja kognitívnych a nonkognitívnych funkcií detí, z hľadiska motivácie a aktivizácie detí, z hľadiska komunikácie učiteľa a vychovávateľa s deťmi;

- koncipovať efektívne učebné a výchovné aktivity v materskej škole a v školskom klube detí;

- samostatne projektovať a realizovať proces výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí;

- posúdiť vlastné realizované učebné a výchovné aktivity na základe reflexii a sebareflexii;

- aplikovať teoretické poznatky do vlastnej pedagogickej a odbornej praxe, efektívne riadiť proces výučby a výchovy v materskej škole a v školskom klube detí.

V rámci absolvovania predmetu študent si rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné, organizačné, digitálne, analytické, interpersonálne, ako i kreativitu a spôsobilosť kritického myslenia, motiváciu a spôsobilosť učiť sa a uvažovať v súvislostiach.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

pedagogická a odborná prax v rozsahu 40 hodín (20 hodín náčuvová prax a 20 hodín výstupová súvislá prax) za semester, kombinovanou formou; (primárne prezenčne) + 40 hodín (analýza a interpretácia videonahrávok učebných a výchovných aktivít) za semester, kombinovanou formou; (primárne dištančne).

Pracovná záťaž študenta: 40 praxe a 40 dištančne (8 kreditov); spolu 240 hodín práce študenta:

- náčuvová prax v materskej škole (15 hodín praxe v materskej škole + 15 hodín rozborov učebných a výchovných aktivít realizovaných v spolupráci študenta a cvičného učiteľa) = 30 hodín;

- náčuvová prax v školskom klube detí (5 hodín praxe v školskom klube detí + 5 hodín rozborov výchovných a učebných aktivít realizovaných v spolupráci študenta a cvičného vychovávateľa) = 10 hodín;

- výstupová súvislá prax v materskej škole (15 hodín výstupová prax v materskej škole + 15 hodín rozborov učebných a výchovných aktivít realizovaných v spolupráci študenta a cvičného učiteľa) = 30 hodín;

- výstupová súvislá prax v školskom klube detí (5 hodín výstupová prax v školskom klube detí + 5 hodín rozborov výchovných a učebných aktivít realizovaných v spolupráci študenta a cvičného vychovávateľa) = 10 hodín;

- 15 hodín prípravy na pozorovanie učebných a výchovných aktivít v materskej škole + 5 hodín prípravy na pozorovanie výchovných a učebných aktivít v školskom klube detí = 20 hodín;

- 14 hodín prípravy na proces výučby a výchovy v materskej škole + 8 hodín príprava na proces výchovy a výučby v školskom klube detí = 22 hodín;

- 40 hodín prezenčne + 40 hodín dištančne = 80 hodín;

- 30 hodín analýza hodín praxe, vypracovanie požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie praktickej výučbovej a výchovnej činnosti študenta a zostavenie praxového denníka (portfólia);

- 6 hodín príprava na prezentáciu portfólia;

- 2 hodiny prezentácia portfólia.

Metódy vzdelávania: inštruktáž a vysvetlenie spôsobu realizácie pedagogickej praxe, pozorovanie a analýza učebných a výchovných aktivít v prostredí materskej školy a školského klubu detí, rozbor pozorovaných učebných a výchovných aktivít, samostatná práca, konzultácie s cvičným učiteľom a cvičným vychovávateľom, pedagogická a odborná prax, reflexia a sebareflexia, e-learning.

Základom je realizácia pedagogickej a odbornej praxe, ktorá sa delí na vstupnú (náčuvovú) pedagogickú prax, počas ktorej študent pozoruje proces výučby a výchovy v materskej škole a v školskom klube detí a súvislú (výstupovú) pedagogickú prax, počas ktorej študent plánuje a realizuje vlastnú výučbovú a výchovnú činnosť. Pred nástupom na prax študent absolvuje povinnú inštruktáž k priebehu, realizácii a hodnoteniu pedagogickej a odbornej praxe a sú mu vysvetlené všetky podmienky a náležitosti týkajúce sa praxe. Študent počas praxe realizuje pozorovanie učebných a výchovných aktivít v materskej škole a v školskom klube detí, ako aj pozorované aktivity analyzuje a hodnotí. Cvičný učiteľ a cvičný vychovávateľ po každom dni poskytne študentovi spätnú väzbu v podobe rozboru učebnej a výchovnej aktivity, v ktorom sa zameria na odbornú, didaktickú stránku učiva a interakciu medzi učiteľom a dieťaťom/deťmi. Pri príprave na učebnú a výchovnú činnosť študent využíva metódu samostatnej práce a pred realizáciou výučbovej a výchovnej činnosti využíva konzultácie s cvičným učiteľom a cvičným vychovávateľom alebo s didaktikmi z fakulty na kontrolu študentom vypracovanej prípravy. K všetkým odučeným učebným a výchovným aktivitám je študent povinný vypracovať podrobnú sebareflexiu a zhodnotiť vlastnú pedagogickú činnosť. Počas obdobia trvania pedagogickej a odbornej praxe jeden študent realizuje prax u jedeného cvičného učiteľa a u jedného cvičného vychovávateľa.

Na pedagogickej a odbornej praxi sú prítomní aj didaktici ako náhodná kontrola. Na kontrolu zo strany fakulty sú študenti informovaní v rámci inštruktáže. Metodici z PdF UK môžu uskutočniť náhodnú kontrolu v materskej škole a v školskom klube detí kde študent realizuje prax.

Odporúčaná literatúra:

KOSOVÁ, B., TOMENGOVÁ, A. a kol. (2015). Profesijná praktická príprava budúcich učiteľov. Banská Bystrica: Belianum. Dostupná na: https://www.minedu.sk/data/att/8032.pdf

KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. (2012). Proces výučby a digitálne technológie. Prešov: Rokus. Dostupná na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KPPE/PRE_DOCENTA/Kostrub_2012_knizka.pdf

KOSTRUB, D. a kol. (2005). Dizajn procesu výučby v materskej škole. Prešov: Rokus.

KOŽUCHOVÁ, M., ČAVOJSKÝ, I. (2021). Pedagogika voľného času detí. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.

KOŽUCHOVÁ, M., NEMCOVÁ, J., HRUBA, M. (2018). Školský klub detí z pohľadu vychovávateľov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.

PETLÁK, E., HUPKOVÁ, M. (2004). Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava: Iris.

SEVERINI, E., ČIERŤAŽSKÁ, Ľ. Semestrálny projekt: dokumenty k realizácii pedagogickej a odbornej praxe a podklady k tvorbe pedagogického denníka (portfólia) z realizovanej pedagogickej a odbornej praxe. Aktuálne dostupný LMS Moodle kurz UK.

Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie materských školách. (2022). https://www.minedu.sk/data/att/96d/24534.b6f65c.pdf

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu: predmet je ukončený pedagogickou a odbornou praxou, z ktorej si má študent samostatne viesť sumár požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie praktickej výučbovej a výchovnej činnosti. Hodnotenie študenta pozostáva z hodnotenia cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa, z ohodnotenia pedagogického denníka (portfólia) a kolokviálnej skúšky.

Hodnotenie cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa pozostáva zo slovného hodnotenia, v ktorom cvičný učiteľ a cvičný vychovávateľ hodnotí komunikáciu a spoluprácu študenta s cvičným učiteľom a cvičným vychovávateľom, pripravenosť študenta na prax, záujem a aktivitu študenta, jeho odbornú a metodickú pripravenosť, organizáciu procesu výučby a výchovy, ako aj komunikáciu a interakciu s deťmi.

Cvičný učiteľ môže študentovi udeliť maximálne 20 bodov a cvičný vychovávateľ môže študentovi udeliť maximálne 10 bodov.

Maximálne 40 bodov môže študent získať za pedagogický denník (portfólio), ktorý tvorí sumár požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie praktickej výučbovej a výchovnej činnosti. Pedagogický denník má obsahovať úvodnú stranu s čestným vyhlásením, charakteristiku materskej školy a triedy, ako aj základnej školy/školského klubu detí a oddelenia, charakteristiku preferovaného modelu výučby a výchovy, výber 4 pozorovacích hárkov z materskej školy/4 pozorovacích hárkov zo školského klubu detí a k nim prislúchajúce rozbory učebných a výchovných aktivít, výber 6 príprav na proces výučbu a výchovy v materskej škole/2 prípravy na výchovnú a výučbovú činnosť v školskom klube detí a k nim prislúchajúce rozbory učebných a výchovných aktivít a sebareflexie študenta, použité didaktické prostriedky a pedagogickú dokumentáciu. Študent vkladá do portfólia aj hodnotenie od cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa.

Po ukončení praxe a odovzdaní praxového denníka absolvuje študent kolokviálnu skúšku, na ktorú si pripraví prezentáciu o realizovanej praxi a ústne obhajuje prax pred komisiou. Na kolokviálnej skúške môže študent získať ďalších 30 bodov, ktoré sú súčasťou hodnotenia.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): študent výborne prezentuje teoretické poznatky o fungovaní predprimárneho vzdelávania a školského klubu detí, dokáže teoretické poznatky aplikovať do pedagogickej praxe na vysokej úrovni. Študent je spôsobilý objektívne analyzovať a hodnotiť pedagogický proces, samostatne a na vysokej úrovni projektovať a realizovať proces výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí. Študent dokáže pohotovo a spontánne reagovať počas pedagogickej praxe, je iniciatívny a prejavuje v praxi tvorivé a originálne riešenia.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent prezentuje teoretické poznatky o fungovaní predprimárneho vzdelávania a školského klubu detí, dokáže teoretické poznatky aplikovať do pedagogickej praxe na veľmi dobrej úrovni. Študent je spôsobilý objektívne analyzovať a hodnotiť pedagogický proces, samostatne a na veľmi dobrej úrovni projektovať a realizovať proces výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent len drobné nedostatky, ktoré dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa odstrániť.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent prezentuje teoretické poznatky o fungovaní predprimárneho vzdelávania a školského klubu detí na priemernej úrovni, dokáže primerane aplikovať teoretické poznatky do pedagogickej praxe. Študent je spôsobilý objektívne analyzovať a hodnotiť pedagogický proces, samostatne a na priemernej úrovni projektovať a realizovať proces výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent menej iniciatívy a potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa. Nedostatky v praxi dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa odstrániť.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent prezentuje teoretické poznatky o fungovaní predprimárneho vzdelávania a školského klubu detí na uspokojivej úrovni, dokáže ich primerane aplikovať do pedagogickej praxe. Študent dokáže analyzovať a hodnotiť pedagogický proces a projektovať a realizovať proces výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí na uspokojivej úrovni s pomocou cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent menej iniciatívy, neprináša vlastné riešenia a potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa. Nedostatky v praxi dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa odstrániť.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent prezentuje teoretické poznatky o fungovaní predprimárneho vzdelávania a školského klubu detí na nízkej úrovni, má nedostatky v aplikovaní teoretických poznatkov do pedagogickej praxe. Študent potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa pri analyzovaní a hodnotení pedagogického procesu, taktiež pri projektovaní a realizovaní procesu výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí. Počas realizácie pedagogickej praxe prejavuje študent menej iniciatívy a potrebuje pravidelnú pomoc cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa. Nedostatky v praxi dokáže na základe sebareflexie a pomoci cvičného učiteľa a cvičného vychovávateľa odstrániť.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): študent má výrazné nedostatky v oblasti teoretických poznatkov o predprimárnom vzdelávaní a školskom klube detí a/alebo v ich aplikácii do pedagogickej praxe. Toto hodnotenie získava študent, ak získa menej ako 60 bodov z celkového hodnotenia.

Hodnotenie cvičného učiteľa 20% a cvičného vychovávateľa 10%, hodnotenie pedagogického denníka 40%, obhajoba 30% z celkového 100% hodnotenia.

Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý niektorú zo zadaných tém a úloh nezrealizuje.

Slovenský jazyk.

Stručná osnova predmetu: obsah predmetu prispieva k cieľom a výstupom vzdelávania (profilu absolventa) s nasledovnými témami:

Ciele a organizácia pedagogickej a odbornej praxe. Cieľom témy je oboznámiť sa s cieľmi a organizáciou pedagogickej a odbornej praxe v materskej škole a v školskom klube detí. Študent má nadobudnúť poznatky o cieľoch a organizácii pedagogickej a odbornej praxe v materskej škole a v školskom klube detí a dokáže ich aplikovať v praxi.

Štruktúra semestrálneho projektu. Cieľom témy je oboznámiť študenta so štruktúrou semestrálneho projektu v rozsahu 40 hodín. Študent má nadobudnúť spôsobilosť aplikovať jednotlivé súčasti štruktúry semestrálneho projektu do procesu výučby a výchovy v materskej škole a v školskom klube detí. Študent má vedieť aplikovať získané teoretické poznatky, ktoré nadobudol absolvovaním vyučovaných predmetov v rámci ŠP a dokázať analyzovať učebnú a výchovnú aktivitu v materskej škole a v školskom klube detí z hľadiska cieľov, metód, foriem, didaktických prostriedkov; z hľadiska rozvoja kognitívnych a nonkognitívnych funkcií detí; z hľadiska motivácie a aktivizácie detí; z hľadiska komunikácie učiteľa a vychovávateľa s dieťaťom/deťmi. Študent má realizovať 5x pozorovanie procesu výučby a výchovy v materskej škole a 2x pozorovanie procesu výchovy a výučby v školskom klube detí. Študent má realizovať náčuvovú prax počas semestra v predpoludňajšom čase (od 7:00-10:30 hod.) v materskej škole a v popoludňajšom čase (od 13:00-14:30 hod.) v školskom klube detí; spolu v rozsahu 20 hodín praxe. Študent má vedieť aplikovať získané teoretické poznatky o projektovaní a realizácii procesu výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a školského klubu detí. Študent má dokázať naplánovať, realizovať a hodnotiť vlastnú pedagogickú a odbornú činnosť. Študent má realizovať výstupovú prax počas semestra v predpoludňajšom čase (od 7:00-10:30 hod.) 1 súvislý týždeň v materskej škole a z toho 2 súvislé dni v popoludňajšom čase (od 13:00-14:00 hod.) v školskom klube detí; spolu v rozsahu 20 hodín praxe. Študent má dokázať samostatne viesť sumár požadovaných dokumentov dokladujúcich zrealizovanie pedagogickej a odbornej praxe v podobe pedagogického denníka (portfólia).

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania: Cieľom predmetu je aplikovanie teoretických poznatkov v pedagogickej a odbornej praxi. Študent realizuje pozorovanie procesu výučby a výchovy v materskej škole a v školskom klube detí, ďalej prípravu, realizáciu a reflexiu procesu výučby a výchovy. Cieľom predmetu je rozvíjať u študenta profesijné kompetencie učiteľa a profesijne kompetencie vychovávateľa s dôrazom na kompetencie orientované na dieťa, kompetencie orientované na proces výučby a výchovy v materskej škole a v školskom klube detí. Študent po absolvovaní predmetu je spôsobilý:

- analyzovať učebné a výchovné aktivity v materskej škole a v školskom klube detí z hľadiska cieľov, metód, foriem, didaktických prostriedkov, z hľadiska rozvoja kognitívnych a nonkognitívnych funkcií detí, z hľadiska motivácie a aktivizácie detí, z hľadiska komunikácie učiteľa a vychovávateľa s deťmi;

- koncipovať efektívne učebné a výchovné aktivity v materskej škole a v školskom klube detí;

- samostatne projektovať a realizovať proces výučby a výchovy v predprimárnom vzdelávaní a v školskom klube detí;

- posúdiť vlastné realizované učebné a výchovné aktivity na základe reflexii a sebareflexii;

- aplikovať teoretické poznatky do vlastnej pedagogickej a odbornej praxe, efektívne riadiť proces výučby a výchovy v materskej škole a v školskom klube detí.

V rámci absolvovania predmetu študent si rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné, organizačné, digitálne, analytické, interpersonálne, ako i kreativitu a spôsobilosť kritického myslenia, motiváciu a spôsobilosť učiť sa a uvažovať v súvislostiach.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne).

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby, 12 hodín samoštúdium, spracovanie návrhu riešenia problémovej situácie 20 hodín,

spracovanie návrhu aktivít kompletnej vzdelávacej aktivity 25 hodín, príprava na priebežný test 18 hodín,

príprava na záverečný test 35 hodín. Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy:

prednáška (využitá pri prezentovaní každej témy predmetu), diskusia o preberanej téme (počas a po ukončení prednášky je realizovaná diskusia súvisiaca s témou), aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe (konkrétne metodické postupy budú podnetmi k hľadaniu možností realizácie v praxi v prepájaní s modelovými situáciami v oboch podoblastí vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť), riešenie problémových úloh študentmi (využitá pri témach pedagogické stratégie v podoblasti prosociálna výchova a spoločenské prostredie, kde sa očakáva, že študent navrhne a kriticky zdôvodní opodstatnenosť didaktických rozhodnutí a postupov v podpore dieťaťa), e-learning (využívanie Moodle, spravidla vypracovanie priebežného a záverečného testu, vkladanie spracovaných výstupov).

Gašparová, M. (2012). Osobitosti aplikácie prírodných a kultúrno-spoločenských reálií v primárnom vzdelávaní. s. 419 – 439. Dostupné na: www.konferencja.21.edu. pl/uploads/6/3/9/9/6399009/2.4.1._gaparov.pdf

Kolláriková, Z., Pupala, B. (eds. Predškolní a primární pedagogika) Predškolská a primárna pedagogika. Praha: Portál, 2001. (vybrané kapitoly)

Piaget, J., Inhelderová, H. Psychológia dieťaťa. Bratislava: SOFA, 1999.

Kožuchová, M., Belešová, M. 2020. Človek a spoločnosť. In: Kožuchová M. a kol. Kurikulum primárneho vzdelávania. Bratislava: Univerzita Komenského, s. 181-206.

Višňovská, M. Človek a spoločnosť. [online]. Bratislava: ŠPÚ, 2016. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/files/sk/svp/zavadzanie-isvp-ms-zs-gym/materska-skola/zrevidovane_clovek_spolocnost_na_zverejnenie.pdf

Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Štátny vzdelávací program pre primárne vzdelávanie -1. stupeň základnej školy.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený hodnotením, ktoré pozostáva z dvoch priebežných aplikačných zadaní, priebežného a záverečného testu.

Za priebežné zadania – aplikačné výstupy, ktoré predstavujú súčasť vedenia predmetového portfólia študenta, možno získať celkovo maximálne 40 bodov. Aplikačné výstupy budú obsahovať:

- spracovanie a odprezentovanie návrhu riešenia problémovej situácie z oblasti prosociálnej výchovy, bude obsahovať stanovenie problému v podobe podrobného opisu a priblíženie vlastného návrhu riešenia modelovej situácie z oblasti prosociálnej výchovy so zdôvodnením postupu riešenia v súlade s vybranou teóriou a metódou – (maximálne 15 bodov),

- návrh a zrealizovanie vzdelávacej aktivity z podoblasti spoločenské prostredie bude obsahovať podrobne uvedenú prípravu vzdelávacej aktivity v zameraní na niektorú z podoblastí vzdelávacej oblasti vrátane využitia vybranej vyučovacej metódy; reflexia sa bude viazať na subjektívnu skúsenosť študenta realizácie naprojektovaných činností vzdelávacej aktivity a jej súčasťou bude výber zdokumentovaného výstupu (fotografia, materiálny produkt) – (maximálne 25 bodov).

Priebežný test overí úroveň zvládnutia obsahu úvodných tém, ktoré súvisia s prosociálnou výchovou a koncepciami jej podpory v období predškolského a mladšieho školského veku. Za vypracovaný priebežný test môže študent získať maximálne 20 bodov.

Záverečný test overí úroveň zvládnutia obsahu predmetu, odbornú terminológiu, prepájanie teoretických a aplikačných rovín spätých s komplexnou problematikou vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť. Za vypracovaný záverečný test môže študent získať maximálne 40 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 93 bodov, výborne – vynikajúce výsledky) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, aplikuje porozumenie v prezentovaní didaktických rozhodnutí a metodických postupov, dokáže kriticky zdôvodniť prezentované prístupy,

B (92 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, pri zdôvodňovaní aplikačných návrhov sa vyskytujú minimálne nepresnosti,

C (84 – 77 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám, nižšia úroveň sa prejavuje v porozumení súvislostí v kontexte aplikačných návrhov vzdelávacej aktivity i riešenia problémovej situácie,

D (76 – 69 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent neúplne ovláda teóriu, v aplikovaní didaktických rozhodnutí a metodických postupov sa vyskytujú výraznejšie nepresnosti,

E (68 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent v poznaní a aplikovaní didaktických a metodických postupov dosahuje nízku úroveň so značnými nepresnosťami,

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca naviac) – vedomosti a zručnosti študenta sú pod hranicou splnenia minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

- Sociálne štúdie ako súčasť kurikulárnych dokumentov. Charakteristika vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť – obsah poznávanie spoločenského prostredia a prosociálnej výchovy v materskej škole. Charakteristika vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť, človek a príroda, človek a hodnoty a jeho obsahu vzhľadom k realizácii výchovnej činnosti v školskom klube detí. Podoba detského poznávania sociálnej reality.

- Obsah vzdelávacej oblasti prosociálna výchova. Podoba sociálnej interakcie. Pedagogické aplikácie koncepcií: morálneho vývinu a vývinu chápania pravidiel J. Piageta, vývinu morálneho usudzovania L. Kohlberga, interpersonálneho porozumenia R. Selmana, sociálneho vývinu osobnosti E. Eriksona.

- Sociálna interakcia, sociálne učenie a decentrácia. Metóda tvorby pravidiel, metóda hlasovania, metóda sociálna a morálna diskusia, metóda hra v role v zameraní na prosociálnu výchovu – príklady z praxe. Priebežný test.

- Typy učenia. Učenie sa dieťaťa. Princípy detského poznávania.

- Reálie z časového aspektu. Špecifickosť rozvíjania orientácie v čase u dieťaťa predškolského veku. Metóda mesačný kalendár – príklady z praxe.

- Sociálne reálie v zameraní na dopravnú výchovu, sociálne reálie v zameraní na región a dominanty krajiny. Aplikácia vybraných metód vo výučbe v poznávaní spoločenského prostredia. Metóda pojmovo-obrázkové mapovanie – príklady z praxe.

- Pedagogické stratégie učiteľa materskej školy a vychovávateľa v školskom klube detí. Organizačné formy a formy denných činností.

- Prezentovanie spracovaných priebežných výstupov z oblasti prosociálna výchova a spoločenské prostredie – reflektovanie a kritická analýza študentov v predmetných oblastiach.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania:

Hlavným cieľom predmetu je, aby študent nadobudol vedomosti potrebné k poznaniu a porozumeniu rozvoja dieťaťa vo vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť (prosociálna výchova a spoločenské prostredie) v období predškolského a mladšieho školského veku. Na základe porozumenia predmetnej problematike študent dokáže vykonávať adekvátne didaktické rozhodnutia a metodické postupy v podobe preukázateľných zručností a kompetencií rozvíjať u dieťaťa orientáciu v blízkom spoločenskom prostredí v časových, priestorových, sociálnych a medziľudských vzťahoch.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné vedomosti:

- pozná aktuálne platné kurikulum pre predprimárne a primárne vzdelávanie v oblasti človek a spoločnosť a jeho súvsťažnosť so školským vzdelávacím programom materskej školy a

- školským výchovným programom školského klubu detí,

- pozná vývinové charakteristiky dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku s dôrazom na kognitívnu a sociálno-emocionálnu oblasť,

- pozná koncepcie morálneho, sociálneho vývinu a interpersonálneho porozumenia,

- rozumie súvzťažnosti vývinových limitov a úrovne sociálno-emocionálnej oblasti,

- pozná typy učenia a princípy učenia sa dieťaťa,

- pozná metódy zamerané na rozvíjanie prosociálnej výchovy a spoločenského prostredia,

- pozná organizačné formy a formy denných činností, kde sa primárne rozvíja prosociálna výchova a problematika týkajúca sa spoločenského prostredia,

- rozlišuje a dokáže zdôvodniť výber jednotlivých metód pri rozvoji prosociálnej výchovy a spoločenského prostredia.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné zručnosti:

- dokáže vytvoriť piktogramy k triednym pravidlám,

- dokáže vytvoriť didaktickú pomôcku alebo konkrétny výstup metódy pojmovo-obrázkové mapovanie a mesačný kalendár ako súčasť návrhu vzdelávacej aktivity týkajúce sa niektorej z podoblastí (orientácia v čase a okolí, dopravná výchova, národné povedomie, geografia okolia, história okolia).

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné kompetencie, vrátane prenositeľných spôsobilostí:

- dokáže naprojektovať metodický postup vybranej metódy rozvíjania prosociálnej výchovy a vybranej metódy rozvíjania spoločenského prostredia v rámci mikrovýstupu,

- dokáže aplikovať rôzne prístupy riešenia sociálnych téz v predprimárnej a voľnočasovej edukácii,

- uplatňuje interpersonálne kompetencie,

- uplatňuje komunikačné spôsobilosti a kritické myslenie (dokáže prezentovať návrhy, diskutovať, kriticky posudzovať a zdôvodňovať návrhy didaktických postupov vzdelávacej oblasti),

- dokáže syntetizovať obsah predmetu prepájaním súčinných tém a uvažovať v súvislostiach.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne).

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby, 12 hodín samoštúdium, spracovanie návrhu riešenia problémovej situácie 20 hodín,

spracovanie návrhu aktivít kompletnej vzdelávacej aktivity 25 hodín, príprava na priebežný test 18 hodín,

príprava na záverečný test 35 hodín. Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy:

prednáška (využitá pri prezentovaní každej témy predmetu), diskusia o preberanej téme (počas a po ukončení prednášky je realizovaná diskusia súvisiaca s témou), aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe (konkrétne metodické postupy budú podnetmi k hľadaniu možností realizácie v praxi v prepájaní s modelovými situáciami v oboch podoblastí vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť), riešenie problémových úloh študentmi (využitá pri témach pedagogické stratégie v podoblasti prosociálna výchova a spoločenské prostredie, kde sa očakáva, že študent navrhne a kriticky zdôvodní opodstatnenosť didaktických rozhodnutí a postupov v podpore dieťaťa), e-learning (využívanie Moodle, spravidla vypracovanie priebežného a záverečného testu, vkladanie spracovaných výstupov).

Gašparová, M. (2012). Osobitosti aplikácie prírodných a kultúrno-spoločenských reálií v primárnom vzdelávaní. s. 419 – 439. Dostupné na: www.konferencja.21.edu. pl/uploads/6/3/9/9/6399009/2.4.1._gaparov.pdf

Kolláriková, Z., Pupala, B. (eds. Predškolní a primární pedagogika) Predškolská a primárna pedagogika. Praha: Portál, 2001. (vybrané kapitoly)

Piaget, J., Inhelderová, H. Psychológia dieťaťa. Bratislava: SOFA, 1999.

Kožuchová, M., Belešová, M. 2020. Človek a spoločnosť. In: Kožuchová M. a kol. Kurikulum primárneho vzdelávania. Bratislava: Univerzita Komenského, s. 181-206.

Višňovská, M. Človek a spoločnosť. [online]. Bratislava: ŠPÚ, 2016. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/files/sk/svp/zavadzanie-isvp-ms-zs-gym/materska-skola/zrevidovane_clovek_spolocnost_na_zverejnenie.pdf

Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Štátny vzdelávací program pre primárne vzdelávanie -1. stupeň základnej školy.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený hodnotením, ktoré pozostáva z dvoch priebežných aplikačných zadaní, priebežného a záverečného testu.

Za priebežné zadania – aplikačné výstupy, ktoré predstavujú súčasť vedenia predmetového portfólia študenta, možno získať celkovo maximálne 40 bodov. Aplikačné výstupy budú obsahovať:

- spracovanie a odprezentovanie návrhu riešenia problémovej situácie z oblasti prosociálnej výchovy, bude obsahovať stanovenie problému v podobe podrobného opisu a priblíženie vlastného návrhu riešenia modelovej situácie z oblasti prosociálnej výchovy so zdôvodnením postupu riešenia v súlade s vybranou teóriou a metódou – (maximálne 15 bodov),

- návrh a zrealizovanie vzdelávacej aktivity z podoblasti spoločenské prostredie bude obsahovať podrobne uvedenú prípravu vzdelávacej aktivity v zameraní na niektorú z podoblastí vzdelávacej oblasti vrátane využitia vybranej vyučovacej metódy; reflexia sa bude viazať na subjektívnu skúsenosť študenta realizácie naprojektovaných činností vzdelávacej aktivity a jej súčasťou bude výber zdokumentovaného výstupu (fotografia, materiálny produkt) – (maximálne 25 bodov).

Priebežný test overí úroveň zvládnutia obsahu úvodných tém, ktoré súvisia s prosociálnou výchovou a koncepciami jej podpory v období predškolského a mladšieho školského veku. Za vypracovaný priebežný test môže študent získať maximálne 20 bodov.

Záverečný test overí úroveň zvládnutia obsahu predmetu, odbornú terminológiu, prepájanie teoretických a aplikačných rovín spätých s komplexnou problematikou vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť. Za vypracovaný záverečný test môže študent získať maximálne 40 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 93 bodov, výborne – vynikajúce výsledky) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, aplikuje porozumenie v prezentovaní didaktických rozhodnutí a metodických postupov, dokáže kriticky zdôvodniť prezentované prístupy,

B (92 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, pri zdôvodňovaní aplikačných návrhov sa vyskytujú minimálne nepresnosti,

C (84 – 77 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám, nižšia úroveň sa prejavuje v porozumení súvislostí v kontexte aplikačných návrhov vzdelávacej aktivity i riešenia problémovej situácie,

D (76 – 69 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent neúplne ovláda teóriu, v aplikovaní didaktických rozhodnutí a metodických postupov sa vyskytujú výraznejšie nepresnosti,

E (68 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent v poznaní a aplikovaní didaktických a metodických postupov dosahuje nízku úroveň so značnými nepresnosťami,

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca naviac) – vedomosti a zručnosti študenta sú pod hranicou splnenia minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

- Sociálne štúdie ako súčasť kurikulárnych dokumentov. Charakteristika vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť – obsah poznávanie spoločenského prostredia a prosociálnej výchovy v materskej škole. Charakteristika vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť, človek a príroda, človek a hodnoty a jeho obsahu vzhľadom k realizácii výchovnej činnosti v školskom klube detí. Podoba detského poznávania sociálnej reality.

- Obsah vzdelávacej oblasti prosociálna výchova. Podoba sociálnej interakcie. Pedagogické aplikácie koncepcií: morálneho vývinu a vývinu chápania pravidiel J. Piageta, vývinu morálneho usudzovania L. Kohlberga, interpersonálneho porozumenia R. Selmana, sociálneho vývinu osobnosti E. Eriksona.

- Sociálna interakcia, sociálne učenie a decentrácia. Metóda tvorby pravidiel, metóda hlasovania, metóda sociálna a morálna diskusia, metóda hra v role v zameraní na prosociálnu výchovu – príklady z praxe. Priebežný test.

- Typy učenia. Učenie sa dieťaťa. Princípy detského poznávania.

- Reálie z časového aspektu. Špecifickosť rozvíjania orientácie v čase u dieťaťa predškolského veku. Metóda mesačný kalendár – príklady z praxe.

- Sociálne reálie v zameraní na dopravnú výchovu, sociálne reálie v zameraní na región a dominanty krajiny. Aplikácia vybraných metód vo výučbe v poznávaní spoločenského prostredia. Metóda pojmovo-obrázkové mapovanie – príklady z praxe.

- Pedagogické stratégie učiteľa materskej školy a vychovávateľa v školskom klube detí. Organizačné formy a formy denných činností.

- Prezentovanie spracovaných priebežných výstupov z oblasti prosociálna výchova a spoločenské prostredie – reflektovanie a kritická analýza študentov v predmetných oblastiach.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania:

Hlavným cieľom predmetu je, aby študent nadobudol vedomosti potrebné k poznaniu a porozumeniu rozvoja dieťaťa vo vzdelávacej oblasti človek a spoločnosť (prosociálna výchova a spoločenské prostredie) v období predškolského a mladšieho školského veku. Na základe porozumenia predmetnej problematike študent dokáže vykonávať adekvátne didaktické rozhodnutia a metodické postupy v podobe preukázateľných zručností a kompetencií rozvíjať u dieťaťa orientáciu v blízkom spoločenskom prostredí v časových, priestorových, sociálnych a medziľudských vzťahoch.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné vedomosti:

- pozná aktuálne platné kurikulum pre predprimárne a primárne vzdelávanie v oblasti človek a spoločnosť a jeho súvsťažnosť so školským vzdelávacím programom materskej školy a

- školským výchovným programom školského klubu detí,

- pozná vývinové charakteristiky dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku s dôrazom na kognitívnu a sociálno-emocionálnu oblasť,

- pozná koncepcie morálneho, sociálneho vývinu a interpersonálneho porozumenia,

- rozumie súvzťažnosti vývinových limitov a úrovne sociálno-emocionálnej oblasti,

- pozná typy učenia a princípy učenia sa dieťaťa,

- pozná metódy zamerané na rozvíjanie prosociálnej výchovy a spoločenského prostredia,

- pozná organizačné formy a formy denných činností, kde sa primárne rozvíja prosociálna výchova a problematika týkajúca sa spoločenského prostredia,

- rozlišuje a dokáže zdôvodniť výber jednotlivých metód pri rozvoji prosociálnej výchovy a spoločenského prostredia.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné zručnosti:

- dokáže vytvoriť piktogramy k triednym pravidlám,

- dokáže vytvoriť didaktickú pomôcku alebo konkrétny výstup metódy pojmovo-obrázkové mapovanie a mesačný kalendár ako súčasť návrhu vzdelávacej aktivity týkajúce sa niektorej z podoblastí (orientácia v čase a okolí, dopravná výchova, národné povedomie, geografia okolia, história okolia).

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné kompetencie, vrátane prenositeľných spôsobilostí:

- dokáže naprojektovať metodický postup vybranej metódy rozvíjania prosociálnej výchovy a vybranej metódy rozvíjania spoločenského prostredia v rámci mikrovýstupu,

- dokáže aplikovať rôzne prístupy riešenia sociálnych téz v predprimárnej a voľnočasovej edukácii,

- uplatňuje interpersonálne kompetencie,

- uplatňuje komunikačné spôsobilosti a kritické myslenie (dokáže prezentovať návrhy, diskutovať, kriticky posudzovať a zdôvodňovať návrhy didaktických postupov vzdelávacej oblasti),

- dokáže syntetizovať obsah predmetu prepájaním súčinných tém a uvažovať v súvislostiach.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 30 hodín príprava študenta na priebežné hodnotenie-test; 20 hodín príprava na úlohy realizované v rámci seminárov; 48 hodín príprava študenta na záverečný test. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: komunikačné metódy (diskusia o preberanej téme, riadená diskusia, rozhovor, výklad, výmena názorov), kooperatívne metódy (práca v malých skupinách), metódy práce s textom (práca s odbornou literatúrou, brainstorming, kritické myslenie (kritické argumentovanie, kritické debatovanie, kritické písanie, kritické štruktúrovanie poznatkov), práca s obrazovým materiálom.

KAŠČÁK, O. Deti v kultúre – kultúry detí. 1. Vyd. Prešov: ROKUS, 2009. ISBN

978-80-89055-93-7.

KŐVÉROVÁ, Š. Tri paradoxy sociálneho sveta detí. In: Detstvo v generačnej štruktúre

spoločnosti. Bratislava: PdF UK, 1996. ISBN 80-88868-05-X.

MIŠÍKOVÁ, J., UHROVÁ, V. Dieťa a detstvo v ľudskej spoločnosti. In: Predškolská a

elementárna pedagogika. 1. Vyd. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-585-7.

DIAMOND, J. Svět, který skončil včera. 1. Vyd. Brno: Jan Melvil Publishing, 2014. ISBN

978-80-87270-97-4.

EVERETT, D. Dobrú noc a pozor na hady. 1. Vyd. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2018. ISBN 978-80-22830-41-6

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Predmet pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia. Obsahom priebežného hodnotenia je realizácia testu zameraná na kultúrno-historické aspekty sociológie detstva. Záverečné hodnotenie predstavuje sumarizáciu preberaných poznatkov v kontexte ekonomických, spoločenských a politických dimenzií detstva so zameraním na predškolský a mladší školský vek. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je naplnenie úloh priebežného a záverečného hodnotenia. Pre úspešné ukončenie predmetu musí študent získať minimálne 60 bodov z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 60/40.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Všetky uvedené podmienky ukončenia predmetu sú povinné.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) Študent vie/ovláda/aplikuje/analyzuje/kriticky hodnotí/tvorí. Študent prijíma podnety, reaguje, oceňuje hodnoty a integruje hodnoty.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) Študent vie/ovláda/aplikuje/analyzuje, ale kritické myslenie a tvorivosť je hraničná. Študent prijíma podnety, reaguje a oceňuje hodnoty, ale integrácia hodnôt je hraničná.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) Študent vie/ovláda/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe. Študent prijíma podnety, reaguje a oceňuje hodnoty.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) Študent vie/naučil sa opísať, interpretovať, vysvetliť vlastnými slovami. Študent prijíma podnety a reaguje.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) Študent vie/naučil sa na minimálne požadovanú úroveň. Študent prijíma podnety.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) Študent si musí zopakovať predmet v ďalšom semestri.

Slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

- Biologický vs. kultúrno-historický prístup ku skúmaniu detstva. Študent pozná teoretické východiská skúmania detstva, oboznámi sa s funkcionalistickým a interakcionistickým náhľadom na detstvo. Rozumie možnostiam aplikácie uvedených prístupov vo výskume detstva, čo sa prezentuje v rámci konkrétnych príkladov z praxe.

- Status detí v rôznych historických typoch spoločnosti. Študent pozná pohľady na detstvo v jednotlivých historických etapách, pracuje sa s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi. Oboznámi sa s premenami chápania detstva a významu detstva v spoločnosti. Reflektuje sociálny vplyv v konkrétnom type historickej spoločnosti na podoby detstva. Študent rozumie utváraniu chápaniu detstva v spoločnosti prostredníctvom médií. Vie identifikovať prvky ústretového adultizmu v médiách v 21. storočí.

- Podoby detstva v prírodných kultúrach. Študent pozná variabilitu chápania a podôb detstva v prírodných spoločenstvách. Rozumie významu skúmania detstva v prírodných kultúrach ako jedným zo základných prvkov poznania podoby detstva v minulosti. Súčasne sa oboznámi s prvkami detstva, ktoré sú aj v súčasnosti považované za základné piliere výchovy zdravých detí. (dojčenie, nosenie v košíkoch, nevyčleňovanie detí zo sveta dospelých, práca v zmiešanom kolektíve a pod...) Rozumie príčinám stanovenia obdobia detstva v prírodných aj moderných spoločnostiach /iniciácia, kinderadulti/.

- Vedecké obrazy detstva. Študent pozná náhľady na detstvo z perspektívy vedeckých disciplín. /filozofický, psychologický, pedagogický, biologicko-medicínsky). Chápe význam a limity adultocentrického prístupu v chápaní detstva. Študent sa oboznámi so základnými podobami detskej psychickej štruktúry podľa V. Príhodu, prínosom práce K. Lorenza v kontexte primárnej nehotovosti ľudských jedincov ako aj prínosom J.J. Rousseaua v chápaní detstva. Študent pozná hlavné zdroje chápania detstva v pedagogike a charakterizuje význam spôsobilosti ako základný atribút výchovy.

- Priebežný test. Študent vie charakterizovať prístupy a možnosti ich aplikácie vo výskume detstva. Dokáže vysvetliť a charakterizovať vývojové etapy v chápaní detstva z historickej aj kultúrnej perspektívy. Vie vysvetliť znaky detskej psychickej štruktúry ako aj biologické špecifiká ľudských jedincov ranom detstve podľa Lorenza.

- Počiatočná detská kultúra a kultúry detí v materských školách. Študent vie charakterizovať znaky počiatočnej detskej kultúry ako aj kultúry detí v materských školách. Rozumie zmenám vo verbálnej iniciácii a verbálnej koordinácii pri budovaní vzťahu ako aj špecifikám hrovej rovesníckej interakcie.

- Kultúry detí na prvom stupni základných škôl. Študent pozná komunikačné stratégie detí na prvom stupni ZŠ a vie identifikovať ich diferenciácie. Rozumie špecifikám vekových a rodových odlišností pri vytváraní kultúry detí na prvom stupni ZŠ. Študent pozná princípy utvárania identity a klímy triedy.

- Deti a ekonomická realita. Študent rozumie vplyvu makroekonomických a mikroekonomických faktorov na životy detí. Je oboznámený aj s odlišnými podobami detstva v rozvojových krajinách /detská práca deti ulice, deti na ulici/. Študent je oboznámený aj s fenoménom detskej chudoby v euroamerickej kultúre a jej dopadmi na životy detí.

- Deti a politická realita. Študent je oboznámený s Dohovorom o právach dieťaťa. Realizuje jeho kritickú analýzu v kontexte aktuálneho politického diania a jeho dopady na životy detí /deti utečencov, detskí vojaci/. Študent pozná možnosti a trendy v inklúzii detí utečencov v MŠ a 1. stupni ZŠ.

- Deti a sociálne praktiky. Študent rozumie vplyvu zvýšenej pracovnej angažovanosti na životy detí. Študent pozná typy rizikových vzťahových konštelácií, ktoré rezultujú z rozvodového konania a ich dopady na životy detí. Oboznámi sa s tzv. paradoxami života detí v postmodernej spoločnosti.

- Druhý priebežný test. Študent chápe význam utvárania utvárania kultúry deti a príčiny a princípy jej výskumu. Akceptuje vplyvy ekonomickej a politickej reality a vie ich aplikovať v podobe úloh, aktivít a ďalších intervencií. Vie formulovať a riešiť úlohy zamerané na identifikovanie kultúrnych špecifík detí v MŠ a na prvom stupni ZŠ.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania:

Študent po absolvovaní predmetu vie zadefinovať a vysvetliť kľúčové pojmy Sociológie detstva. Počas predmetu sa oboznámi s náhľadom na detstvo ako socio-kultúrny fenomén. Študent bude vedieť charakterizovať sociálnu, kultúrnu a historickú relativitu pojmu detstva. Po absolvovaní predmetu bude študent poznať podoby detstva a jeho interpretácie v historickom a kultúrnom kontexte a vysvetliť základné paradigmy chápania detstva.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 30 hodín príprava študenta na priebežné hodnotenie-test; 20 hodín príprava na úlohy realizované v rámci seminárov; 48 hodín príprava študenta na záverečný test. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: komunikačné metódy (diskusia o preberanej téme, riadená diskusia, rozhovor, výklad, výmena názorov), kooperatívne metódy (práca v malých skupinách), metódy práce s textom (práca s odbornou literatúrou, brainstorming, kritické myslenie (kritické argumentovanie, kritické debatovanie, kritické písanie, kritické štruktúrovanie poznatkov), práca s obrazovým materiálom.

KAŠČÁK, O. Deti v kultúre – kultúry detí. 1. Vyd. Prešov: ROKUS, 2009. ISBN

978-80-89055-93-7.

KŐVÉROVÁ, Š. Tri paradoxy sociálneho sveta detí. In: Detstvo v generačnej štruktúre

spoločnosti. Bratislava: PdF UK, 1996. ISBN 80-88868-05-X.

MIŠÍKOVÁ, J., UHROVÁ, V. Dieťa a detstvo v ľudskej spoločnosti. In: Predškolská a

elementárna pedagogika. 1. Vyd. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-585-7.

DIAMOND, J. Svět, který skončil včera. 1. Vyd. Brno: Jan Melvil Publishing, 2014. ISBN

978-80-87270-97-4.

EVERETT, D. Dobrú noc a pozor na hady. 1. Vyd. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2018. ISBN 978-80-22830-41-6

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Predmet pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia. Obsahom priebežného hodnotenia je realizácia testu zameraná na kultúrno-historické aspekty sociológie detstva. Záverečné hodnotenie predstavuje sumarizáciu preberaných poznatkov v kontexte ekonomických, spoločenských a politických dimenzií detstva so zameraním na predškolský a mladší školský vek. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je naplnenie úloh priebežného a záverečného hodnotenia. Pre úspešné ukončenie predmetu musí študent získať minimálne 60 bodov z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 60/40.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Všetky uvedené podmienky ukončenia predmetu sú povinné.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) Študent vie/ovláda/aplikuje/analyzuje/kriticky hodnotí/tvorí. Študent prijíma podnety, reaguje, oceňuje hodnoty a integruje hodnoty.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) Študent vie/ovláda/aplikuje/analyzuje, ale kritické myslenie a tvorivosť je hraničná. Študent prijíma podnety, reaguje a oceňuje hodnoty, ale integrácia hodnôt je hraničná.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) Študent vie/ovláda/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe. Študent prijíma podnety, reaguje a oceňuje hodnoty.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) Študent vie/naučil sa opísať, interpretovať, vysvetliť vlastnými slovami. Študent prijíma podnety a reaguje.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) Študent vie/naučil sa na minimálne požadovanú úroveň. Študent prijíma podnety.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) Študent si musí zopakovať predmet v ďalšom semestri.

Slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

- Biologický vs. kultúrno-historický prístup ku skúmaniu detstva. Študent pozná teoretické východiská skúmania detstva, oboznámi sa s funkcionalistickým a interakcionistickým náhľadom na detstvo. Rozumie možnostiam aplikácie uvedených prístupov vo výskume detstva, čo sa prezentuje v rámci konkrétnych príkladov z praxe.

- Status detí v rôznych historických typoch spoločnosti. Študent pozná pohľady na detstvo v jednotlivých historických etapách, pracuje sa s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi. Oboznámi sa s premenami chápania detstva a významu detstva v spoločnosti. Reflektuje sociálny vplyv v konkrétnom type historickej spoločnosti na podoby detstva. Študent rozumie utváraniu chápaniu detstva v spoločnosti prostredníctvom médií. Vie identifikovať prvky ústretového adultizmu v médiách v 21. storočí.

- Podoby detstva v prírodných kultúrach. Študent pozná variabilitu chápania a podôb detstva v prírodných spoločenstvách. Rozumie významu skúmania detstva v prírodných kultúrach ako jedným zo základných prvkov poznania podoby detstva v minulosti. Súčasne sa oboznámi s prvkami detstva, ktoré sú aj v súčasnosti považované za základné piliere výchovy zdravých detí. (dojčenie, nosenie v košíkoch, nevyčleňovanie detí zo sveta dospelých, práca v zmiešanom kolektíve a pod...) Rozumie príčinám stanovenia obdobia detstva v prírodných aj moderných spoločnostiach /iniciácia, kinderadulti/.

- Vedecké obrazy detstva. Študent pozná náhľady na detstvo z perspektívy vedeckých disciplín. /filozofický, psychologický, pedagogický, biologicko-medicínsky). Chápe význam a limity adultocentrického prístupu v chápaní detstva. Študent sa oboznámi so základnými podobami detskej psychickej štruktúry podľa V. Príhodu, prínosom práce K. Lorenza v kontexte primárnej nehotovosti ľudských jedincov ako aj prínosom J.J. Rousseaua v chápaní detstva. Študent pozná hlavné zdroje chápania detstva v pedagogike a charakterizuje význam spôsobilosti ako základný atribút výchovy.

- Priebežný test. Študent vie charakterizovať prístupy a možnosti ich aplikácie vo výskume detstva. Dokáže vysvetliť a charakterizovať vývojové etapy v chápaní detstva z historickej aj kultúrnej perspektívy. Vie vysvetliť znaky detskej psychickej štruktúry ako aj biologické špecifiká ľudských jedincov ranom detstve podľa Lorenza.

- Počiatočná detská kultúra a kultúry detí v materských školách. Študent vie charakterizovať znaky počiatočnej detskej kultúry ako aj kultúry detí v materských školách. Rozumie zmenám vo verbálnej iniciácii a verbálnej koordinácii pri budovaní vzťahu ako aj špecifikám hrovej rovesníckej interakcie.

- Kultúry detí na prvom stupni základných škôl. Študent pozná komunikačné stratégie detí na prvom stupni ZŠ a vie identifikovať ich diferenciácie. Rozumie špecifikám vekových a rodových odlišností pri vytváraní kultúry detí na prvom stupni ZŠ. Študent pozná princípy utvárania identity a klímy triedy.

- Deti a ekonomická realita. Študent rozumie vplyvu makroekonomických a mikroekonomických faktorov na životy detí. Je oboznámený aj s odlišnými podobami detstva v rozvojových krajinách /detská práca deti ulice, deti na ulici/. Študent je oboznámený aj s fenoménom detskej chudoby v euroamerickej kultúre a jej dopadmi na životy detí.

- Deti a politická realita. Študent je oboznámený s Dohovorom o právach dieťaťa. Realizuje jeho kritickú analýzu v kontexte aktuálneho politického diania a jeho dopady na životy detí /deti utečencov, detskí vojaci/. Študent pozná možnosti a trendy v inklúzii detí utečencov v MŠ a 1. stupni ZŠ.

- Deti a sociálne praktiky. Študent rozumie vplyvu zvýšenej pracovnej angažovanosti na životy detí. Študent pozná typy rizikových vzťahových konštelácií, ktoré rezultujú z rozvodového konania a ich dopady na životy detí. Oboznámi sa s tzv. paradoxami života detí v postmodernej spoločnosti.

- Druhý priebežný test. Študent chápe význam utvárania utvárania kultúry deti a príčiny a princípy jej výskumu. Akceptuje vplyvy ekonomickej a politickej reality a vie ich aplikovať v podobe úloh, aktivít a ďalších intervencií. Vie formulovať a riešiť úlohy zamerané na identifikovanie kultúrnych špecifík detí v MŠ a na prvom stupni ZŠ.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania:

Študent po absolvovaní predmetu vie zadefinovať a vysvetliť kľúčové pojmy Sociológie detstva. Počas predmetu sa oboznámi s náhľadom na detstvo ako socio-kultúrny fenomén. Študent bude vedieť charakterizovať sociálnu, kultúrnu a historickú relativitu pojmu detstva. Po absolvovaní predmetu bude študent poznať podoby detstva a jeho interpretácie v historickom a kultúrnom kontexte a vysvetliť základné paradigmy chápania detstva.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2x5 hodín prednáška, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín príprava študenta na semináre/samoštúdium;

20 hodín samostatného štúdia o problematike vekových osobitostiach jednotlivých orgánových sústav dieťaťa v rámci ontogenetického vývinu a ich primeranosti na fyzickú a psychickú záťaž dieťaťa v edukačnom procese vzdelávania žiaka;

20 hodín analýza študijných materiálov k metódam hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu dieťaťa;

18 hodín spracovanie protokolov z hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu dieťaťa a jeho analýzy pre potreby prípravy edukačného procesu predprimárneho a primárneho vzdelávania;

40 hodín príprava na priebežné písomné hodnotenie.

Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: prednáška, diskusia o prebranej téme; aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch

FUCHSOVÁ, M. Somatický vývin dieťaťa a jeho poruchy s využitím vzdelávacích moderných technológií. 1. vyd. – Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. – 145 s. ISBN 978-80-223-4812-6

DROBNÝ, I. DROBNÁ, M. Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov II. 3. vyd. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 2000. ISBN 80-223-1962-7

MACHOVÁ, J. Biologie člověka pro učitele. Praha: Karolinum, 2008. ISBN 80-7184-867-0

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený:

a) priebežným písomným hodnotením s maximom bodov 80 zameraným na previerku vedomostí a poznatkov o vývinových osobitostiach dieťaťa a faktoroch, ktoré na somatický fyziologický vývin dieťaťa vplývajú a ktoré môžu byť príčinami patologického rastu a zároveň dôsledkami nižšej úrovne schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania; na previerku poznania a využívania metód, ktoré hodnotia a diagnostikujú fyziologicky zdravý , resp. patologický somatický rast a vývin dieťaťa a v konečnom dôsledku o problematike prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa

b) vypracovaním protokolov hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu s maximom bodov 20

ako formy schopnosti aplikácie teoretických poznatkov o fyziologicky zdravom, resp. patologickom somatickom vývine dieťaťa do pedagogickej praxe

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej priebežnej previerky získa menej ako 40 bodov a nevypracuje protokol hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu dieťaťa. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa a výborne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kriticky hodnotí primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa, študent vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent veľmi dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa, veľmi dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa je hraničné, študent ale vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku

C (80-73%, dobre–bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa, dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje, dokáže však čiastočne aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku

D (72-66%, uspokojivo–prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa a čiastočne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje ale je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchovne a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku iba čiastočne

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa iba minimálne, a podobne minimálne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje a je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku iba čiastočne

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa, zároveň dostatočne nepozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ani nie je schopný kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a nie je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

- Definovanie ontogenézy. Progresívne a regresívne zmeny vekom. Biologické vysvetlenie pojmov rast a vývin. Zákonitosti rastu a vývinu. Typický a atypický rast a vývin. (študent vie rozlíšiť fyziologicky zdravý a patologický somatický vývin dieťaťa pre potreby aplikácie poznatkov vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku, v podobe efektívnej kooperácie so špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a ďalšími odborníkmi z praxe)

- Faktory determinujúce rast a vývin: genetické, neurohormonálne, faktory prostredia. Genetické faktory: dedičnosť, mutácie – génové, chromozómové aberácie. Mutagény a teratogény. Mutácie. Chromozómové aberácie. (študent ovláda a pozná vnútorné endogénne faktory prostredia, ktoré rozhodujú o dedičnej predispozícii dieťaťa zvládnuť nároky edukačného procesu na psychickú a fyzickú záťaž organizmu)

- Faktory prostredia. Definícia prostredia, vonkajšie, vnútorné prostredie. Neurohormonálna regulácia. Význam nervovej a hormonálnej regulácie ako mechanizmu biologickej adaptácie. Determinácia rastových a vývinových procesov faktormi prostredia. Výživa. Materské faktory. Klimatické a geografické faktory. Sociálno-ekonomická úroveň. Chorobnosť. (študent ovláda, ktoré z faktorov pôsobia na somatický vývin dieťaťa a ktoré môžu byť dôsledkami nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka)

- Ontogenetický vývin. Rozdelenie ontogenézy: biologické vymedzenie jednotlivých období. Prenatálne, perinatálne, postnatálne obdobie. Prenatálne obdobie –vznik a vývin zárodku (gravidita), význam placenty. Rizikové faktory prostredia ohrozujúce prenatálny vývin. Perinatálne obdobie. Pôrod, rizikový novorodenec. Postnatálne obdobie- charakteristika novorodeneckého, dojčeneckého, batolivého, predškolského obdobia, obdobia mladšieho a staršieho školského veku z aspektu somatických zmien (rast, motorický vývin) a rizík narušenia vývinu. Stručný prehľad anatómie a fyziológie orgánových sústav. (študent rozlišuje vekové osobitosti jednotlivých sústav v jednotlivých obdobiach ontogenézy a vie tieto osobitosti využiť a aplikovať do praxe školského vzdelávania)

- Metódy hodnotenia telesného rastu a vývinu, určovanie biologickej zrelosti. (študent dokáže diagnostikovať úroveň rozvoja detí predškolského a mladšieho školského veku, kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a na základe diagnostikovania navrhnúť a realizovať primeranú intervenciu)

- Patologicky zmenený rast a vývin. Prevencia porúch somatického vývinu – primárna, sekundárna, terciárna. (študent ovláda ako predchádzať patologicky zmenenému rastu a vývinu v jeho počiatkoch, a ovláda základy prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa).

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Po absolvovaní predmetu by študenti mali disponovať poznatkami a vedomosťami o biologických zákonitostiach rastových a vývinových procesov a faktoroch, ktoré ich determinujú. Nadobudnú vedomosti o integrovanosti bio-psycho-sociálnej podstaty ľudského organizmu. Pochopia časovo-priestorovú následnosť a vzájomnú podmienenosť zmien v stavbe a funkcii ľudského organizmu. Oboznámia sa s kritickými vývinovými obdobiami a rizikovými faktormi, narúšajúcimi fyziologický rast a vývin. Pochopia princípy regulácie a adaptácie organizmu v kontexte vplyvov environmentu. Súčasne si študenti posilnia matematické, digitálne zručnosti a analytické schopnosti pri tvorbe protokolov hodnotenia somatického vývinu dieťaťa. Študenti predmetom v konečnom dôsledku získajú schopnosť hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa v relácii k úrovni jeho biologickej maturácie.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2x5 hodín prednáška, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín príprava študenta na semináre/samoštúdium;

20 hodín samostatného štúdia o problematike vekových osobitostiach jednotlivých orgánových sústav dieťaťa v rámci ontogenetického vývinu a ich primeranosti na fyzickú a psychickú záťaž dieťaťa v edukačnom procese vzdelávania žiaka;

20 hodín analýza študijných materiálov k metódam hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu dieťaťa;

18 hodín spracovanie protokolov z hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu dieťaťa a jeho analýzy pre potreby prípravy edukačného procesu predprimárneho a primárneho vzdelávania;

40 hodín príprava na priebežné písomné hodnotenie.

Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: prednáška, diskusia o prebranej téme; aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch

FUCHSOVÁ, M. Somatický vývin dieťaťa a jeho poruchy s využitím vzdelávacích moderných technológií. 1. vyd. – Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. – 145 s. ISBN 978-80-223-4812-6

DROBNÝ, I. DROBNÁ, M. Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov II. 3. vyd. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 2000. ISBN 80-223-1962-7

MACHOVÁ, J. Biologie člověka pro učitele. Praha: Karolinum, 2008. ISBN 80-7184-867-0

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený:

a) priebežným písomným hodnotením s maximom bodov 80 zameraným na previerku vedomostí a poznatkov o vývinových osobitostiach dieťaťa a faktoroch, ktoré na somatický fyziologický vývin dieťaťa vplývajú a ktoré môžu byť príčinami patologického rastu a zároveň dôsledkami nižšej úrovne schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania; na previerku poznania a využívania metód, ktoré hodnotia a diagnostikujú fyziologicky zdravý , resp. patologický somatický rast a vývin dieťaťa a v konečnom dôsledku o problematike prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa

b) vypracovaním protokolov hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu s maximom bodov 20

ako formy schopnosti aplikácie teoretických poznatkov o fyziologicky zdravom, resp. patologickom somatickom vývine dieťaťa do pedagogickej praxe

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej priebežnej previerky získa menej ako 40 bodov a nevypracuje protokol hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu dieťaťa. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa a výborne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kriticky hodnotí primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa, študent vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent veľmi dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa, veľmi dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa je hraničné, študent ale vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku

C (80-73%, dobre–bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa, dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje, dokáže však čiastočne aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku

D (72-66%, uspokojivo–prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa a čiastočne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje ale je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchovne a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku iba čiastočne

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa iba minimálne, a podobne minimálne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje a je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku iba čiastočne

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky o fyziologicky zdravom somatickom vývine dieťaťa, zároveň dostatočne nepozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ani nie je schopný kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a nie je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania somatického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

- Definovanie ontogenézy. Progresívne a regresívne zmeny vekom. Biologické vysvetlenie pojmov rast a vývin. Zákonitosti rastu a vývinu. Typický a atypický rast a vývin. (študent vie rozlíšiť fyziologicky zdravý a patologický somatický vývin dieťaťa pre potreby aplikácie poznatkov vo výchove a vzdelávaní detí predškolského a mladšieho školského veku, v podobe efektívnej kooperácie so špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a ďalšími odborníkmi z praxe)

- Faktory determinujúce rast a vývin: genetické, neurohormonálne, faktory prostredia. Genetické faktory: dedičnosť, mutácie – génové, chromozómové aberácie. Mutagény a teratogény. Mutácie. Chromozómové aberácie. (študent ovláda a pozná vnútorné endogénne faktory prostredia, ktoré rozhodujú o dedičnej predispozícii dieťaťa zvládnuť nároky edukačného procesu na psychickú a fyzickú záťaž organizmu)

- Faktory prostredia. Definícia prostredia, vonkajšie, vnútorné prostredie. Neurohormonálna regulácia. Význam nervovej a hormonálnej regulácie ako mechanizmu biologickej adaptácie. Determinácia rastových a vývinových procesov faktormi prostredia. Výživa. Materské faktory. Klimatické a geografické faktory. Sociálno-ekonomická úroveň. Chorobnosť. (študent ovláda, ktoré z faktorov pôsobia na somatický vývin dieťaťa a ktoré môžu byť dôsledkami nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka)

- Ontogenetický vývin. Rozdelenie ontogenézy: biologické vymedzenie jednotlivých období. Prenatálne, perinatálne, postnatálne obdobie. Prenatálne obdobie –vznik a vývin zárodku (gravidita), význam placenty. Rizikové faktory prostredia ohrozujúce prenatálny vývin. Perinatálne obdobie. Pôrod, rizikový novorodenec. Postnatálne obdobie- charakteristika novorodeneckého, dojčeneckého, batolivého, predškolského obdobia, obdobia mladšieho a staršieho školského veku z aspektu somatických zmien (rast, motorický vývin) a rizík narušenia vývinu. Stručný prehľad anatómie a fyziológie orgánových sústav. (študent rozlišuje vekové osobitosti jednotlivých sústav v jednotlivých obdobiach ontogenézy a vie tieto osobitosti využiť a aplikovať do praxe školského vzdelávania)

- Metódy hodnotenia telesného rastu a vývinu, určovanie biologickej zrelosti. (študent dokáže diagnostikovať úroveň rozvoja detí predškolského a mladšieho školského veku, kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a na základe diagnostikovania navrhnúť a realizovať primeranú intervenciu)

- Patologicky zmenený rast a vývin. Prevencia porúch somatického vývinu – primárna, sekundárna, terciárna. (študent ovláda ako predchádzať patologicky zmenenému rastu a vývinu v jeho počiatkoch, a ovláda základy prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa).

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Po absolvovaní predmetu by študenti mali disponovať poznatkami a vedomosťami o biologických zákonitostiach rastových a vývinových procesov a faktoroch, ktoré ich determinujú. Nadobudnú vedomosti o integrovanosti bio-psycho-sociálnej podstaty ľudského organizmu. Pochopia časovo-priestorovú následnosť a vzájomnú podmienenosť zmien v stavbe a funkcii ľudského organizmu. Oboznámia sa s kritickými vývinovými obdobiami a rizikovými faktormi, narúšajúcimi fyziologický rast a vývin. Pochopia princípy regulácie a adaptácie organizmu v kontexte vplyvov environmentu. Súčasne si študenti posilnia matematické, digitálne zručnosti a analytické schopnosti pri tvorbe protokolov hodnotenia somatického vývinu dieťaťa. Študenti predmetom v konečnom dôsledku získajú schopnosť hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa v relácii k úrovni jeho biologickej maturácie.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne).

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 18 hodín príprava seminárnej práce; 20 hodín príprava prezentácie projektu; 60 hodín analýza literatúry a príprava na záverečné hodnotenie. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: prednáška; vysvetľovanie; diskusia a interakcia vyučujúceho so študentmi o preberanej téme; výučba vychádzajúca z praktických skúseností; metóda skupinovej práce; metóda samostatnej práce študentov; metóda praktického cvičenia; metóda vedenia a sprievodu pohybu; metóda opakovania pohybových činností v stabilných a zmenených podmienkach; metóda rozvíjania silových, rýchlostných, vytrvalostných a koordinačných schopností, metóda rozvíjania kĺbovej pohyblivosti a ohybnosti v telesnej výchove v predprimárnej a voľnočasovej edukácii.

Odporúčaná literatúra:

ANTALA, B. et al. 2014. Telesná a športová výchova a súčasná škola. Bratislava: NŠC, FTVŠ UK, 2014. 343 s. ISBN 978-80-971466-1-0.

BAGÍNOVÁ, Ľ. a kol. 2013. Pohybové hry, aktivity a cvičenia detí predškolského veku. Bratislava: MPC, 2013. 95 s.

MASARYKOVÁ, D. 2020. Telesná a zdravotná výchova v predprimárnom vzdelávaní. Trnava: Pedagogická fakulta TU, 2020. 109 s. ISBN 978-80-568-0259-5.

MIŇOVÁ, M. 2017. Pohybový program pre deti materských škôl. Rokus, 2017. 75 s. ISBN 978-80-89510-59-7.

MIŇOVÁ, M. 2015. Pedagogické diagnostikovanie v materskej škole. Prešov: Rokus, 2015. 182 s. ISBN 9788089510405

FRANKOVÁ, R. 2017. Zdravotné cvičenia s riekankou v materskej škole. Prešov: Rokus, 2017. 78 s. ISBN 978-80-89510-54-2.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Váha podmienok na úspešné ukončenie predmetu je 20/30/50. V priebehu semestra študent odovzdá seminárnu prácu (príprava hodiny telesnej výchovy) v hodnote 20 bodov. Ďalej študent realizuje prezentáciu projektu zameranú na vzdelávaciu aktivitu telesné cvičenia v hodnote 30 bodov. Prezentácia projektu by mala preukázať praktickú aplikáciu teoretických vedomostí študenta. Študent absolvuje záverečný test v hodnote 50 bodov z nadobudnutých vedomostí za celý semester.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z troch podmienok získa menej ako polovicu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

A-(výborne), študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v predprimárnom vzdelávaní a vie ich aplikovať do praktických činností, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok na vyučujúceho výzvy, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky, dokáže na vysokej úrovni odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy, ústny a písomný prejav študenta je správny, korektný, gramaticky bezchybný a tvorivý.

B-(veľmi dobre), študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v predprimárnom vzdelávaní a dokáže ich aplikovať do činností s menšími nedostatkami, vie dobre reagovať počas prednášok na otázky a úlohy vyučujúceho, študent je aktívny a iniciatívny a reaguje na otázky k riešenej problematike, vie veľmi dobre odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy, ústny a písomný prejav študenta je správny, korektný, gramaticky bezchybný. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami.

C-(dobre), študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v predprimárnom vzdelávaní, a dokáže ich aplikovať do praktických činností na dobrej úrovni, študent vie reagovať na vyzvanie vyučujúceho. Študent je veľmi zriedkavo samostatný v aktivite a iniciatíve, otázky k riešenej problematike kladie s menšími problémami, vie dobre odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy s malými nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta je správny, ale menej kvalitný a gramaticky s menšími chybami.

D-(uspokojivo), študent uspokojivo ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v predprimárnom vzdelávaní a s problémami ich vie aplikovať do praktických činností, vo výučbe je málo aktívny a iniciatívny, zastáva skôr rolu pasívneho pozorovateľa, vie odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy na uspokojivej úrovni s nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta má isté nepresnosti a tiež väčšie nedostatky.

E-(dostatočne), práca študenta spĺňa minimálne kritériá, nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v predprimárnom vzdelávaní, ktoré sú na slabej úrovni a s ťažkosťami ich vie aplikovať do praktických činností, na výzvy vyučujúceho reaguje s nepresnosťami, študent sám nie je aktívny a iniciatívny, nekladie otázky k riešenej problematike, študent vie odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy na veľmi slabej úrovni s väčšími nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta má vážnejšie nepresnosti a nedostatky.

Fx-(nedostatočne), práca študenta nespĺňa nároky na absolvovanie predmetu v žiadnych z požadovaných podmienok a predmet si musí zopakovať. Študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

Osnova predmetu je navrhnutá tak, aby po jej praktickej výučbe študenti dokázali aplikovať teoretické vedomosti do praktických súvislostí výkonu učiteľskej profesie v telesnej výchove v predprimárnom vzdelávaní. Študenti ovládajú odborný obsah daných prednášok a z praktických častí hodín daného predmetu majú osvojenú terminológiu telesných cvičení. Poznajú vhodné metódy pedagogického výskumu na skúmanie edukačného procesu v telesnej výchove. S týmito vedomosťami a poznatkami dokážu aktívne pracovať a využívať ich v pozícii pedagogického zamestnanca v predprimárnom vzdelávaní. Študenti sú spôsobilí celoživotne si rozširovať vedomosti, spôsobilosti a zručnosti v telesnej výchove v predprimárnej a voľnočasovej edukácii. Dokážu použiť a tvoriť metodické materiály a didaktické pomôcky s aktívnym využitím didaktickej techniky a digitálnych technológii. Teoretické a praktické poznatky, ktoré študenti získajú počas predmetu Telesná výchova v predprimárnej a voľnočasovej edukácii, im umožnia vytvorenie základov vlastného učiteľského štýlu, kultivovať vlastné rozhodovacie procesy a rozvinúť ich ďalšie motorické schopnosti a zručnosti. Získané didaktické spôsobilosti uplatnia v procese riešenia projektu na prípravu výučby hodiny telesnej výchovy v materskej škole (vzdelávacej aktivity zameranej na telesné cvičenia). Budú odborne a metodicky spôsobilí vyučovať predmety vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb. Študenti dokážu samostatne získavať, triediť, spracúvať a efektívne využívať nové poznatky, aplikovať ich do edukačného procesu predprimárnych vzdelávacích aktivít zameraných na telesné cvičenia a hry u detí predškolského veku.

- Úvod do problematiky Telesnej výchovy v predprimárnej a voľnočasovej edukácii. Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb v rámci ŠVP pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Východiská a ciele vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb. Priblíženie jej troch podoblastí s aplikáciou do praktickej činnosti študentov: 1. Podoblasť Zdravie a zdravotný štýl. 2. Podoblasť Hygiena a samoobslužné činnosti. 3. Podoblasť Pohyb a telesná zdatnosť.

- Možnosti rozcvičenia a využitie najznámejších metód strečingu v rámci vzdelávacích aktivít zameraných na telesné cvičenia u detí v predškolskom veku. Metódy strečingu: 1. Metóda permanentného - viacfázového naťahovania (Statická metóda B. Andersona). 2. Metóda postizometrického naťahovania – dilitácie, ktorá sa dá označiť aj ako metóda počiatočného napínania s následným naťahovaním (Sölverbernova metóda). 3. Metóda prerušovaného naťahovania - PNF (Holtova metóda 3S – na naťahovanie využívame vlastnú hmotnosť, alebo hmotnosť a silu pomocného cvičenca alebo náradia). 4. Metóda dynamického strečingu - primerane sa striedajú kontrakcie a dilitácie svalu. Prečo cvičiť strečing – hlavné dôvody. Rady pre bezpečný strečing. Rozdelenie strečingových cvičení podľa rôznych častí tela: Strečing šijových a trapézových svalov. Strečing svalov horných končatín. Strečing svalov chrbta. Strečing svalov hrudníka (prsné svaly). Strečing svalov dolných končatín. Príklady strečingových cvičení so zameraním na rôzne časti tela detí v predškolskom veku. Názorné praktické ukážky strečingu a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

- Terminológia telesných cvičení (telocvičné názvoslovie) v pohybovej edukácii predprimárneho vzdelávania. Prostredníctvom termínov (odborných názvov) sa vytvára presná predstava o polohe, o pohybe, o cvičebnom tvare. Jednotlivé polohy a pohyby sa vyjadrujú prostredníctvom predpôn a prípon, ktoré zodpovedajú pohybu, alebo polohe časti tela (hlava, trup, paža, noha). Predpony: pred, za, u, vz, pri, roz, po, v. Prípony: ný, mo, ka. Rozdelenie telesných cvičení. Telesné cvičenia sú zatriedené do skupín ktorých cvičebným obsahom sú: Poradové cvičenia (tvar, povel, hlásenia), Cvičenia bez náčinia. Pohyby častí tela: pohyby paží, pohyby dolných končatín, pohyby trupu, pohyby hlavy. Pohyby celého tela: postoje, kľaky, sedy, ľahy, podpory. Akrobatické cvičenia. Cvičenia na náradí. Cvičenia s náčiním: stuhy, tyče, kruhy, obruče. Lokomočné pohyby tela: chôdza, beh, skoky, obraty, rúčkovanie, lezenie, plazenie, hádzanie, chytanie. Jednoduchá akrobacia u detí v predškolskom veku. Príklady cvičení.

- Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v materských školách. Formy denných činností, ktoré zabezpečujú vyvážené striedanie spontánnych hier a riadených činností a vytvárajú dostatočný priestor pre individuálne potreby a záujmy detí. Sú to:1. Zdravotné cvičenia (ranné): Dýchacie cvičenia; Relaxačné cvičenia; Naťahovacie a kompenzačné cvičenia; Cvičenia na podporu správneho držania tela; Posilňovacie cvičenia. 2. Telovýchovné chvíľky. 3. Pobyt vonku. 4. Vzdelávacia aktivita. Príklady cvikov a hier na jednotlivé formy denných činností a na jednotlivé druhy cvičení. Psychomotorické cvičenia a hry (víťazmi sú všetci, ktorí sa týchto hier zúčastnia – niet víťazov niet porazených). Použitie netradičných pomôcok pri psychomotorických cvičeniach a hrách: padák, molitanová lopta, deky, noviny, balančné pomôcky (chodúle, rolovacia doska s valcom), rôzne podložky či vrchnáky od fľašiek. Používanie hračiek v hrovej činnosti detí.

- Sezónne pohybové aktivity a výcviky detí v materských školách: bicyklovanie, korčuľovanie, sánkovanie, lyžovanie, plávanie, saunovanie, turistická vychádzka, škola v prírode, výlety a exkurzie. Príklady základných cvičení a metodických postupov a foriem pre jednotlivé pohybové aktivity s prihliadnutím na podmienky materskej školy, vek detí a ich psychické a fyzické predpoklady. Základné pravidlá bezpečnosti pri jednotlivých sezónnych pohybových aktivitách detí predškolského veku.

- Vzdelávacia aktivita zameraná na telesné cvičenia. Štruktúra hodiny telesnej výchovy v materskej škole: 1. Motivácia a rozohriatie. 2. Rozcvičenie (všeobecné rozcvičenie, špeciálne rozcvičenie súvisiace s hlavnou časťou hodiny). 3. Hlavná časť (nácvičná, výcviková, kondičná, hodnotiaca, teoretická, monotematická, zmiešaná). 4. Záverečná časť (ukľudňujúca časť, formálna časť). Príklady cvikov, pohybových činností a hier pre jednotlivé časti hodiny ( vzdelávacej aktivity zameranej na telesné cvičenia).

Riziká spojené s vykonávaním vybraných telesných cvičení. Príklady neodporúčaných telesných cvičení pre deti predškolského veku. Názorné praktické ukážky cvikov a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

- Pohybové schopnosti a zručnosti. Pohybové predpoklady, pohybové schopnosti a pohybové zručnosti u detí predškolského veku a možnosti ich rozvoja. Regulácia a obmedzenie intenzity zaťaženia pri telesných cvičeniach s prihliadnutím na vek detí a ich psychické a fyzické predpoklady. Rozdelenie pohybových schopností: 1. Kondičné schopnosti: rozvoj silových schopností u detí v predškolskom veku, rozvoj rýchlosti u detí predškolského veku, rozvoj vytrvalosti v predškolskom veku, rozvoj ohybnosti u detí v predškolskom veku. 2. Koordinačné schopnosti: kinesteticko-diferenciačná schopnosť, priestorovo-orientačná schopnosť, rytmická schopnosť, reakčná schopnosť, rovnováhová schopnosť. 3. Komplexné schopnosti (hybridné). Rozvoj kondičných a koordinačných schopností detí prostredníctvom vybraných pohybových prostriedkov Príklady cvičení a hier na jednotlivé pohybové schopnosti a zručnosti a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

Osvojovanie si pohybových návykov a zručností prostredníctvom motorického učenia.

Motorické učenie (pohybové učenie – učenie sa pohybu) ako proces osvojovania a upevňovania si pohybových návykov a zručností u detí v predškolskom veku: 1 fáza - oboznámenie sa s danou pohybovou činnosťou (Generalizácia) 2. fáza - opakovanie nacvičených pohybových činností (Diferenciácia). 3. fáza - zdokonaľovanie sa pohybovej činnosti v celku (Automatizácia). 4 - vyznačuje sa plastickosťou v uplatnení zvládnutej techniky (Tvorivá koordinácia). Priblíženie jednotlivých fáz motorického učenia a praktické cvičenia a hry na využitie jednotlivých fáz motorického učenia.

- Pohybové hry. Hra ako pojem. Výber hry, príprava na hru, funkcia učiteľky. Zastúpenie pohybových hier v dennom programe detí v materskej škole. Materiálne zabezpečenie na hru. Príklady pohybových hier detí predškolského veku. Skupina hier ktoré rozvíjajú jednotlivé pohybové zručnosti. Príklady pohybových hier: Chodecké hry, Lezecké hry, Naháňačky, Vyzývačky, Predbiehačky, Skákačky, Podávačky, Prenášačky, Zaháňačky, Prihrávačky, Triafačky, Pasovačky, Prekážkové hry, Pohybové hry v rôznom prostredí (Hry na snehu a ľade, Hry vo vode: Hry na oboznámenie sa s vodou. Hry na nácvik splývania. Hry na nácvik dýchania. Hry na orientáciu vo vode. Skoky a pády do vody), Branné hry, Hry s loptou. Abeceda detskej loptovej techniky: streh, držanie lopty, nosenie lopty, dvíhanie lopty zo zeme, podávanie lopty, prevzatie lopty, vedenie lopty – basketbalové, hádzanárske, futbalové, tlmenie lopty, hádzanie lopty – prihrávky, chytanie lopty, hody a streľba – na kôš, do bránky, odrážanie lopty rukou a raketou. Loptové pohybové hry so zjednodušenými pravidlami. Učenie sa dodržiavania pravidiel jednotlivých pohybových hier a dôsledky nedodržiavania týchto pravidiel. Pravidlo fair-play a súťaženie. Učenie sa prehrávať a vyhrávať. Vybrané príklady jednotlivých pohybových hier a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

- Hudobno-pohybové aktivity a hry (spolu s rytmickými cvičeniami). Hudobno-pohybové cvičenia: zameriavame sa na osvojenie a rytmizácia štvrťových dôb v 2/4 takte hrou na telo a na vyjadrenie hudobného rytmu pri chôdzi alebo behu. Ďalej sa zameriavame na zosúladenie hudobného a pohybového rytmu, ktorý je aj súčasťou lokomočných pohybov (rytmus chôdze, behu, rytmus záberov pri plávaní a pod.). Vyjadrenie charakteru piesní a hudby prirodzeným kultivovaným pohybom. Využitie tanečných prvkov v jednoduchých choreografiách. Imitovanie pohybu v hudobno-pohybových hrách. Aerobik pre deti, zumba, trampolínky a iné. Praktické ukážky hudobno-pohybových cvičení a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

- Diagnostika telesného rozvoja, všeobecnej pohybovej výkonnosti a funkčných schopností u detí v predprimárnom vzdelávaní. Využitie testovacej batérie MOBAK - KG v materských školách pozostávajúcej z týchto disciplín: Hádzanie (trafiť cieľ vo výške 1, 1 m – 6 loptičiek a 6 pokusov); Chytanie (chytiť basketbalovú loptu – 6 pokusov); Dribling (na mieste s basketbalovou loptou, aby si trafil krížik);Vedenie lopty nohou (vedenie futsalovej lopty okolo 4 kužeľov vo vymedzenom priestore); Balansovanie (na lavičke bez zastavenia vpred a vzad); Kotúľ (vpred – 2 pokusy); Skákanie (na jednej nohe vpred a druhej nohe vzad – 3 m); Beh (dieťa beží vpred a vzad – 6 kužeľov, 2 pokusy). Ďalšie metódy na získavanie údajov: beh na 20 m, beh na 500 m, skok do diaľky z miesta, hod tenisovou loptičkou, chytanie odrazenej lopty, prechod cez kladinku, lezenie, hod na kôš. Názorné ukážky jednotlivých disciplín (testov) a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

- Príprava a prezentácia vzdelávacej aktivity zameranej na telesné cvičenia. Na základe získaných vedomostí, poznatkov, skúseností a zručností - zostaviť prípravu a prezentovať vyučovaciu hodinu z telesnej výchovy (vzdelávacej aktivity zameranú na telesné cvičenia) v materskej škole.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu je získať primerané teoretické poznatky a praktické zručnosti súvisiace s vykonávaním profesie učiteľa predprimárneho vzdelávania vo vzdelávacích aktivitách zameraných na telesné cvičenia, pohybové hry. Študenti majú osvojené vedomosti zo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, kde dokážu projektovať a realizovať výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na telesné cvičenia, pohybové hry a cvičenia vo voľnočasovej edukácii. Rozšíria si poznatky v spojitosti s didaktickým uvažovaním a reflektovaním subjektov a objektov procesu výučby. Poznajú psychomotorický a sociálny vývin i vývinové osobitosti dieťaťa predškolského školského veku, ktoré dokážu aplikovať do telovýchovného procesu s rešpektovaním intenzity zaťaženia vzhľadom na zdravie detí a možností rozvoja ich motorických schopností a zručností. Dokážu aktívne využívať didaktickú techniku a digitálne technológie vo výchovno-vzdelávacej a administratívnej činnosti v spojitosti s pohybovými aktivitami. Študenti nadobudnú kompetencie práce učiteľa v oblasti organizácie a riadenia vzdelávacích aktivít zameraných na telesné cvičenia a pohybové hry na škole i v mimoškolských športových organizáciách. Študenti sú schopní uvažovať v súvislostiach, ktoré budú môcť rozvíjať v rozličných vzniknutých situáciách v spojitosti s rôznymi pohybovými aktivitami. Študenti sú schopní argumentovať a obhajovať svoje postupy s prihliadnutím na širšie spoločenské dôsledky v spojení s telesnou výchovou. Študenti dokážu identifikovať a zhodnotiť etické, sociálne a ďalšie súvislosti riešených problémov v telesnej výchove v predprimárnom vzdelávaní. Budú vedieť prepojiť teoretické poznatky z telesnej výchovy v predprimárnej a voľnočasovej edukácii do praxe.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne).

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 18 hodín príprava seminárnej práce; 20 hodín príprava prezentácie projektu; 60 hodín analýza literatúry a príprava na záverečné hodnotenie. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: prednáška; vysvetľovanie; diskusia a interakcia vyučujúceho so študentmi o preberanej téme; výučba vychádzajúca z praktických skúseností; metóda skupinovej práce; metóda samostatnej práce študentov; metóda praktického cvičenia; metóda vedenia a sprievodu pohybu; metóda opakovania pohybových činností v stabilných a zmenených podmienkach; metóda rozvíjania silových, rýchlostných, vytrvalostných a koordinačných schopností, metóda rozvíjania kĺbovej pohyblivosti a ohybnosti v telesnej výchove v predprimárnej a voľnočasovej edukácii.

Odporúčaná literatúra:

ANTALA, B. et al. 2014. Telesná a športová výchova a súčasná škola. Bratislava: NŠC, FTVŠ UK, 2014. 343 s. ISBN 978-80-971466-1-0.

BAGÍNOVÁ, Ľ. a kol. 2013. Pohybové hry, aktivity a cvičenia detí predškolského veku. Bratislava: MPC, 2013. 95 s.

MASARYKOVÁ, D. 2020. Telesná a zdravotná výchova v predprimárnom vzdelávaní. Trnava: Pedagogická fakulta TU, 2020. 109 s. ISBN 978-80-568-0259-5.

MIŇOVÁ, M. 2017. Pohybový program pre deti materských škôl. Rokus, 2017. 75 s. ISBN 978-80-89510-59-7.

MIŇOVÁ, M. 2015. Pedagogické diagnostikovanie v materskej škole. Prešov: Rokus, 2015. 182 s. ISBN 9788089510405

FRANKOVÁ, R. 2017. Zdravotné cvičenia s riekankou v materskej škole. Prešov: Rokus, 2017. 78 s. ISBN 978-80-89510-54-2.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Váha podmienok na úspešné ukončenie predmetu je 20/30/50. V priebehu semestra študent odovzdá seminárnu prácu (príprava hodiny telesnej výchovy) v hodnote 20 bodov. Ďalej študent realizuje prezentáciu projektu zameranú na vzdelávaciu aktivitu telesné cvičenia v hodnote 30 bodov. Prezentácia projektu by mala preukázať praktickú aplikáciu teoretických vedomostí študenta. Študent absolvuje záverečný test v hodnote 50 bodov z nadobudnutých vedomostí za celý semester.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z troch podmienok získa menej ako polovicu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

A-(výborne), študent výborne ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v predprimárnom vzdelávaní a vie ich aplikovať do praktických činností, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok na vyučujúceho výzvy, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky, dokáže na vysokej úrovni odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy, ústny a písomný prejav študenta je správny, korektný, gramaticky bezchybný a tvorivý.

B-(veľmi dobre), študent veľmi dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v predprimárnom vzdelávaní a dokáže ich aplikovať do činností s menšími nedostatkami, vie dobre reagovať počas prednášok na otázky a úlohy vyučujúceho, študent je aktívny a iniciatívny a reaguje na otázky k riešenej problematike, vie veľmi dobre odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy, ústny a písomný prejav študenta je správny, korektný, gramaticky bezchybný. Výsledky jeho činností sú kvalitné, s menšími nedostatkami.

C-(dobre), študent dobre ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v predprimárnom vzdelávaní, a dokáže ich aplikovať do praktických činností na dobrej úrovni, študent vie reagovať na vyzvanie vyučujúceho. Študent je veľmi zriedkavo samostatný v aktivite a iniciatíve, otázky k riešenej problematike kladie s menšími problémami, vie dobre odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy s malými nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta je správny, ale menej kvalitný a gramaticky s menšími chybami.

D-(uspokojivo), študent uspokojivo ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v predprimárnom vzdelávaní a s problémami ich vie aplikovať do praktických činností, vo výučbe je málo aktívny a iniciatívny, zastáva skôr rolu pasívneho pozorovateľa, vie odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy na uspokojivej úrovni s nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta má isté nepresnosti a tiež väčšie nedostatky.

E-(dostatočne), práca študenta spĺňa minimálne kritériá, nedostatočne ovláda teoretické poznatky z didaktiky telesnej výchovy v predprimárnom vzdelávaní, ktoré sú na slabej úrovni a s ťažkosťami ich vie aplikovať do praktických činností, na výzvy vyučujúceho reaguje s nepresnosťami, študent sám nie je aktívny a iniciatívny, nekladie otázky k riešenej problematike, študent vie odprezentovať výučbu hodiny telesnej výchovy na veľmi slabej úrovni s väčšími nedostatkami, ústny a písomný prejav študenta má vážnejšie nepresnosti a nedostatky.

Fx-(nedostatočne), práca študenta nespĺňa nároky na absolvovanie predmetu v žiadnych z požadovaných podmienok a predmet si musí zopakovať. Študent nemá osvojené vedomosti a zručnosti v takej miere, ktoré by mu umožňovali splnenie aspoň minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

Osnova predmetu je navrhnutá tak, aby po jej praktickej výučbe študenti dokázali aplikovať teoretické vedomosti do praktických súvislostí výkonu učiteľskej profesie v telesnej výchove v predprimárnom vzdelávaní. Študenti ovládajú odborný obsah daných prednášok a z praktických častí hodín daného predmetu majú osvojenú terminológiu telesných cvičení. Poznajú vhodné metódy pedagogického výskumu na skúmanie edukačného procesu v telesnej výchove. S týmito vedomosťami a poznatkami dokážu aktívne pracovať a využívať ich v pozícii pedagogického zamestnanca v predprimárnom vzdelávaní. Študenti sú spôsobilí celoživotne si rozširovať vedomosti, spôsobilosti a zručnosti v telesnej výchove v predprimárnej a voľnočasovej edukácii. Dokážu použiť a tvoriť metodické materiály a didaktické pomôcky s aktívnym využitím didaktickej techniky a digitálnych technológii. Teoretické a praktické poznatky, ktoré študenti získajú počas predmetu Telesná výchova v predprimárnej a voľnočasovej edukácii, im umožnia vytvorenie základov vlastného učiteľského štýlu, kultivovať vlastné rozhodovacie procesy a rozvinúť ich ďalšie motorické schopnosti a zručnosti. Získané didaktické spôsobilosti uplatnia v procese riešenia projektu na prípravu výučby hodiny telesnej výchovy v materskej škole (vzdelávacej aktivity zameranej na telesné cvičenia). Budú odborne a metodicky spôsobilí vyučovať predmety vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb. Študenti dokážu samostatne získavať, triediť, spracúvať a efektívne využívať nové poznatky, aplikovať ich do edukačného procesu predprimárnych vzdelávacích aktivít zameraných na telesné cvičenia a hry u detí predškolského veku.

- Úvod do problematiky Telesnej výchovy v predprimárnej a voľnočasovej edukácii. Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb v rámci ŠVP pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Východiská a ciele vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb. Priblíženie jej troch podoblastí s aplikáciou do praktickej činnosti študentov: 1. Podoblasť Zdravie a zdravotný štýl. 2. Podoblasť Hygiena a samoobslužné činnosti. 3. Podoblasť Pohyb a telesná zdatnosť.

- Možnosti rozcvičenia a využitie najznámejších metód strečingu v rámci vzdelávacích aktivít zameraných na telesné cvičenia u detí v predškolskom veku. Metódy strečingu: 1. Metóda permanentného - viacfázového naťahovania (Statická metóda B. Andersona). 2. Metóda postizometrického naťahovania – dilitácie, ktorá sa dá označiť aj ako metóda počiatočného napínania s následným naťahovaním (Sölverbernova metóda). 3. Metóda prerušovaného naťahovania - PNF (Holtova metóda 3S – na naťahovanie využívame vlastnú hmotnosť, alebo hmotnosť a silu pomocného cvičenca alebo náradia). 4. Metóda dynamického strečingu - primerane sa striedajú kontrakcie a dilitácie svalu. Prečo cvičiť strečing – hlavné dôvody. Rady pre bezpečný strečing. Rozdelenie strečingových cvičení podľa rôznych častí tela: Strečing šijových a trapézových svalov. Strečing svalov horných končatín. Strečing svalov chrbta. Strečing svalov hrudníka (prsné svaly). Strečing svalov dolných končatín. Príklady strečingových cvičení so zameraním na rôzne časti tela detí v predškolskom veku. Názorné praktické ukážky strečingu a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

- Terminológia telesných cvičení (telocvičné názvoslovie) v pohybovej edukácii predprimárneho vzdelávania. Prostredníctvom termínov (odborných názvov) sa vytvára presná predstava o polohe, o pohybe, o cvičebnom tvare. Jednotlivé polohy a pohyby sa vyjadrujú prostredníctvom predpôn a prípon, ktoré zodpovedajú pohybu, alebo polohe časti tela (hlava, trup, paža, noha). Predpony: pred, za, u, vz, pri, roz, po, v. Prípony: ný, mo, ka. Rozdelenie telesných cvičení. Telesné cvičenia sú zatriedené do skupín ktorých cvičebným obsahom sú: Poradové cvičenia (tvar, povel, hlásenia), Cvičenia bez náčinia. Pohyby častí tela: pohyby paží, pohyby dolných končatín, pohyby trupu, pohyby hlavy. Pohyby celého tela: postoje, kľaky, sedy, ľahy, podpory. Akrobatické cvičenia. Cvičenia na náradí. Cvičenia s náčiním: stuhy, tyče, kruhy, obruče. Lokomočné pohyby tela: chôdza, beh, skoky, obraty, rúčkovanie, lezenie, plazenie, hádzanie, chytanie. Jednoduchá akrobacia u detí v predškolskom veku. Príklady cvičení.

- Organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v materských školách. Formy denných činností, ktoré zabezpečujú vyvážené striedanie spontánnych hier a riadených činností a vytvárajú dostatočný priestor pre individuálne potreby a záujmy detí. Sú to:1. Zdravotné cvičenia (ranné): Dýchacie cvičenia; Relaxačné cvičenia; Naťahovacie a kompenzačné cvičenia; Cvičenia na podporu správneho držania tela; Posilňovacie cvičenia. 2. Telovýchovné chvíľky. 3. Pobyt vonku. 4. Vzdelávacia aktivita. Príklady cvikov a hier na jednotlivé formy denných činností a na jednotlivé druhy cvičení. Psychomotorické cvičenia a hry (víťazmi sú všetci, ktorí sa týchto hier zúčastnia – niet víťazov niet porazených). Použitie netradičných pomôcok pri psychomotorických cvičeniach a hrách: padák, molitanová lopta, deky, noviny, balančné pomôcky (chodúle, rolovacia doska s valcom), rôzne podložky či vrchnáky od fľašiek. Používanie hračiek v hrovej činnosti detí.

- Sezónne pohybové aktivity a výcviky detí v materských školách: bicyklovanie, korčuľovanie, sánkovanie, lyžovanie, plávanie, saunovanie, turistická vychádzka, škola v prírode, výlety a exkurzie. Príklady základných cvičení a metodických postupov a foriem pre jednotlivé pohybové aktivity s prihliadnutím na podmienky materskej školy, vek detí a ich psychické a fyzické predpoklady. Základné pravidlá bezpečnosti pri jednotlivých sezónnych pohybových aktivitách detí predškolského veku.

- Vzdelávacia aktivita zameraná na telesné cvičenia. Štruktúra hodiny telesnej výchovy v materskej škole: 1. Motivácia a rozohriatie. 2. Rozcvičenie (všeobecné rozcvičenie, špeciálne rozcvičenie súvisiace s hlavnou časťou hodiny). 3. Hlavná časť (nácvičná, výcviková, kondičná, hodnotiaca, teoretická, monotematická, zmiešaná). 4. Záverečná časť (ukľudňujúca časť, formálna časť). Príklady cvikov, pohybových činností a hier pre jednotlivé časti hodiny ( vzdelávacej aktivity zameranej na telesné cvičenia).

Riziká spojené s vykonávaním vybraných telesných cvičení. Príklady neodporúčaných telesných cvičení pre deti predškolského veku. Názorné praktické ukážky cvikov a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

- Pohybové schopnosti a zručnosti. Pohybové predpoklady, pohybové schopnosti a pohybové zručnosti u detí predškolského veku a možnosti ich rozvoja. Regulácia a obmedzenie intenzity zaťaženia pri telesných cvičeniach s prihliadnutím na vek detí a ich psychické a fyzické predpoklady. Rozdelenie pohybových schopností: 1. Kondičné schopnosti: rozvoj silových schopností u detí v predškolskom veku, rozvoj rýchlosti u detí predškolského veku, rozvoj vytrvalosti v predškolskom veku, rozvoj ohybnosti u detí v predškolskom veku. 2. Koordinačné schopnosti: kinesteticko-diferenciačná schopnosť, priestorovo-orientačná schopnosť, rytmická schopnosť, reakčná schopnosť, rovnováhová schopnosť. 3. Komplexné schopnosti (hybridné). Rozvoj kondičných a koordinačných schopností detí prostredníctvom vybraných pohybových prostriedkov Príklady cvičení a hier na jednotlivé pohybové schopnosti a zručnosti a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

Osvojovanie si pohybových návykov a zručností prostredníctvom motorického učenia.

Motorické učenie (pohybové učenie – učenie sa pohybu) ako proces osvojovania a upevňovania si pohybových návykov a zručností u detí v predškolskom veku: 1 fáza - oboznámenie sa s danou pohybovou činnosťou (Generalizácia) 2. fáza - opakovanie nacvičených pohybových činností (Diferenciácia). 3. fáza - zdokonaľovanie sa pohybovej činnosti v celku (Automatizácia). 4 - vyznačuje sa plastickosťou v uplatnení zvládnutej techniky (Tvorivá koordinácia). Priblíženie jednotlivých fáz motorického učenia a praktické cvičenia a hry na využitie jednotlivých fáz motorického učenia.

- Pohybové hry. Hra ako pojem. Výber hry, príprava na hru, funkcia učiteľky. Zastúpenie pohybových hier v dennom programe detí v materskej škole. Materiálne zabezpečenie na hru. Príklady pohybových hier detí predškolského veku. Skupina hier ktoré rozvíjajú jednotlivé pohybové zručnosti. Príklady pohybových hier: Chodecké hry, Lezecké hry, Naháňačky, Vyzývačky, Predbiehačky, Skákačky, Podávačky, Prenášačky, Zaháňačky, Prihrávačky, Triafačky, Pasovačky, Prekážkové hry, Pohybové hry v rôznom prostredí (Hry na snehu a ľade, Hry vo vode: Hry na oboznámenie sa s vodou. Hry na nácvik splývania. Hry na nácvik dýchania. Hry na orientáciu vo vode. Skoky a pády do vody), Branné hry, Hry s loptou. Abeceda detskej loptovej techniky: streh, držanie lopty, nosenie lopty, dvíhanie lopty zo zeme, podávanie lopty, prevzatie lopty, vedenie lopty – basketbalové, hádzanárske, futbalové, tlmenie lopty, hádzanie lopty – prihrávky, chytanie lopty, hody a streľba – na kôš, do bránky, odrážanie lopty rukou a raketou. Loptové pohybové hry so zjednodušenými pravidlami. Učenie sa dodržiavania pravidiel jednotlivých pohybových hier a dôsledky nedodržiavania týchto pravidiel. Pravidlo fair-play a súťaženie. Učenie sa prehrávať a vyhrávať. Vybrané príklady jednotlivých pohybových hier a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

- Hudobno-pohybové aktivity a hry (spolu s rytmickými cvičeniami). Hudobno-pohybové cvičenia: zameriavame sa na osvojenie a rytmizácia štvrťových dôb v 2/4 takte hrou na telo a na vyjadrenie hudobného rytmu pri chôdzi alebo behu. Ďalej sa zameriavame na zosúladenie hudobného a pohybového rytmu, ktorý je aj súčasťou lokomočných pohybov (rytmus chôdze, behu, rytmus záberov pri plávaní a pod.). Vyjadrenie charakteru piesní a hudby prirodzeným kultivovaným pohybom. Využitie tanečných prvkov v jednoduchých choreografiách. Imitovanie pohybu v hudobno-pohybových hrách. Aerobik pre deti, zumba, trampolínky a iné. Praktické ukážky hudobno-pohybových cvičení a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

- Diagnostika telesného rozvoja, všeobecnej pohybovej výkonnosti a funkčných schopností u detí v predprimárnom vzdelávaní. Využitie testovacej batérie MOBAK - KG v materských školách pozostávajúcej z týchto disciplín: Hádzanie (trafiť cieľ vo výške 1, 1 m – 6 loptičiek a 6 pokusov); Chytanie (chytiť basketbalovú loptu – 6 pokusov); Dribling (na mieste s basketbalovou loptou, aby si trafil krížik);Vedenie lopty nohou (vedenie futsalovej lopty okolo 4 kužeľov vo vymedzenom priestore); Balansovanie (na lavičke bez zastavenia vpred a vzad); Kotúľ (vpred – 2 pokusy); Skákanie (na jednej nohe vpred a druhej nohe vzad – 3 m); Beh (dieťa beží vpred a vzad – 6 kužeľov, 2 pokusy). Ďalšie metódy na získavanie údajov: beh na 20 m, beh na 500 m, skok do diaľky z miesta, hod tenisovou loptičkou, chytanie odrazenej lopty, prechod cez kladinku, lezenie, hod na kôš. Názorné ukážky jednotlivých disciplín (testov) a ich realizácia v praktickej činnosti študentov.

- Príprava a prezentácia vzdelávacej aktivity zameranej na telesné cvičenia. Na základe získaných vedomostí, poznatkov, skúseností a zručností - zostaviť prípravu a prezentovať vyučovaciu hodinu z telesnej výchovy (vzdelávacej aktivity zameranú na telesné cvičenia) v materskej škole.

Výsledky vzdelávania

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu je získať primerané teoretické poznatky a praktické zručnosti súvisiace s vykonávaním profesie učiteľa predprimárneho vzdelávania vo vzdelávacích aktivitách zameraných na telesné cvičenia, pohybové hry. Študenti majú osvojené vedomosti zo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, kde dokážu projektovať a realizovať výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na telesné cvičenia, pohybové hry a cvičenia vo voľnočasovej edukácii. Rozšíria si poznatky v spojitosti s didaktickým uvažovaním a reflektovaním subjektov a objektov procesu výučby. Poznajú psychomotorický a sociálny vývin i vývinové osobitosti dieťaťa predškolského školského veku, ktoré dokážu aplikovať do telovýchovného procesu s rešpektovaním intenzity zaťaženia vzhľadom na zdravie detí a možností rozvoja ich motorických schopností a zručností. Dokážu aktívne využívať didaktickú techniku a digitálne technológie vo výchovno-vzdelávacej a administratívnej činnosti v spojitosti s pohybovými aktivitami. Študenti nadobudnú kompetencie práce učiteľa v oblasti organizácie a riadenia vzdelávacích aktivít zameraných na telesné cvičenia a pohybové hry na škole i v mimoškolských športových organizáciách. Študenti sú schopní uvažovať v súvislostiach, ktoré budú môcť rozvíjať v rozličných vzniknutých situáciách v spojitosti s rôznymi pohybovými aktivitami. Študenti sú schopní argumentovať a obhajovať svoje postupy s prihliadnutím na širšie spoločenské dôsledky v spojení s telesnou výchovou. Študenti dokážu identifikovať a zhodnotiť etické, sociálne a ďalšie súvislosti riešených problémov v telesnej výchove v predprimárnom vzdelávaní. Budú vedieť prepojiť teoretické poznatky z telesnej výchovy v predprimárnej a voľnočasovej edukácii do praxe.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 20 hodín analýza ukážok; 25 hodín príprava semestrálneho projektu; 18 hodín štúdium teoretických poznatkov k diskusii; 30 hodín spracovanie predmetového portfólia; 35 hodín analýza literatúry a príprava na skúšku. Spolu 150 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

Vysvetľovanie, argumentácia, diskusia o prebranej téme; analýza ukážok z praxe, brainstorming v rámci vybraných tém, vedenie predmetového portfólia, metódy práce s textom (práca s informačnými zdrojmi), e-learning.

Odporúčaná literatúra:

KOSTRUB, D., HALADOVÁ BERGER, Z., BÁTOROVÁ, M. FERKO, A. (2020). Augmented Reality a vyučovanie. Výber z teórie a autorských postupov. Bratislava: UK v Bratislave, FMFI.

KOSTRUB, D. Dieťa/žiak/študent - učiteľ - učivo - didaktický alebo bermudský trojuholník? Bratislava: Rokus, 2008. ISBN 9788089055876

KOSTRUB, D. Paradigmy, koncepcie v didaktike a organizovaní procesu výučby. Zdroj. dok. Predprimárne vzdelávanie v metamorfózach času. Prešov, 2011. ISBN 978-80-555-0385-1.

BERTRAND, Y. Soudobé teorie vzdělávaní. Praha: Portál, 1998. ISBN 80-7178-216-5.

PUPALA, B. Teórie učenia a ich odraz v poňatí vyučovania. In: Pupala, B. – Kolláriková, Z. Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál, 2001. ISBN 80-7178-585-7.

ZELINA, M. Teórie výchovy. Hľadanie dobra. Bratislava: SPN, 2004. ISBN 80-10-00456-1.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie a prezentáciu semestrálneho projektu v skupine a aktívnu účasť na študenta. Počas semestra sú realizované priebežné úlohy. Predmet je ukončený evalváciou nadobudnutého poznania formou písomnej skúšky a obhajobou predmetového portfólia.

Vypracovaním semestrálneho projektu preukážu študenti schopnosť odborného spracovania problematiky a identifikovanie koncepcie vzdelávania v ukážke z praxe.

Účasť na diskusiách a analýzy ukážok z praxe je základom pre priebežné hodnotenie a sleduje schopnosť študenta zaujať kritické stanovisko k vybraným koncepciám. Predpokladom aktívnej účasti je predbežná príprava študenta.

Študent si vedie počas semestra portfólio súvisiace s predmetom, ktoré bude obsahovať starostlivo vybrané dôkazy o tom, ako si študent utvára individuálnu koncepciu vyučovania vychádzaním z uprednostnenej teórie učenia sa a koncepcie vyučovania. Súčasťou skúšky bude okrem písomnej skúšky aj obhajoba predmetového portfólia formou ústnej skúšky.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): študent prezentuje veľmi dobrý prehľad v oblasti teórií učenia sa koncepcií vzdelávania, dokáže analyzovať a kriticky uvažovať o koncepciách, na prednáškach je aktívny, do diskusií sa zapája odbornými argumentami a logickými úvahami, jeho poznanie v oblasti pedagogických teórií a koncepcií vzdelávania je na výbornej úrovni.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent prezentuje vynikajúci prehľad v oblasti teórií učenia sa koncepcií vzdelávania, dokáže analyzovať a kriticky uvažovať o koncepciách, na prednáškach je aktívny, do diskusií sa zapája veľmi dobrými argumentami, jeho poznanie v oblasti pedagogických teórií a koncepcií vzdelávania je na veľmi dobrej úrovni.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent prezentuje primeraný prehľad v oblasti teórií učenia sa koncepcií vzdelávania, do diskusií sa zapája, na prednáškach je aktívny, jeho poznanie v oblasti pedagogických teórií a koncepcií vzdelávania je na priemernej úrovni, čomu zodpovedajú jeho štandardné odpovede a argumenty.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent prezentuje uspokojivý prehľad v oblasti teórií učenia sa koncepcií vzdelávania, do diskusií sa zapája len občas, na prednáškach je menej aktívny, jeho poznanie v oblasti pedagogických teórií a koncepcií vzdelávania je na uspokojivej úrovni, čomu zodpovedajú jeho štandardné odpovede.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent má minimálny nutný prehľad v oblasti teórií učenia sa koncepcií vzdelávania, do diskusií sa zapája len minimálne, na prednáškach je skôr pasívny, jeho poznanie v oblasti pedagogických teórií a koncepcií vzdelávania je na nízkej úrovni, namiesto vlastných názorov a argumentov prezentuje skôr naučené odpovede.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): toto hodnotenie získa študent, ktorý získa z celkového počtu bodov menej ako 60 bodov.

Písomná skúška a obhajoba predmetového portfólia 60%, semestrálny projekt 30%, priebežné úlohy a aktívna účasť na diskusiách 10% z celkového 100% hodnotenia. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý niektorú zo zadaných tém a úloh nezrealizuje.

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

- Všeobecné otázky teórie výchovy a vzdelávania, analýza základných pojmov, absolutistická a relativistická vízia sveta a ich odraz v teóriách výchovy a vzdelávania.

- Teórie učenia a ich odraz v poňatí vyučovania, vymedzenie podstaty učenia podľa behavioristického, nativistického a kognitivistického prístupu.

- Členenie teórií, systematizácia teórií vzdelávania podľa rôznych autorov.

- Hlavné charakteristiky jednotlivých teórií a ich analýza, analýza uplatnenia rôznych teórií v praxi podľa ukážok.

- Komparácia teórií, ich uplatnenie a odraz v školskej didaktickej praxi.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu je oboznámiť študentov s aktuálnymi pedagogickými teóriami, koncepciami a projektmi, pochopiť základné princípy výchovy v školskom prostredí a analyzovať rozličné teórie aplikované v podmienkach školskej didaktickej praxe. Cieľom predmetu je rozvíjať schopnosť analýzy pedagogických situácií a rozvoj kritického myslenia.

Študent po absolvovaní predmetu:

- disponuje relevantným prehľadom v oblasti aktuálnych pedagogických teórií a koncepcií,

- pozná aktuálne teoretické východiská inštitucionálneho vzdelávania,

- dokáže identifikovať rozličné teórie v podmienkach školskej didaktickej praxe,

- dokáže kriticky uvažovať o pedagogických teóriách a koncepciách,

- bude spôsobilý kritického posúdenia výberu princípov, ich zdôvodnenia a uplatnenia v súvislosti s uprednostnenou teóriou učenia sa a koncepciou učenia sa,

- bude spôsobilý zaujať kompetentný postoj vo veci uplatnenia terminológie príslušnej teórie učenia sa a koncepcie vyučovania. Bude spôsobilý v rámci nej viesť diskusiu a argumentáciu,

- bude spôsobilý zaujať kompetentný postoj vo veci zdôvodnenia svojej koncepcie vyučovania vzhľadom na didaktické účely predprimárneho a primárneho vzdelávania.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 28 hodín práca na priebežných úlohách, 10 hodín príprava na úlohy realizované v rámci seminárov; 30 hodín príprava na záverečný test, spolu 90 hodín.

Vyučovacie metódy: výklad s multimediálnou podporou, dialogické a diskusné metódy, práca s testami a dotazníkmi, logické a slovné úlohy, demonštrácia, metódy práce s textom (práca s odbornými a populárno-vedeckými textami zo všeobecnej psychológie), e-learning

Povinná literatúra:

Plháková, A. (2007). Učebnice obecné psychologie. Academia.

Odporúčaná literatúra:

Atkinsonová, R.L. at al. (2003). Psychologie. Portál.

Čáp, J., & Mareš, J. (2007). Psychologie pro učitele.Portál.

Sokolová, L., Brozmanová, E., Harvanová, S., Lemešová, M., & Minarovičová, K. (2019). Empatia učiteľov a učiteliek: prierezová štúdia. Československá psychologie, 63(1), 13-25.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

100% priebežného hodnotenia

Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežné úlohy (50% hodnotenia) a vedomostný test (50% hodnotenia).

Päť priebežných úloh pozostáva spravidla z odborných textov k témam všeobecnej psychológie a kontrolným otázkam viažucim sa k textu. Každá časť priebežnej úlohy je hodnotená samostatne (5x 10%) a študent je povinný dodržať časový interval pre jej splnenie. Priebežné úlohy sa obsahovo viažu na prednášky. Vedomostný test pozostáva otvorených otázok či otázok s možnosťou voľby.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Na hodnotenie A má študent správne osvojené poznatky všeobecnej psychológie, dokáže ich kriticky zhodnotiť, aplikovať najmä v pedagogickej praxi a prepojiť s poznatkami ďalších disciplín, pozná význam fungovania jednotlivých kognitívnych procesov a dokáže uviesť ich príklady ako i navrhnúť odporúčania pre efektívne fungovanie vzdelávacieho procesu.

Hodnotenie B sa udelí študentovi, ak si správne osvojil väčšinu poznatkov všeobecnej psychológie, dokáže ich kriticky zhodnotiť, aplikovať najmä v pedagogickej praxi a prepojiť s poznatkami ďalších disciplín, pozná význam fungovania jednotlivých kognitívnych procesov a dokáže uviesť ich príklady ako i navrhnúť odporúčania pre efektívne fungovanie vzdelávacieho procesu.

Hodnotenie C získa študent, ak si správne osvojil kľúčové poznatky všeobecnej psychológie, dokáže ich zhodnotiť, aplikovať najmä v pedagogickej praxi a prepojiť s poznatkami ďalších disciplín, pozná význam fungovania jednotlivých kognitívnych procesov a dokáže uviesť aspoň v prípade niektorých príklady ako i navrhnúť odporúčania pre efektívne fungovanie vzdelávacieho procesu.

Hodnotenie D sa udelí študentovi, ak má osvojené kľúčové poznatky všeobecnej psychológie, dokáže ich aplikovať najmä v pedagogickej praxi a aspoň čiastočne prepojiť s poznatkami ďalších disciplín, pozná význam fungovania jednotlivých kognitívnych procesov a dokáže po nasmerovaní uviesť ich príklady.

Hodnotenie E získa študent, ktorý sa orientuje v základných poznatkoch a pojmoch všeobecnej psychológie a dokáže pomenovať oblasti jej aplikácie v bežnom živote či pedagogickej praxi, nadobudnuté poznatky dokáže aspoň na minimálnej úrovni prepojiť s poznatkami ďalších disciplín a chápe význam fungovania jednotlivých kognitívnych procesov, i keď nedokáže uviesť konkrétne príklady.

Hodnotenie Fx sa udelí študentovi, ktorý má nedostatočne osvojené poznatky všeobecnej psychológie a jeho výsledky si vyžadujú ďalšiu prácu a štúdium.

slovenský a český jazyk

Stručná osnova predmetu:

- Úvod do štúdia psychológie: vymedzenie predmetu psychológie, stručné dejiny psychológie, postavenie psychológie v systéme vied a jej členenie, metódy psychológie, psychická realita - psychika, vedomie, nevedomie, správanie, prežívanie, stimulácia a regulácia správania.

- Senzorické procesy: pociťovanie - receptory a analyzátory, senzorické prahy, druhy pocitov; vnímanie - charakteristiky a druhy vnímania.

- Pozornosť: charakteristika, druhy a vlastnosti pozornosti, teórie pozornosti.

- Pamäť a učenie: charakteristika a druhy pamäti, fázy pamäti, zabúdanie, extrémnosť a patológia v pamäťových výkonoch; charakteristika a niektoré teórie učenia, druhy, podmienky a princípy učenia.

- Predstavy a fantázie: charakteristika, teórie predstáv, druhy, funkcie predstáv a typy predstavivosti, asociačné zákony, ilúzie a halucinácie, fantazijné predstavy a predstavy obrazotvornosti, ich funkcie a druhy, princípy fantazijnej činnosti a fantazijného myslenia.

- Myslenie a reč: charakteristika, druhy a formy myslenia, myšlienkové operácie. Inteligencia, jej druhy, meranie a hodnotenie. Konvergentné a divergentné myslenie - tvorivosť. Jazyk a komunikácia. Jazykové jednotky a kontext. Učenie sa jazyku - viacjazyčnosť.

- Motivácia: charakteristika a funkcie motivácie, princípy motivácie, energetický základ organizmu, inštinkty, pudy, potreby, hodnoty, postoje, ašpirácie, frustrácia, vôľa.

- Emócie: charakteristika a vlastnosti citov, teórie, druhy a funkcie citov, empatia, emocionalita, emočná deprivácia, emočná zrelosť, poruchy emócií, agresia, agresivita, stres a jeho zvládanie.

- Osobnosť: psychologické vymedzenie osobnosti, biologická a sociokultúrna determinácia osobnosti, niektoré teórie osobnosti (psychoanalýza, neopsychoanalýza, psychosociálne teórie, behavioristické teórie a i.).

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu je objasniť základné teoretické poznatky zo všeobecnej psychológie a priblížiť psychológiu ako vednú disciplínu z pohľadu jej historického vývoja, výskumov a teórií. Osvojenie týchto vedomostí je nevyhnutné nielen pre zvládnutie ďalších psychologických disciplín, ale i pre pochopenie fungovania mechanizmov ľudskej psychiky.

Študent po ukončení predmetu:

• vie definovať jednotlivé psychologické pojmy, ako sú napr. pociťovanie, vnímanie, pamäť, učenie, myslenie, reč a pod.,

• pozná mechanizmy fungovania kognitívnych, emocionálnych a motivačných procesov,

• pozná jednotlivé psychologické prístupy skúmania psychiky jednotlivca, ich špecifiká,

• dokáže navrhnúť odporúčania pre zefektívnenie vzdelávacieho procesu s využitím poznatkov o kognitívnych procesoch (napr. v oblasti učenia, vnímania, myslenia),

• dokáže nadobudnuté poznatky aplikovať pri riešení praktických problémov v rôznych oblastiach spoločenského života, najmä však v pedagogickej praxi a vo vzťahu k cieľovej skupine.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne).

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby, 12 hodín samoštúdium,

spracovanie návrhu vzdelávacej aktivity výtvarnej činnosti v oblasti grafomotoriky 20 hodín,

spracovanie návrhu vzdelávacej aktivity vybranej podoblasti vzdelávacej oblasti výtvarná výchova a praktické zrealizovanie výtvarného námetu 25 hodín,

príprava na priebežný test 18 hodín,

príprava na záverečný test 35 hodín.

Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: prednáška (využitá pri prezentovaní každej témy predmetu), diskusia o preberanej téme (počas a po ukončení prednášky je realizovaná diskusia súvisiaca s témou), aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe (konkrétne didaktické rozhodnutia a metodické postupy budú podnetmi k hľadaniu možností realizácie v praxi v prepájaní so vzdelávacou oblasťou výtvarná výchova a podoblasťou grafomotorické predpoklady písania z oblasti jazyk a komunikácia), e-learning (využívanie Moodle, spravidla vypracovanie priebežného a záverečného testu, vkladanie spracovaných výstupov), riešenie problémových úloh študentmi (využitá pri viacerých témach, priestor navrhovať a kriticky zdôvodňovať opodstatnenosť didaktických rozhodnutí a postupov v rozvoji dieťaťa vo výtvarnej výchove).

Odporúčaná literatúra:

Kožík Lehotayová, B. (2022). Rozvíjanie grafomotoriky v predškolskom veku. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.

Lehotayová, B., & Valachová, B. (2018). Teoreticko-výskumná paradigma grafomotoriky v materskej škole. Banská Bystrica: Belianum. (vybrané kapitoly).

Valachová, D. (2021). VytUm. Bratislava: Univerzita Komenského: Dostupné na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Veda/5_OP_ludske_zdroje/metodiky_ucprax/kvv/AFX7_VytUm_metodika_Valachova.pdf

Valachová D. (2021). Špecifiká výtvarných aktivít detí predškolského veku. Univerzita Komenského v Bratislave: Dostupné na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Veda/5_OP_ludske_zdroje/metodiky_ucprax/kvv/AFX7_Specifika_vytvarnych_aktivit_deti_predskolskeho_veku_Valachova.pdf

Minns, A. Výtvarná výchova. [online]. Bratislava: ŠPÚ, 2016. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/files/sk/svp/zavadzanie-isvp-ms-zs-gym/materska-skola/vytvarna_vychova.pdf

ŠVP pre predprimárne vzdelávanie. ŠVP pre primárne vzdelávanie.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený hodnotením, ktoré pozostáva z dvoch priebežných aplikačných zadaní, priebežného a záverečného testu.

Za priebežné zadania – aplikačné výstupy, ktoré predstavujú súčasť vedenia predmetového portfólia študenta, možno získať celkovo maximálne 50 bodov. Aplikačné výstupy budú obsahovať:

- návrh vzdelávacej aktivity výberom vzdelávacieho štandardu podoblasti grafomotorické predpoklady písania v podobe podrobne rozpracovanej prípravy, jeho prezentácie a analýzy (maximálne 20 bodov),

- návrh vzdelávacej aktivity výberom podoblasti vzdelávacej oblasti výtvarná výchova, ktorý by mal mať podobu originálne spracovaného námetu. Súčasťou priebežného výstupu je aj vlastná realizácia výtvarného produktu z návrhu vzdelávacej aktivity (maximálne 30 bodov).

Priebežný test overí úroveň zvládnutia obsahu tematiky. Za vypracovaný priebežný test môže študent získať maximálne 20 bodov.

Záverečný test overí úroveň zvládnutia obsahu predmetu, prepájanie teoretických a aplikačných rovín spätých so vzdelávacou oblasťou výtvarná výchova a podoblasťou grafomotorické predpoklady písania zo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia (maximálne 30 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 93 bodov, výborne – vynikajúce výsledky) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, aplikuje porozumenie v prezentovaní didaktických rozhodnutí a metodických postupov, dokáže kriticky zdôvodniť prezentované edukačné postupy,

B (92 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, pri zdôvodňovaní aplikačných návrhov sa vyskytujú minimálne nepresnosti,

C (84 – 77 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám, nižšia úroveň sa prejavuje v porozumení súvislostí v kontexte aplikačných návrhov vzdelávacích aktivít, postupov a súvisiacich výtvarných činností,

D (76 – 69 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent neúplne ovláda teóriu, v aplikovaní didaktických rozhodnutí a metodických postupov v rozvíjaní výtvarnej výchovy sa vyskytujú výraznejšie nepresnosti,

E (68 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent v poznaní a aplikovaní didaktických a metodických postupov v rozvíjaní výtvarnej výchovy dosahuje nízku úroveň so značnými nepresnosťami,

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca naviac) – vedomosti a zručnosti študenta sú pod hranicou splnenia minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

- Umenie a kultúra – súčasť vzdelávacej oblasti výtvarná výchova. Cieľ, obsah a štruktúrovanie kurikulárnych dokumentov pre predprimárnu a voľnočasovú edukáciu v zameraní na výtvarnú výchovu.

- Námet, obsah výtvarnej činnosti. Spracovanie námetu a možnosti reflexie na výtvarný artefakt. Pedagogický význam spätnej väzby výtvarnej činnosti v predprimárnej a voľnočasovej edukácii.

- Vývinové štádia výtvarného prejavu. Štruktúrovanie štádií výtvarného prejavu a jeho typické charakteristiky. Grafický typ ľudskej postavy. Súčinnosť kognitívneho vývinu a vývinu výtvarného prejavu a jeho pedagogický význam. Príklady z praxe.

- Znaky detského výtvarného prejavu a ich charakteristika. Výskyt a spôsob zaznamenávania konkrétnych tvarov a grafických prvkov vo výtvarnom prejave dieťaťa. Príklady z praxe.

- Pedagogické diagnostikovanie výtvarného prejavu prostredníctvom testov. Kritériá pedagogického diagnostikovania v zameraní na proces a výtvarný produkt. Posúdenie výtvarného prejavu dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku v súčinnosti akceptácie zistení pri projektovaní následnej výtvarnej činnosti.

- Výtvarné techniky a materiály a ich uplatnenie vo výtvarnej výchove v predprimárnej a voľnočasovej edukácii. Možnosti a limity výberu výtvarných techník, materiálov a nástrojov pre dieťa predškolského a mladšieho školského veku. Hygienické a technické návyky pri realizácii výtvarných činností.

- Cieľ a obsah podoblasti grafomotorické predpoklady písania. Grafomotorika a jej postavenie v rámci výtvarných činností. Podoby rozvíjania grafomotoriky prostredníctvom experimentácie a imitácie v predprimárnej a voľnočasovej edukácii.

- Prezentovanie spracovaných priebežných výstupov výtvarných činností – reflektovanie a kritická analýza študentov.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Hlavným cieľom predmetu je, aby študent nadobudol teoretické vedomosti potrebné k poznaniu a porozumeniu realizácii výtvarnej výchovy v predprimárnej a voľnočasovej edukácii. Na základe porozumenia predmetnej problematike študent dokáže vykonávať adekvátne didaktické rozhodnutia a uplatňovať metodické postupy v podobe preukázateľných zručností a kompetencií projektovať, realizovať a reflektovať výtvarný prejav dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku v predprimárnej a voľnočasovej edukácii.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné vedomosti:

- pozná aktuálne platné kurikulum pre predprimárne a primárne vzdelávanie v oblasti výtvarná výchova a podoblasti grafomotorické predpoklady písania,

- má prehľad v pedagogickom diagnostikovaní výtvarného prejavu v období predškolského a mladšieho školského veku,

- orientuje sa v problematike grafomotoriky.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné zručnosti:

- ovláda základné výtvarné techniky využiteľné v predprimánej edukácii a voľnočasových výtvarných aktivitách,

- dokáže prezentovať spracované návrhy výtvarnej činnosti.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné kompetencie, vrátane prenositeľných spôsobilostí:

- dokáže naprojektovať vzdelávaciu aktivitu v zameraní na výtvarnú činnosť,

- dokáže odborne diskutovať, argumentovať a klásť otázky,

- dokáže kriticky posudzovať a zdôvodňovať návrhy didaktických postupov vzdelávacích aktivít,

- dokáže syntetizovať obsah predmetu, prepájať súčinné témy,

- dokáže uvažovať v súvislostiach.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

5 hodín prednáška + 5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne).

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby, 12 hodín samoštúdium,

spracovanie návrhu vzdelávacej aktivity výtvarnej činnosti v oblasti grafomotoriky 20 hodín,

spracovanie návrhu vzdelávacej aktivity vybranej podoblasti vzdelávacej oblasti výtvarná výchova a praktické zrealizovanie výtvarného námetu 25 hodín,

príprava na priebežný test 18 hodín,

príprava na záverečný test 35 hodín.

Spolu 120 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: prednáška (využitá pri prezentovaní každej témy predmetu), diskusia o preberanej téme (počas a po ukončení prednášky je realizovaná diskusia súvisiaca s témou), aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe (konkrétne didaktické rozhodnutia a metodické postupy budú podnetmi k hľadaniu možností realizácie v praxi v prepájaní so vzdelávacou oblasťou výtvarná výchova a podoblasťou grafomotorické predpoklady písania z oblasti jazyk a komunikácia), e-learning (využívanie Moodle, spravidla vypracovanie priebežného a záverečného testu, vkladanie spracovaných výstupov), riešenie problémových úloh študentmi (využitá pri viacerých témach, priestor navrhovať a kriticky zdôvodňovať opodstatnenosť didaktických rozhodnutí a postupov v rozvoji dieťaťa vo výtvarnej výchove).

Odporúčaná literatúra:

Kožík Lehotayová, B. (2022). Rozvíjanie grafomotoriky v predškolskom veku. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.

Lehotayová, B., & Valachová, B. (2018). Teoreticko-výskumná paradigma grafomotoriky v materskej škole. Banská Bystrica: Belianum. (vybrané kapitoly).

Valachová, D. (2021). VytUm. Bratislava: Univerzita Komenského: Dostupné na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Veda/5_OP_ludske_zdroje/metodiky_ucprax/kvv/AFX7_VytUm_metodika_Valachova.pdf

Valachová D. (2021). Špecifiká výtvarných aktivít detí predškolského veku. Univerzita Komenského v Bratislave: Dostupné na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Veda/5_OP_ludske_zdroje/metodiky_ucprax/kvv/AFX7_Specifika_vytvarnych_aktivit_deti_predskolskeho_veku_Valachova.pdf

Minns, A. Výtvarná výchova. [online]. Bratislava: ŠPÚ, 2016. Dostupné na: http://www.statpedu.sk/files/sk/svp/zavadzanie-isvp-ms-zs-gym/materska-skola/vytvarna_vychova.pdf

ŠVP pre predprimárne vzdelávanie. ŠVP pre primárne vzdelávanie.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet je ukončený hodnotením, ktoré pozostáva z dvoch priebežných aplikačných zadaní, priebežného a záverečného testu.

Za priebežné zadania – aplikačné výstupy, ktoré predstavujú súčasť vedenia predmetového portfólia študenta, možno získať celkovo maximálne 50 bodov. Aplikačné výstupy budú obsahovať:

- návrh vzdelávacej aktivity výberom vzdelávacieho štandardu podoblasti grafomotorické predpoklady písania v podobe podrobne rozpracovanej prípravy, jeho prezentácie a analýzy (maximálne 20 bodov),

- návrh vzdelávacej aktivity výberom podoblasti vzdelávacej oblasti výtvarná výchova, ktorý by mal mať podobu originálne spracovaného námetu. Súčasťou priebežného výstupu je aj vlastná realizácia výtvarného produktu z návrhu vzdelávacej aktivity (maximálne 30 bodov).

Priebežný test overí úroveň zvládnutia obsahu tematiky. Za vypracovaný priebežný test môže študent získať maximálne 20 bodov.

Záverečný test overí úroveň zvládnutia obsahu predmetu, prepájanie teoretických a aplikačných rovín spätých so vzdelávacou oblasťou výtvarná výchova a podoblasťou grafomotorické predpoklady písania zo vzdelávacej oblasti jazyk a komunikácia (maximálne 30 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 93 bodov, výborne – vynikajúce výsledky) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, aplikuje porozumenie v prezentovaní didaktických rozhodnutí a metodických postupov, dokáže kriticky zdôvodniť prezentované edukačné postupy,

B (92 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám a ich súvislostiam, pri zdôvodňovaní aplikačných návrhov sa vyskytujú minimálne nepresnosti,

C (84 – 77 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent ovláda teóriu, rozumenie teoretickým východiskám, nižšia úroveň sa prejavuje v porozumení súvislostí v kontexte aplikačných návrhov vzdelávacích aktivít, postupov a súvisiacich výtvarných činností,

D (76 – 69 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent neúplne ovláda teóriu, v aplikovaní didaktických rozhodnutí a metodických postupov v rozvíjaní výtvarnej výchovy sa vyskytujú výraznejšie nepresnosti,

E (68 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent v poznaní a aplikovaní didaktických a metodických postupov v rozvíjaní výtvarnej výchovy dosahuje nízku úroveň so značnými nepresnosťami,

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca naviac) – vedomosti a zručnosti študenta sú pod hranicou splnenia minimálnych kritérií na udelenie úspešného hodnotenia.

slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

- Umenie a kultúra – súčasť vzdelávacej oblasti výtvarná výchova. Cieľ, obsah a štruktúrovanie kurikulárnych dokumentov pre predprimárnu a voľnočasovú edukáciu v zameraní na výtvarnú výchovu.

- Námet, obsah výtvarnej činnosti. Spracovanie námetu a možnosti reflexie na výtvarný artefakt. Pedagogický význam spätnej väzby výtvarnej činnosti v predprimárnej a voľnočasovej edukácii.

- Vývinové štádia výtvarného prejavu. Štruktúrovanie štádií výtvarného prejavu a jeho typické charakteristiky. Grafický typ ľudskej postavy. Súčinnosť kognitívneho vývinu a vývinu výtvarného prejavu a jeho pedagogický význam. Príklady z praxe.

- Znaky detského výtvarného prejavu a ich charakteristika. Výskyt a spôsob zaznamenávania konkrétnych tvarov a grafických prvkov vo výtvarnom prejave dieťaťa. Príklady z praxe.

- Pedagogické diagnostikovanie výtvarného prejavu prostredníctvom testov. Kritériá pedagogického diagnostikovania v zameraní na proces a výtvarný produkt. Posúdenie výtvarného prejavu dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku v súčinnosti akceptácie zistení pri projektovaní následnej výtvarnej činnosti.

- Výtvarné techniky a materiály a ich uplatnenie vo výtvarnej výchove v predprimárnej a voľnočasovej edukácii. Možnosti a limity výberu výtvarných techník, materiálov a nástrojov pre dieťa predškolského a mladšieho školského veku. Hygienické a technické návyky pri realizácii výtvarných činností.

- Cieľ a obsah podoblasti grafomotorické predpoklady písania. Grafomotorika a jej postavenie v rámci výtvarných činností. Podoby rozvíjania grafomotoriky prostredníctvom experimentácie a imitácie v predprimárnej a voľnočasovej edukácii.

- Prezentovanie spracovaných priebežných výstupov výtvarných činností – reflektovanie a kritická analýza študentov.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Hlavným cieľom predmetu je, aby študent nadobudol teoretické vedomosti potrebné k poznaniu a porozumeniu realizácii výtvarnej výchovy v predprimárnej a voľnočasovej edukácii. Na základe porozumenia predmetnej problematike študent dokáže vykonávať adekvátne didaktické rozhodnutia a uplatňovať metodické postupy v podobe preukázateľných zručností a kompetencií projektovať, realizovať a reflektovať výtvarný prejav dieťaťa predškolského a mladšieho školského veku v predprimárnej a voľnočasovej edukácii.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné vedomosti:

- pozná aktuálne platné kurikulum pre predprimárne a primárne vzdelávanie v oblasti výtvarná výchova a podoblasti grafomotorické predpoklady písania,

- má prehľad v pedagogickom diagnostikovaní výtvarného prejavu v období predškolského a mladšieho školského veku,

- orientuje sa v problematike grafomotoriky.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné zručnosti:

- ovláda základné výtvarné techniky využiteľné v predprimánej edukácii a voľnočasových výtvarných aktivitách,

- dokáže prezentovať spracované návrhy výtvarnej činnosti.

Po absolvovaní predmetu nadobudne študent nasledovné kompetencie, vrátane prenositeľných spôsobilostí:

- dokáže naprojektovať vzdelávaciu aktivitu v zameraní na výtvarnú činnosť,

- dokáže odborne diskutovať, argumentovať a klásť otázky,

- dokáže kriticky posudzovať a zdôvodňovať návrhy didaktických postupov vzdelávacích aktivít,

- dokáže syntetizovať obsah predmetu, prepájať súčinné témy,

- dokáže uvažovať v súvislostiach.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností a organizačná forma:

5 hodín prednáška+5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne)

Pracovná záťaž študenta: 10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; práca na priebežných úlohách (18 hodín), príprava na úlohy realizované v rámci seminárov (15 hodín); príprava na priebežný test (25 hodín); vypracovanie seminárnej práce v podobe min. 7-10 A4 na aktuálne témy vývinovej psychológie (20 hodín); skupinová práca s literatúrou a prezentácia pred skupinou (15 hodín); príprava na záverečný test (35 hodín); spolu 150 hodín

Vyučovacie metódy: prednáška, heuristické metódy, skupinová diskusia, práca v skupinách, analýza výskumných zistení s multimediálnou podporou, analýza problémových situácií, riadené samoštúdium a práca s odborným textom.

Povinná literatúra

Jursová Zacharová, Z. (2021). Od narodenia po maturitu. Poznatky vývinovej psychológie v kontexte vzdelávania. Univerzita Komenského v Bratislave.

Odporúčaná literatúra

Šramová, B. (2007). Osobnosť v procese ontogenézy. Melius, 2007. (vybrané časti)

Vágnerová, M. (2012). Vývojová psychologie. Dětství a dospívaní. Karolinum.

periodiká

Developmental Psychology Journal: https://www.apa.org/pubs/journals/dev

Child Development: https://srcd.onlinelibrary.wiley.com/journal/14678624

Psychológia a patopsychológia dieťaťa: https://vudpap.sk/x/cinnosti-vudpap/informacna-a-edicna-cinnost/casopisy-vudpap/papd/

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia

V priebehu semestra budú dve písomné previerky s možnosťou získať 15 bodov (15 uzatvorených otázok), študenti vypracujú seminárnu prácu v rozsahu 7-10 AH (15 bodov) a odprezentujú seminárnu prácu interaktívnym spôsobom v rozsahu max 10 minút (10 bodov).

Skúška bude pozostávať z písomnej časti (30 otvorených a uzatvorených otázok) (50 bodov).

Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Pre hodnotenie A má študent správne osvojené poznatky vývinovej psychológie, dokáže ich kriticky zhodnotiť, aplikovať najmä v pedagogickej praxi a prepojiť s poznatkami ďalších disciplín, študent je schopný samostatného štúdia, dokáže uvažovať o vývinovo-psychologických otázkach, vie odlíšiť, čo v ktorom období života dieťa dokáže urobiť, čomu dokáže porozumieť a je schopný navrhnúť odporúčania pre efektívne fungovanie vzdelávacích procesov v rôznych vývinových obdobiach.

Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, správne si osvojil väčšinu poznatkov vývinovej psychológie, dokáže ich kriticky zhodnotiť a aplikovať v pedagogickej praxi. Zároveň bol študent schopný samostatného štúdia, vie odlíšiť, čo v ktorom období života dieťa dokáže urobiť, čomu dokáže porozumieť a je schopný navrhnúť odporúčania pre efektívne fungovanie vzdelávacích procesov v rôznych vývinových obdobiach.

Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti z vývinovej psychológie sú na dobrej úrovni, dokáže ich zhodnotiť, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť, no dokáže uviesť aspoň v prípade niektorých príklady ako i navrhnúť odporúčania pre efektívne fungovanie vzdelávacieho procesu vzhľadom na vývinové obdobie, v ktorom sa dieťa/žiak nachádza..

Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, objavujú sa nedostatky v kritickej analýze informácií, po nasmerovaní dokáže navrhnúť odporúčania pre efektívne fungovanie vzdelávacích procesov v rôznych vývinových obdobiach.

Hodnotenie E znamená, že študent sa orientuje v základných poznatkoch a pojmoch vývinovej psychológie, dokáže pomenovať oblasti jej aplikácie v bežnom živote či pedagogickej praxi, nadobudnuté poznatky dokáže aspoň na minimálnej úrovni prepojiť s poznatkami ďalších predmetov, len v minimálnej miere vie navrhnúť odporúčania pre efektívne fungovanie vzdelávacích procesov v rôznych vývinových obdobiach.

Hodnotenie Fx sa udelí študentovi, ktorý má nedostatočne osvojené poznatky vývinovej psychológie a jeho výsledky si vyžadujú ďalšiu prácu a štúdium.

slovenský, český jazyk a anglický jazyk

Stručná osnova predmetu:

- Predmet, metódy výskumu vo vývinovej psychológii a jej vzťah k príbuzným disciplínam.

- Všeobecná charakteristika psychického vývinu: klasifikácia vývinových zmien a procesov, činitele psychického vývinu, vývinová norma, otázky periodizácie psychického vývinu.

- Aktuálne teoretické modely psychického vývinu v kontexte vývoja disciplíny a nových trendov výskumu a jeho výsledkov: endogenistické, exogenistické a interakčné modely psychickej ontogenézy.

- Motorika a jej význam v celkovom psychickom vývine: zákony a priebeh vývinu hrubej a jemnej motoriky, ich vzťah k celkovému psychickému vývinu. Hra a kresba a jej miesto v psychickom vývine (vývin a charakteristika hry a kresby v kontexte motorického, kognitívneho a sociálneho vývinu).

- Kognitívny vývin: vývin kognitívnych psychických funkcií i vo vzťahu k základných teoretickým koncepciám (vnímanie, pozornosť, pamäť, predstavivosť, myslenie, reč a jej význam pre celkový psychický vývin, ľudské konanie a regulácia správania).

- Vývin osobnosti: formovanie self a psychickej identity (obraz seba, seba-hodnotenie), potrieb, hodnôt a záujmov a ich formujúce činitele (rodina, škola, vrstovnícka skupina, priatelia, kultúra) a poznatkový prínos hlavných teórií vývinu osobnosti. Budovanie interpersonálnej väzby (vzťahová väzba / attachment): teória a empirické poznatky.

- Vývin citov: Etapy a činitele vývinu citov v kontexte socializácie (diferenciácia emócií a ich prejavu, emočná inteligencia, emočná regulácia s ohľadom na stupne ontogenézy). Psychosexuálny vývin: fyzické a psychické zložky ľudskej sexuality a jej vývin (psychosexuálna orientácia, rod, rodová rola, koncept gender a ontogenéza).

- Sociálny vývin: vývin sociálneho self, sociálneho porozumenia a sociálnych vzťahov a socializácie jednotlivca (procesy socializácie v kontexte ontogenézy a kritickej sociálnej skupiny - rodiny, školy, hrovej /vrstovníckej skupiny, kolektív s ohľadom na aktuálne sociálno-kultúrne výzvy).

- Morálny vývin: psychologické koncepcie morálneho vývinu (podmienky a vývinové etapy, morálne usudzovanie a morálne konanie /prosociálne správanie, morálny charakter, morálne hodnoty, morálne cítenie a morálna identita; sebadisciplína a empatia).

- Metódy hodnotenia vývinu: vývinové screeningy a škály a ich diagnostické možnosti, stránky školskej zrelosti.

Výsledky vzdelávania:

Ciele a výstupy vzdelávania:

Cieľom predmetu je objasniť základné teoretické poznatky z vývinovej psychológie, vysvetliť odlišnosti jednotlivých vývinových období v súvislosti s pedagogickou praxou. Študenti budú mať kriticky osvojené (v miere ako je uvedené v stupnici hodnotenia vyššie) aktuálne teoretické a empirické poznatky z vývinovej psychológie ako základnej psychologickej disciplíny (o. i. predmet a metódy výskumu v ontogenetickej psychológii, pojmový systém vývinovej psychológie, interdisciplinárne a transdisciplinárne vzťahy a možnosti aplikácie; teórie a modely psychického vývinu, zákony psychického vývinu; podmienky a charakteristiky priebehu vývinových zmien jednotlivých psychických funkcií, osobnosti a sociálnej kompetencie v kontexte celoživotnej ontogenézy človeka; základné psychologické metódy a techniky hodnotenia vývinovej úrovne; aktuálne oblasti výskumu a vývoja vo vývinovej psychológii a ich výsledky). Študenti by mali využiť nadobudnuté poznatky pri štúdiu ďalších predmetov svojho študijného programu, ako aj v praxi pri práci s deťmi predškolského veku a mladšieho školského veku.

Študenti získajú okrem teoretických poznatkov aj schopnosť porovnávať a kriticky vyhodnocovať odborné a vedené informácie a rôzne informačné zdroje, sú schopní reprodukovať odborné poznatky, grafy a tabuľky a tiež aplikovať poznatky a osvojené poznatky do situácií v reálnom živote, sú schopní nachádzať v názoroch a myšlienkových úvahách logické súvislosti a diferencovať jednotlivé poznatky, vyhodnocovať ich a následne prezentovať. Tiež si rozvíjajú organizačné a digitálne zručnosti pri práci s modernými informačnými technológiami.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností a organizačná forma:

5 hodín prednáška+5 hodín seminár, spolu za semester 10 hodín, kombinovanou formou (primárne dištančne).

Pracovná záťaž študenta:

10 hodín priamej výučby; 12 hodín samoštúdium; 58 hodín príprava na priebežné zadania; 40 hodín príprava na záverečné hodnotenie. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: výkladovo – ilustratívne metódy (vysvetľovanie, prednáška); dialogické metódy (diskusia o prebranej téme, dialóg, konzultácie); analogické napodobňovanie; rozprávanie podľa obrázka; objasňovanie významu slov; brainstorming; demonštračné metódy, metóda písomných prác, aplikačné metódy.

Odporúčaná literatúra:

BEJDÁKOVÁ, S. a kol. 2018. Školní zralosť a komunikácia. Praha : Dr. Jozef Raabe.

FINDRA, J. 2013. Jazyková komunikácia a kultúra vyjadrovania. Martin : Osveta, 2013.

MIKULÁŠTÍK, M. 2003. Komunikační dovednosti v praxi. Praha : Grada.

PRŮCHA, J. 2011. Dětská řeč a komunikace. Poznatky vývojové psycholingvistiky. Praha : Grada.

VALÁŠKOVÁ, M., PETROVÁ, Z. 2007. Jazyková a literárna gramotnosť v materskej škole: teoretické súvislosti a možnosti jej rozvíjania. Bratislava: Renesans.

Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. 2016. Bratislava :

Štátny pedagogický ústav.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:

Predmet pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia. Priebežné hodnotenie sa skladá z troch čiastkových úloh. Študent má za úlohu samostatne vypracovať aktualitu, aktivitu a výťah z odborného textu. Záverečné hodnotenie predstavuje písomný test. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 bodov z maximálneho možného hodnotenia predmetu.

Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 40bodov/60bodov.

Špecifikácia podmienok ukončenia predmetu:

• AKTUALITA (20 bodov): názov a obsah aktuality korešponduje s aktuálnym dianím v oblasti školstva a vzdelávania (napr. projekt Múdre hranie pre materské školy, novela školského zákona, financovanie nákupu kníh a učebníc, web Učíme na diaľku a iné).

• AKTIVITA (10 bodov): študent si zvolí a opíše 1 aktivitu (hru, cvičenie) zameranú na rozvoj komunikačných kompetencií dieťaťa.

• VÝŤAH Z ODBORNÉHO TEXTU (10 bodov): študent vypracuje výťah z kapitoly knihy, ktorej naskenovanú verziu nájde v priečinku programu Moodle.

• TEST (max. 60 bodov): obsahom skúšky (testu) sú jednotlivé prednášky z predmetu Základy komunikačnej gramotnosti.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky): študent má systematický, ucelený a komplexný súbor vedomostí z oblasti komunikačnej gramotnosti, vie pohotovo a spontánne reagovať počas prednášok na vyučujúceho výzvy, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Študent sa v istej miere spolupodieľa na tvorbe výučby, vnáša do nej vlastné skúsenosti a postrehy z praxe. Čiastkové zadania má vypracované na vynikajúcej úrovni a vie ich výstižne písomnou aj ústnou formou prezentovať.

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard): študent ovláda zákonitosti a princípy komunikačnej gramotnosti s menšími nedostatkami, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie pohotovo reagovať počas prednášok na vyučujúceho výzvy, študent je sám iniciatívny a kladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Úroveň spracovania jeho čiastkových výstupov je na veľmi dobrej úrovni, s menšími nedostatkami.

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca): študent ovláda zákonitosti a princípy komunikačnej gramotnosti na priemernej, teda dobrej úrovni, má nadobudnuté kľúčové kompetencie, vie reagovať počas prednášok na vyučujúceho výzvy. Študent dokáže spoľahlivo a tvorivo nadobudnuté poznatky aplikovať do didaktickej praxe.

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky): študent ovláda učivo na uspokojivej úrovni. Teóriu síce ovláda s menšími medzerami, no nevie ju spoľahlivo aplikovať do riešenia praktických skúseností. Počas výučby nie je aktívny, neprináša nové nápady, zastáva rolu pasívneho pozorovateľa. U študenta prevláda skôr memorizovanie na rozdiel od kritického uvažovania.

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá): študent ovláda iba minimálne zákonitosti a princípy základov komunikačnej gramotnosti. Študent sám nie je iniciatívny a nekladie otázky v kontexte riešenej problematiky. Svoje teoretické poznatky nedokáže uplatniť v praktickej rovine, nemá odporúčania pre správne možnosti riešenia. Nedokáže sformulovať základné informácie o probléme a jeho riešení.

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše): ak sa študent prihlásil na termín skúšky, neodhlásil sa z neho a nedostavil sa naň, je povinný sa ospravedlniť prostredníctvom univerzitnej elektronickej pošty príslušnému vyučujúcemu najneskôr do troch pracovných dní po termíne skúšky. Ak tak študent neučiní alebo vyučujúci jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu skúšky je hodnotený známkou FX.

Slovenský a český jazyk.

Stručná osnova predmetu:

Študent – budúci učiteľ predprimárneho vzdelávania podlieha kompetenčnému profilu učiteľa, ktorý je vo všeobecnosti platný pre učiteľov na Slovensku. V tomto poňatí kompetencií učiteľa môžeme

jeho kvalifikačnú kompetenciu rozvíjať prostredníctvom nasledovného okruhu téz:

- Gramotnosť. Kľúčové pojmy: akulturácia, socializácia, kultúrna gramotnosť. Premeny vnímania pojmu gramotnosť. Definovania gramotnosti, IRA, Okruhy definovania gramotnosti. Bázová gramotnosť, trívium, funkčná gramotnosť, nefunkčná gramotnosť.

- Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách z pohľadu gramotnosti. Komunikačná gramotnosť v komplexnom chápaní rôznych gramotností. Komunikácia, komunikátor, komunikant, komuniké, komunikačný kanál. Jazykové kompetencie a komunikačné kompetencie. Študent nadobudne komunikačné schopnosti ako „stavebné kamene“, ktoré vytvárajú globálnu sociálnu kompetenciu. Tieto základné schopnosti môžu mať tri formy: odovzdávajú podnety („expresivita“), prijímajú podnety („senzitivita“) a regulujú alebo riadia komunikačné procesy.

- Charakteristika predškolského obdobia z pohľadu komunikačnej gramotnosti. Všeobecná charakteristika dieťaťa predškolského veku. Kresba, hra, rozprávky.

- Vývin verbálnych schopností. Rozvoj komunikačných kompetencií. Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie - analýzy z pohľadu jazykovej a komunikačnej gramotnosti – Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia. Študent dokáže aplikovať prvky verbálnej komunikácie, na rozdiel od neverbálnej, ktorá je podstatne bohatšia a zahŕňa procesy, ktoré konštituujú tzv. „sociálny život jednotlivca“. Sociálnou expresivitou nadobudne sociálnu schopnosť, čím prispieva aj k upútaniu a udržaniu pozornosti ostatných ľudí v sociálnom vzťahu.

- Charakteristika raného školského veku z pohľadu komunikačnej gramotnosti. Školská zrelosť/pripravenosť/spôsobilosť. Vývin zrakového vnímania. Vývin fonologickej percepcie. Vývin jazykových kompetencií. Zvládnutie tlačeného a písaného písma. Vývin čítania, čitateľská gramotnosť (fázy). Pisateľská gramotnosť (fázy). Štátny vzdelávací program pre primárne vzdelávanie - analýzy z pohľadu jazykovej a komunikačnej gramotnosti - Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia.

- Rozvoj komunikačných kompetencií dieťaťa predškolského veku. Verbálna komunikácia (aktívne počúvanie a hovorenie, grafická podoba jazyka) a neverbálna komunikácia (haptika, mimika, proxemika, gestika, posturika, kinetika).

- Pre-gramotnosť, prirodzene vynárajúca sa gramotnosť. Jazyková gramotnosť (reč, jazyk a komunikácia), jazykové kompetencie (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie). Jazyk (fónický, lexikálny, morfologický, syntaktický, štylistický) a reč. Model vývinu pregramotnosti A. Van Kleeckovej.

- Literárna gramotnosť (čitateľská gramotnosť), rozvoj literárnej gramotnosti. ŠVP pre predprimárne a ŠVP primárne vzdelávanie – vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia z pohľadu jazykových a komunikačných kompetencií (práca s textom ŠVP).

- Stimulácia rozvoja detskej reči (v predškolskom období a v období ranného školského veku). Stimulácia rozvoja detskej reči (rodina, materská škola, základná škola). Vývinové špecifiká a faktory ovplyvňujúce proces učenia sa dieťaťa predškolského veku pri osvojovaní reči. Odporúčania, ako rozvíjať jazykovú gramotnosť dieťaťa raného školského veku dieťaťa.

- Vybraté metódy rozvoja detskej reči. Slovné metódy rozvoja detskej reči (rozprávanie, rozhovor, atď.). Dramatické hry v rečovom rozvoji detí (dramatická hra, rečový rozvoj prostredníctvom dramatickej hry). Ďalšie metódy podporujúce rozvoj komunikačných kompetencií.

- Pedagogické diagnostikovanie komunikačných kompetencií detí v predškolskom veku. Zisťovanie, identifikovanie, charakterizovanie a hodnotenie úrovne komunikačných kompetencií detí. Študent dokáže v kontexte verbálnej a neverbálnej komunikácie pozorovať deti pri učení sa, riešení problémov a správaní sa v detskom kolektíve.

Výsledky vzdelávania:

Absolvovaním predmetu by mal študent rozumieť základným teoretickým východiskám komunikácie, komunikačnej gramotnosti, so špecifickým zreteľom na problematiku komunikačnej, resp. jazykovej a literárnej gramotnosti detí predškolského veku. Získaním elementárnych vedomostí a zručností by mal študent vedieť navrhnúť a realizovať výchovno-vzdelávacie činnosti tak, aby boli rozvíjané komunikačné kompetencie u detí predprimárneho stupňa vzdelávania. Študent nadobudne komunikatívne a sociálno-interakčné kompetencie, teda schopnosti nevyhnutné na pracovný a spoločenský život, ktoré im v konkrétnych situáciách umožnia primerane ústne a písomne sa vyjadrovať, spracovávať a využívať písomné materiály, znázorňovať, vysvetľovať a riešiť problémové úlohy a situácie komplexného charakteru, čítať, rozumieť a využívať text. Študent je schopný aplikovať nadobudnuté vedomosti a zručnosti v praxi, projektovať, zorganizovať, zrealizovať aktivity, vyhodnotiť svoju prácu i prácu detí. Má predpoklady na ďalší odborný, profesionálny i osobnostný rozvoj, inováciu práce i prehlbovanie vedomostí a zručností. Je prístupný a otvorený novým trendom a metódam v danej profesii. Študent bude svoje profesijné a komunikačné kompetencie nadobúdať a rozvíjať aj prostredníctvom digitálnych technológií, ktoré budú súčasťou vyučovacieho procesu a tvorby čiastkových úloh.