2 hodiny prednáška /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (4 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 50 hodín príprava na skúšku. Spolu 102 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; e-learning.
IVANIČ, P. – PINTÉROVÁ, B.: Kapitoly z dejín Slovenska v stredoveku. Vysokoškolská učebnica. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2020 (recenzoval J. Nemeš).
ČAPLOVIČ, D. – LUKAČKA, J. – ČIČAJ, V. – KOVÁČ, D. – LIPTÁK, Ľ.: Slovenské dejiny. Bratislava : AEP, 2000.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J. – KOŽIAK, R. (eds.): Pohanstvo a kresťanstvo. Bratislava: Chronos, 2004.
KUČERA, M.: Slovenské dejiny I. Od príchodu Slovanov do roku 1526. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011.
MANNOVÁ, E. a kol.: Krátke dejiny Slovenska. Bratislava : AEPress, 2003.
ŠKVARNA, D. a kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : SPN, 2006.
50 % priebežného a 50 % záverečného hodnotenia. Priebežné hodnotenie bude spočívať v písomnom teste v rámci poslednej prednášky, z ktorého môže študent získať max. 40 bodov, čo je 40 % celkového hodnotenia. 10 % priebežného hodnotenia môže študent získať za aktívny prístup v priebehu semestra, ktorý bude spočívať napr. v kladení otázok v rámci diskusie po jednotlivých prednáškach. V skúškovom období študent absolvuje ústnu skúšku. V rámci ústnej skúšky si študent vytiahne dve otázky, prvú zo širšej historickej problematiky a druhú zameranú na konkrétny problém. Maximálne bodové ohodnotenie oboch častí skúšky je 50 + 50 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť).
slovenský jazyk
- Chronológia vývoja stredoveku na Slovensku.
- Otázka pôvodu Slovanov a ich výskytu na našom území.
- Samova ríša. Nitrianske kniežatstvo.
- Veľká Morava. Osobnosti Veľkej Moravy. Byzantská misia.
- Otázka zániku Veľkej Moravy a vzniku Uhorského kráľovstva.
- Uhorsko (osobitne dnešné Slovensko) za vlády dynastie Arpádovcov.
- Uhorsko (osobitne dnešné Slovensko) za vlády dynastie Anjouovcov.
- Ľudovít I., ideál rytierskeho kráľa.
- Žigmund Luxemburský a Matej Korvín na uhorskom tróne.
- Dynastia Jagelovcov a bitka pri Moháči.
- Stredoveká kultúra v Uhorsku (osobitne na dnešnom Slovensku).
50/50
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými charakteristikami stredovekých dejín Slovenska. Študenti si osvoja poznatky o epoche od príchodu Slovanov do bitky pri Moháči v roku 1526. Na základe získaných vedomostí dokážu analyzovať základné kategórie stredovekej spoločnosti na Slovensku a jej zloženie. Naučia sa orientovať v politickej, hospodárskej, sociálnej, cirkevnej a kultúrnej problematike a prepájať ju analogicky so súčasnosťou. Získajú schopnosť kriticky myslieť a objektívne vyhodnotiť minulosť. Dokážu analyzovať toto historické obdobie, komparovať ho s vývojom v iných obdobiach a dospieť k syntetizujúcim záverom. Osobitný dôraz sa kladie na orientáciu v zložitejších problémoch dejín. Primeraná pozornosť bude venovaná aj historickým interpretáciám jednotlivých udalostí, ich rozlišovaniu a nadobudnutí schopnosti myslieť v širších súvislostiach.
2 hodiny prednáška/týždeň; spolu za semester
22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 35 hodín príprava na skúšku. Spolu 77 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme, heuristická metóda, metóda analýzy situácie, e-learning.
Povinná literatúra:
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 1997 (1. vydanie), 2001 (2. vydanie), 2003 (3. vydanie). Tam najmä strany 30 – 50 a od strany 146 heslá zamerané na dejiny stredoveku.
MÚCSKA, V. a kol.: Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek (od 5. storočia do polovice 11. storočia). Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
Odporúčaná literatúra:
GOFF, Le Jacques: Kultura středověké Evropy. Praha: Odeon l991.
GOFF, Le Jacques: Peníze a život. Praha: Argo 2005.
TYERMAN, Christoph: Svaté války. Dějiny křížových výprav. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2012.
ZELENKA, Jan: Beneficium et feudum. Praha: Historický ústav 2016.
40 % priebežného a 60 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test po ôsmej téme, z ktorého môže získať max. 30 bodov. V písomnom teste sa hodnotia nadobudnuté vedomosti o hlavných historických osobnostiach a základných udalostiach všeobecných dejín stredoveku z prvých ôsmich preberaných tém. V priebežnom hodnotení bude test predstavovať 30 %, 10 % študent získa za aktívny prístup na prednáškach. Tento aktívny prístup bude spočívať v položení aspoň jednej otázky vyučujúcemu z prebiehajúcej výučby. V skúškovom období absolvuje študent ústnu skúšku, z ktorej môže získať max. 60 bodov. V rámci ústnej skúšky si študent bude ťahať dve otázky. Jedna bude z problematiky obdobia do roku 1100, druhá bude z problematiky od roku 1101 do roku 1492. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nazhromaždí menej ako 59 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť). Vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení úloh.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní historických udalostí slabšie).
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie dostatočne kriticky a konštruktívne zhodnotiť)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť. Má slabé prierezové vedomosti.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť. Nemá prierezové vedomosti.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
- Zánik Západorímskej ríše. Huni. Vandali. Vizigóti. Ostrogóti. Longobardi. Burgundi. Avari. Gepidi. Bavori.
- Včasný stredovek do rozdelenia Karolínskej ríše. Verdunská zmluva (843). Vznik európskych „veľkých národov“.
- Byzantská ríša. Ortodoxná cirkev.
- Slovania v ranom stredoveku vo svetle prameňov. Vznik slovanských štátov. Normanská expanzia.
- Stredoveké kresťanstvo. Rehole – ich význam a postavenie v stredovekej spoločnosti. Boj o investitúru. Biskupstvá. Stredoveká vzdelanosť. Univerzity.
- Križiacke vojny. Avignonské zajatie pápežov a veľký rozkol.
- Mohamed a vznik Arabskej ríše. Život a kultúra v ríši umájjovskej a abbásovskej. Vláda Umájjovcov na Pyrenejskom polostrove.
- Politické koncepcie v stredovekej Európe. Dejiny Anglicka, Francúzska a Svätej rímskej ríše. Hierarchické usporiadanie stredovekej spoločnosti Jednotlivec a spoločnosť. Mongolská ríša.
- Renesancia, humanizmus. Pohľad na politické dianie na Apeninskom polostrove.
- Mimoeurópske civilizácie. Zámorské objavy od roku 1415 do roku 1492.
- Hospodárske dejiny stredoveku. Každodennosť v historickom procese.
50/50
Cieľom predmetu je oboznámenie so základnými charakteristikami stredovekého sveta a jeho špecifík od zániku Západorímskej ríše (r. 476 ) do objavenia Ameriky (r. 1492). Na základe získaných vedomostí študenti dokážu analyzovať základné kategórie stredovekej spoločnosti a jej myslenia. Oboznámia sa a budú sa vedieť zorientovať v zložitých dejinách stredoveku. Dokážu analyzovať stredovekú spoločnosť v Európe, zhodnotiť jej historický a kultúrny význam pre súčasnosť. Osobitný dôraz sa kladie na osvojenie vedomostí vo vývoji kresťanstva a islamu. Primeraná pozornosť bude venovaná aj dejinám islamu a mimoeurópskym civilizáciám.
2 hodina prednáška/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (4 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na diskusie, 68 hodín príprava skúšku. Spolu 100 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: monologické a dialogické metódy, problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning
Povinná literatúra:
Kolektív autorov: Dejiny Slovenska II. (1526 – 1848). Bratislava : SAV, 1987 .
BADA, Michal: Slovenské dejiny II. Bratislava : LIC, 2017.
MANNOVÁ, Elena a kol.: Krátke dejiny Slovenska. Bratislava 2004. – vybrané kapitoly
Kolektív autorov: Lexikón slovenských dejín. Bratislava : SPN, 2006 – vybrané heslá
KÓNYA, Peter a kol: Dejiny Uhorska. Prešov 2014.
Odporúčaná literatúra:
DANGL, Vojtech: Slovensko vo víre stavovských povstaní. Bratislava: SPN, 1986.
DANGL, Vojtech: Vojenské dejiny Slovenska. 2. zv. (1526 – 1711). Bratislava: MO SR, 1995.
HORVÁTH, Pavol - KOPČAN, Vojtech: Turci na Slovensku. Bratislava: SPN, 1971
KAMENICKÝ, Miroslav: Cestopisy informujúce o slovenskom baníctve zo 17. a 18. storočia. In: Európsky význam slovenského baníctva v stredoveku a novoveku. Banská Štiavnica, SBM, 2010, s. 22-27.
KAMENICKÝ, Miroslav: Uplatnenie absolventov Rímskeho kolégia a Nemecko-uhorského kolégia v Ríme v katolíckych cirkevných štruktúrach v Uhorsku v 17. a 18. storočí. In: Cirkev a náboženstvo v Uhorsku v ranom novoveku. Prešov, Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2020, s. 432-443
KONTLER, László: Dějiny Maďarska. Praha : Nakladatelství Lidové noviny 2001.
KOVÁČ, Dušan a kol.: Kronika Slovenska I. Bratislava: Fortuna Print, 1998.
SEGEŠ, Vladimír - VIŠVÁDER, František a kol.: Kniha kráľov : Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: SPN, 1998.
KÓNYA, Peter (ed.): Doba kuruckých bojov. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2014.
Leonard Stöckel a reformácia v strednej Európe. Prešov, Vydavateľstvo Prešovskej univerzity pre Biskupský úrad Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Bardejov, 2011.
40 % priebežného a 60 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v polovici semestra, z ktorého môže získať max. 30 bodov. Test bude zameraný na prebraté učivo. V priebežnom hodnotení bude test predstavovať 30 %, 10 % študent získa za aktívny prístup na prednáškach. Tento aktívny prístup bude spočívať v položení aspoň jednej otázky vyučujúcemu z prebiehajúcej výučby. V skúškovom období absolvuje ústnu skúšku. V rámci ústnej skúšky si študent bude ťahať dve otázky. Jedna otázka je prehľadová „veľká“ otázka. Druhá otázka je zameraná na konkrétne osobnosti a udalosti.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A ( 100 – 91 %, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (91 – 81 % veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80 – 72 % dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (71 – 66 % uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59 % a menej, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
- Habsburgovci a ich politika v Uhorsku v 16. storočí (od Ferdinanda I. do konca vlády Rudolfa II.): Boje Ferdinanda I. a Jána Zápoľského o uhorský trón - Reformy Ferdinanda I. a Maximiliána I. - Povstanie Štefana Bočkaja - Spor Rudolfa II. s bratom Matejom.
- Turecká expanzia v Uhorsku: Bitka pri Moháči - Turecká expanzia v 1. polovici 16. storočia - Výboje v 2. polovici 16. storočia - Pätnásťročná vojna - Od Žitavského mieru do začiatku invázie v 60. rokoch 17. storočia - Porážka Turkov pri Viedni a ich postupné vytlačenie z Uhorska.
Reformácia a protireformácia na území Slovenska v 16. a 17. storočí: Prenikanie reformácie na územie Uhorska - Podoba reformného učenia a cirkví - Protireformácia /dôsledky tridentského koncilu a pôsobenie jezuitského rádu v Uhorsku/ - Organizácia evanjelickej cirkvi - Zostrenie rekatolizácie za vlády Leopolda I.
- Uhorské stavovské povstania (od povstania Gabriela Bethlena po povstanie Františka II. Rákociho): Príčiny stavovských povstaní - Povstania ako súčasť tridsaťročnej vojny (Gabriel Bethlen a Juraj I. Rákoci) - Sprisahanie Františka Vešeléniho - Odboj Imricha Tököliho - Povstanie Františka II. Rákociho.
- Politický vývoj v Uhorsku po Satmárskom mieri - vláda cisára Karola VI. a kráľovnej Márie Terézie (1711 – 1780): Reformy Karola VI. - Vojny o rakúske dedičstvo (sliezske vojny) a sedemročná vojna - Osvietenské reformy Márie Terézie, zahraničná politika.
-Hospodársky vývoj v Uhorsku v 16. – 18. storočí: Vývoj feudálneho hospodárskeho systému - Počiatky kapitalistických vzťahov v podnikaní a výrobe - Baníctvo a hutníctvo na Slovensku - Remeselnícke cechy - Začiatky priemyselnej manufaktúrnej výroby - Obchod a merkantilistická politika.
- Ranonovoveká uhorská spoločnosť: Obyvateľstvo Uhorska a Slovenska - Jeho etnická podoba a sociálna štruktúra - Valašská kolonizácia a sťahovanie Slovákov do južných oblastí Uhorska - Postavenie slovenského etnika v Uhorsku v 16. ‒ 18. storočí.
- Duchovné a myšlienkové hnutia v 16. – 18. storočí: Humanizmus a reformné náboženské učenie - Najvýznamnejší uhorskí renesanční a barokoví spisovatelia a myslitelia - Reformačné a katolícke školstvo - Veda na Slovensku v 16. – 18. storočí - Výtvarné umenie a architektúra uhorskej renesancie a baroka, rozvoj slovenského etnika, slovenského povedomia v 16. – 18. storočí.
30/70
Študent získava potrebné znalosti a vedomosti o politickom, hospodárskom a sociálnom vývine Slovenska a jeho obyvateľov v novovekom Uhorsku v rokoch 1526 – 1780. Zámerom kurzu je oboznámiť študentov s dejinami Slovenska od moháčskej bitky po koniec vlády Márie Terézie, poskytnúť plastický obraz premeny spoločnosti počas dvoch storočí, zmeny v sociálnej štruktúre obyvateľstva na území dnešného Slovenska, podať vplyv európskych udalostí na národnouvedomovací proces slovenského etnika, príčiny vedúce k národnému obrodeniu. Študent získava prehĺbené vedomosti a znalosti o období novoveku v slovenských dejinách. Osvojí si informácie, na základe ktorých bude schopný kriticky myslieť a objektívne hodnotiť toto obdobie v kontexte uhorských dejín. Dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, v historických interpretáciách a dospievať k syntetizujúcim záverom. Študent si upevní komunikačné schopnosti potrebné na prezentovanie výsledkov svojej práce.
2 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 24 hodín, prezenčná metóda
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 13x2 hodiny priamej výučby ꞊ 26 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 30 hodín príprava na skúšku. Spolu 76 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme, metóda analýzy situácie, fixácia prednášaných informácií pomocou priebežného testu (po 7. téme), e-learning.
Povinná literatúra:
HROCH, Miroslav a kol.: Encyklopedie dějin novověku 1492 – 1815. Praha: Libri, 2005.
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 1997 (1. vyd.), 2001 (2. vyd.), 2003 (3. vyd.), s. 50 – 76. Od s. 146 heslá ku všeobecným dejinám novoveku.
KINDER, H. – HILGEMANN, W.: Encyklopedický atlas světových dějin. Praha : Lidové noviny, 1999.
KOLDINSKÁ-ŠEDIVÁ, M. – CERMAN, I. a kol.: Základní problémy studia raného novověku. Praha : Nakladatelství Lidové noviny/FFUK Praha, 2013.
Odporúčaná literatúra:
BĚLINA a kol.: Dějiny evropské civilizace II. Praha: Litomyšl, Paseka l995.
DEJINY Európy. Bratislava: Mladé letá l995.
FRANZEN, August: Malé církevní dějiny. Praha: Zvon 1995.
HONZÁK, P. a kol.: Evropa v proměnách staletí. Praha: Nakladatelství Libri, 1997.
NEMEŠ, Jaroslav: Z prameňov dejín raného novoveku. Učebné texty k 16. a 17. storočiu. Ružomberok: Verbum, 2012.
40 % priebežného a 60 % záverečného hodnotenia – test a ústna skúška. Študent absolvuje test po siedmej téme a ústnu skúšku v skúškovom období. V písomnom teste sa hodnotia vedomosti získané na prvých siedmich prednáškach. V priebežnom hodnotení bude test predstavovať 30 %, 10 % Študent získa za aktívny prístup na prednáškach. Tento aktívny prístup bude spočívať v položení aspoň jednej otázky vyučujúcemu z prebiehajúcej výučby. V rámci ústnej skúšky si študent vytiahne dve otázky. Jedna bude z historickej problematiky, druhá bude zameraná na niektorú z osobností ranonovovekých dejín. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nazhromaždí menej ako 59 bodov.
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť). Vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení úloh.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní historických udalostí slabšie).
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie dostatočne kriticky a konštruktívne zhodnotiť).
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť. Má slabé prierezové vedomosti).
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť. Nemá prierezové vedomosti).
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť).
slovenský a český jazyk
- Ako učiť o novoveku na školách.
- Raný novovek. Vysvetlenie pojmu. Chronológia.
- Zámorské objavy. Utváranie španielskeho koloniálneho panstva. Štyri plavby Krištofa Kolumba. Fernao Magalhaes. Počiatky anglických a francúzskych koloniálnych výbojov. Hospodárske a sociálne dôsledky zámorských objavov. Cenová revolúcia.
- Počiatky reformácie. Martin Luther. Druhá reformácia. Ulrich Zwingli. Ján Kalvín.
- Rekatolizácia. Protireformácia. Tridentský koncil. Konfesionalizácia. Disciplinizácia.
- Habsburgovci v 16. a 17. storočí. Anglicko v 16. storočí. Francúzsko v 16. storočí.
- Expanzia Osmanskej ríše v 16. a 17. storočí.
- Východná Európa v 16. a 17. storočí. Vznik Poľsko-Litovskej únie. Rusko v 16. a 17. storočí.
- Politické, hospodárske a kultúrne pomery v Európe koncom 16. a začiatkom 17. storočia.
- Tridsaťročná vojna. Anglická revolúcia. Absolutizmus Ľudovíta XIV.
- Rusko za vlády Petra I. Veľkého a Kataríny II. Európa 1714 – 1748 (aliančný systém), vznik a vývoj Pruska.
- Koloniálna expanzia v 17. a 18. storočí. Americká revolúcia.
- Politické, hospodárske a kultúrne pomery v Európe v druhej polovici 17. a v 18. storočí. Každodenný život ľudí v období novoveku.
50/50
Cieľom predmetu je oboznámenie študentov s obdobím novoveku (1492 – 1789). Študent nadobudne vedomosti a dokáže sa orientovať v otázkach zásadnej zmeny spoločnosti zo stredoveku k novoveku a v samotnej novovekej spoločnosti. Dokáže analyzovať a kategorizovať princípy fungovania spoločnosti, jej kultúrne a hospodárske dianie. Získa nové poznatky o zámorských objavoch, cenovej revolúcii a zmenách v hospodárskom a sociálnom živote novovekej spoločnosti. Bude sa vedieť orientovať v zložitej náboženskej situácii v časoch reformácie a po nej (konfesionalizácia, disciplinizácia. Oboznámi sa s príčinami a historickým miestom fenoménu absolutizmu v dejinách raného novoveku.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 3 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
3P (4 kredity): 11x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 66 hodín príprava na skúšku. Spolu 100 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: monologická metóda, diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning
Povinná literatúra:
LETZ, R.: Slovenské dejiny IV. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2010.
MATULA, P.: Dejiny Slovenska 1780 – 1847. Bratislava, 2013.
MATULA, P.: Dejiny Slovenska 1848 – 1866. Bratislava, 2021.
PODOLAN, P. – VIRŠINSKÁ, M.: Slovenské dejiny III. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2014.
Odporúčaná literatúra:
Dejiny Slovenska II. Bratislava : VEDA, 1987.
Dejiny Slovenska III. Bratislava : VEDA, 1992.
Dejiny Slovenska IV. Bratislava : VEDA, 1986.
KOVÁČ, D. a kol.: Slovensko v 20. storočí I. Na začiatku storočia. Bratislava : VEDA, 2004.
KOVÁČ, D. a kol.: Slovensko v 20. storočí II. Prvá svetová vojna. Bratislava : VEDA, 2008.
MANNOVÁ, E. (ed.): Krátke dejiny Slovenska. Bratislava : AEP, 2003.
MRVA, I.: Slovensko a Slováci v 2. polovici 19. storočia. Bratislava : Slovart, 2010.
80 % hodnotenia zo záverečnej skúšky vo forme testu a 20 % hodnotenia z aktívneho zapájania sa do diskusie v priebehu celého semestra, pričom tie študent získa v prípade, ak sa relevantne zapojí aspoň do jednej tretiny z diskusií. Študent absolvuje test na konci semestra. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 %, na získanie hodnotenia B najmenej 81%, na hodnotenie C najmenej 73 %, na hodnotenie D najmenej 66 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Študenti sa prierezovou formou oboznámia s dejinami Slovenska od konca 18. do začiatku 20. storočia. Sústreďuje sa na kľúčové problémy národných dejín dlhého 19. storočia. Približuje interpretácie prelomových období, pomôže spoločne odkrývať tabuizované témy, spoznať dobovú spoločnosť a jej osobnosti. Sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- Habsburská monarchia a Uhorsko na konci 18. a v prvej polovici 19. storočia. Vláda Jozefa II., Leopolda II., Františka I. a Ferdinanda V. Napoleonské vojny. Metternichov absolutizmus. Uvoľňovanie feudálnych vzťahov, výkupy poddaných z poddanstva. Počiatky priemyselného rozvoja. Maďarské reformné hnutie.
- Modernizácia slovenského národa. Bernolákovská a evanjelická koncepcia. Osobnosti.
- Druhá generácia slovenských obrodencov v 20. a 30. rokoch 19. storočia. Zjednocovanie katolíckeho a evanjelického tábora. Spolková činnosť. Najvýznamnejšie osobnosti.
- Zavŕšenie slovenského národnopolitického programu v 40. rokoch 19. storočia. Zjednotenie štúrovskej a najmladšej bernolákovskej generácie. Prijatie jednotného spisovného jazyka, kultúrne inštitúcie.
- Revolúcia 1848/49 v habsburskej monarchii a slovenský politický program. Marcová revolúcia. Slovanský zjazd. Slovenské dobrovoľnícke výpravy. Snahy o vytvorenie slovenskej korunnej krajiny.
- Obdobie neoabsolutizmu v 50. rokoch 19. storočia. Centralizmus a germanizmus. Problematika spisovného jazyka. Staroslováci a Mladoslováci.
- Politický vývoj habsburskej monarchie v období provizória. Rakúsko-uhorské vyrovnanie. Hospodársky vývoj monarchie a Uhorska po vyrovnaní.
- Slovenská politika v 60. a 70. rokoch 19. storočia. Memorandum, Matica slovenská a slovenské gymnáziá. Národnostný zákon. Stará a Nová škola slovenská. Hlavné osobnosti.
- Obdobie politickej pasivity. Snahy uhorských vlád o premenu Uhorska na jednorečový maďarský štát. Turčiansky Svätý Martin a Slovenská národná strana. Česko-slovenská spolupráca. Rusofilstvo a panslavizmus.
- Diferenciácia slovenských politických prúdov na prelome 19. a 20. storočia. Priemyselná revolúcia v Uhorsku, maďarský liberalizmus, rozvoj robotníckeho a sociálnodemokratického hnutia. Spolupráca nemaďarských národov v Uhorsku. Slovenská národná strana. Slovenská ľudová strana. Hlasisti a prúdisti. Agrárny prúd. Slovenská sociálno-demokratická strana.
- Slováci a prvá svetová vojna, vznik ČSR. Zmedzinárodnenie slovenskej otázky pred prvou svetovou vojnou. Hlavné centrá slovenskej politiky počas prvej svetovej vojny. Americkí Slováci. Československá spolupráca, ČSNR a légie.
30/70
Kurz umožňuje študentovi získať komplexné poznatky zo slovenských dejín dlhého 19. storočia (1780 – 1918). Naučí sa orientovať v sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch a prepájať ich analogicky so súčasnosťou. Získa schopnosť kriticky myslieť a objektívne hodnotiť nedávnu minulosť. Dokáže analyzovať a zhodnocovať toto historické obdobie, komparovať ho s vývojom v iných krajinách a dospievať k syntetizujúcim záverom. Dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, historických interpretáciách, rozlišovať ich a nadobudne schopnosť myslieť v súvislostiach.
2 hodina prednáška/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 18 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 50 hodín príprava skúšku. Spolu 90 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: monologická metóda, problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning
Povinná literatúra:
SKŘIVAN, A.: Evropská politika 1648 – 1914. Praha 1999.
SKŘIVAN, A. – Drška, V. – STELLNER, F.: Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 – 1914. Praha 1994.
NÁLEVKA, V.: Koncert velmocí. Medzinárodní vztahy v letech 1871 – 1914. Praha 2006.
Encyklopedický atlas světových dějin. Praha 1999.
HROCH, M. a kol.: Encyklopedie dějin novověku 1492 – 1815. Praha 2005.
RAPPORT, M.: Evropa devatenáctého století. Praha 2011.
Odporúčaná literatúra:
JOHSON, P.: Zrození moderní doby. Praha 1998.
Dejiny jednotlivých štátov.
Charvát J. a kol.: Dejiny novověku I, II, III. 1969, 1973.,
Kol. autorov: Lexikón svetových dejín. Bratislava 1997.
Dějiny evropské civilizace II. Praha 1997.
UHLÍŘ, Dušan: Čas kongresů a tajných společností. Praha 2017.
40 % priebežného a 60 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v polovici semestra, z ktorého môže získať max. 30 bodov. To predstavuje 30 % hodnotenia. 10 % študent získa za aktívny prístup pri prednáškach, ktorý bude spočívať v tom, že študent vyučujúcemu položí v priebehu semestru aspoň jednu otázku z prebraného učiva. V skúškovom období absolvuje ústnu skúšku. V rámci ústnej skúšky si študent ťahá jednu hlavnú otázku zameraná na ťažiskovú tému a zodpovie 5 menších otázok zameraných na všeobecný prehľad daného obdobia
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Úvod do dejín 19. storočia
Priemyselná revolúcia
Veľká francúzska revolúcia v r. 1789 – 1799
Napoleonovské obdobie vo Francúzsku a v Európe, Viedenský kongres
Európsky systém 1815 – 1848 a jeho obrana
Revolučné udalosti v Európe v 20. a 30. rokoch 19. storočia a v rokoch 1848 – 1849
Vznik národných štátov (Talianska a Nemecka)
Veľká Británia a Francúzsko v 19. storočí
Myšlienkové prúdy a politické smery v 19. storočí
USA v 19. storočí, občianska vojna
Ruské impérium do prvej svetovej vojny
Východná otázka do prvej svetovej vojny
Základné trendy vývoja európskeho kolonializmu v 19. storočí
Európa na ceste k prvej svetovej vojne
30/70
Študent získava potrebné znalosti a vedomosti o politickom, hospodárskom a sociálnom vývoji európskeho aj mimoeurópskeho sveta v rokoch 1789 – 1914. Po úspešnom absolvovaní predmetu by mal byť študent schopný orientovať sa v základných otázkach moderných všeobecných dejín. Zámerom kurzu je oboznámiť študentov so všeobecnými dejinami od konca 18. storočia, od Veľkej francúzskej revolúcie v r. 1789 – 1799 po začiatok prvej svetovej vojny, poskytnúť plastický obraz premeny spoločnosti počas dlhého 19. storočia. Študent získava prehĺbené vedomosti a znalosti o období 19. storočia vo svetových dejinách. Osvojí si informácie, na základe ktorých bude schopný kriticky myslieť a objektívne hodnotiť toto obdobie v kontexte dejín jednotlivých európskych štátov. Dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, ovláda základné historické pojmy politického vývoja. Na dejiny 19. storočia sa v štúdiu dejín kladie osobitný dôraz, pretože práve v tomto období sa začínajú spoločenské javy a procesy, ktoré bezprostredne ovplyvnili vývin spoločnosti až do dnešných čias. Študent absolvovaním tohto predmetu vie zhodnotiť význam tohto obdobia pre novšie dejiny.
1 hodina prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2PS (3 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 48 hodín tvorba portfólia a reflexií na prednášané témy;15 hodín príprava na priebežnú diskusiu; 15 hodín príprava na záverečné kolokvium. Spolu 90 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); analýza textov, ikonických textov a edukačných materiálov; vysvetľovanie; diskusia/kolokvium o predmetnej téme; riešenie problémových otázok teoretickej a praktickej roviny školského dejepisu; hodnotenie Swot analýzou
Povinná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae, 2/2014.
BOCKOVÁ, A.: Výučba dejepisu ako pedagogický problém (pohľad na funkčnosť dejepisného vzdelávania a funkčnosť faktografie). In: Verbum historiae 1. Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2009.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
KRATOCHVÍL, V.: Metafora stromu ako model didaktiky dejepisu k predpokladom výučby. Bratislava : Raabe, 2019.
STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : Metocké centrum mesta Bratislavy, 2002.
Odporúčaná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Empirický prieskum. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
BURIAN, V.: Trendy, ktoré možno zatrasú školami. In: Dobrá škola, roč. 7, 2015, č. 3.
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
LABISCHOVÁ, D.-GRACOVÁ, B.: Příručka k didaktice dějepisu, Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, 2010.
STRADLING, R.: Multiperspektíva v dejepisnom vzdelávaní. Bratislava : Metodické centrum mesta Bratislavy, 2007.
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy;
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
100 % priebežného slovného a písomného hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra analyzuje, reflektuje a písomne spracuje obsah prednášaných a diskutovaných tém, formuluje vlastné riešenia prezentovaných problémov (uplatňuje metódu E-U-R). Hodnotenie študentov prebieha priebežne diskusiou/kolokviom a obhajobou písomnej reflexie na prednášané témy. Pri celkovom hodnotení sa aplikuje Swot analýza. Hodnotí sa kvalita výstupov študentov Swot analýzou. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, nahodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent má široké, kompaktné vedomosti v špecializovanej oblasti odboru a vie ich uplatniť v teoretických i praktických súvislostiach, orientuje sa v súčasnom stave poznania hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Študenti sa oboznámia s vybranými problémami modernej didaktiky dejepisu, identifikujú požiadavky kladené na vzdelávanie učiteľov a získavajú vedomosti o aplikácii metód a stratégií odporúčaných pre výučbu a učenie sa žiakov v základných a stredných školách. Nadobudnú prehľad o modernizácii dejepisnej výučby na Slovensku a požiadavkách na funkčnosť didaktického systému v edukačnej praxi.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy:
- Základné pojmy odborovej didaktiky: „moderná“ didaktika dejepisu, metodika, historické vedomie, historická kultúra, historické poznanie, historické vzdelanie, historické povedomie, historická pamäť, funkčná gramotnosť, funkčnosť faktografie.
- Vzťah historickej vedy a dejepisu, ich prepojenosť i autonómne postavenie, popularizácia historického poznania, špecifiká práce historika a učiteľa dejepisu.
- Projektovanie (konceptualizácia) dejepisu ako školského predmetu, vízie a perspektívy, požiadavky a odporúčania RE a odborných komisií pre výučbu dejepisu v 21. storočí, aktualizácia výberu učiva dejepisu vo vzdelávacej oblasti: človek a spoločnosť.
- Didaktický systém, jeho komponenty a funkčnosť. Vzorec fungovania didaktického systému v dejepise.
- Úloha didaktiky dejepisu v súčasnom modernom vyučovaní, aplikácia 3 základných funkcií dejepisu.
- Ciele a úlohy dejepisu. Taxonómie cieľov a úloh, „operacionalizácia“ cieľov vsúčasnej výučbe dejepisu a učení sa. Aká je teória a aká je prax?
- Procesuálna stránka výučby dejepisu, závery empirických výskumov o stave školskej dejepisnej praxe.
- Moderné (aktivizujúce) metódy a techniky výučby a učenia sa, význam „neurodidaktiky“ v edukačnom procese.
- Rôznorodosť edukačných médií a ich funkčnosť v dejepisnom vzdelávaní, učebnice dejepisu ako najrozšírenejší druh historickej literatúry, funkcie a praktická využiteľnosť ich štruktúrnych komponentov.
- Dejepis zábavnejšou formou (didaktické hry, komiksy, karikatúry, koláže, grafické schémy a pod.).
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa teoretické poznatky o modernej odborovej didaktike dejepisu, o európskych trendoch a odporúčaniach pre súčasný dejepis. Získa prehľad o modernizácii dejepisnej výučby na Slovensku a funkčnosti didaktického systému dejepisu. Vie analyzovať parciálne problémy modernej didaktiky dejepisu a výsledky empirických výskumov súčasnej školskej praxe. Je zorientovaný aj v tvorbe výučbových médií a procese kritického posudzovania vzdelávacích materiálov a programov.
4 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
4P (6 kreditov): 11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 53 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 53 hodín príprava na skúšku. Spolu 150 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning
Povinná literatúra:
LETZ, R.: Slovenské dejiny IV. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2010.
LETZ, R.: Slovenské dejiny V. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2012.
LETZ, R.: Slovenské dejiny VI. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2021.
Odporúčaná literatúra:
BARNOVSKÝ, M.: Na ceste k monopolu moci. Mocenskopolitické zápasy na Slovensku v rokoch 1945 – 1948. Bratislava : Archa, 1993.
HRADSKÁ, K. – KAMENEC, I. a kol.: Slovenská republika 1939 – 1945. Bratislava : VEDA, 2015.
JABLONICKÝ, J.: Povstanie bez legiend. Bratislava : Obzor, 1990.
KAMENEC, I.: Po stopách tragédie. Bratislava : Premedia, 2020.
KLIMEK, A.: Boj o hrad. 1. a 2. diel. Praha : Panevropa, 1998.
LIPTÁK, Ľ. (zost.): Politické strany na Slovensku v r. 1860 – 1989. Bratislava : Archa, 1992.
LONDÁK, M. – SIKORA, S. – LONDÁKOVÁ, E.: Predjarie. Politický, ekonomický a kultúrny vývoj na Slovensku v rokoch 1960 – 1967. Bratislava : VEDA, 2002.
LONDÁK, M. – SIKORA, S. a kol.: Rok 1968 a jeho miesto v našich dejinách. Bratislava : VEDA, 2009.
PEŠEK, J – LETZ, R.: Štruktúry moci na Slovensku 1948 – 1989. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004.
RYCHLÍK, J.: Češi a Slováci ve 20. století. Praha : Vyšehrad, 2015.
VAŠŠ, M.: Slovenská otázka v 1. ČSR (1918 – 1938). Martin : Matica slovenská, 2011.
ZEMKO, M. – BYSTRICKÝ, V. (eds.): Slovensko v Československu 1918 – 1939. Bratislava : VEDA, 2004.
50 % priebežného a 50 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje písomný test v priebehu semestra a ústnu skúšku v skúškovom období. Priebežné hodnotenie - študent absolvuje písomný test na konci semestra a ústnu skúšku v skúškovom období. V písomnom teste sa hodnotia nadobudnuté vedomosti o historických osobnostiach a udalostiach vo forme doplnenia správnej odpovede doplnením, alebo zakrúžkovaním. Záverečné hodnotenie - na ústnej skúške si študent vytiahne dve otázky. Prvá je zameraná na konkrétny historický problém alebo udalosť, druhá na historickú osobnosť. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť
slovenský jazyk
Študenti sa prierezovou formou oboznámia s dejinami Slovenska v 20. storočí. Sústreďuje sa na kľúčové problémy národných dejín 20. storočia. Približuje interpretácie prelomových období, pomôže spoločne odkrývať tabuizované témy, spoznať dobovú spoločnosť a jej osobnosti. Sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- 1. ČSR, jej vznik, miesto a význam v dejinách
- autonomizmus verzus centralizmus
- rozmach kultúry po roku 1918
- osobnosti 1. ČSR
- Slovenský štát z roku 1939, jeho vznik a miesto v dejinách
- formy kolaborácie na Slovensku
- perzekúcie (politickí oponenti, Židia, Rómovia)
- zahraničný odboj, domáci odboj a jeho osobnosti
- Slovenské národné povstanie
- prechodné obdobie 1945 – 1948
- zakladateľské obdobie komunistického režimu 1948 – 1953
- perzekúcie (politické procesy, násilná kolektivizácia)
- socialistická spoločnosť
- pokus „o socializmus s ľudskou tvárou“ v roku 1968
- normalizácia
- tretí odboj
- nežná revolúcia a prvé kroky v demokracii
50/50
Kurz umožňuje študentovi možnosť získať komplexné poznatky zo slovenských dejín 20. storočia (1918 – 1992). Naučí sa orientovať v sociálnych, kultúrnych, národnostných a politických problémoch a prepájať ich analogicky so súčasnosťou. Získa schopnosť kriticky myslieť a objektívne hodnotiť nedávnu minulosť. Dokáže analyzovať a zhodnocovať toto historické obdobie, komparovať ho s vývojom v iných krajinách a dospievať k syntetizujúcim záverom. Dokáže sa orientovať v zložitejších problémoch, historických interpretáciách, rozlišovať ich a nadobudne schopnosť myslieť v súvislostiach.
4 hodiny prednáška / týždeň, spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
4P (6 kreditov): 11x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 36 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 100 hodín príprava na skúšku. Spolu 180 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: dialogická forma prednášky; použitie spätnej väzby na overenie funkčnosti formy odovzdávaných informácií, fixácia prednášaných informácií prostredníctvom priebežného hodnotenia (test po 7. prednáške)
Povinná literatúra
HOBSBAWM, E.: Věk extrémů. Praha : Argo, 1997.
KENNEDY, P.: Vzestup a pád velmocí. Ekonomické proměny a vojenské konflikty v letech 1500 – 2000. Praha : NLN, 1998.
PEČENKA, M. – LUŇÁK, P.: Encyklopedie moderní historie. Praha : Libri, vydanie z r.1999 (resp. dotlač 2005,2008)
Odporúčaná literatúra:
BARNOVSKÝ, M. – IVANIČKOVÁ, E. (ed.): Prvé povojnové voľby v strednej a juhovýchodnej Európe. Bratislava : VEDA, 1998.
JOHNSON, P.: Dějiny 20. století. (niekoľko vydaní - od Praha : Rozmluvy, 1991, najnovšie Leda 2014.
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN,1997 (predovšetkým
„heslár“ k dejinám 20. storočia)
KENNEDY, P.: Vzestup a pád velmocí. Ekonomické proměny a vojenské konflikty v letech 1500 – 2000. Praha : NLN, 1998.
Kol.: Stredná a juhovýchodná Európa v politike veľmocí. Sondy do vývoja II. Bratislava : HÚ SAV, 1994.
Kol: Cesty k trhovému hospodárstvu. Bratislava : EÚ SAV, 1993.
MEDVEDEV, R. – MEDVEDEV, Ž.: Neznámy Stalin. Bratislava : Slovart, 2006.
MOULIS, V. – VALENTA, J. – VYKOUKAL, J.: Vznik, krize a rozpad sovětského bloku v Evropě 1944 – 1989. Ostrava : Amosium Servis, 1991.
RUPNIK, J: Jiná Evropa. Praha : Prostor, 1992.
30 % priebežného a 70 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v priebehu semestra a ústnu skúšku v skúškovom období. V písomnom teste sa hodnotia nadobudnuté vedomosti o hlavných historických osobnostiach a základných udalostiach všeobecných dejín súčasnosti vo forme doplnenia správnej odpovede jej dokončením alebo zakrúžkovaním príslušnej možnosti. Záverečné hodnotenie - na ústnej skúške si študent vytiahne dve otázky, prvú zo širšej historickej problematiky a druhú zameranú na konkrétny problém.
Maximálny možný počet bodov za test je 20, prístup na vykonanie ústnej skúšky študentovi zabezpečí získanie minimálne 15 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať (súhrnne) najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý v niektorej časti z oboch podmienok nezíska predpísaný počet bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky – študent sa plne orientuje v problematike, pričom si paralelne uvedomuje základnú relevanciu a stupeň objektivity získavaných historických poznatkov a v základných princípoch i spôsoby ich prenášania do (učiteľskej) praxe dejepisu)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard - študent sa bezpečne orientuje v príslušnej historickej problematike, jeho schopnosť vlastnej analýzy a aplikácie získaných poznatkov do aktuálnych podmienok jeho sveta a ich prenášania do učiteľskej praxe je však medzerovitá a obmedzená
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa bezpečne orientuje v práve naučenej historickej problematike, získané poznatky však nedokáže úplne samostatne transponovať do ďalších žiaducich rovín dejepisného (učiteľského) vzdelávania)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent uspokojivo reprodukuje základné historické poznatky, optikou celkového kontextu problematiky sú však jeho vedomosti torzovité, pričom nepreukazuje schopnosť naučené poznatky zovšeobecniť)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent reprodukuje základnú historickú faktografiu iba s veľkými ťažkosťami, ovláda len jej najzákladnejší materiál, získané poznatky nevie sumarizovať ani aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda základnú faktografiu ani nepreukazuje schopnosť samostatne myslieť)
slovenský a český jazyk
Prierezová analýza základných čŕt, trendov a periodizačných medzníkov moderných dejín 20. storočia:
- základné teoretické problémy dejín 20. storočia (dejiny 20. storočia ako tzv. „krátke dejiny“ a iné pohľady, kľúčová historická terminológia využívaná v interpretácii dejín 20. storočia a jej význam)
- rekapitulácia vojnového konfliktu 1914 – 1918 a revolúcie v Rusku
- svet po prvej svetovej vojne: versailleský systém a jeho vplyv na vývoj medzinárodných politických a hospodárskych vzťahov, záujmy mocností verzus problémy malých štátov, vzostup veľkých mimoeurópskych krajín, zrod komunistického socializmu a nemecká otázka medzi dvoma vojnami, problémy demokracie
- totalitné štáty na ceste agresie: Nemecko a ZSSR a príčiny (európskej ) vojny, Japonsko a vojna mimo Európy
- koniec starej Európy – vývoj, vyústenie a bilancia druhej svetovej vojny
- medzivojnové obdobie očami interdisciplinárneho výskumu: pohľad na medzivojnovú spoločnosť pomocou historickej sociológie, demografie, kulturologických disciplín
- svet po druhej svetovej vojne: od záverečných rokovaní Spojencov po vznik a priebeh tzv. studenej vojny, utváranie sovietskeho bloku a prax komunistického socializmu, možnosti sociálneho štátu prezentované v západoeurópskom vývoji, západoeurópska integrácia a základné trendy a dôsledky globalizácie
- hospodársky rozmach európskych a neeurópskych krajín, rozklad koloniálnej ideológie a „tretí svet“ na medzinárodnej scéne
- od „zlatých šesťdesiatych“ rokov po prvé hospodárske a kultúrne otrasy vyspelých krajín a novú etapu vojenskopolitickej konfrontácie medzi Západom a Východom, výsledky brežnevovského ZSSR a krajiny strednej a východnej Európy v dobe platnosti tzv. Brežnevovej doktríny, pokusy o reformu sovietskeho systému, rozpad ZSSR, výsledky čínskeho komunistického modelu a rozpad medzinárodného komunistického hnutia
- záver studenej vojny na medzinárodnej scéne a otázniky nad modelmi medzinárodnej stability: kto boli víťazi?
30/70
Prierezová forma prednášok reflektuje ciele učiteľskej výučby histórie na bakalárskom stupni vzdelávania. To znamená, že poslucháči kurzu získajú základný prehľad o podstatných črtách, trendoch a periodizačných medzníkoch moderných dejín 20. storočia a v závere kurzu dokážu v hlavných črtách interpretovať príčiny odlišných hodnotení ich jednotlivých javov, resp. príslušných historických procesov v rôznych historických školách súčasnosti. Bližšie sa zoznámia so vzájomnými väzbami sociálnych, hospodárskych a politických dejín 20. storočia, špecificky budú upozornení na európsky a všimnú si stredoeurópsky kontext všeobecných dejín, všetko uvedené vždy s pripomenutím osobitostí interpretácií týchto väzieb v dejepisnej výučbe.
2 hodiny prednáška + 1 hodina seminár / týždeň, spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P+1S (2 kredity): 11 x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 27 hodín príprava na skúšku; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o prebratej téme; metóda incidentu; zážitkové metódy; e-learning; monologické metódy;
KRASNOVSKÝ, B.: Stručné dejiny praveku a staroveku. Bratislava : Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, 2010, 146 s.
Odporúčaná literatúra:
KAMINSKÁ, Ľ.: Dejiny praveku a včasnej doby historickej na Slovensku. Košice : Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, 2019, 220 s.
FURMÁNEK, V.- KUJOVSKÝ, R.: Slovacchia - Crocevia delle civiltà Europee. Florencia : AÚ SAV, Istituto Slovacco, 2005, 133 s.
ROAF, M.: Svět Mezopotámie. Praha : Knižný klub Balios, 1998, 238 s.
BÁRTA, M.: Příběh civilizace. Praha : Academia, 2016, 360 s.
HABAJ, M.: Féničania. Bratislava : Perfekt, 2016, 160 s.
HABAJ, M. a kol: Od Tróje k Termopylám. Bratislava : Perfekt, 2019, 288 s.
FURIO, D.: Staroveké Řecko. Praha: Rebo, 2011, 228 s.
HABAJ, M.: Alexander Veľký. Bratislava : Perfekt, 2018, 358 s.
GRANT, M.: Dějiny antického Říma, BB/Art, 2011, 472 s.
Audiovizuálne pramene, dokumentárne filmy.
80 % hodnotenia zo záverečnej skúšky vo forme testu. 20 % hodnotenia z aktívneho zapájania sa do diskusie v priebehu celého semestra, pričom tie študent/-ka získa v prípade, ak sa zapojí aspoň do jednej tretiny z diskusií. Študent/-ka absolvuje test na konci semestra. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 %, na získanie hodnotenia B najmenej 81%, na hodnotenie C najmenej 73 %, na hodnotenie D najmenej 66 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania vývoja praveku a starovekých civilizácií s dôrazom na vývoj európskej civilizácie a slovenskej proveniencie. Študent/-ka sa oboznámi s dejinami praveku a staroveku prostredníctvom analýzy vzniku a úpadku jednotlivých kultúr v kontexte ich prírodných podmienok, resp. životného prostredia. Študent/-ka ako budúci pedagóg/-ička tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- Úvod do štúdia dejín praveku a staroveku. Predmet, delenie, historické pramene, metódy historického bádania.
- Dejiny praveku. Základná antropogenéza, chronológia európskeho praveku, charakteristika a periodizácia jednotlivých vývojových období (paleolit, mezolit, neolit, eneolit, doba bronzová, doba železná) a kultúr vyskytujúcich sa na území Slovenska.
- Charakteristika starovekej Mezopotámie. Vývoj civilizácií Sumeru, Akkadu, Babylónie, Asýrie.
- Staroveký Predný Východ. Charakteristika vývoja starovekého Izraela, Perzskej a Elamitskej ríše. Základná chronológia a najvýznamnejší panovníci.
- Egypt a jeho susedia v období Starej, Strednej, Novej ríše a Neskorej ríše. Charakteristika špecifík egyptského vývoja. Ríša Chetitov a Mitanni. Boj o hegemóniu v oblasti Malej Ázie a Blízkeho Východu. Základná chronológia a najvýznamnejší panovníci.
- Chetiti a Mitanni. Boj o hegemóniu v oblasti Malej Ázie a Blízkeho Východu. Základná chronológia a najvýznamnejší panovníci.
- Egejská oblasť – Minojská a Mykénska civilizácia. Homérske eposy ako prameň poznania „temného obdobia“ Grécka, archaické obdobie Grécka, charakteristika pomerov v Sparte a Aténach.
- Vrchol starovekej gréckej civilizácie a spory v oblasti Egejského mora. Grécko – perzské vojny, Aténsky námorný spolok, aténska spoločnosť v dobe Periklovej, charakteristika Sparty a jej spojencov. Príčiny a periodizácia Peloponézskej vojny.
- Thébska hegemónia, Grécko pod nadvládou Macedónie. Reformy Filipa II. a doba Alexandra Macedónskeho. Diadochovia a rozdelenie ríše po Alexandrovej smrti. Vznik helenistických štátov a ich boj s Rímom. Charakteristika pomerov a historického vývoja.
- Oblasť západného Stredomoria v rokoch 800 – 265 pred Kr. Kartágo, Etruskovia, vznik a počiatky Ríma, rané obdobie rímskej republiky, Grécka kolonizácia v západnom Stredomorí, dobytie Itálie Rimanmi.
- Vznik rímskeho impéria (264 – 30 pred Kr.). Púnske vojny a dobytie helénskych štátov, kríza a zánik republiky, reformy bratov Gracchovcov, Mariova reforma, Sulla. Prvý a druhý triumvirát.
- Rímska ríša za principátu (do roku 284 po Kr.). Mocenský rozmach Ríma, barbarská Európa v tomto období s dôrazom na územie dnešného Slovenska.
- Neskorá doba rímska (284 – 395). Charakteristika dominátu a celého uvedeného obdobia, až do rozdelenia Rímskej ríše. Zánik Západorímskej ríše a vznik barbarských kráľovstiev (395 – 476), sťahovanie národov, Slovania v susedstve Rímskeho impéria.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študent/-ka si v rámci kurzu Všeobecné dejiny I. osvojuje kľúčové fakty z pravekých a starovekých dejín svetovej a slovenskej proveniencie s dôrazom na dejinný vývoj európskej civilizácie. Rozvíja schopnosti historického myslenia a hodnotenia dejinných a kultúrnych javov a súvislostí v minulosti s dosahom do súčasnosti. Študent/-ka dokáže analyzovať staroveké civilizácie, príčiny ich rozkvetu a úpadku, orientuje sa vo významnejších osobnostiach. Syntetizuje informácie a vie aktualizovať získané poznatky o historickom význame starovekých kultúr a civilizácií. Vyučovanie kurzu prebieha v kontexte prípravy budúcich učiteľov na ich budúce povolanie.
2 hodiny prednáška/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava na skúšku. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: monologické metódy, problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning
Povinná literatúra:
BLOCH, M.: Obrana historie aneb historik a jeho řemeslo. Praha : Svoboda, 1967.
BARTL, J.: Úvod do štúdia dejepisu, Bratislava : UK, 1997.
Od Hegela k Fukuyamovi. In: Dějiny a současnost 2/1991.
HAVELKA, M.: Dějiny a smysl . Praha : KDS, 1999.
Úvod do studia dějepisu I., II. Brno : Masarykova univerzita, 2014.
FERIANCOVÁ, A. – GLEJTEK, M (eds.): Prameň – jeho funkcia, význam, interpretácia a limity v historickom výskume. Nitra 2010.
Odporúčaná literatúra:
LE GOFF, J.: Středověký člověk a jeho svět. Praha : Vyšehrad, 1999.
DAWSON, Ch.: Porozumět Evropě. Praha : Zvon, 1995.
ČORNEJ, P.: Tajemství českých kronik. Litomyšl : Paseka, 2003.
LIPTÁK, Ľ.: Storočie dlhšie ako sto rokov. Bratislava : Kalligram, 2011.
KLÍMA, B.: Mládež a dejiny. Brno : CERM, 2001.
10 % priebežného a 90 % záverečného hodnotenia. Študent absolvuje test v polovici semestra, z ktorého môže získať max. 20 bodov. V skúškovom období absolvuje ústnu skúšku. V rámci ústnej skúšky si študent bude ťahať dve otázky.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Predmet a poslanie histórie
- Postupy a etapy historického výskumu
- Bibliografie
- Štúdium historickej literatúry
- Písomné spracovanie a vedenie dokumentácie
- Klasifikácia historických prameňov
- Nepísané pramene
- Písané pramene
- Archívy a archívne pomôcky
- Metódy historického výskumu
- Písomné spracovanie výsledkov výskumu
10/90
Kurz je zameraný na pochopenie kľúčových pojmov z dejepisu, jeho aktuálneho významu, na získanie základných poznatkov z oblasti bibliografie, práce s historickými prameňmi a literatúrou, spôsobu citovania, ktoré študenti využijú v rámci svojho štúdia pri písaní seminárnych a diplomových prác, pri budúcej pedagogickej a odbornej práci. Absolvovaním predmetu si študent osvojí základné pojmy a metódy práce historika a získa predpoklady k ich praktickému využívaniu. Osvojí si schopnosť spájať teoretické poznatky s praktickými zručnosťami.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 20 hodín tvorba priebežných seminárnych prác na predmetné témy;10 hodín príprava výučby a učenia sa v teréne; 10 hodín diskusia; 15 hodín tvorba záverečnej prezentácie a obhajoba práce (projektu) na voľnú tému regionálnych dejín. Spolu 77 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); analýza historických prameňov; vychádzka; skupinová práca; metóda hrania rolí; štruktúrovaná inscenácia; projektová metóda; diskusia/kolokvium o predmetnej téme; Swot analýza
Povinná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Kultúrne a prírodné dedičstvo Slovenska – spoločné dedičstvo ľudstva. In: Verbum historiae 2/2019.
BOCKOVÁ, A.: Pamäť miest stredoeurópskeho regiónu (neformálna výučba histórie v teréne). In : Verbum historiae 1/2021.
BOCKOVÁ, A. – GÁPA, M.: Možnosti transferu historických poznatkov (múzejných zbierok) do edukačného procesu. In: Muzeológia a kultúrne dedičstvo I. 6/2018.
KAČÍREK, Ľ.: Kultúrne dedičstvo Slovenska. Vysokoškolské skriptá. Bratislava : Univerzita Komenského, 2016.
Odporúčaná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Regionálne dejiny v súvislosti s výchovou a vzdelávaním v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. In : Regionální dějiny v dějepisném vyučování na českých a slovenských školách. Ústí nad Labem, UJEP, 2006.
BOJKOVÁ, A.: Dejepis globálne. In : Rozvojové vzdelávanie. Témy a metódy IV. Bratislava : Portis 2018.
Monografie miest a obcí (podľa tematického výberu).
ŠTEFÁNIK, M. – LUKAČKA, J. a kol.: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Bratislava : HÚ SAV, 2010.
ZDECHOVANOVÁ, D.-BOCKOVÁ, A. (eds.): Kultúrne dedičstvo inovatívnou formou (e-learning). Výukové CD. Bratislava : Strom života, 2012.
100 % priebežného slovného a bodového hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra analyzuje a reflektuje slovne, písomne, obrazom obsah tematického zamerania predmetu. Pri riešení priebežne zadávaných úloh (aj v teréne počas vychádzok) uplatňuje metódu E-U-R, diskusiu a skupinovú prácu. Výstup záverečnej seminárnej práce prezentuje v kolektíve a je slovne hodnotený. Celkové hodnotenie sa uzatvára diskusiou/kolokviom, sumarizáciou získaných bodov a aplikáciou Swot analýzy. Na získanie záverečného hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent preukazuje požadované výsledky v aplikácii prierezových vedomostí v oblasti odboru a príbuzných vied, vie ich uplatniť v teoretických i praktických súvislostiach aj v kontextoch miestnej, národnej i stredoeurópskej histórie. Orientuje sa v súčasnom stave poznania hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje, vie dešifrovať historické pramene a aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Študent sa oboznámi s vybranými problémami výučby regionálnych dejín, identifikuje požiadavky kladené na vzdelávanie učiteľov a žiakov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva, získava vedomosti o aplikácii metód a stratégií odporúčaných pre poznávanie „nadčasových“ hodnôt (nielen) lokálnych dejín. Nadobudne skúsenosti realizáciou tímovej práce pri tzv. „oživovaní“ histórie.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy:
- Dejepis vonku – dešifrovanie histórie v teréne v časovo-priestorových súradniciach.
- „Oživené“ učebnice dejepisu v meste Bratislava. Tri vychádzky s mapou a časovou priamkou v ruke. Význam objektovej didaktiky v edukačnej praxi.
- Modelové situácie (rámce) historického a procedurálneho poznávania. Modelové ukážky spracovania vybraných tém regionálnych dejín.
- Poznávanie historických regiónov Slovenska, špecifík ich vývoja a perspektív.
- Historické a symbolické cesty prechádzajúce regiónmi Slovenska, regionálne dejiny v kontexte národných a stredoeurópskych dejín.
- Aktívne vnímanie medziodborových súvislostí v prierezových témach regionálnych dejín.
- Miesta pamäte, o čom vypovedajú zachované pamiatky?
- Miesto regionálnych dejín v príprave budúcich učiteľov dejepisu.
- Tvorba projektov popularizujúcich artefakty regionálnej (miestnej) histórie.
100/0
Absolvent predmetu vie pracovať s ľubovoľným materiálom regionálnej „mikrohistórie“, chápe nevyhnutnosť prepájania miestnych a národných dejín pri štúdiu histórie, ako aj medziodborových súvislostí, vie reflektovať význam regionálneho bádania – či už historického, etnografického, sociologického, ktoré poskytuje výučbe dejepisu kontextové prepojenia. Preukazuje základné zručnosti spracovania regionálneho pramenného materiálu a ovláda metodiku tvorby didaktických, edukačných pomôcok pre popularizovanie regionálnej histórie. Popri aplikácii kognitívnej funkcie histórie vie uplatniť aj edukačnú a delektornú funkciu.
2 hodiny seminár/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 20 hodín príprava seminárnej práce, 5 hodín vypracovávanie individuálnych úloh na každú hodinu, 3 hodiny príprava prezentácie. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning, heuristická metóda, analýza prameňov
Povinná literatúra:
BLOCH, M.: Obrana historie aneb historik a jeho řemeslo. Praha : Svoboda, 1967.
KATUŠČÁK, D.: Ako písať vysokoškolské kvalifikačné práce. Bratislava : Stimul, 1998.
ŠVEC, Š. a kol.: Metodológia vied o výchove. Bratislava : IRIS, 1998.
BARTL, Július: Úvod do štúdia dejepisu. Bratislava. : Univerzita Komenského, 1997 (2003), 133 s.;
HROCH, Miroslav a kol.: Úvod do studia dějepisu. Praha : SPN, 1985, 304
100 % priebežného hodnotenia. Študent odovzdá na konci semestra seminárnu prácu – spracuje odborný text podľa zadania. Na každú hodinu vypracováva individuálne pracovné úlohy. Na získanie záverečného hodnotenia je potrebné aktívne pracovať na každej hodine, plniť predpísané zadania a odovzdať a odprezentovať seminárnu prácu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100 – 91 % (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B 90 – 81 %(veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C 80 – 73 %(dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D 72 – 66 %(uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E 65 – 60 %(dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx 59 % a menej (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský jazyk a český jazyk
Základné požiadavky na spracovanie odbornej práce z histórie:
- Cieľ a predmet práce
- Heuristika k historickej práci – bibliografie, historická literatúra, pramene
- Kritické štúdium informačných zdrojov a jeho dokumentácia
- Spracovanie projektu práce, vytvorenie štruktúry práce
- Príprava a realizácia odbornej práce
- Príprava a realizácia výskumu k odbornej práci
- Spracovanie výsledkov výskumu práce, ich analýza, interpretácia a syntéza
- Záverečná jazyková a formálna úprava práce
100/0
Cieľom kurzu je rozvíjať informačnú gramotnosť, odborné, metodologické a vyjadrovacie
schopnosti študentov a študentiek. Študent po absolvovaní predmetu:
- Pozná a vie sa orientovať v primárnych a sekundárnych odborných a vedeckých zdrojoch v odbore štúdia.
- Pozná a vie uplatňovať zásady autorskej etiky.
- Vie kriticky zhodnotiť odbornú kvalitu online zdrojov.
- Vie uplatňovať zásady písania odborného textu.
- Vie štruktúrovať odborný text v súlade so zvyklosťami odboru.
- Vie si pripraviť prezentáciu, rozvíja komunikačné zručnosti
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 19 hodín príprava na priebežné hodnotenie + 19 hodín príprava na seminárnu prácu; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh; e-learning; práca v malých skupinách, didaktické hry
VALACHOVIČ, P.: Zákonníky starovekých národov. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2003, 50 s.
PETIŠKA, E.: Staré grécke báje a povesti. Praha : Ottovo nakladatelství, 2010, 191 s.
PROSECKÝ, J.: Epos o Gilgamešovi. Praha : Nakladelství Lidové novimy, 2019, 448 s.
HOMÉR: Ilias a Odysea. Praha : Leda, 2021, 440 a 552 s.
HÉRODOTOS: Dejiny. Praha : Academia, 2004, 552 s.
CAESAR, G. I.: Zápisky o vojne v Galii. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2008, 208 s.
Audiovizuálne pramene, dokumentárne filmy.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárnu prácu študent/-ka odovzdá v skúšobnom období, z ktorej môže získať 70 % celkového hodnotenia. V priebehu semestra tiež prezentuje vybranú tému (30 % celkového hodnotenia), na ktorej priebežne pracuje, pred svojimi spolužiakmi a vyučujúcim/-ou. Vyvolá diskusiu a pripraví didaktickú hru. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91% bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81% bodov, na hodnotenie C najmenej 73 % bodov, na hodnotenie D najmenej 66 % bodov a na hodnotenie E najmenej 60 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania a dôkladnejšie poznanie pramennej bázy starovekých dejín. Študent/-ka sa oboznámi s vývojom v období staroveku prostredníctvom analýzy historických prameňov. Študent/-ka ako budúci pedagóg/-ička tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom. Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- epos o Gilgamešovi
- Chammurapiho zákonník
- Chetitský zákonník
- Starogrécke báje
- Gortýnske zákony
- Ilias a Odysea
- Herodotove dejiny
- Zákony XII tabúľ
- Zápisky o vojne v Galii
- a i.
100/0
V rámci predmetu si študent dôkladne osvojí metódy práce s dobovými historickými prameňmi z dejín staroveku v rokoch 2 000 pr. Kr. – 476 po Kr. a ich možné využitie v pedagogickom procese na základnej alebo strednej škole. Študent dokáže profesionálne narábať s písomnými historickými prameňmi rôzneho charakteru (eposy, zákonníky, dobové historiografické spisy a i.) a prehĺbi si vedomosti prostredníctvom analýzy dobových historických prameňov. Dokáže vyhodnotiť význam prameňov, interpretovať ich a porovnávať s inými prameňmi. Okrem toho sa naučí kriticky myslieť, samostatnejšie argumentovať a diskutovať o problémoch.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 9 hodín – príprava na jednotlivé semináre; 7 hod – príprava na priebežné hodnotenie (test); 5 hodín vypracovávanie individuálnych úloh; 9 hod - príprava na záverečné hodnotenie (test). Spolu 52 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výučba latinskej gramatiky, preklad latinských textov a prameňov historickej povahy, práca s edíciami, problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning, heuristická metóda
BEJLOVEC, J.: Latina pro vysoké školy. Praha : SPN, 1972.
MAREK, M.: Slovník stredovekej a novovekej latinčiny na Slovensku. Trnava: FF TU v Trnave a Towarzystwo Slowaków w Polsce, 2020. Druhé vydanie.
ŠPAŇÁR, J. – HRABOVSKÝ, J.: Latinsko-slovenský, slovensko-latinský slovník. Bratislava : SPN, 2012.
ŠPAŇÁR, J. – KETTNER, E.: Latinčina pre gymnáziá. Bratislava : SPN, 1965.
ZACHOVÁ, J.: Latina pro historiky a archiváře. Praha : Academia, 2005.
V priebehu semestra budú dve písomné previerky po 25 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nazhromaždí menej ako 59 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa naučí základy latinskej gramatiky, napíše obe písomky minimálne spolu na 45 bodov, zvládne vynikajúco prácu s latinskými prameňmi.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, zvládne základy latinskej gramatiky, napíše písomky na minimálne 41 bodov, zvládne prácu s latinskými prameňmi.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale písomky ukázali nedostatky, keďže za ne súhrnne získal menej ako 40 bodov.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité. Z písomiek získal menej ako 35 bodov.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky. Z písomiek získal menej ako 29 bodov.
FX (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky.
slovenský a český jazyk
Predmet je zameraný na odbornú slovnú zásobu, na základy latinskej gramatiky a na prácu s latinskými historickými prameňmi.
- Úvod do štúdia latinského jazyka.
- I. deklinácia. Raný vek rímskej literatúry.
- II. deklinácia. Literatúra cisárskeho obdobia.
- I. a II. konjugácia. Stredoveké latinské pramene.
- Upevňovanie učiva. Edície stredovekých listín.
- III. a IV. konjugácia. Latinské pramene k dejinám stredovekého a ranonovovekého Slovenska.
- Sloveso esse a jeho zloženiny. Latinské pramene k dejinám miest na Slovensku.
- Zámená. Latinské pramene k cirkevným dejinám Slovenska.
- Imperfektum slovies I. – IV. konjugácie. Latinské novoveké pramene.
- III. deklinácia. Particípium prézenta. Futúrum slovies I. a II. konjugácie.
- Opakovanie, čítanie jednoduchých textov.
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa základy latinskej gramatiky. Získa základné vedomosti o latinskom jazyku, o skloňovaní podstatných mien a zámen a časovaní slovies v prítomnom, minulom a budúcom čase. Po absolvovaní predmetu bude študent schopný preložiť jednoduchšie texty z latinčiny do slovenčiny. Naučí sa pracovať s latinskými historickými prameňmi a s edíciami prameňov.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 9 hodín – príprava na jednotlivé semináre; 7 hod – príprava na priebežné hodnotenie (test); 5 hodín vypracovávanie individuálnych úloh; 9 hod - príprava na záverečné hodnotenie (test). Spolu 52 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výučba latinskej gramatiky, preklad latinských textov a prameňov historickej povahy, práca s edíciami, problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning, heuristická metóda
BEJLOVEC, J.: Latina pro vysoké školy. Praha : SPN, 1972.
MAREK, M.: Slovník stredovekej a novovekej latinčiny na Slovensku. Trnava: FF TU v Trnave a Towarzystwo Slowaków w Polsce, 2020. Druhé vydanie.
ŠPAŇÁR, J. – HRABOVSKÝ, J.: Latinsko-slovenský, slovensko-latinský slovník. Bratislava : SPN, 2012.
ŠPAŇÁR, J. – KETTNER, E.: Latinčina pre gymnáziá. Bratislava : SPN, 1965.
ZACHOVÁ, J.: Latina pro historiky a archiváře. Praha : Academia, 2005.
V priebehu semestra budú dve písomné previerky po 25 bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý nazhromaždí menej ako 59 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa naučí základy latinskej gramatiky, napíše obe písomky minimálne spolu na 45 bodov, zvládne vynikajúco prácu s latinskými prameňmi.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, zvládne základy latinskej gramatiky, napíše písomky na minimálne 41 bodov, zvládne prácu s latinskými prameňmi.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale písomky ukázali nedostatky, keďže za ne súhrnne získal menej ako 40 bodov.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité. Z písomiek získal menej ako 35 bodov.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky. Z písomiek získal menej ako 29 bodov.
FX (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky.
slovenský a český jazyk
Predmet je zameraný na odbornú slovnú zásobu, na základy latinskej gramatiky a na prácu s latinskými historickými prameňmi.
- Úvod do štúdia latinského jazyka.
- I. deklinácia. Raný vek rímskej literatúry.
- II. deklinácia. Literatúra cisárskeho obdobia.
- I. a II. konjugácia. Stredoveké latinské pramene.
- Upevňovanie učiva. Edície stredovekých listín.
- III. a IV. konjugácia. Latinské pramene k dejinám stredovekého a ranonovovekého Slovenska.
- Sloveso esse a jeho zloženiny. Latinské pramene k dejinám miest na Slovensku.
- Zámená. Latinské pramene k cirkevným dejinám Slovenska.
- Imperfektum slovies I. – IV. konjugácie. Latinské novoveké pramene.
- III. deklinácia. Particípium prézenta. Futúrum slovies I. a II. konjugácie.
- Opakovanie, čítanie jednoduchých textov.
100/0
Absolvovaním predmetu študent získa základy latinskej gramatiky. Získa základné vedomosti o latinskom jazyku, o skloňovaní podstatných mien a zámen a časovaní slovies v prítomnom, minulom a budúcom čase. Po absolvovaní predmetu bude študent schopný preložiť jednoduchšie texty z latinčiny do slovenčiny. Naučí sa pracovať s latinskými historickými prameňmi a s edíciami prameňov.
2 hodiny seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava seminárnu prácu. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
Povinná literatúra:
MARSINA, R. (ed.): V kráľovstve svätého Štefana. Vznik uhorského štátu a čas arpádovských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov III. Bratislava : LIC, 2003.
BREZOVÁKOVÁ, B. – LUKAČKA, J. – SEDLÁK, V. – SOPKO, J.: Pod vládou anjouovských kráľov. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IV. Bratislava : LIC, 2002.
BARTL, J. – DVOŘÁKOVÁ, D. – LUKAČKA, J. – Sopko, J. (ed.): Prvý cisár na uhorskom tróne. Slovensko v čase polstoročnej vlády uhorského, českého, lombardského a nemeckého kráľa a rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského, syna Karola IV. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov V. Bratislava : LIC, 2001.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J. (ed.): Lampert z Hersfeldu: Veľké nemecké putovanie do Jeruzalema v rokoch 1064 – 1065. In: Kultúrne dejiny / Cultural History, 2014, roč. 5, č. 2, s. 238 – 251.
ČAPLOVIČ, D. a kol: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. Bratislava : LIC, 1998.
RATKOŠ, P. (ed.): Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1968.
MARSINA, R. – STEINHUBEL, J. – LUKAČKA, J. – PAULINY, J. (ed.): Slovensko očami cudzincov. Vzácne správy o histórii nášho územia od 6. do 10. storočia, tak ako sa javia v písomnostiach prevažne cudzieho pôvodu. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II. Ed. Bratislava : LIC, 1999.
LUKAČKA, J. – SEGEŠ, V. – FRIMMOVÁ, E. – SKLADANÝ, M. – HRNČIAROVÁ, D. – ŠTEFÁNIK, M. (ed.): Pod osmanskou hrozbou. Osudy Slovenska od Albrechta Habsburského do tragickej bitky pri Moháči v roku 1526 s prihliadnutím na začiatky renesancie v čase vlády Mateja Korvína. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VI. Budmerice : Rak 2005.
SOPKO, J. (ed.): Kroniky stredovekého Slovenska. Budmerice: Rak, 1995.
MARSINA, R. (ed.): Legendy stredovekého Slovenska. Budmerice : Rak, 1997.
MÚCSKA, V. (ed.): Kronika anonymného notára kráľa Bela. Budmerice : Rak, 2000.
MARSINA, R., MAREK, M. (ed.): Tatársky vpád. Budmerice : Rak, 2008.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca bude prezentovaná počas prednáškového obdobia na kolokviu formou referátu a potom sa písomne odovzdá. Hodnotená bude odborná kvalita seminárnej práce, za ktorú môže študent získať 70 bodov, čo predstavuje 70 % celkového hodnotenia. 30 bodov môže študent získať za prezentovanie témy a vyvolanie diskusie. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
- Otázka pôvodu Slovanov a ich výskytu na našom území
- Samova ríša. Nitrianske kniežatstvo.
- Veľká Morava. Osobnosti Veľkej Moravy. Byzantská misia.
- Otázka zániku Veľkej Moravy a vzniku Uhorského kráľovstva.
- Uhorsko (osobitne dnešné Slovensko) za vlády dynastie Arpádovcov.
- Uhorsko (osobitne dnešné Slovensko) za vlády dynastie Anjouovcov.
- Ľudovít I., ideál rytierskeho kráľa.
- Žigmund Luxemburský a Matej Korvín na uhorskom tróne.
- Dynastia Jagelovcov a bitka pri Moháči.
- Stredoveká kultúra v Uhorsku (osobitne na dnešnom Slovensku).
- Kolokvium seminárnych prác 1.
- Kolokvium seminárnych prác 2.
100/0
Cieľom seminára je osvojenie si metód práce s historickými prameňmi k dejinám Slovenska v stredoveku (do roku 1526). Na základe získaných vedomostí študenti dokážu profesionálne narábať s dobovými prameňmi rôzneho charakteru (listiny, legendy, kroniky, anály atď.) a prehĺbia si vedomosti prostredníctvom ich analýzy. Oboznámia sa a budú sa vedieť zorientovať v zložitých dejinách stredoveku. Dokážu vyhodnotiť význam jednotlivých historických udalostí, interpretovať ich a porovnávať, tiež konfrontovať s odbornou literatúrou. Osobitný dôraz sa kladie na osvojenie si kritického myslenia a odbornej argumentácie. Primeraná pozornosť bude venovaná vzájomnej diskusii o problémoch Slovenska v období stredoveku.
2 hodiny seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 3 hodiny príprava na referát; 20 hodín príprava seminárnej práce, 15 hodín vypracovávanie individuálnych úloh na každú hodinu. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: problémové riešenie úloh; analýza stredovekých prameňov; diskusia o predmetnej téme; e-learning, heuristická metóda, práca s textom; riadená diskusia.
EINHARDUS: ... a neuniknout budoucímu věku. Vita Caroli Magni. Praha: Set Out, 1999.
GREGOR Z TOURS: O boji králů a údělu spravedlivých. Praha: Odeon, 1986.
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 1997 (1. vydanie), 2001 (2. vydanie), 2003 (3. vydanie).
MÚCSKA, V. a kol.: Dejiny európskeho stredoveku I. Raný stredovek (od 5. storočia do polovice 11. storočia). Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006.
100 % priebežného hodnotenia. Na jednotlivých seminároch sú zadávané študentom rôzne úlohy. Čítať a interpretovať sa budú stredoveké pramene. Napríklad Kronika Frankov Gregora z Tours, Životopis Karola Veľkého od Einharda (Vita Caroli Magni). Okrem rôznych čiastkových úloh najdôležitejším výstupom budú seminárne práce študentov. Na začiatku semestra si každý študent zvolí tému svojej seminárnej práce. Od piatej dvojhodinovky budú postupne študenti prezentovať témy svojich seminárnych prác vo forme referátov. Referáty bude slovne hodnotiť nielen učiteľ, ale v rámci diskusie aj ďalší študenti.
Referáty študenti následne dopracujú do formy seminárnej práce, ktorá musí mať rozsah minimálne 15 rkp. Strán. Musí obsahovať poznámkový aparát a zoznam použitej literatúry a prameňov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť. Študent vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax. Spracoval seminárnu prácu na výbornej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard. Študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy. Jeho seminárna práca je napísaná na veľmi dobrej úrovni).
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa v podstate bezpečne pohybuje v oblasti reprodukovania získaných vedomostí, získané poznatky však len s ťažkosťami aplikuje a syntetizuje. Jeho seminárna práca je napísaná na dobrej úrovni).
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe. Jeho seminárna práca obsahuje množstvo chýb a nepresností).
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe. Jeho seminárna práca spĺňa len minimálne kritériá.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť. Jeho seminárna práca nie je na požadovanej úrovni).
slovenský a český jazyk
- Oboznámenie so zameraním seminára. Študenti dostanú za úlohu, aby si premysleli témy svojich seminárnych prác. Na každom ďalšom seminári budú vždy dvaja študenti informovať o témach svojich seminárnych prác.
- Práca so stredovekými kronikami. Gregor z Tours: Historia Francorum.
- Čítanie z kroniky Gregora z Tours – kniha 2. – od nástupu Chlodovika I.
- Interpretácia získaných informácií z kroniky Gregora z Tours.
- Einhard: Vita Caroli Magni. Interpretácia životopisu Karola Veľkého.
- Práca s medievalistickou odbornou literatúrou.
- Práca s edíciami prameňov.
- Cestopis Marca Pola Milión. Interpretácia.
- Stredoveké listiny.
- Elektronické medievalistické informačné zdroje.
- Kolokvium seminárnych prác.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študent dokáže pracovať so stredovekými písomnými prameňmi, ako sú kroniky, letopisy, listiny atď. Dokáže ich analyzovať. Na seminári sa budú tieto pramene nielen čítať, ale aj interpretovať. Rovnako sa budú informácie z prameňov konfrontovať s údajmi v odbornej literatúre a diskutovať o nich Študenti sa tiež oboznámia s prácou s edíciami prameňov a s medievalistickou odbornou literatúrou.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava na skúšku; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o prebratej téme; metóda incidentu; zážitkové metódy; e-learning; monologické metódy;
Povinná literatúra:
HONZÁK, F., PEČENKA, M., STELLNER, F., VLČKOVÁ, J.: Evropa v proměnách staletí. Praha: Libri, 2001.
RÁBIK, V., LABANC, P,, TIBENSKÝ, M,: Historická geografia. Trnava: FF TU, 2013.
Odporúčaná literatúra:
ČÉPLÖ, S., KAČÍREK, Ľ., POCISKOVÁ, M., ŠPROCHOVÁ, T., ŠPROCHA, B., TIŠLIAR, P., VARGOVÁ, L.: Vybrané populačné štruktúry obcí na Slovensku (18. – 1. pol. 20. storočia). Bratislava: Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. v spolupráci s Centrom pre historickú demografiu a populačný vývoj Slovenska, Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, 2016.
CHRASTINA, P.: Vývoj využívania krajiny Trenčianskej kotliny a jej horskej obruby Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa 2009.
MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. Bratislava: VEDA, 2008.
PORUBSKÁ, B.: Vojenské mapovanie na Slovensku 1769 – 1883. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, 2010.
GAJDOŠ, A. a kol. Regionálna geografia Európy. Bratislava: VEDA, 2013.
Kol. autorov: Historica. Veľký atlas svetových dejín s viac ako 1 200 mapami. Bratislava: Slovart, 2011.
SEMOTANOVÁ, E.: Historická geografie českých zemí. Praha: Historický ústav, 1998. TIBENSKÝ, J. Priekopníci dejín vedy a techniky na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1979.
MUSIL, F.: Slovensko na nejstarších mapách. In: Historická geografie. Praha: 2003, s. 11-19.
PRIKRYL, Ľ.: Vývoj mapového zobrazenia Slovenska. Bratislava 1977.
BRŮNA, V., BUCHTA, I., UHLÍŘOVÁ, L.: Interpretace prvků mapy prvního a druhého vojenského mapování. In: Historická geografie. Praha: 2003, s. 93-113.
Audiovizuálne a elektronické pramene, dokumentárne filmy.
80 % hodnotenia zo záverečnej skúšky vo forme testu. 20 % hodnotenia z aktívneho zapájania sa do diskusie v priebehu celého semestra, pričom tie študent/-ka získa v prípade, ak sa zapojí aspoň do jednej tretiny z diskusií. Študent/-ka absolvuje test na konci semestra. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 %, na získanie hodnotenia B najmenej 81%, na hodnotenie C najmenej 73 %, na hodnotenie D najmenej 66 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania kartografického vývoja praveku, starovekých civilizácií, stredoveku, novoveku a moderných dejín európskej civilizácie. Dôraz tiež kladie na dejiny kartografie slovenskej proveniencie. Súčasťou kurzu je základný prehľad problémov environmentálnych dejín globalizovaného sveta. Študent/-ka ako budúci pedagóg/-ička tiež získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom – napr. pri práci s elektronickými databázami obsahujúcimi historické mapy. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- Čo je historická geografia, vymedzenie pojmov, metódy a pramene
- Fyzicko-geografické a humánno-geografické relikty krajiny
- Environmentálme dejiny – historický vývoj a súčasné smerovanie
- Kartografia a historický vývoj najstarších máp I. (pravek a antické Grécko)
- Historický vývoj máp II. (antický Rím, stredovek a novovek)
- Dejiny kartografického vývoja územia Slovensku od stredoveku po 20. storočie
- Práca s mapami tzv. vojenského mapovania
- Vývoj a zmeny geograficko-politických hraníc Slovenska
- Historické územia strednej a juhovýchodnej Európy
- Exkurzia
- Historická geografia v príprave učiteľov dejepisu
- Využitie historickej geografie v praxi
100/0
Študent/-ka si v rámci kurzu Historická geografia osvojuje kľúčové fakty z historického vývoja geografie v najširšom význame slova. Rozvíja schopnosti kritického a historického myslenia. Vie pracovať s historickými mapami, pozná dejinný vývoj historických území súvisiacich s históriou strednej Európy. Fyzicky sa orientuje v krajine (životnom prostredí) a to tak, že vie definovať jednotlivé prvky a humánno-geografické relikty krajiny. Študent/-ka pozná základné smerovanie odboru a jeho ťažiskové problémy. Vyučovanie kurzu prebieha v kontexte prípravy budúcich učiteľov na ich povolanie, a teda študent/-ka vie používať historickú i súčasnú mapu vo vzdelávacom procese.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín príprava referátu; 20 hodín príprava seminárnej práce. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; riešenie problémov študentmi, e-learning; práca v malých skupinách
Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. Bratislava : Národné literárne centrum,1998.
DUCHOŇOVÁ, D. – LENGYELOVÁ, T.: Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku. Radosti slávností, strasti každodennosti. Bratislava : Veda, 2016.
LENGYELOVÁ, T.: Život na šľachtickom dvore. Odev, strava, domácnosť, hygiena, voľný čas. Bratislava : Slovart, 2016.
NAGY, László: Odevy a účesy. Dunajská Streda : Lilium Aurum, 2004.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VI. Pod osmanskou hrozbou. Osudy Slovenska od Albrechta Habsburského do tragickej bitky pri Moháči. Budmerice : Rak, 2005.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VII. Turci v Uhorsku. Budmerice : Rak, 2005.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VIII. Nový pohľad na svet. Budmerice : Rak, 2007.
100 % priebežného hodnotenia. Študent odprezentuje referát a tému svojej práce v priebehu semestra. Seminárna práca sa odovzdá pred začiatkom skúšobného obdobia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania a dôkladnejšie poznanie pramennej bázy dejín Slovenska od 16. do 18. storočia, ako aj dejín každodennosti. Študent sa oboznámi s históriou Slovenska v novoveku prostredníctvom analýzy historických prameňov, no tiež s bežným životom v uvedenej dobe pri spracovaní konkrétnych tém a ich prezentácií. Študent ako budúci pedagóg tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- zásady práce s historickými prameňmi slovenskej proveniencie v novoveku
- analýza prameňov k bitke pri Moháči r. 1526
- práca s prameňmi, ktoré sa týkajú prvých panovníkov z rodu Habsburgovcov
- pramene k dejinám osmanskej expanzie
- pramene k dejinám Bratislavy ako korunovačného mesta
- pramene k stavovským povstaniam v Uhorsku a Slovensko
- pramene k dejinám rozvoja školstva
- jánošíkovská tradícia v prameňoch
- Mária Terézia a jej syn Jozef II. v historických prameňoch
- slovenské obranné spisy v 18. storočí (J. B. Magin, S. Timon a i.)
- hygiena a zdravotná starostlivosť
- stravovanie
- žena (rodina a spoločnosť)
- deti (rodina a škola)
- sociálne rozvrstvenie
- náboženská otázka a konfesionalita
- doprava
- literatúra a divadlo
100/0
V rámci predmetu si študent dôkladne osvojí metódy práce s dobovými historickými prameňmi z dejín Slovenska v rokoch 1526 – 1780 a ich možné využitie v pedagogickom procese na základnej alebo strednej škole. Študent si prehĺbi vedomosti prostredníctvom analýzy dobových historických prameňov. Dokáže vyhodnotiť význam prameňov, interpretovať ich a porovnávať s inými prameňmi. Zároveň si rozšíri vnímanie dejín o rozmer každodennosti. Okrem toho sa naučí kriticky myslieť, samostatnejšie argumentovať a diskutovať o problémoch.
2 hodiny seminár /týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby ꞊ 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 18 hodín príprava na seminárnu prácu. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia o prebratej téme; metóda analýzy situácie; problémové riešenie úloh; e-learning.
NEMEŠ, J.: Z prameňov dejín raného novoveku. Učebné texty k 16. a 17. storočiu. Ružomberok : Verbum, 2012.
KAMENICKÝ, M. a kol.: Lexikón svetových dejín. Bratislava : SPN, 1997 (1. vyd.), 2001 (2. vyd.), 2003 (3. vyd.).
KINDER, H. – HILGEMANN, W.: Encyklopedický atlas světových dějin. Praha : Lidové noviny, 1999.
Odporúčaná literatúra:
NEMEŠ, J. – ĎURČO, M.: Kauza Martina Luthera (1520 – 1521). In: Kultúrne dejiny / Cultural History, Roč. 8, č. 2, 2017, s. 240 – 286.
HAMILTON, A. a kol.: Listy federalistov. Bratislava : Kalligram, 2002.
KOHÚTOVÁ, M.: Vybrané kapitoly z dejín novoveku. Trnava : FF TrU, 2008.
ŠTĚPÁNEK, K.: Obecné dějiny novověku I. (16. století). 3. vyd. Brno : Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta, 2018.
ŠTĚPÁNEK, K. – VACULÍK, J. Obecné dějiny novověku II.-III. (17. a 18. století). 2. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 2017.
Domáce a zahraničné odborné časopisy
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca bude prezentovaná počas prednáškového obdobia na kolokviu formou referátu a potom sa písomne odovzdá. Hodnotená bude odborná kvalita seminárnej práce, za ktorú môže študent získať 70 bodov, čo predstavuje 70 % celkového hodnotenia. 30 bodov môže študent získať za prezentovanie témy a vyvolanie diskusie. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
- Práca s novovekými historickými prameňmi, metodológia ich výskumu.
- Edície novovekých historických dokumentov.
- Humanizmus a renesancia vo svetle prameňov.
- Pramene k objaveniu Ameriky, vzniku kolonizácie a obrana práv domorodcov.
- Analýza prameňov k dejinám reformácie v nemeckých krajinách. Martin Luther.
- Pramene o reformácii v iných krajinách. Kalvíni a anglikáni.
- Tridsaťročná vojna (1618 – 1648) vo svetle historických prameňov.
- Charakteristika absolutizmu vo svetle historických prameňov.
- Analýza prameňov k dejinám Francúzska v ranom novoveku.
- Pramene o dejinách Ruska v ranom novoveku a ich interpretácia.
- Pramene k téme Americká revolúcia (1765 – 1783).
- Kolokvium seminárnych prác 1.
- Kolokvium seminárnych prác 2.
100/0
Cieľom seminára je osvojenie si metód práce s historickými prameňmi zo všeobecných dejín raného novoveku (16. až 18. storočia). Na základe získaných vedomostí študenti dokážu profesionálne narábať s dobovými prameňmi rôzneho charakteru a prehĺbia si vedomosti prostredníctvom ich analýzy. Oboznámia sa a budú sa vedieť zorientovať v zložitých dejinách raného novoveku. Dokážu vyhodnotiť význam jednotlivých historických udalostí, interpretovať ich a porovnávať, tiež konfrontovať s odbornou literatúrou. Osobitný dôraz sa kladie na osvojenie si kritického myslenia a odbornej argumentácie. Primeraná pozornosť bude venovaná vzájomnej diskusii o vybraných problémoch, ich prínosu pre dnešné poznanie.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín príprava referátu; 20 hodín príprava seminárnej práce. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; riešenie problémov študentmi, e-learning; práca v malých skupinách
Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti I. Bratislava : Národné literárne centrum, 1998.
LENGYELOVÁ, T.: Život na šľachtickom dvore. Odev, strava, domácnosť, hygiena, voľný čas. Bratislava : Slovart, 2016. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov IX. Na prahu modernej doby. Bratislava : Rak, 2008.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov X. Od revolúcie 1848 – 1849 k dualistickému Rakúsko-Uhorsku. Bratislava : LIC, 2009.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XI. a. Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Bratislava : LIC, 2012.
Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov XI.b. Slováci v prvej svetovej vojne 1914 – 1918. Bratislava : LIC, 2011.
100 % priebežného hodnotenia. Študent odprezentuje referát a tému svojej práce v priebehu semestra. Seminárna práca sa odovzdá pred začiatkom skúšobného obdobia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania a dôkladnejšie poznanie pramennej bázy dejín Slovenska od konca 18. do začiatku 20. storočia. Študent sa oboznámi s dejinami Slovenska v dlhom 19. storočí prostredníctvom analýzy historických prameňov. Študent ako budúci pedagóg tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom. Kurz sa sústredí na tieto ťažiskové témy:
- pramene ku generácii bernolákovcov
- pramene ku generácii kollárovcov
- pramene ku generácii štúrovcov
- pramene k výpravám slovenských dobrovoľníkov
- ilustrácia neoabsolutizmu na dobových prameňoch
- memorandové hnutie a Matica slovenská v prameňoch
- slovenské národné hnutie a rakúsko-uhorské vyrovnanie
- spolupráca slovenského, srbského a rumunského hnutia na konci 19. storočia
- osobnosti slovenského národného hnutia na prelome 19. a 20. storočia
- pramene k prvej svetovej vojne
- hygiena a zdravotná starostlivosť
- stravovanie
- žena (rodina a spoločnosť)
- deti (rodina a škola)
- sociálne rozvrstvenie
- náboženská otázka a konfesionalita
- doprava
- literatúra a divadlo
100/0
V rámci predmetu si študent dôkladne osvojí metódy práce s dobovými historickými prameňmi z dejín Slovenska v rokoch 1780 – 1918 a ich možné využitie v pedagogickom procese na základnej alebo strednej škole. Študent si prehĺbi vedomosti prostredníctvom analýzy dobových historických prameňov. Dokáže vyhodnotiť význam prameňov, interpretovať ich a porovnávať s inými prameňmi. Zároveň si rozšíri vnímanie dejín o rozmer každodennosti. Okrem toho sa naučí kriticky myslieť, samostatnejšie argumentovať a diskutovať o problémoch.
2 hodina seminár/týždeň;
spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 3 hodiny príprava na referát; 10 hodín príprava recenzie, 15 hodín vypracovávanie individuálnych úloh na každú hodinu. Spolu 50 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: problémové riešenie úloh; diskusia o predmetnej téme; e-learning, heuristická metóda, práca s textom, didaktické hry (doplňovačky, kvízy, slepé mapy), aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch
Povinná literatúra:
Pramenné edície (korešpondencia), dobová tlač bude zadaná na jednotlivých hodinách.
Myška, M. – Zářický, A.: Prameny k hospodářským a sociálním dejinám novověku. I. a II. Ostrava 2008, 2010.
MEJDŘICKÁ, Květa: Listy ze stromu svobody. Praha 1989.
TINKOVÁ, Daniela: Zrození občana. Praha 2015.
Odporúčaná literatúra:
SKŘIVAN, A.: Evropská politika 1648 – 1914. Praha 1999.
SKŘIVAN, A. – Drška, V. – STELLNER, F.: Kapitoly z dějin mezinárodních vztahů 1648 – 1914. Praha 1994.
NÁLEVKA, V.: Koncert velmocí. Medzinárodní vztahy v letech 1871 – 1914. Praha 2006.
Encyklopedický atlas světových dějin. Praha 1999.
HROCH, M. a kol.: Encyklopedie dějin novověku 1492 – 1815. Praha 2005.
RAPPORT, M.: Evropa devatenáctého století. Praha 2011.
JOHSON, P.: Zrození moderní doby. Praha 1998.
Dejiny jednotlivých štátov.
100 % priebežného hodnotenia. Študent odovzdá na konci semestra recenziu na vybranú vedeckú publikáciu. V priebehu semestra vypracuje a odprezentuje referát na vybranú tému. Na každú hodinu vypracováva individuálne pracovné materiály. K úspešnému absolvovaniu predmetu je potrebná aktívna participácia študenta na každej vyučovacej hodine.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, vie samostatne riešiť odborné úlohy, ale kritické myslenie je hraničné),
C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe, nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť),
D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Kurz sa zameriava na prácu s prameňmi k dejinám tzv. dlhého 19. storočia. Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
Osvietenstvo
Priemyselná revolúcia
Veľká francúzska revolúcia
Napoleonovské obdobie vo Francúzsku a v Európe, Viedenský kongres
Európsky systém 1815 – 1848 a jeho obrana
Revolučné udalosti v Európe v 20. a 30. rokoch 19. storočia a v rokoch 1848 – 1849
Vznik národných štátov (Talianska a Nemecka)
Veľká Británia a Francúzsko v 19. storočí
Myšlienkové prúdy a politické smery v 19. storočí
USA v 19. storočí, občianska vojna
Ruské impérium do prvej svetovej vojny
Východná otázka do prvej svetovej vojny
Základné trendy vývoja európskeho kolonializmu v 19. storočí
Európa na ceste k prvej svetovej vojne
100/0
Študent získava potrebné znalosti a vedomosti o politickom, hospodárskom a sociálnom vývoji európskeho aj mimoeurópskeho sveta v rokoch 1789 – 1914, po úspešnom absolvovaní predmetu by mal byť študent schopný orientovať sa v základných otázkach moderných všeobecných dejín. Zámerom kurzu je oboznámiť študentov so všeobecnými dejinami od konca 18. storočia, od Veľkej francúzskej revolúcie v r. 1789 – 1799 po začiatok prvej svetovej vojny, poskytnúť plastický obraz premeny spoločnosti počas dlhého 19. storočia. Študent získava prehĺbené vedomosti a znalosti o období novoveku vo svetových dejinách. Študent získa komunikačné schopnosti potrebné na prezentovanie výsledkov svojej práce. Na dejiny 19. storočia sa v štúdiu dejín kladie osobitný dôraz, pretože práve v tomto období sa začínajú spoločenské javy a procesy, ktoré bezprostredne ovplyvnili vývin spoločnosti až do dnešných čias. Študent sa naučí pracovať s prameňmi k všeobecným dejinám v rokoch 1789 – 1914, naučí sa analyzovať a interpretovať historické pramene a na základe nich rekonštruovať historické udalosti.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 40 hodín tvorba seminárnych prác;15 hodín diskusia, argumentácia, konštruktívne hodnotenie priebežných výstupov študenta. Spolu 77 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: inštruktáž; E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); analýza textov, ikonických textov a edukačných materiálov; brainstorming; tvorba edukačných pomôcok, napr. myšlienkových máp, konštrukčnych projektov; diskusia k prezentovanej seminárnej práci; Swot analýza
Povinná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Dejepisné vzdelávanie je hodnototvorný proces. In: Vita historiae dedicata, Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
BOCKOVÁ, A.: Projektová činnosť. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2020.
ČAPEK, R.: Líný učitel – Jak učit dobře a efektivně. Bratislava : Raabe, 2018.
PETTY, G.: Moderní vyučování. Praha: Portál, 1996.
STRADLING, R.: Vyučovanie európskej histórie dvadsiateho storočia. Bratislava : Metocké centrum mesta Bratislavy, 2002.
Odporúčaná literatúra:
BAUMANN, E.: Hra vo výučbe – výučba hrou (ukážka možnosti využitia spoločenskej hry pri výučbe z dejín Strednej Európy na príklade praxe). In: Verbum historiae 2/2020.
BOCKOVÁ, A.: Empirický prieskum. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
BURIAN, V.: Trendy, ktoré možno zatrasú školami. In: Dobrá škola, roč. 7, 2015, č. 3.
DENDYS, I.: Didaktické hry a herné princípy vo výučbe dejepisu. In : Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019.
HAŠKOVÁ, A.: Učiteľ ako aktér inovácií. In: Duchoňová, J.-Hošová,D.-Koleňáková, R.Š: (eds.): Inovatívne trendy v odborových didaktikách. Prepojenie teórie a praxe výučbových stratégií kritického a tvorivého myslenia. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2019
KMEŤ, M.: História a dejepis (Vybrané kapitoly z didaktiky dejepisu). Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2017.
LABISCHOVÁ, D.-GRACOVÁ, B.: Příručka k didaktice dějepisu, Ostrava : Ostravská univerzita v Ostrave, 2010.
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy;
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
100 % priebežného slovného a bodového hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra analyzuje, reflektuje tematické zadania, rieši úlohy a výstupy pravidelne prezentuje a overuje v diskusii na jednotlivých hodinách seminára. Kvalita výstupov je hodnotená kolektívne a aplikovaním Swot analýzy. Do priebežného a celkového hodnotenia sa zahŕňa schopnosť študenta/-ky uplatňovať metódu E-U-R, zručnosť a schopnosť hodnotiť, tvoriť a aplikovať teoretické, praktické, emocionálne a metakognitívne roviny poznania. Záver priebežného hodnotenia prebieha transparentne diskusiou a sumarizáciou získaných bodov. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent má široké, kompaktné vedomosti v špecializovanej oblasti odboru a vie ich uplatniť v teoretických i praktických súvislostiach, orientuje sa v súčasnom stave poznania hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
Študenti sa oboznámia s vybranými problémami modernej didaktiky dejepisu, identifikujú požiadavky kladené na vzdelávanie učiteľov a získavajú vedomosti o aplikácii metód a stratégií odporúčaných pre výučbu a učenie sa žiakov v základných a stredných školách. Tvorivou činnosťou nadobúdajú skúsenosti a prehľad o procese modernizácie dejepisnej výučby v edukačnej praxi.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy a aktivity:
- Prezentácia chápania a aplikácie kľúčových pojmov didaktiky dejepisu: „moderná“ didaktika dejepisu, metodika, historické vedomie, historická kultúra, historické poznanie, historické vzdelanie, historické povedomie, historická pamäť, funkčná gramotnosť, funkčnosť faktografie.
- Uviesť príklady „napätého“ vzťahu historickej vedy a dejepisu a foriem/metód popularizácie historického poznania (napr. metódou „public history“).
- Projektovanie (konceptualizácia) dejepisu ako školského predmetu, vízie a perspektívy, požiadavky a odporúčania RE a odborných komisií pre výučbu dejepisu v 21. storočí, aktualizácia výberu učiva dejepisu vo vzdelávacej oblasti: človek a spoločnosť – kritická analýza a hodnotenie vzdelávacích programov a odporúčaní, tvorba vlastných návrhov na danú tému.
- Riadená diskusia (príp. panelová diskusia) k fungujúcemu didaktickému systému dejepisného vzdelávania..
- Tvorba príkladov na aplikáciu 3 základných funkcií dejepisu.
- V rámci ľubovoľného výberu dejepisného učiva aplikovať „operacionalizáciu“ cieľov a úloh. Aká je teória a aká je prax?
- Analyzovať výsledky vybraných empirických výskumov o stave školskej dejepisnej praxe.
- Diskusia a inštruktáž na tému: Prečo venovať pozornosť funkcii „neurodidaktiky“ v edukačnom procese? Aké typy úloh a a techník vyberať v tomto kontexte žiakom v procese výučby a učenia sa?
- Rozpoznávanie praktickej využiteľnosti štruktúrnych prvkov učebnice v rámci vyučovacej hodiny.
Brainstorming využiteľnosti a aplikácie prostriedkov pre realizáciu dejepisu zábavnejšou formou (didaktické hry, komiksy, karikatúry, koláže, grafické schémy a pod.).
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa prehľad o európskej dimenzii modernizácie dejepisnej výučby na Slovensku, o funkčnosti súčasného didaktického systému dejepisu, vie analyzovať parciálne problémy modernej odborovej didaktiky a výsledky empirických výskumov súčasnej školskej praxe. Je zorientovaný aj v tvorbe výučbových médií a procese kritického posudzovania a tvorby vzdelávacích materiálov a programov.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava seminárnej práce, 10 hodín príprava prezentácie; Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; problémové riešenie úloh, e-learning; práca v malých skupinách
Povinná literatúra:
Kol.: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. Zv. 1. – 2. Bratislava : Národné literárne centrum, 1998, 1999.
Odporúčaná literatúra:
LETZ, R. – VAŠŠ, M. – ROGUĽOVÁ, J. – PODOLEC, O. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XII a. Slováci pri budovaní Československej republiky. Bratislava : LIC, 2013.
LETZ, R. – PODOLEC, O. – ROGUĽOVÁ, J. – VAŠŠ, M. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XII b. Slováci vo víre tridsiatych rokov. Bratislava : LIC, 2014.
ROGUĽOVÁ, J. a kol. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XIII a. Slováci a druhá svetová vojna. Bratislava : LIC, 2015.
BYSTRICKÝ, V. – LETZ, R. – PODOLEC, O. (zost.): Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939. Spomienky aktérov historických udalostí. 1. diel. Bratislava : AEP, 2007.
BYSTRICKÝ, V. – LETZ, R. – PODOLEC, O. (zost.): Vznik Slovenského štátu. 14. marec 1939. Spomienky aktérov historických udalostí. 2. diel. Bratislava : AEP, 2008.
NIŽŇANSKÝ, E. (ed.): Holokaust na Slovensku 1 – 7. Dokumenty. Bratislava, Zvolen : Nadácia M. Šimečku, Židovská náboženská obec, 2001 – 2005.
ROGUĽOVÁ, J. a kol. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XIII c. Slováci a nástup socializmu. Bratislava : LIC, 2017.
ROGUĽOVÁ, J. a kol. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XIII d. Slováci a Československá socialistická republika. Bratislava : LIC, 2018.
HLAVOVÁ, V. – ŽATKULIAK, J. (eds.): Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov. XIV. Novembrová revolúcia a česko-slovenský rozchod. Bratislava : LIC, 2002.
Tematicky orientované audiovizuálne pramene, dokumentárne filmy.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca sa odovzdá v skúšobnom období. Vychádza z relevantnej literatúry (najmenej desať zdrojov), prípadne aj z archívnych prameňov. Obsahuje didakticko-historický rozmer. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský jazyk
Kurz sa zameriava na prehĺbenie poznania a dôkladnejšie poznanie pramennej bázy dejín Slovenska v 20. storočí. Študent sa oboznámi s dejinami Slovenska v 20. storočí prostredníctvom analýzy historických prameňov. Študent ako budúci pedagóg si tak získa schopnosť sprostredkovať nadobudnuté vedomosti žiakom. Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- pramene k vzniku Československej republiky
- medzivojnový kultúrny život vo svetle historických dokumentov
- pramene o osobnostiach prvej ČSR
- analýza prameňov k autonomizmu a centralizmu
- vznik Slovenského štátu vo svetle prameňov
- spoločnosť v Slovenskom štáte (pramene ku školstvu, kultúre a sociálnym dejinám)
- osobnosti Slovenského štátu
- pramene o perzekúciách (politickí oponenti, Židia, Rómovia)
- pramene k druhému odboju, hľadanie súvislostí medzi zahraničným a domácim odbojom
- prechodné roky 1945 – 1948 vo svetle historických prameňov
- analýza prameňov k perzekúciám (politické procesy, násilná kolektivizácia)
- socialistická spoločnosť a propaganda
- pramene k roku 1968
- analýza prameňov o normalizácii
- pramene k problematike tretieho odboja
- novembrové udalosti v r. 1989 vo svetle prameňov
100/0
V rámci predmetu si študent dôkladne osvojí metódy práce s dobovými historickými prameňmi z dejín Slovenska v rokoch 1918 – 1989 a ich možné využitie v pedagogickom procese na základnej alebo strednej škole. Študent dokáže profesionálne narábať s historickými prameňmi rôzneho charakteru (písomné, audio, video) a prehĺbi si vedomosti prostredníctvom analýzy dobových historických prameňov. Dokáže vyhodnotiť význam prameňov, interpretovať ich a porovnávať s inými prameňmi. Okrem toho sa naučí kriticky myslieť, samostatnejšie argumentovať a diskutovať o problémoch.
2 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 38 hodín príprava na priebežné hodnotenie a seminárnu prácu. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: moderovaná diskusia k predmetnej téme; priebežné individuálne i tímové riešenie parciálnych tém seminára, priebežné výstupy vo forme prezentácií a simulačných postupov riešenia modelových situácií
Povinná literatúra:
DAHRENDORF, R.: Moderný sociálny konflikt. Bratislava : Archa, 1991.
BRAUDEL, F.: Dynamika kapitalismu. Praha : Argo, 1999.
NOLTE, E. – FURET, F.: Konfrontácia názorov. Bratislava : Agora, 2001.
Odporúčaná literatúra: (určené kapitoly)
AMSTRONG, K.: Islam. Bratislava : Slovart, 2002.
AMSTRONG, K.: Dějiny Boha. Praha: Argo 1996.
DAWSON, Ch.: Porozumět Evropě. Praha: Zvon, 1995.
FURET, F.: Promýšlet Francouzskou revoluci. Praha : Atlantis, 2003.
FUKUYAMA, F.: Konec dějin a poslední člověk. Praha : Rybka Publishers, 2002.
HUTTINGTON, S. P.: Střet civilizací. Praha : Rybka Publishers, 2001.
GUARDINI, R.: Konec novověku. Praha : Vyšehrad, 1992.
NOVAK, M.: Filozofia slobody. Bratislava : Charis, 1996.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca sa odovzdá v skúšobnom období. Jednu štvrtinu sumárneho záverečného hodnotenia absolventovi kurzu vytvorí jeho aktivita a zúčastnenosť pri moderovaných diskusiách k parciálnym témam seminára. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa plne orientuje v problematike jednotlivých tém pričom argumentovane a sebaisto syntetizuje vlastné poznatky a závery z modelových situácií, takže ich využitie možno považovať za všeobecne využiteľné a preukázateľné),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent preukazuje, že sa plne orientuje v problematike všetkých parciálnych tém, jeho vlastné riešenie modelových situácií preukazuje isté nezanedbateľné limity),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa v podstate bezpečne pohybuje v oblasti reprodukovania získaných informácií, získané poznatky však len s ťažkosťami aplikuje a syntetizuje pri riešení modelových situácií),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa orientuje len v základnej kauzálnej problematike vplyvu ideologických doktrín na jednotlivé sféry politického, hospodárskeho a spoločenského života moderných spoločností, nepreukazuje schopnosť získané poznatky aplikovať),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa orientuje v problematike vplyvu ideologických doktrín na každodenný život moderných spoločností iba s veľkými ťažkosťami a torzovito, takže nedokáže prezentovať samostatne jednoznačné závery pre prax),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
Moderované diskusné rozbory ideológií a politických doktrín, ktoré vznikli a rozvíjali sa v období tzv. moderných dejín; analýza modifikácií týchto doktrín na konkrétnom historickom materiáli a pomocou základných teoretických prác k príslušnému problému:
- kultúra – veda – ideológia“: určujúce ideové prúdy 19. a 20.storočia, ich vzájomná spätosť, nadväznosť a modifikácie
- „bratstvo – rovnosť – sloboda“: protirečivé princípy francúzskej (a americkej) revolúcie
- liberalizmus v 19. a liberalizmus v 20.storočí – zhody a zmeny
- radikálne sociálne ideológie v 19.storočí a ich hlavní predstavitelia
- sociálne ideológie v 20. storočí a realita ich uskutočňovania
- konzervativizmus v 19. a konzervativizmus v 20.storočí
- veľké cirkvi v moderných dejinách: sekularizácia života v 19. a v 20.storočí a úloha vedy
- totalitné ideológie v 20.storočí a ich vplyv
100/0
Cieľom kurzu je rozvíjanie a prehlbovanie informácií o podstatných trendoch moderných dejín získavaných na prednáškach a to poznávaním protirečivých optík, ktoré používajú (dobové i aktuálne) vzájomne súperiace ideológie pri hodnotení týchto trendov. Absolvent dokáže rozpoznať ich základné kritériá pri ich hodnotení minulosti a súčasnosti, a vlastnou analýzou ich príslušných znakov (prejavov) ich dokáže samostatne charakterizovať a hodnotiť. Týmto spôsobom je pripravovaný na možnú budúcu konfrontáciu svojich a žiackych postojov, t.j. na vlastnú pedagogickú prácu v rôznorodom žiackom kolektíve súčasnej slovenskej spoločnosti i rozvíjaním svojich komunikačných spôsobilostí.
100 % priebežného hodnotenia.
Referát na zadanú tému. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
študent vypracuje referát na zadanú tému
slovenský jazyk
Poznávacia exkurzia sa zameriava na výchovu a vzdelávanie k ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva, na riešenie metodických problémov sprístupňovania lokálnych dejín v kontexte s výučbou dejepisu.
Študent získa obraz o konkrétnom historickom mieste, získa možnosť orientovať sa v teréne. Bude aktívnejšie vnímať dôležitosť geografického priestoru v dejinách a študovať historické kultúrne a prírodné prostredie.
podľa odporúčania pedagóga a pracovníka vybranej kultúrnej inštitúcie
100 % priebežného hodnotenia.
Referát na zadanú tému. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Obsahové zameranie predmetu Prax v kultúrnych inštitúciách umožňuje študentom v rámci bakalárskeho štúdia poznávať funkčnosť vybranej kultúrnej inštitúcie v spoločnosti, jej stratégiu pri uchovávaní a sprostredkúvaní historických kultúrnych hodnôt širšej verejnosti.
Obsahové zameranie predmetu:
- Získanie základných informácií o realizácii praxi v kultúrnych inštitúciách, štúdium základných zdrojov o činnosti inštitúcie
- Spracovanie denníka o činnosti študenta v kultúrnej inštitúcii
- Vypracovanie vlastného projektu, návrhu formy popularizácie histórie
- Kolokvium a prezentácia vlastného projektu študenta (napr.: písomná forma, prezenčné panely, fotodokumentácia, kvízy, súťaže pre žiakov, multimediálne materiály, výtvarné zobrazenia a pod.)
Študent absolvovaním predmetu dokáže spolupracovať s vybranou kultúrnou inštitúciou na tvorbe edukačných materiálov určených pre deti a mládež, projektov inštitúcie, interaktívnych programov pre vymedzené vekové kategórie a pod. Študent by mal rozumieť procesom popularizácie histórie (jej artefaktov) prostredníctvom kultúrnych inštitúcií a mal by vedieť navrhnúť nové modely (vízie) edukačných pomôcok, materiálov, propagačných materiálov a programov. Študent by mal nadobudnúť aj praktické skúsenosti z lektorskej činnosti.
BAČOVÁ, D., ONUŠKOVÁ, M., RYCHNAVSKÁ, M. 2015. Riešenie divergentných úloh a tvorba ich kritérií úspešnosti v predmetoch na základných a stredných školách. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum, 2015.
DANIŠ, M., KRATOCHVÍL, V., ŠNIRCOVÁ, B. 2003. Rukoväť učiteľa. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2003.
TOLLINGEROVÁ, D. Taxonomie učebních úloh (obtížnost - náročnost úloh na myšlení žáků). Dostupné na: file:///C:/Users/Ferino/Desktop/priloha2.pdf
Štátne vzdelávacie programy – dejepis. Dostupné na: www.statpedu.sk
Učebnice dejepisu pre základné a stredné školy (aktuálne tituly)
100% priebežného hodnotenia
Výstupom študenta z absolvovanej stáže „Dejepisná olympiáda“ bude záznam (reflexia participácie) študenta zo stáže podľa vopred stanovených kritérií.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Obsahové zameranie predmetu umožní študentovi poznať procedúru tvorby úloh, možnosti a formy príprav študenta na konkrétny typ súťaže v kategórii. Študent v priamom kontakte so žiakom/žiakmi zistí edukačné limity historického vzdelávania mimo vyučovací proces - v záujmovej oblasti.
Tematické zameranie predmetu:
- analýza Štátneho vzdelávacieho programu (dejepis);
- obsahová analýza aktuálnych učebníc dejepisu, jej štruktúrnych prvkov;
- taxonómia cieľov a úloh dejepisu pre jednotlivé typy škôl a vekové kategórie žiakov;
- praktická tvorba úloh - návrhov pre dejepisnú olympiádu;
- rozvíjanie faktografickej a procedurálnej stránky poznávania.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa prehľad o histórii realizácie dejepisných olympiád na Slovensku (príp. v Česku), o zmysluplnosti práce s talentovanou mládežou pri rozvíjaní ich historického poznávania prostredníctvom uvedeného typu súťaže. Absolvent predmetu nadobudne teoretické poznatky a praktické skúsenosti z oblasti taxonómie úloh pre rôzne vekové kategórie a stupne súťaží (školské, okresné, krajské a celoslovenké kolá). Bude rozumieť špecifikám a princípom súťaže, ako aj tvorbe rôznorodých úloh podľa požiadaviek modernej didaktiky dejepisu. Študent získa prehľad o aktivitách v rámci prípravy, realizácie a hodnotenia „dejepisnej olympiády“. Získa nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa histórie spojené s prácou na príprave, realizácii a zhodnotenia dejepisnej olympiády.
ZDECHOVANOVÁ, D., BOCKOVÁ, A. PÁNIK, P. 2006. Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava : Strom života, 2006.
ŠVEC, Š. 2005. Učiteľská taxonómia: systematika programových cieľov, učebných aktivít a hodnotených výsledkov. K revízii Bloomovej klasifikácie kognitívnej domény výchovy. In Pedagogická revue, 2005, roč. 57, č. 5, s. 453 – 477.
BOJKOVÁ, A., JANČURA, M. 2018. Rozvojové vzdelávanie. Témy a metódy IV. Bratislava : Nadácia Pontis, 2018.
ČAPEK, R. 2015. Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnotícich metod. Praha : Grada Publishing, 2015.
100% priebežného hodnotenia
Výstupom študentov z absolvovanej stáže „Projektová činnosť“ bude záznam (reflexia) študenta zo stáže podľa vopred stanovených kritérií.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Obsahové zameranie predmetu umožní študentovi konzultovať o typológii a vnútornej štruktúre projektov, o význame tímovej práce (pozn.: podľa výsledkov merania OECD, 15-roční žiaci na Slovensku výrazne zaostávajú v spôsobilostiach tímovo pracovať). Z hľadiska modernej didaktiky uvažovať o celkovom prínose projektovej činnosti (nielen) v oblasti historického vzdelávania.
Tematické zameranie predmetu:
- typológia projektov a ich vnútorná štruktúra;
-identifikovať všeobecné a predmetové kompetencie žiakov;
- možnosti uplatnenia troch základných funkcií dejepisu: noetickej (kognitívnej), edukačnej a delektornej(zábavnej);
- uplatňovanie intelektuálnych, emocionálnych a praktických zručností pri tvorbe a prezentácii projektov.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa praktické skúsenosti z priamej komunikácie so žiakmi v rámci prípravy, tvorby a prezentácie edukačných projektov. Sleduje organizáciu projektovej činnosti školy podľa nastavených kritérií cvičného učiteľa. Je schopný uplatniť kompetencie a praktické zručnosti v pozícii učiteľa, usmerňujúceho projektovú činnosť žiaka (resp. Celého tímu). Mal by hlavne pochopiť význam uplatňovania medziodborových (interdisciplinárnych) súvislostí v projektovej činnosti.
KAČÍREK, Ľ. 2016. kultúrne dedičstvo Slovenska. Vysokoškolské skriptá. Bratislava : Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z. 2016.
ZDECHOVANOVÁ, D., BOCKOVÁ, A. PÁNIK, P. 2006. Inovatívne prístupy v ďalšom vzdelávaní učiteľov v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva. Metodická príručka. Bratislava : Strom života, 2006.
BUDAY, P. a kol. 2015. Monumentorum tutera. Ochrana pamiatok. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, 2015.
JANČURA, M., BOJKOVÁ, A. (eds.). 2019. Dejiny tvoríš ty! Histórie - škola - verejný priestor. Košice : UPJŠ v Košiciach, 2019.
100% priebežného hodnotenia.
Výstupom študentov z absolvovanej stáže „Exkurzia“ bude záznam (reflexia) študenta zo stáže podľa vopred stanovených kritérií.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Obsahové zameranie predmetu umožní študentovi poznávať a uvedomiť si viaceré aspekty regionálnych dejín, pracovať s pramenným materiálom primárneho a sekundárneho charakteru a uvedomovať si význam štúdia histórie pre kultivovanie historického vedomia a historickej kultúry.
Tematické zameranie predmetu:
- význam výchovy k ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva;
- fázy realizácie odbornej exkurzie;
- možnosti uplatnenia interaktívnych a reflexných metód výučby (odporúčania modernej didaktiky dejepisu a objektovej didaktiky);
- projektovanie a praktizovanie odbornej exkurzie.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa všeobecné a predmetové kompetencie. Mal by vedieť praktizovať a “kultivovať” spoluprácu učiteľa a žiaka vo výučbe v teréne a v širších kontextoch uvažovať o regionálnych, slovenských a stredoeurópskych dejinách. Mal by preukázať organizačné schopnosti na vytipovaných stanoviskách odbornej exkurzie a priamo vnímať stopy minulosti v priestorovo-časových súvislostiach.
KLÍMA, B. a kol 2001. Mládež a dějiny. Brno : CRM, 2001.
GAVORA, P. 2008. Úvod do pedagogického výskumu. 4.vyd. Bratislava : 2008.
PROKŠA-HELD--Metodológia-pedagogického-výskumu.pdf. Dostupné na:
http://www.ulozto.sk/xP376Nw/proksa-held-metodologia-pedagogickeho-vyskumu-pdf
GAVORA, P. a kol. 2010. Elektronická učebnica metodológie pedagogického výskumu. Bratislava: 2010. Dostupné na: http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk
100% priebežného hodnotenia
Výstupom študentov z absolvovanej stáže „Empirický prieskum“ bude záznam (reflexia) študenta zo stáže podľa vopred stanovených kritérií.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Obsahové zameranie predmetu umožní študentovi oboznámiť sa s rolou výskumníka v “malom priestore” školského prostredia.V primeranej forme mu budú sprístupnené poznatky z oblasti metodológie výskumu, špecifík pedagogického, príp. historického výskumu. Funkčnosť nadobudnutých poznatkov sa preukáže pri tvorbe jednoduchého vlastného projektu, pri spracovaní a interpretácii získaných dát. Študent si osvojí základnú zostavu pojmov a kategórií z oblasti metodológie pedagogického výskumu, didaktiky dejepisu a histórie.
Tematické zameranie predmetu:
- základná charakteristika metodiky empirického výskumu/prieskumu;
- štruktúrne prvky projektu výskumu/prieskumu;
- základné otázky pedagogického výskumu;
- charakteristika kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu;
- tvorba vlastného projektu prieskumu edukačnej reality.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa všeobecné konceptuálne a procedurálne poznatky potrebné pre tvorbu projektu empirického prieskumu mapujúceho edukačnú realitu dejepisnej výučby v školskom prostredí. Študent nadobudne primeranú schopnosť tvoriť projekt , koncepciu prieskumu na menšej vzorke respondentov danej školy (pod vedením cvičného učiteľa a metodika stáže) tak, aby si osvojil základy výskumnej činnosti a v základoch porozumel metodike zberu, spracovania a interpretácii získaných dát.
BOCKOVÁ, A. 2014. Ako reflektujú slovenskí študenti dejepis a históriu? In: Verbum historiae. [elektronický zdroj]. roč 2, č. 2 (2014).
BOCKOVÁ, A. 2009. Vyučovanie dejepisu ako pedagogický problém. In: Verbum historiae I., Prešov : Vydavateľstvo M. Vaška, 2009.
KRATOCHVÍL, V. 2019. Metafora stromu ako model didaktiky dejepisu k predpokladom výučby. Bratislava: Rabe, 2019.
HUMAJ, R., BOHUNICKÁ, j: 2018. Z histórie spoločnosti. Bratislava. Rabe, 2018.
100% priebežného hodnotenia
Výstupom študentov z absolvovanej stáže „Krúžková činnosť“ bude záznam (reflexia) študenta zo stáže podľa vopred stanovených kritérií.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Obsahové zameranie predmetu napomôže lepšiemu pochopeniu 3 základných funkcií dejepisu (noetickej/poznatkovej, edukačnej a delektornej/zábavnej) a objasní opodstatnenosť uplatňovania rôznorodých stratégií sprístupňovania historických udalostí.
Tematické zameranie predmetu:
- metódy historického poznávania; procedurálne a metakognitívne poznanie;
- práca s historickými prameňmi;
- didaktické hry a ich funkčnosť pri rozvíjaní historického myslenia žiakov;
- historické poznávanie ako pedagogický problém.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa základné informácie o možnostiach a limitoch realizácie krúžkovej činnosti v školskom prostredí, nadobudne praktické skúsenosti z interaktívnej záujmovej činnosti žiakov. Zároveň si overí tvorivé a organizačné schopnosti vzájomnou spoluprácou, lepšie pochopí mentalitu žiakov, ich spôsob uvažovania a vnímania historických a sociálnych kontextov.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma: 3 hodiny seminár / týždeň, spolu za semester 33 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
3S (3 kredity): 11x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 42 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 75 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: diskusia o predmetnej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh, e-learning
Povinná literatúra:
BARTL, J.: Úvod do štúdia dejepisu. Bratislava : Univerzita Komenského, 1997.
BERGER, S. – FELDNER, H. – PASSMORE, K. (eds.) Jak se píšou dějiny. Teorie
a praxe. Brno: CDK, 2016.
BLOCH, M.: Obrana historie aneb historik a jeho řemeslo. Praha: Argo, 2011.
Odporúčaná literatúra
EVANS, R. J.: Na obranu historie. Praha : Argo, 2019.
HROCH, M. a kol.: Úvod do studia dějepisu. Praha : SPN, 1985.
JANKOVIČ, V. – ŠKORUPOVÁ, A.: Bibliografia k dejinám Slovenska. Bratislava 1997.
SEDLIAKOVÁ, A.: Historiografia na Slovensku 1990-1994.
SEDLIAKOVÁ, A.: Slovenská historiografia 1995-1999. Bratislava : VEDA 2000.
SEDLIAKOVÁ, A.: Slovenská historiografia 2000-2004. Bratislava : VEDA 2006.
SEDLIAKOVÁ, A.: Slovenská historiografia 2005-2009. Bratislava : VEDA 2000.
Bibliografia k dejinám Slovenska. Literatúra do roku 1965. Bratislava 1997.
Historiografia na Slovensku 1990-1994. Výberová bibliografia. Bratislava 1995.
100 % priebežného hodnotenia. Seminárna práca na vybranú tému – spracovanie podľa zadania, ktorá sa odovzdáva pred začiatkom skúšobného obdobia. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, preukazuje tvorivý prístup a schopnosť kriticky myslieť),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike ovláda ju, ale kritické myslenie je hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, naučil sa, ale získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike iba na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nevie aplikovať do praxe),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť)
slovenský a český jazyk
nový kurz
Kurz sa sústredí sa na tieto ťažiskové témy:
- 1. Knižnice a ich využitie pre študenta histórie
- 2. Zoznámenie sa s archívom a jeho fungovaním
- 3. Vymedzenia témy seminárnej práce
- 4. Odborná literatúra a čím sa odlišuje od populárno-náučnej
- 5. Historické periodiká
- 6. Práca s bibliografiami
- 7. Práca s internetovými knižničnými katalógmi
- 8. Využitie digitalizovanej dobovej tlače a literatúry
- 9. Práce s odbornou literatúrou - výpisky, osobná kartotéka
- 10. Bibliografický odkaz a citovanie
- 11. Proces písania
- 12. Etika historikovej práce
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
V rámci predmetu sa študent naučí prakticky pracovať s odbornou historickou literatúrou a prameňmi, aplikovať metódy práce historika. Kurz umožní študentovi získanie základných poznatkov z oblasti bibliografie, práce s historickými prameňmi a literatúrou, spôsobu citovania, ktoré využije v rámci svojho štúdia pri písaní seminárnych a diplomových prác pri budúcej pedagogickej a odbornej práci. Osvojí si schopnosť spájať teoretické poznatky s praktickými zručnosťami.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou; (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (2 kredity): 11 x 2 hodín priamej výučby = 22 hodín; 40 hodín tvorba seminárnych prác a reflexií na predmetné témy;15 hodín príprava na prezentáciu prác a diskusiu. Spolu 77 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: E-U-R (evokácia-uvedomenie-reflexia); vedomostné súťaže, kvízy; brainwriting; dramatizácia; didaktické hry a iné záujmové aktivity historického vzdelávania; diskusia/kolokvium o predmetnej téme; problémové riešenie úloh; Swot analýza
Povinná literatúra:
BAČOVÁ, D., NOVAK DUCKÁ, Ľ., ONUŠKOVÁ, M.: Projektové vyučovanie v edukačnom procese. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2014.
BAUMANN, E.: Hra vo výučbe – výučba hrou (ukážka možnosti využitia spoločenskej hry pri výučbe z dejín Strednej Európy na príklade praxe), In : Verbum historiae 2/2020.
BOCKOVÁ, A.: Projektová činnosť. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
ČAPEK, R.: Moderní didaktika dějepisu. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha : Grada, 2015.
Odporúčaná literatúra:
BOCKOVÁ, A.: Krúžková činnosť. Metodika stáže. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021.
HUMAJ, R., BOHUNICKÁ, J: Z histórie spoločnosti. Bratislava: Rabe, 2018.
JANČURA, M., BOJKOVÁ, A. (ed): Dejiny tvoríš ty! História, škola, verejný priestor. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2019.
PETRAŠKOVÁ, E.: Projektové vyučovanie. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove 2007.
RYBENSKÁ, Klára: Moderní přístupy k výuce dějepisu. Hradec Králové : UHK, 2020.
HAVELKOVÁ, Lenka – HANUS, Martin: Rozvoj mapových dovedností ve výuce dějepisu. In: Geografické rozhledy, 2015, 24 (5).
TUREK, I.: Kľúčové kompetencie. Bratislava : Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2003.
Učebnice dejepisu pre základné školy, gymnáziá a stredné školy;
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť - dejepis, dostupný na: www.statpedu.sk
100 % priebežného slovného a bodového hodnotenia. Študent/-ka v priebehu semestra rieši zadania zamerané na aplikáciu troch funkcií dejepisného vzdelávania (poznatkovej, edukačnej a zábavne) v neformálnom prostredí, reflektuje tvorivou prácou obsah predmetných tém, uplatňuje viacero metód práce a prezentuje ich pred kolektívom a uplatnením Swot analýzy. Záverečnou diskusiou/kolokviom a sumarizáciou získaných bodov sa uzatvára celkové hodnotenie. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky, študent má obsažné poznatky o možnostiach aplikovania herných princípov do dejepisnej výučby, má široké vedomosti v špecializovanej oblasti odboru a motivačných tendencií učiť sa a popularizovať históriu rozmanitými metódami, stratégiami. Orientuje sa v súčasnom stave poznania hraničných vedných disciplín, koncepčne uvažuje o tvorbe motivačných výziev, vie aktívnym spôsobom získavať informácie a tvorivo ich aplikovať pri riešení problémových úloh, aktívne rozširuje svoje vedomosti a kriticky ich prehodnocuje a zvažuje vhodnosť ich aplikácie pre pedagogickú a dejepisnú prax),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent sa orientuje v problematike, ovláda ju, vie samostatne získavať nové poznatky a riešiť odborné úlohy, ale jeho kritické, konštruktívne myslenie je pri analýzach a posudzovaní rovín normatívnej a reflexívnej didaktiky hraničné),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, študent sa síce vie orientovať v problematike, samostatne vyhľadávať a analyzovať informácie, vie sa naučiť, ale nevie dostatočne kriticky a konštruktívne myslieť, hodnotiť riešené problémy a získané poznatky tvorivo a koncepčne aplikovať v širších teoretických i praktických kontextoch),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, študent sa vie orientovať v problematike na základnej úrovni, jeho vedomosti sú torzovité a na nižšej hranici spokojnosti uplatňuje aj prierezové vedomosti odboru a príbuzných odborov, v oblasti faktografického, konceptuálneho, procedurálneho a metakognitívneho poznania preukazuje vážnejšie nedostatky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent sa vie orientovať v problematike iba s veľkými ťažkosťami, ovláda iba najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť kriticky myslieť a získané poznatky nesystémovo aplikuje do riešenia praktických úloh),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študent sa nevie orientovať v problematike, neovláda najzákladnejšie poznatky, nepreukazuje schopnosť argumentácie a kritického myslenia)
slovenský a český jazyk
nový kurz
Neformálne dejepisné vzdelávanie vnímame ako nárast kapacít každého študenta počas svojej vzdelávacej dráhy. Dôraz sa kladie na kompatibilitu poznatkov, aby učiteľské vzdelávanie bolo na jednej strane akademicky náročné, ale aby dôsledne zodpovedalo motivácii jednotlivca i praktickým potrebám vzdelávacieho systému.
Obsahové zameranie predmetu sa sústreďuje na tieto ťažiskové témy:
- Dejepis a história z pohľadu motivácie žiakov. O minulosti pre budúcnosť?
- Učiteľ ako významný prvok motivácie.
- Príklady motivačných stratégií.
- Motivačné výzvy. Typy námetov pre neformálne vzdelávanie v školskom a mimoškolskom prostredí. Talent a tvorivé zobrazovanie historických artefaktov.
- Princípy tvorby atraktívnych úloh.
- Je edukačná hra plnohodnotná metóda výučby a (historického) vzdelávania?
- Aké druhy hier odporúčame praktizovať na základnej a strednej škole?
- Čo dokážeme dramatizáciou historickej témy alebo metódou LARP? (príklad scenára: O čom rozpráva Váh?).
- Prednosti tímovej práce.
- Učíme sa debatovať (aspekty konštruktívnej debaty).
- Dejepis pre verejnosť (Public history), práca mladého historika na stanovištiach.
100/0
Študent absolvovaním predmetu získa teoretické a praktické poznatky o modernej výučbe dejepisu a rovnocennom postavení jeho troch funkcií (poznávacej, edukačnej a delektornej). Vie analyzovať potreby súčasnej školskej praxe v individuálnom prístupe k žiakom. Je zorientovaný aj v tvorbe výučbových médií a procese kritického posudzovania vzdelávacích materiálov a programov.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t.j. spolu 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 priamej výučby = 22 hodín za semester. 20 hodín príprava priebežnej práce, 30 hodín príprava záverečnej práce, 28 hodín riadené samoštúdium a príprava na seminár, spolu 100 hodín za semester.
Vyučovacie metódy: diskusia o téme, práca v menších skupinách, riešenie modelových situácií, analýza a interpretácia literárnych zdrojov, analýza vzdelávacích dokumentov, riadené samoštúdium
Kde sme? Mentálne mapy Slovenska. 2010. M. Bútora, M. Kollár, G. Mesežnikov, Z. Bútorová (ed.) Bratislava : Kalligram. ISBN 978-80-8934-519-9
MISTRÍK, E. – GAŽOVIČ, O. – BOLEČEKOVÁ, M. – PROFANT, T. – GODOVIČOVÁ, E. – KURČÍKOVÁ, K – KAMARÁŠOVÁ, L. – ČERNOTA, M. – CENKER, M. 2014: Rozvojové vzdelávanie. Témy a metódy. J. Cenker (ed.). Bratislava : Pontis. ISBN 978-8-971310-2-9. s. 6-34
MISTRÍK, E. – ČUCHRANOVÁ, D. – DÚBRAVOVÁ, V. – LYSÝ, J. – MALÍK, B. 2001: Občan a občianstvo. Bratislava : Pope Print. ISBN 80-968626-6-9
Občianstvo, participácia a deliberácia na Slovensku. Teória a realita. 2010. J. Plichtová (ed.) Bratislava : Veda. ISBN 978-80-224117-3-8
Jestvujúce učebnice pre občiansku náuku na ZŠ a SŠ.
Študenti samostatne vyhľadávajú ďalšiu literatúru podľa potreby ich záverečných prác z predmetu, pretože analýza rôznych občianskych problémov si vyžaduje špeciálne zdroje.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
Kvalitné spracovanie priebežnej a záverečnej práce. Téma práce: Čo je to občiansky problém. Študent identifikuje vybranú situáciu, v ktorej sa prejavuje verejný záujem a účastníci musia uplatniť svoje občianske kompetencie. Pomenuje situáciu, interpretuje jej hlavné vrstvy a identifikuje občianske kompetencie, ktoré sa v nej prejavujú.
V prípade kombinovanej a e-learningovej výučby úspešné riešenie čiastkových úloh zadávaných v e-learningu (moodle.uniba.sk) na tú istú tému ako pri prezenčnej výučbe.
Hodnotí sa schopnosť orientovať sa v základoch výchovy k občianstvu v slovenskom školstve, vyhľadávať a analyzovať vzdelávacie dokumenty slovenského školstva, riešiť modelové situácie občianskeho života a schopnosť aplikovať na ne získané poznanie, postaviť logické argumenty, schopnosť orientovať sa v teoretických zdrojoch pre výchovu k občianstvu..
Hodnotenie:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálne, detailne, adekvátne a presne pomenujú aktuálny problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života, originálne interpretujú jeho vrstvy,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti adekvátne pomenujú aktuálny problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života, tvorivo interpretujú jeho vrstvy,
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti pomenujú problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života, interpretujú jeho vrstvy,
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti pomenujú problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života a nedokážu odlíšiť jeho hlavné vrstvy,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti iba jednoducho pomenujú problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života,
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti nedokážu adekvátne pomenovať problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života a nedokážu odlíšiť jeho jednotlivé vrstvy.
slovenský jazyk
Zacielenie výchovy k občianstvu. Štruktúra a vrstvy občianstva. Občianske cnosti, povinnosti, práva, zodpovednosť, kompetencie občana. Prejavy občianstva v realite. Uplatňovanie práv a povinností občana. Štátny vzdelávací program, predmet občianska náuka. Princípy jej vyučovania, princípy mimoškolskej výchovy k občianstvu. Hlavné inštitúcie zaoberajúce sa výchovou k občianstvu v Slovenskej republike.
100/0
Študent pozná štruktúru a ciele výchovy k občianstvu, pozná a identifikuje prejavy občianstva v realite. Je schopný analyzovať rôzne situácie, kde sa občianstvo realizuje a prejavuje. Rozlišuje hlavné občianske cnosti, práva a zodpovednosť Buduje si schopnosť argumentácie a samostatného kritického uvažovania v problematike občianskeho života a v jeho teoretickej reflexii. Pozná postavenie a základnú štruktúru občianskej náuky v Štátnom vzdelávacom programe.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t.j. spolu 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x2 priamej výučby = 22 hodín za semester. 20 hodín príprava priebežnej práce, 30 hodín príprava záverečnej práce, 28 hodín riadené samoštúdium a príprava na seminár, spolu 100 hodín za semester.
Vyučovacie metódy: diskusia o téme, práca v menších skupinách, riešenie modelových situácií, analýza a interpretácia literárnych zdrojov, analýza vzdelávacích dokumentov, riadené samoštúdium
Kde sme? Mentálne mapy Slovenska. 2010. M. Bútora, M. Kollár, G. Mesežnikov, Z. Bútorová (ed.) Bratislava : Kalligram. ISBN 978-80-8934-519-9
MISTRÍK, E. – GAŽOVIČ, O. – BOLEČEKOVÁ, M. – PROFANT, T. – GODOVIČOVÁ, E. – KURČÍKOVÁ, K – KAMARÁŠOVÁ, L. – ČERNOTA, M. – CENKER, M. 2014: Rozvojové vzdelávanie. Témy a metódy. J. Cenker (ed.). Bratislava : Pontis. ISBN 978-8-971310-2-9. s. 6-34
MISTRÍK, E. – ČUCHRANOVÁ, D. – DÚBRAVOVÁ, V. – LYSÝ, J. – MALÍK, B. 2001: Občan a občianstvo. Bratislava : Pope Print. ISBN 80-968626-6-9
Občianstvo, participácia a deliberácia na Slovensku. Teória a realita. 2010. J. Plichtová (ed.) Bratislava : Veda. ISBN 978-80-224117-3-8
Jestvujúce učebnice pre občiansku náuku na ZŠ a SŠ.
Študenti samostatne vyhľadávajú ďalšiu literatúru podľa potreby ich záverečných prác z predmetu, pretože analýza rôznych občianskych problémov si vyžaduje špeciálne zdroje.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
Kvalitné spracovanie priebežnej a záverečnej práce. Téma práce: Čo je to občiansky problém. Študent identifikuje vybranú situáciu, v ktorej sa prejavuje verejný záujem a účastníci musia uplatniť svoje občianske kompetencie. Pomenuje situáciu, interpretuje jej hlavné vrstvy a identifikuje občianske kompetencie, ktoré sa v nej prejavujú.
V prípade kombinovanej a e-learningovej výučby úspešné riešenie čiastkových úloh zadávaných v e-learningu (moodle.uniba.sk) na tú istú tému ako pri prezenčnej výučbe.
Hodnotí sa schopnosť orientovať sa v základoch výchovy k občianstvu v slovenskom školstve, vyhľadávať a analyzovať vzdelávacie dokumenty slovenského školstva, riešiť modelové situácie občianskeho života a schopnosť aplikovať na ne získané poznanie, postaviť logické argumenty, schopnosť orientovať sa v teoretických zdrojoch pre výchovu k občianstvu..
Hodnotenie:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálne, detailne, adekvátne a presne pomenujú aktuálny problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života, originálne interpretujú jeho vrstvy,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti adekvátne pomenujú aktuálny problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života, tvorivo interpretujú jeho vrstvy,
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti pomenujú problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života, interpretujú jeho vrstvy,
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti pomenujú problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života a nedokážu odlíšiť jeho hlavné vrstvy,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti iba jednoducho pomenujú problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života,
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti nedokážu adekvátne pomenovať problém v spoločnosti, ktorý sa týka verejného života a nedokážu odlíšiť jeho jednotlivé vrstvy.
slovenský jazyk
Zacielenie výchovy k občianstvu. Štruktúra a vrstvy občianstva. Občianske cnosti, povinnosti, práva, zodpovednosť, kompetencie občana. Prejavy občianstva v realite. Uplatňovanie práv a povinností občana. Štátny vzdelávací program, predmet občianska náuka. Princípy jej vyučovania, princípy mimoškolskej výchovy k občianstvu. Hlavné inštitúcie zaoberajúce sa výchovou k občianstvu v Slovenskej republike.
100/0
Študent pozná štruktúru a ciele výchovy k občianstvu, pozná a identifikuje prejavy občianstva v realite. Je schopný analyzovať rôzne situácie, kde sa občianstvo realizuje a prejavuje. Rozlišuje hlavné občianske cnosti, práva a zodpovednosť Buduje si schopnosť argumentácie a samostatného kritického uvažovania v problematike občianskeho života a v jeho teoretickej reflexii. Pozná postavenie a základnú štruktúru občianskej náuky v Štátnom vzdelávacom programe.
Prednáška, 2 hodiny/týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 50 hodín príprava na záverečnú ústnu skúšku, 30 hodín priebežná príprava na písomný test, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s politologickým textom). Spolu 120 hodín
Vyučovacie metódy:
V rámci prednášok: problémový výklad
V rámci seminárov: Dialogické metódy (rozhovor, diskusia, polemika, debata, beseda), riadené samoštúdium (práca s textom)
Povinná literatúra:
HEYWOOD, A.: Politologie. Praha. EUROLEX BOHEMIA. 2004 (kapitoly 1,2,3,5,6,12,14)
ISBN 9-78086432953
LYSÝ, J. 2004. Úvod do politickej vedy. Bratislava: OZSP. 93 s. ISBN 80-968927-8-9
ako povolanie. Prel. L. Kiczko. Bratislava: Spektrum. 75 s. ISBN 80-218-0055-0
WEBER, M. 1992. Politika ako povolanie. Prel. L. Kiczko. Bratislava: Spektrum. 75 s. ISBN 80-218-0055-0
Ústava SR NR SR, TASR PRESSFOTO. 72 s. ISBN 80-226-0131-4
Odporúčaná literatúra:
LYSÝ, J. 2008. Občianska spoločnosť. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, s. 24-63. ISBN 978-80-7160-249-1
SRB, V. 2008.Stručný průvodce politickou vědou aneb klíč kpolitické teorii, Kolín: Vysoká škola politických a společenských věd. 83 s. ISBN 80-86879-05-4
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa absolvovanie písomného testu s uzatvorenými otázkami (50 % hodnotenia)
Záverečné hodnotenie zahŕňa absolvovanie ústnej skúšky zameranej na znalosť základných politologických termínov, pojmov, kategórií a politických ideológií (50 % hodnotenia)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % celkového bodového hodnotenia.
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študent v písomnom teste preukázal takú úroveň osvojenia a zosúladenia spracovanej témy so zadanými kritériami (osvojené poznatky a mobilizované kognitívne schopnosti), ktoré zodpovedajú hodnoteniu A. V ústnej skúške správne, aktívne, kriticky a tvorivo zvládol úvod do štúdia politiky. Kriticky, aktérsky a teoreticky reflektuje obsah politiky. Písomný test a ústna skúška sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študent primerane kriticky reflektuje poznatky aj rámce ďalšieho vývoja disciplíny, (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu B.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študent v písomnom teste a v ústnej skúške viac-menej aktérsky a kriticky kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj politologických poznatkov (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu C.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študent v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), v písomnom teste a na ústnej skúške preukázal politologické poznatky na stupni D.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) študent v písomnom teste a na ústnej skúške preukázal len obmedzenú mieru kriticky reflektovať poznatky a aktuálny vývoj disciplíny.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše).
slovenský a český jazyk
Poslucháči získajú prehľad o základných termínoch, pojmoch a kategóriách politickej vedy. Oboznámia sa s všeobecnou charakteristikou oboru tak, aby získali zručnosť a orientáciu v názorových školách súčasnej politickej vedy, vrátane sporov o pojem politiky. Získajú prehľad o súčasných ideologických smeroch, o vzťahu politiky a morálky. Porozumejú kategóriám politický systém, politické strany a hnutia, ľudské práva a výchova k vlastenectvu. Súčasťou kurzu je vysvetlenie miesta SR v EÚ, zahraničná politika SR a ukázanie cesty Slovenska k parlamentnej demokracii
50/50
Štúdium politológie, politiky a politického myslenia pripravuje študentov na aktívny občiansky život. Predmet ponúka podnety a postupy, ktoré umožňujú vstupovať do aktérskeho, teoretického a kritického kontextu reflexií politickej reality. Študent porozumie politike ako prostriedku na uskutočňovanie zmien v spoločnosti. Súčasťou výchovy k občianstvu je podpora k samostatnému a zodpovednému správaniu v národnom, európskom i globálnom rámci.
Prednáška, 2 hodiny/týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 50 hodín príprava na záverečnú ústnu skúšku, 30 hodín priebežná príprava na písomný test, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s politologickým textom). Spolu 120 hodín
Vyučovacie metódy:
V rámci prednášok: problémový výklad
V rámci seminárov: Dialogické metódy (rozhovor, diskusia, polemika, debata, beseda), riadené samoštúdium (práca s textom)
Povinná literatúra:
HEYWOOD, A.: Politologie. Praha. EUROLEX BOHEMIA. 2004 (kapitoly 1,2,3,5,6,12,14)
ISBN 9-78086432953
LYSÝ, J. 2004. Úvod do politickej vedy. Bratislava: OZSP. 93 s. ISBN 80-968927-8-9
ako povolanie. Prel. L. Kiczko. Bratislava: Spektrum. 75 s. ISBN 80-218-0055-0
WEBER, M. 1992. Politika ako povolanie. Prel. L. Kiczko. Bratislava: Spektrum. 75 s. ISBN 80-218-0055-0
Ústava SR NR SR, TASR PRESSFOTO. 72 s. ISBN 80-226-0131-4
Odporúčaná literatúra:
LYSÝ, J. 2008. Občianska spoločnosť. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, s. 24-63. ISBN 978-80-7160-249-1
SRB, V. 2008.Stručný průvodce politickou vědou aneb klíč kpolitické teorii, Kolín: Vysoká škola politických a společenských věd. 83 s. ISBN 80-86879-05-4
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa absolvovanie písomného testu s uzatvorenými otázkami (50 % hodnotenia)
Záverečné hodnotenie zahŕňa absolvovanie ústnej skúšky zameranej na znalosť základných politologických termínov, pojmov, kategórií a politických ideológií (50 % hodnotenia)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % celkového bodového hodnotenia.
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študent v písomnom teste preukázal takú úroveň osvojenia a zosúladenia spracovanej témy so zadanými kritériami (osvojené poznatky a mobilizované kognitívne schopnosti), ktoré zodpovedajú hodnoteniu A. V ústnej skúške správne, aktívne, kriticky a tvorivo zvládol úvod do štúdia politiky. Kriticky, aktérsky a teoreticky reflektuje obsah politiky. Písomný test a ústna skúška sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študent primerane kriticky reflektuje poznatky aj rámce ďalšieho vývoja disciplíny, (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu B.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študent v písomnom teste a v ústnej skúške viac-menej aktérsky a kriticky kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj politologických poznatkov (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu C.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študent v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), v písomnom teste a na ústnej skúške preukázal politologické poznatky na stupni D.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) študent v písomnom teste a na ústnej skúške preukázal len obmedzenú mieru kriticky reflektovať poznatky a aktuálny vývoj disciplíny.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše).
slovenský a český jazyk
Poslucháči získajú prehľad o základných termínoch, pojmoch a kategóriách politickej vedy. Oboznámia sa s všeobecnou charakteristikou oboru tak, aby získali zručnosť a orientáciu v názorových školách súčasnej politickej vedy, vrátane sporov o pojem politiky. Získajú prehľad o súčasných ideologických smeroch, o vzťahu politiky a morálky. Porozumejú kategóriám politický systém, politické strany a hnutia, ľudské práva a výchova k vlastenectvu. Súčasťou kurzu je vysvetlenie miesta SR v EÚ, zahraničná politika SR a ukázanie cesty Slovenska k parlamentnej demokracii
50/50
Štúdium politológie, politiky a politického myslenia pripravuje študentov na aktívny občiansky život. Predmet ponúka podnety a postupy, ktoré umožňujú vstupovať do aktérskeho, teoretického a kritického kontextu reflexií politickej reality. Študent porozumie politike ako prostriedku na uskutočňovanie zmien v spoločnosti. Súčasťou výchovy k občianstvu je podpora k samostatnému a zodpovednému správaniu v národnom, európskom i globálnom rámci.
Prednáška, 2 hodiny týždeň / t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 50 hodín príprava na záverečnú ústnu skúšku, 30 hodín priebežná príprava na písomný test, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s politologickým textom, dokumentom). Spolu 120 hodín
Vyučovacie metódy:
V rámci prednášok: problémový výklad
V rámci seminárov: Dialogické metódy (rozhovor, diskusia, polemika, debata, beseda)
Povinná literatúra:
LYSÝ J. 2006. Dejiny politického myslenia I., Bratislava: UK ISBN 80-223-2168-8
LYSÝ J. 2006. Dejiny politického myslenia II., Bratislava: UK. ISBN 80-223-2242-3
ČERNÍK, V., VICENÍK, J., VIŠŇOVSKÝ, E. 1997. Historické typy racionality. Bratislava: IRIS.324 s. ISBN 80-88778-45-X
PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita. I. časť, Bratislava 2021. ISBN978-80-224-1904-8 (súbor)
PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita. II. časť, Bratislava 2021. ISBN978-80-224-1891-1 (II. časť)
Odporúčaná literatúra:
ARENDTOVÁ, H. 2002. Mezi minulostí a budoucností, Brno: CDK, 263 s. ISBN 80-85959-92-5
HEYWOOD, A. 2005. Politické ideologie, Praha: Eurolex Bohemia. 339 s. ISBN80-86861-71-6
NOVOSÁD, F., SMREKOVÁ, D. 2013. Dejiny sociálneho a politického myslela. Bratislava:Kalligram. 797 s. ISBN 978-80-8101-679-0
B-VOBde002 Politológia I.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa absolvovanie písomného testu s uzatvorenými otázkami (50% hodnotenia).
Záverečné hodnotenie zahŕňa absolvovanie ústnej skúšky zameranej na znalosť politologických teórií, konceptov a pojmov v kontexte politického systému Slovenskej republiky.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študent v písomnom teste preukázal takú úroveň osvojenia témy so zadanými kritériami (osvojené poznatky a mobilizované kognitívne schopnosti), ktoré zodpovedajú hodnoteniu A. V ústnej skúške správne, kriticky a tvorivo zvládol aplikovať konkrétne politologické koncepty a teórie na politický systém Slovenskej republiky. Kriticky a teoreticky reflektuje rôzne politologické prístupy k politickým inštitúciám. Písomný test a ústna skúška sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania, ktoré podporujú poznanie a reflexivitu voči politickým inštitúciám ako súčasti výchovy k demokratickému občianstvu.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študent primerane kriticky reflektuje jednotlivé politologické koncepty a teórie v kontexte politického systému Slovenskej republiky (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu B.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študent v písomnom teste a v ústnej skúške viac-menej kriticky reflektuje jednotlivé politologické koncepty a teórie (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu C.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študent v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektuje jednotlivé politologické koncepty a teórie (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností). V písomnom teste a na ústnej skúške preukázal politologické poznatky na stupni D.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) študent v písomnom teste a na ústnej skúške preukázal len obmedzenú mieru kriticky reflektovať jednotlivé politologické koncepty a teórie a čiastočne reflektuje ich súvislosti.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše).
slovenský a český
Poslucháči získajú prehľad o politologických teóriách a konceptoch týkajúcich sa politických inštitúcií. Oboznámia sa s rôznymi inštitúciami politického systému Slovenskej republiky, vrátane deľby moci. Porozumejú konceptom ako občianska spoločnosť, či princípom politickej komunikácie. Súčasťou kurzu je porozumenie vlastným možnostiam rôznych praxí politickej participácie.
50/50
Štúdium politologických teórií a konceptov formuje u študentov rôzne aspekty ich občianskych kompetencií. Predmet predstavuje politický systém Slovenskej republiky s ohľadom na jeho rôzne inštitúcie. Zároveň predstavuje tieto inštitúcie v európskej i globálnej perspektíve. Študent kriticky reflektuje svoje občianske kompetencie, orientuje sa v možnostiach politickej participácie na viacerých úrovniach vládnutia.
Prednáška, 2 hodiny týždeň / t.j. spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 50 hodín príprava na záverečnú ústnu skúšku, 30 hodín priebežná príprava na písomný test, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s politologickým textom, dokumentom). Spolu 120 hodín
Vyučovacie metódy:
V rámci prednášok: problémový výklad
V rámci seminárov: Dialogické metódy (rozhovor, diskusia, polemika, debata, beseda)
Povinná literatúra:
LYSÝ J. 2006. Dejiny politického myslenia I., Bratislava: UK ISBN 80-223-2168-8
LYSÝ J. 2006. Dejiny politického myslenia II., Bratislava: UK. ISBN 80-223-2242-3
ČERNÍK, V., VICENÍK, J., VIŠŇOVSKÝ, E. 1997. Historické typy racionality. Bratislava: IRIS.324 s. ISBN 80-88778-45-X
PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita. I. časť, Bratislava 2021. ISBN978-80-224-1904-8 (súbor)
PEKNÍK a kol.: Republika Česko-Slovensko. Od monarchie k vlastnému štátu. Ilúzie verzus realita. II. časť, Bratislava 2021. ISBN978-80-224-1891-1 (II. časť)
Odporúčaná literatúra:
ARENDTOVÁ, H. 2002. Mezi minulostí a budoucností, Brno: CDK, 263 s. ISBN 80-85959-92-5
HEYWOOD, A. 2005. Politické ideologie, Praha: Eurolex Bohemia. 339 s. ISBN80-86861-71-6
NOVOSÁD, F., SMREKOVÁ, D. 2013. Dejiny sociálneho a politického myslela. Bratislava:Kalligram. 797 s. ISBN 978-80-8101-679-0
B-VOBde002 Politológia I.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa absolvovanie písomného testu s uzatvorenými otázkami (50% hodnotenia).
Záverečné hodnotenie zahŕňa absolvovanie ústnej skúšky zameranej na znalosť politologických teórií, konceptov a pojmov v kontexte politického systému Slovenskej republiky.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študent v písomnom teste preukázal takú úroveň osvojenia témy so zadanými kritériami (osvojené poznatky a mobilizované kognitívne schopnosti), ktoré zodpovedajú hodnoteniu A. V ústnej skúške správne, kriticky a tvorivo zvládol aplikovať konkrétne politologické koncepty a teórie na politický systém Slovenskej republiky. Kriticky a teoreticky reflektuje rôzne politologické prístupy k politickým inštitúciám. Písomný test a ústna skúška sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania, ktoré podporujú poznanie a reflexivitu voči politickým inštitúciám ako súčasti výchovy k demokratickému občianstvu.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študent primerane kriticky reflektuje jednotlivé politologické koncepty a teórie v kontexte politického systému Slovenskej republiky (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu B.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študent v písomnom teste a v ústnej skúške viac-menej kriticky reflektuje jednotlivé politologické koncepty a teórie (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) ktoré v bodovom, percentuálnom hodnotení zodpovedajú stupňu C.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študent v obmedzenej miere, priemerne kriticky reflektuje jednotlivé politologické koncepty a teórie (v rozsahu osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností). V písomnom teste a na ústnej skúške preukázal politologické poznatky na stupni D.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností) študent v písomnom teste a na ústnej skúške preukázal len obmedzenú mieru kriticky reflektovať jednotlivé politologické koncepty a teórie a čiastočne reflektuje ich súvislosti.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše).
slovenský a český
Poslucháči získajú prehľad o politologických teóriách a konceptoch týkajúcich sa politických inštitúcií. Oboznámia sa s rôznymi inštitúciami politického systému Slovenskej republiky, vrátane deľby moci. Porozumejú konceptom ako občianska spoločnosť, či princípom politickej komunikácie. Súčasťou kurzu je porozumenie vlastným možnostiam rôznych praxí politickej participácie.
50/50
Štúdium politologických teórií a konceptov formuje u študentov rôzne aspekty ich občianskych kompetencií. Predmet predstavuje politický systém Slovenskej republiky s ohľadom na jeho rôzne inštitúcie. Zároveň predstavuje tieto inštitúcie v európskej i globálnej perspektíve. Študent kriticky reflektuje svoje občianske kompetencie, orientuje sa v možnostiach politickej participácie na viacerých úrovniach vládnutia.
Prednáška+seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 50 hodín príprava na záverečný test, 30 hodín na vypracovanie priebežnej písomnej práce, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s filozofickým textom). Spolu: 120 hodín.
Metóda vzdelávania:
- V rámci prednášok: Problémový výklad.
- V rámci seminárov: Diskusia k preberaným témam. Riešenie určitých modelových situácií (filozofických antinómií či dilem, generovanie alternatívnych názorov a kritických stanovísk k určitým filozofickým konceptom, aplikácia určitých filozofických metód na konkrétne navodený problém alebo situáciu (sokratovský dialóg, metodická skepsa a pod.).
Povinná literatúra:
JASPERS, K. 1996. Úvod do filosofie. Praha: Oikoymenh. 119 s. ISBN 80-86005-05-4.
JASPERS, K. 2002. Malá škola filozofického myslenia. Bratislava: Kaligram. ISBN 80-7149-446-1.
LIESSMANN, K. - ZENATY, G. 1994. O myšlení (Úvod do filosofie). Olomouc: Votobia. ISBN 80-85619-94-6.
Odporúčaná literatúra:
MICHÁLEK, J. 1992. Co je filosofie? Praha: Oikoymenh. 88 s. ISBN 80-85241-22-6.
NOVOSÁD, F. 2016. Idey na trhovisku. Bratislava: Iris. ISBN 978-80-8153-066-1.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie písomnej práce (štruktúrovaná esej) na vopred zadanú tému a podľa vopred zadaných kritérií (50% hodnotenia).
Záverečné hodnotenie zahŕňa absolvovanie didaktického testu zameraného na znalosť základných filozofických kategórií. (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce, zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie štruktúrovanej eseje vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej eseje so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i písomná práca sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Miesto filozofie v živote človeka, v celku ľudskej kultúry a v systéme univerzitného vzdelávania. Dôvody zaradenia filozofie do štátneho vzdelávacieho programu ISCED 3 a efekty, ktoré sa od jej výučby očakávajú. Možné spôsoby „uvedenia do filozofie“ a ich zmysel. Identifikačné znaky filozofie a filozofického myslenia a jej odlišnosti od iných spôsobov osvojovania si sveta človekom. Myslenie, premýšľanie a vymýšľanie ako cielené výstupy výučby filozofie. Predstavenie filozofie prostredníctvom problémov, ktoré rieši, otázok na ktoré zodpovedá, funkcií, ktoré sa jej prisudzujú, jej pôvodu a metód, ktoré využíva. Základné filozofické kategórie, metódy a disciplíny, profilujúce filozofické myslenie v relevantných kultúrno-historických kontextoch, kľúčové filozofické problémy a ich modelové riešenia. Vnútorná štruktúra filozofie. Základné filozofické disciplíny. Najtypickejšie názorové pozície v rámci ontológie, gnozeológie, axiológie a filozofie dejín. Problematika slobody ako najintenzívnejšia oblasť prekrytia filozofie s občianskym životom. Najznámejšie emancipačné projekty v dejinách filozofického myslenia a ich recepcia v relevantných sociálno-politických konceptoch.
50/50
Študent vie vymedziť miesto a úlohu filozofie v celku ľudskej kultúry a v systéme univerzitného vzdelávania. Osvojil si pojmové a metodologické inštrumentárium nevyhnutné k štúdiu dejín filozofie. Pozná predpoklady vzniku filozofie i motívy, ktoré sú považované za spúšťače filozofických úvah. Bude poznať jej spoločenské funkcie i funkcie, ktoré plní vo vzťahu k intímnej ľudskej osobnosti. Oboznámi sa s kľúčovými konceptuálnymi problémami, ktoré filozofia tematizuje a rieši a škálou ich možných riešení. Študent si prostredníctvom metodicky navodených problémových situácií skultivuje schopnosť abstraktného a kritického myslenia a prostredníctvom osvojených zásad vedenia filozofického dialógu si vycibrí svoje argumentačné a komunikačné zručnosti.
Prednáška+seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 50 hodín príprava na záverečný test, 30 hodín na vypracovanie priebežnej písomnej práce, 18 hodín riadené samoštúdium (práca s filozofickým textom). Spolu: 120 hodín.
Metóda vzdelávania:
- V rámci prednášok: Problémový výklad.
- V rámci seminárov: Diskusia k preberaným témam. Riešenie určitých modelových situácií (filozofických antinómií či dilem, generovanie alternatívnych názorov a kritických stanovísk k určitým filozofickým konceptom, aplikácia určitých filozofických metód na konkrétne navodený problém alebo situáciu (sokratovský dialóg, metodická skepsa a pod.).
Povinná literatúra:
JASPERS, K. 1996. Úvod do filosofie. Praha: Oikoymenh. 119 s. ISBN 80-86005-05-4.
JASPERS, K. 2002. Malá škola filozofického myslenia. Bratislava: Kaligram. ISBN 80-7149-446-1.
LIESSMANN, K. - ZENATY, G. 1994. O myšlení (Úvod do filosofie). Olomouc: Votobia. ISBN 80-85619-94-6.
Odporúčaná literatúra:
MICHÁLEK, J. 1992. Co je filosofie? Praha: Oikoymenh. 88 s. ISBN 80-85241-22-6.
NOVOSÁD, F. 2016. Idey na trhovisku. Bratislava: Iris. ISBN 978-80-8153-066-1.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie písomnej práce (štruktúrovaná esej) na vopred zadanú tému a podľa vopred zadaných kritérií (50% hodnotenia).
Záverečné hodnotenie zahŕňa absolvovanie didaktického testu zameraného na znalosť základných filozofických kategórií. (50% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce, zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie štruktúrovanej eseje vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej eseje so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i písomná práca sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Miesto filozofie v živote človeka, v celku ľudskej kultúry a v systéme univerzitného vzdelávania. Dôvody zaradenia filozofie do štátneho vzdelávacieho programu ISCED 3 a efekty, ktoré sa od jej výučby očakávajú. Možné spôsoby „uvedenia do filozofie“ a ich zmysel. Identifikačné znaky filozofie a filozofického myslenia a jej odlišnosti od iných spôsobov osvojovania si sveta človekom. Myslenie, premýšľanie a vymýšľanie ako cielené výstupy výučby filozofie. Predstavenie filozofie prostredníctvom problémov, ktoré rieši, otázok na ktoré zodpovedá, funkcií, ktoré sa jej prisudzujú, jej pôvodu a metód, ktoré využíva. Základné filozofické kategórie, metódy a disciplíny, profilujúce filozofické myslenie v relevantných kultúrno-historických kontextoch, kľúčové filozofické problémy a ich modelové riešenia. Vnútorná štruktúra filozofie. Základné filozofické disciplíny. Najtypickejšie názorové pozície v rámci ontológie, gnozeológie, axiológie a filozofie dejín. Problematika slobody ako najintenzívnejšia oblasť prekrytia filozofie s občianskym životom. Najznámejšie emancipačné projekty v dejinách filozofického myslenia a ich recepcia v relevantných sociálno-politických konceptoch.
50/50
Študent vie vymedziť miesto a úlohu filozofie v celku ľudskej kultúry a v systéme univerzitného vzdelávania. Osvojil si pojmové a metodologické inštrumentárium nevyhnutné k štúdiu dejín filozofie. Pozná predpoklady vzniku filozofie i motívy, ktoré sú považované za spúšťače filozofických úvah. Bude poznať jej spoločenské funkcie i funkcie, ktoré plní vo vzťahu k intímnej ľudskej osobnosti. Oboznámi sa s kľúčovými konceptuálnymi problémami, ktoré filozofia tematizuje a rieši a škálou ich možných riešení. Študent si prostredníctvom metodicky navodených problémových situácií skultivuje schopnosť abstraktného a kritického myslenia a prostredníctvom osvojených zásad vedenia filozofického dialógu si vycibrí svoje argumentačné a komunikačné zručnosti.
Prednáška+seminár, 2 hodiny /týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 33 hodín individuálna príprava na hodiny (vrátane písomnej); 30 hodín príprava na záverečný test; 35 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín.
Metódy vzdelávania:
V rámci individuálnej prípravy ide predovšetkým o prácu s textom (vybrané pasáže diel významných filozofov, ktoré sú relevantné pre preberanú problematiku); počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, sokratovská metóda a taktiež o prácu s textom.
Povinná literatúra:
Vybrané pasáže z diel:
Antológia z diel filozofov - Predsokratovci a Platón. Bratislava: IRIS, 1998.
Antológia z diel filozofov - Od Aristotela po Plotina. Bratislava: IRIS, 2007.
Antológia z diel filozofov III. - Patristika a scholastika. Bratislava: Pravda, 1975.
Antológia z diel filozofov - Humanizmus a renesancia. Bratislava: IRIS, 2009.
Antológia z diel filozofov V. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava: VPL, 1976.
Antológia z diel filozofov VI. Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava: Epocha, 1970.
Odporúčaná literatúra:
Antológia z diel filozofov - Patristika a scholastika. Bratislava: Dobrá kniha, 2009.
Leško, V. – Mihina, F.: Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 1993.
Scruton, R.: Krátké dějiny novověké filosofie. Od Descarta k Wittgesteinovi. Brno: Barrister & Principal, 2005.
Storig, H. J.: Malé dějiny filosofie. Kostelní Vydří: KNA, 2007.
Dějiny filosofie zv. 1-9. Praha: Oikoymenh, 2001 – 2020.
B-VOBde004 Filozofická propedeutika
Predmet bude ukončený skúškou. Váha priebežného a záverečného hodnotenia 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa: vypracovanie konspektov k zadaným textom; záverečný test.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z konspektov, 60% z testu a 60% zo skúšky.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Podmienky hodnotenia v jednotlivých oblastiach hodnotenia budú špecifikované v sylabe kurzu.
slovenský a český jazyk
1. Úvod: Filozofia a jej význam pre človeka; Štúdium dejín filozofie ako úvod do filozofie; Periodizácia dejín filozofie.
2. Antická filozofia: Predsokratici (Iónska filozofia - Milétska škola, Xenofanes, Herakleitos; filozofia na Západe - Pytagoras, Parmenides, Zenón, Empedokles; reakcia iónskej filozofie – Anaxagoras, Demokritos); Klasická grécka filozofia (sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles); Obdobie helenizmu (stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus)
3. Stredoveká filozofia: Patristika (Augustín); Raná scholastika (Eriugena, Anzelm z Canterbury, Abélard); Vrcholná scholastika (Albert Veľký, Akvinský, Bonaventúra, R. Bacon); Neskorá scholastika (Occam, Scotus)
4. Renesančná filozofia: M. Kuzánsky; Renesačný platonizmus a aristotelizmus (Ficinus, Mirandola, Pompanazzi); Renesančná prírodoveda (Kopernik, Kepler, Galilei)
Renesančná filozofia prírody (Telesio, Bruno); Renesančná sociálna filozofia (Machiavelli, More, Campanella); Renesančný humanizmus (Erasmus Rotteradamský, Montaigne); Reformácia (Luther, Kalvín, Münzer, Zwingli)
5. Novoveká filozofia: Počiatky novovekého empirizmu a mechanistického materializmu (F. Bacon, Hobbes); Novoveký racionalizmus (Descartes, Spinoza, Leibniz); Novoveký empirizmus (Locke, Berkley, Hume)
6. Osvietenstvo vo Francúzsku (Montesquieu, Voltaire, Rousseau, encyklopedisti,
Materialisti)
7. Osvietenstvo v Nemecku (Kant)
50/50
Absolvovanie predmetu poskytne poslucháčom určitú rukoväť pri orientácii v dnes už takmer neprehľadnej spleti rôznorodých filozofických smerov, hnutí, orientácií a postojov, poskytne im základnú kategoriálno-pojmovú výbavu a metodologické inštrumentárium upotrebiteľné i v iných špeciálnych vedách a disciplínach (sociológii, pedagogike, politológii, psychológii a pod.), čím napomôže preklenúť ich partikularizmus v prospech globálneho videnia a riešenia problémov súčasného sveta. Znalosť prístupov rozličných filozofických smerov k určitým problémom, poslucháčom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Kurz kladie dôraz i na mapovanie týchto presahov filozofie do iných zložiek kultúry. Takto vymedzené problémové pole poslucháčom pomôže reflektovať a špecifikovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytnúť argumenty pre obhájenie vlastných postojov a tým prispeje k lepšiemu sebapoznaniu a vlastnej sebaidentifikácii. Dejiny filozofie študentom umožňujú zážitok stretnutia s "iným", dávajú návody a pestujú návyky ako sa s ním vyrovnať a tým ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom. Študent absolvovaním predmetu rozvíja prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motivácia a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania:
Oboznámiť študentov s dejinami európskeho filozofického myslenia a poskytnúť im základný pojmovo-metodologický aparát, ktorý budú môcť využiť v ďalších špeciálnych vedách ako sú pedagogika, politológia, psychológia, či sociológia.
Prednáška+seminár, 2 hodiny /týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 33 hodín individuálna príprava na hodiny (vrátane písomnej); 30 hodín príprava na záverečný test; 35 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín.
Metódy vzdelávania:
V rámci individuálnej prípravy ide predovšetkým o prácu s textom (vybrané pasáže diel významných filozofov, ktoré sú relevantné pre preberanú problematiku); počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, sokratovská metóda a taktiež o prácu s textom.
Povinná literatúra:
Vybrané pasáže z diel:
Antológia z diel filozofov - Predsokratovci a Platón. Bratislava: IRIS, 1998.
Antológia z diel filozofov - Od Aristotela po Plotina. Bratislava: IRIS, 2007.
Antológia z diel filozofov III. - Patristika a scholastika. Bratislava: Pravda, 1975.
Antológia z diel filozofov - Humanizmus a renesancia. Bratislava: IRIS, 2009.
Antológia z diel filozofov V. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava: VPL, 1976.
Antológia z diel filozofov VI. Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava: Epocha, 1970.
Odporúčaná literatúra:
Antológia z diel filozofov - Patristika a scholastika. Bratislava: Dobrá kniha, 2009.
Leško, V. – Mihina, F.: Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 1993.
Scruton, R.: Krátké dějiny novověké filosofie. Od Descarta k Wittgesteinovi. Brno: Barrister & Principal, 2005.
Storig, H. J.: Malé dějiny filosofie. Kostelní Vydří: KNA, 2007.
Dějiny filosofie zv. 1-9. Praha: Oikoymenh, 2001 – 2020.
B-VOBde004 Filozofická propedeutika
Predmet bude ukončený skúškou. Váha priebežného a záverečného hodnotenia 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa: vypracovanie konspektov k zadaným textom; záverečný test.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z konspektov, 60% z testu a 60% zo skúšky.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Podmienky hodnotenia v jednotlivých oblastiach hodnotenia budú špecifikované v sylabe kurzu.
slovenský a český jazyk
1. Úvod: Filozofia a jej význam pre človeka; Štúdium dejín filozofie ako úvod do filozofie; Periodizácia dejín filozofie.
2. Antická filozofia: Predsokratici (Iónska filozofia - Milétska škola, Xenofanes, Herakleitos; filozofia na Západe - Pytagoras, Parmenides, Zenón, Empedokles; reakcia iónskej filozofie – Anaxagoras, Demokritos); Klasická grécka filozofia (sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles); Obdobie helenizmu (stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus)
3. Stredoveká filozofia: Patristika (Augustín); Raná scholastika (Eriugena, Anzelm z Canterbury, Abélard); Vrcholná scholastika (Albert Veľký, Akvinský, Bonaventúra, R. Bacon); Neskorá scholastika (Occam, Scotus)
4. Renesančná filozofia: M. Kuzánsky; Renesačný platonizmus a aristotelizmus (Ficinus, Mirandola, Pompanazzi); Renesančná prírodoveda (Kopernik, Kepler, Galilei)
Renesančná filozofia prírody (Telesio, Bruno); Renesančná sociálna filozofia (Machiavelli, More, Campanella); Renesančný humanizmus (Erasmus Rotteradamský, Montaigne); Reformácia (Luther, Kalvín, Münzer, Zwingli)
5. Novoveká filozofia: Počiatky novovekého empirizmu a mechanistického materializmu (F. Bacon, Hobbes); Novoveký racionalizmus (Descartes, Spinoza, Leibniz); Novoveký empirizmus (Locke, Berkley, Hume)
6. Osvietenstvo vo Francúzsku (Montesquieu, Voltaire, Rousseau, encyklopedisti,
Materialisti)
7. Osvietenstvo v Nemecku (Kant)
50/50
Absolvovanie predmetu poskytne poslucháčom určitú rukoväť pri orientácii v dnes už takmer neprehľadnej spleti rôznorodých filozofických smerov, hnutí, orientácií a postojov, poskytne im základnú kategoriálno-pojmovú výbavu a metodologické inštrumentárium upotrebiteľné i v iných špeciálnych vedách a disciplínach (sociológii, pedagogike, politológii, psychológii a pod.), čím napomôže preklenúť ich partikularizmus v prospech globálneho videnia a riešenia problémov súčasného sveta. Znalosť prístupov rozličných filozofických smerov k určitým problémom, poslucháčom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Kurz kladie dôraz i na mapovanie týchto presahov filozofie do iných zložiek kultúry. Takto vymedzené problémové pole poslucháčom pomôže reflektovať a špecifikovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytnúť argumenty pre obhájenie vlastných postojov a tým prispeje k lepšiemu sebapoznaniu a vlastnej sebaidentifikácii. Dejiny filozofie študentom umožňujú zážitok stretnutia s "iným", dávajú návody a pestujú návyky ako sa s ním vyrovnať a tým ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom. Študent absolvovaním predmetu rozvíja prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motivácia a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania:
Oboznámiť študentov s dejinami európskeho filozofického myslenia a poskytnúť im základný pojmovo-metodologický aparát, ktorý budú môcť využiť v ďalších špeciálnych vedách ako sú pedagogika, politológia, psychológia, či sociológia.
prednáška + seminár; 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 28 hodín na vypracovanie priebežnej písomnej práce, 50 hodín príprava na záverečný test, 20 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu: 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
- V rámci prednášok: Problémový výklad.
- V rámci seminárov: Diskusia k preberaným témam, práca s odborným textom
Povinná literatúra
STORIG, H. J. 2007. Malé dějiny filosofie. Praha: Karmelitánské nakladatelství. ISBN 978-80-7195-206-0.
Odporúčaná literatúra:
LEŠKO, V., MIHINA, F. 1993. Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 2. vyd. ISBN 80-967013-8-X.
PETŘÍČEK, M. 1999. Úvod do (současné) filosofie. Praha: Herrmann & synové. ISBN 978-80-8003-305-7.
B-VOBde005 - Dejiny filozofie I.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia 50/50 (predmet končí skúškou).
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie písomnej práce – štruktúrovanej interpretácie konkrétneho filozofického textu viazaného k predmetnému obdobiu dejín filozofie (30% hodnotenia).
Záverečné hodnotenie zahŕňa záverečný didaktický test (50% hodnotenia) a ústnu skúšku zameranú na porozumenie učivu (20% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce a bodovým hodnotením ústnej odpovede, zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie zadanej písomnej práce vyjadruje mieru jej súladnosti so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i zadanie písomnej práce sú koncipované tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania. Ústna odpoveď je zameraná na overenie porozumenia učivu.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce a bodovým hodnotením ústnej odpovede, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce a bodovým hodnotením ústnej odpovede, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce a bodovým hodnotením ústnej odpovede, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce a bodovým hodnotením ústnej odpovede, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Dejiny filozofie II sú zamerané na obdobie od konca Nemeckého osvietenstva po súčasnosť. Kriteriálne znaky, ktoré myslenie uvedeného obdobia frázujú na určité celostnejšie ideovo kompaktnejšie úseky a formácie (paradigmy). Všeobecná charakteristika filozofického myslenia rozvíjaného v uvedenom období a kľúčové ideové a tematické posuny, ktoré filozofické myslenie v porovnaní s jeho predchádzajúcimi historickými formami zaznamenalo (literary turn, lingvistic turn, pictorial turn, obrat ku každodennosti, odklon od metafyziky, spochybňovanie racionalistických postojov a historického optimizmu, odklon od antropocentrizmu a pod.). Reprezentatívne filozofické smery a orientácie rozvíjané v rámci súčasného filozofického myslenia s bližším zameraním na ich kultúrno-historické a sociálno-politické pozadie, ich symptomatické znaky, metódy a im vlastné pojmové mapy. Vplyv súčasného filozofického myslenia na vybrané vedné disciplíny, umenie (literatúru, film a výtvarné umenie) a sociálno-politické myslenie.
50/50
Zámerom kurzu dejín filozofie II. je predstaviť filozofiu a jej dejiny ako určité laboratórium ľudského myslenia a intelektuálne výkony jednotlivých filozofov ako inšpirujúcu ukážku toho, ako sa ľudské myslenie rodilo, v čase menilo a v strete s inými názorovými pozíciami precizovalo a kvalitatívne rozvíjalo. Dejiny budú prezentované ako dialóg, v rámci ktorého dochádza nielen k stretu, ale aj k zbližovaniu rôznych, často protikladných názorov a ideových stanovísk. Cieľom kurzu bude tiež na základe komparácie filozofického myslenia v rôznych historických obdobiach poukázať na základné tematické posuny a zmeny v logike filozofického uvažovania a metódach filozofického osvojovania sveta, ktoré sa počas jeho dejín udiali (so zameraním najmä na súčasné filozofické myslenie). Študent pozná mimo filozofické (kultúrno-historické) a vnútro filozofické predpoklady týchto zmien. Pozná predpoklady vzniku a formovania vybraných filozofických smerov a orientácií a vie identifikovať ich presahy do príslušných vedných disciplín a iných zložiek kultúry. Študent si tiež osvojí pojmové a metodologické inštrumentárium viazané k profilovým smerom súčasného filozofického myslenia. Znalosť rozdielnych prístupov rozličných filozofických smerov a ich kľúčových reprezentantov k určitým problémom a témam študentom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé súčasné pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Takto vymedzené problémové pole pomôže študentom reflektovať a precizovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytne im argumenty pre obhájenie vlastných názorov a postojov k určitým odborným a spoločenským témam. Dejiny filozofie budú študentom podané tak, že im umožnia zážitok stretnutia s "iným", čím ich vystavia nutnosti vyrovnať sa s názorovou pluralitou a heterogenitou, čím ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom a ich nositeľom. Očakávaným cieľom kurzu dejín filozofie je tiež to, že diskusie, ktoré problémy otvárané súčasným filozofickým myslením prirodzene evokujú, budú u študentov kultivovať schopnosť kritického a abstraktného myslenia a cibriť ich argumentačné a komunikačné zručnosti.
prednáška + seminár; 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 28 hodín na vypracovanie priebežnej písomnej práce, 50 hodín príprava na záverečný test, 20 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu: 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
- V rámci prednášok: Problémový výklad.
- V rámci seminárov: Diskusia k preberaným témam, práca s odborným textom
Povinná literatúra
STORIG, H. J. 2007. Malé dějiny filosofie. Praha: Karmelitánské nakladatelství. ISBN 978-80-7195-206-0.
Odporúčaná literatúra:
LEŠKO, V., MIHINA, F. 1993. Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 2. vyd. ISBN 80-967013-8-X.
PETŘÍČEK, M. 1999. Úvod do (současné) filosofie. Praha: Herrmann & synové. ISBN 978-80-8003-305-7.
B-VOBde005 - Dejiny filozofie I.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia 50/50 (predmet končí skúškou).
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie písomnej práce – štruktúrovanej interpretácie konkrétneho filozofického textu viazaného k predmetnému obdobiu dejín filozofie (30% hodnotenia).
Záverečné hodnotenie zahŕňa záverečný didaktický test (50% hodnotenia) a ústnu skúšku zameranú na porozumenie učivu (20% hodnotenia).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce a bodovým hodnotením ústnej odpovede, zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie zadanej písomnej práce vyjadruje mieru jej súladnosti so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i zadanie písomnej práce sú koncipované tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania. Ústna odpoveď je zameraná na overenie porozumenia učivu.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce a bodovým hodnotením ústnej odpovede, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce a bodovým hodnotením ústnej odpovede, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce a bodovým hodnotením ústnej odpovede, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením písomnej práce a bodovým hodnotením ústnej odpovede, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Dejiny filozofie II sú zamerané na obdobie od konca Nemeckého osvietenstva po súčasnosť. Kriteriálne znaky, ktoré myslenie uvedeného obdobia frázujú na určité celostnejšie ideovo kompaktnejšie úseky a formácie (paradigmy). Všeobecná charakteristika filozofického myslenia rozvíjaného v uvedenom období a kľúčové ideové a tematické posuny, ktoré filozofické myslenie v porovnaní s jeho predchádzajúcimi historickými formami zaznamenalo (literary turn, lingvistic turn, pictorial turn, obrat ku každodennosti, odklon od metafyziky, spochybňovanie racionalistických postojov a historického optimizmu, odklon od antropocentrizmu a pod.). Reprezentatívne filozofické smery a orientácie rozvíjané v rámci súčasného filozofického myslenia s bližším zameraním na ich kultúrno-historické a sociálno-politické pozadie, ich symptomatické znaky, metódy a im vlastné pojmové mapy. Vplyv súčasného filozofického myslenia na vybrané vedné disciplíny, umenie (literatúru, film a výtvarné umenie) a sociálno-politické myslenie.
50/50
Zámerom kurzu dejín filozofie II. je predstaviť filozofiu a jej dejiny ako určité laboratórium ľudského myslenia a intelektuálne výkony jednotlivých filozofov ako inšpirujúcu ukážku toho, ako sa ľudské myslenie rodilo, v čase menilo a v strete s inými názorovými pozíciami precizovalo a kvalitatívne rozvíjalo. Dejiny budú prezentované ako dialóg, v rámci ktorého dochádza nielen k stretu, ale aj k zbližovaniu rôznych, často protikladných názorov a ideových stanovísk. Cieľom kurzu bude tiež na základe komparácie filozofického myslenia v rôznych historických obdobiach poukázať na základné tematické posuny a zmeny v logike filozofického uvažovania a metódach filozofického osvojovania sveta, ktoré sa počas jeho dejín udiali (so zameraním najmä na súčasné filozofické myslenie). Študent pozná mimo filozofické (kultúrno-historické) a vnútro filozofické predpoklady týchto zmien. Pozná predpoklady vzniku a formovania vybraných filozofických smerov a orientácií a vie identifikovať ich presahy do príslušných vedných disciplín a iných zložiek kultúry. Študent si tiež osvojí pojmové a metodologické inštrumentárium viazané k profilovým smerom súčasného filozofického myslenia. Znalosť rozdielnych prístupov rozličných filozofických smerov a ich kľúčových reprezentantov k určitým problémom a témam študentom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé súčasné pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Takto vymedzené problémové pole pomôže študentom reflektovať a precizovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytne im argumenty pre obhájenie vlastných názorov a postojov k určitým odborným a spoločenským témam. Dejiny filozofie budú študentom podané tak, že im umožnia zážitok stretnutia s "iným", čím ich vystavia nutnosti vyrovnať sa s názorovou pluralitou a heterogenitou, čím ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom a ich nositeľom. Očakávaným cieľom kurzu dejín filozofie je tiež to, že diskusie, ktoré problémy otvárané súčasným filozofickým myslením prirodzene evokujú, budú u študentov kultivovať schopnosť kritického a abstraktného myslenia a cibriť ich argumentačné a komunikačné zručnosti.
Prednáška + seminár, 4 hodiny /týždeň (2P+2S), t. j. 44 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (4) hodiny výučby = 44 hodín; 36 hodín individuálna príprava na hodiny (vrátane písomnej formou konspektov); 30 hodín príprava na priebežný test; 50 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu 160 hodín.
Vyučovacie metódy:
V rámci individuálnej prípravy ide predovšetkým o prácu s textom (vybrané pasáže diel významných filozofov, ktoré sú relevantné pre preberanú problematiku) alebo o kritickú reflexiu iného materiálu (film); počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, sokratovská metóda a taktiež o prácu s textom.
Povinne voliteľná literatúra:
Kohák, E.: Svoboda, svědomí, soužití. Kapitoly z mezilidské etiky. Praha: SLON, 2004
(První prednáška. Filosofie, etika, svoboda, s. 9 - 23).
Aristoteles: Etika Nikomachova (Kniha druhá, kap. 1-6, zlomky 1103a15-1107a28).
Epikuros: O šťastnom živote l. Martin: Thetis, 2014 (List Menoikeovi, s. 73-77).
Sextus Empiricus: Základy pyrrhonskej skepsy. Bratislava: Pravda, 1984 (1. kniha, kap. 1-12, s. 21-29).
Akvinský, T.: Otázky o cnostech I. Praha: Krystal OP, 2013, (De Virt., q. 1, a. 10, s. 161-183).
Kant, I.: Základy metafyziky mravov. Bratislava: Kalligram, 2004 (Predslov a Prvá
kapitola, s. 9-30).
Mill, J. S.: Utilitarizmus. In: Mill, J. S.: Logika liberalizmu. Bratislava: Kalligram, 2005
(II. kap. Čo je utilitarizmus, s. 475-499).
Nietzsche, F.: Mimo dobro a zlo: předehra k filosofii budoucnosti. Praha: Aurora, 2003 (Hlava V: K přírodopisu morálky, s. 83-101).
Lorenz, K.: Takzvané zlo. Praha: Mladá fronta, 1992 (12-14. kap., s. 187-231).
Ridley, M.: Původ ctnosti. O evolučních základech a zákonitostech nesobeckého jednání člověka. Praha: Portál, 2015 (3. kap. Vězňovo dilema, s. 63-96).
Schweitzer, A.: Kultúra a etika. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1986 (Etika úcty k životu, s. 350-376).
Freud, S.: Totem a tabu. (časť IV, 5-7, s. 95-107).
Milgram, S.: Poslušnost vůči autoritě. Experiment, který spochybnil lidskou přirozenost. Prel. H Antonínová, Praha: Portál, 2017 (11. kap. Proces poslušnosti: analýza experimentu).
Jaspers, K.: Otázka viny. Praha: Academia, 2006, s. 19-44 (Úvod, časť (A) Schematika rozlišení).
Šmausová, G.: Komunikatívní jednání a komunikatívní racionalita v díle J. Habermasa. In: Filosofický časopis, roč. 47, č. 3, 1999, s. 473-485.
Habermas, J.: Budoucnost lidské přirozenosti. Na ceste k liberální eugenice? Prel. A. Bakešová, Praha: Filosofia, 2003 (Odůvodněná zdrženlivost, s. 9-23).
Zaviš, M.: Úvod do systematickej etiky. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2017.
Odporúčaná literatúra:
Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon, 1994
Čapek, J. et al.: Přístupy k etice II. Praha: Filosofia, 2015.
Kohák, E.: Člověk, dobro a zlo. Praha: JEŽEK, 1993.
Remišová, A. (ed.):.Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Bratislava: Kalligram, 2008.
Sokol, J.: Etika, život, instituce. Pokus o praktickou filosofii. Praha: Vyšehrad, 2014.
Špinka, Š. et al.: Přístupy k etice I. Praha: Filosofia, 2014.
Predmet bude ukončený ústnou skúškou. Váha priebežného a záverečného hodnotenia 50/50 Priebežné hodnotenie vychádza zo splnenia 3 požiadaviek : aktívnej účasti na hodinách; vypracovania konspektov; priebežného testu.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné mať splnenú požiadavku minimálne 90% účasti na prednáške/seminári s (vo vzťahu k celkovému počtu poslucháčov predmetu) primeraným aktívnym zapájaním jednotlivcov, získať minimálne 60% z hodnotenia konspektov, 60% z testu a 60% z ústnej skúšky.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z etiky sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z etiky sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z etiky sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z etiky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z etiky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Úvod do etiky ako filozofickej disciplíny; vymedzenie predmetu etiky a základných pojmov etika, morálka, etiketa; základné podoby etiky
2. Etika cnosti (Aristoteles)
3. Antický hedonizmus (Epikuros)
4. Antický skepticizmus (Sextus Empiricus)
5. Stredoveké etické koncepcie (Augustín, Akvinský)
6. Deontologická etika (Kant)
7. Utilitarizmus (Bentham, Mill)
8. Etika imoralizmu (Nietzsche)
9. Etika úcty k životu (Schweitzer)
10. Enviromentálna etika
11. Biologické interpretácie morálky (agresivita, altruizmus; Lorenz, Wilson, Ridley)
12. Psychologická etika (Freud, Fromm, Frankl)
13. Problém zla (Zimbardo, Milgram, Arendtová).
14. Otázka viny a zodpovednosť (Jaspers, Sartre, Lévinas)
15. Diskurzívna etika (Habermas)
16. Bioetika (Habermas)
50/50
Ciele a výsledky vzdelávania: Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie etiky a jej významu v živote jednotlivca ako i spoločnosti a oboznámiť ich s vybranými etickými koncepciami z oblasti filozofie, biológie a psychológie.
Študent po absolvovaní predmetu vie: zadefinovať predmet etiky a základné pojmy etiky, podať prehľad o najdôležitejších etických koncepciách a dokáže ich navzájom porovnať, chápať vývoj morálky a etických koncepcií v historickom kontexte, rozlíšiť etickú od mimoetickej sféry, sa orientovať v etických otázkach, objasniť základné kategórie etiky, nájsť vnútorné motivačné zdroje správania, kultivovať a rozvíjať dobro v nás, argumentovať, aplikovať získané poznatky v pedagogickej praxi. Študent absolvovaním predmetu rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné schopnosti, interpersonálne schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Prednáška + seminár, 4 hodiny /týždeň (2P+2S), t. j. 44 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (4) hodiny výučby = 44 hodín; 36 hodín individuálna príprava na hodiny (vrátane písomnej formou konspektov); 30 hodín príprava na priebežný test; 50 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu 160 hodín.
Vyučovacie metódy:
V rámci individuálnej prípravy ide predovšetkým o prácu s textom (vybrané pasáže diel významných filozofov, ktoré sú relevantné pre preberanú problematiku) alebo o kritickú reflexiu iného materiálu (film); počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, sokratovská metóda a taktiež o prácu s textom.
Povinne voliteľná literatúra:
Kohák, E.: Svoboda, svědomí, soužití. Kapitoly z mezilidské etiky. Praha: SLON, 2004
(První prednáška. Filosofie, etika, svoboda, s. 9 - 23).
Aristoteles: Etika Nikomachova (Kniha druhá, kap. 1-6, zlomky 1103a15-1107a28).
Epikuros: O šťastnom živote l. Martin: Thetis, 2014 (List Menoikeovi, s. 73-77).
Sextus Empiricus: Základy pyrrhonskej skepsy. Bratislava: Pravda, 1984 (1. kniha, kap. 1-12, s. 21-29).
Akvinský, T.: Otázky o cnostech I. Praha: Krystal OP, 2013, (De Virt., q. 1, a. 10, s. 161-183).
Kant, I.: Základy metafyziky mravov. Bratislava: Kalligram, 2004 (Predslov a Prvá
kapitola, s. 9-30).
Mill, J. S.: Utilitarizmus. In: Mill, J. S.: Logika liberalizmu. Bratislava: Kalligram, 2005
(II. kap. Čo je utilitarizmus, s. 475-499).
Nietzsche, F.: Mimo dobro a zlo: předehra k filosofii budoucnosti. Praha: Aurora, 2003 (Hlava V: K přírodopisu morálky, s. 83-101).
Lorenz, K.: Takzvané zlo. Praha: Mladá fronta, 1992 (12-14. kap., s. 187-231).
Ridley, M.: Původ ctnosti. O evolučních základech a zákonitostech nesobeckého jednání člověka. Praha: Portál, 2015 (3. kap. Vězňovo dilema, s. 63-96).
Schweitzer, A.: Kultúra a etika. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1986 (Etika úcty k životu, s. 350-376).
Freud, S.: Totem a tabu. (časť IV, 5-7, s. 95-107).
Milgram, S.: Poslušnost vůči autoritě. Experiment, který spochybnil lidskou přirozenost. Prel. H Antonínová, Praha: Portál, 2017 (11. kap. Proces poslušnosti: analýza experimentu).
Jaspers, K.: Otázka viny. Praha: Academia, 2006, s. 19-44 (Úvod, časť (A) Schematika rozlišení).
Šmausová, G.: Komunikatívní jednání a komunikatívní racionalita v díle J. Habermasa. In: Filosofický časopis, roč. 47, č. 3, 1999, s. 473-485.
Habermas, J.: Budoucnost lidské přirozenosti. Na ceste k liberální eugenice? Prel. A. Bakešová, Praha: Filosofia, 2003 (Odůvodněná zdrženlivost, s. 9-23).
Zaviš, M.: Úvod do systematickej etiky. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, 2017.
Odporúčaná literatúra:
Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon, 1994
Čapek, J. et al.: Přístupy k etice II. Praha: Filosofia, 2015.
Kohák, E.: Člověk, dobro a zlo. Praha: JEŽEK, 1993.
Remišová, A. (ed.):.Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Bratislava: Kalligram, 2008.
Sokol, J.: Etika, život, instituce. Pokus o praktickou filosofii. Praha: Vyšehrad, 2014.
Špinka, Š. et al.: Přístupy k etice I. Praha: Filosofia, 2014.
Predmet bude ukončený ústnou skúškou. Váha priebežného a záverečného hodnotenia 50/50 Priebežné hodnotenie vychádza zo splnenia 3 požiadaviek : aktívnej účasti na hodinách; vypracovania konspektov; priebežného testu.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné mať splnenú požiadavku minimálne 90% účasti na prednáške/seminári s (vo vzťahu k celkovému počtu poslucháčov predmetu) primeraným aktívnym zapájaním jednotlivcov, získať minimálne 60% z hodnotenia konspektov, 60% z testu a 60% z ústnej skúšky.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z etiky sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z etiky sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z etiky sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z etiky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z etiky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Úvod do etiky ako filozofickej disciplíny; vymedzenie predmetu etiky a základných pojmov etika, morálka, etiketa; základné podoby etiky
2. Etika cnosti (Aristoteles)
3. Antický hedonizmus (Epikuros)
4. Antický skepticizmus (Sextus Empiricus)
5. Stredoveké etické koncepcie (Augustín, Akvinský)
6. Deontologická etika (Kant)
7. Utilitarizmus (Bentham, Mill)
8. Etika imoralizmu (Nietzsche)
9. Etika úcty k životu (Schweitzer)
10. Enviromentálna etika
11. Biologické interpretácie morálky (agresivita, altruizmus; Lorenz, Wilson, Ridley)
12. Psychologická etika (Freud, Fromm, Frankl)
13. Problém zla (Zimbardo, Milgram, Arendtová).
14. Otázka viny a zodpovednosť (Jaspers, Sartre, Lévinas)
15. Diskurzívna etika (Habermas)
16. Bioetika (Habermas)
50/50
Ciele a výsledky vzdelávania: Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie etiky a jej významu v živote jednotlivca ako i spoločnosti a oboznámiť ich s vybranými etickými koncepciami z oblasti filozofie, biológie a psychológie.
Študent po absolvovaní predmetu vie: zadefinovať predmet etiky a základné pojmy etiky, podať prehľad o najdôležitejších etických koncepciách a dokáže ich navzájom porovnať, chápať vývoj morálky a etických koncepcií v historickom kontexte, rozlíšiť etickú od mimoetickej sféry, sa orientovať v etických otázkach, objasniť základné kategórie etiky, nájsť vnútorné motivačné zdroje správania, kultivovať a rozvíjať dobro v nás, argumentovať, aplikovať získané poznatky v pedagogickej praxi. Študent absolvovaním predmetu rozvíja nasledovné prenositeľné spôsobilosti: komunikačné schopnosti, interpersonálne schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
prednáška, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby za semester, príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra 10 hodín, príprava záverečnej práce v druhej polovici semestra 24 hodín, dokončovanie práce na skúšku 30 hodín, riadené samoštúdium 14 hodín, spolu 100 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Prednáška, diskusie o preberanej téme, brainstorming, riešenie problémových úloh, interpretácia umeleckého diela, štúdium prameňov, demonštrácia, sokratovský rozhovor, riadené samoštúdium
BARTHES, R. 2004: Mytologie. Praha : Dokořán. ISBN 80-86569-73-X
BOURDIEU, P. 2010: Pravidla umění. Vznik a struktura literárního pole. Brno : Host. ISBN 978-80-7294-364-7
HADRAVOVÁ, T. 2016: Co je nového v estetice. Praha : Nová beseda. ISBN 978-80-906089-7-9
MISTRÍK, E. 2013-2021: Estetický slovník. Bratislava : Album. ISBN 978-80-971533-4-2 (Online. 25. 11. 2021) www.estetickyslovnik.sk
MISTRÍK, E. 1994: Vstup do umenia. Nitra : Enigma Jr., 1994. ISBN 80-85471-18-3. (Online 25. 11. 2021). http://erichmistrik.sk/knihy/vstup.pdf
VANĚK, J. 2012: Estetika v proměnách prožitků. Praha : ARSCI. ISBN 978-80-7420-029.8
ZAHRÁDKA, P. 2009: Vysoké versus populární umění. Olomouc : Peripleum. ISBN 978-80-86624-48-8
Váha priebežného a záverečného hodnotenia 50/50
Aktívna účasť v diskusiách na hodinách. Vypracovanie priebežnej práce (= štruktúra portfólia) a záverečnej práce (= portfólio o vybranom umeleckom diele). Portfólio bude obsahovať rôzny dokumentačný materiál, ktorý osvetľuje umelecké dielo z viacerých nevyhnutných hľadísk (napr. novinové výstrižky, odkazy na webstránky, exaktné dáta, rozhovory, prípadové štúdie, zoznam literatúry o problematike a pod.). Jeho cieľom bude dokumentovať, že vybraný artefakt je umeleckým dielom. Bude mať štyri časti:
A) Kultúrno-historické súvislosti umeleckého diela. B) Kompozičná a významová analýza diela. C) Vlastná reflexia diela študentom, vzťah diela k študentovi. D) Zoznam využitých prameňov.
Hodnotenie:
A 100-91 bodov – výborne = vynikajúce výsledky – získa študent, ktorého portfólio bude budované systematicky, obsiahne mnohostrannosť umeleckého diela a študent prejaví originálny prístup.
B 90-81 bodov – veľmi dobre = nadpriemerné výsledky – získa študent, ktorého portfólio síce bude budované systematicky, ale zameria sa len na najbežnejšie zdroje a prístupy k problematike.
C 80-73 bodov – dobre = bežná, spoľahlivá práca – získa študent, ktorého portfólio bude preukazovať znaky nesystematického a náhodného zhrnutia materiálov.
D 72-66 bodov – uspokojivo = prijateľné výsledky – získa študent vtedy, ak portfólio bude len povrchným náhľadom na umelecké dielo.
E 65-60 bodov – dostatočne = výsledky spĺňajú minimálne kritériá – získa študent vtedy, ak bude portfólio obsahovať niekoľko závažnejších vecných nedostatkov – napríklad študent zoskupí dokumenty, ktoré nesúvisia s vybraným umeleckým dielom, alebo zhrnie náhodne zozbierané dokumenty bez systému, alebo neuvedie žiadne odkazy na využité pramene
Fx 59-0 bodov – nedostatočne = vyžaduje sa práca navyše – získa študent vtedy, ak sa študent obmedzí len na vyjadrenie svojich pocitov a na pramene, ktoré získa náhodným výberom z vyhľadávača, prípadne bude umelecké dielo charakterizované úplne chybne a nedostatočne, alebo portfólio nebude zoskupené podľa povahy umeleckého diela.
slovenský a český jazyk
Gýč, brak, umelecké dielo – hranice a prechody. Súčasné umenie ako akcia. Čo je dôležité pre pochopenie umeleckého diela – štruktúra diela, umelec a tvorba, miesto diela vo vývine umenia, miesto diela v umeleckej kultúre, v širšom kultúrnom a spoločenskom priestore. Umenie v médiách, umelecká kultúra, umenie vo svete sociálnych sietí a v občianskom živote.
Pretože cieľom predmetu je aj reflektovanie aktuálnej kultúrnej a spoločenskej situácie, budú sa podtémy a detaily tém upravovať podľa premien v kultúre a podľa aktuálnych spoločenských problémov v SR a vo svete. To sa bude týkať najmä dôrazu na konkrétne kultúrne fenomény alebo umelecké diela.
50/50
Študenti chápu zmysel umenia, jeho postavenia a fungovanie v kultúre. Identifikujú rôzne vrstvy kultúry s dôrazom na súčasnú kultúru. Študenti sú schopní interpretovať umelecké diela, vnímať ich funkcie v živote človeka a občana a budujú si kritériá na hodnotenie umeleckých diel. Registrujú a interpretujú zmysel kultúry v živote občana. Predmet vytvára základy pre schopnosť študentov pracovať s umením na hodinách občianskej náuky v ich budúcej praxi a poskytuje východisko pre predmet v magisterskom štúdiu Umenie vo výchove k občianstvu.
prednáška, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby za semester, príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra 10 hodín, príprava záverečnej práce v druhej polovici semestra 24 hodín, dokončovanie práce na skúšku 30 hodín, riadené samoštúdium 14 hodín, spolu 100 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Prednáška, diskusie o preberanej téme, brainstorming, riešenie problémových úloh, interpretácia umeleckého diela, štúdium prameňov, demonštrácia, sokratovský rozhovor, riadené samoštúdium
BARTHES, R. 2004: Mytologie. Praha : Dokořán. ISBN 80-86569-73-X
BOURDIEU, P. 2010: Pravidla umění. Vznik a struktura literárního pole. Brno : Host. ISBN 978-80-7294-364-7
HADRAVOVÁ, T. 2016: Co je nového v estetice. Praha : Nová beseda. ISBN 978-80-906089-7-9
MISTRÍK, E. 2013-2021: Estetický slovník. Bratislava : Album. ISBN 978-80-971533-4-2 (Online. 25. 11. 2021) www.estetickyslovnik.sk
MISTRÍK, E. 1994: Vstup do umenia. Nitra : Enigma Jr., 1994. ISBN 80-85471-18-3. (Online 25. 11. 2021). http://erichmistrik.sk/knihy/vstup.pdf
VANĚK, J. 2012: Estetika v proměnách prožitků. Praha : ARSCI. ISBN 978-80-7420-029.8
ZAHRÁDKA, P. 2009: Vysoké versus populární umění. Olomouc : Peripleum. ISBN 978-80-86624-48-8
Váha priebežného a záverečného hodnotenia 50/50
Aktívna účasť v diskusiách na hodinách. Vypracovanie priebežnej práce (= štruktúra portfólia) a záverečnej práce (= portfólio o vybranom umeleckom diele). Portfólio bude obsahovať rôzny dokumentačný materiál, ktorý osvetľuje umelecké dielo z viacerých nevyhnutných hľadísk (napr. novinové výstrižky, odkazy na webstránky, exaktné dáta, rozhovory, prípadové štúdie, zoznam literatúry o problematike a pod.). Jeho cieľom bude dokumentovať, že vybraný artefakt je umeleckým dielom. Bude mať štyri časti:
A) Kultúrno-historické súvislosti umeleckého diela. B) Kompozičná a významová analýza diela. C) Vlastná reflexia diela študentom, vzťah diela k študentovi. D) Zoznam využitých prameňov.
Hodnotenie:
A 100-91 bodov – výborne = vynikajúce výsledky – získa študent, ktorého portfólio bude budované systematicky, obsiahne mnohostrannosť umeleckého diela a študent prejaví originálny prístup.
B 90-81 bodov – veľmi dobre = nadpriemerné výsledky – získa študent, ktorého portfólio síce bude budované systematicky, ale zameria sa len na najbežnejšie zdroje a prístupy k problematike.
C 80-73 bodov – dobre = bežná, spoľahlivá práca – získa študent, ktorého portfólio bude preukazovať znaky nesystematického a náhodného zhrnutia materiálov.
D 72-66 bodov – uspokojivo = prijateľné výsledky – získa študent vtedy, ak portfólio bude len povrchným náhľadom na umelecké dielo.
E 65-60 bodov – dostatočne = výsledky spĺňajú minimálne kritériá – získa študent vtedy, ak bude portfólio obsahovať niekoľko závažnejších vecných nedostatkov – napríklad študent zoskupí dokumenty, ktoré nesúvisia s vybraným umeleckým dielom, alebo zhrnie náhodne zozbierané dokumenty bez systému, alebo neuvedie žiadne odkazy na využité pramene
Fx 59-0 bodov – nedostatočne = vyžaduje sa práca navyše – získa študent vtedy, ak sa študent obmedzí len na vyjadrenie svojich pocitov a na pramene, ktoré získa náhodným výberom z vyhľadávača, prípadne bude umelecké dielo charakterizované úplne chybne a nedostatočne, alebo portfólio nebude zoskupené podľa povahy umeleckého diela.
slovenský a český jazyk
Gýč, brak, umelecké dielo – hranice a prechody. Súčasné umenie ako akcia. Čo je dôležité pre pochopenie umeleckého diela – štruktúra diela, umelec a tvorba, miesto diela vo vývine umenia, miesto diela v umeleckej kultúre, v širšom kultúrnom a spoločenskom priestore. Umenie v médiách, umelecká kultúra, umenie vo svete sociálnych sietí a v občianskom živote.
Pretože cieľom predmetu je aj reflektovanie aktuálnej kultúrnej a spoločenskej situácie, budú sa podtémy a detaily tém upravovať podľa premien v kultúre a podľa aktuálnych spoločenských problémov v SR a vo svete. To sa bude týkať najmä dôrazu na konkrétne kultúrne fenomény alebo umelecké diela.
50/50
Študenti chápu zmysel umenia, jeho postavenia a fungovanie v kultúre. Identifikujú rôzne vrstvy kultúry s dôrazom na súčasnú kultúru. Študenti sú schopní interpretovať umelecké diela, vnímať ich funkcie v živote človeka a občana a budujú si kritériá na hodnotenie umeleckých diel. Registrujú a interpretujú zmysel kultúry v živote občana. Predmet vytvára základy pre schopnosť študentov pracovať s umením na hodinách občianskej náuky v ich budúcej praxi a poskytuje východisko pre predmet v magisterskom štúdiu Umenie vo výchove k občianstvu.
Prednáška+seminár, 2 hodiny/týždenne, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby, 15 hodín príprava a spracovanie priebežných úloh, 15 hodín príprava na seminár, 55 hodín príprava na test, 13 riadené samoštúdium= spolu 120 hodín
Vyučovacie metódy:
výklad spojený s diskusiou, práca s odborným textom, skupinová práca, riadené samoštúdium (e-learning, riešenie úloh a zadaní)
Povinná literatúra:
Baumann, Z. (2010). Myslet sociologicky. Praha: SLON.
Jandourek, J. (2003). Úvod do sociologie. Praha: Portál.
Odporúčaná literatúra:
Giddens, A. (2013). Sociologie. Praha: Argo.
Keller, J. (2012). Úvod do sociologie. Praha: SLON.
Kol. autorov. (2009). Stručný prehľad sociológie. Bratislava: Enigma.
Malík, B. (2021). Sociálna filozofia. Bratislava: Iris.
Predmet je ukončený skúškou, váha priebežného a záverečného hodnotenia 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa spracovanie 4-5 úloh zameraných na prácu s odborným textom s využívaním e-learningového prostredia moodle (50% hodnotenia). Aby sa študent/ka mohol/mohla zúčastniť záverečného hodnotenia, je potrebné odovzdať všetky priebežné úlohy. Záverečné hodnotenie počas skúškového obdobia zahŕňa záverečný test (50% hodnotenia, na úspešné absolvovanie testu je potrebné získať min. 40% z max. počtu bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študenti podávali dobré výkony, ich teoretické znalosti zo sociológie sú na vynikajúcej úrovni, majú štandardne dobrú schopnosť poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnávať literárne zdroje zo sociológie, priebežné úlohy odovzdávajú načas, test spravili na vynikajúcej úrovni.
B 93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študenti podávali dobré výsledky, ich teoretické znalosti zo sociológie sú na veľmi dobrej úrovni, majú dobrú schopnosť poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnávať literárne zdroje na veľmi dobrej úrovni, priebežné úlohy odovzdávajú spravidla načas, test spravili na veľmi dobrej úrovni.
C 85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študenti podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti zo sociológie sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať literárne zdroje a poznatky zo sociológie, test spravili na dobrej úrovni.
D 75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali priebežné úlohy po termíne zadania. Majú mierne nedostatky v teórii sociológie, Nevedia analyticky spracovať informácie, test spravili na uspokojivej úrovni.
E 67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali úlohy po termíne zadanie. Majú väčšie nedostatky v teórii sociológie, nevedia analyticky a kriticky spracovať informácie, test spravili na dostatočnej úrovni.
Fx 59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše
slovenský a český jazyk
1. Úvod do problematiky – Čo je sociológia, čím sa zaoberá a čím nám môže byť sociológia užitočná, sociologické teórie.
2. Kultúra, spoločnosť a jedinec. Typy spoločností. Sociálna interakcia v bežnom živote. Symboly, jazyk kultúry a náboženstvo.
3. Socializácia - Rod (gender) a sexualita – rodové rozdiely (príroda vs. kultúra), socializácia podľa rodu, rodová identita a sexualita, ľudská sexualita. Telo a spoločnosť, starnutie.
4. Stratifikácia, triedna štruktúra spoločnosti, etnicita. Triedne nerovnosti, predsudky a diskriminácia, chudoba a nerovnosť.
5. Práca a ekonomický život – platená a neplatená práca, ženy v pracovnom procese. Moderné organizácie, byrokracia.
6. Vlády, politická moc a vojna. Revolúcia a sociálne hnutie. Sociálna kontrola, sociálna deviácia a zločin.
7. Masové médiá a populárna kultúra
8. Metódy sociologického výskumu, výsledky a interpretácia dát.
50/50
Cieľ vzdelávania:
Študenti/študentky získajú prehľad o základných sociologických pojmoch a teóriách. Cieľom kurzu je tiež poukázať v kontexte súdobého sociologického myslenia na súvislosť medzi biografickou skúsenosťou individuálnych aktérov a historickou dynamikou inštitucionálnych štruktúr spoločnosti. Oboznámia sa so sociálnymi aspektami vzťahov, inštitúcií a spoločenského života.
Výsledky vzdelávania:
Študentky a študenti sa na kurze oboznámia s kľúčovými pojmami sociológie. Vybrané témy sa týkajú pochopenia sociológie ako formy poznania, problematiky človeka a spoločnosti, sociálnej zmeny a štruktúr moci. V závere kurzu sa študenti a študentky oboznámia so základnými metódami sociologického výskumu, získajú kompetentnosť čítať výskumné správy s porozumením, orientovať sa v štatistických pojmoch, grafoch a tabuľkách. Dokážu sa pozrieť na zmeny v spoločnosti cez optiku sociologického videnia.
Prednáška+seminár, 2 hodiny/týždenne, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby, 15 hodín príprava a spracovanie priebežných úloh, 15 hodín príprava na seminár, 55 hodín príprava na test, 13 riadené samoštúdium= spolu 120 hodín
Vyučovacie metódy:
výklad spojený s diskusiou, práca s odborným textom, skupinová práca, riadené samoštúdium (e-learning, riešenie úloh a zadaní)
Povinná literatúra:
Baumann, Z. (2010). Myslet sociologicky. Praha: SLON.
Jandourek, J. (2003). Úvod do sociologie. Praha: Portál.
Odporúčaná literatúra:
Giddens, A. (2013). Sociologie. Praha: Argo.
Keller, J. (2012). Úvod do sociologie. Praha: SLON.
Kol. autorov. (2009). Stručný prehľad sociológie. Bratislava: Enigma.
Malík, B. (2021). Sociálna filozofia. Bratislava: Iris.
Predmet je ukončený skúškou, váha priebežného a záverečného hodnotenia 50/50
Priebežné hodnotenie zahŕňa spracovanie 4-5 úloh zameraných na prácu s odborným textom s využívaním e-learningového prostredia moodle (50% hodnotenia). Aby sa študent/ka mohol/mohla zúčastniť záverečného hodnotenia, je potrebné odovzdať všetky priebežné úlohy. Záverečné hodnotenie počas skúškového obdobia zahŕňa záverečný test (50% hodnotenia, na úspešné absolvovanie testu je potrebné získať min. 40% z max. počtu bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študenti podávali dobré výkony, ich teoretické znalosti zo sociológie sú na vynikajúcej úrovni, majú štandardne dobrú schopnosť poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnávať literárne zdroje zo sociológie, priebežné úlohy odovzdávajú načas, test spravili na vynikajúcej úrovni.
B 93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študenti podávali dobré výsledky, ich teoretické znalosti zo sociológie sú na veľmi dobrej úrovni, majú dobrú schopnosť poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnávať literárne zdroje na veľmi dobrej úrovni, priebežné úlohy odovzdávajú spravidla načas, test spravili na veľmi dobrej úrovni.
C 85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študenti podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti zo sociológie sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať literárne zdroje a poznatky zo sociológie, test spravili na dobrej úrovni.
D 75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali priebežné úlohy po termíne zadania. Majú mierne nedostatky v teórii sociológie, Nevedia analyticky spracovať informácie, test spravili na uspokojivej úrovni.
E 67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali úlohy po termíne zadanie. Majú väčšie nedostatky v teórii sociológie, nevedia analyticky a kriticky spracovať informácie, test spravili na dostatočnej úrovni.
Fx 59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše
slovenský a český jazyk
1. Úvod do problematiky – Čo je sociológia, čím sa zaoberá a čím nám môže byť sociológia užitočná, sociologické teórie.
2. Kultúra, spoločnosť a jedinec. Typy spoločností. Sociálna interakcia v bežnom živote. Symboly, jazyk kultúry a náboženstvo.
3. Socializácia - Rod (gender) a sexualita – rodové rozdiely (príroda vs. kultúra), socializácia podľa rodu, rodová identita a sexualita, ľudská sexualita. Telo a spoločnosť, starnutie.
4. Stratifikácia, triedna štruktúra spoločnosti, etnicita. Triedne nerovnosti, predsudky a diskriminácia, chudoba a nerovnosť.
5. Práca a ekonomický život – platená a neplatená práca, ženy v pracovnom procese. Moderné organizácie, byrokracia.
6. Vlády, politická moc a vojna. Revolúcia a sociálne hnutie. Sociálna kontrola, sociálna deviácia a zločin.
7. Masové médiá a populárna kultúra
8. Metódy sociologického výskumu, výsledky a interpretácia dát.
50/50
Cieľ vzdelávania:
Študenti/študentky získajú prehľad o základných sociologických pojmoch a teóriách. Cieľom kurzu je tiež poukázať v kontexte súdobého sociologického myslenia na súvislosť medzi biografickou skúsenosťou individuálnych aktérov a historickou dynamikou inštitucionálnych štruktúr spoločnosti. Oboznámia sa so sociálnymi aspektami vzťahov, inštitúcií a spoločenského života.
Výsledky vzdelávania:
Študentky a študenti sa na kurze oboznámia s kľúčovými pojmami sociológie. Vybrané témy sa týkajú pochopenia sociológie ako formy poznania, problematiky človeka a spoločnosti, sociálnej zmeny a štruktúr moci. V závere kurzu sa študenti a študentky oboznámia so základnými metódami sociologického výskumu, získajú kompetentnosť čítať výskumné správy s porozumením, orientovať sa v štatistických pojmoch, grafoch a tabuľkách. Dokážu sa pozrieť na zmeny v spoločnosti cez optiku sociologického videnia.
2 hodiny seminár; spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
Práca na hodine: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín
Spracovanie témy a príprava 3 častí seminárnej práce: 3 x 10 hodín = 30 hodín.
Spolu 52 hodín.
Vyučovacie metódy:
Súčasťou výučby je monologický výklad s prezentáciou (prepájanie teoretických poznatkov o akademickom písaní s praxou), kolektívne alebo skupinové diskusie, aktivizujúce metódy ako praktické cvičenia (napr. prípadové štúdie a kvízy). Súčasťou záverečného hodnotenia je kolektívna seminárna práca rozdelená na tri časti – práca s textom a empirický výskum.
Povinná literatúra:
GAVORA, P. a kol. elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na: www.e-metodologia.fedu.uniba.sk
STAROŇOVÁ, K. Vedecké písanie. Bratislava : Osveta, 2011. ISBN 978-80-8063-359-2.
SKUTIL, M. a kol. Zásady pedagogicko-psychologického výzkumu pro studenty učitelství. Praha: Portál, 2011. ISBN 978-80-7367-778-7
Odporúčaná literatúra:
KATUŠČÁK, D. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Bratislava : Enigma, 2007. ISBN 80-8913-245-4.
MEŠKO, D., KATUŠČÁK, D., FINDRA, J. a kol. Akademická príručka. Martin: Osveta, 2006. ISBN 80-8063-200-6.
MACHALOVÁ, T. Akademické psaní pro právniky. Praha: Aleš Čeněk, 2018. ISBN 9-7880-7380-738-2
MIOVSKÝ, M. Kvalitativní prístup a metody v psychologickém výskumu. Praha: Grada, 2006. ISBN 80-2471-362-4
VYDRA, A. Akademické písanie: Ako vzniká filozofický text. Trnava: Trnavská univerzita, 2010. ISBN 978-80-8082-380-1.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
V priebehu semestra musia študenti vypracovať a odovzdať 3 časti skupinovej seminárnej práce (spolu 100 bodov):
- 1. Časť seminárnej práce – 30 bodov
- 2. Časť seminárnej práce – 40 bodov
- 3. Časť seminárnej práce – 30 bodov
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Študenti s hodnotením disponujú nasledujúcimi zručnosťami:
Hodnotenie A: vynikajúci výkon, študent excelentne ovláda teoretické i praktické zručnosti akademického písania,
Hodnotenie B: veľmi dobrý výkon, študent má veľmi dobré teoretické znalosti i praktické zručnosti akademického písania,
Hodnotenie C: dobrý výkon, študent disponuje teoretickými znalosťami akademického písania, no má len slabé praktické zručnosti,
Hodnotenie D: uspokojivý výkon, študent disponuje slabými teoretickými znalosťami akademického písania a má slabé praktické zručnosti,
Hodnotenie E: dostatočný výkon, študent preukazuje len teoretické alebo len praktické zručnosti písania akademického textu,
Hodnotenie Fx: nedostatočný výkon, študent nepreukázal žiadne teoretické ani praktické zručnosti akademického písania.
slovenský a český jazyk
Predmet je rozčlenený do niekoľkých tematických okruhov, ktoré sa venujú teoretickým aspektom i praxi akademického písania ako formy odbornej komunikácie:
1. téma – Úvodné predstavenie predmetu
2. téma - Základy spoločenskovedných metód bádania
3. téma - Etika akademického bádania a písania, spracovávanie zdrojov a výber vhodných dát
4. téma - Praktické aspekty prípravy „úvodu a teoretických východísk“
5. téma - Argumentácia v akademickom texte
6. téma - Praktické aspekty prípravy „výskumných zistení“
7. téma - Praktické aspekty prípravy „akademickej diskusie a záverov“
8. téma - Štýlová výstavka a koherencia akademického textu
9. téma - Náležitosti publikovania
10. téma - Diskusia a vzájomné hodnotenie seminárnych prác
100/0
Výsledkom vzdelávania sú rozvinuté odborné, metodické a vyjadrovacie schopnosti študenta, ako aj informačná gramotnosť. Cieľom kurzu je pripraviť študentov na odbornú komunikáciu - písanie odborných textov pre úspešné absolvovanie povinných predmetov a štúdia samotného. Súčasťou hodnotenia kurzu je skupinová seminárna práca – cieľom aktivity je rozvíjanie schopnosti kolektívnej spolupráce a vzájomnej motivácie.
Študent po absolvovaní predmetu:
- Pozná a vie sa orientovať v primárnych a sekundárnych odborných a vedeckých zdrojoch v odbore štúdia,
- Pozná a vie uplatniť zásady výskumnej a autorskej etiky,
- Vie kriticky zhodnotiť odbornú kvalitu zdrojov informácií a dát,
- Vie uplatňovať zásady písania odborného textu,
- Vie štruktúrovať odborný text v súlade so zvyklosťami odboru.
2 hodiny seminár; spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
Práca na hodine: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín
Spracovanie témy a príprava 3 častí seminárnej práce: 3 x 10 hodín = 30 hodín.
Spolu 52 hodín.
Vyučovacie metódy:
Súčasťou výučby je monologický výklad s prezentáciou (prepájanie teoretických poznatkov o akademickom písaní s praxou), kolektívne alebo skupinové diskusie, aktivizujúce metódy ako praktické cvičenia (napr. prípadové štúdie a kvízy). Súčasťou záverečného hodnotenia je kolektívna seminárna práca rozdelená na tri časti – práca s textom a empirický výskum.
Povinná literatúra:
GAVORA, P. a kol. elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. Dostupné na: www.e-metodologia.fedu.uniba.sk
STAROŇOVÁ, K. Vedecké písanie. Bratislava : Osveta, 2011. ISBN 978-80-8063-359-2.
SKUTIL, M. a kol. Zásady pedagogicko-psychologického výzkumu pro studenty učitelství. Praha: Portál, 2011. ISBN 978-80-7367-778-7
Odporúčaná literatúra:
KATUŠČÁK, D. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Bratislava : Enigma, 2007. ISBN 80-8913-245-4.
MEŠKO, D., KATUŠČÁK, D., FINDRA, J. a kol. Akademická príručka. Martin: Osveta, 2006. ISBN 80-8063-200-6.
MACHALOVÁ, T. Akademické psaní pro právniky. Praha: Aleš Čeněk, 2018. ISBN 9-7880-7380-738-2
MIOVSKÝ, M. Kvalitativní prístup a metody v psychologickém výskumu. Praha: Grada, 2006. ISBN 80-2471-362-4
VYDRA, A. Akademické písanie: Ako vzniká filozofický text. Trnava: Trnavská univerzita, 2010. ISBN 978-80-8082-380-1.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
V priebehu semestra musia študenti vypracovať a odovzdať 3 časti skupinovej seminárnej práce (spolu 100 bodov):
- 1. Časť seminárnej práce – 30 bodov
- 2. Časť seminárnej práce – 40 bodov
- 3. Časť seminárnej práce – 30 bodov
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Študenti s hodnotením disponujú nasledujúcimi zručnosťami:
Hodnotenie A: vynikajúci výkon, študent excelentne ovláda teoretické i praktické zručnosti akademického písania,
Hodnotenie B: veľmi dobrý výkon, študent má veľmi dobré teoretické znalosti i praktické zručnosti akademického písania,
Hodnotenie C: dobrý výkon, študent disponuje teoretickými znalosťami akademického písania, no má len slabé praktické zručnosti,
Hodnotenie D: uspokojivý výkon, študent disponuje slabými teoretickými znalosťami akademického písania a má slabé praktické zručnosti,
Hodnotenie E: dostatočný výkon, študent preukazuje len teoretické alebo len praktické zručnosti písania akademického textu,
Hodnotenie Fx: nedostatočný výkon, študent nepreukázal žiadne teoretické ani praktické zručnosti akademického písania.
slovenský a český jazyk
Predmet je rozčlenený do niekoľkých tematických okruhov, ktoré sa venujú teoretickým aspektom i praxi akademického písania ako formy odbornej komunikácie:
1. téma – Úvodné predstavenie predmetu
2. téma - Základy spoločenskovedných metód bádania
3. téma - Etika akademického bádania a písania, spracovávanie zdrojov a výber vhodných dát
4. téma - Praktické aspekty prípravy „úvodu a teoretických východísk“
5. téma - Argumentácia v akademickom texte
6. téma - Praktické aspekty prípravy „výskumných zistení“
7. téma - Praktické aspekty prípravy „akademickej diskusie a záverov“
8. téma - Štýlová výstavka a koherencia akademického textu
9. téma - Náležitosti publikovania
10. téma - Diskusia a vzájomné hodnotenie seminárnych prác
100/0
Výsledkom vzdelávania sú rozvinuté odborné, metodické a vyjadrovacie schopnosti študenta, ako aj informačná gramotnosť. Cieľom kurzu je pripraviť študentov na odbornú komunikáciu - písanie odborných textov pre úspešné absolvovanie povinných predmetov a štúdia samotného. Súčasťou hodnotenia kurzu je skupinová seminárna práca – cieľom aktivity je rozvíjanie schopnosti kolektívnej spolupráce a vzájomnej motivácie.
Študent po absolvovaní predmetu:
- Pozná a vie sa orientovať v primárnych a sekundárnych odborných a vedeckých zdrojoch v odbore štúdia,
- Pozná a vie uplatniť zásady výskumnej a autorskej etiky,
- Vie kriticky zhodnotiť odbornú kvalitu zdrojov informácií a dát,
- Vie uplatňovať zásady písania odborného textu,
- Vie štruktúrovať odborný text v súlade so zvyklosťami odboru.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
Rozsah: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; príprava na skupinovú prezentáciu = 18 hodín; príprava na záverečný test = 20 hodín. Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, rozhovor, metóda hrania rolí, kvízy, brainstorming, prípadová štúdia, tvorba myšlienkových máp, výklad, práca s textom, práca v malých skupinách, skupinová prezentácia
OTTOVÁ, Eva. Teória práva. Šamorín : Heuréka vydavateľstvo, 2010. ISBN 978-80-89122-59-2
PROCHÁZKA, Radoslav. – KÁČER, Marek. Teória práva. Bratislava : C. H. Beck. 2019. ISBN 978-80-89603-73-2
SVÁK, Ján. – KUKLIŠ, Peter. Teória a prax legislatívy. Žilina : Poradca podnikateľa spol. s.r.o., 2007. ISBN 80-88931-58-4
THURZOVÁ, Marta. Základy práva pre sociálnych pracovníkov. vyd. 2. Bratislava : OZ Sociálna práca, 2006. ISBN 80-89185-21-5
VOJČÍK, Peter et al. Základy práva. Krupina : Enigma Publishing s.r.o., 2014. ISBN 978-80-8133-029-2
aktuálne verzie zákonníkov za jednotlivé odvetvia práva
Váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0
Priebežná časť hodnotenia bude pozostávať s týchto komponentov:
● participácia na hodinách, resp. aktívne zapájanie sa do diskusií (20 bodov);
● skupinová prezentácia z výberu niekoľkých tém (napr. občianske právo; rodinné právo; pracovné právo; trestné právo; správne právo) (40 bodov);
Pri skupinovej prezentácii bude každá skupina zodpovedná za prípravu celej vyučovacej hodiny pre svojich spolužiakov a spolužiačky, aby im pútavým a kreatívnym spôsobom priblížili jedno odvetvie práva. Nejde teda o klasickú skupinovú prezentáciu ale o prípravu celej vyučovacej hodiny pre žiakov/čky 2. stupňa ZŠ alebo ktoréhokoľvek ročníka strednej školy (45-60 minút). Táto vyučovacia hodina by mala obsahovať: 1) stručné zoznámenie sa so základnou terminológiou v tomto odvetví práva, čo obsahuje, čím sa zaoberá, kde ho možno nájsť; očakáva sa pritom, aby sa členovia/ky prezentujúcej skupiny skutočne zoznámili s primárnym prameňom práva (napr. pokiaľ budú prezentovať občianske právo, je nutné, aby si všetci v skupine prečítali celý Občiansky zákonník, Zákon č. 40/1964 Z. z. atď.); 2) príklady aplikácie tohto odvetvia práva v Slovenskej republike na jednom alebo viacerých reálnych súdnych sporoch či prípadoch z minulosti; 3) interaktívne a kreatívne aktivity, ktoré možno realizovať aj na vyučovacích hodinách pre žiakov/čky 2. stupňa základnej školy alebo strednej školy, na ktorej sa členovia/ky skupiny ako budúci učitelia/ky budú snažiť priblížiť dané odvetvie práva svojim budúcim žiakom/čkam.
● záverečný písomný test (s uzavretými otázkami a možnosťami odpovedí) na poslednej vyučovacej hodine (40 bodov).
Záverečný test obsahuje otázky s možnosťami odpovedí, pričom iba jedna odpoveď bude vždy správna, resp. najsprávnejšia. Test bude pozostávať primárne z informácií prezentovaných na všetkých predošlých hodinách. Test bude zrealizovaný na poslednej vyučovacej hodine.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, dokázal uvažovať o predkladaných problémoch. Študent vie kriticky hodnotiť predkladané informácie, identifikovať problémy a navrhovať originálne riešenia, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vie analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie, ovláda teoretické a empirické poznatky v oblasti práva a vie ich aplikovať vo svojej pedagogickej v praxi. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa práva, vie sa orientovať v literatúre, a vie aplikovať získané poznatky do praxe pri práci s deťmi a žiakmi, no v jeho kritickom a tvorivom myslení sú aj nedostatky. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie C znamená, že študent alebo študentka počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje. Objavuje sa viac nedostatkov v kritickom a indukčnom myslení, ako aj v skupinovej práci.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do prax, no ovláda väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský jazyk
1. Stereotypy a mýty súvisiace s právom;
2. Právny štát a demokracia;
3. Typy právnych kultúr;
4. Pramene práva a tvorba práva;
5. Štádiá legislatívneho procesu;
6. Realizácia a aplikácia práva;
7. Odvetvia práva a Ústava;
8. Organizácia a orgány štátu;
9. Právomoci štátnych orgánov a orgánov verejnej správy;
10. Odvetvia práva: Občianske právo; Rodinné právo; Pracovné právo; Trestné právo; Správne právo
100/0
Študent či študentka získa orientáciu v teoretických východiskách právneho systému vo všeobecnej rovine. Ovláda problematiku štruktúry právneho systému, základy práva v rovine spoločenskej a v rovine sociálnej. Získa znalosti v oblasti tvorby práva z hľadiska prípravy legislatívneho procesu a jeho realizácie. Orientuje sa v jednotlivých odvetviach verejného a súkromného práva. Získa základné znalosti z oblasti teórie štátu a práva, organizácii štátnej a verenej správy, ako i z oblasti základných ľudských a občianskych práv.
Zároveň sú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať informácie, budú schopní kriticky myslieť a hodnotiť jednotlivé príklady dobrej praxe a generalizovať poznatky.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
Rozsah: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; príprava na skupinovú prezentáciu = 18 hodín; príprava na záverečný test = 20 hodín. Spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, rozhovor, metóda hrania rolí, kvízy, brainstorming, prípadová štúdia, tvorba myšlienkových máp, výklad, práca s textom, práca v malých skupinách, skupinová prezentácia
OTTOVÁ, Eva. Teória práva. Šamorín : Heuréka vydavateľstvo, 2010. ISBN 978-80-89122-59-2
PROCHÁZKA, Radoslav. – KÁČER, Marek. Teória práva. Bratislava : C. H. Beck. 2019. ISBN 978-80-89603-73-2
SVÁK, Ján. – KUKLIŠ, Peter. Teória a prax legislatívy. Žilina : Poradca podnikateľa spol. s.r.o., 2007. ISBN 80-88931-58-4
THURZOVÁ, Marta. Základy práva pre sociálnych pracovníkov. vyd. 2. Bratislava : OZ Sociálna práca, 2006. ISBN 80-89185-21-5
VOJČÍK, Peter et al. Základy práva. Krupina : Enigma Publishing s.r.o., 2014. ISBN 978-80-8133-029-2
aktuálne verzie zákonníkov za jednotlivé odvetvia práva
Váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0
Priebežná časť hodnotenia bude pozostávať s týchto komponentov:
● participácia na hodinách, resp. aktívne zapájanie sa do diskusií (20 bodov);
● skupinová prezentácia z výberu niekoľkých tém (napr. občianske právo; rodinné právo; pracovné právo; trestné právo; správne právo) (40 bodov);
Pri skupinovej prezentácii bude každá skupina zodpovedná za prípravu celej vyučovacej hodiny pre svojich spolužiakov a spolužiačky, aby im pútavým a kreatívnym spôsobom priblížili jedno odvetvie práva. Nejde teda o klasickú skupinovú prezentáciu ale o prípravu celej vyučovacej hodiny pre žiakov/čky 2. stupňa ZŠ alebo ktoréhokoľvek ročníka strednej školy (45-60 minút). Táto vyučovacia hodina by mala obsahovať: 1) stručné zoznámenie sa so základnou terminológiou v tomto odvetví práva, čo obsahuje, čím sa zaoberá, kde ho možno nájsť; očakáva sa pritom, aby sa členovia/ky prezentujúcej skupiny skutočne zoznámili s primárnym prameňom práva (napr. pokiaľ budú prezentovať občianske právo, je nutné, aby si všetci v skupine prečítali celý Občiansky zákonník, Zákon č. 40/1964 Z. z. atď.); 2) príklady aplikácie tohto odvetvia práva v Slovenskej republike na jednom alebo viacerých reálnych súdnych sporoch či prípadoch z minulosti; 3) interaktívne a kreatívne aktivity, ktoré možno realizovať aj na vyučovacích hodinách pre žiakov/čky 2. stupňa základnej školy alebo strednej školy, na ktorej sa členovia/ky skupiny ako budúci učitelia/ky budú snažiť priblížiť dané odvetvie práva svojim budúcim žiakom/čkam.
● záverečný písomný test (s uzavretými otázkami a možnosťami odpovedí) na poslednej vyučovacej hodine (40 bodov).
Záverečný test obsahuje otázky s možnosťami odpovedí, pričom iba jedna odpoveď bude vždy správna, resp. najsprávnejšia. Test bude pozostávať primárne z informácií prezentovaných na všetkých predošlých hodinách. Test bude zrealizovaný na poslednej vyučovacej hodine.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, dokázal uvažovať o predkladaných problémoch. Študent vie kriticky hodnotiť predkladané informácie, identifikovať problémy a navrhovať originálne riešenia, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vie analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie, ovláda teoretické a empirické poznatky v oblasti práva a vie ich aplikovať vo svojej pedagogickej v praxi. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa práva, vie sa orientovať v literatúre, a vie aplikovať získané poznatky do praxe pri práci s deťmi a žiakmi, no v jeho kritickom a tvorivom myslení sú aj nedostatky. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie C znamená, že študent alebo študentka počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje. Objavuje sa viac nedostatkov v kritickom a indukčnom myslení, ako aj v skupinovej práci.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do prax, no ovláda väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský jazyk
1. Stereotypy a mýty súvisiace s právom;
2. Právny štát a demokracia;
3. Typy právnych kultúr;
4. Pramene práva a tvorba práva;
5. Štádiá legislatívneho procesu;
6. Realizácia a aplikácia práva;
7. Odvetvia práva a Ústava;
8. Organizácia a orgány štátu;
9. Právomoci štátnych orgánov a orgánov verejnej správy;
10. Odvetvia práva: Občianske právo; Rodinné právo; Pracovné právo; Trestné právo; Správne právo
100/0
Študent či študentka získa orientáciu v teoretických východiskách právneho systému vo všeobecnej rovine. Ovláda problematiku štruktúry právneho systému, základy práva v rovine spoločenskej a v rovine sociálnej. Získa znalosti v oblasti tvorby práva z hľadiska prípravy legislatívneho procesu a jeho realizácie. Orientuje sa v jednotlivých odvetviach verejného a súkromného práva. Získa základné znalosti z oblasti teórie štátu a práva, organizácii štátnej a verenej správy, ako i z oblasti základných ľudských a občianskych práv.
Zároveň sú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať informácie, budú schopní kriticky myslieť a hodnotiť jednotlivé príklady dobrej praxe a generalizovať poznatky.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 8 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 10 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 20 hodín, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: dialogické metódy – diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, výklad, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.
Povinná literatúra:
HOREHÁJ, J. 2014. Základy ekonómie pre spoločenskovedné odbory. Trnava: FFTU, 2014. 102 s. ISBN 978-80-8082-780-9 http://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/horehaj_zaklady_ekonomie.pdf
NÚCEM, 2013. Zbierka úloh z financie gramotnosti. Bratislava. 34s. ISBN 978-80-89638-09-3 https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/vzdelavacie aktivity/zbierka_uloh_z_financnej_gramotnosti.pdf
Odporúčaná literatúra:
HAZLITT, H. 2008. Ekonomie v jedné lekci. Praha: Alfa Nakladatelství, 2008. 192 s. ISBN 978-80-87197-05-9
HOLMAN, R. 2015. Základy ekonomie pro studenty vyšších odborných škol a neekonomických fakult VŠ. Bratislava: C. H. Beck, 2015. 384 s. ISBN 978-80-740-0007-2
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia na konci priebežnej výučby (40+60, spolu 100 bodov).
Semestrálna práca: pozostáva z vytvorenia prezentácie a jej ústne prezentovanie na ľubovoľnú tému z ekonómie a ekonomiky na cca 10 minút (30b). Spracovaná téma má vychádzať z odborných prameňov, môže ísť o legislatívne ukotvenie témy, príp. o dokumentárne filmy, rozhovory a diskusie na ekonomické témy s odborníkmi, rôzne náučné a edukačné videá, metodické príručky v rámci finančnej gramotnosti, životné príbehy známych podnikateľov alebo štúdie, analýzy či globálne míľniky ako svetová finančná kríza, dopady pandémie a pod. Zároveň študent zakomponuje do prezentácie aj ukážku / formuláciu otázok do didaktického testu, kde uvedie aspoň 6 variabilných, prevažne aplikačných otázok v rámci svojej témy aj s uvedením možností (10b).
Záverečné hodnotenie: pozostáva z vedomostného testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov ekonómie a štúdia odbornej literatúry.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Predmet Základy ekonómie je založený najmä na aktívnom podieľaní sa študentov na výučbe prostredníctvom interaktívnych úloh. Tieto úlohy sú postavené na teoretickej príprave z oblasti ekonomických vied, kde sa študenti naučia ekonomické princípy prostredníctvom kľúčových tém ako mikroekonómia a makroekonómia, trh a trhový systém, dopyt a ponuka, trhová konkurencia, trh práce a mzda, zisk a kapitál, podnikanie a pod. Na konkrétnych ukážkach a príkladoch pochopia rôzne mechanizmy, ktoré vplývajú na ekonomické vzťahy. V modernej spoločnosti je ekonomická, resp. finančná gramotnosť podstatnou oblasťou ľudského života, a preto si predstavíme možnosti ako túto oblasť rozvíjať u žiakov základných a stredných škôl.
Témy:
Vývoj ekonómie a ekonomického myslenia, historický vývoj a hlavné smery a prúdy ekonómie. Klasická a neoklasická ekonómia, vývoj 19. storočia. Ekonómia - predmet a metódy. Trh a trhový mechanizmus. Konkurencia. Trh výrobných faktorov. Hospodárske subjekty, ich dôchodky a fungovanie podniku. Makroekonómia – základné pojmy. Hospodárska politika. Monetárna politika. Fiškálna politika a štátny rozpočet. Eurosystém – Európska centrálna banka, euro. Inflácia a nezamestnanosť. Finančná gramotnosť. Národný štandard finančnej gramotnosti.
100/0
Študent absolvovaním predmetu Základy ekonómie by mal:
- pochopiť základné ekonomické mechanizmy,
- poznať princípy ekonómie, ktoré vie aplikovať v rámci aktivít na rozvoj finančnej gramotnosti žiaka,
- chápať ekonomicko-spoločenské vzťahy a ich význam v živote človeka,
- uvedomovať si potrebu aktívneho podieľania sa na vlastnej aj spoločenskej ekonomickej prosperite,
- na základe pozitívnych vzorov si vedieť zvnútorniť potrebu rozvoja vlastnej finančnej gramotnosti,
- cez konkrétne prípady vedieť analyzovať príčiny a dôsledky rôznorodých ekonomických javov,
- vedieť na konkrétnych príkladoch a ekonomických prameňoch prezentovať a odôvodniť postoj k vybranej téme.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 8 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 10 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 20 hodín, spolu 60 hodín.
Vyučovacie metódy: dialogické metódy – diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, výklad, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.
Povinná literatúra:
HOREHÁJ, J. 2014. Základy ekonómie pre spoločenskovedné odbory. Trnava: FFTU, 2014. 102 s. ISBN 978-80-8082-780-9 http://ff.truni.sk/sites/default/files/publikacie/horehaj_zaklady_ekonomie.pdf
NÚCEM, 2013. Zbierka úloh z financie gramotnosti. Bratislava. 34s. ISBN 978-80-89638-09-3 https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/vzdelavacie aktivity/zbierka_uloh_z_financnej_gramotnosti.pdf
Odporúčaná literatúra:
HAZLITT, H. 2008. Ekonomie v jedné lekci. Praha: Alfa Nakladatelství, 2008. 192 s. ISBN 978-80-87197-05-9
HOLMAN, R. 2015. Základy ekonomie pro studenty vyšších odborných škol a neekonomických fakult VŠ. Bratislava: C. H. Beck, 2015. 384 s. ISBN 978-80-740-0007-2
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia na konci priebežnej výučby (40+60, spolu 100 bodov).
Semestrálna práca: pozostáva z vytvorenia prezentácie a jej ústne prezentovanie na ľubovoľnú tému z ekonómie a ekonomiky na cca 10 minút (30b). Spracovaná téma má vychádzať z odborných prameňov, môže ísť o legislatívne ukotvenie témy, príp. o dokumentárne filmy, rozhovory a diskusie na ekonomické témy s odborníkmi, rôzne náučné a edukačné videá, metodické príručky v rámci finančnej gramotnosti, životné príbehy známych podnikateľov alebo štúdie, analýzy či globálne míľniky ako svetová finančná kríza, dopady pandémie a pod. Zároveň študent zakomponuje do prezentácie aj ukážku / formuláciu otázok do didaktického testu, kde uvedie aspoň 6 variabilných, prevažne aplikačných otázok v rámci svojej témy aj s uvedením možností (10b).
Záverečné hodnotenie: pozostáva z vedomostného testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov ekonómie a štúdia odbornej literatúry.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Predmet Základy ekonómie je založený najmä na aktívnom podieľaní sa študentov na výučbe prostredníctvom interaktívnych úloh. Tieto úlohy sú postavené na teoretickej príprave z oblasti ekonomických vied, kde sa študenti naučia ekonomické princípy prostredníctvom kľúčových tém ako mikroekonómia a makroekonómia, trh a trhový systém, dopyt a ponuka, trhová konkurencia, trh práce a mzda, zisk a kapitál, podnikanie a pod. Na konkrétnych ukážkach a príkladoch pochopia rôzne mechanizmy, ktoré vplývajú na ekonomické vzťahy. V modernej spoločnosti je ekonomická, resp. finančná gramotnosť podstatnou oblasťou ľudského života, a preto si predstavíme možnosti ako túto oblasť rozvíjať u žiakov základných a stredných škôl.
Témy:
Vývoj ekonómie a ekonomického myslenia, historický vývoj a hlavné smery a prúdy ekonómie. Klasická a neoklasická ekonómia, vývoj 19. storočia. Ekonómia - predmet a metódy. Trh a trhový mechanizmus. Konkurencia. Trh výrobných faktorov. Hospodárske subjekty, ich dôchodky a fungovanie podniku. Makroekonómia – základné pojmy. Hospodárska politika. Monetárna politika. Fiškálna politika a štátny rozpočet. Eurosystém – Európska centrálna banka, euro. Inflácia a nezamestnanosť. Finančná gramotnosť. Národný štandard finančnej gramotnosti.
100/0
Študent absolvovaním predmetu Základy ekonómie by mal:
- pochopiť základné ekonomické mechanizmy,
- poznať princípy ekonómie, ktoré vie aplikovať v rámci aktivít na rozvoj finančnej gramotnosti žiaka,
- chápať ekonomicko-spoločenské vzťahy a ich význam v živote človeka,
- uvedomovať si potrebu aktívneho podieľania sa na vlastnej aj spoločenskej ekonomickej prosperite,
- na základe pozitívnych vzorov si vedieť zvnútorniť potrebu rozvoja vlastnej finančnej gramotnosti,
- cez konkrétne prípady vedieť analyzovať príčiny a dôsledky rôznorodých ekonomických javov,
- vedieť na konkrétnych príkladoch a ekonomických prameňoch prezentovať a odôvodniť postoj k vybranej téme.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečný test. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania:
Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikujeme situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu toho textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.
Povinná literatúra:
Zaviš, M.: Repetitórium z religionistiky 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008.
Odporúčaná literatúra:
Cowan, D. – Bromley, D.: Sekty a nová náboženství. Praha: Grada Publishing, 2013.
Eliade, M.: Dejiny náboženských predstáv a ideí I-III. Bratislava: Agora, 1995-1997.
Glassenapp, H.: Päť svetových náboženstiev. Bratislava: Talentum, 2009.
Halík, T.: Prolínaní světů. Praha: NLN, 2006.
Horyna, B.: Úvod do religionistiky. Praha: Oikoymenh, 1994.
Keene, M.: Svetové náboženstvá, Bratislava: Ikar, 2003.
Komorovský, J.: Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny. Bratislava: Univerzita Komenského, 2000.
Küng, H.: Po stopách světových náboženství. Brno: CDK.
Lexikón svetových náboženstiev. Bratislava: Aktuell, 2006.
Štampach, O. I.: Přehled náboženství. Praha: Portál, 2008.
Zaviš, M.: New Age – pragmatický synkretizmus dneška/New Age – Pragmatic Syncretism of Today. In: New Age. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005. S. 662-673.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečný test v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného testu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Úvod do religionistiky.
2. Triedenie náboženstiev.
3. Vybrané primitívne a staroveké náboženstvá.
4. Judaizmus: učenie a prax.
5. Kresťanstvo: učenie a prax.
6. Islam: učenie a prax.
7. Hinduizmus: učenie a prax.
8. Buddhizmus: učenie a prax.
9. Vybrané nové náboženské hnutia.
100/0
Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev a dostatočný priestor pre pochopenie náboženstva ako významnej duchovnej súčasti života spoločnosti. Absolvovaním predmetu študenti získajú schopnosť analyzovať náboženstvá vo vzájomnom prepojení, ako osobný, historický, kultúrny, etický, sociálny a transcendentný fenomén. Zorientuje ich vo veľkých svetových náboženských systémoch ako i nových náboženských hnutiach. Získané poznatky budú schopní efektívne využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s dôrazom na výchovu k náboženskej a vo všeobecnosti názorovej tolerancii. Študenti absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania:
Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako fenoménu, ktorý zohráva významnú úlohu v živote jednotlivca ako i spoločnosti a oboznámiť ich predovšetkým so svetovo dominantnými náboženskými systémami, ktoré sú najväčšie jednak podľa počtu vyznávačov, ako aj geografického zastúpenia.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 10 hodín príprava na prezentáciu; 28 hodín príprava na záverečný test. Spolu 60 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania:
Počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, polemika; príležitostne aplikujeme situačnej metódy prípadovej štúdie. V rámci individuálneho samoštúdia ide predovšetkým o prácu s odborným textom, čítanie s porozumením, následnú kreatívnu formuláciu kľúčového obsahu toho textu, vypracovanie prezentácie s didakticky relevantným textovo-obrazovým základom v programe PowerPoint sprevádzaným verbálnou explikáciou problematiky spamäti.
Povinná literatúra:
Zaviš, M.: Repetitórium z religionistiky 1. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008.
Odporúčaná literatúra:
Cowan, D. – Bromley, D.: Sekty a nová náboženství. Praha: Grada Publishing, 2013.
Eliade, M.: Dejiny náboženských predstáv a ideí I-III. Bratislava: Agora, 1995-1997.
Glassenapp, H.: Päť svetových náboženstiev. Bratislava: Talentum, 2009.
Halík, T.: Prolínaní světů. Praha: NLN, 2006.
Horyna, B.: Úvod do religionistiky. Praha: Oikoymenh, 1994.
Keene, M.: Svetové náboženstvá, Bratislava: Ikar, 2003.
Komorovský, J.: Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny. Bratislava: Univerzita Komenského, 2000.
Küng, H.: Po stopách světových náboženství. Brno: CDK.
Lexikón svetových náboženstiev. Bratislava: Aktuell, 2006.
Štampach, O. I.: Přehled náboženství. Praha: Portál, 2008.
Zaviš, M.: New Age – pragmatický synkretizmus dneška/New Age – Pragmatic Syncretism of Today. In: New Age. Bratislava: Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, 2005. S. 662-673.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0, ktoré zahŕňa: prezentáciu vybranej témy (30% hodnotenia) a záverečný test v hodnotiacom týždni (70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% hodnotenia z prezentácie a 60% hodnotenia zo záverečného testu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky; študenti počas semestra podávali vynikajúce výkony, aktívne participovali na výučbe a prejavovali záujem o preberanú problematiku, bez problémov dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na vysokej úrovni),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard; študenti podávali počas semestra veľmi dobré výkony, participovali na výučbe, dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a tvorivým spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na veľmi dobrej úrovni),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca; študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, dokázali pracovať samostatne s odbornou literatúrou a primeraným spôsobom spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, ich teoretické znalosti z religionistiky sú na dobrej úrovni),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky; študenti v obmedzenej miere dokážu pracovať samostatne s odbornou literatúrou a s problémami dokážu spracovať a prezentovať nadobudnuté poznatky, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá; študenti majú značné problémy v samostatnej práci s odbornou literatúrou ako aj so spracovaním a prezentovaním osvojených poznatkov, majú značné nedostatky v teoretických znalostiach z religionistiky),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Úvod do religionistiky.
2. Triedenie náboženstiev.
3. Vybrané primitívne a staroveké náboženstvá.
4. Judaizmus: učenie a prax.
5. Kresťanstvo: učenie a prax.
6. Islam: učenie a prax.
7. Hinduizmus: učenie a prax.
8. Buddhizmus: učenie a prax.
9. Vybrané nové náboženské hnutia.
100/0
Predmet poskytne študentom základné informácie a orientáciu v oblasti histórie a súčasnosti náboženstiev a dostatočný priestor pre pochopenie náboženstva ako významnej duchovnej súčasti života spoločnosti. Absolvovaním predmetu študenti získajú schopnosť analyzovať náboženstvá vo vzájomnom prepojení, ako osobný, historický, kultúrny, etický, sociálny a transcendentný fenomén. Zorientuje ich vo veľkých svetových náboženských systémoch ako i nových náboženských hnutiach. Získané poznatky budú schopní efektívne využívať v pedagogickom procese ako súčasť občianskej náuky, s dôrazom na výchovu k náboženskej a vo všeobecnosti názorovej tolerancii. Študenti absolvovaním predmetu rozvíjajú prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, kreativitu a schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motiváciu a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania:
Poskytnúť študentom základné informácie potrebné pre pochopenie náboženstva ako fenoménu, ktorý zohráva významnú úlohu v živote jednotlivca ako i spoločnosti a oboznámiť ich predovšetkým so svetovo dominantnými náboženskými systémami, ktoré sú najväčšie jednak podľa počtu vyznávačov, ako aj geografického zastúpenia.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
cvičenie, 26 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
26 hodín priamej výučby; 12 hodín príprava pred realizáciou výcviku; 2 hodiny venované reflexii diania na výcviku po jeho ukončení; 10 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy: metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, sebapoznávacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej), e-learning (Moodle)
Hermochová, S. (2006). Teambuilding. Grada.
Komárková, R. Slaměník, I., & Výrost, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Grada.
Kuneš, D. (2009). Sebepoznání. Portál.
Lemešová, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0. Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie.
Lemešová, M., Hamranová, A., Minarovičová, K., Sabová, L., & Sokolová, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou vo fáze pred, počas a po výcviku. Pred výcvikom pozostáva priebežné hodnotenie z troch úloh (príprava predstavenia vlastnej osoby = 10%; vypracovanie kritérií pre hodnotenie kvality života = 10%; cvičenie na rozvoj sebavnímania = 10%), s ktorými sa počas výcviku ďalej pracuje. V priebehu výcviku sú realizované aktivity a cvičenia umožňujúce rozvoj celého spektra sociálno-psychologických kompetencií potrebných pre vykonávanie učiteľskej profesie (50%.), napr. interpersonálnych či sociálno-inkluzívnych. Po výcviku tvorí priebežné hodnotenie štruktúrovaná spätná väzba na dianie vo výcvikovej skupine a rozvoj vlastných kompetencií (20%).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A študent splnil všetky úlohy zadané pred výcvikom a bezprostredne po ňom. Počas diania sa aktívne zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie vlastných sociálno-psychologických kompetencií a občianskych kompetencií, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B znamená, že študent splnil všetky úlohy zadané pred výcvikom a bezprostredne po ňom. Počas výcviku sa študent aktívne zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie vlastných sociálno-psychologických a občianskych kompetencií, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ak splnil všetky úlohy zadané pred výcvikom a bezprostredne po ňom. Zároveň sa spravidla aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjaní niektorých svojich sociálno-psychologických a občianskych kompetencií, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša výcvik, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názore.
Hodnotenie D znamená, že študent splnil aspoň polovicu z úloh zadaných pred výcvikom a bezprostredne po ňom. Študent sa v obmedzenej miere zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen výcvikovej skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ktorý splnil len niektorú z úloh zadaných pred výcvikom a bezprostredne po ňom. Študent sa správa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, vo výcvikovej skupiny si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených výcvikových úloh, nespolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
1. Sebapoznávanie a poznávanie iných (sociálno-psychologické mechanizmy sociálneho poznávania a najčastejšie chyby).
2. Rozvoj vlastných sociálno-psychologických kompetencií a ich presah do oblasti občianskych kompetencií (vlastný kompetenčný model, silné a slabé stránky).
3. Vlastná identita a identita iných (ja ako osobnosť).
4. Hodnotová a postojová orientácia vo vzťahu k prírodnému a sociálnemu prostrediu (ja ako výsledok prírodného, sociálneho a kultúrneho prostredia).
5. Akceptácia, tolerancia a rešpekt voči rozmanitosti jednotlivých krajín, národov a etník (ja a iní).
6. Svetová kultúra - stieranie hraníc, miestne tradície či regionálne rozdiely.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Hlavným cieľom predmetu Sociálno-psychologický výcvik pre výchovu k občianstvu je rozvíjať celé spektrum sociálno-psychologických kompetencií študentov, pričom sa dôraz kladie najmä na oblasť sebapoznania, poznania iných, spolupráce a akceptovania inakosti v spoločnosti. Všetky aktivity výcviku majú presah k rozvoju občianskych kompetencií študentov.
Študent po absolvovaní predmetu:
• si uvedomuje svoju hodnotovú a postojovú orientáciu a dokáže ju porovnať s hodnotami a postojmi podstatnými pre život v demokratickej spoločnosti,
• dokáže odhaliť stereotypy a predsudky vo vnímaní sveta z globálneho i lokálneho pohľadu,
• vníma a uvedomuje si dôležitosť akceptovania inakosti a význam tolerancie a ľudských práv,
• dokáže prepojiť témy osobnostného rozvoja a sebapoznania s témami občianskej participácie, sociálnej a environmentálnej zodpovednosti a rozhodovania,
• si uvedomuje význam sebapoznania a rozvoja osobnosti v učiteľskej praxi.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
cvičenie, 26 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
26 hodín priamej výučby; 12 hodín príprava pred realizáciou výcviku; 2 hodiny venované reflexii diania na výcviku po jeho ukončení; 10 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy: metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, sebapoznávacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej), e-learning (Moodle)
Hermochová, S. (2006). Teambuilding. Grada.
Komárková, R. Slaměník, I., & Výrost, J. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Grada.
Kuneš, D. (2009). Sebepoznání. Portál.
Lemešová, M. (2021). Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy. 2.0. Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie.
Lemešová, M., Hamranová, A., Minarovičová, K., Sabová, L., & Sokolová, L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Univerzita Komenského.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou vo fáze pred, počas a po výcviku. Pred výcvikom pozostáva priebežné hodnotenie z troch úloh (príprava predstavenia vlastnej osoby = 10%; vypracovanie kritérií pre hodnotenie kvality života = 10%; cvičenie na rozvoj sebavnímania = 10%), s ktorými sa počas výcviku ďalej pracuje. V priebehu výcviku sú realizované aktivity a cvičenia umožňujúce rozvoj celého spektra sociálno-psychologických kompetencií potrebných pre vykonávanie učiteľskej profesie (50%.), napr. interpersonálnych či sociálno-inkluzívnych. Po výcviku tvorí priebežné hodnotenie štruktúrovaná spätná väzba na dianie vo výcvikovej skupine a rozvoj vlastných kompetencií (20%).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A študent splnil všetky úlohy zadané pred výcvikom a bezprostredne po ňom. Počas diania sa aktívne zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie vlastných sociálno-psychologických kompetencií a občianskych kompetencií, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B znamená, že študent splnil všetky úlohy zadané pred výcvikom a bezprostredne po ňom. Počas výcviku sa študent aktívne zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie vlastných sociálno-psychologických a občianskych kompetencií, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ak splnil všetky úlohy zadané pred výcvikom a bezprostredne po ňom. Zároveň sa spravidla aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjaní niektorých svojich sociálno-psychologických a občianskych kompetencií, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša výcvik, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názore.
Hodnotenie D znamená, že študent splnil aspoň polovicu z úloh zadaných pred výcvikom a bezprostredne po ňom. Študent sa v obmedzenej miere zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen výcvikovej skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ktorý splnil len niektorú z úloh zadaných pred výcvikom a bezprostredne po ňom. Študent sa správa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, vo výcvikovej skupiny si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených výcvikových úloh, nespolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
1. Sebapoznávanie a poznávanie iných (sociálno-psychologické mechanizmy sociálneho poznávania a najčastejšie chyby).
2. Rozvoj vlastných sociálno-psychologických kompetencií a ich presah do oblasti občianskych kompetencií (vlastný kompetenčný model, silné a slabé stránky).
3. Vlastná identita a identita iných (ja ako osobnosť).
4. Hodnotová a postojová orientácia vo vzťahu k prírodnému a sociálnemu prostrediu (ja ako výsledok prírodného, sociálneho a kultúrneho prostredia).
5. Akceptácia, tolerancia a rešpekt voči rozmanitosti jednotlivých krajín, národov a etník (ja a iní).
6. Svetová kultúra - stieranie hraníc, miestne tradície či regionálne rozdiely.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Hlavným cieľom predmetu Sociálno-psychologický výcvik pre výchovu k občianstvu je rozvíjať celé spektrum sociálno-psychologických kompetencií študentov, pričom sa dôraz kladie najmä na oblasť sebapoznania, poznania iných, spolupráce a akceptovania inakosti v spoločnosti. Všetky aktivity výcviku majú presah k rozvoju občianskych kompetencií študentov.
Študent po absolvovaní predmetu:
• si uvedomuje svoju hodnotovú a postojovú orientáciu a dokáže ju porovnať s hodnotami a postojmi podstatnými pre život v demokratickej spoločnosti,
• dokáže odhaliť stereotypy a predsudky vo vnímaní sveta z globálneho i lokálneho pohľadu,
• vníma a uvedomuje si dôležitosť akceptovania inakosti a význam tolerancie a ľudských práv,
• dokáže prepojiť témy osobnostného rozvoja a sebapoznania s témami občianskej participácie, sociálnej a environmentálnej zodpovednosti a rozhodovania,
• si uvedomuje význam sebapoznania a rozvoja osobnosti v učiteľskej praxi.
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 28 hodín práca na projekte a jeho obhájenie. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe.
Dôraz na diskusiu, kooperáciu. Výstup – odprezentovanie a obhájenie projektu.
BROŽÍK, V. Hodnotové orientácie. Nitra : FF UKF, 2000. ISBN 80-8050-368-0. DÚBRAVOVÁ, V. Výchova k hodnotám v príprave budúcich učiteľov. In: Hodnoty a výchova. In: Šimoník, O., Horká, H., Střelec (eds). Zborník Hodnoty a výchova. Brno : PdF MU(CD), 2007. ISBN 978-80-86633-78-7. EYRE,L., EYRE, R. Jak naučit děti hodnotám. Praha : Portál, 2007. ISBN978-80-7367-275-1. KUČEROVÁ, S. Človek – hodnoty – výchova. Prešov : ManaCon, 1996. ISBN80-85668-34-3. LUKASOVÁ, E. Základy logoterapie. Bratislava : Lúč, 2009. ISBN 978-80-7114-704-6. PELIKÁN, J. Hledání těžiště výchovy. Praha : Karolinum. 2007. ISBN978-80246-1265-2. VARGOVÁ, D. Hodnoty v etickej výchove. In.: Hodnoty ve výchově, umění a sportu. Praha :KREACE, 2008.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine a 70% skupinový projekt (2 - 3 študenti).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba im však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevedia kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Hodnoty a potreby, hodnoty a normy, hierarchia hodnôt.
2. Povaha axiológie, teórie hodnôt. Axiológia jej vzťah k pedagogike a k problémom výchovy.
3. Hodnoty a kultúra, pluralita hodnôt v súčasnom svete – dôsledky pre komunikáciu kultúru a výchovu.
4. Vedenie k hodnotám v rodinnom a školskom prostredí.
5. Logoterapia
100/0
Študenti si prostredníctvom metód skúsenostného učenia uvedomia, že hodnoty sú tým, čo dáva udalostiam, veciam a vzťahom zmysel a zároveň aj individualitu a autenticitu. V oblasti obsahu získajú nevyhnutné poznanie z teórie hodnôt (pojmy, smery, problémy). Získajú podnety pre porozumenie cieľom a metódam výchovy k hodnotám (občianska výchova, etická výchova, osobnostná a sociálna výchova).Osvoja si zručnosti prezentovať a obhajovať vlastné názory na úlohu hodnôt vo výchove.
Tieto poznatky je možné využiť pri ďalšom štúdiu, ako aj v reálnom živote. Zvolené metódy vzdelávania prispejú k ďalšiemu rozvoju kompetencií (kognitívna oblasť: pamäť, kritické myslenie, myslenie v súvislostiach, argumentácia; afektívna oblasť: postoje a presvedčenia, hodnoty; psychomotorická oblasť: digitálne zručnosti; sociálna oblasť: kooperácia, komunikácia).
Ciele predmetu: Predmet svojím zameraním a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju dôležitých profesijných kompetencií budúcich učiteľov v súlade s profilom absolventa.
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 28 hodín práca na projekte a jeho obhájenie. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe.
Dôraz na diskusiu, kooperáciu. Výstup – odprezentovanie a obhájenie projektu.
BROŽÍK, V. Hodnotové orientácie. Nitra : FF UKF, 2000. ISBN 80-8050-368-0. DÚBRAVOVÁ, V. Výchova k hodnotám v príprave budúcich učiteľov. In: Hodnoty a výchova. In: Šimoník, O., Horká, H., Střelec (eds). Zborník Hodnoty a výchova. Brno : PdF MU(CD), 2007. ISBN 978-80-86633-78-7. EYRE,L., EYRE, R. Jak naučit děti hodnotám. Praha : Portál, 2007. ISBN978-80-7367-275-1. KUČEROVÁ, S. Človek – hodnoty – výchova. Prešov : ManaCon, 1996. ISBN80-85668-34-3. LUKASOVÁ, E. Základy logoterapie. Bratislava : Lúč, 2009. ISBN 978-80-7114-704-6. PELIKÁN, J. Hledání těžiště výchovy. Praha : Karolinum. 2007. ISBN978-80246-1265-2. VARGOVÁ, D. Hodnoty v etickej výchove. In.: Hodnoty ve výchově, umění a sportu. Praha :KREACE, 2008.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine a 70% skupinový projekt (2 - 3 študenti).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba im však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevedia kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Hodnoty a potreby, hodnoty a normy, hierarchia hodnôt.
2. Povaha axiológie, teórie hodnôt. Axiológia jej vzťah k pedagogike a k problémom výchovy.
3. Hodnoty a kultúra, pluralita hodnôt v súčasnom svete – dôsledky pre komunikáciu kultúru a výchovu.
4. Vedenie k hodnotám v rodinnom a školskom prostredí.
5. Logoterapia
100/0
Študenti si prostredníctvom metód skúsenostného učenia uvedomia, že hodnoty sú tým, čo dáva udalostiam, veciam a vzťahom zmysel a zároveň aj individualitu a autenticitu. V oblasti obsahu získajú nevyhnutné poznanie z teórie hodnôt (pojmy, smery, problémy). Získajú podnety pre porozumenie cieľom a metódam výchovy k hodnotám (občianska výchova, etická výchova, osobnostná a sociálna výchova).Osvoja si zručnosti prezentovať a obhajovať vlastné názory na úlohu hodnôt vo výchove.
Tieto poznatky je možné využiť pri ďalšom štúdiu, ako aj v reálnom živote. Zvolené metódy vzdelávania prispejú k ďalšiemu rozvoju kompetencií (kognitívna oblasť: pamäť, kritické myslenie, myslenie v súvislostiach, argumentácia; afektívna oblasť: postoje a presvedčenia, hodnoty; psychomotorická oblasť: digitálne zručnosti; sociálna oblasť: kooperácia, komunikácia).
Ciele predmetu: Predmet svojím zameraním a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju dôležitých profesijných kompetencií budúcich učiteľov v súlade s profilom absolventa.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (2 kredity)= 22 hodín výučby, 15 hodín vypracovanie priebežne zadávaných úloh počas semestra. 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, Spolu 60 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, prednášanie, práca s textom – metóda analýzy, interpretácie, aplikácie, práca s učebnicou, zážitkové metódy, skupinová práca, riadené samoštúdium – moodle.uniba.sk
Povinná literatúra:
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2011). Rodovo citlivá výchova, In: Kiczková, Z., Szapuová, M. Rodové štúdiá, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, s. 161-181. ISBN 978-80-223-2934-7
SMETÁČKOVÁ, I. (2016). Genderové vyjednávaní ve školních třídách. In: Genderové představy a vztahy. Praha: SLON, s. 177-216. ISBN 978-80-7419-229-6
SMETÁČKOVÁ, I., VLKOVÁ, K. (zost.). (2005). Gender ve škole I, II. Praha: Otevřená společnost, 2005.
Odporúčaná literatúra:
BABANOVÁ, A., MIŠKOLCI, J. (zost.). (2007). Genderově citlivá výchova: Kde začít? Praha: Žába na prameni. ISBN 978-80-239-8798-0
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2006). Rodovo citlivá výchova. Bratislava: EsFem.
CVIKOVÁ, J., JURÁŇOVÁ, J. (ed.). (2003). Ružový a modrý svet. Bratislava: Aspekt. ISBN 0-89140-02-5.
HOPPE, H., HOPPE, S., KREBEL, J. (2001). Sociálně psychologické hry pro dospívající: Rozvoj pohlavní identity, prevence agresivity a zneužívání. Praha: Portál, ISBN 978-80-7178-434-0
JARKOVSKÁ, L. (2014). Gender před tabulí. Praha: SLON. ISBN 978-80-7419-119-0.
LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M. (2003). Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach. Bratislava: Humanitas,. ISBN 80-89124-01-1.
RENZETTI, C.M., CURRAN, D. J. (2005). Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum. ISBN 80-246-0525-2
ROVŇANOVÁ, L., LUKŠÍK, I., LUKŠÍKOVÁ, Ľ. (Eds.). (2007). Príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: OKAT PLUS, ISBN 978-80-8872-010-2.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia 100/0
100% priebežného hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných cca 4 - 6 úloh: zameraných na prácu s odborným textom a jeho aplikácia v príklade a interpretácia príkladu spracovaná na základe odborného textu, analýza stereotypov v učebných textoch, spracovanie odbornej literatúry do anotácie s otázkami k prečítanému textu. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Vymedzenie pojmov: rod (gender), pohlavie (sex), rodové stereotypy, rodovo citlivá výchova, priama a nepriama diskriminácia. Výchova a vzdelávanie z rodového aspektu - teórie rodovej socializácie, feministická pedagogika, modely rodovo citlivej pedagogiky. Rod v pedagogickom procese. Nerovnosti v škole z rodového pohľadu. Jazyk - rodová ne-citlivosť. Výskum, projekty, tvorba študijných materiálov, metodík - pohľad z rodového aspektu. Rodové aspekty výchovy k manželstvu a rodičovstvu/sexuálnej vzťahovej výchovy na školách.
100/0
Študenti a študentky poznajú mechanizmy ako predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov) vo vzdelávaní; vedia identifikovať rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky vo výchovno-vzdelávacom procese. Používajú metódy na prehlbovanie rodovej demokracie v škole; Vnímajú edukačný proces z rodového aspektu. Dokážu pomenovať a nájsť súvislosti rodovo citlivej výchovy a prierezovej témy výchova k manželstvu a rodičovstvu (sexuálna výchova), uplatniť rodové hľadisko vo vzťahovej sexuálnej výchove. Vedia prepojiť problematiku s problematikou ľudských práv a výchovou k demokratickému občianstvu.
Ciele vzdelávania:
Študentky a študenti nadobudnú vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov), eliminovať vo výchovno-vzdelávacom procese rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky, prehlbovať rodovú demokraciu v škole, vnímať edukačný proces z rodového aspektu. Naučia sa identifikovať témy vzťahovej sexuálnej výchovy s témami občianskej náuky.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (2 kredity)= 22 hodín výučby, 15 hodín vypracovanie priebežne zadávaných úloh počas semestra. 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, Spolu 60 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, prednášanie, práca s textom – metóda analýzy, interpretácie, aplikácie, práca s učebnicou, zážitkové metódy, skupinová práca, riadené samoštúdium – moodle.uniba.sk
Povinná literatúra:
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2011). Rodovo citlivá výchova, In: Kiczková, Z., Szapuová, M. Rodové štúdiá, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, s. 161-181. ISBN 978-80-223-2934-7
SMETÁČKOVÁ, I. (2016). Genderové vyjednávaní ve školních třídách. In: Genderové představy a vztahy. Praha: SLON, s. 177-216. ISBN 978-80-7419-229-6
SMETÁČKOVÁ, I., VLKOVÁ, K. (zost.). (2005). Gender ve škole I, II. Praha: Otevřená společnost, 2005.
Odporúčaná literatúra:
BABANOVÁ, A., MIŠKOLCI, J. (zost.). (2007). Genderově citlivá výchova: Kde začít? Praha: Žába na prameni. ISBN 978-80-239-8798-0
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2006). Rodovo citlivá výchova. Bratislava: EsFem.
CVIKOVÁ, J., JURÁŇOVÁ, J. (ed.). (2003). Ružový a modrý svet. Bratislava: Aspekt. ISBN 0-89140-02-5.
HOPPE, H., HOPPE, S., KREBEL, J. (2001). Sociálně psychologické hry pro dospívající: Rozvoj pohlavní identity, prevence agresivity a zneužívání. Praha: Portál, ISBN 978-80-7178-434-0
JARKOVSKÁ, L. (2014). Gender před tabulí. Praha: SLON. ISBN 978-80-7419-119-0.
LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M. (2003). Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach. Bratislava: Humanitas,. ISBN 80-89124-01-1.
RENZETTI, C.M., CURRAN, D. J. (2005). Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum. ISBN 80-246-0525-2
ROVŇANOVÁ, L., LUKŠÍK, I., LUKŠÍKOVÁ, Ľ. (Eds.). (2007). Príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: OKAT PLUS, ISBN 978-80-8872-010-2.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia 100/0
100% priebežného hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných cca 4 - 6 úloh: zameraných na prácu s odborným textom a jeho aplikácia v príklade a interpretácia príkladu spracovaná na základe odborného textu, analýza stereotypov v učebných textoch, spracovanie odbornej literatúry do anotácie s otázkami k prečítanému textu. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Vymedzenie pojmov: rod (gender), pohlavie (sex), rodové stereotypy, rodovo citlivá výchova, priama a nepriama diskriminácia. Výchova a vzdelávanie z rodového aspektu - teórie rodovej socializácie, feministická pedagogika, modely rodovo citlivej pedagogiky. Rod v pedagogickom procese. Nerovnosti v škole z rodového pohľadu. Jazyk - rodová ne-citlivosť. Výskum, projekty, tvorba študijných materiálov, metodík - pohľad z rodového aspektu. Rodové aspekty výchovy k manželstvu a rodičovstvu/sexuálnej vzťahovej výchovy na školách.
100/0
Študenti a študentky poznajú mechanizmy ako predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov) vo vzdelávaní; vedia identifikovať rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky vo výchovno-vzdelávacom procese. Používajú metódy na prehlbovanie rodovej demokracie v škole; Vnímajú edukačný proces z rodového aspektu. Dokážu pomenovať a nájsť súvislosti rodovo citlivej výchovy a prierezovej témy výchova k manželstvu a rodičovstvu (sexuálna výchova), uplatniť rodové hľadisko vo vzťahovej sexuálnej výchove. Vedia prepojiť problematiku s problematikou ľudských práv a výchovou k demokratickému občianstvu.
Ciele vzdelávania:
Študentky a študenti nadobudnú vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov), eliminovať vo výchovno-vzdelávacom procese rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky, prehlbovať rodovú demokraciu v škole, vnímať edukačný proces z rodového aspektu. Naučia sa identifikovať témy vzťahovej sexuálnej výchovy s témami občianskej náuky.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby, 20 hodín príprava na priebežný test, 18 na vypracovanie priebežnej úlohy, spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: problémový výklad a diskusia k zadaným témam
Povinná literatúra:
GOŇCOVÁ, M. 2010 Krize demokracie ve 20. století a Evropa. Brno : Masarykova univerzita.182 s. ISBN 978-80-210-5346-5
HLOUŠEK, V.; KOPEČEK, L. 2003. Demokracie. Brno: IIPS. 379 s. ISBN 978-80-210-4249-0
Odporúčaná literatúra:
SARTORI, G. 1994. Teória demokracie. Bratislava: Archa. 512 s. ISBN 80-7115-049-5
HABERMAS, J.: 2018 Diskursivní teorie liberální demokracie. Praha. Karolinum. Kapitola 3.
ISBN978-80-246-3826-3
FUKUYAMA, F. 2002 Konec dějin a poslední člověk. Praha : Rybka Publishers. 382 s. ISBN80-86182-27-4
B-VOBde003 Politológia II.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežnej písomnej úlohy z oblasti teórie demokracií
(40 % hodnotenia) a priebežný test (60 % hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať najmenej 60 % celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študenti podávali dobré výkony, ich teoretické znalosti z teórií demokracie sú na vynikajúcej úrovni, majú štandardne veľmi dobrú schopnosť poznatky kriticky a analyticky zhodnotiť, porovnávať jednotlivé koncepty demokracií, zadané úlohy odovzdávajú načas. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A.
B 93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študenti podávali dobré výsledky, ich teoretické znalosti zo teórií demokracie sú na veľmi dobrej úrovni, majú dobrú schopnosť poznatky kriticky a analyticky zhodnotiť aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnávať literárne zdroje na veľmi dobrej úrovni, priebežné úlohy odovzdávajú spravidla načas. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študenti podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z teórií demokracie sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky analyticky komparovať a kriticky zhodnotiť jednotlivé koncepty. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali priebežné úlohy po termíne zadania. Majú mierne nedostatky z teórii demokracií, nevedia analyticky spracovať jednotlivé koncepty. informácie. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali úlohy po termíne zadanie. Majú väčšie nedostatky v teóriách demokracií, nevedia analyticky a kriticky spracovať informácie. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše.
slovenský a český jazyk
Mnoho významov demokracie. Transformácie demokracie z historického hľadiska. Demokracia v analytickej perspektíve. Štruktúra demokratického procesu. Prehľad teórií demokracie od Athén po polyrachiu a deliberatívnu demokraciu. Priama demokracia, polopriama demokracia, referendum ako jedna z foriem priamej demokracie. Ústavné zakotvenie referenda. Postavenie samosprávy. Výchova k demokratickému občianstvu. Dokumenty Rady Európy k výchove k demokratickému občianstvu. Politický systém SR. Voľby a volebné systémy. Kultúra a morálka v slovenskej politike. Korupcia.
100/0
Študenti sa oboznámia s teóriami a transformáciami demokracie a so základným analytickým konceptom demokracie. Získajú schopnosť kriticky analyzovať demokratický proces, spracovať problém z teórií demokracie a v rámci priebežnej práce preukázať získané poznatky. Získajú schopnosť interpretovať a definovať základné pojmy teórií demokracie. Dokážu rozlišovať jednotlivé teórie, vysvetliť analytický koncept demokracie, porozumieť mu i teóriám a hľadať adekvátne odpovede na demokratické a demokratizačné procesy súčasnosti.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby, 20 hodín príprava na priebežný test, 18 na vypracovanie priebežnej úlohy, spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: problémový výklad a diskusia k zadaným témam
Povinná literatúra:
GOŇCOVÁ, M. 2010 Krize demokracie ve 20. století a Evropa. Brno : Masarykova univerzita.182 s. ISBN 978-80-210-5346-5
HLOUŠEK, V.; KOPEČEK, L. 2003. Demokracie. Brno: IIPS. 379 s. ISBN 978-80-210-4249-0
Odporúčaná literatúra:
SARTORI, G. 1994. Teória demokracie. Bratislava: Archa. 512 s. ISBN 80-7115-049-5
HABERMAS, J.: 2018 Diskursivní teorie liberální demokracie. Praha. Karolinum. Kapitola 3.
ISBN978-80-246-3826-3
FUKUYAMA, F. 2002 Konec dějin a poslední člověk. Praha : Rybka Publishers. 382 s. ISBN80-86182-27-4
B-VOBde003 Politológia II.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežnej písomnej úlohy z oblasti teórie demokracií
(40 % hodnotenia) a priebežný test (60 % hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať najmenej 60 % celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študenti podávali dobré výkony, ich teoretické znalosti z teórií demokracie sú na vynikajúcej úrovni, majú štandardne veľmi dobrú schopnosť poznatky kriticky a analyticky zhodnotiť, porovnávať jednotlivé koncepty demokracií, zadané úlohy odovzdávajú načas. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A.
B 93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študenti podávali dobré výsledky, ich teoretické znalosti zo teórií demokracie sú na veľmi dobrej úrovni, majú dobrú schopnosť poznatky kriticky a analyticky zhodnotiť aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnávať literárne zdroje na veľmi dobrej úrovni, priebežné úlohy odovzdávajú spravidla načas. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študenti podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z teórií demokracie sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky analyticky komparovať a kriticky zhodnotiť jednotlivé koncepty. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali priebežné úlohy po termíne zadania. Majú mierne nedostatky z teórii demokracií, nevedia analyticky spracovať jednotlivé koncepty. informácie. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali úlohy po termíne zadanie. Majú väčšie nedostatky v teóriách demokracií, nevedia analyticky a kriticky spracovať informácie. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše.
slovenský a český jazyk
Mnoho významov demokracie. Transformácie demokracie z historického hľadiska. Demokracia v analytickej perspektíve. Štruktúra demokratického procesu. Prehľad teórií demokracie od Athén po polyrachiu a deliberatívnu demokraciu. Priama demokracia, polopriama demokracia, referendum ako jedna z foriem priamej demokracie. Ústavné zakotvenie referenda. Postavenie samosprávy. Výchova k demokratickému občianstvu. Dokumenty Rady Európy k výchove k demokratickému občianstvu. Politický systém SR. Voľby a volebné systémy. Kultúra a morálka v slovenskej politike. Korupcia.
100/0
Študenti sa oboznámia s teóriami a transformáciami demokracie a so základným analytickým konceptom demokracie. Získajú schopnosť kriticky analyzovať demokratický proces, spracovať problém z teórií demokracie a v rámci priebežnej práce preukázať získané poznatky. Získajú schopnosť interpretovať a definovať základné pojmy teórií demokracie. Dokážu rozlišovať jednotlivé teórie, vysvetliť analytický koncept demokracie, porozumieť mu i teóriám a hľadať adekvátne odpovede na demokratické a demokratizačné procesy súčasnosti.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 20 hodín príprava na priebežný test, 18 hodín na vypracovanie priebežnej úlohy. Spolu: 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
Povinná literatúra:
SOUKUP, M. (2020) Základy kulturní antropologie. Praha: Nakladatelství Pavel Mervart. ISBN 978-80-7465-186-1.
Odporúčaná literatúra:
SOUKUP, M. (2019) Antropologie. Teorie, koncepty a osobnosti. Praha: Nakladatelství Pavel Mervart. ISBN 978-80-7465-355-1.
KANOVSKÝ, M. 2004. Kultúrna a sociálna antropológia. Osobnosti a teórie. Bratislava: Chronos, 249 s. ISBN 80-89027-10-5.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovania priebežnej písomnej úlohy z oblasti školskej etnografie (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežnej úlohy vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežná písomná úloha sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Predmet sociálnej antropológie a benefity sociálno-antropologického poznania pre občiansky život človeka. Jej miesto v systéme antropologických vied. Subdisciplíny sociálnej antropológie. Odlišnosti v chápaní spoločnosti v sociálnej antropológii, sociológii, sociálnej filozofii a sociobiológii. Spoločné znaky (kultúrne univerzálie) a diferencie medzi jednotlivými vývojovými typmi spoločností (archaickou, tradičnou, modernou spoločnosťou a jej nástupníckymi formami). Kľúčové udalosti, ktoré viedli k ich rozhraničeniu. Analýza emocionálnych, normatívnych, príbuzenských, behaviorálnych, mocenských, ekonomických a lingvistických aspektov integrity uvedených typov spoločností. Regulatívna funkcia kultúry. Význam tradície pri udržiavaní sociálnej kohézie neindustrializovaných spoločností. Dôležité postavy, metódy, smery a školy v sociálnej antropológii.
100/0
Cieľom kurzu bude rozšíriť v rámci iných predmetov nadobudnutú znalosť človeka o sociokultúrnu dimenziu. Študent v jeho rámci nadobudne základné poznatky o sociokultúrnom vývoji človeka tak, ako prebiehal v historicky dimenzovanom čase. Bude poznať podstatné súvislosti medzi povahou človeka, povahou ľudskej spoločnosti a povahou kultúry. Študent pozná faktory udržujúce sociálnu kohéziu a kultúrnu identitu predindustriálnych spoločností a tiež faktory zodpovedné za ich pretrvávanie v čase. Získané poznatky mu umožnia kriticky posúdiť tie koncepty sociálnej skutočnosti, ktoré vychádzajú z antropocentrických postulátov. Študent bude schopný získané poznatky operacionalizovať na podmienky jeho vlastnej spoločnosti i na podmienky školského prostredia. Oboznámi sa tiež so základnými poznatkami o sociálnych a kultúrnych reáliách kultúrnych minorít žijúcich v našom geografickom priestore. Z tohto pohľadu možno sociálnu antropológiu vnímať ako cenný príspevok k multikultúrnej výchove. Od priblíženia života iných kultúr osnovaných na odlišných normatívnych poriadkoch a svetonázorových východiskách sa očakáva výrazný preventívny účinok voči rôznym formám tribalizmu, etnocentrizmu, kultúrneho imperializmu, rasizmu a xenofóbii.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
22 hodín priama výučba, 20 hodín príprava na priebežný test, 18 hodín na vypracovanie priebežnej úlohy. Spolu: 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
Povinná literatúra:
SOUKUP, M. (2020) Základy kulturní antropologie. Praha: Nakladatelství Pavel Mervart. ISBN 978-80-7465-186-1.
Odporúčaná literatúra:
SOUKUP, M. (2019) Antropologie. Teorie, koncepty a osobnosti. Praha: Nakladatelství Pavel Mervart. ISBN 978-80-7465-355-1.
KANOVSKÝ, M. 2004. Kultúrna a sociálna antropológia. Osobnosti a teórie. Bratislava: Chronos, 249 s. ISBN 80-89027-10-5.
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovania priebežnej písomnej úlohy z oblasti školskej etnografie (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne - vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A.
Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežnej úlohy vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežná písomná úloha sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Predmet sociálnej antropológie a benefity sociálno-antropologického poznania pre občiansky život človeka. Jej miesto v systéme antropologických vied. Subdisciplíny sociálnej antropológie. Odlišnosti v chápaní spoločnosti v sociálnej antropológii, sociológii, sociálnej filozofii a sociobiológii. Spoločné znaky (kultúrne univerzálie) a diferencie medzi jednotlivými vývojovými typmi spoločností (archaickou, tradičnou, modernou spoločnosťou a jej nástupníckymi formami). Kľúčové udalosti, ktoré viedli k ich rozhraničeniu. Analýza emocionálnych, normatívnych, príbuzenských, behaviorálnych, mocenských, ekonomických a lingvistických aspektov integrity uvedených typov spoločností. Regulatívna funkcia kultúry. Význam tradície pri udržiavaní sociálnej kohézie neindustrializovaných spoločností. Dôležité postavy, metódy, smery a školy v sociálnej antropológii.
100/0
Cieľom kurzu bude rozšíriť v rámci iných predmetov nadobudnutú znalosť človeka o sociokultúrnu dimenziu. Študent v jeho rámci nadobudne základné poznatky o sociokultúrnom vývoji človeka tak, ako prebiehal v historicky dimenzovanom čase. Bude poznať podstatné súvislosti medzi povahou človeka, povahou ľudskej spoločnosti a povahou kultúry. Študent pozná faktory udržujúce sociálnu kohéziu a kultúrnu identitu predindustriálnych spoločností a tiež faktory zodpovedné za ich pretrvávanie v čase. Získané poznatky mu umožnia kriticky posúdiť tie koncepty sociálnej skutočnosti, ktoré vychádzajú z antropocentrických postulátov. Študent bude schopný získané poznatky operacionalizovať na podmienky jeho vlastnej spoločnosti i na podmienky školského prostredia. Oboznámi sa tiež so základnými poznatkami o sociálnych a kultúrnych reáliách kultúrnych minorít žijúcich v našom geografickom priestore. Z tohto pohľadu možno sociálnu antropológiu vnímať ako cenný príspevok k multikultúrnej výchove. Od priblíženia života iných kultúr osnovaných na odlišných normatívnych poriadkoch a svetonázorových východiskách sa očakáva výrazný preventívny účinok voči rôznym formám tribalizmu, etnocentrizmu, kultúrneho imperializmu, rasizmu a xenofóbii.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 20 hodín príprava na priebežný test, 18 hodín na vypracovanie priebežnej úlohy. Spolu: 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
Povinná literatúra:
LYSÝ, J. a kol. 2007. Globálne rozvojové vzdelávanie, Bratislava. Album, 180 s. ISBN 978-80968667-7-9.
KLINEC, I. 2010. Zelené myslenie pre zelenú budúcnosť. Alternatívne ekonomické a sociálne teórie podporujúce smerovanie k udržateľnému rozvoju. Dostupné na: http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/zelene-myslenie.pdf
Odporúčaná literatúra:
SMITH, CH; KOCH, R. 2011. Samovražda Západu, INAQUE.SK, 2016 s. ISBN 978-80970661-5-4
LORENZ,K. 1990. Osm smrtelných hříchů, Praha: Academia. ISBN 80-200-0842-XNárodná stratégia pre globálne rozvojové vzdelávanie 2012 –2016. Dostupné na http://www.sccd-sk.org/sk/icgv/globalne-vzdelavanie/narodna-strategia-gv
Globálne vzdelávanie na Slovensku. Portál http://www.globalnevzdelavanie.sk/
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovania priebežnej písomnej úlohy z oblasti globálnych a rozvojových štúdií (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne -vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A. Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežnej úlohy vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežná písomná úloha sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre -nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre -bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo -prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Globálne a rozvojové štúdiá ako rozmer občianskej výchovy. Miléniové rozvojové ciele. Médiá, ich postavenie a úloha v spoločnosti. Globalizácia. Rodová rovnosť. Vzdelávanie, jeho potreba a dostupnosť. Životné prostredie, Zdravie ako nevyhnutný predpoklad pre rast spoločnosti. Fair trade. Chudoba a hlad. Svetový obchod a dlh. Humanitárna a rozvojová pomoc. Demokracia a občianska spoločnosť. Ľudské práva. Vojnové konflikty a terorizmus. Xenofóbia a diskriminácia; Tolerancia a multikulturalizmus. Menšiny, utečenci a migrácia. Demografický vývoj vo svete . Výchova k trvalo udržateľnému rozvoju.
100/0
Globálne a rozvojové štúdiá sú zamerané na vzdelávanie pre posilnenie zodpovednosti za prírodné, hospodárske, sociálne, kultúrne prostredie sveta v lokálnom i globálnom meradle, pričom dôraz je kladený na vysvetlenie a porozumenie previazanosti sveta a potrebu systémovosti pri riešení globálnych problémov. Absolvovaním tohto predmetu poslucháč získa schopnosť nachádzať v kurikulách tradičných akademických disciplín ich globálnu dimenziu, ako aj zručnosť realizovať ju v kontexte, prostredníctvom projektových a problémových otázok. Absolvent získa schopnosť zaoberať sa globálnymi problémami z pozície jednotlivca, miestnej komunity, národa a svetovej komunity.
Seminár, 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priama výučba, 20 hodín príprava na priebežný test, 18 hodín na vypracovanie priebežnej úlohy. Spolu: 60 hodín.
Vyučovacie metódy: Problémový výklad a diskusia k preberaným témam.
Povinná literatúra:
LYSÝ, J. a kol. 2007. Globálne rozvojové vzdelávanie, Bratislava. Album, 180 s. ISBN 978-80968667-7-9.
KLINEC, I. 2010. Zelené myslenie pre zelenú budúcnosť. Alternatívne ekonomické a sociálne teórie podporujúce smerovanie k udržateľnému rozvoju. Dostupné na: http://www.akademickyrepozitar.sk/sk/repozitar/zelene-myslenie.pdf
Odporúčaná literatúra:
SMITH, CH; KOCH, R. 2011. Samovražda Západu, INAQUE.SK, 2016 s. ISBN 978-80970661-5-4
LORENZ,K. 1990. Osm smrtelných hříchů, Praha: Academia. ISBN 80-200-0842-XNárodná stratégia pre globálne rozvojové vzdelávanie 2012 –2016. Dostupné na http://www.sccd-sk.org/sk/icgv/globalne-vzdelavanie/narodna-strategia-gv
Globálne vzdelávanie na Slovensku. Portál http://www.globalnevzdelavanie.sk/
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovania priebežnej písomnej úlohy z oblasti globálnych a rozvojových štúdií (40% hodnotenia) a priebežný didaktický test (60% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% celkového bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-91%, výborne -vynikajúce výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A. Poznámka: Bodové, resp. percentuálne hodnotenie priebežnej úlohy vyjadruje mieru súladnosti študentom vypracovanej priebežnej úlohy so stanovenými kritériami zverejnenými v jej zadaní. Didaktický test obsahuje úlohy rôznej kognitívnej náročnosti, takže stratifikuje študentov nielen podľa rozsahu osvojených znalostí. Test i priebežná písomná úloha sú zostavené tak, aby overovali stanovené výsledky vzdelávania.
B 90-81%, veľmi dobre -nadpriemerný štandard. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 80-73%, dobre -bežná spoľahlivá práca. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 72-66%, uspokojivo -prijateľné výsledky. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 65-60%, dostatočne. Študent v didaktickom teste preukázal takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktorá v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne. Študent nesplnil požadované limity na absolvovanie predmetu.
slovenský a český jazyk
Globálne a rozvojové štúdiá ako rozmer občianskej výchovy. Miléniové rozvojové ciele. Médiá, ich postavenie a úloha v spoločnosti. Globalizácia. Rodová rovnosť. Vzdelávanie, jeho potreba a dostupnosť. Životné prostredie, Zdravie ako nevyhnutný predpoklad pre rast spoločnosti. Fair trade. Chudoba a hlad. Svetový obchod a dlh. Humanitárna a rozvojová pomoc. Demokracia a občianska spoločnosť. Ľudské práva. Vojnové konflikty a terorizmus. Xenofóbia a diskriminácia; Tolerancia a multikulturalizmus. Menšiny, utečenci a migrácia. Demografický vývoj vo svete . Výchova k trvalo udržateľnému rozvoju.
100/0
Globálne a rozvojové štúdiá sú zamerané na vzdelávanie pre posilnenie zodpovednosti za prírodné, hospodárske, sociálne, kultúrne prostredie sveta v lokálnom i globálnom meradle, pričom dôraz je kladený na vysvetlenie a porozumenie previazanosti sveta a potrebu systémovosti pri riešení globálnych problémov. Absolvovaním tohto predmetu poslucháč získa schopnosť nachádzať v kurikulách tradičných akademických disciplín ich globálnu dimenziu, ako aj zručnosť realizovať ju v kontexte, prostredníctvom projektových a problémových otázok. Absolvent získa schopnosť zaoberať sa globálnymi problémami z pozície jednotlivca, miestnej komunity, národa a svetovej komunity.
Seminár, 2 hodiny/týždenne, t.j. spolu 22 hodín za semester, kombinovaná metódá (prevažne prezečne)
Pracovaná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby, spracovanie priebežných úloh 18 hodín, 10 hodín riadené samoštúdium, spolu 50 hodín.
Vyučovacie metódy: prednáška, práca s odborným textom, riadené samoštúdium, diskusia, skupinová práca
HAVLÍK, R., KOŤA, J. Sociologie výchovy a školy. Praha : Portál, 2011. 176 s. ISBN 978-80-262-0042-0
ONDREJKOVIČ, P. Negatívne stránky individualizácie mládeže. PDF UK : Bratislava, 2000. ISBN 80-88868-60-2.
ONDREJKOVIČ, P. Socializácia v sociológii výchovy. Bratislava : Veda, 2004. 200 s. ISBN 80-224-0781-X.
Vybrané kapitoly povinnej literatúry majú študenti/študentky k dispozícii v kurze na moodle.uniba.sk
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0, ktoré zahŕňa cca 6-8 priebežných úloh. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici A (výborne – vynikajúce výsledky), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (dobre – bežná spoľahlivá práca), D (uspokojivo – prijateľné výsledky), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) a Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Klasifikácia (ECTS): A: 100-91%, B 90-81%, C 80-73%, D 72-66%, E 65-60%, FX 59-0%.
Slovenský a český jazyk
Vymedzenie sociológie výchovy (sociológia, definovanie a témy soc. výchovy, náčrt vývoja). Sociologické prístupy v sociológii výchovy (funkcionalistický, interakcionistický, konfliktný). Vzťah spoločnosti, výchovy a vzdelania. Funkcie výchovy a vzdelania v spoločnosti. Výchova a vzdelanie vo vzťahu k socializácii človeka. Sociálna a pedagogická komunikácia, školský status a roly. Škola ako organizácia, inštitúcia. Rovnosť príležitostí vo výchove, vzdelávaní a živote. Mladosť a mládež ako sociálny jav, subkultúry mládeže, deviácia a sexuálne správanie mládeže. Organizácie mládeže, štátna politika - starostlivosť o mládež, participácia mládeže na občianskej spoločnosti.
100/0
Cieľom kurzu je oboznámiť študentky a študentov s možnosťami sociologickej reflexie mládeže, výchovy a vzdelávania.
Študentky a študenti pochopia spoločenskú podmienenosť vzdelávania a výchovy. Vedia identifikovať sociálne javy a procesy, ku ktorým dochádza v priebehu vzdelávania. Poznajú možnosti sociologickej reflexie mládeže, jej socializácie, výchovy a vzdelávania. Poznajú postavenie mládeže v spoločnosti, identifikujú generačné konflikty, poznajú mládežnícke organizácie.
Seminár, 2 hodiny/týždenne, t.j. spolu 22 hodín za semester, kombinovaná metódá (prevažne prezečne)
Pracovaná záťaž študenta:
22 hodín priamej výučby, spracovanie priebežných úloh 18 hodín, 10 hodín riadené samoštúdium, spolu 50 hodín.
Vyučovacie metódy: prednáška, práca s odborným textom, riadené samoštúdium, diskusia, skupinová práca
HAVLÍK, R., KOŤA, J. Sociologie výchovy a školy. Praha : Portál, 2011. 176 s. ISBN 978-80-262-0042-0
ONDREJKOVIČ, P. Negatívne stránky individualizácie mládeže. PDF UK : Bratislava, 2000. ISBN 80-88868-60-2.
ONDREJKOVIČ, P. Socializácia v sociológii výchovy. Bratislava : Veda, 2004. 200 s. ISBN 80-224-0781-X.
Vybrané kapitoly povinnej literatúry majú študenti/študentky k dispozícii v kurze na moodle.uniba.sk
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0, ktoré zahŕňa cca 6-8 priebežných úloh. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici A (výborne – vynikajúce výsledky), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (dobre – bežná spoľahlivá práca), D (uspokojivo – prijateľné výsledky), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) a Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Klasifikácia (ECTS): A: 100-91%, B 90-81%, C 80-73%, D 72-66%, E 65-60%, FX 59-0%.
Slovenský a český jazyk
Vymedzenie sociológie výchovy (sociológia, definovanie a témy soc. výchovy, náčrt vývoja). Sociologické prístupy v sociológii výchovy (funkcionalistický, interakcionistický, konfliktný). Vzťah spoločnosti, výchovy a vzdelania. Funkcie výchovy a vzdelania v spoločnosti. Výchova a vzdelanie vo vzťahu k socializácii človeka. Sociálna a pedagogická komunikácia, školský status a roly. Škola ako organizácia, inštitúcia. Rovnosť príležitostí vo výchove, vzdelávaní a živote. Mladosť a mládež ako sociálny jav, subkultúry mládeže, deviácia a sexuálne správanie mládeže. Organizácie mládeže, štátna politika - starostlivosť o mládež, participácia mládeže na občianskej spoločnosti.
100/0
Cieľom kurzu je oboznámiť študentky a študentov s možnosťami sociologickej reflexie mládeže, výchovy a vzdelávania.
Študentky a študenti pochopia spoločenskú podmienenosť vzdelávania a výchovy. Vedia identifikovať sociálne javy a procesy, ku ktorým dochádza v priebehu vzdelávania. Poznajú možnosti sociologickej reflexie mládeže, jej socializácie, výchovy a vzdelávania. Poznajú postavenie mládeže v spoločnosti, identifikujú generačné konflikty, poznajú mládežnícke organizácie.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminára týždenne (= 22 hodín za semester), príprava priebežnej práce 2 hodiny za týždeň v prvej polovici semestra (= 10 hodín za semester), príprava záverečnej práce 4 hodiny za týždeň v druhej polovici semestra (= 24 hodín za semester). Spolu 56 hodín za semester.
Vyučovacie metódy
Diskusie o preberanej téme, brainstorming, riešenie problémových úloh, pozorovanie reality, analýza modelových situácií, demonštrácia, sokratovský rozhovor. V prípade kombinovanej metódy sa realizujú sčasti e-learningovou formou.
GAŽOVÁ, V. 2009: Úvod do kulturológie. Acta culturalogica. Č. 17. Bratislava : FF UK. ISBN 80-7121-315-4
MALÍK, B. 2008: Úvod do antropológie. Bratislava : Iris. ISBN 978-80-89256-09-9
MISTRÍK, E. 2005: Slovenská kultúra v multikulturalizme. Nitra : FF UKF. ISBN 80-8050-909-3
Multikulturalita, interkulturalita, transkulturalita. Acta culturologica. 2001: Č. 6. K. Podoláková (ed.) Bratislava : FF UK. ISBN 80-86633-14-4
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti vypracujú opis a interpretáciu vybraného a reálneho medzikultúrneho konfliktu vo svojom okolí. Opis bude mať nasledovnú štruktúru:
Priebežná práca – pomenovanie konfliktu. Hodnotí sa, či je konflikt charakterizovaný dostatočne presne.
Záverečná práca – Opis konfliktu: Čo, kedy a kde sa udialo. Interpretácia konfliktu: Ako sa v situácii prejavil konflikt kultúr. Možnosti riešenia: Ako by bolo možné predísť tomuto konfliktu. Hodnotí sa, či študenti vystihli konflikt medzi kultúrami a či navrhujú konkrétne riešenia.
Hodnotenie:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálne, detailne, adekvátne a presne pomenujú medzikultúrny konflikt, originálne interpretujú jeho vrstvy a navrhujú realistické riešenia,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti detailne a adekvátne pomenujú medzikultúrny konflikt, tvorivo interpretujú jeho vrstvy a navrhujú v princípe realistické riešenia,
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti adekvátne pomenujú medzikultúrny konflikt, interpretujú jeho vrstvy a navrhujú v princípe realistické riešenia, ktoré rešpektujú súčasný svet,
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti pomenujú medzikultúrny konflikt, a jeho vrstvy a dokážu navrhovať jeho riešenia,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti pomenujú medzikultúrny konflikt a nachádzajú neadekvátne riešenia
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti nedokážu adekvátne pomenovať medzikultúrny konflikt, nedokážu odlíšiť jednotlivé vrstvy konfliktu a nachádzajú úplne nerealistické riešenia.
slovenský jazyk
Vymedzenie, štruktúra, vrstvy a funkcie kultúry. Medzikultúrne vzťahy a konflikty, globalizácia a multikulturalizmus. Hlavné podoby a typológia multikulturalizmu, riziká a pozitíva multikulturalizmu. Medzikultúrne situácie a rôzne podoby integrácie príslušníkov odlišnej kultúry.
Pretože cieľom predmetu je, aby študenti vnímali a reflektovali interkultúrne procesy prebiehajúce v realite, budú sa detaily tém upravovať podľa aktuálnej situácie a aktuálnych problémov v medzikultúrnom porozumení v SR, v Európe a vo svete. Dôraz sa bude klásť na prepojenia jednotlivých tém s občianskym životom, s občianskymi cnosťami a s občianskou zodpovednosťou
100/0
Študenti vnímajú súčasné medzikultúrne procesy a situácie bez stereotypov, analyzujú a interpretujú ich. Poznajú východiská multikulturalizmu a rozvíjajú si svoju kultúrnu toleranciu a medzikultúrne porozumenie. Dokážu odlíšiť rôzne vrstvy v medzikultúrnej situácii.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminára týždenne (= 22 hodín za semester), príprava priebežnej práce 2 hodiny za týždeň v prvej polovici semestra (= 10 hodín za semester), príprava záverečnej práce 4 hodiny za týždeň v druhej polovici semestra (= 24 hodín za semester). Spolu 56 hodín za semester.
Vyučovacie metódy
Diskusie o preberanej téme, brainstorming, riešenie problémových úloh, pozorovanie reality, analýza modelových situácií, demonštrácia, sokratovský rozhovor. V prípade kombinovanej metódy sa realizujú sčasti e-learningovou formou.
GAŽOVÁ, V. 2009: Úvod do kulturológie. Acta culturalogica. Č. 17. Bratislava : FF UK. ISBN 80-7121-315-4
MALÍK, B. 2008: Úvod do antropológie. Bratislava : Iris. ISBN 978-80-89256-09-9
MISTRÍK, E. 2005: Slovenská kultúra v multikulturalizme. Nitra : FF UKF. ISBN 80-8050-909-3
Multikulturalita, interkulturalita, transkulturalita. Acta culturologica. 2001: Č. 6. K. Podoláková (ed.) Bratislava : FF UK. ISBN 80-86633-14-4
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
Študenti vypracujú opis a interpretáciu vybraného a reálneho medzikultúrneho konfliktu vo svojom okolí. Opis bude mať nasledovnú štruktúru:
Priebežná práca – pomenovanie konfliktu. Hodnotí sa, či je konflikt charakterizovaný dostatočne presne.
Záverečná práca – Opis konfliktu: Čo, kedy a kde sa udialo. Interpretácia konfliktu: Ako sa v situácii prejavil konflikt kultúr. Možnosti riešenia: Ako by bolo možné predísť tomuto konfliktu. Hodnotí sa, či študenti vystihli konflikt medzi kultúrami a či navrhujú konkrétne riešenia.
Hodnotenie:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálne, detailne, adekvátne a presne pomenujú medzikultúrny konflikt, originálne interpretujú jeho vrstvy a navrhujú realistické riešenia,
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti detailne a adekvátne pomenujú medzikultúrny konflikt, tvorivo interpretujú jeho vrstvy a navrhujú v princípe realistické riešenia,
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti adekvátne pomenujú medzikultúrny konflikt, interpretujú jeho vrstvy a navrhujú v princípe realistické riešenia, ktoré rešpektujú súčasný svet,
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti pomenujú medzikultúrny konflikt, a jeho vrstvy a dokážu navrhovať jeho riešenia,
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti pomenujú medzikultúrny konflikt a nachádzajú neadekvátne riešenia
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti nedokážu adekvátne pomenovať medzikultúrny konflikt, nedokážu odlíšiť jednotlivé vrstvy konfliktu a nachádzajú úplne nerealistické riešenia.
slovenský jazyk
Vymedzenie, štruktúra, vrstvy a funkcie kultúry. Medzikultúrne vzťahy a konflikty, globalizácia a multikulturalizmus. Hlavné podoby a typológia multikulturalizmu, riziká a pozitíva multikulturalizmu. Medzikultúrne situácie a rôzne podoby integrácie príslušníkov odlišnej kultúry.
Pretože cieľom predmetu je, aby študenti vnímali a reflektovali interkultúrne procesy prebiehajúce v realite, budú sa detaily tém upravovať podľa aktuálnej situácie a aktuálnych problémov v medzikultúrnom porozumení v SR, v Európe a vo svete. Dôraz sa bude klásť na prepojenia jednotlivých tém s občianskym životom, s občianskymi cnosťami a s občianskou zodpovednosťou
100/0
Študenti vnímajú súčasné medzikultúrne procesy a situácie bez stereotypov, analyzujú a interpretujú ich. Poznajú východiská multikulturalizmu a rozvíjajú si svoju kultúrnu toleranciu a medzikultúrne porozumenie. Dokážu odlíšiť rôzne vrstvy v medzikultúrnej situácii.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 20 hodín príprava na priebežný test, 18 na vypracovanie priebežnej úlohy, spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: problémový výklad a diskusia k zadaným témam
Povinná literatúra:
JONAS, H. 1997. Princip odpovědnosti. Pokus o etiku pro technologickou civilizaci. Praha:OIKOYMENH. 318 s. (vybrané kapitoly) ISBN 80-86005-06-2
JASPERS, K. 1965. Otázka viny. Praha: Mladá fronta 92 s.
Odporúčaná literatúra:
SHAPIRO, I. 2003. Morální základy politiky. Praha: Karolinum. 239 s. (kapitola 8).
ISBN 80-246-0716-6
ŠMAJS, J. 1995. Ohrožená kultura. Od evoluční ontologie k ekologické politice. 1.vyd. Brno:"Zvláštní vydání... ", 105 s. ISBN 80-85436-38-8
B-VOBde003 Politológia II.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežnej písomnej úlohy z oblasti politickej etiky
(40 % hodnotenia) a priebežný test (60 % hodnotenia).Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať najmenej 60 % celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študenti podávali dobré výkony, ich teoretické znalosti z etiky zodpovednosti sú na vynikajúcej úrovni, majú štandardne veľmi dobrú schopnosť poznatky kriticky a analyticky zhodnotiť, porovnávať jednotlivé morálne koncepty, zadané úlohy odovzdávajú načas. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A.
B 93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študenti podávali dobré výsledky, ich teoretické znalosti z etiky zodpovednosti sú na veľmi dobrej úrovni, majú dobrú schopnosť poznatky kriticky a analyticky zhodnotiť aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnávať literárne zdroje na veľmi dobrej úrovni, priebežné úlohy odovzdávajú spravidla načas. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študenti podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z etiky zodpovednosti sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky analyticky komparovať a kriticky zhodnotiť jednotlivé koncepty. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali priebežné úlohy po termíne zadania. Majú mierne nedostatky z konceptu etiky zodpovednosti, nevedia analyticky spracovať jednotlivé koncepty. informácie. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali úlohy po termíne zadanie. Majú väčšie nedostatky v konceptoch politickej etiky, nevedia analyticky a kriticky spracovať informácie. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše.
slovenský a český jazyk
1. Ambivalencia moderny a ambivalencia morálky
1.1. Obsah politična: Politická etika ako problém jej zvládnutia
1.2. Proces politična: Politická etika a demokratická otázka
1.3. Formy politična: Politická etika a spoločenské riadenie
2. Politická etika ako kritika panstva
3. Politická etika ako teória komunikatívnej spravodlivosti
3.1. Rozlišovanie medzi etikou a morálkou, Spravodlivosť ako princíp politiky
3.2. Morálne základy spravodlivosti: Etika diskurzov
3.3. Politická inštitucionalizácia spravodlivosti, Morálka a uvážlivá politika
3.4. Kritika komunikatívnej etiky
4. Politická etika komunitarizmu
4.1. Substančný model: Morálka vlastenectva
4.2. Republikánsky model: Participácia a sebariadenie
4.3. Model normatívnej verejnosti: Idea partikulárnej spravodlivosti
4.4. Kritika komunitarizmu
5. Politická etika ako princíp zodpovednosti
100/0
Študenti sa oboznámia s kľúčovými témami politickej etiky, čo patrí ku konštitutívnemu aspektu politológie. Získajú schopnosť kriticky analyzovať morálne aspekty politiky v procesoch formovania demokratického občianstva. Získajú schopnosť interpretovať paradoxy morálky v modernej dobe. Dokážu prezentovať základné rysy politickej etiky vcelku a poukázať na jej ambivalentný charakter.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 20 hodín príprava na priebežný test, 18 na vypracovanie priebežnej úlohy, spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: problémový výklad a diskusia k zadaným témam
Povinná literatúra:
JONAS, H. 1997. Princip odpovědnosti. Pokus o etiku pro technologickou civilizaci. Praha:OIKOYMENH. 318 s. (vybrané kapitoly) ISBN 80-86005-06-2
JASPERS, K. 1965. Otázka viny. Praha: Mladá fronta 92 s.
Odporúčaná literatúra:
SHAPIRO, I. 2003. Morální základy politiky. Praha: Karolinum. 239 s. (kapitola 8).
ISBN 80-246-0716-6
ŠMAJS, J. 1995. Ohrožená kultura. Od evoluční ontologie k ekologické politice. 1.vyd. Brno:"Zvláštní vydání... ", 105 s. ISBN 80-85436-38-8
B-VOBde003 Politológia II.
Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 100/0
Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie priebežnej písomnej úlohy z oblasti politickej etiky
(40 % hodnotenia) a priebežný test (60 % hodnotenia).Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať najmenej 60 % celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100-94%, výborne - vynikajúce výsledky; študenti podávali dobré výkony, ich teoretické znalosti z etiky zodpovednosti sú na vynikajúcej úrovni, majú štandardne veľmi dobrú schopnosť poznatky kriticky a analyticky zhodnotiť, porovnávať jednotlivé morálne koncepty, zadané úlohy odovzdávajú načas. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu A.
B 93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študenti podávali dobré výsledky, ich teoretické znalosti z etiky zodpovednosti sú na veľmi dobrej úrovni, majú dobrú schopnosť poznatky kriticky a analyticky zhodnotiť aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnávať literárne zdroje na veľmi dobrej úrovni, priebežné úlohy odovzdávajú spravidla načas. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu B.
C 85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študenti podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z etiky zodpovednosti sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky analyticky komparovať a kriticky zhodnotiť jednotlivé koncepty. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu C.
D 75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali priebežné úlohy po termíne zadania. Majú mierne nedostatky z konceptu etiky zodpovednosti, nevedia analyticky spracovať jednotlivé koncepty. informácie. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu D.
E 67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študenti boli počas semestra slabšie pripravení, odovzdávali úlohy po termíne zadanie. Majú väčšie nedostatky v konceptoch politickej etiky, nevedia analyticky a kriticky spracovať informácie. V priebežnom teste preukázali takú úroveň vedomostí (rozsah osvojených poznatkov a mobilizovaných kognitívnych schopností), ktoré v bodovom, resp. percentuálnom vyjadrení, spolu s bodovým (percentuálnym) hodnotením priebežnej písomnej úlohy, zodpovedá hodnoteniu E.
Fx 59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše.
slovenský a český jazyk
1. Ambivalencia moderny a ambivalencia morálky
1.1. Obsah politična: Politická etika ako problém jej zvládnutia
1.2. Proces politična: Politická etika a demokratická otázka
1.3. Formy politična: Politická etika a spoločenské riadenie
2. Politická etika ako kritika panstva
3. Politická etika ako teória komunikatívnej spravodlivosti
3.1. Rozlišovanie medzi etikou a morálkou, Spravodlivosť ako princíp politiky
3.2. Morálne základy spravodlivosti: Etika diskurzov
3.3. Politická inštitucionalizácia spravodlivosti, Morálka a uvážlivá politika
3.4. Kritika komunikatívnej etiky
4. Politická etika komunitarizmu
4.1. Substančný model: Morálka vlastenectva
4.2. Republikánsky model: Participácia a sebariadenie
4.3. Model normatívnej verejnosti: Idea partikulárnej spravodlivosti
4.4. Kritika komunitarizmu
5. Politická etika ako princíp zodpovednosti
100/0
Študenti sa oboznámia s kľúčovými témami politickej etiky, čo patrí ku konštitutívnemu aspektu politológie. Získajú schopnosť kriticky analyzovať morálne aspekty politiky v procesoch formovania demokratického občianstva. Získajú schopnosť interpretovať paradoxy morálky v modernej dobe. Dokážu prezentovať základné rysy politickej etiky vcelku a poukázať na jej ambivalentný charakter.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
Cvičenie, 26 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
26 hodín priamej výučby; príprava na skupinovú prezentáciu = 10 hodín; príprava na priamu výučbu (čítanie odborných textov) = 14 hodín. Spolu 50 hodín.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, rozhovor, metóda hrania rolí, kvízy, brainstorming, tvorba myšlienkových máp, výklad, práca s textom, práca v malých skupinách, skupinová prezentácia
ČÁP, J. a MAREŠ, J. (2001). Psychologie pro učitele. Praha: Portál.
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. Praha: Grada
ČERNOTOVÁ, M. (2005). Ako komunikovať s žiakmi. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove
HIEROLD, E. (2005) Rétorika a prezentace. Praha : Grada, ISBN 80-247-0782-9.
LEMOV, D. (2015) Teach like a champion 2.0: 62 techniques that put students on the path to college. San Francisco: Jossey-Bass
ŠEĎOVÁ, K., ŠVAŘÍČEK, R. a ŠALAMOUNOVÁ, Z. (2012). Komunikace ve školní třídě. Praha: Portál
VYBÍRAL, Z. (2005). Psychologie komunikace. Praha: Portál.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
Hodnotenie bude pozostávať s týchto komponentov:
● participácia na výučbe, resp. aktívne zapájanie sa do diskusií a aktivít (50 bodov);
● skupinová prezentácia (50 bodov):
Témou prezentácie sú rôzne komunikačné didaktické metódy z publikácie: ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. Praha: Grada. Každá skupina predstaví inú skupinu didaktických metód, ktoré aj prakticky predvedie so spolužiakmi.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, dokázal uvažovať o predkladaných problémoch. Študent vie kriticky hodnotiť predkladané informácie, identifikovať problémy a navrhovať originálne riešenia, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vie analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie, ovláda teoretické a empirické poznatky v oblasti komunikácie v školskom prostredí a vie ich aplikovať vo svojej pedagogickej v praxi. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa komunikácie v školskom prostredí, vie sa orientovať v literatúre, a vie aplikovať získané poznatky do praxe pri práci s deťmi a žiakmi, no v jeho kritickom a tvorivom myslení sú aj nedostatky. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie C znamená, že študent alebo študentka počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje. Objavuje sa viac nedostatkov v kritickom a indukčnom myslení, ako aj v skupinovej práci.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do prax, no ovláda väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský, český a anglický jazyk
znalosť anglického jazyka je výhodou
● Význam komunikácie, základné pojmy, pedagogická komunikácia.
● Aspekty komunikácie – čo vnímam, čo počujem ako učiteľ – vzťahový a vecný aspekt.
● Skúsenostné učenie - tréning aktívneho počúvania, kladenia otázok a spätnej väzby a jej využitie pre posilňovanie prezentačných schopností.
● Neverbálna komunikácia , telo ako prostriedok sebavyjadrenia a vyjadrenia vzťahu k iným – zvlášť vo vzťahu k prezentácii. Práca s hlasom – modulácia rečového prejavu a jeho vplyv na žiakov
● Videonahrávky príkladov dobrej praxe komunikácie učiteľov.
● Analýza vlastných prezentačných zručností.
● Typológie komunikačných štýlov učiteľa/ky a mocenských konštalácií v triede.
● Komunikácia a spolupráca učiteľa/ky s rodičmi
100/0
Cieľom kurzu je poskytnúť študentom/kám možnosť zdokonaliť si komunikačné a prezentačné zručnosti. Zážitkové učenie využiť na diskusiu o potrebe dobrej a rešpektujúcej vzájomnej komunikácie so žiakmi/čkami, rodičmi a kolegami/yňami. Dôkladné osvojenie si a rozvoj komunikačných zručností môže prispieť nielen ku skvalitneniu výučby žiakov/čok ale aj k budovaniu otvorených pracovných a priateľských vzťahov v škole.
Zároveň sú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať informácie, budú schopní kriticky myslieť a hodnotiť jednotlivé príklady dobrej praxe a generalizovať poznatky.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
Cvičenie, 26 hodín za semester, kombinovaná (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
26 hodín priamej výučby; príprava na skupinovú prezentáciu = 10 hodín; príprava na priamu výučbu (čítanie odborných textov) = 14 hodín. Spolu 50 hodín.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, rozhovor, metóda hrania rolí, kvízy, brainstorming, tvorba myšlienkových máp, výklad, práca s textom, práca v malých skupinách, skupinová prezentácia
ČÁP, J. a MAREŠ, J. (2001). Psychologie pro učitele. Praha: Portál.
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. Praha: Grada
ČERNOTOVÁ, M. (2005). Ako komunikovať s žiakmi. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove
HIEROLD, E. (2005) Rétorika a prezentace. Praha : Grada, ISBN 80-247-0782-9.
LEMOV, D. (2015) Teach like a champion 2.0: 62 techniques that put students on the path to college. San Francisco: Jossey-Bass
ŠEĎOVÁ, K., ŠVAŘÍČEK, R. a ŠALAMOUNOVÁ, Z. (2012). Komunikace ve školní třídě. Praha: Portál
VYBÍRAL, Z. (2005). Psychologie komunikace. Praha: Portál.
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0
Hodnotenie bude pozostávať s týchto komponentov:
● participácia na výučbe, resp. aktívne zapájanie sa do diskusií a aktivít (50 bodov);
● skupinová prezentácia (50 bodov):
Témou prezentácie sú rôzne komunikačné didaktické metódy z publikácie: ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. Praha: Grada. Každá skupina predstaví inú skupinu didaktických metód, ktoré aj prakticky predvedie so spolužiakmi.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, dokázal uvažovať o predkladaných problémoch. Študent vie kriticky hodnotiť predkladané informácie, identifikovať problémy a navrhovať originálne riešenia, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vie analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie, ovláda teoretické a empirické poznatky v oblasti komunikácie v školskom prostredí a vie ich aplikovať vo svojej pedagogickej v praxi. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa komunikácie v školskom prostredí, vie sa orientovať v literatúre, a vie aplikovať získané poznatky do praxe pri práci s deťmi a žiakmi, no v jeho kritickom a tvorivom myslení sú aj nedostatky. Zároveň sú študenti schopní spolupracovať v tíme a kooperovať na zadaniach.
Hodnotenie C znamená, že študent alebo študentka počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje. Objavuje sa viac nedostatkov v kritickom a indukčnom myslení, ako aj v skupinovej práci.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do prax, no ovláda väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.
slovenský, český a anglický jazyk
znalosť anglického jazyka je výhodou
● Význam komunikácie, základné pojmy, pedagogická komunikácia.
● Aspekty komunikácie – čo vnímam, čo počujem ako učiteľ – vzťahový a vecný aspekt.
● Skúsenostné učenie - tréning aktívneho počúvania, kladenia otázok a spätnej väzby a jej využitie pre posilňovanie prezentačných schopností.
● Neverbálna komunikácia , telo ako prostriedok sebavyjadrenia a vyjadrenia vzťahu k iným – zvlášť vo vzťahu k prezentácii. Práca s hlasom – modulácia rečového prejavu a jeho vplyv na žiakov
● Videonahrávky príkladov dobrej praxe komunikácie učiteľov.
● Analýza vlastných prezentačných zručností.
● Typológie komunikačných štýlov učiteľa/ky a mocenských konštalácií v triede.
● Komunikácia a spolupráca učiteľa/ky s rodičmi
100/0
Cieľom kurzu je poskytnúť študentom/kám možnosť zdokonaliť si komunikačné a prezentačné zručnosti. Zážitkové učenie využiť na diskusiu o potrebe dobrej a rešpektujúcej vzájomnej komunikácie so žiakmi/čkami, rodičmi a kolegami/yňami. Dôkladné osvojenie si a rozvoj komunikačných zručností môže prispieť nielen ku skvalitneniu výučby žiakov/čok ale aj k budovaniu otvorených pracovných a priateľských vzťahov v škole.
Zároveň sú schopní posúdiť, analyzovať a porovnávať informácie, budú schopní kriticky myslieť a hodnotiť jednotlivé príklady dobrej praxe a generalizovať poznatky.
ČAČOVÁ, Z., LENČO, P. (eds.) 2016. Škola ako aktér zmeny v životoch detí a v komunite. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2016.
DE COSTER, I., SIGALAS, E. et al. 2017. Výchova k občianstvu v Európskych školách. 2017.
FEHERPATAKY-KUZMOVÁ, J. et al. 2017. Metodická príručka pre občiansku náuku, mediálnu a etickú výchovu pre základné a stredné školy. Bratislava: Inštitút pre aktívne občianstvo. 2017.
FOUNTAINOVÁ, S. 2016. Vzdelávanie pre rozvoj: Globálne vzdelávanie, metodická príručka pre učiteľov. Bratislava: Slovenský výbor pre UNICEF. 2016.
KRÍŽ, M., ZAJAC, L. 2015. Učíme (sa) v globálnych súvislostiach. Bratislava: Človek v ohrození. 2015.
Študent/študentka vypracuje denník zo stáže, ktorý bude mať vopred stanovené kritériá zhodnotenia a reflexie stáže. Cvičný učiteľ cvičnej školy/osoba zodpovedná za stáž v organizácii vytvorí hodnotenie študentky/študenta a posúdi jeho participáciu počas stáže. Celkové hodnotenie študenta/študentky bude realizovať metodik/metodička stáže na katedre.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Aktivity vo výchove a vzdelávaní, mimoškolské aktivity, organizácie vo výchove a vzdelávaní, aktívne občianstvo, projektová činnosť
100/0
Cieľom stáže je zapojenie študentiek/študentov do aktivít organizácie, ktorá realizuje formálne/neformálne vzdelávanie a oboznámenie sa s ich fungovaním. V školách napríklad so žiackymi školskými radami, aktivitami školy. V organizáciách, ktoré súvisia s výchovou a vzdelávaním s ich fungovaním a podieľaním sa na aktivitách danej organizácie. Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa z oblasti prípravy, priebehu a vyhodnotenia aktivít vzdelávania.
ČAČOVÁ, Z., LENČO, P. (eds.) 2016. Škola ako aktér zmeny v životoch detí a v komunite. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti, 2016.
DE COSTER, I., SIGALAS, E. et al. 2017. Výchova k občianstvu v Európskych školách. 2017.
FEHERPATAKY-KUZMOVÁ, J. et al. 2017. Metodická príručka pre občiansku náuku, mediálnu a etickú výchovu pre základné a stredné školy. Bratislava: Inštitút pre aktívne občianstvo. 2017.
FOUNTAINOVÁ, S. 2016. Vzdelávanie pre rozvoj: Globálne vzdelávanie, metodická príručka pre učiteľov. Bratislava: Slovenský výbor pre UNICEF. 2016.
KRÍŽ, M., ZAJAC, L. 2015. Učíme (sa) v globálnych súvislostiach. Bratislava: Človek v ohrození. 2015.
Študent/študentka vypracuje denník zo stáže, ktorý bude mať vopred stanovené kritériá zhodnotenia a reflexie stáže. Cvičný učiteľ cvičnej školy/osoba zodpovedná za stáž v organizácii vytvorí hodnotenie študentky/študenta a posúdi jeho participáciu počas stáže. Celkové hodnotenie študenta/študentky bude realizovať metodik/metodička stáže na katedre.
Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100 – 93 %, výborne – vynikajúce výsledky),
B (92 – 85 %, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (84 – 77 %, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (76 – 69 %, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (68 – 60 %, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
FX (59 – 0 %, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet je možné realizovať priebežnou alebo blokovou formou.
Aktivity vo výchove a vzdelávaní, mimoškolské aktivity, organizácie vo výchove a vzdelávaní, aktívne občianstvo, projektová činnosť
100/0
Cieľom stáže je zapojenie študentiek/študentov do aktivít organizácie, ktorá realizuje formálne/neformálne vzdelávanie a oboznámenie sa s ich fungovaním. V školách napríklad so žiackymi školskými radami, aktivitami školy. V organizáciách, ktoré súvisia s výchovou a vzdelávaním s ich fungovaním a podieľaním sa na aktivitách danej organizácie. Študenti získajú nové kompetencie a praktické zručnosti týkajúce sa práce učiteľa z oblasti prípravy, priebehu a vyhodnotenia aktivít vzdelávania.
2 hodiny prednáška + seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné práce, 33 hodín príprava semestrálnej práce, 45 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výklad spojený s diskusiou, situačné metódy, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní
Povinná literatúra:
POTOČÁROVÁ, M., DERKOVÁ, J., FERKOVÁ, Š., KOLDEOVÁ, L. (2021). Teória výchovy 1. Bratislava: UK. ISBN 978-80-223-5327-4
GOGOVÁ, A., KROČKOVÁ, Š., PINTES, G. (2004). Žiak - sloboda - výchova. Prešov: Vydavateľstvo M. Vaška. 312 s. ISBN 80-8050-675-2
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odporúčaná literatúra:
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: Iris, 2018. 144s. ISBN 978-80-8200 034-7
FERKOVÁ, Š., PREVENDÁROVÁ, J., KOLDEOVÁ, L. et al. (2017). Morálne kompetencie žiakov. Metodická príručka pre učiteľov na nižšom sekundárnom stupni vzdelávania. Bratislava: UK. 212 s. ISBN 978-80-223-4432-6
HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., MUCHA, M., TÓTHOVÁ, R. (2006). Úvod do pedagogiky. Nitra: Enigma, 2006. 356 s. ISBN 80-89132-29-4
KOLDEOVÁ, L. (2018). Odmeny a tresty v rodinnej výchove. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4649-8
KOSOVÁ, B. (2015). Filozofické a globálne súvislosti edukácie. Banská Bystrica: Belianum. 174 s. ISBN 978-80-557-1021-1
KRATOCHVÍLOVÁ, E. et a. (2007). Úvod do pedagogiky. Trnava: PF TU. 168 s. ISBN 978-80-8082-145-6 PELIKÁN, J. (1995). Výchova jako teoretický problém. Ostrava: Amosium Servis. 234 s. ISBN 80-85498-27-8
SKARUPSKÁ, H. 2016. Filozofie a Teorie výchovy. Studijní opora. Praha: Hnutí R. 51 s. ISBN 978-80-86798-70-7
POTOČÁROVÁ, M. (2008). Pedagogika rodiny. Teoretické východiská rodinnej výchovy. Bratislava: Univerzita Komenského. 216 s. ISBN: 978-80-223-2458-8
STROUHAL, M. (2013). Teorie výchovy. Praha: Grada. 192 s. ISBN 978-80-2474-212-0 TRABALÍKOVÁ, J., MACHÁČEK, D., ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Výchova v utváraní osobnosti. Žilina: Žilinská univerzita. 195 s. ISBN 978-80-554-0904-7
ZELINA, M. (2010). Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN. 232 s. ISBN 978-80-1001-884-0
Predmet je ukončený skúškou, 50% priebežného a 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
priebežné práce počas semestra zamerané na aktuálne otázky výchovy, vymedzenie výchovných cieľov, konkretizovanie výchovných princípov, identifikovanie výchovnej metódy apod. - 15 bodov,
semestrálna práca zameraná na vybranú oblasť výchovy - 35 bodov.
Záverečné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
záverečná skúška písomnou formou - 50 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Stručná osnova predmetu:
Úvod do disciplíny teórie výchovy. Teoretické východiská a determinanty výchovy. Tvorivo-humanistická výchova.
Názory na výchovu. Výchova v jednotlivých historických obdobiach.
Školské dokumenty a legislatíva so zameraním na výchovu. Výchovný program.
Ciele výchovy a ich determinácia.
Pojem výchova a sebavýchova, funkcie, podmienky a faktory výchovy. Proces výchovy/sebavýchovy a jeho fázy.
Metódy výchovného pôsobenia a nové trendy.
Charakteristika a klasifikácia výchovných zásad.
Konkretizácia obsahu výchovného pôsobenia: mravná výchova, prosociálna výchova, rozumová výchova, estetická výchova, pracovná výchova, telesná výchova, ekologická a environmentálna výchova, multikultúrna výchova a i.
Organizačné formy a prostriedky výchovy.
Osobnosť učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta vo výchovnom procese. Výchovné štýly a požiadavky na osobnosť učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta. Etický kódex profesie učiteľa.
Osobnosť dieťaťa vo výchovnom procese. Kategorizácia činiteľov formovania osobnosti, bio-psycho-sociálna determinácia vývinu osobnosti a výchovy.
Výchovné prostredie a jeho význam pre človeka.
Rodina a rodinná výchova. Výchovné štýly v rodine. Negatívne tendencie v rodinnej výchove.
Výchovné podmienky školského prostredia. Negatívne javy v školskom prostredí a ich prevencia.
Výchova mimo vyučovania a jej špecifiká.
50/50
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti nadobudnú poznanie a pochopia výchovný a sebavýchovný proces v spoločenskom kontexte s dôrazom na uplatňovanie zásad tvorivo-humanistickej výchovy a prezentovanie nových prístupov a perspektív v rozvoji modernej teórie výchovy. V teoreticko-empirickej rovine sú študenti schopní realizovať rôznorodé výchovné činnosti a aktivity, ktoré môžu uplatniť v rámci profesie učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta a majú spôsobilosti riešiť základné problémové situácie vo výchovnej praxi v spolupráci s inými odborníkmi.
Prenositeľné kompetencie: Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace a kreatívne myslenie, uvažovanie v súvislostiach a podporuje rozvoj ich interpersonálnych schopností, sebarozvoj a osobnostný i profesionálny rast.
2 hodiny prednáška + seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 20 hodín príprava na priebežné práce, 33 hodín príprava semestrálnej práce, 45 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: výklad spojený s diskusiou, situačné metódy, aktivizujúce metódy, problémové metódy, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch a úlohách, riadené samoštúdium – riešenie úloh a zadaní
Povinná literatúra:
POTOČÁROVÁ, M., DERKOVÁ, J., FERKOVÁ, Š., KOLDEOVÁ, L. (2021). Teória výchovy 1. Bratislava: UK. ISBN 978-80-223-5327-4
GOGOVÁ, A., KROČKOVÁ, Š., PINTES, G. (2004). Žiak - sloboda - výchova. Prešov: Vydavateľstvo M. Vaška. 312 s. ISBN 80-8050-675-2
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Odporúčaná literatúra:
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: Iris, 2018. 144s. ISBN 978-80-8200 034-7
FERKOVÁ, Š., PREVENDÁROVÁ, J., KOLDEOVÁ, L. et al. (2017). Morálne kompetencie žiakov. Metodická príručka pre učiteľov na nižšom sekundárnom stupni vzdelávania. Bratislava: UK. 212 s. ISBN 978-80-223-4432-6
HLÁSNA, S., HORVÁTHOVÁ, K., MUCHA, M., TÓTHOVÁ, R. (2006). Úvod do pedagogiky. Nitra: Enigma, 2006. 356 s. ISBN 80-89132-29-4
KOLDEOVÁ, L. (2018). Odmeny a tresty v rodinnej výchove. Bratislava: UK. 161 s. ISBN 978-80-223-4649-8
KOSOVÁ, B. (2015). Filozofické a globálne súvislosti edukácie. Banská Bystrica: Belianum. 174 s. ISBN 978-80-557-1021-1
KRATOCHVÍLOVÁ, E. et a. (2007). Úvod do pedagogiky. Trnava: PF TU. 168 s. ISBN 978-80-8082-145-6 PELIKÁN, J. (1995). Výchova jako teoretický problém. Ostrava: Amosium Servis. 234 s. ISBN 80-85498-27-8
SKARUPSKÁ, H. 2016. Filozofie a Teorie výchovy. Studijní opora. Praha: Hnutí R. 51 s. ISBN 978-80-86798-70-7
POTOČÁROVÁ, M. (2008). Pedagogika rodiny. Teoretické východiská rodinnej výchovy. Bratislava: Univerzita Komenského. 216 s. ISBN: 978-80-223-2458-8
STROUHAL, M. (2013). Teorie výchovy. Praha: Grada. 192 s. ISBN 978-80-2474-212-0 TRABALÍKOVÁ, J., MACHÁČEK, D., ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Výchova v utváraní osobnosti. Žilina: Žilinská univerzita. 195 s. ISBN 978-80-554-0904-7
ZELINA, M. (2010). Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN. 232 s. ISBN 978-80-1001-884-0
Predmet je ukončený skúškou, 50% priebežného a 50% záverečného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
priebežné práce počas semestra zamerané na aktuálne otázky výchovy, vymedzenie výchovných cieľov, konkretizovanie výchovných princípov, identifikovanie výchovnej metódy apod. - 15 bodov,
semestrálna práca zameraná na vybranú oblasť výchovy - 35 bodov.
Záverečné hodnotenie zahŕňa nasledovné:
záverečná skúška písomnou formou - 50 bodov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Stručná osnova predmetu:
Úvod do disciplíny teórie výchovy. Teoretické východiská a determinanty výchovy. Tvorivo-humanistická výchova.
Názory na výchovu. Výchova v jednotlivých historických obdobiach.
Školské dokumenty a legislatíva so zameraním na výchovu. Výchovný program.
Ciele výchovy a ich determinácia.
Pojem výchova a sebavýchova, funkcie, podmienky a faktory výchovy. Proces výchovy/sebavýchovy a jeho fázy.
Metódy výchovného pôsobenia a nové trendy.
Charakteristika a klasifikácia výchovných zásad.
Konkretizácia obsahu výchovného pôsobenia: mravná výchova, prosociálna výchova, rozumová výchova, estetická výchova, pracovná výchova, telesná výchova, ekologická a environmentálna výchova, multikultúrna výchova a i.
Organizačné formy a prostriedky výchovy.
Osobnosť učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta vo výchovnom procese. Výchovné štýly a požiadavky na osobnosť učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta. Etický kódex profesie učiteľa.
Osobnosť dieťaťa vo výchovnom procese. Kategorizácia činiteľov formovania osobnosti, bio-psycho-sociálna determinácia vývinu osobnosti a výchovy.
Výchovné prostredie a jeho význam pre človeka.
Rodina a rodinná výchova. Výchovné štýly v rodine. Negatívne tendencie v rodinnej výchove.
Výchovné podmienky školského prostredia. Negatívne javy v školskom prostredí a ich prevencia.
Výchova mimo vyučovania a jej špecifiká.
50/50
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študenti nadobudnú poznanie a pochopia výchovný a sebavýchovný proces v spoločenskom kontexte s dôrazom na uplatňovanie zásad tvorivo-humanistickej výchovy a prezentovanie nových prístupov a perspektív v rozvoji modernej teórie výchovy. V teoreticko-empirickej rovine sú študenti schopní realizovať rôznorodé výchovné činnosti a aktivity, ktoré môžu uplatniť v rámci profesie učiteľa/vychovávateľa/pedagogického asistenta a majú spôsobilosti riešiť základné problémové situácie vo výchovnej praxi v spolupráci s inými odborníkmi.
Prenositeľné kompetencie: Predmet rozvíja u študentov analytické, kritické, hodnotiace a kreatívne myslenie, uvažovanie v súvislostiach a podporuje rozvoj ich interpersonálnych schopností, sebarozvoj a osobnostný i profesionálny rast.
2h seminár / týždenne, 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta (denná forma)
Priama výučba: 22 hodín (2 hod. týždenne)
Realizácia 1 čiastkovej (dištančnej) úlohy: 8 hodín x 6 (dištančných úloh) = 48 hodín
Príprava na priebežné hodnotenie (vypracovanie semestrálneho projektu)= 20 hodín
Celková pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity) = 90 hodín
Vyučovacie metódy
Monologické metódy – prednáška, výklad učiva,
Dialogické metódy – rozhovor, diskusia
Riadené samoštúdium – spracovanie čiastkových úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí
ZÁHOREC, J. (2021). Inovatívne digitálne riešenia v školskej edukácii žiakov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 141 strán, ISBN 978-80-223-5121-8. [Vyšlo ako elektronická publikácia]
ZÁHOREC, J., BREČKA, P. (2021). Uplatnenie platformy SMART Learning Suite v oblasti tvorby edukačných aktivít. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 129 strán, ISBN 978-80-223-5127-0 [Vyšlo ako elektronická publikácia]
Záhorec, J., HAŠKOVÁ, a., mUNK, m. (2020). Digitálna gramotnosť učiteľov v kontexte ich profesijnej prípravy. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 305 strán, ISBN 978-80-223-4882-9
BREČKA, P. (2014). Interaktívne tabule v technickom vzdelávaní. IRIS, 140 s., ISBN: 978-80-8153-024-1
ŠTRBO, M. (2018). Tvorba prezentácií. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 45 s., ISBN 978-80-568-0179-6
Základný študijný text k vzdelávaciemu obsahu disciplíny Digitálne technológie 1 bude študentom pravidelných časových intervaloch sprístupňovaný v elektronickej forme prostredníctvom univerzitného LMS Moodle.
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.
aktívna účasť na seminároch realizovaných prezenčnou aj dištančnou metódou výučby;
spracovanie čiastkových (dištančných) výstupov/úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra z vybraných tematických okruhov a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 80 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov; Odovzdanie čiastkových úloh je podmienkou udelenia kreditov;
vypracovanie semestrálneho projektu – študent na konci semestra vypracuje prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Present originálnu a vizuálne pôsobivú prezentáciu vzdelávacieho obsahu vybraného vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; Štruktúru prezentácie je potrebné koncipovať na základe niektorej zo šablón z knižnice prispôsobiteľných šablón podporovaných aplikáciou Prezi Present; Osobná prezentácia vytvoreného projektu v Prezi pred celou študijnou skupinou; Úspešné realizácia a obhájenie projektu tvorí 20 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov a je podmienkou udelenia kreditov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie vzdelávacieho predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Maximálny počet študentov jednej študijnej skupine v rámci dennej formy štúdia je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Obsah vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 je rozdelený do štyroch tematických okruhov a príslušných čiastkových tém tak, aby bolo zabezpečené dosiahnutie stanovených partikulárnych cieľov vzdelávania. Obsahová štruktúra vzdelávacej disciplíny je koncipovaná tak, aby študent kontinuálne rozvíjal svoje didakticko-technologické kompetencie v oblasti vybraných didaktických softvérových aplikácií absolvovaním vzdelávacích tém organizovaných prezenčnou a dištančnou formou a súčasne posilňoval svoju odbornú prípravu v predmetnej oblasti.
Z dôvodu rýchleho vývoja nového didaktického softvéru využiteľného v pedagogickom procese sa konkrétna obsahová štruktúra disciplíny môže prispôsobovať aktuálnym požiadavkám praxe i študentov.
Uplatnenie softvérovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio v edukačnom procese
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať nástroje desktopovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov (vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania;
Nadobúdame digitálne zručnosti v práci s nástrojom SMART response 2 podporovaného desktopovou aplikáciou SMART Notebook a cloudovým prostredím SMART Lumio v kontexte tvorby vedomostných otázok typu – výber jednej správnej odpovede z viacerých alternatív odpovedí, výber viacerých správnych odpovedí z viacerých alternatív odpovedí, výber odpovede typu Áno/Nie, otázky s voľnou formou odpovede – v rámci testových relácií určených na preverovanie vedomostí žiakov regionálneho školstva SR;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných testov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie SMART response 2 v rámci desktopovej aplikácie SMART Notebook a gamifikačných aktivít podporovaných cloudovým prostredím SMART Lumio do procesu školského vyučovania predmetov na nižšom/vyššom sekundárnom stupni vzdelávania;
Posilňujeme profesijné digitálne kompetencie v oblasti práce s komplexnými interaktívnymi riešeniami využiteľnými vo vzdelávacích situáciách s akcentom na interaktívnu tabuľu SMART Board.
Témy:
Základné funkcie a kalibrácia interaktívneho dotykového displeja/tabule SMART Board; Symptómy, príčiny a riešenia niektorých problémov vzniknutých pri používaní interaktívneho dotykového displeja/tabule SMART Board; Inštalácia a aktualizácia desktopovej aplikácie SMART Notebook; Vytvorenie virtuálnej triedy učiteľa v platforme SMART;
Vytváranie a editácia objektov v prostredí aplikácie SMART Notebook; Využitie základných nástrojov pre podporu prezentácie spracovávaného obsahu; Práca s multimediálnym obsahom zo SMART Galérie; Zdieľanie vlastného obsahu na webových stránkach SMART Exchange; Pridávanie odkazov k externým edukačným zdrojom; Pridávanie zvuku do objektov, Animácia objektov; Používanie a zdieľanie vlastného obsahu; Uplatňovanie grafického obsahu z iných softvérových aplikácií – import a úprava objektov; Uplatňovanie objektov z Lesson Activity Toolkit 2.0; Vytváranie gamifikačných aktivít v SMART Lab; SMART Response 2 – tvorba a administrácia vedomostných testov/kvízov;
Princípy gamifikácie; Gamifikačné prvky vo vzdelávacom obsahu; Niektoré výsledky exaktných štúdií aplikovania gamifikácie vo vzdelávaní; Uplatnenie gamifikácie vo vzdelávaní na základnej a strednej škole; Ukážky gamifikačných aktivít používaných pri výučbe prírodovedných, spoločenskovedných, umelecko-výchovných a odborných vzdelávacích disciplín.
Prihlásenie sa učiteľa/žiaka do účtu cloudovej platformy SMART Lumio; Správa knižnice edukačných aktivít; Vytváranie gamifikačných aktivít v SMART Lumio – SMART Lesson Activity Builder (Lab); Editácia aktivít v režime úprav; Sprístupnenie aktivít žiakom – režim doručenia; Možnosti zdieľania gamifikačných aktivít;
Nastavenie a prevod stránky lekcie na aktivitu formátu Podklady (Handout) alebo Spoločný pracovný priestor (Workspace); Pracujeme s preddefinovanými grafickými šablónami aktivít využiteľnými pri aktivizácii nadobudnutých vedomostí žiakov, pri dopytovaní na vedomosti žiakov alebo pri uvažovaní; Zdieľanie lekcií s vytvorenými edukačnými podkladmi so študentmi v SMART Lumio.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor interaktívnych vzdelávacích/kvízových aktivít a digitálneho prezentačného materiálu pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím, pokiaľ možno najširšieho diapazónu preberaných nástrojov, objektov, predpripravených šablón, pokročilých funkcií, nastavení a vlastností podporovaných autorským prostredím SMART Notebook v rozsahu najmenej 10 prezentačných stránok/aktivít. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným prezentačným materiálom a edukačným aktivitám uložených vo formáte *.notebook študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 10 gamifikačných edukačných/kvízových aktivít pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím predpripravených šablón a nástrojov cloudového prostredia SMART Lumio. Podmienkou je, aby každý typ gamifikačnej aktivity sa vo vytvorenom súbore aktivít vyskytoval iba jedenkrát. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným gamifikačným edukačným/kvízovým aktivitám uložených študent uvedie metodiku ich aplikovania do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 3 strán s predpripraveným obsahom konvertovateľným do aktivít formátu Podklady (Handout) a súbor 3 strán s predpripraveným obsahom konvertovateľným do aktivít formátu Spoločný pracovný priestor (Workspace). Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným aktivitám formátu Podklady (Handout) a Spoločný pracovný priestor (Workspace) uložených v cloude SMART Lumio študent uvedie metodiku ich aplikovania do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
Tvorba a využívanie myšlienkových máp v edukačnom procese s podporou digitálnych riešení
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť v oblasti návrhu a tvorby myšlienkových máp prostredníctvom nástrojov softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind), využiteľných vo vlastných výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s cieľom zlepšenia komunikačných zručností a kritického myslenia;
Osvojujeme si metodiku aplikovania myšlienkových máp sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind) do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Témy:
Vysvetlenie terminológie z oblasti myšlienkového/pojmového mapovania; Desktopové/cloudové softvérové aplikácie určené na tvorbu myšlienkových máp v edukačnom procese na ZŠ/SŠ; Funkcie a typy myšlienkových máp; Princípy a zásady tvorby myšlienkových máp; Možnosti využitia myšlienkových máp v procese prípravy na vyučovanie i priamo na vyučovaní; Oboznámenie sa s užívateľským prostredím softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind);
Štruktúrovanie myšlienkovej mapy; Vkladanie, editácia a formátovanie uzlov; Vytváranie a formátovanie vetiev; Zašifrovaný uzol; Editovanie viacriadkových uzlov; Tvorba obrázkových uzlov; Presúvanie/kopírovanie uzlov a ich skupín v mape; Vkladanie poznámok k uzlom; Spájanie uzlov lokálnymi linkami – nezávislé prepájanie myšlienok; Hypertextové prepojenia uzlov na externé informačné zdroje – odkazy v uzloch vedúce k externým zdrojom (web) alebo k miestnym súborom na lokálnom disku počítača; Import obsahu do myšlienkovej mapy; Export mapy do výstupu rôznych formátov; Textové vyhľadávanie v podsieti aktuálneho uzla; Myšlienkové mapy a ich využitie pri práci so žiakmi so ŠVVP.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a vytvorí jednu myšlienkovú mapu z ľubovoľnej tematickej oblasti školského vyučovania predmetov na ZŠ/SŠ. Zameranie myšlienkovej mapy by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. V myšlienkovej mape budú aplikované nástroje a funkcie prostredia aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind) v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky. Študent v stručnej písomnej podobe zdôvodní výber spracovaného obsahu/témy do formy myšlienkovej mapy, ich funkčnosť a využitie vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti.
Vytváranie nelineárnych prezentácií vzdelávacieho obsahu prostredníctvom prezentačnej platformy Prezi podporujúcich výklad učiteľa a systematizáciu poznatkov žiakov
Nadobúdame profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych prezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present cloudovej platformy Prezi uplatniteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania prezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Prezi Present do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Témy:
Predstavenie softvérového nástroja Prezi Present ako prezentačnej platformy – tvorba trendových, efektívnych prezentácií; Vysvetlenie a spresnenie používaných pojmov z oblasti tvorby didaktických prezentácií v prostredí Prezi Present; Možnosti využitia prezentačnej aplikácie Prezi Present pri príprave a tvorbe podporných edukačných materiálov efektívne využiteľných pri vedení výučby vlastného predmetu; Uvedenie ukážok prezentácií používaných pri výučbe prírodovedných, spoločenskovedných, umelecko-výchovných a odborných vzdelávacích disciplín; Názorné porovnanie rozdielností medzi prezentáciami klasickými (Microsoft PowerPoint) a dynamickými (Prezi Present);
Teoretické východiská prípravy prezentácie a systému výberu prezentovaných informácií; Základné kroky postupu pri tvorbe didaktických prezentácií v Prezi Present; Funkcionalita online prezentačného nástroja Prezi Present; Tvorba dynamickej prezentácie v Prezi Present – práca s textovými a grafickými objektmi; Vytváranie štruktúr tém/podtém, zmena poradia tém/podtém, Vytvorenie efektu hĺbky a rotácie; Vkladanie ďalšieho grafického vizuálu do prezentácie v Prezi Present; Práca v režime úprav hlavných tém, podtém a ďalšieho prezentačného obsahu; Vytváranie vizuálnych efektov a animácií objektov prezentácie;
Využitie šablón – zmena dizajnu – farby, pozadie, fonty; Vkladanie zvukovej stopy na pozadie jednotlivých tém/podtém, celej prezentácie; 3D prezentácie; Importovanie a úprava PowerPoint prezentácií v Prezi Present; Zdieľanie prezentácie s inými užívateľmi, zdieľanie na sociálnych sieťach, na webových portáloch; Export prezentácie do formátu *.pdf a Portable Prezi (na prezentovanie off-line); Možnosti exportu a veľkosť prezentácie; Práca s aplikáciou Prezi Present v režime off-line.
V rámci dištančnej úlohy študent prostredníctvom prezentačného nástroja Prezi Present vytvorí originálnu didaktickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pútavú prezentáciu vzdelávacieho obsahu. Zameranie prezentácie by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Prezentácia bude v rozsahu najmenej 30 prezentačných pohľadov (= tém na najvyššej hierarchickej úrovni, podtém na nižších hierarchických úrovniach a stránok štruktúry zásobník) do minimálnej hierarchickej hĺbky vnorenia tri.
Využitie platformy Microsoft 365 v pedagogickej činnosti učiteľa
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby responzívnych prezentácií s edukačným obsahom a akcentom na cloudové riešenie Microsoft Sway využiteľné vo výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách alebo školských zariadeniach;
Osvojujeme si metodiku aplikovania prezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Microsoft Sway do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Zdokonaľujeme profesijné digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať diapazón formulárových ovládacích prvkov obsahu a prvkov ActiveX aplikácie Microsoft Word pri tvorbe interaktívnych pracovných listov, testov a doplnkových učebných materiálov pre žiakov alebo ďalších dokumentov triednej agendy využiteľných v intenciách pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania interaktívnych pracovných listov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Microsoft Word do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti vo vytváraní rozsiahlych dokumentov (ako napr. listov, pozvánok, štítkov) prostredníctvom nástroja hromadná korešpondencia využiteľných v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti v tvorbe štatistických výpočtov, zložených výrazov s použitím funkcií na zisťovanie podmienenej početnosti, súčtu, alebo aritmetického priemeru a techník adresovania súvislých a nesúvislých oblastí vo výrazoch/funkciách využiteľných v rámci tabelovaného spracovania údajov triednej agendy (hodnotenia žiakov v rámci vedomostných, respektíve športových aktivít) podporovaných aplikáciou Microsoft Excel;
Zdokonaľujeme profesijné kompetencie o spôsobilosť efektívneho aplikovania pokročilých podmienok a techník podmieneného formátovania záznamov tabuľky pomocou funkcií;
Rozširujeme digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne aplikovať nástroj rozšíreného filtrovania rozsiahlych tabelovaných údajov pomocou definovania zložených logických podmienok (AND/OR), zástupných symbolov (*, ?) a funkcie Subtotal využiteľnej v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti vo vytváraní kumulatívnych grafických vizualizácií tabelovaných údajov v kontexte zmeny atribútov jednotlivých prvkov grafu;
Aplikujeme ďalšie vybrané nástroje cloudovej platformy Microsoft 365 s akcentom na softvérovú aplikáciu Microsoft Teams využiteľnú učiteľom v rámci vedenia online vzdelávacej činnosti.
Témy:
Základný teoretický úvod do cloudových riešení Microsoft;
Prezentačná platforma Sway – tvorba interaktívnych školských materiálov (portfólií), pôsobivých prezentácií vzdelávacieho obsahu; Ďalšie možnosti praktického využitia Microsoft Sway vo výchovno-vzdelávacích aktivitách; Koncepcia tvorby multimediálnych responzívnych prezentácií; Tvorba nového Sway, tvorba Sway importovaním existujúceho súboru/prezentácie, tvorba Sway na základe šablóny; Členíme obsah prezentácie; Možnosti vkladania a formátovania podporovaného vizuálu prostredníctvom kariet; Zoskupujeme multimediálny obsah; Ovplyvňujeme vzhľad prezentácie; Zmena rozloženia obsahu; Prispôsobenie konkrétnych elementov štýlu prezentácie; Export prezentácie vo formáte *.pdf/*.docx; Ďalšie možnosti nastavenia prezentácie vo Sway; Zdieľame výstup Sway z osobného konta Microsoft; Zdieľame výstup Sway z konta prideleného vzdelávacou organizáciou;
Úprava rozsiahlych textových dokumentov v prostredí aplikácie Microsoft Word – štandardné nastavenia; Používanie tabulátorov; Textové bloky; Stĺpce; Objekty v texte – editor rovníc; Tabuľky v texte; Úprava dokumentu pomocou štýlu; Vytvorenie vlastného a úprava existujúceho štýlu. Revízia dokumentu. Definícia pojmov sekcia a referencia a možnosti ich používania; Revízia dokumentu a jej využitie pri písaní semestrálnych a kvalifikačných prác; Štruktúrovanie dokumentu – delenie dokumentu na sekcie, typy zlomov sekcií, nastavenia strany v sekciách, tvorenie hlavičky a päty v dokumente rozdelenom na sekcie; Možnosti využitia štruktúrovaného dokumentu v rámci agendy pedagogického zamestnanca; Tvorba referencií – automatická tvorba obsahu, nastavenie obsahu, formátovanie obsahu, číslovanie obrázkov a tabuliek, tvorba zoznamu tabuliek a obrázkov, poznámky pod čiarou a koncové poznámky, krížové odkazy, citácie a zoznam použitej literatúry, tvorenie registra dokumentu; Tvorenie šablón – význam dokumentu typu šablóna. Elektronické formuláre – čo sú to formulárové prvky a aký je ich rozdiel oproti ActiveX prvkom, nastavenia formulárových prvkov, ActiveX prvok a jeho nastavenie, Zabezpečenie formulára; Aplikácia získaných skúseností a zručností práce s textovým editorom Microsoft Word pri vytváraní dokumentov využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti; Vytváranie rozsiahlych dokumentov – listov, pozvánok, štítkov – prostredníctvom nástroja hromadná korešpondencia využiteľných v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie.
Práca s tabelovanou podobou dát v prostredí aplikácie Microsoft Excel; Vkladanie údajov do buniek; Preddefinovaný a vlastný formát údajov; Práca s bunkami – presun, vystrihovanie, kopírovanie; Hromadné napĺňanie údajov a tvorba výrazov/vzorcov; Aplikovanie elementárnych funkcií; Úprava parametrov funkcií; Úprava vzhľadu tabuľky; Triedenie tabelovaných údajov; Zoznamy dát – tvorba vlastných zoznamov; Navýšenie hodnoty. Zaokrúhlenie (Round); Absolútne a relatívne adresovanie buniek; Skrývanie hodnôt tabuľke; Poznámky v bunkách; Práca s rozsiahlymi údajmi – automatický a rozšírený filter údajov, funkcia Subtotal; Operácie medzi hárkami; Podmienené formátovanie údajov tabuľky; Pokročilejšie funkcie – If, Count, CountIf, SumIf, SumIfS, AverageIfS; Kontingenčná tabuľa; Vyhľadávacie funkcie; Tvorba formulárov.
Zoznamujeme sa s prostredím online komunikačnej platformy Microsoft Teams; Vytváranie tímov; Tvorba čistého tímu v MS Teams; Tvorba tímov z existujúceho tímu a základná úprava tímu; Vytvorenie tímu zo Skupiny Office 365; Nastavenie a správa tímov; Správa členov tímu; Hromadná správa tímov; Hosť v tíme Trieda; Pozvánka od MS Teams; Kanály; Karty; Vytvárame svoju prvú online vyučovaciu hodinu; Vytvorenie odkazu na vyučovaciu hodinu; Pripojenie žiakov na online hodinu; Priebeh hodiny s MS Teams; Príprava osnovy hodiny; Prezentovanie v MS Teams; Nástroje dostupné v priebehu realizácie online výučby na strane žiaka/učiteľa (napr. panel konverzácia; hlásenie sa o slovo; stiahnutie zoznamu účastníkov, atď.); Poznámky z predmetu – poznámkový blok; Nahrávanie súborov s edukačným obsahom; Vytvorenie zdieľaného súboru pre žiakov/študentov vo virtuálnej triede; Vytvorenie kvízu; Hodnotenie kvízu, Nastavenie kvízu.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v aplikácii Microsoft Word vytvorí dokument vo forme elektronického pracovného zošita použitím šablóny a aplikovaním obsahových ovládacích prvkov a prvkov ActiveX – textové pole, rozbaľovacie pole, rozbaľovací zoznam, začiarkovacie pole, tlačidlo voľby možností, príkazové tlačidlo – využiteľného v intenciách vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí tabuľku fiktívneho hodnotenia žiakov v rámci vedomostných, respektíve športových aktivít realizovaných v školách alebo v školských zariadeniach v rozsahu najmenej 20 riadkov a 10 stĺpcov, kde budú využité funkcie tabuľkovej aplikácie Microsoft Excel v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky.
V rámci dištančnej úlohy študent formátuje tabuľku fiktívneho hodnotenia žiakov v rámci vedomostných/športových aktivít, pričom aplikuje rôzne podmienky a techniky podmieneného formátovania záznamov tabuľky v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí tri rôzne grafické vizualizácie dát z tabuľky predchádzajúcej dištančnej úlohy, v ktorej spracoval dosiahnuté hodnotenia v rámci vedomostných/športových aktivít realizovaných v školách alebo v školských zariadeniach. Grafickú vizualizáciu doplnia o názov grafu, názvy osí, ako aj o ďalšie parametre grafu podľa vlastného uváženia v kontexte čitateľnosti grafu.
V rámci dištančnej úlohy študent aplikuje rozšírený filter na tabuľku z predchádzajúcej dištančnej úlohy pre zobrazenie mena žiaka a dosiahnutého hodnotenia v rámci realizovaných vedomostných/športových aktivít v školách alebo školských zariadeniach a vyfiltruje na iné miesto v rámci toho istého hárku/zošita pri definovaní konkrétnych filtračných podmienok (napríklad dosiahnutého hodnotenia pod/nad stanovenú hodnotu, atď.).
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom aplikácie Microsoft Sway obsahovo originálnu, dynamickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pôsobivú prezentáciu učebnej problematiky podľa vlastného uváženia v intenciách školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ. Cieľom prezentácie, ktorú bude študent realizovať je poňať ju celú multimediálne a súčasne pre cieľovú skupinu žiakov po obsahovej stránke atraktívne. Rozsah prezentácie v Microsoft Sway musí pozostávať z najmenej 25 prezentačných pohľadov – kariet s predmetným obsahom. Pre organizáciu prezentácie študent využite jej rozloženie do sekcií, podsekcií a vrstiev s cieľom zvýšenia prehľadnosti prezentovanej problematiky pre žiaka.
100/0
Cieľom vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 je rozvíjať u študentov študijných programov učiteľského zamerania na Pedagogickej fakulte UK (ďalej len PdF UK) digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať patričný diapazón didaktických softvérových aplikácií v kontexte koncepcie návrhu a tvorby interaktívnych edukačných aktivít, vedomostných kvízov a úloh, elektronických portfólií, pôsobivých didaktických prezentácií, nových interaktívnych foriem učebného materiálu a ďalšej pedagogickej/školskej dokumentácie využiteľných v intenciách ich budúcej pedagogickej profesie na jednotlivých stupňoch regionálneho školstva SR.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 má spôsobilosti a digitálne zručnosti efektívne využívať nástroje softvérovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny má taktiež spôsobilosti a digitálne zručnosti v oblasti návrhu a tvorby myšlienkových máp prostredníctvom nástrojov softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind, XMind) uplatniteľných vo výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s cieľom zlepšenia ich komunikačných zručností a kritického myslenia.
Absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 študent nadobúda profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych prezentácií a interaktívnych prezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti v školách alebo školských zariadeniach.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 má v neposlednom rade spôsobilosti a digitálne zručnosti efektívne využívať cloudovú platformu Microsoft 365 s akcentom na softvérové aplikácie Sway, Word a Excel cestou tvorby doplnkových učebných materiálov pre potreby školského vyučovania a vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie. Študent zvláda základné možnosti využitia online komunikačnej platformy Microsoft Teams uplatniteľnej v rámci realizácie dištančnej formy vzdelávania na úrovni regionálneho školstva.
2h seminár / týždenne, 22 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta (denná forma)
Priama výučba: 22 hodín (2 hod. týždenne)
Realizácia 1 čiastkovej (dištančnej) úlohy: 8 hodín x 6 (dištančných úloh) = 48 hodín
Príprava na priebežné hodnotenie (vypracovanie semestrálneho projektu)= 20 hodín
Celková pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity) = 90 hodín
Vyučovacie metódy
Monologické metódy – prednáška, výklad učiva,
Dialogické metódy – rozhovor, diskusia
Riadené samoštúdium – spracovanie čiastkových úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí
ZÁHOREC, J. (2021). Inovatívne digitálne riešenia v školskej edukácii žiakov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 141 strán, ISBN 978-80-223-5121-8. [Vyšlo ako elektronická publikácia]
ZÁHOREC, J., BREČKA, P. (2021). Uplatnenie platformy SMART Learning Suite v oblasti tvorby edukačných aktivít. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 129 strán, ISBN 978-80-223-5127-0 [Vyšlo ako elektronická publikácia]
Záhorec, J., HAŠKOVÁ, a., mUNK, m. (2020). Digitálna gramotnosť učiteľov v kontexte ich profesijnej prípravy. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 305 strán, ISBN 978-80-223-4882-9
BREČKA, P. (2014). Interaktívne tabule v technickom vzdelávaní. IRIS, 140 s., ISBN: 978-80-8153-024-1
ŠTRBO, M. (2018). Tvorba prezentácií. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 45 s., ISBN 978-80-568-0179-6
Základný študijný text k vzdelávaciemu obsahu disciplíny Digitálne technológie 1 bude študentom pravidelných časových intervaloch sprístupňovaný v elektronickej forme prostredníctvom univerzitného LMS Moodle.
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0.
aktívna účasť na seminároch realizovaných prezenčnou aj dištančnou metódou výučby;
spracovanie čiastkových (dištančných) výstupov/úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra z vybraných tematických okruhov a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 80 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov; Odovzdanie čiastkových úloh je podmienkou udelenia kreditov;
vypracovanie semestrálneho projektu – študent na konci semestra vypracuje prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Present originálnu a vizuálne pôsobivú prezentáciu vzdelávacieho obsahu vybraného vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; Štruktúru prezentácie je potrebné koncipovať na základe niektorej zo šablón z knižnice prispôsobiteľných šablón podporovaných aplikáciou Prezi Present; Osobná prezentácia vytvoreného projektu v Prezi pred celou študijnou skupinou; Úspešné realizácia a obhájenie projektu tvorí 20 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov a je podmienkou udelenia kreditov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie vzdelávacieho predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Maximálny počet študentov jednej študijnej skupine v rámci dennej formy štúdia je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Obsah vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 je rozdelený do štyroch tematických okruhov a príslušných čiastkových tém tak, aby bolo zabezpečené dosiahnutie stanovených partikulárnych cieľov vzdelávania. Obsahová štruktúra vzdelávacej disciplíny je koncipovaná tak, aby študent kontinuálne rozvíjal svoje didakticko-technologické kompetencie v oblasti vybraných didaktických softvérových aplikácií absolvovaním vzdelávacích tém organizovaných prezenčnou a dištančnou formou a súčasne posilňoval svoju odbornú prípravu v predmetnej oblasti.
Z dôvodu rýchleho vývoja nového didaktického softvéru využiteľného v pedagogickom procese sa konkrétna obsahová štruktúra disciplíny môže prispôsobovať aktuálnym požiadavkám praxe i študentov.
Uplatnenie softvérovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio v edukačnom procese
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať nástroje desktopovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov (vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania;
Nadobúdame digitálne zručnosti v práci s nástrojom SMART response 2 podporovaného desktopovou aplikáciou SMART Notebook a cloudovým prostredím SMART Lumio v kontexte tvorby vedomostných otázok typu – výber jednej správnej odpovede z viacerých alternatív odpovedí, výber viacerých správnych odpovedí z viacerých alternatív odpovedí, výber odpovede typu Áno/Nie, otázky s voľnou formou odpovede – v rámci testových relácií určených na preverovanie vedomostí žiakov regionálneho školstva SR;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných testov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie SMART response 2 v rámci desktopovej aplikácie SMART Notebook a gamifikačných aktivít podporovaných cloudovým prostredím SMART Lumio do procesu školského vyučovania predmetov na nižšom/vyššom sekundárnom stupni vzdelávania;
Posilňujeme profesijné digitálne kompetencie v oblasti práce s komplexnými interaktívnymi riešeniami využiteľnými vo vzdelávacích situáciách s akcentom na interaktívnu tabuľu SMART Board.
Témy:
Základné funkcie a kalibrácia interaktívneho dotykového displeja/tabule SMART Board; Symptómy, príčiny a riešenia niektorých problémov vzniknutých pri používaní interaktívneho dotykového displeja/tabule SMART Board; Inštalácia a aktualizácia desktopovej aplikácie SMART Notebook; Vytvorenie virtuálnej triedy učiteľa v platforme SMART;
Vytváranie a editácia objektov v prostredí aplikácie SMART Notebook; Využitie základných nástrojov pre podporu prezentácie spracovávaného obsahu; Práca s multimediálnym obsahom zo SMART Galérie; Zdieľanie vlastného obsahu na webových stránkach SMART Exchange; Pridávanie odkazov k externým edukačným zdrojom; Pridávanie zvuku do objektov, Animácia objektov; Používanie a zdieľanie vlastného obsahu; Uplatňovanie grafického obsahu z iných softvérových aplikácií – import a úprava objektov; Uplatňovanie objektov z Lesson Activity Toolkit 2.0; Vytváranie gamifikačných aktivít v SMART Lab; SMART Response 2 – tvorba a administrácia vedomostných testov/kvízov;
Princípy gamifikácie; Gamifikačné prvky vo vzdelávacom obsahu; Niektoré výsledky exaktných štúdií aplikovania gamifikácie vo vzdelávaní; Uplatnenie gamifikácie vo vzdelávaní na základnej a strednej škole; Ukážky gamifikačných aktivít používaných pri výučbe prírodovedných, spoločenskovedných, umelecko-výchovných a odborných vzdelávacích disciplín.
Prihlásenie sa učiteľa/žiaka do účtu cloudovej platformy SMART Lumio; Správa knižnice edukačných aktivít; Vytváranie gamifikačných aktivít v SMART Lumio – SMART Lesson Activity Builder (Lab); Editácia aktivít v režime úprav; Sprístupnenie aktivít žiakom – režim doručenia; Možnosti zdieľania gamifikačných aktivít;
Nastavenie a prevod stránky lekcie na aktivitu formátu Podklady (Handout) alebo Spoločný pracovný priestor (Workspace); Pracujeme s preddefinovanými grafickými šablónami aktivít využiteľnými pri aktivizácii nadobudnutých vedomostí žiakov, pri dopytovaní na vedomosti žiakov alebo pri uvažovaní; Zdieľanie lekcií s vytvorenými edukačnými podkladmi so študentmi v SMART Lumio.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor interaktívnych vzdelávacích/kvízových aktivít a digitálneho prezentačného materiálu pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím, pokiaľ možno najširšieho diapazónu preberaných nástrojov, objektov, predpripravených šablón, pokročilých funkcií, nastavení a vlastností podporovaných autorským prostredím SMART Notebook v rozsahu najmenej 10 prezentačných stránok/aktivít. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným prezentačným materiálom a edukačným aktivitám uložených vo formáte *.notebook študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 10 gamifikačných edukačných/kvízových aktivít pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím predpripravených šablón a nástrojov cloudového prostredia SMART Lumio. Podmienkou je, aby každý typ gamifikačnej aktivity sa vo vytvorenom súbore aktivít vyskytoval iba jedenkrát. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným gamifikačným edukačným/kvízovým aktivitám uložených študent uvedie metodiku ich aplikovania do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 3 strán s predpripraveným obsahom konvertovateľným do aktivít formátu Podklady (Handout) a súbor 3 strán s predpripraveným obsahom konvertovateľným do aktivít formátu Spoločný pracovný priestor (Workspace). Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným aktivitám formátu Podklady (Handout) a Spoločný pracovný priestor (Workspace) uložených v cloude SMART Lumio študent uvedie metodiku ich aplikovania do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
Tvorba a využívanie myšlienkových máp v edukačnom procese s podporou digitálnych riešení
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť v oblasti návrhu a tvorby myšlienkových máp prostredníctvom nástrojov softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind), využiteľných vo vlastných výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s cieľom zlepšenia komunikačných zručností a kritického myslenia;
Osvojujeme si metodiku aplikovania myšlienkových máp sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind) do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Témy:
Vysvetlenie terminológie z oblasti myšlienkového/pojmového mapovania; Desktopové/cloudové softvérové aplikácie určené na tvorbu myšlienkových máp v edukačnom procese na ZŠ/SŠ; Funkcie a typy myšlienkových máp; Princípy a zásady tvorby myšlienkových máp; Možnosti využitia myšlienkových máp v procese prípravy na vyučovanie i priamo na vyučovaní; Oboznámenie sa s užívateľským prostredím softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind);
Štruktúrovanie myšlienkovej mapy; Vkladanie, editácia a formátovanie uzlov; Vytváranie a formátovanie vetiev; Zašifrovaný uzol; Editovanie viacriadkových uzlov; Tvorba obrázkových uzlov; Presúvanie/kopírovanie uzlov a ich skupín v mape; Vkladanie poznámok k uzlom; Spájanie uzlov lokálnymi linkami – nezávislé prepájanie myšlienok; Hypertextové prepojenia uzlov na externé informačné zdroje – odkazy v uzloch vedúce k externým zdrojom (web) alebo k miestnym súborom na lokálnom disku počítača; Import obsahu do myšlienkovej mapy; Export mapy do výstupu rôznych formátov; Textové vyhľadávanie v podsieti aktuálneho uzla; Myšlienkové mapy a ich využitie pri práci so žiakmi so ŠVVP.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a vytvorí jednu myšlienkovú mapu z ľubovoľnej tematickej oblasti školského vyučovania predmetov na ZŠ/SŠ. Zameranie myšlienkovej mapy by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. V myšlienkovej mape budú aplikované nástroje a funkcie prostredia aplikácie Mindomo (resp. FreeMind/XMind) v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky. Študent v stručnej písomnej podobe zdôvodní výber spracovaného obsahu/témy do formy myšlienkovej mapy, ich funkčnosť a využitie vo svojej výchovno-vzdelávacej činnosti.
Vytváranie nelineárnych prezentácií vzdelávacieho obsahu prostredníctvom prezentačnej platformy Prezi podporujúcich výklad učiteľa a systematizáciu poznatkov žiakov
Nadobúdame profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych prezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present cloudovej platformy Prezi uplatniteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania prezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Prezi Present do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Témy:
Predstavenie softvérového nástroja Prezi Present ako prezentačnej platformy – tvorba trendových, efektívnych prezentácií; Vysvetlenie a spresnenie používaných pojmov z oblasti tvorby didaktických prezentácií v prostredí Prezi Present; Možnosti využitia prezentačnej aplikácie Prezi Present pri príprave a tvorbe podporných edukačných materiálov efektívne využiteľných pri vedení výučby vlastného predmetu; Uvedenie ukážok prezentácií používaných pri výučbe prírodovedných, spoločenskovedných, umelecko-výchovných a odborných vzdelávacích disciplín; Názorné porovnanie rozdielností medzi prezentáciami klasickými (Microsoft PowerPoint) a dynamickými (Prezi Present);
Teoretické východiská prípravy prezentácie a systému výberu prezentovaných informácií; Základné kroky postupu pri tvorbe didaktických prezentácií v Prezi Present; Funkcionalita online prezentačného nástroja Prezi Present; Tvorba dynamickej prezentácie v Prezi Present – práca s textovými a grafickými objektmi; Vytváranie štruktúr tém/podtém, zmena poradia tém/podtém, Vytvorenie efektu hĺbky a rotácie; Vkladanie ďalšieho grafického vizuálu do prezentácie v Prezi Present; Práca v režime úprav hlavných tém, podtém a ďalšieho prezentačného obsahu; Vytváranie vizuálnych efektov a animácií objektov prezentácie;
Využitie šablón – zmena dizajnu – farby, pozadie, fonty; Vkladanie zvukovej stopy na pozadie jednotlivých tém/podtém, celej prezentácie; 3D prezentácie; Importovanie a úprava PowerPoint prezentácií v Prezi Present; Zdieľanie prezentácie s inými užívateľmi, zdieľanie na sociálnych sieťach, na webových portáloch; Export prezentácie do formátu *.pdf a Portable Prezi (na prezentovanie off-line); Možnosti exportu a veľkosť prezentácie; Práca s aplikáciou Prezi Present v režime off-line.
V rámci dištančnej úlohy študent prostredníctvom prezentačného nástroja Prezi Present vytvorí originálnu didaktickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pútavú prezentáciu vzdelávacieho obsahu. Zameranie prezentácie by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Prezentácia bude v rozsahu najmenej 30 prezentačných pohľadov (= tém na najvyššej hierarchickej úrovni, podtém na nižších hierarchických úrovniach a stránok štruktúry zásobník) do minimálnej hierarchickej hĺbky vnorenia tri.
Využitie platformy Microsoft 365 v pedagogickej činnosti učiteľa
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby responzívnych prezentácií s edukačným obsahom a akcentom na cloudové riešenie Microsoft Sway využiteľné vo výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách alebo školských zariadeniach;
Osvojujeme si metodiku aplikovania prezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Microsoft Sway do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Zdokonaľujeme profesijné digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať diapazón formulárových ovládacích prvkov obsahu a prvkov ActiveX aplikácie Microsoft Word pri tvorbe interaktívnych pracovných listov, testov a doplnkových učebných materiálov pre žiakov alebo ďalších dokumentov triednej agendy využiteľných v intenciách pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania interaktívnych pracovných listov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Microsoft Word do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti vo vytváraní rozsiahlych dokumentov (ako napr. listov, pozvánok, štítkov) prostredníctvom nástroja hromadná korešpondencia využiteľných v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti v tvorbe štatistických výpočtov, zložených výrazov s použitím funkcií na zisťovanie podmienenej početnosti, súčtu, alebo aritmetického priemeru a techník adresovania súvislých a nesúvislých oblastí vo výrazoch/funkciách využiteľných v rámci tabelovaného spracovania údajov triednej agendy (hodnotenia žiakov v rámci vedomostných, respektíve športových aktivít) podporovaných aplikáciou Microsoft Excel;
Zdokonaľujeme profesijné kompetencie o spôsobilosť efektívneho aplikovania pokročilých podmienok a techník podmieneného formátovania záznamov tabuľky pomocou funkcií;
Rozširujeme digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne aplikovať nástroj rozšíreného filtrovania rozsiahlych tabelovaných údajov pomocou definovania zložených logických podmienok (AND/OR), zástupných symbolov (*, ?) a funkcie Subtotal využiteľnej v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie;
Rozvíjame profesijné digitálne zručnosti vo vytváraní kumulatívnych grafických vizualizácií tabelovaných údajov v kontexte zmeny atribútov jednotlivých prvkov grafu;
Aplikujeme ďalšie vybrané nástroje cloudovej platformy Microsoft 365 s akcentom na softvérovú aplikáciu Microsoft Teams využiteľnú učiteľom v rámci vedenia online vzdelávacej činnosti.
Témy:
Základný teoretický úvod do cloudových riešení Microsoft;
Prezentačná platforma Sway – tvorba interaktívnych školských materiálov (portfólií), pôsobivých prezentácií vzdelávacieho obsahu; Ďalšie možnosti praktického využitia Microsoft Sway vo výchovno-vzdelávacích aktivitách; Koncepcia tvorby multimediálnych responzívnych prezentácií; Tvorba nového Sway, tvorba Sway importovaním existujúceho súboru/prezentácie, tvorba Sway na základe šablóny; Členíme obsah prezentácie; Možnosti vkladania a formátovania podporovaného vizuálu prostredníctvom kariet; Zoskupujeme multimediálny obsah; Ovplyvňujeme vzhľad prezentácie; Zmena rozloženia obsahu; Prispôsobenie konkrétnych elementov štýlu prezentácie; Export prezentácie vo formáte *.pdf/*.docx; Ďalšie možnosti nastavenia prezentácie vo Sway; Zdieľame výstup Sway z osobného konta Microsoft; Zdieľame výstup Sway z konta prideleného vzdelávacou organizáciou;
Úprava rozsiahlych textových dokumentov v prostredí aplikácie Microsoft Word – štandardné nastavenia; Používanie tabulátorov; Textové bloky; Stĺpce; Objekty v texte – editor rovníc; Tabuľky v texte; Úprava dokumentu pomocou štýlu; Vytvorenie vlastného a úprava existujúceho štýlu. Revízia dokumentu. Definícia pojmov sekcia a referencia a možnosti ich používania; Revízia dokumentu a jej využitie pri písaní semestrálnych a kvalifikačných prác; Štruktúrovanie dokumentu – delenie dokumentu na sekcie, typy zlomov sekcií, nastavenia strany v sekciách, tvorenie hlavičky a päty v dokumente rozdelenom na sekcie; Možnosti využitia štruktúrovaného dokumentu v rámci agendy pedagogického zamestnanca; Tvorba referencií – automatická tvorba obsahu, nastavenie obsahu, formátovanie obsahu, číslovanie obrázkov a tabuliek, tvorba zoznamu tabuliek a obrázkov, poznámky pod čiarou a koncové poznámky, krížové odkazy, citácie a zoznam použitej literatúry, tvorenie registra dokumentu; Tvorenie šablón – význam dokumentu typu šablóna. Elektronické formuláre – čo sú to formulárové prvky a aký je ich rozdiel oproti ActiveX prvkom, nastavenia formulárových prvkov, ActiveX prvok a jeho nastavenie, Zabezpečenie formulára; Aplikácia získaných skúseností a zručností práce s textovým editorom Microsoft Word pri vytváraní dokumentov využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti; Vytváranie rozsiahlych dokumentov – listov, pozvánok, štítkov – prostredníctvom nástroja hromadná korešpondencia využiteľných v rámci vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie.
Práca s tabelovanou podobou dát v prostredí aplikácie Microsoft Excel; Vkladanie údajov do buniek; Preddefinovaný a vlastný formát údajov; Práca s bunkami – presun, vystrihovanie, kopírovanie; Hromadné napĺňanie údajov a tvorba výrazov/vzorcov; Aplikovanie elementárnych funkcií; Úprava parametrov funkcií; Úprava vzhľadu tabuľky; Triedenie tabelovaných údajov; Zoznamy dát – tvorba vlastných zoznamov; Navýšenie hodnoty. Zaokrúhlenie (Round); Absolútne a relatívne adresovanie buniek; Skrývanie hodnôt tabuľke; Poznámky v bunkách; Práca s rozsiahlymi údajmi – automatický a rozšírený filter údajov, funkcia Subtotal; Operácie medzi hárkami; Podmienené formátovanie údajov tabuľky; Pokročilejšie funkcie – If, Count, CountIf, SumIf, SumIfS, AverageIfS; Kontingenčná tabuľa; Vyhľadávacie funkcie; Tvorba formulárov.
Zoznamujeme sa s prostredím online komunikačnej platformy Microsoft Teams; Vytváranie tímov; Tvorba čistého tímu v MS Teams; Tvorba tímov z existujúceho tímu a základná úprava tímu; Vytvorenie tímu zo Skupiny Office 365; Nastavenie a správa tímov; Správa členov tímu; Hromadná správa tímov; Hosť v tíme Trieda; Pozvánka od MS Teams; Kanály; Karty; Vytvárame svoju prvú online vyučovaciu hodinu; Vytvorenie odkazu na vyučovaciu hodinu; Pripojenie žiakov na online hodinu; Priebeh hodiny s MS Teams; Príprava osnovy hodiny; Prezentovanie v MS Teams; Nástroje dostupné v priebehu realizácie online výučby na strane žiaka/učiteľa (napr. panel konverzácia; hlásenie sa o slovo; stiahnutie zoznamu účastníkov, atď.); Poznámky z predmetu – poznámkový blok; Nahrávanie súborov s edukačným obsahom; Vytvorenie zdieľaného súboru pre žiakov/študentov vo virtuálnej triede; Vytvorenie kvízu; Hodnotenie kvízu, Nastavenie kvízu.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v aplikácii Microsoft Word vytvorí dokument vo forme elektronického pracovného zošita použitím šablóny a aplikovaním obsahových ovládacích prvkov a prvkov ActiveX – textové pole, rozbaľovacie pole, rozbaľovací zoznam, začiarkovacie pole, tlačidlo voľby možností, príkazové tlačidlo – využiteľného v intenciách vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí tabuľku fiktívneho hodnotenia žiakov v rámci vedomostných, respektíve športových aktivít realizovaných v školách alebo v školských zariadeniach v rozsahu najmenej 20 riadkov a 10 stĺpcov, kde budú využité funkcie tabuľkovej aplikácie Microsoft Excel v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky.
V rámci dištančnej úlohy študent formátuje tabuľku fiktívneho hodnotenia žiakov v rámci vedomostných/športových aktivít, pričom aplikuje rôzne podmienky a techniky podmieneného formátovania záznamov tabuľky v intenciách náročnosti vysvetľovanej problematiky.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí tri rôzne grafické vizualizácie dát z tabuľky predchádzajúcej dištančnej úlohy, v ktorej spracoval dosiahnuté hodnotenia v rámci vedomostných/športových aktivít realizovaných v školách alebo v školských zariadeniach. Grafickú vizualizáciu doplnia o názov grafu, názvy osí, ako aj o ďalšie parametre grafu podľa vlastného uváženia v kontexte čitateľnosti grafu.
V rámci dištančnej úlohy študent aplikuje rozšírený filter na tabuľku z predchádzajúcej dištančnej úlohy pre zobrazenie mena žiaka a dosiahnutého hodnotenia v rámci realizovaných vedomostných/športových aktivít v školách alebo školských zariadeniach a vyfiltruje na iné miesto v rámci toho istého hárku/zošita pri definovaní konkrétnych filtračných podmienok (napríklad dosiahnutého hodnotenia pod/nad stanovenú hodnotu, atď.).
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom aplikácie Microsoft Sway obsahovo originálnu, dynamickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pôsobivú prezentáciu učebnej problematiky podľa vlastného uváženia v intenciách školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ. Cieľom prezentácie, ktorú bude študent realizovať je poňať ju celú multimediálne a súčasne pre cieľovú skupinu žiakov po obsahovej stránke atraktívne. Rozsah prezentácie v Microsoft Sway musí pozostávať z najmenej 25 prezentačných pohľadov – kariet s predmetným obsahom. Pre organizáciu prezentácie študent využite jej rozloženie do sekcií, podsekcií a vrstiev s cieľom zvýšenia prehľadnosti prezentovanej problematiky pre žiaka.
100/0
Cieľom vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 je rozvíjať u študentov študijných programov učiteľského zamerania na Pedagogickej fakulte UK (ďalej len PdF UK) digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať patričný diapazón didaktických softvérových aplikácií v kontexte koncepcie návrhu a tvorby interaktívnych edukačných aktivít, vedomostných kvízov a úloh, elektronických portfólií, pôsobivých didaktických prezentácií, nových interaktívnych foriem učebného materiálu a ďalšej pedagogickej/školskej dokumentácie využiteľných v intenciách ich budúcej pedagogickej profesie na jednotlivých stupňoch regionálneho školstva SR.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 má spôsobilosti a digitálne zručnosti efektívne využívať nástroje softvérovej aplikácie SMART Notebook a cloudového prostredia SMART Lumio cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny má taktiež spôsobilosti a digitálne zručnosti v oblasti návrhu a tvorby myšlienkových máp prostredníctvom nástrojov softvérovej aplikácie Mindomo (resp. FreeMind, XMind) uplatniteľných vo výchovno-vzdelávacích aktivitách realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami s cieľom zlepšenia ich komunikačných zručností a kritického myslenia.
Absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 študent nadobúda profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych prezentácií a interaktívnych prezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti v školách alebo školských zariadeniach.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 1 má v neposlednom rade spôsobilosti a digitálne zručnosti efektívne využívať cloudovú platformu Microsoft 365 s akcentom na softvérové aplikácie Sway, Word a Excel cestou tvorby doplnkových učebných materiálov pre potreby školského vyučovania a vedenia príslušnej pedagogickej dokumentácie. Študent zvláda základné možnosti využitia online komunikačnej platformy Microsoft Teams uplatniteľnej v rámci realizácie dištančnej formy vzdelávania na úrovni regionálneho školstva.
11 týždňov semestra: 4 hodiny týždenne, 2 hodiny prednáška +2 hodiny seminár, t.j. 44 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
44 kombinovaná výučba; priebežná príprava na vyučovanie (15 hodín); zadanie seminárnej práce a jej písomné vypracovanie (18 hodín); vypracovanie reflektívnej eseji (3 hodiny); príprava na priebežný test (20 hodín); príprava na záverečnú skúšku (20 hodín); spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické a diskusné metódy, práca s testami a dotazníkmi, práca s autentickým textom, práca s informačnými zdrojmi, psychologické hry, brainstorming, heuristická metóda, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
KUBÁNI, V., (2010). Všeobecná psychológia. Prešov: Prešovská univerzita. ISBN: 978-80-555-0172-7,
JURSOVÁ ZACHAROVÁ, Z. (2021). Od narodenia po maturitu. Poznatky vývinovej psychológie v kontexte vzdelávania. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-5169-0.
Odporúčaná literatúra:
LEMEŠOVÁ, M., SOKOLOVÁ, L., MINAROVIČOVÁ, K. (2015). Psychológia (inter)aktívne. Univerzita Komenského
NAKONEČNÝ M. (2016). Obecná psychologie. Triton.
SOKOLOVÁ, L., BROZMANOVÁ, E. (2015). Psychológia trochu inak. Univerzita Komenského
ŠRAMOVÁ, B. (2008). Osobnosť v procese ontogenézy. Melius
Predmet je ukončený skúškou, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50
50% priebežné hodnotenie: zahŕňa vypracovanie seminárnej práce (10 bodov), priebežný test (40 bodov). 50% záverečné hodnotenie: zahŕňa vypracovanie reflexívnej eseje (5 bodov) a záverečný test (45 bodov). Študent musí z každého testu získať minimálne 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent sa vie orientovať v rôznych literárnych zdrojoch, ovláda základy všeobecnej a vývinovej psychológie, rozumie spôsobu myslenia, rozhodovania a emočných reakcií u detí a dospelých, a vie kriticky uvažovať nad psychologickými poznatkami.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa všeobecnej a vývinovej psychológie, rozumie spôsobu myslenia, rozhodovania a emočných reakcií u detí a dospelých, a uvažuje nad psychologickými poznatkami.
Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať či kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, nevie kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe ako aj v teoretických vedomostiach.
slovenský, český a anglický jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo psychológie (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Časť všeobecná a kognitívna psychológia:
1. Úvod do psychológie: stručná história psychológie, psychológia ako veda, predmet psychologického skúmania, formovanie psychologického poznania a psychologická metodológia. Psychické procesy a stavy.
2. Senzorické procesy: Pociťovanie - podnet a receptor, činnosť analyzátorov a vznik pocitu, druhy pocitov. Vnímanie - charakteristika procesu, zákonitosti vnímania a druhy vnímania.
3. Predstavivosť a pozornosť. Fantazijné a pamäťové predstavy. Typy predstáv a ich porovnanie. Ilúzie a halucinácie. Druhy a vlastnosti pozornosti.
4. Pamäť a učenie. Teórie pamäti. Druhy pamäti. Pamäťové procesy a informácia (zapamätanie, uchovanie, reprodukcia, znovupoznanie). Zabúdanie, extrémnosť a patológia v pamäťových výkonoch. Charakteristika a niektoré teórie učenia, druhy, podmienky a princípy učenia
5. Myslenie, inteligencia a reč. Myšlienkové operácie a formy myslenia. Druhy myslenia. Myslenie ako riešenie problému. Myslenie a inteligencia. Vzťah myslenia a jazyka.
6. Dynamika psychiky: motivácia a emócie. Emočné stavy a city. Fyziologické základy emocionality. Klasifikácia a charakteristika citov a emócií. Stres, frustrácia a prežívanie konfliktu. Charakteristika a funkcie motivácie, princípy motivácie, energetický základ organizmu, inštinkty, pudy, potreby, hodnoty, postoje, ašpirácie, frustrácia, vôľa.
Časť vývinová psychológia:
7. Predmet skúmania a metódy vývinovej psychológie. Predmet, ciele vývinovej psychológie; interdisciplinárne vzťahy. Hodnotenie psychického vývinu - základné metódy diagnostikovania vývinovej úrovne, vývinové screeningy a škály, psychologické testy.
8. Psychický vývin všeobecne - vývinové zmeny a zákony, činitele vývinu. Vývinové zmeny a ich klasifikácia, základné vývinové procesy. Činitele vývinu - podmienky psychického vývinu, vonkajšie a vnútorné činitele psychického vývinu a ich vzájomné vzťahy; zrenie a učenie, vývin a výchova. Vývinové zákony.
9. Teoretické modely a koncepcie psychického vývinu. Periodizácia vývinu. Problémy jednotného členenia psychického vývinu, klasifikačné systémy. Kritické alebo senzitívne vývinové fázy, vývinová kríza. Základná psychologická charakteristika vývinových fáz.
10. Najdôležitejšie teoretické modely psychického vývinu a ich kritické zhodnotenie - psychoanalytický, humanistický, biodromálny model, Piagetova škola, Vygotskij a ruská škola ai.. Teoretické koncepcie determinácie psychického vývinu - nativizmus a endogenistické teórie, empirizmus a exogenistické teórie, interakčné teoretické modely.
11. Vývinové úlohy jednotlivých období – prenatálny vývin, novorodenec, dojča, batoľa, predškolský vek, mladší školský vek, dospievanie, dospelosť a staroba.
50/50
Cieľom predmetu Psychológia pre učiteľov 1 je sprístupniť základné informácie o všeobecných zákonitostiach ľudského prežívania a správania tak, aby mohli tvoriť platformu pre pochopenie fungovania ľudskej psychiky a syntetizovať psychologické poznatky, fakty, teórie, výskumné prístupy do uceleného pohľadu na psychiku jedinca pre potreby tvorivej profesionálnej aplikácie v pedagogickej praxi. Študent po absolvovaní predmetu
pozná základné pojmy všeobecnej, kognitívnej a vývinovej psychológie, základné modely a teórie vývinovej psychológie vie ich diferencovať a utriediť do jednotlivých kategórií,
dokáže aplikovať poznatky všeobecnej, kognitívnej a vývinovej psychológie v edukačnom kontexte,
pozná zákonitosti vývinu psychiky najmä s ohľadom na potreby nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania,
pozná zákonitosti vývinu kognitívnych procesov a ich uplatnenie v edukačnom procese
dokáže čítať a rozumieť odbornému textu a psychologickému výskumu, porozumieť tabuľkám a grafom
nachádza v názoroch a myšlienkových úvahách logické súvislosti
11 týždňov semestra: 4 hodiny týždenne, 2 hodiny prednáška +2 hodiny seminár, t.j. 44 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
44 kombinovaná výučba; priebežná príprava na vyučovanie (15 hodín); zadanie seminárnej práce a jej písomné vypracovanie (18 hodín); vypracovanie reflektívnej eseji (3 hodiny); príprava na priebežný test (20 hodín); príprava na záverečnú skúšku (20 hodín); spolu 120 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické a diskusné metódy, práca s testami a dotazníkmi, práca s autentickým textom, práca s informačnými zdrojmi, psychologické hry, brainstorming, heuristická metóda, riadené samoštúdium
Povinná literatúra:
KUBÁNI, V., (2010). Všeobecná psychológia. Prešov: Prešovská univerzita. ISBN: 978-80-555-0172-7,
JURSOVÁ ZACHAROVÁ, Z. (2021). Od narodenia po maturitu. Poznatky vývinovej psychológie v kontexte vzdelávania. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-5169-0.
Odporúčaná literatúra:
LEMEŠOVÁ, M., SOKOLOVÁ, L., MINAROVIČOVÁ, K. (2015). Psychológia (inter)aktívne. Univerzita Komenského
NAKONEČNÝ M. (2016). Obecná psychologie. Triton.
SOKOLOVÁ, L., BROZMANOVÁ, E. (2015). Psychológia trochu inak. Univerzita Komenského
ŠRAMOVÁ, B. (2008). Osobnosť v procese ontogenézy. Melius
Predmet je ukončený skúškou, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50
50% priebežné hodnotenie: zahŕňa vypracovanie seminárnej práce (10 bodov), priebežný test (40 bodov). 50% záverečné hodnotenie: zahŕňa vypracovanie reflexívnej eseje (5 bodov) a záverečný test (45 bodov). Študent musí z každého testu získať minimálne 50 % bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent sa vie orientovať v rôznych literárnych zdrojoch, ovláda základy všeobecnej a vývinovej psychológie, rozumie spôsobu myslenia, rozhodovania a emočných reakcií u detí a dospelých, a vie kriticky uvažovať nad psychologickými poznatkami.
Hodnotenie B znamená, že študent počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa všeobecnej a vývinovej psychológie, rozumie spôsobu myslenia, rozhodovania a emočných reakcií u detí a dospelých, a uvažuje nad psychologickými poznatkami.
Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať či kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé psychologické poznatky.
Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, nevie kriticky analyzovať informácie.
Hodnotenie E znamená, že študent zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe ako aj v teoretických vedomostiach.
slovenský, český a anglický jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo psychológie (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Časť všeobecná a kognitívna psychológia:
1. Úvod do psychológie: stručná história psychológie, psychológia ako veda, predmet psychologického skúmania, formovanie psychologického poznania a psychologická metodológia. Psychické procesy a stavy.
2. Senzorické procesy: Pociťovanie - podnet a receptor, činnosť analyzátorov a vznik pocitu, druhy pocitov. Vnímanie - charakteristika procesu, zákonitosti vnímania a druhy vnímania.
3. Predstavivosť a pozornosť. Fantazijné a pamäťové predstavy. Typy predstáv a ich porovnanie. Ilúzie a halucinácie. Druhy a vlastnosti pozornosti.
4. Pamäť a učenie. Teórie pamäti. Druhy pamäti. Pamäťové procesy a informácia (zapamätanie, uchovanie, reprodukcia, znovupoznanie). Zabúdanie, extrémnosť a patológia v pamäťových výkonoch. Charakteristika a niektoré teórie učenia, druhy, podmienky a princípy učenia
5. Myslenie, inteligencia a reč. Myšlienkové operácie a formy myslenia. Druhy myslenia. Myslenie ako riešenie problému. Myslenie a inteligencia. Vzťah myslenia a jazyka.
6. Dynamika psychiky: motivácia a emócie. Emočné stavy a city. Fyziologické základy emocionality. Klasifikácia a charakteristika citov a emócií. Stres, frustrácia a prežívanie konfliktu. Charakteristika a funkcie motivácie, princípy motivácie, energetický základ organizmu, inštinkty, pudy, potreby, hodnoty, postoje, ašpirácie, frustrácia, vôľa.
Časť vývinová psychológia:
7. Predmet skúmania a metódy vývinovej psychológie. Predmet, ciele vývinovej psychológie; interdisciplinárne vzťahy. Hodnotenie psychického vývinu - základné metódy diagnostikovania vývinovej úrovne, vývinové screeningy a škály, psychologické testy.
8. Psychický vývin všeobecne - vývinové zmeny a zákony, činitele vývinu. Vývinové zmeny a ich klasifikácia, základné vývinové procesy. Činitele vývinu - podmienky psychického vývinu, vonkajšie a vnútorné činitele psychického vývinu a ich vzájomné vzťahy; zrenie a učenie, vývin a výchova. Vývinové zákony.
9. Teoretické modely a koncepcie psychického vývinu. Periodizácia vývinu. Problémy jednotného členenia psychického vývinu, klasifikačné systémy. Kritické alebo senzitívne vývinové fázy, vývinová kríza. Základná psychologická charakteristika vývinových fáz.
10. Najdôležitejšie teoretické modely psychického vývinu a ich kritické zhodnotenie - psychoanalytický, humanistický, biodromálny model, Piagetova škola, Vygotskij a ruská škola ai.. Teoretické koncepcie determinácie psychického vývinu - nativizmus a endogenistické teórie, empirizmus a exogenistické teórie, interakčné teoretické modely.
11. Vývinové úlohy jednotlivých období – prenatálny vývin, novorodenec, dojča, batoľa, predškolský vek, mladší školský vek, dospievanie, dospelosť a staroba.
50/50
Cieľom predmetu Psychológia pre učiteľov 1 je sprístupniť základné informácie o všeobecných zákonitostiach ľudského prežívania a správania tak, aby mohli tvoriť platformu pre pochopenie fungovania ľudskej psychiky a syntetizovať psychologické poznatky, fakty, teórie, výskumné prístupy do uceleného pohľadu na psychiku jedinca pre potreby tvorivej profesionálnej aplikácie v pedagogickej praxi. Študent po absolvovaní predmetu
pozná základné pojmy všeobecnej, kognitívnej a vývinovej psychológie, základné modely a teórie vývinovej psychológie vie ich diferencovať a utriediť do jednotlivých kategórií,
dokáže aplikovať poznatky všeobecnej, kognitívnej a vývinovej psychológie v edukačnom kontexte,
pozná zákonitosti vývinu psychiky najmä s ohľadom na potreby nižšieho a vyššieho sekundárneho vzdelávania,
pozná zákonitosti vývinu kognitívnych procesov a ich uplatnenie v edukačnom procese
dokáže čítať a rozumieť odbornému textu a psychologickému výskumu, porozumieť tabuľkám a grafom
nachádza v názoroch a myšlienkových úvahách logické súvislosti
prednáška+seminár, 3 hodiny týždenne (1,5 hodina prednáška + 1,5 hodina seminár), spolu 33 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 36 hodín príprava seminárnej práce, 11 hodín príprava na priebežné hodnotenie, 40 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, výklad, problémový výklad, diskusné metódy, individuálna práca, práca v malých skupinách, myšlienkové mapovanie, didaktické hry, problémové metódy, metódy analýzy situácie.
Povinná literatúra:
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Prešov: Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha: Grada. 624s., ISBN 978-80-247-3450-7
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Brno: Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
KOMENSKÝ, J. A.1954. Veľká didaktika. Bratislava: SPN, 272 s. ISBN 9-3264/53
KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89055-87-6.
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2016). Participative didactics as an inspiration for students. In INWENCJA W EDUKACJI DZIECI, MLODZIEZY I DOROSLYCH, 2016, s. 428-438. ISBN 978-83-941235-5-0.
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2014). Phenomena that determine didactic teacher thinking within the process of selecting optimal methods of teaching. In EDUKACJA KU PRZYSZLOŠCI, 2014, s.114-122. ISBN 978-83-62160-20-4.
OBDRŽÁLEK, Z. a kol. (2003). Didaktika pre študentov učiteľstva ZŠ. Bratislava: Univerzita Komenského, 2003.
OSTRADICKÝ, P. (2017). Interakčný príklon vs. interakčný odklon vo vyučovaco-učebných činnostiach výučby. In MMK 2017. - Brno: Masarykova univerzita, 2017. ISBN 978-80-87952-22-1. - S. 843-852.
PETLÁK, E. (2016). Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 322 s. ISBN: 978-80-8153-064-7
TÓBLOVÁ, E. (2019). Aktivizujúce vyučovacie metódy. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-4817-1
TÓBLOVÁ,, E. a kol. (2017). The analysis of educational needs of managing teaching staff in schools in the Slovak Republic. Modern Journal of Language Teaching Methods. - Vol. 7, no. 5 (2017), p. 11-17. ISSN 2251-6204
TÓBLOVÁ,, E. a kol. (2017). Inovácia pregraduálnej prípravy učiteľov v oblasti didakticko-technologických kompetencií. Innovation of the pregraduate teacher training aimed at the didactic-technological competence development. Autoevaluační kultura a kvalita vzdělávání. Praha: Extrasystem, 2017. - ISBN 978-80-87570-36-4. - S. 91-95
TUREK,I. (2014). Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014, ISBN 978-80-8168-004-5
ZORMANOVÁ, L. (2014). Obecná didaktika. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-4590-9
Predmet je ukončený skúškou, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50.
Študenti pracujú na priebežných prácach počas semestra (stanovenie cieľov, taxonómie cieľov, tvorba materiálnej pomôcky, tvorba didaktického testu, ...). Priebežné práce sú hodnotené za 20 bodov. V závere priebežnej výučby odovzdajú semestrálnu prácu – metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku. Semestrálna práca je hodnotená za 30 bodov. Počas skúškového obdobia absolvujú záverečnú skúšku ústnou formou. Záverečné hodnotenie je za 50 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Charakteristika výkonu študenta:
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Dokáže vytvoriť portfólio vlastných výstupov podľa priebežných zadaní v súlade s nadobudnutými vedomosťami a požadovanými kritériami. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Študent je schopný vypracovať priebežné úlohy len za pomoci vyučujúceho. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
slovenský, český a anglický jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Stručná osnova predmetu:
Všeobecná didaktika ako základná pedagogická vedná disciplína skúma vzdelávací proces v celej jeho komplexnosti. Didaktika pomáha študentom vytvoriť a uvedomiť si základné pedagogické poznanie, porozumieť vzájomným didaktických vzťahom vo výučbe. Akcentuje základné koncepcie a teórie vyučovania, pre utváranie individuálnych koncepcií vyučovania u študentov. Sprístupňuje tvorbu a podstatu základných didaktických zásad, pedagogických dokumentov a cieľov vo vyučovacom procese. Vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem chápali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi. Charakterizuje celý proces prípravy vyučovacej jednotky, prostredníctvom interakcie učiteľa a žiakov, t.j. prostredníctvom metód, organizačných foriem a materiálnych prostriedkov.
Témy:
Historické a súčasné poňatie všeobecnej didaktiky. Všeobecná didaktika ako základná pedagogická disciplína a jej vzťah k iným vedám. Osobnosť žiaka a učiteľa. Základné pedagogické dokumenty. Didaktické zásady. Štýly učenia žiakov a vyučovacie štýly učiteľov. Didaktická analýza učiva. Výchovno-vzdelávacie ciele, taxonómie cieľov. Teórie a koncepcie vzdelávania. Tradičné a aktivizujúce vyučovacie metódy. Systém organizačných foriem. Vyučovací proces, jeho etapy a ich analýza. Materiálne vyučovacie prostriedky – učebné pomôcky, didaktická technika a ich význam. Hodnotenie, preverovanie, klasifikácia.
50/50
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študent nadobudne poznatky o význame všeobecnej didaktiky a jej podstaty pre úspešné fungovanie v praxi učiteľskej profesie. Študent vie vymedziť predmetový a metodologický profil didaktiky, rozvinutie znalostí, spôsobilostí a postojov spojených s profesiou učiteľa, znalostí a spôsobilostí plánovania a organizovania učebných činností žiakov. Dokáže vymedziť všeobecnú didaktiku v systéme pedagogických vied, vymenovať a charakterizovať jej funkcie a význam. Charakterizovať osobnosť žiaka a učiteľa v edukačných súvislostiach. Charakterizovať a analyzovať základné školské dokumenty a vysvetliť ich vzájomný vzťah, porovnať ich štruktúru. Dokáže analyzovať učivo z didaktického hľadiska, obhájiť a prezentovať svoje riešenie. Aplikovať postupy v procesoch formulácie špecifických cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Uvedomiť si podstatu a význam uplatňovania didaktických zásad vo vyučovacom procese. Orientuje sa v teóriách a koncepciách výučby. Dokáže charakterizovať rôzne prístupy ku klasifikácii metód a organizačných foriem vyučovacieho procesu. Analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Vytvoriť portfólio vlastných výstupov zo všeobecnej didaktiky v súlade s nadobudnutými vedomosťami. Dokáže kriticky a vecne posúdiť a zhodnotiť výstupy iných.
Prenositeľné spôsobilosti:
Pri diskusii, riešení a prezentovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh si študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné spôsobilosti, interpersonálne spôsobilosti, organizačné spôsobilosti, digitálne spôsobilosti, lektorské a metakognitívne spôsobilosti. Osvojené vedomosti a spôsobilosti budú študenti vedieť tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
prednáška+seminár, 3 hodiny týždenne (1,5 hodina prednáška + 1,5 hodina seminár), spolu 33 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 3 hodiny priamej výučby = 33 hodín; 36 hodín príprava seminárnej práce, 11 hodín príprava na priebežné hodnotenie, 40 hodín príprava na skúšku. Spolu 120 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prednáška, výklad, problémový výklad, diskusné metódy, individuálna práca, práca v malých skupinách, myšlienkové mapovanie, didaktické hry, problémové metódy, metódy analýzy situácie.
Povinná literatúra:
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Prešov: Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha: Grada. 624s., ISBN 978-80-247-3450-7
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Brno: Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
KOMENSKÝ, J. A.1954. Veľká didaktika. Bratislava: SPN, 272 s. ISBN 9-3264/53
KOSTRUB, D. (2008). Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89055-87-6.
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2016). Participative didactics as an inspiration for students. In INWENCJA W EDUKACJI DZIECI, MLODZIEZY I DOROSLYCH, 2016, s. 428-438. ISBN 978-83-941235-5-0.
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2014). Phenomena that determine didactic teacher thinking within the process of selecting optimal methods of teaching. In EDUKACJA KU PRZYSZLOŠCI, 2014, s.114-122. ISBN 978-83-62160-20-4.
OBDRŽÁLEK, Z. a kol. (2003). Didaktika pre študentov učiteľstva ZŠ. Bratislava: Univerzita Komenského, 2003.
OSTRADICKÝ, P. (2017). Interakčný príklon vs. interakčný odklon vo vyučovaco-učebných činnostiach výučby. In MMK 2017. - Brno: Masarykova univerzita, 2017. ISBN 978-80-87952-22-1. - S. 843-852.
PETLÁK, E. (2016). Všeobecná didaktika. Bratislava: IRIS, 322 s. ISBN: 978-80-8153-064-7
TÓBLOVÁ, E. (2019). Aktivizujúce vyučovacie metódy. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-4817-1
TÓBLOVÁ,, E. a kol. (2017). The analysis of educational needs of managing teaching staff in schools in the Slovak Republic. Modern Journal of Language Teaching Methods. - Vol. 7, no. 5 (2017), p. 11-17. ISSN 2251-6204
TÓBLOVÁ,, E. a kol. (2017). Inovácia pregraduálnej prípravy učiteľov v oblasti didakticko-technologických kompetencií. Innovation of the pregraduate teacher training aimed at the didactic-technological competence development. Autoevaluační kultura a kvalita vzdělávání. Praha: Extrasystem, 2017. - ISBN 978-80-87570-36-4. - S. 91-95
TUREK,I. (2014). Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014, ISBN 978-80-8168-004-5
ZORMANOVÁ, L. (2014). Obecná didaktika. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-4590-9
Predmet je ukončený skúškou, váha priebežného a záverečného hodnotenia je 50/50.
Študenti pracujú na priebežných prácach počas semestra (stanovenie cieľov, taxonómie cieľov, tvorba materiálnej pomôcky, tvorba didaktického testu, ...). Priebežné práce sú hodnotené za 20 bodov. V závere priebežnej výučby odovzdajú semestrálnu prácu – metodickú prípravu na vyučovaciu jednotku. Semestrálna práca je hodnotená za 30 bodov. Počas skúškového obdobia absolvujú záverečnú skúšku ústnou formou. Záverečné hodnotenie je za 50 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Charakteristika výkonu študenta:
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Dokáže vytvoriť portfólio vlastných výstupov podľa priebežných zadaní v súlade s nadobudnutými vedomosťami a požadovanými kritériami. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Študent je schopný vypracovať priebežné úlohy len za pomoci vyučujúceho. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
slovenský, český a anglický jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Stručná osnova predmetu:
Všeobecná didaktika ako základná pedagogická vedná disciplína skúma vzdelávací proces v celej jeho komplexnosti. Didaktika pomáha študentom vytvoriť a uvedomiť si základné pedagogické poznanie, porozumieť vzájomným didaktických vzťahom vo výučbe. Akcentuje základné koncepcie a teórie vyučovania, pre utváranie individuálnych koncepcií vyučovania u študentov. Sprístupňuje tvorbu a podstatu základných didaktických zásad, pedagogických dokumentov a cieľov vo vyučovacom procese. Vedie študentov k tomu, aby konfrontovali teóriu s praxou, aby ten ktorý pojem chápali vo vzťahu ku konkrétnej výchovno-vzdelávacej činnosti, ku konkrétnej práci učiteľa, no predovšetkým vo vzťahu k žiakovi. Charakterizuje celý proces prípravy vyučovacej jednotky, prostredníctvom interakcie učiteľa a žiakov, t.j. prostredníctvom metód, organizačných foriem a materiálnych prostriedkov.
Témy:
Historické a súčasné poňatie všeobecnej didaktiky. Všeobecná didaktika ako základná pedagogická disciplína a jej vzťah k iným vedám. Osobnosť žiaka a učiteľa. Základné pedagogické dokumenty. Didaktické zásady. Štýly učenia žiakov a vyučovacie štýly učiteľov. Didaktická analýza učiva. Výchovno-vzdelávacie ciele, taxonómie cieľov. Teórie a koncepcie vzdelávania. Tradičné a aktivizujúce vyučovacie metódy. Systém organizačných foriem. Vyučovací proces, jeho etapy a ich analýza. Materiálne vyučovacie prostriedky – učebné pomôcky, didaktická technika a ich význam. Hodnotenie, preverovanie, klasifikácia.
50/50
Ciele a výstupy vzdelávania:
Študent nadobudne poznatky o význame všeobecnej didaktiky a jej podstaty pre úspešné fungovanie v praxi učiteľskej profesie. Študent vie vymedziť predmetový a metodologický profil didaktiky, rozvinutie znalostí, spôsobilostí a postojov spojených s profesiou učiteľa, znalostí a spôsobilostí plánovania a organizovania učebných činností žiakov. Dokáže vymedziť všeobecnú didaktiku v systéme pedagogických vied, vymenovať a charakterizovať jej funkcie a význam. Charakterizovať osobnosť žiaka a učiteľa v edukačných súvislostiach. Charakterizovať a analyzovať základné školské dokumenty a vysvetliť ich vzájomný vzťah, porovnať ich štruktúru. Dokáže analyzovať učivo z didaktického hľadiska, obhájiť a prezentovať svoje riešenie. Aplikovať postupy v procesoch formulácie špecifických cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Uvedomiť si podstatu a význam uplatňovania didaktických zásad vo vyučovacom procese. Orientuje sa v teóriách a koncepciách výučby. Dokáže charakterizovať rôzne prístupy ku klasifikácii metód a organizačných foriem vyučovacieho procesu. Analyzovať a zatriediť metódy a formy uvedené v školských dokumentoch. Vytvoriť portfólio vlastných výstupov zo všeobecnej didaktiky v súlade s nadobudnutými vedomosťami. Dokáže kriticky a vecne posúdiť a zhodnotiť výstupy iných.
Prenositeľné spôsobilosti:
Pri diskusii, riešení a prezentovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh si študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné spôsobilosti, interpersonálne spôsobilosti, organizačné spôsobilosti, digitálne spôsobilosti, lektorské a metakognitívne spôsobilosti. Osvojené vedomosti a spôsobilosti budú študenti vedieť tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, debata, diskusia v skupinách, tréning mikrovýstupov a spätnej väzby, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.
Povinná literatúra:
GAVORA, P. (2007). Učiteľ a žiaci v komunikácii. Bratislava: UK.. 197s. ISBN 978-80-223-2327-7
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ B., PISOŇOVÁ, M. (2019). Humanisticky orientovaná komunikácia a jej vplyv na produktivitu žiakov v edukačnom procese. Hradec Králové: Magnanimitas akademické sdružení. 45-56s. ISBN 978-80-87952-29-0
JASLOVSKÁ, B. (2019). Nástroj na sebahodnotenie žiakov v rámci Encounterovej skupiny a učiteľ ako facilitátor procesu hodnotenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 37-45s. ISBN 978-80-223-4847-8
KURUC, M. (2018). Rozvoj sebaregulácie a motivácie ako faktor úspechu slovenských žiakov v kontexte teórie sebaurčenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 143-160s. ISBN 978-80-223-4661-0
ALLHOFF, D.-W. (2008). Rétorika a komunikace. Praha: Grada publishing. 200s. ISBN 978-80-247-2283-2
KLAPETEK, M. (2008). Komunikace, argumentace, rétorika. Praha: Grada publishing. 256s. ISBN 978-80247-2652-6
ŠUŤÁKOVÁ, V., FERENCOVÁ, J., ZAHATŇANSKÁ, M. (2017). Sociálna a didaktická komunikácia. Prešov: Wolters Kluwer. 208s. ISBN 978-80-81685-48-4
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (40+60, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe. Ide o pripravený mikrovýstup (samostatne alebo vo dvojici).
Semestrálna práca k priebežnému hodnoteniu 1: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 40b (20+20). Zahŕňa prípravu ústneho mikrovýstupu na 10 – 15 minút a spätnej väzby (20b) a prípravu vizuálu prezentácie v grafickom programe (20b).
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí, teda z testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov a štúdia odbornej literatúry.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
na predmete sa kvôli efektívnej interakcii na výučbe vyžadujú menšie skupiny, max. do 25 študentov
Cieľom predmetu je praktické využitie teoretických poznatkov o efektívnej komunikácii vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom nácviku a mikrovýstupov. Predmet je koncipovaný tak, aby pripravil študentov na budúcu profesiu učiteľa v oblasti kritického a samostatného myslenia, komunikačných a rétorických zručností, spolupráce, tvorivej činnosti, sebahodnotenia, spätnej väzby a i. Pomocou rôznych aktivizujúcich metód a problémových úloh sa študenti budú aktívne zapájať do výučby a sami tvoriť obsah predmetu, v ktorom využijú vlastný potenciál a budú rozvíjať inter a intra personálne stránky vlastnej osobnosti.
Témy:
Pedagogická komunikácia v teórii - vymedzenie pojmu komunikácia, druhy komunikácie, teória informácie a jej zložky. Pedagogická komunikácia – jej funkcie, roviny, základné pravidlá, organizačné formy. Interakčné štýly učiteľa. Extralingvistické prostriedky komunikácie, paralingvistické aspekty reči. Verbálna komunikácia – monológ, dialóg, rozhovor, tvorba otázok, argumentácia. Organizačné formy a priestor v komunikácii. Typy vyučovania podľa počtu účastníkov. Usporiadanie učebne.
Pedagogická komunikácia v praxi – nevhodný prístupy učiteľa v pedagogickej komunikácii. Vhodné komunikačné prístupy a stratégie v práci učiteľa – žiakom centrovaný prístup, humanizmus, nedirektivita. Prezentácia - štruktúra a usporiadanie prejavu/reči/prednášky. Výber a vhodnosť informácií v rámci ústneho prejavu. Analýza rečníkov. Vizualizácia a vzbudenie záujmu. Organizácia času. Argumentácia - skladba argumentu, typy argumentov. Logika a chyby v argumentovaní. Typy rozhovorov. Diskusia - ako viesť rozhovor, štruktúra rozhovoru. Delenie diskusných metód. Spätná väzba - sebahodnotenie a sebareflexia, dávanie a prijímanie kritiky. Kritické myslenie a metódy na rozvoj kritického myslenia.
100/0
Študent absolvovaním predmetu Pedagogická komunikácia by mal:
vedieť porovnať žiakom centrovaný a učiteľom centrovaný prístup v komunikácii,
vedieť odôvodniť výber a vhodnosť uplatňovaných komunikačných prístupov vo výučbe,
vedieť vytvoriť obsahovo kvalitnú a vizuálne zaujímavú prezentáciu,
vedieť uplatniť teoretické poznatky pri tvorbe ústneho mikrovýstupu,
vedieť odprezentovať mikrovýstup pred skupinou a vedieť dať, resp. prijať spätnú väzbu,
vedieť správne argumentovať a vedieť vytvoriť vecne správny argument,
porozumieť dôležitosti selekcie a analýzy informácií a informačných zdrojov,
poznať metódy na rozvoj kritického myslenia,
nadobudnúť prezentačné a komunikačné zručnosti a vedieť ich aplikovať ich v praktických úlohách.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej analytické myslenie pri hodnotení informácií a pri práci s textom, kritické myslenie a myslenie v súvislostiach pri tvorbe argumentov a prostredníctvom ich aplikácie v diskusii, posilňuje interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizáciu a prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.
2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, debata, diskusia v skupinách, tréning mikrovýstupov a spätnej väzby, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.
Povinná literatúra:
GAVORA, P. (2007). Učiteľ a žiaci v komunikácii. Bratislava: UK.. 197s. ISBN 978-80-223-2327-7
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ B., PISOŇOVÁ, M. (2019). Humanisticky orientovaná komunikácia a jej vplyv na produktivitu žiakov v edukačnom procese. Hradec Králové: Magnanimitas akademické sdružení. 45-56s. ISBN 978-80-87952-29-0
JASLOVSKÁ, B. (2019). Nástroj na sebahodnotenie žiakov v rámci Encounterovej skupiny a učiteľ ako facilitátor procesu hodnotenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 37-45s. ISBN 978-80-223-4847-8
KURUC, M. (2018). Rozvoj sebaregulácie a motivácie ako faktor úspechu slovenských žiakov v kontexte teórie sebaurčenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 143-160s. ISBN 978-80-223-4661-0
ALLHOFF, D.-W. (2008). Rétorika a komunikace. Praha: Grada publishing. 200s. ISBN 978-80-247-2283-2
KLAPETEK, M. (2008). Komunikace, argumentace, rétorika. Praha: Grada publishing. 256s. ISBN 978-80247-2652-6
ŠUŤÁKOVÁ, V., FERENCOVÁ, J., ZAHATŇANSKÁ, M. (2017). Sociálna a didaktická komunikácia. Prešov: Wolters Kluwer. 208s. ISBN 978-80-81685-48-4
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (40+60, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe. Ide o pripravený mikrovýstup (samostatne alebo vo dvojici).
Semestrálna práca k priebežnému hodnoteniu 1: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 40b (20+20). Zahŕňa prípravu ústneho mikrovýstupu na 10 – 15 minút a spätnej väzby (20b) a prípravu vizuálu prezentácie v grafickom programe (20b).
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí, teda z testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov a štúdia odbornej literatúry.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
na predmete sa kvôli efektívnej interakcii na výučbe vyžadujú menšie skupiny, max. do 25 študentov
Cieľom predmetu je praktické využitie teoretických poznatkov o efektívnej komunikácii vo výchovno-vzdelávacom procese prostredníctvom nácviku a mikrovýstupov. Predmet je koncipovaný tak, aby pripravil študentov na budúcu profesiu učiteľa v oblasti kritického a samostatného myslenia, komunikačných a rétorických zručností, spolupráce, tvorivej činnosti, sebahodnotenia, spätnej väzby a i. Pomocou rôznych aktivizujúcich metód a problémových úloh sa študenti budú aktívne zapájať do výučby a sami tvoriť obsah predmetu, v ktorom využijú vlastný potenciál a budú rozvíjať inter a intra personálne stránky vlastnej osobnosti.
Témy:
Pedagogická komunikácia v teórii - vymedzenie pojmu komunikácia, druhy komunikácie, teória informácie a jej zložky. Pedagogická komunikácia – jej funkcie, roviny, základné pravidlá, organizačné formy. Interakčné štýly učiteľa. Extralingvistické prostriedky komunikácie, paralingvistické aspekty reči. Verbálna komunikácia – monológ, dialóg, rozhovor, tvorba otázok, argumentácia. Organizačné formy a priestor v komunikácii. Typy vyučovania podľa počtu účastníkov. Usporiadanie učebne.
Pedagogická komunikácia v praxi – nevhodný prístupy učiteľa v pedagogickej komunikácii. Vhodné komunikačné prístupy a stratégie v práci učiteľa – žiakom centrovaný prístup, humanizmus, nedirektivita. Prezentácia - štruktúra a usporiadanie prejavu/reči/prednášky. Výber a vhodnosť informácií v rámci ústneho prejavu. Analýza rečníkov. Vizualizácia a vzbudenie záujmu. Organizácia času. Argumentácia - skladba argumentu, typy argumentov. Logika a chyby v argumentovaní. Typy rozhovorov. Diskusia - ako viesť rozhovor, štruktúra rozhovoru. Delenie diskusných metód. Spätná väzba - sebahodnotenie a sebareflexia, dávanie a prijímanie kritiky. Kritické myslenie a metódy na rozvoj kritického myslenia.
100/0
Študent absolvovaním predmetu Pedagogická komunikácia by mal:
vedieť porovnať žiakom centrovaný a učiteľom centrovaný prístup v komunikácii,
vedieť odôvodniť výber a vhodnosť uplatňovaných komunikačných prístupov vo výučbe,
vedieť vytvoriť obsahovo kvalitnú a vizuálne zaujímavú prezentáciu,
vedieť uplatniť teoretické poznatky pri tvorbe ústneho mikrovýstupu,
vedieť odprezentovať mikrovýstup pred skupinou a vedieť dať, resp. prijať spätnú väzbu,
vedieť správne argumentovať a vedieť vytvoriť vecne správny argument,
porozumieť dôležitosti selekcie a analýzy informácií a informačných zdrojov,
poznať metódy na rozvoj kritického myslenia,
nadobudnúť prezentačné a komunikačné zručnosti a vedieť ich aplikovať ich v praktických úlohách.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej analytické myslenie pri hodnotení informácií a pri práci s textom, kritické myslenie a myslenie v súvislostiach pri tvorbe argumentov a prostredníctvom ich aplikácie v diskusii, posilňuje interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizáciu a prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma
4 hodiny/týždenne; 2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár, spolu za semester 44 hodín, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
44 kombinovaná výučba; priebežná príprava na vyučovanie (11 hodín); príprava seminárnej práce (16 hodín); vyplnenie sebapoznávacích testov (20 hodín); reflektívna esej v rozsahu 1 A4 (3 hodiny); riadené samoštúdium (10 hodín); príprava na priebežný test (16 hodín). Spolu 120 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
prednášanie, inštruktáž, dialogické metódy, heuristická metóda, diskusia na vybranú tému, štruktúrované hranie rolí, prípadové štúdie, brainstorming
Povinná literatúra:
DRAPELA, V. J. (2011). Přehled teorií osobnosti. Praha: Portál. ISBN 8071787663
FÁBIK, D. (2019). Psychológia intelektovo nadaných žiakov. Košice: Equilibria. 328 s. ISBN 9788081432521
Odporúčaná literatúra:
FÁBIK, D. (2021). Obranné mechanizmy v sne. Psychoterapie. 15(2), 122-133. ISSN 1802-3983
HALL, C.S., & LINDZEY, G. (1997). Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN.
JURSOVÁ ZACHAROVÁ, Z., LEMEŠOVÁ, M., MIŠKOLCI, J., CABANOVÁ, K., HORVÁTHOVÁ, Ľ., SOKOLOVÁ, L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Bratislava: Univerzita Komenského, s. 199. ISBN: 978-80-223-4814-0
JURSOVÁ ZACHAROVÁ, Z. (2015). Osobnosť začínajúcich učiteľov a učiteliek. In Osobnosť a sociálno-psychologické kompetencie učiteľov a učiteliek. Bratislava: Univerzita Komenského, s. 102-112. ISBN 978-80-223-3950-6.
JURSOVÁ ZACHAROVÁ, Z. (2015). Akí sú študenti učiteľstva na začiatku svojej kariéry? Motivácia a osobnosť začínajúcich študentov voliacich si učiteľskú profesiu. Ecoletra.com [elektronický zdroj]. - roč. 1, č. 1, s. 68-83.
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa priebežnú prácu - vyplnenie sebapoznávacích testov (15% hodnotenia) a seminárnu prácu (20% hodnotenia), vypracovanie priebežného testu z psychológie osobnosti (30 % hodnotenie), reflektívna esej (5 %) a záverečný test (30% hodnotenia).
Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 50% bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotene sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A musí študent disponovať výbornými teoretickými znalosťami, vedieť ich zhodnotiť a kriticky analyzovať, poznatky flexibilne využívať pri prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie B musí študent disponovať výbornými teoretickými znalosťami, vedieť ich zhodnotiť a kriticky analyzovať, má mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie C musí študent disponovať výbornými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie D musí študent disponovať základnými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách).
Pre hodnotenia E musí študent disponovať základnými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, väčšie nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo psychológie (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Psychológia osobnosti
1. Základné vymedzenie a pojmy psychológie osobnosti - štruktúra, dynamika.
2. Koncepty psychoanalytického prístupu – štruktúra osobnosti podľa S. Freuda, obranné mechanizmy A. Freudovej a ich vzťah k psychickým ťažkostiam v edukačnom prostredí (syndróm vyhorenia, depresia atď.).
3. Koncepty individuálnej a analytickej psychológie – potreba moci A. Adlera, potreba moci u žiakov v edukačnom prostredí; archetypy C. Junga, prijatie archetypálnych tendencií a ich vzťah k edukačnému procesu.
4. Behaviorizmus a neobehaviorizmus – koncept behavioziorizmu E. Thorndika, J. Watsona, operačné podmieňovanie B. Skinnera vo vzťahu učiteľ-žiak, sociálne učenie A. Banduru - učiteľ ako vzor.
5. Humanistická psychológia – koncepty A. Maslowa, V. Frankla, C. Rogersa, sebaaktualizácia a podpora sebaaktualizačného pudu ako cieľ edukačného procesu.
Edukačná psychológia
6. Základné vymedzenie a pojmy edukačnej psychológie.
7. Prístup k žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (špecifické zameranie na intelektovo nadaných, žiakov s Aspergerovým syndrómom, ADHD).
8. Psychohygiena pedagógov v edukačnom prostredí – zvládanie stresu, postoje, asertivita a asertívne techniky, postoje a predsudky učiteľov.
9. Psychologické problémy u žiakov a študentov – perfekcionizmus, hypersenzitivita, stres a úzkosť.
10. Psychologické aspekty edukácie – vnútorná a vonkajšia motivácia žiakov, hodnotenie.
11. Psychologické aspekty práce s nadanými jedincami v triede.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom je
poznať princípy formovania osobnosti a využívať ich k rozvoju kognitívnych, afektívnych a spôsobilostí žiakov a študentov;
budovať a rozvíjať jednotlivé zložky edukačného procesu v kontexte osobností žiakov v školskej triede;
v súlade s osobnosťou žiakov a študentov voliť empatický prístup a podporovať sebaaktualizačné tendencie;
uplatňovať sociálne a emočné spôsobilosti pre podporu vlastnej psychohygieny;
poznať základné psychologické problémy edukácie a dokázať s nimi v rámci edukačného procesu efektívne pracovať,
vedieť aktívnym spôsobom získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma
4 hodiny/týždenne; 2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár, spolu za semester 44 hodín, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
44 kombinovaná výučba; priebežná príprava na vyučovanie (11 hodín); príprava seminárnej práce (16 hodín); vyplnenie sebapoznávacích testov (20 hodín); reflektívna esej v rozsahu 1 A4 (3 hodiny); riadené samoštúdium (10 hodín); príprava na priebežný test (16 hodín). Spolu 120 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
prednášanie, inštruktáž, dialogické metódy, heuristická metóda, diskusia na vybranú tému, štruktúrované hranie rolí, prípadové štúdie, brainstorming
Povinná literatúra:
DRAPELA, V. J. (2011). Přehled teorií osobnosti. Praha: Portál. ISBN 8071787663
FÁBIK, D. (2019). Psychológia intelektovo nadaných žiakov. Košice: Equilibria. 328 s. ISBN 9788081432521
Odporúčaná literatúra:
FÁBIK, D. (2021). Obranné mechanizmy v sne. Psychoterapie. 15(2), 122-133. ISSN 1802-3983
HALL, C.S., & LINDZEY, G. (1997). Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN.
JURSOVÁ ZACHAROVÁ, Z., LEMEŠOVÁ, M., MIŠKOLCI, J., CABANOVÁ, K., HORVÁTHOVÁ, Ľ., SOKOLOVÁ, L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Bratislava: Univerzita Komenského, s. 199. ISBN: 978-80-223-4814-0
JURSOVÁ ZACHAROVÁ, Z. (2015). Osobnosť začínajúcich učiteľov a učiteliek. In Osobnosť a sociálno-psychologické kompetencie učiteľov a učiteliek. Bratislava: Univerzita Komenského, s. 102-112. ISBN 978-80-223-3950-6.
JURSOVÁ ZACHAROVÁ, Z. (2015). Akí sú študenti učiteľstva na začiatku svojej kariéry? Motivácia a osobnosť začínajúcich študentov voliacich si učiteľskú profesiu. Ecoletra.com [elektronický zdroj]. - roč. 1, č. 1, s. 68-83.
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa priebežnú prácu - vyplnenie sebapoznávacích testov (15% hodnotenia) a seminárnu prácu (20% hodnotenia), vypracovanie priebežného testu z psychológie osobnosti (30 % hodnotenie), reflektívna esej (5 %) a záverečný test (30% hodnotenia).
Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 50% bodov.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Hodnotene sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre hodnotenie A musí študent disponovať výbornými teoretickými znalosťami, vedieť ich zhodnotiť a kriticky analyzovať, poznatky flexibilne využívať pri prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie B musí študent disponovať výbornými teoretickými znalosťami, vedieť ich zhodnotiť a kriticky analyzovať, má mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie C musí študent disponovať výbornými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
Pre hodnotenie D musí študent disponovať základnými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, mierne nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách).
Pre hodnotenia E musí študent disponovať základnými teoretickými znalosťami, mierne nedostatky pri ich zhodnotení a kritickej analýze, väčšie nedostatky pri využívaní poznatkov v prakticky stanovených úlohách.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo psychológie (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Psychológia osobnosti
1. Základné vymedzenie a pojmy psychológie osobnosti - štruktúra, dynamika.
2. Koncepty psychoanalytického prístupu – štruktúra osobnosti podľa S. Freuda, obranné mechanizmy A. Freudovej a ich vzťah k psychickým ťažkostiam v edukačnom prostredí (syndróm vyhorenia, depresia atď.).
3. Koncepty individuálnej a analytickej psychológie – potreba moci A. Adlera, potreba moci u žiakov v edukačnom prostredí; archetypy C. Junga, prijatie archetypálnych tendencií a ich vzťah k edukačnému procesu.
4. Behaviorizmus a neobehaviorizmus – koncept behavioziorizmu E. Thorndika, J. Watsona, operačné podmieňovanie B. Skinnera vo vzťahu učiteľ-žiak, sociálne učenie A. Banduru - učiteľ ako vzor.
5. Humanistická psychológia – koncepty A. Maslowa, V. Frankla, C. Rogersa, sebaaktualizácia a podpora sebaaktualizačného pudu ako cieľ edukačného procesu.
Edukačná psychológia
6. Základné vymedzenie a pojmy edukačnej psychológie.
7. Prístup k žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (špecifické zameranie na intelektovo nadaných, žiakov s Aspergerovým syndrómom, ADHD).
8. Psychohygiena pedagógov v edukačnom prostredí – zvládanie stresu, postoje, asertivita a asertívne techniky, postoje a predsudky učiteľov.
9. Psychologické problémy u žiakov a študentov – perfekcionizmus, hypersenzitivita, stres a úzkosť.
10. Psychologické aspekty edukácie – vnútorná a vonkajšia motivácia žiakov, hodnotenie.
11. Psychologické aspekty práce s nadanými jedincami v triede.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom je
poznať princípy formovania osobnosti a využívať ich k rozvoju kognitívnych, afektívnych a spôsobilostí žiakov a študentov;
budovať a rozvíjať jednotlivé zložky edukačného procesu v kontexte osobností žiakov v školskej triede;
v súlade s osobnosťou žiakov a študentov voliť empatický prístup a podporovať sebaaktualizačné tendencie;
uplatňovať sociálne a emočné spôsobilosti pre podporu vlastnej psychohygieny;
poznať základné psychologické problémy edukácie a dokázať s nimi v rámci edukačného procesu efektívne pracovať,
vedieť aktívnym spôsobom získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh v odbore.
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny týždenne, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná) metóda
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín výučby, 22 hodín príprava na seminár – vypracovanie priebežných úloh, 16 príprava projektu záverečnej práce. Spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: výklad, práca s textom, prezentovanie, diskusia, riadené samoštúdium
Výber odbornej literatúry podľa zvolenej témy práce;
Aktuálna smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných prác;
LICHNEROVÁ, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác - vysokoškolské skriptá pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava: Stimul. ISBN 978-80-8127-155-7
KATUŠČÁK, D. (2013). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma. ISBN 8089132454
STAROŇOVÁ, K. (2011). Vedecké písanie: ako písať akademické a vedecké texty. Bratislava: Osveta, . ISBN 978-80-8063-359-2.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a odovzdať záverečný projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia. Študent sa aktívne podieľa na prezentácii a diskutovaní riešení priebežných úloh na seminároch, za ktoré získava body (20%). Riešenie každej priebežnej úlohy, ktorá sa odovzdáva v stanovenom termíne, je hodnotené bodmi (40%). Za projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia získava študent body (40%). Všetky body sa na záver priebežného hodnotenia spočítajú.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky), študent aktívne priebežne pracuje na priebežných úlohách, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Kriticky aj tvorivo reflektuje priebežné zadania. Je schopný vypracovať projekt záverečnej práce na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent aktívne primerane pracuje na priebežných úloha, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Primerane reflektuje priebežné zadania a je schopný na veľmi dobrej úrovni vypracovať projekt záverečnej práce.
C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba mu však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať. Projekt záverečnej práce je vypracovaný na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie. Projekt záverečnej práce vypracoval na uspokojivej úrovni.
E (66-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať. Priebežné úlohy spĺňajú minimálne kritériá, rovnako ako vypracovanie projektu záverečnej práce.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský jazyk (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Typy bakalárskych prác. Časový harmonogram spracovania práce. Vymedzenie témy a cieľa záverečnej práce. Štúdium odbornej literatúry. Excerpcia materiálu. Teoreticko-metodologická koncepcia práce. Metodika spracovania problému. Metodika vypracovania záverečnej práce.
Formálno-kompozičné náležitosti záverečných prác. Ako sa pripraviť na obhajobu záverečnej práce.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom kurzu je oboznámiť študentov teoreticky aj prakticky so zásadami a postupmi, ktoré je potrebné osvojiť si pre úspešné spracovanie bakalárskej práce.
Študent je schopný vymedziť si tému vlastnej bakalárskej práce, vie si správne určiť metódy jej spracovania, získa schopnosť selektívne a korektne pracovať s odbornou literatúrou k zvolenej téme. Pozná jednotlivé časti záverečnej práce. Dokáže si pripraviť a prezentovať výsledky záverečnej práce a je schopný reagovať na otázky k záverečnej práci v diskusii.
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny týždenne, t.j. 22 hodín za semester, kombinovaná (primárne prezenčná) metóda
Pracovná záťaž študenta: 22 hodín výučby, 22 hodín príprava na seminár – vypracovanie priebežných úloh, 16 príprava projektu záverečnej práce. Spolu 60 hodín
Vyučovacie metódy: výklad, práca s textom, prezentovanie, diskusia, riadené samoštúdium
Výber odbornej literatúry podľa zvolenej témy práce;
Aktuálna smernica rektora UK o základných náležitostiach záverečných prác;
LICHNEROVÁ, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác - vysokoškolské skriptá pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava: Stimul. ISBN 978-80-8127-155-7
KATUŠČÁK, D. (2013). Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra: Enigma. ISBN 8089132454
STAROŇOVÁ, K. (2011). Vedecké písanie: ako písať akademické a vedecké texty. Bratislava: Osveta, . ISBN 978-80-8063-359-2.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študenta je v priebehu semestra vyriešiť priebežne zadávané úlohy a odovzdať záverečný projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia. Študent sa aktívne podieľa na prezentácii a diskutovaní riešení priebežných úloh na seminároch, za ktoré získava body (20%). Riešenie každej priebežnej úlohy, ktorá sa odovzdáva v stanovenom termíne, je hodnotené bodmi (40%). Za projekt záverečnej práce na konci priebežného hodnotenia získava študent body (40%). Všetky body sa na záver priebežného hodnotenia spočítajú.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne - vynikajúce výsledky), študent aktívne priebežne pracuje na priebežných úlohách, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Kriticky aj tvorivo reflektuje priebežné zadania. Je schopný vypracovať projekt záverečnej práce na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent aktívne primerane pracuje na priebežných úloha, podieľa sa na prezentácii a diskutovaní daných úloh na seminároch. Primerane reflektuje priebežné zadania a je schopný na veľmi dobrej úrovni vypracovať projekt záverečnej práce.
C (80-73%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študent počas semestra podával štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba mu však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať. Projekt záverečnej práce je vypracovaný na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevie kriticky analyzovať informácie. Projekt záverečnej práce vypracoval na uspokojivej úrovni.
E (66-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať. Priebežné úlohy spĺňajú minimálne kritériá, rovnako ako vypracovanie projektu záverečnej práce.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský jazyk (v prípade jazykových predmetových aprobácií aj cieľový jazyk)
Typy bakalárskych prác. Časový harmonogram spracovania práce. Vymedzenie témy a cieľa záverečnej práce. Štúdium odbornej literatúry. Excerpcia materiálu. Teoreticko-metodologická koncepcia práce. Metodika spracovania problému. Metodika vypracovania záverečnej práce.
Formálno-kompozičné náležitosti záverečných prác. Ako sa pripraviť na obhajobu záverečnej práce.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom kurzu je oboznámiť študentov teoreticky aj prakticky so zásadami a postupmi, ktoré je potrebné osvojiť si pre úspešné spracovanie bakalárskej práce.
Študent je schopný vymedziť si tému vlastnej bakalárskej práce, vie si správne určiť metódy jej spracovania, získa schopnosť selektívne a korektne pracovať s odbornou literatúrou k zvolenej téme. Pozná jednotlivé časti záverečnej práce. Dokáže si pripraviť a prezentovať výsledky záverečnej práce a je schopný reagovať na otázky k záverečnej práci v diskusii.
Prax, 1 týždeň za semester, t.j. v rozsahu min. 10 až 20 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2 hodiny príprava na prax, 1 hodina predpraxové stretnutie, 10-20 hodín realizácie praxe, 34 hodín spracovanie portfólia z praxe, 2 hodiny reflexia praxe, 1 hodina kolokvium. Spolu 50-60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
Povinná literatúra:
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 198 s. ISBN: 978-80-8083-867-6
Gogová, A., Kročková, Š., Pintes, G. 2004. Žiak - sloboda - výchova. Prešov: Vydavateľstvo M. Vaška, 312 s. ISBN 80-8050-675-2
Odporúčaná literatúra:
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7.
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 101 s. ISBN 978-80-7097-904-4.
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. 2016. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. 2016. Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-8274-8
STRAKOŠ, J. 2021. Mimovyučovacie činnosti učiteľa v škole: Metodika stáže A. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021. ISBN 978-80-223-5231-4
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3.
Pedagogická dokumentácia
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent/ka absolvuje úvodný praxový seminár s metodikom/metodičkou praxe a hospitácie v základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie praxe v rozsahu 10 – 20 hodín. Z hospitovaných hodín si vedie praxové portfólio, ktoré odovzdá na hodnotenie metodikovi/metodičke praxe v printovej alebo elektronickej podobe (podľa dohody s metodikom/metodičkou). Záverečné hodnotenie prebieha formou kolokvia. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom Pedagogickej praxe (A) je iniciovať profesijné videnie študentov a študentiek učiteľstva najmä v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní predmetu pozná a vie sa orientovať v školskej dokumentácii, vie spracovať záznam z hospitácie edukačnej jednotky, vie opísať edukačné javy (prvky komunikácie v učebnej skupine, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny), vie identifikovať jednotlivé výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy. Cieľom kurzu je pozorovať a analyzovať taktiež prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy. Študent/ka bude vedieť rozlíšiť a hodnotiť uplatňovanie pozitívneho a negatívneho hodnotenia vo výučbe, vedieť identifikovať neštandardné výchovné situácie a hodnotiť efektivitu ich riešenia.
slovenský jazyk
Študent si zapisuje Pedagogickú prax (A) súbežne s predmetom alebo až po absolvovaní predmetu Teoretické základy výchovy. Pedagogické praxe sa realizujú v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK a predchádza im úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe.
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie – predhospitačný seminár: vymedzenie cieľov, metód a zamerania hospitácie.
Realizačná fáza hospitácie – vlastné pozorovanie edukačného procesu a spracovanie hospitačného denníka s akcentom na aspekty pedagogickej komunikácie, psychologické a didaktické aspekty hospitovaných vyučovacích jednotiek.
Záverečná fáza hospitácie – pohospitačný seminár: analýza hospitačného denníka, reflexia a interpretácia pozorovaných edukačných javov.
Oboznámenie sa s dokumentáciou školy:
Štátny a školský vzdelávací program
Triedna kniha a klasifikačný záznam
Vzdelávacie štandardy, individuálne vzdelávacie plány a iné
100/0
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom Pedagogickej praxe (A) je iniciovať profesijné videnie študentov a študentiek učiteľstva najmä v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní predmetu pozná a vie sa orientovať v školskej dokumentácii, vie spracovať záznam z hospitácie edukačnej jednotky, vie opísať edukačné javy (prvky komunikácie v učebnej skupine, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny), vie identifikovať jednotlivé výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy. Cieľom kurzu je pozorovať a analyzovať taktiež prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy. Študent/ka bude vedieť rozlíšiť a hodnotiť uplatňovanie pozitívneho a negatívneho hodnotenia vo výučbe, vedieť identifikovať neštandardné výchovné situácie a hodnotiť efektivitu ich riešenia.
Stručná osnova predmetu:
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie – predpraxové stretnutie: vymedzenie cieľov, metód a zamerania hospitácie.
Realizačná fáza hospitácie – vlastné pozorovanie edukačného procesu a spracovanie hospitačného portfólia s akcentom na aspekty pedagogickej komunikácie, prvky komunikácie, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny, výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy, prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy, pozitívne a negatívne hodnotenia vo výučbe, neštandardné výchovné situácie.
Záverečná fáza hospitácie – pohospitačné kolokvium: analýza praxového portfólia, reflexia a interpretácia pozorovaných edukačných javov. Oboznámenie sa s dokumentáciou školy: Štátny a školský vzdelávací program, elektronická triedna kniha, internetová žiacka knižka, informačný systém Edupage. Vzdelávacie štandardy, individuálne vzdelávacie plány a iné.
Prax, 1 týždeň za semester, t.j. v rozsahu min. 10 až 20 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2 hodiny príprava na prax, 1 hodina predpraxové stretnutie, 10-20 hodín realizácie praxe, 34 hodín spracovanie portfólia z praxe, 2 hodiny reflexia praxe, 1 hodina kolokvium. Spolu 50-60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: pozorovanie, diskusia, reflexia
Povinná literatúra:
DOUŠKOVÁ, K., ĽUPTÁKOVÁ-VANČÍKOVÁ, K. (2009). Pedagogická prax v príprave učiteľa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 198 s. ISBN: 978-80-8083-867-6
Gogová, A., Kročková, Š., Pintes, G. 2004. Žiak - sloboda - výchova. Prešov: Vydavateľstvo M. Vaška, 312 s. ISBN 80-8050-675-2
Odporúčaná literatúra:
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7.
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 101 s. ISBN 978-80-7097-904-4.
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: Švec, V., Lojdová, K., Pravdová, B. 2016. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno. 2016. Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-8274-8
STRAKOŠ, J. 2021. Mimovyučovacie činnosti učiteľa v škole: Metodika stáže A. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021. ISBN 978-80-223-5231-4
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3.
Pedagogická dokumentácia
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent/ka absolvuje úvodný praxový seminár s metodikom/metodičkou praxe a hospitácie v základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie praxe v rozsahu 10 – 20 hodín. Z hospitovaných hodín si vedie praxové portfólio, ktoré odovzdá na hodnotenie metodikovi/metodičke praxe v printovej alebo elektronickej podobe (podľa dohody s metodikom/metodičkou). Záverečné hodnotenie prebieha formou kolokvia. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom Pedagogickej praxe (A) je iniciovať profesijné videnie študentov a študentiek učiteľstva najmä v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní predmetu pozná a vie sa orientovať v školskej dokumentácii, vie spracovať záznam z hospitácie edukačnej jednotky, vie opísať edukačné javy (prvky komunikácie v učebnej skupine, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny), vie identifikovať jednotlivé výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy. Cieľom kurzu je pozorovať a analyzovať taktiež prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy. Študent/ka bude vedieť rozlíšiť a hodnotiť uplatňovanie pozitívneho a negatívneho hodnotenia vo výučbe, vedieť identifikovať neštandardné výchovné situácie a hodnotiť efektivitu ich riešenia.
slovenský jazyk
Študent si zapisuje Pedagogickú prax (A) súbežne s predmetom alebo až po absolvovaní predmetu Teoretické základy výchovy. Pedagogické praxe sa realizujú v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK a predchádza im úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe.
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie – predhospitačný seminár: vymedzenie cieľov, metód a zamerania hospitácie.
Realizačná fáza hospitácie – vlastné pozorovanie edukačného procesu a spracovanie hospitačného denníka s akcentom na aspekty pedagogickej komunikácie, psychologické a didaktické aspekty hospitovaných vyučovacích jednotiek.
Záverečná fáza hospitácie – pohospitačný seminár: analýza hospitačného denníka, reflexia a interpretácia pozorovaných edukačných javov.
Oboznámenie sa s dokumentáciou školy:
Štátny a školský vzdelávací program
Triedna kniha a klasifikačný záznam
Vzdelávacie štandardy, individuálne vzdelávacie plány a iné
100/0
Výsledky vzdelávania:
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom Pedagogickej praxe (A) je iniciovať profesijné videnie študentov a študentiek učiteľstva najmä v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní predmetu pozná a vie sa orientovať v školskej dokumentácii, vie spracovať záznam z hospitácie edukačnej jednotky, vie opísať edukačné javy (prvky komunikácie v učebnej skupine, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny), vie identifikovať jednotlivé výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy. Cieľom kurzu je pozorovať a analyzovať taktiež prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy. Študent/ka bude vedieť rozlíšiť a hodnotiť uplatňovanie pozitívneho a negatívneho hodnotenia vo výučbe, vedieť identifikovať neštandardné výchovné situácie a hodnotiť efektivitu ich riešenia.
Stručná osnova predmetu:
Hospitačná činnosť:
Prípravná fáza hospitácie – predpraxové stretnutie: vymedzenie cieľov, metód a zamerania hospitácie.
Realizačná fáza hospitácie – vlastné pozorovanie edukačného procesu a spracovanie hospitačného portfólia s akcentom na aspekty pedagogickej komunikácie, prvky komunikácie, individuálne odlišnosti žiakov, javy dynamiky učebnej skupiny, výchovné ciele, metódy, formy, zásady a obsahové prvky výchovy, prejavy osobnosti učiteľa a prostredie triedy, pozitívne a negatívne hodnotenia vo výučbe, neštandardné výchovné situácie.
Záverečná fáza hospitácie – pohospitačné kolokvium: analýza praxového portfólia, reflexia a interpretácia pozorovaných edukačných javov. Oboznámenie sa s dokumentáciou školy: Štátny a školský vzdelávací program, elektronická triedna kniha, internetová žiacka knižka, informačný systém Edupage. Vzdelávacie štandardy, individuálne vzdelávacie plány a iné.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
prax, 1 týždeň za semester, t.j. v rozsahu min. 10 až 20 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2 hodiny príprava na prax, 1 hodina predpraxové stretnutie, 10-20 hodín realizácie praxe, 34 hodín spracovanie portfólia z praxe, 2 hodiny reflexia praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 50-60 hodín.
Metódy vzdelávania: pozorovanie, diskusia, reflexia
Počet kreditov: 2
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7.
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 101 s. ISBN 978-80-7097-904-4.
KOMENSKÝ, J. A. (1954). Veľká didaktika. Bratislava: SPN, 272 s. ISBN 9-3264/53
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: ŠVEC, V., LOJDOVÁ, K., PRAVDOVÁ, B. 2016. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno: Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-8274-8 https://munispace.muni.cz/library/catalog/book/829
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Prešov: Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89055-87-6
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2016). Participative didactics as an inspiration for students. In INWENCJA W EDUKACJI DZIECI, MLODZIEZY I DOROSLYCH, 2016, s. 428-438. ISBN 978-83
-941235-5-0.
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. 28 s. ISBN 978-80-210-9581-6 https://www.phil.muni.cz/do/fi/is/sebehodnotici_nastroj/Standard-kvality-profesnich-kompetenci.pdf
STRAKOŠ, J. 2021. Mimovyučovacie činnosti učiteľa v škole: Metodika stáže A. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021, 30 s., (1,45 AH), ISBN 978-80-223-5231-4
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent/ka absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe, zrealizuje min. 10 hodín hospitácií na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z hospitovaných hodín si študent/ka vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta/tky. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent/ka odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
slovenský, anglický a český jazyk
Študent si zapisuje Pedagogickú prax (B) súbežne s predmetom alebo až po absolvovaní predmetu Všeobecná didaktika. Pedagogické praxe sa realizujú v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK a predchádza im úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe.
Stručná osnova predmetu:
Cieľom pedagogickej praxe B je umožniť študentom sledovať vyučovací proces z pohľadu budúceho pedagóga. Počas náčuvov študenti pozorujú vyučovací proces cvičných učiteľov a na základe teoretických poznatkov zo všeobecnej didaktiky analyzujú vyučovací proces v celej jeho šírke a v záverečnej reflexii formulujú charakteristiku pozorovanej výučby, pracovnú atmosféru, hodnotia pedagogické spôsobilosti cvičných učiteľov, poukazujú na pozitíva i negatíva, navrhujú vlastné riešenie a popisujú návrhy na zmenu, uvádzajú vlastné uvažovanie o povolaní učiteľa, kde sa nachádzajú v súvislosti s pozorovaným procesom vyučovania.
Prípravná fáza na prax: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza praxe: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov s akcentom na aspekty cieľov, metód, pedagogickej komunikácie, činností učiteľa a žiakov, identifikáciu fáz výučby, kognitívne funkcie, aktivitu a aktivizáciu žiakov a komplexný záznam vyučovacieho procesu.
Hodnotiaca fáza praxe: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia, reflexia pedagogickej praxe B
100/0
Výsledky vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom pedagogickej praxe B je iniciovať profesijné videnie študentov v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní pedagogickej praxe B pozná a vie pracovať s pedagogickou dokumentáciou, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky. Identifikuje hlavné ciele, metódy, formy a fázy vyučovacieho procesu. Vie opísať prvky komunikácie a dynamiky triedy.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
prax, 1 týždeň za semester, t.j. v rozsahu min. 10 až 20 hodín za semester, kombinovane (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2 hodiny príprava na prax, 1 hodina predpraxové stretnutie, 10-20 hodín realizácie praxe, 34 hodín spracovanie portfólia z praxe, 2 hodiny reflexia praxe, 1 hodina kolokvium z pedagogickej praxe, spolu 50-60 hodín.
Metódy vzdelávania: pozorovanie, diskusia, reflexia
Počet kreditov: 2
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2020). Uč jako umělec. Jan Melvil Publishing, 240s., ISBN 978-80-7555-105-4
IVANOVIČOVÁ, J., KRAMÁREKOVÁ, H. (2010). Pedagogická prax – súčasť pregraduálnej prípravy budúcich učiteľov. Nitra: Fakulta prírodných vied, 108 s. ISBN 978-80-8094-680-7.
KONTÍROVÁ, S. (2011). Pedagogická prax študentov učiteľstva akademických predmetov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 101 s. ISBN 978-80-7097-904-4.
KOMENSKÝ, J. A. (1954). Veľká didaktika. Bratislava: SPN, 272 s. ISBN 9-3264/53
KOSTRUB, D., SEVERINI, E. Portfólio v pedagogickej praxi študenta. In: ŠVEC, V., LOJDOVÁ, K., PRAVDOVÁ, B. 2016. Učitelské praxe – současné poznatky a perspektivy. Brno: Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-8274-8 https://munispace.muni.cz/library/catalog/book/829
KOSTRUB, D., FERKOVÁ, Š., TÓTHOVÁ, R. (2017). Žiak, učiteľ a výučba. Všeobecná didaktika pre študentov učiteľstva. Prešov: Rokus. 370 s., ISBN 978-80-8951-061-0
KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS. ISBN 978-80-89055-87-6
KOSTRUB, D., OSTRADICKÝ, P. (2016). Participative didactics as an inspiration for students. In INWENCJA W EDUKACJI DZIECI, MLODZIEZY I DOROSLYCH, 2016, s. 428-438. ISBN 978-83
-941235-5-0.
Kratochvílová, J., Svojanovský, P. a kol. (2020). Standard kvality profesních kompetencí studenta učitelství. Brno: Masarykova Univerzita, Katedra pedagogiky. 28 s. ISBN 978-80-210-9581-6 https://www.phil.muni.cz/do/fi/is/sebehodnotici_nastroj/Standard-kvality-profesnich-kompetenci.pdf
STRAKOŠ, J. 2021. Mimovyučovacie činnosti učiteľa v škole: Metodika stáže A. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021, 30 s., (1,45 AH), ISBN 978-80-223-5231-4
Štátny vzdelávací program pre ISCED 2 a ISCED 3
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Študent/ka absolvuje predpraxový seminár s metodikom praxe, zrealizuje min. 10 hodín hospitácií na základnej alebo strednej škole podľa predmetovej/obsahovej špecializácie. Z hospitovaných hodín si študent/ka vedie osobné portfólio pedagogickej praxe. Osobné portfólio je ukazovateľom osobnej angažovanosti a zodpovednosti študenta/tky. Portfólio môže mať printový alebo elektronický formát spracovania. Portfólio študent/ka odovzdá na hodnotenie metodikovi praxe, v závere absolvuje kolokvium k zhodnoteniu a reflexii pedagogickej praxe.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
A – vynikajúce výsledky: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Dokáže efektívne pracovať s odbornými prameňmi. Študent vie kriticky, vecne posúdiť a zhodnotiť prezentované riešenia iných, dokáže hodnotiť kvalitu svojej vlastnej práce.
B – nadpriemerný štandard: študent dokáže aplikovať postupy v procesoch formulácie cieľov podľa rôznych taxonómií cieľov. Študent vie analyzovať a zatriediť metódy a formy a ďalšie didaktické kategórie v praxi. Nadpriemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, nadpriemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh. Kritické hodnotenie je na hraničnej úrovni.
C – bežná spoľahlivá práca: študent dokáže vypracovať zadané úlohy, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky. Dokáže aplikovať postupy v procesoch podľa vzoru a s pomocou učiteľa. Priemerná aktivita na plnení priebežných úloh.
D – prijateľné výsledky: študent dokáže vypracovať priebežné úlohy za pomoci učiteľa, priemerná orientácia v problematike všeobecnej didaktiky, priemerná aktivita študenta.
E – výsledky spĺňajú minimálne kritériá: študent vie vymedziť a definovať základné didaktické pojmy a prvky, nedokáže ich vymedziť v edukačných súvislostiach. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie. Dostatočná úroveň praktických schopností a odborných vedomostí.
FX - vyžaduje sa ďalšia práca navyše: študent len veľmi málo ovláda základnú didaktickú terminológiu, nevie ju uplatniť vo výstupoch, absentuje aplikácia postupov, správne vypracovanie úloh. Absentuje kritické posúdenie a zhodnotenie.
slovenský, anglický a český jazyk
Študent si zapisuje Pedagogickú prax (B) súbežne s predmetom alebo až po absolvovaní predmetu Všeobecná didaktika. Pedagogické praxe sa realizujú v termínoch určených harmonogramom akademického roka PdF UK a predchádza im úvodné inštruktážne sústredenie študentov s metodikom praxe.
Stručná osnova predmetu:
Cieľom pedagogickej praxe B je umožniť študentom sledovať vyučovací proces z pohľadu budúceho pedagóga. Počas náčuvov študenti pozorujú vyučovací proces cvičných učiteľov a na základe teoretických poznatkov zo všeobecnej didaktiky analyzujú vyučovací proces v celej jeho šírke a v záverečnej reflexii formulujú charakteristiku pozorovanej výučby, pracovnú atmosféru, hodnotia pedagogické spôsobilosti cvičných učiteľov, poukazujú na pozitíva i negatíva, navrhujú vlastné riešenie a popisujú návrhy na zmenu, uvádzajú vlastné uvažovanie o povolaní učiteľa, kde sa nachádzajú v súvislosti s pozorovaným procesom vyučovania.
Prípravná fáza na prax: predpraxový seminár, vymedzenie požiadaviek k realizácii praxe, príprava a štúdium hospitačných hárkov, štúdium didaktickej literatúry, predhospitačný rozhovor s cvičným učiteľom.
Realizačná fáza praxe: vlastné pozorovanie vyučovacieho procesu, spracovanie hospitačných hárkov s akcentom na aspekty cieľov, metód, pedagogickej komunikácie, činností učiteľa a žiakov, identifikáciu fáz výučby, kognitívne funkcie, aktivitu a aktivizáciu žiakov a komplexný záznam vyučovacieho procesu.
Hodnotiaca fáza praxe: interpretácia pozorovaných edukačných javov, analýza hospitačného portfólia, reflexia pedagogickej praxe B
100/0
Výsledky vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom pedagogickej praxe B je iniciovať profesijné videnie študentov v rovine deskriptívnej a identifikačnej. Študent/ka po absolvovaní pedagogickej praxe B pozná a vie pracovať s pedagogickou dokumentáciou, vie spracovať záznam z hospitácie vyučovacej jednotky. Identifikuje hlavné ciele, metódy, formy a fázy vyučovacieho procesu. Vie opísať prvky komunikácie a dynamiky triedy.
11 týždňov semestra: 2 hodiny/týždeň, seminár; t.j. 22 hodín za semester
Organizačná forma: denná, Metóda štúdia: kombinovaná (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta (denná forma)
Priama výučba: 22 hodín (2 hod. týždenne)
Realizácia 1 čiastkovej (dištančnej) úlohy: 8 hodín x 6 (dištančných úloh) = 48 hodín
Príprava na priebežné hodnotenie: 20 hodín
Celková pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity) – 90 hodín
Vyučovacie metódy
Monologické metódy – prednáška, výklad učiva,
Dialogické metódy – rozhovor, diskusia
Riadené samoštúdium – spracovanie čiastkových úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí
ZÁHOREC, J. (2021). Inovatívne digitálne riešenia v školskej edukácii žiakov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 141 strán, ISBN 978-80-223-5121-8. https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Inovativne_digitalne_riesenia.pdf
ZÁHOREC, J., BREČKA, P. (2021). Uplatnenie platformy SMART Learning Suite v oblasti tvorby edukačných aktivít. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 129 strán, ISBN 978-80-223-5127-0 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Pouzivame_SMART_Learning_Suite.pdf
Záhorec, J., HAŠKOVÁ, a., mUNK, m. (2020). Digitálna gramotnosť učiteľov v kontexte ich profesijnej prípravy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 305 strán, ISBN 978-80-223-4882-9.
LABJAKOVÁ, I. (2019). Interaktívna tabuľa v edukačnom procese, Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2019, 100 s., ISBN 978-80-565-1444-3
Základný študijný text k vzdelávaciemu obsahu disciplíny Digitálne technológie 2 bude študentom pravidelných časových intervaloch sprístupňovaný v elektronickej forme prostredníctvom univerzitného LMS Moodle.
Aktívna účasť na seminároch, na ktorých študenti riešia praktické úlohy, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 70 % bodov. Na záver semestra študenti vypracujú projekt na zadanú tému, ktorý budú prezentovať pred celou študijnou skupinou. Projekt bude hodnotiť vyučujúci aj študenti. Hodnotenie projektu tvorí 30 % celkového hodnotenia. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 %, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %.
slovenský a český jazyk
Maximálny počet študentov jednej študijnej skupiny v rámci dennej formy štúdia je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Obsah vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 je rozdelený do štyroch tematických okruhov a príslušných čiastkových tém tak, aby bolo zabezpečené dosiahnutie stanovených partikulárnych cieľov vzdelávania. Obsahová štruktúra vzdelávacej disciplíny je koncipovaná tak, aby študent kontinuálne rozvíjal svoje didakticko-technologické kompetencie v oblasti vybraných didaktických softvérových aplikácií absolvovaním vzdelávacích tém organizovaných prezenčnou a dištančnou formou a súčasne posilňoval svoju odbornú prípravu v predmetnej oblasti.
Z dôvodu rýchleho vývoja nového didaktického softvéru využiteľného v pedagogickom procese sa konkrétna obsahová štruktúra disciplíny môže prispôsobovať aktuálnym požiadavkám praxe i študentov.
Uplatnenie softvérovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow v edukačnom procese
Osvojujeme si princíp a metodiku práce s vybranými (Promethean World Ltd) digitálnymi didaktickými prostriedkami určenými pre podporu interaktívnej výučby predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ a SŠ;
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať softvérové nástroje desktopovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov (vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania; V kontexte uvedenej činnosti sa od účastníka vzdelávania očakáva aj osvojenie si metodiky aplikovania vytvorených aktivít do školského vyučovania;
Nadobúdame vedomosti o desktopových digitálnych hlasovacích riešeniach a (trendových) cloudových aplikáciách určených na tvorbu vedomostných testov/kvízov aktuálne dostupných na trhu ako interaktívneho didaktického prostriedku výučby, výhodách a nevýhodách ich nasadzovania do procesu vyučovania v oblasti regionálneho školstva;
Nadobúdame digitálne zručnosti vo vytváraní, editovaní a správe vedomostných testov prostredníctvom hlasovacích relácií a podporovaných softvérovou aplikáciou ActivInspire a digitálnym hlasovacím zariadením ActivExpression2 podnecujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine; Využívame hlasovaciu reláciu ExpressPoll; využívame sprievodcu tvorby otázok pri vytváraní testových aktivít v stimulácii učiteľa; realizujeme prácu so sprievodcom sady otázok pre spracovanie vlastným tempom žiaka (hlasovacia relácia v stimulácii žiaka) v rámci vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných testov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie ActivInspire a digitálneho hlasovacieho zariadenia ActivExpression2 do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame zručnosti v štatistickom spracovaní výsledkov hlasovacích aktivít v rámci celej skupiny žiakov do predvádzacieho zošita aplikácie ActivInspire, ako aj ich exportu do aplikácie Microsoft Excel;
Posilňujeme profesijné digitálne kompetencie v oblasti práce s komplexnými interaktívnymi riešeniami využiteľnými vo vzdelávacích situáciách s akcentom na interaktívnu tabuľu ActivBoard.
Témy:
Návrh predvádzacích zošitov – možnosti nastavenia a prispôsobenia pracovného prostredia aplikácie ActivInspire; Hlavný panel nástrojov – demonštračný výklad pre zoznámenie sa s najčastejšie používanými nástrojmi – námety na ich využitie pri tvorbe interaktívneho vzdelávacieho obsahu; Režim anotácií na pracovnej ploche; Prehliadače v aplikácii ActivInspire; Export/Import (*.flipchart) predvádzacích zošitov; Spolupráca učiteľa a žiaka/študenta na tabuli – režim duálneho užívateľa;
Pridávanie ďalšieho grafického obsahu do predvádzacieho zošita v ActivInspire; Import a export balíčkov prostriedkov; Definovanie vlastností objektov; Používanie vrstiev a vrstvenia: slepá mapa, magický tunel, magický atrament – námety na ich využitie pri tvorbe vzdelávacích aktivít zameraných pre cieľovú skupinu žiakov; Pridávanie a odstraňovanie odkazov na prepojené externé súbory/internetové zdroje; Vytváranie a využívanie funkcií mriežok pri návrhu edukačných aktivít; Vytváranie interaktívnych predvádzacích zošitov – vytváranie kontajnerov; Práca s akciami; Námety na ich využitie vybraných akcií pri tvorbe interaktívnych materiálov využiteľných vo vyučovaní; Výhody používania profilov; Anotácia pracovnej plochy; Používanie nástrojov pracovnej plochy; Práce v režime duálneho užívateľa; Používanie matematických a konštrukčných nástrojov; Ukážky využitia matematických a konštrukčných nástrojov pri tvorbe interaktívnych materiálov využiteľných vo vzdelávacom procese;
Rozširujeme profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne aplikovať gamifikačné edukačné aktivity prostredníctvom preddefinovaných šablón – Triedenie do kategórií, Krížovka, Výučbové kartičky, Priraďovanie a Zoraďovanie položiek a ďalších šablón podporovaných cloudovou aplikáciou ClassFlow;
Aktuálne trendy v uplatňovaní digitálnych hlasovacích riešení pre školstvo; Technologický princíp digitálnych hlasovacích systémov; Možnosti využívania digitálnych hlasovacích systémov v školskom vyučovaní na ZŠ/SŠ; Metodika práce s digitálnym hlasovacím systémom; Digitálne hlasovacie riešenia – efektívna podpora skupinovej spolupráce v triedach stimulujúca proces učenia;
Využívame vo výučbe digitálny hlasovací systém ActivExpression2; Komponenty inteligentného digitálneho hlasovacieho riešenia; Registrácia hlasovacích zariadení ActivExpression2 v aplikácii ActivInspire; Prehliadač hlasovania; Typy hlasovacích relácií a testových otázok podporovaných softvérovou aplikáciou ActivInspire a hlasovacím zariadením ActivExpression2; Práca s výsledkami hlasovacej relácie v aplikácii ActivInspire – zobrazenie výsledkov v rôznych formátoch; Export výsledkov z nástroja ExpressPoll z pripravených otázok a zo sady otázok pre spracovanie vlastným tempom do aplikácie Microsoft Excel; Námety na edukačné aktivity a hry využívajúce hlasovacie zariadenia ActivExpression2 podporujúce aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine.
V rámci dištančnej úlohy študent v prostredí ActivInspire spracuje súbor pôsobivých vzdelávacích aktivít, vedomostných hier, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu ako nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine. Pri koncepcii návrhu a vývoja úlohy študent využije pokiaľ možno najväčší diapazón dostupných nástrojov, funkcií, akcií a vlastností. V rámci vytvoreného predvádzacieho zošita v rozsahu najmenej 6 stránok sa v primárnej rovine od študenta očakáva využitie aktivity kontajner, magický atrament, magický tunel, nastavenia akcií a obmedzení na objekty, ako aj aplikovanie prezentačných nástrojov prostredia ActivInspire. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným prezentačným materiálom a edukačným aktivitám uložených vo formáte *.flipchart študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 10 gamifikačných edukačných aktivít pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím predpripravených šablón a nástrojov cloudového prostredia ClassFlow. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným gamifikačným aktivitám študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom cloudového prostredia ClassFlow testovaciu aktivitu koncipovanú z 20 testových otázok podporovaných typov s potenciálnou možnosťou jej využitia vo vyučovaní učebnej problematiky predmetov svojho aprobačného zamerania u žiakov na ZŠ/SŠ.
Vytvárame videoprezentácie vzdelávacieho obsahu prostredníctvom cloudovej aplikácie Prezi Video
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie v oblasti návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych videoprezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present a Prezi Video cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vizuálnych predstáv uplatniteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania videoprezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Prezi Video do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Inovujeme didaktické prístupy k výchovno-vzdelávacím aktivitám realizovaných v školách alebo školských zariadeniach prostredníctvom pôsobivých nelineárnych videoprezentácií vytvorených v prostredí cloudovej platformy Prezi.
Témy:
Vytvárame videoprezentáciu v prostredí online editora Prezi Video úplne od začiatku prostredníctvom nástroja Quick record – výber vhodnej šablóny, vkladanie textového obsahu a ďalšieho grafického vizuálu; doplnenie videoprezentácie nahrávkou vlastného obrazu a zvuku;
Vytvárame videoprezentáciu v prostredí online editora Prezi Video prostredníctvom ponuky opakovane použiteľných videí zaznamenaných inými používateľmi aplikácie Prezi Video;
Vytvárame videoprezentáciu založenú na prezentácii Prezi Present; Pridanie sprievodného komentáru; Pridanie videa so sprievodným komentárom.
V rámci dištančnej úlohy študent prostredníctvom cloudovej platformy Prezi (Prezi Present a Prezi Video) vytvorí originálnu didaktickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pútavú videoprezentáciu vzdelávacieho obsahu podľa vlastného výberu v rozsahu najmenej 20 prezentačných pohľadov, využiteľnú pri vyučovaní predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ.
Uplatnenie vybraných nástrojov webu 2.0 pre získavanie spätnej väzby v procese školského vyučovania na ZŠ/SŠ
Využívame vybrané softvérové nástroje webu 2.0 pre získavanie spätnej väzby od žiakov zúčastnených v procese školského vyučovania, prípade žiakov zaradených do dištančnej (online) formy výučby;
Rozširujeme vedomostný rámec v oblasti aplikovania gamifikácie (game-based learning) ako jednej z inovatívnych a aktivizujúcich metód uplatňovaných vo vzdelávacom procese na úrovni ZŠ;
Rozširujeme digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať cloudovú aplikáciu Socrative 2.0 určenú na tvorbu a správu vedomostných/kvízových aktivít s cieľom získavania okamžitej spätnej väzby od žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných/kvízových aktivít sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Socrative 2.0 do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozširujeme profesijné digitálne kompetencie o schopnosť vytvárať gamifikačné kvízové aktivity a vedomostné hry prostredníctvom online platformy Kahoot! do procesu školského vzdelávania zábavnou a hravou formou – premena tradičného overovania vedomostí prostredníctvom kvízu v aktivizujúcej forme s využitím digitálnych prostriedkov;
Nadobúdame spôsobilosti v uplatňovaní metodiky aplikovania, v prostredí aplikácie Kahoot! autorsky pripravených, gamifikovaných edukačných a kvízových aktivít do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Wizer.me pre vytváranie multimediálnych online pracovných listov s edukačným obsahom určených pre cieľovú skupinu žiakov ZŠ/SŠ;
Osvojujeme si metodiku aplikovania spracovaných digitálnych grafických výstupov vzdelávacieho obsahu sprostredkovaných žiakom prostredníctvom cloudového nástroja Wizer.me do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Osvojujeme si princíp a metodiku práce s cloudovou aplikáciou Google Formuláre určenou na tvorbu online vedomostných testov a výskumných nástrojov využiteľných v intenciách pedagogickej činnosti;
Témy:
Socratvive.com – webový nástroj pre online testovanie vedomostí žiakov; Bezplatná registrácia vs. benefity platenej registrácie pre učiteľa; Vytvorenie účtu učiteľa/žiaka; Panel administrácie testov v Socrative 2.0 – Vytvorenie nového testu – typy otázok pre tvorbu vlastných testov – viacnásobná voľba, odpoveď typu ÁNO/NIE a krátka otvorená odpoveď; Správa učiteľom vytvorených testov; Vytvorenie kópie testu – variant pre paralelnú skupinu s mierne odlišnými otázkami; Vymazanie testu; Stiahnutie (download) testu do dokumentu formátu *.pdf; Úprava vytvoreného testu; Import testu od iného učiteľa – vzájomné zdieľanie testov medzi učiteľmi; Prístup k výsledkom všetkých (už) zrealizovaných testov; Režimy sprístupnenia testu žiakom – okamžitá spätná väzba: Instatnt Feedback; Test riadený učiteľom; Výber spôsobov zobrazenia výsledkov; Definovanie vzhľadu výsledkov testu – celkový prehľad všetkých žiakov so štatistikou úspešnosti žiaka a otázok; Samostatné *.pdf súbory pre každého žiaka; Štatistika úspešnosti v jednotlivých testových otázkach; Praktické ukážky administrovaných testov v prostredí aplikácie Socrative 2.0 pre rôzne vzdelávacie disciplíny a učebné témy;
Pre stručnosť uvádzame, že tematické zameranie aplikácie Kahoot! je obsahovo analogické k aplikácii Socrative 2.0;
Cloud Computing; Disk Google; Zobrazenie možností Google Docs; Popis prostredia aplikácie Formuláre Google – záložky Otázky; Vytvorenie formulára; Editácia vzhľadu formulára; Nastavenie formulára ako kvíz; Vyhodnotenie získaných údajov z administrácie formulára – záložka Odpovede; Odoslanie formulára respondentom; Nastavenie zdieľania Google Formulára – v prostrední služby Google Disk a v editore Google Formulárov; Nastavenie zdieľania Google Formulára užívateľovi s nevytvoreným Google účtom.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom online softvérovej aplikácie Socrative vedomostný test s desiatimi otázkami typu viacnásobná voľba odpovede, s desiatimi otázkami typu odpovede ÁNO/NIE a s desiatimi otázkami typu krátka voľna forma odpovede. Zameranie vedomostného testu by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovaný vedomostný test študent zrealizuje medzi spolužiakmi vo svojej vzdelávacej skupine.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom softvérovej aplikácie Kahoot! testovú aktivitu koncipovanú z 20 vedomostných otázok podporovaných typov. Zameranie testovej aktivity by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovanú testovú aktivitu študent zrealizuje medzi spolužiakmi svojej vzdelávacej skupine.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja Wizer.me vytvorí pútavý multimediálny pracovný list s edukačným obsahom určený pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom cloudovej aplikácie Formuláre Google aktivitu – vedomostný kvíz s minimálne 15 otázkami podporovaných typov. Zameranie vedomostného kvízu by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovaný vedomostný kvíz študent zrealizuje medzi spolužiakmi svojej vzdelávacej skupine.
Vytváranie digitálnych grafických výstupov v prostredí vybraných cloudových aplikácií
Nadobúdame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Prezi Design cloudovej platformy Prezi pri vytváraní multimediálnych posterov s edukačným obsahom určených pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv;
Rozvíjame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Glogster (edu.Glogster.com) pre digitálne rozprávanie príbehov – vytváranie pútavých multimediálnych posterov s edukačným obsahom – určený pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv;
Osvojujeme si metodiku aplikovania spracovaných digitálnych grafických výstupov vzdelávacieho obsahu sprostredkovaných žiakom prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Design a Glogster do školského vyučovania predmetov ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK.
Témy:
Aplikácia Prezi Design ako komplexný nástroj pre grafický dizajn a vizualizáciu údajov; Knižnica šablón; Vytváranie a úprava obsahu pridávaním multimediálnych položiek v editore; Pridávanie, presúvanie a vrstvenie objektov; Použitie súborov *.ppt, *.pdf a *.doc v Prezi Design; Implementácia animovaných prvkov do vytváraného grafického obsahu; Vytvárame vizuálne efekty obrázkom aplikovaním masiek a filtrov; Pridávanie odkazov na textové objekty, grafiku a tvary; Viacstránkový dizajn; Prepojenie textu, obrázkov, ikon a tvarov so stránkami a sekciami; Zdieľame obsah vytvorený v Prezi Design s publikom na sociálnych médiách pomocou súkromných alebo verejných odkazov; Kolaboratívna práca v prostredí Prezi Design; Pridanie/odstránenie spolupracovníkov; Pridanie celého tímu spolupracovníkov; Spolupráca v reálnom čase;
Vytvárame a upravujeme pútavé vizualizácie údajov pomocou máp; Vytvorenie príspevku na sociálnej sieti – pridávanie a úprava obsahu, pridanie animácie do obsahu vytváraného príspevku; Stiahnutie a zdieľanie vytvoreného obsahu pre potreby jeho publikovania;
Vytvorenie infografiky pre vizuálnu reprezentáciu informácií a údajov, Pridávanie a úprava obsahu; Vytváranie gif a mp4 videí v prostredí Prezi Design; Vkladanie videí z Prezi Video do Prezi Design; Pridávanie videí do Prezi Design a úprava nastavení; Integrácie médií v Prezi Design – pridanie do projektov obsah z Prezi Video.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja Prezi Design vytvorí pútavý digitálny poster s multimediálnym edukačným obsahom využiteľný vo vyučovaní v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja edu.Glogster vytvorí pútavý digitálny poster s multimediálnym edukačným obsahom využiteľný vo vyučovaní v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
70/30
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
aktívna účasť na seminároch realizovaných prezenčnou aj dištančnou metódou výučby;
spracovanie čiastkových (dištančných) výstupov/úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra z vybraných tematických okruhov a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 80 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov; Odovzdanie čiastkových úloh je podmienkou udelenia kreditov;
vypracovanie semestrálneho projektu – študent na konci semestra vypracuje prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Video originálnu a vizuálne pôsobivú videoprezentáciu vzdelávacieho obsahu vybraného vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; Štruktúru videoprezentácie je potrebné koncipovať na základe prezentácie vytvorenej v softvérovej aplikácii Prezi Present; Osobná prezentácia vytvoreného projektu v Prezi pred celou študijnou skupinou; Úspešné realizácia a obhájenie projektu tvorí 20 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov a je podmienkou udelenia kreditov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie vzdelávacieho predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
Výsledky vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 je rozvíjať u študentov študijných programov učiteľského zamerania na Pedagogickej fakulte UK (ďalej len PdF UK) digitálne zručnosti v oblasti práce s vybranými softvérovými (desktopovými aj cloudovými) didaktickými aplikáciami a vedieť ich efektívne aplikovať v intenciách svojej budúcej pedagogickej profesie.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 má spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti efektívne využívať nástroje softvérovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania.
Absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 študent nadobúda pokročilé profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby interaktívnych videoprezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present a Prezi Video cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti v školách alebo školských zariadeniach.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny nadobúda spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti v oblasti koncepcie návrhu, tvorby a administrovania (gamifikačných) kvízových a edukačných aktivít a vedomostných hier s dynamickými prvkami vytvorených prostredníctvom cloudového nástroja Socrative 2.0, Kahoot!, Wizer.me a Google Formuláre využiteľných vo vlastných výchovno-vzdelávacích činnostiach realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 má v neposlednom rade spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti v oblasti grafickej tvorby vektorovej graficky v prostredí cloudovej aplikácie Prezi Design pri realizácii pracovných aktivít pedagogického zamestnanca regionálneho školstva alebo jeho vlastného profesijného rozvoja.
11 týždňov semestra: 2 hodiny/týždeň, seminár; t.j. 22 hodín za semester
Organizačná forma: denná, Metóda štúdia: kombinovaná (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta (denná forma)
Priama výučba: 22 hodín (2 hod. týždenne)
Realizácia 1 čiastkovej (dištančnej) úlohy: 8 hodín x 6 (dištančných úloh) = 48 hodín
Príprava na priebežné hodnotenie: 20 hodín
Celková pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity) – 90 hodín
Vyučovacie metódy
Monologické metódy – prednáška, výklad učiva,
Dialogické metódy – rozhovor, diskusia
Riadené samoštúdium – spracovanie čiastkových úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí
ZÁHOREC, J. (2021). Inovatívne digitálne riešenia v školskej edukácii žiakov. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 141 strán, ISBN 978-80-223-5121-8. https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Inovativne_digitalne_riesenia.pdf
ZÁHOREC, J., BREČKA, P. (2021). Uplatnenie platformy SMART Learning Suite v oblasti tvorby edukačných aktivít. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 129 strán, ISBN 978-80-223-5127-0 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Pouzivame_SMART_Learning_Suite.pdf
Záhorec, J., HAŠKOVÁ, a., mUNK, m. (2020). Digitálna gramotnosť učiteľov v kontexte ich profesijnej prípravy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 305 strán, ISBN 978-80-223-4882-9.
LABJAKOVÁ, I. (2019). Interaktívna tabuľa v edukačnom procese, Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 2019, 100 s., ISBN 978-80-565-1444-3
Základný študijný text k vzdelávaciemu obsahu disciplíny Digitálne technológie 2 bude študentom pravidelných časových intervaloch sprístupňovaný v elektronickej forme prostredníctvom univerzitného LMS Moodle.
Aktívna účasť na seminároch, na ktorých študenti riešia praktické úlohy, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 70 % bodov. Na záver semestra študenti vypracujú projekt na zadanú tému, ktorý budú prezentovať pred celou študijnou skupinou. Projekt bude hodnotiť vyučujúci aj študenti. Hodnotenie projektu tvorí 30 % celkového hodnotenia. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 %, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %.
slovenský a český jazyk
Maximálny počet študentov jednej študijnej skupiny v rámci dennej formy štúdia je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Obsah vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 je rozdelený do štyroch tematických okruhov a príslušných čiastkových tém tak, aby bolo zabezpečené dosiahnutie stanovených partikulárnych cieľov vzdelávania. Obsahová štruktúra vzdelávacej disciplíny je koncipovaná tak, aby študent kontinuálne rozvíjal svoje didakticko-technologické kompetencie v oblasti vybraných didaktických softvérových aplikácií absolvovaním vzdelávacích tém organizovaných prezenčnou a dištančnou formou a súčasne posilňoval svoju odbornú prípravu v predmetnej oblasti.
Z dôvodu rýchleho vývoja nového didaktického softvéru využiteľného v pedagogickom procese sa konkrétna obsahová štruktúra disciplíny môže prispôsobovať aktuálnym požiadavkám praxe i študentov.
Uplatnenie softvérovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow v edukačnom procese
Osvojujeme si princíp a metodiku práce s vybranými (Promethean World Ltd) digitálnymi didaktickými prostriedkami určenými pre podporu interaktívnej výučby predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ a SŠ;
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať softvérové nástroje desktopovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov (vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania; V kontexte uvedenej činnosti sa od účastníka vzdelávania očakáva aj osvojenie si metodiky aplikovania vytvorených aktivít do školského vyučovania;
Nadobúdame vedomosti o desktopových digitálnych hlasovacích riešeniach a (trendových) cloudových aplikáciách určených na tvorbu vedomostných testov/kvízov aktuálne dostupných na trhu ako interaktívneho didaktického prostriedku výučby, výhodách a nevýhodách ich nasadzovania do procesu vyučovania v oblasti regionálneho školstva;
Nadobúdame digitálne zručnosti vo vytváraní, editovaní a správe vedomostných testov prostredníctvom hlasovacích relácií a podporovaných softvérovou aplikáciou ActivInspire a digitálnym hlasovacím zariadením ActivExpression2 podnecujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine; Využívame hlasovaciu reláciu ExpressPoll; využívame sprievodcu tvorby otázok pri vytváraní testových aktivít v stimulácii učiteľa; realizujeme prácu so sprievodcom sady otázok pre spracovanie vlastným tempom žiaka (hlasovacia relácia v stimulácii žiaka) v rámci vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných testov sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie ActivInspire a digitálneho hlasovacieho zariadenia ActivExpression2 do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame zručnosti v štatistickom spracovaní výsledkov hlasovacích aktivít v rámci celej skupiny žiakov do predvádzacieho zošita aplikácie ActivInspire, ako aj ich exportu do aplikácie Microsoft Excel;
Posilňujeme profesijné digitálne kompetencie v oblasti práce s komplexnými interaktívnymi riešeniami využiteľnými vo vzdelávacích situáciách s akcentom na interaktívnu tabuľu ActivBoard.
Témy:
Návrh predvádzacích zošitov – možnosti nastavenia a prispôsobenia pracovného prostredia aplikácie ActivInspire; Hlavný panel nástrojov – demonštračný výklad pre zoznámenie sa s najčastejšie používanými nástrojmi – námety na ich využitie pri tvorbe interaktívneho vzdelávacieho obsahu; Režim anotácií na pracovnej ploche; Prehliadače v aplikácii ActivInspire; Export/Import (*.flipchart) predvádzacích zošitov; Spolupráca učiteľa a žiaka/študenta na tabuli – režim duálneho užívateľa;
Pridávanie ďalšieho grafického obsahu do predvádzacieho zošita v ActivInspire; Import a export balíčkov prostriedkov; Definovanie vlastností objektov; Používanie vrstiev a vrstvenia: slepá mapa, magický tunel, magický atrament – námety na ich využitie pri tvorbe vzdelávacích aktivít zameraných pre cieľovú skupinu žiakov; Pridávanie a odstraňovanie odkazov na prepojené externé súbory/internetové zdroje; Vytváranie a využívanie funkcií mriežok pri návrhu edukačných aktivít; Vytváranie interaktívnych predvádzacích zošitov – vytváranie kontajnerov; Práca s akciami; Námety na ich využitie vybraných akcií pri tvorbe interaktívnych materiálov využiteľných vo vyučovaní; Výhody používania profilov; Anotácia pracovnej plochy; Používanie nástrojov pracovnej plochy; Práce v režime duálneho užívateľa; Používanie matematických a konštrukčných nástrojov; Ukážky využitia matematických a konštrukčných nástrojov pri tvorbe interaktívnych materiálov využiteľných vo vzdelávacom procese;
Rozširujeme profesijné digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne aplikovať gamifikačné edukačné aktivity prostredníctvom preddefinovaných šablón – Triedenie do kategórií, Krížovka, Výučbové kartičky, Priraďovanie a Zoraďovanie položiek a ďalších šablón podporovaných cloudovou aplikáciou ClassFlow;
Aktuálne trendy v uplatňovaní digitálnych hlasovacích riešení pre školstvo; Technologický princíp digitálnych hlasovacích systémov; Možnosti využívania digitálnych hlasovacích systémov v školskom vyučovaní na ZŠ/SŠ; Metodika práce s digitálnym hlasovacím systémom; Digitálne hlasovacie riešenia – efektívna podpora skupinovej spolupráce v triedach stimulujúca proces učenia;
Využívame vo výučbe digitálny hlasovací systém ActivExpression2; Komponenty inteligentného digitálneho hlasovacieho riešenia; Registrácia hlasovacích zariadení ActivExpression2 v aplikácii ActivInspire; Prehliadač hlasovania; Typy hlasovacích relácií a testových otázok podporovaných softvérovou aplikáciou ActivInspire a hlasovacím zariadením ActivExpression2; Práca s výsledkami hlasovacej relácie v aplikácii ActivInspire – zobrazenie výsledkov v rôznych formátoch; Export výsledkov z nástroja ExpressPoll z pripravených otázok a zo sady otázok pre spracovanie vlastným tempom do aplikácie Microsoft Excel; Námety na edukačné aktivity a hry využívajúce hlasovacie zariadenia ActivExpression2 podporujúce aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine.
V rámci dištančnej úlohy študent v prostredí ActivInspire spracuje súbor pôsobivých vzdelávacích aktivít, vedomostných hier, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu ako nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov na vyučovacej hodine. Pri koncepcii návrhu a vývoja úlohy študent využije pokiaľ možno najväčší diapazón dostupných nástrojov, funkcií, akcií a vlastností. V rámci vytvoreného predvádzacieho zošita v rozsahu najmenej 6 stránok sa v primárnej rovine od študenta očakáva využitie aktivity kontajner, magický atrament, magický tunel, nastavenia akcií a obmedzení na objekty, ako aj aplikovanie prezentačných nástrojov prostredia ActivInspire. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným prezentačným materiálom a edukačným aktivitám uložených vo formáte *.flipchart študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí súbor 10 gamifikačných edukačných aktivít pre cieľovú skupinu žiakov s efektívnym využitím predpripravených šablón a nástrojov cloudového prostredia ClassFlow. Do sprievodného dokumentu (osobitného súboru formátu *.docx) k vytvoreným gamifikačným aktivitám študent uvedie metodiku ich začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom cloudového prostredia ClassFlow testovaciu aktivitu koncipovanú z 20 testových otázok podporovaných typov s potenciálnou možnosťou jej využitia vo vyučovaní učebnej problematiky predmetov svojho aprobačného zamerania u žiakov na ZŠ/SŠ.
Vytvárame videoprezentácie vzdelávacieho obsahu prostredníctvom cloudovej aplikácie Prezi Video
Rozvíjame profesijné digitálne kompetencie v oblasti návrhu a tvorby pôsobivých nelineárnych videoprezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present a Prezi Video cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vizuálnych predstáv uplatniteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti;
Osvojujeme si metodiku aplikovania videoprezentácie vzdelávacieho obsahu sprostredkovanej žiakom prostredníctvom aplikácie Prezi Video do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Inovujeme didaktické prístupy k výchovno-vzdelávacím aktivitám realizovaných v školách alebo školských zariadeniach prostredníctvom pôsobivých nelineárnych videoprezentácií vytvorených v prostredí cloudovej platformy Prezi.
Témy:
Vytvárame videoprezentáciu v prostredí online editora Prezi Video úplne od začiatku prostredníctvom nástroja Quick record – výber vhodnej šablóny, vkladanie textového obsahu a ďalšieho grafického vizuálu; doplnenie videoprezentácie nahrávkou vlastného obrazu a zvuku;
Vytvárame videoprezentáciu v prostredí online editora Prezi Video prostredníctvom ponuky opakovane použiteľných videí zaznamenaných inými používateľmi aplikácie Prezi Video;
Vytvárame videoprezentáciu založenú na prezentácii Prezi Present; Pridanie sprievodného komentáru; Pridanie videa so sprievodným komentárom.
V rámci dištančnej úlohy študent prostredníctvom cloudovej platformy Prezi (Prezi Present a Prezi Video) vytvorí originálnu didaktickú a pre cieľovú skupinu žiakov vizuálne pútavú videoprezentáciu vzdelávacieho obsahu podľa vlastného výberu v rozsahu najmenej 20 prezentačných pohľadov, využiteľnú pri vyučovaní predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ.
Uplatnenie vybraných nástrojov webu 2.0 pre získavanie spätnej väzby v procese školského vyučovania na ZŠ/SŠ
Využívame vybrané softvérové nástroje webu 2.0 pre získavanie spätnej väzby od žiakov zúčastnených v procese školského vyučovania, prípade žiakov zaradených do dištančnej (online) formy výučby;
Rozširujeme vedomostný rámec v oblasti aplikovania gamifikácie (game-based learning) ako jednej z inovatívnych a aktivizujúcich metód uplatňovaných vo vzdelávacom procese na úrovni ZŠ;
Rozširujeme digitálne zručnosti o spôsobilosť efektívne využívať cloudovú aplikáciu Socrative 2.0 určenú na tvorbu a správu vedomostných/kvízových aktivít s cieľom získavania okamžitej spätnej väzby od žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania;
Osvojujeme si metodiku aplikovania vedomostných/kvízových aktivít sprostredkovaných žiakom prostredníctvom aplikácie Socrative 2.0 do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozširujeme profesijné digitálne kompetencie o schopnosť vytvárať gamifikačné kvízové aktivity a vedomostné hry prostredníctvom online platformy Kahoot! do procesu školského vzdelávania zábavnou a hravou formou – premena tradičného overovania vedomostí prostredníctvom kvízu v aktivizujúcej forme s využitím digitálnych prostriedkov;
Nadobúdame spôsobilosti v uplatňovaní metodiky aplikovania, v prostredí aplikácie Kahoot! autorsky pripravených, gamifikovaných edukačných a kvízových aktivít do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Rozvíjame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Wizer.me pre vytváranie multimediálnych online pracovných listov s edukačným obsahom určených pre cieľovú skupinu žiakov ZŠ/SŠ;
Osvojujeme si metodiku aplikovania spracovaných digitálnych grafických výstupov vzdelávacieho obsahu sprostredkovaných žiakom prostredníctvom cloudového nástroja Wizer.me do procesu školského vyučovania predmetov svojho aprobačného zamerania na ZŠ/SŠ;
Osvojujeme si princíp a metodiku práce s cloudovou aplikáciou Google Formuláre určenou na tvorbu online vedomostných testov a výskumných nástrojov využiteľných v intenciách pedagogickej činnosti;
Témy:
Socratvive.com – webový nástroj pre online testovanie vedomostí žiakov; Bezplatná registrácia vs. benefity platenej registrácie pre učiteľa; Vytvorenie účtu učiteľa/žiaka; Panel administrácie testov v Socrative 2.0 – Vytvorenie nového testu – typy otázok pre tvorbu vlastných testov – viacnásobná voľba, odpoveď typu ÁNO/NIE a krátka otvorená odpoveď; Správa učiteľom vytvorených testov; Vytvorenie kópie testu – variant pre paralelnú skupinu s mierne odlišnými otázkami; Vymazanie testu; Stiahnutie (download) testu do dokumentu formátu *.pdf; Úprava vytvoreného testu; Import testu od iného učiteľa – vzájomné zdieľanie testov medzi učiteľmi; Prístup k výsledkom všetkých (už) zrealizovaných testov; Režimy sprístupnenia testu žiakom – okamžitá spätná väzba: Instatnt Feedback; Test riadený učiteľom; Výber spôsobov zobrazenia výsledkov; Definovanie vzhľadu výsledkov testu – celkový prehľad všetkých žiakov so štatistikou úspešnosti žiaka a otázok; Samostatné *.pdf súbory pre každého žiaka; Štatistika úspešnosti v jednotlivých testových otázkach; Praktické ukážky administrovaných testov v prostredí aplikácie Socrative 2.0 pre rôzne vzdelávacie disciplíny a učebné témy;
Pre stručnosť uvádzame, že tematické zameranie aplikácie Kahoot! je obsahovo analogické k aplikácii Socrative 2.0;
Cloud Computing; Disk Google; Zobrazenie možností Google Docs; Popis prostredia aplikácie Formuláre Google – záložky Otázky; Vytvorenie formulára; Editácia vzhľadu formulára; Nastavenie formulára ako kvíz; Vyhodnotenie získaných údajov z administrácie formulára – záložka Odpovede; Odoslanie formulára respondentom; Nastavenie zdieľania Google Formulára – v prostrední služby Google Disk a v editore Google Formulárov; Nastavenie zdieľania Google Formulára užívateľovi s nevytvoreným Google účtom.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom online softvérovej aplikácie Socrative vedomostný test s desiatimi otázkami typu viacnásobná voľba odpovede, s desiatimi otázkami typu odpovede ÁNO/NIE a s desiatimi otázkami typu krátka voľna forma odpovede. Zameranie vedomostného testu by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovaný vedomostný test študent zrealizuje medzi spolužiakmi vo svojej vzdelávacej skupine.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom softvérovej aplikácie Kahoot! testovú aktivitu koncipovanú z 20 vedomostných otázok podporovaných typov. Zameranie testovej aktivity by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovanú testovú aktivitu študent zrealizuje medzi spolužiakmi svojej vzdelávacej skupine.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja Wizer.me vytvorí pútavý multimediálny pracovný list s edukačným obsahom určený pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent vytvorí prostredníctvom cloudovej aplikácie Formuláre Google aktivitu – vedomostný kvíz s minimálne 15 otázkami podporovaných typov. Zameranie vedomostného kvízu by malo byť situované do učebnej problematiky podľa vlastného uváženia spadajúcej do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK. Takto definovaný vedomostný kvíz študent zrealizuje medzi spolužiakmi svojej vzdelávacej skupine.
Vytváranie digitálnych grafických výstupov v prostredí vybraných cloudových aplikácií
Nadobúdame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Prezi Design cloudovej platformy Prezi pri vytváraní multimediálnych posterov s edukačným obsahom určených pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv;
Rozvíjame digitálne kompetencie o spôsobilosť efektívne využívať cloudový nástroj Glogster (edu.Glogster.com) pre digitálne rozprávanie príbehov – vytváranie pútavých multimediálnych posterov s edukačným obsahom – určený pre cieľovú skupinu žiakov na ZŠ/SŠ cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv;
Osvojujeme si metodiku aplikovania spracovaných digitálnych grafických výstupov vzdelávacieho obsahu sprostredkovaných žiakom prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Design a Glogster do školského vyučovania predmetov ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK.
Témy:
Aplikácia Prezi Design ako komplexný nástroj pre grafický dizajn a vizualizáciu údajov; Knižnica šablón; Vytváranie a úprava obsahu pridávaním multimediálnych položiek v editore; Pridávanie, presúvanie a vrstvenie objektov; Použitie súborov *.ppt, *.pdf a *.doc v Prezi Design; Implementácia animovaných prvkov do vytváraného grafického obsahu; Vytvárame vizuálne efekty obrázkom aplikovaním masiek a filtrov; Pridávanie odkazov na textové objekty, grafiku a tvary; Viacstránkový dizajn; Prepojenie textu, obrázkov, ikon a tvarov so stránkami a sekciami; Zdieľame obsah vytvorený v Prezi Design s publikom na sociálnych médiách pomocou súkromných alebo verejných odkazov; Kolaboratívna práca v prostredí Prezi Design; Pridanie/odstránenie spolupracovníkov; Pridanie celého tímu spolupracovníkov; Spolupráca v reálnom čase;
Vytvárame a upravujeme pútavé vizualizácie údajov pomocou máp; Vytvorenie príspevku na sociálnej sieti – pridávanie a úprava obsahu, pridanie animácie do obsahu vytváraného príspevku; Stiahnutie a zdieľanie vytvoreného obsahu pre potreby jeho publikovania;
Vytvorenie infografiky pre vizuálnu reprezentáciu informácií a údajov, Pridávanie a úprava obsahu; Vytváranie gif a mp4 videí v prostredí Prezi Design; Vkladanie videí z Prezi Video do Prezi Design; Pridávanie videí do Prezi Design a úprava nastavení; Integrácie médií v Prezi Design – pridanie do projektov obsah z Prezi Video.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja Prezi Design vytvorí pútavý digitálny poster s multimediálnym edukačným obsahom využiteľný vo vyučovaní v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
V rámci dištančnej úlohy študent navrhne a v prostredí cloudového nástroja edu.Glogster vytvorí pútavý digitálny poster s multimediálnym edukačným obsahom využiteľný vo vyučovaní v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; K vytvorenému digitálnemu grafickému výstupu (do osobitného súboru formátu *.docx) študent uvedie metodiku jeho začlenenia do výchovno-vzdelávacej činnosti u cieľovej skupiny žiakov.
70/30
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
aktívna účasť na seminároch realizovaných prezenčnou aj dištančnou metódou výučby;
spracovanie čiastkových (dištančných) výstupov/úloh podľa zadania lektora v priebehu semestra z vybraných tematických okruhov a ich odovzdanie v elektronickej podobe v stanovenej lehote, ktoré vyučujúci priebežne kontroluje a hodnotí, tvorí 80 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov; Odovzdanie čiastkových úloh je podmienkou udelenia kreditov;
vypracovanie semestrálneho projektu – študent na konci semestra vypracuje prostredníctvom cloudového nástroja Prezi Video originálnu a vizuálne pôsobivú videoprezentáciu vzdelávacieho obsahu vybraného vyučovacieho predmetu na ZŠ/SŠ v intenciách aprobačných predmetov, ktoré študent študuje v študijných programoch učiteľstva na PdF UK; Štruktúru videoprezentácie je potrebné koncipovať na základe prezentácie vytvorenej v softvérovej aplikácii Prezi Present; Osobná prezentácia vytvoreného projektu v Prezi pred celou študijnou skupinou; Úspešné realizácia a obhájenie projektu tvorí 20 % z celkovej dosiahnuteľnej hodnoty bodov a je podmienkou udelenia kreditov.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie vzdelávacieho predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
Výsledky vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 je rozvíjať u študentov študijných programov učiteľského zamerania na Pedagogickej fakulte UK (ďalej len PdF UK) digitálne zručnosti v oblasti práce s vybranými softvérovými (desktopovými aj cloudovými) didaktickými aplikáciami a vedieť ich efektívne aplikovať v intenciách svojej budúcej pedagogickej profesie.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 má spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti efektívne využívať nástroje softvérovej aplikácie ActivInspire a cloudového prostredia ClassFlow cestou tvorby gamifikačných edukačných/kvízových aktivít, pútavých prezentácií vzdelávacieho obsahu a nových interaktívnych foriem učebného materiálu podporujúcich aktivizáciu a pozornosť žiakov zúčastnených na vyučovacej hodine v školskej učebni, alebo v domácich podmienkach v prípade realizácie dištančného/hybridného vzdelávania.
Absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 študent nadobúda pokročilé profesijné digitálne kompetencie v oblasti koncepcie návrhu a tvorby interaktívnych videoprezentácií vzdelávacieho obsahu realizovaných prostredníctvom aplikácie Prezi Present a Prezi Video cloudovej platformy Prezi cestou vyjadrovania vlastných vizuálnych predstáv využiteľných pri vlastnej pedagogickej činnosti v školách alebo školských zariadeniach.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny nadobúda spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti v oblasti koncepcie návrhu, tvorby a administrovania (gamifikačných) kvízových a edukačných aktivít a vedomostných hier s dynamickými prvkami vytvorených prostredníctvom cloudového nástroja Socrative 2.0, Kahoot!, Wizer.me a Google Formuláre využiteľných vo vlastných výchovno-vzdelávacích činnostiach realizovaných v školách a školských zariadeniach u cieľovej skupiny intaktných žiakov, ako aj žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Študent absolvovaním vzdelávacej disciplíny Digitálne technológie 2 má v neposlednom rade spôsobilosti a pokročilé digitálne zručnosti v oblasti grafickej tvorby vektorovej graficky v prostredí cloudovej aplikácie Prezi Design pri realizácii pracovných aktivít pedagogického zamestnanca regionálneho školstva alebo jeho vlastného profesijného rozvoja.
Allen, J., Potter, J., Sharp, J., Turvey, K.: Primary ICT. Knowledge, Understanding and Practice. Learning Matters Ltd, 2007, ISBN 978-1-84445-094-7.
Burkhardt, G., Monsour, M., Valdez, G., Gunn, C., Dawson, M., Lemke, Ch., Coughlin, E., Thadani, V., Martin, C.: enGauge® 21st Century Skills: Literacy in the Digital Age. The North Central Regional Educational Laboratory and the Metiri Group, 2003.
Buzan T.: Mentální mapování. Praha: Portál, 2007. ISBN 978-80-7367-200-3.
Kalaš, I. a kol.: Premeny školy v digitálnom veku. Bratislava: SPN, 2013. ISBN 978-80-10-02409-4.
Kostrub, D., Severini, E., Rehúš, M.: Proces výučby a digitálne technológie. Bratislava/Martin: Alfa print, 2012, 110 s. ISBN 978-80-971081-6-8. Dostupné na internete: <http://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/KPEP/foto/Kostrub_2012_knizka.pdf>
Zounek, J., Sudický, P.: E-learning učení (se) s online technologiemi. Wolters Kluwer, 2012. ISBN 9788073579036.
Počas semestra bude 10 bodovaných seminárov po 5 bodov, 2 eseje po 15 bodov. Na záver bude test za 20 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Kredity budú udelené študentovi, ktorý získa zo seminárov minimálne 25 bodov, odovzdá obe eseje a zúčastní sa záverečného testu.
slovenský, český a anglický jazyk
Maximálny počet študentov v jednej študijnej skupine je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Kompetencie a digitálna gramotnosť;
Digitálne technológie pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami;
Koncepcie vzdelávania v digitálnom veku, premeny školy;
Využitie DT vo vzdelávaní (napr. edukačná robotika, e-learning, interaktívne tabule, hlasovacie zariadenia, mobilné vzdelávanie...);
Edukačný softvér (jeho klasifikácia, hodnotenie, posudzovanie, trendy), edukačné webové stránky;
Formy organizácie vyučovania a učebné metódy,
Riziká digitálneho sveta.
80/20
Študent bude rozumieť pojmu kompetencie (bude vedieť, ktoré sú dôležité pre život v digitálnej spoločnosti) a digitálna gramotnosť, získa prehľad o digitálnych technológiách, ktoré pomáhajú žiakom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v komunikácii, v ich vzdelávaní, bude vedieť posúdiť vhodnosť použitia digitálnych technológií pre danú tému a vzdelávacie ciele svojho predmetu, spozná koncepcie moderného vzdelávania v 21. storočí, ktoré využívajú potenciál digitálnych technológií, spozná niektoré nové alebo menej tradičné formy učebných materiálov, spozná niektoré menej rozšírené technológie využiteľné v školskej praxi na Slovensku, bude rozumieť pojmu edukačný softvér, spozná jeho charakteristické vlastnosti a kritériá na jeho klasifikáciu, bude vedieť zhodnotiť riziká (pre žiakov) pri práci s digitálnymi technológiami, porozumie zásadám práce s digitálnym obsahom, ktoré vyplývajú z autorského zákona.
Allen, J., Potter, J., Sharp, J., Turvey, K.: Primary ICT. Knowledge, Understanding and Practice. Learning Matters Ltd, 2007, ISBN 978-1-84445-094-7.
Burkhardt, G., Monsour, M., Valdez, G., Gunn, C., Dawson, M., Lemke, Ch., Coughlin, E., Thadani, V., Martin, C.: enGauge® 21st Century Skills: Literacy in the Digital Age. The North Central Regional Educational Laboratory and the Metiri Group, 2003.
Buzan T.: Mentální mapování. Praha: Portál, 2007. ISBN 978-80-7367-200-3.
Kalaš, I. a kol.: Premeny školy v digitálnom veku. Bratislava: SPN, 2013. ISBN 978-80-10-02409-4.
Kostrub, D., Severini, E., Rehúš, M.: Proces výučby a digitálne technológie. Bratislava/Martin: Alfa print, 2012, 110 s. ISBN 978-80-971081-6-8. Dostupné na internete: <http://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/KPEP/foto/Kostrub_2012_knizka.pdf>
Zounek, J., Sudický, P.: E-learning učení (se) s online technologiemi. Wolters Kluwer, 2012. ISBN 9788073579036.
Počas semestra bude 10 bodovaných seminárov po 5 bodov, 2 eseje po 15 bodov. Na záver bude test za 20 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 % bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 %, na hodnotenie C najmenej 76 %, na hodnotenie D najmenej 68 % a na hodnotenie E najmenej 60 %. Kredity budú udelené študentovi, ktorý získa zo seminárov minimálne 25 bodov, odovzdá obe eseje a zúčastní sa záverečného testu.
slovenský, český a anglický jazyk
Maximálny počet študentov v jednej študijnej skupine je 15 (na jedného vyučujúceho). Seminár sa realizuje v počítačovej učebni, každý študent má k dispozícii počítač.
Kompetencie a digitálna gramotnosť;
Digitálne technológie pre žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami;
Koncepcie vzdelávania v digitálnom veku, premeny školy;
Využitie DT vo vzdelávaní (napr. edukačná robotika, e-learning, interaktívne tabule, hlasovacie zariadenia, mobilné vzdelávanie...);
Edukačný softvér (jeho klasifikácia, hodnotenie, posudzovanie, trendy), edukačné webové stránky;
Formy organizácie vyučovania a učebné metódy,
Riziká digitálneho sveta.
80/20
Študent bude rozumieť pojmu kompetencie (bude vedieť, ktoré sú dôležité pre život v digitálnej spoločnosti) a digitálna gramotnosť, získa prehľad o digitálnych technológiách, ktoré pomáhajú žiakom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami v komunikácii, v ich vzdelávaní, bude vedieť posúdiť vhodnosť použitia digitálnych technológií pre danú tému a vzdelávacie ciele svojho predmetu, spozná koncepcie moderného vzdelávania v 21. storočí, ktoré využívajú potenciál digitálnych technológií, spozná niektoré nové alebo menej tradičné formy učebných materiálov, spozná niektoré menej rozšírené technológie využiteľné v školskej praxi na Slovensku, bude rozumieť pojmu edukačný softvér, spozná jeho charakteristické vlastnosti a kritériá na jeho klasifikáciu, bude vedieť zhodnotiť riziká (pre žiakov) pri práci s digitálnymi technológiami, porozumie zásadám práce s digitálnym obsahom, ktoré vyplývajú z autorského zákona.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
Seminár, 2 hodiny týždenne, t. j. spolu 22 hodín za semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 30 hodín individuálna príprava na hodiny; 38 hodín príprava na záverečný test. Spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
V rámci individuálnej prípravy ide predovšetkým o prácu s textom (vybrané pasáže diel významných filozofov, ktoré sú relevantné pre preberanú problematiku); počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, sokratovská metóda a taktiež o prácu s textom.
Odporúčaná literatúra:
LEŠKO, V., MIHINA, F. (1993). Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 357 s., ISBN 80-967013-3-9
STORIG, H. J. (2007). Malé dějiny filosofie. Kostelní Vydří: KNA, 653 s. ISBN 978-80-7195-206-0 https://amper.ped.muni.cz/~jonas/umco/St%c3%b6rig-H.---Mal%c3%a9-d%c4%9bjiny-filosofie.pdf .
Dějiny filosofie zv. 1-9. Praha: Oikoymenh, 2001 – 2020.
Antológia z diel filozofov - Predsokratovci a Platón. Bratislava: IRIS, 607 s. 1998.
Antológia z diel filozofov - Od Aristotela po Plotina. Bratislava: IRIS, 600 s. 2007.
Antológia z diel filozofov - Patristika a scholastika. Bratislava: Dobrá kniha, 472 s. 2009.
Antológia z diel filozofov - Humanizmus a renesancia. Bratislava: IRIS, 560 s. 2009.
Antológia z diel filozofov V. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava: VPL, 539 s. 1976.
Antológia z diel filozofov VI. Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava: Epocha, 784 s. 1970.
Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného/záverečného hodnotenia je 100/0, ktoré zahŕňa záverečný test v hodnotiacom týždni semestra (100% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodov z celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Dejiny filozofie I. sú zamerané na obdobie od Antiky po francúzske osvietenstvo.
1. Úvod: Filozofia a jej význam pre človeka; Štúdium dejín filozofie ako úvod do filozofie; Periodizácia dejín filozofie.
2. Antická filozofia: Predsokratici (Iónska filozofia - Milétska škola, Xenofanes, Herakleitos; filozofia na Západe - Pytagoras, Parmenides, Zenón, Empedokles; reakcia iónskej filozofie – Anaxagoras, Demokritos); Klasická grécka filozofia (sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles); Obdobie helenizmu (stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus)
3. Stredoveká filozofia: Patristika (Augustín); Raná scholastika (Eriugena, Anzelm z Canterbury, Abaelard); Vrcholná scholastika (Albert Veľký, Akvinský, Bonaventúra, R. Bacon); Neskorá scholastika (Occam, Scotus)
4. Renesančná filozofia: M. Kuzánsky; Renesačný platonizmus a aristotelizmus (Ficinus, Mirandola, Pompanazzi); Renesančná prírodoveda (Kopernik, Kepler, Galilei)
Renesančná filozofia prírody (Telesio, Bruno); Renesančná sociálna filozofia (Machiavelli, More, Campanella); Renesančný humanizmus (Erasmus Rotteradamský, Montaigne); Reformácia (Luther, Kalvín, Münzer, Zwingli)
5. Novoveká filozofia: Počiatky novovekého empirizmu a mechanistického materializmu (F. Bacon, Hobbes); Novoveký racionalizmus (Descartes, Spinoza, Leibniz); Novoveký empirizmus (Locke, Berkley, Hume)
6. Osvietenstvo vo Francúzsku (Montesquieu, Voltaire, Rousseau, encyklopedisti,
Materialisti)
100/0
Absolvovanie predmetu poskytne poslucháčom určitú rukoväť pri orientácii v dnes už takmer neprehľadnej spleti rôznorodých filozofických smerov, hnutí, orientácií a postojov, poskytne im základnú kategoriálno-pojmovú výbavu a metodologické inštrumentárium upotrebiteľné i v iných špeciálnych vedách a disciplínach (sociológii, pedagogike, politológii, psychológii a pod.), čím napomôže preklenúť ich partikularizmus v prospech globálneho videnia a riešenia problémov súčasného sveta. Znalosť prístupov rozličných filozofických smerov k určitým problémom, poslucháčom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Kurz kladie dôraz i na mapovanie týchto presahov filozofie do iných zložiek kultúry. Takto vymedzené problémové pole poslucháčom pomôže reflektovať a špecifikovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytnúť argumenty pre obhájenie vlastných postojov a tým prispeje k lepšiemu sebapoznaniu a vlastnej sebaidentifikácii. Dejiny filozofie študentom umožňujú zážitok stretnutia s "iným", dávajú návody a pestujú návyky ako sa s ním vyrovnať a tým ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom. Študent absolvovaním predmetu rozvíja prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motivácia a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Oboznámiť študentov s dejinami európskeho filozofického myslenia a poskytnúť im základný pojmovo-metodologický aparát, ktorý budú môcť využiť v ďalších špeciálnych vedách ako sú pedagogika, politológia, psychológia, či sociológia.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
Seminár, 2 hodiny týždenne, t. j. spolu 22 hodín za semester, kombinovanou metódou (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x (2) hodiny výučby = 22 hodín; 30 hodín individuálna príprava na hodiny; 38 hodín príprava na záverečný test. Spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
V rámci individuálnej prípravy ide predovšetkým o prácu s textom (vybrané pasáže diel významných filozofov, ktoré sú relevantné pre preberanú problematiku); počas spoločných hodín ide prevažne o monologické metódy prednášania, výkladu a vysvetľovania, ktoré sú vhodne dopĺňané o dialogické metódy ako sú rozhovor, diskusia, sokratovská metóda a taktiež o prácu s textom.
Odporúčaná literatúra:
LEŠKO, V., MIHINA, F. (1993). Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 357 s., ISBN 80-967013-3-9
STORIG, H. J. (2007). Malé dějiny filosofie. Kostelní Vydří: KNA, 653 s. ISBN 978-80-7195-206-0 https://amper.ped.muni.cz/~jonas/umco/St%c3%b6rig-H.---Mal%c3%a9-d%c4%9bjiny-filosofie.pdf .
Dějiny filosofie zv. 1-9. Praha: Oikoymenh, 2001 – 2020.
Antológia z diel filozofov - Predsokratovci a Platón. Bratislava: IRIS, 607 s. 1998.
Antológia z diel filozofov - Od Aristotela po Plotina. Bratislava: IRIS, 600 s. 2007.
Antológia z diel filozofov - Patristika a scholastika. Bratislava: Dobrá kniha, 472 s. 2009.
Antológia z diel filozofov - Humanizmus a renesancia. Bratislava: IRIS, 560 s. 2009.
Antológia z diel filozofov V. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Bratislava: VPL, 539 s. 1976.
Antológia z diel filozofov VI. Novoveká racionalistická filozofia. Bratislava: Epocha, 784 s. 1970.
Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného/záverečného hodnotenia je 100/0, ktoré zahŕňa záverečný test v hodnotiacom týždni semestra (100% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodov z celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Dejiny filozofie I. sú zamerané na obdobie od Antiky po francúzske osvietenstvo.
1. Úvod: Filozofia a jej význam pre človeka; Štúdium dejín filozofie ako úvod do filozofie; Periodizácia dejín filozofie.
2. Antická filozofia: Predsokratici (Iónska filozofia - Milétska škola, Xenofanes, Herakleitos; filozofia na Západe - Pytagoras, Parmenides, Zenón, Empedokles; reakcia iónskej filozofie – Anaxagoras, Demokritos); Klasická grécka filozofia (sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles); Obdobie helenizmu (stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus)
3. Stredoveká filozofia: Patristika (Augustín); Raná scholastika (Eriugena, Anzelm z Canterbury, Abaelard); Vrcholná scholastika (Albert Veľký, Akvinský, Bonaventúra, R. Bacon); Neskorá scholastika (Occam, Scotus)
4. Renesančná filozofia: M. Kuzánsky; Renesačný platonizmus a aristotelizmus (Ficinus, Mirandola, Pompanazzi); Renesančná prírodoveda (Kopernik, Kepler, Galilei)
Renesančná filozofia prírody (Telesio, Bruno); Renesančná sociálna filozofia (Machiavelli, More, Campanella); Renesančný humanizmus (Erasmus Rotteradamský, Montaigne); Reformácia (Luther, Kalvín, Münzer, Zwingli)
5. Novoveká filozofia: Počiatky novovekého empirizmu a mechanistického materializmu (F. Bacon, Hobbes); Novoveký racionalizmus (Descartes, Spinoza, Leibniz); Novoveký empirizmus (Locke, Berkley, Hume)
6. Osvietenstvo vo Francúzsku (Montesquieu, Voltaire, Rousseau, encyklopedisti,
Materialisti)
100/0
Absolvovanie predmetu poskytne poslucháčom určitú rukoväť pri orientácii v dnes už takmer neprehľadnej spleti rôznorodých filozofických smerov, hnutí, orientácií a postojov, poskytne im základnú kategoriálno-pojmovú výbavu a metodologické inštrumentárium upotrebiteľné i v iných špeciálnych vedách a disciplínach (sociológii, pedagogike, politológii, psychológii a pod.), čím napomôže preklenúť ich partikularizmus v prospech globálneho videnia a riešenia problémov súčasného sveta. Znalosť prístupov rozličných filozofických smerov k určitým problémom, poslucháčom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Kurz kladie dôraz i na mapovanie týchto presahov filozofie do iných zložiek kultúry. Takto vymedzené problémové pole poslucháčom pomôže reflektovať a špecifikovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytnúť argumenty pre obhájenie vlastných postojov a tým prispeje k lepšiemu sebapoznaniu a vlastnej sebaidentifikácii. Dejiny filozofie študentom umožňujú zážitok stretnutia s "iným", dávajú návody a pestujú návyky ako sa s ním vyrovnať a tým ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom. Študent absolvovaním predmetu rozvíja prenositeľné spôsobilosti ako sú komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, schopnosť abstraktného myslenia, schopnosť kritického myslenia, motivácia a schopnosť učiť sa, uvažovanie v súvislostiach.
Ciele vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Oboznámiť študentov s dejinami európskeho filozofického myslenia a poskytnúť im základný pojmovo-metodologický aparát, ktorý budú môcť využiť v ďalších špeciálnych vedách ako sú pedagogika, politológia, psychológia, či sociológia.
LEŠKO, V., MIHINA, F. 1993. Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 1993.
PETŘÍČEK, M. 1997. Úvod do (současné) filosofie. Praha: Herrmann & synové, 1997.
STORIG, H. J. 1995. Malé dějiny filosofie. Praha: Zvon, 1995.
100% priebežného hodnotenia;
Priebežné hodnotenie zahŕňa dva priebežné testy (30% a 70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať aspoň 20% z prvého priebežného testu a minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Dejiny filozofie 2 sú zamerané na obdobie od nemeckého osvietenstva po súčasnosť.
Globálna charakteristika filozofického myslenia rozvíjaného v uvedenom období a kľúčové ideové a tematické posuny, ktoré filozofické myslenie v porovnaní s jeho predchádzajúcimi historickými formami zaznamenalo. Reprezentatívne filozofické smery a orientácie rozvíjané v tomto období, s bližším zameraním na ich kultúrno-historické a sociálno-politické pozadie, ich symptomatické znaky, metódy a špecifické pojmové mapy.
100/0
Absolvovanie predmetu poskytne poslucháčom určitú rukoväť pri orientácii v dnes už takmer neprehľadnej spleti rôznorodých filozofických smerov, hnutí, orientácií a postojov, poskytne im základnú kategoriálno-pojmovú výbavu a metodologické inštrumentárium upotrebiteľné i v iných špeciálnych vedách a disciplínach (sociológii, pedagogike, politológii, psychológii a pod.), čím napomôže preklenúť ich partikularizmus v prospech globálneho videnia a riešenia problémov súčasného sveta. Znalosť prístupov rozličných filozofických smerov k určitým problémom, poslucháčom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Kurz kladie dôraz i na mapovanie týchto presahov filozofie do iných zložiek kultúry. Takto vymedzené problémové pole poslucháčom pomôže reflektovať a špecifikovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytnúť argumenty pre obhájenie vlastných postojov a tým prispeje k lepšiemu sebapoznaniu a vlastnej sebaidentifikácii. Dejiny filozofie študentom umožňujú zážitok stretnutia s "iným", dávajú návody a pestujú návyky ako sa s ním vyrovnať a tým ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom.
LEŠKO, V., MIHINA, F. 1993. Dejiny filozofie. Bratislava: Iris, 1993.
PETŘÍČEK, M. 1997. Úvod do (současné) filosofie. Praha: Herrmann & synové, 1997.
STORIG, H. J. 1995. Malé dějiny filosofie. Praha: Zvon, 1995.
100% priebežného hodnotenia;
Priebežné hodnotenie zahŕňa dva priebežné testy (30% a 70% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať aspoň 20% z prvého priebežného testu a minimálne 60% celkového bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Dejiny filozofie 2 sú zamerané na obdobie od nemeckého osvietenstva po súčasnosť.
Globálna charakteristika filozofického myslenia rozvíjaného v uvedenom období a kľúčové ideové a tematické posuny, ktoré filozofické myslenie v porovnaní s jeho predchádzajúcimi historickými formami zaznamenalo. Reprezentatívne filozofické smery a orientácie rozvíjané v tomto období, s bližším zameraním na ich kultúrno-historické a sociálno-politické pozadie, ich symptomatické znaky, metódy a špecifické pojmové mapy.
100/0
Absolvovanie predmetu poskytne poslucháčom určitú rukoväť pri orientácii v dnes už takmer neprehľadnej spleti rôznorodých filozofických smerov, hnutí, orientácií a postojov, poskytne im základnú kategoriálno-pojmovú výbavu a metodologické inštrumentárium upotrebiteľné i v iných špeciálnych vedách a disciplínach (sociológii, pedagogike, politológii, psychológii a pod.), čím napomôže preklenúť ich partikularizmus v prospech globálneho videnia a riešenia problémov súčasného sveta. Znalosť prístupov rozličných filozofických smerov k určitým problémom, poslucháčom uľahčí ich profesijnú i ľudskú orientáciu v súčasnom svete, nakoľko z nich, ako zo svojho konceptuálneho rámca, vychádzajú i mnohé pedagogické, ekonomické, sociálne, právne a politické koncepcie. Kurz kladie dôraz i na mapovanie týchto presahov filozofie do iných zložiek kultúry. Takto vymedzené problémové pole poslucháčom pomôže reflektovať a špecifikovať ich vlastnú názorovú pozíciu a poskytnúť argumenty pre obhájenie vlastných postojov a tým prispeje k lepšiemu sebapoznaniu a vlastnej sebaidentifikácii. Dejiny filozofie študentom umožňujú zážitok stretnutia s "iným", dávajú návody a pestujú návyky ako sa s ním vyrovnať a tým ich učia tolerancii a rešpektu k iným názorom.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 22 hodín príprava na seminár – štúdium povinnej literatúry, 31 hodín práca na projekte. Spolu 75 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe. Dôraz na diskusiu, e-learning (moodle), kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá a pod.), kooperáciu. Výstup – odovzdanie projektu.
ANZENBACHER, A. (2001). Úvod do etiky. Praha: Academia, s. 13 – 17. ISBN 978-80-200-0917-5
GLUCHMAN, V. (2000). Úvod do etiky. Prešov: Univerzum, s. 7 – 103, 122 – 133. ISBN 978- 80-890-1200-0
GLUCHMANOVÁ, M., GLUCHMAN, V. (2008). Učiteľská etika. Prešov: FF PU (ESF), s. 88 – 127, 194 – 215. ISBN 978-80-806-8808-0
Odporúčaná literatúra:
HUPKOVÁ, M., PETLÁK, E. (2004). Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava:
IRIS, 2004. s. 11 – 26, 81 – 96. ISBN 978-80-89018-77-7
KOSOVÁ B. a kol. (2012). Vysokoškolské vzdelávanie učiteľov. Banská Bystrica: Pedagogická
fakulta UMB v Banskej Bystrici, s. 6 – 21, 52 – 61. ISBN 978-80-557-0353-4
LIESSMANN, K. P. (2012). Teorie nevzdělanosti. Praha: ACADEMIA, s. 37 – 61. ISBN 978-80-200-1677-5
MALANKIEVIČOVÁ, S. (2008). Profesijná etika. Prešov: FF PU (ESF), s. 13 – 35. ISBN 978-80-806-8811-0
REMIŠOVÁ, A. (1997). Podnikateľská etika. Nitra: ENIGMA, s. 12 – 49, 198 – 211.
VAJDA, J. (2004). Úvod do etiky. Nitra: Enigma, s. 13 - 56. ISBN 978-80-8913-212-6
VETEŠKA, J., TURECKIOVÁ, M. (2008). Kompetence ve vzdělávání. Praha: GRADA, s. 13 – 57. ISBN 978-80-247-1770-8
ŽILÍNEK, M. (1997). Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: IRIS, s. 12 –
108. ISBN 978-80-88778-60-3
WILLIAMS, B. (2021). Morálka: úvod do etiky. Praha: OYIKOYMENH. ISBN 978-80-7298-569-2
DANIŠKOVÁ, Z. (2013). Môže prístup „new public management“ dopomôcť k etablovaniu etického
kódexu učiteľa? 2013 dostupné na http://www.casopispedagogika.sk/rocnik-4/cislo-2/studia_daniskova.pdf
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine (30 bodov) a 70% projekt (70 bodov).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba im však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevedia kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Úvod do predmetu: zadefinovanie základných pojmov: etika a morálka.
Etika a profesijná etika: vymedzenie základných pojmov: aplikovaná etika – odvetvové delenie aplikovanej etiky. Profesijná etika ako súčasť aplikovanej etiky.
2. Profesijný takt a etiketa ako východisko pre formovanie etického kódexu jednotlivých profesií.
3. Učiteľská profesia a etický kódex učiteľa. Status a rola učiteľa. Riešenie dilem v učiteľskej profesii.
4. Pozitívna klíma v triede, vzťahy medzi činiteľmi klímy v škole.
5. Dohovor o právach dieťaťa.
6. Bližšie vymedzenie bioetiky a okruhov jej záujmu na konkrétnych príkladoch, problematika etického kódexu. Klasické etické teórie a alternatívne metódy pri riešení etických dilem.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Tematické zameranie kurzu oboznamuje študentov s aplikovanou etikou a jej odvetvovým delením, s
vymedzením základných pojmov etiky, vysvetľuje morálku ako sociálny regulátor, morálne normy a zásady tvorby etických kódexov. Zameriava sa na profesijnú etiku učiteľa - učiteľskú profesiu (kompetencie učiteľa, etické dilemy v učiteľskej profesii atď.) a význam etického kódexu v tejto profesii. Cieľom kurzu je poukázať na dôležitosť priaznivej klímy v triede a škole a pracovať s obsahom Dohovoru o právach dieťaťa. Na vybraných príkladoch z iných odvetvových druhov aplikovanej etiky (bioetika, etika médií atď.) poukázať na dôležitosť prítomnosti etického kódexu v profesiách, možnosti využitia klasických etických koncepcií a tiež rôznych alternatív pri riešení etických dilem.
Tieto poznatky je možné využiť pri ďalšom štúdiu, ako aj v reálnom živote. Zvolené metódy vzdelávania prispejú k ďalšiemu rozvoju kompetencií (kognitívna oblasť: pamäť, kritické myslenie, myslenie v súvislostiach, argumentácia; afektívna oblasť: postoje a presvedčenia, hodnoty; psychomotorická oblasť: digitálne zručnosti; sociálna oblasť: kooperácia, komunikácia).
Predmet svojím zameraním a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju k rozvoju dôležitých profesijných kompetencií budúcich učiteľov.
Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 22 hodín príprava na seminár – štúdium povinnej literatúry, 31 hodín práca na projekte. Spolu 75 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe. Dôraz na diskusiu, e-learning (moodle), kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá a pod.), kooperáciu. Výstup – odovzdanie projektu.
ANZENBACHER, A. (2001). Úvod do etiky. Praha: Academia, s. 13 – 17. ISBN 978-80-200-0917-5
GLUCHMAN, V. (2000). Úvod do etiky. Prešov: Univerzum, s. 7 – 103, 122 – 133. ISBN 978- 80-890-1200-0
GLUCHMANOVÁ, M., GLUCHMAN, V. (2008). Učiteľská etika. Prešov: FF PU (ESF), s. 88 – 127, 194 – 215. ISBN 978-80-806-8808-0
Odporúčaná literatúra:
HUPKOVÁ, M., PETLÁK, E. (2004). Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava:
IRIS, 2004. s. 11 – 26, 81 – 96. ISBN 978-80-89018-77-7
KOSOVÁ B. a kol. (2012). Vysokoškolské vzdelávanie učiteľov. Banská Bystrica: Pedagogická
fakulta UMB v Banskej Bystrici, s. 6 – 21, 52 – 61. ISBN 978-80-557-0353-4
LIESSMANN, K. P. (2012). Teorie nevzdělanosti. Praha: ACADEMIA, s. 37 – 61. ISBN 978-80-200-1677-5
MALANKIEVIČOVÁ, S. (2008). Profesijná etika. Prešov: FF PU (ESF), s. 13 – 35. ISBN 978-80-806-8811-0
REMIŠOVÁ, A. (1997). Podnikateľská etika. Nitra: ENIGMA, s. 12 – 49, 198 – 211.
VAJDA, J. (2004). Úvod do etiky. Nitra: Enigma, s. 13 - 56. ISBN 978-80-8913-212-6
VETEŠKA, J., TURECKIOVÁ, M. (2008). Kompetence ve vzdělávání. Praha: GRADA, s. 13 – 57. ISBN 978-80-247-1770-8
ŽILÍNEK, M. (1997). Étos a utváranie mravnej identity osobnosti. Bratislava: IRIS, s. 12 –
108. ISBN 978-80-88778-60-3
WILLIAMS, B. (2021). Morálka: úvod do etiky. Praha: OYIKOYMENH. ISBN 978-80-7298-569-2
DANIŠKOVÁ, Z. (2013). Môže prístup „new public management“ dopomôcť k etablovaniu etického
kódexu učiteľa? 2013 dostupné na http://www.casopispedagogika.sk/rocnik-4/cislo-2/studia_daniskova.pdf
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine (30 bodov) a 70% projekt (70 bodov).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti sú na dobrej úrovni, chýba im však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach. Nevedia kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
slovenský a český jazyk
1. Úvod do predmetu: zadefinovanie základných pojmov: etika a morálka.
Etika a profesijná etika: vymedzenie základných pojmov: aplikovaná etika – odvetvové delenie aplikovanej etiky. Profesijná etika ako súčasť aplikovanej etiky.
2. Profesijný takt a etiketa ako východisko pre formovanie etického kódexu jednotlivých profesií.
3. Učiteľská profesia a etický kódex učiteľa. Status a rola učiteľa. Riešenie dilem v učiteľskej profesii.
4. Pozitívna klíma v triede, vzťahy medzi činiteľmi klímy v škole.
5. Dohovor o právach dieťaťa.
6. Bližšie vymedzenie bioetiky a okruhov jej záujmu na konkrétnych príkladoch, problematika etického kódexu. Klasické etické teórie a alternatívne metódy pri riešení etických dilem.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Tematické zameranie kurzu oboznamuje študentov s aplikovanou etikou a jej odvetvovým delením, s
vymedzením základných pojmov etiky, vysvetľuje morálku ako sociálny regulátor, morálne normy a zásady tvorby etických kódexov. Zameriava sa na profesijnú etiku učiteľa - učiteľskú profesiu (kompetencie učiteľa, etické dilemy v učiteľskej profesii atď.) a význam etického kódexu v tejto profesii. Cieľom kurzu je poukázať na dôležitosť priaznivej klímy v triede a škole a pracovať s obsahom Dohovoru o právach dieťaťa. Na vybraných príkladoch z iných odvetvových druhov aplikovanej etiky (bioetika, etika médií atď.) poukázať na dôležitosť prítomnosti etického kódexu v profesiách, možnosti využitia klasických etických koncepcií a tiež rôznych alternatív pri riešení etických dilem.
Tieto poznatky je možné využiť pri ďalšom štúdiu, ako aj v reálnom živote. Zvolené metódy vzdelávania prispejú k ďalšiemu rozvoju kompetencií (kognitívna oblasť: pamäť, kritické myslenie, myslenie v súvislostiach, argumentácia; afektívna oblasť: postoje a presvedčenia, hodnoty; psychomotorická oblasť: digitálne zručnosti; sociálna oblasť: kooperácia, komunikácia).
Predmet svojím zameraním a metódami vzdelávania prispieva k postupnému rozvoju k rozvoju dôležitých profesijných kompetencií budúcich učiteľov.
KICZKOVÁ, Z., SZAPUOVÁ, M. (Eds.). 2011. Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2011.
KICZKOVÁ, Z., SZAPUOVÁ, M., ZEZULOVÁ, J. (eds.). 2009. Na ceste k rodovej rovnosti. Ženy a muži v akademickom prostredí. Bratislava: IRIS, 2009.
OATES-INDRUCHOVÁ, L. (Ed.). 1998. Dívčí válka s ideologií. Praha: SLON, 1998. RENZETTI, C. M., CURRAN, D. J. 2005. Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum, 2005.
100% priebežného hodnotenia.
Priebežné hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných 8-10 úloh a priebežný test, za ktoré môže študent získať spolu 100 bodov. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
predmet sa otvorí, ak si ho zapíše najmenej 10 študentov
Predmet a ciele rodových štúdií; základné pojmy (pohlavie/rod, identita, socializácia, telo/sexualita, rovnosť/inakosť); interdisciplinárny pohľad na vzťahy medzi ženským a mužským svetom, dejiny feministického myslenia a ženského hnutia, rodová dimenzia socializácie, verejná/súkromná sféra z rodového aspektu, rodičovstvo a rodová rovnosť, politické otázky rodovej rovnosti; médiá, umenie a rod.
100/0
Poslucháči/ky sa orientujú v terminológii a získajú orientáciu v problematike rodových štúdií.
KICZKOVÁ, Z., SZAPUOVÁ, M. (Eds.). 2011. Rodové štúdiá: súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2011.
KICZKOVÁ, Z., SZAPUOVÁ, M., ZEZULOVÁ, J. (eds.). 2009. Na ceste k rodovej rovnosti. Ženy a muži v akademickom prostredí. Bratislava: IRIS, 2009.
OATES-INDRUCHOVÁ, L. (Ed.). 1998. Dívčí válka s ideologií. Praha: SLON, 1998. RENZETTI, C. M., CURRAN, D. J. 2005. Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum, 2005.
100% priebežného hodnotenia.
Priebežné hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných 8-10 úloh a priebežný test, za ktoré môže študent získať spolu 100 bodov. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
predmet sa otvorí, ak si ho zapíše najmenej 10 študentov
Predmet a ciele rodových štúdií; základné pojmy (pohlavie/rod, identita, socializácia, telo/sexualita, rovnosť/inakosť); interdisciplinárny pohľad na vzťahy medzi ženským a mužským svetom, dejiny feministického myslenia a ženského hnutia, rodová dimenzia socializácie, verejná/súkromná sféra z rodového aspektu, rodičovstvo a rodová rovnosť, politické otázky rodovej rovnosti; médiá, umenie a rod.
100/0
Poslucháči/ky sa orientujú v terminológii a získajú orientáciu v problematike rodových štúdií.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 30 hodín vypracovanie priebežne zadávaných úloh počas semestra. 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, prednášanie, práca s textom – metóda analýzy, interpretácie, aplikácie, práca s učebnicou, zážitkové metódy, skupinová práca, riadené samoštúdium – moodle.uniba.sk
Povinná literatúra:
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2011). Rodovo citlivá výchova, In: Kiczková, Z., Szapuová, M. Rodové štúdiá, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, s. 161-181. ISBN 978-80-223-2934-7
SMETÁČKOVÁ, I. (2016). Genderové vyjednávaní ve školních třídách. In: Genderové představy a vztahy. Praha: SLON, s. 177-216. ISBN 978-80-7419-229-6
SMETÁČKOVÁ, I., VLKOVÁ, K. (zost.). (2005). Gender ve škole I, II. Praha: Otevřená společnost, 2005.
Odporúčaná literatúra:
BABANOVÁ, A., MIŠKOLCI, J. (zost.). (2007). Genderově citlivá výchova: Kde začít? Praha: Žába na prameni. ISBN 978-80-239-8798-0
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2006). Rodovo citlivá výchova. Bratislava: EsFem.
CVIKOVÁ, J., JURÁŇOVÁ, J. (ed.). (2003). Ružový a modrý svet. Bratislava: Aspekt. ISBN 0-89140-02-5.
HOPPE, H., HOPPE, S., KREBEL, J. (2001). Sociálně psychologické hry pro dospívající: Rozvoj pohlavní identity, prevence agresivity a zneužívání. Praha: Portál, ISBN 978-80-7178-434-0
JARKOVSKÁ, L. (2014). Gender před tabulí. Praha: SLON. ISBN 978-80-7419-119-0.
LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M. (2003). Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach. Bratislava: Humanitas,. ISBN 80-89124-01-1.
OSAĎAN, R. RAPOŠOVÁ, P. SMETANOVÁ, D. (v tlači). Úvod do problematiky rodovosti a sexuality detí. Vysokoškolská učebnica. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
RENZETTI, C.M., CURRAN, D. J. (2005). Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum. ISBN 80-246-0525-2
ROVŇANOVÁ, L., LUKŠÍK, I., LUKŠÍKOVÁ, Ľ. (Eds.). (2007). Príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: OKAT PLUS, ISBN 978-80-8872-010-2.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného / záverečného hodnotenia 100/0.
100% priebežného hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných cca 6 - 8 úloh: zameraných na prácu s odborným textom a jeho aplikácia v príklade a interpretácia príkladu spracovaná na základe odborného textu, analýza stereotypov v učebných textoch, spracovanie odbornej literatúry do anotácie s otázkami k prečítanému textu. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Vymedzenie pojmov: rod (gender), pohlavie (sex), rodové stereotypy, rodovo citlivá výchova, priama a nepriama diskriminácia. Výchova a vzdelávanie z rodového aspektu - teórie rodovej socializácie, feministická pedagogika, modely rodovo citlivej pedagogiky. Rod v pedagogickom procese. Nerovnosti v škole z rodového pohľadu. Jazyk - rodová ne-citlivosť. Výskum, projekty, tvorba študijných materiálov, metodík - pohľad z rodového aspektu. Rodové aspekty výchovy k manželstvu a rodičovstvu/sexuálnej vzťahovej výchovy na školách.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti a študentky poznajú mechanizmy ako predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov) vo vzdelávaní; vedia identifikovať rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky vo výchovno-vzdelávacom procese. Používajú metódy na prehlbovanie rodovej demokracie v škole; Vnímajú edukačný proces z rodového aspektu. Dokážu pomenovať a nájsť súvislosti rodovo citlivej výchovy a prierezovej témy výchova k manželstvu a rodičovstvu (sexuálna výchova), uplatniť rodové hľadisko vo vzťahovej sexuálnej výchove.
Ciele vzdelávania:
Študentky a študenti nadobudnú vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov), eliminovať vo výchovno-vzdelávacom procese rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky, prehlbovať rodovú demokraciu v škole, vnímať edukačný proces z rodového aspektu.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 30 hodín vypracovanie priebežne zadávaných úloh počas semestra. 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, prednášanie, práca s textom – metóda analýzy, interpretácie, aplikácie, práca s učebnicou, zážitkové metódy, skupinová práca, riadené samoštúdium – moodle.uniba.sk
Povinná literatúra:
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2011). Rodovo citlivá výchova, In: Kiczková, Z., Szapuová, M. Rodové štúdiá, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, s. 161-181. ISBN 978-80-223-2934-7
SMETÁČKOVÁ, I. (2016). Genderové vyjednávaní ve školních třídách. In: Genderové představy a vztahy. Praha: SLON, s. 177-216. ISBN 978-80-7419-229-6
SMETÁČKOVÁ, I., VLKOVÁ, K. (zost.). (2005). Gender ve škole I, II. Praha: Otevřená společnost, 2005.
Odporúčaná literatúra:
BABANOVÁ, A., MIŠKOLCI, J. (zost.). (2007). Genderově citlivá výchova: Kde začít? Praha: Žába na prameni. ISBN 978-80-239-8798-0
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. (2006). Rodovo citlivá výchova. Bratislava: EsFem.
CVIKOVÁ, J., JURÁŇOVÁ, J. (ed.). (2003). Ružový a modrý svet. Bratislava: Aspekt. ISBN 0-89140-02-5.
HOPPE, H., HOPPE, S., KREBEL, J. (2001). Sociálně psychologické hry pro dospívající: Rozvoj pohlavní identity, prevence agresivity a zneužívání. Praha: Portál, ISBN 978-80-7178-434-0
JARKOVSKÁ, L. (2014). Gender před tabulí. Praha: SLON. ISBN 978-80-7419-119-0.
LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M. (2003). Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach. Bratislava: Humanitas,. ISBN 80-89124-01-1.
OSAĎAN, R. RAPOŠOVÁ, P. SMETANOVÁ, D. (v tlači). Úvod do problematiky rodovosti a sexuality detí. Vysokoškolská učebnica. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
RENZETTI, C.M., CURRAN, D. J. (2005). Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum. ISBN 80-246-0525-2
ROVŇANOVÁ, L., LUKŠÍK, I., LUKŠÍKOVÁ, Ľ. (Eds.). (2007). Príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: OKAT PLUS, ISBN 978-80-8872-010-2.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného / záverečného hodnotenia 100/0.
100% priebežného hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných cca 6 - 8 úloh: zameraných na prácu s odborným textom a jeho aplikácia v príklade a interpretácia príkladu spracovaná na základe odborného textu, analýza stereotypov v učebných textoch, spracovanie odbornej literatúry do anotácie s otázkami k prečítanému textu. Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Vymedzenie pojmov: rod (gender), pohlavie (sex), rodové stereotypy, rodovo citlivá výchova, priama a nepriama diskriminácia. Výchova a vzdelávanie z rodového aspektu - teórie rodovej socializácie, feministická pedagogika, modely rodovo citlivej pedagogiky. Rod v pedagogickom procese. Nerovnosti v škole z rodového pohľadu. Jazyk - rodová ne-citlivosť. Výskum, projekty, tvorba študijných materiálov, metodík - pohľad z rodového aspektu. Rodové aspekty výchovy k manželstvu a rodičovstvu/sexuálnej vzťahovej výchovy na školách.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti a študentky poznajú mechanizmy ako predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov) vo vzdelávaní; vedia identifikovať rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky vo výchovno-vzdelávacom procese. Používajú metódy na prehlbovanie rodovej demokracie v škole; Vnímajú edukačný proces z rodového aspektu. Dokážu pomenovať a nájsť súvislosti rodovo citlivej výchovy a prierezovej témy výchova k manželstvu a rodičovstvu (sexuálna výchova), uplatniť rodové hľadisko vo vzťahovej sexuálnej výchove.
Ciele vzdelávania:
Študentky a študenti nadobudnú vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia predchádzať porušovaniu rovnosti príležitostí žien a mužov (dievčat a chlapcov), eliminovať vo výchovno-vzdelávacom procese rodové stereotypy a ich negatívne dôsledky, prehlbovať rodovú demokraciu v škole, vnímať edukačný proces z rodového aspektu.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín , kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta
11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín seminárnej práce s vybraným učebnicovým alebo časopiseckým textom; 15 hodín spracovanie vybraných učebnicových kapitol, 25 hodín príprava na test. Spolu 75 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
Prednášanie a výklad s multimediálnou podporou, skupinové diskusie k výskumným štúdiám a modelovým interpersonálnym situáciám zo školského prostriedia, metódy zážitkového učenia
Povinná literatúra:
CANGELOSI, J. S. (2006). Strategie řízení třídy. Praha: Portál, 296 s. ISBN 80-7367-118-2
Odporúčaná literatúra:
FONTANA, D. (2003). Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 383 s. ISBN 8071786268
GAVORA, P. (2001). Výskum životného príbehu: učiteľka Adamová. Pedagogika, 51(3), 352-368.
KOLLÁRIK, T. (2004). Sociálna psychológia. Bratislava: Univerzita Komenského, 548 s. ISBN 9788022324793
LEMEŠOVÁ, M. (2012). Socializačné aspekty kultúry školy: o pravidlách, hraniciach a problémoch v školskom prostredí. In Lukšík, I. (Eds.). Kultúra škôl a výchovných zariadení. Univerzita Komenského, s. 146-168.
MASARYK, R. (2013). Medzi človekom a ľuďmi: Úvod do sociálnej psychológie. Bratislava: Iris, 202 s. ISBN 9788089238736
PETRÍK, J., & POPPER, M. (2020). Contact Based School Intervention Program: Enhancing Cooperation Intention and Reducing Prejudice toward Roma. Studia Psychologica, 62(3), 232-245.
100% priebežného hodnotenia. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Seminárna práca (40% bodov) – študenti na hodinách pracujú s dopredu pripravovanými záznamovými hárkami, ktoré obsahujú zadania reflektujúce učebnicový text alebo text výskumných štúdií zameraných na postavenie učiteľa v interpersonálnom kontexte. Po vypracovaní hárkov autorské odpovede v malých skupinách diskutujú so spolužiakmi. Študenti sú na záver seminára hodnotení za vypracované a odovzdané hárky.
Test (60% bodov) – test reflektuje poznatky osvojené zo stručného výkladu pedagóga, ktorý bude prebiehať vždy pred prácou so záznamovými hárkami. Test pozostáva z otvorených otázok alebo aj z otázok (A/B/C).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky. Záznamové hárky ukazujú na vysokú schopnosť študentov reflektovať poznatky sociálnej psychológie pri riešení interpersonálnych situácií v školskej triede. Taktiež na vysokej úrovni reflektujú vlastné postoje, silné a slabé stránky vlastnej persóny v hypotetickej školskej skupinovej interakcii. Poznatky preukázané v teste študenta ukazujú na jeho vynikajúce osvojenie teoretických úvodov do seminárov naprieč varietou tém sociálnej psychológie.
Hodnotenie B znamená, že študenti podávali priebežne počas celého semestra veľmi dobré výsledky. Záznamové hárky kvalitne reflektujú poznatky sociálnej psychológie pri riešení interpersonálnych situácií v školskej triede. Taktiež na veľmi dobrej úrovni reflektujú vlastné postoje, silné a slabé stránky vlastnej persóny v hypotetickej školskej skupinovej interakcii. Poznatky preukázané v teste študenta ukazujú na jeho veľmi dobré osvojenie teoretických úvodov do seminárov vo veľkej väčšine tém sociálnej psychológie.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení sú na dobrej úrovni, no objavujú sa aj nedostatky v schopnosti tieto poznatky aplikovať. Poznatky preukázané v teste študenta ukazujú na jeho dobré osvojenie teoretických úvodov s malým množstvom chýb.
Hodnotenie D znamená, že študenti v priebehu semestra podávali slabšie výsledky. Záznamové hárky ukazujú na malú motiváciu sa kriticky zamyslieť nad rozličnými sociálnymi situáciami a sú vypĺňané akoby “len z povinnosti“. Vlastné postoje, silné a slabé stránky vlastnej persóny v hypotetickej školskej skupinovej interakcii sú reflektované len minimálne. Poznatky preukázané v teste študenta ukazujú na dostačujúce osvojenie si teoretických úvodov do seminárov.
Hodnotenie E znamená, že študenti v priebehu semestra podávali minimálne výsledky. Záznamové hárky neukazujú na schopnosť sa kriticky zamyslieť nad rozličnými sociálnymi situáciami a sú vypĺňané len stroho, čo obmedzuje študenta v kvalitnej skupinovej diskusii. Vlastné postoje, silné a slabé stránky vlastnej persóny v hypotetickej školskej skupinovej interakcii nie sú reflektované. Poznatky preukázané v teste sú minimálne.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
Slovenský, český a anglický jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo psychológie (v kombinácii) si predmet nezapisujú
1. Žiak v interakcii sociálneho prostredia a výchovy.
2. Sociálne poznávanie, proces utvárania dojmu.
3. Sociálne skupiny, klasifikácia sociálnych skupín, vývin skupiny. skupinová dynamika
4. Sociálna rola a sociálny status, identifikácia s rolou a rolový konflikt.
5. Proces a druhy komunikácie. Komunikácia učiteľ – žiak.
6. Sociálne správanie v školskej triede. Sociálna interakcia v neformálnych skupinách.
7. Skupinové normy. Vodcovstvo a moc.
8. Sociálny vplyv.
9. Agresivita, asertivita, altruizmus.
10. Sociálne postoje.
11. Konflikty a možnosti ich riešenia.
12. Využitie poznatkov sociálnej psychológie vo výchove a vzdelávaní.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Sociálna psychológia pre učiteľov je (1) priblížiť študentom problematiku sociálnej dynamiky a interakcie v sociálnej skupine, špecificky v školskej triede; (2) dopomôcť študentom identifikovať sociálno-psychologické javy a mechanizmy v konkrétnych príkladoch zo školského prostredia.
Kritickým uvažovaním nad interpersonálnymi situáciami zo školského prostredia študent prehlbuje a aktívne premýšľa nad (a) riešeniami týchto situácií a (b) aplikáciou poznatkov sociálnej psychológie v praxi. Študent taktiež môže reflektovať na to, ako by on sám riešil sociálne potreby žiakov, využil komunikačné, prípadne intervenčné praktiky v školskej triede na dosiahnutie požadovaného správania žiakov. Primárnym cieľom predmetu je doplniť schopnosť študenta plánovať a projektovať výučbu s vedomím o sociálnych aspektoch triedy, no tiež prehĺbiť sebapoznanie žiaka o vlastnom fungovaní (silné/slabé stránky) v interpersonálnych modelových situáciách.
Študent po absolvovaní predmetu:
- Pozná proces utvárania sociálnej skupiny a jej dynamiky.
- Vie vysvetliť vzťah medzi jednotlivými skupinovými javmi a správaním žiakov v triede.
- Vie aplikovať poznatky sociálnej psychológie do procesu riadenia školskej triedy.
2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín , kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta
11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 8 hodín seminárnej práce s vybraným učebnicovým alebo časopiseckým textom; 15 hodín spracovanie vybraných učebnicových kapitol, 25 hodín príprava na test. Spolu 75 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
Prednášanie a výklad s multimediálnou podporou, skupinové diskusie k výskumným štúdiám a modelovým interpersonálnym situáciám zo školského prostriedia, metódy zážitkového učenia
Povinná literatúra:
CANGELOSI, J. S. (2006). Strategie řízení třídy. Praha: Portál, 296 s. ISBN 80-7367-118-2
Odporúčaná literatúra:
FONTANA, D. (2003). Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 383 s. ISBN 8071786268
GAVORA, P. (2001). Výskum životného príbehu: učiteľka Adamová. Pedagogika, 51(3), 352-368.
KOLLÁRIK, T. (2004). Sociálna psychológia. Bratislava: Univerzita Komenského, 548 s. ISBN 9788022324793
LEMEŠOVÁ, M. (2012). Socializačné aspekty kultúry školy: o pravidlách, hraniciach a problémoch v školskom prostredí. In Lukšík, I. (Eds.). Kultúra škôl a výchovných zariadení. Univerzita Komenského, s. 146-168.
MASARYK, R. (2013). Medzi človekom a ľuďmi: Úvod do sociálnej psychológie. Bratislava: Iris, 202 s. ISBN 9788089238736
PETRÍK, J., & POPPER, M. (2020). Contact Based School Intervention Program: Enhancing Cooperation Intention and Reducing Prejudice toward Roma. Studia Psychologica, 62(3), 232-245.
100% priebežného hodnotenia. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Seminárna práca (40% bodov) – študenti na hodinách pracujú s dopredu pripravovanými záznamovými hárkami, ktoré obsahujú zadania reflektujúce učebnicový text alebo text výskumných štúdií zameraných na postavenie učiteľa v interpersonálnom kontexte. Po vypracovaní hárkov autorské odpovede v malých skupinách diskutujú so spolužiakmi. Študenti sú na záver seminára hodnotení za vypracované a odovzdané hárky.
Test (60% bodov) – test reflektuje poznatky osvojené zo stručného výkladu pedagóga, ktorý bude prebiehať vždy pred prácou so záznamovými hárkami. Test pozostáva z otvorených otázok alebo aj z otázok (A/B/C).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky. Záznamové hárky ukazujú na vysokú schopnosť študentov reflektovať poznatky sociálnej psychológie pri riešení interpersonálnych situácií v školskej triede. Taktiež na vysokej úrovni reflektujú vlastné postoje, silné a slabé stránky vlastnej persóny v hypotetickej školskej skupinovej interakcii. Poznatky preukázané v teste študenta ukazujú na jeho vynikajúce osvojenie teoretických úvodov do seminárov naprieč varietou tém sociálnej psychológie.
Hodnotenie B znamená, že študenti podávali priebežne počas celého semestra veľmi dobré výsledky. Záznamové hárky kvalitne reflektujú poznatky sociálnej psychológie pri riešení interpersonálnych situácií v školskej triede. Taktiež na veľmi dobrej úrovni reflektujú vlastné postoje, silné a slabé stránky vlastnej persóny v hypotetickej školskej skupinovej interakcii. Poznatky preukázané v teste študenta ukazujú na jeho veľmi dobré osvojenie teoretických úvodov do seminárov vo veľkej väčšine tém sociálnej psychológie.
Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické poznatky o rôznych výchovných situáciách v školskom prostredí a ich riešení sú na dobrej úrovni, no objavujú sa aj nedostatky v schopnosti tieto poznatky aplikovať. Poznatky preukázané v teste študenta ukazujú na jeho dobré osvojenie teoretických úvodov s malým množstvom chýb.
Hodnotenie D znamená, že študenti v priebehu semestra podávali slabšie výsledky. Záznamové hárky ukazujú na malú motiváciu sa kriticky zamyslieť nad rozličnými sociálnymi situáciami a sú vypĺňané akoby “len z povinnosti“. Vlastné postoje, silné a slabé stránky vlastnej persóny v hypotetickej školskej skupinovej interakcii sú reflektované len minimálne. Poznatky preukázané v teste študenta ukazujú na dostačujúce osvojenie si teoretických úvodov do seminárov.
Hodnotenie E znamená, že študenti v priebehu semestra podávali minimálne výsledky. Záznamové hárky neukazujú na schopnosť sa kriticky zamyslieť nad rozličnými sociálnymi situáciami a sú vypĺňané len stroho, čo obmedzuje študenta v kvalitnej skupinovej diskusii. Vlastné postoje, silné a slabé stránky vlastnej persóny v hypotetickej školskej skupinovej interakcii nie sú reflektované. Poznatky preukázané v teste sú minimálne.
Hodnotenie FX znamená, že študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše.
Slovenský, český a anglický jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo psychológie (v kombinácii) si predmet nezapisujú
1. Žiak v interakcii sociálneho prostredia a výchovy.
2. Sociálne poznávanie, proces utvárania dojmu.
3. Sociálne skupiny, klasifikácia sociálnych skupín, vývin skupiny. skupinová dynamika
4. Sociálna rola a sociálny status, identifikácia s rolou a rolový konflikt.
5. Proces a druhy komunikácie. Komunikácia učiteľ – žiak.
6. Sociálne správanie v školskej triede. Sociálna interakcia v neformálnych skupinách.
7. Skupinové normy. Vodcovstvo a moc.
8. Sociálny vplyv.
9. Agresivita, asertivita, altruizmus.
10. Sociálne postoje.
11. Konflikty a možnosti ich riešenia.
12. Využitie poznatkov sociálnej psychológie vo výchove a vzdelávaní.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Sociálna psychológia pre učiteľov je (1) priblížiť študentom problematiku sociálnej dynamiky a interakcie v sociálnej skupine, špecificky v školskej triede; (2) dopomôcť študentom identifikovať sociálno-psychologické javy a mechanizmy v konkrétnych príkladoch zo školského prostredia.
Kritickým uvažovaním nad interpersonálnymi situáciami zo školského prostredia študent prehlbuje a aktívne premýšľa nad (a) riešeniami týchto situácií a (b) aplikáciou poznatkov sociálnej psychológie v praxi. Študent taktiež môže reflektovať na to, ako by on sám riešil sociálne potreby žiakov, využil komunikačné, prípadne intervenčné praktiky v školskej triede na dosiahnutie požadovaného správania žiakov. Primárnym cieľom predmetu je doplniť schopnosť študenta plánovať a projektovať výučbu s vedomím o sociálnych aspektoch triedy, no tiež prehĺbiť sebapoznanie žiaka o vlastnom fungovaní (silné/slabé stránky) v interpersonálnych modelových situáciách.
Študent po absolvovaní predmetu:
- Pozná proces utvárania sociálnej skupiny a jej dynamiky.
- Vie vysvetliť vzťah medzi jednotlivými skupinovými javmi a správaním žiakov v triede.
- Vie aplikovať poznatky sociálnej psychológie do procesu riadenia školskej triedy.
POŽÁR, L. 2007. Základy psychológie postihnutých. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2007.
POŽÁR, L. 1996. Psychológia osobnosti postihnutých. Bratislava: Univerzita Komenského, 1996.
JAKABČIC, I., POŽÁR, L. 1995. Všeobecná patopsychológia – patopsychológie mentálne postihnutých jedincov. Bratislava: IRIS, 1995.
HERETIK, A. a kol. 2007. Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežný test (60%) a seminárnu prácu (40%).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva psychológie v kombinácii.
1. Vymedzenie predmetu, metód a základných pojmov psychológie ľudí s postihnutím (všeobecnej patopsychológie).
2. Normalita a človek s postihnutím. Postoje spoločnosti k ľuďom s postihnutím.
3. Osobitosti kognitívneho vývinu v podmienkach postihnutia.
4. Sociálno-psychologické aspekty postihnutia.
5. Osobnosť ľudí s postihnutím.
6. Základy psychológie ľudí s mentálnym postihnutím.
7. Základy psychológie ľudí s telesným postihnutím, chronickým ochorením a zdravotným oslabením.
8. Základy psychológie ľudí so zrakovým postihnutím.
9. Základy psychológie ľudí so sluchovým postihnutím.
10. Základy psychológie ľudí s rečovým postihnutím.
11. Psychologické aspekty školskej integrácie a inklúzie žiakov s postihnutím.
12. Psychologické problémy integrácie do spoločnosti.
1. Vymedzenie predmetu, metód a základných pojmov psychológie ľudí s postihnutím (všeobecnej patopsychológie).
2. Normalita a človek s postihnutím. Postoje spoločnosti k ľuďom s postihnutím.
3. Osobitosti kognitívneho vývinu v podmienkach postihnutia.
4. Sociálno-psychologické aspekty postihnutia.
5. Osobnosť ľudí s postihnutím.
6. Základy psychológie ľudí s mentálnym postihnutím.
7. Základy psychológie ľudí s telesným postihnutím, chronickým ochorením a zdravotným oslabením.
8. Základy psychológie ľudí so zrakovým postihnutím.
9. Základy psychológie ľudí so sluchovým postihnutím.
10. Základy psychológie ľudí s rečovým postihnutím.
11. Psychologické aspekty školskej integrácie a inklúzie žiakov s postihnutím.
12. Psychologické problémy integrácie do spoločnosti.
100/0
Cieľom predmetu Patopsychológia pre učiteľov je poskytnúť študentom učiteľstva základné poznatky z oblasti psychológie ľudí s postihnutím a umožniť im porozumieť všeobecným zákonitostiam utvárania psychiky v podmienkach postihnutia. Študent/ka po absolvovaní predmetu:
- Pozná špecifiká vývinu poznávania a utvárania osobnosti u jednotlivcov s rozličným druhom postihnutia.
- Vie aplikovať poznatky o zákonitostiach utvárania psychiky v podmienkach postihnutia v procese integrácie a inklúzie žiakov s postihnutím v prostredí školy.
POŽÁR, L. 2007. Základy psychológie postihnutých. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2007.
POŽÁR, L. 1996. Psychológia osobnosti postihnutých. Bratislava: Univerzita Komenského, 1996.
JAKABČIC, I., POŽÁR, L. 1995. Všeobecná patopsychológia – patopsychológie mentálne postihnutých jedincov. Bratislava: IRIS, 1995.
HERETIK, A. a kol. 2007. Klinická psychológia. Nové Zámky: Psychoprof, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežný test (60%) a seminárnu prácu (40%).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva psychológie v kombinácii.
1. Vymedzenie predmetu, metód a základných pojmov psychológie ľudí s postihnutím (všeobecnej patopsychológie).
2. Normalita a človek s postihnutím. Postoje spoločnosti k ľuďom s postihnutím.
3. Osobitosti kognitívneho vývinu v podmienkach postihnutia.
4. Sociálno-psychologické aspekty postihnutia.
5. Osobnosť ľudí s postihnutím.
6. Základy psychológie ľudí s mentálnym postihnutím.
7. Základy psychológie ľudí s telesným postihnutím, chronickým ochorením a zdravotným oslabením.
8. Základy psychológie ľudí so zrakovým postihnutím.
9. Základy psychológie ľudí so sluchovým postihnutím.
10. Základy psychológie ľudí s rečovým postihnutím.
11. Psychologické aspekty školskej integrácie a inklúzie žiakov s postihnutím.
12. Psychologické problémy integrácie do spoločnosti.
1. Vymedzenie predmetu, metód a základných pojmov psychológie ľudí s postihnutím (všeobecnej patopsychológie).
2. Normalita a človek s postihnutím. Postoje spoločnosti k ľuďom s postihnutím.
3. Osobitosti kognitívneho vývinu v podmienkach postihnutia.
4. Sociálno-psychologické aspekty postihnutia.
5. Osobnosť ľudí s postihnutím.
6. Základy psychológie ľudí s mentálnym postihnutím.
7. Základy psychológie ľudí s telesným postihnutím, chronickým ochorením a zdravotným oslabením.
8. Základy psychológie ľudí so zrakovým postihnutím.
9. Základy psychológie ľudí so sluchovým postihnutím.
10. Základy psychológie ľudí s rečovým postihnutím.
11. Psychologické aspekty školskej integrácie a inklúzie žiakov s postihnutím.
12. Psychologické problémy integrácie do spoločnosti.
100/0
Cieľom predmetu Patopsychológia pre učiteľov je poskytnúť študentom učiteľstva základné poznatky z oblasti psychológie ľudí s postihnutím a umožniť im porozumieť všeobecným zákonitostiam utvárania psychiky v podmienkach postihnutia. Študent/ka po absolvovaní predmetu:
- Pozná špecifiká vývinu poznávania a utvárania osobnosti u jednotlivcov s rozličným druhom postihnutia.
- Vie aplikovať poznatky o zákonitostiach utvárania psychiky v podmienkach postihnutia v procese integrácie a inklúzie žiakov s postihnutím v prostredí školy.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Sociálno-psychologický výcvik pre učiteľov je motivovať a rozvíjať sebapoznanie a sebareflexiu študentov učiteľstva rôznych študijných programov.
Študent po absolvovaní predmetu:
- si uvedomuje význam sebapoznania, reflexie a rozvoja osobnosti v učiteľskej praxi,
- vie definovať svoje silné a slabé stránky, ako aj výzvy a úskalia v oblasti vlastného sebarozvoja,
- dokáže pomenovať a identifikovať najčastejšie chyby v sociálnom vnímaní a aplikovať ich na učiteľskú prax,
- identifikuje sa s učiteľskom rolou, profesiou a jej špecifikami,
- prostredníctvom zážitkovým aktivít získa skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
cvičenie, 24 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž: 24 hodín priamej výučby; 12 hodín príprava pred realizáciou výcviku; 2 hodiny venované reflexii diania na výcviku po jeho ukončení; 12 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy: metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, sebapoznávacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej)
KOMÁRKOVÁ, R. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Praha: Grada, 224 s. ISBN 8024701804
KOLAŘÍK, M. (2011). Interakční psychologický výcvik. Praha: Grada, 160 s. ISBN 9788024729411
KOLAŘÍK, M. (2013). Interakční psychologický výcvik pro praxi. Praha: Grada, 128 s. ISBN 978-80-247-8602-5
KUNEŠ, D. (2009). Sebepoznání. Praha: Portál, 152 s. ISBN 978-80-7367-541-7
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOVÁ, L., SOKOLOVÁ L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Bratislava: Univerzita Komenského, 497 s. ISBN978-80-223-3655-0
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou vo fáze pred, počas a po výcviku. Pred výcvikom pozostáva priebežné hodnotenie z troch úloh (reflektívna esej o očakávaniach spojených s výcvikom zameraným na sebapoznanie = 10%; práca s testami a dotazníkmi = 10%; individuálna príprava na rolovú hru = 10%), s ktorými sa počas výcviku ďalej pracuje. V priebehu výcviku sú realizované aktivity a cvičenia umožňujúce najmä širokého spektra sociálno-psychologických kompetencií: rozvoj intrapersonálnych (20%), interpersonálnych (20%) a sociálno-inkluzívnych kompetencií (20%) študentov (zoznamovacie aktivity, rolové hry, kooperatívne hry, hry dôvery a pod.). Po výcviku tvorí priebežné hodnotenie štruktúrovaná spätná väzba na dianie vo výcvikovej skupine (10%).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A sa študent aktívne zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B znamená, že sa študent aktívne zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ak sa spravidla aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, no len v niektorých témach a oblastiach, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša výcvik, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názore.
Hodnotenie D znamená, že sa študent v obmedzenej miere zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen výcvikovej skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ktorý sa správa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, vo výcvikovej skupiny si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených priebežných úloh, nespolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo psychológie (v kombinácii) si predmet nezapisujú, výučba sa realizuje blokovou formou.
Predmet sa realizuje prostredníctvom zážitkových aktivít a cvičení zameraných najmä na:
1. Oblasť vonkajšieho sveta v procese sebapoznávania (členstvo jedinca v rôznych spoločenských skupinách, učiteľská rola v školskej triede a učiteľskom kolektíve).
2. Oblasť vnútorného sveta v procese sebapoznávania (prežívanie, myslenie, rozhodovanie, spôsoby, akými nás ovplyvňujú naše emócie či naša telesná zložka, aké skryté presvedčenia ovplyvňujú naše myslenie a pod.).
3. Oblasť prechodovej zóny sebapoznania (správanie, komunikácia a pod.)..
4. Zvyšovanie citlivosti k vlastnému prežívaniu a k prežívaniu a emóciám iných.
5. Budovanie pozitívneho sebaobrazu v kontexte proučiteľskej identifikácie.
100/0
Cieľom predmetu Sociálno-psychologický výcvik pre učiteľov 1 je motivovať a rozvíjať sebapoznanie a sebareflexiu študentov a študentiek učiteľstva. Študent/ka po absolvovaní predmetu:
- Uvedomuje si význam sebapoznania a rozvoja osobnosti v učiteľskej praxi.
- Prostredníctvom zážitkovým aktivít získa skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením.
- Vie definovať svoje silné a slabé stránky, vie ako ho vnímajú ostatní.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Sociálno-psychologický výcvik pre učiteľov je motivovať a rozvíjať sebapoznanie a sebareflexiu študentov učiteľstva rôznych študijných programov.
Študent po absolvovaní predmetu:
- si uvedomuje význam sebapoznania, reflexie a rozvoja osobnosti v učiteľskej praxi,
- vie definovať svoje silné a slabé stránky, ako aj výzvy a úskalia v oblasti vlastného sebarozvoja,
- dokáže pomenovať a identifikovať najčastejšie chyby v sociálnom vnímaní a aplikovať ich na učiteľskú prax,
- identifikuje sa s učiteľskom rolou, profesiou a jej špecifikami,
- prostredníctvom zážitkovým aktivít získa skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením.
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:
cvičenie, 24 hodín za semester, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž: 24 hodín priamej výučby; 12 hodín príprava pred realizáciou výcviku; 2 hodiny venované reflexii diania na výcviku po jeho ukončení; 12 hodín samoštúdium k problematike. Spolu 50 hodín práce.
Vyučovacie metódy: metodický rámec tvorí aktívne sociálne učenie a učenie zážitkom (dialogické a diskusné metódy, didaktické, psychologické a kooperatívne hry, sebapoznávacie techniky, inscenačné metódy, reflektívna esej)
KOMÁRKOVÁ, R. (2001). Aplikovaná sociální psychologie III. Sociálněpsychologický výcvik. Praha: Grada, 224 s. ISBN 8024701804
KOLAŘÍK, M. (2011). Interakční psychologický výcvik. Praha: Grada, 160 s. ISBN 9788024729411
KOLAŘÍK, M. (2013). Interakční psychologický výcvik pro praxi. Praha: Grada, 128 s. ISBN 978-80-247-8602-5
KUNEŠ, D. (2009). Sebepoznání. Praha: Portál, 152 s. ISBN 978-80-7367-541-7
LEMEŠOVÁ, M., HAMRANOVÁ, A., MINAROVIČOVÁ, K., SABOVÁ, L., SOKOLOVÁ L. (2017). Psychológia zážitkom. Metodická príručka. Bratislava: Univerzita Komenského, 497 s. ISBN978-80-223-3655-0
100% priebežného hodnotenia
Priebežné hodnotenie zahŕňa hodnotenie plnenia priebežných úloh a zadaní, ktoré sa realizujú individuálnou či skupinovou formou vo fáze pred, počas a po výcviku. Pred výcvikom pozostáva priebežné hodnotenie z troch úloh (reflektívna esej o očakávaniach spojených s výcvikom zameraným na sebapoznanie = 10%; práca s testami a dotazníkmi = 10%; individuálna príprava na rolovú hru = 10%), s ktorými sa počas výcviku ďalej pracuje. V priebehu výcviku sú realizované aktivity a cvičenia umožňujúce najmä širokého spektra sociálno-psychologických kompetencií: rozvoj intrapersonálnych (20%), interpersonálnych (20%) a sociálno-inkluzívnych kompetencií (20%) študentov (zoznamovacie aktivity, rolové hry, kooperatívne hry, hry dôvery a pod.). Po výcviku tvorí priebežné hodnotenie štruktúrovaná spätná väzba na dianie vo výcvikovej skupine (10%).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Pre hodnotenie A sa študent aktívne zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie B znamená, že sa študent aktívne zapája do jednotlivých činností a prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, v menšej miere hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, no potrebuje viac času a priestoru pre ich verbalizáciu, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie C získa študent, ak sa spravidla aktívne zapája do jednotlivých činností, prejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, no len v niektorých témach a oblastiach, málo využíva svoje osobnostné predpoklady pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh, len do istej miery reflektuje vynárajúce sa zmeny, ktoré prináša výcvik, prejavuje sa ako plnohodnotný člen výcvikovej skupiny a aktívne vyjadruje svoj vlastný názore.
Hodnotenie D znamená, že sa študent v obmedzenej miere zapája do jednotlivých činností a prejavuje len sporadicky záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, často až s externou pomocou hľadá originálne a kreatívne riešenia nastolených úloh, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, prejavuje sa pasívnejšie a skôr ako okrajový člen výcvikovej skupiny i keď aktívne vyjadruje svoj vlastný názor.
Hodnotenie E získa študent, ktorý sa správa pasívne a minimálne sa zapája do jednotlivých činností, neprejavuje záujem a snahu o rozvíjanie svojich kompetencií, pri hľadaní originálnych a kreatívnych riešení nastolených úloh sa spolieha na skupinu, nedokáže adekvátne reflektovať vynárajúce sa zmeny, ktoré výcvik prináša, vo výcvikovej skupiny si nedokáže nájsť svoje miesto, svoj vlastný názor vyjadruje sporadicky a nie vždy vhodným spôsobom.
Hodnotenie Fx sa udeľuje výnimočne, najčastejšie z dôvodu neúčasti na výučbe a nesplnenia si stanovených priebežných úloh, nespolupráce, odmietania zaujať postoj k požadovaným témam a vyjadriť svoj vlastný názor.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo psychológie (v kombinácii) si predmet nezapisujú, výučba sa realizuje blokovou formou.
Predmet sa realizuje prostredníctvom zážitkových aktivít a cvičení zameraných najmä na:
1. Oblasť vonkajšieho sveta v procese sebapoznávania (členstvo jedinca v rôznych spoločenských skupinách, učiteľská rola v školskej triede a učiteľskom kolektíve).
2. Oblasť vnútorného sveta v procese sebapoznávania (prežívanie, myslenie, rozhodovanie, spôsoby, akými nás ovplyvňujú naše emócie či naša telesná zložka, aké skryté presvedčenia ovplyvňujú naše myslenie a pod.).
3. Oblasť prechodovej zóny sebapoznania (správanie, komunikácia a pod.)..
4. Zvyšovanie citlivosti k vlastnému prežívaniu a k prežívaniu a emóciám iných.
5. Budovanie pozitívneho sebaobrazu v kontexte proučiteľskej identifikácie.
100/0
Cieľom predmetu Sociálno-psychologický výcvik pre učiteľov 1 je motivovať a rozvíjať sebapoznanie a sebareflexiu študentov a študentiek učiteľstva. Študent/ka po absolvovaní predmetu:
- Uvedomuje si význam sebapoznania a rozvoja osobnosti v učiteľskej praxi.
- Prostredníctvom zážitkovým aktivít získa skúsenosť s aktívnym sociálnym a zážitkovým učením.
- Vie definovať svoje silné a slabé stránky, vie ako ho vnímajú ostatní.
11 týždňov semestra: seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, kombinovane (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 90 hodín (22 hodín prezenčne + 68 hodín dištančne).
Vyučovacie metódy: Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).
BRŤKOVÁ, M., et al. (2000). Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava: Pressent, 250 s. ISBN 80-967824-4-4
JŮVA,V, jun., JŮVA, V. sen. (2003). Stručné dějiny pedagogiky. Brno: Paido, 91 s. ISBN 80-7315-062-X
KASPER, T, KASPEROVÁ, D. (2008). Dějiny pedagogiky. Praha: Grada, 224 s. ISBN 978-80-247-2429-4
KUDLÁČOVÁ, B. (2003). Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PF TU, 168 s. ISBN 80-89074-66-9
PORUBSKÝ, Š. (2012). Úryvky z dejín pedagogického myslenia. Banská Bystrica: PF UMB, 110 s. ISBN: 978-80-557-0433-3
PŠENÁK, J. (2012). Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽUŽ, 167 s. ISBN 978-80-554-0596-4
ŠMAHELOVÁ, B. (2008). Nástin vývoje pedagogického myšlení. Brno: MSD, spol. s r.o., 98 s. ISBN 978-80-7392-040-1.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študentov je v priebehu semestra vyriešiť 10 priebežne zadávaných úloh a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Riešenie každej úlohy je hodnotené na bodovej škále 3-0 podľa špecifických kritérií stanovených pre jednotlivé úlohy. Maximálny možný počet získaných bodov je 30.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov.
slovenský a český jazyk
Predmet, terminológia a systém dejín pedagogiky. Výchova a vzdelávanie v staroveku a stredoveku. Školstvo a pedagogické názory v období humanizmu a renesancie. Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského. Rozvoj školstva a pedagogického myslenia v diele vybraných predstaviteľov vo svete (Lock. Rousseau, Pestalozzi, Herbart, Tolstoj) a na území dnešného Slovenska (Bel, Tešedík, Fándly, Lehocký) v 17.-19. storočí. Pedagogické smery a školy 20. storočia vo svete. Školstvo na Slovensku v 20.storočí. Súčasné trendy vo výchove a vzdelávaní.
100/0
Po absolvovaní predmetu študenti dokážu používať odbornú terminológiu, vymedziť predmet a opísať systém dejín pedagogiky. Vedia vysvetliť kontext vzniku a hlavné znaky dejinných prúdov pedagogického myslenia, opísať a porovnať systémy výchovy a vzdelávania v jednotlivých historických obdobiach, vysvetliť názory a charakterizovať dielo významných osobností v dejinách výchovy a vzdelávania, kriticky ich hodnotiť a identifikovať ich vplyv na výchovu a vzdelávanie v súčasnosti.
Pri práci s pôvodnými historickými prameňmi a ich súčasnými interpretáciami budú študenti vedieť kriticky uvažovať a diskutovať o etických otázkach výchovy a vzdelávania, postavení a úlohách subjektov výchovy a vzdelávania. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti.
Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
11 týždňov semestra: seminár, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín, kombinovane (primárne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta: 90 hodín (22 hodín prezenčne + 68 hodín dištančne).
Vyučovacie metódy: Hlavnými metódami prezenčnej výučby sú výklad, rozhovor, prezentovanie a diskusia riešení dištančných úloh. Hlavnou metódou dištančnej výučby je riadené samoštúdium (riešenie priebežne zadávaných úloh).
BRŤKOVÁ, M., et al. (2000). Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava: Pressent, 250 s. ISBN 80-967824-4-4
JŮVA,V, jun., JŮVA, V. sen. (2003). Stručné dějiny pedagogiky. Brno: Paido, 91 s. ISBN 80-7315-062-X
KASPER, T, KASPEROVÁ, D. (2008). Dějiny pedagogiky. Praha: Grada, 224 s. ISBN 978-80-247-2429-4
KUDLÁČOVÁ, B. (2003). Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PF TU, 168 s. ISBN 80-89074-66-9
PORUBSKÝ, Š. (2012). Úryvky z dejín pedagogického myslenia. Banská Bystrica: PF UMB, 110 s. ISBN: 978-80-557-0433-3
PŠENÁK, J. (2012). Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina: EDIS-vydavateľstvo ŽUŽ, 167 s. ISBN 978-80-554-0596-4
ŠMAHELOVÁ, B. (2008). Nástin vývoje pedagogického myšlení. Brno: MSD, spol. s r.o., 98 s. ISBN 978-80-7392-040-1.
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Úlohou študentov je v priebehu semestra vyriešiť 10 priebežne zadávaných úloh a podieľať sa na prezentácii a diskutovaní ich riešení na seminároch. Riešenie každej úlohy je hodnotené na bodovej škále 3-0 podľa špecifických kritérií stanovených pre jednotlivé úlohy. Maximálny možný počet získaných bodov je 30.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Na získanie záverečného hodnotenia A (výborne – vynikajúce výsledky) je potrebné získať najmenej 28 bodov, na získanie hodnotenia B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard) najmenej 25 bodov, na hodnotenie C (dobre – bežná spoľahlivá práca) najmenej 22 bodov, na hodnotenie D (uspokojivo – prijateľné výsledky) najmenej 20 bodov a na hodnotenie E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) najmenej 18 bodov. Hodnotenie FX (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) bude udelené študentom, ktorí získajú 17 a menej bodov.
slovenský a český jazyk
Predmet, terminológia a systém dejín pedagogiky. Výchova a vzdelávanie v staroveku a stredoveku. Školstvo a pedagogické názory v období humanizmu a renesancie. Život, dielo a pedagogické názory J. A. Komenského. Rozvoj školstva a pedagogického myslenia v diele vybraných predstaviteľov vo svete (Lock. Rousseau, Pestalozzi, Herbart, Tolstoj) a na území dnešného Slovenska (Bel, Tešedík, Fándly, Lehocký) v 17.-19. storočí. Pedagogické smery a školy 20. storočia vo svete. Školstvo na Slovensku v 20.storočí. Súčasné trendy vo výchove a vzdelávaní.
100/0
Po absolvovaní predmetu študenti dokážu používať odbornú terminológiu, vymedziť predmet a opísať systém dejín pedagogiky. Vedia vysvetliť kontext vzniku a hlavné znaky dejinných prúdov pedagogického myslenia, opísať a porovnať systémy výchovy a vzdelávania v jednotlivých historických obdobiach, vysvetliť názory a charakterizovať dielo významných osobností v dejinách výchovy a vzdelávania, kriticky ich hodnotiť a identifikovať ich vplyv na výchovu a vzdelávanie v súčasnosti.
Pri práci s pôvodnými historickými prameňmi a ich súčasnými interpretáciami budú študenti vedieť kriticky uvažovať a diskutovať o etických otázkach výchovy a vzdelávania, postavení a úlohách subjektov výchovy a vzdelávania. Pri riešení, prezentovaní a diskutovaní výsledkov priebežne zadávaných úloh študenti rozvinú svoje analytické a kritické myslenie, komunikačné, lektorské a metakognitívne zručnosti.
Osvojené vedomosti a zručnosti budú študenti spôsobilí tvorivo využívať pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej pedagogickej praxi.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, výklad, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.
Povinná literatúra:
NOVOTNÁ, E. (2017). Pedagogika voľného času. Teória výchovy mimo vyučovania vo voľnom
čase. Rokus: Prešov. 224s. ISBN 978-80-89540-58-0
ZELINOVÁ, M. (2007). Hry pro rozvoj emocí a komunikace. Koncepce a model tvorivěhumanistické výchovy. Portál: Praha, 2007. 139s. ISBN 978-80-7367-197-6 (e-kniha)
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ, B., KOLDEOVÁ, L. (v tlači). Voľný čas v práci učiteľa a ďalších pedagogických profesií. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži A, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
JASLOVSKÁ, B., STRAKOŠ, J. (v tlači). Profesijný rast učiteľa: formálne a neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži B, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
KRATOCHVÍLOVÁ, E. (2010). Pedagogika voľného času. Výchova v čase mimo vyučovania v
pedagogickej teórii a v praxi. Trnava: Typii Universitatis Tyrnaviensis, VEDY. 356 s. ISBN
978-80-8082-330-6
ZELINOVÁ, M. (2012). Voľný čas efektívne a tvorivo. Teória a prax výchovy mimo vyučovania.
Bratislava: Iura Edition, 146s. ISBN 978-80-8078-479-9
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu: 100% priebežného hodnotenia.
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (40+60, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe.
Semestrálna práca: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 40b (20+20). Zahŕňa elektronické portfólio - plán zážitkových aktivít v kontexte výchovy vo voľnom čase na základe stanovenej štruktúry (20b) a jeho odprezentovanie, resp. aplikácia vytvorených aktivít na výučbe (20b).
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí, a to z vedomostného testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov a štúdia odbornej literatúry.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike voľného času, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike voľného času, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike voľného času, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike voľného času, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike voľného času, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský, český
Stručná osnova predmetu:
Pedagogika voľného času má priblížiť študentom významnú sféru voľného času prostredníctvom záujmovej činnosti, ktorá predstavuje dôležitú hodnotu pre jednotlivca, a ktorá je potrebná pri cielenej výchove detí, mládeže a dospelých. Predmet Pedagogika voľného času objasňuje základné pedagogické kategórie v priamom prepojení teoretickej i praktickej prípravy. Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných pojmoch z oblasti pedagogiky voľného času, o voľnočasových organizáciách zameraných pre deti, mládež, dospelých a o aktivizujúcich didaktických metódach či zážitkovom učení pre tvorbu záujmovej činnosti.
Témy:
Základné pojmy pedagogiky voľného času. Ciele výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Didaktický proces výchovy vo voľnom čase a tvorba plánu aktivizujúcej záujmovej činnosti - poslanie, ciele, úlohy, zásady, obsah, formy a metódy. Výchovno-vzdelávacie oblasti činnosti mimo vyučovania. Záujmy a záujmová činnosť vo výchove vo voľnom čase. Problémy výchovy vo voľnom čase. Terénne práce (streetwork), prevencia, dobrovoľníctvo. Nové prístupy v pedagogike voľného času. Osobnosť pedagóga, sociálneho asistenta, animátora v procesoch výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Vychovávateľ a výchova a vzdelávanie v ŠKD. Inštitúcie a zariadenia zabezpečujúce voľný čas a záujmovú činnosť.
100/0
Ciele a výsledky vzdelávania:
Študent absolvovaním predmetu Pedagogika voľného času by mal:
poznať obsah pedagogiky voľného času ako vednej disciplíny: funkcie, ciele a požiadavky, oblasti výchovy vo voľnom čase,
poznať subjekty výchovy vo voľnom čase a ich význam v rámci zmysluplného ovplyvňovania voľného času jedinca v spoločnosti,
vedieť aplikovať nadobudnuté vedomosti pri tvorbe aktivít záujmovej činnosti vo voľnom čase,
vedieť vytvoriť plán záujmovej činnosti a zároveň ho vedieť aplikovať cez praktické úlohy,
vedieť odprezentovať svoje tvorivé výstupy pred skupinou,
vedieť odôvodniť vhodnosť výberu didaktických kategórií v rámci plánu záujmovej činnosti,
porozumieť dôležitosti voľného času ako základnej hodnote v živote človeka.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej digitálne zručnosti – študent realizuje tvorbu webstránky ako e-portfólia s využitím spätnej väzby, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, výklad, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní.
Povinná literatúra:
NOVOTNÁ, E. (2017). Pedagogika voľného času. Teória výchovy mimo vyučovania vo voľnom
čase. Rokus: Prešov. 224s. ISBN 978-80-89540-58-0
ZELINOVÁ, M. (2007). Hry pro rozvoj emocí a komunikace. Koncepce a model tvorivěhumanistické výchovy. Portál: Praha, 2007. 139s. ISBN 978-80-7367-197-6 (e-kniha)
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ, B., KOLDEOVÁ, L. (v tlači). Voľný čas v práci učiteľa a ďalších pedagogických profesií. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži A, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
JASLOVSKÁ, B., STRAKOŠ, J. (v tlači). Profesijný rast učiteľa: formálne a neformálne vzdelávanie, informálne učenie sa. Kapitola v metodickom materiáli k Stáži B, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta.
KRATOCHVÍLOVÁ, E. (2010). Pedagogika voľného času. Výchova v čase mimo vyučovania v
pedagogickej teórii a v praxi. Trnava: Typii Universitatis Tyrnaviensis, VEDY. 356 s. ISBN
978-80-8082-330-6
ZELINOVÁ, M. (2012). Voľný čas efektívne a tvorivo. Teória a prax výchovy mimo vyučovania.
Bratislava: Iura Edition, 146s. ISBN 978-80-8078-479-9
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu: 100% priebežného hodnotenia.
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (40+60, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe.
Semestrálna práca: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 40b (20+20). Zahŕňa elektronické portfólio - plán zážitkových aktivít v kontexte výchovy vo voľnom čase na základe stanovenej štruktúry (20b) a jeho odprezentovanie, resp. aplikácia vytvorených aktivít na výučbe (20b).
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí, a to z vedomostného testu za 60b. Písomná skúška / test pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu zo základných pojmov a štúdia odbornej literatúry.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike voľného času, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike voľného času, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na hodnotenie C najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike voľného času, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na hodnotenie D najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike voľného času, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike voľného času, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský, český
Stručná osnova predmetu:
Pedagogika voľného času má priblížiť študentom významnú sféru voľného času prostredníctvom záujmovej činnosti, ktorá predstavuje dôležitú hodnotu pre jednotlivca, a ktorá je potrebná pri cielenej výchove detí, mládeže a dospelých. Predmet Pedagogika voľného času objasňuje základné pedagogické kategórie v priamom prepojení teoretickej i praktickej prípravy. Absolvovaním predmetu študent získa vedomosti o základných pojmoch z oblasti pedagogiky voľného času, o voľnočasových organizáciách zameraných pre deti, mládež, dospelých a o aktivizujúcich didaktických metódach či zážitkovom učení pre tvorbu záujmovej činnosti.
Témy:
Základné pojmy pedagogiky voľného času. Ciele výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Didaktický proces výchovy vo voľnom čase a tvorba plánu aktivizujúcej záujmovej činnosti - poslanie, ciele, úlohy, zásady, obsah, formy a metódy. Výchovno-vzdelávacie oblasti činnosti mimo vyučovania. Záujmy a záujmová činnosť vo výchove vo voľnom čase. Problémy výchovy vo voľnom čase. Terénne práce (streetwork), prevencia, dobrovoľníctvo. Nové prístupy v pedagogike voľného času. Osobnosť pedagóga, sociálneho asistenta, animátora v procesoch výchovy a vzdelávania vo voľnom čase. Vychovávateľ a výchova a vzdelávanie v ŠKD. Inštitúcie a zariadenia zabezpečujúce voľný čas a záujmovú činnosť.
100/0
Ciele a výsledky vzdelávania:
Študent absolvovaním predmetu Pedagogika voľného času by mal:
poznať obsah pedagogiky voľného času ako vednej disciplíny: funkcie, ciele a požiadavky, oblasti výchovy vo voľnom čase,
poznať subjekty výchovy vo voľnom čase a ich význam v rámci zmysluplného ovplyvňovania voľného času jedinca v spoločnosti,
vedieť aplikovať nadobudnuté vedomosti pri tvorbe aktivít záujmovej činnosti vo voľnom čase,
vedieť vytvoriť plán záujmovej činnosti a zároveň ho vedieť aplikovať cez praktické úlohy,
vedieť odprezentovať svoje tvorivé výstupy pred skupinou,
vedieť odôvodniť vhodnosť výberu didaktických kategórií v rámci plánu záujmovej činnosti,
porozumieť dôležitosti voľného času ako základnej hodnote v živote človeka.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej digitálne zručnosti – študent realizuje tvorbu webstránky ako e-portfólia s využitím spätnej väzby, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti.
2 hodiny seminár týždenne, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava seminárnej práce; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom a riešenie priebežne zadávaných úloh).
Povinná literatúra:
POTOČÁROVÁ, M. (2018). Etika v rodinných vzťahoch. Bratislava: Univerzita Komenského, 228 s. ISBN 97-880-223-3998-8.
POTOČÁROVÁ, M. (2008). Pedagogika rodiny. Teoretické východiská RV. Bratislava: UK, 216 s. ISBN 978-80-223-2458-8.
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: IKAR, 146 s. ISBN 978-80-8200-034-7.
Odporučená literatúra:
BAKOŠOVÁ, Z., ZEMANČÍKOVÁ, V. (2011). Výchova sociálnych a prosociálnych kompetencií v rodine. In: Teórie sociálnej pedagogiky: edukačné, sociálne a komunikačné aspekty [Z. Bakošová]. Bratislava: Slovenská pedagogická spoločnosť SAV, 2011.184 s. ISBN 978-80-970675-0-2.
BRISCH, K. H. (2011). Bezpečná vzťahová väzba. Attachment v tehotenstve a prvých rokoch života. Trenčín: Vydavateľstvo F, 150 s. ISBN 978-80-88952-67-1.
POTOČÁROVÁ, M. Výchova k hodnotám v slovenskej rodine. In Pedagogická orientace, 45(5-6),1996.
PŠENIČKA, O. 1995. Sexuální výchova v rodině. Hradec Králové: Rodina, 310s. ISBN-10 8090152414.
ZEMANČÍKOVÁ, V. 2008. Fyzické tresty vo výchove detí v rodine. In: Výchova v pedagogickom výskume a praxi. zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2008.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 40). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študent absolvuje priebežné písomné preverenie vedomostí (maximálny možný počet získaných bodov - 60). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky (v kombinácii).
Stručná osnova predmetu:
1. Definícia rodiny (tradičné verzus novšie poňatie rodiny), typológia a funkcie rodiny.
2. Základné demografické zmeny rodiny v historickom kontexte (od tradičnej k postmodernej rodine).
3. Životný cyklus rodiny. Manželstvo ako inštitúcia. Výchova k manželstvu a rodičovstvu.
4. (Ne)stabilná rodina - súčasná rodina a otázka rozvodovosti. Nevhodné prístupy v rodinnej výchove v období rozvodu. Žiak v škole v období procesu rozvodu rodičov.
5. Alternatívne formy spolužitia (kohabitácia, mingle, single, „patchwork“, homosexuálne partnerstvá...) – špecifiká rodinnej výchovy v alternatívnych formách spolužitia.
6. Pedagogika rodiny. Teória rodinnej výchovy. Ciele, obsah, metódy a prostriedky rodinnej výchovy. Štýly rodinnej výchovy.
7. Vzťahová väzba (attachment) ako kľúčový predpoklad harmonického vývinu osobnosti. Prejavy žiaka v škole vzhľadom na typ vzťahovej väzby.
8. Náhradná rodinná výchova. Špecifiká výchovy dieťaťa v náhradnej starostlivosti.
9. Rôzne formy násilia v rodine a ich negatívny dopad na osobnosť dieťaťa.
10. Špecifiká rodinnej výchovy v rodine s deťmi so zdravotným postihnutím.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu Rodinná výchova je sprostredkovať základné informácie o rodine ako výchovnej inštitúcií a o možných dopadoch špecifík rodinného života a rodinnej výchovy do výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Študent dokáže definovať rodinu ako výchovnú inštitúciu, pamätá si jej funkcie, ovláda typológiu rodín. Vie vysvetliť premeny rodiny v historickom kontexte a premeny rodiny v rámci jej životného cyklu. Pozná a rozumie výchovným cieľom, obsahu, metódam a prostriedkom rodinnej výchovy. Študent dokáže kriticky zhodnotiť a sformulovať špecifiká rodinnej výchovy v alternatívnych formách partnerského spolužitia. Dokáže kategorizovať štýly rodinnej výchovy. Popísať a interpretovať nevhodné prístupy v rodinnej výchove a predpokladať ich možné dopady na prejavy žiaka v škole. Študent vie použiť osvojené vedomosti v riešení výchovno-vzdelávacích ťažkostí žiaka vyplývajúcich zo špecifík rodinného života a rodinnej výchovy.
Prenositeľné spôsobilosti: analýzou, navrhovaním riešení a diskusiou problémových úloh zadávaných počas seminárov je študent schopný komunikovať svoje závery, kriticky myslieť, uvažovať v súvislostiach.
2 hodiny seminár týždenne, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava seminárnej práce; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom a riešenie priebežne zadávaných úloh).
Povinná literatúra:
POTOČÁROVÁ, M. (2018). Etika v rodinných vzťahoch. Bratislava: Univerzita Komenského, 228 s. ISBN 97-880-223-3998-8.
POTOČÁROVÁ, M. (2008). Pedagogika rodiny. Teoretické východiská RV. Bratislava: UK, 216 s. ISBN 978-80-223-2458-8.
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: IKAR, 146 s. ISBN 978-80-8200-034-7.
Odporučená literatúra:
BAKOŠOVÁ, Z., ZEMANČÍKOVÁ, V. (2011). Výchova sociálnych a prosociálnych kompetencií v rodine. In: Teórie sociálnej pedagogiky: edukačné, sociálne a komunikačné aspekty [Z. Bakošová]. Bratislava: Slovenská pedagogická spoločnosť SAV, 2011.184 s. ISBN 978-80-970675-0-2.
BRISCH, K. H. (2011). Bezpečná vzťahová väzba. Attachment v tehotenstve a prvých rokoch života. Trenčín: Vydavateľstvo F, 150 s. ISBN 978-80-88952-67-1.
POTOČÁROVÁ, M. Výchova k hodnotám v slovenskej rodine. In Pedagogická orientace, 45(5-6),1996.
PŠENIČKA, O. 1995. Sexuální výchova v rodině. Hradec Králové: Rodina, 310s. ISBN-10 8090152414.
ZEMANČÍKOVÁ, V. 2008. Fyzické tresty vo výchove detí v rodine. In: Výchova v pedagogickom výskume a praxi. zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2008.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 40). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študent absolvuje priebežné písomné preverenie vedomostí (maximálny možný počet získaných bodov - 60). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky (v kombinácii).
Stručná osnova predmetu:
1. Definícia rodiny (tradičné verzus novšie poňatie rodiny), typológia a funkcie rodiny.
2. Základné demografické zmeny rodiny v historickom kontexte (od tradičnej k postmodernej rodine).
3. Životný cyklus rodiny. Manželstvo ako inštitúcia. Výchova k manželstvu a rodičovstvu.
4. (Ne)stabilná rodina - súčasná rodina a otázka rozvodovosti. Nevhodné prístupy v rodinnej výchove v období rozvodu. Žiak v škole v období procesu rozvodu rodičov.
5. Alternatívne formy spolužitia (kohabitácia, mingle, single, „patchwork“, homosexuálne partnerstvá...) – špecifiká rodinnej výchovy v alternatívnych formách spolužitia.
6. Pedagogika rodiny. Teória rodinnej výchovy. Ciele, obsah, metódy a prostriedky rodinnej výchovy. Štýly rodinnej výchovy.
7. Vzťahová väzba (attachment) ako kľúčový predpoklad harmonického vývinu osobnosti. Prejavy žiaka v škole vzhľadom na typ vzťahovej väzby.
8. Náhradná rodinná výchova. Špecifiká výchovy dieťaťa v náhradnej starostlivosti.
9. Rôzne formy násilia v rodine a ich negatívny dopad na osobnosť dieťaťa.
10. Špecifiká rodinnej výchovy v rodine s deťmi so zdravotným postihnutím.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania:
Cieľom predmetu Rodinná výchova je sprostredkovať základné informácie o rodine ako výchovnej inštitúcií a o možných dopadoch špecifík rodinného života a rodinnej výchovy do výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Študent dokáže definovať rodinu ako výchovnú inštitúciu, pamätá si jej funkcie, ovláda typológiu rodín. Vie vysvetliť premeny rodiny v historickom kontexte a premeny rodiny v rámci jej životného cyklu. Pozná a rozumie výchovným cieľom, obsahu, metódam a prostriedkom rodinnej výchovy. Študent dokáže kriticky zhodnotiť a sformulovať špecifiká rodinnej výchovy v alternatívnych formách partnerského spolužitia. Dokáže kategorizovať štýly rodinnej výchovy. Popísať a interpretovať nevhodné prístupy v rodinnej výchove a predpokladať ich možné dopady na prejavy žiaka v škole. Študent vie použiť osvojené vedomosti v riešení výchovno-vzdelávacích ťažkostí žiaka vyplývajúcich zo špecifík rodinného života a rodinnej výchovy.
Prenositeľné spôsobilosti: analýzou, navrhovaním riešení a diskusiou problémových úloh zadávaných počas seminárov je študent schopný komunikovať svoje závery, kriticky myslieť, uvažovať v súvislostiach.
TÓTHOVÁ, R. 2013. Implementácia kurikula do vyučovacieho procesu. Bratislava: Z-F Lingua, 2013.
TOTHOVÁ, R. 2011. Tímové vyučovanie ako podporný faktor úspešnej implementácie konštruktivisticky vedeného vyučovania na ZŠ. In Aktuálne otázky pedagogiky: vedecký zborník pri príležitosti 65. výročia založenia PdF UK v Bratislave (CD-ROM). Bratislava: Univerzita Komenského, 2011.
KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS, 2008.
KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. 2012. Proces výučby a digitálne technológie. Bratislava/Martin: Alfa print, s. r. o., 2012.
TONUCCI, F. 1991. Vyučovat nebo naučit? Praha : PdF UK, 1991.
HELD, Ľ., PUPALA, B., OSUSKÁ, Ľ. 1994. Konštruktivistický prístup k učeniu a vyučovaniu (empirický pohľad). Pedagogická revue, 46, 1994, č. 7-8, s. 319-327
HELD, Ľ., PUPALA, B. 1995. Psychogenéza žiakovho poznania vo vyučovaní. Bratislava: PdF UK, 1995.
HELD, Ľ. 2001. Príroda – deti – vedecké vzdelávanie. In KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. (eds.): Předškolní a primární pedagogika. Praha : Portál 2001, s. 347 – 362.
PASCH, M. a kol. 2005. Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině. Praha: Portál, 2005. ŠKODA, J. – DOULÍK, P. 2011. Psychodidaktika: metody efektivního a smysluplného učení a vyučování. Praha : Grada, 2011.
100% priebežného hodnotenia;
V priebehu semestra študenti musia vypracovať 2 seminárne práce podľa zadania vyučujúceho v celkovej hodnote 60 bodov (jednou z nich bude Príprava na konštruktivisticky vedenú vyučovaciu jednotku), študenti v priebehu semestra taktiež absolvujú písomnú previerku vedomostí z predmetnej problematiky v celkovej hodnote 40 bodov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky (v kombinácii).
Predmet sa obsahovo zameriava na teoretické a zároveň aj praktické uchopenie konceptov (diskurzov) konštruktivizmus (sociálny konštruktivizmus) verzus transmisia v edukačnom procese.
Konštruktivizmus a sociálny konštruktivizmus sú reakciou na didaktické prístupy zodpovedajúce behaviorizmu, akademizmu, ako i programové vyučovanie. Konštruktivizmus tvrdí, že učenie sa je aktívny, kontextualizovaný proces konštruovania poznania. Poznanie je konštruované na základe osobnej skúsenosti (ide o aktívny pokus utvárať si poznanie) a hypotéz životného (sociokultúrneho) prostredia. Žiaci si priebežne tieto hypotézy overujú prostredníctvom sociálnych rokovaní. Každý jednotlivec má iné vysvetlenia, interpretácie a konštrukcie pochádzajúce z poznávacieho procesu. Dieťa, žiak, študent nie je nepopísaný list (tabula rasa), ale operuje skúsenosťami z minulosti a adaptuje ich, ako dôležité kultúrne faktory, na rôzne situácie. Učenie sa je poňaté ako sociokultúrna skúsenosť, aktívna činnosť a dialogický proces (vydiskutovávanie významov a uplatňovanie rokovacích stratégií), problém zakladajúci učenie sa.
100/0
Medzi hlavné vzdelávacie výstupy predmetu u študentov patrí nadobudnutie potrebnej miery teoretických poznatkov o konštruktivistickej (sociálno-konštruktivistickej) paradigme výučby verzus transmisívnej paradigme výučby, ktorá študentom umožní rozvoj schopnosti identifikovať v pozorovanom edukačnom (vyučovacom) procese transmisívne či konštruktivistické (sociálno-konštruktivistické) prvky, a tiež rozvoj schopnosti zmysluplne nadizajnovať vyučovací proces v rámci konštruktivistickej (sociálno-konštruktivistickej) paradigmy. Jedným z cieľov predmetu je, aby študenti učiteľského štúdia dokázali „konštruktivisticky myslieť“ o výučbe a dokázali si pripraviť konštruktivisticky vedenú vyučovaciu jednotku vo výučbe akéhokoľvek predmetu, ktorého učiteľstvo študujú.
TÓTHOVÁ, R. 2013. Implementácia kurikula do vyučovacieho procesu. Bratislava: Z-F Lingua, 2013.
TOTHOVÁ, R. 2011. Tímové vyučovanie ako podporný faktor úspešnej implementácie konštruktivisticky vedeného vyučovania na ZŠ. In Aktuálne otázky pedagogiky: vedecký zborník pri príležitosti 65. výročia založenia PdF UK v Bratislave (CD-ROM). Bratislava: Univerzita Komenského, 2011.
KOSTRUB, D. 2008. Dieťa/žiak/študent – učiteľ – učivo, didaktický alebo bermudský trojuholník? Prešov: ROKUS, 2008.
KOSTRUB, D., SEVERINI, E., REHÚŠ, M. 2012. Proces výučby a digitálne technológie. Bratislava/Martin: Alfa print, s. r. o., 2012.
TONUCCI, F. 1991. Vyučovat nebo naučit? Praha : PdF UK, 1991.
HELD, Ľ., PUPALA, B., OSUSKÁ, Ľ. 1994. Konštruktivistický prístup k učeniu a vyučovaniu (empirický pohľad). Pedagogická revue, 46, 1994, č. 7-8, s. 319-327
HELD, Ľ., PUPALA, B. 1995. Psychogenéza žiakovho poznania vo vyučovaní. Bratislava: PdF UK, 1995.
HELD, Ľ. 2001. Príroda – deti – vedecké vzdelávanie. In KOLLÁRIKOVÁ, Z., PUPALA, B. (eds.): Předškolní a primární pedagogika. Praha : Portál 2001, s. 347 – 362.
PASCH, M. a kol. 2005. Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině. Praha: Portál, 2005. ŠKODA, J. – DOULÍK, P. 2011. Psychodidaktika: metody efektivního a smysluplného učení a vyučování. Praha : Grada, 2011.
100% priebežného hodnotenia;
V priebehu semestra študenti musia vypracovať 2 seminárne práce podľa zadania vyučujúceho v celkovej hodnote 60 bodov (jednou z nich bude Príprava na konštruktivisticky vedenú vyučovaciu jednotku), študenti v priebehu semestra taktiež absolvujú písomnú previerku vedomostí z predmetnej problematiky v celkovej hodnote 40 bodov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Predmet si nezapisujú študenti a študentky učiteľstva pedagogiky (v kombinácii).
Predmet sa obsahovo zameriava na teoretické a zároveň aj praktické uchopenie konceptov (diskurzov) konštruktivizmus (sociálny konštruktivizmus) verzus transmisia v edukačnom procese.
Konštruktivizmus a sociálny konštruktivizmus sú reakciou na didaktické prístupy zodpovedajúce behaviorizmu, akademizmu, ako i programové vyučovanie. Konštruktivizmus tvrdí, že učenie sa je aktívny, kontextualizovaný proces konštruovania poznania. Poznanie je konštruované na základe osobnej skúsenosti (ide o aktívny pokus utvárať si poznanie) a hypotéz životného (sociokultúrneho) prostredia. Žiaci si priebežne tieto hypotézy overujú prostredníctvom sociálnych rokovaní. Každý jednotlivec má iné vysvetlenia, interpretácie a konštrukcie pochádzajúce z poznávacieho procesu. Dieťa, žiak, študent nie je nepopísaný list (tabula rasa), ale operuje skúsenosťami z minulosti a adaptuje ich, ako dôležité kultúrne faktory, na rôzne situácie. Učenie sa je poňaté ako sociokultúrna skúsenosť, aktívna činnosť a dialogický proces (vydiskutovávanie významov a uplatňovanie rokovacích stratégií), problém zakladajúci učenie sa.
100/0
Medzi hlavné vzdelávacie výstupy predmetu u študentov patrí nadobudnutie potrebnej miery teoretických poznatkov o konštruktivistickej (sociálno-konštruktivistickej) paradigme výučby verzus transmisívnej paradigme výučby, ktorá študentom umožní rozvoj schopnosti identifikovať v pozorovanom edukačnom (vyučovacom) procese transmisívne či konštruktivistické (sociálno-konštruktivistické) prvky, a tiež rozvoj schopnosti zmysluplne nadizajnovať vyučovací proces v rámci konštruktivistickej (sociálno-konštruktivistickej) paradigmy. Jedným z cieľov predmetu je, aby študenti učiteľského štúdia dokázali „konštruktivisticky myslieť“ o výučbe a dokázali si pripraviť konštruktivisticky vedenú vyučovaciu jednotku vo výučbe akéhokoľvek predmetu, ktorého učiteľstvo študujú.
HERMOCHOVÁ, S. 2005. Skupinová dynamika ve školní tříde. Praha : Aisis, 2005. KARNSOVÁ, M. 1995. Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Portál 1995.
ALEXOVÁ, S., VOPEL, K. W. 1992. Nechaj ma, chcem sa učiť sám 1.-4. Bratislava: SPN 1992.
BAKALÁŘ, E. 2010. Hry pro osobní rozvoj: 50 osvědčených psychoher a aktivit pro posílení sociální inteligence. Praha : Computer Press, 2010.
HERMOCHOVÁ, S. 1994. Hry pro život. Praha : Portál 1994.
HERMOCHOVÁ, S. 2004. Hry pro dospělé. Praha : Grada, 2004.
HERMOCHOVÁ, S. 2006. Teambuilding. Praha : Grada, 2006.
FRANC, D., ZOUNKOVÁ, D., MARTIN, A. 2007. Učení zážitkem a hrou: praktická příručka instruktora. Praha : Computer Press, 2007.
INSTRUKTOŘI BRNO. 2007. Fond her: 52 nejlepších her z akcí a kurzů. Praha : Computer Press, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Podmienkou absolvovania uvedeného predmetu je aktívna účasť študentov v blokovej výučbe (50 bodov) a spracovanie reflexie (50 bodov) z absolvovaného cvičenia so zameraním na možnosti využitia zažitých a získaných skúseností a poznatkov v učiteľskej praxi študentov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
výučba prebieha blokovou formou
Obsahovú náplň tréningu zastrešuje ústredná tematika – práca so skupinou, skupinová dynamika, fázy vývoja skupiny (triedy), tímová spolupráca. Zameranie tréningu bude na 3 nasledujúce podtémy:
a) Činnosti: hry – zoznamovacie, skupinové, pohybové, relaxačné a ich výchovné a vzdelávacie využitie, riešenie praktických problémov zo života.
b) Komunity: činnosť v komunitách (triedach), princípy a organizácia komunity, otvorená a obojstranná komunikácia, sociálne učenie priamou skúsenosťou, dôraz na kontakty, vzťahy a spoluprácu.
c) Tímová spolupráca: práca so skupinou (triedou) metodikou zážitkovej pedagogiky so zameraním na zvyšovanie efektívnej vzájomnej spolupráce a komunikácie, sledovanie dynamiky skupiny a fáz vývoja skupiny (triedy).
100/0
Študenti si v priebehu absolvovania kurzu rozšíria teoretické vedomosti a najmä praktické zručnosti v tematike práce so skupinou (s triedou), dynamikou skupiny so zameraním sa na obojstrannú efektívnu komunikáciu učiteľa a žiakov a na formovanie úspešnej, spolupracujúcej komunity (triedy). Študenti v rámci praktického cvičenia nadobudnú základné zručnosti v práci so zážitkovými metódami.
HERMOCHOVÁ, S. 2005. Skupinová dynamika ve školní tříde. Praha : Aisis, 2005. KARNSOVÁ, M. 1995. Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha : Portál 1995.
ALEXOVÁ, S., VOPEL, K. W. 1992. Nechaj ma, chcem sa učiť sám 1.-4. Bratislava: SPN 1992.
BAKALÁŘ, E. 2010. Hry pro osobní rozvoj: 50 osvědčených psychoher a aktivit pro posílení sociální inteligence. Praha : Computer Press, 2010.
HERMOCHOVÁ, S. 1994. Hry pro život. Praha : Portál 1994.
HERMOCHOVÁ, S. 2004. Hry pro dospělé. Praha : Grada, 2004.
HERMOCHOVÁ, S. 2006. Teambuilding. Praha : Grada, 2006.
FRANC, D., ZOUNKOVÁ, D., MARTIN, A. 2007. Učení zážitkem a hrou: praktická příručka instruktora. Praha : Computer Press, 2007.
INSTRUKTOŘI BRNO. 2007. Fond her: 52 nejlepších her z akcí a kurzů. Praha : Computer Press, 2007.
100% priebežného hodnotenia;
Podmienkou absolvovania uvedeného predmetu je aktívna účasť študentov v blokovej výučbe (50 bodov) a spracovanie reflexie (50 bodov) z absolvovaného cvičenia so zameraním na možnosti využitia zažitých a získaných skúseností a poznatkov v učiteľskej praxi študentov. Spolu môžu študenti získať maximálne 100 bodov.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60 % z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
výučba prebieha blokovou formou
Obsahovú náplň tréningu zastrešuje ústredná tematika – práca so skupinou, skupinová dynamika, fázy vývoja skupiny (triedy), tímová spolupráca. Zameranie tréningu bude na 3 nasledujúce podtémy:
a) Činnosti: hry – zoznamovacie, skupinové, pohybové, relaxačné a ich výchovné a vzdelávacie využitie, riešenie praktických problémov zo života.
b) Komunity: činnosť v komunitách (triedach), princípy a organizácia komunity, otvorená a obojstranná komunikácia, sociálne učenie priamou skúsenosťou, dôraz na kontakty, vzťahy a spoluprácu.
c) Tímová spolupráca: práca so skupinou (triedou) metodikou zážitkovej pedagogiky so zameraním na zvyšovanie efektívnej vzájomnej spolupráce a komunikácie, sledovanie dynamiky skupiny a fáz vývoja skupiny (triedy).
100/0
Študenti si v priebehu absolvovania kurzu rozšíria teoretické vedomosti a najmä praktické zručnosti v tematike práce so skupinou (s triedou), dynamikou skupiny so zameraním sa na obojstrannú efektívnu komunikáciu učiteľa a žiakov a na formovanie úspešnej, spolupracujúcej komunity (triedy). Študenti v rámci praktického cvičenia nadobudnú základné zručnosti v práci so zážitkovými metódami.
2 hodiny týždenne - seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava na semináre; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy - výklad, dialogické metódy – diskusia, situačné metódy - prípadové štúdie, problémové metódy - brainstorming, riadené samoštúdium – práca s textom.
Povinná literatúra:
HUPKOVÁ, I., LIBERČANOVÁ, K. (2012). Drogové závislosti a ich prevencia. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave. 153 s. ISBN 978-80-8082-563-8 Dostupné na: https://pdf.truni.sk/download?e-skripta/hupkova-libercanova-drogove-zavislosti.pdf
Odporúčaná literatúra:
FERKOVÁ, Š. (2014). Skúsenosti s využitím influenčného programu zameraného na elimináciu rizikového správania žiakov v škole. In Prevencia. roč. 13. č. 4. s. 37 – 44.
FISCHER, S., ŠKODA, J. (2009). Sociální patologie. Analýza příčin a možnosti ovlivňovaní závažných sociálně patologických jevů. Praha: Grada Publishing, a.s. 224 s. ISBN 978-80-247-7813
KALINA, K. (2008). Základy klinickej adiktológie. Praha: Grada, 387 s. ISBN978-80-247-1411-0. K
KALINA, K. et al. (2003). Drogy a drogové závislosti 1. a 2. Mezioborový přístup. Praha: ÚV ČR, 640 s. ISBN80-86734-05-6.
KUKLOVÁ, M. (2016). Kognitivně-behaviorální terapie v léčbě závislostí. Praha: Portál. 152 s. ISBN978-80-262-1101-3
NEŠPOR, K. (2003). Návykové chováni a závislost. Současné poznatky a prespektívy lěčby. Praha: Portál. 152 s. ISBN80-7178-831-7.
NOCIAR, A. (2009). Drogové závislosti. Bratislava: Vysoká škola Svätej Alžbety. 123 s. ISBN 978-80-892-7168-9
Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0. Úlohou študentov a študentiek je vypracovať priebežnú prácu za 40 bodov a absolvovať priebežný test za 60 bodov, spolu 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60% z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
1. Základná terminológia (sociálna patológia, droga, závislosť, abstinencia, spoluzávislosť, prevencia a pod.).
2. Klasifikácia a charakteristika vybraných skupín psychotropných látok.
3. Špecifiká a klasifikácia látkových závislostí.
4. Príčiny a faktory užívania drog.
3. Vznik závislosti a jej symptómy.
4. Nelátkové závislosti (klasifikácia, charakteristika).
7. Prevencia závislostí a jej formy.
8. Možnosti pomoci v oblasti závislostí (základné psychoterapeutické prístupy v liečbe závislostí, farmakoterapeutická pomoc, sprevádzanie rodiny).
8. Národný program boja proti drogám. Úlohy rezortu školstva, kultúry, zdravotníctva, spravodlivosti, vnútra a práce, sociálnych vecí a rodiny.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je poskytnúť základné poznatky o problematike konzumácie drog, ich účinkov, o problematike etiológie drogových závislostí. Osobitnú pozornosť venuje predmet otázkam drogovej scény, kreovania protidrogovej politiky a trestnoprávneho postihu, resp. drogovej kriminalite. Študenti a študentky budú vedieť identifikovať vnútorné a vonkajšie príčiny vzniku závislostí, sumarizovať prejavy jednotlivých typov závislostí, uviesť a navrhnúť konkrétne formy prevencie závislostí. Prehĺbia si vedomosti a kompetencie pri práci s ľuďmi so závislosťou, naučia sa aplikovať preventívne postupy na príkladoch a konkrétnych aktivitách v školskej praxi.
Študenti a študenti budú rozvíjať komunikačné schopnosti s využitím odbornej terminológie z oblasti látkových a nelátkových závislostí. Budú sa zdokonaľovať v práci s odbornou literatúrou a tvorbou odborných textov. Študenti a študentky budú vedieť tvorivo použiť vedomosti pri problémovo zadaných úlohách.
2 hodiny týždenne - seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava na semináre; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy - výklad, dialogické metódy – diskusia, situačné metódy - prípadové štúdie, problémové metódy - brainstorming, riadené samoštúdium – práca s textom.
Povinná literatúra:
HUPKOVÁ, I., LIBERČANOVÁ, K. (2012). Drogové závislosti a ich prevencia. Trnava: Pedagogická fakulta TU v Trnave. 153 s. ISBN 978-80-8082-563-8 Dostupné na: https://pdf.truni.sk/download?e-skripta/hupkova-libercanova-drogove-zavislosti.pdf
Odporúčaná literatúra:
FERKOVÁ, Š. (2014). Skúsenosti s využitím influenčného programu zameraného na elimináciu rizikového správania žiakov v škole. In Prevencia. roč. 13. č. 4. s. 37 – 44.
FISCHER, S., ŠKODA, J. (2009). Sociální patologie. Analýza příčin a možnosti ovlivňovaní závažných sociálně patologických jevů. Praha: Grada Publishing, a.s. 224 s. ISBN 978-80-247-7813
KALINA, K. (2008). Základy klinickej adiktológie. Praha: Grada, 387 s. ISBN978-80-247-1411-0. K
KALINA, K. et al. (2003). Drogy a drogové závislosti 1. a 2. Mezioborový přístup. Praha: ÚV ČR, 640 s. ISBN80-86734-05-6.
KUKLOVÁ, M. (2016). Kognitivně-behaviorální terapie v léčbě závislostí. Praha: Portál. 152 s. ISBN978-80-262-1101-3
NEŠPOR, K. (2003). Návykové chováni a závislost. Současné poznatky a prespektívy lěčby. Praha: Portál. 152 s. ISBN80-7178-831-7.
NOCIAR, A. (2009). Drogové závislosti. Bratislava: Vysoká škola Svätej Alžbety. 123 s. ISBN 978-80-892-7168-9
Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného a záverečného hodnotenia je 100/0. Úlohou študentov a študentiek je vypracovať priebežnú prácu za 40 bodov a absolvovať priebežný test za 60 bodov, spolu 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60% z maximálneho možného hodnotenia predmetu.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
1. Základná terminológia (sociálna patológia, droga, závislosť, abstinencia, spoluzávislosť, prevencia a pod.).
2. Klasifikácia a charakteristika vybraných skupín psychotropných látok.
3. Špecifiká a klasifikácia látkových závislostí.
4. Príčiny a faktory užívania drog.
3. Vznik závislosti a jej symptómy.
4. Nelátkové závislosti (klasifikácia, charakteristika).
7. Prevencia závislostí a jej formy.
8. Možnosti pomoci v oblasti závislostí (základné psychoterapeutické prístupy v liečbe závislostí, farmakoterapeutická pomoc, sprevádzanie rodiny).
8. Národný program boja proti drogám. Úlohy rezortu školstva, kultúry, zdravotníctva, spravodlivosti, vnútra a práce, sociálnych vecí a rodiny.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je poskytnúť základné poznatky o problematike konzumácie drog, ich účinkov, o problematike etiológie drogových závislostí. Osobitnú pozornosť venuje predmet otázkam drogovej scény, kreovania protidrogovej politiky a trestnoprávneho postihu, resp. drogovej kriminalite. Študenti a študentky budú vedieť identifikovať vnútorné a vonkajšie príčiny vzniku závislostí, sumarizovať prejavy jednotlivých typov závislostí, uviesť a navrhnúť konkrétne formy prevencie závislostí. Prehĺbia si vedomosti a kompetencie pri práci s ľuďmi so závislosťou, naučia sa aplikovať preventívne postupy na príkladoch a konkrétnych aktivitách v školskej praxi.
Študenti a študenti budú rozvíjať komunikačné schopnosti s využitím odbornej terminológie z oblasti látkových a nelátkových závislostí. Budú sa zdokonaľovať v práci s odbornou literatúrou a tvorbou odborných textov. Študenti a študentky budú vedieť tvorivo použiť vedomosti pri problémovo zadaných úlohách.
2 hodiny seminár týždenne, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 23 hodín príprava na semináre; 45 hodín príprava na priebežné hodnotenie; spolu 90 hodín práce študenta.
Metódy výučby: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom)
LECHTA, V. (eds.), (2016). Inkluzivní pedagogika. Praha: Portál, 600 s. ISBN 978-80-262-1123-5.
VAŠEK, Š. (2013). Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: SAPIENTIA. 213 s. ISBN 978-80-89229-21-5. http://www.specialnazs.sk/files/Stefan_Vasek_-_Zaklady_specialnej_pedagogiky.pdf
VLADOVÁ, K., a LECHTA, V., a kol., (2017). Aplikácia vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním. Bratislava: ŠPÚ, 201 s. ISBN 978-80-8118-196-2. https://www.statpedu.sk/files/sk/deti-ziaci-so-svvp/deti-ziaci-so-zdravotnym-znevyhodnenim-vseobecnym-intelektovym-nadanim/intelektove-nadanie.pdf
Vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním: Štátny pedagogický ústav
Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní školský zákon a prislúchajúce vyhlášky
Odporúčaná literatúra
BOOTH, T., AINSCOW, M., (2019). Index inklúzie: príručka na rozvoj škôl s dôrazom na inkluzívne hodnoty. Nadácia pre deti Slovenska, 224 s. ISBN 978-80-89403-19-6. https://www.ktochyba.sk/webroot/video/index-inkluzie.pdf
HARČARÍKOVA, T. (eds.),2020. Integrované/inkluzívne vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (zborník vedeckých príspevkov), Bratislava: IRIS, 187 s. ISBN 978-80-8200-058-3.
FISCHER, S., ŠKODA, J. (2008). Speciální pedagogika. Praha: Triton, 206 s. ISBN 978-80-7387-014-0.
Katalogy podpůrných opatření pro žáky s potřebou podpory ve vzdělávání z důvodu zdravotního nebo sociálního znevýhodnění. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2015.
RENOTIÉROVÁ, M. a kol. (2006). Speciální pedagogika. Olomouc: UP, 313 s. ISBN 80-244-0873-2.
SLOWÍK, J. (2007). Speciální pedagogika. Praha: Portál, 160 s. ISBN 97-880-2471733-3.
ŠUHAJOVÁ, I. (2014). Termín špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby versus dodatočné podporné opatrenia. In Efeta-otvor sa, 24(2), 2014.
TARCSIOVÁ, D.- JURÁNEKOVÁ, Z.- TOMÁŠKOVÁ, M. (2021). Príručka o vzdelávaní žiaka s poruchou sluchu v bežnej škole. Bratislava: IRIS, 114 s. ISBN 978-80-8200-100-9.
VALENTA, M. at al. (2014). Přehled speciální pedagogiky. Praha: Portál, 224 s. ISBN 97-880-2620602-6.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2015). Rómske deti a ich vzdelanostný pokrok. In: Slovenská encyklopédia edukológie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov. In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 2(1), 2014.
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 40). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študent absolvuje priebežné písomné preverenie vedomostí (maximálny možný počet získaných bodov - 60). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Všeobecné základy a terminologické vymedzenie špeciálnej pedagogiky.
Definícia základných pojmov v špeciálnej pedagogike.
Trendy vo vzdelávaní, súčasné možnosti a legislatívne podmienky vo vzdelávaní jednotlivcov so ŠVVP (so zameraním na inkluzívne vzdelávanie).
Špecifiká edukácie a podporné opatrenia detí a žiakov so ŠVVP podľa jednotlivých kategórií:
žiaci s mentálnym postihnutím a oslabením kognitívneho výkonu; žiaci s poruchou autistického spektra; žiaci s telesným postihnutím, chorí a zdravotne oslabení; žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou; žiaci so špecifickými poruchami učenia; žiaci s poruchami správania; žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia; nadaní a mimoriadne nadaní žiaci.
Vzdelávacie programy a individuálny výchovno-vzdelávací program pre žiakov so ŠVVP.
Pozícia žiaka so ŠVVP v triednom kolektíve intaktných spolužiakov.
Spolupráca učiteľa s inými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy a školského poradenského zariadenia v starostlivosti o žiakov ŠVVP (inkluzívny tím).
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Pedagogika jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami je sprístupniť základné informácie o špecifikách edukácie jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami a pripraviť tak študenta na pedagogickú prácu v kontexte diverzity vzdelávanej populácie. Študent dokáže definovať pojem špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, kategorizovať jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) vzhľadom na súčasný systém špeciálnej pedagogiky a v súlade so súčasnou legislatívou. Orientuje sa v základnej terminológii v špeciálnej pedagogike. Dokáže charakterizovať možnosti vzdelávania jednotlivcov so ŠVVP. Vie vysvetliť dôsledky postihnutia/narušenia/ohrozenia, respektíve inej ŠVVP do výchovno-vzdelávacieho procesu. Pozná a rozumie špecifikám edukácie jednotlivcov so ŠVVP. Dokáže pomenovať a zdôvodniť vybrané podporné opatrenia v edukácii detí a žiakov so ŠVVP. Vysvetliť význam spolupráce učiteľa s inými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy a školského poradenského zariadenia v starostlivosti o žiakov so ŠVVP začlenenými v hlavnom vzdelávacom prúde. Pozná vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a rozumie dokumentu Individuálny vzdelávací program. Študent je pripravený riešiť riziká súvisiace so začlenením žiaka so ŠVVP do triedneho kolektívu intaktných spolužiakov.
Prenositeľné spôsobilosti rozvíjané počas práce študentov na seminároch: schopnosť kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, komunikačné zručnosti.
2 hodiny seminár týždenne, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 23 hodín príprava na semináre; 45 hodín príprava na priebežné hodnotenie; spolu 90 hodín práce študenta.
Metódy výučby: monologické metódy (prednášanie), dialogické metódy (rozhovor, diskusia), problémové metódy (brainstoarming), riadené samoštúdium (práca s textom)
LECHTA, V. (eds.), (2016). Inkluzivní pedagogika. Praha: Portál, 600 s. ISBN 978-80-262-1123-5.
VAŠEK, Š. (2013). Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: SAPIENTIA. 213 s. ISBN 978-80-89229-21-5. http://www.specialnazs.sk/files/Stefan_Vasek_-_Zaklady_specialnej_pedagogiky.pdf
VLADOVÁ, K., a LECHTA, V., a kol., (2017). Aplikácia vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním. Bratislava: ŠPÚ, 201 s. ISBN 978-80-8118-196-2. https://www.statpedu.sk/files/sk/deti-ziaci-so-svvp/deti-ziaci-so-zdravotnym-znevyhodnenim-vseobecnym-intelektovym-nadanim/intelektove-nadanie.pdf
Vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním: Štátny pedagogický ústav
Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní školský zákon a prislúchajúce vyhlášky
Odporúčaná literatúra
BOOTH, T., AINSCOW, M., (2019). Index inklúzie: príručka na rozvoj škôl s dôrazom na inkluzívne hodnoty. Nadácia pre deti Slovenska, 224 s. ISBN 978-80-89403-19-6. https://www.ktochyba.sk/webroot/video/index-inkluzie.pdf
HARČARÍKOVA, T. (eds.),2020. Integrované/inkluzívne vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (zborník vedeckých príspevkov), Bratislava: IRIS, 187 s. ISBN 978-80-8200-058-3.
FISCHER, S., ŠKODA, J. (2008). Speciální pedagogika. Praha: Triton, 206 s. ISBN 978-80-7387-014-0.
Katalogy podpůrných opatření pro žáky s potřebou podpory ve vzdělávání z důvodu zdravotního nebo sociálního znevýhodnění. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci, 2015.
RENOTIÉROVÁ, M. a kol. (2006). Speciální pedagogika. Olomouc: UP, 313 s. ISBN 80-244-0873-2.
SLOWÍK, J. (2007). Speciální pedagogika. Praha: Portál, 160 s. ISBN 97-880-2471733-3.
ŠUHAJOVÁ, I. (2014). Termín špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby versus dodatočné podporné opatrenia. In Efeta-otvor sa, 24(2), 2014.
TARCSIOVÁ, D.- JURÁNEKOVÁ, Z.- TOMÁŠKOVÁ, M. (2021). Príručka o vzdelávaní žiaka s poruchou sluchu v bežnej škole. Bratislava: IRIS, 114 s. ISBN 978-80-8200-100-9.
VALENTA, M. at al. (2014). Přehled speciální pedagogiky. Praha: Portál, 224 s. ISBN 97-880-2620602-6.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2015). Rómske deti a ich vzdelanostný pokrok. In: Slovenská encyklopédia edukológie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov. In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 2(1), 2014.
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie zahŕňa: študent vypracuje seminárnu prácu (maximálny možný počet získaných bodov - 40). Seminárna práca je podmienkou k udeleniu celkového hodnotenia. Študent absolvuje priebežné písomné preverenie vedomostí (maximálny možný počet získaných bodov - 60). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia (min. 60 zo 100 bodov).
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Všeobecné základy a terminologické vymedzenie špeciálnej pedagogiky.
Definícia základných pojmov v špeciálnej pedagogike.
Trendy vo vzdelávaní, súčasné možnosti a legislatívne podmienky vo vzdelávaní jednotlivcov so ŠVVP (so zameraním na inkluzívne vzdelávanie).
Špecifiká edukácie a podporné opatrenia detí a žiakov so ŠVVP podľa jednotlivých kategórií:
žiaci s mentálnym postihnutím a oslabením kognitívneho výkonu; žiaci s poruchou autistického spektra; žiaci s telesným postihnutím, chorí a zdravotne oslabení; žiaci s narušenou komunikačnou schopnosťou; žiaci so špecifickými poruchami učenia; žiaci s poruchami správania; žiaci zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia; nadaní a mimoriadne nadaní žiaci.
Vzdelávacie programy a individuálny výchovno-vzdelávací program pre žiakov so ŠVVP.
Pozícia žiaka so ŠVVP v triednom kolektíve intaktných spolužiakov.
Spolupráca učiteľa s inými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy a školského poradenského zariadenia v starostlivosti o žiakov ŠVVP (inkluzívny tím).
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Pedagogika jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami je sprístupniť základné informácie o špecifikách edukácie jednotlivcov so špeciálnymi edukačnými potrebami a pripraviť tak študenta na pedagogickú prácu v kontexte diverzity vzdelávanej populácie. Študent dokáže definovať pojem špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, kategorizovať jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) vzhľadom na súčasný systém špeciálnej pedagogiky a v súlade so súčasnou legislatívou. Orientuje sa v základnej terminológii v špeciálnej pedagogike. Dokáže charakterizovať možnosti vzdelávania jednotlivcov so ŠVVP. Vie vysvetliť dôsledky postihnutia/narušenia/ohrozenia, respektíve inej ŠVVP do výchovno-vzdelávacieho procesu. Pozná a rozumie špecifikám edukácie jednotlivcov so ŠVVP. Dokáže pomenovať a zdôvodniť vybrané podporné opatrenia v edukácii detí a žiakov so ŠVVP. Vysvetliť význam spolupráce učiteľa s inými pedagogickými a odbornými zamestnancami školy a školského poradenského zariadenia v starostlivosti o žiakov so ŠVVP začlenenými v hlavnom vzdelávacom prúde. Pozná vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a rozumie dokumentu Individuálny vzdelávací program. Študent je pripravený riešiť riziká súvisiace so začlenením žiaka so ŠVVP do triedneho kolektívu intaktných spolužiakov.
Prenositeľné spôsobilosti rozvíjané počas práce študentov na seminároch: schopnosť kritického myslenia, uvažovanie v súvislostiach, komunikačné zručnosti.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma
2 hodiny týždenne cvičenie, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2C (2 kredity) u denného študenta:
11x 2 hodiny výučby = 22 hodín;
10 hodín samostatného štúdia k základným postupom prvej pomoci, ktoré študent môže vykonávať ako laik aj ako budúci pedagogický pracovník;
13 hodín príprava aktivity na zvolenú tému prvej pomoci v podobe simulácie uvedeného zdravotného problému ako aj aktívne prevedenie nácviku základných zásad prvej pomoci,
15 hodín príprava na priebežné písomné hodnotenie.
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: interaktívne vzdelávanie; aktivizujúce metódy; práca v malých skupinách
Odporúčaná literatúra:
Dobiáš, V. (2017). 5P. Bratislava: Dixit, 302 s., ISBN 978-80-89662-24-1
Krajina záchranárov. Prvá pomoc. Online: www.prvapomoc.sk
ŠANTA, M. a kol. (2006). Prvá pomoc. Martin: Osveta, 179 s., ISBN 80-8063-207-3
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia:
a) priebežným písomným hodnotením s maximom bodov 80 zameraným na previerku vedomostí a poznatkov všeobecných zásad prvej pomoci ako aj základných zásad prvej pomoci pri stavoch ohrozujúcich život (zastavenie dýchania, krvného obehu), pri závažných poraneniach (krvácanie, popálenie, poleptanie, podchladenie, omrzliny, poranenie kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov) a poraneniach menšieho rozsahu
b) vypracovaním aktivity na zvolenú tému prvej pomoci v podobe simulácie uvedeného zdravotného problému ako aj aktívne prevedenie nácviku základných zásad prvej pomoci s maximom bodov 20.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej priebežnej previerky získa menej ako 40 bodov a nevypracuje prípravu na aktivitu. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, dokáže na základe teoretických poznatkov nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia veľmi dobre, dokáže na základe teoretických poznatkov nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu iba čiastočne, ale vie riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ale nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu, dokáže však čiastočne riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ale nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a je schopný aplikovať teóriu do praxe iba čiastočne
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia iba minimálne, nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a je schopný aplikovať teóriu do praxe iba čiastočne
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ani nie je schopný na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a aplikovať teóriu do praxe
slovenský jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Všeobecné zásady prvej pomoci. (študent získa základné poznatky a vedomosti o všeobecných zásadách prvej pomoci, vie rozpoznať základnú prvú pomoc od rýchlej zdravotnícke a technickej pomoci, dokáže zhodnotiť situáciu bez ohrozenia vlastného života, posúdiť zdravotný stav postihnutého – vážnosť a rozsah, vykonať neodkladné opatrenia na záchranu života a pozná správny postup na privolanie záchrannej služby)
2. Polohovanie a odsun. (študent sa oboznámi so základnými polohami pri poskytovaní prvej pomoci a možné spôsoby odsunu, tak, aby zdravotný stav postihnutého ešte viac neohrozil)
3. Prvá pomoc pri stavoch ohrozujúcich život (zastavenie dýchania, krvného obehu).(študent dokáže rozpoznať príznaky zastavenia dýchania a krvného obehu a následne poskytnúť správnym spôsobom kardiopulmonálnu resuscitáciu ako u dospelých tak aj u detí,)
4. Prvá pomoc pri závažných poraneniach (krvácanie, popálenie, poleptanie, podchladenie, omrzliny, poranenie kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov). (študent vie rozpoznať riziká ohrozenia zdravia pri rôznom stupni krvácania, popálenia, poleptania, podchladenia, omrzlín, poranenia kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov, podať primeranú základnú prvú pomoc vzhľadom na rozsah poranenia a následne vie rozpoznať príznaky šoku a zabezpečiť správne protišokové opatrenia)
5. Prvá pomoc pri poraneniach menšieho rozsahu.(študent dokáže rozpoznať poranenia menšieho rozsahu a poskytnúť primeranú prvú pomoc)
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je naučiť študentov poskytovať základy prvej pomoci, resuscitácie kardiopulmunálneho systému, ako aj riešenie závažných porúch zdravotného stavu. Po absolvovaní predmetu študent získava teoretické znalosti o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia detí a mládeže. Súčasne si študent posilní komunikačnú schopnosť a organizačné zručnosti pri riešení závažných porúch zdravotného stavu prostredníctvom simulovaných situácií.
Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:
Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma
2 hodiny týždenne cvičenie, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2C (2 kredity) u denného študenta:
11x 2 hodiny výučby = 22 hodín;
10 hodín samostatného štúdia k základným postupom prvej pomoci, ktoré študent môže vykonávať ako laik aj ako budúci pedagogický pracovník;
13 hodín príprava aktivity na zvolenú tému prvej pomoci v podobe simulácie uvedeného zdravotného problému ako aj aktívne prevedenie nácviku základných zásad prvej pomoci,
15 hodín príprava na priebežné písomné hodnotenie.
Spolu 60 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: interaktívne vzdelávanie; aktivizujúce metódy; práca v malých skupinách
Odporúčaná literatúra:
Dobiáš, V. (2017). 5P. Bratislava: Dixit, 302 s., ISBN 978-80-89662-24-1
Krajina záchranárov. Prvá pomoc. Online: www.prvapomoc.sk
ŠANTA, M. a kol. (2006). Prvá pomoc. Martin: Osveta, 179 s., ISBN 80-8063-207-3
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia:
a) priebežným písomným hodnotením s maximom bodov 80 zameraným na previerku vedomostí a poznatkov všeobecných zásad prvej pomoci ako aj základných zásad prvej pomoci pri stavoch ohrozujúcich život (zastavenie dýchania, krvného obehu), pri závažných poraneniach (krvácanie, popálenie, poleptanie, podchladenie, omrzliny, poranenie kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov) a poraneniach menšieho rozsahu
b) vypracovaním aktivity na zvolenú tému prvej pomoci v podobe simulácie uvedeného zdravotného problému ako aj aktívne prevedenie nácviku základných zásad prvej pomoci s maximom bodov 20.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej priebežnej previerky získa menej ako 40 bodov a nevypracuje prípravu na aktivitu. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, dokáže na základe teoretických poznatkov nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia veľmi dobre, dokáže na základe teoretických poznatkov nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu iba čiastočne, ale vie riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ale nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu, dokáže však čiastočne riešiť situáciu pri poskytovaní prvej pomoci v praxi
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ale nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a je schopný aplikovať teóriu do praxe iba čiastočne
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda teoretické poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia iba minimálne, nedokáže na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a je schopný aplikovať teóriu do praxe iba čiastočne
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia, ani nie je schopný na ich základe nasimulovať prípad ohrozenia zdravotného stavu a aplikovať teóriu do praxe
slovenský jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Všeobecné zásady prvej pomoci. (študent získa základné poznatky a vedomosti o všeobecných zásadách prvej pomoci, vie rozpoznať základnú prvú pomoc od rýchlej zdravotnícke a technickej pomoci, dokáže zhodnotiť situáciu bez ohrozenia vlastného života, posúdiť zdravotný stav postihnutého – vážnosť a rozsah, vykonať neodkladné opatrenia na záchranu života a pozná správny postup na privolanie záchrannej služby)
2. Polohovanie a odsun. (študent sa oboznámi so základnými polohami pri poskytovaní prvej pomoci a možné spôsoby odsunu, tak, aby zdravotný stav postihnutého ešte viac neohrozil)
3. Prvá pomoc pri stavoch ohrozujúcich život (zastavenie dýchania, krvného obehu).(študent dokáže rozpoznať príznaky zastavenia dýchania a krvného obehu a následne poskytnúť správnym spôsobom kardiopulmonálnu resuscitáciu ako u dospelých tak aj u detí,)
4. Prvá pomoc pri závažných poraneniach (krvácanie, popálenie, poleptanie, podchladenie, omrzliny, poranenie kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov). (študent vie rozpoznať riziká ohrozenia zdravia pri rôznom stupni krvácania, popálenia, poleptania, podchladenia, omrzlín, poranenia kostí a kĺbov, poranenia telesných otvorov, podať primeranú základnú prvú pomoc vzhľadom na rozsah poranenia a následne vie rozpoznať príznaky šoku a zabezpečiť správne protišokové opatrenia)
5. Prvá pomoc pri poraneniach menšieho rozsahu.(študent dokáže rozpoznať poranenia menšieho rozsahu a poskytnúť primeranú prvú pomoc)
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu je naučiť študentov poskytovať základy prvej pomoci, resuscitácie kardiopulmunálneho systému, ako aj riešenie závažných porúch zdravotného stavu. Po absolvovaní predmetu študent získava teoretické znalosti o zdravotných postupoch v prípadoch ohrozenia zdravia detí a mládeže. Súčasne si študent posilní komunikačnú schopnosť a organizačné zručnosti pri riešení závažných porúch zdravotného stavu prostredníctvom simulovaných situácií.
2 hodiny prednáška, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
36 hodín príprava seminárnej práce v podobe rozboru a analýzy odbornej literatúry na zvolenú environmentálnu tému, vyjadrenia kritického postoja k danej problematike, tvorbe reflexií na každú prezentovanú environmentálnu tému a v neposlednom rade v podobe prípravy aktivity, ktorou študent priblíži problematiku environmentálneho problému žiakom základnej školy;
17 hodín príprava na priebežné hodnotenie v podobe prezentácie seminárnej práce so spracovanou zvolenou environmentálnou problematikou.
Spolu 75 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prezentácia seminárnej práce, riešenie problémov študentmi, diskusia o prebranej téme, aktivizujúce metódy
Chrenščová, V., Elek, Š., Fuchsová, M., Matis, D., Žarnovičan, H. (2010). Pracovný zošit o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie : Vzdelávací program Modrá škola. Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 31 s. ISBN 978-80-970496-2-1 http://new.modraskola.sk/wp-content/uploads/2016/12/SV_doplnkoveTexty.pdf
Chrenščová, V., Elek, Š., Elek, T., Fuchsová, M., Jasaň, I., Libovič, M., Matis, D., Žarnovičan, H. (2010). Doplnkové študijné texty o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie: Vzdelávací program Modrá škola. Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 64 s. ISBN 978-80-970496-1-4 http://new.modraskola.sk/wp-content/uploads/2016/12/SV_doplnkoveTexty.pdf
Bieliková, D., Füry, D., Fuchsová, M. (2011) Environmentálne aktivity využiteľné vo výchovno-vzdelávacom procese na základných školách. In: Envirohorizonty ... od teórie k praxi .... Bratislava: Univerzita Komenského, 20 s, ISBN 978-80-223-3083-1
Majzlan, O. a Fedor, P. (2012). Základy ekológie a environmentalistiky pre pedagogické smery. Bratislava: Univerzita Komenského, 180 s. ISBN 978-80-223-3175-3
100% priebežného hodnotenia; Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežné úlohy vo forme reflexií a seminárnu prácu. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici: A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Ekológia. Endogénne a exogénne faktory prostredia. (študent vie rozlíšiť pojmy ekológie a environmentalistiky, pozná vzťahy organizmov v prostredí a ako endogénne a exogénne faktory toto prostredie ovplyvňujú)
2. Stabilita a biodiverzita ekosystémov. Chránené územia. Regulácia trofických reťazcov. Antropocentrizmus, biocentrizmus a ekocentrizmus . (študent sa naučí vnímať súvislosť vzťahov v prírode, citlivosť stability ekosystémov, ako túto stabilitu ovplyvňuje sám človek a v konečnom dôsledku vie zaujať postoj k ochrane jednotlivých ekosystémov pre potrebu zachovania rovnováhy v prírode)
3. Odpadové hospodárstvo. (študent sa oboznámi s problematikou odpadového hospodárstva, tvorby a regulácie množstva odpadu v spoločnosti, s problémom čiernych skládok ale aj s procesom recyklácie ako možnosťou ochrany životného prostredia)
4. Doprava a skleníkový efekt. (študent dokáže posúdiť negatívny dopad využívania dopravy na životné prostredie a dokáže prijať správny postoj k riešeniu problematiky v zmysle ochrany životného prostredia, v ktorom sám žije)
5. Environmentálna výchova na ZŠ. Environmentálne projekty SR. (študent ovláda začlenenie environmentálnej výchovy ako prierezovej témy do štátneho vzdelávacieho programu, vie ako environmentálna výchova prispieva k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu, v konečnom dôsledku sa študent zároveň oboznámi s aktuálnymi environmentálnymi projektmi SR, ktoré túto výchovu na ZŠ podporujú a dokáže dané environmentálne problémy vhodnými aktivizujúcimi metódami priblížiť žiakovi na jeho mentálnej úrovni)
100/0
Po absolvovaní predmetu študent získa základné informácie o ochrane prírody, zabezpečenia kvality života a možnosti nápravy, čím bude následne schopný riešenia problémov v otázkach životného prostredia. Všetky tieto poznatky bude vedieť aplikovať do pedagogickej praxe; posilní si digitálne zručnosti pri vyhľadávaní odbornej literatúry na danú environmentálnu problematiku na vhodných odborných domácich a zahraničných internetových portáloch, ako aj komunikačnú schopnosť, schopnosť kritického myslenia a hodnotenia environmentálnych problémov v spoločnosti.
2 hodiny prednáška, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2P (3 kredity): 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
36 hodín príprava seminárnej práce v podobe rozboru a analýzy odbornej literatúry na zvolenú environmentálnu tému, vyjadrenia kritického postoja k danej problematike, tvorbe reflexií na každú prezentovanú environmentálnu tému a v neposlednom rade v podobe prípravy aktivity, ktorou študent priblíži problematiku environmentálneho problému žiakom základnej školy;
17 hodín príprava na priebežné hodnotenie v podobe prezentácie seminárnej práce so spracovanou zvolenou environmentálnou problematikou.
Spolu 75 hodín práce študenta.
Metódy vzdelávania: prezentácia seminárnej práce, riešenie problémov študentmi, diskusia o prebranej téme, aktivizujúce metódy
Chrenščová, V., Elek, Š., Fuchsová, M., Matis, D., Žarnovičan, H. (2010). Pracovný zošit o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie : Vzdelávací program Modrá škola. Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 31 s. ISBN 978-80-970496-2-1 http://new.modraskola.sk/wp-content/uploads/2016/12/SV_doplnkoveTexty.pdf
Chrenščová, V., Elek, Š., Elek, T., Fuchsová, M., Jasaň, I., Libovič, M., Matis, D., Žarnovičan, H. (2010). Doplnkové študijné texty o vode pre základné školy - nižšie sekundárne vzdelávanie: Vzdelávací program Modrá škola. Bratislava: Mladí vedci Slovenska, 64 s. ISBN 978-80-970496-1-4 http://new.modraskola.sk/wp-content/uploads/2016/12/SV_doplnkoveTexty.pdf
Bieliková, D., Füry, D., Fuchsová, M. (2011) Environmentálne aktivity využiteľné vo výchovno-vzdelávacom procese na základných školách. In: Envirohorizonty ... od teórie k praxi .... Bratislava: Univerzita Komenského, 20 s, ISBN 978-80-223-3083-1
Majzlan, O. a Fedor, P. (2012). Základy ekológie a environmentalistiky pre pedagogické smery. Bratislava: Univerzita Komenského, 180 s. ISBN 978-80-223-3175-3
100% priebežného hodnotenia; Priebežné hodnotenie zahŕňa priebežné úlohy vo forme reflexií a seminárnu prácu. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici: A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Ekológia. Endogénne a exogénne faktory prostredia. (študent vie rozlíšiť pojmy ekológie a environmentalistiky, pozná vzťahy organizmov v prostredí a ako endogénne a exogénne faktory toto prostredie ovplyvňujú)
2. Stabilita a biodiverzita ekosystémov. Chránené územia. Regulácia trofických reťazcov. Antropocentrizmus, biocentrizmus a ekocentrizmus . (študent sa naučí vnímať súvislosť vzťahov v prírode, citlivosť stability ekosystémov, ako túto stabilitu ovplyvňuje sám človek a v konečnom dôsledku vie zaujať postoj k ochrane jednotlivých ekosystémov pre potrebu zachovania rovnováhy v prírode)
3. Odpadové hospodárstvo. (študent sa oboznámi s problematikou odpadového hospodárstva, tvorby a regulácie množstva odpadu v spoločnosti, s problémom čiernych skládok ale aj s procesom recyklácie ako možnosťou ochrany životného prostredia)
4. Doprava a skleníkový efekt. (študent dokáže posúdiť negatívny dopad využívania dopravy na životné prostredie a dokáže prijať správny postoj k riešeniu problematiky v zmysle ochrany životného prostredia, v ktorom sám žije)
5. Environmentálna výchova na ZŠ. Environmentálne projekty SR. (študent ovláda začlenenie environmentálnej výchovy ako prierezovej témy do štátneho vzdelávacieho programu, vie ako environmentálna výchova prispieva k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi, poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu, v konečnom dôsledku sa študent zároveň oboznámi s aktuálnymi environmentálnymi projektmi SR, ktoré túto výchovu na ZŠ podporujú a dokáže dané environmentálne problémy vhodnými aktivizujúcimi metódami priblížiť žiakovi na jeho mentálnej úrovni)
100/0
Po absolvovaní predmetu študent získa základné informácie o ochrane prírody, zabezpečenia kvality života a možnosti nápravy, čím bude následne schopný riešenia problémov v otázkach životného prostredia. Všetky tieto poznatky bude vedieť aplikovať do pedagogickej praxe; posilní si digitálne zručnosti pri vyhľadávaní odbornej literatúry na danú environmentálnu problematiku na vhodných odborných domácich a zahraničných internetových portáloch, ako aj komunikačnú schopnosť, schopnosť kritického myslenia a hodnotenia environmentálnych problémov v spoločnosti.
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (3 kredity) u denného študenta:
11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
10 hodín samostatného štúdia o problematike vekových osobitostiach jednotlivých orgánových sústav dieťaťa v rámci ontogenetického vývinu a ich primeranosti na fyzickú a psychickú záťaž dieťaťa v edukačnom procese vzdelávania žiaka;
10 hodín analýza študijných materiálov k metódam hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa;
13 hodín spracovanie protokolov z z hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa a jeho analýzy pre potreby prípravy edukačného procesu vzdelávania;
35 hodín príprava na priebežné písomné hodnotenie.
Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: seminár, diskusia o prebranej téme; aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch
Fuchsová, M. (2020). Somatický vývin dieťaťa a jeho poruchy s využitím vzdelávacích moderných technológií. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 145 s. ISBN 978-80-223-4812-6 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Fuchsova_def..pdf
DROBNÝ, I., DROBNÁ, M. (2000). Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov II. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 152 s. ISBN 80-223-1962-7
MACHOVÁ, J. Biologie člověka pro učitele. Praha: Karolinum, 2008, 269 s. ISBN 80-7184-867-0
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Predmet je ukončený:
a) priebežným písomným hodnotením s maximom bodov 80 zameraným na previerku vedomostí a poznatkov o vývinových osobitostiach dieťaťa a faktoroch, ktoré na biologický fyziologický vývin dieťaťa vplývajú a ktoré môžu byť príčinami patologického rastu a zároveň dôsledkami nižšej úrovne schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania; na previerku poznania a využívania metód, ktoré hodnotia a diagnostikujú fyziologicky zdravý , resp. patologický biologický rast a vývin dieťaťa a v konečnom dôsledku o problematike prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa
b) vypracovaním protokolov hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu s maximom bodov 20 ako formy schopnosti aplikácie teoretických poznatkov o fyziologicky zdravom, resp. patologickom biologickom vývine dieťaťa do pedagogickej praxe
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.
Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej priebežnej previerky získa menej ako 40 bodov a nevypracuje protokol hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa a výborne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kriticky hodnotí primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa, študent vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent veľmi dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, veľmi dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa je hraničné, študent ale vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje, dokáže však čiastočne aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa a čiastočne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje ale je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchovne a vzdelávaní detí iba čiastočne
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa iba minimálne, a podobne minimálne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje a je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí iba čiastočne
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, zároveň dostatočne nepozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ani nie je schopný kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a nie je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1.Definovanie ontogenézy. Progresívne a regresívne zmeny vekom. Biologické vysvetlenie pojmov rast a vývin. Zákonitosti rastu a vývinu. Typický a atypický rast a vývin. (študent vie rozlíšiť fyziologicky zdravý a patologický biologický vývin dieťaťa pre potreby aplikácie poznatkov vo výchove a vzdelávaní detí, v podobe efektívnej kooperácie so špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a ďalšími odborníkmi z praxe)
2.Faktory determinujúce rast a vývin: genetické, neurohormonálne, faktory prostredia. Genetické faktory: dedičnosť, mutácie – génové, chromozómové aberácie. Mutagény a teratogény. Mutácie. Chromozómové aberácie. (študent ovláda a pozná vnútorné endogénne faktory prostredia, ktoré rozhodujú o dedičnej predispozícii dieťaťa zvládnuť nároky edukačného procesu na psychickú a fyzickú záťaž organizmu)
3.Faktory prostredia. Definícia prostredia, vonkajšie, vnútorné prostredie. Neurohormonálna regulácia. Význam nervovej a hormonálnej regulácie ako mechanizmu biologickej adaptácie. Determinácia rastových a vývinových procesov faktormi prostredia. Výživa. Materské faktory. Klimatické a geografické faktory. Sociálno-ekonomická úroveň. Chorobnosť. (študent ovláda, ktoré z faktorov pôsobia na biologický vývin dieťaťa a ktoré môžu byť dôsledkami nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka)
4.Ontogenetický vývin. Rozdelenie ontogenézy: biologické vymedzenie jednotlivých období. Prenatálne, perinatálne, postnatálne obdobie. Prenatálne obdobie –vznik a vývin zárodku (gravidita), význam placenty. Rizikové faktory prostredia ohrozujúce prenatálny vývin. Perinatálne obdobie. Pôrod, rizikový novorodenec. Postnatálne obdobie- charakteristika novorodeneckého, dojčeneckého, batolivého, predškolského obdobia, obdobia mladšieho a staršieho školského veku z aspektu somatických zmien (rast, motorický vývin) a rizík narušenia vývinu. Stručný prehľad anatómie a fyziológie orgánových sústav. (študent rozlišuje vekové osobitosti jednotlivých sústav v jednotlivých obdobiach ontogenézy a vie tieto osobitosti využiť a aplikovať do praxe školského vzdelávania)
5.Metódy hodnotenia telesného rastu a vývinu, určovanie biologickej zrelosti. Primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa - Biologické rytmy. Dynamický stereotyp. Únava a obnovenie pracovnej činnosti. (študent dokáže diagnostikovať úroveň rozvoja detí predškolského a mladšieho školského veku, kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a na základe diagnostikovania navrhnúť a realizovať primeranú intervenciu)
6.Patologicky zmenený rast a vývin. Prevencia porúch somatického vývinu – primárna, sekundárna, terciárna. (študent ovláda ako predchádzať patologicky zmenenému rastu a vývinu v jeho počiatkoch, a ovláda základy prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa)
7. Zásady organizácie vyučovania z hľadiska telesnej a duševnej hygieny. Hygiena školského prostredia a podmienok pre výchovno-vzdelávaciu činnosť žiakov. (študent ovláda základné zásady organizácie vyučovania a správnu hygienu školského prostredia z hľadiska telesnej a duševnej hygieny žiaka)
Po absolvovaní kurzu by študenti mali disponovať poznatkami a vedomosťami o biologických zákonitostiach rastových a vývinových procesov a faktoroch, ktoré ich determinujú. Nadobudnú vedomosti o integrovanosti bio-psycho-sociálnej podstaty ľudského organizmu. Pochopia časovo-priestorovú následnosť a vzájomnú podmienenosť zmien v stavbe a funkcii ľudského organizmu. Oboznámia sa s kritickými vývinovými obdobiami a rizikovými faktormi, narúšajúcimi fyziologický rast a vývin. Pochopia princípy regulácie a adaptácie organizmu v kontexte vplyvov environmentu. Súčasne si študenti posilnia matematické zručnosti a analytické schopnosti pri tvorbe protokolov hodnotenia biologického vývinu dieťaťa. Študenti kurzom v konečnom dôsledku získajú schopnosť hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa v relácii k úrovni jeho biologickej maturácie.
2 hodiny týždenne seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2S (3 kredity) u denného študenta:
11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín;
10 hodín samostatného štúdia o problematike vekových osobitostiach jednotlivých orgánových sústav dieťaťa v rámci ontogenetického vývinu a ich primeranosti na fyzickú a psychickú záťaž dieťaťa v edukačnom procese vzdelávania žiaka;
10 hodín analýza študijných materiálov k metódam hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa;
13 hodín spracovanie protokolov z z hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa a jeho analýzy pre potreby prípravy edukačného procesu vzdelávania;
35 hodín príprava na priebežné písomné hodnotenie.
Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: seminár, diskusia o prebranej téme; aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch
Fuchsová, M. (2020). Somatický vývin dieťaťa a jeho poruchy s využitím vzdelávacích moderných technológií. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 145 s. ISBN 978-80-223-4812-6 https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Sucasti/Katedry/KDPP/Fuchsova_def..pdf
DROBNÝ, I., DROBNÁ, M. (2000). Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov II. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 152 s. ISBN 80-223-1962-7
MACHOVÁ, J. Biologie člověka pro učitele. Praha: Karolinum, 2008, 269 s. ISBN 80-7184-867-0
Predmet je ukončený hodnotením (100% priebežného hodnotenia).
Predmet je ukončený:
a) priebežným písomným hodnotením s maximom bodov 80 zameraným na previerku vedomostí a poznatkov o vývinových osobitostiach dieťaťa a faktoroch, ktoré na biologický fyziologický vývin dieťaťa vplývajú a ktoré môžu byť príčinami patologického rastu a zároveň dôsledkami nižšej úrovne schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania; na previerku poznania a využívania metód, ktoré hodnotia a diagnostikujú fyziologicky zdravý , resp. patologický biologický rast a vývin dieťaťa a v konečnom dôsledku o problematike prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa
b) vypracovaním protokolov hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu s maximom bodov 20 ako formy schopnosti aplikácie teoretických poznatkov o fyziologicky zdravom, resp. patologickom biologickom vývine dieťaťa do pedagogickej praxe
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.
Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z písomnej priebežnej previerky získa menej ako 40 bodov a nevypracuje protokol hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu dieťaťa. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), vynikajúci výkon, študent výborne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa a výborne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kriticky hodnotí primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa, študent vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), výborný výkon, študent veľmi dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, veľmi dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa je hraničné, študent ale vie aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), dobrý výkon, študent síce dobre ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, dobre pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ale kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje, dokáže však čiastočne aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu na praktických príkladoch a vie ich aplikovať vo výchove a vzdelávaní detí
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), uspokojivý výkon, študent čiastočne ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa a čiastočne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje ale je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchovne a vzdelávaní detí iba čiastočne
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), uspokojivý výkon, študent ovláda poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa iba minimálne, a podobne minimálne pozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, kritické myslenie v oblasti hodnotenia primeranosti nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa absentuje a je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí iba čiastočne
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), nedostatočný výkon, študent dostatočne neovláda základné poznatky o fyziologicky zdravom biologickom vývine dieťaťa, zároveň dostatočne nepozná, ktoré z faktorov prostredia sú príčinami vzniku patologického rastu ako dôsledku nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka, ani nie je schopný kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a nie je schopný aplikovať metódy hodnotenia a diagnostikovania biologického vývinu v podobe praktických príkladov a aplikovať ich vo výchove a vzdelávaní detí
slovenský a český jazyk
Stručná osnova predmetu:
1.Definovanie ontogenézy. Progresívne a regresívne zmeny vekom. Biologické vysvetlenie pojmov rast a vývin. Zákonitosti rastu a vývinu. Typický a atypický rast a vývin. (študent vie rozlíšiť fyziologicky zdravý a patologický biologický vývin dieťaťa pre potreby aplikácie poznatkov vo výchove a vzdelávaní detí, v podobe efektívnej kooperácie so špeciálnymi pedagógmi, psychológmi a ďalšími odborníkmi z praxe)
2.Faktory determinujúce rast a vývin: genetické, neurohormonálne, faktory prostredia. Genetické faktory: dedičnosť, mutácie – génové, chromozómové aberácie. Mutagény a teratogény. Mutácie. Chromozómové aberácie. (študent ovláda a pozná vnútorné endogénne faktory prostredia, ktoré rozhodujú o dedičnej predispozícii dieťaťa zvládnuť nároky edukačného procesu na psychickú a fyzickú záťaž organizmu)
3.Faktory prostredia. Definícia prostredia, vonkajšie, vnútorné prostredie. Neurohormonálna regulácia. Význam nervovej a hormonálnej regulácie ako mechanizmu biologickej adaptácie. Determinácia rastových a vývinových procesov faktormi prostredia. Výživa. Materské faktory. Klimatické a geografické faktory. Sociálno-ekonomická úroveň. Chorobnosť. (študent ovláda, ktoré z faktorov pôsobia na biologický vývin dieťaťa a ktoré môžu byť dôsledkami nižšej schopnosti dieťaťa zvládať edukačný proces školského vzdelávania žiaka)
4.Ontogenetický vývin. Rozdelenie ontogenézy: biologické vymedzenie jednotlivých období. Prenatálne, perinatálne, postnatálne obdobie. Prenatálne obdobie –vznik a vývin zárodku (gravidita), význam placenty. Rizikové faktory prostredia ohrozujúce prenatálny vývin. Perinatálne obdobie. Pôrod, rizikový novorodenec. Postnatálne obdobie- charakteristika novorodeneckého, dojčeneckého, batolivého, predškolského obdobia, obdobia mladšieho a staršieho školského veku z aspektu somatických zmien (rast, motorický vývin) a rizík narušenia vývinu. Stručný prehľad anatómie a fyziológie orgánových sústav. (študent rozlišuje vekové osobitosti jednotlivých sústav v jednotlivých obdobiach ontogenézy a vie tieto osobitosti využiť a aplikovať do praxe školského vzdelávania)
5.Metódy hodnotenia telesného rastu a vývinu, určovanie biologickej zrelosti. Primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa - Biologické rytmy. Dynamický stereotyp. Únava a obnovenie pracovnej činnosti. (študent dokáže diagnostikovať úroveň rozvoja detí predškolského a mladšieho školského veku, kriticky hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa a na základe diagnostikovania navrhnúť a realizovať primeranú intervenciu)
6.Patologicky zmenený rast a vývin. Prevencia porúch somatického vývinu – primárna, sekundárna, terciárna. (študent ovláda ako predchádzať patologicky zmenenému rastu a vývinu v jeho počiatkoch, a ovláda základy prevencie a ochrany zdravia dieťaťa v jeho všetkých zložkách bio-psycho-sociálnej podstaty vývinu dieťaťa)
7. Zásady organizácie vyučovania z hľadiska telesnej a duševnej hygieny. Hygiena školského prostredia a podmienok pre výchovno-vzdelávaciu činnosť žiakov. (študent ovláda základné zásady organizácie vyučovania a správnu hygienu školského prostredia z hľadiska telesnej a duševnej hygieny žiaka)
Po absolvovaní kurzu by študenti mali disponovať poznatkami a vedomosťami o biologických zákonitostiach rastových a vývinových procesov a faktoroch, ktoré ich determinujú. Nadobudnú vedomosti o integrovanosti bio-psycho-sociálnej podstaty ľudského organizmu. Pochopia časovo-priestorovú následnosť a vzájomnú podmienenosť zmien v stavbe a funkcii ľudského organizmu. Oboznámia sa s kritickými vývinovými obdobiami a rizikovými faktormi, narúšajúcimi fyziologický rast a vývin. Pochopia princípy regulácie a adaptácie organizmu v kontexte vplyvov environmentu. Súčasne si študenti posilnia matematické zručnosti a analytické schopnosti pri tvorbe protokolov hodnotenia biologického vývinu dieťaťa. Študenti kurzom v konečnom dôsledku získajú schopnosť hodnotiť primeranosť nárokov edukačného procesu na fyzickú a psychickú výkonnosť dieťaťa v relácii k úrovni jeho biologickej maturácie.
Seminár, 2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 22 hodín príprava na seminár – štúdium povinnej literatúry, 46 hodín práca na projekte a jeho prezentácia. Spolu 90 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe. Dôraz na diskusiu, e-learning (moodle), kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá a pod.), kooperácia. Prezentácia výstupu projektu skupinou študentov (práca na projekte v skupine 2 – 3 študenti) v študijnej skupine, obhájenie projektu.
Povinná literatúra:
IZRAEL, P. (2015). Mediálna výchova, výzva pre jednotlivca, rodinu a spoločnosť. Ružomberok: Verbum, 114 s. ISBN -80-561-0274-9.
BALÁŽOVÁ, E. (2013). Teoretické východiská mediálnej výchovy. Banská Bystrica: Občianske združenie Pedagóg, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 39 s. ISBN 978-80-557-0591-0 https://www.pdf.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=6331
Odporúčaná literatúra:
JURKOVIČ, ČAVOJOVÁ, BREZINA ed. (2019). Prečo ľudia veria nezmyslom. Bratislava: Premedia, 312 s. ISBN: 978-80-8159-757-2.
MALÍK, B. (2008). Mediomorfóza sveta. Filozofické, antropologické, sociálne a politické aspekty súčasných médií. Bratislava: Iris, 157 s. ISBN 978-80-89256-25-9.
MALÍK, B. (2008). Mediomorfóza sveta a jej presahy do školského prostredia. In: Pedagogická revue, Roč. 60, č. 1/2, 2008, s. 140 - 156. ISSN 1335-1982.
MIČIENKA, M; JIRÁK, J. (2007). Základy mediální výchovy. 1.vyd. Praha: Portál. 296 s. ISBN 978-80-7367-315-4.
SAK, P. (2007). Člověk a vzdělání v informační společnosti. Praha: Portál. 290 s. ISBN 978-80-7367-230-0.
ŠALMON, T. (2021). (Ne)bezpečný internet. Bratislava: Lindeni. 292 s. ISBN 9788056619414
TÁBORSKÝ, J. (2020). V síti dezinformací. Praha: Grada Publishing, a.s. 224 s. ISBN 978-80-271-2014-7.
slovenský a český jazyk
1. Médiá a masmédia. Stručná história médií a ich diferenciácia. Identifikovanie
kvalitatívnych zmien, ktorými prešla mediálna sféra.
2. Mediálna výchova v rodine.
3. Mediálna výchova v škole. Mediálna výchova v ISCED 0 – 3 podľa ŠPÚ. Médiá, masmédiá ako prostriedky učenia. Edutainment.
4. Vhodné a nevhodné mediálne obsahy pre nedospelých recipientov.
5. Špecifiká virtuálnej komunikácie. Bezpečnosť detí na internete. Kyberšikana.
6. Negatívny vplyv masmediálnej produkcie – manipulácia, ovplyvňovanie, propaganda, násilie. Manipulatívne techniky. 7. Pravda a lož, ako rozpoznať relevantné informácie. Hoaxy a dezinformácie.
8. Vplyv médií na život jednotlivca a spoločnosti, na verejnú mienku, vzťah médií a politiky.
9. Neetické prvky v reklame. Etický kódex.
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine (30 bodov) a 70% projekt a jeho obhájenie (70 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky z oblasti mediálnej výchovy, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z mediálnej výchovy sú na dobrej úrovni, chýba im však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z mediálnej výchovy. Nevedia kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Seminár, 2 hodiny seminár za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny výučby = 22 hodín; 22 hodín príprava na seminár – štúdium povinnej literatúry, 46 hodín práca na projekte a jeho prezentácia. Spolu 90 hodín práce.
Vyučovacie metódy:
- seminár: výklad spojený s diskusiou k preberanej téme; uvádzajú sa rôzne príklady ku každej tematickej oblasti. Podstatnou je kritická reflexia a uvedomenie si možnosti aplikácie týchto poznatkov do školskej či životnej praxe. Dôraz na diskusiu, e-learning (moodle), kritickú reflexiu relevantných materiálov (monografie, časopisy, videá a pod.), kooperácia. Prezentácia výstupu projektu skupinou študentov (práca na projekte v skupine 2 – 3 študenti) v študijnej skupine, obhájenie projektu.
Povinná literatúra:
IZRAEL, P. (2015). Mediálna výchova, výzva pre jednotlivca, rodinu a spoločnosť. Ružomberok: Verbum, 114 s. ISBN -80-561-0274-9.
BALÁŽOVÁ, E. (2013). Teoretické východiská mediálnej výchovy. Banská Bystrica: Občianske združenie Pedagóg, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 39 s. ISBN 978-80-557-0591-0 https://www.pdf.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=6331
Odporúčaná literatúra:
JURKOVIČ, ČAVOJOVÁ, BREZINA ed. (2019). Prečo ľudia veria nezmyslom. Bratislava: Premedia, 312 s. ISBN: 978-80-8159-757-2.
MALÍK, B. (2008). Mediomorfóza sveta. Filozofické, antropologické, sociálne a politické aspekty súčasných médií. Bratislava: Iris, 157 s. ISBN 978-80-89256-25-9.
MALÍK, B. (2008). Mediomorfóza sveta a jej presahy do školského prostredia. In: Pedagogická revue, Roč. 60, č. 1/2, 2008, s. 140 - 156. ISSN 1335-1982.
MIČIENKA, M; JIRÁK, J. (2007). Základy mediální výchovy. 1.vyd. Praha: Portál. 296 s. ISBN 978-80-7367-315-4.
SAK, P. (2007). Člověk a vzdělání v informační společnosti. Praha: Portál. 290 s. ISBN 978-80-7367-230-0.
ŠALMON, T. (2021). (Ne)bezpečný internet. Bratislava: Lindeni. 292 s. ISBN 9788056619414
TÁBORSKÝ, J. (2020). V síti dezinformací. Praha: Grada Publishing, a.s. 224 s. ISBN 978-80-271-2014-7.
slovenský a český jazyk
1. Médiá a masmédia. Stručná história médií a ich diferenciácia. Identifikovanie
kvalitatívnych zmien, ktorými prešla mediálna sféra.
2. Mediálna výchova v rodine.
3. Mediálna výchova v škole. Mediálna výchova v ISCED 0 – 3 podľa ŠPÚ. Médiá, masmédiá ako prostriedky učenia. Edutainment.
4. Vhodné a nevhodné mediálne obsahy pre nedospelých recipientov.
5. Špecifiká virtuálnej komunikácie. Bezpečnosť detí na internete. Kyberšikana.
6. Negatívny vplyv masmediálnej produkcie – manipulácia, ovplyvňovanie, propaganda, násilie. Manipulatívne techniky. 7. Pravda a lož, ako rozpoznať relevantné informácie. Hoaxy a dezinformácie.
8. Vplyv médií na život jednotlivca a spoločnosti, na verejnú mienku, vzťah médií a politiky.
9. Neetické prvky v reklame. Etický kódex.
100% priebežného hodnotenia, ktoré zahŕňa 30% aktivita na hodine (30 bodov) a 70% projekt a jeho obhájenie (70 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-94%, výborne - vynikajúce výsledky), študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje
poznatky z oblasti mediálnej výchovy, vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
B (93-86%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), študent primerane kriticky reflektuje poznatky,
vrátane ich zmysluplnej integrácie do životnej reality a pedagogickej praxe.
C (85-76%, dobre - bežná spoľahlivá práca), študenti počas semestra podávali štandardne dobré výkony, ich teoretické znalosti z mediálnej výchovy sú na dobrej úrovni, chýba im však schopnosť tieto poznatky kriticky aplikovať.
D (75-68%, uspokojivo - prijateľné výsledky), študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach z mediálnej výchovy. Nevedia kriticky analyzovať informácie.
E (67-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent disponuje v obmedzenej miere teoretickými poznatkami, nedokáže kriticky analyzovať tieto poznatky, je len v minimálnej miere schopný poznatky aplikovať.
Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 15 hodín príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra, 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, 15 hodín príprava priebežnej práce v druhej polovici semestra. Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusie o preberanej téme, zážitok multikultúrnosti, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, tvorba projektu prípravy na hodinu.
Povinná literatúra:
MISTRÍK, E. a kol. (2008). Multikultúrna výchova v škole. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. ISBN 978-80-969271-4-2
MISTRÍK, E. a kol. 2006: Multi-kulti-na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku. ISBN 80-89008-21-6
Odporúčaná literatúra:
KASÍKOVÁ, H. a kol. (2003). Interkulturní výchova a vzdělávání: efektivní metody a formy. Praha : FF UK. (bez ISBN)
KOMINAREC, I. – KOMINARECOVÁ, E. (2009). Multikulturalita a komunikácia. Prešov : PO. ISBN 978-80-555-0061-4
MISTRÍK, E. (2008). Multikultúrna výchova. In: Školské vzdelávacie programy. Praktický manuál pre zostavenie vlastného školského vzdelávacieho programu. 3. E1. Bratislava : RAABE. ISBN 978-80-89182-27-5
PRŮCHA. J. (2006). Multikulturní výchova. Praha : Triton. ISBN 80-7254-866-2
VANČÍKOVÁ, K. (2013). Multikultúrna výchova, jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PdF UMB. ISBN 978-80-557-0512-5
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0, predmet končí hodnotením.
Študenti vypracujú dve priebežné aktivity/projekty v rámci priebežnej výučby hodnotené 40% a 40%. Hodnotí sa aktivita a príprava na seminároch (20%). Spolu 100% priebežného hodnotenia.
Študenti si vyberú jednu z aktivít, systematicky ju spracujú a rozvinú do komplexnej prípravy hodiny podľa tejto štruktúry:
a. Ciele aktivity (aké zručnosti a schopnosti rozvíja – študenti si vyberú vhodnú tému podľa svojej aprobácie, kde budú vedieť aktivitu aplikovať ako prierezovú tému).
b. Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).
c. Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).
d. Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študent/študentka realizovali).
e. Hodnotenie aktivity (rôzne spôsoby hodnotenia žiakov, sebahodnotenie a pod.).
f. Teoretický pohľad na aktivitu (interpretácia aktivity na základe aspoň troch kľúčových slov z teórie multikultúrnej výchovy).
g. Využitá literatúra.
Hodnotiť sa bude plnenie princípov multikultúrnej výchovy, vhodnosť aktivity pre vyučovanie v rámci prierezovej témy multikultúrna výchova, systematickosť prípravy a vzájomná previazanosť jej súčastí. Negatívne hodnotenia získavajú projekty, ktoré by mohli posilňovať stereotypy a predsudky u žiakov, alebo v ktorých študenti prezentujú stereotypné pohľady na iné kultúry.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt, ktorý bude premyslený ako koncízny celok na rozvíjanie medzikultúrneho pochopenia, všetky kritériá sú splnené na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt, ktorý bude pomáhať pri rozvíjaní medzikultúrneho pochopenia, Kritéria sú splnené na veľmi dobrej úrovni.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt, ktorý nebude narúšať princípy multikultúrnej výchovy, Kritériá sú splnené na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne previazaný, ale nebude porušovať princípy multikultúrnej výchovy, kritéria sú splnené uspokojivo.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt, ktorý bude okrajovo narúšať princípy multikultúrnej výchovy, Kritériá sú splnené dostatočne.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý bude podporovať kultúrne stereotypy a predsudky. Projekt nespĺňa minimálne stanovené kritériá.
slovenský a český jazyk
Problém, pred ktorým stojí multikultúrna výchova – stereotypy a predsudky v nás. Stretnutie s inou kultúrou. Kultúrny šok. Ako získavame informácie o iných kultúrach. Ako sa vyrovnávať s príchodom cudzincov. Čo si myslíme o medzikultúrnej komunikácii. Migrácia a hodnoty v multikultúrnej výchove. Ako postupovať v multikultúrnej výchove. Hodnotenie v multikultúrnej výchove.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti chápu princípy a postupy multikultúrnej výchovy. Vedia, ako na hodinách pracovať so stereotypmi a predsudkami. Dokážu plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu a dokážu ju ako prierezovú tému začleniť do vyučovania. Rozvíjajú si interkultúrne porozumenie. Zvládajú hlavné didaktické postupy pri realizácii multikultúrnej výchovy ako prierezovej témy.
Ciele vzdelávania:
Poskytnúť študentom základné informácie potrebné k pochopeniu princípov multikultúrnej výchovy ako prierezovej témy v štátnom vzdelávacom programe. Naučiť študentov pracovať s problematikou stereotypov a predsudkov, naučiť ich plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu na školách, ako prierezovú tému. Oboznámiť študentov so základnými didaktickými postupmi pri realizácii multikultúrnej výchovy vo vzdelávaní.
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 15 hodín príprava priebežnej práce v prvej polovici semestra, 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, 15 hodín príprava priebežnej práce v druhej polovici semestra. Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusie o preberanej téme, zážitok multikultúrnosti, demonštrácie vhodných riešení, riešenie problémových úloh, tvorba projektu prípravy na hodinu.
Povinná literatúra:
MISTRÍK, E. a kol. (2008). Multikultúrna výchova v škole. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti. ISBN 978-80-969271-4-2
MISTRÍK, E. a kol. 2006: Multi-kulti-na školách. Metodická príručka pre multikultúrnu výchovu. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku. ISBN 80-89008-21-6
Odporúčaná literatúra:
KASÍKOVÁ, H. a kol. (2003). Interkulturní výchova a vzdělávání: efektivní metody a formy. Praha : FF UK. (bez ISBN)
KOMINAREC, I. – KOMINARECOVÁ, E. (2009). Multikulturalita a komunikácia. Prešov : PO. ISBN 978-80-555-0061-4
MISTRÍK, E. (2008). Multikultúrna výchova. In: Školské vzdelávacie programy. Praktický manuál pre zostavenie vlastného školského vzdelávacieho programu. 3. E1. Bratislava : RAABE. ISBN 978-80-89182-27-5
PRŮCHA. J. (2006). Multikulturní výchova. Praha : Triton. ISBN 80-7254-866-2
VANČÍKOVÁ, K. (2013). Multikultúrna výchova, jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PdF UMB. ISBN 978-80-557-0512-5
Váha priebežného a záverečného hodnotenia: 100/0, predmet končí hodnotením.
Študenti vypracujú dve priebežné aktivity/projekty v rámci priebežnej výučby hodnotené 40% a 40%. Hodnotí sa aktivita a príprava na seminároch (20%). Spolu 100% priebežného hodnotenia.
Študenti si vyberú jednu z aktivít, systematicky ju spracujú a rozvinú do komplexnej prípravy hodiny podľa tejto štruktúry:
a. Ciele aktivity (aké zručnosti a schopnosti rozvíja – študenti si vyberú vhodnú tému podľa svojej aprobácie, kde budú vedieť aktivitu aplikovať ako prierezovú tému).
b. Cieľová skupina aktivity (pre akých žiakov by bolo možné ju využiť).
c. Čas a priestor (ako dlho by trvala, prípadne špeciálne požiadavky na priestor).
d. Priebeh aktivity (stručný scenár, ako by ju študent/študentka realizovali).
e. Hodnotenie aktivity (rôzne spôsoby hodnotenia žiakov, sebahodnotenie a pod.).
f. Teoretický pohľad na aktivitu (interpretácia aktivity na základe aspoň troch kľúčových slov z teórie multikultúrnej výchovy).
g. Využitá literatúra.
Hodnotiť sa bude plnenie princípov multikultúrnej výchovy, vhodnosť aktivity pre vyučovanie v rámci prierezovej témy multikultúrna výchova, systematickosť prípravy a vzájomná previazanosť jej súčastí. Negatívne hodnotenia získavajú projekty, ktoré by mohli posilňovať stereotypy a predsudky u žiakov, alebo v ktorých študenti prezentujú stereotypné pohľady na iné kultúry.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študenti originálnym spôsobom spracujú projekt, ktorý bude premyslený ako koncízny celok na rozvíjanie medzikultúrneho pochopenia, všetky kritériá sú splnené na vynikajúcej úrovni.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), študenti tvorivo spracujú projekt, ktorý bude pomáhať pri rozvíjaní medzikultúrneho pochopenia, Kritéria sú splnené na veľmi dobrej úrovni.
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študenti spracujú projekt, ktorý nebude narúšať princípy multikultúrnej výchovy, Kritériá sú splnené na dobrej úrovni.
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študenti spracujú projekt, ktorý nebude vnútorne previazaný, ale nebude porušovať princípy multikultúrnej výchovy, kritéria sú splnené uspokojivo.
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študenti spracujú projekt, ktorý bude okrajovo narúšať princípy multikultúrnej výchovy, Kritériá sú splnené dostatočne.
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše), študenti spracujú projekt, ktorý bude podporovať kultúrne stereotypy a predsudky. Projekt nespĺňa minimálne stanovené kritériá.
slovenský a český jazyk
Problém, pred ktorým stojí multikultúrna výchova – stereotypy a predsudky v nás. Stretnutie s inou kultúrou. Kultúrny šok. Ako získavame informácie o iných kultúrach. Ako sa vyrovnávať s príchodom cudzincov. Čo si myslíme o medzikultúrnej komunikácii. Migrácia a hodnoty v multikultúrnej výchove. Ako postupovať v multikultúrnej výchove. Hodnotenie v multikultúrnej výchove.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti chápu princípy a postupy multikultúrnej výchovy. Vedia, ako na hodinách pracovať so stereotypmi a predsudkami. Dokážu plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu a dokážu ju ako prierezovú tému začleniť do vyučovania. Rozvíjajú si interkultúrne porozumenie. Zvládajú hlavné didaktické postupy pri realizácii multikultúrnej výchovy ako prierezovej témy.
Ciele vzdelávania:
Poskytnúť študentom základné informácie potrebné k pochopeniu princípov multikultúrnej výchovy ako prierezovej témy v štátnom vzdelávacom programe. Naučiť študentov pracovať s problematikou stereotypov a predsudkov, naučiť ich plánovať a projektovať multikultúrnu výchovu na školách, ako prierezovú tému. Oboznámiť študentov so základnými didaktickými postupmi pri realizácii multikultúrnej výchovy vo vzdelávaní.
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, debata, diskusia v skupinách, tréning mikrovýstupov, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, simulácia, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, analýza a hodnotenie odborných prameňov, selekcia relevantných informácií.
Povinná literatúra:
ALLHOFF, D.-W. (2008). Rétorika a komunikace. Praha: Grada publishing, 200 s.. ISBN 978-80-247-2283-2
KLAPETEK, M. (2008). Komunikace, argumentace, rétorika. Praha: Grada publishing, 256 s. ISBN 978-80247-2652-6
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ B., PISOŇOVÁ, M. (2019). Humanisticky orientovaná komunikácia a jej vplyv na produktivitu žiakov v edukačnom procese. Hradec Králové: Magnanimitas akademické sdružení, 45-56s. ISBN 978-80-87952-29-0
JASLOVSKÁ, B. (2019). Nástroj na sebahodnotenie žiakov v rámci Encounterovej skupiny a učiteľ ako facilitátor procesu hodnotenia. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 37-45s. ISBN 978-80-223-4847-8
KURUC, M. (2018). Rozvoj sebaregulácie a motivácie ako faktor úspechu slovenských žiakov v kontexte teórie sebaurčenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 143-160s. ISBN 978-80-223-4661-0
ŠUŤÁKOVÁ, V., FERENCOVÁ, J., ZAHATŇANSKÁ, M. (2017). Sociálna a didaktická komunikácia. Prešov: Wolters Kluwer. 208s. ISBN 978-80-81685-48-4
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia.
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (60+40, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej kooperatívnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe. Ide o pripravený mikrovýstup v tíme: vytvorenie študentskej konferencie.
Semestrálna práca: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 60b (30+30). Zahŕňa prípravu simulácie študentskej konferencie v skupine (30b) spolu s odborným príspevkom na vybranú tému (30b) približne na 45 minút.
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z vytvorenia podkladov k študentskej konferencii (40b): plagát, pozvánka, program a i. v elektronickom prostredí (tvorba webu).
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
na predmete sa kvôli efektívnej interakcii na výučbe vyžadujú menšie skupiny, max. do 25 študentov
Stručná osnova predmetu:
Cieľom predmetu je praktické využitie poznatkov o efektívnej komunikácii prostredníctvom nácviku rétorických výstupov a práce v tíme, teda cez kooperatívne metódy a interaktívne aktivity. Pomocou rôznych aktivizujúcich metód a problémových úloh sa študenti budú aktívne zapájať do výučby a sami tvoriť obsah predmetu, v ktorom využijú vlastný potenciál a budú rozvíjať intra a inter personálne stránky vlastnej osobnosti. Dôležitou súčasťou je semestrálny projekt v skupine, prostredníctvom ktorého sa študenti naučia ako organizovať významné podujatia, a zároveň si budú rozvíjať správnu komunikáciu a rétorické zručnosti.
Témy:
Rétorika – typy reči, nácvik prezentačných zručností cez mikrovýstupy. Obsah/ forma/komunikačné zručnosti (verbálne a neverbálne) ústneho prejavu a analýza rečníkov. Prezentácia - štruktúra a usporiadanie prejavu/reči/prednášky. Hodnotenie informácií a hľadanie relevantných zdrojov. Simulácia debaty. Organizácia času a kooperácia v skupine. Vizualizácia a vzbudenie záujmu u poslucháča. Argumentácia - typy argumentov a logické chyby. Manipulácia a manipulačné techniky, asertivita. Typy rozhovoru, diskusia - ako viesť rozhovor, štruktúrovane rozhovoru. Delenie diskusných metód. Spätná väzba - sebahodnotenie a sebareflexia. Tvorba webstránky a e-portfólia s výstupmi študentov. Realizácia študentskej konferencie – simulácia / workshop.
Študent absolvovaním predmetu Rétorika a komunikácia by mal:
vedieť selektovať informácie, identifikovať relevantné zdroje k vybranej téme,
vedieť odôvodniť výber odborných prameňov pre spracovanie semestrálnej práce,
porozumieť dôležitosti selekcie a analýzy informácií a informačných zdrojov,
vedieť pracovať v tíme, organizovať aktivity na splnenie čiastkových úloh,
vedieť prezentovať priebežné úlohy pred skupinou,
vedieť správne odôvodňovať a diskutovať v skupine rôzne spoločenské témy súvisiace s výchovou a vzdelávaním,
nadobudnúť prezentačné a komunikačné zručnosti a vedieť ich uplatniť cez tvorivé aktivity na výučbe,
poznať metódy na rozvoj kritického myslenia a správnej argumentácie,
mal by vedieť identifikovať manipulatívne správanie.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej analytické myslenie pri hodnotení informácii a pri práci s textom, kritické myslenie a myslenie v súvislostiach pri tvorbe argumentov a ich aplikácii v diskusii, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia a prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tiež tvorivú prácu s e-portfóliom (schopnosť vytvoriť zaujímavú webovú stránku).
2 hodiny seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 25 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 33 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, debata, diskusia v skupinách, tréning mikrovýstupov, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, simulácia, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, analýza a hodnotenie odborných prameňov, selekcia relevantných informácií.
Povinná literatúra:
ALLHOFF, D.-W. (2008). Rétorika a komunikace. Praha: Grada publishing, 200 s.. ISBN 978-80-247-2283-2
KLAPETEK, M. (2008). Komunikace, argumentace, rétorika. Praha: Grada publishing, 256 s. ISBN 978-80247-2652-6
Odporúčaná literatúra:
JASLOVSKÁ B., PISOŇOVÁ, M. (2019). Humanisticky orientovaná komunikácia a jej vplyv na produktivitu žiakov v edukačnom procese. Hradec Králové: Magnanimitas akademické sdružení, 45-56s. ISBN 978-80-87952-29-0
JASLOVSKÁ, B. (2019). Nástroj na sebahodnotenie žiakov v rámci Encounterovej skupiny a učiteľ ako facilitátor procesu hodnotenia. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 37-45s. ISBN 978-80-223-4847-8
KURUC, M. (2018). Rozvoj sebaregulácie a motivácie ako faktor úspechu slovenských žiakov v kontexte teórie sebaurčenia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 143-160s. ISBN 978-80-223-4661-0
ŠUŤÁKOVÁ, V., FERENCOVÁ, J., ZAHATŇANSKÁ, M. (2017). Sociálna a didaktická komunikácia. Prešov: Wolters Kluwer. 208s. ISBN 978-80-81685-48-4
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia.
Hodnotenie: pozostáva z 2 priebežných hodnotení (60+40, spolu 100 bodov).
Priebežné hodnotenie 1: pozostáva z vypracovania semestrálnej kooperatívnej práce a jej ústneho odprezentovania, resp. praktickej aplikácie na výučbe. Ide o pripravený mikrovýstup v tíme: vytvorenie študentskej konferencie.
Semestrálna práca: pozostáva z vypracovania tvorivej úlohy za 60b (30+30). Zahŕňa prípravu simulácie študentskej konferencie v skupine (30b) spolu s odborným príspevkom na vybranú tému (30b) približne na 45 minút.
Priebežné hodnotenie 2: pozostáva z vytvorenia podkladov k študentskej konferencii (40b): plagát, pozvánka, program a i. v elektronickom prostredí (tvorba webu).
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
na predmete sa kvôli efektívnej interakcii na výučbe vyžadujú menšie skupiny, max. do 25 študentov
Stručná osnova predmetu:
Cieľom predmetu je praktické využitie poznatkov o efektívnej komunikácii prostredníctvom nácviku rétorických výstupov a práce v tíme, teda cez kooperatívne metódy a interaktívne aktivity. Pomocou rôznych aktivizujúcich metód a problémových úloh sa študenti budú aktívne zapájať do výučby a sami tvoriť obsah predmetu, v ktorom využijú vlastný potenciál a budú rozvíjať intra a inter personálne stránky vlastnej osobnosti. Dôležitou súčasťou je semestrálny projekt v skupine, prostredníctvom ktorého sa študenti naučia ako organizovať významné podujatia, a zároveň si budú rozvíjať správnu komunikáciu a rétorické zručnosti.
Témy:
Rétorika – typy reči, nácvik prezentačných zručností cez mikrovýstupy. Obsah/ forma/komunikačné zručnosti (verbálne a neverbálne) ústneho prejavu a analýza rečníkov. Prezentácia - štruktúra a usporiadanie prejavu/reči/prednášky. Hodnotenie informácií a hľadanie relevantných zdrojov. Simulácia debaty. Organizácia času a kooperácia v skupine. Vizualizácia a vzbudenie záujmu u poslucháča. Argumentácia - typy argumentov a logické chyby. Manipulácia a manipulačné techniky, asertivita. Typy rozhovoru, diskusia - ako viesť rozhovor, štruktúrovane rozhovoru. Delenie diskusných metód. Spätná väzba - sebahodnotenie a sebareflexia. Tvorba webstránky a e-portfólia s výstupmi študentov. Realizácia študentskej konferencie – simulácia / workshop.
Študent absolvovaním predmetu Rétorika a komunikácia by mal:
vedieť selektovať informácie, identifikovať relevantné zdroje k vybranej téme,
vedieť odôvodniť výber odborných prameňov pre spracovanie semestrálnej práce,
porozumieť dôležitosti selekcie a analýzy informácií a informačných zdrojov,
vedieť pracovať v tíme, organizovať aktivity na splnenie čiastkových úloh,
vedieť prezentovať priebežné úlohy pred skupinou,
vedieť správne odôvodňovať a diskutovať v skupine rôzne spoločenské témy súvisiace s výchovou a vzdelávaním,
nadobudnúť prezentačné a komunikačné zručnosti a vedieť ich uplatniť cez tvorivé aktivity na výučbe,
poznať metódy na rozvoj kritického myslenia a správnej argumentácie,
mal by vedieť identifikovať manipulatívne správanie.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorivých úloh na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, ďalej analytické myslenie pri hodnotení informácii a pri práci s textom, kritické myslenie a myslenie v súvislostiach pri tvorbe argumentov a ich aplikácii v diskusii, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia a prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tiež tvorivú prácu s e-portfóliom (schopnosť vytvoriť zaujímavú webovú stránku).
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 30 hodín vypracovanie priebežne zadávaných úloh počas semestra. 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, Sokratovská metóda, heuristické metódy, prednášanie, práca s textom – metóda analýzy, interpretácie, aplikácie, hranie rolí, skupinová práca, riadené samoštúdium – moodle.uniba.sk
Povinná literatúra:
KOSTURKOVÁ, M., FERENCOVÁ, J. (2019). Stratégie rozvoja kritického myslenia. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-571-0049-2
TUREK, I. (2003). Kritické myslenie. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum.
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika: lexikon výukových a hodnotících metod. Praha: Grada. ISBN 978-80-2473-450-7
KOZÁROVÁ, N., GUNIŠOVÁ, D. (2020). Stratégie rozvoja kritického myslenia vo vyučovaní pedagogiky. Nitra: UKF v Nitre. ISBN (online) 978-80-558-1520-6
MARKOŠ, J. (2019). Sila rozumu v bláznivej dobe: manuál kritického myslenia. Bratislava: N Press. ISBN 978-80-9992-501-5
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného / záverečného hodnotenia 100/0.
100% priebežného hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných cca 5 úloh (50%), 2x priebežný test počas semestra (spolu za 30%) a aktívna účasť na seminároch, zapájanie sa do diskusií (20%). Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent sa aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy vypracoval na vynikajúcej úrovni a priebežné úlohy spracoval vynikajúco.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), ), študent sa aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na veľmi dobrej úrovni
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent sa menej aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na dobrej úrovni s miernymi nedostatkami
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent sa nezapájal aktívne do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na uspokojivej úrovni
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent sa aktívne nezapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na minimálnej úrovni
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Princípy kritického myslenia, kritické argumentovanie, kritické debatovanie, kritické písanie, organizovanie poznatkov. Základné charakteristiky hoaxov. Identifikácia relevantných faktov a myšlienok. Metódy rozvoja kritického myslenia u žiakov, univerzálne scenáre vzdelávacích aktivít, príprava metodických materiálov. Hodnotenie kritického myslenia.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti a študentky poznajú princípy kritického myslenia, dokážu pripraviť na základe univerzálnych scenárov vlastné aktivity na predmete zamerané na rozvoj kritického myslenia. Vedia hodnotiť kritické myslenie u žiakov, rozoznávať hoaxy a identifikovať relevantné fakty a myšlienky. Dokážu aplikovať rôzne metódy na rozvoj kritického myslenia žiakov.
Ciele vzdelávania:
Cieľom semináru je, aby študentky a študenti nadobudli vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia pripravovať si metodické materiály, zamerané na rozvíjanie zručnosti žiakov kriticky myslieť. Oboznámiť študentov s univerzálnymi scenármi vzdelávacích aktivít a možnosťami hodnotenia kritického myslenia vo vzdelávaní.
11 týždňov semestra: Seminár, 2 hodiny za týždeň, t.j. spolu za semester 22 hodín, kombinovaná metóda (prevažne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
2 hodiny seminár týždenne (3 kredity)= 22 hodín výučby, 30 hodín vypracovanie priebežne zadávaných úloh počas semestra. 23 hodín priebežné štúdium literatúry a príprava na seminár, Spolu 75 hodín za semester.
Vyučovacie metódy:
Diskusia, Sokratovská metóda, heuristické metódy, prednášanie, práca s textom – metóda analýzy, interpretácie, aplikácie, hranie rolí, skupinová práca, riadené samoštúdium – moodle.uniba.sk
Povinná literatúra:
KOSTURKOVÁ, M., FERENCOVÁ, J. (2019). Stratégie rozvoja kritického myslenia. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-571-0049-2
TUREK, I. (2003). Kritické myslenie. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum.
Odporúčaná literatúra:
ČAPEK, R. (2015). Moderní didaktika: lexikon výukových a hodnotících metod. Praha: Grada. ISBN 978-80-2473-450-7
KOZÁROVÁ, N., GUNIŠOVÁ, D. (2020). Stratégie rozvoja kritického myslenia vo vyučovaní pedagogiky. Nitra: UKF v Nitre. ISBN (online) 978-80-558-1520-6
MARKOŠ, J. (2019). Sila rozumu v bláznivej dobe: manuál kritického myslenia. Bratislava: N Press. ISBN 978-80-9992-501-5
Predmet je ukončený hodnotením, váha priebežného / záverečného hodnotenia 100/0.
100% priebežného hodnotenie zahŕňa: v priebehu semestra bude zadaných cca 5 úloh (50%), 2x priebežný test počas semestra (spolu za 30%) a aktívna účasť na seminároch, zapájanie sa do diskusií (20%). Študenti/ky budú pri štúdiu využívať e-learningové prostredie moodle.
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky), študent sa aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy vypracoval na vynikajúcej úrovni a priebežné úlohy spracoval vynikajúco.
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), ), študent sa aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na veľmi dobrej úrovni
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca), študent sa menej aktívne zapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na dobrej úrovni s miernymi nedostatkami
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky), študent sa nezapájal aktívne do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na uspokojivej úrovni
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), študent sa aktívne nezapájal do diskusií na seminároch, priebežné testy a priebežné úlohy vypracoval na minimálnej úrovni
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský a český jazyk
Princípy kritického myslenia, kritické argumentovanie, kritické debatovanie, kritické písanie, organizovanie poznatkov. Základné charakteristiky hoaxov. Identifikácia relevantných faktov a myšlienok. Metódy rozvoja kritického myslenia u žiakov, univerzálne scenáre vzdelávacích aktivít, príprava metodických materiálov. Hodnotenie kritického myslenia.
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Študenti a študentky poznajú princípy kritického myslenia, dokážu pripraviť na základe univerzálnych scenárov vlastné aktivity na predmete zamerané na rozvoj kritického myslenia. Vedia hodnotiť kritické myslenie u žiakov, rozoznávať hoaxy a identifikovať relevantné fakty a myšlienky. Dokážu aplikovať rôzne metódy na rozvoj kritického myslenia žiakov.
Ciele vzdelávania:
Cieľom semináru je, aby študentky a študenti nadobudli vedomosti a zručnosti, ktoré im umožnia pripravovať si metodické materiály, zamerané na rozvíjanie zručnosti žiakov kriticky myslieť. Oboznámiť študentov s univerzálnymi scenármi vzdelávacích aktivít a možnosťami hodnotenia kritického myslenia vo vzdelávaní.
1 hodina prednáška a 1 hodina seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 22 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 36 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, inštruktáž, projektové metódy, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, e-learning.
PISOŇOVÁ, M. a kol. 2014. Školský manažment pre študijné odbory učiteľstva a prípravu
vedúcich pedagogických zamestnancov. Bratislava : Univerzita Komenského, 2014. 227 s. ISBN 978-80-223-3621-5
https://www.fedu.uniba.sk/uploads/media/Skolsky_manazment.pdf
Pisoňová, M. a kol. 2017. Školský manažment terminologický a výkladový slovník. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, 1. vyd., 167 s., ISBN 978-80-8168-660-3
https://moodle.uniba.sk/mod/quiz/view.php?id=57866
Učebný zdroj: ŠKOLSKÝ MANAŽMENT (moodle):
https://moodle.uniba.sk/course/view.php?id=162
Ústava Slovenskej republiky.
Aktuálne legislatívne normy týkajúce sa zriaďovania a činnosti, základných škôl, stredných škôl v Slovenskej republike.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
100% priebežného hodnotenia
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (30+40, spolu 70 bodov).
Priebežné hodnotenie: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí prostredníctvom vedomostného testu za 30 b, ktorý bude realizovaný v 6. týždni priebežnej výučby. Písomná skúška / test, pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu z jednotlivých tém výučbových jednotiek, ktoré budú zrealizované do 6. týždňa priebežnej výučby a štúdia odbornej literatúry.
Záverečné hodnotenie pozostáva: pozostáva z vypracovania semestrálneho projektu a jeho ústneho odprezentovania.
Semestrálny projekt pozostáva: z vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry za 40b. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu) v 11. týždni priebežnej výučby.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 64 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 57 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 51 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 46 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 42 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Základná terminológia, možnosti štúdia školského manažmentu, pramene štúdia. Školy a koncepcie manažmentu. Špecifiká školského manažmentu. Systém riadenia školstva v SR a systém vnútorného riadenia školy v kontexte manažérskych funkcií. Právne predpisy, ktoré upravujú činnosť základnej a strednej školy (zákony, vyhlášky, pracovný poriadok, pedagogicko-organizačné pokyny). Osobnosť vedúceho pedagogického zamestnanca – právne a osobnostné požiadavky. Imidž školy, kultúra školy. Klíma školy.
100/0
Študent absolvovaním predmetu Školský manažment by mal:
poznať obsah školského manažmentu ako vednej disciplíny: podstata riadenia školstva v SR na všetkých úrovniach riadenia školstva s akcentom na vnútorné riadenie školy a v kontexte manažérskych funkcií
poznať základné právne dokumenty a byť spôsobilý korektne interpretovať významy uvedené v týchto právnych dokumentoch, ktoré upravujú činnosť základnej školy a strednej školy, s akcentom na potreby práce pedagogického zamestnanca,
byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín v zameraní sa na oblasť: imidž, kultúra a klíma školy, na oblasť spolupráce s vedením školy a zákonnými zástupcami detí/žiakov pri riešení štandardných, špecifických a problémových úloh a situácií a v rámci rozvoja školy,
byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorby semestrálneho projektu na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, organizačné zručnosti, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tvorivosť a predstavivosť, kritické myslenie, analytické schopnosti, schopnosť riešenia problémov, a ďalšie.
1 hodina prednáška a 1 hodina seminár za týždeň, spolu za semester 22 hodín kombinovaná (prevažne prezenčne).
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín, príprava na výučbu počas semestra 10 hodín, príprava na priebežné hodnotenie 22 hodín, príprava na záverečné hodnotenie 36 hodín, spolu 90 hodín.
Vyučovacie metódy:
dialogické metódy – rozhovor, diskusia v skupinách, problémové metódy – brainwriting, brainstorming, monologické metódy – prednáška, inštruktáž, projektové metódy, riadené samoštúdium – práca s textom, riešenie úloh a zadaní, e-learning.
PISOŇOVÁ, M. a kol. 2014. Školský manažment pre študijné odbory učiteľstva a prípravu
vedúcich pedagogických zamestnancov. Bratislava : Univerzita Komenského, 2014. 227 s. ISBN 978-80-223-3621-5
https://www.fedu.uniba.sk/uploads/media/Skolsky_manazment.pdf
Pisoňová, M. a kol. 2017. Školský manažment terminologický a výkladový slovník. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, 1. vyd., 167 s., ISBN 978-80-8168-660-3
https://moodle.uniba.sk/mod/quiz/view.php?id=57866
Učebný zdroj: ŠKOLSKÝ MANAŽMENT (moodle):
https://moodle.uniba.sk/course/view.php?id=162
Ústava Slovenskej republiky.
Aktuálne legislatívne normy týkajúce sa zriaďovania a činnosti, základných škôl, stredných škôl v Slovenskej republike.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.
Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 1/2020 Z. z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji.
100% priebežného hodnotenia
Hodnotenie: pozostáva z priebežného a záverečného hodnotenia (30+40, spolu 70 bodov).
Priebežné hodnotenie: pozostáva z preverenia nadobudnutých vedomostí prostredníctvom vedomostného testu za 30 b, ktorý bude realizovaný v 6. týždni priebežnej výučby. Písomná skúška / test, pozostáva z teoretickej prípravy na výučbu z jednotlivých tém výučbových jednotiek, ktoré budú zrealizované do 6. týždňa priebežnej výučby a štúdia odbornej literatúry.
Záverečné hodnotenie pozostáva: pozostáva z vypracovania semestrálneho projektu a jeho ústneho odprezentovania.
Semestrálny projekt pozostáva: z vytvorenia projektu podľa stanovej štruktúry za 40b. Zahŕňa tvorbu nápadu/problému, plánovanie projektu, realizáciu projektu, vyhodnotenie a sebareflexiu projektu = jeho ústne prezentovanie študentmi (tvorcami semestrálneho projektu) v 11. týždni priebežnej výučby.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 64 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 57 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 51 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 46 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 42 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
Základná terminológia, možnosti štúdia školského manažmentu, pramene štúdia. Školy a koncepcie manažmentu. Špecifiká školského manažmentu. Systém riadenia školstva v SR a systém vnútorného riadenia školy v kontexte manažérskych funkcií. Právne predpisy, ktoré upravujú činnosť základnej a strednej školy (zákony, vyhlášky, pracovný poriadok, pedagogicko-organizačné pokyny). Osobnosť vedúceho pedagogického zamestnanca – právne a osobnostné požiadavky. Imidž školy, kultúra školy. Klíma školy.
100/0
Študent absolvovaním predmetu Školský manažment by mal:
poznať obsah školského manažmentu ako vednej disciplíny: podstata riadenia školstva v SR na všetkých úrovniach riadenia školstva s akcentom na vnútorné riadenie školy a v kontexte manažérskych funkcií
poznať základné právne dokumenty a byť spôsobilý korektne interpretovať významy uvedené v týchto právnych dokumentoch, ktoré upravujú činnosť základnej školy a strednej školy, s akcentom na potreby práce pedagogického zamestnanca,
byť spôsobilý aplikovať nadobudnuté poznatky a poznatky z iných vedných disciplín v zameraní sa na oblasť: imidž, kultúra a klíma školy, na oblasť spolupráce s vedením školy a zákonnými zástupcami detí/žiakov pri riešení štandardných, špecifických a problémových úloh a situácií a v rámci rozvoja školy,
byť spôsobilý tvorivo využívať nadobudnuté poznatky a spôsobilosti pri štúdiu ďalších pedagogických disciplín a vo svojej budúcej školskej praxi.
Prenositeľné spôsobilosti: študent si prostredníctvom tvorby semestrálneho projektu na predmete upevňuje mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, organizačné zručnosti, interpersonálne zručnosti v rámci skupiny – aktivizácia v skupine, prevzatie iniciatívy a zodpovednosti, tvorivosť a predstavivosť, kritické myslenie, analytické schopnosti, schopnosť riešenia problémov, a ďalšie.
2 hodiny týždenne - seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava na semináre; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy - výklad, dialogické metódy – diskusia, situačné metódy - prípadové štúdie, problémové metódy - brainstorming, riadené samoštúdium – práca s textom.
HORVÁTHOVÁ, K. (2002). Aktuálne otázky výchovného poradenstva v školskej praxi. Bratislava: MPC Tomášikova, 57 s. ISBN 80-88796-25-3.
KNOTOVÁ, D. a kol. (2014). Školní poradenství. Praha: Grada. 258 s. ISBN 978-80-247-4502-2
Odporúčaná literatúra:
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: IRIS. 144 s. ISBN 978-80-8200-034-7
FERKOVÁ, Š. (2015), Skúsenosti s využitím influenčného programu zameraného na elimináciu rizikového správania žiakov v škole. In Prevencia. roč. 13., č. 4. s. 37 – 34.
KYRIACOU, CH. (2003). Řešení výchovných problémů ve škole. Praha: Portál, 151 s. ISBN 80-7178-945-3.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov. In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 2(1), 22-36. ISSN 1805-8825.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Úlohou študentov a študentiek je vypracovať priebežnú prácu za 40 bodov a absolvovať priebežný test za 60 bodov, spolu 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60% z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
1. Školský poradenský systém.
2.Rámec pre pôsobenie výchovného poradcu, odborné a osobnostné predpoklady výchovného poradcu, vzdelávanie výchovného poradcu.
3. Triedny učiteľ a jeho úloha v poskytovaní poradenstva žiakom a zákonným zástupcom vo výchove a vzdelávaní.
4. Metódy práce vo výchovnom poradenstve.
5. Stratégie prevencie problémového správania sa žiakov.
6. Riešenie výchovno-vzdelávacích ťažkostí žiakov.
7. Metódy a možnosti intervencie problémového správania sa žiakov.
8. Kariérové poradenstvo.
9. Výchovné poradenstvo v oblasti starostlivosti o žiakov s nadaním.
10. Spolupráca školy s inými inštitúciami, rodinou. Sociálno-právna ochrana detí a mládeže.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Výchovné poradenstvo je sprostredkovať študentom východiskový rámec poznatkov v oblasti systému výchovného poradenstva. Študenti a študentky sa po úspešnom absolvovaní predmetu dokážu orientovať v systéme školského poradenstva. Rozumejú miestu a úlohe výchovného poradcu v systéme výchovného poradenstva a ovládajú predpoklady pre výkon pozície výchovného poradcu. Poznajú rozdiely v kompetenciách triedneho učiteľa, výchovného poradcu alebo odborného zamestnanca školy v poskytovaní poradenstva v otázkach výchovy a vzdelávania. Ovládajú metódy výchovného poradenstva. Poznajú stratégie prevencie problémového správania sa žiakov a chápu ich významu. Získané poznatky dokážu aplikovať pri riešení konkrétnych problémových situácií vo výchovno-vzdelávacej praxi. Orientujú sa v školskom kariérovom poradenstve. Dokážu opísať a interpretovať význam spolupráce školy so zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, s orgánmi sociálno-právnej ochrany a ďalšími.
Prenositeľné spôsobilosti: Analýzou, riešením a diskusiou seminárnych zadaní študenti a študentky dokážu komunikovať svoje závery, kriticky myslieť a uvažovať v súvislostiach.
2 hodiny týždenne - seminár, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou metódou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta: 11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 28 hodín príprava na semináre; 40 hodín príprava na priebežné hodnotenie; Spolu 90 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy: monologické metódy - výklad, dialogické metódy – diskusia, situačné metódy - prípadové štúdie, problémové metódy - brainstorming, riadené samoštúdium – práca s textom.
HORVÁTHOVÁ, K. (2002). Aktuálne otázky výchovného poradenstva v školskej praxi. Bratislava: MPC Tomášikova, 57 s. ISBN 80-88796-25-3.
KNOTOVÁ, D. a kol. (2014). Školní poradenství. Praha: Grada. 258 s. ISBN 978-80-247-4502-2
Odporúčaná literatúra:
DERKOVÁ, J. (2018). Rodina ako výchovné prostredie. Bratislava: IRIS. 144 s. ISBN 978-80-8200-034-7
FERKOVÁ, Š. (2015), Skúsenosti s využitím influenčného programu zameraného na elimináciu rizikového správania žiakov v škole. In Prevencia. roč. 13., č. 4. s. 37 – 34.
KYRIACOU, CH. (2003). Řešení výchovných problémů ve škole. Praha: Portál, 151 s. ISBN 80-7178-945-3.
ZEMANČÍKOVÁ, V. (2014). Problémové správanie žiakov a úloha sociálneho pedagóga v reflexii učiteľov. In: Sociální pedagogika: časopis pro vědu a praxi. 2(1), 22-36. ISSN 1805-8825.
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Predmet je ukončený hodnotením, 100% priebežného hodnotenia. Úlohou študentov a študentiek je vypracovať priebežnú prácu za 40 bodov a absolvovať priebežný test za 60 bodov, spolu 100 bodov. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60% z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky len s minimálnymi chybami),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerné výsledky s menšími chybami),
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca, priemerné výsledky),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky, ale vyskytujú sa významné chyby),
E (65-60%, dostatočne – výsledky vyhovujú minimálnym kritériám),
Fx (59-0%, nedostatočne – absolvovanie predmetu si vyžaduje vynaložiť ešte značné úsilie a množstvo práce zo strany študenta).
Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý a originálny prístup pri vypracovávaní priebežných úloh, vynikajúce odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh, výbornú orientáciu v problematike, vynikajúce komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, výnimočnú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia B je potrebné získať najmenej 81 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: tvorivý prístup pri vypracovávaní priebežných úloh pomocou vzoru, nadpriemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh za pomoci konzultácií, nadpriemernú orientáciu v problematike, nadpriemerné komunikačné schopnosti, zodpovednosť a včasné plnenie úloh, nadpriemernú aktivitu na výučbe počas semestra.
Na získanie záverečného hodnotenia C je potrebné získať najmenej 73 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny, dobré odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, dobrú orientáciu v problematike, dobré komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, priemernú aktivitu na výučbe počas semestra na základe vyzvania vyučujúceho.
Na získanie záverečného hodnotenia D je potrebné získať najmenej 66 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy pomocou zadanej šablóny a za pomoci vyučujúceho, priemerné odborné znalosti a ich aplikáciu pri riešení problémových úloh v skupine alebo za pomoci vyučujúceho, priemernú orientáciu v problematike, priemerné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh, základnú aktivitu na výučbe počas semestra v spolupráci s vyučujúcim alebo inými študentami.
Na získanie záverečného hodnotenia E je potrebné získať najmenej 60 bodov. Na toto hodnotenie má študent preukázať: schopnosť vypracovať priebežné úlohy a za pomoci vyučujúceho, základné / minimálne odborné znalosti, základnú / minimálnu orientáciu v problematike, základné komunikačné schopnosti, plnenie zadaných úloh.
slovenský a český jazyk
Študenti študijného programu učiteľstvo pedagogiky (v kombinácii) si predmet nezapisujú
1. Školský poradenský systém.
2.Rámec pre pôsobenie výchovného poradcu, odborné a osobnostné predpoklady výchovného poradcu, vzdelávanie výchovného poradcu.
3. Triedny učiteľ a jeho úloha v poskytovaní poradenstva žiakom a zákonným zástupcom vo výchove a vzdelávaní.
4. Metódy práce vo výchovnom poradenstve.
5. Stratégie prevencie problémového správania sa žiakov.
6. Riešenie výchovno-vzdelávacích ťažkostí žiakov.
7. Metódy a možnosti intervencie problémového správania sa žiakov.
8. Kariérové poradenstvo.
9. Výchovné poradenstvo v oblasti starostlivosti o žiakov s nadaním.
10. Spolupráca školy s inými inštitúciami, rodinou. Sociálno-právna ochrana detí a mládeže.
100/0
Ciele a výstupy vzdelávania a prenositeľné spôsobilosti:
Cieľom predmetu Výchovné poradenstvo je sprostredkovať študentom východiskový rámec poznatkov v oblasti systému výchovného poradenstva. Študenti a študentky sa po úspešnom absolvovaní predmetu dokážu orientovať v systéme školského poradenstva. Rozumejú miestu a úlohe výchovného poradcu v systéme výchovného poradenstva a ovládajú predpoklady pre výkon pozície výchovného poradcu. Poznajú rozdiely v kompetenciách triedneho učiteľa, výchovného poradcu alebo odborného zamestnanca školy v poskytovaní poradenstva v otázkach výchovy a vzdelávania. Ovládajú metódy výchovného poradenstva. Poznajú stratégie prevencie problémového správania sa žiakov a chápu ich významu. Získané poznatky dokážu aplikovať pri riešení konkrétnych problémových situácií vo výchovno-vzdelávacej praxi. Orientujú sa v školskom kariérovom poradenstve. Dokážu opísať a interpretovať význam spolupráce školy so zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, s orgánmi sociálno-právnej ochrany a ďalšími.
Prenositeľné spôsobilosti: Analýzou, riešením a diskusiou seminárnych zadaní študenti a študentky dokážu komunikovať svoje závery, kriticky myslieť a uvažovať v súvislostiach.
Forma výučby: konzultácie, samoštúdium
Odporúčaný rozsah výučby: rozsah a frekvenciu konzultácií určí vedúci/vedúca práce ŠVOUČ
Časová záťaž študenta: 60 hodín (konzultácie, samoštúdium, spracovanie práce/ tvorba diela, prezentácia práce/umeleckého diela)
Metóda štúdia: individuálna tvorba, konzultácie
Podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce ŠVOUČ vzhľadom na tému práce ŠVOUČ.
Podmienkou absolvovania predmetu a získania kreditov je účasť na ústavnom/fakultnom kole ŠVOUČ. Záverečné hodnotenie sa stanovuje na základe predloženej práce ŠVOUČ a jej prezentácie.
Udelené hodnotenie predmetu: absolvoval/absolvovala
slovenský jazyk
-Príprava a tvorba práce.
-Príprava a tvorba/interpretácia umeleckého diela podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce.
- Príprava prezentácie práce ŠVOUČ.
- Prezentácia práce ŠVOUČ pred odbornou a študentskou verejnosťou.
Absolvovaním predmetu študent/študentka:
- Nadobudne hlbšiu znalosť riešenej problematiky práce ŠVOUČ a znalosťbibliografických noriem alebo hlbší rozvoj umeleckých, či interpretačných zručností
- Je schopný/-á plánovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť
- Využíva relevantné teoretické poznatky v metodických aplikáciách, v metodológii výskumu alebo relevantné umelecké postupy/techniky pri tvorbe/interpretácii diela
- Dokáže realizovať a prezentovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť a reagovať na otázky s ňou súvisiace
- Vytvára konzistentný odborný text teoreticko-výskumného resp. teoreticko-metodického charakteru, originálne umelecké dielo, alebo originálnu interpretáciu diela
Forma výučby: konzultácie, samoštúdium
Odporúčaný rozsah výučby: rozsah a frekvenciu konzultácií určí vedúci/vedúca práce ŠVOUČ
Časová záťaž študenta: 60 hodín (konzultácie, samoštúdium, spracovanie práce/ tvorba diela, prezentácia práce/umeleckého diela)
Metóda štúdia: individuálna tvorba, konzultácie
Podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce ŠVOUČ vzhľadom na tému práce ŠVOUČ.
Podmienkou absolvovania predmetu a získania kreditov je účasť na ústavnom/fakultnom kole ŠVOUČ. Záverečné hodnotenie sa stanovuje na základe predloženej práce ŠVOUČ a jej prezentácie.
Udelené hodnotenie predmetu: absolvoval/absolvovala
slovenský jazyk
-Príprava a tvorba práce.
-Príprava a tvorba/interpretácia umeleckého diela podľa pokynov vedúceho/vedúcej práce.
- Príprava prezentácie práce ŠVOUČ.
- Prezentácia práce ŠVOUČ pred odbornou a študentskou verejnosťou.
Absolvovaním predmetu študent/študentka:
- Nadobudne hlbšiu znalosť riešenej problematiky práce ŠVOUČ a znalosťbibliografických noriem alebo hlbší rozvoj umeleckých, či interpretačných zručností
- Je schopný/-á plánovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť
- Využíva relevantné teoretické poznatky v metodických aplikáciách, v metodológii výskumu alebo relevantné umelecké postupy/techniky pri tvorbe/interpretácii diela
- Dokáže realizovať a prezentovať vedeckú, metodickú alebo umeleckú činnosť a reagovať na otázky s ňou súvisiace
- Vytvára konzistentný odborný text teoreticko-výskumného resp. teoreticko-metodického charakteru, originálne umelecké dielo, alebo originálnu interpretáciu diela
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, pozostávajúceho z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta, ktoré posudzuje dirigent zboru. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho/individuálneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
FX (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Cieľom kurzu je získavanie a rozvíjanie vokálneho kolektívneho prejavu v podmienkach zborového telesa. Študent si osvojuje zásady zborovo-speváckej techniky a harmonicko-rytmického cítenia. Študent rozvíja schopnosť kolektívnej spolupráce a komunikačné schopnosti. Študent taktiež nadobúda pódiovú skúsenosť a reprezentuje univerzitu na domácich aj zahraničných podujatiach.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Podmienkou pre navštevovanie predmetu je úspešné absolvovanie vstupného konkurzu, pozostávajúceho z preverenia intonačno-rytmických schopností študenta, ktoré posudzuje dirigent zboru. Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho/individuálneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
FX (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Cieľom kurzu je získavanie a rozvíjanie vokálneho kolektívneho prejavu v podmienkach zborového telesa. Študent si osvojuje zásady zborovo-speváckej techniky a harmonicko-rytmického cítenia. Študent rozvíja schopnosť kolektívnej spolupráce a komunikačné schopnosti. Študent taktiež nadobúda pódiovú skúsenosť a reprezentuje univerzitu na domácich aj zahraničných podujatiach.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie prípadných interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Študent má zmysel pre kultivovaný spev, primeraný výraz a prejav.
Študent rozvíja svoju muzikálnosť a nadobudnuté poznatky v oblasti vokálnych činností pri práci s hudobným materiálom v zborových ansámbloch.
Študent má prehľad v otázkach dramaturgie koncertu.
Organizačná forma:
2 hodiny seminár/týždeň, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)
Pracovná záťaž študenta:
11 x 2 hodiny priamej výučby (spolu: 22 hodín); 22 hodín priebežná príprava na výučbu; 8 hodín príprava na záverečný výkon. Spolu 52 hodín práce študenta.
Vyučovacie metódy:
Kombinácia monologických metód (inštruktáž) a praktických metód.
Povinná literatúra:
Notový materiál, ktorý určí vyučujúci/dirigent.
Odporúčaná literatúra:
FUCHS, J. Sólový zpěv a jeho vztah ke zpěvu sborovému.
KANIŠÁKOVÁ, T. Zborový spev ako formujúci prostriedok vo výchove. In: Acta paedgogicae. Prešov: PdF PU, 2002. ISBN 80-8068-076-0.
Zborníky z medzinárodných sympózií CANTUS CHORALIS
Nahrávky zborových skladieb rôznych štýlových období a rôznych zborových telies.
Hodnotiace kritéria vyplývajú z priebežného a záverečného praktického kolektívneho výkonu. Hodnotenie priebežného praktického výkonu zahŕňa plnenie parciálnych úloh v rámci jednotlivých hlasových skupín a absolvovanie prípadných interných, verejných, či iných koncertných vystúpení. Záverečný praktický výkon pozostáva z kolektívnej prezentácie výberu naštudovaného repertoáru.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)
C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)
Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský, český, anglický
Obsahom predmetu je spoznávanie zborovej tvorby rôznych štýlových období, získanie praktických skúseností z ich interpretácie a metodického uplatnenia v praxi.
Študent má zmysel pre kultivovaný spev, primeraný výraz a prejav.
Študent rozvíja svoju muzikálnosť a nadobudnuté poznatky v oblasti vokálnych činností pri práci s hudobným materiálom v zborových ansámbloch.
Študent má prehľad v otázkach dramaturgie koncertu.
Výsledná známka zahŕňa hodnotenie za priebežne spracované zadania, maximálne spolu 50 bodov
a záverečného hodnotenia predmetu na konci semestra, maximálne spolu 50 bodov. Váha
priebežného / záverečného hodnotenia počas semestra a hodnotenia na konci výučbovej časti
príslušného semestra je 50:50
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-91%) - Výborné výsledky
B (90-81%) - Veľmi dobré výsledky
C (80-73%) - Dobré výsledky
D (72-66%) - Uspokojivé výsledky
E (65-60%) - Dostačujúce výsledky
Fx (59-0%) - Nedostatočné výsledky
Úvod do kurzu + Základy tvorby vzdelávacích hier I
• Základy tvorby vzdelávacích hier II
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie stolové hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie kartové hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie digitálne hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie hry na vytlačenie a hranie
• Crowdfunding pre vzdelávacie hry
• Záverečné prezentácie – každý hrá každú hru
Ciele:
Študenti nadobudnú základné vedomosti a zručnosti z oblasti využívania vyučovania
prostredníctvom hier a gamifikácie do výučby:
• Študenti dokážu navrhnúť jednoduchý prototyp hry (stolovej, kartovej alebo digitálnej):
študenti dokážu aplikovať základné princípy návrhu hier v kontexte autentického učenia.
• Študenti dokážu navrhnúť komplexnú hru (stolovú, kartovú alebo digitálnu), ktorá je zábavná a
zároveň vzdelávacia: flexibilita a kreativita získaná prostredníctvom zvládnutia iteratívneho
návrhu hier na základe spätnej väzby od cieľovej skupiny.
• Študenti dokážu použiť vzdelávaciu hru v prostredí triedy: zvládnutie učenia prostredníctvom
hier v kontexte univerzálneho dizajnu pre učenie (Universal Design for Learning).
Výstupy:
Skupina študentov prezentuje prototyp vzdelávacej hry, na ktorej budú pracovať spoločne ako tím.
Sú možné tri varianty skupinového výstupu (skupina študentov si vyberá jeden variant, na ktorom
pracuje celý semester):
A variant: Prototyp stolovej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
B. variant: Prototyp kartovej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
C. variant: Prototyp digitálnej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
V prípade záujmu je možné doplniť si mentoring spojený s vytvorením crowdfundingovej kampane
a následné uverejnenie hry na web stránke n.o. Gamifactory.
Výsledná známka zahŕňa hodnotenie za priebežne spracované zadania, maximálne spolu 50 bodov
a záverečného hodnotenia predmetu na konci semestra, maximálne spolu 50 bodov. Váha
priebežného / záverečného hodnotenia počas semestra a hodnotenia na konci výučbovej časti
príslušného semestra je 50:50
Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-91%) - Výborné výsledky
B (90-81%) - Veľmi dobré výsledky
C (80-73%) - Dobré výsledky
D (72-66%) - Uspokojivé výsledky
E (65-60%) - Dostačujúce výsledky
Fx (59-0%) - Nedostatočné výsledky
Úvod do kurzu + Základy tvorby vzdelávacích hier I
• Základy tvorby vzdelávacích hier II
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie stolové hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie kartové hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie digitálne hry
• Prípadová štúdia: Vzdelávacie hry na vytlačenie a hranie
• Crowdfunding pre vzdelávacie hry
• Záverečné prezentácie – každý hrá každú hru
Ciele:
Študenti nadobudnú základné vedomosti a zručnosti z oblasti využívania vyučovania
prostredníctvom hier a gamifikácie do výučby:
• Študenti dokážu navrhnúť jednoduchý prototyp hry (stolovej, kartovej alebo digitálnej):
študenti dokážu aplikovať základné princípy návrhu hier v kontexte autentického učenia.
• Študenti dokážu navrhnúť komplexnú hru (stolovú, kartovú alebo digitálnu), ktorá je zábavná a
zároveň vzdelávacia: flexibilita a kreativita získaná prostredníctvom zvládnutia iteratívneho
návrhu hier na základe spätnej väzby od cieľovej skupiny.
• Študenti dokážu použiť vzdelávaciu hru v prostredí triedy: zvládnutie učenia prostredníctvom
hier v kontexte univerzálneho dizajnu pre učenie (Universal Design for Learning).
Výstupy:
Skupina študentov prezentuje prototyp vzdelávacej hry, na ktorej budú pracovať spoločne ako tím.
Sú možné tri varianty skupinového výstupu (skupina študentov si vyberá jeden variant, na ktorom
pracuje celý semester):
A variant: Prototyp stolovej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
B. variant: Prototyp kartovej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
C. variant: Prototyp digitálnej hry (povinné) + záverečná prezentácia (povinné)
V prípade záujmu je možné doplniť si mentoring spojený s vytvorením crowdfundingovej kampane
a následné uverejnenie hry na web stránke n.o. Gamifactory.
Predmet štátnej skúšky, prezenčná metóda
podľa zamerania témy bakalárskej práce
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
Štátnu skúšku obhajoba záverečnej práce, jej podmienky a procesuálnu stránku ošetruje Vnútorný predpis č. 1/2020 Študijný poriadok PdF UK, ako aj Vnútorný predpis č. 5/2021 Študijný poriadok UK.
Štátnu skúšku môže študent vykonať a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie poslednej štátnej skúšky dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia a b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom okrem štátnej skúšky a c) nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
V bakalárskom stupni štúdia získava študent za úspešnú obhajobu bakalárskej práce 12 kreditov (kredity započítané v študijnom pláne UZ).
U študenta sa podľa VP 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave hodnotí najmä:
preukázanie schopnosti študenta zhromažďovať a interpretovať relevantné údaje (fakty), spravidla v rámci študijného odboru, v ktorom absolvoval študijný program, v prípade potreby aj s možnosťou interdisciplinárneho presahu do iných odborov;
preukázanie schopnosti robiť informované rozhodnutia, ktoré zohľadňujú aj spoločenské, vedecké a etické aspekty;
schopnosť komunikovať informácie, koncepty, problémy a riešenia ako odbornému, tak aj laickému publiku.
schopnosť tvorivo myslieť a pracovať v danom študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program.
vedomosti a znalosť riešenej problematiky/ík.
uplatnenie svojich schopností pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, pričom môže ísť aj o jej aplikáciu v praxi, alebo o riešenie čiastkovej úlohy, ktorá súvisí s budúcim zameraním/uplatnením študenta.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A 100 – 91% (výborne – vynikajúce výsledky),
B 90 – 81% (veľmi dobre – nadpriemerný štandard),
C 80 – 73% (dobre – bežná spoľahlivá práca),
D 72 – 66% (uspokojivo – prijateľné výsledky),
E 65 – 60% (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),
Fx 59 a menej % (nedostatočne).
Študent je hodnotený hodnotením FX, ak splnil požiadavky na hodnotenie len na úrovni nedosahujúcej 60 % z celkovej najvyššej možnej úrovne splnenia požiadaviek na absolvovanie predmetu štátnej skúšky – obhajoba bakalárskej práce. Rovnako je študent hodnotený hodnotením FX, ak odovzdal záverečnú prácu v rozpore s odsekom 7 č. 56 Vnútorného predpisu UK č. 23/2021 alebo odovzdal záverečnú prácu, ktorá v podstatnej miere nespĺňa požiadavky podľa odseku 1 písm. d), odseku 2 písm. d) alebo odseku 3 písm. d) čl. 56 Vnútorného predpisu UK 23/2021 Vnútorný systém zabezpečovania kvality VŠ vzdelávania UK v Bratislave.
Podrobnosti a konkretizácie náležitostí záverečných prác pre jednotlivé učiteľské študijné programy v kombinácii (aprobácie) budú spresnené v príslušných Opisoch študijných programov.
slovenský jazyk, v prípade jazykových aprobácií aj jazyk príslušnej predmetovej aprobácie
Skúšobná komisia schválená Vedeckou radou PdF UK. Štátna skúška: obhajoba bakalárskej práce sa realizuje iba z jednej aprobácie. Kredity sa započítavajú do „UZ“.
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor. Pri hodnotení bakalárskej práce sa hodnotí, či študent pri jej koncipovaní adekvátne preukázal schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o problematike, posudzujú sa schopnosti uplatnené pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne to, do akej miery študent zvládol aplikáciu teoretických východísk v praxi alebo ako je schopný riešiť čiastkovú úlohu, ktorá súvisí so zameraním bakalárskej práce študenta;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky sú aj protokoly originality: z centrálneho registra a Theses, k výsledkom ktorých sa školiteľ a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 2/2018 Smernica rektora UK v Bratislave;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah bakalárskej práce je spravidla 30 – 40 normostrán – 54 000 až 72 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
8. V študijnom programe zameranom na učiteľstvo umelecko-výchovných predmetov môže byť súčasťou záverečnej práce a jej obhajoby aj prezentácia umeleckých výstupov a výkonov.
Výstup vzdelávania je v súlade s Dlhodobým zámerom UK/PdF, poslaním a strategickými zámermi UK/PdF, v súlade s opisom študijného odboru, v súlade s NKR/SKR/DD, v súlade s profilom absolventa, v súlade s cieľmi a výstupmi vzdelávania v jednotlivých predmetoch študijného plánu študijného programu a ďalšími prislúchajúcimi dokumentmi.
Študent je pri koncipovaní bakalárskej práce schopný preukázať schopnosť tvorivo pracovať v študijnom odbore, v ktorom absolvoval študijný program. Študent vie preukázať primeranú znalosť vedomostí o problematike a uplatniť svoje schopnosti pri zhromažďovaní, interpretácii a spracúvaní základnej odbornej literatúry, prípadne jej aplikáciu v praxi alebo je schopný riešiť čiastkovú úlohu, ktorá súvisí so zameraním bakalárskej práce študenta.