Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2P+2S (6 kreditov): 11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 80 hodín príprava seminárnych prác; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 30 hodín príprava na skúšku. Spolu 174 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: výklad, diskusia o preberanej téme, analýza, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, práca v malých skupinách, rozbor prípadových štúdií.

1. Cséfalvay, Zs., Marková, J., Čiernik Kevická, V.: Klinická afaziológia. Bratislava : Univerzita Komenského, 2025.

2. Cséfalvay, Zs., Egryová, M., Wiedermann, I.: Diagnostika afázie, alexie a agrafie, Bratislava, EOS, 2018.

3. Cséfalvay, Zs., Egryová, M.,, Marková,J., Wiedermann, I.: Terapia afázie, alexia a agrafie, Bratislava, EOS, 2018.

4. Cséfalvay, Zs., Lechta, V. (ed.): Diagnostika NKS u dospelých. Praha: Portál, 2013.

5. Marková, J. a kol.: Analýza porozumenia viet v slovenčine. Bratislava: UK, 2015.

6. Marková, J.: Terapia afázie. Úroveň viet. Bratislava: UK, 2008.

7. Cséfalvay, Zs. a kol.: Terapie afázie. Teorie a případové studie. Praha: Portál, 2007.

8. Kevická, V., Marková, J., Buntová, D.: Analýza spontánnej reči a jej využitie v logopedickej praxi. Bratislava: UK, 2021.

9. Brnová, J., Cséfalvay, Zs.: Konverzačná anlýza v afaziológii. Bratislava: Mabag, 2009.

Študent bude hodnotený priebežným testom (20 bodov), záverečným testom (40 bodov), vypracuje a odprezentuje 2 seminárne práce: spracovanie detailného logopedického nálezu pacienta s afáziou, alexiou a agrafiou na základne publikovanej kazuistiky (20 bodov), kritická analýza vybranej terapeutickej metódy zameranej na obnovovanie hovornej alebo písanej reči u pacientov s mozgovým poškodením a vytvorenie videonahrávky, na ktorej je demonštrovaný tento postup detailne (20 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský a anglický jazyk

Kurz je zameraný na detailné oboznámenie sa s etiológiou, symptomatológiou, diagnostickými postupmi a terapeutickými metódami tak, aby študenti v logopedickej praxi po skončení štúdia rozumeli problematike patomechanizmu afázie, alexie a agrafie, poznali základné domáce a zahraničné diagnostické prístupy v a vedeli ich použiť pri vyšetrení dospelých. Zároveň študenti budú poznať základné prvky a postupy individuálnej ako aj skupinovej terapie pri afázii, alexii a agrafii.

Kľúčové témy: symptómy afázie, klinické syndrómy afázie (bostonský klasifikačný systém), kognitívno-neuropsychologická koncepcia afázie, alexie a agrafie, neuropatológia afázie, diagnostika afázie (skríning afázie, komplexné testové batérie afázie, špecifické testy afázie). Hodnotenie efektivity terapie afázie v klinických podmienkach. Terapia afázie: špecifické intervenčné postupy pri afázii, kognitívno-neuropsychologický prístup (terapia anómie, porozumenia slov, alexie, agrafie), terapia afázie na úrovni viet a textu. Pragmatické prístupy v afaziológii: hodnotenie funkcionálnej komunikácie (s osobitným akcentom na konverzačnú analýzu). Pragmaticky orientované postupy: konverzačný tréning, skupinová terapia. Kvalita života s afáziou (možnosti hodnotenia a intervenčné prístupy).

priebežné/záverečné

Cieľom kurzu je, aby po úspešnom absolvovaní kurzu získal študent vedomosti o etiopatogenéze, symptómoch, klinických syndrómov afázie, alexie a agrafie a možnostiach ich logopedickej diagnostiky a terapie. Osvojí si zároveň základné kompetencie v oblasti logopedickej diagnostiky afázie, alexie a agrafie pri použití dostupných štandardizovaných testov v SR. Študent získa informácie o na dôkazoch založených logopedických intervenčných prístupoch u pacientov s afáziou vaskulárnej aj neurodegeneratívnej etiológie. V rámci kurzu si študenti rozvíjajú schopnosť uvažovať v súvislostiach, kriticky porovnávať informácie. Dôležitou súčasťou je rozvíjať ich komunikačné schopnosti a kompetencie, perspektívu uvažovania o odbornej téme tak, aby ju vedeli pretaviť pre pacientov, klientov s afáziou a ich príbuzných.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou, (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2P+2S (6 kreditov): 11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 80 hodín príprava seminárnych prác; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 30 hodín príprava na skúšku. Spolu 174 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: výklad, diskusia o preberanej téme, analýza, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, práca v malých skupinách.

1. Cséfalvay, Zs., Mináriková, M.: Augmentatívna alternatívna komunikácia. In: Kerekrétiová, A.: Logopédia. UK: Bratislava, 2016.

2. Šarounová, J. a kol.: Metódy alternatívni a augmentatívní komunikace. Portál: Praha, 2014.

3. Štihová, A., Kukumbergová, M., Vozárová, A., Jánošková, T.: Augmentatívna a alternatívna komunikácia v špeciálnej škole. ŠPU: Bratislava, 2014.

4. Vybrané vedecké štúdie z oblasti AAK publikované v časopise Logopaedica (od r. 2010).

Študent bude hodnotený priebežným testom (20 bodov), záverečným testom (40 bodov), vypracuje 2 seminárne práce: (1) esej na tému možnosti a limity logopedickej intervenciu u nehovoriacej populácie pre vybrané vývinové alebo získané poruchy komunikácie (20 bodov), (2) príprava a prezentácia detailnej prípadovej štúdie nehovoriacej osoby používajúcej AAK (podporené video ukážkou, na ktorej sa po AAK pomôcka používa),ktoré študenti vyhľadajú na internete, s akcentom na silné a slabé stránky stratégie (20 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský a anglický jazyk

Kurz je zameraný na detailné oboznámenie sa tromi funkčnými skupinami užívateľov AAK nehovoriacich detí a adolescentov, resp. populáciou dospelých, ktorí pre rôzne príčiny nemôžu komunikovať hovorenou rečou. Študenti získajú základnú kompetenciu realizovať nízkoštruktúrované

metodiky zamerané na hodnotenie silných a slabých stránok komunikácie a na základe analýzy výsledkov navrhnúť špecifické AAK stratégie (low-tech, high-tech) dostupné v SR, resp. pripraviť plán intervencie zameranej na používanie AAK v každodennej komunikácii.

Kľúčové témy: kandidáti AAK (deti, adolescenti, dospelí), metódy a pomôcky AAK, diagnostika AAK- stratégie hodnotenia, klinické vyšetrenie nehovoriacej populácie, logopedická intervencia detí a dospelých, ktorí pre rôzne príčiny nemôžu komunikovať hovorenou rečou (deti a dospelí s detskou mozgovou obrnou, s ťažkým mentálnym postihnutím, viacnásobným postihnutím, deti s kombinovaným zmyslovým postihnutím, deti s autizmom, dospelí s neurologickými ochoreniami, ktoré limituje verbálnu komunikáciu).

priebežné/záverečné

Cieľom kurzu je, aby po úspešnom absolvovaní kurzu získal študent vedomosti o vhodných kandidátoch augmentatívnej a alternatívnej komunikácií (deti, adolescenti a dospelí). Osvojí si zároveň základné kompetencie v oblasti logopedickej diagnostiky nehovoriacej populácie. Študent získa informácie o intervenčných prístupoch u detí a dospelých, ktorí pre rôzne príčiny nie sú schopní komunikovať hovorenou rečou.

V rámci kurzu si študenti rozvíjajú schopnosť uvažovať v súvislostiach, kriticky porovnávať informácie. Dôležitou súčasťou je rozvíjať ich komunikačné schopnosti a kompetencie, perspektívu uvažovania o odbornej téme tak, aby ju vedeli pretaviť pre svojich klientov, pacientov a ich príbuzných.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

45 h diplomovej praxe prezenčnou metódou.

Pracovná záťaž študenta:

45 h praxe (6 kreditov): individuálna realizácia empirickej časti diplomovej práce (90 h), konzultácie so školiteľom, kvantitatívna a kvalitatívna analýza dát = 90 hodín. Spolu 180 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: realizácia výskumu, zbieranie dát, analýza dát, štatistické spracovanie dát, kvalitatívna analýza, brainstorming, riešenie problému.

Podľa zamerania diplomovej práce.

Hodnotenie študenta sa skladá z realizácie výskumnej časti diplomovej práce (50 bodov), s pravidelných konzultácií so školiteľom, kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy dát (50 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský a anglický jazyk

Každý študent má špecifické zameranie diplomovej práce podľa zvolenej témy, v ktorej rieši logopedický výskumný problém z oblastí logopedickej intervencie, t. j. z logopedickej diagnostiky, logopedickej terapie či prevencie u detí, dospievajúcich či dospelých s rôznymi druhmi narušenej komunikačnej schopnosti rôznej etiológie. Prípadne sa diplomová práca zameriava na hodnotenie jazykových či rečových schopností v norme u detí, dospievajúcich či dospelých, ktorých výsledky môžu poslúžiť ako východisko pre tvorbu nových diagnostických nástrojov. Súčasťou diplomovej praxe je úzka spolupráca s vedúcim diplomovej práce, ktorý prostredníctvom individuálnych konzultácií ho usmerňuje pri riešení konkrétnych problémov v teréne. Študent zároveň spolupracuje s rôznymi odborníkmi (s lekármi, psychológmi, psychiatrami, špeciálnymi či liečebnými pedagógmi, učiteľmi a pod.), a to podľa zamerania a témy diplomovej práce. V rámci záverečnej praxe sa učí samostatne komunikovať a riešiť problémy, čo mu pomôže na konci štúdia kvalitne zakončiť odbornú prípravu na výkon svojho povolania.

priebežné/záverečné

Cieľom diplomovej praxe je realizácia empirického výskumu/prieskumu časti diplomového projektu pod vedením školiteľa diplomovej práce. Prostredníctvom zvolenej témy, hĺbkového štúdia teoretických východísk daného výskumného problému a samotnej realizácie výskumu získa praktické zručnosti pri práci s osobami s narušenou komunikačnou schopnosťou. Získané výsledky výskumu/prieskumu spracuje do empirickej časti diplomovej práce.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 60 hodín príprava seminárnych prác počas trvania kurzu. Spolu 82 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: diskusia o preberanej téme, brainstorming, práca v malých skupinách.

1. Lichnerová, L.: Písanie a obhajoba záverečných prác vysokoškolské skriptá pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava: Stimul, 2016.

2. Meško, D. et al. Akademická príručka. 3. vyd. Martin: Osveta. 2013.

3. What is Academic Integrity? 2017, dostupné na: westernsydney.edu.au/studysmar

Študent bude hodnotený priebežne počas semestra na základe aktivity počas diskusie (30 bodov) odovzdania série vypracovaných prác nasledovne:

1) Štruktúra teoretickej diplomovej práce. Pracovné názvy kapitol a bibliografický záznam a krátka anotácia 20 kľúčových literárnych zdrojov (zahraničné a domáca zdroje)- 40 bodov

2) Spracovanie posudku diplomovej práce riešenej na Katedre logopédie tematicky blízkej téme vlastnej diplomovej práce (10 bodov)

3) Prezentácia výskumnej štúdie blízkej téme vlastnej diplomovej práce (20 bodov)

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, vysoké tvorivé praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský a anglický jazyk

Všeobecne platná formálna úprava záverečnej práce, požiadavky na obsah častí záverečnej práce, tvorba abstraktu, tvorba predhovoru, úvodu, jadra práce (teoretické a empirické kapitoly), záveru. Citovanie použitých informačných zdrojov, obhajoba záverečnej práce a tvorba prezentácie, pravidlá zostavenia prezentácie v powerpointe, zoznam bibliografických odkazov. Posudky diplomovej práce, reflektovanie na pripomienky a otázky školiteľa a oponenta. Rekapitulácie základných štatistických metód používaných vo výskume zameraných na logopedickú problematiku. Akademická integrita ako záväzok a demonštrácia čestného a morálneho správania v akademickom prostredí.

priebežné/záverečné

Študent bude vedieť identifikovať a spracovať kľúčové časti teoretickej a empirickej časti diplomovej práce, vyhľadávať relevantné vedecké štúdie zamerané na tému diplomovej práce, kriticky hodnotiť silné a slabé stránky výskumov realizovaných v oblasti blízkych vlastnej téme vlastnej diplomovej práce. Študent bude vedieť interpretovať výsledky výskumov publikovaných v odbornej literatúre, vedieť správne citovať domáce a zahraničné vedecké štúdie, uvádzať správne zoznam použitej literatúry. Študent bude oboznámený etickými aspektami prieskumu a výskumu v oblasti logopédie.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2P + 2S (6 kreditov): 11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 30 hodín príprava na tri priebežné písomky (3 x 10); 15 hodín príprava na záverečný test; 6 hodín spracovanie abstraktu zo zahraničného odborného článku; 25 hodín príprava na záverečnú skúšku; 15 hodín príprava seminárnej práce; 15 hodín a príprava a spracovanie semestrálnej práce (videonahrávky a rozbor diagnostiky dieťaťa). Spolu 150 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: prednáška, práca v malých skupinách, problémové riešenie úloh so zameraním na: diagnostické závery a plánovanie terapeutických cieľov, vyhľadávanie najnovších informácií ku prebraným témam a aktívne hodnotenie relevantnosti teoretických zdrojov, diskusia o prebraných témach, rolová hra pri nácviku terapeutických postupov.

Povinná literatúra:

1. ANTUŠEKOVÁ, A. 1989. Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach. Bratislava: SPN 1989.

2. BUNTOVÁ, D., GÚTHOVÁ, M. 2016. Narušenie zvukovej roviny reči – artikulačná porucha, fonologická porucha. In: KEREKRÉTIOVÁ a kol. Logopédia Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 97880-223-4165-3. (s.57-82.)

3. BUNTOVÁ, D., BARTOŠOVÁ, D., DOSKOČILOVÁ, S., CSÉFALVAY, Z. 2017. Východiská diferenciálnej diagnostiky fonologických porúch. Logopaedica, roč. 2 (XIX) 4. 1, s. 15 - 23.

4. BUNTOVÁ, D. ČAVAJDOVÁ, N., ZUBÁKOVÁ, M. 2020. Efektivita slovenskej adaptácie fonologickej terapie Parents and Children Together (PACT). Logopaedica XXII s. 51-58.

5. BUNTOVÁ, D., PRELCOVÁ, K., ZUBÁKOVÁ, M. 2020. Fonetický repertoár u slovenských detí vo veku 24 až 30 mesiacov. Logopaedica XXII , s. 14 – 20.

6. BUNTOVÁ, D., ŠIMKOVÁ, S., ZUBÁKOVÁ, M. 2020. Aplikácia terapie minimálnych párov na slovenský jazyk. Logopaedica XXII . s. 44 – 50.

7. BUNTOVÁ, D. PROSUCHOVÁ, K. (2021) Efektivita fonologickej terapie Metaphon. E-Pedagogium. (v tlači)

8. GÚTHOVÁ, M., ŠEBIANOVÁ, D.: 2002. Terapia dyslálie. S. 119-144. In: LECHTA, V. a kol.: Terapia narušenej komunikačnej schopnosti. Martin : Osveta 2002. ISBN 80-8063-092-5

Odporúčaná literatúra:

1. BUNTOVÁ, D. 2018. Manažment narušenia zvukovej roviny reči založený na vedeckých dôkazoch. Logopaedica, roč. 20, č. 1. 12-14.

2. BUNTOVÁ, D., KOMRSKOVÁ, M., ZUBÁKOVÁ, M. 2018. Vývinová verbálna dyspraxia: terminologické vymedzenie, klinický obraz, diagnostika. Logopaedica, roč. 20, č.2, s. 13 – 16.

3. BUNTOVÁ, D., MOCSÁRI, K. 2019. Fonologické poruchy a ich diagnostika v slovenských podmienkach. Listy klinické logopedie, č. 1. s. 3-7. ISSN (online) 2570-6179.

4. KRAHULCOVÁ, B.: 2007. Dyslalie. Praha: Beakra 2007. ISBN 978-80 903863-0-3

5. NÁDVORNÍKOVÁ, V.: 2002. Diagnostika dyslálie. S. 122-144. In: LECHTA, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta 2002. ISBN 80-8063-100-X

6. SIČÁKOVÁ, Ľ. 2002. Fonetika a fonológia pre elementaristov. Prešov: Náuka. 118 s. ISBN 80-89038-15-8.

V priebehu semestra budú tri písomné priebežné previerky s maximálnym počtom 30 bodov, záverečný test s maximálnym hodnotením 10 bodov. Študent spracuje jeden zahraničný abstrakt článku so súvzťažnou problematikou a odprezentuje ho na hodine. Hodnotí sa kritické hodnotenie informácií a ich vzťahu k informáciám získaným z prednášok. Maximálne ohodnotenie je 5 bodov. Vypracuje seminárnu prácu na zadanú tému, kde sa hodnotí schopnosť vyhľadať zdroje, vybrať relevantné informácie a úroveň prezentácie, maximálne hodnotenie je 10 bodov. Spracuje semestrálnu prácu, videonahrávku diagnostiky dieťaťa a vypracuje rozbor z diagnostiky vo forme správy. Hodnotí sa použitie diagnostických metód, úroveň rozboru dát, stanovenie diagnózy a výber cieľov terapie, používanie odbornej terminológie, schopnosť aplikovať teoretické vedomosti na diagnostický proces. Maximálne hodnotenie 20 bodov. Ústna skúška za maximálny počet 25 bodov. Hodnotí sa úroveň vedomostí a schopnosť orientácie sa v problematike a aplikácia teoretických informácií na diagnostický a terapeutický proces.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 50%.

Hodnotenie A – dostane študent, ktorý ovláda vedomosti a vie ich aplikovať na proces diagnostiky a voľby terapie, hodnotenie B – získa študent, ktorý ovláda vedomosti a ich aplikácia na diagnostický a terapeutický proces je hraničná, hodnotenie C – charakterizuje študenta, ktorý má vedomosti, ale nevie ich aplikovať do praxe, hodnotenie D – študent má menšie medzery vo vedomostiach, hodnotenie E znamená, že vedomosti študenta sú hraničné. FX – vedomosti sú nedostatočné.

slovenský

Informácie z oblastí a) anatomických a fyziologických predpokladov správanej artikulácie, ich patológie, b) vývinu foneticko-fonologickej roviny, tvoria východisko diagnostického procesu. Terminologické vymedzenie NZRR, etiológia, klasifikácia, symptomatológia sú základ pre stanovenie primeranej diagnózy. Logopedická diagnostika v rovine fonetickej, fonologickej sa zameriava na diagnostické nástroje a postupy. Diferenciálna diagnostika artikulačnej poruchy, konzistentnej a nekonzistentnej fonologickej poruchy, vývinovej verbálnej dyspraxie spresňuje diagnostické závery a podmieňuje výber primeranej terapie. Artikulačná terapia, stanovenie cieľov, fázy a pomôcky sa zameriavajú na odstraňovanie artikulačných porúch. Prvky myofunkčnej terapie sa zameriavajú na odstránenie svalovej nerovnováhy a patologického prehĺtania ako jedného z možných symptómov artikulačnej poruchy. Fonologické terapie Minimálnych párov, Stimulability, Metaphonu, PACT-u sú zamerané na odstraňovanie oneskoreného fonologického vývinu a nekonzistentnej fonologickej poruchy. Terapia jadrovej slovnej zásoby sa zameriava na nekonzistentnú fonologickú poruchu a základné princípy motorického učenia sú východiskom terapie so zameraním na VVD. Moderné trendy v diagnostike a terapii NZRR, tvorba logopedických pomôcok a logopedická prevencia a prognóza NZRR, meranie efektivity terapie završujú terapeutickú časť.

priebežné/záverečné

Cieľ kurzu je aby si študent osvojil na teoretickej úrovni terminologické vymedzenie narušenia zvukovej roviny reči, výskyt, etiopatogenézu, klasifikáciu, symptomatológiu, diagnostické oblasti a nástroje a terapeutické metódy narušenia F-F roviny. Študent sa bude teoreticky orientovať v základných diagnózach narušenia zvukovej roviny reči, zo zadaných dát bude vedieť stanoviť diagnózu a zvoliť terapeutickú metódu. Bude poznať použitie diagnostických nástrojov, bude sa orientovať v diferenciálnej diagnostike NZRR a bude mať praktickú skúsenosť s vyhodnotením diagnostických dát. U jednotlivých terapeutických metód bude na teoretickej úrovni poznať teoretické východiská, cieľovú skupinu, potrebné terapeutické pomôcky, bude schopný plánovať krátkodobé a dlhodobé ciele terapie a časový harmonogram. Na teoretickej úrovni bude poznať základy artikulačnej terapie, fonologických terapií a základy terapie vývinovej verbálnej dyspraxie a myofunkčnej poruchy. Na teoretickej úrovni bude ovládať základnú obsahovú štruktúru logopedickej správy vo vzťahu k NZRR. Absolvent získa teoretické informácie o prevencii u detí predškolského veku. Študent nadobudne prenositeľné zručnosti kriticky hodnotiť zdroje odborných informácií v zmysle EBT, vyhľadávať relevantné zdroje k preberanej téme a primerane ich spracovať do prezentácie.

Teoretické vedomosti, stanovenie diagnostických záverov a voľba terapeutických metód budú overiteľné cez písomné testy, schopnosť kriticky hodnotiť získané informácie, vyhľadávať informácie a triediť ich bude overená spracovaním abstraktu a seminárnej práce. Schopnosť diagnostiky, použitie diagnostických metód a ich vyhodnotenie bude overená semestrálnou prácou – zhotovením videonahrávky z diagnostiky intaktného dieťaťa predškolského veku a spracovaním správy z vyšetrenia.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2P+2S (6 kreditov): 11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 80 hodín príprava seminárnych prác; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 30 hodín príprava na skúšku. Spolu 174 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: výklad, diskusia o preberanej téme, analýza, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, práca v malých skupinách.

1. Cséfalvay, Zs., Marková, J.: Dyzartria. In: Kerekrétiová, A. a kol: Logopédia. Bratislava: UK, 2016.

2. Cséfalvay, Zs., Valkovič, P. (Ed.): Poruchy komunikácie u pacientov s Parkinsonovou chorobou. UK, Bratislava, 2021.

3. Cséfalvay, Zs., Lechta, V. (Ed.): Diagnostika narušené komunikační schopnosti u dospělých. Praha: Portál, 2013.

4. Love, R. J., Webb, W. G.: Mozek a řeč. Praha: Portál, 2009.

Študent bude hodnotený priebežným testom (20 bodov), záverečným testom (40 bodov), vypracuje 2 seminárne práce: (1) referovanie prípadovej štúdie pacienta s dyzartriou s akcentom na postupy a výsledky diagnostiky, možnosti a výsledky terapie na základne publikovanej kazuistiky v domácej alebo zahraničnej literatúre (10 bodov), kritická analýza vybranej terapeutickej metódy zameranej na zmiernenie dyzartrie rôznej etiológie a vytvorenie videonahrávky, na ktorej je demonštrovaný uvedený intervenčný postup detailne (30 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 - 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský a anglický jazyk

Kurz je zameraný na detailné oboznámenie sa s etiopatogenézou, symptomatológiou, klinickou manifestáciou dyzartrie, diagnostickými postupmi a terapeutickými metódami tak, aby študenti v logopedickej praxi po skončení štúdia rozumeli problematike patomechanizmu dyzartrie poznali základné domáce a zahraničné diagnostické prístupy a vedeli ich použiť pri vyšetrení u detí dospelých. Zároveň študenti budú poznať základné prvky a postupy individuálnej ako aj skupinovej terapie pri dyzartrii.

Kľúčové témy: neuromotorické riadenie reči, etiopatogenéza vývinovej a získanej dyzartrie. diagnostika dyzartrie (klinické vyšetrenie a formalizované, štandardizované testy dyzartrie), terapia dyzartrie (špecifické a nešpefické terapeutické prístupy) logopedická terapia pri dyzartrii neurodegeneratívnej etiológie (Lee Silvermann Voice Treatment, Parkinson a i).

Logopedická intervencia zameraná na narušenú respiráciu, na narušené laryngeálne funkcie, na narušené velofaryngeálne funkcie, na narušenú artikuláciu a prozódiu (koncept, výskumy). Logopedická intervencia zameraná na limitovanú participáciu (koncept, výskumy).

priebežné/záverečné

Cieľom kurzu je, aby po úspešnom absolvovaní kurzu získal študent vedomosti o etiopatogenéze, symptómoch, typoch dyzartrie, o možnostiach ich logopedickej diagnostiky a terapie. Osvojil si základné kompetencie v oblasti logopedickej diagnostiky vývinovej a získanej dyzartrie pri použití dostupných vyšetrovacích postupov v SR. Študent získa informácie o logopedických intervenčných prístupoch u pacientov s dyzartriou rôznej etiológie. Dôležitou súčasťou je rozvíjať ich komunikačné schopnosti a kompetencie, perspektívu uvažovania o odbornej téme tak, aby ju vedeli pretaviť pre pacientov, klientov s afáziou a ich príbuzných.

2 hodiny týždenne prednáška, spolu za semester 26 hodín, prezenčnou formou

Pracovná záťaž študenta:

13x 2 hodiny priamej výučby = 26 hodín; 16 hodín príprava semestrálnej práce; 16 hodín príprava na priebežné hodnotenie, príprava na záverečné hodnotenie 32 hodín. Spolu 90 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: monologické – prednáška, výklad, dialogické – rozhovor, diskusia, problémové metódy – tvorba myšlienkových máp, brainstorming, praktické metódy - simulácie, nácvik), riadené samoštúdium - práca s textom, riešenie úloh a zadaní.

International Classification of Functioning, Disability and Health. Bratislava: EKOVYS. 2002.

Collective of authors: Specifika komunikace osob se zdravotním postižením. Olomouc: UP. 2008. s. 50. ISBN 978-80-244-1935-0.

SLOWIK, Josef: Komunikace s lidmi s postižením. Praha: Portal, 2000. 155 s. ISBN 978-80-7367-691-9.

TARCSIOVÁ, Darina: Komunikačný systém sluchovo postihnutých a spôsoby prekonávania ich komunikačnej bariéry. Bratislava : Sapientia. 2005. 220 s. ISBN 80-969112-7-9.

Recommended reading:

KUBOVÁ, Libuše.: Alternativní komunikace, cesta ke vzdělávání těžce zdravotně postižených dětí. Praha Tech- Market.1996. 45 s. ISBN 80 – 902134-1-3.

MONIBI, Mohamad:Mocotos: Mobile Communications Tools for Children with Special Needs. IDC Proceedings, 2008. 121 -146.

V priebehu semestra bude jedna písomná previerka za 20 bodov, musí sa vypracovať semestrálna práca (25 bodov) a študent na daný seminár chodí pripravený (5 bodov). Študent nebude môcť realizovať záverečný test (50 bodov), dokiaľ počas semestra nezíska min. 30 bodov. Znamená to, že sa mu nemôžu udeliť kredity za daný predmet. Zo záverečného testu musí študent získať min. 50% bodov.

Na záverečné hodnotenie A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

A-vynikajúci výkon, študent vie/ovláda/tvorí/kriticky hodnotí; B-výborný výkon, študent vie/ovláda, ale kritické myslenie je hraničné; C-dobrý výkon, študent síce vie/naučil sa, čiastočne dokáže aplikovať do praxe, D-prijateľný výkon, študent sa naučil čiastočne ale nedokáže adekvátne aplikovať do praxe, E- minimálne prijateľný výkon, študent sa naučil minimálne a nedokáže adekvátne aplikovať do praxe, FX – neprijateľný výkon, študent nesplnil podmienky na zadané kritériá.

slovenský jazyk, český jazyk, anglický jazyk.

1.Komunikácia, vektory komunikácie. 2. Jazyk, reč, prehovor. Aplikácia poznatkov lingvistiky. 3. Teória komunikácie v špeciálnej pedagogike – informačný kolobeh, jeho zložky, dysfunkčnosť, nefunkčnosť. Komunikačná schopnosť, narušená komunikačná schopnosť a jej charakteristiky. 5. Špecifiká komunikácie a špecifické komunikačné formy u osôb s poruchou sluchu. 5. Špecifiká komunikácie a špecifické komunikačné formy u osôb s poruchou zraku. 6. Špecifiká komunikácie a špecifické komunikačné formy u osôb s mentálnym postihnutím. 7. Špecifiká komunikácie a špecifické komunikačné formy u osôb s autizmom. 8. Špecifiká komunikácie a špecifické komunikačné formy u osôb s hluchoslepotou. 9. Základné informácie o alternatívnej a augmentatívnej komunikácií. 10. Zásady a techniky vytvárania podmienok na komunikáciu u jednotlivých druhov zdravotného postihnutia.

priebežné/záverečné

Študent si absolvovaním predmetu rozšíri teoretické poznatky o sociálnej komunikácii vo všeobecnosti a o bariérach v komunikácii detí, žiakov a dospelých so zdravotným postihnutím. Bude vedieť aplikovať poznatky zo špeciálnopedagogických špecializácii (etiológia, klasifikácia, dôsledky pre život) do teórie komunikácie. Pozná a vie uplatniť základné pravidlá a techniky pri komunikácii s deťmi, žiakmi, dospelými s rozličným druhom zdravotného postihnutia. Získané poznatky vie zakomponovať do terapie, vzdelávania, stimulácie deti a žiakov so zdravotným postihnutím a po absolvovaní magisterského štúdia aj do diagnostiky a poradenských aktivít pre rozličné druhy zdravotného postihnutia.

V rámci predmetu Teória komunikácie postihnutých sa rozvíjajú aj nasledovné prenositeľné schopnosti: komunikačné schopnosti, analytické schopnosti, schopnosť abstraktného a kritického myslenia a uvažovať v súvislostiach.

Prednáška: 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester,

Organizačná forma: kombinovaná (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín priebežnej výučby; 11 hodín priebežné samostatné štúdium k témam prednášok (študijným otázkam alebo iným podnetom); 24 hodín príprava prezentácie časti pripravovanej písomnej práce s tematickým zameraním na aktuálny výskum alebo klinicko-psychologickú prax (etiopatogenéza, syndromológia, zdravie a prevencia, štandardné postupy a pod.), relevantnú pre logopédiu, jej písomné dopracovanie s ohľadom na podnety a diskusiu v študijnej skupine (v hodnotiacom týždni); 16 hodín príprava na priebežný test; 20 hodín príprava na záverečný test; 20 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu 113 hodín.

Vyučovacie metódy:

prednáška (s odkazmi na aktuálne vedecké práce a prezentácie; s podnetmi a otázkami (otvorené aj uzatvorené, problémové úlohy a i.) na prehĺbenie alebo doplnenie prednášanej témy, heuristické metódy, diskusia v skupine alebo v pracovných dvojiciach študentov (aj on-line), brainstorming; rozbor prípadov (kazuistiky) s ohľadom na pôsobenie logopédov v praxi; riadené samostatné štúdium s použitím odborných, vedeckých a na aplikáciu zameraných textov (vrátane videozáznamov, dokumentov odborných asociácií a pod.)

Povinná literatúra:

HERETIK, A., HERETIK, A. A KOL. 2016. Klinická psychológia. 2. prep. a rozš. vyd. Nové Zámky:

Psychoprof, 2016. (vybrané časti)

Odporúčané monografie (doplňujúce štúdium, písomné práce a pod.)

- GLASOVÁ, M., HARVANOVÁ, S., VANCU, E. 2021: Multimodalita vývinu emocionálnej regulácie u adolescentov. Bratislava: Univerzita Komenského.

- GLASOVÁ, M., GROMA, M., ANDREÁNSKA, V. 2015. Zdravie a zdravotné postihnutie. S. 7-32, In: Zdravotné postihnutie v kontexte aktivity, participácie a zdravia [elektronický zdroj]. Bratislava: Univerzita Komenského.

- APA // RABOCH, J., HRDLIČKA, M., MOHR, P., PAVLOVSKÝ, P., PTÁČEK, R. 2015). DSM-5® Diagnostický a štatistický manuál duševních poruch. Praha: Hogrefre – Testcentrum, 2015. alebo

- BAŠTECKÁ, B., GOLDMANN, P. 2001. Základy klinické psychologie. Praha: Portál, 2001. alebo BAŠTECKÁ, B., MACH, J., A KOL. 2015. Klinická psychologie. Praha: Portál, 640 s.

- CICCHETTI, D. 2016. Developmental psychopathology. 3rd edition. Volume 1 – 4 (1. Theory and method; 2. Developmental neuroscience; 3. Maladptation and psychopthology; 4. Risk, resilience and intervention.) New York: Willey and Sons, 2016.

- SVOBODA, M., HUMPOLÍČEK, P., ŠNOREK, V. (2013). Psychodiagnostika dospelých. Praha: Portál alebo SVOBODA, M., KREJČIÍŘOVÁ, D., VÁGNEROVÁ, M. (2001). Psychodiagnostika dětí a dospívajících. Praha: Portál.

- VÁGNEROVÁ, M. 2014. Současná psychopatologie pro pomáhající profese. 1. vyd. Praha: Portál alebo VÁGNEROVÁ, M. 2004. Psychopatologie pro pomáhající profese. 2. vyd. Praha: Portál, 2004.

ŘÍČAN, P., J., KREJČÍŘOVÁ, D., A KOL. 2006. Dětská klinická psychologie. 4. prep. a dopl. vyd. Praha: Grada, 2006.

Odporúčané periodiká a iné relevantné zdroje (doplňujúce štúdium, písomné práce a pod.)

- PsycInfo APA a APA Divisons; Psychológia a patopsychológia; Studia psychologica; Československá psychologie; Journal of health psychology; British medical journal /BMJ; The Lancet; American psychologist; Journal of Clinical Psychology a i.

- DSM-5, APA: https://web.archive.org/web/20081106202810/http://psych.org/MainMenu/Research/DSMIV/DSMV.aspx alebo https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3683251/ alebo https://cdn.website-editor.net/30f11123991548a0af708722d458e476/files/uploaded/DSM%2520V.pdf

- ICD-10 a ICD-11 (MKCH-11), WHO: https://icd.who.int/en (ICD-11)

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: približne 50 / 50

V priebehu semestra budú dve písomné previerky (1. priebežná 20 bodov a 2. záverečná pred ústnou skúškou 20 bodov, min. počet 60% z každej z nich); študenti prezentujú a ďalej písomne dopracujú (do termínu konania ústnej skúšky) vybranú aktuálnu tému z klinickej psychológie (ako je uvedené vyššie), pričom prezentácia je hodnotená 15 a jej písomné dopracovanie 20 bodmi, t. j. spolu 35 bodov; ústna skúška je 25 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-95%, výborne - vynikajúce výsledky), B (94-85%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard), C (84-75%, dobre - bežná spoľahlivá práca), D (74-65%, uspokojivo - prijateľné výsledky), E (64-60%, dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-95%, výborne - vynikajúce výsledky; študenti aktívne kriticky aj tvorivo reflektujú súčasné poznatky (identifikujú, riešia problém) aj rámce ďalšieho vývoja klinickej psychológie a jej interdisciplinárne (alebo aj transdisciplinárne) väzby; výborne zmysluplne integrujú poznatky s inými študovanými disciplínami, aj s ohľadom na logopédiu; sú schopní výborne identifikovať psychologické činitele a psychologické znaky v spojení s patológiou, udržaním zdravia a jednotlivými druhmi prevencie (potenciálne rizikové a protektívne, pychosociálne, patoplastické činitele atď.); výborne (kriticky) reflektujú poznatky a postupy na základe zahraničnej vedeckej alebo odbornej literatúry, vrátane správneho chápania použitej metodológie (kvantitatívnej / kvalitatívne atď.) a jej hraníc; sú výborne pripravení na prácu v interdisciplinárnom tíme, o. i. napr. s psychológmi (pritom výborne diferencujú svoje profesijné kompetencie a potenciál svojho ďalšieho odborného rastu); tiež výborne reflektujú osvojované poznatky a zručnosti vo vzťahu k vlastnému zdraviu a pohode (well-being).

B (94-85%, veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študenti aktívne kriticky reflektujú súčasné poznatky (chápu a riešia problém) aj rámce ďalšieho vývoja klinickej psychológie a jej interdisciplinárne (alebo aj transdisciplinárne) väzby; veľmi dobre integrujú poznatky s inými študovanými disciplínami, aj s ohľadom na logopédiu; sú schopní veľmi dobre identifikovať psychologické činitele a psychologické znaky v spojení s patológiou, udržaním zdravia a jednotlivými druhmi prevencie (potenciálne rizikové a protektívne, pychosociálne, patoplastické činitele atď.); kriticky reflektujú poznatky a postupy na základe zahraničnej vedeckej alebo odbornej literatúry, vcelku chápu použitú metodológiu (kvantitatívnu / kvalitatívnu atď.) a jej hranice; sú veľmi dobre pripravení na prácu v interdisciplinárnom tíme, o. i. napr. s psychológmi (pritom veľmi dobre diferencujú svoje profesijné kompetencie a potenciál svojho ďalšieho odborného rastu); tiež reflektujú osvojované poznatky a zručnosti vo vzťahu k vlastnému zdraviu a pohode (well-being).

C (84-75%, dobre - bežná spoľahlivá práca; študenti na priemernej úrovni kriticky reflektujú súčasné poznatky (chápu problém) aj rámce ďalšieho vývoja klinickej psychológie a jej interdisciplinárne väzby; dobre integrujú poznatky s inými študovanými disciplínami, aj s ohľadom na logopédiu; sú schopní dobre identifikovať psychologické činitele a psychologické znaky v spojení s patológiou, udržaním zdravia a jednotlivými druhmi prevencie (potenciálne rizikové a protektívne, pychosociálne, patoplastické činitele atď.); sú schopní aj kriticky reflektovať niektoré poznatky a postupy na základe zahraničnej vedeckej alebo odbornej literatúry a použitej metodológie (kvantitatívnej / kvalitatívnej atď.) a viac-menej aj jej hranice; sú dobre pripravení na prácu v interdisciplinárnom tíme, o. i. napr. s psychológmi (pritom dobre diferencujú svoje profesijné kompetencie a potenciál svojho ďalšieho odborného rastu); tiež v základnej miere reflektujú osvojované poznatky a zručnosti vo vzťahu k vlastnému zdraviu a pohode (well-being).

D (74-65%, uspokojivo - prijateľné výsledky; študenti viac-menej kriticky reflektujú súčasné poznatky (chápu postupne problém na podnet diskusie v skupine alebo vyučujúceho), v zásade chápu aj rámce ďalšieho vývoja klinickej psychológie a jej interdisciplinárne väzby; prijateľne integrujú poznatky s inými študovanými disciplínami, aj s ohľadom na logopédiu; sú schopní prijateľne identifikovať psychologické činitele a psychologické znaky v spojení s patológiou, udržaním zdravia a jednotlivými druhmi prevencie (potenciálne rizikové a protektívne, pychosociálne, patoplastické činitele atď.); sú do určitej miery schopní aj kriticky reflektovať niektoré poznatky a postupy na základe zahraničnej vedeckej alebo odbornej literatúry a použitej metodológie (kvantitatívnej / kvalitatívnej atď.); sú vcelku pripravení na prácu v interdisciplinárnom tíme, o. i. napr. s psychológmi (pritom dobre diferencujú svoje profesijné kompetencie a potenciál svojho ďalšieho odborného rastu); z časti tiež reflektujú osvojované poznatky a zručnosti vo vzťahu k vlastnému zdraviu a pohode (well-being).

E (64-60%, dostatočne - výsledky štúdia a aktivity študentov (písomné práce, skúška) sú v porovnaní s vyššie uvedenými kritériami a charakteristikami nižšej kvality, ale ich osvojené poznatky a zručnosti z klinickej psychológie ich vcelku dostatočne pripravujú na prácu v interdisciplinárnom tíme, o. i. napr. s psychológmi; pritom dostatočne diferencujú aj svoje profesijné kompetencie a potenciál svojho ďalšieho odborného rastu; do určitej miery tiež reflektujú osvojované poznatky a zručnosti vo vzťahu k vlastnému zdraviu a pohode (well-being).

Fx (59-0%, nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše).

slovenský a český jazyk; anglický jazyk (na prehĺbenie štúdia, prezentáciu a písomnú prácu vybranej tematickej časti)

1. Ukotvenie disciplíny vo vede (historické súvislosti), súčasná klinická psychológia ako integrujúca klinická disciplína, koncepcia odboru v SR, oblasti psychologickej činnosti a zdravotná starostlivosť; vzdelávanie a špecializácie v odbore klinickej psychológie.

2. Etické princípy a etický kódex v klinickej psychológii, postupy založené na vedeckých dôkazoch, štandardné postupy (vývoj - personalizovaná diagnostika a liečba, integrujúci prístup vz. eklekticizmus, problém neoverených a alternatívnych postupov liečby); súvisiace inštitúcie a organizácie a ich aktivity (SPK, SPS, APA, WHO a i.).

3. Metodológia v klinickej psychológii, metódy a typy výskumu v klinickej psychológii, výber participantov, validita a reliabilita výskumu, interpretácia výskumu.

4. Klinicko-psychologické vyšetrenie (psychologický nález, posudok), klinický prístup, komponenty psychodiagnostiky, metódy klinické (rozhovor, pozorovanie, anamnéza), testové (výkonové testy, osobnostné dotazníky a inventáre, projektívne metódy) a prístrojové (dynamické testovanie, digitalizácia a i.).

5. Človek a zdravie a choroba (alebo nemoc) a ich chápanie: aktuálna diskusia o konceptoch, cieľoch a hraniciach zdravotníckej starostlivosti a medicíny; klinicko-psychologický odborný jazyk (problémy, súčasné výzvy, limity). Norma a jej chápanie – koncepcie normality a abnormality (teoretické a praktické limity). Multidimenzionálny prístup k zdraviu a chorobe (koncept vývinovej psychopatológie; koncept psychológie zdravia a i.). Zdravotná výchova, psychohygiena, prevencia (4 úrovne prevencie v medicíne a v klinickej psychológii).

6. Psychologické teoretické modely zdravia a choroby (duševných porúch a porúch správania) - základný prehľad: teoretický a praktický prínos jednotlivých psychologických škôl a ich vedúcich osobností (hlbinná / dynamická psychológia, kognitívno-behaviorálna psychológia, humanistická psychológia; novšie prístupy – systémový a systemický, kognitívna psychológia a kogn. veda a i).

7. Etiológia psychických a (psycho)somatických porúch - biologické, psychosociálne, kultúrno-náboženské aspekty (fyziologické / organické, genetické, neuroimunologické / psychoneuro-imunológia a i.; psychogénne faktory - záťažové situácie a zdravie (afektívne stavy - úzkosť, strach, hnev / nenávisť a i.; frustrácia; deprivácia; konflikt; stres; psychická trauma a životné udalosti; psychická kríza; psychické obranné reakcie; všeobecne emocionalita a emočná inteligencia a zdravie; kognícia, postoje a zdravie; interpersonálne vzťahy a zdravie (attachment, rodinné / partnerské systémy a i.); životný štýl a zdravie; sociokultúrne faktory (transkultúrna psychopatológia, spoločenské stereotypy a stigmatizácia chorého človeka a choroby).

8. Základný prehľad porúch jednotlivých psychických funkcií a osobnosti a psychologických diagnostických postupov na ich zisťovanie (dostupných v SR, resp. ČR pre detskú, adolescentnú, dospelú populáciu): kognitívne komponenty (vedomie; pozornosť; vnímanie; myslenie; pamäť; exekutívne funkcie; komunikácia a reč); afektívno-osobnostné komponenty (emocionalita; konanie, pudy, vôľa; osobnosť); psychosociálne komponenty (interpersonálne vzťahy).

9. Psychológia somatických chorôb: somatický / psychický / sociálny aspekt chorôb; psychológia bolesti; emočné prežívanie, rozumové hodnotenie, zmeny potrieb pri telesnej chorobe, paliatívny coping (zomieranie a smrť), kultúrne a sociálne vplyvy a postoje k chorobe a zdraviu.

10. Medzinárodné klasifikácie psychických porúch a porúch správania - kritická analýza, alternatívne modely. WHO-ICD-10 vz. ICD-11 (WHO, 2019), DSM-5 (APA - American Psychiatric Association, 2015) a iné. Vybrané kategórie (syndrómy) špeciálnej psychopatológie a somatických chorôb – vymedzenie /symptomatológia, epidemiológia, etiopatogenéza, (terapia) a prognóza.

priebežné/záverečné

Študenti logopédie budú mať po absolvovaní klinickej psychológie osvojené, ako bolo naznačené aj vyššie, dôležité aktuálne poznatky zo súčasnej klinickej psychológie (predmet, inter- a trans- disciplinárne vzťahy - vrátane psychológie zdravia, vývinovej psychopatológie, afektívnej neurovedy a pod., metódy skúmania a aplikačné oblasti; metódy klinicko-psychologickej činnosti v praxi a ich interdisciplinárne väzby - najmä vo vzťahu k logopédii; (prenositeľné) etické zásady (klinickej) praxe; základný pojmový aparát klinickej psychológie; teoretické modely zdravia a choroby /psychických porúch; psychogénne činitele v etiológii a perzistencii duševných porúch a somatických chorôb; individuálne zvláštnosti, zmeny a poruchy psychických funkcií a osobnosti a ich prejavy; otázky klasifikácie psychických porúch; psychologické aspekty somatických chorôb a hospitalizácie atď.). Študenti logopédie, ako bolo uvedené vyššie, by mali využiť nadobudnuté poznatky pri štúdiu ďalších predmetov svojho študijného programu; pri klinicky orientovanom výskume svojej záverečnej práce; v logopedickej praxi pri komplexnom systémovom posudzovaní zdravotného stavu a jeho prognózy u svojich pacientov a klientov a pri systémovom plánovaní logopedickej terapeutickej intervencie (vrátane všetkých druhov prevencie).

Navyše, okrem prenositeľných oblastí spôsobilostí a gramotnosti (digitálna, všeobecná metodologická, sociálna a komunikačná a pod., niektoré ďalšie sú už uvedené v textoch vyššie), ich štúdium privádza k správnej sebareflexii a zlepšeniu zdravia a životného štýlu (psychológia záťažových / krízových situácií, primordiálna a primárna a pod.) ako formujúcich sa odborníkov pomáhajúcich profesií, u seba alebo aj iných ľudí.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

4 hodiny týždenne: 2 hodiny formou prednášky a 2 hodiny formou seminára, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2P (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 11 x 2 hodiny príprava na semináre = 22 hodín; 14 hodín príprava semestrálnej práce; 30 hodín štúdium literatúry a príprava na priebežné hodnotenie; 50 hodín štúdium literatúry a príprava na záverečný test. Spolu 160 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh; štúdium literatúry; sledovanie a analyzovanie videí.

1. MARKOVÁ, J., KEVICKÁ, V.: Získané kognitívno-komunikačné poruchy. Bratislava: Mabag, spol. s r.o., 2021.

2. MARKOVÁ, J., KEVICKÁ, V.: Terapia získaných kognitívno-komunikačných porúch. Bratislava: Mabag, spol. s r.o., 2021.

3. MARKOVÁ, J., CSÉFALVAY, ZS.: Diagnostika NKS pri demenci. In: Cséfalvay, Zs., Lechta, V. (Ed.): Diagnostika NKS u dospělých. Praha: Portál, 2013. s.145 – 172.

Počas semestra bude jeden priebežný test (20 bodov) a študenti si pripravia dvakrát referáty z literatúry (2x5 bodov=10 bodov). Na konci semestra bude záverečný test (50 bodov) a študenti vypracujú semestrálnu prácu podľa zadania (20 bodov). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý zo záverečného testu získa menej ako 60% bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90 – 81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80 – 73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72 – 66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65 – 60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovné hodnotenie: A-vynikajúci výkon: študent vie/ovláda/tvorí/kriticky hodnotí a bez chýb aplikuje nadobudnuté vedomosti; B-výborný výkon: študent vie/ovláda, ale kritické myslenie je hraničné; pri aplikácii vedomostí sa objavujú občas chyby, ktoré však vie po upozornení opraviť; C-dobrý výkon: študent síce vie/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe – robí často chyby, ktoré si neuvedomuje, po upozornení niektoré dokáže opraviť, iné nie; D-prijateľné výsledky: študent má určité nedostatky v nadobudnutých vedomostiach, ich nedostatok pri aplikácii však dokáže nahradiť inými znalosťami, no občas robí chyby z nevedomosti, ktoré nedokáže opraviť; E-dostatočne: výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent ovláda základné, nie však nadstavbové vedomosti, pri aplikácii v dôsledku chýbania vedomostí a zručností robí veľa chýb, ktoré nedokáže opraviť; Fx-nedostatočne: vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študentovi chýbajú základné vedomosti, pre ich nedostatok robí veľmi veľa chýb, nedokáže kriticky hodnotiť a komparovať.

slovenský a anglický jazyk

Študenti sa naučia základné informácie o logopedickej intervencii pri kognitívno-komunikačných poruchách u dospelých. Budú vedieť diagnostikovať, vypracovať adekvátnu terapiu a hodnotiť jej efektivitu pri narušenej komunikačnej schopnosti pri demencii, pri kranio-cerebrálnej traume a pri poškodení subdominantnej mozgovej hemisféry.

priebežné/záverečné

Študent rozvíja svoje digitálne zručnosti, schopnosť analytického a kritického myslenia či schopnosť uvažovania v súvislostiach, zároveň i komunikačné a interpersonálne schopnosti. V neposlednom rade sa rozvíja jeho schopnosť učiť sa, organizačné schopnosti a motivácia.

Absolvent kurzu bude ovládať poznatky o etiopatogenéze a prejavoch narušenej komunikačnej schopnosti pri demencii, kranio-cerebrálnej traume i pri poškodení subdominantnej mozgovej hemisféry. Bude poznať metódy logopedickej intervencie (diagnostika a terapia) a vedieť ich aplikovať.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2P+2S (6 kreditov): 11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 30 hodín príprava dvoch seminárnych prác; 16 hodín priebežná príprava na vyučovanie; 30 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 30 hodín príprava na záverečné hodnotenie. Spolu 150 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: prednáška, interview s klinickým logopédom, práca v malých skupinách, hranie rolí; problémové riešenie úloh so zameraním na diagnostické závery a odporúčania pre školské zariadenia, diskusia o prebraných témach.

1. GABURA, J.: Komunikácia pre pomáhajúce profesie. Bratislava : UK 2010, 189 s. (Vybrané kapitoly) ISBN 978-80-223-2752-7.

2. KEREKRÉTIOVÁ, A.: Poradenstvo ako súčasť logopedickej intervencie. Logopaedica VII, Liečreh 2004, s. 6 – 9.ISBN 80-88932-15-7.

3. KEREKRÉTIOVÁ, A.: Logopedické poradenstvo/poradcovstvo ako súčasť prevencie, diagnostiky a terapie narušenej komunikačnej schopnosti. Efeta, s. 153 – 157. Martin : Osveta. ISBN 80-8063-220-0

4. KEREKRÉTIOVÁ, A.: Manažment logopedickej starostlivosti. In: KEREKRÉTIOVÁ, A.: Základy logopédie. Bratislava : UK 2009. ISBN 978-80-223-2574-5

5. SCHAVEL, M. – OLÁH, M.: Sociálne poradenstvo a komunikácia. Bratislava: VŠSvA 2010 ISBN 80-8068-487-2

6. VLADOVÁ, K. a kol. : Aplikácia vzdelávacích programov pre žiakov so zdravotným znevýhodnením a všeobecným intelektovým nadaním. Štátny pedagogický ústav. 2017. ISBN 978-80-8118-196-2

V priebehu semestra bude písomná previerka so zameraním na teoretické zvládnutie obsahu poradenského procesu s maximálnym počtom 30 bodov. V priebehu semestra študent vypracuje dve seminárne práce po 20 bodov. Jedna seminárna práca bude vychádzať z vykonaného interview s klinickým logopédom so zameraním na získanie informácií o kompetenciách klinického logopéda, charakteristike výkonu logopedickej činnosti v zdravotníctve, možnostiach ďalšieho vzdelávania. Hodnotí sa relevantnosť získaných informácií a úroveň spracovania prezentácie a prezentačné schopnosti. V druhej seminárnej práci študent spracuje jednu diagnózu NKS. Stanoví silné a slabé stránky vyplývajúce z diagnózy a kreatívne vypracuje možné ohrozenia výchovno-vzdelávacieho procesu a odporúčania pre proces integrácie / inklúzie žiaka. Hodnotí sa relevantnosť informácií a kreativita v aplikačných zručnostiach. V závere absolvuje študent záverečný test s maximálnym počtom 30 bodov so zameraním na teoretické zvládnutie poradenského procesu v rezorte školstva, legislatívne dokumenty a proces integrácie a inklúzie. Priebežná príprava študenta na vyučovanie bude spočívať vo vyhľadávaní a spracovaní nových informácií týkajúcich sa preberanej témy.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 15 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie A- dostane študent , ktorý ovláda vedomosti a vie ich aplikovať na proces poradenstva, hodnotenie B - získa študent, ktorý ovláda vedomosti a ich aplikácia na poradenský proces je hraničná, hodnotenie C – charakterizuje študenta, ktorý má vedomosti, ale nevie aplikovať do praxe, hodnotenie D – študent má menšie medzery vo vedomostiach, hodnotenie E znamená, že vedomosti študenta sú hraničné. FX – vedomosti sú nedostatočné.

slovenský

Poradenstvo v logopédii, ciele, modely, prístupy, princípy a stratégie poradenského procesu, vlastnosti poradcu, typy klientov a stratégie práce s nimi. Komunikácia a implementácia logopedického poradenstva do logopedickej intervencie pri jednotlivých druhoch NKS tvoria základ prípravy na poradenský proces.

Kontinuálne vzdelávanie, kompetencie logopéda, práva klienta a profesijné organizácie v rezorte školstva a zdravotníctva pripravia absolventa na ďalšie plánovanie vlastného odborného vzdelávania.

Typy klientov v rezorte školstva, možnosti ich vzdelávania, inklúzie, legislatíva, diagnostické odporúčania, tvorba podkladov na individuálny vzdelávací program tvoria základ poradenského procesu logopéda v školstve pre rodičov detí a žiakov s NKS a ďalších pedagogických a odborných zamestnancov v rezorte školstva.

priebežné/závrečné

Cieľom je teoretická a praktická príprava študenta logopédie pre poradenskú činnosť a poskytovanie konzultácií pri práci s osobami s NKS so zameraním na základné poznatky, komunikáciu, praktické zručnosti a schopnosti, individuálne a skupinové poradenstvo a prácu so špecifickými skupinami osôb.

Absolvent bude disponovať informáciami o konceptoch poradenstva, poradenských technikách, typoch klientov v poradenskom procese. Získané zručnosti bude schopný aplikovať v poradenskom rozhovore pri výkone logopedickej činnosti a modifikovať ich podľa jednotlivých typov NKS.

Absolvent získa informácie o klientele s NKS v rezorte školstva, základné informácie k poradenskému procesu v oblasti zaškolenia klientov, inkluzívneho vzdelávania. Oboznámi sa so základnou platnou legislatívou upravujúcou procesy vzdelávania a inklúzie detí a žiakov s NKS, tak aby vedel poskytnúť primerané poradenstvo pre rodičov a zamestnancov škôl a školských zariadení. Absolvent bude vedieť aplikovať informácie z logopedickej diagnostiky na proces integrácie, inklúzie a úpravy výchovno-vzdelávacích podmienok, bude poznať základnú dokumentáciu viažucu sa k inklúzii detí a žiakov s NKS.

Absolvent bude poznať svoje kompetencie v oblasti výkonu profesie v rezorte zdravotníctva a školstva, možnosti postgraduálneho vzdelávania a profesijné organizácie.

Teoretické informácie budú overené písomnými testami. Schopnosť kreatívne aplikovať vedomosti z NKS na poradenský proces bude overená seminárnou prácou. Praktickú skúsenosť s vedením poradenského procesu získa študent v rolových hrách počas cvičení.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

logopedická prax v rozsahu 30 hodín za semester so zameraním na problematiku narušenej zvukovej roviny reči prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta:

30 h praxe (4 kredity): pozorovanie logopéda pri logopedickej intervencii = 15 h, logopedický rozbor prípadov s odborníkom = 15 hodín, spracovanie diagnostickej správy = 20 hodín, príprava terapeutických pomôcok = 20 hodín, spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta = 30 hodín. Spolu 100 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: pozorovanie, učenie predmetu odborníkom z praxe, prípadové štúdie, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, aktivizujúce metódy, analýza prípadov, brainstorming, problémové riešenie úloh so zameraním na identifikáciu znakov NKS, tvorivá príprava terapeutických pomôcok, diskusia o pozorovaných klientoch, priama práca s klientom, rozbor videonahrávky.

1. ANTUŠEKOVÁ, A. 1989. Preventívna logopedická starostlivosť v predškolských zariadeniach. Bratislava: SPN 1989.

2. BUNTOVÁ, D., BARTOŠOVÁ, D., DOSKOČILOVÁ, S., CSÉFALVAY, Z. 2017. Východiská diferenciálnej diagnostiky fonologických porúch. Logopaedica, roč. 2 (XIX) 4. 1, s. 15 - 23.

3. BUNTOVÁ, D., KOMRSKOVÁ, M., ZUBÁKOVÁ, M. 2018. Vývinová verbálna dyspraxia: terminologické vymedzenie, klinický obraz, diagnostika. Logopaedica, roč. 20, č.2, s. 13 – 16.

4. BUNTOVÁ, D., MOCSÁRI, K. 2019. Fonologické poruchy a ich diagnostika v slovenských podmienkach. Listy klinické logopedie, č. 1. s. 3-7. ISSN (online) 2570-6179.

5. BUNTOVÁ, D. ČAVAJDOVÁ, N., ZUBÁKOVÁ, M. 2020. Efektivita slovenskej adaptácie fonologickej terapie Parents and Children Together (PACT). Logopaedica XXII s. 51-58.

6. BUNTOVÁ, D., ŠIMKOVÁ, S., ZUBÁKOVÁ, M. (2020). Aplikácia terapie minimálnych párov na slovenský jazyk. Logopaedica XXII . s. 44 – 50.

7. BUNTOVÁ, D., PRELCOVÁ, K., ZUBÁKOVÁ, M. 2020. Fonetický repertoár u slovenských detí vo veku 24 až 30 mesiacov. Logopaedica XXII , s. 14 – 20.

8. BUNTOVÁ, D. PROSUCHOVÁ, K. (2021) Efektivita fonologickej terapie Metaphon. E-Pedagogium. (v tlači)

9. NÁDVORNÍKOVÁ, V.: 2002. Diagnostika dyslálie. S. 122-144. In: LECHTA, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta 2002. ISBN 80-8063-100-X

Hodnotenie študenta sa skladá z absolvovania priameho pozorovania logopéda pri logopedickej intervencii (20 bodov), absolvovania logopedického rozboru (20 bodov) a písomného spracovania diagnostickej správy (20 bodov), z prípravy terapeutických pomôcok na logopedickú terapiu (10 bodov) a spracovania prípadovej štúdie jedného klienta (30 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský

Priame pozorovanie práce logopéda na konkrétnom pracovisku, následná analýza konkrétnych prípadov s ťažiskom na identifikáciu znakov danej narušenej komunikačnej schopnosti, výber vhodných diagnostických metód, stanovenie diagnózy, plánovanie a realizácia terapie. Spracovanie výsledkov diagnostického procesu do záverečnej správy. Príprava terapeutických pomôcok podľa zvolených cieľov. Spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta so spätnou väzbou.

priebežné/záverečné

Študent sa po absolvovaní Logopedickej praxe 1 naučí aktívne využívať teoretické vedomosti získané na kurze Narušená zvuková rovina reči. V priebehu logopedickej praxe má možnosť pozorovať a analyzovať odbornú logopedickú činnosť – logopedickú intervenciu so zameraním na narušenie zvukovej roviny reči u rôznych pacientov/klientov (v rôznom veku a s rôznym stupňom závažnosti danej narušenej komunikačnej schopnosti) na konkrétnom pracovisku v rezorte zdravotníctva, školstva či práce, sociálnych vecí a rodiny. Oboznámi sa so špecifikami práce logopéda pri danej narušenej komunikačnej schopnosti, má možnosť analyzovať jednotlivé prípady a vyskúšať si priamu prácu s klientom pod vedením odborníka – logopéda z praxe. Vďaka rozborom a analýze jednotlivých kazuistických prípadov má možnosť overiť si teoretické poznatky v oblasti terminológie, symptomatológie, diagnostiky a terapie pri narušenej zvukovej rovine reči. Zároveň má možnosť pozorovať, ako logopéd rieši rozličné problémy, ktoré sa v rámci logopedickej intervencie môžu vyskytnúť. V úlohe zameranej na spracovanie diagnostickej správy si pod supervíziou logopéda overí, či dokáže správne zvoliť diagnostické nástroje, primerane ich administrovať, vyhodnotiť a interpretovať. Pri príprave terapeutických pomôcok musí správne zvoliť a naformulovať ciele terapie a zvoliť vhodné metódy, na základe ktorých prakticky pripraví terapeutické materiály/pomôcky (pracovné listy, set hračiek, obrázkový či iný stimulačný materiál). V rámci vypracovania prípadovej sa naučí samostatne spracovať a vyhodnotiť konkrétneho pacienta/klienta od spísania anamnézy, cez voľbu diagnostických metód až po formulovanie cieľov do terapie s vyslovením vlastného názoru na prognózu pacienta/klienta, ku ktorej dospeje na základe komplexnej analýzy prípadu.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

logopedická prax v rozsahu 30 hodín za semester so zameraním na problematiku dyslexie kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

30 h praxe (4 kredity): pozorovanie logopéda pri logopedickej intervencii = 15 h, logopedický rozbor prípadov s odborníkom = 15 hodín, spracovanie diagnostickej správy = 20 hodín, príprava terapeutických pomôcok = 20 hodín, spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta = 30 hodín. Spolu 100 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: pozorovanie, učenie predmetu odborníkom z praxe, prípadové štúdie, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, aktivizujúce metódy, analýza prípadov, brainstorming, problémové riešenie úloh so zameraním na identifikáciu znakov NKS, tvorivá príprava terapeutických pomôcok, diskusia o pozorovaných klientoch, priama práca s klientom, rozbor videonahrávky.

1. MIKULAJOVÁ, M. A KOL. 2012. Čítanie, písanie a dyslexia: s testami a normami. Bratislava: Slovenská asociácia logopédov, 2012. 296 s.

2. CARAVOLAS, M A KOL. 2019. Testy Mabel. MABEL. https://www.eldel-mabel.net/

3. GRIMMOVÁ, H., SCHȌLER, H., MIKULAJOVÁ, M. 1997. Heidelbergský test rečového vývinu H-S-E-T. Bratislava: Psychodiagnostika, a. s., 1997.

4. MARKOVÁ, J. A KOL. 2015. Analýza porozumenia viet v slovenčine. Test porozumenia viet s normami. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. 177 s.

Hodnotenie študenta sa skladá z absolvovania priameho pozorovania logopéda pri logopedickej intervencii (20 bodov), absolvovania logopedického rozboru (20 bodov) a písomného spracovania diagnostickej správy (20 bodov), z prípravy terapeutických pomôcok na logopedickú terapiu (10 bodov) a spracovania prípadovej štúdie jedného klienta (30 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský

Priame pozorovanie práce logopéda na konkrétnom pracovisku, následná analýza konkrétnych prípadov s ťažiskom na identifikáciu znakov danej narušenej komunikačnej schopnosti, výber vhodných diagnostických metód, stanovenie diagnózy, plánovanie a realizácia terapie. Spracovanie výsledkov diagnostického procesu do záverečnej správy. Príprava terapeutických pomôcok podľa zvolených cieľov. Spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta so spätnou väzbou.

priebežné/záverečné

Cieľom Logopedickej praxe 4 je praktické zvládnutie metód logopedickej diagnostiky, terapie a prevencie v oblasti špecifických vývinových porúch učenia so zameraním na dyslexiu a dysortografiu.

Študent sa po absolvovaní Logopedickej praxe 4 naučí aktívne využívať teoretické vedomosti získané na kurze Dyslexia. V priebehu logopedickej praxe má možnosť pozorovať a analyzovať odbornú logopedickú činnosť – logopedickú intervenciu so zameraním na dyslexiu a dysortografiu u rôznych klientov (v rôznom veku a s rôznym stupňom závažnosti danej NKS) na konkrétnom pracovisku v rezorte zdravotníctva, školstva či práce, sociálnych vecí a rodiny. Oboznámi sa so špecifikami práce logopéda pri danej narušenej komunikačnej schopnosti, má možnosť analyzovať jednotlivé prípady a vyskúšať si priamu prácu s klientom pod vedením odborníka – logopéda z praxe.

Vďaka rozborom a analýze jednotlivých kazuistických prípadov má možnosť overiť si teoretické poznatky v oblasti terminológie, symptomatológie, diagnostiky a terapie pri špecifických vývinových poruchách učenia s jazykovým pozadím – dyslexii a dysortografii. Zároveň má možnosť pozorovať, ako logopéd rieši rozličné problémy, ktoré sa v rámci logopedickej intervencie môžu vyskytnúť. V úlohe zameranej na spracovanie diagnostickej správy si pod supervíziou logopéda overí, či dokáže správne zvoliť diagnostické nástroje, primerane ich administrovať, vyhodnotiť a interpretovať. Pri príprave terapeutických pomôcok musí správne zvoliť a naformulovať ciele terapie a zvoliť vhodné metódy, na základe ktorých prakticky pripraví terapeutické materiály/pomôcky (pracovné listy, obrázkový či iný stimulačný materiál). V rámci vypracovania prípadovej sa naučí samostatne spracovať a vyhodnotiť konkrétneho pacienta/klienta od spísania anamnézy, cez voľbu diagnostických metód až po formulovanie cieľov do terapie s vyslovením vlastného názoru na prognózu pacienta/klienta, ku ktorej dospeje na základe komplexnej analýzy prípadu.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

logopedická prax v rozsahu 30 hodín za semester so zameraním na problematiku vývinovej jazykovej poruchy prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta:

30 h praxe (4 kredity): pozorovanie logopéda pri logopedickej intervencii = 15 h, logopedický rozbor prípadov s odborníkom = 15 hodín, spracovanie diagnostickej správy = 20 hodín, príprava terapeutických pomôcok = 20 hodín, spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta = 30 hodín. Spolu 100 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: pozorovanie, učenie predmetu odborníkom z praxe, prípadové štúdie, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, aktivizujúce metódy, analýza prípadov, brainstorming, problémové riešenie úloh so zameraním na identifikáciu znakov NKS, tvorivá príprava terapeutických pomôcok, diskusia o pozorovaných klientoch, priama práca s klientom, rozbor videonahrávky.

1. BOŠŇÁKOVÁ, D. – KAPALKOVÁ, S.: Stimulácia porozumenia u detí. In: Logopaedica. - Roč. 19, č. 2 (2017), s. 44 - 48

2. KAPALKOVÁ, S. – MIČIANOVÁ, Ľ.: Interaktívne dynamické čítanie. In: Logopaedica 18. - Bratislava : Mabag, 2015, s. 22 - 32

3. KAPALKOVÁ, S. – SIKLIENKOVÁ, R.: Použitie prístupu Storytelling – story acting ako stimulácia naratívnych schopností u detí. In: Logopaedica. - Roč. 1(18), č. 1 (2016), s. 45-50

4. KAPALKOVÁ, S. – TOKÁROVÁ, O.: Schopnosť opakovania pseudoslov ako doplnok o rodinnej anamnéze. In: Listy klinické logopedie [elektronický zdroj]. - č. 1 (2017), s. 56 - 60

5. KAPALKOVÁ, S. – VENECELOVÁ, S.: Šlabikár. Bratislava: Slovenská asociácia logopédov, 2020. 391 s.

6. KAPALKOVÁ, S. – VENCELOVÁ, L.: Šlabikár metodická príručka. Bratislava : Slovenská asociácia logopédov, 2020. 347 s.

7. MIKULAJOVÁ, M. – DUJČÍKOVÁ, O.: Tréning fonematického uvedomovania podľa D.B. Eľkonina metodická príručka. Bratislava : Dialóg , 2001. s. 83

8. TOKÁROVÁ, O. – MIKULAJOVÁ, M.: Čítanie podľa Eľkonina, charakteristika prístupu a opis metódy. In: Pedagogika. - Roč. 62, č. 1-2 (2012), s. 34 - 44

Hodnotenie študenta sa skladá z absolvovania priameho pozorovania logopéda pri logopedickej intervencii (20 bodov), absolvovania logopedického rozboru (20 bodov) a písomného spracovania diagnostickej správy (20 bodov), z prípravy terapeutických pomôcok na logopedickú terapiu (10 bodov) a spracovania prípadovej štúdie jedného klienta (30 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský

Priame pozorovanie práce logopéda na konkrétnom pracovisku, následná analýza konkrétnych prípadov s ťažiskom na identifikáciu znakov danej narušenej komunikačnej schopnosti, výber vhodných diagnostických metód, stanovenie diagnózy, plánovanie a realizácia terapie. Spracovanie výsledkov diagnostického procesu do záverečnej správy. Príprava terapeutických pomôcok podľa zvolených cieľov. Spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta so spätnou väzbou.

priebežné/záverečné

Študent sa po absolvovaní Logopedickej praxe 3 naučí aktívne využívať teoretické vedomosti získané na kurze Vývinová jazyková porucha. V priebehu logopedickej praxe má možnosť pozorovať a analyzovať odbornú logopedickú činnosť – logopedickú intervenciu so zameraním na vývinovú jazykovú poruchu u rôznych klientov (v rôznom veku a s rôznym stupňom závažnosti danej NKS) na konkrétnom pracovisku v rezorte zdravotníctva, školstva či práce, sociálnych vecí a rodiny. Oboznámi sa so špecifikami práce logopéda pri danej narušenej komunikačnej schopnosti, má možnosť analyzovať jednotlivé prípady a vyskúšať si priamu prácu s klientom pod vedením odborníka – logopéda z praxe.

Vďaka rozborom a analýze jednotlivých kazuistických prípadov má možnosť overiť si teoretické poznatky v oblasti terminológie, symptomatológie, diagnostiky a terapie pri vývinovej jazykovej poruche. Zároveň má možnosť pozorovať, ako logopéd rieši rozličné problémy, ktoré sa v rámci logopedickej intervencie môžu vyskytnúť. V úlohe zameranej na spracovanie diagnostickej správy si pod supervíziou logopéda overí, či dokáže správne zvoliť diagnostické nástroje, primerane ich administrovať, vyhodnotiť a interpretovať. Pri príprave terapeutických pomôcok musí správne zvoliť a naformulovať ciele terapie a zvoliť vhodné metódy, na základe ktorých prakticky pripraví terapeutické materiály/pomôcky (pracovné listy, set hračiek, obrázkový či iný stimulačný materiál). V rámci vypracovania prípadovej sa naučí samostatne spracovať a vyhodnotiť konkrétneho pacienta/klienta od spísania anamnézy, cez voľbu diagnostických metód až po formulovanie cieľov do terapie s vyslovením vlastného názoru na prognózu pacienta/klienta, ku ktorej dospeje na základe komplexnej analýzy prípadu.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

logopedická prax v rozsahu 45 hodín za semester so zameraním na problematiku neurogénnych porúch komunikácie prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta:

45 h praxe (6 kreditov): pozorovanie logopéda pri logopedickej intervencii = 22 h, logopedický rozbor prípadov s odborníkom = 23 hodín, spracovanie diagnostickej správy = 40 hodín, príprava terapeutických pomôcok = 40 hodín, spracovanie prípadových štúdií dvoch pozorovaných klientov = 50 hodín. Spolu 175 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: -pozorovanie, učenie predmetu odborníkom z praxe, prípadové štúdie, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, analýza prípadov, problémové riešenie úloh so zameraním na identifikáciu znakov NKS, tvorivá príprava terapeutických pomôcok, diskusia o pozorovaných pacientov/klientoch, priama práca s pacientom/klientom, rozbor videonahrávky.

1. Cséfalvay, Zs., Egryová, M., Wiedermann, I.: Diagnostika afázie, alexie a agrafie, 2018. Terapia afázie, alexia a agrafie, Bratislava: EOS, 2018.

2. Šteňová, V., Cséfalvay, Zs.: Test pomenovania obrázkov. Bratislava, Mabag, 2011.

3. Marková, J. a kol.: Analýza porozumenia viet v slovenčine. Test porozumenie viet s normami. Bratislava: UK, 2015.

4. Kevická, V., Marková, J., Buntová, D. Analýza spontánnej reči a jej využitie v logopedickej praxi. Bratislava: UK, 2021.

Hodnotenie študenta sa skladá z absolvovania priameho pozorovania logopéda pri logopedickej intervencii (20 bodov), absolvovania logopedického rozboru (20 bodov) a písomného spracovania diagnostickej správy (20 bodov), z prípravy terapeutických pomôcok na logopedickú terapiu (10 bodov) a spracovania prípadovej štúdie jedného klienta (30 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský

Priame pozorovanie práce logopéda na konkrétnom pracovisku, následná analýza konkrétnych prípadov s ťažiskom na identifikáciu znakov danej narušenej komunikačnej schopnosti, výber vhodných diagnostických metód, stanovenie diagnózy, plánovanie a realizácia terapie. Spracovanie výsledkov diagnostického procesu do záverečnej správy. Príprava terapeutických pomôcok podľa zvolených cieľov. Spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta so spätnou väzbou.

priebežné/záverečné

Študent sa po absolvovaní Logopedickej praxe 6 naučí aktívne využívať teoretické vedomosti získané na kurzoch Afázia, Dyzartria, Kognitívno-komunikačné poruchy u dospelých. V priebehu logopedickej praxe má možnosť pozorovať a analyzovať odbornú logopedickú činnosť – logopedickú intervenciu so zameraním na poruchy neurogénne poruchy komunikácie u rôznych klientov (v rôznom veku a s rôznym stupňom závažnosti danej NKS) na konkrétnom pracovisku v rezorte zdravotníctva, školstva či práce, sociálnych vecí a rodiny. Oboznámi sa so špecifikami práce logopéda pri danej narušenej komunikačnej schopnosti, má možnosť analyzovať jednotlivé prípady a vyskúšať si priamu prácu s klientom pod vedením odborníka – logopéda z praxe.

Vďaka rozborom a analýze jednotlivých kazuistických prípadov má možnosť overiť si teoretické poznatky v oblasti terminológie, symptomatológie, diagnostiky a terapie pri neurogénnych poruchách komunikácie. Zároveň má možnosť pozorovať, ako logopéd rieši rozličné problémy, ktoré sa v rámci logopedickej intervencie môžu vyskytnúť. V úlohe zameranej na spracovanie diagnostickej správy si pod supervíziou logopéda overí, či dokáže správne zvoliť diagnostické nástroje, primerane ich administrovať, vyhodnotiť a interpretovať. Pri príprave terapeutických pomôcok musí správne zvoliť a naformulovať ciele terapie a zvoliť vhodné metódy, na základe ktorých prakticky pripraví terapeutické materiály/pomôcky (pracovné listy, set predmetov dennej potreby, obrázkový či iný stimulačný materiál). V rámci vypracovania prípadovej sa naučí samostatne spracovať a vyhodnotiť konkrétneho pacienta/klienta od spísania anamnézy, cez voľbu diagnostických metód až po formulovanie cieľov do terapie s vyslovením vlastného názoru na prognózu pacienta/klienta, ku ktorej dospeje na základe komplexnej analýzy prípadu.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

logopedická prax v rozsahu 45 hodín za semester so zameraním na problematiku porúch hlasu a/alebo palatolálie prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta:

45 h praxe (6 kreditov): pozorovanie logopéda pri logopedickej intervencii = 22 h, logopedický rozbor prípadov s odborníkom = 23 hodín, spracovanie diagnostickej správy = 40 hodín, príprava terapeutických pomôcok = 40 hodín, spracovanie prípadových štúdií dvoch pozorovaných klientov = 50 hodín. Spolu 175 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: pozorovanie, učenie predmetu odborníkom z praxe, prípadové štúdie, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, aktivizujúce metódy, analýza prípadov, brainstorming, problémové riešenie úloh so zameraním na identifikáciu znakov NKS, tvorivá príprava terapeutických pomôcok, diskusia o pozorovaných klientoch, priama práca s klientom, rozbor videonahrávky.

1. DRŠATA, J. et al. Foniatrie-Hlas. Praha: Tobiáš, 2011.

2. KEREKRÉTIOVÁ, A.: Poruchy hlasu. In: Lechta, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta 2002.

3. KEREKRÉTIOVÁ, A.: Terapia porúch hlasu. In: Lechta, V. a kol.: Terapia narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta 2002

4. KEREKRÉTIOVÁ A. (2020): Palatolília. In: KEREKRÉTIOVÁ A.: Logopédia. Univerzita Komenského v Bratislave.

5. KEREKRÉTIOVÁ A.(2008): Velofaryngální dysfunkce a palatolalie. Praha: Grada.

6. ORAVKINOVÁ Z. (2010): Raná logopedická intervencia u detí s rázštepom pery a/alebo podnebia. SPN.

7. ORAVKINOVÁ, Z. (2018). Logopedická intervencia u detí s rázštepom pery a podnebia. Bratislava: SPN.

Hodnotenie študenta sa skladá z absolvovania priameho pozorovania logopéda pri logopedickej intervencii (20 bodov), absolvovania logopedického rozboru (20 bodov) a písomného spracovania diagnostickej správy (20 bodov), z prípravy terapeutických pomôcok na logopedickú terapiu (10 bodov) a spracovania prípadovej štúdie jedného klienta (30 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský

Priame pozorovanie práce logopéda na konkrétnom pracovisku, následná analýza konkrétnych prípadov s ťažiskom na identifikáciu znakov danej narušenej komunikačnej schopnosti, výber vhodných diagnostických metód, stanovenie diagnózy, plánovanie a realizácia terapie. Spracovanie výsledkov diagnostického procesu do záverečnej správy. Príprava terapeutických pomôcok podľa zvolených cieľov. Spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta so spätnou väzbou.

priebeťné/záverečné

Študent sa po absolvovaní Logopedickej praxe 5 naučí aktívne využívať teoretické vedomosti získané na kurzoch Poruchy hlasu/Palatolália. V priebehu logopedickej praxe má možnosť pozorovať a analyzovať odbornú logopedickú činnosť – logopedickú intervenciu so zameraním na poruchy hlasu/palatoláliu u rôznych klientov (v rôznom veku a s rôznym stupňom závažnosti danej NKS) na konkrétnom pracovisku v rezorte zdravotníctva, školstva či práce, sociálnych vecí a rodiny. Oboznámi sa so špecifikami práce logopéda pri danej narušenej komunikačnej schopnosti, má možnosť analyzovať jednotlivé prípady a vyskúšať si priamu prácu s klientom pod vedením odborníka – logopéda z praxe.

Vďaka rozborom a analýze jednotlivých kazuistických prípadov má možnosť overiť si teoretické poznatky v oblasti terminológie, symptomatológie, diagnostiky a terapie pri poruchách hlasu/palatolálii. Zároveň má možnosť pozorovať, ako logopéd rieši rozličné problémy, ktoré sa v rámci logopedickej intervencie môžu vyskytnúť. V úlohe zameranej na spracovanie diagnostickej správy si pod supervíziou logopéda overí, či dokáže správne zvoliť diagnostické nástroje, primerane ich administrovať, vyhodnotiť a interpretovať. Pri príprave terapeutických pomôcok musí správne zvoliť a naformulovať ciele terapie a zvoliť vhodné metódy, na základe ktorých prakticky pripraví terapeutické materiály/pomôcky (pracovné listy, set hračiek, obrázkový či iný stimulačný materiál). V rámci vypracovania prípadovej sa naučí samostatne spracovať a vyhodnotiť konkrétneho pacienta/klienta od spísania anamnézy, cez voľbu diagnostických metód až po formulovanie cieľov do terapie s vyslovením vlastného názoru na prognózu pacienta/klienta, ku ktorej dospeje na základe komplexnej analýzy prípadu.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

logopedická prax v rozsahu 30 hodín za semester so zameraním na problematiku porúch plynulosti reči prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta:

30 h praxe (4 kredity): pozorovanie logopéda pri logopedickej intervencii = 15 h, logopedický rozbor prípadov s odborníkom = 15 hodín, spracovanie diagnostickej správy = 20 hodín, príprava terapeutických pomôcok = 20 hodín, spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta = 30 hodín. Spolu 100 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: pozorovanie, učenie predmetu odborníkom z praxe, prípadové štúdie, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, aktivizujúce metódy, analýza prípadov, brainstorming, problémové riešenie úloh so zameraním na identifikáciu znakov NKS, tvorivá príprava terapeutických pomôcok, diskusia o pozorovaných klientoch, priama práca s klientom, rozbor videonahrávky

1. LECHTA, V.: Zajakavosť – integratívny prístup: diagnostika. Bratislava: Liečreh Gúth, 2005. ISBN 80 88931 17 3

2. LECHTA, V. A KOL.: Zajakavosť – integratívny prístup: terapia. Bratislava: Liečreh Gúth, 2006. ISBN 80 88932 21 1

3. PÁLFYOVÁ, E.: Chronická zajakavosť. Implementácia metódy MIDVAS do praxe. Bratislava: Dialóg, 2012. ISBN 978 80 968502 6 6

4. YARUSS, J. S., REARDON-REEVES, N., 2017. Early Childhood Stuttering Therapy: A Practical Guide. McKinney, USA: Stuttering Therapy Resources.

Hodnotenie študenta sa skladá z absolvovania priameho pozorovania logopéda pri logopedickej intervencii (20 bodov), absolvovania logopedického rozboru (20 bodov) a písomného spracovania diagnostickej správy (20 bodov), z prípravy terapeutických pomôcok na logopedickú terapiu (10 bodov) a spracovania prípadovej štúdie jedného klienta (30 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský

Priame pozorovanie práce logopéda na konkrétnom pracovisku, následná analýza konkrétnych prípadov s ťažiskom na identifikáciu znakov danej narušenej komunikačnej schopnosti, výber vhodných diagnostických metód, stanovenie diagnózy, plánovanie a realizácia terapie. Spracovanie výsledkov diagnostického procesu do záverečnej správy. Príprava terapeutických pomôcok podľa zvolených cieľov. Spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta so spätnou väzbou.

priebežné/záverečné

Študent sa po absolvovaní Logopedickej praxe 2 naučí aktívne využívať teoretické vedomosti získané na kurze Poruchy plynulosti reči. V priebehu logopedickej praxe má možnosť pozorovať a analyzovať odbornú logopedickú činnosť – logopedickú intervenciu so zameraním na poruchy plynulosti reči u rôznych klientov (v rôznom veku a s rôznym stupňom závažnosti danej NKS) na konkrétnom pracovisku v rezorte zdravotníctva, školstva či práce, sociálnych vecí a rodiny. Oboznámi sa so špecifikami práce logopéda pri danej narušenej komunikačnej schopnosti, má možnosť analyzovať jednotlivé prípady a vyskúšať si priamu prácu s klientom pod vedením odborníka – logopéda z praxe. Vďaka rozborom a analýze jednotlivých kazuistických prípadov má možnosť overiť si teoretické poznatky v oblasti terminológie, symptomatológie, diagnostiky a terapie pri poruchách plynulosti reči. Zároveň má možnosť pozorovať, ako logopéd rieši rozličné problémy, ktoré sa v rámci logopedickej intervencie môžu vyskytnúť. V úlohe zameranej na spracovanie diagnostickej správy si pod supervíziou logopéda overí, či dokáže správne zvoliť diagnostické nástroje, primerane ich administrovať, vyhodnotiť a interpretovať. Pri príprave terapeutických pomôcok musí správne zvoliť a naformulovať ciele terapie a zvoliť vhodné metódy, na základe ktorých prakticky pripraví terapeutické materiály/pomôcky (pracovné listy, set hračiek, obrázkový či iný stimulačný materiál). V rámci vypracovania prípadovej sa naučí samostatne spracovať a vyhodnotiť konkrétneho pacienta/klienta od spísania anamnézy, cez voľbu diagnostických metód až po formulovanie cieľov do terapie s vyslovením vlastného názoru na prognózu pacienta/klienta, ku ktorej dospeje na základe komplexnej analýzy prípadu.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

logopedická prax v rozsahu 30 hodín za semester so zameraním na problematiku symptomatických porúch reči u detí (vybraná skupina detí s poruchou autistického spektra, ADHD, mentálnym, zrakovým, telesným, sluchovým postihnutím) kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

30 h praxe (4 kredity): pozorovanie logopéda pri logopedickej intervencii = 15 h, logopedický rozbor prípadov s odborníkom = 15 hodín, spracovanie diagnostickej správy = 20 hodín, príprava terapeutických pomôcok = 20 hodín, spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta = 30 hodín. Spolu 100 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: pozorovanie, učenie predmetu odborníkom z praxe, prípadové štúdie, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, aktivizujúce metódy, analýza prípadov, brainstorming, problémové riešenie úloh so zameraním na identifikáciu znakov NKS, tvorivá príprava terapeutických pomôcok, diskusia o pozorovaných klientoch, priama práca s klientom, rozbor videonahrávky.

1. LECHTA, V. 2000. Symptomatické poruchy reči u detí. 3. prepracované vydanie. Bratislava: UK 2000. ISBN 80-223-1395-5

2. BUNTOVÁ, D., TICHÁ, E. 2016. Autizmus. In KEREKRÉTIOVÁ A KOL. Logopédia. Bratislava: UK v Bratislave, s. 162 – 178.

3. HUDECOVÁ, D. 2016. Kochleárna implantácia. In KEREKRÉTIOVÁ A KOL. Logopédia. Bratislava: UK v Bratislave, s. 299 – 322.

Hodnotenie študenta sa skladá z absolvovania priameho pozorovania logopéda pri logopedickej intervencii (20 bodov), absolvovania logopedického rozboru (20 bodov) a písomného spracovania diagnostickej správy (20 bodov), z prípravy terapeutických pomôcok na logopedickú terapiu (10 bodov) a spracovania prípadovej štúdie jedného klienta (30 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský

Priame pozorovanie práce logopéda na konkrétnom pracovisku, následná analýza konkrétnych prípadov s ťažiskom na identifikáciu znakov danej narušenej komunikačnej schopnosti, výber vhodných diagnostických metód, stanovenie diagnózy, plánovanie a realizácia terapie. Spracovanie výsledkov diagnostického procesu do záverečnej správy. Príprava terapeutických pomôcok podľa zvolených cieľov. Spracovanie prípadovej štúdie jedného klienta so spätnou väzbou.

priebežné/záverečné

Cieľom Logopedickej praxe 7 je praktické zvládnutie metód logopedickej diagnostiky, terapie a prevencie v oblasti symptomatických porúch reči u detí. Študent sa po absolvovaní Logopedickej praxe 7 naučí aktívne využívať teoretické vedomosti získané na kurze Symptomatické poruchy reči u detí. V priebehu logopedickej praxe má možnosť pozorovať a analyzovať odbornú logopedickú činnosť – logopedickú intervenciu so zameraním na vybranú skupinu detí s NKS, ktorá sa vyskytuje pri hlavnej poruche – porucha autistického spektra, ADHD, mentálne, zrakové, telesné, sluchové postihnutie (v rôznom veku a s rôznym stupňom závažnosti) na konkrétnom pracovisku v rezorte zdravotníctva, školstva či práce, sociálnych vecí a rodiny. Oboznámi sa so špecifikami práce logopéda pri danej narušenej komunikačnej schopnosti, má možnosť analyzovať jednotlivé prípady a vyskúšať si priamu prácu s klientom pod vedením odborníka – logopéda z praxe.

Vďaka rozborom a analýze jednotlivých kazuistických prípadov má možnosť overiť si teoretické poznatky v oblasti terminológie, symptomatológie, diagnostiky a terapie vybranej symptomatickej poruchy reči. Zároveň má možnosť pozorovať, ako logopéd rieši rozličné problémy, ktoré sa v rámci logopedickej intervencie môžu vyskytnúť. V úlohe zameranej na spracovanie diagnostickej správy si pod supervíziou logopéda overí, či dokáže správne zvoliť diagnostické nástroje, primerane ich administrovať, vyhodnotiť a interpretovať. Pri príprave terapeutických pomôcok musí správne zvoliť a naformulovať ciele terapie a zvoliť vhodné metódy, na základe ktorých prakticky pripraví terapeutické materiály/pomôcky (pracovné listy, set hračiek, obrázkový či iný stimulačný materiál). V rámci vypracovania prípadovej sa naučí samostatne spracovať a vyhodnotiť konkrétneho pacienta/klienta od spísania anamnézy, cez voľbu diagnostických metód až po formulovanie cieľov do terapie s vyslovením vlastného názoru na prognózu pacienta/klienta, ku ktorej dospeje na základe komplexnej analýzy prípadu.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška +2 hodiny seminár/ týždeň, spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

11 x 4 hodiny výučby = 44 hodín; priebežná príprava (25 hodín); tvorba seminárnej práce v Power Pointe (25 hodín), príprava na priebežnú písomku (20 hodín), príprava na skúšku (40 hodín), spolu 154 hodín.

Vyučovacie metódy:

Prednáška, riadená diskusia, analýza videa, aktívna skupinová práca, heuristická metóda, riadené samoštúdium, práca s testami a dotazníkmi, práca s odborným textom a informačnými zdrojmi.

Povinná literatúra:

Dobeš, M. (2005). Základy neuropsychológie. SAV.

Kulišťák, P. (2003, 2011). Neuropsychologie. Grada.

Odporúčaná literatúra:

Costandi, M. (2014). Lidský mozek. 50 myšlenek, které musíte znát. Slovart.

Eagleman, D. (2017). Mozek. Váš příběh. Bizbook.

Koukolík, F. (2014). Mozek a jeho duše. Galén.

Lurija, A.R. (1983). Základy neuropsychológie. SPN.ok.

Preiss, M., & Kučerová, H. (2006). Neuropsychologie v neurologii. Grada.

Preiss, M. & kol. (1998). Klinická neuropsychológie. Grada.

Ramachandran, V. S. (2013). Mozek a jeho tajemství. Aneb pátrání neurologů po tom, co nás činí lidmi. Dybbuk.

50% priebežného hodnotenia a 50% skúška

Priebežné hodnotenie (50%) zahŕňa tvorbu a prezentovanie seminárnej práce v Power Pointe na zadanú tému týkajúcu sa problematiky kognitívnych a osobnostných zmien z pohľadu neuropsychológie u človeka v patológii pri rôznych degeneratívnych ochoreniach mozgu a možnostiach rehabilitácie (30% hodnotenia) a priebežnú písomku (20%). Skúška bude v ústnej forme (50% hodnotenia). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

A - študent priebežne počas semestra podáva vynikajúce výsledky, je schopný samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z neuropsychológie, ovláda základy neuropsychológie ako vednej disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami ďalších disciplín, je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh,

B - študent počas semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, je schopný samostatného štúdia a primeranej kritickej komparácie odborných textov z neuropsychológie, ovláda základy neuropsychológie ako vednej disciplíny, vrátane ich primeranej integrácie s poznatkami ďalších disciplín, je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh,

C - študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, schopnosť samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z neuropsychológie je priemerná, teoretické poznatky predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, schopnosť prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh je priemerná,

D - schopnosť samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z neuropsychológie je u študenta na slabšej úrovni, teoretické poznatky predmetnej problematiky majú mierne nedostatky, schopnosť prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh robí študentovi problém,

E - študent zlyháva vo viac ako jednej zo zadaných úloh, chýba mu schopnosť samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z neuropsychológie, v teoretických poznatkoch má nedostatky, zlyháva v praktickej aplikácii teoretických poznatkov na vypracovanie zadaných úloh.

FX - študent dostatočne nenaplnil požiadavky na absolvovanie predmetu a vyžaduje sa práca navyše

slovenský a český jazyk, anglický jazyk (na prehĺbenie štúdia)

1. Vymedzenie predmetu neuropsychológie, zaradenie neuropsychológie v systéme vied, história neuropsychológie.

2. Anatómia a fyziológia centrálnej nervovej sústavy. Stavba mozgu a mozgovej kôry, nervová bunka, neurotransmitery, plasticita mozgu, dimorfizmus mozgovej kôry, exekutívne funkcie.

3. Vnímanie a poznávanie (pomocou sluchu, zraku, chuti, čuchu, hmatu), príslušné poruchy vnímania (agnózie).

4. Motorický systém z hľadiska neuropsychológie, poruchy hybnosti (apraxie).

5. Neuropsychológia emócií.

6. Motivácia z neuropsychologického hľadiska.

7. Neuropsychológia pamäte, poruchy pamäte.

8. Učenie z neuropsychologického hľadiska.

9. Jazyk, reč a poruchy reči (afázia).

10. Osobnosť a psychosociálne následky poškodenia mozgu.

11. Neuropsychologická diagnostika a rehabilitácia. Zobrazovacie techniky nervového systému.

priebežné/záverečné

Cieľom je získať základné poznatky o vzťahu medzi mozgom a správaním človeka v norme a v patológii.

Študenti po absolvovaní predmetu ovládajú:

 základné princípy zloženia centrálneho nervového systému

 mozgovú organizáciu jednotlivých psychických procesov a lokalizáciu vyšších psychických funkcií

 teoretické základy neuropsychológie

 základné metódy neuropsychologickej diagnostiky

 základné princípy neuropsychologickej rehabilitácie.

Študenti po absolvovaní predmetu rozumejú:

 štruktúre neuropsychologických syndrómov

 korelátom kognitívnych, jazykových a motorických procesov v norme a patológii,

 špecifikám neuropsychológie u detskej populácie

 významu neuropsychológie pre prácu logopéda.

Študenti po absolvovaní predmetu sú schopní:

 používať základné metódy neuropsychologickej diagnostiky

 uskutočniť základné neuropsychologické vyšetrenie so zámerom zistiť stav psychických funkcii

 vykonávať základnú neuropsychologickú analýzu psychických funkcii

 navrhnúť základný orientačný rehabilitačný program aplikovaný na rôzne neuropsychologické syndrómy

 kriticky analyzovať, uvažovať v súvislostiach a porovnávať informácie z odbornej neuropsychologickej literatúry.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, prezenčnou formou.

Pracovná záťaž študenta:

2P+2S (6 kreditov): 40 hodín príprava na dve priebežné písomky; 25 hodín príprava na záverečný test; 20 hodín spracovanie zahraničného a slovenského odborného článku; 20 hodín príprava na záverečnú skúšku; 20 hodín príprava seminárnej práce; 25 hodín a príprava semestrálnej práce (tri kazuistiky detí podľa videonahrávok). Spolu 150 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: prednášky, riešenie kazuistík so zameraním na diagnostiku a plánovanie terapie, spracovávanie článkov k prebraným témam, kritické diskusie, porovnávanie prístupov, práca s videonahrávkami: analýzy diagnostických a terapeutických postupov, analýzy NKS detí, spracovávanie kazuistík.

1. KEREKRÉTIOVÁ A. (2020): Palatolália. In: KEREKRÉTIOVÁ A.: Logopédia. Univerzita Komenského v Bratislave.

2. KEREKRÉTIOVÁ A.(2008): Velofaryngální dysfunkce a palatolalie. Praha: Grada.

3. ORAVKINOVÁ Z. (2010): Raná logopedická intervencia u detí s rázštepom pery a/alebo podnebia. SPN.

4. ORAVKINOVÁ, Z. (2018). Logopedická intervencia u detí s rázštepom pery a podnebia. Bratislava: SPN.

Študent bude hodnotený dvoma pribežnými písomnými prácami (2 x 10 bodov), záverečným testom (15 bodov), záverečnou ústnou skúškou (15 bodov), a za aktivitu na hodinách môže získať 10 bodov. Študent spracuje jeden zahraničný a jeden slovenský článok s podobnou problematikou, dá ich do vzťahu, porovná ich výsledky a metodológiu, a odprezentuje ich (10 bodov). Semestrálna práca predstavuje spracovanie troch kazuistík detí podľa hlavných okruhov prebranej symptomatológie, vypracovanie diagnostického postupu, záverov, návrh terapeutického plánu a vypracovanie správy pre rodičov, pediatra a iného logopéda (20 bodov). Seminárna práca (10 bodov) predstavuje vypracovanie alebo vyhľadanie a adaptáciu logopedickej pomôcky alebo iných podkladov k diagnostike, či terapii.

Študent počas kurzu preukáže úroveň teoretických vedomostí a schopnosť ich aplikácie v hodnotení detí s NKS a v plánovaní intervencie.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej zo štyroch písomných previerok získa menej ako 50%.

slovenský

Vznik, výskyt, príčiny vzniku a triedenie rázštepov. Submukózny a okultný rázštep. Anatomické dôsledky rázštepov a ich dopad na reč. Velofaryngálny mechanizmus a typy velofaryngálnej dysfunkcie. Syndrómy doprevádzajúce rázštepy. Transdisciplinárna komplexná liečba dieťaťa s rázštepom.

Vymedzenie palatolálie a jej symptomatológia: poruchy artikulácie, poruchy rezonancie, narušené jazykové schopnosti, narušené fonologické schopnosti, poruchy hlasu, poruchy sluchu u detí s rázštepom. Kauzálna klasifikácia symptómov porúch artikulácie: kompenzačná artikulácia, oslabená artikulácia, samohlásková reč, palatálna a velárna artikulácia, dentálna a dyslalická artikulácia. Diagnostika VFM, porúch rezonancie, porúch artikulácie a jazykových schopností. Raný vývin reči a jeho diagnostika. Terapia pri poruchách artikulácie v predškolskom veku. Raná stimulácia reči vo veku 0 – 3 roky. Terapia porúch rezonancie. Neúčinné typy terapie.

priebežné/záverečné

Študent v kurze nadobudne teoretické poznatky o typoch rázštepov, ich etiológii, typoch velofaryngálnej dysfunkcie, oronazálnych komunikáciách a iných typických anatomických deformitách a ich vzťahu k vývinu reči dieťaťa s rázštepom. Naučí sa zadefinovať a vymedziť palatoláliu a jej symptomatológiu v porovnaní s inými formami narušenej komunikačnej schopnosti. Kurz opíše poruchu reči u dieťaťa s rázštepom z vývinového hľadiska s akcentom na teoretické piliere, ktoré vytvárajú bázu pre intervenčné možnosti v rôznych vekových obdobiach. Prinesie podrobný opis typických porúch artikulácie a rezonancie dieťaťa s rázštepom a poukáže na ich vzťah k vývinu ostatných rovín reči. Študent sa oboznámi so štruktúrou transdisciplinárnej liečby dieťaťa s rázštepom a s intervenčnými princípmi logopedickej diagnostiky, diagnostickej terapie a terapie v ranom a v predškolskom veku. Študent dostane príležitosť hodnotiť reč viacerých detí s rázštepom z videonahrávok, naučí sa navrhovať štruktúru diagnostiky a vytvoriť intervenčný plán. Študent nadobudne schopnosť kriticky hodnotiť odborné zdroje, prístupy a odporúčania v zmysle EBT.

2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2P+2S (6 kreditov): 11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 5 hodín prezentácia kazuistiky/videa počas výučby; 10 hodín účasť na výskumnom projekte; 10 hodín vypracovanie návrhu diagnostickej správy; 15 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 22 hodín príprava na záverečnú skúšku; 18 hodín príprava semestrálnej práce. Spolu 120 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: prednáška, interview s klinickým logopédom, práca v malých skupinách; prepájanie výučby s praxou, problémové riešenie úloh so zameraním na diagnostické a terapeutické závery na základe medicíny založenej na dôkazoch, diskusia o prebraných témach.

1. DRŠATA, J. et al. Foniatrie-Hlas. Praha: Tobiáš, 2011. ISBN 978-80- 7311-116-8.

2. KEREKRÉTIOVÁ A. 2016. Poruchy hlasu. In: KEREKRÉTIOVÁ a kol. Logopédia Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 97880-223-4165-3. s.57-82.

3. KEREKRÉTIOVÁ, A.: Poruchy hlasu. In: Lechta, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej

schopnosti. Martin : Osveta 2002. ISBN 80-88824-18-4.

4. KEREKRÉTIOVÁ, A.: Terapia porúch hlasu. In: Lechta, V. a kol.: Terapia narušenej

komunikačnej schopnosti. Martin : Osveta 2002. ISBN 80-8063-092-5.

5. KEREKRÉTIOVÁ, A., KRASŇANOVÁ, V.: Diagnostika porúch hlasu. In: Cséfalvay, Zs. –

Lechta, V.: Diagnostika narušené komunikační schopnosti u dospělých. Praha : Portál 2013.

ISBN 978-80-262-0364-3.

Bude hodnotená aktivita počas výučby (55 bodov), prezentácia kazuistiky/videa o poruche hlasu (10 bodov), účasť na výskumnom projekte (18 bodov), priebežný test (40 bodov), záverečná skúška (50 bodov), a spracovanie semestrálnej práce (20 bodov) a vypracovanie návrhu diagnostickej správy (7 bodov).

Študent, ktorému sa udelí hodnotenie A: musí získať minimálne 91 bodov, má osvojené poznatky o fyziológii a patofyziológii hlasu, vie zrealizovať sluchovo-percepčné, akustické a aerodynamické hodnotenie hlasu, administrovať a vyplniť subjektívne hodnotenie hlasu. Dokáže kriticky premýšľať nad zdôvodnením výberu a aplikácie základných terapeutických metód pri poruchách hlasu, vie určiť jej ciele. Počas výučby sa aktívne zapája otázkami a relevantnými poznámkami. Pri realizácii semestrálnej práce preukáže výnimočnú schopnosť analyzovať relevantné zdroje na zadanú tému, syntetizovať ich do písanej formy práce a prezentovať ich.

Študent, ktorému sa udelí hodnotenie B: musí získať najmenej 81 bodov, dokáže aplikovať získané poznatky o fyziológii tvorby hlasu, patofyziológii, vie zrealizovať sluchovo-percepčné, akustické a aerodynamické hodnotenie hlasu, administrovať a vyplniť subjektívne hodnotenie hlasu. Dokáže určiť ciele terapie porúch hlasu. Pozná a vie vyjadriť možnosti terapie porúch hlasu a stanoviť ciele terapie na základe záverov z diagnostiky. Pri spracovaní kazuistiky je schopný analyzovať prípad a prezentovať jeho dôležité časti a vyvodiť relevantný záver. Pri písaní semestrálnej práce sa orientuje v domácich a zahraničných literárnych zdrojoch, vie ich analyzovať a prezentovať ich na výbornej úrovni.

Na hodnotenie C musí študent získať najmenej 73 bodov, vie realizovať sluchovo-percepčné, akustické a aerodynamické hodnotenie hlasu a vyplniť subjektívne hodnotenie hlasu. Dokáže čiastočne analyzovať prípad a zdôvodniť výber terapie porúch hlasu. Pri spracúvaní kazuistiky prezentuje opísané diagnostické a terapeutické stratégie. Semestrálna práca študenta analyzuje aktuálne zdroje, avšak úroveň spracovania sa hodnotí ako dobrá, študent nepoužije aktuálne zdroje, alebo sa v semestrálnej práci vyskytujú terminologické chyby.

Na hodnotenie D je potrebných najmenej 66 bodov, udelí sa študentovi, ktorý čiastočne rozumie teoretickým poznatkom a základnej terminológii fyziológie a patofyziológie hlasu, avšak nevie logicky aplikovať diagnostické a terapeutické metódy. Pri spracúvaní kazuistiky nedostatočne analyzuje prípad a nevyvodzuje relevantné závery do terapie. Je menej aktívny počas semestra a jeho semestrálna práca nedostatočne analyzuje aktuálne literárne zdroje a nevyvodzuje relevantné závery.

Hodnotenie E sa udelí študentovi, ktorý: získa najmenej 60 bodov počas semestra, čiastočne ovláda terminológiu porúch hlasu. Dokáže čiastočne realizovať hodnotenie hlasu, avšak z analýz hlasu nevie vyvodiť závery do terapie; nedostatočne spracuje kazuistiku, pričom z nej nevie vyvodiť terapeutický záver. Má výrazne slabú aktivitu počas semestra a jeho semestrálna práca neobsahuje relevantné zdroje z literatúry a nedostatočne analyzuje zadanú tému.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

slovenský

1. Hlas, parametre hlasu z pohľadu vokológie; Koordinácia subsystémov-fonácia, respirácia, rezonancia

2. Delenie porúch hlasu, diagnózy súvisiace s poruchou hlasu

3. Hlas v priebehu života-od detstva po starobu, hlas v špecifických skupinách

4. Skríning, klinická a inštrumentálna diagnostika hlasu-tradičné a nové postupy

5. Hodnotenie hlasu z pohľadu logopéda, analýzy hlasu, merania

6. Poruchy hlasu u detí-špecifiká diagnostiky, terapie a možnosti riešenia

7. Možnosti riešenia porúch hlasu-chirurgické, farmakologické, konzervatívne

8. Terapia porúch hlasu-princípy, možnosti, typy; ako vybrať terapiu porúch hlasu

9. Multidisciplinárna spolupráca logopédov a lekárov

priebežné/záverečné

Po absolvovaní predmetu Poruchy hlasu, študent:

• dokáže popísať fyziológiu a patofyziológiu hlasu u pediatrickej a dospelej populácie v kontexte iných ochorení a ako samostatnú nozologickú jednotku,

• rozumie procesu diagnostiky, princípom tvorby cieľov pri terapii hlasu,

• pozná základné možnosti identifikácie porúch hlasu a vie ich zrealizovať,

• analyzuje akustický záznam s cieľom identifikácie parametrov hlasu,

• vie hodnotiť relevanciu konzervatívneho, chirurgického a farmakologického prístupu v riešení porúch hlasu,

• orientuje sa v úlohách a kompetenciách logopéda v starostlivosti o osobu s poruchou hlasu,

• je schopný vytvoriť terapeutický plán, určiť jeho ciele a realizovať terapiu porúch hlasu z hľadiska logopéda.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

4 hodiny týždenne: 2 hodiny formou prednášky, prezenčne a 2 hodiny formou seminára, prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

2P (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 11 x 2 hodiny príprava na semináre = 22 hodín; 14 hodín príprava semestrálnej práce; 30 hodín štúdium literatúry a príprava na priebežné hodnotenie; 50 hodín štúdium literatúry a príprava na záverečný test. Spolu 160 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania:

diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh; štúdium literatúry; sledovanie a analyzovanie videí.

1. LECHTA, V.: Koktavost. Praha: Portál, 2010. ISBN 978 80 7367 643 8

2. LECHTA, V.: Zajakavosť – integratívny prístup: diagnostika. Bratislava: Liečreh Gúth, 2005. ISBN 80 88931 17 3

3. LECHTA, V. A KOL.: Zajakavosť – integratívny prístup: terapia. Bratislava: Liečreh Gúth, 2006. ISBN 80 88932 21 1

4. PÁLFYOVÁ, E.: Chronická zajakavosť. Implementácia metódy MIDVAS do praxe. Bratislava: Dialóg, 2012.

5. TARKOWSKI, Z.: Diagnostika brblavosti. In: Lechta, V. a kol.: Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. Martin: Osveta, 1995, s. 210 – 216. ISBN 80 88824 18 4

6. TARKOWSKI, Z.: Terapia brblavosti. In: Lechta, V. a kol.: Terapia narušenej komunikačnej

7. schopnosti. Martin: Osveta, 2002, s. 239 – 250. ISBN 80 8063 092 5

V priebehu semestra bude 1 priebežný písomný test (20 bodov), predmet je ukončený záverečným písomným testom (60 bodov). Študenti počas semestra vypracujú a na konci semestra odprezentujú semestrálnu prácu (20 bodov).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý zo záverečného testu získa menej ako 60% bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovné hodnotenie: A-vynikajúci výkon: študent vie/ovláda/tvorí/kriticky hodnotí a bez chýb aplikuje nadobudnuté vedomosti; B-výborný výkon: študent vie/ovláda, ale kritické myslenie je hraničné; pri aplikácii vedomostí sa objavujú občas chyby, ktoré však vie po upozornení opraviť; C-dobrý výkon: študent síce vie/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe – robí často chyby, ktoré si neuvedomuje, po upozornení niektoré dokáže opraviť, iné nie; D-prijateľné výsledky: študent má určité nedostatky v nadobudnutých vedomostiach, ich nedostatok pri aplikácii však dokáže nahradiť inými znalosťami, no občas robí chyby z nevedomosti, ktoré nedokáže opraviť; E-dostatočne: výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent ovláda základné, nie však nadstavbové vedomosti, pri aplikácii v dôsledku chýbania vedomostí a zručností robí veľa chýb, ktoré nedokáže opraviť; Fx-nedostatočne: vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študentovi chýbajú základné vedomosti, pre ich nedostatok robí veľmi veľa chýb, nedokáže kriticky hodnotiť a komparovať.

slovenský a anglický jazyk

Kurz poskytuje základné informácie o najčastejších typoch porúch plynulosti reči. Ťažisko kurzu je predovšetkým v diagnostických a terapeutických postupoch, aplikovaných v závislosti od veku a typu zajakavosti. Kurz sa venuje aj brblavosti a získaným poruchám plynulosti reči (neurogénna a psychogénna zajakavosť).

priebežné/záverečné

Študent rozvíja svoje digitálne zručnosti, schopnosť analytického a kritického myslenia či schopnosť uvažovania v súvislostiach, zároveň i komunikačné a interpersonálne schopnosti. V neposlednom rade sa rozvíja jeho schopnosť učiť sa, organizačné schopnosti a motivácia.

Absolvent kurzu bude ovládať poznatky o etiopatogenéze a prejavoch narušenej plynulosti reči, najčastejšie aplikované metódy vyšetrovania (kvantitatívne a kvalitatívne) ako aj metódy logopedickej intervencie pri zajakavosti, brblavosti a získaných poruchách plynulosti reči.

semester 26 hodín, kombinovaná (prevažne prezenčná), 13x 2 hodiny priamej výučby = 26 hodín; 14 hodín príprava seminárnej práce; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 30 hodín príprava na skúšku. Spolu 90 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávacích činností: orientácia na aktivizujúce metódy vzdelávania, dialogické (diskusné) metódy, metódy skupinového vyučovania, projektové metódy – projektovanie výskumu v psycholingvistike, metódy rozvíjajúce kritické myslenie, argumentácia.

Povinná literatúra:

Nebeská, I.(1992). Úvod do psycholingvistiky. HaH.

Štefánik, J. (2003). Antológia bilingvizmu. Academic Electronic Press.

Odporúčaná literatúra:

Průcha, J. (2011). Dětská řeč a komunikace. Poznatky vývojové psycholingvistiky. Grada.

Kapalková, S., Slančová, D., Bónová, I., Kesselová, J., Mikulajová, M. (2010) Hodnotenie komunikačných schopností detí v ranom veku. Bratislava: Slovenská asociácia logopédov.

Slančová, D. (Ed.). (2008). Štúdie o detskej reči. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove.

50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia Priebežné hodnotenie zahŕňa seminárnu prácu (30% hodnotenia) a priebežný test (20% hodnotenia) Záverečné hodnotenie zahŕňa záverečný test (50% hodnotenia). Seminárna práca pozostáva zo spracovania témy z oblasti psycholingvistiky s využitím min. troch literárnych zdrojov. Záverečný test pozostáva z 20 otvorených a zatvorených otázok reflektujúcich poznatkovú oblasť psycholingvistiky.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-94%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (93-86%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (85-76%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (75-68%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (67-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici A (výborne – vynikajúce výsledky, študent si na vynikajúcej úrovni osvojil poznatky z predmetu, na vynikajúcej úrovni dokáže prepájať získané poznatky s profilujúcimi predmetmi štúdijného programu logopédia, na vynikajúcej úrovni rozumie významu psycholingvistiky pre porozumenie narušenej komunikačnej schopnosti), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard, študent si na nadpriemernej úrovni osvojil poznatky zo psycholingvistiky, na nadpriemernej úrovni dokáže prepájať získané poznatky s profilujúcimi predmety štúdijného programu logopédia, na vysoko solídnej úrovni rozumie významu psycholingvistiky pre porozumenie narušenej komunikačnej schopnosti), C (dobre – bežná spoľahlivá práca, študent si na priemernej úrovni osvojil poznatky z predmetu, na priemernej úrovni dokáže prepájať získané poznatky s profilujúcimi predmetmi štúdjiného programu logopédia, na solídnej úrovni rozumie predmetu psycholingvistiky a jej významu pre porozumenie narušenej komunikačnej schopnosti), D (uspokojivo – prijateľné výsledky, študent si na uspokojivej úrovni osvojil poznatky z predmetu, na uspokojujúcej úrovni dokáže prepájať získané poznatky s profilujúcimi predmetmi študijného programu logopédia, rozumie významu psycholingvistiky a jej štúdia pre porozumenie procesov pri narušenej komunikačnej schopnosti), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent len na dostatočnej úrovni rozumie premetu a významu psycholingvistiky pre teóriu a prax logopédie) a Fx (nedostatočne, študent nedostatočne získal vhľad do predmetu psycholingvistiky a jej vzťahu k narušenej komunikačnej schopnosti).

slovenský a anglický jazyk

Predmet psycholingvistiky a jej vývin.

Paradigmy v psycholingvistike – behaviorálna paradigma.

Nativizmus v psycholingvistike, generatívna psycholingvistika, komunikačná paradigma, kognitívna paradigma. Eklektivizmus v psycholingvistike.

Psycholingvistika v 21. storočí – multidisciplinárne prístupy v psycholingvistike.

Psycholingvistické procesy produkcie a percepcie reči.

Experimentálne štúdie jazyk.

Lexikálna sémantika a mentálny slovník.

Rečová komunikácia.

Bilingvizmus, druhy, mentálna reprezentácia jazykov.

Metalingvistické schopnosti.

Virtuálny pobyt v Max Planck Institute for Psycholinguistics, Nijmegen

priebežné/záverečné

Cieľom je získať základné poznatky z vednej disciplíny psycholingvistika, orientovať sa v predmete psycholingvistiky a jej paradigmách, získať prehľad o súčasných témach psycholingvistiky, získať schopnosť využívať poznatky psycholingvistiky a prepájať ich s poznatkami získanými štúdiom logopédie.

Po úspešnom ukončení procesu vzdelávania v predmete sa študent orientuje na vo vednej disciplíne psycholingvistika na úrovni pregraduálneho stupňa štúdia, vie využívať poznatky nadobudnuté štúdiom psycholingvistiky pre porozumenie narušenej komunikačnej schopnosti, dokáže sa orientovať v vedeckých paradigmách psycholingvistiky, metodológie psycholingvistiky a vie prepájať poznatky o procesoch spojených s používaním jazyka a mentálnej reprezentácii jazyka u človeka s poznatkami získanými štúdiom profilových predmetov logopédie. Dokáže sa orientovať v psycholingvistickej literatúre, získavať z nej poznatky, podporujúce vytváranie si komplexného pohľadu na narušenú komunikačnú schopnosť. Vie sa orientovať v súčasných trendoch psycholingvistického výskumu.

Štúdium psycholingvistiky podporuje rozvoj analyticko-kritického myslenia (vzťahy psycholingvistiky k logopédii), napomáha ucelnej integrácii poznatkov získaných štúdiom logopédie) a celkovo rozvíja intelektovú a poznatkovú flexibilitu študentov.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

4 hodiny týždenne: 2 hodiny formou prednášky, prezenčne a 2 hodiny formou seminára, prezenčne.

Pracovná záťaž študenta:

2P (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 2S (3 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 11 x 2 hodiny príprava na semináre = 22 hodín; 14 hodín príprava semestrálnej práce; 30 hodín štúdium literatúry a príprava na priebežné hodnotenie; 50 hodín štúdium literatúry a príprava na skúšku. Spolu 160 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh; štúdium literatúry.

1. DOLNÍK, J., BAJZÍKOVÁ, E.: Textová lingvistika. Bratislava: Stimul, 1998, 134 s. ISBN 80 85697 78 5

2. KEVICKÁ, V., MARKOVÁ, J., BUNTOVÁ, D.: Analýza spontánnej reči a jej využitie v logopedickej praxi. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2021.

3. KRÁĽ, A., SABOL. J.: Fonetika a fonológia. Bratislava, SPN, 1989, 388 strán. ISBN 80 08000 36 8

4. ONDRUŠ, Š., SABOL, J.: Úvod do štúdia jazykov. Bratislava, SPN, 1987.

5. MARKOVÁ, J.: Vybrané kapitoly z aplikovanej lingvistiky a neurolingvistiky pre logopédov. Logopaedica IX. Bratislava: Liečreh Gúth, 2006. ISBN 80 88932 20 3

6. MARKOVÁ, J.: Základy lingvistiky: učebné texty pre logopédov. Bratislava: Mabag, 2012, 74 s. ISBN 978 80 89113 96 5

V priebehu semestra bude 1 priebežný písomný test (20 bodov), predmet je ukončený záverečným písomným testom (60 bodov) a odprezentovaním semestrálnej práce podľa zadania (20 bodov).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý zo záverečného testu získa menej ako 60% bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Slovné hodnotenie: A-vynikajúci výkon: študent vie/ovláda/tvorí/kriticky hodnotí a bez chýb aplikuje nadobudnuté vedomosti; B-výborný výkon: študent vie/ovláda, ale kritické myslenie je hraničné; pri aplikácii vedomostí sa objavujú občas chyby, ktoré však vie po upozornení opraviť; C-dobrý výkon: študent síce vie/naučil sa, ale nevie aplikovať do praxe – robí často chyby, ktoré si neuvedomuje, po upozornení niektoré dokáže opraviť, iné nie; D-prijateľné výsledky: študent má určité nedostatky v nadobudnutých vedomostiach, ich nedostatok pri aplikácii však dokáže nahradiť inými znalosťami, no občas robí chyby, ktoré nedokáže po upozornení opraviť; E-dostatočne: výsledky spĺňajú minimálne kritériá, študent ovláda základné, nie však nadstavbové vedomosti, pri aplikácii v dôsledku chýbania vedomostí a zručností robí veľa chýb, ktoré nedokáže opraviť; Fx-nedostatočne: vyžaduje sa ďalšia práca navyše, študentovi chýbajú základné vedomosti, pre ich nedostatok robí veľmi veľa chýb, nedokáže kriticky hodnotiť a komparovať.

slovenský

Jazykoveda je jedna zo základných suportívnych disciplín v logopédii. Lingvistické poznatky sú nevyhnutným predpokladom práce logopéda v teoretickej i praktickej oblasti. Študenti získajú základné poznatky z oblasti fonetiky, fonológie, morfológie, syntaxe, sémantiky a slovnej zásoby, pragmatiky a textu a informácie o kognitívnych modeloch jazykových procesov. Okrem toho si teoreticky osvoja spôsoby analýzy reči po stránke zvukovej i významovej.

priebežné/záverečné

Študent rozvíja svoje digitálne zručnosti, schopnosť analytického a kritického myslenia či schopnosť uvažovania v súvislostiach, zároveň i komunikačné a interpersonálne schopnosti. V neposlednom rade sa rozvíja jeho schopnosť učiť sa, organizačné schopnosti a motivácia.

Študenti získajú základné informácie z jednotlivých oblastí jazykovedy, osvoja si základný terminologický aparát a vedomosti o štruktúre a funkcii jazyka. Oboznámia sa aj s neurokognitívnymi modelmi jazykových procesov. Naučia sa teoretické spôsoby hodnotenia a analýzy jazykových rovín v norme i pri narušenej komunikačnej schopnosti, ktoré tvoria východisko pre plánovanie logopedickej terapie.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

2P+2S (6 kreditov): 13 x 4 hodiny priamej výučby = 52 hodín; priebežná príprava (priebežné testy) = 40 hodín, záverečná ústna skúška = 20 hodín a príprava semestrálnych prác = 60 hodín. Spolu 172 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: výklad, diskusia o preberanej téme, aktivizujúce metódy, E-learning, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, práca v malých skupinách.

1. LECHTA, V. 2003. Kódex etiky v logopédii – etický kódex logopéda. In Logopaedica VI. Bratislava: Liečreh Gúth, 2003. s. 52 – 59. Dejiny logopédie:

2. LECHTA V. a kol. 1990. Logopedické repetitórium. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1990. 1. vyd., 269 s.

3. KEREKRÉTIOVÁ, A. A KOL. 2016. Logopedická propedeutika. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2016. 234 s.

4. KEREKRÉTIOVÁ, A. A KOL. 2016. Logopédia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2016. 341 s.

5. LECHTA, V. 2009. Základné poznatky o logopédii. In KEREKRETIOVÁ, A. A KOL. Základy logopédie. Bratislava: Základy logopédie, s. 15 – 32.

6. MANUÁL NA TVORBU BAKALÁRSKEJ A DIPLOMOVEJ PRÁCE. Dostupné na: https://www.fedu.uniba.sk/fileadmin/pdf/Studium/Celozivotne_vzdelavanie/Manual_pre_Bc_ a_Mgr_prace_2010.pdf (s. 29 – 31 a s. 37 – 40)

Hodnotenie študenta sa skladá z pravidelného štúdia predkladaných tém prostredníctvom priebežného hodnotenia krátkymi vedomostnými testami (40 bodov), záverečnej ústnej skúšky bodov (10 bodov) a čiastkových úloh – semestrálnych prác – úvaha na vybranú tému z Etického kódexu logopéda (5 bodov), spracovanie jednej etapy dejín logopédie (10 bodov), prezentácia logopédie vo vybranej krajine (10 bodov), praktické cvičenie zamerané na citácie a zaznamenávanie literatúry (5 bodov), spracovanie vybranej NKS (20 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský a anglický jazyk

Kurz je zameraný na oboznámenie sa s historickým vývojom logopédie, na predstavenie logopédie ako samostatného vedeckého odboru, na osvojenie základnej logopedickej terminológie, ako i teoretických východísk jednotlivých druhov NKS.

Okruhy tém:

1. Základné poznatky o logopédii

2. Logopedická diagnostika

3. Dejiny logopédie

4. Základné poznatky o vývine reči a bilingvizme

5. Narušenie zvukovej roviny reči

6. Vývinová jazyková porucha a dyslexia

7. Palatolália, Poruchy hlasu, Poruchy prehĺtania

8. Poruchy plynulosti reči

9. Neurogénne poruchy komunikácie

10. Základné poznatky zo symptomatických porúch reči, z augmentatívnej a alternatívnej komunikácie

11. Práca s literatúrou, citácie a zaznamenávanie literatúry z rôznych zdrojov

priebežné/záverečné

Cieľom kurzu je osvojiť si základné poznatky z oblasti logopédie, ktoré sú potrebné pre ďalšie štúdium jednotlivých druhov narušenej komunikačnej schopnosti.

Po úspešnom absolvovaní kurzu študent získa základné informácie z oblasti logopédie ako vedeckého odboru, oboznámi sa s historickým vývojom logopédie, osvojí si základnú terminológiu z teórie jednotlivých NKS, oboznámi sa všeobecnými princípmi logopedickej intervencie, t. j. diagnostiky, terapie a prevencie a naučí sa správne citovať a zaznamenávať literatúru z rôznych zdrojov.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

1 hodina prednáška + 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

Kombinovaná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (18 hodín), príprava a realizácia seminárnej práce v rozsahu 5-7 AH a ppt prezentácie (20 hodín);analýzy prípadových štúdií (15 hodín príprava na záverečnú skúšku - test (45 hodín), spolu 120 hodín.

Vyučovacie metódy:

Výklad témy je spojený so skupinovou riadenou diskusiou k prebranej téme, uvádzajú sa príklady aplikácie poznatkov a výskumných zistení v tejto oblasti v praxi; konkrétne námety na kritickú reflexiu poznatkov (vývoj poznatkov, diverzita argumentácie, aktuálne riešené problémy a otvorené otázky, prípadové štúdie, a pod.), konvergentné a divergentné uzavreté a otvorené otázky, otázky k ďalšej reflexii a štúdiu, riadené samoštúdium (práca s textom), heuristická metóda, aktívna skupinová práca.

Povinná literatúra:

Nolen-Hoeksema, S., Frederickson, B. L., Loftus, G. R. & Wagenaar, W. A. (2012). Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. Portál. Vybrané kapitoly: 1, 4, 5, 8-12, 14.

Kubáni, V. (2010). Všeobecná psychológia. Prešovská univerzita.

Odporúčaná literatúra:

Nakonečný, M. (1997). Encyklopedie obecné psychologie. Academia.

Plháková, A. (2007). Učebnice obecné psychologie. Academia.

Šramová, B. (2020). Základy psychologie (nejen) pro marketingové komunikace. VeRBuM.

Jursová-Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, Ľ. & Sokolová, L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Univerzita Komenského.

https://www.havava.eu/accounts/Zlatica/Predsudky_inkluzia_monog_JZ_Final.pdf.

Webové stránky organizácií:

www.saup.sk

www.vudpap.sk

http://www.komorapsychologov.sk

https://psycnet.apa.org/search

V priebehu semestra budú študenti realizovať seminárnu prácu (max. 35 bodov), prezentovať seminárnu prácu spolužiakom (20 bodov), absolvovať hodnotenie prezentácií (10 bodov) a úspešne absolvovať záverečný test (35 bodov).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Pre hodnotenie A je potrebné, aby študenti podávali priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, boli schopní samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študenti sa vedia orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vedia vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, ovládajú základy psychológie ako vedy a sú schopní na základe svojich poznatkov vystupovať pred skupinou, vedia zhodnotiť výstupy porovnať jednotlivé moderné psychologické smery.

Hodnotenie B znamená, že študenti počas celého semestra dosahovali nadpriemerné výsledky, boli schopní samostatného štúdia, ovládajú základné informácie týkajúce sa psychológie ako vedy, vedia sa orientovať v literatúre, vystupovať pred skupinou, vedia zhodnotiť výstupy ich kritické myslenie je hraničné.

Hodnotenie C znamená, že študenti počas semestra podávali štandardne dobrý výkon, ich teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba im schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.

Hodnotenie D znamená, že študenti boli v priebehu semestra slabšie pripravení, majú mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a majú väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevedia kriticky analyzovať informácie a robí im problém aplikovať poznatky do praxe.

Hodnotenie E znamená, že študenti zlyhávajú vo viac ako v jednom zadaní, chýba im schopnosť analyzovať, porovnávať viaceré poznatky a zlyhávajú v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe.

slovenský, český jazyk a anglický jazyk

1. Predmet psychológie, poslanie psychológie, základné dimenzie psychiky, formy psychiky, psychické javy (procesy, stavy, vlastnosti).

2. Základné psychologické teórie.

3. Senzorické procesy. Pociťovanie.

4. Vnímanie a predstavy.

5. Pozornosť.

6. Pamäť.

7. Myslenie a inteligencia, kreativita.

8. Myslenie, jazyk a reč.

9. Emócie.

10. Motivácia a vôľové procesy, frustrácia, stres, konflikt, záťaž a jej zvládanie.

11. Sociálno-psychologické poznanie v pedagogickom priestore (utváranie dojmu, skresľujúce mechanizmy o iných, postoje, stereotypy).

záverečné

Cieľom predmetu Úvod do psychológie je sprístupniť základné informácie o všeobecných zákonitostiach ľudského prežívania a správania tak, aby mohli tvoriť platformu pre pochopenie fungovania ľudskej psychiky a syntetizovať psychologické poznatky, fakty, teórie, výskumné prístupy do uceleného pohľadu na psychickú realitu pre potreby tvorivej profesionálnej aplikácie v logopedickej praxi. Študenti po absolvovaní predmetu: vedia sa orientovať v terminológii všeobecnej psychológie, ovládajú základné psychologické teórie, dokážu aplikovať poznatky všeobecnej psychológie v logopedickom kontexte.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

15 h logopedickej praxe kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

15 h praxe (3 kredity): pozorovanie logopéda pri logopedickej intervencii = 15 h, logopedický rozbor prípadov s odborníkom = 15 hodín, spracovanie 10 logopedických sedení = 45 hodín. Spolu 75 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: pozorovanie, učenie predmetu odborníkmi z praxe, prípadové štúdie, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, aktivizujúce metódy, analýza, brainstorming, riešenie problému, E-learning.

1. KEREKRÉTIOVÁ, A. A KOL. 2016. Logopedická propedeutika. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2016. 234 s.

2. KEREKRÉTIOVÁ, A. A KOL. 2016. Logopédia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2016. 341 s.

Hodnotenie študenta sa skladá z absolvovania priameho pozorovania logopéda pri logopedickej intervencii (25 bodov), absolvovania logopedického rozboru (25 bodov) a písomného spracovania 10 logopedických sedení (50 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský

Každý študent má možnosť pozorovať logopéda pri odbornej logopedickej činnosti – logopedickej intervencii, ktorá zahŕňa logopedickú diagnostiku, terapiu, prevenciu či poradenstvo. V rámci pozorovaní sa môže stretnúť s rôznymi druhmi narušenej komunikačnej schopnosti u detí, dospievajúcich a dospelých, ako aj širokou škálou rôznych komorbidných porúch. Vďaka rozborom a analýze jednotlivých kazuistických prípadov pod vedením logopéda má možnosť zorientovať v základnej logopedickej terminológii, popísať základné symptómy jednotlivých druhov narušenej komunikačnej schopnosti a oboznámiť sa terapeutickými cieľmi. V priebehu priamej práce logopéda s pacientom/klientom má možnosť pozorovať základné a špecifické metódy logopedickej diagnostiky, terapie či prevencie. Zároveň má možnosť pozorovať, ako logopéd rieši rôznorodé problémy, ktoré sa v rámci logopedickej intervencie môžu vyskytnúť. V úlohe zameranej na samostatné spracovanie jednotlivých logopedických sedení musí s použitím správnej základnej logopedickej terminológie popísať 10 pacientov/klientov vo forme pozorovacieho hárku, kde uvedie vek, druh narušenej komunikačnej schopnosti, cieľ, priebeh a metódy poskytovanej intervencie, pozorované symptómy, ako aj špecifiká spolupráce pacienta/klienta. Zároveň sa oboznámi sa so špecifikami práce logopéda na logopedickom pracovisku, priebehom logopedických stretnutí a na základe pozorovania i rozhovorov získa informácie o organizácii a fungovaní konkrétneho logopedického zariadenia.

záverečné

Cieľom kurzu je oboznámiť sa s prácou odborníka – logopéda na konkrétnom pracovisku, ktorý pracuje s deťmi, dospievajúci a dospelými s rôznymi druhmi narušenej komunikačnej schopnosti.

Študent v priebehu Úvodnej logopedickej praxe má možnosť oboznámiť sa s odbornou logopedickou činnosťou – logopedickou intervenciou na konkrétnom pracovisku v rezorte zdravotníctva, školstva či práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár/týždeň; spolu za semester 44 hodín, prezenčnou metódou alebo kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta:

2P+2S (6 kreditov): 11 x 4 hodiny priamej výučby = 44 hodín; 85 hodín príprava seminárnej práce; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 30 hodín príprava na skúšku. Spolu 179 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: výklad, diskusia o preberanej téme, analýza, E-learning, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, práca v malých skupinách.

1. KAPALKOVÁ, S. – VENCELOVÁ, L.: Vývin reči. In: Logopedická propedeutika. 2. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. s. 105 – 165.

2. KAPALKOVÁ, S.: Laheyovej metóda ako efektívny nástroj hodnotenia komunikácie rizikových detí v ranom veku. In: Listy klinické logopedie. Roč. 3, č. 1 (2019), s. 8 – 12

3. SLANČOVÁ, D. a kol.: Štútie o detskej reči. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2008.

4. SLANČOVÁ, D. a kol.: Desať štúdií o detskej reči. Lexika – gramatika – pragmatika. Bratislava: Veda, 2018.

Študent bude hodnotený priebežným testom (20 bodov), záverečným testom (30 bodov), a vypracuje semestrálnu prácu zameranú na video-nahrávanie 1 dieťaťa vo veku 8 mesiacov – 36 mesiacov v dĺžke 1 hod., vypracovanie transkriptu nahrávky (CHILDES systém) a skórovanie s interpretáciou úrovne vývinu podľa Laheyovej metódy (50 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, teoretické ovládanie a praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 - 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský a anglický jazyk

Kurz je zameraný na oboznámenie sa s vývinom neverbálnej komunikácie, s vývinom pragmatiky, lexiky, gramatiky a zvukovej roviny detskej reči v norme. Osobitný dôraz sa kladie na analýzu spontánnej produkcie detí a detailné spracovanie procesu hodnotenia reči od získavania vzorky, cez jej prepis, skórovanie až po vypracovanie interpretácie a posúdenie úrovne jazykového vývinu konkrétneho dieťaťa.

Témy:

1. Filozoficko-metodologické prístupy k skúmaniu detskej reči. Behaviorizmus, Nativizmus, Kognitivizmus, Interakcionizmus, Ruská škola.

2. Reč a kognícia vo vývine.

3. Sociálny základ rečového vývinu. Reč orientovaná na dieťa.

4. Vývin pragmatických funkcií reči. Vývin neverbálnej zámernej komunikácie, význam gest vo vývine.

5. Vývin slovnej zásoby, sémantické kategórie.

6. Vývin gramatických kategórií, osvojovanie si morfológie a syntaxe.

7. Vývin zvukovej roviny reči, fonologické procesy a fonetický inventár.

8. Laheyovej model I. časť: predstavenie, teoretické východiská, predstavenie materiálu a podmienok elicitácie reprezentatívnej vzorky.

9. Laheyovej model I.I časť: 5 úrovní analýz detskej reči.

10. Vývin naratívnej schopnosti u detí v predškolskom a mladšom školskom veku.

11. Vývin reči u detí v školskom veku.

priebežné/záverečné

Po úspešnom absolvovaní kurzu získa študent vedomosti o determinantoch vývinu reči v norme a osvojí si základné vedomosti o vývine jazykových schopností slovensky hovoriacich detí v jednotlivých jazykových rovinách. Prakticky si osvoja používanie Laheyovej modelu vývinu reči.

V rámci kurzu si študenti rozvíjajú schopnosť uvažovať v súvislostiach, kriticky porovnávať informácie ako aj plánovať a organizovať. Dôležitou súčasťou je rozvíjať ich komunikačné schopnosti a kompetencie, perspektívu uvažovania o odbornej téme tak, aby ju vedeli sprostredkovať aj neodborníkom – rodičom detí.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma

Prednáška 2 hodiny/týždeň, t.j. 22 hodín /semester, prezenčnou alebo kombinovanou metódou

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín priebežnej výučby; priebežná príprava na hodiny (16 hodín), príprava prezentácie seminárnej práce atraktívnou formu (napr. 3 - 5 minútovým videom alebo atraktívnou interaktívnou aplikáciou) k moderným výskumom vo vývinovej psychológii (napr. vývin kognície, exekutívnych funkcií, teórie mysle, reči, emocionality a osobnosti, morálneho vývinu) a jej písomné dopracovanie v rozsahu 5-7 strán (20 hodín); príprava na priebežný test (16 hodín); záverečná esej na tému subjektívne signifikantných tém vývinovej psychológie a využitia týchto poznatkov v logopedickej praxi (6 hodín); príprava na záverečný test (20 hodín); príprava na ústnu skúšku (20 hodín). Spolu 120 hodín

Vyučovanie metódy:

Prednáška, heuristické metódy, skupinová diskusia, brainstorming, práca v skupinách, analýza videí a reálnych situácií (kazuistík), analýza problémových situácií, riadené samostatné štúdium s použitím odborno-vedeckých textov.

Povinná literatúra:

Jursová Zacharová, Z. (2021). Od narodenia po maturitu. Poznatky vývinovej psychológie v kontexte vzdelávania. Univerzita Komenského v Bratislave. (vybrané kapitoly)

Odporúčaná literatúra:

LANGMEIER, J., KREJČÍŘOVÁ, D. (2006). Vývojová psychologie. 2. aktual. vyd. Grada.

Šramová B. (2007). Osobnosť v procese ontogenézy. Melius. (vybrane časti)

Vágnerová, M. (2013). Vývojová psychologie I. Dětství a dospívaní. Karolinum

Časopisy:

Developmental Psychology Journal: https://www.apa.org/pubs/journals/dev

Child Development: https://srcd.onlinelibrary.wiley.com/journal/14678624

Psychológia a patopsychológia dieťaťa: https://vudpap.sk/x/cinnosti-vudpap/informacna-a-edicna-cinnost/casopisy-vudpap/papd/

Československá psychologie: https://ceskoslovenskapsychologie.cz/index.php/csps

50% priebežného hodnotenia + 50% záverečného hodnotenia

V priebehu semestra bude jedna písomná previerka s možnosťou získať 15 bodov (15 uzatvorených otázok), študenti vypracujú seminárnu prácu v rozsahu 5-7 AH (20 bodov) a odprezentujú seminárnu prácu interaktívnycm spôsobom v rozsahu max 10 minút (15 bodov).

Skúška bude pozostávať z písomnej časti (15 otvorených a uzatvorených otázok) (30 bodov) a ústnej časti (20 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent podával priebežne vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, dokázal/a uvažovať o predkladaných témach vývinovej psychológie alebo nastolených vedecko-odborných problémoch. Študent vie kriticky hodnotiť predkladané informácie, identifikovať problémy a navrhovať originálne riešenia, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, vie analyzovať a selektovať odborné alebo vedecké informácie, ovláda teoretické a empirické poznatky vývinovej psychológie a vie ich aplikovať v logopedickej v praxi.

Hodnotenie B znamená, že študent alebo študentka počas celého semestra dosahoval/a nadpriemerné výsledky, bol/a schopný/á samostatného štúdia, ovláda všetky dôležité poznatky vývinovej psychológie, vie vybrať relevantné zdroje informácií pre svoje štúdium, a vie aplikovať získané poznatky v logopedickej praxi, no v jeho/jej kritickom a tvorivom myslení sú aj nedostatky.

Hodnotenie C znamená, že študent počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky. Objavuje sa viac nedostatkov v kritickom a indukčnom myslení.

Hodnotenie D znamená, že študent bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, pri kritickom myslení potrebuje častejšie pomoc a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.

Hodnotenie E znamená, že študent alebo študentka zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu/jej schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe, no ovláda väčšinu teoretických poznatkov z predmetu.

slovenský, český jazyk a anglický jazyk (schopnosť čítať zahraničné výskumné štúdie a porozumieť videám z výskumov)

1. Predmet, metódy výskumu vo vývinovej psychológii a jej vzťah k príbuzným disciplínam.

2. Všeobecná charakteristika psychického vývinu: klasifikácia vývinových zmien a procesov, činitele psychického vývinu, vývinová norma, otázky periodizácie psychického vývinu.

3. Aktuálne teoretické modely psychického vývinu v kontexte vývoja disciplíny a nových

trendov výskumu a jeho výsledkov: endogenistické, exogenistické a interakčné modely

psychickej ontogenézy.

4. Motorika a jej význam v celkovom psychickom vývine: zákony a priebeh vývinu hrubej a

jemnej motoriky, ich vzťah k celkovému psychickému vývinu. Hra a kresba a jej miesto v

psychickom vývine (vývin a charakteristika hry a kresby v kontexte motorického,

kognitívneho a sociálneho vývinu).

5. Kognitívny vývin: vývin kognitívnych psychických funkcií i vo vzťahu k základných teoretickým koncepciám (vnímanie, pozornosť, pamäť, predstavivosť, myslenie, reč a jej význam pre celkový psychický vývin, ľudské konanie a regulácia správania).

6. Vývin osobnosti: formovanie self a psychickej identity (obraz seba, sebachápanie, seba-hodnotenie), potrieb, hodnôt a záujmov a ich formujúce činitele (rodina, škola, vrstovnícka skupina, priatelia, kultúra) a poznatkový prínos hlavných teórií vývinu osobnosti. Budovanie interpersonálnej väzby (vzťahová väzba / attachment): teória a empirické poznatky.

7. Vývin citov: Etapy a činitele vývinu citov v kontexte socializácie (diferenciácia emócií a ich prejavu, emočná inteligencia, emočná regulácia s ohľadom na stupne ontogenézy). Psychosexuálny vývin: fyzické a psychické zložky ľudskej sexuality a jej vývin (psychosexuálna orientácia, rod, rodová rola, koncept gender a ontogenéza).

8. Sociálny vývin: vývin sociálneho self, sociálneho porozumenia a sociálnych vzťahov a socializácie jednotlivca (procesy socializácie v kontexte ontogenézy a kritickej sociálnej skupiny - rodiny, školy, hrovej /vrstovníckej skupiny, kolektív s ohľadom na aktuálne sociálno-kultúrne výzvy).

9. Morálny vývin: psychologické koncepcie morálneho vývinu (podmienky a vývinové etapy, morálne usudzovanie a morálne konanie /prosociálne správanie, morálny charakter, morálne hodnoty, morálne cítenie a morálna identita; sebadisciplína a empatia). Ň

10. Metódy hodnotenia vývinu: vývinové screeningy a škály a ich diagnostické možnosti, stránky školskej zrelosti.

11. Zhrnutie semestra, diskusie k prebraným témam a riešenie problémových situácií v kontexte logopedickej praxe.

priebežné/záverečné

Úspešným absolvovaním budú mať študenti kriticky osvojené (v miere ako je uvedené v stupnici hodnotenia vyššie) aktuálne teoretické a empirické poznatky z vývinovej psychológie ako základnej psychologickej disciplíny (o. i. predmet a metódy výskumu v ontogenetickej psychológii, pojmový systém vývinovej psychológie, interdisciplinárne a transdisciplinárne vzťahy a možnosti aplikácie; teórie a modely psychického vývinu, zákony psychického vývinu; podmienky a charakteristiky priebehu vývinových zmien jednotlivých psychických funkcií, osobnosti a sociálnej kompetencie v kontexte celoživotnej ontogenézy človeka; základné psychologické metódy a techniky hodnotenia vývinovej úrovne; aktuálne oblasti výskumu a vývoja vo vývinovej psychológii a ich výsledky).

Študenti získajú okrem teoretických poznatkov aj schopnosť porovnávať a kriticky vyhodnocovať odborné a vedené informácie a rôzne informačné zdroje, sú schopný reprodukovať odborné poznatky, grafy a tabuľky a tiež aplikovať poznatky a osvojené poznatky do situácií v reálnom živote, sú schopní nachádzať v názoroch a myšlienkových úvahách logické súvislosti a diferencovať jednotlivé poznatky, vyhodnocovať ich a následne prezentovať. Tiež si rozvíjajú organizačné a digitálne zručnosti pri práci s modernými informačnými technológiami.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

1 hodina prednáška/týždeň, 1 hodina seminár/týždeň; spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

1P + 1S (4 kredity): 11 x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 90 hodín príprava seminárnych prác počas trvania kurzu. Spolu 112 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: diskusia o preberanej téme, brainstorming, riešenie problému, analýza, E-learning, aplikácia teoretických poznatkov na príkladoch z praxe, práca v malých skupinách, diskusia.

1. DANIŠKOVÁ, Z., FILAGOVÁ, M., KAPALKOVÁ, S., PÍŠOVÁ, J.: Dieťa hovoriace iným jazykom, možnosti kompenzačnej podpory v predškolskom vzdelávaní. Bratislava: Štátny pedagogický ústav, 2021.

2. KAPALKOVÁ, S. : Bilingvizmus a vývin jazykových schopností detí v ranom veku. In: A. Kerekrétiová (ed.) Logopedická propedeutika. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2016. s. 129 – 144.

3. KAPALKOVÁ, S., SLANČOVÁ, D., NEMCOVÁ, M.: MAIN: Slovak version (based on the revised version in English). ZAS Papers in Linguistics. č. 64 (2020), s. 1 – 39.

4. KAPALKOVÁ, S. – PALUGYAYOVÁ, L.: Narušená komunikačná schopnosť v multilingválnej spoločnosti. In: Logopédia. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016. s. 36 – 56.

5. KAPALKOVÁ, S., a kol. Narrative abilities in early succesive bilingual Slovak – English children a cross-language comparison. In: Applied Psycholinguistics. Roč. 37, special issue1 (2016), s. 145 – 164.

Študent bude hodnotený priebežným hodnotením (10 bodov), záverečným hodnotením (30 bodov) a počas semestra na základe odovzdania série vypracovaných prác (60 bodov) orientovaných na vyšetrenie jedného bilingválneho dieťaťa viacerými diagnostickými nástrojmi (PABIQ, MAIN, Opakovanie kvázi univerzálnych pseudoslov, CLT).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100 – 95 bodov, výborne – vynikajúce výsledky, vysoké tvorivé praktické aplikovanie poznatkov),

B (94 – 85 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard, občas nepresnosti v aplikácii poznatkov do praxe),

C (84 – 75 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca, ovládanie základných prístupov a metód, nižšia úroveň vnímania súvislostí a poznatkov v kontexte),

D (74 – 65 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky, nižšia úroveň poznania menej frekventovaných prístupov, horšia interpretácia),

E (64 – 60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59 – 0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

slovenský a anglický jazyk

Témy:

1. Otázky bilingválnej výchovy, mýty

2. Klasifikácia bilingvizmu, vývin bilingválneho dieťaťa, kritické obdobie

3. Bilingválnosť vs. Vývinová jazyková porucha

4. Základné informácie pre rodičov a pre odborníkov, práca s dotazníkmi PABIQ, Beirut tour

5. Test kvázi univerzálnych pseudoslov pre bilingválne deti LITMUS NWR (FARMA test)

6. Hodnotenie slovnej zásoby bilingválnych detí LITMUS CLT test, CDI dotazníkový test

7. Vyšetrenie naratívnej schopnosti bilingválnych detí prostredníctvom LITMUS MAIN batérie

8. Analýza makro a mikroštruktúry naratív

9. Kazuistika bilingválneho dieťaťa

10. Princípy starostlivosti a stimulácie bilingválnych detí v logopedickej intervencii

11. Prezentácia skupinových prác študentov k téme výhody bilingvizmu pre kvalitu života jedinca

priebežné/záverečné

Študent získa informácie o bilingvizme a systéme hodnotenia viacjazyčných detí. Oboznámi sa a prakticky si vyskúša administráciu hodnotiacich nástrojov PABIQ, LITMUS MAIN, LITMUS CLT, Opakovanie kvázi univerzálnych pseudoslov (Farma test).

Zároveň študent porozumie vývinu reči bilingválnych detí a základným zásadám pri práci s viacjazyčnými deťmi.

V rámci kurzu si študenti rozvíjajú schopnosť uvažovať v súvislostiach, kriticky porovnávať informácie ako aj plánovať a organizovať. Dôležitou súčasťou je rozvíjať ich komunikačné schopnosti a kompetencie, perspektívu uvažovania o odbornej téme tak, aby ju vedeli pretaviť aj do podoby pre laikov.

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny týždenne formou seminára, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne).

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín prezenčná výučba, 45 hodín priebežné spracovanie 5 kazuistík (5 x 9), 8 hodín spracovanie seminárnej práce. Spolu 75 hodín práce študenta.

Metódy vzdelávania: práca v malých skupinách, problémové riešenie úloh so zameraním na: diagnostické závery a plánovanie terapeutických cieľov, výber terapeutických metód, plánovanie terapeutických stretnutí, voľbu a tvorivú prípravu terapeutických pomôcok, diskusia o prebraných témach, rolová hra pri nácviku terapeutických postupov, rozbor video nahrávok.

1. BOČKOVÁ B. 2015. Vybrané kapitoly z AAK. Brno: Masarykova univerzita. ISBN 978-80-210-7896-3 (online : pdf)

2. CSÉFALVAY Zs., MINÁRIKOVÁ M. 2016. Augmentatívna alternatívna komunikácia. In: Kerekrétiová, A. a kol.: Logopédia. Bratislava : Univerzita Komenského, 2016. ISBN 978-80-223-4165-3. s. 323 – 339.

3. LAUDOVÁ L. 2003. Náhradní komunikační systémy. In: Škodová, E., Jedlička, I. a kol: Klinická logopedie. Praha: Portál, 2003. ISBN 78-80-7367-340-6

Študent bude priebežne hodnotený za analýzu 5 prípadov detí/dospelých patriacich do nehovoriacej populácie a za vypracovanie návrhov AAK stratégie (za každého klienta 15 bodov). Hodnotí sa výber diagnostických oblastí, nástrojov, analýza dát, určenie diagnózy, výber komunikačného kanála, voľba prvotných cieľov, výber AAK pomôcok, opis postupu použitia AAK pomôcky, opis zácviku komunikačných partnerov. V seminárnej práci spracuje študent jedno video používateľa AAK a rozoberie ho z pohľadu diagnózy, užívateľa AAK, komunikačného kanála a opisu AAK pomôcky. Maximálne hodnotenie 25 bodov.

Na hodnotenie A je potrebné získať minimálne 95/100 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 85 bodov, na hodnotenie C najmenej 75 bodov, na hodnotenie D najmenej 65 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Váha priebežného/záverečného hodnotenia: priebežné/záverečné.

slovenský

Diagnostika užívateľa AAK, diagnostika bariér učenia, úrovne spolupráce, plánovanie terapie, časový harmonogram, príprava pomôcok, zaškolenie komunikačného partnera, hodnotenie efektivity terapie na analýze 5 prípadových štúdií detí a dospelých nehovoriacich klientov (špeciálne kazuistiky spracované v rámci diplomových prác študentov logopédie, video-kazuistiky, publikované prípadové štúdie publikované v odbornej literatúre) umožní študentovi aplikovať teoretické vedomosti z AAK do praktického procesu.

priebežné/záverečné

The goal is to apply theoretical information from the subject AAC to exemplary cases of a non-speaking population. He/she will know the diagnostic tools for diagnosing the AAC user, will be able to choose the appropriate communication aid/strategy, plan the procedure for using AAC, train communication partners and evaluate the effectiveness of AAC. The course develops the creative and application skills of students.