Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

prednáška, 2 hodiny za týždeň, spolu 22 hodín za semester, kombinovane (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta: 22 hodín priamej výučby; 22 hodín prípravy na priebežné hodnotenie; 30 hodín prípravy na seminárnu prácu; 16 hodín prípravy na záverečné hodnotenie. Spolu 90 hodín práce študenta.

Metódy vyučovania: prednášanie, (problémový) výklad, vysvetľovanie, inštruktáž, diskusia, kolokvium, tvorba myšlienkových máp, brainstorming (Philips 66), heuristické metódy, metóda analýzy situácie, riadené samoštúdium

Povinná literatúra:

KRATOCHVÍLOVÁ, E. et al. 2007. Úvod do pedagogiky. Trnava : Trnavská univerzita, 2007. ISBN 978-80-8082-145-6.

Odporúčaná literatúra:

HLÁSNA, S. – HORVÁTHOVÁ, K. – MUCHA, M. – TÓTHOVÁ, R., 2006. Úvod do pedagogiky. Nitra : ENIGMA. ISBN: 80-89132-29-4.

MANNIOVÁ, Jolana. Kapitoly z pedagogiky I. Bratislava: Luskpress, 2004. ISBN 80- 968956-2-1

PRŮCHA, Ján. Přehled pedagogiky. 3. aktual. vyd. Praha: Portál, s.r.o., 2009. ISBN 978-7367-567-7.

HELUS, Z. 2004. Díte v osobnostním pojetí. Obrat k díteti jako výzva a úkol pro učitele i rodiče. 2. prepr. a rozš. vyd. Praha : Portál, 2004. ISBN 80-7178-888-0.

V rámci priebežného hodnotenia študenti vytvoria (20 bodov) a kriticky zanalyzujú (20 bodov) reflexívny denník (môže mať podobu konceptuálnej mapy) zameraný na pedagogickú situačnú (seba)reflexiu (spolu 40 bodov). V rámci záverečného hodnotenia vypracujú (30 bodov) a obhája v kolokviálnej diskusii (30 bodov) semestrálnu prácu - koncepčný návrh (s pedagogickou analýzou konkrétneho problému/problémov) na riešenie vybraného výchovno-vzdelávacieho problému/problémov v škole alebo v mimoškolskom prostredí (spolu 60 bodov). Cieľom je koherentná pedagogická (seba)reflexia, kritika, identifikácia kritických momentov výchovy (a/alebo výučby) a prezentácia utvárajúceho sa pedagogického myslenia študentov, produkcia námetov na zlepšenie osobnostného napredovania vychovávaných a učiteľa, anticipácia vývoja edukačnej reality (pod vplyvom aktuálnych problémov a teórií). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch aplikovať (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju analyzovať, syntetizovať a posúdiť (kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky), orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách a vie ich tiež kriticky analyzovať, hodnotiť – vo vzťahu ku kľúčovým etapám ich vývoja a ich dôsledkov na prax. Vie anticipovať ich ďalší vývoj, identifikovať a navrhovať riešenia problémov vo vzťahu k potrebám praxe,

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť (nie len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, vie ju kriticky hodnotiť, rozvíjať, obohacovať o vlastné myšlienky, ale len v konkrétne vybraných problémoch a nie zovšeobecňujúco, orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách a vie ich tiež kriticky hodnotiť – vo vzťahu ku kľúčovým etapám ich vývoja a ich dôsledkov na prax, ale len vo vybraných problémoch, nie zovšeobecňujúco,

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, vie ju zodpovedajúco aplikovať, ale absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, aplikuje ju v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientuje sa v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách, ale absentuje ich kritické a zovšeobecňujúce hodnotenie,

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky) – študent pozná, rozumie a vie vo výstupoch uplatniť aspoň základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej správna aplikácia je limitovaná a absentuje jej rozvíjanie o vlastné myšlienky, študent ju aplikuje len v špecifických, konkrétnych a nie zovšeobecňujúcich kontextoch, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je limitovaná na konkrétne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie,

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) – študent len limitovane rozumie a vie vo výstupoch uplatniť základnú príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je z hľadiska správnosti, presnosti limitovaná, absentuje kritická analýza a rozvíjanie o vlastné myšlienky, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je limitovaná na parciálne oblasti, absentuje ich kritické hodnotenie a zovšeobecnenie,

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše) - študent s výraznými limitáciami pozná, ale nevie vo výstupoch koherentne uplatniť (ani len základnú) príslušnú odbornú terminológiu, jej aplikácia je nesúrodá, limitovaná na ohraničené kontexty, orientácia v aktuálnych vedecko-pedagogických teóriách je nesúrodá, limitovaná na parciálne oblasti, absentuje ich zovšeobecňujúca aplikácia.

Slovenský, Český, Anglický

Všeobecná pedagogika skúma edukačnú realitu v jej šírke a komplexnosti, čím pomáha učiteľom zorientovať sa a získať čo najjasnejší obraz o zložitom spektre rôznych determinantov, ktoré ju utvárajú. Sprístupňuje tvorbu a podstatu pedagogického myslenia a charakterizuje celý proces konštruovania pedagogického poznania. V súčasnosti je v pedagogike prítomný a potrebný diskurz o rôznych koncepciách a prístupoch k edukačnej realite. Orientácia v súčasnom vedeckom diskurze pedagogiky v študentoch učiteľstva iniciuje proces tvorby individuálnych koncepcii, ktoré pre ich učiteľskú prax predstavujú základnú platformu ich pedagogického myslenia a konania.

Témy prednášok:

1. Pedagogika ako veda. Spoločenské, gnozeologické, psychologické a logické základy pedagogickej vedy; Vedecká legitímnosť pedagogiky; Predmet pedagogiky; Využitie a význam pedagogiky v súčasnosti.

2. Vývoj pedagogického myslenia v 20. a 21. storočí. Základné paradigmy vo výchove a vzdelávaní; Paradigmy humanizácie a konštruktivizmu; subjekt a objekt výchovy a vzdelávania.

3. Faktory rozvoja ľudského jedinca. Osobnosť vo vzťahu k výchove; Funkcie výchovy; Vzdelávanie, edukácia, vyučovanie, výučba, učenie (sa);Vybrané metódy výchovy.

4. Výchova ako predmet pedagogickej vedy. Charakter výchovy; Atribúty výchovy; Výchova ako zámerné cieľavedomé pôsobenie; Výchova a sebavýchova.

5. Koncepčná štruktúra výchovy a vzdelávania na Slovensku Determinanty výberu obsahu výchovy a vzdelávania na Slovensku; Dokumenty vzdelávacej politiky; Pedagogická diagnostika a efektivita výchovno-vzdelávacieho procesu.

6. Výchova mimo vyučovania. Osobitosti, organizácia a ciele výchovy mimo vyučovania; Medzinárodné a tuzemské dokumenty vzdelávacej politiky.

7. Zásady, metódy, formy a prostriedky výchovy a vzdelávania pre zmysluplný priebeh rozvoja jedinca (vyučovacieho procesu). Výchovné problémy v škole a ich optimálne riešenie.

8. Učiteľ a vychovávateľ. Status učiteľa a vychovávateľa; kompetencie, profesionalita učiteľa; výchovné štýly; humanizácia výchovy.

9. Fenomén sociálnych spôsobilostí učiteľa. Základné pojmy; Charakteristické znaky, prístupy a ich význam.

10. Alternatívne školstvo. Základná typológia alternatívnych škôl; História a vývoj; Moderné alternatívny prístupy.

11. Vedecké prístupy v pedagogike. Základné pojmy; Ciele, metódy a koncepčné východiská pedagogického výskumu.

Absolvovaním predmetu bude študent kompetentný realizovať analytické, syntetizujúce a hodnotiace procesy v rámci (vedecky relevantných – praxou podporených) teórií všeobecnej pedagogiky, procesy osobnostno-profesijného rozvíjania sa na základe poznávania a (seba)reflexie, bude poznať a vedieť uplatniť (v konkrétnych výstupoch kurzu) k tomu potrebné zdroje, stratégie a metódy.

Prenositeľné spôsobilosti: Študent bude poznať a vedieť aplikovať zdroje, stratégie a metódy na kontinuálne rozvíjanie intra a interpersonálnych komunikačných, organizačných, (seba)poznávacích kompetencií.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma:

2 hodiny prednáška/týždeň; spolu za semester/22 hodín, kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

Kombinovaná výučba (22 hodín); priebežná príprava na vyučovanie (18 hodín), príprava a realizácia seminárnej práce v rozsahu 5-7 AH a ppt prezentácie (20 hodín);analýzy prípadových štúdií (15 hodín príprava na záverečnú skúšku - test (45 hodín), spolu 120 hodín.

Vyučovacie metódy

Využitie monologických, dialogických, situačných metód a metódy Riadené samoštúdium: Výklad témy je spojený so skupinovou riadenou diskusiou k prebranej téme uvádzajú sa príklady aplikácie poznatkov a výskumných zistení v tejto oblasti v praxi; konkrétne námety na kritickú reflexiu poznatkov (vývoj poznatkov, diverzita argumentácie, aktuálne riešené problémy a otvorené otázky, prípadové štúdie, a pod.), konvergentné a divergentné uzavreté a otvorené otázky, otázky k ďalšej reflexii a štúdiu, riadené samoštúdium (práca s textom).

Povinná literatúra:

Kubáni, V. (2010). Všeobecná psychológia. Prešovská univerzita.

Odporúčaná literatúra:

NOLEN-HOEKSEMA, S., FREDERICKSON, B. L., LOFTUS, G. R. & WAGENAAR, W. A. (2012). Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. Portál. Vybrané kapitoly: 1, 4, 5, 8-12, 14.

NAKONEČNÝ, M. (1997). Encyklopedie obecné psychologie. Academia.

PLHÁKOVÁ, A. (2007). Učebnice obecné psychologie. Academia.

JURSOVÁ-ZACHAROVÁ, Z., LEMEŠOVÁ , M., MIŠKOLCI, J., CABANOVÁ, K., HORVÁTHOVÁ, Ľ., SOKOLOVÁ, L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Bratislava: UniverzitaKomenského

https://www.havava.eu/accounts/Zlatica/Predsudky_inkluzia_monog_JZ_Final.pdf

ŠRAMOVÁ, B. (2020). Základy psychologie (nejen) pro marketingové komunikace. VeRBuM.

Webové stránky organizácií:

www.vudpap.sk

www.komorapsychologov.sk

www.psycnet.apa.org/search

V priebehu semestra budú študenti a študentky realizovať seminárnu prácu (max. 35 bodov), prezentovať seminárnu prácu spolužiakom (20 bodov), absolvovať hodnotenie prezentácií (10 bodov) a úspešne absolvovať záverečný test (35 bodov).

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z úloh získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Pre hodnotenie A je potrebné, aby študent alebo študentka podával priebežne počas celého semestra vynikajúce výsledky, bol schopný samostatného štúdia, kritickej komparácie odborných textov z psychológie. Študent alebo študentka sa vie orientovať v spleti rôznych literárnych zdrojov, vie vybrať relevantné zdroje pre svoje štúdium, ovláda základy psychológie ako vedy a je schopný na základe svojich poznatkov vystupovať pred skupinou, vedia zhodnotiť výstupy, porovnať a jednotlivé moderné psychologické smery.

Hodnotenie B znamená, že študent alebo študentka počas celého semestra dosahoval nadpriemerné výsledky, bol schopný samostatného štúdia, ovláda základné informácie týkajúce sa psychológie ako vedy, vie sa orientovať v literatúre, vystupovať pred skupinou, vedia zhodnotiť výstupy, jeho kritické myslenie je hraničné.

Hodnotenie C znamená, že študent alebo študentka počas semestra podával štandardne dobrý výkon, jeho teoretické znalosti predmetnej problematiky sú na dobrej úrovni, no chýba schopnosť tieto poznatky aplikovať, kriticky zhodnotiť a porovnať jednotlivé literárne zdroje a psychologické poznatky.

Hodnotenie D znamená, že študent alebo študentka bol v priebehu semestra slabšie pripravený, má mierne nedostatky v teoretických znalostiach týkajúcich sa predmetu vzdelávania a má väčšie problémy v samostatnej realizačnej práci, ako aj v skupinovej práci, nevie kriticky analyzovať informácie a robí mu problém aplikovať poznatky do praxe.

Hodnotenie E znamená, že študent alebo študentka zlyháva vo viac ako v jednom zo zadaní, chýba mu schopnosť analyzovať, komparovať viaceré poznatky a zlyháva v kritickom myslení a aplikácii teoretických poznatkov do praxe.

slovenský, český a anglický jazyk

1. Predmet psychológie, poslanie psychológie, základné dimenzie psychiky, formy psychiky, psychické javy (procesy, stavy, vlastnosti)

2. Základné psychologické teórie

3. Senzorické procesy. Pociťovanie

4. Vnímanie a predstavy

5. Pozornosť

6. Pamäť

7. Myslenie a inteligencia a kreativita

8. Myslenie, jazyk a reč

9. Emócie

10. Motivácia a vôľové procesy, frustrácia, stres, konflikt, záťaž a jej zvládanie

11. Sociálno-psychologické poznanie v pedagogickom priestore (utváranie dojmu, skresľujúce mechanizmy o iných, postoje, stereotypy

Študenti si osvoja základné informácie o všeobecných zákonitostiach ľudského prežívania a správania tak, aby mohli tvoriť platformu pre pochopenie fungovania ľudskej psychiky a syntetizovať psychologické poznatky, fakty, teórie, výskumné prístupy do uceleného pohľadu na psychickú realitu pre potreby tvorivej profesionálnej aplikácie v liečebno-pedagogickej praxi. Budú sa vedieť orientovať v terminológii všeobecnej psychológie, ovládať základné psychologické teórie, dokážu aplikovať poznatky všeobecnej psychológie v liečebno-pedagogickom kontexte.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny týždenne, 1 hodina týždenne seminár; spolu za semester 33 hodín, prezenčnou prípadne kombinovanou formou

Pracovná záťaž študenta: 4 kredity/100 hodín (1 kredit = 25 hodín)

priama výučba (33 hodín), samoštúdium a príprava seminárnej práce (37 hodín), samoštúdium a príprava na záverečný test (30 hodín)

Spolu 33+37+30= 100 hodín práce študenta

Metódy vzdelávania:

prednáška, demonštrácia/analýza videí, práca s literatúrou, kritické čítanie a spracovanie textu, diskusia, samostatné riešenie problému, práca vo dvojiciach, práca v skupine

Povinná literatúra:

HORŇÁKOVÁ, M. 2007. Liečebná pedagogika pre pomáhajúce profesie. Bratislava: Sociálna práca. 165 s. ISBN 978-80-89-185-28-3

HORŇÁKOVÁ, M. 2015. Príbeh liečebnej pedagogiky. 40 rokov liečebnej pedagogiky na Slovensku. Ružomberok: Verbum. ISBN 978 -80-561-0253-4

Odporúčaná literatúra:

DREIKUS, R., SOLTZ, V. 1992. Deti ako výzva. Bratislava: Slovenská adlerovská spoločnosť. 291 s. ISBN 978-80-969798-6-8; VERNY, T., KELLY, J. 1993. Tajomný život dieťaťa pred narodením. Ako môžete pripraviť svoje dieťa na šťastný a zdravý život. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 188 s. ISBN 80-08-02055-5; BIDULPH, S. 2009. Tajemství výchovy šťastných dětí. Praha: Portál. 135 s. ISBN 978-80-7367-651-3; KOPŘIVA, P. a kol. 2008. Respektovat a být respektován. Kroměříž: Spirála. 3. vyd. 292 s., ISBN 978-80-904030-0-0;

všetky čísla Revue liečebnej pedagogiky, www.prolp.sk a webináre o výchove www.nevychova.cz

Študent vypracuje seminárnu prácu na tému sonda do života osoby so znevýhodnením (cvičenie vnímavej pozornosti) a zvládne záverečný vedomostný test. Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky)

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard)

C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca)

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky)

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá)

Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský

1. Liečebná pedagogika - pojem, história, vývin myslenia

2. Liečebná pedagogika ako vedný odbor – predmet, zaradenie v systéme vied

3. Liečebná pedagogika ako študijný odbor a profesia, oblasti uplatnenia

4. Úlohy – prevencia, diagnostika,

5. Terapeutická intervencia: metódy, zásady, prístupy

6. Človek v centre pomáhania, etika pomáhania, proces zmeny.

7. Možnosti terapeutických disciplín

8. Formy – liečebnopedagogické cvičenia.

9. Liečebnopedagogické programy 1.

10. Liečebnopedagogické programy 2.

11. Podpora participácie – spolupráca s okolím, záverečný test

Cieľom je poskytnúť základný prehľad o liečebnej pedagogike ako jednej z pomáhajúcich profesií.

Výsledky: Študent pozná históriu liečebnej pedagogiky, základné pojmy, teórie, prístupy, metódy a zásady liečebnej pedagogiky. Chápe význam aktívneho počúvania, vnímavej pozornosti, podpornej komunikácie a reflexie, možnosti podpory procesu učenia a zvládania ťažších životných situácií u iných.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny týždenne prednášky, 1 hodina týždenne seminár; spolu za semester 33 hodín prezenčnou formou

Pracovná záťaž študenta: 4 kredity/100 hodín (1 kredit = 25 hodín)

priama výučba (33 hodín), samoštúdium a príprava seminárnej práce (30 hodín), samoštúdium a príprava na záverečný test (37 hodín)

Spolu 33+30+37= 100 hodín práce študenta

Metódy vzdelávania:

prednáška, práca s literatúrou, samostatné riešenie problému, diskusia o prebranej téme

Povinná literatúra:

KOPECKÝ, P., KOPECKÁ, K. 2007. Zdravie a klinika chorôb. 3. vyd. 650 s. Martin: Osveta. ISBN 978-80-8063-243-4. (výber)

SLEZÁKOVÁ, J. 2005. Pediatria pre špeciálnych a liečebných pedagógov. Bratislava: SEducoS. 214s. ISBN 80-85757-13-3.

KOTRBOVÁ, K. 2020. Etablovanie liečebnej pedagogiky v podpore zdravia. Samostatná odborná príloha časopisu Lekárske noviny – mesačník slovenských lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Modra: VEEVENT, spol. s. r. o., ročník III., číslo 12/2020, 32 s. ISSN 2585-9595.

MAREŠ, M. 1997. Dítě a bolest. Praha: Grada Publishing. ISBN 80-7169-267-0.

Študent vypracuje seminárnu prácu - určená porucha zdravia - prevencia, riziká, potreba pomoci (40 bodov) a zvládne záverečný vedomostný test (60 bodov). Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, český

1. Zdravie a choroba. Definície zdravia. Determinanty zdravia.

2. Teoretické modely zdravia. Patogenéza vs. salutogenéza.

3. Proces uzdravovania, zdravotné uvedomenie, životný štýl podporujúci zdravie.

4. Ochrana a podpora zdravia. Hygiena. Kvalita života.

5. Preventívne programy.

6. Poruchy zdravia. Epidemiológia, etiológia.

7. Dedičné/získané ochorenia, detské ochorenia.

8. Systémové ochorenia (dýchací, srdcovo-cievny, tráviaci, nervový, zmyslového, pohybový systém)

9. Ochorenia krvi a krvotvorby. Poruchy žliaz s vnútorným vylučovaním.

10. Poruchy látkovej premeny a výživy. Poruchy imunity.

11. Dlhodobá starostlivosť. Paliatívna starostlivosť.

Cieľom je naučiť študenta rozlišovať medzi starostlivosťou o zdravie a zdravotnou starostlivosťou, rozumieť holistickej povahe zdravia a choroby, poznať modely zdravia, základné poruchy zdravia, proces uzdravovania a udržiavania zdravia, životný štýl podporujúci zdravie.

Výsledky:

Študent sa bude orientovať v základnej terminológii a možnostiach podpory zdravia z pohľadu liečebného pedagóga, najmä u detí a v rodine. V rámci predmetu sa rozvíja aj zdravotná gramotnosť, ktorá je využiteľná ako v starostlivosti o vlastné zdravie, tak aj v starostlivosti o iné osoby v neformálnom alebo formálnom inštitucionálnom prostredí.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Druh výučby: seminár

Rozsah výučby: 2 hodiny/týždeň, t. j. 22 hodín /semester, kombinovanou metódou

Pracovná záťaž študenta:

22 hodín priama výučba, 14 hodín príprava na priebežný test, 15 hodín vypracovanie priebežných úloh, 24 hodín samoštúdium. Spolu: 75

Metóda vzdelávania: Problémový výklad. Diskusia o preberanej látke vedená tak, aby študentov inšpirovala k premýšľaniu o vybraných aspektoch zadanej problematiky a k utváraniu vlastných argumentačne podporených záverov. Študenti budú tiež podnecovaní k tomu, aby rekonštruovali medzipredmetové, resp. interdisciplinárne väzby medzi preberanou látkou a tematicky blízkym učivom, ktoré si študenti osvojili v rámci iných predmetov absolvovaných v rámci ich študijného programu. Diskutované budú aj dokladované prípady zneužitia poznatkov pochádzajúcich z arzenálu antropológie a študenti budú vyzývaní k navrhovaniu opatrení, ktorými by bolo možné takýmto zlyhaniam predchádzať.

Povinná literatúra:

MALÍK, B. (2014) Filozofická antropológia. Možnosti a limity filozofických tematizácií človeka. Bratislava: Iris, 2014, 135 s. ISBN 978-80-8153-028-9.

MALÍK, B. (2008) Úvod do antropológie. Základné antropofémy v dejinách antropologického myslenia. Bratislava: Iris, 2008, 214 s. ISBN 978-80-89256-09-9.

Odporúčaná literatúra:

NOVOSÁD, F. (2020) Elementy filozofickej antropológie. Bratislava: Iris. ISBN 978-80-8200-057-6.

BOSÁKOVÁ, K. (2019) Základy filozofickej antropológie I. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress. ISBN 978-80-8152-773-9 (e-publikácia) Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/FF/filozoficka-antropologia-final.pdf

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100/0

Priebežné hodnotenie zahŕňa vypracovanie zadaných priebežných úloh (40 bodov) a priebežný didaktický test (60 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský jazyk

1. Špecifiká filozofickej reflexie človeka.

2. Klasifikácia filozofických názorov na človeka podľa relevantných filozofických disciplín, filozofických smerov, autorov a tradícií.

3. Poukázanie na vzájomné prieniky filozofickej a pedagogickej antropológie.

4. Základné regulatívne idey rezumujúce z filozofických tematizácií človeka relevantné pre pedagogické vedy: idea ľudskej dôstojnosti a idea humanity.

5. Transhumanizmus.

6. Kritika návrhov na upgrade človeka.

7. Etický kódex pre antropotechniky.

8. Filozofická kritika inštrumentálnych prístupov k človeku.

9. Problém odcudzenia.

10. Filozofická fenomenológia detstva, zrelého veku a staroby, životné stratégie a hodnoty, ktoré sú s uvedenými životnými obdobiami spájané.

11. Človek v posthumanistickej perspektíve.

Cieľom kurzu bude rozšíriť v rámci iných predmetov nadobudnutú znalosť človeka o sociokultúrnu a duchovnú dimenziu. Jeho cieľom je tiež sprostredkovať poslucháčom obraz človeka tak, ako ho v rozličných historických obdobiach a kultúrnych kontextoch uchopovala svojimi prostriedkami filozofia. Obraz, ktorý si človek o sebe vytvára, v určitej miere predurčuje i jeho predstavy o výchove ako aj vzťah pedagóga k svojim zverencom. Každá pedagogická koncepcia vždy (aspoň implicitne) vychádza z určitej koncepcie človeka, t. j. z určitého porozumenia tomu, kto, resp. akým človek je a aké miesto zaujíma, resp. by mal zaujímať v celku sociálnej, kultúrnej a prírodnej reality. Podobne i vzťah pedagóga k jeho zverencom býva často sprostredkovaný určitým teoretickým postojom. Zámerom kurzu je naučiť poslucháčov tieto názorové pozície reflektovať a poznať ich argumentačnú bázu, aby boli schopní konfrontovať jej nosnosť v konfrontácii s názormi vychádzajúcimi z iných teoretických a hodnotových východísk. Jeho hlavným cieľom je poslucháčov teoreticky vybaviť tak, aby dokázali hájiť záujmy človeka, jeho dôstojnosti a humanity pred možnými dehumanizačnými vplyvmi. Zdôraznený bude tiež ambivalentný charakter niektorých oblastí vedeckého výskumu človeka a poukázané na možné riziká zneužitia jeho výsledkov. Cieľom priebežne zadávaných úloh je, aby študent vedel vyhľadávať relevantné informačné zdroje, zaujímal k nim kvalifikované stanoviská, tvorivo s nimi pracoval a zaujímal k nim hodnotiace postoje.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny prednášky týždenne, spolu za semester 22 hodín prezenčne.

Pracovná záťaž: priama výučba (22 hodín), samoštúdium priebežné (11 hodín) a dve reflexie (po 5 hodín), priebežné hodnotenie (príprava, vypracovanie, reflexia 15 hodín), samoštúdium pri príprave na záverečné hodnotenie (42 hodín) Spolu 22+11+5+5+15+42= 100 (kredit= 25 hodín)

Metódy vzdelávania: prepájanie neurovedných základov s teóriami liečebnej pedagogiky, problémovo orientované diskusie (o neurovývine, vnímaní, učení, o komunikácii, o poruchách CNS a ich prevencii,/rehabilititácii, o nárokoch na výchovu a opateru, životný štýl), prípadové štúdie.

Povinná literatúra:

HORŇÁKOVÁ, M.. 2017. Vnímanie. In: Multisenzorické aspekty liečebnopedagogických terapií . Bratislava : Univerzita Komenského, 2017. - S. 8-33. ISBN 978-80-223-4476-0

MAGRINY, M. 2021. Mozog. Návod na použitie. Bratislava: Ikar. ISBN 978-80-551-8097-7.

MURGAŠ, M. a kol. 2001. Vývin mozgu a jeho poruchy. Martin: Osveta. ISBN 978-80-8063-369-1.

Odporúčaná literatúra:

ADÁMEK, M. 2014. Neuropedagogika. Pardubice: FF UP. 2014. ISBN 978-80-7395-829-9.

DOIDGE, N. 2012. Váš mozek se dokáže změnit. Brno: CEREBRUM PRESS. 2012. ISBN 978-80-264-0111-7.

HORŇÁKOVÁ, M. 2007. Mozog ako partner v liečebnej výchove. In: Revue liečebnej pedagogiky. - Roč. 1, č. 1 (2007), s. 3-6. - ISSN 1337-5563

MEDINA, J., 2012. Pravidla mozku. Brno: Cerebrum. ISBN 978-80-265-0015-5.

SPECK, O. 2008. Hirnforschungen und Erziehung. Eine pädagogische Auseinadersetzung mit neurobiologischen Erkentnissen. München.Basel: Reinhardt. ISBN978-3-497-01959-5.

V priebehu semestra budú dve písomné skúšky (po 25) bodov, ktoré overia zvládnutie pojmov a faktických poznatkov, dve reflexie k témam prednášok a odporúčanej literatúre (20 bodov), ktoré budú overovať pochopenie súvislostí, záverečná skúška 30 bodov - overí orientáciu v problematike a pochopenie zákonitostí CNS a poznatkov neurovied v liečebnej pedagogike. (25+25+20+30=100 %)

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, nemecký

1. Vývin CSN, podporné a rizikové faktory

2. Neuróny, transmitery, plasticita

3. Topografia mozgu

4. Charakteristika funkcií CNS

5. Vnímanie v prenatálnom a ranom veku

6. Učenie, motivácia, skúsenosť

7. Emócie, radosť, stres

8. Vzťahy a sociálne učenie v kontexte CNS

9. Časté poruchy CNS,

10. Dôsledky pre vývin a správanie

11. Liečebnopedagogické prístupy v kontexte neurovývinových poznatkov

Ciele: dať základy pre pochopenie celostného fungovania človeka, o vývine a fungovaní CNS, o špecifických a neurovývinových poruchách v ďalšom štúdiu.

Výsledky: študent bude poznať ako sa vyvíja CNS, ako sú organizované jeho funkcie bude rozumieť súvislostiam medzi skúsenosťou a poznaním/konaním, bude poznať časté poruchy CNS, ich príčiny, prejavy, možnosti prevencie, rehabilitácie, liečebnej výchovy.

Študent získa schopnosť lepšie využívať svoj mozog, dbať o psychohygienu a zdravý životný štýl. Získa základy pre plánovanie a realizáciu liečebnopedagogických cvičení.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny prednášky týždenne, spolu za semester 22 hodín prezenčne.

Pracovná záťaž: priama výučba (22 hodín), samoštúdium priebežné (10 hodín), dva priebežné testy (po 25 hodín), reflexia prečítanej knihy k niektorej téme (10 hodín), samoštúdium (30 hodín) a záverečný test/skúška (18 hodín). (Spolu 22+10+25+25++18= 100) ( 1 kredit= 25 hodín)

Metódy vzdelávania: prednášky s motivačným príbehom (kniha, video) a diskusiou

Povinná literatúra:

HORŇÁKOVÁ, M. 2019. Základy špeciálnej pedagogiky pre liečebných pedagógov. Bratislava: PdF UK v Bratislave, Nepublikované texty, prístupné na internete.

HORŇÁKOVÁ, M. 2010. Dieťa so zdravotným znevýhodnením v kontexte vývinu a zdravia. In: Včasná intervencia orientovaná na rodinu. - Bratislava : Univerzita Komenského, 2010. - S. 17-46. – ISBN 978-80-223-2915-6

Odporúčaná literatúra:

BERNITZKE, F. 2009. Heil- und Sonderpädagogik. 3. vydanie. Troisdorf : Bildungsverl. EINS. 2009. ISBN 978-3-8237-1542-9.

ORTLAND, B. 2006. Die eigene Behinderung in Fokus. Theoretische Fundierung und Wege der Inhaltlichen Auseinandersetzung. Bad Heilbrunn : Klinkhardt, 2006. ISBN 3-7815-1485-4.

VANČOVÁ, A. 2005. Základy pedagogiky mentálne postihnutých. Bratislava : Sapienta. 332 s. ISBN 80- 968797-6-6.

VANČOVÁ, A. a kol. 2012. Špeciálna pedagogika raného a predškolského veku. Bratislava : Iris, 2012. 462 s. ISBN 978-80-89238-68-2

V priebehu semestra sú dva testy (po 25) bodov, ktoré overia zvládnutie pojmov a faktických poznatkov, jedna reflexia prečítanej knihy k témam (20 bodov), a záverečný test (30), ktorý overí pochopenie súvislostí so závažnou mentálnou disabilitou, poruchami zmyslov, komunikácie, ochoreniami a poruchami zdravia, ktoré sťažujú vývin a uplatnenie. (Spolu: 25+25+20+30=100 %)

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, nemecký

1. História liečebnej a osobitnej starostlivosti vo svete a u nás

2. Pojmy (postihnutie ako stav a ako proces)

3. Súčasné vymedzenie špeciálnej pedagogiky, segregované, integrované vzdelávanie a inklúzia

4. Mentálna disabilita (Kontrolný test 1)

5. Poruchy reči

6. Poruchy zmyslového vnímania

7. Poruchy zdravia, telesnej schémy (Kontrolný test 2)

8. Ťažké a viacnásobné postihnutie

9. Koncepty starostlivosti v liečebnej pedagogike

10. Vývinové koncepty starostlivosti

11. Práca s rodinou

Študent bude poznať príčiny, prejavy a dôsledky závažných postihnutí na vývin, zdravie a uplatnenie človeka v kontexte výchovy a vzdelávania, tiež možnosti prevencie, rehabilitácie a liečebnej výchovy. Bude rozumieť, že postihnutie je v značnej miere nezvládnutý proces zaobchádzania. Pochopí jedinečnosť týchto jednotlivcov a to, čím ostatných obohacujú, príjme postoje úcty a zdravého pomáhania. Bude dobre pripravený pre prijímanie ďalších informácií a skúseností v kontexte odboru a profesie.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah, druh/spôsob výučby a organizačná forma

2 hodina prednášky za týždeň; spolu za semester 22 hodín kombinovanou formou (primárne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta:

11x 2 hodiny priamej výučby = 22 hodín; 18 hodín príprava seminárnej práce; 20 hodín príprava na priebežné hodnotenie; 30 hodín príprava na skúšku. Spolu 90 hodín práce.

Vyučovacie metódy:

Výklad s multimediálnou podporou, dialogické a diskusné metódy a demonštrácia, kritická analýza psychologickej teórie a vedeckých štúdií z oblasti sociálnej psychológie a rozbor prípadových štúdií

Povinná literatúra:

Masaryk, R. (2013). Medzi človekom a ľuďmi. IRIS.

Nolen-Hoeksema, S., Fredrickson, L. B., Loftus, G. R., & Wagenaar, W. A. (2012). Psychologie Atkinsonové a Hilgarda. 3. aktualizované vydání. Portál. (Kapitola: Sociální chování)

Odporúčaná literatúra (len vybrané časti):

Bačová, V. (2009). Súčasné smery v psychológii. Veda.

Hayesová, N. (2011). Základy sociálnej psychológie. Portál.

Jursová Zacharová, Z., Lemešová, M., Miškolci, J., Cabanová, K., Horváthová, L., & Sokolová, L. (2019). Postoje, inklúzia a predsudky v slovenských školách. Univerzita Komenského.

Lemešová, M. (2012). Socializačné aspekty kultúry školy: o pravidlách, hraniciach a problémoch v školskom prostredí. In Lukšík, I. (Eds.). Kultúra škôl a výchovných zariadení. Univerzita Komenského, s. 146-168.

Petrík, J., & Popper, M. (2020). Contact Based School Intervention Program: Enhancing Cooperation Intention and Reducing Prejudice toward Roma. Studia Psychologica, 62(3), 232-245.

Petrík, J., Uhrecký, B., Popper, M., & Nôtová, L. (2021). Coworking with Roma: Exploration of Slovak majority’s cooperation intention using content analyses and networks of free association. Human Affairs, 31(2), 194-211.

Sollárová, E., Slaměník, I., & Výrost, J. (2019). Sociální psychologie. Teorie, metody, aplikace. Grada.

Vybíral, Z. (2015). Lži, polopravdy a pravda v lidské komunikaci. Portál.

Predmet končí skúškou.

Priebežné hodnotenie zahŕňa referát na seminár v rozsahu 3-5 normostrán (30 bodov) a záverečné hodnotenie záverečný test (70 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 bodov. Záverečný test zohľadňuje teoretické poznatky osvojené počas semestra. Referát je na vybranú teoretickú tému z oblasti sociálnej psychológie, avšak aj s aplikačným aspektom riešenia konkrétneho interpersonálne problému za využitia osvojených poznatkov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-94 bodov), výborne - vynikajúce výsledky; študent správne a aktívne kriticky aj tvorivo reflektuje poznatky sociálnej psychológie, vie ich integrovať s poznatkami ďalších disciplín, kriticky a tvorivo aplikuje získané poznatky pri hodnotení a ovplyvňovaní skupinového diania. V odbornom texte študenta je vidieť schopnosť využívať rôzne teoretické koncepty na popísanie a vysvetlenie sociálnych javov ako aj úplnú schopnosť vyhľadať vhodné riešenia problémových interpersonálnych situácií,

B (93-86 bodov), veľmi dobre - nadpriemerný štandard; študent primerane kriticky reflektuje poznatky aj rámce disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami ďalších disciplín, kriticky a tvorivo aplikuje získané poznatky pri hodnotení a ovplyvňovaní skupinového diania z pohľadu jednotlivca a skupiny ale i špecificky vo vzťahu k budúcej cieľovej skupine,

C (85-76 bodov), dobre - bežná spoľahlivá práca; študent prevažne kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, pozná interdisciplinárne súvislosti a dokáže ich vo väčšine prípadov správne aplikovať pri hodnotení a ovplyvnení skupinového diania z pohľadu jednotlivca a skupiny ale i špecificky vo vzťahu k budúcej cieľovej skupine; v odbornom texte študenta je vidieť len čiastočnú schopnosť využívať rôzne teoretické koncepty na popísanie a vysvetlenie sociálnych javov ako aj čiastočnú schopnosť navrhnúť riešenie interpersonálnej situácie za využitia intervenčných techník,

D (75-68 bodov), uspokojivo - prijateľné výsledky; študent priemerne kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, pozná interdisciplinárne súvislosti, s väčším usmernením aplikuje osvojené poznatky pri hodnotení a ovplyvnení skupinového diania z pohľadu jednotlivca a skupiny ale i špecificky vo vzťahu k budúcej cieľovej skupine,

E (67-60 bodov), dostatočne - výsledky spĺňajú minimálne kritériá študent len v obmedzenej miere kriticky reflektuje poznatky a aktuálny vývoj disciplíny, pozná interdisciplinárne súvislosti, dokáže na minimálnej úrovni poznatky aplikovať pri hodnotení a ovplyvnení skupinového diania z pohľadu jednotlivca a skupiny ale i špecificky vo vzťahu k budúcej cieľovej skupine,

Fx (59-0 bodov), nedostatočne - vyžaduje sa ďalšia práca, štúdium navyše.

slovenský, český jazyk a anglický jazyk

1. Úvod do štúdia a metód sociálnej psychológie: predmet, základ výskumu a etiky vo výskume sociálnej psychológie, história sociálnej psychológie.

2. Socio-kultúrna determinácia psychiky: človek, spoločnosť a kultúra.

3. Socializácia jedinca: vymedzenie pojmu socializácia a jeho podstata, prostriedky a spôsoby socializácie, teórie socializácie.

4. Sociálne poznávanie: vnímanie iných, interpersonálna príťažlivosť, determinanty ovplyvňujúce formovanie dojmu, atribučné teórie.

5. Sociálna komunikácia: vymedzenie pojmu, komunikačný proces, neverbálna komunikácia (gestá, mimika, priestorové umiestnenie, pohyby, dotyky, paralingvistika), verbálna komunikácia, klamstvá ako súčasť komunikácie

6. Postoje: definícia, funkcie a štruktúra postojov, utváranie postojov, meranie postojov, intervencie zamerané na zmenu postojov.

7. Sociálne skupiny: klasifikácia a charakteristika sociálnych skupín, vplyv skupiny, štruktúra a vývin skupiny, skupinová dynamika, výkon skupiny.

8. Sociálna interakcia: sociálna facilitácia a zaháľanie, konformita, poslušnosť, skupinové procesy (skupinová polarizácia, komunikácia, myslenie), kompetícia, kooperácia, vodcovstvo.

9. Sociálne správanie: sociálna norma, prosociálne správanie, agresívne správanie, davové správanie, konflikty.

10. Praktické uplatnenie sociálnej psychológie: využitie sociálnej psychológie, sociálno-psychologické problémy osobnosti liečebných pedagógov a vychovávateľov,

11. Sociálna psychológia a mentálne zdravie, vyhľadávanie a práca s odbornou literatúrou v sociálnej psychológii relevantnou pre liečebných pedagógov a vychovávateľov.

Cieľom predmetu Sociálna psychológia je informovať o vzniku, vývoji a postavení sociálnej psychológie v systéme vied o človeku a ponúknuť prehľad tých najdôležitejších poznatkov a teórií.

Predmet rozširuje vedomosti a porozumenie študenta v otázkach: sociálneho aspektu človeka začleneného v spoločnosti a kultúre; metodológie sociálnej psychológie; identity; interpersonálneho vnímania; komunikácie; postojov a sociálnych reprezentácií; sociálneho vplyvu, psychológie skupín. Veľká pozornosť je venovaná najmä postojom, motívom, správaniu a vnímaniu indivídua a skupín v spoločnosti a uplatneniu týchto poznatkov v praxi, e.g. v zásadách spolupráce a riešení konfliktov alebo širších interpersonálnych kontextoch práce liečebného pedagóga. Študent záverom:

• dokáže definovať základné pojmy a metódy vychádzajúce z oblastí skúmania sociálnej psychológie a pozná štandardnú metodologickú prax vo výskume sociálnych javov a sociálnych intervencií,

• rozpoznáva mechanizmy fungovania skupín, akými sú napr. sociálne zaháľanie, ďalej vie identifikovať prostriedky a spôsoby socializácie a vplyv socio-kultúrnej determinácie na psychiku jednotlivca.

• integruje poznatky o sociálnej realite človeka v prostredí vzťahov v kontexte prevencie, výchovy, intervencie so zameraním na inklúziu a participáciu jednotlivca v každom veku, a to primárne v rezortoch školstva a zdravotníctva, ako aj sociálnych vecí, spravodlivosti a vnútra.

• kriticky posudzuje vplyv kultúrneho a sociálneho prostredia na jednotlivca, a odporučiť postupy vedúce k zmenám v oblastiach, akými sú sociálne vnímanie, postoje, spôsoby komunikácie či skupinové javy,

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Rozsah výučby: 2h týždenne formou seminárov, spolu za semester 22 hodín, kombinovanou formou (prevažne prezenčne)

Pracovná záťaž študenta: 11 x 2 = 22 hodín prezenčnej výučby, 30 hodín príprava seminárnych prác, 48 hodín príprava na vedomostný test a štúdium povinnej literatúry. Spolu 100 hodín práce študenta.

Vyučovacie metódy: výklad učiva s priebežnou aplikáciou prebraných teoretických poznatkov na praktických príkladoch a video-ukážkach s následnou diskusiou k preberanej téme, grafické skupinové spracovanie a prezentovanie naštudovanej oblasti

Povinná literatúra:

Kerekrétiová, A. a kol. 2016. Logopedická propedeutika. Bratislava: UK, 2016.

Kerekrétiová, A. a kol. 2016. Logopédia. Bratislava: UK, 2016.

Časopis Logopaedica

- seminárna práca 1 – vypracovanie letáka k jednej NKS (20 bodov)

- seminárna práca 2 – spracovanie a prezentovanie štúdie k jednej NKS (20 bodov)

- vedomostný test (60 bodov)

Z vedomostného testu je potrebné získať minimálne 60 % bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100 – 95 bodov = výborne – vynikajúce výsledky

B 94 – 85 bodov = veľmi dobre – nadpriemerný štandard

C 84 – 75 bodov = dobre – bežná spoľahlivá spolupráca

D 74 – 65 bodov = uspokojivo – prijateľné výsledky

E 64 – 60 bodov = dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá

Fx menej ako 60 bodov = nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský

1. logopédia ako vedný odbor a profesia

2. narušená komunikačná schopnosť

3. základy vývinu reči

4. špecifiká vývinu reči v bilingválnej populácii

5. vývinová jazyková porucha

6. artikulačná a fonologická porucha

7. poruchy plynulosti reči (zajakavosť a brblavosť)

8. poruchy hlasu u detí

9. poruchy hlasu u dospelých

10. poruchy motorickej realizácie reči

11. získané poruchy produkcie a porozumenia reči (afázia, kognitívno-komunikačné deficity)

Cieľom kurzu je osvojenie si základných teoretických poznatkov, týkajúcich sa jednotlivých druhov narušenej komunikačnej schopnosti a základného terminologického aparátu.

Študent získa základné informácie z oblasti logopédie ako vedného odboru a profesie. Osvojí si základnú logopedickú terminológiu. Po úspešnom absolvovaní bude mať študent informácie o etiológii, klasifikácii, symptomatológii najčastejších druhov narušenej komunikačnej schopnosti ako u detí, tak aj u dospelých logopedických pacientov. Nadobudnuté vedomosti sú kľúčové pre efektívnu spoluprácu liečebných pedagógov a logopédov v praxi.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny prednášky týždenne, 1 hodina seminár, spolu za semester 33 hodín prezenčne.

Pracovná záťaž: priama výučba (33 hodín), samoštúdium priebežné a test (10 hodín), nácvik vedenia prijímajúceho rozhovoru (8 hodín) a zápis aspoň troch z nich, pozorovanie a vypracovanie záznamov hodín (9 hodín), samoštúdium pri príprave na záverečné hodnotenie (40 hodín) Spolu 33+10+8+9+40= 100 (1 kredit= 25 hodín)

Metódy vzdelávania: prednášky, praktické cvičenia, zoznámenie sa s používanými diagnostickými metódami a testami v LP praxi, diskusia

Povinná literatúra:

FÁBRY LUCKÁ, Z., LIŠTIAKOVÁ, I. 2014. Diagnostické plánovanie vo včasnej intervencii. Bratislava: UK v BA, 2014. ISBN 978-80-223-3778-6.

HORŇÁKOVÁ, M. Liečebnopedagogická diagnostika, 2019. Bratislava : PdF UK, ISBN 978-80223-4846-1

Odporúčaná literatúra:

GROSCHKE, D. 2004 Psychologische Mittle und heilpädagogische Zwecke?- Zur Diagnose der heilpädagogischen Diagnostik. Aktuelle Entwicklungen und Tendenzen in der Heilpädagogik. BHP, Jahrg. 3, 4/04.

BUNDSCHUH, K. 2004, Heilpädagogische Diagnostik. Reinhardt, München, 2004.

Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti dizability a zdravia/dospelí/ deti. WHO, 2001. Bratislava: WHO. ISBN 80-968689-1-8 internetový zdroj

V priebehu semestra jedna písomná skúška (po 25) bodov, ktoré overí zvládnutie pojmov a faktických poznatkov. Ďalej študent odovzdá zápisy vedenie prijímajúceho rozhovoru (3x, najviac 3 strany, 10 bodov) záznamy o vykovaných pozorovaniach (participačné, voľné a štruktúrované – 3 strany, 20 bodov), zúčastní sa na hodinách, zoznámi sa s používanými metódami, prečíta povinnú literatúru a zvládne záverečnú skúšku/test, 45 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, nemecký

1. Diagnostika – vymedzenie, formy, diagnostika lekárska.

2. Špecifiká diagnostikovania v ďalších pomáhajúcich odboroch

3. LP – diagnostika – osobitosti, požiadavky

4. Anamnéza – osobná

5. Anamnéza rodinná, objektívna, školská, zdravotná,

6. Metodika v diagnostike,

7. Pozorovanie – výhody, riziká

8. Škály, testy, - výhody, riziká

9. Rozbor výsledkov činností

10. MKF – okruhy diagnostikovania, kvalifikátory

11. Niektoré diagnostické postupy a možnosti v terapiách

Študent získa vedomosti o diagnostikách v iných odboroch a o špecifikách liečebnopedagogickej diagnostiky. Osvojí si etické požiadavky, spozná a bude používať základné metódy ako pozorovanie, vedenie diagnostického rozhovoru, spracovanie informácií a ich použitia.. Bude chápať dôležitosť korektného narábania s informáciami, nutnosť priebežného overovania, poznať možnosti diagnostiky pri evalvácii priebehu intervencie. Bude si cvičiť schopnosť pozorovať, oddeľovať popisné výroky od hodnotiacich a využívať dáta pre plánovanie opatrení, ako aj zvládať komunikáciu v náročných situáciách.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny prednáška + 2 hodiny seminár; spolu za semester 44 hodín, kombinovanou metódou (prevažne prezenčnou)

Pracovná záťaž študenta:

11*4 hodiny priamej výučby = 44 hodín výučby, 16 hodín príprava seminárnej práce, 30 hodín príprava na skúšku. Spolu 90 hodín práce.

Metódy vzdelávania:

prednášanie, inštruktáž, diskusia na vybranú tému, prípadové štúdie, brainstorming, práca s odborným textom a informačnými zdrojmi

Povinná literatúra:

Drapela, V.J. (1997). Přehled teorií osobnosti. Praha: Portál.

Odporúčaná literatúra:

Fábik, D., & Fábiková, J. (2021). Humanistická psychoanalýza Ericha Fromma: základné princípy v komparácii s klasickou psychoanalýzou. Psychiatria-Psychoterapia-Psychosomatika. 28(1), 30-37.

Fábik, D. (2021). Obranné mechanizmy v sne. Psychoterapie. 15(2), 122-133.

Hall, C.S., & Lindzey, G. (1997). Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN.

Priebežné hodnotenie umožňuje získať 50 bodov z hodnotenia, študent/ka vypracuje seminárnu prácu. Záverečné hodnotenie tvorí písomný vedomostný test (30 bodov) a ústna skúška (20 bodov). Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Pre hodnotenie A podáva študent priebežne počas semestra vynikajúce výsledky, je schopný samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z psychológie osobnosti, ovláda základy psychológie osobnosti ako vednej disciplíny, vrátane ich zmysluplnej integrácie s poznatkami ďalších disciplín, je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.

Pre hodnotenie B dosahuje študent počas semestra nadpriemerné výsledky, je schopný samostatného štúdia a primeranej kritickej komparácie odborných textov z psychológie osobnosti, ovláda základy psychológie osobnosti ako vednej disciplíny, vrátane ich primeranej integrácie s poznatkami ďalších disciplín, je schopný na základe svojich poznatkov prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.

Pre hodnotenie C podáva študent počas semestra štandardne dobrý výkon, je priemerný v samostatnom štúdiu a kritickej komparácie odborných textov z psychológie osobnosti, dosahuje priemernú úroveň teoretických poznatkov predmetnej problematiky a schopnosti prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh.

Pre hodnotenie D je študent schopný slabšej úrovne samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z psychológie osobnosti, v teoretických poznatkoch predmetnej problematiky má mierne nedostatky, schopnosť prakticky aplikovať teoretické poznatky na vypracovanie zadaných úloh robí študentovi problém.

Pre hodnotenie E študent zlyháva v zadaných úlohách, chýba mu schopnosť samostatného štúdia a kritickej komparácie odborných textov z psychológie osobnosti, v teoretických poznatkoch má nedostatky, zlyháva v praktickej aplikácii teoretických poznatkov na vypracovanie zadaných úloh.

slovenský a český jazyk

1. Základné vymedzenie a pojmy psychológie osobnosti – štruktúra a dynamika osobnosti.

2. Koncepty psychoanalytického prístupu – štruktúra osobnosti podľa S. Freuda, obranné mechanizmy A. Freudovej a ich vzťah k psychickým ťažkostiam v edukačnom prostredí (syndróm vyhorenia, depresia atď.).

3. Individuálna a analytická psychológia – túžba po moci podľa A. Adlera, potreba moci u žiakov v edukačnom prostredí;

4. Archetypy C. Junga, prijatie archetypálnych tendencií a ich vzťah k edukačnému procesu.

5. Humanistická psychoanalýza E. Fromma a K. Horneyovej.

6. Behaviorizmus a neobehaviorizmus – koncept behavioziorizmu E. Thorndika, J. Watsona, operačné podmieňovanie B. Skinnera a jeho význam v interakcii učiteľ-žiak, sociálne učenie A. Banduru - učiteľ ako vzor, teória naučenej bezmocnosti M. Seligmana, syntéza behaviorizmu a psychoanalýzy N. Millera a J. Dollarda..

7. Humanistická psychológia – koncepty A. Maslowa, V. Frankla, C. Rogersa, sebaaktualizácia a podpora sebaaktualizačného pudu ako cieľ edukačného procesu.

8. Črtové prístupy R. Cattella, H. Eysencka, G. Allporta.

9. Kognitívny prístup k chápaniu osobnosti podľa G. Kellyho, K. Lewina.

10. Psychologické metódy poznávania osobnosti.

11. Psychologické prístupy a ich význam v pedagogike.

Študenti po absolvovaní predmetu musia vedieť:

• základné zložky osobnosti

• teoretické základy psychológie osobnosti

• základné teórie osobnosti

• metódy výskumu osobnosti

rozumieť:

• základné princípy formovania osobnosti

• štruktúru osobnosti

• osobitosti vývinu osobnosti v norme a patológii.

byť schopní:

• využívať princípy formovania osobnosti k rozvoju kognitívnych, afektívnych a spôsobilostí žiakov a študentov

• integrovať rôzne psychologické prístupy do celostného chápania osobnosti

• rozvíjať jednotlivé zložky edukačného procesu v kontexte osobností žiakov v školskej triede

• používať empatický prístup a podporovať sebaaktualizačné tendencie žiakov a študentov

• kriticky analyzovať a porovnávať informácie v odbornej literatúre.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny prednášok týždenne, spolu za semester 22 hodín hybridnou formou.

Pracovná záťaž: prezenčná výučba (22 hodín), príprava na priebežné hodnotenie (20 hodín), dve reflexie na vopred zaslané materiály (10 hodín), samoštúdium na záverečné hodnotenie (48 hodín). Spolu 22+20++10+48= 100 hodín práce študenta (kredit=25 hodín).

Metódy vzdelávania: prednáška, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch, diskusia so študentami o prebranej téme, práca v skupinách a riešenie problémov študentami

Odporúčaná literatúra:

MIKULAJOVÁ, M. Jazykovo-kognitívne prístupy prevencie a terapie dyslexie. 1. vyd. Bratislava : MABAG s.r.o., 2009.

HARČARÍKOVÁ, T. Pedagogika jednotlivcov s poruchami učenia. Bratislava : Mabag, 2008.

VODIČKOVÁ, B. Komu nie je do smiechu - prípadové štúdie dvoch detí s poruchami učenia a správania: čiastkové výsledky dlhodobého kvalitatívneho výskumu. In Zdravie detí - výzva pre všetkých. Bratislava : Univerzita Komenského, 2008. - S. 62-66.

Priebežné hodnotenie počas semestra bude udelené za dve reflexie na vopred zaslané materiály (10+10=20)

Záverečný test (50 bodov) + ústna skúška (30 bodov)

20+50+30=100

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý v priebežnom hodnotení získa menej ako 11 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

znalosť slovenského jazyka

1. Definícia pojmu špecifické vývinové poruchy učenia (ŠVPU), ich etiológia a kategorizácia. Poruchy učenia v MKCH10.

2. Preditkory ŠVPU.

3. Dyslexia a dysortografia. Jazykovo-kognitívny prístup.

4. Dysgrafia a dyspraxia.

5. Dyskalkúlia.

6. Diagnostika, intervenčné stratégie.

7. Sekundárne následky ŠVPU. Strach z matematiky.

8. Poruchy správania vo vzťahu k ŠVPU.

9. IVP. Integrovaný žiak s ŠVPU. Rola učiteľa

10. Obsah vzdelávania má priamy výstup pre uplatnenie absolventa v oblasti poradenstva v školskom prostredí.

11. Liečebnopedagogické podporné programy pre dieťa a rodinu

Študent nadobudne vedomosti o problematike etiológie, symptomatológie, diagnostiky a možnostiach intervencie u jednotlivcov s poruchami učenia ako súčasti odbornej spôsobilosti liečebného pedagóga v rámci poradenstva v školskom prostredí. Študent si upevní schopnosť myslieť a uvažovať v súvislostiach, analyzovať a kriticky hodnotiť informácie.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny prednášky týždenne, spolu za semester 22 hodín, prezenčnou formou

Pracovná záťaž: priama výučba (22 hodín), samoštúdium priebežné a dva priebežné testy (po 25 hodín), reflexia prečítanej knihy k niektorej téme (10 hodín), samoštúdium (40 hodín) a záverečný test/skúška (4 hodiny). (Spolu 22+25+25+34+4= 100) (1 kredit = 25 hodín)

Metódy: prednášky s motivačným príbehom (kniha, video) a diskusiou

Povinná literatúra:

HORŇÁKOVÁ, M., RAČKOVÁ O.2016. Poruchy správania ako výzva. Ružomberok: Verbum, 2016

MATOUŠEK, O.2017 Dítě traumatizované v blízkych vztazích. Praha : Portál, 2017 ISBN978-80-262-1242-3

JEDLIČKA, R. a kol. 2015. Poruchy socializace u dětí a dospívajících. Prevence životních selhání a krizová intervence. Praha: Grada. ISBN 9788024754475

Odporúčaná literatúra:

KOLÁŘ, M. 2011. Nová cesta k léčbě šikany. Praha : Portál. 2011. ISBN978-80-7367-.871-5

PÖTHE, P. 2008. Emoční poruchy v dětství a dospívaní. Praha : Grada. 2008. ISBN 978-80-247-2131-6.

VAVRUŠOVÁ, L. 2013. Úzkostné poruchy. Martin: Osveta, ISBN 9788080634001.

Klasifikačné systémy: MKCH, DSM 5

podmienkou je aktívna účasť, zvládnutie priebežných testov (25+25 bodov), dobrý výber knihy a kvalitná reflexia (15 bodov), zvládnutie záverečnej skúšky na dostatočnej úrovni (35 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, český

1. Poruchy správania - pojmy

2. Diagnostika a klasifikácia

3. Etiológia porúch správania

4. Hyperkynetická porucha

5. Poruchy sociálneho správania

6. Zmiešané poruchy emócií a správania

7. Poruchy emócií v detskom veku

8. Poruchy sociálneho fungovania

9. Tiky a iné poruchy

10. Koncepty pomoci – v rodine, poradenstvo

11. Koncepty pomoci v inštitúciách, prevencia a terapia

Študent bude poznať príčiny a symptómy porúch správania u detí, ako aj ich dôsledky na vývin a správanie. Bude chápať súvislosti v ich ekosystéme a bude vedieť identifikovať podporné faktory, ako aj patogénne okolnosti a možnosti ich obmedzenia, alebo odstránenia. Bude poznať nástroje pomoci. Poznatky využije pri štúdiu psychiatrie a detskej psychoterapie.

Bude vnímavejšie reagovať na situácie v živote dieťaťa a vo výchovných prostrediach.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny seminárov týždenne, spolu za semester 22 hodín, prezenčnou formou.

Pracovná záťaž: prezenčná výučba (22 hodín), príprava na priebežné hodnotenie (15 hodín), príprava seminárnej práce (33 hodín). Spolu 22+15+33= 75 hodín práce študenta (kredit =25 hodín)

Metódy vzdelávania: prednáška, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch, diskusia so študentami o prebranej téme, práca v skupinách, interaktívne vzdelávanie (modelovanie odoberania anamnézy hraním rolí)

Odporúčaná literatúra:

SYKORJAKOVÁ, A. Kazuistiky v liečebnej pedagogike. Bratislava : Univerzita Komenského, 2014. ISBN 978-80-223-3738-0

BARNHILL, J.W. Psychické poruchy, kazuistiky, Diagnostika podľa DSM-5. Bratislava : Vydavateľstvo F, 2015. ISBN 978-80-88952-83-1

Zákon č.18/2018 Zz. Zákon o ochrane osobných údajov.

HORŇÁKOVÁ, M. Liečebnopedagogická diagnostika, Bratislava : UK v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4846-1

Priebežné hodnotenie bude udelené za:

- dve reflexie konkrétnych kazuistík z dostupnej literatúry (20+20=40 bodov).

- seminárnu prácu v podobe podrobne študentom vypracovanej kazuistiky dieťaťa alebo dospelého jedinca (60 bodov).

20+20+60=100

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

znalosť slovenského jazyka

1. Štruktúra kazuistiky.

2. Kazuistika v liečebnopedagogickej praxi a vo výskume.

3. Odoberanie anamnézy ako predpokladu na písanie kazuistiky.

4. Proces získavania informácií, zdroje informácií o klientovi.

5. Zásady etiky práce s kazuistikou. GDPR.

6. Osobná, rodinná, problémová anamnéza.

7. Kazuistika dieťaťa s ťažiskom na priebeh psychomotorického vývinu v predškolskom veku.

8. Kazuistika dieťaťa s ťažiskom na priebeh psychomotorického vývinu v školskom veku

9. Kazuistika dospelého jedinca.

10. Analýza modelových kazuistík.

11. Praktické vypracovanie kazuistiky.

Študent získa vedomosti a praktické zručnosti písania kazuistiky ako dôležitej súčasti liečebnopedagogickej praxe. Nadobudne zručnosti analyzovať dokumentáciu klienta, odoberať a spracovať anamnestické údaje do podoby kazuistiky. Tiež získa vedomosti o špecifikách detskej a dospelej kazuistickej štúdie a zásadách etiky v spracovaní citlivých údajov, čo je nevyhnutnosť v praxi liečebného pedagóga. Študent si upevní schopnosť myslieť a uvažovať v súvislostiach, analyzovať a kriticky hodnotiť informácie, tiež si upevní a rozvinie komunikačné schopnosti potrebné pre neskoršiu profesionálnu prax. Obsah vzdelávania je teoretickým a praktickým základom pre ďalšie štúdium, predmet Kazuistický seminár 2 a prax.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny prednášky a 1 hodina seminár týždenne, spolu za semester 33 hodín hybridnou formou.

Pracovná záťaž: prezenčná výučba (33 hodín), príprava na priebežné hodnotenie (20 hodín), príprava na záverečný test a ústnu skúšku (47 hodín)

Spolu 33+20+47= 100 hodín práce študenta (kredit=25 hodín)

Metódy vzdelávania: prednáška, praktické príklady, diskusia, práca v skupinách a riešenie problémov, prepájanie s praxou.

Odporúčaná literatúra:

HORŇÁKOVÁ, M. (ed). Včasná intervencia orientovaná na rodinu. Bratislava : UK, 2010.

VODIČKOVÁ, B. STUPKOVÁ, M. (2015). Koncept včasnej intervencie u detí s dlhodobým ochorením z pohľadu liečebného pedagóga. In Skraková, J. Valašteková, V. (Ed.) Pomáhanie ako proces. Bratislava : Pro LP.

VODIČKOVÁ, B. Včasná intervencia v materskej škole vo vzťahu k špecifickým ťažkostiam detí. In Náročné dieťa. Bratislava: Raabe, 2016. s.1-22.

VODIČKOVÁ, B. Liečebnopedagogická intervencia u detí so špecifickými ťažkosťami v materskej škole. UK v Bratislave : Bratislava, v tlači

Priebežné hodnotenie počas semestra bude udelené za dva testy k prebraným témam (25+25 bodov)

Záverečný test (50 bodov) .

25+25+50=100

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 bodov z hodnotenia..

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

znalosť slovenského jazyka

1. Hierarchizácia psychomotorického vývinu dieťaťa, vývinové míľniky

2. Včasná intervencia, jej obsah a štruktúra, transdisciplinárny prístup

3. Dynamika vývinu, oneskorený, rizikový vývin, neurovývinové poruchy (MKCH 10, ICF Y-CH)

4. Okruhy problematík a špecifických ťažkostí detí vo včasnej intervencii

5. Skríningové metódy vo včasnej intervencii (vývinové škály)

6. Diagnostické metódy vo včasnej intervencii: anamnestický rozhovor, pozorovanie, analýza dokumentácie dieťaťa, dotazník.

7. Štandardizované diagnostické nástroje (Bayleovej vývinová škála, Viedenská vývinová škála, INTER-NDA)

8. Plánovanie, realizácia a evaluácia intervencie

9. Rodina vo včasnej intervencii. Responzívne rodičovstvo

10. Terapeutická miestnosť vo včasnej intervencii-pomôcky, hračky, vybavenie

11. Včasná intervencia v materskej škole

Študent bude vedieť rozpoznať prejavy rizikového, oneskoreného, narušeného vývinu u detí od narodenia do 6(7) rokov. Bude vedieť použiť diagnostické nástroje v liečebnopedagogickej diagnostike, naplánovať ciele a uplatniť terapeutické postupy v intervencii, zohľadňujúc ekosystémový prístup k dieťaťu, ktorý zahŕňa do procesu včasnej intervencie rodinu a iné vzťažné osoby dieťaťa. Študent si upevní schopnosť myslieť a uvažovať v súvislostiach, analyzovať a kriticky hodnotiť informácie. Tiež si upevní svoje interpersonálne a komunikačné schopnosti potrebné pre komunikáciu s dieťaťom, rodičom a odborníkmi v rámci interdisciplinárneho tímu. Obsah vzdelávania má priamy výstup pre uplatnenie absolventa v oblasti včasnej intervencie.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny prednášky týždenne, spolu za semester 22 hodín kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž: priama výučba (22 hodín), samoštúdium (15 hodín), vypracovanie zadanej témy v skupinkách (príprava, vypracovanie, prezentácia 20 hodín), samoštúdium pri príprave na záverečné hodnotenie (42 hodín) Spolu 22+15+20+43= 100 (kredit= 25 hodín)

Metódy vzdelávania: problémovo orientované diskusie (o etiológii, prejavoch, liečení, úlohách nefarmakologických terapií, o základných psychiatrických ochoreniach a poruchách, o prevencii relapsu, rehabilitácii, o dôsledkoch na rodičovstvo, spoločenské uplatnenie. Spolupráca, riziká v interakcii. Video-prezentácie zo psychiatrickej praxe.

Odporúčaná literatúra:

KOLIBÁŠ, E.: Všeobecná psychiatria. Bratislava: Lekárska fakulta Univerzity Komenského. 2011. ISBN 978-80-223-2985-9.

KUČEROVÁ, H. Psychiatrické minimum. Praha: Grada, 2015. 16o s. ISBN978-80-247-4733-0.

DULCAN, M.K., MARTINI, D.R.: Detská a dorastová psychiatria. Trenčín: Vydavateľstvo F. 2004. ISBN: 80-88952-12-3.

OREL,M. a kol. Psychopatologie. Praha: Grada 2012. 246 s. ISBN 978—80.247-3737-9.

TRENCKMANN, U. BANDELOW, B.: Psychiatria a psychoterapia, Trenčín: Vydavateľstvo F, 2005.

V priebehu semestra vypracuje študent v skupinách (dvaja-traja) seminárnu prácu na schválenú tému s použitím odporúčanej literatúry v rozsahu najmenej 10 strán(30) bodov, odprezentujú prácu (10 bodov) s vlastnou reflexiou v kontexte liečebnej pedagogiky a diskusiou. Záverečná skúška (60 bodov) overí poznatky zo psychiatrie, pochopenie súvislostí, orientáciu v problematike, schopnosť rozpoznať diagnostické obrazy, vedieť ako komunikovať, ponúknuť pomoc, poznať úlohy liečebného pedagóga. (30+10+60=100 bodov)

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský

1. Predmet a úlohy psychiatrie, psychické zdravie.

2. Klasifikácia duševných porúch – medzinárodné klasifikačné systémy.

3. Príčiny vzniku psychických porúch – psychické, sociálne, organické, genetické.

4. Symptomatológia a priebeh pri jednotlivých typoch duševných porúch a ochorení –

5. Klinický obraz, špecifiká liečby (psychózy, neurózy, depresia, psychické poruchy...).

6. Špecifiká psychických ochorení u detí

7. Špecifiká psychických ochorení u mladistvých.

8. Špecifiká psychických ochorení u dospelých a seniorov

9. Systém starostlivosti o psychicky chorých.

10. Liečba psychických porúch a ochorení, psychoterapia, psychosociálna rehabilitácia.

11. Liečebnopedagogcká intervencia.

Cieľom je sprostredkovať študentovi vedomosti zo psychiatrie potrebné pre prevenciu v bežných prostrediach, aby boli schopní poskytnúť prvú pomoc, rozumieť ťažkostiam človeka so psychickou poruchou, podporiť deti rodičov so psychiatrickou diagnózou.

Výsledky: Študent získa základné poznatky o etiológii, symptomatológii duševných porúch a ochorení, znalosti spojené s edukačnou a sociálnou dimenziou psychiatrických ochorení a porúch. Bude rozumieť preventívnym opatreniam, poznať možnosti podpory, úlohy liečby a psychosociálnej rehabilitácie, bude sa orientovať v potrebách výchovnej pomoci, bude poznať možné riziká a obmedzenia.

Ako prenositeľné poznatky získa povedomie o význame psychohygieny, znižovania stresu, potreby dobrých vzťahov a predpoklady pre schopnosť všimnúť si osobu, ktorá potrebuje pomôcť.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

prednáška + seminár, 2 + 1 hodín /týždeň, t.j. 33 hodín /semester, prezenčnou formou

Pracovná záťaž študenta:

11 x 3 hodiny výučby = 33 hodín; 17 hodín analýza kazuistiky v kontexte vybratého psychoterapeutického smeru, prezentácia zadania v skupine/seminár), 50 hodín prípravy na záverečný test. Spolu 100 hodín. (1 kredit = 25 hodín)

Metódy vzdelávania:

prednáška, diskusia, reflexia, prezentácia súčasných výskumov, práca v malých skupinách, kooperatívne/skupinové zhodnotenie a zdieľanie poznatkov.

Povinná literatúra:

PROCHASKA, J. O., NORCROSS, J. C. Psychoterapeutické systémy – průřez teoriemi. Praha: Grada, 1999, 480 s., ISBN 80-7169-766-4.

JANOŠKO, P. 2015. Rodinný systém v kontexte teórie a praxe. Ružomberok: VERBUM, s. 105. ISBN 978-80-561-0324-1,

Odporúčaná literatúra:

Kazuistiky klientov od vyučujúceho

Revue liečebnej pedagogiky - vedecko-odborný časopis PRO LP asociácie liečebných pedagógov na Slovensku, https://prolp.sk/lp-revue/

LOZSI, L. 2013. Socioterapia. Bratislava: Asociácia socioterapie a psychoterapie, 2013, 192 s., ISBN 978-80-971-386-08.

WETZIG-WÜRTH, H., MÜLLER, P. 2004. Psychoterapeutický rozhovor: terapeuticky účinné dialógy v lekárskej praxi. Trenčín: Vydavateľstvo F, 223 s., ISBN 80-889-521-15.

20% priebežného hodnotenia + 80% záverečného hodnotenia

Priebežné hodnotenie - spracovanie a prezentácia zadania (20 bodov) Záverečné hodnotenie - test (80 bodov).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 bodov z celkového bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský a český jazyk a anglický jazyk

1. Úvod do psychoterapie a jej miesto v profesii liečebný pedagóg. Formy, ciele a možnosti psychoterapie v liečebnopedagogickej starostlivosti.

2. Cieľové skupiny psychoterapie – špecifiká u detí, dospievajúcich, dospelých. Predpoklady pre psychoterapeutickú intervenciu na strane klienta a na strane liečebného pedagóga.

3. Historický vývin a školy psychoterapie v kontexte nových trendov:

4. Psychoanalytická a psychodynamická terapia, Adlerovská terapia, Kognitívna a behaviorálna terapia;

5. Terapia zameraná na človeka, Na emócie zameraná terapia, Gestalt terapia;

6. Existenciálna terapia, Systemická terapia, Transformačná systemická terapia podľa V. Satirovej (rodinno-terapeutický smer), Konštruktivistické terapie;

7. Rodovo a kultúrne senzitívna terapia, Integratívna a eklektická terapia;

8. Podporná psychoterapia.

9. Psychoterapia v kontexte kreatívnych terapií, prípadové štúdie (case managment), terapeutická komunita.

10. Párová a rodinná psychoterapia – špecifiká, metódy, techniky.

11. Špecifiká psychoterapie u seniorov – východiská, zdroje, riziká.

Základy psychoterapie sú integrálnou súčasťou poznatkového rámca študijného programu Liečebná pedagogika, v súlade s profilom absolventa.

Študenti budú poznať teórie z oblasti psychoterapie (základné pojmy, formy, ciele, účinné faktory, metódy), budú schopní popísať špecifiká jednotlivých psychoterapeutických smerov, orientovať sa v ich metódach (nástroje, techniky, špecifiká).

V praxi budú schopní využiť poznatky a zručnosti v komunikácii s klientom, v procese vytvárania bezpečnejších podmienok pre liečebnopedagogickú intervenciu (kontakt, interakcia, príprava prostredia a pod.). Budú rozumieť symptomatológii klienta v kontexte vzťahov a okolia.

Prenositeľné spôsobilosti:

Poznatky poslúžia študentom aj vo svojom osobnostnom rozvoji: búranie predsudkov (inkluzívny aspekt), zlepšenie interpersonálnych a komunikačných schopností, prehĺbenie porozumenia vo vzťahu k sebe v krízovom období (správanie, zvládanie záťaže, zdroje), podpora komunikácie a vzťahov vo svojom okolí.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny seminárov týždenne, spolu za semester 22 hodín hybridnou formou.

Pracovná záťaž: prezenčná výučba (22 hodín), príprava na priebežné hodnotenie (15 hodín), príprava seminárnej práce (33 hodín). Spolu 22+15+33= 75 hodín práce študenta (kredit=25 hodín)

Metódy vzdelávania: diskusia so študentami o prebranej téme, práca v skupinách a riešenie problémov študentami, prepájanie s praxou

Odporúčaná literatúra:

BARNHILL, J.W. Psychické poruchy, kazuistiky, Diagnostika podľa DSM-5. Bratislava : Vydavateľstvo F, 2015.

POTHE, P. Síla nevysloveného. Příběhy z psychoterapie dětí a dospívajících. Portál : Praha, 2020.

VODIČKOVÁ, B. Liečebnopedagogická intervencia u detí so špecifickými ťažkosťami v materskej škole. UK v Bratislave : Bratislava, v tlači

Priebežné hodnotenie bude udelené za

- rozbor a analýzu dvoch konkrétnych kazuistických štúdií so zameraním sa na jadrové ťažkosti klienta (20+20=40 bodov).

- seminárnu práca v podobe podrobného rozboru a analýzy kazuistickej štúdie s formulovaním cieľov a návrhov liečebnopedagogickej intervencie (60 bodov).

20+20+60=100

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

znalosť slovenského jazyka

1. Kazuistiky detí vo včasnej intervencii. Analýza a rozbor prípadu vývinových porúch. Návrh liečebnopedagogickej intervencie.

2. Kazuistiky detí vo včasnej intervencii. Analýza a rozbor prípadu porúch sociálneho správania. Návrh liečebnopedagogickej intervencie.

3. Kazuistiky detí v školskom veku s poruchami správania. Analýza a rozbor prípadu. Návrh liečebnopedagogickej intervencie.

4. Kazuistiky detí v školskom veku s poruchami učenia. Analýza a rozbor prípadu. Návrh liečebnopedagogickej intervencie.

5. Kazuistiky detí s rôznymi špecifickými ťažkosťami so zameraním na špecifiká ich výtvarného prejavu.

6. Kazuistiky dospelých klientov s psychiatrickým ochorením. Analýza a rozbor prípadu. Návrh liečebnopedagogickej intervencie.

7. Kazuistiky dospelých klientov so závislosťou. Analýza a rozbor prípadu. Návrh liečebnopedagogickej intervencie.

8. Kazuistiky dospelých klientov s diagnózou Demencia. Analýza a rozbor prípadu. Návrh liečebnopedagogickej intervencie.

9. Kazuistiky dospelých klientov s diagnózou Alzheimerova choroba. Analýza a rozbor prípadu. Návrh liečebnopedagogickej intervencie.

10. Kazuistiky dospelých sociálne vylúčených klientov. Analýza a rozbor prípadu. Návrh liečebnopedagogickej intervencie.

11. Zhrňujúce hodnotenie v kontexte štúdia a výskumu.

Študent bude vedieť analyzovať jednotlivé kazuistické štúdie z liečebnopedagogického hľadiska, formulovať ciele a možnosti liečebnopedagogickej intervencie. Študent bude mať schopnosť myslieť a uvažovať v súvislostiach, analyzovať a kriticky hodnotiť informácie. Bude pripravený pre prácu s rôznorodou klientelou, bude schopný s nimi komunikovať.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Prednáška/2 hodiny + seminár/ 2 hodiny /týždeň, t.j. 44 hodín /semester, prezenčnou formou

Pracovná záťaž študenta:

11 x (2+2) hodiny výučby = 44 hodín; 20 hodín príprava prezentácie seminárnej práce a jej písomné spracovanie; 16 hodín príprava dvoch zadaní (koleso vplyvov, rodinná mapa študenta); 20 hodín príprava na ústnu skúšku. Spolu 100 (1 kredit = 25 hodín)

Metódy vzdelávania:

prednáška s diskusiou, reflexia výskumov, rozbor kazuistík, analýza/kritická reflexia metód využívaných pri práci s rodinným systémom v praxi, práca s relevantnými videozáznamami, práca v malých skupinách, kooperatívne, prezentácia výstupu (seminárnej práce).

Povinná literatúra:

JANOŠKO, P. Rodinný systém v kontexte teórie a praxe. Ružomberok: VERBUM, 2015, 105 s., ISBN 978-80-561-0324-1.

JANOŠKO, P. 2020. Rodinné vzťahové väzby v kontexte raného vývinu dieťaťa a podpory senzorického spracovania. In FÁBRY LUCKÁ, Z. (Ed.) Možnosti podpory senzorického spracovania dieťaťa v predškolskom veku. [elektronický dokument]. - : 1. vyd. ISBN 978-80-223-5031-0. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2020. - S. 29-51 [CD-ROM]

PREVENDÁROVÁ, J. Rodinná terapia v praxi. Bratislava: Radosť, 2014, ISBN 978-80-971319-1-3.

Odporúčaná literatúra:

Revue liečebnej pedagogiky - vedecko-odborný časopis PRO LP asociácie liečebných pedagógov na Slovensku, https://prolp.sk/lp-revue/

CORNEAU, C. Anatomie lásky. Praha: Portál, 4 vyd. 248 s., 2010, ISBN 978-80-7367-701-5.

HORŇÁKOVÁ, M. (ed.) Včasná intervencia orientovaná na rodinu. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010, 260 s., ISBN 978-80-223-2915-6.

JANOŠKO, P. 2014. Systemické aspekty rodinnej terapie. In KUBEROVÁ, H., JANOŠKO, P. (eds.) 2014. Liečebná pedagogika v kontexte teórie a praxe. Ružomberok: VERBUM, ISBN 978-80-561-0161-2, s. 69 – 87.

SATIROVÁ, V. Kniha o rodine. Praha: Práh, vyd. 2. 2006, ISBN 80-7252-150-0.

20% priebežného hodnotenia + 80% záverečného hodnotenia

Priebežné hodnotenie - spracovanie dvoch zadaní (20 bodov) Záverečné hodnotenie - prezentácia seminárnej práce a písomné dopracovanie (40 bodov) a ústna skúška (40 bodov).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60 bodov z celkového bodového hodnotenia.

slovenský a český jazyk a anglický jazyk (na prehĺbenie štúdia a aktivity počas prednášok)

1. Rodina v liečebnopedagogickej starostlivosti.

2. Sprevádzanie rodiny v kontexte životného cyklu jednotlivca, ako aj životného cyklu rodiny – krízy, potreby, zdroje (zvládania).

3. Koncept rodinnej triády – význam a zdroje primárnej, sekundárnej a párovej väzby v rodine.

4. Kritické udalosti a možnosti liečebnopedagogickej intervencie.

5. Nástroje a špecifiká diagnostiky rodiny (rodinná mapa, metafora „ľadovca“, projektívne techniky, terapia v pieskovisku).

6. Proces rodinnej terapie – úvod do jednotlivých fáz a ich špecifík.

7. Rodina so znevýhodneným členom v kontexte včasnej intervencie.

8. Špecifické okruhy rodinno-terapeutického pôsobenia: traumatické zážitky v rodine, násilie v rodine a dopad na dieťa/deti.

9. Špecifické okruhy rodinno-terapeutického pôsobenia: rodina a rozvod, straty v rekonštruovaných rodinách, traumatizované dieťa v náhradnej rodine - možnosti liečebnopedagogickej intervencie.

10. Prvky validizácie v rodine – psychoedukácia a podpora rodičovských kompetencií.

11. Transformácia rodinných pravidiel, rigidných presvedčení a nenaplnených očakávaní.

Rodinná terapia a poradenstvo je integrálnou súčasťou systémového poznatkového rámca odboru a študijného programu Liečebná pedagogika, v súlade s profilom absolventa. Študenti budú poznať využitie rodinnej terapie a poradenstva v kontexte inklúzie a participácie jednotlivca v každom veku, a celostne vnímať/podporovať klienta (dieťa, mladistvý, dospelý, senior) v kontexte jeho sociálneho okolia a rodinných vzťahov.

Budú vedieť aktívne využiť nadobudnuté poznatky a zručnosti pri identifikácii a podpore zdrojov rodín v kríze, ako aj pri preventívnom poradenskom a výchovnom pôsobení, smerom k optimalizácii podmienok vývinu u detí/žiakov/ pacientov a riešeniu potenciálnych ťažkostí súvisiacich s vývinom.

Prenositeľné spôsobilosti:

Študentom získané poznatky poslúžia aj vo svojom osobnostnom rozvoji: búranie predsudkov (inkluzívny aspekt), zlepšenie interpersonálnych a komunikačných schopností, príprava na rodičovstvo a schopnosť porozumenia a identifikácii možností riešenia vlastných osobných alebo partnerských kríz, podpore komunikácie a vzťahov vo vlastnej rodine alebo vzťahov vo svojom okolí.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny seminárov týždenne, spolu za semester 22 hodín prezenčnou formou.

Pracovná záťaž: prezenčná výučba (22 hodín), príprava na priebežné hodnotenie (20 hodín), príprava seminárnej práce (28 hodín) a samoštúdium (30 hodín) Spolu 22+20+28+30= 100 hodín práce študenta (1 kredit=25 hodín)

Metódy vzdelávania: prednáška, praktické príklady, diskusia, práca v skupinách a riešenie problémov študentami.

Odporúčaná literatúra:

GAVORA, P., KOLLÁRIKOVÁ. Z., NOVÁKOVÁ, E. 2004. Manuál na tvorbu bakalárskej a diplomovej práce. Bratislava: Univerzita Komenského, PdF, 2010.

HAVRLENTOVÁ, D. Ako písať a prezentovať záverečné práce. Univerzita sv. Cyrila a Metoda : Trnava, 2015.

Vnútorný predpis č.7/2018, Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave

Priebežné hodnotenie počas semestra bude udelené za:

- 2 testy po 25 bodov (25+25 bodov)

- seminárnu prácu v podobe spracovania čiastkovej problematiky bakalárskej práce, vrátane správneho použitia citačnej normy a zápisu použitej literatúry študenta, ústna prezentácia (50 bodov).

25+25+50=100

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

znalosť slovenského jazyka a anglického jazyka

1. Ujasnenie zámeru a cieľa bakalárskej práce.

2. Etapy písania práce.

3. Štruktúra práce - Abstrakt, predhovor, úvod, obsah, text, záver, prílohy, a i.

4. Formálna stránka práce – gramatika, štylistika, grafická úprava.

5. Citovanie, odkazy na literárne zdroje.

6. Súčasný stav riešenia problematiky. Informačná príprava práce.

7. Prehľadové štúdie, odborné, výskumné, vedecké práce, literatúra, monografie, články. Zahraničné zdroje.

8. Obsahová stránka bakalárskej práce - vytváranie kapitol. Vedecké myslenie, vedecký jazyk. Práca s textom. Prehľadnosť a prepájanie kapitol, cudzieho textu so svojim komentárom. Ukážky správnych a nesprávnych príkladov (práca v skupinách).

9. Zber údajov a ich vyhodnotenie. Kazuistika v bakalárskej práci

10. Etika, Ochrana osobných údajov (GDPR).

11. Obsah vzdelávania umožňuje študentovi získať schopnosti a zručnosti písania textu v odbornom jazyku a práce s odborným a vedeckým textom, vyhľadávania a korektného spracovania informácií z cudzích zdrojov.

Výsledky vzdelávania:

Študent bude vedieť spracovať odborné a vedecké literárne zdroje do odborného textu. Osvojí si zručnosti a zásady písania odborného textu, korektného citovania a používania citačnej normy. Bude vedieť koncipovať, plánovať a realizovať bakalársku prácu. Rozvinie si organizačné zručnosti a komunikačné zručnosti a upevní si schopnosť myslieť a uvažovať v súvislostiach, analyzovať a kriticky hodnotiť informácie

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny prednáška, jedna hodina seminár týždenne,

Spolu za semester 33 hodín prezenčne.

Pracovná záťaž: priama výučba (33 hodín) priebežné samoštúdium (20 hodín), reflexia na knihu (7 hodín), príprava na záverečné hodnotenie (15 hodín). Spolu: 33+20+7+15= 75 (1 kredit =75 h)

Metódy vzdelávania: uvedenie do témy príbehom, diskusia, prednáška, práca v skupinách: vypracovanie návrhu riešenia zložitej situácie v triede/v rodine/v škole

Povinná literatúra:

HORŇAKOVÁ, M. Komunikácia v inkluzívnej škole. Bratislava . UK v BA. 2017. ISBN 978-80-223-4416-6.

JANOŠKO, P. a kol. Učiace sa spoločenstvo, výzva pre inkluzívne vzdelávanie. UK: Bratislava, 2020. ISBN 978-80-223-5053-2.

Odporúčaná literatúra:

ADÁMEK, M. Neuropedagogika. Pardubice : FF UP. 2014. ISBN 978-80-7395-829-9 Internet

ČOKYNA, J. A okraje máš kde? N Press s.r.o. 2019 ISBN 978-80-99925-06-0.

GUGENBÜHL-CRAIG, A. 2007. Nebezpečí moci v pomáhajícich profesích. Praha . Portál, 2007. ISBN 978-80-7367-809-8. s. 76-89.

ONDRÁČEK, P. 2003. Františku, přestaň konečně zlobit, nebo... Praha : ISV, 2013. ISBN80-86642-18-6.

RINK, J. E. 2005. Praktická pedagogika. Bratislava : UK v BA. 2005. ISBN 80-223-2133-8.

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu: V priebehu semestra je jeden test (25 bodov) a jedna prezentácia reflexie na vybranú publikáciu (20 bodov), skupinový model riešenia (15 bodov).

Preštudovanie povinnej literatúry a zvládnutie záverečného hodnotenia (40 bodov), kde preukáže vedomosti a postoje v súlade s profesijným profilom liečebného pedagóga.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, český

1. Miesto liečebného pedagóga v školstve legislatívne rámce.

2. Aktuálne problémy a výzvy v školstve (inklúzia, neuropedagogika)

3. Praktická pedagogika (Jakob Rink)

4. Príčiny neprospievania

5. Konflikty, agresia, šikana

6. Postoje a predsudky pri inklúzii

7. Zmeny - proces zmeny, prostriedky

8. Práca s rodinou

9. Depistáž, intervencia, poradenstvo.

10. Preventívne programy

11. Tímovosť , kooperácia s vedením školy, s podpornými inštitúciami

Študent bude poznať úlohy liečebného pedagóga v škole a v školskom zariadení, bude rozumieť mechanizmom, ktoré vedú k školskému zlyhaniu, ku konfliktom, násiliu, bude poznať nástroje pre ich zmenu. Bude schopný porozumieť profesijným rolám odborníkov v tíme a významu dobrej spolupráce. Bude poznať svoje úlohy vo vzťahu k rodine a okoliu školy, bude mať predstavu, ako sa dajú veci zlepšiť (ako komunikovať, vytvárať príležitosť pre zmenu, podporiť).

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny/týždeň (prednáška) spolu 22 hodín kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta: priama výučba (22 hodín), seminárna práca (25 hodín), vypracovanie zadania na priamu prácu s klientom pri sprevádzaní (53 hodín). Spolu 22+25+53 = 100 (1 kredit = 25 hodín).

Metódy vzdelávania: prepájanie teoretických poznatkov (prednáška) a praktických zadaní, zážitková metóda (vlastná práca na hodine individuálna/skupinová), diskusia o prebranej téme a vypracovaných zadaniach na priamu prácu s klientom.

Povinná literatúra:

VANCÁKOVÁ, S. Keď rodina trpí – pomoc, podpora a sprevádzanie. EQUILIBRIA, 2020. ISBN 9788081432705

HATOKOVÁ, M. a koletív. Sprevádzanie chorých a zomierajúcich – dobrovoľníctvo v nemocniciach a paliatívnych zariadeniach. EQUILIBRIA, 2013. ISBN 978-80-8143-125-8 VÁVROVÁ, S.. Doprovázení v pomáhajících profesích. Praha: Portál, 2012. ISBN 978-80-262-0087-1

Hodnotenie zadanej úlohy na priamu prácu s klientom /priebežne (35 bodov), vypracovanie zadanej seminárnej práce/priebežne (15 bodov) a skúška/test (50 bodov).

slovenský

1. Sprevádzanie a sprevádzajúci (úvod, definícia)

2. Podpora reziliencie

3. Systémový prístup v sprevádzaní

4. Sprevádzanie procesom zmeny

5. Sprevádzanie v záťažových situáciách

6. Sprevádzanie pri výzvach

7. Sprevádzanie pri strate

8. Sprevádzanie pri vyrovnávaní sa s ochorením (vlastným, blízkej osoby)

9. Sprevádzanie pri vyrovnávaní sa s postihnutím (vlastným, blízkej osoby)

10. Sprevádzanie pri rehabilitácii (návrate do bežného života po dlhodobej chorobe, úraze a pod.)

11. Sprevádzanie v séniu

Študenti sa oboznámia so sprevádzaním v rôznych kontextoch pomoci. Získajú zručnosti pri sprevádzaní klienta s rešpektom a ohľadom na ich individuálne potreby, tempo, cieľ, individuálne danosti a aktuálne podmienky a pod.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Priebežná odborná prax

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 40 hodín

Metódy štúdia: prezenčná priebežná prax, hospitácie, liečebnopedagogická intervencia pod supervíziou, pozorovanie, vedenie záznamov

Pracovná záťaž študenta:

Prezenčná účasť priamo v praxovom zariadení (8x4hod. priamej výuky – 32 hod.);

Štúdium odbornej literatúry - 30 hod.

Priebežné vedenie záznamov z praxe (spracovávanie praxových denníkov) (38 hod.).

100 hodín celkovo – 1 kredit je 25 hodín

Materiály z príslušných zariadení - profil, organizačné a iné pokyny a usmernenia. Odporúčaná odborná literatúra ohľadom problematík riešených prioritne v danom praxovom zariadení. Zákony o legislatívnom riešení liečebnopedagogickej starostlivosti.

Študent počas priebežného hodnotenia odovzdá: priebežné záznamy (80 bodov), prezentáciu o priebehu praxe na záverečnom stretnutí praxe (20 bodov). Hodnotenie sa udeľuje na stupnici A (výborne – vynikajúce výsledky), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (dobre – bežná spoľahlivá práca), D (uspokojivo – prijateľné výsledky), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) a Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše). Stupnica hodnotenia: A: 100 – 91 bodov, B: 90 – 81 bodov, C: 80 – 73 bodov, D: 72 – 66 bodov, E: 65 – 60 bodov, FX: 59 – 0 bodov. Váha priebežného / záverečného hodnotenia: hodnotenie, 100% priebežného hodnotenia.

slovenský

1. Úvodné informácie k priebehu praxe.

2. Oboznámenie sa so zariadením – denný režim, zameranie, obsah a formy práce s klientom.

3. Hospitačná činnosť – pozorovanie, zaznamenávanie poznatkov.

4. Práca s klientom v asistencii s pedagógom.

5. Praktické skúsenosti.

6. Konzultácie.

7. Praktické skúsenosti - pozorovanie.

8. Praktické skúsenosti - diagnostika.

9. Praktické skúsenosti - intervencia.

10. Praktické skúsenosti - komunikácia.

11. Závery z praxe.

Cieľom je ponúknuť základné informácie a orientáciu o formách a možnostiach liečebnopedagogickej pomoci jednotlivcom s ohrozeným a narušeným vývinom v praxi, oboznámenie študentov s vybraným zariadením.

Výsledok: Študent bude poznať niektoré možnosti praktického uplatnenia, bude vedieť písať záznamy z pozorovaní a cvičení, bude vedieť prezentovať svoju prácu.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Priebežná odborná prax

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 40 hodín

Metódy štúdia: prezenčná priebežná prax, hospitácie, liečebnopedagogická intervencia pod supervíziou, pozorovanie, vedenie záznamov

Pracovná záťaž študenta:

Prezenčná účasť priamo v praxovom zariadení (8x4hod. priamej výuky – 32 hod.);

Štúdium odbornej literatúry - 30 hod.

Priebežné vedenie záznamov z praxe (spracovávanie praxových denníkov) (38 hod.).

100 hodín celkovo – 1 kredit je 25 hodín

Odporúčaná literatúra:

MAJZLANOVÁ, K. 2011. Súčasné poslanie liečebnej pedagogiky pri skvalitňovaní života detí so znevýhodnením. Bratislava : VÚDPaP - Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie „Dieťa v ohrození“, 2011. Zákony o legislatívnom riešení liečebnopedagogickej starostlivosti.

Materiály z príslušných zariadení - profil, organizačné a iné pokyny a usmernenia. Odporúčaná odborná literatúra ohľadom problematík riešených prioritne v danom praxovom zariadení.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Študent počas priebežného hodnotenia odovzdá: priebežné záznamy, záznamy z pozorovania klienta (80 bodov), prezentáciu o priebehu praxe na záverečnom stretnutí praxe (20 bodov). Hodnotenie sa udeľuje na stupnici A (výborne – vynikajúce výsledky), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (dobre – bežná spoľahlivá práca), D (uspokojivo – prijateľné výsledky), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) a Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše). Stupnica hodnotenia: A: 100 – 91 bodov, B: 90 – 81 bodov, C: 80 – 73 bodov, D: 72 – 66 bodov, E: 65 – 60 bodov, FX: 59 – 0 bodov. Váha priebežného / záverečného hodnotenia: hodnotenie, 100% priebežného hodnotenia

slovenský

1. Analýza problémov u klientov/ta, zber informácií (výchovná, zdravotná, sociálna, psychická oblasť).

2. Pozorovanie.

3. Vedenie a hodnotenie zápisov.

4. Plánovanie.

5. Komunikácia v tíme.

6. Návrh podporných liečebnopedagogických prístupov a opatrení pre zlepšenie podmienok vývinu a kvality života klienta.

7. Praktické skúsenosti - pozorovanie.

8. Praktické skúsenosti - diagnostika.

9. Praktické skúsenosti - intervencia.

10. Praktické skúsenosti - komunikácia.

11. Konzultácie.

Výsledky vzdelávania: Cieľom je prepojiť teoretické vzdelávanie s praxou a ponúknuť priestor pre skúsenosti pod supervíziou. Študent sa bude vedieť orientovať vo výchovnej situácii a bude schopný aktívne riešiť terapeuticko-výchovné situácie – zbieranie údajov, vyhodnocovanie, liečebnopedagogická intervencia, spätná väzba.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Priebežná odborná prax

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 40 hodín

Metódy štúdia: prezenčná priebežná prax, hospitácie, liečebnopedagogická intervencia pod supervíziou, pozorovanie, vedenie záznamov

Pracovná záťaž študenta:

Prezenčná účasť priamo v praxovom zariadení (8x4hod. priamej výuky – 32 hod.);

Štúdium odbornej literatúry - 30 hod.

Priebežné vedenie záznamov z praxe (spracovávanie praxových denníkov) (38 hod.).

100 hodín celkovo – 1 kredit je 25 hodín

KOPŘIVA, K. 1979. Lidský vztah jako součast profese. Praha : Portál, 1997. s. 170,

Zákony o legislatívnom riešení liečebnopedagogickej starostlivosti.

Materiály z príslušných zariadení - profil, organizačné a iné pokyny a usmernenia. Odporúčaná odborná literatúra ohľadom problematík riešených prioritne v danom praxovom zariadení.

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia. Študent počas priebežného hodnotenia odovzdá: priebežné záznamy z práce s klientom pod supervíziou (80 bodov), prezentáciu o priebehu praxe na záverečnom stretnutí (20 bodov). Hodnotenie sa udeľuje na stupnici

A (výborne – vynikajúce výsledky), B (veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (dobre – bežná spoľahlivá práca), D (uspokojivo – prijateľné výsledky), E (dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá) a Fx (nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše). Stupnica hodnotenia: A: 100 – 91 bodov, B: 90 – 81 bodov, C: 80 – 73 bodov, D: 72 – 66 bodov, E: 65 – 60 bodov, FX: 59 – 0 bodov Váha priebežného / záverečného hodnotenia: hodnotenie, 100% priebežného hodnotenia.

slovenský

1. Výber a selekcia klientov s poruchami vývinu a správania.

2. Zapojenie sa do procesu diagnostiky.

3. Komunikácia v tíme.

4. Cielené zbieranie informácií v kontexte bakalárskej práce.

5. Zostavenie problémovej anamnézy s návrhom techník, materiálov a prístupov pre dosiahnutie liečebnopedagogického zámeru.

6. Praktické skúsenosti - pozorovanie.

7. Praktické skúsenosti - diagnostika.

8. Praktické skúsenosti - intervencia.

9. Praktické skúsenosti - komunikácia.

10. Konzultácie.

11. Vyhodnotenie skúseností v kontexte bakalárskej práce.

Cieľom je poslať študentov do zariadení v kontexte témy záverečnej práce a umožniť im hlbšie preniknutie do problematiky.

Výsledok: Študent bude vedieť prepojiť aktuálne poznatky z konkrétnej oblasti s praxou. Bude schopný zbierať údaje, vyhodnocovať ich, robiť liečebnopedagogickú intervenciu (tu a teraz), spätnú väzbu v súlade s etickými a profesijnými požiadavkami..

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny prednáška/týždeň; spolu 22 hodín prezenčnou metódou.

Pracovná záťaž študenta: priama výučba (22 hodín), samoštúdium (25 hodín), seminárna práca (28 hodín). Spolu 22+ 25 + 28 = 75 (1 kredit = 25 hodín).

Metódy vzdelávania: aktívne prepájanie teoretických poznatkov (seminár) a praktických zadaní, zážitková metóda (vlastná práca na hodine individuálna/skupinová), diskusia o prebranej téme a vypracovaných zadaní na priamu prácu s dieťaťom.

Povinná literatúra:

Lhotová, M.; Perout, E. (2018): Arteterapie v souvislostech. Praha: Portál, 2018. ISBN 978-80-262-1272-0.

Šicková-Fabrici, J. (2002, 2006, 2016): Základy arteterapie. Praha: Portál, 2002, 2006, 2016. ISBN978-80-262-1043-6 (rovnocenná možnosť: Arteterapia – Ú(zá)žitkové umenie (Petrus, 2006)

Vágnerová, M. (2017): Vývoj dětské kresby a její diagnostické využití. Praha: RAABE, 2017. ISBN 978-80-7496-333-9.

Odporúčaná literatúra:

Bremsová, CH. (2018): Dětská psychoterapie a poradenství : komplexní průvodce. Praha: Triton, 2018. ISBN978-80-7553-510-8.

Šupšáková, B. (2013): Detský výtvarný prejav: od čmáraníc k obrazom a ich významom. DOLIS, 2013. ISBN 978-80-970419-1-5.

Rubin, J. (2008): Přístupy v arteterapii. Praha:Triton, 2008, ISBN 978-80-7387-093-5.

Hodnotenie zahŕňa

- vypracovanie úloh zadaných na hodinách/priebežne (30 bodov),

- vypracovanie zadanej seminárnej práce/priebežne (20bodov)

- skúšku/test (50).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91 bodov = výborne – vynikajúce výsledky

B 90-81 bodov = veľmi dobre – nadpriemerný štandard

C 80-73 bodov = dobre – bežná spoľahlivá práca

D 72-66 bodov = uspokojivo – prijateľné výsledky

E 65-60 bodov = dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá

Fx menej ako 60 bodov = nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský

1. Vymedzenie arteterapie v kontexte liečebnej pedagogiky.

2. Vývoj arteterapie ako terapeutickej metódy.

3. Teoretické východiská arteterapie (psychodynamické, humanistické, gestalt, logoterapia).

4. Ďalšie teoretické východiská arteterapie – Gestalt, neiterpretatívny a interpretatívny smer.

5. Receptívna a produktívna forma arteterapie.

6. Individuálna forma arteterapie - organizácia a štruktúra stretnutia.

7. Skupinová forma arteterapie – možnosti, výhody, indikácie a kontraindikácie.

8. Zostavenie, štruktúra a organizácia skupiny.

9. Arteterapeutické metódy a techniky – výber s ohľadom na potreby klienta.

10. Práca s hlinou a jej terapeutické využitie. Využívanie netradičných materiálov – trojdimenzionálne materiály, multimédiá.

11. Arteterapia u rôznych cieľových skupín – špecifiká vedenia terapie a výberu techník.

Študent bude mať základné vedomosti o arteterapii, jej teoretických východiskách a formách v kontexte liečebnej pedagogiky. Bude sa orientovať v možnostiach a využití arteterapie. Prostredníctvom zážitku na sebe bude mať skúsenosť s rôznymi materiálmi, metódami a technikami, ktoré sa v arteterapii používajú.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 3 hodiny seminár/týždeň; spolu 33 hodín kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta: priama výučba (33 hodín), seminárna práca (27 hodín), vypracovanie zadania na priamu prácu s dieťaťom (30 hodín). Spolu 33+27+30 = 90 (1 kredit = 30hodín).

Metódy vzdelávania: aktívne prepájanie teoretických poznatkov (seminár) a praktických zadaní, zážitková metóda (vlastná práca na hodine individuálna/skupinová), diskusia o prebranej téme a vypracovaných zadaniach na priamu prácu s dieťaťom.

Povinná literatúra:

Šicková-Fabrici, J. (2016): Základy arteterapie. Portál, 2016. ISBN978-80-262-1043-6 (rovnocenná možnosť: Základy arteterapie 2002 alebo Arteterapia – Ú(zá)žitkové umenie (Petrus, 2006).

Ťulák Krčmáriková, Z. (2016): Dynamika a hranice skupinovej arteterapie.

In: Prolegoména skupinovej arteterapie orientovanej na adolescenta so zdravotným znevýhodnením [elektronický zdroj]. - ISBN 978-80-223-4160-8. - Bratislava : Univerzita Komenského, 2016. - S. 88-111 [CD-ROM]

Odporúčaná literatúra:

Ťulák Krčmáriková, Z. (2020): Znaky agresivity vo výtvarnom prejave detí s problémami v správaní. In: Pedagogica actualis XI.: Spoločnosť a výchova. Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofická fakulta, Katedra Pedagogiky, Trnava, 2020. ISBN 978-80-572-0045-1

Dostupné na: Pedagogica Actualis XI.pdf (sharepoint.com)

Ťulák Krčmáriková, Z. (2016): Spôsoby aplikácie arteterapie v rozličných kontextoch pomoci. In: Expresívne terapie vo vedách o človeku 2016 : biodromálny aspekt liečebnej pedagogiky [elektronický zdroj]. - ISBN 978-80-223-4148-6. - Bratislava : Univerzita Komenského, 2016. - S. 162-171 [CD-ROM]

Ťulák Krčmáriková, Z. (2016): Kontexty integrácie v procese arteterapie u dieťaťa. In: Expresívne terapie vo vedách o človeku 2016 : biodromálny aspekt liečebnej pedagogiky [elektronický zdroj]. - ISBN 978-80-223-4148-6. - Bratislava : Univerzita Komenského, 2016. - S. 172-178 [CD-ROM]

Predmet je ukončený hodnotením čiastkových úloh počas semestra, ktoré pozostáva z vypracovaných úloh zadaných na hodinách/priebežne (55 bodov), vypracovaných zadaní na priamu prácu s dieťaťom/priebežne (25 bodov) a vypracovanie zadanej seminárnej práce/priebežne (20bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91 bodov = výborne – vynikajúce výsledky

B 90-81 bodov = veľmi dobre – nadpriemerný štandard

C 80-73 bodov = dobre – bežná spoľahlivá práca

D 72-66 bodov = uspokojivo – prijateľné výsledky

E 65-60 bodov = dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá

Fx menej ako 60 bodov = nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský

1. Techniky a metódy arteterapie vhodné pre podporu vývinu dieťaťa.

2. Individuálne formy arteterapie u detí so špecifickými vývinovými poruchami, nerovnomerným vývinom a inými poruchami vyskytujúcimi sa v detstve.

3. Techniky a metódy arteterapie vhodné pre korekciu správania u detí.

4. Skupinové formy arteterapie u detí. Techniky vhodné na podporu a budovanie skupiny.

5. Arteterapia u detí s narušenou vzťahovou väzbou – špecifiká vedenia terapie a výberu techník.

6. Arteterapia u detí s telesným, mentálnym a zmyslovým postihnutím – špecifiká vedenia terapie a výberu techník.

7. Arteterapia u detí so syndrómom CAN – špecifiká vedenia terapie a výberu techník.

8. Arteterapia u detí so psychickými problémami.

9. Arteterapia u detí s problémami v správaní (anxiozita, utiahnutosť, agresivita, ADHD) – špecifiká vedenia terapie a výberu techník.

10. Arteterapia ako súčasť rodinnej terapie – špecifiká vedenia terapie a výberu techník.

11. Prepojenie AT u detí s ďalšími LP metódami a prístupmi.

Študent bude vedieť pracovať s dieťaťom individuálnou i skupinovou formou, poznať a používať techniky a špecifiká vedenia arteterapeutického procesu s ohľadom na špecifické problémy dieťaťa (ŠVPU, vývinové poruchy, poruchy správania, postihnutie, syndróm CAN, úzkostné poruchy, ADHD).

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 3 hodiny seminár/týždeň; spolu 33 hodín kombinovanou metódou.

Pracovná záťaž študenta: priama výučba (33 hodín), seminárna práca (27 hodín), vypracovanie zadania na priamu prácu s dieťaťom/diagnostika (30 hodín). Spolu 33+27+30 = 90 (1 kredit = 30hodín).

Metódy vzdelávania: aktívne prepájanie teoretických poznatkov (seminár) a praktických zadaní, zážitková metóda (vlastná práca na hodine individuálna/skupinová), diskusia o prebranej téme a vypracovaných zadaniach na priamu diagnostickú prácu s dieťaťom.

Odporúčaná literatúra:

Šicková-Fabrici, J. (2016): Základy arteterapie. Portál, 2016. ISBN978-80-262-1043-6 (rovnocenná možnosť: Základy arteterapie 2002 alebo Arteterapia – Ú(zá)žitkové umenie (Petrus, 2006)

Vágnerová, M. (2017): Vývoj dětské kresby a její diagnostické využití. RAABE, 2017. ISBN 978-80-7496-333-9

Davido, R. (2001,2003,2008): Kresba jako nástroj poznání dítěte : dětská kresba z pohledu psychologie. Praha, Portál, 2001,2003, 2008. ISBN 978-80-7367-415-1

Ťulák Krčmáriková, Z. (2017): Liečebnopedagogická diagnostika problémového správania detí v arteterapii. In: Liečebnopedagogická diagnostika situácie dieťaťa s problémami v správaní [elektronický zdroj]. - ISBN 978-80-223-4427-2. - Bratislava : Univerzita Komenského, 2017. - S. 54-73 [online]

Splnenie čiastkových úloh počas semestra, ktoré pozostávajú :

- z vypracovaných úloh zadaných na hodinách/priebežne (55 bodov),

- vypracovaných zadaní na priamu prácu s dieťaťom/priebežne (25 bodov)

- vypracovanie zadanej seminárnej práce/priebežne (20bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91 bodov = výborne – vynikajúce výsledky

B 90-81 bodov = veľmi dobre – nadpriemerný štandard

C 80-73 bodov = dobre – bežná spoľahlivá práca

D 72-66 bodov = uspokojivo – prijateľné výsledky

E 65-60 bodov = dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá

Fx menej ako 60 bodov = nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský, český

1. Diagnostika v arteterapii u detí. Možnosti a špecifiká

2. Voľná kresba.

3. Kresba postavy

4. Kresba rodiny

5. Kresba začarovanej rodiny

6. Test imaginácie a zmyslu pre súvislosti

7. Body image test

8. Test stromu

9. Test troch stromov

10. Test domu

11. Farebné testy

Študent bude poznať diagnostické možnosti arteterapie (výtvarného prejavu dieťaťa), získa zručnosti pri komunikácii s dieťaťom, nadviazaní kontaktu, administrácii a vyhodnotení dostupných diagnostických metód.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny prednášky týždenne, spolu za semester 22 hodín hybridnou formou.

Pracovná záťaž: prezenčná výučba (22 hodín), samoštúdium (25 hodín), príprava na priebežné hodnotenie (3 hodiny), príprava na záverečné hodnotenie (naštudovanie a písomné spracovanie zahraničnej výskumnej štúdie alebo odborného článku študentom s témou hry (25 hodín). Spolu 22+ 25 + 3+25= 75 hodín práce študenta, (kredit=25 hodín)

Metódy vzdelávania: prednáška, praktické príklady, diskusia so študentami, práca v skupinách

Povinná literatúra:

SVETLÍKOVÁ, J. 2005. Hra vo výchove emocionálne a sociálne narušených detí. Bratislava: Retaas sro. ISBN 80-89113-23-0.

HORŇÁKOVÁ, M. 2020. Inkluzívny potenciál hry. In JANOŠKO, P. (ed.). Učiace sa spoločenstvo-výzva pre inkluzívne vzdelávanie. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. S. 53-73. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/352839323_Uciace_sa_spolocenstvo_vyzva_pre_inkluzivne_vzdelavanie

VODIČKOVÁ, B. 2021. Hra očami matiek detí predškolského veku. In VALACHOVÁ, D.,

Odporúčaná literatúra:

KOVÁČOVÁ, B. (ed). Expresivita vo výchove IV. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave s. 231-246. Dostupné na: https://expresivneterapie.wordpress.com/vedecke-zborniky/

VÁGNEROVÁ, M. 2012. Vývojová Psychologie. Dětství a dospívaní. Praha : Univerzita Karlova. ISBN 9978-80-223-4863-8.

ŠIMANOVSKÝ, Z., MERTIN, V. 2012. Hry pomáhají s problémy. Praha : Portál.

V priebehu semestra bude priebežné hodnotenie udelené za:

- spracovanie čiastkového zadania (20 bodov),

- jednu reflexiu témy prednášky (10 bodov)

Záverečná seminárna práca - naštudovanie a písomné spracovanie zahraničnej výskumnej štúdie alebo odborného článku študentom, s témou hry. Hodnotená bude formálna a obsahová úroveň textu študenta (50 bodov) a ústna prezentácia (20 bodov),

20+10+50+20=100

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

znalosť slovenského , anglického jazyka, českého jazyka

1. Definície, charakteristika hry

2. Hra v pedagogických systémoch a teórie hry

3. Klasifikácia hier a hrových činností

4. Funkcie hry: rekreačná, výchovná, diagnostická, terapeutická, integratívna

5. História hry

6. Vývinové štádiá a neuropsychologické základy hry

7. Hračka a jej význam pre dieťa

8. Individuálne rozdiely v hre, vplyv prostredia na hru dieťaťa

9. Hra v rodine

10. Špecifiká hry v sťažených situáciách dieťaťa (zdravotné znevýhodnenie, deprivácia, trauma, agresivita, úzkosť a pod.)

11. Výchova hrou vs. terapia hrou

Výsledky vzdelávania: Študent získa poznatky o problematike a význame hry v detstve, jej teóriách, klasifikácii, vývine a funkciách, ako aj o špecifikách hry u detí s rôznymi znevýhodneniami. Študent bude rozumieť teoretickým základom hry, ktoré sú nevyhnutné pre pokračovanie v predmete Terapia hrou 2, 3, ktoré majú viac praktický charakter. Bude vedieť využiť teoretické poznatky, rozumieť procesom na pozadí hry dieťaťa, čo je nevyhnutné pre jeho ďalšie štúdium a klinickú prax. Študent si upevní schopnosť myslieť a uvažovať v súvislostiach, analyzovať a kriticky hodnotiť informácie. Obsah vzdelávania je teoretickým základom pre ďalšie štúdium a predmety Terapia hrou 2,3 a liečebnopedagogickú prax.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

1 hodina seminár + 2 hodiny cvičenie, 3 hod/týž., prezenčnou formou

Pracovná záťaž študenta:

Aktívna účasť na seminároch a cvičeniach (11x3hod. priamej výuky – 33hod.);

Priebežné štúdium odporúčaných teoretických zdrojov. Spracovávanie priebežných praktických zadaní k vybraným témam kurzu a ich písomné zaznamenávanie (20 hod.).

Priebežný písomný test počas semestrálnej výučby (10 hod.).

Celosemestrálne vedenie zakladačov terapeutických aktivít (portfólio s terapeutickými aktivitami).(17 hod.)

Záverečný písomný test. (10 hod.)

90 hodín celkovo – 1 kredit je 30 hodín

Metódy: sebaskúsenostné/zážitkové terapeutické aktivity; reflexie; diskusie, videoanalýzy

Povinná literatúra (výber):

MONTESSORI, M. 1998. Tajuplné dětství. Nakladatelství světových pedagogických směrů. Praha, 1998. ISBN80-86-189-00-7

MITAŠÍKOVÁ, P. 2020. Hrové liečebnopedagogické cvičenia praktického života. In: Možnosti podpory senzorického spracovania dieťaťa v predškolskom veku. Fábry, Z. L. ed. 2020. UK v Bratislave. ISBN 978-80-223-5031-0.

MITAŠÍKOVÁ, P. 2021. Kontexty rozvoja vnímania v rámci včasnej liečebnopedagogickej intervencie. In. Studia Scientifica Facultatis Peadagogicae. Č. 3, roč. 20, 2021. ISSN 1336-2232.

MITAŠÍKOVÁ, P. 2021. Včasná intervencia prostredníctvom Montessori hrových liečebnopedagogických cvičení v predškolskom veku. In: Poradenský systém orientovaný na dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole. Magová, M. (ed.). Verbum. Ružomberok, 2020. ISBN 978-80-561-0799-7.

Odporúčaná literatúra (výber):

ANDERLIK, L. 2019. Jedna cesta pro všechni. Montessori ČR, z. s., 2019. ISBN 978-80-906627-5-9

CAIATIOVÁ, M. a kol. Volná hra. 1995. Praha, Portál, 1995. ISBN 80-7178-011-1.

BRITTON, L. 1992. Montessori, play and learn. Crown Publishers, Inc. New York. ISBN 0-517-59182-0

HOBDAYOVÁ, A, OLLIEROVÁ, K. 2000. Tvořivé činností pro terapeutickou práci s dětmi. Portál. Praha 2000. ISBN 80-7178-378-1.

MITAŠÍKOVÁ, P. 2013. Význam prirodzenej voľnej hry vo výchove a terapii. In. Vzťah v pomáhajúcich profesiách. UK v Bratislave, 2013. ISBN 978-80-223-3368-9

NEWMAN, S. 2004. Hry a činnosti pro vývoj dítěte s postižením. Portál. Praha 2004. ISBN

80-7178-872-4.

PIAGET, J., INHELDEROVÁ, B. 1997. Psychologie dítěte. Portál. Praha, 1997. ISBN 80-7178-146-0

WEINER, G. K., SANDGRUND, A., SCHAEFER, Ch. Play diagnosis and assessment. Jonh Wilex and Sons, Inc. New York. ISBN 0-471-25457-b.

WOOLFSON, R. C. 2004. Bystré dieťa – predškolák. Ottovo nakladatelskví, Praha. 2004. ISBN 80-7360-003-X.

Záverečná klasifikácia – bodové hodnotenie študenta: aktívna účasť na odborných diskusiách na prezenčných hodinách – 20 bodov. Priebežný písomný test – 20 bodov. Celosemestrálne vedený zakladač terapeutických aktivít – 20 bodov. Záverečný písomný test – 40 bodov. 100 – 94 A, 93 – 86 B, 85 – 78 C, 77 – 69 D, 68 – 61 E, 60 a menej FX. Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100% priebežného hodnotenia

slovenský, anglický, český

1. Vymedzenie a význam prirodzenej voľnej hry v LP intervenci. Hra v terapii hrou (vymedzenie liečebnopedagogickej terapie hrou). Korektné spracovanie údajov, evaluácia postupov.

2. Procesuálna LP diagnostika klienta prostredníctvom hry v bio-psycho-sociálnom kontexte.

3. Skupinové hrové terapeutické aktivity (príprava, vedenie, reflexie).

4. Praktické terapeutické možnosti vybraných materiálov – zvládnutie – nácvik základných princípov – analýza demonštračných postupov.

5. Vývinové kontexty pri aplikácii terapeutických hrových cvičení. Neuropsychologické kontexty v terapii hrou.

6. Na klienta a na rodinu orientovaný liečebnopedagogický prístup.

7. Hrové cvičenia praktického života – ukážky, rozbor. Senzomotorické hrové cvičenia – ukážky, rozbor.

8. Hra v kontexte kognitívneho, emocionálneho a sociálneho vývinu.

9. Terapeutická herňa – komponenty podnetného pripraveného prostredia.

10. Problémy spojené s narušeným vývinom a životným cyklom (zvládanie životných etáp) v kontexte hrových techník (obranné úniky, mentálne bloky, závislosť, túžba po moci, komplex menejcennosti, strach a pod.).

11. Akceptujúca terapeutická komunikácia. Podpora rodičovských kompetencií prostredníctvom hry.

Cieľom je študentov liečebnej pedagogiky teoreticky aj prakticky naučiť využívať voľnú hru, skupinové liečebnopedagogické hrové techniky a štruktúrované hrové cvičenia s cieľom diagnostiky a terapie so zameraním na detského, dospelého aj seniorského klienta.

Študent bude vedieť analyzovať hru, cielene ju zameriavať a využívať s terapeuticko – výchovným zámerom v rôznych vekových skupinách.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

1 hodina seminár + 2 hodiny cvičenie, 3 hod/týž., prezenčnou formou

Pracovná záťaž študenta:

Aktívna účasť na seminároch a cvičeniach (11x3hod. priamej výuky – 33hod.);

Priebežné štúdium odporúčaných teoretických zdrojov. Spracovávanie priebežných praktických zadaní k vybraným témam kurzu a ich písomné zaznamenávanie (20 hod.).

Priebežný písomný test počas semestrálnej výučby (10 hod.).

Celosemestrálne vedenie zakladačov terapeutických aktivít (portfólio s terapeutickými aktivitami) (17 hod.).

Záverečný písomný test. (10 hod.)

90 hodín celkovo – 1 kredit je 30 hodín

Metódy: sebaskúsenostné/zážitkové terapeutické aktivity; reflexie; diskusie, videoanalýzy

Povinná literatúra:

MONTESSORI, M. 1998. Tajuplné dětství. Nakladatelství světových pedagogických směrú. Praha, 1998. ISBN80-86-189-00-7

MITAŠÍKOVÁ, P. 2019. Podnetne pripravené prostredie a jeho terapeutické aspekty v podpore aktivitného učenia – historické kontexty. In. Multisenzorické prostredie ako priestor pre intervenciu. Fábry, L. Z. (ed.). UK v Bratislave. ISBN 978-80-223-4865-2

Odporúčaná literatúra (iba výber):

ADAMS, K. 2008. Prebuďte génia vo svojom dieťati. Slovart. Bratislava. 2008. ISBN 978-80-8085-436-2.

ANDERLIK, L. 2014. Cesta k inkluzi. Triton. Praha, 2014. ISBN. 978-80-7387-765-1

KLEIN, H. 2011. 10 nach 10. Druckerei Paul Gerin. Rakúsko. 2011. ISBN 978-3-902625-22-9.

MILLAROVÁ, S. 1978. Psychologie hry. Panorama. Praha. 1978

MITAŠÍKOVÁ, P. 2013. Liečebnopedagogická podpora žiakov so zdravotným znevýhodnením. In: Osoby so zdravotným znevýhodnením v kontexte súčasnej špeciálnej pedagogiky a súvzťažných vied. Iris. Bratislava, 2013ISBN 978-80-89238-87-3

MITAŠÍKOVÁ, P. 2015. Na dieťa orientovaná muzikoterapia. In. Dimenzia muzikoterapie v praxi, výskume a edukácii. (Krajčí, P., Priesterová, K. (Eds.) IRIS. Bratislava 2015. IsBN 978-80-89726-32-5

MITAŠÍKOVÁ, P. 2014. Základné formy liečebnopedagogickeje terapie hrou vo včasnej intervencii. In: Zborník z medzinárodnej vedecko-odbornej konferencie a pilotného tréningu k projektu ECI 2.0.

WEINER, G. K., SANDGRUND, A., SCHAEFER, Ch. Play diagnosis and assessment. Jonh Wilex and Sons, Inc. New York. ISBN 0-471-25457-b.

Záverečná klasifikácia – bodové hodnotenie študenta: aktívna účasť na odborných diskusiách na prezenčných hodinách – 20 bodov. Priebežný písomný test – 20 bodov. Celosemestrálne vedený zakladač terapeutických aktivít – 20 bodov. Záverečný písomný test – 40 bodov. 100 – 94 A, 93 – 86 B, 85 – 78 C, 77 – 69 D, 68 – 61 E, 60 a menej FX. Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 100% priebežného hodnotenia

slovenský, anglický, český

1. Terapia hrou vo včasnej intervencii

2. Vývin jazyka a jazyková výchova v kontexte hry.

3. Terapia hrou v kontexte využívania prírodného prostredia

4. Hra pri podpore kognitívneho rozvoja (klarifikácia vnímania, zdokonaľovanie pozorovania a inteligencie, izolácia zmyslov)

5. Sociálny vývin a adaptácia ako odraz v hre (mravná a sociálna výchova, inklúzia, spoločenský život v prostredí, adaptácia na skupinu)

6. Štúdium jednotlivca (pohyb, jazyk, hra)

7. Podpora nezávislosti (spontánna hra, vnútorná motivácia, nápodoba, koordinácia motoriky, bezpečná vzťahová väzba)

8. Hra v procese tvorby osobnosti človeka (aktívna participácia, rozvoj vedomej vôle, vhodné podmienky)

9. Odchýlky vo vývine (prejavy šoku, zranení, traumy, stresu, liečba usporiadanou aktivitou v pripravenom prostredí, dôsledky ustálených raných poškodení s dopadom na dospelosť)

10. Práca a učenie sú v hre integrované (základ k zjednocovaniu osobnosti dieťaťa)

11. Výstavba a rozbor hrových cvičení so zameraním na jednotlivé problematiky: samostatnosť, selfmanagement (sebariadenie, sebarerugulácia), adaptabilita, participácia, taktilné, zrakové, sluchové, kinestetické vnímanie, telesná schéma, emócie, sebaistota, sebadôvera, neuromuskulárna dráždivosť - neuroticita, pohyb a aktivita (hyperaktivita – hypoaktivita), koncentrácia (impulzivita, nesústredenosť, prelietavá pozornosť), exekutívne funkcie, psychosomatické zdravie (chronické - akútne ochorenia – úrazy), nedirektívna komunikácia.

Cieľom je používanie techník terapie hrou a tvorba liečebnopedagogických programov v kontexte konkrétnych úloh v oblasti podpory emócií, sluchového vnímania, zrakového vnímania, pamäti, pozornosti, vnímania telesnej schémy, jemnej motoriky, hrubej motoriky, komunikácie, adaptability, agresivity, hyperaktivity, hypoaktivity, sociálnych vzťahov, samostatnosti, sebadôvery, kognitívnych funkcií, neuromuskulárnej dráždivosti - neuroticity, psychosomatického zdravia.

Výsledkom vzdelávania je, že študent pozná špecifické možnosti hier, rozumie súvislosti s poruchami a správaním, je schopný ponúknuť podporné/pomáhajúce hry.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny prednášky týždenne, spolu za semester 22 hodín hybridnou formou.

Pracovná záťaž: prezenčná výučba (22 hodín), samoštúdium (25 hodín), príprava na priebežné hodnotenie (3 hodiny), príprava na záverečné hodnotenie (naštudovanie a písomné spracovanie zahraničnej výskumnej štúdie alebo odborného článku študentom s témou psychomotoriky (25 hodín). Spolu 22+ 25 + 3+ 25= 75 hodín práce študenta, (kredit =25 hodín)

Metódy vzdelávania: prednáška, praktické príklady, diskusia so študentami, práca v skupinách

Povinná literatúra:

VODIČKOVÁ, B. 2020. Inkluzívny potenciál pohybu. In JANOŠKO, P. (ed.). Učiace sa spoločenstvo-výzva pre inkluzívne vzdelávanie. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, s. 53-73.

Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/352839323_Uciace_sa_spolocenstvo_vyzva_pre_inkluzivne_vzdelavanie

VODIČKOVÁ, B. 2020. Od psychomotorickej expresie cez psychomotorickú výchovu k psychomotorickej terapii. In KOVÁČOVÁ, B., VALACHOVÁ, D. (ed.). Expresivita v (art)terapii III. [online]. Bratislava : UK v Bratislave, s. 105-115. Dostupné na: https://expresivneterapie.files.wordpress.com/2020/11/text-zbornik-_expresvita-v-artterapii-3.pdf

SZABOVÁ, M., VODIČKOVÁ, M., STUPKOVÁ, M. 2012. Dieťa v centre pozornosti. Tvorivé aktivity na rozvoj osobnosti dieťaťa, formovanie a upevňovanie vzťahov medzi učiteľom a deťmi. Bratislava : RAABE. ISBN 978-80-8140-015-5.

Odporúčaná literatúra:

DVOŘÁKOVÁ, H. 2008. Výchova, vzdělávání a pohyb - poznámky k psychomotorice v Česku. In Revue liečebnej pedagogiky, číslo 4, roč. I, s. 2-5. ISSN 1337-5563

VODIČKOVÁ, B. 2016. Psychomotorika v materskej škole. In Mateašíková, A., Šupová, Ľ. Problémové dieťa v predprimárnom vzdelávaní. Bratislava: Raabe, G 1.6, s. 1-20.

LOUKOVÁ, T. DVOŘÁKOVÁ H. (b.d.) Psychomotorické aktivity pro rozvoj osobnosti ditěte v MŠ. Dostupné na: http://old.projekty.ujep.cz/podpuc/wp-content/uploads/2014/12/Psychomotoricke_aktivity_pro_rozvoj_ditete_MS.pdf

Type, scope and methods of educational activities: 2 hours of lectures per week, a total of 22 hours per semester in hybrid form.

Workload: face-to-face teaching (22 hours), self-study (25 hours), preparation for mid-term assessment (3 hours), preparation for final assessment (study and written processing of a foreign research study or professional article by a student on the topic of psychomotor skills (25 hours). Total 22+ 25 + 3+ 25= 75 hours of student work, (credit = 25 hours)

Education methods: lecture, practical examples, discussion with students, work in groups

V priebehu semestra bude priebežné hodnotenie udelené za:

- spracovanie čiastkového zadania (20 bodov),

- jednu reflexiu témy prednášky (10 bodov)

Záverečná seminárna práca - naštudovanie a písomné spracovanie zahraničnej výskumnej štúdie alebo odborného článku študentom, s témou psychomotoriky. Hodnotená bude formálna a obsahová úroveň textu študenta (50 bodov) a ústna prezentácia (20 bodov).

20+10+50+20=100

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Výsledky vzdelávania: Študent získa poznatky o problematike a význame pohybu a psychomotoriky u detí. Študent bude rozumieť teoretickým základom psychomotoricky chápaného pohybu, ktoré sú nevyhnutné pre pokračovanie v predmete Psychomotorická terapia 2, 3. Bude vedieť využiť teoretické poznatky, rozumieť procesom na pozadí psychomotoriky jedinca, ako sa jedinec prostredníctvom psychomotoriky prejavuje, čo je nevyhnutné pre jeho ďalšie štúdium a liečebnopedagogickú prax. Bude vedieť aplikovať poznatky o psychomotoricky chápanom pohybe v praxi s deťmi, zostaviť psychomotorické cvičenia a aktivity v školskom prostredí s konkrétnym cieľom. Študent si upevní schopnosť myslieť a uvažovať v súvislostiach, analyzovať a kriticky hodnotiť informácie. Tiež si, upevní svoje interpersonálne a komunikačné schopnosti, ktoré sú úzko prepojené s psychomotorikou a neverbalitou človeka. Obsah vzdelávania je teoretickým základom pre ďalšie štúdium a predmety Psychomotorická terapia 2, 3 a liečebnopedagogickú prax.

znalosť slovenského, anglického, českého jazyka

1. Definície základných pojmov pohyb-motorika-psychomotorika

2. Neuromotorika, senzomotorika v zážitku

3. Sociomotorika, psychomotorika v zážitku

4. Psychomotorika v európskom kontexte

5. Tri psychomotorické školy - Kiphardt, Szabová, Zimerová

6. Pohyb, telo, neverbalita, teritorialita

7. Význam psychomotoriky v ranom veku veku,

8. Význam psychomotoriky v predškolskom a školskom veku

9. Psychomotorické cvičenia a aktivity v kontexte veku a špecifických ťažkostí detí

10. Psychomotorické cvičenia a aktivity a ich potenciál v inklúzii

11. Psychomotorická výchova vs. psychomotorická terapia

Študent získa poznatky o problematike a význame pohybu a psychomotoriky u detí. Študent bude rozumieť teoretickým základom psychomotoricky chápaného pohybu, ktoré sú nevyhnutné pre pokračovanie v predmete Psychomotorická terapia 2, 3. Bude vedieť využiť teoretické poznatky, rozumieť procesom na pozadí psychomotoriky jedinca, ako sa jedinec prostredníctvom psychomotoriky prejavuje, čo je nevyhnutné pre jeho ďalšie štúdium a liečebnopedagogickú prax. Bude vedieť aplikovať poznatky o psychomotoricky chápanom pohybe v praxi s deťmi, zostaviť psychomotorické cvičenia a aktivity v školskom prostredí s konkrétnym cieľom. Študent si upevní schopnosť myslieť a uvažovať v súvislostiach, analyzovať a kriticky hodnotiť informácie. Tiež si, upevní svoje interpersonálne a komunikačné schopnosti, ktoré sú úzko prepojené s psychomotorikou a neverbalitou človeka. Obsah vzdelávania je teoretickým základom pre ďalšie štúdium a predmety Psychomotorická terapia 2, 3 a liečebnopedagogickú prax.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny seminár týždenne, 1 hodina cvičení, spolu za semester 33 hodín prezenčne.

Metóda, akou sa vzdelávacia činnosť uskutočňuje: kombinovaná).

Pracovná záťaž študenta:

priama výučba (33 hodín), seminárna práca (22 hodín), samoštúdium pri príprave na záverečné hodnotenie (20 hodín). Spolu 33 + 22 + 20 = 75 (1 kredit = 25hodín)

Metódy vzdelávania: diskusia; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh, interaktívne vzdelávanie (hranie rolí, psychomotorické cvičenia)

Odporúčaná literatúra:

FÁBRY LUCKÁ, Z. 2017. Liečebnopedagogická intervencia prostredníctvom psychomotorickej terapie pri problémoch v správaní detí. In LESSNER LIŠTIAKOVÁ, I. (Ed.). 2017. Liečebnopedagogické intervencie pri poruchách správania detí. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2017. 174 s. ISBN 978-80-223-4454-8. Dostupné na: https://poruchyspravania.files.wordpress.com/2021/04/sk_lessner-listiakova-ed._2017_intervencie.pdf

FÁBRY LUCKÁ, Z. 2021. Psychomotorická terapia v detskom veku. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-5202-4.

FÁBRY LUCKÁ, Z. 2021. Konkretizácia pomôcok v psychomotorickej terapii. In: Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae. – Ružomberok : Katolícka univerzita v Ružomberku. ISSN 1336-2232. Roč. 20, č. 3 (2021), s. 53-60. Dostupné na: http://studiascientifica.ku.sk/wp-content/uploads/2021/10/ssf_3_21_s_obalkou.pdf

V priebehu semestra bude realizovaný:

- priebežný test (60 bodov)

- seminárna práca (40 bodov).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91 bodov = výborne – vynikajúce výsledky

B 90-81 bodov = veľmi dobre – nadpriemerný štandard

C 80-73 bodov = dobre – bežná spoľahlivá práca

D 72-66 bodov = uspokojivo – prijateľné výsledky

E 65-60 bodov = dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá

Fx menej ako 60 bodov = nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský, český, anglický

1. Inšpiratívne metódy, z ktorých čerpá psychomotorická terapia v liečebnej pedagogike.

2. Zbieranie a vyhodnocovanie údajov

3. Pohybové hry

4. Tanec a tanečná terapia

5. Koncentratívna pohybová terapia

6. Pantomíma.

7. Psychogymnastika.

8. Terénne hry.

9. Joga a jogové cvičenia.

10. Relaxačné pohybové techniky.

11. Možnosti využitia psychomotorickej terapie ako intervenčného prostriedku

Študent bude poznať konkrétne metódy, bude mať skúsenosť prostredníctvom zážitku na sebe – tanec a tanečná terapia, pantomíma, psychogymnastika, terénne hry, joga a jogové cvičenia. Bude poznať ich potenciál a riziká.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny seminár týždenne, 1 hodina cvičení, spolu za semester 33 hodín prezenčne.

Metóda, akou sa vzdelávacia činnosť uskutočňuje: kombinovaná).

Pracovná záťaž študenta:

priama výučba (33 hodín), návrh autorských pohybových aktivít (23 hodín), samoštúdium pri príprave na záverečné hodnotenie (19 hodín). Spolu 33 + 23 + 19 = 75 (1 kredit = 25hodín)

Metódy vzdelávania: diskusia; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh, interaktívne vzdelávanie, tvorba návrhov pohybových aktivít, modifikácia pohybových aktivít/cvičení od iných autorov.

Odporúčaná literatúra:

FÁBRY LUCKÁ, Z. 2021. Psychomotorická terapia v detskom veku. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-5202-4.

FÁBRY LUCKÁ, Z. 2021. Konkretizácia pomôcok v psychomotorickej terapii. In: Studia Scientifica Facultatis Paedagogicae. – Ružomberok : Katolícka univerzita v Ružomberku. ISSN 1336-2232. Roč. 20, č. 3 (2021), s. 53-60. Dostupné na: http://studiascientifica.ku.sk/wp-content/uploads/2021/10/ssf_3_21_s_obalkou.pdf

SZABOVÁ, Magdaléna. Náčrt psychomotorickej terapie. Bratislava: Pedagogická fakulta

Univerzity Komenského, 1998. ISBN 80-88868-06-8.

SZABOVÁ, M. 2003. Pohybom proti astme. Bratislava: LIEČREH GÚTH, 2003.

V priebehu semestra bude realizovaný:

- priebežný test (60 bodov)

- návrh autorských pohybových aktivít (40 bodov).

Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91 bodov = výborne – vynikajúce výsledky

B 90-81 bodov = veľmi dobre – nadpriemerný štandard

C 80-73 bodov = dobre – bežná spoľahlivá práca

D 72-66 bodov = uspokojivo – prijateľné výsledky

E 65-60 bodov = dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá

Fx menej ako 60 bodov = nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský, český, anglický, nemecký

1. Individuálna forma psychomotorickej terapie.

2. Skupinová forma psychomotorickej terapie.

3. Diagnostika a evalvácia v psychomotorickej terapii.

4. Problémy v oblasti jemnej motoriky.

5. Problémy v oblasti hrubej motoriky.

6. Problémy v oblasti kognitívneho vnímania.

7. Problémy v oblasti vnímania telesnej schémy.

8. Problémy vo vzťahu rodič – dieťa.

9. Problémy v oblasti hypoaktivity dieťaťa.

10. Problémy v oblasti hyperaktivity dieťaťa.

11. Problémy v kontexte životného cyklu dieťaťa.

Študent bude vedieť o možnostiach intervencie v konkrétnych problémových okruhoch – oblasť jemnej a hrubej motoriky, kognitívneho vnímania, vnímania telesnej schémy, vzťahu rodič – dieťa, hypo-aktivity a hyperaktivity dieťaťa, životného cyklu človeka. Bude schopný pripraviť vhodné pohybové hry pre deti s ohľadom na ich potreby.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 2 hodiny prednášok/týždeň; spolu 22 hodín prezenčnou metódou

Pracovná záťaž študenta: priama výučba (22 hodín); vypracovanie priebežných písomných a praktických zadaní (5 hodín); príprava seminárnej práce (10 hodín); samoštúdium priebežné (20 hodín); samoštúdium pri príprave na záverečné hodnotenie (18 hodín). Spolu 22+5+10+20+18=75 hodín. (1 kredit =25 hodín)

Metódy vzdelávania: prednáška spojená s diskusiou k preberanej téme, praktické cvičenia zamerané na oboznámenie sa s používanými metódami a technikami v muzikoterapii, práca v skupinách.

Povinná literatúra:

AMTMANNOVÁ, E., JAROSOVÁ, E., KARDOS, T. 2007. Aplikovaná muzikoterapia [online]. ISBN: 978-80-969813-7-3. Dostupné na: https://prolp.files.wordpress.com/2008/02/aplikovana_mt.pdf

Odporúčaná literatúra:

HABALOVÁ, M. 2019. Terapeutické využitie vibrácií a zvukov v multisenzorických prístupoch. In: FÁBRY LUCKÁ, Z. (Ed.) 2019. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie Multisenzorické prostredie ako priestor pre intervenciu [online]. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-4865-2. Dostupné na: https://multisenz.files.wordpress.com/2019/12/zbornik-konferencia-multisenzoricke-prostredie.pdf

KANTOR, J., LIPSKÝ, M., WEBER, J. a kol. 2009. Základy muzikoterapie. Praha: Grada. ISBN: 978 – 80-247-2846-9.

MÁTEJOVÁ, Z., MAŠURA, S. 1992. Muzikoterapia v špeciálnej a liečebnej pedagogike. Bratislava: SPN. ISBN: 80-08-00315-4.

ZELEIOVÁ, J., 2002. Muzikoterapia – dialóg s chvením. Východiská, koncepty a praktická aplikácia. Bratislava: ÚHV SAV. ISBN: 80-968279-6-0.

V priebehu semestra študent vypracuje a odovzdá tri priebežné písomné a praktické zadania viažuce sa k tematickým okruhom preberaným v rámci kurzu (spolu 10 bodov), vypracuje a odovzdá seminárnu prácu (20 bodov). Súčasťou hodnotenia bude písomný test/skúška (70 bodov). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z písomného testu získa menej ako 38 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, český jazyk

1. Muzikoterapia v liečebnej pedagogike.

2. Fyzikálna podstata zvuku.

3. Hudba a jej zložky (rytmus, melódia, harmónia, intenzita, farba), hudobný pohyb.

4. Funkcie hudby v terapii.

5. Muzikoterapia v minulosti a dnes.

6. Vybrané definície a znaky muzikoterapie.

7. Formy muzikoterapie.

8. Nástroje v muzikoterapii

9. Základné metódy muzikoterapie (hudobná improvizácia, interpretácia, kompozícia a počúvanie hudby).

10. Techniky aktívnej (vokálne činnosti, inštrumentálna zložka) a receptívnej muzikoterapie.

11. Kombinované techniky.

Študent bude poznať základné informácie o muzikoterapii a o možnostiach využitia hudby a jej zložiek v rámci liečebnopedagogickej intervencie. Bude poznať východiská muzikoterapie, základné definície, znaky a techniky. Bude chápať, ako sa využívajú metódy muzikoterapie v liečebnopedagogickej praxi. Bude lepšie rozumieť možnostiam využitia hudby v kontexte podpory zdravia a výchovy.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 3 hodiny seminára/týždeň; spolu 33 hodín prezenčnou metódou

Pracovná záťaž študenta: priama výučba (33 hodín); vypracovanie priebežných písomných a praktických zadaní (8 hodín); príprava seminárnej práce a muzikoterapeutického stretnutia (20 hodín); samoštúdium priebežné (4 hodiny); príprava na priebežný písomný test (25 hodín). Spolu 33+8+20+4+25=90 hodín. (1 kredit = 30 hodín)

Metódy vzdelávania: prednáška spojená s diskusiou, zážitkové metódy, praktické cvičenia, práca v malých skupinkách, aplikácia teoretických poznatkov na praktických príkladoch, prezentácie výstupov študentov (priebežných zadaní, muzikoterapeutického stretnutia) v rámci výučby + spätná väzba.

Povinná literatúra

HABALOVÁ, M. 2021. Možnosti hudby pri podpore vnímania a vývinu u detí vo včasnej intervencii. In Studia Scientifica Faculttis Paedagogicae. 2021, roč. 20, č. 3., s. 25 - 35. ISSN 1336-2232. Dostupné na: http://studiascientifica.ku.sk/wp-content/uploads/2021/11/ssf_3_21_s_obalkou_update.pdf

HABALOVÁ, M. 2020. Využitie zvukov a hudby v edukácii a terapii detí s poruchou senzorického spracovania. In Fábry Lucká, Z. (Ed.) 2020. Možnosti podpory senzorického spracovania dieťaťa v predškolskom veku. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80-223-5021-0.

Odporúčaná literatúra:

AMTMANNOVÁ, E., JAROSOVÁ, E., KARDOS, T. 2007. Aplikovaná muzikoterapia [online]. ISBN: 978-80-969813-7-3.

BENÍČKOVÁ, M. 2011. Muzikoterapie a specifické poruchy učení. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-3520-7.

GERLICHOVÁ, M. 2021. Muzikoterapie v praxi. Příběhy muzikoterapeutických cest. 2. Praha: Grada. ISBN: 978-80-271-1791-8.

KANTOR, J., LIPSKÝ, M., WEBER, J. a kol. 2009. Základy muzikoterapie. Praha: Grada. ISBN: 978 – 80-247-2846-9.

ŠIMANOVSKÝ, Z. 1998. Hry s hudbou a techniky muzikoterapie. Praha: Portál. ISBN 80-7178-264-5.

V priebehu semestra študent vypracuje a odprezentuje 4 priebežné písomné a praktické zadania viažuce sa k tematickým okruhom preberaným v rámci kurzu (20 bodov), absolvuje priebežný písomný test (50 bodov), odovzdá seminárnu prácu (10 bodov), odprezentuje a zrealizuje jedno muzikoterapeutické stretnutie v priebehu vyučovania (20 bodov). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z priebežného písomného testu získa menej ako 28 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, český jazyk

1. Pedagogický, medicínsky a psychoterapeutický koncept muzikoterapie.

2. Zameranie a štruktúra muzikoterapeutických programov v liečebnej pedagogike.

3. Diagnostika v muzikoterapii.

4. Anatomický a fyziologický základ muzikoterapie.

5. Vekové osobitosti vo vzťahu k hudbe.

6. Vývin počutia.

7. Muzikoterapia u predčasne narodených detí.

8. Muzikoterapia vo včasnej intervencii.

9. Podpora vnímania v muzikoterapii (sluchové vnímanie, zrakové vnímanie, vnímanie telesnej schémy, vibračné podnety).

10. Podpora komunikácie a vzťahov v muzikoterapii.

11. Techniky a cvičenia zamerané na upokojenie a relaxáciu.

Študent pozná pedagogické, medicínske a psychoterapeutické východiská muzikoterapie a ich presahy do teórie a praxe v liečebnej pedagogike. Vie použiť základné diagnostické postupy a nástroje. Pozná kritériá pre prípravu muzikoterapeutických stretnutí. Pozná vekové osobitosti vo vzťahu k hudbe v biodromálnom kontexte. Je schopný využívať aktivity spojené s hudbou pri relaxácii, podpore vnímania a vývinu u dieťaťa v ranom, predškolskom a školskom veku. Dokáže využiť hudbu a jej zložky pre sebarozvoj a vlastnú psychohygienu.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností: 3 hodiny seminára/týždeň; spolu 33 hodín prezenčnou metódou

Pracovná záťaž študenta: priama výučba (33 hodín); príprava metodických listov a prezentácie muzikoterapeutických cvičení (9 hodín); príprava seminárnej práce + príprava prezentácie seminárnej práce (22 hodín); príprava na priebežný písomný test (26 hodín). Spolu 33+9+22+26=90 hodín práce študenta. (1 kredit = 30 hodín)

Metódy vzdelávania: prednáška spojená s diskusiou o preberanej téme, zážitkové metódy, praktické cvičenia, práca v malých skupinách, prezentácie výstupov študentov (priebežných zadaní, seminárnej práce) v rámci výučby + spätná väzba.

Povinná literatúra

GERLICHOVÁ, M. 2021. Muzikoterapie v praxi. Příběhy muzikoterapeutických cest. 2. Praha: Grada. ISBN: 978-80-271-1791-8.

Odporúčaná literatúra:

AMTMANNOVÁ, E., JAROSOVÁ, E., KARDOS, T. 2007. Aplikovaná muzikoterapia [online]. ISBN: 978-80-969813-7-3.

BAKER, F., TAMPLIN, J. 2006. Music Therapy Methods in Neurorehabilitation. A Clinician’s Manual. London: Jessica Kingsley Publishers. ISBN 978 1 84310 412 4.

FÁBRY LUCKÁ, Z. 2017. Multisenzorika v muzikoterapeuticky orientovanej intervencii. In Lessner Lištiaková, I. Multisenzorické aspekty liečebnopedagogických terapií. [online] Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 978-80 223-4476-0.

HABALOVÁ, M. 2019. Terapeutické využitie vibrácií a zvukov v multisenzorických prístupoch. In: Fábry Lucká, Z. (Ed.). 2019. Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie Multisenzorické prostredie ako priestor pre intervenciu [online]. Bratislava: Univerzita Komenského. ISBN 978-80-223-4865-2. Dostupné na: https://multisenz.files.wordpress.com/2019/12/zbornik-konferencia-multisenzoricke-prostredie.pdf

KANTOR, J., LIPSKÝ, M., WEBER, J. a kol. 2009. Základy muzikoterapie. Praha: Grada. ISBN: 978 – 80-247-2846-9.

THAUT M. H., Hoemberg V. (Ed.) 2014. Handbook of neurologic music therapy. Oxford: Oxford University Press. ISBN 978-0-19-879261-1.

ŠIMANOVSKÝ, Z. 1998. Hry s hudbou a techniky muzikoterapie. Praha: Portál. ISBN 80-7178-264-5.

V priebehu semestra študent vypracuje a odprezentuje 3 vlastné muzikoterapeutické cvičenia, ktoré budú obsahovo korešpondovať s tematickými okruhmi kurzu (15 bodov), absolvuje priebežný písomný test (50 bodov), odovzdá seminárnu prácu (15 bodov), odprezentuje obsah a závery svojej seminárnej práce na vyučovaní (20 bodov). Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý z priebežného písomného testu získa menej ako 28 bodov.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, český, anglický jazyk

1. Výstavba a rozbor muzikoterapeutických cvičení a stretnutí zameraných na rôzne problematiky.

2. Muzikoterapia v multisenzorických prístupoch.

3. Muzikoterapia pri podpore motoriky.

4. Muzikoterapia pri podpore kognitívnych funkcií (vnímania, pozornosti, pamäti, učenia).

5. Muzikoterapia pri podpore exekutívnych funkcií.

6. Muzikoterapia pri podpore reči a hlasu.

7. Muzikoterapia pri podpore komunikácie.

8. Muzikoterapia pri podpore sebauvedomovania.

9. Muzikoterapia pri podpore adaptability.

10. Muzikoterapia pri podpore sociálnych zručností, vzťahov a pri podpore psychosomatického zdravia.

11. Výskum v muzikoterapii.

Študent vie cielene používať techniky muzikoterapie. Je schopný zostavovať, viesť a hodnotiť muzikoterapeutické stretnutia v kontexte s konkrétnymi problematikami v oblasti: multisenzorického vnímania, motoriky a mobility, kognitívnych funkcií, komunikácie, emócií, adaptability, podpory sociálnych zručností, kompetencií, vzťahov a podpory psychosomatického zdravia. Dokáže si dohľadať informácie a aktuálne výskumy v dostupnej odbornej literatúre. Chápe pomáhanie ako pomoc k svojpomoci, dokáže kriticky hodnotiť a modifikovať svoje konanie v záujme zverenej osoby.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Prednášky, dramatické hry a cvičenia - 11 týždňov

Vzdelávacia činnosť sa uskutoční prezenčnou formou týždenne 1 hod. prednáška + 1 hod. - spolu 22 hodín.

Pracovná záťaž študenta:

11 x 2 hodiny priamej výučby: 22 hodín

Príprava na záverečný test: 22 hodín

Samoštúdium: 15 hodín

Spracovanie dramatoterapeutických stretnutí: 16 hodín

22 + 15 + 22 + 16 = 75 hodín (1 kredit = 25 hodín)

Metódy vzdelávania:

Zážitkové, aktivizujúce metódy (neverbálne hry a cvičenia, improvizácia, rolové hry,..), diskusia o preberanej téme, práca v malých skupinách – tvorba dramatoterapeutických stretnutí.

Zoznam študijnej literatúry:

KOVÁČOVÁ, B. 2011. Vývinovo orientovaná dramatoterapia vo výchove a včasnej intervencii. Bratislava: Musica Liturgica.

KOVALČÍKOVÁ, I. - MAJZLANOVÁ, K. - PAVLOVSKA, - M. PELÁN, J. 2003. Variácie podôb výchovnej dramatiky. Prešov: Vzdelávacia nadácia J. Husa.

MAJZLANOVÁ, K. 2004. Dramatoterapia v liečebnej pedagogike. Bratislava: Iris.

MAJZLANOVÁ, K. a kol. 2014. Súčasná dramatoterapia – prístupy, výzvy. Bratislava: Z-F Lingua.

PAJDLHAUSEROVÁ. E. - MAJZLANOVÁ, K. 2011. Tvorivá dramatika v edukačnom procese. Bratislava: Univerzita Komenského. STREDL, T. 2012. Dramatoterapia a jej socializačné možnosti. Komárno: Univerzita Selyeho.

VALENTA, M. 2001. Dramaterapie. Praha: Portál.

1. Tvorba a prezentácia dramatoterapeutických stretnutí - 30 bodov

2. Záverečný test - 70 bodov

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský

1. Vymedzenie pojmu dramatoterapia,

2. História, teoretické východiská,

3. Význam a ciele dramatoterapie.

4. Modely, formy, prístupy,

5. Metódy a prostriedky dramatoterapie - neverbálne hry a cvičenia,

6. Dramatická hra, improvizácia, rolové hry,

7. Tanečná dráma, bábkové divadlo,

8. Sociodráma, psychodráma.

9. Vývinové etapy dramatickej hry.

10. Diagnostika a výskum v dramatoterapii.

11. Rola dramatoterapeuta.

Cieľom predmetu je oboznámiť sa s možnosťami uplatnenia dramatoterapie v kontexte liečebnej pedagogiky. Študent bude schopný orientovať sa v ponukách predmetov a zvoliť si dramatoterapiu na základe poznatkov a svojich predpokladov.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Vzdelávacia činnosť sa uskutoční prezenčnou formou týždenne 1 hod. prednáška + 2 hod. seminárne cvičenia a dramatoterapeutické aktivity - spolu 33 hodín.

Pracovná záťaž študenta:

11 x 3 hodiny priamej výučby: 33 hodín

Príprava na priebežný vedomostný test: 20 hodín

Spracovanie dramatoterapeutických programov: 25 hodín

Metódy vzdelávania:

Zážitkové, aktivizujúce metódy a prístupy – projektívne a improvizačné metódy a techniky, práca s príbehom, sebareflexia, diskusia, relaxácia.

Zoznam študijnej literatúry (podľa výberu):

HORŇÁKOVÁ, M. a kol. 2010. Včasná intervencia orientovaná na rodinu. Vysokoškolské učebné texty pre LP. Bratislava: UK.

KOVÁČOVÁ, B. 2011. Vývinovo orientovaná dramatoterapia vo výchove a včasnej intervencii. Bratislava: Musica Liturgica.

MACHKOVÁ, E. a kol. 2013. Projekty dramatické výchovy pro starší školní věk. Praha: Portál.

MAJZLANOVÁ, Katarína a kol. Uplatnenie dramatoterapie u detí s poruchami správania v základnej škole. In: Majzlanová, K. a kol. Liečebnopedagogická intervencia – niektoré možnosti u detí, mládeže a dospelých. Bratislava, Humanitas, s. 18 – 29., 2001. MAJZLANOVÁ, K. 2004. Dramatoterapia v liečebnej pedagogike. Bratislava: Iris. MAJZLANOVÁ, K. – ŠKOVIERA, A. – FUDALY, P. 2014. Špeciálna dramatická výchova v sociálnej a špeciálnej pedagogike. Bratislava: Humanitas. MAJZLANOVÁ, K. a kol. 2014. Súčasná dramatoterapia – prístupy, výzvy. Bratislava: Z-F Lingua.

MAJZLANOVÁ, K. Uplatnenie expresívnych terapeutických prístupov u detí so špeciálnymi edukačnými potrebami. 2018. In: HARČARÍKOVÁ,T.- LOPÚCHOVÁ, J. (eds). Teória a praxeológia výchovnej a komplexnej rehabilitácie. Zborník vedeckých výsledkov. UK Bratislava. Brno: MSP, MAJZLANOVÁ, K. 2021. Dramatoterapia – teória, výskum, prax. Bratislava: Iris. VALENTA, Milan – MÜLLER, Oldřich - POLÍNEK, Martin, D. 2010. Dramaterapie v institucionální výchově. Olomouc: Universita Palackého.

- Vytvorenie a prezentácia dramatoterapeutických cvičení - 80 bodov

- Priebežný test - 20 bodov

Body: Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, český

Cieľom predmetu je získať obraz o možnostiach uplatňovania dramatoterapie v liečebnovýchovnom procese pri podpore vývinu, terapiách porúch správania a podpore zdravia. Príprava dramatoterapeutických cvičení – tvorba a prezentácia.

Stručná osnova predmetu:

1. Vývinové aspekty dramatického prejavu u detí.

2. Metódy a prístupy pri včasnej intervencii.

3. Dramatoterapia pri práci s rodinou klienta.

4. Dramatoterapia s jednotlivcom.

5. Dramatoterapia s výchovnou alebo s terapeutickou skupinou.

6. Nácvikové a kombinované prístupy v dramatoterapii.

7. Integračné prístupy v dramatoterapii, etapy a fázy intervencie.

8. Tvorba dramatoterapeutického programu pre rodinu a dieťa v ranom veku.

9. Tvorba dramatoterapeutického programu pre súrodencov.

10. Tvorba dramatoterapeutického programu pre triedu materskej školy.

11. Tvorba dramatoterapeutického programu pre školskú triedu.

Cieľom predmetu je získať obraz o možnostiach uplatňovania dramatoterapie v liečebnovýchovnom procese pri podpore vývinu, terapiách porúch správania a podpore zdravia. Príprava dramatoterapeutických cvičení – tvorba a prezentácia.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

Vzdelávacia činnosť sa uskutoční prezenčnou formou týždenne 1 hod. prednáška + 2 hod.- spolu 33 hodín.

Pracovná záťaž študenta:

11 x 3 hodíny priamej výučby: 33 hodín

Príprava na záverečný test: 20 hodín

Spracovanie dramatoterapeutických stretnutí: 25 hodín

Metódy vzdelávania:

Zážitkové, aktivizujúce metódy - paradivadelné prístupy, tvorba dramaterapeuticého projektu.

JENNINGS, S. 2014. Úvod do dramatoterapie. Divadlo a léčba. Ariadnina nit. Nakladatelství Jalna,

KOVALČÍKOVÁ, I. - MAJZLANOVÁ, K. - PAVLOVSKA, - M. PELÁN, J. 2003. Variácie podôb výchovnej dramatiky. Prešov: Vzdelávacia nadácia J. Husa.

LIŠTIAKOVÁ, I. – VALENTA, M. 2015. Evaluace v dramaterapii. Olomouc: Univerzita Palackého, 2015.

MACHKOVÁ, E. a kol. 2013. Projekty dramatické výchovy pro starší školní věk. Praha: Portál.

MAJZLANOVÁ, K. 2004. Dramatoterapia v liečebnej pedagogike. Bratislava: Iris.

MAJZLANOVÁ, K. 2011. Divadelný model dramatoterapie u postihnutých jednotlivcov. In: MAJZLANOVÁ a kol. Nové trendy v dramatoterapii, Bratislava: Musica Liturgica. MAJZLANOVÁ, K. 2021. Dramatoterapia - teória, výskum, prax. Bratislava: Iris.

MORGANOVÁ, N. - SAXTONOVÁ J. 1996. Vyučování dramatu - hlava plná nápadů. Praha: Združení pro TD. VALENTA, Milan - MÜLLER, Oldřich - POLÍNEK, Martin, D. 2010. Dramaterapie v institucionální výchově. Olomouc: Universita Palackého. VALENTA, M. 2001. Dramaterapie. Praha: Portál.

- Tvorba a prezentácia dramatoterapeutického projektu - 80 bodov

- Záverečný test - 20 bodov

Body: Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský

1. Špecifiká prístupu ku klientom v dramatoterapii.

2. Indikovanie DT metód a techník podľa vývinovej úrovne detí.

3. Indikovanie DT metód a techník podľa vývinovej úrovne mladistvých.

4. Indikovanie DT metód a techník podľa vývinovej úrovne dospelých.

5. Indikovanie DT metód a techník podľa vývinovej úrovne seniorov.

6. Paradivadelné dramatoterapeutické prístupy - Playback divadlo, Divadlo fórum (divadlo sôch, novinové, náhodné divadlo, divadlo koláž),

7. Psychodráma,

8. Sociodráma,

9. Pessoterapia – uplatnenie v terapeutickej, v edukačnej, i v poradenskej praxi. Základná orientácia v problematike využívania rituálov v dramatoterapii. Rola a príbeh.

10. Rolová teória a metóda (R. Landy). Psychodráma, Sociodráma (J. L. Moreno), Playback divadlo (J. Fox).

11. Divadlo Fórum (A. Boal). Výskum a evaluácia v dramatoterapii.

Cieľom predmetu je priblížiť uplatnenie paradivadelných prístupov u detí, mládeže a dospelých klientov prostredníctvom zážitkových skúsenosti. Prehĺbiť schopnosti analyzovať situácie a modelovo ich riešiť.

Študent bude poznať prínos a riziká dramatoterapeutických postupov, ich špecifiká podľa veku a zdravotného stavu.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny prednáška týždenne, spolu za semester 22 hodín prezenčne.

Metóda, akou sa vzdelávacia činnosť uskutočňuje: kombinovaná.

Pracovná záťaž študenta:

priama výučba (22 hodín), seminárna práca (30 hodín), samoštúdium pri príprave na záverečné hodnotenie (23 hodín). Spolu 22 + 30 + 23 = 75 (1 kredit = 25hodín)

Metódy vzdelávania: prednáška, diskusia; práca v malých skupinách; problémové riešenie úloh, interaktívne vzdelávanie,

Odporúčaná literatúra:

KRIVOŠÍKOVÁ, M. 2011. Úvod do ergoterapie. Praha: Grada. ISBN 978-80-2472-699-1.

HORŇÁKOVÁ, M. 2017. Vnímanie. In LESSNER LIŠTIAKOVÁ, I. (Ed.). 2017. Multisenzorické aspekty liečebnopedagogických terapií. Bratislava : Univerzita Komenského, 2017. ISBN 978-80-223-4476-0. Dostupné na: Publikácie – Multisenzorické prístupy (wordpress.com)

VODÁKOVÁ, J., et al. 2007. Speciální pracovní výchova a ergoterapie : Pro studenty pedagogických fakult. 2. vyd. Praha : Univerzita Karlova v Praze, 2007. 90 s. ISBN 978-80-7290-322-1.

VOTAVA, J. 2009. Ergoterapie a technické pomůcky v rehabilitaci. 2009. 1. vyd. Liberec : Technická univerzita v Liberci, 2009. 72 s. ISBN 978-80-7372-449-8.

V priebehu semestra bude realizovaný:

- priebežný test (60 bodov)

- seminárna práca (40 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91 bodov = výborne – vynikajúce výsledky

B 90-81 bodov = veľmi dobre – nadpriemerný štandard

C 80-73 bodov = dobre – bežná spoľahlivá práca

D 72-66 bodov = uspokojivo – prijateľné výsledky

E 65-60 bodov = dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá

Fx menej ako 60 bodov = nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský

1. Terminologický exkurz – história ergoterapie.

2. Filozofické prístupy a východiská.

3. Súčasné chápanie ergoterapie, činnostnej a pracovnej terapie.

4. Teoretické východiská.

5. Diagnostika v ergoterapii.

6. Ciele ergoterapie.

7. Kompetencie konať a byť samostatný.

8. Poruchy konania.

9. Plánovanie v ergoterapii.

10. Pracovná a spoločenská integrácia znevýhodnených osôb.

11. Špecifické úlohy ergoterapie u detí, mládeže, dospelých a seniorov.

Cieľ: Získať základný prehľad o ergoterapii ako jedného z konceptov terapeutickej pomoci v liečebnej pedagogike Absolvent bude schopný kriticky integrovať získané poznatky do svojej profesijnej výbavy, posúdiť možnosti a limity využitia ergoterapie. Bude kompetentný efektívne interdisciplinárne spolupracovať v tíme odborníkov pri komprehenzívnej rehabilitácii.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny seminár týždenne, 1 hodina cvičení, spolu za semester 33 hodín prezenčnou formou

Pracovná záťaž študenta:

priama výučba (33 hodín), výroba pomôcky na ergoterapiu (10 hodín), samoštúdium pri príprave na záverečné hodnotenie (17 hodín). Spolu 33 + 25 + 17 = 75 (1 kredit = 25hodín)

Metódy vzdelávania: diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; výroba pomôcok na ergoterapiu, problémové riešenie úloh, interaktívne vzdelávanie.

Odporúčaná literatúra:

KRIVOŠÍKOVÁ, M. 2011. Úvod do ergoterapie. Praha: Grada. ISBN 978-80-2472-699-1.

HORŇÁKOVÁ, M. 2017. Vnímanie. In LESSNER LIŠTIAKOVÁ, I. (Ed.). 2017. Multisenzorické aspekty liečebnopedagogických terapií. Bratislava : Univerzita Komenského, 2017. ISBN 978-80-223-4476-0. Dostupné na: Publikácie – Multisenzorické prístupy (wordpress.com)

HORŇÁKOVÁ, M., STUPKOVÁ, M. 2017. Ergoterapia pri poruchách senzorickej integrácie. In LESSNER LIŠTIAKOVÁ, I. (Ed.). 2017. Multisenzorické aspekty liečebnopedagogických terapií. Bratislava : Univerzita Komenského, 2017. ISBN 978-80-223-4476-0. Dostupné na: Publikácie – Multisenzorické prístupy (wordpress.com)

LHOTOVÁ, D. 1999. Čtení a hraní k uzdravování. Praha: Portál. ISBN 80-7178-269-3.

V priebehu semestra bude realizovaný:

- priebežný test (80 bodov)

- výroba pomôcky na ergoterapiu (20 bodov).

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91 bodov = výborne – vynikajúce výsledky

B 90-81 bodov = veľmi dobre – nadpriemerný štandard

C 80-73 bodov = dobre – bežná spoľahlivá práca

D 72-66 bodov = uspokojivo – prijateľné výsledky

E 65-60 bodov = dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá

Fx menej ako 60 bodov = nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský, český

1. Prostriedky v ergoterapii (diagnostické, stimulačné, rehabilitačné, intervenčné, preventívne).

2. Materiály v ergoterapii.

3. Vyšetrenie v ergoterapii, plánovanie procesu, analýza aktivít.

4. Tvorba záznamového hárku.

5. Štandardizované a neštandardizované diagnostické metódy a prístupy v ergoterapii.

6. Výskum v ergoterapii.

7. Podporne orientovaná ergoterapia (nácvik oslabených funkcií).

8. Vývinovo-orientovaná ergoterapia.

9. Ergoterapia v školskom veku.

10. Podporná ergoterapia u dospelých a seniorov.

11. Práce z textilu, papiera, ľudové techniky.

Cieľom je rozvíjať už nadobudnuté základné informácie o špecifikách ergoterapie, konkrétne v procese diagnostiky, intervencie, rehabilitácie, poradenstva. Bude schopný kriticky integrovať získané poznatky z kurzu do svojej profesijnej výbavy. Bude kompetentný efektívne interdisciplinárne spolupracovať v tíme. Bude schopný plánovať, začať, evalvovať a vyhodnotiť, a ukončiť ergoterapeutické zamestnanie.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny seminár týždenne, 1 hodina cvičení, spolu za semester 33 hodín prezenčne.

Metóda, akou sa vzdelávacia činnosť uskutočňuje: kombinovaná).

Pracovná záťaž študenta:

priama výučba (33 hodín), návrh autorskej aktivity (15 hodín), príprava a prezentácia autorskej aktivity (7 hodín), samoštúdium pri príprave na záverečné hodnotenie (20 hodín). Spolu 33 + 15 + 7 + 20 = 75 (1 kredit = 25hodín)

Metódy vzdelávania: diskusia o prebranej téme; práca v malých skupinách; návrhy a prezentácia ergoterapeutických aktivít, problémové riešenie úloh, interaktívne vzdelávanie (výroba pomôcok na ergoterapiu, vytváranie pracovných postupov).

Odporúčaná literatúra:

KRIVOŠÍKOVÁ, M. 2011. Úvod do ergoterapie. Praha: Grada. ISBN 978-80-2472-699-1.

HORŇÁKOVÁ, M., STUPKOVÁ, M. 2017. Ergoterapia pri poruchách senzorickej integrácie. In LESSNER LIŠTIAKOVÁ, I. (Ed.). 2017. Multisenzorické aspekty liečebnopedagogických terapií. Bratislava : Univerzita Komenského, 2017. ISBN 978-80-223-4476-0. Dostupné na: Publikácie – Multisenzorické prístupy (wordpress.com)

VOTAVA, J. Ergoterapie a technické pomůcky v rehabilitaci. 1. vyd. Liberec : Technická univerzita v Liberci, 2009. 72 s. ISBN 978-80-7372-449-8.

Vybrané výskumy z problematiky.

V priebehu semestra bude realizovaný:

- návrh autorskej aktivity (40 bodov).

- záverečný test (60 bodov)

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A 100-91 bodov = výborne – vynikajúce výsledky

B 90-81 bodov = veľmi dobre – nadpriemerný štandard

C 80-73 bodov = dobre – bežná spoľahlivá práca

D 72-66 bodov = uspokojivo – prijateľné výsledky

E 65-60 bodov = dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá

Fx menej ako 60 bodov = nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský, český, anglický

1. Pôsobenie ergoterapeuta v chránenej dielni.

2. Pôsobenie ergoterapeuta ako tréning pracovných kompetencií.

3. Pôsobenie ergoterapeuta v podporovanom zamestnávaní.

4. Pôsobenie ergoterapeuta v oddeleniach v pediatrii.

5. Pôsobenie ergoterapeuta v oddeleniach na psychiatrii.

6. Pôsobenie ergoterapeuta v oddeleniach v rehabilitačných zariadeniach.

7. Pôsobenie ergoterapeuta v oddeleniach v sanatóriách, v domovoch pre seniorov.

8. Praktické využitie ergoterapeutických cvičení z aspektu školsky orientovanej ergoterapie.

9. Príprava a reflexia výskumov.

10. Reminiscenčná terapia v ergoterapii.

11. Neuroplastická terapia.

Cieľom je rozšírenie poznatkov z ergoterapie v jednotlivých oblastiach praxe, bude poznať možnosti a limity ergoterapeutickej intervencie.

Výsledky: Študent bude vedieť vytvoriť ergoterapeutické cvičenie/program a primerane ho použiť s ohľadom na zdravotné znevýhodnenie a potenciál klienta. Bude vedieť navrhnúť dohodu o pomoci, vypracovať krátkodobý ergoterapeutický plán/program, zhodnotiť a prezentovať ho.

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny týždenne prednáška; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou prípadne kombinovanou formou

Pracovná záťaž študenta: 3 kredity = 75 hodín (1 kredit = 25 hodín)

priama výučba (22 hodín), samoštúdium a priebežná príprava na vyučovanie (24 hodín), samoštúdium a príprava na záverečný test (29 hodín)

Spolu: 22 + 24 + 29 = 75 hodín

Metódy vzdelávania:

Prednáška s diskusiou, interaktívne metódy (slovné hry/hry s písmenami; samostatná práca, práca vo dvojiciach alebo v skupine - s výrokmi/parémiami), s literárnym textom a hlasom – umelecký prednes, analýza textu obľúbenej piesne a podobne; samostatná práca

Povinná literatúra:

MAJZLANOVÁ, K. 2017. Základy biblioterapie. Banská Bystrica: Krajská knižnica Ľudovíta Štúra 2017. 60 s. ISBN 978-80-85136-58-6

SVOBODA, P. 2013. Biblioterapie. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. 112 s. ISBN 978-80-244-3684-5

Odporúčaná literatúra:

KOVÁČOVÁ, B., VALEŠOVÁ MALECOVÁ, B.: Biblioterapia v ranom a predškolskom veku. Bratislava: Univerzita Komenského, 2018. 160 s., ISBN 978-80- 223-4487-6

MAJZLANOVÁ, K. 2005. Uplatnenie biblioterapie u detí so špecifickými poruchami učenia. CD-ROM. Olomouc: Pedagogická fakulta, Univerzita Palackého. 2005.

PILARČÍKOVÁ-HÝBLOVÁ, S. 1997. Biblioterapia. Liptovský Mikuláš: Vydané vlastným nákladom. 74 s. ISBN 80-967875-4-3

SVOBODA, P. 2007. Poetoterapie. Olomouc: Pedagogická fakulta, Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-244-1682-3

Type, scope and methods of educational activities: 2 hours a week lecture; a total of 22 hours per semester, in a full-time or combined form

Student workload: 3 credits = 75 hours (1 credit = 25 hours) direct teaching (22 hours), self-study and continuous preparation for teaching (24 hours), self-study and preparation for the final test (29 hours) Total: 22 + 24 + 29 = 75 hours

Education methods: Lecture with discussion, interactive methods (word games/games with letters; independent work, work in pairs or in a group - with statements/paremies), with literary text and voice - artistic performance, analysis of the text of a favorite song, etc.; independent work

Študent plní jednoduché priebežné zadania (50 bodov) ako prípravu na interaktívnu časť vyučovania a zvládne záverečný vedomostný test (50 bodov). Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, český jazyk

1. História biblioterapie, teoretické východiská, vymedzenie pojmov.

2. Súvisiace vedy a terapie. Úlohy, ciele a význam biblioterapie.

3. Súčasné chápanie biblioterapie u nás i vo svete.

4. Literárne umenie vo výchove. Uplatnenie BT v terapeutickovýchovnom procese.

5. Funkcie literárneho diela. Kritériá a podmienky výberu literárneho žánru a diela.

6. Metódy práce s textom.

7. Zvuková stránka reči, práca s hlasom, dychové a artikulačné cvičenia, umelecký prednes v biblioterapii.

8. Vývinové aspekty čitateľských záujmov a vývinovo orientovaná biblioterapia, v ranom veku.

9. Slovné a vetné hry, hry s písmenami.

10. Obsah, formy, podmienky a prostriedky.

11. Biblioterapia vo vzdelávacom, v poradenskom a v klinickom procese, špecifiká.

Študent bude vedieť orientovať sa v základných pojmoch, bude mať informácie o metódach a možnostiach biblioterapeutickej práce v rámci liečebnopedagogických intervencií a možnostiach ich využitia. Poznatky bude schopný v teoretickej rovine aplikovať na vyhľadávanie a analýzu príslušných literárnych diel. Bude poznať základné intervenčné, poradenské a podporné metódy s využitím slovesného umenia.

V rámci predmetu sa podporia u študenta intrapersonálne zručnosti ako schopnosť reflexie vlastného zážitkového, tvorivého alebo vlastného procesu učenia sa (zavedenie denníka).

Druh, rozsah a metódy vzdelávacích činností:

2 hodiny týždenne seminár; spolu za semester 22 hodín, prezenčnou prípadne kombinovanou formou

Pracovná záťaž študenta: 3 kredity = 75 hodín (1 kredit = 25 hodín)

priama výučba (22 hodín), samoštúdium a príprava na vstupný test- opakovanie z predchádzajúceho semestra (13 hodín), plnenie priebežných zadaní a samoštúdium (40 hodín)

Spolu: 22 + 13 + 40 = 75 hodín

Metódy vzdelávania:

prednáška; diskusia; samostatná práca s literárnym textom; práca s príbehmi – príbeh problému, príbeh ochorenia, životopis ako príbeh; vedenie denníka ako nástroja na tréning sebareflexie, osobnostný a profesijný rast; nácvik písania terapeutických listov; hranie rolí; práca vo dvojiciach; práca v skupine

Povinná literatúra:

FRANZ, M. L. 2015. Psychologický výklad pohádek. Praha: Portál, spol. s. r.o. 2015. ISBN 978-80-2620863-1

MAJZLANOVÁ, K. 2017. Základy biblioterapie. Banská Bystrica: Krajská knižnica Ľudovíta Štúra Banská Bystrica. 60 s. ISBN 978-80-85136-58-6

Odporúčaná literatúra:

MAJZLANOVÁ, K., KOTRBOVÁ, K. 2019. Význam príbehu v biblioterapii. s. 149-172 In: Bukor, J., Szimon, Sz. a kol.: Zborník XI. Medzinárodnej vedeckej konferencie Univerzity J. Seleho 2019, Sekcia Jazyk-Kultúra-Vzťahy. Univerzita J. Selyeho Komárno, 2019. 244 s. ISBN: 978-80-8122-331-0. Dostupné online: <http://uk.ujs.sk/dl/books.html>

KOTRBOVÁ, K., MAJZLANOVÁ, K. 2021. Terapeutický denník v biblioterapii. Hlučín-Bobrovníky: Problems of Education and Teaching in the Era of Digital Society. Collection of Scientific Articles, 02-2021 (08), 28-51. European Scientific e-Journal. ISBN 978-80-908088-1-2

ORTNEROVÁ, G. 1995. Pohádky radí nejmenším. Praha: Vydavatelství Knižní klub, k. s.. 62 s. ISBN 80-7176-243-1

MAJZLANOVÁ, K. 2014. Poetoterapeutika. Bratislava: Vydané vlastným nákladom. 105 s. ISBN 978-80-8153-035-7

SVOBODA, P. 2013. Biblioterapie. Olomouc: Univerzita Palackého. 112 s. ISBN 978-80-244-3684-5, SVOBODA, P. 2007. Poetoterapie. Olomouc: Univerzita Palackého. 187 s. ISBN 978-80-244-1682-3

KULKA, J. 1990. Psychologie umění (obecné základy). Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1990. 435 s. ISBN 80-04-23694-4

Študent priebežne počas semestra odovzdá 4 písomné domáce zadania (1 zadanie = 25 bodov). Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91 bodov, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81 bodov, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73 bodov, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66 bodov, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60 bodov, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0 bodov, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský, český

1. Slovník klienta/slovník terapeuta, literárne umenie ako špecifický druh komunikácie, sémantická rovina a etika komunikácie.

2. Úlohy a funkcie metafory, metonymie a personifikácie v biblioterapii.

3. Úlohy a funkcie literatúry faktu, vecnej literatúry a publicistických žánrov v biblioterapii.

4. Naratívna metóda diagnostiky a terapie.

5. Výber príbehu, funkcie príbehu, význam príbehu a rozprávanie príbehov ako nástroj výchovy a terapie.

6. Filozofický a psychologický výklad rozprávok, mýty, legendy, symboly a archetypy, logika emócií a imaginácia v literárnych dielach – význam, interpretácia v biblioterapii.

7. Rozprávkoterapia, hagioterapia, paremiologická terapia, poetoterapia. Metódy práce.

8. Tvorivé písanie, terapeutický denník, terapeutické listy a ich význam v biblioterapii.

9. Prelínanie rozličných umeleckých terapií v rámci biblioterapie.

10. Formy biblioterapie, fázy biblioterapie, fázy biblioterapeutického stretnutia.

11. Tvorba cieľa, metodika výstavby biblioterapeutického stretnutia.

Cieľom je upevniť nadobudnuté vedomosti z oblasti biblioterapie a prehĺbiť ich.

Výsledky: Bude schopný vyhľadávať a analyzovať literárne diela a tvoriť obsah liečebnopedagogických intervencií, zameraných na výchovné ciele u klienta/pacienta, prípadne v skupine. Bude vedieť zdôvodniť svoj návrh riešenia. Bude schopný reflexie a zdieľania vlastného zážitkového procesu, sebapodpory a podpory partnera pri práci vo dvojiciach a v skupine, aktívneho počúvania, empatie a zdieľania a reflexie procesu inej osoby vrátane poskytnutia pozitívnej spätnej väzby v simulovaných tréningových podmienkach.