Majerčíková, J. et al. (2015). Předškolní edukace a dítě. Zlín: FHS UTB.
Vališová, A., & Kasíková, H. et. al. (2011). Pedagogika pro učitele. Praha: Grada.
Wiegerová, A. et al. (2015). Profesionalizace učitele mateřské školy z pohledu reformy kurikula. Zlín: FHS UTB.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2014). Proč chci být učitelkou mateřské školy? pohled kvalitativního výzkumu. Pedagogická orientace, 24(4), 510-534.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2015). Conceptualisation of the child and childhood by future pre-school teachers. Pedagogika, 65(5), 502-515.
Štátny vzdelávací program pre odborné vzdelávanie a prípravu . 75 Pedagogické vedy
Minimálna hranica úspešnosti: 60 percent Priebežné hodnotenie (výučbová časť):
- 20 % aktívna účasť na seminári - 40 % prezentácia na hodine Záverečné hodnotenie: - 40 % záverečný test Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Dve absencie sú akceptovateľné; seminárne zadania treba všetky vypracovať, prezentovať a odovzdať.
Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský
1. Predmet, ciele a úlohy didaktiky pedagogiky a jej postavenie v komplexe pedagogických vied. Vzťah didaktiky pedagogiky k iným vedám. História rozvíjania didaktiky pedagogiky a jej vyučovania.
2. Pedagogika ako vyučovací predmet na stredných školách, problematika procesu výučby pedagogiky na rôznych druhoch stredných škôl - pedagogika ako odborný predmet, ako predmet všeobecno - vzdelávací, formatívne a informatívne ciele.
3. Cieľ vyučovania pedagogiky v analýze základných dokumentov - učebných plánov, učebných osnov. Konkretizácia na rôznych druhoch škôl.
4. Problematika cieľa v príprave učiteľa na vyučovanie, cieľ vo vzťahu: obsah, metódy vyučovania, cieľ- učiteľ, cieľ- žiak.
5. Bloomova taxonómia cieľov a jej konkretizácia v predmete pedagogika.
6. Didaktická analýza učiva ako základná činnosť učiteľa pri príprave na výučbu. Analýza učebníc a iných pomôcok pre prezentáciu základného, rozširujúceho, doplňujúceho učiva.
7. Metódy vyučovania pedagogiky. Kategorizácia vyučovacích metód, problém ich voľby.
8. Sociálne prístupy vo vyučovaní. Hranie rolí, kooperatívne učenie.
9. Organizačné formy vyučovania pedagogiky. Vyučovacia hodina, pedagogická prax, exkurzia, hospitovanie, pedagogické pozorovanie, prednáška, seminár, cvičenie, samostatná práca.
10. Hodnotenie výsledkov výučby v pedagogike, prijímacie skúšky, maturitné skúšky - praktické - teoretické skúšanie.
11. Osobnosť učiteľa pedagogiky, jeho postavenie na strednej škole. Špecifiká činnosti učiteľa pedagogiky. Mimoškolská činnosť učiteľa pedagogiky.
12. Materiálne vybavenie učiteľa pedagogiky na škole, didaktický kabinet, knižnica.
60/40
Po absolvovaní predmetu dokáže študent analyzovať a hodnotiť a plánovať svoju výučbu hodín pedagogiky na vybraných stredných školách. Študent je schopný aplikovať poznatky iných pedagogických disciplín na oblasť image, kultúry a klímy v inštitúcii.
Boberová, Z. (2017). Začínajúci učiteľ a školská legislatíva I. Košice: UPJŠ.
Krajčír, Z., Mlsnová, J., & Surmajová, Ž. (2016). Zákon o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) - komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, s.r.o.
Zákon č. 245/2008 Z. z. zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 95/1948 Zb. o základní úpravě jednotného školství
Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie, 2023. Dostupné z: https://www.minedu.sk/data/files/11808_statny-vzdelavaci-program-pre-zakladne-vzdelavanie-cely.pdf
* ďalšia literatúra bude doplnená na začiatku alebo v priebehu semestra
Študent/ka získa hodnotenie za:
a) priebežné hodnotenie: aktívna účasť, priebežné zadania, spracovanie vybranej témy (50 bodov),
b) záverečné hodnotnie: prezentácia vybranej témy (50 bodov).
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Na úspešné absolvovanie kurzu je nutná minimálne 60% hranica úspešnosti.
Absencie sa zohľadňujú podľa Študijného poriadku Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty (https://uniba.sk/fileadmin/ruk/
as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf).
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej
položke hodnotenia.
Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.
slovenský
1. Tematické vymedzenie pojmov: zákon, novela, vyhláška. Proces tvorby zákonov, vyhlášok a iných dokumentov vytvárajúcich legislatívny rámec výchovy a vzdelávania - ako sa číta zákon.
2. Historický exkurz do najvýznamenjších historických legislatívnych dokumentov týkajúcich sa školstva (Ratio educationis, Uhorský školský zákon 38/1868, Malý školský zákon 1922....)
3. Sústava škôl a výchovno-vzdelávací systém z pohľadu školskej legislatívy
4. Štátny vzdelávací program v kontexte školskej legislatívy
5. Učiteľ z pohľadu školskej legislatívy
6. Profesijný rozvoj a kariérové stupne učiteľa
7. Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov
8. Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmenea doplnení niektorých zákonov
9. Zákon č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších prepisov
10. Zákon č. 131/2002 Z .z. v znení neskorších prepisov
11. Zákon č.184/2009 Z. z. v znení neskorších prepisov. Vyhláška MŠ SR č. 445/2009 Z. z.
12. Nariadenie vlády SR 201/2019, ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov.
100/0
Po absolvovaní premetu disponuje študent/ka vedomosťami základných legislatívnych dokumentov upravujúcich výchovu a vzdelávanie na Slovensku. Študent/ka je schopný nájsť riešenie konkrétnej situácie po právnej stránke.
Dreikurs, R., & Soltzová, V. (2012). Deti ako výzva. Adlerovská psychoterapeutická spoločnosť.
Gavora, P., Dvorská, D., & Medveďová, J. (2024). Rodičovstvo s deťmi do 3 rokov: Teória a výskum. Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave.
Helus, Z. (2004). Dítě v osobnostním pojetí. Portál.
Leman, K. (2016). Sourozenecké konstelace. Portál.
Matejček, Z. (2007). Co, kdy a jak ve výchově detí. Portál.
Perryová, P. (2020). Toto mali čítať naši rodičia (a naše deti sa potešia, ak si to prečítame my). Tatran.
Sobotková, I. (2012). Psychologie rodiny. Portál.
Sokolová, L., Fiedlerová, E., Pauliniová, Z., & Popluhárová, H. (2010). Ako rozumieť svojim deťom a sebe samému. Metodická príručka kurzu pre rodičov. Únia materských centier SR.
Študentky a študenti počas kurzu: vypracujú esej na tému, podľa vlastného výberu: max. 30, b. pripravia riešenia výchovných situácií: max. 30 b., absolvujú záverečný test vedomostí: max. 40 b. Váha priebežného / záverečného hodnotenia: = 60/40.
KLASIFIKAČNÁ STUPNICA:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Na úspešné absolvovanie kurzu je stanovená minimálne 60 % hranica úspešnosti.
Povolené sú dve absencie s preukázanými dokladmi. Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny písomnej skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.
slovenský jazyk
1. Rodina: Terminologický rámec rodiny. Znaky rodiny. Funkcie rodiny a jej premeny.
2. Rodičovstvo: Terminologický rámec rodičovstva: rodič, rodičovstvo, rodičovská prax, rodičovská činnosť, rodičovské správanie, rodičovská výchova a rodinná výchova. Rodičovstvo ako status.
3. Self-efficacy rodiča: Vymedzenie pojmu self-efficacy rodiča, jeho vzťah k príbuzným konceptom, podoby, zdroje a teórie o fungovaní self-efficacy rodiča. Vplyv SE rodiča na rodičovo konanie. Spôsoby ovplyvňovania self-efficacy rodiča.
4. Poslušnosť alebo slobodná vôľa: Výchovné štýly rodiča, analýza výchovného štýlu, vplyv osobnosti a skúseností rodičov na formovanie výchovného štýlu, zosúladenie výchovných štýlov partnerov.
5. Spory medzi súrodencami: Súrodenecké vzťahy v rodine. Príčiny konfliktov medzi súrodencami.
6. Negatívne emócie vo výchove: Emócie a ich prejavy. Spôsoby zvládania negatívnych emócií vo výchove.
7. Tresty ako výchovné prostriedky? Vymedzenie trestu vo výchove. Analýza výchovných situácií s ohľadom na použitie trestov, alternatívne výchovné prostriedky.
8. Logické dôsledky a hranice vo výchove: Vymedzenie logických a prirodzených dôsledkov vo výchove. Ako stanovujeme a dodržiavame hranice vo výchove? Logický dôsledok vs. trest.
9. Boj o moc alebo pozornosť za každú cenu: Boj o pozornosť a moc (príčiny a dôsledky). Negativizmus u detí. Analýza konkrétnych výchovných situácií.
10. Odmeňovanie a povzbudzovanie detí: Odmena, pochvala a povzbudenie – zhody a rozdiely. Odmena vs. Trest. Prístupy k odmeňovaniu a povzbudzovaniu. Vhodné a nevhodné formy odmeny.
11. Rodina a škola: Vzťahy medzi školou a rodinou. Partnerstvo rodiny a školy. Podoby spolupráce školy s rodinou. Angažovanosť rodičov.
12. Komunikácia rodiny a školy. Medzigeneračné učenie.
60/40
Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti a študentky budú schopní: identifikovať rolu rodiny v súčasnej spoločnosti, vlastnými slovami vysvetliť rodičovstvo a širšie ho vymedziť, získať prehľad o aktuálnych teoretických a empirických prístupoch k rodičovstvu, vyhodnotiť dôsledky rôznych výchovných štýlov a konania rodiča, rozpoznať faktory, ktoré ovplyvňujú výchovu dieťaťa v rodine, aplikovať pedagogické princípy na riešenie výchovných situácií, porozumieť vzťahu rodiny a školy a vysvetliť rolu rodiča vo vzťahu ku škole.
Gavora, P. (2000). Úvod do pedagogického výzkumu. Brno: Paido.
Hendl, J. (2006). Přehled statistických metod zpracovávání dat. Praha: Portál.
Lichnerová, L. (2006). Písanie a obhajoba záverečných prác: vysokoškolské skriptá pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave Bratislava: Stimul
Maňák, J., Švec, Š., & Švec, V. (eds.). (2005). Slovník pedagogické metodologie. Brno: Masarykova univerzita a Paido.
Matulčíková, M., Wiegerová, A., & Molnár, A. (2023). Manuál tvorby záverečnej práce na KPED. Bratislava: FiF UK.
Miovský, M. (2006). Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu. Praha: Grada Publishing.
Punch, K. F. (2008). Úspěšný návrh výzkumu. Praha: Portál.
Spousta, V. et al. (2000). Vademekum autora odborné a vědecké práce. Brno: PF MU.
Výstupom z absolvovaného predmetu je počas výučbovej časti:
a) Písomné vypracovanie vybraných častí vlastnej diplomovej práce, ktoré spĺňajú formálne aobsahové náležitosti na diplomové práce dané vnútorným systémom kvality UK (20 bodov). Hodnotí sa formálna úprava textu a jeho obsah, použitie 5 bibliografických odkazov v zozname bibliografických odkazov k záverečnej práci a návrh štruktúry záverečnej práce, výber výskumnej metódy a náčrt realizácie.
b) Projekt výskumu, resp. PowerPointová prezentácia (20 bodov) obsahujúci: tému výskumu, prehľad relevantnej literatúry, cieľvýskumu, výskumné otázky, celkovú výskumnú stratégiu a postup, metodologickú preferenciu, opis a spôsoby zostavovania výskumnej vzorky, výskumné metódy, časový rozvrh zberu výskumných dát v teréne, spôsoby zberu a analýzy výskumných dát a postupy pri tvorbe výskumných zistení a záverov.
Na úspešné absolvovanie kurzu je nutná minimálne 60 % hranica úspešnosti.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Vyučujúci a vyučujúce akceptujú max. 2 absencie s preukázanými dokladmi.
slovenský
1. Základné požadavky na diplomovú prácu v odbore Učiteľstvo a pedagogické vedy.
2. Vytvorenie prezentácie k vlastnému výskumu.
3. Prijatie konštruktívnej kritiky.
4. Diskusia k výsledkom vlastního výskumu.
5. Etika výskumu.
6. Pravidlá citovania v odbore.
7. Omyly pri tvorbe diplomových prác.
8. Ako prezentovať spracované dáta.
9. Interpretácia dát.
10. Priebeh obhajoby.
11. Ako čítať posudky.
12. Ako sa pripraviť na obhajobu.
60/40
Študent má po úspešnom absolvovaní predmetu osvojené poznatky o pravidlách písania diplomovej práce a dodržiavania pravidiel akademickej etiky. Ovláda správne citovanie a odkazovanie použitých zdrojov, chápe obsahové a formálne požiadavky na tvorbu diplomovej práce v závislosti od vnútorného systému kvality UK. Má dostatočné kompetencie na spracovanie záverečnej práce, pozná zásady výstavby odborného textu, získa schopnosť korektne pracovať s odbornou literatúrou, formulovať výskumný problém a hypotézy, zhromažďovať empirické údaje a adekvátne ich spracovať a interpretovať.
Gavora, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. (4. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Gavora, P. (2007). Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. (2. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Chráska, M. (2007). Metódy pedagogického výzkumu. Praha: Grada Publishing.
Hendl, J. (2008). Kvalitativní výzkum. Základní teorie, metody a aplikace. Druhé aktualizované vydání. Praha: Portál.
Hendl, J. (2017). Metody výzkumu a evaluace. Praha : Portál.
Masaryk, R. (2021). Ten druhý výskum. Úvod do kvalitatívnych metód v psychológii. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Šeďová, K., & Švaříček, R. et al. (2007). Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál.
- Vypracovanie priebežných aplikačných úloh (max. 30 b.)
- Naplánovanie, realizácia a vyhodnotenie vlastného malého výskumu (max. 40 b.)
- Záverečný test vedomostí a zručnosti (max. 30 b.)
SPOLU max. 100 bodov
KLASIFIKÁCIA:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Vyučujúci/vyučujúca akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi.
Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.
slovenský, anglický
1. Pedagogický výskum - vedecká teória, výskum, pedagogický výskum, teória, prax, metóda, metodológia. Vzťah pedagogického výskumu k edukačnej teórii a praxi. Výskum – akčný výskum – evaluácia.
2. Plánovanie, organizácia a realizácia terénneho pedagogického výskumu. Etapy výskumnej práce. Informačná príprava výskumu.
3. Etické princípy práce so subjektmi výskumu, pri zbere dát a publikovaní.
4. Uvažovanie nad výskumným problémom: Rozdiel medzi témou a výskumným problémom. Uvažovanie a usudzovanie výskumníka. Príprava výskumného projektu.
5. Kvantitatívny a kvalitatívny výskumný design: Porovnanie kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu, ich filozofických základov, cieľov, zamerania a postupov pri zbere i spracovaní výskumných dát.
6. Kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum: Vybrané prúdy (vetvy) kvalitatívneho výskumu: Etnografia, Fenomenologická analýza, Naratívny a Dramaturgický prístup.
7. Postupy pri kvalitatívnom výskume. Vstup do terénu. Výskumné metódy používané v kvalitatívnom výskume. Analýza dát v kvalitatívnom výskume. Tematická analýza. Zakotvená teória. Normy kvality kvalitatívneho výskumu.
8. Kvantitatívne orientovaný pedagogický výskum: Stanovenie výskumného problému. Premenné a hypotézy. Testovanie hypotéz vo vedeckom výskume. Meranie a kvantifikácia v pedagogickom výskume.
9. Výskumná metóda, výskumný nástroj.
10. Tvorba výskumného nástroja, validita a reliabilita výskumného nástroja
11. Metódy zberu výskumných dát: Pozorovanie, dotazník, posudzovacie škály, testy vedomostí a zručností, pedagogický experiment.
12. Spracovanie získaných výskumných dát: Analýza a interpretácia výskumných dát. Diskusia k výskumným zisteniam. Tvorba odporúčaní pre prax.
70/30
Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti a študentky vedia vlastnými slovami vysvetliť základné metodologické pojmy, opísať metódy zberu a vyhodnotenia výskumných dát. Vedia vysvetliť princípy a etapy kvantitatívneho a kvalitatívneho pedagogického výskumu. Dokážu projektovať, realizovať a vyhodnotiť vlastný vedecký alebo akčný výskum.
Jarábek, K., & Koštrnová, D. (2014). Výchovný poradca [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. Dostupné na: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/jarabek_kostrnova_vychovny_poradca_web.pdf
Knotová, D. a kol. (2014). Školní poradenství. Praha: Grada Publishing.
Krnáčová, Z., & Križo, V. (2021). Multidisciplinárny prístup v školách: Školský podporný tím [online]. Národný projekt ŠTANDARDY, VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2022/06/Multidisciplinarny-pristup-v-skolach-Skolsky-podporny-tim-v1.03.pdf
Kunčaková, S. (2021). Manuál začínajúceho sociálneho pedagóga v škole. Bratislava: VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2021/10/Manual-zacinajuceho-soc.ped_.v1.02.pdf
Sejčová, Ľ. (2018). Edukačné poradenstvo a perspektívy jeho rozvoja. Perspektívy rozvoja pedagogiky a andragogiky v Slovenskej republike a v krajinách strednej Európy [elektronický dokument]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 122-131.
Sejčová, Ľ. (2011). Pedagogicko-psychologické poradenstvo a poradenský proces. Bratislava: Vydav. UK.
referát; test, ústna skúška
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: referát na vybranú tému z problematiky predmetu (30 bodov), v skúškovom období: ústna alebo písomná skúška (40 bodov). Na skúšku bude študent pripustený len s min. počtom 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Povolené sú dve absencie s preukázanými dokladmi. Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský, anglický
1. Charakteristika poradenstva a poradenskej činnosti.
2. Poradenské smery a školy so zakladateľským významom pre rozvoj poradenstva
3. Koncepcie vývinového poradenstva, výchovné a edukatívno-formatívne koncepcie.
4. Poradenský proces a komunikácia v poradenskom procese.
5. Telefonická konzultácia. Písomná konzultácia a poradenstvo v časopisoch a na internete. Osobná konzultácia.
6. Diagnostické metódy práce s klientom.
7. Intervenčné metódy poradenskej práce s klientom. Individuálne konzultačné metódy. Metódy skupinového poradenstva. Metódy párového a rodinného poradenstva.
8. Systém profesijného poradenstva v školstve.
9. Vznik a vývoj výchovného a psychologického poradenstva.
10. Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
11. Náplň poradenskej činnosti výchovného poradcu a sociálneho pedagóga v rámci činnosti školských podporných tímov.
12. Praktické cvičenia z pedagogického poradenstva, riešenie modelových poradenských situácií.
40/60
Poslucháči si osvoja základné poradenské teórie, inovatívne prístupy a techniky poradenskej činnosti. Získajú teoretický prehľad o spôsoboch a modeloch poradenstva s dôrazom na ich aplikáciu v školskej praxi, pri realizácií pedagogického poradenstva. Študenti získajú poznatky k realizácii poradenskej činnosti, diagnostiky osobnosti žiaka a realizácii efektívnej intervencie v záujme vyriešenia problému klienta (žiaka, rodiny, školy).
Fedor, M. (2019). Týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa. Bratislava: Osveta.
Janošová, P. et. al. (2016). Psychologie školní šikany. Praha: Grada.
Mydlíková, E. (2018). Posudzovanie sociálnej rizikovosti rodiny. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis.
Mydlíková, E. (ed.). 2021. Diagnostika syndromu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dítěte. Praha: Portál.
Sejčová, Ľ. (2010). Dieťa ako obeť násilia. Bratislava: Album.
Sejčová, Ľ. (2021). Šikanovanie a kyberšikanovanie v škole. [elektronický dokument]. Bratislava: Univerzita Komenského. http://stella.uniba.sk/texty/FIF_LS_sikanovanie.pdf
Referát a písomný test.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: referát na vybranú tému z problematiky predmetu (30 bodov), v zápočtovom období: písomná skúška (40 bodov). Na písomnú skúšku bude študent pripustený len s min. počtom 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Povolené sú dve absencie s preukázanými dokladmi. Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny písomnej skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský, anglický
1. Obete násilia. Osobnosť obete. Pomoc obetiam trestných činov. Prevencia viktímnosti.
2. Násilie páchané v rodinách. Domáce násilie. Formy psychického a fyzického domáceho násilia. Pomoc obetiam domáceho násilia.
3. Deti ako obete násilia. Právna ochrana dieťaťa. Týranie detí v minulosti. Najčastejšie formy násilia páchané na deťoch a mládeži.
4. Týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa – syndróm CAN. Výskyt násilia páchaného na deťoch a mládeži.
5. Rizikové faktory vzniku násilia voči deťom. Rizikové dieťa. Rizikový páchateľ. Riziková rodina. Rizikové situácie.
6. Následky násilia páchaného na deťoch a mládeži.
7. Diagnostika týrania a zneužívania dieťaťa.
8. Príčiny vzniku šikanovania medzi dospievajúcimi. Osobnosť agresora, obete, rola svedka šikanovania. Výskum násilia a šikanovania v škole u nás a v zahraničí. Formy intervencie a prevencie šikanovania na školách.
9. Príčiny vzniku kyberšikanovania. Osobnosť agresora, obete, rola svedka kyberšikanovania. Výskum kyberšikanovania u nás a v zahraničí a formy účinnej prevencie.
10. Viktimácia detí a mládeže a jej prevencia. Prevencia násilia páchaného na dieťati z hľadiska jednotlivých foriem CAN.
11. Pomoc deťom v kríze a ohrození. Pomoc ohrozenej rodine a deťom. Spôsob realizácie krízového poradenstva.
12. Preventívne programy na školách zamerané na prevenciu násilia voči deťom a mládeži.
100/0
Študent si osvojí odbornú terminológiu, fundamentálne poznatky z oblasti viktimológie, porozumie príčinám vzniku násilia páchaného na deťoch a zorientuje sa v klasifikáciách rizikových faktorov vzniku násilia i v klasifikáciách druhov násilia. Uvedené vedomosti a schopnosti bude vedieť využiť v ďalšom vzdelávaní a tiež v praktickej rovine primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie násilia páchaného na deťoch a v rodinách.
Hejnová, E., & Hejna, D. (2016). Rozvoj vědeckého myšlení žáků prostřednictvím přírodovědného vzdělávání. Scientia in educatione, 7(2).
Markström, A. M., & Halldén, G. (2009). Children’s strategies for agency in preschool. Children & society 23(2),112-122.
Sotáková, I., Ganajová, M., & Babincáková, M. (2020). Inquiry-Based Science Education as a Revision Strategy. Journal of Baltic Science Education 19(3), 499-513.
Szimethová, M., Wiegerová, A., & Horká, H. (2012). Edukačné rámce prírodovedného poznávania v kurikule školy. Bratislava: OZ V4.
Szimethová, M., Krajcarová, J., & Pacholík, V. Proč? Proč? Proč? Aneb odpovědi na otázky kolem nás: přírodní vědy pro střední školy. Zlín: UTB ve Zlíně.
Trnová, E., Janko, T., Trna J., & Pešková, K. (2016) Typy vzdělávacích komiksu a analýza jejich edukačního potenciálu pro přírodovědnou výuku. Scientia in education 7(1), 49 – 64.
Podmienkou úspešného absolvovania kurzu je priebežná práca na seminároch, vytvorenie študentského portfólia vypracovaním čiastkových úloh, kolokviálna skúška. Vytvorenie študentského portfólia, ktoré obsahuje: Vytvorenie metodiky učebných materiálov s využitím bádateľských stratégií pre deti/žiakov podľa zadania vyučujúceho (40 bodov). Vytvorenie vzdelávacieho komiksu pre deti/žiakov na elimináciu konkrétneho prekonceptu detí/žiakov (30bodov). Kolokviálna skúška (max. 30 bodov). SPOLU max. 100 bodov.
Na úspešné absolvovanie kurzu je stanovená minimálne 60% hranica úspešnosti.
KLASIFIKÁCIA:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Vyučujúci kurzu akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi.
Presný termín a znenie čiastkových úloh bude oznámený v aplikácii MS Teams pri ich zadávaní na začiatku semestra. Úlohy budú zadávané cez "Pridelené úlohy" v aplikácií MS Teams. Vypracované úlohy budú súčasťou portfólia študenta/študentky. Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom systému AIS2 najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.
slovenský
1. Súčasné generácie detí a mládeže. Súčasná koncepcia vzdelávania na Slovensku.
2. Holistické poňatie osobnosti dieťaťa.
3. Teória Alberta Banduru – koncept aktérstva.
4. Dieťa ako objekt a subjekt výchovno-vzdelávacieho procesu. Dieťa ako aktér a nie aktor.
5. Koncepcia bádateľsky orientovaného vzdelávania (BOV) na príklade prírodovedného vzdelávania. BOV z pohľadu učiteľa a pohľadu detí/žiakov.
6. Limity a benefity BOV vo vzdelávaní.
7. Detské prekoncepty a ich význam v edukačnom procese. Význam vlastnej skúsenosti v edukačnom procese.
8. Význam poznávania, zvedavosti, uvažovania v detskom vnímaní sveta. Bádanie, aktívne bádanie a bádateľské aktivity.
9. Stratégie uplatniteľné pri BOV. Prírodovedné pokusy pri BOV. Využitie prírodovedných komiksov v BOV. Metódy zážitkového učenia a metódy tvorivej dramatiky/inscenačná metóda v kontexte BOV.
10. Aktívne počúvanie. Brainstorming, Myšlienková mapa. Využitie metódy EUR. Podpora kritického myslenia. Práca s otázkami podporujúcich zvedavosť detí - správne kladenie otázok. Peer vzdelávanie.
11. Aktuálne výskumy o BOV. Aktuálne trendy o detských teóriách vnímania sveta.
12. Škola, rodina a sociálne prostredie vplývajúce na voľbu bádateľských stratégií vzdelávania.
70/30
Študent/študentka má po úspešnom absolvovaní predmetu vedomosti o bádateľských stratégiách vzdelávania, o bádateľsky orientovanom vzdelávaní, o bádaní, o poznávaní. Vie pracovať s detskými prekonceptmi. Pozná a vie využívať bádateľské stratégie pri práci s deťmi/žiakmi v rámci prírodovedného vzdelávania v školskom i mimoškolskom zariadení.
Bakošová, Z. Dončevová, S. Galbavý, D. Šereš, I., & Zemančíková, V. (2011). Teórie sociálnej pedagogiky: edukačné, sociálne a komunikačné aspekty. Bratislava: Slovenská pedagogická spoločnosť SAV.
Gubricová, J. Martincová, R. Liberčanová, K., & Šuhajdová, I. (ed.). (2022). Peer príručka (nielen) pre sociálnych pedagógov. Trnava: Trnavská Univerzita.
Helus, Z. (2015). Sociální psychologie pro pedagogy. Praha: Grada.
Jedlička, R. (2017). Psychický vývoj dítěte a výchova. Praha: Grada.
Liberčanová, K. (2018). Metódy sociálnej pedagogiky. Trnava: Pedagogická fakulta TU.
a) priebežné hodnotenie: individuálna príprava na jednotlivé témy, aktivita v diskusiách ku každej téme (60 % celkového hodnotenia)
b) záverečné hodnotenie: kolokvium – študenti/študentky musia preukázať zvládnutie problematiky a predpísanej literatúry vo forme interaktívnej diskusie, ako aj schopnosť aplikovať nadobudnuté poznatky na školskú a odbornú prax (riešenie tematických úloh - prípadových štúdií); očakáva sa kultivovaný a súvislý jazykový prejav, kritické a tvorivé myslenie (40 % celkového hodnotenia).
Podmienkou ku skúške je dosiahnutie min. 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Akceptujú sa max. 2 absencie. Predmet má prakticko - interaktívny charakter.
slovenský
1. Ciele a obsahové zameranie predmetu, systemizácia doterajších poznatkov študentov.
2. Formovanie sociálnej identity v období detstva a dospievania.
3. Hodnoty a hodnotové rámce v edukácii.
4. Sociálne normy a výchovné vzory ako nástroje sociálnej korekcie.
5. Vplyv rodinného prostredia na formovanie sociálnej identity.
6. Vplyv prostredia školy a triedy na fomovanie sociálnej identity.
7. Rola vrstovníckych skupín v procese formovania sociálnej identity.
8. Rola médií a online priestoru v procese formovania sociálnej identity.
9. Pedagogizácia prostredia: komunitné, rodičovské a peer vzdelávanie.
10. Preventívne a intervenčné nástroje podpory inkluzívnej socializácie.
11. Osobnosť edukátora dospievajúcej mládeže.
12. Prezentácia projektov: prípadové štúdie.
60/40
Študenti/študentky sú na základe získaných odborných poznatkov schopní:
• orientovať sa v socializačných procesoch detstva a dospievania,
• identifikovať a klasifikovať rizikové oblasti socializácie detí a dospievajúcich v procese tvorby identity, hodnotových rámcov a sociálnych limitov,
• aplikovať poznatky a zručnosti prostredníctvom príkladov edukačnej reality,
• argumentovať a viesť konštruktívnu diskusiu.
Horská, P., & Sejčová, Ľ. (2023). Riziko vzniku závislosti u detí a mládeže od počítača a internetu. Mládež a spoločnosť. 29(1), 20-42.
Hupková, I., Kuchárová, B., & Sejčová, Ľ. (2020). Prevencia v praxi. Látkové a nelátkové závislosti. Bratislava: Národné osvetové centrum. Dostupné na: https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2021/07/NOCPrevencia-v-praxi-A5-web.pdf
Mackuľak, T., Bodík, I., & Bírošová, L. (2020). Drogy a liečivá okolo nás. Bratislava: Spektrum STU.
Nešpor, K. (2018). Návykové chování a závislost. Praha: Portál.
Reznická, A., & Sejčová, Ľ. (2019). Rizikové používanie internetu a počítača u mladých ľudí vo veku 15 - 25 rokov. In: Psychiatria. Psychoterapia. Psychosomatika. 26(3), 22-33.
Dostupné na: http://www.psychiatriacasopis.skfilespsychiatria2019-03ppp_2019_26_3_rizikove_pouzivanie_internetu_a_pocitaca_u_mladych_ludi
Sejčová, Ľ. (2011). Mladí v sieti závislostí. Bratislava: Album.
Referát a písomná skúška;
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: referát na vybranú tému z problematiky predmetu (30 bodov), v zápočtovom období: písomná skúška (40 bodov). Na písomnú skúšku bude študent pripustený len s min. počtom 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Povolené sú dve absencie s preukázanými dokladmi. Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny písomnej skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský
1. Drogy a drogová závislosť – užívanie drog v histórii a v súčasnosti, klasifikácia drogových závislostí.
2. Nikotinizmus a abúzus alkoholu – prejavy, následky, liečba a prevencia nikotinizmu aalkoholizmu.
3. Najznámejšie látkové drogy – prejavy ich užívania (závislosť na marihuane, kokaíne, piátoch, LSD a halucinogénoch, na extáze, prchavých látkach, na sedatívach a hypnotikách, amfetamínoch, pervitíne a iné).
4. Následky a príčiny užívania látkových drog – teórie vzniku závislostí, osobnostné faktory.
5. Terapia a liečba drogových závislostí. Jednorazová pomoc, poradenstvo, ambulantná a ústavnáliečba. Systém liečby pacientov so závislosťou na Slovensku.
6. Nelátkové (nonchemické) závislosti – klasifikácia nelátkových závislostí.
7. Závislosť od internetu – prejavy, príčiny vzniku, následky, liečba a prevencia. Závislosť od televízie, telefonovania.
8. Gambling – patologické hráčstvo - príčiny vzniku, liečba a prevencia.
9. Workoholizmus – závislosť na práci. Závislosť na kultoch a sektách – následky a prevencia.
10. Oniománia (patologické nakupovanie) – príčiny vzniku, liečba a prevencia.
11. Závislosť na diétach a hladovaní, závislosť na jedle – liečba a prevencia porúch príjmu potravy.
12. Prevencia látkových a nelátkových závislostí v školstve. Tvorba preventívneho školského programu.
100/0
Študenti získajú poznatky o pedagogickom riešení problémov žiakov v súvislosti s alkoholovými a nealkoholovými drogami a závislosťami na nelátkových drogách. Získajú spôsobilosť pre realizovanie preventívneho programu určeného pre deti a mládež.
Literatúra k predmetu Metodológia pedagogických vied
Gavora, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. (4. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Gavora, P. (2007). Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. (2. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Chráska, M. (2007). Metódy pedagogického výzkumu. Praha: Grada Publishing.
Hendl, J. (2008). Kvalitativní výzkum. Základní teorie, metody a aplikace. Druhé aktualizované vydání. Praha: Portál.
Hendl, J. (2017). Metody výzkumu a evaluace. Praha : Portál.
Masaryk, R. (2021). Ten druhý výskum. Úvod do kvalitatívnych metód v psychológii. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Strauss, A. & Corbinová, J. (1999). Základy kvalitativního výskumu. Postupy a techniky zakotvené teorie. Boskovice: Nakladatelství Albert.
Šeďová, K., Švaříček, R. et al. (2007). Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál.
Švec, Š. et al. (1998). Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS.
Literatúra k predmetu Pedagogické poradenstvo
Ďurdiak, Ľ., Gatial, V. (2006). Psychologické aspekty výchovného a kariérového poradenstva. Nitra: Pedagogická fakulta UKF v Nitre.
Hargašová, M. et al. (2009). Skupinové poradenství. Praha: Grada Publishing
Jarábek, K., Koštrnová, D. (2014). Výchovný poradca [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. Dostupné na: https://archiv.mpcedu.sk/sites/default/files/publikacie/jarabek_kostrnova_vychovny_poradca_web.pdf
Knotová, D. a kol. (2014). Školní poradenství. Praha: Grada Publishing.
Krnáčová, Z., Križo, V. (2021). Multidisciplinárny prístup v školách: Školský podporný tím [online].
Národný projekt ŠTANDARDY, VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2022/06/Multidisciplinarny-pristup-v-skolach-Skolsky-podporny-tim-v1.03.pdf
Kunčaková, S. (2021). Manuál začínajúceho sociálneho pedagóga v škole. Bratislava: VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2021/10/Manual-zacinajuceho-soc.ped_.v1.02.pdf
Lazarová, B. (2002). Základy pedagogicko-psychologického poradenství pro učitele. Brno: ÚPV FF Masarykovy univerzity v Brne.
Mertin, V., Krejčová, L. et al. (2020).Výchovné poradenství. Praha: Wolters Kluwer, 2020.
Sejčová, Ľ. (2018). Edukačné poradenstvo a perspektívy jeho rozvoja. In: Perspektívy rozvoja pedagogiky a andragogiky v Slovenskej republike a v krajinách strednej Európy [elektronický dokument]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. s.122-131 [CD-ROM]
Sejčová, Ľ. (2011). Pedagogicko-psychologické poradenstvo a poradenský proces. Bratislava: Vydav. UK.
Šefránková, M. (2007). Výchovný poradca. Iris : Bratislava.
Literatúra k predmetu Didaktika pedagogiky
Majerčíková, J. et al. (2015). Předškolní edukace a dítě. Zlín: FHS UTB.
Vališová, A., & Kasíková, H. et. al. (2011). Pedagogika pro učitele. Praha: Grada.
Wiegerová, A. et al. (2015). Profesionalizace učitele mateřské školy z pohledu reformy kurikula. Zlín: FHS UTB.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2014). Proč chci být učitelkou mateřské školy? pohled kvalitativního výzkumu. Pedagogická orientace, 24(4), 510-534.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2015). Conceptualisation of the child and childhood by future pre-school teachers. Pedagogika, 65(5), 502-515.
Štátny vzdelávací program pre odborné vzdelávanie a prípravu . 75 Pedagogické vedy.
Metodológia pedagogických vied
1. Pedagogický výskum - vedecká teória, výskum, pedagogický výskum, teória, prax, metóda, metodológia. Vzťah pedagogického výskumu k edukačnej teórii a praxi. Výskum – akčný výskum – evaluácia.
2. Plánovanie, organizácia a realizácia terénneho pedagogického výskumu. Etapy výskumnej práce. Informačná príprava výskumu.
3. Etické princípy práce so subjektmi výskumu, pri zbere dát a publikovaní.
4. Uvažovanie nad výskumným problémom: Rozdiel medzi témou a výskumným problémom. Uvažovanie a usudzovanie výskumníka. Príprava výskumného projektu.
5. Kvantitatívny a kvalitatívny výskumný design: Porovnanie kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu, ich filozofických základov, cieľov, zamerania a postupov pri zbere i spracovaní výskumných dát.
6. Kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum: Vybrané prúdy (vetvy) kvalitatívneho výskumu: Etnografia, Fenomenologická analýza, Naratívny a Dramaturgický prístup.
7. Postupy pri kvalitatívnom výskume. Vstup do terénu. Výskumné metódy používané v kvalitatívnom výskume. Analýza dát v kvalitatívnom výskume. Tematická analýza. Zakotvená teória. Normy kvality kvalitatívneho výskumu.
8. Kvantitatívne orientovaný pedagogický výskum: Stanovenie výskumného problému. Premenné a hypotézy. Testovanie hypotéz vo vedeckom výskume. Meranie a kvantifikácia v pedagogickom výskume.
9. Výskumná metóda, výskumný nástroj.
10. Tvorba výskumného nástroja, validita a reliabilita výskumného nástroja
11. Metódy zberu výskumných dát: Pozorovanie, dotazník, posudzovacie škály, testy vedomostí a zručností, pedagogický experiment.
12. Spracovanie získaných výskumných dát: Analýza a interpretácia výskumných dát. Diskusia k výskumným zisteniam. Tvorba odporúčaní pre prax.
Pedagogické poradenstvo
1. Pedagogické poradenstvo. Charakteristika výchovného poradenstva a poradenskej činnosti. Vysvetlenie pojmov radenie, poradcovstvo, poradca, poradenstvo. Formy a oblasti poradenstva. Zameranie a ciele súčasného poradenstva.
2. Historický prierez vývinom poradenstva a poradenských koncepcií. Poradenstvo ako orientácia (guidance) pri voľbe povolania, diagnostický a psychometrický model, medicínska koncepcia, výchovné a edukatívno-formatívne koncepcie, biodromálna výchovná a rozvíjajúca koncepcia poradenstva.
3. Poradenský proces. Podmienky poradenského procesu. Požiadavky na poradňu a jej zariadenie. Požiadavky na poradenský team.
4. Klienti poradenského procesu. Rizikoví klienti.
5. Osobnosť a rola poradcu. Komunikácia v poradenskom procese. Fázy poradenského procesu.
6. Diagnostické metódy práce s klientom. Pedagogická diagnostika. Fázy diagnostiky v poradenstve. Anamnestický rozhovor. Pozorovanie. Analýza materiálov. Štandardizovaná diagnostika. Sociometria. Diagnostické techniky v oblasti výchovného poradenstva.
7. Intervenčné metódy práce s klientom. Intervencie podľa času trvania, intenzity, počtu osôb, klientovho problému, miery direktívnosti, podľa jednotlivých fáz poradenského procesu. Individuálne konzultačné metódy. Skupinové intervencie.
8. Systém školského a výchovného poradenstva na Slovensku. Vznik a vývoj výchovného a psychologického poradenstva. Špeciálne výchovné zariadenia. Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
9. Náplň činnosti výchovného poradcu, sociálneho pedagóga, školského psychológa, špeciálneho pedagóga a liečebného pedagóga.
10. Inštrumentárium výchovného poradcu. Základná dokumentácia výchovného poradcu. Výchovné poradenstvo v zahraničí (školský pedagóg v Poľsku, Slovinsku, Chorvátsku, USA, výchovný poradca v Čechách).
Didaktika pedagogiky
1. Predmet, ciele a úlohy didaktiky pedagogiky a jej postavenie v komplexe pedagogických vied. Vzťah didaktiky pedagogiky k iným vedám. História rozvíjania didaktiky pedagogiky a jej vyučovania.
2. Pedagogika ako vyučovací predmet na stredných školách, problematika procesu výučby pedagogiky na rôznych druhoch stredných škôl - pedagogika ako odborný predmet, ako predmet všeobecno - vzdelávací, formatívne a informatívne ciele.
3. Cieľ vyučovania pedagogiky v analýze základných dokumentov - učebných plánov, učebných osnov. Konkretizácia na rôznych druhoch škôl.
4. Problematika cieľa v príprave učiteľa na vyučovanie, cieľ vo vzťahu: obsah, metódy vyučovania, cieľ- učiteľ, cieľ- žiak.
5. Bloomova taxonómia cieľov a jej konkretizácia v predmete pedagogika.
6. Didaktická analýza učiva ako základná činnosť učiteľa pri príprave na výučbu. Analýza učebníc a iných pomôcok pre prezentáciu základného, rozširujúceho, doplňujúceho učiva.
7. Metódy vyučovania pedagogiky .Kategorizácia vyučovacích metód , problém ich voľby.
8. Sociálne prístupy vo vyučovaní. Hranie rolí, kooperatívne učenie.
9. Organizačné formy vyučovania pedagogiky. Vyučovacia hodina, pedagogická prax, exkurzia, hospitovanie, pedagogické pozorovanie, prednáška, seminár, cvičenie, samostatná práca.
10. Hodnotenie výsledkov výučby v pedagogike, prijímacie skúšky, maturitné skúšky - praktické - teoretické skúšanie.
11. Osobnosť učiteľa pedagogiky, jeho postavenie na strednej škole. Špecifiká činnosti učiteľa pedagogiky. Mimoškolská činnosť učiteľa pedagogiky.
12. Materiálne vybavenie učiteľa pedagogiky na škole, didaktický kabinet, knižnica.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z oblasti pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Metodológia pedagogických vied, Pedagogické poradenstvo a Didaktika pedagogiky. Dokáže poznatky z pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
BAZÁLIKOVA, Jana. História vyučovania pedagogiky v učiteľských ústavoch a učiteľských akadémiách na Slovensku. In: Paedagogica 20. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 7-13.
BAZÁLIKOVA, Jana. Vývoj a súčasné poňatie predmetu pedagogika na stredných školách. In: Pedagogická revue, roč. 50, č. 4, 1998, s. 329-335.
BAZÁLIKOVA, Jana. Didaktika pedagogiky ako špeciálnej pedagogickej disciplíny. In: Paedagogica 16. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, s.101-106.
PODLAHOVÁ, Libuše. Pedagogická praxe. Průvodce pro současné studenty a budoucí učitele. Olomouc: VUP, 1998. ISBN 80-7067-793-7.
SKALKOVÁ, Jarmila. Obecní didaktika. Praha: Grada, 2007. ISBN 80-247-182-17.
ŠTURMA, Jaroslav. Didaktika pedagogiky. Hradec Králové: Gaudeamus, 1993.
ŠVEC, Štefan. Didaktika I. Bratislava: UK, 1988.
ŠVEC, Vlastimil, FILOVÁ, Hana a Oldřich ŠIMONÍK. Praktikum didaktických dovedností. Brno: Masarykova univerzita, 1996. ISBN 80-210-1365-6.
VALIŠOVÁ, Alena, SINGULE, František a Jozef VALENTA. Didaktika pedagogiky. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1990. ISBN 80-7066-105-4.
VALIŠOVÁ, Alena a Hana KASÍKOVÁ. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada. 2007. ISBN 978-80247-1734-0.
1. Predmet, ciele a úlohy didaktiky pedagogiky (poňatie didaktiky pedagogiky, postavenie
v komplexe pedagogických vied, didaktika pedagogiky ako špeciálny pedagogická
disciplína)
2. Pedagogika ako predmet na stredných školách (história a súčasný stav)
3. Metodologický základ didaktiky pedagogiky a jej teoretické východiská
4. Novodobé trendy vo vyučovaní pedagogiky v zahraničí (organizácia prípravy študentov
na pedagogické povolanie)
5. Problematika procesu výučby pedagogiky na stredných školách (cieľ výučby, osobnosť
žiaka, osobnosť učiteľa, vyučovacie metódy, materiálne a organizačné podmienky, fázy
práce učiteľa, a pod.)
6. Analýza základných prostriedkov výučby pedagogiky (zameranie na SŠ, stredná
pedagogická škola ako špecifický druh odbornej školy, spoločné a odlišné znaky)
7. Poňatie cieľu výučby pedagogiky (dichotomické a trichotonické členenie cieľov)
8. Profil absolventa SPŠ (konkretizácia cieľa z hľadiska osobnosti žiaka)
9. Cieľ v obsahu vyučovania predmetu pedagogika (študijný odbor učiteľstvo pre materské
školy, vychovávateľstvo, animátor voľného času, kultúrny a osvetový pracovník)
10. Štruktúra cieľov výchovy a vzdelania na SPŠ (Pedagogické schopnosti, vedomosti,
myslenie, návyky, motívy a postoje, konkrétne a abstraktné poznatky, vzťahy vyjadrujúce
súvislosti)
11. Didaktická analýza učiva ako základná činnosť učiteľa pri príprave na výučbu ( poňatie
DAU, výber učiva a jeho usporiadanie z hľadiska cieľov, formulácia učebných otázok a úloh, príprava učiteľa)
12. Metódy vyučovania pedagogiky a ich modernizácia (čo ovplyvňuje výber metód)
13. Učebné úlohy a otázky a ich využitie vo vyučovaní pedagogiky (pojem učebné úlohy,
funkcie učebných úloh, klasifikácia otázok na základe taxonómie učebných úloh)
14. Organizačné formy výučby v predmete pedagogiky (pojem, využitie vybraných
organizačných foriem výučby)
15. Poňatie pedagogickej praxe (ciele, úlohy, obsah, formy, hodnotenie, pedagogický denník
– štruktúra, cieľ)
16. Využitie materiálnych didaktických prostriedkov vo výučbe pedagogiky (poňatie
didaktických prostriedkov, špeciálne učebné prostriedky pri výučbe pedagogiky)
17. Preverovanie a hodnotenie výchovno-vzdelávacieho procesu (formy hodnotenia, funkcia,
kvantitatívne a kvalitatívne preverovanie, využitie didaktických testov a klasifikácia
pedagogickej praxe)
18. Špecifiká prijímacích skúšok na SPŠ
19. Osobnosť učiteľa a proces jeho sebazdokonaľovania
20. Charakteristika obsahu učiva pedagogiky (obsah z hľadiska vedomostí, činnosti, rôzne
zdroje obsahu učiva)
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania
z didaktiky pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Didaktika pedagogiky 1 a Didaktika pedagogiky 2. Dokáže poznatky z didaktiky pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.