CMOREJ, Pavel. Úvod do logickej syntaxe a sémantiky. [Introduction to Logical Syntax and Semantics.] Bratislava: Iris, 2001. ISBN 80-89018-19-X.

SOAMES, Scott. Reference and Description, 2007. ISBN 978-0-691-13099-6.

ZOUHAR, Marián. Rigidná designácia: metafyzická téma vo filozofii jazyka. Bratislava: Infopress, 2006. ISBN 80-85402-79-3.

ZOUHAR, Marián. Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka. Bratislava: aleph, 2010. ISBN 978-80-89491-01-8.

Aktívna účasť (10 bodov), domáca príprava (20 bodov), prezentácia vybranej témy na seminári (20 bodov)

Priebežne počas semestra: domáca príprava (20 bodov), prezentácia vybranej témy na seminári (30 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca v rozsahu 4 – 6 normostrán (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 61 b.; Fx: 60 – 0 b.

Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

slovenský, anglický

Filozofická reflexia jazyka. Filozofia jazyka verzus lingvistika verzus teória komunikácie. Jazyk a výraz. Výraz a význam. Jazyk a používanie jazyka. Sémantika prirodzeného jazyka; pragmatika prirodzeného jazyka – kompetencie a rozdiely. Propozície a pravdivostné podmienky. Teória referencie a singulárne výrazy. Vlastné mená, singulárne deskripcie, indexické výrazy. Russellovská teória deskripcií verzus fregeovská teória deskripcií. Používanie deskripcií – referenčné, atributívne. Deskripčná teória vlastných mien. Kauzálna teória vlastných mien. Rigidná designácia. Sémantika indexických výrazov.

50/50

Absolvovaním predmetu študent získava poznatky o základných problémoch a koncepciách filozofie jazyka, teórie významu a používania jazyka. Vo všeobecnosti predmet umožňuje študentovi reflektovať filozofické aspekty jazyka a jeho používania. Keďže predmet má čiastočne interdisciplinárny charakter, študent nadobúda poznatky, ktoré môže využiť aj vo svojej práci v rámci iných vedných disciplín.

Seminárna práca v rozsahu 6 – 8 normostrán (50 bodov)

1. Frede, M.: Stoische logik. Goetingen, 1974.

2. Gahér, F.: Stoická sémantika a logika z pohľadu intenzionálnej logiky. UK Bratislava, 2006. ISBN 80- 223-2188-5.

3. Marko, Vladimír: Diodorus´ Master argument. Dizertácia, UK Bratislava, 1997

4. Sextus Empiricus: Against the Logicians I. –II. Cambridge Texts in the History of Philosophy, 2006.

5. Sextus Empiryk: Preciw logikom. Warszawa, PWN, 1970.

Aktívna účasť (20 bodov), domáca príprava (20 bodov)

Priebežne počas semestra: aktívna účasť (20 bodov), domáca príprava (20 bodov); Záverečné hodnotenie: súhrnný test (60 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 91 b.; B: 90 – 81 b.; C: 80 – 76 b.; D: 75 – 70 b.; E: 70 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.

Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

slovenský

anglický

nemecký

Lekton ako význam jazykového výrazu, axiómata, štruktúrovanosť označeného, druhy zložených axiómat. Systém stoickej výrokovej logiky, význam výrokových spojok. Stoická teória úsudkov. Teória dedukcie. Všeobecné tvrdenie v stoickej doktríne a fragment predikátovej logiky.

40/60

Študenti sa oboznámili so základmi stoickej sémantiky a logiky, s jej východiskami, charakteristikami a kľúčovými pojmami, ako aj s ich aplikáciou na známe filozofické problémy.

Súhrnný test (60 bodov)

BROWN, J. R. The Laboratory of the Mind. Thoughts Experiments in the Natural Sciences. 2nd. ed. New York – London: Routledge, 2011. ISBN 978-0-415-99653-2.

GENDLER, T. S. Thought Experiment. On the Powers and Limits of Imaginary Cases. New York – London: Garland Publishing, Inc, 2000. ISBN 978-1-1389-9033-3.

PICHA, M. Kdyby chyby. Epistemologie myšlenkových experimentů. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2011. ISBN 978-80-7182-288-2.

PICHA, M. a PICHOVÁ, D. 100 myšlenkových experimentů ve filozofii. Praha: dybbuk, 2013. ISBN 978-80-7438-096-9.

Literatúra bude poskytnutá v elektronickej podobe.

Aktívna účasť (30 bodov), domáca príprava (20 bodov)

Priebežne počas semestra: aktívna účasť (30 bodov), domáca príprava (20 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca (50 bodov). Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.

slovenský (práca na seminári)

český (časť literatúry)

anglický (časť literatúry)

Myšlienkové experimenty a reálne experimenty. Štruktúra myšlienkového experimentu. Typológie myšlienkových experimentov. Príklady myšlienkových experimentov: Théseova loď; Galileo a padajúce telesá; Descartes a démon klamu; Thomsonovej huslista; Achilles a korytnačka; atď.

50/50

Študent rozlišuje základné prístupy k modelovaniu myšlienkových experimentov, pozná klasické i menej známe filozofické a vedecké myšlienkové experimenty a je schopný sformulovať vlastný myšlienkový experiment, vzťahujúci sa k určitej filozofickej téze.

Seminárna práca (50 bodov)

MARX, K. – ENGELS, F.: Nemecká ideológia. Bratislava: SVPL, 1961.

MARX, K.: Ekonomicko-filozofické rukopisy. In: MARX, K. a ENGELS, F. Malé ekonomické spisy. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966.

MARX, K.: Ku kritike politickej ekonómie. Bratislava: Pravda, 1952.

MARX, K.: Základy kritiky politickej ekonómie. Rukopisy „Grundrisse“ I. Bratislava : Pravda, 1972.

SAYER, D.: The Violence of Abstraction. London: Basil Blackwell, 1987. ISBN 978-0-63-115318-4.

Literatúra bude k dispozícii v elektronickej podobe.

Vypracovanie domácich úloh

Vypracovanie písomných domácich úloh (spolu 30 bodov), aktívna účasť na seminároch (možnosť získať bonusové body, resp. stratiť body za pasívnu účasť). Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92 %; B: 91 – 84 %; C: 83 – 76 %; D: 75 – 68 %; E: 67 – 60 %; Fx: 59 – 0 %. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

slovenský

1. Základné informácie o inšpiračných zdrojoch Marxovej spoločenskovednej teórie a metodológie.

2. Vývoj Marxovej teórie: od filozofickej kritiky náboženstva a politiky („raný Marx“) k teórii modernej spoločnosti a kritike ekonómie („vyspelý Marx“).

3. Princípy, problémy a varianty „materialistického chápania dejín“.

4. Rozpory medzi Marxovou metodológiou a bádateľskou praxou.

5. Marxov vplyv na metodológiu a teóriu spoločenských vied v 20. storočí.

100/0

Študenti poznajú východiská Marxovho prístupu k spoločenskovednému výskumu. Dokážu identifikovať predpoklady, o ktoré sa opiera jeho koncepcia spoločnosti, a kriticky ich zhodnotiť. Vedia aplikovať pojmy, ktoré Marx zaviedol do uvažovania o sociálnej teórii a metodológii.

HALAS, J. Metodológia kritickej sociálnej vedy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2013.

MARX, K. Kapitál: Kritika politickej ekonómie. Prvý zväzok. Bratislava: Pravda, 1985.

MARX, K. Základy kritiky politickej ekonómie. Prvý zväzok. Bratislava: Pravda, 1974.

RUBIN, I. I. Essays on Marx's Theory of Value. Montréal: Black Rose Books, 1990. ISBN 978-0-14-044570-1.

Študenti budú mať literatúru k dispozícii v elektronickej forme.

Vypracovanie domácich úloh

Vypracovanie písomných domácich úloh (spolu 30 bodov), aktívna účasť na seminároch (možnosť získať bonusové body, resp. stratiť body za pasívnu účasť). Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92 %; B: 91 – 84 %; C: 83 – 76 %; D: 75 – 68 %; E: 67 – 60 %; Fx: 59 – 0 %. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

slovenský

1. Úvod do politickej ekonómie a Marxovej kritiky politickej ekonómie

2. Marxova analýza tovarovo-peňažnej výmeny

3. Marxov pojem kapitálu

4. Marxova kritika „zákona prisvojovania“

5. Epistemologické a metodologické aspekty Marxovho Kapitálu

6. Marxov pojem kritickej vedy

100/0

Študenti sa orientujú v konceptuálnom systéme jednej z klasických spoločenskovedných teórií. Dokážu identifikovať teoretické predpoklady, ktoré pochádzajú z Marxovho prístupu k skúmaniu spoločnosti, v iných, moderných teóriách.

Cieľom kurzu je analyzovať dielo L. Wittgensteina Tractatus logico-philosophicus.

PEREGRIN, Jaroslav. Kapitoly z analytické filosofie. Praha: Filosofia, 2005. ISBN 80-7007_207-5.

SOAMES, Scott. Philosophical Analysis in the Twentieth Century. Vol. 1. Princeton: Princeton University Press, 2005. ISBN 0-691-12244-X.

WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus logico-philosophicus. Bratislava: Kalligram, 2003. ISBN 80-7149-600-6.

ZOUHAR, Marián. Problémy jazyka a počiatky analytickej filozofie. Bratislava: aleph, 2010. ISBN 978-80-89491-02-5.

Prezentácia vybranej témy

Priebežne počas semestra: domáca príprava (20 bodov), aktívna účasť na seminári (30 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca v rozsahu 4 – 6 normostrán (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 61 b.; Fx: 60 – 0 b.

Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

slovenský, anglický

Postavenie Traktátu v kontexte analytickej filozofie. Základné pojmy metafyziky Traktátu - svet, stav vecí, fakt, predmet, situácia. Metafyzika Traktátu ako spôsob vysvetlenia zmysluplnosti jazyka. Obrazová teória významu. Logická forma. Doktrína ukázania. Jazyk ako obraz. Zmysluplné vety verzus vety logiky a matematiky. Nezmyselné reťazce slov. Jazyk ako zdroj filozofických problémov. Povaha logiky a matematiky. Solipsizmus Traktátu. Etika a estetika Traktátu.

50/50

Študent sa oboznamuje s kľúčovým dielom modernej filozofie a jedným zo základných diel analytickej filozofie, Wittgensteinovho Traktátu logicko-filozofického. Podrobnou analýzou diela si prehlbuje schopnosť kritického čítania a analýzy filozofických prác.

Kolokvium

BOKULICH, A. Explanatory Fictions. In: SUÁREZ, M., zost. Fictions in Science : Philosophical Essays on Modeling and Idealization. London: Routledge, 2009, 91–109. ISBN 978-0-41-588792-2.

JONES, M. R. Idealization and Abstraction : A Framework. In: JONES, M. R. a CARTWRIGHT, N., zost. Idealization XII : Correcting the Model. Amsterdam: Rodopi, 2012, 173–217. ISBN 978-90-420-1955-3.

KNUUTTILA T. Representation, Idealization, and Fiction in Economics. In: SUÁREZ, M., zost. Fictions in Science : Philosophical Essays on Modeling and Idealization. London: Routledge, 2012, 205–231. ISBN 978-0-41-588792-2.

MCMULLIN, E. Galilean Idealization. Studies in History and Philosophy of Science. 1985, 16(3), 247–273. ISSN 0039-3681.

NOWAK, L. Laws of Science, Theories, Measurement. Philosophy of Science. 1972, 39(4), 533–548. ISSN 0031-8248.

ROHWER, Y. – RICE, C. Hypothetical Pattern Idealization and Explanatory Models. Philosophy of Science. 2013, 80(3), 334–355. ISSN 0031-8248.

WEISBERG, M. Three Kinds of Idealization. The Journal of Philosophy. 2007, 104(12), 636–659. ISSN 0022-362X.

Literatúra bude k dispozícii v elektronickej podobe.

1. vypracovanie písomných úloh počas semestra (10 bodov), 2. príprava a prezentácia referátu na seminári (10 b.), 3. odovzdanie referátu v písomnej podobe (5 b.). Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92 %; B: 91 – 84 %; C: 83 – 76 %; D: 75 – 68 %; E: 67 – 60 %; Fx: 59 – 0 %. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

slovenský (jazyk výučby)

anglický (B2, jazyk textov)

1. Základné vymedzenie metód abstrahovania a idealizovania

2. Abstrakcia a idealizácia v klasických koncepciách vedeckého vysvetlenia a vedeckého zákona

3. Koncepcia idealizácie poznanskej školy

4. McMullinova koncepcia idealizácie

5. Weisberg a Jones o abstrakcii a idealizácii

6. Problémy tzv. negalileovskej idealizácie

7. Abstrakcia a idealizácia v spoločenskovedných teóriách

100/0

Študenti poznajú najvýznamnejšie koncepcie metód abstrahovania a idealizovania vo filozofii vedy a s ich kritiku. Pri analýze vedeckých teórií či modelov sú schopní charakterizovať spôsoby, akými sa v nich pracuje s obidvomi metódami (napr. identifikovať idealizujúce predpoklady).

BIELIK, L. Metodologické aspekty vedy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4788-4.

DALY, Ch. An Introduction to Philosophical Methods. Ontario: Broadview Press, 2010. ISBN 978-1-55111-934-2.

ROSENBERG, A. a MCINTYRE, L. Philosophy of Science. A Contemporary Introduction. 4th ed. New York - London: Routledge, 2020. ISBN 978-1-138-33151-8.

WILLIAMSON, T. Doing Philosophy. From Common Curiosity to Logical Reasoning. Oxford: Oxford University Press, 2018. ISBN 978-0-19-882251-6.

Literatúra bude poskytnutá v elektronickej podobe.

Priebežne počas semestra: aktívna účasť na hodinách a priebežné plnenie domácich úloh: 50 bodov; Záverečné hodnotenie: Záverečný test: 50 bodov. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.

slovenský (práca na hodine, časť literatúry)

anglický (časť literatúry)

1. Hranice medzi filozofiou a vedou

2. Výroky: modálny import a zdroje poznania

3. Analytické metódy vedy a filozofie: definovanie, usudzovanie a argumentácia

4. Empirické metódy vedy

5. Metódy filozofie: myšlienkové experimenty, konceptuálna analýza

6. Intuície, zdravý rozum a vedecké poznatky

7. Vedecké teórie a filozofické koncepcie

8. Testovanie: vedecké hypotézy a filozofické tézy

9. Naturalizovaná filozofia

50/50

Absolvent kurzu rozumie základom teórie vedy (základné vedecké postupy, terminológia) a myšlienkovým postupom filozofie (deduktívne a nededuktívne usudzovanie, pojmová analýza, myšlienkové experimenty, definovanie a pod.). Vie rozlíšiť deskriptívne a normatívne aspekty filozofickej i vedeckej práce, rozumie rozdielom medzi vedeckou a filozofickou explanáciou, ako aj rozdielom medzi testovaním filozofických a vedeckých téz.

1. BIELIK, Lukáš: Metodologické aspekty vedy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4788-4.

2. GAHÉR, František: Logická sémantika a všeobecná teória prekladu. Bratislava, Stimul, 2010. URL: https://stella.uniba.sk/texty/fg-lsavtp.pdf ISBN 978-80-89236-97-8.

3. GAHÉR, František: Kontrafaktuály. In: Filozofia, 2018, roč. 73, č. 1, s. 36 – 50. ISSN (print) 0046-385X.

4. GAHÉR, František, ŠTEVČEK, Marek, BRAXATORIS, Martin: Nástroje a pravidlá produkcie a interpretácie koncízneho textu (s osobitným zreteľom na normativitu). In: Jazykovedný časopis, 2019, 70 (1), 75 – 94. ISSN (online) 1338-4287.

5. GAHÉR, František: Metódy abstrakcie, idealizácie a konkretizácie v logike: prípad posunutého času vo faktuálných kondicionáloch. In: Filozofia, 2020, roč. 75, č. 8, s. 660 – 676. ISSN (print) 0046-385X

6. Gahér, František: Vetné operátory: ich interakcie (s vektormi času, kauzality a epistemickej relevancie) a ich konštrukcie. In: Jazykovedný časopis. 2020, Roč. 71, č. 2, s. 197-212. ISSN (online) 1338-4287.

7. Zouhar, Marian: Význam v kontexte. Aleph, Bratislava, 2011, ISBN 9788089491070.

Priebežne počas semestra: aktívna účasť (20 bodov), domáca príprava (20 bodov); Záverečné hodnotenie: súhrnný test (60 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 91 b.; B: 90 – 81 b.; C: 80 – 76 b.; D: 75 – 70 b.; E: 69 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.

Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Slovenský

Tradičná sémantika: meno pojmu verzus pojem; pojem verzus predstava asociovaná s menom pojmu; obsah a rozsah pojmu, pojmové znaky, rozsahové pomery pojmov.

Princípy logickej sémantiky (LS) pre analýzu prirodzeného jazyka – p. efektívnej komunikácie, p. objektivity významu výrazu, p. kompetentného používateľa jazyka (praktické ovládanie pravidiel jazyka, základná schopnosť (logicky) usudzovať, poznatková báza – poznanie jadra lexiky jazyka, okruh analytických právd a empirických právd, ktoré sú relevantné pre analyzovaný text, p. úplného významu, p. skladobnosti (kompozicionality) významu, p. predikácie a supozície de dicto a de re, Parmenidov (Fregeho) princíp o čom je veta, p. nahraditeľnosti (Leibnizov princíp salva veritate), p. posibilizmu (antiaktualizmu).

Teória významu (TV): extenzionálna verzus intenzionálna TV; supozícia de dicto a de re výrazov; logická verzus jazykovedná synonymia výrazov.

Hyperintenzionálne TV (epistemické a doxastické postoje; druhy kontextov) a štruktúrovanosť významov výrazov – význam výrazu ako štruktúrovaná procedúra.

Interakcia logických operátorov a vektorov podmienky (a jej faktuálnosti či ireálnosti), času a relevantnosti (faktuálne, hypotetické a kontrafaktuálne kondicionály; deduktívne a abduktívne predicie a retrodikcie).

Porušovanie princípov LS: idiómy, metafory, oxymorony, nevlastné modifikátory.

Skresľovanie platnosti princípov LS v zhutnenom texte: zamlčiavanie viet (entyméma), elidovanie slov a slovných spojení (výpustka), vnútrotextové odkazovanie; pravidlá pre utváranie výpustiek a odkazov a pravidlá rekonštrukcie zhutnených a nedourčených textov.

40/60

Študenti si prehĺbili poznatky v oblasti logickej sémantiky, jej princípov, oboznámili sa s jazykovými javmi, ktoré porušujú princípy logickej sémantiky a jazykovými javmi, ktoré skresľujú tieto princípy a oboznámil sa s pravidlami tvorby a rekonštrukcie zhutnených textov.

Vybrané texty kľúčových autorov (Dilthey, Weber, Schütz, Mead, Becker, Garfinkel, Winch a Geertz) zo štvorzväzkovej antológie:

DAVID, M. zost. Methods of Interpretive Sociology. London: SAGE Publications, 2010. ISBN 978-18-4787-947-9.

Sekundárna literatúra:

BEVIR, M. a BLAKELY, J. Interpretive Social Science : An Anti-Naturalist Approach. Oxford: Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9883-294-2.

MATTICK JR., P. Social Knowledge : An Essay on the Limits of Social Science. London: Hutchinson, 1986. ISBN 0-09-165460-2.

Literatúra bude k dispozícii v elektronickej forme.

Aktívna účasť na seminároch, vypracovanie domácich úloh (15 b.), príprava prezentácie na vybranú tému, jej prednesenie a odovzdanie v písomnej podobe (15 b.). Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92 %; B: 91 – 84 %; C: 83 – 76 %; D: 75 – 68 %; E: 67 – 60 %; Fx: 59 – 0 %. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

slovenský

anglický (úroveň B2, potrebný na štúdium literatúry)

1. Interpretativizmus, antipozitivizmus, antinaturalizmus a intencionalizmus: terminologický úvod

2. Počiatky interpretativizmu v „sporoch o metódu“ v 19. storočí (W. Dilthey, novokantovstvo)

3. „Chápajúca sociológia“ M. Webera

4. Fenomenologická sociológia A. Schütza

5. Symbolický interakcionizmus (G. H. Mead, H. S. Becker)

6. Etnometodológia (H. Garfinkel)

7. Kulturalistický smer v antropológii a problémy „prekladu“ (P. Winch, C. Geertz)

8. Súčasná empiristická kritika interpretativizmu

9. Interpretativizmus verzus kritická teória

100/0

Absolventi kurzu vedia charakterizovať východiská jednej z hlavných stratégií výskumu v sociálnych vedách. Dokážu porovnať rozličné varianty interpretativistického prístupu a zasadiť ich do širšieho kontextu filozofických diskusií, ako aj kriticky posúdiť argumenty v ich prospech, resp. neprospech. Dokážu tiež identifikovať tézy interpretativizmu v spoločenskovedných textoch.