Gavora, P. (2011). Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Nitra: Enigma Publishing.
Gavora, P. et. al. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava:
Univerzita Komenského. Dostupné na: http://www.emetodologia.fedu.uniba.sk/
Kolář, Z., & Šikulová, R. (2005). Hodnocení žáků. Praha: Grada Publishing.
Kožuchová, M., Gavora, P., Wiegerová, A., Majerčíková, J. & Hirschnerová, Z. (2011). Pedagogická diagnostika v primárnom vzdelávaní. Bratislava: SPN.
Wiegerová, A. et.al. (2024). Partnerstvá v systéme duálneho vzdelávania. Bratislava: APZD.
Minimálna hranica úspešnosti: 60 percent.
Priebežné hodnotenie (výučbová časť):
- 20 % aktívna účasť na seminári
- 40 % prezentácia na hodine
Záverečné hodnotenie:
- 40 % záverečný test
Klasifikačná stupnica:
A (100-93 %), B (92-85 %), C (84-76 %), D (75-68 %), E (67-60 %), FX (59 a menej %).
Dve absencie sú akceptovateľné; seminárne zadania treba všetky vypracovať, prezentovať a odovzdať. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský
1. Diagnostika a diagnostikovanie – terminologická analýza pojmov.
2. Procesuálne aspekty diagnostikovania.
3. Metódy pozorovania, rozhovor.
4. Procesy myslenia žiakov, tvorivosť.
5. Produkty činností žiakov a ich využitie.
6. Detská kresba a jej diagnostické využitie.
7. Pojmová mapa, mentálne mapovanie.
8. Sociometria a meranie sociálnej klímy.
9. Didaktické testy.
10. Hodnotenie žiakov (klasifikácia, sumatívne hodnotenie, formatívne hodnotenie, mikrohodnotenie a pod.).
11. Rozdiely medzi diagnostikovaním a evaluáciou - terminológia a postupy.
12. Hodnotenie práce učiteľa, sebahodnotiace stratégie.
60/40
Po absolvovaní predmetu dokáže študent analyzovať a hodnotiť plánovanie a realizáciu diagnostických a monitorovacích činností. Vie vytvárať, adaptovať, resp. vyhľadávať adekvátne diagnostické metódy, procedúry a techniky, rozlišuje medzi rôznymi stratégiami diagnostikovania a ich možným použitím v rôznych oblastiach. Vie definovať a kompenzovať limity a výhody jednotlivých diagnostických prístupov.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
Forma výučby: prednáška / seminár
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Týždenný: 1/2 Za obdobie štúdia: 14/28
Metóda štúdia: prezenčná
Gavora, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. (4. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Gavora, P. (2007). Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. (2. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Chráska, M. (2007). Metódy pedagogického výzkumu. Praha: Grada Publishing.
Hendl, J. (2008). Kvalitativní výzkum. Základní teorie, metody a aplikace. (2. aktualizované
vydání) Praha: Portál.
Hendl, J., & Remr, J. (2017). Metody výzkumu a evaluace. Praha: Portál.
Masaryk, R. (2021). Ten druhý výskum. Úvod do kvalitatívnych metód v psychológii. Bratislava:
Univerzita Komenského v Bratislave.
Strauss, A., & Corbinová, J. (1999). Základy kvalitativního výskumu. Postupy a techniky zakotvené teorie. Boskovice: Nakladatelství Albert.
Šeďová, K., & Švaříček, R. (2007). Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál.
Vypracovanie priebežných aplikačných úloh (max. 30 b.).
- Naplánovanie, realizácia a vyhodnotenie vlastného malého výskumu (max. 40 b.).
- Záverečný test vedomostí a zručnosti max. 30 b.
SPOLU max. 100 bodov
Klasifikačná stupnica:
A (100-93 %), B (92-85 %), C (84-76 %), D (75-68 %), E (67-60 %), FX (59 a menej %).
Vyučujúci/vyučujúca akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Úlohy budú zadávané cez "Pridelené úlohy" v aplikácií MS Teams. Vypracované úlohy budú súčasťou portfólia študenta/študentky.
Presný termín úloh bude oznámený v aplikácii MS Teams pri ich zadávaní.
Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti
semestra.
slovenský, anglický jazyk
1. Pedagogický výskum - vedecká teória, výskum, pedagogický výskum, teória, prax, metóda,
metodológia. Vzťah pedagogického výskumu k edukačnej teórii a praxi. Výskum – akčný výskum –
evaluácia.
2. Plánovanie, organizácia a realizácia terénneho pedagogického výskumu. Etapy výskumnej práce.
Informačná príprava výskumu.
3. Etické princípy práce so subjektmi výskumu, pri zbere dát a publikovaní.
4. Uvažovanie nad výskumným problémom: Rozdiel medzi témou a výskumným problémom.
Uvažovanie a usudzovanie výskumníka. Príprava výskumného projektu.
5. Kvantitatívny a kvalitatívny výskumný design: Porovnanie kvalitatívneho a kvantitatívneho
výskumu, ich filozofických základov, cieľov, zamerania a postupov pri zbere i spracovaní
výskumných dát.
6. Kvalitatívne orientovaný pedagogický výskum: Vybrané prúdy (vetvy) kvalitatívneho výskumu:
Etnografia, Fenomenologická analýza, Naratívny a Dramaturgický prístup.
7. Postupy pri kvalitatívnom výskume. Vstup do terénu. Výskumné metódy používané v kvalitatívnom výskume. Analýza dát v kvalitatívnom výskume. Tematická analýza. Zakotvená teória. Normy kvality kvalitatívneho výskumu.
8. Kvantitatívne orientovaný pedagogický výskum: Stanovenie výskumného problému. Premenné a
hypotézy. Testovanie hypotéz vo vedeckom výskume. Meranie a kvantifikácia v pedagogickom
výskume.
9. Výskumná metóda, výskumný nástroj.
10. Tvorba výskumného nástroja, validita a reliabilita výskumného nástroja.
11. Metódy zberu výskumných dát: Pozorovanie, dotazník, posudzovacie škály, testy vedomostí a
zručností, pedagogický experiment.
12. Spracovanie získaných výskumných dát: Analýza a interpretácia výskumných dát. Diskusia k
výskumným zisteniam. Tvorba odporúčaní pre prax.
70/30
Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti a študentky vedia vlastnými slovami vysvetliť základné metodologické pojmy, opísať metódy zberu a vyhodnotenia výskumných dát. Vedia vysvetliť princípy a etapy kvantitatívneho a kvalitatívneho pedagogického výskumu. Dokážu projektovať, realizovať a vyhodnotiť vlastný vedecký alebo akčný výskum.
Boberová, Z. (2017). Začínajúci učiteľ a školská legislatíva I. Košice: UPJŠ.
Krajčír, Z., Mlsnová, J., & Surmajová, Ž. (2016). Zákon o výchove a vzdelávaní (Školský zákon) - komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, s.r.o.
Zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 95/1948 Zb. o základní úpravě jednotného školství.
Dôvodová správa k zákonu č. 415/2021 ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú. Dostupné z: https://www.najpravo.sk/dovodove-spravy/rok-2021/dovodova-sprava-k-zakonu-c-415-2021-z-z.html
Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie, 2023. Dostupné z: https://www.minedu.sk/data/files/11808_statny-vzdelavaci-program-pre-zakladne-vzdelavanie-cely.pdf
Školské zákony a aktuálne platná legislatíva k obsahu vzdelávania.
Ďalšia literatúra bude doplnená na začiatku alebo v priebehu semestra.
Študent/ka získa hodnotenie za:
a) priebežné hodnotenie: aktívna účasť, priebežné zadania, spracovanie vybranej témy (50 bodov),
b) záverečné hodnotenie: prezentácia vybranej témy (50 bodov).
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Na úspešné absolvovanie kurzu je nutná minimálne 60% hranica úspešnosti.
Absencie sa zohľadňujú podľa Študijného poriadku Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.
slovenský
1. Tematické vymedzenie pojmov: zákon, novela, vyhláška. Proces tvorby zákonov, vyhlášok a iných dokumentov vytvárajúcich legislatívny rámec výchovy a vzdelávania - ako sa číta zákon.
2. Historický exkurz do najvýznamnejších historických legislatívnych dokumentov týkajúcich sa školstva (Ratio educationis, Uhorský školský zákon 38/1868, Malý školský zákon 1922....)
3. Sústava škôl a výchovno-vzdelávací systém z pohľadu školskej legislatívy
4. Štátny vzdelávací program v kontexte školskej legislatívy
5. Učiteľ z pohľadu školskej legislatívy
6. Profesijný rozvoj a kuriérove stupne učiteľa
7. Zákon č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov
8. Zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
9. Zákon č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších prepisov
10. Zákon č. 131/2002 Z .z. v znení neskorších prepisov
11. Zákon č.184/2009 Z. z. v znení neskorších prepisov. Vyhláška MŠ SR č. 445/2009 Z. z.
12. Nariadenie vlády SR 201/2019, ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov
100/0
Po absolvovaní premetu disponuje študent/ka vedomosťami základných legislatívnych dokumentov upravujúcich výchovu a vzdelávanie na Slovensku. Študent/ka je schopný nájsť riešenie konkrétnej situácie po právnej stránke.
Brooks, I. (2003). Firemní kultura. Brno: Computer Press.
Eger, L. (2006). Řízení školy. Plzeň: Fraus.
Kachaňáková, A. et. al. (2011). Personálny manažment. Bratislava: VŠEMVS.
Pol. M. (2005). Kultura školy. Brno: MuniPress.
Wiegerová, A. et. al. (2024). Partnerstvá v systéme duálneho vzdelávania. Bratislava: APZD.
Zákon 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Sprievodca školským rokom 2022/2023. /Dostupné on-line/ https://www.minedu.sk/sprievodcaskolskym-rokom-20202021/
Predmet je ukončený hodnotením, pomer priebežného/záverečného hodnotenia je 80/20. Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je získanie minimálne 60% z maximálneho možného hodnotenia predmetu. Hodnotená bude práca počas semestra na štyroch čiastkových úlohách z rôznych oblastí a úrovní školského manažmentu (každá v hodnote 20 bodov), ústna skúška (portfólio) v hodnote 20 bodov.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Akceptujú sa max. 2 absencie v rámci celého predmetu. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Predmet má interaktívny diskusný charakter. Presný termín a téma priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS2 najneskôr v posledný týždeň semestra.
slovenský
1. Základná terminológia manažmentu.
2. Mikro a makro riadenie.
3. Štruktúra riadiacich mechanizmov vzdelávacích inštitúcií v SR.
4. Riaditeľ, manažér.
5. Komunikácia v inštitúciách, pravidlá a ich dodržiavanie.
6. Kultúra inštitúcie.
7. Kontrolné mechanizmy v pedagogických inštitúciách.
8. Mentoring a koučing.
9. Legislatívny rámec existencie pedagogických inštitúcií na Slovensku.
10. Rozhodovanie manažéra.
11. Spolupráca, sieťovanie, partnerstvá organizácií.
12. Tvorba tímu a skupinová dynamika.
80/20
Po absolvovaní predmetu vie študent vyjadriť podstatu riadenia školstva alebo iných pedagogických inštitúcií v SR a vnútorného riadenia; pozná špecifiká riadenia v oblasti komplexného riadenia, riadenia kvality. Študent je schopný aplikovať poznatky iných pedagogických disciplín na oblasť image, kultúry a klímy v inštitúcii.
Študent/ka získa spôsobilosť identifikovať andragogické problémy, orientovať sa v systéme andragogiky a používať základné andragogické pojmy.
Dvořáková, M., & Šerák, M. (2016). Andragogika a vzdělávání dospělých: vybrané kapitoly. Praha.
Ďurič, L., Hotár, V. S., & Pajtinka, Ľ. et.al. (2000). Výchova a vzdelávanie dospelých - andragogika: terminologický a výkladový slovník. Bratislava.
Matulčík, J. (2003). Development and current status of andragogy in Slovakia. Andragoška
Spoznanja, 29(2), 69-85.
Matulčík, J. (2021). Vývojové tendencie andragogiky ako vedy v kontexte celoživotného a širokoživotného vzdelávania a učenia sa dospelých. Pedagogika a andragogika 1 [elektronický dokument]: (vedy o výchove a vzdelávaní), 248-257. Bratislava.
Matulčíková, M., & Matulčík, J. (2012). Vzdelávanie a kariéra. Bratislava.
Prusáková, V. (2005). Základy andragogiky I. Bratislava.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
seminárna práca, test
Počas výučbovej časti (priebežne):
- seminárna práca (30 bodov) na vybranú tému zo všeobecnej andragogiky, teoretických a aplikovaných disciplín andragogiky ako i vybraných problémov andragogickej praxe, napr.: Koncepcie teórie edukácie dospelých, Prínos vybraných osobností andragogiky pre jej rozvoj vo svete a na Slovensku; Systemizácia andragogiky, Andragogické poradenstvo, Profesijné vzdelávanie dospelých, Manažment rozvoja ľudských zdrojov, Kariérne poradenstvo, Sociálno-andragogická práce a poradenstvo, Kultúrno-edukačná a záujmová činnosť dospelých, Formy a metódy vzdelávania dospelých, Trendy vzdelávania a učenia sa dospelých v kontexte celoživotného učenia sa a pod.
V skúškovom období:
- písomný test (70 bodov)
Podmienkou pripustenia ku skúške je dosiahnutie min. 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín a téma priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra.
Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
Slovenský
1. Vývoj teórie vzdelávania dospelých. Pedagogika dospelých - Andragogika.
2. Konštituovanie andragogiky ako vednej disciplíny. Vybraní predstavitelia andragogiky na Slovensku a v zahraničí.
3. Andragogika v systéme vied o výchove. Vzťah andragogiky k iným vedám.
4. Predmet skúmania andragogiky. Základné andragogické pojmy.
5. Systemizácia andragogiky.
6. Dospelý človek - objekt výchovy a vzdelávania.
7. Cieľové skupiny vzdelávania dospelých.
8. Inštitucionalizácia a profesionalizácia edukácie dospelých.
9. Systémový prístup ku vzdelávaniu.
10. Formy a metódy vzdelávania dospelých.
11. Význam a úlohy vzdelávania dospelých v súčasných podmienkach.
12. Vzdelávanie dospelých v zahraničí. UNESCO a vzdelávanie dospelých.
30/70
Po úspešnom absolvovaní predmetu majú študenti základné poznatky z teórie a praxe edukácie dospelých, vedia sa zorientovať v systéme andragogiky ako vednej disciplíny. Rozumejú vzťahu andragogiky a pedagogiky. Disponujú vedomosťami vedúcimi k získaniu spôsobilosti identifikovať a riešiť andragogické problémy v kontexte pedagogických situácií. Sú schopní komunikovať v odbornom jazyku andragogiky.
Osvojenie si základných metodologických a metodických postupov pri tvorbe diplomovej práce.
Gavora, P. (2000). Úvod do pedagogického výzkumu. Brno: Paido.
Hendl, J. (2006). Přehled statistických metod zpracovávání dat. Praha: Portál.
Lichnerová, L. (2006). Písanie a obhajoba záverečných prác: vysokoškolské skriptá pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave Bratislava: Stimul
Maňák, J., Švec, Š., & Švec, V. (eds.). (2005). Slovník pedagogické metodologie. Brno: Masarykova univerzita a Paido.
Matulčíková, M., Wiegerová, A., & Molnár, A. (2023). Manuál tvorby záverečnej práce na KPED. Bratislava: FiF UK.
Miovský, M. (2006). Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu. Praha: Grada Publishing.
Punch, K. F. (2008). Úspěšný návrh výzkumu. Praha: Portál.
Spousta, V. et al. (2000). Vademekum autora odborné a vědecké práce. Brno: PF MU.
projekt diplomovej práce
Výstupom z absolvovaného predmetu je počas výučbovej časti:
a) Písomné vypracovanie vybraných častí vlastnej diplomovej práce, ktoré spĺňajú formálne a obsahové náležitosti na diplomové práce dané vnútorným systémom kvality UK (20 bodov). Hodnotí sa formálna úprava textu a jeho obsah, použitie 5 bibliografických odkazov v zozname bibliografických odkazov k záverečnej práci a návrh štruktúry záverečnej práce, výber výskumnej metódy a náčrt realizácie.
b) Projekt výskumu, resp. Power Pointová prezentácia (20 bodov) obsahujúci: tému výskumu, prehľad relevantnej literatúry, cieľ výskumu, výskumné otázky, celkovú výskumnú stratégiu a postup, metodologickú preferenciu, opis a spôsoby zostavovania výskumnej vzorky, výskumné metódy, časový rozvrh zberu výskumných dát v teréne, spôsoby zberu a analýzy výskumných dát a postupy pri tvorbe výskumných zistení a záverov.
Na úspešné absolvovanie kurzu je nutná minimálne 60 % hranica úspešnosti.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Vyučujúci a vyučujúce akceptujú max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Základné požiadavky na diplomovú prácu v odbore Učiteľstvo a pedagogické vedy.
2. Vytvorenie prezentácie k vlastnému výskumu.
3. Prijatie konštruktívnej kritiky.
4. Diskusia k výsledkom vlastného výskumu.
5. Etika výskumu.
6. Pravidlá citovania v odbore.
7. Omyly pri tvorbe diplomových prác.
8. Ako prezentovať spracované dáta.
9. Interpretácia dát.
10. Priebeh obhajoby.
11. Ako čítať posudky.
12. Ako sa pripraviť na obhajobu.
60/40
Študent má po úspešnom absolvovaní predmetu osvojené poznatky o pravidlách písania diplomovej práce a dodržiavania pravidiel akademickej etiky. Ovláda správne citovanie a odkazovanie použitých zdrojov, chápe obsahové a formálne požiadavky na tvorbu diplomovej práce v závislosti od vnútorného systému kvality UK. Má dostatočné kompetencie na spracovanie záverečnej práce, pozná zásady výstavby odborného textu, získa schopnosť korektne pracovať s odbornou literatúrou, formulovať výskumný problém a hypotézy, zhromažďovať empirické údaje a adekvátne ich spracovať a interpretovať.
Jackulíková, J., & Králiková, J. (2013). Pedagogická diagnostika v praxi materskej školy. Bratislava: Raabe.
Majerčíková, J. (2012). Rodina s predškolákom. Výskum rodín s deťmi predškolského veku. Bratislava: Univerzita Komenského.
Sedláčková, H., Syslová, Z., & Štěpánková, L. (2012). Hodnocení výsledků předškolního vzdělávání. Praha: Wolters Kluwer ČR.
Szimethová, M., & Majerčíková, J. (2014). Podpora kvality predškolského vzdelávania cez výtvarné a prírodovedné experimenty. Rovnosť a kvalita v predškolskom vzdelávaní ako predpoklad udržateľného rozvoja. Prešov: Prešovská univerzita.
Vygotskij, L. S. (2004). Psychologie myšlení a řeči. Praha: Portál.
Podmienkou úspešného absolvovania kurzu je priebežná práca na seminároch, návšteva predškolského zariadenia v podobe náčuvov, vypracovanie čiastkových úloh, písomná skúška.
Priebežné hodnotenie: - Absolvovanie 2 náčuvov v predškolskom zariadení a uskutočnenie pozorovaní detí predškolského veku podľa zadania vyučujúceho (max. 20 bodov). - Vytvorenie diagnostických nástrojov pre deti predškolského veku podľa zadania vyučujúceho (max. 40 bodov).
Záverečná písomná skúška (max. 40 bodov).
SPOLU max. 100 bodov. Na úspešné absolvovanie kurzu je stanovená minimálne 60% hranica úspešnosti.
KLASIFIKÁCIA:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Vyučujúci kurzu akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín a znenie čiastkových úloh bude oznámený v aplikácii MS Teams pri ich zadávaní na začiatku semestra. Úlohy budú zadávané cez "Pridelené úlohy" v aplikácií MS Teams. Vypracované úlohy budú súčasťou portfólia študenta/študentky. Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom systému AIS2 najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.
slovenský a český jazyk
1. Terminologické ukotvenie pojmov: diagnostika, diagnostikovanie, diagnóza a prognóza. Ich ponímanie v pedagogickej teórií. Model diagnostiky a diagnostikovania.
2. Pedagogická diagnostika ako východisko činnosti v materskej škole - špeciálna praktická činnosť učiteľa. Význam pedagogickej diagnostiky pre činnosť učiteľa.
3. Aktuálny stav a zhodnotenie výsledkov predprimárneho vzdelávania na Slovensku. Zhodnotenie predprimárneho vzdelávania v medzinárodnom kontexte.
4. Metódy a techniky pedagogickej diagnostiky. Testovanie detí predškolského veku. Záznamy z diagnostikovania. Druhy záznamov. Pozorovanie. Pozorovacie hárky a práca s nimi.
5. Diagnostické postupy, zásady, spôsoby hodnotenia výsledkov predškolskej výchovy a vzdelávania. Analýza produktov dieťaťa. Detská kresba.
6. Diagnostické metódy zamerané na skupiny detí, triedu, školu. Diferencialita v diagnostike špeciálnych skupín detí predškolského veku. Školská zrelosť a pripravenosť dieťaťa.
7. Obsah pedagogickej diagnostiky v systéme predškolskej výchovy a vzdelávania (vnímanie, psychomotorika, fyzický vývin).
8. Obsah pedagogickej diagnostiky v systéme predškolskej výchovy a vzdelávania (rozumové schopnosti, pamäť, pozornosť, komunikačné zručnosti, lateralita).
9. Obsah pedagogickej diagnostiky v systéme predškolskej výchovy a vzdelávania (školská spôsobilosť, hra, motivácia a emocionalita, správanie, výtvarný prejav, tvorivosť).
10. Základné matematické predstavy, priestorové predstavy a vnímanie času predškolákmi. Sebaobslužné a sociálne zručnosti detí predškolského veku.
11. Diagnostikovanie detí pomocou hier. Pojmové mapovanie, detský komiks, detský experiment ako alternatívny spôsob diagnostikovania detí.
12. Autodiagnostika ako prostriedok sebapoznávania, odborného a osobnostného rozvoja učiteľa ako prostriedok poznávania detí. Diagnostické chyby v práci učiteľa. Aplikácia metód v práci učiteľa.
60/40
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent /študentka dokáže formulovať zásady, spôsoby a techniky hodnotenia výsledkov predškolskej výchovy a vzdelávania. Vie opísať a vysvetliť postupy zisťovania, analyzovania a hodnotenia aktuálnej úrovne stavu rozvoja dieťaťa ako subjektu a objektu výchovno-vzdelávacieho pôsobenia v MŠ. Študent/študentka je pripravení/pripravená tvoriť, prispôsobovať a využívať štandardizované i neštandardizované spôsoby diagnostikovania dieťaťa predškolského veku, ako napr. pozorovacie hárky zrakového, sluchového, motorického i rečového vývinu a rozvoja dieťaťa, vývinu a rozvoja matematických predstáv, výtvarných produktov, ako aj sebaobslužných a sociálnych zručností detí predškolského veku.
Bendl, S. (2015). Nárys sociální pedagogiky. Praha: KU.
Gubricová, J., Martincová, R., Liberčanová, K., & Šuhajdová, I. et. al. (2022) Peer príručka (nielen) pre sociálnych pedagógov. Trnava: Trnavská Univerzita.
Hroncová, J. (2012). Sociálna pedagogika na Slovensku. História a súčasnosť. Banská Bystrica: UMB.
Hroncová, J., Niklová, M., Hanesová, D., & Dulovics, M. (2020). Sociálna pedagogika na Slovensku a v zahraničí – teoretická reflexia a prax. Banská Bystrica: UMB BB.
Öbrink – Hobzová, M., & Pospíšilová, H. (2015). Sociální pedagogika a její metody. Olomouc: Univerzita Palackého.
Procházka, M. (2012). Sociální pedagogika. Praha: Grada.
S doplňujúcou literatúrou budú študenti/študentky oboznámení počas výučby.
Priebežné hodnotenie:
- individuálna príprava na jednotlivé témy, tímová práca na zadaných projektoch, aktivita v diskusiách ku každej téme (60 % celkového hodnotenia).
Záverečné hodnotenie:
- kolokvium – študenti/študentky musia preukázať zvládnutie problematiky (predpísané témy) a (minimálne) povinnej literatúry, ako aj schopnosť aplikovať nadobudnuté poznatky na školskú a odbornú prax; očakáva sa kultivovaný a súvislý jazykový prejav, kritické a tvorivé myslenie (40 % celkového hodnotenia).
Podmienkou pripustenia ku skúške je dosiahnutie min. 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %)
Akceptujú sa max. 2 absencie. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Predmet má projektový charakter. Presný termín a téma priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský a český jazyk
S doplňujúcou literatúrou budú študenti/študentky oboznámení počas výučby.
1. Úvod. Ciele a obsahové zameranie predmetu, systemizácia informácií a doterajších poznatkov študentov.
2. Sociálna pedagogika ako veda a prax: prehľad smerov a teórií, a ich praktická aplikácia. Inovácie v sociálnej pedagogike. Sociálna pedagogika a sociálna patológia.
3. Historický vývin sociálnej pedagogiky vo vybraných krajinách strednej Európy: Slovensko, Česká republika, Poľsko, Nemecko. Analýza a komparácia jednotlivých sociálnopedagogických teórií.
4. Prostredie a jeho úloha v procese vývinu osobnosti. Typológia prostredia. Kvalita prostredia, ohrozujúce sociálne prostredie detí a mládeže. Sociálna patológia prostredia.
5. Klasifikácia a charakteristika metód práce v sociálnej pedagogike. Preventívne a intervenčné metódy. Výber metód a ich využitie v sociálno - pedagogickej praxi s vybranou cieľovou skupinou.
6. Osobnosť sociálneho pedagóga, jeho funkcia v rôznych výchovných prostrediach (rodina, škola, spoločnosť). Možnosti realizácie sociálneho pedagóga vo výchovných, prevýchovných a iných zariadeniach.
7. Aktuálne premeny vo funkčných rodinách. Prevencia sociálnej patológie v rodine a sanácia rodiny. Centrá pre deti a rodiny.
8. Školské prostredie a jeho premeny z aspektu sociálnej pedagogiky. Aktuálne sociálno –patologické problémy v škole. Sociálnopedagogická práca s deťmi, rodičmi, učiteľmi a vedením školy. Význam práce sociálneho pedagóga v škole (prevencia, intervencia, supervízia, školská a peer mediácia).
9. Cieľové skupiny sociálnej pedagogiky: sociálne vylúčené skupiny, deti a mládež zo sociálne znevýhodneného prostredia. Sociálno-výchovná činnosť s vybranou cieľovou skupinou.
10. Cieľové skupiny sociálnej pedagogiky: marginalizované skupiny, mladí dospelí – odchovanci detských domovov. Sociálno-výchovná činnosť s vybranou cieľovou skupinou.
11. Exkurzia/online diskusia s vybraným hosťom.
12. Záverečné kolokvium: osobnosť sociálneho pedagóga a jeho kompetencie v teréne.
60/40
Študenti/študentky sú na základe získaných odborných poznatkov schopní:
- identifikovať a analyzovať špecifické princípy práce sociálneho pedagóga s ohľadom na rôzne sociálne prostredia, v ktorých sa môže realizovať,
- popísať a porovnať charakteristické črty sociálnych a edukačných prostredí, ktoré zohrávajú významnú rolu v procese výchovy a socializácie detí a dospievajúcich,
- identifikovať a analyzovať jednotlivé sociálno – patologické javy, ich výskyt v procese edukácie a socializácie detí a dospievajúcich, sociálno-výchovnej starostlivosti v škole.
Josefson, J. (2005). Don’t argue, reflect! Reflections on introducing reflective writing into political science courses. PS: Political Science and Politics. 38(4), 763-767.
Píšová, M., & Duschinská, K. et. al. (2011). Mentoring v učitelství: výzkumný záměr: učitelská profese v měnících se požadavcích na vzdělávání. Univerzita Karlova v Praze.
Ryan, M., & Ryan M. (2013). Theorising a model for teaching and assessing reflective learning in higher education. In Higher Education Research and Development. 32(2), 244-257.
Scales, P. (2008). The reflective teacher. Teaching in the Lifelong Learning Sector, 7-22. Maidenhead, England: Open University Press.
Wiegerová, A., & Szimethová, M. (2011). Beginning teachers and their expectations of the school practise. The Future of Education 1. Florence: Simonelli Editore.
Informačný materiál organizácie
Interné predpisy organizácie
- Vypracovanie študentského portfólia (max. 40 bodov)
- Kolokviálna skúška (max. 10 bodov)
SPOLU max. 50 bodov
Na úspešné absolvovanie kurzu je stanovená minimálne 60% hranica úspešnosti.
Študent/študentka absolvuje odbornú prax v schválenej prijímajúcej inštitúcií (v rozsahu 80 hodín) a preukáže svoje vedomosti a zručnosti na kolokviálnej skúške.
V zápočtovom týždni semestra študent/študentka odovzdá študentské portfólio z praxe, ktoré obsahuje:
- charakteristiku pracoviska danej inštitúcie; popis priebehu praxe (z pozorovania a aktívnej účasti študenta/študentky), reflexiu praxe študenta/študentky; priloženú dokumentáciu;
- denník študenta;
- písomný výkaz, hodnotiacu správu a potvrdenie o absolvovaní odbornej praxe študenta/študentky v rozsahu 40 hodín (prijímajúca inštitúcia potvrdí svojim podpisom a pečiatkou).
Hodnotiť sa bude formálna úprava textu ako aj jeho obsahové spracovanie - spracované študentské portfólio z absolvovanej praxe.
KLASIFIKÁCIA:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %)
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Termíny kolokviálnej skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra prostredníctvom systému AIS2.
slovenský
x
1. Výber pracoviska, kde sa bude prax vykonávať.
2. Úvodné stretnutie s vyučujúcim kurzu – stanovenie očakávaných výstupov vzdelávania.
3. Úvodné stretnutie študentov/študentiek s pracovníkmi prijímajúcej inštitúcie.
4. Samoštúdium vyhlášok, interných predpisov zariadenia, charakteristika a náplň zariadenia, v ktorej sa prax bude vykonávať.
5. Náčuvy a pozorovanie činnosti pracovníkov v inštitúcii.
6. Samostatná činnosť študentov pod vedením pracovníkov inštitúcie.
7. Písomné zaznamenávanie špecifických prípadov (počas pozorovania/samostatnej práce).
8. Zaznamenávanie situácií do denníka študenta/študentky.
9. Tvorba študentského portfólia z praxe.
10. Individuálne konzultácie s vyučujúcim kurzu.
11. Zhodnotenie spolupráce s mentorom a tútorom praxe, zhodnotenie prínosu praxe pre študenta/študentku.
12. Záverečné kolokvium – hodnotenie praxe, študentského portfólia.
x
80/20
- Nadobudnúť prehľad o inštitúciách zaoberajúcich sa deťmi, mládežou a rodinami.
- V praxi aplikovať nadobudnuté poznatky a zručnosti.
- Študent/študentka v rámci svojej pedagogickej praxe získa poznatky z pedagogickej, výchovnej, reedukačnej, poradenskej a sociálnej činnosti v rozličných predškolských, školských, mimoškolských, sociálnych, poradenských inštitúciách zameraných na deti, mládež, dospelých.
- Reflektovať svoje praktické zručnosti a návyky uplatnené počas praxe.
Gavora, P., Mareš, J., Svatoš, T., & Wiegerová, A. (2020). Self efficacy v edukačních souvislostech II. Zlín: Nakladatelství UTB.
Hrabal, V., & Pavelková, I. (2010). Jaký jsem učitel. Praha: Portál.
Lukášová, H., Svatoš, T., & Majerčíková, J. (2014). Studentské portfolio jako výzkumný prostředek poznání cesty k učitelství. Zlín: FHS UTB.
Ryder, M., & Downs, C. ( 2022). Rethinking reflective practice: John Boyd's OODA loop as an alternative to Kolb. The International Journal of Management Education, 20(3), 100703.
Wiegerová, A. et al. (2015). Od začátečníka k mentorovi. Zlín: FHS UTB.
Wiegerová, A. et. al. (2024). Partnerstvá v systéme duálneho vzdelávania. Bratislava: APZD.
analýza denníkov z praxe
Správa z odbornej praxe a potvrdenie o absolvovaní odbornej praxe
Písomné zadanie v zápočtovom týždni semestra:
- odovzdanie správy z pedagogickej praxe, ktorá spĺňa dohodnuté formálne a obsahové náležitosti z pozorovania pracoviska a aktívnej účasti na jeho chode a odovzdanie potvrdenia o absolvovaní 144 hodín odbornej praxe, ktorú potvrdí druhá strana (pečiatka, podpis).
Hodnotí sa formálna úprava textu a jeho obsah - charakteristika pracoviska, popis priebehu praxe, použitie prípadovej štúdie, priložená dokumentácia (max. 30 bodov).
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Výber pracoviska.
2. Úvodné stretnutie študentov s pracovníkmi vybranej inštitúcie.
3. Štúdium vyhlášok, interných predpisov, charakteristika a náplň zariadenia.
4. Zameranie vybranej inštitúcie, analýza jej postavenia v systéme výchovy a vzdelávania.
5. Pozorovanie činnosti pracovníkov vybraného zariadenia.
6. Praktické zapájanie študentov do činnosti.
7. Vlastné projekty v inštitúcii.
8. Samostatná práca študentov pod vedením pracovníkov zariadenia.
9. Písomné zaznamenávanie prípadov, ktoré potrebujú intervenciu.
10. Tvorba portfólia praxe.
11. Zaznamenávanie rôznych situácií do denníka z praxe.
12. Hodnotenie praxe – predloženie portfólia a denníka z praxe.
100/0
Získať prehľad o inštitúciách zaoberajúcich sa výchovou a vzdelávaním detí, mládeže a dospelých. Študenti si v rámci odbornej praxe môžu vybrať podľa ponuky fakulty zariadenie, ktoré pre svoju kariéru preferujú.
Môže ísť o:
- reedukačné, resocializačné a poradenské a sociálne zariadenia,
- predškolské a komunitné zariadenia,
- krízové centrá,
- domovy starostlivosti o seniorov,
- oddelenia vzdelávania vo firmách,
- mimovládne organizácie, stavovské, či profesijné, ktoré sa venujú výchove a vzdelávaniu detí, mládeže a dospelých,
- školy, ktoré majú funkčné školské podporné tímy.
Študent si osvojí odbornú terminológiu, fundamentálne poznatky z oblasti viktimológie, porozumie príčinám vzniku násilia páchaného na deťoch a zorientuje sa v klasifikáciách rizikových faktorov vzniku násilia i v klasifikáciách druhov násilia. Uvedené vedomosti a schopnosti bude vedieť využiť v ďalšom vzdelávaní a tiež v praktickej rovine primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie násilia
páchaného na deťoch, na ženách i v rodinách.
Fedor, M. (2019). Týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa. Bratislava: Osveta.
Janošová, P. et.al. (2016). Psychologie školní šikany. Praha: Grada.
Mydlíková, E. (2018). Posudzovanie sociálnej rizikovosti rodiny. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis.
Mydlíková, E. (ed.). (2021). Diagnostika syndromu týraného, zneužívaného a zanedbávaného dítěte. Praha: Portál.
Sejčová, Ľ. (2010). Dieťa ako obeť násilia. Bratislava: Album.
Sejčová, Ľ. (2021). Šikanovanie a kyberšikanovanie v škole. [elektronický dokument]. Bratislava: Univerzita Komenského. http://stella.uniba.sk/texty/FIF_LS_sikanovanie.pdf
Priebežné hodnotenie: aktivita počas semestra
Referát a písomný test.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: referát na vybranú tému z problematiky predmetu (30 bodov),
V zápočtovom období: písomná skúška (40 bodov).
Na písomnú skúšku bude študent pripustený len s min. počtom 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Povolené sú dve absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny písomnej skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský
1. Obete násilia. Osobnosť obete. Pomoc obetiam trestných činov. Prevencia viktímnosti.
2. Násilie páchané v rodinách. Domáce násilie. Formy psychického a fyzického domáceho násilia. Pomoc obetiam domáceho násilia.
3. Deti ako obete násilia. Právna ochrana dieťaťa. Týranie detí v minulosti. Najčastejšie formy násilia páchané na deťoch a mládeži.
4. Týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa – syndróm CAN. Výskyt násilia páchaného na deťoch a mládeži.
5. Rizikové faktory vzniku násilia voči deťom. Rizikové dieťa. Rizikový páchateľ. Riziková rodina. Rizikové situácie.
6. Následky násilia páchaného na deťoch a mládeži.
7. Diagnostika týrania a zneužívania dieťaťa.
8. Príčiny vzniku šikanovania medzi dospievajúcimi. Osobnosť agresora, obete, rola svedka šikanovania. Výskum násilia a šikanovania v škole u nás a v zahraničí. Formy intervencie a prevencie šikanovania na školách.
9. Príčiny vzniku kyberšikanovania. Osobnosť agresora, obete, rola svedka kyberšikanovania. Výskum kyberšikanovania u nás a v zahraničí a formy účinnej prevencie.
10. Viktimácia detí a mládeže a jej prevencia. Prevencia násilia páchaného na dieťati z hľadiska jednotlivých foriem CAN.
11. Pomoc deťom v kríze a ohrození. Pomoc ohrozenej rodine a deťom. Spôsob realizácie krízového poradenstva.
12. Preventívne programy na školách zamerané na prevenciu násilia voči deťom a mládeži.
100/0
Študent si osvojí odbornú terminológiu, fundamentálne poznatky z oblasti viktimológie, porozumie príčinám vzniku násilia páchaného na deťoch a zorientuje sa v klasifikáciách rizikových faktorov vzniku násilia i v klasifikáciách druhov násilia. Uvedené vedomosti a schopnosti bude vedieť využiť v ďalšom vzdelávaní a tiež v praktickej rovine primárnej, sekundárnej a terciárnej prevencie násilia páchaného na deťoch a v rodinách.
Záverečné hodnotenie: referát a test 100%
Poslucháči spoznajú špecifiká kognitívneho, sociálno-emocionálneho a perceptuálno-motorického vývinu detí predškolského veku.
Kolláriková, Z., & Pupala, B. (2010). Předškolní a primární pedagogika/ Predškolská a elementárna pedagogika. Praha: Portál.
Mikulcová, M., & Wiegerová, A. (2024). Community education as an innovation to education of children and pupils in education in Slovakia. International Technology, Education and Development. Valencia.
Opravilová, E. (2016). Předškolní pedagogika. Praha: Grada.
Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Konsolidované znenie [online]. Bratislava: MŠVVŠ SR, 2022 [cit. 2024-06-05]. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/att/96d/24534.b6f65c.pdf
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2015). Conceptualisation of the child and childhood by future pre-school teachers. Pedagogika 65(5), 502 – 515.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2014). Proč chci být učitelkou mateřské školy? pohled kvalitativního výzkumu. Pedagogická orientace, 24(4), 510-534.
Podmienkou úspešného absolvovania kurzu je priebežná práca na seminároch, vypracovanie čiastkových úloh, kolokviálna skúška.
Priebežné hodnotenie: - Prezentácia aktualít z oblasti predškolskej pedagogiky - diskusný príspevok študenta/študentky (max. 20 bodov) - Vytvorenie výchovno-vzdelávacieho materiálu pre deti predškolského veku podľa zadania vyučujúceho (max. 30 bodov) - Exkurzia/návšteva predškolského zariadenia (max. 20 bodov)
Záverečné hodnotenie: - Kolokviálna skúška (max. 30 bodov)
SPOLU max. 100 bodov
Na úspešné absolvovanie kurzu je stanovená minimálne 60% hranica úspešnosti.
KLASIFIKÁCIA:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %)
Vyučujúci kurzu akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín a znenie čiastkových úloh bude oznámený v aplikácii MS Teams pri ich zadávaní na začiatku semestra. Úlohy budú zadávané cez "Pridelené úlohy" v aplikácií MS Teams. Vypracované úlohy budú súčasťou portfólia študenta/študentky. Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom systému AIS2 najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.
slovenský, český
1. Interpretácia pojmov predškolskej pedagogiky. Postavenie predškolskej pedagogiky v systéme vied.
2. Teórie učenia sa a koncepcie vyučovania aplikovateľné v procese výučby detí predškolského veku.
3. Vznik a vývoj predškolského vzdelávania na Slovensku a v medzinárodnom kontexte.
4. Kurikulum predškolského vzdelávania na Slovensku. Kurikulárne dokumenty - štátny vzdelávací program; školský vzdelávací program. Legislatívny rámec a pedagogická dokumentácia.
5. Inštitúcie a zariadenia pre deti predškolského veku na Slovensku. Materské školy. Firemné zariadenia. Komunitné zariadenia. Komunitné školy. Lesné materské školy. Centrá pre rodiny s deťmi predškolského veku.
6. Dieťa predškolského veku ako aktér v predškolských zariadeniach. Dieťa a jeho jedinečnosť. Detstvo.
7. Charakteristika kognitívneho, sociálno-emocionálneho, perceptuálno-motorického vývinu dieťaťa predškolského veku a jeho podnecovanie. Diagnostikovanie dieťaťa predškolského veku.
8. Detská hra a hračka v živote dieťaťa predškolského veku. Edukačná hračka. Detská hra ako základná forma činnosti a prostriedok učenia sa detí. Pedagogické usmerňovanie detskej hry, úlohy učiteľa v detskej hre.
9. Detská interpretácia sveta. Detská kresba. Bádateľské aktivity v materskej škole.
10. Jedinečnosť dvojročného a päťročného dieťaťa. Dvojročné dieťa v systéme vzdelávania. Päťročné dieťa v predškolskom vzdelávaní. Školská zrelosť a pripravenosť. Odklad povinnej školskej dochádzky.
11. Učiteľ v predškolských zariadeniach a jeho úloha. Učiteľ vs. sprievodca detí.
12. Škola a rodina predškoláka. Vzájomná spolupráca. Triáda vzťahov: škola - rodina – spoločnosť.
70/30
Študent/študentka má po úspešnom absolvovaní predmetu vedomosti o špecifikách osobnosti dieťaťa predškolského veku, jeho vývine a podnecovaní rozvoja. Vie vytvárať argumenty a konštruktívne hodnotiť aktuálny stav súčasného detstva a života detí v rodine a v inštitucionálnom zariadení. Získa tiež základnú orientáciu vo vybraných koncepciách predškolskej výchovy a vzdelávaní a vzniku inštitucionálnej predškolskej výchovy. Vie identifikovať alternatívne inštitúcie predškolskej výchovy a vzdelávania.
Horská, P., & Sejčová, Ľ. (2023). Riziko vzniku závislosti u detí a mládeže od počítača a internetu. Mládež a spoločnosť, 29(1), 20-42.
Hupková, I., Kuchárová, B., & Sejčová, Ľ. (2020). Prevencia v praxi. Látkové a nelátkové závislosti. Bratislava: Národné osvetové centrum. Dostupné na: https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2021/07/NOCPrevencia-v-praxi-A5-web.pdf
Křížová, I. (2021). Závislosti. Pro psychologické obory. Praha: Grada.
Mackuľak, T., Bodík, I., & Bírošová, L. (2020). Drogy a liečivá okolo nás. Bratislava: Spektrum STU.
Nešpor, K. (2018). Návykové chování a závislost. Praha: Portál.
Reznická, A., & Sejčová, Ľ. (2019). Rizikové používanie internetu a počítača u mladých ľudí vo veku 15 - 25 rokov. Psychiatria. Psychoterapia. Psychosomatika, 26(3), 22-33. Dostupné na: http://www.psychiatriacasopis.skfilespsychiatria2019-03ppp_2019_26_3_rizikove_pouzivanie_internetu_a_pocitaca_u_mladych_ludi
Sejčová, Ľ. (2011). Mladí v sieti závislostí. Bratislava: Album.
referát a písomná skúška;
- priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: referát na vybranú tému z problematiky predmetu (30 bodov),
- v zápočtovom období: písomná skúška (40 bodov). Na písomnú skúšku bude študent pripustený len s min. počtom 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Povolené sú dve absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny písomnej skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský
1. Drogy a drogová závislosť – užívanie drog v histórii a v súčasnosti, klasifikácia drogových závislostí.
2. Nikotinizmus a abúzus alkoholu – prejavy, následky, liečba a prevencia nikotinizmu a alkoholizmu.
3. Najznámejšie látkové drogy – prejavy ich užívania (závislosť na marihuane, kokaíne, opiátoch, LSD a halucinogénoch, na extáze, prchavých látkach, na sedatívach a hypnotikách, amfetamínoch, pervitíne a iné).
4. Následky a príčiny užívania látkových drog – teórie vzniku závislostí, osobnostné faktory.
5. Terapia a liečba drogových závislostí. Jednorazová pomoc, poradenstvo, ambulantná a ústavná liečba. Systém liečby pacientov so závislosťou na Slovensku.
6. Nelátkové (nonchemické) závislosti – klasifikácia nelátkových závislostí.
7. Závislosť od internetu – prejavy, príčiny vzniku, následky, liečba a prevencia. Závislosť od televízie, telefonovania.
8. Gambling – patologické hráčstvo - príčiny vzniku, liečba a prevencia.
9. Workoholizmus – závislosť na práci. Závislosť na kultoch a sektách – následky a prevencia.
10. Oniománia (patologické nakupovanie) – príčiny vzniku, liečba a prevencia.
11. Závislosť na diétach a hladovaní, závislosť na jedle – liečba a prevencia porúch príjmu potravy.
12. Prevencia látkových a nelátkových závislostí v školstve. Tvorba preventívneho školského programu.
13. Metódy a techniky práce výchovného poradcu a sociálneho pedagóga v oblasti prevencie závislostí a poradenstva.
100/0
Študenti získajú poznatky o pedagogickom riešení problémov žiakov v súvislosti s alkoholovými a nealkoholovými drogami a závislosťami na nelátkových drogách. Získajú spôsobilosť pre realizovanie preventívneho programu určeného pre deti a mládež.
Chen, H. J. (2018). Towards a Safe and Respectful Campus. Perspectives of Multicultural Education. International Dialogues on Education, 5(2), 103-113.
Gay, G. (2002). Preparing for Culturally Responsive Teaching. Journal of Teacher Education, 53(2), 106-116.
Füllopová, S. et. al. (2009). MultikulturART – spoznaj kultúru menšín. (MultikulturART – meet the culture of minorities). Bratislava: Vydavateľstvo Lúč pre OZ Človek v ohrození.
Hjerm, M., Sevä, I. J., & Werner, L. (2018). How critical thinking, multicultural education and teacher qualification affect anti- immigrant attitudes. International Studies in Sociology of Education, 27(1), 42-59.
Kominarec, I., & Kominarecová, E. (2015). Základy multikultúrnej komunikácie. Prešov: Prešovská univerzita.
Lani, F., & Linklater, H. (2010). Preparing teachers for inclusive education: using inclusive pedagogy to enhance teaching and learning for all. Cambridge Journal of Education, 40(4), 369-386.
Průcha, J. (2010). Interkulturní komunikace. Praha: Grada.
S doplňujúcou literatúrou budú študenti/študentky oboznámení počas výučby.
1. preštudovanie zadaných materiálov pred hodinou a vypracovanie krátkych zadaní na ich základe: 20 bodov
2. vyplnenie 2 pozorovacích hárkov na základe uskutočnených hospitácií v škole: 30 bodov
3. realizácia interview s vyučujúcim/vyučujúcou pozorovanej hodiny a odovzdanie prepisu interview: 20 bodov
4. reflexívna esej, ktorá vyhodnocuje silné stránky a možné oblasti zlepšenia sa, čo sa týka inkluzívneho vzdelávania: 30 bodov
Podmienkou je tiež pravidelná a aktívna účasť na hodinách. Akceptujú sa max. 2 absencie.
Porušenie akademickej etiky má za následok podanie podnetu na Etickú komisiu fakulty.
Klasifikačná stupnica:
0-59-FX, 60-67-E, 68-75-D, 76-83-C, 84-91-B, 92-100-A.
slovenský, český a anglický jazyk
-
1. Úvod. Očakávané výstupy predmetu, spôsob výučby a participácie študentstva, hodnotenie výstupov, systemizácia informácií a doterajších poznatkov študentov, prvé oboznámenie sa študentov a študentiek navzájom a s vyučujúcou
2. Multikulturalizmus, multikultúrna výchova a jej základné pojmy (kultúra, kultúrna pluralita, kultúrny relativizmus, etnocentrizmus, enkulturácia, kultúrna transmisia, akulturácia, asimilácia, etnikum, národ, národnosť, národnostná menšina, rasa) a ich vysvetlenie na príkladoch z praxe.
3. Inkluzívnosť ako aktuálna výzva v európskom a celosvetovom priestore: inkluzívne prostredie na Slovensku a vo svete. Stereotypy, predsudky, diskriminácia, rasizmus, xenofóbia, inakosť, identita a spôsoby, ako čeliť predsudkom - využitie existujúcich prieskumov a výskumov.
4. Koncept rozmanitosti, identita jednotlivca a skupiny
5. Vzdelávanie, ktoré je kultúrne responzívne a pohľady na tento koncept v rôznych krajinách
6. Multikultúrne vs. inkluzívne vzdelávanie, hodnota rozmanitosti, koncept dekolonializmu
7. Dopady inkluzívneho vzdelávania na myslenie a konanie študentstva
8. Pedagogické nástroje a prístupy podporujúce inkluzívne vzdelávanie
9. Kritériá multikultúrneho vzdelávania – pohľady rôznych autorov
10. Exkurzia č. 1 - v inštitúcií, ktorá sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu (napr. Nadácia Milana Šimečku).
11. Exkurzia č. 2 - v inštitúcií, ktorá sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu (napr. Centrum pre podporu odídencov z Ukrajiny).
hospitácie v škole
12. Hospitácia v škole: sledovanie príkladov inkluzívneho vzdelávania (napr. Gymnázium C. S. Lewisa)
13. Hospitácia v škole: sledovanie príkladov inkluzívneho vzdelávania (napr. Leaf Academy)
14. záverečné kolokvium
50/50
o vysvetliť základné koncepty týkajúce sa inkluzívneho vzdelávania vrátane týchto: kultúra, identita, rozmanitosť, rovnosť, inklúzia, multikultúrnosť, kultúrne citlivé vyučovanie, inkluzívne vyučovanie
o objasniť široké vnímanie inkluzívneho vyučovania, ktoré zahŕňa socioekonomický status, vek, náboženstvo, kultúru, etnicitu, jazyk, telesné a mentálne znevýhodnenie a rodovú identitu
o vysvetliť dôležitosť a potenciál rozmanitosti v triede: ako môže obohatiť študijné skúsenosti a výsledky a ako ho môžu učitelia a učiteľky odkrývať
o identifikovať a vysvetliť princípy vyučovania, ktoré je inkluzívne, a ako ho môžu vyučujúci a vyučujúce podporovať
o posúdiť vyučovanie na základnej alebo strednej škole, či je v súlade s princípmi inkluzívneho vzdelávania.
Kurz zároveň rozvíja tieto prenositeľné zručnosti: komunikácia s rozmanitými jednotlivcami, rešpektujúca komunikácia, identifikácia vlastných možných predsudkov a spôsobov, ako ich adresovať, kritické myslenie, tímová práca a reflektívne učenie.
Danek, J. (2015). Dejiny výchovy a vzdelávania na území Slovenska. Trnava: UCM.
Kasper, T., & Kasperová, D. (2010). Dějiny pedagogiky. Praha: Grada.
Kudláčová, B. (2009a). Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: Veda.
Kudláčová, B. (2009b). Dejiny pedagogického myslenia I. Počiatky vedomej výchovy a pedagogických tórií. Trnava: Veda.
Pšenák, J. (2012). Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina: UNIZA.
Pšenák, J. (2011). Slovenská škola a pedagogika 20. storočia. Ružomberok: Verbum.
Singule, F. (1992). Současné pedagogické směry a jejich psychologické souvislosti. Praha: SPN.
Ďalšia literatúra bude doplnená na začiatku alebo v priebehu semestra.
Študent/ka získa hodnotenie za:
a) priebežné hodnotenie: aktívna účasť, priebežný test, priebežné zadania, spracovanie vybranej témy (50 bodov),
b) záverečné hodnotenie: záverečný test v zápočtovom týždni, prezentácia vybranej témy (50 bodov).
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Na úspešné absolvovanie kurzu je nutná minimálne 60% hranica úspešnosti.
Absencie sa zohľadňujú podľa Študijného poriadku Univerzity Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulty. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.
slovenský
1. Dejiny školstva a pedagogiky v sústave pedagogických vied. Predmet histórie školstva a pedagogiky. Historický výskum, metódy historického výskumu.
2. Výchova a vzdelanie v predhistorickom období (Akkadsko-sumerská ríša, Babylonská ríša, India, Egypt, Čína, Japonsko, hebrejská výchova...).
3. Antický ideál výchovy v starovekom Grécku: (Atény, Sparta, Sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles) a starovekom Ríme (kráľovstvo, republika, cisárstvo, Seneca, M.T. Cicero, Varro, M.F. Quintilianus - Výchova rečníka).
4. Stredovek a stredoveký ideál výchovy: kresťanská výchova, patristika: sv. Augustinus, scholastika: T. Akvinský. Vznik cirkevných škôl, vznik prvých univerzít: Bologna, Padov, Paríž, Salamanca, Oxford, Cambridge, atď.; školstvo na území dnešného Slovenska v stredoveku (Staroslovienske učilište, cirkevné školy ai.).
5. Humanizmus a renesancia: pedagogické myslenie v období humanizmu, V. da Feltre, J. L. Vives, E. Rotterdamský, Academia Istropolitana, latinské školy a školské poriadky na území dnešného Slovenska.
6. Reformácia a jej vplyv na európsku vzdelanosť. T. Luther, F. Melanchton. Saský školský poriadok. Protireformácia: Pedagogický systém jezuitského rádu: jezuitský školský poriadok, význam trnavskej univerzity v rozvoji vzdelania.
7. Barok: W. Ratke, J. A. Komenský a jeho pansoficko – vychovávateľská sústava J. A. Komenského. Analýza pedagogických diel J.A. Komenského (Veľká didaktika, Informatórium školy materskej, Všeobecná porada o náprave veci ľudských, Orbis pictus), Idea celoživotného vzdelávania v diele Pampedia. Analýza diela J.A. Komenského; nemecké pietistické školstvo. (H. Francke).
8. Osvietenstvo: osvietenská pedagogika; Filantropizmus (Basedow, Rochov), empirické teórie poznania J. Locka. výchova a vzdelanie mladého gentlemana, supernaturalistický model výchovy J. J. Rousseaua; Terezianske a jozefínske reformy v Uhorsku (Ratio Educationis).
9. Vývin pedagogických teórií v nemeckých krajinách od konca 18. storočia: J. H. Pestalozzi – pedagogické idey, počiatky sociálnej pedagogiky; J. F. Herbart – filozofické základy pedagogiky ako vedy; F. W. Frőbel - predškolská výchova, učebné pomôcky a hračky F. Frőbea, F. A. W. Diesterweg – pozdvihnutie učiteľského povolania.
10. L.N. Tolstoj – teória slobodnej výchovy a jej vplyv na reformnú pedagogiku začiatku 20. storočia.
11. Politizácia výchovy, vzdelávania a školstva na prelome 19. a 20. storočia. (H. Spencer, R. Owen, A.S. Makarenko, atď.).
12. Reformná pedagogika, Hnutie novej výchovy a významné pedagogické prúdy 20. storočia; vybrané pedagogické koncepcie (waldorfská pedagogika R. Steinera, pedagogický systém M. Montessori, C. Freinet, Jenská škola, Daltonská škola, Psychoanalýza, Summerhill, a pod.).
100/0
Študent/ka po úspešnom absolvovaní predmetu dokáže kategorizovať etapy vývoja pedagogického myslenia a výchovnej praxe: všeobecne aj v porovnaní s vývojom na území dnešného Slovenska. Má základné vedomosti a vie vysvetliť širšie súvislosti týkajúce sa zmien výchovnej praxe. Vie zdôvodniť a uviesť príklady výchovnej praxe školských a iných výchovno-vzdelávacích zariadení. Študent/ka vie vysvetliť príčiny, ktoré viedli k zásadným zmenám v pedagogickom myslení. Vie pomenovať významné medzníky a významné osobnosti v pedagogickom myslení, vie špecifikovať a oceniť základné pedagogické princípy a zásady v minulosti a vie ich komparovať so súčasnými trendmi.
Bakošová, Z., Dončevová, S., Galbavý, D., Šereš, I., & Zemančíková, V. (2011). Teórie sociálnej pedagogiky: edukačné, sociálne a komunikačné aspekty. Bratislava: Slovenská pedagogická spoločnosť SAV.
Gubricová, J., Martincová, R., Liberčanová, K., & Šuhajdová, I. (et. al.). (2022). Peer príručka (nielen) pre sociálnych pedagógov. Trnava: Trnavská Univerzita.
Helus, Z. (2015). Sociální psychologie pro pedagogy. Praha: Grada.
Jedlička, R. (2017). Psychický vývoj dítěte a výchova. Praha: Grada.
Liberčanová, K. (2018). Metódy sociálnej pedagogiky. Trnava: Pedagogická fakulta
S doplňujúcou literatúrou budú študenti/študentky oboznámení počas výučby.
Sociálna pedagogika 1, Sociálna pedagogika 2
a) priebežné hodnotenie: individuálna príprava na jednotlivé témy, aktivita v diskusiách ku každej téme (60 % celkového hodnotenia)
b) záverečné hodnotenie: kolokvium – študenti/študentky musia preukázať zvládnutie problematiky a predpísanej literatúry vo forme interaktívnej diskusie, ako aj schopnosť aplikovať nadobudnuté poznatky na školskú a odbornú prax (riešenie tematických úloh - prípadových štúdií); očakáva sa kultivovaný a súvislý jazykový prejav, kritické a tvorivé myslenie (40 % celkového hodnotenia).
Podmienkou ku skúške je dosiahnutie min. 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Akceptujú sa max. 2 absencie. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Predmet má prakticko - interaktívny charakter.
slovenský a český jazyk
-
1. Ciele a obsahové zameranie predmetu, systemizácia doterajších poznatkov študentov.
2. Formovanie sociálnej identity v období detstva a dospievania.
3. Hodnoty a hodnotové rámce v edukácii.
4. Sociálne normy a výchovné vzory ako nástroje sociálnej korekcie.
5. Vplyv rodinného prostredia na formovanie sociálnej identity.
6. Vplyv prostredia školy a triedy na formovanie sociálnej identity.
7. Rola vrstovníckych skupín v procese formovania sociálnej identity.
8. Rola médií a online priestoru v procese formovania sociálnej identity.
9. Pedagogizácia prostredia: komunitné, rodičovské a peer vzdelávanie.
10. Preventívne a intervenčné nástroje podpory inkluzívnej socializácie.
11. Osobnosť edukátora dospievajúcej mládeže.
12. Prezentácia projektov: prípadové štúdie.
60/40
Študenti/študentky sú na základe získaných odborných poznatkov schopní:
- orientovať sa v socializačných procesoch detstva a dospievania,
- identifikovať a klasifikovať rizikové oblasti socializácie detí a dospievajúcich v procese tvorby identity, hodnotových rámcov a sociálnych limitov,
- aplikovať poznatky a zručnosti prostredníctvom príkladov edukačnej reality,
- argumentovať a viesť konštruktívnu diskusiu.
Jarábek, K., & Koštrnová, D. (2014). Výchovný poradca [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. Dostupné na: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/jarabek_kostrnova_vychovny_poradca_web.pdf
Knotová, D. et.al., (2014). Školní poradenství. Praha: Grada Publishing.
Krnáčová, Z., & Križo, V. (2021). Multidisciplinárny prístup v školách: Školský podporný tím [online]. Národný projekt ŠTANDARDY, VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2022/06/Multidisciplinarny-pristup-v-skolach-Skolsky-podporny-tim-v1.03.pdf
Kunčaková, S. (2021). Manuál začínajúceho sociálneho pedagóga v škole. [online]. Bratislava: VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2021/10/Manual-zacinajuceho-soc.ped_.v1.02.pdf
Sejčová, Ľ. (2018). Edukačné poradenstvo a perspektívy jeho rozvoja. Perspektívy rozvoja pedagogiky a andragogiky v Slovenskej republike a v krajinách strednej Európy (p.122-131). [elektronický dokument]. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Sejčová, Ľ. (2011). Pedagogicko-psychologické poradenstvo a poradenský proces. Bratislava: Vydav. UK.
referát, test, ústna skúška
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
- referát na vybranú tému z problematiky predmetu (30 bodov),
V skúškovom období:
- ústna alebo písomná skúška (40 bodov). Na skúšku bude študent pripustený len s min. počtom 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Povolené sú dve absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský
1. Charakteristika poradenstva a poradenskej činnosti.
2. Poradenské smery a školy so zakladateľským významom pre rozvoj poradenstva.
3. Koncepcie vývinového poradenstva, výchovné a edukatívno-formatívne koncepcie.
4. Poradenský proces a komunikácia v poradenskom procese.
5. Telefonická konzultácia. Písomná konzultácia a poradenstvo v časopisoch a na internete. Osobná konzultácia.
6. Diagnostické metódy práce s klientom.
7. Intervenčné metódy poradenskej práce s klientom. Individuálne konzultačné metódy. Metódy skupinového poradenstva. Metódy párového a rodinného poradenstva.
8. Systém profesijného poradenstva v školstve.
9. Vznik a vývoj výchovného a psychologického poradenstva.
10. Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
11. Náplň poradenskej činnosti výchovného poradcu a sociálneho pedagóga v rámci činnosti školských podporných tímov.
12. Praktické cvičenia z pedagogického poradenstva, riešenie modelových poradenských situácií.
40/60
Poslucháči si osvoja základné poradenské teórie, inovatívne prístupy a techniky poradenskej činnosti. Získajú teoretický prehľad o spôsoboch a modeloch poradenstva s dôrazom na ich aplikáciu v školskej praxi, pri realizácií pedagogického poradenstva. Študenti získajú poznatky k realizácii poradenskej činnosti, diagnostiky osobnosti žiaka a realizácii efektívnej intervencie v záujme vyriešenia problému klienta (žiaka, rodiny, školy).
Dingwall, J. R., Labrie, C., McLennon, T., & Underwood, L. (2024). Professional Communications Creative Commons Attribution: https://ecampusontario.pressbooks.pub/profcommsontario
Future of Jobs Report (2023). World Economic Forum: https://www.weforum.org/reports/the-future-of-jobs-report-2023/digest
Plung, D. (2024). The Art of Professional Communication: Strategies that Advance Careers. Routledge.
Schnurr, S. (2013). Exploring Professional Communication Language in Action. Routledge
Steyne, L., Simon, A., Kam, A. Timár, E., & Beneš, J. (2022).“Team up: Lessons from Moving an Academic Writing Course for University Teachers in Slovakia and Czechia Online.” International Perspectives on Teaching and Learning Academic English in Turbulent Times, Fenton, J., Gimenez, J., Mansfield, K., Percy, M. & Spinillo, M. (eds), Routledge, 157-168.
Aktívna účasť na hodine (25%).
zadaná písomná úloha (25%).
záverečné písomné portfólio (50%).
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
anglický
This course has been designed and offered as part of the international collaborative Erasmus+ project BELONG 2021-1-SK01-KA220-HED-000023528, www.fphil.uniba.sk/belong
1. Úvod. Očakávané výstupy predmetu, spôsob výučby a participácie študentstva, hodnotenie výstupov, systemizácia informácií a doterajších poznatkov študentov, prvé oboznámenie sa študentov a študentiek navzájom a s vyučujúcimi.
2. Ako si nájsť vhodné pracovné miesto na pracovnom trhu.
3. Stáže a hľadanie práce.
4. Profesijná identita (on- a off-line).
5. Životopisy: akademické a neakademické.
6. Sprievodné listy.
7. Motivačný list/ Personal statement.
8. Návrhy žiadosti o grant.
9. The elevator pitch.
10. Pracovné pohovory.
11. Čo chcú zamestnávatelia.
12. Stretnutie so špecialistom/tkou na ľudské zdroje.
13. Multikulturalita a firemný svet.
14. Záverečné zhodnotenie.
50/50
1. Vysvetliť súčasnú situáciu na pracovnom trhu v odbore študentov/tiek.
2. Aplikovať princípy a procesy profesionálnej komunikácie tak v ústnej aj písomnej komunikácii a zároveň v prezenčnej aj online forme.
3. Kriticky zhodnotiť profesionálnu komunikáciu iných osôb.
4. Napísať vhodný životopis, sprievodný list, motivačný list, návrh žiadosti o grant, prezentovať svoju osobu a schopnosti vo formáte “pitch”, byť pripravená/á absolvovať pracovný pohovor.
Hejnová, E., & Hejna, D. (2016). Rozvoj vědeckého myšlení žáků prostřednictvím přírodovědného vzdělávání. Scientia in educatione, 7(2).
Majerčíková, J., Wiegerová, A., Gavora, P., & Navrátilová, H. (2020). Vzdělávání založené na bádání dětí v podmínkách mateřských škol. Zlín: Nakladatelství UTB.
Sotáková, I., Ganajová, M., & Babincáková, M. (2020). Inquiry-Based Science Education as a Revision Strategy. Journal of Baltic Science Education, 19(3), 499-513.
Szimethová, M., Wiegerová, A., & Horká, H. (2012). Edukačné rámce prírodovedného poznávania v kurikule školy. Bratislava: OZ V4.
Szimethová, M., Krajcarová, J., & Pacholík, V. Proč? Proč? Proč? Aneb odpovědi na otázky kolem nás: přírodní vědy pro střední školy. Zlín: UTB ve Zlíně.
Podmienkou úspešného absolvovania kurzu je priebežná práca na seminároch, vytvorenie študentského portfólia vypracovaním čiastkových úloh, kolokviálna skúška.
Vytvorenie študentského portfólia, ktoré obsahuje:
- Vytvorenie metodiky učebných materiálov s využitím bádateľských stratégií pre deti/žiakov podľa zadania vyučujúceho (40 bodov).
- Vytvorenie vzdelávacieho komiksu pre deti/žiakov na elimináciu konkrétneho prekonceptu detí/žiakov (30bodov).
Kolokviálna skúška (max. 30 bodov).
SPOLU max. 100 bodov
Na úspešné absolvovanie kurzu je stanovená minimálne 60% hranica úspešnosti.
KLASIFIKÁCIA:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Vyučujúci kurzu akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín a znenie čiastkových úloh bude oznámený v aplikácii MS Teams pri ich zadávaní na začiatku semestra.
Úlohy budú zadávané cez "Pridelené úlohy" v aplikácií MS Teams. Vypracované úlohy budú súčasťou portfólia študenta/študentky.
Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom systému AIS2 najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.
slovenský
1. Súčasné generácie detí a mládeže. Súčasná koncepcia vzdelávania na Slovensku.
2. Holistické poňatie osobnosti dieťaťa.
3. Teória Alberta Banduru – koncept aktérstva.
4. Dieťa ako objekt a subjekt výchovno-vzdelávacieho procesu. Dieťa ako aktér a nie aktor.
5. Koncepcia bádateľsky orientovaného vzdelávania (BOV) na príklade prírodovedného vzdelávania. BOV z pohľadu učiteľa a pohľadu detí/žiakov.
6. Limity a benefity BOV vo vzdelávaní.
7. Detské prekoncepty a ich význam v edukačnom procese. Význam vlastnej skúsenosti v edukačnom procese.
8. Význam poznávania, zvedavosti, uvažovania v detskom vnímaní sveta. Bádanie, aktívne bádanie a bádateľské aktivity.
9. Stratégie uplatniteľné pri BOV. Prírodovedné pokusy pri BOV. Využitie prírodovedných komiksov v BOV. Metódy zážitkového učenia a metódy tvorivej dramatiky/inscenačná metóda v kontexte BOV.
10. Aktívne počúvanie. Brainstorming, Myšlienková mapa. Využitie metódy EUR. Podpora kritického myslenia. Práca s otázkami podporujúcich zvedavosť detí - správne kladenie otázok. Peer vzdelávanie.
11. Aktuálne výskumy o BOV. Aktuálne trendy o detských teóriách vnímania sveta.
12. Škola, rodina a sociálne prostredie vplývajúce na voľbu bádateľských stratégií vzdelávania.
70/30
Študent/študentka má po úspešnom absolvovaní predmetu vedomosti o bádateľských stratégiách vzdelávania, o bádateľsky orientovanom vzdelávaní, o bádaní, o poznávaní. Vie pracovať s detskými prekonceptmi. Pozná a vie využívať bádateľské stratégie pri práci s deťmi/žiakmi v rámci prírodovedného vzdelávania v školskom i mimoškolskom zariadení.
Dreikurs, R., & Soltzová, V. (2012). Deti ako výzva. Adlerovská psychoterapeutická spoločnosť.
Gavora, P., Dvorská, D., & Medveďová, J. (2024). Rodičovstvo s deťmi do 3 rokov: Teória a výskum. Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave.
Helus, Z. (2004). Dítě v osobnostním pojetí. Portál.
Leman, K. (2016). Sourozenecké konstelace. Portál.
Perryová, P. (2020). Toto mali čítať naši rodičia (a naše deti sa potešia, ak si to prečítame my). Tatran.
Rabušicová, M. (2016). Medzigenerační učení. Teorie, výzkum, praxe. MUNI: vydavateľstvo Masarykovej univerzity v Brne.
Sobotková, I. (2012). Psychologie rodiny. Portál.
Študentky a študenti počas kurzu:
vypracujú esej na tému, podľa vlastného výberu: max. 30 b.
- pripravia riešenia výchovných situácií: max. 30 b.
- absolvujú záverečný test vedomostí: max. 40 b.
KLASIFIKAČNÁ STUPNICA:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Na úspešné absolvovanie kurzu je stanovená minimálne 60 % hranica úspešnosti
Povolené sú dve absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny písomnej skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.
slovenský
1. Rodina: Terminologický rámec rodiny. Znaky rodiny. Funkcie rodiny a jej premeny. Negatívne fenomény, ktoré môžu narušiť výchovno - socializačnú funkciu rodiny.
2. Rodičovstvo: Terminologický rámec rodičovstva: rodič, rodičovstvo, rodičovská prax, rodičovská činnosť, rodičovské správanie, rodičovská výchova a rodinná výchova. Rodičovstvo ako status. Rodičovstvo ako konanie a jeho stránky: starostlivosť o dieťa, ochrana dieťaťa, výchova dieťaťa a sebarozvoj rodiča. Teórie o rodičovstve.
3. Rodičia: Charakteristiky rodiča. Vedomosti a emocionalita rodiča. Typológia materstva. Intenzívne materstvo. Otcovstvo.
4. Self-efficacy rodiča: Vymedzenie pojmu self-efficacy rodiča, jeho vzťah k príbuzným konceptom, podoby, zdroje a teórie o fungovaní self-efficacy rodiča. Vplyv SE rodiča na rodičovo konanie. Spôsoby ovplyvňovania self-efficacy rodiča.
5. Poslušnosť alebo slobodná vôľa: Výchovné štýly rodiča, analýza výchovného štýlu, vplyv osobnosti a skúseností rodičov na formovanie výchovného štýlu, zosúladenie výchovných štýlov partnerov.
6. Spory medzi súrodencami: Súrodenecké vzťahy v rodine. Príčiny konfliktov medzi súrodencami. Vplyv súrodeneckého poradia na formujúcu sa osobnosť dieťaťa. Rodinné konštelácie a ich vplyv na výchovu. Spôsoby predchádzania súrodeneckým konfliktom.
7. Negatívne emócie vo výchove: Emócie a ich prejavy. Spôsoby zvládania negatívnych emócií vo výchove. Poznávanie vlastných emócií u detí. Techniky zvládania prejavov negatívnych emócií.
8. Tresty ako výchovné prostriedky? Vymedzenie trestu vo výchove. Analýza výchovných situácií s ohľadom na použitie trestov, alternatívne výchovné prostriedky. Spôsoby predchádzania používaniu trestov vo výchove.
9. Logické dôsledky a hranice vo výchove: Vymedzenie logických a prirodzených dôsledkov vo výchove. Ako stanovujeme a dodržiavame hranice vo výchove? Logický dôsledok vs. trest. Praktický nácvik použitia logických dôsledkov.
10. Boj o moc alebo pozornosť za každú cenu: Boj o pozornosť a moc (príčiny a dôsledky). Negativizmus u detí. Analýza konkrétnych výchovných situácií. Efektívne spôsoby riešení výchovných situácií.
11. Odmeňovanie a povzbudzovanie detí: Odmena, pochvala a povzbudenie – zhody a rozdiely. Odmena vs. Trest. Prístupy k odmeňovaniu a povzbudzovaniu. Vhodné a nevhodné formy odmeny. Spôsoby povzbudzovania detí.
12. Rodina a škola: Vzťahy medzi školou a rodinou. Partnerstvo rodiny a školy. Podoby spolupráce školy s rodinou. Angažovanosť rodičov. Komunikácia rodiny a školy. Medzigeneračné učenie.
60/40
Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti a študentky budú schopní:
- identifikovať rolu rodiny v súčasnej spoločnosti,
- vymedziť a vlastnými slovami vysvetliť rodičovstvo a širšie ho vymedziť,
- získať prehľad o aktuálnych teoretických a empirických prístupoch k rodičovstvu,
- vyhodnotiť dôsledky rôznych výchovných štýlov a konania rodiča,
- rozpoznať faktory, ktoré ovplyvňujú výchovu dieťaťa v rodine,
- aplikovať pedagogické princípy na riešenie výchovných situácií,
- porozumieť vzťahu rodiny a školy a vysvetliť rolu rodiča vo vzťahu ku škole.
Gavora, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. (4. vyd.) Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Kurz je realizovaný na základe Memoranda o spolupráci č. DOH-2-49/2023-400 uzavretého medzi zmluvnými stranami dňa 8. 12. 2023 a na základe dohody o spolupráci medzi ŠÚ SR a FiF UK, podpísanej 10.4.2024.
Súčasťou kurzu je využitie dostupných databáz ŠÚ SR.
- Vypracovanie priebežných aplikačných úloh (max. 30 b.).
- Naplánovanie, realizácia a vyhodnotenie vlastného malého výskumu (max. 40 b.).
- Záverečný test vedomostí a zručnosti max. 30 b.
SPOLU max. 100 bodov
KLASIFIKÁCIA:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Vyučujúci/vyučujúca akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Úlohy budú zadávané cez "Pridelené úlohy" v aplikácií MS Teams. Vypracované úlohy budú súčasťou portfólia študenta/študentky.
Presný termín úloh bude oznámený v aplikácii MS Teams pri ich zadávaní.
Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.
slovenský
1. Čo je štatistika
2. Základné štatistické pojmy.
3. Ako vzniká zber dát.
4. Čo s dátami – ako sa pripraviť na ich spracovanie.
5. Tabuľky, grafy a ich úloha vo výskume.
6. Spracovanie dát.
7. Analýza dát, vyhodnocovanie.
8. Využitie sekundárnych dát.
9. Práca so štatistickými programami.
10. Úloha teórie pri štatistickom spracovaní dát.
11. Tvorba záverov výskumu.
12. Prezentácia výskumu.
70/30
Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti a študentky vedia vlastnými slovami vysvetliť základné štatistické pojmy, opísať metódy zberu a vyhodnotenia výskumných dát. Vedia prakticky objasniť etapy kvantitatívneho pedagogického výskumu. Dokážu projektovať, realizovať a vyhodnotiť vlastný vedecký alebo akčný výskum.
Alexy, J., Boroš, J., & Sivák, R. (2008). Manažment ľudských zdrojov a organizačné správanie. Bratislava.
Bartoňková, H. (2010). Firemní vzdělávání. Praha.
Blštáková J., Gálik, R., & Tarišková, N. (2016). Riadenie ľudských zdrojov. Bratislava.
Frk, V. (2005). Systém a organizácia profesijného vzdelávania zamestnancov. Prešov.
Matulčík, J. (2017) K niektorým otázkam hodnotenia vzdelávania dospelých. Andragogika: teoretické a sociálne kontexty, Banská Bystrica: Belianum.
Matulčíková, M., & Matulčík, J. (2019). Manažment kariéry a vzdelávania. Bratislava: Ekonóm.
Temiaková, D., Petrová, G.,Pančíková, V., & Valicová, M. (2020). Profesijná andragogika. Nitra.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Počas výučbovej časti (priebežne) seminárna práca (prípadová štúdia) a jej prezentácia (100 bodov) na vybranú tému z oblasti profesijného vzdelávania a jeho kvality, z cieľových skupín profesijného vzdelávania, z personálneho manažmentu v oblasti kariérneho poradenstva, v oblasti edukačného poradenstva a marketingu vzdelávacej inštitúcie.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín a téma priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra.
slovenský
1. Prípadové štúdie so zameraním na druhy profesijného vzdelávania.
2. Prípadové štúdie so zameraním na cieľové skupiny profesijného vzdelávania.
3. Prípadové štúdie zo systémového prístupu k profesijnému vzdelávaniu.
4. Prípadové štúdie z analýzy a identifikácie vzdelávacích potrieb.
5. Prípadové štúdie z plánovania a projektovania vzdelávania.
6. Prípadové štúdie z realizovania profesijného vzdelávania z hľadiska uplatňovaných foriem vzdelávania.
7. Prípadové štúdie realizovania profesijného vzdelávania z hľadiska uplatňovaných metód vzdelávania.
8. Prípadové štúdie z hodnotenia profesijného vzdelávania.
9. Prípadové štúdie zamerané na determinanty kvality ďalšieho profesijného vzdelávania, procesy akreditácie a certifikácie.
10. Prípadové štúdie z personálneho manažmentu z oblasti kariérneho poradenstva.
11. Prípadové štúdie z personálneho manažmentu z oblasti edukačného poradenstva.
12. Prípadové štúdie z marketingu vzdelávacej organizácie.
100/0
Po úspešnom absolvovaní predmetu majú študenti základné poznatky z oblasti ďalšieho profesijného vzdelávania, z personálneho manažmentu a profesijného poradenstva. Budú disponovať vedomosťami a úlohách rozvoja ľudských zdrojov v oblasti kariérneho a profesijného rozvoja zamestnancov. Budú schopní identifikovať súčasné determinanty rozvoja ďalšieho profesijného vzdelávania a jeho kvality, analyzovať vzdelávacie podujatie a utvoriť projekt vzdelávacieho podujatia, aplikovať teoretické poznatky o tvorbe prípadovej štúdie pri vypracovaní konkrétnej prípadovej štúdie.
Gavora, P. (2000). Úvod do pedagogického výzkumu. Brno: Paido.
Hendl, J. (2006). Přehled statistických metod zpracovávání dat. Praha: Portál.
Lichnerová, L. (2006). Písanie a obhajoba záverečných prác: vysokoškolské skriptá pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave Bratislava: Stimul.
Maňák, J., Švec, Š., & Švec, V. (eds.). (2005). Slovník pedagogické metodologie. Brno: Masarykova univerzita a Paido.
Matulčíková, M., Wiegerová, A., & Molnár, A. (2023). Manuál tvorby záverečnej práce na KPED. Bratislava: FiF UK.
Študent(ka) spracuje prezentáciu záverečnej práce, vie, čo je obhajoba, dokáže prijímať kritiku a vie si pripraviť obhajobu.
Výstupom z absolvovaného predmetu je počas výučbovej časti:
a) Písomné vypracovanie vlastnej diplomovej práce, ktoré spĺňajú formálne a obsahové náležitosti na diplomové práce dané vnútorným systémom kvality UK (20 bodov).
b) Power Pointová prezentácia (20 bodov) k obhajobe.
Na úspešné absolvovanie kurzu je nutná minimálne 60 % hranica úspešnosti.
Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Vyučujúci a vyučujúce akceptujú max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Príprava prezentácie v zmysle manuálu.
2. Vytvorenie prezentácie k vlastnému výskumu.
3. Ako prijať konštruktívnu kritiku.
4. Práca s emóciami.
5. Omyly pri tvorbe diplomových prác.
6. Ako prezentovať spracované dáta.
7. Interpretácia dát.
8. Priebeh obhajoby.
9. Ako čítať posudky.
10. Ako sa pripraviť na obhajobu.
11. Ako reagovať pre komisiou.
12. Ako reagovať na otázky oponenta.
60/40
Študent(ka) má dostatočné kompetencie na spracovanie a prezentáciu záverečnej práce, vie, čo je obhajoba, dokáže prijímať kritiku a vie si pripraviť obhajobu.
Lichnerová, L. (2016). Písanie a obhajoba záverečných prác [online]. Bratislava:
Univerzita Komenského, [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prace.pdf
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, 2015 [cit. 2021-10-10]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf
Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-amagisterske studium/zaverecne-prace/
Ďalšia literatúra podľa zamerania témy diplomovej práce.
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v elektronickej verzii prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené vnútorným systémom kvality UK. Na hodnotenie diplomovej práce sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Vnútorného predpisu č. 5/2020 (Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK).
Vedúci záverečnej práce a jej oponent vypracujú posudky k diplomovej práci a navrhnú hodnotenie v klasifikačnej stupnici A-FX, ktoré má študent k dispozícii min. 3 pracovné dni pred obhajobou. Klasifikačná stupnica:
A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Kritériá hodnotenia diplomovej práce:
1. Prínos diplomovej práce, splnenie cieľov práce v jej zadaní a náležitostí na obsah diplomovej práce daných vnútorným systémom kvality UK. Posudzuje sa, či študent spracoval zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Hodnotí sa preukázanie schopností tvorivo pracovať v študijnom odbore, reflektuje sa stupeň preukázania znalostí a vedomostí o problematike diplomovej práce;
2. Originálnosť práce (diplomová práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe diplomovej práce sú aj protokoly originality z CRZP, k výsledkom ktorých sa vedúci záverečnej práce a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry diplomovej práce s predpísanou skladbou definovanou vnútorným systémom kvality UK.
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu diplomovej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava.
Študent ústne prezentuje obsah, dosiahnuté ciele a závery diplomovej práce a odpovedá na otázky a pripomienky vedúceho záverečnej práce, oponenta, resp. členov skúšobnej komisie. Komisia komplexne zhodnotí kvalitu diplomovej práce, posúdi spôsob a formu obhajoby a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch vedúceho záverečnej práce a oponenta. Hodnotenie sa dosiahne z aritmetického priemeru hodnotení z posudku vedúceho záverečnej práce, oponenta a hodnotenia skúšobnej komisie.
slovenský
1. Prezentovanie diplomovej práce študentom pred komisiou pre štátne skúšky, oponentom diplomovej práce a prítomnými.
2. Reakcia študenta na posudky - pripomienky a otázky.
3. Reakcia študenta na otázky komisie pre štátne skúšky, príp. v širšej diskusii.
0/100
Študent má osvojené základné náležitosti písania odborného textu za dodržania pravidiel akademickej etiky. Pozná metódy používané v študijnom odbore, je schopný spracovať zvolenú tému diplomovej práce na úrovni vedeckej štúdie, s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Po úspešnej obhajobe diplomovej práce vie študent projektovať, realizovať, kriticky reflektovať a zdôvodniť svoj výskumný zámer. Rozumie kontextom riešeného problému, vie jasne formulovať výskumné závery, koncipovať vlastné postoje a navrhovať odporúčania. Dokáže argumentačne pružne reagovať na otázky k výskumnej téme, jej metodológii a záverom.
Bednářová, J., & Šmardová, V. (2007). Diagnostika dítěte předškolního věku: co by dítě mělo umět ve věku od 3 do 6 let. Brno: Computer Press.
Corsaro, W. (2005). The Sociology of Childhood. Thousand Oaks, CA: Pine Forge Press.
Gavora, P., Mareš, J., Svatoš, T., & Wiegerová, A. (2020). Self efficacy v edukačních souvislostech II. Zlín: Nakladatelství UTB.
Greger, D. et al. (2015). Spravedlivý start? Praha: UK.
Hašková, H., Saxonberg, S. (eds.), & Mudrák, J. (2012). Péče o nejmenší. Boření mýtů. Praha: Slon.
Helus, Z. (2004). Dítě v osobnostním pojetí. Praha: Portál.
Klenková, J., & Kolbábková, H. (2003). Diagnostika předškoláka. Brno: MC nakladatelství.
Kutálková, D. (2005). Jak připravit dítě do 1. třídy: rozvoj obratnosti, smyslové vnímání, řeč, náměry na hry, kresba, školní zralost. Praha: Grada.
Majerčíková, J. (2012). Rodina s predškolákom. Výskum rodín s deťmi predškolského veku. Bratislava: Univerzita Komenského.
Majerčíková, J., & Rebendová, A. (2016). Mateřská škola ve světě univerzity. Zlín: UTB ve Zlíně.
Majerčíková, J., Wiegerová, A., Gavora, P., & Navrátilová, H. (2020). Vzdělávání založené na bádání dětí v podmínkách mateřských škol. Zlín: Nakladatelství UTB.
Navrátilová, H., Urbánek, P., Pacholík, V. & Picková, H. (2020). Pohled zevnitř na učitelské sbory mateřských a základních škol. Zlín: Nakladatelství UTB.
Petrová, Z. (2008). Vygotského škola v pedagogike. Trnava: TU v Trnave.
Syslová, Z., Borkovcová, I., & Průcha, J. (2014). Péče a vzdělávání dětí v raném věku: komparace české a zahraniční situace. Praha: Wolters Kluwer ČR.
Vygotskij, L. S. (2004). Psychologie myšlení a řeči. Praha: Portál.
Wiegerová, A., & Gavora, P. (2014). Proč se chci stát učitelkou mateřské školy? Pedagogická orientace, 24(4), 510 – 534.
Wiegerová, A. et al. (2012). Self-efficacy v edukačných súvislostiach. Bratislava: SPN.
Wiegerová, A. et al. (2015). Profesionalizace učitele mateřské školy z pohledu reformy kurikula. Zlín: UTB ve Zlíně.
1. Postavenie predškolskej pedagogiky v systéme pedagogických vied.
2. J. Piaget - význam jeho diela pre predškolskú pedagogiku.
3. L. S. Vygotskij - význam jeho diela pre predškolskú pedagogiku.
4. Teória J. Brunera a jej vplyv na formovanie predškolskej pedagogiky.
5. Teória A. Banduru a jej vplyv na formovanie predškolskej pedagogiky.
6. Výchova, vzdelávanie, edukácia – teoretická analýza pojmov v kontexte predškolskej pedagogiky.
7. Štátny vzdelávací program pre predškolské vzdelávanie v SR – analýza dokumentu.
8. Dieťa ako spolutvorca svojho vývinu – jazyk a pojmový svet dieťaťa, detská interpretácia sveta.
9. Alternatívne prístupy a koncepcie v predškolskom vzdelávaní.
10. Vzťah predškolského a primárneho vzdelávania – analýza cez kurikulárne dokumenty.
11. Obsah predškolského vzdelávania na Slovensku – teoretické a koncepčné poňatie, analýza obsahu.
12. Medzinárodný kontext predškolského vzdelávania – UNESCO, UNICEF, OECD.
13. ISCED – analýza medzinárodnej klasifikácie vzdelania s dôrazom na preprimárne vzdelávanie.
14. Rodina ako prvá výchovná inštitúcie. Jej význam pri výchove a vzdelávaní dieťaťa predškolského veku.
15. Výskumy v oblasti predškolského vzdelávania – analýza vybraných výskumných tém (3).
16. Hra, hračka v živote dieťaťa predškolského veku.
17. Škola-rodina-spoločnosť – analýza vzťahov s dôrazom na predškolskú pedagogiku.
18. Diagnostikovanie dieťaťa predškolského veku – význam rodiny a iných inštitúcií.
19. Metódy diagnostikovania dieťaťa predškolského veku.
20. Inštitúcie vstupujúce do vzdelávania detí predškolského veku – analýza ich významu pri vývine dieťaťa.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať:
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania z oblasti predškolskej pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať.
Ovláda špecifiká kognitívneho, sociálno-emocionálneho a perceptuálno-motorického vývinu detí predškolského veku, má prehľad o najrozšírenejších koncepciách predškolskej výchovy, je spôsobilý analyzovať a porovnávať rozličné prístupy k výchove a vzdelávaniu detí od narodenia po vstup do základnej školy z hľadiska ich prínosu pre optimalizáciu vývinu dieťaťa predškolského veku. Dokáže poznatky z predškolskej pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
Bakošová, Z. (2008). Sociálna pedagogika ako životná pomoc. (3. rozšírené a aktualizované vydanie). Bratislava: UK, Public promotion.
Bakošová, Z. et al. (2011). Teórie sociálnej pedagogiky. Edukačné, sociálne a komunikačné aspekty. Bratislava: SPdS SAV, Glasstrading, s.r.o.
Bendl, S. (2003). Prevence a řešení šikany ve škole. Praha: ISV nakladatelství.
Határ, C. (2010). Sociálny pedagóg v systéme sociálno-edukačného poradenstva, prevencie a profylaxie. Nitra: PF UKF.
Hroncová, J., Emmerová, I., & Kraus, B. et al. (2008). K dejinám sociálnej pedagogiky v Európe. Ústí nad Labem.
Hroncová, J., & Emmerová, I. et al. (2012). Sociálna pedagogika na Slovensku. Banská Bystrica: UMB.
Hroncová, J., & Emmerová, I. (2012). Sociálny pedagóg v škole. Banská Bystrica: UMB.
Kraus, B. (2008). Základy sociální pedagogiky. Praha: Portál.
Niklová, M., & Kamarášová, L. (2007). Sociálny pedagóg a prevencia sociálno patologických javov. Banská Bystrica: UMB.
Laznibatová, J. (2017). Nadané dieťa, jeho vývin, vzdelávanie, podporovanie. Bratislava: Iris.
Pružinská, J., & Labáth, V. (2006). Mediácia. Príručka pre študentov. Bratislava: ARK.
Sobková, P., Obrink Hobzová, M., & Pospíšilová, H. et al. (2015). Sociálna pedagogika a její metody. Olomouc: UP.
Škoviera, A. (2006). Trendy náhradnej výchovy. Bratislava: Petrus.
Škoviera, A. (2011). Prevýchova. Bratislava: FICE.
1. Historický vývoj sociálnej pedagogiky vo vybraných krajinách strednej Európy: Slovensko a Česká republika. Analýza a komparácia sociálnopedagogických teórií a ich prínos pre súčasné smerovanie sociálnej pedagogiky na Slovensku.
2. Historický vývoj sociálnej pedagogiky vo vybraných krajinách strednej Európy: Poľsko a Nemecko. Analýza a komparácia sociálnopedagogických teórií a ich prínos pre súčasné smerovanie sociálnej pedagogiky na Slovensku.
3. Prostredie v kontexte vývinu osobnosti. Typológia prostredia, pedagogika prostredia, vplyv prostredia na formovanie osobnosti detí a dospievajúcich. Negatívne sociálne a edukačné faktory prostredia.
4. Charakter, proces a význam prostredia. Typy a definovanie výchovných prostredí (rodina, škola, komunita, spoločnosť, médiá) ako priestor na realizáciu sociálneho pedagóga/sociálnej pedagogičky.
5. Aktuálne sociálno-pedagogické témy v konfrontácii s inými vednými disciplínami a pomáhajúcimi profesiami. Konvergencie a divergencie sociálnej pedagogiky, sociológie výchovy, sociálnej patológie a sociálnej práce.
6. Preventívne a intervenčné úlohy sociálnej pedagogiky. Inovácie a trendy v rozvoji sociálnej pedagogiky na Slovensku. Aktuálne preventívne a intervenčné výzvy.
7. Základné metódy sociálno-pedagogickej prevencie a intervencie. Aplikácia vybraných metód: kazuistiky a využitie metód v praxi.
8. Systémové a inštitucionálne ukotvenie sociálneho pedagóga/sociálnej pedagogičky v procese resocializácie a reedukácie. Tradičné a inovatívne poňatie sociálnej pedagogiky na Slovensku. Štátny a neziskový sektor a ich komparácia vo vzťahu k sociálno-pedagogickej činnosti.
9. Osobnosť sociálneho pedagóga/sociálnej pedagogičky. Všeobecné a špecifické kompetencie podľa vybraných autorov (aktuálne koncepcie). Vzdelávanie sociálnych pedagógov: tradičné vzdelávanie, dobrovoľnícka činnosť, service learning, sebarozvojové aktivity, supervízia.
10. Profesionálne uplatnenie sociálneho pedagóga/sociálnej pedagogičky v rôznych oblastiach spoločenského života: školstvo, sociálne veci, zdravotníctvo, spravodlivosť a pod. Kazuistiky a praktické využitie.
11. Sociálno - výchovná činnosť s rodinou: charakteristika prostredia dysfunkčnej rodiny a faktory ohrozenia výchovy detí a mladých ľudí. Syndróm CAN a metódy sociálno-výchovnej činnosti s deťmi, mladými ľuďmi a rodinami.
12. Sociálno - výchovná činnosť v centrách pre deti a rodiny: minulosť, súčasnosť a formy náhradnej inštitucionálnej starostlivosti, charakteristika a význam profesionálneho náhradného rodičovstva. Sanácia rodiny, rekonštruovaná rodina a doplnená rodina: formy a metódy práce.
13. Kompetencie a metódy práce sociálneho pedagóga/sociálnej pedagogičky v centrách pre deti a rodiny s rôznym zameraním (zariadenia krízovej intervencie, ambulantná pomoc a podpora, a pod.).
14. Sociálno - výchovná činnosť v školskom prostredí: správanie sa detí vo vzťahu k pravidlám školského poriadku. Charakteristika a metódy sociálno-pedagogickej práce pri záškoláctve a školskej delikvencii. Pozícia koordinátora primárnej prevencie a sociálno-patologických javov v školách.
15. Sociálno - výchovná činnosť v školskom prostredí: šikana a kyberšikana, aktéri a obete šikanovania, fázy a dôsledky šikanovania. Sociálno-výchovná práca s obeťami a páchateľmi šikanovania. Školská a peer mediácia ako špecifické nástroje prevencie a včasnej intervencie sociálnej patológie v škole. Pozícia koordinátora primárnej prevencie a sociálno-patologických javov v školách.
16. Sociálno-výchovná činnosť v zariadeniach tretieho sektora: špecifiká sociálnopedagogickej práce v nízkoprahových zariadeniach, krízových centrách, zariadeniach pre mladých dospelých, pre liečbu závislostí, pre ľudí bez domova a pod.
17. Sociálno-výchovná činnosť v oblasti štátnej správy: silové zložky a justícia. Preventívne programy kriminality v oblasti polície. Penitenciárna a postpenitenciárna edukačná činnosť.
18. Sociálno-výchovná činnosť s deťmi a mládežou zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia: deti a mládež rómskeho etnika, deti a mládež z málo podnetného prostredia a iných vylúčených komunít. Sociálno-pedagogická činnosť s nadanými a talentovanými deťmi.
19. Vybrané nástroje posilnenia reziliencie: socioterapia, supervízia a sebarozvoj. Kazuistiky a praktické využitie.
20. Vybrané nástroje posilnenia reziliencie: školská a peer supervízia. Kazuistiky a praktické využitie.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať:
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania z oblasti sociálnej pedagogiky, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda sociálno-pedagogické poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Sociálna pedagogika, Vybrané problémy socializácie mládeže. Je spôsobilý kriticky reflektovať sociálnopedagogické javy v sociálno-edukačnej praxi na základe dostupných sociálno-pedagogických teórií. Dokáže poznatky zo sociálnej pedagogiky aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.
Hupková, I., Kuchárová, B, & Sejčová, Ľ. (2021). Prevencia v praxi. Látkové a nelátkové závislosti. Bratislava: NOC, 2020. Dostupné na: https://www.nocka.sk/wp-content/uploads/2021/07/NOC-Prevencia-v-praxi-A5-web.pdf
Jarábek, K., & Koštrnová, D. (2014). Výchovný poradca [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. Dostupné na: https://archiv.mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/jarabek_kostrnova_vychovny_poradca_web.pdf
Knotová, D. a kol. (2014). Školní poradenství. Praha: Grada Publishing.
Krnáčová, Z., & Križo, V. (2021). Multidisciplinárny prístup v školách: Školský podporný tím [online]. Národný projekt ŠTANDARDY, VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2022/06/Multidisciplinarny-pristup-v-skolach-Skolsky-podporny-tim-v1.03.pdf
Kunčaková, S. (2021). Manuál začínajúceho sociálneho pedagóga v škole. Bratislava: VÚDPaP. Dostupné na: https://vudpap.sk/wp-content/uploads/2021/10/Manual-zacinajuceho-soc.ped_.v1.02.pdf
Sejčová, Ľ. (2018). Edukačné poradenstvo a perspektívy jeho rozvoja. Perspektívy rozvoja pedagogiky a andragogiky v Slovenskej republike a v krajinách strednej Európy [elektronický dokument], Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 122-131.
Sejčová, Ľ. (2011). Pedagogicko-psychologické poradenstvo a poradenský proces. Bratislava: Vydav. UK.
Sejčová, Ľ. (2009). Delikvencia mládeže. Bratislava: STIMUL, Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/FIF_SL-Delikvencia_mladeze.pdf
1. Pedagogické poradenstvo. Charakteristika poradenstva a poradenskej činnosti. Vysvetlenie pojmov radenie, poradcovstvo, poradca, poradenstvo. Formy a oblasti poradenstva. Zameranie a ciele súčasného poradenstva.
2. Historický prierez vývinom poradenstva a poradenských koncepcií. Poradenstvo ako orientácia (guidance) pri voľbe povolania, diagnostický a psychometrický model, medicínska koncepcia, výchovné a edukatívno-formatívne koncepcie, koncepcie kariérového poradenstva, biodromálna výchovná a rozvíjajúca koncepcia poradenstva.
3. Poradenský proces. Podmienky poradenského procesu. Požiadavky na poradňu a jej zariadenie. Požiadavky na poradenský team. Klienti poradenského procesu. Rizikoví klienti.
4. Osobnosť a rola poradcu. Odborná kvalifikácia poradcu. Poradenské štýly. Etické zásady práce poradcu. Supervízia v poradenstve. Syndróm vyhorenia u poradcov. Psychohygiena poradcu.
5. Komunikácia v poradenskom procese. Atmosféra poradenského procesu. Fázy poradenského procesu. Telefonická konzultácia. Písomná konzultácia a poradenstvo v časopisoch a na internete. Osobná konzultácia. Základné princípy a spôsob komunikácie s klientom. Kladenie otázok v poradenstve. Chyby v poradenskej komunikácii.
6. Fázy diagnostiky v poradenstve. Anamnestický rozhovor. Pozorovanie. Analýza materiálov. Štandardizovaná diagnostika. Sociometria. Diagnostické techniky v oblasti výchovného poradenstva.
7. Intervenčné metódy práce s klientom. Poradenské intervencie a techniky zakotvené v jednotlivých poradenských smeroch. Intervenčné postupy nezávislé na poradenskom smere. Intervencie podľa času trvania, intenzity, počtu osôb, klientovho problému, miery direktívnosti, podľa jednotlivých fáz poradenského procesu.
8. Individuálne konzultačné metódy. Informačná konzultácia, ditribúcia, klarifikácia, ventilácia, povzbudenie, interpretácia, aplikácia tréningu aplikácia relaxačných techník, modelovanie, hranie rolí, konfrontácia, reflexia.
9. Skupinové intervencie. Metódy skupinového poradenstva. Metódy poradenskej činnosti v školskom a vzdelávacom poradenstve. Rodinné poradenstvo.
10. Výchovné, vzdelávacie a preventívne programy v školstve. Priestor na aplikáciu rozvíjajúcich a poradenských programov. Výkonovo-motivačné programy. Preventívne programy a projekty zamerané na prevenciu sociálnopatologických javov u mládeži na základných a stredných školách.
11. Systém školského a výchovného poradenstva na Slovensku. Vznik a vývoj výchovného a psychologického poradenstva. Špeciálne výchovné zariadenia. Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Hlavná činnosť a zameranie centier poradenstva a prevencie.
12. Kooperácia poradenských pracovníkov v školách a v poradenských zariadeniach. Náplň činnosti výchovného poradcu, sociálneho pedagóga, koordinátora prevencie, školského psychológa, špeciálneho pedagóga a liečebného pedagóga.
13. Úlohy výchovného poradcu na základných a stredných školách. Inštrumentárium výchovného poradcu. Základná dokumentácia výchovného poradcu. Výchovné poradenstvo v zahraničí (školský pedagóg v Poľsku, Slovinsku, Chorvátsku, USA, výchovný poradca v Čechách).
14. Preventívno-výchovné poradenstvo. Problémy žiakov v správaní. Príčiny vzniku porúch správania a delikvencie mládeže. Predchádzanie delikventného správania mládeže z pohľadu výchovného poradcu a sociálneho pedagóga. Integrácia a vzdelávanie žiakov s poruchami správania.
15. Prevencia látkových a nelátkových závislostí v školstve. Klasifikácia látkových a nelátkových závislostí. Metódy a techniky práce výchovného poradcu a koordinátora prevencie v oblasti prevencie závislostí a poradenstva. Tvorba preventívneho školského programu.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedra je povinná zverejniť svoje termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten, na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže študent vykonať:
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil, je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0/100
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte stanovených okruhov. Má teoretické a praktické poznatky založené na súčasnom stave poznania z oblasti pedagogického poradenstva, ako aj schopnosť ich tvorivo uplatňovať a používať. Ovláda poznatky obsiahnuté vo výučbe predmetov Pedagogické poradenstvo, Pedagogická prevencia závislostí a Dieťa ako obeť násilia. Študent má vedomosti o poradenských teóriách, prístupoch a technikách s dôrazom na ich aplikáciu v poradenskom procese pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov žiakov. Dokáže poznatky z pedagogického poradenstva aplikovať aj na medzipredmetové vzťahy, je schopný kriticky myslieť a vedecky argumentovať.