KOLMAN, Vojtěch (Ed.). Možnost, skutečnost, nutnost. [Possibility, Reality, Necessity.] Praha: Filosofia, 2005. ISBN 978-80-700-7203-2
PEREGRIN, Jaroslav. Logika a logiky. [Logic and Logics.] Praha: Academia, 2004. ISBN 978-80-200-1187-0
PRIEST, Graham. From If to Is. An Introduction to Non-Classical Logic. Cambridge: Cambridge University Press, 2008. ISBN 978-05-118-0117-4
SVOBODA, Vladimír, PEREGRIN, Jaroslav. Od jazyka k logice. [From Language to Logic.] Praha: Academia, 2009. ISBN 978-80-200-1740-6
ZOUHAR, Marián. Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory. [Fundamentals of Logic for Social Sciences and Humanities.] Bratislava: Veda, 2008. ISBN 978-80-224-1040-3.
Aktívna účasť (10 bodov), domáca príprava (20 bodov), priebežný test počas semestra (20 bodov)
Priebežne počas semestra: domáca príprava (10 bodov), aktívna práca na seminároch (20 bodov), 1 priebežný test počas semestra (20 bodov); Záverečné hodnotenie: súhrnný test (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 61 b.; Fx: 60 – 0 b.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
Odporúča sa zvládnutie základov klasickej výrokovej a predikátovej logiky a základná znalosť anglického a českého jazyka.
Princípy vylúčenia tretieho a vylúčenia sporu. Dôvody ich porušenia a viachodnotové logiky. Princípy substitúcie a extenzionality. Modality v prirodzenom jazyku. Základné systémy výrokovej modálnej logiky, ich filozofické interpretácie a aplikácie – temporálna, epistemická a deontická logika. Predikátová modálna logika, jej filozofické otázky a aplikácie. Intenzionálny a hyperintenzionálny model významu. Intuicionistická logika. Paradoxy materiálnej implikácie a logiky podmienkových súvetí. Relevantné logiky.
50/50
Študenti majú základný prehľad o najdôležitejších neklasických logikách. Orientujú sa v diskusii o základných princípoch klasickej logiky. Poznajú systémy niektorých logík, ktoré tieto princípy porušujú, a možnosti ich aplikácie vo filozofii. Majú schopnosť logicky analyzovať argumenty s modalitami. Dokážu logicky analyzovať širšie spektrum podmienkových súvetí.
Súhrnný test (50 bodov)
CMOREJ, Pavel. Úvod do logickej syntaxe a sémantiky. [Introduction to Logical Syntax and Semantics.] Bratislava: Iris, 2001. ISBN 80-89018-19-X.
SOAMES, Scott. Reference and Description, 2007. ISBN 978-0-691-13099-6.
ZOUHAR, Marián. Rigidná designácia: metafyzická téma vo filozofii jazyka. Bratislava: Infopress, 2006. ISBN 80-85402-79-3.
ZOUHAR, Marián. Medzi sémantikou a epistemológiou jazyka. Bratislava: aleph, 2010. ISBN 978-80-89491-01-8.
Aktívna účasť (10 bodov), domáca príprava (20 bodov), prezentácia vybranej témy na seminári (20 bodov)
Priebežne počas semestra: domáca príprava (20 bodov), prezentácia vybranej témy na seminári (30 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca v rozsahu 4 – 6 normostrán (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 61 b.; Fx: 60 – 0 b.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, anglický
Filozofická reflexia jazyka. Filozofia jazyka verzus lingvistika verzus teória komunikácie. Jazyk a výraz. Výraz a význam. Jazyk a používanie jazyka. Sémantika prirodzeného jazyka; pragmatika prirodzeného jazyka – kompetencie a rozdiely. Propozície a pravdivostné podmienky. Teória referencie a singulárne výrazy. Vlastné mená, singulárne deskripcie, indexické výrazy. Russellovská teória deskripcií verzus fregeovská teória deskripcií. Používanie deskripcií – referenčné, atributívne. Deskripčná teória vlastných mien. Kauzálna teória vlastných mien. Rigidná designácia. Sémantika indexických výrazov.
50/50
Absolvovaním predmetu študent získava poznatky o základných problémoch a koncepciách filozofie jazyka, teórie významu a používania jazyka. Vo všeobecnosti predmet umožňuje študentovi reflektovať filozofické aspekty jazyka a jeho používania. Keďže predmet má čiastočne interdisciplinárny charakter, študent nadobúda poznatky, ktoré môže využiť aj vo svojej práci v rámci iných vedných disciplín.
Seminárna práca v rozsahu 6 – 8 normostrán (50 bodov)
BORG, Emma. Minimal Semantics. Oxford: Oxford University Press, 2006. ISBN 978-0-19-920692-6.
CMOREJ, Pavel. Úvod do logickej syntaxe a sémantiky. Bratislava: Iris, 2001. ISBN 80-89018-19-X.
SOAMES, Scott. Reference and Description, 2007. ISBN 978-0-691-13099-6.
ZOUHAR, Marián. Význam v kontexte. Bratislava: aleph, 2011. ISBN 978-80-89491-07-0.
Aktívna účasť (10 bodov), domáca príprava (20 bodov), prezentácia vybranej témy na seminári (20 bodov)
Priebežne počas semestra: domáca príprava (20 bodov), prezentácia vybranej témy na seminári (30 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca v rozsahu 4 – 6 normostrán (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 61 b.; Fx: 60 – 0 b.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, anglický
Rôzne koncepcie propozícií. Štruktúrovanosť významu. Vyjadrené propozície verzus mienené (implikované propozície). Konverzačné implikatúry. Pragmatika jazyka. Teória rečových aktov (Austin, Searle). Konštatívy a performatívy. Kontextová citlivosť jazyka – sémantický minimalizmus, kontextualizmus, indexikalizmus. Kontext a význam: explicitné a implicitné zložky sémantického obsahu. Niektoré špeciálne problémy filozofie jazyka – anafora, elipsa, deferencia, propozičné postoje.
50/50
Absolvovaním predmetu študent získava poznatky o základných problémoch a koncepciách filozofie jazyka, teórie významu a používania jazyka. Vo všeobecnosti predmet umožňuje študentovi reflektovať filozofické aspekty jazyka a jeho používania. Keďže predmet má čiastočne interdisciplinárny charakter, študent nadobúda poznatky, ktoré môže využiť aj vo svojej práci v rámci iných vedných disciplín.
Seminárna práca v rozsahu 6 – 8 normostrán (50 bodov)
1. Duží, M. – Materna, P.: TIL jako procedurální logika. Aleph, Bratislava 2012. ISBN 978-80-89491-08-7.
2. Tichý, P.: Jednotliviny a ich roly. (I) – (IV). Organon F, r.1, č.1 až 4., Bratislava. ISSN 1335-0668.
3. Tichý, P.: The Foundations of Frege´s Logic. De Gruyter, Berlin – New York, 1988. ISBN 3-11-011668-5.
4. Tichý, P.: O čem mluvíme. Vybrané stati k logice a sémantice. Filosofia, Praha, 1996. ISBN 80-7007-087-0.
Predpokladá sa zvládnutie základov klasickej výrokovej a predikátovej logiky
Aktívna účasť (20 bodov), domáca príprava (20 bodov)
Priebežne počas semestra: aktívna účasť (20 bodov), domáca príprava (20 bodov); Záverečné hodnotenie: súhrnný test (60 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 91 b.; B: 90 – 81 b.; C: 80 – 76 b.; D: 75 – 70 b.; E: 69 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
český
anglický
Význam jazykového výrazu. Formálny jazyk, symbolický jazyk, jazyk ako kódovanie, logická analýza prirodzeného jazyka. Jednotliviny verzus roly (indivíduový antiesencializmus, intenzionálny esencializmus). Charakteristické črty TIL-ky: akceptovanie princípu kompozicionality, antikontextualizmus, realizmus, formalizmus len ako nástroj (antiformalizmus), antiaktualizmus. Základné východiská a niektoré pojmy: objektová báza, intenzionálna báza, typy, konštrukcie (procedúry). Transparentná sémantická schéma.
40/60
Študenti sa oboznámili so základmi systému Transparentnej intenzionálnej logiky, jeho charakteristikou, východiskami a niektorými pojmami.
Súhrnný test (60 bodov)
1. Duží, M. – Materna, P.: TIL jako procedurální logika. Aleph, Bratislava 2012. ISBN 978-80-89491-08-7.
2. Tichý, P.: Jednotliviny a ich roly. (I) – (IV). Organon F, r.1, č.1 až 4., Bratislava. ISSN 1335-0668.
3. Tichý, P.: The Foundations of Frege´s Logic. De Gruyter, Berlin – New York, 1988. ISBN 3-11-011668-5.
4. Tichý, P.: O čem mluvíme. Vybrané stati k logice a sémantice. Filosofia, Praha, 1996. ISBN 80-7007-087-0.
Úvod do TIL
Aktívna účasť (20 bodov), domáca príprava (20 bodov)
Priebežne počas semestra: aktívna účasť (20 bodov), domáca príprava (20 bodov); Záverečné hodnotenie: súhrnný test (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 91 b.; B: 90 – 81 b.; C: 80 – 76 b.; D: 75 – 70 b.; E: 69 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
český
anglický
Metóda analýzy a Parmenidov princíp. Nevlastné konštrukcie, parcialita, pravidlo beta-transformácie. Podkonštrukcie a konštituenty. Otvorené a uzavreté konštrukcie, substitúcia, ekvivalencia. Kvantifikátory. Synonymia, procedurálny izomorfizmus, teória pojmov. Logika intenzií. Supozície de dicto verzus de re, topic verzus focus. Logika postojov. Modality. Pragmaticky neúplný význam, indexické výrazy, neurčité deskripcie, anafora. Vykonanie a zobrazenie konštrukcií.
40/60
Študenti si prehĺbili poznatky o systéme Transparentnej intenzionálnej logiky a oboznámili sa s jej aplikáciami pri riešení sémantických problémov.
Súhrnný test (50 bodov)
1. Frede, M.: Stoische logik. Goetingen, 1974.
2. Gahér, F.: Stoická sémantika a logika z pohľadu intenzionálnej logiky. UK Bratislava, 2006. ISBN 80- 223-2188-5.
3. Marko, Vladimír: Diodorus´ Master argument. Dizertácia, UK Bratislava, 1997
4. Sextus Empiricus: Against the Logicians I. –II. Cambridge Texts in the History of Philosophy, 2006.
5. Sextus Empiryk: Preciw logikom. Warszawa, PWN, 1970.
Aktívna účasť (20 bodov), domáca príprava (20 bodov)
Priebežne počas semestra: aktívna účasť (20 bodov), domáca príprava (20 bodov); Záverečné hodnotenie: súhrnný test (60 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 91 b.; B: 90 – 81 b.; C: 80 – 76 b.; D: 75 – 70 b.; E: 70 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
anglický
nemecký
Lekton ako význam jazykového výrazu, axiómata, štruktúrovanosť označeného, druhy zložených axiómat. Systém stoickej výrokovej logiky, význam výrokových spojok. Stoická teória úsudkov. Teória dedukcie. Všeobecné tvrdenie v stoickej doktríne a fragment predikátovej logiky.
40/60
Študenti sa oboznámili so základmi stoickej sémantiky a logiky, s jej východiskami, charakteristikami a kľúčovými pojmami, ako aj s ich aplikáciou na známe filozofické problémy.
Súhrnný test (60 bodov)
Keimpe Algra, Jonathan Barnes, Jaap Mansfeld, Malcolm Schofield, eds: Cambridge History of Hellenistic Philosophy, 1999. ISBN 9781139053617
BOBZIEN, S.: Determinism and Freedom in Stoic Philosophy, Oxford: Clarendon Press, 1998. ISBN 9780198237945
HUGHES, G.E.: John Buridan on Self-Reference: Chapter Eight of Buridan's 'Sophismata', with a Translation, an Introduction, and a Philosophical Commentary, Cambridge, CUP, 1982. ISBN 9780521288644
SHARPLES, R.W.: Cicero, On Fate and Boethius, Consolation of Philosophy IV.5-7. and V, London: Aris & Phillips, 1991. ISBN 978-0856684753
SEXTUS EMPIRICUS: Outlines of Scepticism. Cambridge: Cambridge University Press, 2nd ed. 2000. ISBN 978-0521778091
WHITAKER, C. W. A.: Aristotle's De Interpretatione: Contradiction and Dialectic. Oxford: Clarendon Press, 1996. ISBN 978-0198236191
Zvládnutie základov klasickej výrokovej a predikátovej logiky.
Aktívna účasť (10 bodov), prezentácia dvoch vybraných tém na seminári (20 + 20 bodov)
Priebežne počas semestra: aktívna účasť (10 bodov), prezentácia dvoch vybraných tém na seminári (20 + 20 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca v rozsahu 6 – 8 normostrán (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 - 92, B: 91 - 84, C: 83 - 76, D:75 - 68, E: 67 - 60, FX: 59 - 0 b.
slovenský (práca na seminároch, časť literatúry) anglický (časť literatúry)
Predpokladá sa znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka, v ktorom študent dostane časť svojich textových úloh.
Metodologické základy historickej rekonštrukcie v rámci dejín logiky a problémy rekonštrukcie historických prameňov. Výroková, predikátová, modálna, časová a deontická logika v období helenizmu. Rekonštrukcia, analýza a interpretácia klasických tém z dejín logiky: Aristotelov problém zajtrajšej námornej bitky; Diodorov argument Vládca; Aristotelovo a stoické chápanie základných logických pojmov: výrok, pravdivosť, axióma, význam, znak, usudzovanie.
50/50
Študent má poznatky o logických problémoch a argumentoch antických autorov – o spôsoboch a následkoch ich historickej a filozofickej rekonštrukcie, ako aj ich súčasných logických interpretáciách. Študent je oboznámený s logickými problémami a argumentmi antických autorov – ich lingvistickou, historickou, filozofickou a logickou rekonštrukciou, ako aj ich súčasnými logickými interpretáciami.
Seminárna práca v rozsahu 6 – 8 normostrán (50 bodov)
RUSSELL, B. : “On the Notion of Cause”; “On the Notion of Cause, with Applications to the Free Will Problem,” In: B. Russell, Our Knowledge of External World, London: Sagwan Press, 2015 (1914). ISBN 978-1296941499
BUNGE, M.: Causality. Harvard: Harvard University Press, 1959. ISBN 9780608328195
DUMMETT, M.: “Bringing about the Past”, Philosophical Review, 73(3):338-359. 1964.
HANKINSON, R. J. (ed.): Cause and Explanation in Ancient Greek Thought, Oxford: Clarendon Press, 1998. 9780198237457
HEIL, J. & A. MELE: Mental Causation, Oxford: Oxford University Press, 1993. ISBN: 9780198235644
LEWIS, D.: “Causation as Influence,“ Journal of Philosophy 97 (4):182-197, 2000.
LEWIS, D.: „Counterfactual dependence and time’s arrow“, Noûs 13 (4):455-476, 1979.
SOSA, E. and TOOLEY, M. ed.,: Causation, Oxford: Oxford University Press, 1993. ISBN 9780198750932
TOOLEY, M.: Causation: A Realist Approach. Oxford: Clarendon Press. 1987. ISBN 9780198249627
WOODWARD, J.: Making Things Happen: A Theory of Causal Explanation. Oxford: Oxford University Press, 2003. ISBN 9780195189537
Priebežne počas semestra: aktívna účasť (10 bodov), prezentácia dvoch vybraných tém na seminári (20 + 20 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca v rozsahu 6 – 8 normostrán (50 bodov); Klasifikačná stupnica:A: 100 - 92, B: 91 - 84, C: 83 - 76, D:75 - 68, E: 67 - 60, FX: 59 - 0 b
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský (práca na seminároch, časť literatúry) anglický (časť literatúry)
Predpokladá sa znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka, v ktorom študent dostane časť svojich textových úloh.
Kauzalita – historické základy a názory. Príčiny a podmienky (Mackie). Relácie príčinností (Davidson). Kauzalita a determinácia (Anscombe). Logika a epistemológia príčinných relácií (von Wright). Kontrafaktuálna teória príčinnosti (Lewis, Horwich, Bennett). Probabilistická kauzalita (Salmon). Kauzalita: redukcionizmus vs. realizmus (Tooley). Russellova teória kauzálnych procesov.
Kauzalita a zákony (van Fraassen, Horwich).
50/50
Kurz je koncipovaný ako textový seminár a jeho absolvovaním študent získa poznatky o pojme kauzality, rozličných interpretáciách pojmu „príčina“, jeho aspektmi v kontextoch ako sú čas, vysvetlenie, zákony prírody, alebo filozofia vedy.
seminárna práca v rozsahu 6 – 8 normostrán (50 bodov)
BERNSTEIN, M. H.: Fatalism, University of Nebraska Press, 1992. ISBN ISBN 0-8032-1227-5.
BUNGE, M.: Causality. The Place of the Causal Principle in Modern Science. Cambridge: Harvard University Press., 1959. ISBN 978-0486237282
EARMAN, J.: A Primer on Determinism, Dordrecht: Reidel, 1986. ISBN 978-9027722416
HONDERICH, T.: A Theory of Determinism. Oxford: Oxford University Press, 1988. ISBN 978-0198244691
HUME, D.: An Enquiry Concerning Human Understanding, Oxford, Oxford University Press, 1999. 978-0199549900
KANE, R.: The Oxford Handbook of Free Will, Oxford: Oxford University Press, ii ed. 2011. ISBN 978-0195399691
LUCAS, J. R.: “The Open Future”, in The Nature of Time, Flood & Lockwood (eds.), Oxford: Wiley-Blackwell, 1986. 978-0631165781
LUKASIEWICZ, J.: Selected Works, ed. L. Borkowski, Nort-Holland, Amsterdam-London, 1990. ISBN 9780720422528
TAYLOR, R.: Metaphysics, 4ed. Prentice Hall, 1992, ISBN 978-0135678190
ZAGZEBSKI, L.: Foreknowledge and Free Will, 2017. Stanford: https://plato.stanford.edu/entries/free-will-foreknowledge/
Aktívna účasť (10 bodov), prezentácia dvoch vybraných tém na seminári (20 + 20 bodov)
Priebežne počas semestra: aktívna účasť (10 bodov), prezentácia dvoch vybraných tém na seminári (20 + 20 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca v rozsahu 6 – 8 normostrán (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 - 92, B: 91 - 84, C: 83 - 76, D:75 - 68, E: 67 - 60, FX: 59 - 0 b
slovenský (práca na seminároch, časť literatúry) anglický (časť literatúry)
Predpokladá sa znalosť aspoň jedného cudzieho jazyka, v ktorom študent dostane časť svojich textových úloh.
Antické teórie determinizmu. Fatalizmus. Kauzálny, nomologický a logický determinizmus. Kompatibilizmus a inkompatibilizmus. Zákony prírody a problém vysvetlenia. Predvídanie, zodpovednosť a slobodná vôľa. Súčasne teórie, interpretácie a problémy determinizmu.
50/50
Študenti sa oboznámia s klasickými argumentmi za a proti determinizmu v antickom období (Demokritos, Aristoteles, Epikuros, stoici) a vo filozofii dvadsiateho storočia.
Seminárna práca v rozsahu 6 – 8 normostrán (50 bodov)
BROWN, J. R. The Laboratory of the Mind. Thoughts Experiments in the Natural Sciences. 2nd. ed. New York – London: Routledge, 2011. ISBN 978-0-415-99653-2.
GENDLER, T. S. Thought Experiment. On the Powers and Limits of Imaginary Cases. New York – London: Garland Publishing, Inc, 2000. ISBN 978-1-1389-9033-3.
PICHA, M. Kdyby chyby. Epistemologie myšlenkových experimentů. Olomouc: Nakladatelství Olomouc, 2011. ISBN 978-80-7182-288-2.
PICHA, M. a PICHOVÁ, D. 100 myšlenkových experimentů ve filozofii. Praha: dybbuk, 2013. ISBN 978-80-7438-096-9.
Literatúra bude poskytnutá v elektronickej podobe.
Aktívna účasť (30 bodov), domáca príprava (20 bodov)
Priebežne počas semestra: aktívna účasť (30 bodov), domáca príprava (20 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca (50 bodov). Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.
slovenský (práca na seminári)
český (časť literatúry)
anglický (časť literatúry)
Myšlienkové experimenty a reálne experimenty. Štruktúra myšlienkového experimentu. Typológie myšlienkových experimentov. Príklady myšlienkových experimentov: Théseova loď; Galileo a padajúce telesá; Descartes a démon klamu; Thomsonovej huslista; Achilles a korytnačka; atď.
50/50
Študent rozlišuje základné prístupy k modelovaniu myšlienkových experimentov, pozná klasické i menej známe filozofické a vedecké myšlienkové experimenty a je schopný sformulovať vlastný myšlienkový experiment, vzťahujúci sa k určitej filozofickej téze.
Seminárna práca (50 bodov)
MARX, K. – ENGELS, F.: Nemecká ideológia. Bratislava: SVPL, 1961.
MARX, K.: Ekonomicko-filozofické rukopisy. In: MARX, K. a ENGELS, F. Malé ekonomické spisy. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1966.
MARX, K.: Ku kritike politickej ekonómie. Bratislava: Pravda, 1952.
MARX, K.: Základy kritiky politickej ekonómie. Rukopisy „Grundrisse“ I. Bratislava : Pravda, 1972.
SAYER, D.: The Violence of Abstraction. London: Basil Blackwell, 1987. ISBN 978-0-63-115318-4.
Literatúra bude k dispozícii v elektronickej podobe.
Vypracovanie domácich úloh
Vypracovanie písomných domácich úloh (spolu 30 bodov), aktívna účasť na seminároch (možnosť získať bonusové body, resp. stratiť body za pasívnu účasť). Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92 %; B: 91 – 84 %; C: 83 – 76 %; D: 75 – 68 %; E: 67 – 60 %; Fx: 59 – 0 %. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Základné informácie o inšpiračných zdrojoch Marxovej spoločenskovednej teórie a metodológie.
2. Vývoj Marxovej teórie: od filozofickej kritiky náboženstva a politiky („raný Marx“) k teórii modernej spoločnosti a kritike ekonómie („vyspelý Marx“).
3. Princípy, problémy a varianty „materialistického chápania dejín“.
4. Rozpory medzi Marxovou metodológiou a bádateľskou praxou.
5. Marxov vplyv na metodológiu a teóriu spoločenských vied v 20. storočí.
100/0
Študenti poznajú východiská Marxovho prístupu k spoločenskovednému výskumu. Dokážu identifikovať predpoklady, o ktoré sa opiera jeho koncepcia spoločnosti, a kriticky ich zhodnotiť. Vedia aplikovať pojmy, ktoré Marx zaviedol do uvažovania o sociálnej teórii a metodológii.
HALAS, J. Metodológia kritickej sociálnej vedy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2013.
MARX, K. Kapitál: Kritika politickej ekonómie. Prvý zväzok. Bratislava: Pravda, 1985.
MARX, K. Základy kritiky politickej ekonómie. Prvý zväzok. Bratislava: Pravda, 1974.
RUBIN, I. I. Essays on Marx's Theory of Value. Montréal: Black Rose Books, 1990. ISBN 978-0-14-044570-1.
Študenti budú mať literatúru k dispozícii v elektronickej forme.
Vypracovanie domácich úloh
Vypracovanie písomných domácich úloh (spolu 30 bodov), aktívna účasť na seminároch (možnosť získať bonusové body, resp. stratiť body za pasívnu účasť). Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92 %; B: 91 – 84 %; C: 83 – 76 %; D: 75 – 68 %; E: 67 – 60 %; Fx: 59 – 0 %. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Úvod do politickej ekonómie a Marxovej kritiky politickej ekonómie
2. Marxova analýza tovarovo-peňažnej výmeny
3. Marxov pojem kapitálu
4. Marxova kritika „zákona prisvojovania“
5. Epistemologické a metodologické aspekty Marxovho Kapitálu
6. Marxov pojem kritickej vedy
100/0
Študenti sa orientujú v konceptuálnom systéme jednej z klasických spoločenskovedných teórií. Dokážu identifikovať teoretické predpoklady, ktoré pochádzajú z Marxovho prístupu k skúmaniu spoločnosti, v iných, moderných teóriách.
Cieľom kurzu je analyzovať dielo L. Wittgensteina Tractatus logico-philosophicus.
PEREGRIN, Jaroslav. Kapitoly z analytické filosofie. Praha: Filosofia, 2005. ISBN 80-7007_207-5.
SOAMES, Scott. Philosophical Analysis in the Twentieth Century. Vol. 1. Princeton: Princeton University Press, 2005. ISBN 0-691-12244-X.
WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus logico-philosophicus. Bratislava: Kalligram, 2003. ISBN 80-7149-600-6.
ZOUHAR, Marián. Problémy jazyka a počiatky analytickej filozofie. Bratislava: aleph, 2010. ISBN 978-80-89491-02-5.
Prezentácia vybranej témy
Priebežne počas semestra: domáca príprava (20 bodov), aktívna účasť na seminári (30 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca v rozsahu 4 – 6 normostrán (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 61 b.; Fx: 60 – 0 b.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, anglický
Postavenie Traktátu v kontexte analytickej filozofie. Základné pojmy metafyziky Traktátu - svet, stav vecí, fakt, predmet, situácia. Metafyzika Traktátu ako spôsob vysvetlenia zmysluplnosti jazyka. Obrazová teória významu. Logická forma. Doktrína ukázania. Jazyk ako obraz. Zmysluplné vety verzus vety logiky a matematiky. Nezmyselné reťazce slov. Jazyk ako zdroj filozofických problémov. Povaha logiky a matematiky. Solipsizmus Traktátu. Etika a estetika Traktátu.
50/50
Študent sa oboznamuje s kľúčovým dielom modernej filozofie a jedným zo základných diel analytickej filozofie, Wittgensteinovho Traktátu logicko-filozofického. Podrobnou analýzou diela si prehlbuje schopnosť kritického čítania a analýzy filozofických prác.
Kolokvium
BOKULICH, A. Explanatory Fictions. In: SUÁREZ, M., zost. Fictions in Science : Philosophical Essays on Modeling and Idealization. London: Routledge, 2009, 91–109. ISBN 978-0-41-588792-2.
JONES, M. R. Idealization and Abstraction : A Framework. In: JONES, M. R. a CARTWRIGHT, N., zost. Idealization XII : Correcting the Model. Amsterdam: Rodopi, 2012, 173–217. ISBN 978-90-420-1955-3.
KNUUTTILA T. Representation, Idealization, and Fiction in Economics. In: SUÁREZ, M., zost. Fictions in Science : Philosophical Essays on Modeling and Idealization. London: Routledge, 2012, 205–231. ISBN 978-0-41-588792-2.
MCMULLIN, E. Galilean Idealization. Studies in History and Philosophy of Science. 1985, 16(3), 247–273. ISSN 0039-3681.
NOWAK, L. Laws of Science, Theories, Measurement. Philosophy of Science. 1972, 39(4), 533–548. ISSN 0031-8248.
ROHWER, Y. – RICE, C. Hypothetical Pattern Idealization and Explanatory Models. Philosophy of Science. 2013, 80(3), 334–355. ISSN 0031-8248.
WEISBERG, M. Three Kinds of Idealization. The Journal of Philosophy. 2007, 104(12), 636–659. ISSN 0022-362X.
Literatúra bude k dispozícii v elektronickej podobe.
1. vypracovanie písomných úloh počas semestra (10 bodov), 2. príprava a prezentácia referátu na seminári (10 b.), 3. odovzdanie referátu v písomnej podobe (5 b.). Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92 %; B: 91 – 84 %; C: 83 – 76 %; D: 75 – 68 %; E: 67 – 60 %; Fx: 59 – 0 %. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský (jazyk výučby)
anglický (B2, jazyk textov)
1. Základné vymedzenie metód abstrahovania a idealizovania
2. Abstrakcia a idealizácia v klasických koncepciách vedeckého vysvetlenia a vedeckého zákona
3. Koncepcia idealizácie poznanskej školy
4. McMullinova koncepcia idealizácie
5. Weisberg a Jones o abstrakcii a idealizácii
6. Problémy tzv. negalileovskej idealizácie
7. Abstrakcia a idealizácia v spoločenskovedných teóriách
100/0
Študenti poznajú najvýznamnejšie koncepcie metód abstrahovania a idealizovania vo filozofii vedy a s ich kritiku. Pri analýze vedeckých teórií či modelov sú schopní charakterizovať spôsoby, akými sa v nich pracuje s obidvomi metódami (napr. identifikovať idealizujúce predpoklady).
BIELIK, L. Metodologické aspekty vedy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4788-4.
DALY, Ch. An Introduction to Philosophical Methods. Ontario: Broadview Press, 2010. ISBN 978-1-55111-934-2.
ROSENBERG, A. a MCINTYRE, L. Philosophy of Science. A Contemporary Introduction. 4th ed. New York - London: Routledge, 2020. ISBN 978-1-138-33151-8.
WILLIAMSON, T. Doing Philosophy. From Common Curiosity to Logical Reasoning. Oxford: Oxford University Press, 2018. ISBN 978-0-19-882251-6.
Literatúra bude poskytnutá v elektronickej podobe.
Priebežne počas semestra: aktívna účasť na hodinách a priebežné plnenie domácich úloh: 50 bodov; Záverečné hodnotenie: Záverečný test: 50 bodov. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.
slovenský (práca na hodine, časť literatúry)
anglický (časť literatúry)
1. Hranice medzi filozofiou a vedou
2. Výroky: modálny import a zdroje poznania
3. Analytické metódy vedy a filozofie: definovanie, usudzovanie a argumentácia
4. Empirické metódy vedy
5. Metódy filozofie: myšlienkové experimenty, konceptuálna analýza
6. Intuície, zdravý rozum a vedecké poznatky
7. Vedecké teórie a filozofické koncepcie
8. Testovanie: vedecké hypotézy a filozofické tézy
9. Naturalizovaná filozofia
50/50
Absolvent kurzu rozumie základom teórie vedy (základné vedecké postupy, terminológia) a myšlienkovým postupom filozofie (deduktívne a nededuktívne usudzovanie, pojmová analýza, myšlienkové experimenty, definovanie a pod.). Vie rozlíšiť deskriptívne a normatívne aspekty filozofickej i vedeckej práce, rozumie rozdielom medzi vedeckou a filozofickou explanáciou, ako aj rozdielom medzi testovaním filozofických a vedeckých téz.
1. BIELIK, Lukáš: Metodologické aspekty vedy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4788-4.
2. GAHÉR, František: Logická sémantika a všeobecná teória prekladu. Bratislava, Stimul, 2010. URL: https://stella.uniba.sk/texty/fg-lsavtp.pdf ISBN 978-80-89236-97-8.
3. GAHÉR, František: Kontrafaktuály. In: Filozofia, 2018, roč. 73, č. 1, s. 36 – 50. ISSN (print) 0046-385X.
4. GAHÉR, František, ŠTEVČEK, Marek, BRAXATORIS, Martin: Nástroje a pravidlá produkcie a interpretácie koncízneho textu (s osobitným zreteľom na normativitu). In: Jazykovedný časopis, 2019, 70 (1), 75 – 94. ISSN (online) 1338-4287.
5. GAHÉR, František: Metódy abstrakcie, idealizácie a konkretizácie v logike: prípad posunutého času vo faktuálných kondicionáloch. In: Filozofia, 2020, roč. 75, č. 8, s. 660 – 676. ISSN (print) 0046-385X
6. Gahér, František: Vetné operátory: ich interakcie (s vektormi času, kauzality a epistemickej relevancie) a ich konštrukcie. In: Jazykovedný časopis. 2020, Roč. 71, č. 2, s. 197-212. ISSN (online) 1338-4287.
7. Zouhar, Marian: Význam v kontexte. Aleph, Bratislava, 2011, ISBN 9788089491070.
Priebežne počas semestra: aktívna účasť (20 bodov), domáca príprava (20 bodov); Záverečné hodnotenie: súhrnný test (60 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 91 b.; B: 90 – 81 b.; C: 80 – 76 b.; D: 75 – 70 b.; E: 69 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Slovenský
Tradičná sémantika: meno pojmu verzus pojem; pojem verzus predstava asociovaná s menom pojmu; obsah a rozsah pojmu, pojmové znaky, rozsahové pomery pojmov.
Princípy logickej sémantiky (LS) pre analýzu prirodzeného jazyka – p. efektívnej komunikácie, p. objektivity významu výrazu, p. kompetentného používateľa jazyka (praktické ovládanie pravidiel jazyka, základná schopnosť (logicky) usudzovať, poznatková báza – poznanie jadra lexiky jazyka, okruh analytických právd a empirických právd, ktoré sú relevantné pre analyzovaný text, p. úplného významu, p. skladobnosti (kompozicionality) významu, p. predikácie a supozície de dicto a de re, Parmenidov (Fregeho) princíp o čom je veta, p. nahraditeľnosti (Leibnizov princíp salva veritate), p. posibilizmu (antiaktualizmu).
Teória významu (TV): extenzionálna verzus intenzionálna TV; supozícia de dicto a de re výrazov; logická verzus jazykovedná synonymia výrazov.
Hyperintenzionálne TV (epistemické a doxastické postoje; druhy kontextov) a štruktúrovanosť významov výrazov – význam výrazu ako štruktúrovaná procedúra.
Interakcia logických operátorov a vektorov podmienky (a jej faktuálnosti či ireálnosti), času a relevantnosti (faktuálne, hypotetické a kontrafaktuálne kondicionály; deduktívne a abduktívne predicie a retrodikcie).
Porušovanie princípov LS: idiómy, metafory, oxymorony, nevlastné modifikátory.
Skresľovanie platnosti princípov LS v zhutnenom texte: zamlčiavanie viet (entyméma), elidovanie slov a slovných spojení (výpustka), vnútrotextové odkazovanie; pravidlá pre utváranie výpustiek a odkazov a pravidlá rekonštrukcie zhutnených a nedourčených textov.
40/60
Študenti si prehĺbili poznatky v oblasti logickej sémantiky, jej princípov, oboznámili sa s jazykovými javmi, ktoré porušujú princípy logickej sémantiky a jazykovými javmi, ktoré skresľujú tieto princípy a oboznámil sa s pravidlami tvorby a rekonštrukcie zhutnených textov.
Vybrané texty kľúčových autorov (Dilthey, Weber, Schütz, Mead, Becker, Garfinkel, Winch a Geertz) zo štvorzväzkovej antológie:
DAVID, M. zost. Methods of Interpretive Sociology. London: SAGE Publications, 2010. ISBN 978-18-4787-947-9.
Sekundárna literatúra:
BEVIR, M. a BLAKELY, J. Interpretive Social Science : An Anti-Naturalist Approach. Oxford: Oxford University Press, 2018. ISBN 978-01-9883-294-2.
MATTICK JR., P. Social Knowledge : An Essay on the Limits of Social Science. London: Hutchinson, 1986. ISBN 0-09-165460-2.
Literatúra bude k dispozícii v elektronickej forme.
Aktívna účasť na seminároch, vypracovanie domácich úloh (15 b.), príprava prezentácie na vybranú tému, jej prednesenie a odovzdanie v písomnej podobe (15 b.). Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92 %; B: 91 – 84 %; C: 83 – 76 %; D: 75 – 68 %; E: 67 – 60 %; Fx: 59 – 0 %. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
anglický (úroveň B2, potrebný na štúdium literatúry)
1. Interpretativizmus, antipozitivizmus, antinaturalizmus a intencionalizmus: terminologický úvod
2. Počiatky interpretativizmu v „sporoch o metódu“ v 19. storočí (W. Dilthey, novokantovstvo)
3. „Chápajúca sociológia“ M. Webera
4. Fenomenologická sociológia A. Schütza
5. Symbolický interakcionizmus (G. H. Mead, H. S. Becker)
6. Etnometodológia (H. Garfinkel)
7. Kulturalistický smer v antropológii a problémy „prekladu“ (P. Winch, C. Geertz)
8. Súčasná empiristická kritika interpretativizmu
9. Interpretativizmus verzus kritická teória
100/0
Absolventi kurzu vedia charakterizovať východiská jednej z hlavných stratégií výskumu v sociálnych vedách. Dokážu porovnať rozličné varianty interpretativistického prístupu a zasadiť ich do širšieho kontextu filozofických diskusií, ako aj kriticky posúdiť argumenty v ich prospech, resp. neprospech. Dokážu tiež identifikovať tézy interpretativizmu v spoločenskovedných textoch.
CARTWRIGHT, N. – MONTUSCHI, E. (Eds.). Philosophy of Social Science: A New Introduction. Oxford: Oxford University Press, 2014.
FAY, B. Současná filosofie sociálních věd : Multikulturní přístup. Praha: Sociologické
nakladatelství, 2002.
HOLLIS, M. The Philosophy of Social Science : An Introduction. Cambridge: Cambridge
University Press, 2012.
KINCAID, H. (Ed.). The Oxford Handbook of Philosophy of Social Science. Oxford: Oxford Unviersity Press, 2012.
RISJORD, M. Philosophy of Social Science : A Contemporary Introduction. Routledge: London, 2022.
Literatúra bude poskytnutá v elektronickej podobe. S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Vypracovanie priebežných domácich úloh (10 b.), aktivita na seminári (5 b.), ústna skúška (15 b.). Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92 %; B: 91 – 84 %; C: 83 – 76 %; D: 75 – 68 %; E: 67 – 60 %; Fx: 59 – 0 %. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia. Váha priebežného/záverečného hodnotenia: 50/50. Záverečné hodnotenie je podmienené získaním najmenej 60 % bodov z priebežného hodnotenia.
Slovenský jazyk, receptívna znalosť anglického jazyka
1. Úvod. Spoločenskovedný výskum ako filozofický problém.
2. Povaha sociálnej reality. Sociálna ontológia.
3. Problém „sociálnej konštrukcie“.
4. Individualizmus verzus holizmus.
5. Dôvody, príčiny a vysvetlenie konania.
6. Explanácia verzus interpretácia.
7. Zákony verzus normy.
8. Štruktúra verzus konanie.
9. Kauzálne usudzovanie a mechanizmy.
10. Kvalitatívny a kvantitatívny výskum.
11. Filozofické otázky modelovania.
12. Fakty verzus hodnoty.
13. Úloha kritiky v sociálnych vedách.
50/50
Absolventi a absolventky kurzu sa orientujú v základných problémoch filozofie sociálnych vied. Dokážu vymedziť a vhodne aplikovať základné pojmy tejto disciplíny, ako aj charakterizovať, porovnať a kriticky posúdiť rôzne koncepcie z tejto oblasti. Zároveň dokážu identifikovať predpoklady pochádzajúce z týchto koncepcií (resp. blízke týmto koncepciám) v existujúcich spoločenskovedných teóriách v rôznych disciplínach (sociológia, ekonómia, sociálna antropológia a pod.). Majú schopnosť uvažovať o problémoch spoločenskovedného výskumu vo vybraných termínoch filozofie sociálnych vied.
DESCOMBES, Vincent. Stejné a jiné. 45 let francouzské filosofie (1933 – 1978). Praha 1995.
PEREGRIN, Jaroslav Kapitoly z analytické filosofie. Praha 2005.
PETŘÍČEK, Miroslav. Úvod do (současné) filosofie. Praha 1997.
THURHNER, Rainer – RÖD, Wolfgang – Schmidinger, Heinrich. Filosofie 19. a 20. století III.
Praha: Oikoymenh 2009.
VIŠŇOVSKÝ, Emil. Nové štúdie o pragmatizme a neopragmatizme. Bratislava: Veda, 2014.
VIŠŇOVSKÝ, Emil. Richard Rorty a zrkadlo filozofie. Bratislava, Kalligram, 2015.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežne: aktivita na seminári 10%, referát 10%, kontrolný test 20%
V skúškovom období 60%: Záverečná ústna skúška
1 akceptovaná absencia.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 0- 59
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke
hodnotenia.
Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.
Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej
časti.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Úvod. Hlavné témy, problémové okruhy a členenie filozofie 20. storočia.
2. Klasický pragmatizmus.
3. Analytická filozofia.
4. Ludwig Wittgenstein a filozofia prirodzeného jazyka.
5. Edmund Husserl a fenomenológia.
6. Martin Heidegger a fundamentálna ontológia.
7. Jean-Paul Sartre a existencializmus.
8. Michel Foucault a (post)štrukturalizmus.
9. Jürgen Habermas a kritická teória Frankfurtskej školy.
10. Logický pozitivizmus a post-analytická filozofia.
11. Richard Rorty, neopragmatizmus a postmodernizmus.
40%/ 60%; Celkové hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia.
Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti v oblasti poznatkov vie aký je charakter filozofie 20. storočia a jej vývoj; aké sú základné smery vo filozofii 20. storočia a ich hlavné myšlienky a prínos; v čom spočíva zásadný ideový prínos a význam amerického pragmatizmu. V oblasti zručností je schopný analyzovať a interpretovať vybrané texty filozofov 20. storočia; klásť otázky a formulovať odpovede k problematike dejín filozofie 20. storočia. ako aj samostatne myslieť (filozofovať) o filozofických otázkach, nastolených vo filozofii 20. storočia.
VYDRA, Anton: Akademické písanie: Ako vzniká filozofický text. Trnava: Filozofická fakulta TU, 2010. ISBN: 978-80-8082-414-3.
ECO, Umberto: Jak napsat diplomovou práci. Olomouc: Votobia, 1997. ISBN: 80-7198-173-7.
LICHNEROVÁ, Lucia: Písanie a obhajoba záverečných prác: vysokoškolské skriptá
pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave [online]. Bratislava: Stimul, 2016 [cit.
2019-01-09]. Dostupné na: stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prac.pdf
LICHNEROVÁ, Lucia a Ľudmila HRDINÁKOVÁ. Ako dodržať akademickú etiku pri
písaní vedeckých a odborných textov? In: Naša univerzita. 2020, roč. 67, č. 1, s. 62-65.
ISSN (print) 1338-4163. Dostupné tiež na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/
NU2020-21/201021_Nasa_univerzita_1_20-21.pdf
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,
2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/
as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf.
Doplnková literatúra bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS TEAMS sú dostupné prezentácie vyučujúcich.
Priebežne počas semestra:
systematická príprava diplomovej práce v súlade s cieľmi stanovenými v zadaní a podľa individuálneho harmonogramu udeleného diplomantovi vedúcim záverečnej práce; pravidelné konzultácie s vedúcim záverečnej práce a oboznamovanie vedúceho záverečnej práce s postupom na dohodnutých parciálnych úlohách, ktoré zahŕňajú: štúdium literatúry k téme diplomovej práce, predloženie štruktúry diplomovej práce, plánu výskumu, v prípade potreby jeho modifikácie, oboznamovanie vedúceho záverečnej práce s postupom výskumu a parciálnymi výsledkami.
Prezentácia témy a bibliografia sa hodnotia 25 bodmi, projekt a osnova práce 25 bodmi a vypracovanie 1. variantu práce sa hodnotí 50 bodmi.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 0- 59.
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, príp. iný cudzí jazyk potrebný na štúdium literatúry v závislosti od jazykových kompetencií diplomanta; požadovaná úroveň B1
1. Filozofický text.
2. Zásady a normy akademického písania.
3. Metodika písania záverečnej práce - metodologické a terminologické vymedzenie témy.
4. Definovanie hlavných a čiastkových cieľov diplomovej práce.
5. Analýza a interpretácia primárnej literatúry I.
6. Analýza a interpretácia primárnej literatúry II.
7. Priebežná tvorba citačného aparátu k diplomovej práci.
8. Rozbor konkrétnych otázok k téme záverečnej práce I.
9. Rozbor konkrétnych otázok k téme záverečnej práce II.
10. Rozbor konkrétnych otázok k téme záverečnej práce III.
11. Rozbor konkrétnych otázok k téme záverečnej práce IV.
12. Analýza a interpretácia sekundárnej literatúry.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent pozná publikovanú primárnu a relevantnú sekundárnu domácu a zahraničnú literatúru, vie ju analyzovať, interpretovať a podrobiť kritike. Vie komparovať a vyhodnotiť poznatky zo sekundárnej literatúry. Disponuje vedomosťami a zzručnosťami na spracovanie teoretickej časti svojej diplomovej práce. Prakticky ovláda teoretickú prípravu, metodiku a metódy výskumu, vie formulovať svoj výskumný problém, otázky a hypotézy. Má plán výskumu a predbežné výsledky. Je schopný spracovať získané dáta, overiť hypotézy a formulovať závery.
VYDRA, Anton: Akademické písanie: Ako vzniká filozofický text. Trnava: Filozofická fakulta TU, 2010. ISBN: 978-80-8082-414-3.
ECO, Umberto: Jak napsat diplomovou práci. Olomouc: Votobia, 1997. ISBN: 80-7198-173-7.
LICHNEROVÁ, Lucia: Písanie a obhajoba záverečných prác: vysokoškolské skriptá
pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave [online]. Bratislava: Stimul, 2016 [cit.
2019-01-09]. Dostupné na: stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prac.pdf.
LICHNEROVÁ, Lucia a Ľudmila HRDINÁKOVÁ. Ako dodržať akademickú etiku pri
písaní vedeckých a odborných textov? In: Naša univerzita. 2020, roč. 67, č. 1, s. 62-65.
ISSN (print) 1338-4163. Dostupné tiež na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/
NU2020-21/201021_Nasa_univerzita_1_20-21.pdf.
Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,
2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/
as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf.
Doplnková literatúra bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS TEAMS sú dostupné prezentácie vyučujúcich.
Priebežne počas semestra:
systematická príprava a finalizovanie diplomovej práce v súlade s cieľmi stanovenými v zadaní a podľa individuálneho harmonogramu udeleného diplomantovi vedúcim záverečnej práce; pravidelné
konzultácie s vedúcim záverečnej práce a oboznamovanie vedúceho záverečnej práce s postupom
na dohodnutých parciálnych úlohách, ktoré zahŕňajú: štúdium literatúry k téme diplomovej práce,
predloženie jednotlivých kapitol diplomovej práce, oboznamovanie vedúceho záverečnej práce s postupom výskumu a parciálnymi výsledkami.
Prezentácia práce pred jej odovzdaním a 1. korektúra sa hodnotia 30 bodmi; vypracovanie a odovzdanie záverečného variantu práce sa hodnotí 70 bodmi.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 0- 59.
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, český (receptívna znalosť), iný (podľa tematického zamerania diplomovej práce) - požadovaná úroveň B1
1. Práca s filozofickým textom
2. Zásady a normy akademického písania
3. Analýza a interpretácia primárnej literatúry I.
4. Analýza a interpretácia primárnej literatúry II.
5. Konzultácie s vedúcim práce I.
6. Konzultácie s vedúcim práce II..
7. Priebežná tvorba citačného aparátu k diplomovej práci
8. Rozbor konkrétnych otázok k téme záverečnej práce I.
9. Rozbor konkrétnych otázok k téme záverečnej práce II.
10. Rozbor konkrétnych otázok k téme záverečnej práce III.
11. Rozbor konkrétnych otázok k téme záverečnej práce IV.
12. Analýza a interpretácia sekundárnej literatúry
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent dôkladne pozná publikovanú primárnu a relevantnú sekundárnu domácu a zahraničnú literatúru, vie ju analyzovať, interpretovať a podrobiť kritike. Vie komparovať a vyhodnotiť poznatky zo sekundárnej literatúry. Disponuje prehĺbenými vedomosťami a zručnosťami na spracovanie teoretickej časti svojej diplomovej práce. Prakticky ovláda teoretickú prípravu, metodiku a metódy výskumu, vie formulovať svoj výskumný problém, otázky a hypotézy. Poskytuje záverečné výsledky svojej práce. Je schopný efektívne spracovať získané dáta, overiť hypotézy a formulovať závery.
ANZENBACHER, Arno. Úvod do etiky. Praha: Academia, 2001. ISBN 80-200-0953-1
Kolář, Peter - Svoboda, Vladimír. Logika a etika. Úvod do metaetiky. Praha: Filosofia, 1997. ISBN: 80-7007-100-1
RICKEN, Friedo. Obecná etika. Praha: OIKOYMENH, 1995. ISBN: 80-85241-72-2
BRÁZDA, Radim: Ethicum. Zlín: VeRBuM, 2010. ISBN: 978-80-904273-9-6
Doplnková literatúra bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS TEAMS sú dostupné prezentácie vyučujúcich.
a) počas výukového obdobia semestra: počas výukovej časti semestra bude mať každý študent prezentáciu o jednom povinnom filozofickom texte, ktorý si vyberie a v predposlednom týždni výukovej časti semestra sa píše test. Za písomný test môže študent získať maximálne 100 bodov, minimum na úspešné absolvovanie predmetu je 60 bodov.
b) v skúškovom období je ústna skúška. Podmienkou pripustenia k ústnej skúške je odovzdanie prezentácie z rozboru filozofického textu a úspešné zvládnutie testu.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica testu:
A: 100% - 92%;
B: 91% - 84%;
C: 83% - 76%;
D: 75% - 68%;
E: 67% - 60%
FX: 59% - 0%
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi.
Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.
Termíny ústnej skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výukovej časti.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Metaetika a etika
2. Zdroje metaetického uvažovania
3. Sémantické aspekty jazyka morálky
4. Charakteristika nonkognitivizmu
5. Emotivizmus
6. Preskriptivizmus
7. Ontologické aspekty nonkognitivizmu
8. Charakteristika kognitivizmu
9. Morálny realizmus
10. Morálny naturalizmus
11. Štruktúra praxe (racionalita, emocionalita a vôľa)
12. Problémy s metaetikou
priebežne 50%, záverečné 50%
Študent má po úspešnom absolvovaní predmetu vedomosti o základných metaetických problémoch a koncepciách (kongitivistické a nonkognitivistické). Disponuje poznatkami o hlavných reprezentantoch metaetických prístupov a argumentačných stratégiách v riešení morálnych otázok. Študent vie identifikovať zásadné problémy metaetiky (dichotómia faktov a hodnôt / deskripcie - preskripcie; naturalistický omyl), vie jednotlivé pozície komparovať a kriticky vyhodnotiť. Získané poznatky o metaetických teóriách vie využiť a aplikovať v riešení vybraných morálnych konfliktov (eutanázia, interrupcia, problém zdravia atď.)
LONGINO, Helen. Usmerňovanie sociálneho obratu vo filozofii vedy. Filozofia. 2009. roč. 64, č. 4, s. 312-324. ISSN 0046-385X (dostupné tiež na http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2009/4/312-323.pdf).
SZAPUOVÁ, Mariana. Fakty a hodnoty: k otázke hodnotovej neutrality vedy. Filozofia. 2018, roč. 73, č. 9, s. 693-706. ISSN 0046-385X (dostupné tiež na http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2018/9/693-706.pdf).
SZAPUOVÁ, Mariana. Kognitívne a nekognitívne hodnoty v normatívnej štruktúre vedy. Filosofický časopis. 2020, roč. 68, č. 4, s. 535 – 550. ISSN: 0015-1831 (dostupné tiež na https://kramerius.lib.cas.cz/search/nimg/IMG_FULL/uuid:78fce738-b711-4cb6-84c6-2f6c74c772f3).
SZAPUOVÁ, Mariana, NUHLÍČEK, Martin, CHABADA, Michal (eds). Veda, spoločnosť a hodnoty. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019 (vybrané kapitoly). ISBN 978-80-223-4749-5
SEDOVÁ, Tatiana. Konštruktivizmus ako filozofia a sociológia vedy: problémy, možnosti a limity. Filozofia. 2007, roč. 62, č. 9, s. 750 – 764. ISSN 0046-385X (dostupné tiež na http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2007/9/750-764.pdf).
SZAPUOVÁ, Mariana, NUHLÍČEK, Martin. Veda v spoločnosti: tvorba poznania v novom režime. In: Bioetické výzvy a súčasnosť z pohľadu nových poznatkov a trendov. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií 2021, s. 277-293. ISBN 978-80-89965-92-2.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: prezentácia dvoch vybraných tém v podobe referátu (50 bodov)
v skúškovom období: kolokviálna skúša pozostávajúca z prezentácie a obhajoby písomnej práce (50 bodov)
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Podmienkou pripustenia ku skúške je dosiahnutie min. 30 bodov z priebežného hodnotenia.
Klasifikačná stupnica: 100-90: A, 89-79: B, 78-68: C, 67-57: D, 56-46: E, 45-0: FX
Akceptujú sa max. 2 ospravedlnené absencie.
Presný termín a téma priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra.
Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.
slovenský
1. Epistemológia a filozofia vedy v 20. stor. Od scientizmu k sociálnemu obratu
2. Veda a non-veda: problém demarkácie.
3. Nové inspirácie: sociológia vedeckého poznania.
4. Sociálny obrat vo filozofii vedy.
5. Sociálny kontext vedeckého poznania.
6. Subjekt vedeckého poznania, problém objektivity a hodnotovej neutrality vedy.
7. Problém autonómie vedy.
8. Feministická reflexia vedy.
9. Normatívna štruktúra vedy.
10. Veda a hodnoty, étos vedy.
11. Etika vo vede a etika vedy.
50%/ 50%
Študent po úspešnom absolvovaní predmetu má vedomosti o koncepciách vedy, ktoré sa sformovali vo filozofii 20. storočia, vie ich kriticky posúdiť a porovnať. Rozumie problematike vzťahu vedy a spoločnosti v celej jej šírke, vie vyhodnotiť súčasný diskurz o sociálnych aspektoch rozvoja vedy. Je schopný kriticky reflektovať a rozvíjať otázky etiky vedy.
BUBER, Martin. Problém člověka. Praha: Kalich, 1997. ISBN 80-7017-109-X.
CORETH, Emerich. Co je člověk? Praha: Zvon, 1994. ISBN 80-7113-098-2.
LEAKEY, Richard. Pôvod ľudstva. Bratislava: Archa, 1996. ISBN 80-7115-103-3.
PLAŠIENKOVÁ, Zlatica. Obrazy človeka z filozofickej a eticko-axiologickej perspektívy 1. časť [online]. Bratislava: Stimul 2010. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/FIF_ZP_obrazy.pdf
SEILEROVÁ, Božena. Človek v paradigmách filozofickej antropológie. Bratislava: Iris, 2004. ISBN 80-89018-70-X.
Dočasné učebné texty k predmetu sú dostupné v MS TEAMS. S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
1. Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) aktívna participácia na seminároch: 1 bod za každý seminár, max. 10 bodov;
b) prezentácia jednej vybranej témy: max. 30 bodov;
c) záverečný test z celého rozsahu učiva: max. 60 bodov.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A: 100 - 92
B: 91 - 84
C: 83 - 76
D: 75 - 68
E: 67 - 60
Fx: 59 - 0
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Termín záverečného testu bude zverejnený prostredníctvom AIS na začiatku výučby.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Úvod do filozofickej antropológie. Filozofia človeka a nefilozofické koncepcie človeka.
2. Miesto filozofickej antropológie v systéme vied o človeku. Typológia antropologických orientácii a smerov.
3. Základné problémy filozofickej antropológie a definície človeka.
4. Základné obrazy človeka v dejinách európskej kultúry.
5. Človek v gréckom mytologickom a filozofickom myslení.
6. Človek v stredovekom kresťanskom myslení.
7. Človek v období renesančného a novovekého myslenia.
8. Osvietensko-racionalistické predstavy o človeku a antropologický materializmus.
9. Z dejín biologickej antropológie a základné hominizačné hypotézy a modely.
10.Program filozofickej antropológie. Miesto človeka vo vesmíre.
100%/ 0%
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent poznatky o základných problémoch dejinno-filozofických predstáv o človeku a jeho kľúčových definícií. Rozumie základným princípom vzťahovania sa človeka k svetu, vesmíru a Bohu. Je schopný orientovať sa v poznatkoch biologickej antropológie od Darwina po súčasnosť a porozumieť kritériám typológie antropologických orientácii a smerov.
CASSIRER, Ernst. Esej o človeku. Bratislava: Pravda, 1977.
CORETH, Emerich. Co je člověk? Praha: Zvon, 1994. ISBN 80-7113-098-2.
GEHLEN, Arnold. Duch ve světe techniky. Praha: Svoboda, 1972.
JASPERS, Karl. Filosofická víra. Praha: ISE, 1994. ISBN 0-85241-77-3.
PLAŠIENKOVÁ, Zlatica. Obrazy človeka z filozofickej a eticko-axiologickej perspektívy 2. časť [online]. Bratislava: Stimul, 2018. Dostupné na: http:// stella.uniba.sk/texty/FIF_ZP_obrazy-2.pdf
SCHELER, Max. Místo člověka v kosmu. Praha: Academia, 1968.
Dočasné učebné texty k predmetu sú dostupné v MS TEAMS.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
1. Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) aktívna participácia na seminároch: 1 bod za každý seminár, max. 10 bodov;
b) prezentácia jednej vybranej témy: max. 30 bodov;
c) záverečný test z celého rozsahu učiva: max. 60 bodov.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A: 100 - 92
B: 91 - 84
C: 83 - 76
D: 75 - 68
E: 67 - 60
Fx: 59 - 0
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Termín záverečného testu bude zverejnený prostredníctvom AIS na začiatku výučby.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Program filozofickej antropológie Maxa Schelera.
2. Koncepcia človeka a chápanie ľudskej prirodzenosti u A. Gehlena.
3. Koncepcia H. Plessnera a základné antropologické zákony.
4. Antropológia a kultúra. Človek ako tvorca a výtvor kultúry (M. Landmann).
5. Antropológia a mravná kultúra v koncepcii úcty k životu (A. Schweitzer).
6. Koncepcia človeka E. Cassirera. Človek ako symbolická bytosť.
7. Kozmologicko-antropologická koncepcia P. Teilharda de Chardin.
8. Vybrané antropologické koncepcie existencialistického a personalistického charakteru (K. Jaspers, G. Marcel).
9. Obraz človeka v psychoanalytických koncepciách (E. Fromm, V. E. Frankl).
10. Obrazy človeka 21. storočia (Z. Bauman).
100%/ 0%
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent pozná rozdielne prístupy predstaviteľov jednotlivých antropologických koncepcií 20. a 21. storočia. Má poznatky z modernej filozofickej antropológie reprezentovanej M. Schelerom, H. Plessnerom, A. Gehlenom, ako aj z koncepcií človeka v rámci filozofie symbolických foriem a kultúrnej antropológie (E. Cassirer, M. Landmann, A. Schweitzer). Rozumie kozmologicko-antropologickým a existencialistickým koncepciám človeka (P. Teilhard de Chardin, K. Jaspers, E. Fromm). Je schopný identifikovať základné hodnoty spojené s otázkou o zmysle života súčasného človeka a jeho obrazov v kontexte 21. storočia.
POPELOVÁ, Jiřina. Filozofia Jana Amosa Komenského. Bratislava: Pravda, 1985.
PALOUŠ, Radim. Komenského Boží svět. Praha : SPN 1992.
KOMENSKÝ, Jan Amos: Předehra pansofie. Objasnění pansofických pokusů. Praha: Europa // ACADEMIE, 2010. ISBN 978-80-200-1862-5
MASARYK, Tomáš G. Sebevražda. Praha: Ústav T. G. Masaryka, 2002. ISBN 80-86495-13-2.
MASARYK, Tomáš G. Nová Evropa. Brno: Doplněk, 1994. ISBN 80-85765-29-2.
Doplnková literatúra bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams budú dostupné prezentácie vyučujúcej.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) aktívna participácia na seminároch: 1 bod za každý seminár, max. 10 bodov
b) prezentácia jednej vybranej témy: max. 20 bodov
c) písomná práca vo forme filozofickej eseje v rozsahu min. 7 normostrán: 20 bodov
Akceptované sú ospravedlnené absencie nepresahujúce 25% z rozsahu konaných vyučovacích hodín. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie bodového zisku za príslušný výkon študenta.
Klasifikačná stupnica: A – 50-47 bodov; B – 46-43 bodov; C – 42-38 bodov; D – 37-34 bodov; E - 33-30 bodov; Fx – 29 bodov a menej.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Komenský v kontexte českej kultúry. Základné východiská jeho tvorby.
2. Synkriticizmus. Pansofia. Boží svět.
3. Komenského sociálno-filozofické a pedagogické názory.
4. 19. storočie a česká filozofia.
5. Masarykova doktorandská práca. Východiská jeho filozofickej tvorby.
6. Realizmus T. G. Masaryka.
7. Projekt Novej Európy.
8. Idey demokracie.
9. Reflexie Komenského a Masaryka v slovenskom a českom filozofickom myslení.
10. Patočkova interpretácia Komenského a Masaryka.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent znalosti o tvorbe dvoch kľúčových osobností českej filozofickej scény: Jana Amosa Komenského a Tomáša G. Masaryka. Disponuje vedomosťami o dobe, v ktorej žili. Rozumie relevantným filozofickým koncepciám a je schopný analyzovať a kriticky reflektovať vybrané časti diel oboch autorov, ako aj ich významného komentátora: Jana Patočku.
ŠALÁT, Tibor, SMÍTAL, Jaroslav. Teória množín. Bratislava: Univerzita Komenského, 1995. ISBN 80-223-0974-5.
BUKOVSKÝ, Lev. Množiny a všeličo okolo nich. Bratislava: Alfa, 1985. ISBN 8070975784
HALMOS, Paul Richard. Naive set theory. New York: Springer, 1974. ISBN 0-387-90092-6.
DEVLIN, Keith. The joy of sets Fundamentals of contemporary set theory. New York: Springer, 1993. ISBN 0-387-94094-4.
Doplnková literatúra a literatúra, ktorá nie je v AK UK bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams sú dostupné prezentácie vyučujúcich a literatúra, ktorá nie je v AK UK.
aktívna účasť na hodinách (max. 3 doložené absencie), priebežný test vedomostí v polovici výučbovej časti semestra (max. počet bodov: 20), záverečná písomná skúška (max. počet bodov: 30). Celkové hodnotenie: max. počet bodov: 50. (100-92% - A, 91-84% - B, 83-76 – C, 75-68 - D, 67-60 – E).
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Postavenie teórie množín v matematike. Teória množín ako „základ matematiky“
2. Pojem množiny: Prvé vymedzenia pojmu množiny u B. Bolzana, G. Cantora a R. Dedekinda.
3. "Naivné“ chápanie množiny a implicitné definovanie množiny prostredníctvom axióm.
4. Zermelova axiomatizácia teórie množín.
5. Pojem nekonečna a nekonečnej množiny: Potenciálne a aktuálne nekonečno v matematike.
6. Chápanie nekonečna u Georga Cantora (konečné – transfinitné – absolútne nekonečné; transfinitné ordinálne a kardinálne čísla).
7. Cantorova veta. Dedekindova definícia nekonečnej množiny.
8. Dôkazy existencie nekonečnej množiny (Bolzano, Dedekind, Russell).
9. Axióma nekonečna v Zermelovej-Fraenkelovej teórii množín.
10. Problémy pri počiatku teórie množín: Pôvod Russellovho paradoxu z Cantorovej vety. Prvé pokusy o prekonanie paradoxov.
11. Najkontroverznejšia axióma teórie množín: „axióma výberu“ (AC).
12. Súčasné filozofické otázky teórie množín.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent vedomosti o základných pojmoch teórie množín, o historickom kontexte vzniku teórie množín a o matematických a filozofických problémoch spojených s niektorými kľúčovými pojmami a axiómami teórie množín. Je schopný narábať s množinovými pojmami a prakticky robiť elementárne dôkazy, čo mu umožňuje lepšie porozumieť vzniku analytickej filozofie na začiatku. 20. storočia a má tak vybudované odbornejšie základy pre pokračovanie v hlbšom štúdiu filozofie matematiky.
LONG, Anthony Arthur. Hellénistická filosofie. Preložil Petr Kolev. Praha: OIKOYMENH, 2020. ISBN 978-80-7298-497-8.
KALAŠ, Andrej. Raný pyrrhónizmus alebo blažený život bez hodnôt? Bratislava: Univerzita Komenského, 2009. ISBN 978-80-223-2519-6.
EPIKUROS. O šťastnom živote. Preložil Miloslav Okál. Bratislava: Pravda, 1989. ISBN 80-218-0013-5.
TITUS LUCRETIUS CARUS: O přírodě. Preložila a úvod napísala Julie Nováková. Praha: Svoboda, 1971 (ISBN nedostupné).
Zlomky starých stoikov. Preložil Miloslav Okál. Bratislava: Pravda, 1984 (ISBN nedostupné).
GAHÉR, František. Stoická sémantika a logika z pohľadu intenzionálnej logiky. Bratislava: Stimul, 2000. ISBN 80-88982-18-2.
Dočasný učebný text k predmetu je dostupný v MS TEAMS. S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: referát (max. 30 bodov) na jednu z tém seminárnych stretnutí a seminárna práca v rozsahu 6-8 normostrán (max. 70 bodov) na jednu z tém ponúknutých učiteľom kurzu.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 59 - 0.
Presné termíny nahlasovania vybraných tém seminárnych prác a referátov, ktoré si študenti vyberú, budú oznámené na začiatku semestra. Na prvej hodine učiteľ upresní ponuku tém seminárnych prác.
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, český (receptívna znalosť), anglický (požaduje sa min. úroveň B1)
Čítanie a interpretácia vybraných primárnych a sekundárnych textov z helenistickej filozofie, ktoré sa týkajú tém:
1. Epikurovská senzualistická epistemológia
2. Odklon atómu a slobodná vôľa (Epikúros, Lucretius, Cicero)
3. Negatívny hedonizmus
4. Epikurovské názory na spoločnosť (Epikúros, Lucretius)
5. Pyrrhón a Timón (problematika prameňov, ich evaluácie a rekonštrukcie)
6. Aristoklov zlomok u Eusebia a jeho interpretácia
7. Pyrrhón a India
8. Negatívny dogmatizmus strednej a novej Akadémie (Arkesilaos, Karneades)
9. Sextus Empiricus ako prameň a skeptický filozof, neopyrrhónsky fenomenalizmus
10. Stoická fyzika: kozmos ako dynamické kontinuum, pneuma a jej tenzia, náuka o duši a človeku, delenie a hierarchizácia príčin, determinizmus a sloboda.
11. Stoická etika.
12. Základné oboznámenie s princípmi stoickej logiky.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti vie kriticky čítať a interpretovať filozofické texty helenistického obdobia. Rrozumie základným metodologickým princípom, ktorými sa riadime pri kritickom spracovaní vytýčenej témy (problému) z dejín filozofie daného obdobia. Je schopný pokračovať v ďalšom historicko-filozofickom bádaní založenom na vedeckom prístupe k prameňom a interpretáciam bádateľských autorít.
FRANK, Manfred. Štýl vo filozofii. Bratislava: Archa, 1994. ISBN 80-7115-051-7.
GOMÉZ-MARTINÉZ, José Luis. Teória eseje. Bratislava: Archa, 1996. ISBN 80-7115-121-1.
CAMPAGNON, Antoine. Démon teórie. Literatúra a bežné myslenie. Bratislava: Kalligram, 2006. ISBN 80-7149-804-1.
FARKAŠOVÁ, Etela. Paralely a prieniky. Bratislava: V SSS, 2015. ISBN 978-80-8061-886-5.
SARTRE, Jean-Paul: Slová. Bratislava: VSSS, 2011. ISBN 978-80-8061-430-0.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) aktívna participácia na seminároch: 1 bod za každý seminár, max. 10 bodov
b) prezentácia jednej vybranej témy: max. 20 bodov
c) písomná práca vo forme filozofickej eseje v rozsahu min. 7 normostrán: 20 bodov
Akceptované sú ospravedlnené absencie nepresahujúce 25% z rozsahu konaných vyučovacích hodín. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica: A – 50-47 bodov; B – 46-43 bodov; C – 42-38 bodov; D – 37-34 bodov; E - 33-30 bodov; Fx – 29 bodov a menej
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Historické podoby vzťahu literatúry a filozofie.
2. Špecifiká literárnych textov.
3. Podoby filozofických textov.
4. Porovnávanie funkcií literatúry a filozofie.
5. Vzťah krásnej literatúry a filozofie. Podoby tzv. národných literatúr a filozofií.
6. Filozofický a literárny štýl.
7. Autobiografická pamäť.
8. Filozofický román.
9. Teória eseje.
10. Zámery a interpretácie textov.
100% priebežne
Študent po úspešnom absolvovaní predmetu má vedomosti o vzťahu filozofie a literatúry v historickej i súčasnej podobe. Pozná charakteristické a špecifické znaky ako filozofie, tak aj literatúry, rozumie podstate ich vzťahu. Má konkrétnejšie vedomosti o teórií eseje, ktorú využívajú literárni autori aj filozofi. Je schopný analyzovať a kriticky reflektovať vybrané texty autorov, ktorí venovali pozornosť danej problematike.
NIETZSCHE, Friedrich. Ecce homo. Ako sa človek stane tým, čím je. Bratislava: IRIS, 2004. ISBN 80-89018-51-3.
ŠTÚR, Svätopluk. Zápasy a scestia moderného človeka. Bratislava: Veda, 1998. ISBN 80-224-0536-1.
MÜNZ, Teodor. Listy filozofom. Bratislava: Kalligram, 2002. ISBN 80-7149-459-3.
SARTRE, Jean-Paul: Existencializmus je humanizmus. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1997. ISBN 80-220-0775-7.
SMREKOVÁ, Dagmar. Zbohom Sartrovi? Bratislava: IRIS, 1996. ISBN 80-88778-26-3.
Doplnková literatúra bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams budú dostupné prezentácie vyučujúcej.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) aktívna participácia na seminároch: 1 bod za každý seminár, max. 10 bodov
b) prezentácia jednej vybranej témy: max. 20 bodov
c) písomná práca vo forme filozofickej eseje v rozsahu min. 7 normostrán: 20 bodov
Akceptované sú ospravedlnené absencie nepresahujúce 25% z rozsahu konaných vyučovacích hodín. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie bodového zisku za príslušný výkon študenta.
Klasifikačná stupnica: A – 50-47 bodov; B – 46-43 bodov; C – 42-38 bodov; D – 37-34 bodov; E - 33-30 bodov; Fx – 29 bodov a menej.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Slovenské filozofické myslenie na prelome minulých storočí.
2. Friedrich Nietzsche a jeho filozofické dielo.
3. Analýza práce F. Nietzscheho: Ecce homo. Ako sa človek stane tým, čím je.
4. Reflexia F. Nietzscheho v slovenskom a českom prostredí.
5. Alexander Matuška, Svätopluk Štúr a Teodor Münz: analýza textov o F. Nietzschem.
6. Existencializmus a predchodcovia existencializmu.
7. Analýza práce J.-P. Sartra: Existencializmu je humanizmus.
8. Prieniky existencializmu do slovenského kultúrneho prostredia.
9. Tri „vlny“ záujmu o existencializmus.
10. „Stroskotanie“ existencializmu v súčasnosti?
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní kurzu má študent vedomosti o špecifickej problematike reflexií názorov F. Nietzscheho a francúzskych existencialistov v slovenskom a českom prostredí. Pozná a rozumie východiskovým textom potrebným pre interpretáciu týchto dvoch problémových okruhov. Dokáže analyzovať a kriticky reflektovať názory kľúčových autorov a previesť komparáciu s postojmi vybraných západoeurópskych filozofov.
ČAPEK, Karel. Pragmatismus čili filozofie praktického života. Olomouc: Votobia, 2000.
DEWEY, John. Demokracie a výchova. Praha: J. Leichter, 1932.
DEWEY, John. Rekonštrukcia liberalizmu. Bratislava: Kalligram, 2001.
JAMES, William. Druhy náboženské zkušenosti. Praha: Melantrich, 1930.
JAMES, William. Pragmatismus. Brno: CDK, 2003.
PEIRCE, Charles Sanders. Lingvistické čítanky. Praha: SPN, 1972.
VIŠŇOVSKÝ, Emil - MIHINA, František, ed.: Pragmatizmus (Malá antológia filozofie XX. storočia, I). Bratislava: IRIS, 1998.
VOROVKA, Karel. Americká filosofie, Praha, Sfinx 1929.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežne v semestri: Prezentácia 1 (20 b.), Prezentácia 2 (20 b.), Osnova eseje (10 b.)
Záverečné hodnotenie: Záverečná esej (30 b.), Obhajoba eseje na kolokviu (20 b.)
1 akceptovaná absencia.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 0- 59
Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.
Termíny povinností v skúšobnom období budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský/český (receptívna znalosť)/anglický; informačné zdroje a pramene, s ktorými sa pracuje na seminároch k predmetu, sú aj v anglickom jazyku. Požaduje sa min. úroveň B1.
1. Úvod do americkej filozofie a pragmatizmu.
2. Klasický pragmatizmus: jeho vznik a vývoj.
3. Ch. S. Peirce a jeho variant klasického pragmatizmu.
4. W. James a jeho variant klasického pragmatizmu.
5. J. Dewey a jeho variant klasického pragmatizmu.
6. Recepcia pragmatizmu vo filozofii 20. storočia.
50%/50%; Celkové hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia.
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent poznatky z oblasti o filozofie pragmatizmu, najmä o tom, aké sú základné etapy vývinu severoamerickej filozofie; čo je pragmatizmus ako filozofia, kto bol Ch. S. Peirce ako filozof; kto bol W. James ako filozof; kto bol J. Dewey ako filozof; aké je miesto klasického pragmatizmu v dejinách filozofie. V oblasti praktických filozofických kompetencií a zručností je schopný analyzovať filozofické koncepcie pragmatizmu; klásť otázky a formulovať odpovede ohľadom dejín klasického pragmatizmu; rozvíjať svoje zručnosti filozofického prejavu (analýza textu, písanie, diskusia); samostatne kriticky filozoficky myslieť (filozofovať) o filozofii pragmatizmu, resp. v rámci nej.
RORTY, Richard. Nahodilost, ironie, solidarita. Praha: Pedagogická fakulta UK, 1996.
RORTY, Richard. Filozofia a zrkadlo prírody. Bratislava. Kalligram, 2000.
RORTY, Richard. Filozofické orchidey. Bratislava: Kalligram, 2006.
RORTY, Richard – VATTIMO, Gianni. Budoucnost náboženství. Praha: UK, 2007.
VIŚŃOVSKÝ, Emil - MIHINA, František, ed.: Pragmatizmus (Malá antológia filozofie XX. storočia, I). Bratislava: IRIS, 1998.
VIŚŃOVSKÝ, Emil. Štúdie o pragmatizme & neopragmatizme. Bratislava: Veda, 2009.
VIŚŃOVSKÝ, Emil. Nové štúdie o pragmatizme & neopragmatizme. Bratislava: Veda, 2014.
VIŚŃOVSKÝ, Emil. Richard Rorty a zrkadlo filozofie. Bratislava: Kalligram, 2015.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežne v semestri: Prezentácia 1 (20 b.), Prezentácia 2 (20 b.), Osnova eseje (10 b.)
Záverečné hodnotenie: Záverečná esej (30 b.), Obhajoba eseje na kolokviu (20 b.)
1 akceptovaná absencia.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 0- 59
Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.
Termíny povinností v skúšobnom období budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, český (receptívna znalosť), anglický; informačné zdroje a pramene, s ktorými sa pracuje na seminároch k predmetu, sú aj v anglickom jazyku. Požaduje sa min. úroveň B1.
1. Vzťah klasického pragmatizmu a neopragmatizmu.
2. Rortyho meta-filozofia, Rortyho anti-metafyzika (anti-fundacionalizmus).
3. Rortyho anti-epistemologizmus (anti-reprezentacionizmus).
4. Rortyho sociálna filozofia a etika.
5. Rortyho filozofia kultúry.
6. Hilary Putnam a jeho verzia neopragmatizmu.
7. Recepcia neopragmatizmu v súčasnej filozofii.
50%/50%; Celkové hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia.
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent poznatky z oblasti filozofie neopragmatizmu , najmä o tom, čo je neopragmatizmus ako filozofia; kto bol R. Rorty; aké je miesto neopragmatizmu v súčasnej filozofii. V oblasti praktických filozofických kompetencií a zručností je schopný analyzovať filozofické koncepty neopragmatizmu; klásť otázky a formulovať odpovede ohľadom neopragmatizmu; rozvíjať svoje zručnosti filozofického prejavu (analýza textu, písanie, diskusia);
- Samostatne kriticky filozoficky myslieť (filozofovať) o filozofii neopragmatizmu, resp. v rámci nej
Sousedík, Stanislav: Úvod do četby sv. Tomáše Akvinského. Praha: Česká křesťanská akademie, 1992. ISBN: 80-900615-8-3
Chabada, Michal: Ján Duns Scotus. Vybrané kapitoly z jeho epistemológie a metafyziky. Bratislava: Univerzita Komenského, 2007. ISBN: 978-80-223-2264-5.
Svoboda, David: Metafyzické myšlení Tomáša Akvinského od pojmu jsoucna a jednoty k pojmu celku a části. Praha: Krystal, 2012. ISBN: 978-80-87183-40-3
Otisk, Marek: Metafyzika jako věda Ibn Síná a Ibn Rušd ve scholastické diskusi. Praha: Filosofia, 2006. ISBN: 80-7007-242-3
Doplnková literatúra a literatúra, ktorá nie je v AK FiF UK bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS TEAMS sú dostupné prezentácie vyučujúcich a literatúra, ktorá nie je v AK FiF UK.
Počas výukového obdobia semestra sa píše jeden test (v prvej polovici semestra) a v poslednom týždni výukovej časti semestra sa odovzdáva seminárna práca. Za test môže študent získať maximálne 100 bodov, minimum pre úspešné absolvovanie testu je 60 bodov. Váha testu je 50% v záverečnom hodnotení. Ďalších 50% hodnotenia tvorí seminárna práca. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica testu:
A: 100% - 92%;
B: 91% - 84%;
C: 83% - 76%;
D: 75% - 68%;
E: 67% - 60%
FX: 59% - 0%
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Aristoteles – rozdelenie vied, povaha prvej filozofie
2. Avicenna - ontologické chápanie metafyziky
3. Averroes - teologické chápanie metafyziky
4. Akvinský – súcno ako analogický pojem I.
5. Akvinský – súcno ako analogický pojem II.
6. Akvinský – metafyzika a teológia
7. Ján Duns Scotus – predmet metafyziky
8. Ján Duns Scotus – súcno ako jednoznačný pojem I.
9. Ján Duns Scotus – súcno ako jednoznačný pojem II.
10. Ján Duns Scotus – metafyzika a teológia
11. Dejinný vplyv Tomáša Akvinského
12. Dejinný vplyv Jána Dunsa Scota
100%:priebežne
Študent má po absolvovaní predmetu vedomosti o kľúčových metafyzických koncepciách v stredovekej scholastickej filozofii. Pozná hlavných predstaviteľov týchto metafyzických teórií (Tomáš Akvinský a Duns Scotus) a ich riešenie otázky predmetu metafyziky: teologické, ontologické alebo onto-teologické. Je schopný porozumieť scholastickému textu, dokáže vytvárať dejinno-filozofické súvislosti (najmä so stredovekou arabskou filozofiou: Avicenna a Averroes), identifikovať kľúčové problémy a dokáže porovnať scholastické chápania metafyziky so súčasnými metafyzickými koncepciami, najmä s názormi P. F. Strawsona (revizionistická vs. deskriptívna metafyzika).
AKVINSKÝ, Tomáš. O zákonech v Teologické sumě. Praha: Krystal OP, 2003. ISBN: 80-85929-59-7
SCOTUS, Ján Duns. Desetero a přirozený zákon. Ordinatio III, suppl. dist. 37. Salve. 2005, 15 (4), 39-48.
SOUSEDÍK, Stanislav. Svoboda a lidská práva. Jejich přirozenoprávní základ. Praha: Vyšehrad, 2010. ISBN: 978-80-7429-036-7
CHABADA, Michal. Prirodzený zákon v scholastike a širšej dejinno-filozofickej perspektíve. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014. ISBN: 978-80-223-3524-9
Doplnková literatúra a literatúra, ktorá nie je v AK UK bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams sú dostupné prezentácie vyučujúcich a literatúra, ktorá nie je v AK UK.
Počas výukového obdobia semestra sa píše jeden test (v prvej polovici semestra) a v predposlednom
týždni výukovej časti semestra sa odovzdáva seminárna práca. Za test môže získať študent
maximálne 100 bodov, minimum pre úspešné absolvovanie testu je 60 bodov. Váha testu je 50% v
záverečnom hodnotení. Ďalších 50% hodnotenia tvorí seminárna práca. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica testu:
A: 100% - 92%;
B: 91% - 84%;
C: 83% - 76%;
D: 75% - 68%;
E: 67% - 60%
FX: 59% - 0%
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Východiská – stoicizmus, aristotelizmus a novoplatonizmus
2. Augustín – večný a dočasný zákon
3. Akvinský – povaha zákona
4. Akvinský – večný zákon
5. Akvinský – prirodzený zákon I.
6. Akvinský – prirodzený zákon II.
7. Akvinský – pozitívny zákon
8. Akvinský – boží zákon
9. Akvinský – vzťah prirodzeného a pozitívneho zákona
10. Akvinský – teória spoločného dobra, rozdelenie ústav
11. Ján Duns Scotus – prirodzený zákon I.
12. Ján Duns Scotus – prirodzený zákon II.
100%:priebežne
Študent má po úspešnom absolvovaní predmetu znalosti o hlavných znakoch scholastického chápania prirodzeného zákona a to najmä u Tomáša Akvinského a Jána Dunsa Scota. Orientuje sa v scholastickom naturalistickom a antinaturalistickom zdôvodňovaní morálnych noriem, o vzťahu etiky a práva a má základný pohľad do stredovekého chápania cností. Študent dokáže porozumieť scholastickému textu, vytvárať dejinno-filozofické súvislosti a identifikovať paralely a odlišnosti medzi scholastickými a súčasnými sociálno-politickými a etickými diskusiami ohľadom zdôvodniteľnosti všeobecných ľudských práv. Získané poznatky vie využívať v komparácii scholastických a súčasných modelov vzťahu etiky, politiky a práva.
HROCH, Miroslav (ed.). Pohledy na národ a nacionalizmus. Praha: Slon 2003. ISBN 80-86429-20-2.
GELLNER, Arnošt. Národy a nacionalismus. Praha: Hříbal, 1993. ISBN 80-900892-9-1
LAJČIAK, Ján. Slovensko a kultúra. Bratislava: Q 111, 2007. ISBN 978-80-89092-35-2.
CHMEL, Rudolf (ed.). Slovenská otázka v 20. storočí. Bratislava: Kalligram, 1997. ISBN 80-7149-155-1.
PICHLER, Tibor. Národovci a občania. O slovenskom politickom myslení v 19. storočí. Bratislava: Veda, 1998. ISBN 80-224-0533-7.
Doplnková literatúra bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams budú dostupné prezentácie vyučujúcej.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) aktívna participácia na seminároch: 1 bod za každý seminár, max. 10 bodov
b) prezentácia jednej vybranej témy: max. 20 bodov
c) písomná práca vo forme filozofickej eseje v rozsahu min. 7 normostrán: 20 bodov
Akceptované sú ospravedlnené absencie nepresahujúce 25% z rozsahu konaných vyučovacích hodín. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie bodového zisku za príslušný výkon študenta.
Klasifikačná stupnica: A – 50-47 bodov; B – 46-43 bodov; C – 42-38 bodov; D – 37-34 bodov; E - 33-30 bodov; Fx – 29 bodov a menej
slovenský
1. Vstup do problematiky národa. Základné koncepcie európskych intelektuálov.
2. Ernest Gellner a jeho koncepcia národa a nacionalizmu.
3. Reflexia problematiky v prácach slovenských mysliteľov od obdobia osvietenstva.
4. Národnoobranné snahy štúrovcov.
5. Prelom storočí: úloha T. G. Masaryka.
6. Slovensko a kultúra Jána Lajčiaka.
7. Československý problém.
8. Slovenská otázka. Autonomizačné snahy.
9. Filosofický sborník Matice slovenskej a problém národa.
10. Nové pohľady na problematiku národa po II. svetovej vojne.
11. Integrácia európskych národov.
12. Výzvy 21. storočia súvisiace s migračnými vlnami v postcovidovom období.
100% priebežne
Študent, ktorý absolvuje daný kurz, má vedomosti o moderných koncepciách národa a nacionalizmu, pozná najvýznamnejšie z nich. Dokáže kriticky reflektovať a porozumieť koncepciám slovenských i zahraničných autorov pojednávajúcich o danej téme. Dokáže urobiť analýzu vybraných diel, rozumie danej dobe, podmienkam určujúcim často zložitý komplex politických, spoločenských, kultúrnych i ideologických vzťahov.
KOLLÁR, Karol, KOPČOK, Andrej a PICHLER, Tibor (eds.): Dejiny filozofie na Slovensku v 20. storočí. Bratislava: Infopress, 1998. ISBN 80-85402-32-7.
ŠTÚR, Svätopluk. Zápasy a scestia moderného človeka. Bratislava: Veda, 1998. ISBN 80-224-0536-1.
ŠIMEČKA, Milan. Kruhová obrana. Bratislava: Artforum, 2011. ISBN 978-80-89445-37-0.
NOVOSÁD, František: Vysvetľovanie rukami. Bratislava: IRIS. ISBN 80-88778-00-X.
KICZKO, Ladislav, LALÍKOVÁ, Erika a ZIGO, Milan (eds.). Problémy a osobnosti slovenskej filozofie v 20. storočí. Bratislava: Univerzita Komenského, 2013. ISBN 978-80-223-3529-4.
Doplnková literatúra bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams budú dostupné prezentácie vyučujúcej.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) aktívna participácia na seminároch: 1 bod za každý seminár, max. 10 bodov
b) prezentácia jednej vybranej témy: max. 20 bodov
c) písomná práca vo forme filozofickej eseje v rozsahu min. 7 normostrán: 20 bodov
Akceptované sú ospravedlnené absencie nepresahujúce 25% z rozsahu konaných vyučovacích hodín. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie bodového zisku za príslušný výkon študenta.
Klasifikačná stupnica: A – 50-47 bodov; B – 46-43 bodov; C – 42-38 bodov; D – 37-34 bodov; E - 33-30 bodov; Fx – 29 bodov a menej.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Reflexia slovenského filozofického myslenia na prelome 19. a 20. storočia.
2. Formovanie prvých pozitivistických a realistických filozofických koncepcií.
3. Podoby náboženskej filozofie v slovenskom prostredí.
4. Antropologická a scientistická orientácia jednotlivých smerov a osobností daného obdobia.
5. Novopozitivizmus a Igor Hrušovský.
6. Filozofia života a Svätopluk Štúr.
7. Filozofia na Slovensku počas II. svetovej vojny. Kritický verzus intuitívny realizmus.
8. Marxistická filozofia na Slovensku.
9. Filozofický disent.
10. Podoby filozofie na konci 20. storočia.
11. Nové formy a podoby filozofie začiatkom 20. rokov 21. storočia.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní kurzu má študent vedomosti o najdôležitejších smeroch a prúdoch v slovenskej filozofii za posledných sto rokov. Pozná filozofické diela daného obdobia, má prehľad, ako sa postupne profilovala filozofia ako vedný odbor. Dokáže previesť kritickú reflexiu tvorby kľúčových osobností, rozumie ich východiskám i záverom, ku ktorým dospeli v neraz komplikovanom období.
XENOFÓN: Hostina. Sokratova obhajoba. Preložil, poznámkami k prekladu, slovnou zásobou a jazykovým komentárom doplnil Andrej Kalaš. Bratislava: Kalligram 2006. ISBN 80-7149-890-4.
XENOFÓN: O prosperujúcej domácnosti. Zo starogréčiny preložil Andrej Kalaš. Bratislava: Kalligram, 2007. ISBN 978-80-7149-958-9.
Diogenove zlomky. Úvodná štúdia, preklad zlomkov a komentár [Diogenés zo Sinopy]; Jaroslav Cepko, Andrej Kalaš, Vladislav Suvák. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016. ISBN 978-80-223-4099-1.
COPLESTON, Frederick. Dějiny filosofie I: Řecko a Řím. Olomouc: Refugium Velehrad – Roma, 2014. ISBN 978-80-7412-167-8.
PLATÓN: Dialógy 1-3. Preložil Július Špaňár. Bratislava: Tatran, 1990. ISBN 80-222-0127-8.
Dočasný učebný text k predmetu je dostupný v MS TEAMS. S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: referát (max. 30 bodov) na jednu z tém seminárnych stretnutí a seminárna práca v rozsahu 6-8 normostrán (max. 70 bodov) na jednu z tém ponúknutých učiteľom kurzu.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 59 - 0.
Presné termíny nahlasovania vybraných tém seminárnych prác a referátov, ktoré si študenti vyberú, budú oznámené na začiatku semestra. Na prvej hodine učiteľ upresní ponuku tém seminárnych prác.
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Obraz Sokrata v sokratovskej literatúre v čase pred súdnym procesom
2. Obraz Sokrata na súde v Platónovom podaní
3. Obraz Sokrata na súde v Xenofóntovom podaní
4. Platónov obraz Sokrata vo väzení, filozofické dôvody odmietnutia úteku.
5. Sokratova smrť a jej filozofický rozmer.
6. Xenofóntov Sokrates ako praktický človek ("O prosperujúcej domácnosti").
7. Xenofóntov Sokrates ako prototyp zbožnosti.
8. Diogenov postoj k ľudskej sexualite.
9. Hedonistický asketizmus verzus orientálny asketizmus.
10. Sokratovo daimonion
11. Plutarchov Sokrates ako prototyp morálnosti
12. Plutarchov Sokrates ako prototyp zbožnosti
100% priebežne
Absolvent predmetu vie kriticky čítať a interpretovať filozofické texty sokratovskej literatúry. Rozumie základným metodologickým princípom, ktorými sa riadime pri kritickom spracovaní vytýčeného problému (témy) z dejín antickej filozofie. Je schopný pokračovať v ďalšom historicko-filozofickom bádaní založenom na vedeckom prístupe k prameňom a kritickom hodnotení interpretácií bádateľských autorít.
RIST, John Michael. Stoická filosofie. Přeložil Karel Thein. Praha: OIKOYMENH, 1998. ISBN 80-86005-73-9.
Zlomky starých stoikov. Preložil Miloslav Okál. Bratislava: Pravda, 1984.
KALAŚ, Andrej. Stoické chápanie kauzality a teória príčin. In: Brnianske prednášky členov Katedry filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Kmenského v Bratislave. Editori Etela Farkašová, Lenka Bohunická, Miroslav Marcelli. Brno: Masarykova univerzita, 2003, s. 107 - 138. ISBN 80-210-3046-1.
LONG, Anthony Arthur. Hellénistická filosofie. Preložil Petr Kolev. Praha: OIKOYMENH, 2020. ISBN 978-80-7298-497-8.
Od Aristotela po Plotina. Antológia z diel filozofov. Zostavil a úvod napísal Jaroslav Martinka. Preklad Július Špaňár a Miloslav Okál. Bratislava: Iris, 2006. ISBN 976-80-89238-11-8.
Dočasný učebný text k predmetu je dostupný v MS TEAMS. S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Hodnotenie realizované počas výučbovej časti zahŕňa: a). úspešné prednesenie referátu na jednu z tém uvedených v osnove predmetu (max. 30 bodov) b) úspešné absolvovanie kontrolného testu na konci semestra ( max. 70 bodov) spojeného s ústnou konzultáciou písomných odpovedí. Na test bude pripustený iba študent s min. počtom 10 bodov z referátu. Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 59 - 0: FX. Presný termín testu a rozdelenie tém referátov bude oznámené na začiatku semestra. Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Helenizmus – doba, kultúra, filozofia, helenistické školy a ich charakter, postavenie stoicizmu ako dogmatickej školy.
2. Stoická fyzika živlov: integrované stoické univerzum. Rozdiel medzi to holon a to pan. Aktívne a pasívne živly.
3. Stoická psychológia: Integračná funkcia pneumy, jej tenzia a stupne.
4. Učenie o Logos, osude, prozreteľnosti a bohu. Stupeň dynamizmu a autonómnosti pneumy určuje jej ohnivý prvok.
5. Miesto človeka - mudrca v kozme z hľadiska kvality jeho duše.
6. Stoická epistemológia: predstava (fantázia), pud, súhlas, katalepsia, vedenie, delenie fantázií podľa pôvodu a kognitívnej relevancie.
7. Stoická teória príčin. Stoická príčina ako niečo telesné. Prelínanie stoickej a peripatetickej teórie príčin.
8. Stoická teória delenia a hierarchizácie príčin. Praktické príklady zo života.
9. Stoická teória slobodného rozhodovania a konania: stupne autonómie pneumy, sloboda ako možnosť samostatne konať, stoický mudrc – je naozaj slobodny?
10. Modálne kategórie v stoickej koncepcii slobody: osud, nevyhnutnosť, náhoda, možnosť, sloboda.
11. Stoická etika, problematika blaženosti a stoickej ataraxie, stredné a dokonalé povinnosti.
12. Problematika indiferentných vecí, ich členenie a revízia prístupov, cnosť ako racionálna dispozícia, tri definície stoickej cnosti, finálne prepojenie s chápaním slobody.
100% priebežne
Úspešný absolvent predmetu vie, ako je možné v rámci stoického systému pripustiť univerzálny determinizmus a zároveň slobodu mudrca. Rozumie integrálnemu prepojeniu troch častí stoickej filozofie (fyzika, logika, etika). Je schopný riešiť dilemu determinizmu a slobody aj na pôde iných filozofických koncepcií, a to nie len v antike.
HUSSERL, Edmund. Ideje k čisté fenomenologii a fenomenologické filosofii. Praha: Oikúmené 2004. ISBN 80-7298-085-8.
WITTGENSTEIN, Ludwig. Modrá a Hnedá kniha. Bratislava: Kalligram 2001. ISBN 80-7149-439-9.
DERRIDA, Jacques. Texty k dekonstrukci. Bratislava: Archa 1993. ISBN 80-7115-046-0.
GÁL, Egon, MARCELLI, Miroslav (ed.). Za zrkadlom moderny filozofia posledného dvadsaťročia. Bratislava: Archa, 1991. ISBN 80-7115-025-8.
Doplnková literatúra a literatúra, ktorá nie je v AK UK bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams sú dostupné prezentácie vyučujúcich a literatúra, ktorá nie je v AK UK.
Aktívna účasť na hodinách (max. 3 doložené absencie), príprava na hodinu (čítanie textov), aspoň jeden ústny referát na hodine, príp. písomná seminárna práca (max. počet bodov: 20), záverečná písomná skúška v zápočtovom týždni (max. počet bodov: 30). Celkové hodnotenie: max. počet bodov - 50. A (100-92% - A, 91-84% - B, 83-76 – C, 75-68 - D, 67-60 – E).
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Fenomenologická filozofia E. Husserla.
2. Filozofia bytia M. Heideggera.
3. Existencializmus: J.-P. Sartre.
4. Raná analytická filozofia: G. Frege, B. Russell, L. Wittgenstein.
5. Filozofia neskoršieho L. Wittgensteina.
6. Filozofia logického pozitivizmu: R. Carnap, M. Schlick.
7. Analytická filozofia 2. polovice 20. storočia: W.V. O. Quine, D. Davidson.
8. Kritická teória a J. Habermas.
9. Štrukturalistická filozofia M. Foucault.
10. Dekonštrukcia J. Derridu.
11. Postmoderná filozofia: J.-F. Lyotard.
12. Filozofia vedy v 20. storočí: K. R. Popper, T. S. Kuhn.
100% priebežne
Študent má prostredníctvom podrobnej kritickej analýzy a interpretácie vybraných textov dôkladnejšie vedomosti o myšlienkach a metódach významných filozofov 20. storočia.Je schopný lepšie rozumieť hlavným prúdom filozofie 20. storočia a vie fundovanejšie diskutovať o filozofických otázkach: predkladať svoje vlastné postrehy a pripomienky, obhajovať svoje vlastné interpretácie a produktívne reagovať na názory iných.
BAUMAN, Zygmunt. Tekutá modernita. Praha: Mladá fronta, 2002.
BÉLOHRADSKÝ, Václav. Společnost nevolnosti. Praha: SLON, 2007.
HARARI, Yuval Noah. Sapiens. Stručná história ľudstva. Bratislava: Aktuell, 2018.
HAUSER, Michal. Prolegomena k filosofii současnosti. Praha: Filosofia, 2007.
LYOTARD, Jean-Francois. O postmodernismu. Praha: Filosofický ústav ČSAV, 1993.
SPENGLER, Oswald. Zánik Západu. Praha: Academia, 2010.
Priebežne v semestri: Prezentácia 1 (20 b.), Prezentácia 2 (20 b.), Osnova eseje (10 b.)
Záverečné hodnotenie: Záverečná esej (30 b.), Obhajoba eseje na kolokviu (20 b.)
1 akceptovaná absencia.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 0- 59.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský/český (receptívna znalosť)/anglický
1. Filozofický pojem súčasnosti (civilizácie)
2. Pojem neskorej modernity
3. Antropocén: vek človeka
4. Filozofické otázky globalizácie
5. Filozofické otázky vedeckého a technologického rozvoja
6. Umelá inteligencia, internet a virtuálna realita
7. Problém mediálnej komunikácie (éra post-pravdy)
8. Kríza kultúry
9. Perspektívy edukácie
10. Možnosti filozofie v súčasnom svete.
50%/ 50%; Celkové hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia.
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent v oblasti poznatkov vie aké sú kľúčové problémy súčasnej civilizácie z pohľadu filozofie; aké riešenia súčasných problémov ľudstva navrhuje súčasná filozofia. V oblasti filozofických kompetencií je študenti schopný analyzovať vybrané koncepty a problémy súčasnej filozofie; rozvíjať svoje zručnosti filozofického prejavu (analýza textu, písanie, diskusia); samostatne kriticky filozoficky myslieť (filozofovať) o kľúčových otázkach súčasnej civilizácie.
BAUMAN, Zygmunt: Retrotopia. Bratislava: Kalligram, 2017.
BROCKMAN, John, ed.: Příštích padesát let. Praha: Dokořán a Argo, 2004.
FEUERBACH, Ludwig: Zásady filosofie budoucnosti a jiné filosofické práce. Praha: Filosofický ústav ČSAV, 1959.
HARARI, Yuval Noah: Homo deus. Bratislava: Aktuell, 2018.
JASPERS, Karl.: Atómová bomba a budoucnost lidstva. Praha: Academia, 2016.
KOVÁĆ, Ladislav.: Konec lidské evoluce. Červený Kostelec: Mervart, 2017.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežne v semestri: Prezentácia 1 (20 b.), Prezentácia 2 (20 b.), Osnova eseje (10 b.)
Záverečné hodnotenie: Záverečná esej (30 b.), Obhajoba eseje na kolokviu (20 b.)
1 akceptovaná absencia.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 0- 59
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.
Termíny povinností v skúšobnom období budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský/český (receptívna znalosť)/anglický; informačné zdroje a pramene, s ktorými sa pracuje na seminároch k predmetu, sú aj v anglickom jazyku. Požaduje sa min. úroveň B1.
1. Kultúra verzus príroda
2. Humanizmus, posthumanizmus a transhumanizmus
3. Idea vylepšovania človeka
4. Perspektívy techno-, info- a neuro-vied
5. Digitalizmus/dataizmus a spoločnosť algoritmu
6. Máme slobodnú vôľu?
7. Existujú alternatívy ku kapitalizmu?
8. Budeme žiť večne?
9. Kríza hodnôt
10. Filozofia a budúcnosť ľudstva.
50%/50%; Celkové hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia.
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent v oblasti poznatkov vie akou problematikou sa zaoberá filozofia reflektujúca budúcnosť ľudstva; aké riešenia problémov budúcnosti ľudstva filozofia navrhuje. V oblasti praktických filozofických kompetencií je schopný analyzovať vybrané filozofické koncepty a problémy budúcnosti ľudstva; rozvíjať svoje zručnosti filozofického prejavu (analýza textu, písanie, diskusia); samostatne kriticky filozoficky myslieť (filozofovať) o otázkach budúcnosti ľudstva.
DAYOVÁ, Barbara. Sametoví filozofové. Brno: Doplněk, 1999. ISBN 80-7239-045-7.
KUSÁ, Jolana, ZAJAC, Peter (eds.). Prítomnosť minulosti, minulosť prítomnosti. Bratislava: Nadácia M. Šimečku, 1999. ISBN 80-967156-8-2.
PATOČKA, Jan, Češi I. Praha: OIKOYMENH, 2006. ISBN 80-7007-230-X. ISBN 80-7298-181-1.
ŠIMEČKA, Milan. Společenství strachu a jiné eseje. Bratislava: Nadácia M. Šimečku, 2003. ISBN 80-89008-16-X.
KUSÝ, Miroslav, ŠIMEČKA, Milan. Veľký brat a veľká sestra. Bratislava: Nadácia M. Šimečku, 2000. ISBN
80-89008-01-1.
Doplnková literatúra bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams budú dostupné prezentácie vyučujúcej.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) aktívna participácia na seminároch: 1 bod za každý seminár, max. 10 bodov
b) prezentácia jednej vybranej témy: max. 20 bodov
c) písomná práca vo forme filozofickej eseje v rozsahu min. 7 normostrán: 20 bodov
Akceptované sú ospravedlnené absencie nepresahujúce 25% z rozsahu konaných vyučovacích hodín. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie bodového zisku za príslušný výkon študenta.
Klasifikačná stupnica: A – 50-47 bodov; B – 46-43 bodov; C – 42-38 bodov; D – 37-34 bodov; E - 33-30 bodov; Fx – 29 bodov a menej
slovenský, český (receptívna znalosť)
1. Život za „železnou oponou“.
2. Špecifiká filozofických (i literárnych) textov a ich podoby v období od II. svetovej vojny až do roku 1989 v Čechách a na Slovensku.
3. Podoby formovania marxistickej filozofie v stredoeurópskom kontexte.
4. Charta 77, obdobie normalizácie a jeho vplyv na postavenie a úroveň filozofie.
5. Pražské a bratislavské semináre a samizdat.
6. Démon súhlasu Dominika Tatarku.
7. Veľký brat a veľká sestra Milana Šimečku a Miroslava Kusého.
8. Marian Váross, Ján Kocka, Ivan Kadlečík, Marcel Strýko.
9. Jan Patočka, Ladislav Hejdánek a Václav Havel.
10. Kritické sondy a ohliadnutia sa.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent má vedomosti o československom disente. Rozumie vzťahu medzi marxistickou a tzv. nemarxistickými filozofiami v období po II. svetovej vojne. Pozná najvýznamnejšie osobnosti disidentskej tvorby, dokáže kriticky reflektovať a analyzovať ich názory.
EINSTEIN, Albert, INFELD, Leopold. Fysika jako dobrodružství poznání. Praha: Orbis, 1957.
BEISER, Arthur. Úvod do moderní fyziky. Praha: Academia, 1978.
KNIGHT, Randall. Physics for scientists and engineers A strategic approach with modern physics.
Harlow: Pearson Education, 2017. ISBN 1-292-15742-9.
GRIFFITHS, David. Introduction to Quantum Mechanics. Upper Saddle River: Pearson/Prentice Hall, 2005. ISBN 0-13-191175-9.
Doplnková literatúra a literatúra, ktorá nie je v AK UK bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams sú dostupné prezentácie vyučujúcich a literatúra, ktorá nie je v AK UK.
Aktívna účasť na hodinách (max. 3 doložené absencie), priebežný test vedomostí v polovici výučbovej časti semestra (max. počet bodov: 20), záverečná písomná skúška (max. počet bodov: 30). Celkové hodnotenie: max. počet bodov: 50. (100-92% - A, 91-84% - B, 83-76 – C, 75-68 - D, 67-60 – E).
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Slovenský
1. Základné charakteristiky klasickej fyziky.
2. Od klasickej fyziky ku kvantovej fyzike – kľúčové problémy a experimenty: žiarenie čierneho telesa (M. Planck), fotoelektrický jav (A. Einstein).
3. Od klasickej fyziky ku kvantovej fyzike – kľúčové problémy a experimenty: Comptonov jav, modely atómu (J. J. Thomson, E. Rutherford, N. Bohr).
4. Základné pojmy teórie pravdepodobnosti a štatistiky: hustota pravdepodobnosti, priemerná hodnota, variancia, štandardná odchýlka.
5. Komplexné čísla a komplexné funkcie v kvantovej teórii.
6. Vlnová funkcia a Schrödingerova rovnica.
7. Vlnový a časticový obraz.
8. Bornova štatistická interpretácia vlnovej funkcie.
9. Jednodimenzionálna kvantová mechanika jednej častice: Voľná častica
10. Jednodimenzionálna kvantová mechanika jednej častice: Častica v potenciálovej jame.
11-12. Kvantový harmonický oscilátor.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent znalosti o základných pojmoch a metódach elementárnej kvantovej mechaniky. Je schopný ich kvantitatívne aplikovať na jednoduché (jednodimenzionálne, jednočasticové) prípady.
EINSTEIN, Albert, INFELD, Leopold. Fysika jako dobrodružství poznání. Praha: Orbis, 1957.
BEISER, Arthur. Úvod do moderní fyziky. Praha: Academia, 1978.
KNIGHT, Randall. Physics for scientists and engineers A strategic approach with modern physics.
Harlow: Pearson Education, 2017. ISBN 1-292-15742-9.
GRIFFITHS, David. Introduction to Quantum Mechanics. Upper Saddle River: Pearson/Prentice Hall, 2005. ISBN 0-13-191175-9.
Doplnková literatúra a literatúra, ktorá nie je v AK UK bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams sú dostupné prezentácie vyučujúcich a literatúra, ktorá nie je v AK UK.
Aktívna účasť na hodinách (max. 3 doložené absencie), priebežný test vedomostí v polovici výučbovej časti semestra (max. počet bodov: 20), záverečná písomná skúška (max. počet bodov: 30). Celkové hodnotenie: max. počet bodov: 50. (100-92% - A, 91-84% - B, 83-76 – C, 75-68 - D, 67-60 – E).
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Postuláty kvantovej mechaniky - úvod a porovnanie s klasickou mechanikou.
2. Postuláty kvantovej mechaniky - rozbor hlavných fyzikálnych pojmov.
3. Matematický aparát kvantovej mechaniky: Diferenciálne rovnice.
4. Matematický aparát kvantovej mechaniky: Základy lineárnej algebry.
5. Matematický aparát kvantovej mechaniky: Hilbertove priestory.
6. Matematický aparát kvantovej mechaniky: Operátory v kvantovej mechanike.
7. Zovšeobecnená Heisenbergova relácia neurčitosti.
8. Polohová a hybnostná reprezentácia stavového vektora. Fourierove transformácie.
9. Problémy interpretácie kvantovej mechaniky: „Problém merania“, kvantová previazanosť a problém lokálnosti.
10. Problémy interpretácie kvantovej mechaniky: ontologický / epistemologický status vlnovej funkcie, vlnovočasticový dualizmus, determinizmus vs indeterminizmus.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent hlbší vhľad do matematickej štruktúry a do systému postulátov nerelativistickej kvantovej mechaniky. Rozumie filozofickým problémom spojených s interpretáciou kvantovej mechaniky. Má matematické zručnosti, ktoré sú potrebné pre pochopenie nielen kvantovej mechaniky, ale aj pre veľkú časť exaktných vied, na základe čoho je schopný venovať sa otázkam filozofie vedy na pokročilej úrovni.
SZAPUOVÁ, Mariana. Kapitoly z feministickej filozofie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2010. Elektronický zdroj. ISBN 978-80-233-2786-2.
SZAPUOVÁ, Mariana. Filozofický pohľad na rovnosť žien a mužov: perspektíva J. S. Milla. Filozofia, 2005, roč. 60, č. 2, s. 103-114. ISSN (dostupné tiež na http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/filozofia/2005/2/103-114.pdf) ISSN 0046-385X.
MILL, John Stuart. Poddanstvo žien. Bratislava: Kalligram, 2003. ISBN 80-7149-593-X.
FARKAŠOVÁ, Etela. Na ceste k „vlastnej izbe“. Postavy, podoby, problémy feministickej filozofie. Bratislava: Iris, 2006, s. 13-77. ISBN 80-89256-00-7.
MILLETT, Kate: Sexuální politika. In: Oates-Indruchová, Libora (ed.). Dívčí válka s ideologií. Praha: Sociologické nakladatelství, 1998. s. 69 – 89. ISBN 80-85850-67-2.
priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: prezentácia jednej vybranej témy (30 bodov)
v skúškovom období: kolokviálna skúša pozostávajúca z prezentácie a obhajoby písomnej práce (40 bodov)
Podmienkou pripustenia ku skúške je dosiahnutie min. 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A: 70-65, B: 64-59, C: 58-53, D: 52-47, E: 46-42, Fx: 41-0.
Akceptujú sa max. 2 ospravedlnené absencie.
Presný termín a téma priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra.
Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semstra.
slovenský, český (schopnosť čítania s porozumením)
1. Čo je feministická filozofia - vymedzenie základných pojmov.
2. Feministická reflexia a kritika filozofického kánonu.
3. Historické etapy vývinu feministického myslenia, počiatky feministickej filozofie.
4. Vývinové podoby feministickej filozofie: filozofické východiská osvietenského liberálneho
feminizmu.
5. Osvietenský feminizmus a problém disparity pohlaví (Rousseau verzus Wollstonecraft).
6. Osvietenský liberálny feminizmus – Harriet Taylor Mill a John Stuart Mill.
7. Žena ako Druhá − Simone de Beauvoir, existencialistické inšpirácie.
8. Teórie druhej vlny feminizmu, typológie feministických koncepcií a prúdov.
9. Filozofické východiská liberálneho feminizmu a jeho limity.
10. Radikálny feminizmus, jeho hlavné témy a východiská. Analýza patriarchátu a teória sexuálnej
politiky.
11. Materialistická teória útlaku žien a problém domácej práce.
12. Feministická filozofia a postmoderna.
43%/ 57%.
Študent/ka po úspešnom absolvovaní predmetu má vedomosti o genéze a historickom vývine feministickej filozofie a pozná periodizáciu feministického myslenia. Pozná typológiu feministických filozofických koncepcií a prúdov, pozná ich pojmový aparát. Chápe rozdiely medzi jednotlivými historickými typmi feministickej filozofie a rozumie problémom, ktoré feministické myslenie tematizovalo v jednotlivých vývinových etapách. Je schopný/á sa zorientovať v rozličných koncepciách a rozumie centrálnym argumentačným líniám.
KUHN, Thomas S. Štruktúra vedeckých revolúcií. Bratislava 1981, str. 37-47.
POPPER, Karl R. Hľadanie lepšieho sveta. Bratislava: Archa, 1995, str. 11-57. ISBN 80-7115-113-0
SCHLICK, Moritz. M. Zobrané state. In: Antológia z diel filozofov. Logický empirizmus a filozofia prírodných vied. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry, 1968. str. 211-255.
SARDAR, Ziauddin. Thomas Kuhn a vedecké války. Praha: Triton,2001. ISBN 80-7254-209-5.
SZAPUOVÁ, Mariana, NUHLÍČEK, Martin. Naturalizmus a skepticizmus. Filozofia, 2020, roč. 75, č. 9., s. 760-775. ISSN 0046-385X (dostupné tiež na https://www.sav.sk/journals/uploads/11250922filozofia.2020.75.9.3.pdf)
Podmienky na absolvovanie predmetu:
priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: prezentácia jednej vybranej témy (30 bodov)
v skúškovom období: kolokviálna skúša pozostávajúca z prezentácie a obhajoby písomnej práce (40 bodov)
Podmienkou pripustenia ku skúške je dosiahnutie min. 10 bodov z priebežného hodnotenia.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica:
A: 70-65, B: 64-59, C: 58-53, D: 52-47, E: 46-42, Fx: 41-0.
Akceptujú sa max. 2 ospravedlnené absencie.
Presný termín a téma priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra.
Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.
slovenský, český (schopnosť čítania s porozumením)
1. Problém vedy vo filozofii 20. storočia.
2. Iniciatíva Viedenského krúžku. Chápanie povahy a predmetu epistemológie v novopozitivizme.
3. Hlavné témy a problémy novopozitivistickej epistemológie.
4. Kritický racionalizmus a falzifikacionizmus K.R. Poppera.
5. Fallibilita ľudského poznania.
6. Zmeny v ponímaní vedeckého poznania iniciované postpozitivizmom. Kuhnova koncepcia vývinu vedy.
7. Epistemologický anarchizmus P. Feyerabenda.
8. Diskusie o epistemologickom relativizme.
9. Naturalizovaná epistemológia.
10. Nové iniciatívy v súčasnej epistemológii: socializovaná epistemológia.
11. Problém vedy vo feministickej filozofii
12. Koncept situovanej vedy
Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 43/57
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent vedomosti o filozofických koncepciách vedy, ktoré sa sformovali na pôde filozofie 20. storočia, o ich východiskách, hlavných témach a riešeniach. Rozumie hlavným problémom, ktoré sa v týchto koncepciách tematizovali a vie porovnať ich rozličné riešenia. Je schopný sa zorientovať v súčasných filozofických diskusiách ohľadom vedy.
FREUD, Sigmund. Přednášky k úvodu do psychoanalýzy. Praha: Portál, 2020. ISBN 978-80-262-1573-8.
FREUD, Sigmund. Nespokojenost v kultuře. Praha: Hynek, 1998. ISBN 80-86202-13-5.
STORR, Anthony. Freud. Praha: Argo, 1996. ISBN 80-85794-93-4.
ČERNOUŠEK, Michal. Sigmund Freud - Dobyvatel nevědomí. Praha: Paseka, 1996. ISBN 80-7185-082-9.
Doplnková literatúra a literatúra, ktorá nie je v AK UK bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams sú dostupné prezentácie vyučujúcich a literatúra, ktorá nie je v AK UK.
aktívna účasť na hodinách (max. 3 doložené absencie), príprava na hodinu (čítanie textov), aspoň jeden ústny referát na hodine, príp. písomná seminárna práca (max. počet bodov: 20), záverečná písomná skúška v zápočtovom týždni (max. počet bodov: 30). Celkové hodnotenie: max. počet bodov - 50. (100-92% - A, 91-84% - B, 83-76 – C, 75-68 - D, 67-60 – E).
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Freud vo filozofii a kultúre 20. storočia. Prienik psychoanalytickej terminológie a učenia do všeobecného povedomia.
2. Základné pojmy a tézy Freudovej koncepcie psychológie a jej historické pozadie a systematické východiská.
3. Porovnanie psychoanalýzy ako samostatného psychologického prúdu s inými významnými prúdmi psychologického bádania a teoretizovania na prelome 19. a 20. storočia.
4. Freud , Breuer a teória hystérie.
5. Freudova psychoanalytická teória snov.
6. Freudova psychoanalytická teória psychosexuálneho vývinu.
7. Topografický a štrukturálny model psychického aparátu.
8. Psychoanalytická teória obranných mechanizmov.
9. Rozšírenie psychoanalýzy z terapie na všeobecnú teóriu, resp. filozofiu kultúry. Freudova analýza morálky, umenia a náboženstva.
10. Pozitívne a negatívne reakcie na Freudovu psychoanalýzu v dejinách filozofie 20. storočia.
11. Kritika Freuda z hľadiska teórie vedy a metodológie.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent vedomosti o základných pojmov, teóriách a terapeutických metódach Freudovej psychoanalýzy a o jej vzťahu k filozofii. Je schopný chápať vznik psychoanalýzy v historickom a filozofickom kontexte prelomu 19. a 20. storočia. Dokáže identifikovať podobnosti a rozdiely medzi Freudovou koncepciou a filozofickými koncepciami vybraných filozofov a je schopný analyzovať tézy psychoanalýzy z metodologicko-vedného hľadiska.
ZNÁM, Štefan (a kolektív). Pohľad do dejín matematiky. Bratislava: Alfa, 1986.
ČIŽMÁR, Ján. Dejiny matematiky - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Perfekt, 2017. ISBN 978-80-8046-829-3.
STRUIK, Dirk J. Dějiny matematiky. Praha: Orbis, 1963.
RÉNYI, Alfréd. Dialógy o matematike. Bratislava: Alfa, 1977.
Doplnková literatúra a literatúra, ktorá nie je v AK UK bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams sú dostupné prezentácie vyučujúcich a literatúra, ktorá nie je v AK UK.
aktívna účasť na hodinách (max. 3 doložené absencie), priebežný test vedomostí v polovici výučbovej časti semestra (max. počet bodov: 20), záverečná písomná skúška (max. počet bodov: 30). Celkové hodnotenie: max. počet bodov: 50. (100-92% - A, 91-84% - B, 83-76 – C, 75-68 - D, 67-60 – E).
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Vzťah medzi filozofiou a matematikou v dejinách filozofie.
2. Táles a idea matematického dôkazu.
3. Pytagorovci a objav nesúmerateľnosti.
4. Zenónove apórie (paradoxy).
5. Aristotelovo riešenie Zenónových apórií.
6. Zenónove apórie z pohľadu modernej vedy.
7. Platónova filozofia matematiky. Platonizmus vo filozofii matematiky.
8. Aristotelova filozofia matematiky. Problém (matematického) nekonečna.
9. Euklidove Základy ako vzor pre matematiku i filozofiu.
10. Descartova analytická geometria ako vzor metódy.
11. Spinozova etika podľa vzoru geometrie.
12. Leibniz ako matematik. Objav infinitezimálneho počtu.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent vedomosti o významných udalostiach v dejinách antickej i novovekej matematiky, ktoré majú úzku súvislosť s filozofickým myslením. Hlbšie rozumie úlohe exaktného myslenia vo filozofii. Je schopný na konkrétnych príkladoch uplatniť a zároveň rozširovať svoje matematické zručnosti (algebra, aritmetika, geometria, základy diferenciálneho počtu).
Predsokratovci a Platón. Zostavil Jaroslav Martinka. Bratislava: Iris, 1996. ISBN 80-88778-50-6. Diogenove zlomky. Úvodná štúdia, preklad zlomkov a komentár [Diogenés zo Sinopy]; Jaroslav Cepko, Andrej Kalaš, Vladislav Suvák. Bratislava: Univerzita Komenského, 2016. ISBN 978-80-223-4099-1.
KALAŠ, Andrej. Sloboda u Sokrata a jeho nasledovníkov v skeptickej Akadémii. Bratislava: Univerzita Komenského, 2011. ISBN 978-80-223-2963-7.
GAHÉR, František.. Stoická sémantika a logika z pohľadu intenzionálnej logiky. Bratislava: Stimul, 2000. ISBN 80-88982-18-2.
KALAŠ, Andrej. Raný pyrrhónizmus alebo blažený život bez hodnôt? Bratislava: Univerzita Komenského, 2009. ISBN 978-80-223-2519-6.
MARKO, Vladimír. Štyri antické argumenty o budúcich náhodnostiach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2017. ISBN 978-80-223-4425-8.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Hodnotenie realizované počas výučbovej časti semestra zahŕňa:
a). úspešné prednesenie referátu na jednu z tém seminárnych stretnutí (max. 30 bodov)
b) úspešné absolvovanie kontrolného testu na konci výučbovej časti semestra ( max. 70 bodov). Na test bude pripustený iba študent s min. počtom min. 8 bodov z referátu.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 59 - 0.
Presný termín testu a rozdelenie tém referátov budú oznámené na začiatku semestra.
Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi. Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Skeptické prvky v predsokratovskej filozofii (Xenofanés)
2. Skepticizmus a relativizmus u sofistov (Protagoras, Gorgias)
3. Skepticizmus u Sokrata a jeho etický rozmer ("Viem, že nič neviem").
4. Skepticizmus u sokratových nasledovníkov (Antisthenes, Diogenes, Platón)
5.Skepticizmus strednej a novej Akadémie, negatívny dogmatizmus (Arkesilaos, Karneades).
6. Skeptický atomizmus
7. Pyrrhón a Timón
8. Pyrrhón a India z hľadiska transferu skeptických ideí.
9. Neopyrrhónizmus a jeho fenomenalizmus
10. Racionalistická a empirická lekárska škola, stoické delenie nezjavného a rozlišovanie príznakov
11. Etický rozmer antického skepticizmu
12. Dogmatizmus versus skepticizmus v helenistickej filozofii.
100% priebežne
Študent, ktorý úspešne absolvoval predmet, vie identifikovať skeptické prvky v jednotlivých historických obdobiach antickej filozofie. Rozumie špecifickému prepojeniu antického skepticizmu s etickou potrebou dosahovania blaženého života. Je schopný uplatniť získané poznatky vo filozofickom diskurze aj mimo antickej filozofie.
NUHLÍČEK, Martin. Čo je zdôvodnenie? (Odpoveď M. Taligovi). Filozofia. 2013, 68 (2), 139-150. ISSN 0046-385X.
NUHLÍČEK, Martin. Spory o charakter zdôvodnenia v súčasnej analytickej epistemológii. Filozofia. 2013, 68 (6), 517-522. ISSN 0046-385X.
NUHLÍČEK, Martin. Sceptical and Practical Criticisms of Epistemic Externalism. Prolegomena. 2015. 14 (1), 31-45. ISSN 1333-4395.
GOLDMAN, Alvin I. What Is Justified Belief? In: PAPPAS, George S. (ed.). Justification and Knowledge. Dordrecht: Reidel, 1979, s. 1-23.
ZAGZEBSKI, Linda. What Is Knowledge? In: GRECO, John, SOSA, Ernest (eds.). The Blackwell Guide to Epistemology. Malden: Blackwell, 1999, s. 92-116.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) seminárna práca na vybranú tému z tematickej osnovy predmetu: max. 10 bodov;
b) písomný test zameraný na vedomosti o textoch analyzovaných na seminároch: max. 10 bodov.
Téma seminárnej práce musí byť vopred prekonzultovaná s vyučujúcim. Termín odovzdania seminárnej práce, ako aj termín písomného testu bude spresnený na začiatku semestra.
Klasifikačná stupnica:
A: 100% - 92%;
B: 91% - 84%;
C: 83% - 76%;
D: 75% - 68%;
E: 67% - 60%;
FX: 59% - 0%.
Akceptované sú ospravedlnené absencie nepresahujúce 25 % z rozsahu konaných vyučovacích hodín. Porušenie pravidiel akademickej etiky môže mať za následok anulovanie bodového zisku za príslušný výkon študenta.
Slovenský; vybrané texty sú v anglickom jazyku – požadovaná úroveň B2.
1. Tradičné teórie poznania.
2. Gettierov problém.
3. Kauzálny prístup k poznaniu.
4. Reliabilizmus.
5. Prednosti a problémy reliabilizmu.
6. Interné a externé zdôvodnenie.
7. Spory o pojme zdôvodnenia.
8. Justifikačný skepticizmus.
9. Epistemológia cností.
10. Povaha kognitívnych cností.
11. Kognitívny charakter a zodpovednosť.
12. Metaepistemologické perspektívy.
100 % priebežne.
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent vedomosti o najvýznamnejších smeroch súčasnej epistemológie. Rozumie nárokom filozofickej teórie poznania, ako aj hlavným problémom, ktoré sa spájajú s jej uspokojivým formulovaním. Je schopný analyzovať a kriticky reflektovať problematiku ľudského poznania v širších vzťahoch medzi epistemológiou, etikou a filozofiou vedy.
NUHLÍČEK, Martin, SZAPUOVÁ, Mariana. Poznámky ku skepticizmu alebo čo spochybňuje, a čo nespochybňuje skeptik. Filozofia. 2012, 67 (2), 147-159. ISSN 0046-385X.
NUHLÍČEK, Martin. Hodnota filozofického skepticizmu. Filosofický časopis. 2016, 64 (5), 675-690. ISSN 0015-1831.
NUHLÍČEK, Martin, SZAPUOVÁ, Mariana. Naturalizmus a skepticizmus. Filozofia. 2020, 75 (9), 760-775. ISSN 0046-385X.
NUHLÍČEK, Martin. Návod na použitie filozofického skepticizmu. Studia philosophica [online]. 2021, 68 (1), 71–79 [cit. 2021-10-22]. Dostupné na: https://digilib.phil.muni.cz/handle/11222.digilib/144129.
NUHLÍČEK, Martin. The Priority of Common Sense in Philosophy. Croatian Journal of Philosophy. 2021, 21 (62), 319-337. ISSN 1333-1108.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) seminárna práca na vybranú tému z tematickej osnovy predmetu: max. 10 bodov;
b) písomný test zameraný na vedomosti o textoch analyzovaných na seminároch: max. 10 bodov.
Téma seminárnej práce musí byť vopred prekonzultovaná s vyučujúcim. Termín odovzdania seminárnej práce, ako aj termín písomného testu bude spresnený na začiatku semestra.
Klasifikačná stupnica:
A: 100% - 92%;
B: 91% - 84%;
C: 83% - 76%;
D: 75% - 68%;
E: 67% - 60%;
FX: 59% - 0%.
Akceptované sú ospravedlnené absencie nepresahujúce 25 % z rozsahu konaných vyučovacích hodín. Porušenie pravidiel akademickej etiky môže mať za následok anulovanie bodového zisku za príslušný výkon študenta.
Slovenský; vybrané texty sú v anglickom jazyku – požadovaná úroveň B2.
1. Bežné a skeptické pochybovanie.
2. Skeptické scenáre a hypotézy.
3. Druhy skeptických argumentov.
4. Hľadanie predstaviteľov skepticizmu.
5. Doktrinálny a inštrumentálny skepticizmus.
6. Hodnota filozofického skepticizmu.
7. Typológia reakcií na skepticizmus.
8. Filozofia zdravého rozumu.
9. Dôkaz vonkajšieho sveta.
10. Skepticizmus a istota.
11. Kontextualizmus.
12. Pragmatické odpovede.
100 % priebežne.
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent rozumie povahe, predpokladom a dôsledkom filozofického skepticizmu. Ovláda vybrané argumentačné stratégie proti skepticizmu a dokáže hodnotiť ich možnosti a limity. Je schopný kriticky reflektovať význam skeptického uvažovania vo filozofii, najmä vo vzťahu k otázkam istoty a využiteľnosti ľudského poznania.
BROŽÍK, Vladimír. Hodnotové orientácie. Nitra: UKF, 2007.
HARTMANN, Nicolai. Struktura etického fenoménu. Praha: Academia, 2002.
VÁROSS, Marián. Úvod do axiológie. Bratislava: Epocha, 1970.
WINDELBAND, Wilhelm. Prelúdiá. In: Hrušovský I., Zigo M., ed. Antológia z diel filozofov. zv. 7.
Bratislava: VPL, 1967, 501-537.
WINCH, Peter. Idea sociální vědy. Brno: CDK, 2004.
WRIGHT VON, Henrik Georg. Humanizmus Ako životný postoj. Bratislava: Kalligram, 2001.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežne v semestri: Aktívna účasť (20 b.), Prezentácia (20 b.), Osnova eseje (10 b.)
Záverečné hodnotenie: Záverečná esej (30 b.), Obhajoba eseje na kolokviu (20 b.)
1 akceptovaná absencia.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 0- 59
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.
Termíny povinností v skúšobnom období budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský, český (receptívna znalosť), anglický; informačné zdroje a pramene, s ktorými sa pracuje na seminároch k predmetu, sú aj v anglickom jazyku. Požaduje sa min. úroveň B1.
1. Čo je axiológia?
2. Dejiny axiológie
3. Pojem hodnoty
4. Pojem hodnotenia
5. Teórie dobra a zla
6. Hodnoty a fakty
7. Hodnoty a normy
8. Druhy hodnôt
9. Kríza hodnôt a nihilizmus
10. Humanizmus
50%/ 50%; Celkové hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia.
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent v oblasti poznatkov pozná kľúčové idey a koncepty hlavných predstaviteľov a smerov axiológie; obsah a význam pojmu hodnoty vo filozofii a vede
V oblasti praktických filozofických kompetencií a zručností vie rozvíjať filozofické myslenie o otázkach axiológie v súčasnosti.
BROCKMAN, John, ed. Příštích padesát let. Praha: Dokořán a Argo, 2004.
GÁL, Egon, ed.: Myseľ/telo/stroj. Bratislava: Bradlo, 1992.
RUSSELL, Stuart. Jako člověk. Praha: Argo, 2021.
SEARLE, John. Mysl, mozek a věda. Praha: Mladá fronta.
WIENER, Norbert. Kybernetika a společnost. Praha: N-ČSAV, 1963.
ZELINKA, Ivan: Umělá inteligence - hrozba nebo naděje? Praha: BEN, 2003.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežne v semestri: Prezentácia 1 (20 b.), Prezentácia 2 (20 b.), Osnova eseje (10 b.)
Záverečné hodnotenie: Záverečná esej (30 b.), Obhajoba eseje na kolokviu (20 b.)
1 akceptovaná absencia.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 92, B: 91 – 84, C: 83 – 76, D: 75 – 68, E: 67 – 60, FX: 0- 59.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.
Termíny povinností v skúšobnom období budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.
slovenský, český (receptívna znalosť), anglický; informačné zdroje a pramene, s ktorými sa pracuje na seminároch k predmetu, sú aj v anglickom jazyku. Požaduje sa min. úroveň B1.
1. Filozofické otázky technológie a technologického rozvoja
2. Idea stroja a idea mysliaceho stroja
3. Pojem umelej inteligencie
4. Aplikácie UI: informatika a info-technológie,
5. Aplikácie UI: virtuálna/digitálna realita,
6. Aplikácie UI: kyber- a robo-sapiens,
7. Dôsledky UI: umelý život a post/trans-humanizmus,
8. Riziká a kritika UI, zmysel UI, etické a sociálne aspekty
9. Problém kontroly UI
50%/50%; Celkové hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia.
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent v oblasti poznatkov vie akou problematikou sa zaoberá súčasná filozofia umelej inteligencie; kto sú hlavní súčasní predstavitelia filozofie umelej inteligencie; ako súčasná filozofia umelej inteligencie rieši vybrané problémy.
V oblasti praktických filozofických kompetencií a zručností je schopný analyzovať vybrané koncepty a problémy filozofie umelej inteligencie a samostatne kriticky filozoficky myslieť (filozofovať) o otázkach filozofie umelej inteligencie.
Akvinský, T.: O lásce: výběr otázek z Teologické sumy. Přeložil, poznámkami a úvodem opatřil Karel Šprunk. Praha: Krystal, 2005; ISBN: 80-85929-71-6.
Lotz, J. B.: Vědění a láska. Praha: Vyšehrad, 1999. ISBN: 80-7021-304-3.
Peroutka, D.: Tomistická filozofická antropologie. Praha: Krystal OP, 2012. ISBN: 978-80-87183-42-7.
Machula, T. – Holub, Š. M.: Tomismus čtyřiadvaceti tezí. Praha: Krystal, 2010. ISBN: 978-80-87183-28-1.
Chabada, M.: Kapitoly z dejín stredovekej filozofie 4. Vrcholná latinská scholastika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2021. ISBN: 978-80-223-5242-0.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
1. Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) dobrovoľný referát na seminároch: 3 body za referát;
b) písomný test zameraný na vedomosti o textoch analyzovaných na seminároch: max. 10 bodov. Termín písomného testu bude spresnený na začiatku semestra. Body za dobrovoľný referát sa započítavajú do celkového hodnotenia.
Termín písomného testu bude spresnený na začiatku semestra.
Klasifikačná stupnica:
A: 100% - 92%; B: 91% - 84%; C: 83% - 76%; D: 75% - 68%; E: 67% - 60%; FX: 59% - 0%.
Akceptované sú ospravedlnené absencie nepresahujúce 25 % z rozsahu konaných vyučovacích hodín. Porušenie pravidiel akademickej etiky môže mať za následok anulovanie bodového zisku za príslušný výkon študenta.
slovenský
slovak
1. Akvinského život a dielo, Akvinského filozofický projekt.
2. Štruktúra ľudskej psychiky podľa Akvinského.
3. Vášne dychtivosti a vášne srdnatosti.
4. Vášne duše a morálne dobro a zlo.
5. Vzájomný vzťah vášní.
6. Láska ako vášeň duše.
7. Príčiny a účinky lásky.
8. Nenávisť ako vášeň duše.
9. Láska a priateľstvo.
10. Láska ako prirodzená a nadprirodzená cnosť.
11. Poriadok lásky.
12. Akvinského význam pre dejiny etiky.
100 % priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent vedomosti o povahe lásky v štruktúre ľudskej emocionality podľa Tomáša Akvinského. Rozumie dôsledkom Akvinského chápania lásky a emocionality vo vybraných filozofických a etických ideách, ako sú teória cností, funkcia emócií v hodnotiacich praktických súdoch, chápanie vzťahu rozumu, vôle a emócií a transcendentný rozmer lásky (nadprirodzené cnosti). Je schopný kriticky reflektovať a hodnotiť možnosti a limity ľudskej emocionality, a to aj v širšom kontexte vzťahov medzi filozofiou, etikou a morálnou teológiou.
SARTRE, Jean-Paul. Bytí a nicota. Praha: OIKOYMENH 2006. ISBN 80-7298-097-1
FOUCAULT, Michel. Slová a veci. Bratislava: Kalligram 2000. ISBN 8071496642.
BARTHES, Roland. Smrt autora. Aluze: Revue pro literaturu, filozofii a jiné, 10/3, 2006, s. 75-77.
ALTHUSSER, Louis. For Marx. London: Verso 2005. ISBN 1-84467-052-X.
LÉVI-STRAUSS. Claude. Myšlení přírodných národů. Praha: Dauphin 2000. IBSN 80-86019-25-X.
Literatúra bude poskytnutá v elektronickej podobe. S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Aktívna účasť na hodinách (max. 3 doložené absencie), príprava na hodinu (čítanie textov), aspoň
jeden ústny referát na hodine, príp. písomná seminárna práca (max. počet bodov: 20), záverečná
písomná skúška v zápočtovom týždni (max. počet bodov: 30).
Celkové hodnotenie: max. počet bodov - 50. A (100-92% - A, 91-84% - B, 83-76 – C, 75-68 - D,
67-60 – E; 59 – 0 - FX.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej
položke hodnotenia.
slovenský
1. Existencializmus ako projekt humanizmu
2. Štrukturalizmus ako kritika existencialistického humanizmu
3. Subjekt, sloboda a autenticita v existencializme (Sartre, de Beauvoir, Heidegger)
4. Kritika subjektu a návrat determinizmu v štrukturalizme
5. J.-P. Sartre a jeho filozofia slobody v diele Bytie a ničota
6. C. Lévi-Strauss a jeho kritika Sartra
7. R. Barthes a smrť autora
8. M. Foucault a „koniec človeka“
9. Pojem humanizmu a antihumanizmu u L. Althussera
10. Existencializmus a štrukturalizmus v súčasnej filozofii
100 % priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent má podrobné vedomosti o myšlienkach a metódach vybraných existencialistických a štrukturalistických mysliteľoch 20. storočia. Je schopný porovnávať a vyhodnocovať ich prístupy, diskutovať o súvisiacich filozofických otázkach, predkladať vlastné postrehy, obhajovať svoje vlastné interpretácie a produktívne reagovať na názory iných.
REID, T.: Essays on the Intellectual Powers of Man. Cambridge – London: The M.I.T. Press 1969.
MOORE, G. E.: Dôkaz vonkajšieho sveta. In: Wittgenstein, L.: O istote. Bratislava: Kalligram 2006, s. 13 – 37.
MOORE, G. E.: Obrana zdravého rozumu. In: Z analytickej filozofie I. Ed.: D. Kamhal. Bratislava: Univerzita Komenského 1993, s. 7 – 35.
LEMOS, N.: Common Sense. A Contemporary Defense. Cambridge: Cambridge University Press 2004.
RESCHER, N.: Common-Sense: A New Look at an Old Philosophical Tradition. Milwaukee: Marquette University Press 2005.
NUHLÍČEK, M.: Zdravý rozum vo filozofii Thomasa Reida. Filozofia, 65 (5), 2010, 449 – 460.
NUHLÍČEK, M.: The Priority of Common Sense in Philosophy. Croatian Journal of Philosophy, 21 (62), 2021, 319 – 337.
Literatúra bude poskytnutá v elektronickej podobe. S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.
Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti:
a) prezentácia na seminári alebo písomná seminárna práca: 10 bodov;
b) písomný test z celkového rozsahu prebratého učiva: 10 bodov.
Témy prezentácií a seminárnych prác musia byť prekonzultované s vyučujúcim. Termín odovzdania seminárnych prác a termín písomného testu budú spresnené na začiatku semestra.
Klasifikačná stupnica:
A: 100 % - 92 %;
B: 91 % - 84 %;
C: 83 % - 76 %;
D: 75 % - 68 %;
E: 67 % - 60 %;
Fx: 59 % - 0 %.
Akceptované sú ospravedlnené absencie nepresahujúce 25 % z rozsahu vyučovacích hodín. Porušenie pravidiel akademickej etiky má za následok anulovanie bodového zisku za príslušný výkon študenta.
slovenský, anglický (receptívna znalosť)
1. Filozofický problém zdravého rozumu
2. Zdravý rozum v dejinách filozofie
3. T. Reid: Kritika idealizmu
4. T. Reid: Princípy zdravého rozumu
5. G. E. Moore: Obrana zdravého rozumu
6. G. E. Moore: Dôkaz vonkajšieho sveta
7. Epistemologická kritika zdravého rozumu
8. Psychologická kritika zdravého rozumu
9. Zdravý rozum v kognitívnych vedách
10. Evolučný pohľad na zdravý rozum
11. Pozícia zdravého rozumu v rámci vedy
12. Autorita zdravého rozumu vo filozofii
100 % priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent poznatky o najvýznamnejších filozofických prúdoch a koncepciách opierajúcich sa o zdravý rozum (common sense). Dokáže analyzovať pojem zdravého rozumu a komparovať ho s príbuznými pojmami (prirodzené presvedčenia, intuitívne presvedčenia). Rozumie epistemologickým a psychologickým funkciám zdravého rozumu pri nadobúdaní poznania, ako aj jeho limitom a kritike. Získava schopnosť viesť odbornú diskusiu o metodologickej dynamike medzi zdravým rozumom, vedou a filozofiou.
English
ZNÁM, Štefan (a kolektív). Pohľad do dejín matematiky. Bratislava: Alfa, 1986.
ČIŽMÁR, Ján. Dejiny matematiky - Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Perfekt, 2017. ISBN 978-80-8046-829-3.
STRUIK, Dirk J. Dějiny matematiky. Praha: Orbis, 1963.
RÉNYI, Alfréd. Dialógy o matematike. Bratislava: Alfa, 1977.
Doplnková literatúra a literatúra, ktorá nie je v AK UK bude prezentovaná na začiatku a počas semestra. V MS Teams sú dostupné prezentácie vyučujúcich a literatúra, ktorá nie je v AK UK.
aktívna účasť na hodinách (max. 3 doložené absencie), priebežný test vedomostí v polovici výučbovej časti semestra (max. počet bodov: 20), záverečná písomná skúška (max. počet bodov: 30). Celkové hodnotenie: max. počet bodov: 50. (100-92% - A, 91-84% - B, 83-76 – C, 75-68 - D, 67-60 – E).
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský
1. Vzťah medzi filozofiou a matematikou v dejinách filozofie.
2. Táles a idea matematického dôkazu.
3. Pytagorovci a objav nesúmerateľnosti.
4. Zenónove apórie (paradoxy).
5. Aristotelovo riešenie Zenónových apórií.
6. Zenónove apórie z pohľadu modernej vedy.
7. Platónova filozofia matematiky. Platonizmus vo filozofii matematiky.
8. Aristotelova filozofia matematiky. Problém (matematického) nekonečna.
9. Euklidove Základy ako vzor pre matematiku i filozofiu.
10. Descartova analytická geometria ako vzor metódy.
11. Spinozova etika podľa vzoru geometrie.
12. Leibniz ako matematik. Objav infinitezimálneho počtu.
100% priebežne
Po úspešnom absolvovaní predmetu má študent vedomosti o významných udalostiach v dejinách antickej i novovekej matematiky, ktoré majú úzku súvislosť s filozofickým myslením. Hlbšie rozumie úlohe exaktného myslenia vo filozofii. Je schopný na konkrétnych príkladoch uplatniť a zároveň rozširovať svoje matematické zručnosti (algebra, aritmetika, geometria, základy diferenciálneho počtu).
1. H. Holzhey, W. Röd: Filosofie 19. A 20. století. II. Praha: Oikoymenh, 2006.
2. R. Thurnher, W. Röd, H. Schmidinger: Filosofie 19. A 20. století. III. Praha: Oikoymenh, 2009.
3. J. Bodnár, P. Cmorej, I. Hrušovský, A. Riška, ed.: Logický empirizmus a filozofia prírodných vied. Antológia z diel filozofov, 9. zv. Bratislava: VPL, 1968.
Tematické okruhy:
1. Fenomenologická metóda, fenomenologické chápanie vedomia a intencionality a
fenomenologická kritika naturalizmu a historizmu (Husserl, Heidegger).
2. Existencializmus a jeho pohľad na autentickú podobu života ľudského indivídua a filozofického
pristupovania k existencii a bytiu. Problém slobody a zmyslu ľudskej existencie (Sartre, Jaspers).
3. Heideggerova filozofia bytia a jeho analýza štruktúr ľudskej existencie. Pojem existenciálu a
ontologickej diferencie.
4. Teória poznania a chápanie pravdy a vedy v klasickom pragmatizme (Peirce, James, Dewey).
5. Kritická teória Frankfurtskej školy: neomarxistická kritika západnej civilizácie a teória
komunikatívnej racionality (Horkheimer, Adorno, Habermas).
6. Radikálna kritika metafyziky a rôzne koncepcie metafyziky vo filozofii 20. storočia (logický
pozitivizmus, Heidegger, pragmatizmus, Frankfurtská škola, Derrida).
7. Pojem štruktúry a základné znaky štrukturálnej metódy vo francúzskej štrukturalistickej a
postštrukturalistickej filozofii (Lévi-Strauss, Foucault, Barthes, Althusser).
8. Obrat k jazyku a úloha modernej logiky v ranej analytickej filozofii (Frege, Russell,
Wittgenstein). Pojmová analýza ako metóda filozofie. Fregeovská sémantika.
9. Koncepcia filozofie a filozofia vedy v logickom pozitivizme a logickom empirizme (Viedenský
krúžok, Berlínska spoločnosť pre empirickú filozofiu).
10. Filozofická reflexia postmodernej situácie v spoločnosti a vo vede (Lyotard). Dekonštruktívne
čítanie textov ako spôsob filozofovania (Derrida)
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok
stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0%/100%
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má
A: v oblasti poznatkov:
• hlbšie znalosti o vybraných školách, smeroch, prúdoch a postavách v dejinách filozofie (dejiny filozofie XX. storočia);
B: v oblasti zručností:
• rozvinuté odborné schopnosti samostatnej práce s filozofickými problémami a textami, ich komparácie, kritickej analýzy a interpretácie
1. Kolář, Peter - Svoboda, Vladimír. Logika a etika. Úvod do metaetiky. Praha: Filosofia, 1997.
ISBN: 80-7007-100-1.
2. BRÁZDA, Radim: Ethicum. Zlín: VeRBuM, 2010. ISBN: 978-80-904273-9-6.
3. LONGINO, Helen. Usmerňovanie sociálneho obratu vo filozofii vedy. Filozofia. 2009. roč.
64, č. 4, s. 312-324. ISSN 0046-385X (dostupné tiež na http://www.klemens.sav.sk/fiusav/doc/
filozofia/2009/4/312-323.pdf).
5. SZAPUOVÁ, Mariana, NUHLÍČEK, Martin, CHABADA, Michal (eds). Veda, spoločnosť a
hodnoty. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4749-5
(vybrané kapitoly)
6. GAHÉR, František. Logická sémantika a všeobecná teória prekladu. Bratislava: Stimul, 2010.
ISBN 978-80-89236-97-8. Dostupné na: https://stella.uniba.sk/texty/fg-lsavtp.pdf.
7. GAHÉR, František, ŠTEVČEK, Marek, BRAXATORIS, Martin. Nástroje a pravidlá produkcie
a interpretácie koncízneho textu (s osobitným zreteľom na normativitu). In: Jazykovedný časopis.
2019, roč. 70, č. 1, s. 75-94. ISSN (online) 1338-4287.
8. GAHÉR, František. Vetné operátory: ich interakcie (s vektormi času, kauzality a epistemickej
relevancie) a ich konštrukcie. In: Jazykovedný časopis. 2020, roč. 71, č. 2, s. 197-212. ISSN
(online) 1338-4287.
9. BIELIK, Lukáš. Metodologické aspekty vedy. Bratislava: Univerzita Komenského v
Bratislave, 2019. ISBN 978-80-223-4788-4.
10. DALY, Chris. An Introduction to Philosophical Methods. Peterborough: Broadview Press,
2010. ISBN 978-1-55111-934-2.
Tematické okruhy:
Metaetika:
1. Metaetika (vymedzenie metaetiky, metaetika vs. normatívna a deskriptívna etika, dichotómia faktov a hodnôt, problém dobra / „otvorená otázka“)
2. Metaetický kognitivizmus a nonkognitivizmus (otázka pravdivosti morálnych súdov, otázka existencie morálnych skutočností, emotivizmus, preskriptivizmus, expresivizmus, teória omylu, argumenty v prospech kognitivizmu / nonkognitivizmu a ich kritika)
3. Metaetický konštruktivizmus (morálna záväznosť, otázka existencie morálnych skutočností, rola praktickej racionality, kontraktualizmus, kantovský konštruktivizmus, diskurzívna etika, argumenty v prospech konštruktivizmu a ich kritika)
4. Metaetický realizmus a naturalizmus (otázka existencie morálnych skutočností, podoby realizmu a naturalizmu, problém konštitúcie, superveniencie, neantropocentrické etiky, argumenty v prospech realizmu / naturalizmu a ich kritika)
5. Metaetický internalizmus a externalizmus (morálna motivácia a jej zdroje, motivujúce vs. normatívne dôvody, konatívne vs. kognitívne stavy, psychologistické a nonpsychologistické teórie motivácie, amoralizmus, altruizmus, hlavné argumenty v prospech internalizmu a externalizmu a ich kritika)
Sociálne a etické problémy vedy:
1. Sociálny obrat vo filozofii vedy, jeho predpoklady a dôsledky
2. Hodnoty vo vede a problém hodnotovej neutrality vedeckého poznania
3. Feministická epistemológia a problém sociálneho charakteru vedeckého poznania
4. Veda ako sociálna inštitúcia a normatívna štruktúra vedy
5. Etika vo vede a etika vedy (interná a externá etika vedy)
Logická sémantika:
1. Tradičná sémantika (pojem verzus predstava, obsah pojmu/pojmové znaky, rozsah pojmu).
2. Princípy logickej sémantiky pre analýzu prirodzeného jazyka.
3. Teórie významov výrazov (extenzionálne, intenzionálne a hyperintenzionálne) a druhy
kontextov.
4. Jazykové javy, ktoré porušujú niektoré princípy logickej sémantiky.
5. Pravidlá utvárania a rekonštrukcie zhutnených a nedourčených textov.
Metódy vedy a filozofie:
1. Zdroje poznania a klasifikácia výrokov.
2. Myšlienkové experimenty a ich funkcia vo vede a filozofii.
3. Konceptuálna analýza a definovanie.
4. Testovanie: vedecké hypotézy a filozofické tézy.
5. Vedecké teórie: štruktúra a funkcie.
Štátnu skúšku môže študent vykonať
a) po získaní minimálne takého počtu kreditov, aby po získaní kreditov za úspešné absolvovanie
štátnych skúšok dosiahol potrebný počet kreditov na riadne skončenie štúdia,
b) po úspešnom absolvovaní povinných predmetov, povinne voliteľných predmetov a výberových
predmetov v skladbe určenej študijným programom,
c) po splnení povinností študenta vyplývajúcich z § 71, ods. 3 písm. b zákona o vysokých školách,
d) ak nie je proti nemu vedené disciplinárne konanie.
Úspešné absolvovanie predmetu štátnej skúšky je jednou z podmienok úspešného absolvovania
študijného programu. Predmet štátnej skúšky sa hodnotí komisiou pre štátne skúšky klasifikačnými
stupňami A až FX. O hodnotení štátnej skúšky alebo jej súčasti rozhoduje skúšobná komisia
konsenzuálne. Ak skúšobná komisia nedospeje ku konsenzu, o hodnotení štátnej skúšky alebo jej
súčasti sa rozhoduje hlasovaním.
Na základe znenia študijného poriadku fakulty (VP 5/2020, čl. 15) rámcové termíny štátnych skúšok
stanovuje dekan v súlade s fakultným harmonogramom štúdia. Katedry sú povinné zverejniť svoje
termíny štátnych skúšok na webovej stránke najneskôr 5 týždňov pred ich konaním. Študent sa
prihlasuje na štátnu skúšku prostredníctvom akademického informačného systému minimálne tri
týždne pred termínom jej konania.
Študent má nárok na jeden riadny a dva opravné termíny štátnej skúšky. Riadny termín je ten,
na ktorý sa študent prihlásil prvýkrát v termíne stanovenom pre štátne skúšky. Ak bol študent na
riadnom termíne štátnej skúšky hodnotený známkou FX, opravné termíny štátnej skúšky môže
študent vykonať
a) v nasledujúcich termínoch na konanie štátnych skúšok v príslušnom akademickom roku
alebo
b) v termínoch na konanie štátnych skúšok v niektorom z nasledujúcich akademických rokov v
súlade s § 65, ods. 2 zákona o vysokých školách.
Ak sa študent nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na termíne štátnej skúšky, na ktorý sa prihlásil,
je povinný písomne sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie vopred alebo najneskôr do troch
pracovných dní po termíne štátnej skúšky alebo jej súčasti, ak existovali vážne prekážky, ktoré mu
bránili ospravedlniť sa vopred. Ak sa študent bez ospravedlnenia nedostaví na štátnu skúšku alebo
jej súčasť v určenom termíne, alebo ak predseda skúšobnej komisie jeho ospravedlnenie neuzná, z
daného termínu štátnej skúšky je hodnotený známkou FX.
slovenský
1. Študent sa dostaví na prihlásený termín štátnej skúšky podľa harmonogramu stanoveného
katedrou.
2. Študent dostane otázku z predmetu štátnej skúšky, ktorá sa zadáva písomne a anonymne formou
náhodného výberu z vytlačených otázok alebo generátora.
3. Skúšobná komisia poskytne študentovi primeraný čas na prípravu ústnej odpovede na zadanú
otázku.
4. Študent prezentuje pripravenú odpoveď na otázkou pred skúšobnou komisiou a odpovedá aj na
doplňujúce otázky.
5. Po ukončení odpovede študenta prebehne rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej
skúšky, ktoré sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie.
Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné.
0%/100%
Študent, ktorý absolvuje štátnu skúšku, komplexne zvláda problematiku štátnej skúšky v kontexte
stanovených okruhov. Má
A: v oblasti poznatkov hlbšie teoretické znalosti z vybraných oblastí filozofického myslenia (etika, sociálna a politická filozofia, epistemológia, metafyzika) zvlášť so zameraním na zvolenú tému záverečnej (diplomovej) práce.
B: v oblasti zručností rozvinuté schopnosti používať relevantný pojmový a kategoriálny aparát filozofie a relevantné metódy riešenia teoretických i praktických problémov (logika, metodológia a filozofia vedy).
Podľa zamerania témy diplomovej práce
Odovzdanie diplomovej práce v termíne určenom v harmonograme aktuálneho akademického roka pre príslušný termín realizácie štátnej skúšky. Diplomová práca sa odovzdáva v tlačenej verzii v dvoch viazaných exemplároch (z toho minimálne jeden v pevnej väzbe) na príslušnej katedre a v elektronickej verzii prostredníctvom AIS. Práca musí spĺňať parametre určené Vnútorným predpisom č. 7/2018 Smernica rektora Univerzity Komenského o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave. Na hodnotenie diplomovej práce ako predmetu štátnej skúšky sa vzťahujú ustanovenia článku 14 Študijného poriadku Filozofickej fakulty UK.
slovenský
1. Prínos záverečnej práce pre daný študijný odbor v závislosti od jej charakteru a stupňa štúdia. Pri hodnotení diplomovej práce sa zohľadňuje, či študent adekvátne spracúva zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, či sú zvolené vedecké postupy primerané a vhodné, a či adekvátne pracuje s hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca má byť zreteľným prínosom v príslušnom študijnom odbore;
2. Originálnosť práce (záverečná práca nesmie mať charakter plagiátu, nesmie narúšať autorské práva iných autorov), súčasťou dokumentácie k obhajobe záverečnej práce ako predmetu štátnej skúšky je aj protokol originality z centrálneho registra, k výsledkom ktorého sa školiteľ a oponent vyjadrujú vo svojich posudkoch;
3. Správnosť a korektnosť citovania použitých informačných zdrojov, výsledkov výskumu iných autorov a autorských kolektívov, správnosť opisu metód a pracovných postupov iných autorov alebo autorských kolektívov;
4. Súlad štruktúry záverečnej práce s predpísanou skladbou definovanou Vnútorným predpisom č. 12/2013;
5. Rešpektovanie odporúčaného rozsahu záverečnej práce (odporúčaný rozsah diplomovej práce je spravidla 50 – 70 normostrán – 90 000 až 126 000 znakov vrátane medzier), primeranosť rozsahu práce posudzuje jej školiteľ;
6. Jazyková a štylistická úroveň práce a formálna úprava;
7. Spôsob a forma obhajoby záverečnej práce a schopnosť študenta adekvátne reagovať na pripomienky a otázky v posudkoch školiteľa a oponenta.
0%/100%
Študent je schopný pri koncipovaní diplomovej práce spracovať zvolenú tému na úrovni vedeckej štúdie s reprezentatívnym výberom odbornej literatúry, s vhodne zvolenými vedeckými postupmi a hypotézami, ktoré je možné verifikovať. Diplomová práca je prínosom v príslušnom študijnom odbore.
CANE, Peter. Responsibility in law and morality. Oxford and Portland: Hart Publishing, 2002.
CHESTERMAN, Simon. We, the robots? Regulating artificial intelligence and the limits of the law. Cambridge: Cambridge University Press, 2021.
MATTHIAS, Andreas. The responsibility gap: ascribing responsibility for the actions of learning automata. Ethics and Information Technology, 2004, 6(3), 175-183.
SCANLON, Thomas. Forms and conditions of responsibility. In: The nature
of moral responsibility, New York: Oxford University Press, 2015, s. 89-111.
TURNER, Jacob. Robot Rules: Regulating Artificial Intelligence. Cham: Palgrave Macmillan, 2019.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby. Všetky povinné texty budú študentom k dispozícii.
Aktívna účasť na seminároch, seminárna práca.
anglický
1. Úvod do súčasnej analytickej filozofie
2. Oblasť tém, ktoré sú centrálne v súčasnej analytickej filozofii a filozofickej logike
3. Spoločné čítanie a diskutovanie vybraných textov zo súčasnej analytickej filozofie (alebo filozofickej logiky)
50/50
Študenti sú oboznámení so súčasnými textami z oblasti analytickej filozofie a dokážu o nich kriticky diskutovať.
CANE, Peter. Responsibility in law and morality. Oxford and Portland: Hart Publishing, 2002.
CHESTERMAN, Simon. We, the robots? Regulating artificial intelligence and the limits of the law. Cambridge: Cambridge University Press, 2021.
MATTHIAS, Andreas. The responsibility gap: ascribing responsibility for the actions of learning automata. Ethics and Information Technology, 2004, 6(3), 175-183.
SCANLON, Thomas. Forms and conditions of responsibility. In: The nature
of moral responsibility, New York: Oxford University Press, 2015, s. 89-111.
TURNER, Jacob. Robot Rules: Regulating Artificial Intelligence. Cham: Palgrave Macmillan, 2019.
S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby. Všetky povinné texty budú študentom k dispozícii.
Aktívna účasť na seminároch, seminárna práca.
anglický
1. Úvod do súčasnej analytickej filozofie
2. Oblasť tém, ktoré sú centrálne v súčasnej analytickej filozofii a filozofickej logike
3. Spoločné čítanie a diskutovanie vybraných textov zo súčasnej analytickej filozofie (alebo filozofickej logiky)
50/50
Študenti sú oboznámení so súčasnými textami z oblasti analytickej filozofie a dokážu o nich kriticky diskutovať.
BRADLEY, D. (2015): A Critical Introduction to Formal Epistemology. Bloomsbury.
SCHUPBACH, J. N. (2022): Bayesianism and Scientific Reasoning. Cambridge: Cambridge University Press. ISBN: 978-1108714013, DOI: https://doi.org/10.1017/9781108657563
TITELBAUM, M. (2022): Fundamentals of Bayesian Epistemology. Vol. 1. Oxford: Oxford University Press. ISBN: 9780198707615.
TITELBAUM, M. (2022): Fundamentals of Bayesian Epistemology. Vol. 2. Oxford: Oxford University Press.ISBN: 9780192863157
Literatúra bude k dispozícii v elektronickej podobe.
Priebežne počas semestra: aktívna účasť a riešenie domácich úloh (50 bodov); Záverečné hodnotenie: test (50 bodov). Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 60 b.; Fx: 59 – 0 b.
slovenský (práca na seminári)
anglický (časť literatúry, práca na seminári)
1. Presvedčenie a stupne presvedčenia
2. Teória pravdepodobnosti: teoretické minimum
3. Princípy subjektívneho a objektívneho bayesianizmu
4. Humov problém indukcie
5. Nová záhada indukcie
6. Paradox havranov
7. Bayesiánska teória potvrdenia
8. Zdôvodnenie, poznanie a pravdepodobnosť
50/50
Študenti ovládajú základy teórie pravdepodobnosti, ktorá sa v bayesiánskej epistemológií využíva na modelovanie odlišnej „sily“ presvedčení epistemických aktérov. Študenti sú tak pripravení analyzovať a hodnotiť niektoré tradičné epistemologické a metodologické problémy – napríklad problém indukcie, problém nezhody, problém zdôvodnenia – prostredníctvom jemnejšieho epistemického aparátu.
COFFA, Alberto. The Semantic Tradition from Kant to Carnap. Cambridge: Cambridge University Press, 1991. ISBN 978-05-21447-07-2.
PEREGRIN, Jaroslav. Kapitoly z analytické filosofie. Praha: Filosofia, 2005. ISBN 80-7007-207-5.
SOAMES, Scott. Philosophical Analysis in the Twentieth Centure. Vol. 1. Princeton: Princeton University Press, 2005. ISBN 978-0-691-12244-X.
ZOUHAR, Marián. Problémy jazyka a počiatky analytickej filozofie. Bratislava: aleph, 2010. ISBN 978-80-89491-02-7.
Priebežne počas semestra: aktívna účasť (20 bodov), prezentácia vybranej témy na seminári (30 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca v rozsahu 4 – 6 normostrán (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 61 b.; Fx: 60 – 0 b.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, anglický
Obrat k jazyku a vznik analytickej filozofie. Gottlob Frege – odmietnutie psychologizmu a predzvesť obratu k jazyku. Bertrand Russell – tradičný empiricizmus verzus nová logika. Russellova epistemológia a ontológia. Logika a jazyk. Projekt logicizmu. Ludwig Wittgenstein – Tractatus logico-philosophicus. Obrazová teória jazyka. Logický pozitivizmus Viedenského krúžku a radikálne odmietnutie metafyziky. Empiristické kritérium zmyslu. Protokolárne vety. Popperova reakcia na logický pozitivizmus.
50/50
Študenti spoznávajú kľúčové témy, ktoré sú predmetom analytickej filozofie, a učia sa používať pojmový aparát používaný pri ich riešení. Oboznamujú sa s najvýznamnejšími reprezentantmi analytickej filozofie a teóriami z analytickej filozofickej tradície. Učia sa hodnotiť argumentačné postupy, ktoré sa rozvíjajú v rámci analytickej filozofie, a získavajú schopnosť využívať ich vo vlastnej práci.
MARTINICH, A.P. a Ernest SOSA (ed.). Analytic Philosophy: An Anthology. Chicester: Wiley-Blackwell, 2011. ISBN 978-14-44335-70-5.
PEREGRIN, Jaroslav. Kapitoly z analytické filosofie. Praha: Filosofia, 2005. ISBN 80-7007-207-5.
SOAMES, Scott. Philosophical Analysis in the Twentieth Centure. Vol. 1. Princeton: Princeton University Press, 2005. ISBN 978-0-691-12244-X.
SOAMES, Scott. Philosophical Analysis in the Twentieth Centure. Vol. 2. Princeton: Princeton University Press, 2005. ISBN 978-0-691-12312-8.
Priebežne počas semestra: aktívna účasť (20 bodov), prezentácia vybranej témy na seminári (30 bodov); Záverečné hodnotenie: seminárna práca v rozsahu 4 – 6 normostrán (50 bodov); Klasifikačná stupnica: A: 100 – 93 b.; B: 92 – 85 b.; C: 84 – 77 b.; D: 76 – 69 b.; E: 68 – 61 b.; Fx: 60 – 0 b.
Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.
slovenský, anglický
Ludwig Wittgenstein: Filozofické skúmania. Oxfordská filozofia prirodzeného jazyka: John Langshaw Austin, Gilbert Ryle a Peter Strawson. Teória rečových aktov. Strawsonov projekt deskriptívnej metafyziky. Willard Van Orman Quine: proti dvom dogmám empiricizmu a ontologická relativita. Wilfrid Sellars a mýtus daného; Donald Davidson a tretia dogma empiricizmu. Návrat metafyzických úvah do analytickej filozofie – Saul Kripke, David Lewis. Analytická metafyzika – základné problémy a teórie. Analytická epistemológia – základné problémy a teórie. Etika v kontexte analytickej filozofie.
50/50
Študenti spoznávajú kľúčové témy, ktoré sú predmetom analytickej filozofie, a učia sa používať pojmový aparát používaný pri ich riešení. Oboznamujú sa s najvýznamnejšími reprezentantmi analytickej filozofie a teóriami z analytickej filozofickej tradície. Učia sa hodnotiť argumentačné postupy, ktoré sa rozvíjajú v rámci analytickej filozofie, a získavajú schopnosť využívať ich vo vlastnej práci.