1. GAHÉR, F.: Logika pre každého. Bratislava: Iris, 2013. ISBN 9788089256884

2. MARKO, V.: Úlohy z výrokovej a predikátovej logiky, Exercises Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, ISBN 9788022344951

3. ZOUHAR, M.: Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory. Bratislava: Veda, 2008. ISBN 9788022410403.

Aktívna účasť (10 bodov), domáca príprava (20 bodov), priebežný test počas semestra (20 bodov)

Priebežne počas semestra: aktívna účasť (10 bodov), domáca príprava (20 bodov), priebežný test počas semestra (20 bodov); Záverečné hodnotenie: súhrnný test (50 bodov); Klasifikačná stupnica: 100 - 92, B: 91 - 84, C: 83 - 76, D:75 - 68, E: 67 - 60, FX: 59 - 0 b.

slovenský

Jazyk a jeho funkcie; jazyk ako kódovanie významov. Singulárne a všeobecné výrazy (vlastnosti, vzťahy). Subjekt a predikát vety. Syntaktická stavba atomárnych a molekulárnych výrokov. Modality v jazyku, ich druhy a funkcia; intuitívne chápanie stavov vecí (možných svetov). Pojem verzus predstava, vyjadrenia pojmov v jazyku a vzťahy medzi nimi (extenzionálna sémantika). Sémanticky podmienené vzťahy medzi výrazmi (synonymia, antonymia, hyperonymia, homonymia, polysémia). Modifikátory a ich druhy; neostré výrazy. Argumentácia, argumenty; štruktúra argumentov; deduktívne argumenty.

Výroková logika – syntax a sémantika. Princíp kompozicionality pre výroky. Výrokové spojky v prirodzenom jazyku. Výrokovo-logické vyplývanie – základné pravidlá správneho usudzovania. Usudzovanie v prirodzenom jazyku. Vyjadrenia dostatočnej a nutnej podmienky (sľuby, právne regulácie, príčiny). Prostriedky dosiahnutia koncíznosti textu (elízia, anafora). Predikátová logika. Vyjadrenie všeobecnosti v prirodzenom jazyku (kvantifikátory, vzťažné dvojice, anafora+implikácia, operátory len, bez). Predikátovo-logické vyplývanie – základné pravidlá, ich aplikácia v prirodzenom jazyku. Abduktívne úsudky a hľadanie najlepšieho vysvetlenia. Chyby v argumentácii a eristické argumenty. Definície: tradičné, analytické, syntetické (nominálne, kodifikačné), spresňujúce; rekurzívne, abstrakciou; vysvetľujúce, operacionálne. Otázky a odpovede: presupozícia a klamlivé otázky; pravdivé, čiastočné a úplné odpovede.

50/50

Študenti sa oboznámil so základmi logickej analýzy prirodzeného jazyka, čím získal predpoklady k úspešnejšiemu štúdiu odborných textov a argumentácie v nich. Pochopil základné syntaktické a sémantické aspekty prirodzeného jazyka a oboznámil sa s nástrojmi na zhutňovanie textov a získajú prax v rekonštrukcii takýchto textov. Študent spoznal základy výrokovej a predikátovej logiky a na nich založené pravidlá správneho usudzovania. Oboznámil sa s nededuktívnymi formami usudzovania, najmä s abdukciou, a najznámejšími formami eristických úsudkov. Získal základné poznatky z teórie definícií a teórie otázok a odpovedí.

Súhrnný test (50 bodov)

Cieľom kurzu je, aby si študenti a študentky osvojili základné pojmy z pedagogiky a vedeli ich používať. Kurz je založený na princípoch vzdelávania orientovaného na študenta (student-centred learning). Počas kurzu majú študenti a študentky možnosť vyskúšať si širokú paletu metód a nástrojov aktívneho učenia sa, ako napríklad kvízy prostredníctvom Polleverywhere, Padlet, Cut-up cards, pojmová mapa, aktivita zamysli sa-stretni sa- prediskutuj (think-pair-share), plagát či Napkin. Zadania, ktoré počas kurzu študenti vypracujú, budú rovnako využívať uvedené nástroje, čím sa naučia aplikovať ich vo svojej praxi napríklad ako školitelia, prezentujúci na vzdelávacích podujatiach, mentori či analytici. Zároveň sú priebežne vedení/é pracovať s generatívnou umelou inteligenciou tak, aby ju vedeli využívať eticky a efektívne k podpore vlastného učenia sa a učenia iných.

BURJAN, Vladimír. Školské hodnotenie, skúšky a testy. Nezisková organizácia Dobrá škola, 2025. ISBN 978-80-99995-08-7.

KRATOCHVÍLOVÁ, Emília a kol. Úvod do pedagogiky. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, 2007. ISBN 978-80-8082-145-6.

PEŠEK, Tomáš, ŠKRABSKÝ, Tibor, NOVOSÁDOVÁ, Monika, DOČKALOVÁ, Jolana. Šlabikár neformálneho vzdelávania v práci s mládežou. Bratislava: Asociácia neformálneho vzdelávania a YouthWatch, 2020. ISBN 978-80-973031-9-8.

PRŮCHA, Jan. Přehled Pedagogiky. Úvod do studia oboru. 4. aktualizované vydání. Praha: Portál, 2015.

PRŮCHA, Jan, ed. Pedagogická encyklopedie. Praha: Portál, 2009.

ďalšie zadané kapitoly a články k témam hodín kurzu, vrátane niektorých materiálov v českom a anglickom jazyku

žiadna

x

1. aktivita na hodine: 10 bodov

2. vysvetlenie pojmu zvolenou metódou I.: 20 bodov

3. vysvetlenie pojmu zvolenou metódou II: 20 bodov

4. spätná väzba a hodnotenie práce iného študenta/študentky: 20 bodov

Študenti zbierajú body za 6 komponentov hodnotenia, spolu 100 bodov. Záverečné hodnotenie pozostáva z: pedagogický slovník: 15 bodov, reflexívna esej: čo som sa naučil/a na tomto kurze: 15 bodov.

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

slovenčina, čeština, angličtina

x

1. Úvodné stretnutie: stanovenie očakávaných výstupov vzdelávania kurzu

2. Základné pojmy, kategórie vied o výchove/vzdelávaní.

3. Pedagogika ako veda o výchove/vzdelávaní

4. Inštitucionalizácia výchovy/vzdelávania

5. Školský a vzdelávací systém

6. Vzdelávanie na vysokej škole: aktívne učenie sa, vzdelávanie (vyučovanie) orientované na študenta, internacionalizácia,

7. Hodnotenie a spätná väzba, učenie sa navzájom (peer learning)

8. Vzájomné hodnotenie (peer assessment)

9. Pozorovanie hodín a pozorovací hárok (observation protocol)

10. Prezentácie prác študentov, časť 1 (22. 11. 2021)

11. Prezentácie prác študentov, časť 2 (29. 11. 2021)

12. Záverečné kolokvium

70/30

Na konci semestra preukáže študent/študentka nasledujúce vedomosti a zručnosti:

• definovať vlastnými slovami základné pojmy z pedagogiky, konkrétne:

o výchova, vzdelávanie, vzdelanie, vyučovanie, výcvik, učenie (sa)

o pedagogika a jej disciplíny

o vývin, rozvoj, socializácia, vedomosti, zručnosti, návyky, spôsobilosti, kompetentnosti

o výchovno-vzdelávacie ciele, očakávané výstupy vzdelávania

o prostriedky, metódy a formy, zložky výchovy a vzdelávania

o aktívne učenie sa, vzdelávanie (vyučovanie) orientované na študenta, internacionalizácia, hodnotenie a spätná väzba, učenie sa navzájom (peer learning), vzájomné hodnotenie (peer assessment)

o pozorovací hárok (observation protocol)

generatívna umelá inteligencia a jej využitie vo vzdelávaní

Podľa vlastného záujmu môžu študentky a študenti pridať do tohto zoznamu ďalšie termíny

• vymenovať a popísať nástroje aktívneho učenia sa

• využiť v praxi aspoň dve metódy aktívneho učenia sa: vytvoriť ukážku (časti) seminára alebo webinára s využitím danej metódy

• zhodnotiť efektívnosť využitých metód aktívneho učenia sa

• vyhodnotiť výsledky vzdelávania spôsobom seba-hodnotenia

rozvin

- znalosť prehľadu odborových primárnych a sekundárnych zdrojov informácií,

- kontextové porozumenie bázických pojmov v odbore

- praktické spôsobnosti vyhľadávania, spracúvania a používania odborových informácií,

- spôsobnosť aplikovať STN ISO 690,

- utváranie kritického myslenia v štúdiu odborovej literatúry

- potrebu a záujem neustále sa učiť, študovať, poznávať a sebazdokonaľovať.

GAVORA, Peter – Jiří MAREŠ. Anglicko-slovenský pedagogický slovník. Bratislava: IRIS, 1998. 240 s. ISBN 80-88778-74-3.

LICHNEROVÁ, Lucia: Písanie a obhajoba záverečných prác: vysokoškolské skriptá

pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave [online]. Bratislava: Stimul, 2016 [cit.

2019-01-09]. Dostupné na: stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prac.pdf

LICHNEROVÁ, Lucia a Ľudmila HRDINÁKOVÁ. Ako dodržať akademickú etiku pri

písaní vedeckých a odborných textov? In: Naša univerzita. 2020, roč. 67, č. 1, s. 62-65.

ISSN (print) 1338-4163. Dostupné tiež na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/

NU2020-21/201021_Nasa_univerzita_1_20-21.pdf

ŠVEC, Štefan. Funkcia a program proseminára na vysokej škole. In Vysoká škola, roč. 28, 1979/80, č. 4,

ŠVEC, Štefan. Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava: IRIS, 2005. 318 s. ISBN 8089018319.

Domáce i zahraničné časopisy a periodiká z oblasti pedagogiky a iné zdroje odborových poznatkov.

Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,

2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/

as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf

konspektovanie prečítanej literatúry k téme seminárnej práce, práca so zdrojmi, tvorba anotácií

100% priebežne, v priebehu semestra je potrebné každý týždeň odovzdať anotáciu odbornej publikácie súvisiacej s tému seminárnej práce (25%), seminárna práca v rozsahu 10-12 strán (75%)

Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných percent v príslušnej položke hodnotenia.

Klasifikačná stupnica: A (100-93 %), B (92-85 %), C (84-76 %), D (75-68 %), E (67-60 %), FX (59 a menej %) (študent nesplnil podmienky na udelenie kreditov)

Vyučujúci akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi

slovenský

1. Samoštúdium na vysokej škole a metakognícia vysokoškoláka.

2. Exkurzia do Ústrednej knižnice FiF UK, Slovenskej pedagogickej knižnice a Univerzitnej knižnice.

3.Knižnice, študijno-informačné strediská, predajne knižných noviniek, antikvariáty, múzeá a iné relevantné zdroje odborových informácií.

4. Typológia textových dokumentov v odbore a ich charakteristiky. Výber témy seminárnej práce.

5. Prieskum odborovej literatúry: komputerizovaný zahraničný prieskum ERIC, EBSCO a iné odborové tezaury.

6.Tvorba zápiskov a výpiskov z literárnych a osobných zdrojov informácií.

7. Triedenia užitočných odborových informácií a používanie osobnej kartotéky poznatkov.

8. Štruktúry pregraduálnych študentských prác a kritériá posudzovania ich kvality.

9. Priebežné sledovanie knižných noviniek a inej odborovej literatúry počas VŠ štúdia.

10. Modelové cvičenia na rozvinutie praktických spôsobilostí vyhľadávať, spracúvať a používať odborové informácie na vysokej škole. Anotácie týkajúce sa seminárnej práce.

11. Aktuality v oblasti techník duševnej práce, samoštúdia, metakognície a študentskej tvorivosti v odbore.

12. Prezentácia výstupov v podobe seminárnych prác na zvolenú tému.

100/0

Študent má po úspešnom absolvovaní predmetu teoretická a praktické poznatky pri hľadaní odborových primárnych a sekundárnych zdrojov informácií, disponuje poznatkami a chápe kontextové porozumenie bázických pojmov v odbore, má praktické spôsobilosti vyhľadávania, spracúvania a používania odborových informácií, vie aplikovať STN ISO 690, Vnútorný poriadok FiF UK o písaní kvalifikačných prác a disponuje utváraním kritického myslenia v štúdiu odborovej literatúry. Študent má schopnosť, potrebu a záujem neustále sa učiť, študovať, poznávať a sebazdokonaľovať sa.

Študent po úspešnom absolvovaní predmetu dokáže kategorizovať etapy vývoja pedagogického myslenia a výchovnej praxe. Vie charakterizovať a porovnať etapy výchovnej praxe, školských a iných výchovno-vzdelávacích zariadení od antiky po barok a vie vysvetliť príčiny, ktoré viedli k zásadným zmenám v pedagogickom myslení.

BRŤKOVÁ, Milada. Kapitoly z dejín pedagogiky. Bratislava : UK, 1997. ISBN 80-223-1147-2.

CIPRO, Miroslav. Encyklopedie pramenů výchovy. Galerie světových pedagogů. Praha, 2002. ISBN 80-238-80-047

KUDLÁČOVÁ, Blanka. Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava : Veda, 2009. ISBN 80-80-821-203

KUDLÁČOVÁ, Blanka. Dejiny pedagogického myslenia I. Počiatky vedomej výchovy a pedagogických tórií. Trnava : Veda, 2009.

PŠENÁK, Jozef. Dejiny školstva a pedagogiky. Žilina, 2012. ISBN 978-80-5540-596-4.

SROGOŇ, Tomáš a kol. Výber prameňov k dejinám školstva a pedagogiky. Bratislava : SPN, 1981.

* ďalšia literatúra bude doplnená na začiatku alebo v priebehu semestra.

2 priebežné testy

Počas výučbovej časti: aktívna účasť a diskusia na seminároch, referát na vybranú tému a 2 písomné testy, z ktorých priemer musí byť najmenej 60%, rešerš k téme seminárnej práce na vybranú tému

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

Podmienkou splnenia kritérií na absolvovanie predmetu je dosiahnutie min. 60% z celkového priebežného hodnotenia.

Sú povolené min. 2 ospravedlnené absencie.

Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie priebežného hodnotenia.

Presné termíny priebežného hodnotenia ako aj témy budú oznámené na začiatku semestra.

slovenský

1.Dejiny školstva a pedagogiky v sústave pedagogických vied. Predmet histórie školstva a pedagogiky. Historický výskum, metódy historického výskumu.

2.Výchova a vzdelanie v predhistorickom období (Akkadsko-sumerská ríša, Babylonská ríša, India, Egypt, Čína, Japonsko, hebrejská výchova...)

3.Antický ideál výchovy v starovekom Grécku: (Atény, Sparta, Sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles)

4.Antický ideál výchovy v starovekom Ríme: (kráľovstvo, republika, cisárstvo, Seneca, M.T. Cicero, Varro, M.F. Quintilianus,...)

5.Stredovek: Kresťanská výchova, Patristika: sv. Augustinus, sv. Hieronymus a iní; Scholastika: T. Akvinský. Vznik cirkevných škôl, rytierska výchova, vznik prvých univerzít: Bologna, Padov, Paríž, Salamanca, Oxford, Cambridge, atď.

6.Humanizmus a renesancia: pedagogické myslenie, V. da Feltre, J. L. Vives,E. Rotterdamský, T. Moore, T. Campanella,....

7.Reformácia a jej vplyv na európsku vzdelanosť. T. Luther, F. Melanchton. Saský školský poriadok

8.Protireformácia: Pedagogický systém jezuitského rádu. Ignác z Loyoly. Ratio studiorum et institutiones scholasticae societatis jesu.

9. Barok: W. Ratke, J. A. Komenský

10. Pansoficko – vychovateľská sústava J. A. Komenského. Paradigma PAIDEA.

11. Analýza pedagogických diel J.A. Komenského (Veľká didaktika, Informatórium školy materskej, Všeobecná porada o náprave veci ľudských, Orbis pictus)

12. Idea celoživotného vzdelávania v diele Pampedia. Analýza diela J.A. Komenského

100/0

Študent po úspešnom absolvovaní predmetu dokáže kategorizovať etapy vývoja pedagogického myslenia a výchovnej praxe. Vie charakterizovať a porovnať etapy výchovnej praxe ako aj školských a iných výchovno-vzdelávacích zariadení od antiky po barok a vie vysvetliť príčiny, ktoré viedli k zásadným zmenám v pedagogickom myslení. Vie analyzovať významné medzníky v pedagogickom myslení a vie ich vzájomne porovnávať.

Eysenck, M. W., & Keane, M. T. (2015). Cognitive Psychology: A Students Handbook (7th ed.).

Psychology Press.

Goldstein, E. B., (2019). Cognitive Psychology: Connecting Mind, Research, and Everyday

Experience (5th ed.). Cengage Learning.

Sternberg, R. J., & Sternberg, K. (2012). Cognitive Psychology (6th ed.). Cengage Learning.

S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.

Pozn. Citačný formát Americkej psychologickej Asociácie (APA) sme zvolili z dôvodu, že ide

o dominantný medzinárodný citačný štandard nielen pre oblasť psychológie ale aj iné sociálne

a behaviorálne vedy. Študentov od začiatku dôsledne vedieme k dôslednému písaniu podľa

štandardov APA, čo sa týka nielen citácií ale aj štruktúry textu, formátov tabuliek a grafov a

ďalších náležitostí. Rovnako postupujú aj zahraničné katedry z Európy a USA.

Účasť študentov na výučbe je povinná. Neúčasť môže byť ospravedlnená z vážnych osobných,

alebo zdravotných dôvodov. Maximálne však v rozsahu 2 hodín. Podmienkou absolvovania

predmetu je úspešné zvládnutie záverečného testu.

HODNOTENIE PREDMETU: 100 % hodnotenia študent získava počas skúškového obdobia.

Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke

hodnotenia.

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

Kurz je vyučovaný v slovenskom jazyku, ale na štúdium textov je potrebná aj znalosť anglického jazyka.

1/ Predpoklady pre vznik psychológie, ako samostatnej vednej disciplíny

2/ Historický pohľad na proces vnímania: Wundtova škola, Ruská reflexná škola, Behaviorálna

škola, Gestalt psychológia . Pociťovanie vs. vnímanie

3/ Gestalt princípy vo vnímaní (Organizácia, geometricko-optické ilúzie a ich vysvetlenie, tvarové

zákony, konrasty, náledné efekty).

4/ Kognitívne teórie percepcie (teória šablón, prototypov, detekcia znakov, geóny. Prístupy

zhoranadol.)

5/ Zrakové vnímanie - vnímanie hĺbky (binokulárne a monokulárne kľúče), priestoru, pohybu.

Vnímanie farby (miešanie farby, trichromatická teória, atď.)

6/ Druhy, determinanty, vlastnosti a vývin pozornosti

7/ Vizuálna (vizuálne vyhľadávanie a priestorová selektivita vo vizuálnom vyhľadávaní, pohyby

očí a kontrola vizuálnej pozornosti, objektová segmentácia, set-size efekt, ) a auditívna pozornosť

(teórie skorej a neskorej selekcie), zameranie a shifting pri priestorovej auditívnej pozornosti,

testovanie auditívnej pozornosti

8/ Exekutívna pozornosť (dvojité úlohy, mustitasking) a automatizmi v pozornosti, preatentívne pozornostné mechanizmi vs. zameraná pozornosť. Alokácia pozornostných zdrojov.

9/ Druhy a procesy pamäti (Atkinson a Shiffrin, Sperling, Badelley, Tulving, Ebbinghaus..)

10./ Učenie: klasické a operačné podmieňovanie (behaviorálny prístup k psychológii, zákon cviku

a účinku, vysvetlenie hlavných mechanizmov operačného podmieňovania, faktory ovplyvňujúce

efektivitu učenia podmieňovaním).

11/ Pracovná pamäť a jej štruktúry, pracovná pamäť ako proces.

12/ Dlhodobá pamäť a jej štruktúra, dlhodobá pamäť ako sieť. Procesy falošné spomienky. Procesy

dlhodobej pamäte (uchovávanie, vybavovanie, zabúdanie - teórie zabúdania) a vznik falošných

spomienok v kontexte explicitnej a implicitnej pamäte.

10/90

Študent, ktorý predmet absolvuje úspešne, si osvojí základné poznatky a terminológiu z oblasti

základných kognitívnych procesov – pociťovania, percepcie, pozornosti a pamäti. Rozumie

kľúčovým mechanizmom a metódam skúmania základných kognitívnych procesov. Je schopný

využiť poznatky v ďalších základných a aplikovaných predmetoch.

BREZINKA, Werner. Filozofické základy výchovy. Praha: Zvon, 1996.

OLŠOVSKÝ Jan. Slovník filosofických pojmů současnosti. Praha: Erika – Petra, 1999.

PALOUŠ, Radim. K filozofii výchovy. Praha: Karolinum, 1999.

PELCOVÁ, Nadežda. Filozofická a pedagogická antropologie. Praha: Karolinum, 2000.

PINC, Zdeněk. Fragmenty k filosofii výchovy. Praha: OIKOYMENH, 1999.

SYŘIŠTĚ. Ivo. Filozofické základy výchovy. Praha: Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta, 2014. ZICHA Zbyněk. Vybrané otázky filozofie výchovy. Praha: Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta, 2014.

S doplnkovou literatúrou budú študenti oboznámení počas výučby.

Metóda štúdia: prezenčná/dištančná

Priebežne v semestri: Písomné konspekty povinných textov (30 b.), Priebežný test (20 b.) = spolu 50 b.

Záverečné hodnotenie: Písomná záverečná esej s ústnou obhajobou - kolokvium (25+25 = 50 b.).

1 akceptovaná absencia.

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

Porušenie akademickej etiky môže mať za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.

Termíny povinností v skúšobnom období budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.

slovenský, český (receptívna znalosť)

1. Čo je filozofia výchovy (predmet a obsah).

2. Filozofia výchovy v antike (Platón).

3. Filozofia výchovy v stredoveku.

4. Filozofia výchovy v renesancii (Komenský).

5. Filozofia výchovy v novoveku (Locke, Hume, Rousseau, Kant, Nietzsche).

6. Filozofia výchovy v súčasnosti (Patočka, Foucault, pragmatizmus).

50%/ 50%; Celkové hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia.

Po úspešnom absolvovaní predmetu študent v oblasti poznatkov vie čo je filozofia výchovy (edukácie); aké sú významné koncepcie edukácie vo filozofii, jej dejinách a súčasnosti; aký je význam filozofie pre riešenie problémov teórie a praxe edukácie. V oblasti zručností a kompetencií je schopný orientovať sa vo filozofických koncepciách edukácie; klásť otázky a formulovať odpovede ohľadom filozofických otázok edukácie; samostatne myslieť o filozofických otázkach edukácie

Osvojenie si základných metodologických a metodických postupov pri tvorbe záverečnej práce. Dôsledne dodržiavanie etiky citovania a zásad citačného procesu.

Priebežne konzultácie so školiteľom záverečnej práce. Spracovanie záverečnej práce pod vedením školiteľa.

Informačná a mediálna gramotnosť [online]. Filozofická fakulta UK; Akademická knižnica UK,

2015 [cit. 2021-08-13]. Dostupné na: https://midas.uniba.sk/

LICHNEROVÁ, Lucia. Písanie a obhajoba záverečných prác: vysokoškolské skriptá

pre študentov Univerzity Komenského v Bratislave [online]. Bratislava: Stimul, 2016 [cit.

2021-01-09]. Dostupné na: stella.uniba.sk/texty/LL_pisanie_obhajoba_zaverecne_prac.pdf

LICHNEROVÁ, Lucia a Ľudmila HRDINÁKOVÁ. Ako dodržať akademickú etiku pri

písaní vedeckých a odborných textov? In: Naša univerzita. 2020, roč. 67, č. 1, s. 62-65.

ISSN (print) 1338-4163. Dostupné tiež na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/nasa_univerzita/

NU2020-21/201021_Nasa_univerzita_1_20-21.pdf

ŠVEC, Štefan et al. 1998. Metodológia vied o výchove. Bratislava: IRIS, 1998. ISBN 80-88778-73-5.

Vnútorný predpis č. 5/2020 [online]. Univerzita Komenského v Bratislave,

2015 [cit. 2021-09-09]. Dostupné na: https://uniba.sk/fileadmin/ruk/

as/2020/20200527/04a_Studijny_poriadok_FiF_UK.pdf

Záverečné práce [online]. Univerzita Komenského v Bratislave, Filozofická fakulta, 2020 [cit.

2021-08-09]. Dostupné na: https://fphil.uniba.sk/studium/student/bakalarske-a-magisterskestudium/zaverecne-prace/

systematické štúdium vhodnej literatúry a textových dokumentov a ich spracovanie v podobe záverečnej práce

Písomné zadanie v zápočtovom týždni semestra: odovzdanie vybraných častí vlastnej bakalárskej práce, ktoré spĺňajú formálne a obsahové náležitosti na bakalárske práce dané vnútorným systémom kvality UK (20 bodov). Hodnotí sa formálna úprava textu a jeho obsah, použitie 5 bibliografických odkazov v zozname bibliografických odkazov k záverečnej práci a návrh štruktúry záverečnej práce, výber výskumnej metódy a náčrt realizácie (20 bodov).

Klasifikačná stupnica: A (100-93 %), B (92-85 %), C (84-76 %), D (75-68 %), E (67-60 %), FX (59 a menej %).

Povolené sú dve absencie s preukázanými dokladmi.

slovenský

1. Cieľ a predmet bakalárskej práce - prieskum literárnych zdrojov zameraný na zistenie doterajšieho stavu poznania vo vybranej téme ZP.

2. Základné požiadavky na spracovanie záverečnej práce.

3. Hlavné časti záverečnej práce (abstrakt, predhovor, obsah, úvod, teoretická časť, záver a diskusia).

4. Teória citovania a odkazovania na použité zdroje. Akademická etika, druhy plagiátorstva.

5. Informačný prieskum k téme práce, zostavenie bibliografie. Kritické štúdium relevantných informačných zdrojov a jeho dokumentácia.

6. Spracovanie projektu práce (koncepcia, predbežná štruktúra, časový harmonogram).

7. Tvorba práce (definitívna osnova, usporiadanie materiálu, tvorba textu).

8. Príprava dokumentácie (zoznam bibliografických odkazov, ilustrácie, tabuľky, prílohy...)

9. Požiadavky na záverečnú prácu podľa vnútorného systému kvality UK.

10. Záverečná jazyková a formálna úprava práce.

11. Základné náležitosti odovzdávania a obhajoby záverečných prác.

12. Najčastejšie problémy tvorby záverečných prác.

100/0

Študent má po úspešnom absolvovaní predmetu osvojené poznatky o pravidlách písania odborného textu a dodržiavania pravidiel akademickej etiky. Ovláda správne citovanie a odkazovanie použitých zdrojov, chápe obsahové a formálne požiadavky na tvorbu bakalárskej práce v závislosti od vnútorného systému kvality UK. Má dostatočné kompetencie na spracovanie záverečnej práce, pozná zásady výstavby odborného textu, vie samostatne zrealizovať teoretický a empirický výskum a korektne výsledky výskumu analyzovať a interpretovať.

Študent/ka bude ovládať základy histórie sociálnej pedagogiky - počiatky sociálnej pedagogiky, niektoré prístupy k sociálnej pedagogike od prelomu 19. a 20. storočia, obdobie renesancie sociálnej pedagogiky v 90. rokoch 20. storočia. Bude poznať súčasné prístupy k sociálnej pedagogike a rozumieť vplyvu nemeckej a poľskej sociálnej pedagogiky na rozvoj teórie sociálnej pedagogiky na Slovensku a v Čechách. Študent /ka bude ovládať základný pojmový aparát sociálnej pedagogiky, získa prehľad o vzťahu sociálnej pedagogiky k vedám o výchove a spoločnosti. Získa základné vedomosti o sociálnych problémoch vyskytujúcich sa v prirodzených prostrediach - rodiny, náhradnej rodiny, rovesníckych skupín, ako aj v školskom a širšom spoločenskom prostredí

BAKOŠOVÁ, Zlatica. Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava: FF UK, 2011. ISBN 978-80-969944-0-3.

HRONCOVÁ, Jolana, EMMEROVÁ, Ingrid a Blahoslav KRAUS. Dejiny sociálnej pedagogiky. Banská Bystrica: UMB, 2007. ISBN 978-80-8083-436-4.

HRONCOVÁ, Jolana a Ingrid EMMEROVÁ. Sociálna pedagogika – vývoj a súčasný stav. Banská Bystrica: UMB, 2009. ISBN 978-80-8083-819-5.

KNOTOVÁ, Dana a kol. Úvod do sociální pedagogiky. Brno : Masarykova univerzita Brno, 2014. ISBN 978-80-210-7077-6. Dostupné na: https://digilib.phil.muni.cz/data/handle/11222.digilib/131846/monography.pdf

SEJČOVÁ, Ľuboslava. Základy sociálnej patológie. Bratislava: Stimul, UK, 2009. ISBN 978-80-89236-73-2. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/FIF_SL-Zaklady_socialnej_patologie.pdf

SEJČOVÁ, Ľuboslava. Šikanovanie a kyberšikanovanie v škole. [elektronický dokument]. Bratislava : Univerzita Komenského, 2021. - 219 s. [23 AH] ISBN 978-80-223-5157-7. Dostupné na: http://stella.uniba.sk/texty/FIF_LS_sikanovanie.pdf

písomná príprava vybraných tém

Referát, písomná skúška;

Priebežné hodnotenie počas výučbovej časti: referát na vybranú tému z problematiky predmetu (30 bodov), v zápočtovom období: písomná skúška (40 bodov). Na písomnú skúšku bude študent pripustený len s min. počtom 10 bodov z priebežného hodnotenia.

Klasifikačná stupnica: A (100-93 %), B (92-85 %), C (84-76 %), D (75-68 %), E (67-60 %), FX (59 a menej %).

Povolené sú dve absencie s preukázanými dokladmi. Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny písomnej skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.

slovenský, český

1. Sociálna pedagogika ako súčasť vedného odboru PEDAGOGIKA. Faktory vzniku sociálnej pedagogiky.

2. Predmet sociálnej pedagogiky. Základná terminológia sociálnej pedagogiky a príbuzných vied – teoretický, praxeologický a výskumný aspekt.

3. Metódy sociálnej pedagogiky. Vedecko-výskumné metódy v sociálnej pedagogike.

4. Vzťah sociálnej pedagogiky k pedagogickým disciplínam (k teórii výchovy, histórii výchovy, k pedagogike voľného času, k špeciálnej a liečebnej pedagogike, k sociálnej andragogike) a k iným vedám (k sociológii, filozofii, sociálnej práci, psychológii)

5. Vývoj sociálnej pedagogiky v historickom kontexte. Zakladatelia sociálnej pedagogiky: Švajčiar J. H. Pestalozzi a Nemec P. Natorp, K. Mager.

6. História sociálnej pedagogiky v Nemecku a v Poľsku a jej vplyv na slovenskú SP. Významné osobnosti nemeckej a poľskej sociálnej pedagogiky.

7. Náčrt vývoja českej (československej) sociálnej pedagogiky. Výber významných osobností. ČR - Lindner, Bláha, Masaryk a i.

8. Renesancia sociálnej pedagogiky na Slovensku po roku 1990. Obsahové zameranie a osobnosti: Čečetka, Baláž.

9. Typológia prostredia, podmienky rodinného prostredia, štýly vychovávania detí. Sociálno-pedagogická pomoc rodine.

10. Výchovné a pedagogické situácie. Riešenie pedagogických situácií v školskom prostredí. Ochrana práv detí a učiteľov v škole.

11. Sociálno patologické javy - definícia, charakteristika, príčiny vzniku. Vývin názorov na príčiny sociálnej patológie.

12. Šikanovanie, záškoláctvo, delikvencia. Prevencia sociálno-patologických javov.

100/0

Cieľom kurzu je oboznámiť študentov s historickým, metodologickým a inštitucionálnym aspektom sociálnej pedagogiky. Zoznámiť s terminológiou, sociálnymi problémami osobnosti v interakcii s výchovou prostredníctvom práce s monografiami, skriptami, zborníkmi.

Študent by mal mať po absolvovaní predmetu prehľad o teoretických, historických a empirických aspektoch SP. Získať prehľad o vývine sociálnej pedagogiky na Slovensku a v zahraničí. Osvojiť si súčasné prístupy v sociálnej pedagogike. Získať spôsobilosti porozumieť sociálnej pedagogike a vzťahom k východiskovým vedám (filozofia a sociológia), pedagogickým a príbuzným vedám. Poslucháč dokáže aplikovať poznatky o sociálnych aspektoch výchovy v rôznych sociálnych prostrediach - v rodine, škole, vo výchovných, reedukačných, sociálnych a poradenských zariadeniach a inštitúciách.

Pochopiť a analyzovať vývin pedagogického myslenia a výchovno-vzdelávacej práce na našom území od Veľkej Moravy po súčasnosť.

KARŠAI, František. J. A. Komenský a Slovensko. Martin : SPN, 1970.

KOPÁČ, Jaroslav. Dějiny školství a pedagogiky v Československu. Díl. I. Brno : Univerzita J. E. Purkyně, 1971.

MÁTEJ, Jozef a kol. Dejiny českej a slovenskej pedagogiky. Bratislava : SPN, 1976.

PŠENÁK, Jozef. Kapitoly z dejín slovenského školstva a pedagogiky. Bratislava : UK, 2001. ISBN 80-223-1264-9

PŠENÁK, ozefJ. Slovenská škola a pedagogika 20. storočia. Ružomberok : Verbum, 2011. ISBN 978-8080-84-704-3.

* ďalšia literatúra bude doplnená na začiatku alebo v priebehu semestra

písomná práca, test

a) počas výučbovej časti (priebežne) 40%, 2 písomné testy

b) v skúšobnom období 60%, , seminárna práca alebo rodinná genealógia v kontexte vzdelávania v rozsahu 10-12 strán, ústna skúška,

Podmienku pripustenia ku skúške je dosiahnutie min. 20 bodov z priebežného hodnotenia.

Porušenie akademickej etiky na za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

Sú povolené max. 2 zdôvodnené absencie.

Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra. Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.

slovenský

1.Periodizácia slovenských dejín školstva a pedagogiky

2.Veľká Morava v dejinách slovenskej vzdelanosti a kultúry. Slovanské učilište

3. Školstvo na Slovensku v období stredoveku: cirkevné školy, školské poriadky – L. Stöckel, A. Schramell, J. Mylius, M. Oláh, vysoké školy: Academia Istropolitana, Trnavská univerzita, Košická akadémia, Prešovské kolégium,....

4.Tereziánske a jozefínske reformy v Uhorsku. Ratio Educationis. A. F. Kollár, Collegium oeconomicum, Banská akadémia v Banskej Štiavnici,...

5.J.A. Komenský a Slovensko. Komenského ohlas v slovenskej pedagogike. J. Kvačala – významný slovenský komeniológ.

6. Slovenská pedagogika v 18. A začiatkom 19. storočia (M. Bel, J. Fábry, S. Tešedík, D. Lehocký, J. Páleš,....)

7.Uhorská školská politika v 19. storočí. (Vývoj školstva v 1.1/2 19. storočia: Úsilie štúrovcov o slovenskú školu, slovenské vzdelávacie spolky a inštitúcie; Vývoj školstva v 1.1/2 19. storočia: J. Kollár a jeho plán, Banskobystrické gymnázium, matičné gymnáziá, Matica slovenská, Živena, Uhorský školský zákon č. 38/1868)

8.Pedagogické časopisy a učebnice 19. storočia. (S. Ormis, M. Čulen, I.B. Zoch, J. Zigmundík, A.H. Škultéty, K. Salva, A. Radlinský,...)

9.Vývin učiteľského vzdelávania v 19. a 20. storočí.

10. Vývin školstva a pedagogiky v 20. storočí: (Československá republika: českí profesori na Slovensku, O. Chlup, J. Uher, J. Hendrich, vznik Univerzity Komenského, Jednotná škola, Reformné pedagogické hnutie - V. Příhoda, F. Musil.

11. Slovenská republika: školský systém vojnovej republiky, vysoké školy, Juraj Čečetka zrod modernej slovenskej pedagogiky, ČSSR (1945-1992, školská politika v 70. a 80. rokoch 20. storočia,

12. Slovenská republika: 1993-súčasnosť, inštitucionálny rozvoj, významné osobnosti, rozvoj pedagogického myslenia).

40/60

Študent po úspešnom absolvovaní predmetu dokáže kategorizovať etapy vývoja pedagogického myslenia a výchovnej praxe na území dnešného Slovenska. Vie zdôvodniť a uviesť príklady výchovnej praxe ako školských a iných výchovno-vzdelávacích zariadení od Veľkej Moravy po súčasnosť. Študent vie vysvetliť príčiny, ktoré viedli k zásadným zmenám v slovenskom pedagogickom myslení. Vie pomenovať významné medzníky a významné osobnosti v pedagogickom myslení, vie špecifikovať a oceniť základné pedagogické princípy a zásady v minulosti a vie ich komparovať so súčasnými trendmi.

ústna skúška

Povinná literatura:

DREIKURS, Rudolf. GREY, Loren. Logické dôsledky. Praktická príručka ako naučiť deti a dospievajúcu mládež zodpovednému správaniu. Nové Zámky: Psychoprof. 1997, 171 s. ISBN: 80-967-1487-2

Odporúčaná literatúra:

DVORSKÁ, Darina., SOKOLOVÁ, Lenka., KAROLČÍK, Štefan., DOVIČÁK, Martin., GRIGUŠ, Stanislav., HRĆAN, Zuzana. (2022, 25. januára). Učiteľská akadémia UK [webová stránka]. Získané z https://www.ucitelskaakademia.sk.

HELUS, Zdeněk. Dítě v osobnostním pojetí. Praha: Portál, 2004, 228 s., ISBN 80-7178-888-0

LEMAN, Kevin. Sourozenecké konstelace. Praha: Portál, 2016, 320 s., ISBN: 978-80-2621-100-6.

MATEJČEK, Zdeněk. Co, kdy a jak ve výchově detí. Praha: Portál, 2007, 143 s., ISBN: 80-736-732-53.

PERRYOVÁ, Philippa. Toto mali čítať naši rodičia (a naše deti sa potešia, ak si to prečítame my). Bratislava: Tatran, 2020, 262 s., ISBN: 978-80-222-1112-3.

RABUŠICOVÁ, Milada. a kol. Medzigenerační učení. Teorie, výzkum, praxe. Brno: MUNI, 2016, 294s., ISBN 978-80-210-8460-5.

SOBOTKOVÁ, Ivana. Psychologie rodiny. Praha: Portál, 2012, 224 s. ISBN: 978-80-262-0217.

SOKOLOVÁ, Lenka. a kol. Ako rozumieť svojim deťom a sebe samému. Metodická príručka kurzu Ako rozumieť svojim deťom a sebe samému. APR. Bratislava: UMC, 2010, 131 s.

TAMÁŠOVÁ, Viola. Teória a prax rodinnej edukácie. Ivánka pri Dunaji: Axima, 2007, 210 s., ISBN 978-80-969178-3-9.

Výstupom z absolvovaného predmetu je počas výučbovej časti (priebežne):

• Príprava a realizácia mikrovýstupov: max. 30 bodov

• Vypracovanie priebežných úloh a zadaní s použitím videoukážok a e-learningového nástroja Učiteľská akadémia UK (2022): max. 30 bodov

• Záverečný test: max. 40 bodov

SPOLU: max. 100 bodov

Na úspešné absolvovanie kurzu je nutná minimálne 70 % hranica úspešnosti.

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

Vyučujúca akceptuje max. 2 ospravedlnené absencie s preukázanými dokladmi.

Úlohy a mikrovýstupy sú zadávané cez "Pridelené úlohy" v aplikácií MS Teams. Vypracovávania úloh, cvičení a mikrovýstupov sú súčasťou portfólia študenta/študentky.

Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra a zverejnený prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.

slovenský jazyk

1. Poslušnosť alebo slobodná vôľa?

Výchovné štýly v rodine, analýza výchovného štýlu, vplyv osobnosti a skúseností rodičov na formovanie výchovného štýlu, zosúladenie výchovných štýlov partnerov.

2. Spory medzi súrodencami:

Súrodenecké vzťahy v rodine, príčiny konfliktov medzi súrodencami, vplyv súrodeneckého poradia na formujúcu sa osobnosť dieťaťa, rodinné konštelácie a ich vplyv na výchovu. Vychovávame svoje deti rovnako? Ako predchádzať súrodeneckým konfliktom?

3. Negatívne emócie vo výchove:

Emócie a ich prejavy, negatívne emócie vo výchove – čo ich spôsobuje? Poznávanie vlastných emócií u detí? Techniky ovládania prejavov negatívnych emócií.

4. Tresty ako výchovné prostriedky?

Vymedzenie trestu vo výchove. Analýza výchovných situácií s ohľadom na použitie trestov, alternatívne výchovné prostriedky. Ako predísť používaniu trestov vo výchove?

5. Logické dôsledky a hranice vo výchove:

Vymedzenie logických a prirodzených dôsledkov vo výchove. Ako stanovujeme a dodržiavame hranice vo výchove? Logický dôsledok vs. trest. Praktický nácvik použitia logických dôsledkov.

6. Boj o moc alebo pozornosť za každú cenu?

Boj o pozornosť a moc (príčiny a dôsledky). Negativizmus u detí. Analýza konkrétnych výchovných situácií. Efektívne riešenie takýchto situácií.

7. Odmeňovanie a povzbudzovanie detí:

Odmena, pochvala a povzbudenie – zhody a rozdiely. Odmena vs. Trest. Prístupy k odmeňovaniu a povzbudzovaniu. Vhodné a nevhodné formy odmeny. Ako povzbudzovať deti?

8. Rodina a škola: Vzťahy medzi školou a rodinou. Partnerstvo rodiny a školy. Podoby spolupráce školy s rodinou. Angažovanosť rodičov. Komunikácia učiteľa s rodičmi. Medzigeneračné učenie.

= 60/40.

Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti a študentky poznajú význam a pozíciu pedagogiky rodiny v sústave pedagogických, spoločenských a humanitných vied. Majú teoretické poznatky o základných funkciách rodiny. Vedia analyzovať rôznorodé výchovné situácie. Dokážu navrhnúť možné spôsoby aplikácie nasledujúcich efektívnych výchovných prostriedkov: povzbudzovanie, odmeny, prirodzené i logické dôsledky vo výchove. Vedia krticky hodnotiť dôsledky používania trestov vo výchove. Sú schopní analyzovať možné dôsledky výchovných štýlov uplatňovaných v rodine. Realizáciou mikrovýstupov a iných foriem nácviku použitia efektívnych výchovných prostriedkov dokážu získané teoretické poznatky aplikovať v praxi vychovávateľa.

Zoznámiť sa so základnými smermi v pedagogike 20. storočia.

BERTRAND, Yves. Moderní teorie vzdělání. Praha: Portál, 1998. ISBN 80-7178-216-5.

KRANKUS, Milan. Pedagogika 20. storočia. Bratislava : UŠI, 1991.

SINGULE, František. Pedagogické směry 1. poloviny 20. století. Praha: SPN, 1988.

SINGULE, František. Současné pedagogické směry a jejich psychologické souvislosti. Praha: SPN, 1992. 80-04-26160-4.

ŚLIWERSKI, Boguslaw. Súčasné teorie a smery vo výchove a vzdelávaní. Ružomberok : KU, 2009. ISBN 978-80-80-845124.

* ďalšia literatúra bude doplnená na začiatku alebo v priebehu semestra.

seminárna práca

a) počas výučbovej časti bude jeden písomný test (20%), okrem toho vypracuje každý študent záverečnú prácu na určený problém (20%),

b) v skúškovom období: ústna skúška (60%)

Podmienku pripustenia ku skúške je dosiahnutie min. 20 bodov z priebežného hodnotenia.

Porušenie akademickej etiky na za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia

Klasifikačná stupnica: A (100-93 %), B (92-85 %), C (84-76 %), D (75-68 %), E (67-60 %), FX (59 a menej %) (nevyhovel podmienkam).

Sú povolené max. 2 zdôvodnené absencie.

Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra. Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.

slovenský

1. Reformná pedagogika, Hnutie novej výchovy, Reformné pedagogické prúdy 20. storočia.

2. Pragmatická pedagogika.

3. Experimentálna pedagogika

4. Existencializmus a pedagogika

5. Sociologická pedagogika.

6. Pedagogika kultúry.

7. Psychoanalytická pedagogika.

8. Antiautoritatívna pedagogika

9. Pedagogický reformizmus. Alternatívne smery v pedagogike 20. storočia

10. Postmoderná pedagogika

11. Fenomenologická a personalistická pedagogika.

12. Transcendentálne smery v pedagogiky 20. storočia

40/60

Po absolvovaní predmetu študent vie pomenovať a vysvetliť základné smery a koncepcie v pedagogike 20. storočia. Dokáže formulovať teoretické závery, vie ich kriticky zhodnotiť a vyvodiť závery aplikácie pre pedagogickú prax. Študent vie uviesť príklady, interpretovať a porovnať konkrétne pedagogické smery. Vie vysvetliť a nájsť kľúčové špecifické pedagogické javy v jednotlivých smeroch, porovnať ich výhody a nevýhody a porovnať jednotlivé koncepcie navzájom.

test

Cieľom kurzu je u šudentov rozvinút:

- porozumenie epistemologických a metodologických pojmov a princípov, ako aj paradigiem a noriem,

- utvorenie osobného poňatia vedy (funkcií, štruktúr, trendov ap.) v procesoch výskumu a vývoja,

- chápanie a zdôvodnenie preferentnej klasifikácie vied o výchove, vzťahov medzi odbormi vedy, procesov diferenciácie a integrácie vedných poznatkov, organizačných foriem vedy, scienticko-kvantitatívnej a humanitno-kvalitatívnej metodológie a i. epistemologických. a metodologických poznatkov,

- porozumenie idey inovačného cyklu a jej aplikovania v akčnom školskom výskume a vývoji,

- spôsobnosti aplikovať tzv. systémový prístup k skúmaniu kauzálnych závislostí v edukácii,

- spôsobnosti aplikovať preberané poznatky na prípadoch konceptuálneho a empirického výskumu,

- spôsobnosti rozlíšiť typy poznatkov od informácie, fakt od normy, problém od hypotézy, argument od predpojatosti či presvedčenia ap.

- spôsobnosti diferencovať znaky vedeckosti v jazyku tradičnej a inovačnej pedagogiky od znakov iných foriem poznávania.

HENDL, Jan a REMR, Jiří: Metody výzkumu a evaluace. Praha: Portál, 2017. ISBN: 978-80-262-

1192-1.

HENDL, Jan: Přehled statistických metod zpracování dat. Analýza a metaanalýza dat. Praha:

Portál, 2006. ISBN 80-7367-123-9.

GAVORA, Peter a kol. Elektronická učebnica metodológie pedagogického výskumu.

(Online). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2010. Dostupné online. ISBN

978-80-223-2951-4.

PELIKÁN, Jiří: Základy empirického výskumu Pedagogických jevů. Praha: Karolinum,

2004. ISBN 80-7184-569-8.

WIEGEROVÁ, Adriana a kol.: Začínajúci výzkumník. Zlín: UTB, 2013. ISBN 978-80-

7454-315-9.

Výstupom z absolvovaného predmetu je počas výučbovej časti (priebežne):

- Vypracovanie priebežných úloh a zadaní max. 30 b.

- Vypracovanie kvantitatívne orientovaného výskumného projektu max. 30 b.

V skúškovom období (v závere):

- Obhajoba projektu – max. 40 b.

- SPOLU max. 100 bodov

Na úspešné absolvovanie kurzu je nutná minimálne 60 % hranica úspešnosti.

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

Vyučujúci/vyučujúca akceptuje max. 2 absencie s preukázanými dokladmi.

Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra.

Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti

semestra.

slovenský, anglický

1. Pedagogický výskum - vymedzenie základných pojmov: poznávanie, veda, vedecká teória,

výskum, pedagogický výskum, teória, prax, metóda, metodológia.

Výskum – akčný výskum – evaluácia.

2. Kvalitatívny a kvalitatívny výskumný design: Porovnanie kvalitatívneho a kvantitatívneho

výskumu, ich filozofického zázemia, cieľov, zamerania a postupov pri zbere i spracovaní výskumných dát.

3. Úloha teórie v kvantitatívne orientovanom výskume.

4. Plánovanie, organizácia a realizácia pedagogického výskumu. Etapy výskumnej práce.

Výskumný plán a denník pedagogického výskumníka. Informačná príprava výskumu. Etika

vo výskumnej práci.

5. Uvažovanie nad výskumným problémom: Rozdiel medzi témou a výskumným problémom.

Uvažovanie a usudzovanie výskumníka. Vyberanie podstatného a odlíšenie čiastkových

javov od všeobecného pozadia. Príprava výskumného projektu.

6. Kvantitatívne orientovaný pedagogický výskum a jeho hlavné fázy: Stanovenie

výskumného problému. Premenné a hypotézy a ich miesto v pedagogickom výskume.

Testovanie hypotéz vo vedeckom výskume. Deskriptívny a exploratívny výskum. Meranie

a kvantifikácia v pedagogickom výskume. Interpretácia výskumných dát.

7. Spôsoby výberu výskumnej vzorky. Výber metód zberu výskumných dát: výskumná

metóda, výskumný nástroj, validita, reliabilita a korelačný koeficient výskumného nástroja.

8. Metódy zberu výskumných dát: Pozorovanie, dotazník, posudzovacie škály, interview, testy

vedomostí a zručností, sociometria, sémantický diferenciál a pedagogický experiment.

9. Spracovanie získaných výskumných dát: Príprava na analýzu, Analýza získaných výskumných dát. Diskusia k výskumným záverom. Zvažovanie limitov výskumu.

10. Počítačom podporovaná analýza numerických výskumných dát: MS Excel, Statistica a iné.

= 70/30.

Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti a študentky vedia vlastnými slovami vysvetliť základné metodologické pojmy, spôsoby zberu výskumných dát, etapy a princípy kvantitatívneho

a kvalitatívneho pedagogického výskumu. Vedia vymenovať a opísať jednotlivé postupy zberu a

empiricky korektnej analýzy výskumných dát a postupy ich štatistického vyhodnocovania. Vedia

vysvetliť metodologické dôsledky jednotlivých spôsobov zostavovania výskumnej vzorky. Sú schopní projektovať vlastný kvantitatívne orientovaný edukačný výskum, prieskum, či akčný výskum učiteľa a opísať postupy samostatného výskumného snaženia. Dokážu získané poznatky aplikovať pri samostatnom vypracovaní výskumného projektu.

Porozumieť pedagogickej praxi a vedieť analyzovať pedagogickú prax s použitím didaktickej terminológie. Poznať a vedieť analyzovať základné pedagogické dokumenty, ktoré sa vzťahujú na prácu učiteľa ZŠ a SŠ. Vedieť samostatne analyzovať a vyhodnotiť vyučovací proces.

DROŠČÁK, Martin. Úvod do všeobecnej didaktiky pre študentov učiteľstva. Trnava: UCM, 2015. ISBN 978-80-8105-655-0.

SKALKOVÁ, Jarmila: Obecná didaktika. Praha: Grada. 2010. ISBN 978-80-247-1821-7.

PASH, Marvin a kol.: Od vzdělávacího programu k vyučovací hodině. Praha: Portál. 1998. ISBN 80-7178-127-4.

KALAŠ, Ivan a kol.: Premeny školy v digitálnom veku. Bratislava: SPN. 2013. ISBN 978-80-10-02409-4.

MATULČÍKOVÁ, Mária Kľúčové kompetencie žiakov vo všeobecnom vzdelávaní – súčasné trendy vo vybranom zahraniční. Dostupné on-line PAEDAGOGICA 28.pdf (uniba.sk)

ŠVEC, Štefan. Inovatívne prístupy v didaktike. Bratislava: Univerzita Komenského, 2011. 186 s. ISBN 80-223-3221-7.

TUREK, Ivan.: Didaktika. Bratislava: Inra. 2010. ISBN 878-80-10-0719-5.

PETTY, Geoffrey. 1996 alebo ďalšie vydanie. Moderní vyučování. Praha: Portál. ISBN 80-7367-172-7.

Aktuálne internetové materiály zo stránky www.statpedu.sk, www.unesco.org

Minimálna hranica úspešnosti: 60 percent

Priebežné hodnotenie (výučbová časť):

- 20 % aktívna účasť na seminári

- 40 % (sumár 5-tich zadaní - tvorba výchovno-vzdelávacích cieľov; tvorba tematického plánu učiteľa; didaktická analýza učiva, opis a praktické využite jednej vyučovacej metódy; príprava na vyučovanie)

Záverečné hodnotenie:

- 40 % záverečný test

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

Dve absencie sú akceptovateľné; seminárne zadania treba všetky vypracovať, prezentovať a odovzdať.

Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.

slovenský

1. Historické a súčasné poňatia didaktiky. 2. Teórie vzdelania a vzdelanosti. 3. Modernizácia obsahu vzdelania. Projektovanie výučby. 4. Základné programové pedagogické dokumenty. Učiteľovo plánovanie výučby. 5. Procesuálne aspekty výučby. Princípy procesu výučby. 6. Výučbová komunikácia. 7. Prostriedky a podmienky výučby. 8. Metódy výučby. 9. Organizačné formy výučby. 10. Učenie sa žiaka - kognitívno-vývinové aspekty. 11. Diferenciácia výučby podľa špecifík žiakov. 12. Vyhodnocovanie procesov a výsledkov výučby. 13. Teoretické modely a koncepcie výučby.

60/40

Po absolvovaní predmetu disponuje študent teoretickými znalosťami inštitucionálnych podmienok vzdelávania v primárnom a sekundárnom stupni vzdelávania; znalosťami aktuálnych didaktických teórií a didaktických stratégií; poznaním základných fenoménov vyučovacieho procesu od jeho plánovania cez realizáciu a hodnotenie; je schopný analýzy výhod a nevýhod v praxi používaných didaktických stratégií; je schopný kritického posúdenia výberu vyučovacích metód v praxi vyučovania; pozná základné modely učebnej individualizácie a diferenciácie; pozná didaktickú prácu s deťmi so špeciálnymi vzdelávacími potrebami; disponuje znalosťami inovačných prístupov v praxi vyučovania, ktoré sa využívajú v základných a stredných školách v SR; je schopný analýzy základných znakov digitalizácie v oblasti práce školy a vyučovania.

KALEJA, M., PREČUCHOVÁ ŠTEFANOVIČOVÁ, A., ŠULOVSKÁ, M. Problémové správanie verzus poruchy správania u žiakov základných škôl. Bratislava: PdF Univerzity Komenského v Bratislave, 2014. ISBN

978-80-89726-18-9.

MUDRÁK, Jiří. Nadané děti a jejich rozvoj. Praha: Grada, 2015. ISBN 9788024796390.  

RŮŽIČKOVÁ, Veronika. Speciální pedagog jako profese. Olomouc: Univerzita Palackého, 2018. ISBN 9788024454689.

ŠVAMBERK ŠAUEROVÁ Markéta, ŠPAČKOVÁ Klára, NECHLEBOVÁ Eva. Speciální pedagogika v praxi. Praha: Grada, 2013. ISBN 9788024743691.

VALENTA, Milan a kol. Přehled speciální pedagogiky. Praha: Grada, 2014. ISBN 9788026206026.

VAŠEK, Štefan. Špeciálna pedagogika. Bratislava: Sapientia, 2008. ISBN 978-80-89229-11-6.

a) priebežné hodnotenie: individuálna príprava na jednotlivé témy, aktivita v diskusiách ku každej téme, seminárna práca (60% celkového hodnotenia)

b) záverečné hodnotenie: ústna skúška - študent/študentka musia preukázať zvládnutie problematiky (predpísané témy) a (minimálne) povinnej literatúry, ako aj schopnosť aplikovať nadobudnuté poznatky na školskú prax; očakáva sa kultivovaný a súvislý jazykový prejav, kritické a tvorivé myslenie (40% celkového hodnotenia).

Podmienkou pripustenia ku skúške je dosiahnutie min. 10 bodov z priebežného hodnotenia. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

Akceptujú sa max. 2 absencie. Predmet má teoreticko – praktický charakter.

Presný termín a téma priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.

slovenský a český jazyk

S doplňujúcou literatúrou budú študenti/študentky oboznámení počas výučby.

1. Úvod. Ciele a obsahové zameranie predmetu, systemizácia informácií a doterajších poznatkov študentov.

2. Predmet, význam, ciele a úlohy špeciálnej pedagogiky.

3. Vývin jedinca a vývinové anomálie.

4. Metódy práce s deťmi a dospievajúcimi so špeciálnymi potrebami. Systém špeciálnych škôl a školských zariadení v SR.

5. Špeciálna pedagogika logopedická.

6. Špeciálna pedagogika psychopedická.

7. Špeciálna pedagogika surdopedická.

8. Špeciálna pedagogika tyflopedická.

9. Špeciálna pedagogika somatopedická.

10. Špeciálna pedagogika etopedická.

11. Individuálna špeciálno - pedagogická starostlivosť v špeciálnych školách.

12. Integrácia žiakov s rôznymi poruchami v bežných základných školách.

13. Inklúzia, inkluzívna pedagogika, inkluzívny tím v škole.

14. Špeciálna edukácia a poradenstvo. Socializácia a profesionálna orientácia jedincov so špeciálnymi potrebami.

60/40

Študenti/študentky sú na základe získaných odborných poznatkov schopní:

- definovať jednotlivé subdisciplíny špeciálnej pedagogiky, špecifické charakteristiky, nástroje a metódy práce s jednotlivcami a skupinami (s ohľadom na ich diagnózu), s dôrazom na aktívne a efektívne fungovanie detí a dospievajúcich v škole,

- analyzovať a porovnať jednotlivé diagnostické postupy, špecifické pre konkrétne subdisciplíny špeciálnej pedagogiky (logopédia, etopédia a pod.),

- reflektovať a kriticky zhodnotiť prácu špeciálneho pedagóga v škole, s ohľadom na komplikácie detí a mladistvých v škole, spojené s niektorým typom obmedzenia,

- identifikovať a analyzovať princípy inklúzie a ich transformáciu vo výchovno – vzdelávacom procese v škole s cieľom eliminovať nerovný prístup a diskrimináciu detí a mladých ľudí so špecifickými potrebami,

- použiť získané základné poznatky a zručnosti vo svojej pedagogickej praxi.

DONČEVOVÁ, Silvia. Rodová politika: možnosti implementácie vo verejnej správe. Trnava: FSV UCM, 2013. ISBN 978-80-815-487-7.

JEDLIČKA, Richard. Psychický vývoj dítěte a výchova. Praha: Grada, 2017. ISBN 978-80-271-0096-5.

PRŮCHA, Jan. Přehled pedagogiky. Praha: Portál, 2000. ISBN 80-7178-399-4.

STROUHAL, Martin. Teorie výchovy. Praha: Grada, 2013. ISBN 978-80-247-4212-0.

VIŠŇOVSKÝ, Ľudovít. Teória výchovy. Banská Bystrica: UMB, 2002. ISBN 978-80-8055-950-2.

ZELINA, Miron. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN, 2010. ISBN 978-80-10-01884-0.

a) priebežné hodnotenie: individuálna príprava na jednotlivé témy, individuálna práca na zadanom semestrálnom projekte, aktivita v diskusiách ku každej téme (60 % celkového hodnotenia),

b) záverečné hodnotenie: ústna skúška/kolokvium – študenti/študentky musia preukázať zvládnutie problematiky (predpísané témy) a (minimálne) povinnej literatúry, ako aj schopnosť aplikovať nadobudnuté poznatky na školskú a výchovnú prax; očakáva sa kultivovaný a súvislý jazykový prejav, kritické a tvorivé myslenie (40 % celkového hodnotenia).

Podmienkou pripustenia ku skúške je dosiahnutie min. 10 bodov z priebežného hodnotenia. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

Akceptujú sa max. 2 absencie. Predmet má teoreticko - praktický charakter.

Presný termín a téma priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.

slovenský a český jazyk

S doplňujúcou literatúrou budú študenti/študentky oboznámení počas výučby.

1. Úvod. Ciele a obsahové zameranie predmetu, systemizácia informácií a doterajších poznatkov študentov.

2. Človek a výchova: pojem a charakter výchovy, výchovné ciele, princípy a metódy výchovného pôsobenia, prostriedky a formy výchovného pôsobenia, prostredie výchovy.

3. Škola, rodina, spoločnosť a výchova v rodine. Dôsledky výchovných štýlov a výchovného pôsobenia.

4. Teória výchovy: základné pojmy, vymedzenie predmetu a obsahu teórie výchovy, postavenie teórie výchovy v systéme pedagogických vied, spolupráca teórie výchovy s inými vednými disciplínami.

5. Teória výchovy: úlohy a ciele, individuálny, spoločenský a globálny význam výchovy. Vybrané aspekty výchovy.

6. Problém hodnôt a výchova k prosociálnosti. Etika a mravná výchova

7. Moc poznania a zodpovednosť. Výchova pre 21. storočie. Rozumová výchova.

8. Spolupráca a spoluzodpovednosť. Výchova k partnerstvu, manželstvu a rodičovstvu. Sexuálna výchova

9. Sloboda, tolerancia inakosti a zodpovednosť. Rodovo citlivá výchova

10. Moc vedomia, sloboda konania a zdieľaná zodpovednosť. Ľudská existencia a globálne problémy. Environmentálna a mediálna výchova

11. Tolerancia, interkultúrny dialóg a koexistencia. Multikultúrna výchova.

12. Krása, zdravie a užitočnosť. Estetická, pracovná a telesná výchova

13. Demokracia a občianska zodpovednosť. Výchova k demokratickému občianstvu.

14. Záverečné kolokvium: význam jednotlivých výchovných oblastí na formovanie identity dieťaťa a mladého človeka – samostatná príprava individuálnych projektov a diskusia.

60/40

Študenti/študentky sú na základe získaných odborných poznatkov schopní:

- identifikovať a zadefinovať význam teórie výchovy a jej postavenie v rámci pedagogických a spoločensky prospešných vied,

- kriticky reflektovať charakteristické aspekty subdisciplín teórie výchovy,

- aplikovať poznatky a zručnosti na príkladoch rodinnej a školskej praxe,

- analyzovať súčasné problémy výchovy a navrhovať riešenia výchovných problémov s dosahom na individuálne a spoločenské blaho,

- aplikovať osvojené poznatky vo vlastnom profesijnom smerovaní,

- argumentovať a viesť konštruktívnu diskusiu.

ALEXANDER, Robin. A Dialogic Teaching Companion. Cambridge: Dialogs, 2020, 236 s. ISBN 978-113-8570-351.

DVORSKÁ, Darina., SOKOLOVÁ, Lenka., KAROLČÍK, Štefan., DOVIČÁK, Martin., GRIGUŠ, Stanislav., HRĆAN, Zuzana. (2022, 25. januára). Učiteľská akadémia UK [webová stránka]. Získané z https://www.ucitelskaakademia.sk.

GAVORA, Peter. Učiteľ a žiaci v komunikácii. Bratislava: Vydavateľstvo UK, 2003, 200 s. ISBN 80-223-1716-0.

MAREŠ, Jiří., KŘIVOHLAVÝ, Jaro. Komunikace ve škole. Brno : Masarykova univerzita, 1995. 210 s. ISBN 80-210-1070-3.

MERCER, Neil. Words and Minds: How We Use Language to Think Together. London: Routledge, 2000. ISBN 978-0415-224-76.

SVATOŠ, Tomáš., ŠVARCOVÁ, Eva. Efektívní komunikace ve škole. Hradec Králové: Gaudeamus, 2014, 198 s., ISBN nemá. Dostupné online.

ŠEĎOVÁ, Klára., ŠALAMOUNOVÁ, Zuzana., ŠVAŘÍČEK, Roman., SEDLÁČEK, Martin., MAJCÍK, Martin., NAVRÁTILOVÁ, Jana. Výuková komunikace. Brno: Masarykova univerzita, 2019. 175 s., ISBN 978-80-210-9529-8.

ŠEĎOVÁ, Klára., ŠVAŘÍČEK,Roman., ŠALAMOUNOVÁ, Zuzana. Komunikace ve školní tříde. Praha: Portál, 2012, 296 s., ISBN 978-80-262-0085-7.

VYSKOČILOVÁ, Eva. Cvičení z pedagogické praxe I. Dovednost sociálne komunikovat. Praha : SPN 1978, 93s. ISBN nemá.

VYGOTSKIJ, Lev. Semjonovič. Psychologie myšlení a řeči. Praha: Portál, 2017, 168 s. ISBN 978-80-2621-258-4.

Pedagogické a iné spoločenskovedné domáce a zahraničné vedecké časopisy.

Výstupom z absolvovaného predmetu je počas výučbovej časti (priebežne):

• Príprava a realizácia mikrovýstupov: max. 20 bodov

• Vypracovanie priebežných úloh a zadaní s použitím e-learningového nástroja Učiteľská akadémia UK (2022): max. 30 bodov

• Priebežný test vedomostí: max. 30 bodov

A v skúškovom období (v závere):

• Záverečný test: max. 40 bodov

SPOLU: max. 120 bodov

Úlohy a mikrovýstupy študenti a študentky odovzdajú v e-learningovom systéme MS Teams. Vypracovávania budú súčasťou ich učiteľského portfólia.

Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 70 % bodového hodnotenia.

Klasifikačná stupnica: A (100-93%), B (92-85%), C (84-76%), D (75-68%), E (67-60%), FX (59 a menej %).

Vyučujúca akceptuje max. 2 ospravedlnené absencie s preukázanými dokladmi.

Presný termín priebežného hodnotenia bude oznámený na začiatku semestra a zároveň bude zverejnený v sylaboch predmetu.

Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti semestra.

slovenský, český, anglický

1. Komunikácia a učenie, alebo aký je vzťah medzi rečou, myslením a učením sa? Vplyvné teórie o komunikácií učiteľa a žiakov v školskej triede a podpore ich participácie: Vygotského (1970, 1976) sociokultúrna teória a jej centrálny koncept - zóna najbližšieho rozvoja, Brunerova (1978) koncepica lešenia, Bachtinov (1986) autoritatívny vs. dialogický diskurz, Mercerova (2000) exploratívnu reč a McElhonov (2012) uptake a konceptuálny tlak a poznatky z empirických výskumov.

2. Charakteristiky pedagogickej komunikácie, alebo akú podobu má komunikácia v školskom prostredí? Aspekty komunikácie v školskej triede; účastníci komunikácie vo výchovno-vzdelávacom procese. Verbálna komunikácia, IRF štruktúra, elicitácia v pedagogickej komunikácií, školský jazyk a jeho pravidlá. Neverbálna komunikácia – význam a jej podoby v škole. Priestorové usporiadanie učebne z hľadiska pedagogickej komunikácie.

3. Riadenie komunikácie učiteľom alebo ako a čím učiteľ riadi a zacieľuje PG komunikáciu v školskej triede? Základné elementy pedagogickej situácie, ktorými učiteľ môže riadiť a smerovať komunikáciu v školskej triede – otázky učiteľa (typy a zacielenie otázok učiteľa), spätná väzba, reakcie učiteľa na chybu žiaka. Pravidlá komunikácie v školskej triede, obdobie. spôsoby a postupy ich zavádzania v školských triedach.

4. Participácia žiakov na pedagogickej komunikáci. Participačné vzorce, produktívna a (vs.) neproduktívna participácia, učiteľ ako tvorca komunikačných príležitostí a prostredia podporujúceho participáciu žiakov na vyučovaní.

5. Dialogické vyučovanie, alebo ako docieliť produktívnu komunikáciu, ktorá žiakov aktivizuje a kognitívne stimuluje? Monologické, interakčné a dialogické žánre a formáty komunikačných situácií. Dialogické komunikačné žánre: diskusia a dialóg s použitím lešenia. Princípy dialogického vyučovania.

6. Vzťahová rovina pedagogickej komunikácie, alebo ako ovplyvňuje spôsob komunikácie učiteľa a žiakov to, čo a ako kvalitne sa naučia? Vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi a ich efekty, interakčné štýly učiteľa. Moc v školskej triede a vzťahy medzi spolužiakmi v rôznych pedagogických situáciách. Pozícia jednotlivca, klíma školskej triedy, participácií v rámci skupinového vyučovania.

= 60/40.

Po úspešnom absolvovaní predmetu študenti a študentky vedia vysvetliť zásady a princípy efektívnej pedagogickej komunikácie. Dokážu analyzovať komunikačné epizódy, identifikovať problematické komunikačné aspekty jednotlivých monologických, interakčných i dialogických komunikačných žánrov. Vedia opísať postupy tvorby komunikačných príležitostí a etapy spolutvorby učebného prostredia podporujúceho participáciu žiakov na vyučovaní. Vedia vysvetliť význam a opísať konkrétne spôsoby riadenia pedagogickej komunikácie v školských triedach. Realizáciou mikrovýstupov a iných foriem nácviku efektívnej pedagogickej komunikácie dokážu aplikovať získané teoretické poznatky v praxi učiteľov základných a stredných škôl.

BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, Alžbeta a kol. Dobrovoľníctvo mládeže na Slovensku – aktuálny stav a trendy. Stupava: Platforma

dobrovoľníckych centier a organizácií, 2018. ISBN 978-80-973034-0-2.

JIRÁSEK, Ivo. Zážitková pedagogika. Praha: Portál, 2019. ISBN 9788026214854.

KOMINAREC, Igor. Pedagogika voľného času. Základné otázky výchovy mimo vyučovania. Prešov: PU, 2013. ISBN 978-80-555-

0977-8.

KOŽUCHOVÁ, Mária, ČAVOJSKÝ, Ivan. Pedagogika voľného času detí. Bratislava: UK, 2021. ISBN 978-80-223-5140-9.

NOVOTNÁ, Erika. Pedagogika voľného času. Rokus, 2017. ISBN 9788089510580.

SVOBODOVÁ, Zuzana. Svobodný čas. Pedagogika volného času jako výchova ke svobodě. Praha: Karolinum, 2023. ISBN 9788024654744.

a) priebežné hodnotenie: individuálna príprava na jednotlivé témy (štúdium odporúčanej odbornej literatúry a existujúcich výskumov k daným témam), vypracovanie zadaných úloh ku každej téme, individuálna práca (rozhovor s pedagógom voľného času podľa vlastného výberu a následná prezentácia výsledkov spojená s diskusiou), aktívna účasť v diskusiách ku každej téme (60 % celkového hodnotenia)

b) záverečné hodnotenie: kolokvium – študenti/študentky musia preukázať zvládnutie problematiky (predpísané témy) a (minimálne) povinnej literatúry, ako aj schopnosť aplikovať nadobudnuté poznatky na školskú a odbornú prax; očakáva sa kultivovaný a súvislý jazykový prejav, kritické a tvorivé myslenie (40 % celkového hodnotenia).

Podmienkou pripustenia ku skúške je dosiahnutie min. 10 bodov z priebežného hodnotenia. Porušenie akademickej etiky má za následok anulovanie získaných bodov v príslušnej položke hodnotenia.

Klasifikačná stupnica: A (100-93 %), B (92-85 %), C (84-76 %), D (75-68 %), E (67-60 %), FX (59 a menej %).

Akceptujú sa max. 2 absencie. Predmet má teoreticko – praktický charakter.

Presný termín a téma priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú zverejnené prostredníctvom AIS najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.

slovenský a český jazyk

S doplňujúcou literatúrou budú študenti/študentky oboznámení počas výučby.

1. Pedagogika voľného času, vymedzenie, história, perspektívy, právo na voľný čas

2. Základné otázky pedagogiky voľného času: predmet, vzťah k iným disciplínam, funkcie voľného času. Voľný čas a výchova. Osobitosti výchovy vo voľnom čase.

3. Výchova vo voľnom čase v systéme výchovy a vzdelávania SR. Výchova vo voľnom čase v školskom systéme. Ciele výchovy a vzdelávania vo voľnom čase.

4. Proces výchovy vo voľnom čase, poslanie, úlohy, zásady, metódy, formy, prostriedky.

5. Záujmy a záujmová činnosť vo výchove vo voľnom čase. Výchovno-vzdelávacie činnosti mimo vyučovania a spolupráca so školou.

6. Prevencia ako súčasť výchovy vo voľnom čase. Streetwork a dobrovoľníctvo ako novodobé možnosti efektívneho využitia voľného času

7. Osobnosť pedagóga voľného času, sociálneho asistenta, animátora v procesoch výchovy a vzdelávania vo voľnom čase.

8. Humanistické koncepcie výchovy vo voľnom čase. Nové prístupy v pedagogike voľného času.

9. – 12. Exkurzia

Záverečné kolokvium

60/40

Študenti/študentky sú na základe získaných odborných poznatkov schopní:

- identifikovať a analyzovať základné princípy a teórie v oblasti pedagogiky voľného času na Slovensku a v zahraničí,

- identifikovať a popísať potenciál efektívneho využívania voľného času,

- definovať podstatu výchovy vo voľnom čase, výchovy mimo vyučovania, záujmovej činnosti a aplikovať poznatky na praktických príkladoch v edukačnej realite,

- kriticky reflektovať relevantné aspekty organizácie voľného času, jeho funkcií, princípov a metód práce v rámci záujmovej činnosti,

- popísať a prakticky použiť rôzne spôsoby práce s rôznymi vekovými kategóriami vo voľnom čase, s dôrazom na prevenciu sociálnej patológie (závislosti, kriminalita, šikana a kyberšikana, extrémizmus a radikalizácia, a pod.),

- analyzovať tematické filmy a videodokumenty, a viesť argumentačne silnú diskusiu na danú tému,

- viesť hĺbkový rozhovor a prezentovať jeho výsledky.

PRŮCHA, Ján.: Srovnávací pedagogika. Praha: Portál, 2006.

PRŮCHA, Ján.: Vzdělávaní a školství ve světe. Praha: Portál, 1999.

Education at a Glance, 2004, 20005, 2007. Dostupné na www.oecd.org.

Eurydice

Minimálna hranica úspešnosti: 60 percent

Priebežné hodnotenie (výučbová časť):

- 20 % aktívna účasť na seminári

- 80 % prezentácia na hodine

Klasifikačná stupnica: A (100-93 %), B (92-85 %), C (84-76 %), D (75-68 %), E (67-60 %), FX (59 a menej %). Dve absencie sú akceptovateľné; seminárne zadania treba všetky vypracovať, prezentovať a odovzdať.

Presný termín a témy priebežného hodnotenia budú oznámené na začiatku semestra. Termíny skúšky budú oznámené najneskôr v posledný týždeň výučbovej časti.

slovenský

Reformy vzdelávania vo svete, ich príčiny a realizácia.

Charakteristika vzdelávania vo vybraných štátoch sveta a ich školských systémov (predškolské vzdelávanie, primárne vzdelávanie, sekundárne vzdelávanie, vysoké školstvo, vzdelávanie učiteľov)

Školská sústava v SRN

Školská sústava vo Francúzsku

Školská sústava vo Veľkej Británii

Školská sústava vo Švédsku

Školská sústava v USA

Školská sústava v Japonsku

Porovnanie situácie slovenského školstva so zahraničným.

100/0

Po absolvovaní predmetu študent disponuje vedomosťami o štruktúre školských systémov vo vybraných štátoch a o prístupoch k zmenám vo výchove a vzdelávaní. Študent na základe svojich vedomostí a zručností vie vyhľadávať relevantné informácie na webe dokáže porovnať dva rôzne školské systémy.