Odporúčaná literatúra:
Bajčanová, M. (2004). Rozprávka o vlkovi a päťdesiatich kozliatkach (záznam zo zúčastneného pozorovania). Etnologické rozpravy, (2), 73-81.
DeWalt, K. M. D., & DeWalt, B. R. (2011). Participant Observation. A Guide for Fieldworkers (2nd ed.). AltaMira Press.
Lahiri, S., Mahmud, L., & Herron, J. (2010). A Student’s Guide to Reading and Writing in Social Anthropology. Harvard College.
Limová, D. (1999). Biomarché (terén, tržiště, zdravá výživa, antropologie současnosti). Cargo, 1(3-4), 213–220.
Russell Bernard, H. (2006). Research methods in anthropology. Qualitative and quantitative approaches. (4th ed.). AltaMira Press.
Spradley, J. P. (1979). The Ethnographic Interview. Holt, Rinehart and Winston
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Priebežné hodnotenie:
Aktivita na seminári – 30 %. Splnenie stanovených úloh počas semestra - 40%.
V priebehu semestra študenti absolvujú niekoľko zúčastnených pozorovaní vo vybranej lokalite a
urobia rozhovory na vybranú tému. Pozorovanie a rozhovory sa majú týkať tej istej témy. Priebežné
hodnotenie zahŕňa aj vypracovanie úloh na hodine.
Záverečné hodnotenie:
Záverečná prezentácia bude spočívať v zhrnutí pozorovaní a interview (30 %).
A: 91–100 bodov; B: 81–90 b.; C: 73–80; D: 66–72; E: 60–65; Fx: 0–59 bodov
slovenský jazyk a anglický jazyk
predmet sa poskytuje len v zimnom semestri
Stručná osnova predmetu:
(1) Príprava na dlhodobý terénny výskum: Konceptualizácia výskumného problému a výber lokality a vzorky
(2) Zúčastnené pozorovanie: Sociálna situácia a terénne poznámky
(3) Návrh výskumu s využitím zúčastneného pozorovania
(4) Štruktúrované etnografické interview: Výber informátora a prostredie; typy otázok (opisné, štrukturálne, kontrastné), základy analýzy interview
(5) Fokusová skupina (a iné typy skupinového rozhovoru)
Cieľom kurzu je rozvinúť zručnosti spojené s využívaním metód a techník kvalitatívneho výskumu všeobecne, najmä terénneho výskumu. Študenti/ky sa oboznámia s rôznymi druhmi štruktúrovaných etnografických interview, typmi otázok, vedením terénneho denníka, s prácou s fokusovými skupinami. Študenti budú pracovať počas semestra na dizajne krátkeho terénneho projektu a budú musieť vykonať zúčastnené pozorovanie a interview na zvolenú tému. Výsledky predstavia v záverečnej prezentácii.
Odporúčaná literatúra:
Handwerker, P. W. (2001). Quick ethnography: A guide to rapid multi-method research. Rowman Altamira.
Russell Bernard, H. (2006). Research methods in anthropology. Qualitative and quantitative approaches. (4th ed.). AltaMira Press.
Saldaña, J. (2021). The coding manual for qualitative researchers. The coding manual for qualitative researchers (4th ed.). SAGE Publ.
Spradley, J. P. (1979). The Ethnographic Interview. Holt, Rinehart and Winston
Priebežne budú ako podnet na diskusiu na seminári zadávané ukážky metodologických kapitol z rôznych etnografických monografií.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Priebežné hodnotenie:
Päť praktických zadaní získavania a spracovania dát (5 x 15 bodov, musí sa získať najmenej 45 bodov zo 75).
Záverečné hodnotenie:
Písomná práca: projekt výskumu Bc. práce (10 bodov), ústna obhajoba projektu výskumu (15 bodov). V rámci opravného termínu si študent/ka môže nahradiť max. 1 zadanie.
A: 91–100 bodov; B: 81–90 b.; C: 73–80; D: 66–72; E: 60–65; Fx: 0–59 bodov
slovenský jazyk a anglický jazyk
predmet sa poskytuje len v letnom semestri
Stručná osnova predmetu:
(1) Dizajnovanie výskumu: od témy k výskumným otázkam/predpokladom/hypotézam. Kľúčové pojmy používané v sociálno-vednom výskume. Kvalitatívny vs. kvantitatívny výskum.
(2) Štruktúra projektu výskumu. Premenné v sociálno-vednom výskume. Operačné hypotézy
(3) Porovnávacie štúdie. Modelové situácie (vignety).
(4) Špeciálne techniky systematického zberu dát (voľné zoznamy, usporadúvanie zoznamov, technika triád a pod.)
(5) Analýza kultúrneho konsenzu
(6) Kultúrne modely
(7) Naratívne interview a jeho analýza
(8) Etické otázky výskumu
(9) Manažment rizika v súvislosti s výskumom
(10) Prezentácia metodologických častí projektov a diskusia o nich
Cieľom kurzu je rozvinúť základné zručnosti študentov/tiek v používaní rôznych metód a techník kvalitatívneho výskumu. Študenti/ky sa oboznámia s rôznymi druhmi štruktúrovaných etnografických interview, so špeciálnymi výskumnými technikami (experimentálne techniky a systematické zbieranie dát), ako aj s otázkami etiky a bezpečnosti výskumu. Prostredníctvom štúdia ukážok z vybraných metodologických kapitol antropologických prác sa študenti/tky tiež oboznámia s rôznymi spôsobmi opisu etnografických metód a pozície výskumníka/čky v teréne.
Antze, P. and M. Lambek (eds.) (1996) Tense Past: Cultural Essays in Trauma and Memory. New York, London: Routledge.
Abu-Lughod L., 1990, « The romance of resistance: tracing transformations of power through Bedouin women », American Ethnologist 17 (1): 41-55.
Abu-Lughod L., 2000, “Locating ethnography”, Ethnography 1(2): 261-267
Barth F., 1969, « Pathan Identity and its maintenance », in F. Barth (dir.), Ethnic groups and boundaries. The social organization of culture difference, Bergen-Oslo/London, Universitets Forgelet/George Allen & Unwin, 1969, pp. 117-134.
Bell, C. (1992) Ritual Theory, Ritual Practice. Oxford, New York: Oxford University Press.
Bloch, M. (1992) Prey into hunter: the politics of religious experience. Cambridge: Cambridge University Press.
Boas F., 1984, « The Eskimo of Baffin Land », Études/Inuit/Studies 8(1) (In boas' footsteps: 100 years of Inuit anthropology), pp. 139-144.
Bourdieu, P., 1965 « The sentiment of honour in Kabyle society », in J. G. Peristiany (ed.), Honour and Shame. The Values of Mediterranean Society, Londres, Weidenfeld and Nicholson, pp.191-241).
Carsten, J. (2004) After Kinship. Cambridge: Cambridge University Press.
Evans-Pritchard E., Chapter « The Nuer of Southern Soudan », in Fortes, M.; Evans-Pritchard, E.E. (1940). African Political Systems. London: Oxford University Press.
Fader, A. (2009) Mitzvah Girls: Bringing up the Next Generation of Hasidic Jews in Brooklyn. Princeton, Oxford: Princeton University Press.
Fortes, M.; Evans-Pritchard, E.E. (1940). African Political Systems. London: Oxford University Press. « Introduction »
Geertz C., 1973, “Thick Description: Toward an Interpretive Theory of Culture”, The Interpretation of Cultures: Selected Essays, New York: Basic Books, pp. 3–30
Geertz C., 1979, « Suq: The Bazaar Economy in Sefrou » in Meaning and Order in Moroccan Society: Three Essays in Cultural Analysis. Cambridge University Press, pp. 123–225).
Malinowski B., 1920, « Kula; the Circulating Exchange of Valuables in the Archipelagoes of Eastern New Guinea », Man, 20: 97-105.
Salzman P. C., 1967, « Political Organization among Nomadic Peoples », Proceedings of the American Philosophical Society, 111 (2), No2: 115-131.
Priebežné hodnotenie: (1) Anotácie povinnej literatúry v rozsahu 30 riadkov (1 normovaná strana). Anotácie k textu/textom musia byť odoslané e-mailom najneskôr do 10:00 hod predchádzajúceho pracovného dňa pred začiatkom textového semináru. Nedodanie viac než 2 anotácii počas kurzu a v stanovenom čase znamená hodnotenie „Fx“. 40% (2) Aktívna účasť na diskusiách počas kurzu (viac ako 3 absencie znamenajú Fx) – 10%. Záverečné hodnotenie (50 %): Záverečná esej v slovenčine alebo angličtine v rozsahu 1500 slov písmo Times New Roman, veľkosť 12, riadkovanie 1.5. A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov
anglický jazyk
predmet sa poskytuje iba v letnom semestri
(1) Etnografia sociálnych transformácii, (2) Postsocializmus, (3) Príbuzenstvo a gender, (4) Privatizácia, (5) Rituál, pamäť a etnická revitalitácia, (6) Etnografia migrácie, (7) Etnografia náboženstva
Po absolvovaní kurzu budú študenti oboznámení s kvalitnými etnografickými textami v oblasti politickej a ekonomickej antropológie, ktoré boli výsledkom dlhodobého terénneho výskumu, čo im môže pomôcť pri písaní záverečných prác, najmä z ohľadom na špecifiká analýzy etnografických dát v týchto subdisciplínach sociálnej antropológie. Kurz je textový, t.j. pravidelné čítanie a anotovanie povinnej literatúry je základnou podmienkou na jeho absolvovanie.
Odporúčaná literatúra:
Becker, H.S., & Richards, P. (1986). Writing for social scientists. How to start and finish your thesis, book or article. Chicago & London: The University of Chicago Press,
Eco, U. (1997). Jak napsat diplomovou práci. (Seidl, I., prekl.). Olomouc: Votobia. (Pôvodné dielo vydané 1977),
Šanderová, J. (2009). Jak číst a psát odborný text ve společenských vědách. Několik zásad pro začátečníky. Praha: Slon.
Prezentácia čiastkových výsledkov dlhodobého etnografického terénneho výskumu, ktorá bude reflektovať projekt dlhodobého terénneho výskumu a jeho teoretické ukotvenie (najmenej 2 x počas semestra). Okrem textovej prezentácie sa čakáva aj prezentácia empirických dát (50% hodnotenia). Odovzdanie etnografického textu, ktorý môže byť súčasťou záverečnej práce v rozsahu 1500 slov na záver semestra (50% hodnotenia).
A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov
slovenský jazyk, anglický jazyk
Stručná osnova predmetu:
Prezentácie a diskusie počas semestra, témy sa špecifikujú podľa zamerania záverečných bakalárskych prác.
Výsledky vzdelávania:
Po absolvovaní kurzu dokáže študent interpretovať etnografické dáta a analyticky písať v sociálnej antropológii. Absolventi kurzu budú schopní samostatne vytvoriť etnografický a sociálne-analytický materiál, resp. text, ktorý môže byť podkladom pre záverečnú prácu. Kvality tohto výstupu budú najmä v argumentačnej jasnosti, empirickej ukotvenosti a efektivite vyjadrovania.
Bernard, Russell: Research Methods in Anthropology: Qualitative and Quantitative Approaches, New York: Altamira Press 2001
Silverman, David: Ako robiť kvalitatívny výskum, Bratislava: Ikar 2005.
Coolican, H. (1999): Research methods and Statistics in Psychology. Hodder and Stoughton.
Saldana, J. (2011): The Coding Manual for Qualitative Researchers, London: Sage.
Braun, V., Clarke, V. (2022). Thematic analysis. Practical Guide. London: Sage.
Priebežné hodnotenie (50%): Vypracovanie zadaní a prezentácií počas semestra (týkajúcich sa kvalitatívneho kódovania a súvisiacich tém z osnovy predmetu)
Záverečné hodnotenie (50%): Časť metodologickej kapitoly záverečnej práce, popisujúca metódy a techniky analýzy vlastných etnografických dát
A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov
slovenský jazyk, anglický jazyk
1. Prehľady empirických (etnografických) dát
2. Predbežné určenie kódov pre vlastné etnografické dáta
3. Syntéza v etnografickom výskume: ako usporiadať materiál a prepojiť ho s výskumnými otázkami (cieľmi)
4. Generalizácie a identifikovanie regularít v kódoch
5. Etnografické profily participantov (pasportizácia)
6. Kódovanie postojov, hodnôt a emócií
7. Sociálny kontext a prepájanie kódov
8. Porovnávanie rôznych druhov dát
9. Interpretácia dát získaných z vlastného terénneho výskumu
10. Reflexivita a rola etnografa vo výskume a analýze
11. “Post-coding" a “pre-writing”
Keďže etnografické kvalitatívne dáta sú povinnou súčasťou každého projektu terénneho výskumu a musia byť počas terénneho výskumu získané, študenti/-tky sa naučia pracovať s dátami, ktoré získali počas vlastného dlhodobého terénneho výskumu, čo im poskytne zásadné zručnosti pre ich analýzu. Tento kurz je rozšírením povinného predmetu “Pokročilá analýza dát”. Kurz má za úlohu prehĺbiť zručnosti u študentov analyzujúcich etnografické dáta, ako aj poskytnúť im zručnosti pre ich interpretáciu. Kurz je zameraný aj na riešenie rôznych kritických aspektov súvisiacich s kódovaním a interpretáciou dát. Cieľom kurzu je tak poskytnúť priestor a pomoc pri riešení rôznych problémov/dilem/komplikácií vznikajúcich počas komplexného procesu spracovania a analýzy dát: napr. pri organizácii dát, ich porovnávaní a syntéze, hľadaní pravidelností a vyvodzovaní generalizácií, alebo interpretácii s ohľadom na sociálny kontext a reflexivitu výskumníka (atď.).
Odporúčaná literatúra:
Bernard, H. R. (2018). Research Methods in Anthropology: Qualitative and Quantitative Approaches. (6th edition). Altamira Press.
Borgatti, S. P. (1999). Elicitation techniques for cultural domain analysis. In J. Schensul & M. LeCompte (Eds.). Ethnographer's Toolkit (pp.1-26). Walnut Creek: Altamira Press.
de Munck, V. & Sobo, E. J. (eds.). (1998). Using Methods in the Field. A Practical Introduction and Casebook. AltaMira Press.
Weller, S. C. (2007). Cultural Consensus Theory: Applications and Frequently Asked Questions. Field Methods, 19(4), 339–368. https://doi.org/10.1177/1525822X07303502
Podmienky na absolvovanie predmetu:
100%: päť praktických zadaní zameraných na analýzu dát (5 x 20 bodov).
Hodnotenie predmetu je na 100 % založené na priebežnom hodnotení; známka bude určená podľa súčtu bodov. V rámci opravného termínu si študent/ka môže nahradiť max. 1 zadanie.
Škála hodnotenia:
A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov
slovenský jazyk, anglický jazyk
(1) Inštalácia potrebných knižníc pre prostredie na štatistické výpočty R (CCTpack, AnthroTools, atď.); príprava dátových súborov
(2) Reprezentácia dát a práca s dátovými súbormi v R
(3) Úvod do multivariačných metód: zjednodušenie vzťahov medzi mnohými premennými
(4) Analýza kultúrneho konsenzu
(5) Matice podobnosti: ako číselne vyjadriť mieru podobnosti medzi posudzovanými predmetmi?
(6) Analýza matice podobnosti: Hierarchická zhluková analýza
(7) Analýza matice podobnosti: Mnohorozmerné škálovanie
(8) Analýza latentných tried a latentných profilov
(9) Reportovanie výsledkov
Výsledky vzdelávania:
Študenti/ky dostanú praktický výcvik pokročilejšej štatistickej analýzy údajov v programe R s dôrazom na analýzu antropologických dát získaných formálnymi metódami (dotazníky s výberom možností, voľné zoznamy, triedenie, triády, a pod.). Výsledkom kurzu by mala byť schopnosť uskutočniť pokročilejšie štatistické analýzy v programe R.
Becker, H.S., & Richards, P. (1986). Writing for social scientists. How to start and finish your thesis, book or article. Chicago & London: The University of Chicago Press,
Eco, U. (1997). Jak napsat diplomovou práci. (Seidl, I., prekl.). Olomouc: Votobia. (Pôvodné dielo
vydané 1977),
Šanderová, J. (2009). Jak číst a psát odborný text ve společenských vědách. Několik zásad pro začátečníky. Praha: Slon.
(1) Prezentácia ucelených častí záverečnej práce, ktoré budú reflektovať terénny výskum a jeho teoretické ukotvenie (najmenej 2 x počas semestra, 40% hodnotenia).
(2) Spätná väzba k prezentáciám na hodinách a diskusia (20%)
(3) Odovzdanie záverečnej práce (40% hodnotenia).
A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodo
slovenský jazyk, anglický jazyk
Prezentácie a diskusie počas semestra, témy sa špecifikujú podľa zamerania bakalárských prác
Študenti/tky budú prezentovať jednotlivé kapitoly svojich záverečných prác, a odpovedať na otázky a podnety počas moderovanej diskusie. Výsledkom vzdelávania je získanie spätnej väzby
na čiastkové výsledky svojej záverečnej práce.
Ústna obhajoba záverečnej práce
Pri obhajobe záverečnej práce sa posudzuje predovšetkým to, či študent/ka dokázal/a jasne prezentovať teórie, hypotézy a predpoklady, posúdia sa metódy zberu a analýzy empirických údajov, ako aj prepojenie týchto údajov a ich interpretácie s teóriami, hypotézami a predpokladmi. Základným kritériom úspešnej obhajoby je preukázanie schopnosti získať, analyzovať a interpretovať empirické údaje z terénneho výskumu a prepojiť ich s teoretickými predpokladmi.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk, anglický jazyk
Študent/študentka preukazuje schopnosť obhájiť výsledky svojho terénneho výskumu tak, ako boli vyložené v záverečnej práci.
Texty k jednotlivým hodinám budú dodávané priebežne.
Belák, A., Madarasova Geckova, A., Van Dijk, J.P. and Reijneveld, S.A. (2017), "Health-endangering everyday settings and practices in a rural segregated Roma settlement in Slovakia: A descriptive summary from an exploratory longitudinal case study", BMC Public Health, 17, pp.1-15.
Benyamini, Yael. “Hope and Fantasy among Women Coping with Infertility and Its Treatments.” In Between Stress and Hope: From a Disease-Centered to a Health-Centered Perspective, 141-166. Edited by Rebecca Jacoby and Giora Keinan. Westport, Connecticut, London: Praeger, 2003.
Berntsen, Dorthe and Annette Bohn. “Cultural Life Scripts and Individual Life Stories.” In Memory in Mind and Culture, 62-82. Edited by Pascal Boyer and James W. Wertsch. Cambridge: Cambridge University Press, 2009.
Frank, Arthur, W. 1995. The Wounded Storyteller. Body, Illness, and Ethic. Chicago and London: The University of Chicago Press.
Heelas, Paul, Linda Woodhead, Benjamin Seel, Bronislaw Szerszynski and Karin Tusting. The Spiritual Revolution: Why Religion is Giving Way to Spirituality. Oxford: Blackwell Publishing, 2005.
Freese and Luftey (2010), "Fundamental causality: challenges of an animating concept for medical sociology," Martin et al., (Eds.), Handbook of the Sociology of Health, Illness, and Healing. New York: Springer.
Jerotijević, Danijela and Martina Hagovská. “The Role of Group Experience in Alternative Spiritual Gatherings.” Human Affairs 29 (2019): 48-62.
Hatzenbuehler, M.L., Phelan, J.C. and Link, B.G. (2013), "Stigma as a fundamental cause of population health inequalities", American journal of public health, Vol. 103, No.5, pp.813-821.
Keene, D.E. and Padilla, M.B. (2014), "Spatial stigma and health inequality", Critical public health, Vol. 24, No. 4, pp.392-404.
Keinan, Giona and Dalia Sivan. “The Effects of Stress and Desire for Control on the Formation of Causal Attribution.” Journal in Research in Personality 35 (2001): 127-137.
Paloutzian, Raymond F. “Religious Conversion and Spiritual Transformation: A Meaning System Analysis.” In Handbook of Psychology of Religion and Spirituality, 331-347. Edited by Raymond F. Paloutzian and Crystal L. Park. New York, London: The Guilford Press, 2005.
Park, Crystal L. “Making Sense of the Meaning Literature: An Integrative Review of Meaning Making and Its Effects on Adjustment of Stressful Life Events.” Psychological Bulletin 136 (2010): 257-301.
Park, Crystal L. “Religion and Meaning.” In Handbook of the Psychology of Religion and Spirituality, 357-379. Edited by Raymond F. Paloutzian and Crystal L. Park. New York, London: The Guilford Press, 2013.
Park, Crystal L. and Susan Folkman. “Meaning in the Context of Stress and Coping.” Review of General Psychology 1, no. 2 (1997): 115-144.
Phelan, J. and Link, B. G. (2015), "Is Racism a Fundamental Cause of Inequalities in Health?", The Annual Review of Sociology, 41, 18.1–18.20.
Wacquant, L.J. (1997), "Three pernicious premises in the study of the American ghetto", International Journal of Urban and Regional Research, Vol. 21 No. 2, pp.341-353.
Po absolvovaní kurzu Antropológia zdravia a medicíny by študenti mali získať diferencované pochopenie toho, ako kultúrne, sociálne, ekonomické a environmentálne faktory ovplyvňujú zdravie a životnú pohodu.
Priebežné hodnotenie: 60 % (musí byť splnené na 60 percent, študenti/tky teda musia získať minimálne 36 bodov).
30 % aktívna účasť na diskusiách na hodine k téme a spoločnému textu
30 % prezentácia k doplnkovému textu
40 % záverečná esej.
[A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov]
Podmienky pre esej budú špecifikované na začiatku semestra.
slovenský jazyk a anglický jazyk
Antropologický prístup k zdraviu
Aplikovaná medicínska antropológia. Kritická medicínska antropológia
Marginalizácia a zdravie
Kultúra, psychológia, psychopatológia
Náboženstvo a zdravie
Ľudové koncepty chorôb a ochorení
Alternatívna medicína a gender
Alternatívna spiritualita a zdravie
Antropológia znevýhodnených skupín
Pôrod a pôrodná starostlivosť
Konšpiračné teórie a zdravie
Ritualizované správanie a úzkosť
Naratívy a zdravie
Tento kurz sa zameriava na témy detí, detstva a vzdelávania z antropologického hľadiska. Jeho cieľom je predstaviť hlavné koncepty, prístupy a metódy, ktoré používajú sociálni antropológovia zaoberajúci sa antropológiou detí a antropológiou vzdelávania. Cieľom kurzu je pochopiť nielen svet detí, ktorý sa v mnohom líši od sveta dospelých, ale aj vzťah medzi kultúrou, školstvom a vzdelávaním. Na konci tohto kurzu budú poslucháči lepšie poznať antropológiu detí a antropológiu vzdelávania. Budú poznať hlavné prístupy, ktoré používajú antropológovia v týchto subdisciplínach sociálnej antropológie. Rovnako budú lepšie rozumieť teoretickým poznatkom a metodologickým nástrojom potrebným na vypracovanie vlastného etnografického výskumu v oblasti vzdelávania alebo sveta detí.
LEGARE, C. & SOUZA P. (2012). Evaluating ritual efficacy: Evidence from the Supernatural,
BOYER & LIÉNARD (2006). Why ritualized behavior? Precaution Systems and action parsing in developmental, pathological and cultural rituals,
SØRENSEN, J. (2007) A cognitive theory of magic,
GELFAND MJ, CALUORI, N, JACKSON, JC, TAYLOR, MK. (2020) The cultural evolutionary trade-off of ritualistic synchrony. Phil. Trans. R. Soc. B 375, 20190432.
HENRICH, J.(2009). The evolution of costly displays, cooperation, and religion: Credibility enhancing displays and their implications for cultural evolution
KAVANAGH, C., JONG, J., WHITEHOUSE, H. (2020). Ritual and Religion as Social Technologies of Cooperation. In: L.Kirmayer et al. (Eds.), Culture, Mind, and Brain: Emerging Concepts, Models, and Applications (pp. 325-362). Cambridge: Cambridge University Press
LANG, M., KRÁTKÝ, J., SHAVER, J. H., JEROTIJEVIĆ, D., & XYGALATAS, D. (2015). Effects of Anxiety on Spontaneous Ritualized Behavior. Current Biology. https://doi.org/10.1016/j.cub.2015.05.049
LANG, M., & KUNDT, R. (2023). The evolution of human ritual behavior as a cooperative signaling platform. Religion, Brain and Behavior, 1–23.
McCAULEY & LAWSON (2002). Bringing Ritual to Mind: Psychological Foundations of Cultural Forms
SCHIPPERS, M. C., & Van LANGE, P. A. (2006). The psychological benefits of superstitious rituals in top sport: a study among top sportspersons. Journal of Applied Social Psychology, 36(10), 2532-2553.
SOSIS, R. (2006). Religious behaviors, badges and bans: Signaling theory and the evolution of religion., McNamara (Ed.). Where God and Science Meet: How Brain and Evolutionary Studies Alter Our Understanding of Religion,
RYBANSKÁ, V. (2022). The Effects of Ritual on Cognitive Development. The Routledge Handbook of Evolutionary Approaches to Religion, 20.
WHITEHOUSE, H. (2004): Modes of Religiosity: A Cognitive Theory of Religious Transmission, Altamira
WHITEHOUSE, H. (2021). The ritual animal. Immitation and cohesion in the evolution of social complexity. Oxford University Press.
XYGALATAS et al.: Extreme Rituals Promote Prosociality (2013),
XYGALATAS, D. (2022). Ritual. How seemingly senseless acts make life worth living. Profile Books.,
Priebežné hodnotenie: 70 %
20 bodov: aktivita na hodine reflektujúca znalosť textu zadaného pre danú hodinu
50 bodov: prezentácia referátu na zadanú tému. 1x za semester.
Priebežné hodnotenie musí byť splnené min. na 60 % (musí byť získaných min. 42 bodov z 70).
Záverečné hodnotenie: 30%
30 bodov: záverečné zadanie. Študenti vytvoria skupiny (dvojice alebo trojice); vyučujúci skupinám pridelia tému z kurzu. Skupiny na zadanú tému vytvoria návrh výskumného projektu v rozsahu 5-8 normostrán; musí byť splnené min. na 60 % (musí byť získaných min. 18 bodov z 30).
Finálne hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia:
[A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov]
slovenský jazyk a anglický jazyk
1) Úvodné stretnutie, teoretický úvod do problematiky
2) Teória rituálnej formy a kompetencie
3) Efektivita rituálu
4) Mágia a poverčivosť
5) Módy religiozity (mofológia rituálu)
6) Systém na predchádzanie hrozieb
7) Nadimitácia a rituálna pozícia
8) Extrémne rituály
9) Koordinácia a sociálna fúzia
10) Nákladná signalizácia
11) Rituály a kultúrna evolúcia
Kurz sa zaoberá interdisciplinárnym štúdiom rituálu v rámci evolučnej a kognitívnej perspektívy. Skúma vznik ritualizácie a morfológie rituálov. Študenti si osvoja poznatky o mentálnych mechanizmoch stojacich za rituálnym správaním (motiváciami a reprezentáciou kauzality a účinnosti); poznatky o sociálnych funkciách rituálu ako aj o role rituálov v kultúrnom prenose a kultúrnej evolúcii. Študenti získajú komplexný prehľad súčasných kognitívno-evolučných teórii rituálneho správania a metód ich skúmania.
Beck, Ulrich. (1992). Risk Society: Towards a New Modernity. London: Sage
Birrell, J., Meares, K., Wilkinson, A., & Freeston, M. (2011). Toward a definition of intolerance of uncertainty: A review of factor analytical studies of the Intolerance of Uncertainty Scale. Clinical psychology review, 31(7), 1198-1208.
Boholm, Å. (2003). The cultural nature of risk: Can there be an anthropology of uncertainty?. Ethnos, 68(2), 159-178.
Boholm, A. (2015). Anthropology and risk. Routledge.
Boyer, P., & Linard, P. (2006). Precaution systems and ritualized behavior. Behavioral and brain sciences, 29(6), 635-650.
Boyer, P. (2022), Why we blame victims, accuse witches, invent taboos, and invoke spirits: a model of strategic responses to misfortune. J R Anthropol Inst, 28: 1345-1364.
Boyer, P., & Parren, N. (2015). Threat-related information suggests competence: A possible factor in the spread of rumors. PloS one, 10(6), e0128421.
Cashdan, E.(ed.). (1990). Risk and Uncertainty in Tribal and Peasant Economies. Boulder: Westview Press.
Douglas, M. (1992). Risk and Blame. London: Routledge.
Douglas, M. & Wildavsky, A. (1982). Risk and culture. Berkeley: University of California Press.
Douglas, K. M., Uscinski, J. E., Sutton, R. M., Cichocka, A., Nefes, T., Ang, C. S., & Deravi, F. (2019). Understanding conspiracy theories. Political psychology, 40, 3-35.
Evans-Pritchard, E. E. (1937). Witchcraft, oracles and magic among the Azande. Oxford: The Clarendon Press.
Henrich, N. & Henrich, J. (2007). Why Humans Cooperate: A Cultural and Evolutionary Explanation. New York: Oxford University Press.
Henrich, J., Bauer, M., Cassar, A., Chytilová, J., & Purzycki, B. G. (2019). War increases religiosity. Nature human behaviour, 3(2), 129-135.
Höllinger, F., & Muckenhuber, J. (2019). Religiousness and existential insecurity: A cross-national comparative analysis on the macro-and micro-level. International Sociology, 34(1), 19-37.
Johnson, D.D., Blumstein, D.T., Fowler J.H. & Haselton, M.G. (2013) The evolution of error: error management, cognitive constraints, and adaptive decision-making biases. Trends Ecol Evol. 28(8), 474-81.
Malinowski, B. (1922). Argonauts of the Western Pacific. London: Routledge.
Reith G (2004). Uncertain times: The notion of “risk” and the development of modernity. Time and Society 13, 383-402.
Samimian, L. & Rabinow, D.P. (2015). Modes of Uncertainty. Anthropological Cases, Chicago and London: The University of Chicago Press
Sherman, J. W., Gawronski, B., & Trope, Y. (Eds.). (2014). Dual-process theories of the social mind. The Guilford Press.
Sperber, D., Clément, F., Heintz, C., Mascaro, O., Mercier, H., Origgi, G. & Wilson, D. (2010), Epistemic Vigilance. Mind& Language, 25, 359-393.
Terrizzi Jr, J. A., Shook, N. J., & McDaniel, M. A. (2013). The behavioral immune system and social conservatism: A meta-analysis. Evolution and Human Behavior, 34(2), 99-108.
Van Prooijen, J. W. (2019). An existential threat model of conspiracy theories. European Psychologist.
Priebežné hodnotenie: 70 %
20 bodov: aktivita na hodine reflektujúca znalosť zadaného textu pre danú hodinu
50 bodov: prezentácia referátu na zadanú tému 1x za semester.
Priebežné hodnotenie musí byť splnené min. na 60 % (musí byť získaných min. 42 bodov z 70).
Záverečné hodnotenie: 30%
30 bodov: záverečné zadanie. Študenti vytvoria skupiny (dvojice alebo trojice); vyučujúci skupinám pridelia tému z kurzu. Skupiny na zadanú tému vytvoria návrh výskumného projektu v rozsahu 5-8 normostrán; musí byť splnené min. na 60 % (musí byť získaných min. 18 bodov z 30).
Finálne hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia:
[A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov]
slovenský jazyk a anglický jazyk
1) Úvodné stretnutie, teoretický úvod do problematiky
2) Mágia a neštastie
3) Sociológia Modernity: Od hrozby k riziku
4) Prevencia hrozieb a sklon k negativite
5) Manažment chýb a kognitívne skreslenia
6) Neistota, náboženstvo a rituály
7) Neistota a konšpiračné teórie
8) Poriadok a tabu
9) Neistota a sociálny konzervativizmus Stručná osnova predmetu:
10) Neistota v sociálnej interakcii: kooperácia a sociálne učenie
11) Konceptualizácia neistoty v klinickej, socialnej a kulturnej psychológii
Kurz sa zameriava na neistotu ako kľúcový problém v rámci disciplín skúmajúcich ľudí a spoločnosť. Kurz oboznámi študentov s teoretickou a metodologickou komplexnosťou štúdia neistoty a priblíži súvislosti medzi neistotou, jej kognitívnym spracovaním a emočným prežívaním a rôznymi sociokultúrnymi javmi. Kurz integruje sociálno-antropologický pohľad na neistotu so súčasnými kognitívnymi a evolučnými prístupmi s cieľom priblížiť, ako ľudské presvedčenia, rozhodovanie a správanie fungujú v reakcii na možné hrozby a ich nepredvídateľnosť.
Bernard, Russel B: Research Methods in Anthropology: Qualitative and Quantitative Approaches, New York: Altamira Press 2001
Silverman, David: Ako robiť kvalitatívny výskum, Bratislava: Ikar 2005.
Saldana, J. (2011): The Coding Manual for Qualitative Researchers, London: Sage.
Braun, V., and Clarke V. 2021. Thematic analysis : A practical guide. London: SAGE Publications Ltd.
Glaser, B., & Strauss, A. (2017). Discovery of grounded theory: Strategies for qualitative research. Routledge.
The SAGE Handbook of Qualitative Research. Fifth Edition.
Priebežné hodnotenie (50%): 2 prezentácie počas semestra (kvalitatívne kódovanie a vybrané témy z metodologickej kapitoly záverečnej práce)
Záverečné hodnotenie (50%): Popis postupov kódovania a analýzy vlastných empirických dát. Vypracovanie codebooku.
A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov
slovenský a anglický jazyk
Význam dát vo výskume
Prepisy etnografických dát: problémy a detaily
Kódovanie s využitím softvéru na analýzu dát
Vytváranie kategórií a prepájanie kódov
Rôzne stratégie kódovania
Otvorené kód, Axiálne kód, Selektívne kódovanie
Tematické kódovania
(7) Generalizácie dát
(8) Interpretácia dát s ohľadom na výskumné ciele a predpoklady
Študenti/tky budú analyzovať vlastné empirické terénne dáta, čím získajú zručnosti a kompetencie na pokročilú analýzu a kódovanie dát, najmä kvalitatívnych dát a ich pokročilého kódovania,
Ide o povinný predmet, ktorý študenti/ky absolvujú kvôli rozšíreniu kontaktov s aplikačnou praxou. Podmienkou absolvovania praxe je postupovať v zmysle aktuálne platných predpisov fakulty o poskytovaní odbornej praxe. Je potrebné absolvovať 60 hodín praxe v partnerskej organizácii poskytujúcej možnosť odbornej praxe pre študentov/ky Ústavu sociálnej antropológie. Po absolvovaní 60 hodín praxe študent/ka vypracuje záverečnú hodnotiacu správu a odpočet odbornej praxe.
Záverečná hodnotiaca správa zo strany študenta/ky. Záverečná hodnotiaca správa zo strany študenta/ky obsahujúca odpovede na nasledovné otázky: Aká bola motivácia študenta/ky k výberu daného pracoviska? Aký bol cieľ praxe a ako ho splnil/a? Čo sa študent/ka na praxi naučil/a? Aké poznatky alebo zručnosti z výučby na vysokej škole študent/ka využil/a? Aké poznatky alebo zručnosti z výučby na vysokej škole študentovi/ke chýbali? Prispeje absolvovaná prax k výberu zamestnania po skončení školy, ak áno, ako? Čo si z praxe odnáša? Čo by poradili študentom/študentkám, ktorí/é idú na prax po prvýkrát? Študent/ka zároveň dáva súhlas, že hodnotiace správy dáva k dispozícii aj ostatným študentom/kám a vyučujúcim Ústavu sociálnej antropológie.
Odpočet odbornej praxe. Odpočet odbornej praxe dokumentuje zoznam úloh a činností vykonaných počas odbornej praxe. Dokument obsahuje informácie o vykonaných úlohách alebo činnostiach s príslušnou časovou alokáciou na účely dokumentácie 60 hodín odbornej praxe.
Mentor/ka sa vyjadrí k obsahu praxe a spolupráci so študentom/kou. Na záver môže zhodnotiť zručnosti, schopnosti a znalosti, ktoré študent/ka preukázal/a a ktoré mu/jej chýbali a môže študentovi odporučiť oblasti, v ktorých sa má zlepšiť. Mentor/ka tiež navrhuje výsledné hodnotenie.
Hlavnou zodpovednou osobou (garantom) poverený vyučujúci/a zhodnotí správu mentora/ky a študenta/ky a udelí finálne hodnotenie.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Kredity sa neudelia študentovi/ke, ktorý/á z niektorej časti získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
slovenský a v prípade zahraničného pracoviska anglický jazyk
Vyučujúci/a sprístupní študentom/kám zoznam partnerských organizácií, ktoré poskytujú možnosti odbornej praxe v danom akademickom roku v zmysle štandardnej dohody o poskytovaní odbornej stáže medzi fakultou a danou organizáciou.
Študent/ka si vyberá zo zoznamu partnerských organizácií. Študent/ka môže navrhnúť zahrnutie ďalšej partnerskej organizácie do zoznamu partnerských organizácií v danom akademickom roku. Študent/ka predloží aj odôvodnenie spolupráce s danou organizáciou a motiváciu k odbornej praxi v danej organizácii. Vyučujúci/a posúdi relevantnosť spolupráce, a ak so zaradením danej partnerskej organizácie do zoznamu partnerských organizácií Ústavu sociálnej antropológie súhlasí, inštruuje študenta/ku k príprave rámcovej dohody o poskytovaní odbornej praxe.
Študent/ka môže požiadať o uznanie vlastnej práce za odbornú prax vypracovaním zadania v zmysle požiadaviek, ktoré komunikuje vyučujúci/a. O ne/uznaní vlastnej práce za prax rozhoduje 3-členná komisia zamestnancov/kýň Ústavu sociálnej antropológie.
Odbornú prax môže študent/ka vykonať aj počas mobility na inej vysokej škole doma alebo v zahraničí. Pracovisko aj plán odbornej praxe študent/ka vopred predloží na schválenie.
Študent/študentka po výbere partnerskej organizácie kontaktuje partnerskú organizáciu za inštrukcie vyučujúceho. Na absolvovanie odbornej praxe vo vybranej partnerskej organizácii nevzniká študentom/kám nárok. Partnerská organizácia nie je povinná poskytnúť odbornú prax pre všetkých prihlásených uchádzačov/ky o odbornú prax.
Študenti/tky majú možnosť absolvovať prax buď súvislou formou (napríklad 2 týždne po 30 hodín, teda 6 hodín denne počas 5 pracovných dní, alebo 3-4 týždne po 15-20 hodín, teda nie každý pracovný deň nepretržite), alebo prerušovanou formou (napríklad jeden pracovný deň – 5 hodín – počas 12 týždňov). Študenti/tky si sami volia formu a časový priebeh odbornej praxe.
Po absolvovaní 60 hodín odbornej praxe študent/ka vypracuje záverečnú hodnotiacu správu a spolu s odpočtom odbornej praxe zašle mentorovi/ke a vyučujúcemu/ej. Mentor/ka poskytne spätnú väzbu študentovi/ke a vyučujúcemu/ej komunikuje návrh záverečného hodnotenia. Hlavnou zodpovednou osobou (garantom) poverený/á vyučujúci/a zhodnotí návrh hodnotenia zo strany mentora/ky a udelí finálne hodnotenie.
Počas stáže sa študent/ka oboznámi s pracoviskom, obsahom práce, metodickými postupmi a činnosťami, prípravou a spracúvaním materiálov, pravidelne konzultuje s mentorom/kou, vypracúva výstupy podľa zadania mentora/ky. Študenti/ky získajú možnosť priamo aplikovať poznatky, s ktorými sa zoznámili počas štúdia. Získajú praktické skúsenosti v aplikácii sociálnej antropológie v rôznych organizáciách. Získajú ďalej zručnosti v oblasti používania antropologických metód v praxi. Predmet rozvíja vzdelávacie kompetencie, schopnosť učiť sa, individuálne a skupinové pracovné schopnosti. Podporuje samostatnosť pri riešení teoretických, praktických, špecifických problémov, ktoré vychádzajú z aktuálneho diania v praxi.
Ústna skúška
Študent/ka si zvolí jednu z tém, ktorá priamo súvisí s teoretickými základmi záverečnej práce:
1. Politická antropológia, 2. Kognitívna antropológia, 3. Ekonomická antropológia, 4. Urbánna antropológia, 5. Vizuálna antropológia, 6. Antropológia príbuzenstva a rodiny, 7. Antropológia etnicity a nacionalizmu, 8. Antropológia detí a vzdelávania, 9. Antropológia a materiálna kultúra, 10. Antropológia marginalizovaných skupín, 11. Antropológia subkultúr a sociálnych hnutí, 12. Antropológia postsocializmu, 13. Antropológia náboženstva, 14. Antropológia a gender, 15. Psychologická antropológia, 16. Antropológia medicíny, 17. Antropológia umenia
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
slovenský jazyk a anglický jazyk
Subdisciplíny sociálnej antropológie, z ktorých si študent/ka vyberá: (1) Politická antropológia, (2) Kognitívna antropológia, (3) Ekonomická antropológia, (4) Urbánna antropológia, (5) Vizuálna antropológia, (6) Antropológia príbuzenstva a rodiny, (7) Antropológia etnicity a nacionalizmu, (8) Antropológia detí a vzdelávania, (9) Antropológia a materiálna kultúra, (10) Antropológia marginalizovaných skupín, (11) Antropológia subkultúr a sociálnych hnutí, (12) Antropológia postsocializmu, (13) Antropológia náboženstva, (14) Antropológia a gender, (15) Psychologická antropológia, (16) Antropológia medicíny, (17) Antropológia umenia
Študent/ka preukazuje schopnosť dôkladne zvládnuť na teoretickej úrovni subdisciplínu sociálnej antropológie, ktorá súvisí s témou záverečnej práce.
Odporúčaná literatúra:
Bloch, M. , 1998: How We Think They Think: Anthropological Approaches to Cognition, Memory, and Literacy. Oxford: Westview Press. D’Andrade, R. (1995). The Development of Cognitive Anthropology. New York: Cambridge University Press. Geertz, C. (2000). Interpretace kultur. Praha. Shore, B. (1996). Culture in Mind: Cognition, Culture, and the Problem of Meaning. New York: Oxford University Press.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Sumáre, zaslané na e-mail pred začatím danej vyučovacej hodiny (10 x 5 b). V prípade neodovzdania troch sumárov sa kredity neudeľujú. Hodnotenie musí byť splnené na 60%. Vypracované sumáre si študenti prinesú na hodinu. Sumáre budú bodované a ich hodnotenie bude súčasťou priebežného hodnotenia. Sumáre, ktoré nebudú vypracované podľa stanovených požiadaviek nebudú akceptované.
Priebežné hodnotenie: 50 bodov, Záverečné hodnotenie : 6 – 8 stranová esej (50 b)
A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov
slovenský jazyk, anglický jazyk
predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri
Stručná osnova predmetu:
(1) Kognitívna antropológia a terénny výskum
(2) Ľudová pedagogika
(3) Osvojovanie reprezentácií o sociálnych skupinách
(4) Kultúrna evolúcia
(5) Kultúra a učenie sa
(6) Kognitívna myseľ a etnografia
Výsledky vzdelávania:
Kurz je zameraný na výskum vzťahu jednotlivca a kultúry. Zameriame sa na analýzu kultúrnych fenoménov z hľadiska osvojovania kultúrnych poznatkov. Všeobecne, antropologické skúmanie socializácie a osvojovania si kultúry predstavuje oblasť, v ktorej sa prelínajú klasické euro-americké psychologické koncepcie – osobnosti, detského vývoja, mentálnych porúch – s poznatkami o iných kultúrach a etnických skupinách. Zároveň otvára debatu medzi univerzalizmom a relativizmom. Prepája individuálnu skúsenosť so zdieľanými kultúrnymi symbolmi – akým spôsobom individuálna myseľ a kultúra závisia jedna od druhej? Odpovedá na otázky, ako kultúra ovplyvňuje spôsob akým uvažujeme, aký je vzťah medzi kultúrou a individuálnou skúsenosťou, ako jazyk ovplyvňuje našu psychologickú skúsenosť, ako rôzne kultúry reagujú na stres a choroby a pod. Ukazuje ako kultúra vplýva na osobnosť, postoje, preferencie, vnímanie, poznanie. Po absolvovaní kurzu budú poslucháči vedieť skúmať vzťah jednotlivca a kultúry a analyzovať kultúrne fenomény z perspektívy ich osvojovania, odpovedať na otázky, ako kultúra ovplyvňuje spôsob, akým uvažujeme, aký je vzťah medzi kultúrou a individuálnou skúsenosťou.
Vincent, J. and D. Nugent, Eds. (2002). A Companion to the Anthropology of Politics. Oxford,
Blackwell. Bendix, R. (1966). Max Weber: An Intellectual Portrait Berkeley, UP. Marx, K. (1990). Capital Volume I. London, Penguin Classics. Nelson, B., R. (2006). The Making of the Modern State, Palgrave Macmillan. Evans-Pritchard, E. (1940). The Nuer. London,
Oxford University Press. Leach, E. (1961). Political Systems of Highland Burma: A Study of Kachin Social Structure. London, Athlon Press. Gupta, A.; Sharama, A. (Eds.) (2006). The Anthropology of the State: A Reader. Blackwell Publishing. Wallerstein, I. (1974). "The Rise and Future Demise of the World-Capitalist System: Concepts for Comparative Analysis." Comparative Studies in Society and History 16. Comaroff J. (1985) Body of Power Spirit of Resistance Harvey, D. (1990) The Condition of Post-modernity Agamben, G. (1998). Homo Sacer: Sovereign Power and Bare Life. Standford: Stanford University Press. Spencer, J. (2007). Anthropology, Politics, and the State. Cambridge & New York & Melbourne & Madrid & Cape Town & Singapore & São Paulo: Cambridge University Press
Stephen Gudeman (2001) The Anthropology of Economy, Malden: Blackwell., James G. Carrier (2005) A Handbook of Economic Anthropology, Cheltenham and Northampton: Edward Elgar Publishing, Mauss, M. (1999 [1925]) Esej o daru,podobě a důvodech směny, v archaických společnostech, Praha, SLON, kap. 1,2 a 4, Engels, F. Origins of the Family, Private Property, and the State, kap. 1. a 2, Woodburn, J., ‘Egalitarian Societies’, Man, 1982, vol.17, no.4., pp.431-451, Carrier, James and Josiah Mec. Heyman, 1999, ‘Consumption and Political Economy’, J. Roy.
Anthrop. Inst. 3/2: 355-373, Polanyi, K. 1978 [1944] The Great Transformation: The Political and Economic Origins of Our Time. Boston: Beacon, ch 4 ‘Societies and Economic Systems’,
pp. 43-55, Mintz, S. Sweetness and Power, London: Penguin Books, ch. 4 ‘Power’, pp. 151-186, Verdery, C. ‘Property and power in Transylvania’s decollectivization’ in Hann, C. M. (1998) ‘Introduction: the embeddedness of property’, in Hann, C. M., ed. Property relations. Renewing the anthropological tradition, Cambridge: Cambridge University Press, pp. 160-180, Hart, K. 2001 The Memory Bank. Money in an Unequal World, London: Profile Books, ch 1 ‘Money in the making of humanity’, pp. 2-27, Mitchell, T. (2005) ‘The work of economics: how a discipline makes its world’, Annual Review of Sociology, XLVI, 2: 297-320. Soukup, 2015, Základy kulturní antropologie, ss. 53-56. Murphy, 1998 [1989], Úvod do kulturní a sociální antropologie Harari, Y., N., 2013, Sapiens. Harris, M., 1966, „The Cultural Ecology of India’s Sacred Cattle“. Current Anthropology. Vol. 7, No. 1. Lee, R., 1969, "Eating Chrismass in the Kalahari". Sahllins, M., 1972, Stone Age Economics. Kap. 13, ss. 253-274 („The Original Affluent Society“). Weatherford, J., 1988, The Indian Givers. Malinowski, B., 1961 /1922/, 'The Essentials of the Kula' , in Argonauts of the Western Pacific, Chapter m, London: Routledge and Kegan Paul, ss. 81-104, In: Gudeman, S., 2001 The Anthropology of Economy, Malden: Blackwell, ss. 329-352. Douglas, M., 2001, Purity and Danger.
Priebežné hodnotenie (50%): Test v polovici semestra a aktívna účasť na diskusiách počas kurzu. Záverečné hodnotenie (50 %): Záverečná kolokviálna skúška. A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov
slovenský jazyk, anglický jazyk
Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri.
Stručná osnova predmetu:
1. Politická antropológia – definícia, 2. Jednoduché a komplexné spoločnosti. Sociálne transformácie. Formy integrácie moci, 3. Štát a národný štát, 4. Etnografie afrických politických systémov a ich kritika 5. Antropológia štátov, 6. Teórie globálneho politického a ekonomického systému, 7. Subsistencia, 8. Ekonomická organizácia spoločnosti, 9. Produkcia, 10. Distribúcia, 11. Konzum.
Po absolvovaní kurzu bude študent oboznámený s prístupmi v antropológii politiky, sociálno- vednými teóriami, ktoré ovplyvnili a ovplyvňujú štúdium politiky v antropológii a aktuálnymi trendmi v subdisciplíne politickej antropológie, najmä antropológiu politických hnutí. Kurz sa zameria aj na skúmanie ľudského vzťahu k materiálnemu svetu a vzájomnej výmeny, ako aj presvedčení a vier, ktoré o materiálnom svete a výmene ľudia majú. Kurz poskytne teoretické prístupy aj v ekonomickej antropológii z historickej perspektívy a lokalizuje objekt štúdia v súčasnej ekonomickej antropológii
Astuti, R. (1995) People of the Sea: Identity and Descent Among the Vezo of Madagascar. Cambridge: Cambridge University Press.
Bahloul, J. (1996) The Architecture of Memory: A Jewish-Muslim Household in Colonial Algeria, 1937–1962. Cambridge: Cambridge University Press.
Barnard, A. and A. Good (1984) Research Practices in the Study of Kinship. London: Academic Press.
Carsten, J. (1997) The Heat of the Hearth: the Process of Kinship in a Malay Fishing Community. Oxford: Clarendon Press.
Carsten, J. (2000) (ed) Cultures of Relatedness: New Approaches to the Study of Kinship. Cambridge: University Press.
Carsten, J. (2004) After Kinship. Cambridge: Cambridge University Press.
Carsten, J. and S. Hugh-Jones (eds.) (1995) About the House: Lévi-Strauss and Beyond. Cambridge: Cambridge University Press.
Evans-Pritchard, E. E. (1951) Kinship and Marriage Among the Nuer. Oxford: Oxford University Press.
Franklin, S. and S. McKinnon (eds.) (2001) Relative Values: Reconfiguring Kinship Studies. Durham and London: Duke University Press.
Holy, L. (1996) Anthropological Perspectives on Kinship. London: Pluto Press.
Lévi-Strauss, C. (1969) The Elementary Structures of Kinship. Boston: Beacon Press.
Malinowski, B. (1929) The Sexual Life of Savages. New York: Harcourt, Brace and World.
Mayblin, M. (2010) Gender, Catholicism, and Morality in Brazil: Virtuous Husbands, Powerful Wives. New York: Palgrave Macmillan.
Parkin, R. (1997) Kinship: An Introduction to the Basic Concepts. Oxford: Blackwell.
Parkin, R. and L. Stone (eds) (2004) Kinship and Family: an Anthropological Reader. Oxford: Blackwell.
Peletz, M. (2001) ‘Ambivalence in kinship since the Forties’, in Franklin, S. and S. McKinnon (eds.) Relative values: reconfiguring kinship studies. Durham and London: Duke University Press.
Sahlins, M. (2011) ‘What kinship is (part one)’, Journal of the Royal Anthropological Institute, 17: 2-19.
Sahlins, M. (2011) ‘What kinship is (part two)’, Journal of the Royal Anthropological Institute, 17: 227-242.
Stasch, R. (2009) Society of Others: Kinship and Mourning in a West Papuan Place. Berkeley, Los Angeles and London: University of California Press.
Schneider, D. M. (1980) American Kinship: A Cultural Account, 2nd edition. Chicago: Univeristy of Chicago Press.
Skupnik, J. (2010) Antropologie příbuzenství: Příbuzenství, manželství a rodina v antropologické perspektivě. Praha: SLON.
Stone, L. (1997) Kinship and Gender: An Introduction. Boulder and Oxford: Westview Press.
Strathern, M. (1992) After Nature: English Kinship in the Late Twentieth Century. Cambridge: Cambridge University Press.
Weston, K. (1991) Families We Choose: Lesbians, Gays, Kinship. New York: Columbia University Press.
Yan, Y. (2003) Private Life under Socialism: Love, Intimacy and Family Change in a Chinese Village 1949-1999. Stanford: Stanford University Press.
25% aktívna účasť na diskusiách na hodine
25% prezentácia
50% záverečná esej
[A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov
slovenský jazyk, anglický jazyk
Počas tohto kurzu sa študenti oboznámia so základnými konceptami a otázkami antropológie príbuzenstva – ako napr. reprodukcia, rodinné vzťahy, gender, manželstvo a výber partnera, vytváranie domova, výchova detí, medzigeneračné vzťahy a prenos spomienok, smrť a pohrebné rituály, a rodinná pamäť. Počas semestra budú študenti spoznávať tieto koncepty teoreticky aj etnograficky, a sledovať ako je príbuzenstvo prepojené s politikou, náboženstvom, ekonomikou a pamäťou
Študenti budú po absolvovaní kurzu oboznámení s hlavnými konceptami antropológie príbuzenstva. Cieľom kurzu je priblížiť študentom výskumné problémy a otázky súčasnej antropológie príbuzenstva. Výsledkom kurzu by mala byť schopnosť chápať príbuzenské vzťahy, pravidlá uzatvárania manželstva, príbuzenskú terminológiu a vedieť využiť toto poznanie pri formulovaní výskumných otázok.
Ide o povinný predmet, ktorý študenti/ky absolvujú kvôli rozšíreniu kontaktov s aplikačnou praxou. Podmienkou absolvovania praxe je postupovať v zmysle aktuálne platných predpisov fakulty o poskytovaní odbornej praxe. Je potrebné absolvovať 60 hodín praxe v partnerskej organizácii poskytujúcej možnosť odbornej praxe pre študentov/ky Ústavu sociálnej antropológie. Po absolvovaní 60 hodín praxe študent/ka vypracuje záverečnú hodnotiacu správu a odpočet odbornej praxe.
Záverečná hodnotiaca správa zo strany študenta/ky. Záverečná hodnotiaca správa zo strany študenta/ky obsahujúca odpovede na nasledovné otázky: Aká bola motivácia študenta/ky k výberu daného pracoviska? Aký bol cieľ praxe a ako ho splnil/a? Čo sa študent/ka na praxi naučil/a? Aké poznatky alebo zručnosti z výučby na vysokej škole študent/ka využil/a? Aké poznatky alebo zručnosti z výučby na vysokej škole študentovi/ke chýbali? Prispeje absolvovaná prax k výberu zamestnania po skončení školy, ak áno, ako? Čo si z praxe odnáša? Čo by poradili študentom/študentkám, ktorí/é idú na prax po prvýkrát? Študent/ka zároveň dáva súhlas, že hodnotiace správy dáva k dispozícii aj ostatným študentom/kám a vyučujúcim Ústavu sociálnej antropológie.
Odpočet odbornej praxe. Odpočet odbornej praxe dokumentuje zoznam úloh a činností vykonaných počas odbornej praxe. Dokument obsahuje informácie o vykonaných úlohách alebo činnostiach s príslušnou časovou alokáciou na účely dokumentácie 60 hodín odbornej praxe.
Mentor/ka sa vyjadrí k obsahu praxe a spolupráci so študentom/kou. Na záver môže zhodnotiť zručnosti, schopnosti a znalosti, ktoré študent/ka preukázal/a a ktoré mu/jej chýbali a môže študentovi odporučiť oblasti, v ktorých sa má zlepšiť. Mentor/ka tiež navrhuje výsledné hodnotenie.
Hlavnou zodpovednou osobou (garantom) poverený vyučujúci/a zhodnotí správu mentora/ky a študenta/ky a udelí finálne hodnotenie.
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)
Kredity sa neudelia študentovi/ke, ktorý/á z niektorej časti získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
slovenský jazyk, anglický jazyk
Vyučujúci/a sprístupní študentom/kám zoznam partnerských organizácií, ktoré poskytujú možnosti odbornej praxe v danom akademickom roku v zmysle štandardnej dohody o poskytovaní odbornej stáže medzi fakultou a danou organizáciou.
Študent/ka si vyberá zo zoznamu partnerských organizácií. Študent/ka môže navrhnúť zahrnutie ďalšej partnerskej organizácie do zoznamu partnerských organizácií v danom akademickom roku. Študent/ka predloží aj odôvodnenie spolupráce s danou organizáciou a motiváciu k odbornej praxi v danej organizácii. Vyučujúci/a posúdi relevantnosť spolupráce, a ak so zaradením danej partnerskej organizácie do zoznamu partnerských organizácií Ústavu sociálnej antropológie súhlasí, inštruuje študenta/ku k príprave rámcovej dohody o poskytovaní odbornej praxe.
Študent/ka môže požiadať o uznanie vlastnej práce za odbornú prax vypracovaním zadania v zmysle požiadaviek, ktoré komunikuje vyučujúci/a. O ne/uznaní vlastnej práce za prax rozhoduje 3-členná komisia zamestnancov/kýň Ústavu sociálnej antropológie.
Odbornú prax môže študent/ka vykonať aj počas mobility na inej vysokej škole doma alebo v zahraničí. Pracovisko aj plán odbornej praxe študent/ka vopred predloží na schválenie.
Študent/študentka po výbere partnerskej organizácie kontaktuje partnerskú organizáciu za inštrukcie vyučujúceho. Na absolvovanie odbornej praxe vo vybranej partnerskej organizácii nevzniká študentom/kám nárok. Partnerská organizácia nie je povinná poskytnúť odbornú prax pre všetkých prihlásených uchádzačov/ky o odbornú prax.
Študenti/tky majú možnosť absolvovať prax buď súvislou formou (napríklad 2 týždne po 30 hodín, teda 6 hodín denne počas 5 pracovných dní, alebo 3-4 týždne po 15-20 hodín, teda nie každý pracovný deň nepretržite), alebo prerušovanou formou (napríklad jeden pracovný deň – 5 hodín – počas 12 týždňov). Študenti/tky si sami volia formu a časový priebeh odbornej praxe.
Po absolvovaní 60 hodín odbornej praxe študent/ka vypracuje záverečnú hodnotiacu správu a spolu s odpočtom odbornej praxe zašle mentorovi/ke a vyučujúcemu/ej. Mentor/ka poskytne spätnú väzbu študentovi/ke a vyučujúcemu/ej komunikuje návrh záverečného hodnotenia. Hlavnou zodpovednou osobou (garantom) poverený/á vyučujúci/a zhodnotí návrh hodnotenia zo strany mentora/ky a udelí finálne hodnotenie.
Počas stáže sa študent/ka oboznámi s pracoviskom, obsahom práce, metodickými postupmi a činnosťami, prípravou a spracúvaním materiálov, pravidelne konzultuje s mentorom/kou, vypracúva výstupy podľa zadania mentora/ky. Študenti/ky získajú možnosť priamo aplikovať poznatky, s ktorými sa zoznámili počas štúdia. Získajú praktické skúsenosti v aplikácii sociálnej antropológie v rôznych organizáciách. Získajú ďalej zručnosti v oblasti používania antropologických metód v praxi. Predmet rozvíja vzdelávacie kompetencie, schopnosť učiť sa, individuálne a skupinové pracovné schopnosti. Podporuje samostatnosť pri riešení teoretických, praktických, špecifických problémov, ktoré vychádzajú z aktuálneho diania v praxi.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
50% priebežné hodnotenie: prezentácie postupu na vypracovaní terénneho projektu
50 % záverečné hodnotenie: predloženie projektu výskumu
Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:
A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),
B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),
D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),
E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).
Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej časti získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.
slovenský jazyk, anglický jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Prezentácie postupu prípravy projektov, minimálne raz za 2 týždne prezenčnou kontaktnou formou.
2. Konzultácie so školiteľmi/ľkami, minimálne raz za 2 týždne prezenčnou kontaktnou formou. Je možné dohodnúť si konzultácie aj na týždennej báze. Pokiaľ sa konzultácie konajú v minimálnom stanovenom rozsahu (raz za 2 týždne), nesmú sa konať v týždni, v ktorom sa prezentujú postupy prípravy projektu. Každý týždeň výučbovej časti sa teda koná buď prezentácia kontaktnou formou, alebo konzultácia, alebo oboje.
3. Terénny výskum podľa schváleného projektu.
Výsledky vzdelávania:
Študent/študentka si zvolí prvý týždeň výučby tému zadania záverečnej práce, a pripravuje počas semestra projekt dlhodobého terénneho etnografického výskumu. Študenti/tky majú určených individuálnych školiteľov/ľky, pracujúcich spolu s nimi na príprave projektov výskumu. Projekt výskumu má presne určené povinné súčasti (teoretická časť, metodológia a metodika terénneho výskumu vrátane presnej špecifikácie zberu a analýzy dát, opis lokality, vzorky a spôsobu výberu respondentov, etické aspekty a riziká výskumu, detailný časový harmonogram). Ku každému projektu napíšu písomné stanovisko 2 zamestnanci ÚSA (iní ako školiteľ/ka), a takisto školiteľ/ka poskytne písomné stanovisko k priebehu konzultácií počas semestra. Vyučujúci kurzu vykoná záverečné hodnotenie na základe vyhodnotenia prezentácií počas semestra, stanoviska školiteľa/ľky, a 2 stanovísk ďalších zamestnancov. Po schválení projektu terénneho výskumu sa terénny výskum vykoná v priebehu mesiacov jún – august v rozsahu minimálne 6 týždňov (150 hodín), a to buď formou nepretržitého pobytu v zvolenej lokalite, alebo formou dochádzania do zvolenej lokality. Počas terénneho výskumu sú školitelia/ľky povinní v týchto mesiacoch (jún-august) reagovať na otázky a podnety študentov/tiek.
Odporúčaná literatúra:
Lancy, D. F. (2016). Ethnographic Perspectives on Culture Acquisition. In Meehan, C. L. & Crittenden, A. N., Childhood. Origins, Evolution, & Implications, Albuquerque: University of New Mexico Press.
Briggs, J. (1998). Inuit morality play: The emotional education of a three-year-old. Yale University Press.
Takada, A. (2020). Imitation in Playful Activities. In A. Takada (Ed.), The Ecology of Playful Childhood: The Diversity and Resilience of Caregiver-Child Interactions among the San of Southern Africa (pp. 151–174). Springer International Publishing. https://doi.org/10.1007/978-3-030-49439-1_8
Köngäs, M. & Määttä, K. (2021). Four Cornerstones of the Ethnography of Children, European Journal of Education Studies 8/3.
Paradise, R., & Rogoff, B. (2009). Side by Side: Learning by Observing and Pitching In. Ethos, 37(1), 102–138. https://www.jstor.org/stable/20486601
Lancy, D. F. (2020). Child Helpers: A Multidisciplinary Perspective. Cambridge University Press. https://doi.org/10.1017/9781108769204
Hill, M. and Wood, E. (2019) ‘Dead Forever’: An ethnographic study of young children's interests, funds of knowledge and working theories in free play. Learning, Culture and Social Interaction, 23. 100292. https://doi.org/10.1016/j.lcsi.2019.02.017
Kline, M. (2014). How to Learn about Teaching: An Evolutionary Framework for the Study of Teaching Behavior in Humans and Other Animals. Behavioral and Brain Sciences, 38. https://doi.org/10.1017/S0140525X14000090
Hewlett, B. S., & Roulette, C. J. (2016). Teaching in hunter–gatherer infancy. Royal Society Open Science, 3(1), 150403. https://doi.org/10.1098/rsos.150403
Lew-Levy, S., Bombjaková, D., Milks, A., Kiabiya Ntamboudila, F., Kline, M. A., & Broesch, T. (2022). Costly teaching contributes to the acquisition of spear hunting skill among BaYaka forager adolescents. Proceedings of the Royal Society B: Biological Sciences, 289(1974), 20220164. https://doi.org/10.1098/rspb.2022.0164
Hopperstad, M. H. (2010). Studying meaning in children’s drawings, Journal of Early Childhood Literacy 10(4) 430–452
Riede, F., Lew-Levy, S., Johannsen, N. N., Lavi, N., & Andersen, M. M. (2022). Toys as Teachers: A Cross-Cultural Analysis of Object Use and Enskillment in Hunter–Gatherer Societies. Journal of Archaeological Method and Theory. https://doi.org/10.1007/s10816-022-09593-3
Ethnicity and Early Childhood: An Ethnographic Approach to Children’s Perspectives, IN: Multiple Childhoods / Multidisciplinary Perspectives: Interrogating Normativity in Childhood Studies, https://core.ac.uk/download/pdf/31218552.pdf
Wiessner, P. W. (2014). Embers of society: Firelight talk among the Ju/’hoansi Bushmen. Proceedings of the National Academy of Sciences, 111(39), 14027–14035. https://doi.org/10.1073/pnas.1404212111
Scalise Sugiyama, M. (2017). Oral Storytelling as Evidence of Pedagogy in Forager Societies. Frontiers in Psychology, 8. https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyg.2017.00471
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Priebežné hodnotenie (50 %) a záverečné hodnotenie (50 %). Každý študent musí splniť okrem účasti na stretnutiach kurzu tieto podmienky:
- 50 bodov: desať krátkych (2-4 strany) zhrnutí textu (10 x 5 bodov). Priebežné hodnotenie musí byť splnené na 60 % (je nevyhnutné získať 30 bodov z 50).
- 50 bodov: záverečná esej 6-10 strán, ktorá musí byť odovzdaná elektronicky. Za esej samotnú je nevyhnutné získať minimálne 30 bodov z 50 (60 %)
Škála hodnotenia: A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59
slovenský jazyk, anglický jazyk
Stručná osnova predmetu:
(1) Etnografia a osvojovanie kultúry
(2) Etnografia sociálneho učenia sa
(3) Etnografia detí – prístupy a zásady
(4) Pozorovanie, participácia, zapájanie
(5) Etnografia záujmov detí počas hry
(6) Videokódovanie pozorovaných správaní
(7) Etnografia detských kresieb
(8) Materiálna kultúra ako doklad sociálneho učenia sa
(9) Etnografický prístup k detským perspektívam
(10) Úloha príbehov v pedagogike
Výsledky vzdelávania:
Študenti budú oboznámení s najnovšími trendmi v interdisciplinárnej spolupráci medzi kogntívnou a evolučnou antropológiou a kognitívnou a evolučnou psychológiou. Cieľom kurzu je pochopiť výskumné problémy súčasnej kognitívnej a evolučnej antropológie a dokázať formulovať aspoň v náčrte výskumné otázky tejto disciplíny. Výsledkom kurzu by mala byť schopnosť sformulovať výskumnú otázku kognitívno-antropologického výskumného projektu.