Jia M.: Applied Artificial Intelligence: A Handbook For Business Leaders

Moonis A.: Current Approaches in Applied Artificial Intelligence

Norvig P.: Artificial Intelligence: A Modern Approach

Kissinger H. A.: The Age of AI : And Our Human Future

Rademacher T.: Regulating Artificial Intelligence

Mitchell M.: Artificial Intelligence: A Guide for Thinging Humans

Počas semestra študenti vypracúvajú analýzu vybraných nástrojov umelej inteligencie a ich praktického využitia v súvisiacich životných situáciách. Z čiastkových analýz si následne zvolia jeden z dostupných nástrojov a navrhnú vlastné inovatívne aplikácie využívajúce umelú inteligenciu k riešeniu navrhnutého problému. Záverečný návrh prezentujú ako projekt.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský a anglický jazyk

Aktuálny stav poznania v oblasti umelej inteligencie – základná orientácia v historických a aktuálnych systémoch umelej inteligencie, súčasné problémy.

Algoritmy a ich limity – najčastejšie využívané algoritmy v systémoch umelej inteligencie, náročnosť a limity vybraných algoritmov.

Rapídne vyvodzovanie záverov – metódy strojového učenia, vytváranie automatizovaných rozhodovacích modelov, porovnanie výkonnosti.

Presahy digitálneho a humánneho prístupu k riešeniu problémov – vzájomne podporujúce a konkurujúce prístupy pri riešení predložených problémov medzi humanitnými a digitálnymi procesmi, sledovanie spoločenského presahu a vplyvu.

Efektivita a automatizácia – merateľné ukazovatele, samoučiace sa algoritmy a modely, automatizované nasadenie systémov.

Kreatívne umelé inteligencie – generatívne jazykové a audiovizuálne modely, ich využitie a aplikácie v súčasnosti

Biznisové aspekty využívania algoritmov – ekonomické a manažérske aspekty využívania aplikácií umelej inteligencie, integrácia do existujúceho workflow, meranie ekonomickej výkonnosti.

Integrácie systémov umelej inteligencie – programové prepojenie systémov, princípy API, enkapsulácia procesov, distribuované systémy.

Etické a právne otázky súvisiace s umelou inteligenciou – riešenie morálych dilem, legislatívne obmedzenia vo vybraných odvetviach, regulačné prístupy ekonomických celkov, otázky autorstva pri generatívnych algoritmoch umelej inteligencie.

Náročnosť a systémové požiadavky – benchmarking a výber systémov UI na základe systémových nárokov, informované rozhodovanie, škálovanie.

Umelá inteligencia v priestore – výzvy spojené s prítomnosťou systémov umelej inteligencie vo fyzickom priestore, praktické aplikácie.

Budúcnosť systémov umelej inteligencie – aktuálny vedecký diskurz, riešené problémy, predpokladané vetvy rozvoja.

40/60 bodov

Predmet pomáha pri identifikácií možností riešenia praktických problémov rôznych životných situácií prostredníctvom algoritmov umelej inteligencie. Zameriava pozornosť nielen na výhody, ale aj riziká, etické otázky, filozofické dilemy a praktické dôsledky aplikácie algoritmov do každodenného života. Podporuje kritický prístup k využívaniu technológií a vedie k zodpovednému navrhovaniu riešení za využitia dostupných nástrojov a algoritmov.

MAŤOVČÍK, Augustín – PARENIČKA, Pavol (2005). Biografistika. Martin: Slovenská národná knižnica.

PARENIČKA, Pavol (2017): Cvičenia z biografistiky – tézy s prednáškovými sylabami: príklady, úlohy, testy, literatúra. Žilina: Žilinská univerzita.

HUMPHREY, Robin – MILLER, Robert – ZDRAVOMYSLOVA, Elena Andrejevna (2018). Biographical research in Eastern Europe : altered lives and broken biographies . New York – London: Routledge, Taylor & Francis Group.

ŠUTAJ, Štefan a kol.(2016): Ľudia a dejiny – historická biografia a jej miesto v historiografii. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (zborník).

etodické problémy moderní biografistiky (2010). Praha: Historický ústav Akademie věd ČR (zborník).

WALTON, Stephen J. (2009): Skaff deg ait livl – om biografii. Oslo: Der norske Samlagetet, 2. vyd.

Biografické štúdie 1 – 44 (1970 – 2021). Martin: Slovenská národná knižnica (zborníky)

1. Vypracovanie písomných zadaní (60%). Táto práca pozostáva zo šiestich častí (po 10%), ktoré sa odovzdávajú priebežne počas semestra, resp. sa prinesú vypracované na hodinu, kde sa v rámci cvičení prezentujú a následne aj komentujú:

a) Reprodukovať a analyzovať vybranú biografiu vedeckého, populárno-náučného, dokumentárneho alebo umeleckého charakteru.

b) Formulovať štruktúrovaná autobiografiu (curriculum vitae, resp. životopis).

c) Vytvoriť rozhovor (interview) biografického charakteru s vytypovaným (vybraným) respondentom.

d)Skonštruovať a syntetizovať minimálne kalendárium o živote a diele vytypovanej (vybranej) osobnosti.

e) Vytvoriť kompletný biogram (biografické heslo) so špecifickou štruktúrou: záhlavie, životopisná, hodnotiaca a bibliografická časť.

f) Napísať odborný biografický článok o vytypovanej (vybranej) osobnosti.

2. Aktívna účasť na hodine – zapájanie sa do diskusií a komparácií v rámci predkladaných biografických projektov, absolvovanie dvoch testov (priebežného a záverečného, po 20%).

3. Samoštúdium biografickej literatúry v rozsahu 4 – 6 hod., ktoré je kontrolované počas cvičení a pri písomných testoch

Hodnotiaca škála: A: 100-92 B: 91-81 C: 80-73 D: 72-66 E: 65-60 FX: 59- 0

slovenský jazyk

1. Biografistika ako vedecká disciplína (definície, predmet, terminológia).

2. Typológia biografických žánrov (vedecké, dokumentárne, populárno-náučné, umelecké).

3. Predmet biografistiky – fenomén osobnosti.

4. Aspekty osobnosti – psychologický, filozofický, historický (historicko-spoločenský), etnický (národný). Vnútorná biografia. Vonkajšia biografia.

5. Stručné dejiny svetovej a slovenskej biografistiky.

6. Biografické slovníky.

7. Kritériá výberu osobností do biografických slovníkov.

8. Špeciálne biografické diela.

9. Kalendáriá života a diela, biografický a jubilejný článok, nekrológ, autobiografia.

10. Rozhovor (interview) ako metóda biografického výskumu.

11. Biografické heslo (biogram) a jeho štruktúra (záhlavie, životopisná, hodnotiaca a bibliografická časť).

12. Personálne bibliografie ako prameň biografického výskumu. Biografické dokumenty a metodika ich spracovania.

13. Biografický a lexikografický (encyklopedický) štýl.

Poskytnúť študentom základné teoretické informácie a realizovať praktické cvičenia z biografistiky. V oblasti teoretickej biografistiky osvojiť si a naučiť sa na prednáškach jej definície, terminológiu, predmet, históriu a súčasný stav, špecifikovať a klasifikovať typológiu biografických žánrov, metodiku a metódy biografického výskumu, aplikovať lexikografiu a lexikografický štýl, spoznať základy encyklopedistiky a orientovať sa v biografických a bibliografických pramenných a internetových databázach. Na cvičeniach sa naučiť syntetizovať vybrané praktické reprodukčné, interpretačné a najmä kreovať autorské postupy pri tvorbe základných a špeciálnych biografických aj autobiografických prác rozličných žánrov. V oblasti špeciálnych biografických diel tvoriť štruktúrované životopisy, kalendáriá života a diela, vedecké a populárno-náučné články, nekrológiá a iné), encyklopedické biogramy, resp. heslá (v štruktúre genealogické údaje, životopisná, hodnotiaca a bibliografická časť biografického hesla), aplikovať bibliografiu ako súčasť biografického výskumu a prezentácie, zostavovať personálne bibliografie, budovať, klasifikovať, kategorizovať a sumarizovať biografickú dokumentáciu a ovládať metodiku jej spracovania, ako aj biografický a lexikografický štýl.

PASTIER M.: Žltá kniha budovania značky. 2023. ISBN 9788082580115

TROUT J., RIES A.: Positioning: The Battle for Your Mind. 2001. ISBN 9780071373586

WHEELER A.: Designing Brand Identity. 2017. ISBN 9781118980828

GODIN S.: Purple Cow: Transform Your Business by Being Remarkable. 2011. ISBN

9788081091872

V priebehu semestra sú realizované prednášky a cvičenia s cieľom predstaviť základné princípy vytvárania značiek (firemných, produktových a osobných). V rámci prednášaných tém vypracovávajú študenti čiastkové zadania približujúce jednotlivé kroky budovania vybranej značky, za ktoré získajú v priebežnom hodnotení najviac 60 bodov. V skúškovej časti semestra odovzdajú ucelený projekt brand manuálu značky vychádzajúceho z čiastkových zadaní doplnený o komplexné vzťahy, ktorý odprezentujú v rámci skúšky, za ktorú bude možné získať 40 bodov.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský a anglický jazyk

Základné pojmy súvisiace s brandom a brand manažmentom – reputácia, image, logo, logo manuál, corporate identity.

Brand – definícia značky. História značky.

Interpretácia značky založenej na perspektíve vstupu, výstupu a čase.

Vnímanie spotrebiteľa a jeho správanie vo vzťahu k značke

Hodnota značky. Love Brand. Príklady úspešných značiek.

Meranie značky – hlavné metódy merania hodnoty značky a oceňovania značky.

Strategické plánovanie značky. Vízie, poslanie a ciele značky.

Proces vytvárania značky vs. tvorby designu.

Stratégia a strategické budovanie a riadenie hodnoty značky.

Rebranding a Repositioning. Príklady z praxe

Nové prístupy k manažmentu značky v digitálnom veku.

Spoločenská zodpovednosť značiek. Etické otázky brandingu. Legislatívne aspekty brandingu.

60/40 bodov.

Predmet svojím obsahom predkladá základné princípy budovania značiek, pričom sa zameriava nielen na teoretické základy ale aj praktické aplikácie postupov efektívneho brandingu, základných postupov, krokov a fáz tvorby značiek. Pomôže odlíšiť dlhodobé trendy od krátkodobých s cieľom vybudovať trvalo udržateľnú značku, rozoznateľnú zákazníkmi, použiteľnú v rámci širokej palety aplikácií vo fyzickom i online priestore a nastaviť efektívnu komunikáciu. Reflektuje tiež novodobé požiadavky z oblasti legislatívy, spoločenskej zodpovednosti a digitálnej gramotnosti.

Brook-Hart, G. Business Benchmark: B2 Upper Intermediate. Cambridge: Cambridge University Press, 2013. ISBN 9781107680982.

Whitby, N. Business Benchmark: Pre-intermediate to Intermediate. Cambridge: Cambridge University Press, 2013. ISBN 9781107693999.

Hlavičková, Z. Angličtina Business English. Praha: Grada, 2020. ISBN 9788027112975.

Forster, L., Kufner, S. Moderní Business English. Praha: Grada, 2012. ISBN 978-80-247-8086-3.

Henderson, D., Streitwieser, V. Business English. Praha: Grada, 2006. ISBN 802471728X.

Förster, L., Gluchowski, D. Business English. Praha: Grada, 2007. ISBN 8024720104.

McCarthy, C. Business English. Praha: Grada, 2006. ISBN 8024718006.

V priebehu semestra sa realizujú písomné, resp. ústne previerky, pri ktorých môže študent(ka) získať spolu max. 42 bodov. Za aktívnu účasť na cvičeniach môže študent/ka získať max. 13 bodov. Predmet končí prezentáciou zvolenej témy a následnou diskusiou, pri ktorej je možno získať max. 45 bodov. Okrem aktívnej účasti na cvičeniach sa vyžaduje samoštúdium literatúry v rozsahu 4 – 6 hodín týždenne, ktoré je kontrolované počas cvičení a pri písomných, resp. ústnych previerkach.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský a anglický jazyk

1. Job descriptions and job satisfaction.

2. Getting the right job.

3. Launching a product.

4. Being persuasive.

5. Starting a business.

6. Presenting your business idea.

7. Business conferences.

8. Business meetings.

9. Social media and business.

10. Offshoring and outsourcing.

11. Customer satisfaction and loyalty.

12. Communication with customers.

13. Business across cultures.

Predmet Business English zásadným spôsobom prispieva k rozvoju jazykových znalostí, a to najmä v oblasti obchodnej angličtiny. Počas semestra študent(ka) získa poznatky o práci a pracovnom trhu, začatí podnikania, uvedenia produktu na trh, konferenciách a obchodných stretnutiach, ako aj o pojmoch offshoring a outsorcing. Ďalej získa prehľad o podnikaní naprieč viacerým kultúram, pričom získané znalosti napomáhajú jeho uplatneniu v praxi.

KNAFLIC, Cole Nussbaumer. Storytelling with Data: A Data Visualization Guide for Business Professionals. Hoboken, New Jersey: Wiley, 2015. ISBN 9781119002253.

NATHALIE HENRY RICHE et al. Data-driven storytelling. [s.l.]: Boca Raton London New York Crc Press/Taylor & Francis Group, 2018. ISBN 9781138197107.

FEW, Stephen. Now you see it: simple visualization techniques for quantitative analysis. Oakland: Analytics Press. ISBN 0970601980.

FEW, Stephen . Visual Business Intelligence. In: Visual Business Intelligence [online] [cit. 08.05.2024]. Dostupné na internete: https://www.perceptualedge.com/blog/

TUFTE, E. The visual display of quantitative information. Graphics Press Cheshire, CT, USA ©1986. ISBN:0-9613921-0-X

TUFTE, E. Envisioning information. Graphics Press Cheshire, CT, USA ©1990. ISBN 0-9613921-1-8.

WEXLER, Steve, SHAFFER, Jeffrey, COTGREAVE, Andy, The Big Book Dashboards: Visualizing Your Data Using Real-World Business Scenarios, Wiley (2017)

Na absolvovanie predmetu je potrebná práca počas semestra a úspešné absolvovanie skúšky v skúškovom období.

Za prácu počas semestra študent/ka môže získať maximálne 70 bodov, pričom:

- max. 30 bodov môže získať za povinné čiastkové zadania zamerané na aplikovanie teoretických konceptov na množinu dát a tvorbu príbehu v závislosti od cieľového publika

- max. 40 bodov vypracovanie a prezentovanie vlastného projektu.

Na skúšku sa môže prihlásiť študent/ka, ak získa v súčte aspoň 42 bodov za aktivity počas semestra (aspoň 18 bodov za čiastkové zadania a aspoň 24 bodov za projekt). Skúška pozostáva z testu, za ktorý môže študent/ka získať max. 30 bodov. Aby sa dala skúška považovať za úspešnú, potrebuje študent/ka získať aspoň 18 bodov. Finálne hodnotenie sa získa súčtom bodov za body získané počas semestra a na skúške.

Hodnotenie: A: 93-100 bodov; B: 85-92 bodov; C: 77-84 bodov; D: 69-76 bodov; E: 61-68 bodov; FX: 0-60 bodov

slovenský a anglický jazyk

1. Teoretické základy z oblasti analýzy dát: typy dát, zber dát, čistenie dát;

2. Teoretické základy z oblasti analýzy dát: štatistická analýza dát;

3. Teoretické základy z oblasti vizualizácie dát: princípy grafickej excelentnosti a grafickej integrity, gestalt princípy grafického dizajnu;

4. Teoretické základy z oblasti vizualizácie dát: vizualizácia multidimenzionálnych dát, interaktívna vizualizácia dát, koncept dashboardu;

5. Teoretické základy storytellingu: vplyv storytellingu na kognitívne funkcie mozgu, kontext;

6. Teoretické základy storytellingu: typy príbehov, tvorba príbehov, publikum;

7. Softvérové možnosti na interaktívnu a neinteraktívnu vizualizáciu dát.

8.-10. Aplikovanie teoretických konceptov na množinu dát a tvorba príbehu v závislosti od cieľového publika

11.-13. Tvorba a prezentovanie vlastného projektu.

70/30 bodov

Absolvovaním predmetu budú študenti schopní samostatne, kriticky a kreatívne pristúpiť k problému analyzovania množiny dát, správne vyhodnotiť kontext problému a následne svoje zistenia interpretovať a efektívne komunikovať cielenému publiku s použitím storytellingových techník. Predmet je tematicky a obsahovo rozdelený na dve časti: teoretickú a aplikačnú. V teoretickej časti študenti porozumejú princípom a konceptom dátového storytellingu z oblasti analýzy dát, vizualizácie dát a storytellingu. V aplikačnej časti budú študenti aplikovať pochopené koncepty na dolovanie znalostí z dát za pomoci využitia vhodne zvolených softvérových nástrojov a následne ich komunikovať s použitím storytellingových techník na rôzne typy publika, aby tým podporili rozhodovanie zainteresovaných strán a podnietili ich konanie. Osvojením si teoretickej a aplikačnej časti predmetu budú študenti vedieť realizovať vlastný projekt. Absolvovaním predmetu si študenti osvoja proces rozhodovania na základe dát (data-driven decision) a budú mať schopnosť podnietiť konanie relevantných strán využitím príbehov.

Po absolvovaní tohto predmetu študenti budú:

▪ vedieť klásť dobré otázky a preukázať vhodné zručnosti pri riešení problémov

▪ mať základné znalosti zo štatistiky a dátovej gramotnosti

▪ mať schopnosť vyhodnocovať a syntetizovať rôzne súbory údajov

▪ preukazovať základnú úroveň zručností s vybranými nástrojmi na vizualizáciu údajov

▪ vedieť odhaľovať príbehy v údajoch a vyvodzovať kontextuálne relevantné poznatky

▪ vedieť premeniť údaje/analytické zistenia na presvedčivé príbehy, ktoré by mali rezonovať s cieľovým publikom

▪ efektívne komunikovať poznatky o údajoch cieľovým skupinám.

BAZZELL, MICHAEL: Extreme Privacy: What It Takes to Disappear. Project Editors: Y. Varallo, Ashley Martin, M.S. Williams, Michael Bazzell (author), Fourth Edition, 2022.

DHARAMPAL, MAURICE: A Theory of Digital Hygiene. [online]. <https://networkcultures.org/blog/2021/05/12/digital-hygiene/> Accessed: May 12, 2021

DigComp 2.0: The Digital Competence Framework for Citizens. <https://publications.jrc.ec.europa.eu/

repository/handle/JRC128415>

Handbook on Basics of Digital Hygiene for Higher Education Institutions. <https://www.ugc.gov.in/pdfnews/7103438_FinalDigitalHygieneHandbook.pdf>

BABIĆ, VLADAN and BRATIĆ, ALEKSANDAR: Guidebook on Staying Safe Online Cyber Hygiene for Public Institutions and SMEs. October 2022. <https://www.dcaf.ch/sites/default/files/publications/documents/GuidebookStayingSafeOnline

_CyberHygiene_EN_web_Jan2023.pdf>

NEWPORT, CAL. Digital Minimalism: Choosing a Focused Life in a Noisy World. New York. 2019.SCHNEIER, BRUCE: Data and Goliath: The Hidden Battles to Collect Your Data and Control Your World. New York. 2015.

MITNICK, KEVIN: The Art of Invisibility: The World's Most Famous Hacker Teaches You How to Be Safe in the Age of Big Brother and Big Data. New York. 2017.

PARISER, ELI: The Filter Bubble: How the New Personalized Web Is Changing What We Read and How We Think. New York. 2011.

Aktívna účasť (20 %): Od študentov sa očakáva aktívne zapojenie do diskusií, skupinových aktivít a zadaní.

Odovzdanie zadaní (30 %): Pravidelné vypracovanie a odovzdanie zadaní k príslušnej téme riešenej v sylabe predmetu. Od každého študenta je vyžadovaná aspoň jedna prezentácia na tému súvisiacu s predmetom.

Skupinové projekty (20 %): Spolupráca na semestrálnych skupinových projektoch, vrátane prezentácie o zistených skutočnostiach pre triedu a aktívne zapojenie do následnej diskusie.

Zvyšných (30 %) bodov je možné získať dvojako:

1) z krátkej prezentácie témy, ktorá sa týka aspoň dvoch rôznych otázok digitálnej hygieny, alebo

2) pomocou záverečného testu, v ktorom sa hodnotí pochopenie pojmov a postupov digitálnej hygieny.

Študenti majú možnosť najviac 2 absencií s ospravedlnením podľa Študijného poriadku fakulty. V prípade absencií študenti nemusia odovzať týždenné zadanie.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

anglický jazyk

I. Digitálna hygiena pri používaní internetu (osobná a organizačná)

1. Manažment e-mailovej komunikácie, odberov a notifikácií

2. Odporúčané spôsoby vytvárania a manažovania hesiel

3. Pochopenie a obrana proti online podvodom a fišingu

4. Hodnotenie hodnovernosti webstránok a online zdrojov

5. Ochrana osobných informácií online (napr. na sociálnych médiách)

II. Digitálna hygiena pri používaní osobných zariadení (počíčačov a smartfónov)

6. Implementácia bezpečnostných opatrení ako antivírusy a firewally

7. Odporúčané postupy pre zálohovanie a ochranu proti strate dát

8. Manažment povolení aplikácií a nastavení súkromia na počítačoch a smartfónoch

9. Kryptovanie citlivých údajov v úložiskách

III. Sociálne určená digitálna hygiena

10. Manažovanie online reputácie a digitálnej stopy

11. Vytváranie a správa profesionálnych profilov na sociálnych platformách

12. Hodnotenie informácií zdieľaných na sociálnych médiách

13. Praktické kritické myslenie a mediálna gramotnosť pri konzumácii informácií

70/30 bodov

Splnením podmienok kurzu študenti budú vedieť:

preukázať znalosti zásad a postupov digitálnej hygieny v rôznych kontextoch, vrátane osobného a organizačného používania internetu, využívania sociálnych médií a konzumácie informácií;

účinne uplatňovať postupy digitálnej hygieny pri používaní osobných zariadení za cieľom zabezpečiť súkromie, bezpečnosť a optimálnu produktivitu práce a odpočinku;

pochopiť sociálne dôsledky digitálnej hygieny vrátane osobnej viditeľnosti online, osobnej a organizačnej reprezentácie v digitálnom priestore a spotreby informácií šetriacich myseľ;

kriticky zhodnotiť a analyzovať postupy a politiky digitálnej hygieny s ohľadom na ich vplyv na jednotlivcov, organizácie a spoločnosť ako celok;

vypracovať stratégie na podporu a udržiavanie digitálnej hygieny v osobnom a profesionálnom prostredí;

efektívne komunikovať o témach digitálnej hygieny ústne aj písomne, pričom preukážu, že rozumejú kľúčovým pojmom a ich praktickým aplikáciám.

BOND J. G.: Introduction to Game Design, Prototyping, and Development. 2014. ISBN 9780321933164

FREYERMUTH G. S.: Games

Game Design

Game Studies. 2015. ISBN 9783837626506

KOSTER R.: A Therory of Fun for Game Design. 2013. ISBN 9781449363215

ROGERS S.: Level Up! The Guide to Great Video Game Design. 2014. ISBN 9781118877166

V priebehu semestra študenti vypracujú čiastkové zadania tvoriace základný dizajnový dokument zvolenej hry metódou reverzného inžinierstva. Z čiastkových zadaní získajú max. 60 bodov. V záverečnej časti predmetu vytvoria vlastný dizajnový dokument hry. Okrem aktívnej účasti na prednáškach a cvičeniach sa vyžaduje samoštúdium literatúry v rozsahu 4 – 6 hodín týždenne, ktoré je kontrolované najmä formou využitia nadobudnutých znalostí pri praktickom realizovaní čiastkových zadaní.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský a anglický jazyk

Herné systémy – základy systémov, princípy tvorby, úvod do problematiky tvorby hier.

Systémový dizajn – vzájomné prepojenie herných systémov, tvorba a evaluácia komplexných funkcionalít v hernom zážitku, vzájomne sa podporujúce systémy.

Vizuálny a zvukový dizajn – zmyslovo vnímateľné prejavy vo videohrách, možnosti tvorby.

Herné žánre – prehľad herných žánrov a ich charakteristických mechaník a dizajnov, ich vzájomné prieniky a kombinácie.

Mechaniky – časované vs. akciou podmienené slučky, reakcie na vstupy od hráča, umelá inteligencia v hrách.

Proces vývoja – základné vývojové metodiky, spôsoby riadenia tvorivého tímu, tímové roly a zodpovednosti, agilný vývoj.

Hry pre jedného hráča – charakteristické módy, vnútorné motivácie, obľúbené žánre.

Hry pre viacerých hráčov – kompetetívne vs. kolaboratívne scenáre, masívne-multiplayerové hry.

Mobilné hry – hry pre vreckové počítače / herné konzoly, mobilné hry, základné pravidlá a postupy návrhu hier určených pre mobilné zariadenia.

Dizajn levelov – návrh úrovní, manažment náročnosti, udržanie hráča, motivácie.

Prototypovanie – iteratívne prístupy k tvorbe herných zážitkov, testovanie (manuálne a automatizované), kontinuálna integrácia zmien.

Online komunikácia – platformy, odporúčané postupy, herný zážitok, legislatívne aspekty, ochrana maloletých.

60/40 bodov

Predmet posúva vnímanie herných produktov k analytickému spracovaniu čiastkových prvkov tvoriacich multimediálny celok určený na zábavu. Prehlbuje schopnosť konceptualizácie a spoznávania perspektív, ktorými je možné dosahovať určené ciele. Kurz ďalej rozširuje možnosti analýzy mechaník herného zážitku. Rozvíja tiež zručnosti prototypovania a iteratívneho prístupu k tvorbe komplexného diela za použitia spätnej väzby hráčov.

PARENIČKA, Pavol (2017): Úvod do štúdia európskych a slovenských dejín kultúry, Bratislava: UK.

GAŽOVÁ, Viera – SLUŠNÁ, Zuzana (2013): Kultúra a kreatívny priemysel. Bratislava: UK.

BURKE, Peter (2011): Co je kulturní historie? (z angl. originálu přeložil Stanislav Pavlíček). Praha: Dokořán.

LIBA, Peter (2010): Stimuly kresťanskej kultúry. Nitra: UKF.

GAŽOVÁ, Viera (2009): Úvod do kulturológie. Piešťany: NOC.

BAYER, Ivo – ŠAFR, Jiří – VOJTÍŠKOVÁ, Kateřina (2007): Přístupy k sociologickému zkoumání kultury a stratifikace. Praha: UK.

HAJKO, Dalimír (2005): Globalizácia a kultúrna identita. Nitra: UKF.

1. Účasť na prednáškach (aspoň 50%) a cvičeniach (100 %), kde sa jednotlivým študentom zadá konkrétna téma semestrálnej práce a na cvičeniach priebežne demonštrovať, preukázať a kontrolovať splnené úlohy časti pri konštruovaní, formulovaní a syntetizovaní práce aj s poznámkovým a odkazovým aparátom (vyhľadať, posúdiť a preveriť rešerše, literatúra, zdroje, pramene, anotácia, abstrakt, osnova, jednotlivé kapitolky). Okrem aktívnej účasti na prednáškach a cvičeniach poznatky doplniť a riešiť formou samoštúdia literatúry v rozsahu 4 – 6 hodín týždenne, ktoré je treba kontrolovať počas cvičení.

2. Vypracovať a demonštrovať záverečnú semestrálnu prácu na ľubovoľnú problematiku z oblasti kulturológie (50%), ktorá sa odovzdá na konci semestra.

3. Záverečná ústna skúška (50%), pozostávajúca z prezentácie semestrálnej práce formou diskusie s vyučujúcim, v ktorej budú argumentovať, obhajovať a zdôvodňovať.

Hodnotiaca škála: A: 100-91 B: 90-81 C: 80-73 D: 72-66 E: 65-60 FX: 59- 0

slovenský jazyk

1. Kulturológia – interdisciplinárna a holistická veda, jeden zo základných spoločenských fenoménov, základné zložky kultúry.

2. Materiálne (hmotné) a duchovné (nehmotné) formy kultúry. Individuálny a spoločenský princíp kultúry. Demokratizácia kultúry a jej humanistické poslanie.

3. Ľudská kultúra a jej vonkajšie a vnútorné prejavy. Všeobecný a etnický charakter kultúry.

4. Ľudová (populárna) a vysoká (intelektuálska) kultúra. Hlavný kultúrny prúd (mainstream). Mainstream ako majoritná a dominantná forma kultúry.

5. Masová kultúra. Masová kultúra a masovokomunikačné (tlač, rozhlas, televízia) a informačno-komunikačné prostriedky (internet, sociálne siete).

6. Ľudová (populárna) kultúra a jej zábavný charakter. Formy populárnej kultúry. Kultúra a komercionalizmus. Kultúra a priemysel, kultúrny (kreatívny) priemysel a jeho súčasné postavenie aj perspektívy.

7. Minoritná kultúra a jej formy (menšinová kultúra, subkultúra, kontrakultúra).

8. Vysoká kultúra. Spoločenská elita a umelecké formy vysokej kultúry (vážna hudba, opera, balet, literatúra, bibliofília, kaligrafia, divadlo, výtvarné a vizuálne umenie, film, móda, dizajn).

9. Kultúra a civilizácia. Kultúrne a civilizačné prúdenia. Západný model civilizačnej misie a jej dejinné etapy, formovanie, súčasný stav a hodnoty.

10. Prieniky kultúr a proces inkulturácie. Civilizačné konflikty a kultúra. Ideologické, politické, vojenské a náboženské príčiny civilizačných a kultúrnych stretov a konfliktov.

11. Kultúra a história. Kultúrnohistorická línia kulturológie a dejiny kultúry. Koncepty svetových a slovenských kulturologických škôl.

12. Periodizácia dejín kultúry a civilizačných okruhov s ich základnými charakteristikami a procesmi.

13. Kultúra a spoločenské vedy (filozofia, teológia, religionistika, sociológia, právo, pedagogika, lingvistika, literárna veda). Kultúra a politológia, kultúrna politika a politická kultúra. Kultúra a umenie, kultúra a literatúra. Kultúrne inštitúcie a ich funkcie.

Študenti sú schopní spoznať, definovať, vysvetliť, rozlíšiť, špecifikovať a porozumieť podstate, dôležitosti, výnimočnosti a jedinečnosti kultúry vo všeobecnosti i vo všetkých základných kulturologických aspektoch. Osvojiť si, predikovať a pochopiť premisu, že kultúra ako osobitný fenomén v celom dejinnom vývoji ľudstva jedinečne, nenahraditeľne a kontinuálne bola a tvorí imanentnú súčasť sociálnych vzťahov spoločnosti, pričom objektívne stojí na rovnakej a rovnocennej úrovni ako jej politický a hospodársky systém (základná axióma fungovania spoločnosti: politika – ekonomika – kultúra). Zároveň si uvedomia fakt, že čím sú spoločenské pomery politicky demokratickejšie a ekonomicky vyspelejšie, tým rozvinutejšou sa stáva i kultúra. Ak sa v politike a hospodárstve vyskytujú stagnácia, negatívne prvky a krízové javy, odráža sa to aj ustrnutím, zaostávaním a úpadkom kultúrnej úrovne. Za určitých okolností sa kultúra môže stať aj ekonomickým a politickým faktorom v pozitívnom i negatívnom zmysle. Študenti získajú základný prehľad o teoretickej reflexii kultúry, ponímaní hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, zároveň dokážu vysvetliť, špecifikovať, uviesť výhody a zhrnúť význam kultúry ako jednej z ťažiskových a najfrekventovanejších tém v každom historickom období. Študenti si vybudujú pozitívny postoj a schopnosť kriticky a konzistentne analyzovať, porovnať, vysvetliť a posúdiť problémy súčasnej kultúry najmä v procese globalizácie, historických i súčasných civilizačných a sociálnokultúrnych systémov a modelov. Pochopiť a overovať mieru humanizácie, socializácie, tolerancie a rozvíjanie ďalších pozitívnych statusov v rámci rozvoja vyššieho prahu, väčšej emocionálnej i praktickej angažovanosti indivídua i kolektívu v oblasti kultúry aj na pozadí IKT.

Jasečková, G. - Objektivita vedeckého poznania (Karl Popper očami informačnej vedy)/ . UK v Bratislave, 2019. 1. Vyd, 164s.(CD-ROM) 978-80-223-4857-7.

Jasečková, G.- Logika II / Bratislava, UK v Bratislave, 2018. 208 s. (print), ISBN 978- 80- 223-4491-3.

Jasečková, G. Logika I. Žilina: Vydavateľstvo Poradca, 2013.

Černík, V. – Viceník, J. Višňovský, E.: Praktické usudzovanie a humanitná interpretácia. Bratislava: IRIS 2000.

Černík, V. – Viceník, J. (eds.): Problém rekonštrukcie sociálnych a humanitných vied. Bratislava: Iris, 2004.

Holomek, J. – Šimanovská, T.: Úvod do metodológie praktických vied. Bratislava: 2002.

Kuhn, T.: Štruktúra vedeckých revolúcií. Bratislava. Pravda 1982.

Popper, K.: Logika vědeckého bádání.Praha: Oikúmenh 1997.

Popper, K. Bída historicizmu. Praha: Oikoymenh, 1994.

Tondl, L.: Věda, technika a společnost. Praha: Filosofie 1994.

Viceník, J.: Spory o charakter metodológie vied. Bratislava: Pravda 1988

Ruisel, I. (2011): Križovatky poznania. Ústav experimentálnej psychológie SAV. Bratislava. ISBN 978-80-88910-33-6.

Bunge, M.: Philosophy of Science: From Problem to Theory. Vol. 1. 3rd. Edition. Transaction Publishers, 2005.

Bunge, M.: Philosophy of Science: From Explanation to Justification. Vol. 2. 3rd. Edition. Transaction Publishers, 2005.

Cohen, M.R. – Nagel, E.: An Introduction to Logic and Scientific Method. Simon Publications, 1934.

Černík, V. – Viceník, J. (eds.): Problém rekonštrukcie sociálnych a humanitných vied. Bratislava: Iris, 2004.

1. Vypracovanie troch písomných zadaní (20 bodov, 10 bodov, 20 bodov), ktoré sa odovzdávajú priebežne počas semestra, resp. sa prinesú vypracované na hodinu.

2. Komplexná aktivita počas semestra, napríklad: aktivita na hodine pri kontrole zadaní, včasne odovzdávanie zadaní, zapojenie sa do diskusií.

Záverečné hodnotenie prebieha formou ústnej skúšky.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; FX: 0-59 bodov.

slovenský jazyk

1. Induktívna logika Francisa Bacona.

2. Induktívna logika Johna Stuarta Milla. Indukcia ako pravdepodobné usudzovanie.

3. Metódy stanovenia príčinných vzťahov. Millove kánony.

4. Spoľahlivosť indukcie.

5. Analógia. Porozumenie analógii. Typické chyby. Objavy a vynálezy na základe analógie.

6. Hypoteticko–deduktívna metóda: od hypotézy k teórii.

7. Presvedčivé základy. Priame potvrdenie. Potvrdenie dôsledku. Podmienka zlučiteľnosti. Vyvrátiteľnosť, overiteľnosť, univerzálnosť. Systémovosť zdôvodnenia. Odôvodnenie cestou reštrukturalizácie teórie.

8. Odôvodnenie a objektívna pravda. Hranice odôvodnenia.

9. Domnienka a hypotéza. Hypotézy versus fakta a prijaté teórie.

10. Vedecká teória Verifikácia a falzifikácia. Vyvrátenie teórie. Demarkačné kritérium Poppera.

11. Popperove kritérium demarkácie a psychologické a sociálne teórie. Teória Poppera a Millove kánony.

12. Metódy usudzovania používané v humanitných oblastiach poznania. Hypoteticko-deduktívna metóda v humanitných vedách. Imitácia matematického uvažovania.

13. Deduktívne uvažovanie v oblasti humanitných vied. Rozdiel medzi zákonmi a tendenciami (trendmi).

50/50

Cieľom výučby je vysvetliť študentom potrebu vedeckých metód a stav ich reflexie vo vybraných spoločensko-humanitných disciplínach vedeckých disciplínach. Klasifikovať hlavné metódy, ktoré sa používajú v týchto odboroch, definovať ich spoločné analytické jadro, ako aj ukázať, že toto jadro existuje aj v situáciách, keď sa zdá, že špecifickosť týchto disciplín tomu bráni. Taktiež cieľom je rozvoj intelektuálnych a tvorivych kvalít študentov, príprava na výskumnú prácu prostredníctvom rozvoja kultúry ich filozofického, metodologického a všeobecného vedeckého myslenia. Študenti získajú vedomostí o základných pojmoch logiky vedeckého poznania, osobitostiach humanitného myslenia, vrátane metód usudzovania, ktoré sa používajú v humanitných oblastiach poznania; nededuktívnych spôsoboch usudzovania (indukcia, analógia, abdukcia), ktoré môžu priniesť nové poznatky – na rozdiel od deduktívnych, kde v závere je informácia, ktorá bola implicitne obsiahnutá v predpokladoch. Osvoja si základné metodologické kategórie a pojmy s aplikáciou na spoločenskovedný výskum. Študenti taktiež získajú schopnosť kriticky analyzovať a hodnotiť moderné vedecké úspechy, vytvárať nové nápady pri riešení výskumných a praktických problémov, a to aj v interdisciplinárnych oblastiach.

Křivánek, Mirko. Dynamické vedení a řízení projektů: Systémovým myšlením k úspěšným projektům. Grada Publishing a.s., 2019. ISBN 8027126444

Flyvbjerg Bent, Gardner Dan. How Big Things Get Done. Pan Macmillan, 2024,

ISBN 9781035018956

Svozilová Alena. Projektový management. Grada, 2016. ISBN: 978-80-271-9473-5

Kunce Eduard, Šochová Zuzana. Agilní metody řízení projektu. Computer Press, 2024. ISBN: 9788025151075

Študenti budú na začiatku semestra rozdelení do projektových tímov. Členovia tímu si spomedzi seba vyberú manažéra projektu, ktorý bude riadiť projekt podľa pravidiel manažmentu projektov a rozdelia si medzi sebou role, ktoré budú v tíme zohrávať. Úlohou tímu bude navrhnúť, realizovať a vyhodnotiť projekt, riešiaci problémy praxe a zároveň reflektujúci odborné zameranie členov tímu.

Výsledok projektu bude prezentovaný pred odbornou komisiou pozostávajúcou z vyučujúcich a odborníkov z praxe. Komisia posúdi jeho prínos, spracovanie a využiteľnosť v praxi. Jednotliví členovia tímu budú hodnotení individuálne s prihliadnutím na ich príspevok k riešeniu projektu a ich hodnotenie manažérom projektu.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský a anglický jazyk

1. Rozdelenie do tímov, priradenie funkcií členom tímu. Voľba projektovej témy.

2. Plán projektu a jeho výstupov.

3.-6. Práca na projekte.

7. Spoločná konzultácia priebehu projektu, prezentácia medzi tímami.

8.-11. Práca na projekte.

12.-13. Prezentovanie výsledkov pred odbornou komisiou.

0/100

Predmet je zameraný na precvičenie práce v projektových tímoch a praktické aplikovanie teoretických poznatkov získaných počas štúdia v študijnom programe. Študenti v tímoch pripravujú, plánujú a realizujú komplexný projekt, vychádzajúci z reálnej praxe a podložený dátami z praxe. Študent absolvovaním predmetu získa zručnosti, súvisiace s prácou v projektovom tíme a naučí sa pripravovať a riadiť projekt, identifikovať silné a slabé stránky jednotlivých členov tímu a využívať ich v prospech zamýšľaného výsledku.

Křivánek, Mirko. Dynamické vedení a řízení projektů: Systémovým myšlením k úspěšným projektům. Grada Publishing a.s., 2019. ISBN 8027126444

Higham William. Trendológia. Eastone Books, 2010. ISBN 9788081091469

Sun-c‘. Umenie vojny. Citadella, 2013. ISBN 9788089628100

Ďuricová Ivica a ďalší. Umenie podnikať. SCR, 2024. ISBN 9788097481100

Študenti budú na začiatku semestra rozdelení do menších projektových tímov. Úlohou tímu bude navrhnúť, realizovať a vyhodnotiť projekt, riešiaci problémy praxe a zároveň reflektujúci odborné zameranie členov tímu. Zameranie projektu môže vychádzať z projektu riešeného v rámci predmetu Mediamatický projekt 1.

Výsledok projektu bude prezentovaný pred odbornou komisiou pozostávajúcou z vyučujúcich a odborníkov z praxe. Komisia posúdi jeho prínos, spracovanie a využiteľnosť v praxi. Jednotliví členovia tímu budú hodnotení individuálne s prihliadnutím na ich príspevok k riešeniu projektu.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský a anglický jazyk

1. Rozdelenie do tímov, priradenie funkcií členom tímu. Voľba projektovej témy.

2. Plán projektu a jeho výstupov.

3.-6. Práca na projekte.

7. Spoločná konzultácia priebehu projektu, prezentácia medzi tímami.

8.-11. Práca na projekte.

12.-13. Prezentovanie výsledkov pred odbornou komisiou.

0/100

Predmet je zameraný na precvičenie práce v malých projektových tímoch a praktické aplikovanie teoretických poznatkov získaných počas štúdia v študijnom programe. Študenti v tímoch pripravujú, plánujú a realizujú komplexný projekt, vychádzajúci z reálnej praxe a podložený dátami z praxe. Študenti pri realizácii projektu hlbšie preskúmajú otázky trendov, marketingu, dlhodobo udržateľných projektov a spoločensko-ekonomických aspektov spojených s prípravou, realizáciou a evaluáciou projektov.

Smil Václav. Ako naozaj funguje svet. Premedia, 2022. ISBN: 9788082421098

Bateson Patrick, Martin Paul. Measuring Behaviour. Cambridge University Press, 2007. ISBN 9780521535632

Clear James. Atómové návyky. Tatran, 2019. ISBN 9788022209991

Jurčová Marta. Tvorivosť v každodennom živote a vo výskume. IRIS, 2009. ISBN 9788089256426

Študenti si na začiatku semestra zvolia zameranie projektu súvisiaceho s témou zadania záverečnej práce. Zameranie projektu tiež môže vychádzať z projektu riešeného v rámci predmetu Mediamatický projekt 1 a/alebo Mediamatický projekt 2, pokiaľ dochádza k prieniku riešených tém.

Výsledok projektu bude prezentovaný pred odbornou komisiou pozostávajúcou z vyučujúcich a odborníkov z praxe. Komisia posúdi jeho prínos, spracovanie a využiteľnosť v praxi. Jednotliví členovia tímu budú hodnotení individuálne s prihliadnutím na ich príspevok k riešeniu projektu.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský a anglický jazyk

1. Voľba projektovej témy. Prienik témy projektu s výskumom pre záverečnú prácu.

2. Plán projektu a jeho výstupov.

3.-6. Práca na projekte.

7. Spoločná konzultácia priebehu projektu, prezentácia medzi tímami.

8.-11. Práca na projekte.

12.-13. Prezentovanie výsledkov pred odbornou komisiou.

0/100

Predmet je zameraný na precvičenie samostatnej projektovej práce jednotlivca, pričom sa zameriava na pokrytie všetkých základných zručností realizácie projektov na úrovni plánovania, realizácie a priebežného aj záverečného vyhodnocovania, pričom je od projektu očakávané zapojenie aktuálneho akademického a vedeckého diskurzu v oblasti riešenej témy a jeho kompatibilita s aktuálnym odborným a vedeckým poznaním. Projekt tiež vytvára odborný rámec a podnecuje k vedeckému bádaniu v rámci záverečnej práce.

CRANO, William D., BREWER, Marilynn B., LAC, Andrew. Principles and methods of social research. New York: Routledge, 2015. ISBN 9781317666073.

CRESWELL, John W, CRESWELL, J. David. Research Design. 6. vyd. [s.l.]: SAGE Publications, 2023. ISBN 9781071817971.

HENDL, Jan. Kvalitativní výzkum. [s.l.]: PORTÁL s. r. o., 2023. ISBN 9788026219682.

HENDL, Jan. Přehled statistických metod : analýza a metaanalýza dat. Praha: Portál, 2015. ISBN 9788026209812.

KLINE, Rex B. Becoming a behavioral science researcher : a guide to producing research that matters. New York: Guilford Press, 2020. ISBN 9781462541287.

KOSKINEN, Ilpo. Design Research Through Practice: From the Lab, Field, and Showroom. [s.l.]: Morgan Kaufmann Publishers, 2012. ISBN 9780123855039.

MURATOVSKI, Gjoko. Research for designers : a guide to methods and practice. Los Angeles: Sage, 2016. ISBN 9781446275146.

Na absolvovanie predmetu ju potrebné vypracovať a načas odovzdať 10 povinných priebežných zadaní, ktoré sú hodnotené maximálnym počtom bodov 10. Hodnotenie závisí od kvality spracovania. V prípade, že študent/ka neodovzdá zadanie načas, ale do kalendárnych 7 dní od termínu na odovzdanie, môže za zadanie získať maximálne 5 bodov. Za zadanie, ktoré bolo odovzdané neskôr ako 7 kalendárnych dní od termínu odovzdania, študent/ka nezíska žiadne body.

Hodnotenie: A: 93-100 bodov; B: 85-92 bodov; C: 77-84 bodov; D: 69-76 bodov; E: 61-68 bodov; FX: 0-60 bodov

slovenský a anglický jazyk

1. Úvod do kurzu – význam výskumu v odbore mediálne a komunikačné štúdiá

2. Výskumný dizajn a reportovanie kvantitatívneho výskumu vo formáte úvod, metódy, výsledky a diskusia

3. Dáta a premenné

4. Rozdelenie frekvencií a centrálna tendencia

5. Výber výskumnej vzorky, hypotézy

6. Dotazníkové výskumy a dotazníky

7. Experimenty a miery asociácie a kauzality

8. A/B testovanie

9. Rozhovor a pozorovanie

10. Kódovanie v kvalitatívnom výskume

11. Kvalitatívna obsahová analýza

12. Interpretácia

13. Prezentácia výsledkov výskumu

100/0

Predmet sa zameriava na pochopenie a aplikovanie základných kvantitatívnych a kvalitatívnych metód výskumu, ktoré sú používané v odbore mediálne a komunikačné štúdiá. Študenti/ky si osvoja nasledujúce zručnosti:

- poznanie používaných výskumných metód v odbore v konkrétnych podmienkach na základe štúdia odbornej a vedeckej literatúry;

- schopnosť vybrať vhodnú výskumnú metódu výskumu, prípadne ich kombináciu v konkrétnych podmienkach;

- nadizajnovanie vlastného vedeckého projektu od identifikovania výskumného problému až po formulovanie záverov výskumu a ich komunikovanie publiku;

- vypracovanie správy z výskumného projektu v tvare úvod, metódy, výsledky a diskusia;

- ako narábať s operacionalizáciou, rozlišovať typy premenných, formulovať hypotézy;

- používať rôzne typy štatistických analýz používaných v dotazníkových výskumoch a experimentoch;

- aplikovať kvalitatívne metódy ako sú rozhovory, kódovanie a kvalitatívna obsahová analýza.

HAN, Jiawei, Micheline KAMBER a Jian PEI. Data mining: concepts and techniques. 3rd ed. Waltham: Morgan Kaufmann, c2012. Morgan Kaufmann series in data management systems. ISBN 978-0-12-381479-1.

ZONG, Ch. – XIA, R. – ZHANG, J. 2021. Text Data Mining. Singapure: Springer Nature. ISBN 9789811601002.

PARALIČ, J. 2003. Objavovanie znalostí v databázach. Košice: Elfa, 2003. ISBN 8089066607.

PARALIČ, J. a kol. 2010. Dolovanie znalostí z textov. Equilibria, Košice. ISBN 978-80-89284-62-7. 182s.

IGNATOW, G. - MIHALCEA, R. 2016. Text Mining: A Guidebook for the Social Sciences. SAGE Publications. ISBN 978-1483369341. 206s.

ŠIMKOVÁ, M. a kol. 2012. Slovenský jazyk v digitálnom veku: White Paper Series: METANET [online] [citované 2.11. 2012]. Dostupné na internete: <www.meta-net.eu/whitepapers/e-book/slovak.pdf> 85s.

Na udelenie hodnotenia je potrebné vypracovať a načas odovzdať 10 povinných zadaní zodpovedajúcich najdôležitejším témam stručnej osnovy predmetu. Za každé zadanie je možné získať maximálne 10 bodov, hodnotenie závisí od kvality vypracovania. V prípade, že študent/ka neodovzdá zadanie načas, ale do kalendárnych 7 dní od termínu na odovzdanie, môže za zadanie získať maximálne 5 bodov. Za zadanie, ktoré bolo odovzdané neskôr ako 7 kalendárnych dní od termínu odovzdania, študent/ka nezíska žiadne body.

Hodnotenie: A: 93-100 bodov; B: 85-92 bodov; C: 77-84 bodov; D: 69-76 bodov; E: 61-68 bodov; FX: 0-60 bodov

slovenský a anglický jazyk

1. Základné pojmy: objavovanie/dolovanie znalostí z dát, typy dát, aplikácie dataminingu v rôznych odvetviach. Dátové objekty a typy atribútov: dátový objekt, atribút, typy atribútov: nominálne, binárne, ordinálne, numerické, intervalové, pomerové, diskrétne, spojité, miery polohy.

2. Základný štatistický opis dát z pohľadu dataminingu: miera variability (rozsah, kvartily, interkvartilové rozpätie = IQR), škatuľkový graf (box plot), kvantilový graf, q – q graf, histogram, X – Y graf, vizualizačné techniky, miera podobnosti/rozdielnosti dát, miera podobnosti pre nominálne, binárne, numerické a ordinálne dáta, kosínusová korelácia.

3. Predspracovanie dát: čistenie dát, chýbajúce dáta, šum v dátach, integrácia dát, analýza redundancie a korelácie, chí kvadrát test pre nominálne dáta, korelačný koeficient pre numerické dáta.

4. Transformácia a diskretizácia dát: základné transformačné stratégie: vyhladzovanie dát, konštrukcia atribútu, agregácia, normalizácia (min-max normalizácia, normalizácia podľa smerodajnej odchýlky, decimálna normalizácia), diskretizácia.

5. Základné koncepty a techniky dolovania v dátach: motivácia – analýza nákupného košíka, jednoduché asociačné pravidlá – Apriori algoritmus, hierarchické asociačné pravidlá.

6. Základné koncepty klasifikácie: definícia klasifikácie, indukcia pomocou rozhodovacích stromov, informačný zisk, pomerový informačný zisk, Gini index, orezávanie rozhodovacích stromov, Bayesovský klasifikátor, klasifikátory na princípe k-najbližších susedov.

7. Zhluková analýza: metódy zhlukovej analýzy, nehierarchická zhluková analýza (k-means), hierarchická zhluková analýza (aglomeratívne zhlukovanie, divízne zhlukovanie)

8. Jazyk v digitálom veku: digitálne jazykové technológie a ich využitia na vyhľadávanie informácií, kontrolu pravopisu, strojové preklady, sumarizácie textov, extrakcia informácií, rozpoznávanie reči, analýza sentimentu a pod.

9. Objavovanie znalostí v textoch – text mining: východiská, ciele, problémy, porovnanie s vyhľadávaním informácií, dolovaním dát a automatizovaným spracovaním prirodzeného jazyka NLP.

10. Fázy procesu dolovania znalostí v textoch: pochopenie aplikačnej oblasti, získanie relevantnej množiny dokumentov, NLP, dolovanie v textoch - voľba algoritmu, vizualizácia výsledkov.

11. NLP - tokenizácie, lematizácia/stemming, odstránenie stop slov, morfológia - až po syntaktickú, sémantickú a pragmatickú analýzu textov. WordNet.

12. Klasifikácia a zhlukovanie textových dokumentov (strojové učenie pod dohľadom a bez dohľadu).

13. Aplikácia princípov objavovania znalostí z textov do praxe, LBD, webmining a pod.

100/0

Študenti sa oboznámia s aktuálnou problematikou objavovania znalostí z dát (datamining). V rámci procesu objavovania znalostí v databázach bude pozornosť zameraná na jednotlivé kroky uvedeného procesu (získavanie relevantných dát, predspracovanie dát, dolovanie v dátach, hodnotenie nájdených vzorov a pod.) ako aj na snahy o štandardizáciu tohto procesu. Dôraz bude kladený na pochopenie základných konceptov a techník dolovania v dátach, predovšetkým konceptov klasifikácie a zhlukovania. Študenti budú oboznámení s aktuálnymi praktickými aplikáciami typickými pre datamining. Študenti sa zároveň oboznámia s príbuznou oblasťou objavovania znalostí z neštruktúrovaných dát, resp. textov, jej cieľmi, princípmi, problémami a aplikáciami. Porozumejú základným princípom strojovej práci s prirodzeným jazykom NLP, ktoré tvorí jadro procesu objavovania znalostí z textov a tiež špecifickým problémom práce so slovenským jazykom. Naučia sa ako preniesť a aplikovať koncepty klasifikácie a zhlukovania z prostredia štruktúrovaných dát do prostredia neštruktúrovaných dát a tiež možnostiam aplikácií uvedených princípov v prostredí webu (webmining). Nadobudnú tak dôležité kompetencie potrebné pre efektívnu prácu s dátami a informáciami v rámci informačnej a znalostnej spoločnosti.

Študent/ka absolvuje odbornú prax formou stáže v rozsahu 52 hodín/semester v spoločnosti/firme/organizácii, ktorá je mu/jej pridelená na základe jeho/jej vopred pripraveného portfólia, v ktorom definuje svoje zručnosti. Spoločnosť/firmu/organizáciu je možné si vybrať zo zoznamu, s ktorými má pracovisko podpísanú zmluvu/memorandum o vzájomnej spolupráci v oblasti zabezpečovania odbornej praxe. Študent môže navrhnúť aj inú spoločnosť/firmu/organizáciu, v takomto prípade musí byť výkon praxe schválený vyučujúcim predmetu. Hodnotenie predmetu udeľuje vyučujúci predmetu na základe:

- informácií, ktoré jej poskytne osoba v spoločnosti/firme/organizácii zodpovedná za vedenie študenta/tky a zohľadní v ňom predovšetkým postoj študenta/tky k pracovným povinnostiam a kvalitu vykonanej práce

- prezentácie nadobudnutých zručností pred ostatnými študentmi/kami, prípadne inými zainteresovanými stranami.

Odbornú prax študent/ka absolvuje v čase mimo riadnej výučby.

slovenský a anglický jazyk

Činnosti, ktoré sa budú v rámci predmetu Odborná prax 1 uskutočňovať:

- Oboznámenie sa s poslaním, pracovnými postupmi a samotným chodom spoločnosti/firmy/organizácie, v ktorej študent/ka vykonáva odbornú prax .

- Overovanie možností na realizáciu praktických výstupov v rámci diplomovej práce.

- Profilácia a rozvoj osobných kompetencií študenta/tky, v zmysle osobného koučingu.

- Prezentácia získaných praktických zručností nadobudnutých počas odbornej praxe.

Predmet Odborná prax 1 je zameraný na aplikáciu získaných teoretických vedomostí v podmienkach konkrétnej spoločnosti/firmy/organizácie, pričom sa berie ohľad na rozvoj zručností špecifických pre konkrétneho študenta/tku tak, aby bol zabezpečený aj ich osobnostný rozvoj. Kontakt s praxou a absolvovanie predmetu Odborná prax 1 umožňuje študentom získať výhodu na trhu práce a prípadne pokračovať na pracovnej pozícii aj po skončení štúdia.

Študent/ka absolvuje odbornú prax formou stáže v rozsahu 52 hodín/semester v spoločnosti/firme/organizácii, ktorá je mu/jej pridelená na základe jeho/jej vopred pripraveného portfólia, v ktorom definuje svoje zručnosti. Spoločnosť/firmu/organizáciu je možné si vybrať zo zoznamu, s ktorými má pracovisko podpísanú zmluvu/memorandum o vzájomnej spolupráci v oblasti zabezpečovania odbornej praxe. Študent môže navrhnúť aj inú spoločnosť/firmu/organizáciu, v takomto prípade musí byť výkon praxe schválený vyučujúcim predmetu. Hodnotenie predmetu udeľuje vyučujúci predmetu na základe:

- informácií, ktoré jej poskytne osoba v spoločnosti/firme/organizácii zodpovedná za vedenie študenta/tky a zohľadní v ňom predovšetkým postoj študenta/tky k pracovným povinnostiam a kvalitu vykonanej práce

- prezentácie nadobudnutých zručností pred ostatnými študentmi/kami, prípadne inými zainteresovanými stranami.

Odbornú prax študent/ka absolvuje v čase mimo riadnej výučby.

slovenský a anglický jazyk

Činnosti, ktoré sa budú v rámci predmetu Odborná prax 2 uskutočňovať:

- Oboznámenie sa s poslaním, pracovnými postupmi a samotným chodom spoločnosti/firmy/organizácie, v ktorej študent/ka vykonáva odbornú prax (v prípade, že predmet Odborná prax 1 absolvoval/a v inej spoločnosti/firme/organizácii).

- Overovanie možností na realizáciu praktických výstupov v rámci diplomovej práce.

- Profilácia a rozvoj osobných kompetencií študenta/tky, v zmysle osobného koučingu.

- Prezentácia získaných praktických zručností nadobudnutých počas odbornej praxe.

Predmet Odborná prax 2 je zameraný na aplikáciu získaných teoretických vedomostí v podmienkach konkrétnej spoločnosti/firmy/organizácie, pričom sa berie ohľad na rozvoj zručností špecifických pre konkrétneho študenta/tku tak, aby bol zabezpečený aj ich osobnostný rozvoj. Kontakt s praxou a absolvovanie predmetu Odborná prax 2 umožňuje študentom získať výhodu na trhu práce a prípadne pokračovať na pracovnej pozícii aj po skončení štúdia.

BAZZELL, MICHAEL: Open Source Intelligence Techniques: Resources for Searching and Analyzing Online Information. 2016.

HADNAGY, CHRISTOPHER: Social Engineering: The Science of Human Hacking. Indianapolis. 2018.

DEGARMO A. The OSINT Codebook: Cracking Open Source Intelligence Strategies. nezávisle publikované, 2023.

AKHGAR, BABAK - SAMPSON, FRASER - BAYERL, P. SASKIA (ed.). Open Source Intelligence Investigation: From Strategy to Implementation. Springer International Publishing AG, 2016.

Internetové zdroje:

Resources for OSINT professionals. Dostupné online: <https://osint-central.com/resources/>

OSINT Framework. Dostupné online: <https://osintframework.com/>

Bellingcat. Dostupné online: <https://www.bellingcat.com/category/news/>

DFRLab. Dostupné online: <https://dfrlab.org/research/>

Aktívna účasť (20 %): Od študentov sa očakáva aktívne zapojenie do diskusií, skupinových aktivít a zadaní.

Odovzdanie zadaní (20 %): Pravidelné vypracovanie a odovzdanie zadaní k príslušnej téme riešenej v sylabe predmetu. Od každého študenta je vyžadovaná aspoň jedna prezentácia na tému súvisiacu s predmetom.

Praktické projekty (30 %): Účasť na realizácii praktických projektov a simulácií s využitím techník a metód digitálneho spravodajstva v otvorených informačných zdrojoch.

Zvyšných (30 %) bodov je možné získať dvojako:

1) z krátkej prezentácie témy, ktorá sa týka aspoň dvoch rôznych metód a techník digitálneho spravodajstva; alebo

2) pomocou záverečného testu, v ktorom sa hodnotí pochopenie pojmov a postupov digitálneho spravodajstva a ich nástrojov.

Študenti majú možnosť najviac 2 absencií s ospravedlnením podľa Študijného poriadku fakulty. V prípade absencií študenti nemusia odovzdať týždenné zadanie.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

anglický jazyk

1. Úvod do OSINT a digitálneho spravodajstva

2. Právne a etické otázky digitálneho spravodajstva

3. Prehľad nástrojov a platforiem

4. Techniky získavania údajov a zaistenia osobnej bezpečnosti výskumníka

5. Webové spravodajstvo (WEBINT)

6. Forenzná webová analýza

7. Priestorové spravodajstvo (GEOINT)

8. Analýza dát zo satelitných snímok

9. Spravodajstvo na sociálnych médiách (SOCMINT)

10. Analýza a overovanie dát

11. Pokročilé techniky a nástroje

12. Prípadové štúdie a praktické cvičenia

70/30

Splnením podmienok kurzu študenti budú:

- komplexne rozumieť podstate digitálneho spravodajstva v otvorených informačných zdrojoch, postupom, technikám a nástrojom;

- využívať OSINT metódy pre realizáciu digitálneho spravodajstva a získavania informácií z verejne dostupných zdrojov,

- hodnotiť spoľahlivosť, dôveryhodnosť a vhodnosť OSINT údajov získaných zo spravodajstva,

- analyzovať a interpretovať dáta pre identifikáciu vzorov, trendov a vzťahov relevantných k cieľom spravodajstva,

- vedieť preukázať znalosti z využívania rozličných OSINT nástrojov a platforiem pre získavanie, analýzu a vizualizáciu dát,

- eticky a v súlade s právnym poriadkom riešiť otázky spojené s pátraním v zdrojoch,

- vedieť zaistiť vlastnú bezpečnosť počas spravodajstva,

- komunikovať zistené okolnosti prostredníctvom výstupov, prezentácií a vizualizácie dát.

Jessup, J., Jessup, J. Marketing. London: Arcturus Publishing Limited, 2022. ISBN 978-1839408700.

Godin, S. Toto je marketing. Bratislava: Lindeni, 2019. ISBN 9788056623176.

Davies, E., Smith, N., Salter, B. The Ultimate Marketing and PR Book. Londýn: Teach Yourself, 2019. ISBN 9781473683976.

Jain, P. Innovative Marketing. Chennai: Notion Press, 2020. ISBN 978-1648699474.

Wuebben, J. Future Marketing: Winning in the Prosumer Age. Encinitas: Content Launch Press, 2017. ISBN 978-0692775066.

Scott, D. M. The New Rules of Marketing and PR. New Jersey: John Wiley & Sons, 2020. ISBN 1119651549.

Kingsnorth, S. The Digital Marketing Handbook. Londýn: KoganPage, 2022. ISBN 9781398603394.

Zimmerman, J., Ng, D. Social Media Marketing All-in-One For Dummies. New Jersey: For Dummies, 2012. ISBN 978-1118215524.

French, J., Gordon, J. Strategic Social Marketing. California: SAGE Publications Ltd, 2015. ISBN 978-1446248621.

Hamid, A. B. A., Som, H. Political Marketing. Singapore: Partridge Publishing, 2020. ISBN 9781543760897.

V priebehu semestra sa realizujú písomné, resp. ústne previerky, pri ktorých môže študent(ka) získať spolu max. 42 bodov. Za aktívnu účasť na cvičeniach môže študent/ka získať max. 13 bodov. Predmet končí prezentáciou zvolenej témy a následnou diskusiou, pri ktorej je možno získať max. 45 bodov. Okrem aktívnej účasti na cvičeniach sa vyžaduje samoštúdium literatúry v rozsahu 4 – 6 hodín týždenne, ktoré je kontrolované počas cvičení a pri písomných, resp. ústnych previerkach.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský a anglický jazyk

1. Offline marketing.

2. Digitálny marketing.

3. Inbound marketing, outbound marketing.

4. Sociálny marketing.

5. Zelený marketing.

6. Politický marketing.

7. Synchromarketing, demarketing, remarketing.

8. Event marketing.

9. Experiential marketing.

10. Guerrilla marketing.

11. Influencer marketing.

12. Multicultural marketing.

13. Medzinárodný marketing.

Predmet Špecifiká marketingu zásadným spôsobom prispieva k rozvoju pojmového aparátu z prostredia marketingu, najmä jeho špecifických druhov. Počas semestra študent(ka) získa poznatky o offline a digitálnom marketingu, ako aj o pojmoch sociálny, zelený, politický a event marketing. Ďalej získa prehľad o špecifických druhoch marketingu známych najmä v zahraničí, a to experimental, guerilla, influencer a multicultural marketing, pričom získané znalosti napomáhajú jeho uplatneniu v praxi.

Konvit, M. et al. (2023). O informácii, komunikácii a médiách. Bratislava: Univerzita Komenského 2023, druhé vydanie. 233 str. ISBN: 978-80-89213-84-9

Gleick, J. (2013). Informace. Dokořán, ISBN:978-80-7363-415-5

Beneš, P. (2019). Informace o informaci. Alternativa,. ISBN: 9788086936512

Floridi, L. (2011). Philosophy of information. Oxford: Oxford University Press, 2011. ISBN 9780199232383. dostupné na https://doi.org/10.1093/acprof:oso/9780199232383.001.0001

Floridi, L. (2023). The Ethics of Artificial Intelligence: Principles, Challenges, and Opportunities. Oxford: Oxford University Press. 243s. ISBN 978-0-19-888309-8.

Véliz, C. (ed). (2023). Oxford Handbook of Digital Ethics. Oxford University Press. 802s. ISBN 9780191890437.

Steinerová, J. (2024). Informačná etika vo vzťahoch človeka a informácie v informačnej vede. Bratislava: Univerzita Komenského, 2024. ISBN 978-80-223-5772-2.

Shannon, C. E. A Mathematical Theory of Communication. The Bell System Technical Journal, Vol. 27, pp. 379–423, 623–656, July, October, 1948.

V priebehu semestra budú dve písomné previerky, z ktorých môže študent(ka) získať max. po 10 bodov a zároveň študenti vypracujú 2 argumentačné eseje na kontroverzné témy z digitálnej etiky, za ktoré môžu získať po 10b.

Za aktívnu účasť na prednáškach a cvičeniach môže študent(ka) získať 5 bodov. Predmet končí ústnou skúškou, na ktorej môže študent(ka) získať max. 55 bodov.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský a anglický jazyk

1. História pojmu informácia.

2. Filozofické pohľady na koncept „informácia“.

3. Floridiho kategorizácia informácie.

4. Informácia ako to, čo spôsobí zmenu.

5. Šmajsova teória prirodzenej/kultúrnej info.

6. Shannonova teória informácie.

7. Informácia a informačná veda.

8. Etické teórie a digitálna etika.

9. Etika technológií a možnosti hodnotenia umelej inteligencie (AI).

10. Sociálne médiá a sloboda slova.

11. Právo, spravodlivosť, zdravie v digitálnom svete.

12. Súkromie a bezpečnosť.

13. AI a dobrá spoločnosť (riziká neetickosti, zneužívania AI, vplyv AI na klimatické zmeny; možné riešenia).

45/55

Predmet zásadným spôsobom prispieva k porozumeniu hlavných (filozofických) prístupov k definovaniu pojmu informácia, teórie informácie, osvojeniu si vnímania informácie ako entity vyvolávajúcej zmenu v systéme a tiež k diskusii o vysoko aktuálnych otázkach digitálnej etiky v kontexte digitálnej spoločnosti, resp. sociálnych médií, práva, spravodlivosti, zdravia, súkromia a bezpečnosti v digitálnej spoločnosti.

Študenti po absolvovaní kurzu budú schopní kriticky analyzovať rôzne koncepty informácie a etiky v digitálnom svete. Budú schopní formulovať a obhajovať svoje vlastné argumenty v diskusiách o vzťahoch informácií - technológií – etiky a informačnej spoločnosti. Zároveň budú schopní identifikovať najaktuálnejšie etické problémy a dilemy súvisiace s používaním nových technológií v digitálnej spoločnosti a prijímať informované a etické rozhodnutia.

Lievrow, L. A: (edit). (2020). Routledge Handbook of Digital Media and Communication. 1st Edition Routledge, 2020. 386s. ISBN 9781138672093.

Thompson, J. D. (2023). Content Production for Digital Media: An Introduction. Springer 2023. 159 s. ISBN: 9789811696886.

Konvit,M. et al. (2010). O informácii, komunikácii a médiách. Žilina: Žilinská univerzita, 2010, 233 str. ISBN: 978-80-89213-84-9.

Lévy, P. (2000). Kyberkultúra. Praha: Karolinum, 2000. 229 s. ISBN 9788024601090

McLuhan, M. (2000) Človek, média a elektronická kultúra. Brno: Jota, 2000. 420s. ISBN: 978-80-7365-486-3.

V priebehu semestra budú realizované dve písomné previerky, z ktorých môže študent(ka) získať max. po 20 bodov. Za aktívnu účasť na prednáškach a cvičeniach môže študent(ka) získať max 15 bodov. Predmet končí ústnou skúškou, na ktorej môže študent(ka) získať max. 45 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 92 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 84 bodov, na hodnotenie C najmenej 76 bodov, na hodnotenie D najmenej 68 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

slovenský a anglický jazyk

1. História komunikácie a médií.

2. Modely medziľudskej komunikácie, masmediálnej komunikácie, komunikácie s podporou umelej inteligencie.

3. Modely elektronickej komunikácie (interpersonálna, masová, sieťová)

4. Komunikačné rozhrania, šumy v komunikácii.

5. Princípy elektronickej komunikácie: alternatívne médiá, občianska žurnalistika, falošné správy.

6. Komunikácia s umelou inteligenciou a využitie umelej inteligencie v komunikácii.

7. Filozofické názory na pojem médium, médium ako „milieu“.

8. Pojem „médium“, úloha média v komunikácii.

9. Digitálne médiá - charakteristika, nové médiá, jazyk nových médií.

10. Mc Luhanova teória médií (extenzie zmyslov).

11. Sociálne médiá.

12. Médiá a otázky súkromia.

55/45

Študenti po absolvovaní predmetu získajú dôležité poznatky o úlohe komunikácie a (digitálnych) médií pri šírení/uchovávaní informácií v kultúre, spoločnosti a živote jednotlivcov. Získajú tak základné teoretické znalosti, ktoré bude schopný aplikovať v praxi. Porozumejú významu komunikačných a mediálnych modelov pri návrhoch komunikačných systémov. Oboznámia sa s princípmi vzájomnej komunikácie medzi ľuďmi, komunikácie medzi ľuďmi a technikou a pochopia technologické limity médií používaných na prenos, archiváciu a komunikáciu informácií. Zároveň si budú vedomí úloh, ktoré v komunikačnom procese zohráva rozhranie, protokol, gramatika a pod.

Okrem teoretických poznatkov získajú študenti aj praktické komunikačné zručnosti v oblasti verbálnej, neverbálnej a elektronickej komunikácie. Nadobudnú prehľad o možnostiach a hrozbách digitálnej komunikácie a budú schopní usmerňovať komunikáciu, rozlišovať informácie/dezinformácie a vytvárať vlastné informačné obsahy v rôznych formách. Študenti sa naučia efektívne komunikovať prostredníctvom digitálnych médií a budú schopní kriticky hodnotiť mediálne obsahy, čím sa stanú aktívnymi účastníkmi digitálnej komunikácie.

Návrat, P. a kolektív. Umelá inteligencia. STU, 2015.

Kvasnička, V., Pospíchal, J., Kozák, Š., Návrat, P., Paroulek, P. Umelá inteligencia a kognitívna veda I. STU, 2009.

Kvasnička, V., Pospíchal, J., Kozák, Š., Návrat, P., Paroulek, P. Umelá inteligencia a kognitívna veda II. STU, 2010.

Frankish, K., Ramsey, W. Cambridge Handbook of Artificial Intelligence.. Cambridge University Press, 2014.

Giarratano J., Riley G., Expert Systems, KENT Publishing Company, New York, 1989.

Nilsson N., Principles of Artificial Intelligence, Tioga Publishing Co., 1980.

Russell, S., Norvig, P.: Artificial Intelligence. A Modern Approach. Prentice - Hall, 1995.

Sefránek, J. : Inteligencia ako výpočet. IRIS , 2000. ISBN: 80-88778-96-4.

MAŘÍK, V., et al. Umělá inteligence 1. 1. vyd. Praha: Academia, 1993. 264 s. ISBN 80-200-0496-3.

MAŘÍK, V., et al. Umělá inteligence 2. 1. vyd. Praha: Academia, 1997. 373 s. ISBN 80-200-0504-8.

MAŘÍK, V., et al. Umělá inteligence 3. 1. vyd. Praha: Academia, 2001. 328 s. ISBN 80-200-0472-6.

MAŘÍK, V., et al. Umělá inteligence 4. 1. vyd. Praha: Academia, 2003. 475 s. ISBN 80-200-1044-0.

POPPER, M., KELEMEN, J.: Expertné systémy. 1. Vyd. Bratislava: Alfa, 1989. 358 s. ISBN 80-0500-051-0.

PROVAZNÍK, I., KOZUMPLÍK, J. Expertní systémy. 1999.

1. Vypracovanie troch písomných zadaní (20 bodov, 10 bodov, 20 bodov), ktoré sa odovzdávajú priebežne počas semestra, resp. sa prinesú vypracované na hodinu.

2. Komplexná aktivita počas semestra, napríklad: (aktivita na hodine pri kontrole zadaní, včasne odovzdávanie zadaní, zapojenie sa do diskusií).

Záverečné hodnotenie prebieha formou ústnej skúšky.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; FX: 0-59 bodov.

slovenský a anglický jazyk

1. Prirodzená inteligencia. Prejavy inteligencie. Definície prirodzenej inteligencie (Slovníkové definície, Technologická definícia, Encyklopedické definície, Psychologická definícia, Medicínska definícia). Umelá inteligencia (UI) kontra prirodzená inteligencia: analógie a rozdiely .

2. Svetonázorové a metodologické funkcií filozofického výskumu UI. Definície UI (Slabá, silná, hybridná, globálna, všeobecná).

3. Motivácie UI. Klasifikácie cieľov UI. Úloha filozofického výskumu v UI. História filozofického a metodologického výskumu UI.

4. Dejiny UI (genéza, história, trendy). Turingov test, Searlov test Činskej izby.

5. Základné pojmy UI. Klasifikácia znalosti v UI. Počítačová ontológia inteligentných systémov. Teoretické zdroje produkčnej, sémanticko-sieťovej, rámcovej, formálno-logickej a neurónovo-sieťovej modelov.

6. Reprezentácia znalosti v UI (Výroková a predikátová logika, Sémantické siete, Rámce, Produkčné systémy).

7. Odvodzovanie znalostí. Inferenčný mechanizmus v rôznych formálnych kalkuloch. Dopredné a spätné zreťazenie. Metoda rezolúcie.

8. Základné pojmy expertných systémov (ES). Koncepcie, princípy, architektúra ES .

9. Projektovanie ES. Prostriedky tvorby ES. Životný cyklus ES. Konkrétne systémy.

10. Znalostne inžinierstvo. Experti a expertíza. Metódy získavania znalosti. Mýty a skutočnosti znalostných projektov. Príčiny zlyhávania znalostných projektov.

11. Umelá inteligencia a kognitívny výskum. Globálna digitalizácia ako antropologická výzva. Interakcia človeka s umelou inteligenciou.

12. Umelá inteligencia: možné oblasti využitia a riziká. Právna úprava využívania umelej inteligencie. Limity aplikácie umelej inteligencie a možnosť ľudskej kontroly.

13. Filozofické problémy vývoja umelej inteligencie. Úloha ​​filozofického zamyslenia sa nad výskumom UI. Svetonázorové smernice UI.

50/50

Cieľom výučby je oboznámiť študentov so základnými pojmami umelej inteligencie (UI) a expertných systémov. Vymedziť UI ako odbor, aj ako súbor unikátnych problémov a prístupov k riešeniu. Študenti by mali získať potrebný nadhľad pre ďalšie štúdium v hlbšie zameraných predmetoch. Taktiež sa oboznámia sa s filozofickými problémami vývoja umelej inteligencie a jej limitami.

MISTRÍK, Erich (2019): Základy estetiky a etikety. Bratislava: SPN.

PARENIČKA, Pavol (2017): Úvod do štúdia (slovenských a európskych) dejín kultúry. Bratislava: UK.

NORBERG-SCHULTZ, Christian (2010): Genius loci. Krajina, místo, architektura. Praha: Dokořán,

PRUDKÝ, Libor (2007): Přístupy k sociologickému empirickému zkoumání hodnot. Praha: UK.

ŽILKOVÁ, Marta a kol. (2007): Súčasné tendencie v estetike a estetickej výchove. Nitra: UKF.

PTÁČKOVÁ, Brigita – STIBRAL, Karel (2002): Estetika. Praha: Rubico.

ZUSKA, Vladimír (2001): Estetika. Úvod do současnosti tradiční discipliny. Praha: Triton.

1. Vypracovať, ilustrovať a vlastnými slovami reprodukovať semestrálny projekt vo forme teoretickej písomnej práce na ľubovoľnú tému z oblasti estetiky (50%). Práca pozostáva z jednej časti a pôsobí ako celok vo forme štúdie alebo odborného článku, recenzie či esteticko-kritických poznámok. Odovzdáva sa na konci semestra.

2. Individuálne alebo tímovo (duo, trio, kvarteto) prezentovať a demonštrovať ľubovoľnú umeleckú činnosť na cvičeniach (30%). Podmienkou absolvovania predmetu je aktívne zapojenie sa aspoň do jedného umeleckého samostatného individuálneho alebo dvoch kolektívnych projektov.

3. Aktívna účasť na hodinách a cvičeniach v podobe päťminútovej referencie, prezentácie alebo kritiky umeleckého diela ľubovoľného zamerania, ktoré študenta zaujalo a odporučil by ho spolužiakom. Posúdiť, zhodnotiť, argumentovať, oponovať a kriticky diskutovať o iných predkladaných referenciách a kritikách umeleckých diel. Minimálne počas semestra päť referenčných alebo kritických poznámok s celkovým hodnotením (20%).

4. Okrem aktívnej účasti na prednáškach a cvičeniach sa vyžaduje samoštúdium literatúry v rozsahu 4 – 6 hodín týždenne, ktoré je kontrolované počas cvičení a prezentácií estetickej analýzy umeleckého diela.

Hodnotiaca škála: A: 100-91 B: 90-81 C: 80-73 D: 72-66 E: 65-60 FX: 59-0

slovenský jazyk

1. Estetika – charakteristika, klasifikácia, subjektivizmus, kategórie.

2. Estetika umenia – vznik klasifikácie, druhy a funkcie umenia a umeleckého diela.

3. Estetika výtvarného umenia (architektúra, urbanizmus, pozemné a podzemné staviteľstvo, sochárstvo, maliarstvo, grafika, počítačová grafika, mozaika, úžitkové a dekoratívne umenie).

4. Estetika filmu a fotografie (film ako prienik rôznych druhov umenia – beletria, scenáristika – scenáre a libretá; divadlo – dráma, scénická a filmová hudba, scénické výtvarníctvo, kostymérstvo, maskérstvo).

5. Klasifikácia filmu a videa – dokumentárne, hrané filmové a televízne, animované, alternatívne, laterna magika; druhy fotografie – výtvarná a umelecká, reportážna a dokumentárna, reklamná).

6. Estetika literárneho diela (vecná a umelecká literatúra, literatúra populárna, dobrodružná, faktu; literárne druhy a žánre – epika, lyrika, dráma; dramatické umenie – dramaturgia, réžia).

7. Paralely literárneho, hudobného, dramatického, tanečného a výtvarného umenia (slovo, zvuk, obraz).

8. Estetika hudobného a tanečného diela (hudobné útvary, hudobné nástroje, hudobné žánre; tanec, typológia tanca, balet, pantomíma, kinetické umenie).

9. Estetika krajiny a prírody (chápanie prírody a krajiny, štrukturalizácia a vizualizácia krajiny; výtvarné umenie a príroda – vzory, motívy, symboly, tematika).

10. Estetika vedy a techniky (symbióza umenia, vedy a techniky); technologické umenie; estetika dizajnu.

11. Druhy dizajnu – styling, predizajn, totálny dizajn, globálny dizajn; dizajn – priemyselný, grafický – zameraný na vizuálnu komunikáciu, športový, firemný, informačných systémov; prostredia – interiérový, architektonický, agrodizajn), filmová a divadelná technika a efekty (kamera, strih, zvuk).

12. Estetika každodenného života, krása tela a pohybu (estetická a etická stránka človeka, osobnostný imidž, estetika komunikácie a odievania, etiketa, prostredie, farebnosť; tetovanie, painting, piercing; šport).

Študenti sú schopní porozumieť podstate estetiky ako vedy o estetične (krásne), dokážu ju charakterizovať, klasifikovať, kategorizovať a vysvetliť so zameraním na oblasť a problematiku umenia a umeleckého diela. Získajú základný prehľad o vzniku umenia, z jeho funkčného systému sa naučia teoreticky chápať a prakticky aplikovať, definovať, demonštrovať, rozlíšiť a špecifikovať komunikačnú, umelecko-estetickú, etickú, apelatívnu, kognitívnu a didaktickú funkciu pri kritickej recepcii a reprodukovaní aj vlastných umeleckých prác. Osobitne spoznať, urobiť rozbor a určiť niektoré vybrané druhy estetiky výtvarného umenia späté s mediamatikou (grafika, počítačová grafika, úžitkové a dekoratívne umenie), estetiky filmu, videa a fotografie, stručnejšie s estetikou slovesného literárneho a dramatického umenia, vrátane sémantických a vizuálnych paralel literárneho a výtvarného umenia v kontexte premisy obraz a slovo, ako aj výtvarného umenia a prírody (napr. vizualizácia krajiny). Z ďalších prienikov sa zoznámia s estetikou vedy a techniky, technologickým umením a s estetikou rozličných druhov grafického dizajnu so zameraním na vizuálnu komunikáciu a dizajn. Predmet má z praktickej stránky prostredníctvom cvičení a ateliérov za cieľ zvýšiť a rozvíjať tvorivosť a zručnosti pri prezentovaní reprodukovanej alebo vlastnej autorskej umeleckej činnosti, zároveň si študenti vybudujú schopnosť kriticky analyzovať, zhodnotiť, posúdiť a porovnávať aj iné umelecké diela a výtvory.

Peters, M. - Marginson, S. - Murphy, P. (2009). Creativity and the Global Knowledge Economy. New York: Peter Lang Publishing. ISBN 9781433104268.

Howkins, J. (2013). The Creative Economy: How people make money from ideas. London: Penguin Books. ISBN 9780141977034.

Katuščáková, M. (2015) Kontexty manažmentu znalostí. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. ISBN 9788089832019.

Katuščáková, M. (2010) Manažment znalostí: Sociálne kontexty. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline. ISBN 97880055402444

Katuščáková, M. – Capková, E. – Grečnár, J. (2019). Capturing and sharing intangible cultural heritage through knowledge visualisation and knowledge modelling tools. In Proceedings of the 20th European Conference on Knowledge Management. ISBN 978-1-912764-32-7. - Sonning Common : Academic Conferences and Publishing International, 2019. - S. 612-619.

OECD (LEED). (2022). The Culture Fix: Creative people, places and industries. Paris: OECD Publishing, Dostupné na: https://doi.org/10.1787/19901097. ISBN 978926475741-7.

KEA & PPMI. (2019). Research for CULT Committee – Culture and creative sectors in the European Union key future developments, challenges and opportunities, European Parliament, Policy Department for Structural and Cohesion Policies, Brussels. Dostupné na: https://www.europarl.europa.eu/thinktank/en/document/IPOL_STU(2019)629203

V priebehu semestra študenti vypracujú 5 písomných zadaní, pri ktorých môže študent(ka) získať max. po 5x10 bodov. Navyše študenti v skupinách pripravia kreatívny digitálny storytelling využívajúci poznatky z knihy (Schiff, P. – Schiff, A. Ekonomické bajky: Jak ekonomika roste a proč krachuje) aplikujúce na prostredie kreatívnej ekonomiky/priemyslu. Za toto zadanie môžu získať 20 bodov. Za aktívnu účasť na prednáškach a cvičeniach môže študent/ka získať max 10 bodov. Z cvičení môžu celkovo získať 70, resp. 80 bodov. Na cvičeniach je povolená 1 absencia.

Študent sa môže zapísať na skúšku (ústna forma), pokiaľ dosiahol na cvičeniach aspoň 61% hodnotenia. Skúška je úspešne absolvovaná, pokiaľ študent na nej dosiahol aspoň 61% úrovne požadovaných poznatkov. Výpočet celkového hodnotenia sa rovná priemeru získaných percent (cvičenia + skúška), pričom hodnotenie za skúšku a cvičenia má rovnakú váhu 1:1. V celkovom hodnotení musí študent dosiahnuť aspoň 61%.

Hodnotenie: A: 100-91%; B: 90-81%; C: 80-73%; D: 72-66%; E: 65-60%; Fx: 59-0%.

slovenský a anglický jazyk

1. Prechod od priemyselnej ekonomiky k znalostnej ekonomike.

2. Základné princípy znalostnej ekonomiky (F. Hayek, M. Polanyi, F. Machlup, P. Drucker, M. Porat).

3. Spôsoby merania úrovne znalostnej ekonomiky krajín (F. Machlup, M. Porat, OECD, World Bank, aktuálne globálne znalostné indexy).

4. Základné princípy kreatívnej ekonomiky (R. Florida).

5. Kreativita, jej cyklus – sloboda/otvorenosť – trh.

6. Kreatívne ekonomika, kreatívny priemysel a spôsoby merania.

7. Manažovanie nehmotných kvalít (znalosti, skúsenosti, zručnosti, talent, kreativita, inovácie).

8. Intelektuálny kapitál (znalostný, štrukturálny a vzťahový) a možnosti jeho merania.

9. Zdieľanie znalostí a tvorba pamäte organizácie.

10. Kultúra organizácie a kreatívny priemysel: ekológia kreatívnej ekonomiky.

11. Umenie, médiá a inovácie.

12. Možnosti právnej ochrany výstupov znalostnej a kreatívnej ekonomiky (copyright, patenty, ochranné známky a pod.).

Predmet zásadným spôsobom prispieva k porozumeniu hlavných princípov znalostnej a kreatívnej ekonomiky a kultúrneho a kreatívneho priemyslu, v ktorom sa predpokladá, že budú študenti študijného programu mediamatika aktívne pôsobiť. Počas prednášok a cvičení študent(ka) získa poznatky o špecifických princípoch fungovania znalostnej a kreatívnej ekonomiky, rovnako tak o rodiacom sa kreatívnom priemysle a jeho pozícii v rámci ekonomiky krajín EÚ a SR. Študenti nadobudnú zručnosti v špecifickej oblasti manažovania nehmotných znalostí, skúseností, zručností či talentov v rámci znalostnej a kreatívnej ekonomiky a to nie len teoretické, ale rovnako aj množstvo prípadových štúdií zo Slovenka a zahraničia. Absolvovaním predmetu tak študent nadobudne prehľad o hlavných princípoch fungovania znalostnej a kreatívnej ekonomiky ako aj o možnostiach úspešného fungovania v nej, či už v pozícii podnikateľa v kreatívnom a kultúrnom priemysle, ktorý potrebuje riadiť špecifický intelektuálny kapitál, alebo v pozícii freelancera alebo zamestnanca v prostredí tzv. gig ekonomiky. Získané znalosti a zručnosti poskytujú nevyhnutný základ na úspešnú aplikáciu nadobudnutých poznatkov a zručností študentov št. programu mediamatika na trhu práce v segmente kultúrneho a kreatívneho sektora.

ČEPELOVÁ, Slávka (2020): Sociálna psychológia: Praha: Nová forma, 1. vyd., 86 s. ISBN 80-978-7612-172-0.

BOTTERILL, George – CARRUTHERS, Peter (2008): Filozofia psychológie (z anglického originálu preložili Martin Kanovský a Juraj Hvorecký). Bratislava: Európa, 1. slov. vyd., 285 s. ISBN 978-80-89111-32-9.

BAZER, Ivo a kol. (2007): Přístupy k sociologickému zkoumaní kultury a stratifikace. Praha: Univerzita Karlova.

NAKONEČNÝ, Milan (2004): Základy psychologie. Praha: Academia, 1. vyd., 590 s. ISBN 80-200-1290-7.

KELLER, Jan: Úvod do sociologie (2001). Praha: Sociologické nakladatelství (SLON), 204 s. ISBN 80-85850-25-7

1. Formulovať, napísať a demonštrovať zadanie z vybranej oblasti sociológie alebo sociálnej psychológie a jeho čiastkové odovzdávania na cvičeniach s prezentáciou a následnou diskusiou priebežne počas semestra (40%).

a) Definovať, analyzovať, explikovať a ilustrovať termíny spoločenské a sociálne, spoločnosť a sociálna štruktúra, spoločenská diferenciácia a sociálna stratifikácia, spoločenský status, pozícia a sociálna rola s uvedením konkrétnych príkladov (10%).

b) Analyzovať, špecifikovať, posúdiť a zdôvodniť jeden variant vybranej atraktívnej sociologickej aplikácie (napr. sociológia alkoholizmu, armády, deviantného alebo kriminálneho správania, hodnôt, konfliktu, každodennosti, moci, mládeže, náboženstva, práce, politiky, práva, povolania, podniku, rodiny, sociálnych hnutí, vzdelania a výchovy alebo verejnej mienky) a návrh na jej riešenie na základe aplikácie vlastnej výskumnej metódy (pozorovanie, rozhovor, dotazník, jednoduchý sociometrický alebo psychologický test) – 10%.

2. Aktívna účasť na cvičeniach a participácia na diskusiách k vybraným sociologickým a sociálno-psychologickým explikáciám a analýzam (10%). Okrem aktívnej účasti na prednáškach a cvičenia sa vyžaduje somoštúdium literatúry v rozsahu 4 – 6 hodín, ktoré je kontrolované počas cvičení a prezentáciách.

3. Absolvovať písomný test (30%).

Hodnotiaca škála: A: 100-91 B: 90-81 C: 80-73 D: 72-66 E: 65-60 FX: 59- 0

slovenský jazyk

1. Teoretické zdroje a spoločenské podmienky vzniku sociológie.

2. Predmet, základné znaky a štruktúra sociológie.

3. Funkcie sociológie.

4. Spoločnosť ako objekt sociologického skúmania.

5. Spoločenské a sociálne, spoločnosť a sociálna štruktúra, spoločenská a sociálna rola, pozícia a status; spoločenská diferenciácia a sociálna stratifikácia (triedy, kasty, vrstvy). Sociálne skupiny a vzťahy.

6. Sociálne správanie – kolektívne a individuálne, deviantné formy správania.

7. Klasifikácia, etapy a metódy sociologického a sociálno-psychologického výskumu.

8. Sociálna psychológia ako hraničná a aplikovaná veda psychológie a sociológie. Predmet sociálnej psychológie.

9. Sociokultúrna determinácia a sociálno-psychologická charakteristika osobnosti. Socializácia ako celoživotný proces sociálneho učenia. Etapy a poruchy socializácie. Sociálne potreby a postoje.

10. Sociálne správanie a učenie.

11. Druhy a funkcie sociálnych skupín, makroskupiny a mikroskupiny, jednotlivec a štruktúra sociálnej skupiny. Sociálny status, sociálna rola a správanie jednotlivca v sociálnej skupine. Štruktúra vzťahov v sociálnej skupine.

12. Komunikácia ako sociálna výmena (verbálna, neverbálna, písomná, obrázková, numerická a činnostná). Rozhovor ako sociálna komunikácia. Sociálne siete. Informácia – zdroj, autor, dezinformácia, hoax.

Študenti a študentky sú schopní porozumieť, vysvetliť a definovať podstatu sociológie ako modernej vedy o spoločnosti a fungovaní človeka v nej vo formáte spoločenského fenoménu prostredníctvom vybraných sociologických aspektov (sociálne správanie – individuálne a kolektívne, normy, štruktúra, skupiny, činnosť, vzťahy, siete, fakty, konanie a iné sociokultúrne javy). Spoznať a opísať vybrané sociologické funkcie a výskum, na základe čoho dokážu analyzovať, klasifikovať, vysvetliť a vyjadriť vlastnými rozličné základné javy z oblasti mikrosociológie alebo makrosociológie, od jedno rázových interakcií jednotlivcov na ulici až po skúmanie a hodnotenie globálnych spoločenských procesov. Aplikovať, analyzovať, špecifikovať, porovnať a posúdiť základné sociologické a psychologické metódy a techniky v praxi. Vybudujú si schopnosť argumentovať, predpokladať, navrhovať a overovať riešenia v tvorbe diagnostiky a analýzy základných spoločenských, sociálnych a sociálno-psychologických javov, ktoré vznikajú a objavujú sa pri vzájomných kontaktoch ľudí, ako sú sociálne vnímanie, komunikácia, siete, spolupráca a súperenie, medziľudské konflikty. Predmet má za cieľ poučiť a vysvetliť, ako sa dá zasahovať do života jednotlivca a spoločnosti, odstraňovať, rozlíšiť, kategorizovať a predikovať príčiny existujúcich osobných i spoločenských kríz, vysvetliť, riešiť a eliminovať neadekvátne potreby a predsudky, zaujímať, kombinovať, vytvoriť a obhájiť správne postoje, odmietnuť a modifikovať agresívne správanie, aplikovať techniky asertívnej komunikácie, organizovať a ovplyvňovať vývoj spoločnosti progresívnym smerom.