Demmke, C., Moilanen, T. 2010. Civil Services in the EU of 27. Reform Outcomes and the Future of the Civil Service. Frankfurt am Main: Peter Lang.

Meyer-Sahling, J.H. 2009. Sustainibility of Civil Service Reforms in Central and Eastern Europe five years after EU accession. Paris: OECD.

Peters, G. 2001. Politics of Bureacracy. New York: Routledge.

OECD. 1999. European Principles of Public Administration. Sigma Papers No. 27. Paris: OECD.

Staronova, K., 2017. Performance appraisal in the EU Member States and the European Commission. Study conducted under Slovak EU Presidency. EUPAN.

Staroňová, K. – Staňová, Ľ. – Sičáková-Beblavá, E. 2014. Systémy štátnej služby. Koncepty a trendy. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.

Ano.

1. Test z CDA (15) 2. Prezentácia z CDA (10b) 3. Seminárna výskumná práca (75 bodov rozdelených do piatich priebežných častí na: Úloha A 10b (teória a výskumná otázka) Úloha B 10b (dizajn) Úloha C 10b (zber dát) - individuálna Úloha D 10b (analýza dát) Finálna práca E 35 b: paper + prezentácia výskumu Každá úloha musí byť odovzdaná načas a prinesená do triedy na diskusiu Študent musí dosiahnuť minimálne 50 % bodov na teste Za každé oneskorenie bude odobratý bod za každý deň Opraviť sa dá iba Úloha E a ba testy, nie ostatné priebežné úlohy. Účasť bude monitorovaná Podvádzanie na teste alebo v seminárnej práci znamená stratu všetkých bodov v danej úlohe a prípadne aj FX v celom kurze. Podvádzanie zahŕňa plagiátorstvo v akejkoľvek forme.

Známky A: 100-91 B: 90-81 C: 80-73 D: 72-66 E: 65-60 FX: 59-0

Predmet vyžaduje znalosť anglického jazyka.

Modul 1 Systémy štátnej služby

Modul 2 – Verejná hodnota a motivácia vo verejnom sektore

Modul 3 – Modely riadenia štátnej služby

Modul 4 – Tradície verejnej služby a európsky administratívny priestor

Modul 5 – Princípy štátnej služby

Modul 6 - Historický vývoj štátnej služby a profesionalizácia

Modul 7 - Nábor

Modul 8 - Kariérne dráhy štátnych zamestnancov

Modul 9 – Riadenie výkonu a hodnotenie výkonu

Modul 10 – Odmeňovanie a benefity v štátnej službe

Modul 11 - Ukončenie štátnej služby a obmedzenia po skončení zamestnania

Modul 12 - Rozvoj štátnych zamestnancov

Modul 13 - Prezentácie vlastného výskumu

Akákoľvek forma plagiátorstva sa považuje za disciplinárny priestupok podľa Disciplinárneho poriadku Univerzity Komenského v Bratislave pre študentov a bude mať automaticky za následok výsledné hodnotenie kurzu známkou Fx.

Študentstvo je povinné počas štúdia tohto predmetu dodržiavať všeobecné etické zásady, v súlade s ustanoveniami Etického kódexu Univerzity Komenského v Bratislave.

Any form of plagiarism is considered a disciplinary offense under the Comenius University in Bratislava‘s Disciplinary Regulations for Students and will automatically result in a final course grade of Fx.

Students are obliged to observe the general ethical principles during the study of this course, in accordance with the provisions of the Code of Ethics of Comenius University in Bratislava.

Cieľom predmetu je vyjasniť základy vedeckej práce a jej význam pre politickú vedu vrátane verejnej politiky a administratívy. Ďalej je cieľom vysvetliť študentom podobnosti a rozdiely medzi vedeckou prácou a inou formou získavania poznania. Celkovo je cieľom kurzu, aby sa študenti zoznámili s rôznymi výskumnými stratégiami a štýlmi sociálno-vedného výskumu (obzvlášť kvalitatívneho) a pripraviť ich na využitie týchto metód pri písaní seminárnych rác a záverečných prác. Cieľom je dať študentom vzhľad do vedeckej práce zvnútra, uviesť ich do logiky výskumného procesu a vysvetliť im konkrétne metódy zberu dát a analýzy zdôrazňujúc ukotvenú teóriu a prípadové štúdie. Konkrétne naučené metódy budú zahŕňať rozhovory, kódovanie,kvalitatívnu obsahovú analýzu, kritickú diskurzívnu analýzu a právnu analýzu.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Forma výučby: seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 / 2 Za obdobie štúdia: 28 / 28

Metóda štúdia: prezenčná

Počet kreditov: 6

Nieto-Rodriguez, A. (2021) Harvard Business Review Project Management Handbook, Harvard Business Review Press.

Gomes, C. et al. (2018) Towards Excellence in Managing the Public-Sector Project Cycle: a TQM Context, in International Journal of Public Sector Management, Vol. 32, No. 2, pp. 207-228. https://www.emerald.com/insight/content/doi/10.1108/IJPSM-11-2017-0315/full/html

Loch et al. (2024) A typology of Project Types and Processes offering Flexibility for the Project Manager. Project Management Journal https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/87569728241255009

Arnaboldi, M. et al. (2004) Managing a Public Sector Project: The Case of the Italian Treasury Ministry, in the International Journal of Project Management, Vol. 22, pp. 213-223.

Predmet vychádza aj z konkrétnych projektových skúseností a z prakticky orientovaných príručiek, ktoré vydávajú významní donori, napríklad Európska komisia.

Prístup k literatúre je zabezpečený cez moodle platformu tohto kurzu.

Vypracovanie zadaní na seminároch 60%, aktívna účasť na seminároch 10%, záverečná prípadová štúdia 30%

Hodnotiaca škála: A: 100-91 B: 90-81 C: 80-73 D: 72-66 E: 65-60 FX: 59- 0.

Slovenský jazyk

Anglický jazyk

1. Charakteristika projektu a nakladanie s verejnými zdrojmi

2. Typy projektov a ich financovanie

3. Možnosti ako získať projekt – spolupráca a tvorba konzorcií

4. Príprava projektového zámeru

5. Rozpočet projektu

6. Projektové vzťahy a zmluvné záväzky

7. Fázy implementácie projektu

8. Kontrola kvality projektu

9. Projektový reporting

10. Náväznosť projektov, plánovanie a networking

11. Diseminácia výsledkov projektu

12. Prípadové štúdie projektov

Akákoľvek forma plagiátorstva sa považuje za disciplinárny priestupok podľa Disciplinárneho poriadku Univerzity Komenského v Bratislave pre študentov a bude mať automaticky za následok výsledné hodnotenie kurzu známkou Fx. Študentstvo je povinné počas štúdia tohto predmetu dodržiavať všeobecné etické zásady, v súlade s ustanoveniami Etického kódexu Univerzity Komenského v Bratislave.

Any form of plagiarism is considered a disciplinary offense under the Comenius University in Bratislava‘s Disciplinary Regulations for Students and will automatically result in a final course grade of Fx. Students are obliged to observe the general ethical principles during the study of this course, in accordance with the provisions of the Code of Ethics of Comenius University in Bratislava.

Počas kurzu sa študentstvo oboznámi s kompletným cyklom projektového manažmentu a získa zručnosti v každom kroku tohto cyklu, vrátane vyhľadávania projektových možností, uchádzanie sa o projekty, tvorba rozpočtu projektu, druhy nákladov v projektoch a ich reporting, povinnosti vyplývajúce zo zadania projektu a ich plnenie, vyhodnotenie projektovej činnosti. Tieto zručnosti sú prakticky orientované a aplikovateľné v praxi vo verejnom ako aj neziskovom sektore, kde je práca na projektoch bežná a zručnosti s riadením projektov žiadané.

Odporúčaná literatúra:

1. What do we mean under EU FP? Foreign policy in EU agenda – historical development.

Required reading:

Dénešová, M.: EU FP from the historical perspective. In: Mokrá, L. et all.: European Union Foreign Policy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020, pp. 20 – 36

The EU’s Foreign Policy System: Policy making. In: Keukeleire, T. – Delreux, T. The Foreign policy of the European Union, Palgrave, 2014, p. 94 – 115

The European Union in the World. In: Koutrakos, P.: EU International Relations Law. Oxford: Bloomsbury, 2015, p. 5-16

2. Research traditions and EU FP – IR, FPA and ES, Principle of Implied Competence

Required readings:

Tonra, B. - Christiansen, T.: The study of EU foreign policy: between IR and European Studies. In: Tonra, B. - Christiansen, T.: Rethinking EU Foreign Policy. Manchester University Press, 2014, pp. 1 - 10

White, B.: Foreign policy analysis and European foreign policy. In Tonra, B. - Christiansen, T.: Rethinking EU Foreign Policy. Manchester University Press, 2014, pp. 45-61

Hudson, V.: Foreign policy analysis: Actor-Specific Theory and the ground of International Relations. In Foreign Policy Analysis. 2005, pp. 1-30.

3. The role of institutions in EU FP and decision-making process

Required reading:

Mokrá, L.: EU institutional framework and EU FP decision-making processes. In: Mokrá, L. et all.: European Union Foreign Policy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020, pp. 37 – 55

International Representation of the EU. In: Kuijper, P.J., Wouters, J., Hoffmeister, F., de Baere, G., Ramopoulos, T.:The Law of the EU External Relations. Cases, Materials and Commentary on the EU as an International Legal Actor. Oxford: Oxford University Press, 2015, p. 21-54

Institutions and Administrative Bodies. In: Kountrakos, P.: EU International Relations Law. Oxford, Bloomsbury, 2015, p. 425-446

Thomas, D.C.: Explaining EU Foreign Policy: Normative Institutionalism and Alternative. In: Thomas, D.C.: Making EU Foreign Policy. National Preferences, European Norms and Common Policies. Palgrave Macmillan, 2011, pp. 10-28

4. EU’s roles and actorness in global world (relations with other partners)

Required readings:

Bretherton, Ch. – Vogler, J.: Conceptualizing actors and actorness. In Bretherton, Ch. – Vogler, J. The European Union as a Global Actor. Routledge, 2006 (2nd ed.), pp. 11-34

Bretherton, Ch. – Vogler, J.: Nature of the beast: The identity and roles of the EU. In Bretherton, Ch. – Vogler, J. The European Union as a Global Actor. Routledge, 2006 (2nd ed.), pp. 35-59

Manners, I.: Normative Power Europe: A contradiction in terms? Journal of Common Market Studies, 2002, vol. 40, no. 2, 235-258.

Optional readings:

Aggestam, L.: Role theory and European foreign policy: a framework of analysis. In Elgstrom, O. and Smith, M. The European Union’s roles in international politics. Concepts and analysis. Routledge, 2006, pp. 11-29.

Caira, M.: The EU-China Relationship: From cooperation to strategic partnership. In Bindi, F.(ed.): The Foreign Policy of the European Union. Assessing Europe’s Role in the World. Brookings Institution Press.2010, pp. 263-272.

Gehring, T. – Oberthus S. – Muhleck, M.: European Union Actorness in International Institutions: Why the EU is recognized as an actor in some institutions, but not others. Journal of Common Market Studies, vol. 51, no. 5, pp. 849-865.

Manners, I.: Normative Ethics of the European Union, International Affairs, 2008, vol. 1, pp. 45-60.

5. EU and multilateralism (relations with other IOs)

Required readings:

Mokrá, L.: EU as International Actor. In: Mokrá, L. et all.: European Union Foreign Policy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020, pp. 178 – 210

The EU in International Organizations. In: Kuijper, P.J., Wouters, J., Hoffmeister, F., de Baere, G., Ramopoulos, T.: The Law of the EU External Relations. Cases, Materials and Commentary on the EU as an International Legal Actor. Oxford: Oxford University Press, 2015, p. 169-214

Youngs, R.: Multilateralism and the emerging world order. Chapter 3 in The EU’s role in world politics. A retreat from liberal internationalism. Routledge. 2010, pp.26-37.

6. EU integration and other integration models: EU Enlargement Policy

Dénešová, M.: Enlargement and Accession Process. In: Mokrá, L. et all.: European Union Foreign Policy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020, pp. 102 - 115

Sjursen H. – Smith, E.K.: Justifying EU foreign policy: the logics underpinning EU enlargement. In: Tonra, B. - Christiansen, T.: Rethinking EU Foreign Policy. Manchester University Press, 2014, p. 126 – 141.

Enlargement. Constituent policy and tool for external governance. In: Helen Wallace, Mark A. Pollack, Alasdair R. Young: Policy-Making in the European Union, Oxford Universtiy Press, 2015, p. 408 – 432.

‪Sedelmeier, Ulrich: EU Enlargement, Identity and the Analysis of European Foreign Policy: Identity Formation Through Policy Practice, 2003. On-line working paper. http://cadmus.eui.eu/bitstream/handle/1814/1855/03_13.pdf?sequence=1‬‬‬‬‬‬‬‬‬‬

7. EU Neighbourhoold Policy – Eastern Partnership, EU-Russia, Mediterranean Partnership

Required reading:

Janková, K. – Kunová, H.: European Neighbourhood Policy. In: Mokrá, L. et all.: European Union Foreign Policy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020, pp. 116 - 122

Pinos, Jaume Castan: The Conflicting Aims of the European Neighborhood Policy and its Secondary Effects, Journal of Borderlands Studies, 2014, vol. 29, no. 2, pp. 133

8. Humanitarian Assistance and Development

Required reading:

Profant, T.: Development cooperation. In: Mokrá, L. et all.: European Union Foreign Policy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020, pp. 123 – 136

Elgstrom, O.: EU Policy on Economic Partnership Agreements: Trade...and Aid? In Thomas, D.C. (ed.): Making EU Foreign Policy. National Preferences, European Norms and Common Policies. Palgrave, 2011, pp. 131-149.

Additional readings:

Smith, M.: Foreign Economic Policy. In Carlsnaes, W. – Sjursen, H. – White, B.: Conteporary European Foreign Policy. 2004. SAGE Publications, pp. 75-90.

Gomez, R. – Christou, G.: Economic Foreign Policy: The EU and the Mediterranean. In Carlsnaes, W. – Sjursen, H. – White, B.: Conteporary European Foreign Policy. 2004. SAGE Publications, pp. 186-197.

Damro, Ch.: Institutions, ideas and a leadership gap: the EU’s role in multilateral competition policy. In Elgstrom, O. and Smith, M. The European Union’s roles in international politics. Concepts and analysis. Routledge, 2006, pp.208-225.

9. Human Rights and Rule of Law

Required readings:

Youngs, R.: Democracy and Human Rights. Chapter 5 in The EU’s role in world politics. A retreat from liberal internationalism. Routledge. 2010, pp. 58-78.

The rule of law and human rights in the EU. Varju, M.: European Union Human Rights Law. Northampton: Edward Elgar, 2014, p. 25 – 56

10. Asylum and migration

Required readings:

Tabosa, C. – Kunová, H.: Blurred lines between EU internal and external security: state fragility and migration. In: Mokrá, L. et all.: European Union Foreign Policy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020, pp. 156 - 177

Geddes, A. – Scholten, P.: The Politics of Migration and Immigration in Europe-SAGE Publications Ltd (2016)

Fundamental rights agency of the EU: Handbook on European law relating to asylum, borders and immigration

11. External aspect of EU energy and climate policies

Required reading:

Wertlen, D.: EU energy and climate policy. In: Mokrá, L. et all.: European Union Foreign Policy. Bratislava: Univerzita Komenského, 2020, pp. 86 – 101

Herranz-Surrallés, A. (2015). European External Energy Policy: Governance, Diplomacy and Sustainability. In A.K. Aarstad, E. Drieskens, K.E Jørgensen, K. Laatikainen and B. Tonra (Eds.) SAGE Handbook of European Foreign Policy, (pp- 911-925). London: Sage

Optional readings:

Franza, L., & Linde, C. v. (2017). Geopolitics and the Foreign Policy Dimension of EU Energy Security. In S. S. Andersen, A. Goldthau, & N. Sitter (Eds.), Energy Union: Europe's New Libera Mercantilism? (pp. 85-98). London: Palgrave Macmillan

Youngs, R. (2013). The EU's global climate and energy policies: gathering or losing momentum?. In A. Goldthau (Ed.), The Handbook of Global Energy Policy (pp. 421-434). Chichester: Wiley- Blackwell.

12. Security and Defence as integral part of EU FP

Andersson, J.J.: The European Security Strategy and the continuing search for coherence. In: Biscop, S. – Andersson, J.J.: The EU and the European Security Strategy. Routledge, 2008, p. 122-138

Tocci, N.: The glaring gap between rhetoric and reality in the Israeli-Palestinian conflict. In: Tocci, N.:The EU and Conflict Resolution. Promoting peace in the backyard. Routledge, 2007, p. 100 – 125

13. Justice and Home Affairs – new tool of EU FP

Required reading:

Longo, F.: Justice and Home Affairs as a New Tool of European Foreign Policy. In: Bindi, F.: The Foreign Policy of the European Union. Assessing Europe’s role in the world. Washington: Brookings Institution Press, 2010, pp. 73 - 81

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Kurz je hodnotený na základe získania bodov za tieto aktivity:

1) Seminárna aktivita a zadania – 40 % z celkového hodnotenia

Študenti/ky sú povinní/é prečítať si jednotlivé články zo zoznamu a odovzdať zadania súvisiace s uvedenými readingami. Zadania budú poskytnuté na seminároch a študenti/ky budú mať 20-30 minút na zodpovedanie otázok vyplývajúcich z článkov. Následne jedna skupina predstaví svoje odpovede a celá trieda bude diskutovať o zadaní, aby sme sa ubezpečili, že každý/á rozumie danej problematike. Na seminároch tak budú študenti/ky diskutovať o aktuálnom dianí, výzvach a perspektívach vonkajších vzťahov EÚ. Každé zadanie bude obsahovať otázky súvisiace s obsahom a účelom článku/čítania, ako aj s jeho relevantnosťou pre štúdium zahraničnej politiky EÚ. Žiadame študentov/ky, aby pracovali v skupine minimálne dvoch a maximálne troch ľudí. Zadanie zadané skupinou viac ako troch nebude akceptované. Individuálne úlohy sú oprávnené v prípade, že študent/ka vynechal/a hodinu z dôvodu stáže, hospitalizácie alebo choroby (potvrdené organizáciou alebo doktorom/kou) alebo z iných dôvodov súvisiacich s pandémiou. V takýchto prípadoch budú úlohy dostupné na vyžiadanie a študent/ka by ich mal nahrať do MS Teams. Termín na predloženie bude upravený v závislosti od konkrétneho prípadu.

2) Návrh výskumného projektu (teória a metodológia) – 40 %

Návrh výskumného projektu by nemal byť dlhší ako 4 000 slov bez odkazov. Návrh by sa mal riadiť výstupom štúdia relevantnej literatúry a základnej výskumnej otázky. Úlohou študenta/ky je vypracovať návrh výskumného projektu ako riešiť danú problematiku alebo čo sa o danej problematike dá naštudovať, vrátane zdôvodnenia témy a súčasného stavu v oblasti výskumu a reality. Jadrom návrhu výskumného projektu je poskytnúť vhodný teoretický alebo koncepčný rámec a metodológiu, ako chce študent/ka pri analýze postupovať. To zahŕňa hĺbkový prehľad literatúry.

Posledná časť by mala obsahovať očakávané výsledky na základe toho, čo sa študent/ka o danej problematike doteraz naučil/a. Samotná analýza nemusí byť súčasťou projektu, ide o natrénovanie návrhu výskumu, kde stav reality, stav akademickej literatúry a očakávané výsledky tvoria jeden komplexný celok. Ak sa študent/la rozhodne prejsť na celý výskum, môže získať viac bodov, avšak dôraz sa bude klásť na dizajn, nie na skutočnú analýzu a výsledky.

Témy by mali byť prediskutované s lektormi a schválené, aby sa predišlo nevhodnej téme alebo metodike.

Záverečná práca by mala byť odovzdaná do MS Teams do 23:30 dňa 31. októbra. Neskoro odovzdané práce nebudú akceptované, ak nebude poskytnuté dostatočné zdôvodnenie neskorého odovzdania.

3) Prípadová štúdia - 20% (krátka prezentácia a moderovanie seminárnej diskusie)

Keďže blok B je viac orientovaný na konkrétne politiky a priority zahraničnej politiky EÚ, študenti/ky si pripravia krátku prezentáciu na prípadovú štúdiu týkajúcu sa konkrétneho aspektu zahraničnej politiky EÚ. Zoznam prípadových štúdií poskytujú lektori/ky kurzu vopred. Študenti/ky pracujú vo dvojiciach (2) na príslušnú tému. Prezentácia by mala byť dôsledná v tom zmysle, že študenti/ky nielen popisuje informácie, ktoré našli, ale snažia sa ich dať do kontextu konkrétnej otázky. Teoretická časť nie je potrebná; výsledky rôznych výskumov však môžu pomôcť s kontextom, do ktorého študenti/ky zasadia celú prezentáciu a vedú diskusiu.

Seminár bude aplikovaný systémom konferencie. Každý seminár bude pozostávať z 3 krátkych prezentácií na prípadovú štúdiu. Po každej samostatnej prezentácii moderátor (študent/ka) moderuje vlastnú diskusiu k téme s pripravenými otázkami pre triedu a zaujímavými bodmi, ktoré môžu viesť k ďalšej diskusii o úlohe EÚ vo svete v kontexte danej politiky EÚ. Prípravu, ako aj prezentáciu odovzdajávajú študenti/ky vopred do nedele pred prezentáciou prostredníctvom MS Teams. Študenti/ky následne odovzdajú správu z prezentácie prípadovej štúdie a diskusie do 31. decembra do 23:30.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický / English

Stručná osnova predmetu:

Čo je zahraničná politika Európskej únie?

Zahraničná politika v agende EÚ – historický vývoj

Výskumné prístupy a zahraničná politika EÚ – medzinárodné vzťahy, zahranično-politická analýza, európske štúdiá

Princíp implicitnej kompetencie a zahraničná politika EÚ

Úloha inštitúcií v zahraničnej politike EÚ a rozhodovacom procese

Úlohy a aktéri EÚ v globálnom svete (vzťahy s ostatnými partnermi)

EÚ a multilateralizmus (vzťahy s inými IO)

Integrácia do EÚ a iné integračné modely: Politika rozširovania EÚ

Susedská politika EÚ – Východné partnerstvo, EÚ – Rusko, Stredomorské partnerstvo

Humanitárna pomoc a rozvoj

Ľudské práva a právny štát

Azyl a migrácia v zahraničnej politike EÚ

Vonkajší aspekt politík EÚ v oblasti energetiky a klímy

Bezpečnosť a obrana ako neoddeliteľná súčasť zahraničnej politiky EÚ

Spravodlivosť a vnútorné záležitosti – nový nástroj zahraničnej politiky EÚ

Výsledky vzdelávania:

Kurz Zahraničná politika EÚ je zameraný na vývoj a súčasné fungovanie tvorby politiky EÚ v jej vonkajších vzťahoch. Študenti/ky sa zoznámia s teoretickými východiskami pre analýzu konkrétnych rozhodnutí a opatrení EÚ v rôznych oblastiach. Od študentov/tiek sa očakáva, že pochopia, prečo a ako sa konštituuje zahraničná politika EÚ na základe kľúčových prístupov z oblasti medzinárodných vzťahov, zahranično-politickej analýzy a európskych štúdií. Po absolvovaní kurzu budú vedieť analyzovať a hodnotiť jednotlivé politiky a priority EÚ, nástroje a mechanizmy a výsledky tvorby zahraničnej politiky EÚ. Od študentov/tiek sa očakáva, že nadobudnú teoretické a empirické zručnosti nielen na to, aby vedeli, ako funguje oblasť vonkajších vzťahov EÚ, ale aj ako ju analyzovať a definovať oblasti a problémy, ktoré možno v budúcnosti zlepšiť.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Forma výučby: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 0/4 Za obdobie štúdia: 0/52

Metóda štúdia: kombinovaná

Odporúčaná literatúra:

Bartolini, Stefano (2006): "A Comparative Political Approach to the EU Formation." Working Paper 04-2006, Oslo: ARENA

Batora J., and J.E. Fossum Towards a Segmented Euopean Political Order: The European Union’s Post-Crises Conundrum (Conclusion, CH 13)

Bauer, M.W./ Becker, S. (2014), ‘The unexpected winner of the crisis: the European Commission’s strengthened role in economic governance’, Journal of European Integration, 36(2), 213-229.

D. Dinan, N. Nugent & W.E. Paterson (eds) (2017), The European Union in Crisis. London, Palgrave.

D. Dobrovodský (2014), Politiky Európskej únie, Sladkovičova: Vysoká škola Danubius. 

Eriksen, E.O. and Fossum, J.E. (2007): Europe in Transformation. How to reconstitute democracy? Working Paper 1/2007, Oslo: ARENA

Genschel P. and Jachtenfuchs, M. The European Integration of Core State Powers. Paterns and Causes (CH 13)

H. Wallace, M.A. Pollack, C. Roederer-Rynning & A.R. Young (Eds) (2020), Policy-Making in the European Union, 8th edition. Oxford: Oxford University Press.

H. Zimmermann & A. Dür (eds) (2021), Key Controversies in European Integration, 3rd edition. London: Palgrave.

Hayes-Renshaw, F. (2017), The Council of Ministers: conflict, consensus, and continuity, in: Dermot Hodson and John Peterson (eds.), The institutions of the European Union 4th edition, Oxford: Oxford University Press), pp. 80-107.

Hodson, D./ Puetter, U. (2016), 'The euro crisis and European integration', in: Michelle Cini and Nieves Pérez-Solórzano Borragán (eds.), European Union Politics, Oxford: Oxford University Press, pp. 365-379.

Journal of Common Market Studies.

L. Buonanno & N. Nugent (2020), Policies and Policy Processes of the European Union, 2nd edition. Basingstoke: Red Globe Press.

Leruth Ganzle and Trondal - Differentiated Integration and Disintegration in the EU after Brexit: Risks versus Opportunities (https://onlinelibrary.wiley.com/doi/pdf/10.1111/jcms.12957)

M. Cini & N. Pérez-Solórzano Borragán (eds) (2019), European Union Politics, 6th edition. Oxford: Oxford University Press.

Moravcsik, A. (1993), 'Preferences and power in the European Community: a liberal intergovernmentalist approach', Journal of Common Market Studies, 31 (4), 473-524.

P. Fila, O. Krutílek & M. Pitrová (2018), Evropská unie (3. vydanie), Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury.

Pollack, Mark et al. (2010): “EU Policy-Making in Challenging Times: Adversity, Adaptability, and Resilience” in Wallace, H. et al. (eds.): Policy Making in the European Union. Oxford: Oxford University Press, 6th ed.

Puetter, U. (2014), The European Council and the Council. New intergovernmentalism and institutional change, Oxford: Oxford University Press. (CH 3; 68-111)

Schimmelfennig, F. (2021). Rebordering Europe: External boundaries and integration in the European Union. Journal of European Public Policy, 28(3), 311–330. https://doi.org/10.1080/13501763.2021.1881589

Trondal, J. Conclusion: An emergent European Executive Order: less than a European ‘mega-administration’ in An Emergent European Executive Order. (CH 13)

Zielonka, Jan (2006): Europe as Empire. The Nature of the Enlarged European Union. Oxford: Oxford University Press, Introduction and Conclusions (pp.1-64, 164-191)

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Jednotlivé súčasti hodnotenia sú priebežného charakteru:

Úlohy tvoria 40 % výslednej známky.

Krátke testy tvoria 30 % výslednej známky.

Skúška tvorí 30 % záverečnej známky.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

Slovak/English

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do kurzu. 2. Formovanie politiky EÚ. 3. Európska rada - politické ťažisko EÚ? 4. Supranacionalizmus starý a nový a exekutívne zriadenie - Európska komisia. 5. Rada - koordinátor politík a generátor konsenzu? 6. Európsky parlament - výzva na obnovenie demokracie v EÚ. 7. Inštitucionálne logiky európskej integrácie - konkurenčné alebo komplementárne perspektívy? 8. Tri krízy - hospodárska, inštitucionálna a bezpečnostná. 9. Mechanizmy EÚ na zvládanie kríz - diferencovaná integrácia (kľúčových právomocí štátu) a segmentácia. 10. Aká je budúcnosť integračného projektu EÚ?

Výsledky vzdelávania:

Študenti sa oboznámia so súčasnými diskusiami v EÚ. Naučia sa analyticky uchopiť pojmy, ktoré sprevádzajú integračné procesy EÚ na národnej i nadnárodnej úrovni riadenia, ako napríklad: demokratické riadenie, kľúčové právomoci štátu, nadnárodná vs. medzivládna dynamika, aktivita EÚ, diferencovaná integrácia, národná suverenita, vnútorná inštitucionálna dynamika. Študenti budú schopní zaradiť tieto koncepty do prebiehajúcich diskusií o budúcnosti EÚ. Každý koncept sa skúma vo vzťahu ku konkrétnemu empirickému javu alebo kríze, ktorú EÚ prekonala v uplynulých rokoch (ekonomická, finančná, migračná, bezpečnostná), čo stimuluje analytické myslenie študentov.

Na konci kurzu by študenti mali:

1.Pochopiť podstatu Európskej únie a jej riadenia;

2.podrobne poznať niektoré oblasti tvorby politiky EÚ,

3. byť schopný analyzovať výzvy, ktorým EÚ čelí

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Forma výučby: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2/2 Za obdobie štúdia: 26/26

Metóda štúdia: prezenčná/kombinovaná

Odporúčaná literatúra:

Berglund, S. et al. (Eds.) (2013). The Handbook of Political Change in Eastern Europe. Edward Elgar.

Charap, S., Demus, A. & Shapiro, J. (Eds.) (2018). Getting Out From “In-Between”: Perspectives on the Regional Order in Post-Soviet Europe and Eurasia. RAND.

Duleba A. (2021), Bilaterálne vzťahy SR s Ukrajinou a prognóza ich vývoja v strednodobej perspektíve. Návrh stratégie rozvoja vzťahov s Ukrajinou, Bratislaba: SFPA.

Góralczyk, B. (2017). “China’s Interests in Central and Eastern Europe: Enter the Dragon”. In European View, Vol. 16, pp. 153–162.

Grzegorz, P. (2019). “(In)securitising the Eastern Neighbourhood. The European Union Eastern Partnership’s Normative Dilemma: Resilience Versus Principled Pragmatism”. In: Rouet, G., Pascariu, G.C. (Eds.). Resilience and the EU’s Eastern Neighbourhood Countries. Palgrave Macmillan, Cham.

Khylko, O. (2016). “East European Regional Identity: Myth оr Reality?” In: UA: Ukraine Analytica. Issue 4(6), pp.12-20.

Khylko, M. (2018). Shaping Strategy for Comprehensive and Effective Western Policy in Eastern Europe, Atlantic Council.

Mesežnikov G., Bútorová Z. (2022), Vojna Ruska proti Ukrajine. Pohľad zo Slovenska, Bratislava: Inštitút pre verejné otázky

Stewart, S., Klein, M., Schmitz, A. & Schröder, H.H. (Eds.) (2012). Presidents, Oligarchs and Bureaucrats. Forms of rule in the Post-Soviet Space. German Institute for International and Security Affairs, Ashgate.

Toal, G. (2017). Near Abroad: Putin, the West, and the Contest over Ukraine and the Caucasus. Oxford University Press.

Tyushka, A. & Schumacher, T. (Eds.) (2022). The European Union and Its Eastern Neighbourhood. Whither ‘Eastern Partnership’? Routledge.

Wolff, L. (1994). Inventing Eastern Europe: The Map of Civilization on the Mind of the Enlightenment. Stanford University Press.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Práca študentstva sa bude hodnotiť na základe ich priebežných príspevkov počas trvania kurzu, ako aj na základe prípravy krátkej eseje, sumarizujúcej prezentácie a „policy briefu“. Od študentov a študentiek sa očakáva, že:

1. na prednáškach a seminároch sa budú aktívne a kontinuálne podieľať na diskusiách/písomných reflexiách, na ktoré sa pripravia na základe povinnej literatúry (30 % hodnotenia);

2. vypracujú individuálnu alebo skupinovú prezentáciu, v ktorej zhrnú zistenia prípadovej štúdie zameranej na aktuálny problém alebo vývoj v regióne (témy budú dohodnuté s vyučujúcimi) (30 % hodnotenia);

3. vypracujú „policy brief“ (1500 - 1700 slov) o aktuálnom (geo)politickom, bezpečnostnom, hospodárskom alebo inom vývoji v regióne alebo v konkrétnej krajine regiónu (témy budú dohodnuté s vyučujúcimi) (40 %).

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

Slovak/English

Stručná osnova predmetu:

1. Je východná Európa región? Pojem, pôvod a geografické hranice

2. Teoretické prístupy k východoeurópskym štúdiám. Geopolitický prístup k východoeurópskym štúdiám

3. Východné susedstvo v zahraničnej politike EÚ. Normatívny prístup

4. „Blízke zahraničie“ Ruska vs. „spoločné susedstvo“ EÚ

5. Východná Európa v globálnej agende USA.

6. Záujmy a úloha Číny v regióne

7. Priority zahraničnej politiky a rozhodovanie o zahraničnej politike v štátoch východnej Európy

8. Bezpečnostné prostredie a konflikty v regióne

9. Energetická politika a energetická bezpečnosť v regióne

10. Hospodárstvo a infraštruktúra: príležitosti pre strednú Európu a EÚ

11. Zelená dohoda EÚ a východná Európa: výzvy a perspektívy

12. Spolupráca štátov strednej a východnej Európy: hľadanie vzájomných výhod

Výsledky vzdelávania:

Študentstvo nadobudne vedomosti o kľúčových faktoroch určujúcich vývoj v regióne východnej Európy, o záujmoch a politike EÚ a ďalších kľúčových aktérov v regióne, ako aj o súvisiacich výzvach a príležitostiach pre Slovensko a EÚ vo všeobecnosti. Po absolvovaní kurzu študentky a študenti dokážu aplikovať interdisciplinárny prístup k analýze východoeurópskeho regiónu, ako aj porovnávať konkrétne otázky týkajúce sa tvorby politík, zahraničnopolitických priorít, bezpečnostného, ekonomického, energetického a iného rozvoja v regióne. Počas diskusií s odborníkmi a odborníčkami na východnú Európu (hosťujúci prednášajúci) si študentstvo precvičí svoje vedomosti a získa vhľad do praxe, aby lepšie pochopilo vnútropolitický diskurz a rozhodovacie procesy v krajinách východnej Európy. Študenti a študentky sa naučia vypracovať prípadovú štúdiu a pripraviť tzv. policy brief o rôznych praktických otázkach vývoja vo východoeurópskom regióne.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Forma výučby: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2/2 Za obdobie štúdia: 26/26

Metóda štúdia: kombinovaná

Odporúčaná literatúra:

Ashford, E. (2021). Strategies of Restraint. Remaking America’s Broken Foreign Policy. Foreign Affairs. 100(5), pp. 128-139.

Biden, Jr., J.R. (2020). Why America Must Lead Again. Rescuing U.S. Foreign Policy After Trump. Foreign Affairs. 99(5), pp. 64-68.

Burns, W.J. (2019). The Back Channel: Dispatches from An American Diplomat. New York: Random House.

Daalder, I.H., Destler, I.M. (2009). In the Shadow of the Oval Office: The Next National Security Adviser. Foreign Affairs. 88(1), pp. 114-130.

Diamond, L. (2022). All Democracy Is Global. Why America Can’t Shrink From the Fight for Freedom. Foreign Affairs. 101(5), pp. 182-198.

Graham, T. (2019). Let Russia Be Russia. The Case for a More Pragmatic Approach to Moscow. Foreign Affairs. 98(6). pp. 134-146.

Ikenberry, G.J. (2002). America’s Imperial Ambition. Foreign Affairs. 81(5), pp. 44-60.

Kissinger, H. (2001). Does America Need a Foreign Policy? Toward a Diplomacy for the 21st Century. New York: Simon and Schuster.

Mandelbaum, M. (2016). Mission Failure: America and the World in The Post-Cold War Era. New York: Oxford University Press.

Mandelbaum, M. (2022). The Four Ages of American Foreign Policy: Weak Power, Great Power, Superpower, Hyperpower.

Neack, L. (2019). Studying Foreign Policy Comparatively: Cases and Analysis. Maryland: Rowman & Littlefield.

Neack, L. (2008). The New Foreign Policy: Power Seeking in a Globalized Era. Maryland: Rowman & Littlefield.

Nye Jr., J.S. (2020). Do Morals Matter?: Presidents and Foreign Policy from FDR to Trump. New York: Oxford University Press.

Nye Jr., J.S. (2002). The Paradox of American Power: Why the World's Only Superpower Can't Go It Alone. New York: Oxford University Press.

Ray, J. L. (2013). American Foreign Policy and Political Ambition, Washington: CQ Press.

Repnikova, M. (2022). The Balance of Soft Power. The American and Chinese Quests to Win Hearts and Minds. Foreign Affairs. 101(4), pp. 44-51.

Rosati, J.A., Scott J.M. (2010) The Politics of United States Foreign Policy. Boston: Cengage Learning.

Saunders, E. (2017). No Substitute for Experience: Presidents, Advisors and Information in Group Decision Making. International Organization. pp. 219-247.

Schoultz, L. (1998). Beneath the United States: A History of U.S. Policy Toward Latin America. Harvard University Press.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Hodnotenie študentov je založené na kvalite ich práce počas celého kurzu, zloženej z aktívneho zapojenia sa do diskusie počas vyučovania, prezentácie a písomnej práce.

10% - Aktívna účasť a pripravenosť na vyučovanie

25% - Skupinová prezentácia

30% - Seminárne aktivity

35% - Finálna simulácia

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

Anglický/English

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do kurzu: ciele a požiadavky kurzu

2. Zahraničná politika USA: definícia a historický základ

3. Princípy a tradície zahraničnej politiky USA

4. Tvorba zahraničnej politiky USA: inštitúcie a proces

5. Americká veľká stratégia a súčasné výzvy zahraničnej politiky

6. Zahraničná politika USA voči Európe a európska integrácia

7. Prehodnotenie zahraničnej politiky USA pre strednú a východnú Európu

8. Priority USA v Ázii a Pacifiku

9. Kľúčové výzvy pre politiku USA na Blízkom východe

10. Vývoj zahraničnej politiky USA v Afrike

11. Spojené štáty, Kanada a Mexiko: strategickí partneri a susedia

12. Zahraničná politika USA voči Latinskej Amerike a Karibiku

13. Záverečné zhodnotenie kurzu

Výsledky vzdelávania:

Po úspešnom absolvovaní predmetu "Zahraničná politika USA" budú študenti schopní vysvetliť princípy a tradície americkej zahraničnej politiky, to ako sa tvorí a implementuje a ako sa zahraničná politika USA uplatňuje vo svetovom a európskom kontexte. Okrem toho budú schopní identifikovať a kriticky analyzovať aktuálne kľúčové problémy americkej zahraničnej politiky a jej veľkej stratégie. Študenti budú tiež rozvíjať svoje zručnosti v analýze a interpretácii odborných textov, formulácii relevantných argumentov a ich prezentácii pred publikom.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností: týždenný počet hodín výučby vo forme prednášky – 2 vyučovacie hodiny

Seminár – týždenne 2 vyučovacie hodiny.

Vzdelávacia činnosť sa uskutočňuje prezenčne.

Odporúčaná literatúra: David S. Sorenson (2016), An Introduction to the Modern Middle East, Mehran Kamrava (2013), The Modern Middle East a Political History since the First World War, Ahmed Elsayed (2015), The Eclipse of Pan-Arab Nationalism, Joel Beinin and Lisa Hajjar, Palestine, Israel and the Arab-Israeli Conflict, Amelia Sullivan (2018), Unconditional Surrender: The Rise of President Erdogan and the end of Kemalist Turkey, Jeroen Gunning and Richard Jackson (2011), What´s so “religious” about “religious” terrorism?, Kaman Eldin and Osman Salih (2013), The Roots and Causes of the 2011 Arab Uprisings, Jack Shenker(2016), The Egyptians, A Radical Story, Courtney C. Radsch (2012), Unveiling the Revolutionaries: Cyberactivism and the Role of Women in the Arab Uprisings, Michaela Grančayová and Aliaksei Kazharski (2022) Authoritarian Hegemonic Masculinities and Gendered Rhetorics

of the Protest

2020 Belarus Awakening and the Arab Spring in Egypt Brian Katulis et al. (2022), 2022 trends and drivers to watch in the Middle East

Podmienky na absolvovanie predmetu: Práca v skupine (prezentácia) 50%, Slovníček pojmov (každot‎‎yždenné zadania na doma) 50%

Anglický/English

1: Úvodná hodina

2: Úvod do moderného Blízkeho v‎‎ýchodu (Pôvod pojmu , stručné historické pozadie )

3: Od kolónií k „nezávisl‎ým štátom“ (Francúzsky a britsk‎ý mandát nad niekdajšími Osmansk‎ými dŕžavami, Sykesova-Picotova dohoda, Balfourova deklarácia)

4: Úsvit arabského nacionalizmu (Násir a jeho ideológia panarabizmu, irack‎ý nacionalizmus)

5: Od britského mandátu Palestína po vznik štátu Izrael (Arabsko-izraelské vojny, Arabsko/palestínsko- izraelsk‎ý konflikt, Zmluvy z Camp Davidu, štatút Jeruzalema, Zmluvy z Osla)

6: V Iráne sa zrevolučnieva (revolúcia v Iráne v rokoch 1978/1979, koniec dynastie Páhlaví, pozadie revolúcie a jej dôvody, úloha ajatoláhov, trojica iránskych republík,súčasná situácia v krajine)

7: Turecko- „nov‎ý štát na troskách Osmanskej ríše („Mladí Turci, Mustafa Kemal Ataturk, sekularizmus, kemalizmus, sekuritizácia kurdskej otázky, nástup a vláda Erdogana)

8. Saudská Arábia – od objavu ropy k Vízii 2030

9: Blízky východ a „islamský terorizmus“ (Pojednanie o terorizme na Blízkom východe, zaznávaný koncept islamského terorizmu)

10: „ Ľudia požadujú zmenu“ (Arabská jar, jej pozadie a príčiny, očakávania, výzvy, premárnená príležitosť pre vznik demokracie v regióne?)

11: Ženy z regiónu MENA – tiché obete režimov alebo revolucionárky? (Ženský aktivizmus na Blízkom východe, úloha žien v protestoch Arabskej jari, práva žien po Arabskej jari, arabské ženské graffiti umelkyne)

12: Čo sa stane s Blízkym východom po roku 2023? (Budúce výzvy, možné scenáre, súčasné problémy, politické možnosti pre región)

Výsledky vzdelávania: Cieľom kurzu je študentom priblížiť historické a politické udalosti, ktoré boli zásadné pre modernú existenciu Blízkeho východu a oboznámiť ich so súčasnými výzvami a možnými politickými scenármi v oblasti. Hodiny sa budú venovať kľúčovým udalostiam v regióne a ich vplyvu na tamojšiu súčasnú situáciu. Študenti sa naučia kriticky posúdiť hlavné otázky spojené so vznikom moderného Blízkeho východu a ich dopad na aktuálnu situáciu v oblasti. Okrem toho, im kurz pomôže zlepšiť ich prezentačné a argumentačné schopnosti.

Type, scope, and method of educational activities:

Type of activities: seminar and workshops

Recommended range of teaching (in hours):

Weekly: 0/4 During the study period: 0/52

Study method: combined

Recommended literature:

Akiner, S. (2004). The Caspian: politics, energy and security. Routledge.

Cornell, S.E. et al. (2023) The Changing Geopolitics of Central Asia and the Caucasus, AFPC Press.

Cummings, S. N. (2013). Understanding Central Asia: politics and contested transformations. Routledge.

De Waal, T. (2018). The Caucasus: an introduction. Oxford University Press.

Gross, E. (2022). Recalibrating EU-Central Asia relations. European Union Institute for Security Studies (EUISS).

Kalra, P., & Saxena, S. S. (2021). Globalizing local understanding of fragility in Eurasia. Journal of Eurasian Studies, 12(2), 103-112.

Khalid, A. (1999). The politics of Muslim cultural reform: Jadidism in Central Asia. Univ of California Press.

Swietochowski, T. (1995). Russia and Azerbaijan: A borderland in transition. Columbia University Press.

Conditions for passing the course:

The course is based on ongoing assessment and students are encouraged to continuously prepare on meetings and seminar sessions.

 Participation in the seminar discussions (20 points)

 Participation in the policy roundtable (25 points)

- students will be asked to write a short policy brief.

 Assessed Paper (40 points) on a topic of student’s choice with relevance to the course content (sample questions will be provided), approved by the instructor. Students will receive individual consultation with the instructor on their assessed paper.

 Presentation of the Assessed Paper (15 points)

Rating: A: 91-100 points; B: 81-90 points; C: 73-80 points; D: 66-72 points; E: 60-65 points; Fx: 0-59 points

anglický/english

Course contents:

Part One – Historical background and conceptual

1. Historical evolution of the region of Central Asia and Caucasus until 1991

2. Multi-facet post-Soviet transitions in the region and formation of independent states

3. Interdisciplinary conceptual framings of the region

Part Two – EU Policy in Central Asia and Caucasus

4. EU strategies and instruments for the region – How does the EU perceive and engage with the region?

5. Central Asia and Caucasus across EU institutions and actors – Who designs policy and engages with the region on the EU side?

6. Alternative regional initiatives competing to the EU model: BRI, EEU, SCO and others?

7. Policy roundtable simulation

Part Three – Sectoral policy perspectives from the region (guest speakers)

8. Conflict resolution (Philip Gamaghelyan, Director of Imagine Dialogue Initiative)

9. Energy production, wealth management and infrastructure (Bakhtiyar Aslanbayli, Vice-President of BP Caspian)

10. Environmental protection and biodiversity (Nina Shatberashvili, Director of Sustainable Caucasus)

11. Knowledge exchange and innovation potential (Siddharth Saxena, University of Cambridge)

12. Presentation of Student Papers

Learning outcomes:

The course will equip students with essential knowledge and toolkit to understand, analyse and engage with context, conceptual framings, and policy practice in the region of Central Asia and South Caucasus from an interdisciplinary area studies perspective. Within the first part of the course students will explore the historical evolution of the region as well as its different conceptual framings across research and policy. In the second part students will improve in conducting analysis and in-depth understanding of supranational policymaking, primarily from the EU perspective but also its alternatives in the region. This will include the roles of multiple stakeholders involved as well as formulation and design of policy strategies and instruments, which they will be able to further explore in a roundtable simulation on a specific topic determined jointly in a class. In the third part, students will receive hands-on insights from experienced researchers and practitioners directly involved in different sectoral policy areas. By discussing the topics from the field perspective, they will increase ability to discuss, argue and justify their positions by utilizing knowledge gained in the course’s previous parts.

https://resources.depaul.edu/teaching-commons/teaching-guides/course-design/Pages/course-objectives-learning-outcomes.aspx

Forma výučby: prednášky / cvičenia

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): Týždenný: 2 / 2 Za obdobie štúdia: 26 / 26

Metóda štúdia: kombinovaná

Odporúčaná literatúra:

BAZZELL, MICHAEL: Open Source Intelligence Techniques: Resources for Searching and Analyzing Online Information. 2016.

HADNAGY, CHRISTOPHER: Social Engineering: The Science of Human Hacking. Indianapolis. 2018.

DEGARMO A. The OSINT Codebook: Cracking Open Source Intelligence Strategies. nezávisle publikované, 2023.

AKHGAR, BABAK - SAMPSON, FRASER - BAYERL, P. SASKIA (ed.). Open Source Intelligence Investigation: From Strategy to Implementation. Springer International Publishing AG, 2016.

Internetové zdroje:

Resources for OSINT professionals. Dostupné online: <https://osint-central.com/resources/>

OSINT Framework. Dostupné online: <https://osintframework.com/>

Bellingcat. Dostupné online: <https://www.bellingcat.com/category/news/>

DFRLab. Dostupné online: <https://dfrlab.org/research/>

Aktívna účasť (20 %): Od študentov sa očakáva aktívne zapojenie do diskusií, skupinových aktivít a zadaní.

Odovzdanie zadaní (20 %): Pravidelné vypracovanie a odovzdanie zadaní k príslušnej téme riešenej v sylabe predmetu. Od každého študenta je vyžadovaná aspoň jedna prezentácia na tému súvisiacu s predmetom.

Praktické projekty (30 %): Účasť na realizácii praktických projektov a simulácií s využitím techník a metód digitálneho pátrania v otvorených informačných zdrojoch.

Zvyšných (30 %) bodov je možné získať dvojako:

1) z krátkej prezentácie témy, ktorá sa týka aspoň dvoch rôznych metód a techník digitálneho pátrania; alebo

2) pomocou záverečného testu, v ktorom sa hodnotí pochopenie pojmov a postupov digitálneho pátrania a ich nástrojov.

Študenti majú možnosť najviac 2 absencií s ospravedlnením podľa Študijného poriadku fakulty. V prípade absencií študenti nemusia odovzdať týždenné zadanie.

Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 73 bodov, na hodnotenie D najmenej 66 bodov a na hodnotenie E najmenej 60 bodov.

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 70/30 bodov.

anglický

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do OSINT a digitálneho pátrania

2. Právne a etické otázky digitálneho pátrania

3. Prehľad nástrojov a platforiem

4. Techniky získavania údajov a zaistenia osobnej bezpečnosti výskumníka

5. Webové pátranie (WEBINT)

6. Forenzná webová analýza

7. Priestorové pátranie (GEOINT)

8. Analýza dát zo satelitných snímok

9. Pátranie na sociálnych médiách (SOCMINT)

10. Analýza a overovanie dát

11. Pokročilé techniky a nástroje

12. Prípadové štúdie a praktické cvičenia

Splnením podmienok kurzu študenti budú:

- komplexne rozumieť podstate digitálneho pátrania v otvorených informačných zdrojoch, postupom, technikám a nástrojom;

- využívať OSINT metódy pre realizáciu digitálneho pátrania a získavania informácií z verejne dostupných zdrojov,

- hodnotiť spoľahlivosť, dôveryhodnosť a vhodnosť OSINT údajov získaných z pátrania,

- analyzovať a interpretovať dáta pre identifikáciu vzorov, trendov a vzťahov relevantných k cieľom pátrania,

- vedieť preukázať znalosti z využívania rozličných OSINT nástrojov a platforiem pre získavanie, analýzu a vizualizáciu dát,

- eticky a v súlade s právnym poriadkom riešiť otázky spojené s pátraním v zdrojoch,

- vedieť zaistiť vlastnú bezpečnosť počas pátrania,

- komunikovať zistené okolnosti prostredníctvom výstupov, prezentácií a vizualizácie dát.

Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Forma výučby: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2 / 2 Za obdobie štúdia: 26 / 26

Metóda štúdia: prezenčná / kombinovaná

Odporúčaná literatúra:

Hoffman, F. (2007). Conflict in the 21st Century: The Rise of Hybrid Wars. Arlington: Potomac Institute for Policy Studies. 72 p.

Kaldor, M. (2012). New and Old Wars: Organized Violence in a Global Era (3rd edn). Cambridge: Polity Press. 268 p.

Galeotti, M. (2014). The 'Gerasimov Doctrine' and Russian Non-Linear War. In Moscow's Shadows. 6 July 2014.

Renz, B. & Smith, H. (2016). Russia and Hybrid warfare - going beyond the label. (Aleksanteri Papers; No. 1/2016). University of Helsinki, Kikimora Publications. 66 p.

Levin, D.H. (2016). When the Great Power Gets a Vote: The Effects of Great Power Electoral Interventions on Election Results. International Studies Quarterly, Volume 60, Issue 2, pp. 189-202.

Pamment, J., Nothhaft, H., Agardh-Twetman, H. & Fjällhed, A. (2018). Countering Information Influence Activities. The State of the Art. Swedish Civil Contingencies Agency; Lund University. 137 p.

Pynnöniemi, K. & Rácz, A. (eds.) (2017). Fog of Falsehood. Russian Strategy of Deception and the Conflict in Ukraine. FIIA Report 45. Helsinki: The Finnish Institute of International Affairs. 320 p.

Treverton, G.F., Thvedt, A., Chen, A.R., Lee, K. & McCue, M. (2018) Addressing Hybrid Threats. Stockholm: Swedish Defence University; Arkitektkopia AB. 101 p.

Cusumano, E. & Corbe, M. (Eds.). (2018). A civil-military response to hybrid threats. Palgrave Macmillan. 338 p.

Aday S., Andžāns, M., Bērziņa-Čerenkova, U.A., Granelli, F., Gravelines, J.P., Hills, M., Holmstrom, M., Klus, A., Martinez-Sanchez, I., Mattiisen, M., Molder, H., Morakabati, Y., Pamment, J., Sari, A., Sazonov, V., Simons, G. & Terra, J. (2019). Hybrid Threats. A Strategic Communications Perspective. Riga: NATO Strategic Communications Centre of Excellence. 124 p.

Padan, C. & Gal, R. (2020). A Multi-dimensional Matrix for Better Defining and Conceptualizing Resilience. Connections: The Quarterly Journal, Vol. 19, no. 3, pp. 33-46.

Giannopoulos, G., Smith, H., Theocharidou, M. (2021). The Landscape of Hybrid Threats: A conceptual model. Luxembourg: Publications Office of the European Union. 58 p.

Sweijs, T., Zilincik, S., Bekkers. F. & Meessen, R. (2021). A Framework for Cross-Domain Strategies Against Hybrid Threats. The Hague Centre for Strategic Studies. 53 p.

Sari, A. (2021). Hybrid Threats and The Law: Building Legal Resilience. Hybrid CoE Research Report 3. Helsinki: The European Centre of Excellence for Countering Hybrid Threats. 48 p.

Khylko, O. (2021). Resilience-Building as A Tool of EU Pragmatic Foreign and Security Policy. UA: Ukraine Analytica, Issue 3(25), pp. 6-13.

Galeotti, M. (2022). The Weaponisation of Everything. A Field Guide to the New Way of War. New Haven and London: Yale University Press. 236 p.

Jungwirth R., Smith H., Willkomm E., Savolainen J., Alonso Villota M., Lebrun M., Aho A., Giannopoulos G. (2023). Hybrid Threats: A Comprehensive Resilience Ecosystem. Luxembourg: Publications Office of the European Union. 124 p.

Procházkaa, J., Vinklerb, P., Jójártc, K., Szenesd, Z., Gruszczake, A. & Kandrík, M. (2023). One Threat – Multiple Responses: Countering Hybrid Threats in V4 Countries. Obrana a Strategie, Vol. 23, No 1, pp. 49-73.

Sun Tzu on the Art of War (2020). Translated from the Chinese by Lionel Giles, M.A. (1910). Allandale Online Publishing. 66 p.

Ministerstvo Obrany SR (2021). Akčný Plán Koordinácie Boja Proti Hybridným Hrozbám 2022 – 2024. Bratislava. 22 p.

Úrad Vlády SR (2023). Koncepcia strategickej komunikácie Slovenskej republiky. Bratislava. 14 p.

European Commission (2023). Seventh Progress Report on the implementation of the 2016 Joint Framework on countering hybrid threats and the 2018 Joint Communication on increasing resilience and bolstering capabilities to address hybrid threats. Joint Staff Working Document. Brussels. 24 p.

European External Action Service (2024). 2nd EEAS Report on Foreign Information Manipulation and Interference Threats. Brussels. 38 p.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Práca študentov sa bude hodnotiť na základe ich priebežných príspevkov počas trvania kurzu, ako aj prípravy prípadovej štúdie, súhrnnej prezentácie a záverečnej práce. Zloženie hodnotenia bude zahŕňať:

1. Aktívna priebežná účasť na diskusiách počas prednášok a seminárov, písomné recenzie zdrojov čítania (25% hodnotenia);

2. Individuálny výskum case-study a prezentácia sumarizujúca zistenia (case-study bude dohodnutý s vyučujúcim) (30% hodnotenia);

3. Vizuálna prezentácia o boji proti určitým hybridným hrozbám zameraná na tréning zručností študenta pri vizualizácii záverov a obhajobe odporúčaní (témy budú dohodnuté s vyučujúcim) (15% hodnotenia);

4. Záverečná práca (1500 - 1700 slov) o súčasných hybridných hrozbách (témy budú dohodnuté s vyučujúcim) (30%).

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov.

anglický/english

Stručná osnova predmetu:

1. Hybridné hrozby a hybridná vojna: pôvod, koncepcie, aktéri.

2. Meniaci sa charakter konfliktov a bezpečnostného prostredia. Hybridná vs./a konvenčná vojna.

3. Historické a moderné príklady využitia hybridnej vojny v medzinárodných vzťahoch.

4. Strategická kultúra. Autoritárske vs. demokratické štáty v konfrontácii hybridnej vojny.

5. Vplyvové operácie: ostrá moc vs. mäkká moc. Inštrumentalizácia civilných sfér.

6. Propaganda a dezinformácie v hybridnej vojne. Úloha nových médií. Boj proti propagande: skúsenosti krajín EÚ a krajín mimo EÚ.

7. Strategická komunikácia v boji proti hybridným hrozbám.

8. Zasahovanie do volieb v zahraničí: prípady a dôsledky.

9. Ekonomické a energetické nástroje hybridnej vojny.

10. Úloha polovojenských skupín pre hybridný vplyv v zahraničí.

11. Prípadová štúdia Ukrajiny: od hybridnej ku konvenčnej vojne.

12. Reakcie EÚ a NATO na hybridné hrozby. Zvyšovanie celospoločenskej odolnosti.

Výsledky vzdelávania:

Študenti získajú vedomosti o koncepciách hybridnej hrozby a hybridnej vojny, ich využívaní rôznymi aktérmi v medzinárodných vzťahoch, ako aj o stratégiách boja proti týmto výzvam v demokratických spoločnostiach, s osobitným zameraním na politiky Európskej únie. Študovať sa bude historické dedičstvo aj súčasné hybridné hrozby s dôrazom na moderné výzvy hybridnej vojny vrátane vplyvových operácií. Po absolvovaní kurzu budú študenti oboznámení s rôznymi koncepčnými a praktickými prístupmi k hybridným hrozbám a hybridnej vojne, ako aj s ich vplyvom na súčasné medzinárodné vzťahy. Študenti sa tiež naučia robiť case-studies hybridných hrozieb a boja proti nim na základe reálnych cases z praxe medzinárodných vzťahov. Budú sa trénovať praktické zručnosti študentov pri tvorbe a obhajobe riešení na boj proti hybridným hrozbám (s vizuálnymi prezentáciami).

Odporúčaná literatúra:

Malcolm N. Shaw: International Law. 9th edition, Oxford: Oxford University Press, 2021

James Crawford: Ian Brownlie's Principles of public international law, 8th edition, 2019

Martin Dixon: Textbook on International law. 7th edition, Cambridge: Cambridge University Press, 2013

Shirley V. Scott: International Law in World Politics. London: Lynne Rienner Publishers, 2nd edition, 2010

Margaret P. Karns, Karen A. Mingst: Internatinoal Organizations: The politics and processes of global governance. London: Lynne Rienner Publishers, 2nd edition, 2010

Jean d´Aspremont: Participants in the International legal system. Multiple perspectives on non-state actors in international law. Routledge, 2011

Louise Henkins: International law: politics, values and function: general course on public international law, 2008

Philip Alston, Ryan Goodman: International Human Rights. Oxford, Oxford University Press, 2012

P. Vršanský, J. Valuch: Medzinárodné právo verejné, všeobecná časť. Bratislava, Wolters Kluwer, 2015(2021)

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Kurz je hodnotený na základe získania bodov za tieto aktivity:

1) Analýza rozsudku

Kurz si vyžaduje prípravu na každé stretnutie a aktívnu účasť. Od študentov a študentiek sa vyžaduje, aby si prečítali rozsudky medzinárodných súdov alebo stanoviská alebo iné súdne vyhlásenia a aktívne o nich diskutovali počas seminára. Predložená analýza a prebiehajúca diskusia budú hodnotené maximálne 5 bodmi za každé stretnutie.

Zoznam rozsudkov na čítanie je súčasťou učebnej osnovy. Všetky sú dostupné online alebo naskenované a nahrané v študijných materiáloch v MS Teams.

10 seminárov á max. 5 bodov 50% z hodnotenia kurzu

2) semestrálna práca

Študent/ka si na prvom seminári vyberie jednu z tém zo zoznamu, ktorá súvisí so súčasným vývojom medzinárodného práva. Semestrálna práca je krátka seminárna práca zameraná na schopnosť študenta/ky nájsť relevantné vedecké údaje a uviesť ich v krátkej forme. Mala by spájať právnu úpravu podľa medzinárodného práva s možnosťou jej implementácie alebo reflexiou nových výziev. Autorove/kine vlastné myšlienky sú vítané.

Semestrálna práca by mala mať približne 5 000 znakov (literatúra sa nepočíta) a odovzdáva sa online vo wordovej verzii (pre možnosť spätnej väzby) najneskôr do 31. decembra.

Semestrálna práca predstavuje 40 % z hodnotenia predmetu.

(3) Aktívna účasť na seminárnych aktivitách je hodnotená max. 10% - za každý seminár 1 bod. Študenti majú nárok na maximálne 2 absencie za semester.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický / English

Stručná osnova predmetu:

Povaha medzinárodného práva verejného

Princípy medzinárodného práva verejného

Pramene medzinárodného práva verejného

Zmluvné právo

Právna subjektivita a občianstvo

Diplomatické a konzulárne právo

Štátne územie

Morské právo

Arbitráž a súdne riešenie sporov

Právna úprava kozmického priestoru

Použitie sily štátmi: jednostranné/mnohostranné

Zodpovednosť a právomoc štátu

Medzinárodné právo a inštitúcie v oblasti ľudských práv

Medzinárodné humanitárne právo

Medzinárodné trestné právo

Výsledky vzdelávania:

Študenti/ky získajú znalosti o systéme medzinárodného práva, najmä v medzinárodnom práve verejnom. Organizácia kurzu im poskytne priestor na učenie sa, precvičovanie a diskusiu o implementácii konkrétnych oblastí ako diplomatické právo, morské právo, ľudské práva a medzinárodná zodpovednosť.

Po kurze by študenti/ky mali byť schopní/é:

a) rozpoznávať, analyzovať a aplikovať teoretické poznatky v oblasti medzinárodného práva.

b) rozpoznávať, analyzovať a aplikovať medzinárodnoprávnu teóriu na tému odborných otázok a dilem v medzinárodnom kontexte.

c) sprostredkovať informácie, nápady, problémy a riešenia problémov v oblasti medzinárodného práva odbornému publiku v medzinárodnom kontexte.

Odporúčaná literatúra:

Baglione, L. A. (2020). Writing a research paper in political science: A practical guide to inquiry, structure, and methods (Fourth Edition). Los Angeles: CQ Press, an Imprint of SAGE Publications, Inc.

Booth, W. C., Colomb, G. G., & Williams, J. M. (2008). The craft of research (3rd edition). Chicago, IL: University of Chicago Press.

Burton, S., & Steane, P. (Eds.). (2004). Surviving your thesis. London; New York, NY: Routledge.

Kapounová, J., & Kapoun, P. (2017). Bakalářská a diplomová práce: Od zadání po obhajobu. Praha: Grada.

Pyrczak, F., & Bruce, R. R. (2017). Writing empirical research reports: A basic guide for students of the social and behavioral sciences (4th edition). New York: Routledge.

Zinsser, W. (2001). On writing well: The classic guide to writing nonfiction (25th anniversary edition). New York, NY: Quill.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Predmet sa hodnotí priebežne počas semestra a neobsahuje záverečnú skúšku.

Od študentov a študentiek sa očakáva aktívna účasť na hodinách v rámci ktorej môžu poskytnúť spätnú väzbu k projektom diplomových prác svojich kolegýň a kolegov.

Počas celého semestra majú študenti a študentky odovzdať 4 projektové úlohy súvisiace s ich magisterskými prácami. V projektovej úlohe 1 študenti/ky sformulujú tému a predbežný názov svojej magisterskej práce. V projektovej úlohe 2 študenti/ky vypracujú teoretický prehľad literatúry týkajúcej sa ich témy a vytvoria zoznam 10 najdôležitejších článkov, kníh a kapitol z kníh potrebných na napísanie ich diplomovej práce. V rámci projektovej úlohy č. 3 študenti/ky sformulujú výskumný problém/y a výskumnú otázku/y, ktoré sú pre ich diplomové práce kľúčové. V projektovej úlohe 4 študenti/ky opíšu výskumné metódy, ktoré použili vo svojich prácach.

Od študentov sa očakáva, že na konci semestra predstavia svoje projekty diplomových prác. Záverečná prezentácia by mala obsahovať teoreticky podložený prehľad literatúry a jasne formulovaný výskumný projekt vrátane názvu práce, výskumného problému, výskumnej otázky a výskumných metód. Každá prezentácia by nemala presiahnuť 10 minút a očakáva sa, že po nej budú nasledovať komentáre a diskusia ich kolegýň a kolegov.

Kritériá hodnotenia predmetu:

- 10 aktívnych účastí na hodine (1 aktívna účasť na hodine = 1 bod) = 10 bodov

- 4 projektové úlohy počas semestra (1 úloha = 10 bodov) = 40 bodov

- 1 záverečná prezentácia = 50 bodov

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský a anglický

Slovak/English

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do kurzu; 2. Rozpracovanie témy diplomovej práce; 3. Dôležitosť teórie pri tvorbe projektu diplomovej práce; 4. Spracovanie prehľadu literatúry; 5. Tvorba výskumného dizajnu; 6. Formulovanie výskumného problému; 7. Formulovanie výskumnej otázky; 8. Aplikovanie výskumných metód; 9. Štruktúra diplomovej práce; 10. Tvorba názvu diplomovej práce; 11. Základné princípy akademického písania; 12. Záverečné prezentácie 1; 13. Záverečné prezentácie 2

Výsledky vzdelávania:

Študenti a študentky si osvoja základné obsahové a formálne kritériá a zručnosti potrebné na písanie diplomových prác. Absolventi a absolventky kurzu budú schopní/é úspešne vypracovať projekt magisterskej práce, ktorý bude obsahovať prehľad literatúry, jasne formulovaný názov, teoreticky orientovaný výskumný plán, výskumný problém (problémy) a výskumnú otázku (otázky) a dôsledne aplikovanú metodológiu výskumu.

U.S. Army War College - Perspectives on Russian Foreign Policy (2012, Strategic Studies Institute U. S. Army War College)

• U. S. Department Of Defense_ Strategic Studies Institute_ United - International Conflicts in Cyberspace - Battlefield of the 21st Century_ Cyber Attacks at State Level, Legislation of Cyber Con (2017)

• Transformations of Security Studies (Dialogues, Diversity and Discipline) __ (2015, Routledge)

• Trine Villumsen Berling, Ulrik Pram Gad, Karen Lund Petersen, Ol - Translations Of Security_ A Framework For The Study Of Unwanted Futures (2022, Routledge _ Taylor & Francis)

• Terry Terriff_ Aaron Karp_ Regina Karp - Global Insurgency and the Future of Armed Conflict_ Debating Fourth-Generation Warfare (2010, Routledge)

• Thomas Fingar - Reducing Uncertainty_ Intelligence Analysis and National Security (2011, Stanford Security Studies)

• Roger E Kanet_ Dina Moulioukova - Russia and the World in the Putin Era_ From Theory to Reality in Russian Global Strategy (2022, Routledge)

• Scott N. Romaniuk (editor), Péter Marton (editor) - The Palgrave Encyclopedia of Global Security Studies (2023, Palgrave Macmillan)

• Paul Lushenko_ Srinjoy Bose_ William Maley - Drones and Global Order_ Implications of Remote Warfare for International Society (2021, Routledge)

• Peter Hough, Shahin Malik, Andrew Moran, Bruce Pilbeam - International Security Studies_ Theory and Practice (2015, Routledge)

• Robert Nalbandov - Democratization and instability in Ukraine, Georgia, and Belarus (2014, Strategic Studies Institute_ U.S. Army War College Press)

• Roberta N. Haar_ Thomas Christiansen_ Sabina Lange_ Sophie Vanho - The Making of European Security Policy_ Between Institutional Dynamics and Global Challenges (2021, Routledge)

• Michael Friedewald, J Peter Burgess, Johann Cas, Rocco Bellanova - Surveillance, Privacy and Security Citizens’ Perspectives (2017, PRIO _ Taylor and Francis).pdf

• Myriam Dunn Cavelty - The Politics of Cyber-Security (International Studies Intensives, 2024)

• Nele Marianne Ewers-Peters - Understanding EU-NATO Cooperation_ How Member-States Matter (2021, Routledge)

• Paul B. Stares - Space Weapons and U.S. Strategy_ Origins and Development (2021, Routledge)

• Paul D. Williams - Security Studies (2023, Taylor and Francis)

• Joseph Downing - Critical Security Studies in the Digital Age_ Social Media and Security (2023, Palgrave Macmillan)

• Juha A. Vuori - Chinese Macrosecuritization_ China's Alignment in Global Security Discourses (Routledge New Security Studies, 2023)

• Juha Vuori (editor), Rune Saugmann (editor) - Visual Security Studies_ Sights and Spectacles of Insecurity and War (2018, Routledge)

• Lon Strauss (editor), Njord Wegge (editor) - Defending NATO’s Northern Flank_ Power Projection and Military Operations (Contemporary Security Studies, 2023).pdf

• Micah Zenko - Between Threats and War_ U.S. Discrete Military Operations in the Post-Cold War World (2010, Stanford Security Studies)

• James Clay Moltz - The Politics of Space Security_ Strategic Restraint and the Pursuit of National Interests (2011, Stanford Security Studies)

• James F. D. Fiddes - Post-Cold War Anglo-American Military Intervention_ A Study of the Dynamics of Legality and Legitimacy (2019, Routledge)

• Jeremy Black - Insurgency and Counterinsurgency_ A Global History (2016, Rowman & Littlefield Publishers)

• John R. Deni - Security Threats, American Pressure, And The Role Of Key Personnel_ How Nato’s Defence Planning Process Is Alleviating The Burd (October 2020, U.S. Army War College Strategic Studies Institute)

• Dylan M.H Loh - China's Rising Foreign Ministry_ Practices and Representations of Assertive Diplomacy (Studies in Asian Security, 2024)

• Emma Mc Cluskey - From Righteousness to Far Right_ An Anthropological Rethinking of Critical Security Studies (2019, McGill-Queen's University Press)

• Frank C. Zagare - Game Theory, Diplomatic History and Security Studies (2019, Oxford University Press)

• Christopher W. Hughes, Yew Meng Lai - Security Studies_ A Reader (2011, Routledge)

• David Tucker - The End of Intelligence_ Espionage and State Power in the Information Age (2014, Stanford Security Studies)

Buzan, Barry (author)_Hansen, Lene (author) - The Evolution of International Security Studies (2009, Cambridge University Press)

• Aiden Warren_ Philip M. Baxter - Nuclear Modernization in the 21st Century (2020, Routledge)

Jednotlivé súčasti hodnotenia sú priebežného charakteru:

Úlohy tvoria 40 % výslednej známky. Týždenné zadania pozostávajú z 250-300 slovných odpovedí na otázky z povinného čítania.

Midterm test tvorí 30 % výslednej známky.

Skúška tvorí 30 % záverečnej známky.

SJ, AJ

Stručná osnova predmetu:

Úvod

Konceptuálny rámec: Bezpečnosť v medzinárodných vzťahoch

Predstavované komunity? Regionálna bezpečnosť a bezpečnostné komunity

Meniace sa chápanie vojny ako inštitúcie

Organizačné a inštitucionálne aspekty bezpečnosti štátu

Rusko ako „ten iný“: Dezinformácie, propaganda a hybridné hrozby

Asymetrická vojna: Povstania a proti-povstania

Kybernetická vojna

Bezpečnosť Arktídy

Zbrane hromadného ničenia a odstrašenie

Militarizácia vesmíru

Zhrnutie & Záverečná skúška

Porozumieť a aplikovať kľúčové teórie a diskusie v oblasti bezpečnostných štúdií.

Analyzovať tradičné aj netradičné bezpečnostné hrozby.

Zhodnotiť vplyv technológií, geopolitiky a inštitúcií na globálnu bezpečnosť.

Aplikovať konceptuálne rámce na prípadové štúdie a politické výzvy z reálneho sveta.

Altınay, A. G., & Petö, A. (2016). Introduction: Uncomfortable Conections: Gender, Memory, War. In A. G.

Altınay & A. Petö (Ed.), Gendered Wars, Gendered Memories (s. 1–22). Routledge.

Bernhard, M., & Kubik, J. (Ed.) (2014). Twenty Years After Communism. The Politics of Memory and

Commemoration. Oxford University Press.

Bitušíková, A. (2018). Parades of Monuments and Memorials: transformation of memory, place and identity in

a Slovak city. Narodna Umjetnost: Croatian Journal of Ethnology and Folklore Research, 55(2), 147–164.

https://doi.org/10.15176/vol55no207

Carrillo Rowe, A. & Malhotra, S. (Ed.). (2013). Silence, Feminism, Power. Reflections at the Edges of Sound. Palgrave Macmillan. Crenshaw, K. W. (1991). Mapping the Margins: Intersectionality, Identity Politics, and Violence against Women of Color. Stanford Law Review, 43(6), 1241. https://doi.org/10.2307/1229039 Erll, A. (2011). Media and memory. In Memory in Culture (pp. 113–143). Palgrave Macmillan. https://doi.org/10.1057/9780230321670_5 Frazier, L., & Cohen, D. (2003). Defining the Space of Mexico’68: Heroic Masculinity in the Prison and “Women” in the Streets. Hispanic American Historical Review 83(4), 617–660. Ghodsee, K., & Orenstein, M. (2021). Taking stock of shock: Social Consequences of the 1989 Revolutions. Oxford University Press. Gyárfášová, O. (2023). Ako sme žili v rokoch normalizácie. ASPEKT. Hilmar, T. (2023). Deserved: Economic Memories After the Fall of the Iron Curtain. Columbia University Press. Hudek, P. (2023). Kam zmizli sochy Lenina a Gottwalda? Premena československého verejného priestoru po roku 1989. Historicky Casopis, 73(1), 115–145. https://doi.org/10.31577/histcaso.2023.71.1.5 Ivančík, M. (2023). A recurring bone of contention: the memory politics of Slovakia’s economic transformation. In V. Pehe & J. Wawrzyniak (Eds.), Remembering the Neoliberal Turn Economic Change and Collective Memory in Eastern Europe after 1989 (pp. 39–58). Routledge. Kadi, J. (2002). Speaking (About) Silence. In M. J. Alexander, L. Albrecht, S. Day, & M. Segrest (Ed.), Sing, Whisper, Shout, Pray! Feminist Visions for a Just World (s. 539–545). Edgework Books. Kończal, K. & Moses, A. D. (Eds.). (2023). Patriotic History and the (Re)Nationalization of Memory. Routledge. Krapfl, J. (2009). Revolúcia s ľudskou tvárou. Politika, kultúra a spoločenstvo v Československu po 17. novembri 1989. Kalligram. Maďarová, Z. (2019). Ako odvrávať novembru 1989. Rodové aspekty pamäti. ASPEKT. Pehe, V., & Wawrzyniak, J. (2023). Remembering the neoliberal turn: Economic Change and Collective Memory in Eastern Europe after 1989. Routledge. Pehe, V., Kupka, P., & Walach, V. (2024). Postsocialism as a Crime: The Role of Police Memory in the Remembrance of the Post-1989 Systemic Changes in the Czech Republic. East Central Europe, 51(2-3), 289-314. https://doi.org/10.30965/18763308-51020008 Scott, J. W. (1986). Gender: a useful category of historical analysis. The American Historical Review, 91(5), 1053. https://doi.org/10.2307/1864376 Scott, J. W. (2019). In the Name of History. CEU Press.

Aktívna účasť na hodine, práca s literatúrou – 40 %

Výskumný projekt – 60 %

Anglický

Kurz predstaví a kriticky preskúma kľúčové koncepty politiky pamäti v globalizovanom svete, pričom sa

zameria na pamäť postsocializmu v strednej a východnej Európe. Jeho základom sú diskusie o povinnej

literatúre, ktorá zahŕňa rôzne témy vrátane nasledujúcich:

·

· Hlas a mlčanie vo verejnej sfére: kedy môžeme hovoriť?

· História, pamäť a politika: kľúčové koncepty

· Medzi individuálnou a kolektívnou pamäťou: čo si môžeme pamätať?

· Spomienky a identity: sme tým, čo si pamätáme/čo si o nás pamätajú?

· Rod, rasa, trieda, zdravotné postihnutie, intersekcionalita... ako analytické kategórie

· Spomínanie na štátny socializmus: nostalgia, retro a dezilúzia

· Ako sa vyrovnávať s miestami pamäti: mali by sa historické pamätníky búrať?

· Pamäť postsocialistickej transformácie: koho zaujímajú 90. roky?

· Ekonomické spomienky: medzi veľkými ekonomickými reformami a každodennou

skúsenosťou

· Politika pamäti a budovanie štátu: ako vymýšľame tradície a zabezpečujeme budúce

spomienky

· Neoliberalizmus, neliberalizmus, nacionalizmus, krajná pravica a politika pamäti

Priebežné hodnotenie 100 %

Výsledky vzdelávania:

Po úspešnom absolvovaní kurzu by študentky a študenti mali vedieť:

· kriticky pristupovať k základným konceptom problematiky kolektívnej pamäti;

· kriticky uchopiť mobilizáciu pamäti ako politickú prax, ako aj vzťah medzi individuálnou a kolektívnou

pamäťou či medzi hlasom a tichom;

· identifikovať praktiky zabúdania a utvárania pamäti vo verejnom živote;

· uplatniť teoretické koncepty pri skúmaní konkrétnych empirických prípadov.

Odporúčaná literatúra:

Bátora, J. (2013). Compliance and non-compliance as sources of recognition: Slovakia and NATO. Communist and Post-Communist Studies. Volume 46. Issue 3. Pages 387-396.

Bučko, A. (2019). Strategická komunikácia v sektore obrany SR. Inštitút strategických politík STRATPOL. p. 1-22.

Buzalka, J. (2012) Ohrozuje Európa existenciu národa?. Kapitola v Slovenská ideológia a kríza. Eseje z antropológie politiky. Kalligram, 104-111.

Dostal, V. - Mesežnikov, G. (2017). Maximum možného? 25 rokov samostatnej českej a slovenskej zahraničnej politiky. Heinrich Boll Stiftung

Duleba, A. (2014) Kríza na Ukrajine ako impulz pre východnú politiku SR a EÚ. Analýza postojov slovenskej verejnosti a odporúčania pre zahraničnú politiku SR. SFPA

Hajdu, D., Klingová, K.,Sawris, M., Milo, D. (2020). GLOBSEC Trends 2020: Central Europe, Eastern Europe, and Western Balkans at the Times of Pandemic.

Figulová, A., Janková, K.(2021). One region, different strategies: Slovakia and the V4 in the Euro-Atlantic security

environment In: Small states and the new security environment. - Cham : Springer Nature, 2021

Fischer, D. (2020). Between Two Pillars: Slovak Security in the Light of NATO-EU Cooperation. In Varga, G. (2020). The Nato and EU Relations of Central and Eastern European Nations. Budapest: Dialóg Campus.

Kazharski, A. (2019). Two kinds of small? The ‘EU core’ in Slovak and Czech geopolitical imagination. Journal of Contemporary European Studies, 27 (4), pp. 424-438

Mojžita,M.(2003). Belehrad Poznámky 1995 - 2001, Dilema

Pajtinka, E. (2007). Slovenská diplomacia a jej dimenzie v 21. storočí. In Zahraničná politika a diplomacia Slovenskej republiky v kontexte európskej integrácie (zborník z vedeckej konferencie). Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave.

Profant, T. (2018). The Social Construction of Slovakia as a Donor and its Power Effects. Europe-Asia Studies, 70(3), pp. 365-387.

Raunio, T., & Wagner, W. (2016). Towards parliamentarisation of foreign and security policy? West European Politics, 40(1), pp. 1–19.doi:10.1080/01402382.2016.1240411

Tabosa, C. (2020). Constructing Foreign Policy vis-à-vis the Migration Crisis: the Czech and Slovak Cases. Czech Journal of International Relations, 55 (2), pp. 5-23.

Vášáryová, M.( 2008) Polnočný sused. Bratislava: Kaligram

Kukan, E. (2022), Diplomat -moja cesta, OmniBus

Bátora, J. (2014). Lost in translatio imperii: Slovakia’s layered entry into international society. International Relations, 28(4), 456-461. https://doi.org/10.1177/0047117814553043c (https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/0047117814553043c?icid=int.sj-abstract.similar-articles.3)

Jednotlivé súčasti hodnotenia sú priebežného charakteru:

Priebežné hodnotenie:

seminárne zadanie na každú hodinu Flashnews, ktoré sú podkladom k následnej analýze a diskusii na hodine seminára (30%)

záverečný tímový výskumný projekt (40%)

záverečná tímová písomná práca vychádzajúca z výskumného projektu (30%)

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59

slovenský/anglický

Slovak/English

Poznámky: Predmet pozostáva i z diskusií s pozvanými hosťami z praxe a diplomacie, ktoré sú v slovenskom jazyku

Stručná osnova predmetu:

Čo všetko je zahraničná politika SR (Historické pozadie)

Moderné dejiny slovenskej zahraničnej politiky SR a diplomacie

Inštitucionálna štruktúra zahraničnej politiky SR

Europeizácia slovenskej zahraničnej politiky

Operacionalizácia zahraničnej politických priorít SR v národnej perspektíve I. – vláda a ministerstvá SR

Operacionalizácia zahraničnej politických priorít SR v národnej perspektíve I. – prezident SR

Operacionalizácia zahraničnej politických priorít SR v národnej perspektíve I. – NR SR

Operacionalizácia zahraničnej politických priorít SR v národnej perspektíve I - Brusel

Obranná politika Slovenska v transatlantickom kontexte

Verejná diplomacia a STRATCOM

- 13 – prioritizácia podľa vývoja zahraničnopolitickej scény - Rozvojová spolupráca Slovenska, Energetické a klimatické politiky, Feministická perspektíva zahraničnej politiky, V4 a susedská politika, Západný Balkán,

Študenti a študentky nadobudnú znalosti o východiskách ako aj kľúčových faktoroch, ktoré dotvárajú súčasnú zahraničnú politiku Slovenska. Študenti a študentky si prehĺbia predchádzajúce vedomosti o inštitúciách a ich rolí vo vytváraní zahraničnej politiky a vzťahov SR, a to najmä v kontexte súčasného ako aj historického diania. V rámci praktických zručností si sprecizujú schopnosť reflexie aktuálneho diania v zahraničnej politike, písania a spracovania analytických a ďalších typov materiálov (SM posty, tlačové správy,briefy...), a zároveň si tým precvičia schopnosť tímovej práce. Počas diskusií s aktérmi zahraničnej politiky (hosťujúci prednášatelia) si študenti a študentky trénujú v praxi porozumenie a aplikáciu kľúčových výziev v riadení zahraničnej politiky SR. Primárnym cieľom hosťujúcich prednášok je poukázať na fakt, že zahraničná politika a presadzovanie štátneho záujmu sa vykonáva na viacerých úrovniach a za účasti viacerých aktérov v štátnej správe.

Odporúčaná literatúra:

Ager, A. & Strang, A. (2008). Understanding Integration: A Conceptual Framework. Journal of Refugee Studies, Volume 21, Issue 2. Pp. 166–191

Aleinikoff, A. T. & Zamore, L. (2019). The Arc of Protection: Reforming the International Refugee Regime. Stanford University Press: Stanford, California.

Bean, F. D & S. K. Brown (2015). Demographic Analysis of Migration. In C. Brettell & J. F. Hollifield (eds), Migration Theory: Talking Across Disciplines (3rd ed.). New York, NY: Routledge.

Castles, Stephen et al. (2020). The Age of Migration: International Population Movements in the Modern World. 5th edition. The Guilford Press.

Ceccorulli, M. (2021). The EU’s Normative Ambivalence and the Migrant Crisis: (In) Actions of (In) Justice. In Ceccorulli, M., E. Fausti, & S. Lucarelli (eds.) The EU Migration System of Governance. Palgrave Macmillan: Italy. Pp. 33-56.

Conick, D. D. (2022). The Refugee Paradox During Wartime in Europe: How Ukrainian and Afghan Refugees are (not) Alike. Dispatch from the Field. International Migration Review. DOI: 10.1177/01979183221116874. Pp. 1 – 9.

Demata, M. (2023). Discourse of Borders and the Nation in the USA. Routledge: New York, NY. Pp. 49 – 66.

Findor, A., Hruška, M., Janovská, P. & Pobudová, P. (2021). Re-examining public opinion preferences

for migrant categorizations: “Refugees” are evaluated more negatively than “migrants” and “foreigners” related to participants’ direct, extended, and mass-mediated intergroup contact experiences. International Journal of Intercultural Relations. Vol. 80, pp. 262 – 273.

FitzGerald, D. S. (2019). Refuge Beyond Reach. Oxford University Press.

FitzGerald, D., & Cook-Martín, D. (2014). Culling the masses. Cambridge, MA: Harvard University Press

Geddes, A. & Scholten, P. (2016). The Politics of Migration & Immigration in Europe. SAGE Publications Ltd: London.

Hollifield, J. F. & Wong, T. K. (2015). The Politics of International Migration. In C. Brettell & J. F. Hollifield, Migration Theory: Talking Across Disciplines (3rd ed.). New York, NY: Routledge.

Joppke, C. & Morawska, E. (2003). Integrating Immigrant in Liberal Nation-States: Policies and Practices. In: Christian Joppke and Ewa Morawska (eds). Toward Assimilation and Citizenship: Immigrants in Liberal Nation-States. Palgrave Macmillan: New York, NY.

Kazharski, A. & Tabosa, C. (2018). New Patterns of Securitization in Central and Eastern Europe. In: R. Q. Turcsányi & M. Vorotnyuk (Eds.): Theorizing Security in the Eastern European Neighbourhood. Bratislava – Kyiv: STRATPOL.

Kerwin, D. (2018). From IIRIRA to Trump: Connecting the Dots to the Current US. Immigration Policy Crisis. Journal on Migration and Human Security, 6(3), 192–204.

Kriglerová, E.G., Chudžiková, A. H., Kadlečíková, J. & Píšová, M. (2021). Cudzinci na Slovensku - hľadanie nového domova. Centrum pre výskum etnicity a kultúry: Bratislava. pp. 14 – 63.

Kriglerová, E.G., Chudžiková, A. H., Kadlečíková, J. & Píšová, M. (2021). Cudzie nechceme, svoje si nedáme. Postoje majoritnej populácie k migrácii a cudzincom na Slovensku. Analýza kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu. Centrum pre výskum etnicity a kultúry: Bratislava. Available at: https://bit.ly/3qjwIQO

Liga za ľudské práva (2020). Odporúčania pre oblasť migračnej a integračnej politiky SR. Dostupné na: https://www.hrl.sk/assets/files/obsah/987-Odporúčania%20pre%20oblasť%20migračnej%20a%20integračnej%20politiky%20SR.pdf

Meyers, E. (2000). Theories of International Immigration Policy. International Migration Review 34 (4), 1245 – 1248.

Meyers, E. (2004).International Immigration Policy: a Theoretical and Comparative Analysis(1st ed.). New York, NY: Palgrave Macmillan.

Tabosa, C., (2020). Constructing Foreign Policy vis-a-vis the Migration Crisis: The Czech and Slovak Cases. Czech Journal of International Relations, Volume 55 (2).

Podmienky na absolvovanie predmetu:

10% aktívna účasť a pripravenosť na vyučovanie

25 % seminárne aktivity

65 % individuálny projekt

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický jazyk

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod

2. Kategórie a trendy migrácie

3. Čo spôsobuje migráciu ľudí? Teoretické základy

4. Čo spôsobuje migráciu ľudí? Analýza

5. Prečo štáty prijímajú alebo odmietajú imigrantov?

6. Môže byť migrácia riadená globálne?

7. Migračné politiky EÚ

8. Imigračný systém USA

9. Ako liberálne demokracie odrádzajú žiadateľov o azyl? 

10. Integrácia migrantov: Základné aspekty a výzvy

11. Integrácia migrantov na Slovensku

12. Prezentácie projektov  

13. Prezentácie projektov / vyhodnotenie kurzu

Výsledky vzdelávania:

Po absolvovaní kurzu budú mať študenti vedomosti o hlavných determinantoch migrácie, imigračných politikách a základných teoretických rámcoch pre štúdium migrácie. Študenti budú schopní identifikovať a kriticky analyzovať hlavné aktuálne otázky európskej a medzinárodnej migrácie. Študenti budú tiež ďalej rozvíjať svoje zručnosti pri získavaní a analýze empirických údajov týkajúcich sa migrácie prostredníctvom svojich projektov.

Povinná literatúra

BURNHAM, P., GILLAND, K., GRANT, W. And Z.LAYTON-HENRY. 2004. Research

Methods in Politics. London: Palgrave MacMillan.

FISHER, Frank. 2003. Reframing Public Policy: Discursive Politics and Deliberative Practices. New York: Oxford University Press. [ďalej Fisher, Reframing Public Policy]

KVALE, Steiner. 1996. Interviews: An Introduction to Qualitative Research Interviewing. London: Sage Publications.

RAGIN, Charles, C. 1994. Constructing Social Research. London : Pine Forge Press. YIN, Robert. 2003. Case Study Research: Design and Methods. 3rd ed. London: Sage Publications. [ďalej Yin, Case Study].

Odporúčaná literatúra

CRESSWELL, John. W. 1998. Qualitative Inquiry and Research Design: Choosing among Five Traditions. London: Sage Publications. [ďalej Cresswell, Qualitative Inquiry].

DENZIN, Norman. 2005. The SAGE Handbook of Qualitative Research.3rd ed. London: Sage Publications.

DISMAN, Miroslav. 1993. Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha: Univerzita Karlova Karolinum.

HENDL, Jan. 2005. Kvalitativní výzkum: Základní metody a aplikace. Praha: Portál. [ďalej Hendl, Kvalitativní výzkum].

LEIX, Alicija. 2003. „K problematice transkriptu ve spoločenských vědách,“ Biograf č.31, s. 69-84.

MILES, Matthew – HUBERMAN, A. Michael. 1994. Qualitative Data Analysis. 2nd ed. London: Sage Publications.

PATTON, Michael Q. 2001. Qualitative Research & Evaluation Methods. 3rd ed. Oaklands: Sage Publications.

SILVERMAN, David. 1994. Interpreting Qualitative Data. Methods for Analysing Talk, Text and Conversation. London: Sage Publications.

STAKE, Robert E. 1995. The Art of Case Study Research. New York: Sage Publications.

Seminárna výskumná práca rozdelená do priebežných častí na:

Úloha A 10b + 5 b: spracovanie teoretickej časti, vrátane výskumného problému + 3 výskumné otázky

Úloha B 10b: definovanie prípadovej štúdie

Úloha C 10b: protokoly rozhovorov

Úloha D 10b: kvalitatívny rozhovor (nahrávka) + transkripty

Úloha E 10b: kódovanie

Prezentácia výskumu 15b

Finálna práca 30b: seminárna práca

Každá úloha musí byť odovzdaná načas a prinesená do triedy na diskusiu

Za každé oneskorenie bude odobratý bod za každý deň

Opraviť sa dá iba Finálna práca, nie ostatné priebežné úlohy. Účasť bude monitorovaná

Podvádzanie na teste alebo v seminárnej práci znamená stratu všetkých bodov v danej úlohe a prípadne aj FX v celom kurze. Podvádzanie zahŕňa plagiátorstvo v akejkoľvek forme.

Hodnotiaca škála/známka:

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

English

1. Úvod (Čo znamená vedecký prístup v spoločenských vedách)

2. Filozofia vedy

3. Od teórie k empirickému výskumu

4. Výskumný dizajn (prípadová štúdia)

5. Zber dát: rozhovor a pozorovanie

6. Rozhovor: simulácia

7. Zdroje dát: politické dokumenty a administratívne dáta

8. Proces tracing a medzinárodná dimenzia výskumu

9. Analýza právnych dokumentov

10. Analýza dát: kódovanie

11. Interpretácia

12. Prezentácie výskumov

Akákoľvek forma plagiátorstva sa považuje za disciplinárny priestupok podľa Disciplinárneho poriadku Univerzity Komenského v Bratislave pre študentov a bude mať automaticky za následok výsledné hodnotenie kurzu známkou Fx.

Študentstvo je povinné počas štúdia tohto predmetu dodržiavať všeobecné etické zásady, v súlade s ustanoveniami Etického kódexu Univerzity Komenského v Bratislave.

Any form of plagiarism is considered a disciplinary offense under the Comenius University in Bratislava‘s Disciplinary Regulations for Students and will automatically result in a final course grade of Fx.

Students are obliged to observe the general ethical principles during the study of this course, in accordance with the provisions of the Code of Ethics of Comenius University in Bratislava.

Výsledky vzdelávania:

Cieľom kurzu je vyjasniť základy vedeckej práce a jej význam pre politickú vedu vrátane verejnej politiky a administratívy. Študenti/ky budú vnímať podobnosti a rozdiely medzi vedeckou prácou a inou formou získavania poznania. Študenti a študentky získajú poznatky o rôznych výskumných stratégiách a štýloch sociálno-vedného výskumu (obzvlášť kvalitatívneho) a budú pripravení/é na využitie týchto metód pri písaní seminárnych prác a záverečných prác. Cieľom je dať študentom a študentkám vhľad do vedeckej práce zvnútra, uviesť ich do logiky výskumného procesu a vysvetliť im konkrétne metódy zberu dát a analýzy zdôrazňujúc ukotvenú teóriu a prípadové štúdie. Študenti a študentky tak získajú poznatky a zručnosti z aplikácie týchto kvalitatívnych metód: rozhovory, kódovanie, kvalitatívna obsahová analýza, kritická diskurzívna analýzu a právna analýza.

Odporúčaná literatúra:

Bátora, J. (2007). Identita a štátny záujem? O čo ide v slovenskej zahraničnej politike. In Slovenská otázka dnes. Bratislava: Kalligram

Mearsheimer, J. The Tragedy of Great Power Politics. W.W. Norton&Company, 2001: 1-54, 138-167, 267-272, 288-304.

Interview: Crouching Tiger: John Mearsheimer on Strangling China & the Inevitability of War. Available at: < https://www.youtube.com/watch?v=yXSkY4QKDlA>

Quackenbush S.L. Understanding General Deterrence. Theory and Application. Palgrave Macmillan, 2011: 1-20 (Chapter 1)

Thomas Schelling. The art of commitment. In: Schelling T.C. Arms and Influence. Yale University Press, 2008: 35-92

Coleman D.G. & J.M. Siracusa. Real-World Nuclear Deterrence: The Making of International Strategy. Praeger Security International, 2006: 19-43 (Chapter 2), 45-53 (Chapter 3), 55-72 (Chapter 4).

Schweller R.L. Unanswered Threats. Political Constraints on the Balance of Power. Princeton University Press, 2008: 1-21, 69-84, 103-130

Keohane, R.O. (1998) International institutions: can interdependence work? In: Keohane R.O. (ed.). Power and Governance in a Partially Globalized World. Routledge, 2002: 27-38

Keohane, R.O. (1990) International liberalism reconsidered. In: Keohane R.O. (ed.). Power and Governance in a Partially Globalized World. Routledge, 2002: 39-62

Keohane, R.O. After Hegemony. Cooperation and Discord in the World Political Economy. Princeton University Press, 1984: 65-109 (Chapter 5-6)

Wiener, A. & T. Diez. European Integration Theory. Oxford University Press, 2009: 1-22, 45-66, 67-86

March J.G. & J.P. Olsen. Rediscovering Institutions. The Organizational Basis of Politics. The Free Press, 1989: 159-172 (Chapter 9).

March J.G. & J.P. Olsen. (1998) The Institutional Dynamics of International Political Orders. International Organization, 52: 4, 943-969

Ringmar, E. Identity, interest and action. A cultural explanation of Sweden's intervention in the Thirty Years War. Cambridge University Press, 1996: 1-16, 66-83, 145-193

Buzan B., O. Wæver & J. de Wilde. Security. A New Framework for Analysis. Lynne Rienner Publishers, 1998: 21-70 (Chapters 2, 3)

Der Derian, J., & Wendt, A. (Eds.). (2022). Quantum international relations: a human science for world politics. Oxford University Press.

Knutsen, T. L. (2020). A history of international relations theory. In A history of International Relations theory (third edition). Manchester University Press.

Spruyt, H. (2017). War and state formation: amending the bellicist theory of state making. In Does War make States?: Investigations of Charles Tilly's Historical Sociology (pp. 73-97). Cambridge University Press.

Spruyt, Hendrik. "The sovereign state and its competitors." (1994): 1-20.

Holsti, K. J. (2009). Theorising the Causes of Order: Hedley Bull’s The Anarchical Society. In Theorising international society: English School methods (pp. 125-147). London: Palgrave Macmillan UK.

Holsti, K. J. (1997). America Meets the" English School": State Interests in International Society.

Buzan, B. (2006). Rethinking Hedley Bull on the institutions of international society. In The anarchical society in a globalized world (pp. 75-96). London: Palgrave Macmillan UK.

Linklater, A., & Suganami, H. (2006). The English school of international relations: a contemporary reassessment (Vol. 102). Cambridge University Press.

Reus–Smit, C. (2002). Imagining society: constructivism and the English School. The British Journal of Politics & International Relations, 4(3), 487-509.

Bull, Hedley. The anarchical society: A study of order in world politics. Bloomsbury Publishing, 2012.

Bull, H. (1966). International theory: The case for a classical approach. World politics, 18(3), 361-377.

Erik Ringmar - History of International Relations A Non-European Perspective

-

Jednotlivé súčasti hodnotenia sú priebežného charakteru:

Úlohy tvoria 40 % výslednej známky.

Midterm test tvorí 30 % výslednej známky.

Skúška tvorí 30 % záverečnej známky.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický/English

Predmet pozostáva i z hostiteľských vstupov, ktoré sú v slovenskom jazyku

1. Historické korene a pôvod medzinárodných vzťahov ako vedeckej disciplíny

2. „Ofenzívny“ realizmus: vojna a hegemónia

3. Neo-klasický realizmus a strategický realizmus

4. Liberalizmus a medzinárodné inštitúcie

5. Inštitucionalizmus – Organizačno-teoretický prístup

6. Diplomacia a vojna – Anglická škola

7. Identita v medzinárodných vzťahoch: sociálny konštruktivizmus

8. Teória sekuritizácie a medzinárodná bezpečnosť

9. Ne-Západné medzinárodné vzťahy

10. Nové teoretické prístupy k medzinárodným vzťahom – kvantová teória

-

Výsledky vzdelávania:

Študenti získajú všestranný prehľad súčasných teórií medzinárodných vzťahov a naučia sa aplikovať teórie pri analýze aktuálnych problémov medzinárodnej politiky

Na konci kurzu by študenti mali:

1.Pochopiť hlbšiu podstatu teórií medzinárodných vzťahov;

2. byť schopní analyzovať výzvy vyplyvajúce zo systemických zmien medzinárodného prostredia

Odporúčaná literatúra:

hooks, b. (2000) Feminism is for everybody. Passionate Politics. Pluto Press.

Hawkesworth, M. (2013) Sex, Gender, and Sexuality: from Naturalized Presumption to Analytical Categories. In Waylen, G., Cellis, K., Kantola, J., Weldon, L.: The Oxford Handbook of Gender and Sexuality. Oxford University Press.

Verloo, M. (2001) Another Velvet Revolution? Gender Mainstreaming and the Politics of Implementation. IWM Working Papers No. 5/2001.

Bacchi, C. and Eveline, J. (2010). Mainstreaming Politics: Gendering Practices and Feminist Theory. University of Adelaide.

Philips, A. (2004). Defending Equality of Outcome. Journal of Political Philosophy, 12 (1), str. 1 – 19. Blackwell Publishing.

Ferguson, L. (2013). Gender, Work, and Sexual Division of Labour. In Waylen, G., Cellis, K., Kantola, J., Weldon, L.: The Oxford Handbook of Gender and Sexuality. Oxford University Press.

Einhorn, B. (2010). Labour Market Access: Persistent Patterns of Inequality. In Einhorn, B.: Citizenship in an Enlarging Europe. From Dream to Awakening. Palgrave MacMillan, Hampshire – New York, pp. 144 – 170.

Stratigaki, M. (2004) The Cooptation of Gender Concepts in EU Policies: The Case of Reconciliation of Work and Family. Social Politics, 11/1, Oxford University Press.

Fraser, N. (1990). Rethinking the Public Sphere: A Contribution to the Critique of Actually Existing Democracy. In Social Text. Vol. 26. No 25, pp. 56 – 80.

Burt, M. (1991) Rape Myths and Acquaintance Rape. In Parrot, A. a Benchhofer, L. (eds.): Acquaintance Rape. The Hidden Crime. John Wiley and Sons, Inc.

Guerette, S. M. a Caron, .S L. (2007) Assessing the Imapct of Acquaintance Rape: Interviews with Women Who Are Victims/Survivors of Sexual Assault While in College. Journal of College Student Psychotherapy, 22(2), 31 – 50. The Haworth Press, Inc.

Johnson, M.P. (2010) A Typology of Domestic Violence: Intimate Terrorism, Violent Resistence and Situational Couple Violence.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

15% - aktívna účasť na diskusiách o povinnom čítaní každý týždeň

30% - individuálna alebo skupinová prezentácia o ďalšom čítaní

55% - záverečná práca

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický

English

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do politík rodovej rovnosti

2. Feminizmus a rodová rovnosť

3. Rod, pohlavie, diskurz

4. Rovnosť príležitostí vs. rovnosť výsledkov

5. Špecifické politiky rodovej rovnosti

6. Rod v platenej práci

7. Rod a starostlivosť

8. Rod a politika

9. Sexuálne násilie páchané na ženách

10. Násilie páchané na ženách v intímnych vzťahoch

11. Analýza verejných politík z rodového hľadiska - prípadová štúdia

Výsledky vzdelávania:

Cieľom kurzu je oboznámiť sa s koncepciami a teoretickými východiskami rodovej rovnosti, ako aj s nástrojmi na ich implementáciu do verejnej politiky. Prvá časť kurzu sa zameriava na teoretické prístupy k rodovej rovnosti v politikách, rôzne chápanie rodu a rodovej rovnosti, ako sú antidiskriminácia, rovnaké zaobchádzanie, rovnosť výsledkov a uplatňovanie rodového hľadiska. Táto časť tiež predstavuje feminizmus ako teoretický základ prístupov k rodovej rovnosti. Druhá časť sa zaoberá aplikáciou rodovej rovnosti do politík v najviditeľnejších oblastiach platenej a neplatenej práce, násilia páchaného na ženách a žien v politike. Okrem diskusie o príkladoch uplatňovania rodovej rovnosti v politikách je cieľom kurzu predstaviť teoretické a metodologické nástroje, ako ju skúmať. Kurz je interdisciplinárny a zaoberá sa rôznymi oblasťami, ako sú rodové štúdiá, analýza politík, politológia, sociológia a ich prieniky. Od študentov a študentiek sa očakáva, že porozumejú najbežnejším konceptom rodovej rovnosti a budú ich analyticky používať vo svojej akademickej práci.

Odporúčaná literatúra:

Atkins, L., & Duckworth, V. (2019). Research methods for social justice and equity in education. London: Bloomsbury.

Lavrakas, P. J. (Ed.). (2008). Encyclopedia of survey research methods. Thousand Oaks, CA: SAGE Publications.

Oris, M. (2016). Surveying human vulnerabilities across the life course. New York, NY: Springer Open.

Strunk, K. K., & Locke, L. A. (Eds.). (2019). Research methods for social justice and equity in education. Cham: Palgrave Macmillan. https://doi.org/10.1007/978-3-030-05900-2

Terek, M. (2019). Dotazníkové prieskumy a analýzy získaných dát. Košice: EQUILIBRIA.

Thulin, M. (2021). Modern statistics with R: From wrangling and exploring data to inference and predictive modelling. EOS Chasma Press. Retrieved from http://www.modernstatisticswithr.com/

Vannette, D. L., & Krosnick, J. A. (Eds.). (2017). The Palgrave handbook of survey research. New York, NY: Springer.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Kurz pozostáva z úvodného týždňa, prednášok, stretnutí so spätnou väzbou a samostatnej skupinovej práce, ktorej hlavným cieľom je vypracovať návrh skupinového výskumného projektu o jednom alebo viacerých intersekcionálnych dimenzích rovnosti príležitostí (napr. rodovej, etnickej, náboženskej, sexuálnej, vekovej, sociálno-ekonomickej). Aktívna účasť na úvodnom týždni, prednáškach, stretnutiach so spätnou väzbou a samostatnej skupinovej práci je nevyhnutným predpokladom úspešného absolvovania kurzu. Kurz sa začne úvodným týždňom, počas ktorého sa vyučujúci/e a študenti/ky budú môcť navzájom spoznať, získajú možnosť nadviazať kontakt, brainstormovať nápady a vytvoriť skupiny. V najlepšom prípade sa študenti a študentky v rámci úvodného týždňa rozhodnú pre tému/výskumnú otázku a vytvoria skupiny.

Študenti a študentky budú počas celého semestra získavať materiál pre svoje skupinové projekty. Od študentov a študentiek sa očakáva, že metódy, ktoré sa naučili, uplatnia na svoju výskumnú otázku a na ďalšom stretnutí so spätnou väzbou predstavia svoje výsledky vedúcim alebo svojim kolegom a kolegyniam. Získaný materiál bude základom pre prípravu:

• záverečnej prezentácie (max. 20 min.)

• portfólia dotazníkového výskumu (10 strán plus dokumenty s prílohami, ako sú dotazníky)

Portfólio dotazníkového výskumu bude pozostávať z 10 strán opisu, zdôvodnenia výskumnej otázky a výskumného dizajnu. Prílohu budú tvoriť potrebné výskumné nástroje (napr. dotazník, výberový rámec, kognitívne rozhovory).

Kritériá hodnotenia:

• 10 aktívnych účastí na prednáškach, stretnutiach so spätnou väzbou a samostatnej skupinovej práci (1 aktívna účasť = 4 body) = 40 bodov

• 1 záverečná prezentácia = 30 bodov

• 1 portfólio prieskumu = 30 bodov

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský/anglický

Slovak/English

Stručná osnova predmetu:

1. Úvodný týždeň + úvod do kurzu; 2. Definície a konceptualizácie rovnosti príležitostí; 3. Rôzne dimenzie rovnosti príležitostí; 4. Dizajn dotazníkového výskumu; 5. Vypracovanie výskumnej otázky; 6. Operacionalizácia premenných; 7. Predbežné testovanie dotazníkových výskumov v kognitívnych rozhovoroch; 8. Výber výskumnej vzorky; 9. Výpočet štatistickej sily; 10. Spôsoby zberu údajov; 11. Vypracovanie analytického plánu; 12. Etika dotazníkového výskumu; 13. Zhrnutie kurzu.

Výsledky vzdelávania:

Ide o spoločný kurz, ktorý ponúka aliancia ENLIGHT deviatich európskych univerzít (Baskická univerzita, Univerzita v Bordeaux, Univerzita Komenského v Bratislave, National University Ireland Galway, Univerzita v Gente, Univerzita v Göttingene, Univerzita v Groningene, Univerzita v Tartu a Univerzita v Uppsale).

Študenti a študentky sa naučia, ako navrhnúť dotazníkový výskum podľa svojich predstáv a požadovanej témy súvisiacej s rovnosťou príležitostí, v interkultúrnych skupinách a z interdisciplinárnej perspektívy. Vďaka kurzu si študenti a študentky rozvinú svoje disciplinárne a prierezové zručnosti.

Pokiaľ ide o disciplinárne zručnosti, študenti a študentky si rozšíria svoje chápanie výziev rôznych dimenzií rovnosti príležitostí a získajú predstavu o tom, na ktorú tému sa chcú zamerať vo vlastnom projekte. Študenti a študentky získajú vedomosti o kvantitatívnych a kvalitatívnych výskumných metódach potrebných na realizáciu prieskumu vrátane výberu vzorky a výpočtu štatistickej sily, čo im umožní určiť potrebný počet účastníkov/čiek pre štatistické závery. Študenti a študentky sa tiež naučia, ako viesť kognitívne rozhovory tak, aby zistili, či účastníci/čky pochopili otázky v dotazníku tak, ako ich zamýšľali výskumníci/čky.

Pokiaľ ide o prierezové zručnosti, študenti a študentky si zlepšia svoje medzikultúrne komunikačné zručnosti, keďže koncepcia kurzu si vyžaduje, aby mnohonárodné skupiny študentov a študentiek neustále komunikovali a spolupracovali. Študenti a študentky sa zároveň naučia pracovať v medzinárodnom akademickom tíme a zvládať rôzne pracovné výzvy s tým súvisiace.

Výber organizácie, v ktorej chce študent/ka absolvovať stáž, je v jeho/jej kompetencii. Výber hostiteľskej organizácie a formu stáže sa odporúča konzultovať s koordinátorom kurzu. Komunikácia stáží na MZVaEZ SR a príbuzných diplomatických zastupiteľských úradoch v zahraničí má svoj režim a je vyhlasovaná v apríli akademického roka na nasledujúci. Stáž môže byť uznaná ako účasť na výskumnom pobyte /terénnom výskume/ alebo v úlohe výskumnej výpomoci vo výskumnom projekte vedeckých pracovníkov na domácej fakulte, ako aj s organizáciami, s ktorými má FSEV UK podpísané Memorandum o spolupráci.

Predmet predstavuje stáž v inštitúcii súvisiacej so študijným odborom v minimálnej dĺžke 10 hodín týždenne (min. 120 hodín) počas posledného semestra štúdia.

Študenti/tky musia predložiť:

- Zmluvu o zabezpečení odbornej stáže

- potvrdenie o absolvovaní stáže od organizácie s uvedením úlohy a časového rámca

- krátku správu o samotnej stáži (získané skúsenosti, význam pre štúdium alebo písanie diplomovej práce)

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický

Študenti/tky získajú praktické skúsenosti z aplikácie nadobudnutých teoretických a vedeckých poznatkov vo svojich študijných odboroch. Aplikácia vedomostí v konkrétnej téme alebo skúsenosť s poskytovaním špecifických zručností rozšíri ich možnosti uplatniť sa na trhu práce, najmä vďaka medzinárodným skúsenostiam zo zahraničia.

Odporúčaná literatúra:

Doboš, B. (2019). Geopolitics of the Outer Space: European perspective. Cham, Switzerland: Springer

Froehlich, A. (ed.)(2018). Post 2030-Agenda and the Role of Space: The UN 2030 Goals and Their Further Evolution Beyond 2030 for Sustainable Development. Cham, Switzerland: Springer International Publishing

Froehlich, A.; & Tăiatu, C.M. (2020). Space in Support of Human Rights. Cham, Switzerland: Springer Nature

Iacomino, C. (2019). Commercial Space Exploration Potential Contributions of Private Actors to Space Exploration Programmes. Cham, Switzerland: Springer

Paladini, S. (2019). The New Frontiers of Space: Economic Implications, Security Issues and Evolving Scenarios. Cham, Switzerland: Palgrave Macmillan.

Pelton, J.N. (2013). Space Debris and Other Threats from Outer Space. New York: Springer.

Vernile, A. (2018). The Rise of Private Actors in the Space Sector. Cham: Springer International Publishing

Kurz je založený na priebežnom hodnotení a študenti sú povzbudzovaní, aby sa priebežne pripravovali na prednášky a semináre.

20% – Prezentácia prípadovej štúdie

Študent/ka poskytne stručný faktografický prehľad, zahŕňajúci pozadie, kľúčových aktérov a udalosti, následne kritickú analýzu prepájajúcu vybraný prípad s medzinárodným vesmírnym právom, geopolitickými dôsledkami alebo etickými otázkami spojenými s umelou inteligenciou.Prezentácia bude zakončená tromi otázkami určenými na diskusiu s ostatnými študentmi.

40% – Záverečná práca

Študent/ka si vyberú jednu z ponúkaných tém súvisiacich s aktuálnym vývojom vo vesmíre.

Práca musí kriticky analyzovať regulačné rámce, výzvy alebo nové trendy s jasným vyjadrením analytického stanoviska študenta.

20% – Seminárne aktivity

Študent/ka získava body každý týždeň za aktívne plnenie seminárnych úloh, interaktívnych cvičení alebo skupinových aktivít, ktoré prakticky preukazujú získané vedomosti.

20% – Aktívna účasť

Aktívna účasť je priamo spojená s diskusiou po prezentácii prípadových štúdií a ďalších seminárnych aktivitách.

Zahŕňa pravidelnú angažovanosť v seminárnych diskusiách, poskytovanie zmysluplných postrehov alebo kladenie relevantných otázok.

Kurz je hodnotený výlučne predbežným hodnotením práce študentov počas semestra, záverečná skúška sa nekoná.

Študent/ka má nárok na maximálne 2 absencie, ktoré je potrebné ospravedlniť podľa študijného poriadku. Plagiátorstvo je hodnotené automatickou známkou Fx.

Hodnotenie: A: 100-91 bodov; B: 90-81 bodov; C: 80-73 bodov; D: 72-66 bodov; E: 65-60 bodov; Fx: 59-0 bodov

slovenský a anglický

Slovak/English

Stručná osnova predmetu:

1) Historický prehľad – začiatok prieskumu vesmíru, Studená vojna, vesmírne preteky, povojnový vývoj

2) Právny systém a všeobecné princípy vesmírneho práva

3) Governance of the Global Commons: Hlboké morské dno, Antarktída, vesmír – globálna správa vesmíru

4) Environmentálna politika a vesmírny odpad

5) Kooperatívny bezpečnostný režim vo vesmíre (ISS)

6) Digitalizácia vo výskume vesmíru

7) Komercializácia kozmického priestoru, neštátne subjekty

8) Globálny juh vs. globálny sever

9) SDGs a vesmír

10) Geopolitika kozmického priestoru

11) Európska vesmírna politika

12) Ľudské práva

Výsledky vzdelávania:

Študenti/ky získajú informácie a prehľad v oblasti medzinárodného vesmírneho práva, vrátane znalostí predpisov, noriem, princípov a implementácie v špecifických oblastiach výskumu.

Študenti/ky budú mať poznatky o medzinárodnej právnej úprave kozmického priestoru v nadväznosti na aktuálne výzvy a sociálno-ekonomický vývoj. Cieľom predmetu je umožniť študentom porozumieť historickým udalostiam, ktoré viedli k vytvoreniu medzinárodného právneho systému upravujúceho jednu z globálnych spoločných hodnôt, vesmír. Študenti/ky sa naučia diskutovať na témy medzinárodných vzťahov v súvislosti s rozvojom kozmického priestoru, kriticky hodnotiť úlohu kozmického priestoru pri riešení problémov na Zemi, či hodnotiť zapojenie neštátnych subjektov do súčasného vesmírneho režimu, v nadväznosti na práva a povinností EÚ a členských štátov EÚ.

Odporúčaná literatúra:

Boucoyannis, Deborah. 2015. No Taxation of Elites, No Representation: State Capacity and the Origins of Representation. Politics & Society 43 (3): 303–332.

Brown, Mark. 2009. Science in Democracy: Expertise, Institutions, and Representation. Cambridge, MA: The MIT Press.

Castiglione, Dario & Johannes Pollak. Eds. 2018. Creating Political Presence: The New Politics of Democratic Representation. University of Chicago Press.

Dahl, Robert. 1989. Democracy and its critics. New Haven: Yale University Press.

Disch, Lisa. 2011. Toward a Mobilization Conception of Democratic Representation. American Political Science Review 105 (1): 1-15.

Disch, Lisa et al. eds. 2019. Constructivist Turn in Political Representation. Edinburgh: Edinburgh University Press.

Disch, Lisa. 2021. Making Constituencies: Representation as Mobilization in Mass Democracy. Chicago: University of Chicago Press.

Dovi, Suzanne. 2007. The Good Representative, New York: Wiley-Blackwell Publishing.

Eriksen, Erik O. 2009. The Unfinished Democratization of Europe. Oxford: Oxford University Press.

Guinier, Lani. 1994. Tyranny of the Majority: Fundamental Fairness in Proportional Representation. New York: Free Press.

Htun, Mala. 2004. Is Gender like Ethnicity? The Political Representation of Identity Groups. Perspectives on Politics 2 (3): 439-458

Innerarity, Daniel. 2018. Democracy in Europe: A Political Philosophy of the EU. Palgrave Macmillan.

Krook, Mona Lena. 2009. Quotas for Women in Politics: Gender and Candidate Selection Worldwide. Oxford: Oxford University Press.

Kuper, Andrew. 2004. Democracy Beyond Borders: Justice and Representation in Global Institutions. Oxford: Oxford University Press.

Lord, Christopher and Johannes Pollak. 2010. The EU's many representative modes: Colliding? Cohering? Journal of European Public Policy 17 (1): 117-136.

Mair, Peter. 2013. Ruling the Void: The Hollowing of Western Democracy. London: Verso.

Manin, Bernard. 1997. Principles of Representative Democracy. Cambridge: Cambridge University Press.

Manow, Phillip. 2010. In the King's Shadow: The Political Anatomy of Democratic Representation. Cambridge: Polity.

Mansbridge, Jane. 1999. Should Blacks Represent Blacks and Women Represent Women? A Contingent ‘Yes’. Journal of Politics 61(3): 628-657.

Mansbridge, Jane. 2003. Rethinking representation. American Political Science Review 97 (4): 515-528.

Mansbridge, Jane. 2009. A “Selection Model” of Political Representation. The Journal of Political Philosophy 17 (4): 369-398.

Näsström, Sofia. 2015. Democratic representation beyond election. Constellations 22 (1): 1-12.

Phillips, Anne 1995. The Politics of Presence. Oxford: Oxford University.

Pitkin, Hanna Fenichel. [1967] 1972. The concept of representation. Berkeley, CA: The University of California Press.

Plotke, David. 1997. Representation is Democracy. Constellations. 4 (1): 19-34.

Przeworski, Adam, Susan C. Stokes, and Bernard Manin (eds.). 1999. Democracy, Accountability, and Representation. New York: Cambridge University Press.

Przeworski, Adam. 2010. Democracy and the Limits of Self-Governance. Cambridge: Cambridge University Press

Rehfeld, Andrew. 2005. The Concept of Constituency: Political Representation, Democratic Legitimacy, and Institutional Design. Cambridge: Cambridge University Press.

Rehfeld, Andrew. 2006. Towards a General Theory of Political Representation. The Journal of Politics 68 (1): 1-21.

Rehfeld, Andrew. 2009. Representation Rethought: On Trustees, Delegates, and Gyroscopes in the Study of Political Representation and Democracy. American Political Science Review, 103 (2): 214- 230.

Rehfeld, Andrew. 2018. On Representing. Journal of Political Philosophy. 26(2): 216-239.

Rittberger, Berthold. 2005. Building Europe's Parliament - Democratic Representation beyond the Nation State. Oxford: Oxford University Press.

Runciman, David. 2007. The Paradox of Political Representation. The Journal of Political Philosophy 15 (1): 93-114.

Saward, Michael. 2010. The Representative Claim. Oxford: Oxford University Press.

Shapiro, Ian, Susan C. Stokes, Elisabeth Jean Wood, Alexander S. Kirshner, eds. 2009. Political Representation. Cambridge: Cambridge University Press.

Smith, Graham. 2009. Democratic Innovations: Designing Institutions for Citizen Participation. Cambridge: Cambridge University Press.

Stasavage, David. 2010. When Distance Mattered: Geographic Scale and the Development of European Representative Assemblies. American Political Science Review, 104: 625-634.

Stasavage, David. 2016. Representation and consent: Why they arose in Europe and not elsewhere. Annual Review of Political Science 19 (1): 145–162

Stasavage, David. 2020. The Decline and Rise of Democracy: A Global History from Antiquity to Today. Princeton University Press.

Tormey, Simon. 2015. The End of Representative Politics. Cambridge: Polity Press.

Vieira, Monica Brito & David Runciman. 2008. Representation. Cambridge: Polity Press

Urbinati, Nadia. 2006. Representative Democracy: Principles and Genealogy. Chicago: The University of Chicago Press.

Urbinati, Nadia and Mark E. Warren. 2008. The Concept of Representation in Contemporary Democratic Theory. Annual Review of Political Science 11 (1): 387-412.

Young, Iris Marion. 2000. Inclusion and democracy. Oxford: Oxford University Press.

Williams, Mellisa. 1998. Voice, Trust, and Memory: Marginalized Groups and the Failings of Liberal Representation. Princeton, NJ: Princeton University Press.

Wolkenstein, Fabio & Wratil, Christopher. 2021. Multidimensional representation. American Journal of Political Science 65 (4): 862-876.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Kurz je založený na priebežnom hodnotení a študenti sú vyzývaní, aby sa priebežne pripravovali na týždenné stretnutia a diskusie na seminároch.

Účasť a aktivita na hodine, seminárna aktivita s povinnou literatúrou - 55%.

Výskumná (písomná) práca - 45%

Akékoľvek plagiátorstvo bude mať za následok automatický Fx.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický

English

Stručná osnova predmetu:

Kurz je zameraný na diskusie o týždenných čítaniach, ktoré sa týkajú týchto tém:

Časť I. Historický vývoj

- Týždeň 1: Úvod. Čo je reprezentácia. Čo je politická reprezentácia. Súvislosť medzi reprezentáciou a demokraciou. Predstavenie základnej terminológie. Prehľad kurzu.

- Týždeň 2: Priama demokracia a reprezentácia v starovekom Grécku a stredoveku (Manin 1997);

- Týždeň 3:Vývoj zastupiteľských zborov: geografia a voľby (Manin 1997; Stasavage 2010, 2020);

Vývoj zastupiteľských zborov - geografia a voľby (Manin 1997; Stasavage 2010, 2020);

- Týždeň 4: Zrod moderny: Hobbes, Rousseau, Sieyes a Burke o reprezentácii

Časť II. Koncepcia politickej reprezentácie

- Týždeň 5: Koncepcia politickej reprezentácie Hanny Pitkinovej (Pitkin 1972);

- Týždeň 6: Voličstvo (constituency), volebné pravidlá a reprezentácia: (Rehfeld 2005);

- Týždeň 7: Reprezentácia rozmanitosti: rasa, etnický pôvod, pohlavie (Young 2000);

- Týždeň 8: Kvóty (Htun 2004; Krook 2009; Mansbridge 1999; Phillips 1995)

Časť III. Politické zastúpenie v súčasnosti

- Týždeň 9 Rozšírenie konceptu reprezentácie a výzvy postdemokracie (Mansbridge 2003, 2009; Urbinati 2006);

- Týždeň 10: Konštruktivistický obrat a mobilizačná koncepcia reprezentácie (Disch 2021);

- Týždeň 11: Reprezentácia mimo parlamentu: nevolebné formy reprezentácie a inovácie pre občiansku participáciu (Saward 2010; Smith 2009);

- Týždeň 12: Nadnárodní a medzinárodní aktéri: demokracia, viacúrovňové riadenie a politická reprezentácia.

Výsledky vzdelávania:

Študenti získajú vedomosti o koncepte politickej reprezentácie, a to z historického aj konceptuálneho hľadiska. Naučia sa rozlišovať medzi rôznymi konceptmi reprezentácie, ako sa vyvíjali. Na základe teoretických poznatkov sa naučia kriticky skúmať normatívnu otázku dobrého a spravodlivého reprezentovania v demokracii, otázky inštitucionálneho dizajnu a reprezentácie celej rozmanitosti moderných spoločností. Nakoniec zistia, ako skúmať súčasné praktiky reprezentácie, ktoré sa často uplatňujú mimo parlamentov a štátov, a ako politická teória v súčasnosti zosúlaďuje ideály demokracie s potrebami delegovania. Na konci kurzu budú študenti schopní identifikovať hlavný historický vývoj a kriticky sa zaoberať konceptmi politickej reprezentácie. Mali by byť tiež schopní argumentovať a kriticky sa zaoberať normatívnymi otázkami spojenými s demokratickým zastúpením a inštitucionálnymi mechanizmami, ktoré sú k dispozícii na ich čo najlepšiu realizáciu.

Odporúčaná literatúra:

Astapova, Anastasiya, Onoriu Colăcel, Corneliu Pintilescu, and Tamás Scheibner, eds. 2020. Conspiracy Theories in Eastern Europe: Tropes and Trends. Routledge.

Basham, Lee. 2001. Living with the conspiracy. The Philosophical Forum 32(3): 265–280.

Barkun, Michael. 2013. A Culture of Conspiracy: Apocalyptic Visions in Contemporary America. Berkeley, CA: University of California Press.

Bergmann, Eirikur. 2018. Conspiracy & Populism: The Politics of Misinformation. Springer.

Boltanski Luc. 2014. Mysteries and Conspiracies: Detective Stories, Spy Novels and the Making of Modern Societies. Cambridge: Polity Press.

Bratich, Jack. 2008. Conspiracy Panics: Political Rationality and Popular Culture. SUNY Press.

Brotherton, Rob. 2015. Suspicious Minds: Why We Believe Conspiracy Theories. London: Bloomsbury.

Butter, Michael, and Peter Knight, eds. 2020. Routledge Handbook of Conspiracy Theories. Routledge.

Byford, Jovan. 2011. Conspiracy Theories: A Critical Introduction. Springer.

Cassam, Quassim. 2020. Konspirační teorie. Praha: Filosofia.

Cíbik, Matej, and Pavol Hardoš. 2020. Conspiracy Theories and Reasonable Pluralism. European Journal of Political Theory.

Clarke, Steve. 2002. Conspiracy theories and conspiracy theorizing. Philosophy of the Social Sciences 32(2): 131–150.

Coady, David, ed. 2006. Conspiracy Theories: The Philosophical Debate. Aldershot: Ashgate.

deHaven-Smith, Lance. 2013. Conspiracy Theory in America. Austin: University of Texas Press.

Dentith, Matthew R.X. 2014. The Philosophy of Conspiracy Theories. New York: Palgrave Macmillan.

Douglas, Karen, Joseph Uscinski, Robbie Sutton, et al. 2019 Understanding conspiracy theories. Political Psychology 40(S1): 3–35.

Farkas, Johan, and Jannick Schou- 2019. Post-truth, fake news and democracy: Mapping the politics of falsehood. Routledge.

Fenster, Mark. 2008 [1999]. Conspiracy Theories: Secrecy and Power in American Culture. Minneapolis: University of Minnesota Press.

Graff, Agnieszka, and Elżbieta Korolczuk. 2022. Anti-Gender Politics in the Populist Moment. Taylor & Francis.

Hanebrink, Paul. 2018. A Specter Haunting Europe: The Myth of Judeo-Bolshevism. Harvard University Press.

Hofstadter, Richard. 1964. The paranoid style in American politics, in The Paranoid Style in American Politics and Other Essays, pp. 3–40. Cambridge, MA: Harvard University Press.

Hristov, Todor. 2019. Impossible Knowledge: Conspiracy Theories, Power, and Truth. Routledge.

Husting, Ginna and Martin Orr. 2007. Dangerous machinery: ‘Conspiracy theorist’ as a transpersonal strategy of exclusion. Symbolic interaction 30(2): 127–150.

Jackson, Paul, and Anton Shekhovtsov, eds. 2014. The post-war Anglo-American far right: A special relationship of hate. Springer.

Jamin, Jerome. 2018. Cultural Marxism: A Survey. Religion Compass 12 (1-2): 1-12.

Jane, Emma and Chris Fleming. 2014. Modern Conspiracy: The Importance of Being Paranoid. London: Bloomsbury.

Keeley, Brian. 1999. Of conspiracy theories. The Journal of Philosophy 96(3): 109–126.

Keeley, Brian. 2007. God as the ultimate conspiracy theory. Episteme 4(2): 135–149.

Marchlewska, Marta, Aleksandra Cichocka, Filip Łozowski, Paulina Górska, and Mikołaj Winiewski. 2019. In search of an imaginary enemy: Catholic collective narcissism and the endorsement of gender conspiracy beliefs. The Journal of Social Psychology 159 (6): 766-779.

Muirhead, Russell & Nancy Rosenblum. 2019. A Lot of People Are Saying: The New Conspiracism and the Assault on Democracy. Princeton University Press.

O'Connor, Cailin, and James Owen Weatherall. 2019. The Misinformation Age: How False Beliefs Spread. Yale University Press.

Olmsted, Kathryn. 2009. Real Enemies: Conspiracy Theories and American Democracy, World War I to 9/11. Oxford University Press.

Önnerfors, Andreas, and André Krouwel, eds. 2021. Europe: Continent of Conspiracies: Conspiracy Theories in and about Europe. Routledge.

Panczová, Zuzana. 2017. Konšpiračné Teórie: Témy, Historické Kontexty a Argumentačné Stratégie. VEDA a Ústav etnológie SAV.

Pigden, Charles. 2007, Conspiracy theories and the conventional wisdom. Episteme 4(2): 219–232

Pomerantsev, Peter. 2014. Nothing Is True and Everything Is Possible: The Surreal Heart of the New Russia. London: Faber and Faber.

Pomerantsev, Peter. 2019. This is Not Propaganda: Adventures in the War Against Reality. London: Faber & Faber.

van Prooijen, Jan-Willem. 2018. The Psychology of Conspiracy Theories. Routledge.

Sim, Stuart. 2019. Post-Truth, Scepticism & Power. Springer.

Stanley, Jason. 2015. How Propaganda Works. Princeton University Press.

Sunstein, Cas and Adrian Vermeule. 2009. Conspiracy theories: Causes and cures. Journal of Political Philosophy 17(2): 202–227.

Thalmann, Katharina. 2019. The Stigmatization of Conspiracy Theory Since the 1950s: “A Plot to Make Us Look Foolish”. Routledge.

Uscinski, Joseph and Joseph Parent. 2014. American Conspiracy Theories. Oxford: Oxford University Press

Uscinski, Joseph, ed. 2018. Conspiracy Theories and the People Who Believe Them. Oxford University Press.

Walker, Jesse. 2013. The United States of Paranoia: A Conspiracy Theory. New York: HarperCollins

Yablokov, Ilya. 2018. Fortress Russia: Conspiracy Theories in the Post-Soviet World. John Wiley & Sons.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Kurz je založený na priebežnom hodnotení a študenti sú vyzývaní, aby sa priebežne pripravovali na týždenné stretnutia a diskusie na seminároch.

Účasť a aktivita na hodine, seminárna aktivita s povinnou literatúrou - 55%.

Výskumná (písomná) práca - 45%

Akékoľvek plagiátorstvo bude mať za následok automatický Fx.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický

English

Stručná osnova predmetu:

Kurz je zameraný na diskusie o týždenných čítaniach, ktoré sa týkajú týchto tém:

- Čo je to konšpiračná teória?

- Filozofia konšpiračných teórií

- Konšpiračné teórie v populárnej kultúre

- Konšpiračné teórie, fámy a folklór

- Konšpiračné teórie a náboženstvo

- História konšpiračných teórií (slobodomurári, ilumináti, antisemitizmus a židoboľševizmus)

- Konšpirácie v USA

- Konšpirácie v Európe a inde

- Psychológia konšpirácie

- Sociálne médiá, falošné správy a šírenie konšpiračných teórií

- Konšpiračné teórie v politike: populizmus, straníckosť a motivované uvažovanie

- Konšpiračné teórie ako politická propaganda

- Súčasné krajne pravicové konšpiračné teórie (kultúrny marxizmus, gender ideológia, veľká výmena)

- Život s konšpiračnými teóriami

Výsledky vzdelávania:

Cieľ kurzu pomáha študentom pochopiť vznikajúcu akademickú oblasť konšpiračných štúdií. Študenti si osvoja zručnosti, ako skúmať vznik konšpiračných teórií ako samostatnej oblasti poznania z historického hľadiska a ako sa táto oblasť dostala z hlavného prúdu na stigmatizovaný okraj kultúry a politiky. Dozvedia sa o koncepčných bojoch o definovanie toho, čo konšpiračná teória znamená, a o tom, ako sa samotná nálepka môže využívať na politické vylúčenie a potláčanie menšinových hlasov. Vytvoria si zručnosti na skúmanie rôznych historických konšpiračných teórií a ich vplyvu na širšiu kultúru, spoločnosť a politiku. Cieľom kurzu je tiež oboznámiť študentov s najnovšími poznatkami o psychologických motiváciách na prijímanie konšpiračných presvedčení a o vplyve politickej straníckej príslušnosti na konšpiračné predstavy. Študenti sa potom zamerajú na politický vplyv a využitie konšpiračných teórií v politickej komunikácii a politickej propagande, najmä v krajne pravicovom politickom spektre.

Na konci kurzu by študenti mali poznať filozofický problém definovania a rozpoznávania konšpiračných teórií, názory kulturológie a antropológie na miesto konšpirácií v ľudskej predstavivosti, ale aj poznatky psychológie a politológie o motivovanom uvažovaní. Študenti by mali byť tiež schopní kriticky sa zaoberať otázkami spojenými s konšpiračnými teóriami a ich štúdiom a vykonať vlastnú analýzu javu spojeného so širšou témou konšpiratívneho uvažovania.

Odporúčaná literatúra:

Field, A. P., Miles, J., & Field, Z. (2012). Discovering statistics using R. London; Thousand Oaks, CA: Sage.

Fogarty, B. J. (2019). Quantitative social science data with R: An introduction. London: SAGE.

Hendl, J. (2015). Přehled statistických metod: Analýza a metaanaýza dat. Praha: PORTÁL.

Littvay, L., Moise, A., Fabo, B., Batrićević, N., & Stankov, N. (n.d.). Introduction to R. Retrieved 27 January 2022, from https://levente.littvay.hu/granada/fullRclass.html

Navarro, D. (2022). Learning statistics with R: A tutorial for psychology students and other beginners (Version 0.6). Retrieved from https://learningstatisticswithr.com/lsr-0.6.pdf

Pollock, P. H., & Edwards, B. C. (2018). An R companion to political analysis (Second edition). Thousand Oaks, California: CQ Press.

Thulin, M. (2021). Modern statistics with R: From wrangling and exploring data to inference and predictive modelling. EOS Chasma Press. Retrieved from http://www.modernstatisticswithr.com/

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Študenti a študentky budú pracovať na ich prvom analytickom projekte v dvojčlenných skupinách. Cieľom bude nájsť odpoveď na otázku týkajúcu sa niektorej z verejných politík pomocou jedného z poskytnutých jednoduchých tréningových dátových súborov. Prvé zadanie (odovzdané v polovici semestra) bude obsahovať stanovenie výskumnej otázky, ako aj podrobný prehľad premenných a popisné štatistiky. Vo finálnom zadaní študenti a študentky vyvinú metodológiu a aplikujú niektorú zo štatistických techník preberaných v kurze. Všetky projekty budú prezentované v rámci kurzu na poslednej hodine.

Zadania:

1. 2-4 stranový text obsahujúci výskumnú otázku, popis datasetu a deskriptívne = 30 bodov

2. Prezentácia výsledkov projektu (posledný týždeň) = 20 bodov

3. 8-10 stranová záverečná analytická správa (skúškové obdobie) = 50 bodov

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský a anglický

Slovak/English

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod; 2. Inštalácia a nastavenie R/R Studio; 3. Úvod do práce v R Studio; 4. Deskriptívna štatistika; 5. Transformácia premenných; 6. Missing Values; 7.Reading week; 8. Vizualizácia dát; 9. Testovanie hypotéz; 10. Porovnanie priemerov; 11. Rekapitulácia; 12. Prezentácie projektov

Výsledky vzdelávania:

• Študenti a študentky budú schopní/é spravovať, vizualizovať a analyzovať svoje dáta pomocou programovacieho jazyka R

• Vysoko interaktívny prístup „učenia sa praxou“ umožní študentom a študentkám si lepšie osvojiť teoretické štatistické koncepty

• Študenti a študentky budú vedení/é v ich prvých krokoch na ceste k získaniu základnej programátorskej kompetencie

Odporúčaná literatúra:

Field, A. P., Miles, J., & Field, Z. (2012). Discovering statistics using R. London; Thousand Oaks, CA: Sage.

Fogarty, B. J. (2019). Quantitative social science data with R: An introduction. London: SAGE.

Hendl, J. (2015). Přehled statistických metod: Analýza a metaanaýza dat. Praha: PORTÁL.

Littvay, L., Moise, A., Fabo, B., Batrićević, N., & Stankov, N. (n.d.). Introduction to R. Retrieved 27 January 2022, from https://levente.littvay.hu/granada/fullRclass.html

Navarro, D. (2022). Learning statistics with R: A tutorial for psychology students and other beginners (Version 0.6). Retrieved from https://learningstatisticswithr.com/lsr-0.6.pdf

Pollock, P. H., & Edwards, B. C. (2018). An R companion to political analysis (Second edition). Thousand Oaks, California: CQ Press.

Thulin, M. (2021). Modern statistics with R: From wrangling and exploring data to inference and predictive modelling. EOS Chasma Press. Retrieved from http://www.modernstatisticswithr.com/

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Študenti a študentky zrealizujú počas kurzu vlastný projekt v trojčlenných skupinách v troch výstupoch s použitím reálnych dátových súborov. Študenti a študentky dostanú zoznam voľne dostupných datasetov, z ktorých si môžu vybrať, alebo budú môcť použiť akýkoľvek iný dataset, ktorý je relevantný pre výskumnú hádanku. Prvý výstup (v polovici semestra) bude obsahovať jasný popis výskumného problému, ktorý sa má riešiť, ako aj popis dát, deskriptívne štatistiky a vysvetlenie metodického prístupu, ktorý sa má použiť. V druhom výstupe študenti a študentky pripravia a predložia netechnickú správu o svojich počiatočných zisteniach. Projekty budú prezentované triede za prítomnosti profesionálneho/ej analytika/čky. V záverečnom výstupe študenti a študentky odovzdajú plne zdokumentované výstupy analytického cvičenia.

Zadania

• 5-stranový dizajn výskumu s deskriptívnymi štatistikami (v polovici semestra) = 30 bodov

• Netechnická prezentácia zistení (posledný týždeň) = 20 bodov

• 8-10 stranová záverečná výskumná správa (skúškové obdobie) = 50 bodov

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský/anglický

Slovak/English

Stručná osnova predmetu:

1.Úvod/rekapitulácia Štatistiky I 2. Syntax, cykly, podmienky 3. Funkcie, princípy kódovania 4. Kontingenčné tabuľky 5. Parametrické a neparametrické testy 6. Reading Week 7. ANOVA 8. Lineárna regresia 9. Diagnostika modelu 10. Nelineárna regresia 11. Faktorová analýza 12. Rekapitulácia

Výsledky vzdelávania:

• Študenti a študentky budú schopní/é samostatne vykonávať technicky správnu analýzu reálnych datasetov

• Študenti a študentky si osvoja základné programovacie zručnosti (slučky, funkcie, podmienky)

• Študenti a študentky sa naučia prezentovať zistenia na základe štatistickej analýzy vo formáte správy pripravenej pre technické i netechnické publikum

Odporúčaná literatúra:

Arundel, A. (2023). How to design, implement and analyse a survey. Edward Elgar Publishing.

Babbie, E. R. (2011). The basics of social research (5th edition). Australia; Belmont, CA: Wadsworth / Cengage Learning.

Benes, V., & Drulák, P. (Eds.). (2020). Metodologie výzkumu politiky. Praha: SLON.

Bueno de Mesquita, E., & Fowler, A. (2021). Thinking clearly with data: A guide to quantitative reasoning and analysis. Princeton: Princeton University Press.

Bryman, A., & Bell, E. (2019). Social research methods (5th Canadian edition). Oxford University Press.

Coolican, H. (2014). Research methods and statistics in psychology (6th edition). London; New York, NY: Psychology Press.

Crano, W. D., Brewer, M. B., & Lac, A. (2014). Principles and methods of social research (Third edition). New York, NY: Routledge.

Crump, M. J. C., & Navarro, D. J. (2018). Answering questions with data: Introductory statistics for psychology students. Retrieved from https://crumplab.github.io/statistics/

Crump, M. J. C., Price, P. C., Jhangiani, R., Chiang, I.-C. A., & Leighton, D. C. (2017). Research methods for psychology. Retrieved from https://crumplab.github.io/ResearchMethods/

Fogarty, B. J. (2019). Quantitative social science data with R: An introduction. London: SAGE.

Galvan, M., & Pyrczak, F. (2024). Writing empirical research reports: A basic guide for students of the social and behavioral sciences (9th edition). Routledge Taylor & Francis Group.

Huntington-Klein, N. (2022). The effect: An introduction to research design and causality. BocaRaton, FL: CRC Press.

Kellstedt, P. M., & Whitten, G. D. (2013). The fundamentals of political science research (2nd edition). Cambridge: Cambridge University Press.

Kline, R. B. (2020). Becoming a behavioral science researcher: A guide to producing research that matters (Second edition). New York, NY: The Guilford Press.

Pollock, P. H. (2020). The essentials of political analysis (Sixth Edition). Washington, D.C: CQ Press.

Rich, R. C., Brians, C. L., Manheim, J. B., & Willnat, L. (2018). Empirical political analysis Quantitative and qualitative research methods (9th edition). New York: Routledge.

Spiegelhalter, D. (2019). The art of statistics: Learning from data. London: Pelican

Kurz pozostáva z 10 zadaní počas semestra a 1 záverečného zadania na konci semestra. Nevyhnutnou

podmienkou úspešného zvládnutia týchto zadaní a záverečného zadania je účasť na hodinách. Študenti

a študentky nie sú oprávnení/é odovzdávať zadania bez prítomnosti na hodine.

Od študentov a študentiek sa očakáva, že počas semestra vypracujú 10 zadaní. V každom zadaní si precvičia

uchopenie prvkov výskumného procesu vrátane operacionalizácie, formulácie hypotézy, výberu vzorky, opisu

údajov, návrhu dotazníka, testovania hypotéz, analýzy údajov, interpretácie výsledkov a praktík otvorenej vedy

štruktúrovaných vo formáte IMRaD.

Študenti a študentky na konci semestra vypracujú 1 záverečné zadanie. Záverečné zadanie bude vychádzať z

týždenných zadaní.

Kritériá hodnotenia:

- 10 zadaní počas semestra (1 zadanie = 6 bodov) = 60 bodov

- 1 záverečné zadanie = 40 bodov

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský/anglický

Slovak/English

1. Úvod do kurzu; 2. Výskumný dizajn; 3. Reportovanie kvantitatívneho výskumu vo formáte IMRaD; 4. Dáta a premenné; 5. Sumarizácia čísel - rozdelenie frekvencií a centrálna tendencia; 6. Výber výskumnej vzorky; 7. Dotazníkové výskumy a dotazníky; 8. Čítanie predpísanej literatúry; 9. Experimenty a miery asociácie a kauzality; 10. Hypotézy; 11. Skupinové porovnania; 12. Regresia; 13. Záverečné zadanie + zhrnutie kurzu

Kurz je zameraný na prax kvantitatívneho výskumu v politológii. Študenti a študentky si osvoja nasledujúce zručnosti:

- ako vypracovať výskumné dizajny, konceptualizácie, operacionalizácie, hypotézy, výskumné materiály a postupy, regptovať účastníkov/čky výskumu a rôzne typy štatistickej analýzy používané v dotazníkových výskumoch, experimentoch, kvantitatívnej obsahovej analýze, hodnotiacom výskume alebo analýze existujúcich údajov

- ako podať správu o kvantitatívnom výskume vo formáte IMRaD (úvod, metódy, výsledky a diskusia)

- ako pochopiť a interpretovať kvantitatívne údaje

- ako rozlišovať typy premenných a ako to ovplyvňuje súvisiace štatistické postupy

- ako aplikovať postupy otvorenej vedy vo vlastnom výskume

Acharya, A. and Johnston, A.I. (eds.) (2007), Crafting Cooperation: Regional International

Institutions in Comparative Perspective, Cambridge University Press

Bátora J., Hardacre A. 2012: Regional Institutional Diplomacies in Kerr, P. 2012: Diplomacy in a globalizing world: theories and practices. New York: Oxford University Press, USA

Börzel, Tanja A. Roads to regionalism: genesis, design, and effects of regional organizations. Burlington, VT: Ashgate, 2012. Print.

Bull, Hedley. The anarchical society: a study of order in world politics. New York: Columbia University Press, 1977. Print

Farrell, M., Hettne, B., Van Langenhove, L. (eds.), Global Politics of Regionalism. Theory and Practice, Pluto Press

Hardacre, A. and Smith, M. (2009), ‘The EU And The Diplomacy Of Complex Interregionalism’, The Hague Journal of Diplomacy, vol. 4, no. 2, pp. 167–188

Gilpin, Robert. War and change in world politics. Cambridge: Cambridge University Press, 1981. Print.

Hastrup, T. (2013), ‘EU as Mentor? Promoting Regionalism as External Relations Practice in EU–Africa Relations’, Journal of European Integration, vol. 35, no. 7.

Ikenberry, G. John. Liberal leviathan: the origins, crisis, and transformation of the American world order. Princeton, N.J.: Princeton University Press, 2011. Print.

Jetschke, Anja & Murray, Philomena (2012): Diffusing Regional Integration: The EU and Southeast Asia, West European Politics, 35:1, 174-191

Kagan, Robert. The world America made. New York: Alfred A. Knopf, 2012. Print.

Katzenstein, Peter J.. A world of regions: Asia and Europe in the American imperium. Ithaca, N.Y.: Cornell University Press, 2005. Print.

Keohane, Robert O.. After hegemony: cooperation and discord in the world political economy. Princeton, N.J.: Princeton University Press, 1984. Print.

Lenz, T. (2008), ‘Problematizing the EU’s Model Export to Mercosur– Strategies and

Motivations’, Paper prepared for the GARNET conference “The European Union in

International Aff airs” Brussels, 24–26 April 2008, available from http://goo.gl/OWTb6T

Mansfield, Edward D. and Reinhardt, Eric. Multilateral Determinants of Regionalism: The Effects of GATT/WTO on the Formation of Preferential Trading Arrangements. International Organization, Vol. 57, No. 4 (Autumn, 2003), pp. 829-862

Mukhametdinov, Mikhail. Mercosour and the European Union: Among the Factors of Regional Cohesion. In Cooperation and Conflict 2007 42: 207

Murray, Philomena. Comparative regional integration in the EU and East Asia: Moving beyond integration snobbery International Politics, 2010, 47 (3-4): 309-323

Neumann, Iver B.. Uses of the other: "The East" in European identity formation. Minneapolis: University of Minnesota Press, 1999. Print.

Söderbaum, Frederik and Baert, Francis. Intersecting interregionalism: Regions, Global Governance and the EU. Springer, 2014

Telò, Mario. European Union and new regionalism regional actors and global governance in a post-hegemonic era. 2nd ed. Aldershot, England: Ashgate, 2007. Print.

Tuathail, Gearóid. Critical geopolitics: the politics of writing global space. London: Routledge, 1996. Print.

Wolczuk, K. Dragneva, R. (eds.) Eurasian Economic Integration: Law, Policy and Politics. Edward Elgar Pub, 2013

Wong, Reuben (2012): Model power or reference point? The EU and the ASEAN

Charter, Cambridge Review of International Affairs, 25:4, 669-682

Podmienky na absolvovanie predmetu:

úlohy alebo testy počas semestra - 40%

individuálny príspevok študenta (prezentácia alebo esej) - 30%

skúška - 30%

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

angličtina

Teoretické predstavy o svetovom poriadku a historické druhy svetového poriadku

Vzťah medzi svetovým poriadkom, hegemóniou a svetovými regiónmi

Konceptualizácia regiónov a súčasné výskumné prístupy k regionálnej integrácii

Zapadné teórie regionálnej integrácie a ich relevantnosť pri skúmaní globálneho regionalizmu

Rôznorodé trajektórie a odlišné formy regionálnej integrácie (komparatívny regionalizmus)

Regionálne inštitúcie a inštitucionalizácia regiónov

“Novy regionalizmus“, „otvorený regionalizmus“ a politická ekonómia globálnych regiónov

Regionalizmus ako politická ideológia a politicky projekt. Regionálna identita a budovanie regiónov

Rola regiónov v post-krizovej globálnej architektúre

Vzájomná závislosť a „štrukturácia“ regionálnej a domácej politiky

Interregionalizmus a vzťahy medzi Európskou Úniou a inými regionálnymi entitami

záverečné

Výsledky vzdelávania:

Študenti budú ovládať základné koncepty: svetový poriadok, región, regionalizmus a ich kľúčové teoretické

interpretácie.

Študenti získajú po absolvovaní kurzu:

znalosti zo súčasných vedeckých prístupov k skúmaniu regiónov z viacerých hľadísk: politického, ekonomického, kultúrneho, bezpečnostného, atď.

faktický prehľad o histórii a súčasných procesoch regionálnej integrácii v rôznych častiach

sveta.

Po absolvovaní kurzu budú schopní poznať rozdiely v základnej problematike a agendách regionálnych integrácii, budú ovládať komparatívny prístup v skúmaní regiónov a s problematikou regionálnych inštitúcií a procesom inštitucionalizácie regiónov.

Absolvovaním kurzu budú mať poznatky o súčasnom stave vzťahov medzi Európskou Úniou a inými regionálnymi zoskupeniami a o vplyve EÚ na regionálne procesy vo svete a dokážu posúdiť potenciálnu rolu regiónov ako základných stavebných kameňov svetového usporiadania po globálnej kríze.

Recommended literature:

(Additional literature will be posted on the course website. Students will work with a variety of sources, including academic books, journal articles and relevant commentary and audio-visual material addressing selected cases).

Books and Journal Articles:

Ballestero, A. (2019). A Future History of Water. Durham and London: Duke University Press.

Bleiker, R. (2001) “The Aesthetic Turn in International Political Theory”. Millenium: Journal of International Studies. 30(3): 509-533.

Hacker, D. (2008) Rules for Writers. 6th. Ed. Boston and New York: Bedford/St. Martin’s.

Haraway, D. (1988) ‘Situated Knowledges: The Science Question in Feminism and the Privilege of Partial Perspective.” Feminist Studies 14 (3): 575-599.

Lamott, A. (1995) Bird By Bird: Some Instructions on Writing and Life. Anchor Books.

Lowenheim, O. (2010) “The ‘I’ in IR: an autoethnographic account” Review of International Studies 36(4): 1023-1045.

Zinsser, W. (2016) On Writing Well: The Classic Guide to Writing Non-fiction. Harper Perennial.

Online resources:

Etzioni, A. (2001) What is political? http://www2.gwu.edu/~ccps/etzioni/A312.pdf

Orwell, George (1946). Politics and the English Language, https://www.mtholyoke.edu/acad/intrel/orwell46.htm

Selected manuals of Style (Chicago and APA)

Selected entries at Purdue Online Writing Lab

https://owl.purdue.edu/index.html

Selected entries from University of Cincinnati Learning Commons

https://www.uc.edu/campus-life/learning-commons/learning-resources/writing-resources.html

Podmienky na absolvovanie predmetu:

1. Dochádzka a aktívna účasť na diskusiách a cvičeniach (30%). Tento kurz je postavený ako interaktívny, najlepší spôsob, ako si z neho odniesť potrebné poznatky je príprava pred každým stretnutím a konštruktívne prispievanie do diskusií v priebehu semestra. V súlade so študijným poriadkom FSEV majú študenti nárok na dve absencie. V rámci tejto zložky hodnotenia sa do známky počítajú tri bodované aktivity na seminári resp. tri domáce úlohy.

2. Skupinový projekt (30%). Na začiatku semestra budú študenti rozdelení do skupín. Počas seminárov budú tieto skupiny nacvičovať špecifické zručnosti vo vybraných žánroch akademickej komunikácie. Naučia sa tiež navzájom si poskytovať konštruktívnu spätnú väzbu a podporu. Skupiny budú svoju prácu priebežne zaznamenávať a reflektovať v denníku. Na konci semestra odovzdajú správu zhŕňajúcu najpodstatnejšie body tejto skúsenosti a vystúpia s malou prezentáciou.

3. Seminárna práca (40%). Študenti pripravia prácu v rozsahu 3000 slov, vrátane poznámok a bibliografie, ktorá bude vychádzať z problematiky pokrytej v seminároch a cvičeniach. Prácu odovzdajú v skúškovom období. Študenti dostanú na výber z niekoľkých tematických okruhov. Súčasťou práce budú nasledovné časti: metodologické a teoretické východiská, možnosti a limity zvoleného prístupu, vlastná reflexia na skúsenosť s procesom písania. Podrobné inštrukcie budú predstavené v treťom týždni semestra, v druhej polovici semestra budú študenti tiež vyhľadávať spätnú väzbu rovesníkov na predbežnú verziu seminárnej práce.

Študenti majú nárok na jeden opravný termín záverečnej práce. V súlade so študijným poriadkom FSEV UK môžu študenti vymeškať dva týždenné bloky, absencie budú ospravedlnené v súlade so študijným poriadkom fakulty.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov.

anglický/English

Stručná osnova kurzu:

1. Úvod do témy. Ciele kurzu. Žánre akademickej komunikácie.

2. Prehľad základných prvkov: jazyk, štruktúra, vyhľadávanie akademickej literatúry, dizajn zberu dát.

3. Hľadanie výskumného problému. Prvé podnety a nápady (brainstorming), skice a spôsoby organizácie nápadov a poznámok. Prekonávanie bežných problémov – vrátane odkladania úloh a syndrómu predstierania.

4. Prehľad literatúry. Kde začať, ako zaznamenávať hlavné poznatky z prečítaného, ako triediť zdroje. Experimentovanie s rôznymi žánrami.

5. Výskumný návrh a výskumný článok. Plánovanie času a zdrojov. Rozhodnutia o tom, aký typ výskumu a textu je v danom čase a kontexte realistický.

6. Jazyk, štruktúra a citačné štýly. Význam citačných štýlov. Význam porozumenia perspektívam účastníkov výskumu – skúmaných populácií.

7. Typy spätnej väzby, recenzie pracovných verzií textov. Akademické konferencie a siete. Príprava abstraktu na konferenciu.

8. Kratšie žánre: recenzia knihy, príspevky do fór, poznámky k výskumu.

9. Preklad akademického výskumu pre širšie publikum. Policy report a policy brief. Porozumenie vzťahu medzi výskumnou sférou a sférou verejnej politiky.

10. Nácvik prezentačných zručností. Prezentácie výskumného návrhu a pracovnej verzie výskumného článku.

11. Redigovanie vlastného textu a príprava na odoslanie do recenzného konania. Nevyhnutné kroky a kritériá, stratégie na dosahovanie priebežných výsledkov.

12. Záverečné kolokvium.

Výsledky vzdelávania:

Cieľom kurzu je posilniť schopnosti porozumieť rôznym prístupom k písaniu a k vzdelávaniu autorov. Semináre a cvičenia, vrátane domácich úloh, by mali študentom pomôcť zlepšiť schopnosť komunikovať s ďalšími občanmi v akademickom vesmíre. Hlavnou trénovanou zručnosťou je písanie, pozornosť budeme venovať aj súvisiacim zručnostiam: hovorený prejav, čítanie a počúvanie. Semináre pozostávajú z diskusií nad zadanou literatúrou a praktických cvičení, rozvíjajúcich pokročilejšie autorské zručnosti. Absolventi predmetu by mali mať lepšie pochopenie rôznorodosti žánrov akademickej komunikácie a špecifických stratégií, ktoré autori používajú v komunikácii svojich poznatkov a pozorovaní. Predmet kladie silný dôraz na komunikatívny aspekt procesu písania a študenti sa naučia ako poskytovať spätnú väzbu a žiadať o ňu, ako prezentovať príspevok na akademickej konferencii a odniesť si poznatky kolegov, a ako sa zapájať do širších akademických sietí. Predmet sa tiež venuje častým problémom, ktoré trápia začínajúcich autorov, vrátane odkladania povinností.

Odporúčaná literatúra:

Anderson, Elizabeth. 1999. What Is the Point of Equality? Ethics 109: 287-337.

Barry, Brian. 2001. Culture and Equality, Cambridge and London: Harvard University Press.

Bell, Duncan, ed. 2019. Empire, Race and Global Justice. Cambridge, MA: Cambridge University Press.

Brighouse, Harry. 2004. Justice. Cambridge: Polity Press

Brooks, Thom, and Martha C. Nussbaum, eds. 2015. Rawls's Political Liberalism. New York: Columbia University Press.

Brooks, Thom, ed. 2020. The Oxford Handbook of Global Justice. Oxford: Oxford University Press.

Carens, Joseph. 2013. The Ethics of Immigration. Oxford: Oxford University Press.

Cohen, G. A., 1995. Self-Ownership, Freedom, and Equality. Cambridge: Cambridge University Press.

Cohen, G. A. 2000. If You're an Egalitarian, How Come You’re So Rich? Cambridge, MA: Harvard University Press.

Cohen, G.A. 2008. Rescuing Justice and Equality. Cambridge, MA: Harvard University Press.

Dworkin, Ronald. 2000. Sovereign Virtue: Equality in Theory and Practice. Cambridge, MA: Harvard University Press.

Estlund, David. 2019. Utopophobia: On the Limits (If Any) of Political Philosophy. Princeton, NJ: Princeton University Press.

Forrester, Katrina. 2019. In the Shadow of Justice: Postwar Liberalism and the Remaking of Political Philosophy. Princeton, NJ: Princeton University Press.

Freeman, Samuel. 2007. Rawls. London: Routledge.

Hampton, Jean. 1997. Political Philosophy. Boulder, Colorado: Westview Press

Hirschmann, Nancy. 2003. The Subject of Liberty: Toward a Feminist Theory of Freedom. Princeton, NJ: Princeton University Press.

Kaufman, Alexander. 2018. Rawls's Egalitarianism. Cambridge: Cambridge University Press.

Kis, János ed. 1997. Současná politická filosofie (Sborník textů). Praha: Oikoymenh.

Kymlicka, Will. 2002. Contemporary Political Philosophy: An Introduction, 2nd Ed. Oxford: Oxford University Press.

Kymlicka, Will. 1995. Multicultural Citizenship: A Liberal Theory of Minority Rights. Oxford: Clarendon Press.

Lippert-Rasmussen, Kasper. 2015. Luck Egalitarianism. London: Bloomsbury Publishing.

Mills, Charles W. 2017. Black Rights/White Wrongs: The Critique of Racial Liberalism. Oxford: Oxford University Press.

Nozick, Robert. 1974. Anarchy, State, and Utopia. New York: Basic Books.

Nussbaum, Martha. 1999. Sex and Social Justice. Oxford: Oxford University Press.

Okin, Susan Moller. 1991. Justice, Gender and the Family. New York: Basic Books

Parekh, Bhikhu. 2000. Rethinking Multiculturalism: Cultural Diversity and Political Theory. Cambridge, MA: Harvard University Press.

van Parijs, Philippe, and Yannick Vanderborght. 2017. Basic Income: A Radical Proposal for a Free Society and a Sane Economy. Cambridge. MA: Harvard University Press.

Phillips, Anne. 2007. Multiculturalism without Culture. Princeton, NJ: Princeton University Press.

Phillips, Anne. 2021. Unconditional Equals. Princeton, NJ: Princeton University Press.

Quong, Jonathan. 2011. Liberalism without Perfection. Oxford: Oxford University Press.

Rawls, John. 1971. A Theory of Justice. Cambridge: Harvard University Press, rev. ed. 1999.

Rawls, John. 1993. Political Liberalism. New York: Columbia University Press.

Rawls, John. 1999. The Law of Peoples. Cambridge: Harvard University Press.

Rawls, John. 2001. Justice as Fairness: A Restatement, ed. by Erin Kelly, Cambridge: Harvard University Press.

Robeyns, Ingrid. 2017. Wellbeing Freedom and Social Justice: The Capability Approach Re-Examined. Cambridge: Open Book Publishers.

Scanlon, T. M. 2018. Why Does Inequality Matter? Oxford: Oxford University Press.

Schouten, Gina. 2019. Liberalism, Neutrality, and the Gendered Division of Labor. Oxford: Oxford University Press.

Shapiro, Ian. 2018. Morální základy politiky. Praha: Karolinum.

Smart, J.C.C. & Williams, Bernard. 1973. Utilitarianism: For and Against. Cambridge: Cambridge University Press.

Song, Sarah. 2007. Justice, Gender, and the Politics of Multiculturalism. Cambridge: Cambridge University Press.

Swift, Adam and Stephen Mulhall. 1996. Liberals and Communitarians, 2nd Ed. Oxford: Blackwell.

Taiwo, Olufemi O. 2022. Reconsidering Reparations. Oxford: Oxford University Press.

Tan, Kok-Chor. 2022. What Is This Thing Called Global Justice? 2nd Ed. London: Routledge.

Thomas, Alan. 2016. Republic of Equals: Predistribution and Property-Owning Democracy. Oxford: Oxford University Press.

Tomasi, John. 2012. Free Market Fairness. Princeton, NJ: Princeton University Press.

Vrousalis, Nicholas. 2015. The Political Philosophy of G.A. Cohen: Back to Socialist Basics. London: Bloomsbury.

Weithman, Paul. 2010. Why Political Liberalism? On John Rawls's Political Turn. Oxford: Oxford University Press.

Wolff, Jonathan. 2016. An Introduction to Political Philosophy, 3rd Edition. Oxford: Oxford University Press.

Young, Iris Marion. 1990. Justice and the Politics of Difference. Princeton, NJ: Princeton University Press.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Kurz je založený na priebežnom hodnotení a študenti sú vyzývaní, aby sa priebežne pripravovali na týždenné stretnutia a diskusie na seminároch.

Účasť a aktivita na hodine, seminárna aktivita s povinnou literatúrou - 30%.

Testy (polsemestrový test, záverečný test) - 40 %.

Písomná práca - 30 %.

Akékoľvek plagiátorstvo bude mať za následok automatický Fx.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický/English

Stručná osnova predmetu:

Týždeň 1: Úvod a prehľad kurzu: Čo je to politická filozofia? "Je" vs. "má byť" v politike. Povaha a metódy normatívneho teoretizovania. Na čo sú utópie? Predstavenie niektorých základných pojmov;

Týždeň 2: Utilitarizmus: Utilitarizmus ako morálna a politická doktrína. Čo je to užitočnosť? Je utilitarizmus koherentný? Mali by sme byť "efektívnymi altruistami"?

Týždeň 3: Liberálna rovnosť - "Spravodlivosť ako férovosť": Rawlsova Teória spravodlivosti, jej význam a postavenie v súčasnej svetovej filozofii, povaha jeho argumentácie, metodologický náčrt jeho hlavných argumentov. Distributívna spravodlivosť a Rawlsove 2 princípy spravodlivosti;

Týždeň 4: Liberálna rovnosť - "Rovnosť čoho?": Čo je "menou" distribučnej spravodlivosti: primárne statky (Rawls), schopnosti (Sen a Nussbaumová), blahobyt? Ronald Dworkin a rovnosť zdrojov. Úloha zdrojov a zodpovednosti v teóriách spravodlivosti. luck-egalitarianizmus;

Týždeň 5: Demokratická rovnosť - rovnosť mimo distribúcie: pochybnosti o rovnosti ako normatívnom ideáli: prioritarianizmus (Parfit), sufficientarianizmus (Frankfurt), Čo je zmyslom rovnosti: bezpodmienečne rovní (Phillips), vzťahový egalitarizmus (Anderson) uznáva status aj materiálne zdroje. Spravodlivosť a politika rozdielov, tváre útlaku a mýtus meritokracie (Young);

Týždeň 6: Ekonomická sloboda a libertariánska spravodlivosť: Robert Nozick a libertariánska kritika Rawlsa. Sloboda, sebavlastníctvo a teória spravodlivého oprávnenia. Hayek a klasický liberálny pohľad na ekonomickú slobodu. Je spravodlivosť možná v podmienkach slobodného trhu? Liberalizmus verzus libertarianizmus;

Týždeň 7: Záchrana rovnosti pred liberálmi - G. A. Cohen a socialistická kritika: G.A.Cohen o rovnosti, stimuloch a osobnej morálke. Egalitárska kritika rawlsovskej liberálnej rovnosti, princípu rozdielu a stimulov nerovnosti. "Ak ste egalitár, ako to, že ste taký bohatý?" V čom spočíva egalitársky étos? Je možný socializmus?

Týždeň 8: Uskutočnenie spravodlivosti - Návrhy na lepší svet: univerzálne granty - stakeholding (Ackerman) a univerzálny základný príjem (van Parijs); demokracia vlastníctva (Rawsl), reparácie;

Týždeň 9: Rod a spravodlivosť: Zanedbávajú politické teórie význam rodu v spoločnosti? Prehodnotenie rodiny a spravodlivosti. Mužská predpojatosť a odpovede liberálnych teórií na feministickú kritiku (Okin, Nussbaum, Rawls);

Týždeň 10: Liberálna neutralita verzus perfekcionizmus: Liberálny perfekcionizmus: štát podporujúci autonómiu jednotlivca (Raz). Liberálna požiadavka, aby štát bol neutrálny medzi rôznymi koncepciami dobra. Myšlienka verejného rozumu a Rawlsov politický liberalizmus. Mal by byť štát neutrálny? Môže byť? (Rawls, Quong, Nussbaumová);

Týždeň 11: Multikulturalizmus - spravodlivosť v kultúre a náboženstve: Malo by sa s niektorými kultúrnymi a náboženskými praktikami zaobchádzať inak ako s inými? Rozmanitosť kultúr a náboženstiev v demokratickej spoločnosti a čím sú výnimočné. Otázky multikulturalizmu a legitímnosti kultúrneho prispôsobenia (Barry, Parekh, Kymlicka, Song);

Týždeň 12: Globálna spravodlivosť: partikularita a kozmopolitizmus: Otázky globálnej spravodlivosti. Správny rozsah spravodlivosti a rozdelenie zodpovednosti medzi štáty a medzinárodný systém. Spravodlivosť v oblasti prisťahovalectva, prípad otvorených hraníc (Carens). Etika klimatických zmien.

Výsledky vzdelávania:

Študenti si osvoja základné fakty a rámce modernej politickej filozofie a budú schopní kriticky skúmať kľúčové témy modernej politickej filozofie týkajúce sa sociálnej spravodlivosti a rovnosti. Na konci kurzu budú študenti schopní: zhodnotiť kľúčové pojmy súvisiace s politickou filozofiou spravodlivosti; identifikovať hlavné argumenty, pozície a prístupy; zhodnotiť a konfrontovať normatívne argumenty a vytvoriť vlastné argumenty v politickej filozofii; naučiť sa implementovať teoretické a konceptuálne nástroje politickej filozofie pri analýze empirických prípadov.

Odporúčaná literatúra:

Ivan T. Berend: The Economics and Politics of European Integration: Populism, Nationalism and the History of the EU (2020)

Richard Pomfret: The Economic Integration of Europe (2021)

Diane Coyle: Markets, State, and People: Economics for Public Policy (2021)

Dermont McCann: The Political Economy of the European Union (2010)

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Hodnotenie je kombináciou priebežného hodnotenia, prezentácie semestrálnych projektov a výslednej písomnej skúšky. Od študentov sa vyžaduje aktívna účasť na seminároch a priebežné štúdium odporúčanej literatúry.

Štruktúra hodnotenia predmetu:

- Hodnotenie na seminároch

o vypracované písomné zadanie (spolu 24 bodov): stručné zhrnutie povinnej literatúry v štruktúre: a) hlavné závery, b) o aké argumenty sa opierajú, c) diskusia so závermi autora. Zadania je potrebné odovzdať každý týždeň, minimálne 30 minút pred začiatkom hodiny. Vyhodnotených bude 8 ľubovoľných zadaní.

o Prezentácia zadania a diskusia (15 bodov): skupinová prezentácia zadania spracovaného z povinnej literatúry. V úvode hodiny bude vybratá skupina / skupiny, ktoré odprezentujú spracovaný text, nasleduje diskusia. Hodnotený bude spôsob prezentácie aj reakcie na otázky v následnej diskusii.

- Skupinový semestrálny projekt (16bodov): Na konci semestra prebehnú prezentácie skupinových projektov podľa zadaných tém (témy budú zadané a skupiny rozdelené v úvode semestra). Skupiny pripravia prezentáciu (ppt) podľa vopred stanovenej štruktúry, ktorú následne odprezentujú ostatným študentom s diskusiou. Hodnotené bude spracovanie témy, prezentácia aj následná diskusia.

- Záverečná skúška (45 bodov): Písomnou formou, odpovede na otvorené otázky. Absolvovanie skúšky je povinné. Opravné termíny budú určené v zhode so Študijným poriadkom.

Študenti majú právo na max. dve absencie ospravedlnené v zhode so Študijným poriadkom. Pri absencii nemusia posielať týždenné zadanie.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský a anglický

Slovak/English

Stručná osnova predmetu:

1. Úloha inštitúcií v kapitalistickej ekonomike

- úvod do kurzu, formálne požiadavky absolvovania kurzu

- čo je „politická ekonómia“

- úloha inštitúcií pri regulovaní ekonomiky: hlavné paradigmy, koncepty, definície

2. Regulácia nadnárodných trhov

- regulácia nadnárodných trhov a špeciálny prípad Európskej únie

- regulačné inštitúcie EÚ

- národné a európske kompetencie

3. Jednotná mena a fragmentované rozpočtové politiky (1)

- menová spolupráca a menová únia

- HMÚ a EÚ

- Jednotná mena a hospodárska konvergencia

4. Jednotná mena a fragmentované rozpočtové politiky (2)

- rozpočtové pravidlá, vývoj Paktu stability a rastu

- hospodárske riadenie

- menové politika ECB

5. Tvrdé a mäkké regulácie: pracovné trhy, sociálne politiky

- politika zamestnanosti a sociálne politiky v krajinách EÚ: integrácia rôznych typov kapitalizmu

- kompetencie inštitúcií EÚ, konvergencia a divergencia politík v jednotnom režime

- výzvy flexibilizácie a digitalizácie pracovných trhov

6. Regulovanie finančných trhov

- medzinárodné a európske regulácie finančných trhov

- banková únia

- Brexit a jeho dopady na finančné trhy

7. Spoločná poľnohospodárska politika

- SPP v historickej perspektíve: od skupinových záujmom k národným, od národných k európskej politike

- reformy SPP

8. Kohézna politika a fondy EÚ

-jednotný trh a regionálne hospodárske a sociálne nerovnosti

- formy európskeho financovania a ich vplyv

9. Hospodárske vzťahy s externými partnermi

- obchodná a investičná politika

- vzťah medzi vnútornými a vonkajšími ekonomickými politikami (priemyselná politika EÚ)

- transatlantický obchod a investície, vzťahy Čínou

10. Environmentálna politika

- vývoj kompetencií EÚ v oblasti environmentálnej politiky

- globálne ašpirácie a vnútorné rozdiely (klimatická politika)

11. Riadenie ekonomických kríz

- od dlhovej krízy ku krízy eurozóny

- režim a inštitúcie krízového manažmentu EÚ/HMU

V priebehu semestra bude zaradený reading week určený na konzultácie skupinových projektov.

Výsledky vzdelávania:

Predmet poskytne konceptuálne a analytické nástroje pre pochopenie tvorby a fungovania hospodárskych politík Európskej únie:

- Úloha inštitúcií a štrukturálnych podmienok pri tvorbe a fungovaní hospodárskych politík

- Vývoj vybraných hospodárskych politík Európskej únie, ako je menová, kohézna, obchodná, environmentálna, poľnohospodárska politika, regulácia finančných trhov, a pod.

- Analýza externých a interných faktorov formujúcich hospodárske politiky Európskej únie

Absolvovanie kurzu umožní študentom:

- Pochopiť fungovanie inštitúcií EÚ vstupujúcich do tvorby a riadenia hospodárskych politík EÚ

- Aplikovať znalosti pri hodnotení fungovania a výsledkov hospodárskych politík EÚ, reakcií Únie na krízy ekonomického charakteru

- Prezentovať kvalifikované názory na ekonomické otázky fungovania EÚ, formulovať a prezentovať postoje k diskusiám o európskej integrácii.

Odporúčaná literatúra:

Lafferty, W., & Hovden, E. (2003). Environmental policy integration: towards an analytical framework. Environmental Politics, 12(3), pp. 1–22.

Dupont, C., & Oberthür, S. (eds.). (2015). Decarbonization in the European Union: Internal Policies and External Strategies. New York: Palgrave Macmillan.

Adelle, C. (2013). Climate Policy Integration and Environmental Policy Integration: A case of déjà vu?. Environmental Policy and Governance, 23, pp. 1–12.

Oberthür, S., & Dupont, C. (2021). The European Union’s international climate leadership: towards a grand climate strategy?. Journal of European Public Policy, 28(7), pp. 1095-1114.

Delbeke, J., & Vis, P. (eds.). (2019). Towards a climate-neutral Europe: Curbing the trend. London: Routledge.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Hodnotenie študentov na tomto kurze pozostáva z 3 prvkov kombinujúcich priebežnú ako aj záverečnú prípravu študentov.

Aktívna účasť na seminároch a plnenie seminárnych úloh – 20%

Návrh výskumnej práce (prezentácia v triede) – 30 %

Záverečná (výskumná) práca – 50 %

Akákoľvek forma plagiátorstva bude mať automaticky za následok Fx.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický/English

Stručná osnova predmetu:

1. Úvodné stretnutie – ciele a požiadavky kurzu

2. Teoretické východiská (integrácia environmentálnej a klimatickej politiky)

3. ‚Mainstreaming‘ klímy v Európskej únii

4. ‚Greening‘ ekonomiky (obchod, zelená fiškálna a priemyselná politika)

5. ‚Greening‘ rozvojovej spolupráce EÚ

6. Klimatické úvahy v bezpečnostnom a obrannom sektore

7. Sociálny rozmer a dôsledky ekologizácie: inklúzia a spravodlivá tranzícia

8. Ľudskoprávny rozmer: ekologizácia koncepcie ľudskej bezpečnosti

9. Smerom k zelenému občianstvu: demokratizácia a behaviorálne intervencie

10. Odpor a kritika zelených politík – pravicový populizmus a klimatický skepticizmus

11. Záverečné stretnutie – diskusia a spätná väzba

Výsledky vzdelávania:

Študenti získajú komplexnejší pohľad na zelenú politiku EÚ, a to najmä prostredníctvom pochopenia procesu a výsledkov tvorby zelenej politiky EÚ v politických sektoroch, ktoré nie sú tradične spojené s klimatickou agendou. Dôraz sa kladie na rozvoj analytických zručností študentov v kontexte integrácie rôznych sektorov politiky a na podporu myslenia „mimo škatuľky“. Študenti získajú schopnosť kriticky zhodnotiť rôzne dôsledky zelenej agendy EÚ v rôznych politických sektoroch, ako aj navrhnúť (a uskutočniť) výskum na túto tému.

Odporúčaná literatúra:

• Schmidt, V. (2006): Procedural democracy in the EU: The Europeanization of National Sectoral Policy making processes. Journal of European Public Policy, Volume 13, 2006 - Issue 5

• Sedelmeier, U. (2002): Sectoral dynamics of EU enlargement: advocacy, access and alliances in a composite policy. Journal of European Public Policy, Volume 9/4.

• Tobias Tober & Marius R. Busemeyer (2020): Breaking the link? How European integration shapes social policy demand and supply, Journal of European Public Policy.

• Riccardo Crescenzi, Mara Giua (2016): The EU Cohesion Policy in context: Does a bottom-up approach work in all regions? Environment and Planning A: Economy and Space

https://doi.org/10.1177/0308518X16658291

• Policy dokumenty a podklady poskytnuté spolupracujúcimi inštitúciami.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Kurz je založený na priebežnom hodnotení. Je zameraný najmä na získanie praktických vedomostí o fungovaní sektorových európskych politík na Slovensku. Podrobnosti hodnotenia

1. Zúčastňovať sa na seminároch, čítať a spracovávať texty určené ako ´povinné čítanie´. (20 bodov)

2. Pripraviť jednu prezentáciu (individuálne alebo v tíme do 3 študentov), ktorá by spracovala konkrétne zadanie pre danú politiku. (30 bodov).

3. Napísať záverečnú prácu/projekt (2000-2500 slov) na tému súvisiacu s kurzom podľa zadania vyučujúceho/ej. (50 bodov).

Študent má nárok na maximálne 2 absencie, ktoré je potrebné ospravedlniť podľa pravidiel Študijného poriadku.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský/anglický

Slovak/English

1.Úvod do kurzu. 2. Základné princípy kohéznej politiky; 3. environmentálna politika, 4. environmentálne princípy ako prierezová priorita, 5. spoločná poľnohospodárska politika EÚ; 6. rozvoj regiónov a vidieka; 7. politiky Plánu obnovy a odolnosti; 8. sociálne témy I, 9. sociálne témy II.; 10. kompetencie Výboru NR SR pre európske záležitosti, 11.-12. študentské prezentácie k vybraným politikám, 13. Záver, zhodnotenie, spätná väzba.

Výsledky vzdelávania:

Cieľom kurzu je zdieľať so študentmi/tkami skúsenosti s praktickým fungovaním sektorových politík. Kurz pokryje najmä tie oblasti, ktoré nie sú predmetom samostatných kurzov, sústredí sa na päť kľúčových oblastí – environmentálna politika, spoločná poľnohospodárska politika; rozvoj regiónov a vidieka; doprava a sociálne témy (zamestnanosť, dlhodobá starostlivosť; sociálne dávky). Absolvovaním predmetu Sektorové politiky EÚ v praxi získajú študenti/tky základnú orientáciu vo vybraných sektorových politikách – ako sú implementované na národnej úrovni, aké sú hlavné problémy, aké sú možnosti a aká je prax využívania rôznych typov eurofondov a pod. Časť seminárov a cvičení budú zabezpečovať odborníci/odborníčky z jednotlivých ministerstiev, resp. analytických pracovísk daných rezortov. Keďže osobitný dôraz bude kladený na aplikačnú prax vo verejných politikách SR, absolventi/tky nadobudnú schopnosť lepšie sa orientovať v rozhodovacích procesoch, tvorbe právnych predpisov na úrovni EÚ a súvisiacich národných politík, ako aj problémoch a výzvach v rámci aplikačnej praxe.

Študenti si tiež precvičia „mäkké zručnosti“ (soft skills) – ako formulovať argumenty a zdôvodnenia svojich argumentov, ako kriticky hodnotiť prebiehajúce verejné či politické diskusie súvisiace s EÚ.