Odporúčaná literatúra:

Graeber, D. & Wengrow, D: Počiatok všetkého: nová história ľudstva. Bratislava: Tatran 2023.

Kottak Conrad P: Cultural Anthropology, 12 vydanie, Boston: McGraw-Hill, 2008.

Kanovský, Martin: Kultúrna a sociálna antropológia: osobnosti a teórie. Bratislava: Chronos

2004.

Soukup, Václav: Přehled antropologických teórii kultury. Portál 2004 (vydané znovu v r. 2010).

Hrdý, Ladislav; Soukup, Václav; Vodáková, Alena (eds.): Sociálni a kultúrni antropologie.

Praha: SLON 1993.

Murphy, Robert: Úvod do kultúrní a sociálni antropologie. Praha: SLON 2001.

Priebežné hodnotenie: 100 bodov za priebežné testy (50 bodov) a záverečný test (50 bodov).

Finálne hodnotenie: body za priebežné hodnotenie sa spočítajú (na splnenie priebežného hodnotenia je potrebné dosiahnuť 30 z 50 bodov) a finálne hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81, veľmi dobre – nadpriemerný štandard),

C (80-73, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá),

Fx (59-0, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše

slovenský jazyk a anglický jazyk

predmet sa poskytuje len v zimnom semestri

Stručná osnova predmetu:

1. Úvodné stretnutie

2. Čo je antropológia?

3. Terénny výskum

4. Kultúra (Test 1)

5. Rasa a etnicita

6. Jazyk a komunikácia (Test 2)

7. Ekonomika a spoločnosť / Spôsoby obživy

8. Politické systémy (Test 3)

9. Náboženstvo

10. Príbuzenstvo a rodina (Test 4)

11. Uzatváranie manželstva

12. Test 5 a vyhodnotenie priebežných testov

Výsledky vzdelávania:

Po absolvovaní kurzu budú študenti poznať kľúčové antropologické pojmy, subdisciplíny,

koncepcie a osobnosti, s ktorými budú študenti prichádzať do kontaktu počas štúdia sociálnej

antropológie, budú chápať, v čom spočíva úloha antropológie ako vedy a ako antropológia

pomáha pochopiť lepšie seba a iných. Po ukončení kurzu by mali byť študenti oboznámení so

subdisciplínami antropológie, kľúčovými postavami a otázkami, na ktoré sa v rámci jednotlivých

tém snaží antropológia ako vedná disciplína odpovedať

40 %

- záverečný test (20 bodov)

- písomná esej: 6 – 8 strán (20 bodov)

Jednotlivé kapitoly z odborných publikácií a vedecké štúdie od autorov: Richard Pipes, Michael

Burrawoy, Ivo Možný, Christopher Hann, Caroline Humphrey, Katherine Verdery, Zuzana Búriková, Oľga Danglová, Juraj Podoba, Ernest Gellner, Don Kalb, Geral W. Ceed, Frances Pine, Martha Lampland, Deema Kaneff

Priebežné hodnotenie (60%):

(1) Anotácie povinnej literatúry v počte 10 na semester v rozsahu 30 riadkov (1 normovaná strana). Nedodanie viac ako 2 anotácii počas kurzu znamená automaticky výsledné hodnotenie

„Fx“. (30%)

(2) Aktívna účasť na diskusiách a prezentácie počas kurzu (30%).

Záverečné hodnotenie: záverečná kolokviálna skúška (40%)

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

Predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

(1) Základná charakteristika komunistickej ideológie, jej genézy a charakteru, (2) Komparácia s inými typmi moderných totalitných režimov 20. storočia, (3) Politické, ekonomické a sociálne nástroje využívané socialistickými režimami, (4) Dôsledky komunistického sociálneho experimentu pre spoločnosti, (5) Príčiny kolapsu totalitných režimov, resp. spoločensko-ekonomických systémov tzv. reálneho socializmu, (6) Antropologická interpretácia transformačných procesov (7) Základné teoretické a metodologické koncepty v antropologickom štúdiu transformačných procesov.

Po absolvovaní kurzu študent získa prehľad o pestrej mozaike základných prístupov, teoretických koncepcií a ich dôležitých predstaviteľov v spoločenskovednom štúdiu socialistických a postsocialistických spoločností stredovýchodnej, juhovýchodnej a východnej Európy. Súčasne získa prehľad o analytických antropologických a sociologických prácach, ktoré formou prípadových štúdií analyzujú dynamiku a charakter konkrétnych sociokultúrnych a socioekonomických javov, ktoré sú svojou genézou a kvalitatívnymi stránkami prepojené so socialistickým a postsocialistickým obdobím.

Ide o povinný predmet, ktorý študenti/ky absolvujú kvôli rozšíreniu kontaktov s aplikačnou praxou. Podmienkou absolvovania praxe je postupovať v zmysle aktuálne platných predpisov fakulty o poskytovaní odbornej praxe. Je potrebné absolvovať 60 hodín praxe v partnerskej organizácii poskytujúcej možnosť odbornej praxe pre študentov/ky Ústavu sociálnej antropológie. Po absolvovaní 60 hodín praxe študent/ka vypracuje záverečnú hodnotiacu správu a odpočet odbornej praxe.

Záverečná hodnotiaca správa zo strany študenta/ky. Záverečná hodnotiaca správa zo strany študenta/ky obsahujúca odpovede na nasledovné otázky: Aká bola motivácia študenta/ky k výberu daného pracoviska? Aký bol cieľ praxe a ako ho splnil/a? Čo sa študent/ka na praxi naučil/a? Aké poznatky alebo zručnosti z výučby na vysokej škole študent/ka využil/a? Aké poznatky alebo zručnosti z výučby na vysokej škole študentovi/ke chýbali? Prispeje absolvovaná prax k výberu zamestnania po skončení školy, ak áno, ako? Čo si z praxe odnáša? Čo by poradili študentom/študentkám, ktorí/é idú na prax po prvýkrát? Študent/ka zároveň dáva súhlas, že hodnotiace správy dáva k dispozícii aj ostatným študentom/kám a vyučujúcim Ústavu sociálnej antropológie.

Odpočet odbornej praxe. Odpočet odbornej praxe dokumentuje zoznam úloh a činností vykonaných počas odbornej praxe. Dokument obsahuje informácie o vykonaných úlohách alebo činnostiach s príslušnou časovou alokáciou na účely dokumentácie 60 hodín odbornej praxe.

Mentor/ka sa vyjadrí k obsahu praxe a spolupráci so študentom/kou. Na záver môže zhodnotiť zručnosti, schopnosti a znalosti, ktoré študent/ka preukázal/a a ktoré mu/jej chýbali a môže študentovi odporučiť oblasti, v ktorých sa má zlepšiť. Mentor/ka tiež navrhuje výsledné hodnotenie.

Hlavnou zodpovednou osobou (garantom) poverený vyučujúci/a zhodnotí správu mentora/ky a študenta/ky a udelí finálne hodnotenie.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Kredity sa neudelia študentovi/ke, ktorý/á z niektorej časti získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

slovenský a v prípade zahraničného pracoviska anglický jazyk

Vyučujúci/a sprístupní študentom/kám zoznam partnerských organizácií, ktoré poskytujú možnosti odbornej praxe v danom akademickom roku v zmysle štandardnej dohody o poskytovaní odbornej stáže medzi fakultou a danou organizáciou.

Študent/ka si vyberá zo zoznamu partnerských organizácií. Študent/ka môže navrhnúť zahrnutie ďalšej partnerskej organizácie do zoznamu partnerských organizácií v danom akademickom roku. Študent/ka predloží aj odôvodnenie spolupráce s danou organizáciou a motiváciu k odbornej praxi v danej organizácii. Vyučujúci/a posúdi relevantnosť spolupráce, a ak so zaradením danej partnerskej organizácie do zoznamu partnerských organizácií Ústavu sociálnej antropológie súhlasí, inštruuje študenta/ku k príprave rámcovej dohody o poskytovaní odbornej praxe.

Študent/ka môže požiadať o uznanie vlastnej práce za odbornú prax vypracovaním zadania v zmysle požiadaviek, ktoré komunikuje vyučujúci/a. O ne/uznaní vlastnej práce za prax rozhoduje 3-členná komisia zamestnancov/kýň Ústavu sociálnej antropológie.

Odbornú prax môže študent/ka vykonať aj počas mobility na inej vysokej škole doma alebo v zahraničí. Pracovisko aj plán odbornej praxe študent/ka vopred predloží na schválenie.

Študent/študentka po výbere partnerskej organizácie kontaktuje partnerskú organizáciu za inštrukcie vyučujúceho. Na absolvovanie odbornej praxe vo vybranej partnerskej organizácii nevzniká študentom/kám nárok. Partnerská organizácia nie je povinná poskytnúť odbornú prax pre všetkých prihlásených uchádzačov/ky o odbornú prax.

Študenti/tky majú možnosť absolvovať prax buď súvislou formou (napríklad 2 týždne po 30 hodín, teda 6 hodín denne počas 5 pracovných dní, alebo 3-4 týždne po 15-20 hodín, teda nie každý pracovný deň nepretržite), alebo prerušovanou formou (napríklad jeden pracovný deň – 5 hodín – počas 12 týždňov). Študenti/tky si sami volia formu a časový priebeh odbornej praxe.

Po absolvovaní 60 hodín odbornej praxe študent/ka vypracuje záverečnú hodnotiacu správu a spolu s odpočtom odbornej praxe zašle mentorovi/ke a vyučujúcemu/ej. Mentor/ka poskytne spätnú väzbu študentovi/ke a vyučujúcemu/ej komunikuje návrh záverečného hodnotenia. Hlavnou zodpovednou osobou (garantom) poverený/á vyučujúci/a zhodnotí návrh hodnotenia zo strany mentora/ky a udelí finálne hodnotenie.

Počas stáže sa študent/ka oboznámi s pracoviskom, obsahom práce, metodickými postupmi a činnosťami, prípravou a spracúvaním materiálov, pravidelne konzultuje s mentorom/kou, vypracúva výstupy podľa zadania mentora/ky. Študenti/ky získajú možnosť priamo aplikovať poznatky, s ktorými sa zoznámili počas štúdia. Získajú praktické skúsenosti v aplikácii sociálnej antropológie v rôznych organizáciách. Získajú ďalej zručnosti v oblasti používania antropologických metód v praxi. Predmet rozvíja vzdelávacie kompetencie, schopnosť učiť sa, individuálne a skupinové pracovné schopnosti. Podporuje samostatnosť pri riešení teoretických, praktických, špecifických problémov, ktoré vychádzajú z aktuálneho diania v praxi.

Odporúčaná literatúra:

Handwerker, P. W. (2001). Quick ethnography: A guide to rapid multi-method research. AltaMira Press.

Russell Bernard, H. (2006). Research methods in anthropology. Qualitative and quantitative

approaches. (4th ed.). AltaMira Press.

Saldaña, J. (2021). The coding manual for qualitative researchers. The coding manual for

qualitative researchers (4th ed.). SAGE Publ.

Spradley, J. P. (1979). The Ethnographic Interview. Holt, Rinehart and Winston

Priebežne budú ako podnet na diskusiu na seminári zadávané ukážky metodologických kapitol z

rôznych etnografických monografií a výskumných štúdií.

Priebežné:

Päť praktických zadaní zameraných na preberané techniky zberu a analýzy dát (5 x 20 bodov)

Hodnotenie predmetu je na 100 % založené na priebežnom hodnotení; známka bude určená podľa

súčtu bodov. V rámci opravného termínu si študent/ka môže nahradiť max. 1 zadanie.

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

1) Dizajnovanie výskumu: od témy k výskumným otázkam/predpokladom/hypotézam. Kľúčové

pojmy používané v sociálno-vednom výskume. Kvalitatívny vs. kvantitatívny výskum.

(2) Štruktúra projektu výskumu. Premenné v sociálno-vednom výskume. Operačné hypotézy

(3) Porovnávacie štúdie. Modelové situácie (vignety).

(4) Špecifiká výskumu v detských skupinách

(5) Kultúrne modely

(6) Úvod do kódovania kvalitatívnych dát (záznamov rozhovorov)

(7) Naratívne interview a jeho analýza

(8) Digitálna etnografia: špecifiká etnografickej práce v online priestore

(9) Etické otázky výskumu

(10) Manažment rizika v súvislosti s výskumom

Cieľom kurzu je rozvinúť základné zručnosti študentov/tiek v používaní rôznych metód a

techník kvalitatívneho výskumu. Študenti/ky sa oboznámia s rôznymi druhmi štruktúrovaných

etnografických interview, so špeciálnymi výskumnými technikami (experimentálne techniky a

systematické zbieranie dát), s výskumom v špecifických skupinách (napr. detské skupiny), ako aj so základmi kódovania a kvalitatívnej analýzy dát.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

50% priebežné hodnotenie: prezentácie postupu na vypracovaní terénneho projektu

50 % záverečné hodnotenie: predloženie projektu výskumu

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše).

Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej časti získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

slovenský jazyk, anglický jazyk

Stručná osnova predmetu:

1. Prezentácie postupu prípravy projektov, minimálne raz za 2 týždne prezenčnou kontaktnou formou.

2. Konzultácie so školiteľmi/ľkami, minimálne raz za 2 týždne prezenčnou kontaktnou formou. Je možné dohodnúť si konzultácie aj na týždennej báze. Pokiaľ sa konzultácie konajú v minimálnom stanovenom rozsahu (raz za 2 týždne), nesmú sa konať v týždni, v ktorom sa prezentujú postupy prípravy projektu. Každý týždeň výučbovej časti sa teda koná buď prezentácia kontaktnou formou, alebo konzultácia, alebo oboje.

3. Terénny výskum podľa schváleného projektu.

Študent/študentka si zvolí prvý týždeň výučby tému zadania záverečnej práce, a pripravuje počas semestra projekt terénneho výskumu. Študenti/tky majú určených individuálnych školiteľov/ľky, pracujúcich spolu s nimi na príprave projektov výskumu. Projekt výskumu má presne určené povinné súčasti (teoretická časť, metodológia a metodika terénneho výskumu vrátane presnej špecifikácie zberu a analýzy dát, opis lokality, vzorky a spôsobu výberu respondentov, etické aspekty a riziká výskumu, detailný časový harmonogram). Ku každému projektu napíšu písomné stanovisko 2 zamestnanci ÚSA (iní ako školiteľ/ka), a takisto školiteľ/ka poskytne písomné stanovisko k priebehu konzultácií počas semestra. Vyučujúci kurzu vykoná záverečné hodnotenie na základe vyhodnotenia prezentácií počas semestra, stanoviska školiteľa/ľky, a 2 stanovísk ďalších zamestnancov. Po schválení projektu terénneho výskumu sa terénny výskum vykoná v priebehu mesiacov jún – august v rozsahu minimálne 4 týždne (100 hodín), a to buď formou nepretržitého pobytu v zvolenej lokalite, alebo formou dochádzania do zvolenej lokality. Počas terénneho výskumu sú školitelia/ľky povinní v týchto mesiacoch (jún-august) reagovať na otázky a podnety študentov/tiek.

KANOVSKÝ: Kognitívna antropológia I + II. BA: SASA 2011.

SPERBER: Úvod + Ako sa stať skutočným materialistom v antropológii? (1996).

BLOCH: Cognition and Ethnography (1998).

HIRSCHFELD: Why Don’t Anthropologists Like Children? Kap. 1-3, (2002).

HIRSCHFELD & GELMAN: Toward a topography of mind (1994)

BOYER: Why Is Religion Natural? (2004).

HIRSCHFELD: Representing Race (1996)

BRUBAKER et al.: Ethnicity as Cognition (2004).

MITHEN: Prehistory of the Mind (1998).

INAGAKI, HATANO: Young children's conception of the biological world. Current Directions in Psychological Science (2006).

BOYER, LIÉNARD: Ingredients of ‘rituals’ and their cognitive underpinnings. Philosophical Transactions of the Royal Society B, 375(1805), 20190439 (2020).

SOSIS: Why aren’t we all Hutterites? Costly signaling theory and religious behavior. Human nature, 14, 91-127 (2003)

BAUMARD, ANDRÉ & SPERBER. A mutualistic approach to morality: The evolution of fairness by partner choice. Behavioral and Brain Sciences, 36(1), 59-78 (2013).

HENRICH: The WEIRDest People in the World: How the West Became Psychologically Peculiar and Particularly Prosperous (2020).

Priebežné hodnotenie: 60 %

30 bodov: aktivita na hodine

30 bodov: šesť krátkych (1-3 normostrany) zhrnutí textu (6 x 5 bodov) k vybraným textom. Zhrnutia sa budú hodnotiť takto: každý študent v rámci domácej prípravy napíše cca 2 normostrany a pokúsi sa vyjadriť argumentačnú líniu základného textu. Priamo na hodine vpisuje do tohto zadania prípadné spresnenia, poznámky a rozšírenia. Do konca týždňa zašle e-mailom výsledný text, ktorý je produktom domácej prípravy i práce na hodine. Priebežné hodnotenie musí byť splnené na 60 % (musí byť získaných 36 bodov z 60).

Záverečné hodnotenie:

40 % 40 bodov: kolokviálna skúška

Finálne hodnotenie je súčtom priebežného a záverečného hodnotenia:

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

predmet sa poskytuje iba v letnom semestri

Úvodné stretnutie,

Čo je kognitívna a evolučná antropológia.

Kultúra a evolučne vyvinutá kognitívna myseľ.

Dual - inheritance theory.

Detstvo ako kľúčové obdobie osvojovania kultúry.

Ľudové (intuitívne) teórie všeobecne, ich kultúrne, kognitívne a evolučné podmienky. Ľudová biológia

Ľudová psychológia (teória mysle)

Esencialistické uvažovanie

Rituál a myseľ

Kognitívne a evolučné základy náboženstva: Šírenie nadprirodzených reprezentácií.

Prosociálne správanie a kooperácia

Morálne usudzovanie a správanie

Kultúra a naratívna myseľ

Kognitívna antropológia sa venuje spôsobom akými si ľudia osvojujú, organizujú a konštruujú poznatky o svete. Kurz do istej miery nadväzuje na základný kurz Kognitívna antropológia, jeho absolvovanie však nie je podmienkou. Našim cieľom bude osvojiť si základné koncepcie fungovania mysle a porozumieť ako poznatky o mysli a uvažovaní, môžu napomôcť pri vysvetľovaní sociálnych javov. Oboznámime sa tiež z niektorými aktuálnymi oblasťami záujmu kognitívnej antropológie.

Blim, Michael (2005) „Culture and Economy“, in James G. Carrier (2005) A Handbook of Economic Anthropology, Cheltenham and Northampton: Edward Elgar Publishing, s. 306-322. Carrier, James and Josiah Mec. Heyman (1999) Consumption and Political Economy, J. Roy. Anthrop. Inst. 3/2: 355-373. Glick Schiller, Nina; Caglar, Ayse; Guldbrandsen, Thaddeus C., 2006, ‘Beyond the ethnic lens: Locality, globality, and born-again incorporation’, American Ethnologist 33(4): 612-33. Friedman, Jonathan (2002) Transnationalization, Socio-political Disorder, and Ethnification as Expressions of Declining Global Hegemony, in Vincent, J. ed. (2002) The Anthropology of Politics. A Reader in Ethnography, Theory and Critique. Malden and Oxford: Blackwell Publishers, s. 285-300. Stewart, Michael, ed. 2012. The Gypsy 'Menace': Populism and the New Anti-Gypsy Politics, C Hurst. Kalb, Don and Halmai, Gabor, eds (2011), Headlines of Nation, Subtexts of Class. Working Class Populism and the Return of the Repressed in Neoliberal Europe, Berghahn Books. Bunten, Alexis C. 2008, ‘Sharing culture or selling

out? Developing the commodified persona in the heritage industry’, American Ethnologist 35/3: 380-395. Pratt, Jeff, 2007, ‘Food Values. The Local and the Authentic’, Critique of Anthropology 27 (3): 285-300. Buzalka, Juraj, 2009, ‘Scale and Ethnicity in Southeast Poland: Tourism in the European Periphery’, Etnográfica 13(2): 373-393. Ulin, Robert, 1995, ‘Invention and Representation as Cultural Capital: Southwest French Winegrowing History’, American Anthropologist 97/3: 519-527.

Povinná literatúra k#textovým seminárom:

Josef Kandert (2004) Každodení život vesničanú stredního Slovenska. Praha: Karolinum, kap. 8, Rodina a#domácnosť (s. 125 – 152) a kap. 13, Vesnické kliky (s. 194-216)

Evans-Pritchard, E.E. (1940) Nuer Politics: Structure and System, in Vincent 2002, pp. 34-8. Gluckman, M. (1940) “The Bridge”: Analysis of a Social Situation in Zululand, in Vincent 2002,

pp. 53-8.

Sahlins, M. (1972) Stone Age Economics. Aldine, Atherton, Ch 1. The Original affluent Society

pp. 1-39.

Earle, T. (1997) How Chiefs Come to Power: The Political Economy in Prehistory, ch. 2, ‘The Long-Term Development of Three Chiefdoms: Denmark, Hawai, and the Andes’, pp. 17 - 67. Bailey, F. G. (1969) Stratagems and Spoils: A#Social Anthropology of Politics, in Vincent 2002,

pp. 90-5.

Turner, V. (1974) Dramas, Fields and Metaphors: Symbolic Action in Human Society, in Vincent 2002, pp. 96-101.

Scott, J. (1985) Weapons of the Weak: Everyday Forms of Peasant Resistance, ch. 7, ‘Beyond the War of Words: Cautious Resistance and Calculated Conformity’, pp. 241 – 292.

Eric Wolf (1990) Facing Power: Old Insights, New Questions. American Anthropologist 92/3: 586-596.

Marx, K. (1977 [1869]) Osemnásty brumaire Ľudovíta Bonaparta. In: Marx, Karol; Engels, Fridrich: Vybrané spisy v#piatich zväzkoch, Zväzok 2, 1850-1866, Bratislava: Pravda, s. 249-267 a#305-333.

Gramcsi, A. (1999) Selections form the Prison Notebooks, časť Hegemony (Civil Society) and Separation of Powers, s. 506-20

Weber, Max (1978 [1956]) Economy and Society: An Outline of Interpretive Sociology. Berkeley: University of California Press, Part One, III, ‘The Types of Legitimate Domination’,

pp. 212-23, 226-31, 241-54.

Foucault, Michel. "Discipline and Punish, Panopticism." In Discipline & Punish: The Birth of the Prison, edited by Alan Sheridan, 195-228. New York: Vintage Books, 1977.

Polanyi, K. 1978 [1944] The Great Transformation: The Political and Economic Origins of Our Time. Boston: Beacon, ch 4 ‘Societies and Economic Systems’, pp. 43-55. Gudeman, S. (2001) The Anthropology of Economy. Community, Market, and Culture, Malden:

Blackwell, kap. 1, pp. 1-24.

Hann, C. M. (1993) ‘From production to property: Decollectivization and the Family-Land Relationship in Contemporary Hungary. Man, New Series, Vol. 28, No. 2 (Jun., 1993), pp. 299-320.

Hann, C.M. (2018) Morality and Economy. European Journal of Sociology, 59, 2 (2018), pp. 225–254

Hart, K. 2001 The Memory Bank. Money in an Unequal World, London: Profile Books, ch 1 ‘Money in the making of humanity’, pp. 2-27.

Carrier, James G., and Josiah McC. Heyman (1997). “Consumption and Political Economy.” The Journal of the Royal Anthropological Institute, vol. 3, no. 2, pp. 355–73.

Moore, H. (1988) Feminism and Anthropology. Ch. 5, ‘Women and the state‘

Náhodné otázky vybraným študentom na začiatku hodín, vychádzajúcich z povinnej literatúry a aktívna účasť na diskusiách počas kurzu (20%)

Písomný test v polovici semestra ku diskutovaným témam (30%)

Záverečné hodnotenie: záverečná kolokviálna skúška (50%)

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

Poznámky: predmet sa vyučuje iba v letnom semestri

Moc a živobytie: lokalizovanie predmetu štúdia

Od štruktúr k procesom

Výroba a distribúcia (trh, reciprocita, redistribúcia)

Evolúcia politických a ekonomických systémov

Teória hier, „sociálna dráma“ a moc bezmocných

Globalizácia a/ako svetový systém

Sociálne teórie a politická analýza

Sociálne teórie a#ekonomická analýza

Vlastníctvo, práca, peniaze

Spotreba a identita

Rodové aspekty moci a hospodárstva

Kurz má za cieľ oboznámiť študentov s vybranými témami, ktorými sa zaoberá súčasná politická a ekonomická antropológia ako sú globalizácia, migrácia, príbuzenstvo, práca, konzum a politická ekonómia, sociálne hnutia, politické implikácie antropologického výskumu, otázky historického vývoja a kvantitatívnych zmien ľudských spoločenstiev a podobne.

Po absolvovaní kurzu budú študenti oboznámení s vybranými témami, ktorými sa zaoberá súčasná politická a ekonomická antropológia. Kurz je textový, t.j. pravidelné čítanie a anotovanie povinnej literatúry je základnou podmienkou na jeho absolvovanie.

Odporúčaná literatúra:

Becker, H.S., & Richards, P. (1986). Writing for social scientists. How to start and finish your thesis, book or article. Chicago & London: The University of Chicago Press,

Eco, U. (1997). Jak napsat diplomovou práci. (Seidl, I., prekl.). Olomouc: Votobia. (Pôvodné dielo vydané 1977),

Šanderová, J. (2009). Jak číst a psát odborný text ve společenských vědách. Několik zásad pro začátečníky. Praha: Slon.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Prezentácia čiastkových výsledkov terénneho výskumu, ktorá bude reflektovať projekt terénneho výskumu a jeho teoretické ukotvenie (najmenej 2 x počas semestra). Okrem textovej prezentácie sa čakáva aj prezentácia empirických dát (50% hodnotenia). Odovzdanie etnografického textu, ktorý môže byť súčasťou záverečnej práce v rozsahu 1500 slov na záver semestra (50% hodnotenia).

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

Stručná osnova predmetu:

Prezentácie a diskusie počas semestra, témy sa špecifikujú podľa zamerania záverečných bakalárskych prác.

Výsledky vzdelávania:

Po absolvovaní kurzu dokáže študent interpretovať etnografické dáta a analyticky písať v sociálnej antropológii. Absolventi kurzu budú schopní samostatne vytvoriť etnografický a sociálne-analytický materiál, resp. text, ktorý môže byť podkladom pre záverečnú prácu. Kvality tohto výstupu budú najmä v argumentačnej jasnosti, empirickej ukotvenosti a efektivite vyjadrovania.

Russell Bernard, H. (2002). Research methods in anthropology. Qualitative and quantitative approaches.

(3rd ed.). Walnut Creek et al.: AltaMira Press.

Saldaña, J. (2013): The Coding Manual for Qualitative Researchers. (2nd ed.). London: Sage.

Strauss, A., & Corbin J. (1999). Základy kvalitativního výzkumu. Postupy a techniky metody zakotvené

teorie. Brno: Sdružení Podané ruce.

Narayan, K. (2012) Alive in the Writing: Crafting Ethnography in the Company of Chekhov. Chicago: The

University of Chicago Press.

Myerhoff, B. G. (1980) ‘Jewish comes up in you from the roots’, in Number our Days. New York, London:

Simon and Schuster, pp. 232-268.

Magee, S. (2015) ‘Of love and fur: grandmothers, class, and pre-mortem inheritance in a southern Polish

city’, Journal of the Royal Anthropological Institute 21: 66-85.

Carsten, J. (2000) ‘‘Knowing Where You’ve Come from’: Ruptures and Continuities of Time and Kinship in

Narratives of Adoption Reunions’, in The Journal of the Royal Anthropological Institute, Vol. 6 (4): 687-

703.

Kugelmass, J. (1995) ‘Bloody Memories: Encountering the Past in Contemporary Poland’, in Cultural

Anthropology, Vol. 10 (3): 279-301.Kugelmass, J. (1995) ‘Bloody Memories: Encountering the Past in Cont

Priebežné hodnotenie:

Dve písomné práce počas semestra - prezentácie kvalitatívneho kódovania a následná analýza (2 krát 25

bodov)

Záverečné hodnotenie:

Písomná práca – analýza vlastných empirických dát (kódovanie a následná analýza; 50 bodov).

A: 91–100 bodov; B: 81–90 b.; C: 73– 80; D: 66–72; E: 60–65; Fx: 0–59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

(1) Dizajn kvalitatívneho výskumu. Rôzne stratégie kódovania: ako roztriediť materiál. Tematické kódy.

(2) Rôzne stratégie kódovania 2. Otvorené (in vivo) kódovanie. Súvislosť kódov s výskumnými otázkami

(3) Hľadanie súvislostí medzi identifikovanými kategóriami (axiálne kódovanie, paradigmatický model a

jeho súčasti; spájanie kategórií podľa paradigmatického modelu; rozvíjanie kategórií na subkategórie;

overovanie čiastkových hypotéz)

(4) Syntéza: ako usporiadať materiál a prepojiť ho s výskumnými otázkami. Selektívne kódovanie;

identifikácia „príbehu“; hľadanie pravidelností; centrálne kategórie a dimenzie. Možné problémy.

(5) Písanie ako proces a zvyk

(6) Miesto v kontexte etnografie

(7) Osoba v kontexte etnografie

(8) Príbeh (a teória) v etnografii

(9) Etnograf/ka v texte

Študenti/ky budú analyzovať vlastné empirické terénne dáta, čím získajú zručnosti a kompetencie na

praktickú analýzu a kódovanie predovšetkým kvalitatívnych dát. Druhá polovica kurzu bude venovaná

úvodu do písania etnografie, teda písomnej prezentácie analyzovaných dát.

Bernard, H. R. (2018). Research Methods in Anthropology: Qualitative and Quantitative Approaches. (6th edition). Altamira Press.

Hedrih, V., & Hedrih, A. (2022). Interpreting Statistics for Beginners. A Guide for Behavioural and Social Scientists. Routledge.

Mentel, A. (nepubl.). Kapitoly z analýzy kvantitatívnych dát pre sociálne vedy v štatistickom prostredí R. Nepublikovaný rukopis.

100%: päť praktických zadaní zameraných na analýzu dát (5 x 20 bodov).

Hodnotenie predmetu je na 100 % založené na priebežnom hodnotení; známka bude určená podľa súčtu bodov. V rámci opravného termínu si študent/ka môže nahradiť max. 1 zadanie.

Škála hodnotenia:

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

(1) Inštalácia R a R Studio, knižnice, nastavenie pracovného adresára. Objekty a funkcie v R

(2) Rôzne druhy objektov (vektory, matice, polia, dátové rámce, zoznamy) a základné operácie s nimi. Import dát

(3) Náhodné premenné a ich rozdelenia. Príklady v R

(4) Vizualizácia: rozdelenia početnosti a ich grafy. Modelovanie pomocou rozdelení pravdepodobnosti

(5) Opisné štatistiky jednej náhodnej premennej. Bodový graf a korelácia dvoch náhodných premenných

(6) Úvod do (lineárneho) modelovania. Reziduály a ich rozdelenie; diagnostika validity lineárneho modelu

(7) Lineárne modely pre rôzne typy nezávislých premenných. Vzťah ku konvenčným štatistickým testom

(8) Rôzne druhy závislých premenných v lineárnych modeloch (binárne, ordinálne, ohraničené apod.).

(9) Úvod do modelov s náhodnými efektmi. Aplikácie na rôzne výskumné dizajny

(10) Analýza štatistickej sily pre rôzne modely.

(11) Úvod do štatistického spracovania dotazníkov: reliabilita a faktorová štruktúra dotazníka

Študenti/ky dostanú praktický výcvik v základnej aj pokročilejšej štatistickej analýze údajov v programe R. Výsledkom kurzu je základná schopnosť analyzovať dáta s využitím zovšeobecneného lineárneho modelu v štatistickom prostredí R a vecne interpretovať výsledky analýzy.

Becker, H.S., & Richards, P. (1986). Writing for social scientists. How to start and finish your

thesis, book or article. Chicago & London: The University of Chicago Press,

Eco, U. (1997). Jak napsat diplomovou práci. (Seidl, I., prekl.). Olomouc: Votobia. (Pôvodné dielo

vydané 1977),

Šanderová, J. (2009). Jak číst a psát odborný text ve společenských vědách. Několik

zásad pro začátečníky. Praha: Slon

Prezentácia ucelených častí záverečnej práce, ktoré budú reflektovať terénny výskum a jeho

teoretické ukotvenie (najmenej 2 x počas semestral, 50% hodnotenia). Odovzdanie záverečnej práce

(50% hodnotenia).

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

Prezentácie a diskusie počas semestra, témy sa špecifikujú podľa zamerania bakalárskych prác

Študenti/tky budú prezentovať jednotlivé kapitoly svojich záverečných prác, a odpovedať na otázky

a podnety počas moderovanej diskusie. Výsledkom vzdelávania je získanie spätnej väzby

na čiastkové výsledky svojej záverečnej práce.

Levinson, Bradley & Pollock, M. (2011). A Companion to the Anthropology of Education. Wiley-Blackwell, Chichester, West Sussex.

Levinson, Bradley, et al., eds. SChooling the Symbolic Animal: Social and Cultural Dimensions of Education. Lanham, MD: Rowman and Littlefield Publishing, 2000.

Delamont, S. (2001). Fieldwork in Educational Settings: Methods, Pitfalls and Perspectives (2nd ed.). Routledge.

Spindler, George, ed. Education and Cultural Process: Anthropological Approaches. 3rd edition. Prospect Heights, IL: Waveland Press, 1997.

Nespor, Jan. Tangled Up in School: Politics, Space, Bodies, and Signs in the Educational Process. Mahwah, N. J.: L. Erlbaum Associates, 1997.

Willis Paul. Learning to Labor: How Working Class Kids Get Working Class Jobs (New York:

Columbia University Press, 1977.

LeVine, Robert A. 2007. “Ethnographic Studies of Childhood: A Historical Overview.” American Anthropologist 209(2): 247-260.

Bluebond-Langner, Myra and Jill E. Korbin. 2007. Challenges and Opportunities in the Anthropology of Childhoods: An Introduction to “Children, Childhoods, and Childhood Studies”. American Anthropologist 109(2):241-246.

Hirschfeld, Lawrence A. 2002. Why Don’t Anthropologists Like Children? American Anthropologist 104:611-627.

James, Allison. 2007. Giving Voice to Children’s Voices: Practices and Problems, Pitfalls and Potentials. American Anthropologist 109(2):261-272.

Prout, Alan. 2005 The Future of Childhood: Towards the Interdisciplinary Study of Children. London and New York: Routledge Falmer. Pp. 113-141.

Aktívna účasť na hodinách (20%).

Prvá prezentácia zameraná na vybraný antropologický text (30%).

Druhá prezentácia vybranej témy týkajúcej sa sveta detí alebo vzdelávania (30%).

Vedenie diskusie študentov k obom prezentáciám (20%)

Škála hodnotenia: A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59

slovenský a anglický jazyk

predmet sa vyučuje iba v zimnom semestri

1) Aktuálne otázky a diskusie v antropológii detstva a antropológii vzdelávania

2) Vzťah medzi identitou, kultúrou a vzdelávaním

3) Vzdelávanie Rómov, vzdelávanie prisťahovalcov a otázka kultúrnej rozmanitosti

4) Sociálne a vzdelávacie nerovnosti vo vzdelávaní

5) Aplikácia antropologických poznatkov na otázky vzdelávacej politiky a praxe

6) Možnosti spolupráce medzi antropológiou a pedagogikou

7) Svet očami detí a etnografické údaje o deťoch

8) Chápanie identity detí a tzv. children’s agency

Tento kurz sa zameriava na témy detí, detstva a vzdelávania z antropologického hľadiska. Jeho cieľom je predstaviť hlavné koncepty, prístupy a metódy, ktoré používajú sociálni antropológovia zaoberajúci sa antropológiou detí a antropológiou vzdelávania. Cieľom kurzu je pochopiť nielen svet detí, ktorý sa v mnohom líši od sveta dospelých, ale aj vzťah medzi kultúrou, školstvom a vzdelávaním. Na konci tohto kurzu budú poslucháči lepšie poznať antropológiu detí a antropológiu vzdelávania. Budú poznať hlavné prístupy, ktoré používajú antropológovia v týchto subdisciplínach sociálnej antropológie. Rovnako budú lepšie rozumieť teoretickým poznatkom a metodologickým nástrojom potrebným na vypracovanie vlastného etnografického výskumu v oblasti vzdelávania alebo sveta detí.

Barth, F. (1969). Introduction, In: Ethnic Groups and Boundaries, New York: Berghan.

Gellner, E. (1983). Nations and Nationalism. London: Routledge

Anderson, B. (1983). Imagined Communities. New York

Brubaker. R. (2002). Ethnicity without Groups. London: Palgrave.

Priebežné hodnotenie (50 %) a záverečné hodnotenie (50 %). Každý študent musí splniť okrem účasti na stretnutiach kurzu tieto podmienky:

- 50 bodov: desať krátkych (2-4 strany) zhrnutí textu (10 x 5 bodov). Priebežné hodnotenie musí byť splnené na 60 % (je nevyhnutné získať 30 bodov z 50).

- 50 bodov: záverečná esej 6-10 strán, ktorá musí byť odovzdaná elektronicky. Za esej samotnú je nevyhnutné získať minimálne 30 bodov z 50 (60 %)

Škála hodnotenia: A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59

slovenský a anglický jazyk

predmet sa vyučuje iba v zimnom semestri

(1) Etnicita a nacionalizmus v raných perspektívach: Weber a Durkheim

(2) Etnické skupiny a ich hranice: Fredrik Barth

(3) Sociálne interakcie a etnicita

(4) Nacionalizmus a modernita: Ernst Gellner

(5) Komunity a etnická mobilizácia

(6) Predstavované komunity: Benedict Anderson

(7) Esencializmus, primordializmus, konštruktivizmus

(8) Etnicita bez skupín: Rogers Brubaker

(9) Kognitívne prístupy k etnicite a nacionalizmu

(10) Etnicita ako reprezentácia skupiny

Študenti budú oboznámení s klasickými i najnovšími poznatkami v skúmaní javov etnicity a nacionalizmu z antropologickej perspektívy. Cieľom kurzu je pochopiť výskumné problémy bádania v oblasti etnicity a nacionalizmu. Výsledkom kurzu by mala byť schopnosť dokázať formulovať aspoň v náčrte hlavné výskumné otázky na túto tému.

Bernard, Russel B: Research Methods in Anthropology: Qualitative and Quantitative Approaches, New York: Altamira Press 2001

Silverman, David: Ako robiť kvalitatívny výskum, Bratislava: Ikar 2005.

Coolican, H. (1999): Research methods and Statistics in Psychology. Hodder and Stoughton.

Saldana, J. (2011): The Coding Manual for Qualitative Researchers, London: Sage.

Friese, S. (2014). Qualitative data analysis with Atlas.ti. SAGE.

Priebežné hodnotenie (50%): 2 prezentácie počas semestra (kvalitatívne kódovanie a vybrané témy z metodologickej kapitoly záverečnej práce)

Záverečné hodnotenie (50%): Časť metodologickej kapitoly záverečnej práce, popisujúca metódy a techniky analýzy vlastných etnografických dát.

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský a anglický jazyk

1. Prepisy etnografických dát: problémy a detaily

2. Predbežné určenie kódov

3. Otvorene, axiálne, selektívne kódovania

4. Tematické kódovania

5. Reflexivita dát

7. Vytváranie kategórií a prepájanie kódov

8. Generalizácie dát a interpretácia dát s ohľadom na výskumné predpoklady

9. Prezentácia vlastných etnografických dát

10. Metodologická kapitola záverečnej práce: štruktúra a obsah

11. Softvérová analýza dát: využitie Atlas.ti v kódovaní kvalitatívnych dát

Študenti/tky budú analyzovať vlastné etnografické terénne dáta, čím získajú zručnosti a kompetencie na praktickú analýzu a kódovanie kvalitatívnych dát. Keďže etnografické kvalitatívne dáta sú povinnou súčasťou každého projektu terénneho výskumu a musia byť počas terénneho výskumu získané, študenti/tky sa naučia pracovať s dátami, ktoré získali počas vlastného terénneho výskumu, čo im poskytne zásadné zručnosti pre ich analýzu.

Ide o povinný predmet, ktorý študenti/ky absolvujú kvôli rozšíreniu kontaktov s aplikačnou praxou. Podmienkou absolvovania praxe je postupovať v zmysle aktuálne platných predpisov fakulty o poskytovaní odbornej praxe. Je potrebné absolvovať 60 hodín praxe v partnerskej organizácii poskytujúcej možnosť odbornej praxe pre študentov/ky Ústavu sociálnej antropológie. Po absolvovaní 60 hodín praxe študent/ka vypracuje záverečnú hodnotiacu správu a odpočet odbornej praxe.

Záverečná hodnotiaca správa zo strany študenta/ky. Záverečná hodnotiaca správa zo strany študenta/ky obsahujúca odpovede na nasledovné otázky: Aká bola motivácia študenta/ky k výberu daného pracoviska? Aký bol cieľ praxe a ako ho splnil/a? Čo sa študent/ka na praxi naučil/a? Aké poznatky alebo zručnosti z výučby na vysokej škole študent/ka využil/a? Aké poznatky alebo zručnosti z výučby na vysokej škole študentovi/ke chýbali? Prispeje absolvovaná prax k výberu zamestnania po skončení školy, ak áno, ako? Čo si z praxe odnáša? Čo by poradili študentom/študentkám, ktorí/é idú na prax po prvýkrát? Študent/ka zároveň dáva súhlas, že hodnotiace správy dáva k dispozícii aj ostatným študentom/kám a vyučujúcim Ústavu sociálnej antropológie.

Odpočet odbornej praxe. Odpočet odbornej praxe dokumentuje zoznam úloh a činností vykonaných počas odbornej praxe. Dokument obsahuje informácie o vykonaných úlohách alebo činnostiach s príslušnou časovou alokáciou na účely dokumentácie 60 hodín odbornej praxe.

Mentor/ka sa vyjadrí k obsahu praxe a spolupráci so študentom/kou. Na záver môže zhodnotiť zručnosti, schopnosti a znalosti, ktoré študent/ka preukázal/a a ktoré mu/jej chýbali a môže študentovi odporučiť oblasti, v ktorých sa má zlepšiť. Mentor/ka tiež navrhuje výsledné hodnotenie.

Hlavnou zodpovednou osobou (garantom) poverený vyučujúci/a zhodnotí správu mentora/ky a študenta/ky a udelí finálne hodnotenie.

Hodnotenie sa udeľuje na stupnici:

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

Kredity sa neudelia študentovi/ke, ktorý/á z niektorej časti získa menej ako 50 % bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálne 60% bodového hodnotenia.

slovenský a v prípade zahraničného pracoviska anglický jazyk

Vyučujúci/a sprístupní študentom/kám zoznam partnerských organizácií, ktoré poskytujú možnosti odbornej praxe v danom akademickom roku v zmysle štandardnej dohody o poskytovaní odbornej stáže medzi fakultou a danou organizáciou.

Študent/ka si vyberá zo zoznamu partnerských organizácií. Študent/ka môže navrhnúť zahrnutie ďalšej partnerskej organizácie do zoznamu partnerských organizácií v danom akademickom roku. Študent/ka predloží aj odôvodnenie spolupráce s danou organizáciou a motiváciu k odbornej praxi v danej organizácii. Vyučujúci/a posúdi relevantnosť spolupráce, a ak so zaradením danej partnerskej organizácie do zoznamu partnerských organizácií Ústavu sociálnej antropológie súhlasí, inštruuje študenta/ku k príprave rámcovej dohody o poskytovaní odbornej praxe.

Študent/ka môže požiadať o uznanie vlastnej práce za odbornú prax vypracovaním zadania v zmysle požiadaviek, ktoré komunikuje vyučujúci/a. O ne/uznaní vlastnej práce za prax rozhoduje 3-členná komisia zamestnancov/kýň Ústavu sociálnej antropológie.

Odbornú prax môže študent/ka vykonať aj počas mobility na inej vysokej škole doma alebo v zahraničí. Pracovisko aj plán odbornej praxe študent/ka vopred predloží na schválenie.

Študent/študentka po výbere partnerskej organizácie kontaktuje partnerskú organizáciu za inštrukcie vyučujúceho. Na absolvovanie odbornej praxe vo vybranej partnerskej organizácii nevzniká študentom/kám nárok. Partnerská organizácia nie je povinná poskytnúť odbornú prax pre všetkých prihlásených uchádzačov/ky o odbornú prax.

Študenti/tky majú možnosť absolvovať prax buď súvislou formou (napríklad 2 týždne po 30 hodín, teda 6 hodín denne počas 5 pracovných dní, alebo 3-4 týždne po 15-20 hodín, teda nie každý pracovný deň nepretržite), alebo prerušovanou formou (napríklad jeden pracovný deň – 5 hodín – počas 12 týždňov). Študenti/tky si sami volia formu a časový priebeh odbornej praxe.

Po absolvovaní 60 hodín odbornej praxe študent/ka vypracuje záverečnú hodnotiacu správu a spolu s odpočtom odbornej praxe zašle mentorovi/ke a vyučujúcemu/ej. Mentor/ka poskytne spätnú väzbu študentovi/ke a vyučujúcemu/ej komunikuje návrh záverečného hodnotenia. Hlavnou zodpovednou osobou (garantom) poverený/á vyučujúci/a zhodnotí návrh hodnotenia zo strany mentora/ky a udelí finálne hodnotenie.

Počas stáže sa študent/ka oboznámi s pracoviskom, obsahom práce, metodickými postupmi a činnosťami, prípravou a spracúvaním materiálov, pravidelne konzultuje s mentorom/kou, vypracúva výstupy podľa zadania mentora/ky. Študenti/ky získajú možnosť priamo aplikovať poznatky, s ktorými sa zoznámili počas štúdia. Získajú praktické skúsenosti v aplikácii sociálnej antropológie v rôznych organizáciách. Získajú ďalej zručnosti v oblasti používania antropologických metód v praxi. Predmet rozvíja vzdelávacie kompetencie, schopnosť učiť sa, individuálne a skupinové pracovné schopnosti. Podporuje samostatnosť pri riešení teoretických, praktických, špecifických problémov, ktoré vychádzajú z aktuálneho diania v praxi.

Akande, D. and others (eds) (2020). Human Rights and 21st Century Challenges: Poverty, Conflict, and the Environment. Oxford University Press.

Arnauld, Andreas von, A., Mart Susi, and Kerstin von der Decken. The Cambridge Handbook of New Human Rights : Recognition, Novelty, Rhetoric. Ed. Andreas von Arnauld, Mart Susi, and Kerstin von der Decken. Cambridge: Cambridge University Press, 2020. Print.

Atapattu, S., Schapper, A. (2019). Human Rights and the Environment. Rutledge.

Celario, R. (2022). Women and International Human Rights in Modern Times: A Contemporary Casebook. Edward Elgar Publishing

Celoštátna stratégia ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike (2014)

Cohen, J. L. (2008). Rethinking Human Rights, Democracy, and Sovereignty in the Age of Globalization. Political Theory, 36(4), 578–606. https://doi.org/10.1177/0090591708317901

EU ACTION PLAN ON HUMAN RIGHTS AND DEMOCRACY 2020 – 2024

Ford, Jolyon. (2015). Business and Human Rights: Emerging Challenges to Consensus and Coherence.

Fraser, J. (2020). Social Institutions and International Human Rights Law Implementation: Every Organ of Society. 10.1017/9781108777711.

Gibney, M. (et al). (eds). (2022). The Routledge Handbook on Extraterritorial Human Rights Obligations. Routledge.

Greer, S., Gerards, J., & Slowe, R. (2018). Human Rights in the Council of Europe and the European Union: Achievements, Trends and Challenges (Cambridge Studies in European Law and Policy). Cambridge: Cambridge University Press. doi:10.1017/9781139179041

Griffiths, A. (2001). Gendering culture: towards a plural perspective on Kwena women’s rights, in Dembour, W., (eds.). Culture and Rights. Anthropological Perspectives, Cambridge UP, pp. 102-126.

Kawwass JF, Penzias AS, Adashi EY. Fertility-a human right worthy of mandated insurance coverage: the evolution, limitations, and future of access to care. Fertil Steril. 2021 Jan;115(1):29-42.

Kerikmäe, Tanel. (2014). Protecting Human Rights in the EU: Controversies and Challenges of the Charter of Fundamental Rights. 10.1007/978-3-642-38902-3.

Kymlicka, W. (1989). Liberalism, Community and Culture. Oxford: Claredon Press, introduction

Langford, M. (et. al.) (2012). Global Justice, State Duties (The Extraterritorial Scope of Economic, Social, and Cultural Rights in International Law). Extraterritorial Human Rights Obligations and the North-South Divide. Cambridge University Press.

Leahy, A. (2022). Sovereignity, society and human rights: Theorising society and human rights survival in times of global crises. Thesis Eleven 170(1), 28-42. https://doi.org/10.1177/0725513622109340

Lõhmus, K. (2015). Caring Autonomy: European Human Rights Law and the Challenge of Individualism. 10.1017/CBO9781139976688.

Lorenzini, S., Tulli, U., Zamburlini, I. (2022). The Human Rights Breakthrough of the 1970s: The European Community and International Relations. Bloomsbury Academy.

Magendzo, A., & Osler, A. (2020). The Covid-19 pandemic: a challenge and an opportunity for human rights educators. Human Rights Education Review, 3(2), 68–82. https://doi.org/10.7577/hrer.3996

Marin, L., & Spena, A. (2016). Introduction: The Criminalization of Migration and European (Dis)Integration, European Journal of Migration and Law, 18(2), 147-156. doi: https://doi.org/10.1163/15718166-12342096

Neuman, Gerald & Pomper, Stephen & Levine-Spound, Daniel & Waldron, Jeremy & Sadurski, Wojciech & García, Helena & O’Connell, Jamie & Heydarian, Richard & Htun, Yee & Johnson, Douglas & Helfer, Laurence. (2020). Human Rights in a Time of Populism: Challenges and Responses. 10.1017/9781108751551

Oomen, B. & Baumgärtel, M. (2018). Frontier Cities: The Rise of Local Authorities as an Opportunity for International Human Rights Law. European Journal of International Law 29(2), 607–630. https://doi.org/10.1093/ejil/chy021

Park, H., S. (1987). Correlates of Human Rights. Human Rights Quarterly, 8, Vol. 9, Issue 3.

Priyam, M. (2009). Human Rights, Gender and the Environment. Pearson Education India.

Rodrigues, (R. (2020). Legal and human rights issues of AI: gaps, challenges and vulnerabilities. Journal of Responsible Technology, Vol. 4.

Rosen, L. (2008). Law as Culture: An invitation. Princeton: Princeton University Press. Introduction and Chapter 2 “Creating Facts.” Pages 1-13, 68-130.

Soosaipillai, K. (2015). North–South relations and human rights. Bandung: Journal of the Global South, Vol. 12, Issue 1.

The Highest Aspiration A Call to Action for Human Rights 2020

Hodnotenie predmetu je založené na priebežnom hodnotení počas celého semestra.

Semestrálny projekt – študentky a študenti sú počas semestra povinné a povinní pripraviť návrh projektu z oblasti ľudských práv a víziou jeho implementácie v kontexte nimi vybranej problematiky. Semestrálny projekt je nutné odprezentovať.

Aktívna účasť na predmete – pozostáva z rôznorodých súčastí, od aktívnej diskusie na predmete cez seminárne zadania alebo domáce úlohy.

tzv. Policy debate dvoch tímov na vopred stanovenú tému

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

Stručná osnova predmetu:

V rámci predmetu sa budú diskutovať uvedené témy:

1. Príbeh ľudských práv - konceptualizácia vývoja diskurzu o ľudských právach

2. Ochrana ľudských práv v teórii a praxi

3. Súčasné výzvy ľudských práv

4. Ochrana ľudských práv na jednotlivých úrovniach v teórii a praxi

5. Politika ľudských práv a jej tvorba

6. Ochrana práv vybraných ohrozených skupín

7. Globály sever vs. globálny juh a ochrana ľudských práv

Výsledky vzdelávania:

Cieľom kurzu „Ľudské práva v 21. storočí“ je priniesť do diskusie so študentmi a študentkami témy nových výziev a nového vývoja v oblasti ľudských práv so špecifikáciou udržateľnosti a sociálnej spravodlivosti. Špecifický dôraz bude kladený na postavenie Európskej únie ako medzinárodného aktéra z vnútornej, ale aj globálnej perspektívy. Dôležitou témou je aj aspekt zodpovednosti za ochranu ľudských práv, ktorý sa tradične pripisuje národným štátom, no súčasný vývoj poukazuje aj na úlohy ďalších aktérov, ktorí môžu pomôcť v procesoch presadzovania ľudských práv. Prostredníctvom tzv. student based approach, ktorý je možný najmä v rámci voliteľných kurzov, kde je nižší počet študentov, budeme diskutovať a pracovať na témach ľudských práv z modernej perspektívy, kde nie sme len pasívnymi prijímateľmi práv, ale môžeme byť aj v aktívnej pozícii ich tvorby a presadzovania. Kurz je zameraný na študentov a študentky, ktorí sa témami ľudských práv predovšetkým v európskom kontexte zaoberajú, avšak aj pre tých, pre ktorých je táto téma novinkou. Výsledkom kurzu je nadobudnutie nie len teoretických ale aj praktických znalostí z tém ochrany ľudských práv.

Budilová, L. J. (2019). Od krevní msty k postsocialismu. Vývoj antropologického zájmu o Balkán. CDK.

Jovanović, M., Kaser, K., Naumović, S. (1999). Between the archives and the field a dialogue on historical anthropology of the Balkans. Udruženje za društvenu istoriju; Institut für Geschichte der Universität Graz.

Kaser, K. (2011). The Balkans and the near east introduction to a shared history. Lit Verlag.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Priebežné: aktívna účasť na seminároch (15 bodov), prezentácia na zvolenú tému (35 bodov)

Záverečné: samostatná písomná práca (50 bodov)

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

Stručná osnova predmetu:

(1) Vymedzenie priestoru a historického rámca.

(2) Antropológia a komplexné spoločnosti. Antropologický výskum Európy

(3) „Exotika v našom susedstve“: cestovateľský (predantropologický) a antropologický záujem o Balkán od 19. storočia do konca 2. svetovej vojny.

(4) Spoločnosť a prírodné prostredie. Prírodné zdroje a obmedzenia. Transhumancia v dobytkárstve.

(5) Kmeňové zriadenie, obyčajové právo, typy rodiny. „Prísažné panny“ v severnom Albánsku a v Čiernej Hore.

(6) Antropologický výskum na Balkáne počas socializmu: community studies, urbanizácia, každodennosť počas socializmu

(7) Otázka „balkánskeho patriarchátu“. Étos cti (a jeho spochybnenie)

(8) Príbuzenstvo, rodové vzťahy, kmotrovstvo

(9) Výskumy na Balkáne po r. 1989

(10) Nacionalizmy a náboženská mobilizácia. Rozpad Juhoslávie a vojny na Balkáne z antropologického pohľadu

(11) Novšie diskusie o patriarcháte na Balkáne. Rodové vzťahy a politika genderu.

(12) Konštrukcia balkánskych krajín ako „periférie Európy“. Koloniálna perspektíva a jej kritika.

Výsledky vzdelávania:

Študenti/ky získajú prehľad o antropologickom výskume v juhovýchodnej Európe ako súčasti výskumu komplexných spoločností. Dôraz sa kladie najmä na rôzne teoreticko-metodologické prístupy uplatňované na vybrané tematické okruhy. Aktívna participácia na cvičeniach zvýši ich schopnosť analyzovať sociálne a kultúrne javy v ich historickom a geografickom kontexte. Integrálnou súčasťou kurzu je účasť na terénnej exkurzii do niektorej z krajín Balkánu.

Kolektív autorov: Stručné dejiny Slovenska.

Ľubomír Lipták: Slovensko v 20. storočí.

Ľubomír Lipták: Storočie dlhšie ako sto rokov.

Ľubomír Lipták: Nepre(tr)žité dejiny.

Erik Hobsbawm: Věk extémů.

Gábor Gyáni, György Kövér, Tibor Valuch (eds).: Social History of Hungary from the Reform Era to the End of the Twentieth Century.

Miroslav Bárta, Martin Kovář a kol.: Kolaps a regenerace: Cesty civilizací a kultur.

Timothy Snyder: Krvavé územie. Európa medzi Hitlerom a Stalinom.

Ralf Dahrendorf: Pokoušení nesvobody. Intelektuálové v časech skoušek.

Keith Lowe: Zdivočelý kontinent.

Jacques Le Goff: Dlouhý středověk. In: Středověká imaginace, 32-39.

Počas trvania semestra na každom stretnutí niekoľko študentov prezentuje určené texty. Vyžaduje sa dodanie seminárnej práce do polnoci posledného dňa semestra. Rozsah: 5 až 6 normostrán (A4,

riadkovanie 1,5) v slovenskom alebo anglickom jazyku. Vyžadovaná forma: žáner esej. Priebežné

hodnotenie: 20 % účasť a prezentácia textu, aktivita počas kurzu, 30 % hodnotenie textu seminárnej

práce. Záverečné hodnotenie: 50 % ústna skúška.

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodo

slovenský jazyk a anglický jazyk

predmet sa poskytuje len v zimnom semestri

Stručná osnova predmetu:

1. Sociálne dejiny Uhorska/Habsburskej monarchie,

2. Konfesionálne štiepenie strednej a juhovýchodnej Európy.

3. Zámorské objavy, kolonializmus, imperializmus.

4. Formovanie moderných národov, nacionalizmus, národné obrodenie.

5. Modernizácia: príčiny, charakter, dôsledky.

6. Revolučné ideológie a hnutia; formovanie totalitných režimov.

7. Pozícia a premeny spoločenských elít.

8. Dejiny mentalít.

9. Reálny socializmus, formovanie spoločnosti v období neskorého socializmu

Výsledky vzdelávania:

Po absolvovaní kurzu budú študenti oboznámení so základnou faktografiou moderných sociálnych

dejín predovšetkým strednej Európy v súvislostiach celoeurópskeho historického vývoja, ako aj so zásadnými historickými udalosťami a procesmi celosvetového významu a dôležitosti. Kurz poskytuje základnú orientáciu študentov sociálnej antropológie v oblasti moderných dejín s dôrazom na obdobie približne od včasného novoveku (16. – 18. storočie) do konca 20. storočia.

Odporúčaná literatúra:

1. Angeli, E., Wagner, J., Lawrick, E., Moore, K., Anderson, M., Soderland, L., & Brizee, A. (19. 4. 2012). APA formatting and style guide. General format. Získané z http://

owl.english.purdue.edu/owl/resource/560/01/

2. Becker, H.S., & Richards, P. (1986). Writing for social scientists. How to start and finish your thesis, book or article. Chicago & London: The University of Chicago Press.

3. Eco, U. (1997). Jak napsat diplomovou práci. (Seidl, I., prekl.). Olomouc: Votobia. (Pôvodné dielo vydané 1977)

4. Šanderová, J. (2009). Jak číst a past odborný text ve společenských vědách. Několik zásad pro začátečníky. Praha: Slon.

Ďalšia literatúra bude špecifikovaná priebežne.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Priebežné hodnotenie 50 % - 5 písomných zadaní (individuálnych alebo skupinových) za celkovo 50 bodov (1 zadanie po 10 bodov). 10% aktivita na hodine.

Záverečné hodnotenie 40 % – esej na vybranú tému za 40 bodov.

Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa v priebežnom hodnotení menej ako 36 bodov a celkovo menej ako 60 bodov.

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

Váha priebežného / záverečného hodnotenia: 60/40

slovenský jazyk, anglický jazyk

Poznámky: predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

1. Úvod do kurzu: Čím sa budeme zaoberať tento semester

2. Knižnice a vedecké internetové databázy. Ako si vyberať zdroje.

3. Ako čítať s porozumením.

4. Práca s textom: ako sa sumarizujú texty.

5. Štruktúra vedeckej štúdie

6. Ako správne argumentovať.

7. Argumentačné chyby

8. Bibliografické odkazy – referencie a citácie v štýle APA.

9. Ako sa vyberá téma práce? Mapovanie zdrojov a rola konzultanta

10. Ako písať argumentačnú esej.

Výsledky vzdelávania:

Študent si po absolvovaní predmetu osvojí zručnosti vo vyh¾adávaní zdrojov pre štúdium a

výskumnú prácu a v akademickom prejave (písomnom a ústnom). Študenti po úspešnom ukončení

budú schopní používať licencované informačné zdroje (databázy), osvoja si citačnú normu APA, a budú schopní samostatne napísať argumentatívnu esej na vybranú tému.

Uvedené vymedzenie autorov a textov je orientačné, vyučujúci kurzu môže na začiatku semestra resp. v jeho priebehu do tohto výberu zasahovať a aktuálne dopĺňať ďalšiu literatúru.

Kanovský, Martin: Kultúrna a sociálna antropológia: osobnosti a teórie. Bratislava: Chronos 2004.

Layton, Robert: An introduction to the theory in antropology. Cambridge: Cambridge University Press 1997.

Soukup, Václav: Přehled antropologických teorií kultury. Praha: Portál 2000.

Doplnková literatúra:

Eriksen, Thomas Hylland: Sociální a kulturní antropologie. Praha: Portál 2008.

Barnard, Alan: History and Theory in Antropology. Cambridge: Cambridge University Press 2004.

Vyžaduje sa dodanie zadania na každé stretnutie počas trvania kurzu v rozsahu jednej normostrany podľa pokynov vyučujúceho.

Vyžaduje sa dodanie seminárnej práce do polnoci posledného dňa semestra. Rozsah: 5 až 6 normostrán (A4, riadkovanie 1,5) v slovenskom alebo anglickom jazyku. Vyžadovaná forma: žáner esej. Priebežné hodnotenie: 20 % účasť a prezentácia textu, aktivita počas kurzu, 30 % hodnotenie textu seminárnej práce. Záverečné hodnotenie: 50 % ústna skúška.

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

Poznámky: predmet sa poskytuje iba v letnom semestri

. Úvodné stretnutie

Organizácia kurzu, obsahová náplň kurzu, teoretické poznámky ku charakteru sociálnej a kultúrnej antropológie ako kvalitatívnej sociálnej vedy.

2. Formovanie odboru

Formovanie poznatkov a teórií, etnografické pozorovania a výskumy pred zrodom antropológie ako sociálnej vedy. Etnografia, geografia, národopis, folkloristika, etnológia.

3. Klasický evolucionizmus v antropológii

Edward B. Tylor, James G. Frazer, Lewis H. Morgan

4. Franzúzska sociologická škola

Émile Durkheim, Marcel Mauss

5. Kultúrny relativizmus a historický partikularizmus

Franz Boas

6. Britská funkcionalistická škola

Bronislav K. Malinowski, Alfred R. Radcliffe-Brown

7. Konfiguracionizmus

Alfred L. Kroeber, Ruth F. Benedict

8. Osobnosť a kultúra

Margared Mead

9. Štrukturálna antropológia

Claude Lévi-Strauss

10. Neoevolucionizmus

Leslie A. White

11. Ekologická antropológia (kultúrna ekológia), kultúrny materializmus

Julian H. Steward, Marvin Harris

12. Symbolická antropológia

Clifford Geertz, Mary Douglas

Výsledky vzdelávania:

Po absolvovaní kurzu bude študent oboznámený s kľúčovými antropologickými koncepciami prostredníctvom teoreticky a etnograficky zameraných textov. Študenti by mali byť na konci semestra oboznámení s klasickými antropologickými teóriami a postavami sociálnej/kultúrnej antropológie.

Barth, F. (1969) ‘Introduction’, in Barth, F. (ed.) Ethnic Groups and Boundaries: the Social

Organization of Culture Difference. Illinois: Waveland Press, inc, 9-38.

Field, L. W. and Fox, R. G. (2007) Anthropology Put to Work. Berg.

Foster, G. M. (1969) Applied Anthropology. Boston: Little, Brown, and Company.

Chambers, E. (1985) Applied Anthropology: A Practical Guide. Englewood Cliffs, NJ:

Prentice-Hall.

Froerer, P. (2012) ‘Learning, livelihoods, and social mobility: valuing girls' education in central India.’

Anthropology & Education Quarterly 43 (4): 344 – 357.

Stolcke, V. (1995) ‘Talking culture: New boundaries, new rhetorics of exclusion in Europe.’ Current

Anthropology 36 (1): 1-24.

Froerer, P. (2012) ‘Learning, livelihoods, and social mobility: valuing girls' education in central India.’

Anthropology & Education Quarterly 43 (4): 344 – 357.

Abu-Lughod, L. (2002) ‘Do Muslim women really need saving? Anthropological reflections on

cultural relativism and its others.’ American Anthropologist 104 (3): 783-790.

Scheper-Hughes. N. (1995) ‘The Primacy of the Ethical: Propositions for a Militant Anthropology.’

Current Anthropology 36 (3): 409-440.

Sillitoe, P., Bicker, A. and Pottier, J. (2002) Participating in Development: Approaches to

Indigenous Knowledge. N.Y.: Routledge.

Merry, S. (2003) ‘Human Rights Law and the Demonization of Culture (and Anthropology along the

Way).’ Political and Legal Anthropology Review 26 (1): 55-76.

Wallace, T. (2012) Applied and public anthropology. How to get published in anthropology :

a guide for students and young professionals. Lanham, MD: AltaMira Press, 70-78.

Wulff, R. M. and S. J. Fiske (Eds.) (1987) Anthropological Praxis: Translating

Knowledge Into Action. Boulder: Westview Press.

25% aktívna účasť na diskusiách na hodine

25% prezentácia

50% skupinový výskumný projekt

[A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

Počas semestra sa študenti oboznámia s rôznymi antropologickými teóriami a etnografiami,

v kontexte tém a aplikovaného výskumu pozvaných hostí. Jednotlivé preberané témy budú zahŕňať

multikulturalizmus, migráciu, gender, vzdelávanie, ľudské práva, zdravie, bývanie a násilie.

Cieľom kurzu je predstaviť študentom spektrum tém skúmania a oblastí, v ktorých sa môžu

uplatniť po skončení štúdia. V rámci kurzu bude vytvorený priestor na pravidelné diskusie

s aplikovanými antropológmi pôsobiacimi v rôznych sférach – od štátnej služby, cez rôzne

výskumné inštitúcie, až po mimovládne a charitatívne organizácie. Študenti si tiež vyskúšajú

v praxi výskum a zbieranie dát.

Odporúčaná literatúra:

Odporúčaná literatúra:

Radičová, Iveta: Hic Sunt Romales. Bratislava: Centrum pre analýzu sociálnej politiky, 2001, Radičová, Iveta : S.O.S. : sociálna ochrana na Slovensku. Bratislava : SPACE, 2003, Radičová, Iveta - Potůček, Martin: Porovnanie vývoja českej a slovenskej sociálnej politiky po roku 1989, Praha: Karolinum, 1998, s. 9-87,

Woleková, Helena - Radičová, Iveta: Sociálna politika,

Radičová, Iveta: Rómovia na prahu transformácie = The Roma on the verge of transformation, In: Čačipen pal o Roma. - Bratislava: IVO, 2002, s. 79-92.

(1) Aktivita na hodinách a test v polovici semestra (50%)

(2) Kolokviálna skúška (50%)

A (100-91%, výborne – vynikajúce výsledky),

B (90-81%, veľmi dobre – nadpriemerný štandard), C (80-73%, dobre – bežná spoľahlivá práca),

D (72-66%, uspokojivo – prijateľné výsledky),

E (65-60%, dostatočne – výsledky spĺňajú minimálne kritériá), Fx (59-0%, nedostatočne – vyžaduje sa ďalšia práca navyše)

slovenský jazyk, anglický jazyk

Poznámky: predmet sa poskytuje iba v letnom semestri

Vymedzenie pojmu sociálna politika

Teoretické koncepty sociálnej politiky,

Základné modely sociálnej politiky,

Základné princípy štátu sociálnych a verejných služieb,

Prípadové štúdie, sociálne politiky: Sociálna politika na Slovensku,

Vývoj konceptu ľudských práv s dôrazom na sociálne práva,

Identifikácia vzťahu ľudských práv a typu sociálnej spravodlivosti,

Vývoj chápania sociálnych práv,

Modifikácie a typy sociálnych práv,

Súčasne platné medzinárodné regulatívy v oblasti sociálnych práv.

Po absolvovaní kurzu sa poslucháči oboznámia so sociálnou politikou – jej históriou, základnými modelmi, formami, teoretickými koncepciami a nadobudnú schopnosť aplikovať teoretické poznatkov na vybraných prípadoch a na Slovensko. Študenti porozumejú a budú schopní hodnotiť “Európsky” model sociálnej politiky, medzinárodné dokumenty a normy v oblasti sociálnych práv a potrebné oblasti dynamických zmien.

Bajčanová, M. (2004). Rozprávka o vlkovi a päťdesiatich kozliatkach (záznam zo zúčastneného

pozorovania). Etnologické rozpravy, (2), 73-81.

DeWalt, K. M. D., & DeWalt, B. R. (2011). Participant Observation. A Guide for Fieldworkers

(2nd ed.). AltaMira Press.

Lahiri, S., Mahmud, L., & Herron, J. (2010). A Student’s Guide to Reading and Writing in Social

Anthropology. Harvard College.

Limová, D. (1999). Biomarché (terén, tržiště, zdravá výživa, antropologie současnosti). Cargo,

1(3-4), 213–220.

Russell Bernard, H. (2006). Research methods in anthropology. Qualitative and quantitative

approaches. (4th ed.). AltaMira Press.

Spradley, J. P. (1979). The Ethnographic Interview. Holt, Rinehart and Winston

Priebežné hodnotenie: Splnenie stanovených úloh počas semestra – 60 %.

V priebehu semestra študenti absolvujú niekoľko zúčastnených pozorovaní vo vybranej lokalite a

urobia rozhovory na vybranú tému. Pozorovanie a rozhovory sa majú týkať tej istej témy. Priebežné hodnotenie zahŕňa aj vypracovanie úloh na hodine. V rámci opravného termínu si študent/ka môže nahradiť max. 1 zadanie.

Záverečné hodnotenie: 40 % - Záverečná písomná práca spočívajúca v analýze pozorovaní a interview.

A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodo

slovenský jazyk, anglický jazyk

Poznámky: predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

Etnografický výskum. Dizajn antropologického výskumu. Projekt výskumu.

Stratégie etnografického výskumu

Zúčastnené pozorovanie 1: Sociálna situácia a terénne poznámky

Zúčastnené pozorovanie 2: priebeh a písanie terénnych poznámok

Terénny denník

Druhy etnografického interview. Ako efektívne komunikovať. Techniky na mikro-úrovni

Štruktúrované etnografické interview 1: Výber informátora a prostredie; spôsoby

Štruktúrované etnografické interview 2: Typy otázok - opisné, štrukturálne, kontrastné

Vizuálne metódy

Fokusové skupiny

Cieľom kurzu je nadobudnúť prvé skúsenosti so základnými metódami a technikami kvalitatívneho výskumu všeobecne, najmä terénneho výskumu. Študenti/ky sa oboznámia s

rôznymi druhmi štruktúrovaných etnografických interview, typmi otázok, vedením terénneho

denníka, s prácou s fokusovými skupinami. Študenti budú pracovať počas semestra na dizajne

krátkeho terénneho projektu a budú musieť vykonať zúčastnené pozorovanie a interview na zvolenú tému. Výsledky predstavia v záverečnej písomnej práci.

Odporúčaná literatúra:

Barth, F. (1969) (ed.) Ethnic Groups and Boundaries: the Social Organization of Culture Difference. Illinois: Waveland Press, inc.

Ben Hounet, Y. and D. Puccio-Den (eds.) (2017) Truth, intentionality and evidence: anthropological approaches to crime, Oxford: Routledge.

Carsten, J. (2004) After Kinship. Cambridge: Cambridge University Press

Cowan, J. K., Dembour, M.-B. and R. A. Wilson (eds.) (2001) Culture and Rights: Anthropological Perspectives. Cambridge: Cambridge University Press.

Eriksen, T. H., Bal, E. and Salemink, O. (2010) (eds.) A World of Insecurity: Anthropological Perspectives on Human Security. London/New York: Pluto Press.

Farmer, P. (2004) ‘An Anthropology of Structural Violence’. Current Anthropology, Vol. 45, No. 3, pp. 305-325.

Lambek, M. and P. Antze (eds) (1996) Tense Past: Cultural essays in trauma and memory, London: Routledge.

Merry, S. E. (2006) Human Rights and Gender Violence: Translating International Law into Local Justice. University of Chicago Press.

Messer, S. E. (1993) ‘Anthropology and Human Rights.” Annual Review of Anthropology, 22: 221–49.

Moore, S. F. (1969) ‘Law and Anthropology’, Biennial Review of Anthropology, 6: 252-300.

Moore, S. F. (2001) ‘Certainties Undone: Fifty Turbulent Years of Legal Anthropology, 1949-1999’, The Journal of the Royal Anthropological Institute, 7 (1): 95-116.

Pirie, F. (2013) The anthropology of law, Oxford: Oxford University Press.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

25% aktívna účasť na diskusiách na hodine

25% prezentácia

50% záverečná esej

[A: 91 – 100 bodov; B: 81 – 90 b.; C: 73 – 80; D: 66 – 72; E: 60 – 65; Fx: 0 – 59 bodov]

anglický jazyk, slovenský jazyk

Poznámky: predmet sa poskytuje iba v zimnom semestri

Stručná osnova predmetu:

Počas semestra sa študenti oboznámia s rôznymi súčasnými antropologickými teóriami, ktoré im priblížia kľúčové koncepty sociálnej a kultúrnej antropológie, v kontexte príbuzenstva, pamäte, politiky a práva, vojny a násilia, identity, globalizácie a multikulturalizmu, a vzdelávania.

Cieľom kurzu je predstaviť študentom spektrum súčasných antropologických teórií a ich predstaviteľov. Po absolvovaní kurzu budú študenti poznať pestrú mozaiku teoretických koncepcií a ich uplatnenie v rozmanitom etnografickom kontexte.