Odporúčaná literatúra:

Bavoľár, J., Ferjenčík, J., Kačmár, P. (2021). Pokročilé štatistické metódy v behaviorálnych a sociálnych vedách. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Crump, M. J. C., & Navarro, D. J. (2018). Answering questions with data: Introductory statistics for psychology students. Retrieved from https://crumplab.github.io/statistics/

Navarro, D. J., & Foxcroft, D. R. (2018). Learning statistics with jamovi: A tutorial for psychology students and other beginners. Danielle J. Navarro and David R. Foxcroft. https://doi.org/10.24384/HGC3-7P15

Richardson, P., & Machan, L. (2021). Jamovi for psychologists. London: Macmillan International Higher Education.

Rychkova, E., & Vitug, M. (2019). Statistical testing with jamovi and JASP open source software: Sociology (C. Davis, Ed.). Norwich: Vor Press.

Strunk, K. K., & Mwavita, M. (2021). Design and analysis in educational research using Jamovi: ANOVA designs. London: Routledge.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Predmet je hodnotený priebežne a neobsahuje záverečnú skúšku. Študenti a študentky sú povinní naštudovať predpísanú literatúru pred začiatkom každého vyučovacieho bloku. Počas semestra pracujú študentky a študentky individuálne v štatistickom programe Jamovi. Ukončenie predmetu je podmienené priebežným vypracovaním a odovzdaním 10 zadaní počas semestra, absolvovaním 4 priebežných testov počas semestra a vypracovaním 1 záverečného zadania počas posledného vyučovacieho bloku. Záverečné zadanie je syntéza postupov a metód vysvetlených a uplatnených počas celého semestra a simuluje prípravu výskumnej správy z analýzy dát.

Kritériá hodnotenia predmetu:

• 10 zadaní (1 zadanie = 3 body) = 30 bodov

• 4 testy (1 test = 6 bodov) = 24 bodov

• 1 záverečné zadanie = 46 bodov

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský/ anglický

Slovak/English

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do kurzu + inštalácia Jamovi; 2. Manažment dát I.; 3. Manažment dát II.; 4. Deskriptívna dát; 5. Distribúcia dát; 6. Vizualizácia dát; 7. Korelácie; 8. Testovanie hypotéz; 9. Lineárne regresie; 10. Týždeň vyhradený na čítanie predpísanej literatúry; 11. Diagnostika modelov; 12. Zhrnutie kurzu + príprava na záverečné zadanie; 13. Záverečné zadanie

Výsledky vzdelávania:

Študenti a študentky získajú úspešným absolvovaním predmetu základné teoretické znalosti a praktické zručnosti potrebné pre prácu s kvantitatívnymi dátami v sociálnovednom výskume. Študentky a študenti budú vďaka kurzu ovládať základné spôsoby práce s kvantitatívnymi dátami a budú schopní/é realizovať výskumné úlohy týkajúce sa manažmentu dát a ich vizualizácie, hľadania vzťahov medzi premennými, testovania hypotéz a využitia zložitejších regresných modelov. Nadobudnuté štatistické znalosti a zručnosti umožnia študentom a študentkám aplikovať kvantitatívne výskumné metódy v seminárnych a bakalársky prácach a takisto aj vo svojom budúcom občianskom a profesionálnom živote.

Druh, rozsah a spôsob výchovno-vzdelávacej činnosti:

Typ aktivity: prednáška/seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenne: 2/2 Počas študijného obdobia: 26/26

Metóda štúdie: kombinovaná

Odporúčaná literatúra:

Berger, P., Davie, G., Fokas, E. (2008). Religious America, Secular Europe? A Theme and Variation. New York: Routledge.

Butler, J. (2000). Becoming America: The Revolution Before 1776. Cambridge, Mass: Harvard University Press.

Brinkley, A. (2015). American History: Connecting with the Past, New York: McGraw-Hill.

Clark, Ch., Heweitt, N., Rosenzweig, R. (2008). Who Built America? Working People and the Nation's History. 2 vols. New York: Bedford/St. Martins.

Crothers, L. (2018). Globalization and American Popular Culture. Maryland: Rowman & Littlefield.

Gabaccia, D.R. (2012). Foreign Relations: American Immigration in Global Perspective. New Jersey: Princeton University Press.

Huntington, S. (2004). Who Are We?: The Challenges to America's National Identity. New York: Simon & Schuster.

Immigration Policy and Security: U.S., European, and Commonwealth Perspectives (2008). Ed. by Givens, T., Freeman, G.P., Leal, D.L. New York: Routledge.

Katz, M.B., Stern M.J., Fader, J.J. (2005). The New African American Inequality. Journal of American History, 92(1). pp. 75–108.

Schlesinger Jr., A.M. (1999). The Cycles of American History. Boston: Mariner Books.

Shapiro, R.Y. (2011). Public Opinion and American Democracy. Public Opinion Quarterly. 75(5). Pp. 982–1017.

Sidbury, J. (2007). Becoming African in America: Race and Nation in the Early Black Atlantic. New York: Oxford University Press.

Spickard, P. (2007). Almost All Aliens: Immigration, Race, and Colonialism in American History and Identity. New York: Routledge.

To Make Our World Anew: A History of African Americans (2005). Ed. by Kelley, R.D., Lewis, E. 2 vols. New York: Oxford University Press.

Walt, S.M. (2011). The Myth of American Exceptionalism. Foreign Policy, (October 11). pp. 72-75.

Wiebe, R.H. (1995). Self-Rule: A Cultural History of American Democracy. Chicago: University of Chicago Press.

Po úspešnom absolvovaní predmetu "Americké štúdiá" budú študenti schopní aplikovať interdisciplinárny prístup k analýze konceptov, metód a technológií relevantných pre výskum v oblasti americkej histórie, politiky, spoločnosti a kultúry. Okrem toho budú schopní zhodnotiť spôsoby, akými môže historický vývoj politických, sociálnych a kultúrnych štruktúr USA ovplyvniť súčasné politické, sociálne a kultúrne výzvy: občianska spoločnosť a demokracia, migrácia a rasové vzťahy, multikulturalizmus a národné identity. Študenti budú tiež schopní rozvíjať svoje zručnosti v používaní rôznych akademických zdrojov na vytváranie svojich argumentov a ich prezentáciu pred publikom. 

Anglický/English

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do kurzu "Americké štúdiá"

2. História Spojených štátov od koloniálnej nadvlády po nezávislosť: genéza amerického národa

3. Transformácia amerického národa: industrializácia, urbanizácia, imigrácia a západná expanzia v pozlátenom veku

4. Americké impérium na prelome 19. a 20. storočia: výzvy a reformy

5. Spojené štáty od vojny k vojne: prosperita, depresia a druhá svetová vojna

6. Spojené štáty a studená vojna: vek aliancie a atómovej diplomacie

7. Spojené štáty v ére po skončení studenej vojny: globálny terorizmus a humanitárna intervencia

8. Základy americkej demokracie a občianskej spoločnosti

9. Imigranti a imigrácia ako história USA

10. Afroamerická história a rasové vzťahy

11. Multikultúrny národ: národné, etnické a náboženské identity

12. Globalizácia a americká kultúra

13. Záverečné zhodnotenie kurzu

Hodnotenie študentov je založené na kvalite ich práce počas celého kurzu,, zloženej z aktívneho zapojenia sa do diskusie počas vyučovania, prezentácie a písomnej práce.

10% - Aktívna účasť a pripravenosť na vyučovanie

25% - Skupinová prezentácia

30% - Seminárne aktivity

35% - Záverečná práca

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Výber a oslovenie organizácie, v ktorej by chcel študent/študentka absolvovať stáž je v jeho/jej kompetencii, prípadne v spolupráci s fakultou. Odporúča sa konzultovať výber hostiteľskej organizácie a forma stáže s koordinátorom/rkou predmetu (MZVaEZ SR stáže sú určené pre magisterský stupeň).

Predmet predstavuje stáž v konkrétnej inštitúcii s ohľadom na odbor štúdia počas jedného semestra (leto/zima). Stáž nesmie mať dopad na ostatné akademické povinnosti.

Podmienkou pre uznanie stáže je odovzdanie:

• Zmluva o stáži

• potvrdenia o stáži z organizácie so špecifikáciou role a časového rámca

• správu ( aspoň A4) o samotnej stáži (nadobudnuté skúsenosti, význam pre štúdium či písanie záverečných prác)

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský

Študenti a študentky získajú praktické skúsenosti z aplikácie nadobudnutých teoretických a vedeckých poznatkov v ich študijným odborom. Získajú skúsenosti so spracovaním odborných informácií, z aplikácie vedomostí v konkrétnej téme, špecifických zručností v závislosti od hostiteľskej inštitúcie.

- odpracovanie 120 hodín neplatenej stáže alebo dobrovoľníctva

- potvrdenie od organizácie alebo inštitúcie o vykonaní stáže (nie je daná forma)

- vypracovanej krátkej správy študentkou/študentom o výhodách a nevýhodách danej stáže pre interné potreby vyučujúcich a pracoviska pre ďalšie odporúčania

slovenský

Cieľom predmetu je motivovať študentky a študentov pri zbieraní praktických skúseností z pracovného trhu, aby sa lepšie oboznámili s agendou a aktivitami štátnych a mimovládnych aktérov.

Ústava Slovenskej Republiky

Súhrnná správa o stave spoločnosti. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava. (Jednotlivé ročníky správy.)

Gyarfášová, O. – Mesežnikov, G.: Vláda strán na Slovensku: skúsenosti a perspektívy. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2004

Krivý, V.: Slovenské voľby ’12 Čo im predchádzalo, postoje a výsledky. Sociologický ústav SAV, Bratislava 2012.

Láštic, E. (2011). V rukách politických strán - Referendum na Slovensku 1993 – 2010. Univerzita Komenského v Bratislave

Láštic, E., Spáč, S. (eds.,2017). Nedotknuteľní. Politika sudcovských kariér na Slovensku v rokoch 1993–2015. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave

Mesežnikov, G., Strečanský, B. (eds., 2017). Občianska spoločnosť na Slovensku Krízy, križovatky, výzvy. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky

Pridham, G. (2010). The European Union's Democratic Conditionality and Domestic Politics in Slovakia: The Mečiar and Dzurinda Governments Compared. Europe-Asia Studies, 54:2, 203-227

Rybář, M., Spáč, P., Voda, P. (2014). Prezidentské voľby na Slovensku v roku 2014. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury (CDK)

Valášek, T. (et. al., 2010). Bruselenie valašiek. Bratislava: Kalligram

Filmy: Husákovo ticho (Sedláček, 2002); Papierové hlavy (Hanák, 1995); Nemoc tretej moci (Piussi, 2011), Mečiar (Nvotová, 2017), Expremiéri ( dokumentárny seriál RTVS dostupný v archíve), TrueŠtúr (Baláž, 2015) Hovory s TGM (Červenka, 2018), Občiansky preukaz (Trojan, 2010), Herec (ČT, 2020, rež. Bebjak) , Skutok sa stal (Berezňáková, 2019).

Kurz pozostáva z priebežného hodnotenia:

• Práca s odbornou literatúrou:

- príprava “komentára“ podľa vopred priradenej témy. Ústna prezentácia jeden krát za semester v trvaní 3-5 minút (10 bodov).

- spracovanie povinnej literatúry uvedenú v sylabe predmetu (13,5 bodov). Povinné čítanie môže byť základom na seminárne zadanie a bude súčasťou záverečného testu. Počas semestra sa spracováva 5 textov povinného čítania podľa vlastného výberu, za ktoré študentky a študenti získavajú hodnotenie. Cieľom je spracovať vybraný text povinnej literatúry so zameraním na hlavnú myšlienku textu a jej analýzu z pohľadu študentky/študenta. Vzhľadom na rôznorodosť textov sa od študenta/študentky vyžaduje, aby spracovanie nebolo len obsahovým sumárom čítaného textu.

- analýza knihy na vopred priradený knižný titul (20 bodov).

Recenzia má byť komplexný text, v ktorom autor/autorka zmapuje obsah publikácie/filmového diela, jej kontext nie je len dobový, ale aj aktuálne aplikovaný na súčasné dianie. Autor/ka recenzie sa sústredí kriticky na rozporuplné či kontroverzné, alebo vynechané „momenty“ a vyjadrí vlastný názor. Pre potreby recenzie samotnej slúži dané dielo, v prípade iného zdroja je nutné ho uviesť vo forme citácie/parafrázy.

• aktivita na seminároch – odpovede na otázky, diskusia na tému daného povinného čítania alebo vypracovanie seminárneho zadania (max 16,5 bodov)

Na jednotlivých seminároch budú spracovávané seminárne zadania v rôznych formách, ktoré budú hodnotené. Súčasťou obsahu seminárnych zadaní je aj povinná literatúra. Hodnotenie seminára môže byť aj vo forme hodnotenia aktivity na tomto seminári.

• záverečný test - Pozostáva z prednášok, seminárov a povinnej literatúry. Prebieha v skúškovom období, ide o súčasť pribežného hodnotenia, nie skúšku.. (40 bodov)

Účasť na jednotlivých súčastiach kurzu je povinná v zmysle ŠP UK. V prípade neúčasti študentky/ti postupujú podľa usmernení v ŠP UK ako aj sa riadia Disciplinárnym poriadkom UK.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský jazyk, anglický jazyk

Bližšia špecifikácia obsiahnutá v sylaboch predmetu a podrobne vysvetlená v úvode kurzu. Účasť na prvej prednáške počas semestra je veľmi dôležitá.

Stručná osnova predmetu:

1.Vývoj politického systému

2. Vznik samostatného „slovenského politického systému“

3. Národná rada SR

4. Systém politických strán

5. Exekutívna moc na Slovensku - prezident a vláda SR

6. Súdne orgány SR

7. Rola Ombudsmana/nky

8. Návšteva NR SR

9. Územno-správne členenie Slovenskej republiky

10. Občianska spoločnosť a politická kultúra na Slovensku

11. Slovenský politický systém v Európskej únii

: Študenti a študentky získajú znalosti o základných elementoch politického systému Slovenskej republiky, nielen z historického, ale aj súčasného hľadiska. V rámci kurzu študenti a študentky získajú skúsenosť s konkrétnou aplikáciou teoretických východísk z predmetu Úvod do politológie a zlepšia schopnosť argumentácie podloženej na faktoch a informáciách, potrebnej na riešenie osobitných otázok súčasného diania, otázok právneho štátu a problémov demokracie. Vedomosti získané počas kurzu budú môcť reflektovať aj počas návštevy NR SR v diskusii s praktizujúcimi poslancami a poslankyňami.

Odporúčaná literatúra:

Babbie, E. R. (2021). The practice of social research (Fifteenth edition). Boston, MA: Cengage.

Bergstrom, C. T., & West, J. D. (2020). Calling bullshit: The art of skepticism in a data-driven world. New York, NY: Random House.

Bryman, A. (2016). Social research methods (Fifth Edition). Oxford ; New York: Oxford University Press.

Crump, M. J. C., & Navarro, D. J. (2018). Answering questions with data: Introductory statistics for psychology students. Retrieved from https://crumplab.github.io/statistics/

Disman, M. (2022). Jak se vyrábí sociologická znalost. Praha: Karolinum.

Findor, A. (2017). Detecting and reducing intergroup bias: Using vignettes in experimental research. A textbook/ Vysokoškolská učebnica. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. https://fses.uniba.sk/fileadmin/fsev/uesmv/dokumenty_2017_2018/Textbook_30_1.pdf

Forestiere, C. (2022). Beginning research in political science (Second edition). New York: Oxford University Press.

Halperin, S., & Heath, O. (2020). Political research: Methods and practical skills (Third edition). New York: Oxford University Press.

Howard, C. (2017). Thinking like a political scientist: A practical guide to research methods. Chicago, IL: The University of Chicago Press.

Spiegelhalter, D. (2019). The art of statistics: Learning from data. London: Pelican.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Kurz pozostáva z 5 krátkych testov a 10 zadaní počas semestra a 1 záverečného zadania na konci semestra. Nevyhnutnou podmienkou úspešného zvládnutia týchto zadaní, krátkych testov a záverečného zadania je účasť na hodinách. Študentom a študentkám nie je umožnené písať testy a odovzdávať zadania bez prítomnosti na hodine.

Študenti a študentky absolvujú počas semestra 5 krátkych testov na začiatku hodiny. Tieto testy budú vychádzať z povinnej literatúry a budú pozostávať zo 6 otázok s jednou správnou odpoveďou.

Od študentov a študentiek sa očakáva, že počas semestra vypracujú 10 zadaní. V každom zadaní si precvičia porozumenie prvkom výskumného procesu vrátane operacionalizácie, formulovania hypotéz, výberu vzorky, opisu údajov, návrhu dotazníka, testovania hypotéz, analýzy údajov, interpretácie výsledkov a praktík otvorenej vedy štruktúrovaných vo formáte IMRaD.

Na konci semestra študenti a študentky absolvujú záverečné zadanie. Záverečné zadania bude vychádzať z povinnej literatúry a bude súvisieť s výskumnými aktivitami inštruktora kurzu.

Kritériá hodnotenia:

5 krátkych testov (1 krátky test = 6 otázok = 6 bodov) = 30 bodov

10 úloh (1 úloha = 4 body) = 40 bodov

1 záverečné zadanie (30 otázok) = 30 bodov

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský a anglický

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do kurzu; 2. Komunikácia kvantitatívneho výskumu vo formáte IMRaD + zneužitia/využitia kvantitatívnych údajov; 3. IMRaD – úvod; 4. IMRaD – metódy 1: materiály a prieskumy; 5. IMRaD – metódy 2: výskumný postup a experimenty; 6. IMRaD – metódy 3: účastníci/čky výskumu; 7. Čítanie predpísanej literatúry; 8. IMRaD – metódy 4: kvantitatívna obsahová analýza; 9. IMRaD – metódy 5: analýza existujúcich dát; 10. IMRaD – výsledky: hypotézy; 11. IMRaD – diskusia; 12. Etika výskumu; 13. Záverečnýé zadaniatest + zhrnutie kurzu

Výsledky vzdelávania:

Kurz je praktickým úvodom do pochopenia kvantitatívneho výskumu v politológii. Študenti a študentky sa naučia:

ako porozumieť kvantitatívnemu výskumu štruktúrovanému a prezentovanému vo formáte IMRaD (úvod, metódy, výsledky a diskusia)

ako čítať a interpretovať výskumné dizajny, konceptualizácie, operacionalizácie, materiály, účastníkov, postupy a štatistické analýzy používané v prieskumoch, experimentoch, kvantitatívnej obsahovej analýze, hodnotiacom výskume a analýze existujúcich údajov

ako sa brániť proti zneužitiu kvantitatívnych údajov

ako rozlišovať pochybné a otvorené vedecké výskumné postupy

D. Caramani (ed.), 2020, Comparative Politics (5th edition), Oxford: OUP.

R. Hague, M. Harrop & J. McCormick, 2019, Comparative Government and Politics: An Introduction, 11th edition, Basingstoke: Red Globe Press.

J. Magone, 2019, Contemporary European Politics, 2nd edition, London: Routledge.

P.H. O’Neil, 2020, Essentials of Comparative Politics, 7th edition, New York & London: Norton.

Na absolvovanie predmetu je potrebné hodnotenie minimálne 60%. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91%, na získanie hodnotenia B najmenej 81%, na hodnotenie C najmenej 73%, na hodnotenie D najmenej 66% a na hodnotenie E najmenej 60%. Kurz sa hodnotí: 10% účasť, 20% písomné testy na začiatku každej hodiny, 20% prezentácia, 50% záverečný test.

Celkové hodnotenie predmetu je nasledovné:

A 100 – 91

B 90 – 81

C 80 – 73

D 72 – 66

E 65 – 60

FX – 59

English.

Detailný sylabus je dostupný na MS Teams.

1. Význam a zdôvodnenie porovnávania. 2. Metodológia. 3. Štáty a národy (charakteristika štátov). 4. Demokratické a nedemokratické režimy (definícia demokrácie, totalitarizmus, autoritarizmus). 5. Demokratizácia a revolúcia (predpoklady demokratizácie, tretia vlna, úloha politického konfliktu). 6. Politická kultúra a politická participácia (občianska spoločnosť, politická socializácia, volebná účasť). 7. Politické strany (systémy strán, štiepenia). 8. Voľby a volebné systémy (väčšinový, proporčný, volebné pravidla). 9 Prezidentský systém a parlamentarizmus (rozdelenie moci, výhody a nevýhody prezidentského systéma). 10. Territoriálna politika (centralizácia, federalizmus, mnohoúrovňe vladnutie). 11. Limity a výzvy komparatívnej analýzy.

Cieľom kurzu je poskytnúť prehľad najdôležitejších faktorov komparatívneho štúdia v oblasti politických vied. Kurz umožní študentom pochopiť a interpretovať vývoj politických systémov ako i porovnať ich špecifické prvky a fungovanie. Študent po absolvovaním predmetu vie analyzovať inštitucionálny rámec politických systémov a hodnotiť faktory, ktoré prispievajú k úspešnej demokratizácii.

Carpenter, C., & Drezner, D. W. (2010). International relations 2.0: The implications of new media for an old profession1. International Studies Perspectives, 11(3), 255–272. https://doi.org/10.1111/j.1528-3585.2010.00407.x.

Coban, F. (2016). The role of the media in international relations: From the CNN effect to the al –jazeere effect. Journal of International Relations and Foreign Policy, 4(2). https://doi.org/10.15640/jirfp.v4n2a3.

EEAS (2018). EU´s Action Plan against Disinformation. Available at: https://eeas.europa.eu/headquarters/headquarters-homepage/54866/action-plan-against-disinformation_en.

Hirzalla,F., van de Wijngaert, L. & van Zoonen, L. (2017). Do social media transform journalism? A case study of the Tarik Z Twitter storm. LSE Media and Communication. Available at: https://www.lse.ac.uk/media-and-communications/assets/documents/research/working-paper-series/EWP47.pdf

Jervis, R. (1976). Perception and Misperception in International Politics. Princeton University Press, 464 p. ISBN: 0691100497.

McLuhan, Marshall (2001). Understanding Media. Taylor & Francis Ltd., 400 p. ISBN: 0415253977.

Scheinbaum, M. (2020). Role of Media in International Relations. Cognella Academic Publishing, 176 p. ISBN-10: 151657768X.

Kurz je založený na priebežnom hodnotení a študenti sú povzbudzovaní, aby sa priebežne pripravovali na prednášky a semináre. Ich činnosť bude ďalej hodnotená na základe:

- účasti na seminároch (10 x 4 = 40 bodov), až 4 body za aktívnu prácu na seminári, ktorý bude pozostávať z niekoľkých workshopov na riešenie skutočných prípadov, kreatívnych „role-playing-games“, a iných interaktívnych a praktických prípadových štúdií;

- vypracovania 1. úlohy (30 bodov), v polovici semestra. Forma zadania: individuálny projekt, tvorba písomného, zvukového, audiovizuálneho obsahu alebo mediálnej kampane na sociálnej sieti na vybranú tému verejnej politiky;

- vypracovania 2. úlohy (30 bodov), na konci semestra. Forma zadania: skupinový projekt vychádzajúci z mediálnej kultúry alebo mediálnej praxe.

Študenti majú nárok na 1 opakovanie zadania. Študent má nárok na maximálne 2 absencie, ktoré majú

byť odôvodnené podľa študijného poriadku.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský a anglický

1. Úvod

2. Médiá vo svete

- Popredné masmédiá vo svete a ich úloha pri formovaní IR

- Politický vplyv v médiách

- Typy medzinárodného pokrytia zahraničnej politiky (európsky vs. americký typ žurnalistiky)

3. Médiá v Európe (so zameraním na Slovensko)

- Vedúce masmédiá v Európe a ich úloha pri formovaní európskych politík

- Popredné masmédiá na Slovensku a ich úloha pri formovaní slovenskej politiky

- Byť reportérom/novinárom v Európe/na Slovensku – výzvy a príležitosti

4. Verejná politika a strategická komunikácia

- Propaganda vs. vládne správy

- Práca na verejnej politike, či v komunikačnom oddelení MZV

- Strategická komunikácia

5. Médiá ovplyvňujúce svetovú politiku

- Sila médií

- Meniace sa mediálne prostredie, sociálne médiá a ich vplyv

- Sloboda médií

6. Falošné správy a dôveryhodnosť médií

- Boj proti „falošným správam“

- Dôveryhodnosť zdrojov a novinárska etika

- Nariadenie zamerané na dezinformácie a ich vplyv na celom svete

7. IR analýzy a komentáre v médiách

- Úlohy politológa a odborníka na IR v médiách

- Techniky písania a hovoreného prejavu pre médiá

- Tvorba analytického obsahu pre médiá

8. Verejné vystupovanie

- „Byť vypočutý/-á“ v panelovej diskusii alebo na konferencii

- Vytváranie, organizácia a moderovanie panelov

- Prednes v odbornej komunite vs. pred širokou verejnosťou

9. Krytie konfliktu – médiá a vojny, konflikty, terorizmus

- Konflikt na Ukrajine: Ako sa o ňom informovalo? - Diskusia s vojnovým reportérom

- Migračná kríza - ako bola (alebo nebola) pokrytá médiami

10. Sociálne médiá transformujúce žurnalistiku a medzinárodné vzťahy

- „Twiplomacy“ a kybernetická diplomacia

- Môže influencer ovplyvňovať politiku a politiku?

- Ako vytvoriť obsah pre sociálne médiá s IR obsahom?

Kurz poskytuje interdisciplinárny prístup, ktorý zohľadňuje kultúrnu aj politickú dimenziu mediálneho pokrytia medzinárodných vzťahov (IR). Zameriava sa na poskytovanie všeobecných vedomostí a pochopenia súčasného mediálneho systému a najmä jeho úlohy v rámci zahraničnej politiky, teoretickú a praktickú prípravu v médiách a komunikácii a znalosti IR.

Ďalej vysvetľuje hlavné prvky vytvárania mediálneho obsahu (písaného, zvukového, video a pre sociálne médiá) prostredníctvom pochopenia praktických a teoretických vzťahov medzi prvkami, ktoré ho vytvárajú. Kurz tiež poskytne základ v zručnostiach, požadovaných pre efektívnu prácu na mediálnom projekte, pokrývajúcom problematiku IR, vhodné v mediálnom pracovnom prostredí, ale aj štátnych, či verejných inštitúciách, think-tankoch, či neziskových organizáciách. Okrem toho vytvorí väčšie povedomie o nástrojoch, akými sú verejná diplomacia a mäkká sila štátov, tiež o úlohe nových médií vo vnímaní svetovej politiky alebo o vplyvoch spravodajstva na vládnu politiku a činnosť mimovládnych organizácií.

Študenti získajú väčšie povedomie o zložitosti a prepojenosti procesov v globálnej politike a úlohe medzinárodnej komunikácie. Zorientuje študentov v hlavných odboroch mediálnych profesií (s väčším zameraním na Európu a Slovensko) a predstaví spôsoby analýzy mediálneho pokrytia a mediálnych výstupov. Čiastočne bude kurz – v praktickom zmysle – rozvíjať schopnosť študentov komunikovať v písomnej, zvukovej alebo obrazovej forme a vo verejnom vystupovaní pred rôznorodým odborný alebo laickým publikom.

• Almond, Gabriel – Verba, Sidney (1963): The Civic Culture: Political Attitudes and Democracy in Five. Nations. Princeton: Princeton University Press.

• Just, Tony Judt: Postwar: A History of Europe Since 1945. Final chapter: Epilogue. From the House of the Dead: On Modern European Memory (available also in Slovak translation).

• Lipták, Ľubomír: Storočie dlhšie ako sto rokov. Kalligram 2011.

• Applebaum, Anne: The Leninist Roots of Civil Society Repression. In: Journal of Democracy, October 2015, Volume 26, Number 4, pp. 21-27.

• Fukuyama, F. (1999): Social Capital and Civil Society. Paper prepared for IMF.

• Bennett, W Lance - Steven Livingston (2018): The disinformation order: Disruptive communication and the decline of democratic institutions, in: European Journal of Communication, Vol. 33(2) 122 –139.

• Street, John: Celebrity Politicians: Popular Culture and Political Representation, in: BJPIR: 2004, Vol. 6, 435-452.

• Vanzan, Anna: Veiled Politics: Muslim Women’s Visibility and Their Use in European Countries’ Political Life, in: Social Science, 5, no. 2: 1-21.

• Krastev, Ivan (2007), The Strange Death of the Liberal Consensus, Journal of Democracy 18 (4): 56-63.

• Szomolányi, Soňa – Gál, Zsolt (2016), ´Slovakia´s Elite: Between Populism and Compliance with EU Elites´, in Pakulski, Jan (ed.) The Visegrad Countries in Crisis, Warsaw, Collegium Civitas: 67-86.

Kurz je založený na priebežnom hodnotení a študenti sú povinní priebežne sa pripravovať na semináre. Podrobnosti:

1. Zúčastňovať sa na seminároch, čítať a spracovávať texty určené ako ´povinné čítanie´. (20 bodov)

2. Týždenne napísať krátku písomnú anotáciu (300-350 slov), ktorá sa zameriava na 2-3 kľúčové myšlienky textu povinného čítania a vysvetliť, prečo a ako sú tieto myšlienky relevantné. Anotácie musia byť odoslané 2 dni pred termínom výučby cez Moodle. Všetky texty povinného čítania sú dostupné v Moodle. Osem z desiatich anotácií počas semestra je povinných ako „minimum“, v prípade nesplnenia sa za tento segment celkovej známky nepridelia žiadne body (30 bodov).

3. Pripraviť jednu prezentáciu (individuálne alebo v tíme do 3 študentov), ktorá by mala kriticky analyzovať zadanú odporúčanú literatúru na konkrétnu tému (25 bodov).

4. Na konci semestra absolvovať písomný test zhrňujúci vedomosti z predmetu. Študent má nárok na 1 opakovanie testu (25 bodov).

Študent má nárok na maximálne 2 absencie, ktoré je potrebné ospravedlniť podľa pravidiel Študijného poriadku.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský, anglický

Slovak/English

1. Úvod do kurzu.

2. Čo znamená „politická kultúra“? Kľúčové pojmy a klasické diela.

3. Európska demokratická kultúra a politická kultúra v postkomunistickej Európe.

4. Politická a občianska participácia.

5. Dôvera a sociálny kapitál.

6. Politická kultúra v dobe internetu.

7. Personalizácia a celebritizácia politiky.

8. Moslimské ženy a ich úloha, vplyv a účasť v európskej politike.

9. Politika pamäti.

10. Negatívne stránky demokratickej politickej kultúry v súčasnosti.

11. Generácie, subkultúry a ich dynamika.

12. Politická kultúra Slovenska: vybrané obdobia 20. storočia.

13. Záver kurzu, diskusia, spätná väzba.

Výsledky vzdelávania:

Vďaka účasti na kurze Európska politická kultúra budú študenti schopní používať kľúčové koncepty analýzy politickej kultúry v celej jej rozmanitosti. Okrem toho budú vedieť aplikovať analytické metodologické nástroje na dekonštrukciu fenoménu politickej kultúry a identifikovať relevantné faktory vývoja politickej kultúry. Naučia sa, ako aplikovať vedomosti pri skúmaní súčasných politických udalostí a fenoménov podľa zásad kritického a kontextuálneho myslenia.

Okrem toho sa študenti naučia, ako použiť rôzne metodologické prístupy. Počas kurzu sa väčšina tém skúma v komparatívnej perspektíve, takže študenti budú schopní pochopiť výhody komparatívnych analýz. Tiež sa naučia, ako používať rôzne empirické zdroje na budovanie svojich argumentov pri identifikácii kultúrnopolitických problémov.

Medzi témy kurzu patria aj top-aktuálne fenomény ako celebritizácia a personalizácia politiky, vplyv sociálnych sietí, vplyv pandémie, rôzne subkultúry atď.

Vďaka rôznym typom zadaní, študenti získajú prax v tzv. „mäkkých zručnostiach“, ako napr. porozumieť a interpretovať odborné texty, správne formulovať argumenty a prezentovať ich pred publikom.

Odporúčaná literatúra:

Angell, N. (1911). The Great Illusion: A Study of the Relation of Military Power in Nations to their Economic and Social Advantage (3 ed.), New York and London: G.P. Putnam's & Sons.

Bull, H. (1977). The anarchical society: A study of order in world politics. New York: Columbia University.

Calkivik, A. (2017) Poststructuralism and Postmodernism in International Relations. Oxford University Press <online>

Carr, E. (1946). The twenty years' crisis, 1919-1939: An introduction to the study of international relations. London: Macmillan

Drzner, D. (2014). Theories of International Politics and Zombies. Princeton University Press.

Dunne T., Kurki, M. Smith, S. (eds.) International Relations Theories. Discipline and Diversity. Oxford University Press.

Husenicová, L. Liberalizmus ako teória medzinárodných vzťahov. FPVaMV: Banská Bystrica 2011.

Keohane, R. (1984) After Hegemony: Cooperation and Discord in World Political Economy. Princeton University Press, Chichester, West Sussex

Keohane, R., & Nye, J. (1977). Realism and complex interdependence. In Power and interdependence: World politics in transition. Boston: Little, Brown.

Morgenthau, H. (1978). Politics among nations: the struggle for power and peace (5th ed.) New York: Knopf.

Nye, J. (2004). Soft power: The means to success in world politics. New York: Public Affairs.

Ringmar, E. (2002). The Recognition Game: Soviet Russia Against the West. Cooperation and Conflict. PP. 37 – 115.

Shepherd, L. (eds) Gender Matters in Global Politics: A feminist introduction to International Relations. Routledge.

Viotti, P., & Kauppi, M. (2012). International Relations Theory (Fifth Edition ed.). Longman.

Wallerstein, I. (2000). The Rise and Future Demise of the World Capitalist System/ Essential Wallerstein. In The essential Wallerstein. New York: New Press.

Waltz, K. (1979). Theory of international politics. Reading, Mass.: Addison-Wesley Pub.

Waltz, K. (1964). The Stability of a Bipolar World. Daedalus, 93(3), 881-909.

Wendt, A. Anarchy is what States Make of it: The Social Construction of Power Politics. International Organization, Vol. 46, No. 2.

Williams H. (1996) John Locke and International Politics. In: International Relations and the Limits of Political Theory. Palgrave Macmillan, London

Woodrow, W. The Fourteen Points. Available at https://www.ourdocuments.gov/doc.php?flash=false&doc=62&page=transcript

Podmienky na absolvovanie predmetu:

15% Aktívna účasť a pripravenosť na vyučovanie

20% Skupinová prezentácia

15% Seminárne aktivity

50% Ústna skúška

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod

2. Medzinárodné vzťahy ako akademická disciplína

3. Idealizmus a základy medzinárodných vzťahov

4. Realizmus: kritika idealizmu

5. Neorealizmus

6. Neoliberalizmus

7. Anglická škola v medzinárodných vzťahoch

8. Marxizmus v medzinárodných vzťahoch

9. Konštruktivizmus

10. Postštrukturalizmus

11. Feministické teórie v MV

12. Metódy skúmania v MV

13. Záverečná skúška

Výsledky vzdelávania:

Cieľom predmetu je uviesť študentov do problematiky medzinárodných vzťahov (MV). Študenti sa oboznámia s historickým pôvodom tejto disciplíny, jej cieľom, diskusiami, ako aj so základnými teoretickými prístupmi v rámci tejto disciplíny. Po absolvovaní predmetu by študenti mali byť schopní analyticky aplikovať hlavné teoretické prístupy medzinárodných vzťahov na aktuálne dianie vo svetovej politike a byť schopní vykonávať základný výskum v medzinárodných vzťahoch.

Odporúčaná literatúra:

Acharya, A. The End of American World Order. Polity Press, 2014

Andrew F. Hart & Bruce D. Jones (2011). How Do Rising Powers Rise?, Survival, 52:6, 63-88

Binyavanga Wainaina: How to write about Africa. Available at: http://www.granta.com/Archive/92/How-to-Write-about-Africa/Page-1)

Bjola, C., Kornprobst, M. (2018) Understanding International Diplomacy - Theory, practice and ethics. New York, NY: Routledge.

Bremmer, I. (2021). The Technopolar Moment. Foreign Affairs. Available at: https://www.foreignaffairs.com/articles/world/2021-10-19/ian-bremmer-big-tech-global-order

Bull, H. (1977). The anarchical society: A study of order in world politics. New York: Columbia University.

Cohen, R., Beauchamp-Mustafaga, N. and others (2021). Combating Social Disinformation on Social Media. RAND Corp. Available at: https://www.rand.org/content/dam/rand/pubs/research_reports/RR4300/RR4373z1/RAND_RR4373z1.pdf

Deutsch, K., & Singer, J. (1964). Multipolar Power Systems and International Stability. World Politics, 16(3), 390-406. doi:10.2307/2009578

Dreyer, J. (2022). Rare Earths, Scarce Metals, and the Struggle for Supply Chain Security. FPRI. Available at: https://www.fpri.org/article/2022/03/rare-earths-scarce-metals-and-the-struggle-for-supply-chain-security/

Everjoice, Win (2004): “If It Doesn’t Fit on the Blue Square It’s Out!’ An Open Letter to My Donor Friend. In: Groves, Leslie – Rachel, Hinton (ed.): Inclusive Aid. Changing Power and Relationships in International Development. London: Earthscan, pp. 123–127

FitzGerald, D. S. (2020). Remote control of migration: theorising territoriality, shared coercion, and deterrence, Journal of Ethnic and Migration Studies, 46:1, 4-22.

Harari, Y. (2019). 21 lessons for the 21st century. Vintage.

Kazharski, A. (2019). Do Kremľu a zasa späť. Čo analytici nechápu na „ruskej mäkkej moci“. Blog. Dennik N. Available at: https://dennikn.sk/blog/1760538/do-kremlu-a-zasa-spat-co-analytici-nechapu-na-ruskej-makkej-moci/

Kazharski, A. & Tabosa, C. (2018). New Patterns of Securitization in Central and Eastern Europe. In: R. Q. Turcsányi & M. Vorotnyuk (Eds.): Theorizing Security in the Eastern European Neighbourhood. Bratislava – Kyiv: STRATPOL.

Layne, C. (2012) This Time It’s Real: The End of Unipolarity and the Pax Americana. International Studies Quarterly (2012), 1–11.

Mearsheimer, J. J. (2019). Bound to Fail: The Rise and Fall of the Liberal International Order. International Security 2019; 43 (4).

Tänzler, D., Gordon, N. (2020). The New Geopolitics of a Decarbonizing World. Wilson Center. Available at: https://www.wilsoncenter.org/article/new-geopolitics-decarbonizing-world

Walt, M. S. (2022). An International Relations Theory Guide to the War in Ukraine. Foreign Policy. Available at: https://foreignpolicy.com/2022/03/08/an-international-relations-theory-guide-to-ukraines-war/

Walt, M. S. (2021). Big Tech Won’t Remake the Global Order. Foreign Policy. Available at: https://foreignpolicy.com/2021/11/08/big-tech-wont-remake-the-global-order/

Waltz, K. (1964). The Stability of a Bipolar World. Daedalus, 93(3), 881-909.

Wohlforth, W. (1999). The Stability of a Unipolar World. International Security, 24(1), 5-41.

Youngs, R. (2021) Green Democracy in Europe. Carnegie Europe. Available at: https://carnegieeurope.eu/2021/09/23/green-democracy-in-europe-pub-85398

Ziai, Aram (2014). Progressing towards incoherence: Development discourse since the 1980s. Momentum Quarterly. Vol. 3, No. 1, pp. 3–14

Podmienky na absolvovanie predmetu:

20% - Aktívna účasť a pripravenosť na vyučovanie

30% - Písomné úlohy

10% Výskumný projekt

40% - Záverečná práca

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický/English

Stručná osnova predmetu:

Úvod

Revízia teórií MV

Moc v medzinárodných vzťahoch

Vzostup a pád svetového poriadku vytvoreného Američanmi?

Ruská vojna proti Ukrajine a ako testuje platnosť teórií MV

Vzostup alebo „hype“ "zvyšku"?

Vzostup „Big Tech“?

Bezpečnosť globálnych dodávok a kritických infraštruktúr

Environmentálne otázky a medzinárodný demokratický a spravodlivý poriadok

Urýchlenie dekarbonizácie a zvýšenie energetickej nezávislosti

Dezinformácie: Destabilizujúci nástroj slabých?

Rozvoj a post-rozvojová kritika

Konzultácie k výskumným projektom

Výsledky vzdelávania:

Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní identifikovať a kriticky analyzovať aktuálne kľúčové problémy medzinárodnej politiky. Okrem toho budú študenti schopní prepojiť danú problematiku s vedomosťami získanými v kurzoch Úvod do medzinárodných vzťahov I a II, a porozumieť týmto problémom na základe rôznych medzinárodných teórií a prístupov.

Jordan, A., & Gravey, V. (eds.). (2021). Environmental Policy in the EU: Actors, Institutions and Processes (4th ed.). New York: Routledge.

Delbeke, J., & Vis, P. (eds.). (2015). EU Climate Policy Explained. New York: Routledge.

Langlet, D., & Mahmoudi, S. (2016). EU Environmental Law and Policy. Oxford: Oxford University Press.

Adelle, C., Biedenkopf, K., & Torney, D. (eds.). (2018). European Union External Environmental Policy: Rules, Regulation and Governance Beyond Borders. Switzerland, Cham: Palgrave Macmillan.

Delreux, T., & Happaerts, S. (2016). Environmental Policy and Politics in the European Union. Palgrave Macmillan.

Hodnotenie študentov na tomto kurze pozostáva z 2 prvkov kombinujúcich priebežnú ako aj záverečnú prípravu študentov.

Aktívna účasť na seminároch a plnenie seminárnych zadaní – 40%

Záverečná skúška – 60 %

Akákoľvek forma plagiátorstva bude mať automaticky za následok Fx.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský a anglický

Slovak/English

1. Úvodné stretnutie – ciele a požiadavky kurzu

2. Prehľad environmentálnej a klimatickej politiky EÚ

3. Environmentálna a klimatická legislatíva v EÚ

4. Inštitucionálny rozmer politiky životného prostredia a klímy – kľúčoví aktéri na úrovni EÚ

5. Európska zelená dohoda

6. Nástroje environmentálnej politiky

7. Vonkajšia environmentálna politika EÚ

8. EÚ v medzinárodných environmentálnych a klimatických rokovaniach (multilateralizmus a medzinárodné organizácie)

9. Krajina v centre pozornosti – Slovenská republika

10. Výzvy a kritický pohľad na politiku EÚ v oblasti životného prostredia a klímy

11. Záverečná diskusia reflexia o budúcnosti tvorby environmentálnej politiky v EÚ

Študenti počas kurzu získajú vedomosti z rôznych aspektov environmentálnej a klimatickej agendy EÚ (ako je ochrana životného prostredia, čistý vzduch a voda, likvidácia odpadu a trvalo udržateľné hospodárstvo). Študenti nadobudnú informácie o súvisiacich inštitucionálnych procesoch a úlohe EÚ na medzinárodnom poli v kontexte klímy a životného prostredia. V oblasti environmentálnej a klimatickej politiky EÚ tak prostredníctvom cvičení, simulácií a diskusií, posilnia študenti svoje argumentačne, kritické a analytické myslenie, a zlepšia si svoje písomné a prezentačné zručnosti.

Odporúčaná literatúra:

Gruner, Wolf, and Thomas Pegelow Kaplan. Resisting Persecution: Jews and Their Petitions during the Holocaust. New York: Berghahn Books, 2020.

Hilberg, Raul. The Destruction of the European Jews. Vol. III. New Haven: Yale University Press, 2003: 766-792.

Kamenec, Ivan, Po stopách tragédie (Bratislava: Premedia 2020)

Kamenec, Ivan, “Changes in the Attitudes of the Slovak Population Regarding the So-Called Solution to t the ‘Jewish Question’ (1938-1945),” Occasional Papers on Religion in Eastern Europe. Vol. 40: Iss. 7, Article 4.

K

Kubátová, Hana. “Accusing and Demanding: Denunciations in Wartime Slovakia.” In Lessons and Legacies Volume XIII: New Approaches to an Integrated History of the Holocaust: Social History, Representation, Theory, 92–111. Evanston: Northwestern University Press, 2018.

Lȏnčiková, Michala. “Was the Antisemitic Propaganda a Catalyst for Tensions in the Slovak-Jewish Relations?” Holocaust Studies 23, no. 1–2 (2017): 76–98.

Nižňanský, Eduard. “Perceptions of the Holocaust in Slovak Historiography.” In United in Diversity: Contemporary European Jewry in an Interdisciplinary Perspective, edited by Marcela Menachem Zoufalá and Olag Glöckner, 62:7–50. Berlin/Boston: De Gruyter, 2023.

Pegelow Kaplan, Thomas. “Reinterpreting Jewish Petitioning Practices during the Shoah: Contestation, Transnational Space, and Survival.” The Journal of Holocaust Research 35, no. 4 (2021): 306-25.

Salner, Peter. “The Holocaust in Slovakia: The Deportation of 1942 through the Prism of Oral History.” Occasional Papers on Religion in Eastern Europe. Vol. 42: Iss. 5, Article 3.

Vrzgulová, Monika. “Memories of the Slovak Bystanders” 23 (1-2) (Holocaust Studies).

Ward, James Mace. “People Who ‘Deserve’ It: Jozef Tiso and the Presidential Exemption. Nationalities Papers 30, no. 4 (2002): 571–601.

Kurz bude pozostávať zo série úloh na čítanie, diskusií v triede, 5 kvízov a záverečnej ústnej prezentácie na konci výučbového obdobia semestra. Účasť na hodinách je nevyhnutným predpokladom úspechu v tomto kurze (maximálne tri absencie, za absenciu sa považuje vynechanie viac ako 15 minút hodiny). Všetky testy sa vykonávajú v triede.

Študenti a študentky budú mať päť kvízov na základe svojich úloh na čítanie, ktoré budú pozostávať z piatich až desiatich otázok plus krátkej esejistickej otázky, ktorá by mala preukázať oboznámenie sa s prečítaným materiálom. Študenti a študentky dostanú v 2. týždni semestra balíček, ktorý bude pozostávať z petície adresovanej prezidentovi slovenského štátu Jozefovi Tisovi a ďalšej korešpondencie a dokumentov, ktoré sa nachádzajú v spise. Študenti a študentky budú s touto dokumentáciou pracovať počas celého semestra tak, že sa budú venovať pozornému čítaniu, aby sa pozreli na ideologické, propagandistické a legislatívne prvky prítomné v dokumentácii, ako aj samostatnému výskumu javov, ktoré sa v korešpondencii objavujú.

Kritériá hodnotenia:

Aktívna účasť na hodine 20 %.

5 kvízov X 10% = 50%

Záverečná ústna prezentácia 30%

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod, 2. Časová os udalostí holokaustu, 3. Počiatky antisemitizmu na Slovensku, 4. Kto bol Jozef Tiso, kto mu písal o židovskej otázke a prečo? 5. Ako študovať petície a archívne dokumenty, 6. Ideologické základy slovenského štátu, 7. Antisemitská propaganda v tomto období, 8. Protižidovské legislatívne míľniky 1. časť, vrátane definovania právnej definície židovstva, arizácie a likvidácie židovských podnikov, 9. Protižidovské legislatívne míľniky 2. časť, „židovský kódex“, prezidentská výnimka a deportácie v roku 1942, 10. Protižidovské legislatívne míľniky 3. časť, vrátane definovania právnej definície židovstva, arizácie a likvidácie židovských podnikov. Oznámenia adresované Tisovi o „židovskej otázke“ od nežidov, náboženských predstaviteľov a Vatikánu, 11. Záchranná činnosť a pripomínanie holokaustu na Slovensku, 12. Záverečné prezentácie, v ktorých študenti a študentky zasadia list napísaný Jozefovi Tisovi, s ktorým pracovali počas semestra, do historického kontextu (ústna prezentácia).

Výsledky vzdelávania:

Kurz je praktickým úvodom do pochopenia kvalitatívneho výskumu a integrovanej histórie holokaustu. Študenti a študentky sa dozvedia: základnú časovú os udalostí v dejinách holokaustu na Slovensku, počiatky antisemitizmu na Slovensku a hlavné legislatívne medzníky, ktoré ovplyvnili Židov v slovenskom štáte. Okrem toho sa oboznámia s petíciami písanými prezidentovi krajiny o židovských záležitostiach, získajú základné poznatky o ideologických faktoroch a propagande na vojnovom Slovensku, oboznámia sa s využívaním archívnych a sekundárnych prameňov a zlepšia svoje kritické myslenie, výskumné, písomné a ústne prezentačné zručnosti.

Kurz je koncipovaný interaktívnym spôsobom a primerane rozdeľuje čas medzi prednášky a

interaktívne aktivity počas seminárov. Počas semestra je možné získať 40 bodov z priebežného

hodnotenia. 30 bodov je možné získať z priebežného testu a 10 bodov za prípravu a aktivitu počas

seminárov. Za záverečný test počas skúškového obdobia je možné získať 60 bodov.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov;

Fx: 0-59 bodov

The CORE Econ Team (2019). Economy, Society, and Public Policy. Available at:

https://www.core-econ.org/espp/.

· The CORE Econ Team (2023). The Economy 2.0. Available at: https://core-econ.org/the-

economy/.

Recommended Literature:

· Bowles, S. – Halliday, S. D. (2022). Microeconomics: Competition, Conflict, and

Coordination. Oxford University Press.

· Carlin, W. – Soskice, D. (2024). Macroeconomics: Institutions, Instability and Inequality.

Oxford University Press.

· Krugman, P. – Wells, R. (2024). Economics. 7th Edition. Macmillan Learning.

· Mankiw, N. (2023). Principles of Economics. 10th Edition. Cengage Learning.

Anglický/English

1. Úvod do štúdia ekonómie a ekonomiky,

2. ekonomické rozhodovanie (firmy, spotrebitelia a spoločenské interakcie),

3. inštitúcie, moc a nerovnosti,

4. banky, peniaze a trh s úvermi,

5. správanie firiem,

6. ponuka, dopyt a rovnováha na trhu,

7. nezamestnanosť a trh práce,

8. ekonomicky rast a ekonomický cyklus, 9. inflácia a nezamestnanosť, 10. hospodárske politiky, 11. ekonomika vo svetovom hospodárstve, 12. ekonomické nerovnosti a ekonómia životného prostredia, 13. ekonómia a politika (vlády a trhy v demokratickej spoločnosti)

Po absolvovaní predmetu budú študenti a študentky schopní orientovať sa v základných témach

z mikroekonómie a makroekonómie, budú ovládať základný pojmový aparát ekonomickej teórie a

zároveň budú vedieť využiť a aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky z ekonómie pri riešení

praktických úloh a pri interpretovaní socioekonomických javov s dôrazom na spoločenskovednú

interdisciplinaritu. Študenti a študentky budú vedieť prepájať teoretické znalosti z ekonomickej

teórie s reálnym fungovaním ekonomiky v širších spoločenských a globálnych súvislostiach.

Nuget, N.: From European Community to European Union - Chapter 4 in Government and Politics of the European Union. Duke University Press, 2003; pp. 46-54

Craig P (2011) Institutions, power and institutional balance. In: Craig P, de Burca G (eds) The evolution of EU law, 2nd ed. Oxford University Press, Ch 3

Brink, T.: The substance of subsidiarity: the interpretation and meaning of the principle after Lisbon in Trybus, M. – Rubini, L.: The Treaty of Lisbon and the Future of European Law and Policy. Edward Elgar Publishing Limited, 2012; pp. 160-18

Staab, A.: Checks and Balances – Chapter 8 in The European Union Explained. Institutions, Actors, Global Impact. Indiana University Press, 2012; pp. 82-87

Staab, A.: The European Parliament – Chapter 6 in The European Union Explained. Institutions, Actors, Global Impact. Indiana University Press, 2012; pp. 65-73

Stubb, A. – Wallace, H. – Peterson, J.: The Policy-Making Process – Chapter 7 in Bomberg, E. – Stubb, A.: The European Union: How does it work? Oxford University Press, 2003; pp. 136 – 155.

The European Parliament and enlargement, Chapter 5 in Best, E. – Christiansen, T. – Settembri P.: The Institutions of the Enlarged European Union. Continuity and Change. Edward Elgar Publishing Limited, 2008; pp. 82-99

Salm, Ch.: The added value of the European Citizens' Initiative (ECI), and its revision. European Parliamentary research Centre, European Added Value Unit, 2018, pp. 4-20

Szeligowska, D. – Mincheva, E.: The European Citizens' Initiative – Empowering European Citizens within the Institutional Triangle: A Political and Legal Analysis. Perspectives on European Politics and Society, vol. 13:3, 2012, pp. 270-284

Schutze, R.: Executive Powers. Competences and Procedures. In: Schutze, R.: European Union Law (with Brexit Coverage). 2nd edition. Cambridge: Cambridge University Press, 2018, pp. 309 – 349.

Wessels, W.: The European Council: a bigger club, a similar role? Chapter 2 in Best, E. – Christiansen, T. – Settembri P.: The Institutions of the Enlarged European Union. Continuity and Change. Edward Elgar Publishing Limited, 2008; pp. 16-33

Mirschberger, M.: Who leads the EU? Competences, rivalry and a role for the President of European Council, the High Representative of the Union for Foreign Affairs and Security Policy, the Presidency of the Council and the President of the European Commission in Trybus, M. – Rubini, L.: The Treaty of Lisbon and the Future of European Law and Policy. Edward Elgar Publishing Limited, 2012; pp. 15-33.

Schutze, R.: Executive Powers. Competences and Procedures. In: Schutze, R.: European Union Law (with Brexit Coverage). 2nd edition. Cambridge: Cambridge University Press, 2018, pp. 309 – 334.

Arnull, A.: European Court of Justice after Lisbon. In: Trybus, M. – Rubini, L.: The Treaty of Lisbon and the Future of European Law and Policy. Edward Elgar Publishing Limited, 2012; pp. 34-54.

Horsley, T.: The Court of Justice and the EU Legislature. In: Horsley, T.: The Court of Justice of the European Union as an Institutional Actor. Cambridge: Cambridge University Press, 2018, pp. 186 - 193

The Character of Fundamental Rights – Part III in Trybus, M. – Rubini, L.: The Treaty of Lisbon and the Future of European Law and Policy. Edward Elgar Publishing Limited, 2012; pp. 181-238

Nolan, C.: Enforcing human rights in Europe and beyond: international law and human rights in changing world in Koutrakou V.N.: Contemporary issues and debates in the EU policy. The European Union and International Relations, Manchester University Press, 2004; pp.73-96

Weatherill, S.: Who is the citizen of the Union. Law and Values in the European Union. Oxford: Oxford University Press, Clarendon Law Series, 2016, pp. 363-382

Mokrá, L.: Internal Dimension of Human Rights Law in the European Union. Prague, C.H.Beck, 2021

Buonanno, L. - Nugent, N.: Policies and Policy Processes of the European Union. Palgrave Macmillan, The European Union Series, 2013, pp. 119-141

Staab, Al. Economic and Monetary Union – Chapter 12 in The European Union Explained. Institutions, Actors, Global Impact. Indiana University Press, 2012; pp. 125-140

Luckhurst, J. – Koutrakou, V.: EU economic governance in the present world system in Koutrakou V.N.: Contemporary issues and debates in the EU policy. The European Union and International Relations, Manchester University Press, 2004; pp.102-119

Van Vooren, B. – Wessel R.A.: CFSP decision-making and the role of institutions in EU External Relations Law. Text, Cases and Materials. Cambridge University Press, 2014; pp. 368 – 396

Basilien-Gainche, M-L.: The EU immigration and asylum policy in the post-Lisbon institutional context in Trybus, M. – Rubini, L.: The Treaty of Lisbon and the Future of European Law and Policy. Edward Elgar Publishing Limited, 2012; pp. 355 - 380

Davies, B.: Delegation and accountability of criminal agencies after Lisbon: an examination of EUROPOL in Trybus, M. – Rubini, L.: The Treaty of Lisbon and the Future of European Law and Policy. Edward Elgar Publishing Limited, 2012; pp. 325 – 340.

Mokrá, L.: Theorizing Institutions: The European Public Prosecutor's Office in the EU Institutional Framework. http://www.iksi.ac.rs/izdanja/uloga_drustva_u_borbi_protiv_korupcije_2020.pdf#page=134

Siman, M. – Slašťan, M.: Právo Európskej únie. Bratislava: Euroiuris, 2012

1) Pravidelná dochádzka na hodiny

Študenti/ky môžu vymeškať iba dva týždne počas semestra, ak sa ospravedlnia. Ak študent/ka vymešká viac vyučovacích hodín, musí predložiť platný doklad o dôvode neprítomnosti (potvrdenie lekára v prípade choroby, a pod.). Študenti/ky s viac ako 1 ospravedlnenou absenciou dostanú vypracovať úlohu navyše.

2) hodnotenie počas semestra:

• prezentácia na vopred zadanú tému (20%)

Cieľom prezentácií je povzbudiť študentov /ky k aktívnej účasti na vyučovaní. Prezentáciu pripravuje samostatne študent/ka (najviac v pároch, podľa počtu študentov/tiek v skupine). Prezentácia by nemala obsahovať rovnaké informácie ako prednáška (hoci odkazy na prednášku sú prípustné). Prezentácia by mala mať formu analýzy, nie prednášky. Študent/ka by mal tiež zaujať vlastný prístup k téme na základe štúdia relevantnej literatúry a použitia rôznych teórií/prístupov.

Každá prezentácia by mala obsahovať aspoň 2 otázky do diskusie po prezentácii. Otázka má vyvolať zaujímavú diskusiu, môže byť špekulatívna alebo hrať rolu diablovho advokáta. Prezentácia by nemala trvať dlhšie ako 15 minút. Súbor ppt alebo odkaz na prezentáciu je potrebné nahrať do MS Teams vždy deň pred seminárom do 12:00.

• Testy

Cieľom testu je overiť, či študenti/ky rozumejú problematike fungovania inštitúcií EÚ a ich úlohe v konkrétnych politikách EÚ. Keďže kurz je vo veľkej miere závislý od faktických a analytických vedomostí, test poskytuje vhodnú formu sledovania výsledkov kurzu.

test z bloku A – inštitucionálny systém EÚ (15%)

test z bloku B – politiky EÚ v inštitucionálnom systéme 1 (15%)

• aktívna účasť, napr. zapojenie sa do diskusie atď. (10%)

Študenti sú vyzývaní, aby sa zúčastnili diskusie po prezentáciách študentov, ako aj počas prednášok.

3/ modelové zasadnutie Rady EÚ 40 %

• 20 % = písomné vyhlásenie/postrehy týkajúce sa témy a krajiny = písomné stanovisko za krajinu EÚ

• 20% = ústna obhajoba a účasť na simulovanom zasadnutí Rady EÚ

Písomná časť obsahuje prípravu stanoviska pri zastupovaní jedného z členských štátov EÚ v Rade. Študent/ka je povinný/á zapísať sa na konkrétnu krajinu a tému v prvých dvoch týždňoch semestra. Do témy môže byť zapísaný/á iba jeden/na študent/ka.

Požiadavky na písomné stanovisko krajiny sú nasledovné: maximálne 500 slov, Times New Roman 12, riadkovanie 1,0. Každé stanovisko musí byť označené ako napríklad: C1_priezvisko a meno alebo C2_priezvisko a meno. Stanovisko je potrebné odoslať on-line prostredníctvom systému moodle.uniba.sk/teams do 30. apríla do 23:55 vo formáte word. Plagiátorstvo v stanoviskách nie je tolerované a v prípade podozrenia z plagiátorstva študent/ka na predmete neuspeje.

Ústna časť obsahuje prezentáciu stanoviska v rámci simulovaného zasadnutia Rady EÚ. Každý prejav by potom nemal trvať dlhšie ako 2 minúty. Po prezentácii bude nasledovať diskusia a vypracovanie záverečného stanoviska/rozhodnutia alebo uznesenia. Hodnotenie bude založené na predložení relevantných argumentov z pohľadu zastupovania krajiny a práce v písomnom dokumente stanoviska. Na absolvovanie predmetu musia študenti/ky obhájiť stanovisko počas simulovaného zasadnutia Rady EÚ. Na ústnu obhajobu majú nárok len študenti/ky, ktorí/é včas odovzdajú stanovisko a splnia akademické kritériá na písomnú semestrálnu prácu.

Ústna časť sa uskutoční priamo v rámci skúškového obdobia po období prednášok.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický / English

1. Historický vývoj inštitucionálneho systému EÚ

2. Inštitucionálna architektúra EÚ

3. Horizontálne rozdelenie právomocí – inštitucionálny trojuholník EÚ

4. Zákonodarná moc, Európsky parlament (vrátane legislatívneho procesu)

5. Výkonná moc: Komisia (a agentúry), komitológia, rozhodovací proces a Európska občianska iniciatíva

6. Výkonná moc: Európska rada, Rada EÚ, rozhodovací proces

7. Súdny systém EÚ a súdna ochrana

8. Občianstvo EÚ a ochrana ľudských práv

9. Úvod do politík EÚ – princípy a rozdelenie na spoločné, zdieľané a koordinované politiky

10. Hospodárska a menová únia, rozpočet EÚ

11. Zahraničná politika, bezpečnostná a obranná politika

12. Policajná spolupráca v trestných a občianskych veciach

13. Justičná spolupráca v trestných a občianskych veciach

Študenti/ky získajú vedomosti o fungovaní inštitucionálneho systému Európskej únie, aj v systéme viacúrovňového riadenia a o vzťahoch s členskými štátmi EÚ, ako aj s procesmi, ktoré vedú k formulovaniu politík EÚ. Získajú znalosti o teoretických konceptoch európskej integrácie a o základných právnych a politických dokumentom, ale zároveň sa naučia písania stanoviská členského štátu ku konkrétnym aktuálnym témam a ich prezentáciou na simulovanom zasadnutí Rady EÚ si prakticky nacvičia ako získané poznatky aplikovať v reálnych situáciách. Študenti/ky nadviažu na znalosti z predchádzajúcich predmetov (najmä Politický systém SR, Akademická komunikácia) a rozvinú svoje písomné, prezentačné a ústne zručnosti v agende súvisiacej s inštitucionálnym a politickým systémom EÚ.

Clapham, A. (2015). Human rights: A very short introduction (2nd ed.). Oxford University Press.

Cushman, T. (Ed.). (n.d.). Handbook of human rights (pp. 7–21). Routledge.

Dembour, M.-B. (2010). What are human rights? Four schools of thought. Human Rights Quarterly, 32(1), 1–20.

Donnelly, J. (2003). Universal human rights in theory and practice. Cornell University Press.

Gonzales-Salzberg, D. A., & Hodson, L. (2020). Research methods for international human rights law. Routledge.

Haas, M. (2014). International human rights: A comprehensive introduction. Routledge.

Ishay, M. R. (2023). The human rights reader. Routledge.

Mertens, T. (2020). A philosophical introduction to human rights. Cambridge University Press.

Moyn, S. (2022). Poslední utopie: Lidská práva v dějinách. Rybka Publishers.

Nickel, J. W. (2006). Making sense of human rights (2nd ed.). Wiley-Blackwell.

O’Byrne, D. (2003). Human rights: An introduction. Routledge.

Rawls, J. (2001). The law of peoples. Harvard University Press.

Sliwinski, S. (2009). The aesthetics of human rights. Culture, Theory & Critique, 50(1), 23–39. https://doi.org/10.1080/14735780902732214

Smith, R., & McConnel, L. (2018). Research methods in human rights. Routledge.

Kurz je založený na priebežnom hodnotení a študenti sú povzbudzovaní, aby sa priebežne pripravovali na prednášky a semináre.

• 20% aktívna účasť na seminároch a prednáškach, do 2 bodov za aktívnu prácu týždenne

o prípad(y) na analýzu (skutočný úsudok na čítanie a následnú diskusiu, súvisiaci s témou prednášky).

• 20% prezentácia

o prezentácia zameraná na prípadové štúdie - ústna prezentácia vo formáte power-point, kampaň na sociálne siete alebo dokument

• 30 % záverečná práca

o tému, ktorá súvisí so súčasným vývojom ľudských práv, analýza rozsudku, atď.

• 30% záverečná skúška

Študent má nárok na maximálne 2 absencie, ktoré je potrebné ospravedlniť podľa študijného poriadku. Plagiátorstvo je hodnotené automaticky známkou Fx.

Hodnotenie: A: 100-91 bodov; B: 90-81 bodov; C: 80-73 bodov; D: 72-66 bodov; E: 65-60 bodov; Fx: 59-0 bodov

Anglický, slovenský

Výučba kurzu prebieha v spolupráci s Amnesty International Slovensko

1) Historický a filozofický vývoj ľudských práv

2) Generácie ľudských práv

3) Absolútne práva a ich limity

4) Medzinárodná ochrana ľudských práv a organizácie OSN

5) Európska ochrana ľudských práv I. – Rada Európy a ESĽP

6) Európska ochrana ľudských práv II. – Európska únia, OBSE, OECD

7) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a ich implementácia

8) Prípadové štúdie (case studies)

9) Slovenský kontext ochrany ľudských práv

10) Mimovládne organizácie a Amnesty International

11) Obrankyne a obrancovia ľudských práv, aktivizmus a sociálne hnutia

12) Ľudské práva v digitálnom prostredí

13) Budúcnosť ľudských práv: klimatická spravodlivosť a technologické výzvy

Predmet prepája akademické poznatky o ľudských právach s praktickými prístupmi ich ochrany a presadzovania. Poskytuje teoretický základ, historický vývoj a súčasné výzvy v oblasti ľudských práv, pričom využíva aj priamu spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a aktivistickými iniciatívami.

Študenti a študentky:

pochopia filozofické, historické a právne korene ľudských práv a ich vývoj v medzinárodnom kontexte,

rozlíšia generácie ľudských práv a dokážu ich aplikovať na konkrétne spoločenské problémy,

spoznajú medzinárodné mechanizmy, inštitúcie a nástroje ochrany ľudských práv,

naučia sa analyzovať judikatúru ESĽP, Výborov OSN a ďalších medzinárodných orgánov,

získajú praktické skúsenosti s advokačnými a aktivistickými prístupmi (v spolupráci s Amnesty International),

porozumejú úlohe ľudských práv v digitálnom prostredí,

budú schopní reflektovať slovenský kontext a úlohu občianskej spoločnosti v ochrane práv.

Odporúčaná literatúra:

• Musil, Jiří (1993): Czech and Slovak Society: Outline of a Comparative Study. Czech Sociological Review 1 (1): 5-22 (available also in Czech original)

• Sopóci, Ján: Politika v spoločnosti. Veda, Bratislava, 2004, pp. 7-14.

• Sartori, G. (1969) 'From the Sociology of Politics to Political Sociology' in S.M. Lipset (ed.) Politics and the Social Sciences, New York: Oxford University Press, pp. 65– 70.

• Krause, Kevin D.: Elected Affinities. Democracy and Party Competition in Slovakia and the Czech Republic. Stanford University Press, Stanford, California 2006, Chapters 1 and 6, s. 1- 21; 225- 241.

• Bútorová, Zora - Gyárfášová, Oľga: Slovensko na prahu tretej dekády slobody : kontúry participačného paradoxu. In: Občianstvo, participácia a deliberácia na Slovensku: teória a realita. - Bratislava : Veda, 2010. - S. 137-184.

• Hloušek, Vít – Kopeček, Lubomír (2005): Cleavages in Contemporary Czech and Slovak Politics: Between Persistence and Change. Paper for the ECPR Conference, 2005 Panel 30-10: Parties, Party Systems and Cleavages in CEE II.

• Lipset, Seymour Martin – Rokkan, Stein (eds), 1967. Party Systems and Voter Alignments: Cross national Perspectives. New York, The Free Press. An Introduction by Lipset and Rokkan, pp. 1-64.

• Petrocik, John R. (1996): Issue Ownership in Presidential Elections with a 1980 Case Study. In: American Journal of Political Science, Vol. 40, No. 3, pp. 825-50.

• Lijphart, Arend: Unequal Participation: Democracy’s Unresolved Dilemma. The American Political Science Review (91) 1, pp. 1-14.

• Gyárfášová, Oľga: Voličské správanie na Slovensku : teória, trendy, výskum. - 1. vyd. - Pezinok : Renesans, 2011.

• Lucardie, Paul: Prophets, Purifiers and Prolocutors: Towards a Theory on the Emergence of New Parties, Party Politics, 6 (April 2000), 175-185.

• Bitušíková, A.: (In)Visible Women in Political Life in Slovakia, Sociologický časopis/Czech Sociological Review, 2005, Vol. 41, No. 6: 1005–1021.

• Müller, Jan-Werner (2016). What is populism? Philadelphia: University of Pennsylvania Press, 2016. 22 (available also in Slovak translation).

• Mudde, Cas: Populist Radical Right Parties in Europe. Cambridge University Press, 2007.

• Steuer, Max: The (Non)Political Taboo: Why Democracies Ban Holocaust Denial,

Sociológia 2017, Vol. 49 (No. 6: 673-693)

• Bustikova, Lenka - Guasti, Petra: Hating The Imaginary Neighbour: An Analysis of Anti-Semitism in Slovakia, in: Journal for the Study of Anti-Semitism 4, no. 2 (2012): 469-493.

• Inglehart, Ronald: The Silent Revolution in Europe: Intergenerational Change in Post-Industrial Societies. In: The American Political Science Review, Vol. 65, No. 4 (Dec.1971), pp. 991-1017.

• Greskovits, Bela (2015), ´The Hollowing and Backsliding of Democracy in East Central Europe´, Global Policy, 6, (S1): 28-37.

Kurz je založený na priebežnom hodnotení a študenti sú povinní priebežne sa pripravovať na semináre. Podrobnosti:

1. Zúčastňovať sa na seminároch, čítať a spracovávať texty určené ako ´povinné čítanie´. (20 bodov)

2. Týždenne napísať krátku písomnú anotáciu (300-350 slov), ktorá sa zameriava na 2-3 kľúčové myšlienky textu povinného čítania a vysvetliť, prečo a ako sú tieto myšlienky relevantné. Anotácie musia byť odoslané 2 dni pred termínom výučby cez Moodle. Všetky texty povinného čítania sú dostupné v Moodle. Osem z desiatich anotácií počas semestra je povinných ako „minimum“, v prípade nesplnenia sa za tento segment celkovej známky nepridelia žiadne body (30 bodov).

3. Pripraviť jednu prezentáciu (individuálne alebo v tíme do 3 študentov), ktorá by mala kriticky analyzovať zadanú odporúčanú literatúru na konkrétnu tému (20 bodov).

4. Napísať záverečnú esej v rozsahu cca 1800 - 2000 slov na vopred dohodnutú tému, termín odovzdania - počas skúškového obdobia, pričom presný termín bude oznámený najneskôr do konca novembra (30 bodov).

Študent má nárok na maximálne 2 absencie, ktoré je potrebné ospravedlniť podľa pravidiel Študijného poriadku.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský a anglický

1. Úvod do kurzu, prehľad kurzu, organizačné detaily a pod.

2. Čo je politická sociológia? Kľúčové pojmy, problémy a krátky prehľad histórie disciplíny..

3. Procesy demokratizácie/tranzície.

4. Občianska spoločnosť, sociálny kapitál, participácia.

5. Spoločenské a politické štiepenia/cleavages.

6. Volebné správanie I. - Teórie, koncepcie, história výskumu

7. Volebné správanie II. - Nové politické strany, faktory volatility

8. Zastúpenie žien v politike

9. Populizmus: príčiny a dôsledky

10. Pravicový extrémizmus a antisemitizmus

11. Post-materialistická zmena hodnotového systému.

12. Aktuálne výzvy pre liberálnu demokraciu.

13. Záverečné zhodnotenie kurzu.

Vďaka účasti na kurze Politická sociológia budú študenti schopní používať kľúčové koncepty na analýzu politických a sociálnych problémov a identifikovať, ako zmeny v sociálnej štruktúre ovplyvňujú politiku. Okrem toho budú vedieť aplikovať analytické metodologické nástroje na dekonštrukciu politických javov, na určenie relevantných faktorov politického vývoja. Keďže cieľom kurzu je preskúmať, ako sa politika (inštitúcie, aktéri, procesy) a spoločnosť navzájom ovplyvňujú, študenti sa naučia, ako by sa dali použiť rôzne metodologické prístupy. Počas kurzu sa väčšina tém skúma v komparatívnej perspektíve, študenti budú schopní aplikovať komparatívny prístup k skúmaným javom. Tiež sa naučia, ako používať rôzne empirické zdroje na budovanie svojich argumentov pri identifikácii sociálnych a politických problémov.

Vďaka rôznym typom zadaní študenti, získajú zručnosti porozumieť a interpretovať odborné texty, formulovať argumenty a prezentovať ich pred publikom. Ďalej si precvičia, ako napísať dobrú argumentačnú (kritickú) esej – navrhnúť tvrdenie, nájsť a vybudovať relevantné dôkazy, preskúmať argumenty, diskutovať o probléme a obhájiť svoje stanovisko.

Chalmers, D. – Davies, G. – Monti, G.: European Union Law. 3rd ed. Cambridge, 2014

Stehlík, V. – Hamuľák, O.: Legal issues of EU internal market: understanding four freedoms. Olomouc, UPO, 2013

Hamuľák, O. – Stehlík, V.: European Union Constitutional Law. Revealing the complex constitutional system of the European Union. Olomouc, UPO, 2013

Robinson, G.: European Union Law. 2nd ed. Routledge, 2017

Siman, Michael - Slašťan, Miroslav: Právo Európskej únie. Bratislava, 2011

Barents, R.: The Court of Justice after the Treaty of Lisbon (2010) 47 Common Market Law Review 709-728

Bogdandy A.V.: Founding Principles of EU Law: A Theoretical and Doctrinal Sketch. 16 European Law Journal 95-111 (2010)

Jacobs F.G.: The evolution of the European legal order (2004) 41 Common Market Law Review 303-316

Kurz je založený na priebežnom hodnotení a študenti sú povzbudzovaní, aby sa priebežne pripravovali na prednášky a semináre.

 účasť na seminároch (10 x 4 = 20 bodov), až 2 body za aktívnu prácu na seminároch

o prípad(y) na analýzu (skutočný úsudok na čítanie a následnú diskusiu, súvisiaci s témou prednášky). Zoznam významných prípadov súvisiacich s každým stretnutím bude študentom poskytnutý počas prvého stretnutia.

o 1 prípad na prerokovanie (fiktívny prípad, rozpracovanie prípadu, odôvodnenie, návrh na zmier a súdny opravný prostriedok. „Zadanie prípadu“ s návodom na vypracovanie bude študentom poskytnuté na začiatku každého seminára.

 1 zadanie – Systém a implementácia práva EÚ (30 bodov), v polovici semestra. Forma zadania: otvorená kniha, fiktívny prípad aplikácie na základe judikatúry z prvej časti semestra (všeobecná aplikácia práva EÚ)

 2 zadanie – spoločný trh EÚ (30 bodov), na konci semestra. Forma zadania: otvorená kniha, fiktívny prípad aplikácie na základe judikatúry k druhej časti semestrálnych tém.

Študenti majú nárok na 1 opakovanie zadania. Študent má nárok na maximálne 2 absencie, ktoré je potrebné ospravedlniť podľa študijného poriadku.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický a slovenský

Slovak/English

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod – všeobecný rámec vývoja právneho systému EÚ, nadväznosť na predchádzajúce poznatky študentov

2. Pojem európske právo, pramene práva (primárne, sekundárne, subsidiárne)

3. Implementácia zdrojov primárneho práva EÚ (zakladajúce zmluvy, princípy a hodnoty, protokoly)

3. Implementácia zdrojov sekundárneho práva EÚ (nariadenia, smernice, rozhodnutia; právne akty prijaté inštitúciami EÚ – soft law)

4. Nadradenosť práva EÚ – princíp a aplikačná prax vychádzajúca z judikatúry

5. Priamy účinok práva EÚ – princíp a aplikačná prax vychádzajúca z judikatúry

6. Zodpovednosť štátu (objektívna a subjektívna zodpovednosť, priestupkové konanie)

Strednodobé opakovanie a hodnotenie

7. Voľný pohyb tovaru ako súčasť spoločného trhu (aplikácia práva EÚ a judikatúry)

8. Voľný pohyb pracovníkov (uplatňovanie práva EÚ a judikatúry)

9. Voľný pohyb služieb a sloboda usadiť sa (uplatňovanie práva EÚ a judikatúry)

10. Voľný pohyb kapitálu (aplikácia práva EÚ a judikatúry)

11. Právo hospodárskej súťaže EÚ a jeho ochrana

Záverečné opakovanie a hodnotenie

Po úspešnom absolvovaní predmetu Právo Európskej únie budú študenti/ky schopní aplikovať právo EÚ tak na národnej úrovni, ako aj hodnotiť plnenie povinnosti členského štátu vo vzťahu k aplikácii práva EÚ. Študenti/ky budú vedieť rozlišovať medzi rôznou právnou silou zdrojov práva EÚ a určiť prípadnú diskrečnú právomoc členského štátu v zákonodarnej alebo výkonnej moci. Študenti/ky budú vedieť odporučiť správnu implementáciu právnych predpisov EÚ v konkrétnych situáciách súvisiacich s vnútorným trhom EÚ (základné slobody) na základe taxatívnej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Študenti/ky sa tiež naučia formulovať argumenty a zdôvodnenia pre svoj návrh implementácie práva EÚ (na základe analýzy prípadov a diskusií o prípadoch). Naučia sa tiež používať databázový systém na vyhľadávanie legislatívy a judikatúry EÚ vo všetkých fázach jej rozhodovania, čo je nevyhnutné pre úspešné vypracovanie zadaní.

Alexander, Michelle. 2010. The New Jim Crow: Mass Incarceration in the Age of Colorblindness.

Bale, T. (2017). European Politics: A Comparative Introduction.

Cabada, Ladislav and Ondřej Stulík. 2016. Současná komparativní politologie Klíčové koncepty. Aleš Čeněk.

Lijphart, Arend. 1999. Patterns of Democracy: Government Forms and Performance in Thirty- Six Countries New Haven & London: Yale University Press.

Morone, James and Rogan Kersh. 2020. By the People: Debating American Government.

Wilkerson, Isabel. 2020. Caste: The Origins of Our Discontents.

O’Neil, P. H. (2020). Essentials of Comparative Politics (7th ed.). W. W. Norton & Company.

Kurz je založený na priebežnom hodnotení študentov počas celého semestra. Hodnotenie zahŕňa aktívnu účasť na diskusiách, seminárne prezentácie, písomné práce a záverečný test, čím sa poskytuje komplexné posúdenie účasti študentov, ich porozumenia a analytických schopností.

10% - Aktívna účasť a pripravenosť na vyučovanie

20 % - Seminárne aktivity

20 % - Prezentácia komparatívnej prípadovej štúdie

15 % - Komparatívna esej

35 % - Záverečný test

anglicky/English

1. Úvod do kurzu: ciele a požiadavky kurzu

2. Komparatívna politika a rozvinuté demokracie

3. Politický systém Spojených štátov amerických: prezidentský systém a princíp rozdelenia moci

4. Politický systém Spojeného kráľovstva: Westminsterovský model a majoritná politika

5. Politický systém Francúzska: poloprezidentský systém a politické vedenie

6. Politický systém Nemecka: federalizmus a konsenzuálna demokracia

7. Porovnanie politických inštitúcií v demokratických systémoch

8. Politické strany a volebné systémy z komparatívnej perspektívy

9. Populizmus a politická polarizácia v USA a Európe

10. Záujmové skupiny, občianska spoločnosť a politická participácia

11. Nerovnosť, rasa a zastúpenie: komparatívne sociálne a politické výzvy

12. Porovnanie migračnej a integračnej politiky v USA a Európe

13. Záverečné zhodnotenie kurzu, diskusia a reflexia súčasných výziev v rozvinutých demokraciách

Študenti a študentky si prehĺbia svoje vedomosti a naučia sa o politických inštitúciách a vládnych systémoch v rôznych štátoch na základe kľúčových publikácií a pohľadov rôznych autorov.

Po absolvovaní kurzu budú študenti a študentky schopní/é:

• aplikovať nástroje komparatívnej politiky na analýzu vlád a inštitúcií vybranej skupiny krajín (napr. USA a západnej Európy)

• oboznámiť sa so súčasnými politickými procesmi vrátane polarizácie, demokratizácie, záujmových skupín, nerovnosti, rasy a rasizmu a migrácie a spôsobmi, akými jednotlivé politické systémy tieto procesy zvládajú

• kriticky sa zaoberať mechanizmami, prostredníctvom ktorých rôzne politické inštitúcie a procesy pôsobia na spoločnosť a naopak

• prepojiť prístupy a prípady, ktoré sa objavujú v kurze, s predchádzajúcimi skúsenosťami alebo základnými znalosťami

• aplikovať koncepty komparatívnej politiky na aktuálne udalosti v správach

• Vnútorný predpis č. 7/2018 Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave Úplné znenie vnútorného predpisu č. 12/2013 Smernice rektora Univerzity Komenského v Bratislave o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, kontrole ich originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave v znení dodatku č. 1 a dodatku č. 2 (dostupná na https://uniba.sk/fileadmin/ruk/legislativa/2018/Vp_2018_07.pdf)

• Agee, J. (2009). Developing qualitative research questions: a reflective process. International Journal of Qualitative Studies in Education. Vol. 22, no. 4, pp.431-447

• American Political Science Association. (2006). APSA Style Manual for Political Science.

• Bailey, S. (2006). Academic Writing. A Handbook for International Students. London & New York: Routledge

• Lipson, Ch. (2005). How to Write a BA Thesis: A Practical Guide from Your First Ideas to Your Finished Paper (Chicago Guides to Writing, Editing, and Publishing). Chicago: University of Chicago Press.

• Evera, S. V. (1997). Guide to methods for students of political science. Ithaca & London: Cornell University Press.

• Glatthorn, A. A. & Randy L. Joyner. (2005). Writing the Winning Thesis or Dissertation: A Step- by-Step Guide. 2nd edition. Thousand Oaks, CA.: Corwin Press.

• Katuščák, Dušan (2007): Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Enigma.

• Martin, J.L. (2017). Thinking Through Methods. A Social Sciences Primer. Chicago: The University of Chicago Press.

• Neville, C. (2010). The complete guide to referencing and avoiding plagiarism. Berkshire & New York: McGraw-Hill House & Open University Press.

• Silverman, D. (2000). Doing Qualitative Research. A Handbook. London: Sage Publications.

• Staroňová, Katarína (2011): Vedecké písanie. Ako písať akademické a vedecké texty. Osveta.

• Walton, D. (2006). Fundamentals of Critical Argumentation. Cambridge: Cambridge University Press.

• Disman, M. (2007). Jak se vyrábí sociologická znalost. Příručka pro uživatele. Praha: Karolinum.

• Hendl, J. (2005) Kvalitatívní výzkum. Základné metody a aplikace. Portál, Praha.

https://uniba.sk/fileadmin/ruk/ovv/2024/smernica_rektora_AI.pdf

https://uniba.sk/fileadmin/ruk/ovv/2024/Odporucane_sposoby_citovania_vystupov_

alebo_pouzitia_generativnej_umelej_inteligencie_na_Univerzite_Komenskeho_v_Bratislave1.pdf

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Aktívna účasť na kurze a príprava na semináre (10 bodov).

Vypracovanie 6 zadaní (á 5 bodov): 1. vypracovanie výskumnej otázky; 2. štruktúra záverečnej práce; 3. citačné normy; 4. možnosti využitia AI v práci ; 5. navrhované výskumné metódy, resp. zdroje empirických dát, 6. prehľad literatúry (spolu 30 bodov).

Individuálna prezentácia projektu bakalárskej práce. Prezentácia musí obsahovať štruktúru práce; research design, výskumnú otázku, spôsob argumentácie a navrhovanú výskumnú metódu.

(20 bodov).

Odovzdanie úvodu a teoretickej a metodologickej kapitoly bakalárskej práce počas skúšobného obdobia (40 bodov).

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

SJ/ENG

1. Úvod a inštrukcie ku kurzu.

2. Ako správne formulovať výskumnú otázku záverečnej práce.

3. Štruktúra/Obsah záverečnej práce.

4. Knižnice, zdroje a ich používanie.

5. Etické a efektívne využívanie AI

6. Akademické písanie a citačné normy.

7. Výskumné metódy, zber dát, využívanie sekundárnych dát.

8. Prehľad literatúry k téme.

9. Príprava prezentácie – Ako správne prezentovať?

10.-12. Študentské prezentácie.

13. Záverečné zhodnotenie.

Extended and more concrete infromation on the subject is part of the Syllabus presented at the first lesson of the subject. Further on it is distributed through students emails.

Po absolvovaní kurzu by študenti/tky mali zvládnuť prvú fázu písania bakalárskej práce - štruktúru, formulovanie výskumnej otázky, určenie výskumnej medzery, stanovenie vhodnej teórie a určenie výsk. metód – a byť pripravení na druhú fázu písania - realizáciu empirického výskumu, analýzu a písanie samotného obsahu práce, čiže vo výsledku napísanie kvalitnej záverečnej práce. Kurz poskytne precvičenie dodržania zásad akademického písania a práce s relevantnou odbornou literatúrou, využívania výskumných metód a správnej argumentácie v písanom texte a to aj prostredníctvom vypracovania priebežných zadaní. Počas absolvovania kurzu študenti/tky budú aplikovať získané poznatky na spracovanie vlastnej bakalárskej práce. Predmet kladie dôraz na využitie peer to peer, t.j. vzájomnú výmenu vedomostí, informácií a zručností, ako aj aktívneho zapájania sa do postupného osvojovania si procesu písania bakalárskej práce, hodnotenia prezentácií a vzájomných interakcií na hodine.

Literatúra:

Bakic-Hayaden Milica: Nesting Orientalism (1995) The Case of Former Yugoslavia. Slavic review, vol. 54, no. 4, pp. 917-931.

Džankič Jelena, Keil Soeren and Kmedzič Marko (eds): The Europeanization of the Western Balkans. A Failure of EU Conditionality? New Perspective on South-East Europe Series. Palgrave Macmillan, 2019

European Commission. EU Enlargement. Website https://ec.europa.eu/info/policies/eu-enlargement_en

Finlan Alastair: The Collapse of Yugoslavia 1991-1999. Essential Histories series. Osprey Publishing Ltd, 2004

Gallagher Tom, Outcast Europe the Balkans 1789- 1989: From the Ottomans to Milosevic, Routledge, 2001

Hansen Lene (2010) Gender, Nation and Rape: Bosnia and Construction of Security. International Feminist Journal of Politics, Vol. 3, No. 1, pp. 55-75

Hayden, Robert M. (1996) Imagined Communities and Real Victims: Self.Deterinationa and Ethnic Cleansing in Yugoslavia. American Ethnologist, vol. 23 No 4, pp. 783-801.

Jelavich Barbara: History of the Balkans, Volume 1 – Eighteenth and Nineteenths Centuries, Cambridge University Press 1983, reprint 1995

Judah Tim: Kosovo - What everyone needs to know, Oxford University Press 2008

Judah Tim, The Serbs, Third Edition, Yale University Press, 2010

Kaplan Robert: Balkan Ghosts: A Journey Through History, New York 2005

Koneska Svete: Regional Identity: The Missing Element in Western Balkans Security Cooperation. Western Balkans Security Observer, 2007-2008.

Kostovicova Denisa and Vesna Bojicic-Dtelilovic (2006) Europeanizing the Balkans: rethinking the post-communist and post-conflict transition. Ethnopolitics, vol. 5, No.3, pp. 223-241

LeBor Adam: Complicity with Evil: the United Nations in the Age of Modern Genocide, Yale University Press, 2006

Paradoxes of Stabilisation: Bosnia and Herzegovina from the Perspective of Central Europe, Centre for Eastern Studies (OSW), 2016, available at:

http://www.osw.waw.pl/sites/default/files/raport_paradoxes-of-stabilisation_net_0.pdf

Radicalisation in Bosnia: old wounds reopened by an emerging problem Shenhav, Ronan, The Conversation UK, available at: https://theconversation.com/radicalisation-in-bosnia-old-wounds-reopened-by-an-emerging-problem-63534

Ramet, Sabrina: Scholarly Debates about the Yugoslav Breakup and the Wars in Bosnia and Kosovo, Cambridge University Press, 2006

Rosůlek Přemysl: Albánci a Makedonská republika (1991-2014), Libri, 2015

Srebrenica: A Town Betrayed, Ola Flyum and David Hebditch, Norwegian State Television (NRK, available at: https://www.youtube.com/watch?v=MnALEecbZ-k

Vioska Gezim and John Doyle (2016) Noe-Functional Peace: The European Union Way of Resolving Conflicts. JCMS, vol. 54, no. 4, pp. 862-877

Flashnews 30%

Krátke správy z prostredia konkrétnej krajiny regiónu. Súčasťou je diskusia v rámci skupiny a analýza diania. Flashnews slúžia na udržanie prehľadu diania v daných krajinách. Študentky a študenti sa tak dostanú do každodenného diania v „ich“ krajine.

Skupinový projekt 30%

Skupina 3-4 študentiek/študentov pripraví komplexný projekt zameraný na jednu z ponúknutých tém alebo na vlastnú tému. Projekt môže mať formu výskumu, empirickej analýzy alebo prehľadovej štúdie na menej známu tému. Projekt nemá mať formu deskriptívneho referátu. Príprava daného projektu má slúžiť na tréning analytických a výskumných schopností študentiek a študentov.

Prezentácia skupinového projektu 20%

Skupinová prezentácia projektu formou power-pointu alebo videa má slúžiť na tréning komunikácie s obecenstvom a formuláciu myšlienok, ktoré pochopí aj neodborník.

Aktivita na seminároch 20%

Aktivita je hodnotená ako aktívne zapájanie sa do prednášok, pokiaľ to prednáška umožňuje a do prezentácií projektov. Má trénovať reakcie a zmýšľanie o téme, v ktorej daná študentka/daný študent nie je expertka/expert.

Stupnica hodnotenia: A (100-91), B (90-81), C (80-73), D (72-66), E (65-60), FX (59-)

V prípade plagiátorstva (alebo podozrenia na plagiátorstvo) vyučujúca hodnotí úlohu 0 bodmi a kurz známkou FX. Vyučujúca je v tomto prípade povinná podať podnet na návrh disciplinárneho konania.

slovenský, anglický

Detaily kurzu špecifikuje každoročne sylabus.

1.Súčasné vzťahy medzi krajinami Západného Balkánu

2.Západný Balkán a rozširovanie EÚ: súčasné výzvy a perspektíva členstva

3.Západný Balkán medzi svetovými veľmocami

4.Konštrukcia balkánskeho regiónu a identity I: od kmeňov k Otomanovej ríši

5.Konštrukcia balkánskeho regiónu a identity II: od Balkánskych vojen po 1SV

6.Medzivojnové obdobie, 2SV, nezávislá Juhoslávia a Tito

7.Príčiny a dôsledky vojen v Juhoslávii

8.Po vojnách v Juhoslávii: Srbsko, Kosovo a Čierna Hora

9.Po vojnách v Juhoslávii: Bosna a Hercegovina

10.Po vojnách v Juhoslávii: Albánsko a Severné Macedónsko

11.Existuje storočia stará nenávisť medzi národmi a ľuďmi na Západnom Balkáne?

Študentky a študenti si osvoja základné fakty o histórii a súčasnom stave krajín Západného Balkánu, najmä v kontexte vojen v Juhoslávii, rozširovania EÚ a geopolitickej dynamiky veľkých mocností (Čína, EÚ, USA, Rusko). Kurz má podnietiť kontextuálne a kritické myslenie študentiek a študentov o krajinách Západného Balkánu z troch perspektív – politickej, právno-inštitucionálnej a bezpečnostnej. Kurz je zameraný ako na regionálnu, tak i na národnú úroveň analýzy a poznatkov. Dôraz sa kladie predovšetkým na povojnovú situáciu a vnútroregionálnu dynamiku, ktorú však nemožno bez historických poznatkov pochopiť. Kurz utilizuje multidisciplinárny prístup – od teritoriálnych štúdií, cez komparatívnu politiku až k analýze konfliktu. Študentky a študenti by na konci mali lepšie chápať vývoj situácie v krajinách Západného Balkánu ako i v regióne ako takom, kde identita a národ zohrávajú kľúčovú úlohu.

Brzechczyn, K. The Historical Distinctiveness of Central Europe. A Study in the Philosophy of History. Berlin: Peter Lang 2020.

Conelly, J. From Peoples into Nations. New Yersey – Oxford: Princeton University Press 2020.

Engler, S., Pytlas, B. and Deegan-Krause, K. (2019). Assessing the diversity of anti-establishment and populist politics in Central and Eastern Europe. West European Politics, 42(6):1310-1336. DOI: https://doi.org/10.1080/01402382.2019.1596696

Gizicki, W. (ed.). Political Systems of Visegrad Group Countries. - Trnava - Lublin : University of St. Cyril and Methodius in Trnava - The John Paul II. Catholic University of Lublin, 2012

Haughton, T. and Deegan-Krause, K. The New Party Challenge Changing Cycles of Party Birth and Death in Central Europe and Beyond. Oxford: Oxford University Press 2020.

Krejčí, O. Geopolitics of the Central European region. The view form Prague and Bratislava. Bratislava: Veda 2005.

Linz, J. and Stepan, A. Problems of Democratic Transition and Consolidation, Southern Europe, South America, and Post-Communists Europe. Baltimore, London : The John Hopkins University Press 1996.

Merkel, W. – Kollmorgen, R. and Wagner, H. J. (eds.). The Handbook of Political, Social and Economic Transformation. Oxford: Oxford University Press 2019.

Ramet, S. (ed.): Central and Southeast European Politics since 1989. Cambridge: Cambridge University Press 2010.

Šabič, Z. and Drulák, P. (eds.). Regional and International Relations of Central Europe. New York: Palgrave Macmillan 2012.

Snyder, T. “Federalism and Nationalism in Polish Eastern Policy“, Georgetown Journal of International Affairs, Winter/Spring 2003, p. 111-118.

Szűcs, J. “The Three Historical Regions of Europe: An outline “, in: Acta Histórica Academiae Scientiarum Hungaricae 29 (2 - 4), pp. 131 - 184 (1983)

Szulecki, K. Dissidents in Communist Central Europe. Human Rights and the Emergence of New Transnational Actors. Cham: Palgrave Macmillan 2019.

Zarycki, T. “Ideologies of Eastness in Central and Eastern Europe“, New York : Routledge 2014.

Dochádzka: 10 %; Komentár k prečítanému textu – 20 %; záverečná práca – 43 %, týždenné diskusné príspevky – 3 % (spolu 9 – 27 %)

Hodnotenie: A: 91-100 %; B: 81-90 %; C: 73-80 %; D: 66-72 %; E: 60-65 %; Fx: 0-59 %

anglický a slovenský

Slovak/English

1. Predstavenie regiónu, jeho definícia

2. Nemecko a stredná Európa

3. Panslavizmus a jeho úloha pri formovaní strednej Európy

4. Národné vízie strednej Európy

5. Opozícia proti komunizmu

6. Tranzícia k demokracii a problémy demokratickej konsolidácie

7. Problémy dekonsolidácie demokracie

8. Systémy politických strán v strednej Európe

9. Populizmus v strednej Európe

10. Stredná Európa a Rusko

11. Vyšehradská skupina (genéza, vývoj, intepretácia)

12. Vyšehradská skupina v EÚ

Študenti/ky sa v kurze „Komparatívna politika - stredná Európa“ naučia analyzovať rozličné politické koncepty strednej Európy a špecifiká vývoja regiónu v minulosti a v súčasnosti. Študenti/ky po absolvovaní kurzu dokážu prekonať jednostranný národný prístup a dokážu ho nahradiť komparatívnym a prierezovým prístupom pri pochopení pozície všetkých krajín Visegrádskej skupiny.

Odporúčaná literatúra:

Andersen,S.S., Goldthau,A. & Sitter N. (Eds.),(2020). Energy Union: Europe's New Liberal Mercantilism? London: Palgrave Macmillan.

Figulová, A., Wertlen, D. (2021). Between energy security and energy transition: Visegrad gas hub

In: From economic to energy transition : three decades of transitions in Central and Eastern Europe. - Cham : Palgrave Macmillan,, p. 315-339.

Herranz-Surrallés, A., Solorio, I. and Fairbrass, J. (2020). Renegotiation Authority in the Energy Union: A Framework for Analysis. Journal of European Integration 42(1),

Högselius, P. (2019). Energy and Geopolitics, New York: Routledge

Mišík, M.(2013). Energetická politika v rozšírenej Európskej úni. Praha UMV

Newell, P.(2021).Power Shift : The Global Political Economy of Energy Transitions. Cambridge University Press

Szulecki, K. (Ed). (2018). Energy Security in Europe: Divergent Perceptions and Policy Challenges. London: Palgrave Macmillan

And web pages such as - The Oxford Institute for Energy Studies (oxfordenergy.com)

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Jednotlivé súčasti hodnotenia sú priebežného charakteru založené na kvalite príspevku študenta/ tky nielen na diskusii na hodine, samotnej prezentácii ale i v písomnom prejave:

Memo (20 %) – krátke zhrnutie textu z povinného čítania so zameraním na kľúčové body (analýza argumentácie) a následná diskusia (5 textov je povinných á 500 slov, povolené 10 % podkročenie/prekročenie limitu)

Komentár k aktuálnemu problému (10 %) - ústna prezentácia/reflexia aktuálneho diania z energetickej politiky. Jeho písomné odovzdanie nie je povinné.

Prezentácia projektu (20%) - samostatná práca, ktorá pokrýva tému v rámci hodiny, rozdelenie tém na prvej hodine. Ústna prezentácia by mala byť jasná a mala by obsahovať argumenty a informácie.

Aktivita na seminári (30%) podľa zadania na každej hodine

Záverečná písomná práca (20 % ) – Téma by mala byť prediskutovaná s vyučujúcim a mala by mať približne 1800-2000 slov.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov;

Fx: 0-59 bodov

slovenský a anglický

Rozšírené a spresňujúce informácie k danému predmetu sú obsahom Sylabu, ktorý je prezentovaný na prvej hodine predmetu. Následne je distribuovaný prostredníctvom osobných študentských majlov.

1. Úvod - Energetická politika/Energetická bezpečnosť/

2. Teoretické perspektívy energetickej transformácie v EÚ

3. Právo a energetická politika EÚ

4. Európska zelená dohoda

5. Kybernetická bezpečnosť a energetika

6. Tradičné zdroje energie

7. Budúce energetické zdroje

8. Vonkajší rozmer energetickej a klimatickej politiky EÚ

9. Energetická politika USA a zelená dohoda

10. Energetika ako politický nástroj – EÚ a Rusko

11. Energetický sektor v členskom štáte EÚ – Slovensko

Študenti a študentky primárne nadviažu na poznatky z absolvovaných predmetov Medzinárodné vzťahy a tie, ktoré súvisia s Európskou úniou (Právo EÚ, Inštitúcie EÚ). Prehĺbia svoje znalosti v konkrétnej oblasti energetickej politiky a bezpečnosti, čo im umožní širšie vnímať globálne dianie (so zameraním na EÚ) a jej vplyvu na rôzne premenné, ako napr. zahraničné otázky, inštitucionálne ako aj bezpečnostné. Študenti a študentky si prostredníctvom výstupov hodnotenia predmetu posilňujú analytické schopnosti a argumentáciu (písanie/prezentácia) tým, že sa učia o vývoji nových politík, výzvach a perspektívach a súvislostiach z ekonomického, geopolitického a environmentálneho hľadiska.

Bobbio, Norberto. 2005. Liberalism and democracy. London: Verso.; Christiano, Thomas. 1996. The Rule of The Many: Fundamental Issues in Democratic Theory. Boulder, CO: Westview Press.; Cunningham, Frank. 2002. Theories of Democracy: A Critical Introduction. London: Routledge.; Dahl, R., Shapiro, I., & Cheibub, J. A. eds. 2003. The Democracy Sourcebook. MIT Press.; Dahl, Robert. 1998. On Democracy. New Haven & London: Yale University Press.; della Porta, Donatella. 2013. Can Democracy Be Saved? Cambridge: Polity Press.; Gutmann, Amy and Dennis Thompson. 2009. Why Deliberative Democracy? Princeton University Press.; Held, David. 2006. Models of Democracy. Cambridge: Polity Press.; Hyland, James. 1995. Democratic Theory: The Philosophical Foundations. Manchester: Manchester University Press.; Levitsky, Steven and Daniel Ziblatt. 2018. How Democracies Die. New York: Crown.; Lijphart, Arend. 2008. Thinking about Democracy. New York, NY: Routledge.; Márquez, Xavier. 2017. Non-Democratic Politics: Authoritarianism, Dictatorship, and Democratization. London: Palgrave Macmillan.; McGann, Anthony. 2006. The Logic of Democracy: Reconciling Equality, Deliberation, and Minority Protection. Ann Arbor: The University of Michigan Press.; Papadopoulos, Yannis. 2013. Democracy in Crisis? Politics, Governance, and Policy. Palgrave Macmillan.; Przeworski, Adam, Susan C. Stokes, and Bernard Manin, (eds.). 1999. Democracy, Accountability, and Representation. New York: Cambridge University Press.; Sartori, Giovanni. 1993. Teória demokracie. Bratislava: Archa.; Saward, Michael. 1998. The Terms of Democracy. Cambridge: Polity Press.; Shapiro, Ian. 2009. The State of Democratic Theory. Princeton University Press.; Tilly, Charles. 2007. Democracy. Cambridge: Cambridge University Press.; Weale, Albert. 1999. Democracy. London: Macmillan.; Wenman, Mark. 2013. Agonistic Democracy: constituent power in the era of globalisation. Cambridge: Cambridge University Press.

žiadna

Anglický

1. Čo je demokracia?; 2. Dejiny demokracie; 3. Rovnosť a reprezentácia; 4. Kritici demokracie; 5. Liberálna demokracia; 6. Demokratizácia a de-demokratizácia; 7. Demokratický elitizmus; 8. Demokratický pluralizmus; 9. Agregatívna demokracia; 10. Participatívna a deliberatívna demokracia; 11. Radikálna a agonistická demokracia

Celkové hodnotenie práce študenta prebieha priebežne - nie je záverečná skúška.

Cohen, Mitchell, and Nicole Fermon. 1996. Princeton Readings in Political Thought: Essential Texts since Plato. Princeton University Press.

Cohen, G.A. 2013. Lectures on the history of moral and political philosophy. Princeton University Press.

Coleman, Janet. 2000. A History of Political Thought – From Ancient Greece to Early Christianity. Blackwell.

Coleman, Janet. 2000. A History of Political Thought – From the Middle Ages to the Renaissance. Blackwell.

Howard, Dick. 2010. The Primacy of the Political: A History of Political Thought from the Greeks to the French and American Revolutions. Columbia University Press.

Klosko, George. 2012. History of Political Theory: An Introduction: Volume I: Ancient and Medieval – 2nd edition. Oxford University Press.

Klosko, George. 2013. History of Political Theory: An Introduction: Volume II: Modern – 2nd edition. Oxford University Press.

McClelland, J. S. 1996. A History of Western Political Thought. Routledge.

Rawls, John. 2008. Lectures on the history of political philosophy. Harvard University Press.

Ryan, Alan. 2012. On Politics: History of Political Thought – from Herodotus to Present. Liveright.

Siedentop, Larry. 2014. Inventing the Individual. Harvard University Press.

Skinner, Quentin. 1978. The Foundations of Modern Political Thought – Volume 1: The Renaissance. Cambridge University Press.

Skinner, Quentin. 1978. The Foundations of Modern Political Thought – Volume 2: The Age of Reformation. Cambridge University Press.

Smith, Steven. 2012. Political Philosophy. Yale University Press.

Strauss, Leo & Joseph Cropsey, eds. 1987. History of Political Philosophy, 3rd edition. University of Chicago Press.

Wolin, Sheldon. 2004. Politics and Vision: Continuity and Innovation in Western Political Thought-Expanded Edition. Princeton University Press.

Hodnotenie: priebežné testy a kvízy: 35%; aktívna účasť na seminároch a písomna online diskusia: 35%; záverečný test: 30%

Celkové hodnotenie predmetu je nasledovné:

A 100 – 91

B 90 – 81

C 80 – 73

D 72 – 66

E 65 – 60

FX – 59

EN

1. Politická teória a dejiny politického myslenia

2. Platón: o štátnom usporiadaní, blahe, výchove občana a mieste intelektuála v spoločnosti.

3. Aristoteles: typológia režimov a optimálne štátne usporiadanie.

4. Rímske politické myslenie

5. Politické kresťanstvo a sv. Augustín

6. Stredoveké politické myslenie: Tomáš Akvinský, Marsilius.

7. Humanizmus a politické utópie: de Pizan, Erasmus, Thomas More

8. Reformácia a politické myslenie: Luther, Calvin

9. Sekularizácia politického: Niccolò Machiavelli a republikánska tradícia

10. Thomas Hobbes: filozofia spoločenskej zmluvy a východiská politického liberalizmu

Celkové hodnotenie práce študenta prebieha priebežne - nie je záverečná skúška.

Študent je oboznámený so základnými intelektuálnymi prúdmi v dejinách Západného politického myslenia. Študent má predstavu o historických východiskách pretrvávajúcich filozofických problémov ktoré tradičné štrukturujú debaty o politike a ku ktorým patria: Predstavy o dobre a spravodlivosti, Podstata moci, Spoločenská zmluva a legitimita vlády, Vzťah medzi štátom, spoločnosťou a jednotlivcom, Vzťah medzi verejným a súkromným, Dilema slobody a zodpovednosti, Rola tradície a inštitúcií v politickom živote, dialektika reforiem a revolúcie, Idey o homogenite, heterogenite a tolerancie odlišnosti, Úloha rozumu a racionálneho poznania v politickom živote, Vzťah medzi náboženskou a politickou sférou, Povaha práv.

Odporúčaná literatúra:

Cohen, Mitchell, and Nicole Fermon. 1996. Princeton Readings in Political Thought: Essential Texts

since Plato. Princeton University Press.

Kant, Immanuel. 1785. Groundwork For the Metaphysics of Morals.

Mill, John Stuart. On Liberty, Utilitarianism, and Other Essays. Edited by Mark Philp and Frederick Rosen. Oxford World’s Classics. Oxford: Oxford University Press, 2015.

Novosád, František and Dagmar Smreková (eds.). 2013. Dejiny sociálneho a politického myslenia. Kalligram.

Rawls, John. Lectures on the History of Political Philosophy, Harvard University Press 2007 (A good introduction to the thought of Hobbes, Locke, Rousseau, Mill and Marx)

Rousseau, Jean-Jacques. The Social Contract and Other Later Political Writings. Edited by Victor Gourevitch. Cambridge Texts in the History of Political Thought. Cambridge: Cambridge University Press, 1997.

Sandel Michael J. 2009. Justice: What’s the Right Thing to Do?. Farrar, Straus and Giroux.

Wolin, Sheldon. 2004. Politics and vision: continuity and innovation in Western political thought. Princeton, New Jersey: Princeton University Press.

• Dochádzka 10 %

• Malé písomné testy počas semestra 40 %

• Finálny test v skúškovom období 50 %

anglický

English

Stručná osnova predmetu:

Morálne uvažovanie - normatívne argumenty a správne konanie

Utilitarizmus - dôsledková etika a utilitaristická myšlienková škola

Koncepcie slobody - filozofia voľného trhu, vlastníctvo a jeho uplatňovanie v minulosti a súčasnosti

Trhy a morálka - voľný trh a spravodlivosť a formovanie modernej politickej ekonómie

Libertariánsky paternalizmus - teórie postrčenia.

Zásady morálky - dobro a zlo a lož vo verejnom živote

Občianska spoločnosť - klasické koncepcie (Rousseau)

Rovnosť a distributívna spravodlivosť - Rawls

Formy moci - Marx, Engels a Gramsci

Environmentálna politika - Malthus a kritici

Kritické perspektívy

Súčasné diskusie

Výsledky vzdelávania:

Študenti sa oboznámia s vývojom politického myslenia na základe kľúčových častí a pojmov.

Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní:

• zoznámiť sa s kľúčovými modernými politickými mysliteľmi a pochopiť historický a spoločenský kontext, v ktorom sa nachádzali.

• aplikovať/vyvodiť paralely medzi koncepciami, ktoré predložili politickí myslitelia, a súčasnými príkladmi

• vypracovať koherentné normatívne argumenty týkajúce sa širokej škály javov

• vypracovať písomnú analýzu, v ktorej sa spájajú a vyvodzujú závery týkajúce sa historickej spisby a súčasného vedeckého výskumu

• klásť relevantné otázky týkajúce sa politiky minulosti a súčasnosti

Odporúčaná literatúra:

Ashworth, Scott, Christopher R. Berry, and Ethan Bueno de Mesquita. 2021. Theory and Credibility: Integrating Theoretical and Empirical Social Science. Princeton University Press.

Blau, Adrian, ed. 2017. Methods in Analytical Political Theory. Cambridge University Press.

Bukve, Oddbjørn. 2019. Designing Social Science Research. Springer.

Chalmers, Alan. 2013. What is this thing called science?, 4th Ed. University of Queensland Press.

Clarke, Kevin A., and David M. Primo. 2012. A Model Discipline: Political Science and the Logic of Representations. Oxford University Press.

Della Porta, Donatella and Michael Keating, eds. 2008. Approaches and Methodologies in the Social Sciences: A Pluralist Perspective. Cambridge University Press.

Dowding, Keith. 2015. The Philosophy and Methods of Political Science. Palgrave Macmillan.

Elster, Jon. 2007. Explaining Social Behavior: More nuts and bolts for the social sciences. Cambridge University Press.

Gerring, John. 2011. Social science methodology: A unified framework (strategies for social inquiry). 2nd ed. Cambridge: Cambridge University Press.

Goodin, Robert E., ed. 2009. The Oxford Handbook of Political Science. Oxford University Press: Oxford.

Gordin, Michael. 2021. On the Fringe: Where Science Meets Pseudoscience. Oxford University Press.

Grigsby, Ellen. 2012. Analyzing Politics: An Introduction to Political Science, 5th ed., Cengage Learning.

Halamka, Tomáš, and Andrej Virdzek, eds. 2020. Jak číst politické myslitele?. Praha: Karolinum.

Hawkesworth, Mary and Maurice Kogan, eds. 1992. Encyclopaedia of Government & Politics, Vol. I. Routledge.

Ishiyama, John. 2011. Comparative Politics: Principles of Democracy and Democratization. John Wiley & Sons.

Kantola, Johanna, and Emanuela Lombardo. 2017. Gender and Political Analysis. Palgrave.

Kellstedt, Paul and Guy Whitten. 2013. The Fundamentals of Political Science Research, 2nd ed. Cambridge University Press.

Landman, Todd. 2008. Issues and Methods in Comparative Politics: An Introduction, 3rd ed. Routledge.

Lichbach, Mark. 2003. Is Rational Choice Theory All of Social Science? Ann Arbor: University of Michigan Press.

Lowndes, Vivien and Mark Roberts. 2013. Why institutions matter: The new institutionalism in political science. Palgrave Macmillan.

Lowndes, Vivien, David Marsh, and Gerry Stoker, eds. 2018. Theory and Methods in Political Science, 4th Ed. Palgrave Macmillan.

Martin, John Levi. 2015. Thinking Through Theory. New York: W.W. Norton & Co.

Oreskes, Naomi. 2021. Why Trust Science?. Princeton University Press.

Parsons, Craig. 2007. How to map arguments in political science. Oxford: Oxford University Press.

Rosenberg, Alexander. 2012. Philosophy of Social Science, 4th ed. Westview Press.

Říchová, Blanka. 2000. Přehled moderních politologických teorií. Portál.

Stinchcombe, Arthur. 1987. Constructing social theories. Chicago: University of Chicago Press.

Stoker, Gerry, Guy Peters, & Jon Pierre eds. 2015. The Relevance of Political Science. Palgrave.

Kurz je založený na priebežnom hodnotení a študenti sú vyzývaní, aby sa priebežne pripravovali na prednášky a diskusie na seminároch.

Testy: 50%

Písomná práca (reaction paper) 20%

Aktivity v triede a seminárna aktivita s povinnou literatúrou: 30%

Akékoľvek plagiátorstvo bude mať za následok automatický Fx.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod: Čo je to politika? Čo je to politológia?

2. Čo je veda?: filozofia vedy - veda a spoločenské vedy - rozlišovanie vedy od pseudovedy.

3. Funguje to v teórii: Čo je teória v politickej vede - a vo vedách všeobecne? - konštruovanie teórií, modelov a hypotéz - miesto noriem a hodnôt vo vede.

4. Vysvetľovanie politického správania: Otázky ontológie, epistemológie a dizajnu výskumu - problémy teórie a metodológie.

5. Koncepty ako stavebné kamene teórií: Definovanie a chápanie kľúčových pojmov v politológii (štát, moc, autorita, legitimita, demokracia).

6. Behavioralizmus: Behaviorálna revolúcia v politickej vede - metodologický pozitivizmus - kvantitatívna veda o politike - politická psychológia.

7. Teória racionálnej voľby: metódy ekonómie vnikajú do politiky - využitie a zneužitie formálneho modelovania - teória hier.

8. Inštitucionalizmus: politická veda ako štúdium politických inštitúcií - starý inštitucionalizmus v politickej vede a odrody nových inštitucionalizmov - historický inštitucionalizmus.

9. Konštruktivizmus a interpretačná teória: politológia ako štúdium sociálnych konštruktov - význam ideí, ich interpretácia a porozumenie - kvalitatívne prístupy.

11. Feministická politická analýza: Čo znamená robiť politickú analýzu z rodovej perspektívy? - koncepcia rodu a štúdium politiky - rôznorodosť otázok a metód.

12. Normatívna politická teória: na pomedzí politickej filozofie a politológie - ciele a metódy normatívneho teoretizovania - myšlienkové experimenty - konceptuálna analýza - ideologická analýza.

Testy: 50%

Písomná práca (reaction paper) 20%

Účasť a aktivity na hodine, seminárna aktivita s povinnou literatúrou: 30%

Akékoľvek plagiátorstvo bude mať za následok automatický Fx.

Výsledky vzdelávania:

Študenti sa oboznámia s hlavnými pojmami a teoretickými prístupmi v oblasti štúdia politiky. Predmet zaraďuje štúdium politiky do širšej oblasti spoločenských vied a poskytuje úvod do filozofie spoločenských vied. Študenti sa oboznámia s niektorými základnými teoretickými prístupmi k štúdiu politiky, pričom sa bude diskutovať o behavioralizme, teórii racionálnej voľby, inštitucionalizme, interpretačnom výskume, normatívnej politickej teórii, ako aj o multidisciplinárnych výdobytkoch feministickej politickej analýzy a politickej psychológie - všetky budú prezentované na príkladoch výskumu realizovaného v rámci daného prístupu. Kurz ponúka aj základný prehľad hlavných pojmov a otázok, ktorými sa politológia zaoberá, ako aj diskusiu o tom, ako politológia zapadá do rámca spoločenských vied a aké sú niektoré metodologické výzvy skúmania politického rozmeru nášho spoločného života. Študenti získajú predstavu o tom, čo znamenajú niektoré kľúčové pojmy diskutované v literatúre - a aké je ich celkové miesto v budovaní teórie a v spoločenskovednom výskume. Na konci kurzu by študenti mali byť tiež schopní pochopiť a reagovať na rôzne typy politologického výskumu.

Odporúčaná literatúra:

Aron, R. (1993). Demokracie a totalitarismus. Vyd. 2. Brno: Atlantis. 218 s. ISBN: 8071080640.

Bibó, I. (1996). Bieda východoeurópskych malých štátov. Bratislava:Kalligram

Berg-Schlosser, D. - Stammen, T. (2000). Úvod do politické vědy. Praha: Institut pro středoevropskou kulturu a politiku.

Cabada, L.; Kubát, M. a kol. (2007). Úvod do studia politické vědy. Vyd. 2. Plzeň: Nakladatelství a vydavatelství Aleš Čeněk. 455 s. ISBN 978-80-7380-076-5.

Dahl, R. (2001). O demokracii: průvodce pro občany. Vyd. 1. Praha: Portál. 191 s. ISBN: 80-7178-422-2

Dahl, R. (1995). Demokracie a její kritici. Praha: Victoria Publishing

Dočekalová, P., Švec, K. a kol. (2010). Úvod do Politologie. Praha: Grada Publishing.

Eccleshall, Robert - Finlayson, Alan - Geoghegan, Vincent et al. (2003). Political ideologies: An Introduction. London a New York: Routledge.

Fiala, P. - Strmiska, M. (1998). Teorie politických stran. Brno: Barrister & Principal.

Hloušek, V. - Kopeček, L., eds. (2003). Demokracie. Teorie, modely, osobnosti, podmínky, nepřátelé a perspektiv demokracie, Brno: Masarykova univerzita, Mezinárodní politologický ústav

Lukáč, Pavol (2004). Dejiny a zahraničná politika v Strednej Európe. Bratislava: Kalligram.

Novák, Miroslav (1997). Systémy politických stran. Úvod do jejich srovnávacího studia Vyd. 1. Praha: SLON. 275 s. ISBN: 80-85850-22-2.

Parsons,C.(2020). Introduction to Political Science: How to Think for Yourself about Politics. Pearson, 2nd edition

Říchová, Blanka (2017). Úvod do současné politologie. Srovnávací analýza politických systémů. Praha: Portál.

Sartori, Giovanni (1993). Teória demokracie. Vyd. 1. Bratislava: Archa. 512 s. ISBN: 80-7115-049-5.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Jednotlivé súčasti hodnotenia sú priebežného charakteru:

Práca s odbornou literatúrou:

spracovanie povinnej literatúry uvedenú v sylabe predmetu (25 bodov)

Aktivita na seminároch – odpovede na otázky, diskusia na tému daného povinného čítania a vypracovanie seminárneho zadania (max 36 bodov)

Záverečný test prebieha v skúškovom období, je súčasť priebežného hodnotenia (39 bodov).

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský a anglický

1.Politológia ako spoločenská veda

2. Základné ideológie

3.Politické systémy a vlády

4. Štát a moc

5. Voľby a volebné systémy

6. Politické strany a hnutia

7. Národ a nacionalizmus

8. Záujmové skupiny

9. Občianska spoločnosť

10. Ekonómia verzus politika

11. Medzinárodné vzťahy

Študenti a študentky nadobudnú vedomosti potrebné k štúdiu v odbore politológia. Získajú poznatky o základných pojmoch a aspektoch v štúdiu politickej vedy a získajú teoretické a praktické znalosti z oblasti teórie politiky, politického systému a vzťahu jednotlivých zložiek v ňom. Študenti a študentky si v rámci výstupov predmetu precizujú zručnosť písania a argumentácie, kritického vnímania textov, s ktorými sa stretávajú na hodine.

American Political Science Association (2018). Style Manual for Political Science.

Baglione, L. A. (2020). Writing a Research Paper in Political Science. A Practical Guide to Inquiry, Structure, & Methods (4. vyd.). CQ Press.

Learning Strategies Development (n.d.). Critical Reading for Graduate Students. Queens University. Získané 25. januára 2022 z https://www.chds.us/ed/resources/uploads/2019/01/Critical-Reading-for-Graduate-Students.pdf

Neville, C. (2010). The complete guide to referencing and avoiding plagiarism. Open University Press.

Schmidt, D. E. (2019). Writing in Political Science (5. vyd.). Routledge.

Vnútorný predpis č. 13/2018 Disciplinárny poriadok Univerzity Komenského v Bratislave. Získané 25. januára 2022 z https://uniba.sk/fileadmin/ruk/legislativa/2018/Vp_2018_13.pdf

Walton, D. (2006). Fundamentals of Critical Argumentation. Cambridge University Press.

Aktívna účasť na hodinách a seminárne zadania – 25 %

Domáce zadania – 35 %

Záverečné písomné zadanie – 40 %

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický

Kurz uvádza študentky a študentov do prostredia akademickej komunikácie. Zahŕňa kľúčové témy týkajúce sa aktívneho a kritického čítania a argumentácie vrátane nasledujúcich:

• jazyk, naratív a text

• kritické čítanie: médiá, sociálne médiá, podcasty, videá

• kritické čítanie: politické dokumenty, reporty

• kritické čítanie: akademické texty

• ako uvádzať referencie a vyhýbať sa plagiátorstvu

• ako identifikovať hlavné a podporné argumenty

• ako zhodnocovať a porovnávať rôzne tvrdenia

• ako postaviť argument a zaujať stanovisko

Dôležitou súčasťou kurzu sú cvičenia zamerané na zlepšenie zručností študentstva v oblasti kritického čítania, písania poznámok, uvádzania referencií a argumentácie.

Po úspešnom absolvovaní kurzu by študentky a študenti mali byť schopní:

• určiť účel a charakteristické znaky rôznych akademických žánrov;

• vyhľadávať relevantné akademické zdroje, kriticky k nim pristupovať a využívať ich vo svojej práci;

• pracovať so zdrojmi eticky a vyhnúť sa neúmyselnému plagiátorstvu;

• identifikovať, zhodnotiť a porovnávať rôzne argumenty, ako aj podložene argumentovať;

• formulovať, štruktúrovať a prezentovať informovaný postoj.

Literatúra (odporúčaná aj doplnková) bude uvedená na stránkach predmetu. Študenti budú pracovať s rôznymi typmi zdrojov, vrátane monografií, recenzovaných odborných článkov, komentárov a audio-vizuálneho materiálu týkajúceho sa témy.

King, G., Keohane, R. O. & S. Verba (1994). Designing Social Inquiry: Scientific Inference in Qualitative Research. Princeton: Princeton University Press.

Maxwell, J. A. (2012, 3rd ed) Qualitative Research Design: An Interactive Approach. Sage Publications.

McGlinchey, S. (Ed.)(2022) Foundations of International Relations. London: Bloomsbury Academic.

Wilkinson, S. “Focus Group Methodology: a review.” International Journal of Social Research Methodology 1, no. 3: 181-203.

Vybrané úvodné texty na rešpekovanej online platforme E_IR

https://www.e-ir.info/resources/international-relations-resources/

Rozhovory s poprednými predstaviteľmi výskumu medzinárodných vzťahov dostupné na:

http://www.theory-talks.org/

Podmienky na absolvovanie predmetu:

1. Dochádzka a aktívna účasť na diskusiách a cvičeniach (30%). Súčasťou hodnotenia je kvantita aj kvalita účasti. V rámci tejto zložky známky budú hodnotené aj tri aktivity na seminári resp. domáce úlohy. Podľa študijného poriadku FSEV môžu študenti vymeškať maximálne dva týždne.

2. Priebežná skúška resp. zadanie vypracované po prvej časti semestra (30%). Vyučujúci oznámi na začiatku semestra presnú podobu skúšky resp. domáceho zadania. Skúška môže mať formu vedomostného testu (výber multiple-choice a otvorených otázok), alebo domácej úlohy, v rámci ktorej by študenti dostali zadaný výskumný problém a popísali dve metódy, ktoré im ho pomôžu lepšie pochopiť.

3. Návrh a prezentácia výskumného postupu (40%). Študenti predložia návrh výskumného postupu na jeden zo zadaných výskumných problémov. Ich úlohou bude tiež návrh predstaviť (ústna prezentácia), viesť diskusiu s kolegami a získať ich spätnú väzbu. V závislosti od počtu študentov v danom semestri pôjde o individuálnu alebo skupinovú prácu. Vyučujúci poskytne podrobné inštrukcie v prvej časti semestra.

Študenti majú nárok na jeden opravný termín záverečnej práce. V súlade so študijným poriadkom FSEV UK môžu študenti vymeškať dva týždenné bloky, absencie budú ospravedlnené v súlade so študijným poriadkom fakulty.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov.

anglický

1. Úvod do témy. Predstavenie účastníkov kurzu, cieľov a syláb. Čo je to kvalitatívny výskum? Kto ho potrebuje?

2. Výskumný rámec a výskumný zámer. Vzťah medzi metódou, teóriou a dátami.

3. Úrovne analýzy v politológii, so zameraním na medzinárodné vzťahy a európske štúdiá. Kvalitatívny výskum a jeho úloha v chápaní spoločenských vzťahov a vytvárania významu.

4. Prípadová štúdia. Výskumné problémy a otázky.

5. Komparatívna štúdia. Výber prípadov a určovanie kritérií pre porovnávanie.

6. Historické a naratívne prístupy v medzinárodných vzťahoch a európskych štúdiách.

7. Práca s dokumentmi . Vyhľadávanie v online a offline archívoch. Analýza diskurzu.

8. Výskumný rozhovor. Typy rozhovorov. Výber respondentov a nadviazanie výskumného vzťahu.

9. Focus group. Výber účastníkov, vedenie diskusie, vyhodnotenie dát.

10: Etnografia. Dlhodobé pozorovanie, práca v „teréne“. Ponorenie do významového sveta respondentov. Význam metódy pri vytváraní konceptuálnych podnetov pre iné metodológie.

11. Jazyk a etika. Prvé kolo prezentácií.

12. Druhé kolo prezentácií a záverečné kolokvium.

Cieľom predmetu je uviesť študentov bakalárskeho stupňa do teoreticko-metodologických východísk a základných techník kvalitatívneho výskumu. Študenti budú mať možnosť oboznámiť sa s rôznorodými stratégiami, ktoré využívajú vedci v snahe pochopiť sociálny a politický svet. Prehĺbia si porozumenie základných prvkov výskumného rámca, vrátane vzťahu medzi teóriou, metódou a ich významu pri chápaní svetových problémov. Zručnosti a techniky, ktorým sa budeme venovať, zahŕňajú prípadovú štúdiu, sledovanie procesu, komparatívnu analýzu, výskumný rozhovor a pozorovanie. Predmet ponúka prednášky a praktické cvičenia, študenti by mali prísť na stretnutia pripravení. Základom je štúdium literatúry pred každým seminárom a aktívna a konštruktívna účasť na diskusiách a cvičeniach. Po absolvovaní predmetu získajú študenti lepšie porozumenie metód práce skúsenejších výskumníkov, a budú pripravení využiť vybrané zručnosti vo vlastnom výskume.

Odporúčaná literatúra:

Judt, T.: Postwar: A History of Europe Since 1945, Penguin Books 2005. (Základná odp. literatúra.)

(or: Judt, T.: Povojnová Európa. História po roku 1945. Slovart 2007.)

Kissinger, Henry: Diplomacy. Simon&Schuster, N.Y. 1994

(or: Kissinger, H.: Umění diplomacie. Prostor, 1997.)

Lowe, K.: The Savage Continent. Penguin Books, 2013.

(or: Lowe, K.: Krutý kontinent. Premedia Group, 2014.)

Crampton, R.J.: Eastern Europe in the Twentieth Century. Routledge, NY, 1994. (2nd, advanced edition, 1997 - Eastern Europe in the Twentieth Century – And After)

Veselý, Zd.: Dějiny mezinárodních vztahů. Plzeň, 2007.

Snyder, T.: Bloodlands – Europe between Hitler and Stalin. Basic Books, 2010.

Snyder, T.: On Tyranny – Twenty Lessons form the Twentieth Century. Penguin Books, 2017.

Garton Ash, T.: The Magic Lantern: The Revolution of 1989 Witnessed in Warsaw, Budapest, Berlin, and Prague. Random House, 1990.

Garton Ash, T.: In Europe's Name: Germany and the Divided Continent. Random House, 1993.

Dick, Ch. – Aldis, A.: Stredná a východná Európa: Problémy a perspektívy. SIMŠ, Bratislava, 2000.

Petőcz, K.: Helsinská konferencia (1975) a jej ľudskoprávne dimenzie. Bratislava, 2015.

Kaplan, K.: Pravda o Československu 1945-1948. Praha, Panorama. 1990. Pp. 5-22, 85-129.

Kaplan, K.: Československo v poválečné Evropě. Praha, Karolinum, 2004.

Rupnik, J. (ed.): The Western Balkans and the EU: ‘the hour of Europe’. EU Institute for Strategic Studies, 2011.

Gati, Ch.: Stroskotané ilúzie. Kalligram, 2006. Kapitola 5 a 6. (Pp. 182-278.)

Lipták, Ľ. Storočie dlhšie ako sto rokov. Kalligram 1999. (Pp. 118-141)

Bibó, I.: Bieda východoeurópskych malých štátov. Bratislava, Kalligram. 1997.

Bútora, M. et al. (ed.): Odkiaľ a kam. Dvadsať rokov samostatnosti. IVO, Kalligram. 2013

Akýkoľvek podrobný historický atlas Európy (sveta) (aj online) ukazujúci vývoj v Európe v ostatných cca 200 rokoch

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Študenti sú hodnotení priebežne, preto odporúčam, aby sa na prednášky a semináre pripravovali systematicky. Hodnotenie pozostáva z nasledovných klastrov:

- účasť na prednáškach a seminároch (10 x 2 = 20 bodov), spolu 20 bodov

o esej na 3-4 strany – 40 bodov. Každá študentka či študent si vyberie nejakú situáciu, pozostávajúcu z opisu životného príbehu buď skutočnej alebo fiktívnej osoby žijúcej v ktorejkoľvek krajine Európy v časovom období 1938 – 1940. Úloha je opísať stručne jej životné osudy počas ľubovoľného rozpätia 10-15 rokov v rámci uvedeného celkového obdobia a prostredníctvom toho dokumentovať, analyzovať a hodnotiť (vybrané) politické, spoločenské, sociálne a kultúrne udalosti, javy, trendy, ktoré ovplyvnili jeho život (príp. ktoré sám spoluvytváral). Študenti budú počas semestra postupne prezentovať svoje príbehy na seminároch a budú mať príležitosť ich rozvíjať a zlepšovať. Na záver ich odovzdajú v písomnej podobe.

o aktívna účasť na simulovanom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (alebo Ministerskej rade OBSE) v zastúpení niektorej európskej krajiny, v rozprave prezentujúc stanovisko k nejakej urgentnej otázke európskeho významu – 40 bodov.

Študenti a študentky môžu mať 2 ospravedlnené absencie, v zmysle študijného poriadku.

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

slovenský a anglický

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod. (Geo)politický vývoj v Európe v ostatných 200 rokoch. Hlavné politické a sociálne trendy, posun mocenských centier. Udalosti vedúce k 2. svetovej vojne.

2. II. svetová vojna – jej charakter, dopady, hlavné udalosti. Holokaust. Následky vojny. veľkosť ľudských tragédií.

3. Dedičstvo vojny: humanitárna kríza – migrácia, hlad, čierny trh, vojnoví zajatci, odvlečení do gulagov, bytový problém, odplata a pomsta, deportácie, výmeny obyvateľstva.

4. Nová medzinárodný poriadok: OSN, Bretton-Woodske inštitúcie, GATT, Marshallov plán a základy novej Európy: Marshallov plán → OECD, Rada Európy, NATO, Európske spoločenstvá. Začiatok studenej vojny, spustenie železnej opony. Preteky v zbrojení a proliferácia jadrových zbraní.

5. Dedičstvo vojny a kolonializmu. Európa a ostatný svet: India, Palestína, Indočína, Suez, Blízky východ, Alžírsko, Afrika

6. Charakter komunizmu – prípad Maďarska (1956), Československa (1968) a Poľska (1981).

Repetitórium a hodnotenie: Simulované zasadnutie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy alebo inistersej rady OBSE. Viď Podmienky.

7. Vývoj a trendy v oblasti kultúry, umenia, hudby, literatúry, architektúry, módy, vedy a techniky a športu.

8. História európskej integrácie (=história EU) od začiatku 50-tych rokov 20. storočia podnes.

9. Helsinský proces, uvoľňovanie, Charta 77. Koniec studenej vojny, kolaps komunizmu, vznik nových demokracií v strednej a východnej Európe.

10. Po roku 1990. Balkánske vojny a ich dedičstvo. Znovuzrodenie populizmu, nacionalizmu and xenofóbie vo (východnej) Európe. Aké pevné sú základy demokratických inštitúcií, právneho štátu a ľudských práv?

11. Európa v ústrety novým výzvam: migrácia, klimatická kríza, pandémie, sociálne siete, multikulturalizmus, otázka genderu, umelá inteligencia, budúcnosť súčasnej mladej generácie. Ako si Európa (EU) udrží svoje postavenie vo svete?

Po úspešnom absolvovaní kurzu Povojnové dejiny Európy a európskej budú študenti a študentky schopní posudzovať udalosti, javy a trendy v 20. storočí, osobitne v povojnovom období v širšom historickom, politickom, sociálnom a kultúrnom kontexte. Budú pripravení formulovať poučenia z histórie vzhľadom na súčasné globálne a európske trendy. Budú tiež lepšie pripravení posudzovať a hodnotiť niektoré sociálne javy s ktorými sú konfrontovaní vo svojom každodennom živote a budú pripravení lepšie vnímať a chápať niektoré základné koncepty humanizmu – princípy demokracie, dôstojnosti, férovosti, solidarity, slobody, rovnosti a spravodlivosti. Študenti a študentky by tiež mali byť schopní formulovať svoje vlastné odpovede a návrhy týkajúce sa niektorých pálčivých otázok súčasných verejných a európskych politík a mali by byť motivovaní k spoločenskej angažovanosti a demokratickej občianskej participácii.

Recommended literature:

Barkawi, T. (2015). Diplomacy, war and world Politics. In Sending, O. J., Pouliot V. and Neumann, I. B. (eds). Diplomacy and the Making of World Politics. Cambridge University Press: United Kingdom.

Berridge, G. R. (2010). Diplomacy, Theory and Practice, Fourth Edition. New York: Palgrave.

Berridge, G., Lloyd, L. (2003) A Dictionary of Diplomacy. Palgrave Macmillan. NY: New York. Second Edition. Diplomacy.

Bjola, C., Kornprobst, M. (2018) Understanding International Diplomacy - Theory, practice and ethics. New York, NY: Routledge.

Cooper, F. A. (2016) Celebrity Diplomacy. New York, NY: Routledge.

Jonsson, C., Hall, M. (2005) Essence of Diplomacy. Palgrave Macmillan. NY: New York.

Kissinger, H. (1994). Diplomacy. Simon  Schuster: New York.

Kurbalija, J; Slavik H. (eds) (2001) Language and Diplomacy.

Mark, Simon. (2009), “A Greater Role for Cultural Diplomacy,” Discussion Papers in Diplomacy, No.114, Clingendael: Netherlands Institute of International Relations. Available at:

https://www.clingendael.org/sites/default/files/pdfs/20090616_cdsp_discussion_paper_114_mark.pdf

Marshall, C. P. (2020). The Power of Diplomacy and How to Make it Work for You. Harper Collins.

MZV. Pravidlá diplomatického protokolu v Slovenskej republike. Available at: http://www.mod.gov.sk/data/files/860.pdf

Nye, J. S. Jr. (2008) Soft Power and Public Diplomacy. Annals of the American Academy of Political and Social Science, Vol. 616, Public Diplomacy in a Changing World (Mar., 2008)

Sending, O. J. (2015). Diplomats and Humanitarians in Crisis Governance. In: Sending, O. J., Pouliot V. and Neumann, I. B. (eds). Diplomacy and the Making of World Politics. Cambridge University Press: United Kingdom. pp. 256 – 283.

UNESCO (2022). Cutting Edge

From standing out to reaching out: cultural diplomacy for sustainable development. Available at: https://en.unesco.org/news/cutting-edge-standing-out-reaching-out-cultural-diplomacy-sustainable-development

Vienna Convention on Consular Relations. Available at: http://www.oas.org/legal/english/docs/Vienna%20Convention%20Consular.htm

Vienna Convention on Diplomatic Relations 1961. Available at: http://legal.un.org/ilc/texts/instruments/english/conventions/9_1_1961.pdf

Podmienky na absolvovanie predmetu:

10% Aktívna účasť a pripravenosť na vyučovanie

20 % Skupinová prezentácia

20% Seminárne aktivity

50% Záverečná simulácia

Hodnotenie: A: 91-100 bodov; B: 81-90 bodov; C: 73-80 bodov; D: 66-72 bodov; E: 60-65 bodov; Fx: 0-59 bodov

anglický

Stručná osnova predmetu:

Úvod

Medzinárodné vzťahy a diplomacia

Medzinárodné vzťahy a diplomacia: Historický vývoj

Od „starej“ k „novej“ diplomacii

Viedenský dohovor z roku 1961

Konzulárna diplomacia

Verejná diplomacia

„Anything“ Diplomacy?

Track-Two Diplomacy

Diplomatický jazyk

Diplomatický protokol

- 13. Finálna simulácia

Výsledky vzdelávania:

Študenti budú mať po ukončení kurzu solídny úvod do problematiky medzinárodných vzťahov a diplomacie. Vzhľadom na to, že tento predmet má taktiež výrazne praktické zameranie, po jeho absolvovaní budú mať študenti k dispozícii vhodné nástroje pre profesionálnu prax a pre akademický vývoj, či už v oblasti analýzy medzinárodných vzťahov a zahraničnej politiky, alebo priameho uplatnenia v ďalšej kariére (v štátnom aparáte, súkromnom sektore alebo mimovládnych organizáciách).